Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.3 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu Česko 0 703 8219139 8213297 2026-05-24T20:32:30Z Lolamarh 225958 Link, zmena na český názov diela 8219139 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox štát | Celý názov = Česká republika | 2. pád názvu = Česka | Vlajka = Flag of the Czech Republic.svg | Znak = Coat of arms of the Czech Republic.svg | Poloha = EU-Czechia.svg | Motto = Pravda vítězí | Hymna = [[Kde domov můj?]] [[Súbor:Czech anthem.ogg|center]] | Dlhý miestny názov = Česká republika | Krátky miestny názov = Česko | Hlavné mesto = [[Praha]] | ŠírkaSt = 50 | ŠírkaMin = 5 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 14 | DĺžkaMin = 28 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Praha]] | Úradné jazyky = [[čeština]], [[slovenčina]]<ref name="slovencina">V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: "V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském" (§16, odsek 1). Zákon 337/1992 Zb. o správe daní a poplatkov „Úřední jazyk: Před správcem daně se jedná v jazyce českém nebo slovenském. Veškerá písemná podání se předkládají v češtině nebo slovenštině..." (§ 3, odsek 1).{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Portál veřejné správy České republiky | url = http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 3.4.2010 | vydavateľ = portal.gov.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100327123240/http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place | dátum archivácie = 2010-03-27 }}</ref> | Regionálne jazyky = [[slovenčina]] <small>(čiastočne úradný jazyk na celom území)</small>, [[poľština]] <small>(čiastočne úradný jazyk na časti územia)</small>, [[bulharčina]], [[chorvátčina]], [[maďarčina]], [[nemčina]], [[rómčina]], [[rusínčina]], [[ruština]], [[novogréčtina|gréčtina]], [[srbčina]], [[ukrajinčina]] <small>(jazyky úradne uznaných národnostných menšín)</small> | Demonym = Čech, Češka | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br />Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Petr Pavel]]<br />[[Andrej Babiš]] | Vznik = [[1. január]] [[1993]] | Susedia = [[Nemecko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 78&nbsp;870<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistická ročenka České republiky - 2020 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/statisticka-rocenka-ceske-republiky-2020 | dátum vydania = 2020-11-30 | dátum prístupu = 2020-12-09 | vydavateľ = Český statistický úřad | kapitola = 2-3. Rozloha území České republiky, počet obyvatel, hustota obyvatelstva na 1 km<sup>2</sup> a počet obcí v územním členění k 31. 12. 2019 | url kapitoly = https://www.czso.cz/documents/10180/148462744/320198200203.xlsx}}</ref> | Poradie rozloha = 115 | Rozloha vody = 1 590 | Percento vody = 2,0 | Odhad počtu obyvateľov = 10 897 178 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2025 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 84 | Sčítanie počtu obyvateľov = 10 701 777 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021 | Hustota obyvateľstva = 134 | Poradie hustota = 87 | HDP = 324 997 mil. | Rok HDP = 2025 | Poradie HDP = 49 | HDP na hlavu = 36 784 | Poradie HDP na hlavu = 39 | HDI = 0,889 | Rok HDI = 2021 | Poradie (HDI) = 32 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[Česká koruna (mena)|česká koruna]] | Kód meny = CZK | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Európsky letný čas|CEST/LSEČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = CZE/CZ | Kód motorových vozidiel = CZ | Internetová doména =.cz, .eu | Smerové telefónne číslo = 420 | Poznámky = }} '''Česko''', dlhý tvar '''Česká republika''', je [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=CENTRAL EUROPE programme |url=http://www.central2013.eu/ |dátum prístupu=2013-03-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181222120342/http://www.central2013.eu/ |dátum archivácie=2018-12-22 |nedostupné=áno }}</ref>{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Česko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.</ref><ref>HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon & Schuster, 1996.</ref><ref>JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.</ref> Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} Samostatnosť nadobudlo [[1. január|1. januára]] [[1993]] ako nástupnícky štát [[Česko-Slovensko|Československa]], predtým existovalo ako jedna z dvoch republík československej federácie. Nadväzuje tiež na viac ako tisícročné [[Dejiny Česka|dejiny českej štátnosti a kultúry]]. Podľa svojej [[Ústava Českej republiky|ústavy]] je Česko [[Parlamentná republika|parlamentný]], [[Demokracia|demokratický]] [[právny štát]] s [[Liberálna demokracia|liberálnym štátnym režimom]]<ref>[[Jan Filip (právnik)|Jan Filip]]: ''Ústavní právo České republiky 1''. Brno : Masarykova univerzita a Doplněk, 2003, {{ISBN|80-210-3254-5}}, s. 145</ref> a [[politický systém|politickým systémom]] založeným na slobodnej súťaži [[politická strana|politických strán]] a [[politické hnutie|hnutí]]. [[Hlava štátu|Hlavou štátu]] je [[Prezident Českej republiky|prezident republiky]], vrcholným a jediným [[Zákonodarná moc|zákonodárnym orgánom]] je dvojkomorový [[Parlament Českej republiky]], na vrchole [[Výkonná moc|výkonnej moci]] stojí [[vláda Českej republiky]]. Česko je krajina s [[Trhová ekonomika|trhovým hospodárstvom]], ktoré podľa ekonomických, sociálnych a politických indikátorov, ako je [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]], <!-- (36.-39. miesto) a [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja|]] (25. miesto) --> [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja|index ľudského rozvoja]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2013 Human Development Report {{!}} Human Development Reports | url = http://hdr.undp.org/en/2013-report | periodikum = hdr.undp.org | dátum prístupu = 2019-04-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180317001555/http://hdr.undp.org/en/2013-report | dátum archivácie = 2018-03-17 }}</ref> <!-- [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja]] (14. miesto) --> [[Reportéri bez hraníc|index slobody tlače]] či <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/Press_Freedom_Index (v najvyššej kategórii 14. miesto) --> [[Cenzúra internetu|index slobody internetu od cenzúry]], <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/Internet_censorship_by_country v najlepšej kategórii "Little or no censorship" -->patrí k vysoko rozvinutým štátom sveta. Ekonomicky patrí podľa [[Svetová banka|Svetovej banky]] do skupiny 31 najbohatších štátov sveta s najvyššími finančnými príjmami. <!-- celkovo je 34 členov v OECD, z ktorých 3 nedosahujú úroveň "High-income OECD country". Ďalšie krajiny, ktoré nie sú členmi OECD, čo je zhruba 170 krajín, majú nižšie príjmy a spadajú do inej kategórie. http://en.wikipedia.org/wiki/Developed_country#High-income_OECD_members, http://data.worldbank.org/country/czech-republic, http://data.worldbank.org/about/country-classifications/country-and-lending-groups#OECD_members -->V porovnaní s inými štátmi má veľmi malý podiel obyvateľov žijúcich pod [[Hranica chudoby|hranicou chudoby]]. <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_percentage_of_population_living_in_poverty, http://www.indexmundi.com/g/r.aspx?v=69hlu, http://www.inequalitywatch.eu/spip.php?article99, http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/czech-republic-has-lowest-poverty-rate-in-eu-study-suggests, http://www.oecd-ilibrary.org/sites/factbook-2011-en/03/05/02/index.html;jsessionid=5f1ka3o4a63c2.delta?contentType=/ns/Chapter,/ns/StatisticalPublication&itemId=/content/chapter/factbook-2011-32-en&containerItemId=/content/serial/18147364&accessItemIds=&mimeType=text/html, http://www.expats.cz/prague/article/weekly-czech-news/czech-poverty-rate-lowest-in-Europe/ -->Vykazuje tiež pomerne nízku nerovnosť medzi najbohatšími a najchudobnejšími obyvateľmi a relatívne vyvážené prerozdeľovanie bohatstva naprieč populáciou.<ref>[http://ekonomika.idnes.cz/srovnani-chorvatska-a-ceske-republiky-ekonomika-f60-/eko-zahranicni.aspx?c=A130606_150545_eko-zahranicni_hro Česko má zdravou páteř ekonomiky, ne jako my, srovnávají země Chorvati], [[iDNES.cz]], 6. června 2013</ref><!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_income_equality, http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_distribution_of_wealth, http://en.wikipedia.org/wiki/Gini_coefficient = 0.626 = 31.0 % = 0.444 před daní --> [[Nezamestnanosť|Miera nezamestnanosti]] je dlhodobo nízka a pod priemerom vyspelých krajín. <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_unemployment_rate, http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020&tableSelection=1&plugin=1 "7.3% of the labour force - Seasonally adjusted data - Oct 2012 - Source: Eurostat" --> V [[Ekologická stopa|indexe ekologickej stopy]] je Česko oproti niektorým iným vyspelým krajinám menším ekologickým dlžníkom. <!-- http://www.footprintnetwork.org/en/index.php/GFN/page/trends/czechrepublic/, http://www.footprintnetwork.org/images/uploads/Ecological_Footprint_Atlas_2010.pdf, http://www.footprintnetwork.org/images/trends/2012/pdf/2012_czechrepublic.pdf, "If everyone in the world consumed like Czech Republic, then the Ecological Footprint would be 2.97 Planets. ... "Net Exports of Ecological Footprint (gha per person)" = Ecological footprint minus Biodiversity = (Total debtors = 5,27-2,68 = -2.97). --> Podľa ''[[Globálny mierový index|Global Peace Index]]'', ktorý vypracováva každoročne Institute for Economics and Peace, sa Česko dlhodobo radí medzi 15 najbezpečnejších krajín (pohybuje sa medzi 5. a 15. miestom) na svete (index zohľadňuje hrozbu vojnového konfliktu a úroveň vnútornej násilnej kriminality).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko je šestou nejbezpečnější zemí světa, ukázal průzkum. Nejhůř je na tom Sýrie | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/cesko-je-sestou-nejbezpecnejsi-zemi-sveta-ukazal-pruzkum-nejhur-je-na-tom-syrie_201608041327_dpihova | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Česko je členom [[Európska únia|Európskej únie]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Členské státy Evropské unie - European Union website, the official EU website - European Commission|periodikum=European Union website, the official EU website - European Commission|vydavatel=|url=http://europa.eu/european-union/about-eu/countries/member-countries_cs|dátum vydania=2016-06-16|jazyk=cs|dátum prístupu=2016-10-13}}</ref> [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]],<ref>[http://www.nato.int/docu/basics.htm NATO e-Library: Basic texts]</ref> [[Organizácia Spojených národov|Organizácie spojených národov]], [[Organizácia Spojených národov|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]], [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]], [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]], [[Svetová banka|Svetovej banky]], [[Rada Európy|Rady Európy]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]], [[Colná únia Európskej únie|Európskej colnej únie]], súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]], [[Európsky hospodársky priestor|Európskeho hospodárskeho priestoru]], členom [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]] a iných medzinárodných štruktúr. Česko je vnútrozemský štát s rozlohou {{km2|78870}}. Na západe susedí s [[Nemecko]]m (dĺžka hranice {{km|810|m}}), na severe s [[Poľsko]]m ({{km|762|m}}), na východe so [[Slovensko]]m ({{km|252|m}}) a na juhu s [[Rakúsko]]m ({{km|466|m}}). Administratívne sa rozdeľuje na osem územných a súčasne na 14 samosprávnych [[Kraj (Česko)|krajov]]. Hlavné mesto je [[Praha]], ktorá je aj jeden z krajov. V roku 2020 žilo v Česku približne 10,7 milióna obyvateľov.<ref name="CSU2021">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Český statistický úřad| odkaz na autora = | titul = Počet obyvatel v regionech soudržnosti, krajích a okresech České republiky k 1. 1. 2023| url = https://www.czso.cz/documents/10180/191186757/1300722301.pdf| vydavateľ = czso.cz| dátum vydania = 2023-05-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-09| miesto = | jazyk = cs| url archívu = https://web.archive.org/web/20240329124043/https://www.czso.cz/documents/10180/191186757/1300722301.pdf| dátum archivácie = 2024-03-29}}</ref> Výrazná väčšina obyvateľstva sa hlási k [[Česi|českej]], prípadne [[Moravania|moravskej]] národnosti. K najväčšej [[Rímskokatolícka cirkev v Česku|rímskokatolíckej cirkvi]] sa hlási cez 10 % obyvateľstva, kým takmer 80 % obyvateľstva je bez vyznania, či v sčítaní ľudu túto položku nevyplnilo. == Historické štátne útvary na území Česka == Česko nadväzuje na tradície štátnosti [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], siahajúcej do 9. storočia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Horák | meno = Slavomír | titul = Geografie cestovního ruchu České republiky. Studijní materiály pro posluchače Vyšší obchodně-podnikatelské školy | url = http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf | strany = 8 | rok = 2005 | dátum prístupu = 2020-04-13 | jazyk = česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20121111012144/http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf | dátum archivácie = 2012-11-11 | nedostupné = ano }}</ref> [[České kniežatstvo|Českého kniežatstva]], [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]], [[Sliezske kniežatstvo|Sliezskych kniežatstiev]] a [[Rakúske Sliezsko|Sliezskeho vojvodstva]], [[Moravské markgrófstvo|Moravského markgrófstva]], a [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].<ref name="Zákon ČNR o státních symbolech České republiky_návrh 1992">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Návrh zákona České národní rady ze dne 4. prosince 1992 o státních symbolech České republiky | url = http://www.psp.cz/eknih/1992cnr/tisky/t0189_00.htm | dátum prístupu = 2020-04-12 }}</ref><ref name="Státní symboly ČR, jejich historie a význam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Státní symboly ČR: Jejich historie a význam. Velký státní znak. Malý státní znak. Státní barvy. Státní vlajka. Vlajka prezidenta republiky | url = http://www.lisse.cz/cz/clanek/statni-symboly-cr-jejich-historie-a-vyznam-99/?vote=1 | dátum prístupu = 2020-04-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180121065204/http://www.lisse.cz/cz/clanek/statni-symboly-cr-jejich-historie-a-vyznam-99/?vote=1 | dátum archivácie = 2018-01-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstava Můj stát | url = http://www.dnyceskestatnosti.cz/predchozi-projekty/2015/vystava-muj-stat/ | dátum prístupu = 2020-04-12 }}</ref> Prvým doloženým štátnym útvarom na území dnešnej Českej republiky bol nadkmeňový zväz [[Samova ríša|Samovej ríše]],<ref>[http://mojebrno.wz.cz/inka--morava-samova-rise.html Předvelkomoravské období – Sámova říše] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120619012205/http://mojebrno.wz.cz/inka--morava-samova-rise.html |date=2012-06-19 }}, http://www.mojebrno.wz.cz {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160709010252/http://www.mojebrno.wz.cz/ |date=2016-07-09 }}</ref><ref>[http://www.ceskenarodnilisty.cz/clanky/ceska-otazka-ve-stredni-evrope.html Česká národnostní otázka ve střední Evropě], Prof. PhDr. Jiří Frajdl, CSc., http://www.ceskenarodnilisty.cz</ref> v druhej polovici 9. storočia potom vznikla [[Veľká Morava]].<ref>[http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf Historická geografie českého státu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121111012144/http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf |date=2012-11-11 }}, PhDr. Slavomír Horák, Masarykova univerzita, fsps.muni.cz</ref> Keď okolo roku [[907]] zanikla pod náporom kočovných maďarských kmeňov, ťažisko štátneho vývoja sa presunulo do [[Čechy|Čiech]]. Tamojší panovníci z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] vybudovali stredoveký přemyslovský štát, nazývaný aj český štát ([[České kniežatstvo]], neskôr [[České kráľovstvo]]), na prelome [[10. storočie|10.]] a [[11. storočia]] tvoriace súčasť [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Od doby [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (1348) sa pre krajiny podliehajúce českému kráľovi používal pojem [[krajiny českej koruny]], tento pojem zahŕňal aj [[Moravské markgrófstvo]] a [[Rakúske Sliezsko|Vojvodstvo Horné a Dolné Sliezsko]]. Od roku [[1526]] boli České krajiny postupne začleňované do [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], ktorej vládcovia využili svoje víťazstvo v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] nad [[Česká vojna|českými stavmi]] ([[1620]]) k výraznému obmedzeniu skoršej samostatnosti Českého kráľovstva. Krajiny českej koruny, po roku [[1749]] navzájom štátoprávne nespojité, zostali korunnými krajinami Habsburgovcov až do konca [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v roku [[1918]]. Od roku [[1804]] mala habsburská monarchia oficiálny názov [[Rakúske cisárstvo]] a od roku [[1867]] sa mocnárstvo nazývalo [[Rakúsko-Uhorsko]]. Po zániku Rakúska-Uhorska v roku [[1918]] vzniklo [[Česko-Slovensko]] ako [[unitárny štát]] s [[Republika|republikánskym]] zriadením. V roku 1938 boli na základe [[Mníchovská dohoda|konferencie v Mníchove]] pohraničné, prevažne nemeckojazyčné oblasti súčasnej Českej republiky pričlenené k nacistickej [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríši]] a v roku 1939 bola uskutočnená [[Nemecká okupácia Čiech, Moravy a Sliezska|okupácia zvyšku územia nemeckou armádou]], na základe čoho vznikol [[protektorát Čechy a Morava]]. Česko-Slovensko bolo obnovené v roku 1945, od roku 1960 malo oficiálny názov [[Československá socialistická republika]]. Tá bola v roku 1969 federalizovaná, pričom v rámci tohto procesu vznikla [[Česká socialistická republika]], formálne [[Suverenita (právo)|suverénny]] [[národný štát]], z hľadiska [[Medzinárodné právo|medzinárodného práva]] priamy predchodca súčasnej Českej republiky. [[Česká republika (1990 – 1992)|Tento oficiálny názov]] nesie český štát od 6. marca 1990, keď bolo po páde [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|komunistického režimu]] vypustené z názvu slovo „socialistická“. Česko-Slovensko získalo v roku 1990 nový oficiálny názov: [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]]. Krátko nato, ku koncu roku 1992, však [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zaniklo]] a miesto neho vznikli dva nové štáty, Česko a [[Slovensko]]. Dňa 1. januára 1993 vstúpila do platnosti [[Ústava Českej republiky]], podľa ktorej [[preambula]] nadväzuje nový štát na tradície štátnosti [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a bývalých [[Krajiny českej koruny|krajín českej koruny]]. Existenciu Českej republiky ako subjekt medzinárodného práva uznávajú všetky štáty sveta. Do 8. septembra 2009, keď boli nadviazané diplomatické vzťahy, nebola uznávaná ako samostatný štát zo strany [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lichtenštejnsko uznalo nezávislost Česka, spor o majetek nechá historikům | periodikum = iDNES.cz | dátum_vydania = 2009-09-08 | url = http://zpravy.idnes.cz/lichtenstejnsko-uznalo-nezavislost-ceska-spor-o-majetek-necha-historikum-1u0-/domaci.aspx?c=A090908_120447_domaci_jw | dátum_prístupu = 2017-10-18 }}</ref> Lichtenštajnsko kládlo ako predbežnú podmienku uznania a nadviazanie diplomatických stykov český súhlas dvojstranne jednať o [[Konfiškácia majetku lichtenštajnských občanov|témach majetkového charakteru]] (majetkové spory existovaly už medzi Lichtenštajnskom a Česko-Slovenskom od vzniku Česko-Slovenska, po novom išlo aj o vyvlastnenie majetku rodu [[Lichtenštajnovci|Lichtenštajnovcov]] podľa [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]]).<ref>[http://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/druha_svetova_valka_a_jeji_dusledky/lichtenstejnsko_vztahy_s_cr/index.html Vztahy mezi Českou republikou a Knížectvím Lichtenštejnsko – informace na webu Ministerstva zahraničních věcí České republiky]</ref> Lichtenštajnská snaha zabrániť prijatie Česka do medzinárodných organizácií nebola úspešná. == Názov == [[Súbor:Wenceslaus I Duke of Bohemia equestrian statue in Prague 1.jpg|náhľad|upright|vľavo|Socha [[Václav I. (české knieža)|svätého Václava]] na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]]]] <!-- O území Česka sa hovorí ako o Českých krajinách,&nbsp;čo je pomocný historicko-geografický termín, ktorý je používaný ako všeobecné označenie pre územie geograficky zodpovedajúcemu Česku (tzn. tri historické České krajiny – Čechy, Morava a česká časť Sliezska). Termín vychádza z tradičného zemského členenia politického útvaru na území dnešnej Českej republiky, ktoré vydržalo od stredoveku až do roku 1928 (keď bola Morava a České Sliezsko spojené do jednotnej krajiny: Moravskosliezsko), resp. do roku 1949, keď boli krajiny zrušené, jednako aj potom sa ako České krajiny označovala česká časť Česko-Slovenska. Vymedzenie pojmu České krajiny kolísa. Súčasťou územia Česka sú aj tzv. České Rakúsko, ktoré bolo do roku 1919 súčasťou Dolného Rakúska. --> Oficiálnym (protokolárnym) názvom štátu je ''Česká republika''<ref>[https://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html Ústava Českej republiky]</ref><ref>[https://style-guide.europa.eu/sk/content/-/isg/topic?identifier=7.1.1-designations-and-abbreviations Medziinštitucionálna príručka úpravy dokumentov: Označenia a skratky štátov]</ref>, jednoslovným (zemepisným) štátu je ''Česko''.<ref>[https://web.archive.org/web/20130309081723/http://www.ujc.cas.cz/jazykova-poradna/porfaq.html#cesko Česko (archivovaná verze z 9. března 2013)], Na co se nás často ptáte, Jazyková poradna, Ústav pro jazyk český AV ČR, Středisko společných činností AV ČR, nedatováno</ref><ref name="ceskoprirucka">[http://prirucka.ujc.cas.cz/?id=725 Česko], heslo v Internetové jazykové příručce, 2008–2014 Ústav pro jazyk český AV ČR, naposledy změněno 8. ledna 2012</ref><ref>ČSN EN ISO 3166–1 (Kódy pro názvy zemí a jejich částí) z února 1999, Český normalizační institut v Praze</ref><ref>[http://www.cuzk.cz/GenerujSoubor.ashx?NAZEV=30-ZU_STATY_PDF Seznam jmen států a jejich územních částí] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130724111036/http://www.cuzk.cz/GenerujSoubor.ashx?NAZEV=30-ZU_STATY_PDF |date=2013-07-24 }} – Český úřad zeměměřický a katastrální</ref><ref>[http://www.atre.cz/zakony/page0240.htm Sdělení Ministerstva školství] č.j. 27686/99-20</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sdělení ČSÚ dle zákona 489/2003 Sb. o vydání Číselníku zemí (ČZEM) |url=http://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?page=0&idBiblio=56228&recShow=0&fulltext=pal&rpp=15#parCnt |dátum prístupu=2013-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200409162321/https://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?page=0&idBiblio=56228&recShow=0&fulltext=pal&rpp=15#parCnt |datum archivace=2020-04-09 |nedostupné=ano }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czechia: Anglický název českého státu v mýtech a faktech | url = https://www.go-czechia.cz/ | vydavateľ = go-czechia.cz }}</ref> === Vývoj chápania výrazu Česko === Prvé použitie výrazu Česko je doložené v roku 1704 ako zemepisné označenie zahŕňajúce všetky [[České krajiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zídek | meno = Petr | titul = „Česko“ je starší, než se myslelo | periodikum = Lidové noviny | dátum = 2016-04-27 | strany = 3}}</ref> Naopak v roku 1777 bolo použité ako [[synonymum]] k slovu [[Čechy]]: „''tak widjme při zemjch německých Cžesko, Morawu, rakauské Slezsko…''“.<ref>BĚLIČ, Jaromír. Čech – Česko. Naše řeč, ročník 51 (1968), číslo 5, s. 299-301 http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=5413. Citát z Kniha methodnj pro Včitelé českých Sskol. Praha 1777. Díl 1, s. 333. On-line: https://books.google.cz/books?id=m9FjAAAAcAAJ&pg=PA333#v=onepage&q&f=false.</ref> V dobe [[České národné obrodenie|českého národného obrodenia]] sa používali aj tvary češský a Češsko odvodené zo základu „Čech“. Nesprávne sa v tej dobe používal aj tvar čechský. Vplyv na vypadnutie jedného „s“ z termínu mala aj jazyková úspornosť.<ref>Česko versus Češsko [http://www.rozhlas.cz/plzen/jazykovykoutek/_zprava/o-jazyku-spolecenstvi-o-vlivu-prostredi-na-jazyk-a-o-mluve-remeslne-cili-profesni--122861 O jazyku společenství, o vlivu prostředí na jazyk a o mluvě řemeslní čili profesní. – ČRo Plzeň – informace, rady, zábava, dechovka (Český rozhlas)]</ref> Od 19. storočia sa výraz Česko opäť objavuje tiež ako označenie pre všetky [[České krajiny]].<ref name="ceskoprirucka" /> V tomto význame ho od roku 1938 po [[Žilinská dohoda|Žilinskej dohode]] začal presadzovať moravský jazykovedec [[František Trávníček]].<ref name="ceskoprirucka" /> [[Slovník spisovného jazyka českého]] v roku 1960 ho uvádza v oboch významoch a ako [[archaizmus|zastaraný]].<ref name="ceskoprirucka" /> V roku 1969 vznikla [[Česká socialistická republika]]<ref>[https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1968-143 Ústavní zákon č. 143/1968 Sb., o československé federaci]</ref><ref>KNAPPOVÁ, Miroslava. Česko = Česká socialistická republika. Naše řeč, ročník 66 (1983), číslo 4, http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=6404.</ref> (federalizácia Česko-Slovenska) a [[Slovník spisovnej češtiny]] z roku 1978 už archaičnosť konštatuje len u prvého významu, zatiaľ čo vo význame označenia českej časti federácie štylistickú príznačnost neuvádza.<ref name="senat">[http://www.senat.cz/xqw/xervlet/pssenat/htmlhled?action=doc&value=27462 ''Funkční rozlišování spisovných názvů Česká republika a Česko a jejich cizojazyčných ekvivalentů'']. Těsnopisecký záznam ze 7. veřejného slyšení Senátu Parlamentu České republiky, 11. 5. 2004</ref> Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] bola ''Česká socialistická republika'' od 6. marca 1990 premenovaná na ''Českú republiku''.<ref> [https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1990-53 Ústavní zákon České národní rady č. 53/1990 Sb., o změně názvu České socialistické republiky]</ref> Po [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku Česko-Slovenska]] na jar 1993 [[Český úřad zeměměřický a katastrální]] určil, na základe poverenia českej vlády, názov Česko a jeho preklady (angl. ''Czechia'', fr. ''Tchéquie'', nem. ''Tschechien'', rus. ''Чехия'', šp. ''Chequia'') ako jednoslovné označenie čerstvo osamostatnenej Českej republiky.<ref>Leoš Jeleček: [http://www.czechia-initiative.com/cesko_clanky.html Jméno Czechia/Česko po šestnácti letech], Geografické rozhledy, 2009, přepis na webu Czechia – články, statě analýzy</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Čižmárová | meno = Libuše | odkaz na autora = | titul = Jak se jmenuje naše vlast | url = http://www.vedakolemnas.cz/miranda2/m2/sys/galerie-download/VKN_54WEB.pdf?0.3446868354931178 | vydavatel = Středisko společných činností Akademie věd České republiky | miesto = Praha | rok = 2016 | vydání = 1. | počet strán = 24 | edícia = Věda kolem nás / Pro všední den č. 54 | isbn = 978-80-270-0966-4}}</ref> V máji 2016 nechala Vláda ČR zapísať preklady zemepisného názvu Česko do oficiálnej databázy OSN.<ref>[https://www.mzv.cz/jnp/cz/udalosti_a_media/archiv_zprav/rok_2016/tiskove_zpravy/x_2016_05_02_vlada_schvalila_czechia.html Vláda schválila doplnění jednoslovného názvu Česko v cizích jazycích do databází OSN]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UNGEGN Geographical Names |url=https://unstats.un.org/unsd/geoinfo/geonames/ |dátum prístupu=2025-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110728144249/http://unstats.un.org/unsd/geoinfo/geonames/ |dátum archivácie=2011-07-28 }}</ref> == Štátne symboly == [[Súbor:CZ-Prag-hrad-koenigsp-kronjuw.jpg|náhľad|[[Svätováclavská koruna]] z [[České korunovačné klenoty|českých korunovačných klenotov]] je štvrtá najstaršia v Európe|vľavo]] Štátne symboly Českej republiky sú veľký a malý [[Štátny znak Česka|štátny znak]], [[Vlajka Česka|štátna vlajka]] (Česko po zániku federácie prevzalo v rozpore s [[Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky|Ústavným zákonom o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]] vlajku Česko-Slovenska), [[vlajka prezidenta Českej republiky|štandarda prezidenta]], [[štátna pečať Českej republiky|štátna pečať]], [[Štátne farby Českej republiky|štátne farby]] a [[Kde domov můj|štátna hymna ''Kde domov můj.'']] Štátne symboly poukazujú na tradície historických krajín (znak),<ref name="Můj stát">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Velký státní znak | url = http://www.mujstat.cz/velky_znak_cr.aspx | dátum prístupu = 2020-04-12 }}</ref> husitského hnutia ([[Pravda víťazí|heslo na prezidentskej štandarde]]), národného obrodenia (hymna) a Česko-Slovenska (vlajka).<ref name="Státní symboly ČR, jejich historie a význam" /> == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Česka}} [[Súbor:Great moravia svatopluk.png|náhľad|[[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]] počas vlády [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]]]] === Pôvodné osídlenie === Územie dnešného Česka bolo človekom osídlené už pred asi 750 000 rokmi. O osídlení územia Česka z doby od 28 000 rokov pred Kr. svedčí mnoho archeologických nálezov ([[Kultúra nálevkovitých pohárov]], [[Únětická kultúra]], [[Lengyelská kultúra]] a iné). Od [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] obývali túto oblasť [[Kelti]] ([[Bójovia]]) a v [[1. storočie|1. storočí po Kr.]] prichádzali kmene [[Germáni|Germánov]] ([[Markomani]] a [[Kvádi]]). Prvým historicky doloženým panovníkom na českom území bol markomanský kráľ [[Marobud]]. Od konca [[5. storočie|5. storočia]] sa na území dnešného Česka objavovali prví [[Slovania]]. V 7. storočí vytvorili slovanské kmene pod vedením [[Franská ríša|franského]] kupca [[Samo (panovník)|Sama]] tzv. [[Samova ríša|Samovu ríšu]] (asi 623 – 659), išlo však skôr o nadkmeňový zväz. V rokoch [[830]] – [[833]] na Morave, na Slovensku, v severnom Maďarsku a na západnom [[Podkarpatská Rus|Zakarpatsku]] vznikla pod vládou dynastie [[Mojmírovci|Mojmírovcov]] [[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]], ktorá postupne zahŕňala aj [[Čechy]] ([[890]] – [[894]]), [[Sliezsko]], [[Lužica|Lužicu]], [[Malopoľsko]] a zvyšok [[Maďarsko|Maďarska]]. Veľkomoravská ríša bola už plnohodnotným štátnym útvarom. Bola [[Christianizácia (šírenie kresťanstva)|christianizovaná]], aj za pomoci [[Byzantská ríša|byzantskej]] misie [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]], ktorých pozval panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]]. Počas jeho následovníka [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]] ríša dosiahla maximum svojej moci. Po jeho smrti však prišiel rýchlý pád. Čechy sa od Veľkej Moravy odtrhli v roku 894 a v roku [[906]] alebo [[907]] bola rozvrátená vtedy ešte kočovnými [[Maďari|Maďarmi]]. === Stredovek === {{Hlavný článok|České kniežatstvo|České kráľovstvo|Krajiny českej koruny}} [[Súbor:Český stát v X. století za Boleslava I. a II.jpg|náhľad| upright=1.4|České kniežatstvo počas vlády [[Boleslav I. (Čechy)|Boleslava I.]] a [[Boleslav II.|Boleslava II.]]]] [[Súbor:Kingdom of Bohemia during the Hussite Wars.jpg|náhľad| upright=1.2| [[Krajiny českej koruny]] v 15. až 17. storočí|vľavo]] Začiatky českého štátu spadajú do druhej polovice 9. storočia, keď bol okrem iného pokrstený vo [[Veligrad]]e, veľkomoravskom sídle, prvý doložený český knieža z [[Přemyslovci|dynastie Přemyslovcov]] [[Bořivoj I.]] V priebehu [[10. storočie|10.]] a [[11. storočie|11. storočia]] sa štát konsolidoval a bolo k nemu pripojené územie Moravy predovšetkým zásluhou [[Oldřich I.|kniežaťa Oldřicha]]. [[České kniežatstvo]] postupne získalo znaky viac-menej autonómneho stredovekého štátu, ktorý bol súčasťou [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] (pražské biskupstvo založené v roku 973, hlavným národným svätcom sa stal [[Václav I. (české knieža)|svätý Václav]]). [[České kráľovstvo]] však vzniklo až v roku 1198 (pokiaľ nepočítame nezdedené tituly [[Vratislav II.|Vratislava II.]] a [[Vladislav II. (Čechy)|Vladislava II.]] v 11. a 12. storočí), keď nemecký kráľ uznal český kráľovský titul ako dedičný, čo potvrdil cisár [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrich II.]] v roku [[1212]] [[Zlatá bula sicílska|Zlatou bulou sicílskou]] vystavenou přemyslovskému kráľovi [[Přemysl Otakar I.|Přemyslovi Otakarovi I.]] vrátane ďalších privilégií Českého kráľovstva. Český panovník bol odteraz oslobodený od všetkých povinností voči [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] až na účasť na ríšskych snemoch. [[Václav I. (český kráľ)|Václav I.]], ale hlavne jeho syn [[Přemysl Otakar II.]], potom vybudovali rozsiahlu dŕžavu, ktorá siahala až za [[Alpy]] a k [[Jadranské more|Jadranskému moru]]. [[Václav II. (český kráľ)|Václav II.]] obrátil svoju pozornosť taktiež na sever a východ, kde sa mu podarilo nadobudnúť územie cez [[Poľsko]] až k [[Baltské more|Baltskému moru]] a pre svojho desaťročného syna [[Václav III.|Václava III.]] získal dočasne [[Uhorsko|uhorskú]] kráľovskú korunu. Po zavraždení Václava III. v [[Olomouc]]i sa České kráľovstvo ocitlo v chaose, ale voľba [[Ján (Čechy)|Jána Luxemburského]] českým kráľom umožnila nový vzostup, ktorý vyvrcholil hlavne počas panovania Jánovho syna [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (1316 – 1378). V rokoch 1319 – 1329 bola k Českému kráľovstvu pripojená [[Horná Lužica]] a v roku 1335 aj mesto [[Vroclav]], ku ktorému priliehala značná časť [[Sliezsko|Sliezska]]. Po roku [[1348]] bolo načas pripojené [[Brandenbursko]]. Už v dobe vlády Karola IV. sa dajú vidieť začiatky [[Česká reformácia|českého reformného hnutia]], ktoré sa usilovalo o prehĺbenie osobnej zbožnosti a o nápravu zosvetskenej cirkvi, a tým aj o obrodu celej spoločnosti. Náboženské spory vygradovali počas vlády Karolovho syna [[Václav IV.|Václava IV.]] Po upálení Majstra [[Ján Hus|Jána Husa]] v roku [[1415]] v nemeckej [[Konstanz (mesto)|Kostnici]] napätie medzi [[Husitstvo|Husovými priaznivcami]] a jeho odporcami prešlo k otvorenému nepriateľstvu a udalosti vyústili k [[Križiacke výpravy proti husitom|husitským vojnám]]. [[Táborský zväz|Radikálni husiti]] založili mesto [[Tábor (Česko)|Tábor]], ktoré sa stalo centrom husitskej revolúcie. [[Ján Žižka]] z Trocnova a [[Prokop Holý]] potom porazili všetky štyri [[Križiacke výpravy proti husitom|križiacke výpravy]] do Čiech. Vojny boli ukončené dohodou medzi [[Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil|Bazilejským koncilom]] a umiernenými husitmi tzv. [[Bazilejské kompaktáta|Bazilejskými kompaktátmi]] v roku [[1436]]. V osobe [[Jiří z Poděbrad|Jiřího z Poděbrad]] si krajina dokonca zvolila umierneného husitu ako kráľa. Ale vonkajší tlak kráľa Jiřího prinútil prepustiť z taktických dôvodov český trón rodu [[Jagelovci|Jagelovcov]]. Keď však v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] (1526) padol druhý Jagelovec na českom tróne, [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít]], získali ho [[Habsburgovci]], ktorí, spoločne s nasledujúcou [[Habsbursko-lotrinská dynastia|dynastiou habsbursko-lotrinskou]], vládli krajine ďalších takmer 400 rokov. === Novovek === [[Súbor:Prager.Fenstersturz.1618.jpg|náhľad|[[Pražská defenestrácia (1618)]]]] [[Súbor:Schlacht am Weißen Berg C-K 063.jpg|náhľad|[[Bitka na Bielej hore]] v roku 1620]] V roku [[1526]] bol na český trón zvolený [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] a s ním aj [[Habsburgovci|dynastia Habsburgovcov]], ktorá postupne krajinu zaradila do [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]]. Ferdinandov vnuk [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolf II.]] si ešte (ako posledný Habsburg) zvolil Prahu za sídelné mesto a, aj keď bol katolík, bol čiastočne tolerantný voči českému protestantizmu ([[Rudolfov majestát]]). Po jeho smrti však éra tolerancie skončila a náboženské napätie znovu vzrástlo. V roku [[1618]] vypuklo proti katolíckemu panovníkovi [[Česká vojna|ozbrojené povstanie českých protestantských stavov]]. [[Pražská defenestrácia (1618)|Defenestrácia cisárskych miestodržiteľov]] v roku 1618 sa stala aj začiatkom [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]]. Vojsko českých stavov bolo v roku [[1620]] v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] porazené a stavovskí vodcovia boli [[27 českých pánov|verejne popravení]] v Prahe. Začala násilná [[rekatolizácia]] českých protestantov. [[Pobělohorské konfiškácue|Rozsiahly majetok]] českej exilovej šľachty a inteligencie pripadol verným stúpencom Habsburgovcov. Do polovice 17. storočia klesla populácia v Čechách a na Morave takmer o 30 % - na zhruba 1,75 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obyvatelstvo České republiky v dlouhodobé perspektivě | vydavateľ = Geografické rozhledy | url = http://geography.cz/geograficke-rozhledy/wp-content/uploads/2007/10/str26-27.pdf | dátum prístupu = 2016-10-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304183516/http://geography.cz/geograficke-rozhledy/wp-content/uploads/2007/10/str26-27.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 | nedostupné = ano }}</ref> V roku [[1627]] bolo pre Čechy vydané [[Obnovené zriadenie zemské]], ktorým Habsburgovci získali český kráľovský titul dedične, za jediné povolené náboženstvo bolo vyhlásené katolícke a [[nemčina|nemecký jazyk]] bol formálne zrovnoprávnený s [[čeština|českým]], fakticky bol ale uprednostnený. Správnymi reformami [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v roku [[1749]] boli [[Krajiny českej koruny]] de facto spojené s Rakúskom do unitárneho štátu, ale aj naďalej sa korunovali českí králi v rámci [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]]. Počas [[Hladomor v českých krajinách 1770 – 1772|hladomoru v rokoch 1770 – 1772]] zomrelo najmenej 250 000 ľudí,<ref>[http://www.vesmir.cz/clanek/destive-roky-1770-1772 Deštivé roky 1770–1772]. Vesmír 75, 455, 1996/8</ref> čo viedlo k rozsiahlym nevoľníckym nepokojom.<ref>[http://www.rozhlas.cz/toulky/vysila_praha/_zprava/575-schuzka-hladomor--1139481 Hladomor]. Český rozhlas.</ref> [[Tolerančný patent|Náboženskou toleranciou]] a [[Patent o zrušení nevoľníctva|zrušenie nevoľníctva]] priniesli až reformy [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] v roku [[1781]]. Jozef zvýšil dôraz na centralizáciu monarchie. Tejto centralizácii napomáhalo preferovanie nemeckého jazyka v štátnej aj cirkevnej správe. Ako odpoveď na ponemčovanie národa a jeho kultúry sa koncom [[18. storočie|18. storočia]] začalo v českých krajinách vzmáhať [[Formovanie moderného českého národa|české národné obrodenie]], teda snaha o obnovu českej kultúry a jazyka a neskôr aj o získanie politickej moci stranami zastupujúcimi záujmy českého etnika. === Rakúsko-Uhorsko === {{Hlavný článok|Rakúsko-Uhorsko}} [[Súbor:Austria-Hungary map cs.svg|náhľad|Korunné krajiny Rakúska-Uhorska v roku 1914]] V druhej polovici 19. storočia počas dlhého panovania cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] nastal v Česku významný hospodársky rozvoj. Väčšina (asi 70 %) priemyslu Rakúska-Uhorska sa sústredila v [[České krajiny|českých krajinách]] vrátane oblastí osídlených Nemcami. České politické elity, hlavne [[František Palacký]] a [[František Ladislav Rieger]], dospeli k názoru, že federalizované a vcelku demokraticky usporiadané Rakúsko (resp. [[Predlitavsko]]) by mohlo byť najvýhodnejším životným priestorom pre český národ a iné [[Slovania|slovanské]] národy [[Stredná Európa|strednej]] a [[Južná Európa|južnej Európy]] (tzv. [[austroslavizmus]]). Mocnárstvo malo byť ochranou proti mocným štátom na západe aj na východe, menovite proti Nemecku a [[Ruská ríša|Ruskému impériu]]. [[Badeniho jazykové nariadenia|Jazykové nariadenia]] z apríla 1897, ktorá zrovnoprávnila češtinu s nemčinou, viedla k pádu vlády a k národnostným nepokojom medzi Čechmi a Nemcami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražské bouře roku 1897 | periodikum = Městská knihovna v Praze | url = https://search.mlp.cz/cz/titul/prazske-boure-roku-1897/2009805/ }}</ref> Volebný zákon z roku 1907 zaviedol [[Všeobecné a rovné volebné právo v Predlitavsku|všeobecné hlasovacia právo]] pre mužov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1907: První svobodné volby bez ženských a opilců | periodikum = Týden.cz | dátum_vydania = 29. dubna 2010 | url = https://www.tyden.cz/rubriky/domaci/1907-prvni-svobodne-volby-bez-zenskych-a-opilcu_167147.html }}</ref> Obdobie všestranného rozmachu českého národa v oblastiach politiky, hospodárstva, kultúry a vzdelania v rámci Rakúska-Uhorska skončilo vypuknutím [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v júli [[1914]]. Tento neskôr celosvetový ničivý konflikt začali [[viedeň]]skí politici po [[Atentát na Františka Ferdinanda d'Este|Sarajevskom atentáte]] na rakúsko-uhorského nasledovníka trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]], a to v domnienke, že vojna proti malému [[Srbské kráľovstvo|Srbskému kráľovstvu]] bude pre zdanlivo mocné Rakúsko-Uhorsko ľahkou záležitosťou. Do vojny sa však rýchlo zapojili ďalšie mocnosti a Rakúsko-Uhorsko sa postupne stalo iba príveskom [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríše]], tzv. [[Viliam II. (Nemecko)|viliamového]] Nemecka, čo zasadilo austroslavizmu smrteľnú ranu. Pre Rakúsko-Uhorsko vojna skončila úplnou katastrofou a jeho rozpadom. === Prvá česko-slovenská republika === {{Hlavný článok|Prvá česko-slovenská republika|Dejiny Česko-Slovenska}} [[Súbor:Tomáš Garrigue Masaryk 1925.PNG|náhľad|vľavo|upright|Prezident Osloboditeľ [[Tomáš Garrigue Masaryk]]]] V [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] bojovalo 1,5 milióna mužov odvedených z českých okresov, z ktorých padlo 138 000 na strane [[Rakúsko-Uhorsko|monarchie]] a asi päť a pol tisíca (len do konca vojny) v [[Česko-slovenské légie|Česko-slovenských légiách]] na druhej strane vojnového súperenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šedivý | meno = Ivan | titul = Češi bojovali hrdinně za Rakousko-Uhersko, ale první republika to tutlala | vydavateľ = www.zpravy.idnes.cz | dátum_vydania = 2008-08-27 | dátum_prístupu = 2013-05-28 | url = http://zpravy.idnes.cz/cesi-bojovali-hrdinne-za-rakousko-uhersko-ale-prvni-republika-to-tutlala-1qb-/kavarna.aspx?c=A081026_232405_kavarna_sim}}</ref> Viac než 90 000 dobrovoľníkov sformovalo Česko-slovenské légie vo Francúzsku, Taliansku a v Rusku, kde bojovali proti [[Ústredné veľmoci|centrálnym mocnostiam]] (teda aj rodnému Rakúsko-Uhorsku) a neskôr aj proti ruským [[boľševik]]om.<ref>[https://archive.today/20130428233629/www.radio.cz/cz/rubrika/zpravy/zpravy-2008-06-30%232 Vojáci si v Den ozbrojených sil připomínali legionářské tradice] – Zprávy [[Český rozhlas Radio Prague International|ČRo7 Radio Praha]]</ref> Po porážke [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]] boli po [[28. október|28. októbri]] [[1918]] [[Krajiny českej koruny]], časti [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] vrátane [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] spojené do nového štátneho útvaru, [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Jeho prvým prezidentom bol zvolený [[Tomáš Garrigue Masaryk]], ktorý od roku 1914 pracoval pre českú resp. česko-slovenskú samostatnosť v krajinách [[Štáty Dohody|Dohody]] a v [[Rusko|Rusku]] s podporou hlavne [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] a [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]. V období od vzniku štátu až do zániku tzv. [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] (oficiálne ''Republiky československé'') bolo Česko-Slovensko [[Unitárny štát|unitárnym štátom]] a zostalo aj po roku 1933 jediným skutočne [[Demokracia|demokratickým]] štátom v [[Stredná Európa|strednej Európe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baloun | meno = Pavel | titul = J. Harna / Krize evropské demokracie a Československo 30. let 20. století. Srovnávací sonda. | periodikum = ČLOVĚK – Časopis pro humanitní a společenské vědy | číslo = 12 | dátum = 2008-10-15 | url = http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf | dátum_prístupu = 2013-06-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131215112848/http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf | dátum archivácie = 2013-12-15 | nedostupné = ano }} {{Wayback|url=http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf |date=20131215112848 }}</ref> Cez svoj deklarovaný [[Národný štát|národný charakter]], založený na [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], bolo Česko-Slovensko multietnickým štátom, v ktorom žilo 6 747 000 Čechov, 3 124 000 Nemcov, 2 014 000 Slovákov, 745 000 Maďarov, 462 000 Rusínov, 181 000 občanov [[Židia|židovskej]] národnosti a 76 000 Poliakov.<ref>Tóth – Novotný – Stehlík, ''Národnostní menšiny...'', s. 625. Prevzaté z {{Citácia knihy|titul=Československá statistika – svazek 9. Sčítání lidu v republice Československé ze dne 15. února 1921|diel=I|miesto=Praha|rok=1924|stránky=60*}}</ref> [[Súbor:Czechoslovakia IV cs.png|náhľad|Prvá republika po zlúčení [[Morava|Moravy]] a [[České Sliezsko|Sliezska]] do [[Moravsko-sliezska krajina|Moravsko-sliezskej krajiny]] v roku [[1928]]]] Po vyhlásení nezávislosti došlo k pohraničným konfliktom s [[Sedemdňová vojna|Poľskom]] a [[Maďarsko-česko-slovenská vojna|Maďarskom]], rovnako ako k nepokojom v [[Sudetskí Nemci|nemeckých oblastiach]] krajiny. Problém nepriateľských susedov sa Česko-Slovensko, obzvlášť jeho dlhoročný minister zahraničia Edvard Beneš, pokúsilo vyriešiť spojenectvom nazvaným [[Malá dohoda]], systémom spojeneckých zmlúv s [[Francúzsko]]m a od roku 1935 aj zmluvou so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. [[Sudetskí Nemci]], žijúci prevažne v pohraničných oblastiach priľahlých k [[Nemecko|Nemecku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]], sa v dôsledku [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej hospodárskej krízy]], masívnou nezamestnanosťou (ktorá však postihla všetky národnosti) a od roku 1933 taktiež intenzívnej [[Nacistické Nemecko|nacistickej]] propagandy radikalizovali a začali požadovať odtrhnutie od Česko-Slovenska. Tieto snahy reprezentovala [[Sudetonemecká strana]] (''Sudetendeutsche Partei, SdP'') vedená [[Konrad Henlein|Konradom Henleinom]]. Na nátlak [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríše]] (posilnenej tzv. [[Anšlus|anšlusom Rakúska]] v marci 1938) a európskych mocností [[Francúzsko|Francúzska]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Taliansko|Talianska]] bolo v septembri v roku [[1938]] Česko-Slovensko [[Mníchovská dohoda|Mníchovskou dohodou]] donútené podstúpiť Nemecku rozsiahle pohraničné oblasti (tzv. [[Sudety (región)|Sudety]]). Mníchovská dohoda býva taktiež označována ako Mníchovská zrada či Mníchovský diktát, pretože zástupcovia česko-slovenskej strany neboli prizvaní k pojednávaniam a Nemecká ríša zároveň hrozila vojenským prepadnutím Česko-Slovenska. Pritom sa platná vojenská aliancia Česko-Slovenska s Francúzskom ukázala ako úplne neúčinná. Okrem postupného záboru sudetských oblastí Nemeckom (mnohokrát s početným českým obyvateľstvom) pripadli južné oblasti [[Slovensko|Slovenska]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] s [[Maďarčina|maďarsky]] hovoriacim obyvateľstvom [[Maďarsko|Maďarsku]]. Malú časť česko-slovenského územia, hlavne oblasť [[Tešínsko|Tešínska]], zabralo [[Poľsko]]. Názov takto okliešteného štátneho útvaru sa začal písať so spojovníkom (Česko-Slovensko). Pre zostávajúce krátke obdobie od Mníchovskej dohody až do úplného rozbitia Česko-Slovenska v marci 1939 sa vžilo označenie [[Druhá česko-slovenská republika|druhá republika]]. === Protektorát Čechy a Morava === {{Hlavný článok|Protektorát Čechy a Morava}} [[Súbor:Memorial lidice children (2007)-commons.JPG|náhled|[[Pomník detských obetí vojny|Súsošie 82 lidických detí]], ktoré boli zavraždené v tábore [[Koncentračný tábor Chełmno|Chełmno]] 2. júla 1942]] [[Súbor:Resslova-Pamatnik-parasutisti.jpg|náhľad|upright|Pamätník v [[Pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda|chráme sv. Cyrila a Metoda]] v Prahe venovaný parašutistom, ktorí uskutočnili [[Atentát na Heydricha|atentát na R. Heydricha]]]] Dňa [[14. marec|14. marca]] [[1939]] Slovensko [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vyhlásilo samostatnosť]] a po okupácii nemeckými vojskami [[15. marec|15. marca]] 1939 bol na zvyšku československého územia (teda v Česku bez [[Sudety (región)|Sudet]], pripojených v roku [[1938]] k [[Nacistické Nemecko|Nemecku]], a východnej časti československého [[Tešínsko|Tešínska]], pripojené v rovnakom roku k [[Poľsko|Poľsku]]<ref group="pozn.">Na území Protektorátu sa nachádzala len veľmi malá časť [[České Sliezsko|Českého Sliezska]] v okolí Ostravy a Frýdku, zatiaľ čo zvyšok, vrátane východnej polovice československého Tešínska, bol pripojený k Nemecku.</ref>) vyhlásený [[Protektorát Čechy a Morava]]. Prezident [[Edvard Beneš]] v Londýne zorganizoval exilovú vládu (tzv. [[dočasné štátne zriadenie]]). Nemecká [[Nemecká okupácia Čiech, Moravy a Sliezska|okupácia Česko-Slovenska]] sa stretla s masívnym [[Druhý česko-slovenský odboj|odbojom obyvateľov krajiny]] a skupín podporovaných zo zahraničia (hlavne [[operácia Anthropoid]]), na ktorý nacisti reagovali [[Obete nacistického Nemecka v Česko-Slovensku|terorom]] (napr. [[vyhladenie Lidic]]). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] nacisti realizovali politiku [[totálne nasadenie|totálneho nasadenia]] českých pracovných síl na území Nemecka, rovnako ako [[Holokaust|likvidácia]] [[Židia v Protektoráte Čechy a Morava|židovskej diaspory]] na území Protektorátu. Najznámejší údaj o počte obetí nacistickej okupácie pochádza z výskumu zverejneného Gustavom Hajčíkom a Jaroslavom Voleníkom v roku 1956, podľa nich počas vojny [[Obete druhej svetovej vojny|zomrelo 360 000 Čechoslovákov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=NACISTICKÁPERZEKUCE OBYVATEL ČESKÝCH ZEMÍ (Studijní materiál pro učitele dějepisu) |url=http://www.zivapamet.cz/assets/files/Nacisticka_perzekuce.pdf |datum prístupu=2013-08-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090419070908/http://www.zivapamet.cz/assets/files/Nacisticka_perzekuce.pdf |dátum archivácie=2009-04-19 }}</ref> [[Konečné riešenie českej otázky]] zapadalo do [[Generalplan Ost|Generalplánu Ost]], nacistického plánu na likvidáciu, [[Germanizácia|ponemčení]] a vysídlení príslušníkov piatich [[Slovania|slovanských]] národov, ktorý mal vytvoriť [[Lebensraum|životný priestor]] pre nemecké obyvateľstvo.<ref>"[http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit Germanizovat a vysídlit] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190620134830/http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit|date=2019-06-20}}". [[Detlef Brandes]]. 18. června 2015.</ref> === Česko-Slovensko v rokoch 1945 – 1992 === ==== Oslobodenie Česko-Slovenska a obdobie do februára 1948 ==== V máji [[1945]] bolo dokončené [[Oslobodenie Česko-Slovenska|oslobodzovanie Česko-Slovenska spojencami]] a bol obnovený formálne demokratický štát. Obdobie 1945 – 1948 je niekedy nazývané ako [[Tretia česko-slovenská republika|tretia republika]]. Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zahynulo okolo 140 000 [[Sovietsky zväz|sovietskych]] vojakov. Po ich boku zomrelo okolo 11 700 Čecho-Slovákov, príslušníkov [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]], ktorému velil [[Ludvík Svoboda]]. Tento armádny zbor sa vyznamenal v [[Bitka pri Sokolove|bojoch pri Sokolove]] a [[Druhá bitka o Kyjev|o Kyjev]] a kruto krvácal v [[Karpatsko-duklianska operácia|karpatsko-duklianskej operácii]], kde cieľom bolo pomôcť [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]]. Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zomrelo aj 66 495 [[Rumuni|Rumunov]], 1 302 [[Poliaci|Poliakov]] a 351 [[Američania|Američanov]].<ref>"''[http://books.google.com/books?id=JyN0hlKcfTcC&pg=PA409 A Companion to Russian History]''". Abbott Gleason (2009). Wiley-Blackwell. s. 409. {{ISBN|1-4051-3560-3}}</ref><ref name="refl">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podíl jednotlivých armád na osvobozování Československa – Reflex.cz | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/63869/podil-jednotlivych-armad-na-osvobozovani-ceskoslovenska.html | vydavateľ = Reflex }}</ref> K oslobodzovaniu Česko-Slovenska taktiež pomohlo české [[Májové povstanie českého ľudu|májové povstania]], v ktorom najznámejšou súčasťou bolo [[Pražské povstanie (1945)|Pražské povstanie]]. Po oslobodení [[Slovensko|Slovenska]] postupovala [[Červená armáda]] od marca 1945 na české územie [[Ostravská operácia|z Ostravska]] a [[Bratislavsko-brnianska operácia|od Bratislavy]] (tu spoločne s [[Rumunská armáda|rumunskou armádou]]).<ref name="armády">"[http://www.reflex.cz/clanek/historie/63869/podil-jednotlivych-armad-na-osvobozovani-ceskoslovenska.html Podíl jednotlivých armád na osvobozování Československa]". Reflex. 6. května 2015.</ref> Neskôr sa uskutočnila aj [[Pražská operácia]] Červenej armády zo severu k Prahe, ktorej sa zúčastnili taktiež jednotky rumunskej a [[Poľská armáda|poľskej armády]].<ref name="armády" />) Sovietske vojská postupovali až k dohodnutej [[Demarkačná línia|demarkačnej línii]] s [[United States Armed Forces|americkou armádou]] a oslobodila pritom zhruba dve tretiny [[Čechy|Čiech]]. Zvyšok českého priestoru západne od línie Karlovy Vary – Plzeň – České Budejovice [[Oslobodenie západných a juhozápadných Čiech americkou armádou|oslobodila americká armáda]]. V období 1945 až do februára 1948 už nedošlo k obnove úplne demokratického štátu. Došlo k [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídleniu Nemcov z Česko-Slovenska]] do Nemecka a Rakúska, počas ktorého dochádzalo k častým a väčšinou niekedy nepotrestaným zločinom a krivdám. Odsun Nemcov v roku 1945 odsúhlasili tri víťazné mocnosti na [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dějiny a současnost, Stíny minulosti | periodikum = Dějiny a současnost | url = http://dejinyasoucasnost.cz/archiv/2005/5/stiny-minulosti/ | dátum prístupu = 2017-08-01 }}</ref> Problémom bolo rovnako značné obmedzenie straníckej súťaže, keď boli v českých krajinách povolené iba štyri lavicové a stredové vládne politické strany a žiadne opozičné. Dochádzalo k rozsiahlemu [[znárodnenie|znárodňovaní]] ťažkého priemyslu, energetiky, filmového priemyslu, bánk, poisťovní, väčších stavebných podnikov atď. (tzv. [[Dekréty prezidenta republiky|Benešovy dekrety]]).<ref>Dekret presidenta republiky č. 100/1945 Sb., o znárodnění dolů a některých průmyslových podniků.</ref><ref>Dekret presidenta republiky č. 102/1945 Sb., o znárodnění akciových bank.</ref><ref>Dekret presidenta republiky č. 103/1945 Sb., o znárodnění soukromých pojišťoven.</ref> ==== Česko-Slovensko pod vládou Komunistickej strany ==== [[Súbor:ČSSR-mapa.png|náhľad|vľavo|Česko-Slovensko po [[Republiky v Česko-Slovensku|federalizácii]] v roku 1969]] [[Súbor:10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg|náhľad|vľavo|Horiaci sovietsky tank počas [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázie vojsk Varšavskej zmluvy]] v Prahe v roku 1968]] V [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|parlamentných voľbách 1946]] zvíťazila [[Komunistická strana Česko-Slovenska]] a tieto voľby bývajú označované ako posledné slobodné demokratické voľby po dobu viac než štyridsať rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Československo v letech 1946 – 1948 – poslední léta demokracie | periodikum = Dejepis.com | url = http://www.dejepis.com/ucebnice/ceskoslovensko-v-letech-1946-1948-posledni-leta-demokracie/}}</ref> Vo [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa komunisti chopili moci pučom a zlikvidovali zvyšky demokratického systému. Ťažko chorý prezident [[Edvard Beneš]] [[Abdikácia|abdikoval]] a ešte v roku 1948 zomrel. Na jeho miesto nastúpil vodca komunistov [[Klement Gottwald]]. Krajina sa stala totalitním štátom a súčasťou [[Východný blok|východného bloku]] pod dominanciou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Boli potlačené slobody a štruktúry občianskej spoločnosti počínajúc zrušením samosprávnych krajín (1949) až po potlačenie slobodného spolkového a ekonomického života. Došlo k emigračnej vlne ľudí do krajín neovládaných komunizmom. Kolektivizácia poľnohospodárstva a [[Menová reforma v Česko-Slovensku v roku 1953|menová reforma]] (1953) pripravili milióny občanov o majetok. Tisíce občanov sa stali obeťami politických procesov, mnohokrát aj justičných vrážd – k najznámejším obetiam perzekúcií patria [[Milada Horáková]], [[Rudolf Slánský]] či [[Heliodor Píka]]. Po Gottwaldovej smrti v roku 1953 sa stal prezidentom [[Antonín Zápotocký]], po jeho smrti potom [[Antonín Novotný]]. Koncom 50. rokov a v 60. rokoch dochádzalo k postupnej liberalizácii, ktorá vyvrcholila v roku [[1968]]. Začiatkom roku 1968 abdikoval prezident ČSSR Novotný a jeho nástupcom sa stal [[armádny generál]] vo výslužbe [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Novým generálnym tajomníkom KSČ bol zvolený Slovák [[Alexander Dubček]]. Liberalizačné hnutie známe ako [[pražská jar]] bolo potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|inváziou vojsk]] [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a ďalších krajín [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] [[21. august|21. augusta]] 1968. Trvalejším štátoprávnym dôsledkom pražskej jari zostala [[republiky v Česko-Slovensku|federalizácia]], nastolená k 1. januáru 1969, ktorej unitárny štát formálne zmenila na federáciu dvoch suverénnych národných štátov.<ref group="pozn.">Už povojnové Česko-Slovensko nebolo úplne unitárne, ale malo asymetrickú štruktúru. Na Slovensku pôsobila zákonodárná [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] a do roku 1960 tiež jej výkonný orgán [[Zbor povereníkov]], zatiaľ čo Česko obdobné orgány nemalo. Zatiaľ čo vzájomné hranice Čiech, Moravy a Sliezska boli povojnovým krajským delením rozrušené, hranica medzi Českom a Slovenskom krajské členenie rešpektovalo a zákon zakazoval vláde meniť krajské hranice oddeľujúce kraje v českých krajinách od krajov na Slovensku. Záležitosti, ktoré na Slovensku spadali do pôsobnosti SNR či Zboru povereníkov, tak pre kraje v českých krajinách vykonával česko-slovenský parlament a vláda. Niektoré česko-slovenské právne predpisy tak mali obmedzenú územnú pôsobnosť na české kraje. Príkladom je štátna ochrana prírody. Slovenská národná rada prijala zákon č. 1/1955 Zb. SNR, o štátnej ochrane prírody, platný len pre slovenské kraje. Následne česko-slovenské Národné zhromaždenie prijalo česko-slovenský zákon č. 40/1956 Sb., o štátnej ochrane prírody, ktorý však bol od počiatku účinný iba pre české kraje.</ref> Po obsadení Česko-Slovenska emigrovalo okolo 100 000 predovšetkým vzdelaných ľudí do demokratických krajín. Táto ďalšia strata kvalifikovaných odborníkov ešte umocnila postupný hospodársky úpadok Česko-Slovenska, ktorému bola krajina vystavena už od pripojenia k sovietskemu bloku. Územie Česko-Slovenska bolo fakticky okupované Sovietskou armádou, ktorá definitívne odišla až v roku 1991. Režim takzvanej [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] na dvadsať rokov potlačil občianske slobody, čomu sa snažilo vzdorovať hlavne hnutie [[Charta 77]]. Prezidentom ČSSR v rokoch 1975 až 1989 bol Slovák [[Gustáv Husák]]. ==== Nežná revolúcia a roky 1990 – 1992 ==== [[Nežná revolúcia]], ktorá začala 17. novembra 1989, zvrhla komunistický režim a umožnila obnovu demokracie a slobodného podnikania. Už 29. decembra 1989 bol prezidentom republiky zvolený doterajší [[disident]] a [[dramatik]] [[Václav Havel]]. Spoločenská transformácia zároveň spôsobila dramatický nárast kriminality,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kriminalita po Listopadu v Česku výrazně vzrostla|url=http://www.novinky.cz/krimi/181266-kriminalita-po-listopadu-v-cesku-vyrazne-vzrostla.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> značné zadĺženie štátu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=Státní dluh Česka loni poprvé po dvaceti letech klesl | url=http://www.novinky.cz/ekonomika/357869-statni-dluh-ceska-loni-poprve-po-dvaceti-letech-klesl.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> a prehlbovanie federalizácie až k rozpadu spoločného štátu Čechov a Slovákov. [[Súbor:Havla 1989.jpg|náhľad|[[Václav Havel]], neskorší prvý prezident samostatnej Českej republiky, počas udalostí v novembri 1989]] [[Súbor:Schengenzone.svg|náhľad|Česká republika je súčasťou spoločného trhu [[Európska únia|EÚ]] aj [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]]] Od roku 1990 začala byť federalizácia oneskorene uvádzaná do praxe, ktorá síce formálne platila už od roku 1969, ale prakticky bola do značnej miery zmrazená. Medzi oboma zložkami federácie, Českom a Slovenskom, rýchlo narastali rozpory (pozri [[pomlčková vojna]]), ktoré nakoniec viedli k [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku spoločného štátu]]. Česko-Slovensko zaniklo mierovou cestou k 31. decembru 1992. Doterajšie národné republiky prevzali právny poriadok zanikajúcej federácie a rozdelili si jej majetok a záväzky. === Samostatnosť Česka === Subjektom medzinárodného práva sa Česká republika stala [[1. január]]a [[1993]], so zánikom federácie. Zapojila sa do západoeurópskych politických štruktúr. [[12. marec|12. marca]] [[1999]] bola prijatá do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[1. máj|1. mája]] [[2004]] vstúpila do [[Európska únia|Európskej únie]]. V roku 2004 pristúpila k [[Schengenská dohoda|Schengenským dohodám]], na ktorých základe sa 21. decembra 2007 stala súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]].<ref>[http://www.mvcr.cz/clanek/eu-schengen-ceska-republika-se-stala-soucasti-schengenskeho-prostoru.aspx Česká republika se stala součástí schengenského prostoru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110514084730/http://www.mvcr.cz/clanek/eu-schengen-ceska-republika-se-stala-soucasti-schengenskeho-prostoru.aspx |date=2011-05-14 }}, Ministerstvo vnitra ČR</ref> Prezidentom Českej republiky bol až do marca 2003 [[Václav Havel]], ktorý bol už česko-slovenským prezidentom. Jeho nástupcom bol zvolený [[Václav Klaus]], po prvýkrát nastúpil do funkcie 7. marca 2003, po druhýkrát v marci 2008. Od marca 2013 do marca 2023 bol prezidentom republiky [[Miloš Zeman]], ktorý bol prvým prezidentom zvoleným v ľudovom hlasovaní.<!-- V marci 2023 ho vo funkcii nahradil [[Petr Pavel]].--> Po [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022]] Česko prijalo najväčšiu utečeneckú vlnu vo svojej histórii. == Prírodné pomery == [[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|right|thumb|Satelitná snímka Česka]] Česko má spoločné hranice so 4 [[štát|krajinami]]. Na západe hraničí s [[Nemecko]]m v dĺžke asi {{km|810.7|m}}, z toho so [[Sasko]]m {{km|453.9|m}} a s [[Bavorsko]]m {{km|356.8|m}}. Z juhu hraničí s [[Rakúsko]]m v dĺžke {{km|466.1|m}}, na východe so [[Slovensko]]m na {{km|251.8|m}} dlhej hranici a na severe s [[Poľsko]]m, pričom dĺžka [[hranica|hranice]] je podľa českých údajov {{km|761.8|m}}, a podľa poľských údajov až {{km|789.89|m}}. === Geografia === {{Hlavný článok|Geografia Česka}} Česko má rozlohu {{km2|78866}}. Z celkovej plochy leží {{km2|52817}} (67 %) v nadmorskej výške do {{m|500|m}}, {{km2|25222}} (32 %) vo výške 500 až {{m|1000|m}} a iba {{km2|827}} (1,05 %) vo výške nad {{m|1000|m}}. Priemerná [[nadmorská výška]] je {{m|430|m}}. Najnižšie položeným miestom je bod [[odtok]]u [[Labe]] z krajiny pri [[Hřensko|Hřensku]], s výškou {{mnm|115}} Najvyšším miestom je vrchol [[Sněžka|Sněžky]], 1603,3 m.n.m. Najvyšším umelým bodom je vrchol televízneho [[vysielač]]a na [[Vrch (vyvýšenina)|vrchu]] [[Praděd]], {{mnm|1654}} Z fyzicko-geografického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Povrch Čiech, západnej a severnej Moravy vypĺňa [[Česká vysočina]], majúca prevažne ráz [[pahorkatina|pahorkatín]] a stredohorí ([[Šumava]], [[Český les]], [[Krušné hory]] a [[Sudety (geomorfologická jednotka)|Sudety]] – [[Jizerské hory]], [[Krkonoše]], [[Orlické hory]], [[Králický Sněžník (pohorie)|Králický Sněžník]], na Morave [[Jesenická oblast|Jeseníky]]). Pásmo zníženín v smere [[Dyjsko-svratecký úval]] – [[Moravská brána]] oddeľuje Českú vysočinu od pohorí [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] (napr. [[Moravsko-sliezske Beskydy|Moravskosliezske Beskydy]]), ktoré zasahujú na východnú časť územia. Rieka Morava preteká cez široké zníženiny: [[Hornomoravský úval|Hornomoravský]] a [[Dolnomoravský úval]]. V povodí riek Labe je rozsiahlejšia rovinatá a nížinná oblasť [[Polabská nížina]]. Vnútri územia prevládajú pahorkatiny a vrchoviny. Z nich najrozsiahlejšia je [[Českomoravská vrchovina]]. [[Súbor:Karkonosze w chmurach - Riesengebrige in Wolken (2).jpg|náhľad|Pohľad na najvyšší vrch [[Sněžka]] (1603 m.n.m.) v pohorí [[Krkonoše]]]]Výbežky Česka sú: [[aš]]ský výbežok, [[šluknov]]ský výbežok, [[frýdlant]]ský výbežok, [[Broumov (okres Náchod)|broumovský]] výbežok, [[Javorník (okres Jeseník)|javornický]] výbežok (tiež [[Vidnava|vidnavský]] výbežok), [[Osoblaha|osoblažský]] výbežok a [[břeclav]]ský výbežok (tiež ''Dyjský trojuholník'', ''Podyjský roh''). === Geológia === {{Hlavný článok|Geológia Českého masívu|Geológia Západných Karpát}} Územie Česka tvoria dve rozsiahle geologické jednotky [[Český masív]] a [[Západné Karpaty]]. Český masív je elevačná štruktúra tvorená predmezozoickým [[kryštalinikum|kryštalinikom]] s [[premenená hornina|premenenými]] a [[vyvretá hornina|vyvretými horninami]] a jeho [[usadená hornina|sedimentárnym]] obalom. Je súčasťou [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho orogénu]], no bol postihnutý aj mladšou [[zlom (geológia)|zlomovou tektonikou]]. Člení sa na niekoľko oblastí: [[Moldanubická oblasť|Moldanubickú]], [[Kutnohorsko-svratecká oblasť|Kutnohorsko-svrateckú]], [[Stredočeská oblasť|Stredočeskú]], [[Krušnohorská oblasť|Krušnohorskú]], [[Lužická oblasť|Lužickú]] a [[Moravsko-sliezska oblasť|Moravsko-sliezsku oblasť]]<ref>Kachlík, V., 2003: [http://www.natur.cuni.cz/ugp/main/staff/kachlik/reggeol.pdf ''Geologický vývoj území České republiky. Doplněk k publikaci „Příprava hlubinného úložiště radioaktivního odpadu a vyhořelého jaderného paliva“'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} SURAO, Praha, 54 s.</ref>. Tieto bloky [[prekambrium|prekambrického]] až [[paleozoikum|paleozoického]] veku, boli spojené v priebehu [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho vrásnenia]], pričom sa nasunuli smerom na sever na [[Východoeurópska platforma|Východoeurópsku platformu]]. [[Súbor:Pravcicka brana1.JPG|thumb|[[Pravčická brána]] na území [[Národný park České Švýcarsko|NP České Švýcarsko]]]] V priebehu [[trias]]u bola oblasť prevažne vynorenou časťou [[Pangea|Pangey]] a tvorila tzv. [[Vindelický val]], ktorý oddeľoval alpídnu [[Tethýda|Tethýdu]] od platformného germánskeho vývoja na severe. Oblasť bola po zvyšok [[mezozoikum|mezozoika]] striedavo zaplavovaná epikontinentálnym morom. Neskôr v priebehu [[terciér]]u sa na túto konsolidovanú oblasť nasunul z juhu a východu alpsko-karpatský orogén. Východná časť Českého masívu sa pod zaťažením príkrovmi [[flyšové pásmo|flyšového pásma]] postupne ohýbala a spôsobila vznik [[čelná karpatská predhlbeň|karpatskej predhlbne]]. V [[kvartér]]i do oblasti zasahoval v priebehu ľadových dôb kontinentálny ľadovec, ktorý z oblasti [[Škandinávia|Škandinávie]] priniesol početné [[Erratikum|bludné balvany]] a ďalší [[exotikum (geológia)|exotický]] materiál. Kvartérna [[pôda|pôdna]] pokrývka sa vyznačuje značnou variabilitou. Najrozšírenejším typom pôd v Česku sú [[hnedé pôdy]]. === Vodstvo === [[Súbor:Rybník - Rožmberk,ústí řeky Lužnice 3 (Třeboň), Třeboň.jpg|náhľad|[[Rožmberk|Rybník Rožmberk]]]] Územie krajiny tvorí [[rozvodie]] oddeľujúce povodie [[Severné more|Severného]], [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. Hlavný rozvodný uzol je masív Králického Snežníka ({{mnm|1423}}). Najvýznamnejšie '''rieky''' sú [[Labe]] ({{km|370|m}}) s [[Vltava|Vltavou]] ({{km|433|m}}), v oblasti Moravy rieka [[Morava (rieka)|Morava]] ({{km|246|m}}) s [[Dyje|Dyjou]] ({{km|306|m}}) a v Sliezsku [[Odra]] ({{km|135|m}}) s [[Opava (rieka)|Opavou]] ({{km|131|m}}). Splavné sú len Labe (od Chvaletíc) a Vltava od Prahy. Celková dĺžka splavných tokov je {{km|303|m}}. Podzemné vody majú najväčšie zásoby v riečnych uloženinách Polabskej nížiny a moravských úvalov. Veľké bohatstvo minerálnych prameňov sa využíva v kúpeľoch na liečebné účely. Najviac kúpeľných miest je v západných Čechách. '''Jazerá''' ľadovcového pôvodu sú na [[Šumava|Šumave]] ([[Černé jezero (Šumava)|Čierne]], [[Čertovo jezero|Čertovo]]). Hospodársky význam majú [[rybníky]] založené väčšinou v 14. – 16. storočí (južné Čechy, Polabie, južná Morava, Ostravsko).<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=GAJDOŠ|meno=A. a KOL.|titul=Regionálna geografia Európy|vydanie=1|vydavateľ=Veda|miesto=Banská Bystrica|rok=2013|isbn=|strany=47 – 60}}</ref> === Klíma === [[podnebie (klíma)|Podnebie]] sa vyznačuje vzájomným prenikaním a miešaním oceánskych a kontinentálnych vplyvov. Je charakteristické západným prúdením s prevahou západných [[vietor|vetrov]], intenzívnou [[cyklóna|cyklonálnou činnosťou]] a pomerne hojnými zrážkami. Najviac zrážok spadne vo vyšších pohoriach, najmä na ich náveternej strane. Prímorský vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách a na Morave. V Sliezsku už pribúda vplyvov kontinentálnej klímy z východu. Veľký vplyv na podnebie má i [[nadmorská výška]] a reliéf. [[Súbor:National nature reserve Boubinsky prales in 2011 (9).JPG|náhľad|227x227bod|[[Boubínský prales|Boubínsky prales]] na [[Šumava|Šumave]]]] === Živá príroda === [[flóra (kvetena)|Flóra]] a [[fauna]] svedčí o vzájomnom prenikaní hlavných smerov ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. [[Les]]y sú prevažne [[Ihličnatý les|ihličnaté]] a zaberajú asi 33 % celkovej rozlohy krajiny. Druhové zloženie lesov sa menilo vplyvom hospodárskej činnosti, ktorej výsledkom sú prevládajúce [[Smrek (rod)|smrekové]] monokultúry. Výšková stupňovitosť rastlinstva je preto nezreteľná. Pôvodné bukovo-jedľové lesy sa zachovali len na malých plochách na [[Šumava|Šumave]]. Z pôvodných živočíšnych druhov sa zachovala najmä jelenia a srnčia zver.<ref name=":0" /> == Politický systém == [[Súbor:Zasedací sál Poslanecké sněmovny.jpg|náhľad|Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, pôvodne Český zemský snem]] Česko je [[demokracia|demokratická]] [[parlamentná republika]]. Výkonnú moc má [[prezident]] a [[vláda]], ktorá vydáva nariadenia a navrhuje zákony. Zodpovedá sa Poslaneckej snemovni. Hlavou štátu je prezident, volený každých päť rokov v prezidentských voľbách. Prezident navrhuje ústavných sudcov, ktorých musí schváliť Senát, za určitých podmienok môže rozpustiť Poslaneckú snemovňu a vetovať zákony (okrem ústavných). Takisto vymenúva [[predseda vlády|predsedu vlády]] a ďalších jej členov na návrh predsedu. Prijíma demisiu predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády. Český parlament je dvojkomorový, s [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckou snemovňou]] a [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátom]]. Do Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe pomerného zastúpenia. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových väčšinových volieb. Každý z 81 senátorov má šesťročný mandát. Významnými českými politikmi boli napríklad [[František Palacký]], [[Jiří František Buquoy]], [[Rudolf Stadión]], [[Felix Schwarzenberg]], [[Karel Chotek]], [[Karol III. Schwarzenberg]], [[František Ladislav Rieger]], [[Julius Grégr]], [[Alois Pražák]], [[Eugen Czernin]], [[Antonín Randa]], [[Karel Kramář]], [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáš Garigue Masaryk]], [[Edvard Beneš]], [[Antonín Švehla]], [[Vlastimil Tusar]], [[Jan Malypetr]], [[Jan Šrámek]], [[Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi|Richard Coundenhove-Kalergi]], [[Václav Havel]], [[Dagmar Burešová]], [[Petr Pithart]], [[Václav Klaus]], [[Josef Lux]], [[Miloš Zeman]], [[Vladimír Špidla]], [[Mirek Topolánek]], [[Karel Schwarzenberg|Karel VII. Schwarzenberg]], [[Bohuslav Sobotka]], [[Miloš Vystrčil]] alebo [[Věra Jourová]]. === Zahraničné vzťahy === [[Súbor:Прага.Вид на Старый город.jpg|thumb|Budova [[Strakova akademie|Strakovej akadémie]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] v Prahe je sídlom [[Vláda Českej republiky|vlády Českej republiky]]]] Česko má zavedenú štruktúru zahraničných vzťahov. Je členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), [[Severoatlantická aliancia|NATO]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]] (OECD) a [[Rada Európy|Rady Európy]]. Je pozorovateľom [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]].<ref>{{Cite web|url=http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/3237.htm |title=The Czech Republic's Membership in International Organizations |publisher=[[Ministerstvo zahraničí Spojených států amerických|United States State Department]] |accessdate=8 August 2015}}</ref> Všetky štáty (138  štátov k 3. máji 2016, z toho je deväť štátov zastúpených [[diplomat]]mi v hodnosti [[chargé d’affaires]]<ref>Ministry of Foreign Affairs of the Czech Republic. Diplomatic Protocol, Diplomatic List, May 3, 2016. http://www.mzv.cz/file/442309/DL2016_05_03.pdf (anglicky).</ref>) a medzinárodné resp. nadštátne organizácie, ktoré majú diplomatické styky s Českom, majú veľvyslanectvo v [[Praha|Prahe]], a niektoré z nich majú [[Konzul|generálne konzuláty]] alebo konzuláty v určitých mestách, najmä v [[Brno|Brne]]. Česko má v štátoch a u medzinárodných resp. nadnárodných organizácií, s ktorými má diplomatické styky, [[Vzájomnosť|recipročne]] svoje veľvyslanectvá (ambasády) a konzuláty. Hlavnú úlohu v zameriavaní a upresňovaní zahraničnej politiky majú premiér a minister zahraničných vecí. Pre zahraničnú politiku Českej republiky je zásadné členstvo v [[Európska únia|Európskej únii]]. Česká republika má silné väzby so [[Slovensko]]m, [[Poľsko]]m a [[Maďarsko]]m, okrem iného ako člen [[Vyšehradská skupina|Visegrádskej skupiny]]. Rozsiahle styky má Česká republika so susedným [[Nemecko]]m a [[Rakúsko]]m a ďalšími členskými štátmi Európskej únie, so [[USA|Spojenými štátmi americkými]] as [[Izrael]]om. Po roku 2020 dochádza k posilňovaniu vzťahov s ázijskými demokratickými štátmi, napríklad s [[Taiwan (ostrov)|Taiwanom]]. Naopak zlé vzťahy má Česko dlhodobo s [[Rusko|Ruskou federáciou]], od roku 2021 Česko figuruje na oficiálnom ruskom zozname nepriateľských krajín. Problematické vzťahy má Česká republika aj s [[Čína|Čínskou ľudovou republikou]]. [[Súbor:Hradčany Černínský palác 1.jpg|náhľad|Ministerstvo zahraničných vecí]] Na prvý polrok [[2009]] prebralo Česko od [[Francúzsko|Francúzska]] predsedníctvo [[Rada EÚ|Rade EÚ]], ďalšie predsedníctvo sa odohralo roku 2022. Českí predstavitelia podporujú disidentov v [[Barma|Barme]], [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Čína|Číne]], [[Rusko|Rusku]], na [[Kuba|Kube]] a v ďalších štátoch. K slávnym českým diplomatom minulosti patrili napríklad [[Jaroslav Lev z Rožmitálu]], [[Humprecht Ján Czernin]], [[Václav Antonín Kounic-Rietberg]], [[Filip Jozef Kinský]], [[Karel Filip Schwarzenberg|Karol Filip Schwarzenberg]], [[Alois Lexa von Aehrenthal|Alois Lexa z Aehrentahlu]], [[Otakar Czernin]], [[Edvard Beneš]], [[Kamil Krofta]], [[Jan Masaryk]], [[Jiří Hájek]], [[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]], [[Luboš Dobrovský]], [[Jozef Zieleniec]], [[Michael Žantovský]], [[Petr Kolář|Peter Kolář]], [[Karel Schwarzenberg]] či [[Petr Pavel|Peter Pavel]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministři a ministerstvo v historii {{!}} Ministerstvo zahraničních věcí České republiky|url=https://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/index.html|vydavateľ=www.mzv.cz|dátum prístupu=2023-02-05}}</ref> === Armáda === ''Podrobnejšie informácie nájdete v článku [[Armáda Českej republiky]].'' Armáda Českej republiky sa skladá z letectva, pozemných síl a podporných jednotiek. [[Prezident Českej republiky]] je formálne vrchným veliteľom ozbrojených síl, hlavný vplyv na ozbrojené sily však má ministerstvo obrany, vláda a generálny štáb. V roku 2004 bola zrušená základná vojenská služba a armáda sa tak stala plne profesionálnou organizáciou. 12. marca 1999 krajina vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]], v rámci ktorej plní svoje vojenské záväzky. Počet aktívnych vojakov je približne 29 300 vrátane civilných zamestnancov. [[Súbor:Dejvice Generální štáb.jpg|náhľad|Generálny štáb Armády Českej republiky]] České jednotky sa podieľali na operáciách [[UNPROFOR]], SFOR, EUFOR v Bosne a Hercegovine, KFOR v Kosove a ISAF v Afganistane. Českí vojaci pôsobia v [[Irak]]u, v pobaltských štátoch a na [[Slovensko|Slovensku]]. Vysokú prestíž majú tradične českí vojenskí chemici (dnes 31. pluk radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Liberci). Od svojho prvého nasadenia v medzinárodných silách v operácii Púštna búrka roku 1991, patrí k hlavným českým príspevkom k spojeneckým akciám. Od roku 2003 libereckí chemici pravidelne velia mnohonárodnému práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Síl rýchlej reakcie NATO (NATO Response Force). Výzbroj Armády Českej republiky zahŕňa nadzvukové stíhačky JAS-39 Gripen, bojové lietadlá Aero L-159 Alca, útočné helikoptéry Mil Mi-35, obrnené transportéry: [[Pandur II]], [[BMP-1|BVP-1]], [[BMP-2|BVP-2]], OT-90 a modernizované tanky T-72M4CZ. V roku 2022 začala v súvislosti s vojnou na Ukrajine rozsiahla modernizácia českej armády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Modernizace armády v roce 2023: Nové vrtulníky, rozhodne se o koupi stíhaček - Seznam Zprávy|url=https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-politika-modernizace-armady-v-roce-2023-nove-vrtulniky-rozhodne-se-o-nakupu-stihacek-221673|vydavateľ=www.seznamzpravy.cz|dátum prístupu=2023-02-05}}</ref> Česká armáda podľa prieskumov verejnej mienky dlhodobo patrí k najdôveryhodnejším českým inštitúciám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CVVM: Lidé nejvíc důvěřují policii a armádě, naopak nejméně politickým stranám {{!}} ČeskéNoviny.cz|url=https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cvvm-lide-nejvic-duveruji-policii-a-armade-naopak-nejmene-politickym-stranam/2217089|vydavateľ=www.ceskenoviny.cz|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=cs}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Najznámejšími českými, prípadne československými, vojakmi a vojvodcami minulosti boli [[Přemysl Otakar II.]], [[Ján Luxemburský]], [[Ján Žižka]], [[Albrecht z Valdštejna]], [[Karel Filip Schwarzenberg]], [[Josef Václav Radecký z Radče]], [[Jozef Šnejdárek]], [[Heliodor Píka]], [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], [[Jan Kubiš]], [[Jozef Gabčík]], [[František Fajtl]] či [[Petr Pavel]]. === Ľudské práva === [[Súbor:Hagibor Rádio SE 2.jpg|náhľad|Sídlo Rádia Slobodná Európa v Prahe]] Ľudské práva v Česku sú garantované Chartou základných práv a slobôd a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach. Napriek tomu sa vyskytovali prípady porušovania ľudských práv ako diskriminácia rómskych detí, kvôli ktorým Európska komisia požiadala Česko o podanie vysvetlenia, alebo nezákonnej sterilizácie rómskych žien, za ktoré sa vláda ospravedlnila. Podľa komentára ombudsmana Stanislava Škrečka z roku 2020 je diskriminácia Rómov v súčasnosti len minimálna, čomu nasvedčuje štatistika podaných oznámení. Dochádza tiež k porušovaniu ľudských práv v niektorých zariadeniach pre seniorov av psychiatrických liečebniach. Roku 2000 bol na ochranu základných práv a slobôd zriadený úrad Ombudsmana (ombudsmana). Autorita ombudsmana je však skôr neformálna. [[Súbor:Logo organizace Člověk v tísni.png|náhľad|Logo humanitárnej organizácie Človek v núdzi]] Podľa indexu ekonomickej slobody, ktorý vytvára The Heritage Foundation a [[The Wall Street Journal]], je Česko 24. najslobodnejšou krajinou na svete z hľadiska obchodu. Podľa Svetového indexu slobody tlače, vytváraného organizáciou Reporters without borders, má Česko 21. najslobodnejšie mediálne prostredie na svete. (Obaja údaje platia k roku 2016.) Praha je sídlom [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Radio Free Europe/Radio Liberty]]. Na začiatku 90. rokov ju do Československa osobne pozval [[Václav Havel]]. Osoby rovnakého pohlavia môžu v Česku uzavrieť tzv. registrované partnerstvo. Podľa prieskumov je väčšina obyvateľov dlhodobo pre uzákonenie plnohodnotného manželstva pre osoby rovnakého pohlavia, tento zákon však zatiaľ naráža na nesúhlas niektorých konzervatívnych strán. K najznámejším českým aktivistom a podporovateľom ľudských práv patrí pražská rodáčka [[Bertha von Suttner|Berta von Suttnerová]], ktorá za svoj pacifistický boj získala Nobelovu cenu za mier, filozof a prvý československý prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]], študent [[Jan Palach|Ján Palach]], ktorý sa v roku 1969 upálil v proteste proti sovietskej okupácii, [[Karel Schwarzenberg]], ktorý bol v rokoch 1984 až 1990 predsedom Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva, [[Václav Havel]], dlhoročný disident a neskorší prezident, sociologička a disidentka [[Jiřina Šiklová]] či [[Šimon Pánek]], zakladateľ organizácie [[Človek v núdzi]]. == Ekonomika == [[Súbor:Czech National Bank in Prague CZ 01.jpg|thumb|Česká národná banka v [[Praha|Prahe]]]] Česko je vyspelý priemyselno-poľnohospodársky štát. Známe je starou tradíciou priemyselnej výroby a rozvinutým poľnohospodárstvom. [[Hrubý domáci produkt]] na hlavu v parite kúpnej sily v roku 2010 dosiahol 82 % priemeru [[EÚ]] (EÚ 27). Zahraničný obchod Česka po veľa rokoch pasívnej bilancie vykázal v roku 2005 prebytok. Najväčšími obchodnými partnermi Česka sú susedné štáty [[Nemecko]], [[Slovensko]] a [[Rakúsko]]. Poľnohospodárska výroba takmer pokrýva domácu spotrebu. Viac ako dve pätiny rozlohy štátu tvorí orná pôda. Úrodné černozeme a hnedozeme sú rozšírené na [[Polabí]] a v moravských úvaloch. Pestujú sa na nich obilniny ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[kukurica siata|kukurica]]), [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[Repa obyčajná|cukrová repa]], zelenina, [[Ľan siaty|ľan]] a [[repka olejná|repka]]. Svetovú povesť má pestovanie [[Chmeľ obyčajný|chmeľu]] a vinohradníctvo. Významným produktom a aj exportným tovarom je [[pivo]]. Základom živočíšnej výroby je chov kráv, ošípaných a hydiny, ďalej včelárstvo a chov sladkovodných rýb (najmä kaprov) v miestnych rybníkoch. Ťažobný priemysel má v štruktúre ekonomiky klesajúci význam. K hlavným [[Nerastná surovina|nerastným surovinám]] ťažených v Česku patrí [[Čierne uhlie|čierne]] a [[hnedé uhlie]] (produkcia koksu), ďalej stavebné hmoty a [[Urán (chemický prvok)|urán]]. Výroba [[porcelán]]u je založená na ťažbe kvalitného [[kaolín]]u v okolí. V malom rozsahu sa tiež ťaží [[ropa]] a [[zemný plyn]] a ďalšie suroviny. Rozhodujúci objem ropy a zemného plynu sa však dováža z [[Rusko|Ruska]], ropa aj z bavorského Ingolstadtu. [[Súbor:Temelin 04710048 (8356289819).jpg|náhľad|Jadrová elektráreň [[Temelín]], jedna z dvoch jadrových elektrární v krajine]] Základom energetiky sú uhoľné a jadrové elektrárne (Temelín a Dukovany). Významnými priemyselnými centrami sú [[Praha]], oblasť [[Brno|Brna]], oblasť [[Ostrava|Ostravy]] a [[Plzeň|Plzne]]. Medzi dôležité odvetvia priemyslu patrí hutníctvo, strojárstvo, textilný priemysel, potravinársky priemysel, elektropriemysel a výroba dopravných prostriedkov. Najdynamickejšie sa rozvíjajúcim odvetvím je stavebníctvo, ťahačom vývozu je automobilový priemysel (značka Škoda). Dôležitým sektorom sa stávajú služby. Najmä [[Praha]] priťahuje aj nadnárodné spoločnosti, ktoré tu zakladajú svoje stredoeurópske pobočky.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZUBRICZKÝ|meno=G.|titul=Geografia štátov sveta|vydanie=1|vydavateľ=Mapa Slovakia|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=|strany=34}}</ref> Cestovný ruch je výrazným zdrojom príjmov Česka. Okrem Prahy a kúpeľných miest láka návštevníkov mnoho hradov, zámkov, stredovekých miest, chránených národných parkov a prírodných zvláštností. K nim patrí napríklad [[Moravský kras]] s priepasťou [[Macocha (priepasť)|Macocha]] a jaskyňami, [[Český raj|Český ráj]] s pieskovcovými skalnými útvarmi, zámok [[Hluboká nad Vltavou]], krásne historické mesto [[Český Krumlov]], kúpeľné mesto [[Karlove Vary]], [[Boubínský prales|Boubínsky prales]] na [[Šumava|Šumave]] a mnoho ďalších. Krajinu každoročne navštívi necelých 7 miliónov turistov. Tomu zodpovedá aj snaha o zlepšenie dopravnej infraštruktúry.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZAŤKOVÁ|meno=M. a KOL.|titul=Geografia Európy, tercia|vydanie=1|vydavateľ=Poľana|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=|strany=33 – 36}}</ref> [[Súbor:Praha hlavní nádraží 2020.jpg|náhľad|Hlavná stanica v Prahe]] === Doprava === Česká doprava je svojim výkonom rozvinutá. Železničná doprava má najvýznamnejšie postavenie v preprave nákladov. Železničná sieť sa radiálne zbieha do [[Praha|Prahy]], kde je najväčší železničný uzol v štáte. Rozvoj automobilovej dopravy determinuje diaľničná sieť. Česko má približne {{km|1350|m}} diaľnic a rýchlostných komunikácií. Letecká doprava sa v súčasnosti uplatňuje najmä v medzinárodnom styku. Riečna doprava je na riekach [[Labe]] a [[Vltava]]. Labe plní funkciu riečnej cesty, ktorá slúži najmä vnútrozemskej doprave. Dĺžka vodných ciest je {{km|677|m}}.<ref name=":0" /> == Obyvateľstvo == [[Súbor:Krojovany pruvod Mala Rusava.jpg|náhľad|Folklórny súbor z južnej [[Morava (región)|Moravy]], nosiaci miestne kroje]]V Česku žije 10,71 mil. obyvateľov. V porovnaní s európskymi krajinami patrí medzi stredne zaľudnené štáty. Priemerná hustota zaľudnenia je 134 obyv./km2. Osídlenie je však nerovnomerné. Medzi oblasti s najnižšou koncentráciou obyvateľstva patria pohraničné oblasti južných a západných [[Čechy|Čiech]], na severnej [[Morava (región)|Morave]] a v [[Sliezsko|Sliezsku]] [[Jesenicko]] a [[Osoblažsko]]. K hustot zaľudneným oblastiam patrí [[Praha]] so svojím zázemím, [[Polabie]], [[Severočeská panva]], [[Liberecký kraj|Liberecko]] a východné Čechy, na Morave zasa priemyselná oblasť [[Ostrava|Ostravy]] a [[Brno]] so svojím okolím.<ref name=":0" /> Počet obyvateľov Česka klesá. V poslednom období krajina vykazuje prirodzený úbytok. Veková štruktúra sa mení v prospech starších vekových kategórií. Vekové zloženie obyvateľstva je nasledujúce: vek do 14 rokov má 16%, vek 15 – 59 rokov 65%, 60 rokov a viac má 19% obyvateľstva. Stredná dĺžka života žien je 79 rokov, mužov 72 rokov.<ref name=":0" /> Národnostné zloženie podľa sčítania ľudu v roku [[2001]] je: národnosť [[Česi|česká]] – 90,4 %, [[Moravania|moravská]] – 4,9 %, [[Sliezsko|sliezska]] – 0,1 %, [[Slováci|slovenská]] – 1,4 %, [[Poliaci|poľská]] – 0,4 % [[Nemci|nemecká]] – 0,2 %, [[Ukrajinci|ukrajinská]] – 0,5 %, [[vietnam]]ská – 0,3 %, [[rómovia|rómska]] – 0,1 %. Podľa vierovyznania tvoria: [[Ateizmus|ateisti]] – 59 %, [[latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] – 26,8 %, [[Českobratrská církev evangelická]] – 1,2 %, [[Cirkev československá husitská]] – 1 %, nezistená – 8,8 %. Pôsobí tu aj mnoho iných menších kresťanských cirkví, napr. [[Sliezska evanjelická cirkev augsburského vyznania|Sliezska cirkev evanjelická a. v.]], [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|starokatolícka cirkev]] a iné. Česko je vplyvom dlhého spoločensko-historického vývoja krajina s najnižším podielom veriacich na svete. == Sídla == Česko má pomerne hustú sídelnú sieť. Rozhodujúci podiel na počte obcí majú mestá nad 5 000 obyvateľov, v ktorých žije 71% obyvateľstva krajiny. Z hľadiska sídelnej štruktúry má Česko 6 veľkomiest nad 100 000. Okrem hlavného mesta [[Praha|Prahy]] k nim patrí [[Brno]], [[Ostrava]], [[Plzeň]], [[Liberec]] a [[Olomouc]]. Dlhšie trvajúcim trendom je vyľudňovanie vidieka. === Najväčšie mestá podľa počtu obyvateľov === {|class="infobox" style="text-align:center; width:97%; margin-right:10px; font-size:90%" |- ! style="text-align:center;" colspan="11"| |- !rowspan=23 width:150|<br /> [[Súbor:Hradschin Prag.jpg|165px|Praha]]<br />[[Praha]]<br /> [[Súbor:Výhled ze Staré radnice na Petrov.jpg|165px|Brno]]<br />[[Brno]]<br /> [[Súbor:Ostrava, pohled z Nové radnice 2.jpg|165px|Ostrava]]<br />[[Ostrava]]<br /> ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Poradie ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Mesto ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Kraj ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Počet obyvateľov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet obyvatel v obcích České republiky k 1.1.2014 | url = http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum vydania = 2014-04-30 | dátum prístupu = 2014-04-30 | vydavateľ = Český statistický úřad | miesto = Praha | url archívu = https://web.archive.org/web/20140502001321/http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum archivácie = 2014-05-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítání lidu 2011|url=http://notes2.czso.cz/cz/sldb2011/cd_sldb2011_11_12/kraje.html|vydavateľ=Český statistický úřad|dátum prístupu=2012-05-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statistická data ČSÚ|url=http://www.statnisprava.cz/|vydavateľ=Český statistický úřad|adátum prístupu=2012-05-08}}</ref> ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Počet obyvateľov v [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]] !rowspan=23 width:150| [[Súbor:Great Synagogue Plzen CZ general view.JPG|165px|Plzeň]]<br />[[Plzeň]]<br /> [[Súbor:Liberec Rathaus Aussicht.JPG|165px|Liberec]]<br />[[Liberec]]<br /> [[Súbor:Olmütz hauptplatz.JPG|border|165px|Olomouc]]<br />[[Olomouc]]<br /> |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|1.||align=left|[[Praha]]||align=left|Hlavní město Praha||1 243 201||2 300 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|2.||align=left|[[Brno]]||align=left|[[Jihomoravský kraj]]||377 508||729 510 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|3.||align=left|[[Ostrava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||295 653||1 164 328 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|4.||align=left|[[Plzeň]]||align=left|[[Plzeňský kraj]]||168 034||380 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|5.||align=left|[[Liberec]]||align=left|[[Liberecký kraj]]||102 301||270 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|6.||align=left|[[Olomouc]]||align=left|[[Olomoucký kraj]]||100 247||480 000<ref>Nařízení vlády č. 212/1997, [http://aplikace.mvcr.cz/sbirka-zakonu/ViewFile.aspx?type=c&id=3066 kterým se vyhlašuje závazná část územního plánu velkého územního celku Olomoucké aglomerace]</ref> |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|7.||align=left|[[Ústí nad Labem]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||93 523||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|8.||align=left|[[České Budějovice]]||align=left|[[Jihočeský kraj]]||93 253||190 000<ref>[http://up.kraj-jihocesky.cz/files/up_vuc_cbsra%5B1%5D.pdf Územní plán velkého územního celku ČESKOBUDĚJOVICKÉ SÍDELNÍ AGLOMERACE]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|9.||align=left|[[Hradec Králové]]||align=left|[[Královéhradecký kraj]]||92 904||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|10.||align=left|[[Pardubice]]||align=left|[[Pardubický kraj]]||89 432||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|11.||align=left|[[Havířov]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||76 109||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|12.||align=left|[[Zlín]]||align=left|[[Zlínský kraj]]||75 278||450 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|13.||align=left|[[Kladno]]||align=left|[[Středočeský kraj]]||68 519||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|14.||align=left|[[Most]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||67 332||95 316 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|15.||align=left|[[Opava (Česko)|Opava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 931||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|16.||align=left|[[Frýdek-Místek]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 135||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|17.||align=left|[[Karviná]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||56 848||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|18.||align=left|[[Jihlava (mesto)|Jihlava]]||align=left|[[Kraj Vysočina]]||50 510||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|19.||align=left|[[Děčín]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 104||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|20.||align=left|[[Teplice]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 024||- |- | colspan="5" style="text-align:center; background:#f5f5f5;"| |}{{clear}} == Administratívne členenie == {{Pozri aj|Kraj (Česko)}} <div style="float:right">{{Administratívne členenie Česka (mapa)}}</div> [[Súbor:Česká republika - Čechy, Morava a české Sliezsko.png|thumb|Súčasné usporiadanie krajov. Čechy, Morava a české Sliezsko v porovnaní s dnešnými správnymi oblasťami]] Od [[1. január]]a [[2000]] bolo upravené na 14 samosprávnych [[kraj (Česko)|krajov]]. * [[Praha|Hlavné mesto Praha]] – [[Praha]] * [[Juhočeský kraj]] – [[České Budějovice]] * [[Juhomoravský kraj]] – [[Brno]] * [[Karlovarský kraj]] – [[Karlovy Vary]] * [[Královohradecký kraj]] – [[Hradec Králové]] * [[Liberecký kraj]] – [[Liberec]] * [[Moravskosliezsky kraj]] – [[Ostrava]] * [[Olomoucký kraj]] – [[Olomouc]] * [[Pardubický kraj]] – [[Pardubice]] * [[Plzenský kraj]] – [[Plzeň]] * [[Stredočeský kraj]] – [[Praha]] * [[Úsťanský kraj]] – [[Ústí nad Labem]] * [[Kraj Vysočina]] – [[Jihlava (mesto)|Jihlava]] * [[Zlínsky kraj]] – [[Zlín]] == Kultúra == === Literatúra === {{Pozri aj|Česká literatúra}} [[Súbor:Jan Amos Comenius (Komensky) (1592-1670). Tsjechisch humanist en pedagoog. Als voorganger van de Moravische of Boheemse Broedergemeente verdreven en sedert 1656 gevestigd te Amsterdam Rijksmuseum SK-A-2161.jpeg|vľavo|náhľad|214x214bod|[[Jan Amos Komenský]], pedagóg, filozof, spisovateľ]] Česká literatúra je literatúra písaná príslušníkmi českého etnika a iných etník písaná na území českého štátu. Je písaná nielen [[Čeština|česky]], ale tiež [[staroslovienčina|starosloviensky]], [[Latina|latinsky]] a [[Nemčina|nemecky]]. K českej literatúre sa počíta tiež literatúra písaná Čechmi v zahraničí alebo po česky príslušníkmi iných etník. Literárne dejiny začínajú ústnou tradíciou, v ktorej vyniká povesť o praotcovi Čechovi, Krokovi, [[Libuša (kňažná)|Libuši]], Přemyslovi Oráčovi a "dívčí válce". Počiatky písanej literatúry súvisia s činnosťou [[Cyril a Metod|Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda]] na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. Tí spolu so svojimi žiakmi vytvorili, v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] a za pomoci písma [[Hlaholika|hlaholiky]], prvé české literárne pamiatky (''Proglas'', ''Život Metoda'', ''Život Konštantínov''). Po vyhnaní tejto skupiny z Moravy začala kľúčovú úlohu zohrávať [[latinčina]], vznikali v nej legendy (''[[Kristiánova legenda]]''), kroniky ([[Kosmas|Kosmova]] ''[[Kosmova kronika|Kronika Čechov]]'') aj iné žánre (napr. ''Vita Caroli'', vlastný životopis kráľa [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karla IV.]]). Prvými významnými česky písanými textami boli ''Alexandreida'' a ''[[Dalimilova kronika]]''. Prvými autormi, ktorí písali aj česky a ktorí došli svetového ohlasu boli [[Jan Hus]], jeden zo zakladateľov európskej reformácie a [[Jan Amos Komenský]], najvýznamnejší predstaviteľ humanizmu v českej literatúre. Ďalšími významnými autormi reformácie boli [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]]. Po porážke stavovského povstania v bitke na Bielej hore roku 1620 nastalo zložité obdobie vytláčania a odumierania češtiny. Proti tomu sa v barokovej ére postavil [[Bohuslav Balbín]]. [[Súbor:Franz Kafka, 1923.jpg|náhľad|237x237bod|[[Franz Kafka]]]] Ústup češtiny však zastavil až proces tzv. [[České národné obrodenie|Národného obrodenia]], ktorý začal na konci 18. storočia. Kľúčovou postavou prvej etapy obrodenia bol lingvista [[Josef Dobrovský]]. V druhej etape to boli [[Josef Jungmann]], ktorý kládol dôraz na jazykovú koncepciu národa, a Slovák [[Pavol Jozef Šafárik]], predstaviteľ panslovanských tendencií (všetci Slovania sú jeden národ). Vtedy sa začala objavovať tiež už prvá svojbytná literatúra (česky píšuci Slovák [[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]). Proces vyvrcholil v tretej etape, kedy [[František Palacký]] a [[Karel Havlíček Borovský]] dokončili koncept českého národa politicky a kedy vznikli aj vrcholné literárne diela, či už básnické (Havlíček, [[Karel Hynek Mácha]], [[Karel Jaromír Erben]]), prozaické ([[Božena Němcová]]), či divadelné ([[Josef Kajetán Tyl]], [[Karel Sabina]]). [[File:Milan Kundera.jpg|thumb|[[Milan Kundera]]|vľavo]] V druhej polovici 19. storočia sa literárny život začal prudko rozvíjať, vznikali skupiny s rôznym programom – [[Májovci]] ([[Jan Neruda]]), [[ruchovci]] ([[Svatopluk Čech]]), [[lumírovci]] ([[Jaroslav Vrchlický]], [[Julius Zeyer]]), realisti ([[Alois Jirásek]]), česká moderna ([[Antonín Sova]], [[Otokar Březina]]) či tzv. anarchistickí buriči ([[Viktor Dyk]], [[Petr Bezruč]]). Od konca 19. storočia začínala tiež prekvitať nemecky písaná literatúra (najmä v Prahe), ktorá sa stala svetovým fenoménom, predovšetkým vďaka [[Franz Kafka|Franzovi Kafkovi]] (''Proces'', ''Zámok'', ''Amerika''), ale aj iným ([[Rainer Maria Rilke]], [[Gustav Meyrink]], [[Franz Werfel]], [[Max Brod]], [[Egon Erwin Kisch]], [[Karl Kraus]]). V prvej polovici 20. storočia si vydobyli svetový význam aj česky píšuci tvorcovia, predovšetkým [[Jaroslav Hašek]] (''[[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojaka Švejka]]'') a [[Karel Čapek]] (napr. ''[[Vojna s mlokmi|Válka s mloky]]''). Silná bola tiež ľavicová avantgarda, ktorá sa združila do spolku [[Devětsil]], ktorý sa venoval najprv proletárskej poézii, neskôr vymyslel smer poetizmus, aby väčšina autorov nakoniec prešla k [[Surrealizmus|surrealizmu]]. Členom Devětsilu bol aj [[Jaroslav Seifert]], doteraz jediný Čech ocenený [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovou cenou za literatúru]] (roka 1984). K ďalším významným členom patrili [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Vladislav Vančura]], [[František Halas]] a [[Karel Teige]]. Mimo avantgardné kruhy stáli napr. [[Ivan Olbracht]] alebo [[Vladimír Holan]]. V druhej polovici 20. storočia sa najväčšieho ohlasu dostalo [[Milan Kundera|Milanovi Kunderovi]] (''Neznesiteľná ľahkosť bytia'') a [[Bohumil Hrabal|Bohumilu Hrabalovi]]. Literatúra sa vtedy z politických dôvodov (najmä po sovietskej okupácii roku 1968) rozdelila na exilovú, samizdatovú a oficiálnu. K významným exilovým autorom okrem Kunderu patrili [[Pavel Kohout]], [[Josef Škvorecký]] a [[Arnošt Lustig]]. Samizdatová literatúra sa štiepila na disent spätý najmä s [[Charta 77|Chartou 77]] ([[Václav Havel]], [[Ivan Klíma]], [[Ludvík Vaculík]]) a tzv. underground ([[Egon Bondy]], [[Ivan Martin Jirous]]). Z oficiálnych prozaikov dosiahol najväčšieho medzinárodného ohlasu spolu s Hrabalom [[Ladislav Fuks]]. Po nežnej revolúcii z roku 1989 toto rozdelenie literárneho života padlo. Z nových autorov sa po roku 1989 najviac presadil [[Patrik Ouředník]] a [[Jáchym Topol]].[[Súbor:Narodni Divadlo, National Theater, Prague - 8798.jpg|náhľad|[[Národné divadlo (Praha)|Národné divadlo Praha]]]] === Divadlo === {{Pozri aj|České divadlo}} České divadelníctvo má korene už v stredoveku. Najstarším dochovaným dramatickým dielom s využitím češtiny je zlomok česko-latinskej hry zo [[14. storočia]], zvanej zvyčajne ''[[mastičkář]]''. [[Súbor:Praha - X. Národopisná slavnost v Kinského zahradě 075.jpg|náhľad|Českí hudobníci na slávnosti [[Pošumavská dudácká muzika]]]] === Hudba === Česká [[hudba]] má svoje korene v najmenej 1000 rokov starej [[Duchovná hudba|duchovnej hudbe]]. Najstaršia duchovná pieseň v českých krajinách bola staroslovienska: ''[[Hospodine, pomiluj ny]]''. Vznikla na konci 10. storočia, alebo začiatku 11. storočia. Pôvod je zreteľne starosloviensky, prenikli do nej však aj prvky staročeštiny (zrejme v priebehu času). Prvá duchovná pieseň vo staročeštine – Svatováclavský chorál – vznikla v 12. storočí. Husitskú piesňovú tvorbu, teda tvorbu prelomu 14. a 15. storočia, zachoval ''Jistebnický kancionál'' (''Ktož sú boží bojovníci''). Dôležitou etapou vo vývoji hudby bol barok (17. a 18. storočia). Za prvých českých hudobných skladateľov možno považovať barokových tvorcov ako boli [[Heinrich Ignaz Franz Biber|Heinrich Biber]], [[Antonín Rejcha]], [[Jan Václav Stamic]], [[Josef Mysliveček]], [[Jan Dismas Zelenka]], [[Jan Ladislav Dusík]], [[Jiří Antonín Benda]], [[František Xaver Richter]] či [[Jan Křtitel Vaňhal]]. [[File:Dvorak.jpg|thumb|upright|[[Antonín Dvořák]]]] Toto bola základňa, na ktorej sa v druhej polovici 19. storočia mohli postaviť kľúčoví predstavitelia romantickej vážnej hudby, predovšetkým [[Bedřich Smetana]] (''Má vlast'', ''Prodaná nevesta'') a [[Antonín Dvořák]], najslávnejší český skladateľ vo svete (''Novosvětská'', ''Rusalka'', ''Slovanské tance''). [[Súbor:Rudolfinum v noci.jpg|vľavo|náhľad|[[Rudolfinum]] koncertná sála v Prahe]] Na nich nadviazali autori modernej vážnej hudby [[Leoš Janáček]] (''Jenůfa'', ''Káťa Kabanová''), [[Bohuslav Martinů]], [[Josef Suk starší|Josef Suk]], [[Vítězslav Novák (hudobný skladateľ)|Vítězslav Novák]], [[Zdeněk Fibich]], [[Josef Bohuslav Foerster]], [[Alois Hába]], [[Ervín Schulhoff]], [[Pavel Haas]] alebo [[Viktor Ullmann]]. Na Morave sa narodil svetovo preslávený skladateľ [[Gustav Mahler]]. Presadili sa aj interpreti. Dirigenti [[Rafael Kubelík]], [[Václav Talich]], [[Václav Neumann]] alebo [[Karel Ančerl]]. Huslisti [[Jan Kubelík]] a [[František Benda (skladateľ)|František Benda]]. Violončelista [[David Popper]], klaviristi [[Alice Herz-Sommerová]] a [[Rudolf Serkin]]. Tiež speváčky [[Ema Destinnová]] a [[Magdalena Kožená]], z telies potom orchester [[Česká filharmónia]]. Česi a českí rodáci sa presadili aj v iných hudobných žánroch. V popu [[Jan Hammer]], [[Karel Svoboda (hudobný skladateľ)|Karel Svoboda]] či [[Karel Gott]], v dychovej hudbe [[Julius Fučík (hudobný skladateľ)|Julius Fučík]] (''Vjazd gladiátorov'') či [[Jaromír Vejvoda]] (''Škoda lásky''), vo folku [[Karel Kryl]], v jazzu [[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]] alebo [[Miroslav Vitouš]], v operete [[Oskar Nedbal]], [[Ralph Benatzky]] alebo [[Rudolf Friml]]. Krátko po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] vznikol významný hudobný festival vážnej hudby [[Pražská jar]], ktorý sa tradične koná v [[Obecný dom|Obecnom dome]], [[Rudolfinum|Rudolfíne]]. [[Súbor:Milos Forman.jpg|náhľad|197x197bod|Režisér [[Miloš Forman]]]] === Film === Česka kinematografia je súhrnné označenie pre [[filmové dielo|filmy]] natočené na území [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a Česka. Medzinárodného ohlasu dosiahla v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] česko-slovenská nová vlna ([[Miloš Forman]], [[Věra Chytilová]], [[Jiří Menzel]], [[Ján Kadár]], [[Elmar Klos]], [[Jaromil Jireš]], [[František Vláčil]], [[Vojtěch Jasný]], [[Juraj Jakubisko]], [[Juraj Herz]], [[Ivan Passer]], [[Jan Němec (režisér)|Jan Němec]]). Vážnejšie umelecké ambície sa podarilo v rovnakej dobe naplniť [[Karel Kachyňa|Karlovi Kachyňovi]], [[Otakar Vávra|Otakaru Vávrovi]], [[Jiří Krejčík|Jiřímu Krejčíkovi]] alebo [[Karel Zeman|Karlovi Zemanovi]]. === Výtvarné umenie === [[File:Alfons Mucha - 1896 - Spring.jpg|thumb|upright|''Jar'' (1896), secesný plagát [[Alfons Mucha|Alfonza Muchu]]]] [[Súbor:Petr Brandl - Autoportrét (1700).jpg|vľavo|náhľad|252x252bod|Autoportrét barokového maliara [[Petr Brandl|Petra Brandla]]]] Na počiatku dejín výtvarného umenia na území súčasného Česka stojí soška [[Věstonická venuša|Věstonickej venuše]], zrejme najstaršia keramická soška na svete, ktorá vznikla v mladšom [[paleolit]]e a bola nájdená roku 1925 na južnej Morave. Najvýznamnejším [[Gotika|gotickým]] tvorcom bol [[Majster Theodorik]], ktorý sa preslávil výzdobou hradu [[Karlštejn]]. V [[barok]]u to boli [[Karel Škréta]], [[Ján Kupecký]], [[Petr Brandl]], [[Anton Raphael Mengs]] a [[Václav Hollar]], ktorý sa preslávil svojimi rytinami. Vrcholná sochárska diela v tej ére vytvorili [[Matyáš Bernard Braun]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]]. V polovici 19. storočia do českých krajín dorazila vlna [[Romantizmus|romantizmu]]. Najvýznamnejším predstaviteľom maliarskeho romantizmu v Česku bol [[Josef Mánes]], dnes známy predovšetkým vďaka výzdobe [[Pražský orloj|pražského orloja]]. Sa 70. a 80. rokmi nastúpila tzv. Generácie Národného divadla, teda tvorcovia, ktorí sa nejako podieľali na výzdobe práve stavané "Zlaté kapličky": Medzi nimi sa najväčšieho medzinárodného ohlasu dostalo [[Mikoláš Aleš|Mikolášu Alšovi]]. K ďalším členom generácie patrili maliar [[Václav Brožík]] alebo sochár [[Josef Václav Myslbek]], tvorca sochy sv. Václava na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]] v Prahe. Na konci 19. storočia prišla vlna [[Secesia|secesie]]. V českom prostredí zohrala mimoriadnu úlohu. Jej hlavný predstaviteľ, [[Alfons Mucha]], je dnes najznámejším českým maliarom vo svete. Mucha sa preslávil okrem svojich známych plagátov tiež cyklom 20 veľkoformátových obrazov ''[[Slovanská epopej]]''. K secesii možno radiť aj dielo [[Max Švabinský|Maxa Švabinského]]. Proti klasickým technikám maľby sa na konci storočia začali búriť nové smery. Predovšetkým [[expresionizmus]]. Do českej expresionistickej skupiny Osma patrili [[Bohumil Kubišta]] či [[Emil Filla]]. Členovia Osmy potom prechádzali ku [[Kubizmus|kubizmu]], ďalšiemu novému avantgardnému smeru. Ako kubista začínal aj [[František Kupka]], ktorý však nakoniec sa preslávil predovšetkým ako priekopník abstraktné maľby. Doznievajúci kubizmus hľadajúci nové formy vyjadrenia bol pestovaný v skupine Tvrdošijní ([[Josef Čapek]], [[Jan Zrzavý]]). Členovia avantgardného [[Devětsil]]u sa potom nadchli pre [[surrealizmus]] ([[Toyen]]). V druhej polovici 20. storočia prápor surrealizmu držal najmä [[Jan Švankmajer]]. Knižné ilustrácie preslávili napríklad [[Josef Lada|Josefa Ladu]], [[Zdeněk Burian|Zdeňka Buriana]] alebo [[Adolf Born|Adolfa Borna]]. Najznámejšími predstaviteľmi umeleckej fotografie sú [[František Drtikol]], [[Josef Sudek]], [[Jan Saudek]] či [[Josef Koudelka]]. == Poznámky == {{Referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Česko|wikt=Česko|commonscat=Czech Republic}} == Externé odkazy == {{portál|Česko|Český}} * [http://www.czech.cz/cz Česká republika Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090503054928/http://www.czech.cz/cz |date=2009-05-03 }} {{ces icon}} {{Česko}} {{Okresy Česka}} {{Štatutárne mestá v Česku}} {{Krajiny V4}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{NATO}} {{OECD}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Česko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] aevwh0a58fq2tame89x2uhdva8epiqr Wikipédia:Stránky na zmazanie 4 1082 8219014 8218070 2026-05-24T15:10:09Z Fillos X. 212061 8219014 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Návod}} <!-- Neodstraňujte riadky z tohto zoznamu, generujú stránku s aktuálnymi hlasovaniami. --> <!-- Vaše nové, už vytvorené hlasovanie pridajte na koniec tohto zoznamu. --> {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Nasávanie}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Simmone Jade Mackinnon}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Spin doctoring}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Náhradníci}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Svetelné efekty v atmosfére}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Tartan (vlnená látka)}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/3D prostredie}} h1tnpsla2z1yduvuq1fld7iojpc70yf Karel Čapek 0 2600 8219135 8129047 2026-05-24T20:29:35Z Lolamarh 225958 Link, oprava termínu uvedenia filmu 8219135 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Karel Čapek | popis osoby = český spisovateľ | obrázok = Karel-capek.jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | pseudonym = | dátum narodenia = [[9. január]] [[1890]] | miesto narodenia = [[Malé Svatoňovice]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1938|12|25|1890|1|9}} | miesto úmrtia = [[Praha]], [[Druhá česko-slovenská republika]] | zamestnanie = spisovateľ, novinár, prekladateľ | národnosť = česká | obdobie = český [[expresionizmus]] | žáner = [[dráma]], [[román]], [[novela (literatúra)|novela]], [[poviedka]], [[apokryf]], [[fejtón]], [[esej]] | téma = filozofické otázky bytia, humanizmus, zneužitie vedy | hnutie = spoločnosť „Pátečníkov“ | debut = Božie muky, zbierka poviedok | významné práce = Vec Macropulos, Biela nemoc,atď | manželka = Olga Scheinpflugová | deti = | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnený = českou predvojnovou modernou a európskou modernou | významné ocenenia = Predseda českého P.E.N. klubu, Rád T.G.Masaryka in memoriam | podpis = Karel Capek signature.svg | web = | poznámky = | portál1 = Česko }} '''Karel Čapek ''' (* [[9. január]] [[1890]], [[Malé Svatoňovice]] – † [[25. december]] [[1938]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[próza|prozaik]], [[dramatik]], novinár, [[filmové dielo|filmový]] [[scenár]]ista, [[libretista]], [[básnik]] a prekladateľ, literárny, [[Divadlo (umenie)|divadelný]] a výtvarný kritik, estetik a filozof; brat [[Josef Čapek|Josefa Čapka]]. == Životopis a dielo == [[Súbor:T. G. Masaryk a K. Čapek.gif|náhľad|Karel Čapek a [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomášom G. Masarykom]]]] V ranej tvorbe vychádzal z podnetov českej predvojnovej moderny a nových európskych umeleckých smerov (''Božie muky'', ''Trápne poviedky'', preklady básní ''Francúzska poézia novej doby'', dráma ''Lúpežník''). Vedomie zneužitia techniky a vedy v 1. svetovej vojne proti základným hodnotám ľudskej existencie, nedôvera k jednoznačným filozofickým a politickým [[koncepcia|koncepciám]] a odmietnutie radikálnych zásahov odľudštenej štátnej moci do zákonov prírody a spoločnosti sa prejavili v jeho utopicko-fantastických drámach (''[[R.U.R.|R. U. R.]]'', ''[[Vec Makropulos (opera)|Vec Makropulos]]''), v románoch [[Biela Nemoc]], [[Vojna s Mlokmi]]) s prvkami [[Vedecká fantastika|science fiction]] (''[[Továrna na absolutno]]'', ''[[Krakatit]]'') a v alegorických divadelných hrách ''[[Zo života hmyzu (román)|Zo života hmyzu]]'', ''Adam Stvoriteľ'' (obidve s bratom [[Josef Čapek|Josefom Čapkom]]). Skeptický [[relativizmus]], presvedčenie o mnohoznačnosti ľudskej pravdy a zmysle pragmatického hľadania východiska v každom individuálnom prípade ďalej rozvinul v poetických prózach ''Hordubal'', ''Povětroň'', ''Obyčejný život'', ''[[Život a dielo skladateľa Foltýna]]'' a v románe o sile [[humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmu]] a [[solidarita|solidarity]] ''Prvá parta'' a v dráme ''Matka''. Z ciest po [[Európa|Európe]] vyťažil niekoľko kníh cestopisných [[fejtón]]ov (''Italské listy'', ''Anglické listy'', ''Výlet do Španěl'', ''Obrázky z Holandska'', ''Cesta na sever''). Vytvoril originálny typ krátkych detektívnych príbehov (''Povídky z jedné kapsy'', ''Povídky z druhé kapsy''), napísal ''[[Kniha apokryfov|Knihu apokryfov]]''<ref>{{Citácia knihy|titul=Hovory s T.G. Masarykem, Kniha apokryfů, O věcech obecných čili zóon politikon|priezvisko=Čapek|meno=Karel|vydanie=1.|vydavateľ=Československý spisovatel s.r.o.|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-87391-09-9|strany=496}}</ref> a knižne vydal výbery fejtónov, stĺpcov a drobných próz z rôznych období žurnalistickej činnosti (''Záhradníkov rok'', ''Ako sa čo robí'', ''Na brehu dní'', ''Miesto pre Jonatána''). Knihy ''Mal som psa a mačku'', ''Kalendár'', ''O ľuďoch'', ''Bájky a podpoviedky'' a iné boli vydané posmrtne. ''Marsyas'' obsahuje úvahy a eseje o literatúre a umeleckej tvorbe, ''O veciach obecných čiže Zoón politikon'' články o politike, verejnom živote a zmysle demokracie. Pre deti napísal ''Devätoro rozprávok a ešte jedna'' od Josefa Čapka ako prídavok, ''[[Dášenka čiže život šteňaťa]]''. V 2. polovici [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] sa znovu vrátil k utopicko-fantastickému pohľadu na súčasnosť v románe ''[[Vojna s mlokmi]]'', aby alegoricky ukázal na nebezpečenstvo [[Fašizmus|fašizmu]] a ohrozenie európskej demokracie. Zomrel na zápal pľúc. V roku [[1995]] mu bolo udelené vyznamenanie ''[[Rád T. G. Masaryka]] in memoriam''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Seznam vyznamenaných | url = https://www.hrad.cz/cs/ceska-republika/statni-vyznamenani/rad-t.-g.-masaryka/seznam-vyznamenanych | vydavateľ = hrad.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-20 | miesto = | jazyk = po česky }}</ref> Karel Čapek sa významne zapísal do dejín [[robotika|robotiky]], keď ako prvý použil dnes už svetovo akceptovaný pojem [[robot]] na označenie stroja, vo svojom diele [[R.U.R.]] == Dielo == === Próza === ** ''[[Žiarivé hlbiny]]'', [[Zářivé hlubiny]] (1916) – zbierka [[Poviedka|poviedok]] vydaných v časopisoch napísaných spolu s bratom Josefom ** Božie muky, [[Boží muka (Čapek)|Boží muka]] (1917) – filozofické poviedky, ktoré sa zamýšľajú nad záhadami ľudskej duše a osudovými náhodami v živote človeka. Prvá kniha, ktorú Karel Čapek napísal sám. ** ''[[Krakonošova záhrada]]'' (1918) – ide o knižné vydanie jeho próz vytlačených v časopisoch, napísaných spolu s bratom Jozefom. Väčšina prác pochádza z rokov 1908{{--}}1911. ** ''[[Kritika slov]]'' (1920) – v tomto diele pomocou [[Novinový stĺpček|stĺpčekov]] podrobil rozboru [[Fráza|frázu]] a jej zneužitie. ** ''[[Trápne poviedky]]'', [[Trapné povídky]] (1921) – skepticky uvažuje o zmysle ľudskej [[Existencia|existencie]] a jeho duševna. ** ''[[Továreň na absolútno]]'', [[Továrna na absolutno]] (1922) – fejtónový [[vedeckofantastický román]]. Ľudstvo získa od českého vynálezcu ing. Marka vynález [[Motor|motora]], ktorému môže ako palivo slúžiť akákoľvek látka a ktorú spáli bezo zvyšku. Spolu s týmto zdrojom energie ľudstvo postupne získa blahobyt. Pri spaľovaní sa však uvoľňuje [[žiarenie]] – absolútno, ktoré robí z ľudí náboženských fanatikov. Postupne týchto ľudí pribúda a tým sa začína chaos. Nakoniec vypukne vojna, ktorá sa končí úplným vyčerpaním, až potom si ľudia uvedomia vinníka a všetky motory zničia. ** ''[[Krakatit]]'' (1922) – [[vedeckofantastický román]]. Ing. Prokop objaví novú, veľmi silnú trhavinu, schopnú zničiť celý svet. Jeho priateľ Tomeš získa kvôli peniazom tajomstvo krakatitu a utečie. Prokop sa ho vydá hľadať, aby zabránil zneužitiu. Na konci sa stretáva s rozprávkovým starčekom a diskutujú spolu o zmysle života. Záver je postavený na myšlienke, že človek nemá robiť veľké skutky, ale len také, ktoré mu majú slúžiť. Dvakrát sfilmované pod názvom ''Krakatit'' (''1948'') a ''Temné slnko'' ([[1980]]). ** ''[[O najbližších veciach]]'', [[O nejbližších věcech]] (1925) – knižné vydanie jeho stĺpčekov, drobné úvahy ** ''[[Škandálna aféra Josefa Holouška]]'', [[Skandální aféra Josefa Holouška]] (1927) – [[Satira|satirické]] poviedky o novinách, novinároch, v ktorých autor kritizuje pomery v tlači v období medzi dvoma svetovými vojnami. ** ''[[Poviedky z jedného i druhého vrecka]]'', Povídky z jedné kapsy, Povídky z druhé kapsy (1929) – poviedky s [[Detektívna literatúra|detektívnou]] tematikou. Príbehy sú podané humornou formou. Hrdina väčšinou nie je veľký zločinec, ale malý zlodejček, tiež kriminalista je obyčajný človek. V týchto dielach ide predovšetkým o vystihnutie rôznych typov osôb. ** ''[[Záhradníkov rok]]'', [[Zahradníkův rok (Čapek)|Zahradníkův rok]] (1929) – ide o fejtóny o záhradkárstve, zároveň pomocou reakcií na deje súvisiace so záhradkárstvom (napr. počasie) vystihuje českú povahu. ** ''[[Marsyas alebo na okraj literatúry]]'', [[Marsyas čili na okraj literatury]] (1931) – v niekoľkých [[Esej|esejach]] sa zaoberá tzv. [[Braková literatúra|brakovou literatúrou]] – dochádza k záveru, že jej existencia je nutná. Ide o pomerne kvalitný rozbor tohto žánru. ** ''[[Kniha apokryfov]]'', Kniha apokryfů (1932) – [[Poviedka|poviedky]], v ktorých štylizuje historické a predovšetkým biblické témy <ref>{{Citácia knihy|titul=Hovory s T.G. Masarykem, Kniha apokryfú, O věcech obecných čili zóon politikon|priezvisko=Čapek|meno=Karel|vydanie=1.|vydavateľ=Československý spisovatel s.r.o.|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-87391-09-9|strany=331-421|jazyk=cs}}</ref> ** ''[[O veciach obecných čiže Zoon politikon]]'' (1932) – [[Fejtón|fejtóny]] a state <ref>{{Citácia knihy|titul=Hovory s T.G. Masarykem, Kniha apokryfů, O věcech obecných čili zoón politikon|priezvisko=Čapek|meno=Karel|vydanie=1.|vydavateľ=Československý spisovatel s.r.o.|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-87391-09-9|strany=421 - 496}}</ref> === Noetická trilógia === Nasledujúce diela tvoria voľnú, tzv. [[teória poznania|noetickú]] trilógiu spojenú podobnými filozofickými myšlienkami a závermi. Táto trilógia patrí k vrcholom jeho diela, prejavuje sa tu plne jeho pragmatizmus. Ukazuje, že z rovnakých faktov vyvodzujú rôzni ľudia odlišné závery, zobrazuje tu mnohorakosť pohľadov na svet, relatívnosť pravdy. * ''[[Hordubal]]'' ([[1933]], sfilmované v r. [[1937]]) – základom tejto [[novela (literatúra)|novely]] je skutočná udalosť, keď sa sedliak Hordubal po niekoľkých rokoch práce v [[Amerika|Amerike]] vrátil domov ([[Podkarpatská Rus]]) a bol zavraždený svojou ženou a jej milencom. Čapek si kladie otázku typu „sme vôbec oprávnení spravodlivo súdiť vinu“? Pri dokazovaní sa stratí Hordubalovo srdce, symbolizuje nevyriešený príbeh Hordubala. * Povětroň, novela, ([[1934]]) – v tejto [[novela (literatúra)|novele]] je z trosiek lietadla vytiahnutý bez akýchkoľvek dokladov človek. Traja svedkovia jeho umierania (zdravotná sestra, básnik a jasnovidec) si tak na základe vlastných predstáv a skúseností vytvárajú predstavu o umierajúcom (na základe toho, akí sú sami). * ''[[Obyčajný život]]'', [[Obyčejný život]] ([[1934]]) – železničný úradník v penzii opisuje svoj „obyčajný život“ v pamätiach a zamýšľa sa nad ním. Postupne prichádza k presvedčeniu, že sa vlastne skladá z mnohých osobností, ktoré spolu tvoria jeho osud. === Romány === * ''[[Vojna s mlokmi]]'', [[vedeckofantastický román]], Válka s mloky ([[1936]], príprava sfilmovania v r. [[2026]]) – protifašistický [[román]], [[inotaj|alegória]]. Ľudia objavujú zvláštne tvory – [[mlok]]y, inteligentné živočíchy, ktoré začnú cvičiť ako lacnú pracovnú silu. Mloky sa však vzbúria, začnú organizovať svoj vlastný štát, zvolia si vodcu a žiadajú pre seba „životný priestor“. Všetko speje nevyhnutne k vojnovému konfliktu. * ''Prvá partia'', První parta (1937, sfilmované v r. [[1959]]) – dej tohto románu sa odohráva v bani, kde po závale zostane niekoľko baníkov a vedenie bane hľadá dobrovoľníkov na ich záchranu. Toto dielo je oslavou ľudskej [[Solidarita|solidarity]]. === Krátke vtipné črty-causerie === * ''Ako sa čo robí'', súbor krátkych vtipných čŕt ([[causerie]]), Jak se co dělá === Nedokončené dielo === * ''[[Život a dielo skladateľa Foltýna]]'' ([[1939]], vydané posmrtne, televízna inscenácia v r. [[1992]]) – nedokončený román === Dráma === * ''Lásky hra osudná'' (napísané 1910, vydané 1922), jednoaktovka; napísané spolu bratom Josefom. * ''Lúpežník'', [[komédia]], Loupežník – (1920, sfilmované v roku 1931), komédia zaoberajúca sa vzťahom mladej a staršej generácie. Lúpežníkom je študent s povesťou ľahkovážneho mladíka, ktorý sa zamiluje do dcéry svojho profesora, ktorý o ich láske nechce ani počuť. Lúpežník nakoniec využíva neprítomnosť rodičov a zamkne sa so svojou láskou v ich dome a odmieta ich vpustiť. Nakoniec donúti pána profesora k priznaniu, že mladá generácia nie je taká zlá, ako si jeho generácia predstavuje. [[Súbor:R.U.R. by Karel Čapek 1939.jpg|náhľad|left|plagát z predstavenia bábkohry RUR v USA medzi rokmi 1936 – 1938]] * ''[[R.U.R.]]'' (Rossum’s Universal Robots – Rossumovi Univerzálni Roboti, 1920). V tejto vedeckofantastickej dráme prvýkrát zaznelo slovo [[robot]], ktoré Čapkovi údajne poradil brat Josef. Čapek varuje pred zneužitím techniky. Továrnik Rossum vyrába dokonalé roboty, ktoré sú na nerozoznanie od ľudí. Roboti postupne vykonávajú stále viac práce a ľudia postupne degenerujú. Roboti sa vzbúria a začnú vyvražďovať ľudí, nakoniec vyvraždia všetkých až na starého Alquista. Robotom hrozí zánik, pretože nie sú schopní vyrábať sami seba; od Alquista chcú, aby zase objavil tajomstvo ich výroby. Alquist sa snaží všemožne zistiť informácie o konštrukcii robotov, dôjde aj na [[vivisekcia|vivisekciu]]. Medzitým sa na scéne objavia roboti z poslednej série, Primus a Helena, ktorí majú niektoré ľudské vlastnosti, čo ostatným robotom chýba. Alquist zistí, že sa milujú, a požehná im ako zakladateľom nového rodu. (problém – svet zamoria roboti; spása – v láske) [[Súbor:Karel Josef Capkovi radio.jpg|náhľad|Karel a Josef Čapkovci a rádio]] * ''Zo života hmyzu'', Ze života hmyzu – (1921, zhudobnené [[Ján Cikker|Jánom Cikkerom]]) [[Inotaj|alegorický]] pohľad na svet hmyzu, ktorý predstavuje rôzne ľudské vlastnosti a typy. Na záchranu skutočných hodnôt vystupuje tulák, ktorý najprv mravenisko nezaujato pozoruje, ale nakoniec sa z pozorovateľa stane aktívnym účastníkom deja a rozšliapava mravčieho vodcu. Napísané spolu s bratom Josefom. * '' Vec Makropulos'', [[divadelná hra]], Věc Makropulos – ([[1922]], zhudobnené [[Leoš Janáček|Leošom Janáčkom]] ako [[opera]]). Tajomná žena Elina Makropulos prezradí, že má v skutočnosti 300 rokov. Je dcérou alchymistu, ktorý pôsobil na dvore Rudolfa II., a ktorý objavil elixír mladosti. Cisár mu nariadil, aby tento prípravok vyskúšal na svojej dcére. Mnoho ľudí jej závidí, ale ona je unavená žitím, pretože ľudský život je ťažký a jeho normálna dĺžka stačí. Za 300 rokov poznala všetky ľudské vlastnosti, vidí len niečo, čo sa stále opakuje a to ju unavuje. Aj tak sa však bojí smrti. * ''Adam stvoriteľ'' – (1927). Adam je nespokojný so svetom aký je, preto ho zničí a vytvorí nový. Je sklamaný, pretože čoskoro zisťuje, že nový svet nie je lepší než ten, ktorý zničil. Napísané spolu s bratom Josefom. * ''[[Biela nemoc]]'', Bílá nemoc – ([[1937]], zhudobnené [[Tibor Andrašovan|Tiborom Andrašovanom, 1967]], sfilmované H. Haasom roku 1937). Objavuje sa [[diktatúra|diktátor]] (Maršal), ktorý chce vojnu ([[Adolf Hitler]]), ale zároveň s ním sa objavuje strašná choroba, ktorá zabíja ľudí. Na túto chorobu ochorie i diktátor, jeden mierumilovný lekár (Galén) nachádza liek. Ponúka diktátorovi, že ho vylieči výmenou za mier. Diktátor nakoniec prijíma, ale lekára zabije sfanatizovaný dav cestou k nemu. Na konci diela vypukne vojna. * ''Matka'' – (1938). Antifašistická [[dráma]], kde otvorene vyhlasuje nutnosť boja proti [[fašizmus|fašizmu]]. Napísaná ako reakcia na [[Španielska občianska vojna (1936)|Španielsku občiansku vojnu]]. V tejto dráme hlavná hrdinka matka sa svojimi rozhovormi snaží zabrániť svojmu dieťaťu – Tonimu (jej starší synovia i manžel už padli), aby odišiel bojovať. Až poznanie, že nepriateľ zabíja i malé deti a že nie je sama, kto prežíva stratu synov, ju donúti dať Tonimu pušku a pustiť ho do vojny. Jej padlí synovia a manžel vystupujú v hre ako normálne postavy. === Cestopisy === [[Súbor:Malé Svatoňovice - bratři Čapkové.jpg|náhľad|Pamätník v rodisku Malé Svatoňovice]] V Čapkových [[cestopis]]och nejde o zemepisnú štúdiu, ale o zachytenie zvláštností, zvykov a životného štýlu. V týchto dielach je veľmi bohatý jazyk, ktorý bol neskôr často kopírovaný, ale nikto nebol schopný vyrovnať sa Čapkovi. V súčasnej dobe čitateľovi prinášajú hlavne priblíženie kultúry a ducha navštívených štátov v období medzi svetovými vojnami. Opisuje svoje vlastné cesty. Forma, akou tieto cestopisy písal, pripomína jeho stĺpčeky. Cestopisy posielal do ''[[Lidové noviny|Lidových novin]]'', až neskôr vyšli knižne. * ''Talianske listy'', Italské listy – ([[1923]]) * '' Anglické listy'' – ([[1924]]) * ''Výlet do Španielska'', Výlet do Španěl – ([[1930]]) * ''Obrázky z Holandska'' – ([[1932]]) * ''Cesta na sever'' – ([[1936]]) – spolu s [[Olga Scheinpflugová|Olgou Scheinpflugovou]] === Literatúra pre deti === * ''Devätoro rozprávok a ešte jedna ako prídavok'', Devatero pohádek a ještě jedna od Josefa Čapka jako přívažek – ([[1932]]) rozprávky o rôznych zamestnaniach, v ktorých Čapek deti oboznamuje s určitými zákonitosťami ľudského správania (napr. [[listové tajomstvo]]). * ''Dášenka čiže život šteňaťa'', Dášeňka čili život štěněte – (1933). Toto dielo, napísané a fotografované s Josefom Čapkom, je rozprávaním o narodení a raste šteňaťa – [[foxteriér]]a Dášenky. Karel Čapek rozpráva tomuto psíkovi psiu rozprávku, ktorá je tak trochu tiež bájkou. * ''Pudlenka alebo mal som psa a mačku'', Pudlenka aneb měl jsem psa a kočku – Toto dielo je o Karlovi Čapkovi a jeho mačke Pudlence, ktorá sa mu stratí a zase nájde inú, ktorá sa mu zase stratí, atď. === Filozofické dielo === * ''[[Pragmatizmus]] čiže [[filozofia]] praktického života'', Pragmatismus čili Filosofie praktického života ([[1918]]) === Preklady === * ''Francúzska novodobá poézia'', Francouzská poezie nové doby (1920), táto antológia moderných francúzskych básnikov (zhruba od [[Charles Baudelaire|Charlesa Baudelairea]] po [[Guillaume Apollinaire|Guillauma Apollinaira]]) výrazne ovplyvnila vývoj českej literatúry (napr. postoj českej poézie k asonancii a vôbec českú metriku). Preklady boli jazykovo dokonale prepracované, na dlhý čas sa stali vzorom prekladu a často aj pôvodnej poézie (veľmi ovplyvnili napríklad [[Vítězslav Nezval|Vítězslava Nezvala]]). Kľúčovou súčasťou antológie je slávna Apollinairova báseň Pásmo. === Politické diela === * ''Hovory s T. G. Masarykom'' (1928{{--}}1935, 3 zväzky) – jedinečné svedectvo o Masarykovi (o jeho názoroch nielen politických, ale i ľudských, o jeho spomienkach) * ''Mlčanie s T. G. Masarykem'' – doplnenie rozhovorov, esej z roku [[1935]] * ''Čítanie o T. G. Masarykovi'' – (Čtení o TGM) doplnenie čítania v roku [[1969]]<ref>Vratislav Preclík. Masaryk a legie, Masaryk and legions, first issue váz. kniha, 219 pages, vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná-Mizerov, Česko) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (in cooperation with Masaryk democratic Movement), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3 </ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Karel Čapek}} == Externé odkazy == {{Gutenberg autor|id=Karel_Čapek|meno=Karel Čapek}} * [http://www.mlp.cz/cz/projekty/on-line-projekty/karel-capek/ Mestská knižnica v Prahe] – voľne dostupné kompletné dielo Karla Čapka v elektronickej podobe {{ces icon}} * [http://aktualne.centrum.cz/blogy-a-nazory/komentare/clanek.phtml?id=798356 Ivan Klíma k výročiu Karla Čapka, kandidáta 7 Nobeloviek] * Ivan Margolius. 'The Robot of Prague',  ''Newsletter'', The Friends of Czech Heritage  no. 17, Autumn 2017, pp. 3{{--}}6. https://czechfriends.net/images/RobotsMargoliusJul2017.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170911115134/https://czechfriends.net/images/RobotsMargoliusJul2017.pdf |date=2017-09-11 }} == Zdroj == * {{preklad|cs|Karel Čapek|5696859}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čapek, Karel}} [[Kategória:Karel Čapek| ]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí dramatici]] [[Kategória:Českí prekladatelia]] [[Kategória:Českí filozofi]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Českí spisovatelia science-fiction]] [[Kategória:Českí spisovatelia románov]] [[Kategória:Českí divadelní režiséri]] [[Kategória:Českí fotografi]] [[Kategória:Fejtonisti]] [[Kategória:Spisovatelia poviedok]] [[Kategória:Antifašisti]] [[Kategória:Osobnosti v robotike]] [[Kategória:Súrodenci v literatúre]] [[Kategória:Expresionistickí spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Nositelia Radu T. G. Masaryka]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity]] [[Kategória:Českí slobodomurári]] [[Kategória:Osobnosti z okresu Trutnov]] [[Kategória:Pochovaní v Prahe]] [[Kategória:Úmrtia na pneumóniu]] tko0cssndsvz6f8umxaujyx4ya0hywi Louis de Funès 0 2718 8219120 8137517 2026-05-24T19:34:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219120 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Louis de Funès | fotka = Louis de Funès 1970.jpg | veľkosť fotky = | komentár = Louis de Funès v roku 1970 | celé meno = Louis Germain David de Funès de Galarza | dátum narodenia = [[31. júl]] [[1914]] | miesto narodenia = [[Courbevoie]], [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1983|1|27|1914|7|31}} | miesto úmrtia = [[Nantes (Francúzsko)|Nantes]], [[Francúzsko]] | prezývky = Fufu | alma mater = | povolanie = [[herec]], [[komik]] | roky pôsobenia = [[1945]]{{--}}[[1982]] | manželka = Germaine Louise Elodie Carroyer ([[1936]]{{--}}[[1942]])<br>Jeanne Barthelémy de Maupassant ([[1943]]{{--}}[[1983]]) | deti = Daniel<br>Patrick<br>Olivier | ovplyvnenie = | webstránka = {{url|http://www.louisdefunes.com}} | národnosť = | štát pôsobenia = | otec = Carlos Luis de Funès de Galarza | matka = Leonor Soto Reguera | slovenský dabing = | český dabing = | výška = 1,64 [[Meter|m]] | portál 1 = Francúzsko }} '''Louis de Funès''', celým menom '''Louis Germain David de Funès de Galarza''', (* [[31. júl]] [[1914]], [[Courbevoie]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[27. január]] [[1983]], [[Nantes (Francúzsko)|Nantes]] bol francúzsky [[herec]] a [[komik]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Louis de FUNÈS|url=https://en.notrecinema.com/communaute/stars/stars.php3?staridx=337|vydavateľ=notreCinema.com|dátum prístupu=2023-07-15|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CINEFICHES : Cinéma, DVD,|url=http://www.cinefiches.com/cv.php?id_cv=8594&nom=DE+FUNES+Louis|vydavateľ=www.cinefiches.com|dátum prístupu=2023-07-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20230715112909/http://www.cinefiches.com/cv.php?id_cv=8594&nom=DE%20FUNES%20Louis|dátum archivácie=2023-07-15}}</ref> Po účinkovaní v takmer stopäťdesiatich filmoch bol jedným z najznámejších komických hercov francúzskej [[Kinematografia|kinematografie]] druhej polovice [[20. storočie|20. <abbr>storočia</abbr>]] a taktiež dosiahol najlepšie finančné výsledky vo francúzskej kinematografii od [[60. roky 20. storočia|60.]] do začiatku [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] 20. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Biography and filmography of Louis de Funès|url=http://www.frenchfilms.org/biography/louis-de-funes.html|vydavateľ=frenchfilms.org|dátum vydania=2015-01-01|dátum prístupu=2023-07-15|jazyk=en|meno=James|priezvisko=Travers}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Život == === Mladosť === Louis de Funès sa narodil [[31. júl|31. júla]] [[1914]] vo francúzskom meste [[Courbevoie]]. Jeho rodičia boli [[Španielsko|Španieli]], ktorí zo španielskej [[Sevilla|Sevilly]] do Francúzska utiekli v roku [[1904]], pretože rodina s ich svadbou nesúhlasila. Jeho otec bol v Španielsku známy [[advokát]], po príchode do Francúzska sa stal brusičom diamantov. Louis v mladosti rád kreslil a hrával na [[klavír]]. Ovládal [[Francúzština|francúzštinu]], [[Španielčina|španielčinu]] a [[Angličtina|angličtinu]]. Než sa stal [[Herec|hercom]], vystriedal rad zamestnaní: bol kožušník, dekoratér, aranžér, účtovník, predavač. Do showbiznisu vstúpil koncom tridsiatych rokov ako pianista v parížskej štvrti Pigalle. Tu rozosmieval svoje publikum vždy, keď urobil grimasu. Rok navštevoval hereckú školu Le Cours Simon. Tu si okrem iných spravil kontakty s [[Daniel Gélin|Danielom Gélinom]]. V roku [[1936]] si zobral Germaine Louise Elodie Carroyerovú, s ktorou mal jedno dieťa, syna Daniela. Pár sa rozviedol v roku [[1942]]. Za nemeckej okupácie počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] pokračoval v štúdiách na hudobnej škole. Tu sa zamiloval do sekretárky menom Jeanne Barthelémy de Maupassant, ktorá sa zamilovala do „mladého muža, ktorý hral jazz ako boh“. V roku [[1943]] sa zobrali a mali dvoch synov: Patricka, narodeného [[27. január|27. januára]] [[1944]], a Oliviera, narodeného [[11. august|11. augusta]] [[1949]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Resin statues {{!}} Infinite Statue|url=http://www.infinitestatue.com/en/louis-de-funes-o75|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.infinitestatue.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20190112145951/http://www.infinitestatue.com/en/louis-de-funes-o75|dátum archivácie=2019-01-12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Louis de Funès|url=http://www.imdb.com/name/nm0000086/bio|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=IMDb}}</ref> === Začiatok kariéry === Pred kamerou sa po prvýkrát objavil v roku [[1946]] vo filme ''Pokušenie z Barbizonu'' (''La tentation de Barbizon''). Išlo o epizódnu rolu a vo filme sa celkovo objavil len po dobu menej ako 40 sekúnd.<ref name=":0" /> Počas nasledujúcich 20 rokov účinkoval v 130 filmových rolách. Kým dostal ponuku na prvé hlavné roly, hral vo viac ako 80 filmoch. Medzi rokmi [[1945]] a [[1955]] sa objavil v 50 filmoch, väčšinou ako komparz. V roku [[1954]] hral vo filmoch ako ''Poprask v kabarete'' a ''Baránok s piatimi nohami''. Okrem filmu sa venoval aj [[Dabing|dabingu]] a hrával v [[Divadlo (umenie)|divadle]]. === Prelom v kariére === Prelom v kariére nastal v roku [[1956]] vďaka známej komédii parodujúcu druhú svetovú vojnu ''Naprieč Parížom''. Jeho ďalším úspechom bol film ''Pouic-Pouic'' z roku [[1963]] v réžii [[Jean Girault|Jeana Giraulta]]. Rola v tomto filme mu zabezpečila úspech. V roku [[1965]] sa objavil vo veľmi úspešnej filmovej komédii ''Smoliar''. Dvojica Funès-[[Bourvil]] sa o rok neskôr objavila aj vo filme ''Veľký flám.'' Išlo o mimoriadne úspešný film, ktorý si pozrelo vo francúzsku 17,27 milióna divákov.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LOUIS DE FUNES BOX OFFICE|url=http://www.boxofficestory.com/louis-de-funes-box-office-a91182775|vydavateľ=BOX OFFICE STORY|dátum prístupu=2023-07-15}}</ref> === Žandár zo Saint-Tropez či komisár Juve === Skutočne slávnym sa stal ale až omnoho neskôr, v zrelom veku. Celú [[Európa|Európu]] si získal rolou nervózneho strážnika Cruchota v [[Žandári (filmová séria)|sérii komédií o žandárovi]] zo Saint-Tropez a ako komisár Juve, prenasledujúci záhadného Fantomasa. Zatiaľ čo vo Francúzsku bol veľa rokov enormne úspešný, v [[Spojené štáty|USA]] bol takmer neznámy s výnimkou komédie ''Dobrodružstvá rabína Jakoba'' z roku [[1973]]. V [[Česko-Slovensko|Československu]] jeho popularite napomohol vynikajúci dabing [[František Filipovský|Františka Filipovského]]. V slovenskom znení ho v niektorých filmoch nadaboval herec [[Ľubo Gregor]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Louis de Funès|url=https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=139&t=67|vydavateľ=www.dabingforum.sk|dátum prístupu=2023-07-15|jazyk=sk}}</ref> Jeho herecký štýl sa opieral o živelnú komiku a neuveriteľné mimické a gestické schopnosti, ktoré mu vyniesli prezývku ''Muž tisícich tvárí''. Svoje typické grimasy odpozeral z grotesiek s káčerom Donaldom. Louis de Funès miloval svoju rodinu, záhradu a film. Žil na zámku [[Zámok Clermont|Clermont]] na [[Loira (rieka)|Loire]] pri Nantes, rád trávil čas vo svojom [[Rozárium|rozáriu]]. Šľachtiteľ Meilland pomenoval na jeho počesť jednu zo svojich odrôd „Louis de Funès“. === Smrť === De Funès mal problémy so [[srdce (orgán)|srdcom]] a s každou svojou rolou, v ktorých predstavoval rôzne cholerické postavy, riskoval [[Infarkt myokardu|srdcový infarkt]], ktorý prekonal po skončení natáčania filmu [[Dobrodružstvá rabína Jakoba|''Dobrodružstvá rabína Jakoba'']] a na ktorý nakoniec [[27. január]]a [[1983]] taktiež zomrel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Louis de Funès : De quoi est mort le mythique héros du Grand Restaurant ?|url=https://www.purepeople.com/article/louis-de-funes-de-quoi-est-mort-le-mythique-heros-du-grand-restaurant_a412793/1|vydavateľ=www.purepeople.com|dátum prístupu=2023-07-15|priezvisko=Purepeople}}</ref> == Filmografia == === Herecká filmografia === {|width="100%" |width="40%"| * [[1982]]{{--}}[[Žandár a žandárky]] * [[1981]]{{--}}[[Kapustnica (komédia)|Kapustnica]] * [[1980]]{{--}}[[Lakomec (film)|Lakomec]] * [[1979]]{{--}}[[Žandár a mimozemšťania]] * [[1978]]{{--}}[[Ani z voza, ani na voz]] * [[1976]]{{--}}[[Krídielko alebo stehienko]] * [[1973]]{{--}}[[Dobrodružstvá rabína Jakoba]] * [[1971]]{{--}}[[Jo (film)|Jo]] * [[1971]]{{--}}[[Na strome]] * [[1971]]{{--}}[[Rozmary mocných]] * [[1970]]{{--}}[[Piti Piti Pa]] * [[1970]]{{--}}[[Žandár vo výslužbe]] * [[1969]]{{--}}[[Hibernatus]] * [[1968]]{{--}}[[Tetovaný]] * [[1968]]{{--}}[[Žandár sa žení]] * [[1967]]{{--}}[[Oskar (film)|Oskar]] * [[1967]]{{--}}[[Senzačné prázdniny]] * [[1967]]{{--}}[[Topiaci sa slamky chytá]] * [[1967]]{{--}}[[Fantomas kontra Scotland Yard]] * [[1966]]{{--}}[[Grand restaurant pána Septima]] * [[1966]]{{--}}[[Veľký flám]] * [[1965]]{{--}}[[Fantomas sa hnevá]] * [[1965]]{{--}}Les Bons Vivants * [[1965]]{{--}}[[Smoliar]] * [[1965]]{{--}}[[Žandár v New Yorku]] * [[1964]]{{--}}[[Fantomas]] * [[1964]]{{--}}[[Žandár zo Saint Tropez]] * [[1964]]{{--}}[[Ako vykradnúť banku]] * [[1963]]{{--}}[[Karamboly]] * [[1963]]{{--}}[[Pui pui]] * [[1963]]{{--}}Des pissenlits par la racine * [[1962]]{{--}}Diabol a desatoro * [[1962]]{{--}}[[Gentleman z Epsomu]] * [[1962]]{{--}}Nous irons à Deauville * [[1962]]{{--}}Un clair de lune à Maubeuge * [[1962]]{{--}}Les veinards * [[1961]]{{--}}La belle Américaine * [[1961]]{{--}}Candide ou l'optimisme au XXe siècle * [[1961]]{{--}}Le Crime ne paie pas * [[1961]]{{--}}La Vendetta * [[1960]]{{--}}[[Kapitán Fracasse]] * [[1960]]{{--}}Les tortillards * [[1960]]{{--}}Dans l'eau qui fait des bulles * [[1959]]{{--}}Mon pote le gitan * [[1959]]{{--}}Certains l'aiment froide * [[1959]]{{--}}Totò, Eva e il pennello proibito * [[1959]]{{--}}I Tartassati * [[1958]]{{--}}La vie à deux * [[1957]]{{--}}Comme un cheveu sur la soupe * [[1956]]{{--}}Bébés a gogo * [[1956]]{{--}}Courte tête * [[1956]]{{--}}La Famille Anodin * [[1956]]{{--}}La Loi des rues * [[1956]]{{--}}[[Naprieč Parížom]] * [[1956]]{{--}}Otec, matka, moja žena a ja * [[1955]]{{--}}Baránok s piatimi nohami * [[1955]]{{--}}Bonjour sourire * [[1955]]{{--}}La bande à papa * [[1955]]{{--}}Les hussards * [[1955]]{{--}}L'impossible Monsieur Pipelet * [[1955]]{{--}}Les impures * [[1955]]{{--}}Ingrid{{--}}Die Geschichte eines Fotomodells * [[1955]]{{--}}Napoléon * [[1954]]{{--}}Tourments * [[1954]]{{--}}Poprask v kabarete * [[1954]]{{--}}La reine Margot * [[1954]]{{--}}Les pépées font la loi * [[1954]]{{--}}Le mouton à cinq pattes * [[1954]]{{--}}Otec, matka, slúžka a ja |width="60%"| * [[1954]]{{--}}Mam'zelle Nitouche * [[1954]]{{--}}Les intrigantes * [[1954]]{{--}}Huis clos * [[1954]]{{--}}Les hommes ne pensent qu'à ça * [[1954]]{{--}}Fraternité (TV) * [[1954]]{{--}}Escalier de service * [[1954]]{{--}}Les corsaires du Bois de Boulogne * [[1954]]{{--}}Le chevalier de la nuit * [[1954]]{{--}}Le blé en herbe * [[1954]]{{--}}Ah! Les belles bacchantes * [[1954]]{{--}}Poisson d'avril * [[1953]]{{--}}Mon Frangin du Sénégal * [[1953]]{{--}}Faites-moi confiance * [[1953]]{{--}}Le secret d'Hélène Marimon * [[1953]]{{--}}Capitaine Pantoufle * [[1953]]{{--}}Légère et court vêtue * [[1953]]{{--}}Au diable la vertu * [[1953]]{{--}}Dortoir des grandes * [[1953]]{{--}}L'étrange désir de Monsieur Bard * [[1953]]{{--}}Le rire (film)|Le rire * [[1953]]{{--}}La vie d'un honnête homme * [[1952]]{{--}}La putain respectueuse * [[1952]]{{--}}L'amour n'est pas un péché * [[1952]]{{--}}Moineaux de Paris * [[1952]]{{--}}Le huitième art et la manière * [[1952]]{{--}}Monsieur Leguignon Lampiste * [[1952]]{{--}}Monsieur Taxi * [[1952]]{{--}}Je l'ai été trois fois * [[1952]]{{--}}Elle et moi * [[1952]]{{--}}Innocents in Paris * [[1952]]{{--}}La fugue de Monsieur Perle * [[1952]]{{--}}Agence matrimoniale * [[1952]]{{--}}Les dents longues * [[1952]]{{--}}Ils étaient cinq * [[1952]]{{--}}Les sept péchés capitaux * [[1951]]{{--}}[[Adresát neznámy]] * [[1951]]{{--}}Folie douce * [[1951]]{{--}}L'amant de paille * [[1951]]{{--}}Le dindon * [[1951]]{{--}}Pas de vacances pour Monsieur le Maire * [[1951]]{{--}}La poison * [[1951]]{{--}}Le roi du bla bla bla * [[1951]]{{--}}Champions Juniors * [[1951]]{{--}}La rose rouge * [[1951]]{{--}}Sans laisser d'adresse * [[1951]]{{--}}Boîte à vendre * [[1951]]{{--}}Boniface Somnambule * [[1951]]{{--}}Bibi Fricotin * [[1951]]{{--}}Un amour de parapluie * [[1951]]{{--}}Les joueurs * [[1951]]{{--}}Knock * [[1950]]{{--}}Adémaï au poteau-frontière * [[1950]]{{--}}La rue sans loi * [[1949]]{{--}}Le jugement de Dieu * [[1949]]{{--}}Je n'aime que toi * [[1949]]{{--}}Un certain monsieur * [[1949]]{{--}}Pas de week-end pour notre amour * [[1949]]{{--}}Rendez-vous avec la chance * [[1949]]{{--}}Au revoir M. Grock * [[1949]]{{--}}Millionnaires d'un jour * [[1949]]{{--}}Mission à Tanger * [[1949]]{{--}}Mon ami Sainfoin * [[1949]]{{--}}Vient de paraître * [[1948]]{{--}}Du Guesclin * [[1947]]{{--}}Croisière pour l'inconnu * [[1947]]{{--}}Antoine et Antoinette * [[1946]]{{--}}Dernier refuge * [[1946]]{{--}}Six heures à perdre * [[1945]]{{--}}Pokušenie Barbizonu |} === Režijná filmografia === * [[1980]]{{--}}''[[Lakomec]]'' === Podiel na scenári === * [[1981]]{{--}}''[[Kapustnica (rozlišovacia stránka)|Kapustnica]]'' * [[1980]]{{--}}''[[Lakomec]]'' * [[1979]]{{--}}''[[Žandár a mimozemšťania]]'' * [[1969]]{{--}}''[[Hibernatus]]'' * [[1967]]{{--}}''[[Oskar]]'' * [[1966]]{{--}}''[[Grand restaurant pána Septima]]'' == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Louis de Funès|štítok=Louis de Funès}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=1997|meno=Louis de Funès}} * {{Imdb meno|id=0000086|meno=Louis de Funès}} * {{Fdb meno|id=18596|meno=Louis de Funès}} * {{Kinobox meno|id=964311|meno=Louis de Funès}} * [http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=14007 Louis de Funès] v Ciné-Ressources{{--}}Fiches personnalités * [https://www.ina.fr/recherche?q=Louis+de+Fun%C3%A8s&espace=1&sort=pertinence&order=desc Louis de Funès] v [[INA]] {{Fra icon}} * [https://francouzskyfilm.cz/louis-de-funes/ Louis de Funès] vo Francúzskom filme {{Ces icon}} * [https://www.universalis.fr/encyclopedie/louis-de-funes/ Louis de Funès] v [[Encyclopædia Universalis]] * [https://www.osobnosti.cz/louis-de-funes.php Louis de Funès] v Osobnosti.cz * [https://www.themoviedb.org/person/11187-louis-de-fun-s Louis de Funès] v TMDB {{eng icon}} * [https://www.allocine.fr/personne/fichepersonne_gen_cpersonne=1639.html Louis de Funès] v AlloCiné * [https://www.allmovie.com/artist/louis-de-fun%C3%A8s-vn15339298 Louis de Funès] v AllMovie * [https://en.unifrance.org/directories/person/118743/louis-de-funes Louis de Funès] v Unifrance * [https://www.kino-teatr.ru/kino/acter/m/euro/52269/bio/ Louis de Funès] v Kino-Teatr.ru * [http://www.louisdefunes.com/ Oficiálna stránka] {{Čestný César}} {{Žandár zo Saint-Tropez filmy}} {{Fantomas filmy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Funès, Louis de}} [[Kategória:Francúzski filmoví herci]] [[Kategória:Francúzski divadelní herci]] [[Kategória:Francúzski komici]] [[Kategória:Francúzski filmoví scenáristi]] [[Kategória:Francúzski filmoví režiséri]] [[Kategória:Držitelia Čestného Césara]] [[Kategória:Francúzske osobnosti španielskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Courbevoie]] [[Kategória:Úmrtia na infarkt myokardu]] a21of7w46lpfftbsnlbsiyr4uh7mq2o Londýn 0 2922 8219325 8207630 2026-05-25T09:01:56Z Vasiľ 2806 +ref 8219325 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Londýn | other_name = London | category = Hlavné mesto [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska]] <!-- *** Image *** --> | image = Greater London collage 2013.png | image_caption = Zľava hore: [[Buckinghamský palác]], [[St Pancras (železničná stanica)|Železničná stanica St Pancras]], [[Canary Wharf]], [[Shard London Bridge]], [[St. James’s Park]] s [[London Eye]] v pozadí, [[Westminsterský palác]] | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = Prezývky <!-- *** Country etc. *** --> | country = Spojené kráľovstvo | country_flag = 1 | histcountry = | state = Anglicko | state_type = Konštituentná krajina | state_label = Konštituentná krajina Spojeného kráľovstva | region = Veľký Londýn | histregion = | district = | municipality = City | municipality1 = Westminster a 31 obvodov <!-- *** Family *** --> | part = | river = Temža <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 51 | lat_m = 30 | lat_s = 26 | lat_NS = S | long_d = 0 | long_m = 07 | long_s = 39 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 1572 | area_note = <ref name="ONS mid-year pop est">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul =Mid-Year Population Estimates, United Kingdom, June 2024" | url = https://www.ons.gov.uk/file?uri=/peoplepopulationandcommunity/populationandmigration/populationestimates/datasets/populationestimatesforukenglandandwalesscotlandandnorthernireland/mid2024/mye24tablesuk.xlsx | vydavateľ = Office for National Statistics | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = }}</ref> <!-- *** Population *** --> | population = 9089736 | population_note = <ref name="ONS mid-year pop est" /> | population_date = 2024 | population_density = 5782 | established = | established_type = | mayor = Sadiq Khan | mayor_type = Starosta (Mayor) | mayor_party = [[Labouristická strana (Spojené kráľovstvo)|Labouristická strana]] <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Západoeurópsky čas|ZEČ]] | timezone_DST = [[Západoeurópsky letný čas|ZELČ]] | postal_code = rôzne | area_code = | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = England location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Anglicku | map_locator = Anglicko <!-- | map1 = Greater london outline map bw.png | map1_background = | map1_caption = Veľký Londýn | map1_locator = --> | mapframe_caption = Veľký Londýn (interaktívna mapa) <!-- *** Websites *** --> | commons = London | statistics = | website = [http://www.london.gov.uk london.gov.uk] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = '''Demonym''': ''Londýnčan'', ''Londýnčanka'' | Portal1 = Spojené kráľovstvo }} '''Londýn'''<ref name="ÚGKK"/> ({{V jazyku|eng|London}}) je [[Hlavné mesto|hlavným]] a najväčším mestom [[Anglicko|Anglicka]] aj [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], s počtom obyvateľov 9,1 milióna v roku 2024.<ref name="CityPopulation.de">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Thomas Brinkhoff: City Population, http://www.citypopulation.de | odkaz na autora = | titul = United Kingdom: Greater London | url = https://www.citypopulation.de/en/uk/greaterlondon/ | vydavateľ = citypopulation.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = }}</ref> [[Metropolitná oblasť Londýna|Jeho širšia metropolitná oblasť]] je najväčšia v [[Západná Európa|západnej Európe]], s počtom obyvateľov 15,1 milióna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Major Agglomerations of the World - statistics and charts in maps, diagrams and tables | url = https://www.citypopulation.de/en/world/agglomerations/ | vydavateľ = citypopulation.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = }}</ref> Londýn leží na rieke [[Temža]] v juhovýchodnom Anglicku, na začiatku 80 kilometrov dlhého prílivového [[estuár]]u smerujúceho do [[Severné more|Severného mora]], a je významným sídlom už takmer 2 000 rokov.<ref name="london_001">{{Cite web |url=http://www.museumoflondon.org.uk/English/EventsExhibitions/Permanent/RomanLondon.htm |date=n.d. |archive-url= https://web.archive.org/web/20080322235536/http://www.museumoflondon.org.uk/English/EventsExhibitions/Permanent/RomanLondon.htm |title=Roman London |publisher=[[Museum of London]] |archive-date=22 March 2008 |url-status=dead}}</ref> Jeho starobylé jadro a [[finančné centrum]], [[City of London]], založili [[Rímske cisárstvo|Rimania]] ako [[Londinium]] a zachovalo si svoje stredoveké hranice.<ref>{{Cite news |url=https://www.bbc.co.uk/news/uk-england-23518687 |title=London Government Act: Essex, Kent, Surrey and Middlesex 50 years on |work=BBC News |first=Joshua |last=Fowler |date=5 July 2013}}</ref> [[City of Westminster|Westminster]], ktorý sa nachádza západne od City of London, je už po stáročia sídlom národnej [[Vláda Spojeného kráľovstva|vlády]] a [[Parlament Spojeného kráľovstva|parlamentu]]. Londýn rýchlo rástol v [[Londýn v 19. storočí|19. storočí]] a stal sa vtedy najväčším mestom na svete. Od 19. storočia<ref name="Mills2">{{Cite book |last=Mills |first=AD |title=Dictionary of London Place Names |publisher=[[Oxford University Press]] |year=2010 |page=[https://books.google.com/books?id=UWKcAQAAQBAJ&pg=PA152 152]}}</ref> sa názov „Londýn“ vzťahuje na [[metropola|metropolu]] okolo City of London, ktorá bola historicky rozdelená medzi [[Anglické grófstva|grófstva]] [[Middlesex (Anglicko)|Middlesex]], [[Essex (grófstvo)|Essex]], [[Surrey (Anglicko)|Surrey]], [[Kent (grófstvo)|Kent]] a [[Hertfordshire]].<ref name="baffling">{{Cite news |date=25 April 2014 |title=The baffling map of England's counties |url=https://www.bbc.com/news/magazine-27140505 |access-date=25 September 2021 |work=BBC News}}</ref> Od roku 1965 túto oblasť vo veľkej miere tvorí administratívne územie [[Veľký Londýn|Veľkého Londýna]], spravované 33 miestnymi úradmi a [[Greater London Authority|Úradom pre Veľký Londýn]] (Greater London Authority).<ref name="politics_uk2">{{Cite book |last1=Jones |first1=Bill |title=Politics UK |last2=Kavanagh |first2=Dennis |last3=Moran |first3=Michael |last4=Norton |first4=Philip |publisher=Pearson Education |year=2007 |isbn=978-1-4058-2411-8 |location=Harlow |page=868}}</ref> Ako jedno z hlavných [[Svetové mesto|svetových miest]],<ref>{{Cite web |title=Global Power City Index 2020 |url=http://www.mori-m-foundation.or.jp/english/ius2/gpci2/ |access-date=25 March 2021 |publisher=Institute for Urban Strategies – The Mori Memorial Foundation}}; {{Cite news |author=Adewunmi |first=Bim |date=10 March 2013 |title=London: The Everything Capital of the World |work=[[The Guardian]] |location=London |url=https://www.theguardian.com/uk/shortcuts/2013/mar/10/london-capital-of-world-divorce-breakfast}}; {{Cite web |title=What's The Capital of the World? |url=http://moreintelligentlife.co.uk/content/ideas/john-parker/what-capital-world?page=full |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20130922132807/http://moreintelligentlife.co.uk/content/ideas/john-parker/what-capital-world?page=full |archive-date=22 September 2013 |access-date=4 July 2013 |publisher=More Intelligent Life}}</ref><ref>{{Cite web |date=23 February 2022 |access-date=12 April 2024 |title=These are the world's top cities. Which one ranked highest for the 10th year running? |website=World Economic Forum |url=https://www.weforum.org/agenda/2022/02/london-worlds-top-city/}}</ref> Londýn silne ovplyvňuje svetové umenie, zábavu, módu, obchod, financie, vzdelávanie, zdravotníctvo, médiá, vedu, technológie, cestovný ruch, [[doprava v Londýne|dopravu]] a komunikácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Leading 200 science cities | url = https://www.nature.com/nature-index/supplements/nature-index-2021-science-cities/tables/overall | vydavateľ = nature.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The World’s Most Influential Cities 2014 | url = https://www.forbes.com/pictures/edgl45ghmd/no-1-london/ | vydavateľ = forbes.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dearden | meno = Lizzie | autor = | odkaz na autora = | titul = London is 'the most desirable city in the world to work in', study finds | url = https://www.independent.co.uk/news/uk/home-news/london-is-the-most-desirable-city-in-the-world-to-work-in-study-finds-9779868.html | vydavateľ = independent.co.uk | miesto = | dátum vydania = 2014-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = }}</ref> Londýn je ekonomicky najväčším mestom v Európe<ref>{{Cite news |title=When Cities Are More Economically Powerful Than Nations |url=https://www.bloomberg.com/news/articles/2017-03-16/top-metros-have-more-economic-power-than-most-nations |archive-url=http://web.archive.org/web/20250519075038/https://www.bloomberg.com/news/articles/2017-03-16/top-metros-have-more-economic-power-than-most-nations |archive-date=2025-05-19 |access-date=2025-09-24 |work=Bloomberg.com |language=en}}</ref> a patrí medzi hlavné finančné centrá sveta.<ref name="London.gov.uk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = London is Europe’s leading economic powerhouse, says new report | url = https://www.london.gov.uk/press-releases/mayoral/london-is-europes-leading-economic-powerhouse | vydavateľ = Greater London Authority | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = }}</ref> Londýn je domovom najväčšej koncentrácie vysokých škôl v Európe,<ref name="london2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = anonymous | odkaz na autora = | titul = Number of international students in London continues to grow | url = http://www.london.gov.uk/media/press_releases_mayoral/number-international-students-london-continues-grow | url archívu = https://web.archive.org/web/20101124154712/http://www.london.gov.uk/media/press_releases_mayoral/number-international-students-london-continues-grow | vydavateľ = london.gov.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-17 | dátum archivácie = 2010-11-24 | jazyk = }}</ref> zahŕňajúcej viac než 50 univerzít a vysokých škôl a v roku 2023 zapísaných viac ako 500 000 študentov.<ref>{{cite web |url= https://londonhigher.ac.uk/wp-content/uploads/2022/12/The-characteristics-of-students-in-London-higher-education-and-how-they-link-to-experience-and-outcomes-3.pdf |title= London Higher: Facts and Stats |author= <!--Staff writer(s); no by-line.--> |date= 2023|publisher= London Higher |access-date=October 12, 2025 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20241103102650/https://londonhigher.ac.uk/wp-content/uploads/2022/12/The-characteristics-of-students-in-London-higher-education-and-how-they-link-to-experience-and-outcomes-3.pdf |archive-date=November 3, 2024 }}</ref> Je domovom niekoľkých popredných svetových akademických inštitúcií: [[The Imperial College of Science, Technology and Medicine|Imperial College London]], medzinárodne uznávanej za vynikajúce výsledky v [[Prírodná veda|prírodných]] a [[aplikovaný veda|aplikovaných vedách]], a [[University College London]] (UCL), komplexnej výskumom orientovanej univerzity, ktorá sa konzistentne umiestňuje medzi desiatimi najlepšími na svete.<ref>{{Cite web |url=https://www.topuniversities.com/university-rankings/world-university-rankings/2024 |title=QS World University Rankings 2024 |website=Top Universities |access-date=24 March 2025}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://www.timeshighereducation.com/world-university-rankings/2024/world-ranking#!/page/0/length/25/sort_by/rank/sort_order/asc/cols/stats |title=Times Higher Education World University Rankings 2024 |date=25 September 2023 |access-date=24 March 2025}}</ref> Medzi ďalšie významné inštitúcie patrí [[King's College London]] (KCL), vysoko cenený v oblasti práva, [[Duchovná veda|humanitných]] a zdravotníckych vied; [[London School of Economics]] (LSE), svetovo uznávaná v [[Spoločenská veda|sociálnych vedách]] a ekonomike; a špecializované inštitúcie, ako [[Royal College of Art]] (RCA), [[Royal Academy of Music]] (RAM), [[Royal Academy of Dramatic Art]] (RADA), [[School of Oriental and African Studies]] (SOAS) a [[London Business School]] (LBS).<ref>{{Cite web |title=QS Best Student Cities 2024 |url=https://www.topuniversities.com/city-rankings/2024 |access-date=24 March 2025}}</ref> Je to najnavštevovanejšie mesto v Európe a má najrušnejší mestský letiskový systém na svete.<ref name="Busiest skies">{{cite news |title= Revealed: The most crowded skies on the planet |date=27 July 2018 |url= https://www.telegraph.co.uk/travel/lists/the-busiest-skies-on-the-planet/ |access-date=2 December 2023 |work=The Telegraph |location= London |quote=London: Our capital's collective airport system is the busiest in the whole world. A total of 170,980,680 passengers.}}</ref> [[Londýnske metro]] (London Underground) je najstarší systém [[Metro (podzemná železnica)|rýchlej dopravy]] na svete.<ref>{{Cite web |title=London Underground |url= https://www.tfl.gov.uk/corporate/about-tfl/culture-and-heritage/londons-transport-a-history/london-underground |access-date=6 May 2022 |publisher= Transport for London }}</ref> Rozmanité kultúry Londýna zahŕňajú viac než 300 jazykov.<ref name=london_006>{{Cite web |url=http://www.cilt.org.uk/faqs/langspoken.htm |title=Languages spoken in the UK population |publisher=National Centre for Language |date=16 June 2008 |archive-url=https://web.archive.org/web/20080924084621/http://www.cilt.org.uk/faqs/langspoken.htm |archive-date=24 September 2008 |url-status=dead}} {{Cite web |url=http://www.cilt.org.uk/faqs/langspoken.htm |title=CILT, the National Centre for Languages |access-date=16 August 2007 |archive-date=13 February 2005 |archive-url=https://web.archive.org/web/20050213180755/http://www.cilt.org.uk/faqs/langspoken.htm |url-status=dead }}</ref> Počet obyvateľov Veľkého Londýna v roku 2025, ktorý presahuje 9,8 milióna, čo z neho robí [[Zoznam najväčších miest v Európe|tretie najľudnatejšie mesto Európy]], predstavuje 13,1 % populácie Spojeného kráľovstva a 15,5 % populácie Anglicka.<ref name="2025 population">{{Cite web |title=London, UK Metro Area Population (1950-2025) {{!}} MacroTrends |url=https://www.macrotrends.net/global-metrics/cities/22860/london/population |access-date=2025-08-28 |website=www.macrotrends.net}}</ref> Zastavaná oblasť Veľkého Londýna je štvrtým najľudnatejším územím v Európe, s približne 9,8 milióna obyvateľov k roku 2011.<ref name="urbanpopulation">{{Cite web |date=28 June 2013 |title=2011 Census – Built-up areas |url=http://www.nomisweb.co.uk/articles/747.aspx |access-date=29 March 2021 |website=nomisweb.co.uk |publisher=[[Office for National Statistics|ONS]]}}</ref><ref name="Demographia">{{Cite web |title=Demographia World Urban Areas, 15th Annual Edition |url=http://www.demographia.com/db-worldua.pdf |publisher=[[Demographia]] |archive-url=https://web.archive.org/web/20200207210003/http://www.demographia.com/db-worldua.pdf |archive-date=7 February 2020 |date=April 2019 |access-date=13 February 2016 |url-status=dead}}</ref> Metropolitná oblasť Londýna je tretím najľudnatejším mestom v Európe, s približne 15 miliónmi obyvateľov v roku 2025, čo z Londýna robí [[megamesto]].<ref name="appsso.eurostat.ec.europa.eu show">{{Cite web |url=http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=met_pjanaggr3&lang=en |title=Metropolitan Area Populations |publisher=Eurostat |date=18 June 2019 |access-date=4 December 2019}}</ref><ref name="gla-plan-2015">{{Cite web |date=15 October 2015 |title=The London Plan (March 2015) |url=https://www.london.gov.uk/what-we-do/planning/london-plan/current-london-plan/london-plan-chapter-two-londons-places/policy-22 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20161222082331/https://www.london.gov.uk/what-we-do/planning/london-plan/current-london-plan/london-plan-chapter-two-londons-places/policy-22 |archive-date=22 December 2016 |access-date=24 March 2021 |publisher=Greater London Authority}}</ref> V Londýne sa nachádzajú štyri lokality zapísané na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva]]: [[Royal Botanic Gardens, Kew|Kew Gardens]]; [[Tower of London]]; lokalita zahŕňajúca [[Westminsterský palác|Palác Westminster]], [[Kostol svätej Margaréty (Westminster)|kostol sv. Margaret]] a [[Westminsterské opátstvo]]; a historické osídlenie v [[Greenwich]]i, kde [[Royal Observatory, Greenwich|Kráľovské observatórium]] určuje [[Greenwichský poludník|nultý poludník]] ([[Zemepisná dĺžka|0° dĺžky]]) a [[Greenwichský stredný čas]].<ref name="london_005">{{Cite web |url=https://whc.unesco.org/en/statesparties/gb |title=Lists: United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland – Properties inscribed on the World Heritage List |publisher=[[UNESCO World Heritage Centre]] |access-date=26 November 2008}}</ref> Medzi ďalšie významné pamiatky patria [[Buckinghamský palác]], [[London Eye]], [[Piccadilly Circus]], [[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|Katedrála sv. Pavla]], [[Tower Bridge]] a [[Trafalgar Square|Trafalgarské námestie]]. Mesto má najväčší počet múzeí, galérií, knižníc a kultúrnych inštitúcií vo Veľkej Británii, vrátane [[British Museum|Britského múzea]], [[National Gallery (Londýn)|Národnej galérie]], [[Natural History Museum (Londýn)|Múzea prírodnej histórie]], [[Tate Modern]], [[Britská knižnica|Britskej knižnice]] a mnohých divadiel v oblasti West End.<ref>{{Cite news |last=Blackman |first=Bob |url=http://www.whatsonstage.com/index.php?pg=207&story=E8821201275286&title=West+End+Must+Innovate+to+Renovate%2C+Says+Report |title=West End Must Innovate to Renovate, Says Report |access-date=15 November 2010 |work=What's on Stage |date=25 January 2008 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110430190446/http://www.whatsonstage.com/index.php?pg=207&story=E8821201275286&title=West+End+Must+Innovate+to+Renovate%2C+Says+Report |archive-date=30 April 2011 |location=London |url-status=dead}}</ref> Medzi významné [[Šport v Londýne|športové podujatia v Londýne]] patrí finále [[FA Cup|FA Cup]]u, tenisový turnaj [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] a [[Londýnsky maratón]]. Londýn sa stal prvým mestom, ktoré hostilo tri [[letné olympijské hry]], vrátane [[Letné olympijské hry 2012|Letných olympijských hier 2012]].<ref name="IOC">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Media Latest news | url = http://www.olympic.org/media | url archívu = https://web.archive.org/web/20111017100349/http://www.olympic.org/media?calendartab=1&articleid=52922 | vydavateľ = olympic.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-17 | dátum archivácie = 2011-10-17 | jazyk = }}</ref> == Definícia Londýna == Dnes sa pod pojmom „Londýn“ zvyčajne označuje londýnske súmestie známe ako [[Veľký Londýn]], ktorý bol administratívne založený v roku [[1965]]. Je rozdelený na 33 správnych obvodov. Z nich dva historické obvody si podržali štatút mesta: [[City of London]] a [[City of Westminster]]. Historicky bola Londýnom nazývaná štvorcová míľa londýnskeho City, čo bolo akési centrum, od ktorého sa mesto rozrastalo na všetky strany. Medzi rokmi 1889 a 1965 bol tiež Londýnom označovaný okres Londýn, ktorý pokrýval oblasť dnes známu ako [[Vnútorný Londýn]]. Ako stred Londýna je označovaný pomník na [[Charing Cross]], ležiaci hneď vedľa rovnomennej stanice. Starí Rimania stred Londýna označili '''Londýnskym kameňom''' v City. == Geografia a podnebie == [[Veľký Londýn]] má rozlohu {{km2|1579|w}}; je tiež [[prístav]]om na rieke [[Temža]], ktorá je prispôsobená na lodnú dopravu. Londýn ([[City of London]]) bol založený na severnom brehu Temže a mnoho storočí cez ňu viedol iba jediný most, tzv. [[London Bridge]]. V [[18. storočie|18. storočí]] boli postavené ďalšie mosty, čo malo za následok expanziu mesta do všetkých smerov, pretože rovná alebo mierne zvlnená krajina okolo rieky nepredstavovala žiadnu prírodnú prekážku. Aj keď v meste je niekoľko kopcov, napríklad [[Parliament Hill]] alebo [[Primrose Hill]], sú neveľmi rozľahlé a nepredstavovali pre rozvoj mesta žiadnu prekážku. Vďaka týmto skutočnostiam má Londýn takmer kruhový pôdorys. Rieka [[Temža]] bola kedysi ďaleko širšia a plytšia ako je dnes. Rieka, ktorá preteká Londýnom dnes, bola zovretá do brehov a mnoho prítokov do Temže preteká Londýnskym podzemím. Temža je [[prílivová rieka]] a kvôli tomu Londýn bol a stále je ohrozovaný [[Povodeň|záplavami]]. Táto hrozba sa časom stávala stále reálnejšia vďaka pomalému zdvíhaniu hladiny rieky a tiež kvôli pomalému „nakláňaniu“ Veľkej Británie (na severe zvyšovaniu a na juhu znižovaniu), spôsobené post-ľadovcovým [[izostatické zdvíhanie|izostatickým zdvíhaním]]. Ako ochrana pred možnými záplavami boli vybudované [[bariéry na Temži]] vo [[Woolwich]]i. Na začiatku roku 2005 sa objavili špekulácie, že tieto bariéry by nemuseli byť dostačujúce a bolo odporúčané, aby boli postavené ďalšie, 10 míľ dlhé bariéry po prúde rieky<ref>[http://news.bbc.co.uk/1/hi/england/london/4162905.stm 10-mile Thames flood barrier plan]</ref>. Londýn má mierne podnebie. Letá sú teplé, ale iba výnimočne príliš horúce, zimy chladné, ale iba výnimočne mrazivé a zrážky sú pravidelné, ale nie príliš husté. Letné teploty iba občas prekročia 33 [[Stupeň Celzia|°C]], aj keď sa tieto vysoké letné teploty v poslednej dobe stávajú bežnými. Najvyššia zaznamenaná teplota v Londýne je 37,9 [[Stupeň Celzia|°C]]. Bola nameraná na letisku [[London Heathrow|Heathrow]] počas horúceho leta [[2003]]. Husté sneženia sú tu takmer neznámou skutočnosťou. Počas niekoľkých posledných zimných období sa sneh objavil asi dvakrát a napadol do výšky cca {{mm|25|m|w}}. Priemerné ročné zrážky v Londýne (pod {{mm|600|m|w}}) sú nižšie ako v [[Rím]]e alebo [[Sydney]]. Londýnska zástavba, s teplými vyhrievanými budovami, vytvára mikroklímu, ktorá občas zvyšuje teplotu vnútri Londýna o 5&nbsp;°C oproti okoliu. == Obyvateľstvo == [[Súbor:London population pyramid.svg|náhľad|Pyramída obyvateľstva Londýna (2021).]] Počet obyvateľov Londýna v roku [[1801]] bol asi 860 000 (pre porovnanie [[Paríž]] mal v roku [[1802]] asi 670 000 obyvateľov). Londýn bol najľudnatejším mestom od roku [[1825]] do [[1925]], keď bol prekonaný [[New York (mesto)|New Yorkom]]. Pre obyvateľov a ich prízvuk Londýna sa používa pojem ''Cockney''. Veľký Londýn ({{km2|1579}}) má oficiálne 8 908 081 obyvateľov (2018), čo ho radí po [[Istanbul]]e (15 mil.) a [[Moskva|Moskve]] (12,5 mil.) na 3. najľudnatejše mesto [[Európa|Európy]]. Pri sčítaní v roku [[2001]] klasifikovali obyvatelia Londýna svoju etnickú skupinu takto: 76 % - beloch („britský beloch“, „írsky beloch“ alebo „iný beloch“), 10 % - Ind, Bangladéšan a Pakistanec, 5 % - Afričan, 5 % - Karibik, 3 % - miešanec, 1 % - Číňan. Náboženstvo: 58,25 % – kresťania, 15,8 % - bez vyznania. Asi 21,8 % obyvateľov uvádzalo miesto narodenia mimo [[Európska únia|Európsku úniu]]. Íri, s počtom asi 200 000, sú najpočetnejšou skupinou ľudí narodených mimo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]. Počet obyvateľov Londýna vrátane prímestských častí ([[Veľký Londýn]]) bol podľa výsledkov sčítania ľudí v roku [[2001]] 8 278 251.<ref>[http://www.statistics.gov.uk/statbase/ssdataset.asp?vlnk=8271&More=Y Usual resident population: Census 2001]</ref> Počtom obyvateľov bol v tom čase Londýn tretím najväčším mestom v Európe po [[Moskva|Moskve]] (11,7 miliónov obyvateľov v roku [[2000]]) a [[Paríž]]i (9,6 miliónov obyvateľov v roku [[1999]]). [[Súbor:London ethnic demographics from 1961 to 2021.gif|náhľad|Graf znázorňujúci podiel etnických skupín v Londýne, 1961-2021.]] Na rozdiel od iných štátov neposkytuje [[Spojené kráľovstvo]] národne koordinované počty obyvateľov oblasti hlavného mesta (angl. ''London’s metropolitan area'') s ohľadom na sledovanie osôb dochádzajúcich do Londýna do zamestnania a ekonomický vplyv. Tento údaj tak každé mesto spracováva podľa vlastných pravidiel. Podľa niektorých zdrojov zahrňuje metropolitná oblasť Londýna plochu {{km2|16043}} s počtom obyvateľov 13 945 000 – čo je viac ako počet obyvateľov [[Škótsko|Škótska]], [[Wales]]u a [[Severné Írsko|Severného Írska]] dohromady.<ref>[http://www.demographia.com/dm-lonarea.htm Southest England Population by Area from 1891]</ref> Podľa tejto definície je oblasť Londýna spolu s oblasťou [[Moskva|Moskvy]] (asi 14 miliónov obyvateľov) najväčšou metropolitnou oblasťou Európy a je väčšia ako oblasť [[Paríž]]a (11,5 miliónov v roku [[2004]]). Ale definíciu oblasti z tohto prameňa je potrebné brať s maximálnou opatrnosťou, lebo obsahuje miesta dosť vzdialené od Londýna, napr. [[Dover]], ležiaci na brehoch [[Lamanšský prieliv|Lamanšského prielivu]] alebo [[Colchester]] mesto na severe [[Essex (grófstvo)|Essexu]]. Po odčítaní východného [[Kent]]u, severného [[Essex (grófstvo)|Essexu]] a [[West Berkshire]] je tento počet medzi 12 až 12,5 miliónmi. V roku [[2004]] zastupiteľstvo [[Veľký Londýn|Veľkého Londýna]] oficiálne vyhlásilo londýnsky metropolitný región (angl. ''metropolitan region'') s centrom v Londýne s rozlohou {{km2|27224}} a počtom obyvateľov približne 18 000 000. Toto územie zahrňuje [[Veľký Londýn]], celé juhovýchodné [[Anglicko]] a jednu tretinu východného Anglicka. Metropolitný región je odlišný pojem od metropolitnej oblasti. Zahrňuje územia s obrovským množstvom spojení a sieti medzi obývanými oblasťami. Je potrebné poznamenať, že metropolitný región, tak ako je tu definovaný, má málo spoločného s tým, čo je pod pojmom “Londýn” označované v britskom prostredí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The London Plan |url=http://www.london.gov.uk/mayor/strategies/sds/london_plan/lon_plan_all.pdf |dátum prístupu=2005-10-28 |url archívu=http://webarchive.nationalarchives.gov.uk/20080611051359/http://www.london.gov.uk/mayor/strategies/sds/london_plan/lon_plan_all.pdf |dátum archivácie=2008-06-11 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Positioning London |url=http://www.london.gov.uk/mayor/strategies/sds/london_plan/lon_plan_1.pdf |dátum prístupu=2005-10-28 |url archívu=https://www.webarchive.org.uk/wayback/archive/20050722120000/http://www.london.gov.uk/mayor/strategies/sds/london_plan/lon_plan_1.pdf |dátum archivácie=2005-07-22 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Change in London |url=http://www.london.gov.uk/mayor/strategies/sds/draft_london_plan/dlp_ch1.pdf |dátum prístupu=2005-10-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20060516180831/http://www.london.gov.uk/mayor/strategies/sds/draft_london_plan/dlp_ch1.pdf |dátum archivácie=2006-05-16 }}</ref>. == História == [[Súbor:Alberthall.jpg|náhľad|[[Royal Albert Hall]].]] [[Súbor:Tower Bridge.JPG|náhľad|[[Tower Bridge]] za súmraku]] [[Súbor:Buckingham Palace, London, England, 24Jan04.jpg|náhľad|[[Buckinghamský palác]].]] [[Súbor:Guard.mounting.buck.palace.arp.jpg|náhľad|Výmena stráží pred Buckinghamským palácom.]] : ''Hlavný článok o historickom vývoji Londýna - [[Dejiny Londýna]].'' Prvé zaznamenané meno mesta dnes známeho ako Londýn, bolo Londinium. Bola to vtedy osada, ktorú v roku [[43]] po Kristovi založili rímske légie cisára [[Claudius|Claudia]]. [[Gaius Iulius Caesar]] však prišiel do Británie už o 97 rokov skôr a prekročil rieku Temžu blízko neskoršieho Londýna. V tej dobe ale nezanechal akékoľvek stopy osídlenia. Na začiatku [[7. storočie|7. storočia]] prišla do Londýna kresťanská misia z [[Rím]]a. Bol založený prvý chrám Sv. Pavla – malý drevený kostolík – a mesto sa začalo obnovovať ako obchodný prístav. V roku [[851]] vtrhli do Londýna [[Vikingovia]] a zničili značnú časť mesta. V roku [[886]] sa kráľ [[Alfréd Veľký]] podľa legendy znovu zmocnil Londýna a vybudoval ho tak, že sa stal najväčším mestom kráľovstva a predstihol dokonca aj hlavné mesto [[Winchester]]. Rok [[1066]], najznámejší dátum anglických dejín, je rokom poslednej invázie a okupácie cudzími vojskami. [[Viliam I. Dobyvateľ]] si nárokoval anglickú korunu a vyslal cez [[Lamanšský prieliv]] svoju armádu a v [[bitka pri Hastingse|bitke pri Hastingse]] porazil kráľa Haralda. Pozostatky normanských výšinných hradov v Anglicku podávajú svedectvo o vojenskej moci slúžiacej nájazdníkom k udržaniu vplyvu na dobytých územiach, aj keď [[Wales]] a [[Škótsko]] im odolávali niekoľko storočí. [[Normani]] zaviedli [[feudalizmus|feudálny systém]] s [[aristokracia|aristokraciou]], ktorá zaobchádzala s domorodými Anglosasmi ako s nevoľníkmi. Vládnuca trieda hovorila po francúzsky až do [[13. storočie|13. storočia]], keď sa reč zmiešala so starou angličtinou roľníkov. O vplyve stredovekej cirkvi svedčia katedrály, ktoré sú dnes ozdobou britských miest. Po niekoľkoročnej vysiľujúcej občianskej vojne nastolili [[Tudorovci|tudorovskí]] panovníci mier a posilnili národné sebavedomie. To sa prejavilo odtrhnutím od rímskej cirkvi (kvôli rozvodu [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] a [[Katarína Aragónska|Kataríny Aragónskej]]) a následným rušením kláštorov. Henrichova dcéra [[Mária I. (Anglicko)|Mária I. Krvavá]] sa pokúsila zaviesť katolicizmus, ale za vlády jej nevlastnej sestry [[Alžbeta I.|Alžbety I.]] si [[Anglikánstvo|anglikánska cirkev]] upevnila postavenie. Začali sa vypravovať lode na zámorské objavné cesty, čo vyvolalo konflikty s ostatnými európskymi mocnosťami snažiacimi sa využiť Nový svet. [[Renesancia|Renesančné]] umenie a vzdelanosť sa šírili z kontinentálnej Európy do Británie, ktorá vtedy dala svetu dramatika [[William Shakespeare|Williama Shakespeara]]. Koniec vlády Alžbety I. signalizoval začiatok vnútorných nepokojov. Na trón zasadol [[Jakub I. (Anglicko)|Jakub I.]], ktorého viera, že králi panujú z vôle Božej, vyvolala roztržky s [[parlament]]om. Za vlády syna [[Karol I. (Anglicko)|Karola I.]] konflikt vyústil do občianskej vojny, ktorá skončila kráľovou popravou. V roku [[1660]] opäť získal trón [[Karol II. (Anglicko)|Karol II.]] Po jeho smrti musel [[Jakub II. (Anglicko)|Jakub II.]] opustiť krajinu kvôli katolíckej viere. Protestantizmus opäť utvrdilo panovanie [[Viliam III. Oranžský|Viliama III. Oranžského]] a [[Mária II. (Anglicko)|Márie II. Stuartovej]], ktorí potlačili povstanie katolíckych [[jakobiti|jakobitov]]. V [[18. storočie|18. storočí]] sa Británia, už zotavená z občianskej vojny, rozvinula v obchodnú a priemyselnú veľmoc. Londýn sa stal centrom bankovníctva, silnela trieda kupcov a inteligencie. Stále trvajúca námorná prevaha položila základy britského impéria a [[parný stroj|parné stroje]], [[prieplav]]y a [[železnica]] približovali začiatok [[priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcie]]. Rastúca sebadôvera sa odrazila na honosných stavbách a elegantnej móde. Ale v dôsledku preľudnenia miest sa podmienky najchudobnejších vrstiev obyvateľstva čím ďalej viac zhoršovali. Keď sa v roku [[1837]] stala princezná [[Viktória (kráľovná)|Viktória]] kráľovnou, mala iba 18 rokov. Británia zápasila s premenou poľnohospodárskej krajiny na najmocnejší priemyselný štát na svete. Rozvoj impéria posilňoval sebadôveru národa a otváral britským výrobkom zahraničné trhy. Zrýchľujúci sa rast miest priniesol zdravotné ťažkosti a problémy s bývaním. Začalo sa formovať silné robotnícke hnutie. Ale v roku [[1901]], na sklonku dlhého panovania obľúbenej Viktórie, sa podmienky už začali zlepšovať, lebo viac ľudí dostalo volebné právo a do praxe bol uvedený všeobecný vzdelávací systém. V roku [[1901]] skončila vláda kráľovnej Viktórie, britská spoločnosť odhodila mnohé zábrany [[19. storočie|19. storočia]] a nastúpila éra radosti a vzrušenia. Tú však prerušila [[prvá svetová vojna]]. Následné ekonomické problémy vyvrcholili [[veľká hospodárska kríza|veľkou hospodárskou krízou]] v 30. rokoch a priniesli biedu miliónom obyvateľov. Pravdepodobne najväčšia premena Londýna v posledných 100 rokoch bola spôsobená nemeckou [[Luftwaffe]], ktorá bombardovala Londýn počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. Pri bombardovaní bolo zabitých viac ako 30 000 obyvateľov Londýna a zničených mnoho budov. Následná zástavba na vybombardovaných miestach v 50., 60. a 70. rokoch bola veľmi rozmanitá a viedla k výstavbe domov, ktorých novodobá architektúra sa často nehodí k štýlu pôvodných budov. Londýn bol tiež častým cieľom útokov [[IRA]], čím chcela táto organizácia prinútiť britskú vládu k vyjednávaniu so stranou [[Sinn Féin]] o osamostatnení [[Severné Írsko|Severného Írska]]. Tieto útoky skončili v roku 1997, keď IRA oficiálne zložila zbrane. [[Výbuchy v Londýne 7. júla 2005|7. júla 2005]] zaútočili [[islam]]skí teroristi na tri stanice podzemnej dráhy a jeden autobus, pričom bolo zabitých 33 ľudí. Tento útok prišiel za menej ako 24 hodín od chvíle, keď bol Londýn vyhlásený ako hostiteľ [[Olympijské hry (moderné)|Letných olympijských hier]] v roku [[2012]]. Ďalší útok bol uskutočnený [[21. júla]] [[2005]], našťastie sa však zaobišiel bez vážnych následkov. V roku 2012 sa v Londýne uskutočnila letná olympiáda. V Marci 2017 zrazil terorista autom ľudí na moste kde spolu zabil 6 ľudí. == Dnešný Londýn == Dnešný [[Veľký Londýn]] zahrňuje [[City of London|City]] a 32 správnych obvodov, vrátane Mesta Westminster. Centrum spoločenského diania Londýna je [[City of Westminster|Westminster]], kde sídli väčšina obchodov a zábavných centier. V meste sídlia tiež vedenia najväčších britských priemyselných podnikov (okrem finančného sektoru) a vláda Spojeného kráľovstva. Londýnske City (v Londýne sa tiež môžeme stretnúť s názvom „Square mile“ - štvorcová míľa) je najväčšie bankové centrum na svete a hlavné obchodné centrum Európy. Vedenia viac ako 100 z 500 najväčších podnikov Európy sídlia práve v Londýne. Londýnsky devízový trh je najväčší na svete, s denným obratom prevyšujúcim 500 miliárd dolárov, čo je viac, ako keby sa spojili devízové trhy [[New York (mesto)|New Yorku]] a [[Tokio|Tokia]] dohromady. Aj keď sú ulice City cez týždeň veľmi rušné, počas víkendu sú takmer ľudoprázdne, keďže tu nie sú takmer žiadni stáli obyvatelia. Londýn patrí k najviac navštevovaným mestám na svete. Turistické atrakcie sa nachádzajú najmä v centrálnom Londýne. Patrí medzi nich historické City; West End a jeho známe kiná, bary, kluby, obchody a reštaurácie; [[City of Westminster|Westminster]] s [[Westminsterské opátstvo|Westminsterským opátstvom]], [[Buckinghamský palác]], [[Clarence House]] atď. Ďalej je to [[Vedecké múzeum (Londýn)|Vedecké múzeum]], [[Natural History Museum (Londýn)|Prírodovedné múzeum]], [[Britské múzeum]], [[Národná galéria (Londýn)|Národná galéria]], galérie [[Tate Britain]] a [[Tate Modern]], mosty [[London Bridge]], [[Tower Bridge]], hvezdáreň v [[Greenwich]]i a ďalšie zaujímavosti, ktorých počet sa zdá byť takmer nekonečný. == Časti Londýna == {{Hlavný článok|Vnútorný Londýn}} {{Hlavný článok|Vonkajší Londýn}} [[Súbor:Swissre.and.tower42.london.arp.jpg|náhľad|Panoráma londýnskeho City.]] [[Súbor:Routemaster Bus, Piccadilly Circus.jpg|náhľad|Červený "doubledecker" prechádzajúci [[Piccadilly Circus]].]] [[Súbor:Whitechapel Street Market.jpg|náhľad|Trh vo [[Whitechapel]].]] [[Súbor:canary.wharf.from.thames.arp.jpg|náhľad|[[Canary Wharf]] – najvyššia budova, [[One Canada Square]], je najvyšším britským mrakodrapom od roku 1991. Pohľad z najvyššieho prechodu [[Tower Bridge]].]] [[Súbor:Giancarlo Neri table and chair.jpg|náhľad|[[Hampstead Heath]].]] [[Súbor:City hall london.jpg|náhľad|[[City Hall (Londýn)|City Hall]] v noci. Miesto, kde sa schádza [[Greater London Authority]].]] === Centrálny Londýn === ==== City of London ==== [[City of London]] (angl. tiež ''Square Mile'' – štvorcová míľa) je hlavným finančným centrom [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a jedným z najdôležitejších na svete. Je riadená [[Corporation of London]], inštitúciou, ktorá má stredoveké korene a na jej čele je [[Lord Mayor of London]] (v slovenskom prostredí primátor). V City je samostatná policajná zložka [[City of London police]]. Pôvodnú dominantu [[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|Katedrálu sv. Pavla]] doplnili vysoké budovy kancelárií vrátane najvyšších [[Tower 42]] (známa skôr ako ''NatWest Tower'') a [[30 St Mary Axe]] (ľudovo nazývaná ''Gherkin'' (angl. uhorka), postavená v roku 2003). City má iba malé množstvo stálych obyvateľov (asi 7 000), ale počas dňa tu pracuje až 300 000 ľudí. V poslednej dobe sa finančné centrum stále viac presúva z City do [[Canary Wharf]] na východe Londýna. ==== West End ==== [[West End (Londýn)|West End]] je považovaný za najpopulárnejší nákupný a zábavný obvod Londýna. Nachádza sa tu aj [[Trafalgar Square]], jedna z najnavštevovanejších pamiatok Londýna. [[Oxford Street]] je jednou z najznámejších ulíc sveta pre nakupovanie módneho značkového oblečenia. Vybieha z [[Charing Cross Road]] na východe cez [[Oxford Circus]], kde pretína [[Regent Street]], do [[Marble Arch]] na západ. Sídli na nej veľké množstvo obchodných domov známych firiem ([[Selfridges]], [[John Lewis]] a [[Marks and Spencer]]). Tottenham Court Road smerujúca na sever z východného konca Oxford Street sa vyznačuje nadbytkom obchodov s hi-fi, počítačmi a inou elektronikou. Na juh od východnej časti Oxford Street sa rozkladá [[Soho]], sieť malých uličiek plných reštaurácií, krčmičiek, menších obchodov a butikov, divadiel a kín, rovnako ako mediálnych, filmových, inzertných a postprodukčných firiem. Soho je tiež známe svojimi rušnými klubmi, barmi a gay komunitou. [[Piccadilly]] je známou dopravnou tepnou, ktorá vedie z [[Piccadilly Circus]] na východe k [[Hyde Park Corner]] na západe. V jej okolí nájdeme štvrť [[Mayfair]] a [[Green Park]]. Ďalšími dopravnými tepnami tejto časti mesta sú [[Regent Street]] a [[Bond Street]]. === Východný Londýn === Východný Londýn bol centrom metropolitnej priemyselnej oblasti a väčšina tohto územia je v súčasnosti výrazne prestavovaná ako časť Thames Gateway. Táto oblasť zohrala kľúčovú úlohu v úspešnej kandidatúre na usporiadanie Olympijských hier v roku 2012, a teraz prebieha výrazná obnova tohto územia pre zabezpečenie úspešného konania Olympiády. Je to už po druhýkrát v modernej histórii, keď je táto oblasť výrazne prestavovaná, po prvýkrát to bolo po náletoch nemeckého letectva v čase [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]]. ==== East End ==== [[East End]] je najbližšie k pôvodnému [[londýnsky prístav|londýnskemu prístavu]] a je oblasťou, kde sa najčastejšie usídľujú prisťahovalci prichádzajúci do prístavu. Boli to postupne prisťahovalecké vlny Francúzov, Hugenotov, Belgičanov, Židov a Pakistancov. East End sa rozrastá z východnej časti City a zahrňuje tieto mestské časti – [[Whitechapel]], [[Mile End]], [[Bethnal Green]], [[Hackney]], [[Bow]] a [[Poplar]]. V tejto časti mesta sa nachádzajú mnohé zaujímavé miesta vrátane londýnskych trhovísk (Columbia Road Flower Market, Spitalfields Market, Brick Lane Market, Petticoat Lane Market) a niekoľko múzeí napríklad Geffrye Museum a Museum of Childhood v Bethnal Green. East End je oblasť s nejasnými hranicami. Je to miesto opradené legendami, sentimentom a [[Cockney]]. Vyskytuje sa tu organizovaný zločin a gangsteri. V East Ende nájdeme jednu z najchudobnejších oblastí Spojeného kráľovstva. ==== Docklands ==== [[Docklands]], mestská časť na [[Isle of Dogs]], prechádza od roku [[1980]] búrlivým rozvojom. V prvých rokoch od roku 1980 bolo obsadzovaných mnoho skladov vo [[Wapping]]u a používali sa ako umelecké dielne a lacné ubytovne. To neodvratne pritiahlo pozornosť vlastníkov nehnuteľností, ktorí sa tu postupne sťahovali. [[London Docklands Development Corporation]] (LDDC) bola založená v roku [[1981]] aby naštartovala proces využitia a zmeny tváre tejto oblasti. Najznámejším výsledkom je [[Canary Wharf]], ktorého najznámejšou dominantou je [[One Canada Square]] kancelárska budova (ktorá je často nesprávne nazývaná Canary Wharf), najvyšší britský mrakodrap od roku [[1991]]. Masívny rozvoj počas posledných rokov priniesol výstavbu mnohých ďalších mrakodrapov a mnoho významných firiem (investičné bankovníctvo, advokátske kancelárie a pod.) sem prenieslo svoje centrály. Príkladom týchto firiem sú [[HSBC]], [[Barclays]] rovnako ako európska centrála [[Citigroup]]. Rozvoj tohto územia vyprovokoval vznik mnohých reštaurácií a nočných klubov, ktoré boli otvorené v priľahlých obchodných centrách rovnako ako otvorenie niekoľkých komplexov kín. Spojenie tejto oblasti s metrom a s ostatnými časťami mesta zaisťuje [[Docklands Light Railway]] (DLR). Na severe od Temže v okolí Limehouse Basin a smerom k Wapping, rovnako tak na juhu od Temže boli pôvodné lodenice a staré doky prebudované na byty s vysokým nájomným pre skupiny bankárov, vývojárov softvéru a iných profesií pracujúcich vo finančnom centre v okolí [[Docklands]]. Ďalej na východ v londýnskom predmestí [[Newham]] je [[London City Airport]] a [[ExCeL London|ExCeL Exhibition Centre]]. === Západný Londýn === Západný Londýn zahrňuje elegantné a nákladné rezidenčné oblasti ako [[Notting Hill (Londýn)|Notting Hill]], známej z [[Notting Hill (film)|filmu]] z roku [[1999]] s [[Hugh Grant|Hughom Grantom]] a [[Julia Robertsová|Juliou Robertsovou]]. Vo vnútri tejto štvrti je aj známe antické trhovisko v [[Portobello Road]]. [[Kensington]] a [[Chelsea (Londýn)|Chelsea]] sú oblasti s najluxusnejším bývaním v Spojenom kráľovstve. Je tu aj uznávaná ulica [[Kings Road]], stredisko nákupov a význačná dopravná tepna. Západným smerom pri [[White City]], blízko Shepherd's Bush, je hlavné operačné centrum [[British Broadcasting Corporation|BBC]], a ešte ďalej na západ na predmestí [[Hillingdon]], leží letisko [[Heathrow]]. Juhozápadným smerom od tejto časti nájdeme predmestie Richmond upon Thames vrátane [[Richmond (Londýn)|Richmondu]] a [[Twickenham]]u. Tento kút Londýna je domovom [[Richmond Park]]u, najväčšieho londýnskeho parku a vo Twickenhame má sídlo ragbyová únia. === Južný Londýn === V južnom Londýne nájdeme tak odlišné časti ako [[Wimbledon (Londýn)|Wimbledon]] (známy usporadúvaním veľkého [[Wimbledon (tenis)|tenisového turnaja]]), [[Bermondsey]] a [[Dulwich]]. [[Greenwich]] - ležiaci na brehoch Temže v miestach, kde táto rieka meandruje je známy parkom a je tiež sídlom [[Royal Observatory, Greenwich|Royal Greenwich Observatory]]. [[Brixton]], [[Camberwell]] a [[Peckham]] sú domovom pre mnoho rodín imigrantov zo západnej Indie, ktorí sa do Spojeného kráľovstva prisťahovali v rokoch [[1950]], [[1960]] a [[1970]]. === Severný Londýn === Severný Londýn zahrňuje napríklad predmestia [[Hampstead]] a [[Highgate]], ktoré si uchovali vidiecky ráz. Severná časť je viac kopcovitá ako južná a z mnohých kopcov je nádherný rozhľad na mesto. Sú tu veľké parky vrátane [[Hampstead Heath]] s Parliament Hill známy výborným výhľadom na Londýn a Alexandra Park s Alexandra Palace. Mnoho oblastí má výrazné zastúpenie menšín napríklad [[Stamford Hill]], v ktorom býva výrazná komunita ortodoxných židov, a [[Green Lanes]] v štvrti [[Harringay]] s výrazným zastúpením tureckej a gréckej menšiny. Islington, jedna z najbohatších oblastí severného Londýna je sídlom futbalového klubu [[Arsenal Londýn]]. Severný Londýn je aj sídlom ďalšieho známeho futbalového klubu [[Tottenham Hotspur]], ktorého štadión je v blízkom [[Tottenham]]e. == Správne členenie == [[Veľký Londýn]] je rozdelený na 32 mestských častí a londýnske [[City of London|City]]. Jednotlivé samosprávy mestských štvrtí sú najdôležitejšou jednotkou miestnej správy Londýna a sú zodpovedné za väčšinu lokálnych služieb v oblasti, ktorú spravujú. City nie je spravované bežnou miestnou radou, ale historickou [[Corporation of London]]. [[Greater London Authority]] (GLA), najvyšší správny orgán [[Veľký Londýn|Veľkého Londýna]], má vplyv na dianie v celej oblasti Veľkého Londýna a je zodpovedný za koordináciu činností samospráv mestských štvrtí, strategické plánovanie a chod služieb, ktoré majú dosah na celý Londýn ako napríklad polícia, požiarna ochrana a doprava. GLA sa skladá z [[Mayor of London]] (primátor) a [[London Assembly]] (mestské zastupiteľstvo). Bývalý primátor [[Ken Livingstone]], bol zvolený ako nezávislý kandidát vo voľbách v roku [[2000]]. Napriek odporu všetkých významných politických strán a tlače sa spočiatku tešil veľkej podpore Londýnčanov. Vo voľbách v máji 2008 ho porazil [[Boris Johnson]]. Dnešné GLA bolo ustanovené ako náhrada za [[Greater London Council]] (GLC), ktorý vznikol v roku [[1965]] a bol zrušený v roku [[1986]] po politických šarvátkach medzi GLC (vtedy vedeným Kenom Livingstonom) a vládou konzervatívnej strany vedenou [[Margaret Thatcherová|Margaret Thatcherovou]]. Predchádzajúce londýnske administratívne úrady: * [[Metropolitan Board of Works]] (MBW) - [[1855]] až [[1889]] * [[London County Council]] (LCC) - [[1889]] až [[1965]] * [[Greater London Council]] (GLC) - [[1965]] do [[1986]] * [[Greater London Authority]] (GLA) - [[2000]] Po zrušení GLC v roku [[1986]], prešla väčšina jeho právomocí na samosprávy mestských štvrtí a zvyšok bol zabezpečovaný ich spoluprácou alebo inými nevolenými orgánmi. Samosprávy mestských obvodov tak získali značnú autonómiu a jednotný štatút a aj keď po obnovení GLC stratili určitú časť vplyvu, stále existujú oblasti v ktorých sú nezávislé od GLC. Londýn je v parlamente reprezentovaný 74 poslancami. <!-- Zoznam volebných obvodov do parlamentu v oblasti [[Veľký Londýn|Veľkého Londýna]] - [http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_Parliamentary_constituencies_in_Greater_London]. --> Policajnú službu pre 32 londýnskych obvodov zabezpečuje [[Metropolitan Police Service]], všeobecne označovaná skôr ako Metropolitan Police, alebo jednoducho ''Met''. City má svoju vlastnú policajnú správu [[City of London Police]]. Zdravotná služba v Londýne je riadená vládou prostredníctvom [[National Health Service]] (NHS - národná zdravotná služba). Veľký Londýn je rozdelený na 5 Strategic Health Authorities <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=National Health Service |url=http://www.nhs.uk/england/authoritiestrusts/sha/MapSearch.aspx?rg=Y21 |dátum prístupu=2005-11-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20060129230436/http://www.nhs.uk/england/authoritiestrusts/sha/MapSearch.aspx?rg=Y21 |dátum archivácie=2006-01-29 }}</ref>. == Doprava == [[Súbor:Heritage Routemaster.jpg|náhľad|Londýnsky Doubledecker.]] [[Súbor:london.underground.arp.750pix.jpg|náhľad|[[Londýnske metro]] a stanica [[Green Park (stanica metra)|Green Park]] na [[Jubilee Line]].|alt=]] [[Súbor:Terminal 5 interior 1.JPG|náhľad|Letisko [[London Heathrow]] je najväčším letiskom sveta v počte odbavených cestujúcich na medzinárodných linkách]] [[Súbor:Eurostar at St Pancras Jan 2008.jpg|náhľad|Vlaky [[Eurostar]]u od roku 2007 končia na londýnskej stanici [[St Pancras (železničná stanica)|St Pancras]]]] Londýn je z pohľadu dopravy jedno z najrušnejších miest na svete. Doprava je spravovaná úradom primátora ([[Mayor Of London]]), ale jeho finančný vplyv je obmedzený. Výkonným orgánom riadenia londýnskeho dopravného systému je [[Transport for London]] (TfL). Sieť mestskej hromadnej dopravy je jedna z najrozsiahlejších na svete, ale často sa potýka s prehustením a výpadkami. Je jedným z najkomplexnejších dopravných systémov s 1 miliardou prepravených osôb metrom ročne. Londýn je známy vďaka svojim červeným poschodovým autobusom (''[[doubledecker]]''), ktoré sú v prevádzke od roku [[1956]]. Tieto autobusy budú vyradené z používania na hlavných linkách systému TfL. Posledný spoj išiel tento autobus [[9. december|9. decembra]] [[2005]] na linke 159. Ako pripomienky na používanie týchto autobusov sú zriadené dve linky, na ktorých je doprava zabezpečovaná týmito autobusmi. Dopravný systém Londýna obsahuje – [[Londýnske metro|London Underground]] (metro, zvyčajne označované pojmom ''tube''); Bus (autobusová doprava); River Services (riečna doprava); Docklands Light Railway (DLR – spojenie Canary Wharf s ostatnými časťami Londýna); Croydon Tramlink (električka); National Rail (vlak) a Thameslink. Od roku [[2005]], ako príprava na [[Letné olympijské hry 2012]], bude do rozvoja londýnskej dopravnej infraštruktúry, najmä metra, investovaných 7 miliárd libier. V roku [[2013]] má byť sprevádzkované [[Crossrail]] - vlakové spojenie vedúce čiastočne nad zemou a čiastočne pod zemou a Cross River Tram - električková doprava z južného cez centrálny do severného Londýna. Tiež má byť vybudovaná nová vlaková stanica, pre rýchlejšie spojenie s [[Brusel]]om a [[Paríž]]om. Spojenie s ostatnými mestami Veľkej Británie a ostatnými mestami Európy a sveta je zabezpečené kvalitnou sieťou železníc, autobusových a leteckých liniek. Mesto Londýn ma 5 medzinárodných letísk, sú to [[London Stansted|Stansted]], [[London Luton|Luton]], [[London Gatwick|Gatwick]], [[London Heathrow|Heathrow]] a [[London City|City]] ([[Londýnske letiská]], [[Letisko London City Airport]]). == Vzdelanie == Westminster School, [[Harrow School]] a St. Paul's School sú jedny z najznámejších a najkvalitnejších stredných škôl na svete, všetky sídlia v Londýne. Londýn je domovom University of London, jednou zo svetových megauniverzít. Sú do nej začlenené inštitúcie [[University College London]], The London School of Economics and Political Science, Queen Mary University of London, Birkbeck a iné. Okrem University of London je v meste aktívnych mnoho iných (menších) univerzít, napríklad University of Arts a City University London. == Médiá == Médiá [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] sú sústredené v Londýne. To sa občas prejavuje tým, že sa koncentrujú na londýnske témy viac, ako to zodpovedá ich významu. Všetky hlavné televízne spoločnosti majú svoje sídla v Londýne, vrátane [[British Broadcasting Corporation|BBC]], čo je najrešpektovanejšia britská spravodajská a mediálna organizácia. V júni [[2004]] sa niektoré súčasti BBC, napríklad [[BBC Sport]], [[CBBC]], [[Cbeebies]], [[BBC Three]] a [[BBC Radio Five Live]], presťahovali na sever do [[Manchester]]u. BBC má tiež regionálne stanice v mnohých ďalších britských mestách. Medzi ďalšie veľké televízne spoločnosti patria – [[ITV]], [[BskyB]], [[Channel 4]] a [[Five]]. Londýn je tiež centrom filmovej tvorby s množstvom firiem zaoberajúcimi sa ich výrobou. Anglickému novinovému trhu dominujú celoštátne noviny a sídla všetkých novinových vydavateľstiev sú umiestnené v Londýne (výnimkou je [[The Guardian]], ktorého centrum je v [[Manchester]]i, ale je redigovaný v Londýne). Do 70. rokov 20. storočia bol novinový priemysel sústredený na ulici [[Fleet Street]], ale v priebehu 80. rokov s nástupom počítačovej digitálnej tlače, veľa spoločností sa presťahovalo do väčších kancelárskych komplexov, hlavne do [[Wapping]] blízko [[Tower Bridge]]. Posledná veľká spravodajská agentúra [[Reuters]] sa presunula do [[Canary Wharf]] v roku [[2005]]. Napriek tomu sa pojem ''Fleet Street'' stále používa na označenie tlače ako inštitúcie. Mnoho celoštátnych novín vydáva svoje regionálne vydania pre severné [[Anglicko]], [[Škótsko]] a [[Wales]]. Londýn je strediskom britského filmového a televízneho odvetvia s veľkými štúdiami na západnom okraji mesta a postprodukčnými centrami v [[Soho]]. Londýn je jedno z dvoch najväčších miest sveta, spolu s [[New York (mesto)|New Yorkom]], vydávajúcich anglické publikácie. Medzi globálne mediálne koncerny, ktoré majú sídlo v Londýne, patria vydavateľské skupiny ako napríklad [[Pearson]], spravodajská agentúra [[Reuters]] a svetová ''dvojka'' reklamného odvetvia – [[WPP Group]]. Londýnske lokálne média majú, rovnako ako vo zvyšku Anglicka, vo všeobecnosti menší vplyv, ako celoštátne, ale existujú niektoré zaujímavé tituly. V Londýne sú vydávané lokálne denníky napríklad ''Evening Standard'' a časopis ''Metro'', ktorý je dostupný zadarmo najmä ráno na staniciach a vo vlakoch metra. Nezávislý týždenník ''Time Out Magazine'' ponúka informácie o koncertoch, filmoch a divadelných predstaveniach a je vydávaný od roku [[1968]]. [[British Broadcasting Corporation|BBC]] prevádzkuje miestne londýnske rádio [[BBC London]], vedľa ktorého existuje aj niekoľko nezávislých rádiových staníc ako napríklad [[Capital FM]], [[Kiss 100]] a [[Resonance FM]]. == Náboženstvo == [[Súbor:westminster abbey night.jpg|náhľad|[[Westminsterské opátstvo]] v noci.]] [[Súbor:St Pauls aerial (cropped).jpg|náhľad|[[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|Katedrála svätého Pavla]].]] Keď pápež [[Gregor I. (pápež)|Gregor Veľký]] v roku [[597]] poslal [[Augustín z Canterbury|svätého Augustína]] aby uviedol [[Anglicko]] do katolíckej cirkvi, predpokladal, že titul, ktorý získa jeho vyslanec bude ''Arcibiskup londýnsky'', pretože toto mesto bolo známe ako hlavné mesto rímskej kolónie Británia. Vzhľadom na to, že jeho posol bol vrelo privítaný v Kentskom kráľovstve, bolo arcibiskupstvo založené v [[Canterbury]]. Napriek tomu bol Londýn vždy dôležitým náboženským centrom a každý [[Arcibiskup canterburský|canterburský arcibiskup]] tu trávil mnoho času. Jeho oficiálna rezidencia je v Labet Palace. [[Anglikánska cirkev]] má dvoch arcibiskupov – ''Arcibiskup londýnsky'', ktorý spravuje časť Londýna na sever od Temže a ktorý sídli v najväčšom londýnskom barokovom chráme [[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|katedrále svätého Pavla]] a ''Arcibiskup southwarský'', ktorý spravuje anglikánsku cirkev na juh od Temže. Dôležité národné a kráľovské ceremónie sú rozdelené medzi Katedrálu svätého Pavla a [[Westminsterské opátstvo]], gotický kostol veľkosti katedrály. Rovnako ako v iných častiach [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] návštevy bohoslužieb klesajú a anglická cirkev sa musí vyrovnať s poklesom popularity. Rímskokatolícky ''Arcibiskup westminsterský'' je všeobecne uznávaný ako hlava katolíckej cirkvi v [[Anglicko|Anglicku]] a [[Wales]]e. Ďalšie tradičné protestantské cirkvi, ktoré majú rezidenciu v Londýne sú napríklad ''United Reformed Church'' a ''Quakers''. Mnoho imigrantov založilo svoje vlastné cirkvi, napríklad je tu zastúpená gréckokatolícka cirkev a existujú tu ďalšie protestantské zbory. Londýn je najdôležitejším centrom islamu v Spojenom kráľovstve. Na dvoch londýnskych predmestiach sú enklávy s najväčším počtom moslimov v Spojenom kráľovstve – Tower Hamlets a Newham. [[London Central Mosque]] (londýnska centrálna mešita) je veľmi dobre známa londýnska silueta, postavená na okraji [[Regent’s Park]]u a ďalšie mešity sú aj v iných častiach mesta. Hinduistický chrám v Neasden – [[Neasden Temple]], je najväčším hinduistickým chrámom mimo Indie a zároveň pozoruhodným príkladom modernej budovy postavenej v tradičnom štýle. Väčšina dokonale prepracovaných a spletitých mramorových plastík použitých v chráme bolo vytesaných v Indii. Viac ako dve tretiny britských židov žije v Londýne, čo radí Londýn na 13. miesto na svete v počte židov žijúcich mimo [[Izrael]]a <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Jewish Agency for Israel |url=http://www.jafi.org.il/education/100/concepts/demography/demtables.html#10 |dátum prístupu=2005-11-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080513110652/http://www.jafi.org.il/education/100/concepts/demography/demtables.html#10 |dátum archivácie=2008-05-13 }}</ref>. == Šport == Londýn je miestom konania jedného z najväčších maratónov a masovou účasťou, [[Londýnsky maratón|Londýnskeho maratónu]], uskutočnili sa tu [[Letné olympijské hry 1908]], [[Letné olympijské hry 1948|1948]] a [[Letné olympijské hry 2012|2012]]. Londýn bol zvolený ako miesto usporiadania [[Letné olympijské hry 2012|Letných olympijských hier 2012]] v júni [[2005]]. Stal sa tak prvým mestom, kde sa uskutočnili letné olympijské hry po tretíkrát.[[Súbor:Nat West media centre cropped.jpg|náhľad|[[Lord's Cricket Ground]].]] Najnavštevovanejším športom v Londýne je [[futbal]] a sídli tu niekoľko popredných futbalových klubov. V histórii neboli londýnske kluby príliš úspešné v získavaní najcennejších futbalových trofejí tak, ako napríklad [[Liverpool FC|Liverpool]] alebo [[Manchester United FC|Manchester United]], ale súčasný [[Arsenal FC|Arsenal]] (založený vo Woolwich Arsenal, ale v roku [[1913]] sa presťahoval na [[Highbury]] a v 2006 na Emirates Stadium) a [[Chelsea FC|Chelsea]] (hrá na Stamford Bridge vo [[Fulham]]e) sú, spolu s [[Manchester United FC|Manchester United]], považované za členov veľkej trojky - ''Big 3''. V sezóne 2003/04 boli prvou dvojicou londýnskych klubov v najvyššej anglickej futbalovej súťaži, ktoré sa umiestnili na prvých dvoch miestach s víťazným Arsenalom. V sezóne 2004/05 sa situácia zopakovala, tentokrát zvíťazila Chelsea. V sezóne 2007/08 hrá v najvyššej futbalovej súťaži [[FA Premier League]] päť londýnskych klubov – [[Arsenal FC|Arsenal]], [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham]], [[Chelsea FC|Chelsea]], [[Fulham FC|Fulham]] a [[West Ham United FC|West Ham United]]. V plne profesionalizovanej [[Football League]] (liga o jednu úroveň nižšia ako Premier League) hrá šesť londýnskych oddielov – [[Watford FC]], [[Charlton Athletic FC|Charlton Athletic]] [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] (hrajú v South Norwood), [[Leyton Orient FC|Leyton Orient]], [[Millwall FC|Millwall]] a [[Queens Park Rangers FC|Queens Park Rangers]] (QPR) – všetky už hrali v najvyššej lige. Londýn bol jedným z miest konania [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1966|Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1966]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 1996]] a finálových stretnutí oboch turnajov. Londýn hostil finále PMEK v rokoch [[1968]], [[1978]] a [[1972]]. [[Wembley Stadium|Futbalový štadión vo Wembley]] – národný futbalový štadión, ktorý bol svedkom mnohých významných medzištátnych a klubových futbalových a ragby zápasov, bol do r. [[2006]] v rekonštrukcii. Po dobu jeho rekonštrukcie bol miestom dôležitých zápasov cardiffský [[Millennium Stadium]].[[Súbor:Emitates Stadium.JPG|náhľad|Štadión klubu [[Arsenal FC|Arsenal]].]]Veľmi populárnym športom v Londýne je tiež ragby, ktorého priaznivci pochádzajú najmä zo stredných vrstiev spoločnosti zo severu a západu mesta. [[Anglický národný ragbyový štadión]] je v [[Twickenham]]e. Tri z dvanástich klubov elitnej ligy – [[Guinness Premiership]] pochádzajú z Londýna. Kluby [[London Irish]], [[Saracens FC|Saracens]] a [[Wasps]] hrajú na ihrisku mimo [[Veľký Londýn|Veľkého Londýna]], ale v metropolitnej oblasti. [[Harlequins FC|Harlequins]], ktorí zostúpili po sezóne 2004/05 do nižšej súťaže [[National Division One]], hrajú v oblasti Veľkého Londýna. V Londýne sú dve kriketová ihriská – [[Lord’s Cricket Ground]] – domov Middlesex a Marylebone Cricket Club na predmestí [[St John's Wood]] kúsok na sever od [[Regent’s Park]]u a [[Oval]] – sídlo ''Surrey'' v južnom Londýne. [[All England Lawn Tennis and Croquet Club]] je miestom konania známeho [[Wimbledon (tenis)|tenisového turnaja vo Wimbledone]] na juhovýchode Londýna. V roku [[2012]] sa stal Londýn dejiskom [[Olympijské hry (moderné)]], a to dňoch [[27. júl]]a do [[12. august]]a == Ekonomika == [[Súbor:Canary Wharf from Limehouse London June 2016 HDR.jpg|náhľad|[[Canary Wharf]] večer.]] [[City of London|Londýnske City]] je finančným centrom Londýna, kde sídlia banky a maklérske, poisťovacie, právne a účtovnícke firmy. Druhé finančné centrum sa stavia v oblasti [[Canary Wharf]] na východe Londýna. Je to oveľa menšia oblasť ako City, ale rovnako významná, nachádza sa tam napríklad hlavné sídlo [[HSBC]]. Sídla firiem mimo finančného odvetvia sú roztrúsené po celom centrálnom Londýne. Niektoré sú v City, ale väčšia časť je sústredená viac na západ v [[Mayfair]], [[St. James's]] a [[Strand]] a ich okolí. Viac ako polovica firiem zaradených do rebríčka UK TOP100 majú svoje riadiace centrá v Londýne a viac ako 70 % v [[metropolitná oblasť Londýna|metropolitnej oblasti Londýna]]. Londýn je vedúcim globálnym centrom odborných služieb. 31 % svetových obchodov s valutami sa odohráva v Londýne, s väčším podielom obchodov s americkými dolármi ako v New Yorku a s väčším podielom obchodovania s eurom ako vo zvyšku Európy. Turistika je jedno z najväčších odvetví britského priemyslu a v roku [[2003]] bola zdrojom príjmu pre 350 000 Londýnčanov <ref>[http://www.visitbritain.com/]</ref>. Aj keď je londýnsky prístav až tretí najväčší prístav Spojeného kráľovstva, na rozdiel od doby, keď bol najväčším prístavom sveta, stále ním prechádza 50 miliónov ton tovaru ročne. Hlavný dok je teraz v [[Tilbury]], mimo hranice [[Veľký Londýn|Veľkého Londýna]]. Londýnska ekonomika vytvára 365 000 miliónov dolárov ročne a je zdrojom 17 % [[Hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP) Spojeného kráľovstva – v tom je zahrnutý iba samotný Londýn. Produkcia metropolitnej oblasti Londýna je oveľa väčšia – odhaduje sa na 600 000 miliónov dolárov (porovnateľná s HDP Holandska). == Zaujímavosti == * Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] museli byť v londýnskej ZOO zabité všetky druhy jedovatých zvierat - dôvodom bol ich potencionálny únik v prípade bombardovania mesta.<ref name="r1">{{Citácia periodika|titul=ZSL London Zoo during World War Two|periodikum=Zoological Society of London (ZSL)|url=https://www.zsl.org/blogs/artefact-of-the-month/zsl-london-zoo-during-world-war-two|dátum prístupu=2017-04-06|jazyk=en}}</ref> * Automobilová doprava v centre Londýna sa hýbe podobnou rýchlosťou ako tá konská v minulom storočí * V Londýne sa hovorí približne 300 jazykmi, vrátane [[Poľština|Poľštiny]], [[Hindčina|Hindčiny]], [[Bengálčina|Bengálčiny]] a iných<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What Languages Do People Speak in London? | url = https://www.chllocalization.com/blog/what-languages-do-people-speak-in-london.html | vydavateľ = CHL Localization | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = en}}</ref> == Turistické atrakcie == [[Súbor:RoyalAlbertHall.jpg|náhľad|[[Royal Albert Hall]].]] [[Súbor:trafalgar square night small.jpg|náhľad|[[Trafalgar Square]]]] [[Súbor:Thames Barrier London.jpg|náhľad|'''Bariéry na Temži''', najväčšie pohyblivé zábrany proti záplavám na svete]] [[Súbor:PalaceOfWestminsterAtNight.jpg|náhľad|[[Palace of Westminster]] pohľad cez rieku [[Temža]].]] [[Súbor:View of London.jpg|náhľad| pohľad z [[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|Katedrály sv. Pavla]] na mesto.]] === Pozoruhodné miesta === *[[Chinatown (Londýn)|Čínska štvrť]] * [[Covent Garden]] * [[Downing Street]] * [[Horse Guards Parade]] * [[Leicester Square]] * [[The London Dungeon]] * [[London Eye]] * [[London Planetarium]] * [[London Zoo]] * [[Madame Tussauds|Madame Tussaud's]] * [[Piccadilly Circus]] * [[Soho]] * [[South Bank]] * [[Theatreland]] * [[Tower Bridge]] * [[Tower of London]] * [[Trafalgar Square]] === Budovy a monumenty === * [[One Canada Square|1 Canada Square]] (dominanta [[Canary Wharf]]) * [[30 St Mary Axe]] (ľudovo ''Gherkin'' alebo ''Swiss Re Building'') * [[Albert Memorial]] * [[Alexandra Palace]] * [[Bank of England]] * [[Battersea Power Station]] * [[British Library]] * [[Broadcasting House]] * [[BT Tower]] (v minulosti známy ako ''Post Office Tower'' alebo ''Telecom Tower'') * [[Buckinghamský palác]] * [[Bush House (Londýn)|Bush House]] * [[City Hall (Londýn)|City Hall]] * [[Clarence House]] * [[Cleopatra’s Needle]] * [[Pamätník Diany, princeznej z Walesu]] * [[Hampton Court Palace]] * [[Lambeth Palace]] * [[Kensington Palace]] * [[Budova Lloyd’s]] * [[Marble Arch]] * [[Millennium Dome]] * [[The Monument]] (pamätník [[Veľký požiar Londýna|Veľkého požiaru Londýna]]) *[[Nelsonov stĺp|Nelson's Column]] * [[Palace of Westminster]] ([[Houses of Parliament|Parliament]] a [[Hodinová veža (Westminsterský palác)|Big Ben]]) * [[Royal Albert Hall]] * [[Royal Courts of Justice]] * [[Royal Festival Hall]] *[[Royal Observatory, Greenwich|Royal Greenwich Observatory]] a [[Greenwichský poludník|Greenwich Meridian]] * [[Royal National Theatre]] * [[Royal Opera House]] * [[Shri Swaminarayan Mandir]] v [[Neasden]] *[[St Pancras (železničná stanica)|St Pancras Station]] * [[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|Katedrála svätého Pavla]] * [[Somerset House]] * [[Syon House]] * [[Temple of Mithras, London|Temple of Mithras]] * [[Tower 42]] (v minulosti označovaný ako the ''Natwest Tower'') * [[Westminsterské opátstvo]] === Múzeá a galérie === [[Súbor:British Museum from NE 2.JPG|náhľad|Britské múzeum]] * [[Vedecké múzeum (Londýn)|Vedecké múzeum]] *[[Natural History Museum (Londýn)|Prírodovedné múzeum]] * [[Britské múzeum]] * [[Národná galéria (Londýn)|Národná galéria]] * [[Tate Britain]] * [[Tate Modern]] * [[Múzeum Harryho Pottera]] === Trhy a obchodné centrá === * [[West End (Londýn)|West End]] * [[Knightsbridge]] * [[Borough Market]] * [[Portobello Road Market]] * [[Petticoat Lane Market]] * [[Brick Lane Market]] * [[Covent Garden]] *[[Lillywhites]] === Parky a záhrady === [[Súbor:Hyde Park - London.jpg|náhľad|Hyde Park]] V Londýne je veľké množstvo otvorených priestranstiev. Deväť kráľovských parkov, v minulosti poľovných revírov, je dnes prístupných verejnosti. [[Green Park]], [[St. James’s Park]], [[Hyde Park (Londýn)|Hyde Park]] a [[Kensington Gardens]] formujú pásmo zelene vo [[West End]]e. [[Regent’s Park]] tvorí severnú hranicu centra Londýna, zatiaľ čo [[Greenwich Park]], [[Bushy Park]] a [[Richmond Park]] sú oázou pokoja na londýnskych predmestiach. Mnoho menších parkov bolo založených pri bohatých súkromných rezidenciách pre súkromné používanie, ale časť je teraz prístupná pre verejnosť. Väčšina parkov spravovaných londýnskou samosprávou bola vytvorená medzi polovicou 19. storočia a [[Druhá svetová vojna|Druhou svetovou vojnou]]. Príkladom sú [[Victoria Park]], [[Alexandra Park]] a [[Battersea Park]]. Niektoré parky na predmestiach, napríklad [[Hampstead Heath]], [[Wimbledon Common]] a [[Epping Forest]], majú neformálny prírodný charakter. Najvýznamnejšia záhrada, v ktorej sa platí vstupné je [[Royal Botanic Gardens]] v [[Kew]]e. {{Široký obrázok|London 360 from St Paul's Cathedral - Sept 2007.jpg|1800px|''Panoramatický pohľad z Katedrály sv. Pavla na mesto.''}} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|wikt=Londýn}} == Externé odkazy == * [http://www.londyn.sk/londyn Londyn.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060714191007/http://www.londyn.sk/londyn/ |date=2006-07-14 }} Slovenský web o Londýne * [http://london.cestovanie.biz/ Londýnske atrakcie] Slovenský web atrakcií v Londýne === Vládne organizácie === * [http://www.london.gov.uk/ Mayor of London], oficiálna stránka londýnskej radnice. {{eng icon}} * [http://www.transportforlondon.gov.uk/tfl/ Transport for London] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050712011404/http://www.transportforlondon.gov.uk/tfl/ |date=2005-07-12 }}, oficiálna stránka spoločnosti zabezpečujúcej dopravu v Londýne {{eng icon}} *: …vrátane [http://tube.tfl.gov.uk/ The London Underground] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050411075342/http://tube.tfl.gov.uk/ |date=2005-04-11 }}, [[londýnske metro|londýnskeho metra]]. * [http://www.statistics.gov.uk/census2001/press_release_l.asp The Office of National Statistics], výsledky sčítania ľudu v Londýne v roku 2001. {{eng icon}} === Cestovní sprievodcovia === * [http://uk.visitlondon.com/ VisitLondon] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051001022817/http://uk.visitlondon.com/ |date=2005-10-01 }}, oficiálna turistická stránka. {{eng icon}} {{Londýn}} {{Hlavné mestá Európy}} [[Kategória:Londýn| ]] [[Kategória:Hlavné mestá v Európe]] [[Kategória:Olympijské mestá]] [[Kategória:Mestá v Anglicku]] [[Kategória:Prístavné mestá v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Hanza]] [[Kategória:Prístavné mestá Severného mora]] [[Kategória:Univerzitné mestá v Anglicku]] irwb7tuqwr2v2q3cw5xc5xv9025nj0j Spojené štáty 0 2924 8219030 8211775 2026-05-24T15:44:43Z ~2026-30886-66 295862 Https 8219030 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{iné významy|USA}}{{Pracuje sa}}{{Infobox štát | Celý názov = Spojené štáty | 2. pád názvu = Spojených štátov | Vlajka = Flag of the United States.svg | Znak = Greater coat of arms of the United States.svg | Poloha = USA orthographic.svg | Motto = In God We Trust ([[angličtina|angl.]])<br />(Veríme v Boha)<br />E pluribus unum ([[latinčina|lat.]])<br />(Z mnohých jeden) | Hymna = [[The Star-Spangled Banner]]<br />(Hviezdami posiata vlajka)<br /><center>[[Súbor:Star Spangled Banner instrumental.ogg]]</center> | Dlhý miestny názov = United States of America | Krátky miestny názov = United States | Hlavné mesto = [[Washington, D. C.]] | ŠírkaSt = 38 | ŠírkaMin = 53 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 77 | DĺžkaMin = 01 | DĺžkaVZ = z | Najväčšie mesto = [[New York (mesto)|New York]] | Úradné jazyky = žiaden na federálnej úrovni, de facto [[angličtina]] | Regionálne jazyky = [[angličtina]], [[havajčina]], [[španielčina]], [[samojčina]] a ďalšie | Demonym = [[Američania (USA)|Američan, Američanka]]<ref>Amerika. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | url = http://slovniky.juls.savba.sk/?w=Amerika&s=exact&c=ecca&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=sssj2&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8 | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV. | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Štátne zriadenie = [[federácia|federatívna]] [[prezidentská republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident Spojených štátov|prezident]]<br />[[viceprezident Spojených štátov|viceprezident]] | Politickí predstavitelia = [[Donald Trump]]<br />[[JD Vance]] | Vznik = [[4. júl]] [[1776]] | Susedia = [[Kanada]], [[Mexiko]], [[Rusko]] | Rozloha = 9 833 520 | Poradie rozloha = 3 | Rozloha vody = | Percento vody = 6,97 | Odhad počtu obyvateľov = 331 893 745 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2021 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 3 | Sčítanie počtu obyvateľov = 331 449 281 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2020 | Hustota obyvateľstva = 33,6 | Poradie hustota = 185 | HDP = 25,35 bilióna | Rok HDP = 2022 | Poradie HDP = 2 | HDP na hlavu = 76 027 | Poradie HDP na hlavu = 9 | HDI = 0,926 | Rok HDI = 2019 | Poradie (HDI) = 17 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[americký dolár]] | Kód meny = USD | Časové pásmo = | UTC posun = -4 až -12, +10, +11 | Letný čas = | UTC posun leto = -4 až -10 | Medzinárodný kód = USA/US | Kód motorových vozidiel = USA | Internetová doména = [[.us]], [[.gov]], [[.edu]], [[.mil]] | Smerové telefónne číslo = 1 | Poznámky = }} '''Spojené štáty''' Anglicky: United States of America <ref name="NŠ" /> '''USA'''<ref name="NŠ" />, dlhý tvar '''Spojené štáty americké'''<ref name="NŠ" /> (podrobnosti o názvoch pozri nižšie), je [[demokracia|demokratická]] [[federácia|federatívna]] [[prezidentská republika]] v&nbsp;[[Severná Amerika|Severnej Amerike]], rozprestierajúca sa medzi [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]] na východe a [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] na západe. Na severe susedí s&nbsp;[[Kanada|Kanadou]] a na juhu s [[Mexiko|Mexikom]]. Vďaka [[Administratívne členenie Spojených štátov|štáte]] [[Aljaška]] siaha územie Spojených štátov amerických aj k&nbsp;brehom [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] ([[Beringov prieliv|Beringova úžina]] ich delí od ázijského územia [[Rusko|Ruska]]), zahrňuje tiež aj niektoré tichomorské ostrovy (hlavne [[Havajské ostrovy|Havaj]]). Spojené štáty sa skladajú z&nbsp;50 štátov, jedného federálneho územia s&nbsp;hlavným mestom a sídlom [[Prezident Spojených štátov|prezidenta]], [[Kongres Spojených štátov|kongresu]] a [[Najvyšší súd Spojených štátov|najvyššieho súdu]] ([[Washington, D.C.|District of Columbia]]), šiestich závislých území ([[Portoriko]], [[Severné Mariány]], [[Guam]], [[Americké Panenské ostrovy]], [[Americká Samoa]] a [[atol]] [[Atol Palmyra|Palmyra]]) a desiatich malých ostrovov či [[útes]]ov. S rozlohou 9,8<ref name="cia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = North America :: United States — The World Factbook - Central Intelligence Agency | periodikum = www.cia.gov | vydavateľ = | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html | dátum vydania = 2020-09-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181225135647/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html%20 | dátum prístupu = 2020-10-08 | dátum archivácie = 2018-12-25 | nedostupné = áno }}</ref> milióna kilometrov štvorcových sú Spojené štáty treťou najväčšou krajinou na svete (po [[Rusko|Rusku]] a [[Kanada|Kanade]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Státy podle rozlohy | url = http://www.zemepis.com/rozloha.php | periodikum = www.zemepis.com | dátum prístupu = 2019-06-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190514093950/http://www.zemepis.com/rozloha.php | dátum archivácie = 2019-05-14 | nedostupné = áno }}</ref> S takmer 340 miliónmi obyvateľov sú treťou najľudnatejšou krajinou planéty (po [[Čína|Číne]] a [[India|Indii]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Státy podle počtu obyvatel | url = http://www.zemepis.com/obyv.php | periodikum = www.zemepis.com | dátum prístupu = 2019-06-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190514093945/http://www.zemepis.com/obyv.php | dátum archivácie = 2019-05-14 | nedostupné = áno }}</ref> Populácia je tradične koncentrovaná na oboch pobrežiach, na východnom leží najväčšie mesto Spojených štátov [[New York (mesto)|New York]], na západnom pobreží druhé najväčšie mesto [[Los Angeles]]. Hlavným mestom je [[Washington, D.C.|Washington]]. Východná časť krajiny je hustejšie osídlená než západná. Stredná časť krajiny má najviac plochy ale nie moc ľudí. Podľa nominálneho [[Hrubý domáci produkt|HDP]] sú Spojené štáty najväčšou svetovou ekonomikou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World GDP Ranking 2019 - StatisticsTimes.com | url = http://statisticstimes.com/economy/projected-world-gdp-ranking.php | periodikum = statisticstimes.com | dátum prístupu = 2019-06-11 }}</ref>, podľa HDP v [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]] druhou najväčšou (po Číne).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Countries by GDP (PPP) 2018 - StatisticsTimes.com | url = http://statisticstimes.com/economy/countries-by-gdp-ppp.php | periodikum = statisticstimes.com | dátum prístupu = 2019-06-11 }}</ref> Ich ekonomický výkon predstavuje približne štvrtinu celosvetového HDP. Sú najväčším svetovým dovozcom a druhým najväčším vývozcom. Stali sa symbolom a priekopníkom ekonomiky založenej na voľnom trhu, v mnohom v tom inšpirovali Európu alebo Čínu. Oproti Európe avšak vykazujú menšiu mieru prerozdeľovania bohatstva a väčšie ekonomické rozdiely medzi ľuďmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The World Factbook — Central Intelligence Agency | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2172rank.html | periodikum = www.cia.gov | dátum prístupu = 2019-06-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110604005151/http://www.forbes.com/feeds/afx/2007/06/12/afx3810988.html | dátum archivácie = 2011-06-04 }}</ref> V nominálnom HDP na obyvateľa sú na ôsmom mieste na svete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Countries by GDP (nominal) per capita 2018 - StatisticsTimes.com | url = http://statisticstimes.com/economy/countries-by-gdp-capita.php | periodikum = statisticstimes.com | dátum prístupu = 2019-06-11 }}</ref>, v HDP v parite kúpnej sily na hlavu na dvanástom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Countries by GDP (PPP) per capita 2018 - StatisticsTimes.com | url = http://statisticstimes.com/economy/countries-by-gdp-capita-ppp.php | periodikum = statisticstimes.com | dátum prístupu = 2019-06-11 }}</ref>, v [[Index ľudského rozvoja|indexe ľudského rozvoja]] na trinástom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Human Development Reports | url = http://hdr.undp.org/en/composite/trends | periodikum = hdr.undp.org | dátum prístupu = 2019-06-11 | priezvisko = | meno = | vydavateľ = | dátum vydania = | url archívu = }}</ref> Americká mena, [[Americký dolár|dolár]], je hlavnou [[Rezervná mena|rezervnou menou]] sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podíl dolaru v globálních devizových rezervách klesá. Nejdůležitější rezervní měna na světě oslabila už popáté za sebou | url = https://byznys.ihned.cz/c1-66184700-podil-dolaru-v-globalnich-devizovych-rezervach-klesa-nejdulezitejsi-rezervni-mena-na-svete-oslabila-uz-popate-za-sebou | periodikum = Hospodářské noviny | dátum vydania = 2018-07-02 | dátum prístupu = 2019-06-11 | priezvisko = | meno = | vydavateľ = | url archívu = }}</ref> Americký priemysel a obchod dosiahol vynikajúcich výsledkov a dobyl trhy po celom svete ([[Ford Motor Company|Ford]], [[Coca-Cola]], [[Boeing]], [[JPMorgan Chase|JP Morgan]], [[ExxonMobil|Exxon]], [[Johnson & Johnson]], [[Walmart]], [[Amazon.com|Amazon]], [[Apple]], [[Microsoft]], [[Google]], [[Facebook]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 25 nejhodnotnějších firem světa. Amerika vede, Čína posiluje a Evropa ztrácí | url = https://www.forbes.cz/25-nejhodnotnejsich-firem-sveta-amerika-vede-cina-posiluje-a-evropa-ztraci/ | periodikum = Forbes | dátum vydania = 2015-08-03 | dátum prístupu = 2019-06-16 }}</ref> Podľa väčšiny kritérií sú vojensky najmocnejšou krajinou sveta. Štyridsať percent vojenských výdajov na svete pripadá práve na USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česká armáda je 31. nejsilnější na světě. První trojice je stále USA, Rusko a Čína | url = https://hlidacipes.org/ceska-armada-je-31-nejsilnejsi-na-svete-prvni-trojice-je-stale-usa-rusko-a-cina/ | periodikum = HlídacíPes.org | dátum vydania = 2017-05-21 | dátum prístupu = 2019-06-11 }}</ref> Sú [[Jadrová veľmoc|jadrovou veľmocou]] a jedinou krajinou, ktorá jadrovú zbraň použila vo vojenskej operácii. Sú jednou z piatich stálych členov [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Rady bezpečnosti OSN]]. Geopoliticky sú hodnotené ako [[superveľmoc]], pričom tento štatút získali predovšetkým po roku 1945, po víťazstve v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Po konci [[Studená vojna|studenej vojny]] (1989) sa dokonca hovorilo o tom, že sú jedinou superveľmocou, čo sa dnes snažia zmeniť hlavne Čína a Rusko. Vzťahy Spojených štátov a [[Európa|Európy]] sú špecifické a hlavne so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]], pretože to bola európska veľmoc, ktorá kolonizovala severnú Ameriku, aby tak neskôr čelili vzbure miestnych kolonistov a hnutí za nezávislosť, pričom stret s Britmi bol rozhodujúci (nezávislosť od Británie Američania vyhlásili v roku 1776). Vzhľadom k presadeniu sa [[angličtina|angličtiny]] ako hlavného a úradného jazyka v USA však špecifická väzba medzi Spojenými štátmi a Britániou (a rovnako aj s ďalšími anglicky hovoriacimi krajinami [[Commonwealth]]u, ako je Kanada či [[Austrália]]) pretrváva. Väzba so západnou kontinentálnou Európou bola daná imigračnými vlnami v 19. storočí (hlavne z [[Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]]), posilnené boli po americkom oslobodení tejto časti Európy od [[nacizmus|nacizmu]] v roku 1945. Spojené štáty sa tak, oi. prostredníctvom vojenskej organizácie [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], stali garantom bezpečnosti tejto časti Európy. Po [[Pád komunizmu v Európe|páde komunizmu]] v [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európe]] sa vytvorili podobne úzke spojenecké väzby aj tu, kľúčovým spojencom je pre Američanov hlavne [[Poľsko]]. Ako superveľmoc sa však USA snaží budovať spojenecké väzby vo všetkých regiónoch sveta, na [[Blízky východ|Blízkom východe]] patrí ku kľúčovým spojencom [[Izrael]] a [[Saudská Arábia]], v Ázii [[Japonsko]] a [[Južná Kórea]], v [[Južná Amerika|južnej Amerike]] [[Kolumbia]]. Americká kultúra, hlavne pop-kultúra, získala globálny vplyv ([[Hollywood]], [[The Walt Disney Company|Disney]], [[jazz]], [[Rock and roll|rock n roll]], [[rap]], televízne seriály), rovnako ako americký životný štýl (automobilizmus, [[Rýchle občerstvenie|fast food]]), a to až taký, že sa mimo USA začalo hovoriť o americkom kultúrnom imperializme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = REVUE PRO MÉDIA č. 4 – Herbert I. Schiller – Mass Communications and American Empire | url = http://rpm.fss.muni.cz/Revue/Revue04/recenze_schiller.htm | periodikum = rpm.fss.muni.cz | dátum prístupu = 2019-06-16 }}</ref> či amerikanizácii života.<ref>http://politickymarketing.com/glossary/amerikanizace</ref> Výborných výsledkov dosahuje americká veda a školstvo (systém univerzít na čele [[Harvard University|Harvardom]], [[Projekt Manhattan|vynález atómovej bomby]], [[internet]]u, [[Apollo 11|pristátie na Mesiaci]]). == Názov == === Krátky tvar === Oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu znie '''Spojené štáty''' alebo (až v niekoľkých posledných rokoch) '''USA''' (V slovenčine je USA teda normovaný krátky názov štátu, hoci ide vlastne o skratku dlhého tvaru názvu – pozri nižšie). Anglický krátky tvar znie ''United States''. Anglická skratka tvaru „United States“ znie ''U.S.'' alebo ''US'' (nie USA); v slovenčine sa skratka v tvare ''US'' vyskytuje tiež, ale len zriedkavo ako prívlastok v odborných textoch (napr. na označenie merných jednotiek). Neoficiálny krátky tvar znie po anglicky ''Union''; občas sa používa aj v slovenčine a znie '''Únia'''. Ďalší neoficiálny krátky tvar je '''Amerika''', po anglicky ''America''.<ref name=NŠ/><ref name=AH>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Company | meno = Houghton Mifflin Harcourt Publishing | autor = | odkaz na autora = | titul = Indo-European & Semitic Roots Appendices | url = https://ahdictionary.com/word/search.html?q=United+States+of+America | vydavateľ = ahdictionary.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-13 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2. rev. a dopl | vydavateľ = SAMO-AAMM | miesto = Veľký Šariš | rok = 2000 | počet strán = 1328 | url = | isbn = 80-967524-6-4 | kapitola = | strany = 66, 1275, 1281 | jazyk = }}</ref> Slovenský krátky tvar Spojené štáty (ale nie anglický tvar United States) bol stanovený ako oficiálny až v 90. rokoch 20. storočia. Do 90. rokov 20. storočia všetky odborné texty a atlasy používali výlučne tvar Spojené štáty americké (hoci pri iných štátoch používali krátke tvary), tvar Spojené štáty sa vtedy (podľa Peciarovho slovníka) považoval len za hovorový a tvar USA sa považoval jednak za skratku výrazu „United States of America“ a jednak (podľa Peciarovho slovníka) za hovorový tvar názvu štátu.<ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Malý atlas sveta : príručné vydanie | vydanie = 1 | typ vydania = slov. | miesto = Praha | vydavateľ = Ústredná správa geodézie a kartografie na Slovensku | rok = 1960 | počet strán = 184 | strany = 148 }}</ref><ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Malá encyklopédia zemepisu sveta | odkaz na titul = Malá encyklopédia zemepisu sveta | vydanie text = 1. vyd., dot. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1977 | edícia = Malé encyklopédie Vydavateľstva Obzor | zväzok edície = | počet strán = 558 | strany = 440{{--}}449 }}</ref><ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Vreckový atlas sveta | vydanie = 6 | typ vydania = preprac. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská kartografia | rok = 1983 | počet strán = 198 | strany = }}</ref><ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Malá slovenská encyklopédia | odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers | rok = 1993 | isbn = 80-85584-12-3 | počet strán = 822 | strany = 672 }}</ref><ref>spojený. In: {{Citácia knihy | editori = [[Štefan Peciar]] | titul = Slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = IV. s{{--}}u | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo SAV]] | rok = 1964 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=spojen%C3%BD&s=exact&c=Rc6b&cs=&d=peciar# | počet strán = 760 | strany = 173{{--}}174 }}</ref> V 19. storočí sa naopak tvar Spojené štáty občas vyskytol ako hlavný názov štátu – pozri nižšie. === Dlhý tvar === Oficiálny slovenský dlhý tvar názvu od roku 1940 dodnes znie '''Spojené štáty americké'''. Do roku 1939 (minimálne v 30. rokoch 20. storočia) znel oficiálny slovenský dlhý tvar názvu '''Spojené štáty severoamerické''' a tento tvar sa (v rozpore s PSP a neskôr aj geografickými normatívnymi zoznamami) používal ešte dlho potom: napríklad sa vyskytuje v prominentnom Šimkovom ''Anglicko-slovenskom slovníku'' z roku 1967 vydávanom až do 90. rokov 20. storočia a hlavne aj na jednom mieste v Peciarovom [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovníku slovenského jazyka]] <small>(Tu išlo zrejme o omyl, lebo na inom mieste v Peciarovom slovníku je uvedené „Spojené štáty americké, hovor. i Spojené štáty, USA“)</small>. Tretia (skôr staršia) možnosť slovenského pomenovania štátu je '''Severoamerická únia'''; tento tvar je prípustný z hľadiska kodifikácie jazyka, ale neprípustný z hľadiska aktuálnej slovenskej štandardizácie geografických názvov. Anglický dlhý tvar už od roku 1776 znie ''United States of America'' (v rokoch 1776 – 1778 aj ''United States of North America''). Skratka tvaru „United States of America“ znie ''USA'' (-používa sa v angličtine aj slovenčine) alebo ''U.S.A.'' (-používa sa v angličtine a podľa PSP do roku 1939 aj v slovenčine).<ref name="NŠ">Názvy štátov [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/spojene-staty.pdf]</ref><ref>Spojené štáty severoamerické. In: {{Citácia knihy | editori = [[Pavel Bujnák]] | titul = Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch | odkaz na titul = Slovenský náučný slovník | zväzok = III N{{--}}Ž | miesto = Bratislava; Praha | vydavateľ = Litevna | rok = 1932 | počet strán = 348 | strany = 206 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | titul = Pravidlá slovenského pravopisu : s abecedným pravopisným slovníkom | odkaz na titul = | miesto = Martin; Praha | vydavateľ = Matica slovenská; Štátne nakladateľstvo | rok = 1931 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp1931/psp1931-lq.pdf | počet strán = 360 | strany = 281 }} (Poznámka: V PSP z roku 1940 a všetkých nasledujúcich je už použitý tvar Spojené štáty americké, a ak je uvedená aj skratka, tak už znie len USA.).</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Simko | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = English Slovak Dictionary | vydanie = | vydavateľ = Bolchazy-Carducci Publishers | miesto = Wauconda | rok = 1989 | počet strán = 1443 | url = | isbn = 978-0-86516-226-6 | kapitola = | strany = 1306, 1317| jazyk = }}</ref><ref name=AH/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Schemmel | meno = B | odkaz na autora = | titul = United States | url = https://www.rulers.org/rulu.html#united_states | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.2.2020 | vydavateľ = Rulers.org | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bemis | meno = Samuel Flagg | odkaz na autora = | titul = A Diplomatic History of the United States | vydanie text = 5th ed. | miesto = New York | vydavateľ = Holt, Rinehart and Winston | rok = [1965] | počet strán = 1062 | strany = 43 }} (Citát: „The name United States of America first appears in the Declaration of Independence. The Franco-American treaties of 1778 use the phrase United States of North America, occasionally employed thereafter in official pronouncements; but Congress resolved July 11, 1778, in favor of the name United States of America, to be used on its bills of exchange, and it has been used since as the official name.“).</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2. rev. a dopl | vydavateľ = SAMO-AAMM | miesto = Veľký Šariš | rok = 2000 | počet strán = 1328 | url = | isbn = 80-967524-6-4 | kapitola = | strany = 1281 | jazyk = }}</ref><ref>severoamerický. In: {{Citácia knihy | editori = Štefan Peciar | titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = IV. s{{--}}u | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1964 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=severoamerick%C3%BD&s=exact&c=Hb2b&cs=&d=peciar# | počet strán = 760 | strany = 63 }}; spojený. In: {{Citácia knihy | editori = Štefan Peciar | titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = IV. s{{--}}u | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1964 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=spojen%C3%BD&s=exact&c=Rc6b&cs=&d=peciar# | počet strán = 760 | strany = 173{{--}}174 }}</ref><ref>spojený. In: {{Citácia knihy | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 4 | typ vydania = dopl. a upr. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2003 | isbn = 80-224-0750-X | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=spojen%C3%BD&s=exact&c=X49f&cs=&d=kssj4# | počet strán = 985 | strany = 690 }} (rovnako v roku 1997).</ref><ref>únia. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2003</ref><ref>únia. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]</ref> === Historické tvary === Slovenské názvy do zač. 20. storočia boli najmä: ''Spojené štáty americké'' (t.j. rovnako ako dnes)<ref>Slovenské noviny 24. 4. 1873 [https://books.google.sk/books?id=9KVUAAAAcAAJ&pg=PT28&dq=%22Spojen%C3%A9+%C5%A1t%C3%A1ty+americk%C3%A9%22&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwiCguPwxs3nAhWGxMQBHVF1Dl0Q6AEIKTAA#v=onepage&q=%22Spojen%C3%A9%20%C5%A1t%C3%A1ty%20americk%C3%A9%22&f=false]</ref>, ''Spojené štáty'' (t.j. rovnako ako dnes)<ref>BALATON, G., ''Zemepis pre ľud. školy''. Stará Beča, 1890, s. 21.</ref>, ''Spojené Štáty Amerikánske''<ref>Narodnie noviny. 8. 8. 1914 [https://digicontent.snk.sk/content/journals/Narodnie_noviny/1914/19140808_092.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200213033241/https://digicontent.snk.sk/content/journals/Narodnie_noviny/1914/19140808_092.pdf|date=2020-02-13}}</ref>, ''Spojené državy''<ref>GYÖRFFY, I., ''Zemepis pre národné školy''. Ostrihom, 1880, s. 40.</ref>, ''Sjednotené štáty''<ref>GYÖRFFY, I., ''Zemepisná knižočka''. Ostrihom, 1896, s. 39.</ref>, ''Spojené državy severo-americké''<ref name=Kož/>, ''Sjednotené Štáty Severo-amerikánske''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stodola | meno = Emil | autor = | odkaz na autora = | titul = Štatistika slovenska | vydanie = | vydavateľ = Turčiansky Sv. Martin | miesto = | rok = 1912 | počet strán = 158 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 3 | jazyk = }}</ref>, ''Unia''<ref name=Kož>KOŽEHUBA, J., ''Zemepis pre nár. školy''. Turčiansky Sv. Martin, 1872, s. 45</ref> a koncom 18. storočia ''Republika Amerykanská''<ref>BARTOLOMEIDES, L., ''Geográffia aneb Wypsánj Okrssu Zemského''. B. Bystřica, 1798, s. 98</ref>. == Dejiny == {{hlavný článok|Dejiny Spojených štátov}} [[Súbor:Extreme Makeover, Mesa Verde Edition - panoramio.jpg|thumb|[[Cliff Palace]], osada [[Anasaziovia|predkov]] [[Indiáni|indiánskych]] kmeňov [[Pueblo]] v dnešnom okrese [[Montezuma County|Montezuma]] v štáte [[Colorado (štát USA)|Colorado]], postavená medzi rokmi 1200 a 1275]] Dejiny Spojených štátov počínajú príchodom prvých obyvateľov ([[Indiáni|Indiánov]] a [[Eskimáci|Eskimákov]]) cez [[Beringia|Beringiu]], zaniknutú pevninu v oblasti dnešného [[Beringov prieliv|Beringovho prielivu]], približne 10 000 rokov pred naším letopočtom. Tí sa postupne rozčlenili na stovky kmeňov a osídlili celé severoamerické územie. Po prvých prieskumných výpravách [[Európania|Európanov]] v [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočí]] sem v [[17. storočie|17. storočí]] začali prichádzať európski, predovšetkým [[Angličania|anglickí]] kolonisti. Okrem Angličanov na [[Northeast (USA)|severovýchode]] sem prichádzali [[Španieli]], budujúci malé osady na [[Florida|Floride]] a [[Southwest (USA)|juhozápade]], a [[Francúzi]], ktorí sa usadzovali pozdĺž rieky [[Mississippi (rieka)|Mississippi]] a na pobreží [[Mexický záliv|Mexického zálivu]]. Prvou stálou osadou na území dnešných USA bola španielska osada ''St. Augustine'' na Floride, založená roku [[1565]]. Prvá anglická usadlosť ''Jamestown'' vo Virgínii sa datuje do roku [[1609]]. Správa, že sa v Amerike dá uživiť, spôsobila rozsiahly prílev kolonistov. Veľmi ich priťahovala nádej, že tu nájdu [[zlato]] (tzv. zlatá horúčka). Postupom času sa zabraté územia rozširovali a zisky sa zvyšovali. Dialo sa to na úkor domorodých Indiánov, ktorí pre svoj spôsob života potrebovali veľké priestory. Neskôr sa bohatstvo zväčšovala aj vďaka černochom [[Afrika|afrického]] pôvodu, ktorých sem od roku [[1619]] privážali na prácu ako [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|otrokov]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOREC|meno=Pavol - ZUBRICZSKÝ, Gabriel (ilustrácie KALOUSEK, Jíří)|titul=Krajiny Zeme 2: Afrika, Severná a Stredná Amerika, Južná Amerika, Austrália a Oceánia, Antarktída|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Q111|miesto=Bratislava|rok=1996|isbn=|strany=105-116}}</ref> Do [[70. roky 18. storočia|sedemdesiatych rokov 18. storočia]] v [[Trinásť kolónií|trinástich britských kolóniách]] žilo dva a pol milióna ľudí. Po skončení [[francúzska a indiánska vojna|francúzsko-indiánskej vojny]] v šesťdesiatych rokoch britská vláda uložila rad nových daní a odmietla argumenty kolonistov, že nové zdanenie musia schváliť oni sami. Odpor voči novým daniam, najmä [[Bostonské pitie čaju]] v roku [[1773]], viedlo anglický parlament k uverejneniu trestných zákonov, ktoré mali viesť k ukončeniu samosprávy v kolóniách. Americkí [[Patriot (Americká revolúcia)|Patrioti]] (ako sa sami nazývali) sa priklonili k politickej ideológii zvanej [[republikánstvo]], ktoré zdôrazňovalo občiansku povinnosť, cnosť a opozíciu voči korupcii, luxusu a aristokracii. [[Súbor:Declaration of Independence (1819), by John Trumbull.jpg|thumb|left|Obraz ''[[Declaration of Independence (Trumbull)|Deklarácia nezávislosti]]'' od [[John Trumbull|Johna Trumbulla]] znázorňujúci [[Výbor piatich]], ktorý 28. júna 1776 predložil [[druhý kontinentálny kongres|druhému kontinentálnemu kongresu]] vo [[Philadelphia|Philadelphii]] [[Deklarácia nezávislosti Spojených štátov|Deklaráciu nezávislosti USA]]]] Ozbrojený konflikt začal v roku [[1775]], keď Patrioti vypudili zo všetkých kolónií kráľovských úradníkov a usporiadali masové zhromaždenia. V roku [[1776]] vyhlásil [[Druhý kontinentálny kongres]] nový nezávislý útvar, Spojené štáty americké. S pomocou rozsiahlej finančnej a vojenskej pomoci Francúzska a pod vedením generála [[George Washington|Georgea Washingtona]] zvíťazili americkí Patrioti vo [[Americká vojna za nezávislosť|vojne za nezávislosť]]. [[Versaillský mier (1783)|Parížska zmluva z roku 1783]] prisúdila novému štátu územie na východ od rieky Mississippi, s výnimkou Floridy a [[Kanada|Kanady]]. Centrálna vláda zriadená [[články Konfederácie|článkami Konfederácie]] nedokázala zabezpečiť stabilitu, pretože nedisponovala právomocou vyberať dane a nemala žiadneho výkonného predstaviteľa. V roku [[1787]] kongres zvolal [[Ústavodarné zhromaždenie USA|Ústavodarné zhromaždenie]] vo [[Philadelphia|Philadelphii]]. Výsledkom zhromaždenia bol vznik [[Ústava Spojených štátov|novej ústavy]], ktorá bola ratifikovaná v roku [[1789]]. V roku [[1791]] k nej bola doplnená [[Listina práv (USA)|Listina práv]], zaručujúca občanom neodňateľné práva. S Washingtonom ako [[Prezident Spojených štátov|prvým prezidentom]] a [[Alexander Hamilton|Alexandrom Hamiltonom]], jeho hlavným politickým a finančným poradcom, vznikla silná ústredná vláda. Keď sa stal prezidentom [[Thomas Jefferson]], zakúpil od Francúzska rozsiahle územie [[Louisiana (francúzska kolónia)|Louisiany]], čím sa rozloha Spojených štátov zdvojnásobila. [[Britsko-americká vojna|Druhá a posledná vojna s Britániou]] bola vybojovaná v rokoch [[1812]] – [[1815]]. [[Súbor:U.S. Territorial Acquisitions.png|thumb|Územná expanzia Spojených štátov v rokoch 1783 až 1917]] Pod vplyvom presvedčenia o ''zjavnom predurčení'' (''Manifest Destiny'') sa federálne územie začalo rozširovať na západ, k [[Tichý oceán|Tichému oceánu]]. Územie Spojených štátov bolo vždy veľké, ale počet obyvateľov bol spočiatku pomerne malý, iba necelé 4 milióny v roku 1790. Populačný rast však bol rýchly, keďže v roku 1810 počet obyvateľov dosiahol 7,2 milióna a v roku 1830 už 12,8 milióna. Hospodársky rast z hľadiska celkového [[hrubý domáci produkt|HDP]] bol ešte rýchlejší. V porovnaní s európskymi mocnosťami však bola vojenská sila USA relatívne obmedzená až do začiatku [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Teritoriálna expanzia bola motivovaná úsilím o získanie lacnej pôdy pre slobodných farmárov a [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otrokárov]]. Rozširovanie otroctva sa stávalo čoraz viac kontroverzné a vyvolávalo politické a ústavné boje, ktoré boli vyriešené kompromisom. Otroctvo bolo do roku 1804 zrušené vo všetkých štátoch severne od [[Mason-Dixonová línia|Mason-Dixonovej línie]], ale [[Juh (USA)|Juh]] pokračoval v profitovaní na práci otrokov, predovšetkým kvôli vysoko ziskovému vývozu [[bavlna|bavlny]] do Európy. V roku 1860 bol zvolený za prezidenta republikán [[Abraham Lincoln]], ktorý svoju kampaň postavil na téme obmedzenia šírenia otroctva a jeho postupnej likvidácii. [[Súbor:Atlanta roundhouse ruin3.jpg|thumb|Zničená železničná stanica a depo v [[Atlanta|Atlante]] krátko po skončení [[americká občianska vojna|občianskej vojny]], 1866]] Sedem južných štátov, závislých na produkcii bavlny, sa štyri mesiace pred Lincolnovou inauguráciou odtrhlo a neskôr založilo [[Konfederované štáty americké|konfederáciu]], ktorá však nedosiahla medzinárodného uznania od žiadneho štátu. Konfederácia začala v roku [[1861]] [[Americká občianska vojna|vojnu so Severom]] útokom na [[Fort Sumter|pevnosť Sumter]]. Nacionalistické pobúrenie na severe živilo dlhú a vyčerpávajúcu americkú občiansku vojnu (1861 – 1865). Bojovalo sa z veľkej časti na juhu, lebo ohromné materiálne a ľudské zdroje Severu sa ukázali v dlhej vojne ako rozhodujúce. Výsledkom vojny bolo obnovenie Únie, zbedačenie Juhu a zrušenie otroctva. V následnej [[éra rekonštrukcie|ére rekonštrukcie]] (1863 – 1877) boli zákonné a hlasovacie práva rozšírené na oslobodených otrokov. Federálna vláda získala oveľa väčšiu moc a vďaka štrnástemu dodatku ústavy v roku 1868 dostala výslovnú povinnosť chrániť individuálne práva. Keď však v [[70. roky 19. storočia|70. rokoch 19. storočia]] bieli [[Demokratická strana (USA)|Demokrati]] znovu získali moc na juhu, často vďaka zastrašovaniu čiernych voličov polovojenskými skupinami, došlo k prijatiu tzv. [[Zákony Jima Crowa|Zákonov Jima Crowa]], zachovávajúcich nadradenosť bieleho obyvateľstva a prijatiu ustanovení, zbavujúcich volebného práva väčšinu [[Afroameričan|Afroameričanov]] a mnoho chudobných bielych. Táto situácia pokračovala po celé desaťročia až do vzniku [[Afroamerické hnutie za občianske práva|hnutia občianskych práv]] v [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokoch 20. storočia]] a prijatia federálnej legislatívy k presadzovaniu ústavných práv. [[Súbor:USS SHAW exploding Pearl Harbor Nara 80-G-16871 2.jpg|thumb|left|Výbuch [[torpédoborec|torpédoborca]] [[USS Shaw (DD-373)|USS ''Shaw'']] počas [[útok na Pearl Harbor|útoku na Pearl Harbor]], ktorý znamenal rozhodujúci impulz pre vstup Spojených štátov do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v roku 1941]] Na prelome 20. storočia sa Spojené štáty stali poprednou svetovou priemyselnou veľmocou vďaka prudkému rozvoju podnikania na [[Northeast (USA)|severovýchode]] a [[Midwest (USA)|stredozápade]] a príchodu miliónov prisťahovaleckých robotníkov i poľnohospodárov z Európy. Celoštátna železničná sieť bola dokončená za pomoci práce čínskych prisťahovalcov, rozsiahle ťažobné a priemyselné podniky industrializovali severovýchod a stredozápad. Masová nespokojnosť s korupciou, neefektívnosťou a tradicionalistickej politiky dala vzniknúť [[Progresívne hnutie|progresívnemu hnutiu]], ktoré počas [[90. roky 19. storočia|90. rokov 19. storočia]] až [[20. roky 20. storočia|20. rokov 20. storočia]] iniciovalo mnoho sociálnych a politických reforiem. Šestnásty a 17. dodatok ústavy z roku 1913 stanovili prvú národnú [[daň z príjmov (USA)|daň z príjmov]] a priamu voľbu amerických senátorov do [[Kongres Spojených štátov|kongresu]]. V roku [[1920]] devätnásty dodatok ústavy zaručil [[volebné právo žien]]. Hoci boli Spojené štáty počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] spočiatku neutrálne, v roku [[1917]] vyhlásili vojnu [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]] a prispeli k víťazstvu [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] v nasledujúcom roku. Éra prosperity [[20. roky 20. storočia|20. rokov]] skončila [[Krach na newyorskej burze|krachom na newyorskej burze]] v [[október|októbri]] [[1929]] a následným nástupom [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|celosvetovej hospodárskej krízy]] trvajúcej celé ďalšie desaťročie. Demokratický prezident [[Franklin Delano Roosevelt|Franklin D. Roosevelt]] ukončil obdobie republikánskej dominancie v [[Biely dom|Bielom dome]] a realizoval svoje programy nazývané „[[Nový údel]]“ pre pomoc, obnovu a reformu. Nový údel, ktorý definoval moderný americký [[liberalizmus]], zahŕňal pomoc pre nezamestnaných, podpory pre poľnohospodárov, systém [[sociálne poistenie|sociálneho zabezpečenia]] a [[minimálna mzda|minimálnu mzdu]]. Po [[útok na Pearl Harbor|japonskom útoku na Pearl Harbor]] v [[december|decembri]] [[1941]] vstúpili Spojené štáty do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] po boku [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]], [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], [[Čínska republika (1912 – 1949)|Číny]] a ďalších spojeneckých národov. USA financovali spojenecké vojenské úsilie a pomohli poraziť [[nacistické Nemecko]] na európskom bojisku. Vojnové úsilie vyvrcholilo [[atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki|použitím novo vynájdených jadrových zbraní na japonské mestá Hirošima a Nagasaki]], čo prispelo k porážke [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonského cisárstva]]. [[Súbor:WTC smoking on 9-11.jpeg|thumb|Horiace veže [[World Trade Center (1973 – 2001)|Svetového obchodného centra]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] počas [[útoky z 11. septembra 2001|útokov z 11. septembra 2001]]]] Spojené štáty a [[Sovietsky zväz]] vyšli z druhej svetovej vojny ako vzájomne súperiace [[superveľmoc]]i. Počas [[studená vojna|studenej vojny]] sa USA a ZSSR nepriamo konfrontovali v [[preteky v zbrojení|pretekoch v zbrojení]], vo [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekoch]], rôznych [[zástupná vojna|zástupných vojnách]] a propagandistických kampaniach. Americká zahraničná politika bola počas studenej vojny založená na podpore [[západná Európa|západnej Európy]] a [[Japonsko|Japonska]] spolu s politikou zadržiavania, ktorá mala brániť šíreniu [[komunizmus|komunizmu]]. To bol aj hlavný dôvod vstupu Spojených štátov do [[kórejská vojna|kórejskej vojny]] a [[vietnamská vojna|vojny vo Vietname]]. V [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokoch 20. storočia]], z veľkej časti vďaka sile [[Afroamerické hnutie za občianske práva|hnutia za občianske práva]], bola prijatá ďalšia vlna sociálnych reforiem presadzovaním ústavných práv voľby a slobody pohybu pre Afroameričanov a iné rasové menšiny. Studená vojna skončila s [[rozpad Sovietskeho zväzu|rozpadom Sovietskeho zväzu]] v roku [[1991]] a Spojené štáty zostali jedinou svetovou superveľmocou. Po studenej vojne sa Spojené štáty zamerali na medzinárodné konflikty na [[Blízky východ|Blízkom východe]] v reakcii na [[druhá vojna v Perzskom zálive|vojnu v Zálive]] na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov]]. Začiatok [[21. storočie|21. storočia]] poznačili [[útoky z 11. septembra 2001]], po ktorých nasledovali vojny vedené USA [[tretia vojna v Perzskom zálive|v Iraku]] a [[vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|Afganistane]]. V roku [[2008]] postihla Spojené štáty najhoršia hospodárska kríza od čias Veľkej krízy 30. rokov, po ktorej nasleduje obdobie pomalšieho tempa rastu ekonomiky v priebehu [[10. roky 21. storočia|10. rokov 21. storočia]]. == Geografia == {{hlavný článok|Geografia USA}} === Poloha === Spojené štáty americké sa nachádzajú v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. Ich brehy obmýva z východu [[Atlantický oceán]] a zo západu [[Tichý oceán]]. Štát [[Aljaška]] leží v severnej časti kontinentu a zo severu ho obmýva [[Severný ľadový oceán]]. Aljašku oddeľuje od [[Eurázia|Euroázijského kontinentu]] [[Beringov prieliv]]. Medzi najznámejšie polostrovy patrí [[Florida]] na juhu USA, ktorý oddeľuje [[Mexický záliv]] od Atlantického oceánu. Zo severu majú USA spoločnú hranicu s [[Kanada|Kanadou]] a na juhu s [[Mexiko]]m. [[Floridský prieliv]] oddeľuje USA od ostrovného štátu [[Bahamy]] a od [[Kuba|Kuby]]. === Povrch === [[Súbor:USA topo en.jpg|thumb|Fyzická mapa USA]] [[Súbor:Sherwin Range, Benton Crossing.jpg|thumb|Pohorie [[Sierra Nevada (USA)|Sierra Nevada]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]]] Základom severoamerického kontinentu je [[Kanadský štít]], ktorého vek sa datuje od [[archaikum|archaika]]. Rozprestiera sa v severovýchodnej časti kontinentu. Jeho stredná časť je preliačená a tvorí dno [[Hudsonov záliv|Hudsonovho zálivu]]. Je tvorený [[Premenená hornina|premenenými]] a [[Vyvretá hornina|vyvretými]] [[Hornina|horninami]]. V súčasnosti sa pod [[Severoamerická platňa|Severoamerickú platňu]] podsúva [[Pacifická platňa|tichooceánska]], presnejšie sa [[subdukcia|podsúva]] pod jej západný okraj. Zároveň sa [[Juhoamerická platňa]] pohybuje smerom k Severnej. V dôsledku [[platňová tektonika|týchto pohybov]] vznikla vysoká horská hradba [[sopka|sopečného]] pôvodu, ktorá sa tiahne od [[Aleuty|Aleutských ostrovov]] pri [[Aljašský polostrov|Aljašskom polostrove]] až po [[Ohňová zem (súostrovie)|Ohňovú zem]]. [[Kordillery]] začínajú Aljašským chrbtom (najvyšší bod [[Denali]], 6 190 [[metrov nad morom|m n. m.]]) a tiahnu sa na juh v dvoch výrazných pásmach. Pri pobreží Tichého oceánu sú to [[Pobrežné vrchy]] a vo vnútrozemí [[Skalnaté vrchy]]. Medzi jednotlivými pásmi Kordiller sa rozprestierajú zníženiny a plošiny, napr. [[Coloradská plošina]], [[Veľká panva]]. Najnižšie položené miesto Ameriky leží v USA a je ním [[Dolina smrti]] (''Death Valley''). Táto preliačina je 86 m pod úrovňou hladiny mora. Svoje meno dostala podľa nehostinných podmienok pre život (púšť bez vody s veľkými horúčavami, v tieni namerali až 56,7 °C). Pozdĺž východného pobrežia sa tiahne staré pohorie [[Apalačské vrchy]]. Medzi Apalačskými vrchmi a Atlantickým oceánom sa rozprestiera [[Pobrežná nížina]]. [[Mexický záliv]] lemuje [[Mississippská nížina]]. Medzi Apalačskými vrchmi a Kordillerami sa postupne od východu rozprestierajú [[Centrálne roviny]] a [[Veľké prérie]]. <gallery> Súbor:Wonder Lake and Denali.jpg|[[Denali]], najvyšší bod USA ({{mnm|6190}}) Súbor:TuleHorses.JPG|Typická krajina v oblasti [[Veľká panva|Veľkej panvy]] Súbor:Badwater Desolation.jpg|Bezodtoková panva [[Badwater Basin]] v [[Dolina smrti|Doline smrti]], najnižšie položené miesto USA (-86 m) Súbor:Maroon Bells, Aspen, CO during Labor Day weekend 2016.jpg|Vrchy [[Maroon Peak]] a [[North Maroon Peak]] v pohorí [[Elk Mountains]], ktoré je súčasťou južnej časti [[Skalnaté vrchy|Skalnatých vrchov]] Súbor:Great Plains, Nebraska, U.S. 1.jpg|[[Veľké prérie]] neďaleko mesta [[Lincoln (Nebraska)|Lincoln]] v štáte [[Nebraska]] Súbor:Farming near Klingerstown, Pennsylvania.jpg|Typická krajina v oblasti od [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]] po severovýchod USA Súbor:Bristol tenn ridgelines2.jpg|Krajina v [[Apalačské vrchy|Apalačských vrchoch]] Súbor:Harvested Wheat 1 (3727629107).jpg|[[Atlantická pobrežná nížina]] v [[Maryland]]e </gallery> === Podnebie === [[Súbor:US 50 states Köppen.svg|thumb|Köppenova klasifikácia podnebia USA]] Vďaka svojej rozlohe sa USA nachádzajú v niekoľkých významných podnebných pásmach. Počasie v Amerike je značne nestále a teplotné výkyvy môžu nastávať dokonca aj niekoľkokrát denne. Severná časť územia leží v [[mierne pásmo|miernom pásme]], pričom je však chladnejšie a vlhkejšie ako v Európe. Spôsobuje to studený [[Labradorský prúd]], ktorý obmýva severovýchodné a východné pobrežie. V [[Centrálne roviny|Centrálnych rovinách]] a [[Veľké prérie|Veľkých prériách]] padá úmerne vzdialenosti od Atlantického oceánu čím ďalej tým menej zrážok. Zaujímavým javom je snehový efekt [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]], spôsobujúci snehové kalamity v ich blízkosti, a to najmä na ich juhozápadnom pobreží, ktoré je prevažne na území USA. Chladnejšie podnebie panuje v oblasti západného pobrežia, kde sa pod vplyvom prúdov Tichého oceánu udržiava napospol konštantná teplota. Najchladnejšie zimy panujú v [[Skalnaté vrchy|Skalnatých vrchoch]] a [[Sierra Nevada (USA)|Sierra Nevade]], kde možno namerať jedny z najsilnejších mrazov v Amerike. V oblastiach Veľkých prérií, južných častí atlantického pobrežia, Floridy a štátov pri [[Mexický záliv|Mexickom zálive]] panujú v letnom období až tropické horúčavy, ktoré môže sprevádzať aj neznesiteľná vlhkosť. Južná časť USA leží v príjemnom [[subtropické pásmo|subtropickom pásme]] a Mexický záliv s polostrovom [[Florida]] v [[tropické pásmo|tropickom pásme]]. Výnimku predstavujú vysoko položené pohoria a plošiny, kde je podstatne chladnejšie, pretože sa tu prejavuje výšková stupňovitosť. Aljaška leží už v [[subpolárne pásmo|subpolárnom pásme]] a [[Havajské ostrovy]] v tropickom pásme. Tvar povrchu Ameriky umožňuje takmer bezproblémový presun vzdušných más zo severu na juh a naopak. Preto sú časté hlavne vpády arktického vzduchu z vyšších geografických šírok až do oblasti Mexického zálivu. Prúdeniu v rovnobežkovom smere stoja v ceste horské bariéry Kordiller, preto sa vlaha, ktorá by sa s prúdiacim vzduchom dostávala do vnútrozemia Ameriky z Tichého oceánu, vyprší nad oceánom, úzkou pobrežnou nížinou a náveternými svahmi tichooceánského pásma. Texas je inak známy vďaka [[tornádo|tornádam]], ktorá sa vyskytujú hlavne na otvorených plochách v období mája a septembra. <gallery> Súbor:Kaneohe Bay Oahu Hawaii (33939060635).jpg|Tropické pásmo na [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovoch]] Súbor:Alaska.jpg|Aljašská krajina v subpolárnom pásme Súbor:RoadSierraNevadaMountains.jpg|Snehom pokrytá oblasť pohoria [[Sierra Nevada (USA)|Sierra Nevada]], kde panujú najchladnejšie zimy v USA Súbor:2014-06-12 16 41 49 Blowing dust south of Thacker Pass along Nevada State Route 293 (Kings River Road) 3.3 miles east of the western terminus.JPG|Vysoko do vzduchu rozvírený piesok v Nevadskej púšti Súbor:Snow on cars in Chicago in February 2015.jpg|Snehová kalamita v [[Chicago|Chicagu]] v dôsledku snehového efektu [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]] Súbor:Dimmitt Tornado1 - NOAA.jpg|Silné [[tornádo]] v [[Texas]]e Súbor:Katrina-new-orleans-flooding3-2005.jpg|Zaplavené mesto [[New Orleans]] následkom [[hurikán]]u [[hurikán Katrina|Katrina]] </gallery> === Vodstvo === [[Súbor:3Falls Niagara.jpg|thumb|[[Niagarské vodopády]] z kanadskej strany]] [[Súbor:Lake Michigan from Big Sable Point lighthouse.jpg|thumb|Východné pobrežie [[Michiganské jazero|Michiganského jazera]]]] Väčšia časť územia USA patrí do úmoria [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Vlievajú sa doňho veľtoky ako [[Mississippi (rieka)|Mississippi]], s prítokom [[Missouri (rieka)|Missouri]] (najdlhšia riečna sústava USA – 6 212 km), [[Rieka svätého Vavrinca]] a [[Rio Grande]]. [[Tichý oceán]] prijíma väčšinou kratšie toky tečúce z Kordiller. Medzi významnejšie patria rieky [[Columbia (rieka)|Columbia]] a [[Colorado (rieka vo Veľkom kaňone)|Colorado]]. Do [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] sa vlieva rieka [[Yukon (rieka)|Yukon]]. V USA nájdeme aj mnoho jazier. Ľadovcového pôvodu sú [[Veľké kanadské jazerá]] ([[Horné jazero]], [[Michiganské jazero]], [[Hurónske jazero]] a [[Ontárijské jazero]]), ktoré tvoria najväčšiu zásobáreň sladkej vody na svete a prírodnú hranicu medzi USA a Kanadou. [[Veľké soľné jazero]] sa rozprestiera v bezodtokovej oblasti medzi [[Skalnaté vrchy|Skalnatými vrchmi]] a [[Pobrežné vrchy|Pobrežnými vrchmi]]. V USA je množstvo vodopádov, no nesporne najznámejšie sú [[Niagarské vodopády]], ktoré ležia medzi [[Erijské jazero|Erijským]] a Ontárijským jazerom. <gallery> Súbor:Mississippi River Lock and Dam number 7.jpg|Rieka [[Mississippi (rieka)|Mississippi]] Súbor:Lower Missouri River.jpg|Rieka [[Missouri (rieka)|Missouri]] neďaleko mesta [[Rocheport (Missouri)|Rocheport]] v štáte [[Missouri (štát USA)|Missouri]] Súbor:Rio Grande White Rock Overlook Park View 2006 09 05.jpg|Rieka [[Rio Grande]] vo [[White Rock (Nové Mexiko)|White Rock]] v [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]] Súbor:Horseshoe Bend TC 27-09-2012 15-34-14.jpg|Odľahlý úsek rieky [[Colorado (rieka vo Veľkom kaňone)|Colorado]] v [[Veľký kaňon|Grand Canyon]] Súbor:Lake Huron.jpg|[[Hurónske jazero]] pri pohľade z lokality Arch Rock na ostrove [[Mackinac (ostrov)|Mackinac]] Súbor:Marina Fest.jpg|Pobrežie [[Michiganské jazero|Michiganského jazera]] v prístavnom meste [[Escanaba (Michigan)|Escanaba]] v štáte [[Michigan]] Súbor:Lake Erie Land's End.jpg|Strmé pobrežie [[Erijské jazero|Erijského jazera]] v [[Erie County (Pensylvánia)|Erie County]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]] </gallery> === Rastlinstvo, živočíšstvo a ochrana prírody === [[Súbor:Bald Eagle (Haliaeetus leucocephalus) in Kachemak Bay, Alaska.jpg|thumb|[[Orliak bielohlavý]] (''Haliaeetus leucocephalus'') je štátnym symbolom USA od roku 1782]] [[Súbor:Black bear sow with cub, Tower Fall (18393659291).jpg|thumb|[[Medveď baribal]] (''Ursus americanus'') s mláďaťom v [[Yellowstonský národný park|Yellowstonskom národnom parku]]]] [[zmiešaný les|Zmiešané]] a [[listnatý les|listnaté lesy]] mierneho pásma pôvodne pokrývali oveľa väčšiu rozlohu v oblasti [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazier]], [[Pobrežná nížina|Pobrežnej nížiny]] a [[Apalačské vrchy|Apalačských vrchov]]. Územia v minulosti odlesnené prvými kolonistami sú dnes opäť zalesňované, pretože ich využívanie na poľnohospodárstvo je ekonomicky nevýhodné. Centrálnu časť tvoria [[step (krajina)|stepi]], nazývané tiež [[préria|prérie]], ktoré pokrývajú oblasť Centrálnych rovín a Veľkých prérií a vďaka černozemiam sú intenzívne využívané na poľnohospodárstvo. [[dažďový les|Tropické dažďové lesy]] pokrývajú oblasti polostrova [[Florida]] ([[Národný park Everglades]]) a pobrežie [[Mexický záliv|Mexického zálivu]]. Výrazný nedostatok zrážok má juhozápadná časť USA (štáty [[Kalifornia]], [[Nevada (štát USA)|Nevada]], [[Arizona]], [[Nové Mexiko]], [[Texas]]), kde sa vytvorili púšte, napr. [[Mohavská púšť]] a [[Sonorská púšť]]. Najpozoruhodnejšie prírodné krásy USA sú chránené ako [[národný park|národné parky]]. Je ich viac ako 350. [[Yellowstonský národný park]] bol vyhlásený v roku [[1872]] ako prvý a nachádzajú sa v ňom dobré podmienky pre život [[zubor americký|bizónov]], [[los mokraďový|losov]], [[medveď grizly|grizlyov]] a [[jelene|jeleňov]]. K najvyšším stromom na Zemi patria sekvoje v [[Národný park Sequoia|Národnom parku Sequoia]] a v [[Yosemitský národný park|Yosemitskom národnom parku]]. Pozoruhodná je tiež [[Národný park Mammoth Cave|Mamutia jaskyňa]] (''Mammoth Cave''), ktorá je súčasťou najdlhšieho jaskynného systému na svete ({{km|651.8|m}}), i [[Kodiak (ostrov)|ostrov Kodiak]], podľa ktorého sa nazýva aj medveď tu žijúci. <gallery> Súbor:Joshua Tree in Joshua Tree National Park.jpg|Jozueho strom (''[[Yucca brevifolia]]'') v [[Národný park Joshua Tree|Národnom parku Joshua Tree]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] Súbor:Sequoia National Park - Sentinal Tree.JPG|[[Sekvojovec]] (''Sequoiadendron'') v [[Národný park Sequoia|Národnom parku Sequoia]] Súbor:Gallery-gorge-800.jpg|Na juhovýchode USA sú rozšírené hlavne bujné listnaté opadavé lesy Súbor:Florida Panther (2), NPSPhoto (9255082289).jpg|[[Puma floridská]] (''Puma concolor coryi'') v [[Národný park Everglades|Národnom parku Everglades]] na [[Florida|Floride]] Súbor:American bison k5680-1.jpg|[[Bizón americký]] (''Bison bison'') Súbor:Alaskan moose pair (6862339335).jpg|Pár [[los aljašský|losov aljašských]] (''Alces alces gigas'') Súbor:Valley View Yosemite August 2013 002.jpg|Rieka [[Merced (rieka)|Merced]] tečie cez [[Yosemitské údolie]], ktoré je hlavnou súčasťou [[Yosemitský národný park|Yosemitského národného parku]] a patrí medzi jeho hlavné turistické atraktivity Súbor:Mammoth Cave tour.jpg|Turisti v [[Národný park Mammoth Cave|Mamutej jaskyni]] (''Mammoth Cave'') </gallery> == Obyvateľstvo == {{hlavný článok|Demografia USA}} Demografia Spojených štátov je pomerne pestrá, keďže územie štátu bolo osídlené prevažne [[prisťahovalectvo|imigrantmi]], ktorí do USA prišli z celého sveta. Niekoľko [[kolonializmus|kolonizačných]] vĺn malo rôzne zloženie v závislosti na krajine pôvodu. Ľudia sem prichádzali za lepším životom, utekali pred chudobou a pred náboženským utlačovaním. V Spojených štátoch potom našli [[sloboda|slobodu]] a mohli začať nový život. K imigrácii taktiež prispeli [[zlatá horúčka|zlaté horúčky]] a vidina rýchleho zbohatnutia. V predchádzajúcich storočiach sa do USA sťahovali hlavne [[Európania]], dnes sú to [[Ázijčania]] a imigranti z [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]]. V roku [[2006]] prekročil počet obyvateľov Spojených štátov 300 miliónov. Počet ilegálnych imigrantov sa odhaduje na 12 miliónov. Populačný rast je 0,97%, čo je celkovo vysoké číslo, napr. v porovnaní s [[Európska únia|Európskou úniou]], kde je prírastok len 0,16%. Na to, že USA sú krajinou [[vyspelá krajina|prvého sveta]], je tu relatívne vysoká aj detská úmrtnosť (6,14 [[parts per million|ppm]]) aj počet ľudí pod hranicou chudoby (47 miliónov, t.j. 15,15%) alebo vo väzení (2,245 milióna, čiže 751 na 100 000 obyvateľov, t.j. asi 7,5 × viac ako priemer EÚ).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NORTH AMERICA: UNITED STATES | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20070612213256/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html | dátum archivácie = 2007-06-12 }}</ref> === Etnické zloženie === [[Súbor:Image-Census-2000-Data-Top-US-Ancestries-by-County fr FR.png|thumb|Najčastejší etnický pôvod obyvateľstva v okresoch USA]] USA majú veľmi rozmanitú populáciu. V krajine žije 31 etnických skupín s počtom obyvateľov väčším ako jeden milión. To je spôsobené imigráciou, ktorá sprevádzala Spojené štáty po celú ich históriu – a sprevádza ich aj naďalej. Od 17. storočia sa do Spojených štátov sťahovali hlavne Európania, v posledných niekoľkých dekádach imigrantov predstavujú prisťahovalci z Latinskej Ameriky, hlavne z [[Mexiko|Mexika]], [[Kuba|Kuby]] a [[Portoriko|Portorika]], a z [[Ázia|Ázie]]. Každoročne sa do USA prisťahuje okolo jedného milióna legálnych imigrantov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Yearbook of Immigration Statistics 2013 | url = https://www.dhs.gov/immigration-statistics/yearbook/2013 | vydavateľ = dhs.gov | dátum vydania = 2016-09-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa odhadu z roku 2005 tvoria 74,7% obyvateľstva [[bieli Američania|belosi]], 12,1% [[negroidná rasa|černosi]], resp. [[Afroameričania]], 4,3% [[ázijskí Američania|Aziati]], [[americkí Indiáni|Indiáni a Eskimáci]] potom 0,8% a iné rasy celkovo 7,9%. V týchto číslach je zahrnutých 14,5% tých, ktorí sa považujú za jednu z týchto etnických skupín a zároveň za [[Američania hispánskeho a latinskoamerického pôvodu|Američanov hispánskeho a latinskoamerického pôvodu]]. Pri sčítaní obyvateľstva v USA je totiž otázka rasy jedna vec, zatiaľ čo otázka hispánskeho pôvodu vec druhá. Najrýchlejšie rastúcou skupinou sú obyvatelia hispánskeho pôvodu. Kým v roku 1996 tvorili 10% obyvateľstva, v roku 2000 to bolo 12,5% a podľa odhadu z roku 2005 14,5%. Vysoký rast je daný jednak imigráciou, jednak vysokou pôrodnosťou. V [[Kalifornia|Kalifornii]], [[Arizona|Arizone]], [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]] a v [[Texas]]e sa pravdepodobne čoskoro stanú väčšinou. Najväčší podiel Hispáncov je v Novom Mexiku (43,6%). Mexičania obývajú predovšetkým juhozápad a západ USA, Portoričania severovýchod a Kubánci [[Florida|Floridu]]. Nehispánski belosi (väčšinou európskeho pôvodu) tvorili v roku 1960 85% populácie, teraz predstavujú asi 65% a podľa prognóz klesne ich podiel v roku 2042 pod 50%, pričom v roku 2050 majú tvoriť už len 46,3% populácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Hispanic population to triple by 2050 | url = https://usatoday30.usatoday.com/news/nation/2008-02-11-population-study_N.htm | vydavateľ = usatoday30.usatoday.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.census.gov/population/www/projections/files/nation/summary/np2008-t4.xls | vydavateľ = census.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100327140219/http://www.census.gov/population/www/projections/files/nation/summary/np2008-t4.xls | dátum archivácie = 2010-03-27 }}</ref> Nehispánski belosi tvorili v rokoch 2008 – 2009 51,4% všetkých novorodencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dougherty | meno = Conor | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Nears Racial Milestone | url = https://www.wsj.com/articles/SB10001424052748704312104575298512006681060#articleTabs%3Darticle | vydavateľ = wsj.com | dátum vydania = 2010-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2012 ich podiel poklesol pod 50% a menšiny tak už tvoria väčšinu novorodencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Exner | meno = Rich | autor = | odkaz na autora = | titul = Americans under age 1 now mostly minorities, but not in Ohio: Statistical Snapshot | url = https://www.cleveland.com/datacentral/2012/06/americas_under_age_1_populatio.html | vydavateľ = cleveland.com | dátum vydania = 2012-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Data Protection Choices | url = https://choice.npr.org/index.html?origin=https://www.npr.org/sections/ed/2016/07/01/484325664/babies-of-color-are-now-the-majority-census-says | vydavateľ = choice.npr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Muži tvoria 48,5% populácie, ženy 51,5%. Mužov je pritom viac vo vekových skupinách do 15 rokov, ale naopak nad 65 rokov už prevažujú ženy, a to o celých 12,5%. === Jazyky === [[Angličtina]] je výlučným materinským jazykom pre približne 82% obyvateľov, [[španielčina]] pre 10% obyvateľov. USA nemajú na federálnej úrovni zákonom kodifikovaný [[úradný jazyk]], ale angličtina ním fakticky je a niektoré zákony a predpisy vyžadujú v určitých oblastiach jej znalosť (napr. požiadavky pre [[naturalizácia (právo)|naturalizáciu]]). Niektoré štáty USA majú kodifikované úradné jazyky, a to buď angličtinu, alebo viacero jazykov vrátane angličtiny. Viacjazyčné štáty sú [[Havaj (štát USA)|Havaj]] (angličtina a [[havajčina]]), [[Nové Mexiko]] (angličtina a španielčina) a [[Louisiana]] (angličtina a [[francúzština]]). V rôznych ďalších závislých územiach je situácia ešte pestrejšia, pričom často je osobitnými predpismi chránený jazyk pôvodných obyvateľov. === Náboženské zloženie === [[Súbor:Pisgah.jpg|thumb|left|Protestantský kostol na americkom Juhu]] [[Súbor:BibleBelt.png|thumb|[[Biblický pás]] – približné vymedzenie prevažne protestantského a konzervatívneho Juhu]] V Spojených štátoch amerických majú [[náboženstvo|náboženstvá]] oveľa významnejšiu úlohu, než je tomu v Európe, kde došlo v druhej polovici 20. storočia k rozsiahlej [[sekularizácia|sekularizácii]] spoločnosti v mnohých krajinách (napr. [[Švédsko]], [[Česko]], [[Estónsko]] a ďalšie). Je zložité, až nemožné, dodať pre USA presné čísla, pretože v tejto oblasti neexistujú žiadne ucelené štatistiky typu [[sčítanie obyvateľstva]] (americké poňatie odluky cirkvi od štátu má za následok, že štátne úrady sa na veci týkajúce sa viery nepýtajú), takže počty veriacich sa odvodzujú buďto zo súkromných prieskumov alebo údajov samotných cirkví a predstavujú skôr hrubé odhady. Obyvateľov [[ireligiozita|bez vyznania]], [[ateizmus|ateistov]] a [[agnosticizmus|agnostikov]] je len asi 14%. Najrozšírenejším náboženstvom v Spojených štátoch je [[kresťanstvo|kresťanstvo]], ku ktorému sa hlási asi 76% až 81% obyvateľov. Približne dve tretiny z nich sú [[protestantizmus|protestanti]], ktorí sú však rozdrobení do mnohých čiastkových zoskupení a denominácií, takže najsilnejšou cirkvou je [[latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]], ku ktorej patrí zvyšná tretina kresťanov (asi 25% obyvateľov). Sú tam aj početné diecézy východných katolíkov, z celkovo 10 cirkví ([[arménska katolícka cirkev|arménski katolíci]], [[sýrska katolícka cirkev|sýrski katolíci]], [[sýrsko-malankarská katolícka cirkev|sýrsko-malankarskí katolíci z Indie]], [[sýrsko-malabarská katolícka cirkev|sýrsko-malabarskí katolíci z Indie]], [[chaldejsko-katolícka cirkev|chaldejskí katolíci z Iraku]], [[maronitská cirkev|maroniti]], [[melchitská gréckokatolícka cirkev|melchitskí gréckokatolíci]], [[ukrajinská gréckokatolícka cirkev|ukrajinskí gréckokatolíci]], [[rusínska gréckokatolícka cirkev|rusínski gréckokatolíci]] a [[rumunská gréckokatolícka cirkev|rumunskí gréckokatolíci]]). Celkovo majú tieto cirkvi 468 330 veriacich. Patrí k nim aj časť z 36 000 arménskych katolíkov a časť z 6 200 rumunských gréckokatolíkov z diecéz pre USA a Kanadu. Tiež tam je personálny Ordinariát katedry sv. Petra pre rímskokatolíkov anglikánskeho rítu (bývalých [[Episkopálna cirkev Spojených štátov|episkopálov]]), ktorý vznikol 1. januára 2012, pričom v tom istom roku mal 2 550 veriacich a 23 kňazov v 12 farnostiach. Počet veriacich narastá, keďže v roku 2013 ich bolo 4 550 a 23 kňazov v 12 farnostiach, v roku 2014 už 6 000 veriacich a 40 kňazov v 25 farnostiach. Ako najpočetnejšia a najvýznamnejšia skupina obyvateľov (z náboženského hľadiska) sú považovaní [[evanjelikálne hnutie|evanjelikáli]], tesne nasledovaní katolíkmi (obe približne 25%), pričom poradie sa môže v rôznych štatistikách meniť. Vysoká koncentrácia konzervatívnych protestantov v juhovýchodnej časti USA, kde predstavujú dominantnú kultúrnu a politickú silu, dala tejto oblasti prezývku „[[biblický pás]]“ (''Bible Belt''), keďže protestanti kladú na [[Biblia|Bibliu]] a jej text enormný dôraz. V roku [[1830]] vznikla [[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní]] (t.j. mormóni), ktorej stúpenci v prvej polovici 19. storočia osídlili územie budúceho štátu [[Utah]], kde sú aj dnes väčšinovou cirkvou. Nekresťanské náboženstvá predstavujú asi 3,5% obyvateľov USA, pričom najvýznamnejšie z nich sú [[judaizmus]], [[islam]], [[budhizmus]] a [[hinduizmus]]. Najmä počet vyznávačov islamu a budhizmu rýchlo rastie. === Imigrácia === [[Súbor:SalemMassCustomHouseNaturalization3ty13543.jpg|thumb|Sľub vernosti nových amerických občanov v meste [[Salem (Massachusetts)|Salem]] v [[Massachusetts]]]] Od začiatku kolonizácie v 17. storočí až do 20. storočia medzi imigrantmi prevládali Európania, predovšetkým [[Angličania]], ale aj [[Íri]], ktorí utekali pred [[veľký írsky hladomor|hladomorom v Írsku]], a [[Nemci]], ktorí sa do USA začali vo väčších počtoch sťahovať po potlačení [[revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie v roku 1848]]. Veľká časť imigrantov v 19. storočí prešla imigračným strediskom na [[Ellis Island]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]. V druhej polovici 19. storočia sa do Spojených štátov sťahovalo aj mnoho [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]]. Česi sa usadzovali predovšetkým v [[Texas]]e a v štátoch [[Midwest (USA)|stredozápadu]] (napr. v [[Nebraska|Nebraske]] tvoria [[Čechoameričania]] okolo 5% obyvateľov), ale aj vo veľkých mestách ako [[Chicago]], kde bol v 30. rokoch 20. storočia starostom český rodák [[Antonín Čermák]]. Slováci sa usadzovali hlavne v štátoch [[Illinois]], [[Ohio]], [[Pensylvánia]], [[Connecticut]], [[New Jersey]] a [[New York (štát USA)|New York]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Noviny Robotník | odkaz na autora = | titul = CHRONOLÓGIA SLOVÁKOV V AMERIKE | url = http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/stranka/57/chronologia-slovakov-v-amerike | vydavateľ = slovenskezahranicie.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Imigračný zákon z roku 1921 (''Emergency Quota Act''), ktorý bol ešte sprísnený v roku 1924, obmedzil prisťahovalectvo do USA kvótami, čo najviac postihlo emigrantov z [[južná Európa|južnej]] a [[východná Európa|východnej Európy]], ktorí tvorili na začiatku 20. storočia vyše polovicu prisťahovalcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Immigration | url = https://www.nps.gov/elis/learn/historyculture/places_immigration.htm | vydavateľ = nps.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 30. rokoch tento zákon bránil príchodu [[Židia|Židov]], ktorí utekali pred [[nacizmus|nacistickým režimom]] v [[nacistické Nemecko|Nemecku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Immigrant Ban, 1921, 1924, 1939 Through 1943 -- A Family History | url = https://www.huffpost.com/entry/immigrant-ban-1921-1924-1_b_14491076 | vydavateľ = huffpost.com | dátum vydania = 2017-01-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zákon bol zmenený až v roku 1952.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Immigration Act of 1924 (The Johnson-Reed Act) | url = https://history.state.gov/milestones/1921-1936/immigration-act | vydavateľ = history.state.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 50. a 60. rokoch sa do Spojených štátov sťahovalo ročne 200 – 300 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Table 1. Persons Obtaining Lawful Permanent Resident Status: Fiscal Years 1820 To 2016 | url = https://www.dhs.gov/immigration-statistics/yearbook/2016/table1 | vydavateľ = dhs.gov | dátum vydania = 2017-05-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 1965 podpísal prezident [[Lyndon B. Johnson]] zákon [[Immigration and Nationality Act of 1965]], ktorý zrušil akékoľvek rasové obmedzenia pre imigráciu a Spojené štáty otvoril imigrantom z krajín tretieho sveta, predovšetkým z [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]], [[Karibik]]u a [[Ázia|Ázie]], ktorí medzi imigrantmi postupne prevládli. Na začiatku 21. storočia Spojené štáty prijímali okolo 1 milióna imigrantov ročne. V roku 2015 sa do Spojených štátov prisťahovalo legálne viac ako milión ľudí, ale len 85 tisíc z nich prišlo z Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Lawful Permanent Residents: 2015 | url = https://www.dhs.gov/sites/default/files/publications/Lawful_Permanent_Residents_2015.pdf | vydavateľ = dhs.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Školstvo === {{hlavný článok|Školstvo v USA}} [[Súbor:Calhan High School Senior Classroom by David Shankbone.jpg|thumb|left|Študenti Calhan High School v štáte [[Colorado (štát USA)|Colorado]]]] [[Súbor:University-of-Virginia-Rotunda.jpg|thumb|[[University of Virginia]], založená [[Thomas Jefferson|Thomasom Jeffersonom]] v roku 1819, je jednou z mnohých verejných univerzít v Spojených štátoch. V USA existuje univerzálne vzdelávanie financované vládou, ale aj veľa súkromne financovaných inštitúcií]] Vzdelávací systém je v USA podobný v každom z 50 štátov. Školský systém je v kompetencii jednotlivých štátov. Výrazné rozdiely môžu byť hlavne vo financovaní. Verejné školstvo je ďalej decentralizované v rámci každého štátu, napr. od štátneho výboru vzdelávania až po miestne školské obvody. Všeobecné požiadavky jednotlivých štátov sa realizujú prostredníctvom týchto miestnych školských obvodov. Tie sú spravované školskou radou, ktorú si volia občania. O forme výučby, [[učebné osnovy|učebných osnov]], použitia [[učebnica|učebníc]] rozhoduje školská rada spolu s kompetentným pedagogickým pracovníkom školy. Financovanie škôl bolo založené na peňažných prostriedkoch plynúcich z miestnych [[daň|daní]]. Aktuálne sa školy financujú hlavne zo [[štátny rozpočet|štátneho rozpočtu]] a o použití finančných prostriedkov rozhoduje školská rada.<ref>{{Citácia knihy | meno = Carol Jane | priezvisko = Ward | odkaz na autora = | titul = Native Americans in the School System: Family, Community, and Academic Achievement | odkaz na titul = | editori = | prekladatelia = | vydanie = | vydavateľ = Rowman Altamira | miesto = The United States of America | rok = 2005 | počet strán = 267 | kapitola = | strany = | isbn = 07-5910-609-6 }}</ref> Verejné školstvo je všeobecne dostupné. Vek vzdelávacej povinnosti je v jednotlivých štátoch rôzny. Začína v piatich až ôsmich rokoch a končí v štrnástich až osemnástich rokoch. Vzdelávacia povinnosť sa spravidla plní školskou dochádzkou do verejných škôl, do štátom akreditovaných súkromných škôl alebo schválenými programami [[domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]]. Vo väčšine verejných a súkromných škôl je výučba rozdelená do troch stupňov (úrovní): „základná“ škola (''elementary school''; na Slovensku prvý stupeň základnej školy, skôr „všeobecná“ škola), „stredná“ zodpovedá druhému stupňu slovenskej základnej školy alebo nižším ročníkom viacročných gymnázií (''middle school'', niekedy ''junior high school'') a „vysoká“ (''high school'', niekedy ''secondary education''), zodpovedajúca slovenským stredným školám. V prevažnej väčšine škôl týchto stupňov sú deti rozdelené do vekových skupín na ročníky, resp. triedy (''grade'') od škôlky (''kindergarden'') pre najmladších žiakov cez prvú triedu až po dvanásty ročník (triedu), posledný rok „vysokej“ školy. Presné vekové priradenie žiakov a študentov (anglicky len ''student'') v ročníkoch sa trochu líši podľa miesta. Vyššie, terciárne vzdelávanie, známejšie ako ''college'' univerzitnej úrovne je všeobecne vedené nezávisle na základnom a strednom školstve. === Zdravotná starostlivosť === [[Súbor:Texas medical center.jpg|thumb|[[Texas Medical Center]] v centre [[Houston]]u je najväčším zdravotníckym komplexom na svete]] Spojené štáty patria medzi krajiny s najvyššími výdavkami na [[zdravotníctvo]] v pomere k [[hrubý domáci produkt|HDP]]. V medzinárodných rebríčkoch kvality zdravotníckych systémov ([[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]], ''[[The BMJ]]'') však nepatria k špičke. V roku 2008 sa USA podľa [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]] pri porovnaní dĺžky života, úmrtnosti novorodencov, alebo potenciálne stratených rokov života v súvislosti so zdravotným stavom umiestnili v dolnej tretine štátov OECD. Napriek tomu sú USA krajinou s najrozšírenejším využívaním moderných medicínskych technológií. V USA neexistuje univerzálny zdravotný systém zabezpečujúci starostlivosť pre všetkých obyvateľov. Niektoré štáty však v minulosti vyvíjali iniciatívu smerom k univerzálnemu systému, napríklad zavedením povinného zdravotného poistenia, ktoré chudobným dotuje štát. Ide hlavne o štáty [[Minnesota]] a [[Massachusetts]]. Vláda USA financuje z daní zdravotnú starostlivosť pre približne 28% obyvateľov, a to najmä pre ľudí nad 65 rokov a zdravotne postihnutých (''Medicare''), chudobných (''Medicaid''), pre deti z rodín s nízkym príjmom (''Children’s Health Insurance Program''), ako aj pre vojenských veteránov (''Veterans Health Administration'') a ľudí v aktívnej vojenskej službe (''Tricare''). Vláda tiež financuje kliniky poskytujúce predpôrodnú starostlivosť a spolu s charitatívnymi organizáciami aj väčšinu [[hospic]]ov starajúcich sa o ľudí, ktorých očakávaná dĺžka dožitia je do šesť mesiacov. Podiel verejných výdavkov na celkových výdavkoch na zdravotníctvo dlhodobo stúpa. V porovnaní s väčšinou iných štátov OECD vláda USA nereguluje ceny liekov, dôsledkom čoho sú najmä ceny originálnych liekov podstatne vyššie. Vznikajú tak priaznivé podmienky pre vývoj nových liekov, z čoho profitujú aj iné štáty. Značná časť výdavkov na zdravotníctvo v USA smeruje do výskumu. Väčšinu (hlavne aplikovaného) výskumu financujú súkromné ziskové firmy, pričom vláda sa orientuje najmä na základný výskum. Verejná diskusia sa týka hlavne problému rýchlo rastúcich nákladov, nerovného prístupu k zdravotnej starostlivosti a nárastu počtu nepoistených, resp. nedostatočne poistených Američanov. K najviac diskutovaným riešeniam patria rôzne možnosti zavedenia univerzálneho zdravotného systému.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = USA | url = http://www.i-health.sk/132_usa | vydavateľ = i-health.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Zdravotné poistenie ==== [[Zdravotné poistenie]] je v USA záležitosťou každého jedinca a zatiaľ nie je povinné. Poisťovne sú zároveň súkromnými firmami, pričom výška poistenia sa neodvíja od výšky príjmu, ale je rozdelená podľa veku, prekonaných chorôb atď. To znamená, že mnoho ľudí z rodín s nízkymi príjmami si nemôže dovoliť platiť poistenie. Ľudia bez poistenia dostávajú v porovnaní s poistenými podstatne menej kvalitnú starostlivosť, pokiaľ si ju nedokážu priamo zaplatiť. Zo štatistiky ''National Center for Health Statistics'' z roku 2012 vyplýva, že 45,5 miliónov (teda 14,7%) osôb bolo nepoistených v čase rozhovoru, pričom 57,7 miliónov (18,6%) nebolo poistených aspoň časť roka predchádzajúcemu interview, z toho 34,1 miliónov nebolo poistených viac ako rok. Z celkového počtu bolo nepoistených 4,9 miliónov (6,6%) detí do 18 rokov. Zo štatistiky tiež vyplýva, že počet ľudí, ktorí si neplatia zdravotné poistenie, mierne klesá a približne 10% neplatičov nepochádza z rodín s nízkymi príjmami. Reforma zvaná [[Patient Protection and Affordable Care Act|Obamacare]] (''Patient Protection and Affordable Care Act''), z roku 2010, reguluje prístup k zdravotnému poisteniu. Zmyslom zákona je zvýšiť dostupnosť zdravotného poistenia pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Zákon okrem iného zakazuje firmám, ktoré zabezpečujú zdravotné poistenie, akúkoľvek diskrimináciu – posudzovať výšku zdravotnej poistky klienta podľa jeho predchádzajúceho zdravotného stavu či na základe pohlavia, ako bolo doteraz bežné, a preto bolo zdravotné poistenie v podstate nedostupné pre vážne chorých a sociálne slabších občanov. Plánovaný počet novopoistených sa podarilo dosiahnuť v roku 2014. Zákon spôsobil výrazné zníženie počtu osôb bez zdravotného poistenia. Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (''Centers for Disease Control and Prevention'') uvádza, že percento osôb bez zdravotného poistenia kleslo z 16% v roku 2010 na 8,9% v júni 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lack of health insurance coverage and type of coverage | url = https://www.cdc.gov/nchs/data/nhis/earlyrelease/earlyrelease201611_01.pdf | vydavateľ = cdc.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Chudoba === [[Súbor:Shootout2016.jpg|thumb|Scéna z prestrelky [[Chicago Police Department]] s ozbrojeným podozrivým v Homan Square]] Štúdia [[Organizácia Spojených národov|OSN]] z mája 2018 konštatovala, že 40 miliónov Američanov žije v chudobe a 5 miliónov žije v podmienkach [[rozvojová krajina|tretieho sveta]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Lynda Kinkade, CNN | odkaz na autora = | titul = America's poor becoming more destitute under Trump, UN report says | url = https://edition.cnn.com/2018/06/22/us/america-poverty-un-report/index.html | vydavateľ = edition.cnn.com | dátum vydania = 2018-06-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mackinnon | meno = Amy | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Gramer | meno2 = Robbie | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Ostrovsky | meno3 = Simon | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Internal Documents Show How Trump Administration Misled Public on Poverty | url = https://foreignpolicy.com/2018/08/02/internal-documents-show-how-trump-administration-state-department-misled-public-on-poverty/ | vydavateľ = foreignpolicy.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa údajov americkej národnej koalície proti [[bezdomovec|bezdomovectvu]] z roku 2009 má 44% bezdomovcov prácu a napriek tomu nedokážu uniknúť bezdomovectvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Employment and Homelessness | url = http://nationalhomeless.org/factsheets/employment.html | vydavateľ = nationalhomeless.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190417190341/http://www.nationalhomeless.org/factsheets/employment.html | dátum archivácie = 2019-04-17 }}</ref> === Kriminalita === V USA je kriminalita relatívne vyššia ako v Európe (v roku 2013 bolo 4,3 vraždy na 100 000 obyvateľov za rok), ale veľmi sa líši podľa štátu a mesta. Nebezpečné sú najmä [[geto|getá]] obývané mestskou chudobou. Mesto s najvyššou mierou kriminality je [[Detroit]], kde je ukazovateľ vrážd na približne desaťnásobku amerického priemeru. === Sídla === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = San antonio blue hour.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[San Antonio (Texas)|San Antonio]] | obrázok2 = Moonrise at sunset, San Diego Harbor (52560139271).jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]] | obrázok3 = Dallas-Reunion.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Dallas]] | obrázok4 = Valencia Hotel, Santana Row (cropped).jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[San José (Kalifornia)|San José]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Spojených štátoch podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo [[sčítanie obyvateľstva Spojených štátov v roku 2020|sčítania obyvateľstva v roku 2020]]). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. <center> {| class="wikitable" ! rowspan="23" |[[Súbor:View of Empire State Building from Rockefeller Center New York City dllu.jpg|165x165bod]]<br />[[New York (mesto)|New York]]<br />[[Súbor:Echo Park Lake.jpg|165x165bod]]<br />[[Los Angeles]]<br />[[Súbor:Chicago-00.jpg|165x165bod]]<br />[[Chicago]] !Poradie !Mesto !Štát !Počet obyvateľov !Región ! rowspan="23" |[[Súbor:Downtown Houston from Downtown Aquarium 2.JPG|165x165bod]]<br />[[Houston]]<br />[[Súbor:Downtown Phoenix Aerial Looking Northeast.jpg|165x165bod]]<br />[[Phoenix (Arizona)|Phoenix]]<br />[[Súbor:View of Center City.jpg|165x165bod]]<br />[[Philadelphia]] |- | 1 | [[New York (mesto)|New York]] | [[New York (štát USA)|New York]] | 8 804 190 | [[Northeast (USA)|Northeast]] |- | 2 | [[Los Angeles]] | [[Kalifornia]] | 3 898 747 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 3 | [[Chicago]] | [[Illinois]] | 2 746 388 | [[Midwest (USA)|Midwest]] |- | 4 | [[Houston]] | [[Texas]] | 2 304 580 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 5 | [[Phoenix (Arizona)|Phoenix]] | [[Arizona]] | 1 608 139 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 6 | [[Philadelphia]] | [[Pensylvánia]] | 1 603 797 | [[Northeast (USA)|Northeast]] |- | 7 | [[San Antonio (Texas)|San Antonio]] | [[Texas]] | 1 434 625 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 8 | [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]] | [[Kalifornia]] | 1 386 932 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 9 | [[Dallas]] | [[Texas]] | 1 304 379 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 10 | [[San José (Kalifornia)|San José]] | [[Kalifornia]] | 1 013 240 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 11 | [[Austin (Texas)|Austin]] | [[Texas]] | 961 855 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 12 | [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] | [[Florida]] | 949 611 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 13 | [[Fort Worth]] | [[Texas]] | 918 915 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 14 | [[Columbus (Ohio)|Columbus]] | [[Ohio]] | 905 748 | [[Midwest (USA)|Midwest]] |- | 15 | [[Indianapolis]] | [[Indiana]] | 887 642 | [[Midwest (USA)|Midwest]] |- | 16 | [[Charlotte (Severná Karolína)|Charlotte]] | [[Severná Karolína]] | 874 579 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 17 | [[San Francisco]] | [[Kalifornia]] | 873 965 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 18 | [[Seattle]] | [[Washington (štát USA)|Washington]] | 737 015 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 19 | [[Denver]] | [[Colorado (štát USA)|Colorado]] | 715 522 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 20 | [[Washington, D. C.]] | [[Federálny dištrikt Kolumbia]] | 689 545 | [[Juh (USA)|Juh]] |} </center> == Politika == === Štátne zriadenie === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = United States Capitol west front edit2.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = Budova [[Kapitol (sídlo kongresu)|Kapitolu]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]], miesto zasadania [[Kongres Spojených štátov|Kongresu Spojených štátov]] | obrázok2 = White House north and south sides.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[Biely dom]], sídlo a pracovisko [[prezident Spojených štátov|prezidenta Spojených štátov]] | obrázok3 = Panorama of United States Supreme Court Building at Dusk.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = Budova [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu Spojených štátov]] }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Official Presidential Portrait of President Donald J. Trump (2025).jpg | šírka1 = 135 | popis1 = [[Donald Trump]], 47. [[prezident Spojených štátov]] od 20. januára 2025 | obrázok2 = March 2026 Official Vice Presidential Portrait of JD Vance (cropped).jpg | šírka2 = 133 | popis2 = [[JD Vance]], 50. [[viceprezident Spojených štátov]] od 20. januára 2025 }} [[Súbor:Second cabinet of Donald Trump in August 2025.jpg|thumb|Prezident Trump so svojím vládnym kabinetom v Oválnej pracovni [[Biely dom|Bieleho domu]]]] Spojené štáty sú najstaršou [[federácia|federáciou]] sveta. Ide o [[prezidentská republika|prezidentskú republiku]] a zastupiteľskú [[demokracia|demokraciu]], fungujúcu prostredníctvom kongresového systému definovaného [[Ústava Spojených štátov|ústavou]] nahrádzajúcou pôvodnú ústavu, tzv. [[Články Konfederácie]] (''Articles of Confederation'') platné medzi rokmi [[1781]] – [[1788]]. Územie tak patrí pod troje orgány – na federálnej, štátnej a miestnej úrovni, hoci mnohé oblasti sú spravované viac miestnymi správami, napríklad aj okresnými alebo metropolitnými orgánmi. Všetky tieto správne orgány sú volené voličmi v tajných voľbách alebo menované zástupcami volenými voličmi. Štátna správa sa na federálnej úrovni skladá z troch zložiek: * '''[[zákonodarná moc|zákonodarné]]:''' [[Kongres Spojených štátov|kongres]] (''Congress'') skladajúci sa zo [[Senát Spojených štátov|senátu]] (''Senate'') a [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|snemovne reprezentantov]] (''House of Representatives'') určujúci federálne zákony, vyhlasujúci vojny, povoľujúci medzinárodné dohody a federálny rozpočet. * '''[[výkonná moc|výkonné]]:''' [[prezident Spojených štátov|prezident]] so schválením senátu poverujúci [[Federálna vláda Spojených štátov|vládu]] a ďalších úradníkov, spravujúci federálne právo, vetujúci návrhy zákonov a veliaci [[United States Armed Forces|ozbrojeným silám]]. * '''[[súdna moc|súdne]]:''' [[Najvyšší súd Spojených štátov|najvyšší súd]] a nižšie postavené federálne súdy menované prezidentom so zvolením senátu, ktoré vykladajú právo a určujú platnosť zákonov podľa ústavy. [[Kongres Spojených štátov]] je dvojkomorovým parlamentom. [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|snemovňa reprezentantov]] má 435 členov po dva roky reprezentujúcich takzvané „kongresové okresy“. Pomer počtu zástupcov z každého štátu sa každý desiaty rok mení podľa vývoja počtu obyvateľov. Každému štátu je však zabezpečený najmenej jeden zástupca, ktorého má v súčasnosti sedem štátov. Najľudnatejší štát, [[Kalifornia]], ich má 53. Každý štát má dvoch senátorov volených na šesťročné volebné obdobie. Každý druhý rok je volená tretina komory, zatiaľ čo snemovňa reprezentantov je každý druhý rok volená celá. Senátori teda majú šesťročné volebné obdobie a kongresmani dvojročné. Voľba kongresmanov i senátorov nie je špecifikovaná ústavou a je tak ponechaná na štátoch, ale väčšinou sa do oboch komôr volí pomocou [[systém relatívnej väčšiny|systému prvého v cieli]] (''First-past-the-post voting''). [[Ústava Spojených štátov]] je najvyšším zákonným dokumentom amerického právneho systému. Je [[spoločenská zmluva (štát)|spoločenskou zmluvou]] upravujúcou fungovanie spoločnosti pomocou zvolenej vlády. Všetky zákony i postupy štátov a federálnej vlády môžu byť predmetom skúmania a ak sa zistí, že nie sú v zhode s ústavou, sú zrušené. Ústava je živým dokumentom, ktorý môže byť doplnený niekoľkými rôznymi spôsobmi. Všetky z nich však vyžadujú súhlas aspoň prevažnej väčšiny štátov. Ústava tak bola od času svojho vzniku zmenená, resp. doplnená, 27 krát, naposledy v roku [[1992]]. Ústava zahŕňa ustanovenie „zachovať slobodu“, základné práva podľa [[Listina práv (USA)|Listiny práv]] (''Bill of Rights'') a dodatky ústavy, medzi ktoré patrí [[sloboda slova]], [[náboženská sloboda|sloboda vyznania]] a [[sloboda tlače]], právo na spravodlivý proces, právo držať a nosiť zbraň, [[volebné právo|všeobecné volebné právo]], a [[vlastníctvo (všeobecne)|vlastnícke právo]]. Zároveň všetkým štátom zaručuje republikánske zriadenie. === Politický systém === Politický systém Spojených štátov je väčšinový. K americkej politickej kultúre patrí veľká súperivosť medzi dvoma najväčšími stranami a vysoký podiel verejnosti v politike. Americkej politike dominujú dve najväčšie strany – [[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]] a [[Republikánska strana (USA)|Republikánska strana]]. Členovia týchto dvoch strán držia prevažnú väčšinu volených úradov v celej krajine na federálnej, štátnej a miestnej úrovni. Nezávislí alebo kandidáti menších strán bývajú najúspešnejší prevažne len vo voľbách do miestnych zastupiteľstiev, hoci niekoľko nezávislých senátorov má svoje kreslá aj v senáte. V americkej politickej kultúre sa Demokratická strana vníma ako „[[politický stred|stredová]] až [[stredoľavica|stredoľavicová]]“ alebo [[liberalizmus|liberálna]] a Republikánska strana ako „[[pravica (politika)|pravicová]]“ alebo [[konzervativizmus|konzervatívna]]. Veľkosť oboch strán však spôsobuje značné rozdiely aj vo vnútri samotných strán. Od roku [[2025]] je [[prezident Spojených štátov|prezidentom Spojených štátov]] republikán [[Donald Trump]]. === Popredné politické strany === * [[Súbor:US Democratic Party 2025 logo (positive).svg|66px]] '''[[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]]''' (''Democratic Party'') – väčšinovou ideológiou strany je [[liberalizmus]],<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Grigsby | meno = Ellen | autor = | odkaz na autora = | titul = Analyzing Politics | vydanie = | vydavateľ = Cengage Learning | miesto = Boston, Massachusetts, USA | rok = 2008 | počet strán = 384 | url = | isbn = 978-0-495-50112-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> pričom frakcie sa hlásia aj k [[progresivizmus|progresivizmu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stein | meno = Letitia | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Cornwell | meno2 = Susan | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Tanfani | meno3 = Joseph | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Inside the progressive movement roiling the Democratic Party | url = https://www.reuters.com/article/us-usa-election-progressives-specialrepo/inside-the-progressive-movement-roiling-the-democratic-party-idUSKCN1L81GI | url archívu = https://web.archive.org/web/20220613163545/https://www.reuters.com/article/us-usa-election-progressives-specialrepo/inside-the-progressive-movement-roiling-the-democratic-party-idUSKCN1L81GI | vydavateľ = reuters.com | miesto = | dátum vydania = 2018-08-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | dátum archivácie = 2022-06-13 | jazyk = }}</ref> V politickom spektre má pozíciu v [[politický stred|strede]] až [[stredoľavica|ľavom strede]]. Strana je najsilnejšia vo veľkých [[mesto (všeobecne)|mestách]], [[metropolitná oblasť|metropolitných oblastiach]] a v niektorých [[predmestie|predmestiach]] či menších [[univerzita|univerzitných]] mestách. Dôležitú časť jej voličov tvoria mladší voliči, [[žena|ženy]], [[Afroameričania]], [[ireligiozita|sekulárni]] voliči, [[rodinný stav|slobodní]] ľudia, [[LGBT|LGBTQ]] osoby a časť [[vysoká škola|vysokoškolsky]] vzdelaných voličov (najmä tých s [[akademický titul|akademickým titulom]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nadeem | meno = Reem | autor = | odkaz na autora = | titul = Changing Partisan Coalitions in a Politically Divided Nation | url = https://www.pewresearch.org/politics/2024/04/09/changing-partisan-coalitions-in-a-politically-divided-nation/ | vydavateľ = pewresearch.org | miesto = | dátum vydania = 2024-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}</ref> V sociálnych otázkach sa zasadzuje za [[Interrupcia a právo#Právna úprava interrupcií v USA|právo na potrat]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Traister | meno = Rebecca | autor = | odkaz na autora = | titul = Abortion Wins Elections | url = https://www.thecut.com/article/abortion-democratic-party-2024-elections.html | vydavateľ = thecut.com | miesto = | dátum vydania = 2023-03-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}</ref> [[regulácia strelných zbraní|reguláciu strelných zbraní]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hutchinson | meno = Bill | autor = | odkaz na autora = | titul = Gun violence among top issues in DNC Platform | url = https://abcnews.com/US/gun-violence-top-issues-dnc-platform/story?id=112955833 | vydavateľ = abcnews.com | miesto = | dátum vydania = 2024-08-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}</ref> [[situácia LGBTQ osôb v Spojených štátoch|práva LGBTQ osôb]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Migdon | meno = Brooke | autor = | odkaz na autora = | titul = Democrats reintroduce Equality Act amid Pride Month | url = https://thehill.com/blogs/blog-briefing-room/4060836-democrats-reintroduce-equality-act-amid-pride-month/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20250304004229/https://thehill.com/blogs/blog-briefing-room/4060836-democrats-reintroduce-equality-act-amid-pride-month/ | vydavateľ = thehill.com | miesto = | dátum vydania = 2023-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | dátum archivácie = 2025-03-04 | jazyk = }}</ref> opatrenia proti [[klimatické zmeny|zmene klímy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Democrats | url = https://democrats.org/where-we-stand/party-platform/combating-the-climate-crisis-and-pursuing-environmental-justice/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20240717200005/https://democrats.org/where-we-stand/party-platform/combating-the-climate-crisis-and-pursuing-environmental-justice/ | vydavateľ = democrats.org | miesto = | dátum vydania = 2020-08-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | dátum archivácie = 2024-07-17 | jazyk = }}</ref> a [[legálnosť marihuany v Spojených štátoch|legalizáciu]] [[marihuana|marihuany]]. V ekonomických otázkach strana podporuje [[reforma zdravotníctva v Spojených štátoch|reformu zdravotníctva]], [[nemocenská dovolenka|platenú nemocenskú dovolenku]], [[rodičovská dovolenka|platenú rodičovskú dovolenku]] a zameriava sa na podporu [[odbory|odborov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = POLITICO Politico Logo | url = https://www.politico.com/news/2022/08/12/a-bittersweet-health-care-win-for-democrats-00051264 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230407081105/https://www.politico.com/news/2022/08/12/a-bittersweet-health-care-win-for-democrats-00051264 | vydavateľ = politico.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | dátum archivácie = 2023-04-07 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Democrat vs. Democrat: How Health Care Is Dividing the Party | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2019/06/28/health/democratic-debate-healthcare.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2019-06-28 | dátum prístupu = 2026-02-20 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Paid leave support up ahead of ’24 | url = https://www.politico.com/newsletters/weekly-shift/2023/11/27/support-for-paid-leave-hits-historic-high-00128648 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250625065517/https://www.politico.com/newsletters/weekly-shift/2023/11/27/support-for-paid-leave-hits-historic-high-00128648 | vydavateľ = politico.com | miesto = | dátum vydania = 11/27/2023 10:00 AM EST | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | dátum archivácie = 2025-06-25 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A Mixed Economy: The Role of the Market | url = https://www.thoughtco.com/overview-of-a-mixed-economy-1147547 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170524222737/https://www.thoughtco.com/overview-of-a-mixed-economy-1147547 | vydavateľ = thoughtco.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | dátum archivácie = 2017-05-24 | jazyk = }}</ref> V zahraničnej politike strana podporuje [[liberálny internacionalizmus]] a pomoc [[Ukrajina|Ukrajine]], ako aj tvrdší postoj voči [[Čína|Číne]] a [[Rusko|Rusku]]. * [[Súbor:GOP logo (positive).svg|66px]] '''[[Republikánska strana (USA)|Republikánska strana]]''' (''Republican Party'') – strana sa uchyľuje prevažne k [[pravicový populizmus|pravicovému populizmu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trump's takeover: In a redefined GOP, populism and a new coalition. Goodbye, old guard | url = https://eu.usatoday.com/story/news/politics/elections/2024/07/16/donald-trump-takeover-populism-and-a-new-coalition-reign-in-new-gop/74367458007/ | vydavateľ = eu.usatoday.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-22 | jazyk = }}</ref> a [[konzervativizmus|konzervativizmu]]. Frakcie strany sa tiež hlásia ku [[kresťanská pravica|kresťanskej pravici]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Inclusion-Moderation Thesis: The U.S. Republican Party and the Christian Right | url = https://oxfordre.com/politics/abstract/10.1093/acrefore/9780190228637.001.0001/acrefore-9780190228637-e-665 | vydavateľ = oxfordre.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[pravica (politika)|pravicovému]] [[libertarianizmus|libertarianizmu]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Miller | meno = Wilbur R. | autor = | odkaz na autora = | titul = The Social History of Crime and Punishment in America: A-De | vydanie = | vydavateľ = SAGE | miesto = Thousand Oaks, Kalifornia | rok = 2012 | počet strán = 2606 | url = | isbn = 978-1-4129-8876-6 | kapitola = Libertarianism | strany = 1006 – 1007 | jazyk = }}</ref> Pozícia strany je v pravej časti spektra. Najväčšiu podporu má od voličov vo [[vidiek|vidieckych]] oblastiach a menších mestách, pričom časť voličov tvoria aj predmestia mimo veľkých [[metropola|metropol]] a niektoré [[Midwest (USA)|stredozápadné]] mestské [[aglomerácia|aglomerácie]]. Medzi jej voličmi sa tradične udržiava výrazná opora u [[europoidná rasa|bielych]] [[muž]]ov naprieč všetkými úrovňami vzdelania vrátane vysokoškolského, [[evanjelikálne hnutie|evanjelikálnych kresťanov]], [[senior]]ov a mužov, zatiaľ čo medzi voličmi bez vysokoškolského vzdelania získava strana podporu aj u niektorých [[národnostná menšina|etnických menšín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Steve Kornacki: White men, white women and the gap within the gender gap | url = https://www.nbcnews.com/politics/elections/steve-kornacki-white-men-white-women-gap-gender-gap-rcna196791 | vydavateľ = nbcnews.com | miesto = | dátum vydania = 2025-03-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}</ref> V ekonomických otázkach si strana od svojho vzniku zachováva [[kapitalizmus|prokapitalistický]] postoj. V súčasnosti podporuje Trumpovu [[merkantilizmus|merkantilistickú]] politiku,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trump’s aggressive push to roll back globalisation | url = https://www.ft.com/content/ed994477-a23a-4f48-9019-917b5dc51041 | vydavateľ = ft.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Return of National Self-Sufficiency? Excavating Autarkic Thought in a De-Globalizing Era | url = https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7928914/ | vydavateľ = pmc.ncbi.nlm.nih.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}</ref> vrátane dovozných [[clo|ciel]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lotz | meno = Avery | autor = | odkaz na autora = | titul = Republicans favor Trump tariffs despite anticipated price hikes: poll | url = https://www.axios.com/2025/03/06/trump-tariffs-poll-republicans-china-mexico-canada | vydavateľ = axios.com | miesto = | dátum vydania = 2025-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}</ref> na všetky krajiny v najvyššej výške na svete,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = To Trump, Tariffs Are Not a Means but an End | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2025/02/01/us/politics/trump-tariffs-goal.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2025-02-01 | dátum prístupu = 2026-02-20 }}</ref> pričom sa stavia proti [[globalizácia|globalizácii]] a [[voľný obchod|voľnému obchodu]]. Podporuje tiež nízke dane z príjmu a dereguláciu, pričom sa stavia proti odborom, [[verejné zdravotné poistenie|verejnému zdravotnému poisteniu]] a [[jednotná zdravotná starostlivosť|jednotnej zdravotnej starostlivosti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poll: Democrats Like Both the Public Option and Medicare-for-all, But Overall More People Support the Public Option, Including a Significant Share of Republicans | url = https://www.kff.org/affordable-care-act/poll-democrats-like-public-option-medicare-for-all-but-overall-more-people-support-public-option-including-significant-share-of-republicans/ | vydavateľ = kff.org | miesto = | dátum vydania = 2020-01-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}</ref> V sociálnych otázkach sa zasadzuje za obmedzenie potratov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Clear contrasts between the Democratic and Republican Parties’ positions on reproductive rights and health care | url = https://www.brookings.edu/articles/clear-contrasts-between-the-democratic-and-republican-parties-positions-on-reproductive-rights-and-health-care/ | vydavateľ = brookings.edu | miesto = | dátum vydania = 2024-09-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}</ref> a podporuje niektoré tvrdé politiky v oblasti [[právo a poriadok (politika)|boja proti zločinu]], ako je [[trest smrti]], ale je rozdelená v otázke zákazu [[rekreačné užívanie drog|rekreačného užívania]] [[droga (omamná látka)|drog]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Matthew D. Lassiter / Made by History | odkaz na autora = | titul = America’s War on Drugs Has Always Been Bipartisan—and Unwinnable | url = https://time.com/6340590/drug-war-politics-history/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20250225190430/https://time.com/6340590/drug-war-politics-history/ | vydavateľ = time.com | miesto = | dátum vydania = 2023-12-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | dátum archivácie = 2025-02-25 | jazyk = }}</ref> Podporuje vlastníctvo [[strelná zbraň|strelných zbraní]], [[zákon o strelných zbraniach v Spojených štátoch|uvoľnenie obmedzení týkajúcich sa strelných zbraní]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = What is the Republican Party's stance on guns? Here's what GOP politicians are saying | url = https://eu.usatoday.com/story/news/politics/elections/2024/10/04/republican-party-gun-control-rights-platform/75494948007/ | vydavateľ = eu.usatoday.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}</ref> a je proti [[právne postavenie transrodových osôb|právam]] [[transrodový človek|transrodových osôb]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = In State Capitals, Republicans Propose New Limits on Transgender Identity | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2025/01/18/us/republicans-state-limits-transgender-identity.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2025-01-18 | dátum prístupu = 2026-02-20 }}</ref> Názory na [[prisťahovalectvo]] sa v rámci strany líšia; vo všeobecnosti podporuje obmedzené legálne prisťahovalectvo, ale je silne za tvrdé zásahy proti [[nelegálne prisťahovalectvo|nelegálnej imigrácii]] a [[deportácia|deportáciu]] osôb bez trvalého právneho postavenia, ako sú prisťahovalci bez dokladov a osoby s dočasným chráneným štatútom. V zahraničnej politike strana väčšinou podporuje pomoc USA [[Izrael]]u, ale je rozdelená v otázke pomoci Ukrajine a zlepšovania vzťahov s Ruskom, pričom vzostup Trumpa posilnil [[izolacionizmus|izolacionistické]] frakcie v zahraničnej politike. === Administratívne členenie === {{Hlavný článok|Administratívne členenie Spojených štátov}} [[Súbor:United States (+overseas), administrative divisions - en - colored (zoom).svg|thumb|Územia Spojených štátov]] Samotné Spojené štáty sa skladajú z: * 50 [[štát (Spojené štáty)|štátov]] (''state''/pl. ''states'') * jedného federálneho dištriktu ([[Washington, D. C.|Dištrikt Kolumbia]], v ktorom leží federálne hlavné mesto Washington, patrí priamo pod jurisdikciu kongresu, nepatrí pod žiadny štát a oficiálne nie je štátom, aj keď býva medzi štáty často zaraďovaný) * [[indiánska rezervácia|indiánskych rezervácií]] (postavenie sporné) a * atolu [[atol Palmyra|Palmyra]] Sekundárne k USA patria aj ostatné ostrovné územia. [[Súbor:Map of USA States with names white.svg|center|650px]] === Najznámejšie organizácie === [[Súbor:Aerial view of the Central Intelligence Agency headquarters, Langley, Virginia - Corrected and Cropped.jpg|thumb|Sídlo [[Central Intelligence Agency|CIA]] v [[Langley (Virgínia)|Langley]] vo [[Virgínia|Virgínii]]]] [[Súbor:Kennedy Space Center (35794969520).jpg|thumb|Logo [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisko]] na [[Florida|Floride]]]] ==== Vládne ==== * [[Súbor:Seal of the Central Intelligence Agency.svg|22px]] '''[[Central Intelligence Agency|CIA]]''' (''Central Intelligence Agency'') – ústredná civilná [[tajná služba|spravodajská služba]], ktorej úlohou je špionáž, získavanie a analyzovanie informácií o zahraničných vládach, spolkoch a spoločenských skupinách. * [[Súbor:Seal of the Federal Bureau of Investigation.svg|22px]] '''[[Federal Bureau of Investigation|FBI]]''' (''Federal Bureau of Investigation'') – vyšetrovací orgán [[Ministerstvo spravodlivosti Spojených štátov|amerického ministerstva spravodlivosti]], ktorý pôsobí ako federálny vyšetrovací úrad trestnej činnosti, aj ako kontrarozviedna služba. FBI vyšetruje zločiny, ktoré sú buď spáchané v niekoľkých štátoch USA naraz alebo ktoré sú zvlášť závažné. * [[Súbor:NASA seal.svg|22px]] '''[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]''' (''National Aeronautics and Space Administration'') – vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti [[letectvo|letectva]]. * [[Súbor:Seal of the U.S. National Security Agency.svg|22px]] '''[[National Security Agency|NSA]]''' (''National Security Agency'') – považovaná za najväčšiu informačno-bezpečnostnú službu USA. Zodpovedá za zhromažďovanie a analýzu cudzích komunikačných prostriedkov a taktiež za bezpečnosť komunikácie vlády a prezidenta Spojených štátov voči prípadným podobným pokusom iných štátov. * [[Súbor:Naval Criminal Investigative Service seal.png|22px]] '''[[Naval Criminal Investigative Service|NCIS]]''' (''Naval Criminal Investigative Service'') – civilná federálna agentúra, orgán činný v trestnom konaní (s prvkami [[tajná služba|spravodajskej služby]]) patriaci pod ''Department of the Navy'' (súčasť [[Ministerstvo obrany Spojených štátov|Ministerstva obrany Spojených štátov]]). Do jej kompetencie patrí vyšetrovanie trestných činov proti [[United States Navy|Vojenskému námorníctvu Spojených štátov]] (''United States Navy'') alebo [[United States Marine Corps|Zboru Námornej pechoty Spojených štátov]] (''United States Marine Corps''), ochrana pred cudzími spravodajskými službami, terorizmom a kyberkriminalitou namierenou proti ''Department of the Navy''. ==== Verejné ==== * '''[[National Rifle Association|NRA]]''' (''National Rifle Association'') – [[nezisková organizácia]] na ochranu občianskych práv, ktorá má za cieľ podporu civilného držania strelných zbraní na základe [[Druhý dodatok ústavy Spojených štátov|Druhého dodatku Ústavy Spojených štátov]]. === Oligarchia === Dve americké univerzity, [[Northwestern University]] a [[Princeton University]], vypracovali spoločnú štúdiu uverejnenú v roku 2014, v ktorej skúmali 1 779 politických zmien či návrhov z rokov 1981 až 2002. Zamerali sa na otázku zhody týchto zmien s verejnou mienkou ľudí, ktorí ich presadzovali. Touto štúdiou sa zistilo, že zatiaľ čo miera presadenia legislatívnych návrhov v prospech najbohatších 10% Američanov mala lineárnu závislosť na ich preferenciu, presadenie legislatívnych zmien v prospech priemerných Američanov bolo nezávislé na tom, ako veľmi si Američania dané zmeny želajú alebo ich potrebujú. Dochádza tak k tomu, že nie je uplatňovaná „vôľa ľudu“, ale vôľa niekoľkých málo elít a dá sa tak hovoriť o existencii [[oligarchia|oligarchie]] a neexistencii [[demokracia|demokracie]] v USA. Ekonomické elity a organizované skupiny, zastupujúce veľké záujmy biznisu, majú podstatný nezávislý vplyv na politiku Spojených štátov, zatiaľ čo záujmy priemerných občanov majú na presadenie politických zmien nepatrný alebo žiadny vplyv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The US is an oligarchy, study concludes | url = https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/northamerica/usa/10769041/The-US-is-an-oligarchy-study-concludes.html | vydavateľ = telegraph.co.uk | dátum vydania = 2014-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Study: US is an oligarchy, not a democracy | url = https://www.bbc.co.uk/news/blogs-echochambers-27074746 | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na začiatku roku 2017 bol tzv. index demokracie Spojených štátov ohodnotený hodnotou pod 8,0, čím sa podľa Ekonomickej spravodajskej jednotky (''Economist Intelligence Unit''), ktorá hodnotenie vykonávala, krajina presunula z kategórie „plná demokracia“ do kategórie „chybná demokracia“ – prvýkrát vo svojej histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chandran | meno = Nyshka | autor = | odkaz na autora = | titul = US is no longer a full democracy, EIU warns | url = https://www.cnbc.com/2017/01/25/us-is-no-longer-a-full-democracy-eiu-warns.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2017-01-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Ozbrojené sily === [[Súbor:US Global Military Presence.svg|thumb|left|250px|Americká vojenská prítomnosť vo svete]] [[Súbor:US Navy 060618-N-8492C-212 An Air Force B-2 bomber along with other aircrafts from the Air Force, Navy and Marine Corps fly over the Kitty Hawk, Ronald Reagan and Abraham Lincoln Carrier Strike groups.jpg|thumb|Úderné skupiny [[USS Kitty Hawk (CV-63)|USS ''Kitty Hawk'']], [[USS Ronald Reagan (CVN-76)|''Ronald Reagan'']] a [[USS Abraham Lincoln (CVN-72)|''Abraham Lincoln'']] s lietadlami [[United States Marine Corps Aviation|námornej pechoty]], [[United States Navy|vojenského námorníctva]] a [[United States Air Force|vojenského letectva]]]] [[United States Armed Forces|Ozbrojené sily Spojených štátov]] (''United States Armed Forces'') tvorí šesť zložiek: [[United States Army|armáda]], [[United States Air Force|vzdušné sily]], [[United States Navy|vojenské námorníctvo]], [[United States Marine Corps|námorná pechota]], [[United States Space Force|vesmírne sily]] a [[United States Coast Guard|pobrežná stráž]]. V súčasnosti sú najsilnejšou a technologicky najpokročilejšou bojovou silou, čo Spojeným štátom zabezpečuje postavenie [[superveľmoc]]i. K výzbroji amerických ozbrojených síl patria okrem iného [[tank (vozidlo)|tanky]] [[M1 Abrams|Abrams]], [[stealth]] lietadlá, [[lietadlová loď|lietadlové lode]] či [[jadrová ponorka|jadrové ponorky]]. Pokročilými technológiami disponujú aj výstroje a vybavenia peších i špeciálnych jednotiek. Americké ozbrojené sily sa zapojili do väčšiny hlavných [[vojna|vojenských konfliktov]] [[20. storočie|20. storočia]]. Pomohli poraziť Nemecko v oboch svetových vojnách. Operujú s najväčším rozpočtom na svete – na obranu vynakladajú približne 50% celkových svetových nákladov vojenstva, spolu so štátmi [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] je to 70%. Percento HDP amerických výdavkov na zbrojenie je však len o trochu vyššie než u štátov západnej Európy. Vysoké výdaje na obranu umožňujú Spojeným štátom rozvoj moderných technológií, napríklad [[stealth]] alebo [[mikrovlnné žiarenie|mikrovlnné]], [[zvuk|sonické]] a ULF (''Ultra low frequency'') zbrane, ktoré úspešne vyvíjajú predné americké korporácie, a tiež značná časť zbraní a munície z [[ochudobnený urán|ochudobneného uránu]]. Americké ozbrojené sily majú vysokú bojaschopnosť vďaka dlhoročným skúsenostiam s účasťou v ozbrojených konfliktoch a intervenciách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FROM WOUNDED KNEE TO SYRIA | url = https://sites.evergreen.edu/zoltan/interventions/ | vydavateľ = sites.evergreen.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súčasnosti disponujú základňami po celom svete. Od [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Japonsko|Japonsku]], od [[kórejská vojna|kórejskej vojny]] v [[Kórejská republika|Kórejskej republike]] a ďalších krajinách. Spojené štáty sú zakladajúcim a najsilnejším členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Americké ozbrojené sily sú subjektom s najväčším dopadom na znečistenie ovzdušia na svete a tiež najväčšou spotrebou [[ropa|ropy]] (podľa [[The World Factbook|CIA World Factbook]] je to 320 000 [[barel]]ov denne, čo je približne 15 krát viac než v období druhej svetovej vojny).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Top 5 facts on US Military Oil Consumption | url = https://www.newlaunches.com/archives/top_5_facts_on_us_military_oil_consumption.php | vydavateľ = newlaunches.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Emisie amerických ozbrojených síl navyše nie sú pripočítané k emisiám USA ani krajiny, na území ktorej operujú. Začiatkom 10. rokov 21. storočia Spojené štáty vojensky operovali podľa niektorých zdrojov vo viac ako stovke krajín sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = POSTURE STATEMENT OF ADMIRAL WILLIAM H. McRAVEN, USN COMMANDER, UNITED STATES SPECIAL OPERATIONS COMMAND BEFORE THE 112th CONGRESS SENATE ARMED SERVICES COMMITTEE | url = https://fas.org/irp/congress/2012_hr/030612mcraven.pdf | vydavateľ = fas.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190606202139/https://fas.org/irp/congress/2012_hr/030612mcraven.pdf | dátum archivácie = 2019-06-06 }}</ref> === Zahraničná politika === ==== Vývojové tendencie ==== [[Súbor:67º Período de Sesiones de la Asamblea General de Naciones Unidas (8020913157).jpg|thumb|Sídlo [[Organizácia Spojených národov|OSN]] na [[Manhattan]]e v [[New York (mesto)|New Yorku]]]] Spojené štáty v širokom meradle ovplyvňujú celosvetový ekonomický, politický a vojenský vývoj. Tento vplyv vyvoláva početné diskusie o ich zahraničnej politike po celom svete. Takmer všetky štáty majú vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] svoje veľvyslanectvá a mnoho z nich konzuláty po celej krajine. Avšak [[Irán]], [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severná Kórea]], [[Bhután]] a [[Sudán]] neudržujú so Spojenými štátmi diplomatické styky. Spojené štáty sú zakladajúcim členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN) so stálym zastúpením v [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rade OSN]] a právom [[veto|veta]]. Sú členom mnohých ďalších medzinárodných organizácií. Súčasnými spojencami USA sú [[Austrália (štát)|Austrália]], [[Izrael]], [[Japonsko]], [[Nový Zéland]] a štáty [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], z ktorých [[Spojené kráľovstvo]] má s USA ďalšie nadštandardné vzťahy. USA majú navyše úzke diplomatické, ekonomické a kultúrne vzťahy so štátmi, s ktorými susedia na súši, teda s [[Kanada|Kanadou]] a [[Mexiko]]m. Ako celok prešla zahraničná politika USA predovšetkým v [[20. storočie|20. storočí]] rozmanitým vývojom. [[Monroeova doktrína]] z roku [[1823]] definovala celú západnú pologuľu za sféru vplyvu Spojených štátov. Po víťaznej [[španielsko-americká vojna|španielsko-americkej vojne]] v roku [[1898]] Spojené štáty anektovali [[Havajská republika|Havaj]], [[Portoriko]] a [[Filipíny]]. Počas tzv. [[banánové vojny|banánových vojen]] v prvej polovici 20. storočia Spojené štáty intervenovali v niekoľkých krajinách [[Karibik]]u a [[Stredná Amerika|Strednej Ameriky]]. Na začiatku storočia bola snaha o [[izolacionizmus]] a neangažovanie sa mimo západnú pologuľu. Tento trend bol na čas prerušený počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], do ktorej sa USA zapojili v roku [[1917]] po potopení britského [[parník]]u [[Lusitania (parník)|''Lusitania'']] s Američanmi na palube. Po vojne sa odmietli zapojiť do [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] (predchodkyňa OSN) a pokračovali vo svojej politike z predvojnového obdobia, ktorú definitívne opustili po japonskom [[útok na Pearl Harbor|útoku na Pearl Harbor]] a vstupom USA do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Po skončení najväčšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách Spojené štáty pomáhali obnoviť [[západná Európa|západnú Európu]] prostredníctvom tzv. [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]] a snažili sa zabrániť celosvetovému rozmachu [[komunizmus|komunizmu]]. V rámci tohto boja USA podporovali aj rôzne nedemokratické vlády ([[Augusto Pinochet|Pinochet]], [[Suharto]], [[Ferdinand Marcos|Ferdinard Marcos]], [[Juan Perón|Perón]], [[Saddám Husajn|Husajn]], [[Jean-Claude Duvalier|Duvalier]], podpora [[operácia Condor|operácie Condor]]) či sa nepriamo podieľali na zvrhnutí vlád, ktoré odporovali ich záujmom ([[Muhammad Mosaddek|Mosaddek]] v [[Irán]]e, [[Jacobo Arbenz Guzmán|Arbenz]] v [[Guatemala (štát)|Guatemale]]), alebo sa o ich zvrhnutie snažili (podpora [[contras]] v [[Nikaragua|Nikarague]]). Po víťazstve v [[studená vojna|studenej vojne]] sa USA stali v podstate jedinou [[superveľmoc]]ou na svete. Táto ich pozícia však doznáva v posledných rokoch určitú premenu, najmä v súvislosti s komplikovanou situáciou na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v neposlednom rade s mocenským vzostupom [[Čína|Číny]], podporovaným jej rastúcim ekonomickým potenciálom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = WORLD | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/xx.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100105171656/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/xx.html | dátum archivácie = 2010-01-05 }}</ref> ==== Antiamerikanizmus ==== {{hlavný článok|Antiamerikanizmus}} [[Súbor:US Navy 030402-N-5362A-004 U.S. Army Sgt. Mark Phiffer stands guard duty near a burning oil well in the Rumaylah Oil Fields in Southern Iraq.jpg|thumb|Americkí vojaci strážia ropné polia v [[Rumajlá]] počas [[tretia vojna v Perzskom zálive|invázie do Iraku]] v roku 2003]] Vlády USA čelili po svete antipatiám mnohých občanov i štátov, ale aj protestom v samotných USA,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Reuters, iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Válku odmítlo v ulicích šest milionů lidí | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valku-odmitlo-v-ulicich-sest-milionu-lidi.A030215_195139_zahranicni_nad | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2003-02-16 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref> kvôli metódam boja proti [[terorizmus|teroristom]], medzi ktoré patrí zaobchádzanie s väzňami vo väzniciach [[Guantanamo Bay Naval Base|Guantánamo]] a [[Centrálna bagdadská väznica|Abú Ghrajb]], prevádzkovanie tajných väzníc [[Central Intelligence Agency|CIA]] mimo americké územie, v ktorých bolo povolené [[mučenie]] väzňov ([[Egypt]], [[Pakistan]], [[Poľsko]], [[Litva]] alebo [[Rumunsko]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Síť tajných věznic CIA: Thajsko, Rumunsko, Polsko, Litva, Egypt... | url = https://zahranicni.ihned.cz/c1-63251170-sit-tajnych-veznic-cia-thajsko-rumunsko-polsko-litva-egypt | vydavateľ = zahranicni.ihned.cz | dátum vydania = 2014-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> masové odpočúvanie svojich občanov aj spojencov ([[Patriot Act]], [[Echelon]] a odhalenie [[Edward Snowden|Edwarda Snowdena]] o činnosti [[National Security Agency|NSA]]),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Vysvětlete sledování Merkelové, chtějí Němci po USA. EK mluví o totalitě | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/odposlechy-merkelove-a-predvolani-americkeho-velvyslance.A131024_124356_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-10-24 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref> kvôli [[tretia vojna v Perzskom zálive|vojne v Iraku]], ktorá destabilizovala región a vyžiadala si veľké množstvo obetí (odhady sa pohybujú zhruba od 115 000 až do 461 000 mŕtvych od roku 2003),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Válka v Iráku má čtyřikrát víc obětí, než se uvádělo, spočítali akademici | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/blizky-a-stredni-vychod/316303-valka-v-iraku-ma-ctyrikrat-vic-obeti-nez-se-uvadelo-spocitali-akademici.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo z dôvodu [[vojenská intervencia v Líbyi v roku 2011|vojenskej intervencie v Líbyi]], ktorá sa po zvrhnutí líbyjského režimu prepadla do chaosu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chaos v Libyi je následek mé největší chyby, přiznal Obama | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/amerika/400150-chaos-v-libyi-je-nasledek-me-nejvetsi-chyby-priznal-obama.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kritizovaná je tiež úzka spolupráca s nedemokratickými režimami ako je [[Saudská Arábia]] a podpora [[vojenská intervencia v Jemene|vojenskej intervencie v Jemene]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trump jedná v Saúdské Arábii: Podepsány kontrakty za 350 miliard dolarů | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2125122-trump-jedna-v-saudske-arabii-podepsany-kontrakty-za-350-miliard-dolaru | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Konflikt, který „nikoho“ nezajímá. Saúdská Arábie pustoší Jemen hladomorem s tichou podporou Západu | url = https://wave.rozhlas.cz/konflikt-ktery-nikoho-nezajima-saudska-arabie-pustosi-jemen-hladomorem-s-tichou-6821621 | vydavateľ = wave.rozhlas.cz | dátum vydania = 2018-02-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Vzťahy s Čínou ==== [[Súbor:President Donald J. Trump visits China 2017 (38427499221).jpg|thumb|Prezident Spojených štátov [[Donald Trump]] s manželkou [[Melania Trumpová|Melaniou]] pri stretnutí s [[Čína|čínskym]] prezidentom [[Si Ťin-pching|Si Ťin-pchingom]] a jeho manželkou [[Pcheng Li-jüan]] počas oficiálnej návštevy Číny v roku 2017]] Stav vzťahov medzi USA a [[Čína|Čínou]] je jedným zo základných parametrov zahraničnej politiky. Americko-čínske vzťahy sa zlepšili v čase prezidentovania [[Richard Nixon|Richarda Nixona]], ktorý vykonal zásadný obrat tým, že uznal vládu v [[Peking]]u ako legitímnu vládu Číny. Došlo k uznaniu tzv. politiky jednej Číny a [[Taiwan]] bol nútený postúpiť svoje miesto v OSN Pekingu. V roku [[1996]] sa Čína pokúšala ovplyvniť [[Prezidentské voľby v USA v roku 1996|americké prezidentské voľby]] zasielaním finančných príspevkov na podporu kampane [[Bill Clinton|Billa Clintona]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chinese Embassy Role In Contributions Probed| url = https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/?destination=%2fwp-srv%2fpolitics%2fspecial%2fcampfin%2fstories%2fchina1.htm%3f | vydavateľ = washingtonpost.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FINDINGS LINK CLINTON ALLIES TO CHINESE INTELLIGENCE | url = https://www.washingtonpost.com/archive/politics/1998/02/10/findings-link-clinton-allies-to-chinese-intelligence/87265d5d-7452-41f2-ad2f-aa4abe7e579e/? | vydavateľ = washingtonpost.com | dátum vydania = 1998-02-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2016]] bola Čína ako vlastník amerických štátnych dlhopisov v hodnote 1,244 bilióna [[americký dolár|dolárov]] najväčším zahraničným veriteľom Spojených štátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 15 největších zahraničních věřitelů USA | url = https://www.investicniweb.cz/2016-5-18-15-nejvetsich-zahranicnich-veritelu-usa/ | vydavateľ = investicniweb.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> V čase vlády prezidentov [[George W. Bush|Georgea W. Busha]] a [[Barack Obama|Baracka Obamu]] sa začali prejavovať rozpory zapríčinené mocenským vzostupom Číny ako vážneho hráča v celosvetovom meradle, hlavne však v [[juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázii]]. Napätie medzi Čínou a Spojenými štátmi vystupňovali viaceré incidenty, napríklad [[haker]]ské útoky, vrátane krádeže osobných údajov 21,5 milióna zamestnancov amerických federálnych úradov v roku 2015,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kasík | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Čínští kyberzločinci ukradli miliony otisků prstů, tvrdí USA | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/usa-podezriva-cinu-z-odcizeni-miliony-otisku-prstu.A150923_193546_zahranicni_ale | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2015-09-23 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref> alebo budovanie [[umelý ostrov|umelých ostrovov]] v [[Juhočínske more|Juhočínskom mori]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sporná území "Bránit Číně v přístupu na umělé ostrovy povede k rozsáhlé válce!" | url = https://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/asie-a-oceanie/branit-cine-v-pristupu-na-umele-ostrovy-povede-k-rozsahle-valce_413508.html | vydavateľ = tyden.cz | dátum vydania = 2017-01-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ambície Číny sú umocnené jej rastúcou ekonomickou silou, ktorá sa prejavuje aj v obrovských každoročných prebytkoch Číny v jej obchode s USA. Podľa názoru amerických analytikov vykonáva Čína protekcionistickú obchodnú politiku pomocou umelo udržiavaného nízkeho výmenného kurzu čínskej meny a zároveň oveľa nižších miezd pracovníkov v čínskom priemysle, čím môže ponúkať svoj tovar v USA za veľmi nízke ceny a vytláčať tak domácich výrobcov. V roku 2017 dosiahol čínsky prebytok v obchode s USA 375 miliárd dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Trumps Amerikaner lassen China im Handelsstreit zappeln | url = https://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/trumps-amerikaner-lassen-china-im-handelsstreit-zappeln-15572659.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po nástupe [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] do funkcie amerického prezidenta v [[január]]i [[2017]] sa táto situácia premenila v konflikt, pričom USA zaviedli zvýšené colné sadzby na dovoz ocele a hliníka z Číny. Dňa [[2. máj]]a [[2018]] priletela do Pekingu americká delegácia, ku ktorej patrili minister financií [[Steven Mnuchin]], minister obchodu [[Wilbur Ross]] a poverenec pre obchodné záležitosti [[Robert Lighthizer]]. Informované kruhy vo Washingtone boli toho názoru, že cieľom tejto delegácie nebolo ihneď ukončiť spor s Čínou o obchodné záležitosti. == Ekonomika == {{hlavný článok|Hospodárstvo USA}} [[Súbor:New York Stock Exchange with Pride.jpg|thumb|Budova [[New York Stock Exchange]] na [[Wall Street]]]] Za menej ako 400 rokov sa Spojené štáty zmenili z divočiny obývanej Indiánmi na najmocnejšiu [[Priemysel|priemyselnú]] krajinu sveta. Dnes sú hospodársky najrozvinutejším štátom na Zemi. Vyrábajú štvrtinu hospodárskej produkcie sveta. Spojené štáty vynakladajú množstvo finančných prostriedkov na výskum nových spôsobov výroby a nových výrobkov. Po osamostatnení sa najrýchlejšie rozvíjal textilný a potravinársky priemysel. Postavenie transkontinentálnej železnice a dostatok nerastných surovín podnietili rozmach strojárskeho, oceliarskeho priemyslu a výroby elektrickej energie. Svetové vojny v 20. storočí neoslabili hospodárstvo USA, ale boli zdrojom rozmachu. USA tak posilnili svoj hospodársky a politický rast. Spojené štáty majú [[zmiešaná ekonomika|zmiešanú ekonomiku]]. K súčasným problémom americkej ekonomiky patrí štátny a verejný dlh, korporátne [[dlhopis (cenný papier)|dlhopisy]], hypotekárna kríza vyvolaná pádom cien nehnuteľností, nízke [[úrok]]y, výrazne negatívne saldo zahraničného obchodu a vzrastajúca [[inflácia (ekonomika)|inflácia]]. Najpoužívanejšou menou pre medzinárodné transakcie je [[americký dolár]]. Najvýznamnejšími obchodnými partnermi sú [[Čína]], [[Kanada]], [[Mexiko]], [[Japonsko]], [[Nemecko]], [[Kórejská republika]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]], [[India]] a [[Taliansko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Foreign Trade|url=https://www.census.gov/foreign-trade/statistics/highlights/top/top1812yr.html|vydavateľ=census.gov|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-05-03|miesto=|jazyk=}}</ref> === Poľnohospodárstvo === [[Súbor:Wheat harvest.jpg|náhľad|Žatva v regióne [[Palouse]] v severnej časti stredného [[Idaho|Idaha]]]] [[Poľnohospodárstvo]] tvorí len 1% [[hrubý národný dôchodok|hrubého národného produktu]], ale je vysoko výkonné a výraznou mierou sa podieľa na potravinovej bezpečnosti krajiny. Na území štátu sa pestujú všetky hospodárske plodiny mierneho a subtropického podnebia. Z hľadiska produkcie je významný stredozápad, ktorý tvorí [[Obilie|obilnicu]] krajiny. Florida je významný producent citrusových plodov, Kalifornia viniča. USA patria medzi najväčších producentov [[Bavlna|bavlny]], [[Kukurica|kukurice]], [[Zemiak|zemiakov]], [[Tabak (produkt)|tabaku]] a [[Sója|sóje]]. V Spojených štátoch sa pestujú aj [[Geneticky modifikovaný organizmus|geneticky modifikované plodiny]] (GMO), čo sa nestretáva v Európe s plným pochopením. Na severe a západe krajiny pretrváva chov hovädzieho dobytka. Okrem toho je v živočíšnej výrobe dôležitý chov hydiny, ošípaných a [[Rybolov|rybolov.]] === Priemysel === [[Priemysel]] sa zameriava na ťažbu fosílnych palív a železnej rudy. Nerastné suroviny spracúva hutnícky priemysel. Zastúpený je strojársky, drevársky, potravinársky a textilný priemysel. Spojené štáty majú najvyššiu spotrebu na svete, čo sa týka [[ropa|ropy]], [[zemný plyn|zemného plynu]], [[elektrická energia|elektriny]] a viacerých ďalších komodít. Zároveň sú najväčším svetovým producentom ropy a zemného plynu, ale všetku vlastnú produkciu spotrebujú a ešte musia dovážať. Významná je výroba civilných a vojenských lietadiel, [[kozmický priemysel]], ako aj výroba zbraní a iné. === Služby === V súčasnosti tvorí základ hospodárstva USA sektor služieb. V tomto sektore pracuje najviac ľudí a vytvorí sa väčšina hospodárskej produkcie. Mimoriadne dôležité sú [[bankovníctvo]], obchod. Celosvetový dosah má tvorba [[filmové dielo|filmov]], reklám, hudobná produkcia a [[telekomunikácie]]. Mnoho špičkových odborníkov pracuje vo sfére výroby [[softvér]]u, počítačových programov a hier. Globálny vplyv USA na svet možno badať pri presadzovaní sa firiem ako [[Microsoft Corporation|Microsoft]], [[IBM]], [[Coca-Cola]], [[Pepsi Cola|Pepsi]], [[McDonald’s]], [[General Motors]], [[Ford Motor Company|Ford]] a ďalších. V oblasti [[Silicon Valley]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] sídli tiež viacero moderných technologických firiem. Medzi najznámejšie hi-tech firmy patrí [[Google]], [[Amazon.com]], [[Facebook]], [[Apple]] a ďalšie. Medzi najväčšie obchodné odvetvia patrí [[maloobchod|maloobchodný]] a [[veľkoobchod|veľkoobchodný]] predaj, sektor (finančných, obchodných, zdravotníckych, sociálnych) služieb, proporcionálne vysoký podiel má aj veda a výskum alebo napríklad zábavný priemysel. USA sú tiež najvýznamnejším finančným trhom na svete, pričom [[New York Stock Exchange]] je najväčšou svetovou finančnou burzou podľa trhovej kapitalizácie. === Veda a technológie === [[Súbor:Edison and phonograph edit1.jpg|thumb|left|[[Thomas Alva Edison]] a jeho [[fonograf]], cca 1877]] [[Súbor:A Man on the Moon, AS11-40-5903 (cropped).jpg|thumb|[[kozmonaut|Astronaut]] [[Buzz Aldrin|Edwin „Buzz“ Aldrin]] na povrchu [[Mesiac]]a počas misie [[Apollo 11]], 20. júl 1969]] [[Súbor:Steve Jobs and Bill Gates (522695099).jpg|thumb|[[Steve Jobs]] (vľavo), spoluzakladateľ [[Apple]] a [[Bill Gates]] (vpravo), spoluzakladateľ [[Microsoft Corporation]]]] Za praotca americkej vedy sa považuje všestranný učenec [[Benjamin Franklin]]. Americká veda bola dlhé obdobie v tieni európskej, ale od konca [[19. storočie|19. storočia]] sa začala prudko rozvíjať. Symbolom tejto éry boli vynálezcovia ako [[Samuel Morse]] (elektrický [[telegraf]]) a [[Thomas Alva Edison]] ([[fonograf]]), alebo [[bratia Wrightovci]], projektanti a stavitelia prvého motorového [[lietadlo|lietadla]] a prvého riadeného letu so strojom ťažším ako vzduch, ale aj iných priekopníckych vynálezov v [[letectvo|letectve]]. Značnou posilou pre americkú vedu bola vlna vedeckých emigrantov v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]], ktorí utekali z Európy pred [[nacizmus|nacizmom]]. Patrili k nim aj ľudia ako [[Albert Einstein]], [[Albert Abraham Michelson]], [[Enrico Fermi]] alebo [[John von Neumann]], ktorí americkú vedu rýchlo vytiahli na špičkovú úroveň, podporovaní ekonomickou silou Ameriky. Symbolom tejto novej sily sa stal [[projekt Manhattan]] (riadený [[Robert Oppenheimer|Robertom Oppenheimerom]]), ktorý dal Spojeným štátom ako prvej krajine na svete [[atómová bomba|atómovú bombu]], [[program Apollo]], ktorý Američanov v roku [[1969]] priviedol ako prvých na [[Mesiac]] (v osobe [[Neil Armstrong|Neila Armstronga]] a [[Buzz Aldrin|Edwina „Buzza“ Aldrina]] počas misie [[Apollo 11]]), či masívny rozvoj [[elektronika|elektroniky]], [[počítač]]ov a digitálnych technológií, ktorého symbolom sa stalo [[Silicon Valley]], preslávené [[Kalifornia|kalifornské]] centrum inovácií, či [[ARPANET]], predchodca [[internet]]u, ktorý bol pôvodne vyvinutý pre [[United States Armed Forces|americké ozbrojené sily]]. Väčšina pilierov internetu – [[web search engine|vyhľadávač]] [[Google]], najväčšia [[sociálna sieť (internet)|sociálna sieť]] [[Facebook]], alebo internetová encyklopédia [[Wikipédia]] – vznikla v Spojených štátoch. Pýchou americkej vedy je tiež sieť univerzít, z ktorých niektoré patria k najprestížnejším na svete. Napríklad podľa rebríčkov kvality univerzít ''QS World University Ranking 2019'' bolo medzi prvými dvadsiatimi najlepšími univerzitami sveta jedenásť amerických: [[Massachusetts Institute of Technology]], [[Stanford University]], [[Harvard University]], [[California Institute of Technology]], [[University of Chicago]], [[Princeton University]], [[Cornell University]], [[Yale University]], [[Columbia University in the City of New York]], [[University of Pennsylvania]] a [[University of Michigan]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = QS World University Rankings® 2019 | url = https://www.topuniversities.com/university-rankings/world-university-rankings/2019 | vydavateľ = topuniversities.com | dátum vydania = 2018-05-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Harvard drží rekord v počte laureátov [[Nobelova cena|Nobelových cien]], s veľkým náskokom pred britskou [[University of Cambridge]]. Prvým rodeným Američanom, ktorý získal Nobelovu cenu za vedu, bol chemik [[Theodore William Richards]] v roku 1914. [[Linus Carl Pauling|Linus Pauling]] získal [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] aj [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu mieru]]. [[John Bardeen]] je jediným vedcom, ktorý získal Nobelovu cenu vo svojom odbore dvakrát. Jedna z nich bola za prielomový objav [[tranzistor (polovodičová súčiastka)|tranzistora]]. Jeden z významných objavov fyziky 20. storočia, že [[elektromagnetické žiarenie]] má vlnovú aj časticovú povahu, má na svojom konte [[Arthur Holly Compton]]. K ikonám americkej vedy patrí tiež vynálezca [[cyklotrón]]u [[Ernest Lawrence]], objaviteľ vakcíny proti [[detská obrna|detskej obrne]] [[Jonas Salk]], známy popularizátor vedy [[Richard Feynman]], spoluobjaviteľ [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] [[James Dewey Watson]], vynálezca [[myš (hardvér)|počítačovej myši]] [[Douglas Engelbart]] či astronómovia [[Edwin Hubble]] a [[Carl Sagan]]. Matematik [[Norbert Wiener]] založil [[kybernetika|kybernetiku]]. K najslávnejším americkým informatikom patrí [[Donald Ervin Knuth|Donald Knuth]], tvorcovia [[C (programovací jazyk)|programovacieho jazyka C]] [[Ken Thompson]] a [[Dennis Ritchie]], alebo „otec internetu“ [[Vinton Cerf]], ktorý vytvoril komunikačný protokol [[balík internetových protokolov|TCP/IP]], na ktorom je postavená celosvetová sieť. Piliere americkej filozofie a sociálnych vied stavali [[Henry David Thoreau]] či [[William James]], [[Charles Sanders Peirce]] a [[John Dewey]], najvýznamnejší predstavitelia amerického pragmatizmu, prvého rýdzo amerického filozofického smeru, ktorý hlboko ovplyvnil celú americkú spoločnosť. Veľmi vplyvnými autormi 20. storočia sa stali psychológovia [[Erich Fromm]], [[Abraham Harold Maslow|Abraham Maslow]], [[Carl Rogers]], [[John Broadus Watson|John Watson]], [[Edward Lee Thorndike|Edward Thorndike]] či najcitovanejší psychológ 20. storočia [[Burrhus Frederic Skinner]], sociológovia [[Erving Goffman]] a [[Talcott Parsons]], filozof vedy [[Thomas Samuel Kuhn|Thomas Kuhn]], rodová teoretička [[Judith Butler]], politickí filozofi [[John Rawls]], [[Samuel Phillips Huntington|Samuel Huntington]] (autor slávneho ''Stretu civilizácií'') a [[Francis Fukuyama]] (autor nemenej slávnej eseje ''Koniec dejín a posledný človek''), filozof jazyka [[Hilary Putnam]], zakladateľ [[sexuológia|sexuológie]] [[Alfred Kinsey]], antropológovia [[Margaret Meadová]] a [[Clifford Geertz]] či lingvista [[Noam Avram Chomsky|Noam Chomsky]]. Mimoriadne postavenie majú Američania v ekonómii. Od začiatku udeľovania [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelových cien za ekonómiu]] v roku 1969 bolo do roku 2018 len trinásť ročníkov, kedy cenu nepreberal niektorý z Američanov. Najväčší vplyv na spoločnosť mali z mnohých laureátov otec [[neoliberalizmus|neoliberalizmu]] [[Milton Friedman]], významní predstavitelia neokeynesiánskeho smeru [[Joseph Stiglitz]] a [[Paul Krugman]], predstaviteľ [[teória hier|teórie hier]] [[John Forbes Nash]], ktorého preslávil film ''Čistá duša'', a ktorý niesol pri bádaní bremeno paranoidnej [[psychóza|psychózy]], alebo [[Paul Samuelson]], z ktorého učebnice sa už mnoho rokov učia tisíce študentov ekonómie po celom svete. O obohatenie ekonómie analýzou netrhového správania usiloval [[Gary Becker]]. [[Herbert Simon]] sa snažil prepojiť ekonómiu s psychológiou. Tiež jediná žena, ktorá získala Nobelovu cenu za ekonómiu, je Američanka [[Elinor Ostromová]]. === Turizmus === [[Súbor:Mount Rushmore detail view (100MP).jpg|náhľad|vľavo|[[Mount Rushmore]]]] [[Súbor:GoldenGateBridge-001.jpg|náhľad|[[Golden Gate Bridge]]]] Medzi najvýznamnejšie centrá [[cestovný ruch|cestovného ruchu]] patria veľkomestá ([[New York (mesto)|New York]], [[Los Angeles]]). Množstvo turistov navštevuje [[národný park|národné parky]] ([[Yellowstonský národný park|Yellowstonský]], [[Yosemitský národný park|Yosemitský]], [[Národný park Sequoia|Sequoia]], [[Národný park Veľký kaňon|Grand Canyon]], [[Národný park Everglades|Everglades]], [[Národný park Redwood|Redwood]], [[Národný park Mammoth Cave|Mamutia jaskyňa]], [[Olympijský národný park|Olympic]], [[Národný park Great Smoky Mountains|Great Smoky Mountains]], [[Národný park Glacier (USA)|Glacier]], [[Národný park Carlsbad Caverns|Carlsbadske jaskyne]], [[Skalnaté hory]]). Najnavštevovanejšiu prírodnou pamiatkou sú [[Niagarské vodopády]], ktoré ležia na hraniciach s Kanadou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pět nejúžasnějších míst USA, která musíte vidět: Obří arizonská „podkova” a další lahůdky | url = https://www.novinky.cz/cestovani/exotika-amerika/421475-pet-nejuzasnejsich-mist-usa-ktera-musite-videt-obri-arizonska-podkova-a-dalsi-lahudky.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = BORGIS | dátum prístupu = 2019-06-16 }}</ref> v blízkosti amerického mesta Keyston v [[Južná Dakota|Južnej Dakote]] sa nachádza národný pamätník [[Mount Rushmore]], súsošie štyroch amerických prezidentov vytesané do skaly. Každoročne ho navštíví okolo dvoch miliónov turistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čtyři prezidenti za milión. Monument Mount Rushmore udivuje už osmé desetiletí | url = https://www.novinky.cz/cestovani/exotika-amerika/373913-ctyri-prezidenti-za-milion-monument-mount-rushmore-udivuje-uz-osme-desetileti.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = BORGIS | dátum prístupu = 2019-06-16 }}</ref> Mnohé atrakcie ponúka preslávený zábavný park [[Disneyland]]. Mnoho turistov chce vidieť aj centrum filmového priemyslu [[Hollywood]]. K najcennejším pamiatkám z predkolumbovskej histórie patrí [[Národný park Mesa Verde]], ktorý bol zapísaný aj na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO]]. Z neprírodných pamiatok sa na zoznam dostala aj budova [[Independence Hall]] vo [[Philadelphia|Philadelphii]], kde bola prijatá Deklarácia nezávislosti Spojených štátov, a [[Socha slobody]], ktorá sa stala nielen symbolov New Yorku, ale aj celých USA. K ďalším známym, ba ikonickým, stavbám patria [[Gateway Arch]] v [[St. Louis]], [[Golden Gate Bridge]] v San Franciscu, [[Empire State Building]] a nádražie [[Grand Central Terminal]] v New Yorku, [[Lincolnov pamätník]], [[Biely dom]] a [[Kapitol (sídlo kongresu)|Kapitol]] vo Washingtone, [[Millennium Park]] v Chicagu. [[Metropolitan Museum of Art|Metropolitné múzeum]] či [[Carnegie Hall]] v New Yorku patria k najnavštevovanejším kultúrnym inštitúciam. Mnoho turistov láka aj mesto hazardu [[Las Vegas]] (hlavne slávna [[Fontána Bellagio]]), prínirské letoviská na [[Florida|Floride]] (napr. [[Miami Beach]]) alebo v Kalifornii (napr. [[Santa Monica]] so slávnym mólom, v minulosti centrom americkej tanečnej kultúry). === Vízum a doklady totožnosti === Pre [[cestovanie]] do USA je potreba si zaobstarať [[Vízum|víza]]. Občan cudzieho štátu, ktorý chce vstúpiť na územie USA musí spravidla najprv získať americké vízum. Víza sú umiestnené v pase žiadateľa. Pas je cestovný doklad vydaný krajinou ktorým je žiadateľ občanom. Existuje niekoľko druhov víz. To, aký typ víz bude potrebný na cestu do USA určuje ciel návštevy a ostatné skutočnosti. Žiadateľ o víza bude musiet dokázať, že spľňa všetky stanovené kritéria pre vybraný typ víz. Základné a najbežnejšie úradné doklady, ktoré potvrdzujú totožnosť v USA sú [[cestovný pas]] a [[vodičský preukaz]], pretože v USA neexistuje [[občiansky preukaz]] tak ako v krajinách [[Európa|Európy]]. Okrem vodičského preukazu a pasu môže byť vaša totožnosť potvrdená aj rodným listom, povolením k pobytu, vízami alebo [[Zbrojný preukaz|zbrojným preukazom]]. <gallery> Súbor:Statue of Liberty, NY.jpg|[[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] je jedným zo symbolov USA a tiež ideálov slobody, demokracie a príležitosti Súbor:New york times square-terabass.jpg|[[Times Square]] je najpopulárnejším námestím v [[New York (mesto)|New Yorku]] Súbor:Rodeo Drive, Beverly Hills, LA, CA, jjron 21.03.2012.jpg|Ulica [[Rodeo Drive]] v [[Beverly Hills]] Súbor:Welcome to Fabulous Las Vegas.jpg|Nápis ''Welcome to Fabulous Las Vegas'' vítajúci návštevníkov mesta Súbor:Miamimetroarea.jpg|[[Miami Beach]], [[Florida]] Súbor:Pikespeak.JPG|[[Pikes Peak]], [[Skalnaté vrchy]] Súbor:Canyon River Tree (165872763).jpeg|[[Veľký kaňon|Grand Canyon]], najznámejšia a najväčšia úžina ([[kaňon]]) tvorená riekou [[Colorado (rieka vo Veľkom kaňone)|Colorado]] v severnej [[Arizona|Arizone]] Súbor:Landscape Arch Utah (50MP).jpg|[[Landscape Arch]], najdlhší z mnohých prírodných skalných oblúkov v [[Národný park Arches|Národnom parku Arches]] v [[Utah]]u Súbor:Cinderella Castle, Magic Kingdom Walt Disney World (2024).jpg|[[Magic Kingdom]] v [[zábavný park|zábavnom parku]] [[Walt Disney World|Walt Disney World Resort]] na [[Florida|Floride]], ktorý je najväčšou a najnavštevovanejšou rekreačnou oblasťou na svete </gallery> == Infraštruktúra == [[Súbor:45intoI-10 2.jpg|thumb|Križovatka medzi [[diaľnica]]mi [[Interstate 10]] a [[Interstate 45]] v [[Houston]]e v [[Texas]]e]] [[Súbor:Atlanta Airport Aerial Angle (31435634003) (2).jpg|thumb|[[Medzinárodné letisko Hartsfield-Jackson Atlanta]]]] === Doprava === ==== Cestná doprava ==== Cestná doprava využíva najrozsiahlejšiu cestnú sieť na svete. Osobný [[automobil]] je v USA preferovaným dopravným prostriedkom na krátke a stredne dlhé vzdialenosti. Počet osobných áut v krajine presahuje 140 miliónov. Cez jazero [[Pontchartrain]], ležiace na juhovýchode štátu [[Louisiana]] (severne od [[New Orleans]]), vedie najdlhší most sveta – [[Lake Pontchartrain Causeway]]. ==== Železničná doprava ==== Dĺžka železničných tratí je v súčasnosti o tretinu kratšia ako v roku [[1930]]. Železnice zabezpečujú najmä prepravu surovín a potravín. Preprava osôb prevažuje najmä v prímestských oblastiach. Väčšinu vlakov osobnej dopravy prevádzkuje štátna spoločnosť [[Amtrak]]. Najviac nákladných vlakov prevádzkujú dve najväčšie spoločnosti [[Union Pacific Railroad]] a [[BNSF Railway]], ktoré medzi sebou neustále konkurujú. ==== Letecká doprava ==== Letecká doprava má prvoradý význam v preprave osôb. V prepočte na osobokilometre značne prekonáva všetky ostatné druhy dopravy. Najväčšie letiská USA aj sveta podľa počtu prepravených cestujúcich sú [[Medzinárodné letisko Hartsfield-Jackson Atlanta]], [[Medzinárodné letisko Los Angeles]], [[O’Hareovo medzinárodné letisko]] v [[Chicago|Chicagu]], [[Medzinárodné letisko Dallas/Fort Worth]], [[Medzinárodné letisko Denver]] a [[Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]. ==== Vodná doprava ==== Väčšina riečnych vodných ciest je vo východnej časti krajiny. Najvýznamnejšie sú na rieke [[Mississippi (rieka)|Mississippi]] a [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazerách]]. Námorná doprava sa sústreďuje do východných a južných pobrežných oblastí. Najväčší obrat tovaru má prístav [[South Louisiana]]. == Kultúra == [[Súbor:Motherhood and apple pie.jpg|thumb|Tradičné symboly americkej kultúry – [[jablkový koláč]], [[bejzbal]] a [[vlajka Spojených štátov|americká vlajka]]]] Kultúrny región USA má vysoko rozvinutú materiálnu, ako aj duchovnú kultúru. Vplyv americkej kultúry je badateľný po celom svete. [[Rýchle občerstvenie]] ako napr. [[hamburger]]y, [[hotdog]]y, nealkoholické nápoje, ako aj postavy z filmov a televíznych programov poznajú diváci od západnej Európy až po Japonsko. Táto prezentácia Ameriky je miliardovým obchodom a má dôležité miesto v ekonomike Spojených štátov. Tomuto javu sa hovorí [[amerikanizácia]] a je jednou z príčin [[antiamerikanizmus|antiamerikanizmu]]. === Spôsob života === Miestnu spoločnosť charakterizuje [[americký spôsob života]] (''American way of life''). Široké vrstvy obyvateľstva sú nábožensky založené. Spoločenské tradície sa historicky odvodzujú od [[puritanizmus (náboženstvo)|puritánstva]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Puritánské kořeny amerického mýtu | url = https://legacy.blisty.cz/art/20560.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dokazuje to napríklad prudérny [[filmový rating MPAA]] či citlivosť na [[sexizmus]]. Vlastný pohľad na seba charakterizuje [[americká výnimočnosť]] (''American exceptionalism''). V krajine je rozšírená predstava tzv. [[americký sen|amerického sna]] (''American Dream''). Americkú kultúru ovplyvňuje silný [[individualizmus]], ktorý potláča pocit povinnosti k iným členom [[Rodina|rodiny]] alebo iným sociálnym skupinám. Ďalšími znakmi sú značná mobilita a zmena (migrácie, snaha o rýchlu inováciu) a mechanické chápanie sveta (technologické riešenie všetkých problémov).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MLÁDEK|meno=J.|titul=Geografia pre 1.ročník gymnázií: 2. diel Humánna geografia|vydanie=1|vydavateľ=SPN|miesto=Bratislava|rok=1994|isbn=|strany=96}}</ref> Veľkú úlohu hrá právo na vlastnenie ručných zbraní, ktoré je zakotvené v americkej ústave. V niektorých štátoch, napríklad v [[Texas]]e, je dovolené nosiť ručné zbrane viditeľne pri sebe, v meste [[New York (mesto)|New York]] je to naopak zakázané. Podľa známej [[Inglehartova mapa hodnôt|Inglehartovej mapy hodnôt]] patrí Amerika spolu s inými anglicky hovoriacimi krajinami k skupine vyznávajúcej hodnoty sebavyjadrenia (oproti hodnotám prežitia) v kombinácii s miernymi [[tradicionalizmus|tradičnými hodnotami]] (oproti [[sekularizmus|sekulárno]]-[[racionalizmus|racionálnym]] hodnotám). Pre porovnanie, [[Slovensko]] a celá [[východná Európa]] sa vzhľadom na nižšie príjmy sústredí viac na hodnoty prežitia a vzhľadom na komunistickú minulosť a odlišnú úlohu náboženstva v spoločnosti viac na sekulárno-racionálne hodnoty.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 74.</ref> Sociologické výskumy ukazujú, že Američania sú veľmi nábožní a v určitom zmysle nábožensky neznášanliví (na rozdiel od Európanov),<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 109.</ref> uprednostňujú osobnú [[sloboda|slobodu]] a osobnú zodpovednosť pred [[sociálne istoty|sociálnymi istotami]] (na rozdiel od obyvateľov východnej Európy)<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 66.</ref> a sú veľmi hrdí na svoju vlasť (v porovnaní s európskymi národmi).<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 58.</ref> Za pozitívne vlastnosti Američanov sa podľa prieskumov vo svete považuje pracovitosť a vynachádzavosť,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nováček | meno = Aleš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Rozkošný | meno2 = Filip | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = " Americká povaha " – specifika a její kořeny | url = https://www.researchgate.net/publication/317598058_Americka_povaha_-_specifika_a_jeji_koreny | vydavateľ = researchgate.net | miesto = | dátum vydania = 2016-01-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-12 | jazyk = }}</ref> za negatívne chamtivosť a násilnosť. Američania súhlasia so všetkými menovanými vlastnosťami okrem násilnosti.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 46.</ref> V niektorých oblastiach sa však Američania prekvapujúco zhodnú so zvyškom sveta. Hodnoty demokracie a [[trhová ekonomika|trhového hospodárstva]] sú dnes univerzálne.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 129.</ref> [[Občianska spoločnosť (moderný význam)|Občiansky aktivizmus]] je v Spojených štátoch síce veľmi uznávaný, ale rozsahom porovnateľný s Európou.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 131.</ref> === Kuchyňa === [[Súbor:Our (Almost Traditional) Thanksgiving Dinner.jpg|thumb|Typická americká večera, ktorá sa podáva pri príležitosti [[Deň vďakyvzdania|Dňa vďakyvzdania]] (''Thanksgiving Day'')]] [[Súbor:RedDot Burger.jpg|thumb|[[Hamburger]] so [[zemiakové hranolčeky|zemiakovými hranolčekmi]] a [[pivo]]m]] [[Súbor:DecaturBourbons.jpg|thumb|Rôzne americké [[whisky|whiskey]] na pultoch obchodu]] V Spojených štátoch sa miešajú rôzne kultúry, obyčaje, rasy, náboženstvá i kuchyne zo všetkých častí sveta. Z toho dôvodu je prakticky nemožné jednoznačne definovať rôznorodú americkú kuchyňu. Navyše sú tu ešte miestne zvláštnosti a jedinečné spôsoby prípravy pokrmov, ktoré sem priniesli prisťahovalci, pričom ich recepty sa menili a prispôsobovali miestnym a dostupným potravinám. Na [[Northeast (USA)|severovýchode]] USA, v regióne [[Nové Anglicko]], sa konzumujú hlavne morské plody a svieže jedlá z receptov, ktoré sem priniesli britskí prisťahovalci (''Brunswické dusené'', ''Yankee pečené'', ''bostonské fazuľky''). Napríklad v štáte [[Maine]] je pochúťkou homár varený v pare. Nemeckí, škandinávski, východoeurópski, ruskí, britskí i talianski prisťahovalci formovali kuchyňu v strednej časti USA. Najznámejšími jedlami z tejto oblasti sú mäsový závin (''Cornish pasty''), rôzne druhy chleba, koláčov, palaciniek, závinov, pstruhy a morské ryby, prívarky, nakladaná zelenina. Pre [[Midwest (USA)|stredozápad]] sú typické [[hovädzie mäso|hovädzie]] [[steak]]y, opekané rebierka, obaľované kurčatá, ktoré sa podávajú s rôznou zeleninou. Americká [[Juh (USA)|južanská]] kuchyňa je bohatá na [[cholesterol]] a vyznačuje sa jedlami vyprážanými vo veľkom množstve tuku, hustými omáčkami a veľmi sladkými dezertami. Známe sú, napr. vyprážané kuracie mäso (''Southern fried chicken''), hovädzie mäso vyprážané vo veľkom množstve tuku (''deep-fried steak''), ktoré sa podáva s hustou bielou omáčkou (''home-style gravy''). Veľmi obľúbené sú tu aj grilované jedlá, ktoré sa zvyčajne jedia s čerstvou zeleninou, hrachom a kukuričným chlebom. K obľúbeným pochúťkam tu tiež patrí koláč s pekanovými orechmi rastúcimi na juhu USA (''pecan pie''), ľadový dezert z vína, cukru, broskyne a citrónu (''peach cobbler''), banánový puding a závin so sladkými zemiakmi. Značne štipľavé jedlá sú typické pre kuchyňu [[Cajun (kuchyňa)|Cajun]] v oblasti mesta [[New Orleans]], ktoré sa pripravujú najmä z krabov a rýb a podávajú s fazuľami, ryžou a opečeným baklažánom. Na [[Southwest (USA)|juhozápade]] USA je znateľný mexický a indiánsky vplyv, pričom miestna kuchyňa sa nazýva ''[[Tex-Mex]]'' (z anglických slov ''Texan'' a ''Mexican''). V tejto kuchyni prevláda hlavne grilované hovädzie i [[bravčové mäso|bravčové]] mäso, fazule, [[čili paprička|čili papričky]], kukuričné lupienky (''corn flakes'') a pod. Typickým pokrmom je [[chili con carne]]. Rozšírené sú aj pôvodne mexické špeciality ako [[nachos]], [[taco]], [[burrito]] a [[salsa (omáčka)|salsa]]. [[Kalifornia|Kalifornská]] kuchyňa je jemnejšia a ľahšia, pričom sa vyznačuje prítomnosťou čerstvej zeleniny, ovocia a morských plodov. Častými typickými jedlami sú tu grilované ryby, ktoré sa marinujú v salse a podávajú so zeleninou na čínsky spôsob a indiánskym vyprážaným chlebom.<ref name="podravka-usa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = USA | url = https://www.podravka.sk/o-podravke/trhy/usa/ | vydavateľ = podravka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="mahalo-americka-kuchyne-stravovani-v-usa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Americká kuchyně, stravování v USA | url = https://www.mahalo.cz/usa/informace-o-usa/americka-kuchyne-stravovani-v-usa.html | vydavateľ = mahalo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Havaj (štát USA)|Havajská]] kuchyňa je zmesou kuchýň miestnych obyvateľov, domorodých Havajčanov, prisťahovalcov z [[východná Ázia|východnej Ázie]] ([[Čína|Číny]], [[Japonsko|Japonska]], [[Kórea|Kórey]], [[Filipíny|Filipín]]) alebo [[Európa|Európy]] ([[Portugalsko|Portugalska]]) a [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]], pričom využíva miestne plodiny a živočíšne zdroje. Viacero miestnych reštaurácií podáva [[plate lunch]] – tanier zložený z rôznych druhov jedál. Napríklad [[ryža (potravina)|ryže]], amerického [[cestovina|cestovinového]] šalátu, tradičného bravčového mäsa [[kalua]], ktoré sa pripravuje v zemnej peci (''imu''), rôznych morských plodov, jedál ázijského pôvodu a ostatných tradičných havajských jedál, napr. [[haupia]] (dezert podobný pudingu, ktorého hlavnou ingredienciou je kokosové mlieko), [[lomi losos]] (šalát pripravený z kúskov surového lososa, paradajok a sladkej cibule) alebo [[laulau]] (bravčové mäso zabalené do listov tara a ti, ktoré sa pripravuje na horúcich kameňoch v zemnej peci ''imu''). <gallery> Súbor:New England clam bake.jpg|Typické jedlá z regiónu [[Nové Anglicko]] – dusený homár, morské plody, kukurica Súbor:Cornish Pasty (cropped).jpeg|Mäsový závin (''Cornish pasty''), typický pre strednú časť USA Súbor:T-bone-cooked-MCB.jpg|[[hovädzie mäso|Hovädzí]] [[steak]] [[T-bone steak|T-bone]] Súbor:Flickr wordridden 3397801155--Chicken fried steak.jpg|Vyprážaný kurací steak (''chicken fried steak'') s hustou omáčkou (''chipotle cream gravy''), typický pre južanskú kuchyňu USA Súbor:01 Peach Cobbler.jpg|''Peach cobbler'' so zmrzlinou Súbor:Cajun seafood dish.jpg|Cajunské jedlo z morských plodov, typické pre oblasť mesta New Orleans Súbor:CornmealProducts.jpg|Niektoré jedlá a ingrediencie z kuchyne ''[[Tex-Mex]]'' ([[kukurica siata|kukurica]], [[tortilla]] čipsy, [[syr]], [[taco]], [[salsa (omáčka)|salsa]], [[čili paprička|čili]] a jedlá z hovädzieho mäsa) na juhozápade USA Súbor:Loco Moco.jpg|[[Havaj (štát USA)|Havajský]] [[plate lunch]] s ryžou, rezancami, cestovinovým šalátom a steakom s volským okom (''loko moko'') </gallery> Pri zvláštnych príležitostiach, napr. [[Deň vďakyvzdania]] a [[Vianoce]], sa tradičné jedlá v jednotlivých rodinách líšia podľa ich etnického pôvodu. Na Deň vďakyvzdania sa zvyčajne zíde celá rodina a väčšinou sa podáva pečená [[morka]] s plnkou, sladké zemiaky, brusnicová omáčka i tekvicový koláč. Prevládajúcim vianočným jedlom je pečená morka s plnkou, zemiakovou kašou a brusnicovou alebo gravy omáčkou, šunka, roast beef, puding alebo tekvicový či pekanový koláč. Typickým nápojom počas vianočných sviatkov je horúca čokoláda, jablkový cider a vaječný likér (''eggnog'').<ref name="amerika-jidlo-usa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jídlo USA | url = https://www.amerika.cz/tags/jidlo-v-usa | vydavateľ = amerika.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="podravka-usa"/> Domáca varená strava je v USA síce zriedkavá, ale napriek tomu existuje. Časť americkej populácie, najmä stredné a nižšie vrstvy obyvateľstva, sa stravuje prevažne v prevádzkach [[rýchle občerstvenie|rýchleho občerstvenia]] (''fast food''). Dôvodom je hlavne rýchly životný štýl a fakt, že stravovanie v klasických reštauráciách nie je príliš lacné. Najviac obľúbenými fast foodovými jedlami sú jednoznačne [[hamburger]]y, [[zemiakové hranolčeky]] (''french fries''), vyprážané kuracie mäso (''fried chicken''), rôzne [[sendvič]]e (''sandwiches''), [[hotdog]]y, [[pizza]], mäsové guľôčky, šišky (''donuts''), [[vafle]] (''waffles'') i rôzne [[zmrzlina|zmrzliny]] (''ice creams''). K najznámejším fast foodovým reťazcom patria [[McDonald’s]] (hamburgery, hranolky, kuracie mäso), [[Burger King]] (hamburgery, hranolky, kuracie mäso), [[Kentucky Fried Chicken|KFC]] (kuracie mäso, kuracie sendviče, hranolky), [[Subway Restaurants|Subway]] (sendviče, šaláty), [[Hooters]] (hamburgery, kuracie krídla, steaky, morské jedlá), [[A&W Restaurants]] (hotdogy, root beer, vyprážané syrové hrudky), [[Pizza Hut]] (pizza, cestoviny), [[Taco Bell]] (mexické jedlá), [[Arby’s]] (hamburgery, sendviče, šaláty), [[Wendy’s]] (hamburgery, kuracie sendviče, šaláty), [[Chick-fil-A]] (sendviče, kuracie mäso), [[Five Guys]] (hamburgery, hranolky), [[Dunkin’ Donuts]] (šišky, káva), [[Krispy Kreme]] (šišky), [[Shoney’s]] (all-you-can-eat), [[Waffle House]] (vafle, steaky), [[Baskin-Robbins]] (zmrzliny, mrazené nápoje, rôzne mrazené dezerty) a ďalšie.<ref name="amerika-jidlo-usa"/><ref name="mahalo-americka-kuchyne-stravovani-v-usa"/> Američania sa však stravujú aj v klasických reštauráciách, ktoré sú v porovnaní s fast foodmi drahšie. Vďaka širokému spektru národných a kultúrnych vplyvov sa v mestách nachádzajú hlavne [[Čína|čínske]], [[Japonsko|japonské]], [[Kórea|kórejské]], [[India|indické]], [[Vietnam|vietnamské]], [[Taliansko|talianske]], [[Grécko|grécke]] i [[Francúzsko|francúzske]] reštaurácie.<ref name="mahalo-americka-kuchyne-stravovani-v-usa"/> <gallery> Súbor:Big Mac hamburger.jpg|[[Big Mac]] z [[McDonald’s]] Súbor:KFC Hot Wings Fries.jpg|Vyprážané kuracie krídla s hranolkami z [[Kentucky Fried Chicken|KFC]] Súbor:Subwaysandwich.jpg|[[Sendvič]] zo [[Subway Restaurants|Subway]] Súbor:Hot dog with mustard.png|[[Hotdog]] s [[horčica (potravina)|horčicou]] Súbor:NYPizzaPie.jpg|Newyorská [[pizza]] Súbor:Taco Bell Nachos Supreme 2 (22210300163).jpg|[[Nachos]] z [[Taco Bell]] Súbor:Dunkin-Donuts-Chocolate-Glazed.jpg|Šiška s čokoládovou polevou z [[Dunkin’ Donuts]] Súbor:Waffle, Baytree Waffle House, Remerton.jpg|[[Vafle]] z [[Waffle House]] Súbor:BaskinRobbins Icecream.jpg|[[Zmrzlina]] z [[Baskin-Robbins]] </gallery> U nealkoholických nápojov je najobľúbenejšia jednoznačne [[Coca-Cola]], [[Pepsi Cola]] a rôzne druhy ďalších sladkých nápojov ako [[Sprite (nápoj)|Sprite]], [[Mountain Dew]], [[7 Up]], ľadové [[čaj]]e, čaje a ovocné [[džús]]y [[Snapple]], limonády [[Dr Pepper]], [[Hawaiian Sun]], džúsy z hroznového vína, predávané pod značkou [[Welch’s]], [[root beer]] – limonáda vyrábaná z koreňa rastliny s názvom [[Sasafras belavý]], čo je typický severoamerický strom.<ref name="amerika-jidlo-usa"/> Z alkoholických nápojov Američania konzumujú prevažne [[pivo]], [[whisky|whiskey]], [[víno]] a rôzne [[koktail]]y. Z pív sú najznámejšie [[Budweiser]], [[Molson Coors Brewing Company|Coors]], [[Anheuser-Busch|Michelob]], [[Miller Brewing Company|Miller]], [[Pabst Blue Ribbon]] a ďalšie. Najviac predávanými whiskey v USA sú [[bourbon (whisky)|bourbon]] a [[Tennessee whiskey]], pričom i celosvetovo najznámejšie sú [[Jack Daniel’s]] a [[Jim Beam]]. Najvýznamnejšou americkou [[vinohrad]]níckou oblasťou je [[Kalifornia]]. Najkvalitnejšie kalifornské vína možno nájsť v celosvetovo známom údolí [[Napa Valley AVA|Napa]] (''Napa Valley''), [[Central Coast (Kalifornia)|Central Coast]] či [[Central Valley (Kalifornia)|Central Valley]]. Často pestovaným červeným kalifornským vínom ​​je [[Cabernet Sauvignon]], [[Syrah]], [[Merlot]], [[Rulandské modré|Pinot noir]], typický [[Zinfandel]] a ďalšie. Z bielych kalifornských vín prevažuje odroda [[Chardonnay (odroda viniča)|Chardonnay]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Americke vína | url = https://www.global-wines.sk/americke-vina | vydavateľ = global-wines.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vinohradnícke oblasti sa v USA nachádzajú aj v štátoch [[Oregon]], [[New York (štát USA)|New York]] a [[Washington (štát USA)|Washington]]. Z koktailov sú obľúbené [[cosmopolitan (koktail)|cosmopolitan]], [[Long Island Iced Tea]], [[margarita]], [[martini (koktail)|Martini]], [[mint julep]], [[Planter’s Punch]] i [[Bloody Mary (kokteil)|Bloody Mary]]. <gallery> Súbor:Coca Cola Flasche - Original Taste.jpg|[[Coca-Cola]] Súbor:Mountain Dew Flasche (cropped).jpg|[[Mountain Dew]] Súbor:Dr Pepper bottle (30751752050).jpg|[[Dr Pepper]] Súbor:2019-04-21 21 50 17 A bottle of Welch's Passion Fruit juice in the Franklin Farm section of Oak Hill, Fairfax County, Virginia.jpg|[[Welch’s]] Súbor:Root beer in glass mug.jpg|[[Root beer]] Súbor:Budweiser beer.jpg|[[Budweiser]] Súbor:Jack Daniel's Old No. 7 1,14l.jpg|[[Jack Daniel’s]] [[Tennessee whiskey]] Súbor:2002 Stag's Leap Wine Cellars Cask 23.jpg|[[Cabernet Sauvignon]] z [[Napa Valley AVA|Napa Valley]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] Súbor:Cosmopolitan (5076906532).jpg|[[cosmopolitan (koktail)|Cosmopolitan]] </gallery> === Literatúra === [[Súbor:ErnestHemingway.jpg|thumb|left|[[Ernest Hemingway]] pracuje na knihe ''[[Komu zvonia do hrobu]]'' (''For Whom the Bell Tolls''), 1939]] [[Súbor:Mark Twain by AF Bradley.jpg|thumb|[[Mark Twain]], [[spisovateľ]], [[satira|satirik]] a [[humor]]ista]] K známym americkým nositeľom [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] patria [[Ernest Hemingway]], [[John Steinbeck]], [[Thomas Stearns Eliot]], [[William Faulkner]], [[Pearl S. Bucková]], [[Toni Morrison]], [[Saul Bellow]], [[Isaac Bashevis Singer]], [[Sinclair Lewis]] a [[Eugene O’Neill]]. Ku klasikom americkej literatúry patrí tiež [[Mark Twain]], [[Arthur Miller]], [[Jerome David Salinger]], [[Vladimir Vladimirovič Nabokov|Vladimir Nabokov]], [[Francis Scott Fitzgerald]], [[Ayn Rand]], [[Truman Capote]], [[Henry James]], [[John Updike]], [[Norman Mailer]], [[Philip Roth]], [[O. Henry]], [[Gore Vidal]], [[Charles Bukowski]], [[Henry Miller]] či [[Thomas Pynchon]] v [[próza|próze]], [[Walt Whitman]], [[Emily Dickinsonová]], [[Ralph Waldo Emerson]], [[Jack Kerouac]], [[Allen Ginsberg]], [[Ezra Pound]], [[Robert Frost]], [[Sylvia Plathová]], [[Langston Hughes]] či [[Henry Wadsworth Longfellow]] v [[poézia|poézii]] a [[Tennessee Williams]] v [[dráma|dráme]]. V USA možno dosiahnuť veľkej popularity aj vďaka jedinej knihe, ako sa to stalo [[Harper Leeová|Harper Leeovej]] (''Ako zabiť vtáčika''), [[Margaret Mitchellová|Margaret Mitchellovej]] (''Juh proti severu''), [[Harriet Beecher Stowe|Harriet Beecher Stoweovej]] (''Chalúpka strýčka Toma'') alebo [[Maya Angelou|Maye Angelou]] (''I Know Why the Caged Bird Sings''). Spojené štáty boli vždy predovšetkým veľmocou v oblasti žánrovej literatúry. Kráľom žánrov bol už [[Edgar Allan Poe]]. Dobrodružný román priviedol k dokonalosti [[Jack London]], [[Herman Melville]] doň vniesol slávnu postavu a symbol túžby ''[[Biela veľryba|Moby-Dicka]]'', [[Edgar Rice Burroughs]] ''Tarzana'', [[James Fenimore Cooper]] svojho ''[[Posledný Mohykán (román)|Posledného mohykána]]''. [[Isaac Asimov]], [[Ray Bradbury]], [[Robert A. Heinlein]] a [[Philip Kindred Dick|Philip K. Dick]] patria ku klasikom [[vedecká fantastika|sci-fi]]. Na jej pomedzí sa vždy rafinovane pohyboval aj [[Kurt Vonnegut]]. [[Stephen King]] sa stal kráľom literárneho hororu a trileru, keď tak nadviazal na svojho veľkého predchodcu [[Howard Phillips Lovecraft|Howarda Phillipsa Lovecrafta]]. Známym autorom trilerov je tiež [[John Grisham]]. [[Mario Puzo]] sa preslávil svojím mafiánskym eposom ''[[Krstný otec (román)|Krstný otec]]''. Drsnú detektívnu školu zakladal [[Dashiell Hammett]]. Revolúciu v žánri fantasy svoju ''Hrou o tróny'' spôsobil [[George Raymond Richard Martin|George R. R. Martin]]. Medzeru na trhu objavila aj [[Stephenie Meyerová]] so svojou ságou ''[[Súmrak (Meyerová)|Twilight]]'', rovnako ako [[Ursula Kroeberová Le Guinová|Ursula K. Le Guinová]]. K priekopníkom americkej fantasy patril už „temný romantik“ [[Nathaniel Hawthorne]]. Špiónske romány preslávili [[Tom Clancy|Toma Clancyho]]. Kúzlo konšpiračných teórií bezo zvyšku zužitkoval [[Dan Brown]]. V humoristickom žánre sa presadil [[Washington Irving]]. [[biografia|Biografie]] preslávili [[Carl Sandburg|Carla Sandburga]]. Viacero klasických komiksových postáv vytvoril [[Stan Lee]]. V dejinách amerického divadla zohrali veľkú rolu „ľahšie“ žánre ako [[burleska]], [[vaudeville]] či [[minstrel show]], ktoré sa stali predpokladom rozvoja [[muzikál]]u, v ktorom sa Američania stali veľmocou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Americké divadlo | url = https://leporelo.info/americke-divadlo | periodikum = leporelo.info | dátum prístupu = 2019-06-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200723084409/https://leporelo.info/americke-divadlo | dátum archivácie = 2020-07-23 }}</ref> Preslávenými sa stala hlavne štyridsiatka scén na newyorskej ulici [[Broadway theatre|Broadway]], kde mali premiéru jedny z najslávnejších muzikálov 20. storočia, hlavne z pera Brita [[Andrew Lloyd Webber]]a (''[[Fantóm opery (muzikál)|Fantóm opery]]'', ''[[Cats]]'', ''[[Evita (muzikál)|Evita]]'', ''[[Jesus Christ Superstar]]''), ale aj mnoho ďalších autorov (''[[West Side Story (muzikál)|West Side Story]]'', ''[[Oklahoma!]]'', ''[[Chicago (muzikál)|Chicago]]'', ''[[My Fair Lady]]'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Broadway a její slavné muzikály: Prkna, co znamenají svět | url = https://www.radynacestu.cz/magazin/broadway/ | periodikum = Poznávací zájezdy {{!}} mazaně s Radynacestu.cz | dátum prístupu = 2019-06-11 }}</ref> Od roku 1947 je udeľovaná prestížna divadelná [[Tony Award|cena Tony]]. === Výtvarné umenie === [[Súbor:Andy Warhol at the Jewish Museum (by Bernard Gotfryd) – LOC.jpg|thumb|[[Andy Warhol]], [[maliar (umelec)|maliar]], filmový tvorca, autor a dôležitá osobnosť v hnutí [[popart]]]] Americké výtvarné umenie bolo dlhý čas v tieni európskeho, ale v 19. storočí sa emancipovalo a stalo svojbytným. [[Mary Cassattová]] bola najvýznamnejšou reprezentantkou [[impresionizmus|impresionizmu]] v Severnej Amerike. Blízko k nemu mal aj [[James Abbott McNeill Whistler]]. Na realistickú maľbu stavil [[Edward Hopper]], regionalizmus zakladal [[Grant Wood]]. Priekopníčkou moderného umenia v USA bola [[Georgia O'Keeffová]]. Modernizmus došiel k svojmu vrcholu v diele [[Jackson Pollock|Jacksona Pollocka]], ktorý je jedným z hlavných svetových predstaviteľov [[abstraktný expresionizmus|abstraktného expresionizmu]]. V USA vznikol v 60. rokoch 20. storočia aj úplne osobitý výtvarný smer zvaný [[popart]]. Jeho hlavným predstaviteľom bol [[Andy Warhol]] a k ďalším reprezentantom patril [[Roy Lichtenstein]]. [[Jean-Michel Basquiat]] založil pouličné [[grafity]]. Umeleckú fotografiu obzvlášť formoval [[Man Ray]]. [[Súbor:NYC - Guggenheim Museum.jpg|vľavo|náhľad|[[Solomon R. Guggenheim Museum|Guggenheimovo múzeum]] v New Yorku]] K najvýznamnejším galériám a múzeám špecializovaným na zbieranie umenia patrí [[Metropolitan Museum of Art|Metropolitné múzeum umenia]] v New Yorku, najstaršie a najväčšie múzeum umenia v USA, nachádzajúce sa na [[Fifth Avenue|Piatej avenue]], s významnou zbierkou starého európskeho umenia. Na moderné umenie sa naopak špecializuje newyorské [[Múzeum moderného umenia]] (nazývané aj MoMA), k jeho pokladom patria diela ako ''[[Spiaca cigánka]]'' [[Henri Rousseau]]a, ''[[Hviezdna noc]]'' [[Vincent van Gogh|Vincenta van Gogha]], ''[[Avignonské slečny]]'' [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]], alebo slávna ''Campbellova polievka'' [[Andy Warhol]]a. V New Yorku sa nachádza aj [[Solomon R. Guggenheim Museum|Guggenheimovo múzeum]] známe priekopníckou architektúrou svojho sídla z dielne [[Frank Lloyd Wright|Franka Llloyda Wrighta]]. Unikátnou architektúrou sa môže pochváliť aj [[Denverské umelecké múzeum]], ktorého budovu navrhol [[Daniel Libeskind]], [[Milwaukeeske umelecké múzeum]], losangeleské múzeum [[The Broad]] alebo [[Sanfranciské múzeum moderného umenia]], jeho sídlo vytvoril švajčiarsky architekt [[Mario Botta]]. Významné zbierky môžeme nájsť aj v [[Múzeum J. Paula Gettyho|Múzeu J. Paula Gettyho]] v Los Angeles, v [[Múzeum výtvarného umenia (Boston)|Múzeu výtvarného umenia]] v Bostone, [[Múzeum umenia vo Philadelphii|Múzeu umenia vo Philadelphii]], [[Inštitút umenia v Chicagu|Inštitúte umenia v Chicagu]] alebo v [[Losangeleské múzeum umenia|Losangeleskom múzeu umenia]]. Dôležitou organizáciou zbierajúcou umenie je [[Smithsonov inštitút]]. Vo Washingtone sa nachádza [[National Gallery of Art|Národná galéria]], jedna z mála významných štátnych umeleckých inštitúcií v USA. Silná je aj americká architektúra. [[Frank Lloyd Wright]] zaviedol koncept „organickej architektúry“. Podobným priekopníkom bol [[Buckminster Fuller]], tvorce [[Geodetická kopula|geodetických kopulí]]. [[Louis Sullivan]] je označovaný za „otca mrakodrapov“, ktoré sú pre americkú kultúru priamo ikonické. Typickými bielymi domami sa preslávil modernista [[Richard Meier]]. Medzi modernizmom a postmodernizmom stál [[Philip Johnson]]. Klasikom postmodernizmu je [[Robert Venturi]]. V Číne narodený [[I. M. Pei]] sa preslávil svojimi modernými zásahmi do galérie [[Musée du Louvre|Louvre]] v Paríži. === Architektúra === V [[architektúra|architektúre]] zaviedol [[Frank Lloyd Wright]] koncept „organickej architektúry“. Podobným priekopníkom bol [[Buckminster Fuller]], tvorca geodetických kupol. [[Louis Sullivan]] je označovaný za „otca mrakodrapov“, ktoré sú pre americkú kultúru priam ikonické. Typickými bielymi domami sa preslávil modernista [[Richard Meier]]. Medzi modernizmom a postmodernizmom stál [[Philip Johnson]]. Klasikom postmodernizmu je [[Robert Venturi]]. V Číne narodený [[Ieoh Ming Pei]] sa preslávil svojimi modernými zásahmi do galérie [[Musée du Louvre|Louvre]] v [[Paríž]]i. <gallery> Súbor:US Capitol dome Jan 2006.jpg|Kupola [[Kapitol (sídlo kongresu)|Kapitolu]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] v štýle amerického [[neoklasicizmus|neoklasicizmu]] Súbor:Woolworth bldg nov2005c.jpg|[[Mrakodrap]] [[Woolworth Building]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] postavený v [[neogotika|neogotickom štýle]] Súbor:Empire State Building (aerial view).jpg| [[Empire State Building]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] v štýle [[art deco]] Súbor:Sears Tower, Wacker Drive and Jackson Boulevard, Chicago, IL - 54189600901.jpg|[[Willis Tower]] v [[Chicago|Chicagu]] v [[internacionálny štýl|internacionálnom štýle]] Súbor:Bacardi building Miami.jpg|[[Bacardi Building (Miami)|Bacardi Building]] v [[Miami]] v štýle miamskej modernistickej architektúry Súbor:Los Angeles Library Tower (small) crop.jpg|[[U.S. Bank Tower]] v [[Los Angeles]] v [[postmodernizmus (architektúra)|postmodernistickom štýle]] Súbor:Transamerica Pyramid from Coit Tower.jpg|[[Transamerica Pyramid]] v [[San Francisco|San Franciscu]] Súbor:South San Jose (crop).jpg|Rodinné domy na predmestí [[San José (Kalifornia)|San José]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] </gallery> === Hudba === [[Súbor:Madonna Rebel Heart Tour 2015 - Stockholm (23051472299) (cropped 2).jpg|thumb|left|[[Madonna]] si vyslúžila titul „[[zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľovnej popu]]“]] [[Súbor:Elvis Presley promoting Jailhouse Rock.jpg|thumb|[[Elvis Presley]], považovaný za „[[zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľa rock and rollu]]“]] K najslávnejším americkým skladateľom vážnej hudby patria [[George Gershwin]], [[Leonard Bernstein]], [[Aaron Copland]] a [[Philip Glass]]. V čele avantgardných pokusov stál [[John Cage]]. Legendou filmovej hudby je [[John Williams]]. V rovnakom žánri sa preslávili tiež [[James Horner]], [[Henry Mancini]] či [[Quincy Jones]]. Kráľom [[muzikál]]ov bol [[Cole Porter]]. [[Scott Joplin]] založil hudobný štýl [[ragtime]]. [[džez|Jazzovými]] legendami sú [[Louis Armstrong]], [[Ella Fitzgeraldová]], [[Miles Davis]], [[Glenn Miller]], [[Nat King Cole]], [[Charlie Parker]], [[John Coltrane]]. Najslávnejší sóloví umelci [[populárna hudba|populárnej]] a [[rock]]ovej hudby pochádzajú často práve z USA. Klasici 40. až 70. rokov, otcovia zakladateľovia žánru, sú [[Elvis Presley]], [[Bob Dylan]], [[Johnny Cash]], [[Jimi Hendrix]], [[Frank Sinatra]], [[Pete Seeger]], [[B. B. King]], [[Ray Charles]], [[Bruce Springsteen]], [[James Brown]], [[Janis Joplinová]], [[Tina Turner]], [[Aretha Franklinová]], [[Frank Zappa]], [[Stevie Wonder]], [[Bing Crosby]], [[Chuck Berry]], [[Eartha Kittová]], [[Liza Minnelliová]], [[Duke Ellington]], [[Joan Baezová]], [[Buddy Holly]], [[Lou Reed]], [[Billie Holiday]], [[Diana Rossová]], [[Donna Summer]], [[Nina Simone]], [[Gene Kelly]], [[Etta James]], [[Alice Cooper]] či [[Iggy Pop]]. Ďalšia silná vlna prišla v 80. rokoch: [[Michael Jackson]], [[Madonna]], [[Whitney Houstonová]], [[Cher (speváčka)|Cher]], [[Prince]], [[Mariah Careyová]], [[Janet Jacksonová]]. V 90. rokoch nastal mohutný nástup [[rap (hudba)|rapu]] a [[hip-hop (hudba)|hip-hopu]], pričom najslávnejšími rapermi sa stali [[Eminem]], [[Tupac Shakur]], [[50 Cent]], [[Kanye West]], [[Akon]], [[Jay-Z]], [[Snoop Dogg]], [[Dr. Dre]], [[Lil Wayne]]. Kráľom [[latin pop|latin popu]] je [[Ricky Martin]], americkej [[country]] potom [[Dolly Partonová]]. Zo Spojených štátov pochádza mnoho z najslávnejších rockových skupín. Po väčšinou z Kalifornie: [[The Doors]] ([[Jim Morrison]]), [[Metallica]] ([[James Hetfield]]), [[Linkin Park]] ([[Chester Bennington]]), [[Red Hot Chili Peppers]] ([[Anthony Kiedis]]), [[The Eagles]], [[Beach Boys]], [[30 Seconds to Mars]] ([[Jared Leto]]), [[Green Day]] ([[Billie Joe Armstrong]]), [[Guns N’ Roses]] ([[Axl Rose]]), [[Megadeth]] ([[Dave Mustaine]]), [[Korn (metalová skupina)|Korn]], [[blink-182]], [[Slayer]], [[The Black Eyed Peas]]. Najväčším narušením kalifornskej kultúrnej hegemónie bola vlna [[grunge]] z 90. rokov, ktorá sa zdvihla v Seattli: [[Nirvana]] ([[Kurt Cobain]], [[Dave Grohl]]), [[Alice in Chains]], [[Pearl Jam]] či [[Soundgarden]]. Silná hudobná scéna je tiež na východnom pobreží: [[Bon Jovi]] ([[Jon Bon Jovi]]), [[Kiss (skupina)|Kiss]], [[Aerosmith]] ([[Steven Tyler]]), [[R.E.M. (skupina)|R.E.M.]], [[The Ramones]], [[My Chemical Romance]], [[The Velvet Underground]], [[Simon & Garfunkel]] ([[Paul Simon]], [[Art Garfunkel]]), [[Pixies]], [[Backstreet Boys]]. Z amerického vnútrozemia je cesta k svetovej sláve o dosť ťažšia, ale našli sa aj také prípady: skupina [[Evanescence]] vznikla v [[Arkansas]]e, metaloví [[Nine Inch Nails]] v [[Ohio|Ohiu]], [[Slipknot]] v [[Iowa|Iowe]] či [[Pantera]] v [[Texas]]e. Najslávnejšou americkou tanečnicou bola [[Isadora Duncanová]]. === Kinematografia === [[Súbor:Rita Hayworth - 1940.JPG|thumb|left|[[Rita Hayworth]] sa v 40. rokoch 20. storočia stala najznámejšou herečkou v [[Hollywood]]e, [[sexuálny symbol|sex symbolom]] a [[pin-up girl]] Ameriky]] [[Súbor:Hollywood Sign (Zuschnitt).jpg|thumb|Známy monumentálny nápis na južnom svahu kopca [[Mount Lee]] v [[Griffith Park]]u v [[Los Angeles]]]] [[Súbor:Marlon Brando publicity for One-Eyed Jacks.png|thumb|[[Marlon Brando]] je považovaný za jedného z najväčších filmových hercov 20. storočia]] Americký filmový priemysel je najrozvinutejší na svete a jeho synonymom je [[Hollywood]], komplex filmových koncernov v [[Kalifornia|Kalifornii]] – hoci štúdiá existujú aj inde. Úplne zvláštnu pozíciu v americkej i globálnej kultúre si vydobyl [[Walt Disney]], ktorý spôsobil revolúciu v detskom a kreslenom filme a vytvoril aj vlastné obchodné impérium. Režisérmi najslávnejších hollywoodskych trhákov boli [[Steven Spielberg]] (''E.T. – Mimozemšťan'', ''Čeľuste'') a [[George Lucas]] (''Hviezdne vojny''). [[Ron Howard]] sa preslávil trhákmi podľa kníh [[Dan Brown|Dana Browna]], ale aj ceneným životopisným filmom ​​''Čistá duša''. [[Western]]y preslávil [[John Ford]]. Špecialistom na [[vedecká fantastika|sci-fi]] bol [[Robert Zemeckis]], ale na svojom konte má aj cenenú „kroniku Ameriky 2. polovice 20. storočia“ i film ''[[Forrest Gump (film)|Forrest Gump]]''. Komédie boli doménou [[George Cukor|Georgea Cukora]] (''Adamovo rebro'') alebo [[Billy Wilder|Billyho Wildera]] (''[[Niekto to rád horúce]]''). Komediálne klasiky majú na svojom konte aj [[Woody Allen]] (''Annie Hallová''), [[Sydney Pollack]] (''[[Tootsie]]'') či [[William Wyler]] (''Prázdniny v Ríme''). Veľké mafiánske filmy preslávili [[Martin Scorsese|Martina Scorseseho]] (''Gangy New Yorku'') a [[Francis Ford Coppola|Francisa Forda Coppolu]] (''[[Krstný otec (film)|Krstný otec]]''). Akčný film sa pokúsil povýšiť na umenie [[Quentin Tarantino]] (''[[Pulp Fiction: Historky z podsvetia]]''). Surrealistické inšpirácie nezaprel ani v komerčnej produkcii originálny [[Tim Burton]] (''[[Batman (film z roku 1989)|Batman]]'', ''[[Charlie a továreň na čokoládu (film)|Charlie a továreň na čokoládu]]''). Symbolom umeleckého filmu sú naopak tvorcovia ako [[Orson Welles]] (''[[Občan Kane]]''), [[Stanley Kubrick]] (''[[Mechanický pomaranč]]'') alebo [[David Lynch]] (''[[Modrý zamat]]''). Umelecké ambície mal aj [[Elia Kazan]] (''Na východ od raja'') či [[Sidney Lumet]] (''Dvanásť rozhnevaných mužov''). Politický aktivizmus je hlavným motívom [[Oliver Stone|Olivera Stonea]] (''[[Čata (film)|Čata]]'', ''[[JFK (film)|JFK]]'') alebo dokumentaristu [[Michael Moore|Michaela Moorea]] (''[[Fahrenheit 9/11]]'', ''[[Sicko]]''). Silný politický akcent niesli už filmy priekopníka amerického filmu [[David Wark Griffith|Davida Warka Griffitha]] (''Zrodenie národa''). Hollywood produkuje aj nespočetné množstvo hereckých filmových hviezd, ktoré sa stávajú globálnymi celebritami. V ére klasického hollywoodu (20. až 50. roky 20. storočia) to boli medzi ženami [[Mary Pickford]], [[Lillian Gish]], Nemka [[Marlene Dietrichová]], [[Joan Crawford]], [[Grace Kellyová]], [[Judy Garland]], [[Marilyn Monroe]], [[Elizabeth Taylorová]], [[Katharine Hepburnová]], [[Rita Hayworth]], [[Lauren Bacall]], belgicko-britská herečka [[Audrey Hepburnová]] či detská hviezda [[Shirley Jane Templová|Shirley Templová]]. Z mužov potom [[Buster Keaton]], Angličan [[Charlie Chaplin]], [[Harold Lloyd]], [[John Wayne]], [[Henry Fonda]], [[Gregory Peck]], [[Fred Astaire]], [[Cary Grant]], [[Humphrey Bogart]], [[James Dean]], [[Marlon Brando]], [[Clark Gable]], [[bratia Marxovci]], [[Gary Cooper]], [[Spencer Tracy]], [[James Stewart]] alebo [[Charlton Heston]]. Neskôr to boli hviezdy ako [[Julia Robertsová]], [[Sandra Bullocková]], [[Meryl Streepová]], [[Barbra Streisandová]], [[Sigourney Weaverová]], [[Gwyneth Paltrowová]], [[Julianne Moore]], [[Whoopi Goldberg]], [[Cameron Diazová]], [[Jennifer Anistonová]], [[Jodie Fosterová]], [[Angelina Jolie]], [[Jennifer Lopezová]], [[Robin Williams]], [[Brad Pitt]], [[Leonardo DiCaprio]], [[Arnold Schwarzenegger]], [[Bruce Lee]], [[Johnny Depp]], [[Robert Redford]], [[Robert De Niro]], [[Jim Carrey]], [[Tom Cruise]], [[Sylvester Stallone]], [[Bruce Willis]], [[Kevin Costner]], [[Tom Hanks]], [[Jack Nicholson]], [[Clint Eastwood]], [[Morgan Freeman]], [[Will Smith]], [[George Clooney]], [[Eddie Murphy]], [[Mel Gibson]], [[Nicolas Cage]], [[Harrison Ford]], [[Paul Newman]], [[John Travolta]], [[Michael Douglas]], [[Patrick Swayze]], [[Richard Gere]] a mnohí ďalší. Ako [[kúzelník (umelec)|iluzionista]] sa celosvetovo preslávil [[David Copperfield (iluzionista)|David Copperfield]]. Americká [[Akadémia filmových umení a vied]] (''Academy of Motion Picture Arts and Sciences'') každoročne udeľuje cenu, ktorej sa všeobecne hovorí [[Academy Awards|Oscar]] (oficiálne: ''Ceny Akadémie'' – ''Academy Awards''). Veľkú prestíž má tiež [[Zlatý glóbus]] (''Golden Globe Award'') každoročne udeľovaný [[Hollywoodska asociácia zahraničných novinárov|Hollywoodskou asociáciou zahraničných novinárov]] (''Hollywood Foreign Press Association''). === Šport === [[Súbor:Jordan by Lipofsky 16577.jpg|thumb|left|[[Michael Jordan]] v drese [[Chicago Bulls]]]] [[Súbor:Superbowl XXXIX, 2005.JPG|thumb|Štadión [[TIAA Bank Field|Alltel Stadium]] v [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] na [[Florida|Floride]] počas konania [[Super Bowl]]u XXXIX]] Najobľúbenejšie športy v Spojených štátoch sú [[americký futbal]], [[bejzbal]], [[basketbal]], [[ľadový hokej]], [[futbal]], [[tenis]], [[golf]] a [[profesionálny wrestling|wrestling]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Show | meno = Reviewer Sports | autor = | odkaz na autora = | titul = Top 10 Most Popular Sports in America 2019 (TV Ratings) | url = https://sportsshow.net/most-popular-sports-in-america/ | vydavateľ = sportsshow.net | dátum vydania = 2019-04-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201022094444/https://sportsshow.net/most-popular-sports-in-america/ | dátum archivácie = 2020-10-22 }}</ref> Štyri hlavné profesionálne športové ligy v Spojených štátoch sú [[Major League Baseball]] (MLB), [[National Basketball Association]] (NBA), [[National Football League]] (NFL) a [[National Hockey League]] (NHL). Všetky štyri patria medzi najlukratívnejšie športové ligy na svete. Profesionálna futbalová liga [[Major League Soccer]] (MLS) zatiaľ nedosahuje úroveň popularity štyroch najvyšších súťaží alebo ich medzinárodných náprotivkov, hoci jej priemerná návštevnosť rastie. Americký pôvod má [[basketbal]], [[volejbal]], [[skejtbording]] a [[snoubording]]. [[Lakros]] vymysleli v 12. storočí severoamerickí indiáni. K americkým športovým legendám patria boxeri [[Muhammad Ali]], [[Joe Frazier]] a [[Mike Tyson]], basketbalisti [[Michael Jordan]], [[Kobe Bryant]], [[LeBron James]], [[Magic Johnson]], [[Shaquille O’Neal]], [[Kareem Abdul-Jabbar]], [[Wilt Chamberlain]], [[Tim Duncan]] a [[Larry Bird]], bejzbalisti [[Babe Ruth]], [[Jackie Robinson]] a [[Joe DiMaggio]], tenistky [[Serena Williamsová]], [[Chris Evertová]] a [[Billie Jean Kingová]], tenisti [[Andre Agassi]], [[John McEnroe]], [[Jimmy Connors]] a [[Pete Sampras]], golfista [[Tiger Woods]], cyklista [[Lance Armstrong]], plavci [[Michael Phelps]], [[Mark Spitz]], [[Matt Biondi]] a [[Jenny Thompsonová]], atléti [[Jesse Owens]], [[Carl Lewis]], [[Florence Griffithová-Joynerová]], [[Michael Johnson (atlét)|Michael Johnson]] a [[Raymond Clarence Ewry]]. K najväčším hviezdam amerického futbalu patrí [[Jerry Rice]]. K najväčším „zimným hviezdam“ amerického športu patrí zjazdárka [[Lindsey Vonnová]]. Spojené štáty osemkrát organizovali [[olympijské hry (moderné)|olympijské hry]]. Štyrikrát išlo o [[letné olympijské hry]] (v [[St. Louis]] v roku [[1904]], v [[Los Angeles]] v rokoch [[1932]] a [[1984]], v [[Atlanta|Atlante]] v roku [[1996]]) a štyrikrát o [[zimné olympijské hry]] (v [[Lake Placid]] v rokoch [[1932]] a [[1980]], v [[Squaw Valley]] v roku [[1960]] a v [[Salt Lake City]] v roku [[2002]]). V roku [[2028]] sa budú konať letné hry už tretíkrát v Los Angeles. V roku [[1994]] boli Spojené štáty usporiadateľskou krajinou [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|majstrovstiev sveta vo futbale]]. Trikrát organizovali [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] ([[Lake Placid]] v roku [[1932]] v rámci ZOH, [[Squaw Valley]] v roku [[1960]] v rámci ZOH a [[Colorado Springs]] v roku [[1962]]). === Médiá === [[Súbor:ABC 77 W66 jeh.JPG|thumb|Korporátne sídlo [[American Broadcasting Company]] (ABC) v [[New York (mesto)|New Yorku]]]] Medzi najvýznamnejšie americké médiá patrí tzv. veľká trojka televíznych spoločností – [[NBC]], [[American Broadcasting Company|ABC]] a [[CBS]], ktorú dopĺňa televízna sieť [[FOX Broadcasting Company|FOX]]. Významné sú tiež spravodajská káblová televízna spoločnosť [[CNN]] a televízna stanica [[Bloomberg L.P.|Bloomberg]], ktorá je zameraná na ekonomické spravodajstvo. K najvýznamnejším novinám, i v celosvetovom meradle, patrí denník ''[[The New York Times]]'' mediálneho konglomerátu [[WarnerMedia]] a tiež ''[[The Wall Street Journal]]'', takisto vydávaný v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Ďalej možno menovať aj ''[[The Washington Post]]'', ''[[Chicago Tribune]]'' a ''[[Los Angeles Times]]''. Značný význam majú aj internetové noviny ''[[HuffPost]]''. Medzi periodickými časopismi vynikajú týždenníky ''[[Time (týždenník)|Time]]'' a ''[[Newsweek]]''. Pre Európu, Latinskú Ameriku, Afriku a Blízky východ vychádza ''Time Europe''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TIME EMEA Magazine Media Planner | url = http://content.time.com/time/europe/mediakit/circulation/ | vydavateľ = content.time.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190506140520/http://content.time.com/time/europe/mediakit/circulation/ | dátum archivácie = 2019-05-06 }}</ref> ''Time Asia'' má sídlo v [[Hongkong]]u. Časopis ''Newsweek'' vychádza od roku 2012 iba na internete. V USA existuje veľké množstvo vedeckých a populárno-vedeckých časopisov, napríklad ''[[National Geographic]]''. == Štátne sviatky == [[Súbor:4th of July Independence Day Parade 2014 DC (14466486678).jpg|thumb|Oslavy [[Deň nezávislosti (USA)|Dňa nezávislosti]] (''Independence Day'') vo [[Washington, D. C.|Washingtone]]]] * [[1. január]] – [[Nový rok]] (''New Year’s Day'') * 3. pondelok v januári – [[Deň Martina Luthera Kinga|Narodeniny Martina Luthera Kinga]] (''Birthday of Martin Luther King, Jr.'') * 3. pondelok vo februári – [[Deň prezidentov (USA)|Washingtonove narodeniny]] (''Washington’s Birthday'') * posledný pondelok v máji – [[Deň obetí vojny (USA)|Deň obetí vojny]] (''Memorial Day'') * [[19. jún]] – [[Deň nezávislosti černochov]] (''Juneteenth National Independence Day'') * [[4. júl]] – [[Deň nezávislosti (USA)|Deň nezávislosti]] (''Independence Day'') * 1. pondelok v septembri – [[Deň práce (USA)|Deň práce]] (''Labor Day'') * 2. pondelok v októbri – [[Deň Krištofa Kolumba]] (''Columbus Day'') * [[11. november]] – [[Deň vojnových veteránov]] (''Veterans Day'') * 4. štvrtok v novembri – [[Deň vďakyvzdania]] (''Thanksgiving Day'') * [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Christmas'') == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * KOHUT, Andrew; STOKES, Bruce. ''Amerika proti svetu: v čom je iná a prečo ju nemajú radi''. 1. slov. vyd. Bratislava : Slovart, 2006. 255 s. ISBN 80-8085-103-4. == Iné projekty == {{Projekt|q=Spojené štáty|commonscat=United States}} == Externé odkazy == * [https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html United States] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070612213256/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html |date=2007-06-12 }} ''[[The World Factbook|CIA World Factbook]]'' {{eng icon}} * [https://www.usa.gov/ Oficiálna stránka Federálnej vlády Spojených štátov] {{eng icon}} * [https://www.house.gov/ Oficiálna stránka Snemovne reprezentantov Spojených štátov] {{eng icon}} * [https://www.senate.gov/ Oficiálna stránka Senátu Spojených štátov] {{eng icon}} * [https://www.whitehouse.gov/ Oficiálna stránka Bieleho domu] {{eng icon}} * [https://www.supremecourt.gov/ Oficiálna stránka Najvyššieho súdu Spojených štátov] {{eng icon}} {{NATO}} {{Regióny USA}} {{Administratívne členenie USA}} {{Krajiny G8}} {{OECD}} {{Severná Amerika}} {{WTO}} {{OBSE}} {{APEC}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Severnej Amerike]] [[Kategória:Spojené štáty americké| ]] [[Kategória:Krajiny G8]] srtxv245shtta5hfinrj71z5vykinqr 8219096 8219030 2026-05-24T18:50:37Z ~2026-31098-58 295874 Revízia [[Special:Diff/8219030|8219030]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-30886-66|~2026-30886-66]] ([[User talk:~2026-30886-66|diskusia]]) bola vrátená 8219096 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{iné významy|USA}} {{Infobox štát | Celý názov = Spojené štáty | 2. pád názvu = Spojených štátov | Vlajka = Flag of the United States.svg | Znak = Greater coat of arms of the United States.svg | Poloha = USA orthographic.svg | Motto = In God We Trust ([[angličtina|angl.]])<br />(Veríme v Boha)<br />E pluribus unum ([[latinčina|lat.]])<br />(Z mnohých jeden) | Hymna = [[The Star-Spangled Banner]]<br />(Hviezdami posiata vlajka)<br /><center>[[Súbor:Star Spangled Banner instrumental.ogg]]</center> | Dlhý miestny názov = United States of America | Krátky miestny názov = United States | Hlavné mesto = [[Washington, D. C.]] | ŠírkaSt = 38 | ŠírkaMin = 53 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 77 | DĺžkaMin = 01 | DĺžkaVZ = z | Najväčšie mesto = [[New York (mesto)|New York]] | Úradné jazyky = žiaden na federálnej úrovni, de facto [[angličtina]] | Regionálne jazyky = [[angličtina]], [[havajčina]], [[španielčina]], [[samojčina]] a ďalšie | Demonym = [[Američania (USA)|Američan, Američanka]]<ref>Amerika. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | url = http://slovniky.juls.savba.sk/?w=Amerika&s=exact&c=ecca&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=sssj2&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8 | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV. | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Štátne zriadenie = [[federácia|federatívna]] [[prezidentská republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident Spojených štátov|prezident]]<br />[[viceprezident Spojených štátov|viceprezident]] | Politickí predstavitelia = [[Donald Trump]]<br />[[JD Vance]] | Vznik = [[4. júl]] [[1776]] | Susedia = [[Kanada]], [[Mexiko]], [[Rusko]] | Rozloha = 9 833 520 | Poradie rozloha = 3 | Rozloha vody = | Percento vody = 6,97 | Odhad počtu obyvateľov = 331 893 745 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2021 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 3 | Sčítanie počtu obyvateľov = 331 449 281 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2020 | Hustota obyvateľstva = 33,6 | Poradie hustota = 185 | HDP = 25,35 bilióna | Rok HDP = 2022 | Poradie HDP = 2 | HDP na hlavu = 76 027 | Poradie HDP na hlavu = 9 | HDI = 0,926 | Rok HDI = 2019 | Poradie (HDI) = 17 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[americký dolár]] | Kód meny = USD | Časové pásmo = | UTC posun = -4 až -12, +10, +11 | Letný čas = | UTC posun leto = -4 až -10 | Medzinárodný kód = USA/US | Kód motorových vozidiel = USA | Internetová doména = [[.us]], [[.gov]], [[.edu]], [[.mil]] | Smerové telefónne číslo = 1 | Poznámky = }} '''Spojené štáty'''<ref name=NŠ/> alebo '''USA'''<ref name=NŠ/>, dlhý tvar '''Spojené štáty americké'''<ref name=NŠ/> (podrobnosti o názvoch pozri nižšie), je [[demokracia|demokratická]] [[federácia|federatívna]] [[prezidentská republika]] v&nbsp;[[Severná Amerika|Severnej Amerike]], rozprestierajúca sa medzi [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]] na východe a [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] na západe. Na severe susedí s&nbsp;[[Kanada|Kanadou]] a na juhu s [[Mexiko|Mexikom]]. Vďaka [[Administratívne členenie Spojených štátov|štáte]] [[Aljaška]] siaha územie Spojených štátov amerických aj k&nbsp;brehom [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] ([[Beringov prieliv|Beringova úžina]] ich delí od ázijského územia [[Rusko|Ruska]]), zahrňuje tiež aj niektoré tichomorské ostrovy (hlavne [[Havajské ostrovy|Havaj]]). Spojené štáty sa skladajú z&nbsp;50 štátov, jedného federálneho územia s&nbsp;hlavným mestom a sídlom [[Prezident Spojených štátov|prezidenta]], [[Kongres Spojených štátov|kongresu]] a [[Najvyšší súd Spojených štátov|najvyššieho súdu]] ([[Washington, D.C.|District of Columbia]]), šiestich závislých území ([[Portoriko]], [[Severné Mariány]], [[Guam]], [[Americké Panenské ostrovy]], [[Americká Samoa]] a [[atol]] [[Atol Palmyra|Palmyra]]) a desiatich malých ostrovov či [[útes]]ov. S rozlohou 9,8<ref name="cia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = North America :: United States — The World Factbook - Central Intelligence Agency | periodikum = www.cia.gov | vydavateľ = | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html | dátum vydania = 2020-09-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181225135647/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html%20 | dátum prístupu = 2020-10-08 | dátum archivácie = 2018-12-25 | nedostupné = áno }}</ref> milióna kilometrov štvorcových sú Spojené štáty treťou najväčšou krajinou na svete (po [[Rusko|Rusku]] a [[Kanada|Kanade]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Státy podle rozlohy | url = http://www.zemepis.com/rozloha.php | periodikum = www.zemepis.com | dátum prístupu = 2019-06-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190514093950/http://www.zemepis.com/rozloha.php | dátum archivácie = 2019-05-14 | nedostupné = áno }}</ref> S takmer 340 miliónmi obyvateľov sú treťou najľudnatejšou krajinou planéty (po [[Čína|Číne]] a [[India|Indii]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Státy podle počtu obyvatel | url = http://www.zemepis.com/obyv.php | periodikum = www.zemepis.com | dátum prístupu = 2019-06-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190514093945/http://www.zemepis.com/obyv.php | dátum archivácie = 2019-05-14 | nedostupné = áno }}</ref> Populácia je tradične koncentrovaná na oboch pobrežiach, na východnom leží najväčšie mesto Spojených štátov [[New York (mesto)|New York]], na západnom pobreží druhé najväčšie mesto [[Los Angeles]]. Hlavným mestom je [[Washington, D.C.|Washington]]. Východná časť krajiny je hustejšie osídlená než západná. Stredná časť krajiny má najviac plochy ale nie moc ľudí. Podľa nominálneho [[Hrubý domáci produkt|HDP]] sú Spojené štáty najväčšou svetovou ekonomikou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World GDP Ranking 2019 - StatisticsTimes.com | url = http://statisticstimes.com/economy/projected-world-gdp-ranking.php | periodikum = statisticstimes.com | dátum prístupu = 2019-06-11 }}</ref>, podľa HDP v [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]] druhou najväčšou (po Číne).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Countries by GDP (PPP) 2018 - StatisticsTimes.com | url = http://statisticstimes.com/economy/countries-by-gdp-ppp.php | periodikum = statisticstimes.com | dátum prístupu = 2019-06-11 }}</ref> Ich ekonomický výkon predstavuje približne štvrtinu celosvetového HDP. Sú najväčším svetovým dovozcom a druhým najväčším vývozcom. Stali sa symbolom a priekopníkom ekonomiky založenej na voľnom trhu, v mnohom v tom inšpirovali Európu alebo Čínu. Oproti Európe avšak vykazujú menšiu mieru prerozdeľovania bohatstva a väčšie ekonomické rozdiely medzi ľuďmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The World Factbook — Central Intelligence Agency | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2172rank.html | periodikum = www.cia.gov | dátum prístupu = 2019-06-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110604005151/http://www.forbes.com/feeds/afx/2007/06/12/afx3810988.html | dátum archivácie = 2011-06-04 }}</ref> V nominálnom HDP na obyvateľa sú na ôsmom mieste na svete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Countries by GDP (nominal) per capita 2018 - StatisticsTimes.com | url = http://statisticstimes.com/economy/countries-by-gdp-capita.php | periodikum = statisticstimes.com | dátum prístupu = 2019-06-11 }}</ref>, v HDP v parite kúpnej sily na hlavu na dvanástom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Countries by GDP (PPP) per capita 2018 - StatisticsTimes.com | url = http://statisticstimes.com/economy/countries-by-gdp-capita-ppp.php | periodikum = statisticstimes.com | dátum prístupu = 2019-06-11 }}</ref>, v [[Index ľudského rozvoja|indexe ľudského rozvoja]] na trinástom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Human Development Reports | url = http://hdr.undp.org/en/composite/trends | periodikum = hdr.undp.org | dátum prístupu = 2019-06-11 | priezvisko = | meno = | vydavateľ = | dátum vydania = | url archívu = }}</ref> Americká mena, [[Americký dolár|dolár]], je hlavnou [[Rezervná mena|rezervnou menou]] sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podíl dolaru v globálních devizových rezervách klesá. Nejdůležitější rezervní měna na světě oslabila už popáté za sebou | url = https://byznys.ihned.cz/c1-66184700-podil-dolaru-v-globalnich-devizovych-rezervach-klesa-nejdulezitejsi-rezervni-mena-na-svete-oslabila-uz-popate-za-sebou | periodikum = Hospodářské noviny | dátum vydania = 2018-07-02 | dátum prístupu = 2019-06-11 | priezvisko = | meno = | vydavateľ = | url archívu = }}</ref> Americký priemysel a obchod dosiahol vynikajúcich výsledkov a dobyl trhy po celom svete ([[Ford Motor Company|Ford]], [[Coca-Cola]], [[Boeing]], [[JPMorgan Chase|JP Morgan]], [[ExxonMobil|Exxon]], [[Johnson & Johnson]], [[Walmart]], [[Amazon.com|Amazon]], [[Apple]], [[Microsoft]], [[Google]], [[Facebook]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 25 nejhodnotnějších firem světa. Amerika vede, Čína posiluje a Evropa ztrácí | url = https://www.forbes.cz/25-nejhodnotnejsich-firem-sveta-amerika-vede-cina-posiluje-a-evropa-ztraci/ | periodikum = Forbes | dátum vydania = 2015-08-03 | dátum prístupu = 2019-06-16 }}</ref> Podľa väčšiny kritérií sú vojensky najmocnejšou krajinou sveta. Štyridsať percent vojenských výdajov na svete pripadá práve na USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česká armáda je 31. nejsilnější na světě. První trojice je stále USA, Rusko a Čína | url = https://hlidacipes.org/ceska-armada-je-31-nejsilnejsi-na-svete-prvni-trojice-je-stale-usa-rusko-a-cina/ | periodikum = HlídacíPes.org | dátum vydania = 2017-05-21 | dátum prístupu = 2019-06-11 }}</ref> Sú [[Jadrová veľmoc|jadrovou veľmocou]] a jedinou krajinou, ktorá jadrovú zbraň použila vo vojenskej operácii. Sú jednou z piatich stálych členov [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Rady bezpečnosti OSN]]. Geopoliticky sú hodnotené ako [[superveľmoc]], pričom tento štatút získali predovšetkým po roku 1945, po víťazstve v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Po konci [[Studená vojna|studenej vojny]] (1989) sa dokonca hovorilo o tom, že sú jedinou superveľmocou, čo sa dnes snažia zmeniť hlavne Čína a Rusko. Vzťahy Spojených štátov a [[Európa|Európy]] sú špecifické a hlavne so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]], pretože to bola európska veľmoc, ktorá kolonizovala severnú Ameriku, aby tak neskôr čelili vzbure miestnych kolonistov a hnutí za nezávislosť, pričom stret s Britmi bol rozhodujúci (nezávislosť od Británie Američania vyhlásili v roku 1776). Vzhľadom k presadeniu sa [[angličtina|angličtiny]] ako hlavného a úradného jazyka v USA však špecifická väzba medzi Spojenými štátmi a Britániou (a rovnako aj s ďalšími anglicky hovoriacimi krajinami [[Commonwealth]]u, ako je Kanada či [[Austrália]]) pretrváva. Väzba so západnou kontinentálnou Európou bola daná imigračnými vlnami v 19. storočí (hlavne z [[Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]]), posilnené boli po americkom oslobodení tejto časti Európy od [[nacizmus|nacizmu]] v roku 1945. Spojené štáty sa tak, oi. prostredníctvom vojenskej organizácie [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], stali garantom bezpečnosti tejto časti Európy. Po [[Pád komunizmu v Európe|páde komunizmu]] v [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európe]] sa vytvorili podobne úzke spojenecké väzby aj tu, kľúčovým spojencom je pre Američanov hlavne [[Poľsko]]. Ako superveľmoc sa však USA snaží budovať spojenecké väzby vo všetkých regiónoch sveta, na [[Blízky východ|Blízkom východe]] patrí ku kľúčovým spojencom [[Izrael]] a [[Saudská Arábia]], v Ázii [[Japonsko]] a [[Južná Kórea]], v [[Južná Amerika|južnej Amerike]] [[Kolumbia]]. Americká kultúra, hlavne pop-kultúra, získala globálny vplyv ([[Hollywood]], [[The Walt Disney Company|Disney]], [[jazz]], [[Rock and roll|rock n roll]], [[rap]], televízne seriály), rovnako ako americký životný štýl (automobilizmus, [[Rýchle občerstvenie|fast food]]), a to až taký, že sa mimo USA začalo hovoriť o americkom kultúrnom imperializme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = REVUE PRO MÉDIA č. 4 – Herbert I. Schiller – Mass Communications and American Empire | url = http://rpm.fss.muni.cz/Revue/Revue04/recenze_schiller.htm | periodikum = rpm.fss.muni.cz | dátum prístupu = 2019-06-16 }}</ref> či amerikanizácii života.<ref>http://politickymarketing.com/glossary/amerikanizace</ref> Výborných výsledkov dosahuje americká veda a školstvo (systém univerzít na čele [[Harvard University|Harvardom]], [[Projekt Manhattan|vynález atómovej bomby]], [[internet]]u, [[Apollo 11|pristátie na Mesiaci]]). == Názov == === Krátky tvar === Oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu znie '''Spojené štáty''' alebo (až v niekoľkých posledných rokoch) '''USA''' (V slovenčine je USA teda normovaný krátky názov štátu, hoci ide vlastne o skratku dlhého tvaru názvu – pozri nižšie). Anglický krátky tvar znie ''United States''. Anglická skratka tvaru „United States“ znie ''U.S.'' alebo ''US'' (nie USA); v slovenčine sa skratka v tvare ''US'' vyskytuje tiež, ale len zriedkavo ako prívlastok v odborných textoch (napr. na označenie merných jednotiek). Neoficiálny krátky tvar znie po anglicky ''Union''; občas sa používa aj v slovenčine a znie '''Únia'''. Ďalší neoficiálny krátky tvar je '''Amerika''', po anglicky ''America''.<ref name=NŠ/><ref name=AH>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Company | meno = Houghton Mifflin Harcourt Publishing | autor = | odkaz na autora = | titul = Indo-European & Semitic Roots Appendices | url = https://ahdictionary.com/word/search.html?q=United+States+of+America | vydavateľ = ahdictionary.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-13 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2. rev. a dopl | vydavateľ = SAMO-AAMM | miesto = Veľký Šariš | rok = 2000 | počet strán = 1328 | url = | isbn = 80-967524-6-4 | kapitola = | strany = 66, 1275, 1281 | jazyk = }}</ref> Slovenský krátky tvar Spojené štáty (ale nie anglický tvar United States) bol stanovený ako oficiálny až v 90. rokoch 20. storočia. Do 90. rokov 20. storočia všetky odborné texty a atlasy používali výlučne tvar Spojené štáty americké (hoci pri iných štátoch používali krátke tvary), tvar Spojené štáty sa vtedy (podľa Peciarovho slovníka) považoval len za hovorový a tvar USA sa považoval jednak za skratku výrazu „United States of America“ a jednak (podľa Peciarovho slovníka) za hovorový tvar názvu štátu.<ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Malý atlas sveta : príručné vydanie | vydanie = 1 | typ vydania = slov. | miesto = Praha | vydavateľ = Ústredná správa geodézie a kartografie na Slovensku | rok = 1960 | počet strán = 184 | strany = 148 }}</ref><ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Malá encyklopédia zemepisu sveta | odkaz na titul = Malá encyklopédia zemepisu sveta | vydanie text = 1. vyd., dot. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1977 | edícia = Malé encyklopédie Vydavateľstva Obzor | zväzok edície = | počet strán = 558 | strany = 440{{--}}449 }}</ref><ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Vreckový atlas sveta | vydanie = 6 | typ vydania = preprac. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská kartografia | rok = 1983 | počet strán = 198 | strany = }}</ref><ref>Spojené štáty americké. In: {{Citácia knihy | titul = Malá slovenská encyklopédia | odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers | rok = 1993 | isbn = 80-85584-12-3 | počet strán = 822 | strany = 672 }}</ref><ref>spojený. In: {{Citácia knihy | editori = [[Štefan Peciar]] | titul = Slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = IV. s{{--}}u | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo SAV]] | rok = 1964 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=spojen%C3%BD&s=exact&c=Rc6b&cs=&d=peciar# | počet strán = 760 | strany = 173{{--}}174 }}</ref> V 19. storočí sa naopak tvar Spojené štáty občas vyskytol ako hlavný názov štátu – pozri nižšie. === Dlhý tvar === Oficiálny slovenský dlhý tvar názvu od roku 1940 dodnes znie '''Spojené štáty americké'''. Do roku 1939 (minimálne v 30. rokoch 20. storočia) znel oficiálny slovenský dlhý tvar názvu '''Spojené štáty severoamerické''' a tento tvar sa (v rozpore s PSP a neskôr aj geografickými normatívnymi zoznamami) používal ešte dlho potom: napríklad sa vyskytuje v prominentnom Šimkovom ''Anglicko-slovenskom slovníku'' z roku 1967 vydávanom až do 90. rokov 20. storočia a hlavne aj na jednom mieste v Peciarovom [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovníku slovenského jazyka]] <small>(Tu išlo zrejme o omyl, lebo na inom mieste v Peciarovom slovníku je uvedené „Spojené štáty americké, hovor. i Spojené štáty, USA“)</small>. Tretia (skôr staršia) možnosť slovenského pomenovania štátu je '''Severoamerická únia'''; tento tvar je prípustný z hľadiska kodifikácie jazyka, ale neprípustný z hľadiska aktuálnej slovenskej štandardizácie geografických názvov. Anglický dlhý tvar už od roku 1776 znie ''United States of America'' (v rokoch 1776 – 1778 aj ''United States of North America''). Skratka tvaru „United States of America“ znie ''USA'' (-používa sa v angličtine aj slovenčine) alebo ''U.S.A.'' (-používa sa v angličtine a podľa PSP do roku 1939 aj v slovenčine).<ref name="NŠ">Názvy štátov [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/spojene-staty.pdf]</ref><ref>Spojené štáty severoamerické. In: {{Citácia knihy | editori = [[Pavel Bujnák]] | titul = Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch | odkaz na titul = Slovenský náučný slovník | zväzok = III N{{--}}Ž | miesto = Bratislava; Praha | vydavateľ = Litevna | rok = 1932 | počet strán = 348 | strany = 206 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | titul = Pravidlá slovenského pravopisu : s abecedným pravopisným slovníkom | odkaz na titul = | miesto = Martin; Praha | vydavateľ = Matica slovenská; Štátne nakladateľstvo | rok = 1931 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp1931/psp1931-lq.pdf | počet strán = 360 | strany = 281 }} (Poznámka: V PSP z roku 1940 a všetkých nasledujúcich je už použitý tvar Spojené štáty americké, a ak je uvedená aj skratka, tak už znie len USA.).</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Simko | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = English Slovak Dictionary | vydanie = | vydavateľ = Bolchazy-Carducci Publishers | miesto = Wauconda | rok = 1989 | počet strán = 1443 | url = | isbn = 978-0-86516-226-6 | kapitola = | strany = 1306, 1317| jazyk = }}</ref><ref name=AH/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Schemmel | meno = B | odkaz na autora = | titul = United States | url = https://www.rulers.org/rulu.html#united_states | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.2.2020 | vydavateľ = Rulers.org | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bemis | meno = Samuel Flagg | odkaz na autora = | titul = A Diplomatic History of the United States | vydanie text = 5th ed. | miesto = New York | vydavateľ = Holt, Rinehart and Winston | rok = [1965] | počet strán = 1062 | strany = 43 }} (Citát: „The name United States of America first appears in the Declaration of Independence. The Franco-American treaties of 1778 use the phrase United States of North America, occasionally employed thereafter in official pronouncements; but Congress resolved July 11, 1778, in favor of the name United States of America, to be used on its bills of exchange, and it has been used since as the official name.“).</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2. rev. a dopl | vydavateľ = SAMO-AAMM | miesto = Veľký Šariš | rok = 2000 | počet strán = 1328 | url = | isbn = 80-967524-6-4 | kapitola = | strany = 1281 | jazyk = }}</ref><ref>severoamerický. In: {{Citácia knihy | editori = Štefan Peciar | titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = IV. s{{--}}u | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1964 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=severoamerick%C3%BD&s=exact&c=Hb2b&cs=&d=peciar# | počet strán = 760 | strany = 63 }}; spojený. In: {{Citácia knihy | editori = Štefan Peciar | titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = IV. s{{--}}u | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1964 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=spojen%C3%BD&s=exact&c=Rc6b&cs=&d=peciar# | počet strán = 760 | strany = 173{{--}}174 }}</ref><ref>spojený. In: {{Citácia knihy | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 4 | typ vydania = dopl. a upr. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2003 | isbn = 80-224-0750-X | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=spojen%C3%BD&s=exact&c=X49f&cs=&d=kssj4# | počet strán = 985 | strany = 690 }} (rovnako v roku 1997).</ref><ref>únia. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2003</ref><ref>únia. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]</ref> === Historické tvary === Slovenské názvy do zač. 20. storočia boli najmä: ''Spojené štáty americké'' (t.j. rovnako ako dnes)<ref>Slovenské noviny 24. 4. 1873 [https://books.google.sk/books?id=9KVUAAAAcAAJ&pg=PT28&dq=%22Spojen%C3%A9+%C5%A1t%C3%A1ty+americk%C3%A9%22&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwiCguPwxs3nAhWGxMQBHVF1Dl0Q6AEIKTAA#v=onepage&q=%22Spojen%C3%A9%20%C5%A1t%C3%A1ty%20americk%C3%A9%22&f=false]</ref>, ''Spojené štáty'' (t.j. rovnako ako dnes)<ref>BALATON, G., ''Zemepis pre ľud. školy''. Stará Beča, 1890, s. 21.</ref>, ''Spojené Štáty Amerikánske''<ref>Narodnie noviny. 8. 8. 1914 [https://digicontent.snk.sk/content/journals/Narodnie_noviny/1914/19140808_092.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200213033241/https://digicontent.snk.sk/content/journals/Narodnie_noviny/1914/19140808_092.pdf|date=2020-02-13}}</ref>, ''Spojené državy''<ref>GYÖRFFY, I., ''Zemepis pre národné školy''. Ostrihom, 1880, s. 40.</ref>, ''Sjednotené štáty''<ref>GYÖRFFY, I., ''Zemepisná knižočka''. Ostrihom, 1896, s. 39.</ref>, ''Spojené državy severo-americké''<ref name=Kož/>, ''Sjednotené Štáty Severo-amerikánske''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stodola | meno = Emil | autor = | odkaz na autora = | titul = Štatistika slovenska | vydanie = | vydavateľ = Turčiansky Sv. Martin | miesto = | rok = 1912 | počet strán = 158 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 3 | jazyk = }}</ref>, ''Unia''<ref name=Kož>KOŽEHUBA, J., ''Zemepis pre nár. školy''. Turčiansky Sv. Martin, 1872, s. 45</ref> a koncom 18. storočia ''Republika Amerykanská''<ref>BARTOLOMEIDES, L., ''Geográffia aneb Wypsánj Okrssu Zemského''. B. Bystřica, 1798, s. 98</ref>. == Dejiny == {{hlavný článok|Dejiny Spojených štátov}} [[Súbor:Extreme Makeover, Mesa Verde Edition - panoramio.jpg|thumb|[[Cliff Palace]], osada [[Anasaziovia|predkov]] [[Indiáni|indiánskych]] kmeňov [[Pueblo]] v dnešnom okrese [[Montezuma County|Montezuma]] v štáte [[Colorado (štát USA)|Colorado]], postavená medzi rokmi 1200 a 1275]] Dejiny Spojených štátov počínajú príchodom prvých obyvateľov ([[Indiáni|Indiánov]] a [[Eskimáci|Eskimákov]]) cez [[Beringia|Beringiu]], zaniknutú pevninu v oblasti dnešného [[Beringov prieliv|Beringovho prielivu]], približne 10 000 rokov pred naším letopočtom. Tí sa postupne rozčlenili na stovky kmeňov a osídlili celé severoamerické územie. Po prvých prieskumných výpravách [[Európania|Európanov]] v [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočí]] sem v [[17. storočie|17. storočí]] začali prichádzať európski, predovšetkým [[Angličania|anglickí]] kolonisti. Okrem Angličanov na [[Northeast (USA)|severovýchode]] sem prichádzali [[Španieli]], budujúci malé osady na [[Florida|Floride]] a [[Southwest (USA)|juhozápade]], a [[Francúzi]], ktorí sa usadzovali pozdĺž rieky [[Mississippi (rieka)|Mississippi]] a na pobreží [[Mexický záliv|Mexického zálivu]]. Prvou stálou osadou na území dnešných USA bola španielska osada ''St. Augustine'' na Floride, založená roku [[1565]]. Prvá anglická usadlosť ''Jamestown'' vo Virgínii sa datuje do roku [[1609]]. Správa, že sa v Amerike dá uživiť, spôsobila rozsiahly prílev kolonistov. Veľmi ich priťahovala nádej, že tu nájdu [[zlato]] (tzv. zlatá horúčka). Postupom času sa zabraté územia rozširovali a zisky sa zvyšovali. Dialo sa to na úkor domorodých Indiánov, ktorí pre svoj spôsob života potrebovali veľké priestory. Neskôr sa bohatstvo zväčšovala aj vďaka černochom [[Afrika|afrického]] pôvodu, ktorých sem od roku [[1619]] privážali na prácu ako [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|otrokov]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOREC|meno=Pavol - ZUBRICZSKÝ, Gabriel (ilustrácie KALOUSEK, Jíří)|titul=Krajiny Zeme 2: Afrika, Severná a Stredná Amerika, Južná Amerika, Austrália a Oceánia, Antarktída|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Q111|miesto=Bratislava|rok=1996|isbn=|strany=105-116}}</ref> Do [[70. roky 18. storočia|sedemdesiatych rokov 18. storočia]] v [[Trinásť kolónií|trinástich britských kolóniách]] žilo dva a pol milióna ľudí. Po skončení [[francúzska a indiánska vojna|francúzsko-indiánskej vojny]] v šesťdesiatych rokoch britská vláda uložila rad nových daní a odmietla argumenty kolonistov, že nové zdanenie musia schváliť oni sami. Odpor voči novým daniam, najmä [[Bostonské pitie čaju]] v roku [[1773]], viedlo anglický parlament k uverejneniu trestných zákonov, ktoré mali viesť k ukončeniu samosprávy v kolóniách. Americkí [[Patriot (Americká revolúcia)|Patrioti]] (ako sa sami nazývali) sa priklonili k politickej ideológii zvanej [[republikánstvo]], ktoré zdôrazňovalo občiansku povinnosť, cnosť a opozíciu voči korupcii, luxusu a aristokracii. [[Súbor:Declaration of Independence (1819), by John Trumbull.jpg|thumb|left|Obraz ''[[Declaration of Independence (Trumbull)|Deklarácia nezávislosti]]'' od [[John Trumbull|Johna Trumbulla]] znázorňujúci [[Výbor piatich]], ktorý 28. júna 1776 predložil [[druhý kontinentálny kongres|druhému kontinentálnemu kongresu]] vo [[Philadelphia|Philadelphii]] [[Deklarácia nezávislosti Spojených štátov|Deklaráciu nezávislosti USA]]]] Ozbrojený konflikt začal v roku [[1775]], keď Patrioti vypudili zo všetkých kolónií kráľovských úradníkov a usporiadali masové zhromaždenia. V roku [[1776]] vyhlásil [[Druhý kontinentálny kongres]] nový nezávislý útvar, Spojené štáty americké. S pomocou rozsiahlej finančnej a vojenskej pomoci Francúzska a pod vedením generála [[George Washington|Georgea Washingtona]] zvíťazili americkí Patrioti vo [[Americká vojna za nezávislosť|vojne za nezávislosť]]. [[Versaillský mier (1783)|Parížska zmluva z roku 1783]] prisúdila novému štátu územie na východ od rieky Mississippi, s výnimkou Floridy a [[Kanada|Kanady]]. Centrálna vláda zriadená [[články Konfederácie|článkami Konfederácie]] nedokázala zabezpečiť stabilitu, pretože nedisponovala právomocou vyberať dane a nemala žiadneho výkonného predstaviteľa. V roku [[1787]] kongres zvolal [[Ústavodarné zhromaždenie USA|Ústavodarné zhromaždenie]] vo [[Philadelphia|Philadelphii]]. Výsledkom zhromaždenia bol vznik [[Ústava Spojených štátov|novej ústavy]], ktorá bola ratifikovaná v roku [[1789]]. V roku [[1791]] k nej bola doplnená [[Listina práv (USA)|Listina práv]], zaručujúca občanom neodňateľné práva. S Washingtonom ako [[Prezident Spojených štátov|prvým prezidentom]] a [[Alexander Hamilton|Alexandrom Hamiltonom]], jeho hlavným politickým a finančným poradcom, vznikla silná ústredná vláda. Keď sa stal prezidentom [[Thomas Jefferson]], zakúpil od Francúzska rozsiahle územie [[Louisiana (francúzska kolónia)|Louisiany]], čím sa rozloha Spojených štátov zdvojnásobila. [[Britsko-americká vojna|Druhá a posledná vojna s Britániou]] bola vybojovaná v rokoch [[1812]] – [[1815]]. [[Súbor:U.S. Territorial Acquisitions.png|thumb|Územná expanzia Spojených štátov v rokoch 1783 až 1917]] Pod vplyvom presvedčenia o ''zjavnom predurčení'' (''Manifest Destiny'') sa federálne územie začalo rozširovať na západ, k [[Tichý oceán|Tichému oceánu]]. Územie Spojených štátov bolo vždy veľké, ale počet obyvateľov bol spočiatku pomerne malý, iba necelé 4 milióny v roku 1790. Populačný rast však bol rýchly, keďže v roku 1810 počet obyvateľov dosiahol 7,2 milióna a v roku 1830 už 12,8 milióna. Hospodársky rast z hľadiska celkového [[hrubý domáci produkt|HDP]] bol ešte rýchlejší. V porovnaní s európskymi mocnosťami však bola vojenská sila USA relatívne obmedzená až do začiatku [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Teritoriálna expanzia bola motivovaná úsilím o získanie lacnej pôdy pre slobodných farmárov a [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otrokárov]]. Rozširovanie otroctva sa stávalo čoraz viac kontroverzné a vyvolávalo politické a ústavné boje, ktoré boli vyriešené kompromisom. Otroctvo bolo do roku 1804 zrušené vo všetkých štátoch severne od [[Mason-Dixonová línia|Mason-Dixonovej línie]], ale [[Juh (USA)|Juh]] pokračoval v profitovaní na práci otrokov, predovšetkým kvôli vysoko ziskovému vývozu [[bavlna|bavlny]] do Európy. V roku 1860 bol zvolený za prezidenta republikán [[Abraham Lincoln]], ktorý svoju kampaň postavil na téme obmedzenia šírenia otroctva a jeho postupnej likvidácii. [[Súbor:Atlanta roundhouse ruin3.jpg|thumb|Zničená železničná stanica a depo v [[Atlanta|Atlante]] krátko po skončení [[americká občianska vojna|občianskej vojny]], 1866]] Sedem južných štátov, závislých na produkcii bavlny, sa štyri mesiace pred Lincolnovou inauguráciou odtrhlo a neskôr založilo [[Konfederované štáty americké|konfederáciu]], ktorá však nedosiahla medzinárodného uznania od žiadneho štátu. Konfederácia začala v roku [[1861]] [[Americká občianska vojna|vojnu so Severom]] útokom na [[Fort Sumter|pevnosť Sumter]]. Nacionalistické pobúrenie na severe živilo dlhú a vyčerpávajúcu americkú občiansku vojnu (1861 – 1865). Bojovalo sa z veľkej časti na juhu, lebo ohromné materiálne a ľudské zdroje Severu sa ukázali v dlhej vojne ako rozhodujúce. Výsledkom vojny bolo obnovenie Únie, zbedačenie Juhu a zrušenie otroctva. V následnej [[éra rekonštrukcie|ére rekonštrukcie]] (1863 – 1877) boli zákonné a hlasovacie práva rozšírené na oslobodených otrokov. Federálna vláda získala oveľa väčšiu moc a vďaka štrnástemu dodatku ústavy v roku 1868 dostala výslovnú povinnosť chrániť individuálne práva. Keď však v [[70. roky 19. storočia|70. rokoch 19. storočia]] bieli [[Demokratická strana (USA)|Demokrati]] znovu získali moc na juhu, často vďaka zastrašovaniu čiernych voličov polovojenskými skupinami, došlo k prijatiu tzv. [[Zákony Jima Crowa|Zákonov Jima Crowa]], zachovávajúcich nadradenosť bieleho obyvateľstva a prijatiu ustanovení, zbavujúcich volebného práva väčšinu [[Afroameričan|Afroameričanov]] a mnoho chudobných bielych. Táto situácia pokračovala po celé desaťročia až do vzniku [[Afroamerické hnutie za občianske práva|hnutia občianskych práv]] v [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokoch 20. storočia]] a prijatia federálnej legislatívy k presadzovaniu ústavných práv. [[Súbor:USS SHAW exploding Pearl Harbor Nara 80-G-16871 2.jpg|thumb|left|Výbuch [[torpédoborec|torpédoborca]] [[USS Shaw (DD-373)|USS ''Shaw'']] počas [[útok na Pearl Harbor|útoku na Pearl Harbor]], ktorý znamenal rozhodujúci impulz pre vstup Spojených štátov do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v roku 1941]] Na prelome 20. storočia sa Spojené štáty stali poprednou svetovou priemyselnou veľmocou vďaka prudkému rozvoju podnikania na [[Northeast (USA)|severovýchode]] a [[Midwest (USA)|stredozápade]] a príchodu miliónov prisťahovaleckých robotníkov i poľnohospodárov z Európy. Celoštátna železničná sieť bola dokončená za pomoci práce čínskych prisťahovalcov, rozsiahle ťažobné a priemyselné podniky industrializovali severovýchod a stredozápad. Masová nespokojnosť s korupciou, neefektívnosťou a tradicionalistickej politiky dala vzniknúť [[Progresívne hnutie|progresívnemu hnutiu]], ktoré počas [[90. roky 19. storočia|90. rokov 19. storočia]] až [[20. roky 20. storočia|20. rokov 20. storočia]] iniciovalo mnoho sociálnych a politických reforiem. Šestnásty a 17. dodatok ústavy z roku 1913 stanovili prvú národnú [[daň z príjmov (USA)|daň z príjmov]] a priamu voľbu amerických senátorov do [[Kongres Spojených štátov|kongresu]]. V roku [[1920]] devätnásty dodatok ústavy zaručil [[volebné právo žien]]. Hoci boli Spojené štáty počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] spočiatku neutrálne, v roku [[1917]] vyhlásili vojnu [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]] a prispeli k víťazstvu [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] v nasledujúcom roku. Éra prosperity [[20. roky 20. storočia|20. rokov]] skončila [[Krach na newyorskej burze|krachom na newyorskej burze]] v [[október|októbri]] [[1929]] a následným nástupom [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|celosvetovej hospodárskej krízy]] trvajúcej celé ďalšie desaťročie. Demokratický prezident [[Franklin Delano Roosevelt|Franklin D. Roosevelt]] ukončil obdobie republikánskej dominancie v [[Biely dom|Bielom dome]] a realizoval svoje programy nazývané „[[Nový údel]]“ pre pomoc, obnovu a reformu. Nový údel, ktorý definoval moderný americký [[liberalizmus]], zahŕňal pomoc pre nezamestnaných, podpory pre poľnohospodárov, systém [[sociálne poistenie|sociálneho zabezpečenia]] a [[minimálna mzda|minimálnu mzdu]]. Po [[útok na Pearl Harbor|japonskom útoku na Pearl Harbor]] v [[december|decembri]] [[1941]] vstúpili Spojené štáty do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] po boku [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]], [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], [[Čínska republika (1912 – 1949)|Číny]] a ďalších spojeneckých národov. USA financovali spojenecké vojenské úsilie a pomohli poraziť [[nacistické Nemecko]] na európskom bojisku. Vojnové úsilie vyvrcholilo [[atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki|použitím novo vynájdených jadrových zbraní na japonské mestá Hirošima a Nagasaki]], čo prispelo k porážke [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonského cisárstva]]. [[Súbor:WTC smoking on 9-11.jpeg|thumb|Horiace veže [[World Trade Center (1973 – 2001)|Svetového obchodného centra]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] počas [[útoky z 11. septembra 2001|útokov z 11. septembra 2001]]]] Spojené štáty a [[Sovietsky zväz]] vyšli z druhej svetovej vojny ako vzájomne súperiace [[superveľmoc]]i. Počas [[studená vojna|studenej vojny]] sa USA a ZSSR nepriamo konfrontovali v [[preteky v zbrojení|pretekoch v zbrojení]], vo [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekoch]], rôznych [[zástupná vojna|zástupných vojnách]] a propagandistických kampaniach. Americká zahraničná politika bola počas studenej vojny založená na podpore [[západná Európa|západnej Európy]] a [[Japonsko|Japonska]] spolu s politikou zadržiavania, ktorá mala brániť šíreniu [[komunizmus|komunizmu]]. To bol aj hlavný dôvod vstupu Spojených štátov do [[kórejská vojna|kórejskej vojny]] a [[vietnamská vojna|vojny vo Vietname]]. V [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokoch 20. storočia]], z veľkej časti vďaka sile [[Afroamerické hnutie za občianske práva|hnutia za občianske práva]], bola prijatá ďalšia vlna sociálnych reforiem presadzovaním ústavných práv voľby a slobody pohybu pre Afroameričanov a iné rasové menšiny. Studená vojna skončila s [[rozpad Sovietskeho zväzu|rozpadom Sovietskeho zväzu]] v roku [[1991]] a Spojené štáty zostali jedinou svetovou superveľmocou. Po studenej vojne sa Spojené štáty zamerali na medzinárodné konflikty na [[Blízky východ|Blízkom východe]] v reakcii na [[druhá vojna v Perzskom zálive|vojnu v Zálive]] na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov]]. Začiatok [[21. storočie|21. storočia]] poznačili [[útoky z 11. septembra 2001]], po ktorých nasledovali vojny vedené USA [[tretia vojna v Perzskom zálive|v Iraku]] a [[vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|Afganistane]]. V roku [[2008]] postihla Spojené štáty najhoršia hospodárska kríza od čias Veľkej krízy 30. rokov, po ktorej nasleduje obdobie pomalšieho tempa rastu ekonomiky v priebehu [[10. roky 21. storočia|10. rokov 21. storočia]]. == Geografia == {{hlavný článok|Geografia USA}} === Poloha === Spojené štáty americké sa nachádzajú v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. Ich brehy obmýva z východu [[Atlantický oceán]] a zo západu [[Tichý oceán]]. Štát [[Aljaška]] leží v severnej časti kontinentu a zo severu ho obmýva [[Severný ľadový oceán]]. Aljašku oddeľuje od [[Eurázia|Euroázijského kontinentu]] [[Beringov prieliv]]. Medzi najznámejšie polostrovy patrí [[Florida]] na juhu USA, ktorý oddeľuje [[Mexický záliv]] od Atlantického oceánu. Zo severu majú USA spoločnú hranicu s [[Kanada|Kanadou]] a na juhu s [[Mexiko]]m. [[Floridský prieliv]] oddeľuje USA od ostrovného štátu [[Bahamy]] a od [[Kuba|Kuby]]. === Povrch === [[Súbor:USA topo en.jpg|thumb|Fyzická mapa USA]] [[Súbor:Sherwin Range, Benton Crossing.jpg|thumb|Pohorie [[Sierra Nevada (USA)|Sierra Nevada]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]]] Základom severoamerického kontinentu je [[Kanadský štít]], ktorého vek sa datuje od [[archaikum|archaika]]. Rozprestiera sa v severovýchodnej časti kontinentu. Jeho stredná časť je preliačená a tvorí dno [[Hudsonov záliv|Hudsonovho zálivu]]. Je tvorený [[Premenená hornina|premenenými]] a [[Vyvretá hornina|vyvretými]] [[Hornina|horninami]]. V súčasnosti sa pod [[Severoamerická platňa|Severoamerickú platňu]] podsúva [[Pacifická platňa|tichooceánska]], presnejšie sa [[subdukcia|podsúva]] pod jej západný okraj. Zároveň sa [[Juhoamerická platňa]] pohybuje smerom k Severnej. V dôsledku [[platňová tektonika|týchto pohybov]] vznikla vysoká horská hradba [[sopka|sopečného]] pôvodu, ktorá sa tiahne od [[Aleuty|Aleutských ostrovov]] pri [[Aljašský polostrov|Aljašskom polostrove]] až po [[Ohňová zem (súostrovie)|Ohňovú zem]]. [[Kordillery]] začínajú Aljašským chrbtom (najvyšší bod [[Denali]], 6 190 [[metrov nad morom|m n. m.]]) a tiahnu sa na juh v dvoch výrazných pásmach. Pri pobreží Tichého oceánu sú to [[Pobrežné vrchy]] a vo vnútrozemí [[Skalnaté vrchy]]. Medzi jednotlivými pásmi Kordiller sa rozprestierajú zníženiny a plošiny, napr. [[Coloradská plošina]], [[Veľká panva]]. Najnižšie položené miesto Ameriky leží v USA a je ním [[Dolina smrti]] (''Death Valley''). Táto preliačina je 86 m pod úrovňou hladiny mora. Svoje meno dostala podľa nehostinných podmienok pre život (púšť bez vody s veľkými horúčavami, v tieni namerali až 56,7 °C). Pozdĺž východného pobrežia sa tiahne staré pohorie [[Apalačské vrchy]]. Medzi Apalačskými vrchmi a Atlantickým oceánom sa rozprestiera [[Pobrežná nížina]]. [[Mexický záliv]] lemuje [[Mississippská nížina]]. Medzi Apalačskými vrchmi a Kordillerami sa postupne od východu rozprestierajú [[Centrálne roviny]] a [[Veľké prérie]]. <gallery> Súbor:Wonder Lake and Denali.jpg|[[Denali]], najvyšší bod USA ({{mnm|6190}}) Súbor:TuleHorses.JPG|Typická krajina v oblasti [[Veľká panva|Veľkej panvy]] Súbor:Badwater Desolation.jpg|Bezodtoková panva [[Badwater Basin]] v [[Dolina smrti|Doline smrti]], najnižšie položené miesto USA (-86 m) Súbor:Maroon Bells, Aspen, CO during Labor Day weekend 2016.jpg|Vrchy [[Maroon Peak]] a [[North Maroon Peak]] v pohorí [[Elk Mountains]], ktoré je súčasťou južnej časti [[Skalnaté vrchy|Skalnatých vrchov]] Súbor:Great Plains, Nebraska, U.S. 1.jpg|[[Veľké prérie]] neďaleko mesta [[Lincoln (Nebraska)|Lincoln]] v štáte [[Nebraska]] Súbor:Farming near Klingerstown, Pennsylvania.jpg|Typická krajina v oblasti od [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]] po severovýchod USA Súbor:Bristol tenn ridgelines2.jpg|Krajina v [[Apalačské vrchy|Apalačských vrchoch]] Súbor:Harvested Wheat 1 (3727629107).jpg|[[Atlantická pobrežná nížina]] v [[Maryland]]e </gallery> === Podnebie === [[Súbor:US 50 states Köppen.svg|thumb|Köppenova klasifikácia podnebia USA]] Vďaka svojej rozlohe sa USA nachádzajú v niekoľkých významných podnebných pásmach. Počasie v Amerike je značne nestále a teplotné výkyvy môžu nastávať dokonca aj niekoľkokrát denne. Severná časť územia leží v [[mierne pásmo|miernom pásme]], pričom je však chladnejšie a vlhkejšie ako v Európe. Spôsobuje to studený [[Labradorský prúd]], ktorý obmýva severovýchodné a východné pobrežie. V [[Centrálne roviny|Centrálnych rovinách]] a [[Veľké prérie|Veľkých prériách]] padá úmerne vzdialenosti od Atlantického oceánu čím ďalej tým menej zrážok. Zaujímavým javom je snehový efekt [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]], spôsobujúci snehové kalamity v ich blízkosti, a to najmä na ich juhozápadnom pobreží, ktoré je prevažne na území USA. Chladnejšie podnebie panuje v oblasti západného pobrežia, kde sa pod vplyvom prúdov Tichého oceánu udržiava napospol konštantná teplota. Najchladnejšie zimy panujú v [[Skalnaté vrchy|Skalnatých vrchoch]] a [[Sierra Nevada (USA)|Sierra Nevade]], kde možno namerať jedny z najsilnejších mrazov v Amerike. V oblastiach Veľkých prérií, južných častí atlantického pobrežia, Floridy a štátov pri [[Mexický záliv|Mexickom zálive]] panujú v letnom období až tropické horúčavy, ktoré môže sprevádzať aj neznesiteľná vlhkosť. Južná časť USA leží v príjemnom [[subtropické pásmo|subtropickom pásme]] a Mexický záliv s polostrovom [[Florida]] v [[tropické pásmo|tropickom pásme]]. Výnimku predstavujú vysoko položené pohoria a plošiny, kde je podstatne chladnejšie, pretože sa tu prejavuje výšková stupňovitosť. Aljaška leží už v [[subpolárne pásmo|subpolárnom pásme]] a [[Havajské ostrovy]] v tropickom pásme. Tvar povrchu Ameriky umožňuje takmer bezproblémový presun vzdušných más zo severu na juh a naopak. Preto sú časté hlavne vpády arktického vzduchu z vyšších geografických šírok až do oblasti Mexického zálivu. Prúdeniu v rovnobežkovom smere stoja v ceste horské bariéry Kordiller, preto sa vlaha, ktorá by sa s prúdiacim vzduchom dostávala do vnútrozemia Ameriky z Tichého oceánu, vyprší nad oceánom, úzkou pobrežnou nížinou a náveternými svahmi tichooceánského pásma. Texas je inak známy vďaka [[tornádo|tornádam]], ktorá sa vyskytujú hlavne na otvorených plochách v období mája a septembra. <gallery> Súbor:Kaneohe Bay Oahu Hawaii (33939060635).jpg|Tropické pásmo na [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovoch]] Súbor:Alaska.jpg|Aljašská krajina v subpolárnom pásme Súbor:RoadSierraNevadaMountains.jpg|Snehom pokrytá oblasť pohoria [[Sierra Nevada (USA)|Sierra Nevada]], kde panujú najchladnejšie zimy v USA Súbor:2014-06-12 16 41 49 Blowing dust south of Thacker Pass along Nevada State Route 293 (Kings River Road) 3.3 miles east of the western terminus.JPG|Vysoko do vzduchu rozvírený piesok v Nevadskej púšti Súbor:Snow on cars in Chicago in February 2015.jpg|Snehová kalamita v [[Chicago|Chicagu]] v dôsledku snehového efektu [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]] Súbor:Dimmitt Tornado1 - NOAA.jpg|Silné [[tornádo]] v [[Texas]]e Súbor:Katrina-new-orleans-flooding3-2005.jpg|Zaplavené mesto [[New Orleans]] následkom [[hurikán]]u [[hurikán Katrina|Katrina]] </gallery> === Vodstvo === [[Súbor:3Falls Niagara.jpg|thumb|[[Niagarské vodopády]] z kanadskej strany]] [[Súbor:Lake Michigan from Big Sable Point lighthouse.jpg|thumb|Východné pobrežie [[Michiganské jazero|Michiganského jazera]]]] Väčšia časť územia USA patrí do úmoria [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Vlievajú sa doňho veľtoky ako [[Mississippi (rieka)|Mississippi]], s prítokom [[Missouri (rieka)|Missouri]] (najdlhšia riečna sústava USA – 6 212 km), [[Rieka svätého Vavrinca]] a [[Rio Grande]]. [[Tichý oceán]] prijíma väčšinou kratšie toky tečúce z Kordiller. Medzi významnejšie patria rieky [[Columbia (rieka)|Columbia]] a [[Colorado (rieka vo Veľkom kaňone)|Colorado]]. Do [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] sa vlieva rieka [[Yukon (rieka)|Yukon]]. V USA nájdeme aj mnoho jazier. Ľadovcového pôvodu sú [[Veľké kanadské jazerá]] ([[Horné jazero]], [[Michiganské jazero]], [[Hurónske jazero]] a [[Ontárijské jazero]]), ktoré tvoria najväčšiu zásobáreň sladkej vody na svete a prírodnú hranicu medzi USA a Kanadou. [[Veľké soľné jazero]] sa rozprestiera v bezodtokovej oblasti medzi [[Skalnaté vrchy|Skalnatými vrchmi]] a [[Pobrežné vrchy|Pobrežnými vrchmi]]. V USA je množstvo vodopádov, no nesporne najznámejšie sú [[Niagarské vodopády]], ktoré ležia medzi [[Erijské jazero|Erijským]] a Ontárijským jazerom. <gallery> Súbor:Mississippi River Lock and Dam number 7.jpg|Rieka [[Mississippi (rieka)|Mississippi]] Súbor:Lower Missouri River.jpg|Rieka [[Missouri (rieka)|Missouri]] neďaleko mesta [[Rocheport (Missouri)|Rocheport]] v štáte [[Missouri (štát USA)|Missouri]] Súbor:Rio Grande White Rock Overlook Park View 2006 09 05.jpg|Rieka [[Rio Grande]] vo [[White Rock (Nové Mexiko)|White Rock]] v [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]] Súbor:Horseshoe Bend TC 27-09-2012 15-34-14.jpg|Odľahlý úsek rieky [[Colorado (rieka vo Veľkom kaňone)|Colorado]] v [[Veľký kaňon|Grand Canyon]] Súbor:Lake Huron.jpg|[[Hurónske jazero]] pri pohľade z lokality Arch Rock na ostrove [[Mackinac (ostrov)|Mackinac]] Súbor:Marina Fest.jpg|Pobrežie [[Michiganské jazero|Michiganského jazera]] v prístavnom meste [[Escanaba (Michigan)|Escanaba]] v štáte [[Michigan]] Súbor:Lake Erie Land's End.jpg|Strmé pobrežie [[Erijské jazero|Erijského jazera]] v [[Erie County (Pensylvánia)|Erie County]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]] </gallery> === Rastlinstvo, živočíšstvo a ochrana prírody === [[Súbor:Bald Eagle (Haliaeetus leucocephalus) in Kachemak Bay, Alaska.jpg|thumb|[[Orliak bielohlavý]] (''Haliaeetus leucocephalus'') je štátnym symbolom USA od roku 1782]] [[Súbor:Black bear sow with cub, Tower Fall (18393659291).jpg|thumb|[[Medveď baribal]] (''Ursus americanus'') s mláďaťom v [[Yellowstonský národný park|Yellowstonskom národnom parku]]]] [[zmiešaný les|Zmiešané]] a [[listnatý les|listnaté lesy]] mierneho pásma pôvodne pokrývali oveľa väčšiu rozlohu v oblasti [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazier]], [[Pobrežná nížina|Pobrežnej nížiny]] a [[Apalačské vrchy|Apalačských vrchov]]. Územia v minulosti odlesnené prvými kolonistami sú dnes opäť zalesňované, pretože ich využívanie na poľnohospodárstvo je ekonomicky nevýhodné. Centrálnu časť tvoria [[step (krajina)|stepi]], nazývané tiež [[préria|prérie]], ktoré pokrývajú oblasť Centrálnych rovín a Veľkých prérií a vďaka černozemiam sú intenzívne využívané na poľnohospodárstvo. [[dažďový les|Tropické dažďové lesy]] pokrývajú oblasti polostrova [[Florida]] ([[Národný park Everglades]]) a pobrežie [[Mexický záliv|Mexického zálivu]]. Výrazný nedostatok zrážok má juhozápadná časť USA (štáty [[Kalifornia]], [[Nevada (štát USA)|Nevada]], [[Arizona]], [[Nové Mexiko]], [[Texas]]), kde sa vytvorili púšte, napr. [[Mohavská púšť]] a [[Sonorská púšť]]. Najpozoruhodnejšie prírodné krásy USA sú chránené ako [[národný park|národné parky]]. Je ich viac ako 350. [[Yellowstonský národný park]] bol vyhlásený v roku [[1872]] ako prvý a nachádzajú sa v ňom dobré podmienky pre život [[zubor americký|bizónov]], [[los mokraďový|losov]], [[medveď grizly|grizlyov]] a [[jelene|jeleňov]]. K najvyšším stromom na Zemi patria sekvoje v [[Národný park Sequoia|Národnom parku Sequoia]] a v [[Yosemitský národný park|Yosemitskom národnom parku]]. Pozoruhodná je tiež [[Národný park Mammoth Cave|Mamutia jaskyňa]] (''Mammoth Cave''), ktorá je súčasťou najdlhšieho jaskynného systému na svete ({{km|651.8|m}}), i [[Kodiak (ostrov)|ostrov Kodiak]], podľa ktorého sa nazýva aj medveď tu žijúci. <gallery> Súbor:Joshua Tree in Joshua Tree National Park.jpg|Jozueho strom (''[[Yucca brevifolia]]'') v [[Národný park Joshua Tree|Národnom parku Joshua Tree]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] Súbor:Sequoia National Park - Sentinal Tree.JPG|[[Sekvojovec]] (''Sequoiadendron'') v [[Národný park Sequoia|Národnom parku Sequoia]] Súbor:Gallery-gorge-800.jpg|Na juhovýchode USA sú rozšírené hlavne bujné listnaté opadavé lesy Súbor:Florida Panther (2), NPSPhoto (9255082289).jpg|[[Puma floridská]] (''Puma concolor coryi'') v [[Národný park Everglades|Národnom parku Everglades]] na [[Florida|Floride]] Súbor:American bison k5680-1.jpg|[[Bizón americký]] (''Bison bison'') Súbor:Alaskan moose pair (6862339335).jpg|Pár [[los aljašský|losov aljašských]] (''Alces alces gigas'') Súbor:Valley View Yosemite August 2013 002.jpg|Rieka [[Merced (rieka)|Merced]] tečie cez [[Yosemitské údolie]], ktoré je hlavnou súčasťou [[Yosemitský národný park|Yosemitského národného parku]] a patrí medzi jeho hlavné turistické atraktivity Súbor:Mammoth Cave tour.jpg|Turisti v [[Národný park Mammoth Cave|Mamutej jaskyni]] (''Mammoth Cave'') </gallery> == Obyvateľstvo == {{hlavný článok|Demografia USA}} Demografia Spojených štátov je pomerne pestrá, keďže územie štátu bolo osídlené prevažne [[prisťahovalectvo|imigrantmi]], ktorí do USA prišli z celého sveta. Niekoľko [[kolonializmus|kolonizačných]] vĺn malo rôzne zloženie v závislosti na krajine pôvodu. Ľudia sem prichádzali za lepším životom, utekali pred chudobou a pred náboženským utlačovaním. V Spojených štátoch potom našli [[sloboda|slobodu]] a mohli začať nový život. K imigrácii taktiež prispeli [[zlatá horúčka|zlaté horúčky]] a vidina rýchleho zbohatnutia. V predchádzajúcich storočiach sa do USA sťahovali hlavne [[Európania]], dnes sú to [[Ázijčania]] a imigranti z [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]]. V roku [[2006]] prekročil počet obyvateľov Spojených štátov 300 miliónov. Počet ilegálnych imigrantov sa odhaduje na 12 miliónov. Populačný rast je 0,97%, čo je celkovo vysoké číslo, napr. v porovnaní s [[Európska únia|Európskou úniou]], kde je prírastok len 0,16%. Na to, že USA sú krajinou [[vyspelá krajina|prvého sveta]], je tu relatívne vysoká aj detská úmrtnosť (6,14 [[parts per million|ppm]]) aj počet ľudí pod hranicou chudoby (47 miliónov, t.j. 15,15%) alebo vo väzení (2,245 milióna, čiže 751 na 100 000 obyvateľov, t.j. asi 7,5 × viac ako priemer EÚ).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NORTH AMERICA: UNITED STATES | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20070612213256/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html | dátum archivácie = 2007-06-12 }}</ref> === Etnické zloženie === [[Súbor:Image-Census-2000-Data-Top-US-Ancestries-by-County fr FR.png|thumb|Najčastejší etnický pôvod obyvateľstva v okresoch USA]] USA majú veľmi rozmanitú populáciu. V krajine žije 31 etnických skupín s počtom obyvateľov väčším ako jeden milión. To je spôsobené imigráciou, ktorá sprevádzala Spojené štáty po celú ich históriu – a sprevádza ich aj naďalej. Od 17. storočia sa do Spojených štátov sťahovali hlavne Európania, v posledných niekoľkých dekádach imigrantov predstavujú prisťahovalci z Latinskej Ameriky, hlavne z [[Mexiko|Mexika]], [[Kuba|Kuby]] a [[Portoriko|Portorika]], a z [[Ázia|Ázie]]. Každoročne sa do USA prisťahuje okolo jedného milióna legálnych imigrantov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Yearbook of Immigration Statistics 2013 | url = https://www.dhs.gov/immigration-statistics/yearbook/2013 | vydavateľ = dhs.gov | dátum vydania = 2016-09-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa odhadu z roku 2005 tvoria 74,7% obyvateľstva [[bieli Američania|belosi]], 12,1% [[negroidná rasa|černosi]], resp. [[Afroameričania]], 4,3% [[ázijskí Američania|Aziati]], [[americkí Indiáni|Indiáni a Eskimáci]] potom 0,8% a iné rasy celkovo 7,9%. V týchto číslach je zahrnutých 14,5% tých, ktorí sa považujú za jednu z týchto etnických skupín a zároveň za [[Američania hispánskeho a latinskoamerického pôvodu|Američanov hispánskeho a latinskoamerického pôvodu]]. Pri sčítaní obyvateľstva v USA je totiž otázka rasy jedna vec, zatiaľ čo otázka hispánskeho pôvodu vec druhá. Najrýchlejšie rastúcou skupinou sú obyvatelia hispánskeho pôvodu. Kým v roku 1996 tvorili 10% obyvateľstva, v roku 2000 to bolo 12,5% a podľa odhadu z roku 2005 14,5%. Vysoký rast je daný jednak imigráciou, jednak vysokou pôrodnosťou. V [[Kalifornia|Kalifornii]], [[Arizona|Arizone]], [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]] a v [[Texas]]e sa pravdepodobne čoskoro stanú väčšinou. Najväčší podiel Hispáncov je v Novom Mexiku (43,6%). Mexičania obývajú predovšetkým juhozápad a západ USA, Portoričania severovýchod a Kubánci [[Florida|Floridu]]. Nehispánski belosi (väčšinou európskeho pôvodu) tvorili v roku 1960 85% populácie, teraz predstavujú asi 65% a podľa prognóz klesne ich podiel v roku 2042 pod 50%, pričom v roku 2050 majú tvoriť už len 46,3% populácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Hispanic population to triple by 2050 | url = https://usatoday30.usatoday.com/news/nation/2008-02-11-population-study_N.htm | vydavateľ = usatoday30.usatoday.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.census.gov/population/www/projections/files/nation/summary/np2008-t4.xls | vydavateľ = census.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100327140219/http://www.census.gov/population/www/projections/files/nation/summary/np2008-t4.xls | dátum archivácie = 2010-03-27 }}</ref> Nehispánski belosi tvorili v rokoch 2008 – 2009 51,4% všetkých novorodencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dougherty | meno = Conor | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Nears Racial Milestone | url = https://www.wsj.com/articles/SB10001424052748704312104575298512006681060#articleTabs%3Darticle | vydavateľ = wsj.com | dátum vydania = 2010-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2012 ich podiel poklesol pod 50% a menšiny tak už tvoria väčšinu novorodencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Exner | meno = Rich | autor = | odkaz na autora = | titul = Americans under age 1 now mostly minorities, but not in Ohio: Statistical Snapshot | url = https://www.cleveland.com/datacentral/2012/06/americas_under_age_1_populatio.html | vydavateľ = cleveland.com | dátum vydania = 2012-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Data Protection Choices | url = https://choice.npr.org/index.html?origin=https://www.npr.org/sections/ed/2016/07/01/484325664/babies-of-color-are-now-the-majority-census-says | vydavateľ = choice.npr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Muži tvoria 48,5% populácie, ženy 51,5%. Mužov je pritom viac vo vekových skupinách do 15 rokov, ale naopak nad 65 rokov už prevažujú ženy, a to o celých 12,5%. === Jazyky === [[Angličtina]] je výlučným materinským jazykom pre približne 82% obyvateľov, [[španielčina]] pre 10% obyvateľov. USA nemajú na federálnej úrovni zákonom kodifikovaný [[úradný jazyk]], ale angličtina ním fakticky je a niektoré zákony a predpisy vyžadujú v určitých oblastiach jej znalosť (napr. požiadavky pre [[naturalizácia (právo)|naturalizáciu]]). Niektoré štáty USA majú kodifikované úradné jazyky, a to buď angličtinu, alebo viacero jazykov vrátane angličtiny. Viacjazyčné štáty sú [[Havaj (štát USA)|Havaj]] (angličtina a [[havajčina]]), [[Nové Mexiko]] (angličtina a španielčina) a [[Louisiana]] (angličtina a [[francúzština]]). V rôznych ďalších závislých územiach je situácia ešte pestrejšia, pričom často je osobitnými predpismi chránený jazyk pôvodných obyvateľov. === Náboženské zloženie === [[Súbor:Pisgah.jpg|thumb|left|Protestantský kostol na americkom Juhu]] [[Súbor:BibleBelt.png|thumb|[[Biblický pás]] – približné vymedzenie prevažne protestantského a konzervatívneho Juhu]] V Spojených štátoch amerických majú [[náboženstvo|náboženstvá]] oveľa významnejšiu úlohu, než je tomu v Európe, kde došlo v druhej polovici 20. storočia k rozsiahlej [[sekularizácia|sekularizácii]] spoločnosti v mnohých krajinách (napr. [[Švédsko]], [[Česko]], [[Estónsko]] a ďalšie). Je zložité, až nemožné, dodať pre USA presné čísla, pretože v tejto oblasti neexistujú žiadne ucelené štatistiky typu [[sčítanie obyvateľstva]] (americké poňatie odluky cirkvi od štátu má za následok, že štátne úrady sa na veci týkajúce sa viery nepýtajú), takže počty veriacich sa odvodzujú buďto zo súkromných prieskumov alebo údajov samotných cirkví a predstavujú skôr hrubé odhady. Obyvateľov [[ireligiozita|bez vyznania]], [[ateizmus|ateistov]] a [[agnosticizmus|agnostikov]] je len asi 14%. Najrozšírenejším náboženstvom v Spojených štátoch je [[kresťanstvo|kresťanstvo]], ku ktorému sa hlási asi 76% až 81% obyvateľov. Približne dve tretiny z nich sú [[protestantizmus|protestanti]], ktorí sú však rozdrobení do mnohých čiastkových zoskupení a denominácií, takže najsilnejšou cirkvou je [[latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]], ku ktorej patrí zvyšná tretina kresťanov (asi 25% obyvateľov). Sú tam aj početné diecézy východných katolíkov, z celkovo 10 cirkví ([[arménska katolícka cirkev|arménski katolíci]], [[sýrska katolícka cirkev|sýrski katolíci]], [[sýrsko-malankarská katolícka cirkev|sýrsko-malankarskí katolíci z Indie]], [[sýrsko-malabarská katolícka cirkev|sýrsko-malabarskí katolíci z Indie]], [[chaldejsko-katolícka cirkev|chaldejskí katolíci z Iraku]], [[maronitská cirkev|maroniti]], [[melchitská gréckokatolícka cirkev|melchitskí gréckokatolíci]], [[ukrajinská gréckokatolícka cirkev|ukrajinskí gréckokatolíci]], [[rusínska gréckokatolícka cirkev|rusínski gréckokatolíci]] a [[rumunská gréckokatolícka cirkev|rumunskí gréckokatolíci]]). Celkovo majú tieto cirkvi 468 330 veriacich. Patrí k nim aj časť z 36 000 arménskych katolíkov a časť z 6 200 rumunských gréckokatolíkov z diecéz pre USA a Kanadu. Tiež tam je personálny Ordinariát katedry sv. Petra pre rímskokatolíkov anglikánskeho rítu (bývalých [[Episkopálna cirkev Spojených štátov|episkopálov]]), ktorý vznikol 1. januára 2012, pričom v tom istom roku mal 2 550 veriacich a 23 kňazov v 12 farnostiach. Počet veriacich narastá, keďže v roku 2013 ich bolo 4 550 a 23 kňazov v 12 farnostiach, v roku 2014 už 6 000 veriacich a 40 kňazov v 25 farnostiach. Ako najpočetnejšia a najvýznamnejšia skupina obyvateľov (z náboženského hľadiska) sú považovaní [[evanjelikálne hnutie|evanjelikáli]], tesne nasledovaní katolíkmi (obe približne 25%), pričom poradie sa môže v rôznych štatistikách meniť. Vysoká koncentrácia konzervatívnych protestantov v juhovýchodnej časti USA, kde predstavujú dominantnú kultúrnu a politickú silu, dala tejto oblasti prezývku „[[biblický pás]]“ (''Bible Belt''), keďže protestanti kladú na [[Biblia|Bibliu]] a jej text enormný dôraz. V roku [[1830]] vznikla [[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní]] (t.j. mormóni), ktorej stúpenci v prvej polovici 19. storočia osídlili územie budúceho štátu [[Utah]], kde sú aj dnes väčšinovou cirkvou. Nekresťanské náboženstvá predstavujú asi 3,5% obyvateľov USA, pričom najvýznamnejšie z nich sú [[judaizmus]], [[islam]], [[budhizmus]] a [[hinduizmus]]. Najmä počet vyznávačov islamu a budhizmu rýchlo rastie. === Imigrácia === [[Súbor:SalemMassCustomHouseNaturalization3ty13543.jpg|thumb|Sľub vernosti nových amerických občanov v meste [[Salem (Massachusetts)|Salem]] v [[Massachusetts]]]] Od začiatku kolonizácie v 17. storočí až do 20. storočia medzi imigrantmi prevládali Európania, predovšetkým [[Angličania]], ale aj [[Íri]], ktorí utekali pred [[veľký írsky hladomor|hladomorom v Írsku]], a [[Nemci]], ktorí sa do USA začali vo väčších počtoch sťahovať po potlačení [[revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie v roku 1848]]. Veľká časť imigrantov v 19. storočí prešla imigračným strediskom na [[Ellis Island]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]. V druhej polovici 19. storočia sa do Spojených štátov sťahovalo aj mnoho [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]]. Česi sa usadzovali predovšetkým v [[Texas]]e a v štátoch [[Midwest (USA)|stredozápadu]] (napr. v [[Nebraska|Nebraske]] tvoria [[Čechoameričania]] okolo 5% obyvateľov), ale aj vo veľkých mestách ako [[Chicago]], kde bol v 30. rokoch 20. storočia starostom český rodák [[Antonín Čermák]]. Slováci sa usadzovali hlavne v štátoch [[Illinois]], [[Ohio]], [[Pensylvánia]], [[Connecticut]], [[New Jersey]] a [[New York (štát USA)|New York]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Noviny Robotník | odkaz na autora = | titul = CHRONOLÓGIA SLOVÁKOV V AMERIKE | url = http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/stranka/57/chronologia-slovakov-v-amerike | vydavateľ = slovenskezahranicie.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Imigračný zákon z roku 1921 (''Emergency Quota Act''), ktorý bol ešte sprísnený v roku 1924, obmedzil prisťahovalectvo do USA kvótami, čo najviac postihlo emigrantov z [[južná Európa|južnej]] a [[východná Európa|východnej Európy]], ktorí tvorili na začiatku 20. storočia vyše polovicu prisťahovalcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Immigration | url = https://www.nps.gov/elis/learn/historyculture/places_immigration.htm | vydavateľ = nps.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 30. rokoch tento zákon bránil príchodu [[Židia|Židov]], ktorí utekali pred [[nacizmus|nacistickým režimom]] v [[nacistické Nemecko|Nemecku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Immigrant Ban, 1921, 1924, 1939 Through 1943 -- A Family History | url = https://www.huffpost.com/entry/immigrant-ban-1921-1924-1_b_14491076 | vydavateľ = huffpost.com | dátum vydania = 2017-01-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zákon bol zmenený až v roku 1952.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Immigration Act of 1924 (The Johnson-Reed Act) | url = https://history.state.gov/milestones/1921-1936/immigration-act | vydavateľ = history.state.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 50. a 60. rokoch sa do Spojených štátov sťahovalo ročne 200 – 300 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Table 1. Persons Obtaining Lawful Permanent Resident Status: Fiscal Years 1820 To 2016 | url = https://www.dhs.gov/immigration-statistics/yearbook/2016/table1 | vydavateľ = dhs.gov | dátum vydania = 2017-05-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 1965 podpísal prezident [[Lyndon B. Johnson]] zákon [[Immigration and Nationality Act of 1965]], ktorý zrušil akékoľvek rasové obmedzenia pre imigráciu a Spojené štáty otvoril imigrantom z krajín tretieho sveta, predovšetkým z [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]], [[Karibik]]u a [[Ázia|Ázie]], ktorí medzi imigrantmi postupne prevládli. Na začiatku 21. storočia Spojené štáty prijímali okolo 1 milióna imigrantov ročne. V roku 2015 sa do Spojených štátov prisťahovalo legálne viac ako milión ľudí, ale len 85 tisíc z nich prišlo z Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Lawful Permanent Residents: 2015 | url = https://www.dhs.gov/sites/default/files/publications/Lawful_Permanent_Residents_2015.pdf | vydavateľ = dhs.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Školstvo === {{hlavný článok|Školstvo v USA}} [[Súbor:Calhan High School Senior Classroom by David Shankbone.jpg|thumb|left|Študenti Calhan High School v štáte [[Colorado (štát USA)|Colorado]]]] [[Súbor:University-of-Virginia-Rotunda.jpg|thumb|[[University of Virginia]], založená [[Thomas Jefferson|Thomasom Jeffersonom]] v roku 1819, je jednou z mnohých verejných univerzít v Spojených štátoch. V USA existuje univerzálne vzdelávanie financované vládou, ale aj veľa súkromne financovaných inštitúcií]] Vzdelávací systém je v USA podobný v každom z 50 štátov. Školský systém je v kompetencii jednotlivých štátov. Výrazné rozdiely môžu byť hlavne vo financovaní. Verejné školstvo je ďalej decentralizované v rámci každého štátu, napr. od štátneho výboru vzdelávania až po miestne školské obvody. Všeobecné požiadavky jednotlivých štátov sa realizujú prostredníctvom týchto miestnych školských obvodov. Tie sú spravované školskou radou, ktorú si volia občania. O forme výučby, [[učebné osnovy|učebných osnov]], použitia [[učebnica|učebníc]] rozhoduje školská rada spolu s kompetentným pedagogickým pracovníkom školy. Financovanie škôl bolo založené na peňažných prostriedkoch plynúcich z miestnych [[daň|daní]]. Aktuálne sa školy financujú hlavne zo [[štátny rozpočet|štátneho rozpočtu]] a o použití finančných prostriedkov rozhoduje školská rada.<ref>{{Citácia knihy | meno = Carol Jane | priezvisko = Ward | odkaz na autora = | titul = Native Americans in the School System: Family, Community, and Academic Achievement | odkaz na titul = | editori = | prekladatelia = | vydanie = | vydavateľ = Rowman Altamira | miesto = The United States of America | rok = 2005 | počet strán = 267 | kapitola = | strany = | isbn = 07-5910-609-6 }}</ref> Verejné školstvo je všeobecne dostupné. Vek vzdelávacej povinnosti je v jednotlivých štátoch rôzny. Začína v piatich až ôsmich rokoch a končí v štrnástich až osemnástich rokoch. Vzdelávacia povinnosť sa spravidla plní školskou dochádzkou do verejných škôl, do štátom akreditovaných súkromných škôl alebo schválenými programami [[domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]]. Vo väčšine verejných a súkromných škôl je výučba rozdelená do troch stupňov (úrovní): „základná“ škola (''elementary school''; na Slovensku prvý stupeň základnej školy, skôr „všeobecná“ škola), „stredná“ zodpovedá druhému stupňu slovenskej základnej školy alebo nižším ročníkom viacročných gymnázií (''middle school'', niekedy ''junior high school'') a „vysoká“ (''high school'', niekedy ''secondary education''), zodpovedajúca slovenským stredným školám. V prevažnej väčšine škôl týchto stupňov sú deti rozdelené do vekových skupín na ročníky, resp. triedy (''grade'') od škôlky (''kindergarden'') pre najmladších žiakov cez prvú triedu až po dvanásty ročník (triedu), posledný rok „vysokej“ školy. Presné vekové priradenie žiakov a študentov (anglicky len ''student'') v ročníkoch sa trochu líši podľa miesta. Vyššie, terciárne vzdelávanie, známejšie ako ''college'' univerzitnej úrovne je všeobecne vedené nezávisle na základnom a strednom školstve. === Zdravotná starostlivosť === [[Súbor:Texas medical center.jpg|thumb|[[Texas Medical Center]] v centre [[Houston]]u je najväčším zdravotníckym komplexom na svete]] Spojené štáty patria medzi krajiny s najvyššími výdavkami na [[zdravotníctvo]] v pomere k [[hrubý domáci produkt|HDP]]. V medzinárodných rebríčkoch kvality zdravotníckych systémov ([[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]], ''[[The BMJ]]'') však nepatria k špičke. V roku 2008 sa USA podľa [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]] pri porovnaní dĺžky života, úmrtnosti novorodencov, alebo potenciálne stratených rokov života v súvislosti so zdravotným stavom umiestnili v dolnej tretine štátov OECD. Napriek tomu sú USA krajinou s najrozšírenejším využívaním moderných medicínskych technológií. V USA neexistuje univerzálny zdravotný systém zabezpečujúci starostlivosť pre všetkých obyvateľov. Niektoré štáty však v minulosti vyvíjali iniciatívu smerom k univerzálnemu systému, napríklad zavedením povinného zdravotného poistenia, ktoré chudobným dotuje štát. Ide hlavne o štáty [[Minnesota]] a [[Massachusetts]]. Vláda USA financuje z daní zdravotnú starostlivosť pre približne 28% obyvateľov, a to najmä pre ľudí nad 65 rokov a zdravotne postihnutých (''Medicare''), chudobných (''Medicaid''), pre deti z rodín s nízkym príjmom (''Children’s Health Insurance Program''), ako aj pre vojenských veteránov (''Veterans Health Administration'') a ľudí v aktívnej vojenskej službe (''Tricare''). Vláda tiež financuje kliniky poskytujúce predpôrodnú starostlivosť a spolu s charitatívnymi organizáciami aj väčšinu [[hospic]]ov starajúcich sa o ľudí, ktorých očakávaná dĺžka dožitia je do šesť mesiacov. Podiel verejných výdavkov na celkových výdavkoch na zdravotníctvo dlhodobo stúpa. V porovnaní s väčšinou iných štátov OECD vláda USA nereguluje ceny liekov, dôsledkom čoho sú najmä ceny originálnych liekov podstatne vyššie. Vznikajú tak priaznivé podmienky pre vývoj nových liekov, z čoho profitujú aj iné štáty. Značná časť výdavkov na zdravotníctvo v USA smeruje do výskumu. Väčšinu (hlavne aplikovaného) výskumu financujú súkromné ziskové firmy, pričom vláda sa orientuje najmä na základný výskum. Verejná diskusia sa týka hlavne problému rýchlo rastúcich nákladov, nerovného prístupu k zdravotnej starostlivosti a nárastu počtu nepoistených, resp. nedostatočne poistených Američanov. K najviac diskutovaným riešeniam patria rôzne možnosti zavedenia univerzálneho zdravotného systému.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = USA | url = http://www.i-health.sk/132_usa | vydavateľ = i-health.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Zdravotné poistenie ==== [[Zdravotné poistenie]] je v USA záležitosťou každého jedinca a zatiaľ nie je povinné. Poisťovne sú zároveň súkromnými firmami, pričom výška poistenia sa neodvíja od výšky príjmu, ale je rozdelená podľa veku, prekonaných chorôb atď. To znamená, že mnoho ľudí z rodín s nízkymi príjmami si nemôže dovoliť platiť poistenie. Ľudia bez poistenia dostávajú v porovnaní s poistenými podstatne menej kvalitnú starostlivosť, pokiaľ si ju nedokážu priamo zaplatiť. Zo štatistiky ''National Center for Health Statistics'' z roku 2012 vyplýva, že 45,5 miliónov (teda 14,7%) osôb bolo nepoistených v čase rozhovoru, pričom 57,7 miliónov (18,6%) nebolo poistených aspoň časť roka predchádzajúcemu interview, z toho 34,1 miliónov nebolo poistených viac ako rok. Z celkového počtu bolo nepoistených 4,9 miliónov (6,6%) detí do 18 rokov. Zo štatistiky tiež vyplýva, že počet ľudí, ktorí si neplatia zdravotné poistenie, mierne klesá a približne 10% neplatičov nepochádza z rodín s nízkymi príjmami. Reforma zvaná [[Patient Protection and Affordable Care Act|Obamacare]] (''Patient Protection and Affordable Care Act''), z roku 2010, reguluje prístup k zdravotnému poisteniu. Zmyslom zákona je zvýšiť dostupnosť zdravotného poistenia pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Zákon okrem iného zakazuje firmám, ktoré zabezpečujú zdravotné poistenie, akúkoľvek diskrimináciu – posudzovať výšku zdravotnej poistky klienta podľa jeho predchádzajúceho zdravotného stavu či na základe pohlavia, ako bolo doteraz bežné, a preto bolo zdravotné poistenie v podstate nedostupné pre vážne chorých a sociálne slabších občanov. Plánovaný počet novopoistených sa podarilo dosiahnuť v roku 2014. Zákon spôsobil výrazné zníženie počtu osôb bez zdravotného poistenia. Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (''Centers for Disease Control and Prevention'') uvádza, že percento osôb bez zdravotného poistenia kleslo z 16% v roku 2010 na 8,9% v júni 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lack of health insurance coverage and type of coverage | url = https://www.cdc.gov/nchs/data/nhis/earlyrelease/earlyrelease201611_01.pdf | vydavateľ = cdc.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Chudoba === [[Súbor:Shootout2016.jpg|thumb|Scéna z prestrelky [[Chicago Police Department]] s ozbrojeným podozrivým v Homan Square]] Štúdia [[Organizácia Spojených národov|OSN]] z mája 2018 konštatovala, že 40 miliónov Američanov žije v chudobe a 5 miliónov žije v podmienkach [[rozvojová krajina|tretieho sveta]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Lynda Kinkade, CNN | odkaz na autora = | titul = America's poor becoming more destitute under Trump, UN report says | url = https://edition.cnn.com/2018/06/22/us/america-poverty-un-report/index.html | vydavateľ = edition.cnn.com | dátum vydania = 2018-06-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mackinnon | meno = Amy | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Gramer | meno2 = Robbie | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Ostrovsky | meno3 = Simon | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Internal Documents Show How Trump Administration Misled Public on Poverty | url = https://foreignpolicy.com/2018/08/02/internal-documents-show-how-trump-administration-state-department-misled-public-on-poverty/ | vydavateľ = foreignpolicy.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa údajov americkej národnej koalície proti [[bezdomovec|bezdomovectvu]] z roku 2009 má 44% bezdomovcov prácu a napriek tomu nedokážu uniknúť bezdomovectvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Employment and Homelessness | url = http://nationalhomeless.org/factsheets/employment.html | vydavateľ = nationalhomeless.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190417190341/http://www.nationalhomeless.org/factsheets/employment.html | dátum archivácie = 2019-04-17 }}</ref> === Kriminalita === V USA je kriminalita relatívne vyššia ako v Európe (v roku 2013 bolo 4,3 vraždy na 100 000 obyvateľov za rok), ale veľmi sa líši podľa štátu a mesta. Nebezpečné sú najmä [[geto|getá]] obývané mestskou chudobou. Mesto s najvyššou mierou kriminality je [[Detroit]], kde je ukazovateľ vrážd na približne desaťnásobku amerického priemeru. === Sídla === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = San antonio blue hour.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[San Antonio (Texas)|San Antonio]] | obrázok2 = Moonrise at sunset, San Diego Harbor (52560139271).jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]] | obrázok3 = Dallas-Reunion.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Dallas]] | obrázok4 = Valencia Hotel, Santana Row (cropped).jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[San José (Kalifornia)|San José]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Spojených štátoch podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo [[sčítanie obyvateľstva Spojených štátov v roku 2020|sčítania obyvateľstva v roku 2020]]). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. <center> {| class="wikitable" ! rowspan="23" |[[Súbor:View of Empire State Building from Rockefeller Center New York City dllu.jpg|165x165bod]]<br />[[New York (mesto)|New York]]<br />[[Súbor:Echo Park Lake.jpg|165x165bod]]<br />[[Los Angeles]]<br />[[Súbor:Chicago-00.jpg|165x165bod]]<br />[[Chicago]] !Poradie !Mesto !Štát !Počet obyvateľov !Región ! rowspan="23" |[[Súbor:Downtown Houston from Downtown Aquarium 2.JPG|165x165bod]]<br />[[Houston]]<br />[[Súbor:Downtown Phoenix Aerial Looking Northeast.jpg|165x165bod]]<br />[[Phoenix (Arizona)|Phoenix]]<br />[[Súbor:View of Center City.jpg|165x165bod]]<br />[[Philadelphia]] |- | 1 | [[New York (mesto)|New York]] | [[New York (štát USA)|New York]] | 8 804 190 | [[Northeast (USA)|Northeast]] |- | 2 | [[Los Angeles]] | [[Kalifornia]] | 3 898 747 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 3 | [[Chicago]] | [[Illinois]] | 2 746 388 | [[Midwest (USA)|Midwest]] |- | 4 | [[Houston]] | [[Texas]] | 2 304 580 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 5 | [[Phoenix (Arizona)|Phoenix]] | [[Arizona]] | 1 608 139 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 6 | [[Philadelphia]] | [[Pensylvánia]] | 1 603 797 | [[Northeast (USA)|Northeast]] |- | 7 | [[San Antonio (Texas)|San Antonio]] | [[Texas]] | 1 434 625 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 8 | [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]] | [[Kalifornia]] | 1 386 932 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 9 | [[Dallas]] | [[Texas]] | 1 304 379 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 10 | [[San José (Kalifornia)|San José]] | [[Kalifornia]] | 1 013 240 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 11 | [[Austin (Texas)|Austin]] | [[Texas]] | 961 855 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 12 | [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] | [[Florida]] | 949 611 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 13 | [[Fort Worth]] | [[Texas]] | 918 915 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 14 | [[Columbus (Ohio)|Columbus]] | [[Ohio]] | 905 748 | [[Midwest (USA)|Midwest]] |- | 15 | [[Indianapolis]] | [[Indiana]] | 887 642 | [[Midwest (USA)|Midwest]] |- | 16 | [[Charlotte (Severná Karolína)|Charlotte]] | [[Severná Karolína]] | 874 579 | [[Juh (USA)|Juh]] |- | 17 | [[San Francisco]] | [[Kalifornia]] | 873 965 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 18 | [[Seattle]] | [[Washington (štát USA)|Washington]] | 737 015 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 19 | [[Denver]] | [[Colorado (štát USA)|Colorado]] | 715 522 | [[Západ (USA)|Západ]] |- | 20 | [[Washington, D. C.]] | [[Federálny dištrikt Kolumbia]] | 689 545 | [[Juh (USA)|Juh]] |} </center> == Politika == === Štátne zriadenie === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = United States Capitol west front edit2.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = Budova [[Kapitol (sídlo kongresu)|Kapitolu]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]], miesto zasadania [[Kongres Spojených štátov|Kongresu Spojených štátov]] | obrázok2 = White House north and south sides.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[Biely dom]], sídlo a pracovisko [[prezident Spojených štátov|prezidenta Spojených štátov]] | obrázok3 = Panorama of United States Supreme Court Building at Dusk.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = Budova [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu Spojených štátov]] }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Official Presidential Portrait of President Donald J. Trump (2025).jpg | šírka1 = 135 | popis1 = [[Donald Trump]], 47. [[prezident Spojených štátov]] od 20. januára 2025 | obrázok2 = March 2026 Official Vice Presidential Portrait of JD Vance (cropped).jpg | šírka2 = 133 | popis2 = [[JD Vance]], 50. [[viceprezident Spojených štátov]] od 20. januára 2025 }} [[Súbor:Second cabinet of Donald Trump in August 2025.jpg|thumb|Prezident Trump so svojím vládnym kabinetom v Oválnej pracovni [[Biely dom|Bieleho domu]]]] Spojené štáty sú najstaršou [[federácia|federáciou]] sveta. Ide o [[prezidentská republika|prezidentskú republiku]] a zastupiteľskú [[demokracia|demokraciu]], fungujúcu prostredníctvom kongresového systému definovaného [[Ústava Spojených štátov|ústavou]] nahrádzajúcou pôvodnú ústavu, tzv. [[Články Konfederácie]] (''Articles of Confederation'') platné medzi rokmi [[1781]] – [[1788]]. Územie tak patrí pod troje orgány – na federálnej, štátnej a miestnej úrovni, hoci mnohé oblasti sú spravované viac miestnymi správami, napríklad aj okresnými alebo metropolitnými orgánmi. Všetky tieto správne orgány sú volené voličmi v tajných voľbách alebo menované zástupcami volenými voličmi. Štátna správa sa na federálnej úrovni skladá z troch zložiek: * '''[[zákonodarná moc|zákonodarné]]:''' [[Kongres Spojených štátov|kongres]] (''Congress'') skladajúci sa zo [[Senát Spojených štátov|senátu]] (''Senate'') a [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|snemovne reprezentantov]] (''House of Representatives'') určujúci federálne zákony, vyhlasujúci vojny, povoľujúci medzinárodné dohody a federálny rozpočet. * '''[[výkonná moc|výkonné]]:''' [[prezident Spojených štátov|prezident]] so schválením senátu poverujúci [[Federálna vláda Spojených štátov|vládu]] a ďalších úradníkov, spravujúci federálne právo, vetujúci návrhy zákonov a veliaci [[United States Armed Forces|ozbrojeným silám]]. * '''[[súdna moc|súdne]]:''' [[Najvyšší súd Spojených štátov|najvyšší súd]] a nižšie postavené federálne súdy menované prezidentom so zvolením senátu, ktoré vykladajú právo a určujú platnosť zákonov podľa ústavy. [[Kongres Spojených štátov]] je dvojkomorovým parlamentom. [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|snemovňa reprezentantov]] má 435 členov po dva roky reprezentujúcich takzvané „kongresové okresy“. Pomer počtu zástupcov z každého štátu sa každý desiaty rok mení podľa vývoja počtu obyvateľov. Každému štátu je však zabezpečený najmenej jeden zástupca, ktorého má v súčasnosti sedem štátov. Najľudnatejší štát, [[Kalifornia]], ich má 53. Každý štát má dvoch senátorov volených na šesťročné volebné obdobie. Každý druhý rok je volená tretina komory, zatiaľ čo snemovňa reprezentantov je každý druhý rok volená celá. Senátori teda majú šesťročné volebné obdobie a kongresmani dvojročné. Voľba kongresmanov i senátorov nie je špecifikovaná ústavou a je tak ponechaná na štátoch, ale väčšinou sa do oboch komôr volí pomocou [[systém relatívnej väčšiny|systému prvého v cieli]] (''First-past-the-post voting''). [[Ústava Spojených štátov]] je najvyšším zákonným dokumentom amerického právneho systému. Je [[spoločenská zmluva (štát)|spoločenskou zmluvou]] upravujúcou fungovanie spoločnosti pomocou zvolenej vlády. Všetky zákony i postupy štátov a federálnej vlády môžu byť predmetom skúmania a ak sa zistí, že nie sú v zhode s ústavou, sú zrušené. Ústava je živým dokumentom, ktorý môže byť doplnený niekoľkými rôznymi spôsobmi. Všetky z nich však vyžadujú súhlas aspoň prevažnej väčšiny štátov. Ústava tak bola od času svojho vzniku zmenená, resp. doplnená, 27 krát, naposledy v roku [[1992]]. Ústava zahŕňa ustanovenie „zachovať slobodu“, základné práva podľa [[Listina práv (USA)|Listiny práv]] (''Bill of Rights'') a dodatky ústavy, medzi ktoré patrí [[sloboda slova]], [[náboženská sloboda|sloboda vyznania]] a [[sloboda tlače]], právo na spravodlivý proces, právo držať a nosiť zbraň, [[volebné právo|všeobecné volebné právo]], a [[vlastníctvo (všeobecne)|vlastnícke právo]]. Zároveň všetkým štátom zaručuje republikánske zriadenie. === Politický systém === Politický systém Spojených štátov je väčšinový. K americkej politickej kultúre patrí veľká súperivosť medzi dvoma najväčšími stranami a vysoký podiel verejnosti v politike. Americkej politike dominujú dve najväčšie strany – [[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]] a [[Republikánska strana (USA)|Republikánska strana]]. Členovia týchto dvoch strán držia prevažnú väčšinu volených úradov v celej krajine na federálnej, štátnej a miestnej úrovni. Nezávislí alebo kandidáti menších strán bývajú najúspešnejší prevažne len vo voľbách do miestnych zastupiteľstiev, hoci niekoľko nezávislých senátorov má svoje kreslá aj v senáte. V americkej politickej kultúre sa Demokratická strana vníma ako „[[politický stred|stredová]] až [[stredoľavica|stredoľavicová]]“ alebo [[liberalizmus|liberálna]] a Republikánska strana ako „[[pravica (politika)|pravicová]]“ alebo [[konzervativizmus|konzervatívna]]. Veľkosť oboch strán však spôsobuje značné rozdiely aj vo vnútri samotných strán. Od roku [[2025]] je [[prezident Spojených štátov|prezidentom Spojených štátov]] republikán [[Donald Trump]]. === Popredné politické strany === * [[Súbor:US Democratic Party 2025 logo (positive).svg|66px]] '''[[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]]''' (''Democratic Party'') – väčšinovou ideológiou strany je [[liberalizmus]],<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Grigsby | meno = Ellen | autor = | odkaz na autora = | titul = Analyzing Politics | vydanie = | vydavateľ = Cengage Learning | miesto = Boston, Massachusetts, USA | rok = 2008 | počet strán = 384 | url = | isbn = 978-0-495-50112-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> pričom frakcie sa hlásia aj k [[progresivizmus|progresivizmu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stein | meno = Letitia | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Cornwell | meno2 = Susan | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Tanfani | meno3 = Joseph | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Inside the progressive movement roiling the Democratic Party | url = https://www.reuters.com/article/us-usa-election-progressives-specialrepo/inside-the-progressive-movement-roiling-the-democratic-party-idUSKCN1L81GI | url archívu = https://web.archive.org/web/20220613163545/https://www.reuters.com/article/us-usa-election-progressives-specialrepo/inside-the-progressive-movement-roiling-the-democratic-party-idUSKCN1L81GI | vydavateľ = reuters.com | miesto = | dátum vydania = 2018-08-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | dátum archivácie = 2022-06-13 | jazyk = }}</ref> V politickom spektre má pozíciu v [[politický stred|strede]] až [[stredoľavica|ľavom strede]]. Strana je najsilnejšia vo veľkých [[mesto (všeobecne)|mestách]], [[metropolitná oblasť|metropolitných oblastiach]] a v niektorých [[predmestie|predmestiach]] či menších [[univerzita|univerzitných]] mestách. Dôležitú časť jej voličov tvoria mladší voliči, [[žena|ženy]], [[Afroameričania]], [[ireligiozita|sekulárni]] voliči, [[rodinný stav|slobodní]] ľudia, [[LGBT|LGBTQ]] osoby a časť [[vysoká škola|vysokoškolsky]] vzdelaných voličov (najmä tých s [[akademický titul|akademickým titulom]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nadeem | meno = Reem | autor = | odkaz na autora = | titul = Changing Partisan Coalitions in a Politically Divided Nation | url = https://www.pewresearch.org/politics/2024/04/09/changing-partisan-coalitions-in-a-politically-divided-nation/ | vydavateľ = pewresearch.org | miesto = | dátum vydania = 2024-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}</ref> V sociálnych otázkach sa zasadzuje za [[Interrupcia a právo#Právna úprava interrupcií v USA|právo na potrat]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Traister | meno = Rebecca | autor = | odkaz na autora = | titul = Abortion Wins Elections | url = https://www.thecut.com/article/abortion-democratic-party-2024-elections.html | vydavateľ = thecut.com | miesto = | dátum vydania = 2023-03-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}</ref> [[regulácia strelných zbraní|reguláciu strelných zbraní]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hutchinson | meno = Bill | autor = | odkaz na autora = | titul = Gun violence among top issues in DNC Platform | url = https://abcnews.com/US/gun-violence-top-issues-dnc-platform/story?id=112955833 | vydavateľ = abcnews.com | miesto = | dátum vydania = 2024-08-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}</ref> [[situácia LGBTQ osôb v Spojených štátoch|práva LGBTQ osôb]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Migdon | meno = Brooke | autor = | odkaz na autora = | titul = Democrats reintroduce Equality Act amid Pride Month | url = https://thehill.com/blogs/blog-briefing-room/4060836-democrats-reintroduce-equality-act-amid-pride-month/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20250304004229/https://thehill.com/blogs/blog-briefing-room/4060836-democrats-reintroduce-equality-act-amid-pride-month/ | vydavateľ = thehill.com | miesto = | dátum vydania = 2023-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | dátum archivácie = 2025-03-04 | jazyk = }}</ref> opatrenia proti [[klimatické zmeny|zmene klímy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Democrats | url = https://democrats.org/where-we-stand/party-platform/combating-the-climate-crisis-and-pursuing-environmental-justice/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20240717200005/https://democrats.org/where-we-stand/party-platform/combating-the-climate-crisis-and-pursuing-environmental-justice/ | vydavateľ = democrats.org | miesto = | dátum vydania = 2020-08-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | dátum archivácie = 2024-07-17 | jazyk = }}</ref> a [[legálnosť marihuany v Spojených štátoch|legalizáciu]] [[marihuana|marihuany]]. V ekonomických otázkach strana podporuje [[reforma zdravotníctva v Spojených štátoch|reformu zdravotníctva]], [[nemocenská dovolenka|platenú nemocenskú dovolenku]], [[rodičovská dovolenka|platenú rodičovskú dovolenku]] a zameriava sa na podporu [[odbory|odborov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = POLITICO Politico Logo | url = https://www.politico.com/news/2022/08/12/a-bittersweet-health-care-win-for-democrats-00051264 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230407081105/https://www.politico.com/news/2022/08/12/a-bittersweet-health-care-win-for-democrats-00051264 | vydavateľ = politico.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | dátum archivácie = 2023-04-07 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Democrat vs. Democrat: How Health Care Is Dividing the Party | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2019/06/28/health/democratic-debate-healthcare.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2019-06-28 | dátum prístupu = 2026-02-20 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Paid leave support up ahead of ’24 | url = https://www.politico.com/newsletters/weekly-shift/2023/11/27/support-for-paid-leave-hits-historic-high-00128648 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250625065517/https://www.politico.com/newsletters/weekly-shift/2023/11/27/support-for-paid-leave-hits-historic-high-00128648 | vydavateľ = politico.com | miesto = | dátum vydania = 11/27/2023 10:00 AM EST | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | dátum archivácie = 2025-06-25 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A Mixed Economy: The Role of the Market | url = https://www.thoughtco.com/overview-of-a-mixed-economy-1147547 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170524222737/https://www.thoughtco.com/overview-of-a-mixed-economy-1147547 | vydavateľ = thoughtco.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | dátum archivácie = 2017-05-24 | jazyk = }}</ref> V zahraničnej politike strana podporuje [[liberálny internacionalizmus]] a pomoc [[Ukrajina|Ukrajine]], ako aj tvrdší postoj voči [[Čína|Číne]] a [[Rusko|Rusku]]. * [[Súbor:GOP logo (positive).svg|66px]] '''[[Republikánska strana (USA)|Republikánska strana]]''' (''Republican Party'') – strana sa uchyľuje prevažne k [[pravicový populizmus|pravicovému populizmu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trump's takeover: In a redefined GOP, populism and a new coalition. Goodbye, old guard | url = https://eu.usatoday.com/story/news/politics/elections/2024/07/16/donald-trump-takeover-populism-and-a-new-coalition-reign-in-new-gop/74367458007/ | vydavateľ = eu.usatoday.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-22 | jazyk = }}</ref> a [[konzervativizmus|konzervativizmu]]. Frakcie strany sa tiež hlásia ku [[kresťanská pravica|kresťanskej pravici]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Inclusion-Moderation Thesis: The U.S. Republican Party and the Christian Right | url = https://oxfordre.com/politics/abstract/10.1093/acrefore/9780190228637.001.0001/acrefore-9780190228637-e-665 | vydavateľ = oxfordre.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[pravica (politika)|pravicovému]] [[libertarianizmus|libertarianizmu]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Miller | meno = Wilbur R. | autor = | odkaz na autora = | titul = The Social History of Crime and Punishment in America: A-De | vydanie = | vydavateľ = SAGE | miesto = Thousand Oaks, Kalifornia | rok = 2012 | počet strán = 2606 | url = | isbn = 978-1-4129-8876-6 | kapitola = Libertarianism | strany = 1006 – 1007 | jazyk = }}</ref> Pozícia strany je v pravej časti spektra. Najväčšiu podporu má od voličov vo [[vidiek|vidieckych]] oblastiach a menších mestách, pričom časť voličov tvoria aj predmestia mimo veľkých [[metropola|metropol]] a niektoré [[Midwest (USA)|stredozápadné]] mestské [[aglomerácia|aglomerácie]]. Medzi jej voličmi sa tradične udržiava výrazná opora u [[europoidná rasa|bielych]] [[muž]]ov naprieč všetkými úrovňami vzdelania vrátane vysokoškolského, [[evanjelikálne hnutie|evanjelikálnych kresťanov]], [[senior]]ov a mužov, zatiaľ čo medzi voličmi bez vysokoškolského vzdelania získava strana podporu aj u niektorých [[národnostná menšina|etnických menšín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Steve Kornacki: White men, white women and the gap within the gender gap | url = https://www.nbcnews.com/politics/elections/steve-kornacki-white-men-white-women-gap-gender-gap-rcna196791 | vydavateľ = nbcnews.com | miesto = | dátum vydania = 2025-03-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}</ref> V ekonomických otázkach si strana od svojho vzniku zachováva [[kapitalizmus|prokapitalistický]] postoj. V súčasnosti podporuje Trumpovu [[merkantilizmus|merkantilistickú]] politiku,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trump’s aggressive push to roll back globalisation | url = https://www.ft.com/content/ed994477-a23a-4f48-9019-917b5dc51041 | vydavateľ = ft.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Return of National Self-Sufficiency? Excavating Autarkic Thought in a De-Globalizing Era | url = https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7928914/ | vydavateľ = pmc.ncbi.nlm.nih.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}</ref> vrátane dovozných [[clo|ciel]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lotz | meno = Avery | autor = | odkaz na autora = | titul = Republicans favor Trump tariffs despite anticipated price hikes: poll | url = https://www.axios.com/2025/03/06/trump-tariffs-poll-republicans-china-mexico-canada | vydavateľ = axios.com | miesto = | dátum vydania = 2025-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}</ref> na všetky krajiny v najvyššej výške na svete,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = To Trump, Tariffs Are Not a Means but an End | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2025/02/01/us/politics/trump-tariffs-goal.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2025-02-01 | dátum prístupu = 2026-02-20 }}</ref> pričom sa stavia proti [[globalizácia|globalizácii]] a [[voľný obchod|voľnému obchodu]]. Podporuje tiež nízke dane z príjmu a dereguláciu, pričom sa stavia proti odborom, [[verejné zdravotné poistenie|verejnému zdravotnému poisteniu]] a [[jednotná zdravotná starostlivosť|jednotnej zdravotnej starostlivosti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poll: Democrats Like Both the Public Option and Medicare-for-all, But Overall More People Support the Public Option, Including a Significant Share of Republicans | url = https://www.kff.org/affordable-care-act/poll-democrats-like-public-option-medicare-for-all-but-overall-more-people-support-public-option-including-significant-share-of-republicans/ | vydavateľ = kff.org | miesto = | dátum vydania = 2020-01-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}</ref> V sociálnych otázkach sa zasadzuje za obmedzenie potratov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Clear contrasts between the Democratic and Republican Parties’ positions on reproductive rights and health care | url = https://www.brookings.edu/articles/clear-contrasts-between-the-democratic-and-republican-parties-positions-on-reproductive-rights-and-health-care/ | vydavateľ = brookings.edu | miesto = | dátum vydania = 2024-09-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}</ref> a podporuje niektoré tvrdé politiky v oblasti [[právo a poriadok (politika)|boja proti zločinu]], ako je [[trest smrti]], ale je rozdelená v otázke zákazu [[rekreačné užívanie drog|rekreačného užívania]] [[droga (omamná látka)|drog]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Matthew D. Lassiter / Made by History | odkaz na autora = | titul = America’s War on Drugs Has Always Been Bipartisan—and Unwinnable | url = https://time.com/6340590/drug-war-politics-history/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20250225190430/https://time.com/6340590/drug-war-politics-history/ | vydavateľ = time.com | miesto = | dátum vydania = 2023-12-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | dátum archivácie = 2025-02-25 | jazyk = }}</ref> Podporuje vlastníctvo [[strelná zbraň|strelných zbraní]], [[zákon o strelných zbraniach v Spojených štátoch|uvoľnenie obmedzení týkajúcich sa strelných zbraní]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = What is the Republican Party's stance on guns? Here's what GOP politicians are saying | url = https://eu.usatoday.com/story/news/politics/elections/2024/10/04/republican-party-gun-control-rights-platform/75494948007/ | vydavateľ = eu.usatoday.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}</ref> a je proti [[právne postavenie transrodových osôb|právam]] [[transrodový človek|transrodových osôb]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = In State Capitals, Republicans Propose New Limits on Transgender Identity | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2025/01/18/us/republicans-state-limits-transgender-identity.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2025-01-18 | dátum prístupu = 2026-02-20 }}</ref> Názory na [[prisťahovalectvo]] sa v rámci strany líšia; vo všeobecnosti podporuje obmedzené legálne prisťahovalectvo, ale je silne za tvrdé zásahy proti [[nelegálne prisťahovalectvo|nelegálnej imigrácii]] a [[deportácia|deportáciu]] osôb bez trvalého právneho postavenia, ako sú prisťahovalci bez dokladov a osoby s dočasným chráneným štatútom. V zahraničnej politike strana väčšinou podporuje pomoc USA [[Izrael]]u, ale je rozdelená v otázke pomoci Ukrajine a zlepšovania vzťahov s Ruskom, pričom vzostup Trumpa posilnil [[izolacionizmus|izolacionistické]] frakcie v zahraničnej politike. === Administratívne členenie === {{Hlavný článok|Administratívne členenie Spojených štátov}} [[Súbor:United States (+overseas), administrative divisions - en - colored (zoom).svg|thumb|Územia Spojených štátov]] Samotné Spojené štáty sa skladajú z: * 50 [[štát (Spojené štáty)|štátov]] (''state''/pl. ''states'') * jedného federálneho dištriktu ([[Washington, D. C.|Dištrikt Kolumbia]], v ktorom leží federálne hlavné mesto Washington, patrí priamo pod jurisdikciu kongresu, nepatrí pod žiadny štát a oficiálne nie je štátom, aj keď býva medzi štáty často zaraďovaný) * [[indiánska rezervácia|indiánskych rezervácií]] (postavenie sporné) a * atolu [[atol Palmyra|Palmyra]] Sekundárne k USA patria aj ostatné ostrovné územia. [[Súbor:Map of USA States with names white.svg|center|650px]] === Najznámejšie organizácie === [[Súbor:Aerial view of the Central Intelligence Agency headquarters, Langley, Virginia - Corrected and Cropped.jpg|thumb|Sídlo [[Central Intelligence Agency|CIA]] v [[Langley (Virgínia)|Langley]] vo [[Virgínia|Virgínii]]]] [[Súbor:Kennedy Space Center (35794969520).jpg|thumb|Logo [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisko]] na [[Florida|Floride]]]] ==== Vládne ==== * [[Súbor:Seal of the Central Intelligence Agency.svg|22px]] '''[[Central Intelligence Agency|CIA]]''' (''Central Intelligence Agency'') – ústredná civilná [[tajná služba|spravodajská služba]], ktorej úlohou je špionáž, získavanie a analyzovanie informácií o zahraničných vládach, spolkoch a spoločenských skupinách. * [[Súbor:Seal of the Federal Bureau of Investigation.svg|22px]] '''[[Federal Bureau of Investigation|FBI]]''' (''Federal Bureau of Investigation'') – vyšetrovací orgán [[Ministerstvo spravodlivosti Spojených štátov|amerického ministerstva spravodlivosti]], ktorý pôsobí ako federálny vyšetrovací úrad trestnej činnosti, aj ako kontrarozviedna služba. FBI vyšetruje zločiny, ktoré sú buď spáchané v niekoľkých štátoch USA naraz alebo ktoré sú zvlášť závažné. * [[Súbor:NASA seal.svg|22px]] '''[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]''' (''National Aeronautics and Space Administration'') – vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti [[letectvo|letectva]]. * [[Súbor:Seal of the U.S. National Security Agency.svg|22px]] '''[[National Security Agency|NSA]]''' (''National Security Agency'') – považovaná za najväčšiu informačno-bezpečnostnú službu USA. Zodpovedá za zhromažďovanie a analýzu cudzích komunikačných prostriedkov a taktiež za bezpečnosť komunikácie vlády a prezidenta Spojených štátov voči prípadným podobným pokusom iných štátov. * [[Súbor:Naval Criminal Investigative Service seal.png|22px]] '''[[Naval Criminal Investigative Service|NCIS]]''' (''Naval Criminal Investigative Service'') – civilná federálna agentúra, orgán činný v trestnom konaní (s prvkami [[tajná služba|spravodajskej služby]]) patriaci pod ''Department of the Navy'' (súčasť [[Ministerstvo obrany Spojených štátov|Ministerstva obrany Spojených štátov]]). Do jej kompetencie patrí vyšetrovanie trestných činov proti [[United States Navy|Vojenskému námorníctvu Spojených štátov]] (''United States Navy'') alebo [[United States Marine Corps|Zboru Námornej pechoty Spojených štátov]] (''United States Marine Corps''), ochrana pred cudzími spravodajskými službami, terorizmom a kyberkriminalitou namierenou proti ''Department of the Navy''. ==== Verejné ==== * '''[[National Rifle Association|NRA]]''' (''National Rifle Association'') – [[nezisková organizácia]] na ochranu občianskych práv, ktorá má za cieľ podporu civilného držania strelných zbraní na základe [[Druhý dodatok ústavy Spojených štátov|Druhého dodatku Ústavy Spojených štátov]]. === Oligarchia === Dve americké univerzity, [[Northwestern University]] a [[Princeton University]], vypracovali spoločnú štúdiu uverejnenú v roku 2014, v ktorej skúmali 1 779 politických zmien či návrhov z rokov 1981 až 2002. Zamerali sa na otázku zhody týchto zmien s verejnou mienkou ľudí, ktorí ich presadzovali. Touto štúdiou sa zistilo, že zatiaľ čo miera presadenia legislatívnych návrhov v prospech najbohatších 10% Američanov mala lineárnu závislosť na ich preferenciu, presadenie legislatívnych zmien v prospech priemerných Američanov bolo nezávislé na tom, ako veľmi si Američania dané zmeny želajú alebo ich potrebujú. Dochádza tak k tomu, že nie je uplatňovaná „vôľa ľudu“, ale vôľa niekoľkých málo elít a dá sa tak hovoriť o existencii [[oligarchia|oligarchie]] a neexistencii [[demokracia|demokracie]] v USA. Ekonomické elity a organizované skupiny, zastupujúce veľké záujmy biznisu, majú podstatný nezávislý vplyv na politiku Spojených štátov, zatiaľ čo záujmy priemerných občanov majú na presadenie politických zmien nepatrný alebo žiadny vplyv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The US is an oligarchy, study concludes | url = https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/northamerica/usa/10769041/The-US-is-an-oligarchy-study-concludes.html | vydavateľ = telegraph.co.uk | dátum vydania = 2014-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Study: US is an oligarchy, not a democracy | url = https://www.bbc.co.uk/news/blogs-echochambers-27074746 | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na začiatku roku 2017 bol tzv. index demokracie Spojených štátov ohodnotený hodnotou pod 8,0, čím sa podľa Ekonomickej spravodajskej jednotky (''Economist Intelligence Unit''), ktorá hodnotenie vykonávala, krajina presunula z kategórie „plná demokracia“ do kategórie „chybná demokracia“ – prvýkrát vo svojej histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chandran | meno = Nyshka | autor = | odkaz na autora = | titul = US is no longer a full democracy, EIU warns | url = https://www.cnbc.com/2017/01/25/us-is-no-longer-a-full-democracy-eiu-warns.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2017-01-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Ozbrojené sily === [[Súbor:US Global Military Presence.svg|thumb|left|250px|Americká vojenská prítomnosť vo svete]] [[Súbor:US Navy 060618-N-8492C-212 An Air Force B-2 bomber along with other aircrafts from the Air Force, Navy and Marine Corps fly over the Kitty Hawk, Ronald Reagan and Abraham Lincoln Carrier Strike groups.jpg|thumb|Úderné skupiny [[USS Kitty Hawk (CV-63)|USS ''Kitty Hawk'']], [[USS Ronald Reagan (CVN-76)|''Ronald Reagan'']] a [[USS Abraham Lincoln (CVN-72)|''Abraham Lincoln'']] s lietadlami [[United States Marine Corps Aviation|námornej pechoty]], [[United States Navy|vojenského námorníctva]] a [[United States Air Force|vojenského letectva]]]] [[United States Armed Forces|Ozbrojené sily Spojených štátov]] (''United States Armed Forces'') tvorí šesť zložiek: [[United States Army|armáda]], [[United States Air Force|vzdušné sily]], [[United States Navy|vojenské námorníctvo]], [[United States Marine Corps|námorná pechota]], [[United States Space Force|vesmírne sily]] a [[United States Coast Guard|pobrežná stráž]]. V súčasnosti sú najsilnejšou a technologicky najpokročilejšou bojovou silou, čo Spojeným štátom zabezpečuje postavenie [[superveľmoc]]i. K výzbroji amerických ozbrojených síl patria okrem iného [[tank (vozidlo)|tanky]] [[M1 Abrams|Abrams]], [[stealth]] lietadlá, [[lietadlová loď|lietadlové lode]] či [[jadrová ponorka|jadrové ponorky]]. Pokročilými technológiami disponujú aj výstroje a vybavenia peších i špeciálnych jednotiek. Americké ozbrojené sily sa zapojili do väčšiny hlavných [[vojna|vojenských konfliktov]] [[20. storočie|20. storočia]]. Pomohli poraziť Nemecko v oboch svetových vojnách. Operujú s najväčším rozpočtom na svete – na obranu vynakladajú približne 50% celkových svetových nákladov vojenstva, spolu so štátmi [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] je to 70%. Percento HDP amerických výdavkov na zbrojenie je však len o trochu vyššie než u štátov západnej Európy. Vysoké výdaje na obranu umožňujú Spojeným štátom rozvoj moderných technológií, napríklad [[stealth]] alebo [[mikrovlnné žiarenie|mikrovlnné]], [[zvuk|sonické]] a ULF (''Ultra low frequency'') zbrane, ktoré úspešne vyvíjajú predné americké korporácie, a tiež značná časť zbraní a munície z [[ochudobnený urán|ochudobneného uránu]]. Americké ozbrojené sily majú vysokú bojaschopnosť vďaka dlhoročným skúsenostiam s účasťou v ozbrojených konfliktoch a intervenciách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FROM WOUNDED KNEE TO SYRIA | url = https://sites.evergreen.edu/zoltan/interventions/ | vydavateľ = sites.evergreen.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súčasnosti disponujú základňami po celom svete. Od [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Japonsko|Japonsku]], od [[kórejská vojna|kórejskej vojny]] v [[Kórejská republika|Kórejskej republike]] a ďalších krajinách. Spojené štáty sú zakladajúcim a najsilnejším členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Americké ozbrojené sily sú subjektom s najväčším dopadom na znečistenie ovzdušia na svete a tiež najväčšou spotrebou [[ropa|ropy]] (podľa [[The World Factbook|CIA World Factbook]] je to 320 000 [[barel]]ov denne, čo je približne 15 krát viac než v období druhej svetovej vojny).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Top 5 facts on US Military Oil Consumption | url = https://www.newlaunches.com/archives/top_5_facts_on_us_military_oil_consumption.php | vydavateľ = newlaunches.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Emisie amerických ozbrojených síl navyše nie sú pripočítané k emisiám USA ani krajiny, na území ktorej operujú. Začiatkom 10. rokov 21. storočia Spojené štáty vojensky operovali podľa niektorých zdrojov vo viac ako stovke krajín sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = POSTURE STATEMENT OF ADMIRAL WILLIAM H. McRAVEN, USN COMMANDER, UNITED STATES SPECIAL OPERATIONS COMMAND BEFORE THE 112th CONGRESS SENATE ARMED SERVICES COMMITTEE | url = https://fas.org/irp/congress/2012_hr/030612mcraven.pdf | vydavateľ = fas.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190606202139/https://fas.org/irp/congress/2012_hr/030612mcraven.pdf | dátum archivácie = 2019-06-06 }}</ref> === Zahraničná politika === ==== Vývojové tendencie ==== [[Súbor:67º Período de Sesiones de la Asamblea General de Naciones Unidas (8020913157).jpg|thumb|Sídlo [[Organizácia Spojených národov|OSN]] na [[Manhattan]]e v [[New York (mesto)|New Yorku]]]] Spojené štáty v širokom meradle ovplyvňujú celosvetový ekonomický, politický a vojenský vývoj. Tento vplyv vyvoláva početné diskusie o ich zahraničnej politike po celom svete. Takmer všetky štáty majú vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] svoje veľvyslanectvá a mnoho z nich konzuláty po celej krajine. Avšak [[Irán]], [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severná Kórea]], [[Bhután]] a [[Sudán]] neudržujú so Spojenými štátmi diplomatické styky. Spojené štáty sú zakladajúcim členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN) so stálym zastúpením v [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rade OSN]] a právom [[veto|veta]]. Sú členom mnohých ďalších medzinárodných organizácií. Súčasnými spojencami USA sú [[Austrália (štát)|Austrália]], [[Izrael]], [[Japonsko]], [[Nový Zéland]] a štáty [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], z ktorých [[Spojené kráľovstvo]] má s USA ďalšie nadštandardné vzťahy. USA majú navyše úzke diplomatické, ekonomické a kultúrne vzťahy so štátmi, s ktorými susedia na súši, teda s [[Kanada|Kanadou]] a [[Mexiko]]m. Ako celok prešla zahraničná politika USA predovšetkým v [[20. storočie|20. storočí]] rozmanitým vývojom. [[Monroeova doktrína]] z roku [[1823]] definovala celú západnú pologuľu za sféru vplyvu Spojených štátov. Po víťaznej [[španielsko-americká vojna|španielsko-americkej vojne]] v roku [[1898]] Spojené štáty anektovali [[Havajská republika|Havaj]], [[Portoriko]] a [[Filipíny]]. Počas tzv. [[banánové vojny|banánových vojen]] v prvej polovici 20. storočia Spojené štáty intervenovali v niekoľkých krajinách [[Karibik]]u a [[Stredná Amerika|Strednej Ameriky]]. Na začiatku storočia bola snaha o [[izolacionizmus]] a neangažovanie sa mimo západnú pologuľu. Tento trend bol na čas prerušený počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], do ktorej sa USA zapojili v roku [[1917]] po potopení britského [[parník]]u [[Lusitania (parník)|''Lusitania'']] s Američanmi na palube. Po vojne sa odmietli zapojiť do [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] (predchodkyňa OSN) a pokračovali vo svojej politike z predvojnového obdobia, ktorú definitívne opustili po japonskom [[útok na Pearl Harbor|útoku na Pearl Harbor]] a vstupom USA do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Po skončení najväčšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách Spojené štáty pomáhali obnoviť [[západná Európa|západnú Európu]] prostredníctvom tzv. [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]] a snažili sa zabrániť celosvetovému rozmachu [[komunizmus|komunizmu]]. V rámci tohto boja USA podporovali aj rôzne nedemokratické vlády ([[Augusto Pinochet|Pinochet]], [[Suharto]], [[Ferdinand Marcos|Ferdinard Marcos]], [[Juan Perón|Perón]], [[Saddám Husajn|Husajn]], [[Jean-Claude Duvalier|Duvalier]], podpora [[operácia Condor|operácie Condor]]) či sa nepriamo podieľali na zvrhnutí vlád, ktoré odporovali ich záujmom ([[Muhammad Mosaddek|Mosaddek]] v [[Irán]]e, [[Jacobo Arbenz Guzmán|Arbenz]] v [[Guatemala (štát)|Guatemale]]), alebo sa o ich zvrhnutie snažili (podpora [[contras]] v [[Nikaragua|Nikarague]]). Po víťazstve v [[studená vojna|studenej vojne]] sa USA stali v podstate jedinou [[superveľmoc]]ou na svete. Táto ich pozícia však doznáva v posledných rokoch určitú premenu, najmä v súvislosti s komplikovanou situáciou na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v neposlednom rade s mocenským vzostupom [[Čína|Číny]], podporovaným jej rastúcim ekonomickým potenciálom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = WORLD | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/xx.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100105171656/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/xx.html | dátum archivácie = 2010-01-05 }}</ref> ==== Antiamerikanizmus ==== {{hlavný článok|Antiamerikanizmus}} [[Súbor:US Navy 030402-N-5362A-004 U.S. Army Sgt. Mark Phiffer stands guard duty near a burning oil well in the Rumaylah Oil Fields in Southern Iraq.jpg|thumb|Americkí vojaci strážia ropné polia v [[Rumajlá]] počas [[tretia vojna v Perzskom zálive|invázie do Iraku]] v roku 2003]] Vlády USA čelili po svete antipatiám mnohých občanov i štátov, ale aj protestom v samotných USA,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Reuters, iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Válku odmítlo v ulicích šest milionů lidí | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valku-odmitlo-v-ulicich-sest-milionu-lidi.A030215_195139_zahranicni_nad | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2003-02-16 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref> kvôli metódam boja proti [[terorizmus|teroristom]], medzi ktoré patrí zaobchádzanie s väzňami vo väzniciach [[Guantanamo Bay Naval Base|Guantánamo]] a [[Centrálna bagdadská väznica|Abú Ghrajb]], prevádzkovanie tajných väzníc [[Central Intelligence Agency|CIA]] mimo americké územie, v ktorých bolo povolené [[mučenie]] väzňov ([[Egypt]], [[Pakistan]], [[Poľsko]], [[Litva]] alebo [[Rumunsko]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Síť tajných věznic CIA: Thajsko, Rumunsko, Polsko, Litva, Egypt... | url = https://zahranicni.ihned.cz/c1-63251170-sit-tajnych-veznic-cia-thajsko-rumunsko-polsko-litva-egypt | vydavateľ = zahranicni.ihned.cz | dátum vydania = 2014-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> masové odpočúvanie svojich občanov aj spojencov ([[Patriot Act]], [[Echelon]] a odhalenie [[Edward Snowden|Edwarda Snowdena]] o činnosti [[National Security Agency|NSA]]),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Vysvětlete sledování Merkelové, chtějí Němci po USA. EK mluví o totalitě | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/odposlechy-merkelove-a-predvolani-americkeho-velvyslance.A131024_124356_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-10-24 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref> kvôli [[tretia vojna v Perzskom zálive|vojne v Iraku]], ktorá destabilizovala región a vyžiadala si veľké množstvo obetí (odhady sa pohybujú zhruba od 115 000 až do 461 000 mŕtvych od roku 2003),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Válka v Iráku má čtyřikrát víc obětí, než se uvádělo, spočítali akademici | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/blizky-a-stredni-vychod/316303-valka-v-iraku-ma-ctyrikrat-vic-obeti-nez-se-uvadelo-spocitali-akademici.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo z dôvodu [[vojenská intervencia v Líbyi v roku 2011|vojenskej intervencie v Líbyi]], ktorá sa po zvrhnutí líbyjského režimu prepadla do chaosu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chaos v Libyi je následek mé největší chyby, přiznal Obama | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/amerika/400150-chaos-v-libyi-je-nasledek-me-nejvetsi-chyby-priznal-obama.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kritizovaná je tiež úzka spolupráca s nedemokratickými režimami ako je [[Saudská Arábia]] a podpora [[vojenská intervencia v Jemene|vojenskej intervencie v Jemene]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trump jedná v Saúdské Arábii: Podepsány kontrakty za 350 miliard dolarů | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2125122-trump-jedna-v-saudske-arabii-podepsany-kontrakty-za-350-miliard-dolaru | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Konflikt, který „nikoho“ nezajímá. Saúdská Arábie pustoší Jemen hladomorem s tichou podporou Západu | url = https://wave.rozhlas.cz/konflikt-ktery-nikoho-nezajima-saudska-arabie-pustosi-jemen-hladomorem-s-tichou-6821621 | vydavateľ = wave.rozhlas.cz | dátum vydania = 2018-02-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Vzťahy s Čínou ==== [[Súbor:President Donald J. Trump visits China 2017 (38427499221).jpg|thumb|Prezident Spojených štátov [[Donald Trump]] s manželkou [[Melania Trumpová|Melaniou]] pri stretnutí s [[Čína|čínskym]] prezidentom [[Si Ťin-pching|Si Ťin-pchingom]] a jeho manželkou [[Pcheng Li-jüan]] počas oficiálnej návštevy Číny v roku 2017]] Stav vzťahov medzi USA a [[Čína|Čínou]] je jedným zo základných parametrov zahraničnej politiky. Americko-čínske vzťahy sa zlepšili v čase prezidentovania [[Richard Nixon|Richarda Nixona]], ktorý vykonal zásadný obrat tým, že uznal vládu v [[Peking]]u ako legitímnu vládu Číny. Došlo k uznaniu tzv. politiky jednej Číny a [[Taiwan]] bol nútený postúpiť svoje miesto v OSN Pekingu. V roku [[1996]] sa Čína pokúšala ovplyvniť [[Prezidentské voľby v USA v roku 1996|americké prezidentské voľby]] zasielaním finančných príspevkov na podporu kampane [[Bill Clinton|Billa Clintona]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chinese Embassy Role In Contributions Probed| url = https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/?destination=%2fwp-srv%2fpolitics%2fspecial%2fcampfin%2fstories%2fchina1.htm%3f | vydavateľ = washingtonpost.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FINDINGS LINK CLINTON ALLIES TO CHINESE INTELLIGENCE | url = https://www.washingtonpost.com/archive/politics/1998/02/10/findings-link-clinton-allies-to-chinese-intelligence/87265d5d-7452-41f2-ad2f-aa4abe7e579e/? | vydavateľ = washingtonpost.com | dátum vydania = 1998-02-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2016]] bola Čína ako vlastník amerických štátnych dlhopisov v hodnote 1,244 bilióna [[americký dolár|dolárov]] najväčším zahraničným veriteľom Spojených štátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 15 největších zahraničních věřitelů USA | url = https://www.investicniweb.cz/2016-5-18-15-nejvetsich-zahranicnich-veritelu-usa/ | vydavateľ = investicniweb.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> V čase vlády prezidentov [[George W. Bush|Georgea W. Busha]] a [[Barack Obama|Baracka Obamu]] sa začali prejavovať rozpory zapríčinené mocenským vzostupom Číny ako vážneho hráča v celosvetovom meradle, hlavne však v [[juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázii]]. Napätie medzi Čínou a Spojenými štátmi vystupňovali viaceré incidenty, napríklad [[haker]]ské útoky, vrátane krádeže osobných údajov 21,5 milióna zamestnancov amerických federálnych úradov v roku 2015,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kasík | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Čínští kyberzločinci ukradli miliony otisků prstů, tvrdí USA | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/usa-podezriva-cinu-z-odcizeni-miliony-otisku-prstu.A150923_193546_zahranicni_ale | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2015-09-23 | dátum prístupu = 2019-05-03 }}</ref> alebo budovanie [[umelý ostrov|umelých ostrovov]] v [[Juhočínske more|Juhočínskom mori]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sporná území "Bránit Číně v přístupu na umělé ostrovy povede k rozsáhlé válce!" | url = https://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/asie-a-oceanie/branit-cine-v-pristupu-na-umele-ostrovy-povede-k-rozsahle-valce_413508.html | vydavateľ = tyden.cz | dátum vydania = 2017-01-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ambície Číny sú umocnené jej rastúcou ekonomickou silou, ktorá sa prejavuje aj v obrovských každoročných prebytkoch Číny v jej obchode s USA. Podľa názoru amerických analytikov vykonáva Čína protekcionistickú obchodnú politiku pomocou umelo udržiavaného nízkeho výmenného kurzu čínskej meny a zároveň oveľa nižších miezd pracovníkov v čínskom priemysle, čím môže ponúkať svoj tovar v USA za veľmi nízke ceny a vytláčať tak domácich výrobcov. V roku 2017 dosiahol čínsky prebytok v obchode s USA 375 miliárd dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Trumps Amerikaner lassen China im Handelsstreit zappeln | url = https://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/trumps-amerikaner-lassen-china-im-handelsstreit-zappeln-15572659.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po nástupe [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] do funkcie amerického prezidenta v [[január]]i [[2017]] sa táto situácia premenila v konflikt, pričom USA zaviedli zvýšené colné sadzby na dovoz ocele a hliníka z Číny. Dňa [[2. máj]]a [[2018]] priletela do Pekingu americká delegácia, ku ktorej patrili minister financií [[Steven Mnuchin]], minister obchodu [[Wilbur Ross]] a poverenec pre obchodné záležitosti [[Robert Lighthizer]]. Informované kruhy vo Washingtone boli toho názoru, že cieľom tejto delegácie nebolo ihneď ukončiť spor s Čínou o obchodné záležitosti. == Ekonomika == {{hlavný článok|Hospodárstvo USA}} [[Súbor:New York Stock Exchange with Pride.jpg|thumb|Budova [[New York Stock Exchange]] na [[Wall Street]]]] Za menej ako 400 rokov sa Spojené štáty zmenili z divočiny obývanej Indiánmi na najmocnejšiu [[Priemysel|priemyselnú]] krajinu sveta. Dnes sú hospodársky najrozvinutejším štátom na Zemi. Vyrábajú štvrtinu hospodárskej produkcie sveta. Spojené štáty vynakladajú množstvo finančných prostriedkov na výskum nových spôsobov výroby a nových výrobkov. Po osamostatnení sa najrýchlejšie rozvíjal textilný a potravinársky priemysel. Postavenie transkontinentálnej železnice a dostatok nerastných surovín podnietili rozmach strojárskeho, oceliarskeho priemyslu a výroby elektrickej energie. Svetové vojny v 20. storočí neoslabili hospodárstvo USA, ale boli zdrojom rozmachu. USA tak posilnili svoj hospodársky a politický rast. Spojené štáty majú [[zmiešaná ekonomika|zmiešanú ekonomiku]]. K súčasným problémom americkej ekonomiky patrí štátny a verejný dlh, korporátne [[dlhopis (cenný papier)|dlhopisy]], hypotekárna kríza vyvolaná pádom cien nehnuteľností, nízke [[úrok]]y, výrazne negatívne saldo zahraničného obchodu a vzrastajúca [[inflácia (ekonomika)|inflácia]]. Najpoužívanejšou menou pre medzinárodné transakcie je [[americký dolár]]. Najvýznamnejšími obchodnými partnermi sú [[Čína]], [[Kanada]], [[Mexiko]], [[Japonsko]], [[Nemecko]], [[Kórejská republika]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]], [[India]] a [[Taliansko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Foreign Trade|url=https://www.census.gov/foreign-trade/statistics/highlights/top/top1812yr.html|vydavateľ=census.gov|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-05-03|miesto=|jazyk=}}</ref> === Poľnohospodárstvo === [[Súbor:Wheat harvest.jpg|náhľad|Žatva v regióne [[Palouse]] v severnej časti stredného [[Idaho|Idaha]]]] [[Poľnohospodárstvo]] tvorí len 1% [[hrubý národný dôchodok|hrubého národného produktu]], ale je vysoko výkonné a výraznou mierou sa podieľa na potravinovej bezpečnosti krajiny. Na území štátu sa pestujú všetky hospodárske plodiny mierneho a subtropického podnebia. Z hľadiska produkcie je významný stredozápad, ktorý tvorí [[Obilie|obilnicu]] krajiny. Florida je významný producent citrusových plodov, Kalifornia viniča. USA patria medzi najväčších producentov [[Bavlna|bavlny]], [[Kukurica|kukurice]], [[Zemiak|zemiakov]], [[Tabak (produkt)|tabaku]] a [[Sója|sóje]]. V Spojených štátoch sa pestujú aj [[Geneticky modifikovaný organizmus|geneticky modifikované plodiny]] (GMO), čo sa nestretáva v Európe s plným pochopením. Na severe a západe krajiny pretrváva chov hovädzieho dobytka. Okrem toho je v živočíšnej výrobe dôležitý chov hydiny, ošípaných a [[Rybolov|rybolov.]] === Priemysel === [[Priemysel]] sa zameriava na ťažbu fosílnych palív a železnej rudy. Nerastné suroviny spracúva hutnícky priemysel. Zastúpený je strojársky, drevársky, potravinársky a textilný priemysel. Spojené štáty majú najvyššiu spotrebu na svete, čo sa týka [[ropa|ropy]], [[zemný plyn|zemného plynu]], [[elektrická energia|elektriny]] a viacerých ďalších komodít. Zároveň sú najväčším svetovým producentom ropy a zemného plynu, ale všetku vlastnú produkciu spotrebujú a ešte musia dovážať. Významná je výroba civilných a vojenských lietadiel, [[kozmický priemysel]], ako aj výroba zbraní a iné. === Služby === V súčasnosti tvorí základ hospodárstva USA sektor služieb. V tomto sektore pracuje najviac ľudí a vytvorí sa väčšina hospodárskej produkcie. Mimoriadne dôležité sú [[bankovníctvo]], obchod. Celosvetový dosah má tvorba [[filmové dielo|filmov]], reklám, hudobná produkcia a [[telekomunikácie]]. Mnoho špičkových odborníkov pracuje vo sfére výroby [[softvér]]u, počítačových programov a hier. Globálny vplyv USA na svet možno badať pri presadzovaní sa firiem ako [[Microsoft Corporation|Microsoft]], [[IBM]], [[Coca-Cola]], [[Pepsi Cola|Pepsi]], [[McDonald’s]], [[General Motors]], [[Ford Motor Company|Ford]] a ďalších. V oblasti [[Silicon Valley]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] sídli tiež viacero moderných technologických firiem. Medzi najznámejšie hi-tech firmy patrí [[Google]], [[Amazon.com]], [[Facebook]], [[Apple]] a ďalšie. Medzi najväčšie obchodné odvetvia patrí [[maloobchod|maloobchodný]] a [[veľkoobchod|veľkoobchodný]] predaj, sektor (finančných, obchodných, zdravotníckych, sociálnych) služieb, proporcionálne vysoký podiel má aj veda a výskum alebo napríklad zábavný priemysel. USA sú tiež najvýznamnejším finančným trhom na svete, pričom [[New York Stock Exchange]] je najväčšou svetovou finančnou burzou podľa trhovej kapitalizácie. === Veda a technológie === [[Súbor:Edison and phonograph edit1.jpg|thumb|left|[[Thomas Alva Edison]] a jeho [[fonograf]], cca 1877]] [[Súbor:A Man on the Moon, AS11-40-5903 (cropped).jpg|thumb|[[kozmonaut|Astronaut]] [[Buzz Aldrin|Edwin „Buzz“ Aldrin]] na povrchu [[Mesiac]]a počas misie [[Apollo 11]], 20. júl 1969]] [[Súbor:Steve Jobs and Bill Gates (522695099).jpg|thumb|[[Steve Jobs]] (vľavo), spoluzakladateľ [[Apple]] a [[Bill Gates]] (vpravo), spoluzakladateľ [[Microsoft Corporation]]]] Za praotca americkej vedy sa považuje všestranný učenec [[Benjamin Franklin]]. Americká veda bola dlhé obdobie v tieni európskej, ale od konca [[19. storočie|19. storočia]] sa začala prudko rozvíjať. Symbolom tejto éry boli vynálezcovia ako [[Samuel Morse]] (elektrický [[telegraf]]) a [[Thomas Alva Edison]] ([[fonograf]]), alebo [[bratia Wrightovci]], projektanti a stavitelia prvého motorového [[lietadlo|lietadla]] a prvého riadeného letu so strojom ťažším ako vzduch, ale aj iných priekopníckych vynálezov v [[letectvo|letectve]]. Značnou posilou pre americkú vedu bola vlna vedeckých emigrantov v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]], ktorí utekali z Európy pred [[nacizmus|nacizmom]]. Patrili k nim aj ľudia ako [[Albert Einstein]], [[Albert Abraham Michelson]], [[Enrico Fermi]] alebo [[John von Neumann]], ktorí americkú vedu rýchlo vytiahli na špičkovú úroveň, podporovaní ekonomickou silou Ameriky. Symbolom tejto novej sily sa stal [[projekt Manhattan]] (riadený [[Robert Oppenheimer|Robertom Oppenheimerom]]), ktorý dal Spojeným štátom ako prvej krajine na svete [[atómová bomba|atómovú bombu]], [[program Apollo]], ktorý Američanov v roku [[1969]] priviedol ako prvých na [[Mesiac]] (v osobe [[Neil Armstrong|Neila Armstronga]] a [[Buzz Aldrin|Edwina „Buzza“ Aldrina]] počas misie [[Apollo 11]]), či masívny rozvoj [[elektronika|elektroniky]], [[počítač]]ov a digitálnych technológií, ktorého symbolom sa stalo [[Silicon Valley]], preslávené [[Kalifornia|kalifornské]] centrum inovácií, či [[ARPANET]], predchodca [[internet]]u, ktorý bol pôvodne vyvinutý pre [[United States Armed Forces|americké ozbrojené sily]]. Väčšina pilierov internetu – [[web search engine|vyhľadávač]] [[Google]], najväčšia [[sociálna sieť (internet)|sociálna sieť]] [[Facebook]], alebo internetová encyklopédia [[Wikipédia]] – vznikla v Spojených štátoch. Pýchou americkej vedy je tiež sieť univerzít, z ktorých niektoré patria k najprestížnejším na svete. Napríklad podľa rebríčkov kvality univerzít ''QS World University Ranking 2019'' bolo medzi prvými dvadsiatimi najlepšími univerzitami sveta jedenásť amerických: [[Massachusetts Institute of Technology]], [[Stanford University]], [[Harvard University]], [[California Institute of Technology]], [[University of Chicago]], [[Princeton University]], [[Cornell University]], [[Yale University]], [[Columbia University in the City of New York]], [[University of Pennsylvania]] a [[University of Michigan]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = QS World University Rankings® 2019 | url = https://www.topuniversities.com/university-rankings/world-university-rankings/2019 | vydavateľ = topuniversities.com | dátum vydania = 2018-05-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Harvard drží rekord v počte laureátov [[Nobelova cena|Nobelových cien]], s veľkým náskokom pred britskou [[University of Cambridge]]. Prvým rodeným Američanom, ktorý získal Nobelovu cenu za vedu, bol chemik [[Theodore William Richards]] v roku 1914. [[Linus Carl Pauling|Linus Pauling]] získal [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] aj [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu mieru]]. [[John Bardeen]] je jediným vedcom, ktorý získal Nobelovu cenu vo svojom odbore dvakrát. Jedna z nich bola za prielomový objav [[tranzistor (polovodičová súčiastka)|tranzistora]]. Jeden z významných objavov fyziky 20. storočia, že [[elektromagnetické žiarenie]] má vlnovú aj časticovú povahu, má na svojom konte [[Arthur Holly Compton]]. K ikonám americkej vedy patrí tiež vynálezca [[cyklotrón]]u [[Ernest Lawrence]], objaviteľ vakcíny proti [[detská obrna|detskej obrne]] [[Jonas Salk]], známy popularizátor vedy [[Richard Feynman]], spoluobjaviteľ [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] [[James Dewey Watson]], vynálezca [[myš (hardvér)|počítačovej myši]] [[Douglas Engelbart]] či astronómovia [[Edwin Hubble]] a [[Carl Sagan]]. Matematik [[Norbert Wiener]] založil [[kybernetika|kybernetiku]]. K najslávnejším americkým informatikom patrí [[Donald Ervin Knuth|Donald Knuth]], tvorcovia [[C (programovací jazyk)|programovacieho jazyka C]] [[Ken Thompson]] a [[Dennis Ritchie]], alebo „otec internetu“ [[Vinton Cerf]], ktorý vytvoril komunikačný protokol [[balík internetových protokolov|TCP/IP]], na ktorom je postavená celosvetová sieť. Piliere americkej filozofie a sociálnych vied stavali [[Henry David Thoreau]] či [[William James]], [[Charles Sanders Peirce]] a [[John Dewey]], najvýznamnejší predstavitelia amerického pragmatizmu, prvého rýdzo amerického filozofického smeru, ktorý hlboko ovplyvnil celú americkú spoločnosť. Veľmi vplyvnými autormi 20. storočia sa stali psychológovia [[Erich Fromm]], [[Abraham Harold Maslow|Abraham Maslow]], [[Carl Rogers]], [[John Broadus Watson|John Watson]], [[Edward Lee Thorndike|Edward Thorndike]] či najcitovanejší psychológ 20. storočia [[Burrhus Frederic Skinner]], sociológovia [[Erving Goffman]] a [[Talcott Parsons]], filozof vedy [[Thomas Samuel Kuhn|Thomas Kuhn]], rodová teoretička [[Judith Butler]], politickí filozofi [[John Rawls]], [[Samuel Phillips Huntington|Samuel Huntington]] (autor slávneho ''Stretu civilizácií'') a [[Francis Fukuyama]] (autor nemenej slávnej eseje ''Koniec dejín a posledný človek''), filozof jazyka [[Hilary Putnam]], zakladateľ [[sexuológia|sexuológie]] [[Alfred Kinsey]], antropológovia [[Margaret Meadová]] a [[Clifford Geertz]] či lingvista [[Noam Avram Chomsky|Noam Chomsky]]. Mimoriadne postavenie majú Američania v ekonómii. Od začiatku udeľovania [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelových cien za ekonómiu]] v roku 1969 bolo do roku 2018 len trinásť ročníkov, kedy cenu nepreberal niektorý z Američanov. Najväčší vplyv na spoločnosť mali z mnohých laureátov otec [[neoliberalizmus|neoliberalizmu]] [[Milton Friedman]], významní predstavitelia neokeynesiánskeho smeru [[Joseph Stiglitz]] a [[Paul Krugman]], predstaviteľ [[teória hier|teórie hier]] [[John Forbes Nash]], ktorého preslávil film ''Čistá duša'', a ktorý niesol pri bádaní bremeno paranoidnej [[psychóza|psychózy]], alebo [[Paul Samuelson]], z ktorého učebnice sa už mnoho rokov učia tisíce študentov ekonómie po celom svete. O obohatenie ekonómie analýzou netrhového správania usiloval [[Gary Becker]]. [[Herbert Simon]] sa snažil prepojiť ekonómiu s psychológiou. Tiež jediná žena, ktorá získala Nobelovu cenu za ekonómiu, je Američanka [[Elinor Ostromová]]. === Turizmus === [[Súbor:Mount Rushmore detail view (100MP).jpg|náhľad|vľavo|[[Mount Rushmore]]]] [[Súbor:GoldenGateBridge-001.jpg|náhľad|[[Golden Gate Bridge]]]] Medzi najvýznamnejšie centrá [[cestovný ruch|cestovného ruchu]] patria veľkomestá ([[New York (mesto)|New York]], [[Los Angeles]]). Množstvo turistov navštevuje [[národný park|národné parky]] ([[Yellowstonský národný park|Yellowstonský]], [[Yosemitský národný park|Yosemitský]], [[Národný park Sequoia|Sequoia]], [[Národný park Veľký kaňon|Grand Canyon]], [[Národný park Everglades|Everglades]], [[Národný park Redwood|Redwood]], [[Národný park Mammoth Cave|Mamutia jaskyňa]], [[Olympijský národný park|Olympic]], [[Národný park Great Smoky Mountains|Great Smoky Mountains]], [[Národný park Glacier (USA)|Glacier]], [[Národný park Carlsbad Caverns|Carlsbadske jaskyne]], [[Skalnaté hory]]). Najnavštevovanejšiu prírodnou pamiatkou sú [[Niagarské vodopády]], ktoré ležia na hraniciach s Kanadou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pět nejúžasnějších míst USA, která musíte vidět: Obří arizonská „podkova” a další lahůdky | url = https://www.novinky.cz/cestovani/exotika-amerika/421475-pet-nejuzasnejsich-mist-usa-ktera-musite-videt-obri-arizonska-podkova-a-dalsi-lahudky.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = BORGIS | dátum prístupu = 2019-06-16 }}</ref> v blízkosti amerického mesta Keyston v [[Južná Dakota|Južnej Dakote]] sa nachádza národný pamätník [[Mount Rushmore]], súsošie štyroch amerických prezidentov vytesané do skaly. Každoročne ho navštíví okolo dvoch miliónov turistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čtyři prezidenti za milión. Monument Mount Rushmore udivuje už osmé desetiletí | url = https://www.novinky.cz/cestovani/exotika-amerika/373913-ctyri-prezidenti-za-milion-monument-mount-rushmore-udivuje-uz-osme-desetileti.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = BORGIS | dátum prístupu = 2019-06-16 }}</ref> Mnohé atrakcie ponúka preslávený zábavný park [[Disneyland]]. Mnoho turistov chce vidieť aj centrum filmového priemyslu [[Hollywood]]. K najcennejším pamiatkám z predkolumbovskej histórie patrí [[Národný park Mesa Verde]], ktorý bol zapísaný aj na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO]]. Z neprírodných pamiatok sa na zoznam dostala aj budova [[Independence Hall]] vo [[Philadelphia|Philadelphii]], kde bola prijatá Deklarácia nezávislosti Spojených štátov, a [[Socha slobody]], ktorá sa stala nielen symbolov New Yorku, ale aj celých USA. K ďalším známym, ba ikonickým, stavbám patria [[Gateway Arch]] v [[St. Louis]], [[Golden Gate Bridge]] v San Franciscu, [[Empire State Building]] a nádražie [[Grand Central Terminal]] v New Yorku, [[Lincolnov pamätník]], [[Biely dom]] a [[Kapitol (sídlo kongresu)|Kapitol]] vo Washingtone, [[Millennium Park]] v Chicagu. [[Metropolitan Museum of Art|Metropolitné múzeum]] či [[Carnegie Hall]] v New Yorku patria k najnavštevovanejším kultúrnym inštitúciam. Mnoho turistov láka aj mesto hazardu [[Las Vegas]] (hlavne slávna [[Fontána Bellagio]]), prínirské letoviská na [[Florida|Floride]] (napr. [[Miami Beach]]) alebo v Kalifornii (napr. [[Santa Monica]] so slávnym mólom, v minulosti centrom americkej tanečnej kultúry). === Vízum a doklady totožnosti === Pre [[cestovanie]] do USA je potreba si zaobstarať [[Vízum|víza]]. Občan cudzieho štátu, ktorý chce vstúpiť na územie USA musí spravidla najprv získať americké vízum. Víza sú umiestnené v pase žiadateľa. Pas je cestovný doklad vydaný krajinou ktorým je žiadateľ občanom. Existuje niekoľko druhov víz. To, aký typ víz bude potrebný na cestu do USA určuje ciel návštevy a ostatné skutočnosti. Žiadateľ o víza bude musiet dokázať, že spľňa všetky stanovené kritéria pre vybraný typ víz. Základné a najbežnejšie úradné doklady, ktoré potvrdzujú totožnosť v USA sú [[cestovný pas]] a [[vodičský preukaz]], pretože v USA neexistuje [[občiansky preukaz]] tak ako v krajinách [[Európa|Európy]]. Okrem vodičského preukazu a pasu môže byť vaša totožnosť potvrdená aj rodným listom, povolením k pobytu, vízami alebo [[Zbrojný preukaz|zbrojným preukazom]]. <gallery> Súbor:Statue of Liberty, NY.jpg|[[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] je jedným zo symbolov USA a tiež ideálov slobody, demokracie a príležitosti Súbor:New york times square-terabass.jpg|[[Times Square]] je najpopulárnejším námestím v [[New York (mesto)|New Yorku]] Súbor:Rodeo Drive, Beverly Hills, LA, CA, jjron 21.03.2012.jpg|Ulica [[Rodeo Drive]] v [[Beverly Hills]] Súbor:Welcome to Fabulous Las Vegas.jpg|Nápis ''Welcome to Fabulous Las Vegas'' vítajúci návštevníkov mesta Súbor:Miamimetroarea.jpg|[[Miami Beach]], [[Florida]] Súbor:Pikespeak.JPG|[[Pikes Peak]], [[Skalnaté vrchy]] Súbor:Canyon River Tree (165872763).jpeg|[[Veľký kaňon|Grand Canyon]], najznámejšia a najväčšia úžina ([[kaňon]]) tvorená riekou [[Colorado (rieka vo Veľkom kaňone)|Colorado]] v severnej [[Arizona|Arizone]] Súbor:Landscape Arch Utah (50MP).jpg|[[Landscape Arch]], najdlhší z mnohých prírodných skalných oblúkov v [[Národný park Arches|Národnom parku Arches]] v [[Utah]]u Súbor:Cinderella Castle, Magic Kingdom Walt Disney World (2024).jpg|[[Magic Kingdom]] v [[zábavný park|zábavnom parku]] [[Walt Disney World|Walt Disney World Resort]] na [[Florida|Floride]], ktorý je najväčšou a najnavštevovanejšou rekreačnou oblasťou na svete </gallery> == Infraštruktúra == [[Súbor:45intoI-10 2.jpg|thumb|Križovatka medzi [[diaľnica]]mi [[Interstate 10]] a [[Interstate 45]] v [[Houston]]e v [[Texas]]e]] [[Súbor:Atlanta Airport Aerial Angle (31435634003) (2).jpg|thumb|[[Medzinárodné letisko Hartsfield-Jackson Atlanta]]]] === Doprava === ==== Cestná doprava ==== Cestná doprava využíva najrozsiahlejšiu cestnú sieť na svete. Osobný [[automobil]] je v USA preferovaným dopravným prostriedkom na krátke a stredne dlhé vzdialenosti. Počet osobných áut v krajine presahuje 140 miliónov. Cez jazero [[Pontchartrain]], ležiace na juhovýchode štátu [[Louisiana]] (severne od [[New Orleans]]), vedie najdlhší most sveta – [[Lake Pontchartrain Causeway]]. ==== Železničná doprava ==== Dĺžka železničných tratí je v súčasnosti o tretinu kratšia ako v roku [[1930]]. Železnice zabezpečujú najmä prepravu surovín a potravín. Preprava osôb prevažuje najmä v prímestských oblastiach. Väčšinu vlakov osobnej dopravy prevádzkuje štátna spoločnosť [[Amtrak]]. Najviac nákladných vlakov prevádzkujú dve najväčšie spoločnosti [[Union Pacific Railroad]] a [[BNSF Railway]], ktoré medzi sebou neustále konkurujú. ==== Letecká doprava ==== Letecká doprava má prvoradý význam v preprave osôb. V prepočte na osobokilometre značne prekonáva všetky ostatné druhy dopravy. Najväčšie letiská USA aj sveta podľa počtu prepravených cestujúcich sú [[Medzinárodné letisko Hartsfield-Jackson Atlanta]], [[Medzinárodné letisko Los Angeles]], [[O’Hareovo medzinárodné letisko]] v [[Chicago|Chicagu]], [[Medzinárodné letisko Dallas/Fort Worth]], [[Medzinárodné letisko Denver]] a [[Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]. ==== Vodná doprava ==== Väčšina riečnych vodných ciest je vo východnej časti krajiny. Najvýznamnejšie sú na rieke [[Mississippi (rieka)|Mississippi]] a [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazerách]]. Námorná doprava sa sústreďuje do východných a južných pobrežných oblastí. Najväčší obrat tovaru má prístav [[South Louisiana]]. == Kultúra == [[Súbor:Motherhood and apple pie.jpg|thumb|Tradičné symboly americkej kultúry – [[jablkový koláč]], [[bejzbal]] a [[vlajka Spojených štátov|americká vlajka]]]] Kultúrny región USA má vysoko rozvinutú materiálnu, ako aj duchovnú kultúru. Vplyv americkej kultúry je badateľný po celom svete. [[Rýchle občerstvenie]] ako napr. [[hamburger]]y, [[hotdog]]y, nealkoholické nápoje, ako aj postavy z filmov a televíznych programov poznajú diváci od západnej Európy až po Japonsko. Táto prezentácia Ameriky je miliardovým obchodom a má dôležité miesto v ekonomike Spojených štátov. Tomuto javu sa hovorí [[amerikanizácia]] a je jednou z príčin [[antiamerikanizmus|antiamerikanizmu]]. === Spôsob života === Miestnu spoločnosť charakterizuje [[americký spôsob života]] (''American way of life''). Široké vrstvy obyvateľstva sú nábožensky založené. Spoločenské tradície sa historicky odvodzujú od [[puritanizmus (náboženstvo)|puritánstva]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Puritánské kořeny amerického mýtu | url = https://legacy.blisty.cz/art/20560.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dokazuje to napríklad prudérny [[filmový rating MPAA]] či citlivosť na [[sexizmus]]. Vlastný pohľad na seba charakterizuje [[americká výnimočnosť]] (''American exceptionalism''). V krajine je rozšírená predstava tzv. [[americký sen|amerického sna]] (''American Dream''). Americkú kultúru ovplyvňuje silný [[individualizmus]], ktorý potláča pocit povinnosti k iným členom [[Rodina|rodiny]] alebo iným sociálnym skupinám. Ďalšími znakmi sú značná mobilita a zmena (migrácie, snaha o rýchlu inováciu) a mechanické chápanie sveta (technologické riešenie všetkých problémov).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MLÁDEK|meno=J.|titul=Geografia pre 1.ročník gymnázií: 2. diel Humánna geografia|vydanie=1|vydavateľ=SPN|miesto=Bratislava|rok=1994|isbn=|strany=96}}</ref> Veľkú úlohu hrá právo na vlastnenie ručných zbraní, ktoré je zakotvené v americkej ústave. V niektorých štátoch, napríklad v [[Texas]]e, je dovolené nosiť ručné zbrane viditeľne pri sebe, v meste [[New York (mesto)|New York]] je to naopak zakázané. Podľa známej [[Inglehartova mapa hodnôt|Inglehartovej mapy hodnôt]] patrí Amerika spolu s inými anglicky hovoriacimi krajinami k skupine vyznávajúcej hodnoty sebavyjadrenia (oproti hodnotám prežitia) v kombinácii s miernymi [[tradicionalizmus|tradičnými hodnotami]] (oproti [[sekularizmus|sekulárno]]-[[racionalizmus|racionálnym]] hodnotám). Pre porovnanie, [[Slovensko]] a celá [[východná Európa]] sa vzhľadom na nižšie príjmy sústredí viac na hodnoty prežitia a vzhľadom na komunistickú minulosť a odlišnú úlohu náboženstva v spoločnosti viac na sekulárno-racionálne hodnoty.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 74.</ref> Sociologické výskumy ukazujú, že Američania sú veľmi nábožní a v určitom zmysle nábožensky neznášanliví (na rozdiel od Európanov),<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 109.</ref> uprednostňujú osobnú [[sloboda|slobodu]] a osobnú zodpovednosť pred [[sociálne istoty|sociálnymi istotami]] (na rozdiel od obyvateľov východnej Európy)<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 66.</ref> a sú veľmi hrdí na svoju vlasť (v porovnaní s európskymi národmi).<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 58.</ref> Za pozitívne vlastnosti Američanov sa podľa prieskumov vo svete považuje pracovitosť a vynachádzavosť,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nováček | meno = Aleš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Rozkošný | meno2 = Filip | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = " Americká povaha " – specifika a její kořeny | url = https://www.researchgate.net/publication/317598058_Americka_povaha_-_specifika_a_jeji_koreny | vydavateľ = researchgate.net | miesto = | dátum vydania = 2016-01-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-12 | jazyk = }}</ref> za negatívne chamtivosť a násilnosť. Američania súhlasia so všetkými menovanými vlastnosťami okrem násilnosti.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 46.</ref> V niektorých oblastiach sa však Američania prekvapujúco zhodnú so zvyškom sveta. Hodnoty demokracie a [[trhová ekonomika|trhového hospodárstva]] sú dnes univerzálne.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 129.</ref> [[Občianska spoločnosť (moderný význam)|Občiansky aktivizmus]] je v Spojených štátoch síce veľmi uznávaný, ale rozsahom porovnateľný s Európou.<ref>Kohut, Stokes 2006, s. 131.</ref> === Kuchyňa === [[Súbor:Our (Almost Traditional) Thanksgiving Dinner.jpg|thumb|Typická americká večera, ktorá sa podáva pri príležitosti [[Deň vďakyvzdania|Dňa vďakyvzdania]] (''Thanksgiving Day'')]] [[Súbor:RedDot Burger.jpg|thumb|[[Hamburger]] so [[zemiakové hranolčeky|zemiakovými hranolčekmi]] a [[pivo]]m]] [[Súbor:DecaturBourbons.jpg|thumb|Rôzne americké [[whisky|whiskey]] na pultoch obchodu]] V Spojených štátoch sa miešajú rôzne kultúry, obyčaje, rasy, náboženstvá i kuchyne zo všetkých častí sveta. Z toho dôvodu je prakticky nemožné jednoznačne definovať rôznorodú americkú kuchyňu. Navyše sú tu ešte miestne zvláštnosti a jedinečné spôsoby prípravy pokrmov, ktoré sem priniesli prisťahovalci, pričom ich recepty sa menili a prispôsobovali miestnym a dostupným potravinám. Na [[Northeast (USA)|severovýchode]] USA, v regióne [[Nové Anglicko]], sa konzumujú hlavne morské plody a svieže jedlá z receptov, ktoré sem priniesli britskí prisťahovalci (''Brunswické dusené'', ''Yankee pečené'', ''bostonské fazuľky''). Napríklad v štáte [[Maine]] je pochúťkou homár varený v pare. Nemeckí, škandinávski, východoeurópski, ruskí, britskí i talianski prisťahovalci formovali kuchyňu v strednej časti USA. Najznámejšími jedlami z tejto oblasti sú mäsový závin (''Cornish pasty''), rôzne druhy chleba, koláčov, palaciniek, závinov, pstruhy a morské ryby, prívarky, nakladaná zelenina. Pre [[Midwest (USA)|stredozápad]] sú typické [[hovädzie mäso|hovädzie]] [[steak]]y, opekané rebierka, obaľované kurčatá, ktoré sa podávajú s rôznou zeleninou. Americká [[Juh (USA)|južanská]] kuchyňa je bohatá na [[cholesterol]] a vyznačuje sa jedlami vyprážanými vo veľkom množstve tuku, hustými omáčkami a veľmi sladkými dezertami. Známe sú, napr. vyprážané kuracie mäso (''Southern fried chicken''), hovädzie mäso vyprážané vo veľkom množstve tuku (''deep-fried steak''), ktoré sa podáva s hustou bielou omáčkou (''home-style gravy''). Veľmi obľúbené sú tu aj grilované jedlá, ktoré sa zvyčajne jedia s čerstvou zeleninou, hrachom a kukuričným chlebom. K obľúbeným pochúťkam tu tiež patrí koláč s pekanovými orechmi rastúcimi na juhu USA (''pecan pie''), ľadový dezert z vína, cukru, broskyne a citrónu (''peach cobbler''), banánový puding a závin so sladkými zemiakmi. Značne štipľavé jedlá sú typické pre kuchyňu [[Cajun (kuchyňa)|Cajun]] v oblasti mesta [[New Orleans]], ktoré sa pripravujú najmä z krabov a rýb a podávajú s fazuľami, ryžou a opečeným baklažánom. Na [[Southwest (USA)|juhozápade]] USA je znateľný mexický a indiánsky vplyv, pričom miestna kuchyňa sa nazýva ''[[Tex-Mex]]'' (z anglických slov ''Texan'' a ''Mexican''). V tejto kuchyni prevláda hlavne grilované hovädzie i [[bravčové mäso|bravčové]] mäso, fazule, [[čili paprička|čili papričky]], kukuričné lupienky (''corn flakes'') a pod. Typickým pokrmom je [[chili con carne]]. Rozšírené sú aj pôvodne mexické špeciality ako [[nachos]], [[taco]], [[burrito]] a [[salsa (omáčka)|salsa]]. [[Kalifornia|Kalifornská]] kuchyňa je jemnejšia a ľahšia, pričom sa vyznačuje prítomnosťou čerstvej zeleniny, ovocia a morských plodov. Častými typickými jedlami sú tu grilované ryby, ktoré sa marinujú v salse a podávajú so zeleninou na čínsky spôsob a indiánskym vyprážaným chlebom.<ref name="podravka-usa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = USA | url = https://www.podravka.sk/o-podravke/trhy/usa/ | vydavateľ = podravka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="mahalo-americka-kuchyne-stravovani-v-usa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Americká kuchyně, stravování v USA | url = https://www.mahalo.cz/usa/informace-o-usa/americka-kuchyne-stravovani-v-usa.html | vydavateľ = mahalo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Havaj (štát USA)|Havajská]] kuchyňa je zmesou kuchýň miestnych obyvateľov, domorodých Havajčanov, prisťahovalcov z [[východná Ázia|východnej Ázie]] ([[Čína|Číny]], [[Japonsko|Japonska]], [[Kórea|Kórey]], [[Filipíny|Filipín]]) alebo [[Európa|Európy]] ([[Portugalsko|Portugalska]]) a [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]], pričom využíva miestne plodiny a živočíšne zdroje. Viacero miestnych reštaurácií podáva [[plate lunch]] – tanier zložený z rôznych druhov jedál. Napríklad [[ryža (potravina)|ryže]], amerického [[cestovina|cestovinového]] šalátu, tradičného bravčového mäsa [[kalua]], ktoré sa pripravuje v zemnej peci (''imu''), rôznych morských plodov, jedál ázijského pôvodu a ostatných tradičných havajských jedál, napr. [[haupia]] (dezert podobný pudingu, ktorého hlavnou ingredienciou je kokosové mlieko), [[lomi losos]] (šalát pripravený z kúskov surového lososa, paradajok a sladkej cibule) alebo [[laulau]] (bravčové mäso zabalené do listov tara a ti, ktoré sa pripravuje na horúcich kameňoch v zemnej peci ''imu''). <gallery> Súbor:New England clam bake.jpg|Typické jedlá z regiónu [[Nové Anglicko]] – dusený homár, morské plody, kukurica Súbor:Cornish Pasty (cropped).jpeg|Mäsový závin (''Cornish pasty''), typický pre strednú časť USA Súbor:T-bone-cooked-MCB.jpg|[[hovädzie mäso|Hovädzí]] [[steak]] [[T-bone steak|T-bone]] Súbor:Flickr wordridden 3397801155--Chicken fried steak.jpg|Vyprážaný kurací steak (''chicken fried steak'') s hustou omáčkou (''chipotle cream gravy''), typický pre južanskú kuchyňu USA Súbor:01 Peach Cobbler.jpg|''Peach cobbler'' so zmrzlinou Súbor:Cajun seafood dish.jpg|Cajunské jedlo z morských plodov, typické pre oblasť mesta New Orleans Súbor:CornmealProducts.jpg|Niektoré jedlá a ingrediencie z kuchyne ''[[Tex-Mex]]'' ([[kukurica siata|kukurica]], [[tortilla]] čipsy, [[syr]], [[taco]], [[salsa (omáčka)|salsa]], [[čili paprička|čili]] a jedlá z hovädzieho mäsa) na juhozápade USA Súbor:Loco Moco.jpg|[[Havaj (štát USA)|Havajský]] [[plate lunch]] s ryžou, rezancami, cestovinovým šalátom a steakom s volským okom (''loko moko'') </gallery> Pri zvláštnych príležitostiach, napr. [[Deň vďakyvzdania]] a [[Vianoce]], sa tradičné jedlá v jednotlivých rodinách líšia podľa ich etnického pôvodu. Na Deň vďakyvzdania sa zvyčajne zíde celá rodina a väčšinou sa podáva pečená [[morka]] s plnkou, sladké zemiaky, brusnicová omáčka i tekvicový koláč. Prevládajúcim vianočným jedlom je pečená morka s plnkou, zemiakovou kašou a brusnicovou alebo gravy omáčkou, šunka, roast beef, puding alebo tekvicový či pekanový koláč. Typickým nápojom počas vianočných sviatkov je horúca čokoláda, jablkový cider a vaječný likér (''eggnog'').<ref name="amerika-jidlo-usa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jídlo USA | url = https://www.amerika.cz/tags/jidlo-v-usa | vydavateľ = amerika.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="podravka-usa"/> Domáca varená strava je v USA síce zriedkavá, ale napriek tomu existuje. Časť americkej populácie, najmä stredné a nižšie vrstvy obyvateľstva, sa stravuje prevažne v prevádzkach [[rýchle občerstvenie|rýchleho občerstvenia]] (''fast food''). Dôvodom je hlavne rýchly životný štýl a fakt, že stravovanie v klasických reštauráciách nie je príliš lacné. Najviac obľúbenými fast foodovými jedlami sú jednoznačne [[hamburger]]y, [[zemiakové hranolčeky]] (''french fries''), vyprážané kuracie mäso (''fried chicken''), rôzne [[sendvič]]e (''sandwiches''), [[hotdog]]y, [[pizza]], mäsové guľôčky, šišky (''donuts''), [[vafle]] (''waffles'') i rôzne [[zmrzlina|zmrzliny]] (''ice creams''). K najznámejším fast foodovým reťazcom patria [[McDonald’s]] (hamburgery, hranolky, kuracie mäso), [[Burger King]] (hamburgery, hranolky, kuracie mäso), [[Kentucky Fried Chicken|KFC]] (kuracie mäso, kuracie sendviče, hranolky), [[Subway Restaurants|Subway]] (sendviče, šaláty), [[Hooters]] (hamburgery, kuracie krídla, steaky, morské jedlá), [[A&W Restaurants]] (hotdogy, root beer, vyprážané syrové hrudky), [[Pizza Hut]] (pizza, cestoviny), [[Taco Bell]] (mexické jedlá), [[Arby’s]] (hamburgery, sendviče, šaláty), [[Wendy’s]] (hamburgery, kuracie sendviče, šaláty), [[Chick-fil-A]] (sendviče, kuracie mäso), [[Five Guys]] (hamburgery, hranolky), [[Dunkin’ Donuts]] (šišky, káva), [[Krispy Kreme]] (šišky), [[Shoney’s]] (all-you-can-eat), [[Waffle House]] (vafle, steaky), [[Baskin-Robbins]] (zmrzliny, mrazené nápoje, rôzne mrazené dezerty) a ďalšie.<ref name="amerika-jidlo-usa"/><ref name="mahalo-americka-kuchyne-stravovani-v-usa"/> Američania sa však stravujú aj v klasických reštauráciách, ktoré sú v porovnaní s fast foodmi drahšie. Vďaka širokému spektru národných a kultúrnych vplyvov sa v mestách nachádzajú hlavne [[Čína|čínske]], [[Japonsko|japonské]], [[Kórea|kórejské]], [[India|indické]], [[Vietnam|vietnamské]], [[Taliansko|talianske]], [[Grécko|grécke]] i [[Francúzsko|francúzske]] reštaurácie.<ref name="mahalo-americka-kuchyne-stravovani-v-usa"/> <gallery> Súbor:Big Mac hamburger.jpg|[[Big Mac]] z [[McDonald’s]] Súbor:KFC Hot Wings Fries.jpg|Vyprážané kuracie krídla s hranolkami z [[Kentucky Fried Chicken|KFC]] Súbor:Subwaysandwich.jpg|[[Sendvič]] zo [[Subway Restaurants|Subway]] Súbor:Hot dog with mustard.png|[[Hotdog]] s [[horčica (potravina)|horčicou]] Súbor:NYPizzaPie.jpg|Newyorská [[pizza]] Súbor:Taco Bell Nachos Supreme 2 (22210300163).jpg|[[Nachos]] z [[Taco Bell]] Súbor:Dunkin-Donuts-Chocolate-Glazed.jpg|Šiška s čokoládovou polevou z [[Dunkin’ Donuts]] Súbor:Waffle, Baytree Waffle House, Remerton.jpg|[[Vafle]] z [[Waffle House]] Súbor:BaskinRobbins Icecream.jpg|[[Zmrzlina]] z [[Baskin-Robbins]] </gallery> U nealkoholických nápojov je najobľúbenejšia jednoznačne [[Coca-Cola]], [[Pepsi Cola]] a rôzne druhy ďalších sladkých nápojov ako [[Sprite (nápoj)|Sprite]], [[Mountain Dew]], [[7 Up]], ľadové [[čaj]]e, čaje a ovocné [[džús]]y [[Snapple]], limonády [[Dr Pepper]], [[Hawaiian Sun]], džúsy z hroznového vína, predávané pod značkou [[Welch’s]], [[root beer]] – limonáda vyrábaná z koreňa rastliny s názvom [[Sasafras belavý]], čo je typický severoamerický strom.<ref name="amerika-jidlo-usa"/> Z alkoholických nápojov Američania konzumujú prevažne [[pivo]], [[whisky|whiskey]], [[víno]] a rôzne [[koktail]]y. Z pív sú najznámejšie [[Budweiser]], [[Molson Coors Brewing Company|Coors]], [[Anheuser-Busch|Michelob]], [[Miller Brewing Company|Miller]], [[Pabst Blue Ribbon]] a ďalšie. Najviac predávanými whiskey v USA sú [[bourbon (whisky)|bourbon]] a [[Tennessee whiskey]], pričom i celosvetovo najznámejšie sú [[Jack Daniel’s]] a [[Jim Beam]]. Najvýznamnejšou americkou [[vinohrad]]níckou oblasťou je [[Kalifornia]]. Najkvalitnejšie kalifornské vína možno nájsť v celosvetovo známom údolí [[Napa Valley AVA|Napa]] (''Napa Valley''), [[Central Coast (Kalifornia)|Central Coast]] či [[Central Valley (Kalifornia)|Central Valley]]. Často pestovaným červeným kalifornským vínom ​​je [[Cabernet Sauvignon]], [[Syrah]], [[Merlot]], [[Rulandské modré|Pinot noir]], typický [[Zinfandel]] a ďalšie. Z bielych kalifornských vín prevažuje odroda [[Chardonnay (odroda viniča)|Chardonnay]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Americke vína | url = https://www.global-wines.sk/americke-vina | vydavateľ = global-wines.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vinohradnícke oblasti sa v USA nachádzajú aj v štátoch [[Oregon]], [[New York (štát USA)|New York]] a [[Washington (štát USA)|Washington]]. Z koktailov sú obľúbené [[cosmopolitan (koktail)|cosmopolitan]], [[Long Island Iced Tea]], [[margarita]], [[martini (koktail)|Martini]], [[mint julep]], [[Planter’s Punch]] i [[Bloody Mary (kokteil)|Bloody Mary]]. <gallery> Súbor:Coca Cola Flasche - Original Taste.jpg|[[Coca-Cola]] Súbor:Mountain Dew Flasche (cropped).jpg|[[Mountain Dew]] Súbor:Dr Pepper bottle (30751752050).jpg|[[Dr Pepper]] Súbor:2019-04-21 21 50 17 A bottle of Welch's Passion Fruit juice in the Franklin Farm section of Oak Hill, Fairfax County, Virginia.jpg|[[Welch’s]] Súbor:Root beer in glass mug.jpg|[[Root beer]] Súbor:Budweiser beer.jpg|[[Budweiser]] Súbor:Jack Daniel's Old No. 7 1,14l.jpg|[[Jack Daniel’s]] [[Tennessee whiskey]] Súbor:2002 Stag's Leap Wine Cellars Cask 23.jpg|[[Cabernet Sauvignon]] z [[Napa Valley AVA|Napa Valley]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] Súbor:Cosmopolitan (5076906532).jpg|[[cosmopolitan (koktail)|Cosmopolitan]] </gallery> === Literatúra === [[Súbor:ErnestHemingway.jpg|thumb|left|[[Ernest Hemingway]] pracuje na knihe ''[[Komu zvonia do hrobu]]'' (''For Whom the Bell Tolls''), 1939]] [[Súbor:Mark Twain by AF Bradley.jpg|thumb|[[Mark Twain]], [[spisovateľ]], [[satira|satirik]] a [[humor]]ista]] K známym americkým nositeľom [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] patria [[Ernest Hemingway]], [[John Steinbeck]], [[Thomas Stearns Eliot]], [[William Faulkner]], [[Pearl S. Bucková]], [[Toni Morrison]], [[Saul Bellow]], [[Isaac Bashevis Singer]], [[Sinclair Lewis]] a [[Eugene O’Neill]]. Ku klasikom americkej literatúry patrí tiež [[Mark Twain]], [[Arthur Miller]], [[Jerome David Salinger]], [[Vladimir Vladimirovič Nabokov|Vladimir Nabokov]], [[Francis Scott Fitzgerald]], [[Ayn Rand]], [[Truman Capote]], [[Henry James]], [[John Updike]], [[Norman Mailer]], [[Philip Roth]], [[O. Henry]], [[Gore Vidal]], [[Charles Bukowski]], [[Henry Miller]] či [[Thomas Pynchon]] v [[próza|próze]], [[Walt Whitman]], [[Emily Dickinsonová]], [[Ralph Waldo Emerson]], [[Jack Kerouac]], [[Allen Ginsberg]], [[Ezra Pound]], [[Robert Frost]], [[Sylvia Plathová]], [[Langston Hughes]] či [[Henry Wadsworth Longfellow]] v [[poézia|poézii]] a [[Tennessee Williams]] v [[dráma|dráme]]. V USA možno dosiahnuť veľkej popularity aj vďaka jedinej knihe, ako sa to stalo [[Harper Leeová|Harper Leeovej]] (''Ako zabiť vtáčika''), [[Margaret Mitchellová|Margaret Mitchellovej]] (''Juh proti severu''), [[Harriet Beecher Stowe|Harriet Beecher Stoweovej]] (''Chalúpka strýčka Toma'') alebo [[Maya Angelou|Maye Angelou]] (''I Know Why the Caged Bird Sings''). Spojené štáty boli vždy predovšetkým veľmocou v oblasti žánrovej literatúry. Kráľom žánrov bol už [[Edgar Allan Poe]]. Dobrodružný román priviedol k dokonalosti [[Jack London]], [[Herman Melville]] doň vniesol slávnu postavu a symbol túžby ''[[Biela veľryba|Moby-Dicka]]'', [[Edgar Rice Burroughs]] ''Tarzana'', [[James Fenimore Cooper]] svojho ''[[Posledný Mohykán (román)|Posledného mohykána]]''. [[Isaac Asimov]], [[Ray Bradbury]], [[Robert A. Heinlein]] a [[Philip Kindred Dick|Philip K. Dick]] patria ku klasikom [[vedecká fantastika|sci-fi]]. Na jej pomedzí sa vždy rafinovane pohyboval aj [[Kurt Vonnegut]]. [[Stephen King]] sa stal kráľom literárneho hororu a trileru, keď tak nadviazal na svojho veľkého predchodcu [[Howard Phillips Lovecraft|Howarda Phillipsa Lovecrafta]]. Známym autorom trilerov je tiež [[John Grisham]]. [[Mario Puzo]] sa preslávil svojím mafiánskym eposom ''[[Krstný otec (román)|Krstný otec]]''. Drsnú detektívnu školu zakladal [[Dashiell Hammett]]. Revolúciu v žánri fantasy svoju ''Hrou o tróny'' spôsobil [[George Raymond Richard Martin|George R. R. Martin]]. Medzeru na trhu objavila aj [[Stephenie Meyerová]] so svojou ságou ''[[Súmrak (Meyerová)|Twilight]]'', rovnako ako [[Ursula Kroeberová Le Guinová|Ursula K. Le Guinová]]. K priekopníkom americkej fantasy patril už „temný romantik“ [[Nathaniel Hawthorne]]. Špiónske romány preslávili [[Tom Clancy|Toma Clancyho]]. Kúzlo konšpiračných teórií bezo zvyšku zužitkoval [[Dan Brown]]. V humoristickom žánre sa presadil [[Washington Irving]]. [[biografia|Biografie]] preslávili [[Carl Sandburg|Carla Sandburga]]. Viacero klasických komiksových postáv vytvoril [[Stan Lee]]. V dejinách amerického divadla zohrali veľkú rolu „ľahšie“ žánre ako [[burleska]], [[vaudeville]] či [[minstrel show]], ktoré sa stali predpokladom rozvoja [[muzikál]]u, v ktorom sa Američania stali veľmocou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Americké divadlo | url = https://leporelo.info/americke-divadlo | periodikum = leporelo.info | dátum prístupu = 2019-06-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200723084409/https://leporelo.info/americke-divadlo | dátum archivácie = 2020-07-23 }}</ref> Preslávenými sa stala hlavne štyridsiatka scén na newyorskej ulici [[Broadway theatre|Broadway]], kde mali premiéru jedny z najslávnejších muzikálov 20. storočia, hlavne z pera Brita [[Andrew Lloyd Webber]]a (''[[Fantóm opery (muzikál)|Fantóm opery]]'', ''[[Cats]]'', ''[[Evita (muzikál)|Evita]]'', ''[[Jesus Christ Superstar]]''), ale aj mnoho ďalších autorov (''[[West Side Story (muzikál)|West Side Story]]'', ''[[Oklahoma!]]'', ''[[Chicago (muzikál)|Chicago]]'', ''[[My Fair Lady]]'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Broadway a její slavné muzikály: Prkna, co znamenají svět | url = https://www.radynacestu.cz/magazin/broadway/ | periodikum = Poznávací zájezdy {{!}} mazaně s Radynacestu.cz | dátum prístupu = 2019-06-11 }}</ref> Od roku 1947 je udeľovaná prestížna divadelná [[Tony Award|cena Tony]]. === Výtvarné umenie === [[Súbor:Andy Warhol at the Jewish Museum (by Bernard Gotfryd) – LOC.jpg|thumb|[[Andy Warhol]], [[maliar (umelec)|maliar]], filmový tvorca, autor a dôležitá osobnosť v hnutí [[popart]]]] Americké výtvarné umenie bolo dlhý čas v tieni európskeho, ale v 19. storočí sa emancipovalo a stalo svojbytným. [[Mary Cassattová]] bola najvýznamnejšou reprezentantkou [[impresionizmus|impresionizmu]] v Severnej Amerike. Blízko k nemu mal aj [[James Abbott McNeill Whistler]]. Na realistickú maľbu stavil [[Edward Hopper]], regionalizmus zakladal [[Grant Wood]]. Priekopníčkou moderného umenia v USA bola [[Georgia O'Keeffová]]. Modernizmus došiel k svojmu vrcholu v diele [[Jackson Pollock|Jacksona Pollocka]], ktorý je jedným z hlavných svetových predstaviteľov [[abstraktný expresionizmus|abstraktného expresionizmu]]. V USA vznikol v 60. rokoch 20. storočia aj úplne osobitý výtvarný smer zvaný [[popart]]. Jeho hlavným predstaviteľom bol [[Andy Warhol]] a k ďalším reprezentantom patril [[Roy Lichtenstein]]. [[Jean-Michel Basquiat]] založil pouličné [[grafity]]. Umeleckú fotografiu obzvlášť formoval [[Man Ray]]. [[Súbor:NYC - Guggenheim Museum.jpg|vľavo|náhľad|[[Solomon R. Guggenheim Museum|Guggenheimovo múzeum]] v New Yorku]] K najvýznamnejším galériám a múzeám špecializovaným na zbieranie umenia patrí [[Metropolitan Museum of Art|Metropolitné múzeum umenia]] v New Yorku, najstaršie a najväčšie múzeum umenia v USA, nachádzajúce sa na [[Fifth Avenue|Piatej avenue]], s významnou zbierkou starého európskeho umenia. Na moderné umenie sa naopak špecializuje newyorské [[Múzeum moderného umenia]] (nazývané aj MoMA), k jeho pokladom patria diela ako ''[[Spiaca cigánka]]'' [[Henri Rousseau]]a, ''[[Hviezdna noc]]'' [[Vincent van Gogh|Vincenta van Gogha]], ''[[Avignonské slečny]]'' [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]], alebo slávna ''Campbellova polievka'' [[Andy Warhol]]a. V New Yorku sa nachádza aj [[Solomon R. Guggenheim Museum|Guggenheimovo múzeum]] známe priekopníckou architektúrou svojho sídla z dielne [[Frank Lloyd Wright|Franka Llloyda Wrighta]]. Unikátnou architektúrou sa môže pochváliť aj [[Denverské umelecké múzeum]], ktorého budovu navrhol [[Daniel Libeskind]], [[Milwaukeeske umelecké múzeum]], losangeleské múzeum [[The Broad]] alebo [[Sanfranciské múzeum moderného umenia]], jeho sídlo vytvoril švajčiarsky architekt [[Mario Botta]]. Významné zbierky môžeme nájsť aj v [[Múzeum J. Paula Gettyho|Múzeu J. Paula Gettyho]] v Los Angeles, v [[Múzeum výtvarného umenia (Boston)|Múzeu výtvarného umenia]] v Bostone, [[Múzeum umenia vo Philadelphii|Múzeu umenia vo Philadelphii]], [[Inštitút umenia v Chicagu|Inštitúte umenia v Chicagu]] alebo v [[Losangeleské múzeum umenia|Losangeleskom múzeu umenia]]. Dôležitou organizáciou zbierajúcou umenie je [[Smithsonov inštitút]]. Vo Washingtone sa nachádza [[National Gallery of Art|Národná galéria]], jedna z mála významných štátnych umeleckých inštitúcií v USA. Silná je aj americká architektúra. [[Frank Lloyd Wright]] zaviedol koncept „organickej architektúry“. Podobným priekopníkom bol [[Buckminster Fuller]], tvorce [[Geodetická kopula|geodetických kopulí]]. [[Louis Sullivan]] je označovaný za „otca mrakodrapov“, ktoré sú pre americkú kultúru priamo ikonické. Typickými bielymi domami sa preslávil modernista [[Richard Meier]]. Medzi modernizmom a postmodernizmom stál [[Philip Johnson]]. Klasikom postmodernizmu je [[Robert Venturi]]. V Číne narodený [[I. M. Pei]] sa preslávil svojimi modernými zásahmi do galérie [[Musée du Louvre|Louvre]] v Paríži. === Architektúra === V [[architektúra|architektúre]] zaviedol [[Frank Lloyd Wright]] koncept „organickej architektúry“. Podobným priekopníkom bol [[Buckminster Fuller]], tvorca geodetických kupol. [[Louis Sullivan]] je označovaný za „otca mrakodrapov“, ktoré sú pre americkú kultúru priam ikonické. Typickými bielymi domami sa preslávil modernista [[Richard Meier]]. Medzi modernizmom a postmodernizmom stál [[Philip Johnson]]. Klasikom postmodernizmu je [[Robert Venturi]]. V Číne narodený [[Ieoh Ming Pei]] sa preslávil svojimi modernými zásahmi do galérie [[Musée du Louvre|Louvre]] v [[Paríž]]i. <gallery> Súbor:US Capitol dome Jan 2006.jpg|Kupola [[Kapitol (sídlo kongresu)|Kapitolu]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] v štýle amerického [[neoklasicizmus|neoklasicizmu]] Súbor:Woolworth bldg nov2005c.jpg|[[Mrakodrap]] [[Woolworth Building]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] postavený v [[neogotika|neogotickom štýle]] Súbor:Empire State Building (aerial view).jpg| [[Empire State Building]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] v štýle [[art deco]] Súbor:Sears Tower, Wacker Drive and Jackson Boulevard, Chicago, IL - 54189600901.jpg|[[Willis Tower]] v [[Chicago|Chicagu]] v [[internacionálny štýl|internacionálnom štýle]] Súbor:Bacardi building Miami.jpg|[[Bacardi Building (Miami)|Bacardi Building]] v [[Miami]] v štýle miamskej modernistickej architektúry Súbor:Los Angeles Library Tower (small) crop.jpg|[[U.S. Bank Tower]] v [[Los Angeles]] v [[postmodernizmus (architektúra)|postmodernistickom štýle]] Súbor:Transamerica Pyramid from Coit Tower.jpg|[[Transamerica Pyramid]] v [[San Francisco|San Franciscu]] Súbor:South San Jose (crop).jpg|Rodinné domy na predmestí [[San José (Kalifornia)|San José]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] </gallery> === Hudba === [[Súbor:Madonna Rebel Heart Tour 2015 - Stockholm (23051472299) (cropped 2).jpg|thumb|left|[[Madonna]] si vyslúžila titul „[[zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľovnej popu]]“]] [[Súbor:Elvis Presley promoting Jailhouse Rock.jpg|thumb|[[Elvis Presley]], považovaný za „[[zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľa rock and rollu]]“]] K najslávnejším americkým skladateľom vážnej hudby patria [[George Gershwin]], [[Leonard Bernstein]], [[Aaron Copland]] a [[Philip Glass]]. V čele avantgardných pokusov stál [[John Cage]]. Legendou filmovej hudby je [[John Williams]]. V rovnakom žánri sa preslávili tiež [[James Horner]], [[Henry Mancini]] či [[Quincy Jones]]. Kráľom [[muzikál]]ov bol [[Cole Porter]]. [[Scott Joplin]] založil hudobný štýl [[ragtime]]. [[džez|Jazzovými]] legendami sú [[Louis Armstrong]], [[Ella Fitzgeraldová]], [[Miles Davis]], [[Glenn Miller]], [[Nat King Cole]], [[Charlie Parker]], [[John Coltrane]]. Najslávnejší sóloví umelci [[populárna hudba|populárnej]] a [[rock]]ovej hudby pochádzajú často práve z USA. Klasici 40. až 70. rokov, otcovia zakladateľovia žánru, sú [[Elvis Presley]], [[Bob Dylan]], [[Johnny Cash]], [[Jimi Hendrix]], [[Frank Sinatra]], [[Pete Seeger]], [[B. B. King]], [[Ray Charles]], [[Bruce Springsteen]], [[James Brown]], [[Janis Joplinová]], [[Tina Turner]], [[Aretha Franklinová]], [[Frank Zappa]], [[Stevie Wonder]], [[Bing Crosby]], [[Chuck Berry]], [[Eartha Kittová]], [[Liza Minnelliová]], [[Duke Ellington]], [[Joan Baezová]], [[Buddy Holly]], [[Lou Reed]], [[Billie Holiday]], [[Diana Rossová]], [[Donna Summer]], [[Nina Simone]], [[Gene Kelly]], [[Etta James]], [[Alice Cooper]] či [[Iggy Pop]]. Ďalšia silná vlna prišla v 80. rokoch: [[Michael Jackson]], [[Madonna]], [[Whitney Houstonová]], [[Cher (speváčka)|Cher]], [[Prince]], [[Mariah Careyová]], [[Janet Jacksonová]]. V 90. rokoch nastal mohutný nástup [[rap (hudba)|rapu]] a [[hip-hop (hudba)|hip-hopu]], pričom najslávnejšími rapermi sa stali [[Eminem]], [[Tupac Shakur]], [[50 Cent]], [[Kanye West]], [[Akon]], [[Jay-Z]], [[Snoop Dogg]], [[Dr. Dre]], [[Lil Wayne]]. Kráľom [[latin pop|latin popu]] je [[Ricky Martin]], americkej [[country]] potom [[Dolly Partonová]]. Zo Spojených štátov pochádza mnoho z najslávnejších rockových skupín. Po väčšinou z Kalifornie: [[The Doors]] ([[Jim Morrison]]), [[Metallica]] ([[James Hetfield]]), [[Linkin Park]] ([[Chester Bennington]]), [[Red Hot Chili Peppers]] ([[Anthony Kiedis]]), [[The Eagles]], [[Beach Boys]], [[30 Seconds to Mars]] ([[Jared Leto]]), [[Green Day]] ([[Billie Joe Armstrong]]), [[Guns N’ Roses]] ([[Axl Rose]]), [[Megadeth]] ([[Dave Mustaine]]), [[Korn (metalová skupina)|Korn]], [[blink-182]], [[Slayer]], [[The Black Eyed Peas]]. Najväčším narušením kalifornskej kultúrnej hegemónie bola vlna [[grunge]] z 90. rokov, ktorá sa zdvihla v Seattli: [[Nirvana]] ([[Kurt Cobain]], [[Dave Grohl]]), [[Alice in Chains]], [[Pearl Jam]] či [[Soundgarden]]. Silná hudobná scéna je tiež na východnom pobreží: [[Bon Jovi]] ([[Jon Bon Jovi]]), [[Kiss (skupina)|Kiss]], [[Aerosmith]] ([[Steven Tyler]]), [[R.E.M. (skupina)|R.E.M.]], [[The Ramones]], [[My Chemical Romance]], [[The Velvet Underground]], [[Simon & Garfunkel]] ([[Paul Simon]], [[Art Garfunkel]]), [[Pixies]], [[Backstreet Boys]]. Z amerického vnútrozemia je cesta k svetovej sláve o dosť ťažšia, ale našli sa aj také prípady: skupina [[Evanescence]] vznikla v [[Arkansas]]e, metaloví [[Nine Inch Nails]] v [[Ohio|Ohiu]], [[Slipknot]] v [[Iowa|Iowe]] či [[Pantera]] v [[Texas]]e. Najslávnejšou americkou tanečnicou bola [[Isadora Duncanová]]. === Kinematografia === [[Súbor:Rita Hayworth - 1940.JPG|thumb|left|[[Rita Hayworth]] sa v 40. rokoch 20. storočia stala najznámejšou herečkou v [[Hollywood]]e, [[sexuálny symbol|sex symbolom]] a [[pin-up girl]] Ameriky]] [[Súbor:Hollywood Sign (Zuschnitt).jpg|thumb|Známy monumentálny nápis na južnom svahu kopca [[Mount Lee]] v [[Griffith Park]]u v [[Los Angeles]]]] [[Súbor:Marlon Brando publicity for One-Eyed Jacks.png|thumb|[[Marlon Brando]] je považovaný za jedného z najväčších filmových hercov 20. storočia]] Americký filmový priemysel je najrozvinutejší na svete a jeho synonymom je [[Hollywood]], komplex filmových koncernov v [[Kalifornia|Kalifornii]] – hoci štúdiá existujú aj inde. Úplne zvláštnu pozíciu v americkej i globálnej kultúre si vydobyl [[Walt Disney]], ktorý spôsobil revolúciu v detskom a kreslenom filme a vytvoril aj vlastné obchodné impérium. Režisérmi najslávnejších hollywoodskych trhákov boli [[Steven Spielberg]] (''E.T. – Mimozemšťan'', ''Čeľuste'') a [[George Lucas]] (''Hviezdne vojny''). [[Ron Howard]] sa preslávil trhákmi podľa kníh [[Dan Brown|Dana Browna]], ale aj ceneným životopisným filmom ​​''Čistá duša''. [[Western]]y preslávil [[John Ford]]. Špecialistom na [[vedecká fantastika|sci-fi]] bol [[Robert Zemeckis]], ale na svojom konte má aj cenenú „kroniku Ameriky 2. polovice 20. storočia“ i film ''[[Forrest Gump (film)|Forrest Gump]]''. Komédie boli doménou [[George Cukor|Georgea Cukora]] (''Adamovo rebro'') alebo [[Billy Wilder|Billyho Wildera]] (''[[Niekto to rád horúce]]''). Komediálne klasiky majú na svojom konte aj [[Woody Allen]] (''Annie Hallová''), [[Sydney Pollack]] (''[[Tootsie]]'') či [[William Wyler]] (''Prázdniny v Ríme''). Veľké mafiánske filmy preslávili [[Martin Scorsese|Martina Scorseseho]] (''Gangy New Yorku'') a [[Francis Ford Coppola|Francisa Forda Coppolu]] (''[[Krstný otec (film)|Krstný otec]]''). Akčný film sa pokúsil povýšiť na umenie [[Quentin Tarantino]] (''[[Pulp Fiction: Historky z podsvetia]]''). Surrealistické inšpirácie nezaprel ani v komerčnej produkcii originálny [[Tim Burton]] (''[[Batman (film z roku 1989)|Batman]]'', ''[[Charlie a továreň na čokoládu (film)|Charlie a továreň na čokoládu]]''). Symbolom umeleckého filmu sú naopak tvorcovia ako [[Orson Welles]] (''[[Občan Kane]]''), [[Stanley Kubrick]] (''[[Mechanický pomaranč]]'') alebo [[David Lynch]] (''[[Modrý zamat]]''). Umelecké ambície mal aj [[Elia Kazan]] (''Na východ od raja'') či [[Sidney Lumet]] (''Dvanásť rozhnevaných mužov''). Politický aktivizmus je hlavným motívom [[Oliver Stone|Olivera Stonea]] (''[[Čata (film)|Čata]]'', ''[[JFK (film)|JFK]]'') alebo dokumentaristu [[Michael Moore|Michaela Moorea]] (''[[Fahrenheit 9/11]]'', ''[[Sicko]]''). Silný politický akcent niesli už filmy priekopníka amerického filmu [[David Wark Griffith|Davida Warka Griffitha]] (''Zrodenie národa''). Hollywood produkuje aj nespočetné množstvo hereckých filmových hviezd, ktoré sa stávajú globálnymi celebritami. V ére klasického hollywoodu (20. až 50. roky 20. storočia) to boli medzi ženami [[Mary Pickford]], [[Lillian Gish]], Nemka [[Marlene Dietrichová]], [[Joan Crawford]], [[Grace Kellyová]], [[Judy Garland]], [[Marilyn Monroe]], [[Elizabeth Taylorová]], [[Katharine Hepburnová]], [[Rita Hayworth]], [[Lauren Bacall]], belgicko-britská herečka [[Audrey Hepburnová]] či detská hviezda [[Shirley Jane Templová|Shirley Templová]]. Z mužov potom [[Buster Keaton]], Angličan [[Charlie Chaplin]], [[Harold Lloyd]], [[John Wayne]], [[Henry Fonda]], [[Gregory Peck]], [[Fred Astaire]], [[Cary Grant]], [[Humphrey Bogart]], [[James Dean]], [[Marlon Brando]], [[Clark Gable]], [[bratia Marxovci]], [[Gary Cooper]], [[Spencer Tracy]], [[James Stewart]] alebo [[Charlton Heston]]. Neskôr to boli hviezdy ako [[Julia Robertsová]], [[Sandra Bullocková]], [[Meryl Streepová]], [[Barbra Streisandová]], [[Sigourney Weaverová]], [[Gwyneth Paltrowová]], [[Julianne Moore]], [[Whoopi Goldberg]], [[Cameron Diazová]], [[Jennifer Anistonová]], [[Jodie Fosterová]], [[Angelina Jolie]], [[Jennifer Lopezová]], [[Robin Williams]], [[Brad Pitt]], [[Leonardo DiCaprio]], [[Arnold Schwarzenegger]], [[Bruce Lee]], [[Johnny Depp]], [[Robert Redford]], [[Robert De Niro]], [[Jim Carrey]], [[Tom Cruise]], [[Sylvester Stallone]], [[Bruce Willis]], [[Kevin Costner]], [[Tom Hanks]], [[Jack Nicholson]], [[Clint Eastwood]], [[Morgan Freeman]], [[Will Smith]], [[George Clooney]], [[Eddie Murphy]], [[Mel Gibson]], [[Nicolas Cage]], [[Harrison Ford]], [[Paul Newman]], [[John Travolta]], [[Michael Douglas]], [[Patrick Swayze]], [[Richard Gere]] a mnohí ďalší. Ako [[kúzelník (umelec)|iluzionista]] sa celosvetovo preslávil [[David Copperfield (iluzionista)|David Copperfield]]. Americká [[Akadémia filmových umení a vied]] (''Academy of Motion Picture Arts and Sciences'') každoročne udeľuje cenu, ktorej sa všeobecne hovorí [[Academy Awards|Oscar]] (oficiálne: ''Ceny Akadémie'' – ''Academy Awards''). Veľkú prestíž má tiež [[Zlatý glóbus]] (''Golden Globe Award'') každoročne udeľovaný [[Hollywoodska asociácia zahraničných novinárov|Hollywoodskou asociáciou zahraničných novinárov]] (''Hollywood Foreign Press Association''). === Šport === [[Súbor:Jordan by Lipofsky 16577.jpg|thumb|left|[[Michael Jordan]] v drese [[Chicago Bulls]]]] [[Súbor:Superbowl XXXIX, 2005.JPG|thumb|Štadión [[TIAA Bank Field|Alltel Stadium]] v [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] na [[Florida|Floride]] počas konania [[Super Bowl]]u XXXIX]] Najobľúbenejšie športy v Spojených štátoch sú [[americký futbal]], [[bejzbal]], [[basketbal]], [[ľadový hokej]], [[futbal]], [[tenis]], [[golf]] a [[profesionálny wrestling|wrestling]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Show | meno = Reviewer Sports | autor = | odkaz na autora = | titul = Top 10 Most Popular Sports in America 2019 (TV Ratings) | url = https://sportsshow.net/most-popular-sports-in-america/ | vydavateľ = sportsshow.net | dátum vydania = 2019-04-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201022094444/https://sportsshow.net/most-popular-sports-in-america/ | dátum archivácie = 2020-10-22 }}</ref> Štyri hlavné profesionálne športové ligy v Spojených štátoch sú [[Major League Baseball]] (MLB), [[National Basketball Association]] (NBA), [[National Football League]] (NFL) a [[National Hockey League]] (NHL). Všetky štyri patria medzi najlukratívnejšie športové ligy na svete. Profesionálna futbalová liga [[Major League Soccer]] (MLS) zatiaľ nedosahuje úroveň popularity štyroch najvyšších súťaží alebo ich medzinárodných náprotivkov, hoci jej priemerná návštevnosť rastie. Americký pôvod má [[basketbal]], [[volejbal]], [[skejtbording]] a [[snoubording]]. [[Lakros]] vymysleli v 12. storočí severoamerickí indiáni. K americkým športovým legendám patria boxeri [[Muhammad Ali]], [[Joe Frazier]] a [[Mike Tyson]], basketbalisti [[Michael Jordan]], [[Kobe Bryant]], [[LeBron James]], [[Magic Johnson]], [[Shaquille O’Neal]], [[Kareem Abdul-Jabbar]], [[Wilt Chamberlain]], [[Tim Duncan]] a [[Larry Bird]], bejzbalisti [[Babe Ruth]], [[Jackie Robinson]] a [[Joe DiMaggio]], tenistky [[Serena Williamsová]], [[Chris Evertová]] a [[Billie Jean Kingová]], tenisti [[Andre Agassi]], [[John McEnroe]], [[Jimmy Connors]] a [[Pete Sampras]], golfista [[Tiger Woods]], cyklista [[Lance Armstrong]], plavci [[Michael Phelps]], [[Mark Spitz]], [[Matt Biondi]] a [[Jenny Thompsonová]], atléti [[Jesse Owens]], [[Carl Lewis]], [[Florence Griffithová-Joynerová]], [[Michael Johnson (atlét)|Michael Johnson]] a [[Raymond Clarence Ewry]]. K najväčším hviezdam amerického futbalu patrí [[Jerry Rice]]. K najväčším „zimným hviezdam“ amerického športu patrí zjazdárka [[Lindsey Vonnová]]. Spojené štáty osemkrát organizovali [[olympijské hry (moderné)|olympijské hry]]. Štyrikrát išlo o [[letné olympijské hry]] (v [[St. Louis]] v roku [[1904]], v [[Los Angeles]] v rokoch [[1932]] a [[1984]], v [[Atlanta|Atlante]] v roku [[1996]]) a štyrikrát o [[zimné olympijské hry]] (v [[Lake Placid]] v rokoch [[1932]] a [[1980]], v [[Squaw Valley]] v roku [[1960]] a v [[Salt Lake City]] v roku [[2002]]). V roku [[2028]] sa budú konať letné hry už tretíkrát v Los Angeles. V roku [[1994]] boli Spojené štáty usporiadateľskou krajinou [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|majstrovstiev sveta vo futbale]]. Trikrát organizovali [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] ([[Lake Placid]] v roku [[1932]] v rámci ZOH, [[Squaw Valley]] v roku [[1960]] v rámci ZOH a [[Colorado Springs]] v roku [[1962]]). === Médiá === [[Súbor:ABC 77 W66 jeh.JPG|thumb|Korporátne sídlo [[American Broadcasting Company]] (ABC) v [[New York (mesto)|New Yorku]]]] Medzi najvýznamnejšie americké médiá patrí tzv. veľká trojka televíznych spoločností – [[NBC]], [[American Broadcasting Company|ABC]] a [[CBS]], ktorú dopĺňa televízna sieť [[FOX Broadcasting Company|FOX]]. Významné sú tiež spravodajská káblová televízna spoločnosť [[CNN]] a televízna stanica [[Bloomberg L.P.|Bloomberg]], ktorá je zameraná na ekonomické spravodajstvo. K najvýznamnejším novinám, i v celosvetovom meradle, patrí denník ''[[The New York Times]]'' mediálneho konglomerátu [[WarnerMedia]] a tiež ''[[The Wall Street Journal]]'', takisto vydávaný v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Ďalej možno menovať aj ''[[The Washington Post]]'', ''[[Chicago Tribune]]'' a ''[[Los Angeles Times]]''. Značný význam majú aj internetové noviny ''[[HuffPost]]''. Medzi periodickými časopismi vynikajú týždenníky ''[[Time (týždenník)|Time]]'' a ''[[Newsweek]]''. Pre Európu, Latinskú Ameriku, Afriku a Blízky východ vychádza ''Time Europe''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TIME EMEA Magazine Media Planner | url = http://content.time.com/time/europe/mediakit/circulation/ | vydavateľ = content.time.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190506140520/http://content.time.com/time/europe/mediakit/circulation/ | dátum archivácie = 2019-05-06 }}</ref> ''Time Asia'' má sídlo v [[Hongkong]]u. Časopis ''Newsweek'' vychádza od roku 2012 iba na internete. V USA existuje veľké množstvo vedeckých a populárno-vedeckých časopisov, napríklad ''[[National Geographic]]''. == Štátne sviatky == [[Súbor:4th of July Independence Day Parade 2014 DC (14466486678).jpg|thumb|Oslavy [[Deň nezávislosti (USA)|Dňa nezávislosti]] (''Independence Day'') vo [[Washington, D. C.|Washingtone]]]] * [[1. január]] – [[Nový rok]] (''New Year’s Day'') * 3. pondelok v januári – [[Deň Martina Luthera Kinga|Narodeniny Martina Luthera Kinga]] (''Birthday of Martin Luther King, Jr.'') * 3. pondelok vo februári – [[Deň prezidentov (USA)|Washingtonove narodeniny]] (''Washington’s Birthday'') * posledný pondelok v máji – [[Deň obetí vojny (USA)|Deň obetí vojny]] (''Memorial Day'') * [[19. jún]] – [[Deň nezávislosti černochov]] (''Juneteenth National Independence Day'') * [[4. júl]] – [[Deň nezávislosti (USA)|Deň nezávislosti]] (''Independence Day'') * 1. pondelok v septembri – [[Deň práce (USA)|Deň práce]] (''Labor Day'') * 2. pondelok v októbri – [[Deň Krištofa Kolumba]] (''Columbus Day'') * [[11. november]] – [[Deň vojnových veteránov]] (''Veterans Day'') * 4. štvrtok v novembri – [[Deň vďakyvzdania]] (''Thanksgiving Day'') * [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Christmas'') == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * KOHUT, Andrew; STOKES, Bruce. ''Amerika proti svetu: v čom je iná a prečo ju nemajú radi''. 1. slov. vyd. Bratislava : Slovart, 2006. 255 s. ISBN 80-8085-103-4. == Iné projekty == {{Projekt|q=Spojené štáty|commonscat=United States}} == Externé odkazy == * [https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html United States] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070612213256/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html |date=2007-06-12 }} ''[[The World Factbook|CIA World Factbook]]'' {{eng icon}} * [https://www.usa.gov/ Oficiálna stránka Federálnej vlády Spojených štátov] {{eng icon}} * [https://www.house.gov/ Oficiálna stránka Snemovne reprezentantov Spojených štátov] {{eng icon}} * [https://www.senate.gov/ Oficiálna stránka Senátu Spojených štátov] {{eng icon}} * [https://www.whitehouse.gov/ Oficiálna stránka Bieleho domu] {{eng icon}} * [https://www.supremecourt.gov/ Oficiálna stránka Najvyššieho súdu Spojených štátov] {{eng icon}} {{NATO}} {{Regióny USA}} {{Administratívne členenie USA}} {{Krajiny G8}} {{OECD}} {{Severná Amerika}} {{WTO}} {{OBSE}} {{APEC}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Severnej Amerike]] [[Kategória:Spojené štáty americké| ]] [[Kategória:Krajiny G8]] 7q6h9w7sa4nd0381a520dn3alun8g4c Lisabon 0 2949 8219318 8007916 2026-05-25T08:55:26Z Vasiľ 2806 +ref 8219318 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Lisabon | other_name = Lisboa | other_name_note = | category = Hlavné mesto [[Portugalsko|Portugalskej republiky]] | etymology = <!-- *** Image *** --> | image = Lisbon set of images.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Bandeira municipal de Lisboa.png | symbol = Crest of Lisboa.png <!-- *** Country etc. *** --> | country = Portugalsko | country_type = Krajina | country_label = Krajina | country_flag = 1 | state = | state_type = | state_label = | region = | region_type = | region_label = | district = | district_type = | district_label = <!-- *** Family *** --> | river = | river_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 38 | lat_m = 42 | lat_s =50 | lat_NS = S | long_d = 9 | long_m = 8 | long_s =22 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | lowest = | lowest_elevation = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 100.05 | area_land = | area_water = | area_urban = | area_metro = <!-- *** Population *** --> | population = 545796 | population_urban = | population_metro = | population_density = auto | population_urban_density = | population_metro_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = Založenie | mayor = Carlos Moedas | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Západoeurópsky čas|ZEČ]] | utc_offset =+0 | timezone_DST = <!-- *** Mapy *** --> | map = Portugal location map Topographic.png | map_caption = Poloha mesta v rámci Portugalska | map_locator = Portugalsko | map1 = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Linky<br /> *** --> | commons = Lisbon | website = [http://www.cm-lisboa.pt www.cm-lisboa.pt] |population_date=2021}} '''Lisabon'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|por|Lisboa}}, {{vjz|spa|''Lisboa''}}) je [[Hlavné mesto|hlavné]] a najväčšie mesto [[Portugalsko|Portugalska]]. Má približne 550 tisíc obyvateľov a je súčasťou metropolitnej oblasti, v ktorej žije okolo 2,9 milióna obyvateľov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Indicador|url=https://tabulador.ine.pt/indicador/?id=0011609|vydavateľ=tabulador.ine.pt|dátum prístupu=2023-02-26|priezvisko=INE}}</ref>. Lisabonský región je najvyspelejší v Portugalsku a jeho [[HDP]] na osobu dosahuje viac ako priemer Európskej únie. Nachádza sa na juhozápade [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]] na pobreží [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] a preteká ním rieka [[Tajo]]. == Dejiny mesta == Lisabon je jedno z najstarších miest na svete, po [[Atény|Aténach]] druhé najstaršie hlavné mesto v Európe. [[1. november|1. novembra]] [[1755]] Lisabon postihlo jedno z [[Zemetrasenie v Lisabone|najničivejších zemetrasení]] v histórii ľudstva, ktoré spolu s následnými požiarmi a vlnou [[tsunami]] zničilo veľkú časť mesta. Podľa niektorých odhadov zahynulo až 100 000 ľudí. == Administratívne rozdelenie == Mesto Lisabon je rozdelené na 53 mestských častí (tzv. ''freguesia'' = farnosť), ktoré sú pre administratívne účely podriadené štyrom obvodom (tzv. ''bairros''). Každá mestská časť má svoju samosprávu volenú miestnymi občanmi. V roku 2012 bol počet mestských častí zredukovaný na 24. Za významnejšie možno pokladať pôvodné historické štvrte, ako je ''Alfama'' (najstaršia lisabonská štvrť, názov pochádza z arabského slova ''Al-hamma''), ''Baixa'' (centrum mesta, štvrť vznikla po zemetrasení v roku 1755), ''Bairro Alto'' (Horná štvrť, centrum kaviarní, barov, kníhkupectiev, leží severne od námestia ''Praça de Camões''), ''Belém'' (štvrť na západe mesta, predmestie Lisabonu s dvomi pamiatkami zapísanými v zozname UNESCO), ''Estrela'', ''Alcântara'', ''Graça'', ''Anjos'', ''Xabregas'' a ďalšie. [[Súbor:Lisboa - Bairros e Freguesias.svg|thumb|Obvody a štvrte Lisabonu]] === Zoznam lisabonských mestských častí (pôvodne farností) === {| |- | valign="top" | * Ajuda (2.º Bairro) * Alcântara (2.º Bairro) * Alto do Pina (4.º Bairro) * Alvalade (3.º Bairro) * Ameixoeira (3.º Bairro) * Anjos (1.º Bairro) * Beato (4.º Bairro) * Benfica (3.º Bairro) * Campo Grande (3.º Bairro) * Campolide (3.º Bairro) * Carnide (3.º Bairro) * Castelo (1.º Bairro) * Charneca (3.º Bairro) * Coração de Jesus (1.º Bairro) * Encarnaçã (1.º Bairro) * Graça (1.º Bairro) * Lapa (2.º Bairro) * Lumiar (3.º Bairro) | valign="top" | * Madalena (1.º Bairro) * Mártires (1.º Bairro) * Marvila (4.º Bairro) * Mêrces (1.º Bairro) * Nossa Senhora de Fátima (3.º Bairro) * Pena (1.º Bairro) * Penha de França (4.º Bairro) * Prazeres (2.º Bairro) * Sacramento (1.º Bairro) * Santa Catarina (1.º Bairro) * Santa Engrácia (1.º Bairro) * Santa Isabel (2.º Bairro) * Santa Justa (1.º Bairro) * Santa Maria de Belém (2.º Bairro) * Santa Maria dos Olivais (4.º Bairro) * Santiago (1.º Bairro) * Santo Condestável (2.º Bairro) * Santo Estêvão (1.º Bairro) | valign="top" | * Santos-o-Velho (2.º Bairro) * São Cristóvão e São Lourenço (1.º Bairro) * São Domingos de Benfica (3.º Bairro) * São Francisco Xavier (2.º Bairro) * São João (4.º Bairro) * São João de Brito (3.º Bairro) * São João de Deus (4.º Bairro) * [São Jorge de Arroios (4.º Bairro) * São José (1.º Bairro) * São Mamede (1.º Bairro) * São Miguel (1.º Bairro) * São Nicolau (1.º Bairro) * São Paulo (1.º Bairro) * São Sebastião da Pedreira (3.º Bairro) * São Vicente de Fora (1.º Bairro) * Sé (1.º Bairro) * Socorro (1.º Bairro) |} == Osobnosti mesta == * [[Anton Padovský]] (* [[1195]] – † [[1231]]), svätec * [[Ján XXI.]] (* [[1215]] – † [[1277]]), 187. pápež * [[Izák Abrabanel]] (* [[1437]] – † [[1508]]), židovský náboženský mysliteľ a politik * [[Jehuda ben Jicchak Abravanel]] (* okolo [[1460]] – † okolo [[1520]]), židovský lekár, básnik a novoplatónsky renesančný filozof * [[Manuel I. (Portugalsko)|Manuel I.]] (* [[1469]] – † [[1521]]), kráľ * [[Ján III. (Portugalsko)|Ján III.]] (* [[1502]] – † [[1557]]), kráľ * [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]] (* [[1503]] – † [[1539]]), španielska kráľovná a cisárovná ako manželka [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]] * [[Mária I. (Portugalsko)|Mária I.]] (* [[1734]] – † [[1816]]), portugalská kráľovná * [[José Manuel Barroso]] (* [[1956]]), politik, bývalý predseda Európskej komisie * [[João Cunha-Silva]] (* [[1967]]), tenista * [[Luís Figo]] (* [[1972]]), futbalista * [[Rui Costa (futbalista)|Rui Costa]] (* [[1972]]), futbalista * [[Michelle Larcherová de Britová]] (* [[1993]]), tenistka == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Svätý Tomáš a Princov ostrov}} [[Água Grande]], [[Svätý Tomáš a Princov ostrov]] * {{minivlajka|Guinea-Bissau}} [[Bissau]] [[Guinea-Bissau]] * {{minivlajka|Brazília}} [[Brazília (mesto)|Brazília]], [[Brazília]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Budapešť]], [[Maďarsko]] * {{minivlajka|Angola}} [[Luanda]], [[Angola]] * {{minivlajka|Macao}} [[Macao (mesto)|Macao]], [[Macao]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Madrid]], [[Španielsko]] * {{minivlajka|Malajzia}} [[Melaka (mesto)|Melaka]], [[Malajzia]] * {{minivlajka|Mozambik}} [[Maputo]], [[Mozambik]] * {{minivlajka|Kapverdy}} [[Praia]], [[Kapverdy]] * {{minivlajka|Česko}} [[Praha]], [[Česko]] * {{minivlajka|Maroko}} [[Rabat (mesto)|Rabat]], [[Maroko]] * {{minivlajka|Brazília}} [[Rio de Janeiro]], [[Brazília]] * {{minivlajka|Brazília}} [[São Salvador]], [[Brazília]] * {{minivlajka|Svätý Tomáš a Princov ostrov}} [[Svätý Tomáš (mesto)|Svätý Tomáš]], [[Svätý Tomáš a Princov ostrov]] * {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Záhreb]], [[Chorvátsko]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.cm-lisboa.pt/ Oficiálna stránka mesta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/19981111184832/http://www.cm-lisboa.pt/ |date=1998-11-11 }} {{por icon}} {{portugalský výhonok}} {{Portugalsko}} {{Hlavné mestá Európy}} {{Európske hlavné mesto kultúry}} [[Kategória:Lisabon| ]] [[Kategória:Hlavné mestá v Európe]] [[Kategória:Mestá v Portugalsku]] [[Kategória:Európske hlavné mestá kultúry]] l6jh9ijytl0pj86fxj50v2h6vbieajp Ladožské jazero 0 3035 8219274 7940228 2026-05-25T07:36:20Z Vasiľ 2806 +ref 8219274 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Lake <!-- *** Heading *** --> | name = Ladožské jazero | other_name = Ладожское озеро | category = Najväčšie jazero v Európe <!-- *** Image *** --> | image = la2-demis-ladoga.png | image_caption = Mapa Ladožského jazera <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Rusko | country1 = | country_flag = 1 | state = Severozápadný federálny okruh | region = Leningradská oblasť | region1 = Karelsko | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 5 | lat_d = 61 | long_d = 31.5 | coordinates_type = type:waterbody_region:RU_scale:2500000 | coordinates_format = dms | source = [[Svir]], [[Volchov (rieka)|Volchov]], [[Vuoksi]] | source_location = | source_region = | source_elevation = | source_lat_d = | source_long_d = | source1_location = | source1_region = | mouth = [[Neva]] | mouth_type = Odtok vody | mouth_location = | mouth_elevation = | mouth_lat_d = | mouth_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | length = 219 | width = 138 | depth = 51 | depth_type = Priemerná hĺbka | depth_label = priemerná hĺbka | depth1 = 230 | depth1_type = Max. hĺbka | depth1_label = max. hĺbka | area = 17700 | volume = 837 | volume_unit = cbkm | watershed = 276000 | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- *** Maps *** --> | map = Russia edcp relief location map.jpg | map_caption = Poloha Ladožského jazera v Rusku | map_locator = Rusko | map1 = Europe relief laea location map.jpg | map1_caption = Poloha Ladožského jazera v Európe | map1_locator = Európa <!-- *** Websites *** --> | commons = Lake Ladoga | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Ladožské jazero'''<ref name="ÚGKK"/> ({{v jazyku|rus|''Ла́дожское о́зеро''|Ladožskoje ozero}}, {{v jazyku|fin|''Laatokka''}}, [[Karelčina|kar]]. ''Luadogu'') je [[Sladká voda|sladkovodné]] [[jazero]] v [[Rusko|Ruskej]] republike [[Karelsko]] v [[Leningradské oblasť|Leningradskej oblasti]] v severozápadnej časti Ruska. Je najväčším jazerom [[Európa|Európy]] a je tiež [[Zoznam najväčších jazier na svete podľa rozlohy|14. najväčším sladkovodným jazerom]] na svete. Kotlina jazera bola vytvorená [[Štvrtohory|štvrtohornými]] pevninskými [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcami]]. == Geografia == Jazero má priemernú rozlohu {{km2|17891}} (mimo ostrovov). Jeho dĺžka zo severu na juh je 219 kilometrov a jeho priemerná šírka je 83 kilometrov; priemerná hĺbka je 51 metrov, hoci jeho maximálna hĺbka dosahuje 230 metrov v severozápadnej časti.<ref>''Кравчук П. А.'' Рекорды природы. – [[Любешов]]: Эрудит, 1993. – 216 с. ISBN 5-7707-2044-1.</ref> Jazero má okolo 660 ostrovov, ktorých celková plocha činí {{km2|435}}. Jazero leží v nadmorskej výške {{mnm|4.84}}.<ref name="Нева1">{{Citácia knihy|autor=Nezhihovsky Р. А.|titul=Rieka Neva a jej ústie|vydavateľ=Gidrometeoizdat|rok=1981}}</ref> Väčšina ostrovov, vrátane súostrovia [[Valaam]] a skalných ostrovov [[Kilpola]] a [[Konevets]], je situované v severozápadnej časti jazera. Jazero je oddelené od [[Baltské more|Baltského mora]] [[Karelská šija|Karelskou šijou]] a odteká z neho rieka [[Neva]] do [[Fínsky záliv|Fínskeho zálivu]]. 85 % jazernej vody pochádza z prítokov, 13 % zo zrážok nad jazerom a 2 % z podzemných prameňov. == Dejiny == Jazero sa stalo nesmierne dôležitým počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V priebehu [[Blokáda Leningradu|blokády Leningradu]], ktorá začala potom, ako [[Wehrmacht]] dobyl mesto [[Šlisseľburg]] na južnom brehu jazera a [[fínska armáda]] dosiahla rieku [[Svir]] na východe, ktorá spája [[Onežské jazero]] s Ladožským, sa okolie jazera na tri roky stalo zúrivým bojiskom. V zimnom období, keď hladina jazera zamŕzala, využívala sa na zásobovanie [[Leningrad]]u a na evakuáciu jeho obyvateľov tzv. ''[[Cesta života]]'', ktorá ako jediná spájala Leningrad, obkľúčený nemeckými vojskami so zvyškom Sovietskeho zväzu. == Lodná doprava == Jazero je splavné po [[Bielomorsko-baltský kanál|Bielomorsko-baltskom kanáli]] a po [[Volžsko-baltský kanál|Volžsko-baltskom kanáli]]. Od rieky Svir až po rieku Nevu, pozdĺž južného brehu prechádza [[Novoladožský kanál]] a tiež starší [[Staroladožský kanál]], ktorý bol postavený v 18. storočí. == Galéria == <gallery> Laatokka_Sortavalan_edustalla.jpg|Severné pobrežie Priroda_Valaamskogo_arhipelaga.jpg|Valaamske súostrovie Konevets_Sand_beach.JPG|Ostrov Konevets </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Ladožské jezero|10833568|en|Lake Ladoga|578990233}} {{Portál|Rusko|Ruský}} {{Ruské jazerá}} [[Kategória:Jazerá v Rusku]] [[Kategória:Povodie Nevy]] [[Kategória:Geografia Karelskej republiky]] hmq6q5cmuioeitrprj1t6zj9xe8p7mp Ligúrske more 0 3719 8219310 8033086 2026-05-25T08:50:58Z Vasiľ 2806 +ref 8219310 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Ligurian Sea map.png|náhľad|Ligúrske more (poloha)]] '''Ligúrske more'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|ita|Mar Ligure}}) je [[okrajové more]] [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. Nachádza sa medzi [[Ligúria|ligúrskym]] pobrežím [[Taliansko|Talianska]] na severe, [[Toskánsko|toskánskym]] pobrežím na východe, [[Elba|Elbou]] na juhovýchode, [[Korzika|Korzikou]] na juhu a východnou časťou [[Azúrové pobrežie|Azúrového pobrežia]] [[Francúzsko|Francúzska]] na západe. Zaberá rozlohu asi 120 000 km², dosahuje maximálnu hĺbku 2 569 m (na sever od Korziky). Najvýznamnejšie [[rieka|rieky]] ústiace do mora sú [[Arno (rieka)|Arno]] a [[Var (rieka)|Var]]. Najväčším [[ostrov]]om lokalizovaným vnútri mora je talianska [[Capraia]]. Na pobreží ležia tri štáty, okrem spomenutého Talianska a Francúzska aj [[Monako (štát)|Monako]]. Hlavné [[prístav]]y sú [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Nice]], [[Livorno]], [[La Spezia]] a prímorské letoviská [[Cannes]], [[Saint-Tropez]], [[San Remo]] a [[Monte Carlo]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Geografický výhonok}} {{Atlantický oceán}} {{Súradnice|43.229195|8.525391|type:waterbody|format=dms|display=title}} [[Kategória:Ligúrske more| ]] 9d4kt6yduoouwj00a39gel9vawz8x9b Bulharsko 0 3963 8219009 8216412 2026-05-24T15:07:06Z ~2026-30927-75 295855 najvyššie štátne funkcie – aktualizácia 8219009 wikitext text/x-wiki {{Iný význam|o súčasnom štáte na Balkánskom polostrove|Bulharskej volžsko-kamskej ríši, historickom štát Bulharov existujúci pri riekach Volga a Kama v 9. až 13. storočí, ktorý sa niekedy tiež označuje ako Bulharsko,|Bulharská volžsko-kamská ríša}} {{Infobox štát | Celý názov = Bulharská republika | 2. pád názvu = Bulharska | Vlajka = Flag of Bulgaria.svg | Znak = Coat of arms of Bulgaria.svg | Poloha = EU-Bulgaria.svg | Motto = Съединението прави силата (V jednote je sila) | Hymna = Мила Родино ([[Mila Rodino]]) <br><br><center>[[Súbor:Mila Rodino instrumental.ogg]]</center> | Dlhý miestny názov = Република България | Krátky miestny názov = България | Hlavné mesto = [[Sofia]] | ŠírkaSt = 42 | ŠírkaMin = 41 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 23 | DĺžkaMin = 19 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Sofia]] | Úradné jazyky = [[bulharčina]] | Štátne zriadenie = [[republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Viceprezident]]<br/>[[Predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = <nowiki>[Ilijana Jotovová]] (Илияна Йотова)</nowiki><br/>[funkcia neobsadená] <br/>[[Rumen Radev]] (Румен Радев) | Vznik = [[681]] | Nezávislosť = [[3. marec]] [[1878]] | Susedia = [[Rumunsko]], [[Srbsko]], [[Severné Macedónsko]], [[Grécko]], [[Turecko]] | Rozloha = 110 993,6 | Poradie rozloha = 103 | Rozloha vody = ? | Percento vody = 2,16 | Odhad počtu obyvateľov = 6 875 040 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2021 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 102 | Sčítanie počtu obyvateľov = 7 679 290 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2007 | Hustota obyvateľstva = 63 | Poradie hustota =106 | HDP = 77,782 miliárd | Rok HDP = 2021 | Poradie HDP = 68 | HDP na hlavu = 11 321 | Poradie HDP na hlavu = 61 | HDI =0,816 | Rok HDI =2019 | Poradie (HDI) =56 | Kategória HDI =vysoký | Mena = euro | Kód meny = EUR | Časové pásmo = | UTC posun = +2 | Letný čas = | UTC posun leto = +3 | Medzinárodný kód = BGR / BG | Kód motorových vozidiel = BG | Internetová doména =.bg | Smerové telefónne číslo = 359 | Poznámky = }} '''Bulharsko''' ([[bulharčina|po bulharsky]]: ''България''), dlhý tvar '''Bulharská republika''' ([[bulharčina|po bulharsky]]: ''Република България''), je [[štát]] v [[juhovýchodná Európa|juhovýchodnej Európe]] ležiaci vo východnej časti [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Bulgaria | priezvisko = Danforth | meno = Loring | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bell | meno2 = John D. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Bulgaria | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-14 | jazyk = }}</ref> Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája [[Európa|Európu]] s [[Ázia|Áziou]] a Čiernomorským regiónom. To predurčilo bohatú a rôznorodú históriu krajiny, ktorej územie je jedným z prvých osídlených človekom na európskom kontinente. Krajina susedí na severe s [[Rumunsko]]m (dĺžka hraníc {{km|608|m}}), na západe so [[Srbsko]]m ({{km|258|m}}) a s [[Severné Macedónsko|Severným Macedónskom]] ({{km|248|m}}), na juhu s [[Grécko]]m ({{km|493|m}}) a na juhovýchode s [[Turecko]]m ({{km|259|m}}). Východnú hranicu tvorí [[Čierne more]] ({{km|378|m}}). Riečnu hranicu tvorí {{km|686|m}}. == Geografia == [[Súbor:Bulgaria-geographic map-en.svg|right|thumb|Fyzická mapa Bulharska]] [[Súbor:Regions of Bulgaria Map.png|right|thumb|Bulharské oblasti]] [[Súbor:National Assembly main building, Sofia, October 2016 02.jpg|right|thumb|Budova parlamentu]][https://relaxproperties.sk/od-marca-2024-bude-lahsie-cestovanie-do-bulharska-a-rumunska/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240126133041/https://relaxproperties.sk/od-marca-2024-bude-lahsie-cestovanie-do-bulharska-a-rumunska/ |date=2024-01-26 }}{{Hlavný článok|Geografia Bulharska}} Celková dĺžka hraníc Bulharskej republiky je {{km|2245|m}}. Od [[1. január]]a [[2007]] na hraničných priechodoch s [[Rumunsko]]m a [[Grécko]]m pre občanov [[Európska únia|Európskej únie]] platí právo na voľný pohyb osôb. Od [[31. marec|31. marca]] [[2024]] bolo Bulharsko čiastočne pripojené do [[Schengenský priestor|Schengenskej zóny]] – cestujúci, ktorí prilietali letecky alebo po mori z iných krajín schengenského priestoru, nemuseli pri prílete ukazovať svoje občianske preukazy, respektíve cestovné pasy. Plné pripojenie nastalo až 1. januára [[2025]], odkedy už nie je nutné preukazovať sa dokladmi ani pri prechode pozemnými hranicami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bulgaria and Romania join the Schengen Area - European Commission | url = https://home-affairs.ec.europa.eu/news/bulgaria-and-romania-join-schengen-area-2025-01-03_en | vydavateľ = home-affairs.ec.europa.eu | dátum prístupu = 2025-01-06 | jazyk = en}}</ref> V dĺžke {{km|470|m}} (od rieky [[Timok]] po mesto [[Silistra (mesto)|Silistra]]) tvorí severnú hranicu rieka [[Dunaj]]. V blízkosti tejto hranice sa nachádza okolo 57 veľkých dunajských ostrovov – [[Belene]], [[Vardim]], [[Bogdan]], [[Bliznaci]] – a iné. Rieka [[Dunaj]] poskytuje vhodné podmienky na rozvoj [[vodná doprava|vodnej dopravy]]. Jej význam vzrástol po spustení riečneho kanála [[Rýn]] – [[Mohan]] – [[Dunaj]]. Na rieke sa uskutočňuje kombinovaná doprava typu: rieka – súš, rieka – more. Je najväčšou riečnou obchodnou cestou, ktorá Bulharsko spája so štátmi západnej [[Európa|Európy]]. V oblasti dunajského pobrežia sa rozvíjajú rôzne odvetvia priemyslu ako [[elektroenergetický priemysel]], [[chemický priemysel]] a [[drevospracujúci priemysel]]. Veľký hospodársky význam majú vodné hraničné prechody [[Vidin (mesto)|Vidin]] – [[Calafat]] a [[Ruse (mesto)|Ruse]] – [[Giurgiu]] (do [[Rumunsko|Rumunska]]) a [[Orjachovo]] – [[Beket]] (do [[Grécko|Grécka]]). Suchozemská hranica s [[Rumunsko]]m vedie cez oblasť [[Dobrudža|Dobrudže]]. Začína sa pri meste [[Silistra (mesto)|Silistra]], končí sa pri rumunskej dedine [[Vama Veke|Vama Veche]] a je dlhá {{km|139|m}}. Rovinatý reliéf tejto časti hranice umožňuje rozvoj cestných ([[Istanbul]] – [[Burgas (mesto)|Burgas]] – [[Varna (Bulharsko)|Varna]] – [[Constanta]]) a železničných ciest ([[Razdelna]] – [[Kardam (mesto)|Kardam]] –  [[Medžidia]] – [[Ungeni]]). Tadiaľto vedie plynovod z [[Ruská federácia|Ruska]] a elektrina z [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Celú východnú hranicu krajiny tvorí [[Čierne more]] v dĺžke {{km|378|m}}. Jej začiatok je južne od dediny [[Vama Veke|Vama Veche]] v [[Rumunsko|Rumunsku]] a koniec pri ústí rieky [[Rezovska (rieka)|Rezovska]]. [[Čierne more]] má pre krajinu veľký strategický význam, pretože cez prielivy [[Bospor]] a [[Dardanely]] ju spája so [[Stredozemné more|Stredozemným morom]] a s [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]]. Cez [[Čierne more]] sa do krajiny importuje 40 % surovín a 30 % sa vyváža. More tiež slúži na lacnejší dostup k nerastným surovinám ako sú [[ropa]], [[uhlie]], [[koks]], [[železná ruda]], ale aj [[drevo]]. Väčšina z nich sa dováža z [[Ruská federácia|Ruska]] a [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Čiernomorské pobrežie je v súčasnosti dôležitou priemyselnou zónou. Rozvíja sa tu [[chemický priemysel|chemický]] a [[strojársky priemysel]]. Poskytuje rozvoj rybolovu v mestách [[Burgas (mesto)|Burgas]], [[Varna (Bulharsko)|Varna]] a [[Sozopol]], kde sa okrem iného ťaží aj [[soľ]]. [[Čierne more]] je rajom pre turistov. Okrem oddychovej turistiky ponúka táto oblasť aj ozdravovaciu turistiku. Rozvoju východnej hranice Bulharska však bráni ťažký ekologický stav [[Čierne more|Čierneho mora]], ktoré znečisťujú [[Dunaj]], [[Dnester]] a [[Dneper]] a obyvatelia jeho pobrežia. Doprava v tejto oblasti je málo rozvinutá, hoci sem vedie železnica zo [[Sofia|Sofie]]. Na juhu krajina v dĺžke {{km|259|m}} hraničí s [[Turecko]]m a vedie po rieke [[Rezovska (rieka)|Rezovska]] smerom na západ, kde sa vlieva do rieky [[Marica]], ďalej vedie po úpätí pohoria [[Strandža]] a [[Derventská vyvýšenina|Derventskej vyvýšenine]] a nakoniec končí v [[Rodopy|Rodopách]]. Cez bulharsko-tureckú hranicu vedú cesty do západnej [[Európa|Európy]] a regiónu [[Blízky východ|Blízkeho východu]] ([[Constanta|Konstanca]] – [[Varna (Bulharsko)|Varna]] – [[Burgas (mesto)|Burgas]] – [[Malko Tărnovo]] – [[Lozengrad]] – [[Istanbul]]). Hraničný prechod v meste [[Makaza]] spája krajinu s [[Egejské more|Egejským morom]]. Smerom do [[Turecko|Turecka]] vedú tri hraničné prechody ([[Malko Tărnovo]], [[Kapitan Andrejevo|Kapitan Andreevo]] a od roku [[1993]] aj [[Lesovo]] – [[Hamzabejli]]), ale okrem týchto prechodov existuje aj niekoľko starých ciest vedúcich cez túto hranicu ([[Jambol (mesto)|Jambol]] – [[Elchovo]] – Edirne). Vzťahy Bulharska s oboma južnými susedmi v súčasnosti dostávajú nový rozmer, na čo vplýva politická situácia v [[Turecko|Turecku]] a [[Grécko|Grécku]]. Vypracovaných je mnoho projektov, ktoré by sa mali v budúcnosti realizovať na riekach [[Struma (rieka)|Struma]] a [[Marica]]. [[Severné Macedónsko]] a [[Srbsko]] celkovo v dĺžke {{km|506|m}} sú hraničiace krajiny s Bulharskom na západe. Vedie od vrchu [[Tumba]] až po rieku [[Timok]], ktorá oblasť spája s riekou [[Dunaj]]. Cez hranicu so [[Severné Macedónsko|Severným Macedónskom]] vedú tri hraničné prechody ([[Petrič]] – [[Strumica]], [[Blagoevgrad (mesto)|Blagoevgrad]] – [[Delčevo]] a [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] – [[Kriva Palanka]] – [[Skopje]]). V súčasnosti medzi týmito krajinami neexistuje železničný prechod, ale už sú na svete plány, ktoré by sa mohli uskutočniť na trase medzi mestami [[Gjoševo]] – [[Kumanovo]]. Cez hraničný prechod pri meste [[Kalotina]] vedie medzinárodná cesta, ktorá spája Bulharsko so západnou [[Európa|Európou]] a krajinami v oblasti [[Blízky východ|Blízkeho východu]]. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Bulharska}} [[Súbor:Bulgaria1915physical.jpg|thumb|Bulharsko v roku 1915]] Obdobia dejín Bulharska: * [[Dejiny Bulharska#Doba neolitu|Doba neolitu]] (6000 pr. Kr.) * [[Dejiny Bulharska#Stredovek|Stredovek]] (4. stor. – 6. stor.) * [[Staré Veľké Bulharsko]] ([[632]] – [[665]]) * [[Prvá bulharská ríša]] ([[681]] – [[1018]]) * [[Druhá bulharská ríša]] ([[1185]] – [[1396]]) * [[Dejiny Bulharska#Nadvláda Osmanskej ríše|Nadvláda Osmanskej ríše]] ([[1396]] – [[1878]]) * [[Tretia bulharská ríša]] ([[1878]] – [[1944]]) ** [[Dejiny Bulharska#Medzivojnové obdobie|Medzivojnové obdobie]] ([[1918]] – [[1939]]) ** [[Dejiny Bulharska#Druhá svetová vojna|Druhá svetová vojna]] ([[1939]] – [[1945]]) * [[Dejiny Bulharska#Komunistická diktatúra|Bulharsko v období komunistickej diktatúry]] ([[1944]] – [[1989]]) * [[Dejiny Bulharska#Kroky k demokracii|Bulharsko po páde komunizmu]] ([[1989]] – súčasnosť) 1. januára 2026 sa v Bulharsku stalo platidlom [[euro]], nahradilo [[bulharský lev]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bulgaria introduces the euro | url = https://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/2026/html/ecb.pr260101~c830245e42.en.html | vydavateľ = Európska centrálna banka | miesto = | dátum vydania = 2026-01-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref> == Obyvateľstvo == [[Súbor:Bay of Burgas.jpg|right|thumb|Burgaský záliv]] [[Súbor:Sunny Beach sea.jpg|right|thumb|Turistické stredisko [[Slnečné pobrežie]]]] Podľa Národného štatistického inštitútu malo Bulharsko v roku [[2007]] 7 679 290 obyvateľov. Ich počet však za posledné roky klesol v dôsledku nízkeho prirodzeného prírastku (približne – 5 %) a vysokej migračnej vlny, kedy po roku [[1989]] emigrovalo okolo 750 000 ľudí. Bulharsko má najnižší prírastok obyvateľstva na svete od začiatku 50. rokov [[20. storočie|20. storočia]] s výnimkou ostrova [[Svätý Krištof a Nevis]]. Hlavnou príčinou je obrovská emigrácia z krajiny. Od 80. rokov [[20. storočie|20. storočia]] je prírastok obyvateľstva negatívny, na čom sa okrem rozsiahlej emigrácie [[Turci (Anatólia)|Turkov]] a neskôr i [[Bulhari|Bulharov]] podieľala od 90. rokov [[20. storočie|20. storočia]] aj nízka [[pôrodnosť]]. V rokoch [[1985]] – [[1989]] sa komunistické vedenie Bulharska snažilo násilne asimilovať tureckú menšinu. Od roku [[1985]] bulharská vláda zrušila vyučovanie v tureckom jazyku a snažila sa o potlačenie tureckej kultúry a identity. Turecké mená boli poslovanštené a približne 300 000 Turkov natrvalo emigrovalo do [[Turecko|Turecka]]. Po prechode Bulharska k demokracii boli tieto zákony začiatkom roku [[1990]] zrušené. === Národnostné zloženie obyvateľstva 2001<ref>http://www.nsi.bg/Census_e/Ethnos.htm</ref> === {| class="wikitable" !Umiestnenie !Národnosť !Počet !% |- !1 |[[Bulhari]] |6 442 950 |83,9 |- !2 |[[Turci (Anatólia)|Turci]] |721 855 |9,4 |- !3 |[[Rómovia]] |360 926 |4,7 |- !4 |iní |69 204 |0,9 |- |} === Národnostné zloženie obyvateľstva 2011<ref>http://censusresults.nsi.bg/Census/Reports/1/2/R7.aspx</ref> === {| class="wikitable" !Umiestnenie !Národnosť !Počet !% |- !1 |[[Bulhari]] |6 664 624 |84,8 |- !2 |[[Turci (Anatólia)|Turci]] |588 318 |9,4 |- !3 |[[Rómovia]] |325 343 |4,9 |- !4 |iní |49 304 |0,7 |- |} === Vierovyznanie<ref>porov. http://www.nsi.bg/Census_e/Religion.htm</ref> === {| class="wikitable" !Umiestnenie !Náboženstvo !% |- !1 |[[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|Pravoslávie]] |82,7 |- !2 |[[Islam]] |12,2 |- !3 |[[Katolicizmus]] |0,5 |- !4 |iné |4,7 |- |} == Súčasné politické pomery == Bulharsko je parlamentnou republikou. Hlavou štátu je [[prezident]] volený priamou voľbou na 5-ročné volebné obdobie. Neustále činným zákonodarným orgánom, pozostávajúcim z 240 poslancov volených na 4 roky, je [[Národné zhromaždenie]]. Výkonná moc je v rukách vlády. == Mestá == {| style="background: #FFFFFF; | style="vertical-align:top" | | width = "300" | * [[Bansko]] * [[Batak]] * [[Blagoevgrad (mesto)|Blagoevgrad]] * [[Bobov dol]] * [[Botevgrad]] * [[Biala Čerkva]] * [[Burgas (mesto)|Burgas]] * [[Dobrič (mesto)|Dobrič]] * [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]] * [[Carevo]] * [[Chaskovo (mesto)|Chaskovo]] * [[Jambol (mesto)|Jambol]] * [[Kărdžali (mesto)|Kărdžali]] * [[Kazanlăk]] * [[Kozloduj]] |valign="top"| | width = "300" | * [[Montana (Bulharsko)|Montana]] * [[Panagjurište]] * [[Pazardžik (mesto)|Pazardžik]] * [[Pernik (mesto)|Pernik]] * [[Petrič]] * [[Pleven (mesto)|Pleven]] * [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] * [[Razgrad (mesto)|Razgrad]] * [[Ruse (mesto)|Ruse]] * [[Sandanski]] * [[Silistra (mesto)|Silistra]] * [[Sliven (mesto)|Sliven]] * [[Smoľan (mesto)|Smoľan]] * [[Sofia]] * [[Sozopol]] |valign="top"| | width = "300" | * [[Stará Zagora (mesto)|Stará Zagora]] * [[Svilengrad]] * [[Svištov]] * [[Šumen (mesto)|Šumen]] * [[Tărgovište (mesto)|Tărgovište]] * [[Teteven]] * [[Trojan (mesto)|Trojan]] * [[Tutrakan]] * [[Varna (Bulharsko)|Varna]] * [[Veliki Preslav (mesto)|Veliki Preslav]] * [[Veliko Tărnovo (mesto)|Veliko Tărnovo]] * [[Vidin (mesto)|Vidin]] * [[Vraca (mesto)|Vraca]] * [[Zlatica (mesto)|Zlatica]] |} === Administratívne rozdelenie === Územie štátu sa od roku [[1998]] delí na 28 [[oblasť|oblastí]], 262 [[okres]]ov a 3881 [[obec|obcí]]. <div style="float:right">{{Administratívne členenie Bulharska (mapa)}}</div> {| class="wikitable" |- | [[Blagoevgrad (oblasť)|Blagoevgrad]] | [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | [[Razgrad (oblasť)|Razgrad]] | [[Sofia (oblasť)|Sofia]] |- | [[Burgas (oblasť)|Burgas]] | [[Loveč (oblasť)|Loveč]] | [[Ruse (oblasť)|Ruse]] | [[Stará Zagora (oblasť)|Stará Zagora]] |- | [[Dobrič (oblasť)|Dobrič]] | [[Montana (oblasť)|Montana]] | [[Šumen (oblasť)|Šumen]] | [[Targovište (oblasť)|Tărgovište]] |- | [[Gabrovo (oblasť)|Gabrovo]] | [[Pazardžik (oblasť)|Pazardžik]] | [[Silistra (oblasť)|Silistra]] | [[Varna (oblasť)|Varna]] |- | [[Chaskovo (oblasť)|Chaskovo]] | [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | [[Sliven (oblasť)|Sliven]] | [[Veliko Tarnovo (oblasť)|Veliko Tărnovo]] |- | [[Jambol (oblasť)|Jambol]] | [[Pleven (oblasť)|Pleven]] | [[Smoľan (oblasť)|Smoljan]] | [[Vidin (oblasť)|Vidin]] |- | [[Kărdžali (oblasť)|Kărdžali]] | [[Plovdiv (oblasť)|Plovdiv]] | [[Sofijská oblasť|Sofia]] | [[Vraca (oblasť)|Vraca]] |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Umenie Bulharska]] * [[Literatúra Bulharska]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Bulgaria}} == Externé odkazy == * [http://www.kirildouhalov.net/ História a umenie v Bulharsku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180322233833/http://kirildouhalov.net/ |date=2018-03-22 }} {{eng icon}} * [http://members.lycos.co.uk/rre/History-Seven.html História Bulharska v siedmich obrazoch] {{eng icon}} * [http://bulharsko.bhkm.sk Bulharsko sprievodca] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080123055357/http://bulharsko.bhkm.sk/ |date=2008-01-23 }} {{slk icon}} * [http://www.bulharsko.byznysweb.cz Sprievodca bulharským pobrežím] {{ces icon}} * [http://bulharsko.somturista.sk Turistický sprievodca Bulharskom] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140316213843/http://bulharsko.somturista.sk/ |date=2014-03-16 }} '''(po slovensky)''' == Zdroj == * Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa - krajiny a ľudia, Bratislava, 2007. {{Administratívne členenie Bulharska}} {{Štáty EÚ}} {{Eurozóna}} {{Západoeurópska únia}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Bulharsko| ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Štáty v Európe]] [[Kategória:Členovia Frankofónie]] pf76lo0dbpgi1oxpelmbk3gcxiogo3t 8219011 8219009 2026-05-24T15:08:22Z ~2026-30927-75 295855 8219011 wikitext text/x-wiki {{Iný význam|o súčasnom štáte na Balkánskom polostrove|Bulharskej volžsko-kamskej ríši, historickom štát Bulharov existujúci pri riekach Volga a Kama v 9. až 13. storočí, ktorý sa niekedy tiež označuje ako Bulharsko,|Bulharská volžsko-kamská ríša}} {{Infobox štát | Celý názov = Bulharská republika | 2. pád názvu = Bulharska | Vlajka = Flag of Bulgaria.svg | Znak = Coat of arms of Bulgaria.svg | Poloha = EU-Bulgaria.svg | Motto = Съединението прави силата (V jednote je sila) | Hymna = Мила Родино ([[Mila Rodino]]) <br><br><center>[[Súbor:Mila Rodino instrumental.ogg]]</center> | Dlhý miestny názov = Република България | Krátky miestny názov = България | Hlavné mesto = [[Sofia]] | ŠírkaSt = 42 | ŠírkaMin = 41 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 23 | DĺžkaMin = 19 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Sofia]] | Úradné jazyky = [[bulharčina]] | Štátne zriadenie = [[republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Viceprezident]]<br/>[[Predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = <nowiki>[[Ilijana Jotovová]] (Илияна Йотова)</nowiki><br/>funkcia neobsadená <br/>[[Rumen Radev]] (Румен Радев) | Vznik = [[681]] | Nezávislosť = [[3. marec]] [[1878]] | Susedia = [[Rumunsko]], [[Srbsko]], [[Severné Macedónsko]], [[Grécko]], [[Turecko]] | Rozloha = 110 993,6 | Poradie rozloha = 103 | Rozloha vody = ? | Percento vody = 2,16 | Odhad počtu obyvateľov = 6 875 040 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2021 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 102 | Sčítanie počtu obyvateľov = 7 679 290 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2007 | Hustota obyvateľstva = 63 | Poradie hustota =106 | HDP = 77,782 miliárd | Rok HDP = 2021 | Poradie HDP = 68 | HDP na hlavu = 11 321 | Poradie HDP na hlavu = 61 | HDI =0,816 | Rok HDI =2019 | Poradie (HDI) =56 | Kategória HDI =vysoký | Mena = euro | Kód meny = EUR | Časové pásmo = | UTC posun = +2 | Letný čas = | UTC posun leto = +3 | Medzinárodný kód = BGR / BG | Kód motorových vozidiel = BG | Internetová doména =.bg | Smerové telefónne číslo = 359 | Poznámky = }} '''Bulharsko''' ([[bulharčina|po bulharsky]]: ''България''), dlhý tvar '''Bulharská republika''' ([[bulharčina|po bulharsky]]: ''Република България''), je [[štát]] v [[juhovýchodná Európa|juhovýchodnej Európe]] ležiaci vo východnej časti [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Bulgaria | priezvisko = Danforth | meno = Loring | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bell | meno2 = John D. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Bulgaria | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-14 | jazyk = }}</ref> Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája [[Európa|Európu]] s [[Ázia|Áziou]] a Čiernomorským regiónom. To predurčilo bohatú a rôznorodú históriu krajiny, ktorej územie je jedným z prvých osídlených človekom na európskom kontinente. Krajina susedí na severe s [[Rumunsko]]m (dĺžka hraníc {{km|608|m}}), na západe so [[Srbsko]]m ({{km|258|m}}) a s [[Severné Macedónsko|Severným Macedónskom]] ({{km|248|m}}), na juhu s [[Grécko]]m ({{km|493|m}}) a na juhovýchode s [[Turecko]]m ({{km|259|m}}). Východnú hranicu tvorí [[Čierne more]] ({{km|378|m}}). Riečnu hranicu tvorí {{km|686|m}}. == Geografia == [[Súbor:Bulgaria-geographic map-en.svg|right|thumb|Fyzická mapa Bulharska]] [[Súbor:Regions of Bulgaria Map.png|right|thumb|Bulharské oblasti]] [[Súbor:National Assembly main building, Sofia, October 2016 02.jpg|right|thumb|Budova parlamentu]][https://relaxproperties.sk/od-marca-2024-bude-lahsie-cestovanie-do-bulharska-a-rumunska/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240126133041/https://relaxproperties.sk/od-marca-2024-bude-lahsie-cestovanie-do-bulharska-a-rumunska/ |date=2024-01-26 }}{{Hlavný článok|Geografia Bulharska}} Celková dĺžka hraníc Bulharskej republiky je {{km|2245|m}}. Od [[1. január]]a [[2007]] na hraničných priechodoch s [[Rumunsko]]m a [[Grécko]]m pre občanov [[Európska únia|Európskej únie]] platí právo na voľný pohyb osôb. Od [[31. marec|31. marca]] [[2024]] bolo Bulharsko čiastočne pripojené do [[Schengenský priestor|Schengenskej zóny]] – cestujúci, ktorí prilietali letecky alebo po mori z iných krajín schengenského priestoru, nemuseli pri prílete ukazovať svoje občianske preukazy, respektíve cestovné pasy. Plné pripojenie nastalo až 1. januára [[2025]], odkedy už nie je nutné preukazovať sa dokladmi ani pri prechode pozemnými hranicami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bulgaria and Romania join the Schengen Area - European Commission | url = https://home-affairs.ec.europa.eu/news/bulgaria-and-romania-join-schengen-area-2025-01-03_en | vydavateľ = home-affairs.ec.europa.eu | dátum prístupu = 2025-01-06 | jazyk = en}}</ref> V dĺžke {{km|470|m}} (od rieky [[Timok]] po mesto [[Silistra (mesto)|Silistra]]) tvorí severnú hranicu rieka [[Dunaj]]. V blízkosti tejto hranice sa nachádza okolo 57 veľkých dunajských ostrovov – [[Belene]], [[Vardim]], [[Bogdan]], [[Bliznaci]] – a iné. Rieka [[Dunaj]] poskytuje vhodné podmienky na rozvoj [[vodná doprava|vodnej dopravy]]. Jej význam vzrástol po spustení riečneho kanála [[Rýn]] – [[Mohan]] – [[Dunaj]]. Na rieke sa uskutočňuje kombinovaná doprava typu: rieka – súš, rieka – more. Je najväčšou riečnou obchodnou cestou, ktorá Bulharsko spája so štátmi západnej [[Európa|Európy]]. V oblasti dunajského pobrežia sa rozvíjajú rôzne odvetvia priemyslu ako [[elektroenergetický priemysel]], [[chemický priemysel]] a [[drevospracujúci priemysel]]. Veľký hospodársky význam majú vodné hraničné prechody [[Vidin (mesto)|Vidin]] – [[Calafat]] a [[Ruse (mesto)|Ruse]] – [[Giurgiu]] (do [[Rumunsko|Rumunska]]) a [[Orjachovo]] – [[Beket]] (do [[Grécko|Grécka]]). Suchozemská hranica s [[Rumunsko]]m vedie cez oblasť [[Dobrudža|Dobrudže]]. Začína sa pri meste [[Silistra (mesto)|Silistra]], končí sa pri rumunskej dedine [[Vama Veke|Vama Veche]] a je dlhá {{km|139|m}}. Rovinatý reliéf tejto časti hranice umožňuje rozvoj cestných ([[Istanbul]] – [[Burgas (mesto)|Burgas]] – [[Varna (Bulharsko)|Varna]] – [[Constanta]]) a železničných ciest ([[Razdelna]] – [[Kardam (mesto)|Kardam]] –  [[Medžidia]] – [[Ungeni]]). Tadiaľto vedie plynovod z [[Ruská federácia|Ruska]] a elektrina z [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Celú východnú hranicu krajiny tvorí [[Čierne more]] v dĺžke {{km|378|m}}. Jej začiatok je južne od dediny [[Vama Veke|Vama Veche]] v [[Rumunsko|Rumunsku]] a koniec pri ústí rieky [[Rezovska (rieka)|Rezovska]]. [[Čierne more]] má pre krajinu veľký strategický význam, pretože cez prielivy [[Bospor]] a [[Dardanely]] ju spája so [[Stredozemné more|Stredozemným morom]] a s [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]]. Cez [[Čierne more]] sa do krajiny importuje 40 % surovín a 30 % sa vyváža. More tiež slúži na lacnejší dostup k nerastným surovinám ako sú [[ropa]], [[uhlie]], [[koks]], [[železná ruda]], ale aj [[drevo]]. Väčšina z nich sa dováža z [[Ruská federácia|Ruska]] a [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Čiernomorské pobrežie je v súčasnosti dôležitou priemyselnou zónou. Rozvíja sa tu [[chemický priemysel|chemický]] a [[strojársky priemysel]]. Poskytuje rozvoj rybolovu v mestách [[Burgas (mesto)|Burgas]], [[Varna (Bulharsko)|Varna]] a [[Sozopol]], kde sa okrem iného ťaží aj [[soľ]]. [[Čierne more]] je rajom pre turistov. Okrem oddychovej turistiky ponúka táto oblasť aj ozdravovaciu turistiku. Rozvoju východnej hranice Bulharska však bráni ťažký ekologický stav [[Čierne more|Čierneho mora]], ktoré znečisťujú [[Dunaj]], [[Dnester]] a [[Dneper]] a obyvatelia jeho pobrežia. Doprava v tejto oblasti je málo rozvinutá, hoci sem vedie železnica zo [[Sofia|Sofie]]. Na juhu krajina v dĺžke {{km|259|m}} hraničí s [[Turecko]]m a vedie po rieke [[Rezovska (rieka)|Rezovska]] smerom na západ, kde sa vlieva do rieky [[Marica]], ďalej vedie po úpätí pohoria [[Strandža]] a [[Derventská vyvýšenina|Derventskej vyvýšenine]] a nakoniec končí v [[Rodopy|Rodopách]]. Cez bulharsko-tureckú hranicu vedú cesty do západnej [[Európa|Európy]] a regiónu [[Blízky východ|Blízkeho východu]] ([[Constanta|Konstanca]] – [[Varna (Bulharsko)|Varna]] – [[Burgas (mesto)|Burgas]] – [[Malko Tărnovo]] – [[Lozengrad]] – [[Istanbul]]). Hraničný prechod v meste [[Makaza]] spája krajinu s [[Egejské more|Egejským morom]]. Smerom do [[Turecko|Turecka]] vedú tri hraničné prechody ([[Malko Tărnovo]], [[Kapitan Andrejevo|Kapitan Andreevo]] a od roku [[1993]] aj [[Lesovo]] – [[Hamzabejli]]), ale okrem týchto prechodov existuje aj niekoľko starých ciest vedúcich cez túto hranicu ([[Jambol (mesto)|Jambol]] – [[Elchovo]] – Edirne). Vzťahy Bulharska s oboma južnými susedmi v súčasnosti dostávajú nový rozmer, na čo vplýva politická situácia v [[Turecko|Turecku]] a [[Grécko|Grécku]]. Vypracovaných je mnoho projektov, ktoré by sa mali v budúcnosti realizovať na riekach [[Struma (rieka)|Struma]] a [[Marica]]. [[Severné Macedónsko]] a [[Srbsko]] celkovo v dĺžke {{km|506|m}} sú hraničiace krajiny s Bulharskom na západe. Vedie od vrchu [[Tumba]] až po rieku [[Timok]], ktorá oblasť spája s riekou [[Dunaj]]. Cez hranicu so [[Severné Macedónsko|Severným Macedónskom]] vedú tri hraničné prechody ([[Petrič]] – [[Strumica]], [[Blagoevgrad (mesto)|Blagoevgrad]] – [[Delčevo]] a [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] – [[Kriva Palanka]] – [[Skopje]]). V súčasnosti medzi týmito krajinami neexistuje železničný prechod, ale už sú na svete plány, ktoré by sa mohli uskutočniť na trase medzi mestami [[Gjoševo]] – [[Kumanovo]]. Cez hraničný prechod pri meste [[Kalotina]] vedie medzinárodná cesta, ktorá spája Bulharsko so západnou [[Európa|Európou]] a krajinami v oblasti [[Blízky východ|Blízkeho východu]]. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Bulharska}} [[Súbor:Bulgaria1915physical.jpg|thumb|Bulharsko v roku 1915]] Obdobia dejín Bulharska: * [[Dejiny Bulharska#Doba neolitu|Doba neolitu]] (6000 pr. Kr.) * [[Dejiny Bulharska#Stredovek|Stredovek]] (4. stor. – 6. stor.) * [[Staré Veľké Bulharsko]] ([[632]] – [[665]]) * [[Prvá bulharská ríša]] ([[681]] – [[1018]]) * [[Druhá bulharská ríša]] ([[1185]] – [[1396]]) * [[Dejiny Bulharska#Nadvláda Osmanskej ríše|Nadvláda Osmanskej ríše]] ([[1396]] – [[1878]]) * [[Tretia bulharská ríša]] ([[1878]] – [[1944]]) ** [[Dejiny Bulharska#Medzivojnové obdobie|Medzivojnové obdobie]] ([[1918]] – [[1939]]) ** [[Dejiny Bulharska#Druhá svetová vojna|Druhá svetová vojna]] ([[1939]] – [[1945]]) * [[Dejiny Bulharska#Komunistická diktatúra|Bulharsko v období komunistickej diktatúry]] ([[1944]] – [[1989]]) * [[Dejiny Bulharska#Kroky k demokracii|Bulharsko po páde komunizmu]] ([[1989]] – súčasnosť) 1. januára 2026 sa v Bulharsku stalo platidlom [[euro]], nahradilo [[bulharský lev]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bulgaria introduces the euro | url = https://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/2026/html/ecb.pr260101~c830245e42.en.html | vydavateľ = Európska centrálna banka | miesto = | dátum vydania = 2026-01-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref> == Obyvateľstvo == [[Súbor:Bay of Burgas.jpg|right|thumb|Burgaský záliv]] [[Súbor:Sunny Beach sea.jpg|right|thumb|Turistické stredisko [[Slnečné pobrežie]]]] Podľa Národného štatistického inštitútu malo Bulharsko v roku [[2007]] 7 679 290 obyvateľov. Ich počet však za posledné roky klesol v dôsledku nízkeho prirodzeného prírastku (približne – 5 %) a vysokej migračnej vlny, kedy po roku [[1989]] emigrovalo okolo 750 000 ľudí. Bulharsko má najnižší prírastok obyvateľstva na svete od začiatku 50. rokov [[20. storočie|20. storočia]] s výnimkou ostrova [[Svätý Krištof a Nevis]]. Hlavnou príčinou je obrovská emigrácia z krajiny. Od 80. rokov [[20. storočie|20. storočia]] je prírastok obyvateľstva negatívny, na čom sa okrem rozsiahlej emigrácie [[Turci (Anatólia)|Turkov]] a neskôr i [[Bulhari|Bulharov]] podieľala od 90. rokov [[20. storočie|20. storočia]] aj nízka [[pôrodnosť]]. V rokoch [[1985]] – [[1989]] sa komunistické vedenie Bulharska snažilo násilne asimilovať tureckú menšinu. Od roku [[1985]] bulharská vláda zrušila vyučovanie v tureckom jazyku a snažila sa o potlačenie tureckej kultúry a identity. Turecké mená boli poslovanštené a približne 300 000 Turkov natrvalo emigrovalo do [[Turecko|Turecka]]. Po prechode Bulharska k demokracii boli tieto zákony začiatkom roku [[1990]] zrušené. === Národnostné zloženie obyvateľstva 2001<ref>http://www.nsi.bg/Census_e/Ethnos.htm</ref> === {| class="wikitable" !Umiestnenie !Národnosť !Počet !% |- !1 |[[Bulhari]] |6 442 950 |83,9 |- !2 |[[Turci (Anatólia)|Turci]] |721 855 |9,4 |- !3 |[[Rómovia]] |360 926 |4,7 |- !4 |iní |69 204 |0,9 |- |} === Národnostné zloženie obyvateľstva 2011<ref>http://censusresults.nsi.bg/Census/Reports/1/2/R7.aspx</ref> === {| class="wikitable" !Umiestnenie !Národnosť !Počet !% |- !1 |[[Bulhari]] |6 664 624 |84,8 |- !2 |[[Turci (Anatólia)|Turci]] |588 318 |9,4 |- !3 |[[Rómovia]] |325 343 |4,9 |- !4 |iní |49 304 |0,7 |- |} === Vierovyznanie<ref>porov. http://www.nsi.bg/Census_e/Religion.htm</ref> === {| class="wikitable" !Umiestnenie !Náboženstvo !% |- !1 |[[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|Pravoslávie]] |82,7 |- !2 |[[Islam]] |12,2 |- !3 |[[Katolicizmus]] |0,5 |- !4 |iné |4,7 |- |} == Súčasné politické pomery == Bulharsko je parlamentnou republikou. Hlavou štátu je [[prezident]] volený priamou voľbou na 5-ročné volebné obdobie. Neustále činným zákonodarným orgánom, pozostávajúcim z 240 poslancov volených na 4 roky, je [[Národné zhromaždenie]]. Výkonná moc je v rukách vlády. == Mestá == {| style="background: #FFFFFF; | style="vertical-align:top" | | width = "300" | * [[Bansko]] * [[Batak]] * [[Blagoevgrad (mesto)|Blagoevgrad]] * [[Bobov dol]] * [[Botevgrad]] * [[Biala Čerkva]] * [[Burgas (mesto)|Burgas]] * [[Dobrič (mesto)|Dobrič]] * [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]] * [[Carevo]] * [[Chaskovo (mesto)|Chaskovo]] * [[Jambol (mesto)|Jambol]] * [[Kărdžali (mesto)|Kărdžali]] * [[Kazanlăk]] * [[Kozloduj]] |valign="top"| | width = "300" | * [[Montana (Bulharsko)|Montana]] * [[Panagjurište]] * [[Pazardžik (mesto)|Pazardžik]] * [[Pernik (mesto)|Pernik]] * [[Petrič]] * [[Pleven (mesto)|Pleven]] * [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] * [[Razgrad (mesto)|Razgrad]] * [[Ruse (mesto)|Ruse]] * [[Sandanski]] * [[Silistra (mesto)|Silistra]] * [[Sliven (mesto)|Sliven]] * [[Smoľan (mesto)|Smoľan]] * [[Sofia]] * [[Sozopol]] |valign="top"| | width = "300" | * [[Stará Zagora (mesto)|Stará Zagora]] * [[Svilengrad]] * [[Svištov]] * [[Šumen (mesto)|Šumen]] * [[Tărgovište (mesto)|Tărgovište]] * [[Teteven]] * [[Trojan (mesto)|Trojan]] * [[Tutrakan]] * [[Varna (Bulharsko)|Varna]] * [[Veliki Preslav (mesto)|Veliki Preslav]] * [[Veliko Tărnovo (mesto)|Veliko Tărnovo]] * [[Vidin (mesto)|Vidin]] * [[Vraca (mesto)|Vraca]] * [[Zlatica (mesto)|Zlatica]] |} === Administratívne rozdelenie === Územie štátu sa od roku [[1998]] delí na 28 [[oblasť|oblastí]], 262 [[okres]]ov a 3881 [[obec|obcí]]. <div style="float:right">{{Administratívne členenie Bulharska (mapa)}}</div> {| class="wikitable" |- | [[Blagoevgrad (oblasť)|Blagoevgrad]] | [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | [[Razgrad (oblasť)|Razgrad]] | [[Sofia (oblasť)|Sofia]] |- | [[Burgas (oblasť)|Burgas]] | [[Loveč (oblasť)|Loveč]] | [[Ruse (oblasť)|Ruse]] | [[Stará Zagora (oblasť)|Stará Zagora]] |- | [[Dobrič (oblasť)|Dobrič]] | [[Montana (oblasť)|Montana]] | [[Šumen (oblasť)|Šumen]] | [[Targovište (oblasť)|Tărgovište]] |- | [[Gabrovo (oblasť)|Gabrovo]] | [[Pazardžik (oblasť)|Pazardžik]] | [[Silistra (oblasť)|Silistra]] | [[Varna (oblasť)|Varna]] |- | [[Chaskovo (oblasť)|Chaskovo]] | [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | [[Sliven (oblasť)|Sliven]] | [[Veliko Tarnovo (oblasť)|Veliko Tărnovo]] |- | [[Jambol (oblasť)|Jambol]] | [[Pleven (oblasť)|Pleven]] | [[Smoľan (oblasť)|Smoljan]] | [[Vidin (oblasť)|Vidin]] |- | [[Kărdžali (oblasť)|Kărdžali]] | [[Plovdiv (oblasť)|Plovdiv]] | [[Sofijská oblasť|Sofia]] | [[Vraca (oblasť)|Vraca]] |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Umenie Bulharska]] * [[Literatúra Bulharska]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Bulgaria}} == Externé odkazy == * [http://www.kirildouhalov.net/ História a umenie v Bulharsku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180322233833/http://kirildouhalov.net/ |date=2018-03-22 }} {{eng icon}} * [http://members.lycos.co.uk/rre/History-Seven.html História Bulharska v siedmich obrazoch] {{eng icon}} * [http://bulharsko.bhkm.sk Bulharsko sprievodca] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080123055357/http://bulharsko.bhkm.sk/ |date=2008-01-23 }} {{slk icon}} * [http://www.bulharsko.byznysweb.cz Sprievodca bulharským pobrežím] {{ces icon}} * [http://bulharsko.somturista.sk Turistický sprievodca Bulharskom] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140316213843/http://bulharsko.somturista.sk/ |date=2014-03-16 }} '''(po slovensky)''' == Zdroj == * Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa - krajiny a ľudia, Bratislava, 2007. {{Administratívne členenie Bulharska}} {{Štáty EÚ}} {{Eurozóna}} {{Západoeurópska únia}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Bulharsko| ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Štáty v Európe]] [[Kategória:Členovia Frankofónie]] 2vdums2mb1vmlm1b6qok8jmhh18cmqt 8219020 8219011 2026-05-24T15:17:13Z ~2026-30927-75 295855 jazykové úpravy, prepis zemepisných názvov do slovenčiny 8219020 wikitext text/x-wiki {{Iný význam|o súčasnom štáte na Balkánskom polostrove|Bulharskej volžsko-kamskej ríši, historickom štát Bulharov existujúci pri riekach Volga a Kama v 9. až 13. storočí, ktorý sa niekedy tiež označuje ako Bulharsko,|Bulharská volžsko-kamská ríša}} {{Infobox štát | Celý názov = Bulharská republika | 2. pád názvu = Bulharska | Vlajka = Flag of Bulgaria.svg | Znak = Coat of arms of Bulgaria.svg | Poloha = EU-Bulgaria.svg | Motto = Съединението прави силата (V jednote je sila) | Hymna = Мила Родино ([[Mila Rodino]]) <br><br><center>[[Súbor:Mila Rodino instrumental.ogg]]</center> | Dlhý miestny názov = Република България | Krátky miestny názov = България | Hlavné mesto = [[Sofia]] | ŠírkaSt = 42 | ŠírkaMin = 41 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 23 | DĺžkaMin = 19 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Sofia]] | Úradné jazyky = [[bulharčina]] | Štátne zriadenie = [[republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Viceprezident]]<br/>[[Predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = <nowiki>[[Ilijana Jotovová]] (Илияна Йотова)</nowiki><br/>funkcia neobsadená <br/>[[Rumen Radev]] (Румен Радев) | Vznik = [[681]] | Nezávislosť = [[3. marec]] [[1878]] | Susedia = [[Rumunsko]], [[Srbsko]], [[Severné Macedónsko]], [[Grécko]], [[Turecko]] | Rozloha = 110 993,6 | Poradie rozloha = 103 | Rozloha vody = ? | Percento vody = 2,16 | Odhad počtu obyvateľov = 6 875 040 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2021 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 102 | Sčítanie počtu obyvateľov = 7 679 290 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2007 | Hustota obyvateľstva = 63 | Poradie hustota =106 | HDP = 77,782 miliárd | Rok HDP = 2021 | Poradie HDP = 68 | HDP na hlavu = 11 321 | Poradie HDP na hlavu = 61 | HDI =0,816 | Rok HDI =2019 | Poradie (HDI) =56 | Kategória HDI =vysoký | Mena = euro | Kód meny = EUR | Časové pásmo = | UTC posun = +2 | Letný čas = | UTC posun leto = +3 | Medzinárodný kód = BGR / BG | Kód motorových vozidiel = BG | Internetová doména =.bg | Smerové telefónne číslo = 359 | Poznámky = }} '''Bulharsko''' ([[bulharčina|po bulharsky]]: ''България''), dlhý tvar '''Bulharská republika''' ([[bulharčina|po bulharsky]]: ''Република България''), je [[štát]] v [[juhovýchodná Európa|juhovýchodnej Európe]] ležiaci vo východnej časti [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Bulgaria | priezvisko = Danforth | meno = Loring | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bell | meno2 = John D. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Bulgaria | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-14 | jazyk = }}</ref> Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája [[Európa|Európu]] s [[Ázia|Áziou]] a čiernomorským regiónom. To predurčilo bohatú a rôznorodú históriu krajiny, ktorej územie je jedným z prvých osídlených človekom na európskom kontinente. Krajina susedí na severe s [[Rumunsko]]m (dĺžka hraníc {{km|608|m}}), na západe so [[Srbsko]]m ({{km|258|m}}) a s [[Severné Macedónsko|Severným Macedónskom]] ({{km|248|m}}), na juhu s [[Grécko]]m ({{km|493|m}}) a na juhovýchode s [[Turecko]]m ({{km|259|m}}). Východnú hranicu tvorí [[Čierne more]] ({{km|378|m}}). Riečnu hranicu tvorí {{km|686|m}}. == Geografia == [[Súbor:Bulgaria-geographic map-en.svg|right|thumb|Fyzická mapa Bulharska]] [[Súbor:Regions of Bulgaria Map.png|right|thumb|Bulharské oblasti]] [[Súbor:National Assembly main building, Sofia, October 2016 02.jpg|right|thumb|Budova parlamentu]][https://relaxproperties.sk/od-marca-2024-bude-lahsie-cestovanie-do-bulharska-a-rumunska/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240126133041/https://relaxproperties.sk/od-marca-2024-bude-lahsie-cestovanie-do-bulharska-a-rumunska/ |date=2024-01-26 }}{{Hlavný článok|Geografia Bulharska}} Celková dĺžka hraníc Bulharskej republiky je {{km|2245|m}}. Od [[1. január]]a [[2007]] na hraničných priechodoch s [[Rumunsko]]m a [[Grécko]]m pre občanov [[Európska únia|Európskej únie]] platí právo na voľný pohyb osôb. Od [[31. marec|31. marca]] [[2024]] bolo Bulharsko čiastočne pripojené do [[Schengenský priestor|Schengenskej zóny]] – cestujúci, ktorí prilietali letecky alebo po mori z iných krajín schengenského priestoru, nemuseli pri prílete ukazovať svoje občianske preukazy, respektíve cestovné pasy. Plné pripojenie nastalo až 1. januára [[2025]], odkedy už nie je nutné preukazovať sa dokladmi ani pri prechode pozemnými hranicami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bulgaria and Romania join the Schengen Area - European Commission | url = https://home-affairs.ec.europa.eu/news/bulgaria-and-romania-join-schengen-area-2025-01-03_en | vydavateľ = home-affairs.ec.europa.eu | dátum prístupu = 2025-01-06 | jazyk = en}}</ref> V dĺžke {{km|470|m}} (od rieky [[Timok]] po mesto [[Silistra (mesto)|Silistra]]) tvorí severnú hranicu rieka [[Dunaj]]. V blízkosti tejto hranice sa nachádza okolo 57 veľkých dunajských ostrovov – [[Belene]], [[Vardim]], [[Bogdan]], [[Bliznaci]] a iné. Rieka [[Dunaj]] poskytuje vhodné podmienky na rozvoj [[vodná doprava|vodnej dopravy]]. Jej význam vzrástol po spustení riečneho kanála [[Rýn]] – [[Mohan]] – [[Dunaj]]. Na rieke sa uskutočňuje kombinovaná doprava typu: rieka – súš, rieka – more. Je najväčšou riečnou obchodnou cestou, ktorá spája Bulharsko so štátmi západnej [[Európa|Európy]]. V oblasti dunajského pobrežia sa rozvíjajú rôzne odvetvia priemyslu ako [[elektroenergetický priemysel]], [[chemický priemysel]] a [[drevospracujúci priemysel]]. Veľký hospodársky význam majú vodné hraničné priechody [[Vidin (mesto)|Vidin]] – [[Calafat]] a [[Ruse (mesto)|Ruse]] – [[Giurgiu]] (do [[Rumunsko|Rumunska]]) a Oriachovo – [[Beket]] (do [[Grécko|Grécka]]). Suchozemská hranica s [[Rumunsko]]m vedie cez oblasť [[Dobrudža|Dobrudže]]. Začína sa pri meste [[Silistra (mesto)|Silistra]], končí sa pri rumunskej dedine [[Vama Veke|Vama Veche]] a je dlhá {{km|139|m}}. Rovinatý reliéf tejto časti hranice umožňuje rozvoj cestných ([[Istanbul]] – [[Burgas (mesto)|Burgas]] – [[Varna (Bulharsko)|Varna]] – [[Constanta]]) a železničných ciest ([[Razdelna]] – [[Kardam (mesto)|Kardam]] –  [[Medžidia|Medgidia]] – [[Ungheni]]). Tadiaľto vedie plynovod z [[Ruská federácia|Ruska]] a elektrina z [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Celú východnú hranicu krajiny tvorí [[Čierne more]] v dĺžke {{km|378|m}}. Jej začiatok je južne od dediny [[Vama Veke|Vama Veche]] v [[Rumunsko|Rumunsku]] a koniec pri ústí rieky [[Rezovska (rieka)|Rezovska]]. [[Čierne more]] má pre krajinu veľký strategický význam, pretože cez prielivy [[Bospor]] a [[Dardanely]] ju spája so [[Stredozemné more|Stredozemným morom]] a s [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]]. Cez [[Čierne more]] sa do krajiny importuje 40 % surovín a 30 % sa vyváža. More tiež slúži na lacnejší dostup k nerastným surovinám, ako sú [[ropa]], [[uhlie]], [[koks]], [[železná ruda]], ale aj [[drevo]]. Väčšina z nich sa dováža z [[Ruská federácia|Ruska]] a [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Čiernomorské pobrežie je v súčasnosti dôležitou priemyselnou zónou. Rozvíja sa tu [[chemický priemysel|chemický]] a [[strojársky priemysel]]. Poskytuje rozvoj rybolovu v mestách [[Burgas (mesto)|Burgas]], [[Varna (Bulharsko)|Varna]] a [[Sozopol]], kde sa okrem iného ťaží aj [[soľ]]. [[Čierne more]] je rajom pre turistov. Okrem oddychovej turistiky ponúka táto oblasť aj ozdravovaciu turistiku. Rozvoju východnej hranice Bulharska však bráni ťažký ekologický stav [[Čierne more|Čierneho mora]], ktoré znečisťujú [[Dunaj]], [[Dnester]] a [[Dneper]] a obyvatelia jeho pobrežia. Doprava v tejto oblasti je málo rozvinutá, hoci sem vedie železnica zo [[Sofia|Sofie]]. Na juhu krajina v dĺžke {{km|259|m}} hraničí s [[Turecko]]m. Hranica vedie po rieke [[Rezovska (rieka)|Rezovska]] smerom na západ, kde sa rieka vlieva do rieky [[Marica]], ďalej vedie po úpätí pohoria [[Strandža]] a [[Derventská vyvýšenina|Derventskej vyvýšenine]] a nakoniec končí v [[Rodopy|Rodopách]]. Cez bulharsko-tureckú hranicu vedú cesty do západnej [[Európa|Európy]] a regiónu [[Blízky východ|Blízkeho východu]] ([[Constanta|Konstanca]] – [[Varna (Bulharsko)|Varna]] – [[Burgas (mesto)|Burgas]] – [[Malko Tărnovo]] – [[Lozengrad]] – [[Istanbul]]). Hraničný prechod v meste [[Makaza]] spája krajinu s [[Egejské more|Egejským morom]]. Smerom do [[Turecko|Turecka]] vedú tri hraničné priechody ([[Malko Tărnovo]], [[Kapitan Andrejevo|Kapitan Andreevo]] a od roku [[1993]] aj [[Lesovo]] – [[Hamzabejli|Hamzabeyli]]), ale okrem týchto priechodov existuje aj niekoľko starých ciest vedúcich cez túto hranicu ([[Jambol (mesto)|Jambol]] – [[Elchovo]] – Edirne). Vzťahy Bulharska s oboma južnými susedmi v súčasnosti získavajú nový rozmer, na čo vplýva politická situácia v [[Turecko|Turecku]] a [[Grécko|Grécku]]. Vypracovaných je mnoho projektov, ktoré by sa mali v budúcnosti realizovať na riekach [[Struma (rieka)|Struma]] a [[Marica]]. [[Severné Macedónsko]] a [[Srbsko]] (hranice v celkovej dĺžke {{km|506|m}}) sú krajiny hraničiace s Bulharskom na západe. Hranica vedie od vrchu [[Tumba]] až po rieku [[Timok]], ktorá spája túto oblasť s riekou [[Dunaj]]. Cez hranicu so [[Severné Macedónsko|Severným Macedónskom]] vedú tri hraničné priechody ([[Petrič]] – [[Strumica]], [[Blagoevgrad (mesto)|Blagoevgrad]] – [[Delčevo]] a [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] – [[Kriva Palanka]] – [[Skopje]]). V súčasnosti medzi týmito krajinami neexistuje železničný priechod, ale už sú na svete plány, ktoré by sa mohli uskutočniť na trase medzi mestami [[Gjoševo|Giueševo]] – [[Kumanovo]]. Cez hraničný priechod pri meste [[Kalotina]] vedie medzinárodná cesta, ktorá spája Bulharsko so západnou [[Európa|Európou]] a krajinami v oblasti [[Blízky východ|Blízkeho východu]]. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Bulharska}} [[Súbor:Bulgaria1915physical.jpg|thumb|Bulharsko v roku 1915]] Obdobia dejín Bulharska: * [[Dejiny Bulharska#Doba neolitu|Doba neolitu]] (6000 pr. Kr.) * [[Dejiny Bulharska#Stredovek|Stredovek]] (4. stor. – 6. stor.) * [[Staré Veľké Bulharsko]] ([[632]] – [[665]]) * [[Prvá bulharská ríša]] ([[681]] – [[1018]]) * [[Druhá bulharská ríša]] ([[1185]] – [[1396]]) * [[Dejiny Bulharska#Nadvláda Osmanskej ríše|Nadvláda Osmanskej ríše]] ([[1396]] – [[1878]]) * [[Tretia bulharská ríša]] ([[1878]] – [[1944]]) ** [[Dejiny Bulharska#Medzivojnové obdobie|Medzivojnové obdobie]] ([[1918]] – [[1939]]) ** [[Dejiny Bulharska#Druhá svetová vojna|Druhá svetová vojna]] ([[1939]] – [[1945]]) * [[Dejiny Bulharska#Komunistická diktatúra|Bulharsko v období komunistickej diktatúry]] ([[1944]] – [[1989]]) * [[Dejiny Bulharska#Kroky k demokracii|Bulharsko po páde komunizmu]] ([[1989]] – súčasnosť) 1. januára 2026 sa v Bulharsku stalo platidlom [[euro]], nahradilo [[bulharský lev]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bulgaria introduces the euro | url = https://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/2026/html/ecb.pr260101~c830245e42.en.html | vydavateľ = Európska centrálna banka | miesto = | dátum vydania = 2026-01-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref> == Obyvateľstvo == [[Súbor:Bay of Burgas.jpg|right|thumb|Burgaský záliv]] [[Súbor:Sunny Beach sea.jpg|right|thumb|Turistické stredisko [[Slnečné pobrežie]]]] Podľa Národného štatistického inštitútu malo Bulharsko v roku [[2007]] 7 679 290 obyvateľov. Ich počet však za posledné roky klesol v dôsledku nízkeho prirodzeného prírastku (približne –5 %) a vysokej migračnej vlny, keď po roku [[1989]] emigrovalo okolo 750 000 ľudí. Bulharsko má najnižší prírastok obyvateľstva na svete od začiatku 50. rokov [[20. storočie|20. storočia]] s výnimkou ostrova [[Svätý Krištof a Nevis]]. Hlavnou príčinou je obrovská emigrácia z krajiny. Od 80. rokov [[20. storočie|20. storočia]] je prírastok obyvateľstva negatívny, na čom sa okrem rozsiahlej emigrácie [[Turci (Anatólia)|Turkov]] a neskôr i [[Bulhari|Bulharov]] podieľala od 90. rokov [[20. storočie|20. storočia]] aj nízka [[pôrodnosť]]. V rokoch [[1985]] – [[1989]] sa komunistické vedenie Bulharska snažilo násilne asimilovať tureckú menšinu. Od roku [[1985]] bulharská vláda zrušila vyučovanie v tureckom jazyku a snažila sa o potlačenie tureckej kultúry a identity. Turecké mená boli poslovančené a približne 300 000 Turkov natrvalo emigrovalo do [[Turecko|Turecka]]. Po prechode Bulharska k demokracii boli tieto zákony začiatkom roku [[1990]] zrušené. === Národnostné zloženie obyvateľstva 2001<ref>http://www.nsi.bg/Census_e/Ethnos.htm</ref> === {| class="wikitable" !Umiestnenie !Národnosť !Počet !% |- !1 |[[Bulhari]] |6 442 950 |83,9 |- !2 |[[Turci (Anatólia)|Turci]] |721 855 |9,4 |- !3 |[[Rómovia]] |360 926 |4,7 |- !4 |iní |69 204 |0,9 |- |} === Národnostné zloženie obyvateľstva 2011<ref>http://censusresults.nsi.bg/Census/Reports/1/2/R7.aspx</ref> === {| class="wikitable" !Umiestnenie !Národnosť !Počet !% |- !1 |[[Bulhari]] |6 664 624 |84,8 |- !2 |[[Turci (Anatólia)|Turci]] |588 318 |9,4 |- !3 |[[Rómovia]] |325 343 |4,9 |- !4 |iní |49 304 |0,7 |- |} === Vierovyznanie<ref>porov. http://www.nsi.bg/Census_e/Religion.htm</ref> === {| class="wikitable" !Umiestnenie !Náboženstvo !% |- !1 |[[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|Pravoslávie]] |82,7 |- !2 |[[Islam]] |12,2 |- !3 |[[Katolicizmus]] |0,5 |- !4 |iné |4,7 |- |} == Súčasné politické pomery == Bulharsko je parlamentnou republikou. Hlavou štátu je [[prezident]] volený priamou voľbou na 5-ročné volebné obdobie. Neustále činným zákonodarným orgánom, pozostávajúcim z 240 poslancov volených na 4 roky, je [[Národné zhromaždenie]]. Výkonná moc je v rukách vlády. == Mestá == {| style="background: #FFFFFF; | style="vertical-align:top" | | width = "300" | * [[Bansko]] * [[Batak]] * [[Blagoevgrad (mesto)|Blagoevgrad]] * [[Bobov dol]] * [[Botevgrad]] * [[Biala Čerkva]] * [[Burgas (mesto)|Burgas]] * [[Dobrič (mesto)|Dobrič]] * [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]] * [[Carevo]] * [[Chaskovo (mesto)|Chaskovo]] * [[Jambol (mesto)|Jambol]] * [[Kărdžali (mesto)|Kărdžali]] * [[Kazanlăk]] * [[Kozloduj]] |valign="top"| | width = "300" | * [[Montana (Bulharsko)|Montana]] * [[Panagjurište]] * [[Pazardžik (mesto)|Pazardžik]] * [[Pernik (mesto)|Pernik]] * [[Petrič]] * [[Pleven (mesto)|Pleven]] * [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] * [[Razgrad (mesto)|Razgrad]] * [[Ruse (mesto)|Ruse]] * [[Sandanski]] * [[Silistra (mesto)|Silistra]] * [[Sliven (mesto)|Sliven]] * [[Smoľan (mesto)|Smoľan]] * [[Sofia]] * [[Sozopol]] |valign="top"| | width = "300" | * [[Stará Zagora (mesto)|Stará Zagora]] * [[Svilengrad]] * [[Svištov]] * [[Šumen (mesto)|Šumen]] * [[Tărgovište (mesto)|Tărgovište]] * [[Teteven]] * [[Trojan (mesto)|Trojan]] * [[Tutrakan]] * [[Varna (Bulharsko)|Varna]] * [[Veliki Preslav (mesto)|Veliki Preslav]] * [[Veliko Tărnovo (mesto)|Veliko Tărnovo]] * [[Vidin (mesto)|Vidin]] * [[Vraca (mesto)|Vraca]] * [[Zlatica (mesto)|Zlatica]] |} === Administratívne rozdelenie === Územie štátu sa od roku [[1998]] delí na 28 [[oblasť|oblastí]], 262 [[okres]]ov a 3881 [[obec|obcí]]. <div style="float:right">{{Administratívne členenie Bulharska (mapa)}}</div> {| class="wikitable" |- | [[Blagoevgrad (oblasť)|Blagoevgrad]] | [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | [[Razgrad (oblasť)|Razgrad]] | [[Sofia (oblasť)|Sofia]] |- | [[Burgas (oblasť)|Burgas]] | [[Loveč (oblasť)|Loveč]] | [[Ruse (oblasť)|Ruse]] | [[Stará Zagora (oblasť)|Stará Zagora]] |- | [[Dobrič (oblasť)|Dobrič]] | [[Montana (oblasť)|Montana]] | [[Šumen (oblasť)|Šumen]] | [[Targovište (oblasť)|Tărgovište]] |- | [[Gabrovo (oblasť)|Gabrovo]] | [[Pazardžik (oblasť)|Pazardžik]] | [[Silistra (oblasť)|Silistra]] | [[Varna (oblasť)|Varna]] |- | [[Chaskovo (oblasť)|Chaskovo]] | [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | [[Sliven (oblasť)|Sliven]] | [[Veliko Tarnovo (oblasť)|Veliko Tărnovo]] |- | [[Jambol (oblasť)|Jambol]] | [[Pleven (oblasť)|Pleven]] | [[Smoľan (oblasť)|Smoljan]] | [[Vidin (oblasť)|Vidin]] |- | [[Kărdžali (oblasť)|Kărdžali]] | [[Plovdiv (oblasť)|Plovdiv]] | [[Sofijská oblasť|Sofia]] | [[Vraca (oblasť)|Vraca]] |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Umenie Bulharska]] * [[Literatúra Bulharska]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Bulgaria}} == Externé odkazy == * [http://www.kirildouhalov.net/ História a umenie v Bulharsku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180322233833/http://kirildouhalov.net/ |date=2018-03-22 }} {{eng icon}} * [http://members.lycos.co.uk/rre/History-Seven.html História Bulharska v siedmich obrazoch] {{eng icon}} * [http://bulharsko.bhkm.sk Bulharsko sprievodca] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080123055357/http://bulharsko.bhkm.sk/ |date=2008-01-23 }} {{slk icon}} * [http://www.bulharsko.byznysweb.cz Sprievodca bulharským pobrežím] {{ces icon}} * [http://bulharsko.somturista.sk Turistický sprievodca Bulharskom] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140316213843/http://bulharsko.somturista.sk/ |date=2014-03-16 }} '''(po slovensky)''' == Zdroj == * Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia, Bratislava, 2007. {{Administratívne členenie Bulharska}} {{Štáty EÚ}} {{Eurozóna}} {{Západoeurópska únia}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Bulharsko| ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Štáty v Európe]] [[Kategória:Členovia Frankofónie]] qom1xgi8ril8cehyll3iz4e9lsnopla 8219100 8219020 2026-05-24T18:54:02Z ~2026-31098-58 295874 8219100 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Bulharská republika | 2. pád názvu = Bulharska | Vlajka = Flag of Bulgaria.svg | Znak = Coat of arms of Bulgaria.svg | Poloha = EU-Bulgaria.svg | Motto = Съединението прави силата (V jednote je sila) | Hymna = Мила Родино ([[Mila Rodino]]) <br><br><center>[[Súbor:Mila Rodino instrumental.ogg]]</center> | Dlhý miestny názov = Република България | Krátky miestny názov = България | Hlavné mesto = [[Sofia]] | ŠírkaSt = 42 | ŠírkaMin = 41 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 23 | DĺžkaMin = 19 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Sofia]] | Úradné jazyky = [[bulharčina]] | Štátne zriadenie = [[republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Viceprezident]]<br/>[[Predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Ilijana Jotovová]]<br/>funkcia neobsadená<br/>[[Rumen Radev]] | Vznik = [[681]] | Nezávislosť = [[3. marec]] [[1878]] | Susedia = [[Rumunsko]], [[Srbsko]], [[Severné Macedónsko]], [[Grécko]], [[Turecko]] | Rozloha = 110 993,6 | Poradie rozloha = 103 | Rozloha vody = ? | Percento vody = 2,16 | Odhad počtu obyvateľov = 6 875 040 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2021 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 102 | Sčítanie počtu obyvateľov = 7 679 290 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2007 | Hustota obyvateľstva = 63 | Poradie hustota =106 | HDP = 77,782 miliárd | Rok HDP = 2021 | Poradie HDP = 68 | HDP na hlavu = 11 321 | Poradie HDP na hlavu = 61 | HDI =0,816 | Rok HDI =2019 | Poradie (HDI) =56 | Kategória HDI =vysoký | Mena = euro | Kód meny = EUR | Časové pásmo = | UTC posun = +2 | Letný čas = | UTC posun leto = +3 | Medzinárodný kód = BGR / BG | Kód motorových vozidiel = BG | Internetová doména =.bg | Smerové telefónne číslo = 359 | Poznámky = }} '''Bulharsko''' ([[bulharčina|po bulharsky]]: ''България''), dlhý tvar '''Bulharská republika''' ([[bulharčina|po bulharsky]]: ''Република България''), je [[štát]] v [[juhovýchodná Európa|juhovýchodnej Európe]] ležiaci vo východnej časti [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Bulgaria | priezvisko = Danforth | meno = Loring | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bell | meno2 = John D. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Bulgaria | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-14 | jazyk = }}</ref> Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája [[Európa|Európu]] s [[Ázia|Áziou]] a čiernomorským regiónom. To predurčilo bohatú a rôznorodú históriu krajiny, ktorej územie je jedným z prvých osídlených človekom na európskom kontinente. Krajina susedí na severe s [[Rumunsko]]m (dĺžka hraníc {{km|608|m}}), na západe so [[Srbsko]]m ({{km|258|m}}) a s [[Severné Macedónsko|Severným Macedónskom]] ({{km|248|m}}), na juhu s [[Grécko]]m ({{km|493|m}}) a na juhovýchode s [[Turecko]]m ({{km|259|m}}). Východnú hranicu tvorí [[Čierne more]] ({{km|378|m}}). Riečnu hranicu tvorí {{km|686|m}}. == Geografia == [[Súbor:Bulgaria-geographic map-en.svg|right|thumb|Fyzická mapa Bulharska]] [[Súbor:Regions of Bulgaria Map.png|right|thumb|Bulharské oblasti]] [[Súbor:National Assembly main building, Sofia, October 2016 02.jpg|right|thumb|Budova parlamentu]][https://relaxproperties.sk/od-marca-2024-bude-lahsie-cestovanie-do-bulharska-a-rumunska/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240126133041/https://relaxproperties.sk/od-marca-2024-bude-lahsie-cestovanie-do-bulharska-a-rumunska/ |date=2024-01-26 }}{{Hlavný článok|Geografia Bulharska}} Celková dĺžka hraníc Bulharskej republiky je {{km|2245|m}}. Od [[1. január]]a [[2007]] na hraničných priechodoch s [[Rumunsko]]m a [[Grécko]]m pre občanov [[Európska únia|Európskej únie]] platí právo na voľný pohyb osôb. Od [[31. marec|31. marca]] [[2024]] bolo Bulharsko čiastočne pripojené do [[Schengenský priestor|Schengenskej zóny]] – cestujúci, ktorí prilietali letecky alebo po mori z iných krajín schengenského priestoru, nemuseli pri prílete ukazovať svoje občianske preukazy, respektíve cestovné pasy. Plné pripojenie nastalo až 1. januára [[2025]], odkedy už nie je nutné preukazovať sa dokladmi ani pri prechode pozemnými hranicami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bulgaria and Romania join the Schengen Area - European Commission | url = https://home-affairs.ec.europa.eu/news/bulgaria-and-romania-join-schengen-area-2025-01-03_en | vydavateľ = home-affairs.ec.europa.eu | dátum prístupu = 2025-01-06 | jazyk = en}}</ref> V dĺžke {{km|470|m}} (od rieky [[Timok]] po mesto [[Silistra (mesto)|Silistra]]) tvorí severnú hranicu rieka [[Dunaj]]. V blízkosti tejto hranice sa nachádza okolo 57 veľkých dunajských ostrovov – [[Belene]], [[Vardim]], [[Bogdan]], [[Bliznaci]] a iné. Rieka [[Dunaj]] poskytuje vhodné podmienky na rozvoj [[vodná doprava|vodnej dopravy]]. Jej význam vzrástol po spustení riečneho kanála [[Rýn]] – [[Mohan]] – [[Dunaj]]. Na rieke sa uskutočňuje kombinovaná doprava typu: rieka – súš, rieka – more. Je najväčšou riečnou obchodnou cestou, ktorá spája Bulharsko so štátmi západnej [[Európa|Európy]]. V oblasti dunajského pobrežia sa rozvíjajú rôzne odvetvia priemyslu ako [[elektroenergetický priemysel]], [[chemický priemysel]] a [[drevospracujúci priemysel]]. Veľký hospodársky význam majú vodné hraničné priechody [[Vidin (mesto)|Vidin]] – [[Calafat]] a [[Ruse (mesto)|Ruse]] – [[Giurgiu]] (do [[Rumunsko|Rumunska]]) a Oriachovo – [[Beket]] (do [[Grécko|Grécka]]). Suchozemská hranica s [[Rumunsko]]m vedie cez oblasť [[Dobrudža|Dobrudže]]. Začína sa pri meste [[Silistra (mesto)|Silistra]], končí sa pri rumunskej dedine [[Vama Veke|Vama Veche]] a je dlhá {{km|139|m}}. Rovinatý reliéf tejto časti hranice umožňuje rozvoj cestných ([[Istanbul]] – [[Burgas (mesto)|Burgas]] – [[Varna (Bulharsko)|Varna]] – [[Constanta]]) a železničných ciest ([[Razdelna]] – [[Kardam (mesto)|Kardam]] –  [[Medžidia|Medgidia]] – [[Ungheni]]). Tadiaľto vedie plynovod z [[Ruská federácia|Ruska]] a elektrina z [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Celú východnú hranicu krajiny tvorí [[Čierne more]] v dĺžke {{km|378|m}}. Jej začiatok je južne od dediny [[Vama Veke|Vama Veche]] v [[Rumunsko|Rumunsku]] a koniec pri ústí rieky [[Rezovska (rieka)|Rezovska]]. [[Čierne more]] má pre krajinu veľký strategický význam, pretože cez prielivy [[Bospor]] a [[Dardanely]] ju spája so [[Stredozemné more|Stredozemným morom]] a s [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]]. Cez [[Čierne more]] sa do krajiny importuje 40 % surovín a 30 % sa vyváža. More tiež slúži na lacnejší dostup k nerastným surovinám, ako sú [[ropa]], [[uhlie]], [[koks]], [[železná ruda]], ale aj [[drevo]]. Väčšina z nich sa dováža z [[Ruská federácia|Ruska]] a [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Čiernomorské pobrežie je v súčasnosti dôležitou priemyselnou zónou. Rozvíja sa tu [[chemický priemysel|chemický]] a [[strojársky priemysel]]. Poskytuje rozvoj rybolovu v mestách [[Burgas (mesto)|Burgas]], [[Varna (Bulharsko)|Varna]] a [[Sozopol]], kde sa okrem iného ťaží aj [[soľ]]. [[Čierne more]] je rajom pre turistov. Okrem oddychovej turistiky ponúka táto oblasť aj ozdravovaciu turistiku. Rozvoju východnej hranice Bulharska však bráni ťažký ekologický stav [[Čierne more|Čierneho mora]], ktoré znečisťujú [[Dunaj]], [[Dnester]] a [[Dneper]] a obyvatelia jeho pobrežia. Doprava v tejto oblasti je málo rozvinutá, hoci sem vedie železnica zo [[Sofia|Sofie]]. Na juhu krajina v dĺžke {{km|259|m}} hraničí s [[Turecko]]m. Hranica vedie po rieke [[Rezovska (rieka)|Rezovska]] smerom na západ, kde sa rieka vlieva do rieky [[Marica]], ďalej vedie po úpätí pohoria [[Strandža]] a [[Derventská vyvýšenina|Derventskej vyvýšenine]] a nakoniec končí v [[Rodopy|Rodopách]]. Cez bulharsko-tureckú hranicu vedú cesty do západnej [[Európa|Európy]] a regiónu [[Blízky východ|Blízkeho východu]] ([[Constanta|Konstanca]] – [[Varna (Bulharsko)|Varna]] – [[Burgas (mesto)|Burgas]] – [[Malko Tărnovo]] – [[Lozengrad]] – [[Istanbul]]). Hraničný prechod v meste [[Makaza]] spája krajinu s [[Egejské more|Egejským morom]]. Smerom do [[Turecko|Turecka]] vedú tri hraničné priechody ([[Malko Tărnovo]], [[Kapitan Andrejevo|Kapitan Andreevo]] a od roku [[1993]] aj [[Lesovo]] – [[Hamzabejli|Hamzabeyli]]), ale okrem týchto priechodov existuje aj niekoľko starých ciest vedúcich cez túto hranicu ([[Jambol (mesto)|Jambol]] – [[Elchovo]] – Edirne). Vzťahy Bulharska s oboma južnými susedmi v súčasnosti získavajú nový rozmer, na čo vplýva politická situácia v [[Turecko|Turecku]] a [[Grécko|Grécku]]. Vypracovaných je mnoho projektov, ktoré by sa mali v budúcnosti realizovať na riekach [[Struma (rieka)|Struma]] a [[Marica]]. [[Severné Macedónsko]] a [[Srbsko]] (hranice v celkovej dĺžke {{km|506|m}}) sú krajiny hraničiace s Bulharskom na západe. Hranica vedie od vrchu [[Tumba]] až po rieku [[Timok]], ktorá spája túto oblasť s riekou [[Dunaj]]. Cez hranicu so [[Severné Macedónsko|Severným Macedónskom]] vedú tri hraničné priechody ([[Petrič]] – [[Strumica]], [[Blagoevgrad (mesto)|Blagoevgrad]] – [[Delčevo]] a [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] – [[Kriva Palanka]] – [[Skopje]]). V súčasnosti medzi týmito krajinami neexistuje železničný priechod, ale už sú na svete plány, ktoré by sa mohli uskutočniť na trase medzi mestami [[Gjoševo|Giueševo]] – [[Kumanovo]]. Cez hraničný priechod pri meste [[Kalotina]] vedie medzinárodná cesta, ktorá spája Bulharsko so západnou [[Európa|Európou]] a krajinami v oblasti [[Blízky východ|Blízkeho východu]]. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Bulharska}} [[Súbor:Bulgaria1915physical.jpg|thumb|Bulharsko v roku 1915]] Obdobia dejín Bulharska: * [[Dejiny Bulharska#Doba neolitu|Doba neolitu]] (6000 pr. Kr.) * [[Dejiny Bulharska#Stredovek|Stredovek]] (4. stor. – 6. stor.) * [[Staré Veľké Bulharsko]] ([[632]] – [[665]]) * [[Prvá bulharská ríša]] ([[681]] – [[1018]]) * [[Druhá bulharská ríša]] ([[1185]] – [[1396]]) * [[Dejiny Bulharska#Nadvláda Osmanskej ríše|Nadvláda Osmanskej ríše]] ([[1396]] – [[1878]]) * [[Tretia bulharská ríša]] ([[1878]] – [[1944]]) ** [[Dejiny Bulharska#Medzivojnové obdobie|Medzivojnové obdobie]] ([[1918]] – [[1939]]) ** [[Dejiny Bulharska#Druhá svetová vojna|Druhá svetová vojna]] ([[1939]] – [[1945]]) * [[Dejiny Bulharska#Komunistická diktatúra|Bulharsko v období komunistickej diktatúry]] ([[1944]] – [[1989]]) * [[Dejiny Bulharska#Kroky k demokracii|Bulharsko po páde komunizmu]] ([[1989]] – súčasnosť) 1. januára 2026 sa v Bulharsku stalo platidlom [[euro]], nahradilo [[bulharský lev]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bulgaria introduces the euro | url = https://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/2026/html/ecb.pr260101~c830245e42.en.html | vydavateľ = Európska centrálna banka | miesto = | dátum vydania = 2026-01-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref> == Obyvateľstvo == [[Súbor:Bay of Burgas.jpg|right|thumb|Burgaský záliv]] [[Súbor:Sunny Beach sea.jpg|right|thumb|Turistické stredisko [[Slnečné pobrežie]]]] Podľa Národného štatistického inštitútu malo Bulharsko v roku [[2007]] 7 679 290 obyvateľov. Ich počet však za posledné roky klesol v dôsledku nízkeho prirodzeného prírastku (približne –5 %) a vysokej migračnej vlny, keď po roku [[1989]] emigrovalo okolo 750 000 ľudí. Bulharsko má najnižší prírastok obyvateľstva na svete od začiatku 50. rokov [[20. storočie|20. storočia]] s výnimkou ostrova [[Svätý Krištof a Nevis]]. Hlavnou príčinou je obrovská emigrácia z krajiny. Od 80. rokov [[20. storočie|20. storočia]] je prírastok obyvateľstva negatívny, na čom sa okrem rozsiahlej emigrácie [[Turci (Anatólia)|Turkov]] a neskôr i [[Bulhari|Bulharov]] podieľala od 90. rokov [[20. storočie|20. storočia]] aj nízka [[pôrodnosť]]. V rokoch [[1985]] – [[1989]] sa komunistické vedenie Bulharska snažilo násilne asimilovať tureckú menšinu. Od roku [[1985]] bulharská vláda zrušila vyučovanie v tureckom jazyku a snažila sa o potlačenie tureckej kultúry a identity. Turecké mená boli poslovančené a približne 300 000 Turkov natrvalo emigrovalo do [[Turecko|Turecka]]. Po prechode Bulharska k demokracii boli tieto zákony začiatkom roku [[1990]] zrušené. === Národnostné zloženie obyvateľstva 2001<ref>http://www.nsi.bg/Census_e/Ethnos.htm</ref> === {| class="wikitable" !Umiestnenie !Národnosť !Počet !% |- !1 |[[Bulhari]] |6 442 950 |83,9 |- !2 |[[Turci (Anatólia)|Turci]] |721 855 |9,4 |- !3 |[[Rómovia]] |360 926 |4,7 |- !4 |iní |69 204 |0,9 |- |} === Národnostné zloženie obyvateľstva 2011<ref>http://censusresults.nsi.bg/Census/Reports/1/2/R7.aspx</ref> === {| class="wikitable" !Umiestnenie !Národnosť !Počet !% |- !1 |[[Bulhari]] |6 664 624 |84,8 |- !2 |[[Turci (Anatólia)|Turci]] |588 318 |9,4 |- !3 |[[Rómovia]] |325 343 |4,9 |- !4 |iní |49 304 |0,7 |- |} === Vierovyznanie<ref>porov. http://www.nsi.bg/Census_e/Religion.htm</ref> === {| class="wikitable" !Umiestnenie !Náboženstvo !% |- !1 |[[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|Pravoslávie]] |82,7 |- !2 |[[Islam]] |12,2 |- !3 |[[Katolicizmus]] |0,5 |- !4 |iné |4,7 |- |} == Súčasné politické pomery == Bulharsko je parlamentnou republikou. Hlavou štátu je [[prezident]] volený priamou voľbou na 5-ročné volebné obdobie. Neustále činným zákonodarným orgánom, pozostávajúcim z 240 poslancov volených na 4 roky, je [[Národné zhromaždenie]]. Výkonná moc je v rukách vlády. == Mestá == {| style="background: #FFFFFF; | style="vertical-align:top" | | width = "300" | * [[Bansko]] * [[Batak]] * [[Blagoevgrad (mesto)|Blagoevgrad]] * [[Bobov dol]] * [[Botevgrad]] * [[Biala Čerkva]] * [[Burgas (mesto)|Burgas]] * [[Dobrič (mesto)|Dobrič]] * [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]] * [[Carevo]] * [[Chaskovo (mesto)|Chaskovo]] * [[Jambol (mesto)|Jambol]] * [[Kărdžali (mesto)|Kărdžali]] * [[Kazanlăk]] * [[Kozloduj]] |valign="top"| | width = "300" | * [[Montana (Bulharsko)|Montana]] * [[Panagjurište]] * [[Pazardžik (mesto)|Pazardžik]] * [[Pernik (mesto)|Pernik]] * [[Petrič]] * [[Pleven (mesto)|Pleven]] * [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] * [[Razgrad (mesto)|Razgrad]] * [[Ruse (mesto)|Ruse]] * [[Sandanski]] * [[Silistra (mesto)|Silistra]] * [[Sliven (mesto)|Sliven]] * [[Smoľan (mesto)|Smoľan]] * [[Sofia]] * [[Sozopol]] |valign="top"| | width = "300" | * [[Stará Zagora (mesto)|Stará Zagora]] * [[Svilengrad]] * [[Svištov]] * [[Šumen (mesto)|Šumen]] * [[Tărgovište (mesto)|Tărgovište]] * [[Teteven]] * [[Trojan (mesto)|Trojan]] * [[Tutrakan]] * [[Varna (Bulharsko)|Varna]] * [[Veliki Preslav (mesto)|Veliki Preslav]] * [[Veliko Tărnovo (mesto)|Veliko Tărnovo]] * [[Vidin (mesto)|Vidin]] * [[Vraca (mesto)|Vraca]] * [[Zlatica (mesto)|Zlatica]] |} === Administratívne rozdelenie === Územie štátu sa od roku [[1998]] delí na 28 [[oblasť|oblastí]], 262 [[okres]]ov a 3881 [[obec|obcí]]. <div style="float:right">{{Administratívne členenie Bulharska (mapa)}}</div> {| class="wikitable" |- | [[Blagoevgrad (oblasť)|Blagoevgrad]] | [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | [[Razgrad (oblasť)|Razgrad]] | [[Sofia (oblasť)|Sofia]] |- | [[Burgas (oblasť)|Burgas]] | [[Loveč (oblasť)|Loveč]] | [[Ruse (oblasť)|Ruse]] | [[Stará Zagora (oblasť)|Stará Zagora]] |- | [[Dobrič (oblasť)|Dobrič]] | [[Montana (oblasť)|Montana]] | [[Šumen (oblasť)|Šumen]] | [[Targovište (oblasť)|Tărgovište]] |- | [[Gabrovo (oblasť)|Gabrovo]] | [[Pazardžik (oblasť)|Pazardžik]] | [[Silistra (oblasť)|Silistra]] | [[Varna (oblasť)|Varna]] |- | [[Chaskovo (oblasť)|Chaskovo]] | [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | [[Sliven (oblasť)|Sliven]] | [[Veliko Tarnovo (oblasť)|Veliko Tărnovo]] |- | [[Jambol (oblasť)|Jambol]] | [[Pleven (oblasť)|Pleven]] | [[Smoľan (oblasť)|Smoljan]] | [[Vidin (oblasť)|Vidin]] |- | [[Kărdžali (oblasť)|Kărdžali]] | [[Plovdiv (oblasť)|Plovdiv]] | [[Sofijská oblasť|Sofia]] | [[Vraca (oblasť)|Vraca]] |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Umenie Bulharska]] * [[Literatúra Bulharska]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Bulgaria}} == Externé odkazy == * [http://www.kirildouhalov.net/ História a umenie v Bulharsku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180322233833/http://kirildouhalov.net/ |date=2018-03-22 }} {{eng icon}} * [http://members.lycos.co.uk/rre/History-Seven.html História Bulharska v siedmich obrazoch] {{eng icon}} * [http://bulharsko.bhkm.sk Bulharsko sprievodca] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080123055357/http://bulharsko.bhkm.sk/ |date=2008-01-23 }} {{slk icon}} * [http://www.bulharsko.byznysweb.cz Sprievodca bulharským pobrežím] {{ces icon}} * [http://bulharsko.somturista.sk Turistický sprievodca Bulharskom] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140316213843/http://bulharsko.somturista.sk/ |date=2014-03-16 }} '''(po slovensky)''' == Zdroj == * Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia, Bratislava, 2007. {{Administratívne členenie Bulharska}} {{Štáty EÚ}} {{Eurozóna}} {{Západoeurópska únia}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Bulharsko| ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Štáty v Európe]] [[Kategória:Členovia Frankofónie]] jem2vtiuupkop74ai2swwipt7azhtqw 2026 0 4273 8219036 8218623 2026-05-24T15:49:06Z Safíček 270527 /* Udalosti */ EHMK 2026 8219036 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2026}} Rok '''2026''' ('''[[Rímska číslica|MMXXVI]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal vo štvrtok [[1. január]]a a skončí vo štvrtok [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == * [[1. január]] až [[31. december]] [[Trenčín]] je v roku 2026 [[Trenčín 2026|Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK)]] * [[1. január]] – Bulharsko prijalo [[euro]] a stalo sa 21. členským štátom [[Eurozóna|eurozóny]]. * 1. január – [[Cyprus]] prevzal od [[Dánsko|Dánska]] na pol roka [[Predsedníctvo Rady Európskej únie]]. * 1. január – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]]. * 1. január – pri požiari v bare v Crans-Montane vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zahynulo 40 ľudí a 119 bolo zranených. * [[3. január]] – [[Spojené štáty|USA]] zaútočili na ciele vo [[Venezuela|Venezuele]] a oznámili, že špeciálne jednotky Delta Force zajali prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] a jeho manželku [[Ciliu Floresovú]]. * [[6. február|6.]] – [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 2026|XXV. zimné olympijské hry]] v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]]. * [[28. február]] – [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael]] [[izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|spustili útoky]] na celé územie [[Irán]]u. * [[17. máj]] - [[Bulharsko]] vyhralo [[Eurovision Song Contest 2026]] s pesničkou „[[Bangaranga]]“ od speváčky [[Dara (speváčka)|Dara]]. * [[15. máj|15.]] – [[31. máj]] – 89. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]]. == Očakávané udalosti == * [[11. jún]] – [[19. júl]] – 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta vo futbale]] ktoré sa odohrajú v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]]. * [[15. november]] – sonda [[Voyager 1]] dosiahne vzdialenosť 1 [[svetelný deň]] od [[Zem]]e. == Úmrtia == [[Súbor:Catherine O'Hara at the 2024 Toronto International Film Festival (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Catherine O’Harová]] († 30. január)]] [[Súbor:Robert Duvall (actor, at home, New York City apartment, 1984) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Robert Duvall]] († 16. február)]] [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|náhľad|upright|[[Chuck Norris]] († 19. marec)]] [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|náhľad|upright|[[Imrich Bugár]] († 8. apríl)]] [[Súbor:Nathalie Baye Cannes 2019.jpg|náhľad|upright|[[Nathalie Baye]] († 17. apríl)]] * {{0}}[[6. január]] - [[Béla Tarr]], maďarský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1955]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Václav Cigler]], český sochár, sklársky umelec, šperkár a pedagóg (* [[1929]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[10. január]] – [[Erich von Däniken]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1935]]) * 10. január – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ (* [[1946]]) * 10. január – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]]) * 10. január – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]]) * [[13. január]] – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]]) * 13. január – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]]) * [[15. január]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná (* [[1942]]) * [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]]) * [[20. január]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka (* [[1933]]) * [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]]) * [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]]) * [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]]) * [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[30. január]] – [[Catherine O’Harová]], kanadsko-americká herečka, spisovateľka a komička (* [[1954]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]]) * {{0}}[[6. február]] - [[Jana Brejchová]], česká herečka (* [[1940]]) * {{0}}[[7. február]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ (* [[1944]]) * [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]]) * [[11. február]] – [[James Van Der Beek]], americký herec (* [[1977]]) * [[13. február]] - [[Juraj Gavula]], slovenský výtvarník, sochár a pedagóg (* [[1942]]) * [[16. február]] – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér (* [[1931]]) * 16. február – [[Hélène Ahrweilerová]], grécko-francúzska byzantologička a spisovateľka (* [[1926]]) * [[17. február]] – [[Jesse Jackson]], americký baptistický pastor, aktivista a politik (* [[1941]]) * [[19. február]] – [[Eric Dane]], americký herec (* [[1972]]) * 19. február – [[Polycarp Pengo]], tanzánský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi, emeritný arcibiskup Dar es Salaam (* [[1944]]) * [[21. február]] – [[Petr Horák]], český filozof (* [[1935]]) * [[24. február]] – [[Jan Šebestík]], česko-slovenský filozof vedy (* [[1931]]) * [[27. február]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár (* [[1939]]) * [[28. február]] – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu (* [[1939]]) * 28. február – [[Mahmúd Ahmadínežád]], iránsky politik a bývalý prezident Iránu (* [[1956]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Dagfinn Føllesdal]], nórsky filozof (* [[1932]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Charles Antony Richard Hoare]], britský informatik (* [[1934]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Anthony James Leggett]], britsko-americký fyzik, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|nositeľ Nobelovej ceny]] (* [[1938]]) * {{0}}[[9. marec]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ (* [[1946]]) * [[11. marec]] – [[Michel Hulin]], francúzsky filozof (* [[1936]]) * [[13. marec]] – [[Phil Campbell]], waleský hudobník, gitarista skupiny [[Motörhead]] (* [[1961]]) * [[14. marec]] – [[Jürgen Habermas]], nemecký filozof (* [[1929]]) * 14. marec – [[Christopher A. Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1942]]) * [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]]) * [[16. marec]] – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ (* [[1971]]) * [[18. marec]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik (* [[1931]]) * [[19. marec]] – [[Chuck Norris]], americký herec, majster bojových umení, kaskadér a mediálna osbnosť (* [[1940]]) * [[22. marec]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik (* [[1937]]) * 22. marec – [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]], vietnamský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi (* [[1934]]) * [[23. marec]] – [[Chip Taylor]], americký hudobný skladateľ a spevák (* [[1940]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Mario Adorf]], nemecký herec (* [[1930]]) * {{0}}8. apríl – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Afrika Bambaataa]], americký DJ a komunitný vodca (* [[1957]]) * [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]]) * [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]]) * [[14. apríl]] – [[Michael Oser Rabin]], izraelský informatik (* [[1931]]) * [[15. apríl]] – [[Ivan Rebernik]], slovinský knihovník a diplomat (* [[1939]]) * [[16. apríl]] – [[Jan Potměšil]], český herec (* [[1966]]) * [[17. apríl]] – [[Nathalie Baye]], francúzska herečka (* [[1948]]) * [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]]) * [[21. apríl]] – [[Milan Šuna]], slovenský horolezec, tatranský horský vodca (* [[1966]]) * [[22. apríl]] – [[Peter J. Carroll]], anglický okultista (* [[1953]]) * [[26. apríl]] – [[Nedra Talleyová]], americká speváčka (* [[1946]]) * [[27. apríl]] – [[Edita Egerová]], americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu (* [[1927]]) * [[28. apríl]] – [[Ján Kerekréti]], slovenský politik (* [[1943]]) * [[29. apríl]] – [[Oskar Petr]], český hudobný skladateľ, textár a spevák (* [[1952]]) * [[30. apríl]] – [[Georg Baselitz]], nemecký maliar a sochár (* [[1938]]) * 30. apríl – [[Zdeněk Chára]], český zápasník a tréner pôsobiaci na Slovensku (* [[1951]]) * 30. apríl – [[Chantal Nobel]], francúzska herečka (* [[1948]]) * {{0}}[[1. máj]] – [[Ján Pataky]], slovenský politik (* [[1955]]) * {{0}}1. máj – [[Marián Járek]], slovenský vysokoškolský pedagóg, folklórista (* [[1946]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Jana Dubovcová]], slovenská právnička, sudkyňa a politička (* [[1952]]) * [[12. máj]] – [[Emil Paul Tscherrig]], švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat (* [[1947]]) * [[14. máj]] – [[Karol Chmel]], slovenský redaktor, básnik a prekladateľ (* [[1953]]) * [[15. máj]] – [[Edmund Phelps]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1933]]) * [[16. máj]] – [[Karel Schelle]], český právnik, právny historik a advokát (* [[1952]]) * [[17. máj]] – [[Anton Švajlen]], slovenský futbalový brankár (* [[1937]]) * [[18. máj]] – [[Ole Nydahl]], dánsky budhista a učiteľ (* [[1941]]) * [[19. máj]] – [[Pavel Zajáček]], slovenský dirigent, hudobný skladateľ, hráč na trombón, klavirista, gitarista, bubeník a harmonikár (* [[1951]]) * [[21. máj]] – [[John McCreary Fabian]], americký astronaut (* [[1939]]) * [[22. máj]] – [[Dick Parry]], britský saxofonista (* [[1942]]) [[Kategória:2026|2026]] [[Kategória:Roky v budúcnosti| 2026]] 1dteyi15jj1owah7blzzm1n9a4ca0wl 8219038 8219036 2026-05-24T15:50:54Z Safíček 270527 /* Udalosti */ Noc múzeí a galérií 8219038 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2026}} Rok '''2026''' ('''[[Rímska číslica|MMXXVI]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal vo štvrtok [[1. január]]a a skončí vo štvrtok [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == * [[1. január]] až [[31. december]] - [[Trenčín]] je v roku 2026 [[Trenčín 2026|Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK)]] * [[1. január]] – Bulharsko prijalo [[euro]] a stalo sa 21. členským štátom [[Eurozóna|eurozóny]]. * 1. január – [[Cyprus]] prevzal od [[Dánsko|Dánska]] na pol roka [[Predsedníctvo Rady Európskej únie]]. * 1. január – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]]. * 1. január – pri požiari v bare v Crans-Montane vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zahynulo 40 ľudí a 119 bolo zranených. * [[3. január]] – [[Spojené štáty|USA]] zaútočili na ciele vo [[Venezuela|Venezuele]] a oznámili, že špeciálne jednotky Delta Force zajali prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] a jeho manželku [[Ciliu Floresovú]]. * [[6. február|6.]] – [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 2026|XXV. zimné olympijské hry]] v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]]. * [[28. február]] – [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael]] [[izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|spustili útoky]] na celé územie [[Irán]]u. * [[17. máj]] - [[Bulharsko]] vyhralo [[Eurovision Song Contest 2026]] s pesničkou „[[Bangaranga]]“ od speváčky [[Dara (speváčka)|Dara]]. * [[15. máj|15.]] – [[31. máj]] – 89. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]]. * [[24. máj]] - [[Noc múzeí a galérií]] == Očakávané udalosti == * [[11. jún]] – [[19. júl]] – 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta vo futbale]] ktoré sa odohrajú v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]]. * [[15. november]] – sonda [[Voyager 1]] dosiahne vzdialenosť 1 [[svetelný deň]] od [[Zem]]e. == Úmrtia == [[Súbor:Catherine O'Hara at the 2024 Toronto International Film Festival (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Catherine O’Harová]] († 30. január)]] [[Súbor:Robert Duvall (actor, at home, New York City apartment, 1984) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Robert Duvall]] († 16. február)]] [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|náhľad|upright|[[Chuck Norris]] († 19. marec)]] [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|náhľad|upright|[[Imrich Bugár]] († 8. apríl)]] [[Súbor:Nathalie Baye Cannes 2019.jpg|náhľad|upright|[[Nathalie Baye]] († 17. apríl)]] * {{0}}[[6. január]] - [[Béla Tarr]], maďarský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1955]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Václav Cigler]], český sochár, sklársky umelec, šperkár a pedagóg (* [[1929]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[10. január]] – [[Erich von Däniken]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1935]]) * 10. január – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ (* [[1946]]) * 10. január – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]]) * 10. január – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]]) * [[13. január]] – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]]) * 13. január – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]]) * [[15. január]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná (* [[1942]]) * [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]]) * [[20. január]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka (* [[1933]]) * [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]]) * [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]]) * [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]]) * [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[30. január]] – [[Catherine O’Harová]], kanadsko-americká herečka, spisovateľka a komička (* [[1954]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]]) * {{0}}[[6. február]] - [[Jana Brejchová]], česká herečka (* [[1940]]) * {{0}}[[7. február]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ (* [[1944]]) * [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]]) * [[11. február]] – [[James Van Der Beek]], americký herec (* [[1977]]) * [[13. február]] - [[Juraj Gavula]], slovenský výtvarník, sochár a pedagóg (* [[1942]]) * [[16. február]] – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér (* [[1931]]) * 16. február – [[Hélène Ahrweilerová]], grécko-francúzska byzantologička a spisovateľka (* [[1926]]) * [[17. február]] – [[Jesse Jackson]], americký baptistický pastor, aktivista a politik (* [[1941]]) * [[19. február]] – [[Eric Dane]], americký herec (* [[1972]]) * 19. február – [[Polycarp Pengo]], tanzánský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi, emeritný arcibiskup Dar es Salaam (* [[1944]]) * [[21. február]] – [[Petr Horák]], český filozof (* [[1935]]) * [[24. február]] – [[Jan Šebestík]], česko-slovenský filozof vedy (* [[1931]]) * [[27. február]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár (* [[1939]]) * [[28. február]] – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu (* [[1939]]) * 28. február – [[Mahmúd Ahmadínežád]], iránsky politik a bývalý prezident Iránu (* [[1956]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Dagfinn Føllesdal]], nórsky filozof (* [[1932]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Charles Antony Richard Hoare]], britský informatik (* [[1934]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Anthony James Leggett]], britsko-americký fyzik, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|nositeľ Nobelovej ceny]] (* [[1938]]) * {{0}}[[9. marec]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ (* [[1946]]) * [[11. marec]] – [[Michel Hulin]], francúzsky filozof (* [[1936]]) * [[13. marec]] – [[Phil Campbell]], waleský hudobník, gitarista skupiny [[Motörhead]] (* [[1961]]) * [[14. marec]] – [[Jürgen Habermas]], nemecký filozof (* [[1929]]) * 14. marec – [[Christopher A. Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1942]]) * [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]]) * [[16. marec]] – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ (* [[1971]]) * [[18. marec]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik (* [[1931]]) * [[19. marec]] – [[Chuck Norris]], americký herec, majster bojových umení, kaskadér a mediálna osbnosť (* [[1940]]) * [[22. marec]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik (* [[1937]]) * 22. marec – [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]], vietnamský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi (* [[1934]]) * [[23. marec]] – [[Chip Taylor]], americký hudobný skladateľ a spevák (* [[1940]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Mario Adorf]], nemecký herec (* [[1930]]) * {{0}}8. apríl – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Afrika Bambaataa]], americký DJ a komunitný vodca (* [[1957]]) * [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]]) * [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]]) * [[14. apríl]] – [[Michael Oser Rabin]], izraelský informatik (* [[1931]]) * [[15. apríl]] – [[Ivan Rebernik]], slovinský knihovník a diplomat (* [[1939]]) * [[16. apríl]] – [[Jan Potměšil]], český herec (* [[1966]]) * [[17. apríl]] – [[Nathalie Baye]], francúzska herečka (* [[1948]]) * [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]]) * [[21. apríl]] – [[Milan Šuna]], slovenský horolezec, tatranský horský vodca (* [[1966]]) * [[22. apríl]] – [[Peter J. Carroll]], anglický okultista (* [[1953]]) * [[26. apríl]] – [[Nedra Talleyová]], americká speváčka (* [[1946]]) * [[27. apríl]] – [[Edita Egerová]], americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu (* [[1927]]) * [[28. apríl]] – [[Ján Kerekréti]], slovenský politik (* [[1943]]) * [[29. apríl]] – [[Oskar Petr]], český hudobný skladateľ, textár a spevák (* [[1952]]) * [[30. apríl]] – [[Georg Baselitz]], nemecký maliar a sochár (* [[1938]]) * 30. apríl – [[Zdeněk Chára]], český zápasník a tréner pôsobiaci na Slovensku (* [[1951]]) * 30. apríl – [[Chantal Nobel]], francúzska herečka (* [[1948]]) * {{0}}[[1. máj]] – [[Ján Pataky]], slovenský politik (* [[1955]]) * {{0}}1. máj – [[Marián Járek]], slovenský vysokoškolský pedagóg, folklórista (* [[1946]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Jana Dubovcová]], slovenská právnička, sudkyňa a politička (* [[1952]]) * [[12. máj]] – [[Emil Paul Tscherrig]], švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat (* [[1947]]) * [[14. máj]] – [[Karol Chmel]], slovenský redaktor, básnik a prekladateľ (* [[1953]]) * [[15. máj]] – [[Edmund Phelps]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1933]]) * [[16. máj]] – [[Karel Schelle]], český právnik, právny historik a advokát (* [[1952]]) * [[17. máj]] – [[Anton Švajlen]], slovenský futbalový brankár (* [[1937]]) * [[18. máj]] – [[Ole Nydahl]], dánsky budhista a učiteľ (* [[1941]]) * [[19. máj]] – [[Pavel Zajáček]], slovenský dirigent, hudobný skladateľ, hráč na trombón, klavirista, gitarista, bubeník a harmonikár (* [[1951]]) * [[21. máj]] – [[John McCreary Fabian]], americký astronaut (* [[1939]]) * [[22. máj]] – [[Dick Parry]], britský saxofonista (* [[1942]]) [[Kategória:2026|2026]] [[Kategória:Roky v budúcnosti| 2026]] cr5feoy4ojz7qt5v4up6at20bewrxaj 8219040 8219038 2026-05-24T15:52:05Z Safíček 270527 /* Udalosti */ doplnenie 8219040 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2026}} Rok '''2026''' ('''[[Rímska číslica|MMXXVI]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal vo štvrtok [[1. január]]a a skončí vo štvrtok [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == * [[1. január]] až [[31. december]] - [[Trenčín]] je v roku 2026 [[Trenčín 2026|Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK)]] * [[1. január]] – Bulharsko prijalo [[euro]] a stalo sa 21. členským štátom [[Eurozóna|eurozóny]]. * 1. január – [[Cyprus]] prevzal od [[Dánsko|Dánska]] na pol roka [[Predsedníctvo Rady Európskej únie]]. * 1. január – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]]. * 1. január – pri požiari v bare v Crans-Montane vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zahynulo 40 ľudí a 119 bolo zranených. * [[3. január]] – [[Spojené štáty|USA]] zaútočili na ciele vo [[Venezuela|Venezuele]] a oznámili, že špeciálne jednotky Delta Force zajali prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] a jeho manželku [[Ciliu Floresovú]]. * [[6. február|6.]] – [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 2026|XXV. zimné olympijské hry]] v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]]. * [[28. február]] – [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael]] [[izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|spustili útoky]] na celé územie [[Irán]]u. * [[17. máj]] - [[Bulharsko]] vyhralo [[Eurovision Song Contest 2026]] s pesničkou „[[Bangaranga]]“ od speváčky [[Dara (speváčka)|Dara]]. * [[15. máj|15.]] – [[31. máj]] – 89. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]]. * [[24. máj]] - Sa konalo podujatie [[Noc múzeí a galérií]] == Očakávané udalosti == * [[11. jún]] – [[19. júl]] – 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta vo futbale]] ktoré sa odohrajú v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]]. * [[15. november]] – sonda [[Voyager 1]] dosiahne vzdialenosť 1 [[svetelný deň]] od [[Zem]]e. == Úmrtia == [[Súbor:Catherine O'Hara at the 2024 Toronto International Film Festival (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Catherine O’Harová]] († 30. január)]] [[Súbor:Robert Duvall (actor, at home, New York City apartment, 1984) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Robert Duvall]] († 16. február)]] [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|náhľad|upright|[[Chuck Norris]] († 19. marec)]] [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|náhľad|upright|[[Imrich Bugár]] († 8. apríl)]] [[Súbor:Nathalie Baye Cannes 2019.jpg|náhľad|upright|[[Nathalie Baye]] († 17. apríl)]] * {{0}}[[6. január]] - [[Béla Tarr]], maďarský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1955]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Václav Cigler]], český sochár, sklársky umelec, šperkár a pedagóg (* [[1929]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[10. január]] – [[Erich von Däniken]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1935]]) * 10. január – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ (* [[1946]]) * 10. január – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]]) * 10. január – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]]) * [[13. január]] – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]]) * 13. január – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]]) * [[15. január]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná (* [[1942]]) * [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]]) * [[20. január]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka (* [[1933]]) * [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]]) * [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]]) * [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]]) * [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[30. január]] – [[Catherine O’Harová]], kanadsko-americká herečka, spisovateľka a komička (* [[1954]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]]) * {{0}}[[6. február]] - [[Jana Brejchová]], česká herečka (* [[1940]]) * {{0}}[[7. február]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ (* [[1944]]) * [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]]) * [[11. február]] – [[James Van Der Beek]], americký herec (* [[1977]]) * [[13. február]] - [[Juraj Gavula]], slovenský výtvarník, sochár a pedagóg (* [[1942]]) * [[16. február]] – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér (* [[1931]]) * 16. február – [[Hélène Ahrweilerová]], grécko-francúzska byzantologička a spisovateľka (* [[1926]]) * [[17. február]] – [[Jesse Jackson]], americký baptistický pastor, aktivista a politik (* [[1941]]) * [[19. február]] – [[Eric Dane]], americký herec (* [[1972]]) * 19. február – [[Polycarp Pengo]], tanzánský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi, emeritný arcibiskup Dar es Salaam (* [[1944]]) * [[21. február]] – [[Petr Horák]], český filozof (* [[1935]]) * [[24. február]] – [[Jan Šebestík]], česko-slovenský filozof vedy (* [[1931]]) * [[27. február]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár (* [[1939]]) * [[28. február]] – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu (* [[1939]]) * 28. február – [[Mahmúd Ahmadínežád]], iránsky politik a bývalý prezident Iránu (* [[1956]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Dagfinn Føllesdal]], nórsky filozof (* [[1932]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Charles Antony Richard Hoare]], britský informatik (* [[1934]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Anthony James Leggett]], britsko-americký fyzik, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|nositeľ Nobelovej ceny]] (* [[1938]]) * {{0}}[[9. marec]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ (* [[1946]]) * [[11. marec]] – [[Michel Hulin]], francúzsky filozof (* [[1936]]) * [[13. marec]] – [[Phil Campbell]], waleský hudobník, gitarista skupiny [[Motörhead]] (* [[1961]]) * [[14. marec]] – [[Jürgen Habermas]], nemecký filozof (* [[1929]]) * 14. marec – [[Christopher A. Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1942]]) * [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]]) * [[16. marec]] – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ (* [[1971]]) * [[18. marec]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik (* [[1931]]) * [[19. marec]] – [[Chuck Norris]], americký herec, majster bojových umení, kaskadér a mediálna osbnosť (* [[1940]]) * [[22. marec]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik (* [[1937]]) * 22. marec – [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]], vietnamský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi (* [[1934]]) * [[23. marec]] – [[Chip Taylor]], americký hudobný skladateľ a spevák (* [[1940]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Mario Adorf]], nemecký herec (* [[1930]]) * {{0}}8. apríl – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Afrika Bambaataa]], americký DJ a komunitný vodca (* [[1957]]) * [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]]) * [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]]) * [[14. apríl]] – [[Michael Oser Rabin]], izraelský informatik (* [[1931]]) * [[15. apríl]] – [[Ivan Rebernik]], slovinský knihovník a diplomat (* [[1939]]) * [[16. apríl]] – [[Jan Potměšil]], český herec (* [[1966]]) * [[17. apríl]] – [[Nathalie Baye]], francúzska herečka (* [[1948]]) * [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]]) * [[21. apríl]] – [[Milan Šuna]], slovenský horolezec, tatranský horský vodca (* [[1966]]) * [[22. apríl]] – [[Peter J. Carroll]], anglický okultista (* [[1953]]) * [[26. apríl]] – [[Nedra Talleyová]], americká speváčka (* [[1946]]) * [[27. apríl]] – [[Edita Egerová]], americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu (* [[1927]]) * [[28. apríl]] – [[Ján Kerekréti]], slovenský politik (* [[1943]]) * [[29. apríl]] – [[Oskar Petr]], český hudobný skladateľ, textár a spevák (* [[1952]]) * [[30. apríl]] – [[Georg Baselitz]], nemecký maliar a sochár (* [[1938]]) * 30. apríl – [[Zdeněk Chára]], český zápasník a tréner pôsobiaci na Slovensku (* [[1951]]) * 30. apríl – [[Chantal Nobel]], francúzska herečka (* [[1948]]) * {{0}}[[1. máj]] – [[Ján Pataky]], slovenský politik (* [[1955]]) * {{0}}1. máj – [[Marián Járek]], slovenský vysokoškolský pedagóg, folklórista (* [[1946]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Jana Dubovcová]], slovenská právnička, sudkyňa a politička (* [[1952]]) * [[12. máj]] – [[Emil Paul Tscherrig]], švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat (* [[1947]]) * [[14. máj]] – [[Karol Chmel]], slovenský redaktor, básnik a prekladateľ (* [[1953]]) * [[15. máj]] – [[Edmund Phelps]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1933]]) * [[16. máj]] – [[Karel Schelle]], český právnik, právny historik a advokát (* [[1952]]) * [[17. máj]] – [[Anton Švajlen]], slovenský futbalový brankár (* [[1937]]) * [[18. máj]] – [[Ole Nydahl]], dánsky budhista a učiteľ (* [[1941]]) * [[19. máj]] – [[Pavel Zajáček]], slovenský dirigent, hudobný skladateľ, hráč na trombón, klavirista, gitarista, bubeník a harmonikár (* [[1951]]) * [[21. máj]] – [[John McCreary Fabian]], americký astronaut (* [[1939]]) * [[22. máj]] – [[Dick Parry]], britský saxofonista (* [[1942]]) [[Kategória:2026|2026]] [[Kategória:Roky v budúcnosti| 2026]] 665x9tt4xef1tb6x29i0g3ju83f1uww 8219061 8219040 2026-05-24T17:02:22Z ~2026-30933-32 295797 /* Úmrtia */ 8219061 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2026}} Rok '''2026''' ('''[[Rímska číslica|MMXXVI]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal vo štvrtok [[1. január]]a a skončí vo štvrtok [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == * [[1. január]] až [[31. december]] - [[Trenčín]] je v roku 2026 [[Trenčín 2026|Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK)]] * [[1. január]] – Bulharsko prijalo [[euro]] a stalo sa 21. členským štátom [[Eurozóna|eurozóny]]. * 1. január – [[Cyprus]] prevzal od [[Dánsko|Dánska]] na pol roka [[Predsedníctvo Rady Európskej únie]]. * 1. január – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]]. * 1. január – pri požiari v bare v Crans-Montane vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zahynulo 40 ľudí a 119 bolo zranených. * [[3. január]] – [[Spojené štáty|USA]] zaútočili na ciele vo [[Venezuela|Venezuele]] a oznámili, že špeciálne jednotky Delta Force zajali prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] a jeho manželku [[Ciliu Floresovú]]. * [[6. február|6.]] – [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 2026|XXV. zimné olympijské hry]] v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]]. * [[28. február]] – [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael]] [[izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|spustili útoky]] na celé územie [[Irán]]u. * [[17. máj]] - [[Bulharsko]] vyhralo [[Eurovision Song Contest 2026]] s pesničkou „[[Bangaranga]]“ od speváčky [[Dara (speváčka)|Dara]]. * [[15. máj|15.]] – [[31. máj]] – 89. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]]. * [[24. máj]] - Sa konalo podujatie [[Noc múzeí a galérií]] == Očakávané udalosti == * [[11. jún]] – [[19. júl]] – 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta vo futbale]] ktoré sa odohrajú v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]]. * [[15. november]] – sonda [[Voyager 1]] dosiahne vzdialenosť 1 [[svetelný deň]] od [[Zem]]e. == Úmrtia == [[Súbor:Catherine O'Hara at the 2024 Toronto International Film Festival (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Catherine O’Harová]] († 30. január)]] [[Súbor:Robert Duvall (actor, at home, New York City apartment, 1984) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Robert Duvall]] († 16. február)]] [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|náhľad|upright|[[Chuck Norris]] († 19. marec)]] [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|náhľad|upright|[[Imrich Bugár]] († 8. apríl)]] [[Súbor:Nathalie Baye Cannes 2019.jpg|náhľad|upright|[[Nathalie Baye]] († 17. apríl)]] * {{0}}[[6. január]] - [[Béla Tarr]], maďarský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1955]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Václav Cigler]], český sochár, sklársky umelec, šperkár a pedagóg (* [[1929]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[10. január]] – [[Erich von Däniken]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1935]]) * 10. január – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ (* [[1946]]) * 10. január – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]]) * 10. január – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]]) * [[13. január]] – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]]) * 13. január – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]]) * [[15. január]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná (* [[1942]]) * [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]]) * [[20. január]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka (* [[1933]]) * [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]]) * [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]]) * [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]]) * [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[30. január]] – [[Catherine O’Harová]], kanadsko-americká herečka, spisovateľka a komička (* [[1954]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]]) * {{0}}[[6. február]] - [[Jana Brejchová]], česká herečka (* [[1940]]) * {{0}}[[7. február]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ (* [[1944]]) * [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]]) * [[11. február]] – [[James Van Der Beek]], americký herec (* [[1977]]) * [[13. február]] - [[Juraj Gavula]], slovenský výtvarník, sochár a pedagóg (* [[1942]]) * [[16. február]] – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér (* [[1931]]) * 16. február – [[Hélène Ahrweilerová]], grécko-francúzska byzantologička a spisovateľka (* [[1926]]) * [[17. február]] – [[Jesse Jackson]], americký baptistický pastor, aktivista a politik (* [[1941]]) * [[19. február]] – [[Eric Dane]], americký herec (* [[1972]]) * 19. február – [[Polycarp Pengo]], tanzánský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi, emeritný arcibiskup Dar es Salaam (* [[1944]]) * [[21. február]] – [[Petr Horák]], český filozof (* [[1935]]) * [[24. február]] – [[Jan Šebestík]], česko-slovenský filozof vedy (* [[1931]]) * [[27. február]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár (* [[1939]]) * [[28. február]] – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu (* [[1939]]) * 28. február – [[Mahmúd Ahmadínežád]], iránsky politik a bývalý prezident Iránu (* [[1956]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Dagfinn Føllesdal]], nórsky filozof (* [[1932]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Charles Antony Richard Hoare]], britský informatik (* [[1934]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Anthony James Leggett]], britsko-americký fyzik, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|nositeľ Nobelovej ceny]] (* [[1938]]) * {{0}}[[9. marec]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ (* [[1946]]) * [[11. marec]] – [[Michel Hulin]], francúzsky filozof (* [[1936]]) * [[13. marec]] – [[Phil Campbell]], waleský hudobník, gitarista skupiny [[Motörhead]] (* [[1961]]) * [[14. marec]] – [[Jürgen Habermas]], nemecký filozof (* [[1929]]) * 14. marec – [[Christopher A. Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1942]]) * [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]]) * [[16. marec]] – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ (* [[1971]]) * [[18. marec]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik (* [[1931]]) * [[19. marec]] – [[Chuck Norris]], americký herec, majster bojových umení, kaskadér a mediálna osbnosť (* [[1940]]) * [[22. marec]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik (* [[1937]]) * 22. marec – [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]], vietnamský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi (* [[1934]]) * [[23. marec]] – [[Chip Taylor]], americký hudobný skladateľ a spevák (* [[1940]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Mario Adorf]], nemecký herec (* [[1930]]) * {{0}}8. apríl – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Afrika Bambaataa]], americký DJ a komunitný vodca (* [[1957]]) * [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]]) * [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]]) * [[14. apríl]] – [[Michael Oser Rabin]], izraelský informatik (* [[1931]]) * [[15. apríl]] – [[Ivan Rebernik]], slovinský knihovník a diplomat (* [[1939]]) * [[16. apríl]] – [[Jan Potměšil]], český herec (* [[1966]]) * [[17. apríl]] – [[Nathalie Baye]], francúzska herečka (* [[1948]]) * [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]]) * [[21. apríl]] – [[Milan Šuna]], slovenský horolezec, tatranský horský vodca (* [[1966]]) * [[22. apríl]] – [[Peter J. Carroll]], anglický okultista (* [[1953]]) * [[26. apríl]] – [[Nedra Talleyová]], americká speváčka (* [[1946]]) * [[27. apríl]] – [[Edita Egerová]], americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu (* [[1927]]) * [[28. apríl]] – [[Ján Kerekréti]], slovenský politik (* [[1943]]) * [[29. apríl]] – [[Oskar Petr]], český hudobný skladateľ, textár a spevák (* [[1952]]) * [[30. apríl]] – [[Georg Baselitz]], nemecký maliar a sochár (* [[1938]]) * 30. apríl – [[Zdeněk Chára]], český zápasník a tréner pôsobiaci na Slovensku (* [[1951]]) * 30. apríl – [[Chantal Nobel]], francúzska herečka (* [[1948]]) * {{0}}[[1. máj]] – [[Ján Pataky]], slovenský politik (* [[1955]]) * {{0}}1. máj – [[Marián Járek]], slovenský vysokoškolský pedagóg, folklórista (* [[1946]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Jana Dubovcová]], slovenská právnička, sudkyňa a politička (* [[1952]]) * [[12. máj]] – [[Emil Paul Tscherrig]], švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat (* [[1947]]) * [[14. máj]] – [[Karol Chmel]], slovenský redaktor, básnik a prekladateľ (* [[1953]]) * [[15. máj]] – [[Edmund Phelps]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1933]]) * [[16. máj]] – [[Karel Schelle]], český právnik, právny historik a advokát (* [[1952]]) * [[17. máj]] – [[Anton Švajlen]], slovenský futbalový brankár (* [[1937]]) * [[18. máj]] – [[Ole Nydahl]], dánsky budhista a učiteľ (* [[1941]]) * [[19. máj]] – [[Pavel Zajáček]], slovenský dirigent, hudobný skladateľ, hráč na trombón, klavirista, gitarista, bubeník a harmonikár (* [[1951]]) * [[21. máj]] – [[John McCreary Fabian]], americký astronaut (* [[1939]]) * [[22. máj]] – [[Dick Parry]], britský saxofonista (* [[1942]]) * [[24. máj]] – [[Ján Plachetka]], slovenský šachový veľmajster (* [[1945]]) [[Kategória:2026|2026]] [[Kategória:Roky v budúcnosti| 2026]] 8hbkopxw8e2jxaa1q9y5nt8u9wyhejn Byzantská ríša 0 4428 8219338 8085316 2026-05-25T09:22:51Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Byzantine_agriculture.jpg bol nahradený odkazom Workers_in_the_vineyard,_Minuscule_269_(11th_century).jpg. 8219338 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Byzantská ríša | originálny názov = Basileia ton Rhomaion<br />Imperium Romanorum | rok vzniku = [[395]] | rok zániku = [[1453]] | viac pred = | pred 1 = staroveký Rím | pred 1 vlajka = Simple Labarum.svg | pred 2 = | pred 2 vlajka = | pred info = | viac po = | po 1 = Osmanská ríša | po 1 vlajka = Ottoman flag by Hieronymus Bosch.svg | po 2 = | po 2 vlajka = | šírka 1. sloupce = | vlajka = Byzantine imperial flag, 14th century according to portolan charts.png | článok o vlajke = | vlajka veľkosť = 120px | znak = Byzantine Palaiologos Eagle.svg | článok o znaku = | znak veľkosť = 90px | rámček znak = | hymna = | článok o hymne = | motto = | článok o motte = | mapa = Byzantine Empire animated.gif | mapa veľkosť = 300 px | mapa poznámka = Územný vývoj ríše | hlavné mesto = [[Carihrad]] (Konštantínopol) | rozloha = | rozloha poznámka = | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = [[latinčina]], [[gréčtina]] | národnostné zloženie = [[Gréci]], [[Arméni]], [[Slovania]], [[Kopti]], [[Aramejci]] | náboženstvo = [[Východ (kresťanstvo)|východná cirkev]] | štátne zriadenie = [[Autokracia]] | materská zem = | mena = [[solidus]], [[hyperpyron]] | vznik = Rozdelenie [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] na [[Západorímska ríša|Západorímsku]] a Východorímsku ríšu | zánik = [[29. máj]]a [[1453]] padol [[Carihrad]] do rúk [[Osmanská ríša|Osmanov]] }} [[Súbor:Byzantinischer Mosaizist um 1000 002.jpg|thumb|[[Konštantín Veľký]] s modelom [[Konštantínopol]]a (detail mozaiky v [[Hagia Sofia]])]] '''Byzantská ríša''' (iné názvy: '''Byzancia''', '''Byzant''', '''Byzantsko''', pre rané obdobie: '''Východorímska ríša''' alebo '''Východorímske cisárstvo'''; obyvateľ ríše sa volá '''Byzantínec'''), je umelý názov pre východnú, [[grécko]]-[[orient]]álnu časť [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] a pre nadväzujúci [[stredovek]]ý štát. Táto ríša existovala medzi [[3. storočie|3. stor.]]/[[4. storočie|4. stor.]] po Kr. (tradične sa uvádza rok [[395]]) a rokom [[1453]]. Sama seba chápala ako neprerušeného pokračovateľa Rímskej ríše a aj sa tak oficiálne nazývala. Oficiálny [[grécke jazyky|grécky]] názov štátu bol Ρωμαική Αυτοκρατορία (Romaiké Autokratoria, teda Rímska ríša), alebo Αυτοκρατορία των Ρωμαϊων (Autokratoria ton Romaion, Ríša Rimanov). Hlavným mestom bol [[Konštantínopol (do roku 1453)|Konštantínopol]] (po slovensky tiež [[Carihrad]], dnes [[Istanbul]]), ležiaci na hranici medzi [[Európa|Európou]] a [[Ázia|Áziou]]. Ríša sa pôvodne rozkladala vo východnom [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]] (najmä v dnešnom [[Grécko|Grécku]] a [[Turecko|Turecku]]), epicentrom ríše bola [[Malá Ázia]] neskôr sa jej územie postupne redukovalo smerom k Carihradu (Konštantínopol). == Názov == Byzantská ríša počas svojej existencie nikdy nebola označovaná ako „Byzantská“. Volala sa až do svojho konca ''Βασιλεία (τῶν) Ῥωμαίων'' (''Basileia tón Rómaión'' – Ríša Rimanov) alebo ''Ῥωμαϊκὴ αυτοκρατορία'' (''Rómaiké autokratoria'' – Rímske cisárstvo) alebo skrátene ''Ῥωμανία'' (''Rómania'' – pribl. „Rímsko“). Aj samotní Byzantínci sami seba označovali ako Rimania (Ῥωμαίοι – Rómaioi). Takto sa nazývalo grécke obyvateľstvo až do 19. stor. a čiastočne aj dnes. Slovo Gréci (Έλληνες – Hellénes) sa používalo len pre predkresťanské, pohanské grécke kultúry a štáty. Názov Byzantská ríša, odvodený od [[Byzantium]] čiže latinizovanej formy pôvodného gréckeho mena (''Βυζάντιον'' -''Byzántion'') predchodcu hlavného mesta, vymyslel a popularizoval francúzsky historik [[18. storočie|18. stor.]] [[Charles de Secondat, Baron de Montesquieu]], lebo tak ako vtedy mnohí považoval ríšu za dekadentnú a preto nehodnú mena Rímska ríša. Do roku [[476]] (zánik [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]]) je technicky vhodnejšie používať označenie ''Východorímska ríša''. == Charakteristika == [[Súbor:ByzantineBronzes.jpeg|thumb|Byzantské mince]] Byzantská ríša bola zmesou rímskeho štátnictva, gréckej kultúry a [[Kresťanstvo|kresťanského]] náboženstva. Cisár (autokrator) bol fakticky neobmedzeným vládcom ríše a cirkvi ([[cézaropapizmus]]). Až do stredného stredoveku bola ríša kultúrne najvyspelejším štátom Európy aj [[islam]]ského sveta. Základnými dvoma hodnotami ríše bolo kresťanstvo a „rímske“ občianstvo. Až do čias cisára [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Herakleia]] možno ríšu aspoň v oficiálnom prejave charakterizovať ako latinskú (pozri aj [[Staroveký Rím]]). Za Herakleia došlo k [[Helenizácia|helenizácii]] ríše – o. i. sa úradným jazykom stala [[starogréčtina]] namiesto latinčiny -, no národná identita obyvateľstva bola už aj predtým, v podstate grécka (jazyk literatúry, cirkvi, administratívy a obchodu). Hoci na území ríše žilo veľa národov ([[Gréci]], [[Arménci]], [[Židia]], [[Egypťania (starovek)|Egypťania]], [[Sýrčania]], [[Ilýri]] a [[Slovania]]) bolo územie ríše už po stáročia helenizované (t. j. patriace do gréckeho kultúrneho okruhu). V ríši vznikla aj grécko-pravoslávna forma kresťanstva. Byzantínci sami seba nazývali [[Rómaioi|Romaios]] (Riman) „christianos orthodox“, čiže pravoslávny kresťan. Významnými mestami boli [[Konštantínopol]], [[Antiochia]], [[Efez]], [[Thessaloniki]] a [[Alexandria]]. Významnými časťami ríše boli spočiatku aj [[orient]]álne provincie. Po ich strate sa centrálnym územím stala [[Malá Ázia]], o ktorú pre jej hospodársku dôležitosť Byzancia aj často bojovala. Práve strata Malej Ázie (čiastočne v [[11. storočie|11. stor.]], definitívne v [[14. storočie|14. stor.]]) zredukovala Byzanciu zo svetovej na regionálnu veľmoc a napokon na malý štát. Charakteristická pre Byzantskú ríšu bola aj rozsiahla a prísne organizovaná [[byrokracia]] s centrom v hlavnom meste Konštantínopole, čím sa odlišovala od (a vývojovo predbehla) ostatných stredovekých štátov, založených na feudálnom usporiadaní spoločnosti. Úradníci z Konštantínopolu hrali často dôležitú úlohu v najvyššej byzantskej [[politika|politike]]. Štát mal aj [[štátny monopol|štátne monopoly]] a disponoval obrovskými finančnými prostriedkami. V staršom európskom dejepisectve sa Byzancia často charakterizovala ako dekadentná, poloorientálna [[despocia]] (napr. [[Edward Gibbon]]). Tento názor bol už však veľakrát vyvrátený. Naopak sa zdôrazňuje, že Byzancia fungovala ako neoceniteľný sprostredkovateľ [[antika|antických]] poznatkov a hodnôt, a že bola ochranným štítom voči rôznym národom z východu ([[Peržania]], [[Arabi]], [[seldžuckí Turci]], [[osmanskí Turci]] a pod.). Navyše na gréckom východe nikdy nenastal tak rapídny úpadok antickej kultúry, ako na latinskom západe. V Konštantínopole sa udržiavali také charakteristické znaky antickej kultúry, ako [[hipodróm]], monumentálne kúpele, prepychové paláce, divadlo a celkové usporiadanie mestskej architektúry. == Dejiny == === Vznik Byzantskej ríše (do 395) === {{Hlavný článok|Vznik Byzantskej ríše}} Symbolický začiatok Východorímskej/Byzantskej ríše je sporný, pretože už napríklad cisár [[Dioklecián]] (284 – 305) (pozri pod [[Staroveký Rím]]) rozdelil svoju ríšu de facto na východ a západ. Potom sa ríša niekoľkokrát rozdelila a znovu zjednotila. Celkovo sa však uvádzajú roky medzi vládou [[Konštantín Veľký|Konštantína Veľkého]] ([[306]]/[[324]] – [[337]]) a 7. storočím, najčastejšie snáď rok [[395]], kedy krátko pred svojou smrťou cisár [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosius I.]] Rímsku ríšu definitívne rozdelil medzi svojich synov. === Ranobyzantské obdobie (asi 395 – 610) === {{Hlavný článok|Ranobyzantské obdobie}} [[Súbor:Byzantium550.png|thumb|right|Mapa Byzantskej ríše okolo roku [[550]]. Zelená farba zobrazuje výboje počas vlády Justiniána I.]] Vo vonkajších vzťahoch musela ríša po porážkach [[Julianus|Juliána]] Peržanmi ([[363]]) a [[Valens]]a [[Vizigóti|Vizigótmi]] pri [[Adrianopol]]e ([[378]]) bojovať proti Peržanom, [[Germáni|Germánom]], [[Huni|Hunom]] (od [[375]]), [[Avari (Stredná Ázia)|Avarom]] (od 60-tych rokov 6. stor.). Najväčší rozmach a kultúrny rozkvet dosiahla ríša za cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]] (527 – 565), ktorý sa pokúsil obnoviť Rímsku ríšu v jej bývalých hraniciach – najmä znovu zjednotiť východorímske provincie s [[Itália|Itáliou]], ktorú po páde Západorímskej ríše r. [[476]] obsadili [[Ostrogóti]]. Justiniánove plány však zostali neuskutočnené. Polstoročie, ktoré nasledovalo po jeho smrti vyplnili boje s útočiacimi Avarmi, [[Slovania|Slovanmi]], ale hlavne s Perzskou ríšou, ktorá ohrozovala samotnú existenciu Byzancie. === Stredobyzantské obdobie (610 – 1204) === ==== Ranobyzantská ríša (610 – 842) ==== {{Hlavný článok|Ranobyzantská ríša}} Cisár [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Hérakleios]] zaviedol dôležité vojensko-správne reformy a zaviedol gréčtinu ako úradný jazyk. Po definitívnej porážke Peržanov sa na ich mieste objavil oveľa nebezpečnejší súper – [[Arabi]], ktorí roku [[637]] dobyli [[Jeruzalem]]. V nasledujúcich storočiach viedla Byzantská ríša boje s prenikajúcimi Arabmi. Víťazstvo nad Arabmi roku [[718]] znamenalo koniec bezprostredného arabského nebezpečenstva pre ríšu. Na severe sa však objavili [[Bulhari]]. Z osobného presvedčenia vydal byzantský cisár roku [[730]] [[edikt]], ktorým prikázal zničiť obrazy svätých, čím vyvolal [[ikonoklazmus]] (obrazoborectvo) a s ním spojenú dlhodobú cirkevnú krízu (do roku [[843]]). ==== Prechodné obdobie – Michal III. (842 – 867) ==== {{Hlavný článok|Michal III. (Byzantská ríša)}} ==== Macedónska renesancia (867 – 1025) ==== {{Hlavný článok|Macedónska renesancia}} Zastavenie arabskej (718) aj bulharskej (814) expanzie a ukončenie ikonoklazmu (843) znamenalo nástup obdobia nového nebývalého rozkvetu ríše, ktoré sa skončilo až v období [[Križiacka výprava|križiackych výprav]]. Prekvitalo aj stavebníctvo a dejepisectvo. Rozmach sa prejavil upevnením byzantského štátu vnútornými reformami za [[Basileios I.|Basilea I.]] (867 – 886) a [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Leva VI.]] (886 – 912), ale hlavne stabilizáciou pomerov na [[Balkán]]e po porážke a likvidácii prvého bulharského štátu za [[Basileios II.|Basilea II. Bulharobijcu]] (976 – 1025). ==== Obdobie úradníckych cisárov (1025 – 1081) ==== {{Hlavný článok|Obdobie úradníckych cisárov (Byzantská ríša)}} Obdobie tzv. úradníckych cisárov (1025 – 1081) z [[macedónska dynastia|macedónskej dynastie]] (867 – 1056), bolo obdobím krízy. Počas tohto obdobia častých zmien o trón bojovali o trón úradníci z Konštantínopolu a maloázijsko-[[Thrákia|trácki]] vojenskí velitelia. Významnejším vládcom bol úradník [[Konštantín IX.]] Monomachos (1042 – 1054), ktorý krízu dočasne prerušil. Orientálne civilizácie zanechali v kultúrnom vývoji Byzantskej ríše značný vplyv, ktorý bol jedným z faktorov, vedúcich k odcudzeniu dvoch kultúrnych európskych sfér – východnej a západnej. Tento rozličný vývoj našiel svoj výraz predovšetkým v rozdelení jednotnej kresťanskej cirkvi na katolícku (západnú) a pravoslávnu (východnú) v roku [[1054]] (tzv. [[východná schizma]]). Nie je náhodné, že práve v tomto období vlády slabších cisárov – popri kríze v iných oblastiach – došlo k oživeniu [[helenizmus|helenistických]] tradícií v umení a literatúre, čo zdôraznilo svojbytnosť civilizačného základu Byzantskej ríše. ==== Komnenovci a Angelovci (1081 – 1204) ==== ''Hlavné články: [[Obdobie Komnenovcov a Angelovcov]]'' [[Súbor:Byzantium1180.png|thumb|right|Mapa Byzantskej ríše okolo roku [[1180]] pred štvrtou križiackou výpravou.]] Obdobie 1081 – 1204 je v znamení zápasu so seldžuckými Turkami, ktorí sa objavili [[1080]] v Malej Ázii. Do tohto boja sa prostredníctvom [[Križiacka výprava|križiackych výprav]] dostal celý európsky Západ. Dynastii [[Komnenovci|Komnenovcov]] (1081 – 1185) sa podarilo prostredníctvom boja aj diplomacie prinavrátiť na krátky čas Byzantskej ríši významné postavenie. Veľmi vzdelaný cisár [[Manuel I.]] (1143 – 1180) rozšíril vplyv ríše na celý Balkánsky polostrov. Manuelove vojská boli však nakoniec totálne porazené spojenými seldžuckými vojskami pri [[Bitka pri Myriokefalone|Myriokefalone]] roku [[1176]]. Touto porážkou Byzancia navždy stratila dôležitú Malú Áziu v prospech seldžuckých Turkov a stratila tak aj svoje veľmocenské postavenie v Prednej Ázii. Za krátkej vlády [[Angelovci|Angelovcov]] (1185 – 1204) rozpornosť cieľov, ktoré každá zo zúčastnených skupín očakávala od križiackych výprav, rozdielnosť predstáv o osude dobytých území, zásahy pápeža a hlavne obchodné záujmy bohatých [[Benátky|Benátok]] vytvorili na začiatku [[13. storočie|13. stor.]] zložitú situáciu, ktorá vyústila do otvoreného boja križiakov s Byzantskou ríšou. A tak roku [[1204]] križiaci a Benátčania dobyli v štvrtej križiackej výprave Carihrad a Byzantská ríša na niekoľko desaťročí zanikla. === Prechodný zánik Byzantskej ríše (1204 – 1261) === Pôvodná dohoda hneď potom, čo [[križiacke výpravy|križiaci]] a [[Benátky|Benátčania]] dobyli [[Carihrad]], vyzerala tak, že sa Byzantská ríša začiatkom roku [[1204]] rozdelila nasledovne:. * [[Latinské cisárstvo]] : štvrtina ríše; [[Trácia]], [[Bitýnia]] (sz. [[Malá Ázia]], dnes turecká provincia [[Kocaeli]], centrum [[Nikaia]] (=[[Nicaea]])) a egejské ostrovy [[Lesbos]], [[Samos]], [[Chios]] a [[Tenos]] * [[Benátky|Benátkam]] pripadla: polovica zo zvyšku ríše; * križiackym rytierom pripadla ako [[léno]]: druhá polovica zo zvyšku ríše Potom čo cisársku korunu odmietol benátsky [[Dóža (titul)|dóža]], stal sa cisárom Latinského cisárstva (oficiálne nazývaného „cisárstvo Romania“) gróf [[Balduin Flámsky]]. Keďže územie Latinského cisárstva mimo Carihradu bolo treba ešte fyzicky dobyť a každá pomoc bola potrebná, dostal Balduinov protikandidát na trón križiak [[Bonifác Montferratský]] (ktorý už mal pridelenú veľkú časť Macedónie) roku 1204 od Balduina do léna aj Thrákiu so [[Solún]]om. Vzniklo tak [[Solúnske kráľovstvo]]. Benátky si zabezpečili pobrežie a v niektorých oblastiach (napríklad v Bitýnii) vznikli [[Gréci|grécke]] štáty, čo križiaci neplánovali. [[Súbor:Byzantium1204.png|thumb|right|Mapa Byzantskej ríše v roku 1204 tesne po štvrtej križiackej výprave. Hranice jednotlivých častí sú neisté. Už o rok neskôr však situácia vyzerala inak a Latinské cisárstvo sa výrazne zmenšilo.]] Konečný stav niekedy od roku [[1205]] bol teda nasledovný: * '''[[Latinské cisárstvo]]''': de facto len 5/8 Carihradu + okolie Carihradu * '''Benátske územia''': ostrovy [[Korfu]], [[Kréta]], [[Euboia]]; prístavné mestá na [[Peloponéz]]e, pri [[Dardanely|Dardanelách]] a [[Marmarské more|Marmarskom mori]]; [[Hadrianopolis]] a 3/8 [[Carihrad]]u (s Hagiou Sofiou); posledné benátske územia dobyli [[osmanskí Turci]] roku [[1718]] na Peloponéze * '''[[Vojvodstvo Archipelagos]]''': na niektorých ostrovoch v [[Egejské more|Egejskom mori]] * '''križiacke štáty''' (pozri aj [[Križiacka výprava]]): ** [[Solúnske kráľovstvo]]: Trácia a [[Macedónia]] ** [[Aténske vojvodstvo]]: na polostrove [[Atika]] a čiastočne v [[Macedónia|Macedónii]] ** [[Achájske kniežatstvo]] : vo vnútrozemí Peloponézu a niektorých jeho prístavoch * '''grécke štáty''' (všetky sa považovali za následníkov Byzantskej ríše): ** [[Epirský despotát]] / [[Epirské kniežatstvo]]: pôvodne severozápadné Grécko (tzv. [[Epirus]]) ** [[Nikajské cisárstvo]]:severozápadná (neskôr celá západná) [[Malá Ázia]] ** [[Trapezuntské cisárstvo]] : dnes severovýchodné Turecko Trocha neskôr vzniklo aj '''[[Veľké Valašsko]]'''. Tento štát v [[Tesália|Tesálii]] bol už predtým (12. stor.) viac-menej nezávislé územie obývané Valachmi od Dunaja. Roku 1204 pripadol Epirskému kniežatstvu, ale čoskoro sa osamostatnil, po komplikovaných pomeroch začiatkom 14. stor. pripadol roku [[1333]] obnovenej Byzantskej ríši. === Neskorobyzantské obdobie (1261 – 1453) === {{Hlavný článok|Neskorobyzantské obdobie}} [[Súbor:Byzantium1400.png|thumb|right|Mapa Byzantskej ríše v roku [[1400]].]] Oslobodzovací boj o obnovu ríše vyšiel z Nikajského cisárstva, čiže jednej z mála oblastí, ktoré si po roku 1204 zachovali samostatnosť ako grécky štát aj počas latinského (križiackeho) panstva v Carihrade. V roku [[1261]] [[Michal VIII. Palaiologos]] (1259 – 1282) dosadol na carihradský trón ako cisár obnovenej Byzantskej ríše. Početné vonkajšie a vnútorné konflikty za jeho vlády však ríšu tak vyčerpali, že už nemala síl brániť sa proti novému nepriateľovi – osmanským Turkom, ktorí sa za Michalovej vlády objavili v Malej Ázii. Bojovalo sa aj proti [[Srbi|Srbom]]. Roku [[1350]] sa v Carihrade dostali k moci [[hesychazmus|hesychasti]] (sociálnorevolučná a asketická mníšska strana), ktorí odvtedy – aj napriek opačným snahám cisárov – trvalo bránili cirkevnému zjednoteniu (únii) s [[Rím]]om, bez ktorého však západ nebol ochotný Byzancii pomôcť. Toto bolo ríši osudným. [[1354]] osmanskí Turci prenikli na európsky kontinent, od roku [[1379]] (s prestávkou v rokoch 1402 – 1424) bola Byzancia vazalským štátom [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a okolo roku [[1400]] už Byzantská ríša pozostávala len z dvoch oddelených území: Carihrad s okolím a prosperujúca [[Morea]] ([[Mistra]]) v strede [[Peloponéz]]u. Cisár [[Ján VIII. (Byzantská ríša)|Ján VIII.]] (1425 – 1448) sa naposledy pokúsil o cirkevné zjednotenie s Rímom tým, že roku [[1439]] uzavrel s [[pápež]]om tzv. [[Florentská únia|florentskú úniu]], ktorú však domáce obyvateľstvo Byzantskej ríše odmietlo. Dobytím Konštantínopolu ([[1453]]) a Morey ([[1460]]) osmanskými Turkami sa Byzantská ríša definitívne zanikla. == Zriadenie == === Cisár === Cisár bol zástupca a sluha Boží. Príslušnosť k ríši a k pravoslávnemu kresťanstvu boli silno spojené – misie (napr. Konštantína a Metoda) sa konali v službe ríše. Cisárska moc mala dvojitý pôvod – Bohom vyvolený basileus (cisár, doslova kráľ), zástupca boha, bol zároveň vyvolencom ľudu: od čias povstania Niká (532) bola pre voľbu (senátom, ľudom, vojskom) cisára rozhodujúca schopnosť implementovať božskú vôľu. Ak však bol určený spoluvládca stal sa rozhodujúcim dynastický princíp namiesto voľby. Cisárov často zvrhávali a navyše oslepili. Cisárovu absolútnu moc obmedzovali kresťanské princípy. Pred korunováciou patriarchom (od roku 457) musel cisár od roku 491 vykonať vyznanie viery. Ak cisár zanedbával svoje povinnosti, musel počítať s násilným odporom ľudu. Cisár mal veľmi teatrálne vystupovanie, typické pre orientálnych despotov, ktoré rímska ríša prebrala od sasánovských perzských kráľov. Ľudia sa pred cisárom vrhali na zem (proskynéza). Detailne prepracovaný ceremoniál cisára zdvíhal do mystických sfér. Jeho výhradnými právami bolo používanie purpurovej farby, razenie zlatých mincí, vyhotovovanie privilégií a aklamácie. Na druhej strane musel tiež pokorne umývať nohy na Zelený štvrtok a kŕmiť chudobných. Na znamenie pominuteľnosti nosil okrem krížového žezla aj akakiu (vrecko naplnené prachom). Za privilégiá mu veľkostatkári poskytovali vojenskú službu, cirkev preberala sociálnu starostlivosť. Voľba cisára senátom alebo armádou si vyžadovala aklamáciu ľudu zhromaždeného za týmto účelom spravidla v Hipodrome (toto právo ľudu ostalo až do čias Palaiologovcov). Cisár zvolával koncíliá, rozhodoval o dogmatických sporných otázkach a vykonával aj určité funkcie kňaza. Povinnosť zachovávať a rozširovať pravú vieru ho však často dostala do konfliktov, lebo musel zasahovať do vnútrocirkevných sporov (napr. pri ikonoklazme). Náboženské misie do susedných krajín sa uskutočňovali, aby sa v týchto krajinách rozšírila byzantská kultúra, a aby sa tak zmenili na večného priateľa ríše a zaradili sa ako „synovia“ do rodiny „duchovného otca“ cisára. ===Zoznam cisárov === {{Hlavný článok|Zoznam vládcov Byzantskej ríše}} === Podriadené inštancie === Centrálne úrady sídlili v cisárskom paláci medzi [[Hagia Sofia|Hagiou Sofiou]] a [[Hipodrom]]om v Carihrade. Civilní a vojenskí úradníci a nositelia čestných titulov boli hierarchicky naviazaní na osobu cisára. Každý hodnostár sa zúčastňoval na palácovej bohoslužbe v príslušnom obleku. Cisár [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Hérakleios]] v 7. stor. rozdelil centrálnu správu na ministerstvá (logothézie). V roku 899 existovalo asi 60 ministerských úradov, ktoré často zastávali eunuchovia. Magister officiorum (neskôr ''Logothetes tou dromou'') bol hlavný minister, riadil diplomatickú službu v cisárskej kancelárii, arzenály zbraní, poštový systém, bodyguardov, hraničné vojská a tajnú políciu. Mestský prefekt (''eparchos'') Carihradu zastupoval cisára v neprítomnosti. Podobná hierarchia existovala v správe patriarchátu. Správu provincií vykonávali prétoriánski prefekti, pričom prétoriánsky prefekt pre orient sídliaci v Carihrade bol zároveň ministrom vnútra. Za cisára Herakleia sa zaviedlo zriadenie založené na themách (gr. [[thema]]): Roľníci dostali pozemky za dedičnú povinnú vojenskú službu a cudzí žoldnieri boli nahradení domácim profesionálnym vojskom, ktoré sa skladalo z thém. Thema označuje súčasne (a pôvodne) vojenský oddiel, ako aj (neskôr) správnu jednotku založenú na súčasnej vojenskej a správnej administratíve a riadené „stratégom“ (vojenským guvernérom). Toto zriadenie sa používalo až do 11. storočia. === Senát a strany === Senát hlavného mesta ([[synklétos]]) ako inštitúcia dosiahol svoj vrchol asi v 7. stor. Vtedy boli senátormi prevažne vyšší úradníci. Od čias Leva VI. (886 – 912) mal senát už len poradnú funkciu a rozhodujúcim sa definitívne stalo vojsko. Od čias dominátu existovali cechy a v byzantskej ríši zastupovali stavovské záujmy a štát cez ne riadil hospodárstvo. Strany (demos) naopak v 7. storočí stratili svoj politický význam. == Vojsko == [[Súbor:Asia Minor ca 780 AD.svg|thumb|upright=1.4|left|Byzantské themy koncom 8. storočia]] [[Súbor:Byzantine klivanium (Κλιβάνιον).jpg|thumb|Pancier, Klivanion, z neskorobyzantského obdobia, typické vybavenie byzantského vojaka.]] Podobne ako rímska armáda aj byzantské vojsko si udržiavalo vysokú úroveň disciplíny, taktickej zdatnosti a organizácie. V [[Starovek|neskoršej antike]] pozostávalo z pohraničných zborov (''[[limitanei]]'') a z mobilnej poľnej zálohy (''[[comitatenses]]'').<ref>Dupuy (1996), s. 166</ref> Rozhodujúcou zložkou byzantskej brannej moci bolo ťažké jazdectvo tvorené [[katafrakt]]ami.<ref name="dupuy">Dupuy (1996), s. 234</ref> Na východných arabských hraniciach operovala zvláštna ťažkoodená kavaléria, tzv. [[Akritai|Akrites]]. Veľkej pozornosti sa tešili teoretické úvahy o stratégii a vojenstva a niektorí cisári dokonca spísali vlastné názory o umení vojny. Zrejme najviac vošiel do známosti ''Strategikon'' od [[Maurikios I.|Maurikia]], Vďaka ktorému poznáme taktiku [[Rímske vojsko|neskororímskeho vojska]]. Po začatí arabských výbojov preukázala ríša svoju vitalitu a pružnosť osvojením defenzívnejšej strategickej koncepcie. Od [[7. storočie|7. storočia]] sa preto byzantské územie členilo na [[thema|themy]], vojenské a administratívne celky na čele s veliteľom s hodnosťou [[Stratég|strategos]] (generál).<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 93 – 95</ref> Týmto sa zrušilo staré usporiadanie vojska z 3. stor. Lokálna domobrana strážiaca jednotlivé themy dokázala zadržať najprudšie útoky [[Kalifát]]u medzi 7. a 9. storočím.<ref name="dupuy" /> Jadro byzantského vojska sa skladalo z elitných profesionálnych oddielov nazývaných [[tagma|tagmy]] (tagmata), dislokovaných najviac v blízkosti Carihradu.<ref>Treadgold (1997), s. 358 – 359</ref> Išlo o pokračovanie neskororímskej cisárskej stráže (scholae palatinae, numeri). Veliteľom tagmát bol tzv. domestikos. Po zažehnaní arabského nebezpečenstva prechádzali Byzantínci približne od polovice 9. storočia pozvoľna do ofenzívy, kulminujúcej za panovania vojenských cisárov [[Nikeforos II.|Nikefora II.]], [[Ján I. Tzimiskes|Jána I. Tzimiska]] a [[Basileios II.|Basileia II.]] v [[10. storočie|10. storočí]]. V dôsledku expanzie stratila themy vo vnútrozemí svoje opodstatnenie, postupne sa demilitarizovali a boli podriadené civilnej správe. Keď sa systém themovej domobrany v [[11. storočie|11. storočí]] fakticky rozložil, Byzantínci sa museli v stále väčšej miere spoliehať na zahraničných [[žoldnier]]ov.<ref>Treadgold (1997), s. 591</ref> S vytrvalým nedostatkom vlastných vojenských síl sa [[Komnenovci|komnenovskí]] cisári snažili vyrovnať udeľovaním [[Prónia|prónií]], daňových výnosov z pôdy výmenou za vojenské služby.<ref>Treadgold (1997), s. 680</ref> Tým ale priživovali proces postupnej [[Feudalizmus|feudalizácie]] ríše, podkopávajúci autoritu carihradskej vlády. Počas väčšiny svojej existencie najímala byzantská armáda do svojich radov cudzích žoldnierov. V časoch kríz v 11. a ďalších storočiach sa potom neraz stretávala s ich nespoľahlivosťou a vzburami. Jazdu dopĺňali muži [[Germáni|germánskeho]], [[Huni|hunského]], [[Polovci|kumánskeho]], [[Alani|alanského]] či [[Turkické národy|turkického]] pôvodu, naproti tomu ťažká pechota sa regrutovala z bojovníkov pochádzajúcich zo severnej a západnej Európy. Asi najslávnejšou žoldnierskou jednotkou v Byzancii bola elitná [[varjagovia|varjažská garda]].<ref>Ostrogorsky (1963), s. 254</ref> Popri pozemných silách spočívala obrana ríše na byzantskom námorníctve, vybavenom rýchlymi galérami, nazývanými [[dromón]]y, a používajúcom tajnú zbraň, pre ktorú sa vžilo označenie „[[grécky oheň]]“. Byzantská námorná prevaha v oblasti východného Stredomoria pretrvala do 11. storočia, keď vzrástla sila [[Taliansko|talianskych]] obchodných republík.<ref>Mango (2002), s. 197</ref> Vojaci mali dobré vybavenie, pozostávajúce z meča, štítu a často aj oštepu, prilby a panciera. Počas trvania Byzantskej ríše sa vybavenie obmieňalo, no typickým na dlhú dobu ostáva lamelový pancier, klivanion a chrániče slabín [[pterygy]]. Byzantskí Gréci vynašli aj typickú zbraň stredoveku, tzv. katapult [[trebuchet]]. == Diplomacia == Byzantskí cisári si podobne ako ich rímski predchodcovia nárokovali zvrchovanosť nad všetkou kresťanskou ''[[ekuména (náboženstvo)|ekuménov]]'', hoci realita sa od tejto teórie diametrálne odlišovala.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 14</ref> Po páde Ríma sa ríša musela potýkať s náporom rozmanitých nepriateľov, ktorých hrozivosť zvyšovala strategická nevýhodnosť geografickej polohy Byzantíncov nútených k boju na dvoch frontoch. Vzhľadom na počet protivníkov nepostačovala na ich elimináciu prostá vojenská sila. Byzantínci sa teda museli uchyľovať k diplomacii, ktorú pokladali za určitú formu vojny inými prostriedkami. Väčšina národov, s ktorými ríša prichádzala na svojej severnej hranici do styku, pôvodne nemala formalizované štátne a spoločenské štruktúry. S postupným rozvojom základných politických, náboženských a hospodárskych inštitúcií sa tieto celky stávali predmetom intenzívnejšieho záujmu byzantskej diplomacie. Tá uplatňovala voči zahraničným subjektom škálu rozličných nástrojov: nepriateľskí vládcovia boli obdarovaní honosnými titulmi, členovia iných panovníckych rodov boli vyžadovaní do Carihradu, cudzie posolstvá bola zadržované na území ríše, na cudzincov pri tom neraz silno zapôsobilo bohatstvo a prepych Byzancie, a tým boli podnecovaní na prijímanie byzantských spoločenských hodnôt a postojov. Byzantínci neváhali vynakladať značné sumy peňazí na motivovanie odľahlejších kmeňov a národov k útoku na svojich susedov <ref>[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_P14.HTM Vasiliev, Alexander A. ''Relations of the Byzantine Empire with the Bulgarians and Magyars'']</ref> a zasahovali do vnútorných pomerov iných štátov vyvolávaním povstaní a vzbúr.<ref>Zástěrová et al. (1992), s. 302</ref> Ako diplomatický prostriedok na zaistenie svojej bezpečnosti používali aj šírenie kresťanstva. == Hospodárstvo == Byzantské hospodárstvo patrilo po celé storočia k najrozvinutejším v Európe a Stredomorí, pričom ekonomika [[Západná Európa|západoeurópskych]] krajín sa byzantskej nedokázala vyrovnať až do [[Neskorý stredovek|neskorého stredoveku]]. Na rozdiel od Západorímskej ríše, kde sa mestský systém fakticky v 4. stor. zrútil a moc preberali lokálni magnáti, ktorí oslabovali centrálnu moc, sa Byzancia nemusela potýkať s týmito problémami a tak si mestské centrá udržali svoju antickú charakteristiku, až do slovanských a arabských vpádov, výnimku tvoril Konštantínopol, kde úpadok nenastal. Vláda ostala stabilná a nebola rozkladaná bohatými statkármi, tak ako na západe. Ekonomickej stabilite Byzancie uštedrila zásadný zásah arabská expanzia vedúca k prechodnému úpadku a stagnácii.<ref>Treadgold (1997), s. 402</ref> V druhej polovici [[8. storočie|8. storočia]] nastal v tomto vývoji obrat smerom k pozvoľnému ekonomickému oživeniu.<ref>Treadgold (1997), s. 572</ref> Od 10. až do konca 12. storočia poskytovala Byzancia obraz blahobytu, ktorým boli oslnení cestovatelia z cudzích krajín, uchvátení bohatstvom nazhromaždeným v hlavnom meste. Opätovný pokles privodila štvrtá križiacka výprava, ktorá spôsobila hospodársku pohromu, z ktorej sa ríša nikdy úplne nespamätala. V priebehu 11. až 13. storočia si [[Benátska republika|Benátky]] a [[Janovská republika|Janov]] vynútili značné privilégiá, zvýhodňujúce ich voči byzantskej konkurencii. Vzrastajúci vplyv talianskych republík v celom regióne východného Stredomoria nútil ríšu k podriaďovaniu sa ich ekonomickým cieľom.<ref>Hradečný (1998), s. 209</ref> Palaiologovskí cisári sa usilovali o nastolenie podmienok umožňujúcich nový vzostup, hoci byzantský štát už nedokázal získať patričnú kontrolu nad vonkajšími ani domácimi ekonomickými činiteľmi. [[Súbor:Workers in the vineyard, Minuscule 269 (11th century).jpg|thumb|upright=1.15|Roľníci spodobnení v byzantskom evanjeliári z 11. storočia]] Rovnako ako v Rímskej ríši aj v Byzancii spočívalo ťažisko hospodárskej produkcie v poľnohospodárstve.<ref>Haldon (1990), s. 26</ref> Po väčšine byzantských dejín oscilovala sociálna štruktúra vidieckych oblastí medzi dvoma protipólmi: veľkostatky obhospodarované závislými roľníkmi (''paroikoi'') a dedinskými komunitami pozostávajúcimi zo slobodných držiteľov drobných usadlostí.<ref>Harvey (2003), s. 6 – 9</ref> Dedinské spoločenstvá sa v snahe prispôsobovali neistým podmienkam nepretržitých vojen s Arabmi, naproti tomu veľkostatky zažívali svoj rozmach v pokojnejších pomeroch od 10. storočia a v ďalších storočiach úplne prevládali.<ref name="Tread540">Treadgold (1997), s. 540</ref> Súbežne s rastúcou rolou veľkostatkov sa stierali rozdiely v statuse slobodných roľníkov a paroikov, prevažne v neprospech prvo menovaných. Tento vyššie popisovaný systém mal základ v neskororímskej spoločnosti, pričom ale nevyústil do feudalizmu, tak ako v barbarských štátoch na území bývalej Západorímskej ríše. K najdôležitejším hospodárskym odvetviam ríše sa radil obchod. Konštantínopolu prislúchalo postavenie jedného z kľúčových centier [[Hodvábna cesta|hodvábnej cesty]], ktorá spájala rozľahlé oblasti [[Eurázia|Eurázie]]. Okrem hlavného mesta patrila pri sprostredkovaní výmeny tovaru zásadná rola emporiám, akými boli [[Solún]], [[Trabzon|Trapezunt]] alebo [[İzmir|Smyrna]].<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 269</ref> Zrejme najvýznamnejšiu exportnú komoditu tvorili textilné produkty. [[Hodváb]], ktorého výroba a predaj bola podrobená cisárskemu [[Monopol ponuky|monopolu]], bol z Byzancie vyvážaný do Egypta a objavoval sa aj v [[Bulharsko|Bulharsku]] a na [[Západná kultúra|Západe]]. Štátny aparát striktne dohliadal na vnútorný aj na medzinárodný obchod a mal výhradné právo razenia mincí. Vysoká miera centralizácie sa prejavovala pri kontrole vyšších úrokových sadzieb a regulácii aktivít remeselných a výrobných spoločenstiev, na ktorých produkciou prejavovala vláda obzvlášť veľký záujem. V časoch krízy uskutočňovali cisári a ich úradníci opatrenia na zabezpečenie zásobovania hlavného mesta a na udržanie nízkych cien obilnín. == Náboženstvo == {{Hlavný článok|Náboženstvo v Byzantskej ríši}} Ťažiskovým rysom byzantskej civilizácie bola dôležitosť náboženstva v oficiálnej ideológii ríše, pričom štát a cirkev, reprezentovaní cisárom a carihradským patriarchom, nachádzali styčný bod v svojej oddanosti pravej viere. [[Ortodoxia]] fungovala ako kľúčový činiteľ spoločenskej a politickej súdržnosti Byzancie, hoci [[Kresťanstvo|kresťania]] a [[cirkev]] v ríši netvorili homogénny celok, ale sa často vplyvom vyhrotených dogmatických sporov vnárali do vnútorných rozbrojov. [[Súbor:IstanbulHaghiaSofia.jpg|thumb|upright=0.75|Interiér chrámu [[Hagia Sofia]] v Konštantínopole]] Rané kresťanstvo sa prudko rozvíjalo v východných provinciách [[Staroveký Rím|rímskej ríše]] a neskôr na území Byzancie sa teda stalo miestom vzniku početných [[Heréza|heréz]]. V [[4. storočie|4. storočí]] sa tu rozvinul [[arianizmus]]<ref>Češka (2000), s. 62 – 63</ref> a v nasledujúcom storočí [[nestoriánstvo]], [[Christológia|christologický]] smer presadzovaný konštantínopolským patriarchom [[Nestorius]]om zavrhli [[Efezský koncil|koncilom v Efeze]] v roku [[431]]<ref>Češka (2000), s. 199 – 201</ref>. Rozkol v cirkvi pokračoval po [[Chalcedónsky koncil|chalcedónskom koncile]], konanom v roku [[451]], jeho závery odmietli kresťania v [[Aegyptus|Egypte]] a [[Sýria (provincia)|Sýrii]] obviňovaní z [[Monofyzitizmus|monofyzitizmu]].<ref>Treadgold (1997), s. 99</ref> Tým si vyslúžili tvrdé perzekúcie zo strany niekoľkých cisárov, ktoré ustali až s počiatkom [[Islamská expanzia|islamskej expanzie]] v [[7. storočie|7. storočí]]. Boli síce urobené isté kroky k zmiereniu sa s monofyzitmi príklonom ku kompromisnejším náukám, ako bol napríklad [[monoteletizmus]], preferovaný Herakleiom a jeho vnukom [[Konstans II.|Konstantom II.]], no na [[Tretí carihradský koncil|Treťom carihradskom koncile]] prebiehajúcim v rokoch [[680]] až [[681]] bol monoteletizmus odsúdený.<ref>[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_PR.HTM Vasiliev, Alexander A. ''The Sixth Ecumenical Council and religious peace'']. History of the Byzantine Empire, [cit. 2010-07-05].</ref> Ortodoxných kresťanov postihla veľká kríza v súvislosti s [[Obrazoborectvo|ikonoklastickým hnutím]], tešiacim sa podpore cisárov v rokoch [[730]] až [[787]] a znovu v rokoch [[815]] až [[843]]. Konflikt sa odohrával medzi [[Ikonodúlia|ikonodulmi]], zástancami uctievania [[Ikona|ikon]], a [[Obrazoborectvo|ikonoklastami]], odporcami kultu obrazov. Ikony dal zakázať [[Lev III. (Byzantská ríša)|Lev III.]], čím začali rozhorčené konflikty dosahujúce najsilnejšiu intenzitu za [[Konštantín V. (Byzantská ríša)|Konštantína V.]] <ref>Treadgold (1997), s. 366</ref>. V roku [[787]] cisárovná [[Irena (Byzantská ríša)|Irena]] zvolala [[Druhý nicejský koncil]], na ktorom boli ikony znovu povolené.<ref>Ostrogorsky (1963), s. 149</ref> Irena dokonca zvažovala alianciu s [[Karol Veľký|Karolom Veľkým]], usilujúcim sa o spojenie oboch polovíc kresťanstva, no tento zámer skončil bez úspechu. V úvode [[9. storočie|9. storočia]] nastala nová fáza prenasledovania obrazov, trvajúca do roku [[843]], keď bol ikonoklazmus definitívne zapudený.<ref>Treadgold (1997), s. 446</ref> Všetky tieto vnútorné sváry negatívne poznamenali vzťahy medzi východnými a západnými kresťanmi.<ref>Hradečný (1998), s. 136</ref> Krátko po skončení ikonoklastickej etapy byzantských dejín sa udiala [[Fotios|Fotiova schizma]], v rámci ktorej sa pápež a carihradský patriarcha [[Fotios]] vzájomne [[Exkomunikácia|exkomunikovali]].<ref>Treadgold (1997), s. 558</ref> Prehlbujúce sa odcudzenie vyvrcholilo v roku [[1054]], keď za patriarchu [[Michaél I. (konštantínopolský patriarcha)|Michaela Kerularia]] došlo k cirkevnému rozkolu označovanému ako tzv. [[Východná schizma|Veľká schizma]]. Roztržka bola zavŕšená v roku [[1204]] dobytím a vyplienením Carihradu počas [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výpravy]], načo bolo sídlo patriarchov dočasne presunuté do mesta [[Nikaia]].<ref>[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_P1F.HTM Vasiliev, Alexander A. ''Beginnings of the Empire of Nicaea and the Lascarids'']. History of the Byzantine Empire, [cit. 2010-07-05].</ref> V [[14. storočie|14. storočí]] získalo na význame mystické učenie [[hesychazmus]], šíriace sa najviac v asketickom prostredí mníšskych komunít.<ref>Zástěrová et al. (1992), s. 319</ref> Okrem toho boli podniknuté pokusy o prekonanie schizmy, konkrétne v rokoch [[1274]] a [[1439]], ktoré však stroskotali na odpore [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|ortodoxných kresťanov]].<ref>[http://www.third-millennium-library.com/MedievalHistory/Cambridge/IV/19-Churches.html ''Attempts at reunion of the Greek and Latin Churches''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110212124924/http://www.third-millennium-library.com/MedievalHistory/Cambridge/IV/19-Churches.html |date=2011-02-12 }}. Cambridge Medieval History - Vol.IV - The Eastern Roman Empire (717—1453), [cit. 2010-07-05].</ref> == Obyvateľstvo == Byzantská ríša bola etnicky rôznorodým štátom, ktorého obyvateľstvo pozostávalo z [[Gréci|Grékov]], [[Helenizácia|helenizovaných]] obyvateľov [[Malá Ázia|Anatólie]], [[Arméni|Arménov]], [[Ilýri|Ilýrov]], [[Slovania|Slovanov]], [[Aramejci|Aramejcov]], [[Kopti|Koptov]] a iných národov. Počet obyvateľov ríše možno určiť len s ťažkosťami, hoci sa dochovalo zanedbateľné množstvo informácií o jej demografii. Warren Treadgold odhaduje, že v polovici [[5. storočie|5. storočia]] žilo vo Východorímskej ríši okolo 16 miliónov ľudí.<ref>Treadgold (1997), s. 137</ref> Následkom straty východných provincií, zavinenej arabskou expanziou, poklesol počet obyvateľov Byzancie koncom 8. storočia na asi 7 miliónov,<ref>Treadgold (1997), s. 403</ref> ale počiatkom 11. storočia vzrástla na 12 miliónov.<ref>Treadgold (1997), s. 570</ref> Po obnovení ríše za Palaiologovcov panovali byzantskí cisári na sklonku 13. storočia nad asi 5 miliónmi poddaných<ref>Treadgold (1997), s. 841</ref> a odvtedy počet obyvateľov sústavne ubúdal až do pádu Carihradu v roku [[1453]]. Najhustejšie zaľudnené regióny sa nachádzali v ázijskej časti ríše, predovšetkým pri [[Egejské more|egejskom pobreží]] Malej Ázie.<ref name="Tread540"/> Čo sa týka miest, pozíciu najväčšej metropole zaujímal [[Konštantínopol (do roku 1453)|Carihrad]], preukazujúci v 4. a 5. storočí výrazný nárast počtu obyvateľov. V čase svojho založenia mal okolo 30 000 obyvateľov, no za čias Justiniána I. sa tu tiesnilo takmer 400 000 ľudí.<ref>Treadgold (1997), s. 405</ref> Naproti tomu [[Rím]] vtedy obývalo nanajvýš 100 000 ľudí. Popri Carihrade existovalo ešte niekoľko porovnateľne veľkých centier, napríklad [[Alexandria]] s 300 000 obyvateľmi alebo [[Antiochia]] majúca zhruba 250 000 obyvateľov. Po nich nasledovali iné významné mestá, konkrétne [[Efez]], Smyrna, Trapezunt, [[Şanlıurfa|Edessa]], Nikaia a Solún. V 6. storočí sa prihodila séria prírodných pohrôm a epidémií, ktoré spolu s nepretržitými vojnami negatívne poznamenali ľudnatosť ríše. O storočie neskôr Byzancia stratila Sýriu, Egypt a [[Afrika (provincia)|Afriku]], naďalej teda kontrolovala iba dve dôležitejšie mestá: Carihrad a Solún.<ref>Mango (2002), s. 148</ref> Carihrad postihol kvôli problémom so zásobovaním a opakujúcim sa morovým nákazám v 6. a 7. storočí značný úbytok obyvateľstva. Až v polovici 8. storočia došlo v tomto smere k obratu, takže za macedónskej dynastie vzrástol počet obyvateľov hlavného mesta na 300 000 a za Komnenovcov sa zvýšil na 500 000. Od 13. storočia vykazoval vývoj počtu obyvateľov Carihradu v zásade zostupnú tendenciu a v čase dobytia mesta Turkami žilo v jeho hradbách okolo 50 000 ľudí.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 311</ref> == Jazyk == [[Súbor:Mudil Psalter.jpg|thumb|Najstarší úplný [[žaltár]] v koptčine]] Z jazykového hľadiska bola pre neskoršiu antickú byzantskú spoločnosť typická [[diglosia]]. V armáde, na cisárskom dvore a v správe, rovnako ako v niektorých [[Balkánsky polostrov|balkánskych]] provinciách sa hovorilo [[Latinčina|latinsky]], no prevládajúcim jazykom najširších vrstiev obyvateľstva, používaným cirkvou a fungujúcim ako prostriedok literárneho vyjadrenia, bola [[Grécke jazyky|gréčtina]].<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 370 – 371</ref> Latinský element v ríši bol prechodne posilnený dobytím bývalých západných provincií za Justiniána I.<ref>Treadgold (1997), s. 243</ref> Latinčina zostala úradným jazykom do 7. storočia, keď ju za Herakleia nahradila gréčtina.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 93</ref> Medzi vzdelanejšími triedami na východe upadla spisovná latinčina pomerne rýchlo do zabudnutia,<ref>[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_PC.HTM Vasiliev, Alexander A. ''The Legislative Work of Justinian and Tribonian'']</ref> hoci ju aj naďalej používali pri rôznych ceremóniách a ešte v 11. storočí sa objavovala na nápisoch a na minciach. Naproti tomu [[ľudová latinčina]] sa zachovala u určitých jazykových menšín: v trácko-rímskom prostredí viedla k vzniku [[Protorumunský jazyk|protorumunského jazyka]] a pri západnom pobreží jadranského pobrežia sa postupne vyvinula na [[Dalmatínčina|dalmatínčinu]]. Najvšeobecnejším nástrojom dorozumievania na byzantskom území bola už pred zánikom [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]] gréčtina,<ref>Treadgold (1997), s. 242</ref> ktorá sa vo východnom Stredomorí vyskytovala o celé storočia skôr než latinčina. Gréčtinu používali ako cirkevný jazyk, hovorili ňou vedci, filozofi a umelci a slúžila ako ''[[Lingua franca (dorozumievací jazyk)|lingua franca]]'' pri diaľkovom obchode či pri diplomatických stykoch s cudzími národmi. Invázia Arabov a stratenie východných provincií zásadným spôsobom urýchlili [[Helenizácia|helenizáciu]] ríše. Gréčtina v Byzancii, často označovaná ako [[stredoveká gréčtina]], prípadne byzantská gréčtina, vychádzala z gréčtiny z obdobia [[Helenizmus|helenizmu]], z ktorej prešla na jazykový dualizmus. V literatúre pretrvávala archaizujúca forma [[atický dialekt|atickej gréčtiny]], kým v bežnej komunikácii sa používalo ľudové nárečie odvodené z [[Helenistické koiné|koiné]].<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 373</ref> V etnicky silno heterogénnej Byzantskej ríši sa vyskytovalo početné iné jazyky, z ktorých sa niektoré domohli v istých oblastiach polooficiálneho postavenia. V neskoršej antike sa medzi vzdelanými vrstvami obyvateľstva Sýrie a [[Palestína|Palestíny]] rozšírila [[aramejčina]] a jej [[Sýrčina|sýrsky dialekt]].<ref>Treadgold (1997), s. 249</ref> [[Koptčina]] dominovala Egyptu, iným provinciám [[arménčina]], [[gruzínčina]] a [[slovanské jazyky]]. Pri téme jazyka je treba tiež brať do úvahy obdobia, do 7. stor. existovalo v ríši viacej jazykov, latinčina (Balkán, Itália, severná Afrika), koptčina, berberské jazyky, tráko-ilýrčina, a iné menej početné. Ale po strate rozsiahlych prevažne negréckych provincií v prospech Slovanov (Balkán), Arabov (Egypt, Sýria, severná Afrika) a Longobardov (severná Itália) disponovala Byzancia prevažne gréckym obyvateľstvom osídlenými oblasťami (Grécko, Malá Ázia, južná Itália a Sicília). Malá Ázia v tejto dobe bola takmer čisto homogénnym gréckym územím, jediný negrécky národ tu boli Isaurovia, ktorí však tiež boli neskôr helenizovaní. Do Malej Ázie sa však prisťahovali Arméni, ktorí sa popri grécky hovoriacom obyvateľstve stali veľmi dôležitou skupinou byzantského obyvateľstva a mnohí cisári mali arménsky pôvod. Práve Malá Ázia sa stala centrom stredovekého byzantského štátu, zdrojom pre najprivilegovanejšie skupiny obyvateľstva a v podstate až do začiatku 20. stor. centrum kultúry gréckeho národa. == Výtvarné umenie a architektúra == {{Hlavný článok|Byzantské výtvarné umenie}} {{Hlavný článok|Byzantská architektúra}} [[Súbor:Vlahernskaya.jpg|thumb|upright=0.85|Byzantská ikona Panny Márie zo 7. storočia, nazývaná [[Blacherny|Blachernská]], [[Štátna Tretiakovská galéria|Tretiakovská galéria]]]] Základy byzantskej architektúry vyrastajú z rímskej a ranokresťanskej architektúry. Vedľa hojných dokladov budov určených na náboženské účely sa zachovalo aj množstvo svetských stavieb, palácov a pevností. Pri chrámoch badať nápadné uprednostňovanie tehál ako stavebného materiálu, hoci z vonkajšej strany boli zakryté kamennými doskami, kým interiéry zdobili [[Mozaika|mozaiky]]. Pre cirkevné stavby bol príznačný pôdorys v tvare kríža, voľnejšie rozmiestnené mohutné stĺpy podopierajúce klenby, na ktorých boli posadené kopule.<ref name="i">[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_PN.HTM Vasiliev, Alexander A. ''Justinian the Great and his successors (518-610) : Literature, learning, and art'']. History of the Byzantine Empire, [cit. 2010-07-05]</ref> Dejiny byzantskej architektúry a umenia možno členiť do troch etáp. Prvá z nich spadá do obdobia Justiniána I., za ktorého boli v Carihrade vybudované chrámy [[Hagia Sofia]], svätej Ireny či svätých Apoštolov.<ref>Meier (2009), s. 67</ref> Mimo hlavného mesta stojí za povšimnutie bazilika [[San Vitale]] v [[Ravenna|Ravenne]] alebo [[kláštor svätej Kataríny]] na [[Sinaj (vrch v Biblii)|Sinaji]]. [[Macedónska renesancia]] po sobe nezanechala v oblasti architektúry porovnateľné pamätihodnosti a nepriniesla ani žiadne zásadné inovácie. Ako predobraz vtedajších chrámov poslúžila dnes už neexistujúca Nea basilike. V 11. a 12. storočí sa byzantské vzory prejavujú na periférii byzantského sveta, v [[Veľký Kaukaz|kaukazských]] a slovanských územiach, ako aj na [[Sicília|Sicílii]] a v Benátkach.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 453 – 455</ref> Posledný rozkvet nastal po nástupe Palaiologovcov, keď došlo k obohateniu byzantskej architektúry o západné a ruské štýly. V tejto epoche bol vybudovaný komplex kostolov v [[Mystras|Mystre]] na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]] a ďalej sa vyvíjali kláštory na hore [[Athos (polostrov)|Athos]]. Sochárstvu spočiatku dominoval neskorší rímsky štýl, v ktorom boli stvárnené početné carihradské plastiky vrátane nadživotnej jazdeckej sochy Justiniána. Zároveň sa presadzovali diela zhotovené zo [[Slonovina|slonoviny]].<ref name=i /> Sochárstvo sa venovalo hlavne výzdobe vnútorných priestorov, pričom sa do neho premietal vplyv kresťanstva. Plastiky ľudských postav sa vyznačovali strnulosťou a uniformitou. Mimoriadnej pozornosti sa tešila mozaika, jeden z prvkov rímskeho umenie zdedený a zdokonalený Byzantíncami. Prostredníctvom mozaiky boli znázorňované scény zo života cisárov, ale aj prostých ľudí a rôzne náboženské výjavy. V maliarstve sa medzi 5. a 7. storočím silno rozvinula [[ikonografia]], alebo [[Ikona|ikony]], zobrazujúce Krista, [[Panna Mária|Pannu Máriu]], či svätých, sa stali predmetom uctievania kultu medzi veriacimi.<ref>Mango (2002), s. 152</ref> Byzantské maliarstvo a obdobné umenie ako celok utrpelo za ikonoklazmu, hlavne ničením obrazov a sôch. Po jeho skončení nadobudli ikony ešte viac na dôležitosti vo vybavení chrámov. == Veda, lekárstvo a právo == Byzantínci výrazne prispeli k zachovaniu antických poznatkov a ich sprostredkovanie [[islam]]skému svetu a [[Renesancia|renesančnému]] Taliansku. Hoci byzantskí bádatelia po uzavrení aténskej Akadémie v roku [[529]] urobili len zanedbateľné pokroky, v istých obdobiach dosiahli skvelé úspechy v aplikácii vedy a neustále zotrvávali v úzkom kontakte s klasickou filozofiou, metafyzikou a matematikou.<ref>[http://www.roma.unisa.edu.au/07305/medmm.htm Dickson, Paul. ''Mathematics Through the Middle Ages''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080513152720/http://www.roma.unisa.edu.au/07305/medmm.htm |date=2008-05-13 }} Medieval Mathematics, [cit. 2010-07-05].</ref> Z mimoriadnych výkonov čerpajúcich zo skorších znalostí možno napríklad zmieniť vybudovanie chrámu Hagia Sofia architektmi [[Anthemios z Trallu|Anthémiom z Trallu]] a [[Isidor z Milétu|Isidorom z Mílétu]]. Spisy antických autorov boli udržiavané v povedomí zásluhou klasických štúdií v [[Atény|Aténach]], v Alexandrii a na [[Carihradská univerzita|Carihradskej univerzite]].<ref>Treadgold (1997), s. 265</ref> Morové epidémie a výboje moslimov privodili byzantskej vede určitý útlm, prekonaný za macedónskej renesancie na konci prvého tisícročia. Nový rozmach bol podnietený [[Arabi|arabským]] a [[Perzská ríša|perzským]] vplyvom, najmä v smere prírodných vied. V porovnaní so svojimi grécko-rímskymi predchodcami sa Byzantínci zdokonalili v medicíne a nezanedbateľnou mierou pôsobili na islamské lekárstvo. V oblasti právnej vedy nadviazali na [[rímske právo]], súčasne sa stále silnejšie prejavovalo kresťanstvo. Z kodifikácie ''[[Corpus iuris civilis]]'', uskutočnenej za Justiniána I.,<ref>Hradečný (1998), s. 112</ref> boli odvodené zákonníky ''[[Ekloga (právo)|Ekloga]]'', vydaný za Leona III.,<ref>Treadgold (1997), s. 350</ref> a ''[[Baziliky (právo)|Basilika]]'', dokončený za [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Leva VI. Múdreho]].<ref>Treadgold (1997), s. 462</ref> Posledný vzostup byzantskej vedy sa udial v záverečných storočiach dejín ríše. V tomto období sa Trapezunt stal strediskom pre štúdium astronómie, matematiky a medicíny. Vtedajší byzantskí bádatelia a učenci, ako bol napríklad [[Novoplatonizmus|novoplatónsky]] filozof [[Georgios Gemistos Plethon|Georgios Gemisthos Plethon]], mali značný podiel na rozšírení antických gramatických a literárnych textov v ranom renesančnom Taliansku.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 329</ref> ==Literatúra == {{Hlavný článok|Byzantská literatúra}} ==Filozofia == {{Hlavný článok|Byzantská filozofia}} == Odkaz == [[Súbor:Byzantine eagle - emblem of the Ecumenical Patriarchate of Constantinople, entrance of the St. George's Cathedral, Istanbul.jpg|thumb|Dvojhlavý orol ako symbol konštantínopolského patriarchátu, prevzatý z palaiologovskej insígnie Byzantskej ríše]] Rok [[1453]] sa dodnes vníma ako jeden z míľnikov značiacich zavŕšenie [[stredovek]]u. Západná historiografia dlho zastávala veľmi negatívny postoj voči Byzantskej ríši, pretože ju považovala za úpadkovú orientálnu [[Despotizmus|despociu]]. No práve Byzancia chránila po stáročia [[Európa|Európu]] pred hrozbami prichádzajúcimi z východu tým, že zadržiavala Peržanov, Arabov, [[Seldžucká ríša|seldžuckých Turkov]] a istý čas aj Osmanov.<ref name=clio>[http://cliojournal.wikispaces.com/The+Enduring+Legacy+of+Byzantium Adena, Louise. ''The Enduring Legacy of the Byzantine Empire''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200413122722/http://cliojournal.wikispaces.com/The+Enduring+Legacy+of+Byzantium |date=2020-04-13 }}. Clio History Journal, [cit. 2010-07-05]</ref> Paradoxne devastujúce vydrancovanie Carihradu [[Križiacka výprava|križiakmi]] v roju [[1204]] razantne podlomilo schopnosť ríše odolávať útokom Turkov. Zásadná zásluha byzantskej civilizácie, ktorú [[Georg Ostrogorsky]] definoval ako syntézu rímskej štátnej formy, gréckej kultúry a kresťanskej viery,<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 7</ref> tkvie v zachovaní dedičstva univerzálnej Rímskej ríše v temnom období západoeurópskeho [[Včasný stredovek|včasného stredoveku]]. Mimoriadny počin predstavovala v tomto smere kodifikácia rímskeho práva, slávna zbierka Corpus iuris civilis. Byzancia zohrala kľúčovú úlohu v odovzdaní kultúrnych hodnôt a znalostí klasickej antiky západnej Európe, sčasti prebiehajúcom za arabského sprostredkovania. Zapôsobila na hociktorých európskych mysliteľov, akými bol napríklad [[Tomáš Akvinský]], a obzvlášť v 15. storočí ďalej pozdvihla záujem o [[Starovek|antiku]].<ref>[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_P2D.HTM Vasiliev, Alexander A. ''Byzantium and the Italian Renaissance'']. History of the Byzantine Empire, [cit. 2010-07-05].</ref> Veľa významných gréckych vzdelancov sa odobralo do Talianska a západnej Európy, čím napomohli rozvoju renesancie.<ref>Gibbon (2005), s. 289</ref> Na gréckej pôde sa byzantské tradície udržali na Benátčanmi ovládanej [[Kréta|Kréte]] do jej dobytia Osmanmi v roku [[1669]].<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 337</ref> Najviac zapustila byzantská kultúra korene u východoeurópskych [[Slovania|Slovanov]] a na Kaukaze, a aj po arabských výbojoch ovplyvňovala koptských, [[Etiópia|etiópskych]], sýrskych a arménskych kresťanov. Byzantínci urýchlili proces [[Pokresťančovanie|christianizácie]] vo východnej Európe:<ref>Treadgold (1997), s. 556 – 557</ref> misiou [[Cyril a Metod|Konštantína a Metoda]] sa stala výrazným impulzom evanjelizácie len povrchne christianizovanej [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Od 9. storočia bolo do byzantského civilizačného rámca začleňované Bulharsko a zhruba v tom istom období nadviazala Byzancia čulé hospodárske a diplomatické styky s [[Kyjevská Rus|Kyjevskou Rusou]], v dôsledku čoho prijali Rusi v roku [[988]] kresťanstvo v jeho pravoslávnej podobe. Byzantskí kňazi a mnísi stáli pri zrode [[cyrilika|cyrilike]] odvodenej z [[Grécke jazyky|gréckeho písma]]. Na [[Východní Slovania|východoslovanskom]] území boli vystavené veľkolepé kostoly a chrámy vychádzajúce z byzantského vzoru, ktoré vtisli ruskej architektúre a umeniu vedľa [[Škandinávia|škandinávskych]] a čisto slovanských rovnako byzantské rysy.<ref name=clio /> Krátko po páde Carihradu bola na dvore [[Moskovské veľkokniežatstvo|moskovských veľkokniežat]] prevzatá byzantská ceremoniálna etiketa spoločne s imperiálnym emblémom [[Orol (heraldika)|dvojhlavého orla]]. Nároky moskovských veľkokniežat na nástupníctvo po byzantských cisároch sa zvýšili po svadbe [[Ivan III.|Ivana III.]] so [[Zoe Palaiologina|Zoe Palaiologinou]], neterou posledného byzantského cisára.<ref name="Zástěrová336">Zástěrová a kol. (1992), s. 336</ref> Stále častejšie sa presadzovala aj idea „[[Tretí Rím|tretieho Ríma]]“, podľa ktorej by sa Moskva stala význačným politickým centrom a strážkyňou ortodoxnej viery.<ref name="Zástěrová336"/> V nasledujúcom storočí sa [[Ivan IV.|Ivan IV. Hrozný]] ako prvý moskovský vládca dal korunovať za [[cár]]a (cisára). Už pred ním sa [[Mehmed II.]], osmanský premožiteľ Byzancie, vyhlásil za ''Kayser-i Rum'', doslova [[cézar]]a Ríma.<ref>[http://ottomanempire.info/mehmed2.htm ''Mehmed II'' (1432-1481)]. OttomanEmpire.info, [cit. 2010-07-05].</ref> Jeho nasledovníci sa pokladali za legitímnych dedičov byzantských panovníkov až do zániku [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na začiatku [[20. storočie|20. storočia]]. == Zdroje == Pre kapitoly Názov, Charakteristika, Dejiny a Zriadenie: * {{Citácia knihy | priezvisko = Zástěrová | meno = Bohumila | odkaz na autora = Bohumila Zástěrová | spoluautori = et al. | titul = Dějiny Byzance | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 1992 | isbn = 80-200-0454-8 | počet strán = 529 | strany = }} *Dostálová, R.: ''Byzantská vzdělanost'', Vyšehrad, Praha, 1990 *Hradečný, P. et al.: ''Dějiny Řecka'', Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 1998 *Havlík, L. E.: ''Přehledné dějiny Byzance'', Univerzita J.E. Purkyně, Brno, 1979 * Runciman, S.: ''Pád Cařihradu'', Epocha, Praha, 2003 *Žukov, J. M. et al.: ''Dějiny světa v deseti svazcích'' 3, 1960 (ruský originál: Vsemirnaja istorija v desjati tomach 3) *byzantská filozofia, byzantská hudba, byzantská literatúra, Byzantská ríša, byzantské mince, byzantské výtvarné umenie a architektúra in: ''[[Encyclopaedia Beliana]]'', druhý zväzok Bell – Czy, Encyklopedický ústav SAV a Veda, vydavateľstvo SAV, 2001 *Byzantská ríša. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Novotný | meno = Bohuslav | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Encyklopédia archeológie | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1986 | počet strán = 1032 | strany = 141 – 143 }} *[http://www.romanity.org/htm/fox.01.en.what_if_anything_is_a_byzantine.01.htm What if anything is a byzantine] *Kashdan, A.: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'' I-III, Oxford University Press, New York, 1991 *Bury, J. B. et al.: ''The Cambridge Medieval History'', zv. 1 – 8 (najmä zv. 4), 1911 – 1936, online (zv. 4): http://www.third-millennium-library.com/MedievalHistory/Cambridge/IV/Eastern-Door.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101127205009/http://www.third-millennium-library.com/MedievalHistory/Cambridge/IV/Eastern-Door.html |date=2010-11-27 }} *''The New Cambridge Medieval History'', Vol. 1 – 7, 1998 - 2005 *Nicol, D. M.: ''The Last Centuries of Byzantium'', 1261–1453, Cambridge, 1993 *Treagold, W.: ''A History of the Byzantine State and Society'', Stanford University Press, Stanford, 1997 *Mango, C. A.: ''The Oxford History of Byzantium'', Oxford University Press, Oxford, 2002 *Rosser, J.H.: ''Historical Dictionary of Byzantium'', Scarecrow Press, 2001 * [http://www.newadvent.org/cathen/03096a.htm Byzantine Empire in: Catholic Encyclopedia] (pozri aj články Byzantine architecture, Byzantine Art, Byzantine Literature) *[http://www.roman-emperors.org/ De Imperatoribus Romanis] *Ostrogorsky, G.: ''Geschichte des byzantinischen Staates'', C.H.Beck, Mníchov, 1963 * Lilie, R.-J.: ''Byzanz – Das zweite Rom'', Berlin, 2003 *Maier, F. G.: ''Fischer Weltgeschichte – Byzanz'', Fischer Taschenbuchverlag, 1973 *''Lexikon des Mittelalters Online'' (v súčasnosti na: http://www.brepolis.net/; knižné vydanie vyšlo vo vydavateľstvách Artemis & Winkler Verlag/ LexMA-Verlag v rokoch 1980 – 1999) *Byzantinisches Reich in: ''Brockhaus - Die Enzyklopädie in 30 Bänden''. 21., neu bearbeitete Auflage. Leipzig, Mannheim: F. A. Brockhaus 2005-06 Pre kapitoly Vojsko, Náboženstvo, Obyvateľstvo, Hospodárstvo, Diplomacia, Jazyk, Odkaz, Výtvarné umenie a architektúra, Veda: *{{preklad|cs|Byzantská říše}}; článok uvádza ako zdroje:'' *ČEŠKA, Josef. ''Zánik antického světa''. Praha : Vyšehrad, 2000. ISBN 80-7021-386-8. *DUPUY, R. Ernest; DUPUY, Trevor N.. ''Historie vojenství: Harperova encyklopedie''. Od roku 3500 př. Kr. do roku 1700. Praha : Forma, 1996. 667 s. ISBN 80-7213-000-5. *GIBBON, Edward. ''Úpadek a pád římské říše''. Praha : Levné knihy KMa, 2005. ISBN 80-7309-189-5. *HALDON, John F. ''Byzantium in the Seventh Century: The Transformation of a Culture''. Cambridge : Cambridge University Press, 1990 ISBN 978-0521319171 *HARVEY, Alan. ''Economic Expansion in the Byzantine Empire, 900-1200''. Cambridge : Cambridge University Press, 2003. ISBN 978-0521371513 *HRADEČNÝ, Pavel, a kol. ''Dějiny Řecka''. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 1998. ISBN 80-7106-192-1 *MANGO, Cyril A. ''The Oxford History of Byzantium''. Oxford : Oxford University Press, 2002. ISBN 0-19-814098-3 *MEIER. Mischa. ''Justinián : život a vláda východořímského císaře''. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2009. ISBN 978-80-86818-88-7 *OSTROGORSKY, Georg. ''Geschichte des byzantinischen Staates''. München : C.H.Beck, 1963 *TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, c1997. ISBN 0-8047-2630-2 *ZÁSTĚROVÁ, Bohumila a kol. ''Dějiny Byzance''. Praha : Academia, 1992. ISBN 80-200-0454-8 *Glykatzi-Arveler: Sas milao gia ton Vyzantio. *Glykatzi-Arveler: Giati to Vyzantio? == Referencie == {{reflist|4}} === Ostatné knihy a heslá=== *Byzantsko in: ''[[Encyklopédia Slovenska]]'' *Šusta, J. (ed.): Dějiny lidstva od pravěku k dnešku, diely 2, 3, 4 (1936, 1937, 1942), Nakladatelství Melantrich, Praha *Byzantské císařství. In: ''[[Ottův slovník naučný]]'', čtvrtý díl, Vydavatel a nakladatel J. Otto, Praha, 1891 *Kryštof: ''Úvod a přehledné dějiny Byzantského státu. Byzantologie 1'', Prešov, 1995 *Múcska, V.: ''Dejiny európskeho stredoveku I'', Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2006 * ''Byzantinoslovaca I''. Bratislava : Byzantologický seminár Alexandra Avenaria pri Katedre všeobecných dejín FiF UK, 2006 * ''Byzantinoslovaca II''. Bratislava : Byzantologický seminár Alexandra Avenaria pri Katedre všeobecných dejín FiF UK, 2008 * ''Byzantinoslovaca III''. Bratislava : Byzantologický seminár Alexandra Avenaria pri Katedre všeobecných dejín FiF UK, 2010 * [[Charles Diehl|DIEHL, Charles]]: ''Postavy z byzantských dejín'', Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava, 1942/2009 * {{Citácia knihy | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Vavřínek | priezvisko2 = Balcárek | meno2 = Petr | titul = Encyklopedie Byzance | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Libri]] | miesto = Praha | rok = 2011 | počet strán = 552 | strany = | isbn = 978-80-7277-485-2 | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dvorník | meno = František | odkaz na autora = František Dvorník | titul = Fotiovo schizma: Historie a legenda | prekladatelia = Tereza Heiderová | vydanie text = Vyd. 1. | vydavateľ = Refugium Velehrad-Roma | miesto = Olomouc | rok = 2008 | počet strán = 575 | edícia = Prameny spirituality | zväzok edície = 5 | strany = | isbn = 978-80-86715-94-0 | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Schreiner | meno = Peter | titul = Konstantinopol: dějiny a archeologie | miesto = Praha | vydavateľ = Pavel Mervart | rok = 2012 | počet strán = 195 | strany = | edícia = Pro Oriente | zväzok edície = 15 | isbn = 978-80-7465-008-6 | jazyk = po česky }} *Hunger, H., Koder, J. (eds.): ''Tabula Imperii Byzantini'', od roku 1976 *Hussey, J. M. (ed.): ''The Cambridge Medieval History (The Byzantine Empire)'',.zv. 4, 1966 a1967, Cambridge. *Shephard, J. (ed.): ''The Cambridge History of the Byzantine Empire c. 500-1492'', Cambridge University Press, Cambridge, 2008 == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Byzantine Empire}} == Externé odkazy == {{portál|Byzantská ríša|Portál Byzantskej ríše|História|Historický}} * [http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=byzancia Byzancia v rámci projektu Slovania a Európa v ranom stredoveku] *[http://db.pbw.kcl.ac.uk/jsp/index.jsp Prosography of the Byzantine World – 2011 edition] *[http://www.britannica.com/EBchecked/topic/87186/Byzantine-Empire Byzantine Empire in: Encylopaedia Britannica online] *[http://www.larousse.fr/encyclopedie/autre-region/byzantin/110703 Empire byzantin in: Encyclopédie Larousse] *[http://dic.academic.ru/dic.nsf/bse/74334/%D0%92%D0%B8%D0%B7%D0%B0%D0%BD%D1%82%D0%B8%D1%8F Bizantija in: Boľšaja sovetskaja enciklopedija, 3. vydanie][http://encyclopedia2.thefreedictionary.com/Byzantine+Empire (angl.preklad)] *[http://www.zeno.org/Meyers-1905/A/Ostr%C3%B6misches+Reich Oströmisches Reich in: Meyers Großes Konversations-Lexikon, 1908] *[http://www.fordham.edu/halsall/sbook1c.asp Byzantium in Internet Medieval Sourcebook: Fordham University] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120715075544/http://www.fordham.edu/Halsall/sbook1c.asp |date=2012-07-15 }} *[http://www.fordham.edu/halsall/byzantium/ Byzantium: Byzantine Studies on the Internet] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141008060507/http://www.fordham.edu/halsall/byzantium/ |date=2014-10-08 }} *[http://www.fordham.edu/halsall/byzantium/texts/byzhistorio.asp Byzantine Historiography] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120715080006/http://www.fordham.edu/halsall/byzantium/texts/byzhistorio.asp |date=2012-07-15 }} * [http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/secondary/BURLAT/home.html Bury, John Bagnell. ''History of the Later Roman Empire''. Lacus Curtius] * [http://www.intratext.com/X/ENG0832.HTM Vasiliev, Alexander A. ''History of the Byzantine Empire''] * [http://www.roman-empire.net/constant/constant-index.html ''History of Constantinople''. Roman Empire] * [https://web.archive.org/web/20110720121621/http://public.wsu.edu/~dee/MA/BYZ.HTM Hooker, Richard. ''The Byzantine Empire''. World Civilization] * [http://www.medievalists.net/tag/byzantium/ Archív článkov o Byzancii na medivelists.net] *[http://www.byzantium.ru/ Византия (všetko o Byzantskej ríši)] *ďalej pozri ostatnú literatúru uvedenú v českej, anglickej a nemeckej wikipédii [[Kategória:Byzantská ríša| ]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté monarchie]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Ázie]] [[Kategória:Dejiny Grécka]] [[Kategória:Dejiny Turecka]] [[Kategória:Dejiny Bulharska]] [[Kategória:Dejiny Severného Macedónska]] [[Kategória:Dejiny Chorvátska]] [[Kategória:Dejiny Talianska]] [[Kategória:Dejiny Sicílie]] [[Kategória:Dejiny Srbska]] [[Kategória:Dejiny Arménska]] [[Kategória:Dejiny Gruzínska]] [[Kategória:Dejiny Sýrie]] [[Kategória:Dejiny Čiernej Hory]] [[Kategória:Dejiny Bosny a Hercegoviny]] [[Kategória:Dejiny Egypta]] dz3xqn3itlj1oow8u3j8waqacp2a7n1 2000 0 4987 8219078 7950221 2026-05-24T18:20:29Z ~2026-30933-32 295797 /* Narodenia */ 8219078 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2000}} Rok '''2000''' ('''[[Rímska číslica|MM]]''') bol [[priestupný rok|priestupný]] [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal v sobotu [[1. január]]a a skončil v nedeľu [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == * [[26. jún]] – dokončenie prvej verzie čítania ľudského [[genóm]]u * [[25. júl]] – pád lietadla Concorde spoločnosti Air France, pri ktorom zomrelo všetkých 109 ľudí na palube a 4 na zemi * [[15. september]] až [[1. október]] – [[Letné olympijské hry 2000|Letné olympijské hry v Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]] * [[11. november]] – v alpskom lyžiarskom stredisku v [[rakúsko]]m Kaprune zomrelo pri [[Kaprun|požiari pozemnej lanovky]] 155 ľudí. == Nobelova cena == * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[Kao Sing-ťien]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[Arvid Carlsson]], [[Paul Greengard]], [[Eric R. Kandel]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[Žores Ivanovič Alfjorov]], [[Herbert Kroemer]], [[Jack Kilby]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Alan Jay Heeger]], [[Alan MacDiarmid]], [[Hideki Širakawa]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[Kim Te-džung]] * [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|za ekonómiu]]: [[James Heckman]], [[Daniel McFadden]] == Narodenia == * {{0}}[[3. január]] – [[Leandro Barreiro]], luxemburský profesionálny futbalista * {{0}}[[8. január]] – [[Noah Cyrusová|Noah Cyrus]], speváčka a detská herečka, sestra [[Miley Cyrusová|Miley Cyrus]] * [[24. január]] – [[Ben Johnson]], anglický profesionálny futbalista * {{0}}[[9. marec]] – [[Khaby Lame]], senegalsko-taliansky TikToker * [[12. marec]] – [[Michal Kozelský]], slovenský youtuber a herec * [[24. marec]] – [[Emma Zapletalová]], slovenská atlétka * [[10. apríl]] – [[Nataša Rybanská]], slovensko-maďarská vodnopólistka * [[22. máj]] – [[Adeľ Tankovová]], izraelská olympijská krasokorčuliarka * [[24. máj]] – [[Oliver Okuliar]], slovenský hokejista * {{0}}[[8. jún]] – [[Joseph Anang]], profesionálny futbalista * [[26. jún]] – [[Barbora Piešová]], slovenská speváčka-skladateľka * 26. jún – [[Rafael Tavares]], profesionálny brazílsky futbalista * [[12. júl]] – [[Vinícius Júnior]], brazílsky futbalista * [[21. júl]] – [[Erling Haaland]], nórsky profesionálny futbalista * {{0}}[[2. august]] – [[Mohammed Kudus]], ghanský profesionálny futbalista * {{0}}[[5. október]] – [[Oliver Oswald]], slovenský herec * [[20. október]] – [[Alana Smith (skateboarding)|Alana Smith]], americká skateboardistka * [[25. október]] – [[Martin Haba]], slovenský florbalový brankár a tréner * 25. október – [[Dominik Szoboszlai]], maďarský profesionálny futbalista * {{0}}[[1. november]] – [[Miroslav Gono]], slovenský profesionálny futbalista, stredopoliar * [[10. november]] – [[Mackenzie Foyová]], americká detská herečka a modelka * [[29. november]] – [[Yann Aurel Bisseck]], nemecký profesionálny futbalista * {{0}}[[4. december]] – [[Zeki Amdouni]], švajčiarsky profesionálny futbalista * {{0}}[[7. december]] – [[Vivien Keszthelyiová]], maďarská automobilová pretekárka * {{0}}[[9. december]] – [[Diāna Ņikitinová]], bývalá lotyšská krasokorčuliarka * [[12. december]] – [[Devyn Nekodová]], kanadská herečka a tanečnica * [[17. december]] – [[Twomad]], kanadský [[youtuber]] († [[2024]]) * [[22. december]] – [[Nico Daws]], kanadsko-nemecký hokejový brankár == Úmrtia == [[Súbor:Hedy Lamarr in The Conspirators.jpg|thumb|upright|[[Hedy Lamarr]] († 19. január)]] [[Súbor:Hundertwasser nz 1998 hg.jpg|upright|thumb|[[Friedensreich Hundertwasser]] († 19. február)]] [[Súbor:Pavel pochyly0.jpg|upright|thumb|[[Pavel Pochylý]] († 25. február)]] [[Súbor:Rudolf Kirchschläger 1983.jpg|thumb|upright|[[Rudolf Kirchschläger]] († 30. marec)]] [[Súbor:Maurice richard profile.jpg|thumb|upright|[[Maurice Richard]] († 27. máj)]] [[Súbor:Vittorio Gassman.jpg|thumb|upright|[[Vittorio Gassman]] († 29. jún)]] [[Súbor:Konrad Bloch.JPG|thumb|upright|[[Konrad Emil Bloch]] († 15. október)]] [[Súbor:Fotothek df roe-neg 0006305 003 Emil Zátopek.jpg|thumb|upright|[[Emil Zátopek]] († 21. november)]] * {{0}}[[5. január]] – [[Pavel Bunčák]], slovenský básnik, pedagóg a literárny vedec (* [[1915]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Bruno Zevi]], taliansky architekt, redaktor, historik architektúry a profesor (* [[1918]]) * [[15. január]] – [[Ernest Sýkora]], slovenský verejný činiteľ a pedagóg (* [[1914]]) * [[18. január]] – [[Július Lenko]], slovenský básnik a prekladateľ (* [[1915]]) * [[19. január]] – [[Hedy Lamarr]], rakúska a americká herečka židovského pôvodu, inovátorka v oblasti bezdrôtovej komunikácie (* [[1914]]) * [[26. január]] – [[Jozef Beňka]], slovenský geológ, mineralóg (* [[1933]]) * 26. január – [[Donald Budge]], americký tenista (* [[1915]]) * [[27. január]] – [[Friedrich Gulda]], rakúsky klavirista a hudobný skladateľ (* [[1930]]) * [[30. január]] – [[Karol Paluš]], slovenský architekt a urbanista (* [[1925]]) * {{0}}[[2. február]] – [[Ján Hadraba]], slovenský operný spevák (bas) (* [[1922]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Bohuslav Klíma]], český archeológ a geológ, zaoberajúci sa najmä obdobím paleolitu (* [[1928]]) * {{0}}6. február – [[Anton Mária Vácval]], slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián (* [[1908]]) * {{0}}[[7. február]] – [[Sid Abel]], kanadský hokejový útočník a neskôr hokejový tréner (* [[1918]]) * {{0}}[[8. február]] – [[Ion Gheorghe Maurer]], rumunský politik, právnik, predseda Dočasného prezídia Rumunskej ľudovej republiky (* [[1902]]) * {{0}}[[9. február]] – [[Michal Maximilián Scheer]], slovenský architekt (* [[1902]]) * [[19. február]] – [[Friedensreich Hundertwasser]], rakúsky maliar, sochár, architekt (* [[1928]]) * [[21. február]] – [[Ján Darola]], slovenský prírodovedec, zoológ, ochranca prírody (* [[1928]]) * [[25. február]] – [[Pavel Pochylý]], slovenský horolezec (* [[1945]]) * {{0}}[[3. marec]] – [[Gabriela Cimmermannová]], slovenská architektka (* [[1934]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Lubomír Emil Havlík]], moravský historik, medievalista a vedecký pracovník (* [[1925]]) * {{0}}5. marec – [[Bohuslav Hlôška]], slovenský lesný inžinier, riadiaci pracovník (* [[1922]]) * [[16. marec]] – [[Ernest Caban (lyžiar)|Ernest Caban]], slovenský odbojár, komunistický funkcionár a športovec – lyžiar (* [[1924]]) * [[30. marec]] – [[Rudolf Kirchschläger]], prezident Rakúska (* [[1915]]) * [[31. marec]] – [[Alojz Hanúsek]], slovenský kameraman (* [[1939]]) * {{0}}[[2. apríl]] – [[Ľudovít Filan]], slovenský režisér, scenárista a dramatik, otec Borisa Filana (* [[1925]]) * {{0}}[[3. apríl]] – [[Terence McKenna]], americký filozof, predstaviteľ New Age a etnofarmakológie; etnobotanik (* [[1946]]) * {{0}}[[4. apríl]] – [[Miroslav Pinc]], český ilustrátor kníh z oblasti botaniky (* [[1949]]) * {{0}}[[7. apríl]] – [[Moacyr Barbosa]], brazílsky futbalový reprezentant, hral na Majstrovstvách sveta 1950 (* [[1921]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Eva Sadková]], česká filmová režisérka a scenáristka (* [[1931]]) * [[10. apríl]] – [[Larry Linville]], americký herec (* [[1939]]) * [[12. apríl]] – [[Karol Šiška]], slovenský lekár, chirurg, vysokoškolský profesor, zakladateľ slovenskej kardiochirurgie (* [[1906]]) * [[15. apríl]] – [[Stacho Machata]], slovenský kameraman, syn Karola Machatu (* [[1954]]) * [[19. apríl]] – [[František Veselý (lekár)|František Veselý]], slovenský lekár – onkochirurg (* [[1950]]) * [[20. apríl]] – [[Ivan Čajda]], slovenský spisovateľ pre deti a mládež (* [[1921]]) * [[24. apríl]] – [[Jozef Schubert]], slovenský vysokoškolský pedagóg (* [[1904]]) * {{0}}[[5. máj]] – [[Gino Bartali]], taliansky cyklista (* [[1914]]) * [[19. máj]] – [[Jevgenij Vasilievič Chrunov]], sovietsky kozmonaut (* [[1933]]) * [[21. máj]] – [[Ladislav Gálik]], slovenský lekár – neurológ (* [[1913]]) * [[26. máj]] – [[Emil Černaj]], slovenský misionár na Filipínach, v Indonézii, USA a v Austrálii (* [[1923]]) * [[27. máj]] – [[Maurice Richard]], kanadský hokejista (* [[1921]]) * [[31. máj]] – [[Erich Kähler]], nemecký matematik (* [[1906]]) * {{0}}[[3. jún]] – [[Merton Miller]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1923]]) * [[11. jún]] – [[Alojz Habovštiak]], slovenský archeológ, riaditeľ SNM (1977 – 1989) (* [[1932]]) * [[13. jún]] – [[Alois Jedlička]], český bohemista, profesor a redaktor (* [[1912]]) * [[23. jún]] – [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]], slovenský futbalista (* [[1972]]) * [[27. jún]] – [[Rudolf Božík]], pilot Slovenských vzdušných zbraní v druhej svetovej vojne a letecké eso (* [[1920]]) * [[29. jún]] – [[Vittorio Gassman]], taliansky herec (* [[1922]]) * {{0}}[[1. júl]] – [[Walter Matthau]], americký herec (* [[1920]]) * {{0}}[[6. júl]] – [[Wladyslaw Szpilman]], poľský klavirista (* [[1911]]) * {{0}}[[9. júl]] – [[Ladislav Zathurecký]], slovenský farmaceut (* [[1913]]) * [[11. júl]] – [[Jaroslav Filip]], slovenský hudobník, skladateľ, humorista, dramaturg a herec (* [[1949]]) * [[14. júl]] – [[Jozef Mistrík]], slovenský jazykovedec, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg a súdny grafológ (* [[1921]]) * [[31. júl]] – [[Ján Frátrik]], slovenský básnik (* [[1916]]) * {{0}}[[1. august]] – [[Martin Bílek]], český atlét (* [[1973]]) * {{0}}[[5. august]] – [[Alec Guinness]], britský herec (* [[1914]]) * {{0}}[[9. august]] – [[John Charles Harsányi]], americký ekonóm, nositeľ [[Nobelova cena za ekonómiu|Nobelovej ceny]] (* [[1920]]) * [[12. august]] – [[Loretta Youngová]], americká herečka (* [[1913]]) * [[16. august]] – [[Belo Polla]], slovenský historik, archeológ a archivár (* [[1917]]) * [[20. august]] – [[Henry Austin]], anglický tenista (* [[1906]]) * [[26. august]] – [[Alexander Žabka]], slovenský geológ (* [[1925]]) * {{0}}[[6. september]] – [[Jiří Sovák]], český herec (* [[1920]]) * [[13. september]] – [[Ladislav Roštár]], slovenský pedagóg a divadelný ochotník (* [[1922]]) * 13. september – [[Anton Zachariáš]], slovenský esperantista (* [[1939]]) * [[19. september]] – [[Milan Peťovský]], slovenský kameraman a filmový režisér, priekopník slovenského animovaného filmu (* [[1931]]) * [[20. september]] – [[Stanislav Stratiev]], bulharský dramatik a spisovateľ (* [[1941]]) * 20. september – [[German Stepanovič Titov]], sovietsky kozmonaut (* [[1935]]) * [[22. september]] – [[Jehuda Amichai]], nemecko-izraelský básnik (* [[1924]]) * [[29. september]] – [[Albert Reble]], nemecký pedagóg (* [[1910]]) * {{0}}[[2. október]] – [[Michal Kušík]], slovenský archivár, historik a filológ (* [[1915]]) * {{0}}[[4. október]] – [[Michael Smith (chemik)|Michael Smith]], kanadský chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1932]]) * {{0}}[[9. október]] – [[Juliana Cejpeková]], vysokoškolský pedagóg (* [[1942]]) * [[10. október]] – [[Sirimávó Ratvatté Dias Bandáranájaková]], srílanská predsedníčka vlády (* [[1916]]) * [[12. október]] – [[Alojz Klimo]], slovenský akademický maliar (* [[1922]]) * [[15. október]] – [[Konrad Emil Bloch]], nemecký biochemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1912]]) * [[22. október]] – [[Albín Vrteľ]], slovenský hudobník a pedagóg (* [[1917]]) * [[23. október]] – [[Eduard Goldstücker]], slovenský literárny historik, diplomat, znalec diela F. Kafku (* [[1913]]) * 23. október – [[Yokozuna]], americký profesionálny wrestler (* [[1966]]) * [[27. október]] – [[Lída Baarová]], česká herečka (* [[1914]]) * [[31. október]] – [[Karol Rebro]], slovenský právnik a univerzitný profesor (* [[1912]]) * {{0}}[[7. november]] – [[Jozef Adamka]], slovenský vysokoškolský učiteľ a strojársky odborník (* [[1930]]) * {{0}}7. november – [[Ján Ondruš]], slovenský básnik a prekladateľ (* [[1932]]) * [[11. november]] – [[Sandra Schmittová]], nemecká akrobatická lyžiarka (* [[1981]]) * [[12. november]] – [[Jacob Willem Cohen]], holandský matematik (* [[1923]]) * [[17. november]] – [[Louis Eugène Félix Néel]], francúzsky fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1904]]) * [[20. november]] – [[Regina Podstanická]], slovenská fyzička, astronómka a vysokoškolská pedagogička (* [[1928]]) * [[21. november]] – [[Emil Zátopek]], český atlét (* [[1922]]) * {{0}}[[3. december]] – [[Gwendolyn Brooksová]], americká poetka (* [[1917]]) * {{0}}[[8. december]] – [[Pavel Čalovka]], slovenský režisér dokumentárnych filmov (* [[1921]]) * [[19. december]] – [[Ľudovít Kroner]], slovenský herec (* [[1925]]) * [[23. december]] – [[Victor Borge]], dánsko-americko-židovský humorista, interpret a klavírny virtuóz (* [[1909]]) * [[24. december]] – [[Anna Kozáková]], slovenská dramaturgička, režisérka (ochotníčka), pedagogička (* [[1943]]) * 24. december – [[Laurence Chisholm Young]], britsko-americký matematik (* [[1905]]) * [[25. december]] – [[Willard Van Orman Quine]], americký filozof, logik a matematik (* [[1908]]) * [[26. december]] – [[Jason Robards]], americký herec (* [[1922]]) * [[30. december]] – [[Pavol Dobrík]], slovenský sochár (* [[1953]]) * 30. december – [[Bohdan Warchal]], slovenský huslista a dirigent (* [[1930]]) == Software == * [[Microsoft Windows]] 2000 * [[Microsoft Windows]] Millennium == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:2000| ]] [[Kategória:Roky| 2000]] eg0l84o8ia4rflrndvxv9wmz3agrd0t 1996 0 5020 8218985 8218888 2026-05-24T13:54:23Z Lalina 22926 /* Narodenia */ + 8218985 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1996}} {{Rok|1996}} == Udalosti == * [[6. január]] – bola vydaná Inštrukcia na aplikáciu bohoslužobných predpisov [[Kódex kánonov východných cirkví|Kódexu kánonov východných cirkví]] * [[19. január]] – [[Central Intelligence Agency|CIA]] spustila veľkú špionážnu akciu v [[Bosna a Hercegovina|Bosne]] na podporu bezpečnosti hlavne vojakov [[Spojené štáty|USA]] v Bosne * [[29. apríl]] – výbuchom svojho auta bol zavraždený [[Róbert Remiáš]], bývalý slovenský policajt a podnikateľ * [[19. júl]] až [[4. august]] – [[Letné olympijské hry]], [[Atlanta]], [[Spojené štáty|USA]] * [[5. november]] – prezidentské voľby v [[Spojené štáty|USA]]: demokrat [[Bill Clinton]] porazil republikána [[Bob Dole|Boba Dolea]] a vyhral tak svoje druhé obdobie * [[7. november]] – [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] vypustila sondu [[Mars Global Surveyor]] * [[12. november]] – nad indickým mestom [[Charkhi Dadri]] došlo ku zrážke lietadiel Letu 763 Saudi Arabian Airlines a Letu 1907 Air Kazakhstan (349 obetí) * [[16. november]] – [[Matka Tereza]] dostala honorárne občianstvo USA * [[Október]] – [[Slash (hudobník)|Slash]], sólový hardrockový gitarista, opustil [[Guns N' Roses]] * [[August]] – pôvodná zostava skupiny [[Kiss (skupina)|Kiss]] sa opäť dala dohromady == Nobelova cena == * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[David Morris Lee]], [[Douglas Dean Osheroff]], [[Robert Coleman Richardson]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Robert Curl]], [[Harold Kroto]], [[Richard Smalley]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[Peter C. Doherty]], [[Rolf Martin Zinkernagel]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[Wisława Szymborská]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[Carlos Filipe Ximenes Belo]], [[José Ramos-Horta]] * [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|za ekonómiu]]: [[James Mirrlees]], [[William Vickrey]] == Narodenia == [[Súbor:Siniakova US16 (13) (29862738225).jpg|thumb|upright|[[Kateřina Siniaková]] (* 10. máj)]] [[Súbor:Tom Holland by Gage Skidmore.jpg|náhled|upright|[[Tom Holland (herec)|Tom Holland]] (* 1. jún)]] [[Súbor:Zendaya - 2019 by Glenn Francis.jpg|náhled|upright|[[Zendaya]] (* 1. september)]] [[Súbor:Hailee Steinfeld (28787553517) (cropped).jpg|náhled|upright|[[Hailee Steinfeld]] (* 11. december)]] * {{0}}[[1. január]] – [[Mahmoud Dahoud]], sýrsko-nemecký futbalista * {{0}}[[3. január]] – [[Florence Pughová]], anglická herečka * {{0}}[[4. január]] – [[Emma Mackey]], britsko-francúzska herečka * [[12. január]] – [[Ella Hendersonová|Ella Henderson]], britská speváčka a skladateľka * {{0}}[[7. február]] – [[Pierre Gasly]], francúzsky pilot Formuly 1 * [[11. február]] – [[Daniil Sergejevič Medvedev|Daniil Medvedev]], ruský tenista * [[14. február]] – [[Viktor Viktorovyč Kovalenko|Viktor Kovalenko]], ukrajinský futbalista * [[15. február]] – [[Nemanja Radonjić]], srbský futbalista * [[17. február]] – [[Sasha Pieterse]], americká herečka, speváčka a skladateľka * [[21. február]] – [[Sophie Turnerová]], anglická herečka * [[28. február]] – [[Karsten Warholm]], nórsky atlét, bežec * [[20. marec]] – [[Kateřina Svitková]], česká futbalistka * [[23. marec]] – [[Alexander Albon]], thajsko-britský pilot [[Formula 1|F1]] * [[30. marec]] – [[Nayef Aguerd]], marocký futbalista * {{0}}[[6. apríl]] – [[Tomáš Vestenický]], slovenský futbalista * [[11. apríl]] – [[Dele Alli]], anglický futbalový záložník * 11. apríl – [[Tereza Mašková]], česká speváčka * [[12. apríl]] – [[Matteo Berrettini]], taliansky tenista * [[13. apríl]] – [[Lukáš Čmelík]], slovenský futbalista * [[16. apríl]] – [[Taylor Townsendová]], americká tenistka * [[25. apríl]] – [[Allisyn Ashley Armová]], americká herečka * [[10. máj]] – [[Kateřina Siniaková]], česká tenistka * [[14. máj]] – [[Martin Garrix]], holandský [[House (hudba)|house]] [[Diskotekár|DJ]] * [[15. máj]] – [[Birdy (speváčka)|Birdy]], britská speváčka * [[16. máj]] – [[Louisa Chiricová]], americká tenistka * [[25. máj]] – [[David Pastrňák]], český hokejista * [[31. máj]] – [[Joachim Andersen]], dánsky futbalista * {{0}}[[1. jún]] – [[Tom Holland (herec)|Tom Holland]], britský herec a tanečník * [[13. jún]] – [[Kingsley Coman]], francúzsky futbalista * [[27. jún]] – [[Lauren Jauregui]], americká speváčka a skladateľka * {{0}}[[1. júl]] – [[Adelina Dmitrijevna Sotnikovová|Adelina Sotnikovová]], ruská krasokorčuliarka, olympijská víťazka * {{0}}[[4. júl]] – [[Justine Braisazová-Bouchetová]], francúzska biatlonistka * [[10. júl]] – [[Dominik Kružliak]], slovenský futbalista * [[11. júl]] – [[Alessia Cara]], kanadská speváčka-skladateľka * [[22. júl]] – [[Mauricio Baldivieso]], bolívijský futbalista * {{0}}[[7. august]] – [[Dani Ceballos]], španielsky futbalista * [[12. august]] – [[Arthur Melo]], brazílsky futbalista * [[21. august]] – [[Karolína Muchová]], česká tenistka * [[26. august]] – [[Matīss Kivlenieks]], lotyšský profesionálny hokejový brankár († [[2021]]) * [[30. august]] – [[Gabriel Barbosa]], brazílsky futbalista * {{0}}[[1. september]] – [[Zendaya]], americká herečka, speváčka, tanečnica a modelka * [[12. september]] – [[Joshua Cheptegei]], ugandský bežec na dlhé trate * [[13. september]] – [[Lili Reinhart]], americká herečka * [[17. september]] – [[Esteban Ocon]], francúzsky pilot [[Formula 1|F1]] * [[24. september]] – [[GoGo]], slovenský [[youtuber]] a vloger * [[27. september]] – [[Maxwel Cornet]], futbalista Pobrežia Slonoviny * {{0}}[[4. október]] – [[Ella Balinska]], anglická herečka * {{0}}[[8. október]] – [[Ola Aina]], anglický futbalista * {{0}}[[9. október]] – [[David Abrhám]], slovenský basketbalista * 9. október – [[Jacob Batalon]], americký herec * [[13. október]] – [[Joshua Wong]], hongkonský aktivista * [[19. október]] – [[Rebecca Šramková]], slovenská tenistka * [[22. október]] – [[Johannes Høsflot Klæbo]], norský bežec na lyžiach * [[24. október]] – [[Océane Dodinová]], francúzska tenistka * {{0}}[[2. november]] – [[Ján Volko]], slovenský atlét, šprintér * {{0}}[[7. november]] – [[Lorde]], novozélandská speváčka a textárka * [[16. november]] – [[Brendan Murray]], írsky spevák * {{0}}[[4. december]] – [[Diogo Jota]], portugalský futbalista († [[2025]]) * [[10. december]] – [[Jonas Vingegaard]], dánsky cyklista * [[11. december]] – [[Hailee Steinfeldová]], americká herečka * [[17. december]] – [[Jelizaveta Sergejevna Tuktamyševová|Jelizaveta Tuktamyševová]], ruská krasokorčuliarka * [[20. december]] – [[Jarrod Bowen]], anglický futbalista * [[29. december]] – [[Dylan Minnette]], americký herec == Úmrtia == [[Súbor:Reagan Mitterrand 1984 (cropped).jpg|thumb|upright|[[François Mitterrand]] († 8. január)]] [[Súbor:EllaFitzgerald.jpg|thumb|upright|[[Ella Fitzgeraldová]] († 1. jún)]] [[Súbor:Mott,Nevill Francis 1952 London.jpg|thumb|upright|[[Nevill Francis Mott]] († 8. august)]] [[Súbor:René Lacoste.jpg|thumb|upright|[[René Lacoste]] († 12. október)]] [[Súbor:Marcel Carné 1994.jpg |thumb|upright|[[Marcel Carné]] († 31. október)]] [[Súbor:Marcello Mastroianni 02.jpg|thumb|upright|[[Marcello Mastroianni]] († 19. december)]] [[Súbor:Carl Sagan Planetary Society.JPG|thumb|upright|[[Carl Sagan]] († 20. december)]] * {{0}}[[4. január]] – [[Anna Amalie Abertová]], nemecká muzikologička (* [[1906]]) * {{0}}[[5. január]] – [[Štefan Adamec]], slovenský ekonóm (* [[1942]]) * {{0}}[[8. január]] – [[François Mitterrand]], prezident [[Francúzsko|Francúzska]] (* [[1916]]) * [[15. január]] – [[Ladislav Moravský]], slovenský matematik a pedagóg (* [[1932]]) * [[16. január]] – [[Marcia Davenportová]], americká spisovateľka a hudobná kritička (* [[1903]]) * [[19. január]] – [[Anton Myrer]], americký románopisec (* [[1922]]) * [[21. január]] – [[Magdaléna Jelínková]], slovenská publicistka (* [[1926]]) * [[27. január]] – [[Olga Havlová]], prvá manželka česko-slovenského a českého prezidenta Václava Havla (* [[1933]]) * [[28. január]] – [[Joseph Brodsky]], ruský básnik, neskôr americký esejista a literárny kritik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1940]]) * {{0}}[[2. február]] – [[Gene Kelly]], americký herec, tanečník, choreograf, producent a režisér (* [[1912]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Vladimír Hlôška]], slovenský vysokoškolský pedagóg (* [[1924]]) * {{0}}[[7. február]] – [[George Trevelyan]], britský filozof, ideový predstaviteľ New Age, zakladateľ organizácie Wrekin Trust (* [[1906]]) * {{0}}[[8. február]] – [[Mercer Ellington]], americký džezový trubkár, komponista a aranžér (* [[1919]]) * [[10. február]] – [[Emília Horváthová]], slovenská etnografka, pedagogička a publicistka, zakladateľka romistiky na Slovensku (* [[1931]]) * [[13. február]] – [[Martin Balsam]], americký herec (* [[1919]]) * 13. február – [[Ján Janoška]], slovenský grafik, maliar a pedagóg (* [[1923]]) * [[16. február]] – [[Miloš Kopecký]], český herec (* [[1922]]) * [[17. február]] – [[Ján Stanek]], dôstojník česko-slovenskej a slovenskej armády (* [[1909]]) * [[26. február]] – [[Svetozár Stračina]], slovenský hudobný skladateľ (* [[1940]]) * {{0}}[[3. marec]] – [[Marguerite Duras]], francúzska spisovateľka a dramatička (* [[1914]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Jack Churchill]], britský plukovník počas druhej svetovej vojny (* [[1906]]) * [[13. marec]] – [[Krzysztof Kieślowski]], poľský filmový režisér a scenárista (* [[1941]]) * [[18. marec]] – [[Odysseas Elytis]], grécky básnik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] a (* [[1911]]) * [[20. marec]] – [[Zdenko Homolka]], slovenský rímskokatolícky kňaz a pedagóg (* [[1912]]) * [[22. marec]] – [[Robert Franklyn Overmyer]], americký astronaut (* [[1936]]) * [[26. marec]] – [[David Packard]], americký inžinier a podnikateľ (* [[1912]]) * [[28. marec]] – [[Hans Blumenberg]], nemecký filozof kultúry, historik vedy a profesor (* [[1920]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Greer Garsonová]], britsko-americká herečka (* [[1904]]) * [[21. apríl]] – [[Džochar Musajevič Dudajev]], generál sovietskeho letectva, čečenský politik a prvý prezident separatistickej Čečenskej republiky Ičkéria (* [[1944]]) * [[23. apríl]] – [[Pamela Lyndon Traversová]], austrálska herečka (* [[1899]]) * [[25. apríl]] – [[Saul Bass]], americký grafický dizajnér (* [[1920]]) * [[29. apríl]] – [[Róbert Remiáš]], slovenský policajt a podnikateľ (* [[1970]]) * {{0}}[[5. máj]] – [[Ondrej Plai]], slovenský právnik a lyžiar (* [[1915]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Otto Urban]], český historik (* [[1938]]) * [[14. máj]] – [[Leopold Šťastný]], slovenský futbalista a tréner (* [[1911]]) * [[18. máj]] – [[Jaroslav Abelovič]], slovenský geodet (* [[1932]]) * [[21. máj]] – [[Ljuba Hermanová]], česká herečka, muzikálová a operetná speváčka a šansonierka (* [[1913]]) * 21. máj – [[Ján Hudák]], slovenský literárny a kultúrny historik a prekladateľ (* [[1923]]) * [[22. máj]] – [[Ján Ninčák]], slovenský matematik a pedagóg (* [[1935]]) * [[24. máj]] – [[Jarmila Vašicová]], slovenská operná speváčka (soprán) (* [[1935]]) * [[25. máj]] – [[Ján Pavlovič]], slovenský amatérsky entomológ (* [[1909]]) * [[28. máj]] – [[Barbara Mudrochová]], slovenská reprezentantka v synchronizovanom plávaní (* [[1975]]) * [[29. máj]] – [[Antonín Mrkos]], český astronóm (* [[1918]]) * [[30. máj]] – [[Léon-Étienne Duval]], francúzsko-alžírsky rímskokatolícky kardinál (* [[1903]]) * [[31. máj]] – [[Timothy Leary]], americký psychológ, filozof, vizionár, spisovateľ, beatnik (* [[1920]]) * {{0}}[[1. jún]] – [[Emil Marie Hachler]], český vysokoškolský učiteľ, vedecký pracovník, múzejník a prírodovedec (* [[1910]]) * {{0}}[[2. jún]] – [[Amos Tversky]], izraelský kognitívny vedec a matematický psychológ (* [[1937]]) * {{0}}[[6. jún]] – [[Vladimír Karfík]], česko-slovenský architekt a vysokoškolský profesor (* [[1901]]) * {{0}}6. jún – [[George Davis Snell]], americký genetik (* [[1903]]) * [[11. jún]] – [[Mária Filkusová]], slovenská lexikografka a prekladateľka (* [[1927]]) * [[15. jún]] – [[Ella Fitzgerald]], americká speváčka (* [[1917]]) * [[17. jún]] – [[Thomas Samuel Kuhn]], americký filozof (* [[1922]]) * [[20. jún]] – [[Vladislav Müller]], slovenský herec (* [[1936]]) * [[23. jún]] – [[Eduard Cupák]], český filmový a divadelný herec, rozhlasový umelec a dabér (* [[1932]]) * 23. jún – [[Andreas Papandreu]], grécky ekonóm a socialistický politik (* [[1919]]) * [[26. jún]] – [[Veronica Guerinová]], írska investigatívna novinárka (* [[1958]]) * [[27. jún]] – [[Hieroným Oravský]], slovenský robotník a spisovateľ (* [[1914]]) * {{0}}[[8. júl]] – [[Ján Ilavský (geológ)|Ján Ilavský]], slovenský ložiskový geológ (* [[1922]]) * [[30. júl]] – [[Claudette Colbert]], francúzsko-americká herečka (* [[1903]]) * {{0}}[[1. august]] – [[Tadeus Reichstein]], švajčiarsky chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1897]]) * {{0}}[[8. august]] – [[Nevill Francis Mott]], britský fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1905]]) * {{0}}[[9. august]] – [[Frank Whittle]], britský vynálezca a strojný dôstojník RAF (* [[1907]]) * [[11. august]] – [[Rafael Kubelík]], český dirigent (* [[1914]]) * 11. august – [[František Púchovský]], slovenský matematik (* [[1921]]) * 11. august – [[Vanga]], bulharská nevidiaca veštkyňa (* [[1911]]) * [[12. august]] – [[Viktor Amazaspovič Ambarcumjan]], arménsky astronóm (* [[1908]]) * 12. august – [[Irena Tonkovičová]], slovenská pedagogička a výtvarníčka (* [[1908]]) * [[14. august]] – [[Miki Volek]], český rockový spevák, gitarista, klavirista, skladateľ a showman (* [[1943]]) * [[22. august]] – [[Rudolf Mock]], slovenský geológ (* [[1943]]) * [[30. august]] – [[Ladislav Dutka]], slovenský pedagóg a fyzik (* [[1912]]) * [[13. september]] – [[Tupac Shakur]], americký raper (* [[1971]]) * [[15. september]] – [[Irena Šomlóová]], slovenská redaktorka, prekladateľka a protifašistická bojovníčka (* [[1911]]) * [[18. september]] – [[Juraj Boško]], slovenský pedagóg, kantor (* [[1913]]) * 18. september – [[Koloman Slimák]], slovenský kynológ (* [[1903]]) * [[20. september]] – [[Paul Erdős]], maďarský matematik (* [[1913]]) * [[24. september]] – [[Ludvík Kalma]], český manažér (* [[1941]]) * 24. september – [[Zeki Müren]], turecký spevák a skladateľ klasickej hudby (* [[1931]]) * [[26. september]] – [[Ján Števček]], slovenský literárny vedec, teoretik, historik, prekladateľ a pedagóg (* [[1929]]) * 26. september – [[Geoffrey Wilkinson]], anglický chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1921]]) * [[29. september]] – [[Bohuslav Karlík]], český kanoista a olympionik (* [[1908]]) * [[30. september]] – [[Jozef Kostka]], slovenský sochár, zakladateľ slovenského moderného sochárstva (* [[1912]]) * [[11. október]] – [[Lars Ahlfors]], fínsky matematik (* [[1907]]) * 11. október – [[William Vickrey]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1914]]) * [[12. október]] – [[René Lacoste]], francúzsky tenista (* [[1904]]) * [[19. október]] – [[Cornelis Anthonie van Peursen]], holandský filozof a teológ (* [[1920]]) * [[20. október]] – [[Michal Potocký]], slovenský jezuita, náboženský publicista, pedagóg a rímskokatolícky kňaz (* [[1912]]) * [[24. október]] – [[Gladwyn Jebb]], britský politik, diplomat a prvý, zastupujúci generálny tajomník OSN (* [[1900]]) * [[25. október]] – [[Ennio de Giorgi]], taliansky matematik (* [[1928]]) * 25. október – [[Vladimír Mináč]], slovenský spisovateľ (* [[1922]]) * [[26. október]] – [[Anton Trón]], slovenský herec (* [[1926]]) * [[28. október]] – [[Karol Jokl]], slovenský futbalista (* [[1945]]) * [[31. október]] – [[Marcel Carné]], francúzsky filmový režisér (* [[1906]]) * {{0}}[[3. november]] – [[Ján Oravec (fyzik)|Ján Oravec]], slovenský fyzik (* [[1935]]) * [[20. november]] – [[Ján Albrecht]], slovenský estetik, muzikológ, hudobník – violista (* [[1919]]) * [[21. november]] – [[Abdus Salam]], pakistanský fyzik (* [[1926]]) * [[29. november]] – [[Dan Flavin]], americký minimalistický sochár a inštalačný umelec (* [[1933]]) * {{0}}[[6. december]] – [[Štefan Schwarz (matematik)|Štefan Schwarz]], slovenský matematik (* [[1914]]) * {{0}}[[8. december]] – [[Sergej Usačev]], slovenský fyzik (* [[1926]]) * {{0}}[[9. december]] – [[Alain Poher]], francúzsky politik, dočasný prezident Francúzska a predseda Senátu, predseda Európskeho parlamentu (* [[1909]]) * [[12. december]] – [[Anton Moravčík]], slovenský futbalista (* [[1931]]) * [[19. december]] – [[Marcello Mastroianni]], taliansky herec (* [[1924]]) * 19. december – [[Ondrej Pavlík]], slovenský školský pracovník a pedagóg (* [[1916]]) * [[20. december]] – [[Carl Sagan]], americký astronóm a spisovateľ (* [[1934]]) * [[22. december]] – [[Mária Bartuszová]], slovenská sochárka (* [[1936]]) * [[23. december]] – [[Ivan Párkányi]], rusínsky politik (* [[1896]]) * [[24. december]] – [[Johann Fischl]], rakúsky filozof (* [[1900]]) * [[30. december]] – [[Eugen Kramár]], slovenský architekt a vysokoškolský pedagóg (* [[1914]]) == Softvér == * [[Microsoft Windows]] NT 4.0 [[Kategória:1996| ]] [[Kategória:Roky| 1996]] lre53raocoa70bbiakoj5muioppqb3h 8219084 8218985 2026-05-24T18:26:40Z ~2026-30933-32 295797 /* Narodenia */ 8219084 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1996}} {{Rok|1996}} == Udalosti == * [[6. január]] – bola vydaná Inštrukcia na aplikáciu bohoslužobných predpisov [[Kódex kánonov východných cirkví|Kódexu kánonov východných cirkví]] * [[19. január]] – [[Central Intelligence Agency|CIA]] spustila veľkú špionážnu akciu v [[Bosna a Hercegovina|Bosne]] na podporu bezpečnosti hlavne vojakov [[Spojené štáty|USA]] v Bosne * [[29. apríl]] – výbuchom svojho auta bol zavraždený [[Róbert Remiáš]], bývalý slovenský policajt a podnikateľ * [[19. júl]] až [[4. august]] – [[Letné olympijské hry]], [[Atlanta]], [[Spojené štáty|USA]] * [[5. november]] – prezidentské voľby v [[Spojené štáty|USA]]: demokrat [[Bill Clinton]] porazil republikána [[Bob Dole|Boba Dolea]] a vyhral tak svoje druhé obdobie * [[7. november]] – [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] vypustila sondu [[Mars Global Surveyor]] * [[12. november]] – nad indickým mestom [[Charkhi Dadri]] došlo ku zrážke lietadiel Letu 763 Saudi Arabian Airlines a Letu 1907 Air Kazakhstan (349 obetí) * [[16. november]] – [[Matka Tereza]] dostala honorárne občianstvo USA * [[Október]] – [[Slash (hudobník)|Slash]], sólový hardrockový gitarista, opustil [[Guns N' Roses]] * [[August]] – pôvodná zostava skupiny [[Kiss (skupina)|Kiss]] sa opäť dala dohromady == Nobelova cena == * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[David Morris Lee]], [[Douglas Dean Osheroff]], [[Robert Coleman Richardson]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Robert Curl]], [[Harold Kroto]], [[Richard Smalley]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[Peter C. Doherty]], [[Rolf Martin Zinkernagel]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[Wisława Szymborská]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[Carlos Filipe Ximenes Belo]], [[José Ramos-Horta]] * [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|za ekonómiu]]: [[James Mirrlees]], [[William Vickrey]] == Narodenia == [[Súbor:Siniakova US16 (13) (29862738225).jpg|thumb|upright|[[Kateřina Siniaková]] (* 10. máj)]] [[Súbor:Tom Holland by Gage Skidmore.jpg|náhled|upright|[[Tom Holland (herec)|Tom Holland]] (* 1. jún)]] [[Súbor:Zendaya - 2019 by Glenn Francis.jpg|náhled|upright|[[Zendaya]] (* 1. september)]] [[Súbor:Hailee Steinfeld (28787553517) (cropped).jpg|náhled|upright|[[Hailee Steinfeld]] (* 11. december)]] * {{0}}[[1. január]] – [[Mahmoud Dahoud]], sýrsko-nemecký futbalista * {{0}}[[3. január]] – [[Florence Pughová]], anglická herečka * {{0}}[[4. január]] – [[Emma Mackey]], britsko-francúzska herečka * [[12. január]] – [[Ella Hendersonová|Ella Henderson]], britská speváčka a skladateľka * {{0}}[[7. február]] – [[Pierre Gasly]], francúzsky pilot Formuly 1 * [[11. február]] – [[Daniil Sergejevič Medvedev|Daniil Medvedev]], ruský tenista * [[14. február]] – [[Viktor Viktorovyč Kovalenko|Viktor Kovalenko]], ukrajinský futbalista * [[15. február]] – [[Nemanja Radonjić]], srbský futbalista * [[17. február]] – [[Sasha Pieterse]], americká herečka, speváčka a skladateľka * [[21. február]] – [[Sophie Turnerová]], anglická herečka * [[28. február]] – [[Karsten Warholm]], nórsky atlét, bežec * [[20. marec]] – [[Kateřina Svitková]], česká futbalistka * [[23. marec]] – [[Alexander Albon]], thajsko-britský pilot [[Formula 1|F1]] * [[30. marec]] – [[Nayef Aguerd]], marocký futbalista * {{0}}[[6. apríl]] – [[Tomáš Vestenický]], slovenský futbalista * [[11. apríl]] – [[Dele Alli]], anglický futbalový záložník * 11. apríl – [[Tereza Mašková]], česká speváčka * [[12. apríl]] – [[Matteo Berrettini]], taliansky tenista * [[13. apríl]] – [[Lukáš Čmelík]], slovenský futbalista * [[16. apríl]] – [[Taylor Townsendová]], americká tenistka * [[22. apríl]] – [[Kristián Pospíšil]], slovenský hokejista * [[25. apríl]] – [[Allisyn Ashley Armová]], americká herečka * [[10. máj]] – [[Kateřina Siniaková]], česká tenistka * [[14. máj]] – [[Martin Garrix]], holandský [[House (hudba)|house]] [[Diskotekár|DJ]] * [[15. máj]] – [[Birdy (speváčka)|Birdy]], britská speváčka * [[16. máj]] – [[Louisa Chiricová]], americká tenistka * [[25. máj]] – [[David Pastrňák]], český hokejista * [[31. máj]] – [[Joachim Andersen]], dánsky futbalista * {{0}}[[1. jún]] – [[Tom Holland (herec)|Tom Holland]], britský herec a tanečník * [[13. jún]] – [[Kingsley Coman]], francúzsky futbalista * [[27. jún]] – [[Lauren Jauregui]], americká speváčka a skladateľka * {{0}}[[1. júl]] – [[Adelina Dmitrijevna Sotnikovová|Adelina Sotnikovová]], ruská krasokorčuliarka, olympijská víťazka * {{0}}[[4. júl]] – [[Justine Braisazová-Bouchetová]], francúzska biatlonistka * [[10. júl]] – [[Dominik Kružliak]], slovenský futbalista * [[11. júl]] – [[Alessia Cara]], kanadská speváčka-skladateľka * [[22. júl]] – [[Mauricio Baldivieso]], bolívijský futbalista * {{0}}[[7. august]] – [[Dani Ceballos]], španielsky futbalista * [[12. august]] – [[Arthur Melo]], brazílsky futbalista * [[21. august]] – [[Karolína Muchová]], česká tenistka * [[26. august]] – [[Matīss Kivlenieks]], lotyšský profesionálny hokejový brankár († [[2021]]) * [[30. august]] – [[Gabriel Barbosa]], brazílsky futbalista * {{0}}[[1. september]] – [[Zendaya]], americká herečka, speváčka, tanečnica a modelka * [[12. september]] – [[Joshua Cheptegei]], ugandský bežec na dlhé trate * [[13. september]] – [[Lili Reinhart]], americká herečka * [[17. september]] – [[Esteban Ocon]], francúzsky pilot [[Formula 1|F1]] * [[24. september]] – [[GoGo]], slovenský [[youtuber]] a vloger * [[27. september]] – [[Maxwel Cornet]], futbalista Pobrežia Slonoviny * {{0}}[[4. október]] – [[Ella Balinska]], anglická herečka * {{0}}[[8. október]] – [[Ola Aina]], anglický futbalista * {{0}}[[9. október]] – [[David Abrhám]], slovenský basketbalista * 9. október – [[Jacob Batalon]], americký herec * [[13. október]] – [[Joshua Wong]], hongkonský aktivista * [[19. október]] – [[Rebecca Šramková]], slovenská tenistka * [[22. október]] – [[Johannes Høsflot Klæbo]], norský bežec na lyžiach * [[24. október]] – [[Océane Dodinová]], francúzska tenistka * {{0}}[[2. november]] – [[Ján Volko]], slovenský atlét, šprintér * {{0}}[[7. november]] – [[Lorde]], novozélandská speváčka a textárka * [[16. november]] – [[Brendan Murray]], írsky spevák * {{0}}[[4. december]] – [[Diogo Jota]], portugalský futbalista († [[2025]]) * [[10. december]] – [[Jonas Vingegaard]], dánsky cyklista * [[11. december]] – [[Hailee Steinfeldová]], americká herečka * [[17. december]] – [[Jelizaveta Sergejevna Tuktamyševová|Jelizaveta Tuktamyševová]], ruská krasokorčuliarka * [[20. december]] – [[Jarrod Bowen]], anglický futbalista * [[29. december]] – [[Dylan Minnette]], americký herec == Úmrtia == [[Súbor:Reagan Mitterrand 1984 (cropped).jpg|thumb|upright|[[François Mitterrand]] († 8. január)]] [[Súbor:EllaFitzgerald.jpg|thumb|upright|[[Ella Fitzgeraldová]] († 1. jún)]] [[Súbor:Mott,Nevill Francis 1952 London.jpg|thumb|upright|[[Nevill Francis Mott]] († 8. august)]] [[Súbor:René Lacoste.jpg|thumb|upright|[[René Lacoste]] († 12. október)]] [[Súbor:Marcel Carné 1994.jpg |thumb|upright|[[Marcel Carné]] († 31. október)]] [[Súbor:Marcello Mastroianni 02.jpg|thumb|upright|[[Marcello Mastroianni]] († 19. december)]] [[Súbor:Carl Sagan Planetary Society.JPG|thumb|upright|[[Carl Sagan]] († 20. december)]] * {{0}}[[4. január]] – [[Anna Amalie Abertová]], nemecká muzikologička (* [[1906]]) * {{0}}[[5. január]] – [[Štefan Adamec]], slovenský ekonóm (* [[1942]]) * {{0}}[[8. január]] – [[François Mitterrand]], prezident [[Francúzsko|Francúzska]] (* [[1916]]) * [[15. január]] – [[Ladislav Moravský]], slovenský matematik a pedagóg (* [[1932]]) * [[16. január]] – [[Marcia Davenportová]], americká spisovateľka a hudobná kritička (* [[1903]]) * [[19. január]] – [[Anton Myrer]], americký románopisec (* [[1922]]) * [[21. január]] – [[Magdaléna Jelínková]], slovenská publicistka (* [[1926]]) * [[27. január]] – [[Olga Havlová]], prvá manželka česko-slovenského a českého prezidenta Václava Havla (* [[1933]]) * [[28. január]] – [[Joseph Brodsky]], ruský básnik, neskôr americký esejista a literárny kritik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1940]]) * {{0}}[[2. február]] – [[Gene Kelly]], americký herec, tanečník, choreograf, producent a režisér (* [[1912]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Vladimír Hlôška]], slovenský vysokoškolský pedagóg (* [[1924]]) * {{0}}[[7. február]] – [[George Trevelyan]], britský filozof, ideový predstaviteľ New Age, zakladateľ organizácie Wrekin Trust (* [[1906]]) * {{0}}[[8. február]] – [[Mercer Ellington]], americký džezový trubkár, komponista a aranžér (* [[1919]]) * [[10. február]] – [[Emília Horváthová]], slovenská etnografka, pedagogička a publicistka, zakladateľka romistiky na Slovensku (* [[1931]]) * [[13. február]] – [[Martin Balsam]], americký herec (* [[1919]]) * 13. február – [[Ján Janoška]], slovenský grafik, maliar a pedagóg (* [[1923]]) * [[16. február]] – [[Miloš Kopecký]], český herec (* [[1922]]) * [[17. február]] – [[Ján Stanek]], dôstojník česko-slovenskej a slovenskej armády (* [[1909]]) * [[26. február]] – [[Svetozár Stračina]], slovenský hudobný skladateľ (* [[1940]]) * {{0}}[[3. marec]] – [[Marguerite Duras]], francúzska spisovateľka a dramatička (* [[1914]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Jack Churchill]], britský plukovník počas druhej svetovej vojny (* [[1906]]) * [[13. marec]] – [[Krzysztof Kieślowski]], poľský filmový režisér a scenárista (* [[1941]]) * [[18. marec]] – [[Odysseas Elytis]], grécky básnik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] a (* [[1911]]) * [[20. marec]] – [[Zdenko Homolka]], slovenský rímskokatolícky kňaz a pedagóg (* [[1912]]) * [[22. marec]] – [[Robert Franklyn Overmyer]], americký astronaut (* [[1936]]) * [[26. marec]] – [[David Packard]], americký inžinier a podnikateľ (* [[1912]]) * [[28. marec]] – [[Hans Blumenberg]], nemecký filozof kultúry, historik vedy a profesor (* [[1920]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Greer Garsonová]], britsko-americká herečka (* [[1904]]) * [[21. apríl]] – [[Džochar Musajevič Dudajev]], generál sovietskeho letectva, čečenský politik a prvý prezident separatistickej Čečenskej republiky Ičkéria (* [[1944]]) * [[23. apríl]] – [[Pamela Lyndon Traversová]], austrálska herečka (* [[1899]]) * [[25. apríl]] – [[Saul Bass]], americký grafický dizajnér (* [[1920]]) * [[29. apríl]] – [[Róbert Remiáš]], slovenský policajt a podnikateľ (* [[1970]]) * {{0}}[[5. máj]] – [[Ondrej Plai]], slovenský právnik a lyžiar (* [[1915]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Otto Urban]], český historik (* [[1938]]) * [[14. máj]] – [[Leopold Šťastný]], slovenský futbalista a tréner (* [[1911]]) * [[18. máj]] – [[Jaroslav Abelovič]], slovenský geodet (* [[1932]]) * [[21. máj]] – [[Ljuba Hermanová]], česká herečka, muzikálová a operetná speváčka a šansonierka (* [[1913]]) * 21. máj – [[Ján Hudák]], slovenský literárny a kultúrny historik a prekladateľ (* [[1923]]) * [[22. máj]] – [[Ján Ninčák]], slovenský matematik a pedagóg (* [[1935]]) * [[24. máj]] – [[Jarmila Vašicová]], slovenská operná speváčka (soprán) (* [[1935]]) * [[25. máj]] – [[Ján Pavlovič]], slovenský amatérsky entomológ (* [[1909]]) * [[28. máj]] – [[Barbara Mudrochová]], slovenská reprezentantka v synchronizovanom plávaní (* [[1975]]) * [[29. máj]] – [[Antonín Mrkos]], český astronóm (* [[1918]]) * [[30. máj]] – [[Léon-Étienne Duval]], francúzsko-alžírsky rímskokatolícky kardinál (* [[1903]]) * [[31. máj]] – [[Timothy Leary]], americký psychológ, filozof, vizionár, spisovateľ, beatnik (* [[1920]]) * {{0}}[[1. jún]] – [[Emil Marie Hachler]], český vysokoškolský učiteľ, vedecký pracovník, múzejník a prírodovedec (* [[1910]]) * {{0}}[[2. jún]] – [[Amos Tversky]], izraelský kognitívny vedec a matematický psychológ (* [[1937]]) * {{0}}[[6. jún]] – [[Vladimír Karfík]], česko-slovenský architekt a vysokoškolský profesor (* [[1901]]) * {{0}}6. jún – [[George Davis Snell]], americký genetik (* [[1903]]) * [[11. jún]] – [[Mária Filkusová]], slovenská lexikografka a prekladateľka (* [[1927]]) * [[15. jún]] – [[Ella Fitzgerald]], americká speváčka (* [[1917]]) * [[17. jún]] – [[Thomas Samuel Kuhn]], americký filozof (* [[1922]]) * [[20. jún]] – [[Vladislav Müller]], slovenský herec (* [[1936]]) * [[23. jún]] – [[Eduard Cupák]], český filmový a divadelný herec, rozhlasový umelec a dabér (* [[1932]]) * 23. jún – [[Andreas Papandreu]], grécky ekonóm a socialistický politik (* [[1919]]) * [[26. jún]] – [[Veronica Guerinová]], írska investigatívna novinárka (* [[1958]]) * [[27. jún]] – [[Hieroným Oravský]], slovenský robotník a spisovateľ (* [[1914]]) * {{0}}[[8. júl]] – [[Ján Ilavský (geológ)|Ján Ilavský]], slovenský ložiskový geológ (* [[1922]]) * [[30. júl]] – [[Claudette Colbert]], francúzsko-americká herečka (* [[1903]]) * {{0}}[[1. august]] – [[Tadeus Reichstein]], švajčiarsky chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1897]]) * {{0}}[[8. august]] – [[Nevill Francis Mott]], britský fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1905]]) * {{0}}[[9. august]] – [[Frank Whittle]], britský vynálezca a strojný dôstojník RAF (* [[1907]]) * [[11. august]] – [[Rafael Kubelík]], český dirigent (* [[1914]]) * 11. august – [[František Púchovský]], slovenský matematik (* [[1921]]) * 11. august – [[Vanga]], bulharská nevidiaca veštkyňa (* [[1911]]) * [[12. august]] – [[Viktor Amazaspovič Ambarcumjan]], arménsky astronóm (* [[1908]]) * 12. august – [[Irena Tonkovičová]], slovenská pedagogička a výtvarníčka (* [[1908]]) * [[14. august]] – [[Miki Volek]], český rockový spevák, gitarista, klavirista, skladateľ a showman (* [[1943]]) * [[22. august]] – [[Rudolf Mock]], slovenský geológ (* [[1943]]) * [[30. august]] – [[Ladislav Dutka]], slovenský pedagóg a fyzik (* [[1912]]) * [[13. september]] – [[Tupac Shakur]], americký raper (* [[1971]]) * [[15. september]] – [[Irena Šomlóová]], slovenská redaktorka, prekladateľka a protifašistická bojovníčka (* [[1911]]) * [[18. september]] – [[Juraj Boško]], slovenský pedagóg, kantor (* [[1913]]) * 18. september – [[Koloman Slimák]], slovenský kynológ (* [[1903]]) * [[20. september]] – [[Paul Erdős]], maďarský matematik (* [[1913]]) * [[24. september]] – [[Ludvík Kalma]], český manažér (* [[1941]]) * 24. september – [[Zeki Müren]], turecký spevák a skladateľ klasickej hudby (* [[1931]]) * [[26. september]] – [[Ján Števček]], slovenský literárny vedec, teoretik, historik, prekladateľ a pedagóg (* [[1929]]) * 26. september – [[Geoffrey Wilkinson]], anglický chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1921]]) * [[29. september]] – [[Bohuslav Karlík]], český kanoista a olympionik (* [[1908]]) * [[30. september]] – [[Jozef Kostka]], slovenský sochár, zakladateľ slovenského moderného sochárstva (* [[1912]]) * [[11. október]] – [[Lars Ahlfors]], fínsky matematik (* [[1907]]) * 11. október – [[William Vickrey]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1914]]) * [[12. október]] – [[René Lacoste]], francúzsky tenista (* [[1904]]) * [[19. október]] – [[Cornelis Anthonie van Peursen]], holandský filozof a teológ (* [[1920]]) * [[20. október]] – [[Michal Potocký]], slovenský jezuita, náboženský publicista, pedagóg a rímskokatolícky kňaz (* [[1912]]) * [[24. október]] – [[Gladwyn Jebb]], britský politik, diplomat a prvý, zastupujúci generálny tajomník OSN (* [[1900]]) * [[25. október]] – [[Ennio de Giorgi]], taliansky matematik (* [[1928]]) * 25. október – [[Vladimír Mináč]], slovenský spisovateľ (* [[1922]]) * [[26. október]] – [[Anton Trón]], slovenský herec (* [[1926]]) * [[28. október]] – [[Karol Jokl]], slovenský futbalista (* [[1945]]) * [[31. október]] – [[Marcel Carné]], francúzsky filmový režisér (* [[1906]]) * {{0}}[[3. november]] – [[Ján Oravec (fyzik)|Ján Oravec]], slovenský fyzik (* [[1935]]) * [[20. november]] – [[Ján Albrecht]], slovenský estetik, muzikológ, hudobník – violista (* [[1919]]) * [[21. november]] – [[Abdus Salam]], pakistanský fyzik (* [[1926]]) * [[29. november]] – [[Dan Flavin]], americký minimalistický sochár a inštalačný umelec (* [[1933]]) * {{0}}[[6. december]] – [[Štefan Schwarz (matematik)|Štefan Schwarz]], slovenský matematik (* [[1914]]) * {{0}}[[8. december]] – [[Sergej Usačev]], slovenský fyzik (* [[1926]]) * {{0}}[[9. december]] – [[Alain Poher]], francúzsky politik, dočasný prezident Francúzska a predseda Senátu, predseda Európskeho parlamentu (* [[1909]]) * [[12. december]] – [[Anton Moravčík]], slovenský futbalista (* [[1931]]) * [[19. december]] – [[Marcello Mastroianni]], taliansky herec (* [[1924]]) * 19. december – [[Ondrej Pavlík]], slovenský školský pracovník a pedagóg (* [[1916]]) * [[20. december]] – [[Carl Sagan]], americký astronóm a spisovateľ (* [[1934]]) * [[22. december]] – [[Mária Bartuszová]], slovenská sochárka (* [[1936]]) * [[23. december]] – [[Ivan Párkányi]], rusínsky politik (* [[1896]]) * [[24. december]] – [[Johann Fischl]], rakúsky filozof (* [[1900]]) * [[30. december]] – [[Eugen Kramár]], slovenský architekt a vysokoškolský pedagóg (* [[1914]]) == Softvér == * [[Microsoft Windows]] NT 4.0 [[Kategória:1996| ]] [[Kategória:Roky| 1996]] b9th4kgc9nudjzmh5f6jgpuik313dv6 Londýnske metro 0 5500 8219112 7999422 2026-05-24T19:07:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219112 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}}[[Súbor:Underground.svg|thumb|300px|Logo Londýnskeho metra.]] '''Londýnske metro''' ({{vjz|eng|'''London Underground'''}}, v hovorovej reči '''the Tube''') je najstarší podzemný dopravný systém na svete. Prvý podzemný úsek bol odovzdaný do prevádzky už v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]], konkrétne v roku [[1863]].<ref name="TfL:Facts & figures">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Transport for London|titul=Facts & figures|url=https://tfl.gov.uk/corporate/about-tfl/what-we-do/london-underground/facts-and-figures|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-10-29|vydavateľ=Transport for London|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20170217173345/https://tfl.gov.uk/corporate/about-tfl/what-we-do/london-underground/facts-and-figures|dátum archivácie=2017-02-17}}</ref> V súčasnosti má 11 liniek, metro obsluhuje 270 staníc a vyše 402 kilometrov liniek.<ref name="TfL:Facts & figures"/> Počas jedného dňa Londýnske metro prepraví v priemere 5 miliónov cestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Transport for London|titul=London Underground|url=https://tfl.gov.uk/corporate/about-tfl/what-we-do/london-underground|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-10-29|vydavateľ=Transport for London|jazyk=en}}</ref> Od roku [[2003]] je londýnske metro súčasťou organizácie [[Transport for London]] (TfL), ktorá zabezpečuje aj [[Londýnska autobusová doprava|autobusovú dopravu]]. == Dejiny == [[Súbor:Constructing the Metropolitan Railway.jpg|thumb|left|Budovanie Metropolitan Railway. V pozadí je vidno stanicu King's Cross.]] Začiatok budovania železníc vo Veľkej Británii sa datuje na začiatok 19. storočia. V roku [[1854]] bolo na okraji centra mesta postavených dovedna šesť železničných terminálov: [[London Bridge (železničná stanica)|London Bridge]], [[Euston (železničná stanica)|Euston]], [[Paddington (železničná stanica)|Paddington]], [[King’s Cross (železničná stanica)|King's Cross]], [[Bishopsgate (železničná stanica)|Bishopsgate]] a [[Waterloo (železničná stanica)|Waterloo]]. Jediná stanica, [[Fenchurch Street (železničná stanica)|Fenchurch Street]], sa nachádzala priamo v [[City of London]]. V tomto období nastal veľký nárast dopravy, keďže cestujúci prichádzajúci do mesta vlakom sa ďalej presúvali po cestách do svojej destinácie v centre mesta. Prvý návrh prepojiť City of London a železničné terminály podzemnou železnicou sa objavil v 30. rokoch, ale s touto ideou sa začalo vážne zaoberať až v 50. rokoch. === Prvé kroky podzemnej dráhy === Prvé vlaky začali premávať [[10. január]]a [[1863]] na [[Metropolitan Railway]] (Metropolitná [[železnica]]) medzi stanicami [[Paddington (stanica metra)|Paddington]] a [[Farringdon (stanica metra)|Farringdon]], ktorá je dnes súčasťou [[Hammersmith & City Line]].<ref name="TfL:History">{{cite web|url=http://www.tfl.gov.uk/corporate/modesoftransport/londonunderground/1604.aspx |title=History |accessdate= 2010-12-13 |publisher= Transport for London}} {{eng icon}}</ref> a [[Circle Line]]. V prvý deň prevádzky prepravila dráha 40 000 cestujúcich a vlaky jazdili v intervaloch 15 minút. O necelé dve dekády, v roku [[1880]], prepravilo londýnske metro už 40 miliónov pasažierov ročne. Postupne sa začalo s budovaním ďalších trás a v roku [[1884]] bola dokončená [[Circle Line]]. Vtedajšie vlaky jazdili na parný pohon, čo vyžadovalo existenciu dômyselného systému ventilácie. S nastupujúcou elektrifikáciou železníc sa mohla dráha umiestniť hlbšie do podzemia (tzv. „deep level lines“) oproti pôvodným podpovrchovým linkám. Prvá takáto trasa – [[City & South London Railway]], dnes súčasť trasy [[Northern Line]] bola uvedená do prevádzky v roku [[1890]]. === Integrácia === [[Súbor:Tube map 1908-2.jpg|thumb|Mapa metra z roku [[1908]].]] [[Súbor:Hampstead station building.JPG|thumb|Ukážka tradičného architektonického štýlu [[Charing Cross, Euston and Hampstead Railway]], ktorého autorom bol [[Leslie Green]]. Stanica Hampstead.]] Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] prevádzkovalo rôzne linky metra šesť nezávislých spoločností, čo spôsobovalo cestujúcim nemalé problémy – na mnohých miestach museli vystupovať na povrch, aby prešli medzi zastávkami rôznych spoločností. Rovnako aj údržba a prevádzka takéhoto systému bola značne nákladná, preto sa hľadali zdroje na financovanie rozšírenia trás na lukratívne londýnske predmestia a na postupnú elektrifikáciu trás, na ktorých premávali ešte parné vlaky. Najvýznamnejším investorom bol [[Charles Yerkes]], americký magnát, ktorý [[1. októbra]] [[1900]] odkúpil [[Charing Cross, Euston and Hampstead Railway]] (CCE&HR). V marci [[1901]] fakticky prevzal kontrolu nad [[Metropolitan District Railway]] a 15. júla založil Metropolitan District Electric Traction Company (MDET). Vďaka tomu sa mu podarilo v septembri 1901 získať [[Great Northern and Strand Railway]] a [[Brompton and Piccadilly Circus Railway]]. [[9. apríl]]a [[1902]] založil spoločnosť '''Underground Electric Railways of London Company Ltd.''' (Underground), ktorá zlúčila – MDR, rozostavanú (CCE&HR) (neskôr pripojená k [[Northern Line]]), GN&SR and the B&PCR (základy trasy [[Piccadilly Line]]) a Baker Street & Waterloo Railway (dnešná [[Bakerloo Line]]). Spoločnosť taktiež vlastnila mnoho [[električka|električkových]] liniek a [[London General Omnibus Company]]. Yerkesova spoločnosť, hovorovo známa ako „the Combine“, dominovala rozvoju podzemných železníc v Londýne až do 30. rokov. S finančnou podporou Yerkesa, District otvorila vetvu South Harrow roku [[1903]]. Roku [[1904]] bolo dokončené prepojenie v stanici [[Rayners Lane (stanica metra)|Rayners Lane]] s vetvou Uxbridge na Metropolitan Railway, ale prvé spoje District Railway do [[Uxbridge (stanica metra)|Uxbridge]] začali premávať až v roku 1910 pre nezhody s Metropolitan. Dnes, spoje pôvodne obsluhované [[District Line]] do Uxbridge prevzala [[Piccadilly Line]]. Koncom roka 1905, všetky spoje District Railway a spoje Inner Circle boli prevádzkované elektrickými vlakmi. Baker Street & Waterloo Railway bola otvorená roku [[1906]], pričom sa neskôr premenovala na [[Bakerloo Line]]. O rok neskôr bola predĺžená na sever do stanice [[Edgware Road (stanica metra)|Edgware Road]] a na juh do stanice [[Elephant & Castle (stanica metra)|Elephant & Castle]]. Novo pomenovaná [[Great Northern, Piccadilly and Brompton Railway]], ktorá zlúčila oba projekty odkúpené MDET v septembri 1901, bola taktiež otvorená roku 1906. V tuneloch v impozantnej hĺbke {{m|61|m}} pod zemou, premávali spoje medzi [[Finsbury Park]]om a [[Hammersmith]]om; vetva s jednou stanicou [[Aldwych tube (stanica metra)|Strand]] (neskôr premenovaná na Aldwych) bola pripojená roku [[1907]]. V tom istom roku, CCE&HR otvorila trať zo stanice [[Charing Cross (stanica metra)|Charing Cross]] do stanice [[Camden Town (stanica metra)|Camden Town]], odkiaľ pokračovali ďalšie dve vetvy: jedna do [[Golders Green (stanica metra)|Golders Green]] and one to [[Highgate (stanica metra)|Highgate]] (dnešná stanica [[Archway (stanica metra)|Archway]]). === London Transport === [[Súbor:Blitz West End Air Shelter.jpg|thumb|left|Londýnčania skrývajúci sa pred náletmi nemeckého letectva počas druhej svetovej vojny.]] V roku [[1933]] bola založená spoločnosť [[London Passenger Transport Board]] (LPTB), ktorá vystupovala pod značkou [[London Transport]] (LT). Do správy spoločnosti sa začlenili Underground Group, Metropolitan Railway, mestské a nezávislé autobusové a električkové linky, čo predstavuje zhruba úplný súbor činností, ktoré zaisťuje dnešná spoločnosť [[Transport for London]] (TfL). Krátko po svojom vzniku, London Transport začal proces integrácie londýnskych podzemných železníc do jednej siete. Všetky samostatné železnice boli premenované na linky (angl. "lines"). Prvá verzia slávnej mapy [[Harry Beck|Harryho Becka]] obsahovala: [[District Line]], [[Bakerloo Line]], [[Piccadilly Line]], [[Northern Line|Edgware, Highgate and Morden Line]], [[Metropolitan Line]], [[Northern City Line|Metropolitan Line (Great Northern & City Section)]], [[East London Line]] a [[Central Line|Central London Line]]. Kratšie názvy, [[Central Line]] a [[Northern Line]], boli pre obe linky zavedené roku [[1937]]. [[Waterloo & City Line]] sa pôvodne na mape vôbec nenachádzala, keďže patrila inej železničnej spoločnosti a nebola súčasťou London Transport. Neskôr, taktiež od roku 1937, však bola na mape znázornená aj ona. LT ohlásil plán na rozšírenie a modernizáciu siete pod názvom [[New Works Programme]]. Plán obsahoval návrhy na predĺženie niektorých liniek, prevzatie prevádzky od železničných spoločnosti a na elektrifikáciu celej siete. Počas 30. a 40. rokov bolo niekoľko úsekov železničných tratí prestavaných na povrchové linky metra. Najstaršia časť dnešnej siete londýnskeho metra sa nachádza na [[Central Line]] medzi stanicami [[Leyton (stanica metra)|Leyton]] and [[Loughton (stanica metra)|Loughton]]. Tento úsek otvorili 7 rokov pred otvorením samotného metra. V tomto období sa LT snažil zbaviť tratí, ktoré prinášali spoločnosti stratu. Krátko potom ako LPTB začala svoju prevádzku, spoje do Verney Junction a Brillu na Metropolitan Railway boli zastavené. Konečná stanica novopomenovanej [[Metropolitan Line]] bola presunutá do [[Aylesbury]]. Vypuknutie [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] roku [[1939]] spôsobilo oddialenie plánov na ďalšiu expanziu. Od polovice roku [[1940]], kvôli opätovným náletom nemeckého [[Luftwaffe]] (nazývané [[Blitz]]), sa mnohé stanice metra premenili na protiletecké kryty. Londýnske metro pomohlo vyše 200 000 deťom dostať sa do bezpečia na vidiek a ďalším 177 500 ľuďom poskytlo útočisko pred bombardovaním. Vláda sa najskôr snažila zabrániť tomu, aby ľudia prespávali v metre, no neskôr poskytla vyše 22 000 poschodových postelí, latríny a zabezpečila stravovanie. Časom na niektorých staniciach vznikli knižnice a špeciálne triedy pre večerné vyučovanie. Neskôr, počas vojny, bolo vybudovaných osem veľkých podzemných protileteckých krytov (každý z nich mohol prichýliť až 8 000 ľudí). Po vojne sa plánovalo s ich prestavbou na stanice novej expresnej linky rovnobežnej s [[Northern Line]]. Niektoré zo staníc (dnes už zväčša nepoužívané) boli prestavané na vládne kancelárie: napr. stanica [[Down Street (stanica metra)|Down Street]] bola využívaná ako hlavný stan Railway Executive Committee a stretávala sa v nej aj vláda, pred dokončením [[Churchillovo múzeum a Cabinet War Rooms|Cabinet War Rooms]].<ref name=Disused_1> {{cite book |last=Conner|first=J.E.|title=London's Disused Underground Stations|year=1999|publisher=Capital Transport|chapter=Down Street|pages=33|isbn=185414-250-X}}</ref>, stanicu [[Brompton Road (stanica metra)|Brompton Road]] využívala protiletecká obrana a zvyšné povrchové budovy sú stále v užívaní University Royal Naval Unit (URNU) a University London Air Squadron (ULAS). Po vojne, jedným z posledných krokov LPTB bolo odsúhlasenie dokončenia odloženého predĺženia [[Central Line]]. Predĺženie linky na západ do stanice [[West Ruislip (stanica metra)|West Ruislip]] bolo dokončené roku [[1948]], východné predĺženie do stanice [[Epping (stanica metra)|Epping]] dokončili o rok neskôr. Jednokoľajová vetva medzi [[Epping]]om a [[Ongar]]om bola prevzatá a elektrifikovaná roku [[1957]]. === Znárodnenie === [[Súbor:Amersham4 scottnoodle.jpg|thumb|Stanica [[Amersham (stanica metra)|Amersham]] na konci [[Metropolitan Line]].]] [[1. január]]a [[1948]] úradujúca labouristická vláda [[znárodnenie|znárodnila]] London Transport spolu s ďalšími štyrmi zostávajúcimi železničnými spoločnosťami a začlenila ich do pôsobnosti [[British Transport Commission]] (BTC). LPTB bola nahradená novým orgánom – [[London Transport Executive]] (LTE). Po prvýkrát vo svojej histórii sa dostalo metro do priamej pôsobnosti centrálnej vlády. Znárodnenie železníc bolo nevyhnutnosťou, ale do istej miery aj ideologickým krokom. Železničné spoločnosti zápasili s vojnovou ekonomikou počas prvej svetovej vojny a na konci druhej boli na pokraji [[bankrot]]u. Znárodnenie bolo najjednoduchším spôsobom ako v krátkej dobe zachrániť železnice a poskytnúť peniaze na opravy vojnových škôd. BTC nevyhnutne uprednostnila rekonštrukciu železničných tratí a údržbu podzemnej železnice a nedokončené časti tzv. [[New Works Programme]] boli postupné zastavené alebo odložené. Napriek tomu, BTC autorizovala dokončenie elektrifikácie železníc, v snahe vymeniť zvyšné parné lokomotívy, ktoré boli stále v prevádzke na niektorých častiach železničnej siete. Táto etapa programu bola dokončená s elektrifikáciou [[Metropolitan Line]] do stanice [[Chesham (stanica metra)|Chesham]] v roku [[1960]]. Parné lokomotívy boli z prevádzky metra definitívne vyradené [[9. september|9. septembra]] [[1961]], keď [[British Railways]] prevzali časť trate Metropolitan Line medzi [[Amersham (stanica metra)|Amershamom]] and [[Aylesbury]]. Posledná nákladná parná lokomotíva bola vyradená z prevádzky roku [[1971]]. V roku [[1963]], LTE nahradila [[London Transport Board]], priamo zodpovedajúca ministerstvu dopravy. === Pod kontrolou Greater London Council === [[1. január]]a [[1970]] [[Greater London Council]] (GLC) prevzal zodpovednosť za London Transport, s formálnym názvom London Transport Executive. Toto obdobie patrí medzi najkontroverznejšie v histórii londýnskej dopravy. Charakterizuje ho nedostatok zamestnancov a nedostatočné financovanie zo strany centrálnej vlády. V roku [[1980]] začal GLC pod vedením labouristov projekt 'Fares Fair', ktorý zaviedol vyššie miestne dane v snahe znížiť ceny cestovného. Kampaň bola spočiatku úspešná a počet cestujúcich v metre podstatne narástol. Ale, objavili sa aj vážne námietky – miestna rada v [[Bromley]], kde sa nenachádza žiadna zo staníc metra, sa odmietla účastniť na dotácii, keďže by z nej miestni obyvatelia nemali žiaden osoh. Miestna rada sa obrátila na Law Lords, predchodcu dnešného najvyššieho súdu, a GLC zažalovala. Súd jej dal za pravdu v súvislosti s výkladom zákona „Transport (London) Act“ z roku [[1969]], podľa ktorého sa musí London Transport snažiť a plánovať tak, aby hospodáril s čo možno najvyrovnanejším rozpočtom. V súvislosti s rozsudkom bol projekt Fares Fair zastavený, čo malo za následok 100 % nárast cien cestovného a prudký pokles počtu cestujúcich. Škandál mal neskôr za následok, že konzervatívna vláda Margaret Thatcherovej roku [[1984]] odobrala London Transport spod kontroly GLC a neskôr, v roku [[1986]], samotné GLC zrušila. Napriek tomu, tieto roky boli obdobím, kedy sa začali prvé ozajstné investície do infraštruktúry od skončenia druhej svetovej vojny. V rokoch [[1968]] až [[1971]] bola na osi severovýchod-juhozápad otvorená novovybudovaná trasa [[Victoria Line]], ktorá pokryla väčšiu časť povojnového nárastu dopravy. Bola prvou trasou, ktorá mala centralizované riadenie signalizácie a automaticky ovládané vlaky. V roku [[1977]] bolo otvorenie predĺženie [[Piccadilly Line]] na letisko [[London Heathrow]].<ref name="TfL:Milestones">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Milestones|url=http://www.tfl.gov.uk/corporate/modesoftransport/londonunderground/history/1606.aspx|dátum vydania=|dátum prístupu=2007-07-20|vydavateľ=Transport for London|url archívu=https://web.archive.org/web/20070930193308/http://www.tfl.gov.uk/corporate/modesoftransport/londonunderground/history/1606.aspx|dátum archivácie=2007-09-30}}</ref> V roku [[1979]] otovrili [[Jubilee Line]].<ref name="TfL:Milestones"/> Tá prevzala jednu z vetiev [[Bakerloo Line]] medzi stanicami [[Stanmore (stanica metra)|Stanmore]] a [[Baker Street (stanica metra)|Baker Street]] a odtiaľ pokračovala v nových tuneloch do stanice [[Charing Cross (stanica metra)|Charing Cross]]. Jedným z odkazov projektu 'Fares Fair', ktoré pretrvali až dodnes, je zavedenie tarifných zón. === London Regional Transport === [[Súbor:Kingscrossmemorial.jpg|thumb|left|Pamätná tabuľa pripomínajúca obete požiaru na stanici [[King’s Cross St. Pancras (stanica metra)|King's Cross St. Pancras]].]] V roku [[1984]] konzervatívna vláda [[Margaret Thatcherová|Margaret Thatcherovej]] vzala London Transport spod kontroly GLC a [[19. jún]]a [[1984]] ho nahradila novou spoločnosťou – [[London Regional Transport]] (LRT). Za LRT bol zodpovedný štátny tajomník pre dopravu. Vláda plánovala zmodernizovať celý dopravný systém, pričom mala v úmysle krátiť vládne dotácie. Súčasťou tejto stratégie bolo vytvorenie London Underground Limited, dcérskej spoločnosti v úplnom vlastníctve LRT, ktorá mala na starosti prevádzku siete. Prognózy pre LRT boli dobré. Oliver Green, kurátor [[London’s Transport Museum|Londýnskeho múzea dopravy]], v roku [[1987]] napísal: :„London Underground Ltd vo svojej prvej výročnej správe oznámilo skutočnosť, že metro využíva viac cestujúcich ako kedykoľvek predtým. Počas rokov [[1985]]-[[1986|86]] metro prepravilo spolu 762 miliónov cestujúcich – o vyše 42 miliónov viac od svojho posledného rekordu v roku [[1948]]. Súčasne, náklady na prevádzku boli značne znížené novým systémom generálnych opráv a zavedením prevádzky s jedným vodičom (bez sprievodcov). Taktiež sa pracuje na konverzií predajní lístkov na staniciach a zavádzaní nového tarifného systému [...] taktiež sa začalo na skúšaní prototypov vlakov nasledujúcej generácie (1990). V roku [[1988]], londýnske metro oslávi svoje 125. výročie a budúcnosť vyzerá veľmi sľubne.“<ref name=Illustrated> {{cite book |last=Green|first=Oliver|title=Illustrated History of the London Underground|year=1987|publisher=Ian Allan Publishing|pages=80|isbn=978-0711017207}}</ref> Ale znižovanie výdavkov sa nezaobišlo bez kritiky. [[18. november|18. novembra]] [[1987]], o 19.30 hod., zachvátil stanicu metra [[King’s Cross St. Pancras (stanica metra)|King's Cross St. Pancras]] obrovský požiar, pri ktorom zahynulo dovedna 31 ľudí. Neskoršie vyšetrovanie preukázalo, že požiar začal v [[eskalátor]]ovej šachte pri nástupištiach [[Piccadilly Line]] a rozšíril sa až do staničnej haly a vchodov. Eskalátor, ktorý začal horieť patril medzi tie, ktoré boli postavené ešte pred druhou svetovou vojnou. Schody a bočnice boli čiastočne vyrobené z dreva, takže sa veľmi ľahko a rýchlo vznietili. Napriek tomu, že od februára 1985 bolo fajčenie v podpovrchových častiach metra zakázané po požiari v stanici [[Oxford Circus (stanica metra)|Oxford Circus]], požiar najskôr spôsobil pasažier, ktorý odhodil horiacu zápalku, ktorá prepadla pomedzi schody eskalátora. Keďže eskalátor dlhšiu dobu nikto nevyčistil bola v ňom nahromadená masť a vláknité úlomky, ktoré následne začali horieť. Poslanec za túto oblasť, [[Frank Dobson]] MP, informoval parlament, že počet zamestnancov na najrušnejšej stanici v Londýne, bol znížený zo 16 na 10 a počet upratovačov bol znížený zo 14 na 2.<ref>{{cite news |url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,966071-2,00.html |title=Britain Escalator to An Inferno |last=Smolowe |first=Jill |coauthors=Flamini, Roland |date=1987-11-30 |work=Time |location=New York }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090430232856/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,966071-2,00.html |date=2009-04-30 }} {{eng icon}}</ref> Tragická udalosť viedla k odstráneniu ostatných drevených eskalátorov v londýnskom metre a prísľubu ďalších investícií do modernizácie metra. V roku [[1994]], s [[privatizácia|privatizáciou]] [[British Rail]], LRT prebralo kontrolu nad [[Waterloo & City Line]] a po prvýkrát ju zaradilo do siete metra. V tomto roku bola ukončená premávka aj na málo používanej vetve Epping-Ongar na [[Central Line]]. Taktiež bola uzavretá stanica [[Aldwych (stanica metra)|Aldwych]] na [[Piccadilly Line]], potom ako sa zistilo, že náklady na jej nevyhnutnú údržbu a rekonštrukciu by pre nízky záujem cestujúcich boli neefektívne vynaložené. V roku [[1999]] bolo otvorené predĺženie [[Jubilee Line]] smerom na východ do stanice [[Stratford (stanica metra)|Stratford]]. Počas rekonštrukcie bola kompletne prestavaná prestupná stanica [[Westminster (stanica metra)|Westminster]]. Pôvodne konečné nástupištia Jubilee Line na stanici Charing Cross boli uzavreté a v súčasnosti sa používajú pri natáčaní filmov alebo reklám. === Transport for London === [[Súbor:CityHallLondon2007.JPG|thumb|left|[[Londýnska radnica]] a jej starosta zodpovedajú za [[Transport for London]].]] [[Transport for London]] (skr. TfL) je správnym orgánom londýnskej samosprávy zodpovedný za dopravu v oblasti [[Veľký Londýn|Veľkého Londýna]]. Spoločnosť vznikla v roku [[2000]] nariadením [[Greater London Authority]] (GLA). V roku [[2003]], po uzavretí kontroverzného verejno-súkromného partnerstva, k nej bolo pridružené aj dovtedy samostatné londýnske metro. Správna rada TfL je menovaná londýnskym starostom. Starosta má na starosti aj štruktúru a výšku cestovného v Londýne. Ale, každodenné vedenie spoločnosti má na starosti tzv. Commissioner of Transport for London. V súčasnosti je to Mike Brown.<ref>{{Citácia periodika|titul=New boss for Transport for London|periodikum=BBC News|dátum=2015-09-24|url=https://www.bbc.com/news/uk-england-london-34347821|dátum prístupu=2018-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> Úrad starostu ďalej zodpovedá za vytváranie integrovanej stratégie rozvoja londýnskej dopravy a jej ďalšie konzultovanie s GLA, TfL, miestnymi radami a ďalšími partnermi. Starosta taktiež zodpovedá za rozpočet TfL, ktorý potom následne schvaľuje GLA. [[London TravelWatch]] je teleso menované GLA a zaoberajúce sa sťažnosťami na dopravu v Londýne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Greater London Authority - Transport|url=https://www.london.gov.uk/gla/transport.jsp|dátum vydania=2009-04-02|dátum prístupu=2010-07-11|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20090402151141/https://www.london.gov.uk/gla/transport.jsp|dátum archivácie=2009-04-02}}</ref> === Verejno-súkromné partnerstvo === [[Súbor:CanaryWharfTubeA.JPG|thumb|Interiér stanice [[Canary Wharf (stanica metra)|Canary Wharf]] na [[Jubilee Line]], otvorenej v roku 1999.]] [[Súbor:Wood Lane tube station 8.jpg|thumb|Stanica [[Wood Lane (stanica metra)|Wood Lane]] otvorená v roku 2008.]] Od januára [[2003]] bolo metro prevádzkované v rámci [[verejno-súkromné partnerstvo|verejno-súkromného partnerstva]] (tzv. Public-Private Partnership, alebo PPP). Celá infraštruktúra bola udržiavaná dvomi spoločnosťami ([[Metronet]] and [[Tube Lines]]) s kontraktom na 30 rokov, pričom London Underground Limited ostalo vo vlastníctve Transport for London. Zástancovia PPP projektu tvrdili, že súkromná spoločnosť eliminuje neefektívnosť vynakladania prostriedkov vo verejnej správe a prevezme na seba riziká spojené s prevádzkou siete. Kritici na druhej strane tvrdili, že snaha o čo najvyšší zisk bude znamenať zníženie investícii do rozvoja metra. V novembri [[2006]], arbiter pre verejno-súkromné partnerstvo, Christ Bolt, kritizoval [[Metronet]] kvôli jeho nedostatočnému výkonu v rokoch [[2003]] až [[2006]]. Metronetu vytýkal najmä neekonomické a neefektívne vynakladanie prostriedkov.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/england/london/6164580.stm |title=„Tube and train services disrupted“ |accessdate= 2007-07-22 |publisher= BBC.co.uk}} {{eng icon}}</ref> V januári [[2007]] časopis ''[[The Londoner]]'', vydávaný londýnskou samosprávou, uverejnil článok, v ktorom uvádza najväčšie zlyhania Metronetu za rok [[2006]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Metronet guilty of 'inexcusable failures', January 2007 - The Londoner|url=https://www.london.gov.uk/londoner/07jan/p3b.jsp?nav=around|dátum vydania=2008-03-16|dátum prístupu=2007-07-22|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20080316082820/https://www.london.gov.uk/londoner/07jan/p3b.jsp?nav=around|dátum archivácie=2008-03-16}}</ref> V júli [[2007]] sa objavili prvé správy o vážnych finančných problémoch Metronetu a o možnosti uvalenia nútenej správy. Táto situácia vznikla potom, čo Metronet dostal iba 122 miliónov libier z požadovaných 551 miliónov na pokrytie nákladov, ktoré vznikli prekročením plánovaného rozpočtu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Metronet on brink of collapse after plea on costs is rejected - Times Online|url=http://business.timesonline.co.uk/tol/business/industry_sectors/support_services/article2087535.ece|dátum vydania=2011-06-12|dátum prístupu=2018-10-30|url archívu=https://web.archive.org/web/20110612044452/http://business.timesonline.co.uk/tol/business/industry_sectors/support_services/article2087535.ece|dátum archivácie=2011-06-12}}</ref> [[18. júl]]a [[2007]] bola na spoločnosť uvalená nútená správa. Správcom sa stala spoločnosť [[Ernst & Young]].<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/business/6903977.stm |title=„Metronet calls in administrators“ |accessdate= 2007-07-22 |publisher= BBC.co.uk}} {{eng icon}}</ref> Podpora PPP projektu bola naďalej oslabená, potom ako sa zistilo, že krach Metronetu stal britskú vládu približne 2 miliardy libier. Každá z piatich súkromných spoločností, ktoré vytvorili Metronet, zaplatila 70 miliónov libier z dlhov, ktoré počas uplynulých rokov vytvorilo konzorcium. Ale podľa zmluvy s vládou z roku [[2003]] spoločnosti bolo ich ďalšie ručenie obmedzené. Takže zvyšok dlhu museli zaplatiť britskí daňový poplatníci. TfL prebral všetku zodpovednosť za časti infraštruktúry, ktoré mal na starosti skrachovaný Metronet. Vláda sa pokúsila nájsť inú súkromnú spoločnosť, ktorá by vyplnila prázdne miesto po Metronete, ale nikto sa neprihlásil. TfL a Ministerstvo dopravy sa dohodlo na tom, že pôvodná infraštruktúra spravovaná Metronetom ostane naďalej v zodpovednosti TfL. V súčasnosti sú dve tretiny siete v správe TfL. Správa a údržba [[Jubilee Line|Jubilee]], [[Northern Line|Northern]] a [[Piccadilly Line]] ostala v zodpovednosti spoločnosti Tube Lines, ale ani toto partnerstvo sa nevyhlo kontroverzným situáciám. V roku [[2007]] po kolapse Metronetu, si Tube Lines udržiavala dobrú povesť, všetky plánované práce dokončila načas a v stanovenom rozpočte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Partnership that turned sour - Times Online|url=http://business.timesonline.co.uk/tol/business/industry_sectors/transport/article1991192.ece|dátum vydania=2011-06-12|dátum prístupu=2007-07-27|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20110612044515/http://business.timesonline.co.uk/tol/business/industry_sectors/transport/article1991192.ece|dátum archivácie=2011-06-12}}</ref> Vzťahy medzi London Underground Limited a Tube Lines sa však zhoršili po tom ako sa spoločnosti nedohodli na prioritách, finančných odhadoch a na tom, či Tube Lines majú dostatok prostriedkov na to, aby si plnili svoje povinnosti.<ref>{{cite web|url=http://www.guardian.co.uk/business/2009/sep/29/london-underground-tube-lines |title=„London Underground slams Tube Lines' plan for tube overhaul“ |accessdate= 2007-09-29 |publisher= The Guardian}} {{eng icon}}</ref> Na konci roku [[2009]] Tube Lines zistila, že jej chýba 1,75 miliardy libier na dokončenie dohodnutých rekonštrukcií a požiadala TfL o poskytnutie chýbajúcich finančných prostriedkov. TfL odmietol a obrátil sa na arbitra PPP, ktorý vydal rozhodnutie, že TfL by malo zaplatiť iba 400 miliónov libier.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/england/london/8417776.stm|title=„Mayor wants government Tube money“|date=2009-12-07|accessdate=2010-12-13|publisher=BBC News}}</ref> Začiatkom roka [[2010]] sa objavili prvé diskusie ohľadom budúcnosti Tube Libes. [[7. máj]]a [[2010]] bola ohlásená dohoda, v ktorej sa TfL zaviazalo odkúpiť akcie spoločností [[Bechtel]] and [[Amey]] ([[Ferrovial]]), ktoré boli pôvodnými akcionármi Tube Lines. Kúpa akcií stála TfL spolu 350 miliónov libier.<ref name="takeover">{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/england/london/8669823.stm|title=„Tube maintenance back 'in house' as new deal is signed“|date=2010-05-08|accessdate=2010-05-10|publisher=BBC News}}</ref> Po prebratí Metronetu to znamená koniec verejno-súkromného partnerstva a správa celej infraštruktúry londýnskeho metra je vykonávaná samotným [[Transport for London]].<ref name="takeover" /> == Infraštruktúra == [[Súbor:Why London Underground is nicknamed The Tube.jpg|thumb|Súprava metra vychádzajúca z tunelu neďaleko [[Hendon Central (stanica metra)|Hendon Central]]. Obrázok ilustruje dôvod použitia slova '''Tube''' (anglicky rúra) pre označenie metra.]] [[Súbor:London Underground subsurface and tube trains.jpg|thumb|Porovnanie súpravy premávajúcej na podpovrchových linkách (vľavo) a súpravy premávajúcej na podzemných linkách (vpravo).]] [[Súbor:Haggerston station building April2010.jpg|thumb|Zrekonštruovaná stanica Haggerston na London Overground, otvorená roku 2010.]] [[Súbor:2009-stock-inside.jpg|thumb|Interiér vlakovej súpravy typu [[London Underground 2009 Stock|2009]].]] [[Súbor:LUL-S-Stock-interior-Original-Met-Line-Variant.jpg|thumb|Interiér vlakovej súpravy typu [[London Underground S Stock|S]].]] Sieť londýnskeho má dovedna 270 staníc a vyše 402 kilometrov tratí.<ref name="TfL:Facts & figures"/> Rozchod koľajníc je {{mm|1435|m}}. === Stanice a linky === Londýnske metro tvorí spolu 11 liniek. Trasy metra je možné rozdeliť do dvoch typov: hĺbené – podpovrchové a razené – podzemné. [[Circle Line|Circle]], [[District Line|District]], [[Hammersmith & City Line|Hammersmith & City]], and [[Metropolitan Line]] sú podpovrchové trasy. [[Bakerloo Line|Bakerloo]], [[Central Line|Central]], [[Jubilee Line|Jubilee]], [[Northern Line|Northern]], [[Piccadilly Line|Piccadilly]], [[Victoria Line|Victoria]] a [[Waterloo & City Line]] patria medzi razené, podzemné trasy. Jazdné dráhy podpovrchových trás sú v úrovni cca {{m|5|m}} pod zemou a vlaky, ktoré na nich jazdia majú rovnaký profil, ako vlakové súpravy na bežných [[železnica|železniciach]]. Podzemné trasy sú v úrovni cca {{m|20|m}} pod zemou a vlakové súpravy jazdia v oddelených tuneloch. Tunely týchto trás majú priemer {{m|3.56|m}} takže rozmery vlakových súprav sú výrazne menšie ako u podpovrchových liniek. Trasy oboch typov vedú v prímestských častiach mimo centra mesta po povrchu, s výnimkou [[Victoria Line]], ktorá sa nachádza pod zemou po celej svojej dĺžke (ale [[Depo Northumberland Park|depo]] má na povrchu) a trasy [[Waterloo & City Line]], ktorá je ale prikrátka (celkovo má iba {{km|2|m}}). Z celkovej dĺžky metra sa v podzemí nachádza iba 45 %.<ref name="TfL:Facts & figures"/> Do roku [[2007]] existovala, dvanásta linka – podpovrchová [[East London Line]]. V roku 2007 bola zatvorená a zrekonštruovaná; od roku [[2010]] je súčasťou [[London Overground]]. Nasledujúca tabuľka zachytáva všetky linky londýnskeho metra a ich farebné označenie na mapách, rok otvorenia prvého úseku a celkovú dĺžku trasy: {| class="sortable wikitable" |+ Linky Londýnskeho metra ! Meno ! class="unsortable" |Farba na mape<ref>{{cite web |url=http://static.scribd.com/docs/6wfl4g62vle8w.swf?INITIAL_VIEW=width |title=Corporate identity—colour standards |work=Transport for London |author=London Underground |accessdate=2010-12-12 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20150903235745/http://static.scribd.com/docs/6wfl4g62vle8w.swf?INITIAL_VIEW=width |archivedate=2015-09-03 }}</ref> ! Začiatok<br />prevádzky ! Prvý úsek<br />otvorený* ! Názov<br />od roku ! Typ ! Dĺžka<br />(km) ! Počet staníc ! Súpravy ! Cestujúci<br />(2016/17) (v tisícoch)<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Up to date per line London Underground usage statistics|periodikum=WhatDoTheyKnow|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2017-10-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.whatdotheyknow.com/request/up_to_date_per_line_london_under#incoming-1109167|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20200702135908/https://www.whatdotheyknow.com/request/up_to_date_per_line_london_under#incoming-1109167|dátum archivácie=2020-07-02}}</ref> |- | style="text-align:left;" | [[Bakerloo Line]] | style="background:#ab6612; color:white;"|Hnedá | 1906 | 1906 | 1906 | Podzemná | style="text-align:right;" | 23,2 | style="text-align:right;" | 25 | [[London Underground 1972 Stock|1972]] | style="text-align:right;" |117 000 |- | style="text-align:left;" | [[Central Line]] | style="background:#df002c; color:white;" | Červená | 1900 | 1856 | 1900 | Podzemná | style="text-align:right;" | 74 | style="text-align:right;" | 49 | [[London Underground 1992 Stock|1992]] | style="text-align:right;" |288 800 |- | style="text-align:left;" | [[Circle Line]] | style="background:#f7dc00;"|Žltá | 1884 | 1863 | 1949 | Podpovrchová | style="text-align:right;" | 27,2 | style="text-align:right;" | 36 |[[London Underground S7 and S8 Stock|S7]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Commissioner's Report|url=http://content.tfl.gov.uk/board-20140326-part-1-item05-commissioners-report.pdf|dátum vydania=2014-3-26|dátum prístupu=2018-10-29|vydavateľ=Transport for London|strany=3-4}}</ref> | style="text-align:right;" |73 000 |- | style="text-align:left;"|[[District Line]] | style="background:#0d6928; color:white;"|Zelená | 1868 | 1868 | 1868 – 1905 | Podpovrchová | style="text-align:right;" | 64 | style="text-align:right;" | 60 |[[London Underground S7 and S8 Stock|S7]]<ref name=":0" /> | style="text-align:right;" |226 100 |- | style="text-align:left;"|[[Hammersmith & City Line]] | style="background:#f5a6b3;"|Ružová | 1988# | 1858 | 1988 | Podpovrchová | style="text-align:right;" | 25,5 | style="text-align:right;" | 29 |[[London Underground S7 and S8 Stock|S7]]<ref name=":0" /> | style="text-align:right;" |61 000 |- | style="text-align:left;"|[[Jubilee Line]] | style="background:#767b7f; color:white;"|Strieborná | 1979 | 1879 <!-- Toto nie je preklep. „Neopravujte“ ho, prosím. Pozrite si diskusiu. --> | 1979 | Podzemná | style="text-align:right;" | 36,2 | style="text-align:right;" | 27 | [[London Underground 1996 Stock|1996]] | style="text-align:right;" |280 400 |- | style="text-align:left;"|[[Metropolitan Line]] | style="background:#8b004c; color:white;"|Fialová | 1863 | 1863 | 1863 | Podpovrchová | style="text-align:right;" | 66,7 | style="text-align:right;" | 34 |[[London Underground S7 and S8 Stock|S8]] | style="text-align:right;" |80 900 |- | style="text-align:left;"|[[Northern Line]] | style="background:#000000; color:white;"|Čierna | 1890 | 1867 | 1937 | Podzemná | style="text-align:right;" | 58 | style="text-align:right;" | 50 | [[London Underground 1995 Stock|1995]] | style="text-align:right;" |294 000 |- | style="text-align:left;"|[[Piccadilly Line]] | style="background:#002d73; color:white;"|Tmavomodrá | 1906 | 1869 | 1906 | Podzemná | style="text-align:right;" | 71 | style="text-align:right;" | 53 | [[London Underground 1973 Stock|1973]] | style="text-align:right;" |206 900 |- | style="text-align:left;"|[[Victoria Line]] | style="background:#0076bd; color:white;"|Bledomodrá | 1968 | 1968 | 1968 | Podzemná | style="text-align:right;" | 21 | style="text-align:right;" | 16 |[[London Underground 2009 Stock|2009]] | style="text-align:right;" |263 400 |- | style="text-align:left;"|[[Waterloo & City Line]] | style="background:#89cbc1; color:black;"|Tyrkysová | 1898<sup>†</sup> | 1898 | 1898 | Podzemná | style="text-align:right;" | 2,5 | style="text-align:right;" | 2 | [[London Underground 1992 Stock|1992]] | style="text-align:right;" |16 900 |- class="sortbottom" | colspan="13" style="text-align:left;" | <small>* V prípade, že uvedený rok je skorší ako rok uvedenia do prevádzky, znamená to, že v súčasnosti linka premáva po trati, ktorú vlastnila predtým iná spoločnosť, alebo po nej premávala iná trasa metra. <br /> <nowiki>#</nowiki> Otvorená 1863 ako Metropolitan line.<br /> † Pred rokom 1994, Waterloo & City line bola prevádzkovaná spoločnosťou British Rail a jej nástupcami.</small> |} Londýnske metro obsluhuje 270 staníc. 14 z nich leží mimo hranice Veľkého Londýna, päť z nich ([[Amersham (stanica metra)|Amersham]], [[Chalfont & Latimer (stanica metra)|Chalfont & Latimer]], [[Chesham (stanica metra)|Chesham]] a [[Chorleywood (stanica metra)|Chorleywood]] na [[Metropolitan Line]] a [[Epping (stanica metra)|Epping]] na [[Central Line]]) sa nachádza za obchvatom M25. Z 32 londýnskych mestských obvodov (tzv. London Boroughs) sa v šiestich nenachádza ani jedna stanica metra ([[Bexley]], [[Bromley]], [[Croydon]], [[Kingston]], [[Lewisham]] a [[Sutton]]) a v obvode [[Hackney]] sa nachádzajú iba dve stanice ([[Old Street (stanica metra)|Old Street]] a [[Manor House (stanica metra)|Manor House]]) na jej samotnom okraji. V roku [[2008]] bola na [[Hammersmith & City Line]] otvorená nová stanica [[Wood Lane (stanica metra)|Wood Lane]], ktorá obsluhuje najmä neďaleké nákupné centrum [[Westfield London|Westfield]]. V súvislosti s výstavbou Westfieldu bola kompletne prestavaná prestavaná nad zemou i pod zemou stanica [[Shepherd's Bush (stanica metra)|Shepherd's Bush]] na [[Central Line]]. V tom istom roku bola dokončená aj výstavba stanice [[Heathrow Terminal 5 (stanica metra)|Terminal 5]] na letisku [[London Heathrow]]. Počas výstavby stanice bol dočasne mimo prevádzky tunel medzi stanicami [[Heathrow Terminal 4 (stanica metra)|Terminal 4]] a [[Heathrow Terminal 1, 2 & 3 (stanica metra)|Terminal 1, 2 & 3]], opäť ho otvorili [[17. september|17. septembra]] [[2006]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Tube one step closer for Heathrow Terminal 5 {{!}} Transport for London|url=https://tfl.gov.uk/static/corporate/media/newscentre/archive/3497.html|dátum vydania=2006-09-14|dátum prístupu=2010-12-13|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20111001031149/https://tfl.gov.uk/static/corporate/media/newscentre/archive/3497.html|dátum archivácie=2011-10-01}}</ref> Predĺženie [[Piccadilly Line]] k Terminálu 5 otvorili v marci [[2008]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=First Piccadilly line trains travel to Heathrow Terminal 5 {{!}} Transport for London|url=http://www.tfl.gov.uk/static/corporate/media/newscentre/archive/5507.html|dátum vydania=2007-07-18|dátum prístupu=2010-12-13|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20111001014145/http://www.tfl.gov.uk/static/corporate/media/newscentre/archive/5507.html|dátum archivácie=2011-10-01}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Disastrous opening day for Terminal 5|periodikum=The Independent|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2008-03-27|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.independent.co.uk/news/uk/home-news/disastrous-opening-day-for-terminal-5-801376.html|dátum prístupu=2018-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> V roku [[2010]] bola dokončená prestavba vestibulov stanice [[King’s Cross St. Pancras (stanica metra)|King's Cross St Pancras]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Kings Cross St. Pancras {{!}} Transport for London|url=http://www.tfl.gov.uk/corporate/projectsandschemes/2333.aspx|dátum vydania=2010-11-22|dátum prístupu=2010-12-13|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20101122120017/http://www.tfl.gov.uk/corporate/projectsandschemes/2333.aspx|dátum archivácie=2010-11-22}}</ref> v snahe zlepšiť priechodnosť, kapacitu a komfort cestujúcich. Na jeseň [[2018]] bola ukončená rekonštrukcia stanice [[Victoria (stanica metra)|Victoria]], ktorá sa stala 75. bezbariérovou stanicou londýnskeho metra. <ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=Victoria tube station becomes 75th station to become step-free|periodikum=RailAdvent|dátum=2018-10-23|url=https://www.railadvent.co.uk/2018/10/victoria-tube-station-becomes-75th-station-to-become-step-free.html|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=en-GB}}</ref> Okrem toho pribudlo 9 nových eskalátorov, vynovené boli priestory stanice a vybudovaný bol nový tunel prepájajúci tieto haly.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Transport for London|titul=Victoria|url=https://tfl.gov.uk/travel-information/improvements-and-projects/victoria|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-10-29|vydavateľ=Transport for London|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20150711141847/https://tfl.gov.uk/travel-information/improvements-and-projects/victoria|dátum archivácie=2015-07-11}}</ref> [[East London Line]] bola uzavretá v decembri [[2007]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Line facts {{!}} Transport for London|url=http://www.tfl.gov.uk/tfl/corporate/modesoftransport/tube/linefacts/?line=eastlondon|dátum vydania=2010-12-12|dátum prístupu=2010-12-13|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20101212210604/http://www.tfl.gov.uk/tfl/corporate/modesoftransport/tube/linefacts/?line=eastlondon|dátum archivácie=2010-12-12}}</ref>, kvôli jej ďalšiemu predĺženiu severne od [[Whitechapel]], pozdĺž starého [[viadukt]]u vedúceho nad [[Old Street]] do [[Dalston]]u a pozdĺž existujúcich tratí [[North London Line]] smerom do stanice [[Highbury & Islington (stanica metra)|Highbury & Islington]]. Trasa bola ďalej predĺžená smerom na juh zo stanice [[New Cross Gate (stanica metra)|New Cross Gate]] do [[West Croydon]]u, [[Crystal Palace]] až do stanice [[Clapham Junction (železničná stanica)|Clapham Junction]]. === Vozový park === Na trasách metra sa počas jeho existencie používali rôzne druhy vlakových súprav. Súpravy, ktoré premávajú na podpovrchových linkách sú označované podľa písmen a posledného dvojčíslia spustenia ich prevádzky, zatiaľ čo súpravy na podzemných linkách sú označované rokom vzniku návrhu. Pôvodné lokomotívy jazdili na [[parný pohon]] (definitívne stiahnuté z prevádzky roku [[1971]]), prípadne na naftu a elektrický pohon (stiahnuté roku [[1962]]). Podrobnosti o jednotlivých typoch vlakových súprav sa nachádzajú v tabuľke vyššie. Od roku [[2009]] do roku [[2011]] prebehla postupná výmena vlakových súprav na [[Victoria Line]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=First new Victoria line train begins running in passenger service {{!}} Transport for London|url=http://www.tfl.gov.uk/static/corporate/media/newscentre/archive/12292.html|dátum vydania=2009-07-24|dátum prístupu=2010-12-13|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20110930224022/http://www.tfl.gov.uk/static/corporate/media/newscentre/archive/12292.html|dátum archivácie=2011-09-30}}</ref> Model [[London Underground 2009 Stock|2009]], vyrábaný spoločnosťou [[Bombardier Transportation]], nahradil súpravy typu [[London Underground 1967 Stock|1967]]. Posledná súprava typu 1967 linku obslúžila linku 30. júna 2011.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Geoff Marshall|titul=Last 1967 Victoria Line Train|url=https://www.youtube.com/watch?v=wVpPWlFEhd0|dátum vydania=2011-07-03|dátum prístupu=2018-10-29}}</ref> Nové vlaky sú rýchlejšie (až do 80 km/h) a majú väčšiu kapacitu. Vďaka použitiu automatizovaného systému riadenia vlakov (ATO), menej zastávkam a modernému dizajnu sa frekvencia vlakov vo februári 2013 zvýšila z 27 na 33 za hodinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Victoria line customers have most intensive train service in the country {{!}} Transport for London|url=http://www.tfl.gov.uk/corporate/media/newscentre/archive/27143.aspx|dátum vydania=2013-12-14|dátum prístupu=2018-10-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20131214122134/http://www.tfl.gov.uk/corporate/media/newscentre/archive/27143.aspx|dátum archivácie=2013-12-14}}</ref> Časť zo starých vlakov Victoria Line by sa mala presunúť na [[Bakerloo Line]]. Prevádzka nových vlakov sa však nezaobišla bez problémov: [[26. júl]]a [[2010]] počas rannej špičky bola pozastavená premávka na Victoria Line kvôli pokazenému vlaku v stanici [[Oxford Circus (stanica metra)|Oxford Circus]]. Týždeň pred tým, záchranári pomáhali vyslobodiť vyše 3 000 pasažierov z pokazeného vlaku v stanici [[Pimlico (stanica metra)|Pimlico]]. TfL označilo za príčinu problémy so softvérom a priveľmi citlivé dvere.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=New Victoria line trains ‘23 times less reliable’ than the old|periodikum=Evening Standard|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2010-07-27|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.standard.co.uk/news/new-victoria-line-trains-23-times-less-reliable-than-the-old-ones-6496536.html|dátum prístupu=2018-10-30|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Railway Herald|periodikum=Railway Herald|odkaz na periodikum=https://web.archive.org/web/20110715151518/http://archive.railwayherald.com/Issue233HIGH.pdf|vydavateľ=Railway Herald Ltd|miesto=Spojené kráľovstvo|dátum=2010-08-09|ročník=|číslo=233|strany=|issn=|url=|dátum prístupu=2018-10-30}}</ref> V rokoch [[2010]] až [[2012]] prebehla výmena vlakových súprav na [[Metropolitan Line|Metropolitan]]<ref>{{Cite news |url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/england/london/8317749.stm|title=First air-con Tube train arrives|publisher=BBC News|date=2009-10-21|accessdate=2009-11-17}}</ref>. Pôvodné súpravy typu [[London Underground A60 a A62 Stock|A]] postupne nahradil nový model [[London Underground S Stock|S]]. Rovnaká výmena prebehla aj na [[Hammersmith & City Line|Hammersmith & City]] (od 2012 do 2014), [[Circle Line|Circle]] (od 2013 do 2014) a [[District Line]] (od 2014 do 2017).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=TfL Commissioner reveals plans to upgrade Circle, District, Hammersmith and City and Metropolitan lines {{!}} Transport for London|url=http://www.tfl.gov.uk/static/corporate/media/newscentre/archive/4411.html|dátum vydania=2006-12-06|dátum prístupu=2018-10-29|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20121001054813/http://www.tfl.gov.uk/static/corporate/media/newscentre/archive/4411.html|dátum archivácie=2012-10-01}}</ref> Nové súpravy majú priechody medzi jednotlivými vozňami, vylepšený brzdný systém zrýchľuje frekvenciu vlakov a znižuje emisie oxidu uhličitého. === Klimatizácia a chladenie === Počas letných mesiacov môžu teploty v niektorých častiach londýnskeho metra vystúpiť na veľmi nepríjemné hodnoty. Najmä kvôli veku tunelov, ich konštrukčnému riešeniu a nedostatočnej ventilácii môžu v teploty dosiahnuť až 47 °C. Takéto hodnoty boli namerané počas leta [[2006]].<ref>{{cite web|title=„Baking hot at Baker Street“|publisher=BBC.co.uk|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/england/london/5191604.stm|accessdate=2007-07-20}} {{eng icon}}</ref> Konvenčná klimatizácia neprichádza do úvahy, keďže na podzemných trasách sú tunely primalé na to, aby okrem vlaku pojali aj klimatizačnú jednotku. Taktiež by dochádzalo k problémom s odvodom tepla vznikajúceho pri používaní klimatizačných jednotiek. Preto sa používajú vetracie šachty, ktoré využívajú piestový efekt (vlak tlačí vzduch dopredu ako ide cez tunel) alebo ventilátory. S testovaním chladiaceho systému sa začalo v lete [[2006]] na stanici [[Victoria (stanica metra)|Victoria]], v prípade úspechu sa testovanie rozšíri na ďalších 30 podzemných staníc.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Water pump plan to cool the Tube|periodikum=BBC News|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2006-06-08|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/england/london/5058362.stm|dátum prístupu=2018-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> Vedenie spoločnosti v letných mesiacoch vyzýva cestujúcich aby si so sebou nosili fľašku s vodou, aby sa v prípade potreby mohli ovlažiť. Nové vlakové súpravy [[vlaková súprava S|S]], ktoré boli do prevádzky uvedené v rokoch [[2009]] až [[2017]], sú klimatizované.<ref>{{cite web|title=„Subsurface network (SSL) upgrade“|publisher=www.alwaystouchout.com|url=http://www.alwaystouchout.com/project/39|accessdate=2007-07-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20111227033728/http://www.alwaystouchout.com/project/39|archivedate=2011-12-27}} {{eng icon}}</ref> Minimalizácia tepla nastáva aj vďaka efektívnejšiemu brzdeniu, kedy sa pri trení premieňa kinetická energia na teplo. Moderné vlaky majú [[Rekuperácia (dopravný prostriedok)|rekuperačné brzdné systémy]], ktoré odvádzajú energiu z brzdenia späť do elektrickej siete, čím sa minimalizuje vznik tepla. Vlaky takto dokážu vrátiť až 25% svojej spotreby do siete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Transforming the Tube|url=http://www.tfl.gov.uk/assets/downloads/transforming-the-tube-brochure.pdf|dátum vydania=júl 2008|dátum prístupu=2018-10-30|vydavateľ=Transport for London|strany=25|url archívu=https://web.archive.org/web/20110605002808/http://www.tfl.gov.uk/assets/downloads/transforming-the-tube-brochure.pdf|dátum archivácie=2011-06-05}}</ref> === Wi-Fi a mobilné telefóny === V lete 2012 boli v spolupráci s Virgin Media vyskúšané Wi-Fi hotspoty v staniciach, no nie v tuneloch. Skúšobná prevádzka bola úspešná a spolupráca pokračovala do konca roku 2012.<ref>{{Citácia periodika|titul=Virgin Media extends free wi-fi on London Underground until 2013|periodikum=Metro|dátum=2012-10-17|url=https://metro.co.uk/2012/10/17/virgin-media-extends-free-tube-wi-fi-on-london-underground-until-2013-602073/|dátum prístupu=2018-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> Potom sa služba zmenila na bezplatnú pre zákazníkov Virgin Media a ďalších, alebo ako platená služba.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Station WiFi {{!}} Transport for London|url=http://www.tfl.gov.uk/corporate/projectsandschemes/23939.aspx|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-10-30|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20130225061959/http://www.tfl.gov.uk/corporate/projectsandschemes/23939.aspx|dátum archivácie=2013-02-25}}</ref> V podzemí nie je možné používať [[2G]], [[3G]] a [[4G]] siete, no rôzni operátori ponúkajú možnosť volať prostredníctvom Wi-Fi, ktoré sa nachádza na viac ako 250 staniciach metra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Station guide – London Underground WiFi – Virgin Media|url=https://my.virginmedia.com/wifi/station-guide.html|dátum prístupu=2018-10-30|vydavateľ=my.virginmedia.com|jazyk=en}}</ref> == Budúcnosť metra == === Rekonštrukcie starých staníc, nové stanice a predlžovanie liniek === V horizonte roku [[2025]] sa uvažuje s obnovením prevádzky [[Bakerloo Line]] z jej terajšej konečnej stanice [[Harrow & Wealdstone (stanica metra)|Harrow & Wealdstone]] do jej niekdajšej konečnej stanice [[Watford Junction (železničná stanica)|Watford Junction]]. Bakerloo Line sem premávala až do roku [[1982]]. == Cestovanie metrom == [[Súbor:Piccadilly Circus Tube Station Entrance.jpg|thumb|Vchod do stanice metra na [[Piccadilly Circus]].]] Prvé vlaky začínajú premávať približne o 4.45 hod., vo všeobecnosti len kratšie cesty, ako napr. medzi Osterley a Heathrow. Plná prevádzka začína približne o 5.30 hod. a končí približne o 1.00 hod. Londýnske metro nepremáva 24 hodín denne, na rozdiel od [[Newyorské metro|metra]] v [[New York (mesto)|New York City]] z jedného prostého dôvodu: sieť tunelov je postavená tak, že počas údržby trás nie je možné väčšinu vlakov presmerovať tak, aby mohli udržiavané úseky obísť. Od roku 2016 však niektoré linky zostali v prevádzke celú noc počas piatkových a sobotňajších nocí.<ref>{{Citácia periodika|titul=Late-night Tube being considered|periodikum=BBC News|dátum=2013|url=https://www.bbc.com/news/uk-england-london-21264227|dátum prístupu=2018-10-30|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Party on, London... Tube will run an hour later on Fridays and|periodikum=Evening Standard|url=https://www.standard.co.uk/news/transport/party-on-london-tube-will-run-an-hour-later-on-fridays-and-saturdays-8472470.html|dátum prístupu=2018-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> V poslednej dobe, veľké časti siete ostávajú zatvorené kvôli plánovanej údržbe a rekonštrukciám. Taktiež, londýnske metro má obmedzenú prevádzku na Štedrý večer (24. 12.) a nepremáva na prvý sviatok vianočný (25. 12.) (s výnimkou kyvadlovej dopravy na letisko [[Heathrow]]). Obmedzená premávka je aj na druhý sviatok vianočný (26. 12.). [[Súbor:London Underground Overground DLR Crossrail map night.svg|náhľad|Mapa liniek nočného metra]] === Nočné metro (Night Tube) === 19. augusta 2016 spustilo Londýnske metro 24-hodinovú prevádzku na linkách Victoria a Central. Na jeseň sa k nim pridali linky Piccadilly, Jubilee a Northern. Prevádzka prebieha počas piatkových a sobotňajších nocí. Na niektorých linkách počas noci vlaky nechodia po ich celej trase.<ref>{{Citácia periodika|titul=Date set for Night Tube launch|periodikum=BBC News|dátum=2016-05-23|url=https://www.bbc.com/news/uk-england-london-36356381|dátum prístupu=2018-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> Prevádzka Night Tube: * '''Central line''': medzi Ealing Broadway a Loughton/Hainault * '''Northern line''': nepremáva na vetvách Mill Hill East a Bank * '''Piccadilly line''': metro premáva medzi Cockfosters a Heathrow Terminal 5 * '''Jubilee line''': celá trasa * '''Victoria line''': celá trasa === Tarifa === V londýnskom metre sa používa rozdelenie staníc do zón. [[tarifná zóna č. 1 (Londýn)|Zóna 1]] je vnútorná zóna zahŕňajúca centrum mesta s hranicami zodpovedajúcimi zhruba trase [[Circle Line]]. [[Tarifná zóna č. 6 (Londýn)|Zóna 6]] je vonkajšia zóna, ktorá obsahuje i stanice na letisku [[London Heathrow]]. Zóny 1 až 6 pokrývajú celé územie [[Veľký Londýn|Veľkého Londýna]]. Iba niekoľko zástavok, ktoré sa nachádzajú za hranicami Veľkého Londýna patrí do zóny 5 alebo 6. Pre ostatné stanice mimo Veľkého Londýna sú vytvorené špeciálne zóny 7, 8 a 9 (pôvodne A, B, C a D). V zóne 9 sa nachádzajú najvzdialenejšie stanice, ako napríklad [[Amersham (stanica metra)|Amersham]] a [[Chesham (stanica metra)|Chesham]] nachádzajúce sa na trase [[Metropolitan Line]]. V Londýne, podobne ako v [[Moskovské metro|Moskve]], sa používa zatvorený tarifný systém. Na to aby ste mohli vojsť na nástupište musíte mať vopred zakúpený jednorazový lístok alebo platnú [[Travelcard]] alebo [[Oyster Card]]. Pasažieri bez platného cestovného lístku môžu byť pokutovaný do výšky 80 libier (40, v prípade zaplatenia do 21 dní).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Transport for London|titul=Penalty fares and how to pay them|url=https://tfl.gov.uk/fares-and-payments/penalties-and-enforcement|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-10-30|vydavateľ=Transport for London|jazyk=en}}</ref> [[Súbor:Oystercard.jpg|náhľad|[[Oyster Card|Oyster card]], bezdotyková elektronická karta používaná naprieč londýnskym dopravným systémom]] Všeobecne platí zásada, že čím väčším počtom zón prebieha cesta, tým drahšie je aj cestovné. Cestovné v zóne 1 je drahšie ako vo vonkajších zónach. Väčšina pamiatok a miest zaujímavých pre turistov sa nachádza v zónach 1 a 2. Lístky môžu byť zakúpené pri prepážkach, na zmluvných predajných miestach alebo v automatoch na staniciach. V súčasnosti sa TfL snaží presvedčiť cestujúcich, aby používali Oyster Card, bezdotykovú elektronickú [[karta|kartu]]. Cestovné pri použití Oyster Card je podstatne nižšie ako pri lístkoch zakúpených v hotovosti. Karta bola uvedená do prevádzky v roku [[2003]]. Do marca [[2007]] bolo vydaných vyše 10 miliónov kariet a vyše 80 % všetkých ciest v rámci siete TfL sa uskutočnilo prostredníctvom Oyster Card. Cestujúci priloží kartu k čítaciemu zariadeniu kariet, ktoré je umiestnené na turniketoch v metre pri vstupe („touch in“) aj výstupe z [[metro|metra]] („touch out“). Pokiaľ cestujúci kartu nepriloží k čítaciemu zariadeniu, TfL považuje túto cestu za „neúplnú“ a účtuje sa maximálna tarifa (8 libier v zónach 1-9).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Transport for London|titul=Incomplete journeys|url=https://tfl.gov.uk/fares-and-payments/oyster/using-oyster/incomplete-journeys|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-10-30|vydavateľ=Transport for London|jazyk=en}}</ref> Čítacie zariadenia sú označené výrazným žltým kruhom. Taktiež každý londýnsky [[autobus]] je pri vstupných dverách vybavený takýmto čítacím zariadením. Tam sa však karta prikladá len na začiatku cesty a pri výstupe už nie. V roku 2014 sa TfL stalo prvým dopravcom verejnej dopravy na svete, ktorý akceptuje platby z bezkontaktných platobných kariet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Transport for London|titul=Licencing London's contactless ticketing system|url=https://tfl.gov.uk/info-for/media/press-releases/2016/july/licencing-london-s-contactless-ticketing-system|dátum vydania=2016-07-13|dátum prístupu=2018-10-30|vydavateľ=Transport for London|jazyk=en}}</ref> Metro začalo akceptovať bezkontaktné [[Kreditná karta|kreditné]] a [[Debetná karta|debetné]] karty v septembri 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Transport for London|titul=Contactless payment on London Underground|url=https://tfl.gov.uk/info-for/media/press-releases/2014/september/contactless-payment-on-london-underground|dátum vydania=2014-09-09|dátum prístupu=2018-10-30|vydavateľ=Transport for London|jazyk=en}}</ref> Od roku 2015 môžu cestujúci platiť aj svojimi [[Smartfón|smartfónmi]] cez [[Apple Pay]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Transport for London|titul=TfL to accept Apple Pay on public transport|url=https://tfl.gov.uk/info-for/media/press-releases/2015/june/tfl-to-accept-apple-pay-on-public-transport|dátum vydania=2015-06-08|dátum prístupu=2018-10-30|vydavateľ=Transport for London|jazyk=en}}</ref> a od roku 2016 aj cez [[Google Pay]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Transport for London|titul=Android Pay accepted for pay as you go travel in London|url=https://tfl.gov.uk/info-for/media/press-releases/2016/may/android-pay-accepted-for-pay-as-you-go-travel-in-london|dátum vydania=2016-05-18|dátum prístupu=2018-10-30|vydavateľ=Transport for London|jazyk=en}}</ref> === Bezbariérový prístup === [[Súbor:Westminster underground.jpg|thumb|left|Stanica Westminster je plne bezbariérová.]] V súlade s trendom sprístupňovania mestskej hromadnej dopravy ľuďom s telesným postihnutím sú nové stanice budované bezbariérovo. Bohužiaľ v minulosti to tak nebolo a preto mnohé zo starších staníc ostávajú naďalej nedostupné pre telesne postihnutých ľudí. Rekonštrukcia starých staníc je však finančne náročná a v mnohých prípadoch aj technicky nemožná, najmä kvôli architektúre starých staníc. Pri vstupe na väčšinu staníc nachádzajúcich sa na povrchu je nutné prekonať minimálne niekoľko schodov, a drvivá väčšina podzemných staníc vyžaduje cestu schodmi alebo jedným zo 440 [[eskalátor]]ov.<ref name="TfL:Facts & figures"/> Ale cesta zo staničných vestibulov neraz obsahuje ďalšie prekážky, ktoré komplikujú prístup na jednotlivé nástupištia. Schodisko smerujúce k východu zo stanice [[Covent Garden (stanica metra)|Covent Garden]] je také strmé, že jeho zdolanie sa dá prirovnať k výstupu na pätnáste poschodie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=London's shortest tube journey|url=http://www.timeout.com/london/features/2816.html|dátum vydania=2007-04-17|dátum prístupu=2008-06-05|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20080616070551/http://www.timeout.com/london/features/2816.html|dátum archivácie=2008-06-16}}</ref><ref>{{cite web | title=„The Big Smoke: London's shortest tube journey“ | publisher=Time Out | url=http://www.timeout.com/london/features/2816.html | accessdate=2008-06-05 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20080616070551/http://www.timeout.com/london/features/2816.html | archivedate=2008-06-16 }} {{eng icon}}</ref> Cestujúcim sa kvôli hroziacemu nebezpečenstvu úrazu odporúča použiť výťah. Niektoré z eskalátorov v londýnskom metre patria medzi najdlhšie v Európe a všetky sú vyrobené na mieru. Najdlhší eskalátor sa nachádza na stanici [[Angel (stanica metra)|Angel]] a meria {{m|60|m}}, s celkovým prevýšením {{m|27.5|m}}.<ref name="TfL:Facts & figures"/> Eskalátory počas jednej hodiny prepravia až 13 000 cestujúcich, pričom sú v prevádzke 20 hodín denne a 364 dní v roku. Konvencia hovorí, že cestujúci musí vždy na eskalátore stáť vpravo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Underground Etiquette|url=http://solo2.abac.com/themole/tuberules.html|dátum vydania=2005-07-15|dátum prístupu=2007-07-20|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20070713022832/http://solo2.abac.com/themole/tuberules.html|dátum archivácie=2007-07-13}}</ref> Transport for London v súčasnosti vydáva mapy metra, kde sú vyznačené stanice, na ktoré je bezbariérový prístup. Napriek všetkej snahe je však na niektorých bezbariérových staniciach široká medzera vznikajúca medzi zahnutým nástupišťom a vlakom, čo môže značne skomplikovať osobe s invalidným vozíkom nástup do vlaku. V súčasnosti je v metre 75 bezbariérových staníc.<ref name=":2" /><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Transport for London|titul=Step-free access|url=https://tfl.gov.uk/travel-information/improvements-and-projects/step-free-access|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-10-30|vydavateľ=Transport for London|jazyk=en}}</ref> V roku 2016 vynaložilo TfL 200 miliónov libier na vytvorenie bezbariérového prístupu v londýnskom metre. V horizonte najbližších rokov sa ráta s rekonštrukciami ďalších staníc, aby v nich bol bezbariérových prístup. Do marca 2022 má byť 40% siete metra bezbariérová v porovnaní s 27% v roku 2018.<ref name=":3" /> === Mind the Gap === [[Súbor:Bakerloo line - Waterloo - Mind the gap.jpg|thumb|left|Kultový nápis "Mind The Gap" na nástupišti Bakerloo Line v stanici Waterloo.]] Ďalšou zvláštnosťou niektorých staníc londýnskeho metra je fráza '''„Mind the Gap“''', slovensky: „Pozor na medzeru.“, ktorá sa používa od roku [[1969]] na to, aby varovala cestujúcich pred veľkou medzerou, ktorá sa nachádza medzi vlakom a zahnutým nástupišťom. Upozornenie sa nachádza namaľované na podlahe nástupištia, ale používa sa aj zvukové pozostávajúce z niekoľkokrát zopakovanej vety „Mind the gap between the train and the platform!“, nasledovanej výzvou „Stand clear of the doors, please.“ pri odchode vlaku. Toto upozornenie má aj ďalší praktický význam – nápis na nástupišti približne korešponduje s miestom, kde sa nachádzajú dvere pristavenej súpravy, čo môže v mnohom urýchliť nástup a následné usadenie sa v rannej a poobedňajšej špičke. Fráza sa stala natoľko kultovou, že v súčasnosti ju možno nájsť na rôznych druhoch suvenírov, od tričiek cez spodnú bielizeň, šálky, rohožky až po odznaky a magnetky na chladničku. == Bezpečnosť == Londýnske metro je najstarším podzemným dopravným systémom na svete. Vlaky na jeho prvej trase premávajú už 144 rokov, ďalšie linky oslávili storočnicu svojej prevádzky v minulej dekáde – [[Northern Line]] už v roku [[1990]], [[Piccadilly Line|Piccadilly]] a [[Bakerloo Line]] v roku [[2006]]. Kvôli dlhodobému nedostatočnému financovaniu a napriek snahám o postupnú modernizáciu, mnohé časti systému sú stále technicky zaostalejšie ako v iných krajinách. Jedna zo spoločností sa uchýlila k nákupu náhradných dielcov cez [[aukcia|aukčný]] server [[eBay]], pretože niektoré z nich sa už vyše dvadsať rokov nevyrábali.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/england/london/4079135.stm |title=„Firm turns to eBay for Tube parts“ |accessdate= 2007-07-20 |publisher= BBC.co.uk}} {{eng icon}}</ref> S vekom súvisí aj pomerná nespoľahlivosť siete. Podľa nedávneho výskumu, priemerný cestujúci v roku [[2006]] na Metropolitan Line premárnil v dôsledku meškaní 3 dni, 10 hodín a 25 minút svojho života.<ref>{{cite web |url=http://icharrow.icnetwork.co.uk/harrowobserver/headlines/tm_headline=tube-wastes-three-days-a-year-of-your-life&method=full&objectid=18244569&siteid=53431-name_page.htm |title=„Tube wastes three days a year of your life“ |accessdate=2007-07-20 |publisher=The Harrow Observer }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}}</ref> Štatistika ďalej hovorí, že napr. medzi 17. septembrom 2006 a 14. októbrom 2006 meškalo celkovo 211 vlakov viac ako 15 minút.<ref>{{cite web | title=„London Underground performance update“ | publisher = Transport for London | url=http://www.tfl.gov.uk/tfl/corporate/modesoftransport/tube/performance/| accessdate =2007-07-20}} {{eng icon}}</ref> Do roku 2012 intenzívne prebiehali práce na údržbe a opravách infraštruktúry londýnskeho metra. Mnohé úseky liniek ostávali počas víkendov zatvorené, čo v mnohom komplikovalo život cestujúcim. Víkend 29. a 30. decembra 2007 bol tak do roku 2012 posledným víkendom, počas ktorého metro fungovalo v plnej prevádzke.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Gillespie|meno=James|priezvisko2=Murray|meno2=Dick|priezvisko3=Crerar|meno3=Pippa|titul=Weekend Tube crisis with engineering chaos until 2012 {{!}} News|url=http://www.thisislondon.co.uk/standard/article-23899850-weekend-tube-crisis-with-engineering-chaos-until-2012.do|dátum vydania=2010-11-22|dátum prístupu=2010-12-13|vydavateľ=London Evening Standard|url archívu=https://web.archive.org/web/20101125094641/http://www.thisislondon.co.uk/standard/article-23899850-weekend-tube-crisis-with-engineering-chaos-until-2012.do|dátum archivácie=2010-11-25}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.thisislondon.co.uk/standard/article-23906310-commuters-face-huge-disruption-as-circle-and-district-lines-shut-for-a-month.do |title=„Key stretch of Tube lines to shut for a month in summer“ |accessdate=2010-12-13 |publisher=The Evening Standard |archiveurl=https://web.archive.org/web/20101216172644/http://www.thisislondon.co.uk/standard/article-23906310-commuters-face-huge-disruption-as-circle-and-district-lines-shut-for-a-month.do |archivedate=2010-12-16 }} {{eng icon}}</ref> V období svojej výstavby mnohé stanice neboli uspôsobené na to, aby zvládli taký nápor cestujúcich akému sú vystavené v súčasnosti. Na mnohých staniciach v čase špičky dochádza k preplneniu. Pracovníci monitorujú v časoch najväčšieho náporu chodby i nástupištia a v prípade potreby obmedzujú prístup ľudí do stanice. Kvôli náporu cestujúcich býva v nedeľu čiastočne uzavretá stanica [[Camden Town (stanica metra)|Camden Town]] a obmedzenia sa zavádzajú i na stanici [[Covent Garden (stanica metra)|Covent Garden]]. Počas špičky môže byť zmenený stav stanice na exit-only (len na výstup cestujúcich).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Transport for London|titul=Covent Garden Tube station lift works completed|url=https://tfl.gov.uk/info-for/media/press-releases/2015/november/covent-garden-tube-station-lift-works-completed|dátum vydania=2015-11-07|dátum prístupu=2018-10-30|vydavateľ=Transport for London|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Camden Town tube station made ‘exit only’ during evening rush hour|url=http://camdennewjournal.com/article/camden-town-tube-station-made-exit-only-during-evening-rush-hour|dátum vydania=2018-01-09|dátum prístupu=2018-10-30|vydavateľ=Camden New Journal|jazyk=en-GB}}</ref> Preplnenie býva nebezpečné najmä na staniciach s nástupným ostrovčekom a koľajiskom na oboch stranách. Z tohto dôvodu bola prestavaná stanica [[Angel (stanica metra)|Angel]], v ktorej bolo dobudované nové koľajisko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=LONDON UNDERGROUND TECHNICAL - Northern Line Disused Features|url=http://www.abandonedstations.org.uk/RaggaJohn.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-10-30|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20140214045705/http://www.abandonedstations.org.uk/RaggaJohn.html|dátum archivácie=2014-02-14}}</ref> Do roku [[1984]] bolo cestujúcim umožnené fajčiť v niektorých častiach metra. Skúšobný zákaz fajčenia bol zavedený v júli [[1984]] a neskôr bol na šesť mesiacov v roku [[1987]] rozšírený na všetky súčasti metra. Po požiari na stanici [[King’s Cross St. Pancras (stanica metra)|King's Cross St Pancras]] v novembri [[1987]] bol zákaz trvalo ponechaný v platnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Report of the London Assembly’s investigative committee on smoking in public places|url=https://www.london.gov.uk/assembly/reports/health/smoking_report.rtf|dátum vydania=2002|dátum prístupu=2007-07-20|vydavateľ=Greater London Authority|url archívu=https://web.archive.org/web/20070930185434/https://www.london.gov.uk/assembly/reports/health/smoking_report.rtf|dátum archivácie=2007-09-30}}</ref> Fotografovanie pre osobnú potrebu je dovolené vo všetkých verejných priestoroch londýnskeho metra.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tips for London Underground Photography|url=https://www.photocrowd.com/blog/183-tips-london-underground-photography/|dátum prístupu=2018-10-30|vydavateľ=www.photocrowd.com|jazyk=en-GB}}</ref> Použitie statívov a iných podpôr je zakázané, keďže tieto zariadenia predstavujú riziko v často preplnených priestoroch metra. Použitie blesku je taktiež zakázané,<ref name=":1" /> keďže blesk fotoaparátu by mohol vyrušiť vodiča vchádzajúceho s vlakom do stanice. Na profesionálne fotografovanie alebo filmovanie je potrebné získať povolenie od London Underground Film Office.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Transport for London|titul=Filming & photography on TfL|url=https://tfl.gov.uk/info-for/media/filming-and-photography/filming-and-photography-on-tfl?intcmp=1594|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-10-30|vydavateľ=Transport for London|jazyk=en}}</ref> [[Transport for London]] udržiava niektoré opustené stanice, napr. [[Charing Cross (stanica metra)|Charing Cross]] na [[Jubilee Line]] práve pre potreby filmovania v metre. Spoločnosť London Underground Ltd., divízia [[Transport for London]], bola kritizovaná pre nedostatočné dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súd jej v januári [[2002]] udelil pokutu 225 tisíc libier a sudca napomenul spoločnosť, že ''„obetúva bezpečnosť <nowiki>[svojich zamestnancov]</nowiki>“'' v snahe udržať premávku vlakov ''„za každú cenu“''. Niektorí zamestnanci utrpeli v dôsledku nedostatočných bezpečnostných opatrení zranenia elektrickým prúdom.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk/england/1752928.stm |title=„Fine over workers' Tube danger“ |accessdate= 2007-07-22 |publisher= BBC.co.uk}} {{eng icon}}</ref> === Najväčšie nešťastia v Londýnskom metre === [[Súbor:London-07.07.2005-trapped underground.jpg|thumb|right|Záber z tunelov metra neďaleko [[King’s Cross St. Pancras (stanica metra)|King's Cross St Pancras]] počas [[Výbuchy v Londýne 7. júla 2005|teroristického útoku dňa 7. júla 2005]].]] Väčšinu tragédií, ktoré sa stanú v londýnskom metre tvoria [[samovražda|samovraždy]]. Väčšina staníc má však v koľajisku kanál, ktorý bol pôvodne určený na odvod vody. Táto jama, ktorá sa označuje ako „suicide pit“ dokáže v prípade skoku alebo pádu pod vlak zvýšiť šancu na prežitie a zlepšiť prístup pomoci k obeti.<ref>{{Citácia periodika |meno=t. j. |priezvisko=Coats |meno2=D P |priezvisko2=Walter |deň=9 |mesiac=október |rok=1999 |titul=Effect of station design on death in the London underground: observational study |periodikum=BMJ |ročník=319 |číslo=7215 |strany=957 |pmid=10514158 |pmc=28249 |url=http://bmj.bmjjournals.com/cgi/content/full/319/7215/957}} {{eng icon}}</ref> Mnohé z týchto nešťastí dokážu spôsobiť výpadky a meškania vlakov na dlhé hodiny a na ich oznámenie sa používajú [[eufemizmus|eufemizmy]] ako „passenger action“, alebo „customer incident“. Na staniciach [[Jubilee Line]], ktoré boli otvorené v roku [[1999]], sa na nástupištiach nachádzajú bezpečnostné dvere, ktoré jednak zlepšujú cirkuláciu vzduchu a jednak zabraňujú samovražedným pokusom. Bezpečnostné dvere sa nachádzajú len na 8 staniciach: od stanice [[Westminster (stanica metra)|Westminister]] po North Greenwich. [[File:CanadaWater-Jubileeplatforms3.jpg|thumb|left|Bezpečnostné dvere na stanici Canada Water]] Jedno z najhorších vlakových nešťastí v histórii londýnskeho metra sa stalo [[28. február]]a [[1975]]. Vlak pri vjazde do stanice [[Moorgate (stanica metra)|Moorgate]] začal z neznámych príčin zrýchľovať, pričom narazil do jednej zo stien. Prvé tri vozne boli úplne zdemolované. Pri nešťastí zahynulo 43 cestujúcich vrátane vodiča vlaku. Príčina nešťastia ostáva dodnes neznáma.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/february/28/newsid_2515000/2515033.stm |title=On This Day: „Dozens Killed in Moorgate Tube Crash“ |accessdate= 2007-07-20 |publisher= BBC.co.uk}} {{eng icon}}</ref> Vyše tisícky cestujúcich ostalo uväznených v tuneloch metra, kvôli požiaru, ktorý vypukol na stanici [[Oxford Circus (stanica metra)|Oxford Circus]] dňa [[23. november|13. novembra]] [[1984]]. Za hlavnú príčinou požiaru bol označený laxný prístup k protipožiarnym opatreniam. 15 cestujúcich sa priotrávilo dymom, nezahynul nikto.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/november/23/newsid_2547000/2547639.stm |title=On This Day: „London tube fire traps hundreds“ |accessdate= 2007-07-20 |publisher= BBC.co.uk}} {{eng icon}}</ref> O tri roky neskôr, [[18. november|18. novembra]] [[1987]] vypukol na stanici metra [[King’s Cross St. Pancras (stanica metra)|King's Cross St Pancras]] ničivý požiar, ktorý si vyžiadal životy 31 ľudí. Požiar vznikol v dôsledku odhodenej zápalky, ktorá vznietila odpadky a maz pod drevenými eskalátormi.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/november/18/newsid_2519000/2519675.stm |title=On This Day: „King's Cross Station Fire Kills 27“ |accessdate= 2007-07-20 |publisher= BBC.co.uk}} {{eng icon}}</ref> V júni [[2005]] sa Londýnske metro stalo terčom [[terorizmus|teroristických]] [[Výbuchy v Londýne 7. júla 2005|útokov]]. Séria bômb explodovala vo vlakoch medzi stanicami [[Aldgate (stanica metra)|Aldgate]] a [[Liverpool Street (stanica metra)|Liverpool Street]], [[Russel Square (stanica metra)|Russel Square]] a stanicou [[King’s Cross St. Pancras (stanica metra)|King's Cross St Pancras]] a medzi [[Edgware Road (stanica metra)|Edgware Road]] a [[Paddington (stanica metra)|Paddington]]. Doprava bola na niekoľko hodín odstavená a tisíce ľudí bolo na niekoľko hodín zavretých v metre. Oficiálne údaje hovoria o vyše 52 mŕtvych a 700 zranených.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/july/7/newsid_4942000/4942238.stm |title=On This Day: „Bomb attacks on London“ |accessdate= 2007-07-20 |publisher= BBC.co.uk}} {{eng icon}}</ref> Prvý teroristický útok sa v metre udial už v roku [[1885]], keď vo vlaku [[Metropolitan Line]] vybuchla bomba. Taktiež [[Írska republikánska armáda]] (IRA) uskutočnila v priebehu rokov [[1939]] až [[1993]] spolu desať bombových útokov na londýnske metro. == Ikonografia == [[Súbor:Underground street sign.jpg|thumb|left|Logo londýnskeho metra.]] Mapu Londýnskeho metra ([http://content.tfl.gov.uk/standard-tube-map.pdf PDF]) a kruhové logo spozná okamžite každý obyvateľ [[Londýn]]a, takmer každý [[Spojené kráľovstvo|Brit]] a pre veľké množstvo ľudí na celom svete je spolu s [[Hodinová veža (Westminsterský palác)|Big Benom]], dvojposchodovým autobusom a červenou telefónnou búdkou jednou z najvýznamnejších kultúrnych ikon Veľkej Británie. === Logo === Pôvod okrúhleho loga nie je celkom jasný. Prvýkrát sa objavilo v 19. storočí na vozidlách London General Omnibus Company. Koleso priečne preložené obdĺžnikom na sebe nieslo nápis '''GENERAL'''. Na označovanie staníc metra sa začal v roku [[1913]]<ref name="TfL:Milestones" /> používať červený disk s modrým obdĺžnikom a nápisom '''U<small>NDERGROUN</small>D''' – jeden z prvých krokov budovania korporátnej identity vo svete vôbec. Logo bolo upravené Edwardom Johnsonom v roku [[1919]]. Na každej zo staníc sa nachádza logo metra, s menom stanice umiestneným v modrom obdĺžniku, pri vchodoch do stanice a taktiež pozdĺž nástupištia, tak aby bolo ľahko viditeľné z prichádzajúcich vlakov. Okrem toho, mnohé zo staníc majú aj iné dekoračné prvky, špecifické pre tú ktorú stanicu. Napríklad, stanica metra [[Baker Street (stanica metra)|Baker Street]] ma kachličky s profilom známeho [[román]]ového [[detektív]]a [[Sherlock Holmes|Sherlocka Holmesa]], zatiaľ čo kachličky na stanici [[King’s Cross St. Pancras (stanica metra)|King's Cross St Pancras]] sú usporiadané do tvaru kríža s malou korunkou. Na stanici [[Tottenham Court Road (stanica metra)|Tottenham Court Road]] sú abstraktné [[mozaika|mozaiky]] [[Eduardo Paolozzi|Eduarda Paolozziho]]. Nástupištia [[Northern Line]] na [[Charing Cross (stanica metra)|Charing Cross]] zdobia nástenné maľby [[David Gentleman|Davida Gentlemana]] znázorňujúce stavbu [[Charing Cross]]. === Typografia === V roku [[1916]] Edward Johnston navrhol pre londýnsku dopravu vlastné písmo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Quirky Tube Facts (part 4)|url=https://www.insider-london.co.uk/london-underground-tube-tours-facts-part4/|vydavateľ=Insider London|dátum vydania=2013-11-28|dátum prístupu=2019-03-12|priezvisko=london75}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Modifikovaná verzia tohto [[sans serif|bezpätkového]] písma z roku [[1979]], sa používa dodnes a nazýva sa „New Johnston“. Najvýraznejšími znakmi tohto písma sú záhyb na konci malého písmena l, ktorý sa pri ostatných bezpätkových písem nenachádza a kosoštvorcovej bodke nad malými písmenami i a j. Autorské práva k tomuto písmu vlastní TfL, ktoré prísne kontroluje jeho použitie. Podobné písma sú: Paddington a Gill Sans. === Mapa === [https://web.archive.org/web/20070930201557/http://www.tfl.gov.uk/beckmap1.jpg Pôvodnú mapu] z roku [[1931]] navrhol [[Harry Beck]]. Beck postavil svoju značne schématickú mapu na predpoklade, že reálna geografická poloha je pre človeka nachádzajúceho sa pod zemou irelevantná a zameral sa na [[topografia|topografiu]] jednotlivých staníc. Beckova mapa pozostávala zo saníc pospájaných vodorovnými, zvislými čiarami alebo čiarami v uhle 45°. Vedenie spoločnosti bolo voči novému návrhu mapy pomerne skeptické, keďže šlo iba o Beckovu voľnočasovú aktivitu. Mapa bola predstavená cestujúcej verejnosti vo forme malého letáku a stala sa okamžite populárnou. Počas rokov sa niektoré z prvkov mapy zmenili (napr. značenie prestupov medzi metrom a železničnými stanicami), ale základná Beckova idea sa zachovala dodnes. V roku [[2006]] bola mapa londýnskeho metra zvolená druhou najvýznamnejšou dizajnérskou ikonou Veľkej Británie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Transport for London|titul=Tube map voted a UK design icon|url=https://tfl.gov.uk/info-for/media/press-releases/2006/march/tube-map-voted-a-uk-design-icon|dátum vydania=2006-03-03|dátum prístupu=2018-10-30|vydavateľ=Transport for London|jazyk=en}}</ref> [[Faksimile]] pôvodnej Beckovej mapy je vystavené na stanici [[Finchley Central (stanica metra)|Finchley Central]], na stanici z ktorej Beck cestoval do práce. == Vybrané fakty == * Najdlhšia cesta metrom bez prestupu: {{km|54.9|m}}, zo stanice [[West Ruislip (stanica metra)|West Ruislip]] do stanice [[Epping (stanica metra)|Epping]] na [[Central Line]] v trvaní 1 hodina 28 minút.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Key facts|url=https://tfl.gov.uk/corporate/modesoftransport/londonunderground/1608.aspx|dátum vydania=|dátum prístupu=2010-12-13|vydavateľ=Transport for London|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20101204150950/https://tfl.gov.uk/corporate/modesoftransport/londonunderground/1608.aspx|dátum archivácie=2010-12-04}}</ref> * Najdlhšia vzdialenosť medzi stanicami: {{km|6.3|m}}, medzi stanicami [[Chalfont & Latimer (stanica metra)|Chalfont & Latimer]] a [[Chesham (stanica metra)|Chesham]] na [[Metropolitan Line]].<ref name="TfL:Facts & figures"/> * Najkratšia vzdialenosť medzi stanicami: {{km|0.3|m}}, medzi stanicami [[Leicester Square (stanica metra)|Leicester Square]] a [[Covent Garden (stanica metra)|Covent Garden]] na [[Piccadilly Line]].<ref name="TfL:Facts & figures"/> * Najkratší eskalátor: {{m|4.0|m}}, na stanici [[Stratford (stanica metra)|Stratford]].<ref name="TfL:Facts & figures"/> * Najdlhší eskalátor: {{m|60.0|m}}, na stanici [[Angel (stanica metra)|Angel]].<ref name="TfL:Facts & figures"/> * Najhlbšia výťahová šachta: {{m|55.2|m}}, na stanici [[Hampstead tube (stanica metra)|Hampstead]].<ref name="TfL:Facts & figures"/> * Najhlbšia stanica: {{m|59.0|m}} pod úrovňou ulice, stanica [[Hampstead tube (stanica metra)|Hampstead]].<ref name="TfL:Facts & figures"/> * Najvyššie položená stanica: {{m|147.0|m}} nad morom, stanica [[Amersham (stanica metra)|Amersham]].<ref name="TfL:Facts & figures"/> * Najvzdialenejšia stanica: {{km|47.0|m}}, stanica [[Chesham (stanica metra)|Chesham]].<ref name="TfL:Facts & figures"/> * Linka metra obsluhujúca najviac staníc: [[District Line]], obsluhuje dovedna 60 staníc.<ref name="TfL:Facts & figures"/> * Linka metra obsluhujúca najmenej staníc: [[Waterloo & City line]], obsluhuje spolu iba 2 stanice.<ref name="TfL:Facts & figures"/> * Najrušnejšia stanica: stanicou [[Waterloo (stanica metra)|Waterloo]] ročne prejde 100,3 miliónov cestujúcich.<ref name="TfL:Facts & figures"/> * Najvyšší bod nad úrovňou zeme: {{m|18.0|m}}, [[Dollis Brook Viaduct]] na vetve [[Northern Line]] do stanice [[Mill Hill East (stanica metra)|Mill Hill East]].<ref name=":4" /> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == {{Portál|Spojené kráľovstvo}} * [[Transport for London]] * [[Travelcard]] a [[Oyster Card]] * [[Docklands Light Railway]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=London Underground}} == Externé odkazy == * [http://www.tfl.gov.uk/tube/ Transport for London: The Tube]; oficiálne web stránky TfL ** [http://www.tfl.gov.uk/tube/maps/ Transport for London: The Tube Maps]; mapy metra ** [https://web.archive.org/web/20041027032834/http://tube.tfl.gov.uk/content/faq/tourism/introduction.asp Transport for London: Tourist Information]; informácie pre turistov * [http://www.journeyplanner.org/ Journey Planner]; plánovač jázd * [http://www.ltmuseum.co.uk/ London Transport Museum]; oficiálna stránka Londýnskeho dopravného múzea {{Doprava v Londýne}} {{metrá v Európe}} [[Kategória:Londýnske metro| ]] [[Kategória:Doprava v Londýne]] [[Kategória:Metrá]] 2xhxkd9y0hwr946cmqqckec04a02iwt Poprad 0 5710 8219216 8212080 2026-05-25T00:14:50Z Teslaton 12161 wl. 8219216 wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Poprad | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Collage Poprad.jpg | Popis obrázku = Poprad. Zhora - Námestie sv. Egídia, v strede zľava - Kostol sv. Juraja so zvonicou v Spišskej Sobote, Kostol sv. Egídia so zvonicou na Námestí sv. Egídia v Starom meste, meštianske domy na spišskosobotskom námestí, dolu zľava - Kvetnica, prímestská rekreačná oblasť, námestie s Kostolom sv. Jána Evanjelistu v mestskej časti Veľká | Znak = Coat of Arms of Poprad.svg | Vlajka = Poprad-poprad-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Poprad | Región = Spiš | Časti = | Rieka = [[Poprad (rieka)|Poprad]] | Rieka 1 = [[Velický potok (prítok Popradu)|Velický potok]] | Zemepisná šírka = 49.056667 | Zemepisná dĺžka = 20.297500 | Nadmorská výška = 672 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1256 | Starosta = [[Anton Danko]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 058 01 | Kód = 523381 | EČV = PP | Predvoľba = +421-52 | Adresa = Mestský úrad<br/>Nábrežie Jána Pavla II. 2082/3<br/>058 01 Poprad | E-mail = podatelna@msupoprad.sk | Telefón = 052 / 71 67 111 | Fax = 052 / 772 12 18 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.poprad.sk | Commons = Poprad | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Popradčan'' }} [[Súbor:Kostol.jpg|náhľad|vpravo|Rímskokatolícky [[Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)|Kostol sv. Juraja]], renesančná zvonica a radnica na Spišskosobotskom námestí]] [[Súbor:Poprad.Fußgängerzone.jpg|náhľad|vpravo|Pešia zóna]] [[Súbor:View from Poprad.jpg|náhľad|vpravo|Panoráma Vysokých Tatier z Popradu]] '''Poprad''' ({{vjz|hun|Poprád}}, {{vjz|deu|Deutschendorf}}) je [[Okres (Slovensko)|okresné mesto]] na severo-východe [[Slovensko|Slovenska]] v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Počtom obyvateľov je najväčším mestom [[Spiš (región)|Spiša]], tretím najväčším mestom [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] a desiatym najväčším mestom na Slovensku. Vďaka svojej polohe sa mu dostal prívlastok ''vstupná brána'' do [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]]. == Polohopis == Poprad leží v [[Popradská kotlina|Popradskej kotline]], ktorá je súčasťou [[Podtatranská kotlina|Podtatranskej kotliny]], medzi [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokými]] a [[Belianske Tatry|Belianskymi Tatrami]] (na severe), [[Levočské vrchy|Levočskými vrchmi]] (na východe), [[Kozie chrbty|Kozími chrbtami]] (na juhu) a Štrbským rozvodím (na západe), na rovnomennej rieke [[Poprad (rieka)|Poprad]]. Obklopené je poľnohospodárskymi pozemkami, ktoré prechádzajú do súvislých lesných komplexov. Po väčšinu roka v Poprade vanie západný vietor. V roku [[1950]] mal Poprad 11 000 obyvateľov, v roku [[2004]] ich mal už 54 589. Na území mesta boli vybudované tri sídliská: Banícka, Juh (najväčšie, časti Juh I-VI) a Západ (časti I-III). Poprad je sučasťou regionu Spiš. == Vodné toky == Rieka [[Poprad (rieka)|Poprad]] vzniká sútokom [[Hincov potok|Hincovho potoka]] (vyteká z [[Veľké Hincovo pleso|Veľkého Hincovho plesa]]) a potoka [[Krupá (zdrojnica Popradu)|Krupá]] (vyteká z [[Popradské pleso|Popradského plesa]]) v Mengusovskej doline vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. Na území mesta priberá sprava [[Potôčky (prítok Popradu)|Potôčky]] a [[Hozelský potok]], zľava [[Velický potok (prítok Popradu)|Velický]] a [[Slavkovský potok (prítok Popradu)|Slavkovský potok]]. == Časti mesta == Dnešné mesto Poprad sa skladá z piatich bývalých hornospišských miest a jednej bývalej osady (štatút mesta aj ÚGKK SR ich označuje ako "časti mesta"): * [[Poprad (mestská časť)|Staré Mesto]] * [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]] * [[Spišská Sobota]] * [[Stráže pod Tatrami]] * [[Veľká]] * [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnica]] == História mesta == Okolie mesta bolo osídlené už v [[pravek]]u. Svedčí o tom aj nález travertínového odliatku lebečnej dutiny [[Človek neandertálsky|neandertálskeho človeka]] v neďalekých [[Gánovce|Gánovciach]] v roku 1926. Na tunajšom území tu žil človek potom nepretržite – potvrdzujú to nálezy z [[Kamenná doba|kamennej]] i [[Bronzová doba|bronzovej doby]]. Nálezy z roku 2006 potvrdili prítomnosť germánskych [[Vandali|Vandalov]] na tomto území. Historické obdobie sa začína v polovici 13. storočia, kedy sa datujú prvé písomné zmienky o meste a o jeho terajších mestských častiach. V roku 1256 sa prvý raz objavuje písomná zmienka o Poprade ako o samostatnej obci osídlenej nemeckými prisťahovalcami. Začiatky historického Popradu, však spadajú až k roku 1209, kedy sa názov „Poprad“ vyskytol v najstaršej listine týkajúcej sa územia [[Spiš (región)|Spiša]], v ktorej kráľ [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondrej II.]] dal istému [[prepošt]]ovi [[Adolf (spišský prepošt)|Adolfovi]] a jeho sestre rozsiahle územia na Spiši ležiace nad Popradom. Podľa legiend už v tomto období sa tu prejavoval kult [[Egídius (opát)|svätého Egídia]], ktorému tu bola zasvätená kaplnka. V roku 1276 dnešný Poprad pozostával ešte z dvoch od seba nezávislých obcí: z Popradu a z Nemeckej Vsi, ktoré neskôr splynuli. Poprad spočiatku ako malá obec ležiaca na križovatke dôležitých obchodných ciest sa vyvíjal v tieni okolitých obcí, najmä [[Spišská Sobota|Spišskej Soboty]]. V čoraz väčšej miere sa tu usídľovali nemeckí kolonisti, o čom svedčí i názov najstaršieho mestečka ''Popradzaza'' (''Saský Poprad''); v neskoršom období dostal čisto nemecké pomenovanie ''Deutschendorf'', ktoré sa používalo až do 17. storočia. V polovici 14. storočia sa Poprad spolu s ďalšími spišskými obcami stal súčasťou [[Provincia 24 spišských miest|provincie 24 spišských miest]], s ktorou sa v roku 1412 dostal do tzv. [[Spišské starostovstvo|poľského zálohu]]. Po skončení zálohu v roku 1772 patril Poprad do [[Provincia 16 spišských miest|provincie 16 spišských miest]], kde zostal až do roku 1876. Ešte v 18. storočí mu bolo udelené trhové právo. Už v 16. a 17. storočí nastal hospodársky rast mesta, ktorý podnietil usadzovanie sa slovenského obyvateľstva a zosiľňovanie poľského vplyvu. Pôvodne poľnohospodársky charakter mesta sa menil; v roku 1692 tu bola založená papiereň, najstaršia remeselná fabrika. Významný prínos pre rozvoj mesta znamenalo v roku 1871 otvorenie [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]], ktorá sa stala hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu a natrvalo naštartovala prosperitu Popradu na úkor Spišskej Soboty a blízkeho [[Kežmarok|Kežmarku]]. S objavovaním a postupným sprístupňovaním Vysokých Tatier mesto začalo ťažiť z cestovného ruchu (prispelo k tomu i otvorenie [[Tatranské elektrické železnice|elektrickej železnice]] v rokoch 1908 – 1912). 1. januára 1923 sa na základe Vládneho nariadenia č. 257/1922 stala z mesta so zriadeným magistrátom veľká obec Poprad a v roku 1927 sa Poprad stal sídlom novozriadeného okresu. V období [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa Poprad stal strediskom protifašistického odboja. Smutne vyznieva skutočnosť, že počas tzv. [[Prvá slovenská republika|slovenského štátu]] bol v roku 1942 v meste zriadený zberný tábor, do ktorého boli zhromažďovaní [[Židia]] určení na vysťahovanie a už 25. marca v tomto roku odišiel z Popradu prvý židovský transport do [[Osvienčim]]u. Poprad bol oslobodený 28. januára 1945. Po skončení vojny nastal rozvoj mesta, podporený pripojením okolitých obci a vytvorením mestskej aglomerácie s mestskými časťami – [[Spišská Sobota]] a [[Veľká]] boli pripojené v roku 1945, [[Stráže pod Tatrami]] v r. 1960 a [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]] v roku 1974. Rozbehla sa mohutná priemyselná výroba (vagóny, elektrické spotrebiče), napredoval aj potravinársky priemysel. V súčasnosti predstavuje Poprad moderne sa rozvíjajúce mesto, známe i za hranicami krajiny. V roku 2006 bolo kandidátskym mestom na usporiadanie [[Zimné olympijské hry|zimných olympijských hier]]. == Demografia == {| class=wikitable ! Rok ! Mestá spolu ! Poprad ! Spišská Sobota ! Veľká ! Matejovce ! Stráže ! Kvetnica |- align ="center" | 1869 | 4 614 | 1 065 | 803 | 1 218 | 931 | 597 | - |- align ="center" | 1880 | 4 576 | 1 038 | 823 | 1 173 | 941 | 823 | - |- align ="center" | 1890 | 4 480 | 1 160 | 764 | 1 193 | 867 | 496 | - |- align ="center" | 1900 | 5 063 | 1 530 | 853 | 1 120 | 980 | 580 | - |- align ="center" | 1910 | 6 826 | 2 283 | 977 | 1 358 | 1 609 | 599 | - |- align ="center" | 1921 | 7 430 | 2 281 | 632 | 1 808 | 1 662 | 632 | - |- align ="center" | 1930 | 10 987 | 4 029 | 2 074 | 2 530 | 1 593 | 761 | - |- align ="center" | 1940 | 12 262 | 3 966 | 2 506 | 3 536 | 1 476 | 778 | - |- align ="center" | 1950 | 12 590 | 5 492 | 1 549 | 2 726 | 1 613 | 718 | 492 |- align ="center" | 1961 | 16 180 | 8 447 | 1 507 | 3 102 | 2 148 | 783 | 193 |- align ="center" | 1970 | 23 447 | 15 722 | 1 415 | 2 924 | 2 260 | 815 | 311 |- align ="center" | 1980 | 38 077 | 29 375 | 1 832 | 3 937 | 1 992 | 600 | 341 |- align ="center" | 1991 | 52 914 | 42 599 | 2 646 | 4 123 | 2 802 | 531 | 213 |- align ="center" | 2005 | 54 419 | 43 150 | 2 842 | 4 656 | 2 881 | 653 | 237 |- align ="center" | 2019 | 50 051 | 36 627 | 3 052 | 4 610 | 2 856 | 609 | 188 |} === 1772 – 1832 === V roku [[1772]] (po návrate miest z [[Spišské mestá v poľskom zálohu|poľského zálohu]]) tvorili evanjelici na území dnešného Popradu drvivú väčšinu, no postupne podiel katolíkov vďaka prisťahovalectvu stúpal (roky [[1773]], [[1801]], [[1832]]): * Spišská Sobota: 170/657, 303/663, 323/585 * Veľká: 20/986, 101/1101, 237/1300 * Poprad: 28/768, 240/877, 357/750 * Matejovce: 16/600, 69/691, 124/963 * Stráže: 19/464, 63/451, 141/505 Slováci boli prevažne katolíci (okrem Veľkej) a Nemci evanjelici. === Sčítanie ľudu v Uhorsku v rokoch 1880 a 1910 === Sčítania obyvateľstva v Uhorsku zisťovali okrem iného aj národnostnú štruktúru obyvateľstva. Obyvatelia však neodpovedali na to, akej sú národnosti, ale aký je ich materinský resp. najpoužívanejší jazyk. Prevažná väčšina občanov židovskej národnosti sa na sklonku Uhorska hlásila k maďarskej národnosti, v menšej miere k nemeckej a zriedkavo k slovenskej. ==== [[1880]]<ref>http://mtdaportal.extra.hu/adatbazisok.html</ref> ==== {| class=wikitable ! width="80" | Národnosti ! width="80" | Poprad ! width="80" | Spišská Sobota ! width="80" | Veľká ! width="80" | Matejovce ! width="80" | Stráže |- align ="center" | Slováci | 279 (28 %) | 218 (27 %) | 220 (19 %) | 116 (13 %) | 158 (27 %) |- align ="center" | Nemci | 659 (67 %) | 538 (67 %) | 887 (78 %) | 763 (84 %) | 404 (70 %) |- align ="center" | Maďari | 40 (4 %) | 45 (6 %) | 23 (2 %) | 25 (3 %) | 15 (3 %) |- align ="center" | Iní | 2 (0 %) | 1 (0 %) | 1 (0 %) | 1 (0 %) | 0 (0 %) |} ==== [[1910]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.radixhub.com/radixhub/sources/demographic,_ethnic,_religious_and_dwelling_information_of_settlements_in_the_1910_census/parts/(part_1)_szepes_vm..htm |dátum prístupu=2012-06-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190512103223/http://www.radixhub.com/radixhub/sources/demographic,_ethnic,_religious_and_dwelling_information_of_settlements_in_the_1910_census/parts/(part_1)_szepes_vm..htm |dátum archivácie=2019-05-12 }}</ref> ==== {| class=wikitable ! width="80" | Národnosti ! width="80" | Poprad ! width="80" | Spišská Sobota ! width="80" | Veľká ! width="80" | Matejovce ! width="80" | Stráže |- align ="center" | Slováci | 758 (33 %) | 422 (43 %) | 710 (52 %) | 220 (14 %) | 378 (63 %) |- align ="center" | Nemci | 818 (36 %) | 319 (33 %) | 524 (39 %) | 1028 (64 %) | 205 (34 %) |- align ="center" | Maďari | 689 (30 %) | 228 (23 %) | 117 (9 %) | 327 (20 %) | 10 (2 %) |- align ="center" | Iní | 18 (1 %) | 7 (1 %) | 7 (1 %) | 34 (2 %) | 6 (1 %) |} === 1919 – 1940 === V minulosti malo päť popradských miest silný nemecký živel. V roku [[1930]] tvorili Slováci a Nemci v jednotlivých mestečkách nasledovný pomer: {| class=wikitable ! width="80" | Národnosti ! width="80" | Poprad ! width="80" | Spišská Sobota ! width="80" | Veľká ! width="80" | Matejovce ! width="80" | Stráže |- align ="center" | Slováci | 59,7 % | 65,4 % | 76,3 % | 24,0 % | 70,7 % |- align ="center" | Nemci | 28,6 % | 29,7 % | 21,0 % | 74,5 % | 27,5 % |- align ="center" | Iní | 11,7 % | 4,9 % | 2,7 % | 1,5 % | 1,8 % |} Nemci tvorili v okrese Poprad v roku 1930 19,7 % obyvateľov, kým na Slovensku len 4,6 %. Ešte v roku [[1921]] však netvorili Slováci väčšinu ani v Poprade (47,7 %) a v Spišskej Sobote a Strážach len nepatrnú väčšinu (50,1 % resp. 56,6). Slovenský charakter mala len Veľká (63,6 %). V roku 1919 mali popradské mestečká spolu 7895 obyvateľov, z čoho bolo 47,8 % Slovákov a 41,% Nemcov. V roku [[1921]] tvorili Nemci v okrese Poprad 24 %, no do roku 1940 ich podiel klesol na 13,5 %. Slováci netvorili väčšinu v Matejovciach ešte ani v roku [[1940]] (33 %), ktoré zostali nemeckým mestom (56,0 %). V ostatných popradských mestečkách podiel Nemcov do roku [[1940]] pozvoľna klesal (od 13 % vo Veľkej, cez 14 % v Spišskej Sobote a 15,4 % v Poprade, po 25 % v Strážach). Pred koncom 2. svetovej vojny a krátko po nej však takmer všetci Nemci región Spiša, a teda aj päť popradských miest, opustili. Tomu zodpovedalo aj náboženské zloženie obyvateľstva, kedy rímskokatolíci tvorili 60,5 % a evanjelici a. v. 26,8 %. === 1945 – súčasnosť === Počet obyvateľov po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] prudko rástol (z 12000 v roku [[1949]] po 55000 v roku [[1991]]). Odsunutých Nemcov postupne nahradili Slováci a v centrách miest často aj občania z osád (išlo väčšinou o Rómov). Mesto Poprad rovnako ako celý Spiš stratil svoj multietnický charakter a stal sa slovenským územím, so silnou rómskou menšinou. === Súčasnosť === Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[1991]] sa k niektorému z náboženských vierovyznaní prihlásilo 63,2 % obyvateľov, v roku [[2001]] 79,26 %. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 sa prihlásilo k [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] cirkvi 65,90 %, [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej a. v.]] 7,31 %, [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíckej]] 3,73 % a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej]] 0,80 % obyvateľov mesta. Bez vierovyznania je 16,82 % a svoje vierovyznanie neuviedlo 3,92 %. V rovnakom roku sa k slovenskej národnosti prihlásilo 94,14 % Popradčanov, k [[Rómovia|rómskej]] 2,09 %, [[Česko|českej]] 1,00 %, [[Maďarsko|maďarskej]] 0,23 % a nemeckej 0,21 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440706&lstObec=523381 |dátum prístupu=2011-11-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131029222820/http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440706&lstObec=523381 |dátum archivácie=2013-10-29 }}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Divadlá === '''Divadlo Poprad''' je súkromné divadlo pôsobiace v meste Poprad, v mestskej časti Veľká, ktoré vzniklo v roku 2025 a svoju prvú sezónu začalo v rokoch 2025/2026. Prevádzku zabezpečuje spoločnosť Divadlo Poprad s.r.o., pričom divadlo funguje ako profesionálna scéna s vlastným súborom hercov a spolupracuje s domácimi aj zahraničnými tvorcami; jeho repertoár zahŕňa inscenácie pre rôzne cieľové skupiny aj sprievodné kultúrne podujatia. Sídlom divadla je prenajatá budova s Veľkou sálou (180 miest), komorným Štúdiom (90 miest) a Letnou scénou (100 miest), doplnená o terasu s výhľadom na Tatry, pričom súčasťou objektu je aj kaviareň a zázemie pre divákov. === Kiná === V centre mesta na Námestí Sv. Egídia bolo vo februári 2016 po niekoľkoročnej prestávke znovu otvorené kino Tatran. Nedávno pribudlo aj moderné trojsálové multikino CINEMAX, ktoré premieta denne priemerne 4 predstavenia v každej sále a denne uvádza 5 až 6 filmových titulov. V mestskej časti Veľká je kino Máj, ktoré sa však v súčasnosti využíva na iné účely. Po spustení prevádzky v kine Tatran pred niekoľkými rokmi sa prestalo pravidelne premietať v kine Gerlach, kde sa v súčasnosti konajú zasadnutia mestských poslancov, funkciu kina plní len počas [[Festival horských filmov|Festivalu horských filmov]], ktorý sa koná v meste každý rok. === Múzeá === V centre mesta (a v mestskej časti Spišská Sobota) sa nachádza [[Podtatranské múzeum v Poprade|Podtatranské múzeum]], v ktorom sa návštevníci môžu oboznámiť s históriu mesta a regiónu. Veľmi cennou expozíciou sú nálezy z neďalekých [[Gánovce|Gánoviec]] (odliatok lebky neandertálskeho človeka). === Galérie === [[Súbor:Tatranská galéria.jpg|náhľad|Budova [[Tatranská galéria|Tatranskej galérie]] v bývalej elektrárni pred rekonštrukciou]] Výstavné priestory má aj [[Tatranská galéria]] v priestoroch bývalej parnej elektrárne pri [[Železničná stanica Poprad-Tatry|železničnej stanici]] a vo Výstavnej sieni na Alžbetinej ulici. V Poprade desať rokov (od r. 1996) pôsobil aj Dom fotografie, ktorý sa však v r. 2006 presťahoval do Liptovského Mikuláša. === Knižnice === Prvá písomná zmienka o knižnici v Poprade je z roku [[1925]]. [[Podtatranská knižnica v Poprade]] poskytuje výpožičné (absenčné aj prezenčné), konzultačné, bibliograficko-informačné, reprografické a rešeršné služby. V oddeleniach náučnej literatúry, všeobecnej literatúry, regionálnej literatúry, beletrie a oddelení pre deti a mládež (na ul. Podtatranská), umenia (Sobotské námestie) a v pobočkách (na ul. Dostojevského a Rastislavova) sa nachádza takmer 130 000 titulov. === Vydavateľstvá === V Poprade pôsobí niekoľko vydavateľstiev, medzi ktoré patria: ''Tlačiareň a vydavateľstvo SLZA'', ''[[Region Poprad]]'', ''Popradská tlačiareň - vydavateľstvo'' a ''Juvenia Education''. === Pravidelné podujatia === Medzi pravidelné podujatia už od roku [[1993]] v Poprade patrí [[Medzinárodný festival horských filmov]], ktorý sa koná pravidelne vždy v októbri v bývalom kine Gerlach, dnes zasadačke Mestského úradu a v Kine Iskra v [[Kežmarok|Kežmarku]] a v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Medzi jeho najznámejšími hosťami (r. [[1994]]) bol aj Sir [[Edmund Hillary]] z [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], prvý pokoriteľ [[Mount Everest]]u. Námestie Sv. Egídia v posledných rokoch hostí čoraz viac populárne festivaly Viva Italia a Made in Slovakia, organizované občianskym združením Pre mesto. V meste sa každoročne koná Popradská kultúrna zima, Popradská kultúrna jeseň, Popradská kultúrna jar a Popradské kultúrne leto, v rámci ktorých sa uskutočňuje mnoho kultúrnych akcií všetkých žánrov, často so známymi osobnosťami zo Slovenska alebo sveta. Medzi ďalšie pravidelné podujatie patrí Príchod Mikuláša a tiež aj Vianočný jarmok, ktorý sa pravidelne uskutočňuje pred Vianocami. === Folklórne súbory === Od roku [[1972]] pôsobí v meste Poprad Folklórny súbor Vagonár, ktorý v súčasnosti združuje vo forme občianskeho združenia Klub priateľov folklóru nadšencov ľudového tanca, spevu a hudby. Vagonár sa vo svojej umeleckej tvorbe zameriava na uchovávanie a rozvíjanie ľudových tradícií a kultúry regiónov stredného, severného a východného Slovenska – Liptov, Spiš, Šariš, Zemplín a Horehronie. Hudobné CD s názvom "Budú hrac, budú hrac…", ktoré súbor vydal v roku [[2008]], zachytáva aktuálny repertoár súboru v podobe ľudových piesní a hudobných úprav. V Poprade pôsobia aj tri detské folklórne súbory, a to Detský folklórny súbor Letnička, Detský folklórny súbor Venček a najmladší Detský folklórny súbor Popradčan. Tieto súbory prezentujú folklór najmä z oblasti Spiša a Liptova. Tí najšikovnejší tanečníci z detských súborov majú možnosť pokračovať v prezentácií ľudového umenia vo Folklórnom súbore Vagonár. V meste Poprad pôsobí aj ľudová kapela s výstižným názvom - ''Cimbalová ľudová hudba Popradčan'', ktorej primášom a zakladateľom je popradčan Lukáš Copuš. V roku 2015 vydala kapela profilové CD s názvom ''Ľudovo a predsa inak'', v roku [[2017]] svoje druhé CD s názvom ''Ide Ďuro po ulici'' a v spolupráci s Chrámovým speváckym zborom pri Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie v Poprade v roku [[2021]] vydala cimbalovka aj vianočné CD s názvom ''Na tu svatu viliju''. == Pamiatky == [[Súbor:Sobotanámestie.jpg|náhľad|vpravo|Námestie v Spišskej Sobote]] Najvýznamnejšou pamiatkovou zónou v Poprade je centrum mestskej časti [[Spišská Sobota]]. Najvzácnejšou architektonickou pamiatkou je tu [[Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)|Kostol svätého Juraja]] s piatimi neskorogotickými krídlovými [[oltár]]mi a hlavným oltárom od [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]]. Vznikol na rozhraní neskorej [[Gotika|gotiky]] a [[Renesancia|renesancie]]. Vedľa kostola, podobne ako v iných „nemeckých“ hornospišských mestách, stojí renesančná zvonica. Celé centrum Spišskej Soboty bolo vyhlásené za [[Pamiatková rezervácia|mestskú pamiatkovú rezerváciu]]. V historickom centre Popradu najvýznamnejšou pamiatkou je ranogotický [[Kostol svätého Egídia (Poprad)|Kostol svätého Egídia]] s bohatou freskovou výzdobou. Pozostatkom neskorobarokovej výzdoby kostola je už len krstiteľnica. Vedľa kostola stojí [[Zvonica v Poprade|renesančná zvonica]] zo 16. storočia. === Pomníky === * Na námestí v Spišskej Sobote je umiestnený obelisk na pamiatku revolúcie z roku [[1848]] a na pamiatku padlých v [[1. svetová vojna|1. svetovej vojne]]. * V parku pri železničnej stanici v Poprade je pomník na pamiatku [[Červená armáda|Červenej armády]], ktorá mesto oslobodila v januári [[1945]]. * Na Velickom námestí je pamätník Nespravodlivo umučených. * Na najväčšom cintoríne vo Veľkej je pamätník umučených v gulagoch. * Pri letisku je nedávno obnovený pamätník SNP. * Na železničnej stanici na prvom nástupišti je pamätná tabuľa na prvý slovenský transport židovských žien a dievčat do koncentračného tábora. Podobná tabuľa je aj na synagóge v centre mesta. * Pamätná tabuľa na mladého muža, Jozefa Bonka, zastreleného pri okupácii Popradu sovietskymi vojskami je na opornom múre kostola sv. Egídia v centre mesta. * Pred NsP bolo až do [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] námestie s názvom Leninovo, v ktorého strede stála obrovská bronzová socha [[Vladimir Iľjič Lenin|V. I. Lenina]]. Zaujímavosťou je, že predtým ako mohla byť socha predaná do šrotu ju v roku 1993 kúpil americký podnikateľ Lew Carpenter a monument dodnes stojí v umeleckej štvrti amerického mesta [[Seattle]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Obrovský Lenin putuje ako skladačka |url=http://vacilando.org/sk/article/obrovsky-lenin-putuje-ako-skladacka |dátum prístupu=2014-05-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140525215232/http://www.vacilando.org/sk/article/obrovsky-lenin-putuje-ako-skladacka |dátum archivácie=2014-05-25 }}</ref> == Cirkvi, náboženské spoločenstvá == V Poprade pôsobia: * [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev augsburského vyznania]] * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] * [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]] * [[Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike|Bratská jednota baptistov]] * [[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská cirkev]] * [[Adventisti siedmeho dňa|Cirkev adventistov siedmeho dňa]] * [[Jehovovi svedkovia|Svedkovia Jehovovi]] * [[Kresťanské spoločenstvo Milosť]] * === Kostoly, chrámy, kaplnky a bohoslužobné miesta v meste === === Poprad === [[Súbor:Square of Poprad 4.jpg|náhľad|Kostol svätého Egídia]] [[Súbor:Square of Poprad 5.jpg|náhľad|Kostol svätej Trojice]] * [[Konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie|Rímskokatolícka konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie]] * [[Kostol svätého Egídia (Poprad)|Rímskokatolícky kostol svätého Egídia]] * [[Evanjelický kostol Svätej Trojice (Poprad)|Evanjelický kostol Svätej Trojice]] * [[Chrám Vyvýšenia svätého Kríža v Poprade|Pravoslávny chrám Vyvýšenia svätého Kríža]] * [[Židovská synagóga v Poprade|Židovská synagóga]] (nevyužívaná) * [[Kostol svätých Cyrila a Metoda (Poprad)|Rímskokatolícky kostol svätých Cyrila a Metoda]] * [[Chrám svätých apoštolov Petra a Pavla (Poprad)|Gréckokatolícky chrám svätých apoštolov Petra a Pavla]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://grkatpoprad.sk/about/ |dátum prístupu=2013-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130924233027/http://grkatpoprad.sk/about/ |dátum archivácie=2013-09-24 }}</ref> * Rímskokatolícka kaplnka Panny Márie Pomocnice kresťanov ([[Saleziáni Don Bosca|SDB]], súčasť saleziánskeho oratória)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Duchovné ponuky - Saleziani Poprad | url = https://salezianipoprad.sk/duchovne-ponuky/ | dátum vydania = 2020-10-17 | dátum prístupu = 2024-01-25 | jazyk = sk-SK}}</ref> * Rímskokatolícka kaplnka Božieho Milosrdenstva (nemocnica)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemocnica | url = https://www.rkcpoprad.sk/nemocnica/ | dátum prístupu = 2024-01-25 | jazyk = sk-SK}}</ref> *Zbor cirkvi [[Kresťanské spoločenstvo Milosť|Kresťanské spoločenstvo]] Poprad<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milosť Poprad - Kresťanské spoločenstvo|url=https://poprad.milost.sk/|vydavateľ=Milosť Poprad - Kresťanské spoločenstvo|dátum prístupu=2019-04-12|jazyk=sk}}</ref> (KS Milosť) === Spišská Sobota === * [[Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)|Rímskokatolícky kostol svätého Juraja]] * [[Evanjelický kostol (Spišská Sobota)|Evanjelický kostol]] === Stráže === * [[Kostol svätého Jána Krstiteľa (Stráže pod Tatrami)|Rímskokatolícky kostol svätého Jána Krstiteľa]] * [[Evanjelický kostol (Stráže pod Tatrami)|Evanjelický kostol]] === Matejovce === *[[Kostol svätého Štefana Uhorského (Poprad-Matejovce)|Rímskokatolícky kostol svätého Štefana Uhorského]] * [[Evanjelický kostol (Matejovce)|Evanjelický kostol]] === Veľká === * [[Kostol svätého Jána Evanjelistu (Veľká)|Rímskokatolícky kostol svätého Jána Evanjelistu]] ([[Saleziáni Don Bosca|SDB]]) * [[Evanjelický kostol Svätej Trojice (Veľká)|Evanjelický kostol]] * Kostol Bratskej jednoty baptistov *Modlitebňa Cirkvi adventistov siedmeho dňa === Kvetnica === * [[Kostol svätej Heleny (Kvetnica)|Rímskokatolícky kostol svätej Heleny]] * [[Kaplnka vzkriesenia (Kvetnica)|Kaplnka vzkriesenia]] (súčasť krížovej cesty nad [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnicou]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kaplnka vzkriesenia pod Krížovou {{!}} NAJmiesta.sk | url = https://www.najmiesta.sk/presovsky-kraj/kaplnka-vzkriesenia-pod-krizovou | vydavateľ = www.najmiesta.sk | dátum prístupu = 2024-01-25}}</ref> == Šport a oddych == === Futbal === Každá z mestských častí má vlastný [[Futbal|futbalový]] štadión. Najväčšie (aj s tribúnami) sú v Poprade a vo Veľkej. V súčasnosti sa plánuje rozsiahla rekonštrukcia hlavného futbalového štadióna, ktorý sa nachádza pri aquaparku AquaCity. Futbalový klub [[FK Poprad]] je účastníkom 3.ligy východ , ktorá predstavuje tretiu najvyššiu futbalovú ligu na Slovensku. Záujem o mladežnícky futbal stále rastie. === Hokej === [[Hokej]] sa v Poprade hrá od sezóny 1930/31. Prvé dva "cvičné" zápasy odohral Poprad proti ŠKVT 22. a 29. januára 1931 s výsledkami 0:14 a 0:6. V dobovej tlači sa uvádza, že popradskí hokejisti hrali pod hlavičkou Popradského atletického clubu (PAC). Prvý "oficiálny" domáci zápas, už pre verejnosť, odohral Poprad pod hlavičkou spolku Karpathenverein proti LTC Plzeň 1. februára 1931. Pod hlavičkou Karpathenvereinu odohral Poprad aj zvyšok prvej sezóny. Už v nasledujúcej sezóne (1931/32) popradskí hokejisti definitívne zakotvili v PAC, ako jeden z odborov tohto športového klubu, pod názvom Hockey Club (HC) Poprad. Do organizovaného slovenského hokeja vstúpil Poprad v roku [[1931]]. V sezóne 1931/32 však Poprad neprešiel vo finále majstrovstiev Východoslovenskej župy Československého svazu kanadského hockeya cez Sláviu Prešov. V sezónach [[1932]]/[[1933|33]] – [[1934]]/[[1935|35]] získal 3 tituly „Majster Slovenska“. V roku [[1935]] spojením popradského a [[Tatry|tatranského]] hokeja vznikol HC Tatry (predseda Viliam Šimko), ktorý bol v roku [[1948]] premenovaný na Sokol Tatry Poprad a v roku [[1950]] na TJ Tatran Tatranské píly Poprad. Umelá [[ľad]]ová plocha bola vybudovaná až 22. februára [[1958]] (dovtedy sa [[ľad]] často topil a tak miestom prípravy hokejistov bolo [[Päť Spišských plies]] v [[Malá Studená dolina|Malej Studenej doline]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]). Hokejisti Lokomotíva-Vagónka-Stavbár (LVS) Poprad (predseda Ladislav Gromovský) mohli hrávať v krytej hale od roku [[1973]]. Od roku [[1976]] Popradčania vystupovali pod názvom Lokomotíva Stavbár (predseda František Babinec) a od roku [[1978]] boli súčasťou Telovýchovnej jednoty (TJ) Pozemné stavby (PS) Poprad (predseda Michal Niňaj). V roku [[1989]] sa PS Poprad zlúčili s ČH Poprad. V roku [[1990]] vznikol HC Športový klub polície Pozemné stavby (ŠKP PS) Poprad (predseda Jozef Parížek). V súčasnosti hokejový oddiel [[HK Poprad]] hrá zápasy [[slovenská hokejová extraliga|slovenskej hokejovej extraligy]] v zrekonštruovanej Poprad Aréne. V máji 2022 mesto Poprad otvorilo aj novú tréningovú halu, ktorá sa nachádza hneď vedľa zimného štadióna.<ref>{{Citácia periodika|titul=Poprad sa dočkal tréningovej haly|periodikum=[[Aktuality.sk]]|odkaz na periodikum=|dátum=2022-04-29|url=https://sport.aktuality.sk/c/bfcZAUt/foto-v-poprade-otvorili-najmodernejsiu-treningovu-hokejovu-halu-na-slovensku/}}</ref> [[Súbor:AquaCityPoprad.JPG|náhľad|vpravo|AquaCity]] === Hokejbal === Tím [[HK Ims-East Popradskí Piráti Poprad]] je od sezóny 2021/2022 účastníkom [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov|Slovenskej hokejbalovej extraligy mužov]]. === Plávanie === Blízko zimného štadióna, na hranici širšieho centra mesta a Spišskej Soboty sa nachádzala moderná plaváreň. Tá sa v roku [[2003]] začala komplexne prebudovávať na plaváreň AquaCity. Bazény sú napúšťané termálnou vodou z neďalekého geotermálneho vrtu. === Basketbal === Poprad vždy patril medzi špičku ženského [[basketbal]]u na [[Slovensko|Slovensku]]. Prvé basketbalové krúžky v Poprade vznikli v roku [[1946]] na Obchodnej akadémii. V roku [[1965]] dorastenky postúpili do slovenskej dorasteneckej ligy a postupne získali mnoho titulov majsteriek [[Slovensko|Slovenska]] i [[ČSSR]]. V roku [[1964]], ako víťaz krajskej súťaže, postúpili basketbalistky do SNL. Do I. ligy sa hráčky dostali v roku [[1981]]. Dievčatá pri svojom postupe do extraligy v sezóne [[2002]]/[[2003]] obsadili štvrté miesto. Sezónu [[2003]]/[[2004]] ukončili 3. miestom, ktoré obhájili aj v nasledujúcej sezóne. V súčasnosti klub [[BAM Poprad|Basketbalová akadémia mládeže Poprad]] odohráva svoje domáce zápasy vo viacúčelovej hale (Aréna Poprad), ktorá bola otvorená v roku [[2006]] na sídlisku Juh III. === Cyklistika === Okolie Popradu je vhodné aj na cyklotúry. Tie najnáročnejšie vedú lesnými cestami Vysokých Tatier či Kozích chrbtov až do [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. Jednotlivé trasy aj s ich náročnosťou sú vyznačené na turistických mapách. Medzi Popradom a Svitom je vybudovaný cyklistický chodník v dĺžke vyše {{km|6|m}}, ktorý začína za Popradom (pri strelnici), vedie popri sídlisku JUH III v Poprade až do mesta [[Svit (mesto)|Svit]], kde pokračuje až do [[Lopušná dolina (Kozie chrbty)|Lopušnej doliny]] a poľnou cestou až do [[Šuňava|Šuňavy]]. Na [[Staré Mesto (Poprad)|Námestí sv. Egídia]] je vytvorená cyklotrasa. Plánované je dobudovanie cyklotrasy, ktorá sa napojí na už existujúcu cyklotrasu na námestí, a bude pokračovať širším centrom mesta, t. j. cez mestské časti a sídliská. V roku [[1999]] bolo mesto Poprad usporiadateľom jubilejných [[Majstrovstvá sveta v cyklokrose 1999|50. majstrovstiev sveta v cyklokrose]], ktoré sa uskutočnili na okruhu v neďalekej [[Spišská Teplica|Spišskej Teplici]]. === Inline korčuľovanie === Na korčuľovanie je vhodný cyklistický chodník medzi Svitom a Popradom. V súčasnosti ho využívajú najmä korčuliari, práve vzhľadom na jeho veľmi dobrý povrch a rovinatý charakter len s veľmi malým výškovým prevýšením. Práve z tohto dôvodu cyklisti využívajú najmä veľké množstvo cyklistických trás v okolí mesta prírodného charakteru, ktoré sú vhodné aj pre náročných cyklistov a vynikajú pestrosťou povrchov a okolitej prírodnej scenérie. === Lyžovanie === V okolí Popradu je množstvo [[Lyžovanie|lyžiarskych]] stredísk vo Vysokých Tatrách (Tatranská Lomnica ({{km|9.15|m}} zjazdoviek), Starý Smokovec ({{km|4.42|m}} zjazdoviek), Štrbské Pleso ({{km|5.32|m}} zjazdoviek)), vo Svite (Lopušná dolina ({{km|1.8|m}} zjazdoviek), Skitatry Lopušná dolina ({{km|1.25|m}} zjazdoviek)), Spišskom Bystrom ({{km|1.1|m}} zjazdoviek) či Liptovskej Tepličke ({{km|3.3|m}} zjazdoviek). === Hotely a ubytovanie === V Poprade je mnoho hotelov – AquaCity Moutain View, AquaCity Seasons, Satel, Poprad, Tatra, Café Razy, Gerlach, Európa. Ďalšie možnosti ubytovania ponúkajú aj desiatky menších penziónov, najkvalitnejšie z nich sa nachádzajú v časti Spišská Sobota a Veľká (Penzión Pod Bránou, Vila Pod Bránou, Penzión Fortuna, Penzión Aqualand, Penzión Sabato). == Hospodárstvo a infraštruktúra == Poprad je dynamické a moderné mesto s dobrou infraštruktúrou. === Mestská hromadná doprava === V Poprade nie je vedená elektrická trakcia pre električky ani trolejbusy, [[MHD]] je zabezpečovaná autobusmi. Spoločnosť [[SAD Poprad]] prevádzkuje osem liniek (linky {{MHD|tatry|1}}, {{MHD|tatry|2}}, {{MHD|tatry|3}}, {{MHD|tatry|4}}, {{MHD|tatry|5}}, {{MHD|tatry|6}}, {{MHD|tatry|7}} a {{MHD|tatry|8}}). Autobusy väčšinou premávajú v pol- až hodinových intervaloch (aj menej). Nedostatkom, ktorý okrem iného chod [[MHD]] spomaľuje, je aj kupovanie lístkov výhradne u vodiča. Od [[január]]a [[2018]] v Poprade jazdí prvý na [[Slovensko|Slovensku]] vyrobený [[elektrobus]]. Dojazd má 150 kilometrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ballová | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = 7 dobrých správ: Pod Tatrami jazdí prvý slovenský elektrobus | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1010433/7-dobrych-sprav-pod-tatrami-jazdi-prvy-slovensky-elektrobus/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-27 | dátum prístupu = 2018-02-01 }}</ref> === Cestná sieť === Poprad leží pri hlavnej komunikácii spájajúcej východ a západ Slovenska – [[Európska cesta 50|ceste E 50]], vedenej v trase [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]]. Mestom prechádza [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesta I/18]], ktorú križuje [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|I/66]] a [[Cesta II. triedy 534 (Slovensko)|II/534]]. Z Popradu je do [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]] {{Km|54|m|w}}, do [[Kežmarok|Kežmarku]] {{Km|15|m|w}}, do [[Prešov]]a {{Km|76|m|w}} a do [[Rožňava|Rožňavy]] {{Km|72|m|w}}. [[Starý Smokovec]] vo [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatrách]] je vzdialený {{Km|13|m|w}}. === Železničná sieť === [[Súbor:Poprad, railway station, 3. 9. 2006.jpg|náhľad|Záber zo železničnej stanice, rekonštrukcia nástupíšť, [[3. september]] [[2006]]]] [[Súbor:Železničná stanica Poprad-Tatry 8.JPG|náhľad|[[Železničná stanica Poprad-Tatry]]]] [[Železničná stanica Poprad-Tatry|Poprad]] je taktiež dôležitým železničným uzlom, leží na trase [[Paneurópske dopravné koridory|paneurópskeho koridoru]] č. 5. Zo železničného smeru [[Železničná trať Žilina – Košice|Žilina – Košice]] sa odtiaľto dá cestovať do [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]], kam vedie trať č. 183 [[Tatranské elektrické železnice|Tatranských elektrických železníc]] a do [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|Starej Ľubovne (trať č. 185)]]. Trať medzi Popradom a [[Starý Smokovec|Starým Smokovcom]] je druhou<ref>[http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h481.htm Železničná trať Ľubochňa - Močidlo] na Rail.sk</ref> elektrickou železničnou traťou na Slovensku (otvorená [[17. december|17. 12.]] [[1908]]). Železničná stanica prešla rekonštrukciou a modernizáciou (ukončenie v r. [[2008]]). Vybudované boli ostrovné nástupištia, podchod, výťahy a zabezpečil sa lepší pohyb pre telesne postihnutých na vozíku. === Letecká doprava === [[Letisko Poprad-Tatry]] bolo otvorené v roku [[1938]], ale pravidelná civilná doprava začala až v roku [[1943]]. V období bývalého [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] bolo letisko jedným z troch medzinárodných letísk v krajine. Je najvyššie položeným medzinárodným letiskom v strednej [[Európa|Európe]] ({{mnm|718}}), vďaka svojej geografickej polohe má mimoriadne dobré poveternostné podmienky (často leží nad hranicou [[hmla|hmly]]), a tak je využívané aj ako náhradné letisko pre lietadlá pôvodne smerujúce do [[Košice|Košíc]], [[Sliač]]a, [[Žilina|Žiliny]] či dokonca [[Letisko Milana Rastislava Štefánika|Bratislavy]]. Letisko je využívané tak na pravidelné linky ako i vyhliadkové lety, charterové lety najmä z [[Rusko|Ruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Estónsko|Estónska]] a [[Nemecko|Nemecka]] v zimných a k morským destináciám v letných mesiacoch, využívajú ho súkromné a obchodné lietadlá z celej Európy, aerokluby a letecké školy, slúži aj ako základňa vrtuľníka leteckej záchrannej zdravotnej služby. Aktuálne lieta z popradského letiska jediná pravidelná linka, ktorú zabezpečuje letecká spoločnosť [[Wizz Air|Wizzair UK]] dva až trikrát týždenne na letisko [[Letisko Londýn-Luton|Londýn - Luton]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Pravidelné lety z letiska Poprad-Tatry|periodikum=FlightConnections|url=https://www.flightconnections.com/flights-from-poprad-tatry-tat|dátum prístupu=2022-06-16}}</ref> === Dôležité firmy === Najväčšími podnikmi v meste sú Tatravagónka, Baliarne obchodu POPRAD – BOP, Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, Tatramat–ohrievače vody, Schüle Slovakia, Whirlpool, Pilsberg, Perkins, Tatrakon, Air Transport Europe (prevádzkovateľ LZZS – letecká záchranná zdravotnícka služba) a iné. === Verejné ustanovizne === Štátna správa: * Daňový úrad Poprad, Štefánikova 3651/13 * Mestský úrad Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3 * Obvodný úrad v Poprade, Nábrežie Jána Pavla II. 16 * Okresná prokuratúra v Poprade, Štefánikova 11 * Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade, Alžbetina 714 * Okresný súd Poprad, Štefánikova 100 * Pobočka colného úradu Poprad, Karpatská 13 * Správa katastra Poprad, Currie 3 * Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, Nábrežie Jána Pavla II. 439/16 * Špecializovaná štátna správa: ** Obvodný lesný úrad Poprad, Partizánska 690/87 ** Obvodný pozemkový úrad Poprad, Partizánska 690/87 ** Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Poprad, Partizánska 690/87 ** Obvodný úrad životného prostredia Poprad, Partizánska 690/87 ** Regionálny úrad verejného zdravotníctva Poprad, Zdravotnícka 3 === Školstvo === ==== Vysoké školstvo ==== Detašované pracoviská: * Ekonomická fakulta [[Univerzita Mateja Bela|Univerzity Mateja Bela]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], Francisciho 910/8 2802/3 (študijný odbor: Ekonomika a manažment podniku) * Fakulta architektúry [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], Mnoheľova 828/23 * Pedagogická fakulta [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzity v Ružomberku]], Nábrežie Jána Pavla II 438/15 ==== Stredné školstvo ==== * Gymnázium, Dominika Tatarku 4666/7 * Gymnázium, Kukučínova, 4239/1 * [[Gymnázium sv. Jána Pavla II.]], Dlhé hony 3522/2 * Súkromné gymnázium, Letná 3453/34 * Obchodná akadémia, Murgašova 94 * Stredná priemyselná škola, Mnoheľova 828 * Stredná zdravotnícka škola, Levočská 5 * Stredná odborná škola remesiel a služieb, Okružná 761/25 * Stredná odborná škola elektrotechnická, [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]], Hlavná 1400/1 * Stredná odborná škola technická, Kukučínova 483/12 * Súkromná stredná odborná škola, SNP 1253 * Súkromná stredná odborná škola, 29. augusta 4812 * Praktická škola, Partizánska 2 ==== Základné školstvo ==== * ZŠ s MŠ, Dostojevského 2616/25 * ZŠ s MŠ, Fraňa Kráľa 2086/2 * ZŠ s MŠ, Francisciho 832/21 * ZŠ s MŠ, Jarná 3168/13 * ZŠ s MŠ, Komenského 587/15 * ZŠ s MŠ, Kopernikova 1707/21 * ZŠ s MŠ, Letná 3453/34 * ZŠ, Mládeže 2350/7 * ZŠ s MŠ, Tajovského 2764/17 * ZŠ s MŠ, Vagonárska 1600/4 * [[Spojená škola sv. Jána Pavla II.|ZŠ sv. Jána Pavla II.]] – cirkevná, Dlhé hony 3522/2 * Špeciálna ZŠ, Partizánska 2 ==== Materské školy ==== * MŠ pri ZŠ, Dostojevského 2267/27 * MŠ pri ZŠ, Jarná 3293/16 * MŠ pri ZŠ, Letná 3453/34 * MŠ pri ZŠ, Okružná 765/49 * MŠ pri ZŠ, Podtatranská 136/4 * MŠ pri ZŠ, Tajovského 3015/20 * MŠ pri ZŠ, Mládeže 2349/5 * MŠ pri ZŠ, Mládeže 2614/11 * MŠ pri ZŠ, Záborského 3248/13 * MŠ pri ZŠ, Lidická 1669/2 * MŠ pri ZŠ, Vagonárska 1600/4 * MŠ pri ZŠ, J. Tranovského 3497 * Súkromná MŠ, J. Tranovského 1283/9 * Súkromná MŠ, Tajovského 3015/20 * Súkromná MŠ, Jarná 3168/13 * Špeciálna MŠ, Partizánska 2 ==== Ostatné školy, strediská a poradne ==== * Jazyková škola, Stredná odborná škola, Mnoheľova * Základná umelecká škola, Štefánikova 99/72 * [[Spojená škola sv. Jána Pavla II.|Základná umelecká škola sv. Jána Pavla II.]], Dlhé hony 3522/2 * Súkromná základná umelecká škola, Letná 3453/34 * Centrum voľného času, Mládeže 2688/13 * Súkromné školské stredisko záujmovej činnosti, Letná 3453/34 * Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, Partizánska 2 * Jazykové centrum SpeakUp Poprad * Jazyková škola Target, Karpatská 3256/15 == Významné osobnosti == === Rodáci === {{stĺpce|3|šírka=20em| * [[Karol Edmund Alexy]] – sochár a výtvarný pedagóg, priekopník drobnej plastiky * [[Lukáš Borzík]] – skladateľ súčasnej vážnej hudby * [[Ján Brokoff]] – barokový sochár a rezbár * [[Lukáš Fabinus Popradský]] – lektor školy v Prešove, autor prvej knihy vytlačenej na Slovensku (''Exempla declinationum et conjugationum'', [[1573]]) * [[Mária Gallíková]] – maliarka * [[Ján Gallovič]] – herec * [[Milan Hamada]] – literárny teoretik a kritik * [[Daniela Hantuchová]] – profesionálna tenistka * [[Peter Hámor]] – horolezec (pokoriteľ 12 osemtisícoviek) * [[Pavol Hurajt]] – biatlonista * [[János Husz]] – evanjelický kňaz a entomológ – lepidopterológ * [[Vojtech Husz]] – botanik * [[Miroslav Ihnačák]] – bývalý hokejový útočník * [[Matej Jurčo]] – profesionálny cyklista * [[Milan Karabín]] – bývalý predseda Najvyššieho súdu SR * [[Andrej Kiska]] – bývalý prezident SR, filantrop * [[Peter Klouda]] – hokejový útočník * [[Anna Kolesárová (matematička)|Anna Kolesárová]] – matematička * [[Konex]] – hip-hopový producent, DJ a raper * [[Tibor Kovalík]] – akademický maliar, organizátor kultúrneho života Slovákov v Kanade * [[Arne Kroták]] – hokejový útočník * [[Miroslav Lajčák]] – minister zahraničných vecí SR * [[Gedeon Majunke]] – predstaviteľ architektúry * [[Michal Malák]] – bežec na lyžiach * [[Samo Marec]] – publicista, prekladateľ a spisovateľ * [[Walter Marx (1978)|Walter Marx]] – sánkar * [[Ľubomír Mick]] – sánkar * [[Martin Otčenáš]] – bežec na lyžiach * [[Martin Novák]] – spisovateľ * [[Hugo Payer]] – učiteľ, publicista, spoluzakladateľ a podpredseda Karpatského spolku * [[Ľubomír Pichoňský]] – bývalý hokejový útočník * [[Igor Rataj]] – hokejový útočník * [[Aurel Viliam Scherfel]] – lekárnik, botanik, chemik * [[Dávid Skokan]] – hokejista * [[Jaroslav Slávik (sánkar)|Jaroslav Slávik]] – sánkar * [[Ján Smolko]] – bývalý hokejový obranca * [[Patrik Ščibran]] – hokejový obranca * [[Július Šupler]] – hokejový tréner * [[Gabriela Teplická]] – dokumentárna fotografka * [[Roman Tomas]] – hokejový útočník * [[Miloslav Turzák]] – maliar * [[Michal Vašečka]] – sociológ a vysokoškolský pedagóg * [[Habart Wittlinger]] – bývalý hokejový útočník }} === V Poprade študovali === * [[Ľudovít Kubáni]] – básnik, prozaik, literárny kritik a dramatik * [[Elena Šoltésová|Elena Maróthy-Šoltésová]] – prozaička, redaktorka a publicistka * [[Peter Bondra]] – hokejový útočník * [[Rudolf Chmel]] – politik * [[Zora Kolínska]] – speváčka a herečka * [[Michal Sýkora (politik)|Michal Sýkora]] – predseda [[Združenie miest a obcí Slovenska|Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS)]] * [[Alexandra Pavelková]] – spisovateľka sci-fi literatúry, recenzentka a prekladateľka * [[Teofil Klas]] – básnik a prekladateľ, tajomník Spolku slovenských spisovateľov * [[Rastislav Puchala]] – spisovateľ === V Poprade pôsobili === * [[Štefan Mnoheľ]] – kňaz, politik a publicista * [[Štefan Strážay]] – básnik * [[Ľubomír Goč]] – maliar * [[Jozef Majkut]] – akademický maliar == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Česko}} [[Ústí nad Orlicí]], [[Česko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Zakopane]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Slovensko}} [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], [[Slovensko]] * {{Flagicon|Maďarsko}} [[Sarvaš (mesto)|Sarvaš]], [[Maďarsko]] * {{Flagicon|Holandsko}} [[Zwijndrecht]], [[Belgicko]] * {{Flagicon|Chorvátsko}} [[Omiš]], [[Chorvátsko]] * {{Flagicon|Čína}} [[Tai'an]], [[Čína]] == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == * M. Štěpánek, J. Čížek, ''Poprad - mesto pod Tatrami'', Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1981 * kol. autorov, ''[[Encyklopédia Slovenska]]'', [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, 1980 * kol. autorov, ''[[Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor)|Slovensko - Dejiny]]'', [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], Bratislava, 1978 * kol. autorov, ''Slovensko - Kultúra'', Obzor, Bratislava, 1974 * kol. autorov, ''Slovensko - Ľud'', Obzor, Bratislava, 1974 == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Poprade]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Poprade]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Poprad}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [https://egov.poprad.sk/ Informačný systém Mesta Poprad] * [http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/287327-unikatne-nalezy-z-hrobky-velmoza-spristupnili-v-poprade/ Unikátne nálezy z hrobky veľmoža sprístupnili v Poprade] * [http://www.archeologiask.sk/rim-a-stahovanie-narodov/clanok/article/kto-bol-velmoz-pochovany-pod-tatrami-1.html Kto bol veľmož pochovaný v hrobke pod Tatrami?] * [http://www.apsida.sk/c/10386/poprad www.apsida.sk - profil Kostola sv. Egídia] {{Poprad}} {{Mestské časti Popradu}} {{Obce okresu Poprad}} [[Kategória:Poprad| ]] [[Kategória:Okres Poprad]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] mcf2idkze7jmhgovhvzy1rzwbuko5n9 Jupiter 0 6729 8219396 8218437 2026-05-25T11:16:11Z Eryn Blaireová 2374 dopĺňanie, obrázky 8219396 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{iné významy}} {{Infobox Planéta | názov = Jupiter | znak = Jupiter symbol (bold).svg| obrázok = Jupiter OPAL 2024.png | popis obrázku = Jupiter nasnímaný [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom]] v januári 2024 | objaviteľ = | dátum objavu = | epocha = 2000,0 | vzdialenosť = {{km|778412027|m|w}}<br />5,203 363 01 [[astronomická jednotka|AU]] | obvod dráhy = 4,888 [[Tera|T]][[meter|m]]<br />32,675 AU | excentricita = 0,048 392 66 | perihélium = {{km|740742598|m}} <br />4,951 558 43 AU | afélium = {{km|816081455|m}}<br />5,455 167 59 AU | doba obehu = 4 335,3545 d<br />(11,87 [[juliánsky rok|a]]) | synodická doba obehu = 398,86 d | rýchlosť = {{km|13.050|m}}/s | maximálna rýchlosť = {{km|13.705|m}}/s | minimálna rýchlosť = {{km|12.440|m}}/s | sklon dráhy = 1,305 30° | výstupný uzol = 100,556 15° | argument perihélia = 274,197 70° | stredná anomália = | satelity = 95 potvrdených<ref name="Kozmos 2 23" /> | priemer = {{km|142984|m}}<br />(11,209 Zemí) | povrch = 6,14×10<sup>10</sup> km² (120,5 Zemí) | objem = 1,338×10<sup>15</sup> km³ (1235,6 Zemí) | hmotnosť = 1,899×10<sup>27</sup> kg (317,8 Zemí) | hustota = 1,326 g/cm³ | gravitácia = {{m|23.12|m}}/s² | úniková rýchlosť = {{km|59.54|m}}/s | doba rotácie = 0,413 51 d (9 h 55,5 min)<ref name="aldebarankniha" /> | rýchlosť rotácie = {{km|12.6|m}}/s = {{km|45262|m}}/h <br />(na rovníku) | sklon osi = 3,13° | NPoleRA = 268,05°<br />(17 h 52 min 12 s) | NPoleDec = 64,49° | abs mag = | albedo = 0,52 | teplota = 110 [[kelvin|K]]-[[1 E2 K|152 K]]-? | zloženie atmosféry = [[vodík]]~86 %, [[hélium]]~14 %, [[metán]] 0,1 %, [[vodná para]] 0,1%, [[amoniak]] (čpavok) 0,02 %, [[etán]] 0,0002 %, [[fosfín]] 0,0001 %, [[sírovodík]]<0,0001 % | hustota atmosféry = ? | atmosférický tlak = 70 [[Pascal|kPa]] | výška atmosféry = ? | }} '''Jupiter''' je piata [[planéta]] v poradí od [[Slnko|Slnka]], najväčšia a najhmotnejšia planéta našej [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]]. Je pomenovaný po [[rímska mytológia|rímskom bohovi]] [[Jupiter (boh)|Jupiterovi]]. [[Astronomický symbol|Symbolom]] planéty je štylizované znázornenie Jupiterovho božského [[blesk]]u: [[File:Jupiter symbol (fixed width).svg|16px|♃]].<ref name="Kleczek">{{Citácia knihy | priezvisko = Klezcek | meno = Josip | odkaz na autora = Josip Kleczek | titul = Velká encyklopedie vesmíru | redaktori = Jitka Zykánová | vydanie = prvé | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok copyrightu = 2002 | isbn = 80-200-0906-X | edícia = 2480 | jazyk = česky | strany = 201 – 205 }}</ref> Jupiter má chemické zloženie podobné Slnku a ďalším [[hviezda]]m. Líši sa od nich najmä nízkou [[hmotnosť]]ou, ktorá nestačí na vytvorenie podmienok pre [[termojadrová reakcia|termojadrové reakcie]] prebiehajúce vo všetkých [[hviezda hlavnej postupnosti|hviezdach hlavnej postupnosti]]. Napriek tomu sa so svojimi mnohými [[mesiace Jupitera|mesiacmi]] podobá akejsi „slnečnej sústave“ v malom.<ref name="aldebaran" >{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Aldebaran, Kulhánek, Rozehnal, Havlíček | odkaz na autora = | titul = Jupiter | periodikum = Aldebaran.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.aldebaran.cz/astrofyzika/sunsystem/jupiter.php | issn = | vydavateľ = Aldebaran Group for Astrophysics | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2025-08-28 }}</ref> <!-- Často je označovaný za ''nedokončenú hviezdu'' aj keď toto porovnanie je rovnakého druhu ako označiť [[planétka|asteroid]] za „nedokončenú Zem“. --> Neexistuje presná definícia odlišujúca veľké hmotné planéty ako Jupiter od [[hnedý trpaslík|hnedých trpaslíkov]], čo sú prechodné útvary medzi planétami a hviezdami. V každom prípade by Jupiter potreboval byť aspoň 70×<ref name="10zaujamavosti" /> až 80× hmotnejší, aby sa mohol stať hviezdou.<ref name="A.M." /> Planéty, ktoré sú Jupiteru podobné hmotnosťou, rozmermi a zložením, sa nazývajú [[Joviálna planéta|joviálne]]. Jupiter je prvou planétou od Slnka, ktorá nemá pevný [[povrch]].<ref name="aldebarankniha" /> Jeho búrlivá [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféra]] plynule prechádza do tekutého [[plášť]]a a vo väčších hĺbkach do horúceho pevného [[jadro planéty|jadra]].<ref name="roboty">{{Citácia knihy | priezvisko = Pokorný | meno = Zdeněk | priezvisko2 = Zejda | meno2 = Miloslav | titul = Vesmírné objevy – Invaze robotů do vesmíru | redaktori = Oldřich Růžička | vydavateľ = Computer Press | miesto = Brno | rok = 2004 | isbn = 80-251-0264-5 | jazyk = česky }} </ref> Rýchla [[rotácia]] planéty spôsobila, že sa v jej atmosfére utvorili gigantické, farebne jasne odlíšené štruktúry nazývané pásy<ref name="aldebaran" /> a zóny. Okrem nich možno už malým [[ďalekohľad]]om pozorovať na Jupiteri ďalšie [[búrka|búrkové]] štruktúry, napríklad známu [[Veľká červená škvrna|Veľkú červenú škvrnu]], ktorá je z nich najväčšia. Jupiter sa okolo svojej [[rotačná os|osi]] otočí najrýchlejšie zo všetkých planét slnečnej sústavy – otočenie netrvá ani 10 hodín.<ref name="CAM" >{{Citácia periodika | priezvisko = Bělík | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = ČAM za květen 2018: Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/multimedia/cam-za-kveten-2018-jupiter.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2018-06-13 | dátum prístupu = 2025-06-18 }}</ref><ref name="roboty" /> Planéta má podľa súčasných poznatkov druhú najväčšiu sústavu [[mesiac (družica)|mesiacov]], po [[Saturn]]e. V máji 2023 bolo známych 95 jeho družíc,<ref name="Kozmos 2 23">{{Citácia periodika | priezvisko = Rapavý | meno = Pavol | odkaz na autora = | titul = Jupiter, kráľ mesiacov | dátum vydania = 2023-04-01 | číslo = 2 | ročník = 54 | periodikum = Kozmos }} </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Planetary Satellite Discovery Circumstances|url=https://ssd.jpl.nasa.gov/sats/discovery.html|vydavateľ=ssd.jpl.nasa.gov|dátum prístupu=2023-09-04}}</ref> pričom najznámejšie sú najväčšie štyri. Nazývame ich [[Galileove mesiace]], pretože prvý písomný záznam o ich pozorovaní urobil [[Galileo Galilei]] v roku [[1610]]. Najväčší Galileiho mesiac, [[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]], je zároveň najväčším mesiacom v slnečnej sústave. Ďalšie známe mesiace sú [[Európa (mesiac)|Európa]], ktorá je pokrytá ľadovou kôrou, a [[Io (mesiac)|Io]], ktorý prejavuje mohutnú [[sopečná aktivita|sopečnú aktivitu]]. Jupiter je na oblohe dobre viditeľný voľným okom, a preto bol známy ľuďom už v [[starovek]]u. Vďaka svojej obežnej dobe okolo Slnka trvajúcej necelých 12 rokov prechádza Jupiter každým znamením [[zvieratník]]a približne rok. Veľa údajov o Jupiteri nám poskytli [[kozmická sonda|kozmické sondy]], najmä jeho dve umelé družice: [[Galileo (kozmická sonda)|sonda Galileo]] v rokoch 1995 – 2003 a [[Juno (sonda)|Juno]] od roku 2016. == Charakteristika == Jupiter je obrovská plynová [[guľa]] s 318-krát väčšou hmotnosťou ako je hmotnosť [[Zem]]e.<ref name="Pokorny">{{Cite book | author = Zdeněk Pokorný | year = 1985 | title = Planeta Jupiter | publisher = Hvězdárna a planetárium Mikuláše Koperníka v Brně}}</ref><ref name="prehled" /><ref name="aldebarankniha" /> So svojou hmotnosťou 1,899x10<sup>27</sup> kg<ref name="A.M.">{{Cite book | author = Bohuslav Lukáč, Teodor Pintér, Milan Rybanský, Marián Vidovenec | year = 2005 | title = Astronomické minimum | publisher = Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo | isbn = 80-85221-48-9 | pages = strany: 52 – 56}}</ref><ref name="dominuje">{{Citácia periodika | priezvisko = Suchan | meno = Pavel | autor = | odkaz na autora = | titul = Planeta Jupiter dominuje únorové obloze | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/planeta-jupiter-dominuje-unorove-obloze.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2015-02-08 | dátum prístupu = 2025-07-04 }}</ref><ref name="10zaujamavosti">{{Citácia periodika | autor = Milan Rybanský | titul = 10 zaujímavostí o Jupiteri | periodikum = Kozmos | odkaz na periodikum = KOZMOS (časopis) | rok = 2016 | mesiac = jún – júl | ročník = 48 | číslo = 3 | strany = 38 – 39 | dátum prístupu = 2025-12-11 | issn = 0323-049 }}</ref> je 2,5-násobne [[hmotnosť|hmotnejší]] ako všetky ostatné planéty slnečnej sústavy dohromady.<ref name="vesmír" >{{Citácia knihy | korporácia = Dorling Kindersley Limited | titul = Vesmír | redaktori = Martin Rees (hlavný redaktor), Albína Gardošová (zodpovedná redaktorka), Helena Oleňová (technická redaktorka) | prekladatelia = Štefan Gajdoš, Juraj Kubica, Alena Lackovičová, Katarína Maštenová, Henrich Ploczek | ďalší = Jana Brožíková (register) | vydavateľ = Ikar | miesto = Bratislava | rok = 2006 | rok copyrightu = 2005 | edícia = Slovak edition | url = www.dk.com | strany = 176 – 179 | isbn = 80-551-1233-9 }}</ref> Je taký hmotný, že sa hmotný stred ([[ťažisko (fyzika)|ťažisko]]) sústavy Jupiter – Slnko nachádza nad [[fotosféra|slnečným povrchom]] (vo vzdialenosti 1,068 slnečného polomeru od stredu Slnka). Hmotnosť Jupitera sa v astronómii používa ako jednotka hmotnosti [[Extrasolárna planéta|exoplanét]] a niekedy aj hnedých trpaslíkov. [[Rovník]]ový priemer Jupitera je podľa najnovších meraní zo sondy Juno {{km|142976|m}}.<ref name="rozmery">{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Data z Juno upřesňují tvar i velikost Jupiteru | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/02/06/data-z-juno-upresnuji-tvar-i-velikost-jupiteru/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-02-06 | dátum prístupu = 2026-02-10 }}</ref> To je približne 11-krát viac ako priemer celej Zeme.<ref name="dominuje" /><ref name="10zaujamavosti" /> Rýchla [[Otáčavý pohyb|rotácia]] Jupitera spôsobuje vydúvanie rovníkových vrstiev<ref name="aldebaran" /> až o {{km|9292|m}} oproti polárnym.<ref name="rozmery" /> Jeho [[objem]] by pohltil 1 319 Zemí. Z pomeru jeho hmotnosti voči rozmerov vyplýva, že [[Hustota (objemová hmotnosť)|hustota]] Jupitera je omnoho nižšia ako hustota Zeme a iných pevných planét a je porovnateľná s hustotou vody.<ref name="Pokorny" /> [[Súbor:Jupiter, Earth size comparison.jpg|left|thumb|Porovnanie veľkostí [[Zem]]e a Jupitera]] Nízka hustota napovedá, že Jupiter musí byť zložený z veľmi ľahkých [[Chemický prvok|chemických prvkov]]. Už prvé [[spektroskopia|spektroskopické]] pozorovania Jupitera ukázali, že je zložený najmä z [[molekula|molekulárneho]] [[vodík]]a (H<sub>2</sub>). Sonda Galileo zistila, že ho tvorí vodík a [[hélium]], ktoré sú zmiešané v pomere 5:1.<ref name="Rekordy" /><ref name="A.M." /> Podľa iného zdroja je však tento pomer iný, iba 20:1.<ref name="Kleczek" /> Tieto dva základné prvky tvoriace Jupiter sú najhojnejšie sa vyskytujúcimi prvkami vo [[vesmír]]e. Silné gravitačné pole planéty spolu s nízkymi teplotami horných vrstiev atmosféry, čiže pomalým tepelným pohybom jej molekúl, prakticky znemožňujú únik plynov do okolitého kozmického priestoru<ref name="Pokorny" /> napriek tomu, že ide o dva najľahšie chemické prvky vôbec. Chemické zloženie Jupitera sa veľmi podobá chemickému zloženiu Slnka s tým rozdielom, že Jupiter obsahuje percentuálne viac ťažkých prvkov. Vo veľkom množstve sa tu nachádzajú napríklad [[vzácne plyny]], ako sú [[argón]], [[kryptón]] a [[xenón]].<ref name="Special2003" >{{Citácia periodika | priezvisko = Verfl | meno = Jan | priezvisko2 = Laifr | meno2 = Václav | titul = Jupiter po Galileovi | periodikum = Astropis | rok = 2003 | číslo = špeciál | strany = 11 – 17 }}</ref> Jupiter vydáva asi o 60 % viac [[tepelná energia|tepelnej energie]], ako prijíma zo slnečného žiarenia. Predpokladá sa, že táto energia pochádza z troch možných zdrojov: [[teplo]] z doby vzniku Jupitera (toto sa kedysi považovalo za hlavný zdroj energie,<ref name="prehled" /><ref name="Rekordy" /> dnes už väčšinou nie); energia uvoľňovaná pomalým [[gravitačná kontrakcia|zmršťovaním planéty]] a gravitačná energia hélia veľmi pomaly klesajúceho do stredu planéty.<ref name="Pokorny" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Jupiteru a Saturnu prší hélium | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/na-jupiteru-a-saturnu-prsi-helium.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2009-02-05 | dátum prístupu = 2025-08-05 }}</ref><!-- a energia veľmi slabo prebiehajúcich termonukleárnych reakcií - toto je neodzdrojované a nedôveryhodné--> V minulosti sa uvažovalo aj o príspevku v podobe energie dopadajúcich [[meteorit]]ov.<ref name="Babcan" /> == Vznik a vývoj planéty == Jupiter sa [[vznik a vývoj slnečnej sústavy|sformoval]] spolu s inými planétami pred 4,6 až 4,7 [[miliarda]]mi rokov.<ref name="exoplanety" >{{Cite book | author = Zdeněk Pokorný | year = 2007 | title = Exoplanety | publisher = Academia, Praha | isbn = 978-80-200-1510-5 }}</ref> Podľa hypotézy publikovanej v roku 2017 v časopise Proceeding of the National Academy of Sciences<ref name=najstarsiaplaneta">{{Citácia periodika | meno = Ján | priezvisko = Svoreň | titul = Jupiter – najstaršia planéta s možným kvapalným jadrom a snežením v atmosfére | periodikum = Kozmos | odkaz na periodikum = KOZMOS (časopis) | rok = 2017 | mesiac = august – september | ročník = 48 | číslo = 4 | strany = 3 - 6 | url = | dátum prístupu = 2025-12-03 | issn = 0323-049}}</ref> sa Jupiter, respektíve jeho jadro, sformovalo skôr ako ostatné planéty slnečnej sústavy.<ref name="Juice">{{Citácia periodika | autor = Ján Kráľa, Pavol Rapavý | titul = Juice letí k Jupiteru. Skončí na Ganymede | periodikum = Kozmos | odkaz na periodikum = KOZMOS (časopis) | rok = 2023 | mesiac = október – november | ročník = 54 | číslo = 5 | strany = 34 - 36 | url = | dátum prístupu = 2025-12-02 | issn = 0323-049}}</ref><ref>115. David Ondřich, Jiří Grygar: LII. Žeň objevů 2017 B, Kozmos 5/2019</ref> Základom bol [[protoplanetárny disk|prachoplynový disk]] okolo [[praslnko|formujúceho sa Slnka]], protoplanetárny disk. Jeho teplota s rastúcou vzdialenosťou od Slnka klesala. V oblasti, kde sa (podľa starších predstáv) formoval Jupiter, dosahovala asi 170 [[Kelvin|K]]. Pri tejto teplote skondenzovali kovy a ich oxidy, síričitany, kremničitany, možno aj ľad, čím vytvorili malé prachové zrná.<ref name="Pokorny" /> Z nich pravdepodobne postupným zliepaním (akréciou) vznikli zhluky hmoty – [[planetezimála|planétezimály]]. Z nich sa ďalším spájaním utvorili väčšie telesá zvané [[protoplanéta|protoplanéty]]. Podľa najpodrobnejších výpočtov sa rádovo desiatky kilometrov veľké planétezimály počas 100 000 rokov spojili do planetárnych embryí s hmotnosťou rádovo 10<sup>24</sup> kg. Pravdepodobne už v tomto štádiu, keď bol Jupiter zatiaľ bez atmosféry, došlo ku gravitačnému zachyteniu ďalších planetezimál na Jupiterovej dráhe ako tzv. [[Trójan (planétka)|Trójanov]] (pozri nižšie).<ref name="trojania" /> Zárodok Jupitera už mal natoľko veľkú [[gravitácia|gravitáciu]], že začal priťahovať ľahké prvky, predovšetkým zvyšný vodík, ktorý ešte nestihol zo vznikajúcej sústavy odniesť [[slnečný vietor]]. Tým rýchlo rástol objem a hmotnosť budúceho Jupitera, rýchlejšie než u ostatných, súčasne vznikajúcich plynných planét slnečnej sústavy. Najrýchlejší prírastok hmoty dosahoval v dobe, keď mal asi len tretinu dnešnej hmotnosti. Aj jeho povrchová teplota bola vtedy na maxime.<ref name="Pokorny" /> Ďalšie prudké zvyšovanie jeho hmotnosti spôsobila rozsiahla plynná obálka, pretože zabrzdila prelietajúce telesá, ktoré padali na jeho povrch. Za 4 milióny rokov by mal Jupiter týmto spôsobom dosiahnuť hmotnosť rovnajúcu sa 21 hmotnostiam Zeme a jeho vznik bol dokončený ďalšou bleskovou [[akrécia (astronómia)|akréciou]] materiálu.<ref>{{cite journal | author = Jiří Grygar | title = Žeň objevů 2003 (kapitola 1,3, Planetární soustava kdysi a dnes) | journal = Kozmos | year = 2005 | volume = XXXVI | issue = 4 | pages = strany: 12 – 13 | issn=}}</ref> Priemer vznikajúcej planéty navzdory rastúcej hmotnosti klesal, pretože ho gravitácia stláčala do menšieho objemu. Najprv bola táto [[gravitačná kontrakcia|kontrakcia]] rýchla, čo malo za následok, že planéta vydávala veľké množstvo energie, neskôr sa spomalila. Pomalé zmršťovanie Jupitera pokračuje dodnes. Tento proces je ekvivalentný zmršťovaniu [[Protohviezda|protohviezd]], čiže vznikajúcich hviezd predtým, než sa v ich jadrách zapália termonukleárne reakcie a ďalšie zmršťovanie zastavia. To sa však v Jupiteri nikdy nestane, lebo teplota jeho jadra je zhruba o rád nižšia než minimálna teplota potrebná za týchto podmienok na jadrovú fúziu. Keď sa hustota stredu planéty zvýšila asi na 3000 kg na m<sup>3</sup>, nastala [[elektrónová degenerácia]] – vodík v jadre začal prechádzať do fázy [[kov]]u.<ref name="Pokorny" /> Vyššie uvedená teória má však niekoľko nedostatkov. Richard H. Durisen a iní poukázali na to, že Jupiter a Saturn sa nemohli utvoriť kondenzáciou hmoty na kamenné jadrá, pretože tento proces by musel trvať tak dlho, že zárodočný plyn slnečnej sústavy by sa za ten čas už rozptýlil do [[medzihviezdny priestor|medzihviezdneho priestoru]]. Problém so vznikom joviálnych planét možno by sa dal obísť štúdiou, ktorá odmieta vznik joviálnych planét akréciou plynného materiálu na kamenné jadrá, ale vysvetľuje ich vznik ako produkt niekoľkých [[gravitačný kolaps (astronómia)|gravitačných kolapsov]]. Autorom tejto teórie je [[Alan Boss]] z [[Carnegie Institution of Washington]].<ref name="Jupiter">{{cite journal | title = Jupiter sa (možno) sformoval za 300 rokov | journal = Kozmos | year = 2003 | pages = 2 | issn=}}</ref> Podľa tejto teórie sa Jupiter sformoval z kozmologického hľadiska "bleskovo", len za 300 rokov. Navzdory tomu však vzorky kometárneho prachu, ktoré doniesla sonda [[Stardust]], nepriamo potvrdzujú teóriu, že formovanie Jupitera malo trvať prinajmenšom 3 milióny rokov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Zrníčka kometárního prachu a stáří planety Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/zrnicka-kometarniho-prachu-a-stari-planety-jupiter.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2012-03-27 | dátum prístupu = 2025-08-28 }}</ref> [[Súbor:Hubble Spies Jupiter Eclipses.jpg|thumb|Jupiter v nepravých farbách na zábere Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Na disku planéty sú viditeľné tiene troch jeho mesiacov.]] V roku 2019 bola zverejnená štúdia, ktorá tvrdí, že pred 4,5 miliardami rokov sa Jupiter zrazil s [[Protoplanéta|protoplanétou]]. Podkladom pre túto štúdiu boli merania gravitačného poľa sondou [[Juno (sonda)|Juno]]. Podľa týchto meraní nie je jadro jednotné ako pri štandardných modeloch formovania planét. Jeho jadro je „premiešané“ a obsahuje prvotné ťažké prvky s vonkajšou obálkou planéty. Podľa simulácií je takéto premiešané a vytvarované jadro spôsobené nárazom v ranej tvorbe planéty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Shang-Fei Liu1,2, | odkaz na autora = | titul = The formation of Jupiter’s diluted core by a giant impact | url = https://www.nature.com/articles/s41586-019-1470-2 | vydavateľ = nature.com | dátum vydania = 14 August 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-26 | miesto = | jazyk = en }}</ref>   === Migrácia Jupitera === Existujú hypotézy, podľa ktorých sa Jupiter nesformoval v tej vzdialenosti od Slnka, v ktorej sa nachádza teraz, a na svoju súčasnú pozíciu sa postupne presunul (migroval). Podľa modelu s názvom ''[[Nice model]]'' sa planetárne embryo Jupitera utvorilo o niečo ďalej od Slnka, ako je teraz.<ref name="Zen" /> Jedným z dôkazov pre toto tvrdenie je fakt, že počas akrécie musela na zárodok Jupitera dopadať hmota prevažne v [[Skvapalňovanie|kondenzovanom]] stave, ale ťažké vzácne plyny napr. argón sa v predpokladanom pomere prvkov kondenzujú len pri teplotách nižších ako 30 [[Kelvin|K]]. To je niekoľkonásobne menej, ako predpokladaná teplota vo vzdialenostiach Jupitera počas jeho formovania. Jedno z vysvetlení tohto problému predpokladá oveľa nižšiu teplotu [[Slnečná hmlovina|zárodočnej hmloviny]] v čase formovania Jupitera, iné sa snaží obísť problém tým, že Jupiter sa v skutočnosti sformoval vo vzdialenejších častiach slnečnej sústavy a až potom migroval na súčasnú dráhu.<ref name="Special2003" /> Podľa štúdie z roku 2019 sa Jupiter sformoval dokonca až štyrikrát ďalej od Slnka, než sa nachádza teraz. Podľa tejto teórie trvala migrácia Jupitera 700 000 rokov.<ref name="trojania" /> V roku [[1984]] ukázali J. Fernández a W. Ip, akým mechanizmom by sa Jupiter mohol dostať do vnútorných častí slnečnej sústavy. V ranej histórii slnečnej sústavy sa totiž planéta stretávala s miliardami [[planétka|planétok]], ktoré míňala pri ich putovaní do oblastí [[Oortov oblak|Oortovho mraku]] alebo až za hranice slnečnej sústavy. Pri týchto preletoch nastal efekt [[gravitačný prak|gravitačného praku]], čo znamená, že rýchlosť planétky sa preletom okolo Jupitera pod vplyvom jeho gravitácie zvýšila. Podobným spôsobom [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] urýchlila už niekoľko [[kozmická sonda|sond]] mieriacich do vonkajších častí slnečnej sústavy. Pri každom gravitačnom urýchlení sa však Jupiter premiestnil nepatrne bližšie k Slnku rýchlosťou, ktorá je nepriamo úmerná [[pomer]]u hmotností Jupiter/planétka. Pri veľkom množstve takýchto gravitačných prakov mohol Jupiter kedysi migrovať smerom k Slnku rýchlosťou až 0,2 AU za 100 tisíc rokov.<ref name="Zen" >{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Jiří Grygar | titul = Žeň objevů 2005 | kapitola = 1.1.4. Jupiter | url = http://cygnus.astro.sk/zne/zneXL2005A.html#1.1.5. | jazyk = česky | dátum prístupu = 2009-10-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304104600/http://cygnus.astro.sk/zne/zneXL2005A.html#1.1.5. | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> Model slnečnej sústavy vytvorený medzinárodným tímom, ktorý bol publikovaný v časopise ''[[Nature]]'' v júni 2011, však naproti tomu ukazuje, že Jupiter sa sformoval vo vzdialenosti asi 3,5 AU od Slnka, čo je bližšie, ako je jeho súčasná vzdialenosť. Pribrzďovaný [[medziplanetárny plyn|medziplanetárnym plynom]], ktorý bol vo formujúcej sa slnečnej sústave oveľa hustejší ako dnes, sa Jupiter mal dokonca k Slnku priblížiť ešte viac a to až na vzdialenosť 1,5 AU (dnešná vzdialenosť [[Mars]]u, v ktorej sa ale v tých časoch Mars ešte nenachádzal).<ref name="zlodej">{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Jak Jupiter okradl planetu Mars | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/jak-jupiter-okradl-planetu-mars.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2011-06-10 | dátum prístupu = 2025-07-04 }}</ref> Po spotrebovaní plynu sa planéta začala od Slnka opäť špirálovite vzďaľovať, až kým neskončila na súčasnej pozícii. Pri takomto spôsobe migrácie by Jupiter musel pri približovaní aj vzďaľovaní prekonať [[pásmo planétok]], ktoré by tým podľa starších názorov gravitačne vyčistil od hmoty. Ale podľa nového modelu bol migrujúci Jupiter činiteľom, ktorý asteroidy naopak rozptýlil a zväčšil rozmery oblasti, v ktorej sa vyskytovali<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Havlíček | meno = Antonín | titul = Jak mladý Jupiter putoval solárním systémem | url = http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?sekce=hotnews | dátum vydania = 2011-06-07 | dátum aktualizácie = 2011-09-13 | dátum prístupu = 2011-09-17 | jazyk = česky }}</ref> alebo dokonca do tejto oblasti sám planétky pritiahol.<ref name="zlodej" /> Gravitačné pôsobenie Jupitera malo hneď po Slnku najväčší vplyv na formovanie slnečnej sústavy. Čiastočne sa pričinil o jej súčasné usporiadanie. Existuje aj hypotéza, že práve Jupiter spôsobil takzvané veľké bombardovanie<ref name="JUICE" >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zvoník | meno = Karel | titul = Sonda, která má „šťávu“ | url = http://www.kosmonautix.cz/2017/12/sonda-ktera-ma-stavu/ | dátum vydania = 2017-12-08 | dátum prístupu = 2018-01-08 | jazyk = česky }}</ref> čerstvo vyformovaných planét medziplanetárnou hmotou. Podľa inej hypotézy publikovanej v roku 2011 v časopise ''Nature'' je migrácia a gravitácia Jupitera dôvodom, prečo planéta Mars nemá také veľké rozmery ako Zem alebo Venuša – Jupiter ho o časť hmoty pripravil.<ref name="zlodej" /> === Vznik mesiacov === Predpokladá sa, že veľké mesiace Jupitera mohli vzniknúť podobným spôsobom ako planéty. Zárodok Jupitera mal okolo seba [[hmlovina|hmlovinu]] v tvare disku. Z tohto disku sa naberaním hmoty a zmršťovaním utvorili mesiace. Tento scenár vzniku podporuje aj chemické zloženie mesiacov. Jupiter sa počas svojho vzniku na krátku dobu zahrial až na 4 000 °C, čo spôsobilo odparenie [[voda|vody]] vo vnútorných častiach jeho zárodočného disku. Preto [[Mesiace Jupitera#Malé vnútorné mesiace|najbližšie mesiace Jupitera]] vodu neobsahujú a sú zložené len z ťažko sa vyparujúcich látok.<ref name="exoplanety" /> Najvnútornejšie mesiace vznikali najrýchlejšie, podľa K. Batygina a A. Morbideliho len za asi 6000 rokov. U [[Kalisto (mesiac)|Kallisto]], najvzdialenejšieho z veľkých Jupiterových mesiacov, trvalo nabratie súčasnej hmotnosti až 9 miliónov rokov.<ref name="Kozmos 2 23" /> [[File:PIA01667-Io's Pele Hemisphere After Pillan Changes.jpg|náhľad|vľavo|[[Io (mesiac)|Io]], najväčší kamenný mesiac Jupitera, obieha bližšie k planéte ako ľadové mesiace. Naznačuje to, že sa formoval v horúcejšom prostredí ako vzdialenejšie mesiace.]] Podľa hypotézy Robin M. Canupovej a Williama R. Warda zo [[Southwest Research Institute]] sa okolo Jupitera v dávnej minulosti sformovalo oveľa viac veľkých guľatých mesiacov, ale planéta ich postupne pohlcovala.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Jupiter možná pojídal své měsíce | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/jupiter-mozna-pojidal-sve-mesice.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2009-03-13 | dátum prístupu = 2025-07-04 }}</ref> Malé mesiačiky s výstrednými dráhami sú pravdepodobne zachytenými [[kométa]]mi a asteroidmi, ktoré vznikali ďaleko od planéty, a len neskôr ich Jupiter gravitačne zachytil. Podľa starých hypotéz mali byť zachytené aj Galileove mesiace, k čomu odborníkov viedol najmä ich značný rozdiel voči Jupiteru. Podobne objasňovali dnes už prekonané hypotézy aj vznik Jupiterovho prstenca.<ref name="Babcan" /> Objav malého mesiačika [[Valetudo]] v roku 2017, ktorý obieha v protismere dráh ďalších malých mesiacov, ktoré križuje, viedol k domnienke, že niektoré malé Jupiterove mesiace môžu byť aj pozostatkami po vzájomných zrážkach väčších mesiacov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Objeveno 12 nových malých měsíců planety Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/objeveno-12-novych-malych-mesicu-planety-jupiter.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2018-07-25 | dátum prístupu = 2025-07-09 }}</ref> == Dráha a rotácia == Jupiter obieha Slnko vo vzdialenosti {{km|778412027|m}}, čo je viac než päťnásobne väčšia vzdialenosť ako tá, [[astronomická jednotka|v ktorej obieha Zem okolo Slnka]].<ref name="Pokorny" /> Tomu pripadá aj množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na [[štvorcový meter|meter štvorcový]] jeho plochy, ktoré tvorí len 3,7 % zo žiarenia dopadajúceho na meter štvorcový hranice atmosféry Zeme. Jupiter je však k Slnku stále o polovicu bližšie než nasledujúca joviálna planéta [[Saturn]]. Jeho obežná dráha má tvar [[elipsa|elipsy]] podobnej [[kružnica|kružnici]] s [[excentricita (astronómia)|excentricitou]] približne 0,048.<ref name="Kleczek" /> Pri najväčšom priblížení k Zemi nazývanom [[Opozícia (astronómia)|opozícia]] nás od Jupitera delí 588 miliónov km. Pri najväčšom vzdialení, v [[konjunkcia (astronómia)|konjunkcii]], sa od Zeme vzďaľuje až na 968 miliónov km. [[Sklon dráhy|Sklon]] jeho dráhy k rovine [[ekliptika|ekliptiky]] je nevýrazný a dosahuje len 1,3 °, čo je po [[Urán (planéta)|Uráne]] druhý najmenší sklon dráhy planéty v slnečnej sústave.<ref name="V číslach" >{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf |dátum prístupu=2008-11-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20091210225921/http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf |dátum archivácie=2009-12-10 }}</ref> Keďže Jupiter je zložený prevažne z plynu, jeho [[rotácia]] nepripomína rotáciu pevného telesa. Rôzne vrstvy jeho atmosféry sa otáčajú rôznou rýchlosťou. Kým rovníkový pás planéty urobí jednu otočku za 9 hodín 50 minút, vrstvy pri [[Pól (vesmírne teleso)|póloch]] sa otočia raz za 9 hodín 56 minút. Takáto rotácia sa nazýva [[diferenciálna rotácia|diferenciálna]].<ref name="Rekordy" /> Jupiter má medzi všetkými planétami slnečnej sústavy najkratší [[deň]]. Os má veľmi nízky odklon od kolmice na obežnú dráhu, iba 3,07°. Z tohto dôvodu na planéte prakticky nedochádza k striedaniu [[ročné obdobie|ročných období]].<ref name="vesmír" /> Rotačná os planéty vykonáva [[Precesia (astronómia)|precesný]] pohyb podobný precesnému pohybu zemskej rotačnej osi, ale v prípade Jupitera jeho perióda dosahuje 450 000 rokov.<ref name="Pokorny" /> Z dôvodu diferenciálnej rotácie Jupitera museli byť na určovanie polôh útvarov v jeho atmosfére zadefinované až tri rôzne systémy súradníc.<ref name="rapavy" /> == Magnetosféra == [[Súbor:Jupiter.Aurora.HST.UV.jpg|left|thumb|Severná [[polárna žiara]] na Jupiteri v [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovom spektre]]. Záber urobil Hubbleov vesmírny ďalekohľad.]] [[program Pioneer|Sondy programu Pioneer]] potvrdili existenciu Jupiterovho mohutného [[magnetické pole|magnetického poľa]], ktoré je podľa ich meraní 10× silnejšie ako zemské<ref name="Pokorny" /> a obsahuje 20 000× viac energie. Svojou intenzitou prevyšuje magnetické polia všetkých ostatných planét slnečnej sústavy. Silné magnetické pole je spôsobené rýchlou rotáciou. Sonda Juno zistila, že magnetické pole Jupitera je ešte silnejšie, než sa dovtedy predpokladalo, a má silnejšie a slabšie oblasti.<ref name="prvnidata" /> Pri rovníku planéty existuje oblasť s vysokou lokálnou úrovňou magnetizmu.<ref name="magnetozmeny" /><!-- Jeho [[magnetické pole]] je až 4 000-krát väčšie ako [[magnetické pole Zeme]]. --> Navzdory tomu je magnetické pole na hranici oblačnosti omnoho slabšie než pole bežnej magnetky pripevnenej na chladničke.<ref name="AstroKulhanek" /> Pole má dvojpólový charakter, existujú však aj nezanedbateľné kvadrupólové a oktupólové momenty.<ref name="Pokorny" /> V polárnych oblastiach boli pozorované [[polárna žiara|polárne žiary]], jav známy aj na Zemi. Sú však tisíckrát jasnejšie<ref name="hisaki">{{Citácia periodika | priezvisko = Gorková | meno = Sylvie | autor = | odkaz na autora = | titul = Výzkum polárních září na Jupiteru pokračuje | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/vyzkum-polarnich-zari-na-jupiteru-pokracuje.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2015-04-08 | dátum prístupu = 2025-08-05 }}</ref> a mnohostonásobne energetickejšie než polárne žiare nad Zemou. Jedným z dôvodov je, že silné Jupiterovo magnetické pole urýchľuje častice slnečného vetra, ktoré polárne žiare spôsobujú, na veľmi vysoké rýchlosti, ktorými sa potom zrážajú s časticami jeho atmosféry. Ďalších dôvod, prečo sú polárne žiare na tejto planéte také intenzívne, je ten, že okrem slnečného vetra ich spôsobujú aj častice z mesiaca [[Io (mesiac)|Io]].<ref name="polarne" >{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Webbův teleskop odhalil nové detaily o polárních zářích Jupiteru | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2025/05/14/webbuv-teleskop-odhalil-nove-detaily-o-polarnich-zarich-jupiteru/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-06-10 }}</ref><ref name="Kleczek" /> Keďže Io je pri planéte stále prítomný, na rozdiel od vysokej koncentrácie slnečného vetra, polárne žiare nad Jupiterom sú na rozdiel od tých nad Zemou pozorovateľné nepretržite.<ref name="hisaki" /> Jupiter má veľmi rozsiahlu a silnú [[magnetosféra|magnetosféru]]. Keby bola viditeľná zo Zeme, javila by sa až 5× väčšia ako [[Mesiac (Zeme)|Mesiac]] v splne, aj keď leží od nás omnoho ďalej. Toto magnetické pole vytvára mohutné výrony urýchlených častíc v Jupiterových [[radiačný pás|radiačných pásoch]], interaguje s mesiacom Io a vytvára vodivú trubicu a [[plazma (fyzika)|plazmový]] prstenec okolo neho. Jupiterova magnetosféra je najväčšia plazmová štruktúra slnečnej sústavy<ref name="AstroKulhanek" /> (je väčšia než magnetosféra [[Slnko|Slnka]]). Celkový tvar [[zemská magnetosféra|magnetosféry Zeme]] a Jupitera je veľmi podobný. [[Magnetopauza]] v prípade Zeme sa však vytvára vo vzdialenosti 70 000 až {{km|80000|m}}, ale u Jupitera takmer 100-krát ďalej. Tento rozdiel sa vysvetľuje nielen mohutnejším magnetickým poľom Jupitera, ale aj tým, že intenzita slnečného vetra je vo vzdialenosti jeho obežnej dráhy podstatne slabšia ako pri Zemi. Citlivé prístroje na palube sondy Pioneer<!-- 10 či 11? --> odhalili, že jupiterovský „severný“ [[magnetický pól]] je na južnom geografickom [[Pól (vesmírne teleso)|póle]] planéty s odchýlkou 11 stupňov od jupiterovskej osi rotácie<ref name="prehled" /> a so stredom poľa posunutým mimo stred Jupitera podobne ako je tomu pri magnetickom poli Zeme. Navzdory tomu iný zdroj tvrdí, že magnetické pole Jupitera má opačnú polaritu ako magnetické pole Zeme a na sever mieri jeho severný magnetický pól.<ref name="Pokorny" /> Pioneer<!-- 10 či 11? --> zaznamenal vlnu jupiterovskej magnetosféry ešte vo vzdialenosti 26 miliónov kilometrov a [[magnetický chvost]] dosahujúci až za [[Saturn]]ovu obežnú dráhu.<ref name="AstroKulhanek" >{{Citácia periodika | priezvisko = Kulhánek | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné extrémy | periodikum = Astropis | ročník = XXXI | číslo = 148 (2026) | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1211-0485 | vydavateľ = | miesto = | dátum = | jazyk = česky | strany = 20, 21}}</ref> Údaje ukazujú, že veľkosť tohto magnetického poľa na strane obrátenej k Slnku rýchlo kolíše v dôsledku zmien tlaku slnečného vetra. Tento jav bol bližšie skúmaný pri dvoch [[program Voyager|misiách Voyager]]. Bolo objavené, že prúdy vysokoenergetických častíc sú vyvrhované až k obežnej dráhe Zeme. V jupiterovských [[radiačný pás|radiačných pásoch]] boli nájdené a namerané vysokoenergetické [[protón]]y. Ukázalo sa, že medzi Jupiterom a niektorými jeho mesiacmi (najmä Io) pretekajú [[elektrický prúd|elektrické prúdy]]. Vplyvom rotácie planéty sa v rádiovom žiarení z Jupitera prijímanom na Zemi objavujú periodické zmeny v intenzite aj smere polarizácie poľa. Vďaka tomu sa určila hodnota jednej otočky planéty okolo osi.<ref name="prehled" /> Magnetické pole Jupitera sa však mení aj v skutočnosti, aj keď pomaly. Tento jav bol objavený potom, ako sa porovnali merania najstarších sond skúmajúcich Jupiter, Pioneerov, s údajmi získanými najnovšou sondou, Juno. Podľa vedeckého tímu sondy Juno tieto zmeny spôsobuje atmosférické prúdenie na planéte.<ref name="magnetozmeny">{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Juno odhalila změny magnetického pole Jupiteru | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2019/06/03/juno-odhalila-zmeny-magnetickeho-pole-jupiteru/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2019-06-03 | dátum prístupu = 2025-06-11 }}</ref> == Atmosféra == [[Súbor:Jupiter from Voyager 1.jpg|thumb|300px|right|Detail Jupiterovej atmosféry z pohľadu [[Voyager 1|Voyagera 1]]; v zábere je [[Veľká červená škvrna]]]] {{hlavný článok|Atmosféra Jupitera}} === Chemické zloženie === Priame informácie o chemickom zložení Jupiterovej atmosféry vedcom poskytlo zostupové puzdro sondy Galileo, tzv. Galileo JEP (Jupiter Entry Probe). Táto malá sonda v tvare kužeľa s najväčším priemerom {{m|1.25|m}} sa od svojej materskej sondy oddelila [[13. júl]]a [[1995]]. 7. decembra toho istého roku potom vstúpila do atmosféry, kde zostúpila do hĺbky asi {{km|130|m}}, kým ju nezničila okolitá [[teplota]] a [[tlak]].<ref name="Space40">{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Antonín | priezvisko = Vítek | spoluautori = Michal Filip | názov = 1989-084E - Galileo - JEP | vydavateľ = Space40 | url = http://www.lib.cas.cz/space.40/1989/084E.HTM | dátum aktualizácie = 2004-12-07 | dátum prístupu = 2012-09-29 | jazyk = česky }}</ref> Kompletné vyhodnotenie údajov získaných týmto atmosférickým puzdrom sondy trvalo niekoľko rokov.<ref name="Special2003" /> Jupiter je jediná plynná planéta, ktorej atmosféra bola skúmaná sondou ponárajúcou sa priamo do nej. Atmosféra Jupitera sa skladá z približne 86 % [[vodík]]a a 14 % [[hélium|hélia]] (podľa počtu [[atóm]]ov, podľa hmotnosti ide o percentuálny pomer približne 75/24; s 1 % hmotnosti pripisovaným iným zložkám – vnútro obsahuje hustejšie materiály, kde sa percentuálny pomer mení na približne 71/24/5). Obsahuje tiež stopové množstvo [[metán]]u, [[vodná para|vodných pár]] a [[amoniak]]u, pričom koncentrácia amoniaku podľa údajov zo sondy Juno stúpa s hĺbkou.<ref name="Juno" >{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Dušan | priezvisko = Majer | url = http://www.kosmonautix.cz/2017/05/prvni-vedecka-data-od-juno/ | titul = První vědecká data od Juno | dátum vydania = 2017-05-26 | dátum prístupu = 2017-06-26 }}</ref> Nachádzajú sa tu tiež nepatrné množstvá [[uhlík]]a, [[etán]]u, [[sírovodík]]a, [[neón]]u, [[kyslík]]a, [[fosfín]]u a [[síra|síry]]. Vodík a hélium sú bezfarebné plyny, na sfarbení atmosféry sa preto podieľajú jej prímesi vo forme chemických zlúčenín. Presné súvislosti chemických látok s farbami planéty ešte nie sú objasnené, podľa jednej z hypotéz by červené zafarbenie mohol spôsobovať [[fosfor]].<ref name="rapavy" /> Prekvapivo malé množstvo kyslíka, ktoré zistila sonda Galileo JEP, sa podľa starších predstáv vysvetľovalo tým, že sonda vstúpila do oblasti jednej z tzv. horúcich škvŕn, v ktorých väčšina vody (hlavná zlúčenina viažuca na Jupiteri kyslík) skondenzovala už v oveľa hlbších oblastiach. [[Oblak]]y v okolí týchto horúcich škvŕn obsahujú až 100-krát viac vody, ktorá viaže "chýbajúci" kyslík.<ref name="Special2003" /> Sonda Juno však zistila, že takéto oblasti nie sú zriedkavými anomáliami, ale tvoria pás obkolesujúci celú planétu. Navyše zistila, že ide o cenné okno do hlbších vrstiev Jupitera, pretože ho nezakrývajú mraky. Vodné pary chýbajú v týchto zónach preto, lebo voda spolu s amoniakom skondenzovala do hubovitých útvarov, ktoré ako zvláštne krupobitie padajú hlboko do vnútra planéty a tam sa im pod vplyvom vysokej teploty vráti plynné skupenstvo. Toto sa deje v oblastiach s rozsiahlou oblačnosťou. Proces sprevádzajú blesky v hornej časti atmosféry. Najvrchnejšie vrstvy atmosféry obsahujú [[kryštál]]y zmrznutého [[amoniak]]u. === Zdroj energie === Meteorologické javy nie sú na rozdiel od Zeme poháňané slnečnou energiou, ale pravdepodobne v oveľa väčšej miere jeho vnútornou energiou.<ref name="Pokorny" /><ref name="A.M." /> Rovnako aj pôvod vetrov sa na rozdiel od pozemských nepripisuje ohrievaniu atmosféry Slnkom, ale vnútornému teplu planéty.<ref name="A.M." /> Vďaka vnútornému teplu a veľmi malému množstvo slnečnej energie, ktorá na planétu tak ďaleko od Slnka dopadá, sú rozdiely medzi rovníkovými a polárnymi teplotami na Jupiteri zanedbateľné.<ref name="Pokorny" /> Menšina zdrojov však pripisuje zásadný význam aj slnečnej energii,<ref name="sofia" /> spoluúčinnosti oboch faktorov,<ref name="teplo">{{Citácia periodika | priezvisko = Hromadová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = | titul = Vnitřní teplo způsobuje bouře na Jupiteru | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/vnitrni-teplo-zpusobuje-boure-na-jupiteru.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2008-02-10 | dátum prístupu = 2026-05-20 }}</ref> alebo označuje otázku zatiaľ za nezodpovedanú. === Atmosférické úkazy === ==== Nad oblačnosťou ==== Vo viditeľnom spektre možno pozorovať iba horné vrstvy Jupiterovej atmosféry. Nad viditeľnou vrstvou oblačnosti pozoroval [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba]] silné [[dýzové prúdenie]] (jet stream) a pravdepodobne aj vysoko položené vrcholky konvektívnych búrok. Rýchlosť vetra v tomto prúdení dosahuje až 515 km/h, čo je porovnateľné iba so silnými pozemskými [[tornádo|tornádami]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Denko | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Tryskové proudění v atmosféře Jupiteru pohledem JWST | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/tryskove-proudeni-v-atmosfere-jupiteru-pohledem-jwst.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2023-10-23 | dátum prístupu = 2025-08-05 }}</ref> Sondy Voyager a sonda Juno nasnímali nad oblakmi zvláštne, zatiaľ nie úplne vysvetlené vlny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Sonda Juno detekovala v atmosféře Jupitera zajímavé vlnění | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/sonda-juno-detekovala-v-atmosfere-jupitera-zajimave-vlneni.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2018-11-06 | dátum prístupu = 2025-08-05 }}</ref> Nad samotnou viditeľnou vrstvou Jupiterových mrakov je opar, pravdepodobne z [[hydrazín]]u.<ref name="zaostreno" /> ==== Oblačnosť ==== [[File:Jupiter's Polar Cyclone Storms (Juno) (2020-38-4719-Image).tiff|náhľad|vľavo|Infračervený záber zo sondy Juno na cyklóny severného pólu planéty. Centrálnu cyklónu obklopuje osem ďalších a javia sa byť stabilnými prvkami atmosféry.]] Viditeľný povrch Jupitera, čiže horná vrstva oblačnosti, má charakteristický vzhľad. Už menším ďalekohľadom možno pozorovať, že sa na ňom striedajú svetlejšie a tmavšie pásy. Svetlejšie pásy, tzv. zóny, sú prejavom väčšej oblačnosti a vertikálneho prúdenia, tmavé pásy sú buď miesta s nižšie položenou,<ref name="Horalek">{{Citácia periodika | priezvisko = Horálek | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Jupiter mění tvář i při pohledu menším dalekohledem | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/jupiter-meni-tvar-i-pri-pohledu-mensim-dalekohledem.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2010-11-17 | dátum prístupu = 2025-06-18 }}</ref> alebo s menšou alebo chýbajúcou oblačnosťou. Pásová štruktúra sa utvorila pravdepodobne hlavne v dôsledku Jupiterovej rýchlej rotácie a vnútornej energie,<ref name="A.M." /> ktorá vyvoláva konvektívne prúdenie.<ref name="prehled" /> Štyri hlavné pásy a päť zón sa v priebehu dlhodobých pozorovaní javia ako stabilné útvary,<ref name="prehled" /> napriek tomu, že južný rovníkový pás v 70. rokoch 20. storočia, v 90. rokoch 20. storočia a okolo roku 2010 zdanlivo zmizol. V skutočnosti ho však v týchto obdobiach zrejme len prekryla vysoko ležiaca svetlá oblačnosť.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Jupiter ztrácí svoji ozdobu | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/jupiter-ztraci-svoji-ozdobu.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2010-05-17 | dátum prístupu = 2025-06-09 }}</ref> Smerom k pólom planéty sa pásová štruktúra postupne stráca.<ref name="prehled" /> Jednotlivé pásy Jupiterovej atmosféry rotujú rôznou rýchlosťou; tento efekt bol po prvýkrát pozorovaný [[Giovanni Domenico Cassini|Cassinim]] ([[1690]]). Rotácia Jupiterovej polárnej atmosféry je o 5 minút dlhšia ako rotácia jeho rovníkovej atmosféry. Navyše sa pásy mrakov rôznej šírky pohybujú proti sebe v smere stálych vetrov. Na hraniciach týchto konfliktných prúdov vznikajú búrky a [[turbulencia|turbulencie]]. [[Rýchlosť vetra]] podľa údajov sondy Galileo dosahuje až {{km|650|m}}/h a vetry vyvolávajú aj kolísania teploty vo vrchnej Jupitrovej atmosfére. Okrem toho sa v Jupiterovej atmosfére vyskytuje mnoho oválnych útvarov, z ktorých najznámejšia a najstabilnejšia je [[Veľká červená škvrna]]. Ide o obrovskú [[anticyklóna|anticyklónu]], ktorá sa otáča v protismere hodinových ručičiek s periódou otáčania uvádzanou okolo 6 dní. Nachádza sa na južnej pologuli planéty. Svojimi rozmermi presahuje Zem, pričom jej veľkosť, tvar aj farba sa v priebehu času menia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Huble sleduje Velkou rudou skvrnu | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/apod/ap990806.html | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = | dátum prístupu = 2025-06-27 }}</ref> Príčina jej červeného zafarbenia zostáva neobjasnená. Od 19. storočia je zaznamenané zmenšovanie Veľkej červenej škvrny a v 21. storočí rýchlosť jej zmenšovania prudko vzrástla. Dôvody nie sú známe.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Rudá skvrna na Jupiteru se stále zmenšuje | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/ruda-skvrna-na-jupiteru-se-stale-zmensuje.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2014-05-20 | dátum prístupu = 2025-06-19 }}</ref><ref name="10zaujamavosti" /> V posledných troch desaťročiach sa na planéte sformovali aj ďalšie dve menšie červené škvrny.<ref name="keck">{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Třetí rudá skvrna na Jupiteru | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/treti-ruda-skvrna-na-jupiteru.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2008-05-23 | dátum prístupu = 2025-06-19 }}</ref> Menšie, biele ovály sú anticyklóny s podstatne kratšou životnosťou, nanajvýš do desiatok rokov,<ref name="A.M." /> kým Veľká červená škvrna sa pozoruje už stáročia. Najväčšie z bielych oválov dosahujú takmer rozmery Zeme, Veľká červená škvrna ich rozmermi prevyšuje. V dlhšej osi meria 15 800 km a na začiatku nesporných pozorovaní tohto útvaru merala až 50 000 km.<ref name="rapavy">{{Citácia periodika | priezvisko = Rapavý | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Jupiter a jeho Veľká červená škvrna | periodikum = Kozmos | odkaz na periodikum = Kozmos (časopis) | issn = | vydavateľ = Slovenská ústredná hvezdáreň | miesto = Hurbanovo | ročník = 53 | číslo = 4 | strany = 53 – 55 }}</ref> Aj póly planéty sú pokryté veľkými oválnymi búrkovými útvarmi veľkosti Zeme, ktoré sú navyše nahromadené tesne vedľa seba a vzájomne sa o seba trú.<ref name="prvnidata" /> Odrážajú sa jedna od druhej a oscilujú okolo svojich centrálnych pozícií. Tým sa odlišujú od cyklón na Zemi, ktoré sú izolované a situované skôr do rovníkových oblastí. Tieto hurikány vznikajú v menších šírkach a postupne sa presúvajú k pólom. Presun umožňuje interakcia medzi [[Coriolisova sila|Coriolisovou silou]] a kruhovým prúdením plynov v cyklóne. Je to jav známy aj u cyklón na Zemi, tie sa však v priebehu presunu k pólom vždy rozpadnú, pretože nemajú dostatok teplého a vlhkého vzduchu.<ref name="jupieraio">{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Juno nahlédla pod povrch Jupiteru i měsíce Io | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2025/05/13/juno-nahledla-pod-povrch-jupiteru-i-mesice-io/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2025-05-13 | dátum prístupu = 2025-06-10 }}</ref> Každá z centrálnych polárnych cyklón je obklopená ďalšími cyklónami, čím vytvárajú obrazce v tvare kvetov. Póly Jupitera tak vyzerajú úplne odlišne ako póly Saturna. V rokoch 1975, 1990 a 2007 boli v atmosfére Jupitera pozorované javy, ktoré sa označujú ako búrkové erupcie. Utvorili sa v nej vždy po dva mohutné oblačné víry, ktoré sa pohybovali rýchlejšie než ktorékoľvek ďalšie úkazy Jupiterovej atmosféry.<ref name="teplo" /> Vo vrcholcoch mrakov dochádza aj k početným [[blesk|elektrickým výbojom]].<ref name="A.M." /> Na rozdiel od pozemských bleskov sa však blesky na Jupiteri vyskytujú s väčšou frekvenciou bližšie k pólom ako k rovníku. Najlepšie zo všetkých sond preskúmala tieto blesky sonda Juno. Vrstva oblačnosti má hrúbku iba 50 km. Jupiterove oblaky sú tak síce päťkrát hrubšie ako najhrubšie možné oblaky na Zemi, ale oproti polomeru planéty ide o veľmi malú hodnotu.<ref>Ján Svoreň.Shoemaker-Levy 9 doplatila na stretnutie s Jupiterom. Kozmos, december – január 2022, roč. 53, čís. 6, s. 26. ISSN 0323-049</ref> == Vnútorné zloženie == Teplota od oblakov smerom ku stredu rastie. Na vrcholoch mračien je –160°, o {{km|60|m}} hlbšie je približne rovnaká teplota ako na Zemi, a ešte kúsok hlbšie je teplota na [[Teplota varu|bode varu]] vody.<ref name="aldebaran" /> [[File:Vnutro Jupitera.png|thumb|Vnútorná štruktúra Jupitera: atmosféra, s hĺbkou sa postupne zahusťujúca, pozvoľna prechádzajúca do plášťa z molekulárneho vodíka, pod ním hrubá oblasť polotekutého kovového vodíka a v strede jadro. Tento tradičný model vychádza z informácií získaných pred prieskumom sondou Juno.]] Podľa tradičnej predstavy v strede planéty leží pevné [[Jadro planéty|jadro]], ktoré sa skladá najmä zo silikátov, [[železo|železa]]<ref name="Kleczek" /> a ďalších ťažkých látok. Preto ho možno nazvať kamenným. Jadro sa považovalo za malé, pretože jeho priemer bol odhadovaný na nanajvýš 20 000 km, čím by bolo iba zlomkom priemeru celej planéty. Stále by však bolo väčšie ako priemer celej Zeme. Mala v ňom byť koncentrovaná hmotnosť 10 až 20 Zemí. Tlak a teplota sú tu veľmi vysoké. Odhadujú sa na 30 000°C a 8,5 milióna MPa.<ref name="Rekordy" /> Hlavne vysoký tlak bol v minulosti príčinou toho, že sa jadro pokladalo za útvar zložený z pevného vodíka.<ref name="prehled" >{{Citácia knihy | autor1 = Oldřich Hlad | autor2 = Jaroslav Pavlousek | titul = Přehled astronomie | redaktori = | vydanie = prvé | vydavateľ = Nakladatelství technické literatury | miesto = Praha | rok copyrightu = 1984 | isbn = | počet strán = 400 | jazyk = česky | strany = 128 – 135 }}</ref> Vnútorná teplota však vodíku neumožňuje nadobudnúť pevné skupenstvo, pretože je o rád vyššia ako teplota jeho topenia.<ref name="Pokorny" /> Merania sondy Juno však poukazujú na celkom iný model vnútra Jupitera. Podľa neho je jadro neočakávane veľké a riedke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dole Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/apod/ap250525.html | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = | dátum prístupu = 2025-06-18 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Crockett | meno = Christopher | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Magazine | meno2 = Knowable | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = What has the Juno spacecraft taught us about Jupiter? | url = https://www.astronomy.com/science/what-has-the-juno-spacecraft-taught-us-about-jupiter/ | vydavateľ = astronomy.com | miesto = | dátum vydania = 2020-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-18 | jazyk = }}</ref><ref name=najstarsiaplaneta" /> Nad jadrom sa nachádza vodíkový oceán, ktorý tvorí rozhodujúcu časť objemu i hmoty Jupiteru. Vodík je rozdelený do dvoch vrstiev a v oboch je kvapalný.<ref name="prehled" /> Spodná vrstva siaha od jadra do vzdialenosti {{km|46000|m}} od stredu planéty a skladá sa z kovového kvapalného vodíka. Kvôli veľkému tlaku má jeho vnútorná časť odtrhnuté [[elektrón]]y z [[atómový obal|atómových obalov]] a má kovové vlastnosti. Niekde nad vrstvou kovového vodíka by sa podľa údajov zo sondy Juno mohlo vytvárať magnetické pole, čo súhlasí so staršími predstavami. Druhá, vonkajšia vodíková vrstva, siaha do vzdialenosti {{km|70000|m}} od stredu Jupitera. Jej hlavnou zložkou je kvapalný molekulárny vodík. Tvorí vlastný povrch planéty (pokiaľ zaň nie je považované rozhranie medzi pevným jadrom a kovovým vodíkom). Hranica medzi kovovým a molekulárnym oceánom je v hĺbke približne {{km|17000|m}} pod povrchom. Zhruba {{km|3000|m}} od povrchu začínajú tekutiny nadobúdať plynné skupenstvo.<ref name="magnetozmeny" /> Keďže vodík nemení svoje skupenstvo náhle, hranice medzi jednotlivými vrstvami Jupiterovho vnútra sú neostré.<ref name="A.M." /> Silné magnetické pole okolo Jupitera vytvárajú prúdy tečúce vnútri (v kovovom vodíku).<ref name="aldebaran" /> Toto pole je zodpovedné za pozorovanú polárnu žiaru spôsobenú [[Birkelandove prúdy|Birkelandovými prúdmi]] tečúcimi pozdĺž magnetických [[siločiara|siločiar]]. Už prvý prelet sondy Juno okolo planéty potvrdil, že výrazné, striedajúce sa oranžové a biele pruhy, ktoré pozorujeme na povrchu Jupitera, existujú aj pod vrchnou vrstvou oblačnosti. Rovníkový pás planéty preniká veľmi hlboko. Vďaka detekcii infračerveného žiarenia sonda dohliadne zhruba 400 km pod povrch,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plauchová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = Jana Plauchová | titul = ASTRIN - Juno po roku | url = https://astrin.planetarium.sk/juno-po-roku-c07435 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-06 | jazyk = }}</ref><ref name="prvnidata">{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = První vědecká data od Juno | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2017/05/26/prvni-vedecka-data-od-juno/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2017-05-26 | dátum prístupu = 2025-06-06 }}</ref> a je možné, že zmienené pásy siahajú ešte hlbšie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Juno si vede skvěle – prodloužení mise je blízko! | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2018/02/28/juno-si-vede-skvele-prodlouzeni-mise-je-blizko/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2018-02-28 | dátum prístupu = 2025-06-06 }}</ref> == Mesiace == {{hlavný článok|Mesiace Jupitera}} Jupiter bolo prvé teleso okrem Zeme, u ktorého boli objavené prirodzené družice. Objavili ich v roku [[1610]] [[Galileo Galilei]] a nezávisle od neho pravdepodobne aj [[Simon Marius]]. Tieto prvé štyri objavené mesiace sú zároveň najväčšími Jupiterovými mesiacmi: [[Io (mesiac)|Io]], [[Europa (mesiac)|Európa]], [[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]] a [[Kallisto (mesiac)|Kallisto]] (dnes známe ako Galileove mesiace). Pri pozorovaní ich pohybu bolo zrejmé, že neobiehajú Zem. Táto skutočnosť bola hlavným bodom obhajoby [[Kopernik]]ovej heliocentrickej teórie o pohybe planét; Galileiho vyhlásenie podpory Koperníkovej teórie ho dostalo do problémov s [[inkvizícia|inkvizíciou]]. Galileove mesiace sú dostatočne veľké a blízke k planéte, aby na ňu vrhali svoje tiene, a tiež pri každom obehu vstupujú do tieňa planéty. Keďže sú štyri a všetky majú obežnú dobu kratšiu než náš [[Mesiac]], [[Úplné zatmenie Slnka|úplné zatmenia Slnka]] a [[úplné zatmenie Mesiaca|úplné zatmenia mesiaca]] sú preto na Jupiteri, na rozdiel od Zeme, bežným javom. [[Súbor:Jupiter family.jpg|thumb|Fotomontáž Jupitera a jeho najväčších mesiacov: zľava [[Io (mesiac)|Io]], [[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]], takmer nad ním sa nachádza [[Európa (mesiac)|Európa]] a v pravom spodnom rohu je viditeľný kúsok [[Kallisto (mesiac)|Kalisto]].]] Neskôr pribudli objavy ďalších mesiacov. Niektoré z nich objavili prelietajúce sondy, ďalšie sa podarilo objaviť na fotografických snímkach zo Zeme (piaty najväčší Jupiterov mesiac, [[Amalthea (mesiac)|Amaltheu]], dokonca priamym pozorovaním). Jupiter má v súčasnosti (február 2023) 95 známych mesiacov,<ref name="Kozmos 2 23" /> čím je planétou s druhým najväčším známym počtom mesiacov v slnečnej sústave (po Saturne). Iba Galileiho mesiace majú guľatý tvar. Spolu so štyrmi [[Malé vnútorné mesiace|malými vnútornými mesiacmi]] majú ich dráhy [[sklon dráhy|sklony]] blízke nule. Ostatné mesiace sú nepravidelného tvaru podobného tvaru [[planétka|asteroidov]], ich dráhy mávajú väčšinou veľký sklon k Jupiterovmu [[rovník]]u a najvzdialenejšie z nich obiehajú v protismere rotácie planéty (v [[retrográdna dráha|retrográdnom smere]]). V rokoch 1999 – 2003 bolo 3,6 metrovým ďalekohľadom na Havajských ostrovoch (CCD 12000×12000 pixelov, David Jewitt ad.) objavených niekoľko desiatok nových mesiacov. Ide o kilometrové skaliská.<ref name="aldebaran" /> Za roky 2021 až 2023 pribudli objavy veľkého počtu, až osemnástich nových mesiacov. Všetky posledne objavené mesiace sa pohybujú po dráhach značne vzdialených od planéty. Ide o malé telesá, z ktorých len päť má priemer väčší než 8 km.<ref name="Kozmos 2 23" /> Dráhy najvzdialenejších mesiacov sú výstrednými elipsami a Slnko na ne vplýva tak veľmi, že mesiačik neprejde dva razy tým istým bodom. Uvádza sa, že ich dráhy sú neuzavretými krivkami.<ref name="Rekordy" /> Mesiace sú pomenované prevažne po milenkách boha Jupitera alebo po ďalších osobách, ktoré s ním úzko súviseli. === Galileove mesiace === {{hlavný článok|Galileove mesiace}} Ganymedes je najväčším Jupiterovým mesiacom a zároveň aj najväčším mesiacom v slnečnej sústave. So svojím priemerom 5 262 kilometrov je väčší ako planéta [[Merkúr]].<ref name="Babcan" /> Jeho jadro z tvrdých hornín pokrýva hrubá vrstva ľadu a hornín. Zábery sond ukázali, že na jeho povrchu sú rozsiahle svetlé a tmavé plochy a [[impaktný kráter|impaktné krátery]]. O niečo menší Kallisto, tretí najväčší mesiac slnečnej sústavy, je taktiež pokrytý mnohými krátermi. Svojím charakterom sa podobá na Ganymedes, má však viac impaktných kráterov.<ref name="Babcan" /> Oba mesiace majú napriek svojim hmotnostiam iba veľmi riedke atmosféry. Najsvetlejším satelitom Jupitera je Európa. Jej {{km|100|m}} hrubý ľadový obal pokrytý množstvom brázd mimoriadne dobre odráža slnečný svit. Pod vrchnou vrstvou ľadu sa pravdepodobne nachádza tekutý oceán vody. To vedie k špekuláciám o možnom [[mimozemský život|mimozemskom živote]] v ňom. Mesiac Io je jedno z nemnohých telies v slnečnej sústave, ktoré má aktívne [[vulkán]]y. Tento mesiac prejavuje najväčšiu [[sopečná aktivita|sopečnú aktivitu]] zo všetkých známych telies v slnečnej sústave. Sopky však nevyvrhujú roztavené horniny, ako je to na Zemi, ale roztavenú [[síra|síru]]. To objasňuje i čierno-červenožlté zafarbenie mesiaca. Vyvrhovaná ionizovaná síra vytvára okolo Jupitera tzv. plazmový torus. V ňom sa uzatvára časť [[Birkelandov prúd|Birkelandových prúdov]] tečúcich pozdĺž magnetických siločiar planéty a spätne ohrieva mesiac Io. Vulkanická činnosť na mesiaci Io je spôsobená kombinovaným ohrevom gravitačnými slapovými silami materskej planéty a elektromagnetickým ohrevom Birkelandovými prúdmi. <center> {| class="wikitable" text-align:center" |- ! colspan="10"|Galileove mesiace v porovnaní s Mesiacom Zeme |- ! rowspan="2"|Meno ! colspan="2"|Priemer ! colspan="2"|Hmotnosť ! colspan="2"|Priemerná vzdialenosť ! colspan="2"|Perióda obehu |- ! km ! % ! kg ! % ! km ! % ! dni ! % |- ![[Io (mesiac)|Io]] |3643 |105 |8,9×10<sup>22</sup> |120 |421 700 |110 |1,77 |7 |- ![[Európa (mesiac)|Európa]] |3122 |90 |4,8×10<sup>22</sup> |65 |671 034 |175 |3,55 |13 |- ![[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]] |5262 |150 |14,8×10<sup>22</sup> |200 |1 070 412 |280 |7,15 |26 |- ![[Kallisto (mesiac)|Kallisto]] |4821 |140 |10,8×10<sup>22</sup> |150 |1 882 709 |490 |16,69 |61 |} </center> == Prstence == [[Súbor:JupiterRings.jpg|thumb|[[Prstence Jupitera]], ako ich pri [[zákryt]]e planéty Slnkom videla sonda Galileo]] {{hlavný článok|Prstence Jupitera}} Jupiter má (podobne ako [[Saturn (planéta)|Saturn]], [[Urán (planéta)|Urán]] a [[Neptún (planéta)|Neptún]]) sústavu prstencov. Na rozdiel od známych prstencov Saturna je pozorovanie Jupiterových prstencov zo Zeme veľmi náročné. Preto ich objavila až sonda [[Voyager 1]]<ref name="A.M." /><ref name="Hromadová" /> a nezávisle od nej observatórium na [[Mauna Kea]] v roku [[1979]].<ref name="Rekordy" /> Prstence sú hrubé asi {{km|30|m}}, široké len {{km|8000|m}} a ležia vo vzdialenosti asi 1,8 polomeru planéty od jej stredu. Hustota hmoty v Jupiterových prstencoch je veľmi nízka a jasnosť dosahuje len 12 [[magnitúda|magnitúd]].<ref name="Rekordy" /> Tvorené sú drobnučkými prachovými časticami s priemerom rádovo [[mikrón]]y. Častice sú pravdepodobne dopĺňané z vnútorných mesiacov, z ktorých ich vymršťujú nárazy mikrometeoritov.<ref name="A.M." /> Smerom od planéty jasnosť prstencov klesá veľmi rýchlo, smerom dovnútra pomalšie. Vnútorný halový prstenec siaha až k oblačnej prikrývke planéty.<ref name="Babcan" /> Sondy zistili aj pomerne vysoký počet častíc v priestore nad prstencami, a tiež pod nimi. Je možné, že pri vytváraní prstencov sa uplatňuje i žiarenie z radiačných pásov a magnetické pole planéty. == Telesá pod gravitačným vplyvom == === Trójania === {{hlavný článok|Trójan (planétka)}} Spolu s Jupiterom obiehajú okolo Slnka v približne rovnakej vzdialenosti dve skupiny [[Planétka|planétok]] známych ako Trójania. Každá skupina zviera s planétou a Slnkom 60-stupňový uhol. Telesá v týchto pozíciách, tzv. [[libračný bod|libračných bodoch]], sú dlhodobo stabilné. Prvým objaveným Trójanom Jupitera bola planétka [[588 Achilles]], ktorá má priemer {{km|135|m}}. K 26. novembru 2024 bolo klasifikovaných 14 471 Trójanov, čo je ďaleko väčší počet ako u ktorejkoľvek inej planéty.<ref>{{cite journal | title = Inventarizácia Slnečnej sústavy | journal = Kozmos | author = Ján Svoreň | year = 2025 | volume = 56 | issue = 2 | pages = 13 | issn=}}</ref> Pôvodné teórie predpokladali, že telesá boli na týchto pozíciách zachytené, ale najnovšie štúdie ukázali, že Jupiterovi Trójania sa na tejto dráhe nachádzali už v záverečných štádiách formovania slnečnej sústavy.<ref name="ročenka" >{{Citácia knihy | priezvisko = Pittich | meno = Eduard | titul = Astronomická ročenka 2010 | vydavateľ = Slovenská ústredná hvezdáreň | miesto = Hurbanovo | rok = 2009 | isbn = 978-80-85221-63-3 | kapitola = Planétky | strany = 117 }}</ref> Ide teda o veľmi starú a dynamicky veľmi stabilnú skupinu.<ref>{{cite journal | title = Jupiterovi Trójania | journal = Kozmos | volume = XXXIX | issue = 5 | year = 2008 | pages = 14 | issn=}}</ref> Asymetria v rozmiestnení Trójanov je podľa autorov štúdie z [[Lund University]] dôkazom o migrácii Jupitera.<ref name="trojania" >{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Odhaleno doposud neznámé cestování planety Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/odhaleno-doposud-nezname-cestovani-planety-jupiter.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2019-04-01 | dátum prístupu = 2025-06-09 }}</ref> === Dopad malých telies === [[Súbor:Jupitersatelliteimpact.jpg|right|300px|thumb|Dopad časti [[Kométa Shoemaker-Levy 9|kométy Shoemaker-Levy 9]] na povrch Jupitera. Tmavé mraky stúpajúce z miesta dopadu sú väčšie ako [[Zem]].]] Veľká hmotnosť Jupitera a jeho umiestenie blízko vnútornej časti slnečnej sústavy spôsobuje jeho časté zrážky s [[jadro kométy|jadrami komét]]. V období od [[16. júl]]a do [[22. júl]]a [[1994]] dopadlo na južnú pologuľu Jupitera viac ako 20 častí rozpadnutého jadra [[kométa|kométy]] [[kométa Shoemaker-Levy 9|Shoemaker-Levy 9]], čo bola prvá príležitosť priamo pozorovať zrážku dvoch telies v slnečnej sústave.<ref name="Astronomica" /> V miestach dopadu vytryskli z [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]] Jupitera plyny, neskôr sa v miestach dopadu vytvorili tmavé škvrny, ktoré boli pozorovateľné takmer rok. Kolíziu sledoval [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]] a tiež [[Keckove teleskopy]]. Pozorovania kozmickým ďalekohľadom [[Herschelov vesmírny ďalekohľad|Herschel]] v 21. storočí dokázali, že dopad tejto kométy zdvojnásobil až strojnásobil množstvo vody obsiahnutej vo vrchných vrstvách Jupiterovej atmosféry.<ref name="Herschel" /> Táto voda sa vyskytuje na južnej pologuli planéty, na ktorú kométa dopadla.<ref>{{Citácia periodika | autor = ESA Press Release | titul = Vodu na Jupiter doviezla kométa | periodikum = Kozmos | odkaz na periodikum = KOZMOS (časopis) | rok = 2013 | mesiac = október – november | ročník = 44 | číslo = 5 | strany = 11 | dátum prístupu = 2025-12-09 | issn = 0323-049}}</ref> V [[júl 2009|júli 2009]] sa v atmosfére Jupitera objavila nová tmavá škvrna. Na základe snímok infračerveného teleskopu na [[Mauna Kea]] sa predpokladá, že tento úkaz je následkom ďalšej kozmickej zrážky Jupitera s iným [[malé teleso slnečnej sústavy|telesom]], pravdepodobne s kométou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Havlíček | meno = Antonín | autor = | odkaz na autora = | titul = Horké novinky | url = https://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?sekce=hotnews | vydavateľ = spaceprobes.kosmo.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-27 | jazyk = }}</ref> Novú tmavú škvrnu vyfotografoval aj Hubblov vesmírny ďalekohľad. Nárazy malej planétky do Jupitera boli registrované aj v rokoch 2010,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horálek | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Mimořádně: Amatérští astronomové zachytili dopad planetky na Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/mimoradne-amatersti-astronomove-zachytili-dopad-planetky-na-jupiter.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2010-06-04 | dátum prístupu = 2025-07-03 }}</ref> 2012<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horálek | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Jupiter pohltil planetku | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/novinky/2578.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2012-09-13 | dátum prístupu = 2025-06-27 }}</ref> a 2021.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zasáhla Jupiter další kometa? | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/zasahla-jupiter-dalsi-kometa.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2021-09-22 | dátum prístupu = 2025-07-04 }}</ref> Tmavé škvrny sa po čase rozplynuli. === Ovplyvňovanie dráh malých telies === Francúzsky matematik [[Pierre Simone de Laplace|Pierre-Simon Laplace]] v 18. storočí zistil, že [[kométa Lexell]] sa niekoľkokrát stretla s Jupiterom. Pri jednom zo stretnutí bola vymrštená do blízkosti Zeme, pri ďalšom, poslednom, zase vymrštená von zo slnečnej sústavy. Vďaka tomu astronómovia videli, že Jupiter nás chráni pred [[Dlhoperiodická kométa|dlhoperiodickými kométami]], ktoré by sa mohli zraziť so Zemou. K opačnému záveru však prišli Jonathan Horner z [[University of New South Wales]] a Barrie W. Jones z [[Open University]], ktorí poukázali na to, že v skutočnosti k nám Jupiter, naopak, posiela asteroidy z hlavného pásu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Jupiter: pod maskou přítele se skrývá vrah | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/jupiter-pod-maskou-pritele-se-skryva-vrah.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2012-03-29 | dátum prístupu = 2025-08-12 }}</ref> Jupiter kométy nielen vyhadzuje a pohlcuje, ale aj zachytáva na svojej obežnej dráhe. Dočasnými družicami Jupitera sa stali napríklad kométy [[147P/Kushida-Muramatsu]] a [[111P/Helin-Roman-Crockett]]. Časť telies, ktoré unikajú Jupiteru, sa stáva súčasťou [[Rodina Hilda|rodiny asteroidov Hilda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Škreka | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = ASTRIN - Jupiter drží kometárnych zajatcov | url = https://astrin.planetarium.sk/jupiter-drzi-kometarnych-zajatcov-c0780 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-09 | jazyk = }}</ref> == Pozorovanie zo Zeme == Jupiter so zdanlivou [[magnitúda|magnitúdou]] minimálne -1,6 patril k planétam, ktoré ľudia poznali už od [[starovek]]u. Svojou jasnosťou prevyšuje všetky hviezdy (najjasnejšia hviezda oblohy [[Sírius]] má magnitúdu -1,46) ale je až treťou najjasnejšou planétou po [[Venuša|Venuši]] a [[Mars]]e. Aj keď sa Jupiter od nás nachádza omnoho ďalej ako Mars (vzdialenosť od Zeme je {{km|628700000|m}} a od Slnka {{km|778300000|m}}), niekedy je na oblohe jasnejší. Je to preto, lebo je omnoho väčší a má hustú atmosféru, ktorá dobre odráža slnečné [[svetlo]]. Ďalekohľadom možno vidieť najväčšie útvary, napríklad pásovú štruktúru planéty, a zmeny, ktoré sa v priebehu času v jeho atmosfére odohrávajú.<ref name="Horalek" /> Pri pozorovaní voľným okom sa Jupiter javí ako veľmi jasné neblikajúce žlté teleso. Pri svojom najbližšom priblížení k Zemi – v [[Opozícia (astronómia)|opozícii]] – má planéta jasnosť -2,8 magnitúd, pri najväčšej vzdialenosti – v [[Konjunkcia (astronómia)|konjunkcii]] – iba -1,6. So zmenou vzdialenosti sa mení aj jeho [[uhlový priemer]] od 32" do 52".<ref name="Rekordy">{{Cite book | author = Róbert Čeman, Eduard Pittich | year = 2002 | title = Vesmír 1: Slnečná sústava | publisher = Slovenská Grafia, Bratislava | isbn = 80-8067-071-4 }}</ref> Za jeden deň sa na oblohe priemerne posunie o uhol 0,0831°.<ref>{{Cite web | author = Peter Ivan | title = Slnko, planéty a mesiace slnečnej sústavy v číslach | url = http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf | accessdate = 18. november 2008 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20091210225921/http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf | archivedate = 2009-12-10 }}</ref> Podobne ako ostatné planéty, aj Jupiter vykresľuje na oblohe slučky, ktoré sú spôsobené zložením pohybu Jupitera a Zeme. Za jeden jeho [[siderický obeh]], ktorý trvá necelých 12 rokov, urobí planéta necelých 11 (presnejšie 10,9) slučiek.<ref>{{cite journal | title = Slučky | journal = Kozmos | author = Peter Zimnikoval | year = 2002 | volume = XXXI | issue = 1 | pages = strany: 30 | issn=}}</ref> Prechod jedným [[zvieratník]]ovým znamením mu trvá takmer presne rok. Už menším [[ďalekohľad]]om sa dajú pozorovať jeho štyri najväčšie mesiace. Ich jasnosti sa v opozícii pohybujú na hranici viditeľnosti voľným okom. Sú to 5,0 mag (Io), 5,3 mag (Európa), 4,6 mag (Ganymedes) a 5,6 mag (Kallisto).<ref name="Rekordy" /> V ďalekohľade možno už v priebehu niekoľkých hodín sledovať zmeny polôh mesiačikov.<ref name="Hromadová" >{{Citácia periodika | priezvisko = Hromadová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = | titul = Jasný objekt na noční obloze | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/ukazy/jasny-objekt-na-nocni-obloze.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2005-04-22 | dátum prístupu = 2025-06-23 }}</ref> Často dochádza aj k ich zákrytom planétou alebo naopak k prechodom cez jej disk. Polohy Galileiho mesiacov na každý deň v roku možno nájsť v [[astronomická ročenka|astronomickej ročenke]]. == Výskum == === Historické pozorovania === [[File:Flammarion - Astronomie populaire - fig221.jpg|náhľad|vľavo|Kresba Jupitera, ktorú v roku 1879 uverejnil popularizátor prírodných vied [[Nicolas Camille Flammarion]] v diele Populárna astronómia (''Astronomie populaire''). Z kresby je zrejmé, že v tých časoch už bolo známe, aký je zhruba Jupiter veľký oproti Zemi zobrazenej pod ním, aj to, že má polárne sploštenie.]] [[Súbor:Jupiter, image taken by NASA's Hubble Space Telescope, June 2019 (cropped).png|vľavo|náhľad|Atypické sfarbenie rovníkovej zóny, ktoré zaznamenal Hubblov vesmírny ďalekohľad v roku 2019]] Nemáme spoľahlivú informáciu o tom, kedy bola táto planéta pozorovaná po prvýkrát, pravdepodobne sa to ale stalo okolo roku [[3000 pred Kr.|3000]] až [[4000 pred Kr.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://astronomia.zcu.cz/planety/jupiter/ | titul = Jupiter | dátum prístupu = 2009-09-25 | jazyk = česky }}</ref> Najstaršie záznamy o Jupiteri pochádzajú z [[Starobabylonská ríša|babylonskej ríše]] okolo roku 3 300 p. n. l. Z obdobia okolo roku [[3. tisícročie pred Kr.|3000 p. n. l.]] pochádzajú záznamy vedomostí o Jupiteri od astronómov zo [[staroveký Egypt|starovekého Egypta]]. Zhruba o tisícročie mladšie sú záznamy čínskych astronómov o obežnej dráhe tejto planéty. Neskôr sa objavujú záznamy polohy Jupitera aj od Rimanov. V roku 364 n. l.<ref name="historia" /> alebo v roku [[476]] n. l. pozoroval čínsky astronóm teleso, ktoré mohlo byť mesiacom Ganymedes.<ref name="Astronomica">{{Citácia knihy | autor = Kolektív autorov | titul = Astronomica | redaktori = Šéfredaktori: Janet Healey, Carol Jacobson, Redaktori: Loretta Barnard, Helen Cooney, Heather Jackson, Melody Lord, Anne Savage, Marie-Louise Taylor | prekladatelia = Jakub Rozehnal, Lenka Soumarová, Petr Kulhánek, Vítězslav Kříha, Ivan Havlíček | ilustrátori = Susan Cadzow, Andrew Davies, Paula Kelly, Stephen Pollitt, Glen Vause | ďalší = Mapy: Andrew Davies, David Hosking, Samantha Hosking, Alan Smith | vydavateľ = Milenium House Pty Ltd | miesto = Austrália | rok = 2007 | rok copyrightu = 2007 | počet zväzkov = | počet strán = 576 | kapitola = Jupiter | strany = 70 – 72 | isbn = 978-80-7391-256-7 | jazyk = česky }} </ref> Ďalekohľadom sa na Jupiter a jeho mesiace prvýkrát preukázateľne pozrel Galileo v roku 1610.<ref name="Hromadová" /> Nemecký astronóm Simon Marius tvrdil, že tieto mesiace pozoroval už koncom roku 1609 a navrhol pre ne mená, ktoré sa používajú dodnes.<ref name="historia" >{{Citácia periodika | priezvisko = Bělík | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = ČAM 2011.08: Jupiter a Ganymed | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/multimedia/cam-2011-08-jupiter-a-ganymed.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2011-09-01 | dátum prístupu = 2025-07-09 }}</ref> V roku [[1664]] objavil britský chemik a fyzik [[Robert Hooke]] Veľkú červenú škvrnu<ref name="Astronomica" /> (za predpokladu, že ide o ten istý útvar, ktorý pozorujeme do dnešných čias, o čom existujú pochybnosti<ref name="rapavy" />). Neskôr ju pozoroval aj [[Giovanni Domenico Cassini]], ktorému sa objav tohto útvaru niekedy pripisuje. Cassini bol však určite objaviteľom diferenciálnej rotácie planéty.<ref name="rapavy" /> Pred vynálezom fotografie bol Jupiter a zmeny v jeho oblačnosti aj polohe jeho mesiacov často pozorovaný a zakresľovaný.<ref name="aldebarankniha" >{{Citácia knihy | priezvisko = Havlíček | meno = Ivan | odkaz na autora = | titul = Jupiter | vydanie = prvé | vydavateľ = Aldebaran Group for Astrophysics (AGA) | miesto = | rok = 2014 | isbn = 978-80-904582-7-7 | kapitola = | strany = | jazyk = česky }} </ref> V roku 1675 vykonal O. Roemer prvé presné merania [[rýchlosť svetla|rýchlosti svetla]] pomocou určenia času zákrytov Jupiterových mesiacov. Astronóm ''[[Thomas Wright]]'' vo svojej knihe ''An Original Theory or New Hypothesis of the Universe'' z roku [[1750]] znázorňuje Jupiter ako svet, ktorý je pod pásmi oblačnosti podobný Zemi, s kontinentmi a oceánmi. O sopkách na povrchu planéty špekuloval ešte o viac než storočie neskôr astronóm [[Nicolas Camille Flammarion]].<ref name="aldebarankniha" /> Koncom [[19. storočie|19. storočia]] začali astronómovia prostredníctvom [[spektroskop]]u získavať prvé údaje o chemickom zložení Jupiterovej atmosféry. [[Vodík]] a [[hélium]] boli ako hlavné prvky tvoriace planétu známe už z jeho hustoty. Spektroskopicky sa v atmosfére Jupitera našli tiež amoniak, metán, etán a acetylén a potvrdil sa tiež vodík. Ďalšie informácie pred vyslaním kozmických sond získali astronómovia zo [[zákryt]]ov hviezd planétou.<ref>{{Cite book | author = Pavel Koubský | title = Planety naší sluneční soustavy | publisher = Albatros }}</ref> Od 20. storočia,<ref name="aldebarankniha" /> ale ešte pred preletom kozmických sond, bola planéta považovaná za výhradne plynnú guľu.<ref name="Babcan" >{{Citácia knihy | priezvisko = Babčan | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = Vývoj v anorganickej prírode | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = | isbn = | kapitola = | strany = 153 – 158 | jazyk = }}</ref> Od tohto obdobia začalo zároveň dochádzať k objavom ďalších, menších mesiacov Jupitera počnúc Amaltheou. V roku 1955 americký astronóm [[Kenneth Franklin]] zachytil rádiové žiarenie planéty.<ref name="Astronomica" /> Existencia Jupiterovho magnetického poľa bola známa od konca [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] vďaka intenzívnemu rádiovému žiareniu netepelného pôvodu, ktoré z Jupitera prichádzalo.<ref name="Pokorny" /> Od roku 1991 začal planétu sledovať aj Hubblov vesmírny ďalekohľad.<ref name="Astronomica" /> <!-- * 1955: Objav rádiových vĺn z Jupiteru * 1973: Prelet sond [[Pioneer]] * 1979: Prieskum planéty sondami Voyager; zistená rotácia Veľkej červenej škvrny; objavy ďalších Jupiterovych prstencov a polárnej žiary * 1994: Zrážka kométy SL9 s Jupiterom * 1995 – 2003: V tomto období uskutočňovala sonda Galileo podrobný prieskum mesiacov * 2000 – 2003: 30 nových mesiacov objavených z Havajských ostrovov --> Jupiter je v súčasnej dobe sledovaný zo Zeme napríklad teleskopmi [[Keckove teleskopy|Keck]], ktoré pomohli okrem iného objaviť jednu z nových červených škvŕn.<ref name="keck" /> Ďalekohľady [[Európske južné observatórium|ESO]], [[Very Large Telescope|VLT]], zase v infračervenej oblasti spektra skúmali vysoký opar nachádzajúci sa nad viditeľnými mrakmi planéty.<ref name="zaostreno" >{{Citácia periodika | priezvisko = Mohler | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Zaostřeno na Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/multimedia/zaostreno-na-jupiter.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2008-10-26 | dátum prístupu = 2025-07-04 }}</ref> V infračervenom spektre pozorovalo opakovane túto planétu a Galileiho mesiace aj lietajúce americko-nemecké observatórium [[SOFIA]].<ref name="sofia">{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Létající observatoř SOFIA studovala planetu Jupiter | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/letajici-observator-sofia-studovala-planetu-jupiter.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2025-07-09 }}</ref> Z kozmických teleskopov planétu v súčasnosti pozorujú napríklad [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]], [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba]],<ref name="polarne" /> jeho polárne žiare skúmali observatóriá [[Chandra]], [[XMM-Newton]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Polární záře na Jupiteru očima družice Chandra | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/polarni-zare-na-jupiteru-ocima-druzice-chandra.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2017-12-14 | dátum prístupu = 2025-07-29 }}</ref> a japonská družica [[Hisaki]].<ref name="hisaki" /> Vodu vo vrchných vrstvách atmosféry zase skúmal [[Herschelov vesmírny ďalekohľad]],<ref name="Herschel">{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Voda na Jupiteru a impakty komet | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/voda-na-jupiteru-a-impakty-komet.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2013-05-08 | dátum prístupu = 2025-07-29 }}</ref> kým údaje o veľkostiach a tvaroch Jupiterových najväčších mesiacov zbierala v roku 2017 družica [[Gaia (satelit)|Gaia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Družice Gaia pomohla změřit průměr Jupiterova měsíce Europa | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/druzice-gaia-pomohla-zmerit-prumer-jupiterova-mesice-europa.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2019-08-09 | dátum prístupu = 2025-08-12 }}</ref> Snímky z Hubblovho ďalekohľadu z roku 2021 napríklad odhalili netypické oranžové zafarbenie inokedy bielej až béžovej rovníkovej zóny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = HST vyfotografoval obří planety Sluneční soustavy | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/hst-vyfotografoval-obri-planety-slunecni-soustavy.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2021-11-26 | dátum prístupu = 2025-06-18 }}</ref> === Kozmické sondy === Jupiter navštívilo deväť výskumných sond, pričom sedem z nich okolo neho len preletelo. U troch z nich nebol Jupiter medzi hlavnými objektami ich výskumu, ale potrebovali pri ňom zvýšiť rýchlosť prostredníctvom [[Gravitačný manéver|gravitačného manévru]]. Aj tieto sondy však Jupiter ako sekundárny cieľ skúmali. Dve z troch sond zameraných pre zmenu výlučne na Jupiter sa stali jeho [[umelá družica|umelými družicami]]. Silná radiácia v okolí planéty, najmä jej radiačné pásy, predstavuje pre kozmické sondy na obežnej dráhe okolo Jupitera riziko a záťaž. ==== Prelety sond Pioneer ==== [[Pioneer 10]] preletel okolo Jupitera v decembri [[1973]], nasledovaný [[Pioneer 11|Pioneerom 11]] presne o rok neskôr. Sondy poskytli nové dôležité dáta o Jupiterovej magnetosfére a získali niekoľko fotografií planéty s nízkym rozlíšením. Pioneer 10 okrem snímkovania meral tiež teploty oblačnosti a množstvo elektrónov na osvetlenej aj nočnej strane planéty. Dráha sondy bola zvolená tak, aby umožnila preskúmať aj atmosféru mesiaca Io. Pri odlete sonda preletela až 17-krát cez zvlnenú rázovú vlnu magnetosféry Jupitera. Pioneer 11 zase, podobne ako aj Pioneer 10, nasnímal Veľkú červenú škvrnu a skúmal prostredie okolo planéty. Z jeho údajov sa podarilo tiež vypočítať hmotnosť mesiaca Kalisto.<ref name="prelety">{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = TOP5: Velvyslanci lidského pokolení | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2017/07/14/top5-velvyslanci-lidskeho-pokoleni/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2017-07-14 | dátum prístupu = 2025-05-29 }}</ref> ==== Prelety sond Voyager ==== [[Súbor:Jupiter gany.jpg|thumb|300px|right|Jupiter a jeho mesiac Ganymedes. Záber urobila sonda Voyager 1 zo vzdialenosti 40 miliónov km. Táto farebná fotografia bola zostavená v [[Jet Propulsion Laboratory]]'s Image Processing Lab z troch čiernobielych fotografií spracovanými rôznymi filtrami.]] [[Voyager 1]] preletel okolo Jupitera v marci [[1979]]. Najtesnejšie priblíženie k planéte na {{km|280000|m}} dosiahla sonda [[5. marec|5. marca]] [[1979]].<ref name="prelety" /> Počas priblíženia, ale aj pred ním a po ňom, prebiehal detailný fotografický a rádiový prieskum. K 15. marcu 1979 odoslala sonda Voyager 1 na Zem viac ako 15 000 fotografií Jupitera a jeho mesiacov. V júli toho istého roku preletel okolo planéty aj [[Voyager 2]]. Jeho najbližšie priblíženie k Jupiteru sa odohralo [[9. júl]]a [[1979]], keď sa sonda dostala do vzdialenosti iba {{km|570000|m}} od mračien na planéte. Podrobné pozorovanie Veľkej červenej škvrny ukázalo, že ide o komplex niekoľkých búrok okolo jednej obrovskej búrky zúriacej v atmosfére posúvajúcej sa ľavotočivým smerom. Na zaslaných [[fotografia|fotografiách]] (celkove približne 18 000 snímok)<ref>{{Cite web | title = NSSDC ID: 1977-076A | url = http://nssdc.gsfc.nasa.gov/nmc/masterCatalog.do?sc=1977-076A | accessdate = 2008-2-22 | publisher = nssdc.gsfc.nasa.gov | language = po anglicky | archiveurl = https://web.archive.org/web/20130220223406/http://nssdc.gsfc.nasa.gov/nmc/masterCatalog.do?sc=1977-076A | archivedate = 2013-02-20 }}</ref> boli rozpoznané ďalšie menšie búrky, ktoré ukázali atmosféru Jupitera ako dynamický a búrlivý celok, ktorý nebol do dnešných dní celkom vysvetlený a popísaný. Veľkým objavom oboch Voyagerov bola tiež sopečná aktivita na mesiaci Io. Sondy objavili aj nové mesiace.<ref name="prelety" /> Voyagery nesmierne zlepšili naše vedomosti o štyroch najväčších Jupiterových mesiacoch a zaznamenali Jupiterove prstence. Získali tiež detailnejšie zábery atmosféry planéty. Obe sondy využili gravitáciu Jupitera na to, aby boli urýchlené smerom k Saturnu, ktorý bol ďalším cieľom ich misie. ==== Ulysses ==== Sonda [[Ulysses (sonda)|Ulysses]] sa niekedy medzi sondy skúmajúce Jupiter neradí; ide totiž v skutočnosti len o [[Slnečná sonda|slnečnú sondu]], ktorej prelet okolo Jupitera mal upraviť dráhu. Napriek tomu však [[31. január]]a [[1991]] začala s jeho pozorovaním. Skúmala jeho magnetické pole. [[8. február]]a bola pri planéte najbližšie, 376 000 km (zhruba vo vzdialenosti Zem – Mesiac) od jej oblačnej pokrývky. [[15. február]]a magnetosféru Jupitera opustila a [[18. február]]a pozorovania ukončila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vítek | meno = Antonín | autor = | odkaz na autora = Antonín Vítek | titul = Katalog družic / Spacecraft Catalogue | url = https://www.lib.cas.cz/space.40/1990/INDEX1.HTM | vydavateľ = lib.cas.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-03 | jazyk = česky }}</ref> V roku [[1992]] sa sonda stretla s touto planétou znova, aj keď v omnoho väčšej vzdialenosti. Opäť prebiehalo pozorovanie magnetosféry.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mokrý | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Ulysses a Jupiter - druhé setkání | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/kosmonautika/ulysses-a-jupiter-druhe-setkani.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2004-02-08 | dátum prístupu = 2025-07-09 }}</ref> ==== Galileo ==== [[Súbor:Galileo Jupiter.gif|náhľad|Sonda Galileo obieha okolo Jupitera (animácia)]] Sonda [[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]] odštartovala z paluby [[družicový stupeň raketoplánu|raketoplánu]] v roku [[1989]]. Navedená na obežnú dráhu okolo Jupitera bola v roku [[1995]] ako vôbec prvá kozmická sonda, ktorá kedy obiehala plynného obra. Vypustila na Jupiter atmosférickú sondu, ktorá vnikla do atmosféry nad rozhraním svetla a tmy blízko Jupiterovho rovníka. Vysielala údaje k materskej sonde, ktorá ich, pre vlastnú zaneprázdnenosť, až neskôr odvysielala na Zem. Materská sonda v priebehu svojej dlhej činnosti uskutočnila niekoľko preletov okolo všetkých Galileových mesiacov. Planétu skúmala kamerou a ôsmimi ďalšími vedeckými prístrojmi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = TOP 5: Faily a chyby v kosmonautice | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2015/08/21/top-5-faily-a-chyby-v-kosmonautice/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2015-08-21 | dátum prístupu = 2025-06-02 }}</ref> Študovala plazmový prstenec mesiaca Io, spektrum Jupiterových prstencov, objavila napríklad meteorologické systémy nazvané horúce škvrny. Orbitálna časť sondy fungovala viac ako 7 rokov, čo bol viac než osemnásobok jej pôvodne plánovanej životnosti. Sonda Galileo sa ešte pred navedením na obežnú dráhu okolo Jupitera stala tiež svedkom dopadu kométy Shoemaker-Levy 9 na Jupiter.<ref name="roboty" /> [[21. september|21. septembra]] [[2003]] jej misia skončila zhorením vo vyšších vrstvách Jupiterovej atmosféry, kam bola navedená zámerne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Sonda Galileo | url = https://mek.kosmo.cz/sondy/usa/galileo/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-02 | jazyk = }}</ref> ==== Prelety Cassini a New Horizons ==== V roku [[2000]] preletela sonda [[Cassini (sonda)|Cassini]] na ceste k [[Saturn (planéta)|Saturnu]] okolo Jupitera a poskytla niekoľko snímok. <!-- zatiaľ najlepšej úrovne rozlíšenia --> Medzi vedecké ciele výskumu Jupitera patrilo mapovanie oblačnej vrstvy atmosféry, vytvorenie jej trojrozmernej mapy, globálna meteorológia, mapovanie výskytu polárnych žiar, snímkovanie známych satelitov, hľadanie stôp atmosféry na nich a tiež hľadanie ďalších, dovtedy neznámych obežníc Jupitera a mapovanie jeho rozsiahlej magnetosféry. Pri najväčšom priblížení bola sonda od vrchných mrakov Jupitera vzdialená 9,72 miliónov kilometrov. Z tejto vzdialenosti urobila zábery planéty s rozlíšením {{km|120|m}} na [[pixel]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Kosmická sonda CASSINI - ohlédnutí za Jupiterem | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/kosmicka-sonda-cassini-ohlednuti-za-jupiterem.html?hledat=Jupiter | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2006-03-28 | dátum prístupu = 2025-12-09 }}</ref> V roku [[2007]] nastal prelet sondy [[New Horizons]] okolo Jupitera na jej ceste k [[trpasličia planéta|trpasličej planéte]] [[134340 Pluto|Pluto]]. Prvé skúšobné pozorovanie Jupitera urobila sonda [[5. január]]a 2007. V nasledujúcich týždňoch sonda snímkovala planétu pravidelne a tiež skúmala vlastnosti [[medziplanetárny priestor|medziplanetárneho prostredia]], magnetosféru, malé mesiačiky [[Elara (mesiac)|Elara]] a [[Himalia (mesiac)|Himalia]], ale aj Galileiho mesiace Ganymedes, Európa a Io.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Sonda New Horizons a rendezvous s Jupiterem | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/sonda-new-horizons-a-rendezvous-s-jupiterem.html?hledat=Velk%C3%A1%20rud%C3%A1%20skvrna | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2007-02-28 | dátum prístupu = 2025-06-23 }}</ref> Obrázky z New Horizons predstavovali atmosféru, ktorá sa líšila od toho, čo videli sondy Cassini a Galileo pred niekoľkými rokmi. Rovníkové a južné oblasti vrátane Veľkej červenej škvrny pôsobili pokojnejším dojmom. Atmosféra bola čistejšia a búrkové prejavy menej výrazné. [[27. február]]a sonda minula Jupiter v minimálnej vzdialenosti 2,3 milióna km. [[Gravitačný manéver]] jej umožnil pokračovať ďalej v jej ceste k Plutu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Antonín | priezvisko = Havlíček | url = http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?cid=155 | titul = New Horizons | vydavateľ = DATABÁZE KOSMICKÝCH SOND PRO PRŮZKUM TĚLES SLUNEČNÍ SOUSTAVY | dátum aktualizácie = 2007-03-25 | dátum prístupu = 2009-09-25 }}</ref> ==== Sonda Juno ==== [[5. august]]a [[2011]] odštartovala z [[Cape Canaveral]] sonda [[Juno (sonda)|Juno]], ktorá k Jupiteru doletela v roku [[2016]]. Tam bola navedená na obežnú dráhu okolo planéty podobne ako sonda Galileo, ale na rozdiel od Galilea dráha sondy Juno prechádza ponad Jupiterove póly. Dráha je navrhnutá tak, aby sonda postupne pozorovala všetky [[geografická dĺžka|geografické dĺžky]] a [[geografická šírka|šírky]] planéty a zároveň sa nikdy nedostala do jej tieňa. Vďaka výstrednej eliptickej dráhe sa Juno vyhýba oblastiam s vysokou radiáciou a k oblačnej vrstve planéty sa priblíži maximálne na {{km|4800|m}}. Problémy s hlavným motorom však naviedli Juno na dráhu s obežnou dobou až 53 dní oproti plánovaným 14 dňom. Táto dráha pravdepodobne predĺžila očakávanú životnosť sondy a tiež jej umožnila skúmať aj Galileiho mesiace. Má merať globálny výskyt kyslíka a dusíka, pozorovať vodu a čpavok, mapovať gravitačné a magnetické pole, stanoviť globálnu štruktúru a dynamiku atmosféry pod úrovňou vrchných mrakov, merať distribúciu nabitých častíc a s nimi spojených polí a ultrafialové žiarenie z polárnej magnetosféry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Antonín | priezvisko = Havlíček | url = http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?cid=221 | titul = Juno | vydavateľ = DATABÁZE KOSMICKÝCH SOND PRO PRŮZKUM TĚLES SLUNEČNÍ SOUSTAVY | dátum aktualizácie = 2011-08-31 | dátum prístupu = 2011-09-04 }}</ref> [[File:PIA21381 - Jupiter From Below (Enhanced Color).jpg|left|thumb|Južný pól Jupitera na zábere zo sondy [[Juno (sonda)|Juno]]. Snímka má zvýraznené farby, aby vynikli búrkové štruktúry.]] V máji 2017 vedecká komunita odhalila prvé poznatky získané zo sondy Juno. Podľa nich sú póly Jupitera pokryté tesne nahromadenými búrkami rozmerov Zeme. Ďalej napríklad ukázali, že rovníkový pás planéty preniká veľmi hlboko a že magnetické pole planéty je ešte silnejšie a nepravidelnejšie, než predpokladali dovtedajšie modely.<ref name="Juno" /> Od roku 2023 skúma sonda aj hlbšie vrstvy atmosféry planéty vďaka tzv. rádiovým experimentom, pri ktorých posiela rádiový signál cez vrstvy atmosféry na Zem a z ohybu týchto vĺn sa odvodzujú informácie o teplote a hustote Jupitera.<ref name="jupieraio" /> Misia sondy bola predĺžená a navzdory pôvodným predpokladom, že ju zničia prelety radiačnými pásmi, je funkčná dodnes (september 2025). Počas predĺženej misie sa jej prieskum rozšíril aj na Galileiho mesiace.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plauchová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = Jana Plauchová | titul = ASTRIN - Misia sondy Juno predĺžená | url = https://astrin.planetarium.sk/misia-sondy-juno-predlzena-c07754 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-29 | jazyk = }}</ref> Spresnila aj rozmery planéty, odhalila, že Jupiter je trochu menší a sploštenejší, než sa predtým usudzovalo.<ref name="rozmery" /> Je možné, že táto misia bude v roku 2026 tak ako aj ďalšie misie kozmických sond ukončená z rozpočtových dôvodov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Návrh rozpočtu by zrušil desítky misí NASA | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2025/06/03/navrh-rozpoctu-by-zrusil-desitky-misi-nasa/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2025-06-03 | dátum prístupu = 2025-06-10 }}</ref> ==== Budúci prieskum ==== V nedávnej minulosti ani v súčasnosti nemieri k Jupiteru ďalšia misia na prieskum planéty samotnej, existovali však koncepty, niektoré zrealizované, na výskum telies v jeho okolí. NASA plánovala výpravu na preskúmanie tekutých oceánov na mesiaci Európa, ako aj prieskum ďalších dvoch veľkých ľadových mesiacov Ganymeda a Kallisto. Táto misia sa nazývala [[Jupiter Icy Moons Orbiter|JIMO]] ({{V jazyku|eng|Jupiter Icy Moons Orbiter}}). Sonda JIMO mala byť po určitú dobu navedená na obežnú dráhu okolo každého z troch skúmaných mesiacov. Tri hlavné vedecké ciele tejto misie boli študovať pôvod a evolúciu spomínaných mesiacov, zistiť, aké sú možnosti udržania života na nich a skúmať radiáciu v okolí mesiacov (čo je zároveň poznatok dôležitý pre zhodnotenie možnosti života na nich).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno = Antonín |priezvisko = Havlíček |titul = Jupiter Icy Moons Orbiter (JIMO) (plán 2011) |vydavateľ = DATABÁZE KOSMICKÝCH SOND PRO PRŮZKUM TĚLES SLUNEČNÍ SOUSTAVY |dátum aktualizácie = 2004-10-09 |dátum prístupu = 2009-09-05 |jazyk = česky |url = http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?cid=82 }}</ref> Misia však bola zrušená. Podobné ciele má novšia misia [[JUICE]] ({{V jazyku|eng|JUpiter ICy moons Explorer}}). Tentoraz však ide o európsku sondu. Odštartovala s raketou [[Ariane 5]] [[14. apríl]]a [[2023]]. Na jej prístrojovom vybavení sa podieľala aj [[Slovenská akadémia vied|SAV]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVĚ A ČESKY: Odložené starty Falconu a Ariane 5 | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2023/04/zive-a-cesky-odlozene-starty-falconu-a-ariane-5/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2023-04-13 | dátum prístupu = 2023-04-14}}</ref> Po piatich gravitačných manévroch – tri pri Zemi, po jednom pri Venuši a Marse – by v roku [[2031]] mala byť navedená na obežnú dráhu okolo Jupitera. Tam by mala slúžiť dva a pol roka a 35-krát preletieť okolo veľkých Jupiterových mesiacov. V závere misie prejde na obežnú dráhu okolo mesiace Ganymedes ako prvá sonda, čo bude obiehať iný mesiac než Mesiac Zeme.<ref name="JUICE" /> Aj ona sa zameria najmä na výskum troch veľkých ľadových mesiacov Jupitera.<ref name="projekty">{{Citácia elektronického dokumentu |meno = Dušan |priezvisko = Majer |titul = TOP5: Nejočekávanější evropské projekty |dátum prístupu = 2017-06-27 |jazyk = česky |url = http://www.kosmonautix.cz/2016/07/top5-nejocekavanejsi-evropske-projekty/ }}</ref><ref name="JUICE" /> Okrem toho bude skúmať aj vrchnú atmosféru a magnetosféru samotnej planéty.<ref name="JUICE" /> [[16. október|16. októbra]] [[2021]] odštartovala do Jupiterovej sústavy sonda [[Lucy (sonda)|Lucy]], ktorá je aktuálne na ceste k svojmu cieľu. Lucy má ako prvá sonda v dejinách preskúmať planétky zo skupiny Jupiterových Trójanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plauchová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = Jana Plauchová | titul = ASTRIN - Lucy vyrazila na cestu k Trójanom | url = https://astrin.planetarium.sk/lucy-vyrazila-na-cestu-k-trojanom-c07901 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-29 | jazyk = }}</ref> Výlučne na prieskum Jupiterovho mesiaca Európa je zase zameraná sonda [[Europa Clipper]]. Štartovala 14. októbra 2024<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dinner | meno = Josh | autor = | odkaz na autora = | titul = SpaceX Falcon Heavy rocket launches NASA's Europa Clipper probe to explore icy Jupiter ocean moon (video) | periodikum = Space.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.space.com/spacex-falcon-heavy-europa-clipper-launch | issn = | vydavateľ = Future US | miesto = New York | dátum = 2024-10-14 | dátum prístupu = 2024-10-14}}</ref> a svoj cieľ má študovať prostredníctvom série preletov na obežnej dráhe okolo Jupitera. Pri svojom lete predbehne JUICE a dosiahne Jupiter o viac než rok skôr, pretože štartovala na výkonnejšej rakete.<ref name="Juice" /> == Jupiter v kultúre == === Mytológia === [[File:0 Jupiter - Louvre MR 254 - Louvre-Lens (2).JPG|vpravo|náhľad|Socha boha Jupitera umiestnená v [[Louvre|Louvri]]]] Planéta je pomenovaná podľa rímskeho boha [[Jupiter (boh)|Jupitera]], ktorý je obdobou najvyššieho gréckeho boha [[Zeus|Dia]].<ref name="vesmír" /> Po stotožnení Jupitera s Diom môžeme za jeho rodičov považovať boha roľníctva [[Saturn (boh)|Saturna]] a bohyňu [[Ops]]. Bol vládcom všetkých bohov, [[búrka|búrok]] a bleskov. Vládu nad ostatnými bohmi získal potom, ako porazil svojho otca Saturna a zvrhol ho z trónu. U [[staroveký Rím|Rimanov]] mal Jupiter ešte väčšiu úctu ako Zeus u [[staroveké Grécko|Grékov]] a oveľa väčšiu úlohu mal aj ako ochranca vojska a darca víťazstva vo vojne. Jupiterovi boli zasvätené tzv. ídy, dni v mesiaci, na ktoré pripadal [[spln]].<ref>{{Cite book | author = Vojtech Zamarovský | year = | title = Bohovia a hrdinovia antických bájí | publisher = Perfekt, Bratislava | isbn = 80-8046-203-8 | pages = 220}}</ref> === Jupiter vo fikcii === Jupiterova sústava sa objavuje vo [[Vedeckofantastický román|vedecko-fantastických románoch]] ako miesto budúceho pilotovaného kozmického výskumu a jeho Galileove mesiace ako miesto ľudských kolónií. Planéta sa spomína napríklad v známej sérii autora [[Arthur C. Clarke|Arthura C. Clark]]a ''[[Vesmírna odysea]]''. V knihe ''[[2001: Vesmírna odysea]]'' okolo Jupitera preletela kozmická loď Discovery na svojej ceste k Saturnu. V pokračovaní [[2010: Druhá vesmírna odysea]] však autor pôvodný koncept pozmenil a Jupiter bol pre kozmickú loď Discovery jej definitívnym cieľom. V závere tohto románu inteligentný a starý mimozemský druh premení Jupiter na hviezdu, aby umožnil rozvoj života a novej inteligencie na jeho chladnom mesiaci Európa. Samotná planéta sa ďalej objavuje napríklad v Clarkovej poviedke ''[[Stretnutie s medúzou]]'', kde [[Kyborg (kybernetický organizmus)|kyborg]] skúma atmosféru Jupitera vo [[Vzducholoď|vzducholodi]] vznášajúcej sa v nej vďaka tomu, že je naplnená horúcim vodíkom. Za pevný považuje Jupiterov povrch autor [[Clifford D. Simak]] v poviedke ''Desertion''. Ľudia ho môžu skúmať, ale iba tak, že sa nechajú transformovať do podoby bytostí znášajúcich obrovskú gravitáciu. Nijaký z takto pozmenených ľudí sa ale nevrátil na základňu, aby o tom podal svedectvo, čo je záhada, ktorú sa rozhodne hlavná postava poviedky preskúmať. Život na povrchu Jupitera predpokladá aj [[Isaac Asimov]] v poviedke ''Victory Unintentional'', kde sú na vytvorenie kontaktu s Jupiteranmi vyslaní roboti. === Jupiter v astrológii === Babylončania, ktoré videli v Jupiterovi boha [[Marduk]]a, používali jeho 12-ročnú obežnú dobu na určenie babylonského zverokruhu.<ref>{{citácia periodika |priezvisko = Rogers |meno =J. H. |titul = Origins of the ancient constellations: I. The Mesopotamian traditions |periodikum =Journal of the British Astronomical Association, |rok = 1998 |číslo = 108 |strany = 9–28 |url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1998JBAA..108....9R |dátum prístupu = 2008-04-22}}</ref> V tradičnej západnej astrológii je Jupiter považovaný za planétu s blahodarným vplyvom, za planétu šťastia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = propeople s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Jupiter – planeta vyššího myšlení a lásky | url = https://www.spektrumzdravi.cz/ezoterika/jupiter-planeta-vyssiho-mysleni-a-lasky | vydavateľ = spektrumzdravi.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-11 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241114202537/https://www.spektrumzdravi.cz/ezoterika/jupiter-planeta-vyssiho-mysleni-a-lasky | dátum archivácie = 2024-11-14 }}</ref> Mal by ponúkať možnosti rastu, vývoja, rozmachu, ochranu, optimizmus a pod.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jupiter | url = https://www.astrologia-mbd.sk/jupiter.html | vydavateľ = astrologia-mbd.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-11 | jazyk = }}</ref> Slovo ''žoviálny'' je odvodené od astrologickej charakteristiky planéty Jupiter a pochádza z jej názvu od stredovekých astrológov, ktoré znie ''jovial''.<ref>{{citácia elektronického dokumentu |url = http://dictionary.reference.com/browse/jovial |titul = Jovial |vydavateľ = Dictionary.com |dátum prístupu = 2007-07-29}}</ref> Spolu so Saturnom sa zaraďuje k tzv. spoločenským planétam. Od jeho pohybu [[Zvieratník]]om bol odvodený [[Čínsky horoskop|čínsky horoskop]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Milan Jurasek milan@jurasek.sk | odkaz na autora = | titul = Jupiter - planéta prinášajúca šťastie | url = http://www.jurasek.sk/astrologia/jupiter-planeta-prinasajuca-stastie.php | vydavateľ = jurasek.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-11 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Jupiter}} {{portál|Slnečná sústava|}} {{Mesiace Jupitera}} {{Slnečná sústava}} [[Kategória:Jupiter| ]] [[Kategória:Planéty slnečnej sústavy]] [[Kategória:Astronomické objekty známe od staroveku]] 7tvcfknowoswae4l9es0kxxqh20plrh Palatín 0 7546 8219364 8134005 2026-05-25T10:23:13Z Bakjb 236375 wl 8219364 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom pahorku v Ríme|Palatino}} [[Súbor:Jozsef nador.jpg|thumb|Uhorský palatín arciknieža Jozef okolo roku 1845; autor Johann Nepomuk Höfel]] '''Palatín''' alebo '''nádvorník''' ([[latinčina|lat.]] ''palatinus'', ''comes palatinus'', ''comes curialis maior'', ''magnus comes''), pôvodne po slovensky '''nádvorný špán/župan''' (z toho po [[maďarčina|maď.]] ''nádorispán''), bol najvyšší krajinský hodnostár v [[Uhorsko|Uhorsku]], predtým na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. == História == Jeho pôvod sa kladie pred obdobie uhorského kráľovstva, do obdobia Veľkej Moravy. Mal na starosti organizáciu a správu života na veľkomoravskom kniežacom dvore, najmä otázky súdnictva a veliteľstva. V počiatočnom období uhorského štátu bol správcom [[kráľ (panovník)|kráľovského dvora]]. Mal na starosti zásobovanie kráľovského dvora, organizáciu vnútorného života kráľovského dvora, organizáciu ochrany kráľovského dvora. Spočiatku bol aj správcom kráľovských financií. Mal aj súdnu právomoc voči osadenstvu kráľovského dvora a na vidieku mohol súdiť [[dvorníci|dvorníkov]]. Za [[Ladislav I. (Uhorsko)|Ladislava I.]] bol palatín ochrancom predvolávacej pečate. V [[11. storočie|11. storočí]] nastal posun v právomociach palatína: stal sa pomocníkom kráľa v oblasti kráľovského súdnictva a väčšinu právomocí na kráľovskom dvore prenechal [[krajinský sudca|dvorskému sudcovi]]. Spolu s kráľom sa podieľal na sudcovskej činnosti (ako spolusudca). V [[12. storočie|12. storočí]] nastala prestavba súdnej inštitúcie palatína. Za vlády [[Belo III. (Uhorsko)|Bela III.]] už palatín súdil na [[palatínska kongregácia|súdnej palatínskej kongregácii]]. Toto súdnictvo tvorilo hlavné ťažisko činnosti palatína. Okrem toho vykonával súdnictvo aj na kráľovskom dvore. Takýto súd nazývame palatínsky súd ([[latinčina|lat.]] ''iudicium palatinale''). Palatín mal právo zastupovať kráľa na zasadnutiach šľachty, prijímať cudzích vyslancov. Mal dozor na uvádzaním kráľovských nariadení do života. Kráľ mu ponechával svoje veliteľské funkcie. Palatín mal právomoci len vo vnútornom Uhorsku. V pripojených krajinách vykonávali podobné právomoci iní hodnostári: v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] to bol sedmohradský vojvoda, v [[Chorvátsko|Chorvátsku]] a [[Dalmácia|Dalmácii]] to bol [[bán]]. V [[13. storočie|13. storočí]] sa stal palatín zástupcom a reprezentantom uhorskej šľachty, ktorá získavala čoraz väčší vplyv v krajine. Ako zástupca šľachty bol strážcom výsad uhorskej šľachty, vychádzajúcich zo [[Zlatá bula Ondreja II.|Zlatej buly]] [[Ondrej II.|Ondreja II.]] Palatín bol prostredníkom medzi kráľom a šľachtou. Funkčné obdobie palatína trvalo jeden rok. Na konci 13. storočia bol palatín funkcionár s najvýznamnejšími právomocami. Mal obmedzené donačné právo, t. j. mohol udeľovať určité donácie z poverenia kráľa (''donatio per mandatum domini regis''). Ako reprezentant šľachty skladal účty zo svojho úradu pred [[uhorský snem|krajinským snemom]]. Za vlády Anjouovcov sa postup moci palatína zastavil. Z dôvodu nezvolávania krajinských snemov sa oslabili jeho verejnoprávne a vojensko-veliteľské funkcie. Súdne právomoci ostali zachované tak ako boli v predchádzajúcom období. Za vlády [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburského]] sa stáva palatín prvým hodnostárom krajiny, zástupcom kráľa v štátnych záležitostiach. Palatínske a miestodržiteľské funkcie splynuli. Roku [[1439]] bol vydaný kráľovský dekrét, ktorý určoval spôsob obsadzovania funkcie palatína. Menovať ho mal kráľ, ale plnoprávne mohol svoju funkciu zastávať, až keď ho schválil krajinský snem. Všetky oblasti súdnictva, ktoré sa týkali kráľa spadali pod právomoc palatína. Za vlády [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] boli roku [[1485]] v kráľovskom dekréte vydané palatinálne články, ktoré upravili činnosť a pôsobenie palatína. Kodifikovali právomoci plalatína, ktoré boli predtým bežné na základe zvyku. Palatín mohol zvolávať krajinský snem po smrti kráľa, aby zvolil nového kráľa. Ak bol kráľ maloletý, mal palatín vládnuť do plnoletosti panovníka. V tomto období mohol zvolávať krajinský snem. Mal právo dozoru nad majetkami kráľa, prijímal cudzích vyslancov, v neprítomnosti kráľa v krajine sa stával z titulu svojej funkcie miestodržiteľom. Bol hlavným veliteľom ozbrojenej moci krajiny. V súdnictve bol prvým sudcom krajiny. Jeho súd sa nazýval súd palatínskej prítomnosti (''iudicium presentiae palatinalis''). Do jeho kompetencie spadali všetky súdne záležitosti bez obmedzenia. Proti jeho rozhodnutiu sa nebolo možné odvolať. Revidovať ho mohol jedine kráľ, ktorý mohol udeliť milosť z titulu vládcu. Palatín bol hlavným sudcom pre Dalmáciu a hlavným sudcom [[Kumáni (západní Kypčakovia)|Kumánov]]. Zákonný článok 22 z roku [[1526]] upravil dĺžku trvania úradu palatína. Palatín zotrvával vo funkcii doživotne. Odvolaný mohol byť len v prípade, že sa dopustil hrdelného zločinu. Tým sa upevnilo postavenie palatína voči panovníkovi. Palatín sa stal predsedom krajinského snemu. Pri voľbe palatína kráľ vyberal štyroch kandidátov, z ktorých si krajinský snem zvolil jedného za palatína. Krajinský snem zákonným článkom 3 z roku [[1608]] ustanovil povinnosť stáleho obsadenia palatínskej funkcie. Palatínovi tiež pripadla funkcia hlavného župana troch žúp najbližších ku kráľovskému dvoru: [[Peštiansko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa|Pilišskej]], [[Peštiansko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa|Peštianskej]] a [[Peštiansko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa|Šoltskej]]. Po roku [[1790]] bola funkcia palatína obsadzovaná korunnými princami z rodu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Po roku [[1848]] bola funkcia len symbolická. Palatínovi ostalo len právo asistovať pri korunovácii uhorského panovníka. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku [[1867]] funkcia palatína formálne zanikla. == Zoznam uhorských palatínov pred rokom 1526 <ref>{{preklad|hu|Nádor}}</ref> == *[[Samuel Aba]]; pred 1041 *Zache ; 1055 *Radó ; 1057 *Otto Geur; 1066 *Radván ; približne 1067 *Július; 1075 - 1091 *Peter ; 1091 *Július; 1094 *Ján; 1108 – 1113 *Fančal ; 1131 – 1138 *Beloš; 1146 – 1157 *Henrik Héder z Kyseku; 1162 - 1163 *Tomáš Héder z Kyseku; 1163 *Ampud ; 1165 - 1174 *Farkaš Bikáč; 1177 – 1183 *Dionýz; 1184 *Tomáš; 1185 - 1186 *Mog ; 1192 - 1193, 1198 - 1199, 1206 *Ezaul (Éžau) ; 1197 - 1198 *Michal Ják; 1199 - 1201 *Benedikt; 1202 - 1204 *Mikuláš; 1205 *Štefan (Csépán) Geur; 1206 - 1209 *Pot Geur; 1209 - 1212 *Banka Bár-Kalán; 1212 - 1213 *Mikuláš Sák; 1213 - 1214, 1219 - 1222, 1226 *Július Kán; 1215 - 1217, 1222 - 1226 *Teodor Čanádsky; 1222 *Dionýz; 1227 - 1229, 1231 - 1234 *Mojš st.; 1229 - 1230 *Dionýz Tomaj; 1235 - 1241 *Arnold Buzád-Hahót; 1242 *Ladislav Kán; 1242 - 1245 *Dionýz Türje; 1245 - 1246, 1248 *Štefan Gut-Keled; 1246  -  1248 *Vavrinec Rátót st.;  1248 -  1261, 1272  - 1273, 1274  -  1275 *Henrik Héder z Kyseku; 1261  - 1267 *Dionýz Péc;  1263, 1273 -  1274, 1277  -  1278 *Dominik Čák; 1266 *Benedikt; 1268 *Vavrinec; 1267 - 1270 ,1272, 1273 *Mojš ml.; 1270  -  1272 *Mikuláš Héder z Kyseku; 1275, 1276  - 1277, 1284  -  1286, 1289 -  1290, 1291, 1293  -  1295 *Peter Čák; 1275  - 1276, 1277, 1278 *[[Matúš Čák Trenčiansky|Matúš Čák]]; 1278  - 1280, 1282  -  1284, 1296 -  1297, 1297  -  1322 *Finta Aba; 1280  -  1281 *Ján Héder z Kyseku; 1281  - 1282, 1287  -  1288, 1302 -  1307 *Štefan Kačič; november 1284 *Makján Aba; 1286  -  1287 *Rainold Basztély; 1289  -  1290 *Miže; 1290 *Michal Szente-Mágócs; 1291 - 1293 *Apor Péc; 1298 - 1299, 1304 - 1307 *Vavrinec Rátót ml.; 1298 - 1299, 1303 - 1307 *Štefan Ákoš; 1301 - 1307 *[[Omodej Aba]]; 1288 – 1289, 1290 – 1291, 1293, 1295 – 1296, 1297 – 1298, 1299 – 1301 *Jakub Borsa Kopasz; 1306 - 1314 *Dominik Rátót; 1314 - 1320 *Dóža Debreceni; 1322 *[[Filip I. Druget]]; 1322 - 1327 *[[Ján I. Druget]]; 1328 - 1333 *[[Viliam Druget]]; 1333 - 1342 *Mikuláš Gilétfi; 1342 - 1356 *Mikuláš Kont-Iločki; 1356 – 1367 *Vladislav II. Opolský; 1367 – 1372 *[[Mikuláš zo Sečoviec (palatín)|Mikuláš zo Sečoviec]]; 1385 – 1386 *Štefan Lacković; 1387 - 1392 *Leustachius Jolsvai z Jelšavy; 1392 - 1397 *Detre Bebek; 1397 - 1402 *Mikuláš Garai; 1402 - 1433 *Matej Pálóczy; 1435 - 1437 *Vavrinec Hédervári; 1437 - 1447 *Ladislav Garai; 1447 - 1458 *[[Michal Orság]]; 1458 - 1484 *[[Imrich Zápoľský]]; 1486 - 1487 *[[Štefan Zápoľský]]; 1492 - 1499 *Peter Geréb; 1500 - 1503 *Imrich Perényi z Perína; 1504 - 1519 *[[Štefan Verbőci]]; 1525 - 1526 == Zoznam uhorských palatínov a miestodržiteľov medzi rokmi 1526 – 1867<ref>Kol. autorov: ''Dejiny Slovenska : Dátumy, udalosti, osobnosti.'' Bratislava : Slovart, 2007, s. 767 - 768 [zoznam palatínov a miestodržiteľov je mierne poopravený a doplnený o dobovú podobu priezvisk].</ref> == *Štefan Bátori (Báthory; 1519 – 1530) *[[Ján Bánfi]] (Bánffy; 1530 – 1534; palatín vymenovaný kráľom Jánom I. Zápoľským) *[[Alexej I. Turzo]] (Alexius Thurzo; 1532 – 1542) *[[Pavol z Várdy]] (Várday; 1542 – 1549; ako ostrihomský arcibiskup vo funkcii miestodržiteľa) *[[František Ujlaki]] (Ujlaky; 1550 – 1554; ako jágerský biskup vo funkcii miestodržiteľa) *[[Tomáš I. Nádašdy]] (1554 – 1562) *[[Mikuláš Oláh]] (1562 – 1568; ako ostrihomský arcibiskup vo funkcii miestodržiteľa) *[[Pavol Bornemisa]] (Bornemisza, Abstemius; 1568 – 1572; ako nitriansky biskup vo funkcii miestodržiteľa) *[[Anton Vrančič]] (1572 – 1573; ako ostrihomský arcibiskup vo funkcii miestodržiteľa) *[[Štefan Radéci]] (aj Radetius; 1573 – 1579; ako jágerský biskup vo funkcii miestodržiteľa) *[[Juraj Draškovič]] (Draskovich; 1579 – 1587; ako kaločský arcibiskup vo funkcii miestodržiteľa) *[[Štefan Fejérkövy]] (aj Fejérköi; 1587 – 1596; ako nitriansky biskup vo funkcii miestodržiteľa) *[[Ján Kutaši]] (Kutassi; 1597 – 1601; ako ostrihomský arcibiskup vo funkcii miestodržiteľa) *[[Martin Pete]] (Pethe; 1602 – 1607; ako kaločský arcibiskup vo funkcii miestodržiteľa) *[[František Forgáč (1560 – 1615)|František Forgáč]] (Forgách; 1607 – 1608; ako ostrihomský arcibiskup vo funkcii miestodržiteľa) *[[Štefan Ilešházi]] (Illésházy; 1608 – 1609; vo funkcii palatína) *[[Juraj VII. Turzo]] (Thurzo; 1609 – 1616) *[[Žigmund Forgáč]] (Forgách; 1618 – 1621) *[[Stanislav III. Turzo|Stanislav Turzo]] (Thurzo; 1622 – 1625) *[[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)|Mikuláš Esterházi]] (Eszterházy; 1625 – 1645) *[[Ján Draškovič]] (1646 – 1648) *[[Pavol Pálfi (palatín)|Pavol Pálfi]] (Pálffy; 1649 – 1654) *[[František Vešeléni]] (1655 – 1667) *[[František II. Nádašdy]] (1667 – 1670) *[[Juraj Pohronec-Slepčiansky|Juraj Selepčéni]] (1670 – 1681; ako ostrihomský arcibiskup vo funkcii miestodržiteľa) *[[Pavol Esterházi]] (Eszterházy; 1681 – 1713) *[[Mikuláš Pálfi (1657 – 1732)|Mikuláš Pálfi]] (Pálffy; 1714 – 1732) *[[František I. (Svätá rímska ríša)|František Štefan Lotrinský]], vojvoda, manžel [[Mária Terézia|Márie Terézie]] (1732 – 1741) *[[Ján Pálfi (1663 – 1751)|Ján Pálfi]] (Pálffy; 1741 – 1751) *[[Ľudovít Baťáň]] (Batthyány; 1751 – 1765; posledný palatín z radov uhorskej šľachty) *[[Albert Saský (1738 – 1822)|Albert Kazimír Wettin]]; knieža sasko-tešínske (1765 – 1780; ako miestodržiteľ) V rokoch 1780 – 1790 (za vlády [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]]) post miestodržiteľa a/alebo palatína neobsadený. *[[Alexander Leopold Lotrinsko-Habsburský]], arciknieža (1790 – 1795) *[[Jozef Anton Habsbursko-lotrinský]], arciknieža (1795 – 1847) *[[Štefan František Viktor Lotrinsko-Habsburský]], arciknieža (1847 – 1867) == Referencie == <references /> [[Kategória:Uhorskí palatíni| ]] [[Kategória:Politika v Uhorsku]] aukj2x5m0q3la2x4efvb92lgkehhmao 1945 0 7862 8219063 8106292 2026-05-24T17:03:26Z ~2026-30933-32 295797 /* Narodenia */ 8219063 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1945}} == Udalosti == * [[27. január]] – oslobodenie koncentračného tábora [[Osvienčim]] v Poľsku Červenou armádou (1, 5 milióna obetí) * [[4. február]] – začala sa [[Jaltská konferencia]], ktorej sa zúčastnili americký prezident [[Franklin Delano Roosevelt]], britský ministerský predseda [[Winston Churchill]] a sovietsky vodca [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] * [[1. apríl]] – vyšlo posledné vydanie [[Slovák (noviny)|Slováka]], orgánu [[Hlinkova slovenská ľudová strana|HSĽS-SSNJ]] * [[4. apríl]] – Sovieti vytlačili nemecké vojská z [[Bratislava|Bratislavy]] * [[5. apríl]] – [[Česko-Slovensko|česko-slovenská]] vláda prijala [[Košický vládny program]] * [[11. apríl]] – oslobodenie koncentračného tábora [[Buchenwald]] v Nemecku Američanmi (43-tisíc obetí) * [[15. apríl]] – oslobodenie koncentračného tábora [[Bergen-Belsen]] v Nemecku Britmi (63-tisíc obetí) * [[29. apríl]] – oslobodenie koncentračného tábora [[Dachau]] v Nemecku Američanmi (30-tisíc obetí) * [[5. máj]] – oslobodenie koncentračného tábora [[Mauthausen]] v Rakúsku Američanmi (120-tisíc obetí) * [[8. máj]] – ukončenie [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] v Európe, podpísaná kapitulácia Nemecka * [[8. máj]] – [[Prvá slovenská republika|slovenská]] vláda [[Štefan Tiso|Štefana Tisa]] sa podrobila veliacemu generálovi dvadsiateho zboru 3. americkej armády * [[9. máj]] – sovietske vojská vstúpili do [[Praha|Prahy]] * [[17. júl]] – začala sa [[Postupimská konferencia]], ktorej sa zúčastnili americký prezident [[Harry S. Truman]], britský ministerský predseda [[Winston Churchill]] a sovietsky vodca [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]], skončila [[2. august]]a * [[6. august]] – [[Spojené štáty americké]] zhodili [[Urán (chemický prvok)|uránovú]] [[atómová bomba|atómovú bombu]] "Little Boy" na mesto Hirošima * [[8. august]] – podpísanie [[Londýnska dohoda o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Osi|Londýnskej dohody]] o potrestaní zločincov * [[9. august]] – [[Spojené štáty americké]] zhodili [[plutónium|plutóniovú]] [[atómová bomba|atómovú bombu]] "Fat Man" na mesto Nagasaki * [[2. september]] – kapitulácia [[Japonsko|Japonska]] * [[15. september]] – v [[Kirchberg in Tirol|Kirchenbergu]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] vznikla [[Únia slovenských kombatantov]] * [[24. október]] – založenie [[OSN]] * [[20. november]] – začiatok [[Norimberský proces|norimberského procesu]] == Nobelova cena == * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[Gabriela Mistralová]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[Alexander Fleming]], [[Ernst Boris Chain]], [[Howard Florey]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[Wolfgang Pauli]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Artturi Ilmari Virtanen]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[Cordell Hull]] == Narodenia == [[Súbor:Rod Stewart 4 Allan Warren.jpg|thumb|upright|[[Rod Stewart]] (* 10. január)]] [[Súbor:L.Štaidl.JPG|thumb|upright|[[Ladislav Štaidl]] (* 10. marec)]] [[Súbor:Fedor Gál.jpg|thumb|upright|[[Fedor Gál]] (* 20. marec)]] [[Súbor:Eric Clapton 1.jpg|thumb|upright|[[Eric Clapton]] (* 30. marec)]] [[Súbor:Aung San Suu Kyi.jpg|thumb|upright|[[Aun Schan Su Ťij]] (* 19. jún)]] [[Súbor:Helen Mirren (4839943915).jpg|thumb|upright|[[Helen Mirrenová]] (* 26. júl)]] [[Súbor:Franz Beckenbauer 2006 06 17.jpg|thumb|upright|[[Franz Beckenbauer]] (* 8. september)]] [[Súbor:Ortega Lula - ABr 28.07.20102225 (cropped).JPG|thumb|upright|[[Daniel Ortega]] (* 11. november)]] [[Súbor:BetteMidler90cropped.jpg |thumb|upright|[[Bette Midler]] (* 1. december)]] *{{0}}[[4. január]] – [[Richard Royce Schrock]], americký chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny]] * [[10. január]] – [[Rod Stewart]], britský spevák * [[21. január]] – [[Martin Shaw]], anglický herec * [[22. január]] – [[Christoph Schönborn]], rakúsky kardinál * [[26. január]] – [[Jacqueline du Pré]], anglická violončelistka († [[1987]]) * [[28. január]] – [[Robert Wyatt]], britský hudobník * [[29. január]] – [[Tom Selleck]], americký herec, scenárista a producent * [[31. január]] – [[Joseph Kosuth]], americký konceptuálny umelec *{{0}}[[6. február]] – [[Bob Marley]], jamajský spevák a hudobník († [[1981]]) *{{0}}[[7. február]] – [[Claes Hake]], švédsky grafik a sochár († [[2025]]) *{{0}}[[9. február]] – [[Mia Farrow]]ová, americká herečka * [[18. február]] – [[Ján Plachetka]], slovenský šachový veľmajster († [[2026]]) * [[20. február]] – [[George Smoot]], americký astrofyzik († [[2025]]) * [[24. február]] – [[Jindřich Šťáhlavský]], český gitarista a spevák country hudby († [[2013]]) *{{0}}[[3. marec]] – [[George Miller]], austrálsky filmový režisér *{{0}}3. marec – [[Vladimír Železný]], český žurnalista, podnikateľ a politik * [[10. marec]] – [[Ladislav Štaidl]], český hudobník, dirigent, skladateľ a textár († [[2021]]) * [[11. marec]] – [[Harvey Mandel]], americký gitarista * [[12. marec]] – [[Liza Minnelli]], americká speváčka a herečka * [[13. marec]] – [[Anatolij Timofejevič Fomenko]], ruský matematik * 13. marec – [[Vladimír Tatarka]], slovenský horolezec a skialpinista († [[2001]]) * [[15. marec]] – [[Karol Čálik]], slovenský operetný herec * [[19. marec]] – [[Jozef Moravčík (politik)|Jozef Moravčík]], slovenský politik * [[20. marec]] – [[Fedor Gál]], slovenský politik a podnikateľ * [[25. marec]] – [[Hermann Flaschka]], rakúsky teoretický fyzik a matematik († [[2021]]) * [[30. marec]] – [[Eric Clapton]], anglický gitarista *{{0}}[[2. apríl]] – [[Anne Waldmanová]], americká poetka *{{0}}2. apríl – [[Linda Huntová|Linda Hunt]], americká herečka *{{0}}[[7. apríl]] – [[Marian Drugda]], slovenský architekt († [[2024]]) *{{0}}[[9. apríl]] – [[Peter Baco]], slovenský politik * [[11. apríl]] – [[Stanislav Párnický]], slovenský filmový režisér († [[2023]]) * [[14. apríl]] – [[Ritchie Blackmore]], anglický gitarista ([[Deep Purple]]) * [[20. apríl]] – [[Michael Brandon]], americký herec * [[22. apríl]] – [[Ján Ďuriš]], slovenský kameraman * [[23. apríl]] – [[Vladimír Hrivnák]], slovenský futbalista a tréner († [[2014]]) * [[30. apríl]] – [[Michael Smith (astronaut)|Michael Smith]], americký astronaut († [[1986]]) *{{0}}[[6. máj]] – [[Bob Seger]], americký spevák, gitarista, klavirista a skladateľ *{{0}}[[8. máj]] – [[Keith Jarrett]], americký jazzový pianista a skladateľ * [[11. máj]] – [[Jean Sarrus]], francúzsky spevák, skladateľ, producent a herec († [[2025]]) * [[14. máj]] – [[Yochanan Vollach]], izraelský futbalista * [[18. máj]] – [[Miroslav Středa]], český herec a dabér († [[2021]]) * [[19. máj]] – [[Pete Townshend]], britský rockový gitarista, člen skupiny [[The Who]] * [[20. máj]] – [[Anton Zeilinger]], rakúsky fyzik * [[31. máj]] – [[Rainer Werner Fassbinder]], nemecký režisér, scenárista, dramatik a herec († [[1982]]) *{{0}}[[1. jún]] – [[Karel Šíp]], český basgitarista, moderátor, zabávač, scenárista a textár *{{0}}[[5. jún]] – [[John Carlos]], atlét USA *{{0}}[[7. jún]] – [[Wolfgang Schüssel]], rakúsky politik *{{0}}[[8. jún]] – [[Gyula Popély]], slovenský historik a politik * [[12. jún]] – [[Pat Jennings]], severoírsky futbalový brankár * [[17. jún]] – [[Ken Livingstone]], britský ľavicový politik * 17. jún – [[Eddy Merckx]], belgický cyklista * [[19. jún]] – [[Radovan Karadžić]], bosniansko-srbský politik * 19. jún – [[Aun Schan Su Ťij]], mjanmarská politička, nositeľka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny za mier]] * [[20. jún]] – [[James Buchli]], americký astronaut * [[26. jún]] – [[Ondřej Neff]], český novinár a spisovateľ *{{0}}[[1. júl]] – [[Debbie Harry]], americká speváčka, skladateľka a herečka *{{0}}[[3. júl]] – [[Saharon Šelach]], izraelský matematik * [[14. júl]] – [[Marcela Laiferová]], slovenská speváčka * [[18. júl]] – [[Miklós Duray]], slovenský politik († [[2022]]) * [[20. júl]] – [[Kim Carnes]], americká speváčka a skladateľka * [[26. júl]] – [[Helen Mirrenová]], britská herečka * 26. júl – [[Panajotis Pikramenos]], grécky sudca a premiér * [[27. júl]] – [[Edmund Clarke]], americký informatik († [[2015]]) * [[29. júl]] – [[Josef Jonáš]], český lekár, predstaviteľ alternatívnej medicíny a spisovateľ († [[2025]]) * [[30. júl]] – [[Patrick Modiano]], francúzsky spisovateľ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] *{{0}}[[1. august]] – [[Douglas Dean Osheroff]], americký fyzik *{{0}}[[5. august]] – [[Loni Andersonová|Loni Anderson]], americká herečka († [[2025]]) *{{0}}[[9. august]] – [[Jozef Gajdoš]], slovenský politik * [[12. august]] – [[Jean Nouvel]], francúzsky architekt * [[14. august]] – [[Miloslav Luther]], slovenský filmový a televízny režisér a scenárista * 14. august – [[Steve Martin]], americký komik * 14. august – [[Wim Wenders]], nemecký filmový režisér a fotograf * [[15. august]] – [[Alain Juppé]], francúzsky politik a premiér * [[19. august]] – [[Ian Gillan]], britský spevák a klávesista * [[21. august]] – [[Basil Poledouris]], americký skladateľ filmovej hudby († [[2006]]) * [[22. august]] – [[David Chase]], americký scenárista, režisér a producent * [[28. august]] – [[Michael Aizenman]], izraelsko-americký fyzik a matematik * 28. august – [[Milan Kňažko]], slovenský herec a politik * [[29. august]] – [[Karol Jokl]], slovenský futbalista, česko-slovenský reprezentant († [[1996]]) * [[31. august]] – [[Van Morrison]], írsky spevák, skladateľ, básnik a multiinštrumentalista * 31. august – [[Jicchak Perlman]], izraelsko-americký huslista, dirigent a pedagóg * 31. august – [[Leonid Popov]], sovietsky vojenský letec a kozmonaut *{{0}}[[2. september]] – [[Ladislav Potměšil]], český herec († [[2021]]) *{{0}}[[6. september]] – [[Petr Novák]], český spevák († [[1997]]) *{{0}}[[7. september]] – [[Jacques Lemaire]], kanadský hokejista *{{0}}[[9. september]] – [[Craig Arnold Tracy]], britský matematik * [[11. september]] – [[Franz Beckenbauer]], nemecký futbalista a tréner († [[2024]]) * [[12. september]] – [[Richard Thaler]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela]] * [[14. september]] – [[Jaroslav Uhlíř]], český skladateľ, herec, spevák, komik a klavirista * [[16. september]] – [[Ondřej Suchý]], český novinár, moderátor, spisovateľ a textár * [[17. september]] – [[Phil Jackson]], americký basketbalista a tréner * [[18. september]] – [[Kamil Peteraj]], slovenský básnik a textár * [[21. september]] – [[Bjarni Tryggvason]], kanadský fyzik a astronaut († [[2022]]) * [[25. september]] – [[Pavel Pochylý]], slovenský horolezec († [[2000]]) * [[26. september]] – [[Bryan Ferry]], anglický spevák, skladateľ a klávesista *{{0}}[[2. október]] – [[Martin Hellman]], americký kryptológ * [[20. október]] – [[Gizela Gáfriková]], slovenská poetka a literárna historička († [[2014]]) * 20. október – [[John Lithgow]], americký herec * [[21. október]] – [[Nikita Michalkov]], ruský herec, scenárista a filmový režisér * [[27. október]] – [[Luiz Inácio Lula da Silva]], prezident Brazílie *{{0}}[[3. november]] – [[Gerd Müller]], nemecký futbalista († [[2021]]) *{{0}}[[6. november]] – [[Jiří Žáček]], český spisovateľ, prekladateľ a básnik *{{0}}[[7. november]] – [[Vladimír Macura]], český spisovateľ, literárny vedec a kritik († [[1999]]) * [[11. november]] – [[Daniel Ortega]], nikaragujský prezident * [[12. november]] – [[Emil Horváth]], slovenský herec a divadelný režisér * 12. november – [[Neil Young]], kanadský spevák, hudobník a filmový režisér * [[15. november]] – [[Anni-Frid Lyngstadová]], švédska speváčka * [[19. november]] – [[Frans Sammut]], maltský spisovateľ a esejista († [[2011]]) * [[21. november]] – [[Goldie Hawnová]], americká filmová herečka a producentka * [[29. november]] – [[Hana Maciuchová]], česká herečka a pedagogička († [[2021]]) * [[30. november]] – [[Roger Glover]], waleský basgitarista *{{0}}[[1. december]] – [[Bette Midler]], americká speváčka a herečka *{{0}}[[4. december]] – [[Roberta Bondarová]], kanadská lekárka a astronautka *{{0}}[[6. december]] – [[Rafał Wojaczek]], poľský básnik († [[1971]]) * [[10. december]] – [[Marek Grechuta]], poľský pesničkár a hudobný skladateľ († [[2006]]) * [[20. december]] – [[Peter Criss]], americký hudobník a herec * [[23. december]] – [[Ron Bushy]], americký rockový bubeník († [[2021]]) * [[24. december]] – [[Lemmy]], britský spevák a basgitarista († [[2015]]) * 24. december – [[Nicholas Meyer]], americký filmový scenárista, producent, režisér a spisovateľ * [[25. december]] – [[Noel Redding]], anglický rockový gitarista († [[2003]]) * [[31. december]] – [[Leonard Adleman]], americký informatik a molekulárny biológ == Úmrtia == [[Súbor:FDR in 1933.jpg|thumb|upright|[[Franklin Delano Roosevelt|F. D. Roosevelt]] († 12. apríl)]] [[Súbor:Choumoff - Paul Valéry.jpg|thumb|upright|[[Paul Valéry]] († 20. júl)]] [[Súbor:Bartok tablo.jpg|thumb|upright|[[Béla Bartók]] († 26. september)]] [[Súbor:Pattonphoto.jpg|thumb|upright|[[George S. Patton]] († 21. december)]] [[Súbor:Portrait jesensky-janko.jpg|thumb|upright|[[Janko Jesenský]] († 27. december)]] * [[6. január]] – [[Vladimir Ivanovič Vernadskij]], ruský geológ, zakladateľ geochémie a biochémie (* [[1863]]) * [[14. január]] – [[Zoltán Brüll]], slovenský horolezec, horský vodca a lekár (* [[1905]]) * [[21. január]] – [[Karel Poláček]], český spisovateľ (* [[1892]]) * [[30. január]] – [[Albert Mockel]], belgický básnik (* [[1866]]) * [[2. február]] – [[Alfred Delp]], nemecký spisovateľ a kňaz – jezuita (* [[1907]]) * [[3. február]] – [[Roland Freisler]], nemecký nacistický sudca (* [[1893]]) * [[10. február]] – [[Giovanni Palatucci]], taliansky právnik, Spravodlivý medzi národmi (* [[1909]]) * [[12. február]] – [[Michal Bubnič]], slovenský biskup (* [[1877]]) * [[13. február]] – [[Henrietta Szoldová]], americká sionistická vodkyňa (* [[1860]]) * [[17. február]] – [[Ivan Hálek]], český lekár, spisovateľ, pedagóg a politik (* [[1872]]) * [[19. február]] – [[Ladislav Sára]], slovenský pedagóg, protifašistický bojovník a rozhlasový hlásateľ (* [[1913]]) * [[23. február]] – [[Alexej Nikolajevič Tolstoj]], ruský prozaik (* [[1883]]) * [[25. február]] – [[František Chvalkovský]], český politik a diplomat (* [[1885]]) * [[26. február]] – [[Kornélia Veselová]], slovenská národnokultúrna pracovníčka (* [[1866]]) * [[28. február]] – [[Augustín Malár]], slovenský generál (súdom stanovený dátum umrtia) (* [[1894]]) * [[marec]] – [[Anna Franková]], obeť fašizmu známa svojím denníkom (* [[1929]]) * [[19. marec]] – [[Willem Jan Aalders]], holandský reformovaný teológ (* [[1870]]) * [[26. marec]] – [[David Lloyd George]], britský politik (* [[1863]]) * 26. marec – [[Boris Michajlovič Šapošnikov]], sovietsky vojenský teoretik, náčelník generálneho štábu [[Červená armáda|ČA]] (* [[1882]]) * [[31. marec]] – [[Hans Fischer]], nemecký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1881]]) * apríl – [[Josef Čapek]], český maliar a spisovateľ (* [[1887]]) * [[2. apríl]] – [[Vilmos Apor]], maďarský šľachtic, katolícky kňaz a mučeník (* [[1892]]) * [[7. apríl]] – [[Seiiči Itó]], japonský admirál (* [[1890]]) * [[9. apríl]] – [[Wilhelm Canaris]], nemecký admirál (* [[1887]]) * [[12. apríl]] – [[Franklin Delano Roosevelt]], 32. prezident USA (* [[1882]]) * [[13. apríl]] – [[Ernst Cassirer]], nemecký filozof (* [[1874]]) * [[18. apríl]] – [[John Ambrose Fleming]], britský fyzik (* [[1849]]) * [[21. apríl]] – [[Walter Model]], nemecký generál (* [[1891]]) * [[28. apríl]] – [[Benito Mussolini]], vodca talianskeho fašizmu (* [[1883]]) * [[30. apríl]] – [[Adolf Hitler]], nemecký politik a diktátor (* [[1889]]) * [[1. máj]] – [[Joseph Goebbels]], nacistický ríšsky minister propagandy (* [[1897]]) * [[2. máj]] – [[Martin Bormann]], nacistický vojnový zločinec (* [[1900]]) * [[4. máj]] – [[Fedor von Bock]], nemecký poľný maršal (* [[1880]]) * [[11. máj]] – [[John Rogers Commons]], americký ekonóm (* [[1862]]) * [[23. máj]] – [[Heinrich Himmler]], ríšsky vodca [[Schutzstaffel|SS]] (* [[1900]]) * [[16. jún]] – [[Nils Edén]], švédsky historik, politik a premiér (* [[1871]]) * [[27. jún]] – [[Emil Hácha]], česko-slovenský prezident (* [[1872]]) * [[2. júl]] – [[Ármin Hegedűs]], maďarský architekt (* [[1869]]) * [[4. júl]] – [[Cyprián Majerník]], slovenský maliar (* [[1909]]) * [[19. júl]] – [[Heinrich Wölfflin]], švajčiarsky historik umenia, psychológ umenia a filozof umenia (* [[1864]]) * [[20. júl]] – [[Paul Valéry]], francúzsky básnik a spisovateľ (* [[1887]]) * [[2. august]] – [[Pietro Mascagni]], taliansky skladateľ (* [[1863]]) * [[4. august]] – [[Gerhard Gentzen]], nemecký matematik a logik (* [[1909]]) * [[6. august]] – [[Richard Ira Bong]], americký vojenský pilot (* [[1920]]) * [[10. august]] – [[Robert Goddard]], americký inžinier a zakladateľ raketovej techniky (* [[1882]]) * [[20. august]] – [[Karel Dvořáček]], český spisovateľ (* [[1911]]) * [[23. august]] – [[Štefánia Belgická]], manželka následníka rakúskeho trónu [[Rudolf (korunný princ)|Rudolfa]] (* [[1864]]) * [[27. august]] – [[Franz Werfel]], rakúsko-český spisovateľ (* [[1890]]) * [[31. august]] – [[Stefan Banach]], poľsko-ukrajinský matematik (* [[1892]]) * [[26. september]] – [[Béla Bartók]], maďarský hudobný skladateľ (* [[1881]]) * [[27. september]] – [[Charles Whitney Gilmore]], americký paleontológ (* [[1874]]) * [[1. október]] – [[Walter Bradford Cannon]], americký fyziológ (* [[1871]]) * [[30. október]] – [[Svatopluk Innemann]], český režisér, scenárista, kameraman a herec (* [[1896]]) * [[20. november]] – [[Francis William Aston]], britský chemik a fyzik (* [[1877]]) * [[4. december]] – [[Thomas Hunt Morgan]], americký genetik a nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] (* [[1918]]) * [[7. december]] – [[Oldřich Trávníček]], český vydavateľ a kníhkupec (* [[1888]]) * [[9. december]] – [[Jun Čchi-ho]], kórejský revolucionár, aktivista, pedagóg a politik (* [[1864]]) * [[11. december]] – [[Charles Fabry]], francúzsky fyzik (* [[1867]]) * [[21. december]] – [[George S. Patton]], americký generál (* [[1885]]) * [[22. december]] – [[Otto Neurath]], rakúsky filozof, sociológ a ekonóm (* [[1882]]) * [[27. december]] – [[Janko Jesenský]], slovenský spisovateľ (* [[1874]]) * [[28. december]] – [[Theodore Dreiser]], americký spisovateľ (* [[1871]]) * [[30. december]] – [[José Rizal]], národný hrdina Filipín (* [[1861]]) * [[Rudolf Viest]], slovenský divízny generál (* [[1890]]) * [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]], slovenský brigádny generál (* [[1906]]) * [[Augustín Malár]], slovenský generál (* [[1894]]) * [[Viliam Pauliny]], slovenský ekonóm a politik (* [[1877]]) [[Kategória:1945| ]] [[Kategória:Roky| 1945]] igytvkzzczbbu06euhfrrsr3107dv5q 18. február 0 8036 8219065 8171003 2026-05-24T17:04:47Z ~2026-30933-32 295797 /* Narodenia */ 8219065 wikitext text/x-wiki {{Február}} {{Deň v roku|49|[[Jaromír (prvé meno)|Jaromír]] a [[Jaromíra]]}} == Udalosti == * [[1885]] – po prvý raz vyšla kniha ''[[Dobrodružstvá Huckleberryho Finna]]'' od [[Mark Twain|Marka Twaina]] * [[1929]] – [[Spojené štáty|americká]] Akadémia filmových umení a vied ohlásila, že bude od tohto roka každoročne udeľovať Cenu Akadémie za zásluhy, známejšiu ako [[Academy Awards|Oscar]]. Prvé odovzdávanie Oscarov sa konalo [[16. máj]]a [[1929]] * [[1930]] – americký astronóm [[Clyde Tombaugh]] objavil [[134340 Pluto|Pluto]] * [[1942]] – Japonci sa vylodili na ostrove [[Bali (ostrov)|Bali]] * [[1965]] – [[Gambia (štát)|Gambia]] vyhlásila nezávislosť od [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] * [[1994]] – [[Grécko]] zablokovalo colné hraničné prechody, čím vlastne uvalilo na [[Severné Macedónsko]] obchodné [[embargo (zákaz obchodovania)|embargo]] * [[2021]] – na [[Mars]]e pristálo [[marsovský rover|vozidlo]] [[Perseverance (rover)|''Perseverance'']] americkej misie [[Mars 2020]] == Narodenia == [[Súbor:Milos Forman.jpg|thumb|upright|[[Miloš Forman]] (* 1932)]] [[Súbor:Yokoono2.jpg|thumb|upright|[[Yoko Ono]] (* 1933)]] [[Súbor:Cybill_Shepherd_1970.jpg|thumb|upright|[[Cybill Shepherd]] (* 1950)]] [[Súbor:John Travolta cropped.jpg|thumb|upright|[[John Travolta]] (* 1954)]] * [[1374]] – [[Hedviga I.]], poľská panovníčka († [[1399]]) * [[1404]] – [[Leon Battista Alberti]], taliansky kňaz, spisovateľ a jazykovedec († [[1472]]) * [[1516]] – [[Mária I. (Anglicko)|Mária Tudorová]], anglická kráľovná († [[1558]]) * [[1745]] – [[Alessandro Volta]], taliansky fyzik († [[1827]]) * [[1819]] – [[Prokop Chocholoušek]], český novinár a spisovateľ († [[1864]]) * [[1827]] – [[Leopold Branislav Abafi]], slovenský literát a evanjelický farár († [[1883]]) * [[1838]] – [[Ernst Mach]], rakúsky filozof a fyzik († [[1916]]) * [[1894]] – [[Alexander Ivanovič Oparin]], ruský biológ a biochemik († [[1980]]) * [[1896]] – [[André Breton]], francúzsky spisovateľ († [[1966]]) * 1896 – [[Josef Sahánek]], český fyzik († [[1942]]) * [[1898]] – [[Enzo Ferrari]], taliansky automobilový konštruktér a továrnik († [[1988]]) * [[1903]] – [[Nikolaj Viktorovič Podgornyj]], predseda Prezídia najvyššieho sovietu Sovietskeho zväzu († [[1983]]) * [[1919]] – [[Jack Palance]], americký herec († [[2006]]) * 1922 – [[Karin Lászlová]], slovenská spisovateľka († [[2014]]) * [[1928]] – [[John Ostrom]], americký paleontológ († [[2005]]) * [[1930]] – [[Karel Janovický]], český hudobný skladateľ * [[1931]] – [[Toni Morrisonová]], americká spisovateľka, nositeľka [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[2019]]) * [[1932]] – [[Miloš Forman]], český režisér († [[2018]]) * [[1933]] – [[Yoko Ono]], japonská umelkyňa a hudobníčka * 1933 – [[Bobby Robson]], anglický futbalista a tréner († [[2009]]) * [[1936]] – [[Philip Jones Griffiths]], waleský fotožurnalista známy svojimi fotografiami z Vietnamskej vojny († [[2008]]) * 1936 – [[Jozef Vengloš]], slovenský futbalista a tréner († [[2021]]) * [[1938]] – [[István Szabó (režisér)|István Szabó]], maďarský režisér * [[1945]] – [[Ján Plachetka]], slovenský šachový veľmajster († [[2026]]) * [[1947]] – [[Dennis DeYoung]], americký hudobník ([[Styx (hudobná skupina)|Styx]]) * [[1950]] – [[Cybill Shepherd]], americká herečka * [[1954]] – [[Aleš Kuneš]], český fotograf * 1954 – [[John Travolta]], americký herec * [[1956]] – [[Ľubomír Ferko]], slovenský akademický sochár * 1956 – [[Ted Gärdestad]], švédsky spevák, skladateľ a hudobník (gitara a klavír) († [[1997]]) * [[1964]] – [[Matt Dillon]], americký herec * [[1965]] – [[Dr. Dre]], americký raper * [[1967]] – [[Roberto Baggio]], taliansky futbalista * 1967 – [[Colin Jackson]], britský šprintér * [[1968]] – [[Molly Ringwald]], americká herečka * [[1969]] – [[Alexandr Gennadievič Mogiľnyj]], ruský hokejový útočník * [[1972]] – [[Ľubomír Rybovič]], slovenský hokejista * [[1974]] – [[Jevgenij Alexandrovič Kafeľnikov]], ruský tenista * [[1976]] – [[Chanda Rubinová]], americká tenistka * [[1979]] – [[Juraj Tarr]], slovenský rýchlostný kanoista * [[1982]] – [[Krisztián Pars]], maďarský atlét * [[1983]] – [[Roberta Vinciová]], talianska tenistka * [[1984]] – [[Kathrin Wörleová]], nemecká tenistka * [[1990]] – [[Cody Hodgson]], kanadský hokejista * [[1992]] – [[Martin Marinčin]], slovenský hokejista * [[1994]] – [[Jung Hoseok]], kórejský raper, člen skupiny BTS == Úmrtia == [[Súbor:Lucas Cranach (I) workshop - Martin Luther (Uffizi).jpg|thumb|upright|[[Martin Luther]] († 1546)]] [[Súbor:JROppenheimer-LosAlamos.jpg|thumb|upright|[[Robert Oppenheimer]] († 1967)]] * {{0}}[[901]] – [[Thabit ibn Qurra]], arabský astronóm a matematik (* [[826]]) * {{0}}[[999]] – [[Gregor V. (pápež)|Gregor V.]], pápež (* [[972]]) * [[1294]] – [[Chubilaj]], mongolský veľký chán a vojvodca (* [[1215]]) * [[1405]] – [[Tímúr]], turkický vojvodca a dobyvateľ (* [[1336]]) * [[1455]] – [[Fra Angelico]], taliansky rehoľník a maliar ranej renesancie (* asi [[1395]]) * [[1535]] – [[Heinrich Cornelius Agrippa]], nemecký lekár a teozof (* [[1486]]) * [[1546]] – [[Martin Luther]], nemecký teológ, kazateľ a reformátor, zakladateľ protestantizmu (* [[1483]]) * [[1558]] – [[Eleonóra Habsburská]], portugalská kráľovná ako manželka [[Manuel I. (Portugalsko)|Manuela I.]] a francúzska ako manželka [[František I. (Francúzsko)|Františka I.]] (* [[1498]]) * [[1564]] – [[Michelangelo Buonarroti]], taliansky renesančný architekt, sochár, maliar a básnik (* [[1475]]) * [[1679]] – [[Anne Conwayová]], anglická filozofka (* [[1631]]) * [[1682]] – [[Baldassare Longhena]], taliansky architekt (* [[1598]]) * [[1712]] – [[Ľudovít Francúzsky (1682 – 1712)|Ľudovít Francúzsky]], francúzsky dauphin a burgundský vojvoda (* [[1682]]) * [[1745]] – [[Francesco Nicola Fago]], taliansky barokový skladateľ a hudobný pedagóg (* [[1677]]) * [[1851]] – [[Carl Gustav Jacob Jacobi]], nemecký (pruský) matematik židovského pôvodu (* [[1804]]) * [[1856]] – [[Vilém von Biela]], český astronóm (* [[1782]]) * [[1890]] – [[Július Andráši (1823)|Július Andráši]], prvý uhorský premiér (* [[1823]]) * [[1899]] – [[Sophus Lie]], nórsky matematik (* [[1842]]) * [[1923]] – [[Alois Rašín]], český politik a národohospodár (* [[1867]]) * [[1957]] – [[Henry Norris Russell]], americký astronóm (* [[1877]]) * [[1964]] – [[Joseph-Armand Bombardier]], kanadský vynálezca (* [[1907]]) * 1964 – [[Janko Borodáč]], divadelný režisér a herec (* [[1892]]) * [[1967]] – [[Robert Oppenheimer]], americký fyzik (* [[1904]]) * [[1973]] – [[Frank Costello]], americký gangster talianskeho pôvodu (* [[1891]]) * [[1980]] – [[Václav Lohniský]], český divadelný režisér a filmový herec (* [[1920]]) * [[1992]] – [[Sylvain Julien Victor Arend]], belgický astronóm (* [[1902]]) * [[1998]] – [[Ernst Jünger]], nemecký spisovateľ, publicista, filozof a entomológ (* [[1895]]) * [[2001]] – [[Zdeněk Borovec]], český textár (* [[1932]]) * [[2003]] – [[Iser Harel]], riaditeľ tajnej služby [[Mossad]] (* [[1912]]) * [[2004]] – [[Gejza Steinhübel]], slovenský botanik, fyziológ (* [[1922]]) * [[2008]] – [[Alain Robbe-Grillet]], francúzsky spisovateľ (* [[1922]]) * [[2009]] – [[Kamila Skolimowská]], poľská atlétka (* [[1982]]) * [[2013]] – [[Kevin Ayers]], britský hudobník (* [[1944]]) * [[2014]] – [[Nelson Frazier]], americký profesionálny wrestler a herec (* [[1971]]) * [[2018]] – [[Günter Blobel]], nemecko-americký lekár, biochemik a cytológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] (* [[1936]]) * [[2020]] – [[José Fernando Bonaparte]], argentínsky paleontológ (* [[1928]]) * [[2025]] – [[Gene Hackman]], americký herec a spisovateľ (* [[1930]]) {{mesiace}} [[Kategória:18. február| ]] [[Kategória:Február| 18]] [[Kategória:Dni|~0218]] q1s2cm0eox0175dpcd63erhmt8fd3aq Bratislavská župa (Uhorsko) 0 8296 8219365 8135408 2026-05-25T10:24:08Z Bakjb 236375 wl 8219365 wikitext text/x-wiki {{Infobox uhorská župa | Názov = Prešporská župa | URL znaku = CoA Hungary County Pozsony (history).svg | URL mapy = Pozsony county map.jpg | URL polohy = Bratislava.svg | Rozloha = 4370 | Počet obyvateľov = 389750 | Hustota obyvateľstva = 89,1 | Centrum = [[Bratislava|Prešporok]] | Krajiny = [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rakúsko]] | Národnosť = Slováci 42,6 %<br />Maďari 41,9 %<br />Nemci 13,8 % | Náboženstvo = Rímskokatolícke 85 %<br />Evanjelické a. v. 6,8 %<br />Reformovaná k. c. 2,3 %<br />Židovské 5,8 % }} '''Bratislavská župa/stolica''' resp. '''Bratislavský komitát''', alebo '''Prešporská župa/stolica''' resp. '''Prešporský komitát''' (staršie aj ''Prešpurská župa'' a podobne; iný názov: '''Prešporok'''<ref name=X>Ottov historický atlas Slovensko. 2009. S. 86-87</ref>, '''Bratislava'''<ref name=X/>, pre začiatky komitátu aj: '''Preslava'''<ref name=X/>; {{lat|comitatus Posoniensis}}, {{v jazyku|deu|Komitat Preßburg}}, {{V jazyku|hun|Pozsony vármegye}}) bola jedným z [[komitát]]ov, [[stolica (územie)|stolíc]] a [[župa|žúp]] [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]]. == Charakteristika == Bratislavská/Prešporská župa susedila s rakúskou krajinou [[Dolné Rakúsko]], a uhorskými župami [[Nitrianska župa (Uhorsko)|Nitra]], [[Komárňanská župa (Uhorsko)|Komárno]], [[Rábska župa|Ráb]] a [[Mošonská župa (Uhorsko)|Mošon]]. Župa bola na západe ohraničená [[Morava (rieka)|Moravou]], z východu [[Váh]]om, na juhu jej hranica prechádzala južne od [[Dunaj]]a. Rozloha župy v r. [[1910]] bola 4370 km². V súčasnosti je územie župy takmer celé na [[Slovensko|Slovensku]], malé časti sú v [[Maďarsko|Maďarsku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]]. Názov župy sa nepoužíva ani pre názov príslušného regiónu, pre ktorý sa skôr používajú pomenovania [[Bratislava a okolie]], [[Podunajsko]], [[Trnava a okolie]] a [[Záhorie]]. Na Slovensku je územie bývalej župy takmer totožné s okresmi Bratislava I{{--}}V, [[okres Dunajská Streda|Dunajská Streda]], [[okres Galanta|Galanta]], [[okres Malacky|Malacky]], [[okres Pezinok|Pezinok]], [[okres Senec|Senec]] a [[okres Trnava|Trnava]], malé časti zasahujú aj do okresov [[okres Šaľa|Šaľa]] a [[okres Senica|Senica]]. [[Súbor:Slovakia Prespork.jpg|náhľad|Bratislavská župa na juhozápade Slovenska]] == Centrum == Administratívnym centrom [[stolica (územie)|stolice]] do [[17. storočie|17. storočia]] bol [[Bratislavský hrad]] a [[Šamorín]]. V [[18. storočie|18. storočí]] sa centrom stolice stala [[Bratislava]].<ref name="SnS">{{Citácia knihy | priezvisko = Žudel | meno = Juraj | titul = Stolice na Slovensku | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1984 | počet strán = 200 | strany = 35–46 }}</ref> == Župani == Dedičnými županmi Bratislavskej stolice boli od roku [[1580]] ''Pálfiovci'' (historicky: Pálffyovci).<ref>FALLENBÜCHL, Zoltán: ''Magyarország főispánjai - Die Obergespane Ungarns, 1526 - 1848''. Budapest : Argumentum Kiadó, 1994, s. 92 - 93., BOROVSZKY Samu: ''Magyarország vármegyéi és városai - Pozsony vármegye''. Budapest, s. 575, [http://www.zenskyweb.sk/zabudnute-osobnosti-bratislavy Esterházy a Bartal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140202144052/http://www.zenskyweb.sk/zabudnute-osobnosti-bratislavy|date=2014-02-02}} a spresnenia [http://www.trencan.ic.cz/0011-Szalavsky.html Szalavszky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140204012650/http://www.trencan.ic.cz/0011-Szalavsky.html|date=2014-02-04}} a [http://www.academia.edu/4683680/_Tu_je_vsetko_originalne_vsetko_je_vyslovene_cinske_-_cestovny_dennik_grofa_Jozsefa_Zichyho_z_Ciny_1876_._In_Slobodnik_Martin_ed._Nasinec_v_Oriente._Cestovatelia_zo_Slovenska_a_Ciech_v_Azii_a_Afrike_19._-_I._pol._20._storocia_._Bratislava_Univerzita_Komenskeho_s._123-146 Zichy]</ref> * 1526 – 1527 František Baťáň (historicky: Batthyány) * 1527 – 1545 Ján Salai (historicky: Szalay) * 1545 – 1551 Mikuláš Salm * 1551 – 1555 župa bez župana * 1555 – 1574 Ecchius Salm * 1574 – 1580 Mikuláš Salm mladší * 1580 – 1600 [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláš Pálfi]] (historicky: Pálffy) * 1600 – 1640 Štefan Pálfi * 1641 – 1653 [[Pavol Pálfi (palatín)|Pavol Pálfi]] * 1653 – 1679 Mikuláš Pálfi * 1679 – 1694 Ján Anton Pálfi * 1694 – 1732 Mikuláš Pálfi * 1732 – 1751 [[Ján Pálfi (1663 – 1751)|Ján Pálfi]] * 1752 – 1774 Karol Pavol Engelbert Pálfi * 1775 – 1791 Ján Leopold Pálfi * 1792 – 1805 Karol Hieronym Pálfi * 1808–1809 Jozef knieža Pálfi * 1816 – 1825 Leopold Pálfi (vo funkcii administrátora už od roku 1810) * 1825 – 1827 Jozef knieža Pálfi * 1827 – 1833 Fidel Pálfi * 1834 – 1835 Ferdinand Pálfi * 1835 – 1847 Ferdinand Leopold Pálfi–Daun * 1847 – 1848 [[Móric Pálfi]] * 1867–1869 Jozef Pálfi * 1871–1874 [[Ján František Pálfi|Ján Pálfi]] * 1875–1888 Štefan (Alojz Ladislav Ján Nepomucký Michal Anton František) Esterházy * 1889–1893 Jozef (František Serafínsky Mária) Zichy * 1893–1898 [[Július Szalavský|Július (Rudolf) Szalavszky]] * 1898–1902 Dionýz (Eugen Alojz) Vay * 1903–1917 Aurel (Juraj Alexander) Bartal *1917–5. 11. 1918 Juraj Smrečáni (Szmrecsányi) * 1918–1918 Zoltán (Ľudovít) Jankó == Dejiny == Určitý druh územnej jednotky podobný ako Bratislavský [[komitát]] existoval ešte v [[9. storočie|9. storočí]] v časoch [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Bratislavský komitát existoval ako jeden z prvých už v [[10. storočie|10. storočí]]. Podľa niektorých maďarských historikov existovali od polovice [[13. storočie|13. storočia]] na území Bratislavského komitátu dve stolice: Malá bratislavská stolica (''Posonium minus'') v západnej časti Žitného ostrova a Veľká bratislavská stolica (''Posonium maius''), zvyšné územie. Od konca 13. storočia však už určite existovala len jedna Bratislavská stolica. Tento názor je však asi mylný a územie Malej stolice bolo pravdepodobne len na úrovni [[slúžnovský okres|slúžnovského okresu]]. V roku [[1385]] zálohoval Žigmund Luxemburský Bratislavskú stolicu (podobne ako 13 [[Spiš (región)|spišských]] miest) spolu s Nitrianskou a Trenčianskou stolicou [[Morava (región)|moravským]] markgrófom, aby získal prostriedky na presadenie svojho nároku na [[Uhorsko|uhorský]] trón.<ref name="SnS"/> === Vojčianska stolica predialistov === Osobitným územím bolo osem sídiel [[Predialista|predialistov]] ostrihomského arcibiskupa na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]. Strediskom stolice bola Vojka nad Dunajom, podľa ktorej mala stolica meno (''Sedes praedialistarum Vajkensis'', ''Sedes Archiepiscopalis Vajkensis''). V prvej polovici sa delila na slúžnovské okresy: Horný (''Processus sedis Vajkensis superior'') s obcami Báč, Dobrohošť, Kyselica a Vojka a Dolný (''Processus sedis Vajkensis inferior'') s obcami Dolný Bar, Moravské a Pinkove Kračany a Petrovo.<ref name="SnS"/> Bratislavská stolica bola jednou z najbohatších v Uhorsku až do konca [[18. storočie|18. storočia]]. === Bratislava a Trnava === [[Bratislava]] a [[Trnava]] patrili medzi najvýznamejšie mestá stolice, boli medzi poprednými strediskami kultúrneho života v Uhorsku. V Bratislave bola r. [[1467]] založená [[Academia Istropolitana]], r. [[1606]] evanjelická škola, predchodkyňa [[lýceum|lýcea]], ktoré zohralo významnú úlohu v [[slovenské národné obrodenie|slovenskom národnom obrodení]].<ref name="SnS"/> [[Trnava]] bola centrom rekatolizácie a univerzitným mestom. [[Univerzita]], založená roku [[1635]] [[arcibiskup]]om Petrom Pazmáňom (Pázmánym), ktorá mala najmä náboženské poslanie, vyučovala právnikov a od roku [[1769]] ako prvá v [[Uhorsko|Uhorsku]] aj lekárov.<ref name="SnS"/> === 1918{{--}}súčasnosť === V r. [[1918]] sa Bratislavská župa stala súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], malé časti za [[Dunaj]]om [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Rakúsko|Rakúska]] (potvrdené r. [[1920]] Trianonskou zmluvou). Bratislavská župa existovala do konca roku [[1927]], kedy bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené. V Maďarsku sa časti bratislavskej župy stali v medzivojnovom období súčasťou župy Gyõr-Moson-Pozsony (''Ráb-Mošon-Bratislava''). Počas vojnovej Slovenskej republiky ([[1939]]{{--}}[[1945]]) bola Bratislavská župa obnovená, no jej južná časť sa podľa Viedenskej arbitráže stala súčasťou Maďarska a spolu s malou okupovanou časťou bývalej Nitrianskej župy sa stala súčasťou novovytvorenej župy Nitra-Bratislava (''Nyitra-Pozsony'') s centrom v Nových Zámkoch. Po [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] boli okupované časti opäť pripojené k Česko-Slovensku. V súčasnosti je územie Bratislavskej župy rozdelené medzi [[Bratislavský kraj]] a [[Trnavský kraj]]. == Národnosti == Národnostný ráz stolice bol dosť zmiešaný. Slováci obývali prevažne sever a západ stolice, [[Maďarsko|Maďari]] žili na juhu, [[Nemecko|Nemci]] v Bratislave a iných mestách a [[Chorvátsko|Chorváti]], ktorí sem utiekli z Dolnej zeme pred tureckým útlakom. == Okresy == Pôvodne sa Bratislavská stolica delila na štyri slúžnovské okresy: Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý (''Processus primus, secundus, tertius a quartus''). Roku [[1806]] sa počet slúžnovských okresov zvýšil na šesť: Záhorský, Bratislavský, Trnavský, Vonkajší, Hornoostrovský a Dolnoostrovský.<ref name="SnS"/> V roku [[1910]] bolo územie Bratislavskej župy rozdelené na tieto slúžnovské okresy: * [[Bratislava]] (Prešporek) * [[Šamorín]] * [[Dunajská Streda]] * [[Galanta]] * [[Malacky]] * [[Trnava]] * [[Senec]] * Municipiálne mesto: ** [[Bratislava]] * Mestá so zriadeným magistrátom: ** [[Trnava]] ** [[Modra]] ** [[Pezinok]] ** [[Svätý Jur]] == Referencie == {{referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Pongrácz | meno = Denis | priezvisko2 = Strešňák | meno2 = Gábor | priezvisko3 = Ragač | meno3 = Radoslav | priezvisko4 = Tandlich | meno4 = Tomáš | priezvisko5 = Federmayer | meno5 = Frederik | ďalší = Kresby Denis Pongrácz | titul = Šľachta Bratislavskej stolice | odkaz na titul = Šľachta Bratislavskej stolice | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Agentúra Luigi | rok = 2004 | isbn = 80-969027-0-9 | edícia = Series Nobilium | zväzok edície = | počet strán = 496 | strany = }} == Pozri aj == * [[Bratislavská župa (Česko-Slovensko, 1918 – 1922)]] * [[Bratislavská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Uhorské župy}} [[Kategória:Župy v Uhorsku]] q0vvh8jlbd17o2z3odv3r0h4wwektj7 Lužickí Srbi 0 9399 8219155 7816684 2026-05-24T21:21:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219155 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny | obrázok =[[Súbor:Flag of Sorbs.svg|200px]] | popis obrázku =[[Vlajka Lužických Srbov]] | skupina =Lužickí Srbi | populácia =cca. 100 000 | genealógia = | hlavný región = [[Európa]] | regióny nadpis =Krajiny s najväčším počtom Lužických Srbov | región1 = {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]{{Break}}[[Sasko]] - 40 000{{Break}}[[Brandenbursko]] - 13 000 | pop1 =53 000 | ref1 = | región2 = | pop2 = | ref2 = | región3 = | pop3 = | ref3 = | región4 = {{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] | pop4 =44 000 | ref4 = | región5 = {{minivlajka|Česko}} [[Česko]] | pop5 =cca. 1 000 | ref5 = | jazyky =[[hornolužická srbčina]], [[dolnolužická srbčina]], [[nemčina]], [[poľština]], [[čeština]] | náboženstvo =[[Latinská cirkev|rímskokatolícke]], [[protestantizmus]] | príbuzní =[[Česi]], [[Poliaci]], [[Slezania]], [[Pomoranskí Slovinci]] }} [[Súbor:City Bautzen Germany 104.JPG|náhľad|[[Budyšín]] - centrum Lužických Srbov]] '''Lužickí Srbi''' ([[Hornolužická srbčina|hornolužickosrbsky]] ''Serbja'', [[Dolnolužická srbčina|dolnolužickosrbsky]] ''Serby'') sú najmenší [[Slovania|slovanský národ]]. Patria k [[Západní Slovania|západoslovanskej]] vetve. Žijú v [[Nemecko|Nemecku]] v povodí horného toku [[Spréva|Sprévy]] (časť územia starej [[Horná Lužica|Hornej]] a [[Dolná Lužica|Dolnej Lužice]]). Sú potomkovia [[Polabský Slovania|Polabských Slovanov]], ktorí sa ubránili germanizácii. Dnes sú dvojjazyční ([[lužické jazyky|lužická srbčina]] a [[nemčina]]), časť hovorí len po nemecky.<ref name=":0">{{Citácia knihy |priezvisko=Černý |meno=Adolf |titul=Lužice a Lužičtí Srbové |vydanie= |vydavateľ=J. Otto |miesto=Praha |rok=1912 |strany=58}}</ref> Lužickí Srbi obývajú územie [[Lužica|Lužice]], ktoré leží na území nemeckých spolkových krajín [[Sasko]] a [[Brandenbursko]]. Od [[14. storočie|14.]] do [[17. storočie|17. storočia]] bolo toto územie súčasťou [[Krajiny českej koruny|Krajín českej koruny]].<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Páta |meno=Josef |titul=Lužice |vydanie= |vydavateľ=Vilímek |miesto=Praha |rok=1919 |strany=12}}</ref> Počet Lužických Srbov sa v súčasnosti odhaduje na 60 000 až 100 000. Väčšina z nich obýva pôvodné územie Lužice, najmä v okolí miest [[Bautzen]] ({{V jazyku|dsb|''Budyšin''}}) a [[Cottbus]] ({{V jazyku|hsb|''Chóśebuz''}}). == Názov == Ich pomenovanie Srbi ([[Nemčina|nem.]] ''Sorben'') na rozdiel od pomenovania juhoslovanských Srbov (nem. ''Serben''). Lužickí Srbi ([[Čeština|čes.]] ''Lužičtí Srbové'') je pojem, ktorý označuje pôvodné slovanské obyvateľstvo Dolnej Lužice, kým územie Hornej Lužice bolo do začiatku [[15. storočie|15. storočia]] známe ako ''[[Milsko]]'' (pretože toto územie obýval slovanský kmeň [[Milčania|Milčanov]]).<ref name=":0" /> == Dejiny == {{Catmore|Lužica}} Územie Lužice bolo v čase sťahovania Slovanov osídlené západnými Slovanmi, ktorí museli odolávať tlaku [[Franská ríša|Franskej ríše]] (neskôr [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]]). Územie dnešných Lužických Srbov patrilo určitú dobu aj pod vládu [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]]. Po smrti kniežaťa [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]] sa od Veľkomoravskej ríše odtrhli. V [[10. storočie|10. storočí]] podľahli tlaku [[christianizácia (šírenie kresťanstva)|christianizácie]] a s ňou postupujúcej [[Germanizácia|germanizácie]] ([[Henrich I. (Východofranská ríša)|Henrich I.]]). Od [[14. storočie|14. storočia]] patrilo toto územie pod zvrchovanosť Českého kráľovstva. V období [[Reformácia|reformácie]] sa začal používať pri [[Bohoslužba|bohoslužbách]] aj lužickosrbský jazyk. V roku [[1635]] získalo toto územie [[Sasko]] a od [[19. storočie|19. storočia]] sa územie Dolnej Lužice stalo súčasťou [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]]. Po spojení nemeckých štátov sa stalo súčasťou [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]]. V 19. storočí dochádza k národnému prebudeniu Lužických Srbov. V roku [[1912]] vznikol spolok [[Domowina]]. Zlé časy nastali pre Lužických Srbov po nástupe [[nacizmus|nacizmu]]. Nacisti v roku [[1937]] Domowinu zakázali a Lužických Srbov plánovali úplne germanizovať. Po vzniku [[NDR]] nastali pre nich lepšie pomery. Časť ich územia získalo Poľsko (na východ od rieky [[Lužica]]). Po vzniku zjednoteného Nemecka im [[ústava]] zaručuje všetky ľudské a občianske práva. V máji v roku [[2008]] bol za ministerského predsedu slobodného štátu [[Sasko]] zvolený Lužický Srb [[Stanislaw Tillich]] (člen [[CDU]]), ktorý hovorí plynule česky.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Bobková |meno=Lenka |titul=Horní a Dolní Lužice |vydanie= |vydavateľ= |miesto=Praha |rok=2008 |isbn= |strany= |meno2=L. |priezvisko2=Březina |priezvisko3=Zdichynec |meno3=J.}}</ref> == Náboženstvo Lužických Srbov == Po náboženskej stránke sú Lužickí Srbi rozdelení na dve skupiny. Časť vyznáva [[Latinská cirkev|rímskokatolícke náboženstvo]] a časť patrí k príslušníkom [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|evanjelickej cirkvi augsburského vyznania]] (od reformácie v Nemecku). Katolícki Lužickí Srbi lepšie odolávali tlaku germanizácie než evanjelickí Lužickí Srbi. Dôvod bol veľmi jednoduchý. K evanjelikom a. v. sa totiž hlási väčšina Nemcov v Sasku a Brandenbursku. Spoločné náboženstvo s protestantskými nemeckými spoluobčanmi umožňovalo ľahšie ponemčenie. Naopak katolícki Lužickí Srbi sa od nemeckého protestantského obyvateľstva odlišovali aj konfesionálne (viac sa orientovali na Čechov, katolícky [[seminár (katolíci)|seminár]] v [[Praha|Prahe]]), čo spôsobovalo zvýrazňovanie odlišnosti a lepšie uchovanie národných tradícií.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Walde |meno=Martin |titul=Katholisches versus evangelisches Milieu bei den Sorben |vydanie= |vydavateľ=Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin/Bautzen |miesto=Budyšín |rok=2006 |isbn= |strany=2{{--}}15}}</ref> == Jazyk == Počet používateľov lužickej srbčiny sa odhaduje na asi 50 000 tisíc. Lužickí Srbi hovoria dvoma jazykmi. Oba jazyky patria k [[Západoslovanské jazyky|západoslovanskej]] skupine [[Slovanské jazyky|slovanskej]] vetvy [[Indoeurópske jazyky|indoeurópskej]] rodiny. [[Súbor:Sorbisches Siedlungsgebiet.png|náhľad|Etnická štruktúra Lužických Srbov v rámci Lužice]] * [[hornolužická srbčina]] * [[dolnolužická srbčina]] Rozdiel medzi nimi je väčší ako medzi slovenčinou a češtinou. Hornolužická srbčina je viac podobná starej češtine z [[15. storočie|15. storočia]]. Dnes ju používa asi 40 000 ľudí. Hornolužický jazyk vznikol z kmeňového jazyka polabských [[Milčania|Milčanov]], ale aj [[Biežunčania|Biežunčanov]], [[Glomači|Glomačov]], [[Nišania|Nišanov]] a ďalších už dávno ponemčených kmeňov. Jazyk má bližšie k češtine ako k poľštine. Je rozšírený v saských okresoch [[Budyšín]], [[Niesky]], [[Kamenz]], [[Bischofwerda]] a v [[Brandenbursko|Brandenbursku]] v okresoch [[Hoyerwerda]] ([[Wojerecy]]), [[Weisswasser]] a [[Senftenberg]]. [[Súbor:Sorbs national-costume1.jpg|náhľad|Národný kroj z Dolnej Lužice]] Dolnolužická srbčina je viac podobná poľštine, dnes ju používa asi 10 000 ľudí. Vznikla z kmeňového jazyku [[Lužičania|Lužičanov]], [[Sľubiania|Sľubianov]] a [[Sprévania|Sprévanov]] a možno aj iných slovanských kmeňov, ktoré žili na dolnom toku rieky Sprévy a jej prítokoch. Má bližšie k poľštine ako k češtine. Používajú ju Lužickí Srbi v Brandenbursku najmä v malých mestách a v dedinách okresu [[Cottbus]]. [[Srbčina]] sa vyučuje na základných a stredných školách ako prvý, druhý, alebo cudzí jazyk. V Brandenbursku a Sasku existuje televízne (ORB, ''Ostdeutscher Rundfunk Brandenburg'') a rozhlasové vysielanie v tomto jazyku, aj keď len niekoľkominútové resp. niekoľkohodinové. Srbčina sa vyučuje aj na kurzoch v Budyšíne a Cottbuse. Učitelia sa učia na Inštitúte srbských štúdií na [[Univerzita v Lipsku|Univerzite v Lipsku]]. Lužickí Srbi majú aj vlastnú organizáciu – ''Domowinu''.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Sklenař |meno=Karel |titul=Z Čech do Pompejí |vydanie= |vydavateľ=[[Československý spisovatel]] |miesto=Praha |rok=1989 |isbn= |strany=133{{--}}163 |kapitola=Ke břehům Baltu |poznámka=(o Pobaltských Slovanech)}}</ref> === Súčasný štatút jazyka === Lužická srbčina je chránená ústavami Saska a Brandenburska. Srbčina sa môže používať na súdoch aj úradoch, hoci sa to pre nedostatok tlmočníkov dnes nevykonáva. V Sasku je spolu s nemčinou úradným jazykom. === Školy a materské školy === V Slobodnom štáte [[Sasko]] a v [[Brandenbursko|Brandenbursku]] existuje niekoľko dvojjazyčných srbsko-nemeckých škôl v oblasti dvojjazyčných osídlení, ako aj ďalšie školy, v ktorých sa srbčina vyučuje ako cudzí jazyk. V Sasku v školskom roku [[2013]]/[[2014|14]] je osem základných a šesť stredných škôl<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Schule und Ausbildung - Sorbische Schulen in Sachsen |url=https://www.schule.sachsen.de/166.htm |vydavateľ=Staatsministerium für Kultus |dátum prístupu=2019-08-22 |jazyk=de}}</ref> a v Brandenbursku sú štyri základné a jedna stredná škola. Získanie vysokoškolského vzdelania v srbskom jazyku umožnilo srbské gymnázium v [[Budyšín|Budyšíne]] a dolnosrbské gymnázium v [[Cottbus|Cottbuse]]. V oboch spolkových štátoch stále existuje niekoľko srbských materských škôl. Cezhraničné združenie srbských škôl taktiež začalo projekt ''Witaj'' o dvojjazyčnej vzdelávaní v materských a školských zariadeniach, kde sa deti učia základy lužickej srbčiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ministerium für Bildung, Jugend und Sport (MBJS) |url=http://archive.fo/LrMMw |vydavateľ=Elektronisches Schulverzeichnis des Ministeriums für Bildung, Jugend und Sport |dátum vydania=2013-01-06 |dátum prístupu=2019-08-22}}</ref> ==Hymna Lužice== {| !V dolnolužickej srbčine <br />Rědna Łužyca !V hornolužickej srbčine <br />Rjana Łužica |- |''<poem> Rědna Łužyca, spšawna, pśijazna, mójich serbskich wóścow kraj, mójich glucnych myslow raj, swěte su mě twóje strony. Cas ty pśichodny, zakwiś radostny! Och, gab muže stanuli, za swój narod źěłali, gódne nimjer wobspomnjeśa! </poem>'' |''<poem> Rjana Łužica, sprawna přećelna, mojich serbskich wótcow kraj, mojich zbóžnych sonow raj, swjate su mi twoje hona! Časo přichodny, zakćěj radostny! Ow, zo bychu z twojeho klina wušli mužojo, hódni wěčnoh wopomnjeća! </poem>'' |}<br /> == Inštitúcie == === Domowina === {{Catmore|Domowina}} [[Súbor:Budyšin Serbski Dom.JPG|náhľad|Sídlo Domowiny (Serbski Dom) v Budyšíne.]] [[Domowina]] (srbský výraz pre „vlasť“, plné meno Domowina "Zwjazk Łužiskich Serbow", federácia Lužických Srbov) bola založená v roku [[1912]] je lužickosrbská národná a kultúrna organizácia, ktorá zastrešuje viacero lužickosrbských spolkov v piatich regionálnych združení a dvanástich srbských združení pôsobiacich za štátnymi hranicami. Celkový počet členov asi 7 300.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Mitgliedsvereine |url=https://www.domowina.de/mitgliedschaft/mitgliedsvereine/ |vydavateľ=Domowina |dátum prístupu=2019-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190717024754/https://www.domowina.de/mitgliedschaft/mitgliedsvereine/ |dátum archivácie=2019-07-17 }}</ref> === Inštitút Sorabistiky === 10. decembra [[1716]] založilo so súhlasom Senátu univerzity v [[Leipzig]] „Wendische Predigercollegium“ (lužicko srbsky ''Serbske prědarske towarstwo)'' neskôr premenovaného na „Lusatian Predigergesellschaft“, prvého srbského klubu vôbec, šesť srbských študentov teológie. Ich princípom bolo zároveň ich oslovenie: „''Soraborum saluti!''“ Dnes je Inštitút pre sorabistiku na univerzite v [[Lipsko|Lipsku]] jediným ústavom v [[Nemecko|Nemecku]], v ktorom sú vyškolení srbskí učitelia a sorabisti. Vyučovacími jazykmi sú horná a [[Dolnolužická srbčina|dolná srbčina]]. V poslednom období sa zvyšuje záujem o sorabistiku a kurzy ponúkané na univerzite v Lipsku, najmä v slovanských krajinách. Riaditeľ ústavu je od 1. marca [[2003]] [[Eduard Werner]] (Edward Wornar).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=17.-18. Jahrhundert |url=http://archive.fo/m9SJr |vydavateľ=Wendisches Museums Cottbu s|dátum vydania=2013-02-12 |dátum prístupu=2019-08-22}}</ref> === Srbský inštitút (Serbski Institut) === Od roku [[1951]] existuje v Budyšíne mimoškolský výskumný ústav srbskej kultúry a jazyka, ktorý do roku 1991 patril Nemeckej akadémii vied v Berlíne. Približne 25 stálych zamestnancov teraz pracuje v dvoch pracoviskách v Budyšíne (Sasko) a v Cottbuse (Brandenburgsko). Komplexnou misiou je štúdium srbského jazyka (horná a dolná srbčina), histórie, kultúry a identity srbských obyvateľov v [[Horná Lužica|Hornej]] a [[Dolná Lužica|Dolnej Lužici]]. Rôzne projekty inštitútu zároveň ovplyvňujú aj prax zachovania a rozvoja srbskej národnej podstaty. Je prepojený so srbskou centrálnou knižnicou a so srbským kultúrnym archívom, ktoré zbierajú, uchovávajú a odovzdávajú srbské kultúrne dedičstvo už takmer 500 rokov. === Nakladateľstvo Domowina === V Budyšíne sa tiež nachádza vydavateľstvo Domowina (''Sorb Ludowe nakładnistwo Domowina''), kde sa objavuje väčšina srbských kníh, novín a časopisov. Vydavateľstvo vzniklo v roku [[1958]] založením vydavateľstva VEB Domowina, ktoré bolo v roku [[1990]] premenené na GmbH. Vydavateľstvo je financované z rozpočtu nadácie pre srbských občanov sumou 2,9 milióna EUR (od roku [[2012]]). Od roku 1991 funguje vydavateľstvo Smoler'sche Verlagsbuchhandlung (''Smolerjec kniharnja''), ktoré je pomenované po srbskom kníhkupectve prvého srbského vydavateľa [[Jan Arnošt Smoler|Jana Arnošta Smolera]] ([[1816]]{{--}}[[1884]]).<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Links |meno=Christoph |titul=Das Schicksal der DDR-Verlage – Die Privatisierung und ihre Konsequenzen |vydanie= |vydavateľ=Christoph Links Verlag – LinksDruck |miesto=Berlin |rok=2009 |isbn=978-3-86153-523-2 |strany=64{{--}}65}}</ref> === Srbské múzeum === [[Súbor:Bautzen - Ortenburg - Sorbisches Museum 01 ies.jpg|vľavo|náhľad|Srbské múzeum v Budyšíne.]] Srbské múzeum v Budyšíne (''Serbski muzej Budyšin'') sa nachádza v soľnom dome v [[Ortenburg|Ortenburgu]]. Na výstave je uvedený prehľad o histórii Lužických Srbov od jeho počiatkov v [[6. storočie|6. storočí]] po súčasnosť, ako aj o kultúre a spôsobe života srbského obyvateľstva. Na pravidelne sa meniacich špeciálnych výstavách sú prezentované diela srbských výtvarných umelcov alebo spracované špeciálne historické témy. Financuje ho aj Nadácia pre srbský ľud a kultúrny región [[Horná Lužica|Hornej Lužice]] a [[Dolné Sliezsko]]. === Nadácia pre srbských občanov === Nadácia pre srbských občanov (''Załožba za serbski lud''), je spoločná nadácia dvoch štátov Brandenburska a Saska, mala by podporovať zachovanie a rozvoj, propagáciu a šírenie srbského jazyka, kultúry a tradícií ako vyjadrenie identity srbského ľudu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Geschichte und Finanzierung |url=https://stiftung.sorben.com/deutsch/stiftung/geschichte-und-finanzierung/ |vydavateľ=Stiftung für das sorbische Volk |dátum prístupu=2019-08-22 |jazyk=de}}</ref> Prvýkrát bola založená dekrétom v roku [[1991]] ako ústavná verejnoprávna nadácia v [[Lohsa|Lohse]]. Berúc do úvahy skutočnosť, že srbský ľud nemá žiadny materský štát za hranicami Spolkovej republiky Nemecko, a na základe záväzku Spolkovej republiky voči Srbom, ktorý je uvedený v poznámke k protokolu č. 14 k článku 35 Zmluvy o zjednotení, sa vytvorili materiálne podmienky. Podpísaním Štátnej zmluvy medzi Brandenburskom a Slobodným štátom Sasko o zriadení Nadácie pre srbský ľud z 28. augusta [[1998]] získala nadácia právnu subjektivitu. Zároveň bola dohodnutá prvá dohoda o financovaní medzi federálnou vládou a štátmi Brandenbursko a Sasko, ktorá bola platná do konca roku [[2007]]. Na základe druhej dohody o spoločnom financovaní z 10. júla [[2009]] nadácia dostáva ročné granty od Slobodného štátu Sasko, Brandenburska a spolkovej vlády na splnenie svojho účelu. Dohoda je platná do 31. decembra [[2013]]. Suma financovania zriadená v roku 2013 bola 16,8 milióna eur. Skladalo sa takto: Spolková vláda 8,2 milióna eur, Sasko 5,85 milióna eur, Brandenbursko 2,77 milióna eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Geschichte und Finanzierung |url=https://stiftung.sorben.com/stiftung/geschichte-und-finanzierung/ |vydavateľ=Stiftung für das sorbische Volk |dátum prístupu=2019-08-22 |jazyk=de}}</ref> == Referencie == <references />{{Referencie}} == Pozri aj == * [[Lužica]] * [[lužické jazyky]] * [[Pomoranskí Slovinci]] * [[Slezania]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.luzicke-hory.cz/srbove.html#srbo Lužickí Srbi (v češtine)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061214055633/http://www.luzicke-hory.cz/srbove.html#srbo |date=2006-12-14 }} * [http://www.domowina.sorben.com/index.htm Domowina] * [https://www.serbski-institut.de/de/home/ Srbský inštitút] * [https://web.archive.org/web/20041129154729/http://www.uni-leipzig.de/~sorb/ Inštitút Sorabistiky] [[Kategória:Lužickí Srbi| ]] [[Kategória:Slovania]] [[Kategória:Etniká, národy a národnosti v Nemecku]] sdrjvppitc68amyutwdatpi115m6ux0 Wikipédia:Napísali o Wikipédii 4 10718 8219212 8172172 2026-05-25T00:03:09Z Teslaton 12161 + TouchIT: Wikipédia zakazuje AI, tolerovať bude 2 situácie použitia; Kultúra slova: Slovenská Wikipédia ako zdroj dát pre korpus chýb 8219212 wikitext text/x-wiki Na tejto stránke zhromažďujeme odkazy na '''články o Wikipédii v médiách''', predovšetkým o [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]]. Ak ste objavili nejaký článok, ktorý tu nie je spomenutý, pokojne ho pridajte. Do zoznamu nezahŕňame správy z dezinformačných médií (''[[Hlavné správy]]'', ''[[ZEM & VEK]]'' a pod.), z ktorých mnohé sú taktiež na [[MediaWiki:Spam-blacklist|blackliste Wikipédie]]. {{/Archív/Index}} [[Súbor:Adolf Oberländer Das Neueste vom Tage.jpg|300px|vpravo]] == Apríl == * 30. apríl – ''Kultúra slova'' (Radovan Garabík): [https://www.sav.sk/journals/uploads/0518105173-79-Slovenska-Wikipedia-ako-zdroj-dat-pre-korpus-chyb.pdf Slovenská Wikipédia ako zdroj dát pre korpus chýb] == Marec == * 30. marec 2023 – ''[[TOUCHIT|TouchIT]]'' (Michal Reiter): [https://touchit.sk/wikipedia-zakazuje-ai-tolerovat-bude-2-situacie-pouzitia/857664/ Wikipédia zakazuje AI, tolerovať bude 2 situácie použitia] == Január == * 22. január – ''[[Root.cz]]'' (Jan Fikar): [https://www.root.cz/zpravicky/wikipedie-ma-navod-jak-poznat-text-od-ai-vyuzil-toho-vyvojar/ Wikipedie má návod, jak poznat text od AI, využil toho vývojář] * 15. január – ''[[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|Teraz.sk]]'': [https://www.teraz.sk/zahranicie/wikipedia-oslavuje-25-rokov/933198-clanok.html Wikipédia oslavuje 25 rokov] * 15. január – ''[[Veda na dosah]]'' (Kristína Anna Majcherová): [https://vedanadosah.cvtisr.sk/technika/25-rokov-wikipedie-preco-je-ludsky-editor-vzacnejsi-nez-najvykonnejsi-algoritmus/ 25 rokov Wikipédie: prečo je ľudský editor vzácnejší než najvýkonnejší algoritmus] * 15. január – ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' (Martina Jurinová): [https://www.forbes.sk/nupedia-zlyhala-jej-sestra-uspela-ako-wikipedia-dobyla-internetovy-svet/ Nupedia zlyhala, jej sestra uspela. Ako Wikipédia dobyla internetový svet?] (+ [https://www.forbes.sk/tema-dna-wikipedia-oslavuje-25-rokov-odstavi-ju-umela-inteligencia-15-1-2026/ podcast]) * 15. január – ''Techbox'' (Števo Porubský): [https://www.techbox.sk/wikipedia-ma-dnes-25-rokov-co-jej-predchadzalo-a-ako-sa-jej-vodi Wikipedia má dnes 25 rokov! Neuveríte, čo jej predchádzalo] * 15. január – ''[[Hospodárske noviny]]'' (Oliver Kohár): [https://hnonline.sk/slovensko/96259791-wikipedia-oslavuje-25-rokov-vo-vyhladavaniach-dominuje-trump-jej-spolahlivost-preveril-skandal-novinara Wikipédia oslavuje 25 rokov: vo vyhľadávaniach dominuje Trump, jej spoľahlivosť preveril škandál novinára] * 15. január – ''[[TV Markíza|tvnoviny.sk]]'' (Jasmina Hečková, Róbert Ďurkáč): [https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/1009623-wikipedia-ma-25-rokov-bez-nej-by-umela-inteligencia-nebola-tym-cim-je Wikipedia má 25 rokov. Bez nej by umelá inteligencia nebola tým, čím je] * 15. január – ''[[Denník N]]'': [https://e.dennikn.sk/minuta/5077786 Wikipédia oznámila nové licenčné dohody s firmami vyvíjajúcimi AI] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://wikimedia.sk/o-nas/napisali-o-nas/ Napísali o nás] – občianske združenie [[Wikimedia Slovensko]] [[Kategória:Wikipédia:Publicita|Napísali o Wikipédii]] bfcwr3urp7jpy6niev6ht6jnpijye53 Čierna diera 0 10827 8219403 8133260 2026-05-25T11:33:22Z ~2026-31314-03 295939 /* História */ 8219403 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} [[Súbor:Black hole - Messier 87.jpg|náhľad|10. 4. 2019 zverejnili vedci z projektu EHT prvú fotografiu z okraja čiernej diery. Konkrétne ide o čiernu dieru v strede galaxie [[Virgo A|Messier 87]].<ref name=MIT/>]] [[Súbor:Black Hole Milkyway.jpg|thumb|right|Simulovaný pohľad na čiernu dieru v blízkosti [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnej cesty]]. Diera váži 10 hmotností slnka.]] [[Súbor:Microquasar GRO J1655-40.jpg|thumb|right|Umelcova predstava čiernej diery s blízko obiehajúcou spoločnicou, ktorá presahuje jej [[Rocheova medza|Rocheovu medzu]]. Dovnútra padajúca hmota formuje [[akrečný disk]], pričom časť hmoty je vytryskovaná vysokoenergetickými polárnymi prúdmi]] [[Súbor:Čierna diera.jpg|thumb|right|Ďalší príklad čiernej diery s blízko obiehajúcou spoločnicou. Obrázok bol vytvorený v programe [[Adobe Photoshop]]]] '''Čierna diera''' alebo '''gravitačný kolapsar''' je koncentráciou [[hmota (fyzika)|hmoty]] s tak vysokou [[hustota (objemová hmotnosť)|hustotou]], že jej gravitačná sila zabraňuje úniku akýchkoľvek častíc (možno s výnimkou efektu nazývaného [[tunelový jav|kvantové tunelovanie]]). Z toho vyplýva, že nič, ani [[elektromagnetické žiarenie]] vrátane [[viditeľné svetlo|svetla]], nemôže uniknúť [[gravitácia|gravitácii]] čiernej diery, preto sa nazýva „čierna“. Pojem ''čierna diera'' sa stal zaužívaným, aj keď teória nespomína žiadnu „dieru“ v normálnom slova zmysle, ale oblasť vesmíru, z ktorej nič neunikne. Existenciu čiernych dier predpokladá [[Všeobecná teória relativity|Einsteinova teória relativity]]. Podľa klasickej všeobecnej relativity, žiadna [[hmota (fyzika)|hmota]] ani [[informácia]] nemôže prúdiť z vnútra čiernej diery k vonkajšiemu pozorovateľovi. Napríklad nie je možné dostať von žiadnu z jej častí, ani odrazené svetlo od zdroja podobného fotografickému blesku, alebo získať akúkoľvek informáciu o látke, ktorá vstúpila do čiernej diery. [[Kvantová mechanika|Kvantovomechanické]] efekty však dovoľujú látke energiu vyžarovať z čiernych dier v podobe röntgenového žiarenia, aj keď sa predpokladá, že žiarenie nezávisí od toho, čo do čiernej diery padlo v minulosti. Existencia čiernych dier vo vesmíre je dobre podložená astronomickými pozorovaniami, hlavne zo štúdia supernov, röntgenového žiarenia z aktívneho galaktického jadra a správania hmoty a žiarenia okolo nej. == História == Predstavu telesa takého masívneho, že z neho ani svetlo nedokáže uniknúť, navrhol [[Anglicko|anglický]] [[geológ]] [[John Michell]] v roku [https://www.amnh.org/learn-teach/curriculum-collections/cosmic-horizons-book/john-michell-black-holes 1784]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cosmic celebrities with gravitas | url = https://www.nature.com/articles/s41550-018-0682-y | vydavateľ = nature.com | dátum vydania = 08 January 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-21 | miesto = | jazyk = en }}</ref> v práci zaslanej do [[Kráľovská spoločnosť|Kráľovskej spoločnosti]]. V tom čase bola [[Isaac Newton|Newtonovská]] teória [[gravitácia|gravitácie]] a pojem [[úniková rýchlosť|únikovej rýchlosti]] už dobre známe. Michell vypočítal, že teleso, ktorého polomer je 500-krát väčší ako polomer Slnka a zároveň má rovnakú [[hustota (objemová hmotnosť)|hustotu]], by malo na povrchu únikovú rýchlosť rovnú [[rýchlosť svetla|rýchlosti svetla]], a preto by bolo neviditeľné. Parafrázujúc jeho slová: :''Ak by polomer gule rovnakej hustoty ako Slnko prevýšil slnečný polomer v pomere 500:1, potom by teleso padajúce smerom k sfére z takmer nekonečnej výšky získalo na jej povrchu rýchlosť väčšiu ako rýchlosť svetla – len opticky, a ak následne predpokladáme, že svetlo je priťahované k jej povrchu rovnakou silou v pomere k svojej vis inertiae (zotrvačnej hmotnosti), spôsobilo by to, že by sa, spolu s ostatnými telesami, svetlo vyžarované z takého telesa k nemu vrátilo vďaka jeho príťažlivosti.'' Aj keď to nepovažoval za pravdepodobné, Michell uvažoval o možnosti, že veľa takých objektov, ktoré nie je možné vidieť, môže vo vesmíre existovať. V roku [[1796]], [[Francúzsko|francúzsky]] matematik [[Pierre Simone de Laplace]] podporil tú istú myšlienku v prvom a druhom vydaní svojej knihy ''Exposition du Système du Monde''. Táto podpora však zmizla v ďalších vydaniach. Myšlienke sa v [[19. storočie|19. storočí]] venovalo len málo pozornosti, pretože sa predpokladalo, že svetlo je vlnenie bez hmotnosti, teda neovplyvňované gravitáciou. V roku [[1915]] Einstein vyvinul teóriu gravitácie nazývanú [[Všeobecná teória relativity]]. Predtým ukázal, že gravitácia ovplyvňuje svetlo. O niekoľko mesiacov neskôr [[Karl Schwarzschild]] ponúkol [[Schwarzschildova metrika|riešenie]] pre gravitačné pole bodovej hmoty, a dokázal, že niečo, čo dnes voláme čiernou dierou, môže skutočne teoreticky existovať. [[Schwarzschildov polomer]] je dnes známy ako polomer nerotujúcej čiernej diery, ale v tom čase nebol dobre pochopený. Sám Schwarzschild ho nepovažoval za fyzikálny. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] [[Subrahmanyan Chandrasekhar]] dokazoval, že špeciálna relativita ukázala, že nevyžarujúce teleso nad istou hmotnosťou, dnes známou ako [[Chandrasekharova medza]], by sa zrútilo do seba, pretože by neexistovalo nič, čo by tomu mohlo zabrániť. Proti jeho argumentom sa postavil [[Arthur Stanley Eddington|Arthur Eddington]], ktorý sa domnieval, že by niečo nevyhnutne kolapsu zabránilo. V roku [[1939]] [[Robert Oppenheimer]] a [[Hartland Snyder]] predpovedali, že masívne hviezdy by sa mohli stať obeťami dramatického [[gravitačné zrútenie|gravitačného zrútenia]]. Čierne diery by mohli prirodzene vzniknúť. Také objekty boli krátky čas nazývané '''zmrznuté hviezdy''', keďže zrútenie by bolo pozorované rapídne spomaľované a so silne sčervenaným spektrom v blízkosti Schwarzschildovho polomeru. Tieto hypotetické objekty však neboli predmetom väčšieho záujmu až do neskorých [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]. Väčšina fyzikov si totiž myslela, že by boli špecifickou vlastnosťou silne symetrických riešení opísanom Schwarzschildom a že prírodný gravitačne kolabujúci objekt by sa nestal čiernou dierou. Záujem o čierne diery znovu vzplanul v roku [[1967]] s pokrokom v oblasti teórie a pokusov. [[Stephen Hawking]] dokázal, že čierne diery sú všeobecnou vlastnosťou Einsteinovej teórie gravitácie a nie je možné sa im vyhnúť pri kolabovaní niektorých objektov. Záujem sa v astronomickej komunite obnovil s objavom [[pulzar]]ov. Krátko nato teoretický fyzik [[John Archibald Wheeler|John Wheeler]] zaviedol výraz ''čierna diera''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Al-Khalili | meno = Jim | autor = | odkaz na autora = | titul = Black Holes, Wormholes and Time Machines | vydanie = | vydavateľ = CRC Press | miesto = | rok = 2002 | počet strán = 290 | url = | isbn = 978-1-4200-5073-8 | kapitola = | strany = 199 | jazyk = }}</ref> Dovtedy bol príležitostne použitý termín ''čierna hviezda''. Termín sa objavil v prvých častiach seriálu [[Star Trek (filmy a seriály)|Star Trek]] a príležitostne sa používal po roku [[1967]], najmä preto, že niektorí ľudia považovali termín „čierna diera“ za obscénny po preložení napríklad do [[francúzština|francúzštiny]] alebo [[ruština|ruštiny]]. 10.4. [[2019]] zverejnili vedci z projektu [[Event Horizon Telescope|EHT]] prvú fotografiu čiernej diery. == Kvalitatívna fyzika == Teória čiernych dier je závislá od [[všeobecná teória relativity|všeobecno-relativitistickej]] predstavy o zakrivení [[časopriestor]]u: ich najpozoruhodnejšie vlastnosti závisia od zakrivenia geometrie vesmíru okolo nich. Čierne diery sú výnimočné kozmické objekty s obrovskými hmotnosťami, ale extrémne kompaktnými rozmermi. Prítomnosť týchto objektov ovplyvňuje ich prostredie extrémnymi spôsobmi, napríklad deformáciou časopriestoru. === Horizont udalostí === [[Súbor:Cierna diera.png|thumb|Schéma čiernej diery]] „Povrch“ čiernej diery sa označuje ako ''[[horizont udalostí]]'', zdanlivý guľovitý povrch obklopujúci hmotu čiernej diery. Na úrovni horizontu udalostí je [[úniková rýchlosť]] rovná rýchlosti svetla. Preto neobyčajne silné gravitačné pole bráni všetkému vnútri horizontu udalostí, vrátane [[fotón]]ov, uniknúť cez horizont udalostí. Častice spoza tejto oblasti sa môžu prepadnúť cez horizont udalostí, nikdy však neuniknú. Keďže vnútro horizontu udalostí nemôžu opustiť žiadne častice, neexistuje možnosť poslať žiadnu informáciu zvnútra čiernej diery pozorovateľovi mimo nej. Všeobecne sa predpokladá, že čierne diery nemajú žiadne pozorovateľné vlastnosti, ktoré by boli použiteľné na objasnenie ich výzoru vo vnútri. Podľa klasickej všeobecnej relativity možno čierne diery úplne charakterizovať troma parametrami: [[hmota (fyzika)|hmota]], [[uhlový moment]] a [[elektrický náboj]]. Tento princíp je zhrnutý frázou „čierne diery nemajú vlasy“. Objekty v gravitačnom poli sú predmetom spomalenia [[čas (fyzika)|času]], nazývaného ''[[dilatácia času]]''. Tento fenomén bol potvrdený experimentálne pri pokuse s raketou Scout v roku [[1976]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gravitational Red Shift | url = http://hyperphysics.phy-astr.gsu.edu/hbase/Relativ/gratim.html | vydavateľ = hyperphysics.phy-astr.gsu.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref> a berie sa do úvahy napríklad pri [[Globálny lokalizačný systém|GPS]] systéme. V blízkosti horizontu udalostí sa dilatácia času zvyšuje veľmi rýchlo. Z pohľadu externého pozorovateľa to vyzerá tak, akoby objektu trvalo nekonečne dlhý čas priblížiť sa k horizontu udalostí, na hranici ktorého má svetlo vychádzajúce z objektu pre pozorovateľa spektrálny [[červený posun]] rovný nekonečnu. Vzdialenému pozorovateľovi ''sa zdá'', že objekt padá stále pomalšie, približuje sa, ale nikdy nedosiahne horizont udalostí. Samotný objekt nemusí ani spozorovať bod, v ktorom prekročí horizont udalostí a z jeho pohľadu sa tak stane v konečnom čase: je to len vlastnosť svetla opúšťajúceho blízkosť čiernej diery, pri ktorej to vyzerá, že objekt nikdy horizont udalostí nedosiahne. === Singularita === Všeobecná relativita predpovedá, že v strede čiernej diery, za horizontom udalostí, existuje [[Gravitačná singularita|singularita]], miesto, kde je zakrivenie časopriestoru nekonečné a gravitačné sily sú nekonečne veľké. Časopriestor za horizontom udalostí je špecifický v tom, že singularita je v každej z pozorovateľových budúcností, a teda, že všetky častice vnútri horizontu udalostí sa pohybujú neúprosne v smere k nej ([[Roger Penrose|Penrose]] a [[Stephen Hawking|Hawking]] <!-- [http://www.maths.soton.ac.uk/relativity/GRExplorer/singularities/singtheorems.htm] stránka sa nenašla-->). To znamená, že je tu konceptuálna nezrovnalosť v nerelativistických poňatiach čiernej diery ako bolo pôvodne navrhované Johnom Michellom v roku [[1783]]. V Michellovej teórii sa úniková rýchlosť rovnala rýchlosti svetla, ale bolo napríklad stále teoreticky možné vytiahnuť objekt z čiernej diery použitím lana. Všeobecná relativita takéto medzery eliminuje, pretože len čo je objekt za horizontom udalostí, jeho vlastná časová os obsahuje koniec času samotného, a nie je možný návrat [[svetočiara|svetočiary]] von cez horizont udalostí. Očakáva sa, že budúce zjemnenia alebo zovšeobecnenia všeobecnej relativity (predovšetkým [[kvantová gravitácia|kvantovej gravitácie]]) zmenia pohľad na podstatu vnútra čiernych dier. Väčšina teoretikov interpretuje matematickú singularitu rovníc tak, že naznačujú nekompletnosť súčasnej teórie, a že na priblíženie sa k singularite musia do hry vstúpiť nové fenomény. Otázka môže byť príliš akademická, keďže [[hypotéza kozmickej cenzúry]] predpokladá, že vo všeobecnej relativite neexistujú [[Nahá singularita|nahé singularity]]: všetky singularity sú schované za horizontom udalostí a nemôžu byť skúmané. === Pád dovnútra === Predstavte si nešťastného [[kozmonaut]]a padajúceho nohami napred smerom do stredu jednoduchej čiernej diery Schwarzschildovho typu (nerotujúca). Čím bližšie sa dostane k horizontu udalostí, tým dlhšie trvá [[fotón]]om, ktoré vyžaruje, uniknúť gravitačnému poľu čiernej diery. Vzdialený pozorovateľ uvidí astronautov spomaľujúci sa zostup pri približovaní k horizontu udalostí, ktorý zdanlivo nikdy nedosiahne. No z jeho vlastného uhla pohľadu astronaut prekročí horizont udalostí a dosiahne singularitu v konečnom čase. V momente, keď prekročí horizont udalostí, ho nebude možné pozorovať z vonkajšieho vesmíru. V čase pádu by si všimol, že jeho chodidlá, potom kolená a tak ďalej sa dostávajú do zväčšujúceho sa červeného posunu, až kým sa nestanú neviditeľnými. Keď sa približuje k singularite, [[gradient (matematika)|gradient]] gravitačného poľa od hlavy k chodidlám sa značne zväčší, bude sa cítiť natiahnutý a nakoniec roztrhnutý [[slapy (astrofyzika)|slapovými silami]]: v jeho chodidlách bude cítiť omnoho väčšiu gravitáciu ako v úrovni hlavy. Tento proces je známy ako [[špagetizácia]]. Blízko singularity sa gradient stane dostatočne veľkým na roztrhanie atómov. Bod, pri ktorom sa slapové sily stanú zhubnými, závisí od veľkosti čiernej diery. Pre veľmi veľké čierne diery ako napríklad tie v stredoch galaxií, bude tento bod ležať dosť ďaleko od horizontu udalostí, takže astronaut ho môže bezbolestne prekročiť a žiť. Naopak pre malé čierne diery sa tieto slapové efekty môžu stať osudnými oveľa skôr ako sa astronaut priblíži k horizontu udalostí. === Rotujúce čierne diery === Podľa teórie, horizont udalostí nerotujúcej čiernej diery je guľový a jej singularita predstavuje (neformálne povedané) jeden bod. V prípade, že čierna diera má uhlový moment otáčania (zdedený od hviezdy, ktorá rotovala v čase jej gravitačného kolapsu), začína naťahovať časopriestorové okolie obklopujúce horizont udalostí efektom známym ako [[Lense-Thirringov efekt]]. Tento rotujúci priestor obklopujúci horizont udalostí sa nazýva ergosféra a má [[elipsoid]]ný tvar. Keďže sa ergosféra nachádza mimo horizontu udalostí, objekty v nej môžu existovať bez toho, aby spadli dovnútra čiernej diery. Pretože sa však sám časopriestor v ergosfére pohybuje, je pre objekty nemožné zotrvať v pevnej pozícii. Objekty pohybujúce sa v ergosfére môžu byť za istých okolností katapultované von veľmi vysokou rýchlosťou vďaka energii (a uhlovému momentu) dodanej čiernou dierou. Odtiaľ pochádza aj názov ''ergosféra'' („pracujúca sféra“), pretože je schopná vykonávať prácu. === Entropia a Hawkingovo žiarenie === V roku [[1971]] [[Stephen Hawking]] dokázal, že celková plocha horizontov udalostí akejkoľvek skupiny čiernych dier sa nikdy nezmenší. Toto tvrdenie sa príliš podobalo na druhý [[termodynamika|termodynamický]] zákon, pričom plocha hrá v tomto prípade úlohu [[entropia|entropie]]. Preto [[Jacob Bekenstein]] navrhol, že entropia čiernej diery je skutočne úmerná ploche jej horizontu udalostí. V roku [[1975]] Hawking aplikoval [[kvantová teória poľa|teóriu kvantového poľa]] na zakrivený časopriestor okolo horizontu udalostí a objavil, že čierne diery môžu emitovať [[sálanie|tepelné žiarenie]], známe ako [[Hawkingovo žiarenie]]. Z [[prvý zákon mechaniky čiernych dier|prvého zákona mechaniky čiernych dier]] vyplýva, že entropia čiernej diery sa rovná štvrtine plochy horizontu. Toto je všeobecný výsledok a je aplikovateľný na kozmologické horizonty ako de Sitterov časopriestor. Neskôr bolo navrhnuté, že čierne diery sú objekty s maximálnou entropiou, čo znamená, že maximálna entropia oblasti vesmíru je entropia najväčšej čiernej diery, ktorá sa do oblasti zmestí. Toto prirodzene viedlo k [[holografický princíp|holografickému princípu]]. Hawkingovo žiarenie vzniká hneď za horizontom udalostí a v súčasnom ponímaní nenesie žiadnu informáciu o vnútre čiernej diery, pretože je tepelné. To však znamená, že čierne diery nie sú úplne čierne: dôsledkom je, že hmota čiernej diery sa časom pomaly vyparuje. Aj keď sú tieto efekty zanedbateľné pre astronomické čierne diery, sú významné pre hypotetické [[Mikroskopická čierna diera|veľmi malé čierne diery]], kde dominujú účinky kvantovej mechaniky. V skutočnosti sa predpovedá, že malé čierne diery sú vystavené vyparovaniu a prípadne môžu zaniknúť pri výbuchu žiarenia. Z toho dôvodu má každá čierna diera, ktorá už nemôže pohlcovať ďalšiu hmotu, konečnú dĺžku života priamo závislú od jej veľkosti. [[21. júl]]a [[2004]] Stephen Hawking, v rozpore so svojimi predchádzajúcimi zisteniami, prezentoval nový argument, že čierne diery predsa len emitujú informáciu o tom, čo pohlcujú. Navrhol, že kvantové pertuberácie horizontu udalostí by mohli dovoliť informáciám uniknúť z čiernej diery a ovplyvniť vyvolané [[Hawkingovo žiarenie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hawking changes his mind about black holes | url = http://www.nature.com/news/2004/040712/full/news040712-12.html | dátum vydania = 15. júl 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.nebulaawards.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Táto teória ešte nebola prediskutovaná vo vedeckej komunite, avšak v prípade, že bude prijatá, je pravdepodobné, že vyrieši [[informačný paradox čiernych dier]]. Medzičasom oznámenie o tejto novej teórii pritiahlo nebývalú pozornosť médií. == Čierne diery v skutočnosti == [[Súbor:BlackHole.jpg|thumb|Umelcova predstava [[akrečný disk|akrečneho disku]] horúcej [[plazma (fyzika)|plazmy]] obiehajúcej okolo čiernej diery (zdroj: [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]])]] === Vytvorenie === Všeobecná relativita (rovnako ako iné metrické teórie gravitácie) tvrdia nielen to, že čierne diery ''môžu'' existovať, ale v skutočnosti priamo predpovedajú, že sú vytvárané prirodzene, kedykoľvek sa dostatočné množstvo hmoty zhustí v danom priestore vo vesmíre, vďaka procesu nazývanému ''gravitačné zrútenie'' ([[gravitačný kolaps (astronómia)|gravitačný kolaps]]). Keď do budúcej čiernej diery pribúda hmota, jej gravitácia sa zvyšuje – alebo, v jazyku relativity – zakrivenie priestoru v okolí sa zväčšuje. Ak úniková rýchlosť v nejakej vzdialenosti od stredu dosiahne rýchlosť svetla, vytvorí sa horizont udalostí vnútri ktorého musí hmota nevyhnutne prepadávať do jedného bodu vytvárajúc tak singularitu. Kvantitatívna analýza tejto myšlienky viedla k predpovedi, že hviezda okolo trojnásobku hmotnosti [[Slnko|Slnka]] na konci svojho [[vývoj hviezdy|vývoja]] (zvyčajne ako [[neutrónová hviezda]]), sa takmer nevyhnutne zmrští na kritickú veľkosť potrebnú na naštartovanie gravitačného zrútenia. Keď tento proces začne, nie je možné ho zastaviť žiadnou fyzikálnou silou a vytvorí sa čierna diera. Kolaps hviezdy vytvorí čiernu dieru aspoň trikrát hmotnejšiu než Slnko. Čierne diery menšie než tento limit môžu byť vytvorené iba vtedy, ak je ich hmota pod dostatočným tlakom z nejakého zdroja iného ako vlastná gravitácia. Predpokladá sa, že obrovské tlaky potrebné pre také zrútenie existovali vo veľmi raných štádiách vývoja vesmíru a možno pomáhali vytvoriť [[prvotná čierna diera|prvotné čierne diery]], ktoré by mohli mať hmotnosti menšie ako Slnko. [[Supermasívna čierna diera|Supermasívne čierne diery]], obsahujúce od miliónov po miliardy slnečných hmôt, môžu byť vytvorené v prípade, že sa niekde vo vesmíre tesní veľký počet hviezd v relatívne malom priestore alebo s veľkými množstvami hmoty kolabujúcej do „jadra“ čiernej diery alebo opakovanými fúziami menších čiernych dier. Predpokladá sa, že potrebné podmienky existujú v centrách niektorých (ak nie väčšiny) [[galaxia|galaxií]], vrátane našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnej cesty]]. === Uniknutie === Uniknúť z čiernej diery sa dá jedine vo forme Hawkingovho žiarenia. Preto keď je diera dosť veľká tak z nej začnú častice unikať a aj celá diera sa začne zmenšovať. Čím je potom diera menšia, tým rýchlejšie z nej častice unikajú a tým sa zmenšuje až nakoniec z nej nezostane nič. === Pozorovanie === Teória hovorí, že nemôžeme objaviť čierne diery podľa svetla vyžarovaného alebo odrazeného od hmoty v ich vnútri. Tieto objekty však môžu byť predpovedané z pozorovania javov v ich blízkosti, ako napríklad jav [[gravitačná šošovka|gravitačnej šošovky]] a hviezd, ktoré zdanlivo obiehajú okolo priestoru, kde nie je viditeľná žiadna hmota. Za najviditeľnejšie efekty sú považované tie, ktoré pochádzajú z hmoty rútiacej sa do čiernej diery, ktorá (ako voda tečúca do odtoku) sa podľa predpovedí sústreďuje do extrémne horúcich a rýchlo sa točiacich [[akrečný disk|akrečnych diskov]] okolo objektu, kým je ním pohltená. Trenie medzi priľahlými zónami disku spôsobuje, že sa prehrieva a vyžaruje veľké množstvá [[röntgenové žiarenie|röntgenových lúčov]]. Toto zahrievanie je výnimočne výkonné a môže premeniť okolo 50 % hmoty na žiarenie, v protiklade s nukleárnou fúziou, ktorá dokáže konvertovať iba niekoľko málo percent hmoty na energiu. Ďalšie predpokladané efekty sú úzke [[prúd]]y častíc v relativistických rýchlostiach vystrekujúce popri osiach disku. Jedným z možných laických vysvetlení je [[teória pingpongovej loptičky]]. Akréčne disky, prúdy a obiehajúce objekty sa však nenachádzajú len okolo čiernych dier, ale aj okolo iných objektov, medzi ktoré patrí napr. [[neutrónová hviezda]]. Dynamika telies okolo týchto atraktorov, ktoré nie sú čiernymi dierami, je veľmi podobná dynamike telies v blízkosti čiernych dier a v súčasnosti je veľmi komplexným a aktívnym predmetom výskumu zahŕňajúcim [[magnetické pole|magnetické polia]] a [[plazmová fyzika|plazmovú fyziku]]. Preto aj platí, že pozorovania akréčnych diskov a obežných pohybov väčšinou iba indikujú existenciu kompaktného objektu s určitou hmotou a hovoria len veľmi málo o jeho podstate. Identifikácia objektu ako čierna diera vyžaduje ďalšie predpoklady, že žiadny iný objekt (alebo spojený systém objektov) nemôže byť taký hmotný a kompaktný. Väčšina astrofyzikov pripúšťa, že toto ''je'' taký prípad, keďže podľa všeobecnej relativity sa musí akákoľvek koncentrácia hmoty dostatočnej hustoty nutne zrútiť do čiernej diery. Jeden dôležitý pozorovateľný rozdiel medzi čiernymi dierami a inými kompaktnými hmotnými objektami je, že akákoľvek kolabujúca hmota, ktorá napokon narazí na takýto kompaktný hmotný objekt v relativistických rýchlostiach, vyvolá nepravidelné intenzívne vzplanutia [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]] a iné ťažké žiarenie. Preto nedostatok takýchto vzplanutí okolo kompaktnej koncentrácie hmoty sa považuje za dôkaz, že objekt je čierna diera bez povrchu, na ktorý by hmota náhle narazila. === Našli sme ich? === Dnes evidujeme veľmi veľa nepriamych aj priamych dôkazov astronomických pozorovaní čiernych dier v dvoch hmotnostných pásmach: * čierne diery hviezdnej hmotnosti, s hmotnosťou typickej [[hviezda|hviezdy]] (4 – 15 hmotností Slnka) * [[supermasívna čierna diera|supermasívne čierne diery]] s hmotnosťou asi 1 % hmotnosti typickej [[galaxia|galaxie]]. ** v apríli 2019 bola vytvorená prvá vizuálna snímka čiernej diery. Išlo o supermasívnu čiernu dieru v strede galaxie [[Virgo A|M87]]. Snímku vytvorilo osem [[Rádioteleskop|rádioteleskopov]] v projekte [[Event Horizon Telescope]].<ref name=MIT>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chu | meno = Jennifer | autor = | odkaz na autora = | titul = Working together as a “virtual telescope,” observatories around the world produce first direct images of a black hole | url = http://news.mit.edu/2019/mit-haystack-first-image-black-hole-0410 | vydavateľ = MIT News Office | dátum vydania = 2019-04-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-10 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Taktiež existuje pár dôkazov o čiernych dierach so strednou hmotnosťou, s hmotou približne niekoľko tisíc hmotností Slnka. Predpokladá sa, že z týchto čiernych dier vznikajú [[supermasívna čierna diera|supermasívne čierne diery]]. Kandidáti na čierne diery hviezdnej hmotnosti boli identifikovaní hlavne prítomnosťou akréčnych diskov správnej veľkosti a rýchlosti, bez nepravidelných vzplanutí, ktoré sú očakávané pri akréčnych diskoch pri ostatných kompaktných objektoch. Čierne diery hmotnosti hviezd by mohli zapríčiňovať výbuchy gama žiarenia, aj keď pozorovania takýchto výbuchov v spojení so [[supernova]]mi alebo inými objektami, ktoré nie sú čiernymi dierami <!-- [http://liftoff.msfc.nasa.gov/academy/universe/plasma_univ.html] stránka sa nenašla--> [http://www.wkap.nl/prod/b/0-7923-3784-0]<!-- iba link na knihu, žiadne info --> znížili pravdepodobnosť tohto spojenia. Kandidáti na masívnejšie čierne diery boli najprv poskytnutí [[aktívne galaktické jadro|aktívnymi galaktickými jadrami]] a [[kvazar]]mi, objavenými [[rádioastronómia|rádioastronómami]] v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]]. Výkonná premena hmoty na energiu trením v akréčnych diskoch okolo čiernych dier je zrejme jediným vysvetlením pre výdatné množstvá energie generovanej týmito objektami. V skutočnosti uvedenie tejto teórie v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] odstránilo hlavnú námietku pre domnienku, že kvazary sú vzdialenými galaxiami – totiž, že žiadny fyzikálny mechanizmus nemôže generovať také množstvo energie. Z pozorovaní pohybov hviezd okolo galaktických centier v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]], dnes existuje všeobecná predstava, že supermasívne čierne diery existujú v centrách väčšiny galaxií, vrátane našej vlastnej Mliečnej cesty. [[Sagittarius A*]] je dnes zhodne považovaný za vierohodného kandidáta pre polohu supermasívnej čiernej diery v strede galaxie Mliečna cesta. [[Súbor:M87 jet.jpg|thumb|Prúd vytryskovaný galaxiou '''M87''' na tomto obrázku je údajne spôsobený supermasívnou čiernou dierou v jej galaktickom strede]] Súčasná predstava je, že všetky galaxie by mohli mať supermasívnu čiernu dieru v ich stredoch, a že táto čierna diera pohlcuje plyn a prach v strede galaxií, generujúc tak obrovské množstvá žiarenia, až kým nepohltí všetku okolitú hmotu a proces sa zastaví. Táto predstava tiež pekne vysvetľuje prečo neexistujú žiadne k nám blízke [[kvazar]]y. Aj keď detaily ešte stále nie sú úplne jasné, vyzerá to, že rast čiernych dier je dôverne prepojený s rastom guľovitej časti – [[eliptická galaxia]] alebo vypuklina [[špirálová galaxia|špirálovej galaxie]] – v ktorej existuje. Je zaujímavé, že neexistuje dôkaz pre masívne čierne diery v stredoch [[uzavretá hviezdokopa|uzavretých hviezdokôp]], čo ukazuje na ich fundamentálnu odlišnosť od galaxií. == Mikroskopické čierne diery == Vznik [[Mikroskopická čierna diera|mikroskopických čiernych dier]] na Zemi v [[urýchľovač častíc|časticovom urýchľovači]] bolo trochu neisto ohlasované<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lab fireball 'may be black hole' | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/4357613.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2005-03-17 | dátum prístupu = 2019-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref>, dosiaľ však nebolo potvrdené. Do dnešných čias nie je známy žiadny pozorovaný kandidát na [[prvotná čierna diera|prvotnú čiernu dieru]]. == Matematická fyzika == Čierne diery sú predpovedané [[Albert Einstein|Einsteinovou]] teóriou [[všeobecná teória relativity|všeobecnej relativity]]. Predovšetkým sa vyskytujú vo [[Schwarzschildova metrika|Schwarzschildovej metrike]], jednej z najskorších a najjednoduchších riešení Einsteinových rovníc, objavených [[Karl Schwarzschild|Karlom Schwarzschildom]] v roku [[1915]]. Toto riešenie opisuje [[zakrivenie]] [[časopriestor]]u v okolí nehybného a [[sféra|sféricky]] [[symetria|symetrického]] objektu, pričom jeho [[metrický priestor|metrika]] je :<math> ds^2 = - c^2 \left( 1 - {2Gm \over c^2 r} \right) dt^2 + \left( 1 - {2Gm \over c^2 r} \right)^{-1} dr^2 + r^2 d\Omega^2 </math>, kde <math>d\Omega^2 = d\theta^2 + \sin^2\theta\; d\phi^2</math> je štandardný člen priestorového uhla. Podľa Schwarzschildovho riešenia, priťahovaný objekt sa zrúti do čiernej diery, ak je jeho polomer menší ako charakteristická vzdialenosť, známa ako [[Schwarzschildov polomer]]. Pod týmto polomerom je časopriestor tak silno zakrivený, že každý svetelný lúč vyžarovaný z tejto oblasti, nezáležiac, ktorým smerom bol vyžiarený, sa bude pohybovať do stredu celého systému. Nakoľko [[špeciálna teória relativity|relativita]] zakazuje čomukoľvek sa pohybovať [[rýchlejšie ako svetlo]], všetko pod Schwarzschildovym polomerom – vrátane základných čiastočiek priťahovaného objektu – sa zrúti do stredu. V tomto bode sa vytvorí [[gravitačná singularita]], oblasť s teoreticky nekonečnou hustotou. Pretože dokonca ani svetlo nemôže uniknúť z vnútra Schwarzschildovho polomeru, klasická čierna diera by sa skutočne zdala [[čierna]]. Schwarzschildov polomer je daný :<math>r_s = {2\,Gm \over c^2} </math> pričom ''G'' je [[gravitačná konštanta]], ''m'' je [[hmotnosť]] objektu a ''c'' je [[rýchlosť svetla]]. Pre objekt s hmotnosťou [[Zem]]e, Schwarzschildov polomer je iba 9 [[milimeter|milimetrov]]. Stredná hustota vnútri Schwarzschildovho polomeru sa zmenšuje so zväčšovaním hmotnosti čiernej diery, takže kým čierna diera s hmotnosťou Zeme by mala hustotu 2&nbsp;×&nbsp;10<sup>30</sup>&nbsp;kg/m<sup>3</sup>, supermasívna čierna diera s 10<sup>9</sup> [[Hmotnosť Slnka|slnečnými hmotnosťami]] by mala hustotu okolo 20&nbsp;kg/m<sup>3</sup>, teda menej ako voda! Stredná hustota je daná :<math>\rho=\frac{3\,c^6}{32\pi m^2G^3}</math> Keďže Zem má stredný polomer {{km|6378|m}}, jej objem by musel byť zmenšený 4 × 10<sup>26</sup> krát, aby sa zrútil do čiernej diery. Pre teleso hmotnosti [[Slnko|Slnka]] je Schwarzschildov polomer približne {{km|3|m}}, omnoho menší, než súčasný polomer Slnka, ktorý je asi {{km|700000|m}}. Je tiež významne menší ako polomer, do ktorého sa Slnko napokon zmrští po vyčerpaní jeho nukleárneho paliva, čo je niekoľko tisíc kilometrov. Hmotnejšie hviezdy sa však môžu zrútiť ako čierne diery na konci ich životností. Vo všeobecnosti sú čierne diery predpovedané aj inými riešeniami Einsteinových rovníc, ako napríklad [[Kerrova metrika]] pre rotujúce čierne diery, ktorá má kruhovú singularitu. Potom máme [[Reissner-Nordstrømova metrika|Reissner-Nordstrømovu metriku]] pre nabité čierne diery. Posledná [[Kerr-Newmanova metrika]] je pre prípad nabitých a rotujúcich čiernych dier. == Nedávne objavy == V roku [[2004]] bola objavená kopa čiernych dier, čo rozšírilo naše pochopenie rozdelenia čiernych dier vo vesmíre. Toto viedlo vedcov k významnej revízii predstáv, aký je vlastne počet čiernych dier v našom [[vesmír]]e. Vďaka objavom v roku 2004 sa predpokladá, že počet čiernych dier je blízko päťnásobku pôvodných odhadov. V júli 2004 astronómovia objavili obrovskú čiernu dieru Q0906+6930, v strede vzdialenej [[galaxia|galaxie]] v [[súhvezdie|súhvezdí]] [[Veľká medvedica]] (Ursa Major). Odhadnúť hmotnosť a vek čiernych dier nám môže pomôcť určiť [[vek vesmíru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tariq | meno = Malik | odkaz na autora = | titul = Massive Black Hole Stumps Researchers | url = http://www.space.com/scienceastronomy/heavy_blazar_040628.html | dátum vydania = 28. jún 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.nebulaawards.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> V novembri 2004 tím astronómov oznámil objav prvej čiernej diery so strednou hmotnosťou v našej galaxii, obiehajúcej približne tri [[svetelný rok|svetelné roky]] od [[Sagittarius A*]]. Táto stredná čierna diera s hmotnosťou asi 1 300 [[Slnko|Sĺnk]] sa nachádza vnútri kopy siedmich hviezd, pravdepodobne ako zostatok masívnej skupiny hviezd, ktorá bola roztrhaná Galaktickým stredom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Second black hole found at the centre of our Galaxy | url = http://www.nature.com/news/2004/041108/full/news041108-2.html#B2 (nature news) | dátum vydania = 8. november 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> <!-- [http://edpsciences.nao.ac.jp/articles/aa/abs/2004/31/aa0147-03/aa0147-03.html (originál)] odkaz nefunguje--> Tento objav môže podporiť myšlienku, že supermasívne čierne diery sa zväčšujú pohlcovaním blízkych menších čiernych dier a hviezd. Vo [[február 2005|februári 2005]] bol objavený [[modrý obor]] [[SDSS J090745.0 plus 24507|SDSS J090745.0+24507]], opúšťajúci Mliečnu cestu dvojnásobkom únikovej rýchlosti (0,0022 rýchlosti svetla). Trajektóriu hviezdy je možné vystopovať až späť ku galaktickému jadru. Vysoká rýchlosť tejto hviezdy podporuje hypotézu existencie supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie. V máji 2020 bola objavená dovtedy najbližšia čierna diera k Slnečnej sústave. Nachádza sa v hviezdnom systéme [[HR 6819]], má hmotnosť približne 4 hmotností Slnka a je vzdialená 1 011 ly.<ref>Th. Rivinius, D. Baade, P. Hadrava, M. Heida and R. Klement. ''A naked-eye triple system with a nonaccreting black hole in the inner binary''. [[Astronomy and Astrophysics]], 2020 DOI: 10.1051/0004-6361/202038020</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Michael Greshko | odkaz na autora = | titul = Closest black hole to Earth found 'hiding in plain sight' | url = https://www.nationalgeographic.com/science/2020/05/closest-black-hole-to-earth-found-hiding-in-plain-sight/ | vydavateľ = nationalgeographic.com | dátum vydania = 2020-05-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-07 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Neskorší výskum ale čiernu dieru nepotvrdil a zistil, že systém HR 6819 je [[Binárna sústava (astronómia)|binárny systém]] bez čiernej diery.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = HR 6819 is a binary system with no black hole - Revisiting the source with infrared interferometry and optical integral field spectroscopy {{!}} [[Astronomy and Astrophysics]] (A&A) | url = https://www.aanda.org/articles/aa/full_html/2022/03/aa43004-21/aa43004-21.html | vydavateľ = aanda.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pravdepodobne najbližšou čiernou dierou je čierna diera v binárnom systéme [[Gaia BH1]] vzdialená 1 600 ly.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = El-Badry, Kareem, Rix, Hans-Walter, Quataert, Eliot, Howard, Andrew W, Isaacson, Howard, Fuller, Jim, Hawkins, Keith, Breivik, Katelyn, Wong, Kaze W K, Rodriguez, Antonio C, Conroy, Charlie, Shahaf, Sahar, Mazeh, Tsevi, Arenou, Frédéric, Burdge, Kevin B, Bashi, Dolev, Faigler, Simchon, Weisz, Daniel R, Seeburger, Rhys, Almada Monter, Silvia, Wojno, Jennifer | odkaz na autora = | titul = A Sun-like star orbiting a black hole | url = https://academic.oup.com/mnras/article-abstract/518/1/1057/6794289?redirectedFrom=fulltext | vydavateľ = academic.oup.com | dátum vydania = 2022-11-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-22 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Astronomers Discover Closest Black Hole to Earth | url = https://noirlab.edu/public/news/noirlab2227/ | vydavateľ = noirlab.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Alternatívne modely == V súčasnej dobe je posudzovaných niekoľko alternatívnych modelov, ktoré sa správajú ako čierna diera, ale bez singularity. Väčšina vedcov však považuje tieto predstavy za neprirodzené, keďže sú omnoho zložitejšie a neprinášajú žiadne pozorovateľné rozdiely od čiernych dier (pozri [[Occamova britva]]). Najvýznamnejšia z týchto teórií je [[Gravahviezda]] (Gravastar). V marci 2005 fyzik [[George Chapline]] z [[Národné laboratórium Lawrencea Livermora|Národného laboratória Lawrencea Livermora]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] navrhol myšlienku, že čierne diery neexistujú a že objekty v súčasnosti považované za čierne diery sú v skutočnosti [[tmavoenergetická hviezda|hviezdy z tmavej energie]]. Svoje závery čerpá z kvantovomechanických analýz. Aj keď jeho návrh má v súčasnosti len malú podporu vo fyzikálnej obci, je značne citovaný v médiách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Black holes 'do not exist' | url = http://www.nature.com/news/2005/050328/full/news050328-8.html | dátum vydania = 31. marec 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chapline | meno = G. | odkaz na autora = | titul = Dark Energy Stars | url = http://arxiv.org/abs/astro-ph/0503200 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2005-04-13 | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Medzinárodnej skupine vedcov sa po prvý raz podarilo s veľkou presnosťou namerať vzdialenosť čiernej diery od Zeme. S použitím novej metódy a bez potreby klasických matematických výpočtov astronómov prišli vedci k záveru, že čierna diera situovaná v súhvezdí Labuť sa nachádza vo vzdialenosti 7 800 svetelných rokov, čo je takmer o polovicu menej, ako sa doteraz predpokladalo. Výskumníci z Holandského inštitútu pre vesmírny výskum (SRON) sa zamerali na čiernu dieru, ktorá susedí s umierajúcou hviezdou V404 a zmerali jej rádiové emisie. Na to, aby zistili vzdialenosť, použili takzvaný paralaktický uhol – systém, ktorý berie do úvahy zmenu v pozícii hviezdy počas celého roka, ako dôsledok obiehania Zeme okolo Slnka. Hoci je spomínaná technika už stará, na takýto účel sa aplikovala po prvý raz. Vedci uviedli, že existuje len 6-percentná pravdepodobnosť chyby, pričom u predchádzajúcich typov meraní dosahuje až 50 percent. Vedcom sa vďaka meraniam podarilo zistiť aj to, že čierna diera sa vyvinula z explózie [[supernova|supernovy]] a jej rýchlosť pohybu po vesmíre dosahuje až 40 kilometrov za sekundu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Un agujero negro, mucho más cerca de la Tierra de lo que se creía | url = https://www.abc.es/20091214/ciencia-tecnologia-espacio-astrofisica/agujero-negro-mucho-cerca-200912141655.html | vydavateľ = abc.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-11 | miesto = | jazyk = es }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == ;V angličtine * [[Kip Thorne|Thorne, Kip]] (1995). ''Black Holes and Time Warps'' * [[Robert Wald|Wald, Robert]] (1992). ''Space, Time, and Gravity: The Theory of the Big Bang and Black Holes'', ISBN 0-226-87029-4 * [[Subrahmanyan Chandrasekhar|Chandrasekhar, Subrahmanyan]] (1998). ''The Mathematical Theory of Black Holes'' * [[Clifford A. Pickover]] (1996). ''Black Holes: A Traveler's Guide'' * [http://arxiv.org/find/astro-ph/1/ti:+AND+black+hole*/0/1/0/all/0/1 Viac ako 12 tisíc verejne dostupných článkov o výskume čiernych dier] ;V slovenčine * [[Stephen Hawking|Hawking, Stephen]]: [[Ilustrovaná stručná história času]], ISBN 9788080859206 – a ďalšie vydania == Pozri aj == {| |- |valign="top"| * [[Teória relativity]] * [[Schwarzschildova metrika]] * [[Schwarzschildov polomer]] * [[Kerrova čierna diera]] * [[Biela diera]] * [[Neutrónová hviezda]] * [[Supermasívna čierna diera]] |valign="top"| * [[Červia diera]] * [[Teória strún]] * [[Mikroskopická čierna diera]] * [[Kompaktná hviezda]] * [[Gravahviezda]] * [[Planckova hviezda]] |- |} <!-- * [[Timeline of black hole physics]] * [[IMBHs]] --> == Iné projekty == {{Projekt|q=Čierna diera}} == Externé odkazy == {{Portál|Astronómia|Astronomický}} * [http://www.boinc.sk BOINC] ;V angličtine * [http://antwrp.gsfc.nasa.gov/htmltest/gifcity/bh_pub_faq.html FAQ on black holes] * [http://casa.colorado.edu/~ajsh/schwp.html Schwarzschild Geometry] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/19980118051503/http://casa.colorado.edu/~ajsh/schwp.html |date=1998-01-18 }} * [http://www.armageddononline.org/blackhole.php An extensive look at the formation & life of a Black Hole] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051121212316/http://www.armageddononline.org/blackhole.php |date=2005-11-21 }} * Tufts University: [http://hepguru.com/blackholes/ Student Project (Great Kid's Section)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110711163109/http://hepguru.com/blackholes/ |date=2011-07-11 }} * Hong Kong University:[http://www.lcsd.gov.hk/CE/Museum/Space/EducationResource/Universe/framed_e/index.html Some information about Space] * [http://www.dragonweave.com/gothos/html/black_holes/index.html Jilian’s Guide to Black Holes] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20030804000153/http://www.dragonweave.com/gothos/html/black_holes/index.html |date=2003-08-04 }} * [http://csep10.phys.utk.edu/astr162/lect/active/smblack.html Supermassive Black Holes] * [http://www.universetoday.com/am/publish/blackholes.html Universe Today] Black hole news stories [[Kategória:Astrofyzika]] [[Kategória:Astronomické objekty]] [[Kategória:Čierne diery| ]] [[Kategória:Všeobecná teória relativity]] 9oulq9aahcnpwo5pwev4kfb5xma2b57 8219404 8219403 2026-05-25T11:35:03Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-31314-03|~2026-31314-03]] ([[User_talk:~2026-31314-03|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od CommonsDelinker 8133260 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} [[Súbor:Black hole - Messier 87.jpg|náhľad|10. 4. 2019 zverejnili vedci z projektu EHT prvú fotografiu z okraja čiernej diery. Konkrétne ide o čiernu dieru v strede galaxie [[Virgo A|Messier 87]].<ref name=MIT/>]] [[Súbor:Black Hole Milkyway.jpg|thumb|right|Simulovaný pohľad na čiernu dieru v blízkosti [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnej cesty]]. Diera váži 10 hmotností slnka.]] [[Súbor:Microquasar GRO J1655-40.jpg|thumb|right|Umelcova predstava čiernej diery s blízko obiehajúcou spoločnicou, ktorá presahuje jej [[Rocheova medza|Rocheovu medzu]]. Dovnútra padajúca hmota formuje [[akrečný disk]], pričom časť hmoty je vytryskovaná vysokoenergetickými polárnymi prúdmi]] [[Súbor:Čierna diera.jpg|thumb|right|Ďalší príklad čiernej diery s blízko obiehajúcou spoločnicou. Obrázok bol vytvorený v programe [[Adobe Photoshop]]]] '''Čierna diera''' alebo '''gravitačný kolapsar''' je koncentráciou [[hmota (fyzika)|hmoty]] s tak vysokou [[hustota (objemová hmotnosť)|hustotou]], že jej gravitačná sila zabraňuje úniku akýchkoľvek častíc (možno s výnimkou efektu nazývaného [[tunelový jav|kvantové tunelovanie]]). Z toho vyplýva, že nič, ani [[elektromagnetické žiarenie]] vrátane [[viditeľné svetlo|svetla]], nemôže uniknúť [[gravitácia|gravitácii]] čiernej diery, preto sa nazýva „čierna“. Pojem ''čierna diera'' sa stal zaužívaným, aj keď teória nespomína žiadnu „dieru“ v normálnom slova zmysle, ale oblasť vesmíru, z ktorej nič neunikne. Existenciu čiernych dier predpokladá [[Všeobecná teória relativity|Einsteinova teória relativity]]. Podľa klasickej všeobecnej relativity, žiadna [[hmota (fyzika)|hmota]] ani [[informácia]] nemôže prúdiť z vnútra čiernej diery k vonkajšiemu pozorovateľovi. Napríklad nie je možné dostať von žiadnu z jej častí, ani odrazené svetlo od zdroja podobného fotografickému blesku, alebo získať akúkoľvek informáciu o látke, ktorá vstúpila do čiernej diery. [[Kvantová mechanika|Kvantovomechanické]] efekty však dovoľujú látke energiu vyžarovať z čiernych dier v podobe röntgenového žiarenia, aj keď sa predpokladá, že žiarenie nezávisí od toho, čo do čiernej diery padlo v minulosti. Existencia čiernych dier vo vesmíre je dobre podložená astronomickými pozorovaniami, hlavne zo štúdia supernov, röntgenového žiarenia z aktívneho galaktického jadra a správania hmoty a žiarenia okolo nej. == História == Predstavu telesa takého masívneho, že z neho ani svetlo nedokáže uniknúť, navrhol [[Anglicko|anglický]] [[geológ]] [[John Michell]] v roku [[1784]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cosmic celebrities with gravitas | url = https://www.nature.com/articles/s41550-018-0682-y | vydavateľ = nature.com | dátum vydania = 08 January 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-21 | miesto = | jazyk = en }}</ref> v práci zaslanej do [[Kráľovská spoločnosť|Kráľovskej spoločnosti]]. V tom čase bola [[Isaac Newton|Newtonovská]] teória [[gravitácia|gravitácie]] a pojem [[úniková rýchlosť|únikovej rýchlosti]] už dobre známe. Michell vypočítal, že teleso, ktorého polomer je 500-krát väčší ako polomer Slnka a zároveň má rovnakú [[hustota (objemová hmotnosť)|hustotu]], by malo na povrchu únikovú rýchlosť rovnú [[rýchlosť svetla|rýchlosti svetla]], a preto by bolo neviditeľné. Parafrázujúc jeho slová: :''Ak by polomer gule rovnakej hustoty ako Slnko prevýšil slnečný polomer v pomere 500:1, potom by teleso padajúce smerom k sfére z takmer nekonečnej výšky získalo na jej povrchu rýchlosť väčšiu ako rýchlosť svetla – len opticky, a ak následne predpokladáme, že svetlo je priťahované k jej povrchu rovnakou silou v pomere k svojej vis inertiae (zotrvačnej hmotnosti), spôsobilo by to, že by sa, spolu s ostatnými telesami, svetlo vyžarované z takého telesa k nemu vrátilo vďaka jeho príťažlivosti.'' Aj keď to nepovažoval za pravdepodobné, Michell uvažoval o možnosti, že veľa takých objektov, ktoré nie je možné vidieť, môže vo vesmíre existovať. V roku [[1796]], [[Francúzsko|francúzsky]] matematik [[Pierre Simone de Laplace]] podporil tú istú myšlienku v prvom a druhom vydaní svojej knihy ''Exposition du Système du Monde''. Táto podpora však zmizla v ďalších vydaniach. Myšlienke sa v [[19. storočie|19. storočí]] venovalo len málo pozornosti, pretože sa predpokladalo, že svetlo je vlnenie bez hmotnosti, teda neovplyvňované gravitáciou. V roku [[1915]] Einstein vyvinul teóriu gravitácie nazývanú [[Všeobecná teória relativity]]. Predtým ukázal, že gravitácia ovplyvňuje svetlo. O niekoľko mesiacov neskôr [[Karl Schwarzschild]] ponúkol [[Schwarzschildova metrika|riešenie]] pre gravitačné pole bodovej hmoty, a dokázal, že niečo, čo dnes voláme čiernou dierou, môže skutočne teoreticky existovať. [[Schwarzschildov polomer]] je dnes známy ako polomer nerotujúcej čiernej diery, ale v tom čase nebol dobre pochopený. Sám Schwarzschild ho nepovažoval za fyzikálny. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] [[Subrahmanyan Chandrasekhar]] dokazoval, že špeciálna relativita ukázala, že nevyžarujúce teleso nad istou hmotnosťou, dnes známou ako [[Chandrasekharova medza]], by sa zrútilo do seba, pretože by neexistovalo nič, čo by tomu mohlo zabrániť. Proti jeho argumentom sa postavil [[Arthur Stanley Eddington|Arthur Eddington]], ktorý sa domnieval, že by niečo nevyhnutne kolapsu zabránilo. V roku [[1939]] [[Robert Oppenheimer]] a [[Hartland Snyder]] predpovedali, že masívne hviezdy by sa mohli stať obeťami dramatického [[gravitačné zrútenie|gravitačného zrútenia]]. Čierne diery by mohli prirodzene vzniknúť. Také objekty boli krátky čas nazývané '''zmrznuté hviezdy''', keďže zrútenie by bolo pozorované rapídne spomaľované a so silne sčervenaným spektrom v blízkosti Schwarzschildovho polomeru. Tieto hypotetické objekty však neboli predmetom väčšieho záujmu až do neskorých [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]. Väčšina fyzikov si totiž myslela, že by boli špecifickou vlastnosťou silne symetrických riešení opísanom Schwarzschildom a že prírodný gravitačne kolabujúci objekt by sa nestal čiernou dierou. Záujem o čierne diery znovu vzplanul v roku [[1967]] s pokrokom v oblasti teórie a pokusov. [[Stephen Hawking]] dokázal, že čierne diery sú všeobecnou vlastnosťou Einsteinovej teórie gravitácie a nie je možné sa im vyhnúť pri kolabovaní niektorých objektov. Záujem sa v astronomickej komunite obnovil s objavom [[pulzar]]ov. Krátko nato teoretický fyzik [[John Archibald Wheeler|John Wheeler]] zaviedol výraz ''čierna diera''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Al-Khalili | meno = Jim | autor = | odkaz na autora = | titul = Black Holes, Wormholes and Time Machines | vydanie = | vydavateľ = CRC Press | miesto = | rok = 2002 | počet strán = 290 | url = | isbn = 978-1-4200-5073-8 | kapitola = | strany = 199 | jazyk = }}</ref> Dovtedy bol príležitostne použitý termín ''čierna hviezda''. Termín sa objavil v prvých častiach seriálu [[Star Trek (filmy a seriály)|Star Trek]] a príležitostne sa používal po roku [[1967]], najmä preto, že niektorí ľudia považovali termín „čierna diera“ za obscénny po preložení napríklad do [[francúzština|francúzštiny]] alebo [[ruština|ruštiny]]. 10.4. [[2019]] zverejnili vedci z projektu [[Event Horizon Telescope|EHT]] prvú fotografiu čiernej diery. == Kvalitatívna fyzika == Teória čiernych dier je závislá od [[všeobecná teória relativity|všeobecno-relativitistickej]] predstavy o zakrivení [[časopriestor]]u: ich najpozoruhodnejšie vlastnosti závisia od zakrivenia geometrie vesmíru okolo nich. Čierne diery sú výnimočné kozmické objekty s obrovskými hmotnosťami, ale extrémne kompaktnými rozmermi. Prítomnosť týchto objektov ovplyvňuje ich prostredie extrémnymi spôsobmi, napríklad deformáciou časopriestoru. === Horizont udalostí === [[Súbor:Cierna diera.png|thumb|Schéma čiernej diery]] „Povrch“ čiernej diery sa označuje ako ''[[horizont udalostí]]'', zdanlivý guľovitý povrch obklopujúci hmotu čiernej diery. Na úrovni horizontu udalostí je [[úniková rýchlosť]] rovná rýchlosti svetla. Preto neobyčajne silné gravitačné pole bráni všetkému vnútri horizontu udalostí, vrátane [[fotón]]ov, uniknúť cez horizont udalostí. Častice spoza tejto oblasti sa môžu prepadnúť cez horizont udalostí, nikdy však neuniknú. Keďže vnútro horizontu udalostí nemôžu opustiť žiadne častice, neexistuje možnosť poslať žiadnu informáciu zvnútra čiernej diery pozorovateľovi mimo nej. Všeobecne sa predpokladá, že čierne diery nemajú žiadne pozorovateľné vlastnosti, ktoré by boli použiteľné na objasnenie ich výzoru vo vnútri. Podľa klasickej všeobecnej relativity možno čierne diery úplne charakterizovať troma parametrami: [[hmota (fyzika)|hmota]], [[uhlový moment]] a [[elektrický náboj]]. Tento princíp je zhrnutý frázou „čierne diery nemajú vlasy“. Objekty v gravitačnom poli sú predmetom spomalenia [[čas (fyzika)|času]], nazývaného ''[[dilatácia času]]''. Tento fenomén bol potvrdený experimentálne pri pokuse s raketou Scout v roku [[1976]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gravitational Red Shift | url = http://hyperphysics.phy-astr.gsu.edu/hbase/Relativ/gratim.html | vydavateľ = hyperphysics.phy-astr.gsu.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref> a berie sa do úvahy napríklad pri [[Globálny lokalizačný systém|GPS]] systéme. V blízkosti horizontu udalostí sa dilatácia času zvyšuje veľmi rýchlo. Z pohľadu externého pozorovateľa to vyzerá tak, akoby objektu trvalo nekonečne dlhý čas priblížiť sa k horizontu udalostí, na hranici ktorého má svetlo vychádzajúce z objektu pre pozorovateľa spektrálny [[červený posun]] rovný nekonečnu. Vzdialenému pozorovateľovi ''sa zdá'', že objekt padá stále pomalšie, približuje sa, ale nikdy nedosiahne horizont udalostí. Samotný objekt nemusí ani spozorovať bod, v ktorom prekročí horizont udalostí a z jeho pohľadu sa tak stane v konečnom čase: je to len vlastnosť svetla opúšťajúceho blízkosť čiernej diery, pri ktorej to vyzerá, že objekt nikdy horizont udalostí nedosiahne. === Singularita === Všeobecná relativita predpovedá, že v strede čiernej diery, za horizontom udalostí, existuje [[Gravitačná singularita|singularita]], miesto, kde je zakrivenie časopriestoru nekonečné a gravitačné sily sú nekonečne veľké. Časopriestor za horizontom udalostí je špecifický v tom, že singularita je v každej z pozorovateľových budúcností, a teda, že všetky častice vnútri horizontu udalostí sa pohybujú neúprosne v smere k nej ([[Roger Penrose|Penrose]] a [[Stephen Hawking|Hawking]] <!-- [http://www.maths.soton.ac.uk/relativity/GRExplorer/singularities/singtheorems.htm] stránka sa nenašla-->). To znamená, že je tu konceptuálna nezrovnalosť v nerelativistických poňatiach čiernej diery ako bolo pôvodne navrhované Johnom Michellom v roku [[1783]]. V Michellovej teórii sa úniková rýchlosť rovnala rýchlosti svetla, ale bolo napríklad stále teoreticky možné vytiahnuť objekt z čiernej diery použitím lana. Všeobecná relativita takéto medzery eliminuje, pretože len čo je objekt za horizontom udalostí, jeho vlastná časová os obsahuje koniec času samotného, a nie je možný návrat [[svetočiara|svetočiary]] von cez horizont udalostí. Očakáva sa, že budúce zjemnenia alebo zovšeobecnenia všeobecnej relativity (predovšetkým [[kvantová gravitácia|kvantovej gravitácie]]) zmenia pohľad na podstatu vnútra čiernych dier. Väčšina teoretikov interpretuje matematickú singularitu rovníc tak, že naznačujú nekompletnosť súčasnej teórie, a že na priblíženie sa k singularite musia do hry vstúpiť nové fenomény. Otázka môže byť príliš akademická, keďže [[hypotéza kozmickej cenzúry]] predpokladá, že vo všeobecnej relativite neexistujú [[Nahá singularita|nahé singularity]]: všetky singularity sú schované za horizontom udalostí a nemôžu byť skúmané. === Pád dovnútra === Predstavte si nešťastného [[kozmonaut]]a padajúceho nohami napred smerom do stredu jednoduchej čiernej diery Schwarzschildovho typu (nerotujúca). Čím bližšie sa dostane k horizontu udalostí, tým dlhšie trvá [[fotón]]om, ktoré vyžaruje, uniknúť gravitačnému poľu čiernej diery. Vzdialený pozorovateľ uvidí astronautov spomaľujúci sa zostup pri približovaní k horizontu udalostí, ktorý zdanlivo nikdy nedosiahne. No z jeho vlastného uhla pohľadu astronaut prekročí horizont udalostí a dosiahne singularitu v konečnom čase. V momente, keď prekročí horizont udalostí, ho nebude možné pozorovať z vonkajšieho vesmíru. V čase pádu by si všimol, že jeho chodidlá, potom kolená a tak ďalej sa dostávajú do zväčšujúceho sa červeného posunu, až kým sa nestanú neviditeľnými. Keď sa približuje k singularite, [[gradient (matematika)|gradient]] gravitačného poľa od hlavy k chodidlám sa značne zväčší, bude sa cítiť natiahnutý a nakoniec roztrhnutý [[slapy (astrofyzika)|slapovými silami]]: v jeho chodidlách bude cítiť omnoho väčšiu gravitáciu ako v úrovni hlavy. Tento proces je známy ako [[špagetizácia]]. Blízko singularity sa gradient stane dostatočne veľkým na roztrhanie atómov. Bod, pri ktorom sa slapové sily stanú zhubnými, závisí od veľkosti čiernej diery. Pre veľmi veľké čierne diery ako napríklad tie v stredoch galaxií, bude tento bod ležať dosť ďaleko od horizontu udalostí, takže astronaut ho môže bezbolestne prekročiť a žiť. Naopak pre malé čierne diery sa tieto slapové efekty môžu stať osudnými oveľa skôr ako sa astronaut priblíži k horizontu udalostí. === Rotujúce čierne diery === Podľa teórie, horizont udalostí nerotujúcej čiernej diery je guľový a jej singularita predstavuje (neformálne povedané) jeden bod. V prípade, že čierna diera má uhlový moment otáčania (zdedený od hviezdy, ktorá rotovala v čase jej gravitačného kolapsu), začína naťahovať časopriestorové okolie obklopujúce horizont udalostí efektom známym ako [[Lense-Thirringov efekt]]. Tento rotujúci priestor obklopujúci horizont udalostí sa nazýva ergosféra a má [[elipsoid]]ný tvar. Keďže sa ergosféra nachádza mimo horizontu udalostí, objekty v nej môžu existovať bez toho, aby spadli dovnútra čiernej diery. Pretože sa však sám časopriestor v ergosfére pohybuje, je pre objekty nemožné zotrvať v pevnej pozícii. Objekty pohybujúce sa v ergosfére môžu byť za istých okolností katapultované von veľmi vysokou rýchlosťou vďaka energii (a uhlovému momentu) dodanej čiernou dierou. Odtiaľ pochádza aj názov ''ergosféra'' („pracujúca sféra“), pretože je schopná vykonávať prácu. === Entropia a Hawkingovo žiarenie === V roku [[1971]] [[Stephen Hawking]] dokázal, že celková plocha horizontov udalostí akejkoľvek skupiny čiernych dier sa nikdy nezmenší. Toto tvrdenie sa príliš podobalo na druhý [[termodynamika|termodynamický]] zákon, pričom plocha hrá v tomto prípade úlohu [[entropia|entropie]]. Preto [[Jacob Bekenstein]] navrhol, že entropia čiernej diery je skutočne úmerná ploche jej horizontu udalostí. V roku [[1975]] Hawking aplikoval [[kvantová teória poľa|teóriu kvantového poľa]] na zakrivený časopriestor okolo horizontu udalostí a objavil, že čierne diery môžu emitovať [[sálanie|tepelné žiarenie]], známe ako [[Hawkingovo žiarenie]]. Z [[prvý zákon mechaniky čiernych dier|prvého zákona mechaniky čiernych dier]] vyplýva, že entropia čiernej diery sa rovná štvrtine plochy horizontu. Toto je všeobecný výsledok a je aplikovateľný na kozmologické horizonty ako de Sitterov časopriestor. Neskôr bolo navrhnuté, že čierne diery sú objekty s maximálnou entropiou, čo znamená, že maximálna entropia oblasti vesmíru je entropia najväčšej čiernej diery, ktorá sa do oblasti zmestí. Toto prirodzene viedlo k [[holografický princíp|holografickému princípu]]. Hawkingovo žiarenie vzniká hneď za horizontom udalostí a v súčasnom ponímaní nenesie žiadnu informáciu o vnútre čiernej diery, pretože je tepelné. To však znamená, že čierne diery nie sú úplne čierne: dôsledkom je, že hmota čiernej diery sa časom pomaly vyparuje. Aj keď sú tieto efekty zanedbateľné pre astronomické čierne diery, sú významné pre hypotetické [[Mikroskopická čierna diera|veľmi malé čierne diery]], kde dominujú účinky kvantovej mechaniky. V skutočnosti sa predpovedá, že malé čierne diery sú vystavené vyparovaniu a prípadne môžu zaniknúť pri výbuchu žiarenia. Z toho dôvodu má každá čierna diera, ktorá už nemôže pohlcovať ďalšiu hmotu, konečnú dĺžku života priamo závislú od jej veľkosti. [[21. júl]]a [[2004]] Stephen Hawking, v rozpore so svojimi predchádzajúcimi zisteniami, prezentoval nový argument, že čierne diery predsa len emitujú informáciu o tom, čo pohlcujú. Navrhol, že kvantové pertuberácie horizontu udalostí by mohli dovoliť informáciám uniknúť z čiernej diery a ovplyvniť vyvolané [[Hawkingovo žiarenie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hawking changes his mind about black holes | url = http://www.nature.com/news/2004/040712/full/news040712-12.html | dátum vydania = 15. júl 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.nebulaawards.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Táto teória ešte nebola prediskutovaná vo vedeckej komunite, avšak v prípade, že bude prijatá, je pravdepodobné, že vyrieši [[informačný paradox čiernych dier]]. Medzičasom oznámenie o tejto novej teórii pritiahlo nebývalú pozornosť médií. == Čierne diery v skutočnosti == [[Súbor:BlackHole.jpg|thumb|Umelcova predstava [[akrečný disk|akrečneho disku]] horúcej [[plazma (fyzika)|plazmy]] obiehajúcej okolo čiernej diery (zdroj: [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]])]] === Vytvorenie === Všeobecná relativita (rovnako ako iné metrické teórie gravitácie) tvrdia nielen to, že čierne diery ''môžu'' existovať, ale v skutočnosti priamo predpovedajú, že sú vytvárané prirodzene, kedykoľvek sa dostatočné množstvo hmoty zhustí v danom priestore vo vesmíre, vďaka procesu nazývanému ''gravitačné zrútenie'' ([[gravitačný kolaps (astronómia)|gravitačný kolaps]]). Keď do budúcej čiernej diery pribúda hmota, jej gravitácia sa zvyšuje – alebo, v jazyku relativity – zakrivenie priestoru v okolí sa zväčšuje. Ak úniková rýchlosť v nejakej vzdialenosti od stredu dosiahne rýchlosť svetla, vytvorí sa horizont udalostí vnútri ktorého musí hmota nevyhnutne prepadávať do jedného bodu vytvárajúc tak singularitu. Kvantitatívna analýza tejto myšlienky viedla k predpovedi, že hviezda okolo trojnásobku hmotnosti [[Slnko|Slnka]] na konci svojho [[vývoj hviezdy|vývoja]] (zvyčajne ako [[neutrónová hviezda]]), sa takmer nevyhnutne zmrští na kritickú veľkosť potrebnú na naštartovanie gravitačného zrútenia. Keď tento proces začne, nie je možné ho zastaviť žiadnou fyzikálnou silou a vytvorí sa čierna diera. Kolaps hviezdy vytvorí čiernu dieru aspoň trikrát hmotnejšiu než Slnko. Čierne diery menšie než tento limit môžu byť vytvorené iba vtedy, ak je ich hmota pod dostatočným tlakom z nejakého zdroja iného ako vlastná gravitácia. Predpokladá sa, že obrovské tlaky potrebné pre také zrútenie existovali vo veľmi raných štádiách vývoja vesmíru a možno pomáhali vytvoriť [[prvotná čierna diera|prvotné čierne diery]], ktoré by mohli mať hmotnosti menšie ako Slnko. [[Supermasívna čierna diera|Supermasívne čierne diery]], obsahujúce od miliónov po miliardy slnečných hmôt, môžu byť vytvorené v prípade, že sa niekde vo vesmíre tesní veľký počet hviezd v relatívne malom priestore alebo s veľkými množstvami hmoty kolabujúcej do „jadra“ čiernej diery alebo opakovanými fúziami menších čiernych dier. Predpokladá sa, že potrebné podmienky existujú v centrách niektorých (ak nie väčšiny) [[galaxia|galaxií]], vrátane našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnej cesty]]. === Uniknutie === Uniknúť z čiernej diery sa dá jedine vo forme Hawkingovho žiarenia. Preto keď je diera dosť veľká tak z nej začnú častice unikať a aj celá diera sa začne zmenšovať. Čím je potom diera menšia, tým rýchlejšie z nej častice unikajú a tým sa zmenšuje až nakoniec z nej nezostane nič. === Pozorovanie === Teória hovorí, že nemôžeme objaviť čierne diery podľa svetla vyžarovaného alebo odrazeného od hmoty v ich vnútri. Tieto objekty však môžu byť predpovedané z pozorovania javov v ich blízkosti, ako napríklad jav [[gravitačná šošovka|gravitačnej šošovky]] a hviezd, ktoré zdanlivo obiehajú okolo priestoru, kde nie je viditeľná žiadna hmota. Za najviditeľnejšie efekty sú považované tie, ktoré pochádzajú z hmoty rútiacej sa do čiernej diery, ktorá (ako voda tečúca do odtoku) sa podľa predpovedí sústreďuje do extrémne horúcich a rýchlo sa točiacich [[akrečný disk|akrečnych diskov]] okolo objektu, kým je ním pohltená. Trenie medzi priľahlými zónami disku spôsobuje, že sa prehrieva a vyžaruje veľké množstvá [[röntgenové žiarenie|röntgenových lúčov]]. Toto zahrievanie je výnimočne výkonné a môže premeniť okolo 50 % hmoty na žiarenie, v protiklade s nukleárnou fúziou, ktorá dokáže konvertovať iba niekoľko málo percent hmoty na energiu. Ďalšie predpokladané efekty sú úzke [[prúd]]y častíc v relativistických rýchlostiach vystrekujúce popri osiach disku. Jedným z možných laických vysvetlení je [[teória pingpongovej loptičky]]. Akréčne disky, prúdy a obiehajúce objekty sa však nenachádzajú len okolo čiernych dier, ale aj okolo iných objektov, medzi ktoré patrí napr. [[neutrónová hviezda]]. Dynamika telies okolo týchto atraktorov, ktoré nie sú čiernymi dierami, je veľmi podobná dynamike telies v blízkosti čiernych dier a v súčasnosti je veľmi komplexným a aktívnym predmetom výskumu zahŕňajúcim [[magnetické pole|magnetické polia]] a [[plazmová fyzika|plazmovú fyziku]]. Preto aj platí, že pozorovania akréčnych diskov a obežných pohybov väčšinou iba indikujú existenciu kompaktného objektu s určitou hmotou a hovoria len veľmi málo o jeho podstate. Identifikácia objektu ako čierna diera vyžaduje ďalšie predpoklady, že žiadny iný objekt (alebo spojený systém objektov) nemôže byť taký hmotný a kompaktný. Väčšina astrofyzikov pripúšťa, že toto ''je'' taký prípad, keďže podľa všeobecnej relativity sa musí akákoľvek koncentrácia hmoty dostatočnej hustoty nutne zrútiť do čiernej diery. Jeden dôležitý pozorovateľný rozdiel medzi čiernymi dierami a inými kompaktnými hmotnými objektami je, že akákoľvek kolabujúca hmota, ktorá napokon narazí na takýto kompaktný hmotný objekt v relativistických rýchlostiach, vyvolá nepravidelné intenzívne vzplanutia [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]] a iné ťažké žiarenie. Preto nedostatok takýchto vzplanutí okolo kompaktnej koncentrácie hmoty sa považuje za dôkaz, že objekt je čierna diera bez povrchu, na ktorý by hmota náhle narazila. === Našli sme ich? === Dnes evidujeme veľmi veľa nepriamych aj priamych dôkazov astronomických pozorovaní čiernych dier v dvoch hmotnostných pásmach: * čierne diery hviezdnej hmotnosti, s hmotnosťou typickej [[hviezda|hviezdy]] (4 – 15 hmotností Slnka) * [[supermasívna čierna diera|supermasívne čierne diery]] s hmotnosťou asi 1 % hmotnosti typickej [[galaxia|galaxie]]. ** v apríli 2019 bola vytvorená prvá vizuálna snímka čiernej diery. Išlo o supermasívnu čiernu dieru v strede galaxie [[Virgo A|M87]]. Snímku vytvorilo osem [[Rádioteleskop|rádioteleskopov]] v projekte [[Event Horizon Telescope]].<ref name=MIT>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chu | meno = Jennifer | autor = | odkaz na autora = | titul = Working together as a “virtual telescope,” observatories around the world produce first direct images of a black hole | url = http://news.mit.edu/2019/mit-haystack-first-image-black-hole-0410 | vydavateľ = MIT News Office | dátum vydania = 2019-04-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-10 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Taktiež existuje pár dôkazov o čiernych dierach so strednou hmotnosťou, s hmotou približne niekoľko tisíc hmotností Slnka. Predpokladá sa, že z týchto čiernych dier vznikajú [[supermasívna čierna diera|supermasívne čierne diery]]. Kandidáti na čierne diery hviezdnej hmotnosti boli identifikovaní hlavne prítomnosťou akréčnych diskov správnej veľkosti a rýchlosti, bez nepravidelných vzplanutí, ktoré sú očakávané pri akréčnych diskoch pri ostatných kompaktných objektoch. Čierne diery hmotnosti hviezd by mohli zapríčiňovať výbuchy gama žiarenia, aj keď pozorovania takýchto výbuchov v spojení so [[supernova]]mi alebo inými objektami, ktoré nie sú čiernymi dierami <!-- [http://liftoff.msfc.nasa.gov/academy/universe/plasma_univ.html] stránka sa nenašla--> [http://www.wkap.nl/prod/b/0-7923-3784-0]<!-- iba link na knihu, žiadne info --> znížili pravdepodobnosť tohto spojenia. Kandidáti na masívnejšie čierne diery boli najprv poskytnutí [[aktívne galaktické jadro|aktívnymi galaktickými jadrami]] a [[kvazar]]mi, objavenými [[rádioastronómia|rádioastronómami]] v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]]. Výkonná premena hmoty na energiu trením v akréčnych diskoch okolo čiernych dier je zrejme jediným vysvetlením pre výdatné množstvá energie generovanej týmito objektami. V skutočnosti uvedenie tejto teórie v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] odstránilo hlavnú námietku pre domnienku, že kvazary sú vzdialenými galaxiami – totiž, že žiadny fyzikálny mechanizmus nemôže generovať také množstvo energie. Z pozorovaní pohybov hviezd okolo galaktických centier v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]], dnes existuje všeobecná predstava, že supermasívne čierne diery existujú v centrách väčšiny galaxií, vrátane našej vlastnej Mliečnej cesty. [[Sagittarius A*]] je dnes zhodne považovaný za vierohodného kandidáta pre polohu supermasívnej čiernej diery v strede galaxie Mliečna cesta. [[Súbor:M87 jet.jpg|thumb|Prúd vytryskovaný galaxiou '''M87''' na tomto obrázku je údajne spôsobený supermasívnou čiernou dierou v jej galaktickom strede]] Súčasná predstava je, že všetky galaxie by mohli mať supermasívnu čiernu dieru v ich stredoch, a že táto čierna diera pohlcuje plyn a prach v strede galaxií, generujúc tak obrovské množstvá žiarenia, až kým nepohltí všetku okolitú hmotu a proces sa zastaví. Táto predstava tiež pekne vysvetľuje prečo neexistujú žiadne k nám blízke [[kvazar]]y. Aj keď detaily ešte stále nie sú úplne jasné, vyzerá to, že rast čiernych dier je dôverne prepojený s rastom guľovitej časti – [[eliptická galaxia]] alebo vypuklina [[špirálová galaxia|špirálovej galaxie]] – v ktorej existuje. Je zaujímavé, že neexistuje dôkaz pre masívne čierne diery v stredoch [[uzavretá hviezdokopa|uzavretých hviezdokôp]], čo ukazuje na ich fundamentálnu odlišnosť od galaxií. == Mikroskopické čierne diery == Vznik [[Mikroskopická čierna diera|mikroskopických čiernych dier]] na Zemi v [[urýchľovač častíc|časticovom urýchľovači]] bolo trochu neisto ohlasované<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lab fireball 'may be black hole' | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/4357613.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2005-03-17 | dátum prístupu = 2019-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref>, dosiaľ však nebolo potvrdené. Do dnešných čias nie je známy žiadny pozorovaný kandidát na [[prvotná čierna diera|prvotnú čiernu dieru]]. == Matematická fyzika == Čierne diery sú predpovedané [[Albert Einstein|Einsteinovou]] teóriou [[všeobecná teória relativity|všeobecnej relativity]]. Predovšetkým sa vyskytujú vo [[Schwarzschildova metrika|Schwarzschildovej metrike]], jednej z najskorších a najjednoduchších riešení Einsteinových rovníc, objavených [[Karl Schwarzschild|Karlom Schwarzschildom]] v roku [[1915]]. Toto riešenie opisuje [[zakrivenie]] [[časopriestor]]u v okolí nehybného a [[sféra|sféricky]] [[symetria|symetrického]] objektu, pričom jeho [[metrický priestor|metrika]] je :<math> ds^2 = - c^2 \left( 1 - {2Gm \over c^2 r} \right) dt^2 + \left( 1 - {2Gm \over c^2 r} \right)^{-1} dr^2 + r^2 d\Omega^2 </math>, kde <math>d\Omega^2 = d\theta^2 + \sin^2\theta\; d\phi^2</math> je štandardný člen priestorového uhla. Podľa Schwarzschildovho riešenia, priťahovaný objekt sa zrúti do čiernej diery, ak je jeho polomer menší ako charakteristická vzdialenosť, známa ako [[Schwarzschildov polomer]]. Pod týmto polomerom je časopriestor tak silno zakrivený, že každý svetelný lúč vyžarovaný z tejto oblasti, nezáležiac, ktorým smerom bol vyžiarený, sa bude pohybovať do stredu celého systému. Nakoľko [[špeciálna teória relativity|relativita]] zakazuje čomukoľvek sa pohybovať [[rýchlejšie ako svetlo]], všetko pod Schwarzschildovym polomerom – vrátane základných čiastočiek priťahovaného objektu – sa zrúti do stredu. V tomto bode sa vytvorí [[gravitačná singularita]], oblasť s teoreticky nekonečnou hustotou. Pretože dokonca ani svetlo nemôže uniknúť z vnútra Schwarzschildovho polomeru, klasická čierna diera by sa skutočne zdala [[čierna]]. Schwarzschildov polomer je daný :<math>r_s = {2\,Gm \over c^2} </math> pričom ''G'' je [[gravitačná konštanta]], ''m'' je [[hmotnosť]] objektu a ''c'' je [[rýchlosť svetla]]. Pre objekt s hmotnosťou [[Zem]]e, Schwarzschildov polomer je iba 9 [[milimeter|milimetrov]]. Stredná hustota vnútri Schwarzschildovho polomeru sa zmenšuje so zväčšovaním hmotnosti čiernej diery, takže kým čierna diera s hmotnosťou Zeme by mala hustotu 2&nbsp;×&nbsp;10<sup>30</sup>&nbsp;kg/m<sup>3</sup>, supermasívna čierna diera s 10<sup>9</sup> [[Hmotnosť Slnka|slnečnými hmotnosťami]] by mala hustotu okolo 20&nbsp;kg/m<sup>3</sup>, teda menej ako voda! Stredná hustota je daná :<math>\rho=\frac{3\,c^6}{32\pi m^2G^3}</math> Keďže Zem má stredný polomer {{km|6378|m}}, jej objem by musel byť zmenšený 4 × 10<sup>26</sup> krát, aby sa zrútil do čiernej diery. Pre teleso hmotnosti [[Slnko|Slnka]] je Schwarzschildov polomer približne {{km|3|m}}, omnoho menší, než súčasný polomer Slnka, ktorý je asi {{km|700000|m}}. Je tiež významne menší ako polomer, do ktorého sa Slnko napokon zmrští po vyčerpaní jeho nukleárneho paliva, čo je niekoľko tisíc kilometrov. Hmotnejšie hviezdy sa však môžu zrútiť ako čierne diery na konci ich životností. Vo všeobecnosti sú čierne diery predpovedané aj inými riešeniami Einsteinových rovníc, ako napríklad [[Kerrova metrika]] pre rotujúce čierne diery, ktorá má kruhovú singularitu. Potom máme [[Reissner-Nordstrømova metrika|Reissner-Nordstrømovu metriku]] pre nabité čierne diery. Posledná [[Kerr-Newmanova metrika]] je pre prípad nabitých a rotujúcich čiernych dier. == Nedávne objavy == V roku [[2004]] bola objavená kopa čiernych dier, čo rozšírilo naše pochopenie rozdelenia čiernych dier vo vesmíre. Toto viedlo vedcov k významnej revízii predstáv, aký je vlastne počet čiernych dier v našom [[vesmír]]e. Vďaka objavom v roku 2004 sa predpokladá, že počet čiernych dier je blízko päťnásobku pôvodných odhadov. V júli 2004 astronómovia objavili obrovskú čiernu dieru Q0906+6930, v strede vzdialenej [[galaxia|galaxie]] v [[súhvezdie|súhvezdí]] [[Veľká medvedica]] (Ursa Major). Odhadnúť hmotnosť a vek čiernych dier nám môže pomôcť určiť [[vek vesmíru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tariq | meno = Malik | odkaz na autora = | titul = Massive Black Hole Stumps Researchers | url = http://www.space.com/scienceastronomy/heavy_blazar_040628.html | dátum vydania = 28. jún 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.nebulaawards.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> V novembri 2004 tím astronómov oznámil objav prvej čiernej diery so strednou hmotnosťou v našej galaxii, obiehajúcej približne tri [[svetelný rok|svetelné roky]] od [[Sagittarius A*]]. Táto stredná čierna diera s hmotnosťou asi 1 300 [[Slnko|Sĺnk]] sa nachádza vnútri kopy siedmich hviezd, pravdepodobne ako zostatok masívnej skupiny hviezd, ktorá bola roztrhaná Galaktickým stredom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Second black hole found at the centre of our Galaxy | url = http://www.nature.com/news/2004/041108/full/news041108-2.html#B2 (nature news) | dátum vydania = 8. november 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> <!-- [http://edpsciences.nao.ac.jp/articles/aa/abs/2004/31/aa0147-03/aa0147-03.html (originál)] odkaz nefunguje--> Tento objav môže podporiť myšlienku, že supermasívne čierne diery sa zväčšujú pohlcovaním blízkych menších čiernych dier a hviezd. Vo [[február 2005|februári 2005]] bol objavený [[modrý obor]] [[SDSS J090745.0 plus 24507|SDSS J090745.0+24507]], opúšťajúci Mliečnu cestu dvojnásobkom únikovej rýchlosti (0,0022 rýchlosti svetla). Trajektóriu hviezdy je možné vystopovať až späť ku galaktickému jadru. Vysoká rýchlosť tejto hviezdy podporuje hypotézu existencie supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie. V máji 2020 bola objavená dovtedy najbližšia čierna diera k Slnečnej sústave. Nachádza sa v hviezdnom systéme [[HR 6819]], má hmotnosť približne 4 hmotností Slnka a je vzdialená 1 011 ly.<ref>Th. Rivinius, D. Baade, P. Hadrava, M. Heida and R. Klement. ''A naked-eye triple system with a nonaccreting black hole in the inner binary''. [[Astronomy and Astrophysics]], 2020 DOI: 10.1051/0004-6361/202038020</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Michael Greshko | odkaz na autora = | titul = Closest black hole to Earth found 'hiding in plain sight' | url = https://www.nationalgeographic.com/science/2020/05/closest-black-hole-to-earth-found-hiding-in-plain-sight/ | vydavateľ = nationalgeographic.com | dátum vydania = 2020-05-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-07 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Neskorší výskum ale čiernu dieru nepotvrdil a zistil, že systém HR 6819 je [[Binárna sústava (astronómia)|binárny systém]] bez čiernej diery.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = HR 6819 is a binary system with no black hole - Revisiting the source with infrared interferometry and optical integral field spectroscopy {{!}} [[Astronomy and Astrophysics]] (A&A) | url = https://www.aanda.org/articles/aa/full_html/2022/03/aa43004-21/aa43004-21.html | vydavateľ = aanda.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pravdepodobne najbližšou čiernou dierou je čierna diera v binárnom systéme [[Gaia BH1]] vzdialená 1 600 ly.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = El-Badry, Kareem, Rix, Hans-Walter, Quataert, Eliot, Howard, Andrew W, Isaacson, Howard, Fuller, Jim, Hawkins, Keith, Breivik, Katelyn, Wong, Kaze W K, Rodriguez, Antonio C, Conroy, Charlie, Shahaf, Sahar, Mazeh, Tsevi, Arenou, Frédéric, Burdge, Kevin B, Bashi, Dolev, Faigler, Simchon, Weisz, Daniel R, Seeburger, Rhys, Almada Monter, Silvia, Wojno, Jennifer | odkaz na autora = | titul = A Sun-like star orbiting a black hole | url = https://academic.oup.com/mnras/article-abstract/518/1/1057/6794289?redirectedFrom=fulltext | vydavateľ = academic.oup.com | dátum vydania = 2022-11-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-22 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Astronomers Discover Closest Black Hole to Earth | url = https://noirlab.edu/public/news/noirlab2227/ | vydavateľ = noirlab.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Alternatívne modely == V súčasnej dobe je posudzovaných niekoľko alternatívnych modelov, ktoré sa správajú ako čierna diera, ale bez singularity. Väčšina vedcov však považuje tieto predstavy za neprirodzené, keďže sú omnoho zložitejšie a neprinášajú žiadne pozorovateľné rozdiely od čiernych dier (pozri [[Occamova britva]]). Najvýznamnejšia z týchto teórií je [[Gravahviezda]] (Gravastar). V marci 2005 fyzik [[George Chapline]] z [[Národné laboratórium Lawrencea Livermora|Národného laboratória Lawrencea Livermora]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] navrhol myšlienku, že čierne diery neexistujú a že objekty v súčasnosti považované za čierne diery sú v skutočnosti [[tmavoenergetická hviezda|hviezdy z tmavej energie]]. Svoje závery čerpá z kvantovomechanických analýz. Aj keď jeho návrh má v súčasnosti len malú podporu vo fyzikálnej obci, je značne citovaný v médiách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Black holes 'do not exist' | url = http://www.nature.com/news/2005/050328/full/news050328-8.html | dátum vydania = 31. marec 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chapline | meno = G. | odkaz na autora = | titul = Dark Energy Stars | url = http://arxiv.org/abs/astro-ph/0503200 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2005-04-13 | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Medzinárodnej skupine vedcov sa po prvý raz podarilo s veľkou presnosťou namerať vzdialenosť čiernej diery od Zeme. S použitím novej metódy a bez potreby klasických matematických výpočtov astronómov prišli vedci k záveru, že čierna diera situovaná v súhvezdí Labuť sa nachádza vo vzdialenosti 7 800 svetelných rokov, čo je takmer o polovicu menej, ako sa doteraz predpokladalo. Výskumníci z Holandského inštitútu pre vesmírny výskum (SRON) sa zamerali na čiernu dieru, ktorá susedí s umierajúcou hviezdou V404 a zmerali jej rádiové emisie. Na to, aby zistili vzdialenosť, použili takzvaný paralaktický uhol – systém, ktorý berie do úvahy zmenu v pozícii hviezdy počas celého roka, ako dôsledok obiehania Zeme okolo Slnka. Hoci je spomínaná technika už stará, na takýto účel sa aplikovala po prvý raz. Vedci uviedli, že existuje len 6-percentná pravdepodobnosť chyby, pričom u predchádzajúcich typov meraní dosahuje až 50 percent. Vedcom sa vďaka meraniam podarilo zistiť aj to, že čierna diera sa vyvinula z explózie [[supernova|supernovy]] a jej rýchlosť pohybu po vesmíre dosahuje až 40 kilometrov za sekundu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Un agujero negro, mucho más cerca de la Tierra de lo que se creía | url = https://www.abc.es/20091214/ciencia-tecnologia-espacio-astrofisica/agujero-negro-mucho-cerca-200912141655.html | vydavateľ = abc.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-11 | miesto = | jazyk = es }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == ;V angličtine * [[Kip Thorne|Thorne, Kip]] (1995). ''Black Holes and Time Warps'' * [[Robert Wald|Wald, Robert]] (1992). ''Space, Time, and Gravity: The Theory of the Big Bang and Black Holes'', ISBN 0-226-87029-4 * [[Subrahmanyan Chandrasekhar|Chandrasekhar, Subrahmanyan]] (1998). ''The Mathematical Theory of Black Holes'' * [[Clifford A. Pickover]] (1996). ''Black Holes: A Traveler's Guide'' * [http://arxiv.org/find/astro-ph/1/ti:+AND+black+hole*/0/1/0/all/0/1 Viac ako 12 tisíc verejne dostupných článkov o výskume čiernych dier] ;V slovenčine * [[Stephen Hawking|Hawking, Stephen]]: [[Ilustrovaná stručná história času]], ISBN 9788080859206 – a ďalšie vydania == Pozri aj == {| |- |valign="top"| * [[Teória relativity]] * [[Schwarzschildova metrika]] * [[Schwarzschildov polomer]] * [[Kerrova čierna diera]] * [[Biela diera]] * [[Neutrónová hviezda]] * [[Supermasívna čierna diera]] |valign="top"| * [[Červia diera]] * [[Teória strún]] * [[Mikroskopická čierna diera]] * [[Kompaktná hviezda]] * [[Gravahviezda]] * [[Planckova hviezda]] |- |} <!-- * [[Timeline of black hole physics]] * [[IMBHs]] --> == Iné projekty == {{Projekt|q=Čierna diera}} == Externé odkazy == {{Portál|Astronómia|Astronomický}} * [http://www.boinc.sk BOINC] ;V angličtine * [http://antwrp.gsfc.nasa.gov/htmltest/gifcity/bh_pub_faq.html FAQ on black holes] * [http://casa.colorado.edu/~ajsh/schwp.html Schwarzschild Geometry] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/19980118051503/http://casa.colorado.edu/~ajsh/schwp.html |date=1998-01-18 }} * [http://www.armageddononline.org/blackhole.php An extensive look at the formation & life of a Black Hole] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051121212316/http://www.armageddononline.org/blackhole.php |date=2005-11-21 }} * Tufts University: [http://hepguru.com/blackholes/ Student Project (Great Kid's Section)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110711163109/http://hepguru.com/blackholes/ |date=2011-07-11 }} * Hong Kong University:[http://www.lcsd.gov.hk/CE/Museum/Space/EducationResource/Universe/framed_e/index.html Some information about Space] * [http://www.dragonweave.com/gothos/html/black_holes/index.html Jilian’s Guide to Black Holes] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20030804000153/http://www.dragonweave.com/gothos/html/black_holes/index.html |date=2003-08-04 }} * [http://csep10.phys.utk.edu/astr162/lect/active/smblack.html Supermassive Black Holes] * [http://www.universetoday.com/am/publish/blackholes.html Universe Today] Black hole news stories [[Kategória:Astrofyzika]] [[Kategória:Astronomické objekty]] [[Kategória:Čierne diery| ]] [[Kategória:Všeobecná teória relativity]] 3zqpvjbxy4msw4tyglkw5hldsi56mxi 8219417 8219404 2026-05-25T11:54:19Z ~2026-31314-03 295939 /* História */ 8219417 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} [[Súbor:Black hole - Messier 87.jpg|náhľad|10. 4. 2019 zverejnili vedci z projektu EHT prvú fotografiu z okraja čiernej diery. Konkrétne ide o čiernu dieru v strede galaxie [[Virgo A|Messier 87]].<ref name=MIT/>]] [[Súbor:Black Hole Milkyway.jpg|thumb|right|Simulovaný pohľad na čiernu dieru v blízkosti [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnej cesty]]. Diera váži 10 hmotností slnka.]] [[Súbor:Microquasar GRO J1655-40.jpg|thumb|right|Umelcova predstava čiernej diery s blízko obiehajúcou spoločnicou, ktorá presahuje jej [[Rocheova medza|Rocheovu medzu]]. Dovnútra padajúca hmota formuje [[akrečný disk]], pričom časť hmoty je vytryskovaná vysokoenergetickými polárnymi prúdmi]] [[Súbor:Čierna diera.jpg|thumb|right|Ďalší príklad čiernej diery s blízko obiehajúcou spoločnicou. Obrázok bol vytvorený v programe [[Adobe Photoshop]]]] '''Čierna diera''' alebo '''gravitačný kolapsar''' je koncentráciou [[hmota (fyzika)|hmoty]] s tak vysokou [[hustota (objemová hmotnosť)|hustotou]], že jej gravitačná sila zabraňuje úniku akýchkoľvek častíc (možno s výnimkou efektu nazývaného [[tunelový jav|kvantové tunelovanie]]). Z toho vyplýva, že nič, ani [[elektromagnetické žiarenie]] vrátane [[viditeľné svetlo|svetla]], nemôže uniknúť [[gravitácia|gravitácii]] čiernej diery, preto sa nazýva „čierna“. Pojem ''čierna diera'' sa stal zaužívaným, aj keď teória nespomína žiadnu „dieru“ v normálnom slova zmysle, ale oblasť vesmíru, z ktorej nič neunikne. Existenciu čiernych dier predpokladá [[Všeobecná teória relativity|Einsteinova teória relativity]]. Podľa klasickej všeobecnej relativity, žiadna [[hmota (fyzika)|hmota]] ani [[informácia]] nemôže prúdiť z vnútra čiernej diery k vonkajšiemu pozorovateľovi. Napríklad nie je možné dostať von žiadnu z jej častí, ani odrazené svetlo od zdroja podobného fotografickému blesku, alebo získať akúkoľvek informáciu o látke, ktorá vstúpila do čiernej diery. [[Kvantová mechanika|Kvantovomechanické]] efekty však dovoľujú látke energiu vyžarovať z čiernych dier v podobe röntgenového žiarenia, aj keď sa predpokladá, že žiarenie nezávisí od toho, čo do čiernej diery padlo v minulosti. Existencia čiernych dier vo vesmíre je dobre podložená astronomickými pozorovaniami, hlavne zo štúdia supernov, röntgenového žiarenia z aktívneho galaktického jadra a správania hmoty a žiarenia okolo nej. == História == Predstavu telesa takého masívneho, že z neho ani svetlo nedokáže uniknúť, navrhol [[Anglicko|anglický]] [[geológ]] [[John Michell]] v roku 1783<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cosmic celebrities with gravitas | url = https://www.nature.com/articles/s41550-018-0682-y | vydavateľ = nature.com | dátum vydania = 08 January 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-21 | miesto = | jazyk = en }}</ref> v práci zaslanej do [[Kráľovská spoločnosť|Kráľovskej spoločnosti]]. V tom čase bola [[Isaac Newton|Newtonovská]] teória [[gravitácia|gravitácie]] a pojem [[úniková rýchlosť|únikovej rýchlosti]] už dobre známe. Michell vypočítal, že teleso, ktorého polomer je 500-krát väčší ako polomer Slnka a zároveň má rovnakú [[hustota (objemová hmotnosť)|hustotu]], by malo na povrchu únikovú rýchlosť rovnú [[rýchlosť svetla|rýchlosti svetla]], a preto by bolo neviditeľné. Parafrázujúc jeho slová: :''Ak by polomer gule rovnakej hustoty ako Slnko prevýšil slnečný polomer v pomere 500:1, potom by teleso padajúce smerom k sfére z takmer nekonečnej výšky získalo na jej povrchu rýchlosť väčšiu ako rýchlosť svetla – len opticky, a ak následne predpokladáme, že svetlo je priťahované k jej povrchu rovnakou silou v pomere k svojej vis inertiae (zotrvačnej hmotnosti), spôsobilo by to, že by sa, spolu s ostatnými telesami, svetlo vyžarované z takého telesa k nemu vrátilo vďaka jeho príťažlivosti.'' Aj keď to nepovažoval za pravdepodobné, Michell uvažoval o možnosti, že veľa takých objektov, ktoré nie je možné vidieť, môže vo vesmíre existovať. V roku [[1796]], [[Francúzsko|francúzsky]] matematik [[Pierre Simone de Laplace]] podporil tú istú myšlienku v prvom a druhom vydaní svojej knihy ''Exposition du Système du Monde''. Táto podpora však zmizla v ďalších vydaniach. Myšlienke sa v [[19. storočie|19. storočí]] venovalo len málo pozornosti, pretože sa predpokladalo, že svetlo je vlnenie bez hmotnosti, teda neovplyvňované gravitáciou. V roku [[1915]] Einstein vyvinul teóriu gravitácie nazývanú [[Všeobecná teória relativity]]. Predtým ukázal, že gravitácia ovplyvňuje svetlo. O niekoľko mesiacov neskôr [[Karl Schwarzschild]] ponúkol [[Schwarzschildova metrika|riešenie]] pre gravitačné pole bodovej hmoty, a dokázal, že niečo, čo dnes voláme čiernou dierou, môže skutočne teoreticky existovať. [[Schwarzschildov polomer]] je dnes známy ako polomer nerotujúcej čiernej diery, ale v tom čase nebol dobre pochopený. Sám Schwarzschild ho nepovažoval za fyzikálny. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] [[Subrahmanyan Chandrasekhar]] dokazoval, že špeciálna relativita ukázala, že nevyžarujúce teleso nad istou hmotnosťou, dnes známou ako [[Chandrasekharova medza]], by sa zrútilo do seba, pretože by neexistovalo nič, čo by tomu mohlo zabrániť. Proti jeho argumentom sa postavil [[Arthur Stanley Eddington|Arthur Eddington]], ktorý sa domnieval, že by niečo nevyhnutne kolapsu zabránilo. V roku [[1939]] [[Robert Oppenheimer]] a [[Hartland Snyder]] predpovedali, že masívne hviezdy by sa mohli stať obeťami dramatického [[gravitačné zrútenie|gravitačného zrútenia]]. Čierne diery by mohli prirodzene vzniknúť. Také objekty boli krátky čas nazývané '''zmrznuté hviezdy''', keďže zrútenie by bolo pozorované rapídne spomaľované a so silne sčervenaným spektrom v blízkosti Schwarzschildovho polomeru. Tieto hypotetické objekty však neboli predmetom väčšieho záujmu až do neskorých [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]. Väčšina fyzikov si totiž myslela, že by boli špecifickou vlastnosťou silne symetrických riešení opísanom Schwarzschildom a že prírodný gravitačne kolabujúci objekt by sa nestal čiernou dierou. Záujem o čierne diery znovu vzplanul v roku [[1967]] s pokrokom v oblasti teórie a pokusov. [[Stephen Hawking]] dokázal, že čierne diery sú všeobecnou vlastnosťou Einsteinovej teórie gravitácie a nie je možné sa im vyhnúť pri kolabovaní niektorých objektov. Záujem sa v astronomickej komunite obnovil s objavom [[pulzar]]ov. Krátko nato teoretický fyzik [[John Archibald Wheeler|John Wheeler]] zaviedol výraz ''čierna diera''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Al-Khalili | meno = Jim | autor = | odkaz na autora = | titul = Black Holes, Wormholes and Time Machines | vydanie = | vydavateľ = CRC Press | miesto = | rok = 2002 | počet strán = 290 | url = | isbn = 978-1-4200-5073-8 | kapitola = | strany = 199 | jazyk = }}</ref> Dovtedy bol príležitostne použitý termín ''čierna hviezda''. Termín sa objavil v prvých častiach seriálu [[Star Trek (filmy a seriály)|Star Trek]] a príležitostne sa používal po roku [[1967]], najmä preto, že niektorí ľudia považovali termín „čierna diera“ za obscénny po preložení napríklad do [[francúzština|francúzštiny]] alebo [[ruština|ruštiny]]. 10.4. [[2019]] zverejnili vedci z projektu [[Event Horizon Telescope|EHT]] prvú fotografiu čiernej diery. == Kvalitatívna fyzika == Teória čiernych dier je závislá od [[všeobecná teória relativity|všeobecno-relativitistickej]] predstavy o zakrivení [[časopriestor]]u: ich najpozoruhodnejšie vlastnosti závisia od zakrivenia geometrie vesmíru okolo nich. Čierne diery sú výnimočné kozmické objekty s obrovskými hmotnosťami, ale extrémne kompaktnými rozmermi. Prítomnosť týchto objektov ovplyvňuje ich prostredie extrémnymi spôsobmi, napríklad deformáciou časopriestoru. === Horizont udalostí === [[Súbor:Cierna diera.png|thumb|Schéma čiernej diery]] „Povrch“ čiernej diery sa označuje ako ''[[horizont udalostí]]'', zdanlivý guľovitý povrch obklopujúci hmotu čiernej diery. Na úrovni horizontu udalostí je [[úniková rýchlosť]] rovná rýchlosti svetla. Preto neobyčajne silné gravitačné pole bráni všetkému vnútri horizontu udalostí, vrátane [[fotón]]ov, uniknúť cez horizont udalostí. Častice spoza tejto oblasti sa môžu prepadnúť cez horizont udalostí, nikdy však neuniknú. Keďže vnútro horizontu udalostí nemôžu opustiť žiadne častice, neexistuje možnosť poslať žiadnu informáciu zvnútra čiernej diery pozorovateľovi mimo nej. Všeobecne sa predpokladá, že čierne diery nemajú žiadne pozorovateľné vlastnosti, ktoré by boli použiteľné na objasnenie ich výzoru vo vnútri. Podľa klasickej všeobecnej relativity možno čierne diery úplne charakterizovať troma parametrami: [[hmota (fyzika)|hmota]], [[uhlový moment]] a [[elektrický náboj]]. Tento princíp je zhrnutý frázou „čierne diery nemajú vlasy“. Objekty v gravitačnom poli sú predmetom spomalenia [[čas (fyzika)|času]], nazývaného ''[[dilatácia času]]''. Tento fenomén bol potvrdený experimentálne pri pokuse s raketou Scout v roku [[1976]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gravitational Red Shift | url = http://hyperphysics.phy-astr.gsu.edu/hbase/Relativ/gratim.html | vydavateľ = hyperphysics.phy-astr.gsu.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref> a berie sa do úvahy napríklad pri [[Globálny lokalizačný systém|GPS]] systéme. V blízkosti horizontu udalostí sa dilatácia času zvyšuje veľmi rýchlo. Z pohľadu externého pozorovateľa to vyzerá tak, akoby objektu trvalo nekonečne dlhý čas priblížiť sa k horizontu udalostí, na hranici ktorého má svetlo vychádzajúce z objektu pre pozorovateľa spektrálny [[červený posun]] rovný nekonečnu. Vzdialenému pozorovateľovi ''sa zdá'', že objekt padá stále pomalšie, približuje sa, ale nikdy nedosiahne horizont udalostí. Samotný objekt nemusí ani spozorovať bod, v ktorom prekročí horizont udalostí a z jeho pohľadu sa tak stane v konečnom čase: je to len vlastnosť svetla opúšťajúceho blízkosť čiernej diery, pri ktorej to vyzerá, že objekt nikdy horizont udalostí nedosiahne. === Singularita === Všeobecná relativita predpovedá, že v strede čiernej diery, za horizontom udalostí, existuje [[Gravitačná singularita|singularita]], miesto, kde je zakrivenie časopriestoru nekonečné a gravitačné sily sú nekonečne veľké. Časopriestor za horizontom udalostí je špecifický v tom, že singularita je v každej z pozorovateľových budúcností, a teda, že všetky častice vnútri horizontu udalostí sa pohybujú neúprosne v smere k nej ([[Roger Penrose|Penrose]] a [[Stephen Hawking|Hawking]] <!-- [http://www.maths.soton.ac.uk/relativity/GRExplorer/singularities/singtheorems.htm] stránka sa nenašla-->). To znamená, že je tu konceptuálna nezrovnalosť v nerelativistických poňatiach čiernej diery ako bolo pôvodne navrhované Johnom Michellom v roku [[1783]]. V Michellovej teórii sa úniková rýchlosť rovnala rýchlosti svetla, ale bolo napríklad stále teoreticky možné vytiahnuť objekt z čiernej diery použitím lana. Všeobecná relativita takéto medzery eliminuje, pretože len čo je objekt za horizontom udalostí, jeho vlastná časová os obsahuje koniec času samotného, a nie je možný návrat [[svetočiara|svetočiary]] von cez horizont udalostí. Očakáva sa, že budúce zjemnenia alebo zovšeobecnenia všeobecnej relativity (predovšetkým [[kvantová gravitácia|kvantovej gravitácie]]) zmenia pohľad na podstatu vnútra čiernych dier. Väčšina teoretikov interpretuje matematickú singularitu rovníc tak, že naznačujú nekompletnosť súčasnej teórie, a že na priblíženie sa k singularite musia do hry vstúpiť nové fenomény. Otázka môže byť príliš akademická, keďže [[hypotéza kozmickej cenzúry]] predpokladá, že vo všeobecnej relativite neexistujú [[Nahá singularita|nahé singularity]]: všetky singularity sú schované za horizontom udalostí a nemôžu byť skúmané. === Pád dovnútra === Predstavte si nešťastného [[kozmonaut]]a padajúceho nohami napred smerom do stredu jednoduchej čiernej diery Schwarzschildovho typu (nerotujúca). Čím bližšie sa dostane k horizontu udalostí, tým dlhšie trvá [[fotón]]om, ktoré vyžaruje, uniknúť gravitačnému poľu čiernej diery. Vzdialený pozorovateľ uvidí astronautov spomaľujúci sa zostup pri približovaní k horizontu udalostí, ktorý zdanlivo nikdy nedosiahne. No z jeho vlastného uhla pohľadu astronaut prekročí horizont udalostí a dosiahne singularitu v konečnom čase. V momente, keď prekročí horizont udalostí, ho nebude možné pozorovať z vonkajšieho vesmíru. V čase pádu by si všimol, že jeho chodidlá, potom kolená a tak ďalej sa dostávajú do zväčšujúceho sa červeného posunu, až kým sa nestanú neviditeľnými. Keď sa približuje k singularite, [[gradient (matematika)|gradient]] gravitačného poľa od hlavy k chodidlám sa značne zväčší, bude sa cítiť natiahnutý a nakoniec roztrhnutý [[slapy (astrofyzika)|slapovými silami]]: v jeho chodidlách bude cítiť omnoho väčšiu gravitáciu ako v úrovni hlavy. Tento proces je známy ako [[špagetizácia]]. Blízko singularity sa gradient stane dostatočne veľkým na roztrhanie atómov. Bod, pri ktorom sa slapové sily stanú zhubnými, závisí od veľkosti čiernej diery. Pre veľmi veľké čierne diery ako napríklad tie v stredoch galaxií, bude tento bod ležať dosť ďaleko od horizontu udalostí, takže astronaut ho môže bezbolestne prekročiť a žiť. Naopak pre malé čierne diery sa tieto slapové efekty môžu stať osudnými oveľa skôr ako sa astronaut priblíži k horizontu udalostí. === Rotujúce čierne diery === Podľa teórie, horizont udalostí nerotujúcej čiernej diery je guľový a jej singularita predstavuje (neformálne povedané) jeden bod. V prípade, že čierna diera má uhlový moment otáčania (zdedený od hviezdy, ktorá rotovala v čase jej gravitačného kolapsu), začína naťahovať časopriestorové okolie obklopujúce horizont udalostí efektom známym ako [[Lense-Thirringov efekt]]. Tento rotujúci priestor obklopujúci horizont udalostí sa nazýva ergosféra a má [[elipsoid]]ný tvar. Keďže sa ergosféra nachádza mimo horizontu udalostí, objekty v nej môžu existovať bez toho, aby spadli dovnútra čiernej diery. Pretože sa však sám časopriestor v ergosfére pohybuje, je pre objekty nemožné zotrvať v pevnej pozícii. Objekty pohybujúce sa v ergosfére môžu byť za istých okolností katapultované von veľmi vysokou rýchlosťou vďaka energii (a uhlovému momentu) dodanej čiernou dierou. Odtiaľ pochádza aj názov ''ergosféra'' („pracujúca sféra“), pretože je schopná vykonávať prácu. === Entropia a Hawkingovo žiarenie === V roku [[1971]] [[Stephen Hawking]] dokázal, že celková plocha horizontov udalostí akejkoľvek skupiny čiernych dier sa nikdy nezmenší. Toto tvrdenie sa príliš podobalo na druhý [[termodynamika|termodynamický]] zákon, pričom plocha hrá v tomto prípade úlohu [[entropia|entropie]]. Preto [[Jacob Bekenstein]] navrhol, že entropia čiernej diery je skutočne úmerná ploche jej horizontu udalostí. V roku [[1975]] Hawking aplikoval [[kvantová teória poľa|teóriu kvantového poľa]] na zakrivený časopriestor okolo horizontu udalostí a objavil, že čierne diery môžu emitovať [[sálanie|tepelné žiarenie]], známe ako [[Hawkingovo žiarenie]]. Z [[prvý zákon mechaniky čiernych dier|prvého zákona mechaniky čiernych dier]] vyplýva, že entropia čiernej diery sa rovná štvrtine plochy horizontu. Toto je všeobecný výsledok a je aplikovateľný na kozmologické horizonty ako de Sitterov časopriestor. Neskôr bolo navrhnuté, že čierne diery sú objekty s maximálnou entropiou, čo znamená, že maximálna entropia oblasti vesmíru je entropia najväčšej čiernej diery, ktorá sa do oblasti zmestí. Toto prirodzene viedlo k [[holografický princíp|holografickému princípu]]. Hawkingovo žiarenie vzniká hneď za horizontom udalostí a v súčasnom ponímaní nenesie žiadnu informáciu o vnútre čiernej diery, pretože je tepelné. To však znamená, že čierne diery nie sú úplne čierne: dôsledkom je, že hmota čiernej diery sa časom pomaly vyparuje. Aj keď sú tieto efekty zanedbateľné pre astronomické čierne diery, sú významné pre hypotetické [[Mikroskopická čierna diera|veľmi malé čierne diery]], kde dominujú účinky kvantovej mechaniky. V skutočnosti sa predpovedá, že malé čierne diery sú vystavené vyparovaniu a prípadne môžu zaniknúť pri výbuchu žiarenia. Z toho dôvodu má každá čierna diera, ktorá už nemôže pohlcovať ďalšiu hmotu, konečnú dĺžku života priamo závislú od jej veľkosti. [[21. júl]]a [[2004]] Stephen Hawking, v rozpore so svojimi predchádzajúcimi zisteniami, prezentoval nový argument, že čierne diery predsa len emitujú informáciu o tom, čo pohlcujú. Navrhol, že kvantové pertuberácie horizontu udalostí by mohli dovoliť informáciám uniknúť z čiernej diery a ovplyvniť vyvolané [[Hawkingovo žiarenie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hawking changes his mind about black holes | url = http://www.nature.com/news/2004/040712/full/news040712-12.html | dátum vydania = 15. júl 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.nebulaawards.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Táto teória ešte nebola prediskutovaná vo vedeckej komunite, avšak v prípade, že bude prijatá, je pravdepodobné, že vyrieši [[informačný paradox čiernych dier]]. Medzičasom oznámenie o tejto novej teórii pritiahlo nebývalú pozornosť médií. == Čierne diery v skutočnosti == [[Súbor:BlackHole.jpg|thumb|Umelcova predstava [[akrečný disk|akrečneho disku]] horúcej [[plazma (fyzika)|plazmy]] obiehajúcej okolo čiernej diery (zdroj: [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]])]] === Vytvorenie === Všeobecná relativita (rovnako ako iné metrické teórie gravitácie) tvrdia nielen to, že čierne diery ''môžu'' existovať, ale v skutočnosti priamo predpovedajú, že sú vytvárané prirodzene, kedykoľvek sa dostatočné množstvo hmoty zhustí v danom priestore vo vesmíre, vďaka procesu nazývanému ''gravitačné zrútenie'' ([[gravitačný kolaps (astronómia)|gravitačný kolaps]]). Keď do budúcej čiernej diery pribúda hmota, jej gravitácia sa zvyšuje – alebo, v jazyku relativity – zakrivenie priestoru v okolí sa zväčšuje. Ak úniková rýchlosť v nejakej vzdialenosti od stredu dosiahne rýchlosť svetla, vytvorí sa horizont udalostí vnútri ktorého musí hmota nevyhnutne prepadávať do jedného bodu vytvárajúc tak singularitu. Kvantitatívna analýza tejto myšlienky viedla k predpovedi, že hviezda okolo trojnásobku hmotnosti [[Slnko|Slnka]] na konci svojho [[vývoj hviezdy|vývoja]] (zvyčajne ako [[neutrónová hviezda]]), sa takmer nevyhnutne zmrští na kritickú veľkosť potrebnú na naštartovanie gravitačného zrútenia. Keď tento proces začne, nie je možné ho zastaviť žiadnou fyzikálnou silou a vytvorí sa čierna diera. Kolaps hviezdy vytvorí čiernu dieru aspoň trikrát hmotnejšiu než Slnko. Čierne diery menšie než tento limit môžu byť vytvorené iba vtedy, ak je ich hmota pod dostatočným tlakom z nejakého zdroja iného ako vlastná gravitácia. Predpokladá sa, že obrovské tlaky potrebné pre také zrútenie existovali vo veľmi raných štádiách vývoja vesmíru a možno pomáhali vytvoriť [[prvotná čierna diera|prvotné čierne diery]], ktoré by mohli mať hmotnosti menšie ako Slnko. [[Supermasívna čierna diera|Supermasívne čierne diery]], obsahujúce od miliónov po miliardy slnečných hmôt, môžu byť vytvorené v prípade, že sa niekde vo vesmíre tesní veľký počet hviezd v relatívne malom priestore alebo s veľkými množstvami hmoty kolabujúcej do „jadra“ čiernej diery alebo opakovanými fúziami menších čiernych dier. Predpokladá sa, že potrebné podmienky existujú v centrách niektorých (ak nie väčšiny) [[galaxia|galaxií]], vrátane našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnej cesty]]. === Uniknutie === Uniknúť z čiernej diery sa dá jedine vo forme Hawkingovho žiarenia. Preto keď je diera dosť veľká tak z nej začnú častice unikať a aj celá diera sa začne zmenšovať. Čím je potom diera menšia, tým rýchlejšie z nej častice unikajú a tým sa zmenšuje až nakoniec z nej nezostane nič. === Pozorovanie === Teória hovorí, že nemôžeme objaviť čierne diery podľa svetla vyžarovaného alebo odrazeného od hmoty v ich vnútri. Tieto objekty však môžu byť predpovedané z pozorovania javov v ich blízkosti, ako napríklad jav [[gravitačná šošovka|gravitačnej šošovky]] a hviezd, ktoré zdanlivo obiehajú okolo priestoru, kde nie je viditeľná žiadna hmota. Za najviditeľnejšie efekty sú považované tie, ktoré pochádzajú z hmoty rútiacej sa do čiernej diery, ktorá (ako voda tečúca do odtoku) sa podľa predpovedí sústreďuje do extrémne horúcich a rýchlo sa točiacich [[akrečný disk|akrečnych diskov]] okolo objektu, kým je ním pohltená. Trenie medzi priľahlými zónami disku spôsobuje, že sa prehrieva a vyžaruje veľké množstvá [[röntgenové žiarenie|röntgenových lúčov]]. Toto zahrievanie je výnimočne výkonné a môže premeniť okolo 50 % hmoty na žiarenie, v protiklade s nukleárnou fúziou, ktorá dokáže konvertovať iba niekoľko málo percent hmoty na energiu. Ďalšie predpokladané efekty sú úzke [[prúd]]y častíc v relativistických rýchlostiach vystrekujúce popri osiach disku. Jedným z možných laických vysvetlení je [[teória pingpongovej loptičky]]. Akréčne disky, prúdy a obiehajúce objekty sa však nenachádzajú len okolo čiernych dier, ale aj okolo iných objektov, medzi ktoré patrí napr. [[neutrónová hviezda]]. Dynamika telies okolo týchto atraktorov, ktoré nie sú čiernymi dierami, je veľmi podobná dynamike telies v blízkosti čiernych dier a v súčasnosti je veľmi komplexným a aktívnym predmetom výskumu zahŕňajúcim [[magnetické pole|magnetické polia]] a [[plazmová fyzika|plazmovú fyziku]]. Preto aj platí, že pozorovania akréčnych diskov a obežných pohybov väčšinou iba indikujú existenciu kompaktného objektu s určitou hmotou a hovoria len veľmi málo o jeho podstate. Identifikácia objektu ako čierna diera vyžaduje ďalšie predpoklady, že žiadny iný objekt (alebo spojený systém objektov) nemôže byť taký hmotný a kompaktný. Väčšina astrofyzikov pripúšťa, že toto ''je'' taký prípad, keďže podľa všeobecnej relativity sa musí akákoľvek koncentrácia hmoty dostatočnej hustoty nutne zrútiť do čiernej diery. Jeden dôležitý pozorovateľný rozdiel medzi čiernymi dierami a inými kompaktnými hmotnými objektami je, že akákoľvek kolabujúca hmota, ktorá napokon narazí na takýto kompaktný hmotný objekt v relativistických rýchlostiach, vyvolá nepravidelné intenzívne vzplanutia [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]] a iné ťažké žiarenie. Preto nedostatok takýchto vzplanutí okolo kompaktnej koncentrácie hmoty sa považuje za dôkaz, že objekt je čierna diera bez povrchu, na ktorý by hmota náhle narazila. === Našli sme ich? === Dnes evidujeme veľmi veľa nepriamych aj priamych dôkazov astronomických pozorovaní čiernych dier v dvoch hmotnostných pásmach: * čierne diery hviezdnej hmotnosti, s hmotnosťou typickej [[hviezda|hviezdy]] (4 – 15 hmotností Slnka) * [[supermasívna čierna diera|supermasívne čierne diery]] s hmotnosťou asi 1 % hmotnosti typickej [[galaxia|galaxie]]. ** v apríli 2019 bola vytvorená prvá vizuálna snímka čiernej diery. Išlo o supermasívnu čiernu dieru v strede galaxie [[Virgo A|M87]]. Snímku vytvorilo osem [[Rádioteleskop|rádioteleskopov]] v projekte [[Event Horizon Telescope]].<ref name=MIT>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chu | meno = Jennifer | autor = | odkaz na autora = | titul = Working together as a “virtual telescope,” observatories around the world produce first direct images of a black hole | url = http://news.mit.edu/2019/mit-haystack-first-image-black-hole-0410 | vydavateľ = MIT News Office | dátum vydania = 2019-04-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-10 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Taktiež existuje pár dôkazov o čiernych dierach so strednou hmotnosťou, s hmotou približne niekoľko tisíc hmotností Slnka. Predpokladá sa, že z týchto čiernych dier vznikajú [[supermasívna čierna diera|supermasívne čierne diery]]. Kandidáti na čierne diery hviezdnej hmotnosti boli identifikovaní hlavne prítomnosťou akréčnych diskov správnej veľkosti a rýchlosti, bez nepravidelných vzplanutí, ktoré sú očakávané pri akréčnych diskoch pri ostatných kompaktných objektoch. Čierne diery hmotnosti hviezd by mohli zapríčiňovať výbuchy gama žiarenia, aj keď pozorovania takýchto výbuchov v spojení so [[supernova]]mi alebo inými objektami, ktoré nie sú čiernymi dierami <!-- [http://liftoff.msfc.nasa.gov/academy/universe/plasma_univ.html] stránka sa nenašla--> [http://www.wkap.nl/prod/b/0-7923-3784-0]<!-- iba link na knihu, žiadne info --> znížili pravdepodobnosť tohto spojenia. Kandidáti na masívnejšie čierne diery boli najprv poskytnutí [[aktívne galaktické jadro|aktívnymi galaktickými jadrami]] a [[kvazar]]mi, objavenými [[rádioastronómia|rádioastronómami]] v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]]. Výkonná premena hmoty na energiu trením v akréčnych diskoch okolo čiernych dier je zrejme jediným vysvetlením pre výdatné množstvá energie generovanej týmito objektami. V skutočnosti uvedenie tejto teórie v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] odstránilo hlavnú námietku pre domnienku, že kvazary sú vzdialenými galaxiami – totiž, že žiadny fyzikálny mechanizmus nemôže generovať také množstvo energie. Z pozorovaní pohybov hviezd okolo galaktických centier v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]], dnes existuje všeobecná predstava, že supermasívne čierne diery existujú v centrách väčšiny galaxií, vrátane našej vlastnej Mliečnej cesty. [[Sagittarius A*]] je dnes zhodne považovaný za vierohodného kandidáta pre polohu supermasívnej čiernej diery v strede galaxie Mliečna cesta. [[Súbor:M87 jet.jpg|thumb|Prúd vytryskovaný galaxiou '''M87''' na tomto obrázku je údajne spôsobený supermasívnou čiernou dierou v jej galaktickom strede]] Súčasná predstava je, že všetky galaxie by mohli mať supermasívnu čiernu dieru v ich stredoch, a že táto čierna diera pohlcuje plyn a prach v strede galaxií, generujúc tak obrovské množstvá žiarenia, až kým nepohltí všetku okolitú hmotu a proces sa zastaví. Táto predstava tiež pekne vysvetľuje prečo neexistujú žiadne k nám blízke [[kvazar]]y. Aj keď detaily ešte stále nie sú úplne jasné, vyzerá to, že rast čiernych dier je dôverne prepojený s rastom guľovitej časti – [[eliptická galaxia]] alebo vypuklina [[špirálová galaxia|špirálovej galaxie]] – v ktorej existuje. Je zaujímavé, že neexistuje dôkaz pre masívne čierne diery v stredoch [[uzavretá hviezdokopa|uzavretých hviezdokôp]], čo ukazuje na ich fundamentálnu odlišnosť od galaxií. == Mikroskopické čierne diery == Vznik [[Mikroskopická čierna diera|mikroskopických čiernych dier]] na Zemi v [[urýchľovač častíc|časticovom urýchľovači]] bolo trochu neisto ohlasované<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lab fireball 'may be black hole' | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/4357613.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2005-03-17 | dátum prístupu = 2019-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref>, dosiaľ však nebolo potvrdené. Do dnešných čias nie je známy žiadny pozorovaný kandidát na [[prvotná čierna diera|prvotnú čiernu dieru]]. == Matematická fyzika == Čierne diery sú predpovedané [[Albert Einstein|Einsteinovou]] teóriou [[všeobecná teória relativity|všeobecnej relativity]]. Predovšetkým sa vyskytujú vo [[Schwarzschildova metrika|Schwarzschildovej metrike]], jednej z najskorších a najjednoduchších riešení Einsteinových rovníc, objavených [[Karl Schwarzschild|Karlom Schwarzschildom]] v roku [[1915]]. Toto riešenie opisuje [[zakrivenie]] [[časopriestor]]u v okolí nehybného a [[sféra|sféricky]] [[symetria|symetrického]] objektu, pričom jeho [[metrický priestor|metrika]] je :<math> ds^2 = - c^2 \left( 1 - {2Gm \over c^2 r} \right) dt^2 + \left( 1 - {2Gm \over c^2 r} \right)^{-1} dr^2 + r^2 d\Omega^2 </math>, kde <math>d\Omega^2 = d\theta^2 + \sin^2\theta\; d\phi^2</math> je štandardný člen priestorového uhla. Podľa Schwarzschildovho riešenia, priťahovaný objekt sa zrúti do čiernej diery, ak je jeho polomer menší ako charakteristická vzdialenosť, známa ako [[Schwarzschildov polomer]]. Pod týmto polomerom je časopriestor tak silno zakrivený, že každý svetelný lúč vyžarovaný z tejto oblasti, nezáležiac, ktorým smerom bol vyžiarený, sa bude pohybovať do stredu celého systému. Nakoľko [[špeciálna teória relativity|relativita]] zakazuje čomukoľvek sa pohybovať [[rýchlejšie ako svetlo]], všetko pod Schwarzschildovym polomerom – vrátane základných čiastočiek priťahovaného objektu – sa zrúti do stredu. V tomto bode sa vytvorí [[gravitačná singularita]], oblasť s teoreticky nekonečnou hustotou. Pretože dokonca ani svetlo nemôže uniknúť z vnútra Schwarzschildovho polomeru, klasická čierna diera by sa skutočne zdala [[čierna]]. Schwarzschildov polomer je daný :<math>r_s = {2\,Gm \over c^2} </math> pričom ''G'' je [[gravitačná konštanta]], ''m'' je [[hmotnosť]] objektu a ''c'' je [[rýchlosť svetla]]. Pre objekt s hmotnosťou [[Zem]]e, Schwarzschildov polomer je iba 9 [[milimeter|milimetrov]]. Stredná hustota vnútri Schwarzschildovho polomeru sa zmenšuje so zväčšovaním hmotnosti čiernej diery, takže kým čierna diera s hmotnosťou Zeme by mala hustotu 2&nbsp;×&nbsp;10<sup>30</sup>&nbsp;kg/m<sup>3</sup>, supermasívna čierna diera s 10<sup>9</sup> [[Hmotnosť Slnka|slnečnými hmotnosťami]] by mala hustotu okolo 20&nbsp;kg/m<sup>3</sup>, teda menej ako voda! Stredná hustota je daná :<math>\rho=\frac{3\,c^6}{32\pi m^2G^3}</math> Keďže Zem má stredný polomer {{km|6378|m}}, jej objem by musel byť zmenšený 4 × 10<sup>26</sup> krát, aby sa zrútil do čiernej diery. Pre teleso hmotnosti [[Slnko|Slnka]] je Schwarzschildov polomer približne {{km|3|m}}, omnoho menší, než súčasný polomer Slnka, ktorý je asi {{km|700000|m}}. Je tiež významne menší ako polomer, do ktorého sa Slnko napokon zmrští po vyčerpaní jeho nukleárneho paliva, čo je niekoľko tisíc kilometrov. Hmotnejšie hviezdy sa však môžu zrútiť ako čierne diery na konci ich životností. Vo všeobecnosti sú čierne diery predpovedané aj inými riešeniami Einsteinových rovníc, ako napríklad [[Kerrova metrika]] pre rotujúce čierne diery, ktorá má kruhovú singularitu. Potom máme [[Reissner-Nordstrømova metrika|Reissner-Nordstrømovu metriku]] pre nabité čierne diery. Posledná [[Kerr-Newmanova metrika]] je pre prípad nabitých a rotujúcich čiernych dier. == Nedávne objavy == V roku [[2004]] bola objavená kopa čiernych dier, čo rozšírilo naše pochopenie rozdelenia čiernych dier vo vesmíre. Toto viedlo vedcov k významnej revízii predstáv, aký je vlastne počet čiernych dier v našom [[vesmír]]e. Vďaka objavom v roku 2004 sa predpokladá, že počet čiernych dier je blízko päťnásobku pôvodných odhadov. V júli 2004 astronómovia objavili obrovskú čiernu dieru Q0906+6930, v strede vzdialenej [[galaxia|galaxie]] v [[súhvezdie|súhvezdí]] [[Veľká medvedica]] (Ursa Major). Odhadnúť hmotnosť a vek čiernych dier nám môže pomôcť určiť [[vek vesmíru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tariq | meno = Malik | odkaz na autora = | titul = Massive Black Hole Stumps Researchers | url = http://www.space.com/scienceastronomy/heavy_blazar_040628.html | dátum vydania = 28. jún 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.nebulaawards.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> V novembri 2004 tím astronómov oznámil objav prvej čiernej diery so strednou hmotnosťou v našej galaxii, obiehajúcej približne tri [[svetelný rok|svetelné roky]] od [[Sagittarius A*]]. Táto stredná čierna diera s hmotnosťou asi 1 300 [[Slnko|Sĺnk]] sa nachádza vnútri kopy siedmich hviezd, pravdepodobne ako zostatok masívnej skupiny hviezd, ktorá bola roztrhaná Galaktickým stredom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Second black hole found at the centre of our Galaxy | url = http://www.nature.com/news/2004/041108/full/news041108-2.html#B2 (nature news) | dátum vydania = 8. november 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> <!-- [http://edpsciences.nao.ac.jp/articles/aa/abs/2004/31/aa0147-03/aa0147-03.html (originál)] odkaz nefunguje--> Tento objav môže podporiť myšlienku, že supermasívne čierne diery sa zväčšujú pohlcovaním blízkych menších čiernych dier a hviezd. Vo [[február 2005|februári 2005]] bol objavený [[modrý obor]] [[SDSS J090745.0 plus 24507|SDSS J090745.0+24507]], opúšťajúci Mliečnu cestu dvojnásobkom únikovej rýchlosti (0,0022 rýchlosti svetla). Trajektóriu hviezdy je možné vystopovať až späť ku galaktickému jadru. Vysoká rýchlosť tejto hviezdy podporuje hypotézu existencie supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie. V máji 2020 bola objavená dovtedy najbližšia čierna diera k Slnečnej sústave. Nachádza sa v hviezdnom systéme [[HR 6819]], má hmotnosť približne 4 hmotností Slnka a je vzdialená 1 011 ly.<ref>Th. Rivinius, D. Baade, P. Hadrava, M. Heida and R. Klement. ''A naked-eye triple system with a nonaccreting black hole in the inner binary''. [[Astronomy and Astrophysics]], 2020 DOI: 10.1051/0004-6361/202038020</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Michael Greshko | odkaz na autora = | titul = Closest black hole to Earth found 'hiding in plain sight' | url = https://www.nationalgeographic.com/science/2020/05/closest-black-hole-to-earth-found-hiding-in-plain-sight/ | vydavateľ = nationalgeographic.com | dátum vydania = 2020-05-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-07 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Neskorší výskum ale čiernu dieru nepotvrdil a zistil, že systém HR 6819 je [[Binárna sústava (astronómia)|binárny systém]] bez čiernej diery.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = HR 6819 is a binary system with no black hole - Revisiting the source with infrared interferometry and optical integral field spectroscopy {{!}} [[Astronomy and Astrophysics]] (A&A) | url = https://www.aanda.org/articles/aa/full_html/2022/03/aa43004-21/aa43004-21.html | vydavateľ = aanda.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pravdepodobne najbližšou čiernou dierou je čierna diera v binárnom systéme [[Gaia BH1]] vzdialená 1 600 ly.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = El-Badry, Kareem, Rix, Hans-Walter, Quataert, Eliot, Howard, Andrew W, Isaacson, Howard, Fuller, Jim, Hawkins, Keith, Breivik, Katelyn, Wong, Kaze W K, Rodriguez, Antonio C, Conroy, Charlie, Shahaf, Sahar, Mazeh, Tsevi, Arenou, Frédéric, Burdge, Kevin B, Bashi, Dolev, Faigler, Simchon, Weisz, Daniel R, Seeburger, Rhys, Almada Monter, Silvia, Wojno, Jennifer | odkaz na autora = | titul = A Sun-like star orbiting a black hole | url = https://academic.oup.com/mnras/article-abstract/518/1/1057/6794289?redirectedFrom=fulltext | vydavateľ = academic.oup.com | dátum vydania = 2022-11-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-22 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Astronomers Discover Closest Black Hole to Earth | url = https://noirlab.edu/public/news/noirlab2227/ | vydavateľ = noirlab.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Alternatívne modely == V súčasnej dobe je posudzovaných niekoľko alternatívnych modelov, ktoré sa správajú ako čierna diera, ale bez singularity. Väčšina vedcov však považuje tieto predstavy za neprirodzené, keďže sú omnoho zložitejšie a neprinášajú žiadne pozorovateľné rozdiely od čiernych dier (pozri [[Occamova britva]]). Najvýznamnejšia z týchto teórií je [[Gravahviezda]] (Gravastar). V marci 2005 fyzik [[George Chapline]] z [[Národné laboratórium Lawrencea Livermora|Národného laboratória Lawrencea Livermora]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] navrhol myšlienku, že čierne diery neexistujú a že objekty v súčasnosti považované za čierne diery sú v skutočnosti [[tmavoenergetická hviezda|hviezdy z tmavej energie]]. Svoje závery čerpá z kvantovomechanických analýz. Aj keď jeho návrh má v súčasnosti len malú podporu vo fyzikálnej obci, je značne citovaný v médiách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Black holes 'do not exist' | url = http://www.nature.com/news/2005/050328/full/news050328-8.html | dátum vydania = 31. marec 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chapline | meno = G. | odkaz na autora = | titul = Dark Energy Stars | url = http://arxiv.org/abs/astro-ph/0503200 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2005-04-13 | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Medzinárodnej skupine vedcov sa po prvý raz podarilo s veľkou presnosťou namerať vzdialenosť čiernej diery od Zeme. S použitím novej metódy a bez potreby klasických matematických výpočtov astronómov prišli vedci k záveru, že čierna diera situovaná v súhvezdí Labuť sa nachádza vo vzdialenosti 7 800 svetelných rokov, čo je takmer o polovicu menej, ako sa doteraz predpokladalo. Výskumníci z Holandského inštitútu pre vesmírny výskum (SRON) sa zamerali na čiernu dieru, ktorá susedí s umierajúcou hviezdou V404 a zmerali jej rádiové emisie. Na to, aby zistili vzdialenosť, použili takzvaný paralaktický uhol – systém, ktorý berie do úvahy zmenu v pozícii hviezdy počas celého roka, ako dôsledok obiehania Zeme okolo Slnka. Hoci je spomínaná technika už stará, na takýto účel sa aplikovala po prvý raz. Vedci uviedli, že existuje len 6-percentná pravdepodobnosť chyby, pričom u predchádzajúcich typov meraní dosahuje až 50 percent. Vedcom sa vďaka meraniam podarilo zistiť aj to, že čierna diera sa vyvinula z explózie [[supernova|supernovy]] a jej rýchlosť pohybu po vesmíre dosahuje až 40 kilometrov za sekundu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Un agujero negro, mucho más cerca de la Tierra de lo que se creía | url = https://www.abc.es/20091214/ciencia-tecnologia-espacio-astrofisica/agujero-negro-mucho-cerca-200912141655.html | vydavateľ = abc.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-11 | miesto = | jazyk = es }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == ;V angličtine * [[Kip Thorne|Thorne, Kip]] (1995). ''Black Holes and Time Warps'' * [[Robert Wald|Wald, Robert]] (1992). ''Space, Time, and Gravity: The Theory of the Big Bang and Black Holes'', ISBN 0-226-87029-4 * [[Subrahmanyan Chandrasekhar|Chandrasekhar, Subrahmanyan]] (1998). ''The Mathematical Theory of Black Holes'' * [[Clifford A. Pickover]] (1996). ''Black Holes: A Traveler's Guide'' * [http://arxiv.org/find/astro-ph/1/ti:+AND+black+hole*/0/1/0/all/0/1 Viac ako 12 tisíc verejne dostupných článkov o výskume čiernych dier] ;V slovenčine * [[Stephen Hawking|Hawking, Stephen]]: [[Ilustrovaná stručná história času]], ISBN 9788080859206 – a ďalšie vydania == Pozri aj == {| |- |valign="top"| * [[Teória relativity]] * [[Schwarzschildova metrika]] * [[Schwarzschildov polomer]] * [[Kerrova čierna diera]] * [[Biela diera]] * [[Neutrónová hviezda]] * [[Supermasívna čierna diera]] |valign="top"| * [[Červia diera]] * [[Teória strún]] * [[Mikroskopická čierna diera]] * [[Kompaktná hviezda]] * [[Gravahviezda]] * [[Planckova hviezda]] |- |} <!-- * [[Timeline of black hole physics]] * [[IMBHs]] --> == Iné projekty == {{Projekt|q=Čierna diera}} == Externé odkazy == {{Portál|Astronómia|Astronomický}} * [http://www.boinc.sk BOINC] ;V angličtine * [http://antwrp.gsfc.nasa.gov/htmltest/gifcity/bh_pub_faq.html FAQ on black holes] * [http://casa.colorado.edu/~ajsh/schwp.html Schwarzschild Geometry] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/19980118051503/http://casa.colorado.edu/~ajsh/schwp.html |date=1998-01-18 }} * [http://www.armageddononline.org/blackhole.php An extensive look at the formation & life of a Black Hole] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051121212316/http://www.armageddononline.org/blackhole.php |date=2005-11-21 }} * Tufts University: [http://hepguru.com/blackholes/ Student Project (Great Kid's Section)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110711163109/http://hepguru.com/blackholes/ |date=2011-07-11 }} * Hong Kong University:[http://www.lcsd.gov.hk/CE/Museum/Space/EducationResource/Universe/framed_e/index.html Some information about Space] * [http://www.dragonweave.com/gothos/html/black_holes/index.html Jilian’s Guide to Black Holes] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20030804000153/http://www.dragonweave.com/gothos/html/black_holes/index.html |date=2003-08-04 }} * [http://csep10.phys.utk.edu/astr162/lect/active/smblack.html Supermassive Black Holes] * [http://www.universetoday.com/am/publish/blackholes.html Universe Today] Black hole news stories [[Kategória:Astrofyzika]] [[Kategória:Astronomické objekty]] [[Kategória:Čierne diery| ]] [[Kategória:Všeobecná teória relativity]] hdjf9sjfnuqvhzeks4kc2tigdwwdg4i 8219418 8219417 2026-05-25T11:56:59Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-31314-03|~2026-31314-03]] ([[User_talk:~2026-31314-03|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8133260 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} [[Súbor:Black hole - Messier 87.jpg|náhľad|10. 4. 2019 zverejnili vedci z projektu EHT prvú fotografiu z okraja čiernej diery. Konkrétne ide o čiernu dieru v strede galaxie [[Virgo A|Messier 87]].<ref name=MIT/>]] [[Súbor:Black Hole Milkyway.jpg|thumb|right|Simulovaný pohľad na čiernu dieru v blízkosti [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnej cesty]]. Diera váži 10 hmotností slnka.]] [[Súbor:Microquasar GRO J1655-40.jpg|thumb|right|Umelcova predstava čiernej diery s blízko obiehajúcou spoločnicou, ktorá presahuje jej [[Rocheova medza|Rocheovu medzu]]. Dovnútra padajúca hmota formuje [[akrečný disk]], pričom časť hmoty je vytryskovaná vysokoenergetickými polárnymi prúdmi]] [[Súbor:Čierna diera.jpg|thumb|right|Ďalší príklad čiernej diery s blízko obiehajúcou spoločnicou. Obrázok bol vytvorený v programe [[Adobe Photoshop]]]] '''Čierna diera''' alebo '''gravitačný kolapsar''' je koncentráciou [[hmota (fyzika)|hmoty]] s tak vysokou [[hustota (objemová hmotnosť)|hustotou]], že jej gravitačná sila zabraňuje úniku akýchkoľvek častíc (možno s výnimkou efektu nazývaného [[tunelový jav|kvantové tunelovanie]]). Z toho vyplýva, že nič, ani [[elektromagnetické žiarenie]] vrátane [[viditeľné svetlo|svetla]], nemôže uniknúť [[gravitácia|gravitácii]] čiernej diery, preto sa nazýva „čierna“. Pojem ''čierna diera'' sa stal zaužívaným, aj keď teória nespomína žiadnu „dieru“ v normálnom slova zmysle, ale oblasť vesmíru, z ktorej nič neunikne. Existenciu čiernych dier predpokladá [[Všeobecná teória relativity|Einsteinova teória relativity]]. Podľa klasickej všeobecnej relativity, žiadna [[hmota (fyzika)|hmota]] ani [[informácia]] nemôže prúdiť z vnútra čiernej diery k vonkajšiemu pozorovateľovi. Napríklad nie je možné dostať von žiadnu z jej častí, ani odrazené svetlo od zdroja podobného fotografickému blesku, alebo získať akúkoľvek informáciu o látke, ktorá vstúpila do čiernej diery. [[Kvantová mechanika|Kvantovomechanické]] efekty však dovoľujú látke energiu vyžarovať z čiernych dier v podobe röntgenového žiarenia, aj keď sa predpokladá, že žiarenie nezávisí od toho, čo do čiernej diery padlo v minulosti. Existencia čiernych dier vo vesmíre je dobre podložená astronomickými pozorovaniami, hlavne zo štúdia supernov, röntgenového žiarenia z aktívneho galaktického jadra a správania hmoty a žiarenia okolo nej. == História == Predstavu telesa takého masívneho, že z neho ani svetlo nedokáže uniknúť, navrhol [[Anglicko|anglický]] [[geológ]] [[John Michell]] v roku [[1784]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cosmic celebrities with gravitas | url = https://www.nature.com/articles/s41550-018-0682-y | vydavateľ = nature.com | dátum vydania = 08 January 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-21 | miesto = | jazyk = en }}</ref> v práci zaslanej do [[Kráľovská spoločnosť|Kráľovskej spoločnosti]]. V tom čase bola [[Isaac Newton|Newtonovská]] teória [[gravitácia|gravitácie]] a pojem [[úniková rýchlosť|únikovej rýchlosti]] už dobre známe. Michell vypočítal, že teleso, ktorého polomer je 500-krát väčší ako polomer Slnka a zároveň má rovnakú [[hustota (objemová hmotnosť)|hustotu]], by malo na povrchu únikovú rýchlosť rovnú [[rýchlosť svetla|rýchlosti svetla]], a preto by bolo neviditeľné. Parafrázujúc jeho slová: :''Ak by polomer gule rovnakej hustoty ako Slnko prevýšil slnečný polomer v pomere 500:1, potom by teleso padajúce smerom k sfére z takmer nekonečnej výšky získalo na jej povrchu rýchlosť väčšiu ako rýchlosť svetla – len opticky, a ak následne predpokladáme, že svetlo je priťahované k jej povrchu rovnakou silou v pomere k svojej vis inertiae (zotrvačnej hmotnosti), spôsobilo by to, že by sa, spolu s ostatnými telesami, svetlo vyžarované z takého telesa k nemu vrátilo vďaka jeho príťažlivosti.'' Aj keď to nepovažoval za pravdepodobné, Michell uvažoval o možnosti, že veľa takých objektov, ktoré nie je možné vidieť, môže vo vesmíre existovať. V roku [[1796]], [[Francúzsko|francúzsky]] matematik [[Pierre Simone de Laplace]] podporil tú istú myšlienku v prvom a druhom vydaní svojej knihy ''Exposition du Système du Monde''. Táto podpora však zmizla v ďalších vydaniach. Myšlienke sa v [[19. storočie|19. storočí]] venovalo len málo pozornosti, pretože sa predpokladalo, že svetlo je vlnenie bez hmotnosti, teda neovplyvňované gravitáciou. V roku [[1915]] Einstein vyvinul teóriu gravitácie nazývanú [[Všeobecná teória relativity]]. Predtým ukázal, že gravitácia ovplyvňuje svetlo. O niekoľko mesiacov neskôr [[Karl Schwarzschild]] ponúkol [[Schwarzschildova metrika|riešenie]] pre gravitačné pole bodovej hmoty, a dokázal, že niečo, čo dnes voláme čiernou dierou, môže skutočne teoreticky existovať. [[Schwarzschildov polomer]] je dnes známy ako polomer nerotujúcej čiernej diery, ale v tom čase nebol dobre pochopený. Sám Schwarzschild ho nepovažoval za fyzikálny. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] [[Subrahmanyan Chandrasekhar]] dokazoval, že špeciálna relativita ukázala, že nevyžarujúce teleso nad istou hmotnosťou, dnes známou ako [[Chandrasekharova medza]], by sa zrútilo do seba, pretože by neexistovalo nič, čo by tomu mohlo zabrániť. Proti jeho argumentom sa postavil [[Arthur Stanley Eddington|Arthur Eddington]], ktorý sa domnieval, že by niečo nevyhnutne kolapsu zabránilo. V roku [[1939]] [[Robert Oppenheimer]] a [[Hartland Snyder]] predpovedali, že masívne hviezdy by sa mohli stať obeťami dramatického [[gravitačné zrútenie|gravitačného zrútenia]]. Čierne diery by mohli prirodzene vzniknúť. Také objekty boli krátky čas nazývané '''zmrznuté hviezdy''', keďže zrútenie by bolo pozorované rapídne spomaľované a so silne sčervenaným spektrom v blízkosti Schwarzschildovho polomeru. Tieto hypotetické objekty však neboli predmetom väčšieho záujmu až do neskorých [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]. Väčšina fyzikov si totiž myslela, že by boli špecifickou vlastnosťou silne symetrických riešení opísanom Schwarzschildom a že prírodný gravitačne kolabujúci objekt by sa nestal čiernou dierou. Záujem o čierne diery znovu vzplanul v roku [[1967]] s pokrokom v oblasti teórie a pokusov. [[Stephen Hawking]] dokázal, že čierne diery sú všeobecnou vlastnosťou Einsteinovej teórie gravitácie a nie je možné sa im vyhnúť pri kolabovaní niektorých objektov. Záujem sa v astronomickej komunite obnovil s objavom [[pulzar]]ov. Krátko nato teoretický fyzik [[John Archibald Wheeler|John Wheeler]] zaviedol výraz ''čierna diera''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Al-Khalili | meno = Jim | autor = | odkaz na autora = | titul = Black Holes, Wormholes and Time Machines | vydanie = | vydavateľ = CRC Press | miesto = | rok = 2002 | počet strán = 290 | url = | isbn = 978-1-4200-5073-8 | kapitola = | strany = 199 | jazyk = }}</ref> Dovtedy bol príležitostne použitý termín ''čierna hviezda''. Termín sa objavil v prvých častiach seriálu [[Star Trek (filmy a seriály)|Star Trek]] a príležitostne sa používal po roku [[1967]], najmä preto, že niektorí ľudia považovali termín „čierna diera“ za obscénny po preložení napríklad do [[francúzština|francúzštiny]] alebo [[ruština|ruštiny]]. 10.4. [[2019]] zverejnili vedci z projektu [[Event Horizon Telescope|EHT]] prvú fotografiu čiernej diery. == Kvalitatívna fyzika == Teória čiernych dier je závislá od [[všeobecná teória relativity|všeobecno-relativitistickej]] predstavy o zakrivení [[časopriestor]]u: ich najpozoruhodnejšie vlastnosti závisia od zakrivenia geometrie vesmíru okolo nich. Čierne diery sú výnimočné kozmické objekty s obrovskými hmotnosťami, ale extrémne kompaktnými rozmermi. Prítomnosť týchto objektov ovplyvňuje ich prostredie extrémnymi spôsobmi, napríklad deformáciou časopriestoru. === Horizont udalostí === [[Súbor:Cierna diera.png|thumb|Schéma čiernej diery]] „Povrch“ čiernej diery sa označuje ako ''[[horizont udalostí]]'', zdanlivý guľovitý povrch obklopujúci hmotu čiernej diery. Na úrovni horizontu udalostí je [[úniková rýchlosť]] rovná rýchlosti svetla. Preto neobyčajne silné gravitačné pole bráni všetkému vnútri horizontu udalostí, vrátane [[fotón]]ov, uniknúť cez horizont udalostí. Častice spoza tejto oblasti sa môžu prepadnúť cez horizont udalostí, nikdy však neuniknú. Keďže vnútro horizontu udalostí nemôžu opustiť žiadne častice, neexistuje možnosť poslať žiadnu informáciu zvnútra čiernej diery pozorovateľovi mimo nej. Všeobecne sa predpokladá, že čierne diery nemajú žiadne pozorovateľné vlastnosti, ktoré by boli použiteľné na objasnenie ich výzoru vo vnútri. Podľa klasickej všeobecnej relativity možno čierne diery úplne charakterizovať troma parametrami: [[hmota (fyzika)|hmota]], [[uhlový moment]] a [[elektrický náboj]]. Tento princíp je zhrnutý frázou „čierne diery nemajú vlasy“. Objekty v gravitačnom poli sú predmetom spomalenia [[čas (fyzika)|času]], nazývaného ''[[dilatácia času]]''. Tento fenomén bol potvrdený experimentálne pri pokuse s raketou Scout v roku [[1976]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gravitational Red Shift | url = http://hyperphysics.phy-astr.gsu.edu/hbase/Relativ/gratim.html | vydavateľ = hyperphysics.phy-astr.gsu.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref> a berie sa do úvahy napríklad pri [[Globálny lokalizačný systém|GPS]] systéme. V blízkosti horizontu udalostí sa dilatácia času zvyšuje veľmi rýchlo. Z pohľadu externého pozorovateľa to vyzerá tak, akoby objektu trvalo nekonečne dlhý čas priblížiť sa k horizontu udalostí, na hranici ktorého má svetlo vychádzajúce z objektu pre pozorovateľa spektrálny [[červený posun]] rovný nekonečnu. Vzdialenému pozorovateľovi ''sa zdá'', že objekt padá stále pomalšie, približuje sa, ale nikdy nedosiahne horizont udalostí. Samotný objekt nemusí ani spozorovať bod, v ktorom prekročí horizont udalostí a z jeho pohľadu sa tak stane v konečnom čase: je to len vlastnosť svetla opúšťajúceho blízkosť čiernej diery, pri ktorej to vyzerá, že objekt nikdy horizont udalostí nedosiahne. === Singularita === Všeobecná relativita predpovedá, že v strede čiernej diery, za horizontom udalostí, existuje [[Gravitačná singularita|singularita]], miesto, kde je zakrivenie časopriestoru nekonečné a gravitačné sily sú nekonečne veľké. Časopriestor za horizontom udalostí je špecifický v tom, že singularita je v každej z pozorovateľových budúcností, a teda, že všetky častice vnútri horizontu udalostí sa pohybujú neúprosne v smere k nej ([[Roger Penrose|Penrose]] a [[Stephen Hawking|Hawking]] <!-- [http://www.maths.soton.ac.uk/relativity/GRExplorer/singularities/singtheorems.htm] stránka sa nenašla-->). To znamená, že je tu konceptuálna nezrovnalosť v nerelativistických poňatiach čiernej diery ako bolo pôvodne navrhované Johnom Michellom v roku [[1783]]. V Michellovej teórii sa úniková rýchlosť rovnala rýchlosti svetla, ale bolo napríklad stále teoreticky možné vytiahnuť objekt z čiernej diery použitím lana. Všeobecná relativita takéto medzery eliminuje, pretože len čo je objekt za horizontom udalostí, jeho vlastná časová os obsahuje koniec času samotného, a nie je možný návrat [[svetočiara|svetočiary]] von cez horizont udalostí. Očakáva sa, že budúce zjemnenia alebo zovšeobecnenia všeobecnej relativity (predovšetkým [[kvantová gravitácia|kvantovej gravitácie]]) zmenia pohľad na podstatu vnútra čiernych dier. Väčšina teoretikov interpretuje matematickú singularitu rovníc tak, že naznačujú nekompletnosť súčasnej teórie, a že na priblíženie sa k singularite musia do hry vstúpiť nové fenomény. Otázka môže byť príliš akademická, keďže [[hypotéza kozmickej cenzúry]] predpokladá, že vo všeobecnej relativite neexistujú [[Nahá singularita|nahé singularity]]: všetky singularity sú schované za horizontom udalostí a nemôžu byť skúmané. === Pád dovnútra === Predstavte si nešťastného [[kozmonaut]]a padajúceho nohami napred smerom do stredu jednoduchej čiernej diery Schwarzschildovho typu (nerotujúca). Čím bližšie sa dostane k horizontu udalostí, tým dlhšie trvá [[fotón]]om, ktoré vyžaruje, uniknúť gravitačnému poľu čiernej diery. Vzdialený pozorovateľ uvidí astronautov spomaľujúci sa zostup pri približovaní k horizontu udalostí, ktorý zdanlivo nikdy nedosiahne. No z jeho vlastného uhla pohľadu astronaut prekročí horizont udalostí a dosiahne singularitu v konečnom čase. V momente, keď prekročí horizont udalostí, ho nebude možné pozorovať z vonkajšieho vesmíru. V čase pádu by si všimol, že jeho chodidlá, potom kolená a tak ďalej sa dostávajú do zväčšujúceho sa červeného posunu, až kým sa nestanú neviditeľnými. Keď sa približuje k singularite, [[gradient (matematika)|gradient]] gravitačného poľa od hlavy k chodidlám sa značne zväčší, bude sa cítiť natiahnutý a nakoniec roztrhnutý [[slapy (astrofyzika)|slapovými silami]]: v jeho chodidlách bude cítiť omnoho väčšiu gravitáciu ako v úrovni hlavy. Tento proces je známy ako [[špagetizácia]]. Blízko singularity sa gradient stane dostatočne veľkým na roztrhanie atómov. Bod, pri ktorom sa slapové sily stanú zhubnými, závisí od veľkosti čiernej diery. Pre veľmi veľké čierne diery ako napríklad tie v stredoch galaxií, bude tento bod ležať dosť ďaleko od horizontu udalostí, takže astronaut ho môže bezbolestne prekročiť a žiť. Naopak pre malé čierne diery sa tieto slapové efekty môžu stať osudnými oveľa skôr ako sa astronaut priblíži k horizontu udalostí. === Rotujúce čierne diery === Podľa teórie, horizont udalostí nerotujúcej čiernej diery je guľový a jej singularita predstavuje (neformálne povedané) jeden bod. V prípade, že čierna diera má uhlový moment otáčania (zdedený od hviezdy, ktorá rotovala v čase jej gravitačného kolapsu), začína naťahovať časopriestorové okolie obklopujúce horizont udalostí efektom známym ako [[Lense-Thirringov efekt]]. Tento rotujúci priestor obklopujúci horizont udalostí sa nazýva ergosféra a má [[elipsoid]]ný tvar. Keďže sa ergosféra nachádza mimo horizontu udalostí, objekty v nej môžu existovať bez toho, aby spadli dovnútra čiernej diery. Pretože sa však sám časopriestor v ergosfére pohybuje, je pre objekty nemožné zotrvať v pevnej pozícii. Objekty pohybujúce sa v ergosfére môžu byť za istých okolností katapultované von veľmi vysokou rýchlosťou vďaka energii (a uhlovému momentu) dodanej čiernou dierou. Odtiaľ pochádza aj názov ''ergosféra'' („pracujúca sféra“), pretože je schopná vykonávať prácu. === Entropia a Hawkingovo žiarenie === V roku [[1971]] [[Stephen Hawking]] dokázal, že celková plocha horizontov udalostí akejkoľvek skupiny čiernych dier sa nikdy nezmenší. Toto tvrdenie sa príliš podobalo na druhý [[termodynamika|termodynamický]] zákon, pričom plocha hrá v tomto prípade úlohu [[entropia|entropie]]. Preto [[Jacob Bekenstein]] navrhol, že entropia čiernej diery je skutočne úmerná ploche jej horizontu udalostí. V roku [[1975]] Hawking aplikoval [[kvantová teória poľa|teóriu kvantového poľa]] na zakrivený časopriestor okolo horizontu udalostí a objavil, že čierne diery môžu emitovať [[sálanie|tepelné žiarenie]], známe ako [[Hawkingovo žiarenie]]. Z [[prvý zákon mechaniky čiernych dier|prvého zákona mechaniky čiernych dier]] vyplýva, že entropia čiernej diery sa rovná štvrtine plochy horizontu. Toto je všeobecný výsledok a je aplikovateľný na kozmologické horizonty ako de Sitterov časopriestor. Neskôr bolo navrhnuté, že čierne diery sú objekty s maximálnou entropiou, čo znamená, že maximálna entropia oblasti vesmíru je entropia najväčšej čiernej diery, ktorá sa do oblasti zmestí. Toto prirodzene viedlo k [[holografický princíp|holografickému princípu]]. Hawkingovo žiarenie vzniká hneď za horizontom udalostí a v súčasnom ponímaní nenesie žiadnu informáciu o vnútre čiernej diery, pretože je tepelné. To však znamená, že čierne diery nie sú úplne čierne: dôsledkom je, že hmota čiernej diery sa časom pomaly vyparuje. Aj keď sú tieto efekty zanedbateľné pre astronomické čierne diery, sú významné pre hypotetické [[Mikroskopická čierna diera|veľmi malé čierne diery]], kde dominujú účinky kvantovej mechaniky. V skutočnosti sa predpovedá, že malé čierne diery sú vystavené vyparovaniu a prípadne môžu zaniknúť pri výbuchu žiarenia. Z toho dôvodu má každá čierna diera, ktorá už nemôže pohlcovať ďalšiu hmotu, konečnú dĺžku života priamo závislú od jej veľkosti. [[21. júl]]a [[2004]] Stephen Hawking, v rozpore so svojimi predchádzajúcimi zisteniami, prezentoval nový argument, že čierne diery predsa len emitujú informáciu o tom, čo pohlcujú. Navrhol, že kvantové pertuberácie horizontu udalostí by mohli dovoliť informáciám uniknúť z čiernej diery a ovplyvniť vyvolané [[Hawkingovo žiarenie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hawking changes his mind about black holes | url = http://www.nature.com/news/2004/040712/full/news040712-12.html | dátum vydania = 15. júl 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.nebulaawards.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Táto teória ešte nebola prediskutovaná vo vedeckej komunite, avšak v prípade, že bude prijatá, je pravdepodobné, že vyrieši [[informačný paradox čiernych dier]]. Medzičasom oznámenie o tejto novej teórii pritiahlo nebývalú pozornosť médií. == Čierne diery v skutočnosti == [[Súbor:BlackHole.jpg|thumb|Umelcova predstava [[akrečný disk|akrečneho disku]] horúcej [[plazma (fyzika)|plazmy]] obiehajúcej okolo čiernej diery (zdroj: [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]])]] === Vytvorenie === Všeobecná relativita (rovnako ako iné metrické teórie gravitácie) tvrdia nielen to, že čierne diery ''môžu'' existovať, ale v skutočnosti priamo predpovedajú, že sú vytvárané prirodzene, kedykoľvek sa dostatočné množstvo hmoty zhustí v danom priestore vo vesmíre, vďaka procesu nazývanému ''gravitačné zrútenie'' ([[gravitačný kolaps (astronómia)|gravitačný kolaps]]). Keď do budúcej čiernej diery pribúda hmota, jej gravitácia sa zvyšuje – alebo, v jazyku relativity – zakrivenie priestoru v okolí sa zväčšuje. Ak úniková rýchlosť v nejakej vzdialenosti od stredu dosiahne rýchlosť svetla, vytvorí sa horizont udalostí vnútri ktorého musí hmota nevyhnutne prepadávať do jedného bodu vytvárajúc tak singularitu. Kvantitatívna analýza tejto myšlienky viedla k predpovedi, že hviezda okolo trojnásobku hmotnosti [[Slnko|Slnka]] na konci svojho [[vývoj hviezdy|vývoja]] (zvyčajne ako [[neutrónová hviezda]]), sa takmer nevyhnutne zmrští na kritickú veľkosť potrebnú na naštartovanie gravitačného zrútenia. Keď tento proces začne, nie je možné ho zastaviť žiadnou fyzikálnou silou a vytvorí sa čierna diera. Kolaps hviezdy vytvorí čiernu dieru aspoň trikrát hmotnejšiu než Slnko. Čierne diery menšie než tento limit môžu byť vytvorené iba vtedy, ak je ich hmota pod dostatočným tlakom z nejakého zdroja iného ako vlastná gravitácia. Predpokladá sa, že obrovské tlaky potrebné pre také zrútenie existovali vo veľmi raných štádiách vývoja vesmíru a možno pomáhali vytvoriť [[prvotná čierna diera|prvotné čierne diery]], ktoré by mohli mať hmotnosti menšie ako Slnko. [[Supermasívna čierna diera|Supermasívne čierne diery]], obsahujúce od miliónov po miliardy slnečných hmôt, môžu byť vytvorené v prípade, že sa niekde vo vesmíre tesní veľký počet hviezd v relatívne malom priestore alebo s veľkými množstvami hmoty kolabujúcej do „jadra“ čiernej diery alebo opakovanými fúziami menších čiernych dier. Predpokladá sa, že potrebné podmienky existujú v centrách niektorých (ak nie väčšiny) [[galaxia|galaxií]], vrátane našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnej cesty]]. === Uniknutie === Uniknúť z čiernej diery sa dá jedine vo forme Hawkingovho žiarenia. Preto keď je diera dosť veľká tak z nej začnú častice unikať a aj celá diera sa začne zmenšovať. Čím je potom diera menšia, tým rýchlejšie z nej častice unikajú a tým sa zmenšuje až nakoniec z nej nezostane nič. === Pozorovanie === Teória hovorí, že nemôžeme objaviť čierne diery podľa svetla vyžarovaného alebo odrazeného od hmoty v ich vnútri. Tieto objekty však môžu byť predpovedané z pozorovania javov v ich blízkosti, ako napríklad jav [[gravitačná šošovka|gravitačnej šošovky]] a hviezd, ktoré zdanlivo obiehajú okolo priestoru, kde nie je viditeľná žiadna hmota. Za najviditeľnejšie efekty sú považované tie, ktoré pochádzajú z hmoty rútiacej sa do čiernej diery, ktorá (ako voda tečúca do odtoku) sa podľa predpovedí sústreďuje do extrémne horúcich a rýchlo sa točiacich [[akrečný disk|akrečnych diskov]] okolo objektu, kým je ním pohltená. Trenie medzi priľahlými zónami disku spôsobuje, že sa prehrieva a vyžaruje veľké množstvá [[röntgenové žiarenie|röntgenových lúčov]]. Toto zahrievanie je výnimočne výkonné a môže premeniť okolo 50 % hmoty na žiarenie, v protiklade s nukleárnou fúziou, ktorá dokáže konvertovať iba niekoľko málo percent hmoty na energiu. Ďalšie predpokladané efekty sú úzke [[prúd]]y častíc v relativistických rýchlostiach vystrekujúce popri osiach disku. Jedným z možných laických vysvetlení je [[teória pingpongovej loptičky]]. Akréčne disky, prúdy a obiehajúce objekty sa však nenachádzajú len okolo čiernych dier, ale aj okolo iných objektov, medzi ktoré patrí napr. [[neutrónová hviezda]]. Dynamika telies okolo týchto atraktorov, ktoré nie sú čiernymi dierami, je veľmi podobná dynamike telies v blízkosti čiernych dier a v súčasnosti je veľmi komplexným a aktívnym predmetom výskumu zahŕňajúcim [[magnetické pole|magnetické polia]] a [[plazmová fyzika|plazmovú fyziku]]. Preto aj platí, že pozorovania akréčnych diskov a obežných pohybov väčšinou iba indikujú existenciu kompaktného objektu s určitou hmotou a hovoria len veľmi málo o jeho podstate. Identifikácia objektu ako čierna diera vyžaduje ďalšie predpoklady, že žiadny iný objekt (alebo spojený systém objektov) nemôže byť taký hmotný a kompaktný. Väčšina astrofyzikov pripúšťa, že toto ''je'' taký prípad, keďže podľa všeobecnej relativity sa musí akákoľvek koncentrácia hmoty dostatočnej hustoty nutne zrútiť do čiernej diery. Jeden dôležitý pozorovateľný rozdiel medzi čiernymi dierami a inými kompaktnými hmotnými objektami je, že akákoľvek kolabujúca hmota, ktorá napokon narazí na takýto kompaktný hmotný objekt v relativistických rýchlostiach, vyvolá nepravidelné intenzívne vzplanutia [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]] a iné ťažké žiarenie. Preto nedostatok takýchto vzplanutí okolo kompaktnej koncentrácie hmoty sa považuje za dôkaz, že objekt je čierna diera bez povrchu, na ktorý by hmota náhle narazila. === Našli sme ich? === Dnes evidujeme veľmi veľa nepriamych aj priamych dôkazov astronomických pozorovaní čiernych dier v dvoch hmotnostných pásmach: * čierne diery hviezdnej hmotnosti, s hmotnosťou typickej [[hviezda|hviezdy]] (4 – 15 hmotností Slnka) * [[supermasívna čierna diera|supermasívne čierne diery]] s hmotnosťou asi 1 % hmotnosti typickej [[galaxia|galaxie]]. ** v apríli 2019 bola vytvorená prvá vizuálna snímka čiernej diery. Išlo o supermasívnu čiernu dieru v strede galaxie [[Virgo A|M87]]. Snímku vytvorilo osem [[Rádioteleskop|rádioteleskopov]] v projekte [[Event Horizon Telescope]].<ref name=MIT>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chu | meno = Jennifer | autor = | odkaz na autora = | titul = Working together as a “virtual telescope,” observatories around the world produce first direct images of a black hole | url = http://news.mit.edu/2019/mit-haystack-first-image-black-hole-0410 | vydavateľ = MIT News Office | dátum vydania = 2019-04-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-10 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Taktiež existuje pár dôkazov o čiernych dierach so strednou hmotnosťou, s hmotou približne niekoľko tisíc hmotností Slnka. Predpokladá sa, že z týchto čiernych dier vznikajú [[supermasívna čierna diera|supermasívne čierne diery]]. Kandidáti na čierne diery hviezdnej hmotnosti boli identifikovaní hlavne prítomnosťou akréčnych diskov správnej veľkosti a rýchlosti, bez nepravidelných vzplanutí, ktoré sú očakávané pri akréčnych diskoch pri ostatných kompaktných objektoch. Čierne diery hmotnosti hviezd by mohli zapríčiňovať výbuchy gama žiarenia, aj keď pozorovania takýchto výbuchov v spojení so [[supernova]]mi alebo inými objektami, ktoré nie sú čiernymi dierami <!-- [http://liftoff.msfc.nasa.gov/academy/universe/plasma_univ.html] stránka sa nenašla--> [http://www.wkap.nl/prod/b/0-7923-3784-0]<!-- iba link na knihu, žiadne info --> znížili pravdepodobnosť tohto spojenia. Kandidáti na masívnejšie čierne diery boli najprv poskytnutí [[aktívne galaktické jadro|aktívnymi galaktickými jadrami]] a [[kvazar]]mi, objavenými [[rádioastronómia|rádioastronómami]] v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]]. Výkonná premena hmoty na energiu trením v akréčnych diskoch okolo čiernych dier je zrejme jediným vysvetlením pre výdatné množstvá energie generovanej týmito objektami. V skutočnosti uvedenie tejto teórie v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] odstránilo hlavnú námietku pre domnienku, že kvazary sú vzdialenými galaxiami – totiž, že žiadny fyzikálny mechanizmus nemôže generovať také množstvo energie. Z pozorovaní pohybov hviezd okolo galaktických centier v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]], dnes existuje všeobecná predstava, že supermasívne čierne diery existujú v centrách väčšiny galaxií, vrátane našej vlastnej Mliečnej cesty. [[Sagittarius A*]] je dnes zhodne považovaný za vierohodného kandidáta pre polohu supermasívnej čiernej diery v strede galaxie Mliečna cesta. [[Súbor:M87 jet.jpg|thumb|Prúd vytryskovaný galaxiou '''M87''' na tomto obrázku je údajne spôsobený supermasívnou čiernou dierou v jej galaktickom strede]] Súčasná predstava je, že všetky galaxie by mohli mať supermasívnu čiernu dieru v ich stredoch, a že táto čierna diera pohlcuje plyn a prach v strede galaxií, generujúc tak obrovské množstvá žiarenia, až kým nepohltí všetku okolitú hmotu a proces sa zastaví. Táto predstava tiež pekne vysvetľuje prečo neexistujú žiadne k nám blízke [[kvazar]]y. Aj keď detaily ešte stále nie sú úplne jasné, vyzerá to, že rast čiernych dier je dôverne prepojený s rastom guľovitej časti – [[eliptická galaxia]] alebo vypuklina [[špirálová galaxia|špirálovej galaxie]] – v ktorej existuje. Je zaujímavé, že neexistuje dôkaz pre masívne čierne diery v stredoch [[uzavretá hviezdokopa|uzavretých hviezdokôp]], čo ukazuje na ich fundamentálnu odlišnosť od galaxií. == Mikroskopické čierne diery == Vznik [[Mikroskopická čierna diera|mikroskopických čiernych dier]] na Zemi v [[urýchľovač častíc|časticovom urýchľovači]] bolo trochu neisto ohlasované<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lab fireball 'may be black hole' | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/4357613.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2005-03-17 | dátum prístupu = 2019-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref>, dosiaľ však nebolo potvrdené. Do dnešných čias nie je známy žiadny pozorovaný kandidát na [[prvotná čierna diera|prvotnú čiernu dieru]]. == Matematická fyzika == Čierne diery sú predpovedané [[Albert Einstein|Einsteinovou]] teóriou [[všeobecná teória relativity|všeobecnej relativity]]. Predovšetkým sa vyskytujú vo [[Schwarzschildova metrika|Schwarzschildovej metrike]], jednej z najskorších a najjednoduchších riešení Einsteinových rovníc, objavených [[Karl Schwarzschild|Karlom Schwarzschildom]] v roku [[1915]]. Toto riešenie opisuje [[zakrivenie]] [[časopriestor]]u v okolí nehybného a [[sféra|sféricky]] [[symetria|symetrického]] objektu, pričom jeho [[metrický priestor|metrika]] je :<math> ds^2 = - c^2 \left( 1 - {2Gm \over c^2 r} \right) dt^2 + \left( 1 - {2Gm \over c^2 r} \right)^{-1} dr^2 + r^2 d\Omega^2 </math>, kde <math>d\Omega^2 = d\theta^2 + \sin^2\theta\; d\phi^2</math> je štandardný člen priestorového uhla. Podľa Schwarzschildovho riešenia, priťahovaný objekt sa zrúti do čiernej diery, ak je jeho polomer menší ako charakteristická vzdialenosť, známa ako [[Schwarzschildov polomer]]. Pod týmto polomerom je časopriestor tak silno zakrivený, že každý svetelný lúč vyžarovaný z tejto oblasti, nezáležiac, ktorým smerom bol vyžiarený, sa bude pohybovať do stredu celého systému. Nakoľko [[špeciálna teória relativity|relativita]] zakazuje čomukoľvek sa pohybovať [[rýchlejšie ako svetlo]], všetko pod Schwarzschildovym polomerom – vrátane základných čiastočiek priťahovaného objektu – sa zrúti do stredu. V tomto bode sa vytvorí [[gravitačná singularita]], oblasť s teoreticky nekonečnou hustotou. Pretože dokonca ani svetlo nemôže uniknúť z vnútra Schwarzschildovho polomeru, klasická čierna diera by sa skutočne zdala [[čierna]]. Schwarzschildov polomer je daný :<math>r_s = {2\,Gm \over c^2} </math> pričom ''G'' je [[gravitačná konštanta]], ''m'' je [[hmotnosť]] objektu a ''c'' je [[rýchlosť svetla]]. Pre objekt s hmotnosťou [[Zem]]e, Schwarzschildov polomer je iba 9 [[milimeter|milimetrov]]. Stredná hustota vnútri Schwarzschildovho polomeru sa zmenšuje so zväčšovaním hmotnosti čiernej diery, takže kým čierna diera s hmotnosťou Zeme by mala hustotu 2&nbsp;×&nbsp;10<sup>30</sup>&nbsp;kg/m<sup>3</sup>, supermasívna čierna diera s 10<sup>9</sup> [[Hmotnosť Slnka|slnečnými hmotnosťami]] by mala hustotu okolo 20&nbsp;kg/m<sup>3</sup>, teda menej ako voda! Stredná hustota je daná :<math>\rho=\frac{3\,c^6}{32\pi m^2G^3}</math> Keďže Zem má stredný polomer {{km|6378|m}}, jej objem by musel byť zmenšený 4 × 10<sup>26</sup> krát, aby sa zrútil do čiernej diery. Pre teleso hmotnosti [[Slnko|Slnka]] je Schwarzschildov polomer približne {{km|3|m}}, omnoho menší, než súčasný polomer Slnka, ktorý je asi {{km|700000|m}}. Je tiež významne menší ako polomer, do ktorého sa Slnko napokon zmrští po vyčerpaní jeho nukleárneho paliva, čo je niekoľko tisíc kilometrov. Hmotnejšie hviezdy sa však môžu zrútiť ako čierne diery na konci ich životností. Vo všeobecnosti sú čierne diery predpovedané aj inými riešeniami Einsteinových rovníc, ako napríklad [[Kerrova metrika]] pre rotujúce čierne diery, ktorá má kruhovú singularitu. Potom máme [[Reissner-Nordstrømova metrika|Reissner-Nordstrømovu metriku]] pre nabité čierne diery. Posledná [[Kerr-Newmanova metrika]] je pre prípad nabitých a rotujúcich čiernych dier. == Nedávne objavy == V roku [[2004]] bola objavená kopa čiernych dier, čo rozšírilo naše pochopenie rozdelenia čiernych dier vo vesmíre. Toto viedlo vedcov k významnej revízii predstáv, aký je vlastne počet čiernych dier v našom [[vesmír]]e. Vďaka objavom v roku 2004 sa predpokladá, že počet čiernych dier je blízko päťnásobku pôvodných odhadov. V júli 2004 astronómovia objavili obrovskú čiernu dieru Q0906+6930, v strede vzdialenej [[galaxia|galaxie]] v [[súhvezdie|súhvezdí]] [[Veľká medvedica]] (Ursa Major). Odhadnúť hmotnosť a vek čiernych dier nám môže pomôcť určiť [[vek vesmíru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tariq | meno = Malik | odkaz na autora = | titul = Massive Black Hole Stumps Researchers | url = http://www.space.com/scienceastronomy/heavy_blazar_040628.html | dátum vydania = 28. jún 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.nebulaawards.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> V novembri 2004 tím astronómov oznámil objav prvej čiernej diery so strednou hmotnosťou v našej galaxii, obiehajúcej približne tri [[svetelný rok|svetelné roky]] od [[Sagittarius A*]]. Táto stredná čierna diera s hmotnosťou asi 1 300 [[Slnko|Sĺnk]] sa nachádza vnútri kopy siedmich hviezd, pravdepodobne ako zostatok masívnej skupiny hviezd, ktorá bola roztrhaná Galaktickým stredom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Second black hole found at the centre of our Galaxy | url = http://www.nature.com/news/2004/041108/full/news041108-2.html#B2 (nature news) | dátum vydania = 8. november 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> <!-- [http://edpsciences.nao.ac.jp/articles/aa/abs/2004/31/aa0147-03/aa0147-03.html (originál)] odkaz nefunguje--> Tento objav môže podporiť myšlienku, že supermasívne čierne diery sa zväčšujú pohlcovaním blízkych menších čiernych dier a hviezd. Vo [[február 2005|februári 2005]] bol objavený [[modrý obor]] [[SDSS J090745.0 plus 24507|SDSS J090745.0+24507]], opúšťajúci Mliečnu cestu dvojnásobkom únikovej rýchlosti (0,0022 rýchlosti svetla). Trajektóriu hviezdy je možné vystopovať až späť ku galaktickému jadru. Vysoká rýchlosť tejto hviezdy podporuje hypotézu existencie supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie. V máji 2020 bola objavená dovtedy najbližšia čierna diera k Slnečnej sústave. Nachádza sa v hviezdnom systéme [[HR 6819]], má hmotnosť približne 4 hmotností Slnka a je vzdialená 1 011 ly.<ref>Th. Rivinius, D. Baade, P. Hadrava, M. Heida and R. Klement. ''A naked-eye triple system with a nonaccreting black hole in the inner binary''. [[Astronomy and Astrophysics]], 2020 DOI: 10.1051/0004-6361/202038020</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Michael Greshko | odkaz na autora = | titul = Closest black hole to Earth found 'hiding in plain sight' | url = https://www.nationalgeographic.com/science/2020/05/closest-black-hole-to-earth-found-hiding-in-plain-sight/ | vydavateľ = nationalgeographic.com | dátum vydania = 2020-05-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-07 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Neskorší výskum ale čiernu dieru nepotvrdil a zistil, že systém HR 6819 je [[Binárna sústava (astronómia)|binárny systém]] bez čiernej diery.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = HR 6819 is a binary system with no black hole - Revisiting the source with infrared interferometry and optical integral field spectroscopy {{!}} [[Astronomy and Astrophysics]] (A&A) | url = https://www.aanda.org/articles/aa/full_html/2022/03/aa43004-21/aa43004-21.html | vydavateľ = aanda.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pravdepodobne najbližšou čiernou dierou je čierna diera v binárnom systéme [[Gaia BH1]] vzdialená 1 600 ly.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = El-Badry, Kareem, Rix, Hans-Walter, Quataert, Eliot, Howard, Andrew W, Isaacson, Howard, Fuller, Jim, Hawkins, Keith, Breivik, Katelyn, Wong, Kaze W K, Rodriguez, Antonio C, Conroy, Charlie, Shahaf, Sahar, Mazeh, Tsevi, Arenou, Frédéric, Burdge, Kevin B, Bashi, Dolev, Faigler, Simchon, Weisz, Daniel R, Seeburger, Rhys, Almada Monter, Silvia, Wojno, Jennifer | odkaz na autora = | titul = A Sun-like star orbiting a black hole | url = https://academic.oup.com/mnras/article-abstract/518/1/1057/6794289?redirectedFrom=fulltext | vydavateľ = academic.oup.com | dátum vydania = 2022-11-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-22 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Astronomers Discover Closest Black Hole to Earth | url = https://noirlab.edu/public/news/noirlab2227/ | vydavateľ = noirlab.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Alternatívne modely == V súčasnej dobe je posudzovaných niekoľko alternatívnych modelov, ktoré sa správajú ako čierna diera, ale bez singularity. Väčšina vedcov však považuje tieto predstavy za neprirodzené, keďže sú omnoho zložitejšie a neprinášajú žiadne pozorovateľné rozdiely od čiernych dier (pozri [[Occamova britva]]). Najvýznamnejšia z týchto teórií je [[Gravahviezda]] (Gravastar). V marci 2005 fyzik [[George Chapline]] z [[Národné laboratórium Lawrencea Livermora|Národného laboratória Lawrencea Livermora]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] navrhol myšlienku, že čierne diery neexistujú a že objekty v súčasnosti považované za čierne diery sú v skutočnosti [[tmavoenergetická hviezda|hviezdy z tmavej energie]]. Svoje závery čerpá z kvantovomechanických analýz. Aj keď jeho návrh má v súčasnosti len malú podporu vo fyzikálnej obci, je značne citovaný v médiách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Black holes 'do not exist' | url = http://www.nature.com/news/2005/050328/full/news050328-8.html | dátum vydania = 31. marec 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chapline | meno = G. | odkaz na autora = | titul = Dark Energy Stars | url = http://arxiv.org/abs/astro-ph/0503200 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2005-04-13 | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Medzinárodnej skupine vedcov sa po prvý raz podarilo s veľkou presnosťou namerať vzdialenosť čiernej diery od Zeme. S použitím novej metódy a bez potreby klasických matematických výpočtov astronómov prišli vedci k záveru, že čierna diera situovaná v súhvezdí Labuť sa nachádza vo vzdialenosti 7 800 svetelných rokov, čo je takmer o polovicu menej, ako sa doteraz predpokladalo. Výskumníci z Holandského inštitútu pre vesmírny výskum (SRON) sa zamerali na čiernu dieru, ktorá susedí s umierajúcou hviezdou V404 a zmerali jej rádiové emisie. Na to, aby zistili vzdialenosť, použili takzvaný paralaktický uhol – systém, ktorý berie do úvahy zmenu v pozícii hviezdy počas celého roka, ako dôsledok obiehania Zeme okolo Slnka. Hoci je spomínaná technika už stará, na takýto účel sa aplikovala po prvý raz. Vedci uviedli, že existuje len 6-percentná pravdepodobnosť chyby, pričom u predchádzajúcich typov meraní dosahuje až 50 percent. Vedcom sa vďaka meraniam podarilo zistiť aj to, že čierna diera sa vyvinula z explózie [[supernova|supernovy]] a jej rýchlosť pohybu po vesmíre dosahuje až 40 kilometrov za sekundu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Un agujero negro, mucho más cerca de la Tierra de lo que se creía | url = https://www.abc.es/20091214/ciencia-tecnologia-espacio-astrofisica/agujero-negro-mucho-cerca-200912141655.html | vydavateľ = abc.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-11 | miesto = | jazyk = es }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == ;V angličtine * [[Kip Thorne|Thorne, Kip]] (1995). ''Black Holes and Time Warps'' * [[Robert Wald|Wald, Robert]] (1992). ''Space, Time, and Gravity: The Theory of the Big Bang and Black Holes'', ISBN 0-226-87029-4 * [[Subrahmanyan Chandrasekhar|Chandrasekhar, Subrahmanyan]] (1998). ''The Mathematical Theory of Black Holes'' * [[Clifford A. Pickover]] (1996). ''Black Holes: A Traveler's Guide'' * [http://arxiv.org/find/astro-ph/1/ti:+AND+black+hole*/0/1/0/all/0/1 Viac ako 12 tisíc verejne dostupných článkov o výskume čiernych dier] ;V slovenčine * [[Stephen Hawking|Hawking, Stephen]]: [[Ilustrovaná stručná história času]], ISBN 9788080859206 – a ďalšie vydania == Pozri aj == {| |- |valign="top"| * [[Teória relativity]] * [[Schwarzschildova metrika]] * [[Schwarzschildov polomer]] * [[Kerrova čierna diera]] * [[Biela diera]] * [[Neutrónová hviezda]] * [[Supermasívna čierna diera]] |valign="top"| * [[Červia diera]] * [[Teória strún]] * [[Mikroskopická čierna diera]] * [[Kompaktná hviezda]] * [[Gravahviezda]] * [[Planckova hviezda]] |- |} <!-- * [[Timeline of black hole physics]] * [[IMBHs]] --> == Iné projekty == {{Projekt|q=Čierna diera}} == Externé odkazy == {{Portál|Astronómia|Astronomický}} * [http://www.boinc.sk BOINC] ;V angličtine * [http://antwrp.gsfc.nasa.gov/htmltest/gifcity/bh_pub_faq.html FAQ on black holes] * [http://casa.colorado.edu/~ajsh/schwp.html Schwarzschild Geometry] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/19980118051503/http://casa.colorado.edu/~ajsh/schwp.html |date=1998-01-18 }} * [http://www.armageddononline.org/blackhole.php An extensive look at the formation & life of a Black Hole] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051121212316/http://www.armageddononline.org/blackhole.php |date=2005-11-21 }} * Tufts University: [http://hepguru.com/blackholes/ Student Project (Great Kid's Section)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110711163109/http://hepguru.com/blackholes/ |date=2011-07-11 }} * Hong Kong University:[http://www.lcsd.gov.hk/CE/Museum/Space/EducationResource/Universe/framed_e/index.html Some information about Space] * [http://www.dragonweave.com/gothos/html/black_holes/index.html Jilian’s Guide to Black Holes] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20030804000153/http://www.dragonweave.com/gothos/html/black_holes/index.html |date=2003-08-04 }} * [http://csep10.phys.utk.edu/astr162/lect/active/smblack.html Supermassive Black Holes] * [http://www.universetoday.com/am/publish/blackholes.html Universe Today] Black hole news stories [[Kategória:Astrofyzika]] [[Kategória:Astronomické objekty]] [[Kategória:Čierne diery| ]] [[Kategória:Všeobecná teória relativity]] 3zqpvjbxy4msw4tyglkw5hldsi56mxi 24. máj 0 10955 8219064 8038307 2026-05-24T17:04:11Z ~2026-30933-32 295797 /* Úmrtia */ 8219064 wikitext text/x-wiki {{Máj}} {{Deň v roku|144|[[Ela]] a [[Vanesa]]}} * Európsky deň národných parkov == Udalosti == * [[1607]] – bol založený [[Jamestown (Virgínia)|Jamestown]], prvá stála anglická kolónia v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] * [[1626]] – [[Peter Minuit]] kúpil od pôvodných obyvateľov ostrov [[Manhattan]] * [[1822]] – [[Ekvádor]] získal nezávislosť od [[Španielske impérium|Španielska]] * [[1844]] – [[Samuel Morse]] odoslal z [[Washington, D. C.|washingtonského]] [[Kapitol (sídlo kongresu)|kapitolu]] na nádražie v [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]] prvý [[telegram]] na svete * [[1940]] – [[Igor Sikorsky]] uskutočnil prvý úspešný let jednorotorového [[helikoptéra|vrtuľníka]] * [[1993]] – [[Eritrea]] získala nezávislosť od [[Etiópia|Etiópie]] == Narodenia == [[Súbor:Joan Baez Bob Dylan crop.jpg|thumb|upright|[[Bob Dylan]] (* 1941)]] [[Súbor:Jill Johnson2.jpg|thumb|upright|[[Jill Johnsonová]] (* 1973)]] [[Súbor:Viktor pecovsky.jpg|thumb|upright|[[Viktor Pečovský]] (* 1983)]] * [[1544]] – [[William Gilbert]], anglický fyzik, astronóm a lekár († [[1603]]) * [[1686]] – [[Gabriel Fahrenheit]], nemecký fyzik († [[1736]]) * [[1693]] – [[Georg Rafael Donner]], rakúsky sochár († [[1741]]) * [[1743]] – [[Jean-Paul Marat]], francúzsky revolucionár († [[1793]]) * [[1777]] – [[Alexej Petrovič Jermolov]], ruský vojvodca († [[1861]]) * [[1819]] – [[Viktória (kráľovná)|Viktória]], kráľovná [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska]], cisárovná [[India|Indie]] († [[1901]]) * [[1881]] – [[Mikuláš Schneider-Trnavský]], slovenský skladateľ, dirigent a hudobný pedagóg († [[1958]]) * [[1897]] – [[Koloman Novacký]], slovenský včelár († [[1969]]) * [[1900]] – [[Eduardo De Filippo]], taliansky dramatik, herec, scenárista a básnik († [[1984]]) * [[1903]] – [[Władysław Orlicz]], poľský matematik († [[1990]]) * [[1905]] – [[Michail Alexandrovič Šolochov]], sovietsky spisovateľ († [[1984]]) * [[1931]] – [[Michael Lonsdale]], francúzsky herec († [[2020]]) * [[1932]] – [[Alojz Martinček]], slovenský futbalista († [[2013]]) * [[1938]] – [[Ladislav Šmíd]], český hokejista * [[1940]] – [[Joseph Brodsky]], ruský básnik († [[1996]]) * 1940 – [[Ivan Krajíček]], slovenský herec, spevák, komik, režisér, moderátor a zabávač († [[1997]]) * [[1941]] – [[Bob Dylan]], americký spevák a skladateľ * 1941 – [[Ivan Mráz]], český futbalista * [[1943]] – [[Sándor Albert]], slovenský politik * [[1945]] – [[Priscilla Presleyová]], americká herečka a speváčka * [[1946]] – [[Tansu Çillerová]], turecká ekonómka a politička * 1946 – [[Irena Szewińská]], poľská atlétka († [[2018]]) * [[1949]] – [[Jim Broadbent]], britský herec * [[1953]] – [[Alfred Molina]], britský herec * [[1960]] – [[Kristin Scottová Thomasová]], britská herečka * [[1965]] – [[John C. Reilly]], americký herec * [[1966]] – [[Eric Cantona]], francúzsky futbalista * [[1967]] – [[Leona Machálková]], česká speváčka * [[1970]] – [[Cristiano Caratti]], taliansky tenista * [[1971]] – [[Kris Draper]], kanadský hokejista * [[1972]] – [[Maia Sanduová]], moldavská politička, v roku 2019 premiérka a od roku 2020 prezidentka Moldavska * [[1973]] – [[Jill Johnsonová]], švédska country speváčka * 1973 – [[Ruslana]], ukrajinská speváčka * [[1974]] – [[Maria Ventová-Kabchiová]], venezuelská tenistka * [[1977]] – [[Vladimír Országh]], slovenský hokejista * [[1978]] – [[Johan Holmqvist]], švédsky hokejista * [[1983]] – [[Marco Crugnola]], taliansky tenista * 1983 – [[Viktor Pečovský]], slovenský futbalista * [[1984]] – [[Benjamin Flores]], mexický boxer († [[2009]]) * [[1987]] – [[Fabio Fognini]], taliansky tenista * [[1990]] – [[Martin Semerád]], český rely pretekár == Úmrtia == [[Súbor:Nikolaus Kopernikus.jpg|thumb|upright|[[Mikuláš Kopernik]] († 1543)]] * [[1153]] – [[Dávid I. (Škótsko)|Dávid I.]], škótsky kráľ (* [[1084]]) * [[1377]] – [[Algirdas]], veľké knieža litovské (* okolo 1296) * [[1543]] – [[Mikuláš Kopernik]], poľský matematik a astronóm (* [[1473]]) * [[1715]] – [[Andrej Blasius]], slovenský spisovateľ (* okolo [[1640]]) * [[1912]] – [[Heinrich Friedrich Weber]], nemecko-švajčiarsky fyzik (* [[1843]]) * [[1957]] – [[Thit Jensenová]], dánska spisovateľka (* [[1876]]) * [[1961]] – [[Július Maurer]], slovenský politik (* [[1896]]) * [[1974]] – [[Duke Ellington]], americký džezový hudobník (* [[1899]]) * 1974 – [[Jan Libíček]], český herec (* [[1931]]) * [[1995]] – [[Harold Wilson]], britský premiér (* [[1916]]) * [[1996]] – [[Jarmila Vašicová]], slovenská operná speváčka (soprán) (* [[1935]]) * [[2005]] – [[Carl Amery]], nemecký filozof (* [[1922]]) * [[2008]] – [[Irena Schusterová]], manželka bývalého slovenského prezidenta R. Schustera (* [[1937]]) * [[2010]] – [[Paul Gray]], americký basgitarista (* [[1972]]) * 2010 – [[Petr Muk]], český spevák (* [[1965]]) * [[2015]] – [[Vladimír Hagara]], slovenský futbalista (* [[1943]]) * [[2016]] – [[Burt Kwouk]], britský herec (* [[1930]]) * [[2019]] – [[Murray Gell-Mann]], americký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1929]]) * [[2023]] – [[Daniel Heriban]], slovenský herec a hudobník (* [[1980]]) * 2023 – [[Tina Turner]], švajčiarska speváčka amerického pôvodu, jedna z najpopulárnejších hudobných hviezd [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] (* [[1939]]) * [[2024]] – [[Doug Ingle]], americký spevák a klávesista skupiny [[Iron Butterfly]] (* [[1948]]) * [[2026]] – [[Ján Plachetka]], slovenský šachový veľmajster (* [[1945]]) {{mesiace}} [[Kategória:24. máj| ]] [[Kategória:Máj| 24]] [[Kategória:Dni|~0524]] qdrhnyltn4uiksvmyldgfnldblpxqx1 8219082 8219064 2026-05-24T18:21:41Z ~2026-30933-32 295797 /* Narodenia */ 8219082 wikitext text/x-wiki {{Máj}} {{Deň v roku|144|[[Ela]] a [[Vanesa]]}} * Európsky deň národných parkov == Udalosti == * [[1607]] – bol založený [[Jamestown (Virgínia)|Jamestown]], prvá stála anglická kolónia v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] * [[1626]] – [[Peter Minuit]] kúpil od pôvodných obyvateľov ostrov [[Manhattan]] * [[1822]] – [[Ekvádor]] získal nezávislosť od [[Španielske impérium|Španielska]] * [[1844]] – [[Samuel Morse]] odoslal z [[Washington, D. C.|washingtonského]] [[Kapitol (sídlo kongresu)|kapitolu]] na nádražie v [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]] prvý [[telegram]] na svete * [[1940]] – [[Igor Sikorsky]] uskutočnil prvý úspešný let jednorotorového [[helikoptéra|vrtuľníka]] * [[1993]] – [[Eritrea]] získala nezávislosť od [[Etiópia|Etiópie]] == Narodenia == [[Súbor:Joan Baez Bob Dylan crop.jpg|thumb|upright|[[Bob Dylan]] (* 1941)]] [[Súbor:Jill Johnson2.jpg|thumb|upright|[[Jill Johnsonová]] (* 1973)]] [[Súbor:Viktor pecovsky.jpg|thumb|upright|[[Viktor Pečovský]] (* 1983)]] * [[1544]] – [[William Gilbert]], anglický fyzik, astronóm a lekár († [[1603]]) * [[1686]] – [[Gabriel Fahrenheit]], nemecký fyzik († [[1736]]) * [[1693]] – [[Georg Rafael Donner]], rakúsky sochár († [[1741]]) * [[1743]] – [[Jean-Paul Marat]], francúzsky revolucionár († [[1793]]) * [[1777]] – [[Alexej Petrovič Jermolov]], ruský vojvodca († [[1861]]) * [[1819]] – [[Viktória (kráľovná)|Viktória]], kráľovná [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska]], cisárovná [[India|Indie]] († [[1901]]) * [[1881]] – [[Mikuláš Schneider-Trnavský]], slovenský skladateľ, dirigent a hudobný pedagóg († [[1958]]) * [[1897]] – [[Koloman Novacký]], slovenský včelár († [[1969]]) * [[1900]] – [[Eduardo De Filippo]], taliansky dramatik, herec, scenárista a básnik († [[1984]]) * [[1903]] – [[Władysław Orlicz]], poľský matematik († [[1990]]) * [[1905]] – [[Michail Alexandrovič Šolochov]], sovietsky spisovateľ († [[1984]]) * [[1931]] – [[Michael Lonsdale]], francúzsky herec († [[2020]]) * [[1932]] – [[Alojz Martinček]], slovenský futbalista († [[2013]]) * [[1938]] – [[Ladislav Šmíd]], český hokejista * [[1940]] – [[Joseph Brodsky]], ruský básnik († [[1996]]) * 1940 – [[Ivan Krajíček]], slovenský herec, spevák, komik, režisér, moderátor a zabávač († [[1997]]) * [[1941]] – [[Bob Dylan]], americký spevák a skladateľ * 1941 – [[Ivan Mráz]], český futbalista * [[1943]] – [[Sándor Albert]], slovenský politik * [[1945]] – [[Priscilla Presleyová]], americká herečka a speváčka * [[1946]] – [[Tansu Çillerová]], turecká ekonómka a politička * 1946 – [[Irena Szewińská]], poľská atlétka († [[2018]]) * [[1949]] – [[Jim Broadbent]], britský herec * [[1953]] – [[Alfred Molina]], britský herec * [[1960]] – [[Kristin Scottová Thomasová]], britská herečka * [[1965]] – [[John C. Reilly]], americký herec * [[1966]] – [[Eric Cantona]], francúzsky futbalista * [[1967]] – [[Leona Machálková]], česká speváčka * [[1970]] – [[Cristiano Caratti]], taliansky tenista * [[1971]] – [[Kris Draper]], kanadský hokejista * [[1972]] – [[Maia Sanduová]], moldavská politička, v roku 2019 premiérka a od roku 2020 prezidentka Moldavska * [[1973]] – [[Jill Johnsonová]], švédska country speváčka * 1973 – [[Ruslana]], ukrajinská speváčka * [[1974]] – [[Maria Ventová-Kabchiová]], venezuelská tenistka * [[1977]] – [[Vladimír Országh]], slovenský hokejista * [[1978]] – [[Johan Holmqvist]], švédsky hokejista * [[1983]] – [[Marco Crugnola]], taliansky tenista * 1983 – [[Viktor Pečovský]], slovenský futbalista * [[1984]] – [[Benjamin Flores]], mexický boxer († [[2009]]) * [[1987]] – [[Fabio Fognini]], taliansky tenista * [[1990]] – [[Martin Semerád]], český rely pretekár * [[2000]] – [[Oliver Okuliar]], slovenský hokejista == Úmrtia == [[Súbor:Nikolaus Kopernikus.jpg|thumb|upright|[[Mikuláš Kopernik]] († 1543)]] * [[1153]] – [[Dávid I. (Škótsko)|Dávid I.]], škótsky kráľ (* [[1084]]) * [[1377]] – [[Algirdas]], veľké knieža litovské (* okolo 1296) * [[1543]] – [[Mikuláš Kopernik]], poľský matematik a astronóm (* [[1473]]) * [[1715]] – [[Andrej Blasius]], slovenský spisovateľ (* okolo [[1640]]) * [[1912]] – [[Heinrich Friedrich Weber]], nemecko-švajčiarsky fyzik (* [[1843]]) * [[1957]] – [[Thit Jensenová]], dánska spisovateľka (* [[1876]]) * [[1961]] – [[Július Maurer]], slovenský politik (* [[1896]]) * [[1974]] – [[Duke Ellington]], americký džezový hudobník (* [[1899]]) * 1974 – [[Jan Libíček]], český herec (* [[1931]]) * [[1995]] – [[Harold Wilson]], britský premiér (* [[1916]]) * [[1996]] – [[Jarmila Vašicová]], slovenská operná speváčka (soprán) (* [[1935]]) * [[2005]] – [[Carl Amery]], nemecký filozof (* [[1922]]) * [[2008]] – [[Irena Schusterová]], manželka bývalého slovenského prezidenta R. Schustera (* [[1937]]) * [[2010]] – [[Paul Gray]], americký basgitarista (* [[1972]]) * 2010 – [[Petr Muk]], český spevák (* [[1965]]) * [[2015]] – [[Vladimír Hagara]], slovenský futbalista (* [[1943]]) * [[2016]] – [[Burt Kwouk]], britský herec (* [[1930]]) * [[2019]] – [[Murray Gell-Mann]], americký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1929]]) * [[2023]] – [[Daniel Heriban]], slovenský herec a hudobník (* [[1980]]) * 2023 – [[Tina Turner]], švajčiarska speváčka amerického pôvodu, jedna z najpopulárnejších hudobných hviezd [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] (* [[1939]]) * [[2024]] – [[Doug Ingle]], americký spevák a klávesista skupiny [[Iron Butterfly]] (* [[1948]]) * [[2026]] – [[Ján Plachetka]], slovenský šachový veľmajster (* [[1945]]) {{mesiace}} [[Kategória:24. máj| ]] [[Kategória:Máj| 24]] [[Kategória:Dni|~0524]] b933y9upd1rudkxizpayrbra5qshcj9 Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika 4 11203 8219392 8218551 2026-05-25T11:10:17Z KormiSK 91359 /* Prístup k AI/LLM */ odpoveď 8219392 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl o '''wikipolitike''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o aktuálnej a navrhovanej internej politike Wikipédie. Prosíme, neumiestňujte sem diskusné príspevky na tému politickej situácie na Slovensku alebo inde vo svete. Budú bez diskusie odstránené. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole wikipolitiky|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív diskusií o wikipolitike == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu diskusií. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2025|2025]] [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikipolitika]] == Grokipedia == Ahoj, ad citácie v [[Žlté Rusko]]. Je podľa Vás vhodné umožniť citovať Grokipediu? Resp.: bolo by podľa Vás vhodné ju natvrdo blokovať, aby nešla ani len vložiť? --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 20:24, 2. február 2026 (UTC) :{{re|Scholastikos|s=1}} Akceptovať ako citovateľný [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivý zdroj]] za mňa celkom určite nie! Pričom (v širšom zmysle) priamo použiteľné nie sú ako samotné tvrdenia, tak ani prípadné zdroje, ktoré LLM nástroj deklaruje, že použil/našiel/odporúčal (bez dôkladného overenia, že dotyčná vec v dotyčnom zdroji skutočne je uvedená; a ''naozaj'' z nej vyplýva to, čo LLM prezentuje, že vyplýva). To sa netýka len Groku/Grokipedie, ale plošne ľubovoľného LLM výstupu. Zásadná (ak nie onedlho jediná) pridaná hodnota wiki vo svete čoraz intenzívnejšie zaplavovanom [[:cs:AI břečka|AI brečkami]] by mala byť práve v tom, že tu by sa tomu čitateľ ideálne mohol vedieť vyhnúť. Tzn. nájsť tu tvrdenia a zdroje racionálne „preosiate“ reálnymi ľuďmi. Asi by bolo dobré aj tu založiť obdobu [[:en:Wikipedia:Large language models|en:WP:LLM]] alebo [[:cs:Wikipedie:Velké jazykové modely|cs návrhu]]... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:46, 2. február 2026 (UTC) ::Postreh: Inak čo som si tam párkrát niečo čítal, tak tá Grokipédia písala doslova nezmysly... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:53, 2. február 2026 (UTC) :::Tak nezmysly sa nepochybne nájdu (štatisticky) aj tu. Dokonca LLM by veľmi pravdepodobne šli veľmi dobre využiť na ich identifikovanie (s nejakou mierou false positives samozrejme a hlavne s následným človečím posúdením a zapracovaním prípadnej korektúry alebo inej akcie). Ale použiť ako spoľahlivé zdroje nateraz fakt nejdú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:06, 2. február 2026 (UTC) ::::To nerozporujem, akurát ale v tej Grokipedii sú niekde chybné úplné základy. Napr. niekde boli uvedené úplne iné (popletené) mená režisérov filmov čo sa na Wiki fakt, že nestáva. Taktiež sú tam niekde tie typické AI bezduché a bezobsažné texty. Je síce pravda, že nateraz ide o verziu 0.2. V súčasnej podobe je to lepšie necitovať, možno otázka či to môže byť v sekcii Ext. odk.? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 2. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] Ahojky: Z čl. som ref. odstránil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDlt%C3%A9_Rusko&diff=8158492&oldid=8158421 tu], ale asi by som pridal šablónu UU pri tak krátkom hesle (jedine, že by sa to niekomu chcelo rozširovať...). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:56, 2. február 2026 (UTC) ::Nie je to jediný výskyt: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2Fgrokipedia%2F+-intitle%3A%2FElon+Musk%7CGrokipedia%2F&title=%C5%A0peci%C3%A1lne%3AH%C4%BEadanie&profile=advanced&fulltext=1&ns0=1] (pre archív: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Biela_arm%C3%A1da&oldid=8142567 Biela armáda], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Postup_na_Moskvu&oldid=8156044 Postup na Moskvu]), dotyčný asi v tejto forme tvorby a zdrojovania nevidí problém. Sekundárne mám trochu problém dôverovať aj samotnému výkladu (či náhodou tiež nezahŕňa aj LLM tvorbu). Dal by som normálne aj ping, pán kolega ale nevyzerá, že by na [[Diskusia s redaktorom:LavrKornilovWasSlovak|svojej DS]] na niečo reagoval. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:08, 2. február 2026 (UTC) :Som proti, tak isto ako niekde inde človek nedáva ako zdroj wikipediu (môže dať zdroje, z ktorých wikipedia čerpala), nemala by sa dať použiť ani grokipedia tu. Plus všetky tieto AI majú vysokú chybovosť. --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 07:41, 3. február 2026 (UTC) ::ak niekto pridá informáciu, ktorú mu dalo nejaké AI, tá to musela odniekadiaľ získať, preto sa tá informácia musí dať nájsť aj niekde inde na internete (netuším ako neajťák či AI vie čerpať aj tlačených zdrojov, ktoré sú niekde digitalizované) --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 08:29, 3. február 2026 (UTC) Ja som určite proti. Nedôveryhodný zdroj. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:51, 3. február 2026 (UTC) :Z podstaty věci jakýkoli AI produkt jako zdroj na blacklist! ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 07:42, 3. február 2026 (UTC) ::(a obecně bych z podstaty věci na AI encyklopedie neodkazoval ani skrze externí odkazy, je to de facto konkurence, co jednou může Wikipedii zničit). -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 07:44, 3. február 2026 (UTC) :https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki:Spam-blacklist&curid=238432&diff=8158604&oldid=7880820 a neozdrojované texty revertovat. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 07:51, 3. február 2026 (UTC) ::{{re|OJJ|s=1}} Či priamo že na blacklist je hodne diskutabilné. V ideálnom svete, s dostatočne dimenzovanou patrolou, je podľa mňa vhodnejšie riešenie tagovanie. Blacklist a tvrdé zákazy má tendenciu viesť k tomu, že tam dotyčný odkaz/citáciu síce nevloží (keďže mu úprava nepôjde uložiť), stúpa ale pravdepodobnosť, že to „vyrieši“ tým, že to proste nechá nedoložené, doložené bez uvedenia URL (ktoré triggerovalo blacklist alebo zakazujúci filter), alebo tam plesne ľubovoľný fake zdroj. Takže ako v policajnej štatistike, bude síce vďaka tomu „kriminalita“ idylicky blízka nule, ale len čisto formálne. Reálne sa bude dať dedukovať jedine prácnym korelovaním logov zásahov s úpravami, ktoré následne ev. prešli a analýzou, čo z toho, čo dotyčný pôvodne chcel doložiť nepovoleným zdrojom, v nich ev. nakoniec aj tak zostalo. Lebo ultimátnym cieľom akosi nie len že „fajn, nemáme v článkoch URL týchto N webov“. ::Plus potom blacklist znemožňuje odkazovať a citovať dotyčné zdroje aj priamo v článkoch o nich, čo je tiež hodne svojský aspekt. Nevidím dôvod, prečo by trebárs Grokipedia nemala byť normálne odkázaná cez ext.o. z článku o nej. Alebo na ilustráciu niečoho citované niektoré heslá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:05, 3. február 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Proto považuji za diskutabilní dát tam hromadně další AI weby, jak by chtěl {{Re|Fillos X.}}. Ale objektivně Grokipedia byla založena s cílem nahradit/zničit Wikipedii a recipročně bych proto viděl férové ji vaporizovat. Co se týče škodlivosti/kriminality, tak z vlastní zkušenosti z patroly je nejvíc falešných zdrojů na oko buď u cíleného trollingu, anebo u školních úloh á la článek za body ke zkoušce nebo za zápočet. Ty ostatní je vhodné upozornit, že "takhle ne". Jestli chceš místo toho napsat filtr s upozorněním, tak klidně můžeš, to je ok. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 08:12, 3. február 2026 (UTC) ::::Nemyslím, že by Wikipédia mala mať dôvody cítiť sa tak neasertívne, aby sa znižovala k ustráchanému zaoberaniu sa cieľmi a mokrými snami autistických miliardárov (a snažila sa akože brániť neuvádzaním linkov ani len v externých odkazoch z čl. o dotyčnej veci). Veď nech má Elon ciele aké chce, veľa šťastia s realizáciou. Čo ale samozrejme neznamená, že tu budeme akceptovať AI junky ako spoľahlivé zdroje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:40, 3. február 2026 (UTC) :::::{{Re|Teslaton}} EO v článku už právě je a jinde je to zbytné. Ale jak píšu, pokojně navrhni filtr i s upozorněním, podporuji to. Akorát je to technicky o něco náročnější. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 08:56, 3. február 2026 (UTC) ::::::Hej, je tam, momentálne. Stačí ale, aby ho raz niekto odstránil a už tam bežným spôsobom nepôjde vrátiť, ani správcovským revertom/rollbackom myslím, len boti majú defaultne <code>sboverride</code>. Podobný problém mám, keď archivujem [[Redaktor:TeslaBot/Copyvio_Watchdog|CW]] log – bot tam URL s výskytmi vyhľadávaných fragmentov na prípadných blacklistnutých doménach vloží, no manuálne potom už stránka archívu s nimi nejde uložiť, musel by som to editovať pod kontom bota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:07, 3. február 2026 (UTC) :Inak dalo by sa tam pridať aj [[ChatGPT]], tiež som to niekde videl uvedené ako cit.? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:00, 3. február 2026 (UTC) ::Jestli {{Re|Teslaton}} chce, tak klidně i gemini, copilot a všechny AI weby. Ale hrozí nějaké riziko false positives (třeba v článcích o AI). ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 08:02, 3. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Príde ti to podobnako ako s Grokipediou ak nie ešte horšie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:05, 3. február 2026 (UTC) Ja se tiež pripájam. Grokipedia, som to nepoznal dokedy nezačali vznikať články o osobnostiach ruskej občianskej vojny pridávané jednou osobou posledný cca rok, a ako som pozeral je problematický zdroj pre svoju podstatu. Citovanie AI generátorov textu, nech sú už akokoľvek sofistikované, je problematické aj preto, že mnohé čerpajú z anglickej či inojazyčných Wikipédií.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:52, 3. február 2026 (UTC) Ja tiež pripojím k téme. Citovanie [[Grokipedia|Grokipedie]] pri tvorbe článkov na Wiki je podľa mňa nesprávne, pretože ide o obsah generovaný [[Umelá inteligencia|AI]]. Nie je mi jasné kto a akým spôsobom tam overuje fakty, ani podľa akých pravidiel sa opravujú chyby, čo je v rozpore s odporúčaním [[Wikipédia:Overiteľnosť]]. Navyše Grokipedia často preberá alebo sama generuje tvrdenia, čo je na hranici [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum]]. Trochu mi príde úsmevné použiť Grokipediu pri tvorbe článku na Wiki, ak text z Grokipedie vznikol prebratí časti informácií aj z Wikipédie = tzv. kruhové citovanie. To už radšej urobiť preklad článku z inojazyčnej mutácii Wiki. Tvorba článku na Wiki vyžaduje spoľahlivé a nezávislé zdroje, nie generovaný obsah od AI. Použitie Grokipedie ako zdroja by preto oslabovalo dôveryhodnosť článkov a bolo by v rozpore s cieľmi projektu Wikipédie. Ako na blacklist by som zatiaľ nedával, postačí možno nejaký filter alebo tag. Osobne by som do externých odkazov nedával link na Grokipediu, pretože existuje hafo spoľahlivejších stránok. V podobnom duchu som konzervatívny aj voči rôznym AI.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 15:09, 3. február 2026 (UTC) :Odporúčajú profesori plagiáty seminárnych prác? Podobne by sme ani my nemali používať Grokipédiu ako zdroj a ani na ňu odkazovať (maximálne s výnimkou článku o nej samotnej, ale i tam je to na hrane). Grokipédia je známa vyťahovaním informácií z Wikipédie a ich následnou zmenou, aby vyhovovali Muskovým naratívom. Ako obvykle pri AI hrozí obvplyvňovanie výsledku podľa toho čo používateľ očakáva (alebo AI očakáva, že používateľ očakáva). Jednozačné nie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:31, 4. február 2026 (UTC) ::Dodatočne súhlas so všetkým uvedeným, AI text tu nemá čo robiť. Ktokoľvek, kto kedy použil akékoľvek LLM by toto mal vedieť. Otázka od Scholastika mi príde divne formulovaná; rovno by som riešil, ako toto zakázať. Tagovanie je určite lepšie riešenie, to je pravda - pokojne by som ten tag nazval nejak, čo nebude úplne obvious ("potenciálne generovaný text" alebo niečo také). A taktiež by som to aplikoval na všetky weby, ktoré sú bežne používané, ktoré boli uvedené vyššie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:21, 5. február 2026 (UTC) ::Obdobné veci btw riešia i na dewiki napr., kde sa rieši [[:de:Wikipedia:Meinungsbilder/KI-Verbot|zákaz formou diskusie]], myslím, že by sme tu mali urobiť niečo podobné a dohodnúť sa, ako k tomu pristupovať. Nerád by som, keby táto konverzácia zakapala bez výsledku. --[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:28, 5. február 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} Mám to v TODO, v rámci aktualizácií filtrov preberaných v súvislosti s konšpiračnými zdrojmi. Možným riešením (na úrovni filtrov) je buď: ::::1. len čisto doplnenie ďalších sád URL do súčasných filtrov [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#19]] (problematická referencia) a [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#20]] (problematický odkaz). Problém je, že hitov je už teraz relatívne dosť (triggerujú to teraz napr. aj YT videá, ktoré sa citujú relatívne hodne, priame odkazy na vyhľadávače a pod.) a z diffov sa na prvý pohľad ťažko odhaduje závažnosť, ak sú rozsiahlejšie, takže sa obávam, že celkovo to je patrolou prevažne skôr ignorované... :::alebo: ::::2. rozčlenenie každého z nich na viacero samostatných filtrov, každý so samostatnou značkou (resp. kombináciou značky ''problematický zdroj'' s ďalšou upresňujúcou) tak, aby z nej boli identifikovateľné konkrétne druhy problematickej ref. alebo dokazu. Zrejme aspoň: :::::a) konšpiračný/dezinformačný zdroj, :::::b) AI zdroj, :::::c) bulvárny alebo inak problematický zdroj (aj keď teda ideálne by bolo mať aj tieto dve kategórie samostatne) ::::Nevýhodou sú vyššie nároky na zdroje a spomaľovanie ukladania úprav. Namiesto súčasných 2 filtrov bude potrebné procesovať 6+ (len k tomuto jedinému aspektu – prítomnosť URL na problematický zdroj v úprave). Zredukovať by to ev. bolo možné zrušením delenia na referenciu a odkaz, tzn. vloženie citácie aj externého odkazu (danej kategórie „problematickosti“) by bolo tagované rovnako. :::--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:23, 6. február 2026 (UTC) ::::Z tohto by som preferoval možnosť 2. Referencie a ExtO mi pripadá dobré mať oddelené - niekedy v ExtO napr. na YouTube môžu ísť veci, ktoré sú relevantné (v mojom odbore napr. chemické pokusy). Keby sa to spojilo (kvôli tej náročnosti), tiež s tým nemám problém. {{Re|Teslaton}} Keby si tie filtre robil, môžeš mi ukázať, kde a ako? Keby sa to niekedy malo náhodou hodiť do budúcna. (Zaujímali by ma niektoré tieto veci na pozadí, i keď do nich nechcem úplne šahať zatiaľ.) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:02, 6. február 2026 (UTC) :::::Čo sa týka filtrov, implementácie sú, vrátane histórie zmien, transparentné (pre neverejné filtre s oprávnením, ktoré ale máš), takže sledovať proces tvorby/úprav vieš bez problémov. Čo sa týka netriviálnejších zásahov do kódu, pre tie je dobré mať nejaký informatický background, najmä teda výrokovej logiky a regulárnych výrazov – vrátane (správnej) predstavy o presnej sémantike a možnej výpočtovej zložitosti vyhodnocovania toho-ktorého (pod-)výrazu a nejakej reálnej praxe v rutinnom písaní komplexnejších regexov. Plus potom pravidlá tých filtrov sa píšu v proprietárnom domain-specific jazyku, na ktorého nuansy si treba zvyknúť. Ale ako nie je to rocket science, jednak je to zdokumentované a dvak sú tam nástroje, s ktorými sa to dá ladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:11, 6. február 2026 (UTC) ::::::{{Re|Teslaton}} Ako dopadli tvoje TODO? Upravil si toto nejak, alebo si to zatiaľ nechal tak, nakoľkoo konverzácia utíchla? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:05, 15. marec 2026 (UTC) == Aktualizácie článkov == Zdravím, neviem, či majú niečo také na iných wiki, ale nedal by sa spraviť v redaktorskom rozhraní Wikipédie nejaký technický prvok, kde autor článku nastaví, kedy bude potrebné ho znovu aktualizovať a následne by sa to objavilo v nejakom zozname článkov na overenie aktuálnosti(odlišnom od článkov na kompletné prerobenie)? Jedná sa hlavne o články z geografie, architektúry a športu, kde sa často nachádza roky starý údaj o tom, čo sa má postaviť/udiať v termíne x ktorý už medzitým nastal, ale nikto z upravujúcich sa k tomu článku nevrátil a ten termín zase nebol až taký dôležitý, aby si ho všetci všimli. Potom tu máme v článkoch 18 rokov starý termín modernizácie medzinárodného terminálu istanbulského letiska, pol roka bolo neaktualizované blahorečenie Eduarda Profittlicha apod. Ja nové články nevytváram a staré väšinou nachádzam funkciou náhodná stránka, takže to systémovo nenapravím... --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 16:06, 5. február 2026 (UTC) :{{Re|Raituhoks}} Technicky môžeš do článku pridať [[:en:Help:Conditional expressions#Using #if|nejaký if]], ktorý [[:en:Help:Magic words#Other variables by type|skontroluje dátum]] a na základe toho zobrazí šablónu {{tl|Aktualizovať}}. Nič iné nemáme, ale technicky by nemusel byť problém urobiť nejakú šablónu, ktorá by robila presne toto. Problém je, že to potom reálne ešte musí aktualizovať, tzn. overiť, či vec skutočne prebehla, opraviť text, doplniť citácie... atp. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:26, 5. február 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Objevujete Ameriku: https://en.wikipedia.org/wiki/Template:Update_after ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 16:43, 5. február 2026 (UTC) :::{{Re|OJJ}} {{tl|Tak to oprav}}, resp. tak to portni. Tá šablóna robí presne to, čo som navrhol. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:54, 5. február 2026 (UTC) == Kategorizácia presmerovaní == {{ping|Martingazak|~2026-70343-8|s=1}} V súvislosti so sporom s IP v [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní]]: sú tu zásadné výhrady s kategorizovaním presmerovaní v prípadoch, spomínaných v [[:en:Wikipedia:Categorizing redirects]]? V zásade ide o nasledovné scenáre (sú medzi nimi prieniky): # presmerovania s cieľmi, ktoré nie sú v súlade s ich kategóriami # alternatívne názvy # kategorizácia podtém pokrytých v cieľovom čl. formou sekcie # kategorizácia podľa viacerých taxonómií # kategorizácia položiek zoznamu Konkrétne príklady sú tam uvedené. Pripady, ktoré boli predmetom sporu, sa týkali scenára (3), tzn. kategorizácie presmerovaní na podtému hesla, napr. revert [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8169795]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:48, 26. február 2026 (UTC) :Nesúhlasím s kategorizáciou presmerovnaní, v žiadnom spomenutom prípade. Bude v tom bordel, kategórie si bude pridávať kto chce-kde chce a nikto to neustráži. Už samotné články sú hotová katastrofa a nikto ich nekontroluje, nie to ešte kategórie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 21:53, 26. február 2026 (UTC) :Síce sa rád riadim podľa enwiki, lebo mi pripadá, že väčšinu vecí majú vyriešenú rozumne na základe mnohých skúseností a argumentov, a i niektoré argumenty tam sú dobré, za mňa nekategorizovať. Sú to technické stránky, nie obsahové; do kategórií patrí obsah. Nemyslím si, že kategórie majú akýkoľvek zmysel pre čitateľa, pochybujem, že si tam tie články ľudia prezerajú, ergo nejaký argument s vyhľadávaním synoným tam podľa mňa platný nie je. Myslím, že :A už vôbec nekategorizovať podľa viacerých taxonómií, myslím, že s tým sa na skwiki roztrhlo vrece, ktoré sa malo zaplátať už dávno, vôbec to nemalo dôjsť tak ďaleko, ako to došlo. Kategorizáciu tomu ''fakt'' pridávať netreba. :Inak toto je ďalšia vec, ktorú by sme tu mali nejak vyriešiť a potom spísať do nejakého odporúčania (napr. v diskusii uvedeného [[Wikipédia:Presmerovanie]] a [[Pomoc:Kategória]]), kde by to malo byť explicitne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:03, 26. február 2026 (UTC) :Za mňa viaceré scenáre zmysel majú a nie sú zmysluplne nahraditeľné kategorizáciou cieľového čl., pretože ten v dotyčnej kat. nebude (svojím názvom) figurovať na očakávateľnom mieste. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:06, 26. február 2026 (UTC) ::Keď nemajú vlastný článok tak kategória je zbytočná, kde je napísané že tu majú byť kategórie na každú blbosť? Keď v tej kategórii budú napr. 2 články tak budú 2, máloktorá kategória na wiki je kompletná, a teraz budeme všetky nekompletné kategórie zaplňovať presmerovaniami? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 22:13, 26. február 2026 (UTC) :::Nie každá podtéma, ktorá zatiaľ nemá samostatný článok, no je encyklopedicky významná a je aspoň v rozsahu netriv. výhonku spracovaná formou sekcie v inom čl., je nevyhnutne „blbosť“. Minimálne v týchto prípadoch nevidím žiaden zásadnejší problém s kategorizáciou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:18, 26. február 2026 (UTC) :Přesměrování bych kategorizoval maximálně tak, aby kategorie byla vytvořena jen pro přesměrování. [[:en:Category:Redirects from scientific names of animals]] a další podobné pohou být potenciálně užitečné. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 05:50, 27. február 2026 (UTC) : Za mňa môže byť, pokiaľ nejde o čisto alternatívne názvy jednej veci, ale obsahovo ucelené celky, ako napríklad tie vojenské pod-útvary (teda ak ide o témy, ktoré inak môžu pokojne mať aj samostatné položky vo Wikidata, ale napríklad aj stránky na iných Wiki/Wikiprojektoch, či kategórie na Commons). Na slovenskej Wikipédii často vznikajú{{--}}a prinajmenšom polonekalými praktikami sú pretláčané{{--}}rôzne patologické javy, ktoré nie sú vlastné, azda, žiadnej Wikipédii okrem našej (často súvisiace s rozlišovacími stránkami), a keď chce niekto použiť niečo, čo sa bežne používa na iných mutáciách, tak sa tu brojí proti akejkoľvek inovácii... :Ja inak nesúhlasím ani s názorom, že sa nikdy nemajú vytvárať presmerovania so zátvorkovým tvarom. [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024#Presmerovania zo zátvorkových tvarov|Už som sa k tomu raz vyjadroval.]] Často by to bolo užitočné, pretože to napomôže priamo pri písaní odkázať na cieľovú stránku, kým inak by musel redaktor hľadať rozlišovacie stránky (ktoré v zásade pri návrhoch wikilinkov ukazuje až naspodku). A nemyslím si, že v prípade, ak by platili obe veci, tak by si tu každý robil, čo chce{{--}}ako býva často argumentované{{--}}iróniou je, že tí, čo tým argumentujú, si často práve sami robia čo chcú.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:30, 27. február 2026 (UTC) : Ja som skeptický voči kategorizácii presmerovaní. Myslím, že čistejším spôsobom je využitie rozlišovacích stránok, viď riešenie pri názvoch [[Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava|Kostola Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava]] v Levoči. Prípadne využívanie zátvorkových tvarov. Samozrejme chápem, že je dobré reflektovať nuansy jednotlivých odborov a ich potrieb. Ak by aj došlo k nejakej zhode, následne k vytvoreniu nejakého odporúčania budem to akceptovať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:46, 27. február 2026 (UTC) ::Dobre to vyššie zhrnul Scholastikos. ::Za mňa je kategorizovanie presmerovaní dobrou vychytávkou ak ide o presmerovanie na časti článku, ktoré by mohli byť samostatné, ale (zatiaľ) nie sú. Napríklad máme viacero plagiátorských káuz. Nemajú svoje články, ale mohli by sme vytvoriť presmerovanie typu [[Plagiátorská kauza Meno Človeka]] a kategorizovať ho v kategórii [[:Kategória:Plagiátorské aféry|Plagiátorské aféry]]. Momentálne sú tam priamo kategorizovaní ľudia, čo nie je správne. Napríklad [[Pavol Dinka]] nie je plagiátorská aféra, ale plagiátor. Mal by teda byť v paralelnej kategórii K:Plagiátori. ::Nekategorizoval by som alternatívne názvy, tých máme vždy veľa a prehľadnosti by to určite nenapomohlo. S latinskými názvami z biológie by som nemal problém. Podobne ani so spomínanými jednotkami, ktoré sú súčasťou väčšej jednotky, ale majú svoju samostatnú významnosť a mohli by byť v kategórii typu [[:Kategória:Prápory]]. Kategorizáciu podľa viacerých taxonómií by som nezačínal, opäť by to prehľadnosti nepomohlo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:52, 1. marec 2026 (UTC) ::Alebo [[:Kategória:Divadelné povolania]] tu by mal byť bábkoherec, nie bábkoherectvo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:21, 1. marec 2026 (UTC) :::No plag. aféry vs. osoba sú zrovna ten asi najmenej vypuklý prípad, keďže položky v aférach sú (a budú aj v prípade samostatných čl. alebo teda prípadných presmerovaní) tak či tak radené podľa priezviska a mena osoby. Podľa ktorého sú radené aj biografie, navyše priezvisko figuruje v názve čl., takže v aférach skončí na očakávateľnom mieste a je viac menej zrejmé, prečo tam je. Až by som povedal, že tie by som tam pokojne radil aj ďalej priamo, bez presmerovaní. :::Sú prípady (napr. tie podtémy bez samostatného čl. a bez priamej väzby na názov materského čl.), kde toto neplatí. A tam až má reálne zmysel to zaradenie presmerovania, pretože priame zaradenie čl. zvyčajne nedáva žiaden zmysel – ani s prípadným explicitným radiacim kľúčom by z titulku nebolo jasné, prečo tam je, keďže ten kľúč sa v jeho názve nevyskytuje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:56, 2. marec 2026 (UTC) Konverzácia trochu zakapala a konsenzom teda zatiaľ asi je nekategorizovať; no v sobotu sme na ňu osobne narazili znova a mám jeden návrh: '''kategorizovať presmerovania len vtedy, ak ich názov nie je (absolútnym) synonymom stránky, na ktorú ukazujú'''. Príklady: * ''Ropucha obyčajna'' → ''Ropucha bradavičnatá'': absolútne synonymum (alternatívny názov), nekategorizujem * ''Bufo bufo'' → ''Ropucha bradavičnatá'': absolútne synonymum (latinský názov), nekategorizujem * ''Chatam Sofer'' → ''Mojžiš Schreiber'': absolútne synonymum (pseudonym), nekategorizujem * ''Kocúr Tom'' → ''Tom a Jerry'': kategorizujem, ide o podskupinu názvu stránky, na ktorú je presmerovaná (Tom je jeden z aktérov seriálu Tom a Jerry) * ''Prohibícia vo Fínsku'' → ''Prohibícia'': je len časťou nadradenej témy, kategorizujem (fiktívny príklad, príklad z enwiki) * ''Lineárna sekvencia biomolekúl'' → ''Štruktúra biomolekúl#Primárna štruktúra'': ukazuje na podsekciu (lineárna sekvencia nie je jediný príklad štruktúry biomolekúl), kategorizujem (fiktívny príklad) Taxonómiu by som týmto (zatiaľ?) neriešil a nekategorizoval, lebo to akurát povedie k tomu, aby ju Bronto pridal fakt všade a urobil v tom ešte väčší bordel, než v tom už je. Ak nie je dôvod mať stránku s daným presmerovaním (napr. ''Ján Žižka (partizánsky zväzok)'', ktorý sa riešil i na [[Diskusia_s_redaktorom:KormiSK#Vymazávanie|mojej diskusnej]]), stránku by som zmazal a uviedol na danú rozlišovaciu stránku/presunul všetky odkazy priamo na výslednú stránku. Aký by bol názor na riešenie situácie týmto spôsobom, na základe takéhoto jednoduchého rozhodovacieho procesu? Máte nejaké protiargumenty, kde by to nemuselo byť až také jednoduché? 11:59, 24. marec 2026 (UTC) :Navrhujem presmerovania nekategorizovať vôbec, po čase v tom vznikne neskutočný bordel. Pri tých piatich aktívnych redaktoroch na slovenskej wiki, ktorí nie sú schopný skontrolovať ani nové články, to je neudržateľné. Preto radím nevymýšľať pri tejto mini wikipédii zbytočné hlúposti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18232-36|&#126;2026-18232-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18232-36|diskuse]]) 13:30, 24. marec 2026 (UTC) :{{Za}} Dobre naformulované, prehľadné a intuitívne. Nemyslím, že by mal vzniknúť „neskutočný bordel“, veď sú to len kategorizované presmerovania. Menšia pomôcka pri navigácii, o nič iné nejde.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 24. marec 2026 (UTC) :Čiže stručne: umožniť kategorizovať presmerovania vedúce na sekciu článku (a nekategorizovať tie, vedúce na celý článok). Ja by som k tomu doplnil ešte druhú podmienku, že sekcia, na ktorú presmerovanie vedie, obstojí významnosťou aj ako samostatné heslo (tzn. je doložená zdrojmi, spĺňajúcimi 2NNSZ). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:17, 24. marec 2026 (UTC) ::IMHO Doložená zdrojmi spĺňajúcimi 2NNSZ, ale nemusí byť nutne rozsahovo na samostnatné heslo, práve preto má presmerovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:10, 24. marec 2026 (UTC) :::{{re|Jetam2|s=1}} Čo sa týka limitu na rozsah, to je otázne, na enwiki sa napr. bežne robia presmerovania na položky zoznamov (napr. astronomické objekty bez vlastných článkov). Nezanedbateľná časť z nich spĺňa 2NNSZ, no presmerovanie vedie na triviálnu informáciu (v pomere k tomu, čo sa vyžaduje od encyklopedického článku, tzn. slovný výklad s rozšíreným opisom). Ak by sa kategorizovali, budú niektoré kategórie doslova zaplavané položkami, odkazujúcimi na triviálnu informáciu (namiesto očakávaného článku) a položky ku ktorým reálny článok existuje sa v tom z pohľadu bežného návštevníka stratia (typografická odlišnosť s využitím kurzívy to moc nezachráni, IMHO). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:25, 25. marec 2026 (UTC) ::::To áno, ako druhý extrém veci. Aj keď ani tento prístup by nemusel byť taká katastrofa ako tu niektorí popisujú. Astronomické objekty a im podobné by sa mohli zmestiť do kategóroie kde by boli všetky položky presmerovania.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:02, 25. marec 2026 (UTC) :Ja som proti kategorizácií presmerovaní. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:33, 25. marec 2026 (UTC) ::{{Re|Vasiľ}} Bolo by dobré napísať prečo si proti.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 25. marec 2026 (UTC) ::Obávam sa, že časom sa v tom urobí chaos... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:35, 25. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} Aký chaos by to malo urobiť?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 25. marec 2026 (UTC) ::::Náchylné na kategorizáciu kadečoho. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:43, 25. marec 2026 (UTC) :::::Súhlasím nekategorizovať, doteraz to nikomu nechýbalo. Keď presmerovania nemajú vlastný článok tak to znamená, že sú nevýznamné a na nevýznamné heslá kategórie nevytvárame. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18667-28|&#126;2026-18667-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18667-28|diskuse]]) 10:20, 25. marec 2026 (UTC) ::::::Nie, to je chybná implikácia, triviálne vyvrátiteľná kontrapríkladmi (boli spomenuté). Významných podtém, čiastkovo spracovaných v rámci iných článkov, sú tu nemalé množstvá; s trochou nadsázky sa dá povedať, že v každom druhom trochu dlhšom článku by šla nejaká nájsť. Dôvody, prečo nemajú vlastný článok, sú úplne rovaké ako dôvody, prečo tu ''každá'' významná téma na svete nemá vlastný článok – kapacity tých pár desiatok ľudí, čo sa tu tomu venujú, sú limitované. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:25, 25. marec 2026 (UTC) ::::::::Kapacity tých pár ľudí sú limitované, preto nekategorizovať, každý si tu bude robiť ako sa mu zachce a bude v tom neskutočný bordel. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18667-28|&#126;2026-18667-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18667-28|diskuse]]) 12:50, 25. marec 2026 (UTC) :::::::::Úplne mylný myšlienkový pochod od IP, pre absolútne synonymá predsa nemá zmysel vytvárať samostatné články, čo neznamná, že nie sú významné. Taktiež neplatí, že ak nám to nechýbalo, nie je to dobrý nápad a projekt to nevylepší. V neposlednej rade, kategorizovať to bude ten, kto na to natrafí alebo rozlišovačku vytvorí, to predsa taktiež nie je a nikdy nebol problém. Dokategorizovať sa vždy dá všetko. Uvádzaš neexistujúce problémy. :::::::::{{Re|Teslaton|Jetam2}} Áno, v princípe myšlienka je kategorizácie presmerovaní na sekciu alebo "podtém" hlavného článku. S 2NNSZ (alebo NNSZ s prižmúrením oka) nemám problém; odkazy na triviálne zmienky mi nepripadajú úplne dobré, ak by šlo o položky zoznamu. Inak presmerovávať názvy objektov na nejaký väčší zoznam je asi ok, ak toho nie je - zbytočne - príliš mnoho, stačí vytvoriť, keď to človek potrebuje linknúť v článku z nejakej relevantnej zmienky (inak vždy možno linknúť na samotný zoznam, ergo nie je nutné presmerovanie). ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:13, 12. apríl 2026 (UTC) ::::::::::Kategorizovanie presmerovacích stránok nepovažujem za vhodné, pretože kategórie na Wikipédii slúžia predovšetkým na tematickú klasifikáciu encyklopedického obsahu, nie technických stránok. Presmerovania samy osebe neobsahujú žiadny obsah{{--}}predstavujú iba alternatívne názvy, ktoré vedú na existujúci článok. Ich zaradenie do obsahových kategórií preto neprináša novú informáciu, ale len duplikuje už existujúcu položku. ::::::::::Z praktického hľadiska by takéto riešenie zároveň znižovalo prehľadnosť kategórií. Namiesto prehľadného zoznamu článkov by sa v nich nachádzali aj rôzne synonymá, preklepy či historické názvy vo forme presmerovaní, čo by komplikovalo orientáciu čitateľov a oslabovalo význam kategórií ako navigačného nástroja. Tento problém by sa ešte prehĺbil absenciou jasných pravidiel, ktoré presmerovania kategorizovať a ktoré nie, čo by nevyhnutne viedlo k nekonzistentnosti. ::::::::::Zároveň už existuje zaužívaný spôsob, ako s presmerovaniami pracovať{{--}}prostredníctvom špeciálnych údržbových kategórií, ktoré slúžia editorom, nie čitateľom. Tým sa zachováva čistota tematických kategórií a zároveň možnosť systematicky sledovať a spravovať presmerovania. Celkovo teda platí, že presmerovania majú plniť navigačnú funkciu, zatiaľ čo kategórie majú klasifikovať obsah. Miešanie týchto dvoch úloh vedie k zníženiu prehľadnosti a narušeniu systematiky kategorizácie. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:35, 12. apríl 2026 (UTC) :::::::::::{{Re|MelchiorSK}} Nerozumiem úplne myšlienke - hore som navrhol jednoduché a jasné pravidlá, kedy kategorizovať a kedy nekategorizovať. Obyčajné synonymá sa nekategorizujú (a ani nebudú), takže nedôjde k žiadnemu zníženiu prehľadnosti kategórií. Kategorizovali by sa len stránky, ktoré nie sú absolútnym synonymom (ide napr. o podtému nejakej témy, ktorá (zatiaľ) nemá vlastný článok alebo nepotrebuje vlastný článok - viď príklady vyššie). :::::::::::Nie je úplne pravda, že kategórie neslúžia na kategorizáciu technických stránok - viď napr. [[:Kategória:Navigačné šablóny svetového dedičstva]] alebo [[:Kategória:Chemické navigačné šablóny]], rovnako existujú samozrejme kategórie typu [[:Kategória:Wikipédia:Články na urgentnú úpravu]] alebo [[:Kategória:Stránky s duplicitnými parametrami pri volaniach šablón]], ktoré existujú z čisto praktického hľadiska. Tento argument teda nepokladám za 100% relevantný - ide o to, či by sme toto v rámci kategorizácie povolili alebo nie. Vo finále, všetko čo tu funguje je na dohode. I preto to navrhujem - tu mi to pripadá prínosné, ak sa to bude robiť správne, a zároveň navrhujem jednoduché pravidlo na posúdenie toho, či je kategorizácia presmerovania vhodná alebo nie. :::::::::::Ešte podotknem, že ak tu dosiahneme nejaký konsenzus, navrhol by som to potom oficiálne doplniť i do Odporúčania (resp. do [[:Pomoc:Kategória]], kde by som rozšíril text o to, ako a kedy kategorizovať). ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:35, 13. apríl 2026 (UTC) ::::::::::::Myslím, že v tejto diskusii sa miešajú dve roviny obsahová a procedurálna a to spôsobuje nedorozumenie na oboch stranách. Na jednej strane je tu snaha udržať encyklopedickú formu; a na druhej strane je zrejmé, že navrhovaná zmena predstavuje flexibilnejšie riešenie. Pozorne som si ešte raz prečítal diskusiu a aj tebou navrhované postupy. ::::::::::::Ja vníma ako možné riešenie tento postup: ::::::::::::a) nekategorizovať synonymá, alternatívne názvy, historické názvy a pseudonymy. ::::::::::::b) nekategorizovať také názvy, kde je prirodzené, že by mali mať samotný článok/ heslo (filmové, animované postavy etc.). Príkladom je tebou navrhovaný [[Kocúr Tom]] → [[Tom a Jerry]]. Teda nevytvárať dopredu kategórie na dosiaľ neexistujúce články/heslá. ::::::::::::c) nekategorizovať také názvy, kde je priestor na vytvorenie [[Pomoc:Minimálny článok|minimálneho článku]] alebo [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|rozlišovačky]]. ::::::::::::d) kategorizovať v prípade že nie je možné vytvoriť minimálny článok, rozlišovačku alebo nastane iný špecifický prípad (napr. oddiely spomínané v [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní|diskusii s redaktorom Martingazak]]). Bolo by fajn však tieto prípady prejednať aj pri príprave možného odporúčania. ::::::::::::Som otvorený ďalšej diskusii a úpravám návrhu. Budem rád, ak sa nám podarí nájsť riešenie, ak to pomôže k dosiahnutiu širšej zhody. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:15, 13. apríl 2026 (UTC) :::::::::::::Vyjadril som sa už skôr, že kategorizovanie (niektorých) presmerovaní vítam a myslím, že je to dobrý krok. Súhlasím s Kormiho príkladmi vyššie. Ad Melchior: :::::::::::::a) pseudonymom by som možno umožnil. :::::::::::::b) tu by som kategorizáciu povolil. Ak by sme mali článok [[Tom a Jerry]], ale nie [[Tom (fiktívny kocúr]]) ani [[Jerry (fiktívna myš)]], mohli by sme vytvoriť presmerovania a pridať ich do kategórie ''[[:Kategória:Fiktívne mačky|Fiktívne mačky]]'' či ''[[:Kategória:Fiktívne myši|Fiktívne myši]]'', prípadne ''Fiktívne zvieratá''. Podobne funguje na [[:cs:Princezna Locika|cs.wiki Princezna Locika]] :::::::::::::c) tie by som kategorizoval. Napríklad presmerovanie [[Súdny proces s Jurajom Jánošíkom]] by som pridal do kategórie ''Súdne procesy v Rakúsko-Uhorsku''. Tento článok možno nevznikne, ale je o ňom v článku dosť a ak čitateľ hľadá súdne procesy v R-u, prečo ho tam nenaviesť? IMHO väčšina z kategórií o ktorých sa bavíme už existuje, nie sú len hypotetické. :::::::::::::d) ak sa veľkosť oddieľov menila, napr. raz to bol pluk, inokedy prápor, a ešte v inom čase brigáda tak by som bol ok s kategorizáciou pod pluky, brigády a prápory. :::::::::::::Tak to vidím ja. Nemyslím, že by mal vzniknúť nejakú chaos.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:35, 13. apríl 2026 (UTC) ::::::::::::::Ak v tom bude poriadok, asi nemám problém návrh podporiť. Ale určite by som vytvoril akúsi údržbovú kat. aby sme vedeli dohladať, ktoré presmerovania sú kategorizované. Bude na kategorizáciu presmerovaní potrebné hlasovanie alebo ako? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:43, 13. apríl 2026 (UTC) :::::::::::::::Whoops, vždy zabudnem, že táto konverzácia existuje, pretože ma v nej nikto neoznačí. :::::::::::::::Každopádne, @[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]: problém s b)/c) je to, že takým spôsobom to možno nebude kategorizované nikdy. Pripadá mi lepšie kategorizovať a prípadne danú kategóriu zrušiť, až ten minimálny článok vznikne. Myslím, že všetci vieme, ktoré všetky stránky by mali existovať a napriek tomu neexistujú... :::::::::::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Určite by bolo vhodné také presmerovania označiť nejakou šablónou, ktorá by ich vkladala do nejakej skrytej údržbovej kategórie. V šablóne by mohlo stáť niečo typu "Toto je presmerovacia stránka, ktorá však môže existovať ako samostatný článok. Pomôžte a vytvorte ho!" alebo taký nejaký kec. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:34, 5. máj 2026 (UTC) ::::::::::::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] nejako mi uniká zmysel tejto iniciatívy, ktorá vznikla na základe [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní|Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní]]. Teda umožniť kategorizovať isté špecifické prípady, kedy nie je možné vytvoriť minimálny článok, rozlišovačku (napr. oddiely spomínané v diskusii s redaktorom Martingazak). --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:19, 5. máj 2026 (UTC) :::::::::::::::::{{Re|MelchiorSK}} Zmysel iniciatívy je zistiť, čí by komunita súhlasila s kategorizáciou alebo nie. To, kde konverzácia začala, je po 33 správach (ak som dobre spočítal) celkom irelevantné, diskusia sa predsa môže vyvinúť inam. :::::::::::::::::Problém s tým, že "predsa to môže byť samostatný článok" je ten, že takých článkov je mraky. A mnohé nevzniknú nikdy, a mnohé nevzniknú ani len v dohľadnej dobe. Preto podľa môjho návrhu, pre prípady uvedené vyššie, i.e. "názov nie je jednoduchým synonymom", by sme kategorizovali ''bez ohľadu na'' na významnosť alebo potenciál. Rovnako, ako u [[WP:SNZ]] hlasujeme o aktuálnom stave článku a nie o jeho dôležitosti či potenciále. :::::::::::::::::Každopádne, až budem mať viac času (čo bude kto vie kedy) by som skúsil urobiť nejaký návrh úpravy stránky [[Pomoc:Kategória]], kde by toto bolo uvedené (ako sekcia "Ktoré stránky kategorizovať"). Dovtedy asi túto debatu možno uzavrieť; myslím, že je celkom zhoda na tom niečo takéto povoliť, aspoň v nejakej minimálnej forme (okrem IP a nevysvetleného Vasiľovho komentára nevidím nejaký iný silný dôvod proti). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:35, 5. máj 2026 (UTC) ::::::::::::::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ako to teda dopadlo / dopadne? Nejako to schválime, založíme hlasovanie či uzavrieme len tak? Nech sa tu na to úplne nezabudne a nič z toho. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:36, 17. máj 2026 (UTC) == Dlhodobé {{tl|Na úpravu}} a nedoriešené články == Dávam na zváženie, čo budeme robiť s článkami, v ktorých je dlhodobo {{tl|Na úpravu}}. Dnes som totiž narazil napr. na tento Brontov „skvost“: [[Príčastie]]. Článok je na úpravu od októbra 2021 a je prakticky neprezentovateľný - je to takmer nečitateľné, ide principiálne o výčet synoným a syntézu dát, sekcie "komentár" majú charakter vlastného výskumu, navyše referencie nie sú umiestnené za jednotlivé vety, ale na konce sekcií, ergo neplnia svoju úlohu. Takýchto článkov by sme našli mnoho, a rovnako by sme našli mnoho iných s {{tl|Na úpravu}}, ktoré nepokladám za prezentovateľné čitateľovi (rovnako napr. stránka [[Pyridoxín]], ktorá predstavuje prakticky noedzdrojovaný odrážkový zoznam, ako mnohé staršie články). Často ide navyše o články, kam to umiestnil TeslaBot na základe dlhodobo umiestnenej šablóny {{tl|Pracuje sa}}, teda rozpracované, ale zabudnuté/opustené články (čo je prípad i toho Brontovho vyššie). Umiestňovanie týchto šablón teda zjavne neplní svoju úlohu – síce upozorní na to, že tieto články treba upraviť do lepšieho stavu, ale reálne to potom nikto neurobí. Evidentne sa nám nikomu (vrátane mňa) do toho veľmi nechce. Chcem teda otvoriť diskusiu o tom, čo s týmito článkami a s touto šablónou robiť. Návrhy riešení sú: * Budeme sa tomu aktívnejšie venovať? (Napr. niekde aktívne reportovať zoznam a jeho veľkosť alebo tak... ako pri najnovších článkoch portálov.) * Budeme revertovať do stavu predtým, než článok skončil v stave, na ktorý padla táto šablóny? (Problematické u článkov, kde nie je jasný "predchádzajúci stav", alebo u článkov, kde i predchádzajúci stav, napr. pred umiestnením {{tl|Pracuje sa}} nie je úplne dostatočný.) * Budeme riešiť diskusiou o zmazaní? (Úplne nevhodné riešenie, podľa mňa, ale uvádzam ho tak či tak - i takýto článok je väčšinou lepší, než žiadny článok.) * Budeme to riešiť ešte inak? Taktiež je otázka, čo znamená "dlhodobo na úpravu", ale čokoľvek nad 3-6 mesiacov je podľa mňa chronický problém. Myslím ale, že toto je ďalší nedostatok "malého" projektu, obdobne ako nominácie na Najlepšie články, ktoré jednoducho zakapávajú na tom, že sa tomu nemá kto venovať a že sa tomu nechce nikto venovať. Alternatívne ja napr. si vždy poviem, že tie chemické články prejdem a potom na ne i tak zabudnem... [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:16, 15. marec 2026 (UTC) :Nerád by som bol aby sa tu ale začali mazať veci „hlava-nehlava“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:41, 15. marec 2026 (UTC) :Treba ''ad hoc'' posúdiť, či je taký článok spôsobilý zostať v stave, v akom je. Ak nie, revert na poslednú verziu, ktorá bola v stave vhodnom na zachovanie (a najmä dokončenom). Ak taký stav neexituje, výmaz po hlasovaní, --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:56, 15. marec 2026 (UTC) ::Pripájam podobné vlákno v [[Diskusia s redaktorom:Teslaton#Pracuje sa]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:38, 17. máj 2026 (UTC) == Prístup k AI/LLM == Ahojte, pre istotu dávam do pozornosti túto debatu na mete: [[meta:Requests for comment/Artificial intelligence policy]]. Rieši sa hlavne prístup k AI/LLMs kvôli menším projektom - väčšie projekty majú zvyčajne svoje vlastné pravidlá, menšie sú však potenciálne náchylné na generované texty atp. Myslím, že by sa to týkalo i nás; my sme niečo málo prebrali v [[Special:PermanentLink/8181616#Grokipedia|sekcii vyššie]], ale nemáme nič formálne ukotvené (a možno by sme mali v rámci pravidiel niečo zaviesť, alebo aspoň ako odporúčanie). Okrem toho dávam do pozornosti [[meta:Moderator Tools/Automoderator]], čo je automatický nástroj na revertovanie vandalizmov, prípadne potom [[wikitech:Machine_Learning/LiftWing]], ktorý je evidentne schopný posúdiť napr. i kvalitu článkov. Vôbec nemám najmenšiu predstavu, ako náročné by bolo niečo také reálne na skwiki spustiť a či by to vôbec malo zmysel. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:22, 5. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ahoj: zakotvené je (ak sa to tak dá nazvať) iba to, že sa vyššie spomínaná Grokipédia dala na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki:Spam-blacklist&curid=238432&diff=8158604&oldid=7880820 blacklist]. Každopádne by som bol rád, ak by sa vytvorila akási stránka / odporúčanie / pravidlo o tom na SK Wiki (napr. [[Wikipédia:Texty umelej inteligencie]]). Pokojne daj nejaký návrh na svoju redaktorskú podstránku obdobne ako pri [[Wikipédia:Záverečné sekcie|WP:ZS]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:01, 5. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] + možno by sa dali dať do block-listu aj iné [[Jednotný vyhľadávač prostriedku|URL]], to nech posúdia ostatní. Každopádne zaujímavé linky z praxe sú napr.: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Antonio_R%C3%BCdiger&diff=prev&oldid=8208915], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edinson_Cavani&diff=prev&oldid=8208911], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jan_Oblak&diff=prev&oldid=8208918] ... Otázkou je či dávať na také typy čl. plošne UU (môžu to byť rádovo aj nižšie 10tky) alebo to mazať či SNZ. Vhodné by bolo mať na tieto typy vecí akési dohodnuté postupy. Teoreticky je možná detekcia takýchto počinov nejako ako pri copyviu ([[Redaktor:TeslaBot/Copyvio Watchdog]])? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:29, 5. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} Blocklist sa určite môže rozšíriť, ale musíme sa pobaviť (ako komunita), ktoré zdroje by sa blokovali. :::Čo sa odporúčania týka, nie je problém niečo spísať a dať opripomienkovať, ale na to musím/e vedieť, ako to vníma komunita (mimo linknutej konverzácie vyššie). Či by komunita preferovala tieto veci úplne blokovať, alebo priznávať v zhrnutí, že ide o generovaný text atp. Osobne sa prikláňam k úplnemu blokovaniu a taktiež k pridaniu "LLM generovaný text" ako dôvod na rýchle zmazanie, pretože neverím komunite a hlavne neprihláseným užívateľom, že ten text reálne skontrolovali a dali pozor na to, aby obsahoval informácie správne. Jediné vhodné použitie by bolo na preklad, a v tom prípade by som to povolil len cez [[Špeciálne:Překlad|Content Translate Tool]]. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:40, 5. máj 2026 (UTC) ::::Osobne by som tiež blokol všetko. S tými prekladmi neviem, ja sám nemám rád ani preklady ako také, pretože jednoducho neverím, že tie zdroje v tých prekladaných článkoch niekto overuje a veľká časť prekladov je tu z českej wikipédie s ktorou nemám úplne dobré osobné skúsenosti. 1. Narazil som v nej na veľa faktických chýb (jasné určite sú aj u nás) 2. narazil som v nej opakovane na "falšovanie zdrojov" a to konkrétne u článkov, ktoré tam niekto preložil z mojich článkov tu a na koniec "drbol" šablónu, že ide o preklad zo slovenskej a bulharskej wiki, pričom to boli doslovne preložené moje texty a ja som pri písaní tých článkov bulharskú wiki otvoril, len keď som slovenskú stránku prepájal s bulharskou z textu som z nej nezobral ani slovo...ale to už je OT. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:06, 5. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] A chceš teda i nejaké kroky podniknúť? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:37, 17. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Fillos X.}} Chcem, ale nemám aktuálne čas. Môžeš to urobiť ty. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:10, 25. máj 2026 (UTC) == Úmrtia v XYZ == Je / bol nejaký dôvod prečo SK Wiki nemá povytvárané kategórie úmrtia podľa mesta, tak ako máme narodenia = [[:Kategória:Osobnosti podľa štátu a mesta]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:44, 23. máj 2026 (UTC) :V tom čase, keď sa vytvárala kategória narodení to nemala žiadna wikipédia, ani dodnes to nemá väčšina wikiédii, je to zbytočná kategória.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 14:18, 23. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:~2026-29230-47|~2026-29230-47]] CS Wiki to používa napr. často a nie sú ani jediný... A významovo mi do dáva zmysel ako máme napr. pre (Narodenia dňa a Narodenia v roku / Úmrtia dňa a Úmrtia v roku) tak by bola aj pre úmrtia. Typickým príkladom je napr. [[:cs:Kategorie:Úmrtí_v_Bratislavě|toto]] a im mnoho podobných. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:28, 23. máj 2026 (UTC) :::Podľa mňa je to zbytočnosť, najväčšie wikipédie to nepoužívajú, vrátane anglickej, asi vedia prečo. Je to nepodstatný údaj, človek môže zomrieť hocikde, a miesto úmrtia nijako nesúvisí s jeho životom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 14:33, 23. máj 2026 (UTC) hkj7q5uvepeq1gl2p1fy9o3p4ce4ta4 8219399 8219392 2026-05-25T11:24:51Z KormiSK 91359 /* Úmrtia v XYZ */ odpoveď 8219399 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl o '''wikipolitike''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o aktuálnej a navrhovanej internej politike Wikipédie. Prosíme, neumiestňujte sem diskusné príspevky na tému politickej situácie na Slovensku alebo inde vo svete. Budú bez diskusie odstránené. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole wikipolitiky|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív diskusií o wikipolitike == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu diskusií. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2025|2025]] [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikipolitika]] == Grokipedia == Ahoj, ad citácie v [[Žlté Rusko]]. Je podľa Vás vhodné umožniť citovať Grokipediu? Resp.: bolo by podľa Vás vhodné ju natvrdo blokovať, aby nešla ani len vložiť? --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 20:24, 2. február 2026 (UTC) :{{re|Scholastikos|s=1}} Akceptovať ako citovateľný [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivý zdroj]] za mňa celkom určite nie! Pričom (v širšom zmysle) priamo použiteľné nie sú ako samotné tvrdenia, tak ani prípadné zdroje, ktoré LLM nástroj deklaruje, že použil/našiel/odporúčal (bez dôkladného overenia, že dotyčná vec v dotyčnom zdroji skutočne je uvedená; a ''naozaj'' z nej vyplýva to, čo LLM prezentuje, že vyplýva). To sa netýka len Groku/Grokipedie, ale plošne ľubovoľného LLM výstupu. Zásadná (ak nie onedlho jediná) pridaná hodnota wiki vo svete čoraz intenzívnejšie zaplavovanom [[:cs:AI břečka|AI brečkami]] by mala byť práve v tom, že tu by sa tomu čitateľ ideálne mohol vedieť vyhnúť. Tzn. nájsť tu tvrdenia a zdroje racionálne „preosiate“ reálnymi ľuďmi. Asi by bolo dobré aj tu založiť obdobu [[:en:Wikipedia:Large language models|en:WP:LLM]] alebo [[:cs:Wikipedie:Velké jazykové modely|cs návrhu]]... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:46, 2. február 2026 (UTC) ::Postreh: Inak čo som si tam párkrát niečo čítal, tak tá Grokipédia písala doslova nezmysly... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:53, 2. február 2026 (UTC) :::Tak nezmysly sa nepochybne nájdu (štatisticky) aj tu. Dokonca LLM by veľmi pravdepodobne šli veľmi dobre využiť na ich identifikovanie (s nejakou mierou false positives samozrejme a hlavne s následným človečím posúdením a zapracovaním prípadnej korektúry alebo inej akcie). Ale použiť ako spoľahlivé zdroje nateraz fakt nejdú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:06, 2. február 2026 (UTC) ::::To nerozporujem, akurát ale v tej Grokipedii sú niekde chybné úplné základy. Napr. niekde boli uvedené úplne iné (popletené) mená režisérov filmov čo sa na Wiki fakt, že nestáva. Taktiež sú tam niekde tie typické AI bezduché a bezobsažné texty. Je síce pravda, že nateraz ide o verziu 0.2. V súčasnej podobe je to lepšie necitovať, možno otázka či to môže byť v sekcii Ext. odk.? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 2. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] Ahojky: Z čl. som ref. odstránil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDlt%C3%A9_Rusko&diff=8158492&oldid=8158421 tu], ale asi by som pridal šablónu UU pri tak krátkom hesle (jedine, že by sa to niekomu chcelo rozširovať...). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:56, 2. február 2026 (UTC) ::Nie je to jediný výskyt: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2Fgrokipedia%2F+-intitle%3A%2FElon+Musk%7CGrokipedia%2F&title=%C5%A0peci%C3%A1lne%3AH%C4%BEadanie&profile=advanced&fulltext=1&ns0=1] (pre archív: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Biela_arm%C3%A1da&oldid=8142567 Biela armáda], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Postup_na_Moskvu&oldid=8156044 Postup na Moskvu]), dotyčný asi v tejto forme tvorby a zdrojovania nevidí problém. Sekundárne mám trochu problém dôverovať aj samotnému výkladu (či náhodou tiež nezahŕňa aj LLM tvorbu). Dal by som normálne aj ping, pán kolega ale nevyzerá, že by na [[Diskusia s redaktorom:LavrKornilovWasSlovak|svojej DS]] na niečo reagoval. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:08, 2. február 2026 (UTC) :Som proti, tak isto ako niekde inde človek nedáva ako zdroj wikipediu (môže dať zdroje, z ktorých wikipedia čerpala), nemala by sa dať použiť ani grokipedia tu. Plus všetky tieto AI majú vysokú chybovosť. --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 07:41, 3. február 2026 (UTC) ::ak niekto pridá informáciu, ktorú mu dalo nejaké AI, tá to musela odniekadiaľ získať, preto sa tá informácia musí dať nájsť aj niekde inde na internete (netuším ako neajťák či AI vie čerpať aj tlačených zdrojov, ktoré sú niekde digitalizované) --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 08:29, 3. február 2026 (UTC) Ja som určite proti. Nedôveryhodný zdroj. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:51, 3. február 2026 (UTC) :Z podstaty věci jakýkoli AI produkt jako zdroj na blacklist! ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 07:42, 3. február 2026 (UTC) ::(a obecně bych z podstaty věci na AI encyklopedie neodkazoval ani skrze externí odkazy, je to de facto konkurence, co jednou může Wikipedii zničit). -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 07:44, 3. február 2026 (UTC) :https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki:Spam-blacklist&curid=238432&diff=8158604&oldid=7880820 a neozdrojované texty revertovat. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 07:51, 3. február 2026 (UTC) ::{{re|OJJ|s=1}} Či priamo že na blacklist je hodne diskutabilné. V ideálnom svete, s dostatočne dimenzovanou patrolou, je podľa mňa vhodnejšie riešenie tagovanie. Blacklist a tvrdé zákazy má tendenciu viesť k tomu, že tam dotyčný odkaz/citáciu síce nevloží (keďže mu úprava nepôjde uložiť), stúpa ale pravdepodobnosť, že to „vyrieši“ tým, že to proste nechá nedoložené, doložené bez uvedenia URL (ktoré triggerovalo blacklist alebo zakazujúci filter), alebo tam plesne ľubovoľný fake zdroj. Takže ako v policajnej štatistike, bude síce vďaka tomu „kriminalita“ idylicky blízka nule, ale len čisto formálne. Reálne sa bude dať dedukovať jedine prácnym korelovaním logov zásahov s úpravami, ktoré následne ev. prešli a analýzou, čo z toho, čo dotyčný pôvodne chcel doložiť nepovoleným zdrojom, v nich ev. nakoniec aj tak zostalo. Lebo ultimátnym cieľom akosi nie len že „fajn, nemáme v článkoch URL týchto N webov“. ::Plus potom blacklist znemožňuje odkazovať a citovať dotyčné zdroje aj priamo v článkoch o nich, čo je tiež hodne svojský aspekt. Nevidím dôvod, prečo by trebárs Grokipedia nemala byť normálne odkázaná cez ext.o. z článku o nej. Alebo na ilustráciu niečoho citované niektoré heslá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:05, 3. február 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Proto považuji za diskutabilní dát tam hromadně další AI weby, jak by chtěl {{Re|Fillos X.}}. Ale objektivně Grokipedia byla založena s cílem nahradit/zničit Wikipedii a recipročně bych proto viděl férové ji vaporizovat. Co se týče škodlivosti/kriminality, tak z vlastní zkušenosti z patroly je nejvíc falešných zdrojů na oko buď u cíleného trollingu, anebo u školních úloh á la článek za body ke zkoušce nebo za zápočet. Ty ostatní je vhodné upozornit, že "takhle ne". Jestli chceš místo toho napsat filtr s upozorněním, tak klidně můžeš, to je ok. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 08:12, 3. február 2026 (UTC) ::::Nemyslím, že by Wikipédia mala mať dôvody cítiť sa tak neasertívne, aby sa znižovala k ustráchanému zaoberaniu sa cieľmi a mokrými snami autistických miliardárov (a snažila sa akože brániť neuvádzaním linkov ani len v externých odkazoch z čl. o dotyčnej veci). Veď nech má Elon ciele aké chce, veľa šťastia s realizáciou. Čo ale samozrejme neznamená, že tu budeme akceptovať AI junky ako spoľahlivé zdroje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:40, 3. február 2026 (UTC) :::::{{Re|Teslaton}} EO v článku už právě je a jinde je to zbytné. Ale jak píšu, pokojně navrhni filtr i s upozorněním, podporuji to. Akorát je to technicky o něco náročnější. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 08:56, 3. február 2026 (UTC) ::::::Hej, je tam, momentálne. Stačí ale, aby ho raz niekto odstránil a už tam bežným spôsobom nepôjde vrátiť, ani správcovským revertom/rollbackom myslím, len boti majú defaultne <code>sboverride</code>. Podobný problém mám, keď archivujem [[Redaktor:TeslaBot/Copyvio_Watchdog|CW]] log – bot tam URL s výskytmi vyhľadávaných fragmentov na prípadných blacklistnutých doménach vloží, no manuálne potom už stránka archívu s nimi nejde uložiť, musel by som to editovať pod kontom bota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:07, 3. február 2026 (UTC) :Inak dalo by sa tam pridať aj [[ChatGPT]], tiež som to niekde videl uvedené ako cit.? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:00, 3. február 2026 (UTC) ::Jestli {{Re|Teslaton}} chce, tak klidně i gemini, copilot a všechny AI weby. Ale hrozí nějaké riziko false positives (třeba v článcích o AI). ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 08:02, 3. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Príde ti to podobnako ako s Grokipediou ak nie ešte horšie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:05, 3. február 2026 (UTC) Ja se tiež pripájam. Grokipedia, som to nepoznal dokedy nezačali vznikať články o osobnostiach ruskej občianskej vojny pridávané jednou osobou posledný cca rok, a ako som pozeral je problematický zdroj pre svoju podstatu. Citovanie AI generátorov textu, nech sú už akokoľvek sofistikované, je problematické aj preto, že mnohé čerpajú z anglickej či inojazyčných Wikipédií.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:52, 3. február 2026 (UTC) Ja tiež pripojím k téme. Citovanie [[Grokipedia|Grokipedie]] pri tvorbe článkov na Wiki je podľa mňa nesprávne, pretože ide o obsah generovaný [[Umelá inteligencia|AI]]. Nie je mi jasné kto a akým spôsobom tam overuje fakty, ani podľa akých pravidiel sa opravujú chyby, čo je v rozpore s odporúčaním [[Wikipédia:Overiteľnosť]]. Navyše Grokipedia často preberá alebo sama generuje tvrdenia, čo je na hranici [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum]]. Trochu mi príde úsmevné použiť Grokipediu pri tvorbe článku na Wiki, ak text z Grokipedie vznikol prebratí časti informácií aj z Wikipédie = tzv. kruhové citovanie. To už radšej urobiť preklad článku z inojazyčnej mutácii Wiki. Tvorba článku na Wiki vyžaduje spoľahlivé a nezávislé zdroje, nie generovaný obsah od AI. Použitie Grokipedie ako zdroja by preto oslabovalo dôveryhodnosť článkov a bolo by v rozpore s cieľmi projektu Wikipédie. Ako na blacklist by som zatiaľ nedával, postačí možno nejaký filter alebo tag. Osobne by som do externých odkazov nedával link na Grokipediu, pretože existuje hafo spoľahlivejších stránok. V podobnom duchu som konzervatívny aj voči rôznym AI.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 15:09, 3. február 2026 (UTC) :Odporúčajú profesori plagiáty seminárnych prác? Podobne by sme ani my nemali používať Grokipédiu ako zdroj a ani na ňu odkazovať (maximálne s výnimkou článku o nej samotnej, ale i tam je to na hrane). Grokipédia je známa vyťahovaním informácií z Wikipédie a ich následnou zmenou, aby vyhovovali Muskovým naratívom. Ako obvykle pri AI hrozí obvplyvňovanie výsledku podľa toho čo používateľ očakáva (alebo AI očakáva, že používateľ očakáva). Jednozačné nie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:31, 4. február 2026 (UTC) ::Dodatočne súhlas so všetkým uvedeným, AI text tu nemá čo robiť. Ktokoľvek, kto kedy použil akékoľvek LLM by toto mal vedieť. Otázka od Scholastika mi príde divne formulovaná; rovno by som riešil, ako toto zakázať. Tagovanie je určite lepšie riešenie, to je pravda - pokojne by som ten tag nazval nejak, čo nebude úplne obvious ("potenciálne generovaný text" alebo niečo také). A taktiež by som to aplikoval na všetky weby, ktoré sú bežne používané, ktoré boli uvedené vyššie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:21, 5. február 2026 (UTC) ::Obdobné veci btw riešia i na dewiki napr., kde sa rieši [[:de:Wikipedia:Meinungsbilder/KI-Verbot|zákaz formou diskusie]], myslím, že by sme tu mali urobiť niečo podobné a dohodnúť sa, ako k tomu pristupovať. Nerád by som, keby táto konverzácia zakapala bez výsledku. --[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:28, 5. február 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} Mám to v TODO, v rámci aktualizácií filtrov preberaných v súvislosti s konšpiračnými zdrojmi. Možným riešením (na úrovni filtrov) je buď: ::::1. len čisto doplnenie ďalších sád URL do súčasných filtrov [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#19]] (problematická referencia) a [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#20]] (problematický odkaz). Problém je, že hitov je už teraz relatívne dosť (triggerujú to teraz napr. aj YT videá, ktoré sa citujú relatívne hodne, priame odkazy na vyhľadávače a pod.) a z diffov sa na prvý pohľad ťažko odhaduje závažnosť, ak sú rozsiahlejšie, takže sa obávam, že celkovo to je patrolou prevažne skôr ignorované... :::alebo: ::::2. rozčlenenie každého z nich na viacero samostatných filtrov, každý so samostatnou značkou (resp. kombináciou značky ''problematický zdroj'' s ďalšou upresňujúcou) tak, aby z nej boli identifikovateľné konkrétne druhy problematickej ref. alebo dokazu. Zrejme aspoň: :::::a) konšpiračný/dezinformačný zdroj, :::::b) AI zdroj, :::::c) bulvárny alebo inak problematický zdroj (aj keď teda ideálne by bolo mať aj tieto dve kategórie samostatne) ::::Nevýhodou sú vyššie nároky na zdroje a spomaľovanie ukladania úprav. Namiesto súčasných 2 filtrov bude potrebné procesovať 6+ (len k tomuto jedinému aspektu – prítomnosť URL na problematický zdroj v úprave). Zredukovať by to ev. bolo možné zrušením delenia na referenciu a odkaz, tzn. vloženie citácie aj externého odkazu (danej kategórie „problematickosti“) by bolo tagované rovnako. :::--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:23, 6. február 2026 (UTC) ::::Z tohto by som preferoval možnosť 2. Referencie a ExtO mi pripadá dobré mať oddelené - niekedy v ExtO napr. na YouTube môžu ísť veci, ktoré sú relevantné (v mojom odbore napr. chemické pokusy). Keby sa to spojilo (kvôli tej náročnosti), tiež s tým nemám problém. {{Re|Teslaton}} Keby si tie filtre robil, môžeš mi ukázať, kde a ako? Keby sa to niekedy malo náhodou hodiť do budúcna. (Zaujímali by ma niektoré tieto veci na pozadí, i keď do nich nechcem úplne šahať zatiaľ.) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:02, 6. február 2026 (UTC) :::::Čo sa týka filtrov, implementácie sú, vrátane histórie zmien, transparentné (pre neverejné filtre s oprávnením, ktoré ale máš), takže sledovať proces tvorby/úprav vieš bez problémov. Čo sa týka netriviálnejších zásahov do kódu, pre tie je dobré mať nejaký informatický background, najmä teda výrokovej logiky a regulárnych výrazov – vrátane (správnej) predstavy o presnej sémantike a možnej výpočtovej zložitosti vyhodnocovania toho-ktorého (pod-)výrazu a nejakej reálnej praxe v rutinnom písaní komplexnejších regexov. Plus potom pravidlá tých filtrov sa píšu v proprietárnom domain-specific jazyku, na ktorého nuansy si treba zvyknúť. Ale ako nie je to rocket science, jednak je to zdokumentované a dvak sú tam nástroje, s ktorými sa to dá ladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:11, 6. február 2026 (UTC) ::::::{{Re|Teslaton}} Ako dopadli tvoje TODO? Upravil si toto nejak, alebo si to zatiaľ nechal tak, nakoľkoo konverzácia utíchla? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:05, 15. marec 2026 (UTC) == Aktualizácie článkov == Zdravím, neviem, či majú niečo také na iných wiki, ale nedal by sa spraviť v redaktorskom rozhraní Wikipédie nejaký technický prvok, kde autor článku nastaví, kedy bude potrebné ho znovu aktualizovať a následne by sa to objavilo v nejakom zozname článkov na overenie aktuálnosti(odlišnom od článkov na kompletné prerobenie)? Jedná sa hlavne o články z geografie, architektúry a športu, kde sa často nachádza roky starý údaj o tom, čo sa má postaviť/udiať v termíne x ktorý už medzitým nastal, ale nikto z upravujúcich sa k tomu článku nevrátil a ten termín zase nebol až taký dôležitý, aby si ho všetci všimli. Potom tu máme v článkoch 18 rokov starý termín modernizácie medzinárodného terminálu istanbulského letiska, pol roka bolo neaktualizované blahorečenie Eduarda Profittlicha apod. Ja nové články nevytváram a staré väšinou nachádzam funkciou náhodná stránka, takže to systémovo nenapravím... --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 16:06, 5. február 2026 (UTC) :{{Re|Raituhoks}} Technicky môžeš do článku pridať [[:en:Help:Conditional expressions#Using #if|nejaký if]], ktorý [[:en:Help:Magic words#Other variables by type|skontroluje dátum]] a na základe toho zobrazí šablónu {{tl|Aktualizovať}}. Nič iné nemáme, ale technicky by nemusel byť problém urobiť nejakú šablónu, ktorá by robila presne toto. Problém je, že to potom reálne ešte musí aktualizovať, tzn. overiť, či vec skutočne prebehla, opraviť text, doplniť citácie... atp. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:26, 5. február 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Objevujete Ameriku: https://en.wikipedia.org/wiki/Template:Update_after ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 16:43, 5. február 2026 (UTC) :::{{Re|OJJ}} {{tl|Tak to oprav}}, resp. tak to portni. Tá šablóna robí presne to, čo som navrhol. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:54, 5. február 2026 (UTC) == Kategorizácia presmerovaní == {{ping|Martingazak|~2026-70343-8|s=1}} V súvislosti so sporom s IP v [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní]]: sú tu zásadné výhrady s kategorizovaním presmerovaní v prípadoch, spomínaných v [[:en:Wikipedia:Categorizing redirects]]? V zásade ide o nasledovné scenáre (sú medzi nimi prieniky): # presmerovania s cieľmi, ktoré nie sú v súlade s ich kategóriami # alternatívne názvy # kategorizácia podtém pokrytých v cieľovom čl. formou sekcie # kategorizácia podľa viacerých taxonómií # kategorizácia položiek zoznamu Konkrétne príklady sú tam uvedené. Pripady, ktoré boli predmetom sporu, sa týkali scenára (3), tzn. kategorizácie presmerovaní na podtému hesla, napr. revert [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8169795]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:48, 26. február 2026 (UTC) :Nesúhlasím s kategorizáciou presmerovnaní, v žiadnom spomenutom prípade. Bude v tom bordel, kategórie si bude pridávať kto chce-kde chce a nikto to neustráži. Už samotné články sú hotová katastrofa a nikto ich nekontroluje, nie to ešte kategórie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 21:53, 26. február 2026 (UTC) :Síce sa rád riadim podľa enwiki, lebo mi pripadá, že väčšinu vecí majú vyriešenú rozumne na základe mnohých skúseností a argumentov, a i niektoré argumenty tam sú dobré, za mňa nekategorizovať. Sú to technické stránky, nie obsahové; do kategórií patrí obsah. Nemyslím si, že kategórie majú akýkoľvek zmysel pre čitateľa, pochybujem, že si tam tie články ľudia prezerajú, ergo nejaký argument s vyhľadávaním synoným tam podľa mňa platný nie je. Myslím, že :A už vôbec nekategorizovať podľa viacerých taxonómií, myslím, že s tým sa na skwiki roztrhlo vrece, ktoré sa malo zaplátať už dávno, vôbec to nemalo dôjsť tak ďaleko, ako to došlo. Kategorizáciu tomu ''fakt'' pridávať netreba. :Inak toto je ďalšia vec, ktorú by sme tu mali nejak vyriešiť a potom spísať do nejakého odporúčania (napr. v diskusii uvedeného [[Wikipédia:Presmerovanie]] a [[Pomoc:Kategória]]), kde by to malo byť explicitne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:03, 26. február 2026 (UTC) :Za mňa viaceré scenáre zmysel majú a nie sú zmysluplne nahraditeľné kategorizáciou cieľového čl., pretože ten v dotyčnej kat. nebude (svojím názvom) figurovať na očakávateľnom mieste. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:06, 26. február 2026 (UTC) ::Keď nemajú vlastný článok tak kategória je zbytočná, kde je napísané že tu majú byť kategórie na každú blbosť? Keď v tej kategórii budú napr. 2 články tak budú 2, máloktorá kategória na wiki je kompletná, a teraz budeme všetky nekompletné kategórie zaplňovať presmerovaniami? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 22:13, 26. február 2026 (UTC) :::Nie každá podtéma, ktorá zatiaľ nemá samostatný článok, no je encyklopedicky významná a je aspoň v rozsahu netriv. výhonku spracovaná formou sekcie v inom čl., je nevyhnutne „blbosť“. Minimálne v týchto prípadoch nevidím žiaden zásadnejší problém s kategorizáciou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:18, 26. február 2026 (UTC) :Přesměrování bych kategorizoval maximálně tak, aby kategorie byla vytvořena jen pro přesměrování. [[:en:Category:Redirects from scientific names of animals]] a další podobné pohou být potenciálně užitečné. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 05:50, 27. február 2026 (UTC) : Za mňa môže byť, pokiaľ nejde o čisto alternatívne názvy jednej veci, ale obsahovo ucelené celky, ako napríklad tie vojenské pod-útvary (teda ak ide o témy, ktoré inak môžu pokojne mať aj samostatné položky vo Wikidata, ale napríklad aj stránky na iných Wiki/Wikiprojektoch, či kategórie na Commons). Na slovenskej Wikipédii často vznikajú{{--}}a prinajmenšom polonekalými praktikami sú pretláčané{{--}}rôzne patologické javy, ktoré nie sú vlastné, azda, žiadnej Wikipédii okrem našej (často súvisiace s rozlišovacími stránkami), a keď chce niekto použiť niečo, čo sa bežne používa na iných mutáciách, tak sa tu brojí proti akejkoľvek inovácii... :Ja inak nesúhlasím ani s názorom, že sa nikdy nemajú vytvárať presmerovania so zátvorkovým tvarom. [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024#Presmerovania zo zátvorkových tvarov|Už som sa k tomu raz vyjadroval.]] Často by to bolo užitočné, pretože to napomôže priamo pri písaní odkázať na cieľovú stránku, kým inak by musel redaktor hľadať rozlišovacie stránky (ktoré v zásade pri návrhoch wikilinkov ukazuje až naspodku). A nemyslím si, že v prípade, ak by platili obe veci, tak by si tu každý robil, čo chce{{--}}ako býva často argumentované{{--}}iróniou je, že tí, čo tým argumentujú, si často práve sami robia čo chcú.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:30, 27. február 2026 (UTC) : Ja som skeptický voči kategorizácii presmerovaní. Myslím, že čistejším spôsobom je využitie rozlišovacích stránok, viď riešenie pri názvoch [[Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava|Kostola Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava]] v Levoči. Prípadne využívanie zátvorkových tvarov. Samozrejme chápem, že je dobré reflektovať nuansy jednotlivých odborov a ich potrieb. Ak by aj došlo k nejakej zhode, následne k vytvoreniu nejakého odporúčania budem to akceptovať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:46, 27. február 2026 (UTC) ::Dobre to vyššie zhrnul Scholastikos. ::Za mňa je kategorizovanie presmerovaní dobrou vychytávkou ak ide o presmerovanie na časti článku, ktoré by mohli byť samostatné, ale (zatiaľ) nie sú. Napríklad máme viacero plagiátorských káuz. Nemajú svoje články, ale mohli by sme vytvoriť presmerovanie typu [[Plagiátorská kauza Meno Človeka]] a kategorizovať ho v kategórii [[:Kategória:Plagiátorské aféry|Plagiátorské aféry]]. Momentálne sú tam priamo kategorizovaní ľudia, čo nie je správne. Napríklad [[Pavol Dinka]] nie je plagiátorská aféra, ale plagiátor. Mal by teda byť v paralelnej kategórii K:Plagiátori. ::Nekategorizoval by som alternatívne názvy, tých máme vždy veľa a prehľadnosti by to určite nenapomohlo. S latinskými názvami z biológie by som nemal problém. Podobne ani so spomínanými jednotkami, ktoré sú súčasťou väčšej jednotky, ale majú svoju samostatnú významnosť a mohli by byť v kategórii typu [[:Kategória:Prápory]]. Kategorizáciu podľa viacerých taxonómií by som nezačínal, opäť by to prehľadnosti nepomohlo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:52, 1. marec 2026 (UTC) ::Alebo [[:Kategória:Divadelné povolania]] tu by mal byť bábkoherec, nie bábkoherectvo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:21, 1. marec 2026 (UTC) :::No plag. aféry vs. osoba sú zrovna ten asi najmenej vypuklý prípad, keďže položky v aférach sú (a budú aj v prípade samostatných čl. alebo teda prípadných presmerovaní) tak či tak radené podľa priezviska a mena osoby. Podľa ktorého sú radené aj biografie, navyše priezvisko figuruje v názve čl., takže v aférach skončí na očakávateľnom mieste a je viac menej zrejmé, prečo tam je. Až by som povedal, že tie by som tam pokojne radil aj ďalej priamo, bez presmerovaní. :::Sú prípady (napr. tie podtémy bez samostatného čl. a bez priamej väzby na názov materského čl.), kde toto neplatí. A tam až má reálne zmysel to zaradenie presmerovania, pretože priame zaradenie čl. zvyčajne nedáva žiaden zmysel – ani s prípadným explicitným radiacim kľúčom by z titulku nebolo jasné, prečo tam je, keďže ten kľúč sa v jeho názve nevyskytuje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:56, 2. marec 2026 (UTC) Konverzácia trochu zakapala a konsenzom teda zatiaľ asi je nekategorizovať; no v sobotu sme na ňu osobne narazili znova a mám jeden návrh: '''kategorizovať presmerovania len vtedy, ak ich názov nie je (absolútnym) synonymom stránky, na ktorú ukazujú'''. Príklady: * ''Ropucha obyčajna'' → ''Ropucha bradavičnatá'': absolútne synonymum (alternatívny názov), nekategorizujem * ''Bufo bufo'' → ''Ropucha bradavičnatá'': absolútne synonymum (latinský názov), nekategorizujem * ''Chatam Sofer'' → ''Mojžiš Schreiber'': absolútne synonymum (pseudonym), nekategorizujem * ''Kocúr Tom'' → ''Tom a Jerry'': kategorizujem, ide o podskupinu názvu stránky, na ktorú je presmerovaná (Tom je jeden z aktérov seriálu Tom a Jerry) * ''Prohibícia vo Fínsku'' → ''Prohibícia'': je len časťou nadradenej témy, kategorizujem (fiktívny príklad, príklad z enwiki) * ''Lineárna sekvencia biomolekúl'' → ''Štruktúra biomolekúl#Primárna štruktúra'': ukazuje na podsekciu (lineárna sekvencia nie je jediný príklad štruktúry biomolekúl), kategorizujem (fiktívny príklad) Taxonómiu by som týmto (zatiaľ?) neriešil a nekategorizoval, lebo to akurát povedie k tomu, aby ju Bronto pridal fakt všade a urobil v tom ešte väčší bordel, než v tom už je. Ak nie je dôvod mať stránku s daným presmerovaním (napr. ''Ján Žižka (partizánsky zväzok)'', ktorý sa riešil i na [[Diskusia_s_redaktorom:KormiSK#Vymazávanie|mojej diskusnej]]), stránku by som zmazal a uviedol na danú rozlišovaciu stránku/presunul všetky odkazy priamo na výslednú stránku. Aký by bol názor na riešenie situácie týmto spôsobom, na základe takéhoto jednoduchého rozhodovacieho procesu? Máte nejaké protiargumenty, kde by to nemuselo byť až také jednoduché? 11:59, 24. marec 2026 (UTC) :Navrhujem presmerovania nekategorizovať vôbec, po čase v tom vznikne neskutočný bordel. Pri tých piatich aktívnych redaktoroch na slovenskej wiki, ktorí nie sú schopný skontrolovať ani nové články, to je neudržateľné. Preto radím nevymýšľať pri tejto mini wikipédii zbytočné hlúposti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18232-36|&#126;2026-18232-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18232-36|diskuse]]) 13:30, 24. marec 2026 (UTC) :{{Za}} Dobre naformulované, prehľadné a intuitívne. Nemyslím, že by mal vzniknúť „neskutočný bordel“, veď sú to len kategorizované presmerovania. Menšia pomôcka pri navigácii, o nič iné nejde.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 24. marec 2026 (UTC) :Čiže stručne: umožniť kategorizovať presmerovania vedúce na sekciu článku (a nekategorizovať tie, vedúce na celý článok). Ja by som k tomu doplnil ešte druhú podmienku, že sekcia, na ktorú presmerovanie vedie, obstojí významnosťou aj ako samostatné heslo (tzn. je doložená zdrojmi, spĺňajúcimi 2NNSZ). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:17, 24. marec 2026 (UTC) ::IMHO Doložená zdrojmi spĺňajúcimi 2NNSZ, ale nemusí byť nutne rozsahovo na samostnatné heslo, práve preto má presmerovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:10, 24. marec 2026 (UTC) :::{{re|Jetam2|s=1}} Čo sa týka limitu na rozsah, to je otázne, na enwiki sa napr. bežne robia presmerovania na položky zoznamov (napr. astronomické objekty bez vlastných článkov). Nezanedbateľná časť z nich spĺňa 2NNSZ, no presmerovanie vedie na triviálnu informáciu (v pomere k tomu, čo sa vyžaduje od encyklopedického článku, tzn. slovný výklad s rozšíreným opisom). Ak by sa kategorizovali, budú niektoré kategórie doslova zaplavané položkami, odkazujúcimi na triviálnu informáciu (namiesto očakávaného článku) a položky ku ktorým reálny článok existuje sa v tom z pohľadu bežného návštevníka stratia (typografická odlišnosť s využitím kurzívy to moc nezachráni, IMHO). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:25, 25. marec 2026 (UTC) ::::To áno, ako druhý extrém veci. Aj keď ani tento prístup by nemusel byť taká katastrofa ako tu niektorí popisujú. Astronomické objekty a im podobné by sa mohli zmestiť do kategóroie kde by boli všetky položky presmerovania.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:02, 25. marec 2026 (UTC) :Ja som proti kategorizácií presmerovaní. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:33, 25. marec 2026 (UTC) ::{{Re|Vasiľ}} Bolo by dobré napísať prečo si proti.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 25. marec 2026 (UTC) ::Obávam sa, že časom sa v tom urobí chaos... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:35, 25. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} Aký chaos by to malo urobiť?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 25. marec 2026 (UTC) ::::Náchylné na kategorizáciu kadečoho. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:43, 25. marec 2026 (UTC) :::::Súhlasím nekategorizovať, doteraz to nikomu nechýbalo. Keď presmerovania nemajú vlastný článok tak to znamená, že sú nevýznamné a na nevýznamné heslá kategórie nevytvárame. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18667-28|&#126;2026-18667-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18667-28|diskuse]]) 10:20, 25. marec 2026 (UTC) ::::::Nie, to je chybná implikácia, triviálne vyvrátiteľná kontrapríkladmi (boli spomenuté). Významných podtém, čiastkovo spracovaných v rámci iných článkov, sú tu nemalé množstvá; s trochou nadsázky sa dá povedať, že v každom druhom trochu dlhšom článku by šla nejaká nájsť. Dôvody, prečo nemajú vlastný článok, sú úplne rovaké ako dôvody, prečo tu ''každá'' významná téma na svete nemá vlastný článok – kapacity tých pár desiatok ľudí, čo sa tu tomu venujú, sú limitované. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:25, 25. marec 2026 (UTC) ::::::::Kapacity tých pár ľudí sú limitované, preto nekategorizovať, každý si tu bude robiť ako sa mu zachce a bude v tom neskutočný bordel. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18667-28|&#126;2026-18667-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18667-28|diskuse]]) 12:50, 25. marec 2026 (UTC) :::::::::Úplne mylný myšlienkový pochod od IP, pre absolútne synonymá predsa nemá zmysel vytvárať samostatné články, čo neznamná, že nie sú významné. Taktiež neplatí, že ak nám to nechýbalo, nie je to dobrý nápad a projekt to nevylepší. V neposlednej rade, kategorizovať to bude ten, kto na to natrafí alebo rozlišovačku vytvorí, to predsa taktiež nie je a nikdy nebol problém. Dokategorizovať sa vždy dá všetko. Uvádzaš neexistujúce problémy. :::::::::{{Re|Teslaton|Jetam2}} Áno, v princípe myšlienka je kategorizácie presmerovaní na sekciu alebo "podtém" hlavného článku. S 2NNSZ (alebo NNSZ s prižmúrením oka) nemám problém; odkazy na triviálne zmienky mi nepripadajú úplne dobré, ak by šlo o položky zoznamu. Inak presmerovávať názvy objektov na nejaký väčší zoznam je asi ok, ak toho nie je - zbytočne - príliš mnoho, stačí vytvoriť, keď to človek potrebuje linknúť v článku z nejakej relevantnej zmienky (inak vždy možno linknúť na samotný zoznam, ergo nie je nutné presmerovanie). ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:13, 12. apríl 2026 (UTC) ::::::::::Kategorizovanie presmerovacích stránok nepovažujem za vhodné, pretože kategórie na Wikipédii slúžia predovšetkým na tematickú klasifikáciu encyklopedického obsahu, nie technických stránok. Presmerovania samy osebe neobsahujú žiadny obsah{{--}}predstavujú iba alternatívne názvy, ktoré vedú na existujúci článok. Ich zaradenie do obsahových kategórií preto neprináša novú informáciu, ale len duplikuje už existujúcu položku. ::::::::::Z praktického hľadiska by takéto riešenie zároveň znižovalo prehľadnosť kategórií. Namiesto prehľadného zoznamu článkov by sa v nich nachádzali aj rôzne synonymá, preklepy či historické názvy vo forme presmerovaní, čo by komplikovalo orientáciu čitateľov a oslabovalo význam kategórií ako navigačného nástroja. Tento problém by sa ešte prehĺbil absenciou jasných pravidiel, ktoré presmerovania kategorizovať a ktoré nie, čo by nevyhnutne viedlo k nekonzistentnosti. ::::::::::Zároveň už existuje zaužívaný spôsob, ako s presmerovaniami pracovať{{--}}prostredníctvom špeciálnych údržbových kategórií, ktoré slúžia editorom, nie čitateľom. Tým sa zachováva čistota tematických kategórií a zároveň možnosť systematicky sledovať a spravovať presmerovania. Celkovo teda platí, že presmerovania majú plniť navigačnú funkciu, zatiaľ čo kategórie majú klasifikovať obsah. Miešanie týchto dvoch úloh vedie k zníženiu prehľadnosti a narušeniu systematiky kategorizácie. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:35, 12. apríl 2026 (UTC) :::::::::::{{Re|MelchiorSK}} Nerozumiem úplne myšlienke - hore som navrhol jednoduché a jasné pravidlá, kedy kategorizovať a kedy nekategorizovať. Obyčajné synonymá sa nekategorizujú (a ani nebudú), takže nedôjde k žiadnemu zníženiu prehľadnosti kategórií. Kategorizovali by sa len stránky, ktoré nie sú absolútnym synonymom (ide napr. o podtému nejakej témy, ktorá (zatiaľ) nemá vlastný článok alebo nepotrebuje vlastný článok - viď príklady vyššie). :::::::::::Nie je úplne pravda, že kategórie neslúžia na kategorizáciu technických stránok - viď napr. [[:Kategória:Navigačné šablóny svetového dedičstva]] alebo [[:Kategória:Chemické navigačné šablóny]], rovnako existujú samozrejme kategórie typu [[:Kategória:Wikipédia:Články na urgentnú úpravu]] alebo [[:Kategória:Stránky s duplicitnými parametrami pri volaniach šablón]], ktoré existujú z čisto praktického hľadiska. Tento argument teda nepokladám za 100% relevantný - ide o to, či by sme toto v rámci kategorizácie povolili alebo nie. Vo finále, všetko čo tu funguje je na dohode. I preto to navrhujem - tu mi to pripadá prínosné, ak sa to bude robiť správne, a zároveň navrhujem jednoduché pravidlo na posúdenie toho, či je kategorizácia presmerovania vhodná alebo nie. :::::::::::Ešte podotknem, že ak tu dosiahneme nejaký konsenzus, navrhol by som to potom oficiálne doplniť i do Odporúčania (resp. do [[:Pomoc:Kategória]], kde by som rozšíril text o to, ako a kedy kategorizovať). ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:35, 13. apríl 2026 (UTC) ::::::::::::Myslím, že v tejto diskusii sa miešajú dve roviny obsahová a procedurálna a to spôsobuje nedorozumenie na oboch stranách. Na jednej strane je tu snaha udržať encyklopedickú formu; a na druhej strane je zrejmé, že navrhovaná zmena predstavuje flexibilnejšie riešenie. Pozorne som si ešte raz prečítal diskusiu a aj tebou navrhované postupy. ::::::::::::Ja vníma ako možné riešenie tento postup: ::::::::::::a) nekategorizovať synonymá, alternatívne názvy, historické názvy a pseudonymy. ::::::::::::b) nekategorizovať také názvy, kde je prirodzené, že by mali mať samotný článok/ heslo (filmové, animované postavy etc.). Príkladom je tebou navrhovaný [[Kocúr Tom]] → [[Tom a Jerry]]. Teda nevytvárať dopredu kategórie na dosiaľ neexistujúce články/heslá. ::::::::::::c) nekategorizovať také názvy, kde je priestor na vytvorenie [[Pomoc:Minimálny článok|minimálneho článku]] alebo [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|rozlišovačky]]. ::::::::::::d) kategorizovať v prípade že nie je možné vytvoriť minimálny článok, rozlišovačku alebo nastane iný špecifický prípad (napr. oddiely spomínané v [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní|diskusii s redaktorom Martingazak]]). Bolo by fajn však tieto prípady prejednať aj pri príprave možného odporúčania. ::::::::::::Som otvorený ďalšej diskusii a úpravám návrhu. Budem rád, ak sa nám podarí nájsť riešenie, ak to pomôže k dosiahnutiu širšej zhody. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:15, 13. apríl 2026 (UTC) :::::::::::::Vyjadril som sa už skôr, že kategorizovanie (niektorých) presmerovaní vítam a myslím, že je to dobrý krok. Súhlasím s Kormiho príkladmi vyššie. Ad Melchior: :::::::::::::a) pseudonymom by som možno umožnil. :::::::::::::b) tu by som kategorizáciu povolil. Ak by sme mali článok [[Tom a Jerry]], ale nie [[Tom (fiktívny kocúr]]) ani [[Jerry (fiktívna myš)]], mohli by sme vytvoriť presmerovania a pridať ich do kategórie ''[[:Kategória:Fiktívne mačky|Fiktívne mačky]]'' či ''[[:Kategória:Fiktívne myši|Fiktívne myši]]'', prípadne ''Fiktívne zvieratá''. Podobne funguje na [[:cs:Princezna Locika|cs.wiki Princezna Locika]] :::::::::::::c) tie by som kategorizoval. Napríklad presmerovanie [[Súdny proces s Jurajom Jánošíkom]] by som pridal do kategórie ''Súdne procesy v Rakúsko-Uhorsku''. Tento článok možno nevznikne, ale je o ňom v článku dosť a ak čitateľ hľadá súdne procesy v R-u, prečo ho tam nenaviesť? IMHO väčšina z kategórií o ktorých sa bavíme už existuje, nie sú len hypotetické. :::::::::::::d) ak sa veľkosť oddieľov menila, napr. raz to bol pluk, inokedy prápor, a ešte v inom čase brigáda tak by som bol ok s kategorizáciou pod pluky, brigády a prápory. :::::::::::::Tak to vidím ja. Nemyslím, že by mal vzniknúť nejakú chaos.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:35, 13. apríl 2026 (UTC) ::::::::::::::Ak v tom bude poriadok, asi nemám problém návrh podporiť. Ale určite by som vytvoril akúsi údržbovú kat. aby sme vedeli dohladať, ktoré presmerovania sú kategorizované. Bude na kategorizáciu presmerovaní potrebné hlasovanie alebo ako? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:43, 13. apríl 2026 (UTC) :::::::::::::::Whoops, vždy zabudnem, že táto konverzácia existuje, pretože ma v nej nikto neoznačí. :::::::::::::::Každopádne, @[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]: problém s b)/c) je to, že takým spôsobom to možno nebude kategorizované nikdy. Pripadá mi lepšie kategorizovať a prípadne danú kategóriu zrušiť, až ten minimálny článok vznikne. Myslím, že všetci vieme, ktoré všetky stránky by mali existovať a napriek tomu neexistujú... :::::::::::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Určite by bolo vhodné také presmerovania označiť nejakou šablónou, ktorá by ich vkladala do nejakej skrytej údržbovej kategórie. V šablóne by mohlo stáť niečo typu "Toto je presmerovacia stránka, ktorá však môže existovať ako samostatný článok. Pomôžte a vytvorte ho!" alebo taký nejaký kec. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:34, 5. máj 2026 (UTC) ::::::::::::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] nejako mi uniká zmysel tejto iniciatívy, ktorá vznikla na základe [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní|Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní]]. Teda umožniť kategorizovať isté špecifické prípady, kedy nie je možné vytvoriť minimálny článok, rozlišovačku (napr. oddiely spomínané v diskusii s redaktorom Martingazak). --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:19, 5. máj 2026 (UTC) :::::::::::::::::{{Re|MelchiorSK}} Zmysel iniciatívy je zistiť, čí by komunita súhlasila s kategorizáciou alebo nie. To, kde konverzácia začala, je po 33 správach (ak som dobre spočítal) celkom irelevantné, diskusia sa predsa môže vyvinúť inam. :::::::::::::::::Problém s tým, že "predsa to môže byť samostatný článok" je ten, že takých článkov je mraky. A mnohé nevzniknú nikdy, a mnohé nevzniknú ani len v dohľadnej dobe. Preto podľa môjho návrhu, pre prípady uvedené vyššie, i.e. "názov nie je jednoduchým synonymom", by sme kategorizovali ''bez ohľadu na'' na významnosť alebo potenciál. Rovnako, ako u [[WP:SNZ]] hlasujeme o aktuálnom stave článku a nie o jeho dôležitosti či potenciále. :::::::::::::::::Každopádne, až budem mať viac času (čo bude kto vie kedy) by som skúsil urobiť nejaký návrh úpravy stránky [[Pomoc:Kategória]], kde by toto bolo uvedené (ako sekcia "Ktoré stránky kategorizovať"). Dovtedy asi túto debatu možno uzavrieť; myslím, že je celkom zhoda na tom niečo takéto povoliť, aspoň v nejakej minimálnej forme (okrem IP a nevysvetleného Vasiľovho komentára nevidím nejaký iný silný dôvod proti). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:35, 5. máj 2026 (UTC) ::::::::::::::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ako to teda dopadlo / dopadne? Nejako to schválime, založíme hlasovanie či uzavrieme len tak? Nech sa tu na to úplne nezabudne a nič z toho. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:36, 17. máj 2026 (UTC) == Dlhodobé {{tl|Na úpravu}} a nedoriešené články == Dávam na zváženie, čo budeme robiť s článkami, v ktorých je dlhodobo {{tl|Na úpravu}}. Dnes som totiž narazil napr. na tento Brontov „skvost“: [[Príčastie]]. Článok je na úpravu od októbra 2021 a je prakticky neprezentovateľný - je to takmer nečitateľné, ide principiálne o výčet synoným a syntézu dát, sekcie "komentár" majú charakter vlastného výskumu, navyše referencie nie sú umiestnené za jednotlivé vety, ale na konce sekcií, ergo neplnia svoju úlohu. Takýchto článkov by sme našli mnoho, a rovnako by sme našli mnoho iných s {{tl|Na úpravu}}, ktoré nepokladám za prezentovateľné čitateľovi (rovnako napr. stránka [[Pyridoxín]], ktorá predstavuje prakticky noedzdrojovaný odrážkový zoznam, ako mnohé staršie články). Často ide navyše o články, kam to umiestnil TeslaBot na základe dlhodobo umiestnenej šablóny {{tl|Pracuje sa}}, teda rozpracované, ale zabudnuté/opustené články (čo je prípad i toho Brontovho vyššie). Umiestňovanie týchto šablón teda zjavne neplní svoju úlohu – síce upozorní na to, že tieto články treba upraviť do lepšieho stavu, ale reálne to potom nikto neurobí. Evidentne sa nám nikomu (vrátane mňa) do toho veľmi nechce. Chcem teda otvoriť diskusiu o tom, čo s týmito článkami a s touto šablónou robiť. Návrhy riešení sú: * Budeme sa tomu aktívnejšie venovať? (Napr. niekde aktívne reportovať zoznam a jeho veľkosť alebo tak... ako pri najnovších článkoch portálov.) * Budeme revertovať do stavu predtým, než článok skončil v stave, na ktorý padla táto šablóny? (Problematické u článkov, kde nie je jasný "predchádzajúci stav", alebo u článkov, kde i predchádzajúci stav, napr. pred umiestnením {{tl|Pracuje sa}} nie je úplne dostatočný.) * Budeme riešiť diskusiou o zmazaní? (Úplne nevhodné riešenie, podľa mňa, ale uvádzam ho tak či tak - i takýto článok je väčšinou lepší, než žiadny článok.) * Budeme to riešiť ešte inak? Taktiež je otázka, čo znamená "dlhodobo na úpravu", ale čokoľvek nad 3-6 mesiacov je podľa mňa chronický problém. Myslím ale, že toto je ďalší nedostatok "malého" projektu, obdobne ako nominácie na Najlepšie články, ktoré jednoducho zakapávajú na tom, že sa tomu nemá kto venovať a že sa tomu nechce nikto venovať. Alternatívne ja napr. si vždy poviem, že tie chemické články prejdem a potom na ne i tak zabudnem... [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:16, 15. marec 2026 (UTC) :Nerád by som bol aby sa tu ale začali mazať veci „hlava-nehlava“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:41, 15. marec 2026 (UTC) :Treba ''ad hoc'' posúdiť, či je taký článok spôsobilý zostať v stave, v akom je. Ak nie, revert na poslednú verziu, ktorá bola v stave vhodnom na zachovanie (a najmä dokončenom). Ak taký stav neexituje, výmaz po hlasovaní, --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:56, 15. marec 2026 (UTC) ::Pripájam podobné vlákno v [[Diskusia s redaktorom:Teslaton#Pracuje sa]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:38, 17. máj 2026 (UTC) == Prístup k AI/LLM == Ahojte, pre istotu dávam do pozornosti túto debatu na mete: [[meta:Requests for comment/Artificial intelligence policy]]. Rieši sa hlavne prístup k AI/LLMs kvôli menším projektom - väčšie projekty majú zvyčajne svoje vlastné pravidlá, menšie sú však potenciálne náchylné na generované texty atp. Myslím, že by sa to týkalo i nás; my sme niečo málo prebrali v [[Special:PermanentLink/8181616#Grokipedia|sekcii vyššie]], ale nemáme nič formálne ukotvené (a možno by sme mali v rámci pravidiel niečo zaviesť, alebo aspoň ako odporúčanie). Okrem toho dávam do pozornosti [[meta:Moderator Tools/Automoderator]], čo je automatický nástroj na revertovanie vandalizmov, prípadne potom [[wikitech:Machine_Learning/LiftWing]], ktorý je evidentne schopný posúdiť napr. i kvalitu článkov. Vôbec nemám najmenšiu predstavu, ako náročné by bolo niečo také reálne na skwiki spustiť a či by to vôbec malo zmysel. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:22, 5. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ahoj: zakotvené je (ak sa to tak dá nazvať) iba to, že sa vyššie spomínaná Grokipédia dala na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki:Spam-blacklist&curid=238432&diff=8158604&oldid=7880820 blacklist]. Každopádne by som bol rád, ak by sa vytvorila akási stránka / odporúčanie / pravidlo o tom na SK Wiki (napr. [[Wikipédia:Texty umelej inteligencie]]). Pokojne daj nejaký návrh na svoju redaktorskú podstránku obdobne ako pri [[Wikipédia:Záverečné sekcie|WP:ZS]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:01, 5. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] + možno by sa dali dať do block-listu aj iné [[Jednotný vyhľadávač prostriedku|URL]], to nech posúdia ostatní. Každopádne zaujímavé linky z praxe sú napr.: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Antonio_R%C3%BCdiger&diff=prev&oldid=8208915], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edinson_Cavani&diff=prev&oldid=8208911], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jan_Oblak&diff=prev&oldid=8208918] ... Otázkou je či dávať na také typy čl. plošne UU (môžu to byť rádovo aj nižšie 10tky) alebo to mazať či SNZ. Vhodné by bolo mať na tieto typy vecí akési dohodnuté postupy. Teoreticky je možná detekcia takýchto počinov nejako ako pri copyviu ([[Redaktor:TeslaBot/Copyvio Watchdog]])? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:29, 5. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} Blocklist sa určite môže rozšíriť, ale musíme sa pobaviť (ako komunita), ktoré zdroje by sa blokovali. :::Čo sa odporúčania týka, nie je problém niečo spísať a dať opripomienkovať, ale na to musím/e vedieť, ako to vníma komunita (mimo linknutej konverzácie vyššie). Či by komunita preferovala tieto veci úplne blokovať, alebo priznávať v zhrnutí, že ide o generovaný text atp. Osobne sa prikláňam k úplnemu blokovaniu a taktiež k pridaniu "LLM generovaný text" ako dôvod na rýchle zmazanie, pretože neverím komunite a hlavne neprihláseným užívateľom, že ten text reálne skontrolovali a dali pozor na to, aby obsahoval informácie správne. Jediné vhodné použitie by bolo na preklad, a v tom prípade by som to povolil len cez [[Špeciálne:Překlad|Content Translate Tool]]. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:40, 5. máj 2026 (UTC) ::::Osobne by som tiež blokol všetko. S tými prekladmi neviem, ja sám nemám rád ani preklady ako také, pretože jednoducho neverím, že tie zdroje v tých prekladaných článkoch niekto overuje a veľká časť prekladov je tu z českej wikipédie s ktorou nemám úplne dobré osobné skúsenosti. 1. Narazil som v nej na veľa faktických chýb (jasné určite sú aj u nás) 2. narazil som v nej opakovane na "falšovanie zdrojov" a to konkrétne u článkov, ktoré tam niekto preložil z mojich článkov tu a na koniec "drbol" šablónu, že ide o preklad zo slovenskej a bulharskej wiki, pričom to boli doslovne preložené moje texty a ja som pri písaní tých článkov bulharskú wiki otvoril, len keď som slovenskú stránku prepájal s bulharskou z textu som z nej nezobral ani slovo...ale to už je OT. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:06, 5. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] A chceš teda i nejaké kroky podniknúť? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:37, 17. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Fillos X.}} Chcem, ale nemám aktuálne čas. Môžeš to urobiť ty. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:10, 25. máj 2026 (UTC) == Úmrtia v XYZ == Je / bol nejaký dôvod prečo SK Wiki nemá povytvárané kategórie úmrtia podľa mesta, tak ako máme narodenia = [[:Kategória:Osobnosti podľa štátu a mesta]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:44, 23. máj 2026 (UTC) :V tom čase, keď sa vytvárala kategória narodení to nemala žiadna wikipédia, ani dodnes to nemá väčšina wikiédii, je to zbytočná kategória.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 14:18, 23. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:~2026-29230-47|~2026-29230-47]] CS Wiki to používa napr. často a nie sú ani jediný... A významovo mi do dáva zmysel ako máme napr. pre (Narodenia dňa a Narodenia v roku / Úmrtia dňa a Úmrtia v roku) tak by bola aj pre úmrtia. Typickým príkladom je napr. [[:cs:Kategorie:Úmrtí_v_Bratislavě|toto]] a im mnoho podobných. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:28, 23. máj 2026 (UTC) :::Podľa mňa je to zbytočnosť, najväčšie wikipédie to nepoužívajú, vrátane anglickej, asi vedia prečo. Je to nepodstatný údaj, človek môže zomrieť hocikde, a miesto úmrtia nijako nesúvisí s jeho životom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 14:33, 23. máj 2026 (UTC) ::::Nevidím na to úplne dôvod, hlavne na malej wiki ako je skwiki; každopádne niečo také by určite šlo urobiť roboticky, akurát by to chcelo zoznam osobností a miest, v ktorých umreli. Čo by šlo určite urobiť napr. cez Wikiúdaje. Neviem ale, nakoľko je to pre skwiki produktívne. Možno by sa @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] mohol naučiť programovať v Pythone a pracovať s Wikiúdajmi a urobil by si to sám... ;) ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:24, 25. máj 2026 (UTC) ca6k9nmfngcj5bwznqhnhbm4ok9zsx4 8219406 8219399 2026-05-25T11:36:37Z KormiSK 91359 /* Kategorizácia presmerovaní */ odpoveď 8219406 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl o '''wikipolitike''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o aktuálnej a navrhovanej internej politike Wikipédie. Prosíme, neumiestňujte sem diskusné príspevky na tému politickej situácie na Slovensku alebo inde vo svete. Budú bez diskusie odstránené. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole wikipolitiky|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív diskusií o wikipolitike == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu diskusií. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2025|2025]] [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikipolitika]] == Grokipedia == Ahoj, ad citácie v [[Žlté Rusko]]. Je podľa Vás vhodné umožniť citovať Grokipediu? Resp.: bolo by podľa Vás vhodné ju natvrdo blokovať, aby nešla ani len vložiť? --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 20:24, 2. február 2026 (UTC) :{{re|Scholastikos|s=1}} Akceptovať ako citovateľný [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivý zdroj]] za mňa celkom určite nie! Pričom (v širšom zmysle) priamo použiteľné nie sú ako samotné tvrdenia, tak ani prípadné zdroje, ktoré LLM nástroj deklaruje, že použil/našiel/odporúčal (bez dôkladného overenia, že dotyčná vec v dotyčnom zdroji skutočne je uvedená; a ''naozaj'' z nej vyplýva to, čo LLM prezentuje, že vyplýva). To sa netýka len Groku/Grokipedie, ale plošne ľubovoľného LLM výstupu. Zásadná (ak nie onedlho jediná) pridaná hodnota wiki vo svete čoraz intenzívnejšie zaplavovanom [[:cs:AI břečka|AI brečkami]] by mala byť práve v tom, že tu by sa tomu čitateľ ideálne mohol vedieť vyhnúť. Tzn. nájsť tu tvrdenia a zdroje racionálne „preosiate“ reálnymi ľuďmi. Asi by bolo dobré aj tu založiť obdobu [[:en:Wikipedia:Large language models|en:WP:LLM]] alebo [[:cs:Wikipedie:Velké jazykové modely|cs návrhu]]... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:46, 2. február 2026 (UTC) ::Postreh: Inak čo som si tam párkrát niečo čítal, tak tá Grokipédia písala doslova nezmysly... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:53, 2. február 2026 (UTC) :::Tak nezmysly sa nepochybne nájdu (štatisticky) aj tu. Dokonca LLM by veľmi pravdepodobne šli veľmi dobre využiť na ich identifikovanie (s nejakou mierou false positives samozrejme a hlavne s následným človečím posúdením a zapracovaním prípadnej korektúry alebo inej akcie). Ale použiť ako spoľahlivé zdroje nateraz fakt nejdú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:06, 2. február 2026 (UTC) ::::To nerozporujem, akurát ale v tej Grokipedii sú niekde chybné úplné základy. Napr. niekde boli uvedené úplne iné (popletené) mená režisérov filmov čo sa na Wiki fakt, že nestáva. Taktiež sú tam niekde tie typické AI bezduché a bezobsažné texty. Je síce pravda, že nateraz ide o verziu 0.2. V súčasnej podobe je to lepšie necitovať, možno otázka či to môže byť v sekcii Ext. odk.? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 2. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] Ahojky: Z čl. som ref. odstránil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDlt%C3%A9_Rusko&diff=8158492&oldid=8158421 tu], ale asi by som pridal šablónu UU pri tak krátkom hesle (jedine, že by sa to niekomu chcelo rozširovať...). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:56, 2. február 2026 (UTC) ::Nie je to jediný výskyt: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2Fgrokipedia%2F+-intitle%3A%2FElon+Musk%7CGrokipedia%2F&title=%C5%A0peci%C3%A1lne%3AH%C4%BEadanie&profile=advanced&fulltext=1&ns0=1] (pre archív: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Biela_arm%C3%A1da&oldid=8142567 Biela armáda], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Postup_na_Moskvu&oldid=8156044 Postup na Moskvu]), dotyčný asi v tejto forme tvorby a zdrojovania nevidí problém. Sekundárne mám trochu problém dôverovať aj samotnému výkladu (či náhodou tiež nezahŕňa aj LLM tvorbu). Dal by som normálne aj ping, pán kolega ale nevyzerá, že by na [[Diskusia s redaktorom:LavrKornilovWasSlovak|svojej DS]] na niečo reagoval. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:08, 2. február 2026 (UTC) :Som proti, tak isto ako niekde inde človek nedáva ako zdroj wikipediu (môže dať zdroje, z ktorých wikipedia čerpala), nemala by sa dať použiť ani grokipedia tu. Plus všetky tieto AI majú vysokú chybovosť. --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 07:41, 3. február 2026 (UTC) ::ak niekto pridá informáciu, ktorú mu dalo nejaké AI, tá to musela odniekadiaľ získať, preto sa tá informácia musí dať nájsť aj niekde inde na internete (netuším ako neajťák či AI vie čerpať aj tlačených zdrojov, ktoré sú niekde digitalizované) --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 08:29, 3. február 2026 (UTC) Ja som určite proti. Nedôveryhodný zdroj. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:51, 3. február 2026 (UTC) :Z podstaty věci jakýkoli AI produkt jako zdroj na blacklist! ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 07:42, 3. február 2026 (UTC) ::(a obecně bych z podstaty věci na AI encyklopedie neodkazoval ani skrze externí odkazy, je to de facto konkurence, co jednou může Wikipedii zničit). -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 07:44, 3. február 2026 (UTC) :https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki:Spam-blacklist&curid=238432&diff=8158604&oldid=7880820 a neozdrojované texty revertovat. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 07:51, 3. február 2026 (UTC) ::{{re|OJJ|s=1}} Či priamo že na blacklist je hodne diskutabilné. V ideálnom svete, s dostatočne dimenzovanou patrolou, je podľa mňa vhodnejšie riešenie tagovanie. Blacklist a tvrdé zákazy má tendenciu viesť k tomu, že tam dotyčný odkaz/citáciu síce nevloží (keďže mu úprava nepôjde uložiť), stúpa ale pravdepodobnosť, že to „vyrieši“ tým, že to proste nechá nedoložené, doložené bez uvedenia URL (ktoré triggerovalo blacklist alebo zakazujúci filter), alebo tam plesne ľubovoľný fake zdroj. Takže ako v policajnej štatistike, bude síce vďaka tomu „kriminalita“ idylicky blízka nule, ale len čisto formálne. Reálne sa bude dať dedukovať jedine prácnym korelovaním logov zásahov s úpravami, ktoré následne ev. prešli a analýzou, čo z toho, čo dotyčný pôvodne chcel doložiť nepovoleným zdrojom, v nich ev. nakoniec aj tak zostalo. Lebo ultimátnym cieľom akosi nie len že „fajn, nemáme v článkoch URL týchto N webov“. ::Plus potom blacklist znemožňuje odkazovať a citovať dotyčné zdroje aj priamo v článkoch o nich, čo je tiež hodne svojský aspekt. Nevidím dôvod, prečo by trebárs Grokipedia nemala byť normálne odkázaná cez ext.o. z článku o nej. Alebo na ilustráciu niečoho citované niektoré heslá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:05, 3. február 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Proto považuji za diskutabilní dát tam hromadně další AI weby, jak by chtěl {{Re|Fillos X.}}. Ale objektivně Grokipedia byla založena s cílem nahradit/zničit Wikipedii a recipročně bych proto viděl férové ji vaporizovat. Co se týče škodlivosti/kriminality, tak z vlastní zkušenosti z patroly je nejvíc falešných zdrojů na oko buď u cíleného trollingu, anebo u školních úloh á la článek za body ke zkoušce nebo za zápočet. Ty ostatní je vhodné upozornit, že "takhle ne". Jestli chceš místo toho napsat filtr s upozorněním, tak klidně můžeš, to je ok. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 08:12, 3. február 2026 (UTC) ::::Nemyslím, že by Wikipédia mala mať dôvody cítiť sa tak neasertívne, aby sa znižovala k ustráchanému zaoberaniu sa cieľmi a mokrými snami autistických miliardárov (a snažila sa akože brániť neuvádzaním linkov ani len v externých odkazoch z čl. o dotyčnej veci). Veď nech má Elon ciele aké chce, veľa šťastia s realizáciou. Čo ale samozrejme neznamená, že tu budeme akceptovať AI junky ako spoľahlivé zdroje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:40, 3. február 2026 (UTC) :::::{{Re|Teslaton}} EO v článku už právě je a jinde je to zbytné. Ale jak píšu, pokojně navrhni filtr i s upozorněním, podporuji to. Akorát je to technicky o něco náročnější. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 08:56, 3. február 2026 (UTC) ::::::Hej, je tam, momentálne. Stačí ale, aby ho raz niekto odstránil a už tam bežným spôsobom nepôjde vrátiť, ani správcovským revertom/rollbackom myslím, len boti majú defaultne <code>sboverride</code>. Podobný problém mám, keď archivujem [[Redaktor:TeslaBot/Copyvio_Watchdog|CW]] log – bot tam URL s výskytmi vyhľadávaných fragmentov na prípadných blacklistnutých doménach vloží, no manuálne potom už stránka archívu s nimi nejde uložiť, musel by som to editovať pod kontom bota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:07, 3. február 2026 (UTC) :Inak dalo by sa tam pridať aj [[ChatGPT]], tiež som to niekde videl uvedené ako cit.? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:00, 3. február 2026 (UTC) ::Jestli {{Re|Teslaton}} chce, tak klidně i gemini, copilot a všechny AI weby. Ale hrozí nějaké riziko false positives (třeba v článcích o AI). ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 08:02, 3. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Príde ti to podobnako ako s Grokipediou ak nie ešte horšie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:05, 3. február 2026 (UTC) Ja se tiež pripájam. Grokipedia, som to nepoznal dokedy nezačali vznikať články o osobnostiach ruskej občianskej vojny pridávané jednou osobou posledný cca rok, a ako som pozeral je problematický zdroj pre svoju podstatu. Citovanie AI generátorov textu, nech sú už akokoľvek sofistikované, je problematické aj preto, že mnohé čerpajú z anglickej či inojazyčných Wikipédií.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:52, 3. február 2026 (UTC) Ja tiež pripojím k téme. Citovanie [[Grokipedia|Grokipedie]] pri tvorbe článkov na Wiki je podľa mňa nesprávne, pretože ide o obsah generovaný [[Umelá inteligencia|AI]]. Nie je mi jasné kto a akým spôsobom tam overuje fakty, ani podľa akých pravidiel sa opravujú chyby, čo je v rozpore s odporúčaním [[Wikipédia:Overiteľnosť]]. Navyše Grokipedia často preberá alebo sama generuje tvrdenia, čo je na hranici [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum]]. Trochu mi príde úsmevné použiť Grokipediu pri tvorbe článku na Wiki, ak text z Grokipedie vznikol prebratí časti informácií aj z Wikipédie = tzv. kruhové citovanie. To už radšej urobiť preklad článku z inojazyčnej mutácii Wiki. Tvorba článku na Wiki vyžaduje spoľahlivé a nezávislé zdroje, nie generovaný obsah od AI. Použitie Grokipedie ako zdroja by preto oslabovalo dôveryhodnosť článkov a bolo by v rozpore s cieľmi projektu Wikipédie. Ako na blacklist by som zatiaľ nedával, postačí možno nejaký filter alebo tag. Osobne by som do externých odkazov nedával link na Grokipediu, pretože existuje hafo spoľahlivejších stránok. V podobnom duchu som konzervatívny aj voči rôznym AI.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 15:09, 3. február 2026 (UTC) :Odporúčajú profesori plagiáty seminárnych prác? Podobne by sme ani my nemali používať Grokipédiu ako zdroj a ani na ňu odkazovať (maximálne s výnimkou článku o nej samotnej, ale i tam je to na hrane). Grokipédia je známa vyťahovaním informácií z Wikipédie a ich následnou zmenou, aby vyhovovali Muskovým naratívom. Ako obvykle pri AI hrozí obvplyvňovanie výsledku podľa toho čo používateľ očakáva (alebo AI očakáva, že používateľ očakáva). Jednozačné nie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:31, 4. február 2026 (UTC) ::Dodatočne súhlas so všetkým uvedeným, AI text tu nemá čo robiť. Ktokoľvek, kto kedy použil akékoľvek LLM by toto mal vedieť. Otázka od Scholastika mi príde divne formulovaná; rovno by som riešil, ako toto zakázať. Tagovanie je určite lepšie riešenie, to je pravda - pokojne by som ten tag nazval nejak, čo nebude úplne obvious ("potenciálne generovaný text" alebo niečo také). A taktiež by som to aplikoval na všetky weby, ktoré sú bežne používané, ktoré boli uvedené vyššie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:21, 5. február 2026 (UTC) ::Obdobné veci btw riešia i na dewiki napr., kde sa rieši [[:de:Wikipedia:Meinungsbilder/KI-Verbot|zákaz formou diskusie]], myslím, že by sme tu mali urobiť niečo podobné a dohodnúť sa, ako k tomu pristupovať. Nerád by som, keby táto konverzácia zakapala bez výsledku. --[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:28, 5. február 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} Mám to v TODO, v rámci aktualizácií filtrov preberaných v súvislosti s konšpiračnými zdrojmi. Možným riešením (na úrovni filtrov) je buď: ::::1. len čisto doplnenie ďalších sád URL do súčasných filtrov [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#19]] (problematická referencia) a [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#20]] (problematický odkaz). Problém je, že hitov je už teraz relatívne dosť (triggerujú to teraz napr. aj YT videá, ktoré sa citujú relatívne hodne, priame odkazy na vyhľadávače a pod.) a z diffov sa na prvý pohľad ťažko odhaduje závažnosť, ak sú rozsiahlejšie, takže sa obávam, že celkovo to je patrolou prevažne skôr ignorované... :::alebo: ::::2. rozčlenenie každého z nich na viacero samostatných filtrov, každý so samostatnou značkou (resp. kombináciou značky ''problematický zdroj'' s ďalšou upresňujúcou) tak, aby z nej boli identifikovateľné konkrétne druhy problematickej ref. alebo dokazu. Zrejme aspoň: :::::a) konšpiračný/dezinformačný zdroj, :::::b) AI zdroj, :::::c) bulvárny alebo inak problematický zdroj (aj keď teda ideálne by bolo mať aj tieto dve kategórie samostatne) ::::Nevýhodou sú vyššie nároky na zdroje a spomaľovanie ukladania úprav. Namiesto súčasných 2 filtrov bude potrebné procesovať 6+ (len k tomuto jedinému aspektu – prítomnosť URL na problematický zdroj v úprave). Zredukovať by to ev. bolo možné zrušením delenia na referenciu a odkaz, tzn. vloženie citácie aj externého odkazu (danej kategórie „problematickosti“) by bolo tagované rovnako. :::--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:23, 6. február 2026 (UTC) ::::Z tohto by som preferoval možnosť 2. Referencie a ExtO mi pripadá dobré mať oddelené - niekedy v ExtO napr. na YouTube môžu ísť veci, ktoré sú relevantné (v mojom odbore napr. chemické pokusy). Keby sa to spojilo (kvôli tej náročnosti), tiež s tým nemám problém. {{Re|Teslaton}} Keby si tie filtre robil, môžeš mi ukázať, kde a ako? Keby sa to niekedy malo náhodou hodiť do budúcna. (Zaujímali by ma niektoré tieto veci na pozadí, i keď do nich nechcem úplne šahať zatiaľ.) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:02, 6. február 2026 (UTC) :::::Čo sa týka filtrov, implementácie sú, vrátane histórie zmien, transparentné (pre neverejné filtre s oprávnením, ktoré ale máš), takže sledovať proces tvorby/úprav vieš bez problémov. Čo sa týka netriviálnejších zásahov do kódu, pre tie je dobré mať nejaký informatický background, najmä teda výrokovej logiky a regulárnych výrazov – vrátane (správnej) predstavy o presnej sémantike a možnej výpočtovej zložitosti vyhodnocovania toho-ktorého (pod-)výrazu a nejakej reálnej praxe v rutinnom písaní komplexnejších regexov. Plus potom pravidlá tých filtrov sa píšu v proprietárnom domain-specific jazyku, na ktorého nuansy si treba zvyknúť. Ale ako nie je to rocket science, jednak je to zdokumentované a dvak sú tam nástroje, s ktorými sa to dá ladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:11, 6. február 2026 (UTC) ::::::{{Re|Teslaton}} Ako dopadli tvoje TODO? Upravil si toto nejak, alebo si to zatiaľ nechal tak, nakoľkoo konverzácia utíchla? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:05, 15. marec 2026 (UTC) == Aktualizácie článkov == Zdravím, neviem, či majú niečo také na iných wiki, ale nedal by sa spraviť v redaktorskom rozhraní Wikipédie nejaký technický prvok, kde autor článku nastaví, kedy bude potrebné ho znovu aktualizovať a následne by sa to objavilo v nejakom zozname článkov na overenie aktuálnosti(odlišnom od článkov na kompletné prerobenie)? Jedná sa hlavne o články z geografie, architektúry a športu, kde sa často nachádza roky starý údaj o tom, čo sa má postaviť/udiať v termíne x ktorý už medzitým nastal, ale nikto z upravujúcich sa k tomu článku nevrátil a ten termín zase nebol až taký dôležitý, aby si ho všetci všimli. Potom tu máme v článkoch 18 rokov starý termín modernizácie medzinárodného terminálu istanbulského letiska, pol roka bolo neaktualizované blahorečenie Eduarda Profittlicha apod. Ja nové články nevytváram a staré väšinou nachádzam funkciou náhodná stránka, takže to systémovo nenapravím... --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 16:06, 5. február 2026 (UTC) :{{Re|Raituhoks}} Technicky môžeš do článku pridať [[:en:Help:Conditional expressions#Using #if|nejaký if]], ktorý [[:en:Help:Magic words#Other variables by type|skontroluje dátum]] a na základe toho zobrazí šablónu {{tl|Aktualizovať}}. Nič iné nemáme, ale technicky by nemusel byť problém urobiť nejakú šablónu, ktorá by robila presne toto. Problém je, že to potom reálne ešte musí aktualizovať, tzn. overiť, či vec skutočne prebehla, opraviť text, doplniť citácie... atp. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:26, 5. február 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Objevujete Ameriku: https://en.wikipedia.org/wiki/Template:Update_after ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 16:43, 5. február 2026 (UTC) :::{{Re|OJJ}} {{tl|Tak to oprav}}, resp. tak to portni. Tá šablóna robí presne to, čo som navrhol. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:54, 5. február 2026 (UTC) == Kategorizácia presmerovaní == {{ping|Martingazak|~2026-70343-8|s=1}} V súvislosti so sporom s IP v [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní]]: sú tu zásadné výhrady s kategorizovaním presmerovaní v prípadoch, spomínaných v [[:en:Wikipedia:Categorizing redirects]]? V zásade ide o nasledovné scenáre (sú medzi nimi prieniky): # presmerovania s cieľmi, ktoré nie sú v súlade s ich kategóriami # alternatívne názvy # kategorizácia podtém pokrytých v cieľovom čl. formou sekcie # kategorizácia podľa viacerých taxonómií # kategorizácia položiek zoznamu Konkrétne príklady sú tam uvedené. Pripady, ktoré boli predmetom sporu, sa týkali scenára (3), tzn. kategorizácie presmerovaní na podtému hesla, napr. revert [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8169795]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:48, 26. február 2026 (UTC) :Nesúhlasím s kategorizáciou presmerovnaní, v žiadnom spomenutom prípade. Bude v tom bordel, kategórie si bude pridávať kto chce-kde chce a nikto to neustráži. Už samotné články sú hotová katastrofa a nikto ich nekontroluje, nie to ešte kategórie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 21:53, 26. február 2026 (UTC) :Síce sa rád riadim podľa enwiki, lebo mi pripadá, že väčšinu vecí majú vyriešenú rozumne na základe mnohých skúseností a argumentov, a i niektoré argumenty tam sú dobré, za mňa nekategorizovať. Sú to technické stránky, nie obsahové; do kategórií patrí obsah. Nemyslím si, že kategórie majú akýkoľvek zmysel pre čitateľa, pochybujem, že si tam tie články ľudia prezerajú, ergo nejaký argument s vyhľadávaním synoným tam podľa mňa platný nie je. Myslím, že :A už vôbec nekategorizovať podľa viacerých taxonómií, myslím, že s tým sa na skwiki roztrhlo vrece, ktoré sa malo zaplátať už dávno, vôbec to nemalo dôjsť tak ďaleko, ako to došlo. Kategorizáciu tomu ''fakt'' pridávať netreba. :Inak toto je ďalšia vec, ktorú by sme tu mali nejak vyriešiť a potom spísať do nejakého odporúčania (napr. v diskusii uvedeného [[Wikipédia:Presmerovanie]] a [[Pomoc:Kategória]]), kde by to malo byť explicitne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:03, 26. február 2026 (UTC) :Za mňa viaceré scenáre zmysel majú a nie sú zmysluplne nahraditeľné kategorizáciou cieľového čl., pretože ten v dotyčnej kat. nebude (svojím názvom) figurovať na očakávateľnom mieste. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:06, 26. február 2026 (UTC) ::Keď nemajú vlastný článok tak kategória je zbytočná, kde je napísané že tu majú byť kategórie na každú blbosť? Keď v tej kategórii budú napr. 2 články tak budú 2, máloktorá kategória na wiki je kompletná, a teraz budeme všetky nekompletné kategórie zaplňovať presmerovaniami? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 22:13, 26. február 2026 (UTC) :::Nie každá podtéma, ktorá zatiaľ nemá samostatný článok, no je encyklopedicky významná a je aspoň v rozsahu netriv. výhonku spracovaná formou sekcie v inom čl., je nevyhnutne „blbosť“. Minimálne v týchto prípadoch nevidím žiaden zásadnejší problém s kategorizáciou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:18, 26. február 2026 (UTC) :Přesměrování bych kategorizoval maximálně tak, aby kategorie byla vytvořena jen pro přesměrování. [[:en:Category:Redirects from scientific names of animals]] a další podobné pohou být potenciálně užitečné. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 05:50, 27. február 2026 (UTC) : Za mňa môže byť, pokiaľ nejde o čisto alternatívne názvy jednej veci, ale obsahovo ucelené celky, ako napríklad tie vojenské pod-útvary (teda ak ide o témy, ktoré inak môžu pokojne mať aj samostatné položky vo Wikidata, ale napríklad aj stránky na iných Wiki/Wikiprojektoch, či kategórie na Commons). Na slovenskej Wikipédii často vznikajú{{--}}a prinajmenšom polonekalými praktikami sú pretláčané{{--}}rôzne patologické javy, ktoré nie sú vlastné, azda, žiadnej Wikipédii okrem našej (často súvisiace s rozlišovacími stránkami), a keď chce niekto použiť niečo, čo sa bežne používa na iných mutáciách, tak sa tu brojí proti akejkoľvek inovácii... :Ja inak nesúhlasím ani s názorom, že sa nikdy nemajú vytvárať presmerovania so zátvorkovým tvarom. [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024#Presmerovania zo zátvorkových tvarov|Už som sa k tomu raz vyjadroval.]] Často by to bolo užitočné, pretože to napomôže priamo pri písaní odkázať na cieľovú stránku, kým inak by musel redaktor hľadať rozlišovacie stránky (ktoré v zásade pri návrhoch wikilinkov ukazuje až naspodku). A nemyslím si, že v prípade, ak by platili obe veci, tak by si tu každý robil, čo chce{{--}}ako býva často argumentované{{--}}iróniou je, že tí, čo tým argumentujú, si často práve sami robia čo chcú.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:30, 27. február 2026 (UTC) : Ja som skeptický voči kategorizácii presmerovaní. Myslím, že čistejším spôsobom je využitie rozlišovacích stránok, viď riešenie pri názvoch [[Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava|Kostola Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava]] v Levoči. Prípadne využívanie zátvorkových tvarov. Samozrejme chápem, že je dobré reflektovať nuansy jednotlivých odborov a ich potrieb. Ak by aj došlo k nejakej zhode, následne k vytvoreniu nejakého odporúčania budem to akceptovať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:46, 27. február 2026 (UTC) ::Dobre to vyššie zhrnul Scholastikos. ::Za mňa je kategorizovanie presmerovaní dobrou vychytávkou ak ide o presmerovanie na časti článku, ktoré by mohli byť samostatné, ale (zatiaľ) nie sú. Napríklad máme viacero plagiátorských káuz. Nemajú svoje články, ale mohli by sme vytvoriť presmerovanie typu [[Plagiátorská kauza Meno Človeka]] a kategorizovať ho v kategórii [[:Kategória:Plagiátorské aféry|Plagiátorské aféry]]. Momentálne sú tam priamo kategorizovaní ľudia, čo nie je správne. Napríklad [[Pavol Dinka]] nie je plagiátorská aféra, ale plagiátor. Mal by teda byť v paralelnej kategórii K:Plagiátori. ::Nekategorizoval by som alternatívne názvy, tých máme vždy veľa a prehľadnosti by to určite nenapomohlo. S latinskými názvami z biológie by som nemal problém. Podobne ani so spomínanými jednotkami, ktoré sú súčasťou väčšej jednotky, ale majú svoju samostatnú významnosť a mohli by byť v kategórii typu [[:Kategória:Prápory]]. Kategorizáciu podľa viacerých taxonómií by som nezačínal, opäť by to prehľadnosti nepomohlo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:52, 1. marec 2026 (UTC) ::Alebo [[:Kategória:Divadelné povolania]] tu by mal byť bábkoherec, nie bábkoherectvo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:21, 1. marec 2026 (UTC) :::No plag. aféry vs. osoba sú zrovna ten asi najmenej vypuklý prípad, keďže položky v aférach sú (a budú aj v prípade samostatných čl. alebo teda prípadných presmerovaní) tak či tak radené podľa priezviska a mena osoby. Podľa ktorého sú radené aj biografie, navyše priezvisko figuruje v názve čl., takže v aférach skončí na očakávateľnom mieste a je viac menej zrejmé, prečo tam je. Až by som povedal, že tie by som tam pokojne radil aj ďalej priamo, bez presmerovaní. :::Sú prípady (napr. tie podtémy bez samostatného čl. a bez priamej väzby na názov materského čl.), kde toto neplatí. A tam až má reálne zmysel to zaradenie presmerovania, pretože priame zaradenie čl. zvyčajne nedáva žiaden zmysel – ani s prípadným explicitným radiacim kľúčom by z titulku nebolo jasné, prečo tam je, keďže ten kľúč sa v jeho názve nevyskytuje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:56, 2. marec 2026 (UTC) Konverzácia trochu zakapala a konsenzom teda zatiaľ asi je nekategorizovať; no v sobotu sme na ňu osobne narazili znova a mám jeden návrh: '''kategorizovať presmerovania len vtedy, ak ich názov nie je (absolútnym) synonymom stránky, na ktorú ukazujú'''. Príklady: * ''Ropucha obyčajna'' → ''Ropucha bradavičnatá'': absolútne synonymum (alternatívny názov), nekategorizujem * ''Bufo bufo'' → ''Ropucha bradavičnatá'': absolútne synonymum (latinský názov), nekategorizujem * ''Chatam Sofer'' → ''Mojžiš Schreiber'': absolútne synonymum (pseudonym), nekategorizujem * ''Kocúr Tom'' → ''Tom a Jerry'': kategorizujem, ide o podskupinu názvu stránky, na ktorú je presmerovaná (Tom je jeden z aktérov seriálu Tom a Jerry) * ''Prohibícia vo Fínsku'' → ''Prohibícia'': je len časťou nadradenej témy, kategorizujem (fiktívny príklad, príklad z enwiki) * ''Lineárna sekvencia biomolekúl'' → ''Štruktúra biomolekúl#Primárna štruktúra'': ukazuje na podsekciu (lineárna sekvencia nie je jediný príklad štruktúry biomolekúl), kategorizujem (fiktívny príklad) Taxonómiu by som týmto (zatiaľ?) neriešil a nekategorizoval, lebo to akurát povedie k tomu, aby ju Bronto pridal fakt všade a urobil v tom ešte väčší bordel, než v tom už je. Ak nie je dôvod mať stránku s daným presmerovaním (napr. ''Ján Žižka (partizánsky zväzok)'', ktorý sa riešil i na [[Diskusia_s_redaktorom:KormiSK#Vymazávanie|mojej diskusnej]]), stránku by som zmazal a uviedol na danú rozlišovaciu stránku/presunul všetky odkazy priamo na výslednú stránku. Aký by bol názor na riešenie situácie týmto spôsobom, na základe takéhoto jednoduchého rozhodovacieho procesu? Máte nejaké protiargumenty, kde by to nemuselo byť až také jednoduché? 11:59, 24. marec 2026 (UTC) :Navrhujem presmerovania nekategorizovať vôbec, po čase v tom vznikne neskutočný bordel. Pri tých piatich aktívnych redaktoroch na slovenskej wiki, ktorí nie sú schopný skontrolovať ani nové články, to je neudržateľné. Preto radím nevymýšľať pri tejto mini wikipédii zbytočné hlúposti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18232-36|&#126;2026-18232-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18232-36|diskuse]]) 13:30, 24. marec 2026 (UTC) :{{Za}} Dobre naformulované, prehľadné a intuitívne. Nemyslím, že by mal vzniknúť „neskutočný bordel“, veď sú to len kategorizované presmerovania. Menšia pomôcka pri navigácii, o nič iné nejde.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 24. marec 2026 (UTC) :Čiže stručne: umožniť kategorizovať presmerovania vedúce na sekciu článku (a nekategorizovať tie, vedúce na celý článok). Ja by som k tomu doplnil ešte druhú podmienku, že sekcia, na ktorú presmerovanie vedie, obstojí významnosťou aj ako samostatné heslo (tzn. je doložená zdrojmi, spĺňajúcimi 2NNSZ). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:17, 24. marec 2026 (UTC) ::IMHO Doložená zdrojmi spĺňajúcimi 2NNSZ, ale nemusí byť nutne rozsahovo na samostnatné heslo, práve preto má presmerovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:10, 24. marec 2026 (UTC) :::{{re|Jetam2|s=1}} Čo sa týka limitu na rozsah, to je otázne, na enwiki sa napr. bežne robia presmerovania na položky zoznamov (napr. astronomické objekty bez vlastných článkov). Nezanedbateľná časť z nich spĺňa 2NNSZ, no presmerovanie vedie na triviálnu informáciu (v pomere k tomu, čo sa vyžaduje od encyklopedického článku, tzn. slovný výklad s rozšíreným opisom). Ak by sa kategorizovali, budú niektoré kategórie doslova zaplavané položkami, odkazujúcimi na triviálnu informáciu (namiesto očakávaného článku) a položky ku ktorým reálny článok existuje sa v tom z pohľadu bežného návštevníka stratia (typografická odlišnosť s využitím kurzívy to moc nezachráni, IMHO). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:25, 25. marec 2026 (UTC) ::::To áno, ako druhý extrém veci. Aj keď ani tento prístup by nemusel byť taká katastrofa ako tu niektorí popisujú. Astronomické objekty a im podobné by sa mohli zmestiť do kategóroie kde by boli všetky položky presmerovania.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:02, 25. marec 2026 (UTC) :Ja som proti kategorizácií presmerovaní. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:33, 25. marec 2026 (UTC) ::{{Re|Vasiľ}} Bolo by dobré napísať prečo si proti.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 25. marec 2026 (UTC) ::Obávam sa, že časom sa v tom urobí chaos... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:35, 25. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} Aký chaos by to malo urobiť?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 25. marec 2026 (UTC) ::::Náchylné na kategorizáciu kadečoho. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:43, 25. marec 2026 (UTC) :::::Súhlasím nekategorizovať, doteraz to nikomu nechýbalo. Keď presmerovania nemajú vlastný článok tak to znamená, že sú nevýznamné a na nevýznamné heslá kategórie nevytvárame. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18667-28|&#126;2026-18667-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18667-28|diskuse]]) 10:20, 25. marec 2026 (UTC) ::::::Nie, to je chybná implikácia, triviálne vyvrátiteľná kontrapríkladmi (boli spomenuté). Významných podtém, čiastkovo spracovaných v rámci iných článkov, sú tu nemalé množstvá; s trochou nadsázky sa dá povedať, že v každom druhom trochu dlhšom článku by šla nejaká nájsť. Dôvody, prečo nemajú vlastný článok, sú úplne rovaké ako dôvody, prečo tu ''každá'' významná téma na svete nemá vlastný článok – kapacity tých pár desiatok ľudí, čo sa tu tomu venujú, sú limitované. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:25, 25. marec 2026 (UTC) ::::::::Kapacity tých pár ľudí sú limitované, preto nekategorizovať, každý si tu bude robiť ako sa mu zachce a bude v tom neskutočný bordel. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18667-28|&#126;2026-18667-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18667-28|diskuse]]) 12:50, 25. marec 2026 (UTC) :::::::::Úplne mylný myšlienkový pochod od IP, pre absolútne synonymá predsa nemá zmysel vytvárať samostatné články, čo neznamná, že nie sú významné. Taktiež neplatí, že ak nám to nechýbalo, nie je to dobrý nápad a projekt to nevylepší. V neposlednej rade, kategorizovať to bude ten, kto na to natrafí alebo rozlišovačku vytvorí, to predsa taktiež nie je a nikdy nebol problém. Dokategorizovať sa vždy dá všetko. Uvádzaš neexistujúce problémy. :::::::::{{Re|Teslaton|Jetam2}} Áno, v princípe myšlienka je kategorizácie presmerovaní na sekciu alebo "podtém" hlavného článku. S 2NNSZ (alebo NNSZ s prižmúrením oka) nemám problém; odkazy na triviálne zmienky mi nepripadajú úplne dobré, ak by šlo o položky zoznamu. Inak presmerovávať názvy objektov na nejaký väčší zoznam je asi ok, ak toho nie je - zbytočne - príliš mnoho, stačí vytvoriť, keď to človek potrebuje linknúť v článku z nejakej relevantnej zmienky (inak vždy možno linknúť na samotný zoznam, ergo nie je nutné presmerovanie). ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:13, 12. apríl 2026 (UTC) ::::::::::Kategorizovanie presmerovacích stránok nepovažujem za vhodné, pretože kategórie na Wikipédii slúžia predovšetkým na tematickú klasifikáciu encyklopedického obsahu, nie technických stránok. Presmerovania samy osebe neobsahujú žiadny obsah{{--}}predstavujú iba alternatívne názvy, ktoré vedú na existujúci článok. Ich zaradenie do obsahových kategórií preto neprináša novú informáciu, ale len duplikuje už existujúcu položku. ::::::::::Z praktického hľadiska by takéto riešenie zároveň znižovalo prehľadnosť kategórií. Namiesto prehľadného zoznamu článkov by sa v nich nachádzali aj rôzne synonymá, preklepy či historické názvy vo forme presmerovaní, čo by komplikovalo orientáciu čitateľov a oslabovalo význam kategórií ako navigačného nástroja. Tento problém by sa ešte prehĺbil absenciou jasných pravidiel, ktoré presmerovania kategorizovať a ktoré nie, čo by nevyhnutne viedlo k nekonzistentnosti. ::::::::::Zároveň už existuje zaužívaný spôsob, ako s presmerovaniami pracovať{{--}}prostredníctvom špeciálnych údržbových kategórií, ktoré slúžia editorom, nie čitateľom. Tým sa zachováva čistota tematických kategórií a zároveň možnosť systematicky sledovať a spravovať presmerovania. Celkovo teda platí, že presmerovania majú plniť navigačnú funkciu, zatiaľ čo kategórie majú klasifikovať obsah. Miešanie týchto dvoch úloh vedie k zníženiu prehľadnosti a narušeniu systematiky kategorizácie. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:35, 12. apríl 2026 (UTC) :::::::::::{{Re|MelchiorSK}} Nerozumiem úplne myšlienke - hore som navrhol jednoduché a jasné pravidlá, kedy kategorizovať a kedy nekategorizovať. Obyčajné synonymá sa nekategorizujú (a ani nebudú), takže nedôjde k žiadnemu zníženiu prehľadnosti kategórií. Kategorizovali by sa len stránky, ktoré nie sú absolútnym synonymom (ide napr. o podtému nejakej témy, ktorá (zatiaľ) nemá vlastný článok alebo nepotrebuje vlastný článok - viď príklady vyššie). :::::::::::Nie je úplne pravda, že kategórie neslúžia na kategorizáciu technických stránok - viď napr. [[:Kategória:Navigačné šablóny svetového dedičstva]] alebo [[:Kategória:Chemické navigačné šablóny]], rovnako existujú samozrejme kategórie typu [[:Kategória:Wikipédia:Články na urgentnú úpravu]] alebo [[:Kategória:Stránky s duplicitnými parametrami pri volaniach šablón]], ktoré existujú z čisto praktického hľadiska. Tento argument teda nepokladám za 100% relevantný - ide o to, či by sme toto v rámci kategorizácie povolili alebo nie. Vo finále, všetko čo tu funguje je na dohode. I preto to navrhujem - tu mi to pripadá prínosné, ak sa to bude robiť správne, a zároveň navrhujem jednoduché pravidlo na posúdenie toho, či je kategorizácia presmerovania vhodná alebo nie. :::::::::::Ešte podotknem, že ak tu dosiahneme nejaký konsenzus, navrhol by som to potom oficiálne doplniť i do Odporúčania (resp. do [[:Pomoc:Kategória]], kde by som rozšíril text o to, ako a kedy kategorizovať). ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:35, 13. apríl 2026 (UTC) ::::::::::::Myslím, že v tejto diskusii sa miešajú dve roviny obsahová a procedurálna a to spôsobuje nedorozumenie na oboch stranách. Na jednej strane je tu snaha udržať encyklopedickú formu; a na druhej strane je zrejmé, že navrhovaná zmena predstavuje flexibilnejšie riešenie. Pozorne som si ešte raz prečítal diskusiu a aj tebou navrhované postupy. ::::::::::::Ja vníma ako možné riešenie tento postup: ::::::::::::a) nekategorizovať synonymá, alternatívne názvy, historické názvy a pseudonymy. ::::::::::::b) nekategorizovať také názvy, kde je prirodzené, že by mali mať samotný článok/ heslo (filmové, animované postavy etc.). Príkladom je tebou navrhovaný [[Kocúr Tom]] → [[Tom a Jerry]]. Teda nevytvárať dopredu kategórie na dosiaľ neexistujúce články/heslá. ::::::::::::c) nekategorizovať také názvy, kde je priestor na vytvorenie [[Pomoc:Minimálny článok|minimálneho článku]] alebo [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|rozlišovačky]]. ::::::::::::d) kategorizovať v prípade že nie je možné vytvoriť minimálny článok, rozlišovačku alebo nastane iný špecifický prípad (napr. oddiely spomínané v [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní|diskusii s redaktorom Martingazak]]). Bolo by fajn však tieto prípady prejednať aj pri príprave možného odporúčania. ::::::::::::Som otvorený ďalšej diskusii a úpravám návrhu. Budem rád, ak sa nám podarí nájsť riešenie, ak to pomôže k dosiahnutiu širšej zhody. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:15, 13. apríl 2026 (UTC) :::::::::::::Vyjadril som sa už skôr, že kategorizovanie (niektorých) presmerovaní vítam a myslím, že je to dobrý krok. Súhlasím s Kormiho príkladmi vyššie. Ad Melchior: :::::::::::::a) pseudonymom by som možno umožnil. :::::::::::::b) tu by som kategorizáciu povolil. Ak by sme mali článok [[Tom a Jerry]], ale nie [[Tom (fiktívny kocúr]]) ani [[Jerry (fiktívna myš)]], mohli by sme vytvoriť presmerovania a pridať ich do kategórie ''[[:Kategória:Fiktívne mačky|Fiktívne mačky]]'' či ''[[:Kategória:Fiktívne myši|Fiktívne myši]]'', prípadne ''Fiktívne zvieratá''. Podobne funguje na [[:cs:Princezna Locika|cs.wiki Princezna Locika]] :::::::::::::c) tie by som kategorizoval. Napríklad presmerovanie [[Súdny proces s Jurajom Jánošíkom]] by som pridal do kategórie ''Súdne procesy v Rakúsko-Uhorsku''. Tento článok možno nevznikne, ale je o ňom v článku dosť a ak čitateľ hľadá súdne procesy v R-u, prečo ho tam nenaviesť? IMHO väčšina z kategórií o ktorých sa bavíme už existuje, nie sú len hypotetické. :::::::::::::d) ak sa veľkosť oddieľov menila, napr. raz to bol pluk, inokedy prápor, a ešte v inom čase brigáda tak by som bol ok s kategorizáciou pod pluky, brigády a prápory. :::::::::::::Tak to vidím ja. Nemyslím, že by mal vzniknúť nejakú chaos.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:35, 13. apríl 2026 (UTC) ::::::::::::::Ak v tom bude poriadok, asi nemám problém návrh podporiť. Ale určite by som vytvoril akúsi údržbovú kat. aby sme vedeli dohladať, ktoré presmerovania sú kategorizované. Bude na kategorizáciu presmerovaní potrebné hlasovanie alebo ako? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:43, 13. apríl 2026 (UTC) :::::::::::::::Whoops, vždy zabudnem, že táto konverzácia existuje, pretože ma v nej nikto neoznačí. :::::::::::::::Každopádne, @[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]: problém s b)/c) je to, že takým spôsobom to možno nebude kategorizované nikdy. Pripadá mi lepšie kategorizovať a prípadne danú kategóriu zrušiť, až ten minimálny článok vznikne. Myslím, že všetci vieme, ktoré všetky stránky by mali existovať a napriek tomu neexistujú... :::::::::::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Určite by bolo vhodné také presmerovania označiť nejakou šablónou, ktorá by ich vkladala do nejakej skrytej údržbovej kategórie. V šablóne by mohlo stáť niečo typu "Toto je presmerovacia stránka, ktorá však môže existovať ako samostatný článok. Pomôžte a vytvorte ho!" alebo taký nejaký kec. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:34, 5. máj 2026 (UTC) ::::::::::::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] nejako mi uniká zmysel tejto iniciatívy, ktorá vznikla na základe [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní|Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní]]. Teda umožniť kategorizovať isté špecifické prípady, kedy nie je možné vytvoriť minimálny článok, rozlišovačku (napr. oddiely spomínané v diskusii s redaktorom Martingazak). --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:19, 5. máj 2026 (UTC) :::::::::::::::::{{Re|MelchiorSK}} Zmysel iniciatívy je zistiť, čí by komunita súhlasila s kategorizáciou alebo nie. To, kde konverzácia začala, je po 33 správach (ak som dobre spočítal) celkom irelevantné, diskusia sa predsa môže vyvinúť inam. :::::::::::::::::Problém s tým, že "predsa to môže byť samostatný článok" je ten, že takých článkov je mraky. A mnohé nevzniknú nikdy, a mnohé nevzniknú ani len v dohľadnej dobe. Preto podľa môjho návrhu, pre prípady uvedené vyššie, i.e. "názov nie je jednoduchým synonymom", by sme kategorizovali ''bez ohľadu na'' na významnosť alebo potenciál. Rovnako, ako u [[WP:SNZ]] hlasujeme o aktuálnom stave článku a nie o jeho dôležitosti či potenciále. :::::::::::::::::Každopádne, až budem mať viac času (čo bude kto vie kedy) by som skúsil urobiť nejaký návrh úpravy stránky [[Pomoc:Kategória]], kde by toto bolo uvedené (ako sekcia "Ktoré stránky kategorizovať"). Dovtedy asi túto debatu možno uzavrieť; myslím, že je celkom zhoda na tom niečo takéto povoliť, aspoň v nejakej minimálnej forme (okrem IP a nevysvetleného Vasiľovho komentára nevidím nejaký iný silný dôvod proti). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:35, 5. máj 2026 (UTC) ::::::::::::::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ako to teda dopadlo / dopadne? Nejako to schválime, založíme hlasovanie či uzavrieme len tak? Nech sa tu na to úplne nezabudne a nič z toho. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:36, 17. máj 2026 (UTC) :::::::::::::::::::{{Re|Fillos X.}} Tiež aktuálne žiaľ vôbec nemám čas, ale mám to v poznámkach na doriešenie. Môžeš urobiť ty, ak chceš. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:36, 25. máj 2026 (UTC) == Dlhodobé {{tl|Na úpravu}} a nedoriešené články == Dávam na zváženie, čo budeme robiť s článkami, v ktorých je dlhodobo {{tl|Na úpravu}}. Dnes som totiž narazil napr. na tento Brontov „skvost“: [[Príčastie]]. Článok je na úpravu od októbra 2021 a je prakticky neprezentovateľný - je to takmer nečitateľné, ide principiálne o výčet synoným a syntézu dát, sekcie "komentár" majú charakter vlastného výskumu, navyše referencie nie sú umiestnené za jednotlivé vety, ale na konce sekcií, ergo neplnia svoju úlohu. Takýchto článkov by sme našli mnoho, a rovnako by sme našli mnoho iných s {{tl|Na úpravu}}, ktoré nepokladám za prezentovateľné čitateľovi (rovnako napr. stránka [[Pyridoxín]], ktorá predstavuje prakticky noedzdrojovaný odrážkový zoznam, ako mnohé staršie články). Často ide navyše o články, kam to umiestnil TeslaBot na základe dlhodobo umiestnenej šablóny {{tl|Pracuje sa}}, teda rozpracované, ale zabudnuté/opustené články (čo je prípad i toho Brontovho vyššie). Umiestňovanie týchto šablón teda zjavne neplní svoju úlohu – síce upozorní na to, že tieto články treba upraviť do lepšieho stavu, ale reálne to potom nikto neurobí. Evidentne sa nám nikomu (vrátane mňa) do toho veľmi nechce. Chcem teda otvoriť diskusiu o tom, čo s týmito článkami a s touto šablónou robiť. Návrhy riešení sú: * Budeme sa tomu aktívnejšie venovať? (Napr. niekde aktívne reportovať zoznam a jeho veľkosť alebo tak... ako pri najnovších článkoch portálov.) * Budeme revertovať do stavu predtým, než článok skončil v stave, na ktorý padla táto šablóny? (Problematické u článkov, kde nie je jasný "predchádzajúci stav", alebo u článkov, kde i predchádzajúci stav, napr. pred umiestnením {{tl|Pracuje sa}} nie je úplne dostatočný.) * Budeme riešiť diskusiou o zmazaní? (Úplne nevhodné riešenie, podľa mňa, ale uvádzam ho tak či tak - i takýto článok je väčšinou lepší, než žiadny článok.) * Budeme to riešiť ešte inak? Taktiež je otázka, čo znamená "dlhodobo na úpravu", ale čokoľvek nad 3-6 mesiacov je podľa mňa chronický problém. Myslím ale, že toto je ďalší nedostatok "malého" projektu, obdobne ako nominácie na Najlepšie články, ktoré jednoducho zakapávajú na tom, že sa tomu nemá kto venovať a že sa tomu nechce nikto venovať. Alternatívne ja napr. si vždy poviem, že tie chemické články prejdem a potom na ne i tak zabudnem... [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:16, 15. marec 2026 (UTC) :Nerád by som bol aby sa tu ale začali mazať veci „hlava-nehlava“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:41, 15. marec 2026 (UTC) :Treba ''ad hoc'' posúdiť, či je taký článok spôsobilý zostať v stave, v akom je. Ak nie, revert na poslednú verziu, ktorá bola v stave vhodnom na zachovanie (a najmä dokončenom). Ak taký stav neexituje, výmaz po hlasovaní, --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:56, 15. marec 2026 (UTC) ::Pripájam podobné vlákno v [[Diskusia s redaktorom:Teslaton#Pracuje sa]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:38, 17. máj 2026 (UTC) == Prístup k AI/LLM == Ahojte, pre istotu dávam do pozornosti túto debatu na mete: [[meta:Requests for comment/Artificial intelligence policy]]. Rieši sa hlavne prístup k AI/LLMs kvôli menším projektom - väčšie projekty majú zvyčajne svoje vlastné pravidlá, menšie sú však potenciálne náchylné na generované texty atp. Myslím, že by sa to týkalo i nás; my sme niečo málo prebrali v [[Special:PermanentLink/8181616#Grokipedia|sekcii vyššie]], ale nemáme nič formálne ukotvené (a možno by sme mali v rámci pravidiel niečo zaviesť, alebo aspoň ako odporúčanie). Okrem toho dávam do pozornosti [[meta:Moderator Tools/Automoderator]], čo je automatický nástroj na revertovanie vandalizmov, prípadne potom [[wikitech:Machine_Learning/LiftWing]], ktorý je evidentne schopný posúdiť napr. i kvalitu článkov. Vôbec nemám najmenšiu predstavu, ako náročné by bolo niečo také reálne na skwiki spustiť a či by to vôbec malo zmysel. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:22, 5. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ahoj: zakotvené je (ak sa to tak dá nazvať) iba to, že sa vyššie spomínaná Grokipédia dala na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki:Spam-blacklist&curid=238432&diff=8158604&oldid=7880820 blacklist]. Každopádne by som bol rád, ak by sa vytvorila akási stránka / odporúčanie / pravidlo o tom na SK Wiki (napr. [[Wikipédia:Texty umelej inteligencie]]). Pokojne daj nejaký návrh na svoju redaktorskú podstránku obdobne ako pri [[Wikipédia:Záverečné sekcie|WP:ZS]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:01, 5. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] + možno by sa dali dať do block-listu aj iné [[Jednotný vyhľadávač prostriedku|URL]], to nech posúdia ostatní. Každopádne zaujímavé linky z praxe sú napr.: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Antonio_R%C3%BCdiger&diff=prev&oldid=8208915], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edinson_Cavani&diff=prev&oldid=8208911], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jan_Oblak&diff=prev&oldid=8208918] ... Otázkou je či dávať na také typy čl. plošne UU (môžu to byť rádovo aj nižšie 10tky) alebo to mazať či SNZ. Vhodné by bolo mať na tieto typy vecí akési dohodnuté postupy. Teoreticky je možná detekcia takýchto počinov nejako ako pri copyviu ([[Redaktor:TeslaBot/Copyvio Watchdog]])? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:29, 5. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} Blocklist sa určite môže rozšíriť, ale musíme sa pobaviť (ako komunita), ktoré zdroje by sa blokovali. :::Čo sa odporúčania týka, nie je problém niečo spísať a dať opripomienkovať, ale na to musím/e vedieť, ako to vníma komunita (mimo linknutej konverzácie vyššie). Či by komunita preferovala tieto veci úplne blokovať, alebo priznávať v zhrnutí, že ide o generovaný text atp. Osobne sa prikláňam k úplnemu blokovaniu a taktiež k pridaniu "LLM generovaný text" ako dôvod na rýchle zmazanie, pretože neverím komunite a hlavne neprihláseným užívateľom, že ten text reálne skontrolovali a dali pozor na to, aby obsahoval informácie správne. Jediné vhodné použitie by bolo na preklad, a v tom prípade by som to povolil len cez [[Špeciálne:Překlad|Content Translate Tool]]. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:40, 5. máj 2026 (UTC) ::::Osobne by som tiež blokol všetko. S tými prekladmi neviem, ja sám nemám rád ani preklady ako také, pretože jednoducho neverím, že tie zdroje v tých prekladaných článkoch niekto overuje a veľká časť prekladov je tu z českej wikipédie s ktorou nemám úplne dobré osobné skúsenosti. 1. Narazil som v nej na veľa faktických chýb (jasné určite sú aj u nás) 2. narazil som v nej opakovane na "falšovanie zdrojov" a to konkrétne u článkov, ktoré tam niekto preložil z mojich článkov tu a na koniec "drbol" šablónu, že ide o preklad zo slovenskej a bulharskej wiki, pričom to boli doslovne preložené moje texty a ja som pri písaní tých článkov bulharskú wiki otvoril, len keď som slovenskú stránku prepájal s bulharskou z textu som z nej nezobral ani slovo...ale to už je OT. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:06, 5. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] A chceš teda i nejaké kroky podniknúť? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:37, 17. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Fillos X.}} Chcem, ale nemám aktuálne čas. Môžeš to urobiť ty. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:10, 25. máj 2026 (UTC) == Úmrtia v XYZ == Je / bol nejaký dôvod prečo SK Wiki nemá povytvárané kategórie úmrtia podľa mesta, tak ako máme narodenia = [[:Kategória:Osobnosti podľa štátu a mesta]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:44, 23. máj 2026 (UTC) :V tom čase, keď sa vytvárala kategória narodení to nemala žiadna wikipédia, ani dodnes to nemá väčšina wikiédii, je to zbytočná kategória.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 14:18, 23. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:~2026-29230-47|~2026-29230-47]] CS Wiki to používa napr. často a nie sú ani jediný... A významovo mi do dáva zmysel ako máme napr. pre (Narodenia dňa a Narodenia v roku / Úmrtia dňa a Úmrtia v roku) tak by bola aj pre úmrtia. Typickým príkladom je napr. [[:cs:Kategorie:Úmrtí_v_Bratislavě|toto]] a im mnoho podobných. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:28, 23. máj 2026 (UTC) :::Podľa mňa je to zbytočnosť, najväčšie wikipédie to nepoužívajú, vrátane anglickej, asi vedia prečo. Je to nepodstatný údaj, človek môže zomrieť hocikde, a miesto úmrtia nijako nesúvisí s jeho životom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 14:33, 23. máj 2026 (UTC) ::::Nevidím na to úplne dôvod, hlavne na malej wiki ako je skwiki; každopádne niečo také by určite šlo urobiť roboticky, akurát by to chcelo zoznam osobností a miest, v ktorých umreli. Čo by šlo určite urobiť napr. cez Wikiúdaje. Neviem ale, nakoľko je to pre skwiki produktívne. Možno by sa @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] mohol naučiť programovať v Pythone a pracovať s Wikiúdajmi a urobil by si to sám... ;) ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:24, 25. máj 2026 (UTC) nvogth1cia07yoddzbexntom8ebkp0d 1653 0 11648 8219366 6356640 2026-05-25T10:24:26Z Bakjb 236375 wl 8219366 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1653}} == Udalosti == * [[31. máj]] – voľba [[Ferdinand IV. Habsburský|Ferdinanda IV. Habsburského]] za rímskeho kráľa (korunovácia sa konala [[17. jún]]a) == Narodenia == * [[17. február]] – [[Arcangelo Corelli]], taliansky barokový hudobný skladateľ a huslista († [[1713]]) * [[21. máj]] – [[Eleonóra Mária Habsburská]], poľská kráľovná ako manželka [[Michał Korybut Wiśniowiecki|Michała Korybuta Wiśniowieckieho]] († [[1697]]) * [[30. máj]] – [[Klaudia Felicitas Tirolská]], cisárovná, česká a uhorská kráľovná ako manželka [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopolda I.]] († [[1676]]) == Úmrtia == * [[26. november]] – [[Pavol Pálfi (palatín)|Pavol Pálfi]], uhorský šľachtic, vojvodca, krajinský hodnostár a palatín (* [[1590]]) * [[Artemisia Gentileschiová]], talianska [[barok]]ová maliarka (* [[1593]]) [[Kategória:1653| ]] [[Kategória:Roky| 1653]] 7n6nl6icigtasixv9qj4bloj4n46cof KDH – Kresťanskodemokratické hnutie 0 12826 8218981 8203123 2026-05-24T13:46:38Z ~2026-31143-03 295849 Zmazané 2x "vraj" v jednej vete, výrok bez citácie. 8218981 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.141398|17.116868|format=dms|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = KDH – Kresťanskodemokratické hnutie | Logo strany = KDH Logo.svg | Skratka = KDH | Založenie = [[17. február]] [[1990]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Milan Majerský]]<ref name="tn snem">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Krajské predsedníctvo KDH v Trenčíne nesúhlasí so zvolaním marcového snemu|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://www.postoj.sk/52201/krajske-predsednictvo-kdh-v-trencine-nesuhlasi-so-zvolanim-snemu-na-marec|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2020-03-02|dátum prístupu=2020-03-02 }}</ref> | Predsedníčka = | Podpredseda = [[Viliam Karas]]<br />[[Marián Čaučík]]<br />[[Igor Janckulík]] | President = | Najviac poslancov = 31 (1990) | Poslancov = 11 ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])<ref name="veresova">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Hlinovo KDH sa posilnilo o odídenú poslankyňu od Matoviča|periodikum=WebNoviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.webnoviny.sk/hlinovo-kdh-sa-posilnilo-o-odidenu-poslankynu-od-matovica/|issn=|vydavateľ=iSITA|miesto=Bratislava|dátum=2019-09-18|dátum prístupu=2019-10-22 }}</ref> <br /> 1 ([[Európsky parlament]]) | Volebný výsledok = 6,82 % ([[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]]) <br /> 7,14 % ([[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Európske voľby 2024]]) | Ideológie = [[kresťanská demokracia]] <br /> [[konzervativizmus]] <br /> [[pro-europanizmus]] <br /> [[antikomunizmus]]<br />[[antifašizmus]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jarošová | meno = Petra | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kozlová | meno2 = Michaela | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Potúček | meno3 = Martin | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Votrubová | meno4 = Zuzana | autor4 = | odkaz na autora4 = | odkaz na korporáciu = | titul = Evropské politické strany po východním rozšíření Evropské unie | odkaz na titul = | editori = Vít Hloušek a Petr Kaniok | vydavateľ = [[Masarykova univerzita]] v Brne - Mezinárodní politologický ústav | miesto = Brno | rok = 2006 | rok tlače = 2007 | počet zväzkov = | počet strán = | strany = 37 | zväzok = | typ zväzku = | url = https://www.academia.edu/14659053/Evropsk%C3%A9_politick%C3%A9_strany_po_v%C3%BDchodn%C3%ADm_roz%C5%A1%C3%AD%C5%99en%C3%AD_Evropsk%C3%A9_unie_ | isbn = 80-210-4171-4 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = cs}}</ref> | Iné1 názov = Politické spektrum | Iné1 = [[stredopravica]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|meno=Karen|priezvisko=Henderson|titul=Minorities and Politics in the Slovak Republic|work=Minorities in Europe: Croatia, Estonia and Slovakia|vydavateľ=Cambridge University Press|dátum vydania=1999|strana=150|url=https://books.google.com/books?id=saccwv5_ElkC&pg=PA150&dq=christian+democratic+movement+slovakia+centre+right&hl=en&sa=X&ei=6KlcT56lE86yhAeZ79ypBA&ved=0CEwQ6AEwBA#v=onepage&q=christian%20democratic%20movement%20slovakia%20centre%20right&f=false}}</ref> | Iné2 názov = [[Identifikačné číslo organizácie|IČO]] | Iné2 = 00586846 | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = {{pokles}} 5 913<small>(31.12.2024)</small><ref name=vs24>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Výročná správa|url=https://kdh.sk/wp-content/uploads/2025/04/Vyrocna_sprava_KDH_2024.pdf|vydavateľ=Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2025-10-29|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> | Mládežnícka = [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska]] | Skupina EP = [[Skupina Európskej ľudovej strany]] | Európska strana = [[Európska ľudová strana]] | Medzinárodné = [[Centristická demokratická internacionála]] <small>(pozorovateľ)</small> | Materská strana = | Sídlo = Šafárikovo námestie 4 <br /> 811 02 Bratislava | Noviny = | Farby = {{colorbox|#ffffff}} {{colorbox|#00528c}} {{colorbox|#c10c1a}} <br /> [[Biela]], [[Modrá]], [[Červená]] | Web = [http://www.kdh.sk www.kdh.sk] }} '''Kresťanskodemokratické hnutie''' (oficiálny tvar: ''KDH – Kresťanskodemokratické hnutie'', skratka '''KDH''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = KDH - Kresťanskodemokratické hnutie | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152973 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> je slovenská [[Pravica (politika)|stredopravá]] [[Kresťanská demokracia|kresťanskodemokratická]] [[politická strana]] pôsobiaca v [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] a na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá sa vo svojich stanovách deklaruje za hnutie [[konzervativizmus|konzervatívne]] a demokratické, usilujúce sa o uplatnenie kresťanských a konzervatívnych hodnôt v politickom živote spoločnosti, štátu a medzinárodného spoločenstva. Súčasným predsedom strany je [[Milan Majerský]]. {{Politika na Slovensku}} [[Súbor:Bratislava.Staré Mesto. Šafárikovo námestie.jpg|náhľad|Sídlo na Šafárikovom námestí 4 v Bratislave]] [[Súbor:Bajkalská 25 02.jpg|náhľad|Bývalé sídlo na Bajkalskej 25 v Bratislave]] == Vedenie strany == === Súčasné vedenie === {| class="wikitable" !Pozícia !Meno |- |predseda |[[Milan Majerský]] |- |podpredseda predseda poslaneckého klubu |[[Igor Janckulík]] |- |podpredseda |[[Viliam Karas]] |- |podpredseda |[[Marián Čaučík]] |- |člen predsedníctva |[[Lucia Gurbáľová]] |- |člen predsedníctva |[[Jozef Hajko]] |- |člen predsedníctva |[[Ján Horecký (pedagóg)|Ján Horecký]] |- |člen predsedníctva |[[Monika Kolejáková]] |- |člen predsedníctva |[[Tomáš Merašický]] |- |člen predsedníctva |[[Martin Šmilňák]] |- |predseda konzília |[[František Stano]] |- |koordinátor pre regióny |[[Peter Bobula]] |- |generálny manažér |[[Marek Michalčík]] |} === Predsedovia KDH === {| class="wikitable" !# !Meno !Od !Do |- |1. |[[Ján Čarnogurský]] |1990 |2000 |- |2. |[[Pavol Hrušovský]] |2000 |2009 |- |3. |[[Ján Figeľ]] |2009 |2016 |- |4. |[[Pavol Zajac]] (poverený) |2016 |2016 |- |5. |[[Alojz Hlina]] |2016 |2020 |- |6. |[[Pavol Zajac]] (poverený) |2020 |2020 |- |7. |[[Milan Majerský]] |2020 |súčasnosť |} == História == === Počiatky KDH do roku 1994 === [[Súbor:Antall Aznar Chirac Klaus 1993.tiff|náhľad|vľavo|Predseda KDH [[Ján Čarnogurský]] na stretnutí s premiérmi Česka a Maďarska [[Václav Klaus|Václavom Klausom]] a [[József Antall|Józsefom Antallom]], primátorom Paríža [[Jacques Chirac|Jacquesom Chiracom]] a lídrom španielskej opozície [[José María Aznar|J. M. Aznarom]] v roku [[1993]].]] Vznik KDH podnietila výzva z [[30. november|30. novembra]] [[1989]] na zakladanie kresťanskodemokratických klubov (KDK) na Slovensku. Nešlo o zakladanie strany zhora, ako to poznáme dnes. „Mali sme predstavu, že vzniknú kluby len s nejakým hrubým programom – kresťanská demokracia ako taká – a keď ich bude dosť, pretvoria sa na stranu,“ povedal [[Ján Čarnogurský]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prečo má v názve hnutie a nie stranu? 25 rokov od vzniku KDH | url = https://dennikn.sk/51550/kdh-vzniklo-s-revoluciou-pred-25-rokmi/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2015-02-17 | dátum prístupu = 2024-04-03 | jazyk = sk-SK | meno = Miro | priezvisko = Kern}}</ref> Pri zakladaní a profilácii KDH zohrali významnú úlohu najmä ľudia z katolíckeho disentu. Pod výzvu sa podpísali J. Čarnogurský, [[Anton Selecký]], [[Hana Ponická]], [[Miroslav Tahy]], [[Konštantín Viktorín]], [[Ivan Čarnogurský]] a [[Ivan Hoffman]]. Ako prvé kontaktné osoby tu boli uvedení [[Milan Nič]]<!-- zahraničnopolitický analytik -->, [[Ondrej Lupták]] a Predsedníctvo [[Cirkev bratská v Slovenskej republike|Bratskej cirkvi]].<ref name="hist">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bobula | meno = Peter | titul = História KDH | url = http://kdh.sk/sites/default/files/upload/dokumenty/historiaKDH.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-10-14 | vydavateľ = Kresťanskodemokratické hnutie | miesto = [Bratislava] | počet strán = 160 | url archívu = https://web.archive.org/web/20121017181512/http://kdh.sk/sites/default/files/upload/dokumenty/historiaKDH.pdf | dátum archivácie = 2012-10-17}}</ref><ref name=":1" /> Popri zakladaní miestnych klubov bol začiatkom decembra 1989 vytvorený Prípravný výbor Koordinačného centra, ktorý sídlil na ulici Československej armády č. 37. Vyšlo tiež prvé číslo Spravodaja KDH. V januári 1990 existovali kluby na celom území a nadišiel čas na zvolanie vo výzve predpokladaného ustanovujúceho snemu, ktorého termín bol určený na [[17. február]] [[1990]]. Tesne pred ním vyšlo prvé slobodné číslo [[Bratislavské listy|Bratislavských listov]], ktoré predtým vydával J. Čarnogurský ako samizdat.<ref name="hist" /> Kresťanskodemokratické hnutie oficiálne vzniklo [[17. február]]a [[1990]] ustanovujúcim snemom v [[Nitra|Nitre]]<!-- za účasti takmer 1 200 delegátov a hostí v kongresovej sále Agrokomplexu v Nitre --> (registrácia Ministerstvom vnútra SR od [[23. február]]a [[1990]]), čím sa stalo jedným z najstarších subjektov na politickej scéne Slovenska po roku [[1989]]. Kluby vznikali spočiatku spolu, na zmiešaných územiach ako „dvojjazyčné“ i maďarské. V marci 1990 však došlo k definitívnemu oddeleniu maďarských kresťanských demokratov od KDH a ich zástupcovia sa rozhodli na svojom stretnutí v Bratislave 17. marca vytvoriť [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|Maďarské kresťanskodemokratické hnutie]].<ref name="hist" /> Hnutie si v prvej polovici roku [[1990]] vytvorilo záujmové organizácie a zväzy, vznikli [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska]] (KDMS), Zväz kresťanských lekárov a zdravotníkov (ZKLaZ), ktorého predsedom sa stal [[Alojz Rakús]], Združenie kresťanskodemokratických poľnohospodárov Slovenska (ZKDPS), Kresťanskodemokratický zväz pracovníkov vedy a školstva (KDZPVŠ), Kresťanskodemokratický zväz žien Slovenska a Kresťanskodemokratické združenie ekológov Slovenska.<ref name="hist" /> V prvých slobodných [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1990|voľbách v roku 1990]] získalo hnutie 19,21 %, ale výsledok bol sklamaním, nakoľko KDH dlho viedlo v prieskumoch verejnej mienky. Následne sa KDH stalo súčasťou koalícií na federálnej aj národnej úrovni (tam spolu s [[Verejnosť proti násiliu|VPN]] a [[Demokratická strana (1989 – 2006)|DS]]). V [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] obsadilo 31 kresiel a v oboch snemovniach FZ 25 kresiel. V komunálnych voľbách v novembri 1990 získalo KDH najviac poslancov – 10 564 (27,4 %) a 541 primátorov a starostov (19,8 %). Na začiatku roku [[1991]] malo KDH približne 50 tisíc členov, po rozdelení [[Verejnosť proti násiliu|VPN]] sa stal Ján Čarnogurský v apríli 1991 predsedom slovenskej vlády. Na sneme KDH v novembri 1991 sa stal predsedom hnutia opäť Ján Čarnogurský, jeho protikandidátom bol [[Ján Klepáč]]. Skupina okolo J. Klepáča navrhovala konfederatívne usporiadanie [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]], prípadne referendum o samostatnom Slovensku, pre nezhody vo vnútri KDH sa rozhodli založiť v marci 1992 [[Kresťanská sociálna únia|Slovenské kresťansko-demokratické hnutie]] (SKDH). KDH išlo do volieb v roku [[1992]] s volebným programom pod heslom „Stabilita dnes – prosperita zajtra“.<ref name="hist" /> KDH však získalo vo [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1992|voľbách do SNR]] iba 8,89 % a stalo sa opozičnou stranou. Na sneme v septembri 1992 sa hnutie pretransformovalo (štruktúrou) na politickú stranu. Za predsedu bol opäť zvolený Ján Čarnogurský a za nových podpredsedov pre jednotlivé oblasti [[František Mikloško]] (tlač a vonkajšie pôsobenie), [[Ivan Šimko]] (vnútorná politika), [[Emil Komárik]] (zahraničná politika) a [[Anton Anderko]] (regionálna politika).<ref name="hist" /> Na jeseň [[1992]] hlasovalo KDH v SNR v júli proti prijatiu [[Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky|Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky]] a v septembri 1992 proti prijatiu [[Ústava Slovenskej republiky|Ústavy Slovenskej republiky]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VÝROČIE: Takto hlasovali poslanci o Deklarácii o zvrchovanosti SR | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/sr-menny-prehlad-hlasovania-poslancov/146258-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2015-07-17 | dátum prístupu = 2019-11-20 }}</ref> Strana tak hlasovala z presvedčenia, že urýchlený nepripravený rozpad ČSFR poškodí Slovensko a taktiež z obáv, že by rozpad ČSFR by mohol vyvolať podobný násilný konflikt ako na Balkáne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slováci by mali byť hrdí na 25. november 1992 | url = https://www.noviny.sk/slovensko/33902-slovaci-by-mali-byt-hrdi-na-25-november-1992 | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> V januári 1993 KDH neúspešne navrhlo na prezidenta [[Anton Neuwirth|Antona Neuwirtha]], počas celého roka pôsobilo v opozícii a organizovalo napríklad mítingy v bratislavskom PKO. V roku [[1994]] po páde druhej Mečiarovej vlády sa KDH na krátky čas stalo od marca do decembra 1994 súčasťou vlády pod vedením [[Jozef Moravčík (politik)|Jozefa Moravčíka]]. KDH v nej malo 5 kresiel: [[Ivan Šimko]] (podpredseda vlády), [[Július Brocka]] (sociálne veci), [[Mikuláš Dzurinda]] (doprava), [[Ladislav Pittner]] (vnútro) a [[Ľubomír Roman]] (kultúra). === V opozícii 1994{{--}}1998 === Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1994|voľbách do NR SR v roku 1994]] kandidovali na kandidátke KDH aj bývalí členovia VPN a [[Občianska demokratická únia|ODÚ]]. KDH získalo 10,08 % a stalo sa opäť súčasťou opozície. V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 1994|komunálnych voľbách 1994]] získalo KDH 415 starostov a primátorov a spolu 6 920 poslancov, čím sa stalo druhou najúspešnejšou stranou pri poslancoch a treťou pri starostoch. Na sneme v decembri [[1994]] bol za predsedu opäť zvolený Ján Čarnogurský, za podpredsedov [[František Mikloško]], [[Ivan Šimko]], [[Mikuláš Dzurinda]] a [[Ján Figeľ]].<ref name="hist" /> Na ďalšom sneme v novembri [[1996]] kandidovali za predsedu Čarnogurský a Dzurinda, vyhral Čarnogurský s 214 hlasmi, Dzurinda získal 130. Podpredsedami zostali Dzurinda (pre ekonomiku), Šimko (pre vnútornú politiku) a Figeľ (pre zahraničné vzťahy), novým sa stal [[Vladimír Palko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://kdh.sk/article.php?historia::1996 |dátum prístupu=2009-04-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090504165331/http://www.kdh.sk/article.php?historia::1996 |dátum archivácie=2009-05-04 }}</ref> V rokoch [[1994]]{{--}}[[1998]] pôsobila KDH ako najsilnejšia opozičná strana, v roku [[1996]] vznikla Modrá koalícia (KDH-DÚ-DS), v roku [[1997]] pretvorená na tzv. dúhovú koalíciu (pričlenenie [[SDSS]] a [[Strana zelených (Slovensko)|SZS]]), hovorcom a neskôr predsedom následne vzniknutej [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]] sa stal [[Mikuláš Dzurinda]]. KDH v tomto období dôrazne vystupovalo proti autoritatívnym praktikám vládnej moci, spoluorganizovalo viaceré veľké mítingy (do dejín sa zapísali hlavne viaceré mítingy na [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestí SNP]], na ktorých sa zúčastnili desaťtisíce ľudí). Modrá koalícia zorganizovala [[Petícia|petíciu]] za priamu voľbu prezidenta (viac ako 550-tisíc podpisov) a petíciu za spravodlivé voľby (470-tisíc podpisov), ktoré vyústili do [[Referendum na Slovensku v roku 1997|referenda v roku 1997]], ktoré bolo nakoniec zmarené.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gális | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Vymyslel si pečiatky a zmaril referendum – Krajči sa po zrušení amnestií môže chystať pred súd | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/783003/vymyslel-si-razitka-a-zmaril-referendum-krajci-sa-po-zruseni-amnestii-moze-chystat-pred-sud/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-06-01 | dátum prístupu = 2019-11-20 }}</ref> KDH bolo zodpovedné za veľkú časť kampane SDK, najmä vo vidieckom prostredí, kam ostatné strany koalície nemali záujem chodiť na mítingy.<ref name="hist" /> === KDH v koaličných vládach 1998{{--}}2006 === Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|voľbách do NR SR]] v septembri 1998 sa KDH, ako súčasť [[Slovenská demokratická koalícia|Slovenskej demokratickej koalície]], stalo súčasťou vládnej koalície (spolu s [[Strana demokratickej ľavice|SDĽ]], [[SMK]] a [[SOP]]), jeho podpredseda (a predseda SDK) Mikuláš Dzurinda sa stal predsedom vlády a predseda KDH J. Čarnogurský sa stal ministrom spravodlivosti. Po spore vo vnútri SDK sa časť poslancov KDH na čele s Mikulášom Dzurindom oddelila a v roku [[2000]] založili vlastnú stranu SDKÚ. KDH si v roku [[2000]] zvolila po desiatich rokoch nového predsedu [[Pavol Hrušovský|Pavla Hrušovského]], nakoľko Ján Čarnogurský nekandidoval. Hrušovský na sneme porazil protikandidáta Jána Figeľa.<ref name="todova09" /> KDH bolo až do februára [[2006]] súčasťou vládnej koalície. Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|parlamentných voľbách v roku 2002]] vznikla koalícia SDKÚ-KDH-SMK-[[IDEA|ANO]]. Vo vláde obsadili tri miesta členovia KDH – [[Daniel Lipšic]] bol podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti, [[Vladimír Palko]] ministrom vnútra a [[Martin Fronc]] ministrom školstva. KDH sa podarilo presadiť cieľ z volebného programu – zisk nestáleho kresla pre Slovensko v [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rade OSN]]. KDH naopak nesúhlasilo s vyslaním slovenských vojsk do [[Irak]]u v roku [[2003]], zvyšok koalície s HZDS však vyslanie schválil. V marci, resp. máji 2005 Slovensko vstúpilo do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Európska únia|EÚ]]. Vo prvých [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|voľbách do Európskeho parlamentu]] v júni 2004 obsadilo KDH so ziskom 16,89 % 4. miesto a získalo 3 kreslá europoslancov ([[Ján Hudacký]], [[Miroslav Mikolášik]] a [[Anna Záborská]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fronc, Hudacký a Záborská na čele kandidátky do eurovolieb | url = https://www.noviny.sk/slovensko/47161-fronc-hudacky-a-zaborska-na-cele-kandidatky-do-eurovolieb | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = 27.9.2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> V januári (v [[Európsky parlament|EP]]) a v máji (v NR SR) 2005 hlasovali poslanci KDH proti prijatiu [[Zmluva o Ústave pre Európu|Zmluvy o Ústave pre Európu]], keďže dokument hnutie považovalo za príliš socialistický a smerujúci k superštátu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poslanci KDH nehlasovali za ústavu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/europska-unia/clanok/200989-poslanci-kdh-nehlasovali-za-ustavu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2005-01-12 | dátum prístupu = 2019-11-20 }}</ref> Vtedajší predseda strany a zároveň predseda NR SR [[Pavol Hrušovský]] zhrnul, že požiadavky Slovenska (zrušenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou, princíp jedného eurokomisára za krajinu či zmienka o kresťanstve v preambule zmluvy) ešte zo septembra 2003 neboli Úniou akceptované a vzhľadom na to KDH dokument nepodporilo.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KDH v rozprave čelilo presile | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2214471/kdh-v-rozprave-celilo-presile.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2005-05-12 | dátum prístupu = 2019-11-20 }}</ref> KDH vo februári 2006 odišlo z vlády potom, ako premiér Dzurinda opätovne odmietol zaradiť do parlamentu návrh zákona o [[Výhrada vo svedomí|výhrade vo svedomí]], ktoré chcelo hnutie presadiť ako jednu zo svojich priorít. Ministri za KDH Daniel Lipšic, Vladimír Palko a Martin Fronc podali demisiu a Pavol Hrušovský odstúpil z funkcie predsedu NR SR.<ref name="palko08">{{Citácia periodika | priezvisko = Palko | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo sa stalo v KDH | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/casopis/1821/co-sa-stalo-v-kdh/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2008-03-02 | dátum prístupu = 2019-11-20 }}</ref> Vo februári 2006 oznámilo KDH odchod z koalície do opozície, čo malo za následok schválenie predčasných parlamentných volieb v júli 2006. Voľby ukončili [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|druhú vládu Mikuláša Dzurindu]]. === KDH medzi rokmi 2006{{--}}2016 === [[Súbor:Flickr - europeanpeoplesparty - EPP Congress Warsaw (896).jpg|náhľad|Europoslankyňa za KDH [[Anna Záborská]] (vľavo) na sneme [[Európska ľudová strana|EĽS]] vo [[Varšava|Varšave]] v roku [[2009]].]] [[Súbor:EPP Congress Madrid - 21 October (22333182566).jpg|náhľad|Vtedajší predseda KDH [[Ján Figeľ]] s bývalým podpredsedom KDH [[Mikuláš Dzurinda|Mikulášom Dzurindom]] na sneme [[Európska ľudová strana|EĽS]] v roku [[2015]].]] V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|parlamentných voľbách v roku 2006]] si hnutie vytýčilo dosiahnuť métu 10 % hlasov a ideálne nevstupovať do koalície so stranou [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].<ref name="palko08" /> Volebný výsledok v podobe 8,31 % bol sklamaním a v hnutí panoval v júli 2006 rozkol ohľadom možného vstupu do vlády so [[SMER – sociálna demokracia|Smerom]].<ref name="palko08" /> Toto rezolútne odmietali Daniel Lipšic či [[Vladimír Palko]], rezervovanejší postoj mal predseda Hrušovský a za koalíciu sa podľa Vladimíra Palka vyjadrovali [[Július Brocka|Brocka]], [[Martin Fronc|Fronc]], [[Peter Bobula|Bobula]], [[Alojz Přidal]] a [[Ivan Šimko|Šimko]].<ref name="palko08" /> Vstup do vlády väčšinovo podporovali krajské a okresné orgány strany, naopak proti bola väčšina radových členov a voličov. Pri hlasovaní Rady KDH Hrušovský s piatimi ďalšími členmi schválili vstup do vlády so Smerom a SMK v pomere 6:5. Proti boli Lipšic, Palko, [[František Mikloško]], [[Pavol Minárik]] a [[Rudolf Bauer]].<ref name="palko08" /> Peter Bobula tvrdil, že hlasovanie nebolo o vstupe do vlády, ale o súhlase s rokovaním so Smerom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gális | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Podpredseda KDH Bobula: Nechceme, aby sa pre naše sebectvo do 2. kola dostali Kotleba a Harabin | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1331097/podpredseda-kdh-bobula-nechceme-aby-sa-pre-nase-sebectvo-do-druheho-kola-dostali-kotleba-s-harabinom/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-12-28 | dátum prístupu = 2020-01-23 }}</ref> Nakoniec však Smer medzičasom zložil vládnu koalíciu s HZDS a SNS a KDH zostalo v opozícii. Kvôli nespokojnosti s vývojom v strane následne začiatkom roku [[2008]] zo strany odišli štyria z jedenástich členov predsedníctva a dlhoroční členovia Palko, F. Mikloško, Minárik Bauer. Založili nový politický subjekt – [[Konzervatívni demokrati Slovenska]]. Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2009]] skončilo KDH opäť na štvrtom mieste, no oproti minulým voľbám oslabilo, získalo 10,87 % hlasov, čo mu stačilo na zisk dvoch mandátov pre Mikolášika a Záborskú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Euro voľby 2009 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/euro-volby/2009/vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na sneme v septembri 2009 bolo zvolené nové vedenie na čele s predsedom Jánom Figeľom, ktorý po deviatich rokoch vystriedal Pavla Hrušovského, ktorý sa rozhodol na jar [[2009]] opätovne nekandidovať.<ref name="todova09">{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Hrušovský: Figeľ dorástol | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/4330262/hrusovsky-figel-dorastol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2009-03-02 | dátum prístupu = 2019-11-20 }}</ref> Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentných voľbách v roku 2010]] strana získala 8,52 % hlasov a stala sa súčasťou vládnej koalície so stranami SDKÚ-DS, SaS a MOST-HÍD. Vo [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vláde Ivety Radičovej]] získala strana tri kreslá – Ján Figeľ sa stal podpredsedom vlády a ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, [[Daniel Lipšic]] sa stal ministrom spravodlivosti a [[Ivan Uhliarik]] zastával pozíciu ministra zdravotníctva. Po rozpade vlády Ivety Radičovej sa v marci 2012 konali [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasné parlamentné voľby]]. KDH síce mierne posilnilo, získalo 8,82 % hlasov, 16 mandátov a stalo sa druhou najsilnejšou stranou, avšak strana SMER-SD pri zdrvujúcom víťazstve získala 83 kresiel a mohla vládnuť sama. KDH preto v období [[2012]]{{--}}[[2016]] pôsobilo v parlamente v opozícii. Predseda KDH Ján Figeľ pôsobil ako podpredseda parlamentu. Stranu v máji 2012 opustila skupina okolo vtedajších podpredsedov strany [[Daniel Lipšic|Daniela Lipšica]] a [[Jana Žitňanská|Jany Žitňanskej]], ktorá kritizovala skostnatelosť pravice a tiež zle vedenú kampaň vo voľbách v roku [[2012]] a následne vytvorila projekt [[NOVA (politická strana)|Nová väčšina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Prušová | meno = Veronika | odkaz na autora = | titul = Lipšic končí v KDH, založenie novej strany odsúva na leto | url = https://domov.sme.sk/c/6393418/lipsic-konci-v-kdh-zalozenie-novej-strany-odsuva-na-leto.html#ixzz5tkcBrZ1H | dátum vydania = 27.5.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-15 | vydavateľ = SME | miesto = | jazyk = sk }}</ref> V novembri 2012 z iniciatívy predsedu Figeľa vznikla [[Ľudová platforma]], voľné KDH s vtedajšími ďalšími opozičnými stranami, [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]] a stranou [[MOST – HÍD]], ktoré boli členmi, resp. sa uchádzali o členstvo v [[Európska ľudová strana|Európskej ľudovej strane]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TASR | titul = KDH chce s SDKÚ a Mostom vytvoriť ľudovú platformu | url = http://www.sme.sk/c/6412205/kdh-chce-s-sdku-a-mostom-vytvorit-ludovu-platformu.html | dátum vydania = 2012-06-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-31 | vydavateľ = SME }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dilong | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Čo môže Ľudová platforma priniesť pre Slovensko? | url = https://blog.postoj.sk/7521/co-moze-udova-platforma-priniest-pre-slovensko | dátum vydania = 2012-05-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-31 | vydavateľ = Postoy.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20160307183832/https://blog.postoj.sk/7521/co-moze-udova-platforma-priniest-pre-slovensko | dátum archivácie = 2016-03-07 }} (archivovaná verzia zo 7. marca 2016)</ref> Deklarovaným cieľom spolupráce bolo vytvorenie stredopravej alternatívy voči vládnej strane SMER-SD. Platforma sa nezhodla na spoločných kandidátoch vo voľbách do VÚC v roku [[2013]] a definitívne zanikla [[18. marec|18. marca]] [[2014]] vystúpením strany MOST–HÍD po prezidentských voľbách.<ref name="SME140318">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TASR; SITA | titul = Ľudová platforma končí, Most z nej vystúpil | url = http://www.sme.sk/c/7140585/ludova-platforma-konci-most-z-nej-vystupil.html | dátum vydania = 2014-03-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-31 | vydavateľ = SME }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = TASR | titul = Ľudová platforma je minulosťou, pripustil Bugár | url = http://www.sme.sk/c/7138898/ludova-platforma-je-minulostou-pripustil-bugar.html | dátum vydania = 2014-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-31 | vydavateľ = SME }}</ref>Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2014]] KDH posilnilo. Stalo sa druhou najsilnejšou stranou so ziskom 13,21 % hlasov. Získalo nárok na dva mandáty, ktoré opäť obsadili Mikolášik a Záborská.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Euro voľby 2014 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/euro-volby/2014/vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Volebné obdobie 2016{{--}}2020 === Pod vedením Jána Figeľa sa KDH v parlamentných voľbách v marci 2016 nedostalo prvýkrát od svojho vzniku do parlamentu, keď získalo 4,94 % hlasov. Figeľ krátko po voľbách na svoju funkciu abdikoval. V júni [[2016]] sa stal novým predsedom KDH [[Alojz Hlina]]. Hlina obhájil post predsedu aj v marci [[2018]], keď mu protikandidátom bol poslanec NR SR [[Richard Vašečka]]. Z 338 hlasov delegátov získal Hlina 233, Vašečka 101.<ref name="snem2018">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = KDH si zvolilo predsedu. Hlina jasne porazil Vašečku | url = https://slovensko.hnonline.sk/1712650-kdh-si-zvolilo-predsedu-hlina-jasne-porazil-vasecku | dátum vydania = 17.3.2018 | dátum aktualizácie = 17.3.2018 | dátum prístupu = 2019-07-15 | vydavateľ = Hospodárske noviny | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Po parlamentných voľbách 2016 prebiehala v KDH diskusia o ďalšom smerovaní. Hlinova línia vo vedení strany ostro odmieta spoluprácu s ľavicovým [[SMER – sociálna demokracia|Smerom]] aj s krajne pravicovou stranou [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]].<ref name="snem2018" /> V súvislosti s hľadaním priestoru na politickej scéne bol zorganizovaný seminár k základnej idei strany, kde bola prezentovaná vízia tvorby veľkej politickej strany do budúcna. Kandidát KDH na europoslanca, [[Ivan Šimko]] v nej odmietol myšlienku boja proti liberalizmu.<!-- „Západný životný štýl valcuje svet. Je príťažlivý. Dnes tak chcú žiť i černosi z Afriky, či naši žltí blížni z Ázie, a napokon i Rusi, keď na to majú. Nie je to samozrejme geografický pojem. On vyplýva iba z dejinného kontextu, že práve v Európe, a neskôr v Severnej Amerike, teda tam, kde tomu hovoríme Západ, sa v krvavých zápasoch a hlbokých ideových reflexiách utvoril a stále utvára a pretvára jedinečný politický režim, v ktorom sa rešpektuje a rozširuje sféra slobody jednotlivca." Najväčší prínos liberalizmu vidí v tom že "táto životná koncepcia, onen „západný štýl života“ a liberálna demokracia, ktorá ho zrodila a stráži, je príťažlivá" „Nedajme sa zlákať, ani vmanévrovať do nového kultúrneho boja, do krížovej výpravy proti liberalizmu. Falošná ideológia tohto ťaženia sa často ukrýva za ušľachtilé zámery chrániť kresťanské hodnoty. Za zdanlivo nepatrnú cenu. Len za drobné obmedzenie slobody. Nenechajme sa oklamať!,“ uzavrel Šimko. --> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šimko | meno = Ivan | odkaz na autora = | titul = Vystúpenie na pracovnom seminári k základnej idei veľkej politickej strany | url = http://www.ivansimko.sk/vystupenie-na-pracovnom-seminari-k-zakladnej-idei-velkej-politickej-strany/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 11.12.2018 | dátum prístupu = 2019-03-02 | vydavateľ = IvanŠimko.sk | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Do KDH vstúpili v priebehu volebného obdobia 2016{{--}}2020 poslanci NR SR [[Richard Vašečka]] (pôvodne v OĽaNO, neskôr prestúpil do [[Kresťanská únia|KÚ]]) a [[Igor Janckulík]] (z MOST-HÍD), vďaka čomu získalo hnutie zastúpenie v parlamente napriek neúspechu vo voľbách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezaradený poslanec Janckulík vstúpil do KDH | url = https://domov.sme.sk/c/22045029/poslanec-narodnej-rady-igor-janckulik-vstupil-do-kdh.html | dátum vydania = 4.2.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-02 | vydavateľ = Sme | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Taktiež do KDH vstúpil europoslanec za SDKÚ-DS [[Ivan Štefanec]]. Naopak, z KDH v januári 2019 vystúpila europoslankyňa [[Anna Záborská]], aby vo februári založila vlastnú stranu, [[Kresťanská únia]]. [[Súbor:Voľby do EP Slovensko 2019.png|náhľad|Výsledky [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|volieb do EP v roku 2019]] na úrovni obcí. KDH bolo úspešné najmä na [[Orava|Orave]], [[Spiš (región)|Spiši]] a [[Šariš (región)|Šariši]], obce, kde hnutie zvíťazilo, sú v modrej farbe.]] ==== Prezidentské voľby a Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 ==== V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských voľbách v roku 2019]] KDH nepostavilo svojho kandidáta na prezidenta. V otázke podpory kandidátov sa rozhodovalo medzi [[Veronika Remišová|Veronikou Remišovou]] (ktorá nakoniec nekandidovala) a [[František Mikloško|Františkom Mikloškom]] (ktorý kandidoval ako nezávislý),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=KDH nepostaví vlastného kandidáta na prezidenta|url=https://www.aktuality.sk/clanok/651792/kdh-nepostavi-vlastneho-kandidata-na-prezidenta/|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-01-18|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}</ref> k čomu sa Mikloško vyjadril nasledovne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KDH hľadá zhodu na kandidátovi, spomína primárky medzi Remišovou a Mikloškom|url=https://www.postoj.sk/38856/kdh-navrhuje-primarky-medzi-remisovou-a-mikloskom-hlada-zhodu-na-kandidatovi-|dátum prístupu=2019-01-18|vydavateľ=www.postoj.sk|jazyk=sk}}</ref>:<blockquote>V politike sa pohybujem takmer 30 rokov, ale s takýmto komickým vyhlásením som sa za ten čas ešte nestretol. Návrh Alojza Hlinu je vzdušným zámkom – Alojz Hlina nedisponuje Veronikou Remišovou ako političkou strany OĽANO, ani mnou ako nezávislým kandidátom.„ “Vo štvrtok 13. decembra vyjadrilo mojej kandidatúre podporu Predsedníctvo a Ústredie [[Združenie kresťanských seniorov Slovenska|Zväzu kresťanských seniorov na Slovensku]], za čo im vyjadrujem vďaku."</blockquote>Napriek počiatočnému otáľaniu KDH nakoniec rozhodlo, že v prvom kole prezidentských volieb podporí Mikloška, rozhodla tak [[17. február]]a [[2019]] rada KDH. V druhom kole podporí tiež Mikloška, pokiaľ postúpi, keďže alternatíva k nemu, Robert Mistrík, nakoniec z volieb odstúpil.<ref name="postoj-kdh-miklosko">{{Citácia periodika | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = KDH v prvom kole prezidentských volieb podporí Františka Mikloška | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/40661/kdh-v-prvom-kole-prezidentskych-volieb-podpori-frantiska-mikloska | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoy | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-16 | dátum prístupu = 2019-02-17 }}</ref> Po prvom kole Mikloško nechcel povedať, či bude v druhom kole voliť [[Zuzana Čaputová|Zuzanu Čaputovú]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Mikloško neodporúča svojim voličom v druhom kole voliť Maroša Šefčoviča. "Je kandidát Smeru a kandidát Roberta Fica a to je prvá vec|url=https://dennikn.sk/minuta/1412698/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-03-17|dátum prístupu=2019-03-28|jazyk=sk-SK}}</ref> ale tri desiatky signatárov, ktorí vyzvali Mikloška kandidovať, zverejnili vyhlásenie, v ktorom vyjadrili podporu Čaputovej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikloškovi podporovatelia sa pred druhým kolom volieb postavili za Čaputovú|url=https://www.postoj.sk/41666/mikloskovi-podporovatelia-sa-pred-druhym-kolom-volieb-postavili-za-caputovu|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2019-03-28|jazyk=sk}}</ref> Rada KDH v decembri 2018 zvolila prvých šesť kandidátov KDH pre [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľby do Európskeho parlamentu]]: [[Marián Čaučík]], Andrej Klapica, Miriam Kuzárová, [[Miriam Lexmann]], Peter Stach a Ivan Štefanec. Neskôr na kandidátku pribudol napríklad bývalý predseda Ján Figeľ. KDH nakoniec vo voľbách skončilo na 4. mieste, získalo 9,69 % hlasov a dva poslanecké mandáty pre [[Ivan Štefanec|Štefanca]] a [[Miriam Lexmann|Lexmann]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, TREND.sk | odkaz na autora = | titul = Oznámili oficiálne výsledky: Progresívci a Spolu zvíťazili, Smer prepadol | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/neoficialne-vysledky-eurovolieb-smer-je-tesny-vitaz-nasleduje-ps-spolu-a-kotlebovci.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-26 | dátum prístupu = 2019-11-20 }}</ref> Lexmannovej mandát sa však kontroverzne vďaka schváleným pravidlám volieb uplatní až po [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|Brexit]]e, čím KDH po voľbách de facto získalo len jeden mandát, pričom [[Sloboda a Solidarita]] s menším počtom hlasov získala dve kreslá hneď od počiatku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = KDH podalo na Ústavný súd sťažnosť pre výsledky eurovolieb. Prekáža im spôsob prideľovania mandátov | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1953092-kdh-podalo-na-ustavny-sud-staznost-pre-vysledky-eurovolieb-prekaza-im-sposob-pridelovania-mandatov | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-04 | dátum prístupu = 2019-11-20 }}</ref> KDH sa v [[Lexmann paradox|prípade Lexmann paradoxu]] obrátilo v júni a znovu aj v októbri 2019 na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]], ktorý však v prospech čakajúcej poslankyne aj kvôli nedostatku sudcov v lete roku [[2019]] nerozhodol.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Timcsák | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Doplatila by Miriam Lexmann aj na medzeru v práve? | url = https://www.epravo.sk/top/clanky/doplatila-by-miriam-lexmann-aj-na-medzeru-v-prave-4531.html | vydavateľ = epravo.sk | dátum vydania = 16.7.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa predsedu Ústavného súdu [[Ivan Fiačan|Ivana Fiačana]] sa súd prípadom mal zaoberať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ústavný súd sa podľa predsedu Fiačana mal zaoberať sťažnosťou KDH na výsledok eurovolieb | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/ustavny-sud-sa-podla-predsedu-fiacana-mal-zaoberat-staznostou-kdh-na-vysledok-eurovolieb/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-07 | dátum prístupu = 2019-11-20 }}</ref> V roku [[2019]] do KDH tiež postupne vstúpili tri poslankyne NR SR pôvodne zvolené na kandidátke hnutie [[OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK|OĽaNO]] – [[Soňa Gaborčáková]], [[Elena Červeňáková]] a [[Anna Verešová]].<ref name="veresova" /> KDH tým navýšilo počet svojich poslancov v parlamente na štyroch. [[Súbor:SF-IMG 6599-LiskovaVeresovaHlina.jpg|náhľad|Vstup poslankyne NR SR [[Anna Verešová|Anny Verešovej]] do KDH v septembri 2019. Zľava: členka predsedníctva strany [[Caroline Líšková]], Verešová a predseda Alojz Hlina.]] ==== Volebná kampaň pre Voľby do NR SR v roku 2020 ==== V [[Júl 2019|júli]] [[2019]] sa strana dohodla na predvolebnej spolupráci s [[Progresívne Slovensko|Progresívnym Slovenskom]] a [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]] pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbami v roku 2020]]. Strany sa dohodli, že budú pracovať na spoločných témach a v rozdielnych oblastiach budú hľadať kompromisy. Dohoda obsahuje záväzok po voľbách vytvoriť spoločnú koalíciu, ak to bude možné.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Aktualizované: Koalícia Progresívne Slovensko/Spolu podpísala dohodu o predvolebnej spolupráci s KDH | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/koalicia-progresivne-slovensko-spolu-podpisala-dohodu-o-predvolebnej-spolupraci-s-kdh/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-10 | dátum prístupu = 2019-11-20 }}</ref> Predseda [[Alojz Hlina]] odmietol rozdúchavanie ideologických rozdielov medzi stranami (postoje ku [[LGBT]] či [[potrat]]om) a avizoval sústredenie sa na iné, pre Slovensko dôležitejšie témy ako dane či zákonník práce.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Valovič | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = PS, Spolu a KDH sa chcú rozprávať slušne, majú pakt o neútočení (video) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://video.sme.sk/c/22164806/progresivne-slovensko-spolu-a-kdh-maju-pakt-o-neutoceni-video.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-10 | dátum prístupu = 2019-11-20 }}</ref> Proti koalícii KDH s liberálnejšími stranami sa vyslovil hovorca [[Aliancia za rodinu|Aliancie za rodinu]] [[Anton Chromík]], ktorý varoval, že tak KDH môže napomôcť schváleniu [[Registrované partnerstvo|registrovaných partnerstiev]] pre osoby rovnakého pohlavia a radil, aby si strana ešte pred skladaním koalície stanovila jasné červené čiary.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chromík | meno = Anton | odkaz na autora = | titul = Bude KDH vo vláde, keď prejdú registrované partnerstvá? | url = https://blog.postoj.sk/45176/bude-kdh-vo-vlade-ked-prejdu-registrovane-partnerstva | dátum vydania = 9.7.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-12 | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj Blog | miesto = | jazyk = sk }}</ref> V auguste 2019 KDH deklarovalo, že registrované partnerstvá nepodporí a v prípade takého hlasovania môže odísť z prípadnej vlády.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Postoj | odkaz na autora = | titul = KDH nezahlasuje za registrované partnerstvá, môže vystúpiť z koalície | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/46033/kdh-nezahlasuje-za-registrovane-partnerstva-moze-vystupit-z-koalicie | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-09 | dátum prístupu = 2019-11-20 }}</ref> K dohode o neútočení medzi KDH a PS/SPOLU sa v novembri 2019 pridala tiež strana [[ZA ĽUDÍ]] exprezidenta [[Andrej Kiska|Andreja Kisku]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filová | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | titul = Kiska sa pridal k opozičným stranám | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/532281-nazivo-strana-za-ludi-sa-pridava-k-dohode-o-neutoceni/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-11 | dátum prístupu = 2019-11-20 }}</ref> [[29. október|29. októbra]] [[2019]] strana predstavila svoj volebný program pod názvom REŠTART – Nádej pre Slovensko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = - KDH | url = http://kdh.sk/restart/ | vydavateľ = kdh.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-28 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191128112634/http://kdh.sk/restart/ | dátum archivácie = 2019-11-28 }}</ref> Odmieta v ňom nové dane, hlavnou témou je rodinná politika a ochrana najslabších.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šalgová | meno = Ivana | autor = | odkaz na autora = | titul = KDH predstavilo program. Odmietajú nové dane | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/59719/prioritou-programu-kdh-je-rodinna-politika-nenavrhnu-ziadnu-novu-dan/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-29 | dátum prístupu = 2019-11-28}}</ref> KDH ako prvá strana so šancou na vstup do parlamentu zverejnilo svoju kandidátnu listinu pre parlamentné voľby. Listinu schválili na Rade KDH [[16. november|16. novembra]] [[2019]].<ref name="schvalenie listiny">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Schválili sme kandidátnu listinu do volieb 2020 | url = https://kdh.sk/schvalili-sme-kandidatnu-listinu-do-volieb-2020/ | vydavateľ = kdh.sk | dátum vydania = 18.11.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-20 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200613233722/https://www.kdh.sk/schvalili-sme-kandidatnu-listinu-do-volieb-2020/ | dátum archivácie = 2020-06-13 }}</ref> Strana v nej prvý raz použila tzv. modulový systém, teda zoskupenie kandidátov do tematických modelov. Zahrnuté sú modely Sila kresťanského a konzervatívneho sveta (20 kandidátov), Krajskí lídri K8 (8 kandidátov), Primátori a starostovia (30 kandidátov), Zdravotníctvo (10 kandidátov), Školstvo (10 kandidátov), Mladí (10 kandidátov) a Veľký modul ľudí, ktorí chcú pomôcť kresťanskej demokracii (51 kandidátov). Prvých 11 miest na kandidátke obsadili členovia predsedníctva strany, jednotkou je predseda Hlina, dvojkou župan [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovského kraja]] [[Milan Majerský]], trojkou podpredseda [[Pavol Zajac]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátna listina pre voľby do NR SR 2020 | url = http://kdh.sk/kandidati/ | vydavateľ = kdh.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-20 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191210090427/http://kdh.sk/kandidati/ | dátum archivácie = 2019-12-10 }}</ref> Pri schválení listiny sa strana prihlásila k odkazu [[Nežná revolúcia|17. novembra]] a k boju proti oligarchii a extrémizmu.<ref name="schvalenie listiny" /> KDH tiež rozhodlo, že do volieb pôjde samostatne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KDH schválilo kandidátku, strana pôjde do volieb samostatne | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/60231/kdh-schvalilo-kandidatku-strana-pojde-do-volieb-samostatne/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-16 | dátum prístupu = 2019-11-20 }}</ref> === Volebné obdobie 2020{{--}}2024 === [[Súbor:KDH rodinná šou Nitra 2023.jpg|náhľad|Predseda [[Milan Majerský]] a ďalší predstavitelia KDH na Rodinnej šou v [[Nitra|Nitre]] v septembri 2023.]] KDH v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] získalo 4,65 % hlasov (v absolútnych číslach 134 099, čo bolo viac hlasov než v roku [[2016]], v relatívnych číslach však menej) a opäť sa nedostalo do NR SR. V reakcii na volebný neúspech ohlásil [[1. marec|1. marca]] [[2020]] Alojz Hlina svoje odstúpenie z funkcie predsedu strany.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gehrerová | meno = Ria | autor = | odkaz na autora = | titul = Hlinove prosby nedostali KDH do parlamentu, v pondelok odstúpi | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1779032/hlinove-prosby-nedostali-kdh-do-parlamentu-v-pondelok-odstupi/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-01 | dátum prístupu = 2020-06-05 }}</ref> Ako dôvody neúspechu boli uvádzané najčastejšie neschopnosť obhájiť pakt o neútočení s liberálnymi stranami voči konzervatívnych kritikom, fakt, že kresťanskodemokratické sily sa roztrieštili do viacerých kandidujúcich subjektov či spôsob vystupovania predsedu Hlinu vo volebnej kampani.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = .týždeň - Prečo sa KDH nedostalo do parlamentu? | url = https://www.facebook.com/tyzden.sk/videos/161675281811666/ | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Úspechom hnutia bol fakt, že [[Soňa Gaborčáková]], ktorá v roku [[2019]] prestúpila z poslaneckého klubu OĽaNO do KDH sa stala štátnou tajomníčkou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jabrik | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = S KDH vo voľbách neuspela. Aj tak je štátnou tajomníčkou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://spis.korzar.sme.sk/c/22365059/s-kdh-vo-volbach-neuspela-aj-tak-je-statnou-tajomnickou.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-23 | dátum prístupu = 2020-06-05 }}</ref> Vedením strany bol do ďalšieho snemu poverený [[Pavol Zajac]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zajac: Zvolať snem KDH v marci je potrebné pre legitímnosť štatutára | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/zvolanie-snemu-kdh-v-marci-je-potrebne/449915-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-03 | dátum prístupu = 2020-06-05 }}</ref> Snem KDH sa mal konať [[13. jún]]a [[2020]], bol však oproti pôvodným plánom odložený kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémii koronavírusu]] na [[22. august]]a [[2020]].<ref name="snemkdh20" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tragédia vo Vrútkach | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/56217/snem-kdh-na-ktorom-si-hnutie-zvoli-nove-vedenie-sa-bude-konat-22-augusta | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2020-06-11 }}</ref> Záujem kandidovať na post predsedu ohlásil predseda [[Prešovský samosprávny kraj|PSK]], [[Milan Majerský]].<ref name="snemkdh20">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Snem KDH pre pandémiu koronavírusu presunuli | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/551658-snem-kdh-pre-pandemiu-koronavirusu-presunuli/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-16 | dátum prístupu = 2020-06-05 }}</ref> Na sneme [[22. august]]a [[2020]] v [[Ružomberok|Ružomberku]] si KDH zvolilo nové vedenie, reflektujúc výsledok v posledných parlamentných voľbách. Predsedom sa ako jediný kandidát stal [[Milan Majerský]], keď získal 287 z 326 hlasov delegátov (89,97 %).<ref name="stenclova">{{Citácia periodika | priezvisko = Štenclová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = Snem KDH bez prekvapenia, novým predsedom je Majerský | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/560813-novy-predseda-kdh-majersky-budem-sa-snazit-budovat-mosty-nie-mury/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-08-22 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> Na miesta troch podpredsedov kandidovalo päť kandidátov – v pomere získaných hlasov sa umiestnili [[Marián Čaučík]] (267), [[Igor Janckulík]] (228), [[Tomáš Merašický]] (199; všetci zvolení) a [[Alojz Hlina]] (109), [[Ivan Šimko]] (26; obaja nezvolení).<ref name="stenclova" /> Predseda Majerský ohlásil smerovanie strany s cieľom „budovať mosty, nie múry“ a s najbližšou métou, na ktorú sa má KDH zamerať, majú byť nachádzajúce spojené regionálne a komunálne voľby v roku [[2022]].<ref name="stenclova" /> ==== Nová komunikácia ==== Na tlačovej konferencii [[9. apríl]]a [[2021]] predstavil predseda Milan Majerský novú komunikáciu hnutia spojenú s redizajnom loga, grafiky a novou víziou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KDH predstavilo nové logo i víziu, od Hegerovej vlády žiada dokončenie zmeny volebného systému|url=https://www.webnoviny.sk/kdh-predstavilo-nove-logo-i-viziu-od-hegerovej-vlady-ziada-dokoncenie-zmeny-volebneho-systemu/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2021-04-09|dátum prístupu=2021-04-12}}</ref> V nej sa hnutie zameriava na tri oblasti, obnovu dôvery občanov v riadenie štátu, blízkosť politikov pri ľuďoch a zlepšenie životných podmienok, aby ľudia neboli nútení hľadať uplatnenie mimo svojich regiónov. Navrhuje v nej napríklad zriadenie 8 volebných obvodov, v ktorých bude možné voliť si poslancov parlamentu zo svojho regiónu, či väčšiu decentralizáciu, posilnenie kompetencií samospráv a zlepšenie ich financovania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2021.kdh.sk|url=https://2021.kdh.sk/|dátum prístupu=2021-04-12|jazyk=sk-SK}}</ref> V júli 2021 oznámilo KDH v rámci spájania konzervatívnych síl spoluprácu so [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA|Slovenskou konzervatívnou stranou]], ktorú založil pôvodne odídenec z KDH [[Radoslav Procházka]]. Na základe podpísaného memoranda medzi Majerským a [[Ivan Zuzula|Ivanom Zuzulom]] strana SKS zanikne a jej členovia sa integrujú do KDH.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = KDH a SKS podpísali memorandum o podpore aktivít k budúcej spolupráci | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/regiony/kdh-a-sks-podpisali-memorandum-o-podpor/564437-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-21 | dátum prístupu = 2021-07-26 }}</ref> Strana v rovnakom čase naopak vylúčila spájanie sa so stranami [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]] a [[DOBRÁ VOĽBA (DV)|DOBRÁ VOĽBA]], o možnosti ktorého informoval portál [[Aktuality.sk]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sliz | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Pokus o ďalšie SDK: Spolu, druckerovci a KDH debatujú o spolupráci | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/0xs912g/pokus-o-dalsie-sdk-spolu-druckerovci-a-kdh-debatuju-o-spolupraci/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-22 | dátum prístupu = 2021-07-26 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Budúcnosť KDH | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/84424/spajanie-krestanskych-demokratov-so-spolu-a-druckerovcami-je-fama | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-07-26 }}</ref> ==== Parlamentné voľby 2023 ==== V priebehu prvej polovice roku [[2023]] KDH viedlo diskusie o možnej volebnej spolupráci s bývalým premiérom [[Eduard Heger|Eduardom Hegerom]], s predsedníčkou [[ZA ĽUDÍ]] [[Veronika Remišová|Veronikou Remišovou]] či so stranou [[Kresťanská únia]]. Hegerovi KDH ponúklo v januári druhé miesto na kandidátke, ten však ponuku odmietol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Behul | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Eduard Heger odmietol druhé miesto v KDH. Teraz nemusí byť prvý ani v Demokratoch (denný výber) | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/zEkulxr/eduard-heger-odmietol-druhe-miesto-v-kdh-teraz-nemusi-byt-prvy-ani-v-demokratoch-denny-vyber/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-19 | dátum prístupu = 2023-08-30 }}</ref> V marci 2023 v reakcii na ultimátne uznesenie Kresťanskej únie Rada KDH odmietla spoločnú kandidátku s KÚ.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kresťanská únia chce ísť do volieb s KDH, na kandidátke žiada 15 miest | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23150437/krestanska-unia-chce-ist-do-volieb-s-kdh-hnutie-vsak-vraj-nereaguje-na-jej-navrhy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-24 | dátum prístupu = 2023-08-30 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovisko vedenia KDH k rokovaniam s Kresťanskou úniou | url = https://kdh.sk/kto-sa-chce-uprimne-dohodnut-nekladie-si-ultimata-2/ | vydavateľ = kdh.sk | dátum vydania = 2023-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> V máji 2023 predseda Majerský vylúčil volebnú koalíciu s [[Demokrati (politická strana)|Demokratmi]] a potvrdil, že KDH bude kandidovať samostatne, posilnené o osobnosti z konzervatívneho a kresťanského prostredia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gdovinová | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = KDH definitívne odmietlo spoluprácu s Demokratmi. Milan, s kým chceš vládnuť? pýtal sa Heger | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3371903/kdh-definitivne-odmietlo-spolupracu-s-demokratmi-milan-s-kym-chces-vladnut-pytal-sa-heger/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-15 | dátum prístupu = 2023-08-30 }}</ref> Na kandidátnu listinu sa tak následne pridali [[František Mikloško]], [[Peter Stachura]], bývalý europoslanec a podpredseda KÚ [[Branislav Škripek]], exminister školstva [[Ján Horecký]], expertka na sociálne veci [[Anna Laurinec Šmehilová]] či záchranár [[František Majerský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Aktuality.sk | odkaz na autora = | titul = František Mikloško posilní KDH | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/7dGR2BD/frantisek-miklosko-posilni-kdh/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-28 | dátum prístupu = 2023-08-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Do KDH vstúpil Peter Stachura, bude tímlídrom pre zdravotníctvo | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/kdh-vstupil-peter-stachura-bude-timlidrom-pre-zdravotnictvo | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2023-02-07 | dátum prístupu = 2023-08-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Branislav Škripek vstupuje do KDH, Kresťanská únia rokuje s Matovičom aj stranou Za ľudí | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/skripek-vstupuje-do-kdh-krestanska-unia-byvalemu-clenovi-za-doterajsiu-spolupracu-podakovala/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-30 | dátum prístupu = 2023-08-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Bývalý minister školstva Ján Horecký vstupuje do KDH | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23170382/byvaly-minister-skolstva-jan-horecky-vstupuje-do-kdh.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2023-08-30 }}</ref> Expertné rady KDH posilnili tiež energetik [[Andrej Žiarovský]] a exminister spravodlivosti [[Viliam Karas]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Prekvapivá posila v Majerského tíme. Novým expertom KDH bude exminister spravodlivosti Viliam Karas | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2023/clanok/679644-prekvapiva-posila-v-majerskeho-time-novym-expertom-kdh-bude-exminister-spravodlivosti-viliam-karas/? | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-30 | dátum prístupu = 2023-08-30 }}</ref> Volebné heslo KDH do volieb bolo ''Zaslúžite sa mať lepšie'' s hlavným dôrazom na päť oblastí – životná úroveň, zdravotníctvo, pomoc rodinám a zraniteľným, vzdelávanie a biznis prostredie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lepšie 2023: Volebný program KDH | url = https://kdh.sk/volebny-program-kdh/ | vydavateľ = kdh.sk | dátum vydania = 2023-07-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na čele kandidátky do parlamentných volieb bol Milan Majerský, z druhého miesta kandidoval ekonóm [[Jozef Hajko]] a z tretieho právnička [[Martina Holečková]]. === Volebné obdobie 2023{{--}}2027 (návrat do parlamentu) === Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|voľbách do Národnej rady v septembri 2023]] KDH získalo 202 515 hlasov (6,82 %) a vrátilo sa po siedmich rokoch do Národnej rady.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023 | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/vysledky_hlasovania_strany.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-01 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Hnutie získalo 12 mandátov, v októbri pripúšťalo vstup do štvorkoalície so stranami HLAS-SD, PS a SaS, po vzniku trojkoalície Hlasu so Smerom a SNS zotrvalo v opozícii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = M. Majerský: KDH bude v opozícii jasným hlasom konzervatívnych voličov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/m-majersky-kdh-bude-v-opozicii-jasn/747596-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-14 | dátum prístupu = 2024-03-01 }}</ref> Koncom roku [[2023]] a začiatkom roku [[2024]] KDH spoluorganizovalo niekoľko týždňové opozičné demonštrácie proti zmenám v trestnom zákone a rušeniu špeciálnej prokuratúry.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Folentová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Osvaldová | meno2 = Lucia | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Karolyi | meno3 = Dušan | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Opozičné protesty rastú, v Bratislave prišlo 26-tisíc ľudí a pribúdajú ďalšie mestá. Témou sú už aj Danko a Šimkovičová | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3782768/opozicne-protesty-rastu-v-bratislave-prislo-26-tisic-ludi-a-pribudaju-dalsie-mesta-temou-su-uz-aj-danko-a-simkovicova/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-18 | dátum prístupu = 2024-03-01 }}</ref> Vo februári 2024 Rada KDH rozhodla, že v [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentských voľbách]] podporí nezávislého kandidáta [[Ivan Korčok|Ivana Korčoka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = KDH podporí v prezidentských voľbách Ivana Korčoka | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/kdh-podpori-prezidentskych-volbach-ivana-korcoka | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-17 | dátum prístupu = 2024-03-01 }}</ref> Za to si vedenie Milana Majerského vyslúžilo kritiku od viacerých zakladajúcich členov z 90. rokov na čele s [[Ján Čarnogurský|Jánom Čarnogurským]], ktorí okrem iného kritizovali liberalizáciu postojov hnutia, servilitu voči progresívnym postojom či komunikáciu predsedníčky poslaneckého kluby [[Martina Holečková|Martiny Holečkovej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyzvali nepodporiť Korčoka. Kritika pôsobí nedôveryhodne, reaguje hnutie | url = https://www.postoj.sk/153295/zakladatelia-kdh-vyzvali-nepodporit-i-korcoka-krit | dátum vydania = 2024-04-03 | dátum prístupu = 2024-04-08 | vydavateľ = [[Konzervatívny denník Postoj]]}}</ref> Rovnako vo februári 2024 KDH schválilo kandidátnu listinu pre [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľby do Európskeho parlamentu]], prvú päticu kandidátov tvoria [[Miriam Lexmann]], [[Viliam Karas]], [[Gabriel Paľa]], [[Ivan Štefanec]] a [[Branislav Škripek]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kandidátku KDH do volieb do Európskeho parlamentu povedie Miriam Lexmann | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/YegzYSl/kandidatku-kdh-do-volieb-do-europskeho-parlamentu-povedie-miriam-lexmann/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-17 | dátum prístupu = 2024-03-01 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = MAJERSKÝ: V. Karas a M. Lexmann kandidujú len do EP, je to čestnejšie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/publicistika/majersky-v-karas-a-m-lexmann-kandidu/776127-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-21 | dátum prístupu = 2024-03-01 }}</ref> [[16. marec|16. marca]] [[2024]] pozíciu predsedu obhájil ziskom 225 hlasov Milan Majerský. Protikandidát [[Ivan Šimko]] získal 16 hlasov delegátov.<ref name="teraz-funkciu-predsedu-kdh-obhajil-m-majersky">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Funkciu predsedu KDH obhájil M. Majerský | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/funkciu-predsedu-kdh-obhajil-m-majersk/781731-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-16 | dátum prístupu = 2024-03-16 }}</ref> V posledný deň moratória pred [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|Voľbou prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024]] TASR zverejnila článok s názvom „Zakladatelia KDH vyzvali nepodporiť I.Korčoka, kritizujú postoj hnutia“. Toto spoločné vyhlásenie zakladateľov podpísali Ján Čarnogurský, [[Ján Klepáč]], [[Viliam Oberhauser]], Ivan Tirpák, [[Anton Andráš]], [[Jozef Kuzma]], Gabriel Smatana a [[Ján Kubiš]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zakladatelia KDH vyzvali nepodporiť I.Korčoka, kritizujú postoj hnutia | url = https://www.teraz.sk/slovensko/zakladatelia-kdh-vyzvali-nepodporit-ik/785480-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2024-04-03 | dátum prístupu = 2024-04-09 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Postoje a ideológia == === O štátoprávnom usporiadaní === [[Michal Čop]] z [[Štandard (internetový denník)|denníka Štandard]] napísal: „hlasovanie KDH proti deklarácii zvrchovanosti Slovenskej republiky bolo zavŕšením osudnej chyby“, pretože keby vedenie KDH malo „medzi rokmi [[1990]] až [[1993]] iný, vnímavejší postoj k samostatnosti, konzervatívci by v našich novodobých dejinách zohrali omnoho významnejšiu rolu a dnes by mali šancu byť určujúcou silou v politickom živote...“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pri vzniku samostatného Slovenska konzervatívci zaváhali. Následky nesú dodnes|url=https://standard.sk/305547/pri-vzniku-samostatneho-slovenska-konzervativci-zavahali-nasledky-nesu-dodnes/|vydavateľ=Štandard|dátum prístupu=2023-02-01|jazyk=sk-SK}}</ref> Podľa Čopa, pre túto svoju osudnú chybu z roku [[1992]], keď si vybrali za spojencov liberálov, zoslabli a následky tohto omylu pociťujú dodnes.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O osudovej chybe a pýche / Prečo konzervatívci na Slovensku nevyhrávajú voľby|url=https://www.postoj.sk/123307/preco-konzervativci-na-slovensku-nevyhravaju-volby|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2023-02-01|jazyk=sk|meno=Martin|priezvisko=Hanus}}</ref> Na sneme KDH v novembri 1991 sa stal predsedom hnutia opäť Ján Čarnogurský, jeho protikandidátom bol [[Ján Klepáč]], ktorý bol zástancom samostatnosti Slovenska. KDH pod vedením Čarnogurského tak išlo do volieb v roku [[1992]] v tieni krachu dohody z Milov, ktorá mala zabrániť [[Rozdelenie Česko-Slovenska|rozdeleniu Česko-Slovenska]] a odchodu svojho národného krídla.<ref name="hist" /> KDH tak získalo vo [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1992|voľbách do SNR v roku 1992]] iba 8,89 % a stalo sa opozičnou stranou. Po voľbách v júli prišli veľké slovenské hlasovania. Opozičné KDH sa postavilo proti vyhláseniu zvrchovanosti, neskôr v septembri aj proti prijatiu Ústavy SR. Podľa [[Martin Hanus (novinár)|Martina Hanusa]], šéfredaktora [[Konzervatívny denník Postoj|Konzervatívneho denníku]], „to bol veľký paradox: len dva roky predtým hovoril Čarnogurský o slovenskej hviezdičke na európskom nebi, kým Mečiar hromžil, že ak bude treba, Slováci Čechov dokopú do federácie. Zrazu bol z Mečiara otec národa a z Čarnogurského jeho zradca.“ „Kresťanskí demokrati napokon hrozbu svojho konca odvrátili, v nasledujúcich štyroch voľbách dosiahli vlastne rovnaký výsledok ako v júni 1992 – už to nebolo hnutie s hviezdičkou, ale s osmičkou“ (8%). Podľa Hanusa sa KDH dopustilo chyby, keď ako jediné spolu s maďarskými stranami hlasovalo proti vznikajúcemu štátu avšak nebola to chyba osudová.<ref name=":0" /> === Zahraničná a bezpečnostná politika === V zahraničnopolitických otázkach sa KDH už od [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] profiluje ako pro-európska a euroatlantická strana, podporujúca zapojenie Slovenska v EÚ a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a naopak kritizujúca nedemokratické režimy vrátane [[Čína|Číny]] či [[Rusko|Ruska]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mesežnikov | meno = Grigorij | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako hlasujú slovenskí europoslanci, keď ide o Rusko a Bielorusko | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2326068/ako-hlasuju-slovenski-europoslanci-ked-ide-o-rusko-a-bielorusko/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-24 | dátum prístupu = 2022-02-15 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ivan Štefanec: Sankcie proti Rusku musia ostať zachované, kým okupuje ukrajinské územie | url = https://europskenoviny.sk/2016/10/19/ivan-stefanec-sankcie-proti-rusku-musia-ostat-zachovane-kym-okupuje-ukrajinske-uzemie/ | vydavateľ = europskenoviny.sk | dátum vydania = 2016-10-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na európskej úrovni presadzuje dodržiavanie subsidiarity v rozdelení právomocí medzi EÚ a členskými štátmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zmušková | meno = Barbara | autor = | odkaz na autora = | titul = Správa Matić nie je legislatívny návrh, subsidiaritu porušiť nemohla | url = https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/sprava-matic-nie-je-legislativny-navrh-subsidiaritu-porusit-nemohla/ | vydavateľ = euractiv.sk | dátum vydania = 2021-06-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220215100349/https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/sprava-matic-nie-je-legislativny-navrh-subsidiaritu-porusit-nemohla/ | dátum archivácie = 2022-02-15 }}</ref> V roku [[2022]] KDH podporilo podpis Dohody o obrannej spolupráci SR s [[Spojené štáty|USA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Predseda KDH a župan Majerský: Stále si myslím, že Maroš Žilinka je slušný človek (+ video) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2674938/predseda-kdh-a-zupan-majersky-stale-si-myslim-ze-maros-zilinka-je-slusny-clovek/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-11 | dátum prístupu = 2022-02-15 }}</ref> Pre vyvrátenie pochybností o protiústavnosti dohody KDH odporúčalo prezidentke obrátiť sa na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = KDH nepovažuje dohodu s USA za protiruskú | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/kdh-nepovazuje-dohodu-s-usa-za-protirus/603518-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-11 | dátum prístupu = 2022-02-15 }}</ref> == Volebné výsledky a preferencie == === Slovenská národná rada === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Hlasy ! % ! Mandáty ! Poradie ! Postavenie |- | rowspan="2" | [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1990|1990]] | rowspan="2" align="right" | 648,782 | rowspan="2" align="right" | 19,21 | rowspan="2" align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|31|150|hex=#005eb8}} | rowspan="2" align="center" | 2. | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 27. júna 1990 do 22. apríla 1991|Koalícia - Mečiar I.]] (do 22. apríla 1991) |- | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 23. apríla 1991 do 24. júna 1992|Koalícia - Čarnogurský]] (od 22. apríla 1991) |- | rowspan="2" | [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1992|1992]] | rowspan="2" align="right" | 273,945 | rowspan="2" align="right" | 8,89 | rowspan="2" align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|18|150|hex=#005eb8}} | rowspan="2" align="center" | 3. | style="background:#ffd9d9" | Opozícia (do 15.3.1994) |- | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 15. marca 1994 do 13. decembra 1994|Koalícia - Moravčík]] (od 15. marca 1994) |} === Národná rada Slovenskej republiky === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Hlasy ! % ! Mandáty ! Poradie ! Postavenie |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1994|1994]] | align="right" | 289,987 | align="right" | 10,08 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|17|150|hex=#005eb8}} | align="center" | 4. | style="background:#ffd9d9" | Opozícia |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|1998]]* | align="right" | 884,497 | align="right" | 26,33 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|42|150|hex=#005eb8}} | align="center" | 2. | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|Koalícia - Dzurinda I.]] |- | rowspan="2" | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|2002]] | rowspan="2" align="right" | 237,202 | rowspan="2" align="right" | 8,25 | rowspan="2" align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|15|150|hex=#005eb8}} | rowspan="2" align="center" | 5. | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|Koalícia - Dzurinda II.]] (do 8.februára 2006) |- | style="background:#ffd9d9" | Opozícia (od 8. februára 2006) |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|2006]] | align="right" | 191,443 | align="right" | 8,31 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|14|150|hex=#005eb8}} | align="center" | 6. | style="background:#ffd9d9" | Opozícia |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|2010]] | align="right" | 215,755 | align="right" | 8,52 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|15|150|hex=#005eb8}} | align="center" |4. | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|Koalícia - Radičová]] |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] | align="right" | 225,361 | align="right" | 8,82 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|16|150|hex=#005eb8}} | align="center" | 2. | style="background:#ffd9d9" | Opozícia |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | align="right" | 128,908 | align="right" | 4,94 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|150|hex=#005eb8}} | align="center" | 9. | style="background:lightgrey" | Mimo parlament |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] | align="right" | 134,099 | align="right" | 4,65 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|150|hex=#005eb8}} | align="center" | 8. | style="background:lightgrey" | Mimo parlament |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] | align="right" | 202,515 | align="right" | 6,82 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|12|150|hex=#005eb8}} | align="center" | 5. | style="background:#ffd9d9" | Opozíca |}<sup>*</sup> politici KDH kandidovali na kandidátke [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]], samostatne však ku koaličnej zmluve KDH pristúpilo až v roku [[2000]] ==== Mapy volebných výsledkov ==== <gallery> Results_Slovak_parliament_elections_2010_KDH.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010 Results_Slovak_parliament_elections_2012_KDH.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012 Results_Slovak_parliament_elections_2016_KDH.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016 Slovensko parlamentné voľby 2020 okresy KDH.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy KDH.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> === Prezidentské voľby === {| class="wikitable" ! rowspan="2" | Rok ! rowspan="2" |Kandidát ! colspan="3" |Prvé kolo ! colspan="3" |Druhé kolo |- !Hlasy !% !Poradie !Hlasy !% !Výsledok |- | [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 1999|1999]] | [[Rudolf Schuster]] | align="right" | 1,396,950 | align="right" | 47,37 | align="center" | 1. | align="right" | 1,727,481 | align="right" | 57,18 | align="right" style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- | [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2004|2004]] | [[František Mikloško]] | align="right" | 129,414 | align="right" | 6,50 | align="center" | 5. | colspan="3" align="center" style="background:lightgrey" | nepostúpil |- | [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|2009]] | [[Iveta Radičová]] | align="right" | 713,735 | align="right" | 38,05 | align="center" | 2. | align="right" | 988,808 | align="right" | 44,47 | align="right" style="background:#ffd9d9" | Nezvolená |- | [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|2014]] | [[Pavol Hrušovský]] | align="right" | 63,298 | align="right" | 3,33 | align="center" | 6. | colspan="3" align="center" style="background:lightgrey" |nepostúpil |- | [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] | [[František Mikloško]] | align="right" | 122,916 | align="right" | 5,72 | align="center" | 5. | colspan="3" align="center" style="background:lightgrey" | nepostúpil |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Ivan Korčok]] | align="right" | 958,393 | align="right" | 42,51 | align="center" | 1. | align="right" | 1,243,709 | align="right" | 46,87 | align="right" style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |} === Európsky parlament === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Hlasy ! % ! Mandáty ! Poradie ! Postavenie |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|2004]] | align="right" | 113,655 | align="right" | 16,19 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#005eb8}} | align="center" | 4. | style="background:#e6ffd9" | účasť vo frakcii [[Európska ľudová strana|EPP-ED]] |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|2009]] | align="right" | 89,905 | align="right" | 10,87 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|13|hex=#005eb8}} | align="center" | 4. | rowspan="4" style="background:#e6ffd9" | účasť vo frakcii [[Európska ľudová strana|EPP]] |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] | align="right" | 74,108 | align="right" | 13,21 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|13|hex=#005eb8}} | align="center" | 2. |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | align="right" | 95,588 | align="right" | 9,69 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|14|hex=#005eb8}} | align="center" | 4. |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]] | align="right" | 105,602 | align="right" | 7,14 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|1|15|hex=#005eb8}} | align="center" | 5. |} ==== Mapy volebných výsledkov ==== <gallery> Slovensko voľby do EP 2019 okresy KDH.png|Výsledky vo voľbách do EP v roku 2019 </gallery> === Voľby do orgánov samosprávnych krajov === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Predsedovia VÚC ! Predsedovia VÚC<br>(ako koalícia) ! Poradie ! Mandáty ! Mandáty<br>(ako koalícia) ! Mandáty % ! Poradie |- | [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2001|2001]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|1|8|hex=#005eb8}} | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|8|hex=#87CEFA}} | 2. | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|18|401|hex=#005eb8}} | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|75|401|hex=#87CEFA}} | align="center" | 18,70 | 1. |- | [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2005|2005]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|8|hex=#005eb8}} | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|1|8|hex=#87CEFA}} | - | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|6|412|hex=#005eb8}} | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|163|412|hex=#87CEFA}} | align="center" | 41,02 | 1. |- | [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2009|2009]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|8|hex=#005eb8}} | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|8|hex=#87CEFA}} | - | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|51|408|hex=#005eb8}} | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|132|408|hex=#87CEFA}} | align="center" | 12,50 | 3. |- | [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2013|2013]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|8|hex=#005eb8}} | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|1|8|hex=#87CEFA}} | - | align="left" | ? | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|156|408|hex=#87CEFA}} | align="center" | 38,24 | - |- | [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|2017]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|1|8|hex=#005eb8}} | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|5|8|hex=#87CEFA}} | 1. | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|46|408|hex=#005eb8}} | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|105|401|hex=#87CEFA}} | align="center" | 11,47 | 3. |- | [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2022|2022]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|1|8|hex=#005eb8}} | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|3|8|hex=#87CEFA}} | 2. | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|53|419|hex=#005eb8}} | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|62|419|hex=#87CEFA}} | align="center" | 12,65 | 3. |} === Komunálne voľby === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Starostovia a primátori ! Starostovia a primátori % ! Poradie ! Mandáty ! Mandáty % ! Poradie |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 1990|1990]] | align="right" | 541 | align="right" | 19,80 | align="center" | 3. | align="right" | 10 564 | align="right" | 27,45 | align="center" | 1. |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 1994|1994]] | align="right" | 428 | align="right" | 15,24 | align="center" | 4. | align="right" | 7 850 | align="right" | 20,50 | align="center" | 2. |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 1998|1998]] | align="right" | 220 | align="right" | ? | align="center" | 5. | align="right" | ? | align="right" | ? | align="center" | ? |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2002|2002]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|206|2911|hex=#005eb8}} | align="right" | 7,19 | align="center" | 4. | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2904|21477|hex=#005eb8}} | align="right" | 13,52 | align="center" | 2. |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2006|2006]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|162|2903|hex=#005eb8}} | align="right" | 5,58 | align="center" | 6. | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2605|21272|hex=#005eb8}} | align="right" | 12,24 | align="center" | 3. |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|2010]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|161|2907|hex=#005eb8}} | align="right" | 5,46 | align="center" | 3. | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2591|21004|hex=#005eb8}} | align="right" | 12,32 | align="center" | 3. |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|2014]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|122|2909|hex=#005eb8}} | align="right" | 4,19 | align="center" | 3. | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2190|20753|hex=#005eb8}} | align="right" | 10,55 | align="center" | 3. |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|2018]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|157|2904|hex=#005eb8}} | align="right" | 5,40 | align="center" | 4. | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2350|20646|hex=#005eb8}} | align="right" | 11,38 | align="center" | 3. |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Súhrnné výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/oso/oso2022/sk/suhrnne_vysledky.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-10 | miesto = Bratislava}}</ref> | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|184|2904|hex=#005eb8}} | align="right" | 6,33 | align="center" | 5. | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2276|20462|hex=#005eb8}} | align="right" | 11,12 | align="center" | 2. |- |} === Volebné preferencie podľa agentúry FOCUS === {{#chart:KDH Opinion polls FOCUS.chart}} === Volebné preferencie podľa agentúry AKO === {{#chart:KDH Opinion polls AKO.chart}} === Volebné preferencie podľa SUSR === {{#chart:KDH Opinion polls SUSR.chart}} === Volebné preferencie podľa agentúry POLIS === {| class="wikitable" ! bgcolor="#ffffbd" |Rok ! bgcolor="#ffffbd" |I ! bgcolor="#ffffbd" |II ! bgcolor="#ffffbd" |III ! bgcolor="#ffffbd" |IV ! bgcolor="#ffffbd" |V ! bgcolor="#ffffbd" |VI ! bgcolor="#ffffbd" |VII ! bgcolor="#ffffbd" |VIII ! bgcolor="#ffffbd" |IX ! bgcolor="#ffffbd" |X ! bgcolor="#ffffbd" |XI ! bgcolor="#ffffbd" |XII |- |'''2012''' | | | | | |'''5,9''' |'''7,4''' |. |'''7,9/6,0''' |. |. |. |- |'''2013''' |. |'''7,5''' |'''7,8''' |'''9,4''' |'''9,1''' |. |'''8,9''' |'''8,8''' |. |'''9,7''' |'''9,7''' |'''9,6''' |- |'''2014''' |. |'''10,1/9,8''' |. |'''9,2''' |'''7,0''' |'''8,1/7,9''' |'''7,7''' |. |'''8,8/7,7''' |'''7,9''' |'''9,0''' |'''8,2''' |- |'''2015'''||'''7,9'''||'''7,3'''||'''8,0'''||'''10,5'''||'''8,3'''||'''8,4'''||'''7,9'''||'''7,8'''||'''8,9'''||'''7,6'''||.||'''7,1''' |- |'''2016'''||'''6,0'''||'''6,6'''||3,9||3,0||3,9||'''5,0'''||'''5,1'''||.||.||4,6||.||'''5,5''' |- |'''2017'''||'''5,0'''||'''5,0'''||'''5,5'''||.||'''6,2'''||'''6,0'''||'''6,0'''||'''5,5'''||.||.||.||. |- |'''2018'''||.||.||.||.||.||.||.||.||.||.||.||. |- |'''2019'''||.||.||.||.||.||'''8,2'''||.||'''7,0'''||'''6,9'''||'''6,7'''||'''6,1'''||'''6,1''' |- |'''2020'''||'''6,0'''||'''5,6'''|| || ||4,9||.||.||.||4,9||4,1||4,0||. |- |'''2021'''||3,9||4,2||'''5,2'''|| || || || || || || || || |- |'''2022''' | | | |'''6,5''' | | | | |'''5,1''' | | | |} == Členská základňa == Podľa oficiálnych údajov mala strana k [[31. december|31. decembru]] [[2022]] 6 110 členov.<ref name=vs22>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Výročná správa|url=https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2022/VS22_KDH.pdf|vydavateľ=Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2023-07-29|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Od roku [[2013]] do 2023 členská základňa klesla na polovicu.<ref name=":0" /> == Pozri aj == * [[Kandidačná listina KDH pre voľby do NR SR v roku 2006]] * [[:Kategória:Politici KDH|Politici KDH]] == Referencie == {{Reflist|2}} == Literatúra == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bobula | meno = Peter | titul = História KDH | url = http://kdh.sk/historia-kdh/| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-10-14 | vydavateľ = Kresťanskodemokratické hnutie | miesto = [Bratislava] | počet strán = 160}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Čarnogurský | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Čarnogurský | titul = Cestami KDH | vydavateľ = Vydavateľstvo Michala Vaška; Občianske združenie Hlbiny | miesto = Prešov | rok = 2007 | počet strán = 415 | isbn = 978-80-7165-615-9}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Figeľ | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Figeľ | titul = Cesta je viac ako smer | vydavateľ = Kresťanskodemokratické hnutie | miesto = Bratislava | rok = 2010 | počet strán = 111 | isbn = 978-80-9703-828-1}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Figeľ | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Figeľ | editori = Renáta Ocilková a kol. | titul = Kde je cesta, tam je život | vydavateľ = Kresťanskodemokratické hnutie | miesto = Bratislava | rok = 2011 | počet strán = 151 | url = http://janfigel.sk/kde-je-cesta-tam-je-zivot/ | isbn = 978-80-9707-517-0 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Figeľ | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Figeľ | editori = Lucia Mihoková a kol. | titul = Menej troviť, viacej tvoriť | vydavateľ = Kresťanskodemokratické hnutie | miesto = Bratislava | rok = 2012 | počet strán = 137 | url = http://janfigel.sk/wp-content/uploads/2012/02/menej_trovit_viacej_tvorit_web.pdf | isbn = 978-80-9709-490-4 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Figeľ | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Figeľ | titul = Návrat domov | vydavateľ = Kresťanskodemokratické hnutie | miesto = Bratislava | rok = [2009] | počet strán = 95 | isbn = 978-80-9702-904-3}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=KDH}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [http://www.kdh.sk/ Oficiálna stránka strany] * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152973 KDH v registri strán Ministerstva vnútra SR] * [http://kdh.sk/wp-content/uploads/2013/06/Stanovy-KDH-Poprad-2016.pdf Stanovy KDH] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190525224024/http://kdh.sk/wp-content/uploads/2013/06/Stanovy-KDH-Poprad-2016.pdf |date=2019-05-25 }} * [http://www.humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2011120054 Kandidačná listina KDH pre voľby do NR SR v roku 2012] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150924031817/http://www.humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2011120054 |date=2015-09-24 }} * [http://kdh.sk/kandidati/ Kandidačná listina KDH pre voľby do NR SR v roku 2020] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191210090427/http://kdh.sk/kandidati/ |date=2019-12-10 }} {{Politické strany na Slovensku}} {{Politické strany v Československu}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Kresťanskodemokratické hnutie| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Organizácie založené v 1990]] [[Kategória:Kresťanskodemokratické strany]] [[Kategória:Konzervatívne strany]] rlht9sx2m786iw7p4m11xxw76ifjspc Wikipédia:Vylúčenie zodpovednosti 4 18680 8219166 8187820 2026-05-24T22:07:10Z ~2026-31127-16 295898 kokoti 8219166 wikitext text/x-wiki jebat vasu wikipediu [[Kategória:Wikipédia:Vylúčenia zodpovednosti|{{PAGENAME}}]] 12bjva0otfvg4ani8wwxmhwwqlb5xr6 8219169 8219166 2026-05-24T22:13:17Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-31127-16|~2026-31127-16]] ([[User_talk:~2026-31127-16|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 6619480 wikitext text/x-wiki {{Gen Disclaimer}} <div style="background:pink;text-align:center;font:bold 24px Tahoma,Verdana,sans-serif;border:solid 2px red;padding:10px;">Wikipédia neposkytuje žiadne záruky správnosti.</div> [[Wikipédia]] je otvorená internetová [[encyklopédia]], tzn. zoskupenie dobrovoľníkov, ktorí vytvárajú databázu ľudského poznania. Jej princípy dovoľujú komukoľvek s pripojením k internetu a webovým prehliadačom meniť jej obsah. Preto je treba upozorniť, že nič, čo tu nájdete, nemuselo byť skontrolované a nemusí obsahovať úplné, presné ani spoľahlivé informácie. To neznamená, že vo Wikipédii nemôžete nájsť hodnotné a podrobné informácie, ale je treba si uvedomiť, že Wikipédia sa nemôže žiadnym spôsobom zaručiť za presnosť informácií, ktoré uvádza. Tieto informácie mohol zmeniť či poškodiť niekto, koho názory sa nezhodujú s aktuálnym stavom znalostí v danom obore. Snažíme sa vytvoriť metódy, ako vybrať a ponúknuť najspoľahlivejšie verzie článkov. Momentálne ponúkame túto možnosť pomocou zoznamu [[Wikipédia:Zoznam najlepších článkov|Najlepšie články]]. Avšak aj články tu uvedené mohli byť nevhodne zmenené tesne pred tým, ako si ich pozriete. <div style="background:pink;text-align:center;font:bold Tahoma,Verdana,sans-serif;border:solid 2px red;padding:10px;">Nikto z autorov, prispievateľov, sponzorov, správcov, ani ktokoľvek iný spojený s Wikipédiou nemôže byť zodpovedný za akékoľvek nepresné či zavádzajúce informácie uvedené na týchto stránkách či na stránkach z nich odkazovaných.</div> Pochopte prosím, že informácie tu ponúkané sú poskytované zdarma a neexistuje žiadna zmluva medzi vami a majiteľmi či používateľmi týchto stránok, vlastníkmi serverov, na ktorých Wikipédia beží, jednotlivými prispievateľmi, správcami, či akoukoľvek inou osobou spojenou s Wikipédiou. Uvedomte si prosím, že informácie tu uvedené môžu porušovať zákony krajiny, z ktorej si ich pozeráte. Wikipédia je proti porušovaniu zákonov, ale obsah Wikipédie je uložený na serveroch v štáte [[Florida]] v [[Spojené štáty|USA]], kde je právo na zverejňovanie informácií chránené Prvým dodatkom [[Ústava Spojených štátov|Ústavy Spojených štátov amerických]] a princípmi [[Všeobecná deklarácia ľudských práv|Všeobecnej deklarácie ľudských práv]]. Zákony Vašej krajiny nemusia poskytovať tak širokú ochranu slobody slova, takže Wikipédia nemôže zodpovedať za prípadné porušenie príslušných zákonov. <div style="background:pink;text-align:center;font:bold Tahoma,Verdana,sans-serif;border:solid 2px red;padding:10px;">Pokiaľ potrebujete správnu, presnú a kompletnú radu (napr. lekársku, právnu či finančnú), vyhľadajte skúseného odborníka.</div> Ďakujeme za Váš čas strávený prečítaním tejto stránky a prajeme Vám príjemné používanie Wikipédie. [[Kategória:Wikipédia:Vylúčenia zodpovednosti|{{PAGENAME}}]] jlesz0yw6ck8pmomj52mc5ef7yaki6v Šablóna:Denné udalosti/05 25 10 18712 8219209 8025338 2026-05-25T00:00:03Z TeslaBot 71954 typografia 8219209 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Bahily János.jpg |meno = [[Ján Bahýľ|J. Bahýľ]] |rám = }} Meniny má [[Urban (prvé meno)|Urban]]. Dnes je [[Afrika|Deň Afriky]]. * {{0}}[[240 pred Kr.]] – prvý zaznamenaný prechod [[Halleyho kométa|Halleyho kométy]] cez [[perihélium]] * [[1803]] – narodil sa [[Ralph Waldo Emerson]], americký filozof a spisovateľ († [[1882]]) * [[1856]] – narodil sa [[Ján Bahýľ]], slovenský konštruktér a vynálezca, v roku [[1895]] mu bol udelený patent na [[helikoptéra|helikoptéru]] († [[1915]]) * [[1898]] – v [[Prešov]]e vznikol najstarší futbalový klub na Slovensku [[1. FC Tatran Prešov|ETVE Prešov]] (dnes Tatran Prešov) * [[1927]] – narodil sa [[Robert Ludlum]], americký spisovateľ špionážnych románov († [[2001]]) * [[1939]] – narodil sa [[Ian McKellen]], britský herec * [[1961]] – [[vesmírne preteky]]: [[prezident Spojených štátov]] [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]] vo svojom prejave pred [[Kongres Spojených štátov|kongresom]] uviedol, že [[Spojené štáty|USA]] by mali do roku [[1970]] dopraviť človeka na [[Mesiac]] a bezpečne späť na [[Zem]] * [[1973]] – anglický multiinštrumentálny hudobník a skladateľ [[Mike Oldfield]] vydal album ''[[Tubular Bells]]'' <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> 4xv7tyab1ccdy3edyxoofxvzzteajp6 Britská Kolumbia 0 20161 8219149 8216359 2026-05-24T20:51:25Z ~2026-31114-26 295890 8219149 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kanadská provincia alebo teritórium | nazov = Britská Kolumbia | zastava = Flag of British Columbia.svg | znak = Coat of arms of British Columbia.svg | zastavameno = Britskej Kolumbie | znakmeno = Britskej Kolumbie | motto = ''Splendor Sine Occasu (Splendour without diminishment) (Lesk bez zakalenia / Neobmedzená nádhera)'' | mapa = British Columbia in Canada.svg | hlavnemesto = [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] | najvacsiemesto = [[Vancouver]] | najvacsiaanglomeracia = [[Regionálny okres Metro Vancouver|Metro Vancouver]] | uradnyjazyk = [[Angličtina]] ([[de facto]]) | miestokraltyp = Viceguvernér | miestokral = [[Janet Austin]] | premier = [[David Eby]] | premierovastrana = [[BCNDP]] | pocetmiestvsnemovni = 42 | pocetmiestvsenate = 6 | vstupdatum = [[20. júl]] [[1871]] | vstupporadie = 6. | rozlohaporadie = 5. | celkovarozloha = 944 735 | sus = 925 186 | vodnaplocha = 19 549 | vodapercento = 2,1 | obyvatelstvoporadie = 3. | obyvatelstvorok = 2021 | pocetobyvatelov = 5 000 879 | hustotaobyvatelov = 5,41 | hdpporadie = 4. | hdprok = 2006 | hdpcelkovo = 192,528<ref>{{cite web|author=Statistics Canada|url=http://www40.statcan.ca/l01/cst01/econ15.htm|title=Statistics Canada Gross domestic product, expenditure-based, by province and territory|accessdate=05.02.2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080420144936/http://www40.statcan.ca/l01/cst01/econ15.htm|archivedate=2008-04-20}}</ref> | hdppercapita = 44 667<ref>{{cite web| author = BC Stats|url=http://www.bcstats.gov.bc.ca/DATA/bus_stat/bcea/tab1.asp|title=Economic Activity: British Columbia and Canada|accessdate=05.02.2009}}</ref> | hdppercapitaporadie = 7. | postovaskratka = BC | ISOkod = CA-BC | casovazona = [[UTC]] -8 a -7 | predponapostovehokodu = [[Zoznam kanadských poštových kódov - písmeno V|V]] | kvetina = [[Svíb Nuttallov]] | strom = [[Tuja riasnatá]] | vtak = [[Krkavec Stellerov]] | webovastranka = www.gov.bc.ca }} '''Britská Kolumbia''' ({{v jazyku|eng|''British Columbia''}} [britiš kəlambiə], skr. BC, {{v jazyku|fra|''la Colombie-Britannique''}} [lakolõbibritanik]) je najzápadnejšou [[Kanada|kanadskou]] [[Administratívne členenie Kanady|provinciou]], ktorá je známa pre svoju prírodnú krásu, ktorá sa odráža v jej [[Latinčina|lat.]] motte „''Splendor sine occasu''“, ktoré sa dá do [[Slovenčina|slov.]] preložiť ako „''lesk bez zakalenia''“, resp. „''neobmedzená nádhera''“.<ref>{{cite web|author=Bill Casselman|url=http://www.billcasselman.com/casselmans_canadian_words/ccw_seven.htm|title=The Mottoes of Canada|accessdate=05.02.2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090125004244/http://billcasselman.com/casselmans_canadian_words/ccw_seven.htm|archivedate=2009-01-25}}</ref> Do konfederácie bola prijatá ako šiesta [[20. júl|20.&nbsp;júla]] [[1871]]. Má rozlohu 952&nbsp;263&nbsp;km² a podľa sčítania ľudu v roce [[2021]] mala 5 000 879 obyvateľov.<ref>name="census2021">{{cite web |url=https://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2021/dp-pd/prof/details/page.cfm?Lang=E&SearchText=British%20Columbia&DGUIDlist=2021A000259&GENDERlist=1&STATISTIClist=1&HEADERlist=0 |title=Data table, Census Profile, 2021 Census of Population – British Columbia [Province] |date=February 9, 2022 |publisher=Statistics Canada |access-date=February 10, 2022 |archive-date=February 10, 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220210050928/https://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2021/dp-pd/prof/details/page.cfm?Lang=E&SearchText=British%20Columbia&DGUIDlist=2021A000259&GENDERlist=1&STATISTIClist=1&HEADERlist=0 |url-status=live }}</ref> Divoké podmienky zapríčinili okrem iného aj to, že tu na takmer milióne štvorcových kilometrov žije iba okolo 5 miliónov obyvateľov, ale vďaka nim je táto provincia hojne vyhľadávaná turistami nie len pre svoje prírodné krásy, ale aj pre široké možnosti športového vyžitia, od horolezectva a lyžovania v [[Skalnaté vrchy|Skalnatých vrchoch]] a v Coast Mountains, až po vodné športy na [[Tichý oceán|tichomorskom]] pobreží a v jazerách. Nadšenci pre tzv. extrémne športy môžu skákať z helikoptéry, alebo schádzať na raftoch mnoho rýchlych a divokých riek. Hlavným mestom Britskej Kolumbie je [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]], najväčším mestom je [[Vancouver]], ktorý je tiež tretím najväčším metropolitným územím v Kanade.<ref>{{cite web|author=B.C. Government|url=http://www.gov.bc.ca/bcfacts/|title=B.C. Facts|accessdate=05.02.2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130707193800/http://www.gov.bc.ca/bcfacts/|archivedate=2013-07-07}}</ref> == Geografia == Britská Kolumbia je na západe obklopená [[Tichý oceán|Tichým oceánom]], na severozápade [[Spojené štáty|americkým]] štátom [[Aljaška]], na severe teritóriom [[Yukon (teritórium)|Yukon]] a [[Severozápadné teritóriá|Severozápadnými teritóriami]], na východe provinciou [[Alberta]] a na juhu americkými štátmi [[Washington (štát USA)|Washington]], [[Idaho]] a [[Montana (USA)|Montana]].<ref name="hellobc" /> Súčasná južná hranica Britskej Kolumbie vznikla v roku [[1846]] podpisom [[Oregonská zmluva|Oregonskej zmluvy]], aj keď história provincie je previazaná aj s územím ďaleko na juhu, na hraniciach [[Kalifornia|Kalifornie]]. [[Súbor:Vancouver ib.jpg|vľavo|náhľad|[[Vancouver]], najväčšie mesto Britskej Kolumbie]] Britská Kolumbia sa rozprestiera na ploche 944&nbsp;735 kilometrov štvorcových, čo je spolu približne veľkosť [[Francúzsko|Francúzska]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Holandsko|Holandska]]. Provincia je väčšia ako celé územie amerických štátov Washington, [[Oregon]] a Kalifornia. Pobrežie Britskej Kolumbie je dlhé 27&nbsp;000 kilometrov, pričom sa na ňom nachádzajú hlboké, strmé [[fjord]]y a asi 6&nbsp;000 ostrovov, z ktorých je väčšina neobývaných.<ref name="welcomebc">{{cite web|author=WelcomeBC|url=http://www.welcomebc.ca/en/choose/geography.html|title=Geography|accessdate=05.02.2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090226044624/http://www.welcomebc.ca/en/choose/geography.html|archivedate=2009-02-26}}</ref> Hlavným mestom Britskej Kolumbie je mesto [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]], ktoré leží na juhovýchodnom konci [[Vancouverov ostrov|Vancouverovho ostrova]]. Mestom s najväčším počtom obyvateľov je [[Vancouver]], ktorý leží na juhozápade kontinentálnej časti Britskej Kolumbie známej ako [[Lower Mainland]]. Medzi ďalšie veľké mestá patrí [[Surrey (Britská Kolumbia)|Surrey]], [[Burnaby (mesto)|Burnaby]], [[Coquitlam (Britská Kolumbia)|Coquitlam]], [[Richmond (Britská Kolumbia)|Richmond]], [[Delta (Britská Kolumbia)|Delta]] a [[New Westminster (Britská Kolumbia)|New Westminster]] v oblasti Lower Mainland, [[Abbotsford (Britská Kolumbia)|Abbotsford]] a [[Langley (Britská Kolumbia)|Langley]] v údolí [[Fraser Valley]], [[Nanaimo]] na Vancouverovom ostrove a [[Kelowna]] a [[Kamloops]] v hornatom území [[Interior Plateau]].<ref name="hellobc">{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Hello BC|url=http://www.hellobc.com/en-CA/AboutBC/Geography/BritishColumbia.htm|titul=Geography|dátum prístupu=2009-02-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20090219014444/http://www.hellobc.com/en-CA/AboutBC/Geography/BritishColumbia.htm|dátum archivácie=2009-02-19}}</ref> [[Prince George (Britská Kolumbia)|Prince George]] je najväčšie mesto v severnej časti provincie a mesto [[Vanderhoof (Britská Kolumbia)|Vanderhoof]], ležiace od neho severozápadným smerom je geografickým stredom provincie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Tourism BC | titul = Vanderhoof | url = http://www.hellobc.com/en-CA/RegionsCities/Vanderhoof.htm | dátum prístupu = 2009-02-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110927155449/http://www.hellobc.com/en-CA/RegionsCities/Vanderhoof.htm | dátum archivácie = 2011-09-27 }}</ref> Pohorie [[Pobrežné vrchy]], kanadská časť [[Skalisté hory|Skalistých hôr]] a námorná trasa [[Inside Passage]] s veľkým množstvom fjordov sú súčasťou krásnej prírodnej scenérie Britskej Kolumbie, ktorá stojí za trvalým rastom miestnej ekoturistiky. Provincia je zo 75 percent hornatá (dosahujúc nadmorskú výšku vyše 1&nbsp;000 metrov), zo 65 percent zalesnená a má iba 5 percent obrábateľnej, poľnohospodársky využiteľnej pôdy.<ref name="welcomebc" /> Územie na okolí údolia [[Okanagan Valley]] je jedným z troch v celej Kanade, kde sa darí pestovaniu viniča. [[Súbor:MountRobson.jpg|náhľad|[[Mount Robson]], najvyšší vrch kanadských [[Skalisté hory|Skalistých hôr]]]] Menšie mestá na vidieku - [[Penticton (Britská Kolumbia)|Penticton]], [[Oliver (Britská Kolumbia)|Oliver]] a [[Osoyoos (Britská Kolumbia)|Osoyoos]] majú najteplejšie a najdlhšie letá v Kanade, aj keď ich teplotné rekordy prekonávajú ešte teplejšie mestá v kaňone [[Fraser Canyon]], [[Lillooet (Britská Kolumbia)|Lillooet]] a [[Lytton (Britská Kolumbia)|Lytton]], kde teplota v lete v popoludňajších hodinách často prekročí aj 40&nbsp;°C. Väčšinu západnej časti Vancouverovho ostrova a zvyšku pobrežia Britskej Kolumbie smerom na sever k oblasti [[Alaska Panhandle]] a na juh od [[Olympic (polostrov)|polostrova Olympic]] po severnú Kaliforniu pokrýva dažďový prales mierneho pásma. Podobné pralesy sa nachádzajú v [[Čile]], na [[Nový Zéland|Novom Zélande]], v [[Tasmánia|Tasmánii]] a na [[Ruský ďaleký východ|ruskom ďalekom východe]]. Časti provincie, ktoré ležia vo väčšej vzdialenosti od pobrežia, nie sú veľmi ovplyvňované Tichým oceánom. Pozostávajú z púštnych a čiastočne vyprahnutých oblastí až po horské pásma a kaňony v oblasti Interior Plateau. Niekoľko južne položených údolí zažíva studené zimy s nádielkou snehu spolu s údoliami v okrese Cariboo, severnej časti územia Central Interior, v ktorých panuje počas zimy rovnako studené počasie ako vo zvyšku Kanady pre ich zemepisnú šírku a nadmorskú výšku. Dve tretiny severných oblastí provincie sú prakticky neobývané a bez zásahov človeka. Tieto oblasti sú väčšinou hornaté, s výnimkou územia na východ od Skalistých hôr, kde sa v [[Regionálny okres Peace River|regionálnom okrese Peace River]] nachádza úsek [[Kanadské prérie|kanadských prérií]] ležiacich v Britskej Kolumbii. {| class="wikitable" style="text-align: right;" |+ Desať najväčších metropolitných oblastí v BC podľa počtu obyvateľov |- ! Metropolitná oblasť ! 2006 ! 1996 |- | style="text-align: left;" | [[Vancouver]] | 2 116 581 | 1 831 665 |- | style="text-align: left;" | [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] | 330 088 | 304 287 |- | style="text-align: left;" | [[Kelowna]] | 160 598 | 136 349 |- | style="text-align: left;" | [[Abbotsford (Britská Kolumbia)|Abbotsford]] | 159 020 | 136 480 |- | style="text-align: left;" | [[Kamloops]] | 92 882 | 85 407 |- | style="text-align: left;" | [[Nanaimo]] | 92 361 | 82 691 |- | style="text-align: left;" | [[Prince George (Britská Kolumbia)|Prince George]] | 83 225 | 87 731 |- | style="text-align: left;" | [[Chilliwack (Britská Kolumbia)|Chilliwack]] | 80 892 | 66 254 |- | style="text-align: left;" | [[Vernon (Britská Kolumbia)|Vernon]] | 55 418 | 49 701 |- | style="text-align: left;" | [[Courtenay (Britská Kolumbia)|Courtenay]] | 49 214 | 46 297 |} {| class="wikitable" |+ Desať najväčších obcí v BC podľa počtu obyvateľov |- ! Obec ! 2006 ! 1996 |- | style="text-align: left;" | [[Vancouver]] ([[Regionálny okres Metro Vancouver|MV]]) | 578 041 | 514 008 |- | style="text-align: left;" | [[Surrey (Britská Kolumbia)|Surrey]] ([[Regionálny okres Metro Vancouver|MV]]) | 394 976 | 304 477 |- | style="text-align: left;" | [[Burnaby (mesto)|Burnaby]] ([[Regionálny okres Metro Vancouver|MV]]) | 202 799 | 179 209 |- | style="text-align: left;" | [[Richmond (Britská Kolumbia)|Richmond]] ([[Regionálny okres Metro Vancouver|MV]]) | 174 461 | 148 867 |- | style="text-align: left;" | [[Abbotsford (Britská Kolumbia)|Abbotsford]] | 123 864 | 104 403 |- | style="text-align: left;" | [[Coquitlam (Britská Kolumbia)|Coquitlam]] ([[Regionálny okres Metro Vancouver|MV]]) | 114 565 | 101 820 |- | style="text-align: left;" | [[Saanich (Britská Kolumbia)|Saanich]] | 108 265 | 101 388 |- | style="text-align: left;" | [[Kelowna]] | 106 707 | 89 422 |- | style="text-align: left;" | [[Delta (Britská Kolumbia)|Delta]] ([[Regionálny okres Metro Vancouver|MV]]) | 96 723 | 95 411 |- | style="text-align: left;" | [[Langley (okres)|Langley]] ([[Regionálny okres Metro Vancouver|MV]]) | 93 726 | 80 179 |} == Dejiny == === Pred pripojením ku konfederácii === [[Súbor:Kwakiutl_house_pole_InvMH975-123-1.jpg|náhľad|[[Totem]] [[Indiáni|indiánov]] z kmeňa [[Kwakiutl]], druhá polovica 19. storočia]] Objav kamenných nástrojov pri [[Beatton (rieka)|rieke Beatton]] v blízkosti mesta [[Fort St. John]] datuje prvé ľudské osídlenie Britskej Kolumbie do obdobia pred vyše 11 500 rokmi. Populácia [[Indiáni|indiánov]] sa rozšírila po celom regióne, najmä po pobreží, kde bola najväčšia hustota domorodého obyvateľstva v Kanade. V dobe prvých kontaktov s Európanmi žila viac ako polovica kanadského indiánskeho obyvateľstva na území Britskej Kolumbie. Objavné cesty kapitána [[James Cook|Jamesa Cooka]] v 70. rokoch 18. storočia a [[George Vancouver|Georgea Vancouvera]] o 20 rokov neskôr, spolu s ústupom [[Španielsko|Španielov]] v tom istom období, dali vzniknúť britskej správe pobrežného územia smerom na sever a na západ od [[Columbia (rieka)|rieky Columbia]]. V roku [[1793]] sa [[Alexander Mackenzie|Sir Alexander Mackenzie]] stal prvým Európanom, ktorý vykonal cestu naprieč Severnou Amerikou až k brehom Tichého oceánu, o čom svedčí nápis na kameni pri brehu [[South Bentinck Arm]] pri osade [[Bella Coola (Britská Kolumbia)|Bella Coola]]. Jeho výprava dala teoretický základ na vznik britskej zvrchovanosti nad vnútrozemím a úspech ďalších prieskumníkov najatých spoločnosťami, spracujúcimi kožušiny viedol k zmapovaniu značného množstva riek a horských pásiem medzi kanadskými prériami a pobrežím Pacifiku. V roku [[1794]] sa [[Španielsko]] vzdalo svojich nárokov na celé americké pacifické pobrežie. Tento krok otvoril cestu pre formálne nároky a kolonizáciu nových území aj inými európskymi mocnosťami vrátane Británie, no z dôvodu [[Napoleonské vojny|Napoleonských vojen]] neboli nejakú dobu ešte britské nároky v tomto regióne veľmi výrazné. Mackenzie a ďalší prieskumníci, medzi ktorých patrili [[John Finlay]], [[Simon Fraser]], [[Samuel Black]], [[John Campbell]] a [[David Thompson]] sa primárne viac zaujímali o rozšírenie obchodu s kožušinami ako o politické dôsledky vyplývajúce z prieskumu týchto oblastí. Ich úspechy v zakladaní obchodných stredísk, či už pod vlajkou [[Severozápadná spoločnosť|Severozápadnej spoločnosti]] alebo [[Spoločnosť Hudsonovho zálivu|Spoločnosti Hudsonovho zálivu]] (HBC), viedli k vytvoreniu trvalej britskej prítomnosti v regióne, ktorý bol na základe [[Anglo-americká dohoda 1818|Anglo-americkej dohody z roku 1818]] pod spoločnou správou a využitím občanov Spojených štátov a podnikateľských subjektov z Británie (čo boli spoločnosti obchodujúce s kožušinami). Táto spoločná správa sa skončila podpisom [[Oregonská zmluva|Oregonskej zmluvy]] v roku [[1846]]. Niektoré z obchodných stredísk sa rozrástli do malých osád a miest. Medzi mestá v Britskej Kolumbii, ktoré boli založené ako obchodné strediská patrí [[Fort St. John]] (založené [[1794]]), [[Hudson's Hope]] ([[1805]]), [[Fort Nelson]] ([[1805]]), [[Fort St. James]] ([[1806]]), [[Prince George (Britská Kolumbia)|Prince George]] ([[1807]]), [[Kamloops (Britská Kolumbia)|Kamloops]] ([[1812]]), [[Fort Langley]] ([[1827]]), [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] ([[1843]]), [[Yale (Britská Kolumbia)|Yale]] ([[1848]]) a [[Nanaimo]] ([[1853]]). Medzi obchodné strediská, z ktorých sa stali mestá na území dnešných Spojených štátov patrí [[Vancouver (Washington)|Vancouver]] ([[Fort Vancouver]]), v minulosti centrála operácií Spoločnosti Hudsonovho zálivu v okrese Columbia District (Oregon Territory), [[Colville]] a [[Walla Walla]]. Po zlúčení Severozápadnej spoločnosti a Spoločnosti Hudsonovho zálivu v roku [[1821]] sa oblasť dnešnej Britskej Kolumbie rozdelila na tri oblasti s obchodovaním s kožušinami. Oblasť v strede a na severe bola okresom [[New Caledonia]], ktorá bola spravovaná z Fort St. James. Oblasť na juh od povodia [[Thompson (rieka)|rieky Thompson]] a na sever od rieky Columbia patrila pod okres [[Columbia District]], so sídlom v meste [[Fort Vancouver]] (dnešný Vancouver v štáte Washington). Severovýchod provincie na východ od kanadských [[Skalisté hory|Skalistých hôr]], známy ako [[Peace River Block]], bol pripojený k oveľa väčšiemu okresu [[Athabasca District]], ktorý mal sídlo vo [[Fort Chipewyan]] v dnešnej provincii [[Alberta]]. [[Súbor:Oregoncountry.png|vľavo|náhľad|Oblasť sporného územia, hranice ktorého vyriešila až [[Oregonská zmluva]] v roku 1846]] [[Súbor:BC-New Eldorado.jpg|náhľad|Obraz z roku 1858 znázorňujúci ''Britskú Kolumbiu'' ako nové [[eldorádo]]]] Až do roku [[1849]] boli tieto okresy takmer nezávislým územím v [[Britská Severná Amerika|Britskej Severnej Amerike]], [[de facto]] pod jurisdikciou správcov HBC. No na rozdiel od [[Ruppertova zem|Ruppertovej zeme]] na severe a východe Kanady, na teritórium Britskej Kolumbie nemala HBC koncesiu, no mala zaručený monopol na obchodovanie s indiánmi. Toto všetko sa zmenilo po rozšírení amerického prieskumu smerom na západ k [[Tichý oceán|Tichému oceánu]] a po vznesení nárokov na územnú nezávislosť, najmä v južnej oblasti okresu Columbia (na mieste dnešných amerických štátov [[Washington (štát USA)|Washington]] a [[Oregon]]). V roku [[1846]] rozdelila územie [[Oregonská zmluva]] pozdĺž [[Rovnobežka (geografia)|49. rovnobežky]] po úžinu [[Strait of Georgia]], pričom územie na juh od nej, s výnimkou [[Vancouverov ostrov)|Vancouverovho ostrova]] a súostrovia [[Gulf islands]], pripadlo [[Američania (USA)|američanom]]. V roku [[1849]] vznikla na Vancouverovom ostrove britská kolónia [[Colony of Vancouver Island]], s [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoriou]] ako hlavným mestom. New Caledonia na pevnine ostala pod jurisdikciou správcov z HBC v Britskej Severnej Amerike. Po vypuknutí [[Zlatá horúčka v kaňone Fraser|Zlatej horúčky v kaňone Fraser]] v roku [[1858]] a návalu amerických [[prospektor]]ov do oblasti New Caledonia, úrad kolónií formálne vyhlásil pevninskú časť za kolóniu [[Colony of British Columbia]], s hlavným mestom [[New Westminster (Britská Kolumbia)|New Westminster]]. V roku [[1862]] vypukla [[Sobia zlatá horúčka]], ktorá prinútila administratívu kolónie aby sa zadĺžila pri namáhavom budovaní nevyhnutnej infraštruktúry, ktorú si vynútila urýchlená stavba nových osád a mestečiek, ako napríklad [[Barkerville (Britská Kolumbia)|Barkervillu]] a Lillooetu, ktoré vyrástli prakticky za noc. Kolónia na Vancouverovom ostrove čelila vlastnej finančnej kríze, tlak na spojenie obidvoch kolónií do jedného celku bol nakoniec úspešný v roku [[1866]]. === Rýchly rast a rozvoj === [[Súbor:LastSpike Craigellachie BC Canada.jpg|náhľad|Zatlčenie posledného klinca do podvalu na trase transkontinentálnej železnice ''CPR'', 7. november 1885]] Konfederačná liga, ktorú viedli [[Amor De Cosmos]], [[John Robson]] a [[Robert Beaven]] viedla hlasy, ktoré presadzovali pripojenie kolónie ku [[Kanada|Kanade]], ktorá vznikla spojením troch britských severoamerických kolónií v roku [[1867]]. Medzi faktory, ktoré prispievali ku tlaku na zlúčenie s Kanadou patrila obava z [[Anexia|anexie]] [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]], narastajúci dlh spôsobený nárastom populácie, potreba vládnych služieb, ktoré by podporovali obyvateľstvo v jeho potrebách a ekonomický úpadok, spôsobený koncom zlatej horúčky. Po súhlase Kanadskej vlády s rozšírením [[Kanadská pacifická železnica|Kanadskej pacifickej železnice]] (CPR) do Britskej Kolumbie a s prísľubom prevzatia dlhov kolónie, sa Britská Kolumbia [[20. júl]]a [[1871]] stala šiestou provinciou, ktorá sa pripojila ku Kanadskej konfederácii. Hranice provincie neboli až do roku [[1903]] úplne vytýčené, to sa zmenilo po podpísaní dohody, ktorou sa vyriešila poloha štátnej hranice medzi Kanadou a USA na juhovýchode Aljašky, na území známom ako [[Alaska Panhandle]]. [[Súbor:1903 Alaska boundary dispute.png|vľavo|náhľad|Oblasť sporného územia v oblasti [[Alaska Panhandle]]. Modrou farbou sú znázornené hranice, ktoré si nárokovali USA, červenou sú znázornené nárokované hranice Kanady a žltou sú vyznačené súčasné hranice.]] [[Súbor:Fountaincanyon1.jpg|náhľad|Pohľad na kaňon [[Fraser Canyon]]]] [[Súbor:Damage done by the Asiatic Exclusion League.jpg|náhľad|Škody po nepokojoch vo Vancouveri v septembri 1907, ktoré viedla ''Liga za vylúčenie Ázijcov'']] [[Súbor:British Columbia 2006 population density.PNG|vľavo|náhľad|Hustota osídlenia ''Britskej Kolumbie'' v roku 2006]] [[Súbor:CNR Yellowhead.jpg|náhľad|Horský priesmyk [[Yellowhead Pass]]]] Ako sa rozširoval [[Baníctvo|banícky]], [[Lesníctvo|lesnícky]], [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodársky]] a [[Rybársky priemysel|rybársky]] priemysel v provincii, rástol aj počet jej obyvateľov. Stopy po baníckom priemysle boli najviac viditeľné v oblasti [[Boundary Country]], v [[Slocan]]e, v okrese [[West Kootenay]] pozdĺž osady [[Trail]], v okrese [[East Kootenay]], v kaňone [[Fraser Canyon]] a v okrese [[Cariboo District]]. Údolie [[Fraser Valley]] prilákalo [[farmár]]ov, suché trávnaté oblasti pri [[Thompson (rieka)|rieke Thompson]] a v okresoch [[Cariboo]], [[Chilcotin]] a [[Okanagan]] zase chovateľov dobytka a pestovateľov ovocia. [[Drevorubač]]i pracovali najmä v hlbokých lesoch pri pobreží oceánu. Dokončenie trasy [[Kanadská pacifická železnica|Kanadskej pacifickej železnice]] v roku [[1885]] bolo veľkým impulzom pre ekonomiku Britskej Kolumbie. Železnica umožnila prepravu tovaru a materiálu z provincie smerom na východ. Rozrastajúce sa mesto [[Granville (Britská Kolumbia)|Granville]], nachádzajúce sa pri ústí [[fjord]]u [[Burrard Inlet]], orientované do tej doby prevažne na [[drevospracujúci priemysel]], bolo určené za konečnú zastávku novej železnice, čo viedlo k neskoršiemu premenovaniu mesta na [[Vancouver]] v roku [[1886]]. Dokončenie výstavby [[prístav]]u [[Port of Vancouver]] bolo ďalším podnetom k rýchlemu rozvoju a za menej ako päťdesiat rokov sa mesto Vancouver stalo najväčším mestom v západnej Kanade, čím prekonalo [[Winnipeg]]. Počas prvých desaťročí boli hlavnými témami v provincii osídľovanie pôdy a jej využitie. Medzi ne patrilo [[vyvlastňovanie]] [[Indiáni|indiánskej]] pôdy, kontrola nad jej prírodnými zdrojmi a obchodovanie s nimi. Prílev nových pracovníkov ako prostriedku ku rozvoju provincie sa od začiatku ukázal byť problematickým, Britská Kolumbia sa stala cieľom nielen pre emigrantov z [[Európa|Európy]], ale aj [[Čína|Číny]] a z [[Japonsko|Japonska]]. Prílev [[Ázia|ázijských]] emigrantov narazil na vlnu odporu od väčšinových etnických skupín obyvateľstva a viedol k nátlaku (väčšinou úspešnému) na obmedzenie prílevu ázijcov do provincie, zavedením takzvanej "dane z hlavy". Tieto nálady v spoločnosti vyvrcholili útokmi davu proti čínskym a japonským prisťahovalcom vo Vancouveri v rokoch [[1887]] a [[1907]]. V roku [[1923]] bola schválením zákona [[Chinese Immigration Act (1923)|Chinese Immigration Act]] zakázaná emigrácia takmer všetkých prisťahovalcov z Číny. Provincia zatiaľ pokračovala v raste. V roku [[1914]] bol v meste [[Fort Fraser]] zatlčený posledný klinec do podvalu na trase druhej transkontinentálnej železnice [[Grand Trunk Pacific Railway]], čím sa spojili severné oblasti centrálnej časti Britskej Kolumbie, od horského priesmyku [[Yellowhead Pass]] cez mesto [[Prince George (Britská Kolumbia)|Prince George]] až po [[Prince Rupert (Britská Kolumbia)|Prince Rupert]], pobrežné mesto na pobreží Pacifiku. Týmto sa severné pobrežie a údolie [[Bulkley Valley]] otvorilo novým ekonomickým príležitostiam. Oblasti, ktoré sa predtým takmer výlučne zameriavali iba na obchodovanie s kožušinami, sa začali zameriavať na drevospracujúci priemysel, farmárčenie a baníctvo. === Obdobie od 20. do 40. rokov === Keď sa vrátili domov muži bojujúci v [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojne]], zistili, že ich ženy pomohli zaviesť v provincii [[Prohibícia v Kanade|prohibíciu]] na [[alkohol]]ické nápoje, v ich úsilí ukončiť sociálne problémy vyplývajúce z nadmernej konzumácie tvrdého alkoholu, ktorou bol do tej doby [[Vancouver]] a zvyšok provincie preslávený. Po nátlaku zo strany [[veterán]]ov bola prohibícia rýchlo zrušená, takže "vojak a pracujúci muž" si mohol vychutnať svoj pohárik, no narastajúci počet nezamestnaných veteránov ešte zhoršoval fakt, že veľa dostupných pracovných miest obsadili emigranti z Európy (najmä z [[Taliansko|Talianska]]), čo spôsobilo, že veľký počet znechutených veteránov vstupoval do "vojenských" politických strán, ktoré mali obhajovať ich záujmy. Tieto politické strany a zoskupenia tvorili základ roztriešteného robotníckeho politického spektra, ktoré sa stalo živnou pôdou pre rôzne extrémistické ľavicové a pravicové politické strany, vrátane tých, ktoré neskôr zformovali [[British Columbia New Democratic Party]] a [[British Columbia Social Credit Party]]. [[Súbor:Kamloops on to Ottawa.jpg|náhľad|Štrajkujúci robotníci na streche vlaku, ktorým chceli odísť do ''Ottawy'']] [[Súbor:Japanese internment camp in British Columbia.jpg|náhľad|[[Internačný tábor]] pre [[Japonci|Japoncov]] počas ''Druhej svetovej vojny'']] Zavedenie [[Prohibícia v Spojených štátoch|prohibície]] na alkoholické nápoje v Spojených štátoch vytvorilo v Kanade nové pracovné príležitosti, keďže veľa ľudí našlo uplatnenie, či len profitovalo, z pašovania alkoholu cez hranice do USA. Tejto "pirátskej ekonomike" sa dá pripísať veľká časť rozvoja a prosperity Vancouveru v 20. rokoch, aj keď pokračoval aj rast drevospracujúceho priemyslu, rybárčenia a baníctva. Po zrušení prohibície v Spojených štátoch a vypuknutí [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej hospodárskej krízy]] sa provincia začala potýkať s ekonomickým úpadkom. Do Vancouveru sa začali hrnúť desaťtisíce mužov z chladnejších častí Kanady, ktorí vytvorili veľké komunity mestskej chudiny a [[Bezdomovec|bezdomovcov]] pozdĺž zálivu [[False Creek]] a železnice pri fjorde [[Burrard Inlet]], vrátane starej trasy železnice, ktorá viedla priamo cez stred mesta (na rohu ulíc Hastings a Carrall). Tieto ťažké časy viedli k intenzívnym snahám o politickú organizáciu, k nepokojom, ako napríklad k obsadeniu budovy hlavnej pošty, ktoré bolo násilne potlačené políciou a aj k vyhláseniu stanného práva v prístavných dokoch po dobu takmer troch rokov. Vo Vancouveri sa sformovalo štrajkujúce zoskupenie [[On-to-Ottawa Trek]], ktoré obsadilo vlak a malo v úmysle s ním odcestovať na východ do kanadského hlavného mesta [[Ottawa|Ottawy]], kde chceli predniesť svoje požiadavky. Pri meste [[Mission (Britská Kolumbia)|Mission]] bol vlak zastavený [[Gatlingov guľomet|Gatlingovým guľometom]], ktorý bol rozložený ponad železničnú trať. Všetci muži vo vlaku boli zatknutí a počas trvania hospodárskej krízy umiestnení v pracovných táboroch. Pred koncom 30. rokov sa začali objavovať prvé známky ekonomického oživenia, no bolo to vypuknutie [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]], ktoré vyvolalo transformáciu národnej ekonomiky a ukončilo ťažké časy hospodárskej krízy. Z dôvodu vojnového úsilia sa ženy zapojili do pracovného procesu ako nikdy predtým. Britská Kolumbia dlho ťažila zo svojej polohy pri pobreží [[Tichý oceán|Pacifiku]], vďaka čomu mala blízke vzťahy s [[Východná Ázia|východnou Áziou]]. No tento jav niekedy spôsoboval aj napätie medzi kultúrami, ktoré niekedy vyústilo k prejavom nepriateľstva voči prisťahovalcom z Ázie. Najviac sa to prejavilo počas Druhej svetovej vojny, keď bol veľký počet obyvateľov Britskej Kolumbie japonského pôvodu vysťahovaný zo svojich domovov a internovaný vo vnútrozemí provincie v [[Internačný tábor|internačných táboroch]]. Napriek tomuto negatívnemu javu bol v provincii historicky veľký počet zmiešaných manželstiev a iných príkladov spolupráce a integrácie medzi rôznymi kultúrnymi a rasovými skupinami obyvateľstva. === Obnovenie rastu: Koalícia a povojnový rozvoj === Počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] sa hlavné liberálne a konzervatívne politické strany v Britskej Kolumbii zjednotili vo formálnej koalične vláde pod vedením nového vodcu liberálov [[John Hart|Johna Harta]], ktorý nahradil [[Duff Pattullo|Duffa Pattulla]], ktorému sa vo voľbách v roku [[1941]] nepodarilo získať väčšinu a sformovať koalíciu s konzervatívcami. Aj keď 14 kresiel (z celkovo 48), ktoré získala [[Co-operative Commonwealth Federation|CFF]], plus jeden radikálny nezávislý, bolo ďaleko od toho, aby sformovali vládu a ich popularita medzi obyvateľstvom prestavovala menej ako tretinu hlasov, hlavným dôvodom na vznik koalície, bolo zabrániť CFF dostať sa k moci. Hart bol znovuzvolený v roku [[1945]] a povojnová situácia si vyžiadala vznik série nových projektov, zameraných na rozširovanie infraštruktúry, najmä na dokončenie diaľnice [[British Columbia provincial highway 97|Highway 97]], severne od mesta Prince George až po Peace River Block. Tento úsek sa dnes nazýva John Hart Highway. V roku [[1946]] zvyšky koalície prevzal [[Byron Ingemar Johnson]]. Vo voľbách v roku [[1949]] získal najvyšší počet voličských hlasov v histórii provincie, vyše 61 percent. Za jeho víťazstvom, napriek zvyšujúcim sa obvineniam z korupcie a zneužívania moci stáli výdavkové programy a projekty. Počas jeho vlády sa pokračovalo v rozširovaní infraštruktúry a po dohode so spoločnosťou [[Alcan]] bola postavená vodná elektráreň a hlinikáreň [[Kemano]]-[[Kitimat]]. Johnson si získal popularitu počas jeho úsilia o obnovu údolia Fraser Valley, ktoré v roku [[1948]] postihla povodeň, ktorá bola veľkým úderom pre región a ekonomiku provincie. Narastajúce dôkazy korupcie viedli v roku [[1951]] lídra konzervatívcov [[Royal Maitland|Royala Maitlanda]] k vystúpeniu jeho strany z koalície. Po voľbách v roku [[1952]] sa premiérom menšinovej vlády s podporou liberálov a konzervatívcov stal [[W. A. C. Bennett]], líder [[British Columbia Social Credit Party]]. Bennett začal so sériou fiškálnych reforiem, s novou populistickou agendou a s významným rozvojom. Tým si položil základ pre voľby v roku [[1953]], v ktorých sa mu podarilo získať 38 percent hlasov voličov a väčšinu v parlamente Britskej Kolumbie. === Rast podielu vlády v ekonomike === Po voľbách v roku [[1953]] zažila Britská Kolumbia fázu rýchleho ekonomického rastu. Bennett a jeho strana spravovali provinciu viac ako 20 rokov, počas ktorých vláda začala s ambicióznym programom rozvoja infraštruktúry, ktorý poháňal masívny ekonomický rozvoj [[Lesohospodárstvo|lesohospodárstva]], [[Baníctvo|baníctva]] a [[Energetika|energetického]] sektoru. Počas týchto dvoch dekád vláda Britskej Kolumbie znárodnila spoločnosti British Columbia Electric a British Columbia Power Company, spolu s ďalšími menšími energetickými spoločnosťami a premenovala ich na [[BC Hydro]]. Koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] bolo postavených, alebo vo výstavbe niekoľko veľkých [[Priehrada|priehrad]] v povodí riek [[Peace (rieka)|Peace]], [[Columbia (rieka)|Columbia]] a [[Nechako (eieka)|Nechako]]. Medzi Kanadou a Spojenými štátmi boli uzatvorené veľké zmluvy o predaji elektriny, ako napríklad [[Columbia River Treaty]]. Ekonomika provincie bola tiež poháňaná bezprecedentným rastom lesohospodárskeho sektora a tiež ťažbou [[Ropa|ropy]] a [[Zemný plyn|zemného plynu]] na severovýchode provincie. [[50. roky 20. storočia|50.]] a 60. roky sa tiež niesli v znamení rozvoja dopravnej infraštruktúry Britskej Kolumbie. V roku [[1960]] založila vláda [[Kráľovská korporácia|kráľovskú korporáciu]] [[BC Ferries]], za účelom námorného rozšírenia systému diaľnic v provincii. Tento systém sa vylepšil a rozšíril výstavbou nových diaľnic a [[most]]ov a rozšírením existujúcich diaľnic a [[Rýchlostná cesta|rýchlostných ciest]]. V rokoch po skončení Druhej svetovej vojny sa [[Vancouver]] a [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] stali kultúrnymi centrami [[básnik]]ov, [[spisovateľ]]ov, [[Umelec|umelcov]], [[hudobník]]ov, [[tanečník]]ov a [[Herec|hercov]], ktorých prilákala nádherná okolitá príroda a mierne podnebie. Tieto mestá sa stali atraktívnymi aj pre [[akademik]]ov, [[komentátor]]ov politického diania a [[mysliteľ]]ov. V ekonomike provincie hrala dôležitú úlohu aj [[turistika]]. Vzostup japonskej ekonomiky a ďalších ekonomík v Pacifiku bol veľkým impulzom aj pre ekonomiku Britskej Kolumbie. Z politického a sociálneho hľadiska priniesli 60. roky obdobie zvýšeného sociálneho napätia. Napätie medzi ľavicou a pravicou, ktoré v provincii pretrvávalo od konca Veľkej hospodárskej krízy sa vyostrilo, keď sa takzvané „kapitalistické“ strany (ktoré podporovali voľný trh) sformovali do koalície, ktorú reprezentovala [[British Columbia Social Credit Party]], proti ktorej stála v opozícii [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]] [[New Democratic Party]], nástupca po [[Co-operative Commonwealth Federation]]. Tak ako rozkvitala ekonomika provincie, rástlo aj napätie v robotníckom hnutí. Napätie stúplo aj po príchode hnutia [[Hippies]], ktorého centrami boli Vancouver a [[Nanaimo]]. Konflikt medzi prívržencami hnutia Hippies a starostom Vancouveru [[Tom Campbell|Tomom Campbellom]] sa stal legendárnym a v roku [[1971]] vyústil do takzvaných [[Nepokoje v Gastowne|nepokojov v Gastowne]]. Koncom 60. rokov sa sociálne nepokoje a sklamanie z narastania [[status quo]] podpísali na tom, že Bennettove úspechy už nemohli zastaviť jeho narastajúcu nepopularitu. === Britská Kolumbia v 70. a 80. rokoch === [[27. august]]a [[1969]] bola BC Social Credit Party vo voľbách znovuzvolená. Toto volebné obdobie bolo pre W. A. C. Bennetta posledným. Na začiatku [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] bola ekonomika Britskej Kolumbie posilnená narastajúcimi cenami uhlia a krátením výdavkov v lesohospodárskom sektore. No [[BC Hydro]] zaznamenala prvú stratu, čo bolo začiatkom konca pre Bennetta a jeho stranu BC Social Credit Party. [[Súbor:BC Highway 5 Coquihalla Snowshed.jpg|vľavo|náhľad|Diaľnica [[British Columbia provincial highway 5|Coquihalla Highway]]]] Po voľbách v auguste [[1972]] ju vystriedala vláda [[New Democratic Party|NDP]] na čele s [[Dave Barrett|Daveom Barrettom]]. Počas jeho trojročnej vlády sa veľký rozpočtový prebytok rýchlo zmenil na deficit, aj keď zmeny v účtovnom systéme naznačovali, že časť deficitu by sa dala pripísať aj predchádzajúcej vláde. Tisícdňové obdobie jeho vlády prinieslo niekoľko veľkých zmien, medzi ktoré patrilo vytvorenie [[Agricultural Land Reserve]], zameranej na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred jej zastavaním a vznik poisťovne [[Insurance Corporation of British Columbia]] (ICBC), kráľovskej korporácie obviňovanej z [[monopol]]u na základné poistenie automobilov. [[Súbor:Canadaplace-pano.jpg|náhľad|[[Canada Place]], jedna zo stavieb postavených vo [[Vancouver]]i pre potreby svetovej výstavy [[Expo 86]]]] [[Súbor:Science World.jpg|náhľad|[[Telus World of Science (Vancouver)|Telus World of Science]], ďalšia stavba postavená vo Vancouveri pre svetovú výstavu [[Expo 86]]]] Názory, že vláda pristupuje k reformám buď veľmi laxne, alebo naopak zasahuje nimi až príliš ďaleko sa ešte posilnili po narastajúcich štrajkoch, ktoré viedli k zosadeniu NDP vo voľbách v roku [[1975]]. BC Social Credit Party, pod vedením [[Bill Bennett|Billa Bennetta]], syna W. A. C. Bennetta sa po nich vrátila k moci. Pod vedením vlády mladého Bennetta dokončila provincia niekoľko projektov, medzi ktoré patrila výstavba diaľnice [[British Columbia provincial highway 5|Coquihalla Highway]] a usporiadanie [[Expo|svetovej výstavy]] [[Expo 86]] vo Vancouveri. Projekt výstavby diaľnice Coquihalla Highway sa stal predmetom veľkého škandálu, keď sa zistilo, že premiérov brat kúpil ešte pred verejným oznámením konečnej trasy diaľnice veľké pozemky, cez ktoré mala táto diaľnica smerovať. No BC Social Credit Party bola vo voľbách v roku [[1979]] pod Bennettovým vedením znovuzvolená, pričom on sám viedol stranu až do roku [[1986]]. Potom, čo provincia začala zažívať obdobie trvalej [[Recesia (ekonómia)|recesie]], zaviedla vláda program fiškálnych škrtov a obmedzení. Tento krok vyvolal odozvu, keď sa v roku [[1983]] zformovalo protestné hnutie [[Solidarity Crisis]]. Jeho členmi boli zástupcovia [[Odbory|odborov]] a rôznych skupín obyvateľstva. Desaťtisíce z nich sa zúčastnilo na demonštráciách a celková nálada v spoločnosti bola taká, že sa vo všeobecnosti verilo, že nevyhnutným sa stane vyhlásenie generálneho štrajku, kým vláda neustúpi zo svojej politiky veľkých škrtov v rozpočte. Hnutie sa rozpadlo, keď bola dosiahnutá dohoda medzi vodcom odborov a prezidentom [[International Woodworkers of America|IWA]] [[Jack Munro|Jackom Munrom]] a premiérom Bennettom. Novým premiérom a vodcom BC Social Credit Party sa v roku [[1986]] stal [[Bill Vander Zalm]], ktorému sa podarilo priviesť stranu k víťazstvu v tom istom roku. Vander Zalm sa neskôr zaplietol do škandálu s predajom [[Holandsko|holandského]] kultúrneho zábavného parku Fantasy Gardens [[Taiwan]]skému majiteľovi siete [[Kasíno|kasín]] [[Tan Yu|Tanovi Yuovi]]. Objavili sa aj podozrenia o Yuovom vplyve na vládu pri jeho získavaní bankovej licencie. Tieto škandály spôsobili, že Vander Zalm rezignoval na spoj post a novým premiérom sa stala [[Rita Johnston]]ová. V roku [[1988]] sa [[David Lam|David See-Chai Lam]] stal 25. generálnym guvernérom Britskej Kolumbie a prvým generálnym guvernérom [[Čína|čínskeho]] pôvodu. === Britská Kolumbia od 90. rokov === Rita Johnstonová prehrala voľby v roku [[1991]], pričom víťazom sa stala NDP vod vedením [[Michael Harcourt|Mikea Harcourta]], bývalého starostu Vancouveru. Aj keď vytváranie nových parkov a chránených území bolo medzi verejnosťou populárne a pomohlo rozširujúcemu sa [[Turistika|turistickému]] sektoru, ekonomika stále zápasila s recesiou. Harcourt rezignoval na svoj post, keď sa prevalil [[Bingogate]], ďalší politický škandál, ktorý sa týkal tunelovania charitatívnej lotérie, ktorej finančné prostriedky boli zneužité na financovanie premiérovej strany. Hartcourt nebol síce priamo do celej kauzy zapojený, no napriek tomu podal demisiu. Za nového lídra strany bol vybraný [[Glen Clark]], bývalý prezident odborov [[BC Federation of Labour]], ktorému sa podarilo vyhrať voľby aj v roku [[1996]]. Počas jeho vlád sa zvýšila [[nezamestnanosť]] a výška daní, pričom kľúčové odvetvia priemyslu živorili, čo sa odrazilo na nízkom ekonomickom raste. Jeho stranou otriaslo viacero škandálov, medzi najznámejšie patril [[Fast Ferry Scandal]], ktorý sa týkal zámeru provincie vybudovať v Britskej Kolumbii lodiarsky priemysel. Obvinenie, že premiér obdržal službu za udelenie hráčskej licencie viedli k jeho rezignácii na post premiéra. Jeho nástupcom na poste premiéra sa stal [[Dan Miller]], ktorého neskôr vystriedal [[Ujjal Dosanjh]]. No pre Dosanjha a celú NDP už bolo príliš neskoro na to, aby zachránili stranu od drvivej porážky v ďalších voľbách.[[Súbor:Van City Hall 2010 Flag.jpg|náhľad|Radnica vo Vancouveri s vyvesenou olympijskou vlajkou]] [[Súbor:Vancouver-Olympics-clock.jpg|náhľad|Hodiny v [[Downtown (Vancouver)|Downtowne]] vo [[Vancouver]]i odpočítavajúce čas do zahájenia olympijských hier v meste]] Po voľbách v roku [[2001]] sa stal premiérom provincie [[Gordon Campbell]] z BC Liberal Party, keď sa mu podarilo získať 77 zo 79 parlamentných kresiel. Campbell spustil niekoľko reforiem, medzi ktoré patrilo zrušenie projektu výstavby "rýchlych trajektov", zníženie daní z príjmu a predaj železnice BC Rail do rúk CN Rail (čo vyvolalo ďalší škandál). Campbell sa tiež dostal do nelichotivej pozície, keď ho počas jeho dovolenky na [[Havaj]]i zatkla miestna polícia za riadenie auta v opilosti. No aj napriek tomu sa Campbellovi podarilo so svojou stranou vyhrať aj vo voľbách v roku [[2005]], čím sa po viac ako dekáde stal prvým premiérom, ktorý dovládol bez rezignácie až do konca svojho volebného obdobia a prvým premiérom od éry Billa Bennetta, ktorému sa podarilo znovuzvolenie do úradu premiéra. Campbellovej vláde sa úspešne podarilo priniesť [[Zimné olympijské hry 2010|XXI. Zimné olympijské hry]] do Vancouveru, kde sa uskutočnia v roku [[2010]]. Ekonomika Britskej Kolumbie sa počas jeho vlády značne zlepšila, aj vďaka oživeniu na medzinárodných trhoch. Britskú Kolumbiu tiež značne ovplyvnili demografické zmeny v Kanade a na celom svete. Vancouver a v menšej miere aj niektoré ďalšie oblasti Britskej Kolumbie sa stali hlavným cieľom pre veľký počet [[emigrant]]ov z [[Hongkong]]u, ktorí bývalú britskú kolóniu opustili, či už dočasne, alebo natrvalo, pred jej pripojením k [[Čína|Číne]]. Britská Kolumbia sa stala cieľovým miestom aj pre obyvateľov zo zvyšku Kanady, v dôsledku čoho jej narástol počet obyvateľstva z 10 % kanadskej populácie v roku [[1971]] na 13 % v roku [[2006]]. Medzi dôvody, pre ktoré sa stala vyhľadávanou patrí jej nádherná príroda, mierne podnebie a uvoľnený životný štýl. Medzi veľkú demografickú zmenu patrí aj sťahovanie obyvateľstva z vidieckych do mestských oblastí, najmä na [[Lower Mainland]]. Tento trend sa síce vďaka vylepšeným ekonomickým vyhliadkam v posledných rokoch spomalil, no v metropolitnej oblasti Metro Vancouver v súčasnosti býva 52 % populácie. === 150. výročie Britskej Kolumbie (2008) === V roku [[2008]] oslavovala Britská Kolumbia 150. výročie svojho vzniku ako [[Colony of British Columbia|kráľovskej kolónie]] (presnejšie povedané, išlo o výročie pevninskej časti Britskej Kolumbie). V tú istú dobu oslavovalo aj hlavné mesto provincie [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] 165. výročie svojho vzniku, ako v minulosti oddelenej kráľovskej kolónie [[Colony of Vancouver Island]]. [[4. august]]a [[2008]] sa hlavné oslavy odohrali v priestoroch pred budovou parlamentu Britskej Kolumbie vo Victorii. Zúčastnilo sa ich približne 40&nbsp;000 ľudí, vrátane premiéra provincie [[Gordon Campbell|Gordona Campbella]], kanadského ministerského predsedu [[Stephen Harper|Stephena Harpera]] a ďalších. [[Sarah McLachlanová]], [[Burton Cummings]], [[Colin James]] a [[Leslie Feistová]] následne odohrali koncert pre návštevníkov zadarmo. == Demografia == === Populácia Britskej Kolumbie od roku 1851 === [[Súbor:Bcmap.png|náhľad|360px|Mapa miest v ''Britskej Kolumbii'']] {| class="wikitable" style="text-align:right" |- ! Rok ! Populácia ! Zmena za<br />5 rokov v % ! Zmena za<br />10 rokov v % ! Poradie |- |1851 ||55 000 ||- ||- ||6 |- |1861 ||51 524 ||- ||-6,3 ||6 |- |1871 ||36 247 ||- ||-35,3 ||7 |- |1881 ||49 459 ||- ||36,4 ||8 |- |1891 ||98 173 ||- ||98,5 ||8 |- |1901 ||178 657 ||- ||82,0 ||6 |- |1911 ||392 480 ||- ||119,7 ||6 |- |1921 ||524 582 ||- ||33,7 ||6 |- |1931 ||694 263 ||- ||32,3 ||6 |- |1941 ||817 861 ||- ||17,8 ||6 |- |1951 ||1 165 210 ||- ||42,5 ||3 |- |1956 ||1 398 464 ||20,0 ||- ||3 |- |1961 ||1 629 082 ||16,5 ||39,8 ||3 |- |1966 ||1 873 674 ||15,0 ||34,0 ||3 |- |1971 ||2 184 620 ||16,6 ||34,1 ||3 |- |1976 ||2 466 610 ||12,9 ||31,6 ||3 |- |1981 ||2 744 467 ||11,3 ||25,6 ||3 |- |1986 ||2 883 370 ||5,1 ||16,9 ||3 |- |1991 ||3 282 061 ||13,8 ||19,6 ||3 |- |1996 ||3 724 500 ||13,5 ||29,2 ||3 |- |2001 ||3 907 738 ||4,9 ||19,1 ||3 |- |2006 ||4 113 487 ||5,3 ||10,4 ||3 |} :<small>''Zdroj: Kanadský štatistický úrad''</small> === Náboženstvo === [[Súbor:Religion in BC.png|náhľad|360px|Náboženské skupiny v Britskej Kolumbii v roku 2001]] {| class="wikitable sortable" style="text-align: right;" |+ Náboženské skupiny v Britskej Kolumbii (BC) (1991 & 2001) a v Kanade (2001) |- ! || 1991 BC %||2001 BC % ||2001 Kanada % ||2001 BC počet|| poznámka |- ! Celková populácia |100% ||100%||100%|| 3 868 875 | |- ! Celkom kresťanov | 64,3% || 55,7%||77%|| 2 124 615|| |- ! Protestanti | 41,9% || 31,4%||29%|| 1 213 295 |- ! Katolíci |18,3%||17,2%||44%|| 675 320 | style="text-align: left;" | <small>vrátane Rímskokatolíckej cirkvi, Východnej katolíckej cirkvi, Poľskej národnej katolíckej cirkvi a Starokatolíckej cirkvi</small> |- ! Pravoslávni |0,7%||0,9%||2%||35 655 |- ! Kresťania | 2,7% || 5,2%||3%|| 200 345 | style="text-align: left;" | <small>obsahuje väčšinou iba údaj „Kresťan“, bez ďalších údajov</small> |- ! Sikhovia |2,3%|| 3,5% ||6%||450 310 |- ! Buddhisti |1,1%|| 2,2%||1%||85 540 |- ! Muslimovia |0,8%|| 1,5%||2%||56 220 |- ! Hinduisti | 0,6%|| 0,8%||1%||31 500 |- ! Židia | 0,5% || 0,5%||1%||21 230 |- ! Východné náboženstvá | || 0,3%||0,1%|| 9 970 | style="text-align: left;" | <small>obsahuje [[bahaizmus]], Eckankar, [[džinizmus]], [[šintoizmus]], [[taoizmus]], [[zoroastrizmus]] a východné náboženstvá</small> |- ! Ostatné náboženstvá a sekty | || 0,4%||0,2%||16 205 | style="text-align: left;" | <small>obsahuje Indiánsku vieru, [[paganizmus]], kult [[Wicca]], [[Scientológia (hnutie)|scientológiu]], [[panteizmus]], [[rastafariánstvo]], New Age, [[gnosticizmus]], [[satanizmus]] a pod.</small> |- ! Bez náboženskej príslušnosti | 30,0% || 35,9% || 17% || 1 388 300 | style="text-align: left;" | <small>obsahuje Agnosticizmus, Ateizmus, Humanizmus, bez náboženstva a ďalšie odpovede, ako Darvinizmus a pod.</small> |} :<small>''Zdroj: Kanadský štatistický úrad''</small> === Etnické skupiny === ''Poznámka: Nasledujúca štatistika obsahuje obidva druhy odpovedí, jednu (napr. „Nemec“), alebo viacero (napr. sčasti „Číňan“, sčasti „Angličan“) počas sčítania ľudu v roku 2001, z tohto dôvodu nedosahuje v celkovom súčte 100 %. Takisto odpoveď "Kanaďan" sa nevzťahuje na žiadnu etnickú skupinu, či rozdelenie podľa rasového pôvodu.'' {| class="wikitable" style="text-align:right" |- ! Etnický pôvod ! Populácia ! Percento |- ! [[Angličania]] |1 144 335 |25,58% |- ! [[Kanaďania]] |939 460 |24,28% |- ! [[Škóti]] |748 905 |19,36% |- ! [[Íri]] |562 895 |14,55% |- ! [[Nemci]] |500 675 |12,94% |- ! [[Číňania]] |373 830 |9,66% |- ! [[Francúzi]] |331 535 |8,57% |- ! [[Indovia]] |183 650 |4,75% |- ! [[Holanďania]] |180 635 |4,67% |- ! [[Ukrajinci]] |178 880 |4,62% |- ! [[Severoamerickí indiáni]] |175 085 |4,53% |- ! [[Taliani]] |126 420 |3,27% |- ! [[Nóri]] |112 045 |2,90% |- ! [[Poliaci]] |107 340 |2,77% |- ! [[Švédi]] |89 630 |2,32% |- ! [[Walesania]] |86 710 |2,24% |- ! [[Rusi]] |86 110 |2,23% |- ! [[Filipínci]] |69 345 |1,79% |- ! [[Američania (USA)|Američania]] |59 075 |1,53% |- ! [[Dáni]] |49 685 |1,28% |- ! [[Indiáni z kmeňa Métis]] |45 455 |1,17% |- ! [[Maďari]] |43 515 |1,12% |} :<small>''Zdroj: Kanadský štatistický úrad''</small> Britská Kolumbia má veľmi etnicky zmiešanú populáciu, v ktorej veľký počet emigrantov žije v provincii 30 rokov a menej. [[Ázia|Ázijci]] sú najväčšou viditeľnou prisťahovaleckou komunitou, keďže v oblasti [[Lower Mainland]] žijú vo veľkých mestách početné [[Číňania|čínske]], [[Japonci|japonské]], [[Filipínci|filipínske]] a [[Kórejčania|kórejské]] komunity. V meste [[Surrey (Britská Kolumbia)|Surrey]] a v oblastiach bývalého mesta South Vancouver žije tiež veľká komunita [[Sikhovia|Sikhov]]. == Politika == [[Súbor:Victoriaharbour2.jpg|náhľad|[[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]], hlavné mesto provincie]][[Viceguvernér Britskej Kolumbie]] [[Steven Point]] je reprezentantom kráľovnej v provincii Britská Kolumbia. Počas jeho neprítomnosti môže federálny kabinet vymenovať správcu, ktorý bude vykonávať všetky jeho povinnosti v úrade. V praxi je ním väčšinou sudca najvyššieho súdu Britskej Kolumbie. [[Súbor:British Columbia Parliament Buildings - Pano - HDR.jpg|vľavo|náhľad|Budova parlamentu provincie Britská Kolumbia vo Victorii]] [[Súbor:Christ Church Cathedral (Victoria) - pano - hdr.jpg|náhľad|[[Anglikánska cirkev|Anglikánska]] [[katedrála]] Christ Church Cathedral vo Victorii]] [[Súbor:Legislative Assembly of British Columbia - 20190510.jpg|vľavo|náhľad|Rokovacia sála parlamentu ''Britskej Kolumbie'']] Britská Kolumbia má 87-členné zákonodárne zhromaždenie, ktoré sa volí väčšinovým volebným systémom. V posledných rokoch sa začali objavovať návrhy na zmenu tohto systému. V súčasnosti v provincii vládne [[British Columbia New Democratic Party]] pod vedením premiéra [[John Horgan|Johna Horgana]]. Bývalý premiér Gordon Campbell v roku 2001 zaznamenal najväčšie volebné víťazstvo v histórii provincie (77 zo 79 kresiel v parlamente), no po voľbách v roku 2005 sa legislatíva viac rozdelila medzi liberálov a členov [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratickej]] [[British Columbia New Democratic Party]] (NDP). V posledných rokoch je s dvojcifernou podporou na vzostupe strana zelených [[Green Party of British Columbia]], ktorým sa podarilo získať 3 miesta v parlamente v r.2017. British Columbia Liberal Party nie je v príbuzenskom vzťahu s federálnou Liberal Party a nezdieľa ani jej politické postoje. BC Liberal Party je skôr koalíciou strán z bývalej Social Credit Party, federálnych liberálov a konzervatívcov a ľudí, ktorí podporujú stredopravé strany. Pred vzostupom liberálov bola hlavnou stredopravou politickou stranou v provincii [[British Columbia Social Credit Party]], ktorá jej vládla takmer 40 rokov. Okrem krátkeho obdobia rokov 1972–1975, keď vládla NDP, boli stredopravé vlády British Columbia Liberal Party spolu so súčasnými de facto nástupcami v British Columbia Liberal Party u moci posledných 55 rokov. Ďalšie voľby sa budú konať v októbri 2021. Britská Kolumbia je známa svojimi politicky aktívnymi [[Odbory|odbormi]], ktoré tradične podporujú sociálnych demokratov z NDP. == Ekonomika == [[Súbor:Gov-canada-bldg.jpg|náhľad|Budova kanadskej vlády v [[Downtown (Vancouver)|Downtovne]] vo ''Vancouveri'']] V ekonomike Britskej Kolumbie dominuje spracovanie prírodných zdrojov, primárne [[lesohospodársky priemysel]] so zvyšujúcim sa významom [[Baníctvo|baníckeho priemyslu]]. Zatiaľ čo počet pracovných miest v sektore zdrojov sústavne klesá, v súčasnosti je miera nezamestnanosti na 4,5 %, čo je najnižšia hodnota za posledných 30 rokov. Nové pracovné miesta vznikajú v [[Stavebníctvo|stavebníctve]] a v sektore služieb. Región [[Vancouver]]u má po mestách [[Los Angeles]] a [[New York (mesto)|New York]] tretí najväčší [[filmový priemysel]] v Severnej Amerike. Dejiny ekonomiky v Britskej Kolumbii sú opakovaním dramatických vzostupov a pádov, ktoré ovplyvňovali politiku, kultúru a podnikateľské prostredie v provincii. Hlavní zamestnávatelia (čiastočný zoznam): * [[BC Transit]] * [[Jim Pattison Group]], tretia najväčšia súkromná spoločnosť v Kanade * [[Telus]] * [[Kanadský systém vlády|Kanadská vláda]], rôzne ministerstvá a agentúry * [[Vláda provincie Britská Kolumbia]], rôzne ministerstvá a agentúry * ''Mestské samosprávy'', rôzne mestá, mestečká a osady * [[Spoločnosť Hudsonovho zálivu]], najväčšia súkromná spoločnosť v Kanade * [[University of British Columbia]] * [[Simon Fraser University]] * [[University of Victoria]] * [[University of Northern British Columbia]] * [[Malaspina University College]] * [[Camosun College]] * [[Kwantlen College]] * [[Royal Roads University]] * [[Rogers Communications]] * [[Canwest Global]] * [[Bell Mobility]] * [[Fido Solutions|FIDO]] * [[Canadian Broadcasting Corporation|CBC]] * [[CTV Television Network|CTV]] * [[Insurance Corporation of British Columbia]] * [[BC Ferries]] * [[Royal Bank of Canada]] * [[Toronto Dominion Bank]] * [[Scotiabank]] * [[Bank of Montreal]] * [[Canadian Imperial Bank of Commerce]] * [[Coast Capital Savings]] * [[Vancouver City Savings Credit Union]] * [[Canada Post]] * [[Safeway Inc.|Safeway]] * [[Thrifty Foods]]/[[Sobey's]] * [[Real Canadian Wholesale Club]]/[[Real Canadian Superstore]]/[[Loblaw Companies Limited]] * [[Wal-Mart]] * [[Future Shop]] * [[A&B Sound]] * [[Canadian Tire Corporation]] * [[London Drugs]] * [[Costco]] * [[Fairway Market]] * [[Home Depot]] * [[Rona]] * [[Shopper's Drug Mart]] * [[Pharmasave]] * [[People's Drug Mart]] * [[ESSO]] * [[Chevron]] * [[Petro Canada]] * [[SHELL Canada Products]] * [[Black Press]] * [[Mohawk Oil Company Limited]] * [[BC Hydro]] == Doprava == === Dejiny dopravy v provincii === [[Súbor:Eastbound over SCB.jpg|náhľad|Nákladný vlak [[Kanadská pacifická železnica|CPR]] na moste ''Stoney Creek Bridge'', klenúceho sa ponad vysokohorský priesmyk ''Rogers Pass'']] Doprava zohrala v histórii provincie významnú rolu. [[Skalisté hory]] a horské pásma, nachádzajúce sa od nich západným smerom predstavovali veľkú prekážku pre cestovanie, až kým nebola v roku [[1885]] dokončená výstavba [[Kanadská pacifická železnica|transkontinentálnej železnice]]. [[Súbor:Trans-Canada-wildlife overpass.JPG|vľavo|náhľad|Prechod pre divú zver (tzv. [[ekodukt]]) ponad [[Trans-Canada Highway]]]] Cesta prvých prieskumníkov a obchodníkov s kožušinami viedla cez kaňon Peace River Canyon, vedúci skrz Skalisté hory. Takmer všetka preprava tovaru a osôb z a do provincie sa uskutočňovala cez [[Tichý oceán]], najmä cez prístavy v mestách [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] a [[New Westminster (Britská Kolumbia)|New Westminster]]. Až do [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] prestavovala železnica jediné spojenie Britskej Kolumbie so zvyšnými časťami Kanady, pričom motoristi museli na cestu používať trasu po Spojených štátoch. Po dokončení diaľnice [[Crowsnest Pass Highway]] v roku [[1932]] a neskôr aj transkontinentálnej, 10&nbsp;781&nbsp;km dlhej [[Trans-Canada Highway]], dokončenej v roku [[1971]], sa doprava po cestách stala najpreferovanejším spôsobom cestovania do a zo zvyšku krajiny. === Cesty a diaľnice === Z dôvodu jej veľkosti a členitosti jej terénu si spojenie všetkých miest vyžiadalo vybudovanie tisícov kilometrov diaľnic. Údržba siete ciest bola až do 50. a 60. rokov v zlom stave, potom došlo k obratu. [[Súbor:AlexFraserBridge.jpg|vľavo|náhľad|Diaľnica [[British Columbia Highway 91|Highway 91]] vedúca po moste [[Alex Fraser Bridge]], spájajúcom [[Richmond (Britská Kolumbia)|Richmond]] s [[Delta (Britská Kolumbia)|Deltou]]]] V súčasnosti sa sieť diaľnic nachádza v oblasti [[Lower Mainland]] a [[Central Interior]], pričom zvyšok provincie je dostupný po sieti dobre udržiavaných dvojprúdových rýchlostných ciest. Výstavba a údržba diaľnic patrí pod správu vlády Britskej Kolumbie. Zo Skalistých hôr vedú do zvyšných oblastí Kanady štyri hlavné cesty. Z juhu na sever to sú: [[Crowsnest Pass Highway]], idúca cez [[Sparwood]], [[Trans-Canada Highway]], idúca cez [[Banff National Park|národný park Banff]], [[Yellowhead Highway]], idúca cez [[Jasper National Park|národný park Jasper]] a [[Highway 2]], idúca cez [[Dawson Creek]]. V provincii je tiež niekoľko diaľnic, ktoré smerujú do amerických štátov [[Washington (štát USA)|Washington]], [[Idaho]] a [[Montana (USA)|Montana]]. Najdlhšou diaľnicou je [[Highway 97]], dlhá 2081&nbsp;km, ktorá smeruje z kanadsko-americkej hranice v [[Osoyoos]] na sever ku jazeru [[Watson Lake]] v [[Yukon (teritórium)|Yukone]]. ==== Verejná doprava ==== [[Súbor:Vancouver Skytrain Rupert station train.jpg|náhľad|Súprava metra [[SkyTrain]] vo ''Vancouver''i na zastávke ''Ruppert station'']] [[Súbor:Vancouver trolley2101 050720.jpg|náhľad|[[Trolejbus]] vo ''Vancouveri'' na trase ''Robson/Downtown'']] Pred rokom [[1978]] spravovala verejnú dopravu [[BC Hydro]], elektrárenská spoločnosť, patriaca provincii. Neskôr provincia založila spoločnosť [[BC Transit]], ktorá spravuje a zabezpečuje všetku verejnú dopravu v provincii. V roku [[1998]] vznikol [[TransLink]], nezávislá spoločnosť zabezpečujúca verejnú hromadnú dopravu v [[Regionálny okres Metro Vancouver|regionálnom okrese Metro Vancouver]]. Vozový park verejnej hromadnej dopravy v Britskej Kolumbii pozostáva najmä z [[diesel]]ových [[autobus]]ov, mesto Vancouver má okrem nich aj [[trolejbus]]y. TransLink spravuje sieť nadzemného metra [[SkyTrain (Vancouver)|SkyTrain]], ktoré spája mestá Vancouver, [[Burnaby (mesto)|Burnaby]], [[New Westminster (Britská Kolumbia)|New Westminster]] a [[Surrey (Britská Kolumbia)|Surrey]]. Metro sa [[17. august]]a [[2009]] rozšírilo dokončením trasy [[Canada Line (SkyTrain)|Canada Line]] aj na juh do [[Richmond (Britská Kolumbia)|Richmondu]] a po dokončení plánovanej trasy [[Evergreen Line (SkyTrain)|Evergreen Line]] sa rozšíri aj na východ do miest [[Coquitlam (Britská Kolumbia)|Coquitlam]] a [[Port Moody (Britská Kolumbia)|Port Moody]]. === Železnica === Dokončenie výstavby [[Kanadská pacifická železnica|Kanadskej pacifickej železnice]] (CPR) v roku 1885 bolo podmienkou pripojenia provincie ku [[Kanadská konfederácia|Kanadskej konfederácii]]. V nasledujúcich desaťročiach sa v provincii pokračovalo s rozširovaním železničnej siete, ktorá sa stala hlavným spôsobom dopravy, až kým sa v 50. rokoch 20. storočia nezačalo s rozširovaním a zdokonaľovaním diaľničného systému v Britskej Kolumbii. Okrem CPR boli postavené ďalšie železničné trate. Dve hlavné trasy vedúce cez priesmyk [[Yellowhead Pass]] spojili trať CPR s traťou [[Grand Trunk Pacific Railway|Grand Trunk Pacific]], s konečnou zastávkou v meste [[Prince Rupert (Britská Kolumbia)|Prince Rupert]] a s [[Canadian National Railway]] (CNR), s konečnou zastávkou vo Vancouveri. Na nich sa napojila trať [[Pacific Great Eastern]] (PGE), ktorá viedla severojužným smerom medzi mestami v oblasti [[Central Interior]] a pobrežím. PGE (neskôr známa ako British Columbia Railway, v súčasnosti vo vlastníctve CNR) spájala mestá [[Fort St. James]], [[Fort Nelson]] a [[Tumbler Ridge]] s bývalým mestom [[North Vancouver (Britská Kolumbia)|North Vancouver]]. Železnica [[E&N Railway]], premenovaná na [[Southern Railway of Vancouver Island]] obsluhuje komerčné a dopravné služby pre pasažierov na [[Vancouverov ostrov)|Vancouverovom ostrove]] vlastnením železničných tratí. Prepravu cestujúcich na Vancouverov ostrov poskytuje [[VIA Rail Canada]]. === Doprava po vode === V roku [[1960]] bola založená [[BC Ferries]], kráľovská korporácia, ktorá zaisťovala prepravu pasažierov a ich motorových vozidiel [[trajekt]]ami medzi [[Vancouverov ostrov|Vancouverovým ostrovom]] a oblasťou [[Lower Mainland]], ako lacnejšia alternatíva ku službám železnice CPR. [[Súbor:PortOVan.jpg|vľavo|náhľad|Prístav [[Port of Vancouver]]]] [[Súbor:Ferrying to Vancouver Island.ogg|náhľad|Cesta trajektom na ''Vancouverov ostrov''<sup>[[Commons:Media help|?]]</sup>]] [[Súbor:Vancouver International Airport 2006.jpg|náhľad|Medzinárodné letisko [[Vancouver International Airport]] (YVR)]] V súčasnosti prepravuje ľudí, motorové vozidlá a tovar na 25 trasách, ktoré spájajú ostrovy v Britskej Kolumbii so sebou navzájom a s pevninou. Prepravu trajektom do amerického štátu Washington zaisťuje [[Washington State Ferries]] (medzi [[Sidney (Britská Kolumbia)|Sidney]] a [[Anacortes (Washington)|Anacortes]]) a [[Black Ball Transport]] (medzi Victoriou a [[Port Angeles (Washington)|Port Angeles]]). Prepravu trajektami na vnútrozemských riekach a jazerách zaisťuje vláda provincie. Komerčná preprava zaoceánskeho tovaru hrá v ekonomike provincie tiež dôležitú úlohu. Najväčšie [[prístav]]y sú v mestách Vancouver, v Roberts Bank (pri [[Tsawwassen (Britská Kolumbia)|Tsawwassene]]), Prince Rupert a vo Victorii. Zpomedzi nich je najdôležitejším [[Port of Vancouver]], ktorý je najväčším prístavom v Kanade a najviac diverzifikovaným prístavom v Severnej Amerike. Mestá Vancouver, Victoria a Prince Rupert sú tiež hlavnými prístavmi pre výletné lode. V roku [[2007]] bol v meste [[Prince Rupert (Britská Kolumbia)|Prince Rupert]] otvorený veľký námorný [[Kontajner ISO|kontajnerový]] prístav s vnútrozemským prekladiskom v [[Prince Rupert Port Authority]]. === Letecká doprava === Po celej Britskej Kolumbii sa nachádza viac ako 200 [[Letisko|letísk]]. Medzi najväčšie patria medzinárodné letiská [[Vancouver International Airport]] (YVR), [[Victoria International Airport]] (YYJ), [[Kelowna International Airport]] (YLW) a [[Prince George Airport|Prince George International Airport]] (YXS). Vancouver International Airport je druhé najrušnejšie letisko v Kanade, ktoré v roku [[2007]] prepravilo viac ako 17,5 miliónov cestujúcich, letiská v Kelowne a vo Victorii prepravili v tom istom roku vyše milión cestujúcich. == Parky a chránené územia == V provincii je 14 určených parkov a chránených oblastí, 141 ekologických rezervácií, 35 provinčných námorných parkov, 7 oblastí kultúrneho dedičstva, 6 národných historických miest, 4 národné parky a 3 národné rezervácie. 12,5 % (114&nbsp;000&nbsp;km<sup>2</sup>) územia provincie je v súčasnosti chráneným územím. [[Súbor:BC parks.png|náhľad|Národné a provinciálne parky v ''Britskej Kolumbii'']] [[Súbor:YohoNationalpark-NaturalBridge.ogv|náhľad|Národný park [[Yoho National Park|Yoho]]<sup>[http://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Media_help ?]</sup>]] V Britskej Kolumbii sa nachádza 7 kanadských národných parkov: * [[Glacier National Park (Kanada)|Glacier National Park]] * [[Gulf Islands National Park Reserve]] * [[Gwaii Haanas National Park Reserve and Haida Heritage Site]] * [[Kootenay National Park]] * [[Mount Revelstoke National Park]] * [[Pacific Rim National Park Reserve]] * [[Yoho National Park]] V Britskej Kolumbii je tiež veľká sieť provinčných parkov, ktoré spravuje [[BC Parks]] z ministerstva životného prostredia. Sieť provinčných parkov v Britskej Kolumbii je druhá najväčšia sieť parkov v Kanade (najväčšou je sieť kanadských národných parkov). Okrem týchto oblastí je ešte 4,7 milióna hektárov obrábateľnej pôdy chránených v systéme [[Agricultural Land Reserve]]. == Miesta na oddych == Obdarovaná svojím hornatým terénom, pobrežím a svojimi riekami, jazerami a lesmi, bola Britská Kolumbia dlho vyhľadávaným cieľom pre ľudí, ktorí sa chceli venovať [[Turistika|turistike]], stanovaniu v prírode, [[Horolezectvo|horolezectvu]], [[lov]]u na divú zver a [[Rybárčenie|rybárčeniu]]. [[Súbor:Whistler ice sailor.jpg|vľavo|náhľad|[[Jachtenie po ľade]] na zamrznutom jazere ''Green Lake'' vo [[Whistler (Britská Kolumbia)|Whistleri]]]] [[Súbor:EmeraldSports.ogg|náhľad|Člnkovanie v národnom parku [[Yoho National Park|Yoho]]<sup>[http://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Media_help ?]</sup>]] [[Súbor:Glacier np canada.JPG|vľavo|náhľad|Horský priesmyk [[Rogers Pass]] v národnom parku [[Národný park Glacier (Kanada)|Glacier National Park]]]] Na veľa miestach sa dajú vykonávať motorizované a nemotorizované [[vodné športy]]. Vo [[fjord]]och pri pobreží Britskej Kolumbie je veľa vhodných miest na [[kajak]]ovanie. Splavovanie [[pereje|perejí]] a [[kajak]]ovanie je populárne na veľkom počte vnútrozemských riek, takisto ako [[windsurfing]]. V zime je v provincii obľúbenou činnosťou [[beh na lyžiach]] a v posledných desaťročiach aj [[zjazdové lyžovanie]] na svahoch pohorí [[Pobrežné vrchy]] a Skalistých hôr a na južných svahoch [[Shuswap Highlands]] a pohoria [[Columbia Mountains]]. [[Snowboarding]] získal svoju popularitu v provincii začiatkom [[90. roky 20. storočia|90. rokov]]. Počas konania Zimných olympijských hier v roku 2010 sa v oblasti [[Whistler-Blackcomb]] uskutočnia všetky zjazdové podujatia, zatiaľ čo halové podujatia sa odohrajú v oblasti [[Vancouver]]u. Vo Vancouveri a vo Victorii (takisto ako v niektorých ďalších mestách) sú príležitosti pre rekreačných bežcov a [[Bicykel|cyklistov]]. Niektoré z opustených horských ciest v provincii boli upravené pre potreby turistiky, horského bicyklovania a zjazdového lyžovania. V provincii je k dispozícii aj možnosť jazdy na [[Kôň|koňoch]]. Pre potreby turistov boli v provincii vybudované aj cesty pre jazdu na koni, často na miestach s nádhernou okolitou prírodou. Vo veľkom je tu zastúpené aj množstvo iných športov, medzi ktoré patrí [[golf]], [[tenis]], [[futbal]], [[ľadový hokej]], [[kanadské rugby]], [[rugby]], [[softbal]], [[basketbal]], [[curling]] a [[krasokorčuľovanie]]. Britská Kolumbia tiež vyprodukovala množstvo vynikajúcich športovcov, najmä v plávaní a v zimných športoch. Na vzostupe je [[aerobik]] a [[hathajoga]]. Z dôvodu stále sa zvyšujúceho počtu turistov je v posledných desaťročiach na vzostupe výstavba luxusných (často päťhviezdičkových) hotelov a turistických rezortov, [[chalet]]ov, zariadení [[bed and breakfast]], [[hotel]]ov, [[motel]]ov, rybárskych kempov a [[autokemp]]ov. === Fajčenie marihuany === Na základe štúdie univerzít [[University of Victoria]] a [[Simon Fraser University]] z roku [[2004]] (publikovanej v roku [[2006]]) je užívanie [[Marihuana|marihuany]] spomedzi všetkých [[Kanaďania|kanaďanov]] najviac rozšírené práve v provincii Britská Kolumbia. No štúdia [[OSN]] z júla [[2007]] označila za najviac postihnutú provinciu [[Quebec]], keď 15,8 % quebečanov za rok požilo marihuanu, v porovnaní s kanadským priemerom 14,1 %, čo umiestnilo Kanadu na prvé miesto v užívaní marihuany spomedzi vyspelých krajín. Spolu s narastajúcim počtom jej užívateľov je Britská Kolumbia zodpovedná za 40 % všetkej produkcie marihuany v Kanade. == Regionálne okresy == Hlavnými administratívnymi jednotkami Britskej Kolumbie je jej [[Regionálne okresy Britskej Kolumbie|28 regionálnych okresov]]. == Mestá == [[Súbor:Greater Vancouver Area.png|náhľad|Mestá v [[Regionálny okres Metro Vancouver|regionálnom okrese Metro Vancouver]]]] Polovica obyvateľstva Britskej Kolumbie žije v mestách a obciach v [[Regionálny okres Metro Vancouver|regionálnom okrese Metro Vancouver]], medzi ktoré patrí: [[Anmore (Britská Kolumbia)|Anmore]], [[Belcarra (Britská Kolumbia)|Belcarra]], [[Bowen Island (Britská Kolumbia)|Bowen Island]], [[Burnaby (mesto)|Burnaby]], [[Coquitlam (Britská Kolumbia)|Coquitlam]], [[Delta (Britská Kolumbia)|Delta]], [[Langley (mesto)]], [[Langley (okres)]], [[Lions Bay (Britská Kolumbia)|Lions Bay]], [[Maple Ridge (Britská Kolumbia)|Maple Ridge]], [[New Westminster (Britská Kolumbia)|New Westminster]], [[North Vancouver (mesto)]], [[North Vancouver (okres)]], [[Pitt Meadows (Britská Kolumbia)|Pitt Meadows]], [[Port Coquitlam (Britská Kolumbia)|Port Coquitlam]], [[Port Moody (Britská Kolumbia)|Port Moody]], [[Richmond (Britská Kolumbia)|Richmond]], [[Surrey (Britská Kolumbia)|Surrey]], [[Vancouver]], [[West Vancouver (Britská Kolumbia)|West Vancouver]], [[White Rock (Britská Kolumbia)|White Rock]], 17 indiánskych rezervácií a nezačlenená oblasť, známa ako [[Electoral Area A (Britská Kolumbia)|Electoral Area A]]. Medzi ďalšie mestá v provincii patria: * [[Abbotsford (Britská Kolumbia)|Abbotsford]] * [[Campbell River (Britská Kolumbia)|Campbell River]] * [[Chilliwack (Britská Kolumbia)|Chilliwack]] * [[Colwood (Britská Kolumbia)|Colwood]] * [[Courtenay (Britská Kolumbia)|Courtenay]] * [[Cranbrook (Britská Kolumbia)|Cranbrook]] * [[Dawson Creek (Britská Kolumbia)|Dawson Creek]] * [[Fernie (Britská Kolumbia)|Fernie]] * [[Fort St. John (Britská Kolumbia)|Fort St. John]] * [[Kamloops (Britská Kolumbia)|Kamloops]] * [[Kelowna]] * [[Langford (Britská Kolumbia)|Langford]] * [[Mission (Britská Kolumbia)|Mission]] * [[Nanaimo]] * [[North Cowichan (Britská Kolumbia)|North Cowichan]] * [[Penticton (Britská Kolumbia)|Penticton]] * [[Prince George (Britská Kolumbia)|Prince George]] * [[Prince Rupert (Britská Kolumbia)|Prince Rupert]] * [[Quesnel (Britská Kolumbia)|Quesnel]] * [[Saanich (Britská Kolumbia)|Saanich]] * [[Vernon (Britská Kolumbia)|Vernon]] * [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria (hlavné mesto provincie)]] * [[Williams Lake (Britská Kolumbia)|Williams Lake]] == Divé zvieratá == [[Súbor:Grizzly Denali cropped.jpg|náhľad|[[Medveď grizly]]]] [[Súbor:Beaver-Szmurlo.jpg|náhľad|[[Bobor kanadský]]]] [[Súbor:Canis lupus 265b.jpg|náhľad|[[Vlk dravý]]]] [[Súbor:Canada-Goose-Szmurlo.jpg|náhľad|[[Bernikla veľká]] (''Branta canadensis'')]] Na väčšine územia provincie sa nachádza divá príroda, z toho dôvodu veľký počet [[Cicavce|cicavcov]], ktorých výskyt je na území [[Spojené štáty|Spojených štátov]] zriedkavý, sa v Britskej Kolumbii bežne vyskytuje. V provincii žije veľký počet medveďov [[grizzly]], [[Baribal|čiernych medveďov]] (baribalov) a [[kermod]]ov (poddruhu čierneho medveďa), spolu s [[jeleň]]mi, [[Jeleň americký|jeleňom wapiti]], [[los]]mi, [[Polárny sob|polárnymi sobmi]], [[Ovca tlstorohá|ovcami tlstorohými]], [[Horská koza|horskými kozami]], [[svišť]]ami, [[Bobor kanadský|bobrami kanadskými]], [[ondatra (rod)|ondatrami]], [[Kojot prériový|kojotmi prériovými]], [[Vlk dravý|vlkmi dravými]], [[lasica]]mi, [[rosomák]]mi, [[jazvec]]ami, [[Puma americká|pumami americkými]], [[orol (rod)|orlami]], [[Kršiak rybožravý|kršiakmi rybožravými]], [[Volavkovité|volavkami]], [[Hus kanadská|husami kanadskými]], [[Cygnus (rod)|labuťami]], [[potáplica]]mi, [[sokol (rod)|sokolmi]], [[Sovotvaré|sovami]], [[Havran čierny|havranmi]], [[Kačka strakatá|kačkami strakatými]], [[Drozd sťahovavý|drozdami sťahovavými]], [[sojka]]mi, [[hýľ]]mi a [[sýkorka]]mi. Vo vodách provincie sa nachádzajú zdravé populácie veľkého počtu rýb, medzi ktoré patria [[losos]]y, [[pstruh]]y, [[Sivoň|sivone]], [[halibut]]y, [[Pstruh dúhový|pstruhy dúhové]] a [[jeseter]]y. Na pobreží sa často vyskytujú [[Tuleň obyčajný|tulene obyčajné]] a [[Vydra severoamerická|vydry severoamerické]]. Medzi veľryby žijúce pri pobreží Britskej Kolumbie patria [[Kosatka dravá|kosatky dravé]] (orca), [[Vráskavec sivý|vráskavce sivé]], [[Sviňucha obyčajná|sviňuchy obyčajné]], [[Sviňucha Dallova|sviňuchy dallove]], [[Delfín pacifický|delfíny pacifické]] a [[Vráskavec minke|vráskavce minke]]. === Ohrozené druhy === Medzi ohrozené druhy v Britskej Kolumbii patrí [[svišť vancouverský]], [[sova škvrnitá]], [[biely pelikán]] a [[jazvec]]. {| class="wikitable" |- ! Druh živočícha ! Ohrozené druhy v BC ! Celkový počet druhov v BC |- | Sladkovodné ryby | 24 | 80 |- | Obojživelníky | 5 | 19 |- | Plazy | 6 | 16 |- | Vtáky | 34 | 465 |- | Suchozemské cicavce | 11 | 104 |- | Morské cicavce | 3 | 29 |- | Rastliny | 257 | 2 333 |- | Motýle | 12 | 187 |- | Vážky | 9 | 87 |} === Škodcovia z iných častí sveta === Medzi živočíchov pôvodom z iných častí sveta a v súčasnosti sa vyskytujúcich v Britskej Kolumbii patrí [[púpava lekárska]], [[bažant poľovný]], [[ustrice čerstvé]], [[pstruh jazerný]], [[slimáky]], [[Škorec|škorce]], [[Vlhovec|vlhovce]], [[nevädza]], [[vrbica vŕbolistá]], [[prútnatec metlovitý]], [[letuchy]], [[priadkovce]], [[pílovky]], [[Veverica sivá|veverice sivé]], rôzne druhy ázijských [[chrobák]]ov, [[brečtan]]y, [[Daniel škvrnitý|daniely škvrnité]], [[bodliak]]y, [[Potkan nórsky|potkany nórske]], [[Škorec|škorce]] a [[Mníška veľkohlavá|mníšky veľkohlavé]]. V posledných rokoch sa v severných oblastiach provincie objavil [[lykožrút]]. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.gov.bc.ca Oficiálna stránka vlády Britskej Kolumbie] {{eng icon}} * [http://www.hellobc.com Turistika v Britskej Kolumbii] {{eng icon}} * [http://www.bcarchives.gov.bc.ca Archív provincie (vrátane online databázy fotografií)] {{Webarchive|url=https://swap.stanford.edu/20090612041525/http://www.bcarchives.gov.bc.ca/ |date=2009-06-12 }} {{eng icon}} * [http://maps.gov.bc.ca Archív máp Britskej Kolumbie] {{eng icon}} * [http://www.youtube.com/watch?v=UeJs8rGe1hg Britská Kolumbia na YouTube], video je promo z cestopisného seriálu [[Wings Over Canada]] {{eng icon}} * [http://www.sk-bc.ca/index.php Portál Slovákov v Britskej Kolumbii] {{Súradnice|54|54|S|124|30|Z|type:adm1st_dim:3200000|display=title}} {{Kanadské provincie a teritóriá}} [[Kategória:Britská Kolumbia| ]] [[Kategória:Provincie a teritóriá v Kanade]] 1a0thqbsm64lxf6975r0lqqml5zfyby Ľubľana 0 23385 8219326 7847305 2026-05-25T09:03:19Z Vasiľ 2806 +ref 8219326 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Ľubľana | other_name = Ljubljana | category = Hlavné mesto [[Slovinsko|Slovinskej republiky]] <!-- *** Image *** --> | image = Ljubljana from the Castle.JPG | image_caption = Pohľad na mesto z [[Ľubľanský hrad|Ľubľanského hradu]]. <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Ljubljana.svg | symbol = Blason ville si Ljubljana (Slovénie).svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovinsko | country_flag = 1 | state = | region = | region_type = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = Ľubľanica, Sáva, Mali Graben | river1 = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 295 | lat_d = 46 | lat_m = 3 | lat_s = 5 | lat_NS = S | long_d = 14 | long_m = 30 | long_s = 20 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 163.8 <!-- *** Population *** --> | population = 267920 | population_date = 1 január 2011 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = Zoran Janković | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 1000 | area_code = +386 1 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = | map1 = Slovenia relief map.png | map1_background = | map1_caption = Ľubľana na mape Slovinska | map1_locator = Slovinsko <!-- *** Websites *** --> | commons = Ljubljana | statistics = | website = [http://www.ljubljana.si/ www.ljubljana.si] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} [[Súbor:MestniTrg-Ljubljana.JPG|thumb|Mestské námestie v Ľubľane]] [[Súbor:Ljubljana-skyline.jpg|thumb|Panoráma mesta s hradom]] [[Súbor:Ljubljana z gradu proti Viču.jpg|thumb|Pohľad z Ľubľanského hradu smerom k štvrti Vič]] '''Ľubľana'''<ref name="ÚGKK"/> ({{slv|Ljubljana}}, {{V jazyku|ces|Lublaň}}, {{V jazyku|pol|Lublana}}, {{V jazyku|ita|Lubiana}}, {{v jazyku|deu|Laibach}}) je hlavné a najväčšie mesto [[Slovinsko|Slovinska]]. Rozkladá sa na ploche 275&nbsp;km² a žije v ňom 278&nbsp;314 obyvateľov ([[2009]]). == Charakter mesta == Mestom preteká rieka [[Ľubľanica]]. Vďaka neveľkému počtu obyvateľov Ľubľana pôsobí skôr dojmom provinčného mesta ako dojmom hlavného mesta. Hlavným bulvárom je ''Slovenska cesta''. Nachádza sa tu [[Ľubľanský hrad|hrad]], počas vojny zničený a novo prestavaný v modernom štýle. Z jeho veží, ktoré sú vlastne povojnové, je výhľad cez celé mesto až k [[Alpy|Alpám]]. Uprostred mesta na brehu Ľubľanice je hlavné [[Prešerenovo námestie]] ''(Prešernov trg)'' so sochou básnika [[France Prešeren|Franceho Prešerena]] a renesančným [[kostol]]om, ktorý je vlastne symbolom mesta. V meste sa nachádza aj kúpeľná [[Kolonáda|kolonáda]]. == Pôvod názvu Ľubľana a symbol mesta == Historici nie sú jednotní v otázke pôvodu názvu mesta Ľubľana. Podľa jedného názoru je meno mesta odvodené od staroslovanského mestského božstva [[Laburus]]. Vedecky najakceptovateľnejšia hypotéza je, že mesto bolo pomenované podľa rieky [[Ljubljanica]], ktorá mestom preteká. Podľa názoru jazykovedca [[Silva Torkara]], pochádza názov Ljubljanica zo staroslovenského mena Ljubovid. Etnológ [[Robert Vrčon]] zastáva názor, že pôvod názvu Ljubljanica je v latinskom slove ''aluviana'', čo je označenie zaplavujúcej rieky {{bez citácie}}. V stredoveku boli rieka a aj mesto pomenované '''Laibach'''. Toto pomenovanie má starogermánskeho pôvod v slove ''Laubach'' znamenajúcom „stojaca voda zapríčiňujúca záplavy“. Názov sa oficiálne používal do roku 1918. Jedným z názorov je, že názov pochádza zo slova ljubljena (ľúbená, milovaná). Symbolom mesta je '''Ľubľanský drak''' (slo. [[Ljubljanski zmaj]]). == História == Táto oblasť bola osídlená už v dobe [[Staroveký Rím|Starovekého Ríma]], kedy tu tesne pred prelomom letopočtu Rimania založili tábor Emona, ktorý roku 34 pred Kr. dostal mestské práva. Na 364 m vysokom pahorku nad mestom vybudovali Rimania pevnosť. V 5. storočí mesto a pevnosť zničili barbari. V 6. storočí bola pevnosť obnovená ako slovanská [[Luvigana]], ktorú v 10. storočí zničili [[starí Maďari]]. Prvá písomná správa o Ľubľane je z roku [[1144]]. Roku [[1260]] sa prvýkrát uvádza ako mesto medzi hradom a Ľubľanicou. Stala sa hlavným mestom [[Kransko|Kranska]] a od roku [[1276]] bola v rukách tirolských grófov. Od roku [[1335]] bola spolu s Kranskom pod vládou habsburskej ríše ako hlavné mesto Kranska až do roku [[1918]], s výnimkou rokov [[1809]]-[[1813]]/[[1815]], keď bola sídelným mestom Francúzmi zriadených [[Ilýrske provincie|Ilýrskych provincií]]. Od 60. rokov 15. storočia bola sídlom biskupov, roku [[1895]] ju z veľkej časti zničilo [[zemetrasenie]]. V 19. a začiatkom 20. storočia bola významným centrom slovinského národnooslobodzovacieho hnutia. Pri vzniku [[kráľovstvo SHS|kráľovstva SHS]] sa nestala hlavným mestom Slovinska, ale Drávskej [[bánovina (Juhoslávia)|bánoviny]]. Počas druhej svetovej vojny ju obsadili Taliani (1941-1943) a Nemci (1943-1945). Od roku 1945 je hlavným mestom Slovinska. Roku [[1955]] mu [[Josip Broz Tito]] udelil titul Mesto Hrdina. Centrom Slovinska v rámci [[Juhoslávia (1943 – 1992)|SFRJ]], bolo mesto až po vojne a po roku [[1991]] je aj centrom nezávislého Slovinska. == Partnerské mestá == {| cellpadding="10" |- valign="top" | * {{flagicon|Grécko}} [[Atény]], [[Grécko]], [[2000]] * {{flagicon|Srbsko}} [[Belehrad]], [[Srbsko]], [[2003]] * {{flagicon|Slovensko}} [[Bratislava]], [[Slovensko]], [[1967]] * {{flagicon|Belgicko}} [[Brusel]], [[Belgicko]], [[2004]] * {{flagicon|USA}} [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]], [[Spojené štáty|USA]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]], [[Nemecko]], [[1966]] * {{flagicon|Čína}} [[Čcheng-tu]], [[Čína]], [[1981]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Leverkusen]], [[Nemecko]], [[1979]] * {{flagicon|Turecko}} [[Mardin]], [[Turecko]], [[2003]] * {{flagicon|Rusko}} [[Moskva]], [[Rusko]], [[2000]] * {{flagicon|UK}} [[Nottingham (Anglicko)|Nottingham]], [[Spojené kráľovstvo]], [[1963]] * {{flagicon|Taliansko}} [[Palermo]], [[Taliansko]], [[1964]] || || * {{flagicon|Taliansko}} [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]], [[Taliansko]], [[1964]] * {{flagicon|Taliansko}} [[Pesaro]], [[Taliansko]], [[1964]] * {{flagicon|Chorvátsko}} [[Ploče]], [[Chorvátsko]], [[1982]] * {{flagicon|Chorvátsko}} [[Rijeka]], [[Chorvátsko]], [[1979]] * {{flagicon|Portugalsko}} [[Santa Maria da Feira]], [[Portugalsko]], [[2006]] * {{flagicon|Bosna a Hercegovina}} [[Sarajevo]], [[Bosna a Hercegovina]], [[2002]] * {{flagicon|Severné Macedónsko}} [[Skopje]], [[Severné Macedónsko]], [[2007]] * {{flagicon|Tunisko}} [[Sousse]], [[Tunisko]], [[1969]] * {{flagicon|Gruzínsko}} [[Tbilisi]], [[Gruzínsko]], [[1977]] * {{flagicon|Rakúsko}} [[Viedeň]], [[Rakúsko]], [[1999]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Wiesbaden]], [[Nemecko]], [[1977]] * {{flagicon|Chorvátsko}} [[Záhreb]], [[Chorvátsko]], [[2001]] |} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.stat.si/pxweb/Dialog/varval.asp?ma=0520302E&ti=Population+by+age+groups+and+sex%2C+municipalities%2C+Slovenia&path=../Database/Demographics/05_population/02_05007_numb_struct/01_05203_age_sex/&lang=1 Štatistická databáza Slovinska] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090917084024/http://www.stat.si/pxweb/Dialog/varval.asp?ma=0520302E&ti=Population+by+age+groups+and+sex%2C+municipalities%2C+Slovenia&path=../Database/Demographics/05_population/02_05007_numb_struct/01_05203_age_sex/&lang=1 |date=2009-09-17 }} {{Ľubľana}} {{Mestá v Slovinsku}} {{Hlavné mestá Európy}} [[Kategória:Ľubľana| ]] [[Kategória:Hlavné mestá v Európe|Lublana]] [[Kategória:Mestá v Slovinsku|Lublana]] 50hgv1c6ck1gzcr8usqiwfz9c6ok2au Hencovce 0 25787 8219046 8158672 2026-05-24T16:17:34Z ~2026-31071-36 295865 /* Dôležité firmy */ 8219046 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Hencovce | Iné názvy = | Obrázok = Hencovce.JPG | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Hencovce-vranov nad toplou-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Vranov nad Topľou | Región = Horný Zemplín | Časti = | Rieka = Ondava | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.872222 | Zemepisná dĺžka = 21.730000 | Nadmorská výška = 123 | Prvá zmienka = [[1372]]<ref name="U"/> | Starosta = Matúš Tomáš<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 093 02 (pošta [[Vranov nad Topľou]] 2) | Kód = 581674 | EČV = VT | Predvoľba = +421-57 | Adresa = Obecný úrad Hencovce <br /> Sládkovičova 1995 | E-mail = ouhencov@he.psg.sk | Telefón = 443 15 98 | Fax = 443 15 98 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.hencovce.sk | Commons = Hencovce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Hencovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Vranov nad Topľou (okres)|okrese Vranov nad Topľou]]. == Polohopis == Hencovce ležia pri západnom brehu [[Ondava|Ondavy]], v nadmorskej výške asi {{mnm|123}}. Podhorský stupeň [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]] tvoria mladotreťohorné uloženiny (vápnité íly, tufity, pyroklastiká ryodacitov, sliene, zlepence a flyšoidné vrstvy) na rovine prikryté mocnou vrstvou štvrtohorných piesčito - kalových usadenín. V chotári sa nachádzajú železnaté, sírne a slané pramene. Priemerná ročná teplota je 8-9[[°C]] a ročný priemerný úhrn zrážok okolo 650 mm. === Ulice === Hencovská, Sládkovičova, Mládežnícka, Nová, Letná, Rastislavova (Topolina) ===Vodné toky=== * rieka [[Ondava]] == Dejiny == Obec pravdepodobne založil [[šoltýs]] nemeckého pôvodu z [[Košice|Košíc]] alebo [[Prešov]]a podľa [[zákupné právo|zákupného práva]] v prvej polovici [[14. storočie|14. storočia]]. [[Prvá písomná zmnienka]] je z roku [[1372]].<ref name="U"/> Obec patrila panstvu Čičava ([[15. storočie|15.]]{{--}}[[16. storočie]]). Vlastnili ju postupne šľachtici z Rozhanoviec, od roku [[1519]] [[Bátoriovci]], v [[17. storočie|17. storočí]] [[Nádašdiovci]], [[Ňáriovci]], [[Esterháziovci]], [[Bornemisovci]] a [[Drugetovci]].<ref name="U"/> Obyvatelia obce boli zdanení: [[1567]] 3, [[1582]] 3, [[1610]] 1,25 a [[1635]] 0,25 [[Porta (daňová jednotka)|porty]].<ref name="U"/> [[urbár (písomnosť)|Urbár]] z roku 1585 predpisoval napr. tieto povinnosti: šoltýs mal pre panstvo vychovať lovného [[Jastrab krahulec|krahulca]]. Sedliacke domácnosti mali zaplatiť daň 14 [[Zlatý (peniaze)|zlatých]], odovzdať [[vôl|vola]], 1,5 [[gbel]]a semena [[Konopa siata|konope]], [[pinta|pintu]] [[maslo|masla]] a od zemepánov odkúpiť pšenicu za 7 zlatých a sud vína (spolu s obyvateľmi [[Majerovce|Majeroviec]] a [[Sedlice (okres Prešov)|Sedlíc]]) za 16 zlatých. Každá sedliacka domácnosť ešte musela odovzdať [[Kura domáca|sliepky]], husi, gbel [[Chmeľ obyčajný|chmeľu]] a 25 hlávok [[Kapusta obyčajná hlávková|kapusty]]. Podobné povinnosti boli aj podľa urbára z roku 1635, v ňom obyvateľom pribudla povinnosť, ak pásli [[Sviňa domáca|svine]] v lese, z desiatich dve odovzdať panstvu.<ref name="U"/> Obec bola na konci decembra [[1944]] vypálená počas ústupových bojov, nemeckými vojakmi. Zhorelo 80 domov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí | vydanie = | vydavateľ = Popradská tlačiareň | miesto = [Poprad] | rok = 2019 | počet strán = 231 | url = | isbn = 978-80-89613-26-7 | kapitola = | strany = 34 | jazyk = }}</ref> == Občianska vybavenosť == V obci sa nachádza verejná knižnica. Nachádzajú sa tu dva moderné kostoly, [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|rímskokatolícky]] kostol Najsvätejšieho Srdca [[Ježiš Kristus|Ježišovho]] z rokov [[1958]]-[[1969]] a [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] kostol z roku [[2006]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cirkev | url = https://www.hencovce.sk/sport-a-organizacie/cirkev/evanjelicka-cirkev-a-v/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Hencovce | miesto = | jazyk = }} </ref> == Školstvo == * Cirkevná základná škola sv. Jána Pavla II. == Hospodárstvo == === Dôležité firmy === * Skupina spoločností [[Bukóza Vranov|BUKÓZA HOLDING, a.s.]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 158{{--}}159 }}</ref> }} == Iné projekty== {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Vranov nad Topľou}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Hencovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Vranov nad Topľou]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] d6sz6wq61uoqvc250h98sw3ymlm9hgc Obyce 0 29115 8219128 8159240 2026-05-24T20:21:09Z ~2026-31096-44 295886 /* Rodáci */ 8219128 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Obyce | Iné názvy = | Obrázok = Obyce kostol 01.JPG | Popis obrázku = Kostol Krista Kráľa | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Obyce-zlate moravce-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Zlaté Moravce | Región = Tekov | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.416667 | Zemepisná dĺžka = 18.450000 | Nadmorská výška = 260 | Prvá zmienka = 1075 | Starosta = Milan Garaj<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] | PSČ = 951 95 | Kód = 500658 | EČV = ZM | Predvoľba = +421-37 | Adresa = | E-mail = obec.obyce@stonline.sk | Telefón = 037/6332 129 | Fax = 037/ 6332 791 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obyce.eu | Commons = Obyce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Obyce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Zlaté Moravce|Zlaté Moravce]]. == Polohopis == Obec sa nachádza na [[západné Slovensko|západnom Slovensku]] v severnom výbežku [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]], v údolí [[Žitava (rieka)|rieky Žitava]]. Zaberá úzku dolinu medzi výbežkami pohoria [[Tribeč]] a [[Pohronský Inovec]]. Stred obce je v nadmorskej výške {{mnm|260}}, zatiaľ čo v chotári je to 230 – {{mnm|900}} == Dejiny == Prvé písomné správy o obci pochádzajú z roku [[1075]], kedy sa spomínajú v listine hronsko-beňadického opátstva. Ďalšia známa písomná informácia pochádza z roku [[1165]], kedy sa Obyce spomínajú pod názvom ''Edeci''. V roku [[1322]] sa o majetok v území obce delil Sanček z Vlkasu spolu so svojimi synmi. V chotári dnešných Obýc existovali v 14. storočí aj viaceré lokality a to: Asna (''terra Ozna'') a Zlatníky (''terra Zalathnuk''), ktoré však v priebehu 15. storočia zanikli. V druhej polovici 14. storočia časť zeme na pravej strane rieky [[Žitava (rieka)|Žitava]] pripadla zemianskej rodine Ebedeckých.<ref>Juck, Ľubomír:''Majetky hronskobeňadického opátstva do roku 1235.'' In: Historické štúdie, XVIII., 1973, s. 131-132; Križko, Pavel:''Slovenské miestne názvy.'' In: Slovenské pohľady, XII., 1892, s. 341.</ref> Nepríjemná udalosť sa odohrala v roku [[1400]], kedy Mikuláš, syn Zoboňa z [[Úľany nad Žitavou|Úľan nad Žitavou]] v Obyciach obral jej obyvateľov o všetok majetok, zobral dobytok a dedinu zničil.<ref>Sokolovský, Leon:''Správa stredovekej dediny na Slovensku.'' Bratislava 2002, s. 248.</ref> Krátko po roku [[1476]] mal svoje majetkové podiely v Obyciach aj Tomáš Malý z Laku, vlastník [[hrušovský hrad|hrušovského hradu]] a jeho panstva.<ref>Skalská, Monika:''Stredoveké dejiny hradu Hrušov.'' In: Studia historica Tyrnaviensia IX - X, Krakov 2010, s. 58.</ref> V roku [[1504]] zemianska časť obce pripadla [[Hrušovský hrad|hradu Hrušov]] a opátsku časť v roku [[1565]] kráľ [[Maximilián II. Habsburský]] daroval ostrihomskej kapitule, ktorej majetkom bola až do roku 1918. <ref>Novák, Jozef: ''Pečate miest a obcí na Slovensku.'' II. zväzok N-Ž, Bratislava 2008, s. 58.</ref> Počas 17. storočia keď sa hranica [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] posunula na územie Slovenska boli Obyce začlenené do tekovskej náhije. V daňových súpisoch tzv. defteroch z tohto obdobia sa napočítalo 24 osôb platiacich daň.<ref>Blaskovics, József: ''Az újvári ejálet torok adóosszérrásai.'' Bratislava 1993, s. 174 a 380.</ref> Ďalšou z udalostí, ktorá nepriaznivo zasiahla obec Obyce bol požiar kvôli ktorému v roku [[1831]] žiadali [[Tekovská župa (Uhorsko)|tekovskú stolicu]] o podporu. === Papiereň === Za obcou Obyce smerom do [[Jedľové Kostoľany|Jedľových Kostolian]] bola v minulosti ''papiereň'', o ktorej prvá písomná správa je z roku [[1758]]. Vznikla na majetku ostrihomskej kapituly, ktorá ju prenajímala papierenským majstrom. V 18. storočí mala papiereň tri vodné kolesá a začiatkom 19. storočia dve čerpacie kade. Výroba v papierni bola stabilná a roku [[1819]] sa tu vyrobilo 3000 rysov, pričom v tom období zamestnávala približne 36 robotníkov<ref>Špiesz, Anton:''Manufaktúrne obdobie na Slovensku 1725-1825.''Bratislava 1961, s. 200.</ref>. Papiereň vyrábala baliaci, pijavý, písací a tlačový papier, ktorý sa vozil do [[Bratislava|Bratislavy]], [[Trnava|Trnavy]], [[Komárno|Komárna]], [[Győr|Győru]] a [[Debrecín|Debrecínu]]. V roku 1821 dostal vtedajší majiteľ Ignác Saidl ml. povolenie, aby si mohol otvoriť sklad vo [[Viedeň|Viedni]]. Presný rok zániku papierne nepoznáme, no podľa zachovalých údajov z roku [[1858]] ešte existuje. Na zachovanom hárku priesvitného papiera z roku 1827 je na ľavej polovici zobrazený jeleň a na pravej nápis OBITZ. O existencii papierne dnes svedčí už len názov časti chotára, ktorý obyvatelia nazývajú "Papierňa". === Uhoľné ložisko === Asi {{km|3|m}} severozápadne od obce sa nachádza baňa na uhlie, ktorej prvé písomné správy sú z roku [[1768]]. V nasledujúcich desaťročiach sa banský erár niekoľkokrát pokúsil o ťažbu a zúžitkovanie tohto ložiska, ktoré ale neviedli k systematickému exploatovaniu uhlia. S ťažbou sa začalo až v polovici 19. storočia, kedy kutacie právo získali viedenskí bratia Kresovci. V 60. rokoch 19. storočia prechádza baňa do majetku firmy Gerson a Sippmann, ale firma skrachovala a prešla do držby firmy Cukrovar v [[Šurany|Šuranoch]]. V rokoch [[1859]] – [[1949]] sa na ťažbe vystriedalo až 16 majiteľov medzi ktorými boli napr. arciknieža Jozef Habsburg, Albert Fónó z [[Budapešť|Budapešti]] alebo rodina Kachelmann atď. Posledným majiteľom bane sa stal závod Handlovské uhoľné bane, ktoré v roku [[1949]] prerušili práce, zasypali šachty a baníci z okolitých dedín prešli do iných baní alebo povolaní. Toto rozhodnutie však nebolo prijaté s nadšením a protesty sa doručili aj k predsedníctvu vlády do [[Praha|Prahy]]. Ani to však nezmenilo nič na fakte, že lokalita sa stala nerentabilná v ťažbe uhlia.<ref>Herčko, Ivan: ''Z histórie uhoľného baníctva v Obyciach a Jedľových Kostoľanoch.''In: Spravodaj banského výskumu,1995, č. 2 – 3, s. 150 – 164. Pozri aj Rakovský, Štefan: ''Zlaté Moravce a okolie.'' Bratislava 1969, s. 144.</ref> === Skláreň === V časti chotára Kopanice sa kedysi nachádzala aj skláreň, ktorej najstaršia zmienka pochádza z roku [[1805]].<ref>Zborník Slovenského národného múzea, História,1977, roč. 71, s. 231.</ref> Podľa ústneho podania mal byť majiteľom starý mládenec nazývaný Hutník. Po jeho smrti roku [[1885]] mala skláreň zaniknúť a jeho majetky získala ostrihomská kapitula. V archívnych prameňoch z roku [[1817]] máme doložený súpis pozemkov sklárne a z rokov 1817, [[1819]] a [[1843]] sa zachovali spory obyvateľov obce Obyce, ktorí pracovali v sklárni, s hronsko-beňadickým panstvom ale aj ostrihomskou kapitulou. === Úverový a potravný spolok === V obci Obyce je doložená aj existencia spolkov. V roku [[1902]] bol založený Jánom Lukáčikom, vtedajším správcom školy, úverový a v roku [[1907]] potravný spolok. Úverový spolok mal 61 členov, slúžil nielen pre Obyce ale aj pre okolité obce a chránil občanov pred vtedajšou úžerou a exekúciami. Na činnosť úverového spolku nadviazal aj potravný spolok (potravné družstvo) – obchod s potravinami a zmiešaným tovarom, ktorý predstavoval konkurenciu pre vtedajších obchodníkov v obci. Z úspešnej činnosti spolkov sa postavila v roku [[1933]] dnešná dominanta obce Obyce – [[kultúrny dom]]. Činnosť potravného družstva skončila až v roku [[1950]] a v roku [[1961]] úverový spolok prevzala Slovenská sporiteľňa.<ref>[http://www.zitava.sk/historia-pozitavia/uverove-a-potravne-druzstvo-v-obyciach.html/ Úverové a potravné družstvo, Dostupné online]</ref> === Významné udalosti obce v 20. a 21. storočí === * [[1902]] – vznikla Dychová hudba, založený úverový spolok * [[1907]] – založený potravný spolok (potravné družstvo) * [[1933]] – postavený Kultúrny dom, v rokoch 2006 – 2007 sa uskutočnila komplexná rekonštrukcia z finančných prostriedkov [[Európska únia|Európskej únie]]. V súčasnosti sa v ňom nachádza stála expozícia hornín a minerálov, národopis horného Požitavia a sála, ktorá slúži na rôzne podujatia, * [[1942]] – elektrifikácia obce * [[1949]] – zavedený miestny rozhlas * [[1955]] – zriadenie kina (v roku 1990 bolo zatvorené pre nerentabilnosť) * [[1957]] – zriadený Poštový úrad * [[1959]] – vybudované pouličné verejné osvetlenie * [[1960]] – otvorené zdravotné stredisko == Názov == Názov obce pochádza pravdepodobne z osobného mena Obid, Obida.<ref>Stanislav, Ján:''Odkryté mená slovenských miest a dedín.'' Martin 2008, s. 40.</ref> '''Vývin názvu obce''' * 1165 – ''Edeci'' * 1322 – ''Ebedicz'' * [[1324]] – ''Ebedych'' * [[1327]] – ''Ebadych'' * [[1570]] – ''Obics'' * [[1773]] – ''Ebedecz'', ''Opitz'', ''Obicze'' * [[1786]] – ''Ebedecz'', ''Opitz'', ''Obice'' * [[1808]] – ''Ebedecz'', ''Obitz'', ''Obice'' * [[1850]] – ''Ebedecz mit Glashűtte'', ''Obic'' * [[1869]] – ''Ebedec'' * [[1880]]-[[1910]] – ''Ebedecz'' * [[1920]] – ''Obice'' * [[1921]] – ''Obyce''<ref>Retrospektívny lexikón obcí Československej socialistickej republiky 1850-1970,II. diel, Praha 1978,s. 824.</ref> == Obyvateľstvo == Národnostné a náboženské zloženie obyvateľstva podľa údajov z roku [[2001]] <ref>dostupné online:http://app.statistics.sk/mosmis/sk/run.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130531083214/http://app.statistics.sk/mosmis/sk/run.html |date=2013-05-31 }}</ref>. ;Bývajúce obyvateľstvo podľa národnosti * Slovenská 99,3 % * Česká 0,38 % * Poľská 0,06 % ;Bývajúce obyvateľstvo podľa náboženského vyznania * Rímskokatolícke 95,65 % * Evanjelické 0,32 % * Gréckokatolícke 0,06 % * Ostatné 0,06 % * Bez vyznania 1,73 % * Nezistené 1,73 % ;Počet obyvateľov *[[1828]]- 589 obyvateľov *[[1869]]- 832 *[[1880]]- 844 *[[1890]]- 779 *[[1900]]- 851 *[[1910]]- 1001 *[[1921]]- 1031 *[[1930]]- 1047 *[[1940]]- 1254 *[[1948]]- 1302 *[[1961]]- 1632 *[[1970]]- 1708<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = II | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | počet strán = 517 | strany = 338 }}</ref> *[[2011]]- 1503 == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Ježiš Kristus|Krista]] Kráľa, jednoloďová modernistická stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov [[1941]]-[[1942]]. Základný kameň bol posvätený v júli [[1941]] prelátom Tomášom Cabanom a vybudovaný bol nákladom približne 1 milión korún, na ktorý prispeli nielen obyckí veriaci, ale aj veriaci z blízkeho okolia. Staviteľom kostola bol Juraj Bocian zo [[Zlaté Moravce|Zlatých Moraviec]]. K vysväteniu kostola došlo 25. októbra [[1942]] biskupom Michalom Buzalkom. Prvým správcom farnosti sa stal až v roku [[1969]] Benedikt Mravík, pretože obec bola filiálkou farnosti v Opatovciach nad Žitavou (dnes [[Žitavany]]). Interiér kostola je zaklenutý valenou [[klenba|klenbou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obyce - Kostol Krista Kráľa | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/obyce-kostol-krista-krala | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s bosovanými osteniami. Priečelie je lemované bosovanými lizénami. Veža má nárožné kvádrovanie, ukončená je ihlancovou helmicou. Pri vstupe do kostola sa nachádzajú dve voľné [[barok]]ové sochy [[Ján (apoštol)|sv. Jána Evanjelistu]] a neznámeho svätca s knihou z druhej polovice [[18. storočie|18. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=7190 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> * Kaplnka [[sv. Anna|sv. Anny]], baroková stavba z roku [[1750]]. Nachádza sa na miestnom cintoríne. === Kultúra === Od roku [[2002]] sa konajú v areáli Žliabok Podinovecké slávnosti venované regionálnemu folklóru a dychovej hudbe. == Šport == === Futbal === * Futbalový klub TJ Družstevník Obyce === Stolný tenis === * Stolnotenisové mužstvo == Osobnosti obce == === Rodáci === * Jozef Baťo (* 26. september [[1922]] – † 2. február [[1998]]), [[misionár]], [[rímskokatolícky kňaz]], prenasledovaný komunistickým režimom.<ref>Šabo, Dominik: ''Zo životných osudov misionára a kňaza Jozefa Baťa.'' Pamäť národa, 2009, roč. V, č. 4, s. 34 – 42.[http://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-04-2009.pdf/ Dostupné online]</ref> * Jozef Šabo (* 9. november [[1926]] – † 25. júl [[2010]]), misionár, rímskokatolícky kňaz, rehoľník-verbista, prenasledovaný komunistickým režimom.<ref>[http://slavni.terchova-info.sk/osobnost/jozef-sabo/ Životopisné údaje Jozefa Šaba, Dostupné online]</ref> * Gabi Neumann (* 25. február [[1937]] – † 2. júl [[2012]]), izraelský [[sochár]] a grafik, v roku 1944 bol aj s rodinou deportovaný do koncentračného tábora [[Auschwitz-Birkenau]], prežil a stal sa známym vďaka fotografii zachytávajúcej jeho a ďalšie preživšie deti z tábora krátko po oslobodení,<ref>public.mzos.hr/fgs.axd?id=12877</ref> * Ján Turza (* 25. marec [[1911]] – † 29. máj [[1992]]), rímskokatolícky kňaz, právnik, prenasledovaný komunistickým režimom V roku 1948 emigroval do USA a ako kňaz pôsobil v štátoch Illinois a Iowa. Pochovaný vo Fort Worth v štáte Texas.<ref>Šabo, Dominik: ''Kňaz JUDr. Ján Turza, (ne)známe pôsobenie obyckého rodáka v Spojených štátoch amerických.'' Zborník Malacky a okolie, 2020, roč. 13, č. 13, s. 113-126. [https://muzeummalacky.sk/publik%C3%A1cie Dostupné online]</ref> * [[Anna Ghannamová]] (* 10. apríl [[1969]]), [[novinárka]], pracovala v rôznych periodikách a televíziách. Je prezidentkou občianskeho združenia Šanca pre nechcených a členkou združenia Urobme to!. Pracuje aj ako riaditeľka CSS Náruč záchrany Senior & Junior.<ref>[http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1979/ Životopisné údaje Anny Ghannamovej]</ref> * Štefan Zemanovič (* 18. august [[1947]] – † 13. jún [[2003]]), sochár. Vytvoril sochu sv. Anny s P. Máriou, ktorá sa nachádza v miestnom kostole. Urobil kríž s Kristom, ktorý sa používa počas Veľkonočných sviatkov v Božom hrobe, v roku 1996 zrenovoval všetky sochy v kostole Krista Kráľa, v roku 2000 urobil súsošie Svätých Cyrila a Metoda, spolupracoval pri vytvorení kaplnky, v ktorej je súsošie umiestnené. V roku 2002, pri storočnici založenia miestnej dychovky bol autorom emblému. * František Jurík (* 10. júl [[1923]] – † 11. júl [[2006]]), akademický maliar, výtvarný pedagóg a spisovateľ. Svoju výtvarnú činnosť spojil so stvárňovaním rodnej obce, horného Požitavia, Pohronského Inovca a Tríbeča. Tieto námety spracovával v rôznych výtvarných technikách-olejomaľby, akvarely a grafiky. Pochovaný je v Bratislave * Jozef Šurda (* 1. september [[1919]] – † 14. február [[1945]]), účastník národného boja za oslobodenie v rokoch 1939 – 1945. Po absolvovaní Gymnázia Janka Kráľa v Zlatých Moravciach začal študovať na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Po vypuknutí SNP sa pridal k partizánskej jednotke v Zlatne, ale vo februári 1945 pri prechode rozvodnenej rieky Hron tragicky zahynul aj so svojimi spolubojovníkmi. * František Peteovič 15.8.1977 - rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Vymenovaný prezidentom 20.mája 2026. == Referencie == {{referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.obyce.eu/ Oficiálna stránka obce] {{Obce okresu Zlaté Moravce}} [[Kategória:Obyce| ]] [[Kategória:Obce okresu Zlaté Moravce]] cyxqqldrcywlj55if0w8in4uwa407cc Levantské more 0 30124 8219303 8033084 2026-05-25T08:42:37Z Vasiľ 2806 +ref 8219303 wikitext text/x-wiki '''Levantské more'''<ref name="ÚGKK"/> (meno podla [[Levanta|Levanty]]) je východná časť [[Stredozemné more|Stredozemného mora]] na severe ohraničené [[Turecko|Tureckom]], z východu pobrežím [[Sýria|Sýrie]], [[Libanon]]u, [[Izrael]]u a [[Pásmo Gazy|pásmom Gazy]]. Na severozápade hraničí s [[Egejské more | Egejským morom]] a na západe s [[Líbyjské more | Líbyjským]]. Najväčší ostrov Levantského mora je [[Cyprus]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://dent.ii.fmph.uniba.sk/~filit/fil/fil.html FILIT] Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok {{Geografický výhonok}} {{Atlantický oceán}} {{Súradnice|33.431441|33.881836|type:waterbody|format=dms|display=title}} [[Kategória:Moria Atlantického oceánu]] iq2uxz9tq2x83762rjw9ncext58f1jp MFK Dukla Banská Bystrica 0 31323 8219193 8194462 2026-05-24T22:32:19Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219193 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = MFK Dukla Banská Bystrica | obrázok = | celýnázov = Mestský futbalový klub Dukla Banská Bystrica | prezývka = ''Vojaci'' | založený = [[1. júl]] [[1965]] | rozpustený = | štadión = [[Štadión SNP]] | kapacita = 7 381 | majiteľ = | predseda = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Ján Roháč]] | tréner = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Juraj Jarábek]] | liga = [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] | sezóna = [[Niké liga 2024/2025|2024/2025]] | pozícia = [[Niké liga]], 12. miesto (zostup) | vzor_lp1 = _adidascondivot22rw | vzor_t1 = _adidascondivot22rw | vzor_pp1 = _adidascondivot22rw | vzor_tr1 = _adidaswhite | vzor_po1 = _3_stripes_white | ľavéplece1 = FF0000 | telo1 = FF0000 | pravéplece1 = FF0000 | trenírky1 = FF0000 | ponožky1 = FF0000 | vzor_lp2 = _adidassquadra21ww | vzor_t2 = _adidassquadra21ww | vzor_pp2 = _adidassquadra21ww | vzor_tr2 = _adidassquadra21ww | vzor_po2 = FFFFFF | ľavéplece2 = FFFFFF | telo2 = FFFFFF | pravéplece2 = FFFFFF | trenírky2 = FFFFFF }} [[File:SV Mattersburg vs FK Dukla Banská Bystrica 2013-06-21 (01).jpg|thumb|FK Dukla Banská Bystrica (2013)]] '''MFK Dukla Banská Bystrica''' je [[futbalový klub]] z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] s bohatou tradíciou. Patril medzi elitu slovenského futbalu ale v roku 2016 zastihli klub finančné problémy a musel opustiť najvyššiu súťaž a prepadol sa až do tretej ligy. V roku 2018 sa prebojoval do druhej ligy. Po troch sezónach v najvyššej súťaži (2022{{--}}2025) klub opäť vypadol do 2. ligy. Klubové zázemie je [[Štadión SNP]]. == História klubu == Prvý futbalový klub v Banskej Bystrici bol založený v roku [[1904]] (Besztercebányai Sport Club). Armádný klub začal pôsobiť v meste od roku [[1965]], kedy bola do B. Bystrice prevelená VTJ z [[Brezno|Brezna]]. Vo futbalovom ročníku 1966/67 pod vedením trénera Rudolfa Zibrínyho postúpila Dukla do II. ligy, keď vyhrala F-skupinu divízie o bod pred Martinom. O rok neskôr (súťažný ročník 1967/68) postúpila Dukla prvýkrát v histórií do I. celoštátnej československej futbalovej ligy, kedy bol tréner Arnošt Hložek. Kritériom postupu bolo prvé miesto v II. moravsko-slovenskej lige s dvojbodovým náskokom pred [[1. FC Tatran Prešov|Tatranom Prešov]]. V roku 1970 Dukla po treťom vystriedaní hráča trénerom Jirasom vypadla do II. celoštátnej ligy. V tom konkrétnom zápase však nad Slaviou Praha vyhrala 4:0. Do najvyššej súťaže sa Dukla vrátila až v sezóne 1976/77. Bývalý hráč Dukly [[Anton Ondruš]] bol taktiež kapitánom víťazného celku, ktorý vyhral [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] v roku 1976 v [[Belehrad]]e. Bol to veľký úspech nielen československého, ale hlavne slovenského futbalu, vo finálovom stretnutí hralo deväť slovenských hráčov. V roku 1981 víťazí v Slovenskom pohári a vo finále československého pohára podlieha konkurentovi a súperovi Dukle Praha. V ročníku 1984/85 obsadila v ligovej súťaži 4. miesto a získala právo účasti v Pohári UEFA. Žreb prvého kola spomínaného Pohára UEFA Dukle prisúdil nemeckého súpera Borussia Monchengladbach, ktorý bol však nad jej sily. V sezónach 1984 – 86 bola najlepším slovenským mužstvom československej futbalovej ligy podľa umiestnenia. Od leta 1993 začal klub písať svoju novú históriu v najvyššej súťaži, ktorá bola zriadená v samostatnej SR. V sezóne 1998/99 bola finalistom Slovenského pohára a účastníkom Pohára UEFA, kde v jeho prvom kole vypadla so súperom Ajax Amsterdam. Dukla v tom ročníku vypadla na základe reorganizácie z najvyššej ligy. Tri súťažné ročníky pôsobila v II. lige a od ročníka 2003/2004 sa vrátila do najvyššej súťaže. Ročník 2003/2004 bol najúspešnejším v celej doterajšej histórií Dukly. Dukla obsadila konečné druhé miesto /o horší vzájomný zápas/, kde bola ako nováčik účastníkom Pohára UEFA. V ňom postúpila cez dve predkolá do hlavnej súťaže, kde pod vedením [[Ladislav Molnár|Ladislava Molnára]] stroskotala až na celku S.L. Benfica Lisabon. V nasledujúcom súťažnom ročníku 2004/2005 opäť zaznamenala ďalší historický úspech a to hneď dvojnásobný. V konečnej tabuľke skončila na treťom mieste a po druhýkrát získala aj Slovenský pohár. Útočník [[Martin Jakubko]] bol tretím najlepším strelcom Corgoň ligy. V ročníku 2005/2006 v druhom predkole Pohára UEFA tím vypadol po neúspechu v dvojzápase s poľským celkom Groclin Grodzisk. Začiatkom roku 2009 sa v klube hovorilo o fúzii s Podbrezovou a o presťahovaní klubu do mesta Brezno. Nakoniec sa tak po viacerých protestov zo strany fanúšikov nestalo a klub pôsobí v Banskej Bystrici.<ref>{{cite web|url=http://www.profutbal.sk/clanok69654.htm|title=Osud Banskej Bystrice nejasný, corgoňligová Dukla možno minulosťou!|publisher=profutbal.sk|date=[[23. február]] [[2009]]|accessdate=2009-02-23|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140303004903/http://www.profutbal.sk/clanok69654.htm|archivedate=2014-03-03}}</ref> V roku 2017 po finančných problémoch dovtedajšieho klubu predstavitelia občianskeho združenia TJ ŠK Kremnička.<ref name="bystricoviny-skromne">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MFK Dukla Banská Bystrica skromne vstupuje do tretej futbalovej ligy | url = https://www.bystricoviny.sk/futbal/mfk-dukla-banska-bystrica-skromne-vstupuje-do-tretej-futbalovej-ligy/ | vydavateľ = bystricoviny.sk | dátum vydania = 2017-07-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-24 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180724213336/https://www.bystricoviny.sk/futbal/mfk-dukla-banska-bystrica-skromne-vstupuje-do-tretej-futbalovej-ligy/ | dátum archivácie = 2018-07-24 }}</ref> V rokoch 2022{{--}}2025 pôsobil v najvyššej slovenskej futbalovej súťaži. == Názvy klubu == * [[1965]] – Založený ako ''VTJ Dukla Banská Bystrica'' * [[1967]] – Premenovaný na ''AS Dukla Banská Bystrica'' * [[1975]] – Premenovaný na ''ASVŠ Dukla Banská Bystrica'' * [[1992]] – Premenovaný na ''FK Dukla Banská Bystrica'' * [[2017]] - Premenovaný na ''MFK Dukla Banská Bystrica''<ref name="bystricoviny-skromne"/> == Športové úspechy == *[[1984]]/[[1985|85]] – 4. miesto v 1. česko-slovenskej lige *[[2003]]/[[2004|04]] – 2. miesto v 1. slovenskej lige *[[1981]], [[2005]] – víťaz [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] * Účastník [[pohár UEFA|pohára UEFA]] – 1985, 1999, 2004, 2005, 2010 * Intercup – víťaz základnej skupiny v roku 1991 * Víťaz medzinárodných turnajov – Marlboro Cup 1983 ([[Maďarsko]]), Dunhill Inter City 1986 ([[Malajzia]]) == Tréneri pôsobiaci v klube == {{stĺpce|2| * {{SVK}} [[Anton Dragúň]] (1987{{--}}?) * {{SVK}} [[Arnošt Hložek]] (1966{{--}}1967) * {{SVK}} [[Jozef Adamec]] (1981{{--}}1987) * {{SVK}} [[Jozef Adamec]] (1991) * {{SVK}} [[Anton Jánoš]] (1993{{--}}1995) * {{SVK}} [[Ján Kocian]] (1996{{--}}1997) * {{SVK}} [[Miloš Targoš]] (júl 1999{{--}}jún 2000) * {{SVK}} [[Anton Jánoš]] (2001{{--}}2003) * {{SVK}} [[Ladislav Molnár]] (2003{{--}}2004) * {{CZE}} [[Václav Daněk]] (júl 2004{{--}}júl 2006) * {{SVK}} [[Ladislav Molnár]] (2006{{--}}2007) * {{SVK}} [[Vlastimil Palička]] (2006{{--}}2007) * {{SVK}} [[Rudolf Rehák]] (júl 2007{{--}}jún 2008) * {{SVK}} [[Štefan Horný]] (september 2007{{--}}august 2008) * {{SVK}} [[Anton Jánoš]] (august 2008{{--}}november 2008) * {{SVK}} [[Jozef Jankech]] (december 2008{{--}}jún 2010) * {{SVK}} [[Karol Marko]] (júl 2010{{--}}november 2010) * {{SVK}} [[Štefan Zaťko]] (november 2010{{--}}máj 2012) * {{SVK}} [[Norbert Hrnčár]] (jún 2012{{--}}9. október 2014) * {{SVK}} [[Štefan Rusnák]] (10. október 2014{{--}}31. máj 2015) * {{SVK}} [[Ľubomír Faktor]] (26. jún 2015{{--}}18. október 2016) * {{SVK}} [[Dušan Tóth]] (18. október 2016{{--}}26. september 2018) * {{SVK}} [[Stanislav Varga]] (26. september 2018{{--}}1. júl 2022) * {{CZE}} [[Michal Ščasný]] (2. júl 2022){{--}}24. október 2023) * {{SVK}} [[Mário Auxt]] (25. október 2023{{--}}16. jún 2024) * {{SVK}} [[Marek Bažík]] (16. jún 2024{{--}}17. marec 2025) * {{CZE}} [[František Straka (tréner)|František Straka]] (17. marec 2025{{--}}19. máj 2025) * {{SVK}} [[Juraj Jarábek]] (19. máj 2025{{--}}súčasnosť) }} == Známi hráči == {{stĺpce|3| *[[Milan Albrecht]] *[[Peter Babnič]] *[[Marián Bochnovič]] *[[Jozef Bubenko]] *[[Pavol Diňa]] *[[Peter Dzúrik]] *[[Ľubomír Faktor]] *[[Vratislav Greško]] *[[Martin Jakubko]] *[[Norbert Juračka]] *[[Ladislav Jurkemik]] *[[Ján Kocian]] *[[Ladislav Kuna]] *[[František Kunzo]] *[[Branislav Labant]] *[[Vladimír Labant]] *[[Vladimír Leitner]] *[[Tomáš Libič]] *[[Ľubomír Luhový]] *[[Rudolf Mažgut]] *[[Pavol Michalík]] *[[Miroslav Mentel]] *[[Milan Němec]] *[[Anton Ondruš]] *[[Michal Pančík]] *[[Marek Penksa]] *[[Ladislav Petráš]] *[[Jaroslav Pollák]] *[[Karol Praženica]] *[[Stanislav Seman]] *[[Róbert Semeník]] *[[Miroslav Sovič]] *[[Tomáš Stúpala]] *[[Dušan Tóth]] *[[Richard Zajac]] *[[Štefan Rusnák]] *[[Jozef Oboril]] *[[Róbert Polievka]]}} == Králi ligových strelcov == {| class= "wikitable" !width=50|Sezóna !width=120|Meno !Góly |- |1968/69||[[Ladislav Petráš]]||<center>20 |- |1994/95||[[Róbert Semeník]]||<center>18 |- |2023/24||[[Róbert Polievka]]||<center>13 |} == Najviac ligových gólov == {| class= "wikitable" !Góly !width=120|Meno !Obdobie |- |<center>72||[[Róbert Semeník]]||1991-95, 2003-07 |- |<center>59||[[Pavol Diňa]]||1984-1990 |- |<center>52||[[Milan Nemec]]||1979-1990 |- |<center>38||[[Martin Jakubko]]||2003-06, 2011 |- |<center>35||[[Ľubomír Faktor]]||1991-93, 1998-2000 |- |<center>33||[[Štefan Rusnák]]||1989-91, 1997-99 |} == Hráči Banskej Bystrice v reprezentácii == *Prvý hráč v reprezentácii Československa: [[Jaroslav Pollák]], {{TCH|f|0}}{{--}}{{TUR|f|0}} 1:0, 7. 9. 1977 *Najviac zápasov v reprezentácii Československa: 6, [[Jaroslav Pollák]] (1977-1979), [[Ladislav Jurkemik]] (1980-1981) *Najviac gólov v reprezentácii Československa: 1, [[Anton Ondruš]], 1978 *Prvý hráč v reprezentácii Slovenska: [[Marián Bochnovič]], {{SVK|f|0}}{{--}}{{POL|f|0}} 4:1, 11. 10. 1995 *Najviac zápasov: 10, [[Róbert Polievka]], 2023-24 == Fanúšikovia == Počiatky novodobého organizovaného fanúšikovského života siahajú do polovice deväťdesiatych rokov 20-teho storočia, do obdobia vzniku samostatnej Slovenskej ligy. V roku 1994 bol registrovaný oficiálny fanklub FK DUKLA B. Bystrica, začalo sa platiť členské a vydávali sa prvé preukazy. Výsledkom aktivít nového fanklubu bolo zorganizovanie niekoľkých výjazdov (Trnava, D. Streda, Prievidza, Ružomberok…), výroba vlajok a snaha o fandenie na všetkých zápasoch červenobielych. Vrcholom tejto etapy vývoja fanklubu sa stala účasť na finálovom zápase Slovenského pohára v Žiari nad Hronom v roku 1999 a následný postup do pohára UEFA. Preplnené státie (okolo 3000 divákov) sledovalo na Štiavničkách počínanie duklistov proti slávnemu Ajaxu Amsterdam. Vyradenie z pohára a následné vypadnutie z najvyššej Slovenskej súťaže znamenalo aj útlm fanúšikovských aktivít. Nie však ich koniec, pretože fandenie doma i na zápasoch vonku, hlavne v blízkom okolí, pokračovalo ďalej. Ďalšia etapa fanúšikovania sa odštartovala v sezóne 2002/03, keď Dukla bojovala o postup do najvyššej ligy. Na jar 2003 nechýbali priaznivci z tímu spod Urpína na žiadnom zápase doma ani vonku. V tomto období sa nadviazala aj spolupráca s klubom v organizovaní zájazdov na zápasy vonku i v iných oblastiach, ktorá pretrváva až do dnešných dní. Výsledkom je množstvo autobusových zájazdov do všetkých končín Slovenska (od Veľkých Levárov až po Humenné či od Žiliny po R. Sobotu) a 2 medzinárodné (Zürich, Grodzisk Wlkp.). Fanklub prešiel zmenami stanov a preregistráciou v roku 2007. Nezávisle od neho fungujú menšie skupiny združené podľa spoločných záujmov či bydliska napr.: Red White Angeles, Crazy Boys Podlavice, Sconfessione, Neusohl Supporters, N.Y.H., Chimenkovci a pod. V roku 2006 sa zrealizovala prvá družba s priaznivcami tímu najvyššej poľskej ligy GKS Bełchatów a aktívne navštevovanie ich zápasov v Poľsku. Tieto aktivity fungovali samozrejme aj z druhej strany. Družobné vzťahy sa však po 4 rokoch končia v lete 2010 a momentálne je fanklub bez družobných vzťahov. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.mfkdukla.sk/ Oficiálna stránka klubu] {{portál|Šport|Športový}} {{Banská Bystrica}} {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:FK Dukla Banská Bystrica| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Banská Bystrica]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1965|Dukla Banská Bystrica]] 6mz3u2a57f2cs1a4s5i6nv5pvp99b5j Pavel Kohout 0 31523 8219141 7907541 2026-05-24T20:34:16Z Lolamarh 225958 Link, kurzíva 8219141 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pavel Kohout | Rodné meno = | Popis osoby = český spisovateľ | Portrét = 2008.03.12. Pavel Kohout by Kubik 01.JPG | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1928|7|20}} | Miesto narodenia = [[Praha]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = http://www.pavel-kohout.com/ | Poznámky = | Portál1 = Česko | Portál2 = Literatúra | Portál3 = }} [[Obrázok:Jelena Masinova Pavel Kohout.jpg|náhľad|Pavel Kohout a jeho žena, Jelena Mašínová, [[Praha]], [[25. október]] [[2007]]]] [[Obrázok:2008.03.12. Pavel Kohout by Kubik 02.JPG|náhľad|Pavel Kohout, [[Varšava]] ([[Poľsko]]), [[12. marec]] [[2008]]]] '''Pavel Kohout''' (* [[20. júl]] [[1928]], [[Praha]]) je [[Česko|český]] [[básnik]], prozaik, dramatik, prekladateľ a významný spisovateľ [[samizdat]]u a [[exil]]u. Kohout prešiel osobnostným vývojom od počiatočnej bezvýhradnej podpory [[stalinizmus|stalinizmu]], cez postupné vytriezvenie, až po účasť na [[Pražská jar|Pražskej jari]] a nútený odchod do exilu v 70. rokoch, pričom patril vždy medzi najaktívnejších v danom prúde. Narodil sa v Prahe, kde v roku [[1947]] maturoval na reálnom gymnáziu. V tom čase bol presvedčeným [[komunizmus|komunistom]], patril k takzvanému „kultúrnemu kádru“ komunistickej strany, z čoho mu plynul rýchly kariérny postup (v roku [[1949]] ako dvadsaťjedenročný pracoval ako kultúrny atašé v [[Moskva|Moskve]] a medzi rokmi [[1950]] a [[1952]] bol šéfredaktorom humoristického časopisu ''Dikobraz''). V roku [[1952]] dokončil štúdium estetiky a divadelnej vedy na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] v Prahe. Onedlho začal literárne tvoriť (v duchu budovateľského nadšenia – drámu a poéziu). Doteraz napísal asi 45 divadelných hier – aktoviek a adaptácií. Od roku [[1957]] bol spisovateľom z povolania, spolupracoval s rôznymi divadlami a začínal sa prikláňať k reformným komunistom. V júli [[1967]] na IV. zjazde československých spisovateľov demonštratívne prečítal [[Alexandr Isajevič Solženicyn|Solženicynov]] protestný list adresovaný zjazdu sovietskych spisovateľov, čím dovŕšil svoj obrat na kritika režimu. Podporoval [[Pražská jar|Pražskú jar]], za čo sa v 70. rokoch ocitol na indexe a jeho diela boli [[cenzúra|cenzúrované]] (Kohoutovo nepriateľstvo k režimu sa týmto ešte prehĺbilo). Stál pri zrode [[Charta 77|Charty 77]], za čo bol [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]] otvorene šikanovaný a v roku [[1978]] donútený emigrovať. Usadil sa v [[Rakúsko|Rakúsku]] a aj dnes žije striedavo tam a v Česku. Jeho manželka je scenáristka a spisovateľka [[Jelena Mašínová]]. Dcéra [[Tereza Boučková]] je tiež spisovateľkou. == Dielo == * ''Dobrá píseň'', 1952 – dráma (veršovaná komédia), prorežimová hra, mnoho vtipných scén; muž ide namiesto svadobnej noci do oceliarne; v čase vzniku veľmi hraná * ''Verše a písně'', 1952 – básnická zbierka propagujúca socializmus * ''Čas lásky a boje'', 1954 – básnická zbierka, budovateľská poézia, mladícka naivita – veril komunizmu; v čase vzniku obľúbená * ''Zářijové noci'', 1955 – divadelná hra z vojenského prostredia; už mierny odvrat od ideológie, „rozpor teórie a praxe“ * ''Chudáček'', 1956 – dráma zakázaná pred premiérou * ''Sbohem, smutku'', 1957 * ''Taková láska'', 1957 – hra patrí medzi jeho najúspešnejšie, hrala sa nielen v Československu, ale i v [[Nemecko|Nemecku]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. * ''Říkali mi soudruhu'', 1960 – dráma, zakázaná po siedmej repríze * ''Třetí sestra'', 1960 * ''Cesta kolem světa za 80 dní'', 1962 – divadelná adaptácia knihy [[Jules Verne|Julesa Verna]]. * ''Dvanáct'', 1963 * ''Josef Švejk'', 1963 * ''Válka s mloky'', 1963 – divadelná adaptácia [[Karel Čapek|Čapkovej]] ''[[Vojna s mlokmi|Války s mloky]]'' * ''Vzpomínka na Biskaj'', 1965 * ''August, August, August'', 1967 – cirkusové prostredie, hlavná postava, smutný klaun August, má sen, že bude drezírovať 8 bielych lipicanov, riaditeľ na neho ale pustí tigrov (= komunistické hľadisko) * ''Briefe über die Grenze'', 1968 * ''Nenávist v prosinci'', 1968 * ''Aksál'', 1969 * ''Z deníku kontrarevolucionáře'', 1969 – jednoaktovka vydaná vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] * ''Bílá kniha o kauze Adam Juráček, profesor tělocviku a kreslení na Pedagogické škole v K., kontra Sir Isaac Newton, profesor fyziky na univerzitě v Cambridge – podle dobových materiálů rekonstruoval a nejzajímavějšími dokumenty doplnil P. K.'', 1970 vydané v samizdate – groteskný román písaný formou koláže, obsahuje zápisy, protokoly, prehlásenia a iné. Hlavná postava Adam Juráček chce okúzliť krásnu Kateřinu, niekoľko mesiacov sa cvičil v sústreďovaní myšlienok a naučil sa chodiť po strope, stranícky aparát sa to snaží zatajiť a zakázať, úrady ho obvinia z trestného činu a Adam sa nakoniec zblázni; autor sa vysmieva komunistickým praktikám * ''Katyně'', 1970 – román o dospievajúcom dievčati, ktoré sa nedostane na strednú školu a začne navštevovať špeciálny humanitný odbor s maturitou – školu pre katov. Náplňou štúdia sú popisy mučenia, história popravovania a i.; humoristický pohľad na ľudské krutosti a praktiky [[totalita|totalitnej]] moci a tiež nebezpečnú schopnosť ľudí zmieriť sa s absurdnou situáciou; vysoko hodnotený a vydaný v mnohých jazykoch * ''Válka ve třetím poschodí'', 1970 – absurdná dráma * ''Ta muž, ten žena'', 1971 * ''Pech pod střechou'', 1972 * ''Ubohý vrah: Na motivy povídky Rozum Leonida Andrejeva'', 1972 – divadelná adaptácia, hrala sa v [[Spojené štáty|USA]] * ''Amerika'', 1973 – divadelná adaptácia [[Franz Kafka|Kafkovho]] románu (spoluautor [[Ivan Klíma]]) * ''Požár v suterénu'', 1973 – absurdná dráma * ''Život v tichém domě'', 1974 – absurdná dráma * ''Ruleta: Na motivy povídky Tma Leonida Andrejeva'', 1976 – divadelná adaptácia * ''Atest'', 1979 – jednoaktovka, hlavná postava Ferdinand Vaněk postihnutý režimom chce pre svojho psa získať atest a prihlásiť ho do chovu, to sa ale nedá, pretože on, majiteľ, má zlý [[kádrový posudok]] * ''Marie zápasí s anděly'', 1981 – jednoaktovka o živote herečky [[Vlasta Chramostová|Vlasty Chramostovej]] * ''Marast'', 1982 * ''Nápady svaté Kláry'', 1982 – bizarne alegorický román, satiricky nazerajúci na totalitné úrady; hlavná postava je žiačka 7. triedy obdarená jasnovideckými schopnosťami * ''Kde je zakopán pes'', 1987 – memoárový román ukazuje praktiky ŠTB v dobe normalizácie; autor vychádza z vlastných spomienok (Kohoutovci mali jazvečíka, ktorého im otrávila ŠTB) * ''Ecce Constantia'', 1988 – „priamy prenos“ z koncilu v Kostnici * ''Hodina tance a lásky'', 1989 – román, nová téma v Kohoutovej tvorbe – téma 2. svetovej vojny; príbeh z terezínskej Malej pevnosti, ktorý zároveň ukazuje, čo môže u mladých ľudí spôsobiť vymývanie mozgov; mladá dievčina Kristína, ktorá je dcérou veliteľa tábora, prichádza zo školy za otcom do koncentráku, zamiluje sa do mladého esesáka – ona je naivná, on uvedomelý mladý árijec; pripájajú sa osudy [[Židia|Židov]] (otec jej privedie mladú židovskú baletku, aby ju učila tancovať); dievčina stále viac chápe pomery v tábore; mladú židovku znásilní Kristínin vyhliadnutý esesák a nechá ju, aby sa utopila (o tom sa Kristína nedozvie); príbeh sa končí oslobodením tábora * ''Konec velkých prázdnin'', 1991 – rozsiahle spracovanie témy emigrácie počas ČSSR (námet rovnomenného seriálu) * ''Sněžím'', 1992 – román sa zaoberá aktuálnou politickou situáciou roku 91; téma lustrácií * ''Klaun'', 1994 * ''Hvězdná hodina vrahů'', 1995 – román spracováva posledné týždne okupácie vo forme detektívneho trileru * ''Kyanid o páté'', (1996?) * ''Sex a šest'', 1998 * ''Ten žena a ta muž'', 1998 * ''Pat aneb Hra králů'', 1991 == Ocenenia == * 1975, [[Rakúska štátna cena za európsku literatúru]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Pavel Kohout}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kohout, Pavel}} [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Signatári Charty 77]] [[Kategória:Českí básnici]] [[Kategória:Českí dramatici]] [[Kategória:Českí filmoví režiséri]] [[Kategória:Českí politickí spisovatelia]] [[Kategória:Českí spisovatelia románov]] [[Kategória:Českí spisovatelia science-fiction]] [[Kategória:Absolventi Karlovej univerzity]] 6oxz2h4ntxlqby5ocq9rn954ddcocgf Termonukleárna zbraň 0 31762 8218969 7757129 2026-05-24T13:23:26Z ~2026-31041-06 295848 /* Konštrukcia vodíkovej bomby */ 8218969 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} '''Termonukleárne zbrane''' alebo '''termojadrové zbrane''' sú [[jadrové zbrane|atómové nálože]] ktoré hlavnú časť uvoľnenej energie produkujú prostredníctvom [[jadrová fúzia|jadrovej fúzie]]. Príklady: == Vodíková bomba == Vodíková bomba je [[atómová bomba]], ktorej hlavný zdroj energie tvoria ťažké izotopy vodíka – [[deutérium]] a [[trícium]]. Každá vodíková bomba obsahuje menšiu štiepnu nálož na báze uránu, plutónia alebo niektorého ďalšieho transuránu, ktorá funguje ako „rozbuška“ – poskytuje energiu na vytvorenie podmienok – teplotu niekoľko miliónov stupňov Celzia a tlak 1 000 TPa pre zapálenie [[jadrová fúzia|jadrovej fúzie]]. Výsledkom môže byť výbuch o sile viac než 100 Mt (megaton) [[Trinitrotoluén|TNT]], pri ktorom bomba ničí domy v okruhu {{km|20|m}} a zapaľuje horľavé predmety do vzdialenosti {{km|100|m}}. Horná hranica pre výkon vodíkovej nálože neexistuje, v možnostiach súčasnej technológie je výroba nálože s výkonom 1 gigatony [[Trinitrotoluén|TNT]] pri hmotnosti menej ako 250 ton. Teoretická hranica pomeru výkon/hmotnosť je asi 6 megaton na tonu hmotnosti, reálne sa dá údajne dosiahnuť pomer 5,2 – 5,5 Mt/t, ale pri praktickej aplikácii sa dosahuje maximálne 3 – 4 Mt/t. Spodná hranica výkonu je limitovaná výkonom štiepnej nálože. == Kobaltová bomba == Je to taktiež vodíková bomba, lenže v obale celej nálože je použitý [[kobalt]], ktorý sa pôsobením neutrónov zmení na izotop <sup>60</sup>Co s [[polčas rozpadu|polčasom rozpadu]] 5,24 [[rok]]a a dlhodobo zamorí pôdu. Existujú aj iné riešenia podobného druhu. Na strednodobé zamorenie terénu (týždne až mesiace) sa dá použiť tantal a zinok, na krátkodobé (dni až týždne) [[zlato]] a [[sodík]]. Neexistuje žiadny dôkaz, že by ktorákoľvek jadrová mocnosť jadrovú zbraň s kobaltovým plášťom skutočne vyrobila. Naopak, pokiaľ je zamorenie terénu nežiaduce, dá sa plášť či obal nálože zhotoviť z materiálu, ktorý silne pohlcuje neutróny a rádioaktívne izotopy nevytvára – napríklad [[bór]]. Táto možnosť ale nemá praktický význam – vonkajší plášť nálože ma totiž odrážať röntgenové žiarenie späť dovnútra nálože (pozri popis funkcie) – a bór ho odráža slabo. == Neutrónová bomba == {{Hlavný článok|Neutrónová bomba}} Vodíková bomba malého alebo veľmi malého výkonu (jednotky [[kilotona|kiloton]] alebo menej), čím je obmedzený jej deštruktívny účinok a naopak zosilnené vyžarovanie rôznych druhov [[žiarenie|žiarenia]], hlavne [[neutrón]]ov. Treba mať na pamäti, že obmedzenie deštrukčných účinkov a zosilnenie žiarenia je vždy relatívne, teda v pomere k podobným zbraniam s väčším celkovým výkonom. Dosah ničivých efektov tlakovej vlny a svetelného žiarenia pri zmenšovaní [[výkon]]u klesá rýchlejšie ako dosah prenikavej radiácie a neutrónov. Tiež rádioaktívne zamorenie je vzhľadom na malý kaliber nálože, a teda aj malú celkovú hmotnosť, menšie. Propagandisticky bola neutrónová bomba prezentovaná ako zbraň, ktorá zabíja ľudí a ponecháva stavby nedotknuté. Skutočným vojenským účelom bola možnosť viesť úder okamžite cez zasiahnuté územie. Neutróny spôsobujú poškodenie [[bunka|buniek]] a zasiahnutý [[organizmus]] bez okamžitého liečenia môže zomierať i niekoľko rokov. == Konštrukcia vodíkovej bomby == Okrem prvých pokusných náloží žiadna vodíková bomba neobsahuje [[deutérium]] alebo [[trícium]] vo voľnom stave, ako plyn alebo ako skvapalnený plyn. Okrem toho, že by to vyžadovalo veľmi zložitú, rozmernú a ťažkú chladiacu aparatúru a tieto [[izotop]]y [[vodík]]a nemajú v plynnom ani v tekutom stave na efektívny termonukleárny výbuch dostatočnú hustotu. Okrem toho je trícium rádioaktívne a rozpadá sa s polčasom rozpadu cca 12,3 roku. Ako náplň termonukleárnych zbraní sa požíva zlúčenina [[Lítium|lítia]] s deutériom – [[deuterid lítny]]. Pre kvalitné zbrane sa lítium izotopovo čistí. Potrebné trícium vzniká z lítia pôsobením neutrónov z výbuchu štiepnej nálože. Ani samotné použitie deuteridu lítia však nezabezpečuje potrebné parametre pre efektívny výbuch, stlačenie a ohrev fúzneho materiálu je nedostatočný. Obloženie štiepnej nálože fúznym palivom nezabezpečí dostatočný nárast výkonu nálože, predovšetkým preto, že fúzne palivo nie je dostatočne ohriate a pokiaľ aj je, je súčasne veľmi rýchle rozptýlené do priestoru expandujúcou oblasťou po štiepnom výbuchu. Na to, aby štiepna nálož dokázala zapáliť fúznu reakciu, musí nejakým spôsobom preniesť energiu na fúzne palivo a toto stlačiť a ohriať na hodnoty potrebné na zapálenie fúznej reakcie. Na to existuje niekoľko možných mechanizmov: * prúd neutrónov zo štiepnej nálože – neefektívne, respektíve nefunguje to * rázová vlna štiepnej nálože – neefektívne, respektíve funguje to nedostatočne * tlak žiarenia, konkrétne röntgenového z výbuchu štiepnej nálože – nedostatočne efektívne * tlak plazmy vzniknutej odparením ľahkého materiálu vplyvom röntgenového žiarenia – málo efektívne * tlak plazmy vzniknutej odparením ťažkého materiálu vplyvom röntgenového žiarenia – efektívne Súčasné konštrukcie využívajú všetky možnosti, samozrejme najefektívnejší mechanizmus v najväčšej miere. Najpoužívanejší súčasný princíp konštrukcie je nazývaná v [[Spojené štáty|USA]] podľa tvorcov Ulam-Teller, v [[ZSSR]] „tretia idea“. === Konštrukcia === Princíp spočíva v tom, že fúzny materiál sa uzavrie do hrubostennej (valcovej alebo kužeľovitej) nádoby z ťažkého kovu (bežne sa používa izotop [[Urán (chemický prvok)|<sup>238</sup>U]]) ktorá má v strede masívny tŕň z rovnakého materiálu, alebo častejšie – z plutónia. Rovnako masívne sú aj veká nádoby. Na jedno veko nádoby sa umiestni ochranný nárazník z ťažko taviteľného kovu, napríklad [[wolfrám]]u a nad nárazník sa umiestni štiepna nálož, najčastejšie implóznej (guľovej) konštrukcie. Priestor medzi štiepnou náložou a nádobou s fúznym materiálom sa vyplní materiálom s malou pohltivosťou pre [[röntgenové žiarenie]] a neutróny (napríklad polystyrénová alebo polyetylénová pena plnená vodíkom). Celá zostava je uzatvorená v obale, ktorý má z vnútornej strany vysokú odrazivosť pre neutróny a röntgenové žiarenie – napríklad z karbidu [[wolfrám]]u (nie je to úplne nevyhnutné, ale výrazne to zvyšuje efektívnosť ohrevu stien nádoby a tým celkový výkon nálože). === Funkcia === Je odpálená štiepna nálož (predstavuje prvý stupeň). Všetky deje, ďalej popísané, prebehnú v čase kratšom ako jedna mikro[[sekunda]]. V jadre štiepnej nálože vzniká obrovská [[teplota]] a [[tlak]]. Ešte skôr, než začne oblasť štiepneho výbuchu expandovať, uniká z nej mohutný tok röntgenového a [[gama žiarenie|gama žiarenia]], preniká celou konštrukciou nálože, je pohlcovaný v atómoch uránu a prudko ohrieva celú konštrukciu nádoby. Nádoba s fúznym materiálom, vrátane plutoniového tŕňa a okolitý materiál sa prudkým ohrevom odparí a zmení na [[plazma|plazmu]]. Steny a vnútorný tŕň sa premenia na plazmu s veľmi vysokou hustotou a expandujú – steny a veká smerom von a dovnútra a tŕň smerom von, k stenám nádoby – tým sa ale prudko stláča a ďalej ohrieva obsah nádoby – fúzne palivo. Preto je dôležité, aby boli steny nádoby z uránu a trň z plutónia - urán a plutónium majú aj v stave plazmy výrazne vyššiu hustotu ako deuterid lítia. V tejto chvíli už začína expandovať aj priestor výbuchu štiepnej nálože a unikajú z neho rýchle neutróny. Rýchle neutróny štiepia lítium a vzniká trícium. Wolframový nárazník na veku nádoby sa vplyvom tlaku žiarenia a expandujúcej oblasti štiepneho výbuchu začína pohybovať proti dnu nálože a ďalej stláča jej obsah. Tlak a teplota štiepneho materiálu, teraz už žeravej zmesi deutéria a trícia, dosiahne teplotu a tlak potrebný na zapálenie fúznej reakcie. Vzniká hélium a uvoľňujú sa neutróny. Rýchle neutróny sú zachytené v jadrách <sup>238</sup>U, ktorý pôvodne tvoril konštrukciu nádoby a štiepia ich, čim sa uvoľňuje ďalšia energia. Ďalšie posilnenie nálože o tretí stupeň je možné tým, že z <sup>238</sup>U bude zhotovený aj celý vonkajší obal nálože. == Pozri aj == * [[Cár bomba]] [[Kategória:Jadrové zbrane]] [[Kategória:Jadrová technológia]] sm0f3c3ijx8qu232wkhfrpjfh3er9nc 8218994 8218969 2026-05-24T14:19:03Z ~2026-31041-06 295848 /* Kobaltová bomba */ 8218994 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} '''Termonukleárne zbrane''' alebo '''termojadrové zbrane''' sú [[jadrové zbrane|atómové nálože]] ktoré hlavnú časť uvoľnenej energie produkujú prostredníctvom [[jadrová fúzia|jadrovej fúzie]]. Príklady: == Vodíková bomba == Vodíková bomba je [[atómová bomba]], ktorej hlavný zdroj energie tvoria ťažké izotopy vodíka – [[deutérium]] a [[trícium]]. Každá vodíková bomba obsahuje menšiu štiepnu nálož na báze uránu, plutónia alebo niektorého ďalšieho transuránu, ktorá funguje ako „rozbuška“ – poskytuje energiu na vytvorenie podmienok – teplotu niekoľko miliónov stupňov Celzia a tlak 1 000 TPa pre zapálenie [[jadrová fúzia|jadrovej fúzie]]. Výsledkom môže byť výbuch o sile viac než 100 Mt (megaton) [[Trinitrotoluén|TNT]], pri ktorom bomba ničí domy v okruhu {{km|20|m}} a zapaľuje horľavé predmety do vzdialenosti {{km|100|m}}. Horná hranica pre výkon vodíkovej nálože neexistuje, v možnostiach súčasnej technológie je výroba nálože s výkonom 1 gigatony [[Trinitrotoluén|TNT]] pri hmotnosti menej ako 250 ton. Teoretická hranica pomeru výkon/hmotnosť je asi 6 megaton na tonu hmotnosti, reálne sa dá údajne dosiahnuť pomer 5,2 – 5,5 Mt/t, ale pri praktickej aplikácii sa dosahuje maximálne 3 – 4 Mt/t. Spodná hranica výkonu je limitovaná výkonom štiepnej nálože. == Kobaltová bomba == Je to taktiež vodíková bomba, lenže v obale celej nálože je použitý [[kobalt]], ktorý sa pôsobením neutrónov zmení na izotop <sup>60</sup>Co s [[polčas rozpadu|polčasom rozpadu]] 5,24 [[rok]]a a dlhodobo zamorí pôdu. Existujú aj iné riešenia podobného druhu. Na strednodobé zamorenie terénu (týždne až mesiace) sa dá použiť tantal a zinok, na krátkodobé (dni až týždne) [[zlato]] a [[sodík]]. Neexistuje žiadny dôkaz, že by ktorákoľvek jadrová mocnosť jadrovú zbraň s kobaltovým plášťom skutočne vyrobila. Naopak, pokiaľ je zamorenie terénu nežiaduce, dá sa plášť či obal nálože zhotoviť z materiálu, ktorý silne pohlcuje neutróny a rádioaktívne izotopy nevytvára – napríklad [[bór]]. Táto možnosť ale nemá praktický význam – vonkajší plášť nálože ma totiž odrážať neutrónové žiarenie späť dovnútra nálože (pozri popis funkcie) – a bór ho odráža slabo. == Neutrónová bomba == {{Hlavný článok|Neutrónová bomba}} Vodíková bomba malého alebo veľmi malého výkonu (jednotky [[kilotona|kiloton]] alebo menej), čím je obmedzený jej deštruktívny účinok a naopak zosilnené vyžarovanie rôznych druhov [[žiarenie|žiarenia]], hlavne [[neutrón]]ov. Treba mať na pamäti, že obmedzenie deštrukčných účinkov a zosilnenie žiarenia je vždy relatívne, teda v pomere k podobným zbraniam s väčším celkovým výkonom. Dosah ničivých efektov tlakovej vlny a svetelného žiarenia pri zmenšovaní [[výkon]]u klesá rýchlejšie ako dosah prenikavej radiácie a neutrónov. Tiež rádioaktívne zamorenie je vzhľadom na malý kaliber nálože, a teda aj malú celkovú hmotnosť, menšie. Propagandisticky bola neutrónová bomba prezentovaná ako zbraň, ktorá zabíja ľudí a ponecháva stavby nedotknuté. Skutočným vojenským účelom bola možnosť viesť úder okamžite cez zasiahnuté územie. Neutróny spôsobujú poškodenie [[bunka|buniek]] a zasiahnutý [[organizmus]] bez okamžitého liečenia môže zomierať i niekoľko rokov. == Konštrukcia vodíkovej bomby == Okrem prvých pokusných náloží žiadna vodíková bomba neobsahuje [[deutérium]] alebo [[trícium]] vo voľnom stave, ako plyn alebo ako skvapalnený plyn. Okrem toho, že by to vyžadovalo veľmi zložitú, rozmernú a ťažkú chladiacu aparatúru a tieto [[izotop]]y [[vodík]]a nemajú v plynnom ani v tekutom stave na efektívny termonukleárny výbuch dostatočnú hustotu. Okrem toho je trícium rádioaktívne a rozpadá sa s polčasom rozpadu cca 12,3 roku. Ako náplň termonukleárnych zbraní sa požíva zlúčenina [[Lítium|lítia]] s deutériom – [[deuterid lítny]]. Pre kvalitné zbrane sa lítium izotopovo čistí. Potrebné trícium vzniká z lítia pôsobením neutrónov z výbuchu štiepnej nálože. Ani samotné použitie deuteridu lítia však nezabezpečuje potrebné parametre pre efektívny výbuch, stlačenie a ohrev fúzneho materiálu je nedostatočný. Obloženie štiepnej nálože fúznym palivom nezabezpečí dostatočný nárast výkonu nálože, predovšetkým preto, že fúzne palivo nie je dostatočne ohriate a pokiaľ aj je, je súčasne veľmi rýchle rozptýlené do priestoru expandujúcou oblasťou po štiepnom výbuchu. Na to, aby štiepna nálož dokázala zapáliť fúznu reakciu, musí nejakým spôsobom preniesť energiu na fúzne palivo a toto stlačiť a ohriať na hodnoty potrebné na zapálenie fúznej reakcie. Na to existuje niekoľko možných mechanizmov: * prúd neutrónov zo štiepnej nálože – neefektívne, respektíve nefunguje to * rázová vlna štiepnej nálože – neefektívne, respektíve funguje to nedostatočne * tlak žiarenia, konkrétne röntgenového z výbuchu štiepnej nálože – nedostatočne efektívne * tlak plazmy vzniknutej odparením ľahkého materiálu vplyvom röntgenového žiarenia – málo efektívne * tlak plazmy vzniknutej odparením ťažkého materiálu vplyvom röntgenového žiarenia – efektívne Súčasné konštrukcie využívajú všetky možnosti, samozrejme najefektívnejší mechanizmus v najväčšej miere. Najpoužívanejší súčasný princíp konštrukcie je nazývaná v [[Spojené štáty|USA]] podľa tvorcov Ulam-Teller, v [[ZSSR]] „tretia idea“. === Konštrukcia === Princíp spočíva v tom, že fúzny materiál sa uzavrie do hrubostennej (valcovej alebo kužeľovitej) nádoby z ťažkého kovu (bežne sa používa izotop [[Urán (chemický prvok)|<sup>238</sup>U]]) ktorá má v strede masívny tŕň z rovnakého materiálu, alebo častejšie – z plutónia. Rovnako masívne sú aj veká nádoby. Na jedno veko nádoby sa umiestni ochranný nárazník z ťažko taviteľného kovu, napríklad [[wolfrám]]u a nad nárazník sa umiestni štiepna nálož, najčastejšie implóznej (guľovej) konštrukcie. Priestor medzi štiepnou náložou a nádobou s fúznym materiálom sa vyplní materiálom s malou pohltivosťou pre [[röntgenové žiarenie]] a neutróny (napríklad polystyrénová alebo polyetylénová pena plnená vodíkom). Celá zostava je uzatvorená v obale, ktorý má z vnútornej strany vysokú odrazivosť pre neutróny a röntgenové žiarenie – napríklad z karbidu [[wolfrám]]u (nie je to úplne nevyhnutné, ale výrazne to zvyšuje efektívnosť ohrevu stien nádoby a tým celkový výkon nálože). === Funkcia === Je odpálená štiepna nálož (predstavuje prvý stupeň). Všetky deje, ďalej popísané, prebehnú v čase kratšom ako jedna mikro[[sekunda]]. V jadre štiepnej nálože vzniká obrovská [[teplota]] a [[tlak]]. Ešte skôr, než začne oblasť štiepneho výbuchu expandovať, uniká z nej mohutný tok röntgenového a [[gama žiarenie|gama žiarenia]], preniká celou konštrukciou nálože, je pohlcovaný v atómoch uránu a prudko ohrieva celú konštrukciu nádoby. Nádoba s fúznym materiálom, vrátane plutoniového tŕňa a okolitý materiál sa prudkým ohrevom odparí a zmení na [[plazma|plazmu]]. Steny a vnútorný tŕň sa premenia na plazmu s veľmi vysokou hustotou a expandujú – steny a veká smerom von a dovnútra a tŕň smerom von, k stenám nádoby – tým sa ale prudko stláča a ďalej ohrieva obsah nádoby – fúzne palivo. Preto je dôležité, aby boli steny nádoby z uránu a trň z plutónia - urán a plutónium majú aj v stave plazmy výrazne vyššiu hustotu ako deuterid lítia. V tejto chvíli už začína expandovať aj priestor výbuchu štiepnej nálože a unikajú z neho rýchle neutróny. Rýchle neutróny štiepia lítium a vzniká trícium. Wolframový nárazník na veku nádoby sa vplyvom tlaku žiarenia a expandujúcej oblasti štiepneho výbuchu začína pohybovať proti dnu nálože a ďalej stláča jej obsah. Tlak a teplota štiepneho materiálu, teraz už žeravej zmesi deutéria a trícia, dosiahne teplotu a tlak potrebný na zapálenie fúznej reakcie. Vzniká hélium a uvoľňujú sa neutróny. Rýchle neutróny sú zachytené v jadrách <sup>238</sup>U, ktorý pôvodne tvoril konštrukciu nádoby a štiepia ich, čim sa uvoľňuje ďalšia energia. Ďalšie posilnenie nálože o tretí stupeň je možné tým, že z <sup>238</sup>U bude zhotovený aj celý vonkajší obal nálože. == Pozri aj == * [[Cár bomba]] [[Kategória:Jadrové zbrane]] [[Kategória:Jadrová technológia]] 2b4l4e66jrhhajf2s6jdcjhujx8z5ve Pioneer 11 0 33418 8219333 8114799 2026-05-25T09:07:43Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor NASM-NASM2016-00089.jpg bol nahradený odkazom Pioneer_10_-_11,_reconstructed_full-scale_mock-up_-_DPLA_-_0ee5410618161a495925d68f2fc5e1fb_(page_2).jpg. 8219333 wikitext text/x-wiki {{Umelé kozmické teleso| cospar=1973-019A| názov=Pioneer 11| obrázok=Pioneer 10 - 11, reconstructed full-scale mock-up - DPLA - 0ee5410618161a495925d68f2fc5e1fb (page 2).jpg| katalóg=6421| štart=[[6. apríl]] [[1973]]| kozmodróm=[[Cape Canaveral Space Force Station|Cape Canaveral]]| raketa=[[Atlas Centaur D1-A Burner 2]]| stav=na únikovej dráhe zo Slnečnej sústavy| zánik alebo pristátie=zánik| zánik=-| prevádzkovateľ=[[Spojené štáty|USA]], [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] – [[Ames Research Center]]| výrobca=USA, TRW| kategória=planetárna sonda| hmotnosť=259 kg }} '''Pioneer 11''' (alternatívne názvy '''Pioneer G''' a '''Pioneer-Saturn''') bola americká [[planetárna sonda]] určená na prieskum [[Jupiter (planéta)|Jupitera]], [[Saturn (planéta)|Saturnu]] a vonkajších oblastí [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]]. Stala sa prvou [[kozmická sonda|kozmickou sondou]] skúmajúcou planétu Saturn. Rotáciou stabilizovaná sonda nesie prístroje na meranie [[magnetické pole|magnetických polí]], [[slnečný vietor|slnečného vetra]], [[kozmické žiarenie|kozmického žiarenia]] a [[mikrometeoroid]]ov a to: * trojosový héliový [[magnetometer]]; * súbor piatich detektorov na meranie zloženia a energetického spektra nabitých častíc; * štyri [[ďalekohľad]]y na detekciu [[meteoroid]]ov a [[planétka|asteroidov]]; * impaktný plynový detektor [[mikrometeoroid]]ov s hmotnosťou väčšou ako 1 ng; * súbor piatich detektorov na registráciu nabitých častíc v radiačných pásoch Jupitera a Saturnu; * súbor siedmich [[Geigerov-Müllerov počítač|Geigerových]] detektorov na detekciu kozmického žiarenia; * súbor troch polovodičových detektorov kozmického žiarenia; * analyzátor [[Plazma (fyzika)|plazmy]] na meranie jej teploty a iónového zloženia; * ultrafialový [[fotometer]] na štúdium chemického zloženia [[Atmosféra (kozmického telesa)|atmosfér]] Jupitera a Saturnu; * rastrujúci [[fotopolarimeter]] na snímkovanie Jupitera, Saturnu, ich [[Mesiac (družica)|mesiacov]] a [[zodiakálne svetlo|zodiakálneho svetla]] v dvoch farbách; * dvojkanálový infračervený [[rádiometer]] na meranie teplôt a chemického zloženia atmosféry planét a povrchu mesiacov. [[Súbor:PPlaqueLarge.png|right|thumb|Doštička na palube sondy nesie posolstvo pre prípadné [[mimozemské civilizácie]]. Zobrazuje muža a ženu a udáva polohu Zeme v [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxii]] voči niekoľkým [[pulzar]]om.]] Väčšina prístrojov a elektronického vybavenia sondy je umiestnená v šiestich skriniach tvoriacich trup sondy tvaru nízkeho šesťbokého hranolu. Na jeho hornej podstave je umiestená veľká parabolická [[anténa]] s priemerom {{m|2.74|m}} slúžiaca na spojenie s pozemskými stanicami. Elektrickú energiu dodávajú štyri [[Rádioizotopový generátor|rádioizotopové generátory]] SNAP-19 s maximálnym výkonom 155 W, zavesenými po dvojiciach na dvoch výklopných ramenách. Pre dolaďovanie orientácie a korekcie dráhy je vybavená šiestimi malými raketovými motorčekmi. Na boku jednej skrine s elektronikou je umiestnená plaketa s posolstvom iným civilizáciám, ktorú navrhol [[Carl Sagan]]. == Priebeh letu == Po štarte zo Zeme prekonala sonda Pioneer 11 ako druhé pozemské teleso [[Pásmo planétok|pás asteroidov]]. Vzhľadom na to, že jej predchodkyňa, sonda [[Pioneer 10]], preletela [[radiačný pás|radiačnými pásmi]] Jupitera bez poškodenia a splnila všetky úlohy pri pozorovaní Jupitera a jeho mesiacov, bolo začiatkom roka rozhodnuté zacieliť sondu Pioneer 11 bližšie k planéte a využiť [[gravitačný manéver]] v jeho blízkosti na zacielenie ďalšieho letu k planéte Saturn. Potrebná korekcia dráhy sa uskutočnila [[19. apríl]]a [[1974]]. Pozorovanie planéty Jupiter a jej okolia sa začalo [[25. november|25. novembra]] [[1974]]. K najväčšiemu priblíženiu k Jupiteru došlo [[3. december|3. decembra]] [[1974]], keď sonda preletela vo výške iba {{km|42828|m}} nad hladinou mrakov. Pozorovanie planéty Jupiter a jej okolia skončilo [[9. december|9. decembra]] [[1974]]. Po štyriapolročnom prelete [[Medziplanetárne prostredie|medziplanetárnym priestorom]] dorazila sonda Pioneer 11 ako prvé ľudskou rukou vyrobené teleso do oblasti Saturnu. Štúdium tejto planéty a jej okolia sa začalo [[2. august]]a [[1979]]. Po riskantnom, ale úspešnom prelete rovinou [[Prstence Saturna|Saturnových prstencov]] [[31. august]]a [[1979]] (hrozilo možné nebezpečenstvo zrážky s časticami týchto prstencov, ktoré mohli sondu ťažko poškodiť) sonda v ten istý deň preletela pericentrom saturnocentrickej dráhy vo výške {{km|21400|m}} nad hladinou mrakov. Sledovanie planéty sonda ukončila [[15. september|15. septembra]] [[1979]]. Priblíženie k ďalším planétam slnečnej sústavy už nebolo možné. Sonda [[23. február]]a [[1990]] prekročila dráhu planéty [[Neptún (planéta)|Neptún]], ale tá sa nachádzala na inom mieste priestoru. Vzhľadom na slabnúce energetické zdroje sondy s ňou NASA ukončila pravidelné spojenie [[30. september|30. septembra]] [[1995]]. Posledné slabé signály boli ešte zachytené v novembri toho istého roku. V tej dobe sa Pioneer 11 nachádzal za dráhou [[Pluto|Pluta]] a mieril k [[hviezda|hviezde]] [[λ Aql]] v [[súhvezdie Orol|súhvezdí Orla]]. K nej by mala sonda doraziť asi za 4 milióny rokov. == Externé odkazy == * [http://nssdc.gsfc.nasa.gov/nmc/tmp/1973-019A.html Informácie o sonde Pioneer 11 na stránkach Goddardovho strediska vesmírnych letov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20041030041835/http://nssdc.gsfc.nasa.gov/nmc/tmp/1973-019A.html |date=2004-10-30 }} (po anglicky) * [http://www.lib.cas.cz/www/space.40/1973/I019A.HTM Sonda Pioneer 11 v encyklopédii SPACE-40] (po česky) [[Kategória:Program Pioneer]] [[Kategória:Planetárne sondy]] [[Kategória:Medziplanetárne sondy]] [[Kategória:Sondy NASA]] [[Kategória:Prieskum Jupitera]] [[Kategória:Prieskum Saturna]] [[Kategória:Kozmonautika v 1973]] [[Kategória:Preletové sondy]] [[Kategória:Neaktívne sondy]] [[Kategória:Úspešné sondy]] [[Kategória:Sondy opúšťajúce slnečnú sústavu]] gn4ouwh8tatxhbc3hv4qij83701xgkm Michal Hudák 0 34133 8219053 8218145 2026-05-24T16:36:04Z ~2026-30890-26 295867 5 proti 5 8219053 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Michal Hudák | fotka = Michal Hudák.jpg | veľkosť fotky = | komentár = Michal Hudák | celé meno = | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1960|5|28}} | miesto narodenia = [[Prešov]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | alma mater = gymnázium v Ukrajine | povolanie = herec | roky pôsobenia = | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | Oscar = | Australian Film Institute Awards = | Ariel Awards = | BAFTA Awards = | Cézar = | Cena Emmy = | Filmfare Awards = | Gemini Awards = | Zlatý glóbus = | Zlatá malina = | Goya Awards = | Cena Grammy = | Laurence Olivier Awards = | IFTA Awards = | NAACP Image Awards = | National Film Awards = | Screen Actors Guild Awards = | Tony Awards = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = | Portál4 = }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Michal Hudák''' (* [[27. jún]] [[1969]], [[Prešov]]) je [[slovensko|slovenský]] [[moderátor (povolanie)|moderátor]], spevák a [[herec]]. == Životopis == Je [[Rusíni|rusínskej]] národnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Populárny slovenský herec a moderátor Michal Hudák má 50 rokov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/magazin/popularny-slovensky-herec-a-moderator/403762-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-27 | dátum prístupu = 2024-01-16 }}</ref> Základnú školu i gymnázium absolvoval v [[ukrajinčina|ukrajinskom jazyku]]. V detstve pôsobil v rozhlase aj v amatérskom divadle. V čase dospievania hrával aj v Ukrajinskom národnostnom divadle v [[Prešov]]e (dnešné [[Divadlo Alexandra Duchnoviča]]). Rozhodol sa pre štúdium herectva na [[Vysoká škola múzických umení|VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku [[1987]] úspešne absolvoval prijímacie pohovory, ale herectvo napokon odišiel študovať na [[Kyjev]]ský inštitút divadelného umenia. Kde študoval aj jeho brat [[Sergej Hudák|Sergej]]. Po štyroch rokoch sa vrátil ako divadelný a [[filmové dielo|filmový]] herec. Angažmán získal v [[Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove|Divadle Alexandra Duchnoviča]] v [[Prešov]]e. Pôsobil aj v prešovskom [[Rádio Flash|rádiu Flash]]. V televízii sa po prvýkrát predstavil v súťažnej relácii [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] ''Správny kľúč'' a neskôr v relácii ''Varím varíš varíme''. V súčasnosti pripravuje upútavky pre televíziu [[TV JOJ|JOJ]], pracuje v [[dabing]]u a číta komentáre k dokumentárnym filmom. V televízii JOJ moderoval relácie ''Dievča za milión'' a [[reality show]] ''[[VyVolení]]''. V [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] moderoval relácie Fenomén a Fenomén Junior. Vystupuje aj s [[country]] a [[bluegrass]]ovou kapelou Žobráci, kde hrá na [[mandolína|mandolíne]]. Je rozvedený, má synov Šimona a Huga a tiež dcéru Evu. Hral v televíznych seriáloch [[Profesionáli (slovenský seriál)|''Profesionáli'']] a [[Panelák (seriál)|''Panelák'']]. V zábavnej šou [[Cena je správna|''Cena'' ''je'' ''správna'']] nahradil moderátora [[Sajfa|Mateja Sajfu Cifru]]. V súčasnosti sa často objavuje v relácii ''[[Inkognito (televízna relácia)|Inkognito]]'' po boku ďalšieho priateľa i Rusína [[Marián Čekovský|Mariána Čekovského]]. == Filmografia == Účinkoval vo filmoch: * [[2017]]: ''Spievankovo a kráľovná Harmónia'' réžia: [[Diana Novotná]], účinkovanie: [[Mária Podhradská]] (Spievanka), [[Richard Čanaky]] (Zahrajko), [[Roman Pomajbo]] (Kocúr - kominár), [[Dominika Richterová]] (Ježica Evelína), Michal Hudák (Krtko), [[Ivan Vojtek (1962)|Ivan Vojtek]] (Slimák Kubo), [[Karol Čálik]] (Čmeliak), [[Lenka Košická]] (Čmeliacica), [[Marián Labuda ml.]] (Basový kľúč - hlavný radca), [[Ady Hajdu]] (Husľový kľúč - radca), [[Štefan Skrúcaný]], [[Mária Čírová]], [[Lucia Vráblicová]], [[Anikó Vargová]], [[Vladislav Plevčík]], [[Silvia Donová]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SPIEVANKOVO A KRÁĽOVNÁ HARMÓNIA - Itafilm|url=http://www.itafilm.sk/film/spievankovo|dátum prístupu=2018-12-07|vydavateľ=www.itafilm.sk|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Filmový muzikál SPIEVANKOVO a kráľovná Harmónia má vonku prvý trailer! {{!}} Infošky {{!}} Články|url=https://mamaaja.sk/clanky/infosky/filmovy-muzikal-spievankovo-a-kralovna-harmonia-ma-vonku-prvy-trailer|dátum prístupu=2018-12-07|vydavateľ=Mama a Ja|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Medialne.sk|titul=Mediálne.sk - vedieť vidieť|url=https://medialne.etrend.sk/|dátum prístupu=2018-12-07|vydavateľ=medialne.etrend.sk|jazyk=sk}}</ref> * 2003: ''[[Želary]]'' * 1997: ''[[Zdivočelá země]]'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Michal Hudák}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hudák, Michal}} [[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví moderátori]] [[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rusínskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] pjlidzrw41k9z77thbo6fgjalqklkwy 8219092 8219053 2026-05-24T18:45:08Z ~2026-31098-58 295874 8219092 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Michal Hudák | fotka = Michal Hudák (jan. 2012).jpg | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1969|06|27}} | miesto narodenia = [[Prešov]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]]<br/>[[Kyjevský inštitút divadelného umenia]] | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[moderátor (povolanie)|moderátor]] a [[herec]] | roky pôsobenia = | manželka = Edita Hudáková | priateľka = | deti = | rodičia = Michal Hudák st. | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = |brat=Sergej Hudák<br>Alexander Hudák|dcéra=Eva Hudáková|syn=Šimon Hudák}} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Michal Hudák''' (* [[27. jún]] [[1969]], [[Prešov]]) je [[slovensko|slovenský]] [[moderátor (povolanie)|moderátor]], spevák a [[herec]]. == Životopis == Je [[Rusíni|rusínskej]] národnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Populárny slovenský herec a moderátor Michal Hudák má 50 rokov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/magazin/popularny-slovensky-herec-a-moderator/403762-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-27 | dátum prístupu = 2024-01-16 }}</ref> Základnú školu i gymnázium absolvoval v [[ukrajinčina|ukrajinskom jazyku]]. V detstve pôsobil v rozhlase aj v amatérskom divadle. V čase dospievania hrával aj v Ukrajinskom národnostnom divadle v [[Prešov]]e (dnešné [[Divadlo Alexandra Duchnoviča]]). Rozhodol sa pre štúdium herectva na [[Vysoká škola múzických umení|VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku [[1987]] úspešne absolvoval prijímacie pohovory, ale herectvo napokon odišiel študovať na [[Kyjev]]ský inštitút divadelného umenia. Kde študoval aj jeho brat [[Sergej Hudák|Sergej]]. Po štyroch rokoch sa vrátil ako divadelný a [[filmové dielo|filmový]] herec. Angažmán získal v [[Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove|Divadle Alexandra Duchnoviča]] v [[Prešov]]e. Pôsobil aj v prešovskom [[Rádio Flash|rádiu Flash]]. V televízii sa po prvýkrát predstavil v súťažnej relácii [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] ''Správny kľúč'' a neskôr v relácii ''Varím varíš varíme''. V súčasnosti pripravuje upútavky pre televíziu [[TV JOJ|JOJ]], pracuje v [[dabing]]u a číta komentáre k dokumentárnym filmom. V televízii JOJ moderoval relácie ''Dievča za milión'' a [[reality show]] ''[[VyVolení]]''. V [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] moderoval relácie Fenomén a Fenomén Junior. Vystupuje aj s [[country]] a [[bluegrass]]ovou kapelou Žobráci, kde hrá na [[mandolína|mandolíne]]. Je rozvedený, má synov Šimona a Huga a tiež dcéru Evu. Hral v televíznych seriáloch [[Profesionáli (slovenský seriál)|''Profesionáli'']] a [[Panelák (seriál)|''Panelák'']]. V zábavnej šou [[Cena je správna|''Cena'' ''je'' ''správna'']] nahradil moderátora [[Sajfa|Mateja Sajfu Cifru]]. V súčasnosti sa často objavuje v relácii ''[[Inkognito (televízna relácia)|Inkognito]]'' po boku ďalšieho priateľa i Rusína [[Marián Čekovský|Mariána Čekovského]]. == Filmografia == Účinkoval vo filmoch: * [[2017]]: ''Spievankovo a kráľovná Harmónia'' réžia: [[Diana Novotná]], účinkovanie: [[Mária Podhradská]] (Spievanka), [[Richard Čanaky]] (Zahrajko), [[Roman Pomajbo]] (Kocúr - kominár), [[Dominika Richterová]] (Ježica Evelína), Michal Hudák (Krtko), [[Ivan Vojtek (1962)|Ivan Vojtek]] (Slimák Kubo), [[Karol Čálik]] (Čmeliak), [[Lenka Košická]] (Čmeliacica), [[Marián Labuda ml.]] (Basový kľúč - hlavný radca), [[Ady Hajdu]] (Husľový kľúč - radca), [[Štefan Skrúcaný]], [[Mária Čírová]], [[Lucia Vráblicová]], [[Anikó Vargová]], [[Vladislav Plevčík]], [[Silvia Donová]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SPIEVANKOVO A KRÁĽOVNÁ HARMÓNIA - Itafilm|url=http://www.itafilm.sk/film/spievankovo|dátum prístupu=2018-12-07|vydavateľ=www.itafilm.sk|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Filmový muzikál SPIEVANKOVO a kráľovná Harmónia má vonku prvý trailer! {{!}} Infošky {{!}} Články|url=https://mamaaja.sk/clanky/infosky/filmovy-muzikal-spievankovo-a-kralovna-harmonia-ma-vonku-prvy-trailer|dátum prístupu=2018-12-07|vydavateľ=Mama a Ja|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Medialne.sk|titul=Mediálne.sk - vedieť vidieť|url=https://medialne.etrend.sk/|dátum prístupu=2018-12-07|vydavateľ=medialne.etrend.sk|jazyk=sk}}</ref> * 2003: ''[[Želary]]'' * 1997: ''[[Zdivočelá země]]'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hudák, Michal}} [[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví moderátori]] [[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rusínskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] a8n7x771tq7dcl8af434tl5bvazfugq Juraj Špitzer 0 34592 8219136 8192978 2026-05-24T20:30:09Z Martingazak 234259 /* Životopis */ Linka 8219136 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj Špitzer | Rodné meno = | Portrét = | Popis = | Dátum narodenia = [[14. august]] [[1919]] | Miesto narodenia = [[Krupina]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1995|10|11|1919|8|14}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Manželka = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = }} '''Juraj Špitzer''' (* [[14. august]] [[1919]], [[Krupina]] – † [[11. október]] [[1995]], [[Bratislava]]) bol slovenský partizán, komunistický aktivista, literárny historik a publicista. ==Životopis== Juraj Špitzer absolvoval gymnázium vo Zvolene a v roku [[1938]] začal študovať medicínu na Lekárskej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]]. Jeho univerzitné štúdium bolo prerušené mníchovskými udalosťami a okupáciou Čiech a Moravy. Pre svoj [[Židia|židovský]] pôvod bol v roku 1942 internovaný v zbernom [[Koncentračný tábor Nováky|koncentračnom tábore Nováky]]. Zúčastnil sa na [[Slovenské národné povstanie|Slovenskom národnom povstaní]], bol veliteľom židovskej partizánskej jednotky. Po [[2. svetová vojna|vojne]] sa angažoval v [[Zväz slovenských partizánov|Sväze slovenských partizánov (SSP)]], od roku [[1946]] pôsobil viedol redakciu časopisu Partizán.<ref name="Lacko">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Lacko | prekladatelia = | titul = Február 1948, Zborník z vedeckej konferencie | kapitola zborník = Najhorlivejší pomocníci komunistov (Sväz slovenských partizánov a udalosti na Slovensku v rokoch 1945 – 1948) | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2008 | isbn=978–80–89335–07–7 | strany = }}</ref>{{rp|525}} Počas komunistického [[Februárový prevrat|februárového prevratu]] sa stal členom prokomunistického hlavného partizánskeho štábu [[Zväz slovenských partizánov|SSP]]. [[23. február|23. februára]] [[1948]] obsadila 40-členná partizánska jednotka pod vedením Juraja Špitzera budovu ústredného sekretariátu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], pričom vykradla stranícku dokumentáciu.<ref name="Lacko"/>{{rp|540}} Neskôr študoval filozofiu a francúzštinu na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Bol šéfredaktorom [[Kultúrny život (časopis)|Kultúrneho života]] a tajomníkom [[Zväz československých spisovateľov|Zväzu československých spisovateľov]]. Jeho pôsobenie bolo v 50. rokoch kontroverzné, angažoval sa napríklad v [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|procese s buržoáznymi nacionalistami]] a jeho podpis sa nachádza na rezolúcii bývalých partizánskych veliteľov zo dňa [[20. október|20. októbra]] [[1950]] požadujúcej prísny trest pre obžalovaných v [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom|procese]] s [[Viliam Žingor|Viliamom Žingorom]]. Za svoje činy v týchto rokoch sa neskôr verejne ospravedlňoval.<ref name="UPN69"> {{Citácia knihy | priezvisko = Letz | meno = Róbert | priezvisko2 = Matula | meno2 = Pavol | prekladatelia = | titul = Dokumenty k procesu s Viliamom Žingorom | kapitola zborník = 69. Rezolúcia partizánskych veliteľov adresovaná Štátnemu súdu žiadajúca o prísne potrestanie V. Žingora a spol. | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2009 | počet strán = 280 | isbn = 978-80-89335-15-2 }} </ref>{{rp|190}} Po roku 1969 bol zo spisovateľskej organizácie vylúčený, bol prepustený zo zamestnania a mal zákaz publikovať. Špitzerovou manželkou bola divadelná herečka a pedagogička herectva [[Dalma Špitzerová]]. Ich dcérou je publicistka [[Zuzana Szatmáry]] a vnukom [[Michael Szatmáry]].<ref name="dennikn-zomrela-dalma-spitzerova">{{Citácia periodika | priezvisko = Gyarfášová | meno = Soňa | autor = | odkaz na autora = | titul = Zomrela divadelná herečka Dalma Špitzerová. Za vojny prežila zberný tábor, jej herecký sen na dlhé roky pochovali komunisti | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/337160/dalma-spitzerova-za-vojny-prezila-zberny-tabor-herecky-sen-dlhe-roky-pochovali-komunisti/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-01-07 | dátum prístupu = 2021-01-22 }}</ref> ==Dielo== Juraj Špitzer napísal novely ''Biele oblaky'', ''Patrím k vám'' a ''Letná nedeľa'', scenáre k filmom ''Posledný návrat'', ''Zaprášené histórie'' a svedectvo o koncentračnom tábore Nováky ''Nechcel som byť Žid''. Krátko po jeho smrti vyšiel knižný súbor ''Svitá, až keď je celkom tma'', v ktorom Špitzer hĺbkovo spracoval problematiku tzv. židovskej otázky a [[holokaust]]u a venoval sa fenoménu moci a násilia od začiatkov dejín po dnešok. Bol autorom knihy ''Proti buržoáznemu nacionalizmu a kozmopolitizmu''<ref name="Spitzer">{{Citácia knihy|titul=Proti buržoáznemu nacionalizmu a kozmopolitizmu: za vyššiu ideovosť slovenskej literatúry|priezvisko=Špitzer|meno=Juraj|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1951|strany=91}}</ref> z roku [[1951]], v ktorej schvaľoval väznenie a popravy nepohodlných občanov komunistickým režimom, napríklad [[Gustáv Husák|Gustáva Husáka]], [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]] a ďalších. == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Špitzer, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti z Krupiny]] [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Partizánski velitelia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí historici]] jfl95ij37jlf2cue4jpv7boprfwbfl9 Chrám svätého Mikuláša (Staré Mesto) 0 34770 8219367 7754271 2026-05-25T10:24:41Z Bakjb 236375 wl 8219367 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = | Druh kostola = | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = St. Nicholas' Orthodox Church, Mikulášska street, Bratislava 05.jpg | Popis obrázka = Pohľad na chrám sv. Mikuláša zo severu, severozápadu | Patrocínium = [[Mikuláš z Myry|sv. Mikuláš]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Bratislavský kraj | Okres typ = | Okres = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | Mesto typ = | Mesto = Bratislava | Mestská časť typ = | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] | Historický región typ = | Historický región = | Je súčasťou = | Adresa = | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev = [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávna]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = Eparchia | Diecéza = prešovská | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Dĺžka = | Šírka = | Výška = | Dĺžka hlavnej lode = | Dĺžka svätyne = | Dĺžka3 typ = | Dĺžka3 = | Šírka hlavnej lode = | Šírka svätyne = | Šírka v transepte = | Šírka4 typ = | Šírka4 = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Výška najvyššej veže = | Výška v kupole = | Výška v kupole typ = | Počet lodí = | Počet veží = | Počet kupol typ = | Počet kupol = | Počet4 typ = | Počet4 = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Plocha typ = | Plocha = | Plocha1 typ = | Plocha1 = | Architekt = | Architekt poznámka = | Architekt1 = | Architekt1 poznámka = | Sloh = barok | Sloh1 = | Materiál = | Materiál1 = | Výstavba = | Dokončenie = 1661 | Rekonštrukcia = | Rekonštrukcia typ = | Objavenie = | Objavenie typ = | Dátum posvätenia = | Svätiteľ = | Dátum zániku = | Dátum odsvätenia = | Správa = | Vlastník = | Náklady na výstavbu = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Mapa1 popis = Poloha v Bratislave | Mapa1 = | Mapa1 lokátor = Bratislava | Web = | Commons = | dátum uzpf = 23.10.1963 | číslo uzpf = 101-128/0 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = 185 | PUSR web dátum citovania = 2016-06-21 }} '''Chrám svätého Mikuláša''' je [[Barok|ranobaroková]] sakrálna stavba postavená na mieste pôvodného [[Gotika|gotického]] kostola pod hradným kopcom [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]]. Už v stredoveku stál na Podhradí [[Loď (architektúra)|jednoloďový]] gotický kostol rovnakého zasvätenia. Približne v roku [[1550]] ho z obavy pred tureckým nebezpečenstvom zrúcali. Roku [[1661]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pamiatkový úrad SR | url = http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&id=388 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }} </ref> ho dala znova postaviť Františka Khuen, vdova po palatínovi [[Pavol Pálfi (palatín)|Pavlovi Pálffym]]. Stavba kostola je pomerne jednoduchá. Ide o jednoloďový priestor postavený v západno-východnej orientácii s polygonálne uzavretým presbytériom. Hlavná fasáda je ukončená štítom, z ktorého vyrastá štvorhranná drevená vežička so zvonicou. V strede južnej fasády je kamenný portál, doplnený rozoklaným [[tympanón]]om, do ktorého kamenársky majster umiestnil precízne vypracovaný reliéf erbov manželov Pálffyovcov. Nad portálom je nika so sochou patróna kostola. V [[interiér]]i je v [[presbytérium (priestor v kostole)|presbytériu]] umiestnený hlavný oltár s obrazom [[Mikuláš z Myry|sv. Mikuláša]], ktorý sa zachoval z pôvodného vybavenia kostola. [[Kazateľnica]] je dielom [[Peter Brandenthal|Petra Brandenthala]] z 18. storočia. Pôvodne slúžil veriacim [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] a patril do farnosti [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dómu sv. Martina]]. Vzhľadom ku klesajúcemu počtu veriacich v tejto lokalite ho rímskokatolícka cirkev prestala používať a dala ho do užívania [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíckej cirkvi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Niečo z histórie Bratislavskej farnosti | url = http://www.grkat.nfo.sk/Bratislava/historia.html | vydavateľ = Gréckokatolícka farnosť Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-06 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110713175102/http://www.grkat.nfo.sk/Bratislava/historia.html | dátum archivácie = 2011-07-13 }}</ref> V roku [[1945]] na konci [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] chrám zhorel. V rokoch 1945{{--}}1950 ho gréckokatolícka farnosť zrekonštruovala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Otec Jozef Haľko a Emília Haľková | url = http://www.grkat.nfo.sk/Bratislava/jozef-halko-emilia.html | vydavateľ = Gréckokatolícka farnosť Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-06 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110928165821/http://www.grkat.nfo.sk/Bratislava/jozef-halko-emilia.html | dátum archivácie = 2011-09-28 }}</ref> Po [[Akcia P|násilnej likvidácii]] gréckokatolíckej cirkvi v roku [[1950]] chrám prevzala [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávna cirkev]], ktorá ho aj v súčasnosti používa. V roku [[2022]] sa chráme slúžia pravidelné bohoslužby a je v príprave projekt rekonštrukcie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Aspoň jedna dobrá správa o spustnutom kostolíku pod Bratislavským hradom | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/stare-mesto/73890-aspon-jedna-dobra-sprava-o-spustnutom-kostoliku-pod-bratislavskym-hradom | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-22 | dátum prístupu = 2022-11-06}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{portál|Bratislava|Bratislavský|Architektúra|Architektonický|Umenie|Umelecký}}{{Projekt}} {{Sakrálne stavby v Bratislave}} {{Turistické zaujímavosti Bratislavy}} [[Kategória:Kostoly v Bratislave|Mikuláš]] [[Kategória:Architektúra z 1661]] [[Kategória:Pravoslávne chrámy na Slovensku|Bratislava]] [[Kategória:Gréckokatolícke chrámy na Slovensku|Bratislava]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Mikulášovi na Slovensku|Bratislava]] [[Kategória:Barokové kostoly na Slovensku|Bratislava]] bhaoshhwzvdml0l15x6ihs0fecs5497 La Pérousov prieliv 0 35201 8219270 7901623 2026-05-25T07:32:15Z Vasiľ 2806 +ref 8219270 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Karafuto SakhalinISLAND.JPG|náhľad|Pohľad z mysu Sōya, Hokkaidó]] {{Geo|45_43_20_N_142_1_36_E_region:RU|45° 43′ 20″ s.š., 142° 01′ 36″ v.d.}} '''La Pérousov prieliv'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|rus|Пролив Лаперуза|}}, {{vjz|jpn|宗谷海峡|}}) je [[prieliv]] medzi ruským ostrovom [[Sachalin]] a japonským [[Hokkaidó]], ktorý spája v [[Ochotské more|Ochotské]] a [[Japonské more]]. Prieliv objavil francúzsky moreplavec [[Jean-François de La Pérouse]] v roku [[1787]]. Základné údaje: *dĺžka: 90 km *najmenšia šírka: 40 km *najväčšia hĺbka: 118 m == Doprava == Vo [[Vodná doprava|vodnej doprave]] je uprednostňovaný pred [[Tatarský prieliv|Tatarským prielivom]], a to i v ruskej vnútroštátnej moreplavbe. Japonské výsostné vody siahajú v prielive len 3 [[Námorná míľa|námorné míle]] od pobrežia miesto obvyklých 12 preto, aby prielivom mohli plávať americké [[ponorka|jadrové ponorky]] bez porušenia japonského bezjadrového statusu.<ref>{{Citácia periodika | autor = Kyodo News | titul = Japan left key straits open for U.S. nukes | periodikum = Japan Times | dátum vydania = 2009-06-22 | dátum prístupu = 2012-06-04 | url = https://www.japantimes.co.jp/news/2009/06/22/national/japan-left-key-straits-open-for-u-s-nukes/ | issn = 0447-5763 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220319172934/https://www.japantimes.co.jp/news/2009/06/22/national/japan-left-key-straits-open-for-u-s-nukes/ | dátum archivácie = 2022-03-19 }}</ref> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Morské prielivy a úžiny]] [[Kategória:Geografia Ruska]] [[Kategória:Geografia Japonska]] [[Kategória:Eponymické termíny v geografii]] hpw5ktwa4o4z3nkjh90p2s0pm02gvrp Lamanšský prieliv 0 35218 8219277 8208873 2026-05-25T07:39:06Z Vasiľ 2806 +ref 8219277 wikitext text/x-wiki [[Súbor:EnglishChannel.jpg|náhľad|Lamanšský prieliv]] '''Lamanšský prieliv'''<ref name="ÚGKK"/> ({{V jazyku|fra|La [[Manche (departement)|Manche]]}}, {{V jazyku|eng|English channel}}) je [[prieliv]] medzi [[britské ostrovy|britskými ostrovmi]] a [[Európa|európskym]] [[kontinent]]om. Veľmi významná a frekventovaná námorná cesta. Jeho najužšia a naj(severo)východnejšia časť sa volá [[Calaiská úžina]] (Doverská úžina). Spája [[Severné more]] s ostatným [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]]. Základné údaje: * dĺžka: 520 km * šírka: 33-180 km * najväčšia hĺbka: 172 m Prieliv je charakteristický častými [[búrka]]mi, [[hmla]]mi a sťaženou námornou plavbou. Veľký počet lodí v prielive vyžaduje ich radarové sledovanie a usmernenie ich pohybu. [[Pobrežie]] je pokryté útesmi, čiastočne piesočnaté. == Šport == Lamanšský prieliv je obľúbeným cieľom pre vytrvalostných plavcov. Preplávanie La Manche je náročný športový výkon, ktorý si vyžaduje vysokú úroveň kondície a zručnosti. Slovenskí diaľkoplavci sa na preplávanie La Manche pripravujú niekoľko mesiacov až rokov. Trénujú v bazénoch, ale aj v otvorenej vode. Pred preplávaním musia absolvovať aj niekoľko tréningových plavieb na otvorenej vode, ktoré následne musia zdokladovať plaveckej federácii CSPF alebo CSA. === Slovenskí pokoritelia kanálu La Manche === {| class="wikitable sortable" |+ !Poradie !Dátum !Sólo/štafeta !Meno !Coach !Smer !Čas !Poznámka |- |1. |16.8.1974 |Sólo |Jan Novák (31) |Pavel Tomeš |A-F |13:27 |ČSSR (občan ČR, hlási sa k slovenskej národnosti). Link na video: [https://www.youtube.com/watch?v=AOudf_66iAM&t=3s&ab_channel=IvanSedmokraska]. Certifikát: [https://www.channelswimmingassociation.com/swim/2538/jan-novak] |- |2. |31.8.1975 |Sólo |Jan Novák (32) |František Venclovský |A-F |12:45 |ČSSR (občan ČR, hlási sa k slovenskej národnosti). Certifikát: [https://www.channelswimmingassociation.com/swim/2560/jan-novak] |- |3. |2.8.2002 |Sólo |Zoltán Makai (25) |Michal Šterba |A-F |11:22 |Prvý slovenský pokoriteľ kanálu La Manche. Najrýchlejší mužský čas. Link na video: [https://www.youtube.com/watch?v=Qn5udXEFNoE&t=12s&ab_channel=ZoltanMakai]. Certifikát: [https://www.channelswimmingassociation.com/swim/3118/zoltan-makai] |- |4. |2003 |Štafeta |Polar Bears: Tibor Csernák, Eva Steyrerová, Robert Steyrer, Jozef Makai, Ladislav Pečenka, Alexander Kirschner, Pavol Dinka | |A-F |13:05 |Prvá slovenská štafeta. Certifikát: [https://www.channelswimmingassociation.com/swim/4171/polar-bears] |- |5. |7.8.2004 |Sólo |Jozef Lendacký (40) | |A-F |14:28 |Certifikát: [https://www.channelswimmingassociation.com/swim/3158/josef-lendacky] |- |6. |29.8.2008 |Sólo |Jaroslav Sopúch (62) | |A-F | DNF |Prerušená plavba po 2 hodinách. Link na video: [https://www.youtube.com/watch?v=x38OGIbXF2A&ab_channel=monelloswim] |- |7. |16.7.2009 |Sólo |Ladislav Pečenka (46) | |A-F | DNF |Link na video: [https://www.youtube.com/watch?v=dr9XPUojnAk&ab_channel=monelloswim] |- |8. |26.9.2009 |Sólo |Ivan Gazdík (44) | |A-F |13:29 |Link na video: [https://www.youtube.com/watch?v=XWuZvDkquiQ&ab_channel=JozefBalcer%C4%8D%C3%ADk]. Certifikát: [https://www.channelswimmingassociation.com/swim/3282/ivan-gazdik] |- |9. |2011 |Štafeta |The Polar Bears: Zoltán Makai, Martin Haizer, Martin Šugár, Ladislav Pečenka, Robert Šupa, Richard Nyáry | |A-F |14:56 |Certifikát: [https://www.channelswimmingassociation.com/swim/3928/the-polar-bears] |- |10. |5.7. 2013 |Sólo |Peter Dolník (47) | |A-F |11:43 |Link na foto: [https://sportoveotuzovanie.sk/wp-content/uploads/2017/09/Photo-9b.jpg][https://sportoveotuzovanie.sk/wp-content/uploads/2017/09/Photo-5.jpg]. Certifikát: [https://www.channelswimmingassociation.com/swim/3416/peter-dolnik] |- |11. |31.7.2016 |Sólo |František Nehaj (28) | |A-F |15:29 |Link na video: [https://www.youtube.com/watch?v=TgCpec0O_oo&ab_channel=PlusJEDENDE%C5%87]. Certifikát: [https://www.channelswimmingassociation.com/swim/4519/frantisek-nehaj] |- |12. |3.10.2016 |Štafeta |Ľadové Medvede Bratislava: Zoltán Makai, Martin Haizer, Martin Šugár, Ladislav Pečenka, Robert Šupa, Richard Nyáry | |A-F F-A |13:01 DNF |Prvý slovenský pokus o obojsmerné prekonanie kanálu La Manche. Prerušená plavba v smere F-A. Certifikát: [https://www.channelswimmingassociation.com/swim/4610/ladove-medvede-bratislava] |- |13. |16.8.2017 |Sólo |Zuzana Jusková (43) |Zoltán Makai |A-F |11:16 |Prvá slovenská ženská pokoriteľka kanálu La Manche. Najrýchlejší ženský a aj celkový čas. Link na video: [https://www.youtube.com/watch?v=yFU2sbwagKk&ab_channel=LouiseJaneCharters]. Certifikát: [https://www.channelswimmingassociation.com/swim/4694/zuzana-juskova] |- |14. |22.6.2016 |Štafeta |Sportfanatic: Richard Nyáry, Dezider Pék, Ondrej Pék |Zoltán Makai |A-F F-A Spolu |10:14 12:20 22:34 |Prvé úspešné obojsmerné prekonanie kanálu La Manche. Najrýchlejšie prekonanie kanálu v smere A-F do roku 2025. Link na foto+video: [https://www.facebook.com/profile.php?id=100064863093502]. Certifikát: [https://www.channelswimmingassociation.com/swim/4853/sportfanatic] |- |15. |13.8.2020 |Sólo |Martin Šugár (49) |Zoltán Makai |A-F |16:11 |Link na video: [https://www.youtube.com/watch?v=4C4izHE1cec&ab_channel=ZoltanMakai]. Certifikát: [https://www.channelswimmingassociation.com/swim/5188/martin-ug-r] |- |16. |1.9.2020 |Sólo |Ingrid Nechalová (35) | |A-F | DNF |Prerušená plavba po 11:17 (nepriaznivé prúdenia). Link na video: [https://www.facebook.com/ingrida.nechalova/videos/10214666573096452/]. Certifikát: [https://www.channelswimmingassociation.com/swim/5204/ingrida-nechalov] |- |17. |10.9.2020 |Sólo |Ondrej Pék (47) |Dezider Pék |A-F | DNF |Prerušená plavba po 4:12 (žalúdočné problémy). Certifikát: [https://www.channelswimmingassociation.com/swim/5215/ondrej-p-k] |- |18. |22.9.2020 |Štafeta |SVK Women Relay: Zuzana Jusková, Tatiana Chudá, Nina Chudá, Soňa Rebrová, Zuzana Szabóová, Zuzana Vančová |Zoltán Makai |A-F |12:40 |Prvá slovenská ženská štafeta. Certifikát: [https://www.channelswimmingassociation.com/swim/5231/svk-women-relay] |- |19. |16.10.2021 |Sólo |Richard Nyáry (45) |Zoltán Makai |A-F |15:57 |Link na článok: [https://dennikn.sk/minuta/2576990/]. Certifikát: [https://www.channelswimmingassociation.com/swim/5384/richard-ny-ry] |- |20. |25.7.2023 |Štafeta |The Channel Boys: Viktor Dluhoš, Daniel Červený, Juraj Červený, Pavol Maruščák, Michal Bartal, Peter Blaško |Zoltán Makai |A-F |12:15 |Link na článok: [https://swimmsvk.sk/slovenska-muzska-stafeta-zdolala-slavny-la-manche]. Certifikát: [http://cspf.co.uk/cs-and-pf-swims] |- |21. |24.8.2023 |Štafeta |SVK limitless ladies of Channel: Zuzana Jusková, Tatiana Chudá, Nina Chudá |Zoltán Makai |A-F F-A |11:33 DNF |Prvý ženský štafetový pokus o obojsmerné preplávanie kanálu. Plavba prerušená po 14:33 (v smere F-A ) kvôli búrke a bleskom. Certifikát: [https://www.channelswimmingassociation.com/swim/5654/svk-limitless-ladies-channel] |- |22. |8.9.2023 |Sólo |Soňa Rebrová |Vladimír Mravec |A-F |14:43 |V poradí 2. slovenská sólo plavkyňa, ktorá prekonala kanál. Článok: [https://www.ta3.com/clanok/901257/slovenka-zdolala-la-manche-rebrova-sa-zacala-pripravovat-pred-tromi-rokmi]. Certifikát: [http://cspf.co.uk/swim/359838/soa-rebrova-swim-on-08-september-2023]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |23. |9.9.2025 |Sólo |Alina Jogl | |A-F |10:57 |Tretia slovenská sólo plavkyňa, ktorá svojím časom 10:57 prekonaľa Slovenský mužský aj ženský rekord. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alina Jogl 2025 {{!}} Channel Swimming Association | url = https://www.channelswimmingassociation.com/swim/6001/alina-jogl | vydavateľ = www.channelswimmingassociation.com | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = en}}</ref> |} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Eurotunel]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Portál|Spojené kráľovstvo |3=Francúzsko}}{{Geografický výhonok}} {{Atlantický oceán}} {{Súradnice|50.271349|-0.395508|type:waterbody|format=dms|display=title}} [[Kategória:Lamanšský prieliv| ]] [[Kategória:Morské prielivy a úžiny]] [[Kategória:Prielivy v Atlantickom oceáne]] [[Kategória:Severné more]] [[Kategória:Keltské more]] [[Kategória:Geografia Anglicka]] [[Kategória:Geografia Francúzska]] ilvzls3l748cyhws1d32kb5y3nydbj7 Lorentzova transformácia 0 41835 8219114 6875634 2026-05-24T19:14:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219114 wikitext text/x-wiki [[Súbor:LorentzT paused.JPG|thumb|Vzťah medzi referenčnou súradnicovou sústavou a jej Lorentzovou transformáciou.]] '''Lorentzova transformácia''' vo [[fyzika|fyzike]] znamená množinu štyroch rovníc používaných na prepočet [[súradnica|súradníc]] [[priestor]]u a [[čas]]u pri prechode medzi [[inerciálna sústava súradníc|inerciálnymi súradnicovými sústavami]] za predpokladu konštantnej [[rýchlosť svetla|rýchlosti svetla]] vo všetkých inerciálnych sústavách. V roku [[1905]] pomenoval [[Henri Poincaré]] Lorentzovu transformáciu po nemeckom fyzikovi a matematikovi [[Hendrik Lorentz|Hendrikovi Antoonovi Lorentzovi]] ([[1853]] – [[1928]]). Vytvorili matematickú bázu pre [[Albert Einstein|Einsteinovu]] [[špeciálna teória relativity|špeciálnu teóriu relativity]]. O Lorentzovej transformácii sa môže uvažovať aj ako o rotácii v [[Minkovského priestor|Minkowského priestoročase]]. Všeobecnejšia množina transformácií zahrňujúca tiež transláciu aj priestorovú rotáciu súradnicových ôs sa nazýva [[Poincarého grupa]]. Predpokladajme, že máme dvoch pozorovateľov O a O'. Obaja používajú svoju vlastnú [[karteziánska sústava súradníc|karteziánsku súradnicovú sústavu]] na meranie časových a priestorových [[interval]]ov. O používa (x, y,z, t) a O' používa (x',y',z',t'). Teraz predpokladajme, že obaja pozorovatelia sú vzhľadom na seba v stave rovnomerného priamočiareho [[pohyb (fyzika)|pohybu]] v smere [[os]]i x. [[Rýchlosť]] v smere osi y aj z je nulová a v čase merania sa os x pozorovateľa O prekrýva s osou x' pozorovateľa O'. Ak vezmeme do úvahy fakt, že rýchlosť svetla je konštantná vzhľadom na akúkoľvek inerciálnu súradnicovú sústavu (potvrdený v roku [[1887]] v [[Michelsonov-Morleyov experiment|Michelsonovom-Morleyovom experimente]]), potom môžeme jednoducho vyvodiť nasledujúce hodnoty kontrakcie dĺžky a dilatácie času súradnicovej sústavy pozorovateľa O' vzhľadom na súradnicovú sústavu pozorovateľa O: :<math>x = \frac{x' + vt'}{\sqrt{1 - v^2/c^2}}</math> :<math>y = y'</math> :<math>z = z'</math> :<math>t = \frac{t' + (v/c^2)x'}{\sqrt{1 - v^2/c^2}}</math>. Lorentzova transformácia sa zapisuje v [[matica (matematika)|maticovej]] forme ako: :<math> \begin{bmatrix} c t \\ x \\ y \\ z \end{bmatrix} = \begin{bmatrix} \gamma&-\beta \gamma&0&0\\ -\beta \gamma&\gamma&0&0\\ 0&0&1&0\\ 0&0&0&1\\ \end{bmatrix} \begin{bmatrix} c t' \\ x' \\ y' \\ z' \end{bmatrix}\ , </math> kde <math>\gamma = 1/\sqrt{1 - v^2/c^2}</math> sa nazýva Lorentzov faktor a <math>\beta = \frac{v}{c}</math>. Pri nízkych rýchlostiach sa táto transformácia blíži ku [[Galileiho transformácie|Galileovej transformácii]] z klasickej fyziky: :<math>x' = x - vt</math> :<math>y' = y</math> :<math>z' = z</math> :<math>t' = t</math>. Lorentzova transformácia bola po prvýkrát objavená a publikovaná [[Joseph Larmor|Josephom Larmorom]] v roku [[1897]]. V poradí prvá verzia transformácie bola ale publikovaná už v roku [[1890]] Hendrikom Lorentzom. Svoju konečnú verziu publikoval ten istý autor v roku [[1899]] a [[1904]]. Larmorove a Lorentzove konečné [[Rovnica (matematika)|rovnice]] neboli zapísané v modernej symbolike a forme, ale boli [[algebra]]icky ekvivalentné tým, ktoré publikoval v roku [[1905]] Henri Poincaré, francúzsky matematik, ktorý ich upravil, aby dal týmto štyrom rovniciam koherentnú a konzistentnú formu, v ktorej ich poznáme dnes. Obaja, Larmor aj Lorentz, objavili, že transformácia rešpektuje [[Maxwellove rovnice]] [[elektromagnetizmus|elektromagnetizmu]]. [[prírodný zákon|Prírodné zákony]] sú [[symetria (fyzika)|symetrické]] vzhľadom na Lorentzovu transformáciu, to znamená, že ak na ne aplikujeme Lorentzovu transformáciu, nezmenia sa. == Web odkazy == * [http://www.mathe-online.at/mathint/struct/applet_b_lorentz.html Interaktívny Java Applet ] (kliknúť na červený obdlžnik) == Externé odkazy == * [http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf Lorentzova transformácia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200717120627/http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf |date=2020-07-17 }} [[Kategória:Rovnice]] [[Kategória:Špeciálna teória relativity]] 2piyz3vv5lhv114p9pqjpffk2qtseqk České národné hokejové mužstvo 0 44879 8219156 8214916 2026-05-24T21:24:27Z ASSEMBLESK 243380 8219156 wikitext text/x-wiki {{Infobox národný hokejový tím | Meno = České národné hokejové mužstvo | Logo =Coat of arms of the Czech Republic.svg | Logo veľkosť = | komentár =[[Štátny znak Česka]] na dresoch | Prezývky = | Asociácia = [[Český svaz ledního hokeje]] | Generálny manažér = {{CZE}} [[Petr Nedvěd]] | Tréner = {{CZE}} [[Radim Rulík]] | Asistenti trénera = {{CZE}} [[Marek Židlický]]<br>{{CZE}} [[Tomáš Plekanec]]<br>{{CZE}} [[Ondřej Pavelec]] | Kapitán = {{CZE}} [[Roman Červenka]] | Najviac zápasov = {{CZE}} [[David Výborný]] (218) | Najlepší strelec = {{CZE}} [[Martin Procházka]] (61) | Najproduktívnejší hráč = {{CZE}} [[David Výborný]] (147) | Domáci štadión = [[O2 Arena (Praha)|O<sub>2</sub> Arena]], [[Praha]] | IIHF kód = CZE | IIHF miesto = 5. | IIHF max = 2. | IIHF max dátum = 2006 | IIHF min = 8. | IIHF min dátum = 2023 | Tímové farby = {{box farby|#FFFFFF}} {{box farby|#de030d}} {{box farby|#1c2c82}} | Dresy = [[Súbor:Czech Republic national ice hockey team jerseys 2022 (WOG).png|180px]] | Prvý zápas = {{CZE|lh|1}} 6–1 {{RUS|lh|2}} <br><small> ([[Štokholm]], [[Švédsko]] – 11. februára 1993)</small> | Najvyššia výhra = {{CZE|lh|1}} 11–0 {{ITA|lh|2}} <br><small> ([[Hannover]], [[Nemecko]] – 6. mája 2001)</small> | Najvyššia prehra = {{FIN|lh|1}} 7–0 {{CZE|lh|2}} <br><small> ([[Štokholm]], [[Švédsko]] – 11. februára 2012)</small> | Účasti na MS = 29 | MS prvá účasť = 1993 | MS najlepšie = [[Image:Gold medal with cup.svg|16px]] ''Zlato'': 7 ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|1996]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|1999]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|2001]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|2005]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|2010]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]]) | MS medaily = [[Image:Gold medal with cup.svg|16px]] 7 [[Image:Silver medal with cup.svg|16px]] 1 [[Image:Bronze medal with cup.svg|16px]] 6 | Iný názov = Svetový pohár | Iný účasti = 3 | Iný prvá účasť = 1996 | Iný najlepšie = [[Image:Bronze medal with cup.svg|16px]] ''Bronz'': 1 (2004) | Iný2 názov = | Iný2 účasti = | Iný2 prvá účasť = | Iný2 najlepšie = | Iný3 názov = | Iný3 účasti = | Iný3 prvá účasť = | Iný3 najlepšie = | Iný4 názov = | Iný4 účasti = | Iný4 prvá účasť = | Iný4 najlepšie = | ZOH účasti = 7 | ZOH prvá účasť = 1994 | ZOH najlepšie = [[Súbor:Gold medal.svg|16px]] ''Zlato'': 1 ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|1998]]) | ZOH medaily = [[Súbor:Gold medal.svg|16px]] 1 [[Súbor:Silver medal.svg|16px]] 0 [[Súbor:Bronze medal.svg|16px]] 1 | Štatistika = 416–208–48 }} '''České národné hokejové mužstvo''' je národné hokejové mužstvo, ktoré reprezentuje [[Česko]] na medzinárodných hokejových podujatiach ako sú [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] a [[Zimné olympijské hry]]. Česko patrí medzi popredné reprezentačné [[ľadový hokej|hokejové]] mužstvá v elitnej top divízii [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|majstrovstiev sveta]]. Medzi jeho najväčšie úspechy patrí zisk zlatej medaily na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998 – mužský turnaj|Zimných olympijských hrách 1998]] v [[Nagano|Nagane]] (pod vedením trénera [[Ivan Hlinka|Ivana Hlinku]]) a zisk troch zlatých medailí po sebe na majstrovstvách sveta v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|1999]] (taktiež pod vedením trénera Ivana Hlinku), [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|2001]] (pod vedením trénera [[Josef Augusta (hokejista)|Josefa Augustu]]). Na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|Zimných olympijských hrách 2010]] vo [[Vancouver]]i sa umiestnilo na 7. mieste a získalo zlaté medaily na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|majstrovstvách sveta 2010]] v [[Nemecko|Nemecku]]. Na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS 2011]] získalo bronzovú medailu. Bronz obhájilo na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS 2012]]. Po roku 2012 Česi nezískali medaily z turnajov IIHF, dlhých 10 rokov. Tento medailový pôst ukončili bronzom na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS 2022]] a neskôr zlatom na domácich [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS 2024]]. == Historické výsledky == === Zimné olympijské hry === [[Súbor:Nagano 1998-Russia vs Czech Republic.jpg|thumb|Finálový zápas Rusko – Česko na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998 – mužský turnaj|ZOH 1998]] v [[Nagano|Nagane]] v [[Japonsko|Japonsku]]]] [[Súbor:Handshakes between CZE and SVK 2014 Winter Olympics.jpg|thumb|Českí hokejisti si podávajú ruky so slovenskými po zápase Česko – Slovensko na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2014]] v [[Soči]] v [[Rusko|Rusku]]]] * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1994|1994]] – 5. miesto * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|1998]] – '''{{zlatá medaila}}''' * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002 – mužský turnaj|2002]] – 5. miesto * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|2006]] – '''{{bronzová medaila}}''' * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|2010]] – 7. miesto * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|2014]] – 6. miesto * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|2018]] – 4. miesto * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|2022]] – 9. miesto * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|2026]] – 8. miesto === Majstrovstvá sveta === * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1993|1993]] – '''{{bronzová medaila}}''' * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|1994]] – 7. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|1995]] – 4. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|1996]] – '''{{zlatá medaila}}''' * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|1997]] – '''{{bronzová medaila}}''' * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|1998]] – '''{{bronzová medaila}}''' * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|1999]] – '''{{zlatá medaila}}''' * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]] – '''{{zlatá medaila}}''' * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|2001]] – '''{{zlatá medaila}}''' * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]] – 5. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|2003]] – 4. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|2004]] – 5. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|2005]] – '''{{zlatá medaila}}''' * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|2006]] – '''{{strieborná medaila}}''' (''[[Šablóna:České národné hokejové mužstvo na MS 2006|zostava]]'') * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|2007]] – 7. miesto (''[[Šablóna:České národné hokejové mužstvo na MS 2007|zostava]]'') * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|2008]] – 5. miesto (''[[Šablóna:České národné hokejové mužstvo na MS 2008|zostava]]'') * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|2009]] – 6. miesto (''[[Šablóna:České národné hokejové mužstvo na MS 2009|zostava]]'') * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|2010]] – '''{{zlatá medaila}}''' (''[[Šablóna:České národné hokejové mužstvo na MS 2010|zostava]]'') * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|2011]] – '''{{bronzová medaila}}''' * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|2012]] – '''{{bronzová medaila}}''' * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|2013]] – 7. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|2014]] – 4. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|2015]] – 4. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|2016]] – 5. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|2017]] – 7. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|2018]] – 7. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|2019]] – 4. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|2020]] – zrušené kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii covid-19]] * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|2021]] – 7. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|2022]] – '''{{bronzová medaila}}''' * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|2023]] – 8. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]] – '''{{zlatá medaila}}''' * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|2025]] – 6. miesto === Svetový pohár === * [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 1996|SP 1996]] – 8. miesto * [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2004|SP 2004]] – '''{{bronzová medaila}}''' * [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016|SP 2016]] – 6. miesto == Najúspešnejší hráči českej hokejovej reprezentácie == Toto je zoznam najúspešnejších hráčov českej hokej reprezentácie podľa celkovej úspešnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Nejúspěšnější hokejisté, kteří získali za Česko zlatou medaili (podle celkové úspěšnosti) |url= https://hokej.hansal.cz/crh_med.html|vydavateľ=Milanovo hokejové stránky|dátum prístupu=|jazyk=cz}}</ref> === Brankári === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- | '''Poradie''' || '''Meno''' ||bgcolor="gold"| '''Zlato na ZOH''' ||bgcolor="gold"| '''Zlato na MS''' || bgcolor="silver"| '''Striebro na ZOH''' || bgcolor="silver"| '''Striebro na MS''' || bgcolor="cc9966"| '''Bronz na ZOH''' || bgcolor="cc9966"| '''Bronz na MS''' || Spolu |- | 1. || [[Milan Hnilička]] || 1 || 3 || 0 || 1 || 1 || 3 || 9 |- | 2. || [[Roman Čechmánek]] || 1 || 3 || 0 || 0 || 0 || 2 || 6 |- | 3. || [[Dominik Hašek]] || 1 || 0 || 0 || 1 || 1 || 3 || 6 |- | 4. || [[Tomáš Vokoun]] || 0 || 2 || 0 || 0 || 1 || 0 || 3 |- | 5. || [[Dušan Salfický]] || 0 || 2 || 0 || 0 || 1 || 0 || 3 |} === Obrancovia === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- | '''Poradie''' || '''Meno''' ||bgcolor="gold"| '''Zlato na ZOH''' ||bgcolor="gold"| '''Zlato na MS''' || bgcolor="silver"| '''Striebro na ZOH''' || bgcolor="silver"| '''Striebro na MS''' || bgcolor="cc9966"| '''Bronz na ZOH''' || bgcolor="cc9966"| '''Bronz na MS''' || Spolu |- | 1. || [[Jaroslav Špaček]] || 1 || 3 || 0 || 0 || 1 || 0 || 5 |- | 2. || [[František Kučera]] || 1 || 2 || 0 || 0 || 0 || 2 || 5 |- | 3. || [[Jiří Šlégr]] || 1 || 1 || 0 || 0 || 1 || 2 || 5 |- | 4. || [[Libor Procházka]] || 1 || 1 || 0 || 0 || 0 || 2 || 4 |- | 5. || [[Richard Šmehlík]] || 1 || 0 || 0 || 0 || 1 || 1 || 3 |- | 6. || [[Roman Hamrlík]] || 1 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 1 |- | 7. || [[Petr Svoboda]] || 1 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 1 |- | 8. || [[František Kaberle]] || 0 || 5 || 0 || 0 || 1 || 2 || 8 |- | 9. || [[Pavel Kubina]] || 0 || 3 || 0 || 0 || 1 || 0 || 4 |- | 10. || [[Antonín Stavjaňa]] || 0 || 2 || 0 || 0 || 0 || 4 || 6 |- | 11. || [[Jiří Vykoukal]] || 0 || 2 || 0 || 0 || 0 || 2 || 4 |- | 12. || [[Ladislav Benýšek]] || 0 || 2 || 0 || 0 || 0 || 1 || 3 |- | 13. || [[Radek Martínek]] || 0 || 2 || 0 || 0 || 0 || 1 || 3 |- | 14. || [[Michal Sýkora]] || 0 || 2 || 0 || 0 || 0 || 0 || 2 |- | 15. || [[Tomáš Kaberle]] || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0 || 3 |- | 16. || [[Miroslav Blaťák]] || 0 || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 3 |- | 17. || [[Jan Hejda]] || 0 || 1 || 0 || 1 || 0 || 0 || 2 |- | 18. || [[Martin Richter]] || 0 || 1 || 0 || 1 || 0 || 0 || 2 |- | 19. || [[Drahomír Kadlec]] || 0 || 1 || 0 || 0 || 0 || 1 || 2 |- | 20. || [[Marek Židlický]] || 0 || 1 || 0 || 0 || 1 || 1 || 3 |} === Útočníci === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- | '''Poradie''' || '''Meno''' ||bgcolor="gold"| '''Zlato na ZOH''' ||bgcolor="gold"| '''Zlato na MS''' || bgcolor="silver"| '''Striebro na ZOH''' || bgcolor="silver"| '''Striebro na MS''' || bgcolor="cc9966"| '''Bronz na ZOH''' || bgcolor="cc9966"| '''Bronz na MS''' || Spolu |- | 1. || [[Pavel Patera]] || 1 || 4 || 0 || 0 || 0 || 2 || 7 |- | 2. || [[Martin Procházka]] || 1 || 4 || 0 || 0 || 0 || 2 || 7 |- | 3. || [[Martin Ručinský]] || 1 || 3 || 0 || 0 || 1 || 0 || 5 |- | 4. || [[Robert Reichel]] || 1 || 3 || 0 || 0 || 0 || 2 || 6 |- | 5. || [[Jiří Dopita]] || 1 || 3 || 0 || 0 || 0 || 2 || 6 |- | 6. || [[Jaromír Jágr]] || 1 || 2 || 0 || 0 || 1 || 1 || 5 |- | 7. || [[David Moravec]] || 1 || 2 || 0 || 0 || 0 || 2 || 5 |- | 8. || [[Vladimír Růžička]] || 1 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 1 |- | 9. || [[Robert Lang]] || 1 || 1 || 0 || 0 || 1 || 1 || 4 |- | 10. || [[Martin Straka]] || 1 || 1 || 0 || 0 || 0 || 1 || 3 |- | 11. || [[Jan Čaloun]] || 1 || 1 || 0 || 0 || 0 || 1 || 3 |- | 12. || [[Ladislav Benýšek]] || 1 || 0 || 0 || 0 || 1 || 1 || 3 |- | 13. || [[Josef Beránek]] || 1 || 0 || 0 || 0 || 0 || 2 || 3 |- | 14. || [[David Výborný]] || 0 || 5 || 0 || 1 || 1 || 2 || 9 |- | 15. || [[Petr Čajánek]] || 0 || 3 || 0 || 0 || 0 || 1 || 4 |- | 16. || [[Viktor Ujčík]] || 0 || 3 || 0 || 0 || 0 || 1 || 4 |- | 17. || [[Radek Dvořák]] || 0 || 3 || 0 || 0 || 0 || 0 || 3 |- | 18. || [[Tomáš Vlasák]] || 0 || 3 || 0 || 0 || 0 || 0 || 3 |- | 19. || [[Jan Hlaváč]] || 0 || 2 || 0 || 1 || 0 || 1 || 4 |- | 20. || [[Václav Prospal]] || 0 || 2 || 0 || 0 || 0 || 1 || 3 |} == Účasť na vrcholových podujatiach == === Účasť na majstrovstvách sveta A-kategórie === {| class="wikitable" !Rok !Miesto konania !Umiestnenie !Kapitán !Hlavný tréner !Asistenti trénera |- |[[Majstrovstva sveta v ladovom hokeji 1993|MS]] [[Majstrovstva sveta v ladovom hokeji 1993|1993]] |{{Minivlajka|Nemecko|w}} ([[Dortmund]], [[Mníchov]]) |'''{{Bronzová medaila}}''' |[[Otakar Janecký]] |[[Ivan Hlinka]] |[[Jaroslav Walter]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|1994]] |{{Minivlajka|Taliansko|w}} ([[Miláno]], [[Bolzano]], [[Canazei]]) |7. miesto |[[Otakar Janecký]] |[[Ivan Hlinka]] |[[Stanislav Neveselý]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|1995]] |{{Minivlajka|Švédsko|w}} ([[Štokholm]], [[Gävle]]) |4. miesto |[[Jíři Kučera]] |[[Luděk Bukač]] |[[Zdeněk Uher]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|1996]] |{{Minivlajka|Rakúsko|w}} ([[Viedeň]]) |'''{{Zlatá medaila}}''' |[[Robert Reichel]] |[[Luděk Bukač]] |[[Zdeněk Uher]] a [[Slavomír Lener]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|1997]] |{{Minivlajka|Fínsko|w}} ([[Helsinki]], [[Turku]], [[Tampere]]) |'''{{Bronzová medaila}}''' |[[Robert Reichel]] |[[Ivan Hlinka]] |[[Slavomír Lener]] a [[Vladimír Martinec]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|1998]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko|w}} ([[Bazilej]], [[Zürich]]) |'''{{Bronzová medaila}}''' |[[Robert Reichel]] |[[Ivan Hlinka]] |[[Slavomír Lener]] a [[Vladimír Martinec]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|1999]] |{{Minivlajka|Nórsko|w}} ([[Oslo]], [[Hamar]], [[Lillehammer]]) |'''{{Zlatá medaila}}''' |[[Pavel Patera]] |[[Ivan Hlinka]] |[[Josef Augusta]] a [[Vladimír Martinec]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]] |{{Minivlajka|Rusko|w}} ([[Petrohrad]]) |'''{{Zlatá medaila}}''' |[[Robert Reichel]] |[[Josef Augusta]] |[[Vladimír Martinec]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|2001]] |{{Minivlajka|Nemecko|w}} ([[Kolín nad Rýnom]], [[Norimberg]], [[Hannover]]) |'''{{Zlatá medaila}}''' |[[Robert Reichel]] |[[Josef Augusta]] |[[Vladimír Martinec]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]] |{{Minivlajka|Švédsko|w}} ([[Göteborg]], [[Karlstad]], [[Jönköping]]) |5. miesto |[[Jaromír Jágr]] |[[Josef Augusta]] |[[Vladimír Martinec]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|2003]] |{{Minivlajka|Fínsko|w}} ([[Helsinki]], [[Turku]], [[Tampere]]) |4. miesto |[[Robert Reichel]] |[[Slavomír Lener]] |[[Vladimír Růžička]] a [[Antonin Stavjaňa|Antonín Stavjaňa]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|2004]] |{{Minivlajka|Česko|w}} ([[Praha]], [[Ostrava]]) |5. miesto |[[Martin Straka]] |[[Slavomír Lener]] |[[Vladimír Růžička]] a [[Antonin Stavjaňa|Antonín Stavjaňa]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|2005]] |{{Minivlajka|Rakúsko|w}} ([[Viedeň]], [[Innsbruck]]) |'''{{Zlatá medaila}}''' |[[David Výborný]] |[[Vladimír Růžička]] |[[Ondřej Weissmann]], [[Radim Rulík]] a [[Marian Jelínek]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|2006]] |{{Minivlajka|Lotyšsko|w}} ([[Riga]]) |'''{{Strieborná medaila}}''' |[[David Výborný]] |[[Alois Hadamczik]] |[[Josef Paleček]] a [[František Musil (hokejista)|František Musil]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|2007]] |{{Minivlajka|Rusko|w}} ([[Moskva]], [[Mytišči]]) |7. miesto |[[David Výborný]] |[[Alois Hadamczik]] |[[Josef Paleček]] a [[Pavel Marek]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|2008]] |{{Minivlajka|Kanada|w}} ([[Quebec]], [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]]) |5. miesto |[[Tomáš Kaberle]] |[[Alois Hadamczik]] |[[Josef Paleček]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|2009]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko|w}} ([[Bern (mesto)|Bern]], [[Kloten]]) |6. miesto |[[Marek Židlický]] |[[Vladimír Růžička]] |[[Josef Jandač]] a [[Ondřej Weissmann]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|2010]] |{{Minivlajka|Nemecko|w}} ([[Kolín nad Rýnom]], [[Mannheim]], [[Gelsenkirchen]]) |'''{{Zlatá medaila}}''' |[[Tomáš Rolinek]] |[[Vladimír Růžička]] |[[Josef Jandač]] a [[Ondřej Weissmann]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|2011]] |{{Minivlajka|Slovensko|w}} ([[Bratislava]], [[Košice]]) |'''{{Bronzová medaila}}''' |[[Tomáš Rolinek]] |[[Alois Hadamczik]] |[[Josef Paleček]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|2012]] |{{Minivlajka|Fínsko|w}} ([[Helsinki]]) {{Minivlajka|Švédsko|w}} ([[Štokholm]]) |'''{{Bronzová medaila}}''' |[[Tomáš Plekanec]] |[[Alois Hadamczik]] |[[Josef Paleček]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|2013]] |{{Minivlajka|Švédsko|w}} ([[Štokholm]]) {{Minivlajka|Fínsko|w}} ([[Helsinki]]) |7. miesto |[[Jiří Novotný]] |[[Alois Hadamczik]] |[[Josef Paleček]] a [[Jan Procházka]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|2014]] |{{Minivlajka|Bielorusko|w}} ([[Minsk]]) |4. miesto |[[Tomáš Rolinek]] |[[Vladimír Růžička]] |[[Ondřej Weissmann]], [[Jaroslav Špaček]] a[[Martin Prusek]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|2015]] |{{Minivlajka|Česko|w}} ([[Praha]], [[Ostrava]]) |4. miesto |[[Jakub Voráček]] |[[Vladimír Růžička]] |[[Ondřej Weissmann]], [[Jaroslav Špaček]] a[[Martin Prusek]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|2016]] |{{Minivlajka|Rusko|w}} ([[Moskva]], [[Petrohrad]]) |5. miesto |[[Tomáš Plekanec]] |[[Vladimír Vůjtek]] |[[Josef Jandač]], [[Jíři Kalous]], [[Jaroslav Špaček]] a [[Petr Jaroš]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|2017]] |{{Minivlajka|Nemecko|w}} ([[Kolín nad Rýnom]]) {{Minivlajka|Francúzsko|w}} ([[Paríž]]) |7. miesto |[[Jakub Voráček]] |[[Josef Jandač]] |[[Václav Prospal]], [[Jíři Kalous]], [[Jaroslav Špaček]] a[[Petr Jaroš]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|2018]] |{{Minivlajka|Dánsko|w}} ([[Kodaň]], [[Herning]]) |7. miesto |[[Roman Červenka]] |[[Josef Jandač]] |[[Václav Prospal]], [[Jíři Kalous]], [[Jaroslav Špaček]] a[[Petr Přikryl]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|2019]] |{{Minivlajka|Slovensko|w}} ([[Bratislava]], [[Košice]]) |4. miesto |[[Jakub Voráček]] |[[Miloš Říha]] |[[Robert Reichel]], [[Karel Mlejnek]] a [[Zdněk Orct]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|2020]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko|w}} ([[Zürich]], [[Lausanne]]) | colspan="4" |zrušené kvôli pandémii [[COVID-19]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|2021]] |{{Minivlajka|Lotyšsko|w}} ([[Riga]]) |7. miesto |[[Jan Kovář]] [[Tomáš Zohorna]] (7. zápas) |[[Filip Pešán]] |[[Martin Straka]], [[Jaroslav Špaček]] a [[Zdeněk Orct]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|2022]] |{{Minivlajka|Fínsko|w}} ([[Tampere]], [[Helsinki]]) |{{Bronzová medaila}} |[[Roman Červenka]] |[[Kari Jalonen]] |[[Libor Zábranský]], [[Martin Erat]], [[Kalle Kaskinen]] a[[Zdeněk Orct]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|2023]] |{{Minivlajka|Fínsko|w}} ([[Tampere]]) {{Minivlajka|Lotyšsko|w}} ([[Riga]]) |8. miesto |[[Roman Červenka]] |[[Kari Jalonen]] |[[Libor Zábranský]], [[Martin Erat]], [[Fredrik Norrena]] a[[Zdeněk Orct]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]] |{{Minivlajka|Česko|w}} ([[Praha]], [[Ostrava]]) |'''{{Zlatá medaila}}''' |[[Roman Červenka]] |[[Radim Rulík]] |[[Jíři Kalous]], [[Tomáš Plekanec]], [[Marek Židlický]] a [[Ondrěj Pavelec]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|2025]] |{{Minivlajka|Švédsko|w}} ([[Štokholm]]) {{Minivlajka|Dánsko|w}} ([[Herning]]) |6. miesto |[[Roman Červenka]] |[[Radim Rulík]] | |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|2026]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko|w}} ([[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]) | |[[Roman Červenka]] |[[Radim Rulík]] | |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|2027]] |{{Minivlajka|Nemecko|w}} ([[Düsseldorf]], [[Mannheim]]) | | | | |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2028|MS]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2028|2028]] |{{Minivlajka|Francúzsko|w}} | | | | |} === Účasť na ZOH === {| class="wikitable" |+ !Rok !Mesto konania !Umiestnenie !Kapitán !Hlavný tréner !Asistenti trénera |- |[[Ľadový hokej na zimných olympijských hrách 1994|ZOH]] [[Ľadový hokej na zimných olympijských hrách 1994|1994]] |{{NOR}} [[Nórsko]] ([[Lillehammer]]) |5. miesto |[[Otakar Janecký]] |[[Ivan Hlinka]] |[[Stanislav Neveselý]] |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|ZOH]] [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|1998]] |{{JPN}} [[Japonsko]] ([[Nagano]]) |[[Súbor:Gold medal.svg|vľavo|16x16bod]]'''Zlato''' |[[Vladimír Růžička]] |[[Ivan Hlinka]] |[[Slavomír Lener]] a [[Vladimír Martinec]] |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002 – mužský turnaj|ZOH]] [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002 – mužský turnaj|2002]] |{{USA}} [[Spojené štáty|USA]] ([[Salt Lake City]]) |7. miesto |[[Jaromír Jágr]] |[[Josef Augusta]] |[[Vladimír Martinec]] a [[Vladimír Růžička]] |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|ZOH]] [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|2006]] |{{ITA}} [[Taliansko]] ([[Turín]]) |[[Súbor:Bronze medal.svg|vľavo|16x16bod]]'''Bronz''' |[[Robert Lang]] |[[Alois Hadamczik]] |[[Josef Jandáč|Mojmír Trličík]] a [[Ondřej Weissmann]] |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH]] [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|2010]] |{{CAN}} [[Kanada]] ([[Vancouver]]) |7. miesto |[[Patrik Eliáš]] |[[Vladimír Růžička]] |[[Josef Jandáč|Josef Jandač]] a [[Ondřej Weissmann]] |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH]] [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|2014]] |{{RUS}} [[Rusko]] ([[Soči]]) |6. miesto |[[Tomáš Plekanec]] |[[Alois Hadamczik]] |[[Josef Paleček]] a [[František Musil (hokejista)|František Musil]] |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|ZOH]] [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|2018]] |{{KOR}} [[Kórejská republika]] ([[Pchjongčchang]]) |4. miesto |[[Martin Erat]] |[[Josef Jandač]] |[[Václav Prospal]], [[Jiří Kalous]], [[Jaroslav Špaček]] a [[Petr Jaroš]] |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH]] [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|2022]] |{{Minivlajka|Čína|w}} ([[Peking]]) |9. miesto |[[Roman Červenka]] |[[Filip Pešan|Filip Pešán]] |[[Martin Straka]], [[Jaroslav Špaček]] a [[Zdeněk Orct]] |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|ZOH]] [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|2026]] |{{ITA}} [[Taliansko]] ([[Miláno]], [[Cortina d'Ampezzo]]) |8. miesto | | | |} == Tím == === Aktuálna súpiska === Súpiska pre [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024]] v [[Praha|Prahe]] a [[Ostrava|Ostrave]]. Hlavný tréner: [[Radim Rulík]] {| width="80%" class="wikitable sortable" style="font-size: 90%; text-align: center;" !Č. !Poz. !Meno !Výška !Váha !Dátum narodenia !Klub !Liga |- | 1 || B || align="left" |[[Lukáš Dostál]]|| 185 cm || 72 kg || {{Dnv|2000|6|22|k=0}}|| style="text-align:left;" |[[Anaheim Ducks]]|| {{USA}} [[NHL]] |- | 34 || B || align="left" |[[Petr Mrázek (hokejista)|Petr Mrázek]] || 187 cm || 84 kg || {{Dnv|1992|2|14|k=0}}|| style="text-align:left;" |[[Chicago Blackhawks]]|| {{USA}} [[NHL]] |-style="border-bottom: 3px solid | 50 || B || align="left" |[[Karel Vejmelka]]|| 190 cm || 90 kg || {{Dnv|1996|5|25|k=0}}|| style="text-align:left;" |[[Arizona Coyotes]]||{{USA}} [[NHL]] |- | 3 || O || align="left"|[[Radko Gudas]] - '''A'''|| 183 cm || 94 kg || {{Dnv|1990|6|5|k=0}}|| style="text-align:left;" |[[Anaheim Ducks]]|| {{USA}} [[NHL]] |- | 6 || O || align="left"|[[Michal Kempný]]|| 183 cm || 89 kg || {{Dnv|1990|9|8|k=0}} ||style="text-align:left;" |[[HC Sparta Praha|Sparta Praha]]|| {{CZE}} [[Česká hokejová extraliga|Extraliga]] |- | 7 || O || align="left"|[[David Špaček]]|| 183 cm || 86 kg || {{Dnv|2003|2|18|k=0}}|| style="text-align:left;" |[[Iowa Wild]]|| {{USA}} [[AHL]] |- | 36 || O || align="left"|[[Jakub Krejčík]]|| 187 cm || 87 kg || {{Dnv|1991|6|25|k=0}}|| style="text-align:left;" |[[HC Sparta Praha|Sparta Praha]]|| {{CZE}} [[Česká hokejová extraliga|Extraliga]] |- | 44 || O || align="left"|[[Jan Rutta]]|| 190 cm || 91 kg || {{Dnv|1990|7|29|k=0}}|| style="text-align:left;" | [[San Jose Sharks]]|| {{USA}} [[NHL]] |- | 55 || O || align="left"|[[Libor Hájek]]|| 191 cm || 95 kg || {{Dnv|1998|2|4|k=0}}|| style="text-align:left;" |[[HC Dynamo Pardubice|Dynamo Pardubice]]|| {{CZE}} [[Česká hokejová extraliga|Extraliga]] |- style="border-bottom: 3px solid" | 84 || O || align="left" |[[Tomáš Kundrátek]]|| 187 cm || 91 kg || {{Dnv|1989|12|26|k=0}} || style="text-align:left;" | [[HC Oceláři Třinec|Oceláři Třinec]]|| {{CZE}} [[Česká hokejová extraliga|Extraliga]] |- | 8 || Ú || align="left" |[[Ondřej Beránek]]|| 184 cm || 90 kg || {{Dnv|1995|12|21|k=0}} || style="text-align:left;" |[[HC Energie Karlovy Vary|Karlovy Vary]]|| {{CZE}} [[Česká hokejová extraliga|Extraliga]] |- | 10 || Ú || align="left" |[[Roman Červenka]] - '''C'''|| 169 cm || 69 kg || {{Dnv|1996|9|1|k=0}} || style="text-align:left;" |[[SC Rapperswil-Jona Lakers|Rapperswil]]|| {{SUI}} [[National League]] |- | 18 || Ú || align="left" |[[Ondřej Palát]]|| 183 cm || 88 kg || {{Dnv|1991|3|28|k=0}}|| style="text-align:left;" |[[New Jersey Devils]]|| {{USA}} [[NHL]] |- | 19 || Ú || align="left" |[[Jakub Flek]]|| 172 cm || 74 kg || {{Dnv|1992|12|24|k=0}} || style="text-align:left;" |[[HC Kometa Brno|Kometa Brno]]|| {{CZE}} [[Česká hokejová extraliga|Extraliga]] |- | 22 || Ú || align="left"|[[Jáchym Kondelík]]|| 201 cm || 107 kg || {{Dnv|1999|12|21|k=0}}|| style="text-align:left;" |[[Madeta Motor České Budějovice|Motor České Budějovice]]|| {{CZE}} [[Česká hokejová extraliga|Extraliga]] |- | 23 || Ú || align="left" |[[Lukáš Sedlák]]|| 184 cm || 90 kg || {{Dnv|1993|2|25|k=0}} || style="text-align:left;" | [[HC Dynamo Pardubice|Dynamo Pardubice]]|| {{CZE}} [[Česká hokejová extraliga|Extraliga]] |- | 64 || Ú || align="left" |[[David Kämpf]]|| 188 cm || 86 kg || {{Dnv|1995|2|25|k=0}}|| style="text-align:left;" |[[Toronto Maple Leafs]]|| {{USA}} [[NHL]] |- | 73 || Ú || align="left" |[[Ondřej Kaše]]|| 182 cm || 85 kg || {{Dnv|1995|11|8|k=0}}|| style="text-align:left;" |[[HC Verva Litvínov|Verva Litvínov]]|| {{CZE}} [[Česká hokejová extraliga|Extraliga]] |- | 81 || Ú || align="left" |[[Dominik Kubalík]]|| 187 cm || 86 kg || {{Dnv|1995|8|21|k=0}} || style="text-align:left;" |[[Detroit Red Wings]]|| {{USA}} NHL |- | 93 || Ú || align="left" |[[Matěj Stránský]]|| 193 cm || 98 kg || {{Dnv|1993|7|11|k=0}}|| style="text-align:left;" |[[HC Davos]]|| {{SUI}} [[National League]] |- | 95 || Ú || align="left" |[[Daniel Voženílek]]|| 190 cm || 97 kg || {{Dnv|1996|2|14|k=0}}|| style="text-align:left;" |[[HC Oceláři Třinec|Oceláři Třinec]]|| {{CZE}} [[Česká hokejová extraliga|Extraliga]] |- | 96 || Ú || align="left" |[[David Tomášek]]|| 187 cm || 85 kg || {{Dnv|1996|2|10|k=0}} || style="text-align:left;" |[[Färjestads BK Karlstad|Färjestads BK]]|| {{SWE}} [[Svenska hockeyligan|SHL]] |} === Realizačný tím === ''Aktualizované ku dňu 16. mája 2023''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Realizační tým|url=https://www.ceskyhokej.cz/reprezentace/a-tym|vydavateľ=Český hokej|jazyk=cz|dátum prístupu=2023-05-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20220516210358/https://www.ceskyhokej.cz/reprezentace/a-tym|dátum archivácie=2022-05-16}}</ref> * [[Martin Havlát]], [[Marek Židlický]] (Generálni manažéri) * [[Milan Hnilička]] (Manažér tímu) * Kari Jalonen (Hlavný tréner) * [[Libor Zábranský]], [[Martin Erat]] (Asistenti trénera) * [[Zdeněk Orct]] (Tréner brankárov) * [[Dominik Kodras]] (Kondičný tréner) * [[Fredrik Norrena]], [[Jiří Horáček]] (Videotréneri) * [[Denis Havel]] (Videotechnik) * [[Michal Truc]], [[Pavel Kolář]] (Fyzioterapeuti) * [[Zdeněk Šmíd]], [[Oldřich Kopecký]], [[Petr Šulan]] (Kustodi) * [[Ondřej Kalát]] (Media manažér) * [[Jan Morkes]] (Analytik) == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Hokejová reprezentácia Čiech]] * [[Česko-slovenské národné hokejové mužstvo]] * [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov]] {{České národné hokejové mužstvo na MS 2010}} {{Hokejové reprezentácie}} [[Kategória:České národné hokejové mužstvo| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v Česku]] [[Kategória:Národné hokejové mužstvá|Česko]] [[Kategória:České národné družstvá|Ľadový hokej]] mvjpf05pxsju3ua1cix5d86hr2sdnqk Legalizácia pobytu v zahraničí 0 46327 8218975 7807238 2026-05-24T13:32:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218975 wikitext text/x-wiki '''Legalizácia pobytu v zahraničí''' bol v komunistickom Česko-Slovensku právny akt, po ktorom od roku [[1977]] mohli pôvodne „'''ilegálni emigranti'''“ beztrestne cestovať nazad do Česko-Slovenska a aj z neho vycestovať na základe dohody s komunistickým režimom. V českom emigrantskom prostredí sa takéto osoby pejoratívne označovali termínom '''upravenec'''. Slováci hovorili o tom, že sa '''vykúpili''', pretože bolo treba zaplatiť '''poplatok za vzdelanie'''. Legalizáciu riadil zastupiteľský úrad ČSSR v krajine, kde sa emigrant nachádzal a oficiálne ju schvaľoval prezident. Takto '''legalizovaný emigrant''' mohol cestovať do Česko-Slovenska, ale musel sa tam hlásiť na polícii a navyše podpísal záväzok, že bude informovať „o závažných skutočnostiach, ktoré by mohli byť predmetom záujmu“, čo viedlo k podozrievaniu, že spolupracujú s [[Štb]]. == Proces legalizácie == Proces legalizácie pobytu v zahraničí bol zavedený v roku 1977 na základe smernice č. 58 zo 16. marca 1977, ktorá vyšla v Ústrednom vestníku ČSSR ako čiastka 2/1977. Smernice rozlišovali päť druhov emigrantov: # Emigranti, ktorí neboli zbavení občianstva a chceli sa navždy vrátiť do ČSSR (oddiel 1), nemuseli splniť nič. Stačilo požiadať o cestovný doklad. (V slangu niektorých emigrantov sa pre túto skupinu zaužíval pojem '''navrátilec'''.) # Emigranti, ktorí si chceli ponechať občianstvo ČSSR (oddiel 2) a môcť navštevovať Československo ('''upravenec'''), mohli dostať česko-slovenský cestovný pas a povolenie na dlhodobý pobyt v cudzine. # Emigranti, ktorí sa chceli '''vyviazať zo štátneho zväzku''' (pričom boli následne podľa § 14 zákona číslo 39/1969 Zb. zbavení občianstva ČSSR). Záujemcovia museli v tomto prípade splniť rovnaké podmienky ako predchádzajúca skupina a navyše museli potvrdiť, že sú občanmi iného štátu. Podpis vyhlásenia o riadnom správaní nebol vyžadovaný. Po splnení všetkých podmienok prestali byť občanmi ČSSR a smeli cestovať do ČSSR ako cudzinci.<ref>[http://www.radio.cz/cz/rubrika/pravnik/nedovolene-opusteni-republiky-bylo-sveho-casu-trestnym-cinem Jan Hloch: Nedovolené opuštění republiky bylo svého času trestným činem, www.radio.cz, 13. dec. 2009]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> (Oddiel 3) # Emigranti, ktorí boli proti svojej vôli zbavení občianstva podľa § 14 a zákona číslo 39/1969 Z.z. ''O nadobúdaní a strácaní štátneho občianstva ČSSR'' (doplneného opatrením 124/1969 Zb.), pretože vyvíjali činnosť „'''nepriateľskú'''“ ČSSR (oddiel 4). Na tieto osoby sa možnosť úpravy nevzťahovala, bolo im zakázané cestovať do ČSSR a nikto nesmel vycestovať za nimi. # Emigranti, ktorí si '''vzťahy s ČSSR nechceli upraviť''' napriek tomu, že neboli zbavení občianstva, nemali možnosť ČSSR navštíviť ani nikto ich nesmel oficiálne v zahraničí navštíviť (oddiel 5). Smernice, okrem výnimočných humanitárnych prípadov, vyžadovali pre úpravu vzťahov päťročné trvanie „nelegálneho“ pobytu v cudzine. Pretože o využívanie týchto možností bol malý záujem (do marca 1980 celkovo len 20 616 žiadostí), dochádzalo v rokoch 1981, 1984 a 1988 k znižovaniu požiadaviek a úpravám smernice, ktoré mali proces zjednodušiť. Okolo roku 1988 tak mohol navštíviť ČSSR emigrant, ak dostal vízum a vykonal povinnú výmenu peňazí. Zoznamy emigrantov, ktorí si do tej doby „upravili vzťahy s ČSSR“, neboli nikdy zverejnené. == Postup upravenia alebo vyviazania == Upravenci museli zaplatiť, žiadať o milosť prezidenta ČSSR, napísať o ospravedlnenie žiadajúci list. Museli sa tiež zaviazať k „riadnemu správaniu“, čo znamenalo, že sa nebudú v zahraničí chovať nepriateľsky voči socialistickému zriadeniu ČSSR (čo sa nevyžadovalo pri vyviazaní). Podľa ústnej tradície to prebiehalo zväčša podľa tohoto scenára: # Potenciálny upravenec so zahraničným pasom napísal prosebný list na ambasádu ČSSR v krajine, v ktorej býval. Kódovým výrazom bolo, že by si rád „upravil vzťahy k ČSSR“, a odtiaľ vznikol výraz „upravenec“. # Ambasáda ČSSR (v niektorých prípadoch tieto veci vybavoval konzulát) odpovedala listom s pokynmi ako na to. Najskôr musel žiadateľ poslať doporučený list prezidentovi ČSSR a požiadať o milosť – teda prezidentské odpustenie zločinu opustenia ČSSR. V úplnej väčšine prípadov bolo žiadosti o milosť vyhovené{{chýba zdroj}}. Bolo to však podmienené tým, že žiadateľ zaplatil konzulátu sumu v dolároch či markách, údajne s cieľom „zaplatiť vzdelanie v ČSSR“{{chýba zdroj}} vo výške, ktorú na mieste určili príslušní konzulárni úradníci. Suma bola obvykle vo výške od troch do desať tisíc dolárov, podľa výšky a druhu dosiahnutého vzdelania. # S príslušnou vyprosenou a zaplatenou milosťou sa žiadateľ odobral k prvému z niekoľkých pohovorov na ambasáde, prípadne konzuláte ČSSR v krajine svojho pobytu. # Počas pohovoru používali poverení pracovníci konzulátu, príslušníci ŠtB a rozviedky rôzne formy psychologického nátlaku, s cieľom aby žiadateľ o cestovanie za chorou matkou alebo otcom podpísal všetky papiere, ktoré mu boli predložené. Medzi zaznamenané formy psychologického nátlaku patrili rôzne verbálne formy, ako napríklad vyhrážanie postihom príbuzných v ČSSR{{chýba zdroj}}, vyhrážanie prezradením spolupráce žiadateľa s konzulátom medzi emigrantskou komunitou toho-ktorého štátu, až po zatvorenie žiadateľa v budove konzulátu do tzv. „čakárne“, čo bola malá miestnosť bez okien a zabudnutie ho tam na pár hodín{{chýba zdroj}}. Príslušný konzulárny úradník bol vždy dobre a dopredu informovaný o osobných, rodinných a zamestnaneckých pomeroch žiadateľa a jeho rodiny ako v novej krajine, tak aj príbuzných v ČSSR, čo samé o sebe muselo byť depresívne. Žiadateľ bol ďalej vyzvaný, aby na mieste vyplnil „všeobecné informácie“, ktoré mali obsahovať údaje o rodinných príslušníkoch v cudzine. # Po uskutočnených „pohovoroch“ (niekedy iba jeden, niekedy však aj tri) žiadateľ o „upravenie“ podpísal konzulárnym úradníkom predložené dokumenty, ktorými sa zaväzoval byť lojálnym občanom ČSSR (aj keď bol zároveň občanom Kanady, Austrálie, NSR atď.), zaviazal sa informovať pracovníkov konzulátu „o závažných skutočnostiach, ktoré by mohli byť predmetom ich záujmu“ (čo mohlo obsahovať čokoľvek) a bol proti podpisu uvedomený, že sa na neho budú vzťahovať zákony ČSSR aj v zahraničí a ako odmenu dostal pas občana ČSSR. # V prípadoch, že žiadateľ mal deti, ktoré sa mu narodili v novej krajine, napríklad v Kanade a chcel ich tiež „upraviť“, potom po príslušnom poplatku boli vydané československé pasy aj deťom a to vždy s miestom narodenia „Brno“ aj keď sa tieto deti narodili napríklad v Toronte. O milosť už deti žiadať nemuseli, stačilo zaplatiť. # Na ceste z konzulátu bol držiteľ nového pasu ČSSR inštruovaný, že pri opustení napríklad Kanady má odletieť pomocou kanadského pasu, ale do Prahy už má priletieť na československý pas a súdruhom na letisku ho ukázať a oni už budú spokojní s pečiatkou v tom novom pase, ktorá hovorila, že „držiteľ tohoto pasu sa legálne zdržiava v zahraničí“. A popriali mu šťastnú cestu na návštevu vlasti.{{chýba zdroj}} # Po prílete do ČSSR sa musel teraz už „upravenec“ s „upravenými vzťahmi k ČSSR“ hneď druhý deň po prílete hlásiť v mieste svojho dočasného bydliska v ČSSR na Okresnej správe ZNB. Pokiaľ niekto pochádzal z malého mestečka alebo dedinky, potom miestna stanice VB nepostačovala, muselo sa ísť až na okres. Tu sa uskutočňovali ďalšie pohovory, kde sa „upravenca“ pýtali na všetko možné a väčšinou sa o tom dnes už ani nechcú baviť. Pred odletom späť do cudziny sa musel „upravenec“ zase „odhlásiť“ z dočasného bydliska na okresnej správe ZNB, čo bol zase dôvod na záverečný pohovor. # Väčšina{{chýba zdroj}} „upravencov“ po prílete späť z návštevy ČSSR prehlásila, že to bolo strašné{{chýba zdroj}} a že už tam späť nepôjdu, ale niekedy trvalo len pár mesiacov alebo rok a prišla chrípková sezóna a mamička bola zase chorá a zase bolo nutné ísť „domov“{{chýba zdroj}}. Miera kontaktu s konzulátom/ambasádou ČSSR sa po vydaní československého pasu rôznila. V niektorých prípadoch nedochádzalo k vôbec žiadnym kontaktom, v niektorých iba k písomnému styku a len u časti dochádzalo k opakovaným osobným stykom s konzulátom. Éra „upravenectva“ skočila novembrom 1989 v ČSSR. Podľa názoru niektorých ľudí, niektorí „upravenci“ mohli byť spolupracovníkmi ŠtB. Podľa vyjadrenia príslušných ministerstiev to tak bolo iba v mizivom počte prípadov. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://archiv.neviditelnypes.zpravy.cz/clanky/2004/07/38134_1_23_0.html neviditelnypes.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160426175147/http://archiv.neviditelnypes.zpravy.cz/clanky/2004/07/38134_1_23_0.html |date=2016-04-26 }} [[Kategória:Emigrácia]] [[Kategória:Komunizmus v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Železná opona]] 71skakdke43y2ihu2gwr1f5dq9j1azh Krásnohorská jaskyňa 0 48332 8219267 7715144 2026-05-25T07:12:01Z Akul59 168826 autoritné údaje 8219267 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst |názov = Krásnohorská jaskyňa |obrázok = Krásnohorská jaskyňa (2005).jpg |titulok = |štát = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] |typ = prírodné dedičstvo |kritériá = viii |ID = 725 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe]] |súradnice = {{Súradnice|48,618056|20,5875|type:landmark|format=dms|display=inline,title}} |rok = 1995 |zasadnutie = |ohrozenie = }} '''Krásnohorská jaskyňa''' je výverová fluviokrasová [[jaskyňa]]. Objavili ju [[Rožňava|rožňavskí]] [[jaskyniar]]i v roku [[1964]] po znížení hladiny vody [[vyvieračka|vyvieračky]] Buzg. Známa dĺžka jaskyne je {{m|1556|m}}. Prehliadková trasa vedie ku Kvapľu rožňavských jaskyniarov, ktorý s výškou takmer {{m|33|m}} patrí medzi najväčšie [[kvapeľ|kvaple]] sveta. Trasa má dlžku {{m|450|m}} a tou istou cestou sa návštevníci z jaskyne aj vracajú. Pred vstupom je potrebné obliecť sa do jaskyniarskeho výstroja. Cieľom turistického sprístupnenia je ukázať jaskyňu v prírodnom stave, preto je prehliadková trasa budovaná veľmi ľahkým spôsobom, bez zásahu do morfológie jaskyne. O to je náročnejšia. Zvládajú ju však aj deti od 6 rokov. [[Riečisko]] je sprístupnené drevenými lavičkami, jazerá sa prekonávajú pomocou lanových premostení. Jaskyňa nie je osvetlená. Jej návšteva sa podobá viac na [[speleológia|speleologickú]] akciu, ako na vstup do sprístupnenej jaskyne. Je otvorená celoročne okrem [[marec|marca]]. Krásnohorská jaskyňa je [[národná prírodná pamiatka]], ktorá sa nachádza v katastrálnom území obce [[Krásnohorská Dlhá Lúka]] v [[Rožňava (okres)|okrese Rožňava]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Ochrana územia bola vyhlásená v roku 1972 a novelizovaná v roku 2007. Rozloha ochranného pásma je 195,63 ha. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.krasnohorskajaskyna.eu/ Krásnohorská jaskyňa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180209182551/http://www.krasnohorskajaskyna.eu/ |date=2018-02-09 }} * {{ŠZOCHČPSR odkaz|590}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky {{výhonok chránené územie}} {{Svetové dedičstvo - Slovensko}} {{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}} {{Sprístupnené jaskyne Slovenska}} {{Slovenský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Jaskyne na Slovensku]] [[Kategória:Silická planina]] [[Kategória:Národné prírodné pamiatky v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rožňava]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva na Slovensku]] 4oc80rjqkv05thg3yjtz0l2oia62y01 Nikel 0 48877 8218977 8214984 2026-05-24T13:34:20Z ~2026-31041-06 295848 /* Niektoré zlúčeniny */ 8218977 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemický prvok | Farba infoboxu = prechodný prvok | Protónové číslo = 28 | Prvok vľavo = 27 | Prvok vpravo = 29 | Prvok hore = | Prvok dole = 46 | Vzhľad = strieborný kov | Obrázok = Nickel chunk.jpg | Emisné spektrá = | Absorpčné spektrá = | Séria = [[Prechodný prvok|prechodné prvky]], [[kov]]y | Skupina = 10 | Perióda = 4 | Blok = d | Atómová hmotnosť = 58.6934 | Atómový polomer = 124 | Atómový polomer vypočítaný = | Kovalentný polomer = 124 | Kovový polomer = 125 | Van der Waalsov polomer = 163 | Iónový polomer = 69 | Iónový polomer pre ión = Ni<sup>2+</sup> | Elektronegativita = 1.91 | Ionizačná energia1 = 737.1 | Ionizačná energia2 = 1753.0 | Ionizačná energia3 = 3395 | Ionizačná energia4 = | Oxidačné čísla = '''II''', III, IV | Štandardný elektródový potenciál = -0.250 | Štandardný elektródový potenciál rovnica = Ni<sup>2+</sup>/Ni | Poznámka = | Skupenstvo = [[Pevná látka|pevné]] | Hustota = 8.908 | Hustota kvapaliny = 7.81 | Teplota topenia = 1728 | Teplota varu = 3186 | Teplota sublimácie = | Kritický bod teplota = | Kritický bod tlak = | Trojný bod teplota = | Trojný bod tlak = | Skupenské teplo topenia = 17.48 | Skupenské teplo varu = 377.5 | Tepelná kapacita = 26.07 | Tlak pary 1 = 1783 | Tlak pary 10 = 1950 | Tlak pary 100 = 2154 | Tlak pary 1000 = 2410 | Tlak pary 10000 = 2741 | Tlak pary 100000 = 3184 | Kryštálová sústava = [[Kubická sústava|kubická]], plošne centrovaná | Magnetizmus = [[Feromagnetizmus|feromagnetický]] | Elektrický odpor = 69.3 | Súčiniteľ tepelnej vodivosti = 90.9 | Tepelná rozťažnosť = 13.4 | Rýchlosť zvuku = 4900 | Youngov modul = 200 | Pružnosť v šmyku = 76 | Objemová pružnosť = 180 | Poissonova konštanta = 0.31 | Mohsova stupnica tvrdosti = 4.0 | Brinellova tvrdosť = 700 | CAS = 7440-02-0 | Izotopy = {{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop | Nukleónové číslo = 58 | Protónové číslo = 28 | Percentuálne zastúpenie = 68.077 }} {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop | Nukleónové číslo = 59 | Protónové číslo = 28 | Percentuálne zastúpenie = stopy | Polčas rozpadu = 76000 | Polčas rozpadu jednotka = r. | Rozpadový rad = [[Záchyt elektrónu|ε]] | Energia rozpadu = | Produkt rozpadu nukleónové číslo = 59 | Produkt rozpadu protónové číslo = 27 }} {{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop | Nukleónové číslo = 60 | Protónové číslo = 28 | Percentuálne zastúpenie = 26.233 }} {{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop | Nukleónové číslo = 61 | Protónové číslo = 28 | Percentuálne zastúpenie = 1.14 }} {{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop | Nukleónové číslo = 62 | Protónové číslo = 28 | Percentuálne zastúpenie = 3.634 }} {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop | Nukleónové číslo = 63 | Protónové číslo = 28 | Percentuálne zastúpenie = | Polčas rozpadu = 100.1 | Polčas rozpadu jednotka = r. | Rozpadový rad = [[Beta rozpad|β<sup>-</sup>]] | Energia rozpadu = 0.0669 | Produkt rozpadu nukleónové číslo = 63 | Produkt rozpadu protónové číslo = 29 }} {{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop | Nukleónové číslo = 64 | Protónové číslo = 28 | Percentuálne zastúpenie = 0.926 }} | Izotopy poznámka = | Commons = Category:Nickel }} '''Nikel''' ''Niccolum'' je [[chemický prvok]] v [[periodická tabuľka|periodickej tabuľke]], ktorý má symbol '''Ni''' a [[atómové číslo]] 28. Je to strieborno biely [[kov]], ktorý má vysoký lesk. Patrí k tranzitným (prechodným) kovom a je tvrdý a kujný. Vyskytuje sa v kombinácii so [[síra|sírou]] v mineráli milerit, s [[arzén]]om v mineráli [[nikelín]] (nikolit) a s arzénom a [[síra|sírou]] v mineráli zvanom [[niklový lesk]] (nickel glance). Pre svoju stálosť na vzduchu a inertnosť proti [[oxidácia|oxidácii]] sa používa v menších minciach, na pokovovanie [[železo|železa]], [[mosadz]]e atď., pre chemické prístroje, a v niektorých zliatinách ako [[niklové striebro]]. Je magnetický a veľmi často je spolu s [[kobalt]]om, oba prvky boli nájdené v [[meteor]]ickom železe. Najužitočnejší je v [[zliatina|zliatinách]], najmä vo [[vysoko legovaná zliatina|vysoko legovaných zliatinách]]. Nikel je jeden z piatich [[Feromagnetizmus|feromagnetických]] elementov. Ale napríklad „niklové“ mince v USA nie sú magnetické, lebo väčšinou obsahujú 75% [[meď|medi]]. Kanadské medené mince razené v rozličných periódach v rokoch 1922{{--}}81 obsahovali 99,9 % niklu a boli magnetické. Najčastejšie [[oxidačné číslo]] niklu je +2, i keď 0, +1, +3 a +4 Ni komplexy sú pozorované. Predpokladá sa, že môže existovať aj oxidačný stav +6. Bunková jednotka niklu má čelne centrovanú kubickú kryštalografickú štruktúru s mriežkovým parametrom 0,356 nm dávajúci polomer atómu 0,126 nm. Nikel-62 je najstabilnejší [[nuklid]] zo všetkých existujúcich prvkov, je dokonca stabilnejší než [[železo]]-56. == Výroba == Výroba niklu je celkom zložitá a závisí od použitej rudy. V konečnej fáze sa ale väčšinou získava oxid nikelnatý (NiO), ktorý sa ďalej redukuje koksom za vzniku elementárneho niklu: NiO + C → Ni + CO Výsledný kov však nie je čistý, a preto sa ešte prečisťuje elektrolýzou.Na anóde sa vylučuje znečistený nikel a na katóde už čistý nikel. Ni<sup>0</sup> - 2e<sup>-</sup> → Ni<sup>2+</sup> Ni<sup>2+</sup> + 2e<sup>-</sup> → Ni<sup>0</sup> Veľmi čistý nikel sa vyrába tzv. Mondovým procesom, pri ktorom ako medziprodukt vzniká komplexná zloučenina tetrakarbonylnikel ([Ni(CO)<sub>4</sub>]). Čistota niklu vyrobeného týmto spôsobom presahuje 99,9% == Použitie == Najviac niklu sa asi spotrebuje na výrobu zliatin, z ktorých najvýznamnejší je Monelov kov (68 % Ni + 32 % Cu + stopové množstvo mangánu a železa), ktorý je extrémne odolný voči hrdzaveniu a dokonca aj voči fluóru, a nichróm (60 % Ni + 40 % Cr), ktorý sa využíva prevažne v elektrotechnike. Fyzikálne a mechnické vlastnosti niklu ho predurčili aj na výrobu špeciálnych žiarupevných zliatin a intermetalických zliatin (Ni<sub>3</sub>AL, NiAl). Čistý nikel sa používa najmä v potravinárskom priemysle ako katalyzátor pri stužovaní tukov, ďalej v akumulátoroch a pri galvanickom pokovovaní. Nehrdzavejúca oceľ obsahuje asi 8-12% niklu. == Niektoré zlúčeniny == * NiO - '''oxid nikelnatý''' - látka zelenej farby; používa sa na farbenie skla a keramiky * Ni(OH)<sub>2</sub> - '''hydroxid nikelnatý''' - tuhá látka zelenej farby; spolu s inými látkami sa používa na prípravu nikelnatých solí * K<sub>2</sub>[NiF<sub>6</sub>] - '''hexafluronikličitan draselný''' - červená látka, ktorá je schopná z vody vytesniť kyslík * [Ni(CO)<sub>4</sub>] - '''tetrakarbonylnikel''' - medziprodukt pri výrobe niklu Mondovým procesom == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Nickel|wikt=nikel|štítok=nikel}} {{Chemický výhonok}} {{Periodická tabuľka}}{{Enzýmové kofaktory}} [[Kategória:Nikel| ]] [[Kategória:Prechodné prvky]] [[Kategória:Kovy]] [[Kategória:Karcinogény IARC skupiny 2B]] m1mksi6wgk52kvs11om81p1nkirwm7r Comské jazero 0 51595 8219226 8187002 2026-05-25T01:12:52Z ~2026-31144-91 295907 k 8219226 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Lake Como Lecco Arm 2.jpg|náhľad|Komské jazero od Lecco]] [[Súbor:104-BSileccio 006.jpg |náhľad|Pogled iz [[Lierna|Lierne]] proti [[Bellagio|Bellagiu]] velja za enega najbolj ikoničnih razgledov na jezero Como]] [[Súbor:Como ferry.jpg|náhľad|Panoráma z Lierny na Bellagio]] '''Comské jazero'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|ita|''Lago di Como''}} alebo ''Lario'' podľa [[latinčina|latinského]] názvu ''Lacus Larius'') je [[jazero]] v severnom [[Taliansko|Taliansku]]. Jazero má rozlohu {{km2|146}}, je {{km|51|m}} dlhé a {{km|4.5|m}} široké. Po [[Gardské jazero|Gardskom jazere]] a [[Lago Maggiore]] je tretie najväčšie v Taliansku a so svojou maximálnou hĺbkou {{m|410|m}} patrí medzi najhlbšie v Európe. Leží v nadmorskej výške {{m|197|m}}. Jeho brehy sú väčšinou strmé, skalnaté a vysoké. Leží v miestach, kde sa v minulosti posúval Addský ľadovec a pri [[Alta Brianza]] sa rozdeľuje na dve časti. Jazero je dnes známe charakteristickým tvarom obráteného „Y“. Jazero na severe začína pri meste [[Colico]] a na juhu juhozápadné rameno končí pri meste [[Como (mesto, Lombardsko)|Como]] a juhovýchodné rameno pri meste [[Lecco]]. Comským jazerom preteká rieka [[Adda (rieka)|Adda]] (ľavý prítok rieky [[Pád (rieka)|Pád]]). Vlieva sa do jazera pri meste Colico a odteká pri Lecco. Do juhozápadného ramena sa žiadny významný prítok nevlieva. Druhým najvýznamnejším prítokom je rieka [[Mero]], pritekajúca z jazera [[Lago di Mezzola]]. [[File:Porto di Lierna - panoramio.jpg|thumb|250px|[[Hrad Lierna]] viditeľný zo [[Sentiero del Viandante]]]] Vďaka miernemu podnebiu v okolí rastie bohatá vegetácia. Jazero je vyhľadávaný turistický cieľ s množstvom kúpeľných miest a parkov. Na jazere je rozvinuté rybárstvo ([[pstruh obyčajný|pstruh]], [[sih malý]] (''Coregonus albula''), [[kapor obyčajný|kapor]]), miestna lodná preprava, výhliadková turistická a rekreačná plavba. == Miesta na brehu == Na brehoch jazera sa nachádza veľké množstvo kúpeľov, z ktorých najväčšie sú [[Como (mesto, Lombardia)|Como]] a [[Lecco]]. * Západný breh (z juhu na sever) : Como, [[Cernobbio]], [[Moltrasio]], [[Brienno]], [[Argegno]], [[Ossuccio]], [[Lenno]], [[Mezzegra]], [[Tremezzo]], [[Cadenabbia]], [[Menaggio]], [[Dongo]], [[Gravedona]], [[Domaso]] * Východný breh (z juhu na sever) : [[Lecco]], [[Varenna]], [[Bellano]], [[Colico]] * Južný breh (zo západu na východ) : Como, [[Blevio]], [[Bellagio]], [[Malgrate]], Lecco == Vodná doprava == Existuje spojenie lodnou prepravou medzi mestami [[Varenna]], [[Menaggio]] a [[Bellagio]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.03.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Jazerá v Taliansku]] [[Kategória:Lombardsko]] 4qhy0qs0rhi3hwmyuiboq6vub38etac 8219227 8219226 2026-05-25T01:15:47Z ~2026-31144-91 295907 ok 8219227 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Lake Como Lecco Arm 2.jpg|náhľad|Výhľad z [[Bellagio|Bellagia]] na polostrov [[Mandello del Lario]] a [[Abbadia Lariana]]]] [[Súbor:104-BSileccio 006.jpg |náhľad|Pogled iz [[Lierna|Lierne]] proti [[Bellagio|Bellagiu]] velja za enega najbolj ikoničnih razgledov na jezero Como]] [[Súbor:Como ferry.jpg|náhľad|Panoráma z Lierny na Bellagio]] '''Comské jazero'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|ita|''Lago di Como''}} alebo ''Lario'' podľa [[latinčina|latinského]] názvu ''Lacus Larius'') je [[jazero]] v severnom [[Taliansko|Taliansku]]. Jazero má rozlohu {{km2|146}}, je {{km|51|m}} dlhé a {{km|4.5|m}} široké. Po [[Gardské jazero|Gardskom jazere]] a [[Lago Maggiore]] je tretie najväčšie v Taliansku a so svojou maximálnou hĺbkou {{m|410|m}} patrí medzi najhlbšie v Európe. Leží v nadmorskej výške {{m|197|m}}. Jeho brehy sú väčšinou strmé, skalnaté a vysoké. Leží v miestach, kde sa v minulosti posúval Addský ľadovec a pri [[Alta Brianza]] sa rozdeľuje na dve časti. Jazero je dnes známe charakteristickým tvarom obráteného „Y“. Jazero na severe začína pri meste [[Colico]] a na juhu juhozápadné rameno končí pri meste [[Como (mesto, Lombardsko)|Como]] a juhovýchodné rameno pri meste [[Lecco]]. Comským jazerom preteká rieka [[Adda (rieka)|Adda]] (ľavý prítok rieky [[Pád (rieka)|Pád]]). Vlieva sa do jazera pri meste Colico a odteká pri Lecco. Do juhozápadného ramena sa žiadny významný prítok nevlieva. Druhým najvýznamnejším prítokom je rieka [[Mero]], pritekajúca z jazera [[Lago di Mezzola]]. [[File:Porto di Lierna - panoramio.jpg|thumb|250px|[[Hrad Lierna]] viditeľný zo [[Sentiero del Viandante]]]] Vďaka miernemu podnebiu v okolí rastie bohatá vegetácia. Jazero je vyhľadávaný turistický cieľ s množstvom kúpeľných miest a parkov. Na jazere je rozvinuté rybárstvo ([[pstruh obyčajný|pstruh]], [[sih malý]] (''Coregonus albula''), [[kapor obyčajný|kapor]]), miestna lodná preprava, výhliadková turistická a rekreačná plavba. == Miesta na brehu == Na brehoch jazera sa nachádza veľké množstvo kúpeľov, z ktorých najväčšie sú [[Como (mesto, Lombardia)|Como]] a [[Lecco]]. * Západný breh (z juhu na sever) : Como, [[Cernobbio]], [[Moltrasio]], [[Brienno]], [[Argegno]], [[Ossuccio]], [[Lenno]], [[Mezzegra]], [[Tremezzo]], [[Cadenabbia]], [[Menaggio]], [[Dongo]], [[Gravedona]], [[Domaso]] * Východný breh (z juhu na sever) : [[Lecco]], [[Varenna]], [[Bellano]], [[Colico]] * Južný breh (zo západu na východ) : Como, [[Blevio]], [[Bellagio]], [[Malgrate]], Lecco == Vodná doprava == Existuje spojenie lodnou prepravou medzi mestami [[Varenna]], [[Menaggio]] a [[Bellagio]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.03.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Jazerá v Taliansku]] [[Kategória:Lombardsko]] 1yqw4cclm4nc42xasxkkem1raqhnm1d 8219231 8219227 2026-05-25T02:19:07Z ~2026-31144-91 295907 ok 8219231 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Lake Como Lecco Arm 2.jpg|náhľad|Výhľad z [[Bellagio|Bellagia]] na polostrov [[Mandello del Lario]] a [[Abbadia Lariana]]]] [[Súbor:104-BSileccio 006.jpg |náhľad|Pogled iz [[Lierna|Lierne]] proti [[Bellagio|Bellagiu]] velja za enega najbolj ikoničnih razgledov na jezero Como]] [[Súbor:Como ferry.jpg|náhľad|Panoráma z Lierny na Bellagio]] '''Comské jazero'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|ita|''Lago di Como''}} alebo ''Lario'' podľa [[latinčina|latinského]] názvu ''Lacus Larius'') je [[jazero]] v severnom [[Taliansko|Taliansku]]. Jazero má rozlohu {{km2|146}}, je {{km|51|m}} dlhé a {{km|4.5|m}} široké. Po [[Gardské jazero|Gardskom jazere]] a [[Lago Maggiore]] je tretie najväčšie v Taliansku a so svojou maximálnou hĺbkou {{m|410|m}} patrí medzi najhlbšie v Európe. Leží v nadmorskej výške {{m|197|m}}. Jeho brehy sú väčšinou strmé, skalnaté a vysoké. Leží v miestach, kde sa v minulosti posúval Addský ľadovec a pri [[Alta Brianza]] sa rozdeľuje na dve časti. Jazero je dnes známe charakteristickým tvarom obráteného „Y“. Jazero na severe začína pri meste [[Colico]] a na juhu juhozápadné rameno končí pri meste [[Como (mesto, Lombardsko)|Como]] a juhovýchodné rameno pri meste [[Lecco]]. Comským jazerom preteká rieka [[Adda (rieka)|Adda]] (ľavý prítok rieky [[Pád (rieka)|Pád]]). Vlieva sa do jazera pri meste Colico a odteká pri Lecco. Do juhozápadného ramena sa žiadny významný prítok nevlieva. Druhým najvýznamnejším prítokom je rieka [[Mero]], pritekajúca z jazera [[Lago di Mezzola]]. [[File:Porto di Lierna - panoramio.jpg|thumb|250px|[[Hrad Lierna]] viditeľný zo [[Sentiero del Viandante]]]] Vďaka miernemu podnebiu v okolí rastie bohatá vegetácia. Jazero je vyhľadávaný turistický cieľ s množstvom kúpeľných miest a parkov. Na jazere je rozvinuté rybárstvo ([[pstruh obyčajný|pstruh]], [[sih malý]] (''Coregonus albula''), [[kapor obyčajný|kapor]]), miestna lodná preprava, výhliadková turistická a rekreačná plavba. [[Lierna]] je bila stoletja del [[Varenna]] in ima najlepši razgled na jezero Como, ki gleda proti polotoku [[Bellagio]]. [[Lierna]] so mnogi, med njimi [[George Clooney]], primerjali z [[Monte Carlo]] in v resnici ima tudi cene luksuznih nepremičnin podobne [[Lierna]], kjer se vile velikosti 800 kvadratnih metrov prodajajo za 110 milijonov evrov, torej več kot 100.000 evrov na kvadratni meter. Območje [[Lierna]] prečka najbolj slikovit del poti [[Sentiero del Viandante]] ob jezeru Como. == Miesta na brehu == Na brehoch jazera sa nachádza veľké množstvo kúpeľov, z ktorých najväčšie sú [[Como (mesto, Lombardia)|Como]] a [[Lecco]]. * Západný breh (z juhu na sever) : Como, [[Cernobbio]], [[Moltrasio]], [[Brienno]], [[Argegno]], [[Ossuccio]], [[Lenno]], [[Mezzegra]], [[Tremezzo]], [[Cadenabbia]], [[Menaggio]], [[Dongo]], [[Gravedona]], [[Domaso]] * Východný breh (z juhu na sever) : [[Lecco]], [[Varenna]], [[Bellano]], [[Colico]] * Južný breh (zo západu na východ) : Como, [[Blevio]], [[Bellagio]], [[Malgrate]], Lecco == Vodná doprava == Existuje spojenie lodnou prepravou medzi mestami [[Varenna]], [[Menaggio]] a [[Bellagio]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.03.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Jazerá v Taliansku]] [[Kategória:Lombardsko]] brqesx5yvafqe3kcwvwcm2sk9yutces 8219241 8219231 2026-05-25T04:42:17Z DurMar12 181423 cudzojazyčný text 8219241 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Lake Como Lecco Arm 2.jpg|náhľad|Výhľad z [[Bellagio|Bellagia]] na polostrov [[Mandello del Lario]] a [[Abbadia Lariana]]]] [[Súbor:104-BSileccio 006.jpg |náhľad|Pogled iz [[Lierna|Lierne]] proti [[Bellagio|Bellagiu]] velja za enega najbolj ikoničnih razgledov na jezero Como]] [[Súbor:Como ferry.jpg|náhľad|Panoráma z Lierny na Bellagio]] '''Comské jazero'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|ita|''Lago di Como''}} alebo ''Lario'' podľa [[latinčina|latinského]] názvu ''Lacus Larius'') je [[jazero]] v severnom [[Taliansko|Taliansku]]. Jazero má rozlohu {{km2|146}}, je {{km|51|m}} dlhé a {{km|4.5|m}} široké. Po [[Gardské jazero|Gardskom jazere]] a [[Lago Maggiore]] je tretie najväčšie v Taliansku a so svojou maximálnou hĺbkou {{m|410|m}} patrí medzi najhlbšie v Európe. Leží v nadmorskej výške {{m|197|m}}. Jeho brehy sú väčšinou strmé, skalnaté a vysoké. Leží v miestach, kde sa v minulosti posúval Addský ľadovec a pri [[Alta Brianza]] sa rozdeľuje na dve časti. Jazero je dnes známe charakteristickým tvarom obráteného „Y“. Jazero na severe začína pri meste [[Colico]] a na juhu juhozápadné rameno končí pri meste [[Como (mesto, Lombardsko)|Como]] a juhovýchodné rameno pri meste [[Lecco]]. Comským jazerom preteká rieka [[Adda (rieka)|Adda]] (ľavý prítok rieky [[Pád (rieka)|Pád]]). Vlieva sa do jazera pri meste Colico a odteká pri Lecco. Do juhozápadného ramena sa žiadny významný prítok nevlieva. Druhým najvýznamnejším prítokom je rieka [[Mero]], pritekajúca z jazera [[Lago di Mezzola]]. [[File:Porto di Lierna - panoramio.jpg|thumb|250px|[[Hrad Lierna]] viditeľný zo [[Sentiero del Viandante]]]] Vďaka miernemu podnebiu v okolí rastie bohatá vegetácia. Jazero je vyhľadávaný turistický cieľ s množstvom kúpeľných miest a parkov. Na jazere je rozvinuté rybárstvo ([[pstruh obyčajný|pstruh]], [[sih malý]] (''Coregonus albula''), [[kapor obyčajný|kapor]]), miestna lodná preprava, výhliadková turistická a rekreačná plavba. == Miesta na brehu == Na brehoch jazera sa nachádza veľké množstvo kúpeľov, z ktorých najväčšie sú [[Como (mesto, Lombardia)|Como]] a [[Lecco]]. * Západný breh (z juhu na sever) : Como, [[Cernobbio]], [[Moltrasio]], [[Brienno]], [[Argegno]], [[Ossuccio]], [[Lenno]], [[Mezzegra]], [[Tremezzo]], [[Cadenabbia]], [[Menaggio]], [[Dongo]], [[Gravedona]], [[Domaso]] * Východný breh (z juhu na sever) : [[Lecco]], [[Varenna]], [[Bellano]], [[Colico]] * Južný breh (zo západu na východ) : Como, [[Blevio]], [[Bellagio]], [[Malgrate]], Lecco == Vodná doprava == Existuje spojenie lodnou prepravou medzi mestami [[Varenna]], [[Menaggio]] a [[Bellagio]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.03.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Jazerá v Taliansku]] [[Kategória:Lombardsko]] 1yqw4cclm4nc42xasxkkem1raqhnm1d MOST – HÍD 2023 0 52293 8219199 8203170 2026-05-24T22:44:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219199 wikitext text/x-wiki {{pozri|strane existujúcej v rokoch 2009{{--}}2021|MOST – HÍD}} {{Infobox Politická strana |Názov = MOST – HÍD 2023 |Logo strany = Most-Híd 2023 Logo.jpg |Skratka = |Založenie = [[14. jún]] [[2004]] |Rozpustenie =[[3. február]] [[2026]] (vstup do likvidácie) |Predseda = [[László Sólymos]] |Podpredsedovia = [[Attila Agócs]]<br>[[Peter Krajňák]]<br>[[Alžbeta Ozsvaldová]]<br>[[Konrád Rigó]] |Najviac poslancov = |Poslancov = 0 |Volebný výsledok = |Ideológie = [[liberálny konzervativizmus]]<br/>[[Národnostná menšina|národnostná politika]]<br />[[pro-europanizmus]] |Iné1 názov = Politické spektrum |Iné1 = [[Politický stred|stred]] až [[stredopravica]] |Iné2 názov = [[Identifikačné číslo organizácie|IČO]] |Iné2 = 35565535 |Iné3 názov = |Iné3 = |Mládežnícka = |Skupina EP = |Európska strana = |Medzinárodné = |Materská strana = |Sídlo = Trnavská cesta 37 <br /> 831 04 Bratislava |Noviny = |Farby = {{colorbox|#FF5300}} [[oranžová]] |Web = [https://www.mosthid.sk/ mosthid.sk] }} [[Súbor:Trnavská cesta 37.jpg|náhľad|Sídlo na Trnavskej ceste 37]] '''MOST – HÍD 2023''' (v rokoch 2004{{--}}2011 '''Strana regiónov Slovenska''', v rokoch 2011{{--}}2013 '''Strana živnostníkov Slovenska''', v rokoch 2013{{--}}2023 '''Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség''', skratka '''MKDA-MKDSZ''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MKDA sa premenovala na Most-Híd 2023, bude spolupracovať s Modrými|url=https://www.teraz.sk/slovensko/mkda-sa-premenovala-na-most-hid-2023-b/715349-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2023-05-18|dátum prístupu=2023-05-29|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> bola regionálna a etnická mimoparlamentná [[Politický stred|stredová]] až [[Stredopravica|stredopravicová]] [[politická strana]] [[Maďari na Slovensku|maďarskej]] menšiny na [[Slovensko|Slovensku]]. Posledným predsedom strany bol [[László Sólymos]]. [[18. máj]]a [[2023]] strana po prevzatí Lászlóm Sólymosom avizovala predvolebnú spoluprácu so stranou MODRÍ – Európske Slovensko [[Mikuláš Dzurinda|Mikuláša Dzurindu]] (následne premenovanou na [[Modrí, Most – Híd]]) potom, čo Sólymosova platforma oznámila vystúpenie z projektu [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] v reakcii na umiestnenie [[György Gyimesi|Györgya Gyimesiho]] na kandidátku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = MKDA sa premenovala na Most-Híd 2023, bude spolupracovať s Modrými | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/mkda-sa-premenovala-na-most-hid-2023-b/715349-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2023-05-20}}</ref> Strana zanikla vo februári 2026 vstupom do likvidácie. == História == Strana bola zaregistrovaná na [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstve vnútra SR]] [[14. jún]]a [[2004]] pod pôvodným názvom ''Strana regiónov Slovenska''. Prvým predsedom strany sa stal [[Róbert Glück]], niekdajší zakladateľ [[Strana občianskeho porozumenia|SOP]] a spolupracovník [[Rudolf Schuster|Rudolfa Schustera]]. <ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Róbert Glück: Súčasné vedenie mesta vedelo, že ide do "lajna" | url = http://korzar.sme.sk/c/4689390/robert-glck-sucasne-vedenie-mesta-vedelo-ze-ide-do-lajna.html | dátum vydania = 25.7.2001 | dátum prístupu = 15.11.2013 | vydavateľ = www.korzar.sme.sk | jazyk = }}</ref> Po jeho smrti bola strana niekoľko rokov bez predsedu a v roku [[2007]] sa stal predsedom RSDr. [[Vladimír Ponický]], CSc. <ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podivuhodná Strana regiónov Slovenska | url = http://drotovan.blog.sme.sk/c/197963/Podivuhodna-Strana-regionov-Slovenska.html | dátum vydania = 25.6.2009 | dátum prístupu = 15.11.2013 | vydavateľ = www.blog.sme.sk | jazyk = }}</ref> V roku 2011 strana opäť zmenila vedenie aj názov. Predsedom strany už pod novým názvom ''Strana živnostníkov Slovenska'' sa stal [[Vladimír Krivjaník]]. Zatiaľ posledná zmena názvu strany bola na ministerstve vnútra zaregistrovaná [[9. október|9. októbra]] [[2013]], odkedy strana pôsobí pod súčasným názvom Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség. === Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség === Prvé informácie o snahe založiť novú maďarskú stranu s názvom Maďarská kresťanskodemokratická aliancia sa objavili v októbri [[2012]], kedy jej zakladatelia Csaba Fehér a János Sárközi oznámili, že začínajú zbierať podpisy občanov, ktorí súhlasia so vznikom strany. <ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na Slovensku vzniká nová maďarská strana | url = http://www.teraz.sk/slovensko/na-slovensku-vznika-nova-madarska-st/26515-clanok.html | dátum vydania = 24.10.2012 | dátum prístupu = 15.11.2013 | vydavateľ = TASR | jazyk = }}</ref> V marci [[2013]] obaja potvrdili, že majú zozbieraných už vyše 5 000 podpisov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vznikne nová maďarská politická strana | url = http://www.ta3.com/clanok/1015854/vznikne-nova-madarska-politicka-strana.html | dátum vydania = 5.3.2013 | dátum prístupu = 15.11.2013 | vydavateľ = TA3 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150610231700/http://www.ta3.com/clanok/1015854/vznikne-nova-madarska-politicka-strana.html | dátum archivácie = 2015-06-10 }}</ref> Nakoniec strana vznikla potichu aj bez podpisov [[9. október|9. októbra]] [[2013]], keď bola v registri strán ministerstva vnútra zaregistrovaná zmena názvu strany Strana živnostníkov Slovenska na súčasný názov strany a tak isto bola zaregistrovaná zmena predsedu. === Volebné obdobie 2016{{--}}2020 === MKDA-MKDSZ v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách]] získala strana len 0,09 % odovzdaných platných hlasov, nedosiahla 5 % hranicu zvoliteľnosti a tak sa nedostala do Národnej rady. V októbri 2019 sa MKDA-MKDSZ dohodla so stranami [[MOST – HÍD]] a [[SMK-MKP]] na volebnej spolupráci v súvislosti s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami vo februári 2020. Ku spolupráci maďarské strany prinútili najmä prieskumy verejnej mienky, ktoré všetkým stranám po dobu niekoľkých mesiacov predpovedali výsledok pod hranicou zvoliteľnosti a takto chcel strany zabrániť prepadnutiu hlasov. O volebnom lídrovi kandidátky sa ešte rozhodne, pravdepodobne to bude člen MOST – HÍD, avšak nie predseda [[Béla Bugár]]. Spoločná strana do volieb bude niesť meno „Strana regiónov Most MK“, pričom vznikne premenovaním MKDA-MKDSZ na volebnú stranu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Maďarské strany sa dohodli na spoločnej kandidátke s názvom „Strana regiónov Most MK“ | url = https://dennikn.sk/1622715/madarske-strany-sa-dohodli-na-spolocnej-kandidatke-s-nazvom-strana-regionov-most-mk/ | dátum vydania = 18.10.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-18 | vydavateľ = [[Denník N]] | miesto = | jazyk = sk }}</ref> === Transformácia na MOST – HÍD 2023 === Po oznámení, že na kandidátnej listine strany [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]], do ktorej sa zlúčili v roku 2021 strany [[SMK-MKP]], [[MOST-HÍD]] a [[Összefogás-Spolupatričnosť]] do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných volieb v septembri 2023]] bude [[György Gyimesi]], ohlásili niektorí členovia Aliancie z bývalého Mostu 16. mája 2023, že Alianciu opúšťajú. Na čele s bývalým predsedom Mostu, [[László Sólymos|Lászlóm Sólymosom]] následne vstúpili do strany MKDA a 18. mája 2023 stranu premenovali na ''MOST – HÍD 2023''. Novým predsedom strany sa stal Sólymos, strana ohlásila, že bude spolupracovať so stranou [[Modrí, Most – Híd|Modrí – Európske Slovensko]] expremiéra [[Mikuláš Dzurinda|Mikuláša Dzurindu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = MKDA sa premenovala na Most-Híd 2023, bude spolupracovať s Modrými | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/mkda-sa-premenovala-na-most-hid-2023-b/715349-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2023-07-31 }}</ref> Do parlamentných volieb 2023 slúžila Dzurindova strana ako volebná strana, ktorá nahradí regulárnu dvojkoalíciu, z tohto dôvodu sa 25. mája 2023 premenovala na názov [[Modrí, Most – Híd]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majerčínová | meno = Adriána Belej | autor = | odkaz na autora = | titul = Na svete je strana Modrí, Most – Híd. Dzurinda potvrdil dohodu so Sólymosom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/668798-na-svete-je-modri-most-hid-dzurinda-potvrdil-dohodu-so-solymosom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-25 | dátum prístupu = 2023-07-31 }}</ref> Strana MOST – HÍD 2023 zanikla vo februári 2026 vstupom do likvidácie. == Predsedovia strany == * [[2004]] – 2005: Róbert Glück * [[2005]] – 2007: strana bola bez predsedu * [[2007]] – 2011: Vladimír Ponický * [[2011]] – 2013: Vladimír Krivjaník * [[2013]] – 2023: Csaba Fehér * [[2023]] – 2026: [[László Sólymos]] == Volebné výsledky == Strana sa zúčastnila [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|volieb do Národnej rady v roku 2012]] pod vtedajším názvom Strana živnostníkov Slovenska a získala v nich 0,15 % hlasov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby do NR SR 2012 – Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany | url = http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk | dátum vydania = 11.3.2012 | dátum prístupu = 15.11.2013 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120314221359/http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk | dátum archivácie = 2012-03-14 }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [https://www.mosthid.sk/ MOST – HÍD 2023] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230611160148/https://www.mosthid.sk/ |date=2023-06-11 }}, oficiálny web * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152949 MOST – HÍD 2023 v registri strán Ministerstva vnútra SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:MOST-HÍD]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Liberálne strany]] [[Kategória:Konzervatívne strany]] [[Kategória:Maďari na Slovensku]] [[Kategória:Organizácie založené v 2004]] 0kmzf6wuga1m7x0fxuitg6swtuaglmf Teplo 0 56958 8218996 8194903 2026-05-24T14:24:29Z ~2026-31178-48 295852 nahradenie mernej tepelnej kapacity na jej nový názov "hmotnostná tepelná kapacita" 8218996 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom bulharskom filme|Teplo (film)}} '''Teplo''' alebo (mimo fyziky aj) '''tepelná energia''' je vnútorná [[energia]], ktorú teleso príjme, alebo ju odovzdá pri tepelnej výmene inému telesu. Teplo si vymieňajú iba telesá s rôznou [[teplota|teplotou]]. Značkou tepla je Q a jednotkou tepla je [[Joule]] (značka J). Je potrebné rozlišovať medzi dvoma rôznymi veličinami: [[teplota]] vyjadruje stav telesa, a '''teplo''' ktoré vyjadruje zmenu stavu telesa. Podľa kinetickej teórie je teplo celkovou [[kinetická energia|kinetickou energiou]] neusporiadaného pohybu častíc, z ktorých sa látka skladá. Premena [[Mechanická práca|mechanickej práce]] na teplo je kinetickou teóriou vysvetľovaná ako premena energie usporiadaného pohybu na kinetickú energiu neusporiadaného pohybu častíc. == Vzorec tepla == Vzorec na výpočet tepla potrebného na zvýšenie teploty telesa za predpokladu, že medzi teplotami nedôjde k [[fázová zmena|fázovej zmene]]: <math>Q = c . m\left(t - t_0\right)</math> * <math>Q</math> – je teplo (J) * <math>c</math> – je merná tepelná kapacita (J.kg<sup>−1</sup>.K<sup>−1</sup>) * <math>m</math> – je hmotnosť (kg). * <math>\left(t - t_0\right)</math> – odpočet novej teploty (K) telesa od pôvodnej. == Čo je teplo == V minulosti si ľudia mysleli, že medzi telesami prúdi ''[[kalorikum]]'', akási neviditeľná substancia, ktorej majú studené telesá málo a horúce veľa. V skutočnosti je teplo spôsobom prenosu energie medzi telesami. Bežným spôsobom prenosu energie je [[práca]]. Ak je v nádobe uzatvorený [[plyn]], zmenou jeho [[objem]]u je vykonaná práca. Ak je nádoba tepelne izolovaná (tepelne [[izolovaná sústava]]), plyn sa zmenou objemu zohreje (o koľko sa zohreje hovorí [[Prvá termodynamická veta|prvý termodynamický zákon]]). V prípade tepelne neizolovanej sústavy je možné teplotu plynu zvýšiť aj ohriatim nádoby. To spôsobí zmenu teploty steny nádoby, čiže častice tvoriace stenu nádoby budú mať vyššiu energiu. Molekuly plynu s menšou energiou potom pri zrážkach so stenami nádoby časť energie ich molekúl prevezmú. Tento mikroskopický proces nazývame [[tepelná výmena]]. ''Teplo prúdi z teplejšieho telesa na studenšie''. V skutočnosti prúdi energia, ktorá sa premieňa na neusporiadaný pohyb molekúl látky (pri plynoch) alebo zvyšuje kmitanie atómov v kryštalickej mriežke (pri tuhých látkach) – teda zvyšuje (resp. znižuje) jej teplotu. '''Teplo''' je teda miera energie, ktorú pri tepelnej výmene odovzdá teplejšie teleso chladnejšiemu. Keď teleso prijíma energiu vo forme tepla, jeho vnútorná energia stúpa. '''Prenos tepla''' čiže [[tepelná výmena]] nastáva medzi dvoma telesami (telesom a okolím), ak je medzi nimi teplotný rozdiel. Prebieha prenos energie vo forme tepla vedením, prúdením alebo žiarením z teplejšieho na chladnejšie miesto. Prenosom tepla sa zvýši vnútorná energia, ako aj teplota [[atóm]]ov na chladnejšom mieste. Prenos tepla prebieha pokiaľ sa nevyrovnajú teploty a nedosiahne stav nazývaný [[tepelná rovnováha]]. '''Dôsledok prenosu tepla''' ak teleso príjme alebo stratí tepelnú energiu, jeho vnútorná energia vzrastie alebo klesne. V dôsledku toho sa teplota telesa zvýši alebo klesne (veľkosť zmeny teploty závisí od [[tepelná kapacita|tepelnej kapacity]] telesa) alebo sa zmení jeho [[skupenstvo|skupenský]] stav. Tepelná kapacita (c) je telesom prijatá alebo odovzdaná energia vo forme tepla, pri zmene jeho teploty o 1 K. Je to vlastnosť telesa a závisí od jeho [[hmotnosť|hmotnosti]] a od látky, z ktorej teleso pozostáva. Teda hodnota tepelnej kapacity je rozdielna pre rôzne telesá a dá sa počítať osobitne pre každé teleso. '''Skupenstvo'''. Zmeny (skupenského) stavu: [[vyparovanie]], tuhnutie (mrznutie), topenie, kondenzácia, odparovanie, sublimácia a desublimácia. Všetky prechody z jedného skupenského stavu do druhého sú spojené so zmenou vnútornej energie látky, tzn. každá zmena skupenstva spotrebuváva, alebo uvoľňuje energiu. ==Tepelné súvislosti== Teplom sa zaoberá časť fyziky nazývaná [[Termika]], alebo [[tepelná fyzika]]. Teplo potrebné k ohriatiu [[látka|látky]] o jeden [[teplota|teplotný stupeň]] sa nazýva ''[[tepelná kapacita]]''. Teplo potrebné k ohriatiu jedného [[kilogram]]u látky o jeden teplotný stupeň sa nazýva ''[[merná tepelná kapacita|hmotnostná tepelná kapacita (merné teplo)]]''. Teplo potrebné k ohriatiu jedného [[mól]]u látky o jeden teplotný stupeň sa nazýva ''[[molárna tepelná kapacita|molárna tepelná kapacita (molárne teplo)]]''. [[Meranie|Meraním]] tepla sa zaoberá [[kalorimetria]]. Základom kalorimetrických úvah je [[zákon zachovania energie]], ktorého znenie vyjadruje tzv. [[kalorimetrická rovnica]]. [[šírenie tepla|Šírenie tepelnej energie]] z jedného miesta na druhé môže prebiehať [[vedenie tepla|vedením]], [[prúdenie tepla|prúdením]] alebo [[tepelné žiarenie|žiarením (sálaním)]]. Znamienko hodnoty tepla hovorí, či ide o teplo prijaté, alebo odovzdané, pričom nie je presne dané či kladná hodnota znamená prijaté, alebo vydané teplo. == Teplo prakticky == Väčšina tepla na povrchu [[Zem]]e, priamo alebo nepriamo pochádza zo [[slnko|Slnka]]. Teplo slnečných lúčov pochádza z [[termonukleárna reakcia|termonukleárnych reakcií]] vo vnútri [[slnko|Slnka]]. Naše [[telo]] takisto neustále vyvíja teplo, pochádzajúce z biologicko-chemického [[spaľovanie|spaľovania]] potravín, v ktorých je tiež naakumulovaná energia Slnka. [[Slnečná energia]] spôsobuje zmeny počasia, fúkanie vetra, dážď, sneh. Vo vnútri Zeme panuje tiež obrovské teplo. To zase zapríčiňuje výbuchy sopiek a zemetrasenia. Teplo, ktoré sa uvoľňuje spaľovaním [[palivo|paliva]], využívajú na pohyb motory v [[automobil|autách]], [[lietadlo|lietadlách]] a iných dopravných prostriedkoch. [[elektráreň|Elektrárne]] menia teplo na [[elektrická energia|elektrinu]], ktorá sa privádza do domácností. Teplo je teda druh [[energia|energie]]. Všetko, dokonca i najchladnejší predmet, má určité teplo – studené teleso ho má jednoducho menej ako horúce. Tepelná energia pochádza z kmitavého pohybu atómov a molekúl. V horúcich telesách sa pohybujú rýchlejšie, v chladnejších pomalšie. == Mechanizmy výmeny tepla == Doteraz sme sa zaoberali jedným špeciálnym spôsobom výmeny tepla, obvyklým najmä v termodynamike, pri ktorom sa energia prenáša medzi tuhou látkou a plynom (resp. kvapalinou). Okrem toho poznáme tri ďalšie základné spôsoby výmeny tepla, a to vedenie, konvekciu a žiarenie. === Vedenie tepla (Kondukcia)=== {{Hlavný článok|Vedenie tepla}} Toto je najbežnejší spôsob prenosu tepla v tuhých látkach. Spočíva v tom, že ak majú jednotlivé časti telesa rôznu teplotu, interakciou medzi susediacimi molekulami dochádza k prenosu energie tak, aby sa teplota vyrovnala. Najjednoduchším prípadom vedenia tepla je tyč s konštantným prierezom ''S'' a dĺžkou ''L'', ktorej konce majú teploty ''T''<sub>1</sub> a ''T''<sub>2</sub>. Medzi týmito dvoma koncami sa potom za čas <math>\Delta t</math> prenesie teplo veľkosti : <math> \Delta Q=\frac{\lambda S(T_2-T_1)}{L}\,\Delta t, </math> kde <math>\lambda</math> je konštanta pred daný materiál charakterizujúca "ako dobre" vedie teplo, nazýva sa ''merná tepelná vodivosť''. Jej hodnoty pre rôzne látky sa veľmi líšia. Veľkú tepelnú vodivosť majú zvyčajne kovy (napríklad meď 390 Wm<sup>−1</sup>K<sup>−1</sup>, hliník 240 <sup>−1</sup>, platina 70 Wm<sup>−1</sup>K<sup>−1</sup>, oceľ 40 Wm<sup>−1</sup>K<sup>−1</sup>), dobrými izolantmi sú napríklad sklo (1,3 Wm<sup>−1</sup>K<sup>−1</sup>) a drevo (podľa druhu, menej ako 1 Wm<sup>−1</sup>K<sup>−1</sup>). === Prúdenie tepla (Konvekcia) === {{Hlavný článok|Prúdenie tepla}} Dochádza k nej v plynoch i kvapalinách. Konvekcia je založená na tom, že hustota látky sa mení s teplotou a preto keď majú jej rôzne oblasti rôznu teplotu, dochádza k prirodzenému prúdeniu (konvekcii) a následne premiešavaniu a vyrovnávaniu teplôt. Konvekciu môžeme pozorovať napríklad v hrnci s vodou pri zohrievaní na sporáku, kde zohriata a ľahšia voda stúpa a dole ju nahrádza chladnejšia voda z vyšších vrstiev kvapaliny. V beztiažovom stave rozdiel hustôt nespôsobí pohyb častí kvapaliny, takáto ''prirodzená konvekcia'' vtedy preto neprebieha. Ak je prúdenie vnútené (napríklad ventilátorom v miestnosti), hovoríme o ''nútenej konvekcii''. === Žiarenie tepla (Radiácia)=== {{Hlavný článok|Sálanie}} Keď nastavíme dlaň k ohňu, cítime ''teplo''. V tomto prípade ide o prenos žiarením – horúce povrchy telies vyžarujú fotóny podľa [[Planckov zákon|Planckovho zákona]], časť týchto fotónov je zachytená našimi rukami a spôsobuje pocit ''tepla''. Na rozdiel od predchádzajúcich spôsobov, žiarenie nevyžaduje prítomnosť nejakého ''média'', ktoré by prenos tepla zabezpečilo – uskutočňuje sa aj vo vákuu. Žiarením je prenášaná napríklad energia zo Slnka na Zem, časti tepla sa Zem vlastným žiarením zbavuje. Žiarenie tzv. [[absolútne čierne teleso|absolútne čierneho telesa]] popisuje [[Stefanov-Boltzmannov zákon]], podľa ktorého ak má toto teleso teplotu ''T'', z plochy ''S'' je vyžarovaný [[výkon]] (množstvo energie za jednotku času) : <math> P=\sigma ST^4_{}. </math> V tomto vzťahu vystupuje Stefan-Boltzmanova konštanta <math>\sigma=5,67\cdot 10^{-8}\,\mathrm{Wm}^{-2}\mathrm{K}^{-4}</math>. == Pozri aj == {{Portál|Fyzika}} *'''Teoretická fyzika''' **[[Tepelná kapacita]], [[Merná tepelná kapacita]], [[Tepelná vodivosť]], [[Tepelná rovnováha]], [[Tepelná výmena]], [[Prestup tepla]], [[Vedenie tepla]], [[Vnútorná energia]], [[Q]], [[Šírenie tepla]], [[Prúdenie tepla]] *'''Termodynamické vety''' **[[Nultá termodynamická veta]], [[Prvá termodynamická veta]], [[Druhá termodynamická veta]], [[Tretia termodynamická veta]] *'''Aplikovaná fyzika''' **[[Tepelná rozťažnosť]], [[Kalorimeter]], [[Kalorimetria]], [[Zmiešavací kalorimeter]], [[Tepelný vodič]], [[Tepelný izolant]], [[Joulovo teplo]], [[Exotermická reakcia]], [[Endotermická reakcia]], [[Termodynamická účinnosť]], [[Termika]], [[Adiabatický dej]] *'''Teplo prakticky''' **[[Tepelný stroj]], [[Tepelný obeh]], [[Tepelná trubica]], [[Izolácia]], [[Chladič]], [[Pasívny chladič]], [[Entropia]], [[Horenie]], [[Chlad]], [[Termoreceptory]], [[Výhrevnosť]], [[Bimetal]], [[Vnútorné trenie tekutín]], [[Výkon]], [[Teplotná inverzia]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Teplo|commonscat=Heat}} {{Portál|Fyzika|fyzikálny|Chémia|chemický}} [[Kategória:Teplo| ]] [[Kategória:Termodynamika]] [[Kategória:Fyzikálne veličiny]] [[Kategória:Energia]] 4qd100adi0w2fxbxj857hjpkwevm4nw 8219103 8218996 2026-05-24T18:57:23Z ~2026-31098-58 295874 /* Tepelné súvislosti */ 8219103 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom bulharskom filme|Teplo (film)}} '''Teplo''' alebo (mimo fyziky aj) '''tepelná energia''' je vnútorná [[energia]], ktorú teleso príjme, alebo ju odovzdá pri tepelnej výmene inému telesu. Teplo si vymieňajú iba telesá s rôznou [[teplota|teplotou]]. Značkou tepla je Q a jednotkou tepla je [[Joule]] (značka J). Je potrebné rozlišovať medzi dvoma rôznymi veličinami: [[teplota]] vyjadruje stav telesa, a '''teplo''' ktoré vyjadruje zmenu stavu telesa. Podľa kinetickej teórie je teplo celkovou [[kinetická energia|kinetickou energiou]] neusporiadaného pohybu častíc, z ktorých sa látka skladá. Premena [[Mechanická práca|mechanickej práce]] na teplo je kinetickou teóriou vysvetľovaná ako premena energie usporiadaného pohybu na kinetickú energiu neusporiadaného pohybu častíc. == Vzorec tepla == Vzorec na výpočet tepla potrebného na zvýšenie teploty telesa za predpokladu, že medzi teplotami nedôjde k [[fázová zmena|fázovej zmene]]: <math>Q = c . m\left(t - t_0\right)</math> * <math>Q</math> – je teplo (J) * <math>c</math> – je merná tepelná kapacita (J.kg<sup>−1</sup>.K<sup>−1</sup>) * <math>m</math> – je hmotnosť (kg). * <math>\left(t - t_0\right)</math> – odpočet novej teploty (K) telesa od pôvodnej. == Čo je teplo == V minulosti si ľudia mysleli, že medzi telesami prúdi ''[[kalorikum]]'', akási neviditeľná substancia, ktorej majú studené telesá málo a horúce veľa. V skutočnosti je teplo spôsobom prenosu energie medzi telesami. Bežným spôsobom prenosu energie je [[práca]]. Ak je v nádobe uzatvorený [[plyn]], zmenou jeho [[objem]]u je vykonaná práca. Ak je nádoba tepelne izolovaná (tepelne [[izolovaná sústava]]), plyn sa zmenou objemu zohreje (o koľko sa zohreje hovorí [[Prvá termodynamická veta|prvý termodynamický zákon]]). V prípade tepelne neizolovanej sústavy je možné teplotu plynu zvýšiť aj ohriatim nádoby. To spôsobí zmenu teploty steny nádoby, čiže častice tvoriace stenu nádoby budú mať vyššiu energiu. Molekuly plynu s menšou energiou potom pri zrážkach so stenami nádoby časť energie ich molekúl prevezmú. Tento mikroskopický proces nazývame [[tepelná výmena]]. ''Teplo prúdi z teplejšieho telesa na studenšie''. V skutočnosti prúdi energia, ktorá sa premieňa na neusporiadaný pohyb molekúl látky (pri plynoch) alebo zvyšuje kmitanie atómov v kryštalickej mriežke (pri tuhých látkach) – teda zvyšuje (resp. znižuje) jej teplotu. '''Teplo''' je teda miera energie, ktorú pri tepelnej výmene odovzdá teplejšie teleso chladnejšiemu. Keď teleso prijíma energiu vo forme tepla, jeho vnútorná energia stúpa. '''Prenos tepla''' čiže [[tepelná výmena]] nastáva medzi dvoma telesami (telesom a okolím), ak je medzi nimi teplotný rozdiel. Prebieha prenos energie vo forme tepla vedením, prúdením alebo žiarením z teplejšieho na chladnejšie miesto. Prenosom tepla sa zvýši vnútorná energia, ako aj teplota [[atóm]]ov na chladnejšom mieste. Prenos tepla prebieha pokiaľ sa nevyrovnajú teploty a nedosiahne stav nazývaný [[tepelná rovnováha]]. '''Dôsledok prenosu tepla''' ak teleso príjme alebo stratí tepelnú energiu, jeho vnútorná energia vzrastie alebo klesne. V dôsledku toho sa teplota telesa zvýši alebo klesne (veľkosť zmeny teploty závisí od [[tepelná kapacita|tepelnej kapacity]] telesa) alebo sa zmení jeho [[skupenstvo|skupenský]] stav. Tepelná kapacita (c) je telesom prijatá alebo odovzdaná energia vo forme tepla, pri zmene jeho teploty o 1 K. Je to vlastnosť telesa a závisí od jeho [[hmotnosť|hmotnosti]] a od látky, z ktorej teleso pozostáva. Teda hodnota tepelnej kapacity je rozdielna pre rôzne telesá a dá sa počítať osobitne pre každé teleso. '''Skupenstvo'''. Zmeny (skupenského) stavu: [[vyparovanie]], tuhnutie (mrznutie), topenie, kondenzácia, odparovanie, sublimácia a desublimácia. Všetky prechody z jedného skupenského stavu do druhého sú spojené so zmenou vnútornej energie látky, tzn. každá zmena skupenstva spotrebuváva, alebo uvoľňuje energiu. ==Tepelné súvislosti== Teplom sa zaoberá časť fyziky nazývaná [[Termika]], alebo [[tepelná fyzika]]. Teplo potrebné k ohriatiu [[látka|látky]] o jeden [[teplota|teplotný stupeň]] sa nazýva ''[[tepelná kapacita]]''. Teplo potrebné k ohriatiu jedného [[kilogram]]u látky o jeden teplotný stupeň sa nazýva ''[[hmotnostná tepelná kapacita|hmotnostná tepelná kapacita (merné teplo)]]''. Teplo potrebné k ohriatiu jedného [[mól]]u látky o jeden teplotný stupeň sa nazýva ''[[molárna tepelná kapacita|molárna tepelná kapacita (molárne teplo)]]''. [[Meranie|Meraním]] tepla sa zaoberá [[kalorimetria]]. Základom kalorimetrických úvah je [[zákon zachovania energie]], ktorého znenie vyjadruje tzv. [[kalorimetrická rovnica]]. [[šírenie tepla|Šírenie tepelnej energie]] z jedného miesta na druhé môže prebiehať [[vedenie tepla|vedením]], [[prúdenie tepla|prúdením]] alebo [[tepelné žiarenie|žiarením (sálaním)]]. Znamienko hodnoty tepla hovorí, či ide o teplo prijaté, alebo odovzdané, pričom nie je presne dané či kladná hodnota znamená prijaté, alebo vydané teplo. == Teplo prakticky == Väčšina tepla na povrchu [[Zem]]e, priamo alebo nepriamo pochádza zo [[slnko|Slnka]]. Teplo slnečných lúčov pochádza z [[termonukleárna reakcia|termonukleárnych reakcií]] vo vnútri [[slnko|Slnka]]. Naše [[telo]] takisto neustále vyvíja teplo, pochádzajúce z biologicko-chemického [[spaľovanie|spaľovania]] potravín, v ktorých je tiež naakumulovaná energia Slnka. [[Slnečná energia]] spôsobuje zmeny počasia, fúkanie vetra, dážď, sneh. Vo vnútri Zeme panuje tiež obrovské teplo. To zase zapríčiňuje výbuchy sopiek a zemetrasenia. Teplo, ktoré sa uvoľňuje spaľovaním [[palivo|paliva]], využívajú na pohyb motory v [[automobil|autách]], [[lietadlo|lietadlách]] a iných dopravných prostriedkoch. [[elektráreň|Elektrárne]] menia teplo na [[elektrická energia|elektrinu]], ktorá sa privádza do domácností. Teplo je teda druh [[energia|energie]]. Všetko, dokonca i najchladnejší predmet, má určité teplo – studené teleso ho má jednoducho menej ako horúce. Tepelná energia pochádza z kmitavého pohybu atómov a molekúl. V horúcich telesách sa pohybujú rýchlejšie, v chladnejších pomalšie. == Mechanizmy výmeny tepla == Doteraz sme sa zaoberali jedným špeciálnym spôsobom výmeny tepla, obvyklým najmä v termodynamike, pri ktorom sa energia prenáša medzi tuhou látkou a plynom (resp. kvapalinou). Okrem toho poznáme tri ďalšie základné spôsoby výmeny tepla, a to vedenie, konvekciu a žiarenie. === Vedenie tepla (Kondukcia)=== {{Hlavný článok|Vedenie tepla}} Toto je najbežnejší spôsob prenosu tepla v tuhých látkach. Spočíva v tom, že ak majú jednotlivé časti telesa rôznu teplotu, interakciou medzi susediacimi molekulami dochádza k prenosu energie tak, aby sa teplota vyrovnala. Najjednoduchším prípadom vedenia tepla je tyč s konštantným prierezom ''S'' a dĺžkou ''L'', ktorej konce majú teploty ''T''<sub>1</sub> a ''T''<sub>2</sub>. Medzi týmito dvoma koncami sa potom za čas <math>\Delta t</math> prenesie teplo veľkosti : <math> \Delta Q=\frac{\lambda S(T_2-T_1)}{L}\,\Delta t, </math> kde <math>\lambda</math> je konštanta pred daný materiál charakterizujúca "ako dobre" vedie teplo, nazýva sa ''merná tepelná vodivosť''. Jej hodnoty pre rôzne látky sa veľmi líšia. Veľkú tepelnú vodivosť majú zvyčajne kovy (napríklad meď 390 Wm<sup>−1</sup>K<sup>−1</sup>, hliník 240 <sup>−1</sup>, platina 70 Wm<sup>−1</sup>K<sup>−1</sup>, oceľ 40 Wm<sup>−1</sup>K<sup>−1</sup>), dobrými izolantmi sú napríklad sklo (1,3 Wm<sup>−1</sup>K<sup>−1</sup>) a drevo (podľa druhu, menej ako 1 Wm<sup>−1</sup>K<sup>−1</sup>). === Prúdenie tepla (Konvekcia) === {{Hlavný článok|Prúdenie tepla}} Dochádza k nej v plynoch i kvapalinách. Konvekcia je založená na tom, že hustota látky sa mení s teplotou a preto keď majú jej rôzne oblasti rôznu teplotu, dochádza k prirodzenému prúdeniu (konvekcii) a následne premiešavaniu a vyrovnávaniu teplôt. Konvekciu môžeme pozorovať napríklad v hrnci s vodou pri zohrievaní na sporáku, kde zohriata a ľahšia voda stúpa a dole ju nahrádza chladnejšia voda z vyšších vrstiev kvapaliny. V beztiažovom stave rozdiel hustôt nespôsobí pohyb častí kvapaliny, takáto ''prirodzená konvekcia'' vtedy preto neprebieha. Ak je prúdenie vnútené (napríklad ventilátorom v miestnosti), hovoríme o ''nútenej konvekcii''. === Žiarenie tepla (Radiácia)=== {{Hlavný článok|Sálanie}} Keď nastavíme dlaň k ohňu, cítime ''teplo''. V tomto prípade ide o prenos žiarením – horúce povrchy telies vyžarujú fotóny podľa [[Planckov zákon|Planckovho zákona]], časť týchto fotónov je zachytená našimi rukami a spôsobuje pocit ''tepla''. Na rozdiel od predchádzajúcich spôsobov, žiarenie nevyžaduje prítomnosť nejakého ''média'', ktoré by prenos tepla zabezpečilo – uskutočňuje sa aj vo vákuu. Žiarením je prenášaná napríklad energia zo Slnka na Zem, časti tepla sa Zem vlastným žiarením zbavuje. Žiarenie tzv. [[absolútne čierne teleso|absolútne čierneho telesa]] popisuje [[Stefanov-Boltzmannov zákon]], podľa ktorého ak má toto teleso teplotu ''T'', z plochy ''S'' je vyžarovaný [[výkon]] (množstvo energie za jednotku času) : <math> P=\sigma ST^4_{}. </math> V tomto vzťahu vystupuje Stefan-Boltzmanova konštanta <math>\sigma=5,67\cdot 10^{-8}\,\mathrm{Wm}^{-2}\mathrm{K}^{-4}</math>. == Pozri aj == {{Portál|Fyzika}} *'''Teoretická fyzika''' **[[Tepelná kapacita]], [[Merná tepelná kapacita]], [[Tepelná vodivosť]], [[Tepelná rovnováha]], [[Tepelná výmena]], [[Prestup tepla]], [[Vedenie tepla]], [[Vnútorná energia]], [[Q]], [[Šírenie tepla]], [[Prúdenie tepla]] *'''Termodynamické vety''' **[[Nultá termodynamická veta]], [[Prvá termodynamická veta]], [[Druhá termodynamická veta]], [[Tretia termodynamická veta]] *'''Aplikovaná fyzika''' **[[Tepelná rozťažnosť]], [[Kalorimeter]], [[Kalorimetria]], [[Zmiešavací kalorimeter]], [[Tepelný vodič]], [[Tepelný izolant]], [[Joulovo teplo]], [[Exotermická reakcia]], [[Endotermická reakcia]], [[Termodynamická účinnosť]], [[Termika]], [[Adiabatický dej]] *'''Teplo prakticky''' **[[Tepelný stroj]], [[Tepelný obeh]], [[Tepelná trubica]], [[Izolácia]], [[Chladič]], [[Pasívny chladič]], [[Entropia]], [[Horenie]], [[Chlad]], [[Termoreceptory]], [[Výhrevnosť]], [[Bimetal]], [[Vnútorné trenie tekutín]], [[Výkon]], [[Teplotná inverzia]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Teplo|commonscat=Heat}} {{Portál|Fyzika|fyzikálny|Chémia|chemický}} [[Kategória:Teplo| ]] [[Kategória:Termodynamika]] [[Kategória:Fyzikálne veličiny]] [[Kategória:Energia]] te3l4nyr42wmx73l1clcd83a38rsfgu Wikipédia:Stránky na zmazanie/Návod 4 58415 8219033 8149418 2026-05-24T15:48:08Z Teslaton 12161 + notifikácie 8219033 wikitext text/x-wiki {{správa |typ = štýl |text = <big>'''Návod'''</big><br/> Zoznam '''Stránky na zmazanie''' je miesto, kde sa diskutuje o stránkach, ktoré boli navrhnuté na zmazanie, ak nespĺňajú podmienky na zaradenie do Wikipédie. O každom návrhu sa diskutuje aspoň 5 – 7 dní (ak článok neporušuje zjavne princípy Wikipédie) a [[Wikipédia:Konsenzus|konsenzus]] [[Wikipédia:Wikipediáni|wikipediánov]] rozhodne o tom, či sa má stránka * '''ponechať''', * '''zmazať''', * '''spojiť''' s inými článkami. Každý návrh na zmazanie alebo hlas '''musí byť doplnený dôvodom''', prečo by mala byť stránka zmazaná, ponechaná alebo spojená a presmerovaná. Články je možné v priebehu nominácie vylepšovať, čo musí správca zohľadniť pri zhodnotení diskusie pred samotným zmazaním. Tiež je potrebné skontrolovať '''Odkazy na túto stránku''' a upraviť existujúce odkazy tak, aby žiaden článok neodkazoval na vymazávanú stránku. Text návrhu je vhodné doplniť '''notifikáciou''' zainteresovaných redaktorov (zakladateľ článku, prípadne aj ďalší význnamní prispievatelia, účastníci diskusie k stavu čl.), buď šablónou <code><nowiki>{{</nowiki>[[Šablóna:ping|ping]]{{!}}Meno<nowiki>}}</nowiki></code>, alebo vložením wikilinku na stránku redaktora (<code><nowiki>[[Redaktor:Meno]]</nowiki></code>). Návrh je potrebné, aj pre účinnosť notifikácií, doplniť štandardným [[Wikipédia:Podpisujte svoje príspevky na diskusných stránkach|diskusným podpisom]] s časovou značkou. Staré návrhy sú archivované po uplynutí doby aspoň 5 dní (kvôli možnosti „odvolacieho konania“) od realizácie zmazania alebo rozhodnutia o nezmazaní. }} {|width= "80%" align ="center" |<center>'''Archívy:''' </center> |- | [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2004|2004]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2005|2005]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2006|2006]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2007|2007]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2008|2008]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2009|2009]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2010|2010]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2011|2011]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2012|2012]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2013|2013]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2014|2014]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2015|2015]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2016|2016]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2017|2017]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2018|2018]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2019|2019]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2020|2020]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2021|2021]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2022|2022]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2023|2023]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2024|2024]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2025|2025]] • [[Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2026|2026]] |} </center> <inputbox> type=create width=100 preload=Wikipédia:Stránky na zmazanie/preload default=Wikipédia:Stránky na zmazanie/ buttonlabel=Vytvoriť hlasovaciu podstránku </inputbox> <includeonly> {{Skratka|[[WP:SNZ]]}} [[Kategória:Wikipédia:Stránky na zmazanie]] [[Kategória:Wikipédia:Hlasovania]] </includeonly> em2q6xj8njnmmbijl00ucdukucplc9z Televízor 0 60035 8219060 7996439 2026-05-24T17:00:43Z ~2026-30883-50 295869 97 písmen 8219060 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Höritz Museum - Fernseher Tesla 4001A.jpg|thumb|Prvý hromadne vyrábaný československý televízor Tesla 4001A. Vyrábal sa v rokoch 1953{{--}}1957, umožňoval príjem jediného, pevne naladeného TV kanálu a disponoval kruhovou obrazovkou s priemerom 25 cm s obdĺžnikovým bakelitovým rámikom.]] [[Súbor:Metz Spectral 72 v2.jpg|thumb|Modernejší televízor s [[Obrazovka (klasická)|obrazovkou]] na báze katódovej trubice (CRT)]] [[Súbor:Plasma display.jpg|thumb|Plazmová televízia]] '''Televízor''' ({{v jazyku|deu|Göttingenofernseheromitodianahälteromuvölkinderciher}}, iné názvy: '''televízny prijímač''', '''televízny prístroj''', '''televízny aparát'''; hovorovo: '''televízia''', '''TV'''; v slangu: ''telka'' alebo ''telkáč'') je koncové, elektronické zariadenie <!-- jediné zariadenie, na rozdiel napr. od TV tuner + obrazovka -->na príjem a zobrazenie televízneho vysielania na [[televízna obrazovka|televíznej obrazovke]], spravidla pri súčasnej reprodukcii sprievodného [[zvuk]]u. == Princíp == Televízor sa skladá z prijímacej časti spracúvajúcej analógové alebo digitálne vysielanie prijímané [[anténa|anténou]], zo zobrazovacej časti - spravidla nejakého druhu [[displej]]a a z časti spracúvajúcej a reprodukujúcej zvuk. Prijímacia časť spracúva súčasne obraz, zvuk a pridružené dáta (titulky, teletext, digitálne informácie a pod.) podľa niektorej televíznej normy [[SECAM]], [[PAL]], [[NTSC]], [[HDTV]]. Zobrazovacia časť bola v minulosti tvorená hlavne čiernobielou, alebo farebnou televíznou [[Obrazovka (klasická)|klasickou obrazovkou]] na báze [[Katódová trubica|katódovej trubice]] (CRT), čo znamenalo, že televízor so zväčšovaním uhlopriečky potreboval aj dostatočnú hĺbku pre túto elektrónku. Moderné televízory nepotrebujú trubicu a preto sa pôvodne volali aj ''ploché TV'' alebo ''TV panely''. Najprv to boli [[Displej s kvapalnými kryštálmi|LCD]] (displeja s tekutými kryštálmi) a potom [[Plazmová obrazovka|plazmové]] obrazovky. Dnes je najpoužívanejšie zobrazenie pomocou [[LED displej]]a (displej s [[Luminiscenčná dióda|LED]] diódami). Niektoré televízory sprostredkujú obrazovú informáciu na ďalšie spracovanie - nahrávanie, zobrazenie [[osobný počítač|počítačovými]] [[monitor (displej)|monitorom]], [[Dátový projektor|projektorom]] a pod. Zvuk sa reprodukuje integrovanými alebo externými [[reproduktor|reproduktormi]]. Televízor môže zobrazovať aj obraz z externého zdroja - napr. [[videorekordér]]a, [[kamkordér]]a, [[DVD]] prehrávač a rekordéra, [[digitálny fotoaparát|digitálneho fotoaparátu]] a pod. [[Televízne vysielanie]] ([[Analógová televízia|analógové]] alebo [[Televízne digitálne pozemské vysielanie|DVBT]]) je možné sledovať aj na obrazovkách počítačov, pomocou prídavných zariadení ([[televízna karta]], [[set top box]]), alebo aj priamym spracovaním digitálnej informácie prenášanej [[internet]]om. == Dejiny == Nepohyblivé obrázky sa dali prenášať na diaľku už na konci 19. storočia. Prvé pohyblivé obrázky prenášal (konkrétne systémom mechanickej televízie) Angličan [[John Logie Baird]] v roku 1925.<ref name=ES/><ref>Nature: Current Topics and Events 4. 4. 1925 [https://www.nature.com/articles/115504a0] S. 505</ref> Prvé mechanické televízie boli predávané do roku 1934. Potom sa predávali len elektronické.{{chýba zdroj}} Systém elektronickej televízie si dal patentovať ako prvý V. K. Zworykin v USA v roku 1923.<ref>ABRAMSON, A. Zworykin, Pioneer of Television. University of Illinois Press, 1995, S. 51</ref><ref name=ES/> Prvé systémy elektronickej televízie (elektronické televízory) predviedli [[Kálmán Tihanyi]] v roku 1926<ref>http://www.unesco.org/new/en/communication-and-information/flagship-project-activities/memory-of-the-world/register/full-list-of-registered-heritage/registered-heritage-page-4/kalman-tihanyis-1926-patent-application-radioskop/</ref>, [[Kendžiró Takajanagi]] v tom istom roku<ref>https://web.archive.org/web/20160101180643/http://www.nhk.or.jp/strl/aboutstrl/evolution-of-tv-en/p05/</ref> a [[Philo Taylor Farnsworth]] v roku 1927<ref>http://www.findagrave.com/cgi-bin/fg.cgi?page=gr&GRid=3661</ref>. V roku 1928 sa uskutočnil prvý diaľkový prenos obrazu medzi Londýnom a New Yorkom.{{chýba zdroj}} Prvé verejné predvedenie televízie v Česko-Slovensku uskutočnil v decembri v roku 1934 v Prahe televízny krúžok Česko-slovenského rádiozväzu (v krúžku pracovali J. Kapoun, J. Šafránek, V. Šafránek a ďalší). V roku 1937 J. Šafránek prihlásil patent na zariadenie pre farebnú televíziu.<ref name=ES>televízia. In: Encyklopédia Slovenska VI. S. 51</ref> Prvý farebný televízor v Česko-Slovensku bol „Tesla Color“ vyrábaný v Nižnej na Slovensku od roku 1973.<ref>https://www.ceskatelevize.cz/porady/10266819072-vypravej/ve-stopach-doby/1973/216-v-tesle-orava-v-nizne-zahajily-seriovou-vyrobu-tesly-color-prvniho-cs-televizoru-pro-prijem-barevneho-i-cernobileho-vysilani/</ref> == Delenia == ''Podľa zobrazovaných farieb:'' * [[čiernobiely televízor]] * [[farebný televízor]] ''Podľa normy signálu:'' * [[SECAM]] * [[PAL]] * [[NTSC]] * viac noriem, všetky normy ''Podľa druhu príjmu:'' * [[Analógová televízia|analógové]] * [[Televízne digitálne pozemské vysielanie|digitálne (pozri DVBT]] aj digitálne satelitné) ''Podľa veľkosti uhlopriečky (1 palec = ″ = 2,54 cm):'' * 32″ (82 cm) - najčastejší rozmer v súčasnosti (2017) predávaných malých televízorov * 40″ - 43″ (101 - 109 cm) - najpredávanejší rozmer v 2017 na Slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Televízory - Heureka.sk|url=https://televizor.heureka.sk/|dátum prístupu=2017-04-07|vydavateľ=Heureka.sk|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Televízory podľa uhlopriečky {{!}} Alza.sk|url=https://www.alza.sk/televizorydle-uhlopricky/18851371.htm|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-04-07|vydavateľ=www.alza.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> * 50″ (127 cm) - najpredávanejší rozmer v USA * nad 70″ (178 cm) - ozaj veľký televízor (sledovať zo vzdialenosti 4,5 metra = 2,5 x uhlopriečka<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=VYZNAJTE SA V TV - parametre obrazu, výbava a ostatný hardvér|periodikum=TECHBOX.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://techbox.dennikn.sk/temy/vyznajte-sa-v-tv-parametre-obrazu-vybava-a-ostatny-hardver/|dátum prístupu=2017-04-07|jazyk=sk-SK}}</ref>) ''Podľa rozlíšenia:'' * [[Analógová televízia|analógové]]: ** PAL: 576 riadkov, 768 stĺpcov ** NTSC: 480 riadkov, 720 stĺpcov * digitálne (pozri [[Rozlišovacia schopnosť (monitor)]]): **[[HDTV]] („HD ready“): šírka 1280 x výška 720 [[Obrazový prvok|bodov]] ** [[HDTV]] („Full HD“): 1920 x 1080 ** 2K: 2 048 x ** 4K: 4 096 × 2 160 ** 8K: 7 680 × 4 320 - 33 miliónov pixelov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Testy-spotřebičov.sk|url=https://www.testy-spotrebicov.sk/testy-televizorov/|dátum prístupu=2020-09-15|jazyk=sk-SK}}</ref> ''Podľa veľkosti:'' * štandardný televízor * [[vreckový televízor]] * [[prenosný televízor]] ''Podľa typu CRT obrazovky:'' * delta * trinitron * inline ''Podľa typu displeja:'' * televízor s [[obrazovka (klasická)|(klasickou) obrazovkou]] * [[plazmový televízor]] (čiže televízor s [[plazmový displej|plazmovým displejom]]) * [[LCD televízor]] (čiže televízor s [[Displej s kvapalnými kryštálmi|LCD - displej s kvapalnými kryštálmi]]) *[[LED displej]] (displej s [[Luminiscenčná dióda|LED]] diódami) **[[FED televízor]] (čiže televízor s [[FED]]; vo vývoji) ** [[OLED televízor]] (čiže televízor s [[OLED]]; vo vývoji) ** [[SED televízor]] (čiže televízor s [[SED]]; vo vývoji) * [[Televízor so zadnou projekciou]] * [[videoprojektor]] == Technika == === Klasická obrazovka === {{Hlavný článok|obrazovka (klasická)}} Pri klasickej obrazovke sa obraz vytvára na tienidle pokrytom luminoforom, na ktoré dopadá magneticky vychyľovaný elektrónový lúč. Lúč na tienidle vykresľuje riadky, vždy zľava doprava a zhora nadol. Keď prechádza z jedného riadku na druhý a keď sa vracia zdola doľava hore, je vykresľovanie prerušené. Mriežkou obrazovky sa reguluje tok elektrónov, čo ovplyvňuje jas vykresleného bodu. Body majú takú hustotu, aby oko videlo súvislý obraz. Rozlíšenie televízora je pri systéme PAL 720 x 576 bodov. Pri farebnom televízore sa signál skladá z: * Jasovej zložky (pre spätnú kompatibilitu je to čiernobiely signál) * Farbonosnej zložky (pri čiernobielych televízoroch je ignorovaná) Jasová zložka je inverzná, lebo lúč je vždy rovnako silný, je brzdený záporne nabitou mriežkou podľa sily jasového signálu. Pri farebných televízoroch sú tri samostatné lúče: červený, zelený a modrý vychyľované spoločne. V jasovej zložke je zakódovaný synchronizačný signál. Pri systéme PAL sa používa signál [[YUV]]. Y je jasová zložka a UV sú dve farebné zložky. Zložky UV sú s rovnakou frekvenciou, len sú od seba fázovo posunuté a v televízore sa od seba oddelia. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Televízia]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Televízor|commonscat=Television sets}} [[Kategória:Televízory| ]] [[Kategória:Domáce elektrospotrebiče]] [[Kategória:Televízna technika]] [[Kategória:Video]] 22qc8jl73dg7v7x45znmgqry3ltbmn7 8219069 8219060 2026-05-24T17:15:04Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-30883-50|~2026-30883-50]] ([[User_talk:~2026-30883-50|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Auto-épreuve 7996439 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Höritz Museum - Fernseher Tesla 4001A.jpg|thumb|Prvý hromadne vyrábaný československý televízor Tesla 4001A. Vyrábal sa v rokoch 1953{{--}}1957, umožňoval príjem jediného, pevne naladeného TV kanálu a disponoval kruhovou obrazovkou s priemerom 25 cm s obdĺžnikovým bakelitovým rámikom.]] [[Súbor:Metz Spectral 72 v2.jpg|thumb|Modernejší televízor s [[Obrazovka (klasická)|obrazovkou]] na báze katódovej trubice (CRT)]] [[Súbor:Plasma display.jpg|thumb|Plazmová televízia]] '''Televízor''' (iné názvy: '''televízny prijímač''', '''televízny prístroj''', '''televízny aparát'''; hovorovo: '''televízia''', '''TV'''; v slangu: ''telka'' alebo ''telkáč'') je koncové, elektronické zariadenie <!-- jediné zariadenie, na rozdiel napr. od TV tuner + obrazovka -->na príjem a zobrazenie televízneho vysielania na [[televízna obrazovka|televíznej obrazovke]], spravidla pri súčasnej reprodukcii sprievodného [[zvuk]]u. == Princíp == Televízor sa skladá z prijímacej časti spracúvajúcej analógové alebo digitálne vysielanie prijímané [[anténa|anténou]], zo zobrazovacej časti - spravidla nejakého druhu [[displej]]a a z časti spracúvajúcej a reprodukujúcej zvuk. Prijímacia časť spracúva súčasne obraz, zvuk a pridružené dáta (titulky, teletext, digitálne informácie a pod.) podľa niektorej televíznej normy [[SECAM]], [[PAL]], [[NTSC]], [[HDTV]]. Zobrazovacia časť bola v minulosti tvorená hlavne čiernobielou, alebo farebnou televíznou [[Obrazovka (klasická)|klasickou obrazovkou]] na báze [[Katódová trubica|katódovej trubice]] (CRT), čo znamenalo, že televízor so zväčšovaním uhlopriečky potreboval aj dostatočnú hĺbku pre túto elektrónku. Moderné televízory nepotrebujú trubicu a preto sa pôvodne volali aj ''ploché TV'' alebo ''TV panely''. Najprv to boli [[Displej s kvapalnými kryštálmi|LCD]] (displeja s tekutými kryštálmi) a potom [[Plazmová obrazovka|plazmové]] obrazovky. Dnes je najpoužívanejšie zobrazenie pomocou [[LED displej]]a (displej s [[Luminiscenčná dióda|LED]] diódami). Niektoré televízory sprostredkujú obrazovú informáciu na ďalšie spracovanie - nahrávanie, zobrazenie [[osobný počítač|počítačovými]] [[monitor (displej)|monitorom]], [[Dátový projektor|projektorom]] a pod. Zvuk sa reprodukuje integrovanými alebo externými [[reproduktor|reproduktormi]]. Televízor môže zobrazovať aj obraz z externého zdroja - napr. [[videorekordér]]a, [[kamkordér]]a, [[DVD]] prehrávač a rekordéra, [[digitálny fotoaparát|digitálneho fotoaparátu]] a pod. [[Televízne vysielanie]] ([[Analógová televízia|analógové]] alebo [[Televízne digitálne pozemské vysielanie|DVBT]]) je možné sledovať aj na obrazovkách počítačov, pomocou prídavných zariadení ([[televízna karta]], [[set top box]]), alebo aj priamym spracovaním digitálnej informácie prenášanej [[internet]]om. == Dejiny == Nepohyblivé obrázky sa dali prenášať na diaľku už na konci 19. storočia. Prvé pohyblivé obrázky prenášal (konkrétne systémom mechanickej televízie) Angličan [[John Logie Baird]] v roku 1925.<ref name=ES/><ref>Nature: Current Topics and Events 4. 4. 1925 [https://www.nature.com/articles/115504a0] S. 505</ref> Prvé mechanické televízie boli predávané do roku 1934. Potom sa predávali len elektronické.{{chýba zdroj}} Systém elektronickej televízie si dal patentovať ako prvý V. K. Zworykin v USA v roku 1923.<ref>ABRAMSON, A. Zworykin, Pioneer of Television. University of Illinois Press, 1995, S. 51</ref><ref name=ES/> Prvé systémy elektronickej televízie (elektronické televízory) predviedli [[Kálmán Tihanyi]] v roku 1926<ref>http://www.unesco.org/new/en/communication-and-information/flagship-project-activities/memory-of-the-world/register/full-list-of-registered-heritage/registered-heritage-page-4/kalman-tihanyis-1926-patent-application-radioskop/</ref>, [[Kendžiró Takajanagi]] v tom istom roku<ref>https://web.archive.org/web/20160101180643/http://www.nhk.or.jp/strl/aboutstrl/evolution-of-tv-en/p05/</ref> a [[Philo Taylor Farnsworth]] v roku 1927<ref>http://www.findagrave.com/cgi-bin/fg.cgi?page=gr&GRid=3661</ref>. V roku 1928 sa uskutočnil prvý diaľkový prenos obrazu medzi Londýnom a New Yorkom.{{chýba zdroj}} Prvé verejné predvedenie televízie v Česko-Slovensku uskutočnil v decembri v roku 1934 v Prahe televízny krúžok Česko-slovenského rádiozväzu (v krúžku pracovali J. Kapoun, J. Šafránek, V. Šafránek a ďalší). V roku 1937 J. Šafránek prihlásil patent na zariadenie pre farebnú televíziu.<ref name=ES>televízia. In: Encyklopédia Slovenska VI. S. 51</ref> Prvý farebný televízor v Česko-Slovensku bol „Tesla Color“ vyrábaný v Nižnej na Slovensku od roku 1973.<ref>https://www.ceskatelevize.cz/porady/10266819072-vypravej/ve-stopach-doby/1973/216-v-tesle-orava-v-nizne-zahajily-seriovou-vyrobu-tesly-color-prvniho-cs-televizoru-pro-prijem-barevneho-i-cernobileho-vysilani/</ref> == Delenia == ''Podľa zobrazovaných farieb:'' * [[čiernobiely televízor]] * [[farebný televízor]] ''Podľa normy signálu:'' * [[SECAM]] * [[PAL]] * [[NTSC]] * viac noriem, všetky normy ''Podľa druhu príjmu:'' * [[Analógová televízia|analógové]] * [[Televízne digitálne pozemské vysielanie|digitálne (pozri DVBT]] aj digitálne satelitné) ''Podľa veľkosti uhlopriečky (1 palec = ″ = 2,54 cm):'' * 32″ (82 cm) - najčastejší rozmer v súčasnosti (2017) predávaných malých televízorov * 40″ - 43″ (101 - 109 cm) - najpredávanejší rozmer v 2017 na Slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Televízory - Heureka.sk|url=https://televizor.heureka.sk/|dátum prístupu=2017-04-07|vydavateľ=Heureka.sk|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Televízory podľa uhlopriečky {{!}} Alza.sk|url=https://www.alza.sk/televizorydle-uhlopricky/18851371.htm|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-04-07|vydavateľ=www.alza.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> * 50″ (127 cm) - najpredávanejší rozmer v USA * nad 70″ (178 cm) - ozaj veľký televízor (sledovať zo vzdialenosti 4,5 metra = 2,5 x uhlopriečka<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=VYZNAJTE SA V TV - parametre obrazu, výbava a ostatný hardvér|periodikum=TECHBOX.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://techbox.dennikn.sk/temy/vyznajte-sa-v-tv-parametre-obrazu-vybava-a-ostatny-hardver/|dátum prístupu=2017-04-07|jazyk=sk-SK}}</ref>) ''Podľa rozlíšenia:'' * [[Analógová televízia|analógové]]: ** PAL: 576 riadkov, 768 stĺpcov ** NTSC: 480 riadkov, 720 stĺpcov * digitálne (pozri [[Rozlišovacia schopnosť (monitor)]]): **[[HDTV]] („HD ready“): šírka 1280 x výška 720 [[Obrazový prvok|bodov]] ** [[HDTV]] („Full HD“): 1920 x 1080 ** 2K: 2 048 x ** 4K: 4 096 × 2 160 ** 8K: 7 680 × 4 320 - 33 miliónov pixelov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Testy-spotřebičov.sk|url=https://www.testy-spotrebicov.sk/testy-televizorov/|dátum prístupu=2020-09-15|jazyk=sk-SK}}</ref> ''Podľa veľkosti:'' * štandardný televízor * [[vreckový televízor]] * [[prenosný televízor]] ''Podľa typu CRT obrazovky:'' * delta * trinitron * inline ''Podľa typu displeja:'' * televízor s [[obrazovka (klasická)|(klasickou) obrazovkou]] * [[plazmový televízor]] (čiže televízor s [[plazmový displej|plazmovým displejom]]) * [[LCD televízor]] (čiže televízor s [[Displej s kvapalnými kryštálmi|LCD - displej s kvapalnými kryštálmi]]) *[[LED displej]] (displej s [[Luminiscenčná dióda|LED]] diódami) **[[FED televízor]] (čiže televízor s [[FED]]; vo vývoji) ** [[OLED televízor]] (čiže televízor s [[OLED]]; vo vývoji) ** [[SED televízor]] (čiže televízor s [[SED]]; vo vývoji) * [[Televízor so zadnou projekciou]] * [[videoprojektor]] == Technika == === Klasická obrazovka === {{Hlavný článok|obrazovka (klasická)}} Pri klasickej obrazovke sa obraz vytvára na tienidle pokrytom luminoforom, na ktoré dopadá magneticky vychyľovaný elektrónový lúč. Lúč na tienidle vykresľuje riadky, vždy zľava doprava a zhora nadol. Keď prechádza z jedného riadku na druhý a keď sa vracia zdola doľava hore, je vykresľovanie prerušené. Mriežkou obrazovky sa reguluje tok elektrónov, čo ovplyvňuje jas vykresleného bodu. Body majú takú hustotu, aby oko videlo súvislý obraz. Rozlíšenie televízora je pri systéme PAL 720 x 576 bodov. Pri farebnom televízore sa signál skladá z: * Jasovej zložky (pre spätnú kompatibilitu je to čiernobiely signál) * Farbonosnej zložky (pri čiernobielych televízoroch je ignorovaná) Jasová zložka je inverzná, lebo lúč je vždy rovnako silný, je brzdený záporne nabitou mriežkou podľa sily jasového signálu. Pri farebných televízoroch sú tri samostatné lúče: červený, zelený a modrý vychyľované spoločne. V jasovej zložke je zakódovaný synchronizačný signál. Pri systéme PAL sa používa signál [[YUV]]. Y je jasová zložka a UV sú dve farebné zložky. Zložky UV sú s rovnakou frekvenciou, len sú od seba fázovo posunuté a v televízore sa od seba oddelia. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Televízia]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Televízor|commonscat=Television sets}} [[Kategória:Televízory| ]] [[Kategória:Domáce elektrospotrebiče]] [[Kategória:Televízna technika]] [[Kategória:Video]] kg6j2jsof48wgqgdt6mxrolpag3ppb3 Latinská Amerika 0 69275 8219279 8079795 2026-05-25T07:42:13Z Vasiľ 2806 +ref 8219279 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Latin America (orthographic projection).svg|náhľad|Mapa Latinskej Ameriky]] '''Latinská Amerika'''<ref name="ÚGKK"/> je [[Mexiko]] a krajiny nachádzajúce sa v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]], [[Stredná Amerika|Strednej Amerike]] a [[Karibik|karibskej oblasti]]. Toto označenie zahŕňa krajiny, v ktorých sa používa prevažne [[španielčina]] alebo [[portugalčina]] (jazyky, ktoré vznikli z [[latinčina|latinčiny]]). Do Latinskej Ameriky sa preto nezvyknú zaraďovať anglicky hovoriace krajiny ([[Jamajka]], [[Belize]], [[Guyana (štát)|Guyana]]). Tie patria do severnej časti [[Severná Amerika|amerického kontinentu]] a označujeme ich pojmom [[Angloamerika]]. == Latinskoamerické krajiny == === Severná Amerika === * [[Mexiko]] === Stredná Amerika === * [[Belize]] * [[Kostarika]] * [[Salvádor]] * [[Guatemala (štát)|Guatemala]] * [[Honduras]] * [[Mexiko]] * [[Nikaragua]] * [[Panama (štát)|Panama]] === Karibik === * [[Dominikánska republika]] * [[Kuba]] * [[Portoriko]] * [[Haiti (štát)|Haiti]] * [[Jamajka]] * [[Trinidad a Tobago]] * [[Bahamy]] * [[Turks a Caicos]] * [[Americké Panenské ostrovy]] * [[Svätý Krištof a Nevis]] * [[Antigua a Barbuda]] * [[Guadeloupe]] * [[Martinik]] * [[Svätá Lucia (štát)|Svätá Lucia]] * [[Svätý Vincent a Grenadíny]] a [[Grenada]] * [[Barbados]] * [[Grenada]] === Južná Amerika === * [[Argentína]] * [[Bolívia]] * [[Brazília]] * [[Čile]] * [[Ekvádor]] * [[Francúzska Guyana]] * [[Guyana (štát)|Guyana]] * [[Kolumbia]] * [[Paraguaj]] * [[Peru]] * [[Surinam]] * [[Uruguaj]] * [[Venezuela]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[hispanoamerika]] * [[iberoamerika]] [[Kategória:Latinská Amerika| ]] [[Kategória:Amerika]] 9x3aqkvat7a85jnfpqdh3efix2cmz21 Liparské ostrovy 0 73120 8219314 6065185 2026-05-25T08:54:12Z Vasiľ 2806 +ref 8219314 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Geobox|Island <!-- *** Heading *** --> | name = Liparské ostrovy | native_name = Isole Eolie | other_name = Eolské ostrovy | category = vulkanické súostrovie <!-- *** Image *** --> | image = Eolie.jpg | image_caption = Pohľad na Liparské ostrovy z [[Vulcano|Vulcana]] - [[Lipari (ostrov)|Lipari]] v strede, [[Salina]] vľavo na [[Panarea]] vpravo. <!-- *** Country etc. *** --> | country = Taliansko | country_flag = 1 | region = Sicília | district = [[Messina (provincia)|Messina]] | district_type = Provincia | district_label = Provincia <!-- *** Family *** --> | parent = [[Tyrrhenské more]] | parent_type = More | parent_label = More <!-- *** Locations *** --> | elevation = | lat_d = 38 | lat_m = 32 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 14 | long_m = 54 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Rozmery *** --> | area = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = Isole Eolie (Aeolian Islands) | whs_criteria = viii | whs_number = 908 | whs_region = 4 | whs_year = 2000 <!-- *** Maps *** --> | map = Italy location map.svg | map_caption = Poloha súostrovia na mape Talianska | map_locator = Taliansko | map1 = Italy Sicily location map IT.svg | map1_caption = Poloha súostrovia na mape Sicílie | map1_locator = Sicília | map2 = Aeolian Islands map.png | map2_caption = Mapa súostrovia <!-- *** Website *** --> | website = | commons = Aeolian Islands <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Liparské ostrovy'''<ref name="ÚGKK"/>, hovorovo aj '''Eolské ostrovy''', (tal. ''Isole Eolie/Isole Lipari'') je skupina 7 ostrovov [[Sopka|vulkanického]] pôvodu v [[Tyrrhenské more|Tyrrhenskom mori]] severne od ostrova [[Sicília]]. Hlavným ostrovom je [[Lipari (ostrov)|Lipari]], ďalšie veľké ostrovy sú [[Salina]], [[Stromboli (ostrov)|Stromboli]] a [[Vulcano]]. Ležia v aktívnom vulkanickom pásme medzi [[Etna|Etnou]] a [[Vezuv]]om. Sú súčasťou [[Taliansko|talianskej]] provincie [[Messina]], patriacej k autonómnej oblasti [[Sicília]]. Šesť ostrovov tvorí [[mesto]] [[Lipari (mesto)]], na siedmom ostrove ([[Salina]]) sa rozkladajú mestá [[Santa Marina Salina]], [[Malfa]] a [[Leni]]. == Prehľad ostrovov == * [[Lipari (ostrov)|Lipari]] * [[Salina]] * [[Vulcano]] * [[Stromboli (ostrov)|Stromboli]] * [[Panarea]] * [[Filicudi]] * [[Alicudi]] == Všeobecný opis == Liparské ostrovy majú príjemné stredomorské podnebie. Ich pobrežie je členité, plné strmých útesov. Sú tam miesta vhodné na potápanie, ale len málo pláží. Krajinný ráz určujú predovšetkým výrazné kužele jednotlivých sopiek. Tie pokrýva bujná stredomorská vegetácia. Sú tu však aj miesta úplne holé, kde na povrch vystupuje svetlá [[pemza]] plná kúskov čierneho [[obsidián]]u. Nesporne najväčšou prírodnou zaujímavosťou je [[Sopečná činnosť|vulkanická činnosť]], najmä na ostrovoch Vulcano a Stromboli. Na ostrovoch nie sú veľké hotelové komplexy ani priemyselné podniky (okrem baní na pemzu). Novo stavané penzióny a súkromné vily slúžia prevažne ako letné sídla a zvyčajne sa dôsledne pridŕžajú architektonického štýlu daného staršou zástavbou. Táto výstavba vedie aj k opätovnému osídľovaniu odľahlejších častí ostrovov, v nedávnej minulosti opustených miestnym obyvateľstvom sťahujúcim sa do miest na pobreží. Ostrovy sú zapísané v zozname [[Svetové dedičstvo|Svetového dedičstva]] [[UNESCO]]. == Geológia == Vulkanické pásmo spájajúce Etnu s Vezuvom je stále aktívne. V Tyrhénskom mori medzi Liparskými ostrovmi a [[Neapol]]om sa pod hladinou ukrývajú činné sopky nemalých rozmerov. Počiatky vulkanickej činnosti v tejto oblasti sú viac ako dva milióny rokov staré. Vek samotných ostrovov je približne 350&nbsp;000&nbsp;rokov. Ich najmladšou časťou je od roku [[183]] pred Kr. Vulcanello. Tento pôvodne samostatný ostrov bol v [[16. storočie|16. storočí]] spojený prúdmi [[Láva|lávy]] s ostrovom Vulcano. Už od staroveku sa na ostrovoch ťaží pemza a v dávnej minulosti to bol aj obsidián. == Doprava == [[Súbor:Aliscafo.jpg|thumb|left|Člny Aliscafo - hlavný dopravný prostriedok medzi ostrovmi]] Spojenie medzi jednotlivými ostrovmi, so Sicíliou a s pevninou je zabezpečené pomocou trajektov a rýchlych člnov pre osobnú dopravu ([[Aliscafo]]). Pravidelné linky vychádzajú z prístavu [[Milazzo]] na sicílskom pobreží. Oveľa redšie je spojenie s mestami [[Palermo]] na Sicílii a Neapol na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]]. Na väčších ostrovoch (Lipari, Salina) funguje autobusová doprava. Naopak na Alicudi, kde nie sú cesty, ale iba schody, sú jediným dopravným prostriedkom somáre. == Turistické informácie == Je takmer nemožné zaobstarať si presného sprievodcu či aktuálnu mapu ostrovov. Výstavba nových budov a chátranie starších usadlostí urýchľujú zastarávanie sprievodcov aj máp. Turistické značky sú tu s výnimkou ostrova Panarea niečím takmer neznámym. Ostrovy však nie sú príliš veľké. Aj tie najväčšie z nich, ako sú Lipari či Salina, prejde priemerne zdatný turista za jediný deň. Asi najvýhodnejšie miesto na ubytovanie turistu, ktorý chce poznávať jednotlivé ostrovy, je vďaka svojej polohe a dobrému spojeniu prístav Lipari na rovnomennom ostrove. Pri cestách medzi ostrovmi treba mať na pamäti, že lodná doprava je závislá od počasia. Môže sa stať, že čln vynechá niektorý prístav na trase, alebo že doprava bude na niekoľko hodín, trebárs aj do druhého dňa prerušená. Rýchle člny (Aliscafo) sú úplne nevhodné pre osoby trpiace nevoľnosťou v dopravných prostriedkoch. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.italianvisits.com/sicily/lipari/ ItalianVisits.com] {{eng icon}} * [http://www.estateolie.it Aeolian Island tourism website] {{ita icon}} [[Kategória:Liparské ostrovy| ]] [[Kategória:Súostrovia Stredozemného mora]] a0ngip76cdjqf5zds3p9vyodp1hiwtc Peter Gabriel 0 75850 8219098 8142947 2026-05-24T18:51:56Z ~2026-31151-29 295876 sólová kariéra 8219098 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Peter Gabriel | Obrázok = Peter-gabriel-quadriga-rr.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = hudobník a producent | Rodné meno = Peter Brian Gabriel | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1950|2|13}} | Miesto narodenia = [[Chobham]], [[Surrey (Anglicko)|Surrey]], [[Anglicko]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[Progresívny rock]], [[Pop rock]] | Roky pôsobenia = 1967-súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Genesis (skupina)|Genesis]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Geffen Records|Geffen]] (USA, Kanada)<br />[[Real World Records|Real World]]<br />[[Virgin Records|Virgin]]<br />[[Charisma Records|Charisma]]<br />[[Atlantic Records|Atlantic]] | Webstránka = [http://www.petergabriel.com petergabriel.com] |Portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Peter Brian Gabriel''' (* [[13. február]] [[1950]], [[Chobham]], [[Surrey (Anglicko)|Surrey]], [[Anglicko]], [[Spojené kráľovstvo]]) je známy britský spevák a skladateľ. Do povedomia verejnosti sa dostal ako spevák skupiny [[Genesis (skupina)|Genesis]]. Neskôr bol tak isto úspešný aj v sólovej kariére. == Diskografia == * [[1977]] ''[[Peter Gabriel (I)|Peter Gabriel]]'' * [[1978]] ''[[Peter Gabriel (II)|Peter Gabriel]]'' * [[1980]] ''[[Peter Gabriel (III)|Peter Gabriel]]'' * [[1980]] ''[[Ein Deutsches Album]]'' * [[1982]] ''[[Peter Gabriel (IV Security)|Peter Gabriel]]'' * [[1982]] ''[[Ein Deutsches album|Deutsches Album]]'' * [[1983]] ''[[Plays Live (album)|Plays Live]]'' * [[1985]] ''[[Birdy (album)|Birdy]]'' * [[1986]] ''[[So (album)|So]]'' * [[1989]] ''[[Passion (album)|Passion: Music for The Last Temptation of Christ]]'' * [[1990]] ''[[Shaking the Tree]]'' * [[1992]] ''[[Us (Peter Gabriel album)|Us]]'' * [[1992]] ''[[Peter Gabriel Revisited|Revisited]]'' * [[2000]] ''[[OVO]]'' * [[2002]] ''[[Long Walk Home: Music from the Rabbit-Proof Fence]]'' * [[2002]] ''[[Up (Peter Gabriel album)|Up]]'' * [[2003]] ''[[Hit (album)|Hit]]'', kompilácia * [[2010]] ''[[Scratch My Back]]''<ref>[http://www.petergabriel.com/news/archive/2009/12/03/Scratch_My_Back_in_Peter's_Full_Moon_video_update petergabriel.com, 3. december 2009]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[2011]] ''[[New Blood]]'' * [[2023]] ''[[i/o]]'' * [[2026]] ''[[o/i]]'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Peter Gabriel}}. {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gabriel, Peter}} [[Kategória:Peter Gabriel| ]] [[Kategória:Anglickí rockoví speváci]] [[Kategória:Anglickí speváci-skladatelia]] [[Kategória:Anglickí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Anglickí hudobní producenti]] [[Kategória:Členovia skupiny Genesis]] 7djk3f6iyaw1tkjq7o9jd83277vha2d Redaktor:Doko 2 77617 8219389 8218492 2026-05-25T11:01:49Z Doko 2303 1 300 8219389 wikitext text/x-wiki {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" width="25%" style="float:right; margin-left:1em; margin-bottom:0,5em; background:none;" | {{Nálepka ľavá|blue|lightblue|[[Obrázok:Wiki letter w.svg|39px]]|Tento redaktor pôsobí na slovenskej Wikipédii {{vek v rokoch a dňoch|2006|6|5}}.}} {{userbox | border-c = grey | id = [[File:Commons Autopatrolled.svg|40x40px]] | id-c = #DDD | info = This user has '''[[Commons:Commons:Patrol|autopatrolled rights]]''' on {{#if:{{{1|}}}|{{{1}}}|[[Wikimedia Commons]]}}. {{#if:{{{1|}}}|<span style="font-size:0.9em" class="plainlinks">([{{fullurl:{{{lang_code|en}}}:Special:ListUsers|limit=1&username={{urlencode:{{{username|{{BASEPAGENAME}}}}}}}}} <span style="color:#5871C6">verify{{#if:{{{lang_code|}}}|&nbsp;{{{lang_code}}}|}}</span>])</span>|<span style="font-size:0.9em" class="plainlinks">([http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:ListUsers&limit=1&username={{urlencode:{{{username|{{BASEPAGENAME}}}}}}}}} <span style="color:#5871C6">verify</span>])</span> | info-c = #EEE }}<noinclude> [[Category:Wikimedia Commons user templates|autopatrolled Commons]] </noinclude> |- | [[Obrázok:Commons-logo.svg|31px]] Ako [[:commons:User:Doko|Doko]] na celosvetovej Wikimedia Commons [[https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko]]. |- |{{user sk}} |- |{{user cs-3}} |- |{{user ru-2}} |- |{{user pl-1}} |- |{{user de-1}} |- |{{počet článkov}} |} =(Doko)= Svoje príspevky uverejňujem pod značkou Doko. Mojim základným cieľom pri realizácii jednotlivých projektov je ich voľné a bezplatné sprístupnenie čo najširšej verejnosti, a to predovšetkým na edukačné účely. Na Wikipédii som uverejnil 200 pôvodných príspevkov a vykonal viac ako 4 800 úprav.<ref>[[https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia/Doko]] General statistics</ref> Fotografie mám sprístupnené na Wikimedia Commons (viac ako 66 200<ref>[[https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko]] Personal presentation: </ref>. Nie každý totiž môže spoznávať [[Slovensko]] osobnými návštevami vybraných miest. Na blog.portal.sk mám uverejnených viac ako 1 300 vlastných blogov.<ref>http://doko.blog.portal.sk/ Personal blogs</ref> ==Výber z mojich najväčších projektov== * Svoju prvotinu na Wikipédii som uverejnil 5. 6. 2006. * Na Wikimedia Commons bola mojim prvým fotografickým príspevkom kategória High Tatras vytvorená 22.10.2006. Obsahovala moje autorské fotografie zo všetkých, vtedajších 15 tatranských osád. Postupne bola táto kategória inými redaktormi premenovávaná a v súčasnej dobe sú tieto tatranské osady vedené v kategórii: [[http://commons.wikimedia.org/wiki/Category:City_parts_of_Vysok%C3%A9_Tatry_(town)]]. * Šarišské dediny som sprístupnením vlastných fotografií 17.7.2007 priblížil formou prvého uceleného prehľadu o obciach ležiacich na [[Šarišská vrchovina|Šarišskej vrchovine]]. * Po dopracovaní ďalších vlastných fotografií som 2.5.2008 vytvoril obrazový prehľad aj pre všetky ostatné obce okresu Prešov. [[Okres Prešov ]] sa tak stal prvým okresom na Slovensku, ktorý už má vytvorenú základnú kolekciu fotografii svojich 89 obcí a 2 miest na slovenskej Wikipédii a na Commons. * Podobne som vlastnými autorskými fotografiami 28.júna 2009 ukončil obrazový prehľad aj o všetkých 41 obciach a 2 mestách [[Okres Sabinov| okresu Sabinov ]]. * 18. septembra 2011 som svojimi fotografiami prispel k tomu, že [[Okres Gelnica| okres Gelnica ]] má na slovenskej Wikipédii a Commons doplnených fotografiami všetkých 19 obcí a 1 mesto. * V rámci veľkého medzinárodného projektu zameraného na zdokumentovanie kultúrnych pamiatok som 30.9.2012 vlastnými fotografiami doplnil celý [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H)]]. * V roku 2012 snímka http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Presov12Slovakia145.JPG patrila medzi 9 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2012. * V roku 2020 snímka https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Basilica,_Levo%C4%8Da_WMP_20_Slovakia.jpg patrila medzi 10 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2020. * Všetky vlastné autorské fotografie som do projektu Wikimedia Commons bezplatne daroval s podmienkou, že pri ich ďalšom uverejnení bude uvedené meno a priezvisko autora, fotografie sú k dispozícii na stránke https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Photographs_by_Jozef_Kotuli%C4%8D * Okrem toho som autorom alebo spoluautorom publikácií o obci Sedlice. "Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny, rok vydania 2007 a druhé, doplnené elektronické vydanie rok 2018. V roku 2014 som sa ako člen kolektívu autorov, značnou mierou podieľal na napísaní a vydaní reprezentatívnej knihy o obci Sedlice s názvom „Sedlice kronika obce“. Autobiografiu „Chlapča zo Šarišskej vrchoviny“ som napísal a v roku 2015 vydal ako súkromnú publikáciu. ==Ďalšie moje projekty na Wikipédii== ====Folklór==== [[Ochotnícky divadelný súbor Poľana]], [[Sedličan]], [[Učebnica ľudového spevu Slovenské kvety]]. ====Geografia==== [[Arcibiskupský trojuholník]], [[Brežany]], [[Cemjata]], Hrad [[Šebeš]],[[Medzinárodná diaľková turistická trasa E8]], [[Mikroregión Čierna hora]], [[Oľšov]], [[Sedlice]], [[Sopotnica]], [[Šarišská vrchovina]],[[Sídlisko II (Prešov)]],[[Sekčov (sídlisko)]], [[Lipovský hrad]],[[Obišovský hrad]],[[Kysacký hrad]],[[Prešovská hradná cesta]], [[Čertov kameň]], [[Furča (Haniska)]], [[Rozvodnica na Slovensku]]. ====Kostoly==== [[Drevený kostol sv. Lukáša evanjelistu]],[[Farnosť Sedlice]], [[Kalvária (Prešov)]],[[Kostol Premenenia Pána]], [[Kostol svätého Kríža (Prešov)]]. [[Kalvária (Vysoké Tatry)]] Na stránke [[Vysoké Tatry]] príspevok Kostoly vo Vysokých Tatrách, [[Spišský Jeruzalem]]; [[Miniskanzen drevených chrámov]]. ====Osoby==== [[Imrich Andrejčák]], [[Ján Balciar]],[[Viera Bálinthová]], [[František Bartko]], [[Leopold Bilčík]],[[Ladislav Berčeni]],[[Jozef Blizman]],[[Jakub Bogdani]], [[Ondrej Bubniak]], [[Ľubomír Bulík]],[[František Butko]], [[Milan Cerovský]], [[Ján Čmilanský]], [[Josef Einšpigl]], [[Marek Eštók]], [[Ivan Frollo]], [[František Gibala]],[[Janka Guzová]],[[Pavel Honzek]], [[Marián Horský]], [[Emil Hula]], [[Július Humaj]],[[Milan Husťák]], [[Zoltán Jakuš]],[[Ján Kalina]],[[Ján Kačmár]], [[Izidor Kotulič]],[[Miloslav Kotulič]], [[Miroslav Kováč (generál)|Miroslav Kováč]], [[Ján Krajňák]],[[Ondrej Krajňák]], [[Štefan Mečár]], [[Martin Michalko ]],[[Štefan Miklánek]],[[Marián Mikluš]],[[Alexander Mucha]],[[Karol Navrátil]], [[Ondřej Novosad]], [[Ivan Pach]], [[Pavol Papač]], [[Ladislav Pavlovič]], [[Anton Petrák]], [[Jozef Pospíšil]],[[František Radimský]],[[Ján Salaganič]], [[Jozef Serafín]],[[Anton Sučka]],[[Martin Stoklasa]], [[Jan Ščudlík]],[[Jozef Tuchyňa]], [[Rostislav Václavíček]], [[Emil Vestenický]], [[Peter Vojtek]],[[Jaroslav Vývlek]], [[Stanislav Weinlich]], [[Zoznam slovenských nevojenských generálov]],[[Pavol Bilík]], [[Štefan Morávka]], [[Ján Rašo]], [[Kotulič (priezvisko)]], [[Soňa Smolová]], [[Viera Štupáková]], [[Martin Grečo]],[[ Jozef Kováčik (generál ČSĽA)]],[[Monika Kandráčová]] ====Pamätihodnosti==== [[Fontány a fontánky v Prešove]], [[Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania]], [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese]], [[Zoznam ľudí na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese]],Kronika obce Sedlice,[[Evanjelické kolégium]],[[Areál piety na kóte 748 Háj]], [[Pamätník osloboditeľom]], [[Mariánske súsošie (Prešov)]],[[Súsošie svätého Róchusa]], [[Pamätník na víchricu]], [[Pomník Slovenského národného povstania]] [[Ústredný vojenský cintorín ČA (Michalovce)]] , [[Údolie smrti (Slovensko)]], [[Prešovská vzbura]],[[Pamätník poľským letcom, Radatice]]; [[Margeciansky tunel]]. ====Príroda==== [[Čínska ruža]], [[Črievičník papučkový]], [[Dolina Studeného potoka]],[[Dubnícke opálové bane]], [[Dunitová skalka]], [[Šafran spišský]],[[Kamenná baba]], [[Solivarsko-švábske dúbravy]],[[Torysa (chránené územie)]]; [[Lipanská lipa]];[[Prešovský platan]];[[Sekvoja v Uzovskom Šalgove]];[[Duby v Pečovskej Novej Vsi]] ====Spoločnosť==== [[Desiatok]],[[Doplnkové dôchodkové sporenie]],[[Duel]],[[Hajdúch]],[[Hlahol]],[[Insígnia]],[[Jasličkár]], [[Kyjak]], [[Maturant]], [[Nariadenie vlády]],[[Uznesenie vlády]], [[Neológia]], [[Neurorehabilitácia]], [[Opatrenie (ministerstvo)]], [[Odboj]], [[Pevná úroková sadzba]],[[Poddanstvo (roľníci)]],[[Povstanie]],[[Prísaha]], [[Revolta]],[[Rebélia]], [[Sedliak (poddanstvo)]], [[Starobné dôchodkové sporenie]], [[Vinš]],,[[Vysvedčenie]], [[Vyšívanie (ozdobovanie)]], [[Výnos (ministerstvo)]], [[Vzbura]], [[Želiar (poddanstvo)]], [[Vodočet]],[[Vianočná pošta, Rajecká Lesná]], [[Praktická hospodyňka]]. V stati [[Holokaust]] príspevky Rasová otázka, Označovanie väzňov, Transporty deportovaných zo Slovenska do Osvienčima, Pokusy na živých ľuďoch. Na stránke [[Prešov]] príspevok História, Najvyšší predstavitelia mesta.[[Základná škola s materskou školou (Sedlice, okres Prešov)]], [[Rehabilitačné centrum - HARMONY]];[[Fyziatria]];[[Fyziater]];[[Ambulancia]]; [[Atestácia]];[[Náplecník]];[[Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov]], [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny]]; [[Stĺpy mieru]] ====Vojenské výrazy==== [[Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova (Bratislava)]],[[Vyššie delostrelecké učilište]],[[Vojenská akadémia v Brne]], [[Armáda Slovenskej republiky]], [[Delostrelecké zbrane]],[[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]],[[Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky]],[[Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], [[Generalissimus]], [[Generálmajor]],[[Generálporučík]], [[Generálplukovník]], [[Armádny generál]],[[Zoznam slovenských vojenských generálov]],[[Dôstojník]],[[Vojak z povolania]], [[Vojenská prísaha]], [[Vojsko v meste Prešov]], [[2. armádny zbor]],[[Zväz vojakov Slovenskej republiky]],[[Kríž Rytier delostrelectva]], [[Rad čestnej légie]],[[Armata]],[[T-14]],[[Útvar (vojenstvo)]], [[Východný vojenský okruh]]; [[Vojenská jednotka]]; [[Zväzok (vojenstvo)]], [[Vojenské zariadenie]];[[Bombardovanie Prešova]]; [[Letecký nálet]] ==Na Wikikuchárka som autorom== príspevku - Šuhajdy * http://sk.wikibooks.org/wiki/Wikikuchárka/Šuhajdy ==Iné projekty== '''Foto - dokumenty uverejňujem na''' * http://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko * https://sk.mapy.cz/zakladni?moje-mapy&x=21.2143613&y=48.9861536&z=15&cat=fotografie&mid=4623561 * http://www.panoramio.com/user/1759054 * http://flog.pravda.sk/dokofoto.flog * http://galerie.zive.cz/member.php?uid=73553&protype=1 '''Texty publikujem v knižnej podobe, na blogoch a v printových médiách''' * http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Kotulic28/ * http://komentare.sme.sk/c/2773510/politici-by-mali-naplnit-vysledok-volieb.html * http://doko.blog.portal.sk/ * http://www.bezpzlozky.eu/2015/02/poradenstvo/#comment-8754/ ==Ocenenia== '''Do kategórie najkvalitnejších fotografií sa dostali''' * V roku 2020 snímka https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Basilica,_Levo%C4%8Da_WMP_20_Slovakia.jpg patrila medzi 10 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2020.<div style="margin: 4px; float:right;">[[File:Wlm-sk.svg|30px]]</div> * http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Presov12Slovakia145.JPG v súťaži WLM v roku 2012 táto snímka za slovenskú časť postúpila do celosvetového kola <div style="margin: 4px; float:right;">[[File:Wlm-sk.svg|30px]]</div> * http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Category:Quality_images&from=B/ Bardejov10Slovakia6.JPG * http://travelnewsworld.blogspot.sk/2011/07/flexijourney-blog.html 11 Viena '''Uverejnené na hlavnej stránke slovenskej Wikipédie''' * https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2021 |týždeň 27/2021 * https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2016 |týždeň 13/2016 * https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2013 |týždeň 35/2013 '''Iné z mojich fotografií sú uverejňované vo svetových internetových médiách''' * http://inosmi.ru/russia/20141118/224326985.html?id=224382145 * http://www.army-technology.com/projects/tatrapan-armoured-multipurpose-vehicle/tatrapan-armoured-multipurpose-vehicle1.html * http://praguepost.com/realty/praguepostnews/realty/real-estate-investment-in-ce-region-up * http://www.boomsbeat.com/articles/8179/20140902/fantastic-photos-of-michalska-gate-in-slovakia.htm * http://episcopaldigitalnetwork.com/stw/2014/08/29/bulletin-insert-14-pentecost-a/ * http://horizon2020projects.com/es-european-research-council/erc-meets-in-slovakia/ * http://en.tracesofwar.com/article/33594/Memorial-Liberators-Slav%EDn.htm * http://www.europanostra.org/disclaimer/ * https://geolocation.ws/v/P/38412403/wien-krntnerstrasse/en * http://europetravelz.com/the-natural-spas-of-slovakia/ * http://wyszehrad.com/czechy/historia/marki * http://flying-news.com/science/little-girl-refuses-birthday-stays-six-years-old/ * http://www.mojahrvatska.hr/parkovi-prirode-u-dalmaciji/ * http://www.canadianbusiness.com/blog/investing/54801--beware-of-greek-democracy-and-black-swans * http://www.alltravels.com/slovakia/all-regions/leutschau/photos/current-photo-56197661 * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/fijimaritime/ * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/worldenergynews/ * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/pacificworldnews/ * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/australiadaily/ * http://nature.daum.net/plant/photo.do?itemId=6321 * http://archive.wn.com/2009/01/29/1400/australiaeconomy/ * http://article.wn.com/view/2008/12/13/ObamaThemed_Christmas_Tree_among_Woman_s_22/?template=cheetah-worldphotos%2Findex.txt * http://www.gpsmycity.com/tours/bratislava-shopping-self-guided-walking-tour-3678.html * http://www.rozhlas.cz/cro6/internet/_zprava/slovensky-hazard-cinsky-zajatec-a-anglicky-romantik--956511 * http://www.vzacne-mince.sk/detail_tovaru.php?UG_hodnota_id=72&ug_preselfl=jmedy-qgq * http://www.discoverynatures.com/lakes/strbske-pleso/ * http://www.oorlogsmusea.nl/artikel/14621/Massagraf-Slowaakse-Soldaten-Gerlachov.htm * http://s-nikiel-mojegory.pl/moje%20trasy/trasy/polski%20grzebien/polskigrzebien.index.html * http://johnsoeder.bandcamp.com/track/summer-day '''Fotografie uverejňované v slovenských internetových médiách''' * https://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=160:0: Zaujímavá fotogaléria ulíc a námestí mesta Prešov. * https://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=840:0: Fotogaléria mesta Prešov a jeho kultúrnych pamiatok. * https://kamnahory.sk/Autorske-prava.html * http://www.dokostola.sk/clanok/podakovanie * http://www.skrz.sk/index.php?cx=partner-pub-7390345969231695%3A7017269059&cof=FORID%3A10&ie=UTF-8&lang=sk&action=search&q=jozef+kotuli%C4%8D&sa=H%C4%BEada%C5%A5&siteurl=www.skrz.sk%2F&ref=www.google.com%2F&ss=3170j918250j13 * https://www.google.com/search?q=jozef+kotuli%C4%8D+vypadni.sk&safe=active&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ved=2ahUKEwi09Y7U7ZTfAhUO3aQKHXs5AjMQsAR6BAgGEAE&biw=1920&bih=966#imgrc=_ * https://www.google.com/search?q=ing.mgr.jozef+kotuli%C4%8D+wander+card+sk&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=2ahUKEwjj_tGDw6juAhXQwosKHeMkDb8Q_AUoAXoECBAQAw&biw=1760&bih=886 ==Referencie== <references /> <center> {| style="width:350px; border:1px dotted #000000; padding: 10px" |[[Image:Commons-barnstarW.png|center]] ''Udeľujem ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|včeličku]] za obrázky slovenských obcí, ktorými obohacuješ články. <br /> --<b><font face="Comic Sans MS">[[Redaktor:Bubamara|<font color=red>''Buba''</font><font color="green">''mara''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Bubamara|<font color=green><sup>…✉</sup></font>]]</font></b> 15:47, 5. júl 2007 (UTC) |} {{Nálepka ľavá |float = rightt |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #1874CD |okraj_farba = #1874CD |okraj_sirka = 2 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- *--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 18:54, 8. august 2014 (UTC) *--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:51, 8. august 2014 (UTC) *--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 16:35, 12. marec 2022 (UTC) *--<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 20:08, 26. máj 2023 (UTC) *--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 11:30, 3. august 2024 (UTC) <!-- Pre pridanie ďalšieho mena sa stačí podpísať v tejto nálepke cez ikonu --> }} </center> <center> {| style="width:350px; border:1px dotted #000000; padding: 10px" |[[Súbor:Photographer Barnstar.png|150px|center]] <center>''Ocenenie za pekné fotografie na Wikimedia Commons'':--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 19:37, 30. jún 2022 (UTC) <br /> </center> |} [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Doko]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori zo Slovenska]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori z Prešova|Doko]] pz5wlm7ljehpnci6u4ka31gjhgzoq7g Lamborghini 0 77702 8218934 7870636 2026-05-24T12:19:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218934 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť |Názov spoločnosti = Automobili Lamborghini S.p.A. |Logo spoločnosti = Lamborghini - logo wordmark+payoff (Italy, 1963-).svg |Právna forma = Dcérska spoločnosť vo výhradnom vlastníctve |Odvetvie = |Založená = 30. október 1963 |Zakladateľ = [[Ferruccio Lamborghini]] |Sídlo = Sant'Agata Bolognese |Štát sídla = Taliansko |Pôvod = |Vedenie = [[Stephan Winkelmann]],<br><small>[[Chief executive officer|CEO]]</small><br>Wolfgang Egger<br><small>Head of Design</small> |Územný rozsah = |Priemysel = [[Automobilový priemysel]] |Produkcia = [[Automobil]]y |Obrat = |Prevádzkový príjem = |Zisk = 268 miliónov [[euro|€]] <small>(2011)</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |korporácia = AUDI AG |url = http://audi.com/etc/medialib/ngw/company/investor_relations/pdf/finanzberichte/geschaeftsberichte5.Par.0015.File.pdf/jahresfinanzbericht.pdf |titul = Audi 2011 Annual Financial Report |vydavateľ = AUDI AG |dátum vydania = |dátum prístupu = 2012-08-09 |strany = 245 |url archívu = https://web.archive.org/web/20130509141741/http://www.audi.com/etc/medialib/ngw/company/investor_relations/pdf/finanzberichte/geschaeftsberichte5.Par.0015.File.pdf/jahresfinanzbericht.pdf |dátum archivácie = 2013-05-09 }}</ref> |Člen skupiny = |Počet zamestnancov = 831 <small>(2011)</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |korporácia = AUDI AG |url = http://audi.com/etc/medialib/ngw/company/investor_relations/pdf/finanzberichte/geschaeftsberichte5.Par.0015.File.pdf/jahresfinanzbericht.pdf |titul = Audi 2011 Annual Financial Report |vydavateľ = AUDI AG |dátum vydania = |dátum prístupu = 2012-08-09 |strany = 162 |url archívu = https://web.archive.org/web/20130509141741/http://www.audi.com/etc/medialib/ngw/company/investor_relations/pdf/finanzberichte/geschaeftsberichte5.Par.0015.File.pdf/jahresfinanzbericht.pdf |dátum archivácie = 2013-05-09 }}</ref> |Divízie = |Dcérske spoločnosti = |Vlastník = [[Audi|AUDI AG]] |Slogan spoločnosti = |Domáca stránka = [http://lamborghini.com/ Lamborghini.com] |Zánik = |Poznámka = }} '''Automobili Lamborghini [[S.p.A.]]''' (akciová spoločnosť), známa predovšetkým ako '''Lamborghini''', je výrobca traktorov<ref>[http://www.lamborghini-tractors.com/ www.Lamborghini-tractors.com]</ref>, motorov do pretekárskych člnov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=LamboCars.com: ''Marine power: Specifications'' |url=http://lambocars.com/mar/specs.php |dátum prístupu=2012-08-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090417094410/http://www.lambocars.com/mar/specs.php |dátum archivácie=2009-04-17 }}</ref>, najviac ale preslávená ako výrobca vysokovýkonných a [[superšportový automobil|superšportových automobilov]]. Sídli v talianskom mestečku [[Sant'Agata Bolognese]]. Spoločnosť založil v roku [[1963]] [[Ferruccio Lamborghini]] ([[1916]]–[[1993]]). Pre Lamborghini navrhujú alebo navrhovali autá dizajnéri ako [[Franco Scaglione]], [[Touring of Milan]], [[Zagato]], [[Mario Marazzi]], [[Bertone]], [[ItalDesign]], [[Marcello Gandini]] a [[Luc Donckerwolke]]. == Modely == [[Image:Lamborghini Diablo SV green arp.jpg|thumb|Lamborghini Diablo]] [[Image:Lamborghini Gallardo silver.jpg|thumb|2004 Lamborghini Gallardo]] [[Image:Lamborghini Murciélago Roadster 2005.JPG|thumb|2004 Lamborghini Murciélago Roadster]] [[Image:Lamborghini_Revent%C3%B3n.jpg|thumb|2007 Lamborghini Reventon]] {| class="wikitable" !Model !Rok !Motor |- |[[Lamborghini 350 GT|350 GT]]||1964 - 1967||[[Lamborghini V12]] |- |[[Lamborghini 400 GT|400 GT]]||1965 - 1968||[[Lamborghini V12]] |- |[[Lamborghini Miura|Miura]]||1966 - 1972||[[Lamborghini V12]] |- |[[Lamborghini Espada|Espada]]||1968 - 1978||[[Lamborghini V12]] |- |[[Lamborghini Islero|Islero]]||1968 - 1970||[[Lamborghini V12]] |- |[[Lamborghini Jarama|Jarama]]||1970 - 1978||[[Lamborghini V12]] |- |[[Lamborghini Urraco|Urraco]]||1970 - 1979||[[Lamborghini V8]] |- |[[Lamborghini Countach|Countach]]||1974 - 1990||[[Lamborghini V12]] |- |[[Lamborghini Silhouette|Silhouette]]||1976 - 1977||[[Lamborghini V8]] |- |[[Lamborghini Jalpa|Jalpa]]||1982 - 1989||[[Lamborghini V8]] |- |[[Lamborghini LM002|LM002]]||1986 - 1992||[[Lamborghini V12]] |- |[[Lamborghini Diablo|Diablo]]||1990 - 2001||[[Lamborghini V12]] |- |[[Lamborghini Murciélago|Murciélago]]||2001 - 2010||[[Lamborghini V12]] |- |[[Lamborghini Gallardo|Gallardo]]||2003 - 2013||[[Lamborghini V10]] |- |[[Lamborghini Reventón|Reventón]]||2007 - 2008||[[Lamborghini V12]] |- |[[Lamborghini Aventador|Aventador ]]||2011 - 2017||[[Lamborghini V12]] |- |[[Lamborghini Sesto Elemento|Sesto Elemento]]||2012 - 2013||[[Lamborghini V10]] |- |[[Lamborghini Aventador#Veneno|Veneno]]||2013||[[Lamborghini V12]] |- |[[Lamborghini Huracán|Huracán]]||2014 -||[[Lamborghini V10]] |- |[[Lamborghini Centario|Centenario]] |2016 |[[Lamborghini V12]] |- |[[Aventador S]] |2017- |[[Lamborghini V12]] |} == Referencie == {{reflist}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lamborghini}} == Externé odkazy == * [http://www.lambocars.com/ LamboCars.com] * [http://www.kldconcept.com/ Lamborghini by KLD Concept (Photos, vidéos, news, forum, etc ...)] {{Lamborghini}} {{Volkswagen Group}} [[Kategória:Lamborghini| ]] [[Kategória:Talianske automobilky]] p8vgisxn30fooxg0tezs5i05e5f4ezq Kobalt 0 81159 8218973 7556069 2026-05-24T13:28:30Z ~2026-31041-06 295848 /* Zdroj rádioaktívneho žiarenia */ 8218973 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemický prvok | Farba infoboxu = prechodný prvok | Protónové číslo = 27 | Prvok vľavo = 26 | Prvok vpravo = 28 | Prvok hore = | Prvok dole = 45 | Vzhľad = strieborno-sivý kov | Obrázok = Kobalt electrolytic and 1cm3 cube.jpg | Emisné spektrá = | Absorpčné spektrá = | Séria = [[Prechodný prvok|prechodné prvky]], [[kov]]y | Skupina = 9 | Perióda = 4 | Blok = d | Atómová hmotnosť = 58.933195 | Atómový polomer = 125 | Atómový polomer vypočítaný = | Kovalentný polomer = 126 | Kovový polomer = 125 | Van der Waalsov polomer = | Iónový polomer = 72 | Iónový polomer pre ión = Co<sup>2+</sup> | Elektronegativita = 1.88 | Ionizačná energia1 = 760.4 | Ionizačná energia2 = 1648 | Ionizačná energia3 = 3232 | Ionizačná energia4 = | Oxidačné čísla = '''II''', '''III''', IV, V | Štandardný elektródový potenciál = -0.277 | Štandardný elektródový potenciál rovnica = Co<sup>2+</sup>/Co | Poznámka = | Skupenstvo = [[Pevná látka|pevné]] | Hustota = 8.90 | Hustota kvapaliny = 7.75 | Teplota topenia = 1768 | Teplota varu = 3200 | Teplota sublimácie = | Kritický bod teplota = | Kritický bod tlak = | Trojný bod teplota = | Trojný bod tlak = | Skupenské teplo topenia = 16.06 | Skupenské teplo varu = 377 | Tepelná kapacita = 24.81 | Tlak pary 1 = 1790 | Tlak pary 10 = 1960 | Tlak pary 100 = 2165 | Tlak pary 1000 = 2423 | Tlak pary 10000 = 2755 | Tlak pary 100000 = 3198 | Kryštálová sústava = [[Hexagonálna sústava|hexagonálna]] | Magnetizmus = [[Feromagnetizmus|feromagnetický]] | Elektrický odpor = 62.4 | Súčiniteľ tepelnej vodivosti = 100 | Tepelná rozťažnosť = 13.0 | Rýchlosť zvuku = 4720 | Youngov modul = 209 | Pružnosť v šmyku = 75 | Objemová pružnosť = 180 | Poissonova konštanta = 0.31 | Mohsova stupnica tvrdosti = 5.0 | Brinellova tvrdosť = 700 | CAS = 7440-48-4 | Izotopy = {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop | Nukleónové číslo = 56 | Protónové číslo = 27 | Percentuálne zastúpenie = | Polčas rozpadu = 77.27 | Polčas rozpadu jednotka = d. | Rozpadový rad = [[Záchyt elektrónu|ε]] | Energia rozpadu = 4.566 | Produkt rozpadu nukleónové číslo = 56 | Produkt rozpadu protónové číslo = 26 }} {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop | Nukleónové číslo = 57 | Protónové číslo = 27 | Percentuálne zastúpenie = | Polčas rozpadu = 271.79 | Polčas rozpadu jednotka = d. | Rozpadový rad = [[Záchyt elektrónu|ε]] | Energia rozpadu = 0.836 | Produkt rozpadu nukleónové číslo = 57 | Produkt rozpadu protónové číslo = 26 }} {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop | Nukleónové číslo = 58 | Protónové číslo = 27 | Percentuálne zastúpenie = | Polčas rozpadu = 70.86 | Polčas rozpadu jednotka = d. | Rozpadový rad = [[Záchyt elektrónu|ε]] | Energia rozpadu = 2.307 | Produkt rozpadu nukleónové číslo = 58 | Produkt rozpadu protónové číslo = 26 }} {{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop | Nukleónové číslo = 59 | Protónové číslo = 27 | Percentuálne zastúpenie = 100 }} {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop | Nukleónové číslo = 60 | Protónové číslo = 27 | Percentuálne zastúpenie = | Polčas rozpadu = 5.2714 | Polčas rozpadu jednotka = r. | Rozpadový rad = [[Beta rozpad|β<sup>-</sup>]], [[Žiarenie gama|γ]] | Energia rozpadu = 2.824 | Produkt rozpadu nukleónové číslo = 60 | Produkt rozpadu protónové číslo = 28 }} | Izotopy poznámka = | Commons = Category:Cobalt }} '''Kobalt''' (''Cobalt'') je [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka|Periodickej tabuľke prvkov]], ktorý má značku Co a [[protónové číslo]] 27. Kobalt je feromagnetický, tvrdší a pevnejší ako oceľ a veľmi húževnatý. Chemickými vlastnosťami sa podobá [[železo|železu]] a [[nikel|niklu]]. Objavil ho v roku [[1735]] chemik [[Georg Brandt]]. Patrí medzi prechodné prvky, ktoré majú valenčné elektróny v d-sfére. V zlúčeninách sa vyskytuje najmä s mocnosťou Co<sup>+2</sup> a Co<sup>+3</sup>, vzácne sa môžeme stretnúť aj s Co<sup>+1</sup> a Co<sup>+4</sup>. V silných minerálnych kyselinách je kobalt rozpustný za vzniku plynného [[vodík]]a. Je pomerne stály voči atmosférickej korózii a pôsobeniu vody. == Výskyt a výroba == Oproti príbuznému [[nikel|niklu]] je zastúpenie kobaltu na Zemi aj vo vesmíre výrazne nižšie. V [[zemská kôra|zemskej kôre]] je priemerný obsah kobaltu okolo 25 mg/kg. V morskej [[voda|vode]] sa jeho koncentrácia pohybuje na úrovni 0,27 mikrogramu v jednom litri. Predpokladá sa, že vo [[vesmír]]e pripadá na jeden atóm kobaltu približne 15 miliónov atómov [[vodík]]a. V prírode nie sú známe náleziská rúd s prevažujúcim množstvom kobaltu. Ten vždy iba sprevádza niklové rudy a nájdeme ho aj ako sprievodný prvok v sulfidických rudách [[meď|medi]] alebo [[olovo|olova]]. Tvrdí sa, že meno kobalt má základ v nemeckom pomenovaní škriatkov ''Koboltov'', ktorí boli skôr zlomyseľní a kazili baníkom prácu. Prítomnosť kobaltu totiž zhoršovala kvalitu a spracovateľnosť vyťažených niklových rúd a kobaltové prímesi aj viac ohrozovali ich zdravie. Najväčšie zásoby rúd s významným podielom kobaltu sú v [[Rusko|Rusku]], [[Čína|Číne]], [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Demokratická republika Kongo|Demokratickej republike Kongo]] a [[Zambia|Zambii]]. Spôsob výroby kobaltu z uvedených rúd závisí na chemickom zložení danej horniny a zvyčajne býva pomerne komplikovaný. == Využitie, zlúčeniny == Cena kobaltu je vďaka jeho pomerne nízkemu výskytu aj zložitosti výroby dosť vysoká a v niektorých obdobiach dosahuje burzová cena kobaltu úroveň [[striebro|striebra]]. Preto sa najmä v [[metalurgia|metalurgii]] využíva iba v prípadoch, keď sa nedá nahradiť niektorým lacnejším kovom a do zliatin je legovaný iba v relatívne nízkom množstve. === Zliatiny === V [[oceliarsky priemysel|oceliarskom priemysle]] kobalt slúži ako zložka špeciálnych [[Nástrojová oceľ|nástrojových ocelí]], ktoré musia vykazovať vynikajúce mechanické vlastnosti – tvrdosť, pevnosť a odolnosť. Z ocelí tohto typu sa vyrábajú nástroje a prípravky na obrábanie kovov ([[rýchlorezná oceľ]]), ale aj napr. turbíny plynových generátorov a leteckých motorov, vrtné hlavice pre geologický prieskum. Na výrobu veľmi silných permanentných [[magnet]]ov sa používa typ zliatin s obchodným názvom [[Alnico]], ktoré sa skladajú zo [[železo|železa]], kobaltu, niklu, [[hliník]]a a [[meď|medi]]. Pre pacientov, ktorí si nemôžu dovoliť uhradiť bežné dentálne zliatiny z drahých kovov sa ako lacný variant používa niekoľko typov zliatin na báze kobaltu, [[molybdén]]u, [[volfrám]]u a niklu. Tento materiál veľmi dobre odoláva koróznym vplyvom, ale ťažko sa spracováva pre veľmi vysokú tvrdosť a vysoký bod tavenia. === Galvanické pokovovanie === Odolnosť kovového kobaltu proti vplyvom prostredia (atmosférická oxidácia, pôsobenie vody) znamená, že elektrolytickým vylučovaním kobaltového povlaku na povrchu menej ušľachtilého kovu ho ochránime proti korózii. === Farbenie skla a keramiky === Kobaltnaté a kobaltité soli sú farebné, zvyčajne modré alebo červené. Pridaním solí kobaltu do [[sklo]]viny alebo [[keramika|keramickej]] hmoty sa dosiahne, že výsledný výrobok je po vytavení a vypálení trvalo zafarbený. Pri keramických materiáloch alebo [[porcelán]]e sa však skôr používa tzv., glazovanie, keď je primárne vypálený kus pokrytý vrstvou tekutej [[glazúra|glazúry]], ktorá ako farbiace [[pigment]]y obsahuje väčšinou soli rôznych ťažkých kovov. Opätovným vypálením predmetu v peci sa glazúra stabilizuje vo forme rôznych [[oxid]]ov, [[kremičitan]]ov a ďalších solí, ktoré trvalo zafarbia jej povrch. Pretože farba glazovacej zmesi pred vypálením je vždy iná ako po konečnom tepelnom spracovaní, je finálny vzhľad výrobku vždy otázkou skúsenosti a remeselníckej zručnosti keramika. === Zdroj rádioaktívneho žiarenia === Ožiarením stabilného izotopu kobaltu <sup>59</sup>Co energetickými neutrónmi (napr. v [[jadrový reaktor|jadrovom reaktore]]) vzniká nestabilný <sup>60</sup>Co. Tento [[rádioizotop]] sa rozpadá s polčasom približne 5 rokov pričom uvoľňuje silné [[gama žiarenie]]. Kobalt sa tiež z tohto dôvodu niekedy používa ako vrchný plášť [[Termonukleárna zbraň|atómovej bomby]] (takzvaná [[Termonukleárna zbraň#Kobaltová bomba|kobaltová bomba]]), po výbuchu dochádza k vyššie zmienenej transmutácii a zamoreniu oblasti rádioizotopom <sup>60</sup>Co. Pretože <sup>60</sup>Co možno pomerne ľahko pripraviť a manipulácia s ním nie je zložitá, využíva sa v medicíne ako zdroj gama-lúčov na ožarovanie [[rakovina|rakovinových nádorov]]. Prístroj na ožarovanie sa nazýva [[kobaltové delo|kobaltová bomba]] a jeho podstatou je silná [[olovo|olovená]] ochranná schránka valcovitého tvaru, ktorá prepúšťa potrebné gama-žiarenie iba v úzkom lúči určeným smerom. Izotop <sup>60</sup>Co sa využíva aj v [[defektoskopia|defektoskopii]] na vyhľadávanie vnútorných skrytých chýb materiálov. Uvoľneným žiarením sú prežarované kovové súčasti dôležitých aparatúr – zariadení pre jadrový priemysel, chemické reaktory pre vysoké tlaky, časti kozmických rakiet a pod. Citlivý detektor sníma množstvo gama lúčov, ktoré prejdú materiálom a výskyt chyby (trhliny, chybného zvaru) sa prejaví zmenou intenzity meraného žiarenia. Ožarovanie gama-lúčmi slúži aj na likvidáciu húb, plesní a drevokazného hmyzu v historicky cenných drevených predmetoch, ktoré nie je možné ošetriť klasickými chemickými prípravkami kvôli zachovaniu ich vzhľadu. === Biologický význam === Stopové množstvo kobaltu je dôležité pre veľké množstvo živých organizmov vrátane človeka. Koncentrácia niekoľkých desatín miligramu kobaltu na kilogram pôdy preukázateľne zlepšuje zdravotný stav pasúceho sa dobytka. Kobalt je tiež súčasťou jedného z dôležitých členov [[vitamín]]ov skupiny B, [[vitamín B12|vitamínu B12]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Cobalt|wikt=kobalt|štítok=kobalt}} {{Periodická tabuľka}} [[Kategória:Kobalt| ]] [[Kategória:Prechodné prvky]] [[Kategória:Kovy]] [[Kategória:Karcinogény IARC skupiny 2B]] i9gitj13bqwo9u7tc9yg6w4heqkqvjh Wimbledon (tenis) 0 83366 8219243 7979817 2026-05-25T05:08:07Z Feriontly17x17x7 228747 akt. 2025 8219243 wikitext text/x-wiki {{GrandSlamTurnaje | názov = Wimbledon | aktuálny ročník = | oficiálny názov = The Championships, Wimbledon | logo = Wimbledon 2011 (10) (19038261754).jpg | veľkosť loga = | popis loga = | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis = | | odohraný = | dátum zániku = | dátum obnovenia = | mesto = [[Londýn]] | štát = [[Spojené kráľovstvo]] | miesto konania = [[All England Club]] | povrch = tráva | počet = | rozpočet = | peňažná výhra = 53 550 000£ (2025) | obdobie = | riaditeľ = | poznámka = jediný grandslam na tráve<br>najslávnejší a najstarší turnaj na svete | súťaže mužov = | súťaže žien = | zmiešané súťaže = | rok víťazov = 2025 | víťazi dvojhry mužov = {{ITA}} [[Jannik Sinner]] | víťazky dvojhry žien = {{POL}} [[Iga Świąteková]] | víťazi štvorhry mužov = {{GBR}} [[Julian Cash]]<br>{{GBR}} [[Lloyd Glasspool]] | víťazky štvorhry žien = [[Veronika Eduardovna Kudermetovová|Veronika Kudermetovová]]<br>{{BEL}} [[Elise Mertensová]] | víťazi zmiešanej štvorhry = {{CZE}} [[Kateřina Siniaková]] <br> {{NED}} [[Sem Verbeek]] | web = www.wimbledon.org }} '''Wimbledon''' je najstarším a najprestížnejším [[tenis]]ovým turnajom na [[Zem|svete]]. Odohráva sa každoročne koncom [[jún]]a a začiatkom [[júl]]a (začína presne 6 týždňov pred prvým [[august]]ovým [[pondelok|pondelkom]]) v [[londýn]]skej štvrti [[Wimbledon (Londýn)|Wimbledon]]. Je jedným zo štvorice grandslamových turnajov, ako jediný z nich hraný na tráve. V poslednom období na ňom jasne dominuje [[Švajčiarsko|Švajčiar]] [[Roger Federer]], ktorý získal pohár v rokoch [[2003]] až [[2007]], neskôr ešte v roku [[2012]] a [[2017]], dovedna 8 titulov. == História == Prvý ročník sa odohral už v roku [[1877]]. Ženy na ňom hrajú od roku [[1884]], v rovnakom roku pribudla mužská štvorhra, v roku [[1913]] bola pridaná štvorhra žien a zmiešaná štvorhra. Na súčasnom mieste sa hráva od roku [[1922]]. == Finančné prémie == {| class="wikitable" |- ! Disciplína ||! colspan="2"| Dvojhry || ! colspan="2"| Štvorhry || ! colspan="2"| Zmiešané štvorhry |- ! Rok || 2012 || 2013 || 2012 || 2013 || 2012 || 2013 |- |Víťazi || 1,15 mil. [[britská libra|GBP]] || 1,6 mil. [[britská libra|GBP]] || 260 tis. [[britská libra|GBP]] || 300 tis. [[britská libra|GBP]] || ! colspan="2"| 92 tis. [[britská libra|GBP]] |- |Finalisti || 575 tis. [[britská libra|GBP]] || 800 tis. [[britská libra|GBP]] || 130 tis. [[britská libra|GBP]] || 150 tis. [[britská libra|GBP]] || ! colspan="2"| 46 tis. [[britská libra|GBP]] |- |Semifinalisti || 287,5 tis. [[britská libra|GBP]] || 400 tis. [[britská libra|GBP]] || 65 tis. [[britská libra|GBP]] || 75 tis. [[britská libra|GBP]] || ! colspan="2"| 23 tis. [[britská libra|GBP]] |- |Štvrťfinalisti || 145 tis. [[britská libra|GBP]] || 205 tis. [[britská libra|GBP]] || 32,5 tis. [[britská libra|GBP]] || 37,5 tis. [[britská libra|GBP]] || ! colspan="2"| 10,5 tis. [[britská libra|GBP]] |- |Porazení v 4. kole || 75 tis. [[britská libra|GBP]] || 105 tis. [[britská libra|GBP]] || - || - || - || - |- |Porazení v 3. kole || 38,875 tis. [[britská libra|GBP]] || 63 tis. [[britská libra|GBP]] || 16,650 tis. [[britská libra|GBP]] || 20 tis. [[britská libra|GBP]] || ! colspan="2"| 5,2 tis. [[britská libra|GBP]] |- |Porazení v 2. kole || 23,125 tis. [[britská libra|GBP]] || 38 tis. [[britská libra|GBP]] || 12 tis. [[britská libra|GBP]] ||9,350 tis. [[britská libra|GBP]] || ! colspan="2"| 2,6 tis. [[britská libra|GBP]] |- |Porazení v 1. kole || 14,5 tis. [[britská libra|GBP]] || 23,5 tis. [[britská libra|GBP]] || 7,750 tis. [[britská libra|GBP]] || 5,450 tis. [[britská libra|GBP]] || ! colspan="2"| 1,3 tis. [[britská libra|GBP]] |} <small>Zdroj: denník [[Hospodárske noviny]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Macek | meno = Ľubomír | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Wimbledon. Tam, kde naši zlyhávajú | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = http://hnonline.sk/ | rok = 2013 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 120 | strany = 24 | url = | issn = 1335-4701 }}</ref>, vlastná úprava</small> == Zaujímavosti == * Doposiaľ jediným [[kňaz]]om ktorý vyhral Wimbledon je John Thorneycroft Hartley (1879 a 1880). * Posledným [[Spojené kráľovstvo|domácim]] tenistom, ktorý vyhral Wimbledon bol [[Andy Murray]] v roku [[2013]]. * Tradičným pokrmom sú jahody so šľahačkou. * V prvú nedeľu sa hráva iba v prípade výrazného časového sklzu. * Rekord v počte víťazstiev za sebou držal Bjorn Borg, ale od roku 2007 sa k nemu pridal už aj Roger Federer. Obaja majú na svojom konte 5 wimbledonských triumfov v rade. * Rok [[2007]] sa zapísal do histórie ako rok, v ktorom po prvýkrát zarobili na turnaji muži i ženy rovnakú sumu. == Galéria == <gallery> The Centre Court, Wimbledon.jpg|Centrálny kurt, Wimbledon Court 4 Wimbledon.JPG|Wimbledon kurt 4 Court 19 Wimbledon.JPG|Wimbledon kurt 19 Court 15 Wimbledon.JPG| Wimbledon kurt 15 Court 17 Wimbledon.JPG|Wimbledon kurt 17 </gallery> == Rekordy == {| class="wikitable" |- ! Disciplína || Hráč || Titulov |- |Víťaz mužskej dvojhry|| [[Súbor:Flag of Switzerland.svg|20px| ]] [[Roger Federer]] || 8 |- |Víťazka ženskej dvojhry|| [[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20px| ]] [[Martina Navrátilová]] || 9 |- |Víťaz mužskej štvorhry|| [[Súbor:Flag_of_Australia.svg|20px| ]] [[Todd Woodbridge]] || 9 |- |Víťazka ženskej štvorhry|| [[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20px| ]] [[Elizabeth Ryanová]] || 12 |- |Víťaz zmiešanej štvorhry|| [[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20px| ]] [[Elizabeth Ryanová]] || 7 |- |Víťaz (spolu)|| [[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20px| ]] [[Billie Jean Kingová]], [[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20px| ]] [[Martina Navrátilová]] || 20 |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam víťazov mužskej dvojhry na Wimbledone]] * [[Zoznam víťazok ženskej dvojhry na Wimbledone]] * [[Zoznam víťazov mužskej štvorhry na Wimbledone]] * [[Zoznam víťaziek ženskej štvorhry na Wimbledone]] * [[Zoznam víťazov zmiešanej štvorhry na Wimbledone]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Wimbledon Championships}} {{Portál|Tenis|Tenisový|Šport|Športový|Spojené kráľovstvo}} == Externé odkazy == * [http://www.wimbledon.com/index.html Oficiálna stránka] {{Grandslamové tenisové turnaje}} {{Wimbledon}} {{Víťazky Wimbledonu}} {{Víťazi Wimbledonu}} {{Víťazky Wimbledonu - štvorhra}} {{Víťazi Wimbledonu - štvorhra}} [[Kategória:Wimbledon (tenis)| ]] [[Kategória:Grandslamové turnaje]] [[Kategória:Tenisové turnaje v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Tenisové turnaje]] [[Kategória:Športové podujatia v Londýne‎]] hzxmbencwnyef9f1wfhai7d8zaqt6tl Demostenes 0 83436 8219050 7458090 2026-05-24T16:30:22Z Maximilián Fedora 259749 8219050 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} [[Obrázok:Demosthenes orator Louvre.jpg|náhľad]] '''Demostenes''' (tvar podľa [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]]; iné názvy: '''Démosthenes, Démosthenés, Démostenes'''; {{grc|Δημοσθένης}} - Démosthenes/iný prepis Démosthenés;* [[384 pred Kr.]] – † 16. november [[322 pred Kr.]], ostrov [[Kalaureia]] pri východnom pobreží [[Peloponéz]]u) bol [[Atény|aténsky]] štátnik a rečník. Bol považovaný za najslávnejšieho gréckeho rečníka. Upozorňoval na nebezpečenstvo, ktoré hrozí [[Atény|Aténam]] od [[Filip II. (Macedónia)| Filipa II. Macedónskeho]] (reči [[filipiky]]). Nedosiahol však úspechu. Zúčastnil sa protimacedónskeho povstania, za čo ho odsúdili na smrť. Otrávil sa. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Demosthenes}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 384 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 322 pred Kr.]] [[Kategória:Politici starovekého Grécka]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]] [[Kategória:Obete samovrážd]] qupkxj0771jm96lv0r1q96rxh0lkv0e Bill Cosby 0 85176 8219246 7457461 2026-05-25T05:43:49Z Auto-épreuve 128612 8219246 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec |meno = Bill Cosby |fotka = BillCosby.jpg |povolanie = [[herec]], [[komik]] a televízny producent |dátum narodenia = {{dnv|1937|7|12}} |miesto narodenia = [[Philadelphia]], [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]] |dátum úmrtia = |miesto úmrtia = |celé meno = William Henry Cosby, Jr. |manželka = Camille Hanks (1964 – ) |webstránka = [http://www.billcosby.com/ BillCosby.com] |Zlatý glóbus = '''Najlepší herec v seriálu'''<br />1985, 1986 - ''[[Šou Billa Cosbyho]]'' |Cena Emmy = 1966, 1967, 1967 - ''[[Ja Špión]]''<br />1969 - ''[[The Bill Cosby Special]]'' }} '''Bill Cosby''' (* [[12. júl]] [[1937]], [[Philadelphia]], [[Pensylvánia]]) je americký [[herec]], [[komik]] a televízny producent. Patrí medzi najuznávanejších a najpopulárnejších zabávačov v [[Amerika|Amerike]]. Medzi jeho najznámejšie roly patria úloha Cliffa Huxtablea v situačnej komédii ''[[Šou Billa Cosbyho]]'' a úloha Alexandra Scotta v dobrodružnom seriáli ''[[Ja Špión]]''. Od roku [[1964]] je ženatý s Camille O. Cosby, s ktorou má päť detí: dcéry Eriku Ranee, Erinn Chalene, Ensu Camille, Evin Harrah a syna Ennis William (zastrelený roku [[1997]]). Billa Cosbyho dostala po dlhej dobe do širšieho povedomia kontroverzia, ktorá začala v roku 2014, v súvislosti s obvineniami zo sexuálneho násilia, ktorého sa mal komik dopustiť od 60. rokov minulého storočia až do roku 2008. Cosby si momentálne odpykáva trest 3-10 rokov odňatia slobody vo väzení. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Bill Cosby}} {{Biografický výhonok}} {{Držitelia ceny Primetime Emmy za najlepší mužský herecký výkon (dramatický seriál)}} {{Držitelia ceny Hasty Pudding pre Muža roka}} {{Kennedy Center Honors 1990 - 1999}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cosby, Bill}} [[Kategória:Filmoví herci USA]] [[Kategória:Televízni herci USA]] [[Kategória:Komici USA]] [[Kategória:Televízni režiséri USA]] [[Kategória:Televízni producenti USA]] [[Kategória:Filmoví herci afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Televízni herci afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Držitelia ceny Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon v seriáli (komédia/muzikál)]] [[Kategória:Držitelia ceny Emmy]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Osobnosti z Philadelphie]] kzipkuos4hcoyytdlba09h9hbrjdx8o Laptop 0 86551 8218940 8159710 2026-05-24T12:37:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218940 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Schenker VIA14 Laptop asv2021-01.jpg|náhľad|Laptop]] '''Laptop''' alebo '''notbuk'''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = notbuk | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 5 | typ vydania = dopl. a uprav. | vydanie text = | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 2020 | isbn = 978-80-8128-261-4 | počet strán = 960 | strany = 405 }}</ref> (staršie: '''notebook''') je označenie pre stredne ťažké [[prenosný počítač|prenosné počítače]] s integrovanou základnou jednotkou, monitorom a klávesnicou; podrobnosti pozri v nasledovnej časti Definície. == Definície == === Prehľad === Laptop v širšom zmysle / notbuk v širšom zmysle: * laptop v užšom zmysle – najťažší prenosný počítač (označenie zavedené v roku [[1983]]) * notbuk v užšom zmysle – menší a ľahší ako laptop (označenie používané od roku [[1989]]) * [[subnotebook]] v širšom zmysle ** [[subnotebook]] v užšom zmysle – menší ako notbuk ** [[netbook]]/[[mini-laptop]]/[[ultra laptop]] – sieťový, malý, ultra (ľahký a malý) notbuk === Laptop === Laptop (doslova z angl. ''laptop computer'' = „počítač na vrch lona“) je v širšom zmysle [[prenosný počítač]] s hmotnosťou cca od 1 (2) kg do 5 (6) kg (prípadne aj vyššie), ktorý má integrovanú [[základná jednotka počítača|základnú jednotku]], LCD [[monitor (displej)|monitor]] a [[klávesnica|klávesnicu]] do jedného celku (podľa niektorých zdrojov okrem [[tablet PC]]); niekedy sa dodáva, že má mať taký tvar, aby ho bolo možné použiť na kolenách. V užšom zmysle sa ako laptop označuje len takýto počítač, teda iný ako notbuk, [[subnotebook]] či [[netbook]] (čo spravidla predovšetkým znamená, že laptop váži viac ako 3 (4) kg). Laptop v širšom zmysle má najčastejšie tvar (relatívne nízkej) [[Škatuľa|škatule]], pričom môže byť: * obrazovka spolu s klávesnicou sú umiestnené na vrchu najväčšej strany škatule * škatuľa je rozdelená na dve časti tak, že zadná je nemeniteľná a v prednej sa vyklápaním / vysúvaním hore sprístupní obrazovka a pod ňou klávesnica (staršie modely napr. [[Osborne 1]] z roku [[1981]]) alebo, * škatuľa je rozdelená na dve časti tak, že horná je ako celok vyklápateľná (angl. clamshell) a obsahuje obrazovku a dolná klávesnicu (to je dnes štandard) Výraz laptop ako taký sa prvýkrát použil na označenie počítača [[Gavilan SC]] v roku 1983/84, ale možno ho ako generický výraz použiť aj na staršie modely. Prvé laptopy vyžadovali externé napájanie, neskôr boli vybavené (aj) [[batéria]]mi. === Notbuk === Podľa viacerých zdrojov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = What is the Difference Between a Laptop and a Notebook? For example, When NEC released its UltraLite Notebook in 1989, a portable PC that many attribute to being the first notebook computer | url = http://www.webopedia.com/DidYouKnow/Hardware_Software/2008/laptop_notebook.asp | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20121005075604/http://www.webopedia.com/DidYouKnow/Hardware_Software/2008/laptop_notebook.asp | dátum archivácie = 2012-10-05 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = History of Laptop Computers - History. "In 1989, NEC UltraLite was released, considered by some to be the first "notebook style" computer." | url = http://inventors.about.com/library/inventors/bllaptop.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> bol prvým notbukom [[NEC UltraLite]], ktorý bol predstavený na výstave COMDEX v októbri 1988 v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Pri jeho uvedení v roku [[1988]] bol označovaný ako „laptop“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brit Hume, T.R. Reid | meno = | odkaz na autora = | titul = Nec Ultralite Sleek But A Far Cry From Perfect | url = http://articles.chicagotribune.com/1988-11-20/business/8802180200_1_rechargeable-adapter-ultralite | dátum vydania = November 20, 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012/09/27 | vydavateľ = Chicago Tribune, Washington Post Writers Group. | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20121126000555/http://articles.chicagotribune.com/1988-11-20/business/8802180200_1_rechargeable-adapter-ultralite | dátum archivácie = 2012-11-26 }}</ref> avšak už v roku [[1989]] bol prirovnávaný k notbuku (slovensky: poznámkový blok)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = If Money Were no Object, Consumer report, September 1989, page 567. Scan | url = http://old.chuma.org/ultralite/scans/consumerreports.jpg | dátum vydania = September, 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012/09/27 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>, na čo nadväzovala aj jeho neskoršia propagácia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The $699 NEC Ultralite Breakthrough! Scanned | url = http://old.chuma.org/ultralite/scans/dakcatalog1.jpg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012/09/27 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> NEC Ultralite vážil aj s baterkami 5 libier, teda 2,268 kg a stál okolo 3 000 dolárov. Pojem notbuk (angl. notebook) spopularizovala v rovnakom období firma Toshiba ako marketingové označenie pre svoje hmotnostne ľahšie výrobky, aby sa tak odlíšili od starších, ťažších nazývaných laptop. Názov pochádza z toho, že počítač je taký malý a ľahký, že sa rozmermi podobá na zápisník poznámok (anglicky: notebook) veľkosti približne rozmeru [[A4]]. Výraz sa veľmi rýchlo ujal a došlo k pokusom odlíšiť notbuk od pojmu laptopu aj na základe technických kritérií, napr.: * notbuk na rozdiel od laptopu neponúka všetky funkcie, alebo, * notbuk má sloty na PCMCIA karty, laptop na ISA/EISA karty, alebo, * notbuk má vlastnú batériu, laptop nemusí mať. Nakoniec sa (tak ako to bolo pôvodne aj myslené) ale presadilo veľkostné a váhové kritérium. Za notbuk (v užšom zmysle slova) teda považujeme prenosný počítač s hmotnosťou do 3 (4) kg, ktorý má integrovanú [[základná jednotka počítača|základnú jednotku]], LCD [[monitor (displej)|monitor]] a [[klávesnica|klávesnicu]] do jedného celku (podľa niektorých zdrojov okrem [[Tabletový počítač|tabletového počítača]] (označovaného ako tablet PC na rozlíšenie od grafického tabletu) ďalej len tablet. Niekedy sa ako kritérium uvádzajú (aj alebo alternatívne) rozmery: notbuk má mať rozmery maximálne približne formátu A4 a hrúbku niekoľko centimetrov. === Laptop vs. notbuk v súčasnosti === Hoci to na definícii notbuku ako takého nič nemení, niektoré zdroje formálne považujú notbuk za podtyp laptopu (pozri vyššie laptop v širšom zmysle), iné za samostatný typ prenosného počítača (pozri vyššie laptop v užšom zmysle). V prvom prípade sú teda dnešné notbuky zároveň laptopmi, v druhom prípade sa laptopy v prvej polovici 90. rokov (keď všetky predávané prenosné počítače vážili už menej ako 4 kg) prakticky prestali vyrábať. Slovo notbuk vzniklo v roku [[1988]], a preto je možné zvažovať ako nevhodné použitie označenia notbuk pred rokom 1988. Napokon treba dodať, že niekedy sa pojem notbuk (v širšom zmysle) považuje jednoducho za synonymum pojmu laptop (v širšom zmysle). Ale vzhľadom na to, že dnes má veľká väčšina laptopov (v širšom zmysle) podobu notbuku (v užšom zmysle), je ťažko rozlíšiť či ide o úplné synonymá alebo len výsledok faktu, že dnes sú na trhu prakticky len notbuky (v užšom zmysle). === Konvertibilné, hybridné, 2-in-1, detachable === Najnovšie trendy konvergencie technológií prenosných počítačov podnietili vznik viacerých zariadení s kombinovanými funkciami niekoľkých, predtým samostatných typov prístrojov. Sú to zariadenia, ktoré majú vlastnosti aj [[Tabletový počítač|tabletov]] aj notbukov. Všetky tieto prístroje majú [[Dotyková obrazovka|dotykový displej]] navrhnutý tak, aby užívateľ na nich mohol pracovať aj v režime tabletu a to buď pomocou [[Viacdotykové ovládanie|viacdotykového ovládania (multi-touch gestá)]] alebo pomocou [[Dotykové pero|dotykového pera (stylusu)]]. Súhrnne sa takéto počítače volajú ''2-in-1 PC'' (dva v jednom) často sú však nazývané aj v slovenčine len ''2-in-1''. Na rozdiel od [[Tabletový počítač|tabletov]] a [[Phablet|phabletov]] ([[Smartfón|smartfónov]] s väčším displejom) sa vyznačujú tým, že obsahujú [[Stolový počítač|desktopový]] [[operačný systém]], schopný spúšťať aplikácie v oknách. Môžu mať konvertibilnú alebo hybridnú formu<!-- terminológia anglickej wiki. Hybrid sú podľa slovenskej HP: odpojiteľné. ZAužívané je aj "Transformer". V anglickej verzii je priamo uvedený OS Windows 10. -->: * Konvertibilné počítače (angl. convertible) <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Notebooky {{!}} HP® Slovensko|url=http://www8.hp.com/sk/sk/products/laptops/index.html#!view=grid&page=1&facet=Detachable%7CConvertible|dátum prístupu=2017-02-07|vydavateľ=www8.hp.com|jazyk=sk-sk}}</ref> * Hybridné (angl. hybrid) alebo odpojiteľné počítače (angl. detachable).<ref name=":0" /> (Jedným z prvých bol [[Asus Transformer]] v roku 2010, za ktorým v 2012 nasledovala [[Lenovo Yoga]].) V roku 2023 používa IDC v predpovedi vývoja predaja počítačov názov odpojiteľné počítače (angl. detachable).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IDC - Personal Computing Devices - Market Share|url=https://www.idc.com/promo/pcdforecast|vydavateľ=IDC: The premier global market intelligence company|dátum prístupu=2023-04-24}}</ref> ''Konvertibilné'' sú zariadenia, na ktorých pohybom hardvérovej klávesnice možno zmeniť jej polohu alebo ju skryť a tak zmeniť (angl. convert) celkovú konfiguráciu. Klávesnicu (vzhľadom k displeju) na takýchto zariadení možno preklápať, otáčať (napr. použiť ako stojan pre premietanie videí na displeji) alebo úplne zasunúť (teda notbuk zmeniť na tablet). ''Hybridy'' alebo ''hybridné'' majú mechanizmus úplného oddelenia klávesnice a vzhľadom k tomu majú všetky dôležité súčasti umiestnené v časti s displejom. Bez klávesnice slúžia ako tablet a s klávesnicou ako notbuk s dotykovou obrazovkou. == Charakteristika == ''O subnotebooku a netbooku pozri podrobnejšie články [[subnotebook]] a [[netbook]].'' === Použitie === Notbuky dnes používame na rovnaké úlohy ako stolné počítače. V súčasnosti nie sú cenové rozdiely medzi stolným počítačom a notbukom podstatné a aj preto v roku [[2010]] sa predalo asi o tretinu viac notbukov ako stolných počítačov<ref>[http://www.itnews.sk/tituly/infoware/2011-10-20/c143950-prieskum-predaj-pocitacov-na-slovensku-v-roku-2010 Prieskum: Predaj počítačov na Slovensku v roku 2010] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131216183458/http://www.itnews.sk/tituly/infoware/2011-10-20/c143950-prieskum-predaj-pocitacov-na-slovensku-v-roku-2010 |date=2013-12-16 }}, [http://www.itnews.sk/tituly/infoware/2011-10-20/c143950-prieskum-predaj-pocitacov-na-slovensku-v-roku-2010 Infoware] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131216183458/http://www.itnews.sk/tituly/infoware/2011-10-20/c143950-prieskum-predaj-pocitacov-na-slovensku-v-roku-2010 |date=2013-12-16 }} 20.10.2011</ref> Notbuky z funkčného hľadiska majú integrované komponenty s rovnakými funkciami ako stolné počítače, komponenty však nie sú zámeniteľné. Notbuk používa vlastné typy vnútorných portov, vonkajšie porty sú rovnaké ako pri „[[Osobný počítač|stolovom osobnom počítači PC]]“ len ich býva menej. Komponenty v notbukoch sú miniaturizované a optimalizované z hľadiska spotreby energie. Notbuky používajú na zobrazovanie zabudovaný [[Monitor LCD|LCD]] alebo LED displej, ako optickú mechaniku používajú [[slim DVD]] mechaniku, štandardom pre pamäť je [[SO-DIMM]] modul, procesor je obvykle vo verzii [[mobile CPU|mobile]] s optimalizovanou spotrebou a variabilnou pracovnou frekvenciou, klávesnica je obvykle vo verzii [[slim klávesnica|slim]], ako [[ovládač kurzora]] sa používa [[touchpad]] (v starších modeloch [[trackball]] resp. [[trackpoint]]) s možnosťou pripojenia [[myš (hardvér)|myši]] a externej (veľkej) [[počítačová klávesnica|klávesnice]] cez [[Univerzálna sériová zbernica|USB]] port. === Napájanie === Najdôležitejším rozdielom medzi stolným počítačom a notbukom je práca na zabudovaný zdroj elektrickej energie. Zdrojom [[elektrická energia|energie]] pre notbuk je [[sekundárny elektrochemický článok|akumulátor]] (nie je podmienka) s možnosťou napájania [[napájací adaptér|napájacím adaptérom]] zo siete 230V (malý interný alebo externý [[spínaný zdroj]]). Pomocou neho je umožnené [[nabíjanie]] akumulátora. Výdrž akumulátora sa pohybuje od 1 hodiny po 12 hodín. Niekedy je možné vymeniť iný modul (napr [[Optická mechanika|DVD mechaniku]]) za ďalší akumulátor. Používa sa obvykle akumulátor typu [[Li-On akumulátor|Li-Ion]], v starších typoch [[Nikelmetalhydridový akumulátor|NiMH]], alebo [[Nikelkadmiový akumulátor|NiCd]]. Budúcnosťou je [[Super Charge Ion Battery|SCiB]] akumulátor. Napätie adaptéra býva 12 až 19 voltov a preto je možné napájať notbuk aj z 12 V zásuvky [[automobil]]u. Životnosť akumulátora je asi 3 až 5 rokov (tisíce nabíjacích cyklov), cena akumulátora je 10 – 30% ceny notbuku. === Časti === Časti notbukov sú menšie, ľahšie alebo inak prispôsobené než zodpovedajúce časti [[osobný počítač|stolných osobných počítačov]]: * Staršie notbuky mali [[displej]]e obrazovky s pomerom strán 4:3 a rozlíšením 1024 x 768 [[pixel]]ov ([[Extended Graphics Array|XGA]]), alebo 1280 x 1024 pixelov. Väčšina moderných displejov je s [[aktívna matica|aktívnou maticou]] uhlopriečkou 15,6" (palcov) alebo viac a má širokouhlý displej [[16:9]] s najčastejším rozlíšením 1366 x 768 alebo 1600 x 900 alebo až fullHD 1920 x 1080 pixelov. Niektoré displeje umožňujú ovládanie dotykom (dotykový displej). * [[Grafická karta]] je podobná ako v stolovom počítači. Často je integrovaná v [[chipset|čipset]]e, a v samostatnom [[GPU]] so zdieľanou pamäťou. Novšie notbuky majú vnútorne vyvedenú zbernicu [[MXM]] (mobile [[PCI-Express|PCIe]]), s [[upgrade|upgradovateľnou]] grafickou kartou MXM, alebo má integrovaný grafický čip s vlastnou pamäťou. Výkonovo sú ekvivalentné grafickým kartám v stolných PC, sú však optimalizované pre nízku spotrebu energie. Štandardom je výstup HDMI a D-SUB. Ďalšie výstupy/vstupy ako DVI, TV out, i-Link slúžia pre pripojenie externých displejov, televízora alebo kamery. * V súčasnosti [[Procesor|procesory]] pre notbuky sú hlavne od firiem Intel alebo AMD. Rada [[Intel_Core#Intel_Core_i|Intel Core i]] (i3,i5,i7) boli uvedená na trh s mikroarchitektúrou Sandy Bridge vo februári 2011 (ako 2 generácia), Ivy Bridge – jún 2012 (3 generácia), Haswell – jún 2013 (4 generácia). Najnovšia rada AMD je A (A10,A8,A6) a Phenom II. Na trhu sú však ešte stále aj notbuky so staršími procesormi Intel ([[Pentium M]] s technológiou [[Centrino]], [[Celeron]], [[Intel Core|Intel Core Duo]] a [[Centrino Duo]]) a od [[Advanced Micro Devices|AMD]] ([[Athlon]], [[Turion 64]], a [[Sempron]] v [[mobile (počítač)|mobilných]] verziách). Notbuky Apple boli do roku [[2006]] osadzované procesormi [[PowerPC]], potom však Apple prešlo na Intel. Vo všeobecnosti sú procesory pre notbuky podobne výkonné, ako procesory v stolných PC, majú však premennú pracovnú frekvenciu a aj premennú spotrebu. Výkon procesorov notbukov možno nájsť porovnaný na CPUMark.<ref>[http://www.cpubenchmark.net/laptop.html CPUMark: Laptops] Porovnanie výkonu procesor, po anglicky</ref> * Optická mechanika. Notbuky sú štandardne vybavené mechanikou DVD (DVD RW DL) s napaľovaním. Je však vo verzii slim. * Disketová jednotka. Dnešné notbuky už nedisponujú disketovými jednotkami, je však možné pripojiť externú FDD cez USB port. * Pevný disk je zvyčajne formátu 2.5", štandardizovaný s výškou {{mm|9|m}}. Používajú sa (podobne ako v stolnom vyhotovení) HDD typu SATA, alebo IDE. Najnovšie sú polovodičové disky bez mechanických častí. Disk je optimalizovaný pre spotrebu, kapacity sú porovnateľné ako pri stolných PC. Notbuk je často vybavený zariadením pre vypínanie disku keď sa nepoužíva a obvodmi pre ochranu disku pred nárazom (sníma rýchly pohyb notbuku – predpoklad pádu – ihneď preruší prácu a zaparkuje hlavu disku do ochrannej polohy). * Pamäte sú rovnakého typu a frekvencií ako pri PC – DDR2, DDR, SDR, ale vo vyhotovení SO-DIMM. Notbuk má obvykle dva sloty pre pamäte. * Klávesnica je typu slim, nízkozdvihová. Je možné pripojiť aj externú klávesnicu cez USB. * Ovládač kurzora je typu touchpad, alebo je použitý dotykový displej. Je možné pripojiť externý ovládač kurzora (myš, tablet atď.) pomocou portu USB. * [[Zvuková karta]] je integrovaná, vrátane zabudovaných stereo reproduktorov a integrovaným mikrofónom. Niektoré notbuky majú zabudovaný hudobný systém s možnosťou pripojenia 5.1 reproduktorov. Notbuk má výstup pre slúchadlá a vstup pre externý mikrofón. * Notbuky sú štandardne vybavené niekoľkými USB portami (2-8). Legacy porty (zastarané porty – LPT, COM, PS/2, [[gameport]] a pod.) sa väčšinou pre úsporu miesta už nepoužívajú. Bežný je sieťový port (LAN RJ45), niekedy je použitý aj FireWire port. Novšie majú HDMI. * Notbuky bývajú vybavené slotom na čítanie SD kariet alebo slotom [[PC Card]] staršie ozn. [[PCMCIA]], pre rozšíriteľné moduly (modem, sieťová karta, DV karta, SCSI, WiFi atď.) * K bežnej výbave notbukov patrí bezdrôtové pripojenie typu WiFi a Bluetooth. Anténa je integrovaná v displeji. Infračervené pripojenie (IrDA) má čoraz menej nových modelov notbukov. IrDA je však možné pripojiť pomocou USB. * V čoraz menšej miere sa používa konektor pre pripojenie dokovacej stanice (docking station). Ide o akúsi podložku s prepájacím konektorom, do ktorej sa notbuk vloží a tým aj nabíja. Dostatočné množstvo USB portov a externých zariadení pripojiteľných cez USB spôsobuje nezáujem užívateľov o toto zariadenie. Dokovacia stanica má za úlohu rozšíriť notbuk po vložení o ďalšie zariadenia (napríklad väčší externý monitor) ale aj sťažiť možnosť jeho ukradnutia uzamknutím v dokovacej stanici. === Výkon === Stolové počítače prekonávajú notbuky vo výkone, pretože nie sú obmedzované rozmermi ani spotrebou energie. V minulosti sa nové technológie vyvíjali pre stolové počítače a do notbukov sa miniaturizovali a optimalizovala sa spotreba energie, čo trvá nejaký čas. V posledných rokoch sa rozdiel vo výkone v cenových kategóriách stredného prúdu vyrovnal a notbuky dosiahli predaje stolových počítačov. Pre kancelárske aplikácie poskytujú dostatočný výkon oba typy systémov. Pre špecializované grafické alebo výpočtovo náročné operácie poskytujú lepší výkon stolové počítače. Tak ako nemá zmysel prevádzkovať server na notbuku, nemá zmysel prenášať so sebou stolový počítač. ==== Zvyšovanie výkonu (upgrade) ==== [[Upgrade|Zvyšovanie výkonu]] je silne obmedzené – obvykle je možné rozšíriť RAM (doložením ďalšieho modulu, alebo výmenou starého) a vymeniť [[pevný disk]]. V niektorých modeloch je možný upgrade grafickej karty ([[MXM]], [[Axiom]]) a (teoreticky) procesora. Teoreticky, pretože počas životnosti notbuku sa vystrieda viacero generácií (soketov) procesorov a keď príde na upgrade, tak sa už daný typ CPU nevyrába. Viacero notbukov obsahuje [[MiniPCI]] slot, ale ten obvykle nie je určený na použitie koncovým používateľom. Pretože sú takmer všetky komponenty integrované na špeciálne navrhnutej základnej doske, aby sa ušetrilo miesto, sa notbuky opravujú zložito. Náhradné diely na notbuky (napr. displej, matičná doska) stoja takmer toľko, ako celý nový notbuk. Odporúča sa preto predĺžiť záruku na 3 roky (niektorý výrobcovia poskytujú za úplatu) a po záruke už notbuk neopravovať, ale vymeniť. Cenový vývoj (neustály pokles ceny) tomuto dáva za pravdu. === Internet === Notbuky nie sú štandardne – podobne ako stolné počítače – vybavené pripojením na internet. Sú vybavené portami a sieťovými pripojeniami, ale internetové pripojenie samotné si je nutné dokúpiť. Pre notbuk používaný v domácom (firemnom) prostredí je možné pripojiť do siete prostredníctvom internetovému [[smerovač|router]]u pomocou WiFi (pripojenie k AP), sieťovým káblom (TP), alebo bluetooth pripojením. Mimo budovy je sa možné pripojiť na miestach pokrytých WiFi signálom s internetovým pripojením – [[hot spot|hotspot]]. V niektorých mestách sú miesta s verejne dostupným pripojením (zdarma, určené hlavne pre turistov a návštevníkov mesta), alebo takéto pripojenie poskytujú prevádzkovatelia internetových kaviarní. Vyslovene mobilné pripojenie je možné dosiahnuť len využitím GSM siete (ako mobilný telefón). Je však potrebné mať GSM modem (externý na USB, alebo ako PC karta (PCMCIA karta)), s predplatenou službou, ktorú poskytuje mobilný operátor (T-Mobile, Orange, O<sub>2</sub>). == História == === Prenosné počítače (1976 – 1984) === [[Súbor:Alan Kay and the prototype of Dynabook, pt. 5 (3010032738).jpg|náhľad|Alan Kay drží prototyp Dynabooku, v roku 2008]] Predtým ako boli laptopy technicky realizovateľné, boli navrhnuté podobné koncepty, z ktorých treba spomenúť [[Dynabook]] od Alana Kaya, vyvinutý v [[Xerox PARC]] na začiatku sedemdesiatych rokov [[20. storočie|20. storočia]]. [[Dynabook]] poslúžil ako vzor pre prvý prenosný prototyp osobného počítača [[Xerox NoteTaker]] z ktorého v [[Xerox PARC]] v Palo Alto, Kalifornia, v roku [[1976]] bolo vyrobených 10 kusov. Prvý komerčne dostupný prenosný počítač bol [[Osborne 1]] v roku [[1981]], ktorý používal [[operačný systém]] [[CP/M]]. Hoci bol veľký a ťažký v porovnaní s dnešnými notbukmi a mal maličký CRT monitor, mal takmer revolučný vplyv na obchod, pretože profesionáli po prvýkrát boli schopní zobrať svoj počítač a údaje so sebou. Tento a iné „batožinové“ počítače boli inšpirované pravdepodobne počítačom [[Xerox NoteTaker]]. Osborne mal veľkosť asi ako prenosný [[šijací stroj]], ale nebolo možné používať ho na batérie. Ďalšie sériovo vyrábané prenosné počítače boli v tom období riadené operačným systémom CP/M. Počítače boli napájané zo siete a mali CRT: 1985 – Bondell2, Epson PX-4, PX-8 (Ženeva), NEC PC-8401, NEC PC-8500. V tomto zmysle bol aj počítač Sinclair ZX80 (1980), ktorého sa predalo 50 000 kusov prenosným počítačom. ZX80 stál menej ako 100 libier (£ 99.95) alebo 200 dolárov aj keď je pravda, že to (spolu s [[ZX Spectrum]] (1982)) boli menej výkonné počítače, ktoré potrebovali k činnosti televízor a kazetový prehrávač a kupovali si ich väčšinou počítačoví fanúšikovia. Prvým skutočne prenosným počítačom od Sinclaira s rozmerom A4 napájaným z batérií bol až Cambridge Z88 z roku [[1988]]. V tomto období sa [[IBM Personal Computer|IBM PC]] stal štandardnou platformou stolových [[osobný počítač|osobných počítačov]] a preto mal veľký význam [[Compaq Portable]], prvý produkt firmy [[Compaq]] uvedený na trh v januári [[1983]]. Hoci nebol prenosnejší než počítače Osborne, a takisto vyžadoval napájanie z elektrickej siete, používal [[operačný systém]] [[MS-DOS]] a bol to prvý skutočný [[IBM PC klon]]. (Neskorší Portable Computer od IBM, ktorý prišiel v roku [[1984]], bol oveľa menej IBM-kompatibilný než Compaq.)[[Súbor:Macintosh portable.jpg|náhľad|Macintosh Portable (1984). Prvý pokus firmy Apple s notbukom. LCD obrazovka ako voliteľná výbava prenositeľného [[Apple IIc]] ]] V období medzi 1983 a 1984 vzniklo viacero prenosných počítačov (Epson HX-20, GRiD Compass, Dulmont Magnum/Kookaburra) napájaných aj z batérií. Najúspešnejší bol [[TRS-80]] Model 100 z roku [[1983]], ktorý mal LCD obrazovku. Vyrábala ho firma Kyocera a v Japonsku sa predával ako Kyotronic 85. Hoci sa na začiatku predával v Japonsku len pomaly, bol rýchlo licencovaný firmami Tandy Corporation, Olivetti a NEC, ktoré videli jeho potenciál a predávali ho pod značkami Olivetti M-10, NEC PC-8201, a Radio Shack TRS-80 Model 100 line alebo Tandy 100.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = TRS-80 Model 100 / 102 | url = http://www.old-computers.com/museum/computer.asp?c=233 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Stroje fungovali na štandardné [[Článok AA|AA batérie]]. Vnútorné programy počítača Tandy, vrátane interpretéra [[BASIC (programovací jazyk)|BASIC]]u, ako aj textového editora a terminálového programu dodala firma [[Microsoft Corporation|Microsoft]], pričom sa niektorí domnievajú, že boli čiastočne napísané samotným [[Bill Gates|Billom Gatesom]]. Počítač mal nad klávesnicou vyklápaciu LCD obrazovku s rozlíšením 8×40 znakov. So zabudovaným modemom to bol vysoko prenosný komunikačný terminál. Vďaka svojej prenosnosti, dobrej výdrži na batérie (a jednoduchej výmene), spoľahlivosti (nemal žiadne pohyblivé súčiastky), ako aj nízkej cene (od US$300), tento model bol veľmi žiadaný, najmä medzi žurnalistami. Vážil menej než 1,5 kg; jeho rozmery boli 30 x 21,5 x {{cm|4.5|m}}. Obsahoval 8 kB RAM (rozšíriteľné na 24 kB) a 3 MHz procesor. Celkovo sa predalo 6 miliónov kusov. V 1984 firma Commodore vyrobila prvý farebný prenosný počítač. Išlo o Commodore SX-64, tiež známy ako Executive 64 alebo v Európe ako VIP-64. Bola to prenosná „kufríková“ verzia populárnej Commodore 64. S CRT obrazovkou 5 palcov (127 mm) a cenu $995 sa však zle predávala. === Laptop (1979 – 1988) === [[Súbor:GRiDCompassInSpace.jpg|náhľad|Astronaut John O. Creighton s palubným počítačom GRiD Compass, na ktorom je vidieť pán Spock zo Star Treku, na palube misie Space Shuttle Discovery STS-51-G 18. júna 1985.]] Prvý laptop, ktorý mal sklápaciu obrazovku, bol [[GRiD Compass]] 1101, vyvinutý Billom Moggridgom v roku [[1979]] a uvedený na trh v apríli [[1982]]. Uzavretý v magnéziovom puzdre predstavil dnes známy dizajn, v ktorom sa plochý displej sklápal a tým zatváral nad klávesnicu. Počítač mohol fungovať na batérie, bol vybavený LCD displejom s rozlíšením 320×200 [[pixel]]ov a 384-kilobajtovou pamäťou. Nebol IBM-kompatibilný a jeho vysoká cena (US$ 8 150) znamenala, že bol obmedzený na špecializované aplikácie (napr. pre NASA). V rokoch [[1983]] a [[1984]] boli na trh uvedené dva podobné sklápacie počítače: Sharp PC-5000 a Gavilan SC. Boli už však čiastočne IBM kompatibilné a s procesorom Intel. [[Gavilan]] bol prvý počítač, ktorý mal obchodné označenie „laptop“. Bol vybavený priekopníckym ukazovacím zariadením typu [[touchpad]], ktorý bol nainštalovaný na paneli nad klávesnicou. Oba mali LCD displeje a dali sa k nim pripojiť tlačiarne. Medzi prvé komerčné IBM-kompatibilné laptopy patrili IBM PC Convertible uvedený v roku [[1986]] a Toshiba T1000 a Toshiba T1200 uvedené v roku [[1987]]. Hoci to boli obmedzené DOS počítače s disketovými mechanikami ([[operačný systém]] bol uložený v [[Permanentná pamäť (ROM)|ROM]]), boli malé a také ľahké, že sa dali prenášať v batohu na chrbte, a mohli pracovať na [[olovené batérie]]. Tieto modely zaviedli do DOS počítačov dnes štandardnú vlastnosť „resume“; čo znamená, že bolo možné prácu počítača prerušiť a znovu sa k nej vrátiť bez potreby reštartu. Ďalší počítač, ktorý treba spomenúť, bol [[Cambridge Z88]], ktorý vyvinul [[Clive Sinclair]] a uviedol na trh v roku [[1988]]. Na rozdiel od predchádzajúceho [[ZX Spectrum]] obsahoval aj [[displej]]. Mal veľkosť približne formátu [[Formát papiera|A4]], pracoval na štandardné batérie a obsahoval základný [[tabuľkový kalkulátor]], [[textový procesor]] a komunikačné programy. Hoci predpovedal budúcnosť [[miniaturizácie]] prenosných počítačov, ako počítač založený na [[Permanentná pamäť (ROM)|ROM]] s malým displejom ho možno považovať – podobne ako TRS-80 Model 100 – aj za predchodcu [[Personal Digital Assistant|PDA]]. V tomto období sa u nás vyrábal počítač [[PMD 85]] a jemu podobné klony, ktoré patrili do staršej kategórie [[ZX Spectrum]] (1982), teda s externým nezáklapateľným monitorom, nemiesto ktorého sa najpr používal televízor. === Notbuk (od r. 1988) === Na konci 80. rokov sa laptopy stali populárnymi aj medzi obchodníkmi. [[NEC Ultralite]], ktorý vážil o niečo viac ako {{kg|2}}, na výstave Comdex v októbri [[1988]] tak upútal pozornosť médií, že po tom čo bol zobrazený na úvodnej stránke [[PC Magazine]] začali novinári používať na označenie ľahších laptopov (ako 3 kg) s rozmerom menším ako formát A4 slovo notebook (sl.: poznámkový blok). Namiesto disketovej mechaniky a pevného disku obsahoval 2-megabajtový [[RAM drive]], čo znížilo jeho využiteľnosť, ale aj veľkosť. Prvé notbuky so štandardnými mechanikami bola séria [[Compaq LTE]] uvedená na konci toho roka. So skutočnou veľkosťou notbuku mali pevné disky a obrazovky so štandardným rozlíšením CGA 640 x 200 bodov. Prvý počítač od [[Apple]] navrhnutý na použitie v teréne bol [[Macintosh Portable]] z roku [[1989]] (hoci LCD obrazovka bola voliteľnou výbavou prenositeľného [[Apple IIc]] už v roku [[1984]]). Ďalší „batožinový“ počítač Mac Portable chválili za jasný displej s [[aktívna matica|aktívnou maticou]] a dlhú výdrž na batérie, ale slabo sa predával kvôli veľkosti. Pretože chýbal skutočný Apple laptop, bolo pre používateľov [[Apple Macintosh|Macintoshov]] dostupných niekoľko kompatibilných počítačov ako [[Outbound Laptop]]; ale kvôli autorským právam musel používateľ použiť súpravu Mac [[Permanentná pamäť (ROM)|ROM]]iek, čo znamenalo nutnosť zakúpiť aj nový alebo použitý Macintosh. [[Súbor:Powerbook 100 pose.jpg|náhľad|Apple Powerbook 100 (od októbra 1991)]] Séria notbukov Apple [[PowerBook]] uvedená až v roku [[1991]] priniesla so sebou množstvo zmien, ktoré sú teraz na notbukoch štandardmi, vrátane ergonomických vylepšení ako je umiestnenie klávesnice do zadnej časti počítača, čím vzniká miesto na položenie zápästí, ako aj zabudovanie ukazovacieho zariadenia ([[trackball]]u). Nasledujúci rok (1992) [[IBM]] začala vyrábať sériu [[Thinkpad]], ktorou ponúkla podobnú miniaturizáciu. Neskôr [[PowerBook]]y uviedli prvé displeje s 256 farbami, prvé skutočné [[touchpad]]y (1994 [[PowerBook]] 500) a prvé zabudované [[Ethernet]]ové [[Local Area Network|LAN]] adaptéry. Ako sa počas 90. rokov technológie zdokonaľovali, využiteľnosť i popularita notbukov sa zvyšovala, zatiaľ čo ceny klesali. Do konštrukcie notbukov sa rýchlo implementovali niektoré špecifické vylepšenia, čím sa v porovnaní so stolnými počítačmi zvýšila ich použiteľnosť a výkon. Medzi ne patria: * Zdokonalená technológia batérií. Ťažké [[olovené batérie]] boli nahradené ľahšími a účinnejšími technológiami – najprv [[nikel metal hydrid]] (NiMH) a potom [[litium ion]] a [[litium polymer]]. * Energeticky úsporné procesory. Zatiaľ čo notbuky v roku [[1991]] boli kvôli vysokej spotrebe výkonnejšieho procesora [[Intel 80386|80386]] obmedzené na pomalší procesor [[Intel 80286|80286]], uvedenie procesora [[Intel]] [[386SX]] navrhnutého pre špecifické energetické potreby notbukov vytýčilo bod, od ktorého sa pri návrhu procesorov prihliadalo na potreby notbukov. * Zdokonalená konštrukcia [[LCD]] displejov, konkrétne technológia [[aktívna matica|aktívnej matice]], ako aj stále farebnejšie obrazovky. Prvé obrazovky laptopov boli pasívne LCD displeje čierno-biele alebo s niekoľkými stupňami šedi, trpiace chybovými tieňmi a rozmazaným pohybom. Niektoré prenosné počítače mali ostrejšie monochromatické [[plazmový panel|plazmové displeje]], ale tieto mali priveľkú spotrebu, aby mohli byť napájané z batérií. Zdokonalenia vo výrobnej technológii viedli k väčším a ostrejším displejom s vyšším [[rozlíšenie displeja|rozlíšením]], ktoré mohli zobrazovať farby s väčšou presnosťou, čím sa stali prijateľnou náhradou tradičných [[CRT]] monitorov. * Zdokonalená technológia [[pevný disk|pevných diskov]]. Prvé laptopy mali len [[disketa|disketové]] mechaniky. Keď sa stali dostupné mechaniky pevných diskov s vysokou kapacitou, vyššou spoľahlivosťou, odolnosťou voči pádu a nižšou spotrebou, používatelia si mohli veľké množstvo údajov ukladať do notbukov a zobrať so sebou. * Zdokonalená prepojiteľnosť. Vnútorné [[modem]]y a štandardné sériové, paralelné a [[PS/2 port|PS/2]] porty na [[IBM Personal Computer|IBM PC]]-kompatibilných laptopoch zjednodušili prácu mimo domu. Navyše [[Ethernet]] [[Local Area Network|LAN]] adaptéry a od roku [[1997]] [[Univerzálna sériová zbernica|USB]] porty a od roku [[1999]] [[Wi-Fi]] adaptéry zvýšili možnosti prepojenia notbukov s perifériami i navzájom. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[tablet]] * [[tabletový počítač]] * [[grafický tablet]] * [[phablet]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Laptops}} == Externé odkazy == K terminologickej časti: * http://lookup.computerlanguage.com/host_app/search?cid=C000401&def=6c6170746f7020636f6d7075746572.htm * http://www.webopedia.com/TERM/l/laptop_computer.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091101203235/http://www.webopedia.com/TERM/L/laptop_computer.html |date=2009-11-01 }}, http://www.webopedia.com/TERM/N/notebook_computer.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090906033034/http://www.webopedia.com/TERM/N/notebook_computer.html |date=2009-09-06 }} * http://www.merriam-webster.com/dictionary/laptop, http://www.merriam-webster.com/dictionary/notebook * http://www.tspec.net/glossary.asp {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080828011538/http://www.tspec.net/glossary.asp |date=2008-08-28 }} * http://www.heise.de/ct/Notebook-oder-Laptop--/hotline/130813 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090818001050/http://www.heise.de/ct/Notebook-oder-Laptop--/hotline/130813 |date=2009-08-18 }} * http://www.www-kurs.de/gloss_n.htm#Notebook * http://sesia5.ru/blok/1/1_glos.htm * Slovník cudzích slov (akademický), 2005 * Kříž, Jaromír: Velký frekvenční slovník počítaču, 1995 * Voss, Andreas: Das große PC- und Internet-Lexikon 2004, 2004 [[Kategória:Počítače]] [[Kategória:Laptopy| ]] [[Kategória:Prenosné počítače]] pjhsup6fskwji76am7rfsow6gfb2pv2 HMS Challenger (1858) 0 87700 8219132 8217970 2026-05-24T20:27:09Z Pelex 2483 spresn. 8219132 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| border="1" align="right" cellpadding="2" cellspacing="0" width="300" style="margin-left:5px" |align="center" colspan="2"|[[Image:HMS Challenger (1858).jpg|300px]] |- ! style="color: white; height: 30px; background: navy;"| Služba ! style="color: white; height: 30px; background: navy;"| [[Image:Naval ensign of the United Kingdom.svg|60px|Royal Navy Ensign]] |- |Spustenie na vodu: |1858 |- |Vyradenie: |1878 |- |Ďalší osud: |Zošrotovaná, 1921 |- !colspan="2" style="color: white; height: 30px; background: navy;"| Základné údaje |- |Výtlak: |2343 t |- |Dĺžka: |61 m |- |Pohon: |Parný (výkon 900 kW) a plachty |- |Osádka: |243 |- |Výzbroj: |17 diel (všetky okrem 2 demontované) |} '''HMS ''Challenger''''' bola v poradí piata loď s týmto názvom britského námorníctva, spustená na vodu v roku [[1858]]. [[Korveta]] bola poháňaná bola parným strojom, ktorý dopĺňali plachty. V roku 1862 sa zúčastnila operácii proti [[Mexiko|Mexiku]], vrátane okupácie [[Vera Cruz]]. Ďalej sa v roku 1866 sa zúčastnila trestnej operácie proti domorodým obyvateľom [[Fidži]] (odveta za zabitie [[misionár]]ov a ich spoločníkov). Loď je však známa najmä účasťou na prvej globálnej oceánografickej výprave - [[expedícia Challenger|expedície Challenger]]. Loď prešla pred expedíciou prestavbou. Potrebné miesto a nosnosť sa uvoľnilo odstránením diel a redukciou takeláže. Boli vybudované laboratóriá, nové kajuty a nainštalované bolo špeciálne vlečné bagrovacie zariadenie. Osádku ''Challengera'' tvorilo 243 dôstojníkov, vedcov a mužstva. Počas expedície v rokoch 1872-76 preplávala 68 890 námorných míľ (127 670 km). Výprava okrem iných objavov zdokumentovala okolo 4000 dovtedy neznámych druhov živočíchov. Napriek úspechu výpravy loď stihol neradostný osud. V júli 1876 bola ako cvičná preradená do rezerv britského námorníctva a v roku 1878 bola následne vyradená z prevádzky. Od roku 1883 bola plavby neschopná ukotvená na rieke Medway. Nakoniec bola pre svoje [[meď|medené]] dno v roku 1921 zošrotovaná. Podľa lode bol pomenovaný americký [[Challenger (raketoplán)|raketoplán Challenger]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www-pao.ksc.nasa.gov/shuttle/resources/orbiters/Challenger.html |dátum prístupu=2006-07-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090203035705/http://www-pao.ksc.nasa.gov/shuttle/resources/orbiters/Challenger.html |dátum archivácie=2009-02-03 }}</ref> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Expedícia Challenger]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:HMS Challenger (1858)}} {{Portál|Spojené kráľovstvo}} [[Kategória:Vojnové lode Spojeného kráľovstva|Challenger, 1858]] [[Kategória:Výskumné plavidlá|Challenger, 1858]] 7t5ssfwn2ww76v9ovm6ruqzhe6c1an7 Lipsko 0 87913 8219315 7960675 2026-05-25T08:54:47Z Vasiľ 2806 +ref 8219315 wikitext text/x-wiki {{pozri|lodi pomenovanej podľa mesta|Lipsko (loď)}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Lipsko | other_name = | native_name = {{v jazyku|deu|Leipzig}} | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Leipzig Citypanorama.jpg|200px | image_caption = Lipsko centrum <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Leipzig.svg|200px | symbol = Coat of arms of Leipzig.svg|200px <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Nemecko | country_flag = 1 | state = Sasko | state_type = Spolková krajina | region = [[Lipsko(direktívny obvod)|Lipsko]] | region_type = Direktívny obvod | histregion = | district = Lipsko | district_type = [[Kreisfreie Stadt]] | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | road = [[Diaľnica A9 (Nemecko)|A 9]], [[Diaľnica A14 (Nemecko)|A 14]], [[Diaľnica A38 (Nemecko)|A 38]], [[Diaľnica A72 (Nemecko)|A 72]] | road_type = Diaľnica | river = [[Weiße Elster]], [[Pleiße]], [[Parthe]], [[Luppe]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 113 | lat_d = 51 | lat_m = 20 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 12 | long_m = 22 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = region:DE_type:city | highest = [[Monarchenhügel]] | highest_elevation = 159 | highest_lat_d = 51 | highest_lat_m = 18 | highest_lat_s = | highest_lat_NS = S | highest_long_d = 12 | highest_long_m = 27 | highest_long_s = | highest_long_EW = V | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = S | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | area = 297.36 <!-- *** Population *** --> | population = 518862 | population_date = 31. 12. 2009 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 1015 | established_type = Prvá pís. zmienka | mayor = Burkhard Jung | mayor_party = [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|SPD]] <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 04003 - 04358 | area_code = <small>+49</small>(0)341 | area_code_type = Tel. predvoľba | code = 14 7 13 000 | code1 = L | code1_type = [[Nemecké evidenčné číslo vozidla|EČV]] <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Germany.png | map_background = | map_caption = Poloha mesta Lipsko v rámci Nemecka | map_locator = Nemecko | map1 = Saxony L (City).svg | map1_background = | map1_caption = Poloha mesta Lipsko v rámci spolkovej krajiny Sasko | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Leipzig | statistics = | website = http://www.leipzig.de <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Lipsko'''<ref name="ÚGKK"/> ({{v jazyku|deu|Leipzig}}) je najväčšie [[mesto]] v [[Nemecko|nemeckej]] spolkovej krajine [[Sasko]]. Má asi 515 000 obyvateľov a leží na [[sútok]]u niekoľkých [[rieka|riek]]. V roku [[2006]] bolo označené za najlacnejšie mesto v Európe.{{chýba citácia}} == Dejiny == Názov Lipsko skutočne pochádza z názvu ''lipa'', mesto založili Slovania v roku [[1015]] ako [[trhovisko]]. Už v roku [[1165]] bolo povýšené na mesto a miestne trhy sa stali významnou udalosťou. Na začiatku [[15. storočia]], v roku [[1409]] bola založená [[Lipská univerzita]], ktorá zvýšila význam mesta natoľko, že sa tu začali rozvíjať rýchlo remeslá a neskôr aj priemysel. Pri Lipsku sa [[16. októbra]] až [[19. októbra]] [[1813]] konala najväčšia bitka [[Napoleonské vojny|napoleonských vojen]], tzv. [[Bitka pri Lipsku|Bitka národov]], v ktorej protifrancúzska koalícia dosiahla rozhodujúce víťazstvo. Medzi Lipskom a Drážďanmi sa tiež otvorila prvá nemecká železničná trať, čoskoro potom sa mesto stalo železničným dopravným uzlom. V 20. rokoch 20. storočia narastal rýchlo počet obyvateľov, a to až nad 500&nbsp;000, ľudia sa sem sťahovali z vidieka za vidinou lepšieho života v meste. Za nacistickej vlády mesto zažilo tzv. Krištáľovú noc, kedy boli vypálené [[synagóga|synagógy]] a pobití [[židia]]. Krištáľová noc sa stala veľkou manifestáciou sily, moci a hrôzy [[NSDAP]]. Ku koncu vojny bolo mesto z veľkej časti zničené spojeneckým bombardovaním, obsadila ho americká armáda, ktorá ho odovzdala do správy Červenej armády. Po vyhlásení [[Nemecká demokratická republika|NDR]] začala mohutná prestavba mesta podľa [[socializmus|socialistického]] štýlu, vybudovávali sa veľké sídliská a nové priemyselné [[podnik]]y. Lipsko sa malo stať „perlou Nemecka“. Na konci života Východného Nemecka, v roku [[1988]] a [[1989]] sa konali v meste veľké demonštrácie proti [[Sozialistische Einheitspartei Deutschlands|SED]], nemeckej komunistickej strane. Po páde berlínskeho múra a [[Zjednotenie Nemecka (1990)|zjednotení]] dostalo mesto veľkú podporu zo západu, čo prispelo k premene zo šedivého socialistického mesta na jedno z najmodernejších miest v bývalom Východnom Nemecku. V Lipsku sa usadili automobilky [[Porsche]] a [[BMW]]. == Kultúra a pamiatky == Vzhľadom na zničenie mesta počas dvoch svetových vojen je v Lipsku ako takmer vo všetkých veľkých nemeckých mestách pomerne málo historických budov. Pretože Lipsko bolo vždy mesto hudby - v [[18. storočie|18. storočí]] tu pracoval [[Johann Sebastian Bach]], má niekoľko opier. Je tu aj [[zoologická záhrada]]. Lipsko má povesť tradičného veľtržného mesta, najvýznamnejšou akciou, usporadúvanou teraz už na novom výstavisku z roku [[1996]] je [[Lipský knižný veľtrh]]. == Partnerské mestá == {| border="0" cellpadding="3" cellspacing="0" |----- valign="top" | * {{flagicon|Ethiopia}} [[Addis Abeba]], [[Etiópia]], [[2004]] * {{flagicon|United Kingdom}} [[Birmingham]], [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[1992]] * {{flagicon|Italy}} [[Bologna]], [[Taliansko]], [[1962]] * {{flagicon|the Czech Republic}} [[Brno]], [[Česko]], [[1973]] * {{flagicon|Germany}} [[Frankfurt nad Mohanom]], [[Nemecko]], [[1990]] * {{flagicon|Germany}} [[Hannover]], [[Nemecko]], [[1987]] * {{flagicon|USA}} [[Houston]], [[Spojené štáty|USA]], [[1993]] | * {{flagicon|Ukraine}} [[Kyjev]], [[Ukrajina]], [[1961]] * {{flagicon|Poland}} [[Krakov]], [[Poľsko]], [[1973]] * {{flagicon|France}} [[Lyon]], [[Francúzsko]], [[1981]] * {{flagicon|Čína}} [[Nanking]], [[Čína]], [[1988]] * {{flagicon|Greece}} [[Solún]], [[Grécko]], [[1984]] * {{flagicon|Bosnia and Herzegovina}} [[Travnik]], [[Bosna a Hercegovina]], [[2003]] * {{flagicon|Bulgaria}} [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]], [[Bulharsko]], [[1975]] |} {{Široký obrázok|Leipzig Panorama 2006.jpg|1200px|''Panoramatická fotografia mesta Lipsko''}} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.leipzig.de/ Oficiálna stránka] * [http://www.leipziger-messe.de/ Oficiálna stránka Lipských veľtrhov] {{Mestá v Nemecku}} [[Kategória:Lipsko| ]] [[Kategória:Mestá v Sasku]] 2un6rfglyg0nwv3snajed2zczu5oxnj Thomas Robert Cech 0 91565 8218936 8218863 2026-05-24T12:23:00Z Lalina 22926 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29230-47|~2026-29230-47]] ([[User_talk:~2026-29230-47|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-29874-94 8218853 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Thomas Cech}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Thomas R. Cech | Rodné meno = Thomas Robert Cech | Popis osoby = americký chemik | Portrét = Thomas Robert Cech.png | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1947|12|8}} | Miesto narodenia = [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Biológia | Portál3 = }} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Thomas R. Cech''' (* [[8. december]] [[1947]], [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[chémia|chemik]], nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] (spolu so [[Sidney Altman|Sidneyom Altmanom]]) ([[1989]]) za objav katalytickej aktivity ribonukleovej kyseliny ([[Ribonukleová kyselina|RNA]]). Cech objavil, že RNA dokáže sama [[Ribozým|štiepiť vlákna RNA]], čo naznačuje, že život mohol [[RNA svet|začať ako RNA]]. Zistil, že RNA dokáže nielen prenášať inštrukcie, ale môže pôsobiť aj ako [[Katalyzátor (chémia)|katalyzátor]] na urýchlenie potrebných reakcií. Študoval aj [[Teloméra|teloméry]] a jeho laboratórium objavilo [[enzým]] TERT (telomerázová reverzná transkriptáza), ktorý je súčasťou procesu obnovy telomér po ich skrátení počas [[Bunkové delenie|bunkového delenia]]. Ako prezident [[Howard Hughes Medical Institute]] ([[2000]] – [[2008]]) propagoval vedecké vzdelávanie a vyučuje kurz chémie na [[University of Colorado]]. == Život == [[Súbor:Thomas r. cech.jpg|vľavo|náhľad|Thomas Cech]] Cech sa narodil rodičom [[Česko|českého pôvodu]] (jeho starý otec bol [[Česi|Čech]], jeho ostatní starí rodičia boli [[Američania (USA)|Američania]] prvej generácie) v [[Chicago|Chicagu]]. Vyrastal v [[Iowa City]] v štáte [[Iowa]]. Počas štúdia na základnej škole zaklopal na dvere profesorov [[Geológia|geológie]] na [[University of Iowa]] a požiadal ich o diskusiu o [[Kryštálová štruktúra|kryštálových štruktúrach]], [[Meteorit|meteoritoch]] a [[Fosília|fosíliách]]. Cech, držiteľ Národného štipendia za zásluhy (National Merit Scholarship Program), nastúpil v roku [[1966]] na Grinnell College. Tam študoval [[Homér|Homérovu]] ''[[Odysea (Homér)|Odyseu]]'', [[Dante Alighieri|Danteho]] ''[[Božská komédia#Peklo (Inferno)|Peklo]]'', ústavné dejiny a [[Chémia|chémiu]]. Oženil sa so svojou partnerkou z laboratória [[Organická chémia|organickej chémie]] Carol Lynn Martinson a v roku [[1970]] absolvoval štúdium s B.A. titulom. V roku [[1975]] Cech ukončil [[Doktor (PhD.)|doktorát]] z chémie na [[University of California, Berkeley]] a v tom istom roku nastúpil na [[Massachusetts Institute of Technology]], kde sa venoval postdoktorandskému výskumu. V roku [[1978]] získal svoje prvé miesto na fakulte na [[University of Colorado Boulder|University of Colorado]], kde prednášal vysokoškolákom, ktorí ešte nezískali svoj prvý akademický titul, štúdia chémie a [[Biochémia|biochémie]] a kde dodnes pôsobí ako významný profesor na katedre biochémie. V roku [[2000]] Cech nahradil Purnella Choppina na poste prezidenta [[Howard Hughes Medical Institute]] v [[Maryland]]e. Naďalej viedol aj svoje biochemické laboratórium na University of Colorado v Boulderi. [[1. apríl]]a [[2008]] Cech oznámil, že na jar [[2009]] odstúpi z funkcie prezidenta HHMI a vráti sa k výučbe a výskumu. Po návrate do Boulderu sa Cech stal prvým výkonným riaditeľom BioFrontiers Institute. Funkciu tu zastával do roku [[2020]]. Vyučoval aj všeobecnú chémiu prvákom. [[Súbor:Prins Claus reikt dr. P. H. Heinekenprijs uit aan dr. Thomas R. Cech , geheel li, Bestanddeelnr 934-2564.jpg|náhľad|[[30. máj]] [[1988]]: Princ Claus odovzdáva cenu Heinekena od Kráľovskej holandskej akadémie vied Dr. Thomasovi R. Cechovi, úplne vľavo A. H. Heineken]] Cech je autorom knihy ''The Catalyst: RNA and the Quest to Unlock Life’s Deepest Secrets'' (''Katalyzátor: RNA a hľadanie odhalenia najhlbších tajomstiev života''), ktorá vyšla v júni 2024. == Výskum == Hlavnou oblasťou Cechovho výskumu je proces [[Transkripcia (genetika)|transkripcie]] v [[Bunkové jadro|jadre]] [[Bunka|buniek]]. Študuje, ako sa genetický kód [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] prepisuje do [[Ribonukleová kyselina|RNA]]. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] Cech študoval [[Splicing|zostrih (splicing)]] RNA v jednobunkovom organizme ''Tetrahymena thermophila'', keď zistil, že nespracovaná molekula RNA sa môže zostrihnúť sama. V roku [[1982]] Cech ako prvý ukázal, že [[Molekula|molekuly]] RNA nie sú obmedzené len na pasívne nosiče genetickej informácie – môžu mať [[Katalýza|katalytické]] funkcie a môžu sa zúčastňovať bunkových reakcií. Reakcie spracovania RNA a najmä syntéza bielkovín na [[Ribozóm|ribozómoch]] sú katalyzované RNA. Enzýmy RNA sú známe ako ribozýmy a poskytli nový nástroj pre génovú technológiu. Majú tiež potenciál poskytnúť nové terapeutické činidlá – napríklad majú schopnosť ničiť a štiepiť invázne [[RNA vírus|vírusové RNA]]. Druhou oblasťou Cechovho výskumu sú [[Teloméra|teloméry]], štruktúra, ktorá chráni konce [[chromozóm]]ov. Teloméry sa skracujú s každou duplikáciou DNA a musia sa opäť predlžovať. Študuje [[Telomeráza|telomerázu]], enzým, ktorý kopíruje telomérne sekvencie a predlžuje ich. Proteínové podjednotky aktívneho miesta telomerázy tvoria novú triedu [[Reverzná transkriptáza|reverzných transkriptáz]], enzýmov, o ktorých sa predtým predpokladalo, že sú obmedzené na [[Vírus|vírusy]] a transpozičné elementy. Telomeráza je aktivovaná v 90 % ľudských druhov [[Rakovina|rakoviny]]. Preto by liek, ktorý by inhiboval jej aktivitu, mohol byť užitočný pri [[Liečba rakoviny|liečbe rakoviny]]. == Ocenenia == [[Súbor:Thomas Cech HD2007 Othmer Gold Medal portrait2.JPG|náhľad|upright|Thomas Robert Cech, s ''Othmer Gold Medal'', udelenej v máji [[2007]]]] Cechova práca bola ocenená mnohými oceneniami a cenami vrátane: celoživotného profesúrneho titulu od Americkej spoločnosti pre boj proti rakovine ACS (American Cancer Society) ([[1987]]), ceny Louisy Gross Horwitzovej od [[Columbia University in the City of New York|Kolumbijskej univerzity]] ([[1988]]), ceny Heineken od Kráľovskej holandskej akadémie vied (1988), ceny Alberta Laskera za základný lekársky výskum (1988), [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] ([[1989]], zdieľanej so [[Sidney Altman|Sidneyom Altmanom]]), ceny Zlatý tanier od ''American Academy of Achievement'' v roku [[1990]] a Národnej medaily za vedu - ''National Medal of Science'' ([[1995]]). V roku [[1987]] bol Cech zvolený do [[United States National Academy of Sciences|Národnej akadémie vied Spojených štátov]] (''National Academy of Sciences'') a v roku [[1988]] bol zvolený do [[American Academy of Arts and Sciences]]. V roku [[2001]] bol Cech zvolený do Americkej filozofickej spoločnosti (''American Philosophical Society''). V roku [[2003]] predniesol Cech prednášku na pamiatku [[George Gamow|Georga Gamowa]] na Univerzite v Colorade. V roku [[2007]] získal ''Othmer Gold Medal'' za mimoriadny prínos k pokroku v chémii a vede. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{filit|fvc/cech_t.html}} == Zdroj == {{Preklad|en|Thomas Cech|1345501945}} {{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cech, Thomas Robert}} [[Kategória:Osobnosti zo Chicaga]] [[Kategória:Chemici USA]] [[Kategória:Biochemici USA]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny z USA]] [[Kategória:Nositelia National Medal of Science]] [[Kategória:Absolventi University of California, Berkeley]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] 2iblrpwqknc4q1u3z7ugvhp6la5hv5t 8218941 8218936 2026-05-24T12:38:58Z ~2026-29230-47 294915 Revízia [[Special:Diff/8218936|8218936]] používateľa [[Special:Contributions/Lalina|Lalina]] ([[User talk:Lalina|diskusia]]) bola vrátená 8218941 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Thomas Cech}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Thomas R. Cech | Rodné meno = Thomas Robert Cech | Popis osoby = americký chemik | Portrét = Thomas Robert Cech.png | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1947|12|8}} | Miesto narodenia = [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Biológia | Portál3 = }} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Thomas R. Cech''' (* [[8. december]] [[1947]], [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[chémia|chemik]], nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] (spolu so [[Sidney Altman|Sidneyom Altmanom]]) ([[1989]]) za objav katalytickej aktivity ribonukleovej kyseliny ([[Ribonukleová kyselina|RNA]]). Cech objavil, že RNA dokáže sama [[Ribozým|štiepiť vlákna RNA]], čo naznačuje, že život mohol [[RNA svet|začať ako RNA]]. Zistil, že RNA dokáže nielen prenášať inštrukcie, ale môže pôsobiť aj ako [[Katalyzátor (chémia)|katalyzátor]] na urýchlenie potrebných reakcií. Študoval aj [[Teloméra|teloméry]] a jeho laboratórium objavilo [[enzým]] TERT (telomerázová reverzná transkriptáza), ktorý je súčasťou procesu obnovy telomér po ich skrátení počas [[Bunkové delenie|bunkového delenia]]. Ako prezident [[Howard Hughes Medical Institute]] ([[2000]] – [[2008]]) propagoval vedecké vzdelávanie a vyučuje kurz chémie na [[University of Colorado]]. == Život == [[Súbor:Thomas r. cech.jpg|vľavo|náhľad|Thomas Cech]] Cech sa narodil rodičom [[Česko|českého pôvodu]] (jeho starý otec bol [[Česi|Čech]], jeho ostatní starí rodičia boli [[Američania (USA)|Američania]] prvej generácie) v [[Chicago|Chicagu]]. Vyrastal v [[Iowa City]] v štáte [[Iowa]]. Počas štúdia na základnej škole zaklopal na dvere profesorov [[Geológia|geológie]] na [[University of Iowa]] a požiadal ich o diskusiu o [[Kryštálová štruktúra|kryštálových štruktúrach]], [[Meteorit|meteoritoch]] a [[Fosília|fosíliách]]. Cech, držiteľ Národného štipendia za zásluhy (National Merit Scholarship Program), nastúpil v roku [[1966]] na Grinnell College. Tam študoval [[Homér|Homérovu]] ''[[Odysea (Homér)|Odyseu]]'', [[Dante Alighieri|Danteho]] ''[[Peklo (Dante)|Peklo]]'', ústavné dejiny a [[Chémia|chémiu]]. Oženil sa so svojou partnerkou z laboratória [[Organická chémia|organickej chémie]] Carol Lynn Martinson a v roku [[1970]] absolvoval štúdium s B.A. titulom. V roku [[1975]] Cech ukončil [[Doktor (PhD.)|doktorát]] z chémie na [[University of California, Berkeley]] a v tom istom roku nastúpil na [[Massachusetts Institute of Technology]], kde sa venoval postdoktorandskému výskumu. V roku [[1978]] získal svoje prvé miesto na fakulte na [[University of Colorado Boulder|University of Colorado]], kde prednášal vysokoškolákom, ktorí ešte nezískali svoj prvý akademický titul, štúdia chémie a [[Biochémia|biochémie]] a kde dodnes pôsobí ako významný profesor na katedre biochémie. V roku [[2000]] Cech nahradil Purnella Choppina na poste prezidenta [[Howard Hughes Medical Institute]] v [[Maryland]]e. Naďalej viedol aj svoje biochemické laboratórium na University of Colorado v Boulderi. [[1. apríl]]a [[2008]] Cech oznámil, že na jar [[2009]] odstúpi z funkcie prezidenta HHMI a vráti sa k výučbe a výskumu. Po návrate do Boulderu sa Cech stal prvým výkonným riaditeľom BioFrontiers Institute. Funkciu tu zastával do roku [[2020]]. Vyučoval aj všeobecnú chémiu prvákom. [[Súbor:Prins Claus reikt dr. P. H. Heinekenprijs uit aan dr. Thomas R. Cech , geheel li, Bestanddeelnr 934-2564.jpg|náhľad|[[30. máj]] [[1988]]: Princ Claus odovzdáva cenu Heinekena od Kráľovskej holandskej akadémie vied Dr. Thomasovi R. Cechovi, úplne vľavo A. H. Heineken]] Cech je autorom knihy ''The Catalyst: RNA and the Quest to Unlock Life’s Deepest Secrets'' (''Katalyzátor: RNA a hľadanie odhalenia najhlbších tajomstiev života''), ktorá vyšla v júni 2024. == Výskum == Hlavnou oblasťou Cechovho výskumu je proces [[Transkripcia (genetika)|transkripcie]] v [[Bunkové jadro|jadre]] [[Bunka|buniek]]. Študuje, ako sa genetický kód [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] prepisuje do [[Ribonukleová kyselina|RNA]]. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] Cech študoval [[Splicing|zostrih (splicing)]] RNA v jednobunkovom organizme ''Tetrahymena thermophila'', keď zistil, že nespracovaná molekula RNA sa môže zostrihnúť sama. V roku [[1982]] Cech ako prvý ukázal, že [[Molekula|molekuly]] RNA nie sú obmedzené len na pasívne nosiče genetickej informácie – môžu mať [[Katalýza|katalytické]] funkcie a môžu sa zúčastňovať bunkových reakcií. Reakcie spracovania RNA a najmä syntéza bielkovín na [[Ribozóm|ribozómoch]] sú katalyzované RNA. Enzýmy RNA sú známe ako ribozýmy a poskytli nový nástroj pre génovú technológiu. Majú tiež potenciál poskytnúť nové terapeutické činidlá – napríklad majú schopnosť ničiť a štiepiť invázne [[RNA vírus|vírusové RNA]]. Druhou oblasťou Cechovho výskumu sú [[Teloméra|teloméry]], štruktúra, ktorá chráni konce [[chromozóm]]ov. Teloméry sa skracujú s každou duplikáciou DNA a musia sa opäť predlžovať. Študuje [[Telomeráza|telomerázu]], enzým, ktorý kopíruje telomérne sekvencie a predlžuje ich. Proteínové podjednotky aktívneho miesta telomerázy tvoria novú triedu [[Reverzná transkriptáza|reverzných transkriptáz]], enzýmov, o ktorých sa predtým predpokladalo, že sú obmedzené na [[Vírus|vírusy]] a transpozičné elementy. Telomeráza je aktivovaná v 90 % ľudských druhov [[Rakovina|rakoviny]]. Preto by liek, ktorý by inhiboval jej aktivitu, mohol byť užitočný pri [[Liečba rakoviny|liečbe rakoviny]]. == Ocenenia == [[Súbor:Thomas Cech HD2007 Othmer Gold Medal portrait2.JPG|náhľad|upright|Thomas Robert Cech, s ''Othmer Gold Medal'', udelenej v máji [[2007]]]] Cechova práca bola ocenená mnohými oceneniami a cenami vrátane: celoživotného profesúrneho titulu od Americkej spoločnosti pre boj proti rakovine ACS (American Cancer Society) ([[1987]]), ceny Louisy Gross Horwitzovej od [[Columbia University in the City of New York|Kolumbijskej univerzity]] ([[1988]]), ceny Heineken od Kráľovskej holandskej akadémie vied (1988), ceny Alberta Laskera za základný lekársky výskum (1988), [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] ([[1989]], zdieľanej so [[Sidney Altman|Sidneyom Altmanom]]), ceny Zlatý tanier od ''American Academy of Achievement'' v roku [[1990]] a Národnej medaily za vedu - ''National Medal of Science'' ([[1995]]). V roku [[1987]] bol Cech zvolený do [[United States National Academy of Sciences|Národnej akadémie vied Spojených štátov]] (''National Academy of Sciences'') a v roku [[1988]] bol zvolený do [[American Academy of Arts and Sciences]]. V roku [[2001]] bol Cech zvolený do Americkej filozofickej spoločnosti (''American Philosophical Society''). V roku [[2003]] predniesol Cech prednášku na pamiatku [[George Gamow|Georga Gamowa]] na Univerzite v Colorade. V roku [[2007]] získal ''Othmer Gold Medal'' za mimoriadny prínos k pokroku v chémii a vede. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{filit|fvc/cech_t.html}} == Zdroj == {{Preklad|en|Thomas Cech|1345501945}} {{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cech, Thomas Robert}} [[Kategória:Osobnosti zo Chicaga]] [[Kategória:Chemici USA]] [[Kategória:Biochemici USA]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny z USA]] [[Kategória:Nositelia National Medal of Science]] [[Kategória:Absolventi University of California, Berkeley]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] 8xpgvqr4zo6vpjp74ptw8vyxf9c9jhl 8218949 8218941 2026-05-24T12:48:00Z Lalina 22926 Revízia [[Special:Diff/8218941|8218941]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-29230-47|~2026-29230-47]] ([[User talk:~2026-29230-47|diskusia]]) bola vrátená, nie je dôvod na červený link keď existuje odkaz priamo 8218949 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Thomas Cech}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Thomas R. Cech | Rodné meno = Thomas Robert Cech | Popis osoby = americký chemik | Portrét = Thomas Robert Cech.png | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1947|12|8}} | Miesto narodenia = [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Biológia | Portál3 = }} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Thomas R. Cech''' (* [[8. december]] [[1947]], [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[chémia|chemik]], nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] (spolu so [[Sidney Altman|Sidneyom Altmanom]]) ([[1989]]) za objav katalytickej aktivity ribonukleovej kyseliny ([[Ribonukleová kyselina|RNA]]). Cech objavil, že RNA dokáže sama [[Ribozým|štiepiť vlákna RNA]], čo naznačuje, že život mohol [[RNA svet|začať ako RNA]]. Zistil, že RNA dokáže nielen prenášať inštrukcie, ale môže pôsobiť aj ako [[Katalyzátor (chémia)|katalyzátor]] na urýchlenie potrebných reakcií. Študoval aj [[Teloméra|teloméry]] a jeho laboratórium objavilo [[enzým]] TERT (telomerázová reverzná transkriptáza), ktorý je súčasťou procesu obnovy telomér po ich skrátení počas [[Bunkové delenie|bunkového delenia]]. Ako prezident [[Howard Hughes Medical Institute]] ([[2000]] – [[2008]]) propagoval vedecké vzdelávanie a vyučuje kurz chémie na [[University of Colorado]]. == Život == [[Súbor:Thomas r. cech.jpg|vľavo|náhľad|Thomas Cech]] Cech sa narodil rodičom [[Česko|českého pôvodu]] (jeho starý otec bol [[Česi|Čech]], jeho ostatní starí rodičia boli [[Američania (USA)|Američania]] prvej generácie) v [[Chicago|Chicagu]]. Vyrastal v [[Iowa City]] v štáte [[Iowa]]. Počas štúdia na základnej škole zaklopal na dvere profesorov [[Geológia|geológie]] na [[University of Iowa]] a požiadal ich o diskusiu o [[Kryštálová štruktúra|kryštálových štruktúrach]], [[Meteorit|meteoritoch]] a [[Fosília|fosíliách]]. Cech, držiteľ Národného štipendia za zásluhy (National Merit Scholarship Program), nastúpil v roku [[1966]] na Grinnell College. Tam študoval [[Homér|Homérovu]] ''[[Odysea (Homér)|Odyseu]]'', [[Dante Alighieri|Danteho]] ''[[Božská komédia#Peklo (Inferno)|Peklo]]'', ústavné dejiny a [[Chémia|chémiu]]. Oženil sa so svojou partnerkou z laboratória [[Organická chémia|organickej chémie]] Carol Lynn Martinson a v roku [[1970]] absolvoval štúdium s B.A. titulom. V roku [[1975]] Cech ukončil [[Doktor (PhD.)|doktorát]] z chémie na [[University of California, Berkeley]] a v tom istom roku nastúpil na [[Massachusetts Institute of Technology]], kde sa venoval postdoktorandskému výskumu. V roku [[1978]] získal svoje prvé miesto na fakulte na [[University of Colorado Boulder|University of Colorado]], kde prednášal vysokoškolákom, ktorí ešte nezískali svoj prvý akademický titul, štúdia chémie a [[Biochémia|biochémie]] a kde dodnes pôsobí ako významný profesor na katedre biochémie. V roku [[2000]] Cech nahradil Purnella Choppina na poste prezidenta [[Howard Hughes Medical Institute]] v [[Maryland]]e. Naďalej viedol aj svoje biochemické laboratórium na University of Colorado v Boulderi. [[1. apríl]]a [[2008]] Cech oznámil, že na jar [[2009]] odstúpi z funkcie prezidenta HHMI a vráti sa k výučbe a výskumu. Po návrate do Boulderu sa Cech stal prvým výkonným riaditeľom BioFrontiers Institute. Funkciu tu zastával do roku [[2020]]. Vyučoval aj všeobecnú chémiu prvákom. [[Súbor:Prins Claus reikt dr. P. H. Heinekenprijs uit aan dr. Thomas R. Cech , geheel li, Bestanddeelnr 934-2564.jpg|náhľad|[[30. máj]] [[1988]]: Princ Claus odovzdáva cenu Heinekena od Kráľovskej holandskej akadémie vied Dr. Thomasovi R. Cechovi, úplne vľavo A. H. Heineken]] Cech je autorom knihy ''The Catalyst: RNA and the Quest to Unlock Life’s Deepest Secrets'' (''Katalyzátor: RNA a hľadanie odhalenia najhlbších tajomstiev života''), ktorá vyšla v júni 2024. == Výskum == Hlavnou oblasťou Cechovho výskumu je proces [[Transkripcia (genetika)|transkripcie]] v [[Bunkové jadro|jadre]] [[Bunka|buniek]]. Študuje, ako sa genetický kód [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] prepisuje do [[Ribonukleová kyselina|RNA]]. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] Cech študoval [[Splicing|zostrih (splicing)]] RNA v jednobunkovom organizme ''Tetrahymena thermophila'', keď zistil, že nespracovaná molekula RNA sa môže zostrihnúť sama. V roku [[1982]] Cech ako prvý ukázal, že [[Molekula|molekuly]] RNA nie sú obmedzené len na pasívne nosiče genetickej informácie – môžu mať [[Katalýza|katalytické]] funkcie a môžu sa zúčastňovať bunkových reakcií. Reakcie spracovania RNA a najmä syntéza bielkovín na [[Ribozóm|ribozómoch]] sú katalyzované RNA. Enzýmy RNA sú známe ako ribozýmy a poskytli nový nástroj pre génovú technológiu. Majú tiež potenciál poskytnúť nové terapeutické činidlá – napríklad majú schopnosť ničiť a štiepiť invázne [[RNA vírus|vírusové RNA]]. Druhou oblasťou Cechovho výskumu sú [[Teloméra|teloméry]], štruktúra, ktorá chráni konce [[chromozóm]]ov. Teloméry sa skracujú s každou duplikáciou DNA a musia sa opäť predlžovať. Študuje [[Telomeráza|telomerázu]], enzým, ktorý kopíruje telomérne sekvencie a predlžuje ich. Proteínové podjednotky aktívneho miesta telomerázy tvoria novú triedu [[Reverzná transkriptáza|reverzných transkriptáz]], enzýmov, o ktorých sa predtým predpokladalo, že sú obmedzené na [[Vírus|vírusy]] a transpozičné elementy. Telomeráza je aktivovaná v 90 % ľudských druhov [[Rakovina|rakoviny]]. Preto by liek, ktorý by inhiboval jej aktivitu, mohol byť užitočný pri [[Liečba rakoviny|liečbe rakoviny]]. == Ocenenia == [[Súbor:Thomas Cech HD2007 Othmer Gold Medal portrait2.JPG|náhľad|upright|Thomas Robert Cech, s ''Othmer Gold Medal'', udelenej v máji [[2007]]]] Cechova práca bola ocenená mnohými oceneniami a cenami vrátane: celoživotného profesúrneho titulu od Americkej spoločnosti pre boj proti rakovine ACS (American Cancer Society) ([[1987]]), ceny Louisy Gross Horwitzovej od [[Columbia University in the City of New York|Kolumbijskej univerzity]] ([[1988]]), ceny Heineken od Kráľovskej holandskej akadémie vied (1988), ceny Alberta Laskera za základný lekársky výskum (1988), [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] ([[1989]], zdieľanej so [[Sidney Altman|Sidneyom Altmanom]]), ceny Zlatý tanier od ''American Academy of Achievement'' v roku [[1990]] a Národnej medaily za vedu - ''National Medal of Science'' ([[1995]]). V roku [[1987]] bol Cech zvolený do [[United States National Academy of Sciences|Národnej akadémie vied Spojených štátov]] (''National Academy of Sciences'') a v roku [[1988]] bol zvolený do [[American Academy of Arts and Sciences]]. V roku [[2001]] bol Cech zvolený do Americkej filozofickej spoločnosti (''American Philosophical Society''). V roku [[2003]] predniesol Cech prednášku na pamiatku [[George Gamow|Georga Gamowa]] na Univerzite v Colorade. V roku [[2007]] získal ''Othmer Gold Medal'' za mimoriadny prínos k pokroku v chémii a vede. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{filit|fvc/cech_t.html}} == Zdroj == {{Preklad|en|Thomas Cech|1345501945}} {{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cech, Thomas Robert}} [[Kategória:Osobnosti zo Chicaga]] [[Kategória:Chemici USA]] [[Kategória:Biochemici USA]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny z USA]] [[Kategória:Nositelia National Medal of Science]] [[Kategória:Absolventi University of California, Berkeley]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] 2iblrpwqknc4q1u3z7ugvhp6la5hv5t 8218965 8218949 2026-05-24T13:13:08Z ~2026-29230-47 294915 keď neexistuje tak ho treba vytvoriť, má 39 cudzojazyčných odkazov 8218965 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Thomas Cech}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Thomas R. Cech | Rodné meno = Thomas Robert Cech | Popis osoby = americký chemik | Portrét = Thomas Robert Cech.png | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1947|12|8}} | Miesto narodenia = [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Biológia | Portál3 = }} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Thomas R. Cech''' (* [[8. december]] [[1947]], [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[chémia|chemik]], nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] (spolu so [[Sidney Altman|Sidneyom Altmanom]]) ([[1989]]) za objav katalytickej aktivity ribonukleovej kyseliny ([[Ribonukleová kyselina|RNA]]). Cech objavil, že RNA dokáže sama [[Ribozým|štiepiť vlákna RNA]], čo naznačuje, že život mohol [[RNA svet|začať ako RNA]]. Zistil, že RNA dokáže nielen prenášať inštrukcie, ale môže pôsobiť aj ako [[Katalyzátor (chémia)|katalyzátor]] na urýchlenie potrebných reakcií. Študoval aj [[Teloméra|teloméry]] a jeho laboratórium objavilo [[enzým]] TERT (telomerázová reverzná transkriptáza), ktorý je súčasťou procesu obnovy telomér po ich skrátení počas [[Bunkové delenie|bunkového delenia]]. Ako prezident [[Howard Hughes Medical Institute]] ([[2000]] – [[2008]]) propagoval vedecké vzdelávanie a vyučuje kurz chémie na [[University of Colorado]]. == Život == [[Súbor:Thomas r. cech.jpg|vľavo|náhľad|Thomas Cech]] Cech sa narodil rodičom [[Česko|českého pôvodu]] (jeho starý otec bol [[Česi|Čech]], jeho ostatní starí rodičia boli [[Američania (USA)|Američania]] prvej generácie) v [[Chicago|Chicagu]]. Vyrastal v [[Iowa City]] v štáte [[Iowa]]. Počas štúdia na základnej škole zaklopal na dvere profesorov [[Geológia|geológie]] na [[University of Iowa]] a požiadal ich o diskusiu o [[Kryštálová štruktúra|kryštálových štruktúrach]], [[Meteorit|meteoritoch]] a [[Fosília|fosíliách]]. Cech, držiteľ Národného štipendia za zásluhy (National Merit Scholarship Program), nastúpil v roku [[1966]] na Grinnell College. Tam študoval [[Homér|Homérovu]] ''[[Odysea (Homér)|Odyseu]]'', [[Dante Alighieri|Danteho]] ''[[Peklo (Dante)|Peklo]]'', ústavné dejiny a [[Chémia|chémiu]]. Oženil sa so svojou partnerkou z laboratória [[Organická chémia|organickej chémie]] Carol Lynn Martinson a v roku [[1970]] absolvoval štúdium s B.A. titulom. V roku [[1975]] Cech ukončil [[Doktor (PhD.)|doktorát]] z chémie na [[University of California, Berkeley]] a v tom istom roku nastúpil na [[Massachusetts Institute of Technology]], kde sa venoval postdoktorandskému výskumu. V roku [[1978]] získal svoje prvé miesto na fakulte na [[University of Colorado Boulder|University of Colorado]], kde prednášal vysokoškolákom, ktorí ešte nezískali svoj prvý akademický titul, štúdia chémie a [[Biochémia|biochémie]] a kde dodnes pôsobí ako významný profesor na katedre biochémie. V roku [[2000]] Cech nahradil Purnella Choppina na poste prezidenta [[Howard Hughes Medical Institute]] v [[Maryland]]e. Naďalej viedol aj svoje biochemické laboratórium na University of Colorado v Boulderi. [[1. apríl]]a [[2008]] Cech oznámil, že na jar [[2009]] odstúpi z funkcie prezidenta HHMI a vráti sa k výučbe a výskumu. Po návrate do Boulderu sa Cech stal prvým výkonným riaditeľom BioFrontiers Institute. Funkciu tu zastával do roku [[2020]]. Vyučoval aj všeobecnú chémiu prvákom. [[Súbor:Prins Claus reikt dr. P. H. Heinekenprijs uit aan dr. Thomas R. Cech , geheel li, Bestanddeelnr 934-2564.jpg|náhľad|[[30. máj]] [[1988]]: Princ Claus odovzdáva cenu Heinekena od Kráľovskej holandskej akadémie vied Dr. Thomasovi R. Cechovi, úplne vľavo A. H. Heineken]] Cech je autorom knihy ''The Catalyst: RNA and the Quest to Unlock Life’s Deepest Secrets'' (''Katalyzátor: RNA a hľadanie odhalenia najhlbších tajomstiev života''), ktorá vyšla v júni 2024. == Výskum == Hlavnou oblasťou Cechovho výskumu je proces [[Transkripcia (genetika)|transkripcie]] v [[Bunkové jadro|jadre]] [[Bunka|buniek]]. Študuje, ako sa genetický kód [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] prepisuje do [[Ribonukleová kyselina|RNA]]. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] Cech študoval [[Splicing|zostrih (splicing)]] RNA v jednobunkovom organizme ''Tetrahymena thermophila'', keď zistil, že nespracovaná molekula RNA sa môže zostrihnúť sama. V roku [[1982]] Cech ako prvý ukázal, že [[Molekula|molekuly]] RNA nie sú obmedzené len na pasívne nosiče genetickej informácie – môžu mať [[Katalýza|katalytické]] funkcie a môžu sa zúčastňovať bunkových reakcií. Reakcie spracovania RNA a najmä syntéza bielkovín na [[Ribozóm|ribozómoch]] sú katalyzované RNA. Enzýmy RNA sú známe ako ribozýmy a poskytli nový nástroj pre génovú technológiu. Majú tiež potenciál poskytnúť nové terapeutické činidlá – napríklad majú schopnosť ničiť a štiepiť invázne [[RNA vírus|vírusové RNA]]. Druhou oblasťou Cechovho výskumu sú [[Teloméra|teloméry]], štruktúra, ktorá chráni konce [[chromozóm]]ov. Teloméry sa skracujú s každou duplikáciou DNA a musia sa opäť predlžovať. Študuje [[Telomeráza|telomerázu]], enzým, ktorý kopíruje telomérne sekvencie a predlžuje ich. Proteínové podjednotky aktívneho miesta telomerázy tvoria novú triedu [[Reverzná transkriptáza|reverzných transkriptáz]], enzýmov, o ktorých sa predtým predpokladalo, že sú obmedzené na [[Vírus|vírusy]] a transpozičné elementy. Telomeráza je aktivovaná v 90 % ľudských druhov [[Rakovina|rakoviny]]. Preto by liek, ktorý by inhiboval jej aktivitu, mohol byť užitočný pri [[Liečba rakoviny|liečbe rakoviny]]. == Ocenenia == [[Súbor:Thomas Cech HD2007 Othmer Gold Medal portrait2.JPG|náhľad|upright|Thomas Robert Cech, s ''Othmer Gold Medal'', udelenej v máji [[2007]]]] Cechova práca bola ocenená mnohými oceneniami a cenami vrátane: celoživotného profesúrneho titulu od Americkej spoločnosti pre boj proti rakovine ACS (American Cancer Society) ([[1987]]), ceny Louisy Gross Horwitzovej od [[Columbia University in the City of New York|Kolumbijskej univerzity]] ([[1988]]), ceny Heineken od Kráľovskej holandskej akadémie vied (1988), ceny Alberta Laskera za základný lekársky výskum (1988), [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] ([[1989]], zdieľanej so [[Sidney Altman|Sidneyom Altmanom]]), ceny Zlatý tanier od ''American Academy of Achievement'' v roku [[1990]] a Národnej medaily za vedu - ''National Medal of Science'' ([[1995]]). V roku [[1987]] bol Cech zvolený do [[United States National Academy of Sciences|Národnej akadémie vied Spojených štátov]] (''National Academy of Sciences'') a v roku [[1988]] bol zvolený do [[American Academy of Arts and Sciences]]. V roku [[2001]] bol Cech zvolený do Americkej filozofickej spoločnosti (''American Philosophical Society''). V roku [[2003]] predniesol Cech prednášku na pamiatku [[George Gamow|Georga Gamowa]] na Univerzite v Colorade. V roku [[2007]] získal ''Othmer Gold Medal'' za mimoriadny prínos k pokroku v chémii a vede. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{filit|fvc/cech_t.html}} == Zdroj == {{Preklad|en|Thomas Cech|1345501945}} {{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cech, Thomas Robert}} [[Kategória:Osobnosti zo Chicaga]] [[Kategória:Chemici USA]] [[Kategória:Biochemici USA]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny z USA]] [[Kategória:Nositelia National Medal of Science]] [[Kategória:Absolventi University of California, Berkeley]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] 8xpgvqr4zo6vpjp74ptw8vyxf9c9jhl 8218968 8218965 2026-05-24T13:21:47Z Lalina 22926 Revízia [[Special:Diff/8218965|8218965]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-29230-47|~2026-29230-47]] ([[User talk:~2026-29230-47|diskusia]]) bola vrátená, žiadne treba vytvoriť - vytvor 8218968 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Thomas Cech}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Thomas R. Cech | Rodné meno = Thomas Robert Cech | Popis osoby = americký chemik | Portrét = Thomas Robert Cech.png | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1947|12|8}} | Miesto narodenia = [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Biológia | Portál3 = }} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Thomas R. Cech''' (* [[8. december]] [[1947]], [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[chémia|chemik]], nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] (spolu so [[Sidney Altman|Sidneyom Altmanom]]) ([[1989]]) za objav katalytickej aktivity ribonukleovej kyseliny ([[Ribonukleová kyselina|RNA]]). Cech objavil, že RNA dokáže sama [[Ribozým|štiepiť vlákna RNA]], čo naznačuje, že život mohol [[RNA svet|začať ako RNA]]. Zistil, že RNA dokáže nielen prenášať inštrukcie, ale môže pôsobiť aj ako [[Katalyzátor (chémia)|katalyzátor]] na urýchlenie potrebných reakcií. Študoval aj [[Teloméra|teloméry]] a jeho laboratórium objavilo [[enzým]] TERT (telomerázová reverzná transkriptáza), ktorý je súčasťou procesu obnovy telomér po ich skrátení počas [[Bunkové delenie|bunkového delenia]]. Ako prezident [[Howard Hughes Medical Institute]] ([[2000]] – [[2008]]) propagoval vedecké vzdelávanie a vyučuje kurz chémie na [[University of Colorado]]. == Život == [[Súbor:Thomas r. cech.jpg|vľavo|náhľad|Thomas Cech]] Cech sa narodil rodičom [[Česko|českého pôvodu]] (jeho starý otec bol [[Česi|Čech]], jeho ostatní starí rodičia boli [[Američania (USA)|Američania]] prvej generácie) v [[Chicago|Chicagu]]. Vyrastal v [[Iowa City]] v štáte [[Iowa]]. Počas štúdia na základnej škole zaklopal na dvere profesorov [[Geológia|geológie]] na [[University of Iowa]] a požiadal ich o diskusiu o [[Kryštálová štruktúra|kryštálových štruktúrach]], [[Meteorit|meteoritoch]] a [[Fosília|fosíliách]]. Cech, držiteľ Národného štipendia za zásluhy (National Merit Scholarship Program), nastúpil v roku [[1966]] na Grinnell College. Tam študoval [[Homér|Homérovu]] ''[[Odysea (Homér)|Odyseu]]'', [[Dante Alighieri|Danteho]] ''[[Božská komédia#Peklo (Inferno)|Peklo]]'', ústavné dejiny a [[Chémia|chémiu]]. Oženil sa so svojou partnerkou z laboratória [[Organická chémia|organickej chémie]] Carol Lynn Martinson a v roku [[1970]] absolvoval štúdium s B.A. titulom. V roku [[1975]] Cech ukončil [[Doktor (PhD.)|doktorát]] z chémie na [[University of California, Berkeley]] a v tom istom roku nastúpil na [[Massachusetts Institute of Technology]], kde sa venoval postdoktorandskému výskumu. V roku [[1978]] získal svoje prvé miesto na fakulte na [[University of Colorado Boulder|University of Colorado]], kde prednášal vysokoškolákom, ktorí ešte nezískali svoj prvý akademický titul, štúdia chémie a [[Biochémia|biochémie]] a kde dodnes pôsobí ako významný profesor na katedre biochémie. V roku [[2000]] Cech nahradil Purnella Choppina na poste prezidenta [[Howard Hughes Medical Institute]] v [[Maryland]]e. Naďalej viedol aj svoje biochemické laboratórium na University of Colorado v Boulderi. [[1. apríl]]a [[2008]] Cech oznámil, že na jar [[2009]] odstúpi z funkcie prezidenta HHMI a vráti sa k výučbe a výskumu. Po návrate do Boulderu sa Cech stal prvým výkonným riaditeľom BioFrontiers Institute. Funkciu tu zastával do roku [[2020]]. Vyučoval aj všeobecnú chémiu prvákom. [[Súbor:Prins Claus reikt dr. P. H. Heinekenprijs uit aan dr. Thomas R. Cech , geheel li, Bestanddeelnr 934-2564.jpg|náhľad|[[30. máj]] [[1988]]: Princ Claus odovzdáva cenu Heinekena od Kráľovskej holandskej akadémie vied Dr. Thomasovi R. Cechovi, úplne vľavo A. H. Heineken]] Cech je autorom knihy ''The Catalyst: RNA and the Quest to Unlock Life’s Deepest Secrets'' (''Katalyzátor: RNA a hľadanie odhalenia najhlbších tajomstiev života''), ktorá vyšla v júni 2024. == Výskum == Hlavnou oblasťou Cechovho výskumu je proces [[Transkripcia (genetika)|transkripcie]] v [[Bunkové jadro|jadre]] [[Bunka|buniek]]. Študuje, ako sa genetický kód [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] prepisuje do [[Ribonukleová kyselina|RNA]]. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] Cech študoval [[Splicing|zostrih (splicing)]] RNA v jednobunkovom organizme ''Tetrahymena thermophila'', keď zistil, že nespracovaná molekula RNA sa môže zostrihnúť sama. V roku [[1982]] Cech ako prvý ukázal, že [[Molekula|molekuly]] RNA nie sú obmedzené len na pasívne nosiče genetickej informácie – môžu mať [[Katalýza|katalytické]] funkcie a môžu sa zúčastňovať bunkových reakcií. Reakcie spracovania RNA a najmä syntéza bielkovín na [[Ribozóm|ribozómoch]] sú katalyzované RNA. Enzýmy RNA sú známe ako ribozýmy a poskytli nový nástroj pre génovú technológiu. Majú tiež potenciál poskytnúť nové terapeutické činidlá – napríklad majú schopnosť ničiť a štiepiť invázne [[RNA vírus|vírusové RNA]]. Druhou oblasťou Cechovho výskumu sú [[Teloméra|teloméry]], štruktúra, ktorá chráni konce [[chromozóm]]ov. Teloméry sa skracujú s každou duplikáciou DNA a musia sa opäť predlžovať. Študuje [[Telomeráza|telomerázu]], enzým, ktorý kopíruje telomérne sekvencie a predlžuje ich. Proteínové podjednotky aktívneho miesta telomerázy tvoria novú triedu [[Reverzná transkriptáza|reverzných transkriptáz]], enzýmov, o ktorých sa predtým predpokladalo, že sú obmedzené na [[Vírus|vírusy]] a transpozičné elementy. Telomeráza je aktivovaná v 90 % ľudských druhov [[Rakovina|rakoviny]]. Preto by liek, ktorý by inhiboval jej aktivitu, mohol byť užitočný pri [[Liečba rakoviny|liečbe rakoviny]]. == Ocenenia == [[Súbor:Thomas Cech HD2007 Othmer Gold Medal portrait2.JPG|náhľad|upright|Thomas Robert Cech, s ''Othmer Gold Medal'', udelenej v máji [[2007]]]] Cechova práca bola ocenená mnohými oceneniami a cenami vrátane: celoživotného profesúrneho titulu od Americkej spoločnosti pre boj proti rakovine ACS (American Cancer Society) ([[1987]]), ceny Louisy Gross Horwitzovej od [[Columbia University in the City of New York|Kolumbijskej univerzity]] ([[1988]]), ceny Heineken od Kráľovskej holandskej akadémie vied (1988), ceny Alberta Laskera za základný lekársky výskum (1988), [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] ([[1989]], zdieľanej so [[Sidney Altman|Sidneyom Altmanom]]), ceny Zlatý tanier od ''American Academy of Achievement'' v roku [[1990]] a Národnej medaily za vedu - ''National Medal of Science'' ([[1995]]). V roku [[1987]] bol Cech zvolený do [[United States National Academy of Sciences|Národnej akadémie vied Spojených štátov]] (''National Academy of Sciences'') a v roku [[1988]] bol zvolený do [[American Academy of Arts and Sciences]]. V roku [[2001]] bol Cech zvolený do Americkej filozofickej spoločnosti (''American Philosophical Society''). V roku [[2003]] predniesol Cech prednášku na pamiatku [[George Gamow|Georga Gamowa]] na Univerzite v Colorade. V roku [[2007]] získal ''Othmer Gold Medal'' za mimoriadny prínos k pokroku v chémii a vede. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{filit|fvc/cech_t.html}} == Zdroj == {{Preklad|en|Thomas Cech|1345501945}} {{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cech, Thomas Robert}} [[Kategória:Osobnosti zo Chicaga]] [[Kategória:Chemici USA]] [[Kategória:Biochemici USA]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny z USA]] [[Kategória:Nositelia National Medal of Science]] [[Kategória:Absolventi University of California, Berkeley]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] 2iblrpwqknc4q1u3z7ugvhp6la5hv5t 8218971 8218968 2026-05-24T13:27:09Z ~2026-29230-47 294915 8218971 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Thomas Cech}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Thomas R. Cech | Rodné meno = Thomas Robert Cech | Popis osoby = americký chemik | Portrét = Thomas Robert Cech.png | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1947|12|8}} | Miesto narodenia = [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Biológia | Portál3 = }} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Thomas R. Cech''' (* [[8. december]] [[1947]], [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[chémia|chemik]], nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] (spolu so [[Sidney Altman|Sidneyom Altmanom]]) ([[1989]]) za objav katalytickej aktivity ribonukleovej kyseliny ([[Ribonukleová kyselina|RNA]]). Cech objavil, že RNA dokáže sama [[Ribozým|štiepiť vlákna RNA]], čo naznačuje, že život mohol [[RNA svet|začať ako RNA]]. Zistil, že RNA dokáže nielen prenášať inštrukcie, ale môže pôsobiť aj ako [[Katalyzátor (chémia)|katalyzátor]] na urýchlenie potrebných reakcií. Študoval aj [[Teloméra|teloméry]] a jeho laboratórium objavilo [[enzým]] TERT (telomerázová reverzná transkriptáza), ktorý je súčasťou procesu obnovy telomér po ich skrátení počas [[Bunkové delenie|bunkového delenia]]. Ako prezident [[Howard Hughes Medical Institute]] ([[2000]] – [[2008]]) propagoval vedecké vzdelávanie a vyučuje kurz chémie na [[University of Colorado]]. == Život == [[Súbor:Thomas r. cech.jpg|vľavo|náhľad|Thomas Cech]] Cech sa narodil rodičom [[Česko|českého pôvodu]] (jeho starý otec bol [[Česi|Čech]], jeho ostatní starí rodičia boli [[Američania (USA)|Američania]] prvej generácie) v [[Chicago|Chicagu]]. Vyrastal v [[Iowa City]] v štáte [[Iowa]]. Počas štúdia na základnej škole zaklopal na dvere profesorov [[Geológia|geológie]] na [[University of Iowa]] a požiadal ich o diskusiu o [[Kryštálová štruktúra|kryštálových štruktúrach]], [[Meteorit|meteoritoch]] a [[Fosília|fosíliách]]. Cech, držiteľ Národného štipendia za zásluhy (National Merit Scholarship Program), nastúpil v roku [[1966]] na Grinnell College. Tam študoval [[Homér|Homérovu]] ''[[Odysea (Homér)|Odyseu]]'', [[Dante Alighieri|Danteho]] ''[[Peklo (Dante)|Peklo]]'', ústavné dejiny a [[Chémia|chémiu]]. Oženil sa so svojou partnerkou z laboratória [[Organická chémia|organickej chémie]] Carol Lynn Martinson a v roku [[1970]] absolvoval štúdium s B.A. titulom. V roku [[1975]] Cech ukončil [[Doktor (PhD.)|doktorát]] z chémie na [[University of California, Berkeley]] a v tom istom roku nastúpil na [[Massachusetts Institute of Technology]], kde sa venoval postdoktorandskému výskumu. V roku [[1978]] získal svoje prvé miesto na fakulte na [[University of Colorado Boulder|University of Colorado]], kde prednášal vysokoškolákom, ktorí ešte nezískali svoj prvý akademický titul, štúdia chémie a [[Biochémia|biochémie]] a kde dodnes pôsobí ako významný profesor na katedre biochémie. V roku [[2000]] Cech nahradil Purnella Choppina na poste prezidenta [[Howard Hughes Medical Institute]] v [[Maryland]]e. Naďalej viedol aj svoje biochemické laboratórium na University of Colorado v Boulderi. [[1. apríl]]a [[2008]] Cech oznámil, že na jar [[2009]] odstúpi z funkcie prezidenta HHMI a vráti sa k výučbe a výskumu. Po návrate do Boulderu sa Cech stal prvým výkonným riaditeľom BioFrontiers Institute. Funkciu tu zastával do roku [[2020]]. Vyučoval aj všeobecnú chémiu prvákom. [[Súbor:Prins Claus reikt dr. P. H. Heinekenprijs uit aan dr. Thomas R. Cech , geheel li, Bestanddeelnr 934-2564.jpg|náhľad|[[30. máj]] [[1988]]: Princ Claus odovzdáva cenu Heinekena od Kráľovskej holandskej akadémie vied Dr. Thomasovi R. Cechovi, úplne vľavo A. H. Heineken]] Cech je autorom knihy ''The Catalyst: RNA and the Quest to Unlock Life’s Deepest Secrets'' (''Katalyzátor: RNA a hľadanie odhalenia najhlbších tajomstiev života''), ktorá vyšla v júni 2024. == Výskum == Hlavnou oblasťou Cechovho výskumu je proces [[Transkripcia (genetika)|transkripcie]] v [[Bunkové jadro|jadre]] [[Bunka|buniek]]. Študuje, ako sa genetický kód [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] prepisuje do [[Ribonukleová kyselina|RNA]]. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] Cech študoval [[Splicing|zostrih (splicing)]] RNA v jednobunkovom organizme ''Tetrahymena thermophila'', keď zistil, že nespracovaná molekula RNA sa môže zostrihnúť sama. V roku [[1982]] Cech ako prvý ukázal, že [[Molekula|molekuly]] RNA nie sú obmedzené len na pasívne nosiče genetickej informácie – môžu mať [[Katalýza|katalytické]] funkcie a môžu sa zúčastňovať bunkových reakcií. Reakcie spracovania RNA a najmä syntéza bielkovín na [[Ribozóm|ribozómoch]] sú katalyzované RNA. Enzýmy RNA sú známe ako ribozýmy a poskytli nový nástroj pre génovú technológiu. Majú tiež potenciál poskytnúť nové terapeutické činidlá – napríklad majú schopnosť ničiť a štiepiť invázne [[RNA vírus|vírusové RNA]]. Druhou oblasťou Cechovho výskumu sú [[Teloméra|teloméry]], štruktúra, ktorá chráni konce [[chromozóm]]ov. Teloméry sa skracujú s každou duplikáciou DNA a musia sa opäť predlžovať. Študuje [[Telomeráza|telomerázu]], enzým, ktorý kopíruje telomérne sekvencie a predlžuje ich. Proteínové podjednotky aktívneho miesta telomerázy tvoria novú triedu [[Reverzná transkriptáza|reverzných transkriptáz]], enzýmov, o ktorých sa predtým predpokladalo, že sú obmedzené na [[Vírus|vírusy]] a transpozičné elementy. Telomeráza je aktivovaná v 90 % ľudských druhov [[Rakovina|rakoviny]]. Preto by liek, ktorý by inhiboval jej aktivitu, mohol byť užitočný pri [[Liečba rakoviny|liečbe rakoviny]]. == Ocenenia == [[Súbor:Thomas Cech HD2007 Othmer Gold Medal portrait2.JPG|náhľad|upright|Thomas Robert Cech, s ''Othmer Gold Medal'', udelenej v máji [[2007]]]] Cechova práca bola ocenená mnohými oceneniami a cenami vrátane: celoživotného profesúrneho titulu od Americkej spoločnosti pre boj proti rakovine ACS (American Cancer Society) ([[1987]]), ceny Louisy Gross Horwitzovej od [[Columbia University in the City of New York|Kolumbijskej univerzity]] ([[1988]]), ceny Heineken od Kráľovskej holandskej akadémie vied (1988), ceny Alberta Laskera za základný lekársky výskum (1988), [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] ([[1989]], zdieľanej so [[Sidney Altman|Sidneyom Altmanom]]), ceny Zlatý tanier od ''American Academy of Achievement'' v roku [[1990]] a Národnej medaily za vedu - ''National Medal of Science'' ([[1995]]). V roku [[1987]] bol Cech zvolený do [[United States National Academy of Sciences|Národnej akadémie vied Spojených štátov]] (''National Academy of Sciences'') a v roku [[1988]] bol zvolený do [[American Academy of Arts and Sciences]]. V roku [[2001]] bol Cech zvolený do Americkej filozofickej spoločnosti (''American Philosophical Society''). V roku [[2003]] predniesol Cech prednášku na pamiatku [[George Gamow|Georga Gamowa]] na Univerzite v Colorade. V roku [[2007]] získal ''Othmer Gold Medal'' za mimoriadny prínos k pokroku v chémii a vede. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{filit|fvc/cech_t.html}} == Zdroj == {{Preklad|en|Thomas Cech|1345501945}} {{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cech, Thomas Robert}} [[Kategória:Osobnosti zo Chicaga]] [[Kategória:Chemici USA]] [[Kategória:Biochemici USA]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny z USA]] [[Kategória:Nositelia National Medal of Science]] [[Kategória:Absolventi University of California, Berkeley]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] 8xpgvqr4zo6vpjp74ptw8vyxf9c9jhl 8219002 8218971 2026-05-24T14:47:33Z OJJ 116711 Zamkol stránku „[[Thomas Robert Cech]]“: Neproduktívne upravovacie vojny ([Úprava=Povoliť iba správcom] (vyprší o 14:47, 26. máj 2026 (UTC)) [Presun=Povoliť iba správcom] (vyprší o 14:47, 26. máj 2026 (UTC))) 8218971 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Thomas Cech}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Thomas R. Cech | Rodné meno = Thomas Robert Cech | Popis osoby = americký chemik | Portrét = Thomas Robert Cech.png | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1947|12|8}} | Miesto narodenia = [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Biológia | Portál3 = }} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Thomas R. Cech''' (* [[8. december]] [[1947]], [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[chémia|chemik]], nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] (spolu so [[Sidney Altman|Sidneyom Altmanom]]) ([[1989]]) za objav katalytickej aktivity ribonukleovej kyseliny ([[Ribonukleová kyselina|RNA]]). Cech objavil, že RNA dokáže sama [[Ribozým|štiepiť vlákna RNA]], čo naznačuje, že život mohol [[RNA svet|začať ako RNA]]. Zistil, že RNA dokáže nielen prenášať inštrukcie, ale môže pôsobiť aj ako [[Katalyzátor (chémia)|katalyzátor]] na urýchlenie potrebných reakcií. Študoval aj [[Teloméra|teloméry]] a jeho laboratórium objavilo [[enzým]] TERT (telomerázová reverzná transkriptáza), ktorý je súčasťou procesu obnovy telomér po ich skrátení počas [[Bunkové delenie|bunkového delenia]]. Ako prezident [[Howard Hughes Medical Institute]] ([[2000]] – [[2008]]) propagoval vedecké vzdelávanie a vyučuje kurz chémie na [[University of Colorado]]. == Život == [[Súbor:Thomas r. cech.jpg|vľavo|náhľad|Thomas Cech]] Cech sa narodil rodičom [[Česko|českého pôvodu]] (jeho starý otec bol [[Česi|Čech]], jeho ostatní starí rodičia boli [[Američania (USA)|Američania]] prvej generácie) v [[Chicago|Chicagu]]. Vyrastal v [[Iowa City]] v štáte [[Iowa]]. Počas štúdia na základnej škole zaklopal na dvere profesorov [[Geológia|geológie]] na [[University of Iowa]] a požiadal ich o diskusiu o [[Kryštálová štruktúra|kryštálových štruktúrach]], [[Meteorit|meteoritoch]] a [[Fosília|fosíliách]]. Cech, držiteľ Národného štipendia za zásluhy (National Merit Scholarship Program), nastúpil v roku [[1966]] na Grinnell College. Tam študoval [[Homér|Homérovu]] ''[[Odysea (Homér)|Odyseu]]'', [[Dante Alighieri|Danteho]] ''[[Peklo (Dante)|Peklo]]'', ústavné dejiny a [[Chémia|chémiu]]. Oženil sa so svojou partnerkou z laboratória [[Organická chémia|organickej chémie]] Carol Lynn Martinson a v roku [[1970]] absolvoval štúdium s B.A. titulom. V roku [[1975]] Cech ukončil [[Doktor (PhD.)|doktorát]] z chémie na [[University of California, Berkeley]] a v tom istom roku nastúpil na [[Massachusetts Institute of Technology]], kde sa venoval postdoktorandskému výskumu. V roku [[1978]] získal svoje prvé miesto na fakulte na [[University of Colorado Boulder|University of Colorado]], kde prednášal vysokoškolákom, ktorí ešte nezískali svoj prvý akademický titul, štúdia chémie a [[Biochémia|biochémie]] a kde dodnes pôsobí ako významný profesor na katedre biochémie. V roku [[2000]] Cech nahradil Purnella Choppina na poste prezidenta [[Howard Hughes Medical Institute]] v [[Maryland]]e. Naďalej viedol aj svoje biochemické laboratórium na University of Colorado v Boulderi. [[1. apríl]]a [[2008]] Cech oznámil, že na jar [[2009]] odstúpi z funkcie prezidenta HHMI a vráti sa k výučbe a výskumu. Po návrate do Boulderu sa Cech stal prvým výkonným riaditeľom BioFrontiers Institute. Funkciu tu zastával do roku [[2020]]. Vyučoval aj všeobecnú chémiu prvákom. [[Súbor:Prins Claus reikt dr. P. H. Heinekenprijs uit aan dr. Thomas R. Cech , geheel li, Bestanddeelnr 934-2564.jpg|náhľad|[[30. máj]] [[1988]]: Princ Claus odovzdáva cenu Heinekena od Kráľovskej holandskej akadémie vied Dr. Thomasovi R. Cechovi, úplne vľavo A. H. Heineken]] Cech je autorom knihy ''The Catalyst: RNA and the Quest to Unlock Life’s Deepest Secrets'' (''Katalyzátor: RNA a hľadanie odhalenia najhlbších tajomstiev života''), ktorá vyšla v júni 2024. == Výskum == Hlavnou oblasťou Cechovho výskumu je proces [[Transkripcia (genetika)|transkripcie]] v [[Bunkové jadro|jadre]] [[Bunka|buniek]]. Študuje, ako sa genetický kód [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] prepisuje do [[Ribonukleová kyselina|RNA]]. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] Cech študoval [[Splicing|zostrih (splicing)]] RNA v jednobunkovom organizme ''Tetrahymena thermophila'', keď zistil, že nespracovaná molekula RNA sa môže zostrihnúť sama. V roku [[1982]] Cech ako prvý ukázal, že [[Molekula|molekuly]] RNA nie sú obmedzené len na pasívne nosiče genetickej informácie – môžu mať [[Katalýza|katalytické]] funkcie a môžu sa zúčastňovať bunkových reakcií. Reakcie spracovania RNA a najmä syntéza bielkovín na [[Ribozóm|ribozómoch]] sú katalyzované RNA. Enzýmy RNA sú známe ako ribozýmy a poskytli nový nástroj pre génovú technológiu. Majú tiež potenciál poskytnúť nové terapeutické činidlá – napríklad majú schopnosť ničiť a štiepiť invázne [[RNA vírus|vírusové RNA]]. Druhou oblasťou Cechovho výskumu sú [[Teloméra|teloméry]], štruktúra, ktorá chráni konce [[chromozóm]]ov. Teloméry sa skracujú s každou duplikáciou DNA a musia sa opäť predlžovať. Študuje [[Telomeráza|telomerázu]], enzým, ktorý kopíruje telomérne sekvencie a predlžuje ich. Proteínové podjednotky aktívneho miesta telomerázy tvoria novú triedu [[Reverzná transkriptáza|reverzných transkriptáz]], enzýmov, o ktorých sa predtým predpokladalo, že sú obmedzené na [[Vírus|vírusy]] a transpozičné elementy. Telomeráza je aktivovaná v 90 % ľudských druhov [[Rakovina|rakoviny]]. Preto by liek, ktorý by inhiboval jej aktivitu, mohol byť užitočný pri [[Liečba rakoviny|liečbe rakoviny]]. == Ocenenia == [[Súbor:Thomas Cech HD2007 Othmer Gold Medal portrait2.JPG|náhľad|upright|Thomas Robert Cech, s ''Othmer Gold Medal'', udelenej v máji [[2007]]]] Cechova práca bola ocenená mnohými oceneniami a cenami vrátane: celoživotného profesúrneho titulu od Americkej spoločnosti pre boj proti rakovine ACS (American Cancer Society) ([[1987]]), ceny Louisy Gross Horwitzovej od [[Columbia University in the City of New York|Kolumbijskej univerzity]] ([[1988]]), ceny Heineken od Kráľovskej holandskej akadémie vied (1988), ceny Alberta Laskera za základný lekársky výskum (1988), [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] ([[1989]], zdieľanej so [[Sidney Altman|Sidneyom Altmanom]]), ceny Zlatý tanier od ''American Academy of Achievement'' v roku [[1990]] a Národnej medaily za vedu - ''National Medal of Science'' ([[1995]]). V roku [[1987]] bol Cech zvolený do [[United States National Academy of Sciences|Národnej akadémie vied Spojených štátov]] (''National Academy of Sciences'') a v roku [[1988]] bol zvolený do [[American Academy of Arts and Sciences]]. V roku [[2001]] bol Cech zvolený do Americkej filozofickej spoločnosti (''American Philosophical Society''). V roku [[2003]] predniesol Cech prednášku na pamiatku [[George Gamow|Georga Gamowa]] na Univerzite v Colorade. V roku [[2007]] získal ''Othmer Gold Medal'' za mimoriadny prínos k pokroku v chémii a vede. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{filit|fvc/cech_t.html}} == Zdroj == {{Preklad|en|Thomas Cech|1345501945}} {{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cech, Thomas Robert}} [[Kategória:Osobnosti zo Chicaga]] [[Kategória:Chemici USA]] [[Kategória:Biochemici USA]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny z USA]] [[Kategória:Nositelia National Medal of Science]] [[Kategória:Absolventi University of California, Berkeley]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] 8xpgvqr4zo6vpjp74ptw8vyxf9c9jhl Labe 0 95379 8219271 8014327 2026-05-25T07:33:09Z Vasiľ 2806 +ref 8219271 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Labe | other_name = {{V jazyku|deu|Elbe}} | category = rieka <!-- *** Image *** --> | image = Labe udoli.jpg | image_caption = Rieka Labe pri [[Děčín]]e <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Česko | country1 = Nemecko | country_flag = 1 | state = | region = | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = Vltava | tributary_left1 = Ohře | tributary_left2 = [[Mulda (rieka)|Mulda]] | tributary_left3 = [[Sála (rieka)|Sála]] | tributary_left4 = Ohre | tributary_left5 = Ilmenau | tributary_left6 = Luhe | tributary_left7 = Oste | tributary_right = [[Jizera (rieka)|Jizera]] | tributary_right1 = Čierny Halstrov | tributary_right2 = Havola | tributary_right3 = Elde | tributary_right4 = Bille | tributary_right5 = Alster | city = Hradec Králové, Pardubice | city1 = Ústí nad Labem | city2 = Drážďany | city3 = Míšen | city4 = Lutherstadt Wittenberg | city5 = Dessau | city6 = Magdeburg | city7 = Hamburg | city8 = Cuxhaven | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = Bílé Labe | source_type = | source_location = Krkonoše | source_country = Česko | source_region = | source_elevation = 1386 | source_lat_d = 50 | source_lat_m = 46 | source_lat_s = 31 | source_lat_NS = S | source_long_d = 15 | source_long_m = 32 | source_long_s = 16 | source_long_EW = V | source1 = | source1_location = | source1_region = | mouth = Severné more | mouth_location = | mouth_elevation = 0 | mouth_lat_d = 53 | mouth_lat_m = 55 | mouth_lat_s = 20 | mouth_lat_NS = S | mouth_long_d = 8 | mouth_long_m = 43 | mouth_long_s = 20 | mouth_long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | length = 1154 | width = | depth = | watershed = 144055 | discharge = 308 (v ústí 711) | discharge_location = pri obci [[Hřensko]] | discharge_max = 1232 | discharge_min = 493 <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Elbe basin.png | map_background = | map_caption = Rieka na mape | map_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Elbe | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} [[Súbor:Elbe tributaries discharge diagram.svg|náhľad|Prítoky Labe]] [[Súbor:Labe-průtok.png|thumb|Mapa toku rieky Labe]] '''Labe'''<ref name="ÚGKK"/> ({{V jazyku|deu|Elbe}}) je [[rieka]] dlhá {{km|1154|m}} s povodím {{km2|144055}}. Preteká [[Česko]]m (358,3 km) a [[Nemecko]]m a tvorí dôležitú európsku vodnú cestu. Labe pramení na ''Labské louce'' v [[Krkonoše|Krkonošiach]] a v [[Hamburg]]u ústi [[estuár]]om do [[Severné more|Severného mora]]. == Priebeh toku == === Prítoky === * {{minivlajka|Česko|w}}: [[Bílé Labe]], [[Malé Labe]], [[Úpa]], [[Metuje]], [[Orlice]], [[Chrudimka]], [[Cidlina (rieka)|Cidlina]], [[Jizera (rieka)|Jizera]], [[Vltava]], [[Ohře]], [[Bílina (rieka)|Bílina]], [[Ploučnice]] * {{minivlajka|Nemecko|w}}: Schwarze Elster, [[Mulda (rieka)|Mulda]], [[Sála (rieka)|Sála]], [[Havola]], Ilmenau, Stör, Oste === Mestá === * {{minivlajka|Česko|w}}: [[Špindlerův Mlýn]], [[Vrchlabí]], [[Dvůr Králové nad Labem]], [[Jaroměř]], [[Hradec Králové]], [[Pardubice]], [[Přelouč]], [[Kolín]], [[Poděbrady]], [[Nymburk]], [[Stará Boleslav]], [[Mělník]], [[Litoměřice]], [[Lovosice]], [[Ústí nad Labem]], [[Děčín]] * {{minivlajka|Nemecko|w}}: [[Pirna]], [[Drážďany]], [[Meißen]], [[Torgau]], [[Dessau]], [[Magdeburg]], [[Wittenberge]], [[Hamburg]], [[Cuxhaven]] == Vodný režim == Najvyššie vodné stavy sú na Labe na jar pri topení snehu a postupne klesajú. V letnom období sa môžu vyskytnúť náhle vzostupy hladiny z dažďov, ktoré môžu dosiahnuť až úroveň povodne. Dlhodobé kolísanie hladiny dosahuje 7 až 8&nbsp;m. Priemerný ročný prietok vody na česko-nemeckej hranici dosahuje 300&nbsp;[[m³/s]], v ústí je to okolo 800 m³/s. Morský príliv sa prejavuje až do vzdialenosti 160&nbsp;km. == Vodná doprava == [[Súbor:Labe u Lovosic.jpg|náhľad|vľavo|Labe u Lovosíc]] Vodná doprava na Labe a Vltave je doložená už od doby bronzovej, no rozvoj modernej dopravy nastal v [[18. storočie|18. storočí]]. Rakúska vláda zriadila v roku [[1764]] plavebnú komisiu, v roku 1766 plavebný fond a v roku 1770 Plavebné vodné riaditeľstvo, z ktorého sa neskôr vyvinulo Riaditeľstvo vodných ciest. Roku [[1777]] vydala [[Mária Terézia]] tzv. ''Navigačný patent'', ktorý povýšil plavbu nad iné spôsoby využívania rieky a vyhlásil splavné toky za majetok štátu. V roku 1857 vznikol prístav v Děčíne a v rokoch 1897 – 1913 vznikla sústava zdvíhadiel a hrádzí na Vltave i Labe. Po založení „Komisie pre kanalizovanie Vltavy a Labe v Čechách“ bol [[11. jún]]a [[1901]] prijatý ríšsky Vodocestný zákon, ktorý umožnil skanalizovať a tým aj splavniť Labe z [[Mělník]]a do [[Brandýs nad Labem|Brandýsa nad Labem]]. V súčasnosti je rieka splavná až po [[Přelouč]] v celkovej dĺžke 950&nbsp;km, s výhľadom predĺženia po [[Pardubice]]. Do [[Hamburg]]u je splavná pre námorné lode. == Príroda == Zásluhou výrazného zlepšenia čistoty vody po roku [[1990]] sa do Labe po dlhej dobe vrátili [[losos]], [[vydra riečna]] a [[bobor európsky]], z vtáctva [[potápka malá]], [[volavka popolavá]], [[volavka biela]], [[kormorán veľký]], [[rybárik riečny]], [[kulík riečny]] a iné. Labe preteká štyrmi českými chránenými územiami: * [[Krkonošský národný park]] * [[Chránená krajinná oblasť České středohoří|CHKO České středohoří]] * [[Chránená krajinná oblasť Labské pískovce|CHKO Labské pískovce]] * [[Národný park České Švýcarsko]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Elbe}} == Zdroje == * {{Preklad|cs|Labe|7784620}} * {{filit|fvl/labe.html}} [[Kategória:Labe| ]] [[Kategória:Rieky v Česku]] [[Kategória:Rieky v Nemecku]] [[Kategória:Povodie Labe]] [[Kategória:Úmorie Severného mora]] ciswxsl7i0fqn2c893k7699m13ctgz6 Lucien Lévy-Bruhl 0 95768 8219125 8188720 2026-05-24T20:10:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219125 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Lucien Lévy-Bruhl |Portrét = |Popis = francúzsky filozof, antropológ, etnológ a sociológ |Dátum narodenia = [[10. apríl]] [[1857]] |Miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1939|3|13|1857|4|10}} |Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] |}} '''Lucien Lévy-Bruhl''' (* [[10. apríl]] [[1857]], [[Paríž]], [[Francúzsko]] – † [[13. marec]] [[1939]], Paríž) bol francúzsky [[filozof]], [[antropológ]], [[etnológ]] a [[sociológ]], predchodca [[štrukturalizmus|štrukturalizmu]]. ==Životopis== Narodil sa v Paríži. Študoval hudbu, filozofiu a prírodne vedy. V roku [[1884]] získal doktorát na [[Parížska univerzita|Parížskej univerzite]].<br />Od roku [[1899]] bol profesorom na [[Sorbonna|Sorbonne]]. Vyvíjal sa pod vplyvom učenia [[Auguste Comte|Comta]], [[Théodule-Armand Ribot|Ribota]] a najmä [[Émile Durkheim|Durkheima]]. V roku [[1925]] spolu s [[Marcel Mauss|Marcelom Maussom]] a [[Paul Rivet|Paulom Rivetom]] založil Ústav etnológie na Sorbonne, ktorý bol venovaný pamiatke [[Émile Durkheim|Durkheima]]. Nesúhlasil s niektorými princípmi metodiky E. Durkheima, a tak v roku [[1927]] odišiel z Ústavu a venoval sa písaniu a cestovaniu. Prednášal na [[Harvard University|Harvarde]] a [[University of California|Univerzite v Kalifornii]].<br />Zomrel v Paríži v roku 1939.<ref name=biography.yourdictionary>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Lucius Levy-Bruhl |url = http://biography.yourdictionary.com/lucien-levy-bruhl |jazyk = angličtina |dátum prístupu = 2012-10-07 |url archívu = https://web.archive.org/web/20121128013741/http://biography.yourdictionary.com/lucien-levy-bruhl |dátum archivácie = 2012-11-28 }}</ref> ==Hlavné myšlienky== Tvrdil, že myslenie primitívov je prelogické a ich život sa vyznačuje [[participácia mystická|mystickou participáciou]]. Prelogické myslenie podľa neho predovšetkým znamená, že nie je schopné odlíšiť príčinu a následok. Archaický človek síce uvažuje logicky v každodenných situáciach, ale nedokáže myslieť logicky na abstraktnej úrovni. Príslušníci prírodných národov preto napríklad stotožnujú ľudskú dušu s tieňom, alebo ako austrálsky domorodci nevytvoria pojem individuálneho vlastníctva pôdy, pretože nie sú schopní uvažovať o človeku ako o samostatnej kategórii oddelenej od zeme. Archaické myslenie sa rovnako líši od civilizovaného tým, že má kolektívnu povahu. Archaický človek žije vo svete mýtov a prostredníctvom rituálov sa vzťahuje k posvätným dejinám, časom a osobám. <ref name=b>Budil I. ''Mýtus, jazyk a kultúrní antropologie''. Praha: Triton, 2003. s. 296.</ref> == Práce == * ''La Philosophie d'[[August Comte]]'', Alcan, [[1900]] * ''Fonctions mentales dans les sociétés inférieures'', Alcan, [[1918]] * ''La Mentalité primitive'', Alcan, [[1922]] * ''[[Jean Jaurès]], esquisse biographique'', Rieder, [[1924]] * ''La Morale et la Science des Mœurs'', Alcan, [[1927]] * ''Surnaturel et la nature dans la mentalité primitive'', Travaux de l'Année Sociologique, Alcan, [[1931]] * ''La Mythologie primitive. Le mode mythique des Australiens et des Papous'', Alcan, [[1935]] * ''Carnets'', PUF, [[1949]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{filit|fvl/levy-bruhl_l.html}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lévy-Bruhl, Lucien}} [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] [[Kategória:Francúzski filozofi]] [[Kategória:Francúzski antropológovia]] [[Kategória:Francúzski etnológovia]] [[Kategória:Francúzski sociológovia]] [[Kategória:Absolventi Parížskej univerzity]] [[Kategória:Vyučujúci na Harvard University]] bq05lp0o35q0vyvbtr9zqkkdsklf5kv Maľba 0 96600 8219049 7751107 2026-05-24T16:29:29Z ~2026-30890-26 295867 Obraz 8219049 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Mona Lisa, by Leonardo da Vinci, from C2RMF retouched.jpg|thumb|[[Mona Lisa]] je jedna z najznámejších umeleckých malieb v [[Západný svet|západnom svete]].]] '''Obraz''' ({{v jazyku|deu|Einfahrtonedianabregältokörnerosivöltemonikacinung}}) je jednotlivé maliarske dielo, voľné i viazané s architektúrou, ale aj [[maliarstvo]] ako druh výtvarného prejavu, maliarska tvorba, rozlične rozlišovaná podla svojho zásadného poňatia (abstraktná a zobrazujúca, intímna a monumentálna), podľa námetu (figurálna, portrétna, žánrová, krajinomaľba, zátišie, mytologická, cirkevná a svetská), podľa funkcie (voľná a užitá), podla materiálu a techniky (nástenná, ku ktorej patrí [[mozaika]] a [[sklomaľba]], maľba závesných obrazov, maľba na dosku, plátno, miniatúra, [[freska]], maľba [[al secco]] (nasucho), [[olejomaľba]], [[tempera]], [[gvaš]], [[pastel]], [[akvarel]]) a pod. == Technika a štýly == Počas svojej histórie maľovanie zaznamenalo niekoľko dôležitých foriem vrátane typických techník. Techniky príznačné pre kreslenie sú základom pre maľovanie, okrem najnovších avantgardných foriem. Freska, ktoré dosiahlo svoj vrchol počas neskorého stredoveku a počas renesancie, je aplikácia maľby na vlhkú, prípadne suchú omietku. == Knižná maľba == všeobecný názov celkovej úpravy rukou písaných zvitkov a viazaných kníh (kódexov), pozostávajúca z veľkých iniciál, okrajovej a medzitextovej ornamentálnej alebo rastlinnej ozdoby a z miniatúr ilustrovaných charakteru. Maliara, ktorý zhotovil knižnú maľbu, od 11. storočia nazývali iluminátorom, na rozdiel od pisára textu knihy, ktorého pomenovali skriptom alebo rubrikátorom. Skriptor písal bežný text knihy, usporiadaný do jedného, dvoch alebo viacerých stĺpcov na jednej strane. Rubrikátor zhotovil červené nadpisy jednotlivých kapitol (odsekov textu). == Externé odkazy == {{Portál|Umenie|Umelecký}} * {{filit|fvm/malba.html}} [[Kategória:Umenie]] 5qcpplswpgho1guxphza6u3o46m8cqf 8219056 8219049 2026-05-24T16:41:35Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-30890-26|~2026-30890-26]] ([[User_talk:~2026-30890-26|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 7751107 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Mona Lisa, by Leonardo da Vinci, from C2RMF retouched.jpg|thumb|[[Mona Lisa]] je jedna z najznámejších umeleckých malieb v [[Západný svet|západnom svete]].]] '''Maľba''' je jednotlivé maliarske dielo, voľné i viazané s architektúrou, ale aj [[maliarstvo]] ako druh výtvarného prejavu, maliarska tvorba, rozlične rozlišovaná podla svojho zásadného poňatia (abstraktná a zobrazujúca, intímna a monumentálna), podľa námetu (figurálna, portrétna, žánrová, krajinomaľba, zátišie, mytologická, cirkevná a svetská), podľa funkcie (voľná a užitá), podla materiálu a techniky (nástenná, ku ktorej patrí [[mozaika]] a [[sklomaľba]], maľba závesných obrazov, maľba na dosku, plátno, miniatúra, [[freska]], maľba [[al secco]] (nasucho), [[olejomaľba]], [[tempera]], [[gvaš]], [[pastel]], [[akvarel]]) a pod. == Technika a štýly == Počas svojej histórie maľovanie zaznamenalo niekoľko dôležitých foriem vrátane typických techník. Techniky príznačné pre kreslenie sú základom pre maľovanie, okrem najnovších avantgardných foriem. Freska, ktoré dosiahlo svoj vrchol počas neskorého stredoveku a počas renesancie, je aplikácia maľby na vlhkú, prípadne suchú omietku. == Knižná maľba == všeobecný názov celkovej úpravy rukou písaných zvitkov a viazaných kníh (kódexov), pozostávajúca z veľkých iniciál, okrajovej a medzitextovej ornamentálnej alebo rastlinnej ozdoby a z miniatúr ilustrovaných charakteru. Maliara, ktorý zhotovil knižnú maľbu, od 11. storočia nazývali iluminátorom, na rozdiel od pisára textu knihy, ktorého pomenovali skriptom alebo rubrikátorom. Skriptor písal bežný text knihy, usporiadaný do jedného, dvoch alebo viacerých stĺpcov na jednej strane. Rubrikátor zhotovil červené nadpisy jednotlivých kapitol (odsekov textu). == Externé odkazy == {{Portál|Umenie|Umelecký}} * {{filit|fvm/malba.html}} [[Kategória:Umenie]] miikh92c28no54npbnp9rbg3l1d1618 Vinohradníctvo 0 103457 8219334 8182066 2026-05-25T09:14:06Z ~2026-31208-08 295924 /* Definícia podľa slovenského zákona */ 8219334 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Wine grapes03.jpg|náhľad|Vinič hroznorodý]] '''Vinohradníctvo''' alebo zriedkavo '''vitikultúra'''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = vitikultúra | priezvisko = Šaling | meno = Samo | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2 | typ vydania = rev. a dopl. | miesto = Veľký Šariš | vydavateľ = SAMO-AAMM | rok = 2000 | isbn = 80-967524-6-4 | počet strán = 1328 | strany = 1303 }}</ref> je [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárske]] odvetvie zaoberajúce sa [[pestovanie|pestovaním]] [[vinič hroznorodý|viniča hroznorodého]]<ref>{{filit|fvv/vinohradnictvo.html}}</ref>. Novšie sa ako vinohradníctvo označuje aj prevádzka (podnik) zaoberajúca sa pestovaním viniča hroznorodého<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Čavojský vinohradníctvo a vinárstvo | url = http://sdv.sk/vinarstva/102-cavojsky-vinohradnictvo-a-vinarstvo.html | vydavateľ = sdv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Osoba zaoberajúca sa vinohradníctvom sa volá '''vinohradník'''. Odlišný je pojem vinárstvo, ktorý sa ale nepresne alebo v minulosti používa(l) ako synonymum vinohradníctva - podrobnejšie pozri v článku [[vinárstvo]]. ==Definícia podľa slovenského zákona == Príslušný slovenský zákon na svoje účely '''vinohradníctvo''' definuje ako "súhrn činností zameraných na ''<big>pestovanie</big>'' viniča, na pestovanie podpníkového viniča, výrobu podpníkových odrezkov, [[vrúbeľ|vrúbľov]], viničových sadeníc, výsadbu a ošetrovanie vinohradníckych plôch, ako aj na zber [[hrozno|hrozna]].", pričom: * vinič je "rastlina rodu [[vinič|Vitis]] určená na produkciu hrozna alebo na použitie ako množiteľský materiál pre tieto rastliny", * podpníkový vinič je "rastlina viniča, ktorej odrezky sa používajú najmä na vrúbľovanie viniča a tvoria jej dolnú časť", * viničová sadenica je "1. neštepená časť zakoreneného výhonku alebo bylinného výhonku určená na sadenie v neštepenom stave alebo na použitie ako podpníky určené na výrobu odrezkov, 2. časť viničového výhonku, bylinného výhonku alebo výhonku spojená štepením, ktorého podzemná časť je zakorenená", * vinohradnícka plocha je "pozemok s vhodnými pôdno-klimatickými stanovištnými podmienkami, ktorú registruje Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky ..., ktorý sa člení na: 1. obhospodarovanú vinohradnícku plochu, ktorou je plocha vysadená viničom ako čistá alebo pridružená kultúra rodivá alebo ešte nerodivá, určená na výrobu hrozna a pravidelne podrobovaná pestovateľským operáciám zameraným na získanie výrobku určeného na predaj, 2. opustenú vinohradnícku plochu, ktorou je plocha vysadená viničom, ktorá nie je pravidelne podrobovaná pestovateľským operáciám zameraným na získanie výrobku určeného na predaj, 3. vyklčovanú vinohradnícku plochu, ktorou je plocha, z ktorej boli odstránené všetky kry viniča".<ref name=zákon>Zákon č. 313/2009 Z. z. Zákon o vinohradníctve a vinárstve (stav: 21. 7. 2022)</ref> Podľa rovnakého zákona je '''vinohradník''' "fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá pestuje vinič, vyrába alebo uvádza na trh hrozno, odrezky, vrúble, viničové sadenice, vysádza a ošetruje vinohrady.", pričom vinohrad je "obhospodarovaná vinohradnícka plocha vysadená viničom".<ref name=zákon/> == Referencie == {{referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Michlovský | meno = Miloš | odkaz na autora = | titul = Vinohradnictví | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Rakvice | vydavateľ = Vinselekt Michlovský | rok = 2017 | isbn = 978-80-905319-8-7 | počet strán = 922 | strany = }} == Pozri aj == * [[vinič hroznorodý]] * [[víno]] * [[vinohrad]] * [[záhradníctvo]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Viticulture}} {{Vinársky výhonok}} {{Záhradníctvo}} [[Kategória:Vinohradníctvo| ]] [[Kategória:Záhradníctvo]] ri0xg84k9f8vg8i0uy9olrana2ewsgj 8219335 8219334 2026-05-25T09:14:56Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-31208-08|~2026-31208-08]] ([[User_talk:~2026-31208-08|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 8182066 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Wine grapes03.jpg|náhľad|Vinič hroznorodý]] '''Vinohradníctvo''' alebo zriedkavo '''vitikultúra'''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = vitikultúra | priezvisko = Šaling | meno = Samo | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2 | typ vydania = rev. a dopl. | miesto = Veľký Šariš | vydavateľ = SAMO-AAMM | rok = 2000 | isbn = 80-967524-6-4 | počet strán = 1328 | strany = 1303 }}</ref> je [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárske]] odvetvie zaoberajúce sa [[pestovanie|pestovaním]] [[vinič hroznorodý|viniča hroznorodého]]<ref>{{filit|fvv/vinohradnictvo.html}}</ref>. Novšie sa ako vinohradníctvo označuje aj prevádzka (podnik) zaoberajúca sa pestovaním viniča hroznorodého<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Čavojský vinohradníctvo a vinárstvo | url = http://sdv.sk/vinarstva/102-cavojsky-vinohradnictvo-a-vinarstvo.html | vydavateľ = sdv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Osoba zaoberajúca sa vinohradníctvom sa volá '''vinohradník'''. Odlišný je pojem vinárstvo, ktorý sa ale nepresne alebo v minulosti používa(l) ako synonymum vinohradníctva - podrobnejšie pozri v článku [[vinárstvo]]. ==Definícia podľa slovenského zákona == Príslušný slovenský zákon na svoje účely '''vinohradníctvo''' definuje ako "súhrn činností zameraných na pestovanie viniča, na pestovanie podpníkového viniča, výrobu podpníkových odrezkov, [[vrúbeľ|vrúbľov]], viničových sadeníc, výsadbu a ošetrovanie vinohradníckych plôch, ako aj na zber [[hrozno|hrozna]].", pričom: * vinič je "rastlina rodu [[vinič|Vitis]] určená na produkciu hrozna alebo na použitie ako množiteľský materiál pre tieto rastliny", * podpníkový vinič je "rastlina viniča, ktorej odrezky sa používajú najmä na vrúbľovanie viniča a tvoria jej dolnú časť", * viničová sadenica je "1. neštepená časť zakoreneného výhonku alebo bylinného výhonku určená na sadenie v neštepenom stave alebo na použitie ako podpníky určené na výrobu odrezkov, 2. časť viničového výhonku, bylinného výhonku alebo výhonku spojená štepením, ktorého podzemná časť je zakorenená", * vinohradnícka plocha je "pozemok s vhodnými pôdno-klimatickými stanovištnými podmienkami, ktorú registruje Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky ..., ktorý sa člení na: 1. obhospodarovanú vinohradnícku plochu, ktorou je plocha vysadená viničom ako čistá alebo pridružená kultúra rodivá alebo ešte nerodivá, určená na výrobu hrozna a pravidelne podrobovaná pestovateľským operáciám zameraným na získanie výrobku určeného na predaj, 2. opustenú vinohradnícku plochu, ktorou je plocha vysadená viničom, ktorá nie je pravidelne podrobovaná pestovateľským operáciám zameraným na získanie výrobku určeného na predaj, 3. vyklčovanú vinohradnícku plochu, ktorou je plocha, z ktorej boli odstránené všetky kry viniča".<ref name=zákon>Zákon č. 313/2009 Z. z. Zákon o vinohradníctve a vinárstve (stav: 21. 7. 2022)</ref> Podľa rovnakého zákona je '''vinohradník''' "fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá pestuje vinič, vyrába alebo uvádza na trh hrozno, odrezky, vrúble, viničové sadenice, vysádza a ošetruje vinohrady.", pričom vinohrad je "obhospodarovaná vinohradnícka plocha vysadená viničom".<ref name=zákon/> == Referencie == {{referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Michlovský | meno = Miloš | odkaz na autora = | titul = Vinohradnictví | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Rakvice | vydavateľ = Vinselekt Michlovský | rok = 2017 | isbn = 978-80-905319-8-7 | počet strán = 922 | strany = }} == Pozri aj == * [[vinič hroznorodý]] * [[víno]] * [[vinohrad]] * [[záhradníctvo]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Viticulture}} {{Vinársky výhonok}} {{Záhradníctvo}} [[Kategória:Vinohradníctvo| ]] [[Kategória:Záhradníctvo]] cfaqa5iv0y4rntnks7jivqca7yv40sw Challenger (expedícia) 0 113990 8219143 6993892 2026-05-24T20:35:44Z Pelex 2483 wl. a iné menšie 8219143 wikitext text/x-wiki [[Súbor:HMS Challenger (1858).jpg|thumb|250px|[[HMS Challenger (1858)|HMS Challenger]]]] '''Expedícia Challenger''' bola prvou špecializovanou a dodnes najdlhšou oceánografickou expedíciou. Začala sa [[7. december|7. decembra]] [[1872]] vyplávaním lode [[HMS Challenger (1858)|HMS Challenger]] z kotviska Sheerness vzdialeného približne 45 kilometrov východne od [[Londýn]]a. Údaje, ktoré expedícia po triapolročnej ceste dlhej 127 653 km v máji [[1876]] priniesla, zaplnili 50 zväzkov s 29 500 stranami. Expedíciu viedol Charles Wyville Thompson a okrem neho boli na palube ďalší štyria prírodovedci – John Murray, H.N. Mosley, Rudolph von Willemoes-Suhm, J.J. Wild a jeden chemik – J.Y. Buchnan. Na žiadosť Londýnskej kráľovskej akadémie dostali od veliteľstva námorníctva korvetu HMS Challenger. Táto vojenská loď s výtlakom 2306 ton bola pre potreby výpravy až na dve delá zbavená výzbroje. Loď bola vybavená pomocným parným strojom a počas plavby mohli vedci pracovať v dvoch dobre vybavených laboratóriách. Prvé bolo uspôsobené pre analýzu vzoriek morskej vody, druhé pre štúdium živočíchov. Boli pripravené vlečné siete, ktoré počas výpravy prehrabávali dno oceánov. Takisto boli pripravené kilometre sondovacieho lana pre meranie hĺbky, ako aj ďalších údajov. Meranie hĺbky dĺžkou odvinutého lana sa ukázalo pri veľkých hĺbkach ako nie veľmi spoľahlivé a tak súčasne používali princíp, ktorý v 17. storočí vymyslel Robert Hooke. Na morské dno spustili zariadenie pozostávajúce zo spojenej olovenej a drevenej gule. Po náraze o dno sa uvoľnila západka a drevená guľa sa vynorila na hladinu. Hĺbku vypočítali pomocou času vynorenia na hladinu; výpočet zohľadňoval aj závislosť rýchlosti klesania od hĺbky. Pomocou oboch metód sa výprave podarilo neďaleko Mariánskej priekopy namerať hĺbku 8055 metrov (neskôr bola v [[Mariánska priekopa|Marianskej priekope]] nameraná rekordná hĺbka 10 911 metrov, miesto bolo pomenované ''Challengerská priehlbina''). Celkovo Challenger zmapoval 140 miliónov štvorcových míľ dna svetového oceánu. Na každej zo zastávok spúšťali kvôli vzorkám vody do rozličných hĺbok samozatvárajúce sa fľaše. Výprava na každom stanovišti spúšťala aj sondy, ktorými odoberali vzorky dna. Zaujímavým objavom výpravy bolo nájdenie mangánových [[Konkrécia|konkrécií]] na mnohých miestach morského dna (okrem mangánu obsahujúcich zaujímavé množstvo [[železo|železa]], [[hliník]]a [[horčík]]a ako aj [[Nikel|niklu]], [[meď|medi]] a [[kobalt]]u). Pri štúdiu vzoriek vypracoval John Murray systém rozdelenia [[abysál|abysálnych]] sedimentov používaný dodnes. Tieto rozdelil na dve skupiny – [[Pelagiál|pelagické]] (širokomorské) a [[Klastický sediment|terigénne]], ktorých materiál pochádza zo súše. Na 362 stanovištiach výprava uskutočnila merania [[teplota|teploty]], pričom pri dne v priekopách namerali teploty okolo bodu mrazu. Teplota bola odmeraná teplomerom, ktorý skonštruoval Wyville Thomson počas cesty na výskumnej lodi Lightning. Počas merania tento teplomer zaznamenal len maximálnu a minimálnu teplotu. (Týchto teplomerov mali niekoľko rozmiestnených v rôznych intervaloch pozdĺž sondovacieho lana. Získali tak teplotný profil v závislosti od hĺbky pre danú oblasť. Ďalšími údajmi, ktoré výprava merala na každom stanovišti, boli [[tlak]] a [[hustota]] vody. Analýza vzoriek morskej vody ukázala stály podiel rozpustných látok nezávisle od miesta odberu vzorky. Rôzne výsledky však vykazovala [[salinita]] (slanosť), ktorá sa líšila na rôznych miestach aj hĺbkach. Slanosť bola najvyššia v miestach, kde slnko a vietor spôsobovali intenzívne odparovanie vody, naopak v oblastiach s častými zrážkami či v okolí ústia veľkých riek bola slanosť nižšia. Expedícia sa venovala aj štúdiu morského dna. [[Súbor:Diceratias bispinosus1.jpg|thumb|right|250px|''[[Ceratias bispinosus]]'', ilustrácia z ''Report of the Scientific Results of the Exploring Voyage of HMS Challenger during the years 1873-1876'']] Výprava na palubu pomocou vlečných sietí vytiahla tisíce rastlín a živočíchov. Z nich 4717 nebolo do tých čias popísaných. Expedícia nenašla hĺbku, v ktorej by neexistoval život (najhlbšie vzorky pochádzali z hĺbky 6000 metrov). Najviac organizmov expedícia našla v chladných vodách južného [[Atlantický oceán|Atlantiku]]. Na jednom zo živočíchov vyloveného z hĺbky 3500 metrov našli orgán silne vyžarujúci svetlo. Ďalšie zo živočíchov mali zas obrovské oči citlivé aj na malé množstvo svetla. Expedícia sa vrátila do [[Portsmouth]]u v máji [[1876]]. Pri výprave prišli o život dvaja ľudia – Rudolph von Willemoes-Suhm zomrel na následky kožnej choroby (erysipelázy), ďalším bol námorník, ktorého zmietlo z paluby lano pri spúšťaní vlečnej siete. Čoskoro po návrate sa do sveta vybrali ďalšie výpravy s podobným zameraním, medzi inými sa ďalších 25 rokov plavil na mori aj jeden z účastníkov výpravy Challenger – [[Alexander Agassiz]]. Ten sa v rokoch 1877 - 1902 plavil na palubách lodí ''Blake'' a ''Albatross''. Rozsiahle sondovanie vykonal v Karibskom mori, Indickom oceáne a v tropickej oblasti Tichého oceánu. == Pozri aj == * [[HMS Challenger (1858)]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Illustrations from the Challenger Voyage 1873-76}} == Zdroj == * ''Na hraniciach Zeme'' (Thayer Willis, Geoffrey Hindley, Carl Proujan, Štefan Kýška) - Mladé letá, Bratislava, 1983. == Externé odkazy == * [http://www.19thcenturyscience.org/HMSC/HMSC-INDEX/index-linked.htm Elektronická podoba správy z expedície, anglicky<br /> ''Report Of The Scientific Results of the Exploring Voyage of H.M.S. ''Challenger'' during the years 1873-76''] [[Kategória:Oceánografia]] ej44kqu8flqa4qj3l9vqqpgjo5t1of2 Lodž 0 114255 8219321 8053586 2026-05-25T08:58:30Z Vasiľ 2806 +ref 8219321 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Názov = Lodž | Znak = POL Łódź COA.svg | Vlajka = POL Łódź flag.svg | Obrázok = Lodz_Collage_2017_(by_EL-042).png | Popis = | Vojvodstvo = [[Lodžské vojvodstvo|Lodžské]] | Powiat = mesto s právami powiatu | Gmina = Łódź | Druh = mestská | Nadmorská výška = 161.8 - 278.5 | lat_deg = 51 | lat_min = 47 | lat_sec = | lon_deg = 19 | lon_min = 28 | lon_sec = | Rozloha mesta = 293.25 | Počet obyvateľov = 687702 | Stav k = 2018 | Hustota obyvateľstva = auto | Prvá písomná zmienka = | Starosta = | Politická strana = | Predvoľba = +48 42 | PSČ = 90-001 až 94-413 | EČV = EL | TERC10 = 1061011 | Adresa = Piotrkowska 104<br />90-926 Łódź | E-mail = uml@uml.lodz.pl | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis_mapy = | Website = www.uml.lodz.pl | Commons = Łódź }} '''Lodž'''<ref name="ÚGKK"/> ({{V jazyku|pol|Łódź}}, {{v jazyku|deu|Lodz, Lodsch}}, 1940–1945: ''Litzmannstadt'') je tretie najväčšie mesto v [[Poľsko|Poľsku]]. Mesto má katastrálnu výmeru 293 km² a 687 702 obyvateľov. Leží približne v strede Poľska a je hlavným mestom [[Lodžské vojvodstvo|Lodžského vojvodstva]]. Prvá zmienka o meste je z roku [[1332]]. Mestské práva Lodž získala v roku [[1423]]. <ref>[http://lodz.turegion.pl/ Lodž] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081101084123/http://lodz.turegion.pl/ |date=2008-11-01 }} turegion.pl.</ref> == Osobnosti == * [[Izrael Poznański]] (* [[1833]] - † [[1900]]), priemyselník, obchodník a filantrop * [[Artur Rubinstein]] (* [[1887]] - † [[1982]]), klavírny virtuóz * [[Julian Tuwim]] (* [[1894]] – † [[1953]]), básnik a prekladateľ * [[Theodore Abel]] (* [[1896]] – † [[1988]]), americký sociológ * [[Paul Klecki]] (* [[1900]] – † [[1973]]), švajčiarsky dirigent * [[Leo Rosten]] (* [[1908]] – † [[1997]]), americký učiteľ a humorista * [[Aharon Kacir]] (* [[1914]] – † [[1972]]), izraelský chemik * [[Kazimierz Brandys]] (* [[1916]] - † [[2000]]), spisovateľ * [[Stanisław Mikulski]] (* [[1929]]), herec známy z úlohy [[Kapitán Kloss|kapitána Klossa]] * [[Jerzy Kosiński]] (* [[1933]] - † [[1991]]), americký spisovateľ poľského pôvodu * [[Jurek Becker]] (* [[1937]] - † [[1997]]), (východo)nemecký spisovateľ a disident * [[Daniel Libeskind]] * [[1946]]), americký architekt * [[Andrzej Sapkowski]] (* [[1948]]), spisovateľ [[fantasy]] * [[Marek Belka]] (* [[1952]]), ekonóm a politik * [[O.S.T.R.]] (* [[1980]]), [[rap]]per == Partnerské mestá == {{stĺpce|2| * {{flagicon|Portugal}} [[Barreiro]], [[Portugalsko]], [[1996]] * {{flagicon|Russia}} [[Ivanovo]], [[Rusko]], [[1992]] * {{flagicon|Russia}} [[Kaliningrad]], [[Rusko]], [[1992]] * {{flagicon|France}} [[Lyon]], [[Francúzsko]], [[1991]] * {{flagicon|Belarus}} [[Minsk]], [[Bielorusko]], [[1993]] * {{flagicon|Spain}} [[Murcia (mesto)|Murcia]], [[Španielsko]], [[1999]] * {{flagicon|Ukraine}} [[Odesa]], [[Ukrajina]], [[1993]] * {{flagicon|Sweden}} [[Örebro (mesto)|Örebro]], [[Švédsko]], [[2001]] * {{flagicon|Mexico}} [[Puebla (mesto)|Puebla]], [[Mexiko]], [[1997]] * {{flagicon|Gruzínsko}} [[Rustavi]], [[Gruzínsko]], [[1995]] * {{flagicon|Germany}} [[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]], [[Nemecko]], [[1981]] * {{flagicon|Germany}} [[Stuttgart]], [[Nemecko]], [[1988]] * {{flagicon|Finland}} [[Tampere]], [[Fínsko]], [[1957]] * {{flagicon|Israel}} [[Tel Aviv|Tel Aviv-Jaffa]], [[Izrael]], [[1994]] * {{flagicon|China}} [[Tchien-ťin]], [[Čína]], [[1994]] * {{flagicon|Lithuania}} [[Vilnius]], [[Litva]], [[1991]] }} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Poľský výhonok}} {{Lodžské vojvodstvo}} [[Kategória:Lodž| ]] [[Kategória:Mestá v Lodžskom vojvodstve]] [[Kategória:Univerzitné mestá v Poľsku]] lgz7ipjpcjhwepihbrrll0tsepq2ebc Fun rádio 0 115556 8219005 8218482 2026-05-24T14:53:37Z Jajj9088 282754 /* Moderátori */ 8219005 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Fun rádio | logo = Fun_rádio.svg | popis = Logo Fun rádia | príjem = terestriálne (FM), káblové, satelitné a internetové vysielanie | typ stanice = súkromná | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = [[Rastislav Dutka]] | premiéra = [[10. jún]]a [[1990]] | cieľová skupina = | hudobný formát = CHR/Hot AC | slogan = Hity, ktoré milujete | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = [[Radio Group]] | webstránka = [http://www.funradio.sk funradio.sk] | poznámky = }} '''Fun rádio''' je najstaršia komerčná [[slovensko|slovenská]] [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] stanica, ktorá odštartovala vysielanie [[10. jún|10. júna]] [[1990]]. Držiteľom licencie na vysielanie Fun rádia je spoločnosť RADIO, a.s. Fun rádio patrí do skupiny [[Radio Group]] s jediným akcionárom [[Boris Kollár|Borisom Kollárom]]. Súčasťou mediálnej skupiny je od [[október|októbra]] [[2021]] aj oldies rozhlasová stanica [[Rádio Vlna]]. == Vysielanie == Fun rádio začalo vysielať [[10. jún]]a [[1990]]. Vysielanie trvalo pôvodne 4 hodiny denne, zvyšok preberalo z [[Francúzsko|francúzskeho]] Fun Radia. Postupne sa doba vlastného vysielania rozšírila až na 24 hodín denne. Oficiálny hudobný formát na svojom webe uvádzajú ako CHR (Contemporary Hit Radio), ale v skutočnosti ide hudobne o veľký presah do formátu Hot AC. Vo vysielaní okrem aktuálnych nových hitov často rotujú skladby z predošlej dekády a občas až zo začiatku milénia. Ich cieľovou skupinou sú ľudia vo veku 20 až 45 rokov. Moderovaný obsah Fun rádia prebieha v pracovných dňoch od 6:00 ráno do 20:00 večera. Cez víkendy a sviatky od 8:00 rána do 18:00 večera. Vo vysielaní sa v pravidelných intervaloch objavujú aktuálne správy a dopravný servis. Sobotné večery patria od 18:00 do 00:00 nemoderovanému prúdu aktuálnej tanečnej hudby v programe Get Fun. Od mája 2026 každú poslednú sobotu v mesiaci patrí Get Fun najväčším tanečným hitom z obdobia milénia. Okrem štandardného vysielania v éteri rádia sú poslucháčom k dispozícii aj pravidelné podcasty Fun rádia (web/aplikácia). K dispozícii sú aj ďalšie internetové verzie Fun rádia, hrajúce nepretržitý prúd hudby (web/aplikácia). == Vysielače<ref>[http://www.radia.sk/radia/fun.html Frekvencie Fun rádia]</ref> == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Sieť vysielačov Fun rádia | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Dubník|KS]] | position = right | lat = 48.923756 | lon = 21.462403 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Nad oborou|TN]] | position = bottom | lat = 48.989167 | lon = 18.037222 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RK | position = top | lat = 49.084447 | lon = 19.303056 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = CA | position = top | lat = 49.4503 | lon = 18.7662 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|LC]] | position = right | lat = 48.263889 | lon = 19.719722 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = To | position = left | lat = 48.419375 | lon = 20.322933 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Suchá hora|BB]] | lat = 48.7383 | lon = 18.9964 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NR | position = left | lat = 48.309861 | lon = 18.083306 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat = 48.1825 | lon = 17.0944 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LM | position = right | lat = 49.088939 | lon = 19.641806 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Krížava|ZA]] | position = top | lat = 49.095725 | lon = 18.818914 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PP | position = right | lat = 49.010278 | lon = 20.308056 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BJ | position = right | lat = 49.301108 | lon = 21.272778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RV | position = left | lat = 48.655 | lon = 20.551667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = left | lat = 48.705556 | lon = 21.246111 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = SE | position = left | lat = 48.680831 | lon = 17.365833 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PB | position = top | lat = 49.108892 | lon = 18.437778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LV | position = right | lat = 48.263753 | lon = 18.473428 }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.365 | lon = 19.5786 | position = left | label = TS }} }} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" !Frekvencia [[MHz]] !Vysielač !Vyžiarený výkon<br /> [[kW]] |- |87,7 |Košice - [[Vysielač Dubník|Dubník]] |80 |- |89,1 |Trenčín - [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]] |10 |- |89,2 |Ružomberok - mesto |0,1 |- |91,6 |Lučenec - [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|Blatný vrch]] |10 |- |93,2 |Tornaľa - silo |0,1 |- |94,0 |Nitra - mesto |0,1 |- |94,3 |Bratislava - [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |100 |- |95,0 |Liptovský Mikuláš - Háj Nicovô |1 |- |98,1 |Čadca - [[Jurošovský vrch]] |0,20 |- |98,5 |Tvrdošín - Medvedzie |0,50 |- |99,2 |Žilina - [[Vysielač Krížava|Krížava]] |20 |- |102,5 |Poprad - Hranovnica |1 |- |102,8 |Rožňava - silo |1 |- |102,8 |Bardejov - mesto |0,5 |- |102,9 |Košice - mesto |1 |- |104,0 |Senica - mesto |0,5 |- |104,0 |Banská Bystrica - [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]] |100 |- |106,3 |Považská Bystrica - mesto |0,25 |- |107,1 |Levice - Veľká Vápenná |4 |- |} == Počúvanosť == Fun rádio sa v roku 2025 počúvanosťou zaradilo na druhé miesto podľa prieskumu Radioprojekt spoločnosti [[Median SK]]<ref>https://www.radia.sk/vyhladavanie?q=Radioprojekt#gsc.tab=0&gsc.q=Radioprojekt&gsc.page=1</ref>. == Vlastnícke vzťahy == Držiteľom licencie na vysielanie Fun rádia je spoločnosť Radio, a. s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=25039&SID=2&P=1|vydavateľ=www.orsr.sk|dátum prístupu=2021-09-03}}</ref> Spoločnosť [[Radio Group]] s jediným akcionárom [[Boris Kollár|Borisom Kollárom]], ktorá prevádzkuje Fun rádio, oznámila v septembri 2021 (generálny riaditeľ Fun Rádia [[Rastislav Dutka]]), že ide rozšíriť svoje pôsobenie o rozhlasovú stanicu [[Rádio Vlna]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pôsobenie na trhu rozširuje aj Fun Rádio: Kúpilo konkurenčnú Vlnu|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/gtybbrh/posobenie-na-trhu-rozsiruje-aj-fun-radio-kupilo-konkurencnu-vlnu/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-08-26|dátum prístupu=2021-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> == Moderátori == {{Stĺpce|2| * [[Petra Bernasovská|Petra "Dalila" Bernasovská]] * [[Matej Cifra|Matej "Sajfa" Cifra]] * [[Lenka Čviriková Hriadelová]] * [[Adela Vinczeová|Adela Vinczeová (Banášova)]] * [[Vera Wisterová]] *[[Milan Zimnýkoval|Milan "Junior" Zimnýkoval]] *[[Marcel Forgáč]] *[[Dagmar Dianová|Dagmar „Didiana“ Dianová]] *[[Ľudovít Jakubove|Ľudovít "Mravec" Jakubove]] *[[Peter Kočiš|Peter "Kočík" Kočiš]] *<nowiki>[[Martina Zábranská|Martina "Maca" </nowiki> *[[Ľuboš Sarnovský]] *[[Nikol Stankovianská]] *[[Andrea Imrichová]] *[[Katarína "Kava" Vargová]] *[[Vladimír Voštinár]] *[[Lucia Nosko|Lucia Nosko (Palšovičová)]] *[[Peter Novák|Peter "Šarkan" Novák]] *[[Peter Altof|Peter "Explo" Altof]] * ďalší }} == Zaujímavosti == Na jeseň roku 2007 Fun Rádio spustilo originálnu reklamnú kampaň svojho Ranného vysielania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Kočišek |meno = Lukáš |odkaz na autora = |titul = Fun Radio sa v novej kampani ospravedlňuje za Adelu a Sajfu |url = http://medialne.etrend.sk/radia-spravy/fun-radio-sa-v-novej-kampani-ospravedlnuje-za-adelu-a-sajfu.html |dátum vydania = 19.9.2007 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 17.1.2011 |vydavateľ = Trend holding s.r.o |miesto = |jazyk = slovensky |url archívu = https://web.archive.org/web/20090918121535/http://medialne.etrend.sk/radia-spravy/fun-radio-sa-v-novej-kampani-ospravedlnuje-za-adelu-a-sajfu.html |dátum archivácie = 2009-09-18 }}</ref> Fiktívny Spolok pre reguláciu zábavy protestoval pred jeho sídlom na Leškovej ulici v Bratislave. Ako hlavný dôvod uviedol, že jeho členovia považujú rannú reláciu a jej vysielanie za netaktne zábavné.<ref>http://www.24hod.sk/clanok-43925-Demonstracia-pred-FUN-radiom.html</ref> Obidvaja moderátori sa im a aj ostatným ľuďom viackrát ospravedlnili v televízii.<ref>http://www.youtube.com/watch?v=njUkOtTzD2c&feature=related</ref> Fun rádio informovalo o nedostupnosti Wikipédie v roku 2019 celkom zaujímavým spôsobom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenská Wikipédia bola včera nedostupná. Dávid preto vymyslel geniálnu ospravedlnenku|url=https://www.funradio.sk/clanok/41475-slovenska-wikipedia-bola-vcera-nedostupna-david-preto-vymyslel-genialnu-ospravedlnenku/|vydavateľ=www.funradio.sk|dátum prístupu=2021-01-29|jazyk=sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.funradio.sk Oficiálna stránka] {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice]] [[Kategória:Vzniklo v 1990]] 853vrpyvjutmx6aunv3mh8u3ygl3jnt 8219102 8219005 2026-05-24T18:56:12Z ~2026-31098-58 295874 Revízia [[Special:Diff/8219005|8219005]] používateľa [[Special:Contributions/Jajj9088|Jajj9088]] ([[User talk:Jajj9088|diskusia]]) bola vrátená 8219102 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Fun rádio | logo = Fun_rádio.svg | popis = Logo Fun rádia | príjem = terestriálne (FM), káblové, satelitné a internetové vysielanie | typ stanice = súkromná | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = [[Rastislav Dutka]] | premiéra = [[10. jún]]a [[1990]] | cieľová skupina = | hudobný formát = CHR/Hot AC | slogan = Hity, ktoré milujete | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = [[Radio Group]] | webstránka = [http://www.funradio.sk funradio.sk] | poznámky = }} '''Fun rádio''' je najstaršia komerčná [[slovensko|slovenská]] [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] stanica, ktorá odštartovala vysielanie [[10. jún|10. júna]] [[1990]]. Držiteľom licencie na vysielanie Fun rádia je spoločnosť RADIO, a.s. Fun rádio patrí do skupiny [[Radio Group]] s jediným akcionárom [[Boris Kollár|Borisom Kollárom]]. Súčasťou mediálnej skupiny je od [[október|októbra]] [[2021]] aj oldies rozhlasová stanica [[Rádio Vlna]]. == Vysielanie == Fun rádio začalo vysielať [[10. jún]]a [[1990]]. Vysielanie trvalo pôvodne 4 hodiny denne, zvyšok preberalo z [[Francúzsko|francúzskeho]] Fun Radia. Postupne sa doba vlastného vysielania rozšírila až na 24 hodín denne. Oficiálny hudobný formát na svojom webe uvádzajú ako CHR (Contemporary Hit Radio), ale v skutočnosti ide hudobne o veľký presah do formátu Hot AC. Vo vysielaní okrem aktuálnych nových hitov často rotujú skladby z predošlej dekády a občas až zo začiatku milénia. Ich cieľovou skupinou sú ľudia vo veku 20 až 45 rokov. Moderovaný obsah Fun rádia prebieha v pracovných dňoch od 6:00 ráno do 20:00 večera. Cez víkendy a sviatky od 8:00 rána do 18:00 večera. Vo vysielaní sa v pravidelných intervaloch objavujú aktuálne správy a dopravný servis. Sobotné večery patria od 18:00 do 00:00 nemoderovanému prúdu aktuálnej tanečnej hudby v programe Get Fun. Od mája 2026 každú poslednú sobotu v mesiaci patrí Get Fun najväčším tanečným hitom z obdobia milénia. Okrem štandardného vysielania v éteri rádia sú poslucháčom k dispozícii aj pravidelné podcasty Fun rádia (web/aplikácia). K dispozícii sú aj ďalšie internetové verzie Fun rádia, hrajúce nepretržitý prúd hudby (web/aplikácia). == Vysielače<ref>[http://www.radia.sk/radia/fun.html Frekvencie Fun rádia]</ref> == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Sieť vysielačov Fun rádia | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Dubník|KS]] | position = right | lat = 48.923756 | lon = 21.462403 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Nad oborou|TN]] | position = bottom | lat = 48.989167 | lon = 18.037222 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RK | position = top | lat = 49.084447 | lon = 19.303056 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = CA | position = top | lat = 49.4503 | lon = 18.7662 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|LC]] | position = right | lat = 48.263889 | lon = 19.719722 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = To | position = left | lat = 48.419375 | lon = 20.322933 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Suchá hora|BB]] | lat = 48.7383 | lon = 18.9964 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NR | position = left | lat = 48.309861 | lon = 18.083306 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat = 48.1825 | lon = 17.0944 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LM | position = right | lat = 49.088939 | lon = 19.641806 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Krížava|ZA]] | position = top | lat = 49.095725 | lon = 18.818914 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PP | position = right | lat = 49.010278 | lon = 20.308056 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BJ | position = right | lat = 49.301108 | lon = 21.272778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RV | position = left | lat = 48.655 | lon = 20.551667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = left | lat = 48.705556 | lon = 21.246111 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = SE | position = left | lat = 48.680831 | lon = 17.365833 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PB | position = top | lat = 49.108892 | lon = 18.437778 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = LV | position = right | lat = 48.263753 | lon = 18.473428 }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.365 | lon = 19.5786 | position = left | label = TS }} }} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" !Frekvencia [[MHz]] !Vysielač !Vyžiarený výkon<br /> [[kW]] |- |87,7 |Košice - [[Vysielač Dubník|Dubník]] |80 |- |89,1 |Trenčín - [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]] |10 |- |89,2 |Ružomberok - mesto |0,1 |- |91,6 |Lučenec - [[Blatný vrch (Cerová vrchovina)|Blatný vrch]] |10 |- |93,2 |Tornaľa - silo |0,1 |- |94,0 |Nitra - mesto |0,1 |- |94,3 |Bratislava - [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |100 |- |95,0 |Liptovský Mikuláš - Háj Nicovô |1 |- |98,1 |Čadca - [[Jurošovský vrch]] |0,20 |- |98,5 |Tvrdošín - Medvedzie |0,50 |- |99,2 |Žilina - [[Vysielač Krížava|Krížava]] |20 |- |102,5 |Poprad - Hranovnica |1 |- |102,8 |Rožňava - silo |1 |- |102,8 |Bardejov - mesto |0,5 |- |102,9 |Košice - mesto |1 |- |104,0 |Senica - mesto |0,5 |- |104,0 |Banská Bystrica - [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]] |100 |- |106,3 |Považská Bystrica - mesto |0,25 |- |107,1 |Levice - Veľká Vápenná |4 |- |} == Počúvanosť == Fun rádio sa v roku 2025 počúvanosťou zaradilo na druhé miesto podľa prieskumu Radioprojekt spoločnosti [[Median SK]]<ref>https://www.radia.sk/vyhladavanie?q=Radioprojekt#gsc.tab=0&gsc.q=Radioprojekt&gsc.page=1</ref>. == Vlastnícke vzťahy == Držiteľom licencie na vysielanie Fun rádia je spoločnosť Radio, a. s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=25039&SID=2&P=1|vydavateľ=www.orsr.sk|dátum prístupu=2021-09-03}}</ref> Spoločnosť [[Radio Group]] s jediným akcionárom [[Boris Kollár|Borisom Kollárom]], ktorá prevádzkuje Fun rádio, oznámila v septembri 2021 (generálny riaditeľ Fun Rádia [[Rastislav Dutka]]), že ide rozšíriť svoje pôsobenie o rozhlasovú stanicu [[Rádio Vlna]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pôsobenie na trhu rozširuje aj Fun Rádio: Kúpilo konkurenčnú Vlnu|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/gtybbrh/posobenie-na-trhu-rozsiruje-aj-fun-radio-kupilo-konkurencnu-vlnu/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-08-26|dátum prístupu=2021-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> == Moderátori == {{Stĺpce|2| * [[Petra Bernasovská|Petra "Dalila" Bernasovská]] * [[Matej Cifra|Matej "Sajfa" Cifra]] * [[Lenka Čviriková Hriadelová]] * [[Adela Vinczeová|Adela Vinczeová (Banášova)]] * [[Vera Wisterová]] *[[Milan Zimnýkoval|Milan "Junior" Zimnýkoval]] *[[Marcel Forgáč]] *[[Dagmar Dianová|Dagmar „Didiana“ Dianová]] *[[Ľudovít Jakubove|Ľudovít "Mravec" Jakubove]] *[[Peter Kočiš|Peter "Kočík" Kočiš]] *[[Martina Zábranská|Martina "Maca" Zábranská]] *[[Jana Majeská|Jana "Tatranka" Majeská (Boráková)]] *[[Martin Nikodým]] *[[Ľuboš Sarnovský]] *[[Nikol Stankovianská]] *[[Andrea Imrichová]] *[[Katarína "Kava" Vargová]] *[[Vladimír Voštinár]] *[[Lucia Nosko|Lucia Nosko (Palšovičová)]] *[[Peter Novák|Peter "Šarkan" Novák]] *[[Peter Altof|Peter "Explo" Altof]] * ďalší }} == Zaujímavosti == Na jeseň roku 2007 Fun Rádio spustilo originálnu reklamnú kampaň svojho Ranného vysielania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Kočišek |meno = Lukáš |odkaz na autora = |titul = Fun Radio sa v novej kampani ospravedlňuje za Adelu a Sajfu |url = http://medialne.etrend.sk/radia-spravy/fun-radio-sa-v-novej-kampani-ospravedlnuje-za-adelu-a-sajfu.html |dátum vydania = 19.9.2007 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 17.1.2011 |vydavateľ = Trend holding s.r.o |miesto = |jazyk = slovensky |url archívu = https://web.archive.org/web/20090918121535/http://medialne.etrend.sk/radia-spravy/fun-radio-sa-v-novej-kampani-ospravedlnuje-za-adelu-a-sajfu.html |dátum archivácie = 2009-09-18 }}</ref> Fiktívny Spolok pre reguláciu zábavy protestoval pred jeho sídlom na Leškovej ulici v Bratislave. Ako hlavný dôvod uviedol, že jeho členovia považujú rannú reláciu a jej vysielanie za netaktne zábavné.<ref>http://www.24hod.sk/clanok-43925-Demonstracia-pred-FUN-radiom.html</ref> Obidvaja moderátori sa im a aj ostatným ľuďom viackrát ospravedlnili v televízii.<ref>http://www.youtube.com/watch?v=njUkOtTzD2c&feature=related</ref> Fun rádio informovalo o nedostupnosti Wikipédie v roku 2019 celkom zaujímavým spôsobom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenská Wikipédia bola včera nedostupná. Dávid preto vymyslel geniálnu ospravedlnenku|url=https://www.funradio.sk/clanok/41475-slovenska-wikipedia-bola-vcera-nedostupna-david-preto-vymyslel-genialnu-ospravedlnenku/|vydavateľ=www.funradio.sk|dátum prístupu=2021-01-29|jazyk=sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.funradio.sk Oficiálna stránka] {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice]] [[Kategória:Vzniklo v 1990]] 9tnlxdlhmsll9oamh8l0h6y2uja6s2g Wikipédia:Úlohy pre botov 4 124170 8219388 8218427 2026-05-25T10:59:07Z KormiSK 91359 /* Konzistentnosť bodiek pri HS */ odpoveď 8219388 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ Na tejto stránke môžete žiadať [[Wikipédia:bot|bot]]ov o vykonanie zdĺhavých úloh, ktoré možno zautomatizovať. Bežným príkladom je náhrada textu či presun kategórie. = Vybavené požiadavky = Dajte vedieť žiadateľovi, že ste hotový a žiadateľ po kontrole môže úlohu odstrániť * [[Wikipédia:Úlohy pre botov/Vybavené|Archív vybavených požiadaviek]] = Požiadavky v štádiu vybavovania = == Náhrada dátumov narodenia/úmrtia šablónami dnv/dúv == Mám nachystaný filter, transformujúci uvádzanie dátumov v infoboxoch osobností podľa námetu kolegu [[Redaktor:BarT|BarT]]a. Kandidátska množina: * výskyty infoboxov [[Šablóna:Infobox Osobnosť|Osobnosť]] a odvodených <span style="font-size: 85%">([[Šablóna:Infobox Architekt|Architekt]], [[Šablóna:Infobox Cyklista|Cyklista]], [[Šablóna:Infobox DJ|DJ]], [[Šablóna:Infobox Egyptológ|Egyptológ]], [[Šablóna:Infobox Filozof|Filozof]], [[Šablóna:Infobox Futbalista|Futbalista]], [[Šablóna:Infobox Generálny tajomník OSN|Generálny tajomník OSN]], [[Šablóna:Infobox Herec|Herec]], [[Šablóna:Infobox Hokejista|Hokejista]], [[Šablóna:Infobox Hudobný umelec|Hudobný umelec]], [[Šablóna:Infobox Jazdec MS v rely|Jazdec MS v rely]], [[Šablóna:Infobox Kozmonaut|Kozmonaut]], [[Šablóna:Infobox Lyžiar|Lyžiar]], [[Šablóna:Infobox Osobnosť|Osobnosť]], [[Šablóna:Infobox Panovník|Panovník]], [[Šablóna:Infobox Pilot|Pilot]], [[Šablóna:Infobox Politik|Politik]], [[Šablóna:Infobox Postava seriálu|Postava seriálu]], [[Šablóna:Infobox Prezident|Prezident]], [[Šablóna:Infobox Prezident USA|Prezident USA]], [[Šablóna:Infobox Pápež|Pápež]], [[Šablóna:Infobox Skladateľ|Skladateľ]], [[Šablóna:Infobox Skokan na lyžiach|Skokan na lyžiach]], [[Šablóna:Infobox Snookerista|Snookerista]], [[Šablóna:Infobox Spisovateľ|Spisovateľ]], [[Šablóna:Infobox Vedec|Vedec]], [[Šablóna:Infobox Vládca|Vládca]], [[Šablóna:Infobox atlét|atlét]], [[Šablóna:Infobox biatlonista|biatlonista]], [[Šablóna:Infobox futbalista|futbalista]], [[Šablóna:Infobox hráč NBA|hráč NBA]], [[Šablóna:Infobox hádzanár|hádzanár]], [[Šablóna:Infobox jazdec F1|jazdec F1]], [[Šablóna:Infobox krasokorčuliar|krasokorčuliar]], [[Šablóna:Infobox profesionálny wrestler|profesionálny wrestler]], [[Šablóna:Infobox svätec|svätec]], [[Šablóna:Infobox tenista|tenista]])</span> * kandidátskych článkov je cca 15000, úprav bude odhadom zhruba polovica Pozitívne prípady (ukážkové edity): * [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana_%C5%A0ulajov%C3%A1&curid=50626&diff=4430700&oldid=3815629 Zuzana Šulajová] – DNV * [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Johnny_Cash&diff=4430701&oldid=4208827 Johnny Cash] – DÚV * [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Adam_Mi%C5%A1ura&diff=4430702&oldid=4258940 Adam Mišura] – normalizácia DN; DÚV bez zmeny * [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alexandr_Porfirievi%C4%8D_Borodin&diff=4430705&oldid=4214068 Alexandr Porfirievič Borodin] – normalizácia DN; DÚV Negatívne prípady: * [[Adam Pearce]], [[Abbé Pierre]] – už obsahuje DNV/DÚV * [[Alexej I. Turzo]] – prázdny DN * [[Abraham ibn Ezra]], [[Abram Samojlovič Bezikovič]] – neštandardný/neplatný DN/DÚ Je tam validácia dátumov aj zmysluplnosti výsledného veku (DU-DN < 100r resp. today-DN < 100r), takže by to nemalo generovať absurdity. Dajte vedieť, ak má niekto výhrady alebo ešte nejaký námet na rozšírenie. Ak nie, nechám to prebehnúť v tejto podobe. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:24, 26. apríl 2012 (UTC) :Super práca [[Súbor:Symbol thumbs up.svg|15px]], tiež som sa chcel spýtať, či by si vedel vyriešiť aj pridávanie šablóny <nowiki>{{DEFAULTSORT:}}</nowiki> do článkov. Vďaka --[[Redaktor:BarT|'''<font face= "Monotype Corsiva, Verdana" size="5" color="#0000FF">B</font><font face= "Monotype Corsiva, Verdana" size="5" color="#FFD700">ar</font><font face= "Monotype Corsiva, Verdana" size="5" color="#0000FF">T</font>''']] 11:41, 29. apríl 2012 (UTC) ::No naivná implementácia bola na pár minút a pre bežné mená funguje ako má ([http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Elena_Ku%C5%A1nierov%C3%A1&diff=prev&oldid=4444594 Elena Kušnierová], [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Igor_Choma&diff=prev&oldid=4444596 Igor Choma], [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Peredur_ap_Gwynedd&diff=prev&oldid=4444597 Peredur ap Gwynedd]). ::Sú tam ale otázne veci: ::* pri rôznych atypických menách samozrejme naivný algoritmus dospeje k nesprávnemu sortovaciemu kľúču (napr. [[Alessandro Del Piero]], [[Paolo Di Canio]], [[Marine Le Pen]], [[Stano Dančiak ml.]], [[Ibn al-Chattáb]], [[Triple H]]), pričim možných výnimiek je dosť veľa ::* kandidátska množina: 1. nie všetkty biografie majú infobox. 2. v biografických kategóriách sú zase často zaradené aj iné stránky než biografie. Asi by som pre jednoduchosť bral do úvahy tie, čo majú osobnostný infobox + tie čo sú zaradené v narodeniach/úmrtiach. ::K realizácii: ::* nebudem odstraňovať existujúce explicitné sorty pri zaradeniach do kategórií, len pridám DEFAULTSORT, ak tam ešte nie je ::* nesúlad vypočítaného DEFAULTSORTu s prípadným existujúcim len zalogujem, dá sa to potom prípadne prejsť ručne ::* treba počítať s určitým percentom nesprávne vygenerovaných kľúčov a neviem či budem mať energiu prechádzať log úprav a manuálne to opravovať. Si ochotný prípadne s tým potom pomôcť? ::Otázka na okraj ešte je, či pri tejto príležitosti neskúsiť strojovo riešiť aj letitý problém MediaWiki s triedením podľa ne-ASCII názvov ([http://bugzilla.wikimedia.org/show_bug.cgi?id=164], [http://www.mediawiki.org/wiki/Bugzilla/164], [http://bugzilla.wikimedia.org/show_bug.cgi?id=30673]) - strojovou normalizáciou triediacich kľúčov na ASCII tvary. To ale len ako úvaha, nie že by sa mi to chcelo robiť. Musela by sa totiž upravovať väčšina sortovacích kľúčov a hlavne by sa potom (keď to konečne bude vyriešené) zle vracalo k pôvodným kľúčom, museli by sa znova strojovo nagenerovať z názvov a určité percento riešiť manuálne. Navyše, keď som koncom roka skúmal, v akom je to stave, vyzeralo to, že sa riešenie blíži [https://bugzilla.wikimedia.org/show_bug.cgi?id=164#c211]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 04:55, 30. apríl 2012 (UTC) = Nové požiadavky = == Vygenerovať zoznamy článkov pre nabozenstvo == V diskusii [[Diskusia ku kategórii:Zoznamy náboženských článkov]] ziada [[Redaktor:Tom78]] vygennerovat zoznamy clankov pre kategoriu nabozenstvo. Prosim o vysvetlenie postupu na uvedenej diskusii. --[[Redaktor:Bonnifac|Bonnifac]] 19:05, 25. január 2010 (UTC) == Šablóna:Infobox Rakúska obec and Šablóna:Geobox == Ahoi, sorry, if I am able write in english here (in german would be possible too). A request from austria for austrian articles :-) In the austrian communities following templates are used: One time the true [[Šablóna:Infobox Rakúska obec]] and as second Šablóna:Geobox directly (not as a base from the true template). The second is used appr. 20 % = 600 articles). But in these case it's not possible to use the automatic update of the population, because a essential point is missing the code (Gemeindekennziffer in german). So the boxes must be updated manually. So the better solution would be to change the boxes in these articles, so only the unique Infobox Rakúska obec is used in the articles). This would be very helpfull und I thanks in advance. regards from [[Viedeň]]--[[User:Karl Gruber|K@rl]] <small>(Please answer [[Diskusia s redaktorom:Karl Gruber|hier]] antworten)</small> 05:43, 2. jún 2011 (UTC) : Toto je ešte aktuálne? --<span style="font-family:Papyrus"><span style="text-shadow:silver 0.2em 0.2em 0.1em">[[Redaktor:Ra1n|<font style="color:#003366;">ra1n</font>]]<sup>[[Diskusia s redaktorom:Ra1n|★]]</sup></span></span> 22:08, 4. júl 2011 (UTC) == Žijúci ľudia == Ahoj, bolo by možné naprogramovať bota ktorý by v článkoch obsahujúcich kategóriu „Narodenia v XXXX“ a zároveň „Žijúci ľudia“ automaticky premiestňoval články do kategórie „Potenciálne žijúci ľudia“ za podmienok že: 1. článok neobsahuje kategóriu „Úmrtia v XXXX“, 2. rozdiel medzi parametrom roku a súčasným rokom je viac ako 90 rokov? Ďakujem, --[[Redaktor:Pescan|Pescan]] 11:08, 19. január 2012 (UTC) : Ahoj. Áno, dalo by sa, ale treba si zodpovedať otázky typu: aký to má zmysel, ako často by sa to malo robiť, po prípadnej smrti by sa to muselo znovu odstraňovať atp. -- [[Redaktor:Ra1n|R]] [<small>12:44, 21. január 2012 (UTC)</small>] :: Tá kategória by mohla byť pokojne skrytá a mohlo by to slúžiť na vychytávanie článkov ktoré potrebujú aktualizáciu. Kategóriu som nevymyslel ja, len ma napadlo že by to mohlo byť aktualizované automaticky. A kto by to mal opravovať, nuž máme tu aj články na rozšírenie, na úpravu, na kontrolu, nejaký dobrovoľník sa toho vždy chytí. --[[Redaktor:Pescan|Pescan]] 19:59, 21. január 2012 (UTC) == Automatický revert == Dalo by sa robiť botom tzv. „automatické reverty“ (vrátenie úpravy) v prípadoch, ak niekto (vandal) urobí úpravy typu: vyprázdnenie stránky, vymazanie sekcie Iné projekty, vymazanie Interwiki a podobne, resp. kombináciu uvedených. Ak áno bola by to užitočná vec a mnohým redaktorom/správcom by to ušetrilo prácu. No v tomto prípade som dosť skeptický a nevidím to príliš reálne. Vďaka za odpoveď.--[[Redaktor:BarT|'''<font face= "Monotype Corsiva, Verdana" size="5" color="#0000FF">B</font><font face= "Monotype Corsiva, Verdana" size="5" color="#FFD700">ar</font><font face= "Monotype Corsiva, Verdana" size="5" color="#0000FF">T</font>''']] 21:02, 13. máj 2012 (UTC) :Anti-vandalské boty fungujú už nejaké roky na enwiki. Predtým boty s fixnými pravidlami, momentálne hlavne [[:en:User:ClueBot NG|ClueBot NG]] ([[:en:Special:Contributions/ClueBot_NG|príspevky]]), ktorý používa viaceré adaptívne [[:en:machine learning|machine learning]] techniky – učí sa podľa manuálnych revertov. Predpokladám, že by sa dalo s týpkom dohodnúť nasadenie na skwiki, ak by bol záujem. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:18, 13. máj 2012 (UTC) ::No super, ak by si to dokázal zariadiť aj na skwiki., budem medzi prvými, ktorí budú hlasovať '''za''', lebo predovšetkým školské IP záujem o vandalizmus nestrácajú ! --[[Redaktor:BarT|'''<font face= "Monotype Corsiva, Verdana" size="5" color="#0000FF">B</font><font face= "Monotype Corsiva, Verdana" size="5" color="#FFD700">ar</font><font face= "Monotype Corsiva, Verdana" size="5" color="#0000FF">T</font>''']] 21:37, 13. máj 2012 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Je toto niečo, čo vieme implementovať? Malo by to prípadne zmysle? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:32, 28. júl 2023 (UTC) == One side Interwikis == Hi,at first excuse me that i wrote in english! I couldn't find related page for sending this message<br /> I made some statics in fa.wiki that shows in your wiki you have many conflicts in interwikis [[:fa:ویکی‌پدیا:فهرست مقاله‌هایی دارای میان ویکی یکطرفه|this]] and most of them need to '''Merge''' or their interwiki has some problems (bots or users) and most of them have to correct with users in interwiki correction wikiprojects<br /> I developed some codes but I don't know how and where can I put these daily data.If you have a user can localize and run [http://toolserver.org/~reza/onesideinterwiki.zip these] codes it is much better for me :) else please tell me in [[:fa:user:reza1615]] I will run it (after asking bot flag).[[Redaktor:Reza1615|Reza1615]] 15:35, 10. január 2012 (UTC) == IB == Po presunutí týchto IB na veľké zač. písmenko (príklad: futbalista -> Futbalista) by ich bolo dobré zmazať, ale takmer všetky články používajú starý typ (malé pismenko). Preto treba tieto IB v článkoch nahradiť. Ďakujem --[[User:TheComputerMan|<span style="font-family: verdana; color: #0000CD;">'''TheComputerMan'''</span>]] [[User Talk:TheComputerMan|<span style="color: #436EEE">'''✉'''</span>]] 10:43, 9. december 2012 (UTC) * {{tl|Infobox futbalista}} → {{tl|Infobox Futbalista}} * {{tl|Infobox atlét}} → {{tl|Infobox Atlét}} * {{tl|Infobox tenista}} → {{tl|Infobox Tenista}} * {{tl|Infobox tenista - D + Š}} → {{tl|Infobox Tenista}} ideálne by bolo upraviť aj parameter obrázok, aby sa odovzdával iba názov a nie odkaz * {{tl|Infobox svätec}} → {{tl|Infobox Svätec}} * {{tl|Infobox biatlonista}} → {{tl|Infobox Biatlonista}} * {{tl|Infobox krasokorčuliar}} → {{tl|Infobox Krasokorčuliar}} * {{tl|Infobox hráč NBA}} → {{tl|Infobox Hráč NBA}} * {{tl|Infobox jazdec F1}} → {{tl|Infobox Jazdec F1}} == Mestá na Morave == Zaradenie miest nachádzajúcich sa na území [[Morava (región)|Moravy]] do kategórie <nowiki> [[Kategória:Mestá na Morave]]</nowiki> (podľa vzoru cs.wiki). Vďaka.<nowiki>--~~~~</nowiki> == Zoznamy pamiatok a Wikiúdaje == Bolo by prosím možné prejsť články z kategórie [[:Kategória:Wikipédia:Zoznamy kultúrnych pamiatok bez údaju z Wikiúdajov o kategórii na Commons]], zistiť či existuje na Commons kategória pre dané pamiatky a pridať daný údaj na [[:d:|Wikiúdaje]]? Uľahčí to prácu v ráci [[WP:WLM|Wiki miluje pamiatky]]. Typicky je názvoslovie: [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Jelšave]] -> [[:commons:Category:Cultural heritage monuments in Jelšava]] Vďaka. --[[Redaktor:KuboF|KuboF]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF|diskusia]]) 15:59, 10. január 2014 (UTC) {{ping|KuboF|Teslaton|Jetam2|s=1}}Spravil som novú pomocnú kategóriu [[:Kategória:Wikipédia:Zoznamy kultúrnych pamiatok bez údaju z Wikiúdajov o kategórii na Commons s fotkou|Zoznamy kultúrnych pamiatok bez údaju z Wikiúdajov o kategórii na Commons s fotkou]], kam sa zaraďujú len stránky, kde je zadaná fotka. Osobne si myslím, že bot tu veľmi nepomôže, resp. by to musela byť spolupráca botov na Commons, Wikidata a tu. Skôr bude potrebné tento zoznam prejsť ručne a doplniť na wikidata názov kategórie, ktorý môže byť trochu odlišný od toho predpokladaného, eventuálne nemusí byť kategória ešte vytvorená. --[[Redaktor:LacoR|LacoR]] ([[Diskusia s redaktorom:LacoR|diskusia]]) 07:43, 1. jún 2016 (UTC) :Myslíš [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q1397069&type=revision&diff=342239863&oldid=333486581 toto]? ::Áno. Akurát tej kategórii trvá dosť dlho, kým zaregistruje, že úž tam stránka nepatrí, tak je treba ísť na zoznam, a spraviť prázdny edit.:(. --[[Redaktor:LacoR|LacoR]] ([[Diskusia s redaktorom:LacoR|diskusia]]) 12:43, 1. jún 2016 (UTC) :::{{re|LacoR|s=1}} Skúšal si, či nestačí obligátna invalidácia zoznamu cez <code>?action=purge</code> (resp. klik na záložku ‘*’, ak máš v [[Špeciálne:Nastavenia#mw-prefsection-gadgets|nastaveniach]] zapnutý nástroj ''Pridať záložku Vymazať vyrovnávaciu pamäť do hornej lišty'')? Čo sa týka vynútenia vyhodnotenia šablón a modulov, od ktorých stránka závisí (a ktoré ev. vyplúvajú aj servisnú kategorizáciu), malo by to byť ekvivalentné dummy editu, ušetrí to ale revíziu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:35, 1. jún 2016 (UTC) :::Inak, čo sa týka hromadnejšieho dopĺňania na WD (ak by si si podklady vedel pripraviť trebárs v Exceli), dá sa použiť [http://tools.wmflabs.org/wikidata-todo/quick_statements.php QuickStatements]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:35, 1. jún 2016 (UTC) ::::{{re|Teslaton}}Preto som napísal, že je potrebné spraviť prázdny edit, lebo to kliknutie na vymazanie vyrovnávacej pamäte nemá želaný účinok. A prázdny edit nevytvára novú revíziu. Obe vety ale sú len moje pozorovanie a neviem, či to je vlastnosť serverov, alebo konkrétne môjho pracovného postupu. To hromadné dopĺňanie by bolo možné vtedy, ak by sa následne dalo jednoducho skontrolovať, či zadané kategórie na commons sa naozaj volajú tak, ako človek predpokladá. Problém je pri nejednoznačných názvoch obcí, kde sú rôzne rozlíšenia. Ale hlavne je relatívne neporiadok v tých kategóriach a obrázkoch na commons, takže si myslím, že skôr pekne pomaly.--[[Redaktor:LacoR|LacoR]] ([[Diskusia s redaktorom:LacoR|diskusia]]) 18:08, 1. jún 2016 (UTC) :::::{{re|LacoR|s=1}} Jasné, prázdny je v pohode, myslel som, že to invaliduješ reálnym dummy editom (s marginálnou úpravou whitespace a pod.). Spraviť prienik zoznamu naslepo vygenerovaných názvov kat. voči existujúcim kat. na Commonse (a následne manuálne doriešiť tie, čo sa netrafili) by nebol problém. Ak tam nehrozia scenáre, že rovnomenná kat. existuje, týka sa ale niečoho iného (niekde chýba rozlíšenie a pod.), šlo by to zrejme minimálne spoloautomatizovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 1. jún 2016 (UTC) {{re|Teslaton|s=1}}Keď už sme na stránke úlohy pre botov, asi by bolo dobré vložiť do všetkých zoznamov odsek "iné projekty", mám na mysli niečo takéto: <code><nowiki> {{#if:{{#Property:P373|}}|== Iné projekty == {{Projekt}} }} </nowiki></code>--[[Redaktor:LacoR|LacoR]] ([[Diskusia s redaktorom:LacoR|diskusia]]) 06:42, 3. jún 2016 (UTC) :{{re|LacoR|s=1}} To chce asi, keď tak, účelovú šablónu ({{tl|iné projekty}} ?), ktorá by podmienene vyplúvala celú sekciu, takáto konštrukcia by zrejme nemala byť natvrdo v článku. Problém akurát je, že sa zrejme bude musieť vkladať bez jedného z odriadkovaní nad/pod, inak pri nesplnení podmienky zostane na jej mieste v článku dvojitá vertikálna medzera. Aspoň teda neviem, či technicky existuje spôsob, ako to odsadenie pri prázdnom výstupe šablóny eliminovať (dtto. sa ale týka aj natvrdo vloženej konštrukcie). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:01, 3. jún 2016 (UTC) ::{{re|Teslaton|s=1}}Bola by eventualita spraviť šablónu {{tlx|Kultúrne pamiatky na Slovensku - záver}}, ktorá by mala približne nasledovný obsah (narýchlo a bez testovania: <pre><nowiki> {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - legenda}} == Referencie == {{referencie}} {{#if:{{#Property:P373|}}|== Iné projekty == {{Projekt}} }} </nowiki></pre> ::a potom by bot túto šablónu doplnil namiesto terajšieho ukončenia článku? Alebo by volala len odseky Referencie a podmienené Iné projekty?--[[Redaktor:LacoR|LacoR]] ([[Diskusia s redaktorom:LacoR|diskusia]]) 07:42, 3. jún 2016 (UTC) :::{{re|LacoR|s=1}} Hej, šablóna záveru je pre túto sadu článkov zrejme ešte lepšie riešenie, akurát bude treba domyslieť, akú sadu parametrov jej bude treba odovzdavať, aby to pokrylo všetky prípady (neviem takto narýchlo, aké tam sú rozdiely medzi mestom/obcou/m.č, ako vyskloňovaný názov treba a pod.). Ak by si tak na ukážku upravil nejaké zoznamyu, môžem to potom zapracovať hromadne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:22, 3. jún 2016 (UTC) ::::{{re|Teslaton|s=1}}Skúsim sa pohrať a spraviť príklady, osobne si myslím, že asi to bude bez parametrov a dal by som tam len odsek Referencie a Iné projekty. Ináč na commons som pripravil takúto [[commons:User:LacoR/Sandbox|tabuľku]], kde je vidno v akom stave to je.--[[Redaktor:LacoR|LacoR]] ([[Diskusia s redaktorom:LacoR|diskusia]]) 11:59, 3. jún 2016 (UTC) :::::{{re|Teslaton|s=1}}Takže šablóna {{tlx|Kultúrne pamiatky na Slovensku - záver}} je hotová, pozri ju prosím. Podľa mňa nepotrebuje žiadne parametre. Príklady použitia sú [[Zoznam_kultúrnych_pamiatok_v_Sobranciach|tu]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zoznam_kultúrnych_pamiatok_v_Sobranciach&type=revision&diff=6294826&oldid=6172609 dif]) a [[Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Ruská Bystrá|tu]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zoznam_kultúrnych_pamiatok_v_obci_Ruská_Bystrá&type=revision&diff=6294833&oldid=6173652 dif]).--[[Redaktor:LacoR|LacoR]] ([[Diskusia s redaktorom:LacoR|diskusia]]) 19:50, 3. jún 2016 (UTC) ::::::{{re|LacoR|s=1}} Štandardný tag nadpisu funguje, len musí aj po substnutí skončiť na začiatku riadku [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na%3AKult%C3%BArne_pamiatky_na_Slovensku_-_z%C3%A1ver&type=revision&diff=6295162&oldid=6294851]. Plus, jedno dvojité odriadkovanie medzi poslednou sekciou (či už to bude v konkrétnom prípade ''Referencie'' alebo ''Iné projekty'') a navboxom by som nechal. Viď tie dva testovacie zoznamy. Idem to skúsiť ponahrádzať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:31, 4. jún 2016 (UTC) :::::::{{re|Teslaton|s=1}}Ďakujem za úpravu šablóny, nijakovsky mi to nechcelo štandartným spôsobom fungovať, asi lokálna slepota:-). Tá medzera medzi referenciami a navboxom tam doteraz nebola, ale vyzerá to s ňou lepšie. Ináč som doplnil do wikidata tie kategórie, ktoré na commons existujú, takže už zostávajú len tie zoznamy, kde príslušná kategória na commons ešte nie je vytvorená. Predpokladám, že po tom, keď prebehneš tie zoznamy a podopĺňaš tú šablónu tak sa zrefrešujú aj príslušné kategórie. --[[Redaktor:LacoR|LacoR]] ([[Diskusia s redaktorom:LacoR|diskusia]]) 11:38, 4. jún 2016 (UTC) ::::::::{{re|LacoR|s=1}} Posledné, čo ma ešte trochu irituje pri tomto riešení (ale priznávam, že to už je trochu obsesívne), že to neumožňuje vložiť v prípade potreby manuálne žiadnu sekciu medzi ''Referencie'' a ''Iné projekty'' (pri dodržaní ustáleného poradia sa tam dávajú ''Literatúra'' a ''Pozri aj''). Tuším v prípade niektorých krajských/okresných som videl prítomnú ''Pozri aj''. V mestských a obecných, kam sa budú dopĺňať tieto závery myslím nateraz nie sú, teoreticky ale môže existovať nejaká monografia ku KP v niektorom meste, tiež do ''Pozri aj'' by teoreticky mohli ísť napr. linky na ostatné diely delených zoznamov. Ale tak, prinajhoršom sa to umiestni nad/pod ten záver. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:48, 4. jún 2016 (UTC) :::::::::{{re|Teslaton|s=1}} Vôbec to nie je obsesívne, radšej viac krát merať a raz rezať. V prípade potreby by nebol problém doplniť do šablóny cez parametre aj ďalšie odseky. Omnoho zaujímavejšie je, že v skutočnosti beží projekt Pamiatkového úradu, ktorý má v pláne vydať pre každý okres ucelenú monografiu o pamiatkach, zatiaľ vyšli tuším len dva okresy (Ružomberok a Martin) a rýchlosť vydávania je asi podobná ako Beliany, alebo Slovníka súčasného jazyka a možno aj pomalšia. Pre okres Martin je tá kniha veľmi kvalitná (ISBN 9788055607849). Takže otázka, keď to budeš preklápať, či nevolať šablónu preventívne aj s parametrom okres (objec, kraj).--[[Redaktor:LacoR|LacoR]] ([[Diskusia s redaktorom:LacoR|diskusia]]) 12:09, 4. jún 2016 (UTC) ::::::::::{{re|LacoR|s=1}} Doplnil som ich do 1 817 mestských a obecných zoznamov [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Špeciálne:Príspevky/TeslaBot&offset=201606060042&limit=1817]. Jediná výnimka sú zatiaľ [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Sečovciach|Sečovce]], kde je práve ten prípad, že je tam [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zoznam_kult%C3%BArnych_pamiatok_v_Se%C4%8Dovciach&type=revision&diff=5769997&oldid=5746573 doplnená] literatúra. V takých prípadoch asi najlepšie doplniť natvrdo aj ''Iné projekty''. To by bolo inak možno riešenie, najmenej obmedzujúce/zneprehľadňujúce manuálne úpravy zoznamov – pozakladať všetky tie kat. na Commonse (hoci bude časť prázdna), doplniť ich na WD a vypluť do zoznamov sekcie ''Iné projekty'' normálne natvrdo. Ak to bude ale niekedy aktuálne, nie je to problém zase v tomto zmysle nahradiť. ::::::::::Do krajských a okresných som to zatiaľ nedopĺňal, nie sú tam myslím definované žiadne referencie, takže by bola príslušná sekcia prázdna. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:14, 6. jún 2016 (UTC) :::::::::::{{re|Teslaton|s=1}}{{Ďakujem}} Ten zoznam v Sečovciach je zaujímavá ukážka - vôbec sa mi nepáči ako je to vyriešené so zobrazením obsahu. Ohľadom zakladania kategórií na commons - viem, že tam nie sú celkom nadšení zo zakladania prázdnych kategórii. Krajské a okresné zoznamy ma až netrápia, lebo poprvé tie sú na commons vytvorené (a teda stačí ich doplniť na wikidata a doplniť do článkov aj natvrdo a po druhé nie sú nijako používané pri nahrávaní obrázkov cez zoznam.--[[Redaktor:LacoR|LacoR]] ([[Diskusia s redaktorom:LacoR|diskusia]]) 19:39, 6. jún 2016 (UTC) ::::::::::::{{re|LacoR|s=1}} S formou a umiestnením tabuľky s obsahom sa dá pohrať, viď [[:en:Help:Section#Table of contents (TOC)|Help:Section]], v krajnom prípade sa dá potlačiť s <nowiki>__NOTOC__</nowiki> /tie tu akurát Danny B. systematicky odstraňuje :)/. Tu podľa mňa buď treba dať hore pod úvod explicitný <nowiki>__TOC__</nowiki>, alebo {{tl|RIGHTTOC}}, alebo ho skutočne vypnúť (dolu pod zoznamom už nepredstavuje žiadnu pridanú hodnotu). Resp. dá sa niečo z toho strčiť do príhodnej šablóny, ktorá sa tam transcluduje... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:52, 6. jún 2016 (UTC) :::::::::::::{{re|Teslaton|s=1}}Inšpiroval som sa zoznamami na dewiki a upravil som tie [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Sečovciach|Sečovce]]. Asi by bolo lepšie dať ten odsek do {{tlx|Monument intro-SK}}, zatiaľ som to tam dal zakomentované. Pri iných zoznamoch to negeneruje obsah, tak ak nemá niekto námietky, tak by som to uvoľnil.--[[Redaktor:LacoR|LacoR]] ([[Diskusia s redaktorom:LacoR|diskusia]]) 07:03, 10. jún 2016 (UTC) == Spresňovanie okresov == Ahoj! Bolo by fajn do podkategórií ''Kostoly podľa okresu'' vložiť kategórie: ''Stavby v okrese (okres)'' a ''Kostoly na Slovensku podľa okresu|okres''. Ako príklad uvádzam tieto dve úpravy: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Kostoly_v_okrese_Bansk%C3%A1_Bystrica&diff=prev&oldid=5817153 prvá] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria%3AKostoly_v_okrese_Bansk%C3%A1_Bystrica&diff=5817154&oldid=5817153 druhá]. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:55, 12. júl 2014 (UTC) :Prípadným druhým krokom by bolo dovytvorenie kategórií: ''Stavby v okrese (okres)'' a ''Kostoly na Slovensku podľa okresu|okres'' pre všetky okresy. Príklad kategórie som vytvoril pre okres Banská Bystrica. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:04, 12. júl 2014 (UTC) :: Jednotku som vlastne už spravil ručne, dvojku nechám už pre robotov. {{Úsmev}} Krajské a iné nadradené kategórie by mali už existovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:26, 12. júl 2014 (UTC) == Denník SME == Poprosím o zmeny wikiliniek v [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem/Denn%C3%ADk_SME článkoch] z „Denník SME“ na „SME“. Vďaka. --[[Redaktor:BT|'''<font face= "Comic Sans MS" color="#0000FF">B</font><font face= "Comic Sans MS" color="#FF0000">T</font>''']][[Diskusia s redaktorom:BT|<span style='color:#66CD00'>✉</span>]] 22:07, 24. február 2015 (UTC) == pridanie šablóny {{gól}} ku strelcom == V tabuľke [[Slovnaft Cup 2015/2016 #3. kolo]] by som chcel aby ste doplnili ku každému strelcovi gólu šablónu {{gól}} ak by to šlo<br> Príklad: 51. meno hráča → {{gól|51}} menohráča<br>--[[Redaktor:Tibor13|Tibor J.]] ([[Diskusia s redaktorom:Tibor13|diskusia]]) 07:14, 4. september 2015 (UTC) == Automatické vkladanie šablóny [[Šablóna:Projekt|Projekt]] == Zdravím! Vo Wikipédii máme veľa botov, ktorí automaticky upravujú interwiki odkazy na cudzojazyčné Wikipédie. Chcel by som sa však spýtať, či by niekto nechcel naprogramovať bota, ktorý by automaticky vyhľadával identické heslá v ostatných slovenských projektoch a pridával by do článkov šablónu [[Šablóna:Projekt|Projekt]]. --[[Redaktor:MDsmajlik|MDsmajlik]] <small>([[Diskusia s redaktorom:MDsmajlik|diskusia]]; [[Špeciálne:Príspevky/MDsmajlik|príspevky]])</small> 2. 10. 2016, 19:20 (UTC) :{{re|MDsmajlik|s=1}} Boty, riešiace lokálne interwiki linky skončili pred vyše 3 rokmi s centralizáciou evidencie IW asociácií na Wikiúdaje... Lokálne IW bolo následne z článkov hromadne odstránené [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bratislava&type=revision&diff=5232988&oldid=5225144]. Odkazy na spoločné projekty sa centralizujú rovnako, š. {{tl|Projekt}} napr. automaticky generuje odkaz na Commons kategóriu podľa vlastnosti [[:wikidata:Property:P373|P373]], bez toho aby bol potrebný akýkoľvek parameter. Neskúmal som, ako je to s odkazmi na lokálne projekty, prípadne pozri v iných wiki. Osobne ale toto minimálne nateraz nemám ako prioritu, takže jedine ak by sa toho ujal niekto iný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 2. 10. 2016, 19:41 (UTC) == Zmena infoboxov == {{Ping|Teslaton|Wizzard|}} Zdravím! Nemohol, by, prosím, niekto, botom zmeniť technické prevedenie niektorých infoboxov z <code><nowiki>{| class="infobox"</nowiki></code> na <code><nowiki>{{Infobox</nowiki></code> (napríklad [[Šablóna:Infobox Kozmická misia|tu]]). Ručne je urobenie tejto zmeny zdĺhavé a náročné, navyše ak infoboxy získajú technické prevedenie so [[Šablóna:Infobox|šablónu infobox]], budú sa dať ľahšie upravovať. --[[Redaktor:MDsmajlik|MDsmajlik]] <small>([[Diskusia s redaktorom:MDsmajlik|diskusia]]; [[Špeciálne:Príspevky/MDsmajlik|príspevky]])</small> 30. 10. 2016, 13:21 (UTC) :{{re|MDsmajlik|s=1}} Botom má vo všeobecnosti zmysel riešiť hromadné náhrady od rádovo desiatok stránok. Tu ide o úpravu jednej prípadne niekoľkých šablón z tabuľkového tvaru na volanie IB, k tomu si treba proste sadnúť a prerobiť to (a keď tak využiť nejaké regulárne náhrady v textovom editore). Nie je to navyše triviálne algoritmizovateľná úloha, hodnoty sa do IB odovzdávajú inak, niektoré sekcie vyžadujú aj ďalšie manuálne prerábky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 30. 10. 2016, 18:49 (UTC) == Odkazy na Hvezdáreň Ondřejov == Bylo by možné v seznamech planetek jako je napříkla [[Zoznam planétok 20251 – 20500]] prolinkovat odkazy na [[Hvezdáreň Ondřejov]]? Díky. --[[Redaktor:Jan.Kamenicek|Jan.Kamenicek]] ([[Diskusia s redaktorom:Jan.Kamenicek|diskusia]]) 19:21, 9. december 2016 (UTC) :{{re|Jan.Kamenicek|s=1}} Nie je to problém, keď už ale tým zoznamom vyrábať nové revízie, chcelo by to väčšiu várku úprav (znormalizovať a prelinkovať aj mená objaviteľov a pod.). Pozriem sa na to, keď budem mať kus času. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:59, 9. december 2016 (UTC) == IUCN == {{Re|Teslaton}} IUCN (odkaz http://www.iucnredlist.org/) změnilo své stránky a tím se staly původní odkazy nefunkční. Vzhledem k tomu, že se navíc změnila id taxonů, nepůjde je jednoduše nahradit. Př.: [[Vrabec domový]], link http://www.iucnredlist.org/details/103818789/0 nefunguje, nový odkaz https://www.iucnredlist.org/species/103818789/111172035 s jiným id taxonu. V tomto případě by mělo fungovat http://oldredlist.iucnredlist.org/details/103818789/0 (ale nevím, jestli u všech dalších různých odkazů) nebo zarchivování (odkaz https://web.archive.org/web/http://www.iucnredlist.org/details/103818789/0). Na cs jsem zarchivoval [https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=L%C3%A9tavkovit%C3%AD&type=revision&diff=16547865&oldid=16324043], bylo by možné i tady zfunkčnit odkazy? Protože tady nemám příznak robota, nechci zapráskávat RC. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 10:04, 26. október 2018 (UTC) :Ahojte, to by veľmi pomohlo, práve po tom pátram ako na to.. programátorsky stačí zameniť v pôvodnom linku napríklad "http://www.iucnredlist.org/details/22679839/0" www za oldredlist ... (v infoboxe "Stupeň ohrozenia"), niekde som to už vymenil, no videl som na stránkach nemeckej wikipédiu už zamenené na oldredlist. Ďakujem a veľa zdaru prajem!--[[Redaktor:SanoAK|SanoAK]] ([[Diskusia s redaktorom:SanoAK|diskusia]]) 05:45, 29. október 2018 (UTC) ::Ak stačí dať iba prefix ''oldredlist'' do linku, to viem spraviť aj ja. Keď budem mať najbližšie čas, tak to spustím. Nerobte to ručne. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 08:51, 29. október 2018 (UTC) :::ano, ďakujeme, nebudem robiť ručne.--[[Redaktor:SanoAK|SanoAK]] ([[Diskusia s redaktorom:SanoAK|diskusia]]) 09:47, 29. október 2018 (UTC) :Našiel som na anglickej wiki stránku, kde je pár riadkov o oldredlist riešení [https://en.wikipedia.org/wiki/Module:Iucn Module:IUCN], s pozdravom --[[Redaktor:SanoAK|SanoAK]] ([[Diskusia s redaktorom:SanoAK|diskusia]]) 06:23, 29. október 2018 (UTC) Tak sa mi zdá, že to už nie je problém a fungujú všetky odkazy. Je to tak aj na vašich prijímačoch? Našiel som po sebe [[Šablóna:IUCN-REF|takúto šablónu]], ak súhlasíte, môže sa dopracovať ([https://en.wikipedia.org/wiki/Template:IUCN napr. po vzore tohto]) a možno sa vyhneme problémom do budúcna. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 13:22, 29. október 2018 (UTC) :Ano, teraz som to chcel napísať, že to presmeruvávajú už na tú ich novú stránku, zatiaľ síce nie úplne dokonalú ale v poriadku, čo sa dá iné robiť, teraz budeme musieť vrátiť tie s prefixom oldredlist :-), --[[Redaktor:SanoAK|SanoAK]] ([[Diskusia s redaktorom:SanoAK|diskusia]]) 13:45, 29. október 2018 (UTC) == Bot - zberač článkov == Prosím o priradenie bota pre Literárny portál tak, aby zberal a dodával do rubriky Najnovšie články nové hotové články. Už tam jeden bol, ale je zrušený. Ďaujem pekne.--[[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 21:31, 6. júl 2019 (UTC) == Bot na aktualizovanie číselných údajov o voľbách == {{Ping|Jetam2|Belisarius~skwiki|Teslaton|s=1}}Prajem pekný deň! V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|týchto voľbách]] sa to už asi dokončí ručne, no čo poviete, ak by sa našiel bot, ktorý by v budúcich voľbách (rôzneho typu) aktualizoval číselné údaje a grafy ako [[Special:PermanentLink/6987167#Celkové_príjmy_a_výdavky_na_kampaň|výdavky na kampaň]], [[Special:PermanentLink/6987167#Prieskumy_verejnej_mienky|volebné preferencie]] a pod? Povedzme, že by sa mu vždy na začiatku predvolebného obdobia zadali internetové stránky, odkiaľ má informácie čerpať (napr. [https://preferencie.teraz.sk/ preferencie TASR], [https://www.transparentneucty.sk/#/ucet/SK4709000000005163618393 transparentné účty jednotlivých strán]) a bot by potom úpravy vykonával sám, napr. v týždňovom intervale. Keď sa to robí ručne, niektoré z tých vecí sú dosť „piplačka“, musia sa spočítavať na kalkulačke, pričom je, samozrejme, aj riziko, že sa človek pomýli. A bot by to mal hádam za chvíľu... --[[User:MmichaelDr.|MmichaelDr.]] <small>([[User talk:MmichaelDr.|disk.]], [[Special:Contributions/MmichaelDr.|prísp.]], [[meta:User:MmichaelDr.|meta]])</small> 19:27, 23. február 2020 (UTC) :Nie som proti len nič také (zatiaľ) nemám možnosť spáchať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:36, 23. február 2020 (UTC) ::Prečo nie? Môže to byť fajn. Len v tomto neviem pomôcť, netuším, ako by sa takáto vec vytvárala.--[[Redaktor:Belisarius~skwiki|Belisarius]] ([[Diskusia s redaktorom:Belisarius~skwiki|diskusia]]) 06:36, 24. február 2020 (UTC) :{{re|MmichaelDr.}} Existuje taký nástroj, že [[:cs:tabulkový procesor|tabuľkový procesor]]. Je ďaleko mocnejší, než by sa mohlo zdať podľa obligátneho „sekretárkovského“ scenára použitia typu zadám 10 čísel a pod to sumu. Pokiaľ sa ho naučíš efektívne používať, 1) nemusíš nič počítať na kalkulačke, pomocné výpočty nad vstupnými údajmi, trasformácie formátov hodnôt a pod. triviálne naformuluješ tam, pričom formulovať stačí raz a využívať ich môžeš N-násobne; 2) wikimarkup tabuliek, grafov resp. akýkoľvek iný kód (definície štruktúr pre programovacie jazyky, XML, JSON, SQL DML, ...) môžeš z tých dát rovnako generovať priamo tam – výrazmi s využitím numerických a reťazcových funkcií tab. procesora. Pre ilustráciu, presne týmto spôsobom sú generované napr. zdrojáky tabuliek a grafov v čl. [[Slovenská Wikipédia]], demografické tabuľky a grafy v rôznych čl., viacero typov zoznamov ([[Zoznam slovenských vysokoškolských profesorov|profesori]], [[Zoznam politických strán a politických hnutí na Slovensku|strany]], [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|poslanci]], [[Zoznam krajov na Slovensku|kraje]], [[Zoznam okresov na Slovensku|okresy]], [[Zoznam rozhľadní na Slovensku|rozhľadne]], časť údržbových zoznamov). :Toto je zmysluplná cesta, ako si zefektívniť úlohy presne toho typu, ktorý spomínaš. Botom má zmysel riešiť úlohy, kde treba jednorázovo alebo pravideľne zakladať a/alebo aktualizovať veľké množstvo článkov (mnoho desiatok a viac). Automatizovať sa v niektorých prípadoch tiež dá proces zberu dát, no toto čo spomínaš tu je príliš heterogénne (veľa webových zdrojov s ad-hoc reprezentáciou a formátovaním dát) a je toho príliš málo na to, aby to malo zmysel. Za ten čas, čo by sa niekto trápil s kódovaním a ladením bota, ktorý by sa to snažil riešiť automaticky, budeš mať tie dáta 20x preliate v Exceli a spracované do želaného tvaru. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:52, 24. február 2020 (UTC) == Externé odkazy u hokejistov (šablóna) == Dobrý deň, vytvoril som šablónu [[Šablóna:Hokejové odkazy]] ktorá združuje dostupné externé odkazy z iných adries a čerpá z wikidata. Dalo by sa to nejako popridávať aj automaticky do článkov o [[:Kategória:Hokejisti|hokejistoch]]? Zároveň by sa dali vymazať pôvodné šablóny [[Šablóna:Eliteprospects]], [[Šablóna:Ihdb hokej]] a [[Šablóna:NHL hráči]] z jednotlivých článkov aby to nebolo duplicitné. Ďakujem [[Redaktor:Andrej203|Andrej]]<sup>[[Diskusia s redaktorom:Andrej203| D]]</sup> 09:20, 24. september 2021 (UTC) [[Kategória:Wikipédia:Údržba|Boty]] [[Kategória:Wikipédia:Boty| Úlohy]] == Taxonbar == Ahoj. Poprosil by som [[Šablóna:Taxonbar|šablónu Taxonbar]] popridávať do článkov o taxónoch. Ak je to potrebné alebo prospešné môžem urobiť zoznam kategórii, niečo ako na [[Redaktor:Bakjb/pieskovisko3|mojom pieskovisku]]. Ak by bol treba zoznam bolo by to lepšie ako možnosť 1 (Zoznam kategórii do ktorých článkov treba doplniť Taxonbar) alebo možnosť 2 (Zoznam kategórii z Kategória:Systém živej prírody, do ktorých nepridávať Taxonbar).<br> pozri aj [[Wikipédia:Kaviareň#Taxonbar|diskusiu v Kaviarni]] --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 08:02, 21. júl 2024 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]]. Chcem sa spýtať, ktorá z tých dvoch možností by bola lepšia? A potom by som podopĺňal ešte niekoľko článkov podľa toho koľko článkov na ne bude odkazovať. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 10:53, 13. október 2024 (UTC) {{re|Bakjb}} Pozri pls. (prípadne aj ďalší čo sa aktívne venujete biologickým témam, @[[Redaktor:OJJ|OJJ]], [[Redaktor:Tobartos|Tobartos]], [[Redaktor:SanoAK|SanoAK]])) '''[[Special:Permalink/7924979|tento predbežný kandidátsky zoznam]]''' (alternatívne [https://pagepile.toolforge.org/api.php?action=get_data&id=61464 pagepile]). Je tam zjednotenie čl. získaných cez: * SPARQL dotaz nad Wikiúdajmi (sk články asociované s položkami vedenými ako inštancia niečoho z: [[:d:Q16521|taxón]], [[:d:Q23038290|fosílny taxón]], [[:d:Q310890|monotypický taxón]], [[:d:Q55983715|skupina organizmov známa pod jedným konkrétnym všeobecným názvom]]) * PetScan nad enwiki (sk články asociované s en článkami s tamojšou š. [[:en:Template:Taxonbar|Taxonbar]]) * PetScan nad cswiki (sk články asociované s cs článkami s tamojšou š. [[:cs:Template:Taxonbar|Taxonbar]]) Či sú to zhruba články, kde je žiadúce, aby bol prítomný [[Šablóna:Taxonbar|Taxonbar]]. Primárne cez kategorizáciu by som to nerád riešil, to zvykne viesť k nezanedbateľným množstvám false positive/negative prípadov (na nejaké kat. sa zabudne, v nejakých kat. zas môže byť radené aj niečo, čo súvisí s témou, no reálne nie je taxón). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:26, 13. október 2024 (UTC) :Podľa mňa je ten zoznam dobrý. Ale asi by som taxonbar nepridával do rozlišovačiek. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 12:44, 13. október 2024 (UTC) ::Hej, presmerovania, rozlišovačky a články kde už šablóna je, budú vyňaté. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:46, 13. október 2024 (UTC) {{re|Bakjb|s=1}} {{Hotovo}} [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=202410142350&limit=3932]. Pozri potom prípadne [[:Kategória:Údržba:Šablóna:Taxonbar]], v podkat. [[:Kategória:Údržba:Taxonbary na stránkach pravdepodobne nepojednávajúcich o taxónoch]] sú prípady, kde to prevažne nepatrí resp. nemá zmysel (vo väčšine z nich to je ale neškodné, keďže to nič nezobrazuje). Boli potom rádovo desiatky prípadov, ktoré generovali Lua chyby na strane modulu (radili sa do [[:Kategória:Stránky s chybami skriptů]]), vyzerá ale, že všetky vyriešila úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7926849]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:46, 15. október 2024 (UTC) :Ďakujem! --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 09:30, 15. október 2024 (UTC) == Portál:Spojené kráľovstvo == {{Ping|‎Tom z TN}} Portálová šablóna by sa do článkov dala dať roboticky, netreba ručne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:15, 21. júl 2024 (UTC) :@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] Ako? Ja neviem. --[[Redaktor:Tom z TN|Tom z TN]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom z TN|diskusia]]) 18:16, 21. júl 2024 (UTC) ::{{Re|‎Tom z TN}}}} Preto píšem sem, botári sa na to mrknú.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:21, 21. júl 2024 (UTC) :::{{Re|Jetam2}} Botári sa na to mrknú. :)) Nie vždy je to úplne jednoduché. Do ktorých článkov by mala ísť? Umiestniť niečo správne na stránku ale nie je úplne triviálna úloha. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:24, 21. júl 2024 (UTC) ::::V zemepisných IB by bolo zrejme dobré riešiť to v infobox šablóne, bez potreby úprav článkov. Na spôsob [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na%3AInfobox_Ulica&diff=7870892&oldid=7870178], čo sa v princípe dá vysunúť už do š. Geobox. Akurát š. {{tl|Portál}} by bolo potrebné upraviť tak, aby prípadné duplicitne odovzdané portály ignorovala zobrazila každý len raz (tzn. druhý a ďalšie parametre by sa museli porovnávať s predošlými a portál zobraziť len ak sa hodnota od všetkých predošlých líši). Pretože bez toho bude problém zabezpečiť, aby sa nezišli automaticky vypluté portály s nejakými explicitne odovzdávanými. A nie je žiadúce, aby tam nejaký svietil dvakrát. ::::V biografických IB to asi spoľahlivo automaticky nepôjde, tam môže byť príslušnosť k štátom dosť fuzzy. ::::Čo sa týka strojového doplnenia tam, kde to nepôjde centrálne, tam záleží na tom, či v článku je IB, ktorému to stačí odovzdať cez správny parameter, alebo treba explicitné volanie š. Portál. Plus treba vedieť aj pridávať celú š., aj len doplniť ďalší portál, ak tam už je. Dtto IB. A teda aj tu predchádzať duplicitám. Viem sa na to prípadne pozrieť, zrejme ale až niekedy v auguste/septembri. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:42, 21. júl 2024 (UTC) :::::Ok, {{Re|‎Tom z TN}} máš k svojmu ručnému postupu nejaký kľúč?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:59, 22. júl 2024 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] Nie robím to len tak, alebo čakám na toho bota, ktorý by to mal urobiť. --[[Redaktor:Tom z TN|Tom z TN]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom z TN|diskusia]]) 11:23, 22. júl 2024 (UTC) ::::::: {{Re|‎Tom z TN}} Možno by bolo dobré mať systém (aj s prihliadnutím čo bude zložitejšie automatizovať), nech sa to potom ľahšie dopĺňa. Urobil som keď tak školy.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:31, 22. júl 2024 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] Ďakujem. ja som teraz robil len Londýn a veci súviace s tým a teraz som na Unesco a budem nejako pokračovať ako mestá a tak. --[[Redaktor:Tom z TN|Tom z TN]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom z TN|diskusia]]) 11:34, 22. júl 2024 (UTC) == Šablóna: Kategória ročníka == Ahojte! Navrhujem roboticky popridávať {{tl|Kategória ročníka}} do kategórií podľa roka pri štátoch, kontinentoch a športoch. Príklady: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:1926_v_Po%C4%BEsku&diff=prev&oldid=8117538 štát], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:2024_v_Severnej_Amerike&diff=prev&oldid=8117554 kontinentu] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Krasokor%C4%8Du%C4%BEovanie_v_2025&diff=prev&oldid=8117546 šport]. V rámci akcie by sme mali/mohli pridať aj {{tl|Všetky súradnice}} do týchto kategórií. Najlepšie poradie, imho: {{tl|Commonscat}}, {{tl|Kategória ročníka}} a {{tl|Všetky súradnice}}. Zároveň by sme mohli zvážiť kategorizáciu kontinentálnych kategórií typu ''K:1926 podľa kontinentu'' miesto ''K:1926'' v kategóriách typu [[:Kategória:1926 v Severnej Amerike]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:10, 10. november 2025 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} Použitia v zmysle priložených diffov nie sú ok, pointa š. {{tl|Kategória ročníka}} bola, aby do samotných kategórií stačilo vkladať už čisto len túto šablónu, bez potreby opakovane znova uvažovať o ďalších šablónach a radení do kategórií, tzn. jej použitie by malo vyzerať ideálne takto: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Knihy_z_1988&action=edit]. Šablóny a kategórie každého konkrétneho delenia podľa roka má riešiť pomocná šablóna z kat [[:Kategória:Šablóny kategórií ročníkov|Šablóny kategórií ročníkov]] centrálne. :Bola ambícia použiť ju v širšej miere, chcelo by to ale nástrel „ideálnej“ štruktúry kategorizácie podľa roka, o čom sa viac krát debatovalo (naposledy asi [https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_s_redaktorom:Teslaton/Arch%C3%ADv_2023#Kateg%C3%B3rie_a_bot v 2023], ping [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]]), nikdy sme to ale nedotiahli. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:26, 10. november 2025 (UTC) ::{{Re|Teslaton}}Okay. Mne šlo hlavne o ošetrenie kategórií roka a štátu a roka a kontinentu. Čo a ako do nich ide je možné doriešiť aj v druhom kroku, či? Zvlášť keď na to budú samostatné šablóny.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:01, 10. november 2025 (UTC) ::Resp., aby som bol presnejší: na zlepšenie navigácie lištou zobrazujúcou linky na roky, ktorú šablóna vytvára v daných kategóriách.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:06, 10. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|Jetam2|Scholastikos}} Čo všetko by bolo nutné zahrnúť do prípadného návrhu? Pripadá mi trochu hlúpe riešiť všetko okamžite (lebo to často končí tak, že sa to nedorieši vôbec), i keď rozumiem tomu, že je dobré to mať konzistentné (pre naše pohodlie i pre pohodlie robotického spracovania, napr. ako presne teraz). Keby sme vedeli, čo všetko treba riešiť, myslím, že návrh by sa robil jednoduchšie. Stačí prejsť kategórie uvedené v tom diffe na Teslatonovej stránke? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:40, 10. november 2025 (UTC) ::::Prvým krokom malo byť domyslieť a dohodnúť sa na tom, ako má ten strom vyzerať (pre jeden rok). Tzn. zobrať ten čo tam je vyplutý a upraviť ho do podoby, v akej by bolo najlogickejšie to mať štruktúrované (s prípadným prihliadnutím na štruktúrovanie na iných wiki a pod.). Následne feedback a ak by neboli výhrady, dalo by sa to zapracovať do tých pomocných šablón pre š. {{tl|Kategória ročníka}} a finálne strojovo nahradiť obsahy kat. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:52, 10. november 2025 (UTC) :::::Je síce dobré mať globálny prístup pre všetky kategórie, ale tiež mi príde trochu hlúpe riešiť celý strom a všetky kategórie okolo toho. Častý problém tunajšieho rozhodovania, že sa na pomerne jednoduchý problém či otázku nabalí niekoľko viac čimenej súvisiacich vecí a diskusia len bujnie a konsenzus sa hľadá ťažko. Zameral by som sa len na prvú úroveň podkategórií. Idem napísať do Kaviarni, nech je to na očiach viac ľuďom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:39, 11. november 2025 (UTC) == Kategórie pri HS == Zdravím. Dalo by sa roboticky dokategorizovať [[:Kategória:Šablóny odporúčaných článkov – Hlavná stránka|toto]] zo 132 položiek na 252 (podľa výpočtu [dúfam správneho]) a [[:Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Hlavná stránka|toto]] zo 789 na 856 (podľa výpočtu [dúfam správneho]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:07, 16. marec 2026 (UTC) :{{Re|Fillos X.}} {{Hotovo}} a {{Hotovo}}. Teraz je tam 233 a 862 článkov; môžeš skontrolovať, či tam nie je niečo naviac. Niekde boli presmerovania, napr. {{tl|Wikipédia/Odporúčaný_článok/06_2012}}, tie som nekategorizoval a preskakoval. Celý zoznam úprav je na [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/KormiSKbot?offset=202603281800&limit=192 tomto odkaze]. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:05, 28. marec 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Dik. Presmerovania je zbytočné kategorizovať, keby dačo nájdem dám vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:56, 28. marec 2026 (UTC) == Konzistentnosť bodiek pri HS == @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ahojte: Mám otázku, nebolo by vhodnejšie pridať bodky za vety v [[:Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka|Denných udalostiach]] tak ako sú napr. v [[Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality]]? V súčasnosti to môže pôsobiť trochu mätúco (raz tam sú, raz nie). Pritom obe rubriky sú robené viac-menej tým istým štýlom (odrážka + rok / dátum + pomlčka + text). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:12, 23. máj 2026 (UTC) :{{Re|Fillos X.}} Nemyslím, že je to nutné. V Denných udalostiach to nie sú celé vety, často len útržky viet vlastne, zatiaľ čo v Aktualitách sú to skutočne celé vety a niekedy i dve-tri vety, takže tam je žiaduce, aby tam boli bodky. Ponechal by som to tak, ako to je. Plus, ako by povedal Teslaton, užitočnosť tohto úkonu je celkom marginálna; i keď doplniť bodku na koniec vety by nemusel byť problém, znamená to i doplniť veľké písmeno na začiatok a tak... nie nutne náročný proces, ale zbytočne vynaložené úsilie podľa mňa, ak na tom nevznikne nejaký väčší konsenzus. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:59, 25. máj 2026 (UTC) gn13bw10srzwmb60k5jrkvn9e7bxoi6 Zoznam obcí Zemplínskej župy 0 125206 8219232 7080678 2026-05-25T03:43:52Z ZemplinTemplar 76968 /* Pozri aj */ spresnenie odkazu 8219232 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam obcí ležiacich na území slovenskej časti bývalej uhorskej Zemplínskej župy. Obce sú rozdelené podľa súčasných okresov a uvedené pod súčasným menom. '''[[Humenné (okres)|Okres Humenné]]''' * Mestá: [[Humenné]] * Obce: [[Adidovce]], [[Baškovce (okres Humenné)|Baškovce]], [[Brekov (obec)|Brekov]], [[Brestov (okres Humenné)|Brestov]], [[Černina]], [[Dedačov]], [[Gruzovce]], [[Hankovce (okres Humenné)|Hankovce]], [[Hažín nad Cirochou]], [[Hrabovec nad Laborcom]], [[Hrubov]], [[Hudcovce]], [[Chlmec (okres Humenné)|Chlmec]], [[Jabloň (okres Humenné)|Jabloň]], [[Jankovce]], [[Jasenov (okres Humenné)|Jasenov]], [[Kamenica nad Cirochou]], [[Kamienka (okres Humenné)|Kamienka]], [[Karná]], [[Kochanovce (okres Humenné)|Kochanovce]], [[Košarovce]], [[Koškovce]], [[Lackovce]], [[Lieskovec (okres Humenné)|Lieskovec]], [[Ľubiša]], [[Lukačovce]], [[Maškovce]], [[Modra nad Cirochou]], [[Myslina (okres Humenné)|Myslina]], [[Nechválova Polianka]], [[Nižná Jablonka]], [[Nižná Sitnica]], [[Nižné Ladičkovce]], [[Ohradzany]], [[Pakostov]], [[Papín]], [[Porúbka (okres Humenné)|Porúbka]], [[Prituľany]], [[Ptičie]], [[Rohožník (okres Humenné)|Rohožník]], [[Rokytov pri Humennom]], [[Rovné (okres Humenné)|Rovné]], [[Ruská Kajňa]], [[Ruská Poruba]], [[Slovenská Volová]], [[Slovenské Krivé]], [[Sopkovce]], [[Topoľovka]], [[Turcovce]], [[Udavské]], [[Valaškovce (vojenský obvod)]] (bez časti Valaškovce-juh), [[Veľopolie]], [[Víťazovce]], [[Vyšná Jablonka]], [[Vyšná Sitnica]], [[Vyšné Ladičkovce]], [[Vyšný Hrušov]], [[Závada (okres Humenné)|Závada]], [[Závadka (okres Humenné)|Závadka]], [[Zbudské Dlhé]], [[Zubné]] '''[[Medzilaborce (okres)|Okres Medzilaborce]]''' * Mestá:[[Medzilaborce]] * Obce: [[Brestov nad Laborcom]], [[Čabalovce]], [[Čabiny]], [[Čertižné]], [[Habura]], [[Kalinov (okres Medzilaborce)|Kalinov]], [[Krásny Brod]], [[Ňagov]], [[Oľka (okres Medzilaborce)|Oľka]], [[Oľšinkov]], [[Palota]], [[Radvaň nad Laborcom]], [[Repejov]], [[Rokytovce]], [[Roškovce]], [[Sukov]], [[Svetlice]], [[Valentovce]], [[Volica]], [[Výrava (okres Medzilaborce)|Výrava]], [[Zbojné]], [[Zbudská Belá]] '''[[Michalovce (okres)|Okres Michalovce]]''' * Mestá: [[Michalovce]], [[Strážske]] * Obce: [[Bánovce nad Ondavou]], [[Bracovce]], [[Budkovce (okres Michalovce)|Budkovce]], [[Drahňov]], [[Dúbravka (okres Michalovce)|Dúbravka]], [[Falkušovce]], [[Hatalov]], [[Horovce (okres Michalovce)|Horovce]], [[Kačanov]], [[Krásnovce]], [[Lastomír]], [[Laškovce]], [[Lesné]], [[Ložín]], [[Malčice]], [[Malé Raškovce]], [[Markovce]], [[Maťovské Vojkovce]], [[Moravany (okres Michalovce)|Moravany]], [[Nacina Ves]], [[Oborín]], [[Oreské (okres Michalovce)|Oreské]], [[Petrikovce]], [[Petrovce nad Laborcom]], [[Pozdišovce]], [[Pusté Čemerné]], [[Rakovec nad Ondavou]], [[Slavkovce]], [[Sliepkovce]], [[Staré]], [[Suché]], [[Šamudovce]], [[Trhovište]], [[Tušice]], [[Tušická Nová Ves]], [[Veľké Raškovce]], [[Voľa]], [[Vrbnica]], [[Zbudza]], [[Zemplínske Kopčany]], [[Žbince]] '''[[Snina (okres)|Okres Snina]]''' * Mestá: [[Snina]] * Obce: [[Belá nad Cirochou]], [[Brezovec (okres Snina)|Brezovec]], [[Čukalovce]], [[Dlhé nad Cirochou]], [[Dúbrava (okres Snina)|Dúbrava]], [[Hostovice]], [[Hrabová Roztoka]], [[Jalová]], [[Kalná Roztoka]], [[Klenová (okres Snina)|Klenová]], [[Kolbasov]], [[Kolonica]], [[Ladomirov]], [[Michajlov]], [[Nová Sedlica]], [[Osadné]], [[Parihuzovce]], [[Pčoliné]], [[Pichne]], [[Príslop (okres Snina)|Príslop]], [[Runina]], [[Ruská Volová]], [[Ruský Potok]], [[Stakčín]], [[Stakčínska Roztoka]], [[Strihovce]], [[Šmigovec]], [[Topoľa (okres Snina)|Topoľa]], [[Ubľa]], [[Ulič]], [[Uličské Krivé]], [[Zboj]], [[Zemplínske Hámre]] '''[[Sobrance (okres)|Okres Sobrance]]''' * Mestá: [[Sobrance]] * Obce: [[Inovce]], [[Ruská Bystrá]], [[Ruský Hrabovec]] '''[[Stropkov (okres)|Okres Stropkov]]''' * Mestá: [[Stropkov]] * Obce: [[Baňa (okres Stropkov)|Baňa]], [[Breznica (okres Stropkov)|Breznica]], [[Breznička (okres Stropkov)|Breznička]], [[Brusnica (okres Stropkov)|Brusnica]], [[Bukovce (okres Stropkov)|Bukovce]], [[Bystrá (okres Stropkov)|Bystrá]], [[Bžany (okres Stropkov)|Bžany]], [[Havaj (okres Stropkov)|Havaj]], [[Chotča]], [[Jakušovce]], [[Kolbovce]], [[Korunková]], [[Krišľovce]], [[Kručov]], [[Lomné]], [[Makovce]], [[Malá Poľana]], [[Miková]], [[Miňovce]], [[Mrázovce]], [[Nižná Olšava]], [[Potôčky (okres Stropkov)|Potôčky]], [[Soľník]], [[Staškovce]], [[Šandal]], [[Tokajík]], [[Turany nad Ondavou]], [[Varechovce]], [[Veľkrop]], [[Vladiča]], [[Vojtovce]], [[Vyšná Olšava]], [[Vyšný Hrabovec]] '''[[Trebišov (okres)|Okres Trebišov]]''' * Mestá: [[Čierna nad Tisou]], [[Kráľovský Chlmec]], [[Sečovce]], [[Trebišov]] * Obce: [[Bačka]], [[Bačkov (okres Trebišov)|Bačkov]], [[Bara]], [[Biel (okres Trebišov)|Biel]], [[Boľ]], [[Borša]], [[Boťany (okres Trebišov)|Boťany]], [[Brehov]], [[Brezina (okres Trebišov)|Brezina]], [[Byšta (obec)|Byšta]], [[Cejkov (okres Trebišov)|Cejkov]], [[Čeľovce]], [[Čerhov]], [[Černochov]], [[Čierna (okres Trebišov)|Čierna]], [[Dargov (okres Trebišov)|Dargov]], [[Dobrá (okres Trebišov)|Dobrá]], [[Dvorianky]], [[Egreš (okres Trebišov)|Egreš]], [[Hraň]], [[Hrčeľ]], [[Hriadky]], [[Kašov]], [[Kazimír (okres Trebišov)|Kazimír]], [[Klin nad Bodrogom]], [[Kožuchov]], [[Kravany (okres Trebišov)|Kravany]], [[Kuzmice (okres Trebišov)|Kuzmice]], [[Kysta]], [[Ladmovce]], [[Lastovce]], [[Leles]], [[Luhyňa]], [[Malá Tŕňa]], [[Malé Ozorovce]], [[Malé Trakany]], [[Malý Horeš]], [[Malý Kamenec]], [[Michaľany]], [[Nižný Žipov]], [[Novosad]], [[Nový Ruskov]], [[Parchovany]], [[Plechotice]], [[Poľany]], [[Pribeník]], [[Rad (okres Trebišov)|Rad]], [[Sirník]], [[Slivník]], [[Slovenské Nové Mesto]], [[Soľnička (okres Trebišov)|Soľnička]], [[Somotor]], [[Stanča]], [[Stankovce (okres Trebišov)|Stankovce]], [[Strážne]], [[Streda nad Bodrogom]], [[Svätá Mária (okres Trebišov)|Svätá Mária]], [[Svätuše]], [[Svinice]], [[Trnávka (okres Trebišov)|Trnávka]], [[Veľaty]], [[Veľká Tŕňa]], [[Veľké Ozorovce]], [[Veľké Trakany]], [[Veľký Horeš]], [[Veľký Kamenec]], [[Viničky]], [[Višňov]], [[Vojčice]], [[Vojka]], [[Zatín]], [[Zbehňov]], [[Zemplín (okres Trebišov)|Zemplín]], [[Zemplínska Nová Ves]], [[Zemplínska Teplica]], [[Zemplínske Hradište]], [[Zemplínske Jastrabie]], [[Zemplínsky Branč]] '''[[Vranov nad Topľou (okres)|Okres Vranov nad Topľou]]''' * Mestá:[[Vranov nad Topľou]] * Obce: [[Banské]], [[Benkovce]], [[Cabov]], [[Čaklov]], [[Čičava (obec)|Čičava]], [[Čierne nad Topľou]], [[Ďapalovce]], [[Davidov]], [[Detrík]], [[Dlhé Klčovo]], [[Giglovce]], [[Girovce]], [[Hencovce]], [[Hlinné]], [[Holčíkovce]], [[Jasenovce]], [[Jastrabie nad Topľou]], [[Juskova Voľa]], [[Kamenná Poruba (okres Vranov nad Topľou)|Kamenná Poruba]], [[Kladzany]], [[Komárany]], [[Kučín (okres Vranov nad Topľou)|Kučín]], [[Kvakovce]], [[Majerovce]], [[Malá Domaša]], [[Merník]], [[Michalok]], [[Nižný Hrabovec]], [[Nižný Hrušov]], [[Nižný Kručov]], [[Nová Kelča]], [[Ondavské Matiašovce]], [[Petkovce]], [[Piskorovce]], [[Poša]], [[Rafajovce]], [[Remeniny]], [[Rudlov]], [[Sačurov]], [[Sečovská Polianka]], [[Sedliská]], [[Skrabské]], [[Slovenská Kajňa]], [[Soľ (okres Vranov nad Topľou)|Soľ]], [[Štefanovce (okres Vranov nad Topľou)|Štefanovce]], [[Tovarné]], [[Tovarnianska Polianka]], [[Vechec]], [[Vyšný Kazimír]], [[Vyšný Žipov]], [[Zámutov]], [[Zlatník (okres Vranov nad Topľou)|Zlatník]], [[Žalobín]] Zemplínska župa z rokov 1918{{--}}1923 zahŕňala aj slovenskú časť Užskej župy, pozri [[Zoznam obcí Užskej župy]]. ==Pozri aj== *[[Zemplín (slovenský región)|Zemplín]] [[Kategória:Obce slovenských žúp|Zemplín]] [[Kategória:Zoznamy sídiel na Slovensku|Obce žúp, Zemplín]] [[Kategória:Zemplín]] 5dy7a39965i6fewjki412lmzztunjnh Nintendo 0 129738 8219161 8095650 2026-05-24T21:44:46Z Cicihwahyuni6 235450 8219161 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Nintendo<br>任天堂株式会社 | Logo spoločnosti = Nintendo.svg | Veľkosť loga = <!-- automatická veľkosť je 230px --> | Popis = | Právna forma = [[kabušiki gaiša]] | IČO = | Odvetvie = | Založená = [[1889]] | Zakladateľ = [[Fusadžiro Jamauči]] | Sídlo = [[Kjóto (mesto)|Kjóto]] | Štát sídla = Japonsko | Pôvod = Japonsko | Vedenie = [[Šuntaro Furukawa]] | Územný rozsah = celosvetovo | Priemysel = [[videoherný priemysel]] | Produkcia = [[Videohra|videohry]], [[Herná konzola|herné konzoly]] | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = [[The Pokémon Company]]<br />[[Retro Studios]]<br />[[Monolith Soft]] | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = [http://www.nintendo.com/ www.nintendo.com] | Zánik = | Poznámka = }} '''Nintendo''' ({{jpn|任天堂株式会社|''Nintendó kabušiki gaiša''|}}<ref name="N">https://www.nintendo.co.jp/corporate/outline/index.html</ref>) je [[Japonsko|japonská]] spoločnosť ([[kabušiki gaiša]]), ktorá sa zaoberá výrobou [[Herná konzola|herných konzol]] a [[Videohra|videohier]]. Nintendó sídli v meste [[Kjóto (mesto)|Kjóto]], kde ho v roku [[1889]] založil [[Fusadžiro Jamauči]]. Jeho pôvodným poslaním bolo vyrábať a predávať tradičné hracie karty, na výrobu videohier prešlo v 70. rokoch 20. storočia. Maskotom firmy je taliansky inštalatér [[Mario]], ktorého postava pochádza z ich najpopulárnejšej a najpredávanejšej videohernej série [[Super Mario]]. Medzi ich iné populárne série patria napríklad [[The Legend of Zelda]], [[Pokémon]] a [[Kirby]]. Prezidentom firmy je [[Šuntaro Furukawa]], ktorý nastúpil do funkcie 28. júna [[2018]] a vystriedal [[Tatsumi Kimišima|Tatsumiho Kimišimu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.nintendo.co.jp/ir/pdf/2018/180426_5e.pdf | titul = Notice Regarding Changes of Representative Director and Other Management | vydavateľ = Nintendo | dátum prístupu = 2020-03-08 | jazyk = po anglicky}}</ref> == História == [[Súbor:Headquarters of Nintendo Co., Ltd.jpg|right|thumb|Budova súčasného sídla Nintenda v [[Kjóto|Kjóte]] v Japonsku]] Firma Nintendo bola založená [[Fusadžiro Jamauči|Fusadžirom Jamaučim]] [[23. september|23. septembra]] [[1889]] v meste [[Kjóto (mesto)|Kjóto]], kde firma sídli dodnes. Pôvodným zameraním bola výroba tradičných hracích kariet [[Hanafuda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.nintendo.co.uk/Corporate/Nintendo-History/Nintendo-History-625945.html#1889 | titul = Nintendo History | vydavateľ = Nintendo | dátum prístupu = 2019-12-01 | jazyk = po anglicky}}</ref> V 20. storočí sa firma pokúsila diverzifikovať svoje aktivity a investovala do rôznych malých biznisov, ako napríklad do taxi služby, výroby instantnej ryže, ale aj takzvaných [[love hotel|love hotelov]], avšak tieto pokusy boli krátkodobé a neúspešné. V 60. rokoch sa celá firma preorientovala na výrobu hračiek. V 70. rokoch zažala prerážať na videoherný trh. V roku 1977 začala s výrobou vlastnej série konzol [[Color TV-Game]], ktorá sa predávala iba v Japonsku. Ich prvý veľký úspech na trhu však predstavovala automatová hra [[Donkey Kong (videohra)|Donkey Kong]] navrhnutá vtedy začínajúcim dizajnérom [[Šigeru Mijamoto|Šigerum Mijamotom]]. V tejto hre sa tiež prvýkrát objavil [[Mario]] (v pôvodnej verzii hry nazývaný iba ako Jumpman), ktorý sa neskôr stal ikonickým maskotom firmy. 24. mája [[2002]] bol za prezidenta spoločnosti zvolený [[Satoru Iwata]], bývalý vývojár štúdia [[HAL Laboratory]], ktorý sa podieľal na tvorbe herných sérií ako napríklad [[Kirby]], [[Pokémon]] a [[Super Smash Bros.]]. Po jeho smrti 11. júla [[2015]] na jeho pozíciu nastúpil [[Tatsumi Kimišima]]. Ten 28. júna 2018 odišiel do dôchodku a odvtedy spoločnosť vedie [[Šuntaro Furukawa]]. == Herné konzoly == Nintendo najprv vydávalo stolné herné konzoly a až neskôr začalo s prenosnými. V súčasnosti je Nintendó najúspešnejšia firma v oblasti prenosných konzol. === Stolné konzoly === ==== Color-TV Game ==== Úplne prvou domácou hernou konzolou od Nintenda je [[Color-TV Game]]. Bola vyrobená v roku [[1977]] a predávala sa iba v Japonsku. ==== Nintendo Entertainment System ==== [[Súbor:NES-Console-Set.jpg|right|thumb|Nintendo Entertainment System]] {{Hlavný článok|Nintendo Entertainment System}} V roku [[1983]] Nintendo uviedlo na japonský trh 8-bitovú hernú konzolu '''Famicom'''. Táto konzola vyšla v roku [[1985]] v [[Spojené štáty|USA]] a neskôr i v krajinách Európy pod názvom '''Nintendo Entertainment System''' (často sa označuje akronymom '''NES'''). Verzia pre západný trh mala oproti tej japonskej pár zmien. Okrem celkového dizajnu sa líšila aj tým, že herné ovládače sa dali z konzoly odpojiť. Tiež tieto ovládače v sebe nemali zabudovaný mikrofón, ktorý sa využíval v malom počte japonských hier. NES zaznamenal v Japonsku a USA (kde napomohol oživiť tamojší upadnutý herný priemysel) obrovský úspech. Aj napriek nízkej predajnosti v Európe a Južnej Amerike (na území [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] nebola vôbec dostupná) sa táto konzola stala celosvetovo najpredávanejšou konzolou svojej doby. ==== Super Nintendo Entertainment System ==== [[Súbor:Wikipedia SNES PAL.jpg|right|thumb|Super Nintendo Entertainment System (európska verzia)]] {{Hlavný článok|Super Nintendo Entertainment System}} Konzola '''Super Nintendo Entertainment System''' (často označovaná ako '''SNES''', alebo '''Super NES'''), ktorej procesor bol založený na 16-bitovej architektúre, vyšla najprv v Japonsku (pod názvom '''Super Famicom''') v roku [[1990]] a v nasledujúcich rokoch aj v USA ([[1991]]) a Európe ([[1992]]). Vývojári mali možnosť pridávať na herné kartridže špeciálne čipy, vďaka ktorým sa v hrách mohli dosiahnuť nové a lepšie grafické efekty. Vďaka tejto technológii bola konzola schopná zobrazovať (na svoju dobu revolučnú) primitívnu 3D grafiku. Jedným z prvých herných 3D titulov od Nintenda bol [[Star Fox (videohra)|Star Fox]]. Medzi mnohé periférne zariadenia pre túto konzolu patril aj [[Super Game Boy]] adaptér, ktorý umožňoval hrať hry pre prenosné konzoly [[Game Boy]] a [[Game Boy Color]] na televíznej obrazovke. Nintedo opäť dosiahlo na trhu obrovský úspech, aj napriek silnej konkurencii, ktorú predstavovala konzola [[Sega Mega Drive]] od firmy [[Sega]]. ==== Nintendo 64 ==== [[Súbor:Nintendo-64-wController-L.jpg|right|thumb|Nintendo 64]] {{Hlavný článok|Nintendo 64}} '''Nintendo 64''', alebo skrátene '''N64''', bola prvá konzola Nintenda podporujúcu plne trojrozmernú grafiku. Prvýkrát bola uvedená na trh 23. júna [[1996]] v [[Japonsko|Japonsku]], neskôr v ostatných častiach sveta. Jej názov vychádza z 64-bitovej architektúry procesora, ktorý bol v konzole použitý. Veľkou novinkou bola analógová páčka na ovládači, ktorá umožňovala ovládanie pohybu v hrách. Tento nový spôsob ovládania bol popularizovaný a odvtedy používaný nielen na novších konzolách Nintenda, ale aj na konzolách konkurentov. ==== Nintendo GameCube ==== {{Hlavný článok|Nintendo GameCube}} '''Nintendo GameCube''', alebo skrátene '''GCN''', je konzola šiestej generácie, prvýkrát uvedená na trh 14. septembra [[2001]] v [[Japonsko|Japonsku]]. GameCube predstavoval prvú konzolu Nintenda, ktorá namiesto kartridžov používala [[Optický disk|optické disky]]. ==== Wii ==== {{Hlavný článok|Wii}} Názov konzoly ''Wii'' je odvodený z anglického slova We – teda „my“. Počas jej vývoja bola známa pod menom Projekt Revolution, po jej odhalení na výstave E3 2006 už len ako Wii. Na všetkých kľúčových trhoch bola dostupná od [[8. december|8. decembra]] [[2006]]. Od konkurencie sa Wii líšila slabším výkonom, ale zároveň svojím špeciálnym pohybovým ovládačom Wii Remote, vďaka čomu sa tešila veľkej popularite medzi širokým publikom a oslovilo veľké množstvo ľudí, ktorí dovtedy hry nehrávali. Dôležitá pre ňu bola aj služba [[WiiConnect24]], ktorá konzole umožňovala bez zásahu uživateľa automaticky sťahovať [[E-mail|emaily]] a rôzne aktualizácie stiahnutých aplikácií. Operačný softvér Wii obsahoval viacero predinštalovaných aplikácií (nazývaných "Channels", po slovensky "kánaly"), medzi ktorými bol aj online obchod [[Wii Shop Channel]] cez ktorý si hráči mohli sťahovať rôzne menšie hry (plné verzie hier predávaných v obchodoch tam dostupné neboli). Súčasťou tohto obchodu bola aj takzvaná [[Virtual Console]], čo bola distribúcia digitálnych verzií starých hier z predchádzajúcich konzol Nintenda (s výnimkou GameCube, ktorej hry sa dali hrať vďaka spätnej kompatibilite s optickými diskami tejto konzoly), ale aj hier z konzol iných spoločností, ako napríklad [[Sega Mega Drive]], [[Commodore 64]], či [[TurboGrafx-16]]. Dodnes je najpredávanejšou stolnou konzolou Nintenda: predalo sa jej vyše 101 miliónov kusov. ==== Wii U ==== {{Hlavný článok|Wii U}} '''Wii U''' predstavovala nástupcu konzole Wii (pričom ponúkala spätnú kompatibilitu s hrami pre Wii). Na trh bola vydaná 18. novembra 2012 v Severnej Amerike, neskôr v Európe, Austrálii a Japonsku. Hlavným bodom konzole bol jej ovládač GamePad, ktorý mal v sebe zabudovaný 6,2-palcový displej. Ten sa mohol používať na zobrazovanie hier (a tým sa teda konzola dala hrať bez nutnosti zapnutého televízora), alebo bol niektorými hrami využívaný ako sekundárna obrazovka. Ide o prvú Nintendo konzolu s podporou rozlíšenia 1080p. Konzola sa predávala v 2 variantoch: biela Basic s 8 GB flash pamäťou a čierna Deluxe s 32 GB flash pamäťou. Predajnosť však bola relatívne veľmi nízka, čo bolo zapríčinené najmä slabou podporou vývojárov tretích strán a slabým marketingom. ==== Nintendo Switch ==== [[Súbor:Nintendo-Switch-Console-Docked-wJoyConRB.jpg|right|thumb|Nintendo Switch (v dokovacej stanici)]] {{Hlavný článok|Nintendo Switch}} '''Nintendo Switch''' je hybridná konzola, ktorá sa dá hrať aj ako prenosná konzola, ale vďaka dokovacej stanici pripojenej k televízoru aj ako stolná konzola. Na trh bola uvedená 17. marca 2017. Zariadenie sa skladá z dotykového tabletu, ovládačov Joy-Con a dokovacej stanice. Ovládače je možné oddeliť od tabletu a používať ich samostatne vďaka Bluetooth technológii. Displej tabletu disponuje rozlíšením 720p, avšak po pripojení k televízoru je konzola schopná vykreslovať grafiku do rozlíšenia až 1080p. Konzolu poháňa chipset Tegra X1 od spoločnosti [[NVIDIA]]. Táto konzola predstavuje plán Nintenda spojiť ich divízie stolných a prenosných konzol do jednej. === Prenosné konzoly === ==== Game & Watch séria ==== {{Hlavný článok|Game & Watch}} Prvým úspečným elektronickým produktom Nintenda bola séria prenosných konzol '''Game & Watch''', ktoré sa začali predávať v roku ([[1980]]). Každá konzola v sebe mala zabudovanú iba jednu hru. Všetky hry boli neskôr zozbierané do kompilácií, ktoré boli vydané na neskoršie prenosné konzoly. ==== Game Boy séria ==== [[Súbor:Nintendo-Game-Boy-Color-FL.jpg|right|thumb|Game Boy Color]] Najznámejšia séria prenosných konzol je séria Game Boy, do ktorej patrí osem výrobkov. Jej prvým členom sa stal [[Game Boy]], vydaný v Japonsku v roku [[1989]]. Vďaka hre [[Tetris]], sérii [[Pokémon]] a tiež mnohým iným hrám sa Game Boy stal najpredávanejšou a najpopulárnejšou prenosnou konzolou na trhu, aj napriek technickej zaostalosti v porovnaní s konkurečnými produktami. V nasledujúcich rokoch Nintendo vyrobilo upravené verzie tejto konzoly: [[Play it Loud!]] ([[1995]]), [[Game Boy Pocket]] ([[1996]]) a [[Game Boy Light]] ([[1997]]). Prvú väčšiu zmenu tejto série konzol predstavuje [[Game Boy Color]] z roku [[1998]], ktorý vymenil pôvodný monochromatický displej za farebný. Bol plne kompatibilný so všetkými Game Boy hrami, avšak vyšlo niekoľko hier (najznámejšou [[Pokémon Crystal]]), ktoré sa dali hrať iba na tomto novom modeli. ==== Virtual Boy ==== V roku [[1995]] bol na trh uvedený [[Virtual Boy]], ktorý bol propagovaný ako headset [[Virtuálna realita|virtuálnej reality]]. Pomocou [[Stereoskopia|stereoskopického]] efektu simuloval 3D efekt, avšak kvôli vysokej cene, [[Jednofarebnosť|monochromatickému]] displeju a malej ponuke hier, bola celá konzola komerčným prepadákom a jej podpora sa skončila len rok po jej vydaní. ==== Game Boy Advance séria ==== Nástupcom Game Boy série bola prenosná konzola s názvom [[Game Boy Advance]], vydaná v roku ([[2001]]). Mala vyšší výkon, úplne nový, horizontálny dizajn, a tiež sa na nej dali hrať graficky náročnejšie a prepracovanejšie hry. Táto konzola bola spätne kompatibilná so všetkými staršími hrami pre Game Boy i Game Boy Color. Game Boy Advance sa dočkal dvoch novších prevedení. Prvým bol [[Game Boy Advance SP]] ([[2003]]), korý sa líšil vyklápacím dizajnom a podsvieteným displejom. Druhým prevedením, a zároveň posledným produktom tejto série, bol miniatúrny [[Game Boy Micro]] ([[2005]]), ktorý však na rozdiel od predchádzajúcich modelov nedosiahol komerčný úspech. ==== Nintendo DS séria ==== [[Súbor:Nintendo-DS-Lite-w-stylus.png|right|thumb|Nintendo DS Lite]] V roku [[2004]] bolo na trh uvedené [[Nintendo DS]]. Spočiatku sa predstavovalo iba ako alternatíva Game Boy série (takzvaný "tretí pilier", ktorý mal existovať popri ich Game Boy sérii a stolnej konzole GameCube), kvôli obavám a neistote spoločnosti či bude konzola populárna. Táto prenosná konzola však zožala po celom svete veľký úspech a napokon sa z nej stal nástupca Game Boy konzol. Najväčšou zmenou oproti predchádzajúcim modelom boli dva displeje, z ktorých ten dolný bol dotykový. Tento dvojdisplejový dizajn bol inšpirovaný jedným modelom Game & Watch konzol z 80. rokov. O dva roky neskôr ([[2006]]) bola vyrobená nová verzia s krajším dizajnom, menšími rozmermi a nižšou hmotnosťou. Bola pomenovaná [[Nintendo DS Lite]]. Získala ešte väčší úspech a popularitu než predchádzajúci model a vďaka nej sa z Nintenda DS stala najpredávanejšia prenosná konzola všetkých čias. Neskôr boli vyrobené ešte dve ďalšie upravené verzie: [[Nintendo DSi]] ([[2008]]) a [[Nintendo DSi XL]] ([[2009]]), ktoré mali prednú a zadnú kameru, väčší displej, vyšší výkon a hlavne [[DSiWare]] e-shop, cez ktorý si ľudia mohli sťahovať exkluzívne malé hry. ==== Nintendo 3DS séria ==== [[Súbor:Nintendo-3DS-AquaOpen.png|right|thumb|Nintendo 3DS]] Nintendo v roku [[2011]] vyrobilo úplne novú prenosnú konzolu s názvom [[Nintendo 3DS]]. Konzola má opäť dva displeje, a celkový dizajn je podobný konzolám DS. Najväčším rozdielom, okrem vyššieho výkonu, je ale špeciálny 3D efekt horného displeja, ktorý sa dá vnímať aj bez špeciálnych okuliarov. Táto konzola bola plne kompatibilná s Nintendo DS hrami, ale taktiež obsahovala väčší výber zabudovaných aplikácií a úplne nový eShop, cez ktorý sa dali kupovať digitálne verzie všetkých nových titulov. Súčasťou tohto eShopu bola aj [[Virtual Console]], podobne ako na Nintendo Wii, takže sa na nej dali hrať digitálne verzie starých hry z platforiem Game Boy, NES, SNES, ale i [[Sega Game Gear]] od spoločnosti [[Sega]]. V nasledujúcich rokoch vyšli upravené verzie tejto prenosnej konzoly. [[Nintendo 3DS XL]], s väčšími rozmermi a veľkosťou displejov, bolo uvedený na trh v roku [[2012]]. Po ňom nasledovalo [[Nintendo 2DS]] ([[2013]]), ktoré sa vyznačovalo tým, že nemalo vyklápací dizajn, a tiež nepodporovalo 3D efekt. Tento model bol (aj pre svoju odolnú konštrukciu) predstavovaný najmä ako model pre malé deti, pre ktoré môže 3D efekt displeja spôsobovať zdravotné problémy. V roku [[2014]] bolo predstavené [[New Nintendo 3DS]] ako posledná konzola v tejto sérii. Tento model má rýchlejší procesor, vylepšený 3D efekt, druhú analógovú páčku, a je vďaka vstavanej [[NFC]] technológii kompatibilný s figúrkami [[Amiibo]]. == Herné série == * [[Super Mario]] * [[The Legend of Zelda]] * [[Pokémon]] * [[Kirby]] * [[Metroid]] * [[Donkey Kong (séria)|Donkey Kong]] * [[Super Smash Bros.]] * [[Animal Crossing]] * [[Pikmin]] * [[Splatoon]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Nintendo}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://nintendo.davit.sk nintendo.davit.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070818013717/http://nintendo.davit.sk/ |date=2007-08-18}} – slovenské stránky o Nintende * [http://www.wiizone.sk wiizone.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200628031206/http://www.wiizone.sk/ |date=2020-06-28}} – slovenská stránka, ktorá sa zaoberá Wii [[Kategória:Herné konzoly]] [[Kategória:Nintendo]] [[Kategória:Vývojárske a vydavateľské spoločnosti počítačových hier a videohier]] mjltao08x9ld6moptr6pntscjx44o6i Slovenská Wikipédia 0 132603 8219211 8213970 2026-05-25T00:03:06Z Teslaton 12161 /* Využitie */ korpus CHIBY: + ref. 8219211 wikitext text/x-wiki {{Infobox Webstránka | Meno = [[Súbor:Wikipedia's W.svg|16px]] Slovenská Wikipédia | Obrázok = Wikipedia-logo-v2-sk.svg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Url = [//sk.wikipedia.org/ sk.wikipedia.org] | Slogan = | Komerčná = nie | Typ stránky = [[internetová encyklopédia]] | Jazyk = [[slovenčina]] | Registrácia = nepovinná | Licencia obsahu = [[CC BY-SA]] 4.0 Unported | Vlastník = [[Wikimedia Foundation]] | Tvorca = | Spustenie = august [[2003]]<br />''({{vek v rokoch a dňoch|2003|08|13}})'' | Rating = | Poznámky = | Screenshot = SlovakWikipediaMainpageScreenshot1October2012.png | Veľkosť screenshotu = | Popis screenshotu = }} '''Slovenská Wikipédia''' je [[slovenčina|slovenská]] jazyková verzia [[Wikipédia|Wikipédie]] – [[internet]]ovej [[encyklopédia|encyklopédie]] so [[slobodný obsah|slobodným obsahom]], na ktorej tvorbe ako [[autor]]i a [[redaktor]]i spolupracujú [[dobrovoľníctvo|dobrovoľní]] prispievatelia. Spolu s ostatnými jazykovými verziami je prevádzkovaná na [[wiki]] redakčnom systéme [[MediaWiki]] nadáciou [[Wikimedia Foundation]], založenou podľa legislatívy amerického federálneho štátu [[Florida]] a súčasným sídlom v [[San Francisco|San Franciscu]] v [[Kalifornia|Kalifornii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Často kladené otázky | url = https://donate.wikipedia.org/wiki/FAQ/sk | vydavateľ = Wikimedia Foundation | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-17 | miesto = San Francisco | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mangu-Ward | meno = Katherine | autor = | odkaz na autora = | titul = Wikipedia and Beyond | periodikum = Reason | odkaz na periodikum = | url = https://reason.com/2007/05/30/wikipedia-and-beyond/ | issn = | vydavateľ = Reason Foundation | miesto = Los Angeles | dátum = 2007-05-30 | dátum prístupu = 2024-01-17}}</ref> == Vznik == Založená bola v auguste [[2003]],<ref name="quarry-oldest-articles" /><ref name="skwiki-2003" />{{#tag:ref|Hlavná stránka bola založená 13. augusta 2003,<ref name="quarry-oldest-articles" /> doložiteľne on-line bola najneskôr 23. septembra 2003.<ref name="skwiki-2003" />|group=pozn.}} s odstupom približne 2,5 roka po prvej, [[anglická Wikipédia|anglickojazyčnej mutácii]], spustenej [[15. január]]a [[2001]].<ref>Wikipedia. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/Wikipedia | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = 2006-05-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prvý encyklopedický článok ([[Esperanto]]) vznikol 19. decembra 2003<ref name="quarry-oldest-articles" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ArnoLagrange | odkaz na autora = | titul = Esperanto | url = https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Esperanto&oldid=40 | vydavateľ = sk.wikipedia.org | dátum vydania = 2003-12-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-05 | miesto = | jazyk = }}</ref>{{#tag:ref|Pozri aj [[Wikipédia:Zoznam najstarších článkov]].|group=pozn.}} a aktívnejšie upravovanou sa stala v priebehu roka [[2004]], na konci ktorého už obsahovala približne 3,5 tisíc článkov.<ref name="quarry-oldest-articles" /><ref name="stats-skwiki-pages" /> Podľa spomienok českého vydavateľa, cestovateľa a esperantistu Petra Chrdleho stáli [[esperantista|esperantisti]] priamo za zrodom [[česká Wikipédia|českojazyčnej]] aj slovenskojazyčnej mutácie Wikipédie.<ref name="blahus-2023-chrdle">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Chrdle | meno zborník = Petr | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Česká Wikipedie vznikla v Dobřichovicích | titul = Jak se zrodila česká Wikipedie | priezvisko = Blahuš | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = Marek Blahuš | vydanie = 1 | vydavateľ = Wikimedia Česká republika | miesto = Praha | rok = 2023 | počet strán = 43 | url = https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/a1/Jak_se_zrodila_%C4%8Desk%C3%A1_Wikipedie.pdf#page=39 | isbn = 978-80-909009-2-9 | kapitola = | strany = 35{{--}}36 | jazyk = }}</ref> V prípade slovenskojazyčnej konkrétne slovenský informatik, pedagóg a esperantista Viliam Búr,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Búr | meno = Viliam | autor = | odkaz na autora = | titul = Viliam Búr | url = https://sk.linkedin.com/in/viliambur | vydavateľ = LinkedIn | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Viliam Búr | url = https://eo.wikipedia.org/wiki/Viliam_B%C3%BAr | vydavateľ = eo.wikipedia.org | dátum vydania = 2007-02-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> inšpirovaný zakladateľom [[esperantská Wikipédia|esperantskej Wikipédie]], americkým informatikom Chuckom Smithom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Smith | meno = Chuck | autor = | odkaz na autora = | titul = Chuck Smith | url = https://de.linkedin.com/in/chuck-smith-68a791 | vydavateľ = LinkedIn | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uzanto:Chuck SMITH | url = https://eo.wikipedia.org/wiki/Uzanto:Chuck_SMITH | vydavateľ = eo.wikipedia.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Chuck Smith sa v novembri [[2002]] zúčastnil na konferencii ''Aplikoj de Esperanto en Scienco kaj Tekniko'' (aplikácie esperanta vo vede a technike) v stredočeských [[Dobřichovice|Dobřichoviciach]], kde mal prednášku o princípoch a procese vzniku anglickojazyčnej a esperantskej mutácie v roku 2001, ale aj cieľoch wikipedického hnutia a získavaní nových záujemcov o prispievanie celosvetovo. Po skončení konferencie odcestoval Chuck Smith najprv do Brna, kde pomohol ďalšiemu účastníkovi konferencie, prekladateľovi a esperantistovi Miroslavovi Malovcovi, založiť českojazyčnú mutáciu<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Malovec | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Českou Wikipedii jsem založil před čtyřiadvaceti lety překladem z esperanta | periodikum = Deník Referendum | odkaz na periodikum = | url = https://denikreferendum.cz/clanek/238424-ceskou-wikipedii-jsem-zalozil-pred-ctyriadvaceti-lety-prekladem-z-esperanta | issn = | vydavateľ = Vydavatelství Referendum | miesto = Brno | dátum = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-22}}</ref> a následne aj na Slovensko, kde inšpiroval Viliama Búra, rovnako účastníka konferencie k založeniu slovenskojazyčnej.<ref name="blahus-2023-chrdle" /> == Počet článkov == Prvých tisíc encyklopedických hesiel (článkov) slovenská Wikipédia dosiahla v septembri 2004,<ref name="zive-2004-tisic" /> 15 tisíc článkov v septembri [[2005]], 50 tisíc článkov v auguste [[2006]]. V januári [[2007]] mala vyše 60 tisíc článkov. Hranicu 100 tisíc článkov dosiahla [[27. august]]a [[2008]], pričom bola 23. jazykovou verziou Wikipédie, ktorá túto métu prekonala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = List of Wikipedias | url = https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias | url archívu = https://web.archive.org/web/20080829002035/https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias | vydavateľ = meta.wikimedia.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-03 | dátum archivácie = 2008-08-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vozárová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská Wikipédia má stotisíc článkov | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/internet/slovenska-wikipedia-ma-stotisic-clankov | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2008-08-28 | dátum prístupu = 2024-09-03}}</ref> Ku koncu januára [[2012]] mala 132 tisíc článkov a 2 755 redaktorov s aspoň 10 príspevkami.<ref name="stats-skwiki-tables" /> [[5. február]]a [[2015]] dosiahla ako 35. jazyková verzia hranicu 200 tisíc článkov.<ref name="touchit-2015-200-tisic" /> [[19. august]]a [[2024]] prekonala ako 44. jazyková verzia hranicu 250 tisíc článkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hlavná stránka | url = https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka | url archívu = https://web.archive.org/web/20240819200645/https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka | vydavateľ = sk.wikipedia.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-03 | dátum archivácie = 2024-08-19 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = List of Wikipedias | url = https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias | url archívu = https://web.archive.org/web/20240819223604/https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias | vydavateľ = meta.wikimedia.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-03 | dátum archivácie = 2024-08-19 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Wikipédii vznikol 250 000. článok! | url = https://wikimedia.sk/250-000/ | vydavateľ = Wikimedia Slovensko | dátum vydania = 2024-09-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-07 | miesto = Partizánske | jazyk = }}</ref> Momentálne ({{#time:j. F Y}}) má slovenská Wikipédia [[Špeciálne:Statistics|{{NUMBEROFARTICLES}} článkov]], čo predstavuje 46. priečku v rebríčku približne 340 jazykových verzií Wikipédie podľa počtu článkov.<ref name="meta-list" /> Zároveň ide o 9. najväčšiu verziu z dvadsiatich písaných v [[slovanské jazyky|slovanskom jazyku]] (po ruskej, poľskej, ukrajinskej, srbskej, českej, srbochorvátskej, bulharskej a bieloruskej)<ref name="meta-list-slavic" /> a najväčšiu všeobecnú encyklopédiu v slovenčine.<ref name="touchit-2015-200-tisic" /> {| class="wikitable" align="center" |- align="center" ! Vývoj počtu článkov slovenskej Wikipédie |- align="center" style="background: #fff" | <timeline> Colors= id:a value:gray(0.9) id:b value:gray(0.7) id:c value:rgb(1,1,1) id:d value:rgb(0.6,0.7,0.8) ImageSize = width:auto barincrement:32 height:220 PlotArea = left:50 bottom:20 top:10 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:300 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:b increment:100 start:0 ScaleMinor = gridcolor:a increment:10 start:0 BackgroundColors = canvas:c BarData= bar: 2004 text: 2004 bar: 2005 text: 2005 bar: 2006 text: 2006 bar: 2007 text: 2007 bar: 2008 text: 2008 bar: 2009 text: 2009 bar: 2010 text: 2010 bar: 2011 text: 2011 bar: 2012 text: 2012 bar: 2013 text: 2013 bar: 2014 text: 2014 bar: 2015 text: 2015 bar: 2016 text: 2016 bar: 2017 text: 2017 bar: 2018 text: 2018 bar: 2019 text: 2019 bar: 2020 text: 2020 bar: 2021 text: 2021 bar: 2022 text: 2022 bar: 2023 text: 2023 bar: 2024 text: 2024 bar: 2025 text: 2025 PlotData= color:d width:20 align:left bar: 2004 from: 0 till: 3 bar: 2005 from: 0 till: 20 bar: 2006 from: 0 till: 57 bar: 2007 from: 0 till: 83 bar: 2008 from: 0 till: 102 bar: 2009 from: 0 till: 111 bar: 2010 from: 0 till: 119 bar: 2011 from: 0 till: 131 bar: 2012 from: 0 till: 180 bar: 2013 from: 0 till: 189 bar: 2014 from: 0 till: 197 bar: 2015 from: 0 till: 208 bar: 2016 from: 0 till: 215 bar: 2017 from: 0 till: 224 bar: 2018 from: 0 till: 228 bar: 2019 from: 0 till: 232 bar: 2020 from: 0 till: 235 bar: 2021 from: 0 till: 239 bar: 2022 from: 0 till: 243 bar: 2023 from: 0 till: 247 bar: 2024 from: 0 till: 252 bar: 2025 from: 0 till: 257 PlotData= align:center fontsize:s shift:(0,5) bar: 2004 at: 3 text: 3 bar: 2005 at: 20 text: 20 bar: 2006 at: 57 text: 57 bar: 2007 at: 83 text: 83 bar: 2008 at: 102 text: 102 bar: 2009 at: 111 text: 111 bar: 2010 at: 119 text: 119 bar: 2011 at: 131 text: 131 bar: 2012 at: 180 text: 180 bar: 2013 at: 189 text: 189 bar: 2014 at: 197 text: 197 bar: 2015 at: 208 text: 208 bar: 2016 at: 215 text: 215 bar: 2017 at: 224 text: 224 bar: 2018 at: 228 text: 228 bar: 2019 at: 232 text: 232 bar: 2020 at: 235 text: 235 bar: 2021 at: 239 text: 239 bar: 2022 at: 243 text: 243 bar: 2023 at: 247 text: 247 bar: 2024 at: 252 text: 252 bar: 2025 at: 257 text: 257 </timeline> |- | <small>Údaje sú v tisícoch článkov k 31. decembru každého roku. Zdroj: <ref name="stats-skwiki-pages" /><ref name="quarry-article-creates-all-bot" /></small> |- |} {| class="wikitable" align="center" |- align="center" ! Ročné prírastky článkov slovenskej Wikipédie |- align="center" style="background: #fff" | <timeline> Colors= id:a value:gray(0.9) id:b value:gray(0.7) id:c value:rgb(1,1,1) id:d value:rgb(0.6,0.7,0.8) id:e value:rgb(0.3,0.5,0.7) id:f value:gray(0.2) ImageSize = width:auto barincrement:32 height:220 PlotArea = left:50 bottom:20 top:10 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:50 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:b increment:10 start:0 ScaleMinor = gridcolor:a increment:1 start:0 BackgroundColors = canvas:c BarData= bar: 2004 text: 2004 bar: 2005 text: 2005 bar: 2006 text: 2006 bar: 2007 text: 2007 bar: 2008 text: 2008 bar: 2009 text: 2009 bar: 2010 text: 2010 bar: 2011 text: 2011 bar: 2012 text: 2012 bar: 2013 text: 2013 bar: 2014 text: 2014 bar: 2015 text: 2015 bar: 2016 text: 2016 bar: 2017 text: 2017 bar: 2018 text: 2018 bar: 2019 text: 2019 bar: 2020 text: 2020 bar: 2021 text: 2021 bar: 2022 text: 2022 bar: 2023 text: 2023 bar: 2024 text: 2024 bar: 2025 text: 2025 PlotData= color:d width:20 align:left bar: 2004 from: 0 till: 3.1 bar: 2005 from: 0 till: 16.4 bar: 2006 from: 0 till: 37.0 bar: 2007 from: 0 till: 26.4 bar: 2008 from: 0 till: 19.2 bar: 2009 from: 0 till: 9.2 bar: 2010 from: 0 till: 8.0 bar: 2011 from: 0 till: 11.6 bar: 2012 from: 0 till: 49.3 bar: 2013 from: 0 till: 9.0 bar: 2014 from: 0 till: 7.9 bar: 2015 from: 0 till: 10.5 bar: 2016 from: 0 till: 7.7 bar: 2017 from: 0 till: 8.8 bar: 2018 from: 0 till: 3.8 bar: 2019 from: 0 till: 4.0 bar: 2020 from: 0 till: 3.2 bar: 2021 from: 0 till: 3.4 bar: 2022 from: 0 till: 4.5 bar: 2023 from: 0 till: 4.1 bar: 2024 from: 0 till: 4.4 bar: 2025 from: 0 till: 5.9 PlotData= align:center fontsize:s shift:(0,5) bar: 2004 at: 3.1 text: 3,1 bar: 2005 at: 16.4 text: 16,4 bar: 2006 at: 37.0 text: 37,0 bar: 2007 at: 26.4 text: 26,4 bar: 2008 at: 19.2 text: 19,2 bar: 2009 at: 9.2 text: 9,2 bar: 2010 at: 8.0 text: 8,0 bar: 2011 at: 11.6 text: 11,6 bar: 2012 at: 49.3 text: 49,3 bar: 2013 at: 9.0 text: 9,0 bar: 2014 at: 7.9 text: 7,9 bar: 2015 at: 10.5 text: 10,5 bar: 2016 at: 7.7 text: 7,7 bar: 2017 at: 8.8 text: 8,8 bar: 2018 at: 3.8 text: 3,8 bar: 2019 at: 4.0 text: 4,0 bar: 2020 at: 3.2 text: 3,2 bar: 2021 at: 3.4 text: 3,4 bar: 2022 at: 4.5 text: 4,5 bar: 2023 at: 4.1 text: 4,1 bar: 2024 at: 4.4 text: 4,4 bar: 2025 at: 5.9 text: 5,9 PlotData= color:e width:20 align:left bar: 2004 from: 0 till: 3.1 bar: 2005 from: 0 till: 14.2 bar: 2006 from: 0 till: 16.3 bar: 2007 from: 0 till: 17.3 bar: 2008 from: 0 till: 12.5 bar: 2009 from: 0 till: 9.2 bar: 2010 from: 0 till: 8.0 bar: 2011 from: 0 till: 9.6 bar: 2012 from: 0 till: 12.2 bar: 2013 from: 0 till: 9.0 bar: 2014 from: 0 till: 7.9 bar: 2015 from: 0 till: 8.3 bar: 2016 from: 0 till: 7.0 bar: 2017 from: 0 till: 4.9 bar: 2018 from: 0 till: 3.8 bar: 2019 from: 0 till: 4.0 bar: 2020 from: 0 till: 3.2 bar: 2021 from: 0 till: 3.4 bar: 2022 from: 0 till: 4.5 bar: 2023 from: 0 till: 4.1 bar: 2024 from: 0 till: 4.4 bar: 2025 from: 0 till: 5.9 PlotData= align:center fontsize:s shift:(0,-11) textcolor:c bar: 2004 at: 3.1 text: 3,1 bar: 2005 at: 14.2 text: 14,2 bar: 2006 at: 16.3 text: 16,3 bar: 2007 at: 17.3 text: 17,3 bar: 2008 at: 12.5 text: 12,5 bar: 2009 at: 9.2 text: 9,2 bar: 2010 at: 8.0 text: 8,0 bar: 2011 at: 9.6 text: 9,6 bar: 2012 at: 12.2 text: 12,2 bar: 2013 at: 9.0 text: 9,0 bar: 2014 at: 7.9 text: 7,9 bar: 2015 at: 8.3 text: 8,3 bar: 2016 at: 7.0 text: 7,0 bar: 2017 at: 4.9 text: 4,9 bar: 2018 at: 3.8 text: 3,8 bar: 2019 at: 4.0 text: 4,0 bar: 2020 at: 3.2 text: 3,2 bar: 2021 at: 3.4 text: 3,4 bar: 2022 at: 4.5 text: 4,5 bar: 2023 at: 4.1 text: 4,1 bar: 2024 at: 4.4 text: 4,4 bar: 2025 at: 5.9 text: 5,9 </timeline> |- | <small>Legenda: <span style="color: #99B2CC;">█</span> celkový ročný prírastok <span style="color: #4C7FB2;">█</span> manuálne (neroboticky) založené články. Údaje sú v tisícoch. Zdroj: <ref name="stats-skwiki-pages" /><ref name="quarry-article-creates-all-bot" /></small> |- |} === Hromadné importy === Občasné skokové nárasty počtu článkov o stovky až tisíce súvisia predovšetkým s automatizovaným vytváraním článkov pomocou [[Internetový robot|internetových robotov]]. Takto boli naimportované napríklad nasledovné rozsiahlejšie sady článkov: {| class="wikitable sortable" ! Importovaná sada !! Obdobie !! Počet článkov !! class="unsortable" | Zoznam |- | Články rokov || align="right" data-sort-value="200505" | máj – jún 2005 || align="right" | 2 000 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/IW-BOT?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20050519170834] |- | Články o [[planétka]]ch a [[objekt hlbokého vesmíru|objektoch hlbokého vesmíru]] || align="right" data-sort-value="200603" | marec – máj 2006 || align="right" | 11 500 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20060318091111] |- | Heslá encyklopédie [[Filit|FILIT]] || align="right" data-sort-value="200608" | august 2006 || align="right" | 8 500 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20060801190843] |- | Biografické články systému [[OSUD (systém)|OSUD]] || align="right" data-sort-value="200701" | január 2007 || align="right" | 2 400 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20070120092449] |- | Heslá z publikácie ĎURČO, Peter (ed.). ''Frazeologická terminológia'' || align="right" data-sort-value="200702" | február 2007 || align="right" |  360 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20070211215722] |- | Články o českých obciach || align="right" data-sort-value="200708" | august – september 2007 || align="right" | 6 000 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20070812120157] |- | Články o maďarských obciach || align="right" data-sort-value="200804" | apríl – máj 2008 || align="right" | 3 100 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20080427205832] |- | Články o rakúskych obciach || align="right" data-sort-value="200805" | máj 2008 || align="right" | 2 300 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20080508113827] |- | Články o poľských obciach a regiónoch || align="right" data-sort-value="200806" | máj – júl 2008 || align="right" | 1 300 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20080527184014] |- | Články o poľských obciach a regiónoch || align="right" data-sort-value="201103" | marec – máj 2011 || align="right" | 1 900 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20110311172252] |- | Články o francúzskych obciach a regiónoch || align="right" data-sort-value="201203" | marec – apríl 2012 || align="right" | 35 000 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20120315172824] |- | Zoznamy kultúrnych pamiatok SR || align="right" data-sort-value="201208" | august – september 2012 || align="right" | 1 800 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20120828174548] |- | Články o francúzskych kantónoch || align="right" data-sort-value="201502" | február 2015 || align="right" | 2 200 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20150207185653] |- | Články o chránených územiach SR || align="right" data-sort-value="201605" | máj 2016 || align="right" |  660 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20160508193150] |- | Zoznamy objektov hlbokého vesmíru || align="right" data-sort-value="201709" | september – október 2017 || align="right" | 3 900 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20170908205824] |- |} Spolu bolo na slovenskej Wikipédii strojovo založených viac než 80-tisíc článkov premenlivej kvality a rozsahu spracovania, čo predstavuje približne {{#expr: 84688 / {{NUMBEROFARTICLES:R}} * 100 round 0}} % z celkového počtu jej článkov.<ref name="quarry-article-creates-all-bot" /> Časť z nich bola neskôr významnejšie manuálne rozšírená, časť však dodnes zostáva v podobe minimálnych výhonkov. === Strojovo asistované preklady === [[Súbor:Czech-Slovak Wikipedia total articles 2016-08.svg|náhľad|Vývoj počtov preložených článkov v rámci projektu Česko-slovenská Wikipédia.]] S rozvojom [[strojový preklad|strojového prekladu]] rastie aj počet článkov, vytvorených prekladom z iného jazyka s využitím tejto techniky. Hoci výstup strojových prekladačov zvyčajne nie je vhodný na priame zverejnenie, dá sa využiť ako základ pre ďalšie manuálne významové, gramatické a štylistické úpravy prekladu. V rámci [[Wikipédia:WikiProjekt Česko-slovenská Wikipédia|wikiprojektu Česko-slovenská Wikipédia]], ktorého účelový prekladací nástroj využíva jazykovú blízkosť češtiny a slovenčiny a špecifický spôsob, akým prekladacia služba Google Translate pristupuje k prekladu tohoto páru jazykov, vzniklo na slovenskej Wikipédii od roku 2013 prekladom z češtiny [[Wikipédia:WikiProjekt Česko-slovenská Wikipédia/Preložené články/Zoznamy|{{formatnum:{{Wikipédia:WikiProjekt Česko-slovenská Wikipédia/Preložené články/Počet}}}} článkov]] a obdobne na českej Wikipédii rádovo tisíce článkov prekladom zo slovenčiny.<ref name="skwiki-WPCS" /> Od roku 2015 je na slovenskej Wikipédii k dispozícii aj oficiálny prekladací nástroj Content Translation, umožňujúci strojovo asistovaný preklad článkov z viacerých jazykov so zachovaním wiki formátovania. Ku koncu roku 2025 bolo na slovenskej Wikipédii zverejnených približne 3 200 prekladov s využitím tohto nástroja.<ref name="skwiki-ContentTranslation-stat" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Superset : Content Translation Unified Metrics Dashboard : Time range: 2015-01-01 ≤ col < 2026-01-01; Target language Wikipedia: skwiki | url = https://superset.wmcloud.org/superset/dashboard/unified-cx-metrics/ | vydavateľ = Wikimedia Foundation | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = }}</ref> == Redaktorská základňa == [[Súbor:WikiEdit SLK2018-5 - spoločná fotografia účastníkov WikiEditu.jpg|náhľad|Niekoľko redaktorov slovenskej Wikipédie spolu s ďalšími účastníkmi editačného maratónu [[Wikipédia:WikiEdit Slovenská ľudová kultúra|Slovenská ľudová kultúra]] v júni 2018.]] Redaktorská základňa slovenskej Wikipédie je pomerne malá (absolútne aj relatívne na počet hovoriacich, pozri porovnanie nižšie), stabilná, od roku 2010 s mierne klesajúcim trendom. V roku 2025 na jej tvorbe spolupracovalo približne 122 aktívnych (5 a viac úprav mesačne) a 14 veľmi aktívnych (100 a viac úprav mesačne) redaktorov.<ref group="pozn.">Nejde pritom nutne každý mesiac o tie isté osoby, údaj vypovedá len toľko, že v danom roku každý mesiac aktívne editoval v priemere taký počet (nejakých) redaktorov, spĺňajúcich dané kritérium.</ref> [[Súbor:Wikipédia 25 v Bratislave -01.jpg|náhľad|Skupinová fotografia wikipedistov na oslave 25. výročia Wikipédie v Bratislave v marci 2026.]] {| class="wikitable" align="center" |- align="center" ! Vývoj počtu aktívnych a veľmi aktívnych redaktorov slovenskej Wikipédie |- align="center" style="background: #fff" | <timeline> Colors= id:a value:gray(0.9) id:b value:gray(0.7) id:c value:rgb(1,1,1) id:d value:rgb(0.6,0.7,0.8) id:e value:rgb(0.3,0.5,0.7) id:f value:gray(0.2) ImageSize = width:auto barincrement:32 height:220 PlotArea = left:50 bottom:20 top:10 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:180 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:b increment:100 start:0 ScaleMinor = gridcolor:a increment:10 start:0 BackgroundColors = canvas:c BarData= bar: 2004 text: 2004 bar: 2005 text: 2005 bar: 2006 text: 2006 bar: 2007 text: 2007 bar: 2008 text: 2008 bar: 2009 text: 2009 bar: 2010 text: 2010 bar: 2011 text: 2011 bar: 2012 text: 2012 bar: 2013 text: 2013 bar: 2014 text: 2014 bar: 2015 text: 2015 bar: 2016 text: 2016 bar: 2017 text: 2017 bar: 2018 text: 2018 bar: 2019 text: 2019 bar: 2020 text: 2020 bar: 2021 text: 2021 bar: 2022 text: 2022 bar: 2023 text: 2023 bar: 2024 text: 2024 bar: 2025 text: 2025 PlotData= color:d width:20 align:left bar: 2004 from: 0 till: 5 bar: 2005 from: 0 till: 44 bar: 2006 from: 0 till: 116 bar: 2007 from: 0 till: 166 bar: 2008 from: 0 till: 164 bar: 2009 from: 0 till: 172 bar: 2010 from: 0 till: 153 bar: 2011 from: 0 till: 148 bar: 2012 from: 0 till: 152 bar: 2013 from: 0 till: 139 bar: 2014 from: 0 till: 131 bar: 2015 from: 0 till: 129 bar: 2016 from: 0 till: 138 bar: 2017 from: 0 till: 135 bar: 2018 from: 0 till: 129 bar: 2019 from: 0 till: 139 bar: 2020 from: 0 till: 137 bar: 2021 from: 0 till: 142 bar: 2022 from: 0 till: 146 bar: 2023 from: 0 till: 146 bar: 2024 from: 0 till: 131 bar: 2025 from: 0 till: 122 PlotData= align:center fontsize:s shift:(0,5) bar: 2004 at: 5 text: 5 shift:(0,14) bar: 2005 at: 44 text: 44 bar: 2006 at: 116 text: 116 bar: 2007 at: 166 text: 166 bar: 2008 at: 164 text: 164 bar: 2009 at: 172 text: 172 bar: 2010 at: 153 text: 153 bar: 2011 at: 148 text: 148 bar: 2012 at: 152 text: 152 bar: 2013 at: 139 text: 139 bar: 2014 at: 131 text: 131 bar: 2015 at: 129 text: 129 bar: 2016 at: 138 text: 138 bar: 2017 at: 135 text: 135 bar: 2018 at: 129 text: 129 bar: 2019 at: 139 text: 139 bar: 2020 at: 137 text: 137 bar: 2021 at: 142 text: 142 bar: 2022 at: 146 text: 146 bar: 2023 at: 146 text: 146 bar: 2024 at: 131 text: 131 bar: 2025 at: 122 text: 122 PlotData= color:e width:20 align:left bar: 2004 from: 0 till: 2 bar: 2005 from: 0 till: 15 bar: 2006 from: 0 till: 25 bar: 2007 from: 0 till: 23 bar: 2008 from: 0 till: 27 bar: 2009 from: 0 till: 27 bar: 2010 from: 0 till: 25 bar: 2011 from: 0 till: 24 bar: 2012 from: 0 till: 27 bar: 2013 from: 0 till: 22 bar: 2014 from: 0 till: 20 bar: 2015 from: 0 till: 19 bar: 2016 from: 0 till: 19 bar: 2017 from: 0 till: 19 bar: 2018 from: 0 till: 15 bar: 2019 from: 0 till: 16 bar: 2020 from: 0 till: 14 bar: 2021 from: 0 till: 13 bar: 2022 from: 0 till: 16 bar: 2023 from: 0 till: 16 bar: 2024 from: 0 till: 16 bar: 2025 from: 0 till: 14 PlotData= align:center fontsize:s shift:(0,5) bar: 2004 at: 2 text: 2 bar: 2005 at: 15 text: 15 bar: 2006 at: 25 text: 25 bar: 2007 at: 23 text: 23 bar: 2008 at: 27 text: 27 bar: 2009 at: 27 text: 27 bar: 2010 at: 25 text: 25 bar: 2011 at: 24 text: 24 bar: 2012 at: 27 text: 27 bar: 2013 at: 22 text: 22 bar: 2014 at: 20 text: 20 bar: 2015 at: 19 text: 19 bar: 2016 at: 19 text: 19 bar: 2017 at: 19 text: 19 bar: 2018 at: 15 text: 15 bar: 2019 at: 16 text: 16 bar: 2020 at: 14 text: 14 bar: 2021 at: 13 text: 13 bar: 2022 at: 16 text: 16 bar: 2023 at: 16 text: 16 bar: 2024 at: 16 text: 16 bar: 2025 at: 14 text: 14 </timeline> |- | <small>Legenda: <span style="color: #99B2CC;">█</span> počet aktívnych redaktorov (5+ úprav mesačne) <span style="color: #4C7FB2;">█</span> počet veľmi aktívnych redaktorov (100+ úprav mesačne).<br />Údaje predstavujú zaokrúhlený aritmetický priemer za 12 mesiacov daného kalendárneho roku. Zdroj: <ref name="stats-skwiki-active-editors" /><ref name="stats-xwiki-active-editors" /> |- |} === Porovnanie s vybranými inojazyčnými Wikipédiami === Porovnanie rozsahu a redaktorskej základne slovenskej Wikipédie s vybranými inojazyčnými (údaje sú ku koncu roku 2025): {| class="wikitable sortable" style="text-align: right" |- style="font-size: 95%" ! rowspan=2 | # || rowspan=2 | Wikipédia || rowspan=2 data-sort-type="number" | Počet<br />článkov || rowspan=2 data-sort-type="number" | Počet<br />hovoriacich<br />jazykom || rowspan=2 | Článkov<br />na 1 000<br />hovoriacich || colspan=2 | Aktívnych redaktorov<br />(5+ úprav mesačne) || colspan=2 | Veľmi aktívnych redaktorov<br />(100+ úprav mesačne) |- style="font-size: 95%" ! celkovo || na 1 mil.<br />hovor. || celkovo || na 1 mil.<br />hovor. |- | 56. || align="left" | Slovinská || 196 000 || 2 200 000 || 89,1 || 87 || 39,5 || 19 || 8,6 |- | 47. || align="left" | Estónska || 257 000 || 1 200 000 || 214,2 || 165 || 137,5 || 27 || 22,5 |- style="font-weight: bold" | 46. || align="left" | Slovenská || 257 000 || 7 200 000 || 35,7 || 122 || 16,9 || 14 || 1,9 |- | 30. || align="left" | Maďarská || 564 000 || 12 600 000 || 44,8 || 415 || 32,9 || 89 || 7,1 |- | 28. || align="left" | Česká || 583 000 || 13 400 000 || 43,5 || 600 || 44,8 || 100 || 7,5 |- | 10. || align="left" | Poľská || 1 680 000 || 40 300 000 || 41,7 || 1 181 || 29,3 || 225 || 5,6 |- | 3. || align="left" | Nemecká || 3 083 000 || 132 100 000 || 23,3 || 4 921 || 37,3 || 860 || 6,5 |- | 1. || align="left" | Anglická || 7 115 000 || 1 121 800 000 || 6,3 || 30 969 || 27,6 || 4 189 || 3,7 |- |} <small>Zdroje: <ref name="meta-list" /><ref name="meta-list-2025-12" /><ref name="stats" /><ref name="stats-xwiki-active-editors" /><ref name="ethnologue-slv" /><ref name="ethnologue-est" /><ref name="ethnologue-slk" /><ref name="ethnologue-ces" /><ref name="ethnologue-hun" /><ref name="ethnologue-pol" /><ref name="ethnologue-deu" /><ref name="ethnologue-eng" /></small> Z porovnania vidno, že vzhľadom na počet hovoriacich má slovenská Wikipédia počet článkov porovnateľný s jazykovými mutáciami okolitých štátov (česká, maďarská, poľská) a to napriek jej výrazne skromnejšej redaktorskej základni (počet aktívnych aj veľmi aktívnych redaktorov na milión hovoriacich má nižší než všetky ostatné Wikipédie z porovnania a až niekoľkonásobne nižší voči uvedeným okolitým). == Návštevnosť == Priemerná návštevnosť v roku 2025 bola 14,8 milióna zobrazení mesačne (488 tisíc denne, 20 tisíc za hodinu), zrealizovaných z približne 5,0 milióna jedinečných zariadení mesačne. V kontexte slovenských webov, zapojených v AIMmonitore, by sa tak slovenská Wikipédia radila orientačne niekam medzi prvých 20{{--}}25 webov podľa mesačného počtu zobrazení.<ref group="pozn.">Takéto porovnanie je však len orientačné, použitá metrika a technické detaily merania sa môžu líšiť.</ref><ref name="aimmonitor-pv" /> Alexa radila Wikipédiu (celkovo, bez ohľadu na jazykovú verziu) na 9. priečku medzi webmi, navštevovanými zo Slovenska (marec 2021).<ref name="alexa-topsites-sk" /> {| class="wikitable" align="center" |- align="center" ! Vývoj priemerného počtu mesačných zobrazení stránok slovenskej Wikipédie |- align="center" style="background: #fff" | <timeline> Colors= id:a value:gray(0.9) id:b value:gray(0.7) id:c value:rgb(1,1,1) id:d value:rgb(0.6,0.7,0.8) id:e value:rgb(0.3,0.5,0.7) id:f value:gray(0.2) ImageSize = width:auto barincrement:32 height:220 PlotArea = left:50 bottom:20 top:10 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:20.0 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:b increment:5 start:0 ScaleMinor = gridcolor:a increment:1 start:0 BackgroundColors = canvas:c BarData= bar: 2008 text: 2008 bar: 2009 text: 2009 bar: 2010 text: 2010 bar: 2011 text: 2011 bar: 2012 text: 2012 bar: 2013 text: 2013 bar: 2014 text: 2014 bar: 2015 text: 2015 bar: 2016 text: 2016 bar: 2017 text: 2017 bar: 2018 text: 2018 bar: 2019 text: 2019 bar: 2020 text: 2020 bar: 2021 text: 2021 bar: 2022 text: 2022 bar: 2023 text: 2023 bar: 2024 text: 2024 bar: 2025 text: 2025 PlotData= color:d width:20 align:left bar: 2008 from: 0 till: 5.1 bar: 2009 from: 0 till: 6.1 bar: 2010 from: 0 till: 7.8 bar: 2011 from: 0 till: 8.9 bar: 2012 from: 0 till: 9.7 bar: 2013 from: 0 till: 12.1 bar: 2014 from: 0 till: 10.8 bar: 2015 from: 0 till: 10.8 bar: 2016 from: 0 till: 12.5 bar: 2017 from: 0 till: 12.5 bar: 2018 from: 0 till: 12.9 bar: 2019 from: 0 till: 14.6 bar: 2020 from: 0 till: 16.6 bar: 2021 from: 0 till: 17.4 bar: 2022 from: 0 till: 15.3 bar: 2023 from: 0 till: 14.9 bar: 2024 from: 0 till: 14.3 bar: 2025 from: 0 till: 14.8 PlotData= align:center fontsize:s shift:(1,5) bar: 2008 at: 5.1 text: &#x7e;5,1 bar: 2009 at: 6.1 text: &#x7e;6,1 bar: 2010 at: 7.8 text: &#x7e;7,8 bar: 2011 at: 8.9 text: &#x7e;8,9 bar: 2012 at: 9.7 text: &#x7e;9,7 bar: 2013 at: 12.1 text: &#x7e;12,1 bar: 2014 at: 10.8 text: &#x7e;10,8 bar: 2015 at: 10.8 text: &#x7e;10,8 bar: 2016 at: 12.5 text: 12,5 bar: 2017 at: 12.5 text: 12,5 bar: 2018 at: 12.9 text: 12,9 bar: 2019 at: 14.6 text: 14,6 bar: 2020 at: 16.6 text: 16,6 bar: 2021 at: 17.4 text: 17,4 bar: 2022 at: 15.3 text: 15,3 bar: 2023 at: 14.9 text: 14,9 bar: 2024 at: 14.3 text: 14,3 bar: 2025 at: 14.8 text: 14,8 PlotData= color:e width:20 align:left bar: 2015 from: 0 till: 3.3 bar: 2016 from: 0 till: 4.2 bar: 2017 from: 0 till: 5.2 bar: 2018 from: 0 till: 6.3 bar: 2019 from: 0 till: 7.7 bar: 2020 from: 0 till: 8.9 bar: 2021 from: 0 till: 9.4 bar: 2022 from: 0 till: 9.3 bar: 2023 from: 0 till: 9.7 bar: 2024 from: 0 till: 9.5 bar: 2025 from: 0 till: 8.7 PlotData= align:center fontsize:s shift:(1,5) textcolor:f bar: 2015 at: 3.3 text: "&#x7e;30%" bar: 2016 at: 4.2 text: "34%" bar: 2017 at: 5.2 text: "42%" bar: 2018 at: 6.3 text: "48%" bar: 2019 at: 7.7 text: "53%" bar: 2020 at: 8.9 text: "53%" bar: 2021 at: 9.4 text: "54%" bar: 2022 at: 9.3 text: "61%" bar: 2023 at: 9.7 text: "65%" bar: 2024 at: 9.5 text: "66%" bar: 2025 at: 8.7 text: "59%" </timeline> |- | <small>Legenda: <span style="color: #99B2CC;">█</span> celková návštevnosť v miliónoch videní mesačne <span style="color: #4C7FB2;">█</span> návštevnosť z mobilných zariadení.<br />Návštevy priznaných internetových robotov sú zo štatistiky vyňaté. Zdroje: <ref name="stats-skwiki-legacy-page-views" /><ref name="siteviews-skwiki-2016-2025" /><ref group="pozn.">Údaje do roku 2015 majú heuristický charakter – pochádzajú zo staršej štatistiky bez evidencie podielu mobilných zariadení a predovšetkým bez filtrovania návštev internetových robotov. Aby boli údaje vzájomne porovnateľné, sú hodnoty za roky 2008{{--}}2015 upravené faktorom 0,539; získaným ako ''[počet videní podľa novšej evidencie, bez návštev robotov] / [počet videní podľa staršej evidencie]'' za mesiace 2015-07{{--}}2016-07, po ktoré boli obe štatistiky zbierané súbežne. Priemerný pomer za týchto 13 mesiacov (53,9 %) je extrapolovaný na celé obdobie 2008{{--}}2015. Predpokladá teda, že aktivity robotov tvorili v období 2008{{--}}2015 približne polovicu všetkých evidovaných návštev stránok.</ref></small> |- |} {| class="wikitable" align="center" |- align="center" ! Vývoj počtu mesačných zobrazení stránok slovenskej Wikipédie v rokoch 2024 a 2025 |- align="center" style="background: #fff" | <timeline> Colors= id:a value:gray(0.9) id:b value:gray(0.7) id:c value:rgb(1,1,1) id:d value:rgb(0.6,0.7,0.8) id:e value:rgb(0.3,0.5,0.7) id:f value:gray(0.2) ImageSize = width:auto barincrement:32 height:220 PlotArea = left:50 bottom:20 top:10 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:25.0 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:b increment:5 start:0 ScaleMinor = gridcolor:a increment:1 start:0 BackgroundColors = canvas:c BarData= bar: 2024-01 text: 2024-01 bar: 2024-02 text: 02 bar: 2024-03 text: 03 bar: 2024-04 text: 04 bar: 2024-05 text: 05 bar: 2024-06 text: 06 bar: 2024-07 text: 07 bar: 2024-08 text: 08 bar: 2024-09 text: 09 bar: 2024-10 text: 10 bar: 2024-11 text: 11 bar: 2024-12 text: 12 bar: 2025-01 text: 2025-01 bar: 2025-02 text: 02 bar: 2025-03 text: 03 bar: 2025-04 text: 04 bar: 2025-05 text: 05 bar: 2025-06 text: 06 bar: 2025-07 text: 07 bar: 2025-08 text: 08 bar: 2025-09 text: 09 bar: 2025-10 text: 10 bar: 2025-11 text: 11 bar: 2025-12 text: 12 PlotData= color:d width:20 align:left bar: 2024-01 from: 0 till: 19.0 bar: 2024-02 from: 0 till: 15.1 bar: 2024-03 from: 0 till: 16.4 bar: 2024-04 from: 0 till: 16.2 bar: 2024-05 from: 0 till: 16.4 bar: 2024-06 from: 0 till: 12.9 bar: 2024-07 from: 0 till: 10.8 bar: 2024-08 from: 0 till: 11.3 bar: 2024-09 from: 0 till: 11.7 bar: 2024-10 from: 0 till: 13.9 bar: 2024-11 from: 0 till: 13.9 bar: 2024-12 from: 0 till: 13.8 bar: 2025-01 from: 0 till: 17.8 bar: 2025-02 from: 0 till: 15.5 bar: 2025-03 from: 0 till: 16.4 bar: 2025-04 from: 0 till: 14.2 bar: 2025-05 from: 0 till: 14.5 bar: 2025-06 from: 0 till: 10.3 bar: 2025-07 from: 0 till: 12.4 bar: 2025-08 from: 0 till: 11.3 bar: 2025-09 from: 0 till: 11.2 bar: 2025-10 from: 0 till: 12.5 bar: 2025-11 from: 0 till: 20.8 bar: 2025-12 from: 0 till: 21.4 PlotData= align:center fontsize:s shift:(1,5) bar: 2024-01 at: 19.0 text: 19,0 bar: 2024-02 at: 15.1 text: 15,1 bar: 2024-03 at: 16.4 text: 16,4 bar: 2024-04 at: 16.2 text: 16,2 bar: 2024-05 at: 16.4 text: 16,4 bar: 2024-06 at: 12.9 text: 12,9 bar: 2024-07 at: 10.8 text: 10,8 bar: 2024-08 at: 11.3 text: 11,3 bar: 2024-09 at: 11.7 text: 11,7 bar: 2024-10 at: 13.9 text: 13,9 bar: 2024-11 at: 13.9 text: 13,9 bar: 2024-12 at: 13.8 text: 13,8 bar: 2025-01 at: 17.8 text: 17,8 bar: 2025-02 at: 15.5 text: 15,5 bar: 2025-03 at: 16.4 text: 16,4 bar: 2025-04 at: 14.2 text: 14,2 bar: 2025-05 at: 14.5 text: 14,5 bar: 2025-06 at: 10.3 text: 10,3 bar: 2025-07 at: 12.4 text: 12,4 bar: 2025-08 at: 11.3 text: 11,3 bar: 2025-09 at: 11.2 text: 11,2 bar: 2025-10 at: 12.5 text: 12,5 bar: 2025-11 at: 20.8 text: 20,8 bar: 2025-12 at: 21.4 text: 21,4 PlotData= color:e width:20 align:left bar: 2024-01 from: 0 till: 11.5 bar: 2024-02 from: 0 till: 9.9 bar: 2024-03 from: 0 till: 10.8 bar: 2024-04 from: 0 till: 10.6 bar: 2024-05 from: 0 till: 10.5 bar: 2024-06 from: 0 till: 8.4 bar: 2024-07 from: 0 till: 7.8 bar: 2024-08 from: 0 till: 8.1 bar: 2024-09 from: 0 till: 8.1 bar: 2024-10 from: 0 till: 9.1 bar: 2024-11 from: 0 till: 9.3 bar: 2024-12 from: 0 till: 9.6 bar: 2025-01 from: 0 till: 11.4 bar: 2025-02 from: 0 till: 9.9 bar: 2025-03 from: 0 till: 10.9 bar: 2025-04 from: 0 till: 9.5 bar: 2025-05 from: 0 till: 9.8 bar: 2025-06 from: 0 till: 6.8 bar: 2025-07 from: 0 till: 8.0 bar: 2025-08 from: 0 till: 7.9 bar: 2025-09 from: 0 till: 7.6 bar: 2025-10 from: 0 till: 7.9 bar: 2025-11 from: 0 till: 7.7 bar: 2025-12 from: 0 till: 7.4 PlotData= align:center fontsize:s shift:(1,5) textcolor:f bar: 2024-01 at: 11.5 text: "61%" bar: 2024-02 at: 9.9 text: "66%" bar: 2024-03 at: 10.8 text: "66%" bar: 2024-04 at: 10.6 text: "65%" bar: 2024-05 at: 10.5 text: "64%" bar: 2024-06 at: 8.4 text: "65%" bar: 2024-07 at: 7.8 text: "72%" bar: 2024-08 at: 8.1 text: "72%" bar: 2024-09 at: 8.1 text: "69%" bar: 2024-10 at: 9.1 text: "66%" bar: 2024-11 at: 9.3 text: "67%" bar: 2024-12 at: 9.6 text: "69%" bar: 2025-01 at: 11.4 text: "64%" bar: 2025-02 at: 9.9 text: "64%" bar: 2025-03 at: 10.9 text: "66%" bar: 2025-04 at: 9.5 text: "67%" bar: 2025-05 at: 9.8 text: "68%" bar: 2025-06 at: 6.8 text: "66%" bar: 2025-07 at: 8.0 text: "65%" bar: 2025-08 at: 7.9 text: "70%" bar: 2025-09 at: 7.6 text: "68%" bar: 2025-10 at: 7.9 text: "63%" bar: 2025-11 at: 7.7 text: "37%" bar: 2025-12 at: 7.4 text: "34%" </timeline> |- | <small>Legenda: <span style="color: #99B2CC;">█</span> celková návštevnosť v miliónoch videní <span style="color: #4C7FB2;">█</span> návštevnosť z mobilných zariadení. Návštevy priznaných internetových robotov sú zo štatistiky vyňaté. Zdroj: <ref name="siteviews-skwiki-2016-2025" /></small> |- |} == Využitie == Obsah slovenskej Wikipédie je využívaný na budovanie [[korpus (jazykoveda)|korpusu]] ''wiki''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Korpusy textov z Wikipédie (a Necyklopédie) | url = https://korpus.sk/wiki.html | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = 2020-01-27 | dátum prístupu = 2021-01-22 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210120100900/https://korpus.sk/wiki.html | dátum archivácie = 2021-01-20 }}</ref> (súčasť databáz [[Slovenský národný korpus|Slovenského národného korpusu]]) a chybového korpusu ''CHIBY''<ref name="chiby">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chybový korpus slovenčiny | url = https://www.juls.savba.sk/errcorp.html | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-11 | miesto = Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Garabík | meno = Radovan | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská Wikipédia ako zdroj dát pre korpus chýb | periodikum = Kultúra slova | odkaz na periodikum = | url = https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2026/2/ks2-2026.pdf#page=11 | issn = 0023-5202 | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV : Matica slovenská | miesto = Bratislava : Martin | dátum = | rok = 2026 | mesiac = | deň = | ročník = 60 | číslo = 2 | strany = 73{{--}}79}}</ref> v rámci [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied|Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV]]. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="skwiki-2003">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine : sk.wikipedia.org | url = http://sk.wikipedia.org/ | vydavateľ = Internet Archive | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2003-09-23 | dátum prístupu = 2018-06-21 | miesto = San Francisco | url archívu = https://web.archive.org/web/20030923070746/http://sk.wikipedia.org/ | dátum archivácie = 2003-09-23 }}</ref> <ref name="zive-2004-tisic">{{Citácia periodika | priezvisko = Hodás| meno = Martin | titul = Slovenská Wikipédia prekonala hranicu tisíc článkov | periodikum = Zive.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.zive.sk/clanok/17180/slovenska-wikipedia-prekonala-hranicu-tisic-clankov/ | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2004-09-09 | dátum prístupu = 2018-06-21}}</ref> <ref name="touchit-2015-200-tisic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Macko | meno = Ondrej | titul = Slovenská Wikipédia prekonala 200 000 článkov, je najväčšou slovenskou encyklopédiou | url = https://touchit.sk/slovenska-wikipedia-prekonala-200-000-clankov-je-najvacsou-slovenskou-encyklopediou/103 | vydavateľ = touchIT | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-06-21 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180627005210/https://touchit.sk/slovenska-wikipedia-prekonala-200-000-clankov-je-najvacsou-slovenskou-encyklopediou/103 | dátum archivácie = 2018-06-27 }}</ref> <ref name="meta-list">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = List of Wikipedias | url = https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias | vydavateľ = meta.wikimedia.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-06 | miesto = }}</ref> <ref name="meta-list-2025-12">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = List of Wikipedias | url = https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias | vydavateľ = meta.wikimedia.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2025-12-31 | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20251231213625/https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias | dátum archivácie = 2025-12-31 }}</ref> <ref name="meta-list-slavic">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = List of Wikipedias by language group : Slavic | url = https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias_by_language_group#Slavic | vydavateľ = meta.wikimedia.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-06 | miesto = }}</ref> <ref name="stats">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wikipedia Statistics | url = https://stats.wikimedia.org/ | vydavateľ = Wikimedia Foundation | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="stats-skwiki-pages">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wikipedia Statistics : Slovenčina : Pages to date : Content | url = https://stats.wikimedia.org/#/sk.wikipedia.org/content/pages-to-date/normal%7Cline%7C2003-01-01~2026-01-01%7Cpage_type~content%7Cmonthly | vydavateľ = Wikimedia Foundation | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="stats-skwiki-active-editors">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wikipedia Statistics : Slovenčina : Active editors : Content | url = https://stats.wikimedia.org/#/sk.wikipedia.org/contributing/active-editors/normal%7Cline%7C2003-01-01~2026-01-01%7C(page_type)~content%7Cmonthly | vydavateľ = Wikimedia Foundation | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="stats-xwiki-active-editors">Wikipedia Statistics : JSON REST API dátové zdroje: sl: [https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/sl.wikipedia/user/content/5..24-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/sl.wikipedia/user/content/25..99-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/sl.wikipedia/user/content/100..-edits/monthly/20030101/20260101], et: [https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/et.wikipedia/user/content/5..24-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/et.wikipedia/user/content/25..99-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/et.wikipedia/user/content/100..-edits/monthly/20030101/20260101] sk: [https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/sk.wikipedia/user/content/5..24-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/sk.wikipedia/user/content/25..99-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/sk.wikipedia/user/content/100..-edits/monthly/20030101/20260101] cs: [https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/cs.wikipedia/user/content/5..24-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/cs.wikipedia/user/content/25..99-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/cs.wikipedia/user/content/100..-edits/monthly/20030101/20260101] hu: [https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/hu.wikipedia/user/content/5..24-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/hu.wikipedia/user/content/25..99-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/hu.wikipedia/user/content/100..-edits/monthly/20030101/20260101] pl: [https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/pl.wikipedia/user/content/5..24-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/pl.wikipedia/user/content/25..99-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/pl.wikipedia/user/content/100..-edits/monthly/20030101/20260101] de: [https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/de.wikipedia/user/content/5..24-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/de.wikipedia/user/content/25..99-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/de.wikipedia/user/content/100..-edits/monthly/20030101/20260101] en: [https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/en.wikipedia/user/content/5..24-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/en.wikipedia/user/content/25..99-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/en.wikipedia/user/content/100..-edits/monthly/20030101/20260101]. Wikimedia Foundation, [cit. 2026-01-06].</ref> <ref name="stats-skwiki-tables">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wikipedia Statistics Slovak | url = https://stats.wikimedia.org/EN/TablesWikipediaSK.htm | vydavateľ = Wikimedia Foundation | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2019-01-31 | dátum prístupu = 2024-01-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231227050208/https://stats.wikimedia.org/EN/TablesWikipediaSK.htm | dátum archivácie = 2023-12-27 }}</ref> <ref name="quarry-article-creates-all-bot">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Articles by year (all, bot-created) on skwiki | url = https://quarry.wmflabs.org/query/27807 | vydavateľ = quarry.wmflabs.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-06 | miesto = }}</ref> <ref name="quarry-oldest-articles">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oldest articles on skwiki | url = https://quarry.wmflabs.org/query/51685 | vydavateľ = quarry.wmflabs.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-06 | miesto = }}</ref> <ref name="skwiki-ContentTranslation-stat">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štatistiky využitia nástoja Content Translation | url = https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:ContentTranslationStats | vydavateľ = Slovenská Wikipédia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-17 | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180627005332/https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:ContentTranslationStats | dátum archivácie = 2018-06-27 }}</ref> <ref name="skwiki-WPCS">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wikipédia:WikiProjekt Česko-slovenská Wikipédia | url = https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:WikiProjekt_%C4%8Cesko-slovensk%C3%A1_Wikip%C3%A9dia | vydavateľ = Slovenská Wikipédia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-01 | miesto = }}</ref> <ref name="ethnologue-slv">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ethnologue: Languages of the World : Slovene | url = https://www.ethnologue.com/language/slv | vydavateľ = SIL International | dátum prístupu = 2019-02-01 | miesto = }}</ref> <ref name="ethnologue-est">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ethnologue: Languages of the World : Estonian | url = https://www.ethnologue.com/language/est | vydavateľ = SIL International | dátum prístupu = 2019-02-01 | miesto = }}</ref> <ref name="ethnologue-slk">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ethnologue: Languages of the World : Slovak | url = https://www.ethnologue.com/language/slk | vydavateľ = SIL International | dátum prístupu = 2019-02-01 | miesto = }}</ref> <ref name="ethnologue-ces">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ethnologue: Languages of the World : Czech | url = https://www.ethnologue.com/language/ces | vydavateľ = SIL International | dátum prístupu = 2019-02-01 | miesto = }}</ref> <ref name="ethnologue-hun">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ethnologue: Languages of the World : Hungarian | url = https://www.ethnologue.com/language/hun | vydavateľ = SIL International | dátum prístupu = 2019-02-01 | miesto = }}</ref> <ref name="ethnologue-pol">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ethnologue: Languages of the World : Polish | url = https://www.ethnologue.com/language/pol | vydavateľ = SIL International | dátum prístupu = 2019-02-01 | miesto = }}</ref> <ref name="ethnologue-deu">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ethnologue: Languages of the World : German | url = https://www.ethnologue.com/language/deu | vydavateľ = SIL International | dátum prístupu = 2019-02-01 | miesto = }}</ref> <ref name="ethnologue-eng">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ethnologue: Languages of the World : English | url = https://www.ethnologue.com/language/eng | vydavateľ = SIL International | dátum prístupu = 2019-02-01 | miesto = }}</ref> <ref name="stats-skwiki-legacy-page-views">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wikipedia Statistics : Slovenčina : Legacy page views | url = https://stats.wikimedia.org/#/sk.wikipedia.org/reading/legacy-page-views/normal%7Cbar%7Call%7C(access-site)~mobile-site*desktop-site%7Cmonthly | vydavateľ = Wikimedia Foundation | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="siteviews-skwiki-2016-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Siteviews Analysis : sk.wikipedia.org : 2016-01{{--}}2025-12 | url = https://tools.wmflabs.org/siteviews/?platform=all-access&source=pageviews&agent=user&start=2016-01&end=2025-12&sites=sk.wikipedia.org | vydavateľ = tools.wmflabs.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-06 | miesto = }}</ref> <ref name="aimmonitor-pv">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Médiá : [Mesiace] : [Zobrazenia (PV)] | url = https://aimmonitor.sk/ | vydavateľ = AIMmonitor | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-17 | miesto = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="alexa-topsites-sk">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Top Sites in Slovakia | url = https://www.alexa.com/topsites/countries/SK | vydavateľ = Alexa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2021-03-31 | dátum prístupu = 2021-03-31 | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210331101159/https://www.alexa.com/topsites/countries/SK | dátum archivácie = 2021-03-31 }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii]] * [[Wikipédia:Zoznam najlepších článkov]] * [[Wikipédia:Zoznam dobrých článkov]] * [[Wikipédia:Portál komunity]] * [[Wikimedia Slovensko]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://sk.wikipedia.org/ Slovenská Wikipédia] * [https://stats.wikimedia.org/#/sk.wikipedia.org Štatistiky slovenskej Wikipédie] ([https://web.archive.org/web/20190323182650/https://stats.wikimedia.org/EN/SummarySK.htm staršia verzia], [https://tools.wmflabs.org/siteviews/?platform=all-access&source=pageviews&agent=user&start=2015-07&end={{#time:Y-m|-1 month}}&sites=sk.wikipedia.org mesačná návštevnosť], [https://tools.wmflabs.org/topviews/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access najnavštevovanejšie články]) [[Kategória:Slovenská Wikipédia| ]] [[Kategória:Wikipédia podľa jazyka]] [[Kategória:Slovenské encyklopédie]] [[Kategória:Slovenčina]] [[Kategória:Internet na Slovensku]] [[Kategória:Webové stránky]] [[Kategória:Vzniklo v 2003]] 94h7x1rckhgqav424muu0qn0vzk8b8p Pavol Pálfi (palatín) 0 134869 8219360 8116376 2026-05-25T10:12:52Z Bakjb 236375 Bakjb premiestnil stránku [[Pavol Pálfi]] na [[Pavol Pálfi (palatín)]] 8116376 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Pálfi | Portrét = | Popis = krajinský hodnostár, [[palatín]] | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia = [[19. január]] [[1592]] | Miesto narodenia = [[Červený Kameň (hrad)|hrad Červený Kameň]], [[Uhorsko]] | Dátum úmrtia = [[6. november]] [[1653]] | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Uhorsko]] }} Gróf '''Pavol (IV.) Pálfi''' (Pálffy) - prídomok "Pálffy de Erdőd" (* [[19. január]] [[1592]], [[Červený Kameň (hrad)|hrad Červený Kameň]]<ref>FUNDÁRKOVÁ, A.: ''Barokový aristokrat.'' Bratislava 2018, s. 17.</ref> – † [[6. november]] [[1653]], [[Pálfiho palác]], [[Bratislava]], [[Uhorsko]]<ref>FUNDÁRKOVÁ, A.: ''Barokový aristokrat.'' Bratislava 2018, s. 200.</ref>) bol krajinský hodnostár, [[palatín]]. Pavlov otec Mikuláš Pálfi bol najvýznamnejším bojovníkom proti osmanským Turkom na sklonku [[16. storočie|16. storočia]]. Pochádzal z nevýznamného šľachtického rodu zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]]. Vďaka svojim vojenským schopnostiam a bohatej manželke Márii Fuggerovej získal hodnosti a veľké majetky. Osmanských Turkov porazil v 26-tich bitkách. Za dobytie hradu Ráb v roku [[1598]] dostal grófsky titul. Jeho zásluhou sa rodina Pálfiovcov stala popredným rodom v Uhorsku. Pálfiovci mali na Slovensku rozsiahle majetky. Klenotom historického jadra Bratislavy je [[Pálfiho palác]] postavený v renesančnom slohu. == Životopis == Jeho otcom bol [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláš Pálfi]], matkou Mária, rod. Fuggerová (1566 - 1643). Jeho manželkou bola Františka rod. Khuenová de Belasy, z manželstva mali štyri deti: najstaršia dcéra neznámeho mena (zomrela v roku 1644), Ján Anton (1642 - 1694), Mária Magdaléna (1644 - 1684) a Ján Karol (1645 - 1694).<ref>FUNDÁRKOVÁ, A.: ''Barokový aristokrat.'' Bratislava 2018, s. 66 - 67.</ref> V roku [[1625]]{{--}}[[1626]] bol predsedom uhorskej komory, od roku [[1625]] hlavným kráľovským čašníkom, od roku [[1640]] dedičným kapitánom [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]] a županom [[Bratislavská stolica|Bratislavskej stolice]], od roku [[1646]] krajinským sudcom, od roku [[1649]] uhorským palatínom a miestodržiteľom. Ako krajinský sudca úspešne riešil náboženské spory, z poverenia panovníka riešil roku [[1650]] spor slovenských mešťanov s nemeckým patriciátom v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stanovil zásadu paritného zastúpenia oboch národností v mestskej rade a pravidelné striedanie Slovákov a Nemcov v richtárskej a iných funkciách. Kúpil dom č. 16 na hlavnom námestí v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], známy ako Benického dom, nikdy v ňom nebýval, prenajímal ho. Vykonával stavebný dozor nad významnými cisárskymi stavebnými akciami. Jednou z najvýznamnejších bola prestavba [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]]. Zomrel vo svojom bratislavskom [[Pálfiho palác|paláci]] dňa 6. novembra 1653 o siedmej hodine večer, pochovaný bol v dóme Sv. Martina. == Ocenenie == * Roku [[1634]] povýšený do grófskeho stavu, španielskym kráľom [[Filip IV. (Španielsko)|Filipom IV.]]; vyznamenaný Radom zlatého rúna == Referencie == <references /> == Literatúra == * [[Slovenský biografický slovník]] * FUNDÁRKOVÁ, Anna: ''Barokový aristokrat.'' Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 2018. 236 s. ISBN 978-80-224-1694-8 == Externé odkazy == * {{OsudBB}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pálfi, Pavol}} [[Kategória:Narodenia v 1592]] [[Kategória:Úmrtia v 1653]] [[Kategória:Pálfiovci]] [[Kategória:Uhorskí palatíni]] [[Kategória:Osobnosti z Častej]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Krajinskí hodnostári]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Pochovaní v katedrále svätého Martina v Bratislave]] kzq1fsdlu7lo31d4onj15ihj4s7fz24 Ján Zeman (generál) 0 135736 8219140 8192225 2026-05-24T20:33:23Z Martingazak 234259 /* Kontroverzie */ Linka 8219140 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Zeman | Portrét = | Popis = [[generál]], [[protifašistický bojovník]], [[partizán]]sky veliteľ | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia = [[22. jún]] [[1909]] | Miesto narodenia = [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty americké|USA]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1993|7|29|1909|6|22}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Národnosť = slovenská | Profesia = vojak }} '''Ján Zeman''' (* [[22. jún]] [[1909]], [[New York (mesto)|New York]] – † [[29. júl]] [[1993]], [[Bratislava]]) bol [[protifašistický bojovník]], [[partizán]]sky veliteľ. Neskôr pôsobil v [[Československá ľudová armáda|Česko-slovenskej ľudovej armáde]] ako politruk - zástupca pre veci politické. == Životopis == V rokoch 1924-1928 absolvoval Učiteľský ústav Modra - [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] ([[1928]]). V rokoch 1931 - 1939 pôsobil ako riaditeľ školy a v čase vojny ako učiteľ na rôznych miestach. V roku [[1940]] vstúpil do komunistickej strany. V dôsledku zapojenia sa do odboja bol pod policajným dozorom. Bol preložený do [[Nová Baňa|Novej Bane]], no z obyvateľov [[Nová Baňa|Novej Bane]] a okolia vytvoril [[Novobanský partizánsky oddiel]], pričom sa v hodnosti kapitána stal jeho veliteľom. Neskôr sa stal komisárom oddielu J. Boroša partizánskej brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]].<ref name="PlevzaV-Zeman">{{Citácia Harvard | Heslo = Čipka | PriezviskoEditora = Plevza | MenoEditora = Viliam | OdkazNaEditora = Viliam Plevza | Rok = 1984 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda | Strany = 631 }}</ref> Pracoval ako tajomník MNV v [[Nová Baňa|Novej Bani]] a pracovník rezortov školstva (ako školský inšpektor) a kultúry. V roku 1951 študoval na [[Vysoká stranícka škola|Vysokej straníckej škole]] pri ÚV [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] v [[Praha|Prahe]]. Absolvoval ako vojenské kurzy. V roku 1938 kurz pre veliteľov rôt v Miloviciach a v roku 1944 kurz civilnej protileteckej obrany v [[Bratislava|Bratislave]]. * V októbri 1949 bol v rámci straníckeho náboru prijatý do armády. Dostal hodnosť podplukovníka. * Od októbra [[1949]] do júla [[1950]] - prednosta skupiny mravnej a politickej výchovy. Správa výchovy a osvety Vojenskej oblasti 4. * Od augusta [[1950]] do decembra 1950 - zástupca pre veci politické (ZVP) Krajského vojenského veliteľstva [[Bratislava]]. * Od októbra [[1951]] do apríla [[1952]] - náčelník Politickej správy - ZVP 2. Vojenského okruhu. * Od apríla [[1952]] do decembra [[1955]] - náčelník Hlavnej politickej správy Ministerstva národnej obrany. * Od decembra [[1955]] do októbra [[1958]] - náčelník Vojensko-politickej akadémie.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=MASKALÍK|meno=Alex|titul=Elita armády - Československá vojenská generalita 1918 - 1992|vydanie=1|vydavateľ=HWSK, s.r.o.|miesto=Košice|rok=2012|isbn=978-80-970941-0-2|strany=676|kapitola=Zeman, Ján}}</ref> V decembri 1959 bol degradovaný a preradený do zálohy. Rehabilitovaný bol v roku 1969. Pracovník [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] v Bratislave. Člen Ústredného výboru [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], Ústredného výboru [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]], poslanec [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948-1968)|Národného zhromaždenia]]. Autor článkov a príspevkov s tematikou protifašistického odboja a SNP. Nositeľ vysokých vyznamenaní. == Kontroverzie == Meno Jána Zemana sa objavilo na rezolúcii doručenej [[20. október|20. októbra]] [[1950]] súdu v ''„[[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom|procese proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]]“'' s [[Viliam Žingor|Viliama Žingorom]] požadujúcej preňho prísny trest.{{#tag:ref|Mnohí bývalí partizánski velitelia boli komunistickým režimom perzekvovaní. Zemanov podpis sa nachádza na rezolúcii doručenej [[20. október|20. októbra]] [[1950]] súdu s bývalým partizánskym veliteľom [[Viliam Žingor|Viliamom Žingorom]] požadujúca preňho prísny trest v tomto [[Politické procesy na Slovensku|politickom procese]]. Podpísaní boli aj ďalší partizánsky velitelia a komisári ako [[Ernest Bielik]], [[Ladislav Kalina]], [[Anton Šagát]], [[Juraj Špitzer]], Ján Frtús, Ján Zdražil, Karol Tomaščik, [[Samuel Falťan]] a Kazimír Barlík. [[Ladislav Kalina]] v roku [[1968]] tvrdil, že jeho podpis, ako aj podpis [[Ernest Bielik|Ernesta Bielika]] boli sfalšované.<ref name="UPN69">{{Citácia knihy | priezvisko = Matula | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Letz | meno2 = Róbert | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Dokumenty k procesu s Viliamom Žingorom a spol. | vydanie = 1 | vydavateľ = Ústav pamäti národa | miesto = Bratislava | rok = 2009 | počet strán = 280 | url = | isbn = 978-80-89335-15-2 | kapitola zborník = 69. Rezolúcia partizánskych veliteľov adresovaná Štátnemu súdu žiadajúca o prísne potrestanie V. Žingora a spol. | strany = | jazyk = }}</ref>{{rp|190}}|group=pozn.}} No už [[21. október|21. októbra]] [[Samuel Falťan]] a Ján Zeman protestovali u predsedu súdu [[Karol Bedrna|Karla Bedrnu]] za [[Zväz slovenských partizánov]] proti tomu, ako je vedený proces, ''„neboť je prý tím snižována činnost všech partyzánů, neboť prý Žingor skutečně bojoval jako partyzánsky velitel, o tom prý každý ví.“''<ref name="Matula">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty z procesu s Viliamom Žingorom a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=978-80-89335-15-2|priezvisko2=Matula|meno2=Pavol|edícia=Dokumenty}}</ref>{{rp|208}} {{#tag:ref|[[Samuel Falťan]] a Ján Zeman [[20. október|20. októbra]] [[1950]] podpísali rezolúciu proti Žingorovi a [[21. október|21. októbra]] vyjadrili nespokojnosť s vedením procesu, z čoho by sa dalo usudzovať, že boli presvedčení o Žingorovej vine, no mali výhrady proti znižovaniu významu partizánov v odboji.<ref name="Matula"/>{{rp|208}}|group=pozn.}} == Hodnostný postup == * Od [[4. október|4. októbra]] [[1949]] - plukovník pechoty * Od [[6. december|6. decembra]] [[1952]] - brigádny generál (generálmajor) * Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1954]] - generálporučík<ref name=":0" /> ==Vyznamenania<ref name="PlevzaV-Zeman"/>== * [[Rad Slovenského národného povstania|Rad SNP 1. triedy]] ([[1945]]) * Československý vojenský kríž [[1939]] ([[1946]]) * Za zásluhy 1. stupňa ([[1946]]) * Za pobedu na Germanijej ([[1947]]) == Poznámka == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * [[Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice|Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255{{--}}2000]] == Externé odkazy == * {{OsudBB}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zeman, Ján}} [[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1939]] [[Kategória:Osobnosti z New Yorku]] [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Partizánski velitelia]] [[Kategória:Slovenskí generáli]] [[Kategória:Slovenskí organizátori partizánskeho boja]] [[Kategória:Členovia Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska]] [[Kategória:Narodenia 22. júna]] [[Kategória:Narodenia v 1909]] [[Kategória:Úmrtia 29. júla]] [[Kategória:Úmrtia v 1993]] tt7l6586y2jtgky6n8dr4r15h5d6rii Vanesa 0 137829 8219130 8080401 2026-05-24T20:25:20Z ~2026-31184-97 295887 /* */ 8219130 wikitext text/x-wiki '''Vanesa''' je ženské [[Meno (prvé meno)|meno]]. [[Meniny]] na Slovensku má [[24. máj|25. máj]]a.<ref>{{Kalendárium}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Ženské mená]] 1ymz9a7cynzcyatgwr37hphkma57tn6 8219133 8219130 2026-05-24T20:27:37Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-31184-97|~2026-31184-97]] ([[User_talk:~2026-31184-97|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A02:AB04:27BC:6100:E146:41D9:776C:8A62 8080401 wikitext text/x-wiki '''Vanesa''' je ženské [[Meno (prvé meno)|meno]]. [[Meniny]] na Slovensku má [[24. máj]]a.<ref>{{Kalendárium}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Ženské mená]] iqbjsv4tv6jtjv6la7sj06j3y5q2xkr Nantes (Francúzsko) 0 141280 8219071 7813071 2026-05-24T17:19:48Z Rajmund Noga 285053 Rozšírenie 8219071 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Nantes | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = mesto | erb = Blason Nantes.svg | vlajka = Drapeau de Nantes.svg | obrázok = Nantes aérien château3.jpg | popis obrázka = Nantes | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Pays-de-la-Loire]] | departement = [[Loire-Atlantique]] | obvod = [[Nantes (obvod)|Nantes]] | kantón = Pays-de-la-Loire | rieka = [[Loira (rieka)|Loira]] | starosta = | lat_deg = 47 | lat_min = 13 | lat_sec = 2 | lat_SJ = S | lon_deg = 1 | lon_min = 33 | lon_sec = 14 | lon_VZ = Z | rozloha = 65.19 | najvyšší bod = 52 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 2 | najnižší bod názov= | PSČ = 44000 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 44109 | commons = Nantes | web = [http://www.nantes.fr/ nantes.fr] }} '''Nantes''' ([[bretónčina|bretónsky]]: ''Naoned''; gálsky: ''Naunnt'') je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v západnom [[Francúzsko|Francúzsku]], situované na rieke [[Loira (rieka)|Loira]], {{km|50|m}} od pobrežia [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Nantes je šieste najväčšie mesto vo Francúzsku s okolo 300 000 obyvateľmi v jeho metropolitnej oblasti (sčítanie ľudu, [[1999]]) a 790 318 obyvateľmi podľa odhadu z roku [[2007]].<ref>[http://www.populationdata.net/pays/europe/france-villes.php Population des villes de France au dernier recensement] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516202720/http://www.populationdata.net/pays/europe/france-villes.php |date=2008-05-16 }} PopulationData.net, [[22. január]] [[2007]]. Pridané: [[7. októbra]] [[2007]].</ref> Nantes je prefektúrou [[Región (Francúzsko)|regiónu]] [[Pays de la Loire]], ako i [[departement]]u [[Loire-Atlantique]]. Je tiež najdôležitejšie mesto historickej provincie [[Bretónsko]] a kultúrne stále zostáva s ním späté. Názov mesta sa odvodzuje od rodu Nemnètes, galského rodu, ktorý sa tu usadil predtým ako si [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]] podmanili [[Galovia|Galov]]. V roku [[2004]] [[Time (týždenník)|časopis Time]] opísal mesto Nantes ako "najvhodnejšie mesto na bývanie v celej Európe".<ref>[https://web.archive.org/web/20040823201658/http://www.time.com/time/europe/secret/nantes.html The Last Best Place In Europe] Time Europe, [[22. august]] [[2004]]. Pridané: [[7. októbra]] [[2007]].</ref> == Poloha == Mesto má rozlohu {{km2|65.19}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|52}} a najnižší bod {{mnm|2 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-04-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov je {{OBP|FR|44109}} ({{OBD|FR|44109}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=44109 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 44109}} == Osobnosti == * [[Donacian a Rogacian]] ( † v polovici 3.stor. alebo začiatkom 4.stor.), [[Mučeník|mučeníci]] * [[Anna Bretónska]] (* [[1477]] – † [[1514]]), vládnuca bretónska vojvodkyňa a dvojnásobná francúzska kráľovná * [[Joseph Fouché]] (* [[1759]] – † [[1820]]), politik * [[Jules Verne]] (* [[1828]] – † [[1905]]), spisovateľ sci-fi * [[Jules Arnous de Rivière]] (* [[1830]] – † [[1905]]), šachový majster * [[Georges Clemenceau]] (* [[1841]] – † [[1929]]), politik a novinár * [[Ernest Marie Louis Bedel]] (* [[1849]] – † [[1922]]), entomológ * [[Ulrich Ramé]] (* [[1972]]), futbalový brankár == Vzdelávanie == * [[Audencia]] * e-artsup * École pour l'informatique et les nouvelles technologies * ISEG Marketing & Communication School * ISEFAC Bachelor == Partnerské mestá == * {{minivlajka|UK}} [[Cardiff]], [[Wales]], [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[1964]] * {{minivlajka|USA}} [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]], [[Spojené štáty|USA]], [[1985]] * {{minivlajka|Rumunsko}} [[Kluž]], [[Rumunsko]] * {{flagicon|Brazil}} [[Recife]], [[Brazília]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Saarbrücken]], [[Nemecko]], [[1965]] * {{minivlajka|USA}} [[Seattle]], [[Spojené štáty|USA]], [[1980]] * {{minivlajka|Gruzínsko}} [[Tbilisi]], [[Gruzínsko]], [[1979]] == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí departementu Loire-Atlantique]] * [[Zoznam miest vo Francúzsku]] == Panoráma == {{Široký obrázok|Panorama-Nantes-vue-du-pont-de-tbilissi.jpg|1200px|Panoráma mesta Nantes}} == Externé odkazy == * [http://www.nantes.fr/ Oficiálna stránka] * [https://www.levoyageanantes.fr/en/ Oficiálna stránka turistickej kancelárie v Nantes] {{francúzsky výhonok}} [[Kategória:Nantes (Francúzsko)| ]] [[Kategória:Mestá v Pays-de-la-Loire]] [[Kategória:Obce v departemente Loire-Atlantique]] sx6udqoiuv8qbfbo1etyxma0nf93lb7 8219072 8219071 2026-05-24T17:20:43Z Rajmund Noga 285053 Rozšírenie 8219072 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Nantes | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = mesto | erb = Blason Nantes.svg | vlajka = Drapeau de Nantes.svg | obrázok = Nantes aérien château3.jpg | popis obrázka = Nantes | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Pays-de-la-Loire]] | departement = [[Loire-Atlantique]] | obvod = [[Nantes (obvod)|Nantes]] | kantón = Pays-de-la-Loire | rieka = [[Loira (rieka)|Loira]] | starosta = | lat_deg = 47 | lat_min = 13 | lat_sec = 2 | lat_SJ = S | lon_deg = 1 | lon_min = 33 | lon_sec = 14 | lon_VZ = Z | rozloha = 65.19 | najvyšší bod = 52 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 2 | najnižší bod názov= | PSČ = 44000 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 44109 | commons = Nantes | web = [http://www.nantes.fr/ nantes.fr] }} '''Nantes''' ([[bretónčina|bretónsky]]: ''Naoned''; gálsky: ''Naunnt'') je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v západnom [[Francúzsko|Francúzsku]], situované na rieke [[Loira (rieka)|Loira]], {{km|50|m}} od pobrežia [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Nantes je šieste najväčšie mesto vo Francúzsku s okolo 300 000 obyvateľmi v jeho metropolitnej oblasti (sčítanie ľudu, [[1999]]) a 790 318 obyvateľmi podľa odhadu z roku [[2007]].<ref>[http://www.populationdata.net/pays/europe/france-villes.php Population des villes de France au dernier recensement] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516202720/http://www.populationdata.net/pays/europe/france-villes.php |date=2008-05-16 }} PopulationData.net, [[22. január]] [[2007]]. Pridané: [[7. októbra]] [[2007]].</ref> Nantes je prefektúrou [[Región (Francúzsko)|regiónu]] [[Pays de la Loire]], ako i [[departement]]u [[Loire-Atlantique]]. Je tiež najdôležitejšie mesto historickej provincie [[Bretónsko]] a kultúrne stále zostáva s ním späté. Názov mesta sa odvodzuje od rodu Nemnètes, galského rodu, ktorý sa tu usadil predtým ako si [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]] podmanili [[Galovia|Galov]]. V roku [[2004]] [[Time (týždenník)|časopis Time]] opísal mesto Nantes ako "najvhodnejšie mesto na bývanie v celej Európe".<ref>[https://web.archive.org/web/20040823201658/http://www.time.com/time/europe/secret/nantes.html The Last Best Place In Europe] Time Europe, [[22. august]] [[2004]]. Pridané: [[7. októbra]] [[2007]].</ref> == Poloha == Mesto má rozlohu {{km2|65.19}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|52}} a najnižší bod {{mnm|2 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-04-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov je {{OBP|FR|44109}} ({{OBD|FR|44109}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=44109 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 44109}} == Osobnosti == * [[Donacian a Rogacian]] ( † v polovici 3.stor. alebo začiatkom 4.stor.), [[Mučeník|mučeníci]], [[Svätec|svätý]] * [[Anna Bretónska]] (* [[1477]] – † [[1514]]), vládnuca bretónska vojvodkyňa a dvojnásobná francúzska kráľovná * [[Joseph Fouché]] (* [[1759]] – † [[1820]]), politik * [[Jules Verne]] (* [[1828]] – † [[1905]]), spisovateľ sci-fi * [[Jules Arnous de Rivière]] (* [[1830]] – † [[1905]]), šachový majster * [[Georges Clemenceau]] (* [[1841]] – † [[1929]]), politik a novinár * [[Ernest Marie Louis Bedel]] (* [[1849]] – † [[1922]]), entomológ * [[Ulrich Ramé]] (* [[1972]]), futbalový brankár == Vzdelávanie == * [[Audencia]] * e-artsup * École pour l'informatique et les nouvelles technologies * ISEG Marketing & Communication School * ISEFAC Bachelor == Partnerské mestá == * {{minivlajka|UK}} [[Cardiff]], [[Wales]], [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[1964]] * {{minivlajka|USA}} [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]], [[Spojené štáty|USA]], [[1985]] * {{minivlajka|Rumunsko}} [[Kluž]], [[Rumunsko]] * {{flagicon|Brazil}} [[Recife]], [[Brazília]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Saarbrücken]], [[Nemecko]], [[1965]] * {{minivlajka|USA}} [[Seattle]], [[Spojené štáty|USA]], [[1980]] * {{minivlajka|Gruzínsko}} [[Tbilisi]], [[Gruzínsko]], [[1979]] == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí departementu Loire-Atlantique]] * [[Zoznam miest vo Francúzsku]] == Panoráma == {{Široký obrázok|Panorama-Nantes-vue-du-pont-de-tbilissi.jpg|1200px|Panoráma mesta Nantes}} == Externé odkazy == * [http://www.nantes.fr/ Oficiálna stránka] * [https://www.levoyageanantes.fr/en/ Oficiálna stránka turistickej kancelárie v Nantes] {{francúzsky výhonok}} [[Kategória:Nantes (Francúzsko)| ]] [[Kategória:Mestá v Pays-de-la-Loire]] [[Kategória:Obce v departemente Loire-Atlantique]] cne7dpazqnyr5ceppa9x8maf1r83gz6 8219113 8219072 2026-05-24T19:08:10Z ~2026-30912-46 295877 8219113 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Nantes | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = mesto | erb = Blason Nantes.svg | vlajka = Drapeau de Nantes.svg | obrázok = Nantes aérien château3.jpg | popis obrázka = Nantes | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Pays-de-la-Loire]] | departement = [[Loire-Atlantique]] | obvod = [[Nantes (obvod)|Nantes]] | kantón = Pays-de-la-Loire | rieka = [[Loira (rieka)|Loira]] | starosta = | lat_deg = 47 | lat_min = 13 | lat_sec = 2 | lat_SJ = S | lon_deg = 1 | lon_min = 33 | lon_sec = 14 | lon_VZ = Z | rozloha = 65.19 | najvyšší bod = 52 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 2 | najnižší bod názov= | PSČ = 44000 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 44109 | commons = Nantes | web = [http://www.nantes.fr/ nantes.fr] }} '''Nantes''' ([[bretónčina|bretónsky]]: ''Naoned''; gálsky: ''Naunnt'') je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v západnom [[Francúzsko|Francúzsku]], situované na rieke [[Loira (rieka)|Loira]], {{km|50|m}} od pobrežia [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Nantes je šieste najväčšie mesto vo Francúzsku s okolo 300 000 obyvateľmi v jeho metropolitnej oblasti (sčítanie ľudu, [[1999]]) a 790 318 obyvateľmi podľa odhadu z roku [[2007]].<ref>[http://www.populationdata.net/pays/europe/france-villes.php Population des villes de France au dernier recensement] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516202720/http://www.populationdata.net/pays/europe/france-villes.php |date=2008-05-16 }} PopulationData.net, [[22. január]] [[2007]]. Pridané: [[7. októbra]] [[2007]].</ref> Nantes je prefektúrou [[Región (Francúzsko)|regiónu]] [[Pays de la Loire]], ako i [[departement]]u [[Loire-Atlantique]]. Je tiež najdôležitejšie mesto historickej provincie [[Bretónsko]] a kultúrne stále zostáva s ním späté. Názov mesta sa odvodzuje od rodu Nemnètes, galského rodu, ktorý sa tu usadil predtým ako si [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]] podmanili [[Galovia|Galov]]. V roku [[2004]] [[Time (týždenník)|časopis Time]] opísal mesto Nantes ako "najvhodnejšie mesto na bývanie v celej Európe".<ref>[https://web.archive.org/web/20040823201658/http://www.time.com/time/europe/secret/nantes.html The Last Best Place In Europe] Time Europe, [[22. august]] [[2004]]. Pridané: [[7. októbra]] [[2007]].</ref> == Poloha == Mesto má rozlohu {{km2|65.19}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|52}} a najnižší bod {{mnm|2 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-04-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov je {{OBP|FR|44109}} ({{OBD|FR|44109}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=44109 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 44109}} == Osobnosti == * [[Donacian a Rogacian]] († v polovici 3. stor. alebo začiatkom 4. stor.), [[Mučeník|mučeníci]], [[Svätec|svätý]] * [[Anna Bretónska]] (* [[1477]] – † [[1514]]), vládnuca bretónska vojvodkyňa a dvojnásobná francúzska kráľovná * [[Joseph Fouché]] (* [[1759]] – † [[1820]]), politik * [[Jules Verne]] (* [[1828]] – † [[1905]]), spisovateľ sci-fi * [[Jules Arnous de Rivière]] (* [[1830]] – † [[1905]]), šachový majster * [[Georges Clemenceau]] (* [[1841]] – † [[1929]]), politik a novinár * [[Ernest Marie Louis Bedel]] (* [[1849]] – † [[1922]]), entomológ * [[Ulrich Ramé]] (* [[1972]]), futbalový brankár == Vzdelávanie == * [[Audencia]] * e-artsup * École pour l'informatique et les nouvelles technologies * ISEG Marketing & Communication School * ISEFAC Bachelor == Partnerské mestá == * {{minivlajka|UK}} [[Cardiff]], [[Wales]], [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[1964]] * {{minivlajka|USA}} [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]], [[Spojené štáty|USA]], [[1985]] * {{minivlajka|Rumunsko}} [[Kluž]], [[Rumunsko]] * {{flagicon|Brazil}} [[Recife]], [[Brazília]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Saarbrücken]], [[Nemecko]], [[1965]] * {{minivlajka|USA}} [[Seattle]], [[Spojené štáty|USA]], [[1980]] * {{minivlajka|Gruzínsko}} [[Tbilisi]], [[Gruzínsko]], [[1979]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam obcí departementu Loire-Atlantique]] * [[Zoznam miest vo Francúzsku]] == Panoráma == {{Široký obrázok|Panorama-Nantes-vue-du-pont-de-tbilissi.jpg|1200px|Panoráma mesta Nantes}} == Externé odkazy == * [http://www.nantes.fr/ Oficiálna stránka] * [https://www.levoyageanantes.fr/en/ Oficiálna stránka turistickej kancelárie v Nantes] {{francúzsky výhonok}} [[Kategória:Nantes (Francúzsko)| ]] [[Kategória:Mestá v Pays-de-la-Loire]] [[Kategória:Obce v departemente Loire-Atlantique]] 2djlqiyf54974uq1rl7586p3prpvo3v 8219160 8219113 2026-05-24T21:43:29Z Rajmund Noga 285053 Rozšírenie 8219160 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Nantes | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = mesto | erb = Blason Nantes.svg | vlajka = Drapeau de Nantes.svg | obrázok = Nantes aérien château3.jpg | popis obrázka = Nantes | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Pays-de-la-Loire]] | departement = [[Loire-Atlantique]] | obvod = [[Nantes (obvod)|Nantes]] | kantón = Pays-de-la-Loire | rieka = [[Loira (rieka)|Loira]] | starosta = | lat_deg = 47 | lat_min = 13 | lat_sec = 2 | lat_SJ = S | lon_deg = 1 | lon_min = 33 | lon_sec = 14 | lon_VZ = Z | rozloha = 65.19 | najvyšší bod = 52 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 2 | najnižší bod názov= | PSČ = 44000 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 44109 | commons = Nantes | web = [http://www.nantes.fr/ nantes.fr] }} '''Nantes''' ([[bretónčina|bretónsky]]: ''Naoned''; gálsky: ''Naunnt'') je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v západnom [[Francúzsko|Francúzsku]], situované na rieke [[Loira (rieka)|Loira]], {{km|50|m}} od pobrežia [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Nantes je šieste najväčšie mesto vo Francúzsku s okolo 300 000 obyvateľmi v jeho metropolitnej oblasti (sčítanie ľudu, [[1999]]) a 790 318 obyvateľmi podľa odhadu z roku [[2007]].<ref>[http://www.populationdata.net/pays/europe/france-villes.php Population des villes de France au dernier recensement] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080516202720/http://www.populationdata.net/pays/europe/france-villes.php |date=2008-05-16 }} PopulationData.net, [[22. január]] [[2007]]. Pridané: [[7. októbra]] [[2007]].</ref> Nantes je prefektúrou [[Región (Francúzsko)|regiónu]] [[Pays de la Loire]], ako i [[departement]]u [[Loire-Atlantique]]. Je tiež najdôležitejšie mesto historickej provincie [[Bretónsko]] a kultúrne stále zostáva s ním späté. Názov mesta sa odvodzuje od rodu Nemnètes, galského rodu, ktorý sa tu usadil predtým ako si [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]] podmanili [[Galovia|Galov]]. V roku [[2004]] [[Time (týždenník)|časopis Time]] opísal mesto Nantes ako "najvhodnejšie mesto na bývanie v celej Európe".<ref>[https://web.archive.org/web/20040823201658/http://www.time.com/time/europe/secret/nantes.html The Last Best Place In Europe] Time Europe, [[22. august]] [[2004]]. Pridané: [[7. októbra]] [[2007]].</ref> == Poloha == Mesto má rozlohu {{km2|65.19}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|52}} a najnižší bod {{mnm|2 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-04-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov je {{OBP|FR|44109}} ({{OBD|FR|44109}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=44109 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 44109}} == Osobnosti == * [[Donacián a Rogacián]] († v polovici 3. storočia alebo začiatkom 4. storočia), bratia, [[Mučeník|mučeníci,]] [[Svätec|svätý]] * [[Anna Bretónska]] (* [[1477]] – † [[1514]]), vládnuca bretónska vojvodkyňa a dvojnásobná francúzska kráľovná * [[Joseph Fouché]] (* [[1759]] – † [[1820]]), politik * [[Jules Verne]] (* [[1828]] – † [[1905]]), spisovateľ sci-fi * [[Jules Arnous de Rivière]] (* [[1830]] – † [[1905]]), šachový majster * [[Georges Clemenceau]] (* [[1841]] – † [[1929]]), politik a novinár * [[Ernest Marie Louis Bedel]] (* [[1849]] – † [[1922]]), entomológ * [[Ulrich Ramé]] (* [[1972]]), futbalový brankár == Vzdelávanie == * [[Audencia]] * e-artsup * École pour l'informatique et les nouvelles technologies * ISEG Marketing & Communication School * ISEFAC Bachelor == Partnerské mestá == * {{minivlajka|UK}} [[Cardiff]], [[Wales]], [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[1964]] * {{minivlajka|USA}} [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]], [[Spojené štáty|USA]], [[1985]] * {{minivlajka|Rumunsko}} [[Kluž]], [[Rumunsko]] * {{flagicon|Brazil}} [[Recife]], [[Brazília]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Saarbrücken]], [[Nemecko]], [[1965]] * {{minivlajka|USA}} [[Seattle]], [[Spojené štáty|USA]], [[1980]] * {{minivlajka|Gruzínsko}} [[Tbilisi]], [[Gruzínsko]], [[1979]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam obcí departementu Loire-Atlantique]] * [[Zoznam miest vo Francúzsku]] == Panoráma == {{Široký obrázok|Panorama-Nantes-vue-du-pont-de-tbilissi.jpg|1200px|Panoráma mesta Nantes}} == Externé odkazy == * [http://www.nantes.fr/ Oficiálna stránka] * [https://www.levoyageanantes.fr/en/ Oficiálna stránka turistickej kancelárie v Nantes] {{francúzsky výhonok}} [[Kategória:Nantes (Francúzsko)| ]] [[Kategória:Mestá v Pays-de-la-Loire]] [[Kategória:Obce v departemente Loire-Atlantique]] lg908eharoy9b9nxgh905sf8344qh06 Letisko Manchester 0 143629 8219024 7084776 2026-05-24T15:22:33Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219024 wikitext text/x-wiki {{Infobox Letisko |názov = Letisko Manchester |iné názvy = ''Manchester Airport'' |typ = medzinárodné verejné civilné |obrázok = Manchester Airport.jpg |popis obrázku = |majiteľ = Manchester Airport Holdings |prevádzkovateľ = Manchester Airport plc |otvorené = [[1938]] |mesto = [[Ringway (Manchester)|Ringway]], [[Manchester]], [[Spojené kráľovstvo]] |webstránka = [http://www.manchesterairport.co.uk/ www.manchesterairport.co.uk] |nadmorská výška = 78 |zemepisná šírka = 53,35389 |zemepisná dĺžka = -2,275 |ICAO = EGCC |IATA = MAN |rok štatistiky = 2015 |cestujúcich = 23 136 047 |lietadiel = 173 165 lietadiel |dráha 1 = 05L-23R |dĺžka 1 = 3 048 |povrch 1 = betón/drážkovaný asfalt |dráha 2 = 05R-23L |dĺžka 2 = 3 200 |povrch 2 = betón/drážkovaný asfalt }} '''Letisko Manchester''' ({{vjz|eng|''Manchester Airport''}}; [[Medzinárodné združenie leteckých dopravcov|IATA]]: '''MAN''', [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo|ICAO]]: '''EGCC''') je hlavné letisko v [[Manchester|Manchestri]], [[Anglicko]]. Pri otvorení letovej dopravy dostalo názov ''Letisko Ringway''. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa oficiálne nazývalo ''RAF Ringway'' a od roku [[1975]] do roku [[1986]] sa používal názov ''Medzinárodné letisko Manchester''. Nachádza sa na hranici medzi grófstvom [[Cheshire (grófstvo)|Cheshire]] a [[Manchester|Manchestrom]] v metropolitnom grófstve [[Veľký Manchester]]. Letisko má dve rovnobežné [[Vzletová a pristávacia dráha|vzletové a pristávacie dráhy]], druhá bola otvorená v roku [[2001]] a stála £172 miliónov. Letisko má tri priľahlé terminály a železničnú zastávku. Majiteľom letiska je ''Manchester Airports Group (MAG)'', ktoré je kontrolované desiatimi metropolitnými okresnými radami Veľkého Manchestru a je to zároveň najväčšia britská letisková spoločnosť. Letisko v Manchestri je štvrtým najrušnejším letiskom v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] (po letiskách [[London Heathrow|Londýn-Heathrow]], [[London Gatwick|Londýn-Gatwick]] a [[London Stansted|Londýn-Stansted]]). V počte prepravených pasažierov kleslo na 48. miesto v roku [[2005]] zo 45. miesta, na ktorom bolo v roku [[2004]].<ref>[http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=262428 100 Busiest Airport - International Passengers only 2004], Pridané: [[22. december|22. 12.]] [[2007]]</ref> V roku [[2006]] z letiska odletelo a priletelo rekordných 234&nbsp;845 lietadiel.<ref>[http://www.ukaccs.info/manchester/profile.htm Manchester Airport movements] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120209023548/http://www.ukaccs.info/manchester/profile.htm |date=2012-02-09 }}, Pridané: [[22. december|22. 12.]] [[2007]]</ref> V roku 2009 letisko odbavilo 18 724 889 pasažierov a počet pohybov lietadiel bol 172 515,<ref name="stats">{{cite web|url=http://www.caa.co.uk/default.aspx?catid=80&pagetype=88&sglid=3&fld=2009Annual |title=UK Airport Statistics: 2009 - annual |publisher=Caa.co.uk |date= |accessdate=2010-04-04}}</ref> v roku [[2015]] to bolo 173 165 letov a 23 136 047 pasažierov. == Referencie == <div style="font-size:90%"><references /></div> == Externé odkazy == * [http://www.manchesterairport.co.uk/manweb.nsf Oficiálna stránka letiska] {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Letiská v Spojenom kráľovstve|Manchester]] [[Kategória:Doprava vo Veľkom Manchestri]] 7xcb3r440uuxtxn3pntde2sg2y0xl61 Lyginodendrorasty 0 144874 8219157 8123687 2026-05-24T21:25:35Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219157 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny| Názov=lyginodendrorasty| Obrázok= Diplopteridium holdenii.jpg | Titulok=Vzorky vyhynutého druhu ''[[Diplopteridium holdenii]]'' z lokality Drybrook. Vzorka má priemer asi 10 cm. Zbierky [[Universiteit Utrecht]]. | Skry0=áno| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Plantae, Vegetabilia| Podríša po slovensky= [[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta| Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta| Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta| Skupina 1 po slovensky= [[nahosemenné rastliny]]|Skupina 1 po latinsky=Gymnospermae| Oddelenie po slovensky=lyginodendrorasty|Oddelenie po latinsky=Lyginodendrophyta| Binomické meno=Lyginodendrophyta| Klasifikátor1=| Dátum1=| Synonymá= semenné paprade (Pteridospermophyta)| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Lyginodendrorasty''' (iné názvy pozri nižšie) sú vyhynuté parafyletické oddelenie (resp. pododdelenie) [[nahosemenné rastliny|nahosemenných rastlín]]. Niekedy sa tento taxón zaraďuje - s patričnou úpravou koncovky - ako trieda, podtrieda, rad či ako klád bez úrovne - pozri nižšie. ==Názvy == Tento taxón má tieto názvy: *ako oddelenie či pododdelenie: '''lyginodendrorasty'''<ref name=Enig>{{Citácia knihy | priezvisko = Boleček | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Biológia : pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách | vydanie = 1 | vydavateľ = Enigma | miesto = Nitra | rok = 2010 | počet strán = 406 | url = | isbn = 978-80-89132-95-9 | kapitola = | strany = 103| jazyk = }}</ref><ref name=EZ/>, '''papraďosemenné rastliny'''<ref name=Enig/>, '''papraďosemenné'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://documen.site/download/botanikavyie-semenne-rastliny-borovicorasty_pdf |dátum prístupu=2021-02-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250120043409/https://documen.site/download/botanikavyie-semenne-rastliny-borovicorasty_pdf |dátum archivácie=2025-01-20 }}</ref>, '''semenné paprade'''<ref>[https://web.archive.org/web/20070120010505/http://www.fns.uniba.sk/~kbo/CernusPrehtax.rtf]</ref><ref>rastliny. In: [[Encyklopédia medicíny]]</ref>, '''pteridospermy'''<ref>[https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kek/evoeko/Prof._EVOLUCIA_EKOSYSTEMOV-skripta.pdf] S. 30</ref> - lat. oddelenie: Pteridospermatophyta, Lyginodendrophyta, Lyginopteridophyta; lat. pododdelenie: Pteridospermatophytina, Lyginopteridophytina *ako trieda: '''lyginodendrové (rastliny)'''<ref>LENOCHOVÁ, M. et al. Biológia pre 1. ročník gymnázií. Bratislava: SPN, 1994, S. 96, 99</ref>, '''lyginodendropsidy'''<ref name=EZ>rastlina. In: Encyklopédia Zeme 1982, S. 509</ref>, '''semenné paprade'''<ref>semenné paprade. In: Malá encyklopédia biológie, 1975</ref><ref name=Mič/> - lat. Pteridospermae, Pteridospermopsida, Lyginopteridopsida, Lyginodendropsida, Lyginodendratae, Lyginopteridatae, Cycadofilices; *ako podtrieda alebo klád: '''lyginopteridy'''<ref name=Mič/> - lat. Lyginopteridae; *ako rad: '''lyginopterotvaré'''<ref name=Mič/> (v širšom zmysle) - lat. Lyginopteridales, Pteridospermales, Cycadofilicales (všetko v širšom zmysle) ==Znaky== Lyginodenderorasty boli rastliny podobné papradiam s výrazne perovito zloženými [[list]]ami. Ich stonka (kmeň) druhotne hrubla. Vzrastom išlo väčšinou o nižšie stromy, ale niektoré druhy boli aj pomerne vysoké. Mali dobre vyvinutú ''[[kutikula|kutikulu]]'', ktorá ich chránila pred vysušením. Na rozdiel od papradí sa u nich vyvinula tvorba semien. Ich rozmnožovacie orgány (''sporofyly'') boli heterospórne, obsahovali samčie mikrosporangiá aj samičie makrosporangiá. Makrosporangiá zrastali a všetky okrem jedného zosterilneli. Sterilné makrosporangiá vytvorili obal pre to zvyšné plodné a tak vzniklo vajíčko. Oplodnenie prebiehalo pravdepodobne až po páde semena na zem. ==Fosílny záznam == Je to pomerne heterogénna skupina. Taxonomické rozdelenie fosílií je založené na anatómii a vývine semien. Fosílny nález je však často zlomkovitý, preto niektoré taxóny je ťažké, alebo aj nemožné spoľahlivo zaradiť. Lyginodendrorasty v najširšom zmysle sa pravdepodobne vyvinuli v [[devón]]e, ale boli typické hlavne pre pralesy v [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbóne]] a [[Perm (geochronologická jednotka)|perme]]. Vo vrchnom perme veľa druhov lyginodendrorastov vyhynulo, časť pokračovala ešte do konca [[druhohory|druhohôr]] (väčšinou do [[jura|jury]], pomenej do [[krieda|kriedy]]). ==Systematika == ''Vysvetlivky:'' :'' - znak / oddeľuje úplné synonymá; '' :'' - skratka AZ znamená alternatívne zaradenie v systéme nahosemenných rastlín (t.j. do ktorého taxónu sa daný taxón alternatívne zaraďuje);'' :''- všetky uvedené taxóny sú vyhynuté.'' Systém:<br> lyginodendrorasty (v najširšom zmysle; synonymá pozri vyššie): *''taxóny z prvohôr (devón až perm)'': **rad [[lyginopterotvaré]] v užšom zmysle (Lyginopteridales v užšom zmysle/Lagenostomales) - alternatívne sa z tohto radu odčleňuje časť taxónov ako samostatná trieda lyginodendrorastov [[Moresnetiopsida]] (prípadne samostatné oddelenie [[Moresnetiophyta]]), pričom alternatívne namiesto Moresnetiopsida môžu byť rady [[Moresnetiales]], [[Pullarithecales]] a [[Tetrastichiales]]<ref name=Nov/>; AZ pre lyginopterotvaré: [[cykasorasty]] (zriedkavo); AZ pre Moresnetiophyta: vedľa lyginodendrorastov **rad [[kalamopítyotvaré]] (Calamopityales) - AZ: [[ginkorasty]] (zriedkavo) alebo Moresnetiophyta alebo vedľa lyginodendrorastov **rad [[kalistofytonotvaré]] (Callistophytales) - AZ: ginkorasty (zriedkavo) **rad [[Hexapterospermales]] - AZ: stržňovkotvaré **rad [[stržňovkotvaré]] (Medullosales/Pachytestopsida/Trigonocarpales) - u niektorých autorov sú namiesto stržňovkotvarých rady [[Codonospermales]] a [[Pachytestales]]; AZ: cykasorasty **rad [[fasmatocykasotvaré]] (Phasmatocycladales) - AZ: cykasorasty alebo kalistofytonotvaré (zriedkavo) **rad [[gigantopterotvaré]] (Gigantopteridales) - AZ: cykasorasty alebo ginkorasty (zriedkavo) **trieda [[Peltaspermopsida]] - zasahuje do druhohôr; AZ: ginkorasty ***rad [[peltaspermotvaré]] (Peltaspermales) ***rad [[umkomasiotvaré]] (Umkomasiales/Corystospermales) ***rad [[trichopítyotvaré]] (Trichopytiales) - AZ: dvojhrotovcotvaré (nesprávne) alebo ginkotvaré (nesprávne)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Meyen | meno = Sergei | autor = | odkaz na autora = | titul = Fundamentals of Palaeobotany | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 446 | url = | isbn = 978-94-009-3151-0 | kapitola = | strany = 148| jazyk = }}</ref> ***rad [[Sporophyllitales]] **rad [[dvojhrotovcotvaré]] (Dicranophyllales) - AZ: ihličnany **rad [[jazyčnatcotvaré]] (Glossopteridales) - u niektorých autorov sú namiesto jazyčnatcotvarých taxóny (trieda) [[Dyctiopteridiopsida]] a (rad) [[Arberiales]]; AZ: ginkorasty *''taxóny z druhohôr'': **rad [[matatielotvaré]] (Matatiellales) - AZ: ginkorasty **rad [[hamšóviotvaré]] (Hamshawviales) - AZ: ginkorasty **rad [[petrielotvaré]] (Petriellales) - AZ: ginkorasty **rad [[kaytóniotvaré]] (Caytoniales) - AZ: ginkorasty **rad [[pentoxylonotvaré]] (Pentoxylales) - AZ: benetitorasty alebo ginkorasty (zriedkavo) Ako vidno podľa uvedených AZ, v extrémnom prípade sú v systéme nahosemenných rastlín celé alebo skoro celé lyginodendrorasty presunuté do cykasorastov a ginkorastov (resp. v menšej miere aj ihličnanov a benetitorastov). Alvin 1967 do lyginodendrorastov zaraďoval aj problematické rady [[Archeopteridales]], [[Diplopteridales]] a [[Sphenospermales]]. Němejc do lyginodendrorastov zaraďoval aj rad [[kordaitotvaré]]. Ojedinele sa do lyginodendrorastov zaraďujú aj †[[papraďovité stromy]]/[[prvosemenné rastliny]] (Progymnospermae/Progymnospermopsida). Zdroje kapitoly Systematika: <ref name=Nov>Novikoff A., Barabasz-Krasny B. 2015. System of Embryophytes. In: Novikoff A., Barabasz-Krasny B. Modern Plant Systematics: 23-63. Liga-Pres, Lviv, Ukraine. [https://phytomorphology.org/personal-information/system-of-embryophytes/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201006201945/https://phytomorphology.org/personal-information/system-of-embryophytes/ |date=2020-10-06 }}</ref><ref>Novikov, A., Barabaš-Krasny B. Sučasna systematyka roslin... [Modern Plant Systematics...] - Ľvov: Liga-Pres, 2015. [https://www.researchgate.net/publication/277138875_Modern_plant_systematics]</ref><ref>Burgoyne, P. M., van Wyk, A. E., Anderson, J. M., & Schrire, B. D. (2005). Phanerozoic evolution of plants on the African plate. Journal of African Earth Sciences, 43(1-3), 13–52. doi:10.1016/j.jafrearsci.2005.07.015 (Fig. 1)</ref><ref>MATHEWS, S. Phylogenetic relationships among seed plants: Persistent questions and the limits of molecular data. In: American Journal of Botany. 1. 1. 2009 [https://bsapubs.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.3732/ajb.0800178]</ref><ref name=Mič>{{Citácia knihy | priezvisko = Mičieta | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Zahradníková | meno2 = Eva | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Hrabovský | meno3 = Michal | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Ščevková | meno4 = Jana | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín | vydanie = Prvé | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave | miesto = V Bratislava | rok = 2018 | počet strán = 339 | url = | isbn = 978-80-223-4403-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} (Obsah knihy je dostupný online [https://fns.uniba.sk/pracoviska/biologicka-sekcia/kbo/kniha-fylogeneza-a-morfogeneza-cievnatych-rastlin/obsah/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201028195025/https://fns.uniba.sk/pracoviska/biologicka-sekcia/kbo/kniha-fylogeneza-a-morfogeneza-cievnatych-rastlin/obsah/ |date=2020-10-28 }})</ref><ref>Timonin, A. K. et al. Botanika v četyrech tomach. Tom 4. V dvuch knigach. Kniga 2. Systematika vysších rastenij. Moskva: Academia, 2009, S. 87 a nasl. [https://lib.herzen.spb.ru/marc/get.php?DbVal=32391&file=contents_870252 obsah] </ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Anderson | meno = John Malcolm | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Anderson | meno2 = Heidi M. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Cleal | meno3 = Christopher J. | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Brief history of the gymnosperms (classification, biodiversity, phytogeography and ecology) | vydanie = | vydavateľ = South African National Biodiversity Institute | miesto = | rok = 2007 | počet strán = 280 | url = https://archive.org/details/briefhistoryofgy20ande/page/n5| isbn = 978-1-919976-39-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>Prihliadalo sa aj na ostatné zdroje uvedené k Systematike v článku [[borovicorasty]].</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Lyginodendrorasty]] rszppbzmjlno1rmxr78km43ldh2tijs Llanfairpwllgwyngyllgogerychwyrndrobwllllantysiliogogogoch 0 146487 8219090 8067685 2026-05-24T18:36:41Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219090 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Llanfairpwllgwyngyll | native_name = Llanfairpwllgwyngyll<br/>gogerychwyrndrobwll<br/>llantysiliogogogoch | category = Obec <!-- *** Image *** --> | image = Llanfair Church.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Spojené kráľovstvo | country_flag = 1 | state = Wales | state_flag = 1 | state_type = Konštituentná krajina | state_label = Konštituentná krajina Spojeného kráľovstva | region = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 53 | lat_m = 22 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 4 | long_m = 20 | long_s = | long_EW = Z | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = 3040 <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Wales location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha obce v rámci Walesu | map_locator = Wales | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Llanfairpwllgwyngyll | website = [http://www.cardiff.gov.uk www.cardiff.gov.uk] <!-- *** Footnotes *** --> }} '''Llanfairpwllgwyngyllgogerychwyrndrobwllllantysiliogogogoch''' alebo skrátene '''Llanfairpwllgwyngyll''' je dedina na ostrove [[Anglesey]] vo [[Wales]]e. Je populárna vďaka svojmu dlhému menu. V preklade z [[Waleština|waleštiny]] znamená „Kostol svätej Márie v doline bielych liesok blízko prudkého víru a kostola svätého Tysilia z červenej jaskyne“. Je to najdlhšie meno obce v [[Európa|Európe]] a druhé najdlhšie meno obce na svete (ak sa počítajú jednoslovné mená).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miesto s najdlhším názvom na svete | url = https://www.aktuality.sk/clanok/472432/miesto-s-najdlhsim-nazvom-na-svete/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2010-09-29 | dátum prístupu = 2025-07-31 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Llanfairpwllgwyngyll}} {{Portál|Spojené kráľovstvo}} {{Výhonok Spojeného kráľovstva}} [[Kategória:Mestá vo Walese]] [[Kategória:Anglesey]] 3f6col645legu57kylmghple4hgk1b6 Rudolf Schwarz (prírodovedec) 0 147749 8219162 8215272 2026-05-24T22:03:58Z Pelex 2483 /* */ opr. 8219162 wikitext text/x-wiki '''RNDr. Rudolf Schwarz''' (* [[29. marec]] [[1903]], [[Praha]] – † [[17. máj]] [[1980]], [[Praha]]) – bol [[český]] [[prírodovedec]], [[geológ]], úradník [[Česká geologická služba|Štátneho geologického ústavu]] v [[Praha|Prahe]]. Patril k najznámejších a najnadanejším [[entomológ]]om – [[lepidopterológ]]om v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Od roku [[1922]] bol členom [[Česká společnost entomologická|Českej spoločnosti entomologickej]]. V rokoch [[1926]] – [[1930]] bol za [[ČSR]] uvedený v Entomologen-Adressbuch A. Hoffmanna vo [[Viedeň|Viedni]]. == Biografia == Dr. Rudolf Schwarz bol českej národnosti. Základnú školu navštevoval v [[Praha|Prahe]] u sv. Petra. Následne navštevoval v [[Praha|Prahe]] gymnázium v Truhlářské ulici. Po maturitách sa zapísal na Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity v [[Praha|Prahe]]. Už ako poslucháč fakulty sa zameral na [[geológia|geológiu]] a tiež po jej skončení pracoval hneď od začiatku ako [[geológ]] vo vtedajšom pražskom [[Česká geologická služba|Štátnom geologickom ústave]]. V odbore [[geológia]] pôsobil po celý svoj život a do dôchodku odišiel až ako sedemdesiatročný v roku [[1973]] z podniku Geologický průzkum. To, že bol vynikajúcim geológom dosvedčujú jeho mnohé práce z tohto odboru, ktoré publikoval počas svojho života. == Entomologické aktivity == Podstatne známejším ako geológom bol však na území [[Československo|Česko-Slovenska]], ale aj v zahraničí ako amatérsky [[entomológ]] – [[lepidopterológ]]. Rudolf Schwarz sa zaoberal [[entomológia|entomológiou]] ako svojim koníčkom už od svojej mladosti. V tejto jeho snahe našiel dostatočnú podporu u rodičov, hlavne u svojho otca, ktorý ho v tomto všestranne podporoval. Orientoval sa hlavne na zber a výskum [[motýle|motýľov]], ktoré sa stali jeho celoživotnou láskou. Vo výskume [[motýle|motýľov]] dosiahol významných úspechov a uznania. RNDr. Rudolf Schwarz patril medzi tých odborníkov, ktorí sa so svojimi vedomosťami podelili i s mladšou generáciou [[entomológ]]ov. Veľmi ochotne pomáhal a dával rady každému záujemcovi, ktorý ho o to požiadal. Mnohokrát určoval [[druh (taxonómia)|druhy]], ktorých určenie bolo pre začiatočníka obťažné a požičiaval literatúru zo svojej knižnice, ktorá patrila titulmi medzi veľmi dobre vybavené v rámci vtedajšieho [[Československo|Česko-Slovenska]]. Jeho najvýznamnejšie práce, ktoré sú všeobecne známe a slúžili ako príručka pre určovanie našich druhov [[motýle|motýľov]] po mnoho rokov, sú hlavne nasledujúce: "''Motýli denní 1, 2''" a "''Motýli 3''". RNDr. Rudolf Schwarz bol skromný, nadaný, pracovitý a veľmi srdečný človek, ktorý neustále sršal humorom. Zomrel vo veku 77 rokov v [[Praha|Prahe]], čím stratila česko-slovenská [[entomológia]] vynikajúceho odborníka v odbore [[lepidopterológia]]. Jeho zbierka [[motýle|motýľov]] je z väčšej časti uložená v [[Slezské museum|Slezskému muzeu]] v [[Opava (Sliezsko)|Opave]] v [[Česko|Česku]]. Zbierka palearktických [[motýle|motýľov]] z [[Čeľaď (taxonómia)|čeľade]] [[Geometridae]] je uložená v Entomologickom oddelení Národného múzea v [[Praha|Prahe]]. == Zdroje informácií o autorovi == * Šmelhaus, J.: 1950, Dr. Rudolf Schwarz: Motýli denní 1. (červen 1948) a Motýli denní 2. (září 1949). Recenze knih. Čas. Čs. spol. ent., 47, 77. * Starý, B.: 1953, Rudolf Schwarz: Motýli 3. Recenze knihy. Zoolog. a entomolog. listy, 2, 303. * Anonym: 1961, Naučny geologicky slovník, II. díl N – Ž, Vyd. ČSAV, Praha: 774 – 775. * Moucha, J.: 1963, RNDr. Rudolf Schwarz – 60 let. Čas. Čs. spol. ent., 60: 270 – 271. * Urbánek, L.: 1963, Kronika – Rudolf Schwarz šedesátnikem. Věst. Ustř. úst. geolog., 38: 137 – 138. * Smetana, O.: 1969, Entomologická bibliografie Československa 1951 – 1960. Academia, Praha: 27, 56, 130, 179, 252, 288. * Koleška, Z.: 1974, Seventieth birhday of RNDr. Rudolf Schwarz. Acta ent. bohemoslov., Praha, 71: 141 – 143. * Poláček, V. B.: 1974, Šedesátiny dr. Rudolfa Schwarze. Živa, 12: 103. * Kaděra, M.: 1981, Za RNDr. Rudolfem Schwarzem. Živa, 29: 60. * Novák, I.: 1983, In memoriam RNDr. Rudolf Schwarz. Acta ent. bohemoslov., Praha, 80: 151 – 152. * Koleška, Z.: 1993, Klapalekiana Praha, Suppl., 29: 493 – 564 + portrét. * Okali, I. et al.: 1996, Slovník slov. Zool., 107. * Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Schwarz Rudolf“. == Bibliografia == * Schwarz, R.: 1934, ''Erastria venustula'' Hb. (''Lepidoptera'') v Čechách. Časop. Čs. spol. entom., 31, 26 – 27, Praha. * Schwarz, R.: 1934, K rozšíření některých Geometrid. Časop. Čs. spol. entom., 31, 121 – 123, Praha. * Schwarz, R.: 1939, Některé zajímavé nálezy Mikrolepidopter. Časop. Čs. spol. entom., 36, 32 – 33, Praha. * Schwarz, R.: 1947, Příspěvek k lepidopterológii Československa. Časop. Čs. spol. entom., 44, 67 – 70, Praha. * Schwarz, R.: 1948, Motýli denní 1, Praha. * Schwarz, R.: 1949, Motýli denní 2, Praha. * Schwarz, R.: 1952, Sú húsenice Hyphantria cunea (Insecta, Lepidoptera) schopné stráviť celulózu ?. Biol. sbor., 7, 143 – 149, (spolu s J. Pacltom). * Schwarz, R.: 1953, Motýli 3, Praha. * Schwarz, R. & Hylský, R.: 1959, O kudlance nábožné. Živa, 7 (45): 23 – 24, 4 obr.: (spoločne s R. Hylským). {{Portál|Vedy o Zemi}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Schwarz, Rudolf (prírodovedec)}} [[Kategória:Narodenia v 1903]] [[Kategória:Úmrtia v 1980]] [[Kategória:Českí entomológovia]] [[Kategória:Lepidopterológovia]] [[Kategória:Parnassiológovia]] [[Kategória:Českí geológovia]] sypqj4fompjgqubzgsq4dgvlrkh6lj8 Kvetnica (Poprad) 0 148430 8219217 7782869 2026-05-25T00:14:55Z Teslaton 12161 wl. 8219217 wikitext text/x-wiki [[Súbor:SNRCH.v.Kvetnici.jpg|right|thumb|Špecializovaná nemocnica na liečbu respiračných chorôb v Kvetnici]] [[Súbor:SNRCH.v.Kvetnici.1.jpg|right|thumb|Špecializovaná nemocnica na liečbu respiračných chorôb v Kvetnici]] [[Súbor:Kvetnica_Poprad_18_Slovakia8.jpg|náhľad|293x293bod|[[Kostol svätej Heleny (Kvetnica)|Kostol svätej Heleny]]]] [[Súbor:Kaplnka_vzkriesenia_Kvetnica.jpg|náhľad|220x220bod|[[Kaplnka vzkriesenia (Kvetnica)|Kaplnka vzkriesenia]]]] '''Kvetnica''' ({{vjz|deu|''Blumental''}}) je prímestskou časťou mesta [[Poprad]]. Leží v lesoch pohoria [[Kozie chrbty]]. V Kvetnici žije 197 obyvateľov (2015)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Demografia | url = http://www.poprad.sk/demografia.phtml?id5=19971 | dátum vydania = 31. 3. 2015 | dátum aktualizácie = 4.8.2018 | dátum prístupu = 19.6.2015 | vydavateľ = www.poprad.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Centrálnej časti Kvetnice dominuje veľký dobre udržiavaný [[park]] s [[Jazero|jazierkom]] a [[Fontána|fontánou]]. V parku sa tiež nachádza [[Kostol svätej Heleny (Kvetnica)|kostol sv. Heleny]]. V roku [[2003]] bol zrekonštruovaný pod Zámčiskom lyžiarsky vlek, ktorý bol v prevádzke len tri roky. Pôvodne bol vybudovaný koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia. V rokoch [[2014]] až [[2015]] bola na území Kvetnice postavená malá moderná verejne prístupná [[Kaplnka vzkriesenia (Kvetnica)|Kaplnka vzkriesenia]] na masíve vrchu Krížová, spolu s krížovou cestou. == História == Zachovali sa tu stopy po pravekom hradisku. Neskôr podľa historika a archeológa Munnicha (vyjadril sa tak r. [[1885]]) existoval nad Kvetnicou [[hrad]]. Vrch sa dodnes nazýva [[Zámčisko (vrch v Kozích chrbtoch)|Zámčisko]]. V [[13. storočie|13. storočí]] tu bola založená bannícka osada Stríž, ktorá zanikla okolo roku [[1462]]. Na začiatku výstavby samotnej Kvetnice bola iniciatíva [[Uhorský karpatský spolok|Uhorského karpatského spolku]] a jeho predsedu, [[gróf|grófa]] Albína Čákiho (1841 – 1912), postaviť na vrchole Zámčiska turistickú útulňu s rozhľadňou. Rekreačná osada sa začala budovať v roku [[1880]] pod patronátom popradského starostu Eduarda Graffa. Pri svojich potulkách Kvetnicu navštívil [[Bulharsko|bulharský]] [[cár]] [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinand I.]] Coburg. Účinné klimatické podmienky ju predurčili na výstavbu klimatických [[Kúpele|kúpeľov]]. Nepriaznivá zdravotná situácia po [[1. svetová vojna |1. svetovej vojne]] iniciovala v roku [[1920]] založenie ústavu na liečbu [[TBC]] pre železničiarov. V roku [[1921]] bola založená [[Tomáš Garrigue Masaryk|Masarykova]] liečebňa pľúcne chorých zamestnancov [[Československé štátne dráhy|československých štátnych dráh]]. Tuberkulóza a respiračné choroby sa tu liečili až do roku [[2008]], kedy liečebňa zanikla. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Kostol svätej Heleny (Kvetnica)]] * [[Kaplnka vzkriesenia (Kvetnica)]] == Externé odkazy == * [http://www.poprad.sk/kvetnica.phtml?id3=732 Oficiálne stránky Popradu, mestská časť Kvetnica] {{Súradnice|49.017564|20.284967|type:city|format=dms|display=title}} {{Mestské časti Popradu}} [[Kategória:Kvetnica| ]] [[Kategória:Mestské časti Popradu]] [[Kategória:Kúpele na Slovensku]] iseoszhen3djn0ehr1lc5rkvo5w58tm Wikipédia:Nástenka správcov 4 150968 8218967 8217766 2026-05-24T13:17:52Z ~2026-29230-47 294915 8218967 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) == Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok == Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:08, 17. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 == {{Redaktor|~2026-24565-49}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 == {{Redaktor|~2026-24390-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o blok == Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC) :+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 == {{Redaktor|~2026-25452-96}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 == {{Redaktor|~2026-20868-16}} Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 == {{Redaktor|Kotilnik93}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 == {{Redaktor|~2026-25877-41}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC) : {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC) :: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 == {{Redaktor|~2026-26345-67}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska == Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje. Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC) :{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC) ::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC) === Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu === Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC) :Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC) ::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 == {{Redaktor|~2026-28819-18}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC) == SMER – sociálna demokracia == Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213191&oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213197&oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8211300&oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC) == Nathalie Baye == Zamknite, pls, stránku tak ako je teraz a bloknite tú vandalskú IP 2026-28232-46, prípadne ďalšie čo používa. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC) :Áno, len má to byť presne naopak, aj s tým blokom :D --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29102-03|&#126;2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29102-03|diskuse]]) 20:41, 14. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} Pe3kZA zamkol, len nenapísal sem. @IP, ak ešte raz uvidím takúto revertovaciu vojnu keď sa bude diať, okamžite blokujem. To nie je ani v rámci zaužívaných postupov, ani v rámci slušnosti. Obdobné veci sa riešia na diskusnej stránke, nie opakovaným prepísavaním textu. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:35, 14. máj 2026 (UTC) :::Aha, a koho teda blokuješ? Dúfam, že som pochopil správne Jetama a Lilinu, alebo my niečo ušlo? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 21:47, 14. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu == Prosím o blok editora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/BmpeerVag%C3%B3n BmpeerVagón]. Napriek upozorneniu opakované vkladanie nezmyslov do článkov. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:38, 21. máj 2026 (UTC) {{Hotovo}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:45, 21. máj 2026 (UTC) ==Matica spam== Dobrý deň, chcel by som požiadať o blok známej spamujúcej firmy perného z matice sovietskej, začal spamovať stránku svojím osobným youtube kanálom, a pridávať na diskusné stránky príspevky, ktoré nie sú diskusiou. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:06, 21. máj 2026 (UTC) : Navrhujem blokovať užívateľa, ktorý tu cenzuruje čím porušuje zákon. Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:44, 21. máj 2026 (UTC) ::: Nestrápňuj sa svojimi hlúposťami o ústave, na wikipédii má byť encyklopedický text, nie tvoj spam. Tak znova, spomenuté to tam môže byť, ale encyklopedickým štýlom a dôveryhodnými zdrojmi, nie tvojim youtube kanálom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:47, 21. máj 2026 (UTC) ::: A ešte aj klame, ide o autentické prepisy citátov Vladimíra Mináča, teda osoby, o ktorej je vytvorená Wikipédia. Ak sú citáty Mináča spam na Mináčovej stránke, tak je spam aj stránka o Mináčovi. Trollovi odporúčam seminár logiky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:49, 21. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:54, 21. máj 2026 (UTC) ::::Čomu nechápeš? Kľudne sa pýtaj, rozumieš písanému textu? vieš čo je encyklopedický štýl písania? Wikipédia nie sú noviny, treba to napísať stručne encyklopedickým štýlom. Spam je tvoj youtube kanál a tvoja vlastná propagácia a propagácia matice tu na wikipédii, to je spam. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::Stop chat. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::OK. díky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:56, 21. máj 2026 (UTC) ==Opakované experimenty== Chcel by som upozorniť na opakované experimenty redaktora Lalina (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Crowne_Plaza&diff=prev&oldid=8208225 Crowne Plaza], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218949 Thomas Robert Cech]... atď, atď. Neustále odstraňovanie wikiliniek z článkov. Tento problém je dlhodobý a neustále v ňom pokračuje, to už je na blokovanie, ale nikto to tu samozrejme znova nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:17, 24. máj 2026 (UTC) 480l431vdyx3xwql7tm0yemvzfsbqy6 8219001 8218967 2026-05-24T14:44:06Z OJJ 116711 /* Opakované experimenty */ odpoveď 8219001 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) == Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok == Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:08, 17. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 == {{Redaktor|~2026-24565-49}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 == {{Redaktor|~2026-24390-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o blok == Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC) :+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 == {{Redaktor|~2026-25452-96}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 == {{Redaktor|~2026-20868-16}} Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 == {{Redaktor|Kotilnik93}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 == {{Redaktor|~2026-25877-41}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC) : {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC) :: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 == {{Redaktor|~2026-26345-67}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska == Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje. Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC) :{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC) ::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC) === Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu === Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC) :Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC) ::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 == {{Redaktor|~2026-28819-18}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC) == SMER – sociálna demokracia == Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213191&oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213197&oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8211300&oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC) == Nathalie Baye == Zamknite, pls, stránku tak ako je teraz a bloknite tú vandalskú IP 2026-28232-46, prípadne ďalšie čo používa. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC) :Áno, len má to byť presne naopak, aj s tým blokom :D --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29102-03|&#126;2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29102-03|diskuse]]) 20:41, 14. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} Pe3kZA zamkol, len nenapísal sem. @IP, ak ešte raz uvidím takúto revertovaciu vojnu keď sa bude diať, okamžite blokujem. To nie je ani v rámci zaužívaných postupov, ani v rámci slušnosti. Obdobné veci sa riešia na diskusnej stránke, nie opakovaným prepísavaním textu. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:35, 14. máj 2026 (UTC) :::Aha, a koho teda blokuješ? Dúfam, že som pochopil správne Jetama a Lilinu, alebo my niečo ušlo? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 21:47, 14. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu == Prosím o blok editora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/BmpeerVag%C3%B3n BmpeerVagón]. Napriek upozorneniu opakované vkladanie nezmyslov do článkov. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:38, 21. máj 2026 (UTC) {{Hotovo}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:45, 21. máj 2026 (UTC) ==Matica spam== Dobrý deň, chcel by som požiadať o blok známej spamujúcej firmy perného z matice sovietskej, začal spamovať stránku svojím osobným youtube kanálom, a pridávať na diskusné stránky príspevky, ktoré nie sú diskusiou. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:06, 21. máj 2026 (UTC) : Navrhujem blokovať užívateľa, ktorý tu cenzuruje čím porušuje zákon. Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:44, 21. máj 2026 (UTC) ::: Nestrápňuj sa svojimi hlúposťami o ústave, na wikipédii má byť encyklopedický text, nie tvoj spam. Tak znova, spomenuté to tam môže byť, ale encyklopedickým štýlom a dôveryhodnými zdrojmi, nie tvojim youtube kanálom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:47, 21. máj 2026 (UTC) ::: A ešte aj klame, ide o autentické prepisy citátov Vladimíra Mináča, teda osoby, o ktorej je vytvorená Wikipédia. Ak sú citáty Mináča spam na Mináčovej stránke, tak je spam aj stránka o Mináčovi. Trollovi odporúčam seminár logiky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:49, 21. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:54, 21. máj 2026 (UTC) ::::Čomu nechápeš? Kľudne sa pýtaj, rozumieš písanému textu? vieš čo je encyklopedický štýl písania? Wikipédia nie sú noviny, treba to napísať stručne encyklopedickým štýlom. Spam je tvoj youtube kanál a tvoja vlastná propagácia a propagácia matice tu na wikipédii, to je spam. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::Stop chat. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::OK. díky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:56, 21. máj 2026 (UTC) ==Opakované experimenty== Chcel by som upozorniť na opakované experimenty redaktora Lalina (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Crowne_Plaza&diff=prev&oldid=8208225 Crowne Plaza], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218949 Thomas Robert Cech]... atď, atď. Neustále odstraňovanie wikiliniek z článkov. Tento problém je dlhodobý a neustále v ňom pokračuje, to už je na blokovanie, ale nikto to tu samozrejme znova nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:17, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina|~2026-29230-47}} Věřím, že oběma prospěje, když si na Wikipedii do večera odpočinete, nebudu tolerovat editwar kvůli malichernostem ani osobní útoky. Kolegyni Lalinu bych poprosil o doporučení, podle něhož by se měly červené wikilinky odebírat. Pokud ho nedoloží, tak by bylo velmi vhodné, aby už od tohoto chování upustila, nebo aby získala konsensus na místech k tomu určených. Děkuji, --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:44, 24. máj 2026 (UTC) j1628zomgwtqtki1faa3z4h0butmrr0 8219003 8219001 2026-05-24T14:48:03Z Fillos X. 212061 /* Opakované experimenty */ odpoveď 8219003 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) == Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok == Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:08, 17. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 == {{Redaktor|~2026-24565-49}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 == {{Redaktor|~2026-24390-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o blok == Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC) :+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 == {{Redaktor|~2026-25452-96}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 == {{Redaktor|~2026-20868-16}} Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 == {{Redaktor|Kotilnik93}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 == {{Redaktor|~2026-25877-41}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC) : {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC) :: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 == {{Redaktor|~2026-26345-67}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska == Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje. Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC) :{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC) ::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC) === Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu === Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC) :Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC) ::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 == {{Redaktor|~2026-28819-18}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC) == SMER – sociálna demokracia == Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213191&oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213197&oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8211300&oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC) == Nathalie Baye == Zamknite, pls, stránku tak ako je teraz a bloknite tú vandalskú IP 2026-28232-46, prípadne ďalšie čo používa. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC) :Áno, len má to byť presne naopak, aj s tým blokom :D --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29102-03|&#126;2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29102-03|diskuse]]) 20:41, 14. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} Pe3kZA zamkol, len nenapísal sem. @IP, ak ešte raz uvidím takúto revertovaciu vojnu keď sa bude diať, okamžite blokujem. To nie je ani v rámci zaužívaných postupov, ani v rámci slušnosti. Obdobné veci sa riešia na diskusnej stránke, nie opakovaným prepísavaním textu. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:35, 14. máj 2026 (UTC) :::Aha, a koho teda blokuješ? Dúfam, že som pochopil správne Jetama a Lilinu, alebo my niečo ušlo? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 21:47, 14. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu == Prosím o blok editora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/BmpeerVag%C3%B3n BmpeerVagón]. Napriek upozorneniu opakované vkladanie nezmyslov do článkov. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:38, 21. máj 2026 (UTC) {{Hotovo}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:45, 21. máj 2026 (UTC) ==Matica spam== Dobrý deň, chcel by som požiadať o blok známej spamujúcej firmy perného z matice sovietskej, začal spamovať stránku svojím osobným youtube kanálom, a pridávať na diskusné stránky príspevky, ktoré nie sú diskusiou. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:06, 21. máj 2026 (UTC) : Navrhujem blokovať užívateľa, ktorý tu cenzuruje čím porušuje zákon. Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:44, 21. máj 2026 (UTC) ::: Nestrápňuj sa svojimi hlúposťami o ústave, na wikipédii má byť encyklopedický text, nie tvoj spam. Tak znova, spomenuté to tam môže byť, ale encyklopedickým štýlom a dôveryhodnými zdrojmi, nie tvojim youtube kanálom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:47, 21. máj 2026 (UTC) ::: A ešte aj klame, ide o autentické prepisy citátov Vladimíra Mináča, teda osoby, o ktorej je vytvorená Wikipédia. Ak sú citáty Mináča spam na Mináčovej stránke, tak je spam aj stránka o Mináčovi. Trollovi odporúčam seminár logiky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:49, 21. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:54, 21. máj 2026 (UTC) ::::Čomu nechápeš? Kľudne sa pýtaj, rozumieš písanému textu? vieš čo je encyklopedický štýl písania? Wikipédia nie sú noviny, treba to napísať stručne encyklopedickým štýlom. Spam je tvoj youtube kanál a tvoja vlastná propagácia a propagácia matice tu na wikipédii, to je spam. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::Stop chat. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::OK. díky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:56, 21. máj 2026 (UTC) ==Opakované experimenty== Chcel by som upozorniť na opakované experimenty redaktora Lalina (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Crowne_Plaza&diff=prev&oldid=8208225 Crowne Plaza], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218949 Thomas Robert Cech]... atď, atď. Neustále odstraňovanie wikiliniek z článkov. Tento problém je dlhodobý a neustále v ňom pokračuje, to už je na blokovanie, ale nikto to tu samozrejme znova nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:17, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina|~2026-29230-47}} Věřím, že oběma prospěje, když si na Wikipedii do večera odpočinete, nebudu tolerovat editwar kvůli malichernostem ani osobní útoky. Kolegyni Lalinu bych poprosil o doporučení, podle něhož by se měly červené wikilinky odebírat. Pokud ho nedoloží, tak by bylo velmi vhodné, aby už od tohoto chování upustila, nebo aby získala konsensus na místech k tomu určených. Děkuji, --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:44, 24. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Neviem či je to úplne najlepšie riešenie, ale budiš... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:48, 24. máj 2026 (UTC) 64gzy7v6c2w3q4tu0sturmdpig8jqo3 8219008 8219003 2026-05-24T15:06:09Z OJJ 116711 /* Opakované experimenty */ odpoveď 8219008 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) == Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok == Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:08, 17. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 == {{Redaktor|~2026-24565-49}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 == {{Redaktor|~2026-24390-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o blok == Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC) :+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 == {{Redaktor|~2026-25452-96}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 == {{Redaktor|~2026-20868-16}} Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 == {{Redaktor|Kotilnik93}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 == {{Redaktor|~2026-25877-41}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC) : {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC) :: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 == {{Redaktor|~2026-26345-67}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska == Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje. Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC) :{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC) ::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC) === Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu === Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC) :Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC) ::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 == {{Redaktor|~2026-28819-18}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC) == SMER – sociálna demokracia == Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213191&oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213197&oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8211300&oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC) == Nathalie Baye == Zamknite, pls, stránku tak ako je teraz a bloknite tú vandalskú IP 2026-28232-46, prípadne ďalšie čo používa. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC) :Áno, len má to byť presne naopak, aj s tým blokom :D --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29102-03|&#126;2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29102-03|diskuse]]) 20:41, 14. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} Pe3kZA zamkol, len nenapísal sem. @IP, ak ešte raz uvidím takúto revertovaciu vojnu keď sa bude diať, okamžite blokujem. To nie je ani v rámci zaužívaných postupov, ani v rámci slušnosti. Obdobné veci sa riešia na diskusnej stránke, nie opakovaným prepísavaním textu. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:35, 14. máj 2026 (UTC) :::Aha, a koho teda blokuješ? Dúfam, že som pochopil správne Jetama a Lilinu, alebo my niečo ušlo? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 21:47, 14. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu == Prosím o blok editora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/BmpeerVag%C3%B3n BmpeerVagón]. Napriek upozorneniu opakované vkladanie nezmyslov do článkov. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:38, 21. máj 2026 (UTC) {{Hotovo}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:45, 21. máj 2026 (UTC) ==Matica spam== Dobrý deň, chcel by som požiadať o blok známej spamujúcej firmy perného z matice sovietskej, začal spamovať stránku svojím osobným youtube kanálom, a pridávať na diskusné stránky príspevky, ktoré nie sú diskusiou. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:06, 21. máj 2026 (UTC) : Navrhujem blokovať užívateľa, ktorý tu cenzuruje čím porušuje zákon. Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:44, 21. máj 2026 (UTC) ::: Nestrápňuj sa svojimi hlúposťami o ústave, na wikipédii má byť encyklopedický text, nie tvoj spam. Tak znova, spomenuté to tam môže byť, ale encyklopedickým štýlom a dôveryhodnými zdrojmi, nie tvojim youtube kanálom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:47, 21. máj 2026 (UTC) ::: A ešte aj klame, ide o autentické prepisy citátov Vladimíra Mináča, teda osoby, o ktorej je vytvorená Wikipédia. Ak sú citáty Mináča spam na Mináčovej stránke, tak je spam aj stránka o Mináčovi. Trollovi odporúčam seminár logiky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:49, 21. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:54, 21. máj 2026 (UTC) ::::Čomu nechápeš? Kľudne sa pýtaj, rozumieš písanému textu? vieš čo je encyklopedický štýl písania? Wikipédia nie sú noviny, treba to napísať stručne encyklopedickým štýlom. Spam je tvoj youtube kanál a tvoja vlastná propagácia a propagácia matice tu na wikipédii, to je spam. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::Stop chat. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::OK. díky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:56, 21. máj 2026 (UTC) ==Opakované experimenty== Chcel by som upozorniť na opakované experimenty redaktora Lalina (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Crowne_Plaza&diff=prev&oldid=8208225 Crowne Plaza], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218949 Thomas Robert Cech]... atď, atď. Neustále odstraňovanie wikiliniek z článkov. Tento problém je dlhodobý a neustále v ňom pokračuje, to už je na blokovanie, ale nikto to tu samozrejme znova nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:17, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina|~2026-29230-47}} Věřím, že oběma prospěje, když si na Wikipedii do večera odpočinete, nebudu tolerovat editwar kvůli malichernostem ani osobní útoky. Kolegyni Lalinu bych poprosil o doporučení, podle něhož by se měly červené wikilinky odebírat. Pokud ho nedoloží, tak by bylo velmi vhodné, aby už od tohoto chování upustila, nebo aby získala konsensus na místech k tomu určených. Děkuji, --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:44, 24. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Neviem či je to úplne najlepšie riešenie, ale budiš... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:48, 24. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&action=history Zaplevelení] historie o marginální úpravu ohledně jedné z asi jen zde řešených specialit (redlinky), de facto zneužití rollbacku (nebyl využit k revertu vandalismu), vulgarity ve shrnutí od IPčka... nevidím tam žádné polehčující okolnosti, zkušenost editorů je v mých očích spíš přitěžující. Článek jsem zamknul, další pokračování editwaru osobně budu řešit standardním 24h blokem. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:06, 24. máj 2026 (UTC) dy6yuzi767uymz00j0l0twah2wqpzjw 8219015 8219008 2026-05-24T15:13:17Z OJJ 116711 /* Opakované experimenty */ odpoveď 8219015 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) == Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok == Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:08, 17. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 == {{Redaktor|~2026-24565-49}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 == {{Redaktor|~2026-24390-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o blok == Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC) :+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 == {{Redaktor|~2026-25452-96}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 == {{Redaktor|~2026-20868-16}} Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 == {{Redaktor|Kotilnik93}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 == {{Redaktor|~2026-25877-41}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC) : {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC) :: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 == {{Redaktor|~2026-26345-67}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska == Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje. Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC) :{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC) ::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC) === Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu === Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC) :Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC) ::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 == {{Redaktor|~2026-28819-18}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC) == SMER – sociálna demokracia == Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213191&oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213197&oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8211300&oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC) == Nathalie Baye == Zamknite, pls, stránku tak ako je teraz a bloknite tú vandalskú IP 2026-28232-46, prípadne ďalšie čo používa. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC) :Áno, len má to byť presne naopak, aj s tým blokom :D --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29102-03|&#126;2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29102-03|diskuse]]) 20:41, 14. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} Pe3kZA zamkol, len nenapísal sem. @IP, ak ešte raz uvidím takúto revertovaciu vojnu keď sa bude diať, okamžite blokujem. To nie je ani v rámci zaužívaných postupov, ani v rámci slušnosti. Obdobné veci sa riešia na diskusnej stránke, nie opakovaným prepísavaním textu. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:35, 14. máj 2026 (UTC) :::Aha, a koho teda blokuješ? Dúfam, že som pochopil správne Jetama a Lilinu, alebo my niečo ušlo? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 21:47, 14. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu == Prosím o blok editora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/BmpeerVag%C3%B3n BmpeerVagón]. Napriek upozorneniu opakované vkladanie nezmyslov do článkov. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:38, 21. máj 2026 (UTC) {{Hotovo}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:45, 21. máj 2026 (UTC) ==Matica spam== Dobrý deň, chcel by som požiadať o blok známej spamujúcej firmy perného z matice sovietskej, začal spamovať stránku svojím osobným youtube kanálom, a pridávať na diskusné stránky príspevky, ktoré nie sú diskusiou. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:06, 21. máj 2026 (UTC) : Navrhujem blokovať užívateľa, ktorý tu cenzuruje čím porušuje zákon. Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:44, 21. máj 2026 (UTC) ::: Nestrápňuj sa svojimi hlúposťami o ústave, na wikipédii má byť encyklopedický text, nie tvoj spam. Tak znova, spomenuté to tam môže byť, ale encyklopedickým štýlom a dôveryhodnými zdrojmi, nie tvojim youtube kanálom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:47, 21. máj 2026 (UTC) ::: A ešte aj klame, ide o autentické prepisy citátov Vladimíra Mináča, teda osoby, o ktorej je vytvorená Wikipédia. Ak sú citáty Mináča spam na Mináčovej stránke, tak je spam aj stránka o Mináčovi. Trollovi odporúčam seminár logiky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:49, 21. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:54, 21. máj 2026 (UTC) ::::Čomu nechápeš? Kľudne sa pýtaj, rozumieš písanému textu? vieš čo je encyklopedický štýl písania? Wikipédia nie sú noviny, treba to napísať stručne encyklopedickým štýlom. Spam je tvoj youtube kanál a tvoja vlastná propagácia a propagácia matice tu na wikipédii, to je spam. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::Stop chat. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::OK. díky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:56, 21. máj 2026 (UTC) ==Opakované experimenty== Chcel by som upozorniť na opakované experimenty redaktora Lalina (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Crowne_Plaza&diff=prev&oldid=8208225 Crowne Plaza], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218949 Thomas Robert Cech]... atď, atď. Neustále odstraňovanie wikiliniek z článkov. Tento problém je dlhodobý a neustále v ňom pokračuje, to už je na blokovanie, ale nikto to tu samozrejme znova nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:17, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina|~2026-29230-47}} Věřím, že oběma prospěje, když si na Wikipedii do večera odpočinete, nebudu tolerovat editwar kvůli malichernostem ani osobní útoky. Kolegyni Lalinu bych poprosil o doporučení, podle něhož by se měly červené wikilinky odebírat. Pokud ho nedoloží, tak by bylo velmi vhodné, aby už od tohoto chování upustila, nebo aby získala konsensus na místech k tomu určených. Děkuji, --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:44, 24. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Neviem či je to úplne najlepšie riešenie, ale budiš... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:48, 24. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&action=history Zaplevelení] historie o marginální úpravu ohledně jedné z asi jen zde řešených specialit (redlinky), de facto zneužití rollbacku (nebyl využit k revertu vandalismu), vulgarity ve shrnutí od IPčka... nevidím tam žádné polehčující okolnosti, zkušenost editorů je v mých očích spíš přitěžující. Článek jsem zamknul, další pokračování editwaru osobně budu řešit standardním 24h blokem. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:06, 24. máj 2026 (UTC) :::Nejlepší řešení je jinak samosebou diskutovat, a nikoli revertovat, proto bych oba aktéry sporu odkázal právě na diskusi, jsou-li společné diskuse schopni. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:13, 24. máj 2026 (UTC) e8nn0lud8dlt1a7tsph39cxf1y5iuii 8219018 8219015 2026-05-24T15:14:47Z Fillos X. 212061 /* Opakované experimenty */ odpoveď 8219018 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) == Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok == Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:08, 17. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 == {{Redaktor|~2026-24565-49}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 == {{Redaktor|~2026-24390-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o blok == Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC) :+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 == {{Redaktor|~2026-25452-96}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 == {{Redaktor|~2026-20868-16}} Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 == {{Redaktor|Kotilnik93}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 == {{Redaktor|~2026-25877-41}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC) : {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC) :: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 == {{Redaktor|~2026-26345-67}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska == Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje. Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC) :{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC) ::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC) === Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu === Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC) :Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC) ::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 == {{Redaktor|~2026-28819-18}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC) == SMER – sociálna demokracia == Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213191&oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213197&oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8211300&oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC) == Nathalie Baye == Zamknite, pls, stránku tak ako je teraz a bloknite tú vandalskú IP 2026-28232-46, prípadne ďalšie čo používa. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC) :Áno, len má to byť presne naopak, aj s tým blokom :D --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29102-03|&#126;2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29102-03|diskuse]]) 20:41, 14. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} Pe3kZA zamkol, len nenapísal sem. @IP, ak ešte raz uvidím takúto revertovaciu vojnu keď sa bude diať, okamžite blokujem. To nie je ani v rámci zaužívaných postupov, ani v rámci slušnosti. Obdobné veci sa riešia na diskusnej stránke, nie opakovaným prepísavaním textu. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:35, 14. máj 2026 (UTC) :::Aha, a koho teda blokuješ? Dúfam, že som pochopil správne Jetama a Lilinu, alebo my niečo ušlo? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 21:47, 14. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu == Prosím o blok editora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/BmpeerVag%C3%B3n BmpeerVagón]. Napriek upozorneniu opakované vkladanie nezmyslov do článkov. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:38, 21. máj 2026 (UTC) {{Hotovo}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:45, 21. máj 2026 (UTC) ==Matica spam== Dobrý deň, chcel by som požiadať o blok známej spamujúcej firmy perného z matice sovietskej, začal spamovať stránku svojím osobným youtube kanálom, a pridávať na diskusné stránky príspevky, ktoré nie sú diskusiou. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:06, 21. máj 2026 (UTC) : Navrhujem blokovať užívateľa, ktorý tu cenzuruje čím porušuje zákon. Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:44, 21. máj 2026 (UTC) ::: Nestrápňuj sa svojimi hlúposťami o ústave, na wikipédii má byť encyklopedický text, nie tvoj spam. Tak znova, spomenuté to tam môže byť, ale encyklopedickým štýlom a dôveryhodnými zdrojmi, nie tvojim youtube kanálom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:47, 21. máj 2026 (UTC) ::: A ešte aj klame, ide o autentické prepisy citátov Vladimíra Mináča, teda osoby, o ktorej je vytvorená Wikipédia. Ak sú citáty Mináča spam na Mináčovej stránke, tak je spam aj stránka o Mináčovi. Trollovi odporúčam seminár logiky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:49, 21. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:54, 21. máj 2026 (UTC) ::::Čomu nechápeš? Kľudne sa pýtaj, rozumieš písanému textu? vieš čo je encyklopedický štýl písania? Wikipédia nie sú noviny, treba to napísať stručne encyklopedickým štýlom. Spam je tvoj youtube kanál a tvoja vlastná propagácia a propagácia matice tu na wikipédii, to je spam. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::Stop chat. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::OK. díky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:56, 21. máj 2026 (UTC) ==Opakované experimenty== Chcel by som upozorniť na opakované experimenty redaktora Lalina (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Crowne_Plaza&diff=prev&oldid=8208225 Crowne Plaza], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218949 Thomas Robert Cech]... atď, atď. Neustále odstraňovanie wikiliniek z článkov. Tento problém je dlhodobý a neustále v ňom pokračuje, to už je na blokovanie, ale nikto to tu samozrejme znova nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:17, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina|~2026-29230-47}} Věřím, že oběma prospěje, když si na Wikipedii do večera odpočinete, nebudu tolerovat editwar kvůli malichernostem ani osobní útoky. Kolegyni Lalinu bych poprosil o doporučení, podle něhož by se měly červené wikilinky odebírat. Pokud ho nedoloží, tak by bylo velmi vhodné, aby už od tohoto chování upustila, nebo aby získala konsensus na místech k tomu určených. Děkuji, --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:44, 24. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Neviem či je to úplne najlepšie riešenie, ale budiš... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:48, 24. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&action=history Zaplevelení] historie o marginální úpravu ohledně jedné z asi jen zde řešených specialit (redlinky), de facto zneužití rollbacku (nebyl využit k revertu vandalismu), vulgarity ve shrnutí od IPčka... nevidím tam žádné polehčující okolnosti, zkušenost editorů je v mých očích spíš přitěžující. Článek jsem zamknul, další pokračování editwaru osobně budu řešit standardním 24h blokem. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:06, 24. máj 2026 (UTC) :::Nejlepší řešení je jinak samosebou diskutovat, a nikoli revertovat, proto bych oba aktéry sporu odkázal právě na diskusi, jsou-li společné diskuse schopni. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:13, 24. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] [[Diskusia s redaktorom:Lalina# !!!!!!!!!]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:14, 24. máj 2026 (UTC) g2ctey0bwcs2z17o1zey5ki8n5qb2fd 8219021 8219018 2026-05-24T15:17:57Z OJJ 116711 /* Opakované experimenty */ odpoveď 8219021 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) == Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok == Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:08, 17. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 == {{Redaktor|~2026-24565-49}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 == {{Redaktor|~2026-24390-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o blok == Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC) :+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 == {{Redaktor|~2026-25452-96}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 == {{Redaktor|~2026-20868-16}} Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 == {{Redaktor|Kotilnik93}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 == {{Redaktor|~2026-25877-41}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC) : {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC) :: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 == {{Redaktor|~2026-26345-67}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska == Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje. Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC) :{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC) ::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC) === Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu === Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC) :Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC) ::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 == {{Redaktor|~2026-28819-18}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC) == SMER – sociálna demokracia == Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213191&oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213197&oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8211300&oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC) == Nathalie Baye == Zamknite, pls, stránku tak ako je teraz a bloknite tú vandalskú IP 2026-28232-46, prípadne ďalšie čo používa. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC) :Áno, len má to byť presne naopak, aj s tým blokom :D --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29102-03|&#126;2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29102-03|diskuse]]) 20:41, 14. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} Pe3kZA zamkol, len nenapísal sem. @IP, ak ešte raz uvidím takúto revertovaciu vojnu keď sa bude diať, okamžite blokujem. To nie je ani v rámci zaužívaných postupov, ani v rámci slušnosti. Obdobné veci sa riešia na diskusnej stránke, nie opakovaným prepísavaním textu. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:35, 14. máj 2026 (UTC) :::Aha, a koho teda blokuješ? Dúfam, že som pochopil správne Jetama a Lilinu, alebo my niečo ušlo? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 21:47, 14. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu == Prosím o blok editora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/BmpeerVag%C3%B3n BmpeerVagón]. Napriek upozorneniu opakované vkladanie nezmyslov do článkov. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:38, 21. máj 2026 (UTC) {{Hotovo}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:45, 21. máj 2026 (UTC) ==Matica spam== Dobrý deň, chcel by som požiadať o blok známej spamujúcej firmy perného z matice sovietskej, začal spamovať stránku svojím osobným youtube kanálom, a pridávať na diskusné stránky príspevky, ktoré nie sú diskusiou. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:06, 21. máj 2026 (UTC) : Navrhujem blokovať užívateľa, ktorý tu cenzuruje čím porušuje zákon. Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:44, 21. máj 2026 (UTC) ::: Nestrápňuj sa svojimi hlúposťami o ústave, na wikipédii má byť encyklopedický text, nie tvoj spam. Tak znova, spomenuté to tam môže byť, ale encyklopedickým štýlom a dôveryhodnými zdrojmi, nie tvojim youtube kanálom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:47, 21. máj 2026 (UTC) ::: A ešte aj klame, ide o autentické prepisy citátov Vladimíra Mináča, teda osoby, o ktorej je vytvorená Wikipédia. Ak sú citáty Mináča spam na Mináčovej stránke, tak je spam aj stránka o Mináčovi. Trollovi odporúčam seminár logiky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:49, 21. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:54, 21. máj 2026 (UTC) ::::Čomu nechápeš? Kľudne sa pýtaj, rozumieš písanému textu? vieš čo je encyklopedický štýl písania? Wikipédia nie sú noviny, treba to napísať stručne encyklopedickým štýlom. Spam je tvoj youtube kanál a tvoja vlastná propagácia a propagácia matice tu na wikipédii, to je spam. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::Stop chat. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::OK. díky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:56, 21. máj 2026 (UTC) ==Opakované experimenty== Chcel by som upozorniť na opakované experimenty redaktora Lalina (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Crowne_Plaza&diff=prev&oldid=8208225 Crowne Plaza], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218949 Thomas Robert Cech]... atď, atď. Neustále odstraňovanie wikiliniek z článkov. Tento problém je dlhodobý a neustále v ňom pokračuje, to už je na blokovanie, ale nikto to tu samozrejme znova nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:17, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina|~2026-29230-47}} Věřím, že oběma prospěje, když si na Wikipedii do večera odpočinete, nebudu tolerovat editwar kvůli malichernostem ani osobní útoky. Kolegyni Lalinu bych poprosil o doporučení, podle něhož by se měly červené wikilinky odebírat. Pokud ho nedoloží, tak by bylo velmi vhodné, aby už od tohoto chování upustila, nebo aby získala konsensus na místech k tomu určených. Děkuji, --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:44, 24. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Neviem či je to úplne najlepšie riešenie, ale budiš... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:48, 24. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&action=history Zaplevelení] historie o marginální úpravu ohledně jedné z asi jen zde řešených specialit (redlinky), de facto zneužití rollbacku (nebyl využit k revertu vandalismu), vulgarity ve shrnutí od IPčka... nevidím tam žádné polehčující okolnosti, zkušenost editorů je v mých očích spíš přitěžující. Článek jsem zamknul, další pokračování editwaru osobně budu řešit standardním 24h blokem. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:06, 24. máj 2026 (UTC) :::Nejlepší řešení je jinak samosebou diskutovat, a nikoli revertovat, proto bych oba aktéry sporu odkázal právě na diskusi, jsou-li společné diskuse schopni. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:13, 24. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] [[Diskusia s redaktorom:Lalina# !!!!!!!!!]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:14, 24. máj 2026 (UTC) :::::Což je právě flagrantní ukázka toho, proč považuji výstražný blok za adekvátní řešení. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:17, 24. máj 2026 (UTC) 8jx1qoenchmcdebq9yowkx33qfqia1p 8219094 8219021 2026-05-24T18:48:26Z Lalina 22926 /* Opakované experimenty */ diskusia s hulvátom? 8219094 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) == Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok == Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:08, 17. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 == {{Redaktor|~2026-24565-49}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 == {{Redaktor|~2026-24390-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o blok == Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC) :+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 == {{Redaktor|~2026-25452-96}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 == {{Redaktor|~2026-20868-16}} Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 == {{Redaktor|Kotilnik93}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 == {{Redaktor|~2026-25877-41}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC) : {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC) :: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 == {{Redaktor|~2026-26345-67}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska == Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje. Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC) :{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC) ::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC) === Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu === Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC) :Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC) ::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 == {{Redaktor|~2026-28819-18}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC) == SMER – sociálna demokracia == Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213191&oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213197&oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8211300&oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC) == Nathalie Baye == Zamknite, pls, stránku tak ako je teraz a bloknite tú vandalskú IP 2026-28232-46, prípadne ďalšie čo používa. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC) :Áno, len má to byť presne naopak, aj s tým blokom :D --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29102-03|&#126;2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29102-03|diskuse]]) 20:41, 14. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} Pe3kZA zamkol, len nenapísal sem. @IP, ak ešte raz uvidím takúto revertovaciu vojnu keď sa bude diať, okamžite blokujem. To nie je ani v rámci zaužívaných postupov, ani v rámci slušnosti. Obdobné veci sa riešia na diskusnej stránke, nie opakovaným prepísavaním textu. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:35, 14. máj 2026 (UTC) :::Aha, a koho teda blokuješ? Dúfam, že som pochopil správne Jetama a Lilinu, alebo my niečo ušlo? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 21:47, 14. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu == Prosím o blok editora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/BmpeerVag%C3%B3n BmpeerVagón]. Napriek upozorneniu opakované vkladanie nezmyslov do článkov. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:38, 21. máj 2026 (UTC) {{Hotovo}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:45, 21. máj 2026 (UTC) ==Matica spam== Dobrý deň, chcel by som požiadať o blok známej spamujúcej firmy perného z matice sovietskej, začal spamovať stránku svojím osobným youtube kanálom, a pridávať na diskusné stránky príspevky, ktoré nie sú diskusiou. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:06, 21. máj 2026 (UTC) : Navrhujem blokovať užívateľa, ktorý tu cenzuruje čím porušuje zákon. Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:44, 21. máj 2026 (UTC) ::: Nestrápňuj sa svojimi hlúposťami o ústave, na wikipédii má byť encyklopedický text, nie tvoj spam. Tak znova, spomenuté to tam môže byť, ale encyklopedickým štýlom a dôveryhodnými zdrojmi, nie tvojim youtube kanálom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:47, 21. máj 2026 (UTC) ::: A ešte aj klame, ide o autentické prepisy citátov Vladimíra Mináča, teda osoby, o ktorej je vytvorená Wikipédia. Ak sú citáty Mináča spam na Mináčovej stránke, tak je spam aj stránka o Mináčovi. Trollovi odporúčam seminár logiky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:49, 21. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:54, 21. máj 2026 (UTC) ::::Čomu nechápeš? Kľudne sa pýtaj, rozumieš písanému textu? vieš čo je encyklopedický štýl písania? Wikipédia nie sú noviny, treba to napísať stručne encyklopedickým štýlom. Spam je tvoj youtube kanál a tvoja vlastná propagácia a propagácia matice tu na wikipédii, to je spam. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::Stop chat. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::OK. díky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:56, 21. máj 2026 (UTC) ==Opakované experimenty== Chcel by som upozorniť na opakované experimenty redaktora Lalina (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Crowne_Plaza&diff=prev&oldid=8208225 Crowne Plaza], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218949 Thomas Robert Cech]... atď, atď. Neustále odstraňovanie wikiliniek z článkov. Tento problém je dlhodobý a neustále v ňom pokračuje, to už je na blokovanie, ale nikto to tu samozrejme znova nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:17, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina|~2026-29230-47}} Věřím, že oběma prospěje, když si na Wikipedii do večera odpočinete, nebudu tolerovat editwar kvůli malichernostem ani osobní útoky. Kolegyni Lalinu bych poprosil o doporučení, podle něhož by se měly červené wikilinky odebírat. Pokud ho nedoloží, tak by bylo velmi vhodné, aby už od tohoto chování upustila, nebo aby získala konsensus na místech k tomu určených. Děkuji, --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:44, 24. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Neviem či je to úplne najlepšie riešenie, ale budiš... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:48, 24. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&action=history Zaplevelení] historie o marginální úpravu ohledně jedné z asi jen zde řešených specialit (redlinky), de facto zneužití rollbacku (nebyl využit k revertu vandalismu), vulgarity ve shrnutí od IPčka... nevidím tam žádné polehčující okolnosti, zkušenost editorů je v mých očích spíš přitěžující. Článek jsem zamknul, další pokračování editwaru osobně budu řešit standardním 24h blokem. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:06, 24. máj 2026 (UTC) :::Nejlepší řešení je jinak samosebou diskutovat, a nikoli revertovat, proto bych oba aktéry sporu odkázal právě na diskusi, jsou-li společné diskuse schopni. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:13, 24. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] [[Diskusia s redaktorom:Lalina# !!!!!!!!!]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:14, 24. máj 2026 (UTC) :::::Což je právě flagrantní ukázka toho, proč považuji výstražný blok za adekvátní řešení. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:17, 24. máj 2026 (UTC) V článku bol modrý odkaz na, ktorý IP prepisovala na červený. Tebe sa to zdá OK. Aj jeho štýl diskusie? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:48, 24. máj 2026 (UTC) 0fakmesazseedwj81dfwu3ivgpy3o1y 8219095 8219094 2026-05-24T18:50:21Z Lalina 22926 /* Opakované experimenty */ + 8219095 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) == Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok == Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:08, 17. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 == {{Redaktor|~2026-24565-49}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 == {{Redaktor|~2026-24390-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o blok == Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC) :+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 == {{Redaktor|~2026-25452-96}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 == {{Redaktor|~2026-20868-16}} Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 == {{Redaktor|Kotilnik93}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 == {{Redaktor|~2026-25877-41}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC) : {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC) :: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 == {{Redaktor|~2026-26345-67}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska == Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje. Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC) :{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC) ::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC) === Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu === Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC) :Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC) ::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 == {{Redaktor|~2026-28819-18}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC) == SMER – sociálna demokracia == Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213191&oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213197&oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8211300&oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC) == Nathalie Baye == Zamknite, pls, stránku tak ako je teraz a bloknite tú vandalskú IP 2026-28232-46, prípadne ďalšie čo používa. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC) :Áno, len má to byť presne naopak, aj s tým blokom :D --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29102-03|&#126;2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29102-03|diskuse]]) 20:41, 14. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} Pe3kZA zamkol, len nenapísal sem. @IP, ak ešte raz uvidím takúto revertovaciu vojnu keď sa bude diať, okamžite blokujem. To nie je ani v rámci zaužívaných postupov, ani v rámci slušnosti. Obdobné veci sa riešia na diskusnej stránke, nie opakovaným prepísavaním textu. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:35, 14. máj 2026 (UTC) :::Aha, a koho teda blokuješ? Dúfam, že som pochopil správne Jetama a Lilinu, alebo my niečo ušlo? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 21:47, 14. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu == Prosím o blok editora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/BmpeerVag%C3%B3n BmpeerVagón]. Napriek upozorneniu opakované vkladanie nezmyslov do článkov. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:38, 21. máj 2026 (UTC) {{Hotovo}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:45, 21. máj 2026 (UTC) ==Matica spam== Dobrý deň, chcel by som požiadať o blok známej spamujúcej firmy perného z matice sovietskej, začal spamovať stránku svojím osobným youtube kanálom, a pridávať na diskusné stránky príspevky, ktoré nie sú diskusiou. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:06, 21. máj 2026 (UTC) : Navrhujem blokovať užívateľa, ktorý tu cenzuruje čím porušuje zákon. Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:44, 21. máj 2026 (UTC) ::: Nestrápňuj sa svojimi hlúposťami o ústave, na wikipédii má byť encyklopedický text, nie tvoj spam. Tak znova, spomenuté to tam môže byť, ale encyklopedickým štýlom a dôveryhodnými zdrojmi, nie tvojim youtube kanálom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:47, 21. máj 2026 (UTC) ::: A ešte aj klame, ide o autentické prepisy citátov Vladimíra Mináča, teda osoby, o ktorej je vytvorená Wikipédia. Ak sú citáty Mináča spam na Mináčovej stránke, tak je spam aj stránka o Mináčovi. Trollovi odporúčam seminár logiky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:49, 21. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:54, 21. máj 2026 (UTC) ::::Čomu nechápeš? Kľudne sa pýtaj, rozumieš písanému textu? vieš čo je encyklopedický štýl písania? Wikipédia nie sú noviny, treba to napísať stručne encyklopedickým štýlom. Spam je tvoj youtube kanál a tvoja vlastná propagácia a propagácia matice tu na wikipédii, to je spam. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::Stop chat. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::OK. díky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:56, 21. máj 2026 (UTC) ==Opakované experimenty== Chcel by som upozorniť na opakované experimenty redaktora Lalina (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Crowne_Plaza&diff=prev&oldid=8208225 Crowne Plaza], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218949 Thomas Robert Cech]... atď, atď. Neustále odstraňovanie wikiliniek z článkov. Tento problém je dlhodobý a neustále v ňom pokračuje, to už je na blokovanie, ale nikto to tu samozrejme znova nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:17, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina|~2026-29230-47}} Věřím, že oběma prospěje, když si na Wikipedii do večera odpočinete, nebudu tolerovat editwar kvůli malichernostem ani osobní útoky. Kolegyni Lalinu bych poprosil o doporučení, podle něhož by se měly červené wikilinky odebírat. Pokud ho nedoloží, tak by bylo velmi vhodné, aby už od tohoto chování upustila, nebo aby získala konsensus na místech k tomu určených. Děkuji, --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:44, 24. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Neviem či je to úplne najlepšie riešenie, ale budiš... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:48, 24. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&action=history Zaplevelení] historie o marginální úpravu ohledně jedné z asi jen zde řešených specialit (redlinky), de facto zneužití rollbacku (nebyl využit k revertu vandalismu), vulgarity ve shrnutí od IPčka... nevidím tam žádné polehčující okolnosti, zkušenost editorů je v mých očích spíš přitěžující. Článek jsem zamknul, další pokračování editwaru osobně budu řešit standardním 24h blokem. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:06, 24. máj 2026 (UTC) :::Nejlepší řešení je jinak samosebou diskutovat, a nikoli revertovat, proto bych oba aktéry sporu odkázal právě na diskusi, jsou-li společné diskuse schopni. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:13, 24. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] [[Diskusia s redaktorom:Lalina# !!!!!!!!!]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:14, 24. máj 2026 (UTC) :::::Což je právě flagrantní ukázka toho, proč považuji výstražný blok za adekvátní řešení. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:17, 24. máj 2026 (UTC) V článku bol modrý odkaz na, ktorý IP prepisovala na červený. Tebe sa to zdá OK. Aj jeho štýl diskusie? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:48, 24. máj 2026 (UTC) PS. A ak si myslíš, že túto IP nejako ovplyvní blok ... rqi4j1s2nfdb7yc9licqukv2l0ywl5e 8219097 8219095 2026-05-24T18:50:40Z Lalina 22926 /* Opakované experimenty */ + 8219097 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) == Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok == Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:08, 17. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 == {{Redaktor|~2026-24565-49}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 == {{Redaktor|~2026-24390-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o blok == Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC) :+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 == {{Redaktor|~2026-25452-96}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 == {{Redaktor|~2026-20868-16}} Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 == {{Redaktor|Kotilnik93}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 == {{Redaktor|~2026-25877-41}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC) : {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC) :: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 == {{Redaktor|~2026-26345-67}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska == Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje. Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC) :{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC) ::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC) === Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu === Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC) :Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC) ::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 == {{Redaktor|~2026-28819-18}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC) == SMER – sociálna demokracia == Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213191&oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213197&oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8211300&oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC) == Nathalie Baye == Zamknite, pls, stránku tak ako je teraz a bloknite tú vandalskú IP 2026-28232-46, prípadne ďalšie čo používa. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC) :Áno, len má to byť presne naopak, aj s tým blokom :D --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29102-03|&#126;2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29102-03|diskuse]]) 20:41, 14. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} Pe3kZA zamkol, len nenapísal sem. @IP, ak ešte raz uvidím takúto revertovaciu vojnu keď sa bude diať, okamžite blokujem. To nie je ani v rámci zaužívaných postupov, ani v rámci slušnosti. Obdobné veci sa riešia na diskusnej stránke, nie opakovaným prepísavaním textu. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:35, 14. máj 2026 (UTC) :::Aha, a koho teda blokuješ? Dúfam, že som pochopil správne Jetama a Lilinu, alebo my niečo ušlo? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 21:47, 14. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu == Prosím o blok editora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/BmpeerVag%C3%B3n BmpeerVagón]. Napriek upozorneniu opakované vkladanie nezmyslov do článkov. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:38, 21. máj 2026 (UTC) {{Hotovo}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:45, 21. máj 2026 (UTC) ==Matica spam== Dobrý deň, chcel by som požiadať o blok známej spamujúcej firmy perného z matice sovietskej, začal spamovať stránku svojím osobným youtube kanálom, a pridávať na diskusné stránky príspevky, ktoré nie sú diskusiou. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:06, 21. máj 2026 (UTC) : Navrhujem blokovať užívateľa, ktorý tu cenzuruje čím porušuje zákon. Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:44, 21. máj 2026 (UTC) ::: Nestrápňuj sa svojimi hlúposťami o ústave, na wikipédii má byť encyklopedický text, nie tvoj spam. Tak znova, spomenuté to tam môže byť, ale encyklopedickým štýlom a dôveryhodnými zdrojmi, nie tvojim youtube kanálom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:47, 21. máj 2026 (UTC) ::: A ešte aj klame, ide o autentické prepisy citátov Vladimíra Mináča, teda osoby, o ktorej je vytvorená Wikipédia. Ak sú citáty Mináča spam na Mináčovej stránke, tak je spam aj stránka o Mináčovi. Trollovi odporúčam seminár logiky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:49, 21. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:54, 21. máj 2026 (UTC) ::::Čomu nechápeš? Kľudne sa pýtaj, rozumieš písanému textu? vieš čo je encyklopedický štýl písania? Wikipédia nie sú noviny, treba to napísať stručne encyklopedickým štýlom. Spam je tvoj youtube kanál a tvoja vlastná propagácia a propagácia matice tu na wikipédii, to je spam. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::Stop chat. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::OK. díky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:56, 21. máj 2026 (UTC) ==Opakované experimenty== Chcel by som upozorniť na opakované experimenty redaktora Lalina (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Crowne_Plaza&diff=prev&oldid=8208225 Crowne Plaza], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218949 Thomas Robert Cech]... atď, atď. Neustále odstraňovanie wikiliniek z článkov. Tento problém je dlhodobý a neustále v ňom pokračuje, to už je na blokovanie, ale nikto to tu samozrejme znova nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:17, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina|~2026-29230-47}} Věřím, že oběma prospěje, když si na Wikipedii do večera odpočinete, nebudu tolerovat editwar kvůli malichernostem ani osobní útoky. Kolegyni Lalinu bych poprosil o doporučení, podle něhož by se měly červené wikilinky odebírat. Pokud ho nedoloží, tak by bylo velmi vhodné, aby už od tohoto chování upustila, nebo aby získala konsensus na místech k tomu určených. Děkuji, --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:44, 24. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Neviem či je to úplne najlepšie riešenie, ale budiš... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:48, 24. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&action=history Zaplevelení] historie o marginální úpravu ohledně jedné z asi jen zde řešených specialit (redlinky), de facto zneužití rollbacku (nebyl využit k revertu vandalismu), vulgarity ve shrnutí od IPčka... nevidím tam žádné polehčující okolnosti, zkušenost editorů je v mých očích spíš přitěžující. Článek jsem zamknul, další pokračování editwaru osobně budu řešit standardním 24h blokem. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:06, 24. máj 2026 (UTC) :::Nejlepší řešení je jinak samosebou diskutovat, a nikoli revertovat, proto bych oba aktéry sporu odkázal právě na diskusi, jsou-li společné diskuse schopni. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:13, 24. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] [[Diskusia s redaktorom:Lalina# !!!!!!!!!]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:14, 24. máj 2026 (UTC) :::::Což je právě flagrantní ukázka toho, proč považuji výstražný blok za adekvátní řešení. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:17, 24. máj 2026 (UTC) V článku bol modrý odkaz, ktorý IP prepisovala na červený. Tebe sa to zdá OK? Aj jeho štýl diskusie? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:48, 24. máj 2026 (UTC) PS. A ak si myslíš, že túto IP nejako ovplyvní blok ... 00tyvq2uhrau1w50ttn32peuzc694yn 8219110 8219097 2026-05-24T19:06:45Z Lalina 22926 /* Opakované experimenty */ "detail" 8219110 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) == Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok == Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:08, 17. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 == {{Redaktor|~2026-24565-49}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 == {{Redaktor|~2026-24390-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o blok == Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC) :+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 == {{Redaktor|~2026-25452-96}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 == {{Redaktor|~2026-20868-16}} Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 == {{Redaktor|Kotilnik93}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 == {{Redaktor|~2026-25877-41}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC) : {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC) :: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 == {{Redaktor|~2026-26345-67}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska == Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje. Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC) :{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC) ::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC) === Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu === Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC) :Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC) ::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 == {{Redaktor|~2026-28819-18}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC) == SMER – sociálna demokracia == Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213191&oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213197&oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8211300&oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC) == Nathalie Baye == Zamknite, pls, stránku tak ako je teraz a bloknite tú vandalskú IP 2026-28232-46, prípadne ďalšie čo používa. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC) :Áno, len má to byť presne naopak, aj s tým blokom :D --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29102-03|&#126;2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29102-03|diskuse]]) 20:41, 14. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} Pe3kZA zamkol, len nenapísal sem. @IP, ak ešte raz uvidím takúto revertovaciu vojnu keď sa bude diať, okamžite blokujem. To nie je ani v rámci zaužívaných postupov, ani v rámci slušnosti. Obdobné veci sa riešia na diskusnej stránke, nie opakovaným prepísavaním textu. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:35, 14. máj 2026 (UTC) :::Aha, a koho teda blokuješ? Dúfam, že som pochopil správne Jetama a Lilinu, alebo my niečo ušlo? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 21:47, 14. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu == Prosím o blok editora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/BmpeerVag%C3%B3n BmpeerVagón]. Napriek upozorneniu opakované vkladanie nezmyslov do článkov. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:38, 21. máj 2026 (UTC) {{Hotovo}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:45, 21. máj 2026 (UTC) ==Matica spam== Dobrý deň, chcel by som požiadať o blok známej spamujúcej firmy perného z matice sovietskej, začal spamovať stránku svojím osobným youtube kanálom, a pridávať na diskusné stránky príspevky, ktoré nie sú diskusiou. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:06, 21. máj 2026 (UTC) : Navrhujem blokovať užívateľa, ktorý tu cenzuruje čím porušuje zákon. Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:44, 21. máj 2026 (UTC) ::: Nestrápňuj sa svojimi hlúposťami o ústave, na wikipédii má byť encyklopedický text, nie tvoj spam. Tak znova, spomenuté to tam môže byť, ale encyklopedickým štýlom a dôveryhodnými zdrojmi, nie tvojim youtube kanálom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:47, 21. máj 2026 (UTC) ::: A ešte aj klame, ide o autentické prepisy citátov Vladimíra Mináča, teda osoby, o ktorej je vytvorená Wikipédia. Ak sú citáty Mináča spam na Mináčovej stránke, tak je spam aj stránka o Mináčovi. Trollovi odporúčam seminár logiky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:49, 21. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:54, 21. máj 2026 (UTC) ::::Čomu nechápeš? Kľudne sa pýtaj, rozumieš písanému textu? vieš čo je encyklopedický štýl písania? Wikipédia nie sú noviny, treba to napísať stručne encyklopedickým štýlom. Spam je tvoj youtube kanál a tvoja vlastná propagácia a propagácia matice tu na wikipédii, to je spam. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::Stop chat. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::OK. díky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:56, 21. máj 2026 (UTC) ==Opakované experimenty== Chcel by som upozorniť na opakované experimenty redaktora Lalina (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Crowne_Plaza&diff=prev&oldid=8208225 Crowne Plaza], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218949 Thomas Robert Cech]... atď, atď. Neustále odstraňovanie wikiliniek z článkov. Tento problém je dlhodobý a neustále v ňom pokračuje, to už je na blokovanie, ale nikto to tu samozrejme znova nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:17, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina|~2026-29230-47}} Věřím, že oběma prospěje, když si na Wikipedii do večera odpočinete, nebudu tolerovat editwar kvůli malichernostem ani osobní útoky. Kolegyni Lalinu bych poprosil o doporučení, podle něhož by se měly červené wikilinky odebírat. Pokud ho nedoloží, tak by bylo velmi vhodné, aby už od tohoto chování upustila, nebo aby získala konsensus na místech k tomu určených. Děkuji, --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:44, 24. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Neviem či je to úplne najlepšie riešenie, ale budiš... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:48, 24. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&action=history Zaplevelení] historie o marginální úpravu ohledně jedné z asi jen zde řešených specialit (redlinky), de facto zneužití rollbacku (nebyl využit k revertu vandalismu), vulgarity ve shrnutí od IPčka... nevidím tam žádné polehčující okolnosti, zkušenost editorů je v mých očích spíš přitěžující. Článek jsem zamknul, další pokračování editwaru osobně budu řešit standardním 24h blokem. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:06, 24. máj 2026 (UTC) :::Nejlepší řešení je jinak samosebou diskutovat, a nikoli revertovat, proto bych oba aktéry sporu odkázal právě na diskusi, jsou-li společné diskuse schopni. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:13, 24. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] [[Diskusia s redaktorom:Lalina# !!!!!!!!!]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:14, 24. máj 2026 (UTC) :::::Což je právě flagrantní ukázka toho, proč považuji výstražný blok za adekvátní řešení. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:17, 24. máj 2026 (UTC) V článku bol modrý odkaz, ktorý IP prepisovala na červený. Tebe sa to zdá OK? Aj jeho štýl diskusie? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:48, 24. máj 2026 (UTC) PS. Ak si myslíš, že túto IP nejako ovplyvní blok ... Ešte taký "detail" - revertla som to len raz, potom som v zhrnutí vysvetľovala, čo ale evidentne IP nezaujíma. Len škoda, že používaš dvojitý meter, viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Vladim%C3%ADr_Min%C3%A1%C4%8D&action=history diskusia Mináč.] --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:06, 24. máj 2026 (UTC) b1ej7w1zquf42ii3j7poia1yggy60ci 8219146 8219110 2026-05-24T20:39:46Z OJJ 116711 /* Opakované experimenty */ odpoveď 8219146 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) == Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok == Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:08, 17. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 == {{Redaktor|~2026-24565-49}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 == {{Redaktor|~2026-24390-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o blok == Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC) :+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 == {{Redaktor|~2026-25452-96}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 == {{Redaktor|~2026-20868-16}} Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 == {{Redaktor|Kotilnik93}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 == {{Redaktor|~2026-25877-41}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC) : {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC) :: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 == {{Redaktor|~2026-26345-67}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska == Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje. Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC) :{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC) ::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC) === Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu === Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC) :Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC) ::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 == {{Redaktor|~2026-28819-18}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC) == SMER – sociálna demokracia == Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213191&oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213197&oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8211300&oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC) == Nathalie Baye == Zamknite, pls, stránku tak ako je teraz a bloknite tú vandalskú IP 2026-28232-46, prípadne ďalšie čo používa. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC) :Áno, len má to byť presne naopak, aj s tým blokom :D --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29102-03|&#126;2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29102-03|diskuse]]) 20:41, 14. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} Pe3kZA zamkol, len nenapísal sem. @IP, ak ešte raz uvidím takúto revertovaciu vojnu keď sa bude diať, okamžite blokujem. To nie je ani v rámci zaužívaných postupov, ani v rámci slušnosti. Obdobné veci sa riešia na diskusnej stránke, nie opakovaným prepísavaním textu. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:35, 14. máj 2026 (UTC) :::Aha, a koho teda blokuješ? Dúfam, že som pochopil správne Jetama a Lilinu, alebo my niečo ušlo? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 21:47, 14. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu == Prosím o blok editora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/BmpeerVag%C3%B3n BmpeerVagón]. Napriek upozorneniu opakované vkladanie nezmyslov do článkov. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:38, 21. máj 2026 (UTC) {{Hotovo}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:45, 21. máj 2026 (UTC) ==Matica spam== Dobrý deň, chcel by som požiadať o blok známej spamujúcej firmy perného z matice sovietskej, začal spamovať stránku svojím osobným youtube kanálom, a pridávať na diskusné stránky príspevky, ktoré nie sú diskusiou. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:06, 21. máj 2026 (UTC) : Navrhujem blokovať užívateľa, ktorý tu cenzuruje čím porušuje zákon. Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:44, 21. máj 2026 (UTC) ::: Nestrápňuj sa svojimi hlúposťami o ústave, na wikipédii má byť encyklopedický text, nie tvoj spam. Tak znova, spomenuté to tam môže byť, ale encyklopedickým štýlom a dôveryhodnými zdrojmi, nie tvojim youtube kanálom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:47, 21. máj 2026 (UTC) ::: A ešte aj klame, ide o autentické prepisy citátov Vladimíra Mináča, teda osoby, o ktorej je vytvorená Wikipédia. Ak sú citáty Mináča spam na Mináčovej stránke, tak je spam aj stránka o Mináčovi. Trollovi odporúčam seminár logiky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:49, 21. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:54, 21. máj 2026 (UTC) ::::Čomu nechápeš? Kľudne sa pýtaj, rozumieš písanému textu? vieš čo je encyklopedický štýl písania? Wikipédia nie sú noviny, treba to napísať stručne encyklopedickým štýlom. Spam je tvoj youtube kanál a tvoja vlastná propagácia a propagácia matice tu na wikipédii, to je spam. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::Stop chat. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::OK. díky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:56, 21. máj 2026 (UTC) ==Opakované experimenty== Chcel by som upozorniť na opakované experimenty redaktora Lalina (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Crowne_Plaza&diff=prev&oldid=8208225 Crowne Plaza], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218949 Thomas Robert Cech]... atď, atď. Neustále odstraňovanie wikiliniek z článkov. Tento problém je dlhodobý a neustále v ňom pokračuje, to už je na blokovanie, ale nikto to tu samozrejme znova nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:17, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina|~2026-29230-47}} Věřím, že oběma prospěje, když si na Wikipedii do večera odpočinete, nebudu tolerovat editwar kvůli malichernostem ani osobní útoky. Kolegyni Lalinu bych poprosil o doporučení, podle něhož by se měly červené wikilinky odebírat. Pokud ho nedoloží, tak by bylo velmi vhodné, aby už od tohoto chování upustila, nebo aby získala konsensus na místech k tomu určených. Děkuji, --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:44, 24. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Neviem či je to úplne najlepšie riešenie, ale budiš... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:48, 24. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&action=history Zaplevelení] historie o marginální úpravu ohledně jedné z asi jen zde řešených specialit (redlinky), de facto zneužití rollbacku (nebyl využit k revertu vandalismu), vulgarity ve shrnutí od IPčka... nevidím tam žádné polehčující okolnosti, zkušenost editorů je v mých očích spíš přitěžující. Článek jsem zamknul, další pokračování editwaru osobně budu řešit standardním 24h blokem. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:06, 24. máj 2026 (UTC) :::Nejlepší řešení je jinak samosebou diskutovat, a nikoli revertovat, proto bych oba aktéry sporu odkázal právě na diskusi, jsou-li společné diskuse schopni. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:13, 24. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] [[Diskusia s redaktorom:Lalina# !!!!!!!!!]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:14, 24. máj 2026 (UTC) :::::Což je právě flagrantní ukázka toho, proč považuji výstražný blok za adekvátní řešení. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:17, 24. máj 2026 (UTC) V článku bol modrý odkaz, ktorý IP prepisovala na červený. Tebe sa to zdá OK? Aj jeho štýl diskusie? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:48, 24. máj 2026 (UTC) PS. Ak si myslíš, že túto IP nejako ovplyvní blok ... Ešte taký "detail" - revertla som to len raz, potom som v zhrnutí vysvetľovala, čo ale evidentne IP nezaujíma. Len škoda, že používaš dvojitý meter, viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Vladim%C3%ADr_Min%C3%A1%C4%8D&action=history diskusia Mináč.] --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:06, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} 1) šlo o modrý odkaz, ale na nadřazený článek, což samosebou víš, kde v tom byl problém 2) za styl diskuse jsem rovněž blokoval a jak jsem avizoval, blokovat za něj budu 3) diskusí samosebou myslím argumenty a hledání konsensu, nikoli urážky nebo zde zmíněné nesouvisející spamování. Pokud se nedokážete shodnout, mají ten konsensus samosebou najít jiní členové komunity. Reverty, potažmo osobní útoky nic dobrého nepřinesou. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 20:39, 24. máj 2026 (UTC) exj2npay7zdqtmssyyyvl606zwxyh1j 8219163 8219146 2026-05-24T22:05:05Z Lalina 22926 /* Opakované experimenty */ divný to meter 8219163 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) == Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok == Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:08, 17. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 == {{Redaktor|~2026-24565-49}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 == {{Redaktor|~2026-24390-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o blok == Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC) :+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 == {{Redaktor|~2026-25452-96}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 == {{Redaktor|~2026-20868-16}} Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 == {{Redaktor|Kotilnik93}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 == {{Redaktor|~2026-25877-41}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC) : {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC) :: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 == {{Redaktor|~2026-26345-67}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska == Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje. Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC) :{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC) ::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC) === Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu === Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC) :Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC) ::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 == {{Redaktor|~2026-28819-18}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC) == SMER – sociálna demokracia == Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213191&oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213197&oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8211300&oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC) == Nathalie Baye == Zamknite, pls, stránku tak ako je teraz a bloknite tú vandalskú IP 2026-28232-46, prípadne ďalšie čo používa. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC) :Áno, len má to byť presne naopak, aj s tým blokom :D --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29102-03|&#126;2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29102-03|diskuse]]) 20:41, 14. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} Pe3kZA zamkol, len nenapísal sem. @IP, ak ešte raz uvidím takúto revertovaciu vojnu keď sa bude diať, okamžite blokujem. To nie je ani v rámci zaužívaných postupov, ani v rámci slušnosti. Obdobné veci sa riešia na diskusnej stránke, nie opakovaným prepísavaním textu. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:35, 14. máj 2026 (UTC) :::Aha, a koho teda blokuješ? Dúfam, že som pochopil správne Jetama a Lilinu, alebo my niečo ušlo? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 21:47, 14. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu == Prosím o blok editora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/BmpeerVag%C3%B3n BmpeerVagón]. Napriek upozorneniu opakované vkladanie nezmyslov do článkov. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:38, 21. máj 2026 (UTC) {{Hotovo}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:45, 21. máj 2026 (UTC) ==Matica spam== Dobrý deň, chcel by som požiadať o blok známej spamujúcej firmy perného z matice sovietskej, začal spamovať stránku svojím osobným youtube kanálom, a pridávať na diskusné stránky príspevky, ktoré nie sú diskusiou. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:06, 21. máj 2026 (UTC) : Navrhujem blokovať užívateľa, ktorý tu cenzuruje čím porušuje zákon. Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:44, 21. máj 2026 (UTC) ::: Nestrápňuj sa svojimi hlúposťami o ústave, na wikipédii má byť encyklopedický text, nie tvoj spam. Tak znova, spomenuté to tam môže byť, ale encyklopedickým štýlom a dôveryhodnými zdrojmi, nie tvojim youtube kanálom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:47, 21. máj 2026 (UTC) ::: A ešte aj klame, ide o autentické prepisy citátov Vladimíra Mináča, teda osoby, o ktorej je vytvorená Wikipédia. Ak sú citáty Mináča spam na Mináčovej stránke, tak je spam aj stránka o Mináčovi. Trollovi odporúčam seminár logiky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:49, 21. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:54, 21. máj 2026 (UTC) ::::Čomu nechápeš? Kľudne sa pýtaj, rozumieš písanému textu? vieš čo je encyklopedický štýl písania? Wikipédia nie sú noviny, treba to napísať stručne encyklopedickým štýlom. Spam je tvoj youtube kanál a tvoja vlastná propagácia a propagácia matice tu na wikipédii, to je spam. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::Stop chat. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::OK. díky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:56, 21. máj 2026 (UTC) ==Opakované experimenty== Chcel by som upozorniť na opakované experimenty redaktora Lalina (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Crowne_Plaza&diff=prev&oldid=8208225 Crowne Plaza], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218949 Thomas Robert Cech]... atď, atď. Neustále odstraňovanie wikiliniek z článkov. Tento problém je dlhodobý a neustále v ňom pokračuje, to už je na blokovanie, ale nikto to tu samozrejme znova nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:17, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina|~2026-29230-47}} Věřím, že oběma prospěje, když si na Wikipedii do večera odpočinete, nebudu tolerovat editwar kvůli malichernostem ani osobní útoky. Kolegyni Lalinu bych poprosil o doporučení, podle něhož by se měly červené wikilinky odebírat. Pokud ho nedoloží, tak by bylo velmi vhodné, aby už od tohoto chování upustila, nebo aby získala konsensus na místech k tomu určených. Děkuji, --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:44, 24. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Neviem či je to úplne najlepšie riešenie, ale budiš... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:48, 24. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&action=history Zaplevelení] historie o marginální úpravu ohledně jedné z asi jen zde řešených specialit (redlinky), de facto zneužití rollbacku (nebyl využit k revertu vandalismu), vulgarity ve shrnutí od IPčka... nevidím tam žádné polehčující okolnosti, zkušenost editorů je v mých očích spíš přitěžující. Článek jsem zamknul, další pokračování editwaru osobně budu řešit standardním 24h blokem. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:06, 24. máj 2026 (UTC) :::Nejlepší řešení je jinak samosebou diskutovat, a nikoli revertovat, proto bych oba aktéry sporu odkázal právě na diskusi, jsou-li společné diskuse schopni. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:13, 24. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] [[Diskusia s redaktorom:Lalina# !!!!!!!!!]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:14, 24. máj 2026 (UTC) :::::Což je právě flagrantní ukázka toho, proč považuji výstražný blok za adekvátní řešení. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:17, 24. máj 2026 (UTC) V článku bol modrý odkaz, ktorý IP prepisovala na červený. Tebe sa to zdá OK? Aj jeho štýl diskusie? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:48, 24. máj 2026 (UTC) PS. Ak si myslíš, že túto IP nejako ovplyvní blok ... Ešte taký "detail" - revertla som to len raz, potom som v zhrnutí vysvetľovala, čo ale evidentne IP nezaujíma. Len škoda, že používaš dvojitý meter, viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Vladim%C3%ADr_Min%C3%A1%C4%8D&action=history diskusia Mináč.] --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:06, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} 1) šlo o modrý odkaz, ale na nadřazený článek, což samosebou víš, kde v tom byl problém 2) za styl diskuse jsem rovněž blokoval a jak jsem avizoval, blokovat za něj budu 3) diskusí samosebou myslím argumenty a hledání konsensu, nikoli urážky nebo zde zmíněné nesouvisející spamování. Pokud se nedokážete shodnout, mají ten konsensus samosebou najít jiní členové komunity. Reverty, potažmo osobní útoky nic dobrého nepřinesou. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 20:39, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|OJJ}} 1) modrý odkaz, aj keď na nadradený článok, ale je to tam konkrétne uvádzané, je iste vždy lepšie než červený odkaz 2) ak nazývaš vrátenie neexistujúceho odkazu na existujúci, aj keď všeobecnejší odkaz, "'''"sporné odebírání červených wikilinků''' a dávaš to na jednu úroveň s vyjadrovaním tejto IP ... 3) ako diskutovať s hulvátom? 4) kde som použila osobný útok? :Ten blok mi je ukradnutý, ale Tvoj meter je veľmi podivný, keďže si IP blokol za zhrnutie na rovnakú dobu ako mňa, hoci Tvoje argumenty pre môj blok dosť pokrivkávajú, ale nejako Ti unikol/nevadí príspevok IP na mojej diskusnej stránke. Takže tak.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:04, 24. máj 2026 (UTC) 3l0wzn6yc4pg2df5o7p0jucleplu0l0 8219240 8219163 2026-05-25T04:33:24Z OJJ 116711 /* Opakované experimenty */ odpoveď 8219240 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) == Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok == Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:08, 17. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 == {{Redaktor|~2026-24565-49}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 == {{Redaktor|~2026-24390-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o blok == Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC) :+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 == {{Redaktor|~2026-25452-96}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 == {{Redaktor|~2026-20868-16}} Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 == {{Redaktor|Kotilnik93}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 == {{Redaktor|~2026-25877-41}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC) : {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC) :: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 == {{Redaktor|~2026-26345-67}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska == Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje. Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC) :{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC) ::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC) === Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu === Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC) :Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC) ::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 == {{Redaktor|~2026-28819-18}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC) == SMER – sociálna demokracia == Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213191&oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213197&oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8211300&oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC) == Nathalie Baye == Zamknite, pls, stránku tak ako je teraz a bloknite tú vandalskú IP 2026-28232-46, prípadne ďalšie čo používa. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC) :Áno, len má to byť presne naopak, aj s tým blokom :D --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29102-03|&#126;2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29102-03|diskuse]]) 20:41, 14. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} Pe3kZA zamkol, len nenapísal sem. @IP, ak ešte raz uvidím takúto revertovaciu vojnu keď sa bude diať, okamžite blokujem. To nie je ani v rámci zaužívaných postupov, ani v rámci slušnosti. Obdobné veci sa riešia na diskusnej stránke, nie opakovaným prepísavaním textu. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:35, 14. máj 2026 (UTC) :::Aha, a koho teda blokuješ? Dúfam, že som pochopil správne Jetama a Lilinu, alebo my niečo ušlo? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 21:47, 14. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu == Prosím o blok editora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/BmpeerVag%C3%B3n BmpeerVagón]. Napriek upozorneniu opakované vkladanie nezmyslov do článkov. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:38, 21. máj 2026 (UTC) {{Hotovo}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:45, 21. máj 2026 (UTC) ==Matica spam== Dobrý deň, chcel by som požiadať o blok známej spamujúcej firmy perného z matice sovietskej, začal spamovať stránku svojím osobným youtube kanálom, a pridávať na diskusné stránky príspevky, ktoré nie sú diskusiou. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:06, 21. máj 2026 (UTC) : Navrhujem blokovať užívateľa, ktorý tu cenzuruje čím porušuje zákon. Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:44, 21. máj 2026 (UTC) ::: Nestrápňuj sa svojimi hlúposťami o ústave, na wikipédii má byť encyklopedický text, nie tvoj spam. Tak znova, spomenuté to tam môže byť, ale encyklopedickým štýlom a dôveryhodnými zdrojmi, nie tvojim youtube kanálom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:47, 21. máj 2026 (UTC) ::: A ešte aj klame, ide o autentické prepisy citátov Vladimíra Mináča, teda osoby, o ktorej je vytvorená Wikipédia. Ak sú citáty Mináča spam na Mináčovej stránke, tak je spam aj stránka o Mináčovi. Trollovi odporúčam seminár logiky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:49, 21. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:54, 21. máj 2026 (UTC) ::::Čomu nechápeš? Kľudne sa pýtaj, rozumieš písanému textu? vieš čo je encyklopedický štýl písania? Wikipédia nie sú noviny, treba to napísať stručne encyklopedickým štýlom. Spam je tvoj youtube kanál a tvoja vlastná propagácia a propagácia matice tu na wikipédii, to je spam. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::Stop chat. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::OK. díky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:56, 21. máj 2026 (UTC) ==Opakované experimenty== Chcel by som upozorniť na opakované experimenty redaktora Lalina (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Crowne_Plaza&diff=prev&oldid=8208225 Crowne Plaza], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218949 Thomas Robert Cech]... atď, atď. Neustále odstraňovanie wikiliniek z článkov. Tento problém je dlhodobý a neustále v ňom pokračuje, to už je na blokovanie, ale nikto to tu samozrejme znova nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:17, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina|~2026-29230-47}} Věřím, že oběma prospěje, když si na Wikipedii do večera odpočinete, nebudu tolerovat editwar kvůli malichernostem ani osobní útoky. Kolegyni Lalinu bych poprosil o doporučení, podle něhož by se měly červené wikilinky odebírat. Pokud ho nedoloží, tak by bylo velmi vhodné, aby už od tohoto chování upustila, nebo aby získala konsensus na místech k tomu určených. Děkuji, --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:44, 24. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Neviem či je to úplne najlepšie riešenie, ale budiš... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:48, 24. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&action=history Zaplevelení] historie o marginální úpravu ohledně jedné z asi jen zde řešených specialit (redlinky), de facto zneužití rollbacku (nebyl využit k revertu vandalismu), vulgarity ve shrnutí od IPčka... nevidím tam žádné polehčující okolnosti, zkušenost editorů je v mých očích spíš přitěžující. Článek jsem zamknul, další pokračování editwaru osobně budu řešit standardním 24h blokem. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:06, 24. máj 2026 (UTC) :::Nejlepší řešení je jinak samosebou diskutovat, a nikoli revertovat, proto bych oba aktéry sporu odkázal právě na diskusi, jsou-li společné diskuse schopni. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:13, 24. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] [[Diskusia s redaktorom:Lalina# !!!!!!!!!]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:14, 24. máj 2026 (UTC) :::::Což je právě flagrantní ukázka toho, proč považuji výstražný blok za adekvátní řešení. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:17, 24. máj 2026 (UTC) V článku bol modrý odkaz, ktorý IP prepisovala na červený. Tebe sa to zdá OK? Aj jeho štýl diskusie? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:48, 24. máj 2026 (UTC) PS. Ak si myslíš, že túto IP nejako ovplyvní blok ... Ešte taký "detail" - revertla som to len raz, potom som v zhrnutí vysvetľovala, čo ale evidentne IP nezaujíma. Len škoda, že používaš dvojitý meter, viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Vladim%C3%ADr_Min%C3%A1%C4%8D&action=history diskusia Mináč.] --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:06, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} 1) šlo o modrý odkaz, ale na nadřazený článek, což samosebou víš, kde v tom byl problém 2) za styl diskuse jsem rovněž blokoval a jak jsem avizoval, blokovat za něj budu 3) diskusí samosebou myslím argumenty a hledání konsensu, nikoli urážky nebo zde zmíněné nesouvisející spamování. Pokud se nedokážete shodnout, mají ten konsensus samosebou najít jiní členové komunity. Reverty, potažmo osobní útoky nic dobrého nepřinesou. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 20:39, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|OJJ}} 1) modrý odkaz, aj keď na nadradený článok, ale je to tam konkrétne uvádzané, je iste vždy lepšie než červený odkaz 2) ak nazývaš vrátenie neexistujúceho odkazu na existujúci, aj keď všeobecnejší odkaz, "'''"sporné odebírání červených wikilinků''' a dávaš to na jednu úroveň s vyjadrovaním tejto IP ... 3) ako diskutovať s hulvátom? 4) kde som použila osobný útok? :Ten blok mi je ukradnutý, ale Tvoj meter je veľmi podivný, keďže si IP blokol za zhrnutie na rovnakú dobu ako mňa, hoci Tvoje argumenty pre môj blok dosť pokrivkávajú, ale nejako Ti unikol/nevadí príspevok IP na mojej diskusnej stránke. Takže tak.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:04, 24. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Lalina}} K potírání nevhodného chování IP by velmi pomohlo, aby nedoprovázelo stále stejné vzorce chování konkrétních editorů. Konkrétně červené odkazy mažeš dlouhodobě, je to známá věc a diskutovalo se to i na sesterských projektech, asi např. [https://cs.wikipedia.org/wiki/Diskuse_s_wikipedistkou:Lalina/Archiv_2#Nezd%C5%AFvodn%C4%9Bn%C3%A9_maz%C3%A1n%C3%AD]. Zde tato malichernost o jeden odkaz přešla do editwaru, kde IP začala se svými tradičními výpady – ale řekněme si, že taky až [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=next&oldid=8218965 po rýpnutí]. Doufal jsem tedy, pravda nejspíš naivně a marně, že podobné skutečně velmi krátké varování a zamčení článku tento editwar efektivně vyřeší a vám dvěma dá příležitost na sebe ty do večera nereagovat a neeskalovat vzájemnou nevraživost (jinak nemám pocit, že bych byl vůči IP zaujatý, z logů snadno dojdeš k tomu, že jsem prakticky jediný, kdo je za poslední roky kvůli neslušnostem blokoval). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 04:33, 25. máj 2026 (UTC) pxoojzlpo1yv01jlxzmokubq2iubo6f Laponsko (územie) 0 153197 8219278 6711773 2026-05-25T07:41:03Z Vasiľ 2806 +ref 8219278 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Sami flag.svg|thumb|Vlajka Laponska]] [[Súbor:LocationSapmi.png|thumb|Poloha Laponska]] '''Laponsko'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|sme|Sápmi}}, {{vjz|swe|Lappland}}, {{vjz|nor|Sameland}}, {{vjz|fin|Lappi}}, {{V jazyku|rus|Лапландия}}) je oblasť tradične obývaná Laponcami (Saammi). Leží v severnej Európe a zahŕňa severnú časť Škandinávie ([[Nórsko]], [[Švédsko]] a [[Fínsko]]) a polostrova [[Kola (polostrov)|Kola]] v Rusku. Časom, ako sa strácajú hranice medzi severskými štátmi a aj hranica s [[Rusko]]m sa stále viac otvára, sa časti Laponska stále viac integrujú. Týka sa to nielen pôvodných Laponcov (Saamov), ale aj nelaponského obyvateľstva a väčšiny, ktorá má síce laponských predkov, ale už sa sociálne identifikuje ako súčasť národného štátu, v ktorom žije. Za Laponcov sa považujú iba kultúrne neasimilovaní Laponci. Laponská vlajka bola ustanovená v [[Åre]] (Švédsko) [[15. august]]a [[1986]]. Vlajku navrhol [[Astrid Bähl]] zo [[Skibotn]] (Nórsko). Je to prevzatý motív zo ságy [[Paiven parnech]] (Synovia slnka) od [[Anders Fjellner|Andersa Fjellnera]] ([[1795]] – [[1876]]). Ľavý polkruh predstavuje Slnko, pravý Mesiac. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Laponsko| ]] [[Kategória:Severná Európa]] n4leanax6oat96jur84pxrj5uoo9bxu Kullai Aböalij ibni Sino 0 156380 8219281 7715217 2026-05-25T07:45:43Z Vasiľ 2806 +ref 8219281 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Kullai Aböalij ibni Sino | native_name = {{V jazyku|tgk|Қуллаи Абӯалӣ ибни Сино}} | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Lenin.Peak.Irkeshtam.jpg | image_size = | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Tadžikistan | country_flag = 1 | country1 = Kirgizsko | country1_flag = 1 | state = | region = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = Pamír | partk = Zaalajský chrbát | partk_type = Horská skupina | partk_label = Horská skupina v ktorej sa vrch nachádza <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 7134 | prominence = | lat_d = 39 | lat_m = 20 | lat_s = 0 | lat_NS = S | long_d = 72 | long_m = 55 | long_s = 0 | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = niekoľko nenáročných ciest | discovery = Carl Wien, Eugene Allwein,<br />([[Nemecko]])<br />Erwin Schneider, ([[Rakúsko]]) | discovery_date = 1928 | discovery_date_label = Dátum prvovýstupu | discovery_type = Prvovýstup | discovery_label = Prvovýstup | ascent = Ivo Goll, Slavomír Chmela,<br />[[Ivan Kluvánek]] | ascent_date = [[1967]] | ascent_type = Slov. prvovýstup <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Tajikistan.png | map_caption = Poloha v rámci Tadžikistanu | map_size = | map_background = | map_locator = Tadžikistan | map1 = | map1_caption = | map1_size = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Leninov štít'''<ref name="ÚGKK"/> alebo '''Kullai Aböalij ibni Sino''' (tadž. Қуллаи Абӯалӣ ибни Сино - Kullai Aböalij ibni Sino; doslova: Štít Abú Alího ibn Síná; predchádzajúce názvy: ''Kaufmanov štít'') je vrch v [[Pamír]]e, na hranici [[Tadžikistan]]u a [[Kirgizsko|Kirgizska]], vysoký {{mnm|7134|w}} Vrch objavil v roku [[1871]] [[Rusko|ruský]] prírodovedec a cestovateľ ''Alexej Fedčenko'' a pomenoval ho podľa vtedajšieho generálneho guvernéra Turkestanu ''Konstantina von Kaufmana''. V roku [[1928]] bol premenovaný na ''Leninov štít''. Súčasný názov platí od roku [[2006]][http://www.president.tj/rus/novostee_050706a.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070312090611/http://www.president.tj/rus/novostee_050706a.htm |date=2007-03-12 }} Štít je pomerne ľahko dostupný, a preto aj veľmi populárny. Napriek technickej nenáročnosti sa na vrchu odohralo viacero tragédií: * V roku [[1974]] zahynulo v búrke 8 horolezkýň. * V roku [[1990]] sa po zemetrasení zrútila mohutná lavína a vyžiadala si 43 obetí. Prvovýstup na vrchol uskutočnili v roku 1928 členovia nemeckej výpravy. Slovenskí horolezci dosiahli vrchol prvýkrát v roku [[1967]]. == Zaujímavé výstupy == * 1955 1. čs. výstup vých. hrebeňom * 1967 Cez štít Razdeľnaja vystúpili [[I. Goll]], K. Heřman, [[S. Chmela]], [[Ivan Kluvánek|I. Kluvánek]], O. Kopal a J. Sláma * 1975 Prvovýstup južným rebrom Z. Drlík, [[Milan Kriššák|M. Kriššák]], I. Novák, [[V. Petrík]], P. Schnabl a [[Ľudovít Záhoranský|Ľ. Záhoranský]] * 1977 Prvovýstup cez štít Žukova [[A. Belica]], [[Igor Koller|I. Koller]], [[V. Launer]], [[Jaromír Stejskal|J. Stejskal]] a [[P. Valovič]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} * I. Dieška, ''Horolezectvo - Encyklopédia'', Šport 1989. == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Vrchy v Tadžikistane]] [[Kategória:Vrchy v Kirgizsku]] [[Kategória:Vrchy v Pamíre]] [[Kategória:Sedemtisícovky v Kirgizsku]] [[Kategória:Sedemtisícovky v Tadžikistane]] i4fa4rmwz94g2n7dpghovbxvo3hxiu4 8219297 8219281 2026-05-25T08:38:49Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8219297 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Leninov štít | native_name = {{V jazyku|tgk|Қуллаи Абӯалӣ ибни Сино}} | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Lenin.Peak.Irkeshtam.jpg | image_size = | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Tadžikistan | country_flag = 1 | country1 = Kirgizsko | country1_flag = 1 | state = | region = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = Pamír | partk = Zaalajský chrbát | partk_type = Horská skupina | partk_label = Horská skupina v ktorej sa vrch nachádza <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 7134 | prominence = | lat_d = 39 | lat_m = 20 | lat_s = 0 | lat_NS = S | long_d = 72 | long_m = 55 | long_s = 0 | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = niekoľko nenáročných ciest | discovery = Carl Wien, Eugene Allwein,<br />([[Nemecko]])<br />Erwin Schneider, ([[Rakúsko]]) | discovery_date = 1928 | discovery_date_label = Dátum prvovýstupu | discovery_type = Prvovýstup | discovery_label = Prvovýstup | ascent = Ivo Goll, Slavomír Chmela,<br />[[Ivan Kluvánek]] | ascent_date = [[1967]] | ascent_type = Slov. prvovýstup <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Tajikistan.png | map_caption = Poloha v rámci Tadžikistanu | map_size = | map_background = | map_locator = Tadžikistan | map1 = | map1_caption = | map1_size = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Leninov štít'''<ref name="ÚGKK"/> alebo '''Kullai Aböalij ibni Sino''' (tadž. Қуллаи Абӯалӣ ибни Сино - Kullai Aböalij ibni Sino; doslova: Štít Abú Alího ibn Síná; predchádzajúce názvy: ''Kaufmanov štít'') je vrch v [[Pamír]]e, na hranici [[Tadžikistan]]u a [[Kirgizsko|Kirgizska]], vysoký {{mnm|7134|w}} Vrch objavil v roku [[1871]] [[Rusko|ruský]] prírodovedec a cestovateľ ''Alexej Fedčenko'' a pomenoval ho podľa vtedajšieho generálneho guvernéra Turkestanu ''Konstantina von Kaufmana''. V roku [[1928]] bol premenovaný na ''Leninov štít''. Súčasný názov platí od roku [[2006]][http://www.president.tj/rus/novostee_050706a.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070312090611/http://www.president.tj/rus/novostee_050706a.htm |date=2007-03-12 }} Štít je pomerne ľahko dostupný, a preto aj veľmi populárny. Napriek technickej nenáročnosti sa na vrchu odohralo viacero tragédií: * V roku [[1974]] zahynulo v búrke 8 horolezkýň. * V roku [[1990]] sa po zemetrasení zrútila mohutná lavína a vyžiadala si 43 obetí. Prvovýstup na vrchol uskutočnili v roku 1928 členovia nemeckej výpravy. Slovenskí horolezci dosiahli vrchol prvýkrát v roku [[1967]]. == Zaujímavé výstupy == * 1955 1. čs. výstup vých. hrebeňom * 1967 Cez štít Razdeľnaja vystúpili [[I. Goll]], K. Heřman, [[S. Chmela]], [[Ivan Kluvánek|I. Kluvánek]], O. Kopal a J. Sláma * 1975 Prvovýstup južným rebrom Z. Drlík, [[Milan Kriššák|M. Kriššák]], I. Novák, [[V. Petrík]], P. Schnabl a [[Ľudovít Záhoranský|Ľ. Záhoranský]] * 1977 Prvovýstup cez štít Žukova [[A. Belica]], [[Igor Koller|I. Koller]], [[V. Launer]], [[Jaromír Stejskal|J. Stejskal]] a [[P. Valovič]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} * I. Dieška, ''Horolezectvo - Encyklopédia'', Šport 1989. == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Vrchy v Tadžikistane]] [[Kategória:Vrchy v Kirgizsku]] [[Kategória:Vrchy v Pamíre]] [[Kategória:Sedemtisícovky v Kirgizsku]] [[Kategória:Sedemtisícovky v Tadžikistane]] bwu31khqrbkwmkyrrbyyw9jyq7he9gf Šablóna:Kozmonautika/Novinky 10 158157 8219288 8208107 2026-05-25T08:15:34Z Eryn Blaireová 2374 aktualizácia 8219288 wikitext text/x-wiki '''[[24. máj]] 2026''' :{{CHN}} Štart kozmickej lode [[Shenzhou 23]] z kozmodrómu [[Ťiou-čchüan]] na vrchole nosnej rakety CZ-2F/G. Kozmická loď s trojčlennou posádkou sa zhruba 3,5 hodiny po štarte pripojila k [[Kozmická stanica Tchien-kung|China Space Station]]. Tam budú pôsobiť ako súčasť dlhodobej posádky na zhruba polročnej misii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Shenzhou-23 | titul = MEK : Malá encyklopedie kosmonautiky | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/cina/sz/sz23/index.htm | vydavateľ = Aleš Holub | miesto = Most | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-25 }}</ref> '''[[23. máj]] 2026''' :{{USA}} Zostava [[Superheavy]] [[Starship (raketa)|Starship]] absolvovala svoj dvanásty integrovaný let (IFT-12). Išlo o prvý let tejto lode aj rakety tretej generácie, ktorý sa zároveň uskutočnil z novej rampy na kozmodróme [[SpaceX Starbase|Starbase]]. Počas vzletovej fázy vyhasol jeden z motorov na Superheay a potom jeden z motorov na Starship, navzdory tomu ale Starship dosiahla plánovanú dráhu, vypustila makety družíc Starlink aj dve plnohodnotné družice Starlink (ktoré sa však, rovnako ako ona, pohybovali po balistickej orbite a tak zanikli v atmosfére) a vykonala úspešné simulované pristátie nad morskou hladinou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Kosmotýdeník 714 (18. 5. – 24. 5.) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/05/24/kosmotydenik-714-18-5-24-5/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-05-24 | dátum prístupu = 2026-05-25 }}</ref> '''[[30. apríl]] 2026''' :{{RUS}}Rusko úspešne odskúšalo novú raketu [[Sojuz-5]] počas suborbitálneho letu s balastnou záťažou. Jej vývoj začal potom, ako v dôsledku ruskej anexie [[Krym (polostrov)|Krymu]] skončila výroba a prevádzka nosných rakiet [[Zenit (raketa)|Zenit]] vyrábaných na Ukrajine. Raketa Sojuz-5 vychádza z dizajnu Zenitov, ale nepoužíva žiadne ukrajinské technológie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Premiéra rakety Sojuz-5 byla úspěšná | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/05/01/premiera-rakety-sojuz-5-byla-uspesna/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-05-01 | dátum prístupu = 2026-05-04 }}</ref> '''[[11. apríl]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Posádka misie [[Artemis II]] sa vrátila na Zem, keď [[kozmická loď]] [[Orion (kozmická loď)|Orion]] bezpečne pristála do vĺn [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] pri pobreží [[San Diego (Kalifornia)|San Diega]] v [[Kalifornia|Kalifornii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Posádka misie Artemis 2 sa úspešne vrátila na Zem | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/veda/posadka-misie-artemis-2-sa-uspesne-vr/954473-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-11 | dátum prístupu = 2026-04-11 }}</ref> Do atmosféry vnikla kozmická loď priamo z návratovej dráhy od Mesiaca rýchlosťou 38 405 km/h. Posádka zažila pri pristávaní preťaženie 3,9 g.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Houška | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kosmotýdeník 708 (6. 4. – 12. 4.) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/04/12/kosmotydenik-708-6-4-12-4/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-04-12 | dátum prístupu = 2026-04-12 }}</ref> [[File:Art002e009276 (crop).jpg|right|80px|Mesiac z uhla, z akého ho nie je možné zo Zeme pozorovať, vyfotografovaný posádkou misie Artemis II]] '''[[6. apríl]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Kozmická loď [[Orion (kozmická loď)|Orion]] so štvorčlennou posádkou obletela [[Mesiac]], ktorý svojou gravitáciou zakrivil jej dráhu späť k Zemi. Posádka prekonala počas obletu rekord vo vzdialenosti človeka od Zeme, pretože sa vzdialila až na 406 773 km. Rekord dosiahla vďaka tomu, že oblet Mesiaca prebehol v oveľa väčšej vzdialenosti než za misií [[Program Apollo|Apollo]] – maximálne priblíženie k Mesiacu bolo až 6 550 km,<ref name="sledujeme" /> čo je takmer dvojnásobok priemeru Mesiaca. '''[[3. apríl]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Kozmická loď [[Orion (kozmická loď)|Orion]] vykonala v rámci misie [[Artemis II]] manéver TLI (Translunar injection). Na takmer šesť minút zažihla svoj najväčší raketový motor, ktorý ju poslal na dráhu k [[Mesiac]]u. Takýto manéver prebehol po prvý raz od roku 1972 a spôsobí, že Orion obletí Mesiac.<ref name="sledujeme">{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Návrat lidí k Měsíci | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/04/02/sledujeme-navrat-lidi-k-mesici/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-04-02 | dátum prístupu = 2026-04-03 }}</ref> [[File:Artemis II launch (SLS MAF 20260401 ArtemisIILaunch 02) crop.jpg|vpravo|80px|Štart misie Artemis II]] '''[[1. apríl]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Raketa [[Space Launch System|SLS]] s kozmickou loďou [[Orion (kozmická loď)|Orion]] a štvorčlennou posádkou odštartovala na misiu [[Artemis II]], ktorej cieľom je po 53-ročnej pauze v pilotovaných lunárnych misiách znova obletieť [[Mesiac]]. Štart bol odložený o 9 minút po pôvodne plánovanom čase. Kozmická loď Orion po vzlete úspešne rozvinula svoje solárne panely.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVĚ A ČESKY: Lidé se vrací k Měsíci! | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/04/01/zive-a-cesky-lide-se-vraci-k-mesici/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-04-01 | dátum prístupu = 2026-04-02 }}</ref> '''[[30. marec]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Bolo zahájené odpočítavanie pred štartom misie [[Artemis II]], návratu ľudí do blízkosti Mesiaca. K štartu by malo dôjsť [[2. apríl]]a 2026 o 00:24 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Artemis II odpočet | url = https://sls-artemis-ii-countdown-440921856226.us-west1.run.app/ | vydavateľ = sls-artemis-ii-countdown-440921856226.us-west1.run.app | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}</ref> '''[[24. marec]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Administrátor NASA [[Jared Isaacman]] oznámil, že agentúra pozastavuje projekt [[Lunar Gateway|Gateway]], kozmickej stanice na obežnej dráhe okolo [[Mesiac]]a. Zdroje sa majú presunúť na budovanie infraštruktúry pre dlhodobý pobyt človeka na [[Povrch Mesiaca|povrchu Mesiaca]]. Takmer dokončený základný modul stanice, PPE, by sa mohol stať súčasťou sondy [[Space Reactor-1 Freedom]] s jadrovým elektrickým pohonom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hošek | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Gateway (březen 2026) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/03/26/gateway-brezen-2026/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-03-26 | dátum prístupu = 2026-03-27 }}</ref> [[File:Artemis II Rollout (KSC-20260320-PH-KLS01 0086).jpg|vpravo|80px|Začiatok druhého vývozu štartovacej zostavy pre misiu Artemis 2 z haly VAB]] '''[[21. marec]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Raketa [[Space Launch System|SLS]] s kozmickou loďou [[Orion (kozmická loď)|Orion]] sa vrátila na rampu [[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|39-B]] v rámci príprav na štart [[Artemis II]]. Najbližší možný termín štartu je 1. apríl 2026 (na Slovensku v tom čase už 2. apríl, čas 00:24).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hošek | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Závod o návrat na Měsíc (březen 2026) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/03/18/zavod-o-navrat-na-mesic-brezen-2026/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-03-18 | dátum prístupu = 2026-03-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/01/28/sledujeme-priprava-na-start-mise-artemis-ii/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-01-28 | dátum prístupu = 2026-03-23 }}</ref> '''[[7. marec]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} NASA sa v náväznosti na zmeny v [[Program Artemis|programe Artemis]] definitívne rozhodla prestať v rakete [[Space Launch System|SLS]] používať ako vrchný stupeň ICPS. Nahradí ho stupeň [[Centaur (raketový stupeň)|Centaur V]], pričom táto zmena sa prejaví od misie [[Artemis IV]]. Dôvodom tejto zmeny sú vysoké náklady na ICPS a prekročenie harmonogramu. Zastavený je aj ďalší vývoj rakety SLS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA contract confirms selection of ULA’s Centaur 5 as new upper stage for the SLS rocket | url = https://spaceflightnow.com/2026/03/07/nasa-contract-confirms-selection-of-ulas-centaur-5-as-new-upper-stage-for-the-sls-rocket/ | vydavateľ = spaceflightnow.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = anglicky }}</ref> '''[[3. marec]] 2026''' :{{RUS}} Agentúra [[Roskosmos]] oznámila, že rampa 31/6 kozmodrómu [[Bajkonur]], jediná rampa, z ktorej bolo možné vypúšťať pilotované lode [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]], je opravená. Rampa sa stala nepoužiteľne poškodenou pri poslednom štarte z nej 27. novembra 2025. Najbližší štart z novoopravenej rampy sa plánuje na 22. marca a pôjde o zásobovaciu misiu lode [[Progress (kozmická loď)|Progress]] k [[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Roskosmos hlásí – momentálně jediná ruská rampa pro posádky je opravená | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/03/05/roskosmos-hlasi-momentalne-jedina-ruska-rampa-pro-posadky-je-opravena/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-03-05 | dátum prístupu = 2026-03-09 }}</ref> '''[[27. február]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} NASA oznámila zmeny v [[Program Artemis|programe Artemis]]. Medzi najzávažnejšie dôsledky patrí to, že pristátie ľudí na [[Mesiac]]i sa z misie [[Artemis III]] odložilo na [[Artemis IV]]. Novým cieľom misie Artemis III bude otestovať spájanie sa a oddeľovanie pristávacieho modulu (modulov) a testy nových mesačných skafandrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Velké změny v plánech programu Artemis | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/02/28/velke-zmeny-v-planech-programu-artemis/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-02-28 | dátum prístupu = 2026-03-02 }}</ref> <small>[[Portál:Kozmonautika/Novinky ({{CURRENTYEAR}})|Staršie správy]]</small> <small>'''Zdroje''' <references/></small> <noinclude>[[Kategória:Portál:Kozmonautika]]</noinclude> 2d1hxfhjtalrs0e8z90tj6aw7hx01e1 Little Rock 0 162612 8219081 7558587 2026-05-24T18:21:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219081 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Little Rock | other_name = | category = Hlavné mesto amerického federálneho štátu [[Arkansas]] <!-- *** Image *** --> | image = Littlerock.JPG | image_caption = Panoráma mesta <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = City of Little Rock | motto = | nickname = The Rock, Rock Town, LR <!-- *** Country etc. *** --> | country = Spojené štáty | country_flag = 1 | state = [[Arkansas]] | region = | histregion = | district = Pulaski County | district_type = County | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 102 | lat_d = 34 | lat_m = 44 | lat_s = 10 | lat_NS = S | long_d = 92 | long_m = 19 | long_s = 52 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 302.5 | area_land = | area_water = | area_urban = | area_metro = <!-- *** Population *** --> | population = 193524 | population_date = 2010 | population_note = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = U.S. Census Bureau | meno = American FactsFinder | odkaz na autora = | titul = 2010 Census Redistricting Data (Public Law 94-171) Summary File | url = http://factfinder2.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=DEC_10_PL_GCTPL1.ST13&prodType=table: | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-09-30 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = [[Mark Stodola]] | mayor_type = Starosta | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Central Standard Time |CST]] ([[Koordinovaný svetový čas|UTC]] - 6) | timezone_type = [[Časové pásmo]] | timezone_DST = [[Central Daylight Time|CDT]] ([[Koordinovaný svetový čas|UTC]] - 5) | postal_code = | area_code = <small>+1</small>(0)501 | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = USA location map.svg | map_caption = Poloha mesta Little Rock v rámci USA | map_locator = USA | map1 = Pulaski County Arkansas Incorporated and Unincorporated areas Little Rock Highlighted.svg | map1_caption = Poloha mesta Little Rock v rámci federálneho štátu [[Arkansas]] | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Little Rock, Arkansas | statistics = | website = http://www.littlerock.org/ <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Little Rock''' je [[hlavné mesto|hlavné]] a najľudnatejšie mesto [[USA|amerického]] štátu [[Arkansas]]. Je to tiež sídlo okresu [[Pulaski County]], má rozlohu {{km2|302.55}}. Metropolitná oblasť má okolo 700-tisíc obyvateľov. == Demografia == * [[Demografia USA|Belosi]] - 52,0% * [[Demografia USA|Černosi]] - 43,6% * [[Demografia USA|Pôvodní Američania]] (Indiáni) - 0,3% * [[Demografia USA|Aziati]] - 1,3% * [[Demografia USA|Ostatné rasy]] - 1,2% * Dve alebo viac rás - 1,6% Obyvatelia [[Demografia USA|hispánskeho]] pôvodu, bez ohľadu na rasu, tvoria 2,5% populácie. == Osobnosti mesta == * [[Douglas MacArthur]] (* [[1880]] - † [[1964]]), armádny generál * [[Bill Clinton]] (* [[1946]]), pôsobil v meste ako guvernér [[Arkansas]]u * [[Roy Scheider]] (* [[1932]] – † [[2008]]), filmový a televízny herec * [[Leon Russom]] (* [[1941]]), herec * [[Corin Nemec]] (* [[1971]]), herec * [[Jason White]] (* [[1973]]), hudobník == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Čína}} [[Čchang-čchun]], [[Čína]] * {{minivlajka|Kórejská republika}} [[Hanam]], [[Kórejská republika]] * {{minivlajka|Taiwan}} [[Kao-siung]], [[Taiwan]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[La Petite-Pierre (obec)|La Petite-Pierre]], [[Francúzsko]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Mons]], [[Belgicko]] * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Newcastle upon Tyne]], [[Spojené kráľovstvo]] * {{minivlajka|Mexiko}} [[Pachuca de Soto]], [[Mexiko]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Ragusa]], [[Taliansko]] * {{minivlajka|Turecko}} [[Samsun]], [[Turecko]] [[Súbor:Clinton library.jpg|right|thumb|Clintonova knižnica v Little Rocku]] == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Little Rock, Arkansas}} == Externé odkazy == * [http://www.littlerock.org Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110225061257/http://littlerock.org/ |date=2011-02-25 }} {{Výhonok USA}} {{Arkansas}} {{Hlavné mestá USA}} [[Kategória:Little Rock| ]] [[Kategória:Mestá v Arkansase]] [[Kategória:Hlavné mestá štátov USA]] 5mxsyei64koiyubyju6rkt3gfchfwx7 Vinaře 0 170614 8219239 7679934 2026-05-25T04:23:49Z Akul59 168826 Ext, odkazy, autoritné údaje, starosta, wikilinka 8219239 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Vinaře | typ = obec | znak = Vinare CZ CoA.jpg | vlajka = | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Čáslav | pov.ob = Čáslav | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 265 | zemepisná šírka = 49,908056 | zemepisná dĺžka = 15,501389 | rozloha = 5,12 | prvá zmienka = 1192 | starosta = Josef Brom | PSČ = 286 01 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0205 534544 | adresa = Vinaře 44<br />286 01 Čáslav | email = ou@vinare.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.vinare.cz | commons = Vinaře }} '''Vinaře''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Kutná Hora|okrese Kutná Hora]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 260 obyvateľov, z toho 133 mužov a 127 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,3 roka (muži 41,8 roka, ženy 42,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Vinaře}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Kutná Hora}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obce okresu Kutná Hora]] f9bne2bhfbuzf43i29rz1e8din6uwwd Lužec nad Vltavou 0 170666 8219153 8194042 2026-05-24T21:17:23Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219153 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Lužec nad Vltavou | typ = obec | znak = Lužec nad Vltavou znak.jpg | vlajka = Flag of Luzec nad Vltavou.svg | obrázok = Lužec nad Vltavou, cesta a dům.JPG | popis = | ob.roz.pôs = Mělník | pov.ob = Mělník | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 164 | zemepisná šírka = 50,325000 | zemepisná dĺžka = 14,403056 | rozloha = 9,97 | prvá zmienka = | starosta = Patrik Rollo | PSČ = 277 06 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0206 535028 | adresa = 1. máje 176<br />277 06 Lužec nad Vltavou | email = info@luzec.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.luzec.cz | commons = Lužec nad Vltavou }} '''Lužec nad Vltavou''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Mělník|Mělník]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 1 416 obyvateľov, z toho 718 mužov a 698 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,2 roka (muži 40,4 roka, ženy 42,1 roka). == Osobnosti obce == * [[Miloš Jiránek]] (* [[1875]] – † [[1911]]), český maliar, výtvarný kritik, literát a prekladateľ == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lužec nad Vltavou}} == Externé odkazy == * [http://www.luzec.cz Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121026175343/http://www.luzec.cz/ |date=2012-10-26 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Mělník}} [[Kategória:Obce okresu Mělník]] bdvybv7sre3kde1qn6rlz7bsvbguy2n Moravianska venuša 0 183441 8219252 8213726 2026-05-25T06:10:29Z Plepo 1345 odstranenie instalacie v muzeu v Nitre 8219252 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Moravianska venusa.jpg|thumb|Moravianska venuša]] '''Moravianska venuša''' je [[Venuša (soška)|venuša]] z [[mamut]]oviny, vyrezaná v období [[gravettien|gravettienskej kultúry]], asi okolo roku 22 800 [[pred Kristom|pred Kr.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheben | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Moravianska venuša | url = https://www.pofis.sk/katalog/produkty/fdc-2006-umenie-moravianska-venusa | vydavateľ = POFIS | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Vyoral ju roľník Štefan Hulman-Petrech pred rokom 1938 na otvorenom táborisku lovcov mamutov v [[Moravany nad Váhom|Moravanoch nad Váhom]], v polohe Podkovica, pri [[Piešťany|Piešťanoch]]. Bohaté archeologické nálezy v oblasti náleziska dokumentujú trvalejší pobyt lovcov mamutov (praľudí). == Charakteristika == Moravianska venuša je výrazná plastika ženy (torzo), vyrezaná z mamutieho kla. Jej vek sa odhaduje na 22 860 (±400) rokov. Má zvýraznené prsia a panvu, hlavné pohlavné znaky, ktoré predstavujú symboly pre zachovanie ľudského rodu. Symbolu ženy, s jej významným poslaním v spoločnosti, poslaním darkyne života. Nález sa zrejme cez viacerých nemeckých zberateľov dostal ku nemeckému archeológovi, profesorovi [[Lothar Zotz|Lotharovi Zotzovi]], ktorý vykonával archeologický výskum v Moravanoch nad Váhom v rokoch 1941 a 1943. S ním sa Moravianska venuša cez Prahu dostala do [[Nacistické Nemecko|Nemecka]], neskôr bol v Musée de l'Homme (Múzeum človeka) v [[Paríž]]i vystavený jej odliatok. Na [[Slovensko]] sa tento exponát vrátil [[16. máj]]a [[1967]] zásluhou slovenského archeológa Juraja Bártu. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == * Barbora Bártová: OBJASNENIE NIEKTORÝCH SÚVISLOSTÍ ZNOVUOBJAVENIA MORAVIANSKEJ VENUŠE; Stredoškolská odborná činnosť 2012 [[Kategória:Paleolit]] [[Kategória:Praveké umenie]] [[Kategória:Moravany nad Váhom]] [[Kategória:Archeologické nálezy na Slovensku]] 4sil8d7p35ugf5wxx2xs0o2ayzme7y6 Manchester City FC 0 186501 8219067 8201579 2026-05-24T17:05:42Z ~2026-30966-50 295871 8219067 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Manchester City FC | obrázok = | celýnázov = Manchester City Football Club | prezývka = | založený = [[1894]] ako ''St Mark's '' | štadión = [[City of Manchester Stadium]]<br />''(požíva sa aj názov Etihad Stadium)'' | kapacita = 47 805 (pri zápasoch pod hlavičkou UEFA 45 500)| majiteľ = {{minivlajka|}}City Football Group| predseda = {{Minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Khaldoon Al Mubarak]] | tréner = | liga = [[FA Premier League]] | sezóna = [[Premier League 2024/2025|2024/2025]]| pozícia = 3. miesto (z 20) | vzor_lp1=_mancity2526h|vzor_t1=_mancity2526h|vzor_pp1=_mancity2526h| ľavéplece1=98C6EB|telo1=98C6EB|pravéplece1=98C6EB|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=1C214F| |vzor_tr1=_mancity2526h|vzor_po1=_mancity2526hl|vzor_lp2=_mancity2526a|vzor_t2=_mancity2526a|vzor_pp2=_mancity2526a|vzor_tr2=_mancity2526a|ponožky2=101010|vzor_lp3=|vzor_t3=|vzor_pp3=|vzor_tr3=|vzor_po3=|vzor_po2=_mancity2526al|ľavéplece2=101010|telo2=101010|pravéplece2=101010|trenírky2=101010}} '''Manchester City FC''' je anglický futbalový klub z [[Manchester]]u založený v roku [[1980|1880]]. Štadión s názvom Etihad Stadium má kapacitu 53 000 divákov. Prezývka klubu je „The Citizens alebo The Sky Blues“. Klub vyhral desaťkrát anglický titul (1937, 1968, 2012, 2014, 2018, 2019, 2021, 2022, 2023, 2024), sedemkrát FA Cup (1904, 1934, 1956, 1969, 2011, 2019, 2023), osemkrát ligový pohár (1970, 1976, 2014, 2016, 2018, 2019, 2020, 2021), Pohár víťazov pohárov (1970) a UEFA Ligu Majstrov (2023) čím zavŕšil medzinárodný treble ako druhý tým v Anglicku. S celkovým počtom 36 trofejí je Manchester City [[Zoznam futbalových klubov v Anglicku podľa vyhraných trofejí|štvrtým najúspešnejším anglickým futbalovým klubom.]] Odhaduje sa, že Manchester City má v Británii približne 10 500 000 fanúšikov a na celom svete je ich asi 50 000 000. V klube pôsobil Slovák [[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]], ktorý v roku 2010 prestúpil do škótskeho tímu [[Rangers FC]]. == História == Založený bol už v roku 1880 pod názvom St. Mark 's (West Gorton) a ten súčasný získal v roku 1894. Jedno z najúspešnejšie obdobie sa datuje na prelom 60. a 70. rokov, kedy klub vyhral nielen všetky tri dlhodobo sa hrajúce domáce súťaže (+ superpohár), ale triumfoval aj v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] (1970). Celkovo potom má z domácich trofejí na konte sedem anglických titulov (1937, 1968, 2012, 2014, 2018, 2019, 2021), šesťkrát triumfoval v [[Pohár FA|FA Cupe]] (1904, 1934, 1956, 1969, 2011, 2019), sedemkrát v Ligovom pohári (1970 , 1976, 2014, 2016, 2018, 2019, 2020) a šesťkrát v [[Community Shield]]. Na konci sezóny 1973/74 anglickej ligy sa v poslednom kole Citizens predstavili na pôde svojho rivala [[Manchester United FC|United]], ktorý potreboval nutne zvíťaziť a vyhnúť sa tak zostupu. V mužstve nastúpil k poslednému zápasu v kariére mimo iného útočník [[Denis Law]], viac ako 10 rokov futbalista Manchestru United, ktorý s ním pred sezónou už spoluprácu nepredĺžil. Law sa tak vrátil do klubu, v ktorom začínal. Šesť minút pred koncom bol stav 0:0, ale protiútok City vedený "Frannym" Leom dostal loptu k 34 ročnému Lawovi a ten strelil rozhodujúci gól. Priaznivci United sa začali búriť, čo prinútilo rozhodca zápas ukončiť. Law gól neoslavoval a odišiel do útrob štadióna Old Trafford.<ref>{{Citácia periodika|titul=PLASTIC CLASHES: COMPETITION AMONG CLOSED AND OPEN PAYMENT SYSTEMS*|url=http://dx.doi.org/10.1111/j.1467-9957.2010.02211.x|periodikum=The Manchester School|dátum=2011-07-01|dátum prístupu=2021-01-04|ročník=79|číslo=6|strany=1099–1125|issn=1463-6786|doi=10.1111/j.1467-9957.2010.02211.x|meno=FABIO M.|priezvisko=MANENTI|meno2=ERNESTO|priezvisko2=SOMMA}}</ref> V ročníku 2011/12 si klub vybojoval prvú účasť v novodobej podobe [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]], kam dokráčal pod vedením manažéra [[Roberto Mancini|Roberta Manciniho]]. Tento bývalý manažér [[ACF Fiorentina|Fiorentiny]], či [[FC Internazionale Miláno|Interu Miláno]] v decembri 2009 nahradil vo funkcii manažéra klubu [[Mark Hughes|Marka Hughesa]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Man City ditch Hughes for Mancini|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_city/8422676.stm|dátum=2009-12-19|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=http://news.bbc.co.uk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> V lete 2013 prišiel do klubu nový manažér [[Manuel Pellegrini]], ktorý prišiel zo španielskej [[Málaga CF|Málagy]]. Vlastníkom klubu je bohatá spoločnosť sídliaca v Spojených arabských emirátoch ''Abu Dhabi United Group'' patriaca Sulaiman Al-Fahima a Khaldoon Al Mubarakovi. === Éra Manuela Pellegriniho (2013{{--}}2016) === Počas letných mesiacov v roku 2013 sa stal trénerom Manuel Pellegrini. Napĺňanie najvyšších ambícií malo podporiť nakupovanie posíl dosahujúce už auguste 2013 čiastky 90 miliónov anglických libier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League preview No10: Manchester City {{!}} Paul Wilson|url=http://www.theguardian.com/football/blog/2013/aug/09/premier-league-preview-manchester-city|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2013-08-09|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en}}</ref> Za vynaložené peniaze dorazili brazílsky defenzívny záložník Fernandinho, španielsky krídelník [[Jesús Navas]] a dvaja útočníci: Španiel [[Álvaro Negredo]] a [[Stevan Jovetič]] z Čiernej Hory. Táto dvojica mala zastúpiť odchádzajúce dvojicu útočníkov, ktorými boli [[Carlos Tévez]] a [[Mario Balotelli]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League preview No10: Manchester City {{!}} Paul Wilson|url=http://www.theguardian.com/football/blog/2013/aug/09/premier-league-preview-manchester-city|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2013-08-09|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en}}</ref> O obrancu Kompanyho prejavili záujem ďalšie veľkokluby ([[FC Barcelona|Barcelona]], ​​[[Paris Saint-Germain FC|PSG]]), hráč a opora obrany však v klube zostal. Bohatý klub stále čakal na výraznejší úspech na európskom poli, úsilie malo byť vynaložené aj na zisk majstrovského titulu. Obdobne ako u City aj konkurenčný Manchester United a [[Chelsea FC|Chelsea]] obsadili pozíciu trénera novou tvárou. Situácia na vrchole tabuľky sa v priebehu sezóny menila, nakoniec ale Pellegrini druhý titul v rámci novodobej [[Premier League]] vybojoval.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Premier League Official|periodikum=https://www.premierleague.com/history/2013-14|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> Mužstvo bolo považované za jedného z favoritov, strelilo 102 ligových gólov a v predposlednom 37. kole predskočili [[Liverpool FC|Liverpool]], zatiaľ čo rival Manchester United sa nevedeli vyrovnať s odchodom [[Alex Ferguson|Alexa Fergusona]].<ref name=":0" /> Mužstvo vyhralo päť záverečných zápasov vrátane zápasu posledného 38. kola doma proti [[West Ham United FC|West Ham United]] 2:0, hoci tu stačila aj remíza.<ref>{{Citácia periodika|titul=Premier League 2013-14 season: the statistical review|url=https://www.theguardian.com/football/who-scored-blog/2014/may/14/premier-eague-season-statistics-nuimbers-review|periodikum=The Guardian|dátum=2014-05-14|dátum prístupu=2021-01-04|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Alistair|priezvisko=Tweedale}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manchester City vs West Ham United 2:0 11/05/2014|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/5683/2014-05-11-15-00-manchester-city-vs-west-ham-united|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20220703083239/https://rowdie.co.uk/fixtures/5683/2014-05-11-15-00-manchester-city-vs-west-ham-united|dátum archivácie=2022-07-03}}</ref> Úspešné marcové finále Ligového pohára vyústilo spoločne s ligovým triumfom v tzv. Double. [6] Stredopoliar [[Yaya Touré]] sa stal najlepším strelcom tímu v Premier League, keď strelil 20 gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League 2013-14 season: the statistical review|url=http://www.theguardian.com/football/who-scored-blog/2014/may/14/premier-eague-season-statistics-nuimbers-review|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2014-05-14|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en}}</ref> Obdobie letnej pauzy klub využil na dojednanie prestupu dvojice obrancov: ako voľný hráč sa City upísal [[Bacary Sagna]] schopný hrať v strede aj na kraji obrany. Druhým prichádzajúcom obrancom bol [[Eliaquim Mangala]], ktorého Manchester City odkúpil za čiastku okolo 32 miliónov libier.<ref>{{Citácia periodika|titul=Who will finish where in the Premier League?|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/28742392|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB}}</ref> Ten sa mal stať náhradou za starnúceho 33-ročného stopéra Martína Demichelisa. O pozíciu brankárskej jednotky namiesto Joea Harta mal nanovo usilovať [[Willy Caballero]]. Dočasne sa City upísal tiež 36-ročný stredopoliar [[Frank Lampard]], ktorému Chelsea už nepredĺžila zmluvu. Míňanie za posily obmedzovalo FFP zavedené futbalovou organizáciou [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] ako prekážka pre "bezhlavé" míňanie zo strany bohatých klubových majiteľov. Práve porušenie pravidiel FFP pripravilo klub o jedno miesto na súpiske pre Ligu majstrov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Premier League 2014-15 preview No10: Manchester City {{!}} Jamie Jackson|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2014/aug/08/manchester-city-premier-league-preview|periodikum=The Guardian|dátum=2014-08-08|dátum prístupu=2021-01-04|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Jamie|priezvisko=Jackson}}</ref> Po dvoch víťazstvách na úvod nového ročníka Premier League sa tím stretol na konci augusta doma so [[Stoke City FC|Stoke City]], teda tímom, ktorý na štadióne Etihad ešte nikdy nestrelil ani gól (v rámci nového ligového formátu začínajúceho rokom 1992). Domáci v ňom napriek štatistikám prehrali 0:1 gólom Dioufa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manchester City vs Stoke City 0:1 30/08/2014|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1394/2014-08-30-15-00-manchester-city-vs-stoke-city|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20220816223834/https://rowdie.co.uk/fixtures/1394/2014-08-30-15-00-manchester-city-vs-stoke-city|dátum archivácie=2022-08-16}}</ref> Útočník [[Sergio Agüero]] mužstvo výkonnostne potiahol, zaznamenajúc 31 gólov za 41 zápasov naprieč všetkými súťažami a City sa tak časť sezóny držalo v dosahu Chelsea, ktorú [[José Mourinho]] pri svojom druhom angažmán viedol k titulu.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League 2014-15 review: Man City end up trophyless|url=https://www.dailymail.co.uk/sport/football/article-3096089/Premier-League-2014-15-season-review-Manchester-City-end-trophyless-title-challenge-fizzles-early.html|vydavateľ=Mail Online|dátum vydania=2015-05-25|dátum prístupu=2021-01-04|meno=Mike|priezvisko=Keegan}}</ref> Prvého januára 2015 sa Citizens chopili prvého miesta víťazstvom 3:2<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manchester City vs Sunderland 3:2 01/01/2015|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/4420/2015-01-01-15-00-manchester-city-vs-sunderland|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20220703083534/https://rowdie.co.uk/fixtures/4420/2015-01-01-15-00-manchester-city-vs-sunderland|dátum archivácie=2022-07-03}}</ref> nad [[Sunderland AFC|Sunderlandom]]. Toto umiestnenie však čoskoro stratili a v priebehu jarnej časti nezabránili niekoľkým dôležitým prehrám, vrátane tej na pôde Manchestru United po výsledku 2:4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manchester United vs Manchester City 4:2 12/04/2015|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/6249/2015-04-12-16-00-manchester-united-vs-manchester-city|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20220819174407/https://rowdie.co.uk/fixtures/6249/2015-04-12-16-00-manchester-united-vs-manchester-city|dátum archivácie=2022-08-19}}</ref> Prítomnosť Lamparda pokračovala nad plán, záložník zostal do konca sezóny a zahral si celkom v 37 zápasoch.<ref name=":1" /> Keďže predchádzajúce sezóna nepriniesla ani jednu trofej a kluboví predstavitelia sa rozhodli vyjednať príchod [[Josep Guardiola|Pepa Guardiolu]] pre budúci rok, malo ísť o Pellegriniho tretí a posledný ročník v úlohe kouča.<ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=Who will finish where this season?|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/33751507|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB}}</ref> Posilou predných radov sa stal krídelník [[Raheem Sterling]], za ktorého klub zaplatil sumu 49 miliónov libier. Možnosti kádra ďalej rozšíril stredopoliar [[Fabian Delph]], odišli naopak anglickí futbalisti [[Micah Richards]] a [[James Milner]].<ref name=":2" /> Na úvod viedol čílsky tréner Citizens naprieč piatimi ligovými výhrami za sebou bez toho, aby tím inkasoval, potom však prišla domáca prehra s [[West Ham United FC|West Ham United]], prvá z piatich domácich prehier v Premier League v sezóne 2015/16. Vzápätí Pellegrini prehral v Londýne s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom]] 1:4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tottenham Hotspur vs Manchester City 4:1 26/09/2015|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1474/2015-09-26-12-45-tottenham-hotspur-vs-manchester-city|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20220703083129/https://rowdie.co.uk/fixtures/1474/2015-09-26-12-45-tottenham-hotspur-vs-manchester-city|dátum archivácie=2022-07-03}}</ref> Jesenné výsledky vrátane výhier 6:1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manchester City vs Newcastle United 6:1 03/10/2015|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1607/2015-10-03-15-00-manchester-city-vs-newcastle-united|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20220703083958/https://rowdie.co.uk/fixtures/1607/2015-10-03-15-00-manchester-city-vs-newcastle-united|dátum archivácie=2022-07-03}}</ref> nad [[Newcastle United FC|Newcastle United]] a 2:1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manchester City vs Norwich City 2:1 31/10/2015|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1922/2015-10-31-15-00-manchester-city-vs-norwich-city|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20220703084721/https://rowdie.co.uk/fixtures/1922/2015-10-31-15-00-manchester-city-vs-norwich-city|dátum archivácie=2022-07-03}}</ref> nad [[Norwich City FC|Norwich City]] posunuli mužstvo nakrátko do čela tabuľky. Lenže ďalšie jesenné výkony vyúsťujúcej v prehry proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]], [[Stoke City FC|Stoke]] a [[Arsenal FC|Arsenalu]] zosunuli tím nižšie. Vo februári zavítal na [[Etihad Stadium]] nečakaný líder tabuľky [[FC Leicester|Leicester]] a odviezol si odtiaľto tri body. Citizens tak nevyužili možnosť znovu sa ujať čela a namiesto toho prehrali 1:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manchester City vs Leicester City 1:3 06/02/2016|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/4702/2016-02-06-12-45-manchester-city-vs-leicester-city|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20220703084859/https://rowdie.co.uk/fixtures/4702/2016-02-06-12-45-manchester-city-vs-leicester-city|dátum archivácie=2022-07-03}}</ref> V rámci Ligového pohára (pomenovaného Capital One Cup) medzitým dokráčali do finále, kde v penaltovom rozstrele uspeli proti Liverpoolu a vybojovali jediný pohár v sezóne. Boli to góly Sergia Agüera (celkovo 24 v lige) čo prispeli k zisku štvrtého miesta zabezpečujúceho Ligu majstrov a istotu takéhoto umiestnenia si tím vybojoval až v poslednom 38. kole po remíze 1:1 proti [[Swansea City|Swansea]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Swansea City vs Manchester City 1:1 15/05/2016|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/6488/2016-05-15-15-00-swansea-city-vs-manchester-city|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20220819165134/https://rowdie.co.uk/fixtures/6488/2016-05-15-15-00-swansea-city-vs-manchester-city|dátum archivácie=2022-08-19}}</ref> To sa trafil mladý nigérijský útočník [[Kelechi Iheanacho]] s 8 ligovými gólmi celkom. Proti štvorici najlepšie umiestnených mužstiev (Leicester, Arsenal, Tottenham a Manchester United) mali Citizens bilanciu piatich prehier a troch remíz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manchester City 2015/16 Premier League season review|url=https://www.skysports.com/football/news/15126/10283626/manchester-city-2015-16-premier-league-season-review|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en}}</ref> === Éra Pepa Guardiolu (2016{{--}}2027) === Manchester City v lete 2016 privítal trénera [[Josep Guardiola|Pepa Guardiolu]], ktorý mal klubu priniesť obdobné úspechy ako tie ktoré dosiahol v Barcelone a [[FC Bayern München|Bayernu Mníchov]]. Boj o titul mal koučovi skomplikovať príchod iných renomovaných koučov do Premier League ([[Jürgen Klopp|Klopp]] v Liverpoole, Conte v Chelsea, [[José Mourinho|Mourinho]] v Manchestri United).<ref>{{Citácia periodika|titul=Premier League 2016-17 preview No10: Manchester City {{!}} Paul Wilson|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2016/aug/05/manchester-city-pep-guardiola-premoer-league-champions-league|periodikum=The Guardian|dátum=2016-08-05|dátum prístupu=2021-01-04|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Paul|priezvisko=Wilson}}</ref> Niekoľkoročnou zatiaľ nenaplnenou ambíciou bol tiež úspech v rámci Ligy majstrov UEFA. Ligový štart pripísal Citizens na konto niekoľko výhier za sebou. Začiatkom decembra však svoje majstrovské ambície potvrdila Conteho Chelsea, ktorá na Etihad Stadium zvíťazila 3:1.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manchester City vs Chelsea 1:3 03/12/2016|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/5093/2016-12-03-12-30-manchester-city-vs-chelsea|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20220703082018/https://rowdie.co.uk/fixtures/5093/2016-12-03-12-30-manchester-city-vs-chelsea|dátum archivácie=2022-07-03}}</ref> Dramatický zápas nie skúpy na kontroverzie domáci futbalisti v závere nezvládli a Agüero a Fernandinho boli vylúčení.<ref name=":3" /> Vo svojej prvej sezóne si Citizens uzurpovali tretiu priečku, titul tak brala Chelsea. Vyššiemu umiestneniu nepomohli nekonzistentné výsledky obzvlášť s lepšími tímami ako decembrová porážka na ihrisku v Leicester 2:4, januárová prehra 0:4 v Evertone či marcová domáce remíza s Liverpoolom.<ref name=":4">{{Citácia periodika|titul=Premier League 2016-17 season review: our writers’ best and worst|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2017/may/22/premier-league-2016-17-season-review-our-writers-best-and-worst|periodikum=The Guardian|dátum=2017-05-22|dátum prístupu=2021-01-04|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Guardian|priezvisko=sport}}</ref> Guardiolovo rozhodnutie priviesť čílskeho brankára [[Claudio Bravo|Claudia Brava]] (za čiastku 17 miliónov £) namiesto dlhoročnej jedničky Joea Harta tiež zohralo úlohu - Bravove výkony boli sklamaním a dokonca sa dočkal ironického potlesku od vlastných fanúšikov.<ref name=":4" /> V ročníku 2017/18 sa Guardiolovi zverenci zaskveli a získali majstrovský titul ziskom 100 bodov (rekord v Premier League od jej vzniku) a náskokom 19 bodov nad druhými United.<ref>{{Citácia periodika|titul=Premier League end-of-season report|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/44100746|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-05|jazyk=en-GB}}</ref> Prejavila sa aj ofenzívne sila tímu (106 gólov - takisto rekord) stavajúca na kvalitách stredopoliara [[Kevin De Bruyne|Kevina De Bruyneho]] a tvorivého [[David Silva|Davida Silvu]]. Krídelo Citizens predstavovali pre súpera hrozbu vďaka prítomnosti [[Leroy Sané|Leroye Saného]] a [[Raheem Sterling|Raheema Sterlinga]].<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manchester City 2017/18 Premier League season review|url=https://www.skysports.com/football/news/11679/11370933/manchester-city-2017-18-premier-league-season-review|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2021-01-05|jazyk=en}}</ref> Od ligového štartu zaznamenalo mužstvo rad 22 zápasov bez porážky, dokonca sériu 18 vyhratých zápasov v rade medzi augustom a decembrom. Cez polovicu zápasov (21 zo 38) nastrieľali [[Sergio Agüero|Agüero]].<ref name=":5" /> Už v septembri sa Citizens uviedli výhrou nad obhajcom [[Chelsea FC|Chelsea]] 1:0 na [[Stamford Bridge]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chelsea vs Manchester City 0:1 30/09/2017|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1710864/2017-09-30-17-30-chelsea-vs-manchester-city|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20210109054604/https://rowdie.co.uk/fixtures/1710864/2017-09-30-17-30-chelsea-vs-manchester-city|dátum archivácie=2021-01-09}}</ref> Konečný počet prehier čítal dve - jednak januárovú na Liverpoolu 3:4 a jednak prehru 2:3 doma s mestským rivalom United, kedy Citizens neudržali vedenie 2:0 a premeškali tak príležitosť oslavovať titul pred domácimi fanúšikmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool vs Manchester City 4:3 14/01/2018|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1711026/2018-01-14-16-00-liverpool-vs-manchester-city|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20210110231822/https://rowdie.co.uk/fixtures/1711026/2018-01-14-16-00-liverpool-vs-manchester-city|dátum archivácie=2021-01-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manchester City vs Manchester United 2:3 07/04/2018|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1711128/2018-04-07-17-30-manchester-city-vs-manchester-united|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20210107070614/https://rowdie.co.uk/fixtures/1711128/2018-04-07-17-30-manchester-city-vs-manchester-united|dátum archivácie=2021-01-07}}</ref> Okrem Premier League ovládlo mužstvo [[Carabao Cup]]. Anglickej konkurencii sa nepodarilo City zastaviť ani v sezóne 2018/19, hoci zdatným sokom sa ukázal byť Liverpool. Po desiatich rokoch sa tak v anglickom futbale podarilo mužstvu obhájiť titul - pre Citizens to bol už ttretí v tomto období. Mužstvo zostalo na správnej ceste podstatných zmien - posila v podobe tvorivého záložníka Rijada Mahrize za čiastku 60 miliónov libier bola skôr rozšírením kádra pre boj na niekoľkých frontoch.<ref>{{Citácia periodika|titul=Premier League 2018-19 preview No 13: Manchester City|url=https://www.theguardian.com/football/2018/aug/07/manchester-city-preview-premier-league|periodikum=The Guardian|dátum=2018-08-07|dátum prístupu=2021-01-05|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Nick|priezvisko=Ames}}</ref> Už začiatkom augusta 2018 mohli hráči City oslavovať, keď vyhrali nad Chelsea 2:0 v zápase o Community Shield (anglický superpohár).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chelsea vs Manchester City 0:2 05/08/2018|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/10326324/2018-08-05-15-00-chelsea-vs-manchester-city|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20210108074055/https://rowdie.co.uk/fixtures/10326324/2018-08-05-15-00-chelsea-vs-manchester-city|dátum archivácie=2021-01-08}}</ref> Tu vložil tréner Guardiola dôveru v 18-ročného talentovaného záložníka [[Phil Foden|Phila Fodena]] a v priebehu roka mu dal aj ďalšie príležitosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=Manchester City’s Phil Foden excels in role earmarked for Jorginho {{!}} Jacob Steinberg|url=https://www.theguardian.com/football/2018/aug/05/manchester-city-phil-foden-chelsea-jorginho-jacob-steinberg|periodikum=The Guardian|dátum=2018-08-05|dátum prístupu=2021-01-05|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Jacob Steinberg at|priezvisko=Wembley}}</ref> Na úvod ligy City vyhrali na štadióne Arsenalu 2:0 a znova sa stali v útoku silným tímom - v konečnej tabuľke mali v kolónke 95 nastrieľaných gólov.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2018/19 Season Review|url=http://www.premierleague.com/news/1228169|vydavateľ=www.premierleague.com|dátum prístupu=2021-01-05|jazyk=en}}</ref> Mimo tradičných opôr ako boli Agüero alebo Sterling narástol aj [[Bernardo Silva]], jeden z objavov sezóny.<ref name=":7">{{Citácia periodika|titul=Premier League 2018-19 season review: our writers’ best and worst|url=https://www.theguardian.com/football/2019/may/14/premier-league-2018-19-season-review-our-writers-best-and-worst|periodikum=The Guardian|dátum=2019-05-14|dátum prístupu=2021-01-05|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Guardian|priezvisko=writers}}</ref> Agüero sa stal útočníkom s 20 vstrelenými ligovými gólmi v piatej po sebe idúce sezóny.<ref name=":7" /> Naproti tomu Liverpool sa stal najlepšie brániacim tímom a prvý stret oboch tímov v októbri na Anfield Road skončilo remízou 0:0, pričom Mahriz nepremenil penaltu. Počas decembra sa objavila výsledková kríza. Najprv futbalisti City nestačili vonku na Chelsea 0:2 a neskôr doma prehrali 2:3 s [[Crystal Palace F.C.|Crystal Palace]]. Po Crystal Palace prišla porážka 1:2 na pôde Leicesteri City.<ref name=":6" /> Prvej priečky sa tak ujal Liverpool, ten ale na začiatku roka 2019 prehral na štadióne City 1:2. Stredný obranca City [[John Stones]] si pripísal kľúčový zákrok, keď pred bránkovou čiarou zabránil eventuálnemu gólu Liverpoolu na 1:0. Guardiola utrpel ešte prehru v Newcastli, ale od tejto prehry na konci januára zaznamenali Citizens rad 14 víťazstiev do konca sezóny a vybojovali prvé miesto o bod pred Liverpoolom so ziskom 98 bodov (o 2 menej ako predchádzajúci rok). Vedľa Premier League sa City zúčastnilo dvoch finále anglických pohárov. Najprv vo februári v penaltovom rozstrele prekonalo Chelsea a získalo ligový pohár čiže EFL Cup (alebo tiež Carabao Cup) a v máji vyhralo 6:0 nad [[Watford FC|Watfordom]], čím získalo [[Pohár FA|FA Cup]]. Bolo to prvýkrát, čo sa v Anglicku podarilo nejakému klubu získať domáce treble.<ref>{{Citácia periodika|titul=How big a feat is Man City's treble?|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/48321358|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-05|jazyk=en-GB}}</ref> Ziskom FA Cupu sa so City rozlúčil dlhoročný kapitán [[Vincent Kompany]]. == Tituly == ==== Domáce súťaže ==== * [[Súbor:First_Division_(pre_1992)_Trophy.png|vľavo|bezrámu|40x40bod]][[Súbor:PremierLeague.png|bezrámu|40x40bod]] '''[[Football League First Division|First Division]] / [[FA Premier League|Premier League]]''' '''(10x)''' 1937, 1968, 2012, 2014, 2018, [[Premier League 2018/2019|2019,]] [[Premier League 2020/2021|2021]], [[Premier League 2021/2022|2022]], [[Premier League 2022/2023|2023]], [[Premier League 2023/2024|2024]] * [[Súbor:FA_Cup.png|37x37bod]]'''[[FA Cup]] (7x)''' 1904, 1934, 1956, 1969, 2011, 2019, 2023 * [[Súbor:Carling.png|25x25bod]]'''[[EFL Cup]] (8x)''' 1970, 1976, 2014, 2016 , 2018, 2019, 2020, 2021 * [[Súbor:CommunityShield.png|25x25bod]] [[FA Community Shield|'''FA Community Shield''']] '''(7x)''' 1937, 1968, 1972, 2012, 2018, 2019, 2024 ==== Medzinárodne súťaže ==== * [[Súbor:Coppacampioni.png|39x39bod]] '''[[Liga majstrov UEFA|Liga Majstrov UEFA]] (1x)''' 2020 2021 2022 2023 * [[Súbor:Supercup.png|bezrámu|37x37bod]] [[Superpohár UEFA|'''Superpohár UEFA''']] (1×) 2023 * '''[[Súbor:CWC Trophy 2025.png|bezrámu|39x39bod]] [[Majstrovstvá klubov FIFA]] (1×)''' 2023 == Káder mužstva == === Súčasná zostava === {| border="0" cellspacing="2" cellpadding="2" ! width="40" |Poz. ! width="200" |Hráč ! ! width="200" |Dátum narodenia (vek) ! width="200" |Predchádzajúci klub ! width="10" |Kontrakt do roku |- | style="text-align:center;" |B |[[Ederson Moraes|Ederson]] |{{BRA}} |{{Dnv|1993|8|17|k=0}} |{{POR}} [[SL Benfica]] |2026 |- | style="text-align:center;" |B |[[Stefan Ortega]] |{{GER}} |{{Dátum narodenia a vek|1992|11|6|k=0}} |{{GER}} [[Arminia Bielefeld]] |2026 |- | style="text-align:center;" |B |[[Scott Carson]] |{{ENG}} |{{Dnv|1985|9|3|k=0}} |{{ENG}} [[Derby County FC|Derby County]] |2025 |- |- ! colspan="6" style="background:#AAD0FF; text-align:left;" | |- | style="text-align:center;" |O |[[Rúben Dias]] |{{POR}} |{{Dnv|1997|3|14|k=0}} |{{POR}} [[SL Benfica]] |2027 |- | style="text-align:center;" |O |[[Manuel Akanji]] |{{SUI}} |{{Dnv|1995|7|19}} |{{GER}} [[Borussia Dortmund]] |2027 |- | style="text-align:center;" |O |[[Nathan Aké]] |{{NED}} |{{Dnv|1995|2|18|k=0}} |{{ENG}} [[AFC Bournemouth|Bournemouth]] |2027 |- | style="text-align:center;" |O |[[John Stones]] |{{ENG}} |{{Dnv|1994|5|28}} |{{ENG}} [[Everton FC|Everton]] |2026 |- | style="text-align:center;" |O |[[Joško Gvardiol]] |{{CRO}} |{{Dnv|2002|1|23|k=0}} |{{GER}} [[RB Leipzig]] |2028 |- | style="text-align:center;" |O |[[Rico Lewis]] |{{ENG}} |{{Dnv|2004|11|21|k=0}} |''hráč z akadémie'' |2028 |- |O |[[Josh Wilson-Esbrand]] |{{ENG}} |{{Dnv|2002|12|26|k=0}} |''hráč z akadémie'' |2027 |- ! colspan="6" style="background:#AAD0FF; text-align:left;" | |- | style="text-align:center;" |Z |[[Rodri (futbalista, 1996)|Rodri]] |{{ESP}} |{{Dnv|1996|6|22|k=0}} |{{ESP}} [[Atlético Madrid]] |2027 |- | style="text-align:center;" |Z |[[Matheus Nunes]] |{{POR}} |{{Dnv|1998|8|27}} |{{ENG}} [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolves]] |2028 |- | style="text-align:center;" |Z |[[Mateo Kovačić]] |{{CRO}} |{{Dnv|1994|5|6|k=0}} |{{ENG}} [[Chelsea FC|Chelsea]] |2027 |- | style="text-align:center;" |Z |[[James McAtee]] |{{ENG}} |{{Dnv|2002|10|18|k=0}} |''hráč z akadémie'' |2026 |- | style="text-align:center;" |Z |[[Bernardo Silva]] |{{POR}} |{{Dnv|1994|10|8|k=0}} |{{FRA}} [[AS Monaco FC|AS Monaco]] |2026 |- |Z |[[Kevin De Bruyne]] |{{BEL}} |{{Dnv|1991|6|28|k=0}} |{{GER}} [[VfL Wolfsburg]] |2025 |- ! colspan="6" style="background:#AAD0FF; text-align:left;" | |- | style="text-align:center;" |Ú |[[Jérémy Doku]] |{{BEL}} |{{Dnv|2002|5|27|k=0}} |{{FRA}} [[Stade Rennais FC|Stade Rennais]] |2028 |- | style="text-align:center;" |Ú |[[Jack Grealish]] |{{ENG}} |{{Dnv|1995|9|10|k=0}} |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] |2027 |- | style="text-align:center;" |Ú |[[Phil Foden]] |{{ENG}} |{{Dnv|2000|5|28|k=0}} |''hráč z akadémie'' |2027 |- | style="text-align:center;" |Ú |[[Oscar Bobb]] |{{NOR}} |{{Dnv|2003|7|12|k=0}} |''hráč z akadémie'' |2029 |- | style="text-align:center;" |Ú |[[Erling Haaland]] |{{NOR}} |{{Dnv|2000|7|21|k=0}} |{{GER}} [[Borussia Dortmund]] |2034 |} ==Slováci v Manchestri City== *[[Albert Rusnák]] *[[Róbert Mak]] *[[Vladimír Weiss (1989)]] *[[Filip Mentel]] *[[Igor Paldan]] *[[Filip Oršula]] == Vlastníctvo a financie == Holdingová spoločnosť Manchester City F.C., Manchester City Limited, je súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným s emisiou približne 54 miliónov akcií. Klub je v súkromných rukách od roku 2007, keď sa hlavní akcionári dohodli na predaji svojich podielov spoločnosti UK Sports Investments Limited (UKSIL), spoločnosti kontrolovanej bývalým thajským premiérom Thaksinom Šínavatrom. UKSIL potom formálne ponúkla odkúpenie akcií v držbe niekoľkých tisíc malých akcionárov. Pred prevzatím spoločnosti Thaksinom bol klub kótovaný na nezávislom špecializovanom kapitálovom trhu PLUS (predtým OFEX),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PLUS Markets Group|url=http://www.plusmarketsgroup.com/details.shtml?ISIN=GB0005599336|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2007-02-05|dátum prístupu=2021-01-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20070205055003/http://www.plusmarketsgroup.com/details.shtml?ISIN=GB0005599336|dátum archivácie=2007-02-05}}</ref> na ktorom bol kótovaný od roku 1995. Dňa 6. júla 2007 Thaksin po získaní 75% akcií klub preregistroval ju ako súkromnú spoločnosť.<ref>{{Citácia periodika|titul=Thaksin completes Man City buyout|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/business/6277502.stm|dátum=2007-07-06|dátum prístupu=2021-01-06|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=http://news.bbc.co.uk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> Do augusta spoločnosť UKSIL získala viac ako 90% akcií a využila svoje práva podľa zákona o obchodných spoločnostiach na „vytlačenie“ zvyšných akcionárov a získanie celého obchodného podielu. Thaksin Shinawatra sa stal predsedom klubu a dve Thaksinove deti, Pintongta a Oak Chinnawat sa tiež stali riaditeľmi. Bývalý predseda [[John Wardle]] zostal v predstavenstve rok, ale rezignoval v júli 2008 po menovaní výkonného riaditeľa Nike Garryho Cooka v máji.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Former chairman Wardle resigns from City|url=http://www.theguardian.com/football/2008/jul/10/manchestercity.premierleague|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2008-07-09|dátum prístupu=2021-01-06|jazyk=en}}</ref> Klub dosiahol v roku končiacom sa 31. mája 2007 stratu pred zdanením vo výške 11 miliónov GBP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manchester City's losses trebled under Thaksin Shinawatra|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/manchester-city/5137361/Manchester-Citys-losses-trebled-under-Thaksin-Shinawatra.html|vydavateľ=The Telegraph|dátum prístupu=2021-01-06|jazyk=en-GB}}</ref> Nákup Thaksina viedol k obdobiu výdavkov na prestupy v klube okolo 30 miliónov GBP, zatiaľ čo v posledných niekoľkých sezónach patrili čisté výdavky k najnižším v divízii.<ref>{{Citácia periodika|titul=Eriksson continues Man City spending|url=https://uk.reuters.com/article/uk-soccer-england-manchester-city-idUKL0287604320070802|periodikum=Reuters|dátum=2007-08-02|dátum prístupu=2021-01-06|jazyk=en|meno=Reuters|priezvisko=Staff|url archívu=https://web.archive.org/web/20200909064038/https://uk.reuters.com/article/uk-soccer-england-manchester-city-idUKL0287604320070802|dátum archivácie=2020-09-09}}</ref> 1. septembra 2008 spoločnosť ''Abu Dhabi United Group Investment and Development Limited'' so sídlom v [[Abú Zabí (mesto)|Abú Zabí]] dokončila prevzatie Manchestru City. Dohoda v hodnote 200 miliónov libier bola oznámená ráno 1. septembra. Bohatstvo nových majiteľov spôsobilo, že v lete 2009 bol klub schopný financovať nákup niekoľkých skúsených medzinárodných hráčov a utratil viac ako ktorýkoľvek iný klub v [[FA Premier League|Premier League]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.mancity.com/ Oficiálna stránka] * [https://rowdie.co.uk/teams/9/manchester-city Manchester City Statistics] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210107064400/https://rowdie.co.uk/teams/9/manchester-city |date=2021-01-07 }} * [https://www.flashscore.sk/tim/manchester-city/Wtn9Stg0/ Manchester City výsledky] {{Najvyššia futbalová súťaž v Anglicku}} [[Kategória:Manchester City FC| ]] [[Kategória:Anglické futbalové kluby]] [[Kategória:Kluby FA Premier League]] [[Kategória:Víťazi Pohára FA]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1880]] [[Kategória:Šport v Manchestri]] sqemw2xn13q5s2cmhubn9yl1fgq43hl Mercury-Atlas 7 0 191065 8219329 8199071 2026-05-25T09:05:37Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Photograph_of_Astronaut_M._Scott_Carpenter_Rubbing_his_Eyes_on_the_Day_of_Aurora_7_Launch_-_NARA_-_7430753.jpg bol nahradený odkazom Photograph_of_Astronaut_M._Scott_Carpenter_Rubbing_his_Eyes_on_the_Day_of_Aurora_7_Launch_-_DPLA_-_24e10a5f 8219329 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Mercury-Atlas 7 | kozmická loď = [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] (výr. č. 18) | znak = Aurora 7 insignia.jpg | volací znak = ''Aurora 7'' | posádka = 1 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] | rampa = [[štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station|LC-14]] | raketa = [[Atlas LV-3B]] 107-D | štart = [[24. máj]] [[1962]], 12:45:16,57 [[koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = 24. máj 1962, 17:41:13 UTC<br />severná oblasť Atlantického oceánu; 218 km severovýchodne od [[Portoriko|Portorika]]<br />{{Coord|19|30|S|64|15|Z|}} | trvanie = 4 hodiny, 55 minút, 56 sekúnd | perigeum = 160,88 [[kilometer|km]] | apogeum = 268,47 [[kilometer|km]] | doba obehu = 88,53 minút | inklinácia = 32,55° | obehy = 3 | vzdialenosť = 122 344 km | maxrýchlosť = 28 242 km/h | maxzrýchlenie = 7,8 g (76 m/s²) | hmotnosť = 1 350 [[kilogram|kg]] (kozmická loď pri štarte) | foto posádky = Scott Carpenter in 1962.jpg | popis = Scott Carpenter | predchádzajúca = [[Súbor:Friendship 7 insignia.jpg|30px|link=Mercury-Atlas 6]] [[Mercury-Atlas 6]] | nasledujúca = [[Súbor:Sigma 7 insginia.png|30px|link=Mercury-Atlas 8]] [[Mercury-Atlas 8]] }} '''Mercury-Atlas 7''' (alebo podľa lode '''''Aurora 7''''') bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] v rámci [[program Mercury|programu Mercury]]. Štart letu sa uskutočnil [[24. máj]]a [[1962]] a vyniesol do vesmíru štvrtého [[Američania (USA)|Američana]], ktorým sa stal [[Scott Carpenter]]. V podstate išlo o opakovanie letu [[John Glenn|Johna Glenna]], prvého Američana na [[obežná dráha|obežnej dráhe]], z [[20. február]]a 1962. Carpenterovi sa počas letu podarilo pozorovať a vyfotografovať pohyb farebných kotúčov. Zisťovalo sa tým, ktoré farby sú vo vesmíre najlepšie viditeľné. Svetelné častice, o ktorých sa zmieňoval už Glenn, sa mu podarilo zachytiť na film. Potvrdil zrakom teóriu, že [[západ slnka|zapadajúce slnko]] pri pohľade z vesmíru vyzerá plocho. Carpenterov výkon na obežnej dráhe však nebol hodnotený príliš dobre, pretože kvôli jeho snahe nastaviť loď vždy do najvhodnejšej polohy pre fotografovanie spotreboval nadmerné množstvo paliva a zbytočne tak ohrozil svoju bezpečnosť. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Scott Carpenter]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Wally Schirra]], pilot === Pôvodná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Deke Slayton]], pilot == Priebeh letu == [[Kozmická loď]] [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] (výr. č. 18) prišla na [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] [[15. november|15. novembra]] [[1961]]. Dňa [[29. november|29. novembra]] 1961, po úspešnom [[obežná dráha|orbitálnom]] lete [[Mercury-Atlas 5]] so [[šimpanz]]om [[Enos (šimpanz)|Enosom]] na palube, [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] informovala verejnosť, že na prvý [[Spojené štáty|americký]] pilotovaný orbitálny [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmický let]] [[Mercury-Atlas 6]] poletí [[kozmonaut|astronaut]] [[John Glenn]] a jeho náhradníkom bude [[Scott Carpenter]]. NASA tiež oznámila, že pilotom ďalšej misie Mercury-Atlas 7 bude [[Deke Slayton]] a jeho náhradníkom [[Wally Schirra]]. [[Nosná raketa]] [[Atlas LV-3B]] bola dodaná na [[kozmodróm]] [[6. marec|6. marca]] [[1962]]. Počas tréningu na [[centrifúga|centrifúge]] však u Deka Slaytona zistili [[srdce (orgán)|srdcovú]] [[arytmia|arytmiu]], takže [[15. marec|15. marca]] 1962 bol odvolaný.{{#tag:ref|Nepravidelný tep mu ešte 25. augusta 1959 zistil Dr. William K. Douglas počas výcviku na centrifúge v Johnsville v Pensylvánii. Dr. Douglas potom Slaytona poslal na špecializované pracovisko Vojenského námorníctva USA vo Philadelphii, kde však na Dekovom EKG nenašli žiadne odchýlky. O mesiac neskôr však lekári na Brooksovej leteckej základni v San Antoniu v Texase prišli s konečnou diagnózou: ''idiopatická fibrilácia predsiení'', čiže fibrilácia srdcových predsiení z nejasných príčin. Slayton prestal takmer úplne fajčiť, začal behať niekoľko míľ denne a obmedzil konzumáciu alkoholu. Lekári NASA ho nakoniec nechali v letovom stave s tým, že podľa nich jeho srdcová arytmia žiadnym spôsobom neovplyvňuje výkony astronauta Slaytona. Jeden z lekárov, Dr. Larry Lamb, však bol proti tomu, ale bol prehlasovaný. Lamb bol tiež osobným kardiológom viceprezidenta USA Lyndona B. Johnsona, a keď sa dozvedel, že Slayton bol nominovaný za pilota misie Mercury-Atlas 7, rozhodol sa tomu zabrániť a využil svoje kontakty. Dňa 13. februára 1962, týždeň pred štartom misie Mercury-Atlas 6 s astronautom Johnom Glennom, telefonoval Dr. Douglasovi plukovník Knauf z riaditeľstva NASA s tým, že istý lekár z generálneho štábu by si chcel overiť, či má John Glenn problémy so srdcom. Zdroj tejto informácie bol z veľmi vysokých miest, čiže z Bieleho domu. Douglas túto domnienku poprel. O niekoľko dní volal Knauf znova a tentokrát sa pýtal na srdce Glennovho náhradníka Scotta Carpentera. Douglas dôrazne poprel aj túto domnienku, ale medzi rečou sa zmienil o zdravotnom stave Deka Slaytona, keďže všetci o jeho srdcovej anomálii vedeli. Douglas si myslel, že celá vec týmto skončila a Slaytonovi nič nepovedal. Asi tri týždne po Glennovom lete Dr. Lamb oslovil riaditeľa NASA Jamesa Webba a vyvíjal na neho nátlak, aby Slayton radšej neletel do vesmíru. Webb sa nakoniec podvolil a rozhodol o preskúmaní Slaytonovho zdravotného stavu. Slayton sa zatiaľ pripravoval na svoj kozmický let. Začiatkom marca 1962 dostal telefonický príkaz okamžite sa dostaviť do Washingtonu, D. C. Trocha neochotne vystúpil zo simulátora, prezliekol sa, nasadol do lietadla T-33 a zamieril smerom na Washington, D. C. Dňa 13. marca 1962 predstúpil spolu s Dr. Williamom K. Douglasom pred vojenskú zdravotnú komisiu, ktorá však nenašla žiaden dôvod na vyradenie Slaytona z letového stavu. Webbovi to však nestačilo a chcel nezávislé prešetrenie Slaytonovho zdravotného stavu civilnými lekármi. Dňa 15. marca Slayton išiel do budovy riaditeľstva NASA, aby absolvoval ďalšie vyšetrenie. Jeho zdravotný stav dlho skúmali traja lekári, Proctor Harvey z Georgetown University, Thomas Mattingley z Washington Hospital Center a Eugene Braunwell z National Institutes of Health. Potom ho požiadali, aby počkal na ich rozhodnutie. Zástupca riaditeľa NASA Keith Glennan následne Slaytonovi stručne oznámil, že ho vyraďuje z letového stavu. Lekári na Slaytonovi nenašli nič, čo by ho diskvalifikovalo z medicínskeho hľadiska, ale podľa nich nebol dôvod nenechať namiesto neho letieť iného astronauta, ktorý nemá tento problém so srdcom. Išlo tak o politické rozhodnutie. Na 16. marca NASA naplánovala tlačovú konferenciu, na ktorej boli médiám vysvetlené dôvody Slaytonovho vyradenia z letového stavu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 70. díl – Donald Slayton | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2014-09-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-31 | miesto = | jazyk = }}</ref>|group=pozn.}} Ak by letel, kabína by sa volala ''Delta 7'', pretože išlo o štvrtý pilotovaný let [[program Mercury|programu Mercury]] a písmeno delta (Δ) je štvrté v [[grécke písmo|gréckej abecede]]. Slaytona nahradil Scott Carpenter. Kým Slayton zastával názor, že kozmická loď Mercury ešte stále nie je natoľko spoľahlivá, aby bolo možné na obežnej dráhe plytvať časom v prospech experimentov, ktoré sa nevzťahovali na testovanie systémov lode, Carpenter dovolil vedcom a výskumníkom, aby doslova natlačili letový plán pokusmi. Jeho pracovné tempo malo byť počas letu takmer frenetické.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-5-dil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Kritické momenty kosmonautiky 5. díl | url = https://www.kosmonautix.cz/2012/10/kriticke-momenty-kosmonautiky-5-dil/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2012-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Aurora 7 launch.jpg|thumb|left|Štart Mercury-Atlas 7 so Scottom Carpenterom na palube, 24. máj 1962]] Carpenterov kozmický let sa musel odložiť celkovo štyrikrát. Večer [[23. máj]]a si chvíľu študoval letové údaje, než sa krátko po 22:00 uložil do postele. Bol uvoľnený a rozhodol sa nevziať si [[sedatívum|sedatíva]]. Vo štvrtok [[24. máj]]a 1962 o 01:15 miestneho času ho prebudil lekár Howard A. Minners. Po sprche a rannej hygiene si obliekol biely župan a spolu s Dr. Minnersom, Dr. Williamom K. Douglasom a astronautom Johnom Glennom si sadol k raňajkám, ktoré pozostávali z [[filet mignon]]u, [[stratené vajce|stratených vajec]], [[pomarančový džús|pomarančového džúsu]], [[toast]]u a [[káva|kávy]]. Potom podstúpil poslednú lekársku prehliadku pred štartom. Nasledovalo obliekanie [[skafander|skafandra]], odchod z hangára S a jazda v špeciálne upravenom prívese na štartovací komplex 14. O 04:43 Carpenter nastúpil do kabíny kozmickej lode Mercury (výr. č. 18), ktorú pomenoval ''Aurora 7''. Misia Mercury-Atlas 7 odštartovala 24. mája 1962 o 07:45:16,57 miestneho času (12:45:16,57 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) pomocou nosnej rakety Atlas LV-3B zo [[štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station|štartovacieho komplexu 14]] na Cape Canaveral. V čase 2 minúty a 10 sekúnd po štarte došlo k vypnutiu motora rakety Atlas. Vzápätí sa kozmická loď oddelila od nosnej rakety a potom odletela záchranná vežička. Carpenter bol na obežnej dráhe. Komunikátor (CAPCOM) [[Gus Grissom]] mu oznámil: ''„Máme zelenú na sedem obletov.“'' Samozrejme išlo o vtip, pretože na pláne boli len tri oblety okolo [[Zem]]e. Nadšený Carpenter mu však odpovedal: ''„Rozumiem, sladké slová!“'' Najskôr pomocou manuálneho riadenia otočil kabínu tak, aby mohol oknom pozorovať odhodený nosič a zároveň tým Mercury uviedol do polohy pre neskoršie odpálenie brzdiacich rakiet. Potom astronaut vytiahol kartičky s letovým plánom, v podstate ťaháky, ktoré mapovali jeho činnosť minútu po minúte, pripevnil ich pomocou suchého zipsu na prielez a pustil sa do práce. Jeho pracovná záťaž bola vzhľadom na množstvo experimentov až neúmerne vysoká a Carpenter si vlastne ani na minútu nemohol oddýchnuť. Pravdou však je, že Carpenter mal k vedeckým pracovníkom vrelý vzťah a po vymenovaní na let Mercury-Atlas 7 veľmi ústretovo reagoval na ich požiadavky ohľadom experimentov na palube Mercury. Letový plán ale nevytváral len jeden človek.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-5-dil"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wade | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = Mercury MA-7 | url = http://www.astronautix.com/m/mercuryma-7.html | vydavateľ = astronautix.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Burgess 2015, s. 80 – 81.</ref><ref name="kosmo-mek-ma-7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - MA 7 | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/mercury/ma-7/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Earth horizon photo by Carpenter on-board Aurora 7.jpg|thumb|[[Obzor (Zem)|Horizont]] fotografovaný Carpenterom z kabíny ''Aurora 7'']] Počas letu sa Carpenterovi podarilo pozorovať a vyfotografovať pohyb farebných kotúčov. Zisťovalo sa tým, ktoré farby sú vo vesmíre najlepšie viditeľné. Svetelné častice, o ktorých sa zmieňoval už John Glenn, sa mu podarilo zachytiť na film. Potvrdil zrakom teóriu, že [[západ slnka|zapadajúce slnko]] pri pohľade z vesmíru vyzerá plocho. Dokázal tiež, že človek v [[beztiažový stav|beztiažovom stave]] dokáže prijímať pevnú stravu. Carpenter bol tiež prvým človekom, ktorý pozoroval správanie kvapalín v beztiaži. Medzitým sa začali problémy s environmentálnym systémom a kabína aj Carpenterov skafander sa začali prehrievať. Hlavnými problémami letu bola nadmerná spotreba paliva na manévrovanie (čo však spôsobil sám Carpenter svojou snahou nastaviť loď vždy do najvhodnejšej polohy pre fotografovanie) a porucha systému na automatický zážih brzdiacich rakiet. Pri štarte boli pravdepodobne znečistené senzory, ktoré vyhľadávali zemský horizont. Po celý čas letu potom dávali automatickému zariadeniu nesprávne údaje o polohe. Táto informačná chyba blokovala automatický zážih brzdiacich rakiet. Keď počítač odpočítal až na nulu a rakety sa neaktivovali, v tej chvíli to už ľahko dezorientovaný Carpenter ohlásil na Zem a počkal ešte ďalšie dve sekundy. Potom stlačil tlačidlo na manuálne odpálenie brzdiacich rakiet a hlásil ďalšie oneskorenie asi jednu sekundu, než sa prvá raketa naozaj aktivovala. Spôsobilo to, že kozmická loď smerovala mimo plánovanú pristávaciu oblasť, pričom sa odchýlila približne o 400 [[kilometer|km]]. Carpenter tak mieril do oblasti, kde neboli rozmiestnené žiadne záchranné jednotky a zásoba paliva nutného k udržaniu kabíny v návratovej polohe predstavovala len 5% v systéme manuálneho riadenia a 20% v systéme automatického riadenia polohy. Pred momentom, než s ním riadiace stredisko stratilo kontakt, Carpenter okrem iného ohlásil: ''„S palivom to bude naozaj tesné, Gus. Momentálne vidím horizont.“'' CAPCOM Gus Grissom o chvíľu odpovedal: ''„Kedykoľvek príde výpadok.“'' ''„Rozumiem,“'' potvrdil Carpenter.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-5-dil"/><ref name="kosmo-mek-ma-7"/> Kozmická loď ''Aurora 7'' v poriadku pristála ešte v ten istý deň o 12:41:13 miestneho času (17:41:13 svetového času) pomocou [[padák]]u na hladine [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Miesto pristátia sa nachádzalo 218 km severovýchodne od [[Portoriko|Portorika]] a 400 km od plánovanej pristávacej oblasti. V kabíne hojdajúcej sa na vlnách Atlantiku začínalo byť nepríjemne horúco, a tak Carpenter odpálil núdzový poklop v prednej časti kozmickej lode, odklopil palubnú dosku a vyšiel cez špic Mercury na čerstvý vzduch. Časť fotomateriálov bola morskou vodou vnikajúcou do kabíny zničená. Carpenter sa stal jediným astronautom programu Mercury, ktorý použil tento spôsob vystúpenia z kabíny. Hodil do vody samonafukovací záchranný čln, pripútal ho k trupu ''Aurory 7'' a vliezol do neho. Až pol hodiny po pristátí zachytilo jedno z pátracích lietadiel zo [[San Juan (Portoriko)|San Juanu]] na Portoriku automatické signály kozmickej lode. O niečo neskôr ďalšie lietadlo zistilo, že Carpenter opustil kozmickú loď a je v malom nafukovacom člne. Tri hodiny po pristátí Carpenter konečne vstúpil na palubu [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Intrepid (CV-11)|USS ''Intrepid'']]. Hoci Carpenterov výkon na obežnej dráhe nebol hodnotený príliš dobre, je nesporné, že práve vďaka jeho rozvahe a rozhodnosti sa mu let podarilo úspešne dokončiť a pristáť. Letový riaditeľ [[Christopher C. Kraft Jr.|Chris Kraft]] bol tak rozčúlený z problémov misie Mercury-Atlas 7, že povedal: ''„Ten skurvysyn už pre mňa znova nepoletí!“'' Carpenter skutočne už do vesmíru viackrát neletel. Na jeseň [[1963]] si vzal dlhodobé voľno z oddielu astronautov, aby sa mohol venovať podmorskému projektu [[SEALAB]]. Pri motocyklovej havárii potom utrpel zranenie ramena, ktoré ho už úplne vyradilo zo zoznamu možných kandidátov na ďalší let. Z NASA odišiel v roku [[1967]].<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-5-dil"/><ref name="kosmo-mek-ma-7"/> == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Scott Carpenter at the Mercury Control Center.jpg|Scott Carpenter pózuje počas predletových príprav pri Riadiacom stredisku Mercury (''Mercury Control Center'') na Cape Canaveral Súbor:Cece Bibby and Scott Carpenter - Aurora 7 logo on Mercury-Atlas 7.jpg|Carpenter pri rozhovore s výtvarníčkou Cece Bibby, ktorá namaľovala nápis „Aurora 7“ na kabínu kozmickej lode Súbor:Photograph of Astronaut M. Scott Carpenter Rubbing his Eyes on the Day of Aurora 7 Launch - DPLA - 24e10a5fe3cfd79e18aeb4ccfa2e897b.jpg|Carpenter (v župane) pred raňajkami v deň štartu Súbor:Scott Carpenter suiting up for Mercury-Atlas 7 mission.jpg|Carpenter si oblieka skafander Súbor:Astronaut Scott Carpenter leaving White Room for launch site to begin Mercury-Atlas 7 (MA-7) mission.jpg|Carpenter začína svoju cestu k štartovacej rampe Súbor:Carpenter aurora 7.jpg|Carpenter nastupuje do kabíny kozmickej lode ''Aurora 7'' Súbor:Scott Carpenter inside Aurora 7.jpg|Carpenter v kabíne ''Aurora 7'' pred štartom Súbor:Carpenter Launch - GPN-2000-001400.jpg|Nosná raketa Atlas pripravená na štart Súbor:Mercury-Atlas 7 launch.jpg|Štart misie Mercury-Atlas 7, 24. máj 1962 Súbor:Scott Carpenter during his Mercury-Atlas 7 mission.jpg|Carpenter v lodi ''Aurora 7'' na obežnej dráhe Súbor:Earth photo by Scott Carpenter on-board Aurora 7.jpg|Fotografia z obežnej dráhy vyhotovená Carpenterom počas letu Súbor:Aurora 7 capsule during recovery.jpg|Kozmická loď ''Aurora 7'' s Carpenterom v záchrannom člne po pristátí v Atlantiku Súbor:Mercury-7 landing.jpg|Vyzdvihnutie Carpentera na palubu vrtuľníka Súbor:Carpenter aboard the recovery.jpg|Carpenter v kabíne vrtuľníka počas letu na lietadlovú loď USS ''Intrepid'' Súbor:Scott Carpenter on phone with JFK.jpg|Carpenter telefonuje s prezidentom Johnom F. Kennedym po lete Mercury-Atlas 7 Súbor:Visit of Scott Carpenter and his family to the White House.jpg|Carpenter so svojou rodinou počas návštevy prezidenta Kennedyho v Bielom dome, 5. jún 1962 </gallery> </center> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * BURGESS, Colin. ''Aurora 7 (The Mercury Space Flight of M. Scott Carpenter)''. New York; Londýn : Springer, 2015. 239 s. ISBN 978-3-319-20439-0. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mercury-Atlas 7}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission_pages/mercury/missions/aurora7.html Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/mission/english/mercury-7.htm Mercury-Atlas 7 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/mercury/ma-7/index.htm Mercury-Atlas 7 v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} {{Program Mercury}} [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmonautika v 1962]] sr0nfllc1u2juf0pz30fxjgzjrj62kn Crowne Plaza 0 193369 8218966 8208225 2026-05-24T13:13:36Z ~2026-29230-47 294915 experimenty, opakovane 8218966 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Crowne Plaza Bratislava (20160110-IMG 3624).jpg|náhľad|Crowne Plaza Bratislava ]] '''Crowne Plaza by IHG''' je nadnárodná sieť luxusných [[hotel]]ov s kompletnými službami so sídlom v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. Zameriava sa na obchodný, rekreačný a kombinovaný [[cestovný ruch]], ktorý sa zvyčajne nachádza v centrách miest, letoviskách, pobrežných mestách alebo v blízkosti hlavných letísk. Značka je súčasťou rodiny značiek [[IHG Hotels & Resorts]], ktorá zahŕňa [[InterContinental]] Hotels & Resorts a [[Holiday Inn]] Hotels & Resorts, a pôsobí v takmer 100 krajinách s viac ako 400 hotelmi a 110 000 izbami.<ref>{{Cite web |title=Crowne Plaza Hotels & Resorts |url=https://www.ihgplc.com/en/our-brands/crowne-plaza |access-date=2023-11-15 |website=development.ihg.com}}</ref> == Dejiny == Holiday Inn Crowne Plaza bol založený v roku [[1983]] ako sesterská značka spoločnosti [[Holiday Inn]].<ref>{{Cite news | url=https://www.nytimes.com/1984/10/08/business/a-segmenting-hotel-market.html | title=A Segmenting Hotel Market | newspaper=The New York Times | date=8 October 1984 | last1=Daniels | first1=Lee A. }}</ref> Prvý hotel Holiday Inn Crowne Plaza bol otvorený v tom istom roku v meste [[Rockville]] v americkom štáte [[Maryland]].<ref name=":0">{{Cite web |date=2008-02-19 |title=Crowne Plaza Fact Sheet |url=https://www.anaihghotels.co.jp/corporate/pr/pdf/e003.pdf |archive-url=https://web.archive.org/web/20221118103313/https://www.anaihghotels.co.jp/corporate/pr/pdf/e003.pdf |archive-date=2022-11-18 |access-date=2026-03-13 |website=www.anaihghotels.co.jp}}</ref> V roku 1988 spoločnosť Bass PLC (dnes [[InterContinental Hotels Group]]) kúpila spoločnosť Holiday Corporation a v roku 1994 bola značka premenovaná na Crowne Plaza Hotels.<ref name=":0" /> V roku 1999 otvoril Crowne Plaza svoj prvý európsky hotel na [[portugalsko]]m ostrove [[Madeira]].<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Crowne Plaza (Bratislava)]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} == Zdroj == {{Preklad|en|Crowne Plaza|1343298724}} [[Kategória:Podniky v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Hotely]] [[Kategória:Podniky založené v 1983]] t9vd382css1mo9g2uutnsmqgbb1yxb8 San Pedro Sula 0 196488 8219123 5311551 2026-05-24T20:05:40Z Lalina 22926 +++ 8219123 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Collage of San Pedro Sula Honduras.jpg|náhľad|San Pedro Sula]] '''San Pedro Sula''' je druhé najväčšie [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Honduras]]e a zároveň najväčším priemyselným centrom krajiny. Je hlavným mestom departamentu [[Cortés (Honduras)|Cortés]]. Mestská aglomerácia má približne 1 milión obyvateľov. Mesto založil [[Pedro de Alvarado]] v roku [[1536]]<ref name="Municipalidad">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Municipalidad San Pedro Sula | titul = Historia | url = http://www.msps.hn/index.php/ciudad/cultura/historia | jazyk = španielsky | dátum prístupu = 2010-12-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150703160558/http://www.msps.hn/index.php/ciudad/cultura/historia | dátum archivácie = 2015-07-03 | nedostupné = ano }}</ref> a nazval ho '''San Pedro de Puerto Caballos'''. Rast mesta sa začal s príchodom nadnárodných spoločností, ktoré začali v Hondurase vo veľkom pestovať [[banán]]y a vybudovali tu [[železnica|železnicu]]. V druhej polovici 20. storočia pribudli mnohé [[priemysel]]né závody a vysoké školy. Tradíciu má textilný priemysel. [[služby|Sektor služieb]] zaznamenal najväčší pokrok v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Pracuje v ňom takmer polovica ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Najbližší námorný [[prístav]] je [[Puerto Cortés]] na pobreží [[Karibské more|Karibského mora]], vzdialený približne 60 km smerom na sever. == Osobnosti mesta == * [[Carlos Mencia]] (* [[1967]]), americký herec == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Nemecko}} [[Duisburg]], [[Nemecko]] *{{Flagicon|GUA}} [[Guatemala (mesto)|Guatemala]], [[Guatemala (štát)|Guatemala]] * {{Flagicon|COL}} [[Medellín]], [[Kolumbia]] * {{Flagicon|MEX}} [[Mexiko (mesto)|Mexiko]], [[Mexiko]] * {{Flagicon|Mexiko}} [[Monterrey]], Mexiko * {{Flagicon|CRC}} [[San José (Kostarika)|San José]], [[Kostarika]] * {{Flagicon|Mexiko}} [[Zapopan]], [[Mexiko]] == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.hondurasweekly.com/ Honduras Weekly] * [http://www.usap.edu/ Universidad de San Pedro Sula] {{výhonok}} [[Kategória:Mestá v Hondurase]] aauldly9moz1kouhkuu0wr8y6tc7k3w Strana národného porozumenia 0 196760 8219117 5311644 2026-05-24T19:29:48Z Lalina 22926 + 8219117 wikitext text/x-wiki '''Strana národného porozumenia''' (po [[9. jún]]i [[1923]] '''Strana demokratického porozumenia''') ({{v jazyku|bul|Народният сговор}}) bola [[bulharsko|bulharská]] [[politická strana]]. [[14. október|14. októbra]] [[1921]] ju založila skupina bezpartajných univerzitných profesorov - Alexandăr Grekov, Alexandăr Cankov, Petko Stojanov a Dimităr Mišajkov. bJej cieľom bolo zastaviť rozširujúci sa vplyv a autoritatívnu vládu [[Bulharský národný poľnohospodársky zväz|Bulharského národného poľnohospodárskeho zväzu]].<br> Spolu s Vojenským zväzom a [[Vnútorná macedónska revolučná organizácia|VMRO]] mali hlavnú úlohu v [[Štátny prevrat v Bulharsku (1923)|štátnom prevrate]] v roku [[1923]]. Jej oponenti ju niekedy nazývali '''Čierny blok''' alebo '''Čierny (krvavý) blok.'''<ref>Окръжно на изпълнителния комитет към Постоянното присъствие на БЗНС, публикувано в ''Септемврийското въстание 1923 г., Димитър Косев, С., 1973, стр. 581-582''</ref> == Predsedovia strany == * [[1921]] - [[1922]]: Alexandăr Grekov * [[1922]] - [[1923]]: Alexandăr Cankov ==Literatúra== * {{citácia knihy|autor=Georgijew Weliczko |titul=Народният сговор. 1921-1923 г. |miesto=Sofia |rok=1989 |id= |isbn= }} == Referencie == <references /> == Zdroj == * {{Preklad|en|People's Alliance (Bulgaria)|376754419}} {{Politický výhonok}} [[Kategória:Politické strany v Bulharsku]] kf6aq6iv9ggoks4gwh5lo9igf0mz855 Jalec hlavatý 0 201017 8218982 7926897 2026-05-24T13:50:10Z DurMar12 181423 pridané a upravené wikilinky, malá úprava textu 8218982 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Leuciscus cephalus.jpg|náhľad|Jalec hlavatý (''Leuciscus cephalus'')]] [[Súbor:Döbel Hochrhein10.JPG|náhľad|Jalec hlavatý (''Leuciscus cephalus'')]] [[Súbor:LeuciscusCephalusJuvenile.JPG|náhľad|Mladý jalec hlavatý]] '''Jalec hlavatý''' ([[latinčina|lat.]] ''Leuciscus cephalus'') je druh [[Ryby (Osteichthyes)|ryby]] z čeľade [[kaprovité]]. == Opis == Jalec hlavatý má valcovité telo dosahujúce dĺžku obvykle v rozmedzí 25{{--}}{{cm|45|m|w}} a hmotnosť okolo {{kg|1|w}}. Rekordný úlovok mal dĺžku {{cm|75|m}} a hmotnosť {{kg|5}}. Typické pre jalce hlavaté je výrazné červené sfarbenie [[Plutva|plutiev]] a načernalý chvost. [[Samica|Samice]] sú mohutnejšie ako [[samec|samce]]. == Rozšírenie == Bežne sa vyskytuje v tečúcich vodách na celom [[Slovensko|Slovensku]] s výnimkou horských [[pstruh]]ových potokov. Ďalej sa vyskytuje po celej [[Európa|Európe]] s výnimkou [[Škandinávia|Škandinávie]] a [[Škótsko|Škótska]]. Jalec hlavatý je aktívny po celý rok. == Potrava == Jalec hlavatý je všežravá ryba. Potravu tvorí prevažne [[hmyz]] a jeho [[larva|larvy]], [[Planktón|zooplanktón]], úlomky rastlín, zelené [[Riasa (vodný organizmus)|riasy]] a väčšie kusy lovia tiež rybky. Zožerie aj odpadky a opadané ovocie. Plod sa živí zooplanktónom. == Rozmnožovanie == Jalec hlavatý pohlavne dospieva v treťom roku života. Tieto jalce sa trú v kŕdľoch v plytkých prúdiacich vodách v dvoch termínoch počas [[máj]]a a [[jún]]a. Samica kladie v priemere asi 30 000 [[ikra|ikier]]. == Lov == Jalec hlavatý je cennou [[Rekreačný rybolov|športovou rybou]], ktorú je možno chytať po celý rok všetkými známymi [[Rybárstvo|rybárskymi]] technikami. == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Leuciscus cephalus|commons=Squalius cephalus}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Kaprovité]] [[Kategória:Mihule a ryby na Slovensku]] cb3345jsw3zpg46tgkby210yfk9s5i4 Lancia 0 204417 8218938 8211241 2026-05-24T12:26:52Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218938 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Lancia Automobiles logo.jpg|thumb|Logo]] '''Lancia''' je [[Taliansko|talianska]] [[automobilka]] založená v roku [[1906]] v [[Turín]]e, pod názvom ''Lancia & C. Fabrica Automobili''. Jej zakladateľmi boli [[Vincenzo Lancia]] a [[Claudio Fogolin]]. Patrí medzi najstarších výrobcov automobilov vo svete. Je známa ako propagátor technických inovácií<ref>[http://www.autorevue.cz/vikendove-cteni-lancia-na-spici-pokroku_4 Lancia na špici pokroku], Autorevue.cz, 2016-10-10</ref> (napríklad ako prvá vyrábala vozidlá so [[karoséria|samonosnou karosériou]], má tiež veľmi dlhú históriu v [[rallye]] pretekoch. Od roku [[1969]] je súčasťou [[koncern (trhová ekonomika)|koncernu]] [[Fiat Group|FIAT]]. Tak ako väčšina talianskych automobiliek vyrábala i Lancia nákladné a úžitkové vozidla, [[autobus]]y, [[trolejbus]]y a vozidla pre [[ozbrojené sily|armádu]] a to až do roku [[1975]], od kedy táto časť výroby spadá pod firmu [[Iveco]] , ktorú taktiež vlastní FIAT. V dnešnej dobe Lancia vyrába len osobné automobily. == Lancia a prominenti == Vozidlá slávnej a luxusnej talianskej značky boli veľmi populárne u celebrít ako [[Enrico Caruso|Caruso]], [[Greta Garbo]], [[Gloria Swansonová|Gloria Swanson]], [[Ernest Hemingway]], [[Gary Cooper]] alebo [[Max Schmeling]]. Automobily tejto značky vlastnili tiež pretekári [[Tazio Nuvolari]] a [[mike Hawthorn|Mike Hawthorn]] alebo výrobca lietadiel [[Anthony Fokker]] . V roku [[1923]] si [[Franz Kafka]] zapísal do svojho denníka dojmy z inzerátu na automobil Lancia. Viedenský architekt [[Adolf Loos]] v rovnakom roku navrhol vozidlo na báze automobilu Lancia. [[Erich Maria Remarque]] ušiel vo svojom vozidle [[Lancia Dilambda|Lancia Dilambda]] spoločne s [[Marlene Dietrichová|Marlene Dietrichovú]] a jej dcérou z Nemecka do Francúzska a automobilu neskôr venoval aj poviedku. [[Albert Speer]] vlastnil biele športové vozidlo Lancia, <ref>Otto Skorzeny: ''Meine Kommandounternehmen.'' 1981, s. 215.</ref> rovnako ako podnikateľ a inžinier Robert Blohm, ktorému červená Lancia "splnila jeho životný sen". Bavorský princ Konštantín, ktorý svoje vozidlo Lancia Dilambda Cabriolet používal ešte po druhej svetovej vojne, o ňom vyhlásil, že: "je to auto môjho života" <ref>Ulf Geyersbach: ''»…&nbsp;und so habe ich mir denn ein Auto angeschafft.« Schriftsteller und ihre Automobile.'' s. 86</ref> Popularita medzi celebritami neutrpela ani v povojnovom období, kupé a kabriolety značky vlastnili a užívali [[Gregory Peck]], [[Audrey Hepburnová]], [[Jean-Paul Belmondo]], [[Brigitte Bardotová]] či [[Marcello Mastroianni]]. Vlastnou tvorbou na báze vozidiel sa zaoberali aj karosári ako [[Elio Zagato]] a [[Battista Farina|Battista Pininfarina]] či priemyselný dizajnér Raymond Loewy. Hoci [[Juan Manuel Fangio]] prevažne pretekal s vozidlom [[Mercedes-Benz]], v roku 1956 zvíťazil s monopostom [[Lancia D50|Lancia-Ferrari D50]] aj súkromne používal automobil značky Lancia, čo aj sám stvárnil vo filme "Fangio". == Modely == === Osobné automobily === ==== 1908-1945 ==== [[Súbor:Lancia-Lambda.jpg|náhľad| Lancia Lambda]] [[Súbor:Lancia_Dilambda.jpg|náhľad| Lancia Dilambda]] * Lancia Alfa 18 / 24HP (1908) * Lancia Dialfa 18HP (1908) * Lancia Beta 15 / 20HP (1909) * Lancia Gamma 20HP (1910) * Lancia Delta 25 / 30HP (1911) * Lancia Eta 35 / 50HP (1912) * Lancia Didelta 30HP (1912) * Lancia Zeta 12HP (1912) * Lancia Theta 35HP (1914) * Lancia Kappa 35HP (1919) * Lancia Dikappa (1921) * Lancia Trikappa 40HP (1922) * [[Lancia Lambda|Lancia Lambda]] (1922) * Lancia Dilambda (1929) * Lancia Astura (1931) - meno podľa hradu [[Torre Astura]] * Lancia Artena (1931-1940) - meno podľa obce [[Artena]] * Lancia Augusta (1933-1937) - meno podľa [[via Augusta|Via Augusta]] * Lancia Aprilia (1937-1938) - meno podľa mesta [[Aprilia (mesto)|Aprilia]] * Lancia Ardea (1939-1951) - meno podľa obce [[Ardea]] ==== Po roku 1945 ==== [[Súbor:Lancia_Appia.jpg|náhľad| Lancia Appia]] [[Súbor:Lancia_Fulvia_Sport_1.3_Zagato_II_from_1971.JPG|náhľad| Lancia Fulvia Sport 1.3 Zagato II (1971)]] * [[Lancia Aurelia|Lancia Aurelia]] (1950-1958) - základ pre pretekárske vozidlá D20, D23, D24, D25 (1953) a vozidlo [[Formula 1|Formule 1]] D50 (1954), meno podľa [[Via Aurelia]] * [[Lancia Appia|Lancia Appia]] (1953-1959) - pomenovaná po [[Via Appia]] * [[Lancia Flaminia|Lancia Flaminia]] (1957-1970) - pomenovaná po [[Via Flaminia]] * [[Lancia Flavia|Lancia Flavia]] (1960-1971) - pomenovaná po [[via Flavia|Via Flavia]] * [[Lancia Fulvia|Lancia Fulvia]] (1963-1976) - pomenovaná po [[via Fulvia|Via Fulvia]] * [[Lancia Stratos HF]] (1974-1975) - legendárny závodné vozidlo, titul Majstra sveta v Rallye v období 1974-77 * [[Lancia 2000|Lancia 2000]] (1971-1974) * [[Lancia Beta|Lancia Beta]] (1972-1984) * [[Lancia Beta Monte-Carlo]] (1974-1981) - základ pre Lancia Rally 037, Lancia LC1 a Lancia LC2 * [[Lancia Gamma|Lancia Gamma]] (1976-1984) * [[Lancia Delta]] (1979-1999) viacnásobný titul Rallye Majstra sveta (1986-1992) * [[Lancia Prisma|Lancia Prisma]] (1982-1989) * [[Autobianchi A112|Lancia A112]] (1969-1986, najskôr do roku 1981 ako [[Autobianchi]], potom predávaná s označením Lancia) * [[Lancia Rally 037]] (1982) * [[Lancia Thema|Lancia Thema]] (1984-1994) * [[Lancia Y10|Lancia Y10]] (1985-1995) * [[Lancia Y|Lancia Y]] (1995-2003) * [[Lancia Dedra|Lancia Dedra]] (1989-1999) * [[Lancia Kappa|Lancia Kappa]] (1994-2000) * [[Lancia Zeta|Lancia Zeta]] (1994-2002) * [[Lancia Lybra]] (1999-2006) * [[Lancia Thesis|Lancia Thesis]] (2002-2009) * [[Lancia Musa|Lancia Musa]] (2004-2010) * [[Lancia Phedra]] (2002-2010) * [[Lancia Delta]] (2008-2014) * [[Lancia Thema|Lancia Thema]] (2011-2014) <gallery> Súbor:Lancia_Flaminia_GT_Touring_Convertibile.jpg|Lancia Flaminia GT Súbor:Wikilan2kb.jpg|Lancia 2000 Súbor:Lancia beta coupé VX HF.jpg|Lancia Beta Coupé Súbor:Lancia HPE Neuss.jpg|Lancia Beta HPE Súbor:Lancia Dedra Kombi front 20080520.jpg|Lancia Dedra Súbor:Lancia Y front101.jpg|Lancia Y (I) Súbor:Lancia Kappa Coupé front 20070920.jpg|Lancia Kappa Coupé Súbor:Lancia Musa 2006 titan vl.jpg|musa Súbor:Deltastragodo.jpg|delta Súbor:Lancia Phedra front 20071105.jpg|Phedra </gallery> ==== Súčasné modely ==== * [[Lancia Ypsilon]] (2003) === Historické dodávky === * Lancia Beta / Lancia Beta Diesel * Lancia Jolly * Lancia Superjolly === Historické nákladné automobily === [[Súbor:Lancia_Esadelta_C.jpg|náhľad| Lancia Esadelta C]] * Lancia Eta (osobné vozidlo s ložnou plochou) * Lancia Jota (1915) * Lancia Dijota (1915) * Lancia Trijota (1921) * Lancia Tetrajota (1921) * Lancia Pentajota (1924) * Lancia Esajota * Lancia Eptajota (1927) * Lancia Omicron * Lancia Ro (1932) * Lancia Ro-Ro (1935) * Lancia 3Ro (1938) * Lancia Esar (1941) * Lancia E 290 (1941) jediný vyrobený [[Elektromobil|elektrický nákladný automobil]], po roku 1949 opäť prestavaný na pohon spaľovacím motorom * Lancia 6Ro (1947) * Lancia Esatau (1950-1968) * Lancia Beta / Lancia Beta Diesel * Lancia Esatau B (1955) * Lancia Beta Diesel (1959) Lancia Beta 190, s [[Kompresor (plyn)|kompresorom]] plneným dvojtaktným naftovým dvojvalcom * Lancia Esadelta B (1959) * Lancia Esadelta C (1969) * Lancia Esagamma (1968) === historické autobusy === * Lancia Trijota * Lancia Tetrajota * Lancia Omicron * Lancia Ro * Lancia Esatau * Lancia Esagamma === Trolejbusy === * Lancia Esatau V11 === Historická vojenské vozidlá === * Lancia IZ (1912), pancierovaný voz * Lancia 3Ro (1939), nákladné auto * Lancia Esar (1942), nákladné auto * Lancia Linzu ''(Rys)'' (1942), pancierovaný - kópia vozidla [[Daimler Dingo]] MK I * Lancia 6Ro (1948), nákladné auto * Lancia CL51 (Z 20) (1954), transportér * Lancia TL51 (Z 30) (1954), nákladné auto == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.lancia.com/ Lancia International] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070225144827/http://www.lancia.com/ |date=2007-02-25 }} * [http://www.lancia.de/ Lancia Deutschland] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171006103754/http://www.lancia.de/ |date=2017-10-06 }} * [http://www.lancia.at/ Lancia Österreich] * [http://www.lancia.ch/ Lancia Schweiz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171122102228/http://www.lancia.ch/ |date=2017-11-22 }} {{Výhonok}} [[Kategória:Lancia| ]] [[Kategória:Talianske automobilky]] qnxh69nez0wlvwt64w8edrf1q7vjngg Kráľovský palác na Bratislavskom hrade 0 207773 8219368 7599827 2026-05-25T10:25:55Z Bakjb 236375 wl 8219368 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Kráľovský palác Bratislavského hradu | native_name = | other_name = | category = palác <!-- *** Image *** --> | image = Bratislava, Hrad, Slovensko.jpg | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | region_type = Kraj | district = [[Okres Bratislava I|Bratislava I]] | commune_type = Mesto | commune = [[Bratislava]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =48| lat_m =08| lat_s =32| lat_NS = S | long_d =17| long_m =06| long_s =00 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | author_type = | style = [[Gotika]], [[renesancia]], [[barok]] | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 15. – 18. storočie | established_type = Výstavba | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = [[Beblavého ulica]], [[Ulica Palisády]] <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = zachovalý | free_type = Stav | free1 = expozície múzea, reprezentačné priestory | free1_type = Využitie | free2 = Kancelária [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] | free2_type = Správa <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map_locator = Bratislava | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Royal Palace of Bratislava Castle | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Kráľovský palác na Bratislavskom hrade''' je [[barok]]ová stavba zaberajúca temeno hradnej akropoly [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]]. Budova paláca, ktorej dnešný vzhľad je výsledkom tereziánskej prestavby v druhej polovici 18. storočia, vytvára charakteristickú a nezameniteľnú panorámu hradného vrchu. == Prvotné palácové stavby == Existencia prvého paláca na hradnej akropole je na základe archeologických nálezov doložená už v prvej polovici 9. storočia. Išlo o dvojpriestorový objekt postavený na vrcholovej plošine areálu hradiska. Koncom 11. storočia ho doplnila stavba dvojpriestorového paláca s cisternou na nádvorí. Ďalšie stavebné zásahy boli vyvolané udalosťami súvisiacimi s [[Mongolský vpád do Uhorska|tatárskym vpádom]] v roku 1241. I keď Bratislavský hrad bol jedným z miest, ktoré sa vpádu ubránili, predsa po odchode [[Tatári|Tatárov]] vyzval kráľ [[Belo IV.]] na budovanie pevností a zlepšenia stavu opevnení existujúcich. Stavebné fortifikačné úpravy sa dotkli priamo aj hradnej akropoly v Bratislave. Z roku 1245 existuje písomná zmienka o stavbe trojpodlažnej obytnej veže, postavenej na základoch staršej palácovej stavby. Na zvýšenie obranyschopnosti postavili v jej juhozápadnom nároží ďalšiu stavbu, päťpodlažnú obrannú vežu, ktorá sa stala nárožnou vežou nového murovaného opevnenia okolo areálu hradiska. == Výstavba paláca za Žigmunda Luxemburského == Na mieste obytnej veže z 13. storočia vznikla v prvej polovici 15. storočia stavba dnešného paláca. Potreba jeho výstavby si vynútila zmena spoločensko-politických podmienok fungovania uhorského štátu. Kráľ [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] po počiatočnom masívnom budovaní kráľovského sídla v [[Budín]]e sa po roku 1423 rozhodol vytvoriť nové mocenské centrum krajiny v Bratislave. S tým súvisela i stavba nového, reprezentatívneho sídla palácového typu. V roku 1431 sa na mieste pôvodnej obytnej veže z polovice 13. storočia začalo s výstavbou paláca na hradnej akropole Bratislavského hradu. O tom aký význam prikladal kráľ stavbe paláca svedčí skutočnosť, že na realizáciu svojho zámeru povolal kamenárskych majstrov z blízkeho okolia i zo vzdialenejších krajín. Tak sa na stavbe v dokonalej harmónii prelínali vplyvy [[Bavorsko|bavorskej]], [[Francúzsko|francúzskej]], [[Česko|českej]] a [[Uhorsko|uhorskej]] gotickej stavebnej školy. Vedúcim stavebných prác sa stal majster [[Konrád z Erlingu]]. Žigmundov palác svojou architektúrou i dispozičným riešením odrážal hľadiská neskorogotických staviteľských pricípov. Bol riešený ako štvorkrídlová, dvojposchodová budova pôdorysne zaberajúca tvar nepravidelného obdĺžnika, s vnútorným nádvorím. Južné vstupné krídlo, priečelím orientované na [[Dunaj]], obsahovalo na prvom poschodí kráľovské miestnosti s veľkým arkierom nad prejazdom do nádvoria. Hneď vedľa neho bolo veľké schodisko do súkromných priestorov panovníka, na východnej strany prepojených [[Empora|emporou]] s kaplnkou v juhovýchodnom nároží paláca. Na priečelí boli okná ukončené slepými kružbami s plastickou výplňou. Východné krídlo paláca, fortifikačne najmenej zabezpečené, obsahovalo nad sebou ležiace veľké reprezentačné miestnosti. V západnom krídle, ktoré malo múr široký sedem metrov, boli komory a tu bývalá hradná stráž. Západný múr z vonkajšej strany ukončovala kamenná ochodza. Vzhľad severného krídla paláca, pravdepodobne hospodárskeho zázemia, je najmenej známy. Výrazným architektonickým prvkom paláca bol desať metrov široký nádvorný [[arkier]]. Okrem reprezentačných priestorov obsahoval palác aj priestory menej náročné na architektúru. Kráľovské obydlie bolo veľkolepé, no jeho gotická podoba zanikla pri ďalších prestavbách. Do palácovej architektúry bola stavebne začlenená i juhozápadná nárožná veža, dnes známa ako Korunná, ktorú súčasne nadstavili. Interiéry reprezentačnej a kráľovskej časti mali pravdepodobne podlahy z červených keramických dlaždíc. Steny miestností boli iba vybielené; výraznejšia umelecká výzdoba sa neuskutočnila. Palác dostavali asi v rokoch 1436{{--}}1437. V roku 1437 kráľ Žigmund zomrel a hoci sa ním plánovaná stavba hradného paláca nestala kráľovským sídlom, nadobudla veľký význam vo vývoji profánnej architektúry horného Uhorska. == Renesančná prestavba == Gotický hradný palác sa vyznačoval premyslenou a ucelenou dispozíciu. Jej vyjadrením bolo architektonická úprava stavby, pri ktorej sa staviteľská a výtvarná zložka navzájom účelne dopĺňali. [[Súbor:Bratislavskyhrad14.jpg|left|thumb|Korunná veža z druhej polovice 13. storočia, pôvodne nárožná veža opevnenia okolo obytnej veže; v 15. storočí sa stala súčasťou nového paláca]] Nové usporiadanie politických pomerov v strednej Európe v prvej polovici 16. storočia našlo svoj odraz i na architektonickom stvárnení paláca na Bratislavskom hrade. Katastrofálna porážka v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] v lete roku 1526 bola, paradoxne, pre Bratislavu požehnaním. Pod hrozbou postupujúcih tureckých hord sa rozpŕchol budínsky kráľovský dvor. Ovdovená kráľovná [[Mária Habsburská]] sa s časťou dvora presťahovala do Bratislavy, ktorá sa na nasledujúcich tristo rokov stala sídelným a korunovačným mestom Uhorska. Hradný palác, tak ako ho zanechala gotická prestavba zo začiatku 15. storočia, však nevyhovoval novým spoločenským podmienkam. Tie vyvolali potrebu prispôsobiť palác rôznym účelom: ubytovanie najvýznamnejších účastníkov uhorských snemov, vrátane panovníka, od roku 1552 úschovu [[Uhorské korunovačné klenoty|korunovačných klenotov]], umiestnenie niektorých úradov (napr. županstva [[Bratislavská župa (Uhorsko)|Bratislavskej župy]]). Tieto funkcie svojou diferencovanosťou a priestorovou náročnosťou presahovali možnosti, ktorými existujúci palác disponoval. V rokoch 1552{{--}}1562 sa pristúpilo k radikálnej prestavbe v duchu nového stavebného slohu – [[Renesancia|renesancie]]. Práce boli zverené staviteľom a umelcom z krajiny jej zrodu. Z poverenia cisára [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I.]] v roku 1552 spracoval projekt prestavby kráľovského paláca na hrade architekt [[Pietro Ferrabosco]], ktorý už sedem rokov pracoval v službách viedenského cisárskeho dvora. Súčasne bol poverený vedením stavebných prác. Už v roku 1552 sa začalo aj so samotnými prácami, ktoré realizovali stavební majstri výhradne talianskej národnosti – Bartolommeo Inisgada, Antonio Voltolino, Felice da Pisa a Donato Gratiola, kamenárske práce zverili Francescovi di Giorgio. Ferraboscovou zásluhou bola na hradnom paláci zmenená dispozícia jednotlivých architektonických segmentov – palácových krídel kde vznikli nové reprezentatívnejšie miestnosti, nové schodiská situované na okrajoch krídel, gotické okná boli nahradené oknami s renesančnými proporciami. Ferrabosco dal odstrániť gotický arkier na priečelí. Z tohto obdobia pochádza i jedna z najkrajších častí kráľovského paláca, svojou výzdobou priamo odkazujúc na obdobie renesancie – kráľovské oratórium. Jeho najkrajšou časťou je akiste štuková klenba doplnená maľbami – dielo benátskych umelcov, maliara [[Guilio Licinio|Guilia Licinia]] a sochára a štukatéra [[Cesare Baldigara|Cesare Baldigaru]] z rokov 1563{{--}}1567. Oratórium bolo spolu s priľahlými priestormi pri barokovej prestavbe paláca v 17. storočí ako nepotrebné zamurované a vyplnené stavebným materiálom. Táto necitlivá úprava sa napokon stala pre túto časť hradného paláca záchranou. Oratórium so svojou výzdobou prečkalo bez ujmy všetky neskoršie stavebné zásahy ako aj veľký požiar v roku 1811 a ďalších stoštyridsať rokov pustnutia. Objavené a zrenovované boli pri rekonštrukcii paláca v 60-tych rokoch 20. storočia. Práce na výzdobe kaplnky a orátoria sú kompozične i výtvarným prevedením vynikajúcim príkladom umenia renesancie a [[Manierizmus|manierizmu]] začiatku 16. storočia vytvoreným podľa rímskych predlôh. Dnes je táto výzdoba jediným pozostatkom a ukážkou renesančného stavu nielen hradného paláca, ale aj celého hradu. Takto zrealizovaná prestavba však vydržala iba do začiatku 17. storočia. Už v roku 1616 sa v správe o stave hradného paláca hovorí a o vážnych stavebných poruchách, ktoré hrozia jeho zrútením. Tieto i ďalšie skutočnosti (víchrice, blesk ako aj poškodenie paláca pri delostreľbe cisárskeho vojska, ktoré obliehalo hrad obsadený povstalcami [[Gabriel Betlen|Gabriela Betlena]]) mali za následok nutnosť opravy a prestavby hradu. Táto etapa stavebnej histórie hradného paláca je spojená predovšetkým s osobou kapitána hradu a neskoršieho bratislavského župana a [[palatín]]a [[Pavol Pálfi (palatín)|Pavla Pálfiho]]. Realizácia prestavby prebiehala od roku 1635 podľa plánov cisárskeho architekta [[Giovanni Battista Carlone|Giovanniho Battistu Carloneho]]. Výsledkom je podoba paláca Bratislavského hradu ako reprezentačného kráľovského sídla, ktorá, napriek neskorším prestavbám (najmä v 18. storočí), je v podstate identická s dnešnou. Zakončeniu paláca dominujú od tých čias štyri veže, strechy boli sedlové, ale značne vyššie. Do paláca sa vstupovalo v strede južného priečelia ponad priekopu, cez ktorú viedol drevený most na murovaných pilieroch. Priekopa ostávala i naďalej dôležitou súčasťou obranného systému paláca, ktorý mal ako dovtedy charakter pevnosti s hrubými múrmi (miestami až sedem metrov), vysoko umiestnenými oknami a s jednoduchou fasádou. V ostrom protiklade monotónnemu až fádnemu výzoru fasády bola výzdoba interiérov, najmä miestností určených pre panovníka a jeho rodinu. Bohato zdobené steny čalúnením, freskami a štukami mali dokumentovať reprezentatívnu funkciu paláca. Predpokladá sa, že prestavba paláca v tejto etape bola hotová okolo roku 1646. Pavol Pálfi sa v roku 1650 dočkal uznania v podobe vymenovania za doživotného kapitána hradu, bratislavského župana a prepožičania hradu do trvalého užívania. == Baroková prestavba == Na začiatku 18. storočia mal hrad spolu s palácom podobu, v akej ho zanechala prestavba v polovici 17. storočia. Veľmi podrobný opis stavu paláca v tomto období zanechal spis ''[[Notitia Hungariae novae historico-geographiaca]]'' [[Matej Bel|Mateja Bela]], ktorý sa okrem popisu vonkajšieho výzoru paláca zmieňuje aj o jeho interiéroch (napr. o maliarskej výzdobe na prvom poschodí – cyklus malieb [[Paul Juvenel|Paula Juvenela]] z [[Augsbur]]gu s témou apoteózy [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinanda II.]], zbrojnici v severnom krídle ako aj o obytných miestnostiach). Nový impulz stavebného vývoja hradného paláca prinieslo tzv. tereziánske obdobie. [[Súbor:Bratislava - hlavne schodisko hradneho palaca.jpg|right|thumb|Slávnostné schodisko v paláci je výsledkom barokovej prestavby hradu v druhej polovici 18. storočia]]V roku 1741 bola za uhorskú kráľovnú korunovaná [[Mária Terézia]], ktorá uhorským stavom prisľúbila, že ako ich panovníčka bude sídliť občas i v Uhorsku. To bolo dôvodom, prečo sa začalo uvažovať o prestavbe Bratislavského hradu (a aj paláca) podľa novodobých potrieb uprednostňujúcich komfort pred funkčnosťou. Po prekonaní vnútorných a zahraničných problémov novonastúpenej panovníčky dala v roku 1743 Mária Terézia pokyn na prestavbu paláca. Tá sa týkala predovšetkým dispozície vnútorných priestorov. Jej prvým realizátorom bol viedenský architekt [[Giovanni Battista Martinelli]]. Keď v roku 1757 zomrel, jeho pokračovateľom sa stal významný rakúsky architekt [[Franz Anton Hillebrandt]], v tom čase už hlavný architekt Uhorskej kráľovskej stavebnej komory a osvedčený autor viacerých honosných prestavieb cisárskych rezidencií. V rokoch 1761{{--}}1762 vykonal úpravy aj na projekte prestavby Bratislavského hradu od svojho predchodcu. V duchu módnych trendov [[barok]]ového slohu sa v rokoch 1762{{--}}1765 realizovala i prestavba paláca. Zriadili sa miestnosti slúžiace k väčšiemu pohodliu osadenstva – zábavné kabinety, knižnica, obrazová galéria. Úpravy sa dotkli aj slávnostnej sály, schodísk (hlavné, slávnostné schodisko bolo zmenené za priestrannejšie, zalamované, čím dostalo monumentálny výraz zachovaný v podstate dodnes; zaklenuté bolo stúpajúcou klenbou, na ktorej sú štukové rokokové ornamenty), chodieb ako aj súkromných komnát kráľovnej, jej manžela [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka Štefana]] a ich rodinných príslušníkov. V ďalšej fáze pristúpil Hillebrandt k prestavbe hlavnej fasády paláca, ktorá sa týkala predovšetkých architektonických detailov – zmenil sa tvar okien, výrazným architektonickým prvkom hlavného priečelia sa stal široký balkón nesený barokovými volútovými konzolami, na ktorý sa vstupovalo zo slávnostnej siene, novú podobu dostali prístavby strážnic na čestnom nádvorí. Vedúcim stavebných prác Hillebrandtovej prestavby bol bratislavský mešťan a stavebný majster František Karol Römisch. Výzdoba interiérových častí bola výsledkom práce niekoľkých umelcov. Na výzdobe kráľovskej kaplnky sa podieľal viedenský maliar [[Johann Karl Auerbach]] (autor štukovej výzdoby), nástropnú fresku a nový obraz pre hlavný oltár namaľoval [[Joseph Hauzinger]]. Autormi fresiek v niektorých palácových miestnostiach boli Johann Dietrich a Gaspach Sambach. 1. januára 1766 sa do paláca nasťahoval [[Albert Saský (1738 – 1822)|Alberta Sasko-Tešínsky]] so svojou manželkou, ktorý sa v Bratislave ujal funkcie uhorského miestodržiteľa. I keď bolo jeho pôsobenie veľmi krátke – trvalo iba pätnásť rokov – predsa znamenalo v stavebnej histórii kráľovského paláca veľký prínos. [[Súbor:Bratislava Castle 1.jpg|left|thumb|Čestné nádvorie s budovami strážnice je výsledkom stavebných úprav počas vlády Márie Terézie]]V roku 1781 Albert Saský na príkaz cisára [[Jozef II. Habsburský|Jozefa II.]] opustil Bratislavu a pri tejto príležitosti sa na hrade vykonal inventárny súpis zariadenia paláca, na základe ktorého si môžeme urobiť predstavu o bohatej dobovej výbave interiérov. Napriek tomu, že podstatná časť vybavenia interiérov bola už odvezená do Viedne, časť mobiliáru (kompletná zbierka obrazov, jednotlivé kusy nábytku, čalúnená výzdoba stien, baldachýny, porcelán, svietniky) ostali na svojom mieste. Z maliarskych prác sa tu nachádzali napr. veduty cisárskych zámkov a mesta [[Viedeň|Viedne]] od [[Canaletto|Canaletta]], rodové portréty členov panovníckeho rodu od [[Martin van Meytens|Martina van Meytensa]], vo veľkom obrazovom kabinete viseli diela [[Tintoretto|Tintoretta]], [[Paolo Veronese|Veroneseho]], [[Tiziano Vecelli|Tiziana]], [[Hans Holbein mladší|Holbeina ml.]], [[Pieter Bruegel starší|Bruegela st.]] a iných významných umelcov. Spolu s umeleckými dielami umiestnenými v prístavbe kráľovského paláca zvanej [[Terezianum (Bratislava)|Terezianum]] bolo v kráľovskom paláci viac ako tristo obrazov. Tieto umelecké poklady sa stali základom zbierok známej viedenskej galérie [[Albertina (Viedeň)|Albertina]]. Pätnásťročné pôsobenie Alberta Saského ako uhorského miestodržiteľa znamenalo pre hrad najväčšie, no súčasne posledné obdobie rozvoja. == Úpadok kráľovského paláca == [[Súbor:Pressburg.png|left|thumb|Stoštyridsať rokov tvorili palácové ruiny kulisu hradného kopca]]Všeobecne možno povedať, že úpadok paláca spolu s hradom nastolila reforma štátnej správy cisára Jozefa II. Miestodržiteľstvo Uhorska bolo zrušené a s ním i všetky krajinské úrady. Po odvoze vybavenia paláca (obrazy a časť inventáru boli odvezené do Viedne či Budína) prišli na rad korunovačné klenoty. V roku 1784 boli odvezené z Bratislavy a uložené v klenotnici cisárskeho hradu [[Hofburg (Viedeň)|Hofburg]] medzi starožitnosti. Ešte v tom istom roku (1. mája) sa do kráľovského paláca nasťahovali študenti novozriadeného generálneho seminára – školského zariadenia pre výchovu katolíckeho duchovenstva. Stavebnými úpravami, ktoré mali palác adaptovať na nové využitie bol poverený [[Johann Joseph Thalherr]]. Veľmi necitlivým zásahom počas stavebných úprav sa zničilo množstvo umeleckej výzdoby. Napriek spoločenskému prínosu seminára (vyštudovalo na ňom množstvo vzdelancov, napr. [[Anton Bernolák]]) možno toto obdobie označiť ako začiatok neudržateľného úpadku, zavŕšeného pridelením hradu vojenskej správe. Nasledovala úprava paláca pre ubytovne vojakov. Vyvrcholenie skazy hradného paláca prišlo v roku 1811, keď z nedbanlivosti vojenskej posádky zachvátil palác požiar. Podľahla mu nielen stavba paláca, ale aj podstatná časť podhradia. Jeho ruiny, ktoré sa vzápätí stali lacným zdrojom stavebného materiálu, ostali v takomto stave ďalších stoštyridsať rokov. Až v prvej polovici 20. storočia sa rozprúdila debata o ďalšom osude paláca a hradu. Na základe architektonickej súťaže sa mala zrúcanina paláca odstrániť a nahradiť kópiou, voľne približujúcou pôvodnú stavbu. Stav sa však nemenil. V roku 1945 sa napr. zrútila jedna stena z vnútorných priečok a deštrukcia múrov vďaka poveternostným vplyvom a rozbujnenej vegetácii pokračovala. == Znovuzrodenie == [[Súbor:Bratislava Castle - Slovak National Museum.jpg|right|thumb|Pohľad do expozičných priestorov]]Až v päťdesiatych rokoch bolo rozhodnuté o obnove hradu. Súbežne malo dôjsť i k dôkladnému archeologickému a architektonickému prieskumu. Ťažiskom obnovy bola stavba paláca, ktorého následné využitie pre potreby [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] malo prinavrátiť stavbe niekdajšiu slávu. Stavebné práce začali v roku 1957. Počas nich sa rozhodlo, že časť palácových priestorov sa má upraviť pre reprezentačné priestory [[Slovenská národná rada|Slovenskej národnej rady]]. V dôsledku značnej deštrukcie muriva paláca bolo často veľmi obťažné zrenovovať ich v pôvodnom stave. Napriek tomu rekonštrukcia napredovala. Hlavný dôraz umeleckého stvárnenia nových interiérov sa v duchu dobových názorov na pamiatkovú obnovu kládol na dotvorenie priestorov výtvarnými dielami, ktoré sa stali súčasťou stavby (mozaiky, tapisérie a olejomaľby). Ich autormi boli poprední slovenskí výtvarníci tohto obdobia (napr. [[Ľudovít Fulla|Ľ. Fullu]], [[Janko Alexy|J. Alexyho]], [[Martin Benka|M. Benku]] a ďalších). Druhým aspektom, na ktorý sa kládol dôraz bolo zariadenie miestností, reflektujúce ich budúce využitie. Počas tohto obdobia sa niekdajší kráľovský palác Bratislavského hradu stal svedkom významnej udalosti moderných dejín spoločného štátu [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]]. V už zrekonštruovaných priestoroch bol [[30. október|30. októbra]] [[1968]] podpísaný [[Ústavný zákon o československej federácii]]. == Súčasnosť == Od roku 2008 prebieha na Bratislavskom hrade kompletná [[Rekonštrukcia Bratislavského hradu|rekonštrukcia]] areálu vrátane hradného paláca, ktorej cieľom je prinavrátiť vzhľad z obdobia poslednej prestavby v 18. storočí súčasne so zviditeľnením niektorých prvkov v obdobia gotiky a renesancie. == Opis paláca == Stavba bývalého kráľovského paláca je postavená na pôdoryse nepravidelného obdĺžnika s hlavným priečelím obráteným na juh. Návštevník vstupujúci cez hlavný portál prechádza čestným nádvorím lemovaným dvomi protiľahlými budovami strážnice. Nad hlavným portálom tvorí dominantu priečelia barokový balkón na volútových konzolách. V prízemí paláca, východne od vstupu, je viditeľný zamurovaný vstupný portál zo 16. storočia. Hneď za vstupom tri gotické portály svedčia o stavebnej minulosti stavby. Stred stavby tvorí veľké nádvorie, na ktorom sú v dlažbe naznačené pôdorysy stavieb prízemného paláca z 12. storočia a obytnej veže z 13. storočia. Na juhozápadnom nároží paláca sa vypína Korunná veža, svojou hmotou vystupujúca z pôdorysu stavby. Zvyšné tri veže sú súčasťou strešnej rímsy. Strechy po celom obvode stavby sú sedlové. Po prejdení vstupnej arkádovej chodby sa dostaneme pred barokové schodisko, vedúce k expozičným miestnostiam. Na prvom poschodí sa nachádzajú upravené reprezentačné priestory. V severnom krídle, v priestore bývalej barokovej kaplnky, je dnes hudobná sieň. == Iné projekty == {{projekt|commons=Royal Palace of Bratislava Castle}} == Zdroje == * A. Fiala a kol., ''Bratislavský hrad'', Alfa-press, Bratislava, 1995 * V. Jankovič, ''Národné kultúrne pamiatky na Slovensku'', Osveta, Martin, 1984 * Št. Pisoň, ''Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku'', Osveta, Martin, 1973 * A. Markovich, J. Huťťanová, ''Príbeh hradu Bratislava'', Vydavateľstvo Kala, 2007 * J. Novák, ''Erby miest vyhlásených za pamiatkové rezervácie'', Tatran, Bratislava, 1986 * B. Puškárová, I. Puškár, ''Bratislava - Pamiatková rezervácia'', Tatran, Bratislava, 1989, ISBN 80-222-0024-7 == Externé odkazy == * [http://www.bratislavskenoviny.sk/4556/pamatnici-historie/kralovsky-palac-na-bratislavskom-hrade Článok o paláci na stránke Bratislavských novín] * [http://durinda.blog.sme.sk/c/133095/Dal-sa-Hrad-obnovit-da-sa-aj-Podhradie.html Fotografie ruín hradného paláca s unikátnymi textami] * [http://bratislava.sme.sk/c/5498935/bratislavsky-hrad.html Článok o rekonštrukcii hradu] {{portál|Bratislava|Bratislavský|História|Historický|Architektúra|}} [[Kategória:Bratislavský hrad]] [[Kategória:Paláce v Bratislave]] [[Kategória:Barokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Franz Anton Hillebrandt]] 6rwqojnz1jekqschij8opbhwodv0yk9 Pálffyho palác (Zámocká) 0 208662 8219369 7828019 2026-05-25T10:26:23Z Bakjb 236375 wl 8219369 wikitext text/x-wiki [[Image:Pálfiho palác (Zámocká).jpg|thumb|right|Pálfiho palác na Zámockej ulici]] '''Pálffyho palác''' je [[palác (reprezentatívna budova)|palác]] ná [[Zámocká ulica (Bratislava)|Zámockej]] 47 v [[Bratislava|Bratislave]] v [[Staré Mesto (Bratislava)|Starom Meste]] v [[Podhradie (Bratislava)|Podhradí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pálffyho Palác | url = https://www.palffyhopalac.sk/ | vydavateľ = www.palffyhopalac.sk | dátum prístupu = 2024-03-30 | jazyk = sk}}</ref> Postavený bol v čase prestavby Bratislavského hradu. Prestavbu viedol [[Pavol Pálfi (palatín)|Pavol Pálffy]], ktorý si palác postavil na [[Schlosgrund]]e. Z obslužnej cesty k palácu sa neskôr stala Zámocká ulica. V roku [[1870]] sa majiteľom paláca stalo mesto, boli tu zriadené delostrelecké kasárne, sirotinec a byty pre chudobu. V roku [[1900]] bol celý komplex asanovaný a vznikol tu vysokoškolský internát na Svoradovej a základná škola Palisády. Zachovaná časť paláca, letné krídlo, sa po druhej svetovej vojne dostala do správy bytového podniku, bol tu zriadený sklad stavebného materiálu. Objekt sa postupne devastoval, pretože nebol zaradený medzi historické pamiatky. V roku [[1975]] vznikol zámer obnovy, mal tu byť postavený vinársky dom s expozíciou vína. V roku [[1985]] bol palác zapísaný do zoznamu nehnuteľných pamiatok a v roku [[1989]] vznikla ďalšia architektonická štúdia, počítalo sa s využitím objektu pre Zväz slovenských výtvarných umelcov, aj ako stála expozícia Bratislavského hradu, na výstavy a ako cukráreň. Nakoniec bol objekt predaný. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.bratislavskenoviny.sk/12879/obnova-mesta/podari-sa-zachranit-torzo-palffyho-palacaa Podarí sa zachrániť torzo Pálffyho paláca?] {{Súradnice|48.145019|17.100869|type:landmark|format=dms|display=title}} {{Architektonický výhonok}} [[Kategória:Paláce v Bratislave]] 14cjdb69b1s62h7xklx220jz3pj6tzd Lavamünd 0 215930 8218954 5333461 2026-05-24T13:00:53Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218954 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rakúska obec | názov = Lavamünd | rozloha = 93.78 | obyvateľov = 3220 | obrázok = Lavamuend.jpg| erb = Wappen at lavamuend.png | krajina = [[Korutánsko (spolková krajina)|Korutánsko]] | okres = [[Wolfsberg (okres)|Wolfsberg]] | PSČ = 9473| kód = 20909 | lat_deg = 46| lat_min = 39| lat_sec = | lon_deg = 14| lon_min = 57| lon_sec = | }} '''Lavamünd''' ({{slv|Labot}}) je [[obec]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] v spolkovej krajine [[Korutánsko (spolková krajina)|Korutánsko]] v okrese [[Wolfsberg (okres)|Wolfsberg]]. Žije tu 3 220 obyvateľov (31. 12. 2009). == Iné projekty == {{projekt|commons=Lavamünd}} == Externé odkazy == * [http://www.lavamuend.at Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210211022109/http://www.lavamuend.at/ |date=2021-02-11 }} {{Rakúsky výhonok}} {{obce okresu Wolfsberg}} [[Kategória:Obce okresu Wolfsberg]] fdge4vhkhfqc01ypu8jc3kuf49wyzyo Lesachtal 0 215934 8218998 7030455 2026-05-24T14:29:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218998 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rakúska obec | názov = Lesachtal | rozloha = 190.69 | obyvateľov = 1473 | obrázok = Lesachtal Sankt Lorenzen 23052007 04.jpg| erb = Wappen at lesachtal.png | krajina = [[Korutánsko]] | okres = [[Hermagor (okres)|Hermagor]] | PSČ = 9655, 9654, 9653, 9652| kód = 20321| lat_deg = 46| lat_min = 42| lat_sec = | lon_deg = 12| lon_min = 49| lon_sec = | }} '''Lesachtal''' ({{slv|Les}}) je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] v spolkovej krajine [[Korutánsko (spolková krajina)|Korutánsko]] v okrese [[Hermagor (okres)|Hermagor]]. Žije tu {{OBP|AT|20321}} obyvateľov ({{OBD|AT|20321}}). == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.gemeinde-lesachtal.at/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101003131828/http://www.gemeinde-lesachtal.at/ |date=2010-10-03 }} {{Rakúsky výhonok}} {{obce okresu Hermagor}} [[Kategória:Obce okresu Hermagor]] b39v5srhcdvx0d60y2fa2iryc53del7 Leopold Korbař 0 219098 8218995 7719064 2026-05-24T14:19:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218995 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Leopold Korbař |Portrét = |Popis = český klavirista skladateľ |Dátum narodenia = [[7. jún]] [[1917]] |Miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1990|9|2|1917|6|7}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] }} '''Leopold Korbař''' (* [[7. jún]] [[1917]], [[Viedeň]] – † [[2. september]] [[1990]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[swing]]ový [[klavír|klavirista]] a [[skladateľ]]. == Životopis == Keď mal päť rokov presťahoval sa s rodičmi z [[Viedeň|Viedne]] do [[Praha|Prahy]]. V roku [[1939]] zložil svoj prvý hit ''Je na západ cesta dlouhá''. Leopold Korbař pôsobil v [[orchester Karla Vlacha|orchestri Karla Vlacha]] ako klavirista a skladateľ. Medzi jeho najznámejšie piesne patrí - ''Hm, hm'', ktorú pôvodne naspieval [[Arnošt Kavka]]. V rokoch [[1944]]–[[1945|45]] bol z rasových dôvodov väznený [[gestapo]]m. V neskorších povojnových rokoch pracoval ako hudobný redaktor vydavateľstva [[Panton]]. == Filmografia == * [[1940]] ''Okénko do nebe'' ...pianista, réžia - Gina Hašler == Externé odkazy == * http://www.musicologica.cz/slovnik/hesla.php?op=heslo&hid=4522 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080329173736/http://www.musicologica.cz/slovnik/hesla.php?op=heslo&hid=4522 |date=2008-03-29 }} * http://www.radio.cz/es/articulo/29479{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} španielsky == Zdroj == {{preklad|cs|Leopold Korbař|2619148}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Korbař, Leopold}} [[Kategória:Českí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Českí klaviristi]] [[Kategória:Swing]] [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] 8ig10k1vpmaur5j575wv5mkw4my2vc2 Louis Le Vau 0 222361 8219119 7646157 2026-05-24T19:33:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219119 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Louis Le Vau |Portrét = |Popis = francúzsky architekt |Dátum narodenia = [[1612]] |Miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] |Dátum úmrtia = [[11. október]] [[1670]] |Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] }} '''Louis Le Vau''' (* [[1612]], [[Paríž]], [[Francúzsko]] – † [[11. október]] [[1670]], tamže) bol francúzsky [[architekt]], ktorý pracoval pre kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV]]. Známym sa stal vďaka rekonštrukcii zámku [[Zámok Vaux-le-Vicomte|Vaux-le-Vicomte]], na ktorej pracoval spolu s architektmi [[André le Nôtre]]om a [[Charles Le Brun|Charlesom Le Brunom]]. Medzi jeho neskoršie práce patrí aj [[Zámok Versailles|zámok]] vo [[Versailles]] a [[Louvre]], na ktorom pracoval spolu s [[Claude Perrault|Claudom Perraultom]]. ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Louis Le Vau}} == Externé odkazy == * [http://www.structurae.info/fr/persons/data/d001519/index.cfm Structurae]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://theses.enc.sorbonne.fr/document86.html Louis Le Vau : les débuts d'un architecte parisien (1612-1654)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110109113348/http://theses.enc.sorbonne.fr/document86.html |date=2011-01-09 }} * [http://www.artcyclopedia.com/artists/le_vau_louis.html Louis Le Vau dans Artcyclopedia] {{Architekt výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Le Vau, Louis}} [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] [[Kategória:Francúzski architekti]] [[Kategória:Barokoví architekti]] g0exf2hza92m9umjy2m9gqgdnkis4cm Richard Raši 0 223866 8219408 8179475 2026-05-25T11:42:43Z Sura Shukurlu 174781 update 8219408 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Richard Raši | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský lekár a politik | Portrét = Richard Raši in May 2026.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Raši v roku 2026 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = [[Zoznam predsedov slovenských parlamentov|12.]] | Úrad = [[predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predseda Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia = [[26. marec|26. marca]] [[2025]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Peter Žiga]] (zastupujúci) | Nástupca = | Prezident = [[Peter Pellegrini]] | Premiér = [[Robert Fico]] | Poradie2 = 3. | Úrad2 = [[Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky|minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR]] | Začiatok obdobia2 = [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | Koniec obdobia2 = [[19. marec|19. marca]] [[2025]] | Predchodca2 = [[Peter Balík]] | Nástupca2 = [[Samuel Migaľ]] | Prezidenti2 = [[Zuzana Čaputová]]<br />[[Peter Pellegrini]] | Premiér2 = [[Robert Fico]] | Poradie3 = Bývalý | Úrad3 = [[Národná rada Slovenskej republiky|poslanec Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia3 = [[20. marec|20. marca]] [[2020]] | Koniec obdobia3 = [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | Úrad4 = | Koniec obdobia4 = [[22. marec|22. marca]] [[2018]] | Začiatok obdobia4 = [[9. júl]]a [[2012]] | Poradie5 = 3. | Úrad5 = [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu]] | Začiatok obdobia5 = [[22. marec|22. marca]] [[2018]] | Koniec obdobia5 = [[20. marec|20. marca]] [[2020]] | Predchodca5 = [[Peter Pellegrini]] | Nástupca5 = [[Veronika Remišová]] | Prezidenti5 = [[Andrej Kiska]]<br />[[Zuzana Čaputová]] | Premiér5 = [[Peter Pellegrini]] | Poradie6 = 5. | Úrad6 = [[Košice|primátor mesta Košice]] | Koniec obdobia6 = [[22. marec|22. marca]] [[2018]] | Začiatok obdobia6 = [[11. december|11. decembra]] [[2010]] | Predchodca6 = [[František Knapík]] | Nástupca6 = [[Martin Petruško]] <small>(zastupujúci)</small> | Poradie7 = 11. | Úrad7 = [[Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|minister zdravotníctva SR]] | Koniec obdobia7 = [[8. júl]]a [[2010]] | Začiatok obdobia7 = [[3. jún]]a [[2008]] | Predchodca7 = [[Ivan Valentovič]] | Nástupca7 = [[Ivan Uhliarik]] | Prezident7 = [[Ivan Gašparovič]] | Premiér7 = [[Robert Fico]] | Dátum narodenia = {{dnv|1971|4|2}} | Miesto narodenia = [[Košice]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] {{small|(2007{{--}}2020)}} {{break}} [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] {{small|(od 2020)}} | Alma mater = [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzita Pavla Jozefa Šafárika]] <br />[[Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave]] <br />[[Technická univerzita v Košiciach]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Mária Rašiová<ref name="rodina"/> | Partnerka = | Deti = Barbara, Adriana, Romana<ref name="rodina"/> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Košice | Portál2 = Medicína }} [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] '''Richard Raši''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]], [[Master of Public Health|MPH]], (* [[2. apríl]] [[1971]], [[Košice]]) je slovenský [[lekár]] a [[politik]], od [[26. marec|26. marca]] [[2025]] [[predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predseda]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Národná rada má po roku riadneho šéfa. Rašiho zvolilo 79 poslancov, opozícia má pochybnosti. Fico: Zavŕšenie náročnej cesty | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/746055-povedia-rasimu-ano-poslanci-v-tajnej-volbe-vyberaju-noveho-sefa-parlamentu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-03-26 | dátum prístupu = 2025-03-28}}</ref> Predtým, od [[25. október|25. októbra]] [[2023]] do [[19. marec|19. marca]] [[2025]], pôsobil ako [[Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky|minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie]] v [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|štvrtej vláde Roberta Fica]] za stranu [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]. Od marca [[2018]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Richard Raši sa dnes stal podpredsedom vlády SR pre investície a informatizáciu {{!}} Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu|url=https://www.vicepremier.gov.sk/index.php/richard-rasi-sa-dnes-stal-podpredsedom-vlady-sr-pre-investicie-a-informatizaciu/index.html?future=all.html|dátum prístupu=2018-08-07|vydavateľ=www.vicepremier.gov.sk|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20180807185755/https://www.vicepremier.gov.sk/index.php/richard-rasi-sa-dnes-stal-podpredsedom-vlady-sr-pre-investicie-a-informatizaciu/index.html?future=all.html|dátum archivácie=2018-08-07}}</ref> do marca [[2020]] bol podpredsedom vlády SR pre investície a informatizáciu. Je tiež bývalý [[Zoznam ministrov zdravotníctva Slovenskej republiky|minister zdravotníctva]] od [[3. jún]]a [[2008]] do [[8. júl]]a [[2010]] a bývalý [[Primátor (Slovensko)|primátor]] [[Košice|Košíc]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jantošovičová | meno = Katarína | titul = Richard Raši zložil sľub primátora mesta | url = http://www.kosice.sk/article.asp?id=9025 | dátum = 2010-12-21 | dátum prístupu = 2021-03-12 | vydavateľ = Mesto Košice | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120119025308/http://www.kosice.sk/article.asp?id=9025 | dátum archivácie = 2012-01-19 }}</ref> V rokoch [[2012]] až [[2016]] bol poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] za stranu [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]]. V júni [[2020]] oznámil, že po odchode [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]] zo [[SMER – sociálna demokracia|SMERu-SD]] ho bude nasledovať. Tiež oznámil že ak dostane ponuku stať sa členom pripravovanej novej politickej strany Petra Pellegriniho ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]). V strane následne pôsobí ako podpredseda. == Život == Absolvoval [[Gymnázium (Košice, Šrobárova 1)|Gymnázium Šrobárová]] a [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekársku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika]] ([[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ]]) v Košiciach v odbore všeobecné lekárstvo v roku [[1995]]. Absolvoval [[Atestácia|atestáciu]] z chirurgie prvého stupňa a špecializačnú skúšku z úrazovej chirurgie. [[Akademický titul|Titul]] Master of Public Health (MPH) získal v roku [[2004]] na [[Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave|Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave]] (SZU). V roku [[2010]] ukončil doktorandské štúdium na [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzite v Košiciach]] a získal titul PhD. Od roku [[1995]] pracoval na Klinike úrazovej chirurgie v [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice|Fakultnej nemocnici L. Pasteura]] v Košiciach, kde od roku [[2004]] pôsobil ako námestník pre liečebno-preventívnu starostlivosť. V [[marec 2007|marci 2007]] ho minister Valentovič vymenoval za riaditeľa [[Fakultná nemocnica s poliklinikou v Bratislave|Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno =| autor = | odkaz na autora = | titul = Raši Richard| url = http://www.hpi.sk/2012/05/rasi-richard/| vydavateľ = hpi.sk| dátum vydania = 2012-05-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-12| miesto = | jazyk =}}</ref> Je ženatý, s manželkou Máriou majú tri dcéry (Barbaru, Adrianu, Romanu).<ref name="rodina">{{Citácia periodika | priezvisko = Vrábeľ | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Rašiho manželka sa trápila len týždeň pred voľbami | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/7542805/rasiho-manzelka-sa-trapila-len-tyzden-pred-volbami.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2014-12-12 | dátum prístupu = 2025-03-28}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Raši má dcéru, zostáva ministrom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/160065-rasi-ma-dceru-zostava-ministrom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2008-12-27 | dátum prístupu = 2025-03-28}}</ref> == Politická činnosť == Po demisii [[Ivan Valentovič|Ivana Valentoviča]] ho premiér nominoval do funkcie ministra zdravotníctva, [[Prezident Slovenskej republiky|prezident]] ho vymenoval [[3. jún]]a [[2008]]. Bol kritikom reforiem predchádzajúceho ministra [[Rudolf Zajac|Rudolfa Zajaca]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno =| autor = TASR| odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA| odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = ČTK| odkaz na autora3 = | titul = Valentoviča nahradil Richard Raši| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://domov.sme.sk/c/3908039/valentovica-nahradil-richard-rasi.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2008-06-03| dátum prístupu = 2021-03-12}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu |url= http://www.strana-smer.sk/99/842/novym-ministrom-zdravotnictva-sa-stal-richard-rasi.html |vydavateľ= SMER - sociálna demokracia |titul= Novým ministrom zdravotníctva sa stal Richard Raši |dátum= 5.6.2008 |dátum prístupu= 7.2.2010 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V komunálnych voľbách v roku [[2010]] získal 22 929 hlasov a stal sa primátorom mesta Košice. V komunálnych voľbách roku [[2014]] bol znovu zvolený za primátora so ziskom 35 838 hlasov. Svoje druhé volebné obdobie však ako primátor Košíc nedokončil. V parlamentných voľbách, ktoré sa konali v roku [[2016]] bol zvolený za poslanca NR SR. Vo voľbách získal 40 691 hlasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = Štatistický úrad SR| odkaz na autora = Štatistický úrad Slovenskej republiky| titul = Výsledky parlamentných volieb 2016| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = | dátum prístupu = 2021-03-12}}</ref> V roku [[2017]] kandidoval v [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|novembrových voľbách do orgánov samosprávnych krajov]] na predsedu [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]].<ref name="kekraj">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Richard Raši kandiduje na post predsedu Košického samosprávneho kraja| url = https://www.webnoviny.sk/richard-rasi-kandiduje-na-post-predsedu-kosickeho-samospravneho-kraja/| dátum vydania = 2017-05-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-12 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = }}</ref> Po tesnej prehre o 875<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rašimu uznali hlasy, teraz čaká na Ústavný súd | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/567203/rasimu-uznali-hlasy-teraz-caka-na-ustavny-sud/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-02-23 | dátum prístupu = 2025-03-28}}</ref> hlasov nebol zvolený za predsedu Košického samosprávneho kraja. Vo voľbách získal 58 724 hlasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor =| odkaz na autora =| titul = Voľby do VÚC 2017: Košický kraj - konečné výsledky| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/532764/volby-do-vuc-kosicky-kraj-vysledky/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = Župné voľby 2017: Košický kraj| dátum prístupu = 2021-03-12}}</ref> Na základe vážnych podozrení o manipulácii volieb Richard Raši spochybnil zákonnosť a ústavnosť novembrových volieb. Na Ústavný súd podal podnet pre podozrenie zo spáchania [[Trestný čin|trestného činu]] marenia prípravy a priebehu volieb. Do dnešného dňa [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] v tejto veci nerozhodol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno =| autor =| odkaz na autora = | titul = Ústavný súd stále nerozhodol o Rašiho volebnej sťažnosti| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/610557/ustavny-sud-stale-nerozhodol-o-rasiho-volebnej-staznosti/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2018-07-29| dátum prístupu = 2021-03-12}}</ref> Dňa [[23. marec|23. marca]] [[2018]] vystriedal na poste podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]]. Výmena na poste podpredsedu vlády bola súčasťou menovania nového [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|Pellegriniho kabinetu]]. [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|Vláda Petra Pellegriniho]], vrátane Richarda Rašiho, podala po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|februárových voľbách]] [[20. marec|20. marca]] [[2020]] demisiu.<ref name="pravda-pellegriniho-vlada-konci">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegriniho vláda končí, podala demisiu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/546194-pellegriniho-vlada-konci-podava-demisiu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-20 | dátum prístupu = 2020-03-21 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=predseda/zivotopis Richard Raši] na webe Národnej rady SR * [https://web.archive.org/web/20241220115016/https://mirri.gov.sk/minister/ Richard Raši] na webe Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (archív, 2024) * [https://www.teraz.sk/tag/richard-rasi Spravodajstvo týkajúce sa Richarda Rašiho] na portáli Teraz.sk TASR * [https://sita.sk/osobnosti/richard-rasi/ Spravodajstvo týkajúce sa Richarda Rašiho] na portáli agentúry SITA {{Poslanci NR SR (2010 – 2012)}} {{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Vláda Slovenska z 4. júla 2006}} {{Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020}} {{Vláda Slovenska z 25. októbra 2023}} {{Ministri zdravotníctva Slovenskej republiky}} {{Predsedovia slovenských parlamentov}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Raši, Richard}} [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] [[Kategória:Slovenskí chirurgovia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici Smeru]] [[Kategória:Politici Hlasu]] [[Kategória:Primátori Košíc]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2010 – 2012)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2012 – 2016)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Riaditelia nemocníc na Slovensku]] [[Kategória:Ministri zdravotníctva Slovenskej republiky]] [[Kategória:Podpredsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Predsedovia NR SR]] [[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] [[Kategória:Absolventi Slovenskej zdravotníckej univerzity]] [[Kategória:Absolventi Technickej univerzity v Košiciach]] cs3qlt8oh5e70b7uiq8ywlkmpxehqb7 Lidl 0 235390 8219059 8208008 2026-05-24T16:50:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219059 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Lidl | Logo spoločnosti = Lidl-Logo.svg | Veľkosť loga = <!-- automatická veľkosť je 230px --> | Popis = | Právna forma = | IČO = | Odvetvie = [[Maloobchod]] | Založená = 1930 | Zakladateľ = Dieter Schwarz | Sídlo = [[Neckarsulm]] | Štát sídla = Nemecko | Pôvod = | Vedenie = Gerd Chrzanowski ([[Výkonný riaditeľ|CEO]]) | Územný rozsah = [[Európa]] a [[Spojené štáty|USA]] | Priemysel = | Produkcia = | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = Schwarz Gruppe | Počet zamestnancov = ~315 tisíc | Divízie = Lidl, Kaufland | Dcérske spoločnosti = Dieter Schwarz Stiftung gemeinnützige GmbH, Lidl Stiftung & Co. KG | Vlastník = Schwarz Gruppe | Slogan spoločnosti = ''"Správna voľba"'' | Domáca stránka = [https://www.lidl.com/ www.lidl.com] | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:Lidl Business Center 02.jpg|náhľad|Slovenská centrála na Ružinovskej 1/e v Bratislave]] [[Súbor:Lidl Europe.png|náhľad|Lidl v Európe]] [[Súbor:Presov10Slovakia609.JPG|náhľad|Obchodný dom Lidl v Prešove]] '''Lidl''' je nemecká maloobchodná sieť, ktorá pôsobí vo viacerých štátoch Európy. Zaoberá sa predajom hlavne potravinárskeho a spotrebného [[tovar]]u. V Európe je najväčším a na svete druhým najväčším (po ''[[Aldi]]'') [[Diskont|diskontným]] obchodným reťazcom. Na Slovensku patrí do prvej trojice najväčších obchodných reťazcov spolu s [[Kaufland]]om, ktorý je tiež súčasťou rovnakej skupiny [[Schwarz-Gruppe]]. == História == Skupinu Lidl Stiftung & Co. KG oficiálne založili v roku 1973 v nemeckom meste [[Neckarsulm]], kde sídli dodnes. Zakladateľ [[Dieter Schwarz]] (* 24. sept 1939<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lidl-Gründer Dieter Schwarz wurde 80|url=https://www.swr.de/swraktuell/baden-wuerttemberg/heilbronn/Ein-Imperium-made-in-Neckarsulm-Lidl-Gruender-Dieter-Schwarz-wird-80,schwarz-geburtstag-100.html|vydavateľ=swr.online|dátum prístupu=2019-10-09|jazyk=de|meno=S. W. R.|priezvisko=Aktuell|meno2=S. W. R.|priezvisko2=Aktuell|url archívu=https://web.archive.org/web/20191009141743/https://www.swr.de/swraktuell/baden-wuerttemberg/heilbronn/Ein-Imperium-made-in-Neckarsulm-Lidl-Gruender-Dieter-Schwarz-wird-80,schwarz-geburtstag-100.html|dátum archivácie=2019-10-09}}</ref>) je synom Josefa Schwarza, ktorý obchodoval s potravinami už od roku 1930. V roku 1973 kúpil Schwarz za 1 000 mariek práva na názov ''Lidl'' od vtedy už penzionovaného spoločníka svojho otca ''Lidla'' (aj preto, aby zabránil rečiam o „čiernom obchode“ vo svojom „SchwarzMarkte“).<ref>www.markenlexikon.com: Das Portal für Markenwissen von A bis Z!, (nemecky), [http://www.markenlexikon.com/produkte_l.html online]</ref> Otvoril tak prvú diskontnú predajňu v nemeckom meste [[Ludwigshafen am Rhein|Ludwigshafen]], ktorá mala troch<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O nás|url=https://www.lidl.sk/sk/o-nas.htm|dátum prístupu=2017-10-03|vydavateľ=lidl.sk|jazyk=sk|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190221224303/https://www.lidl.sk/sk/o-nas.htm|dátum archivácie=2019-02-21}}</ref> zamestnancov. Postupné rozširovanie viedlo k počtu až 3 100 predajní po celom Nemecku v roku 2010. Už začiatkom 90. rokov začal Lidl budovať sieť predajní aj mimo Nemecka. V roku 2016 mal Lidl v Európe viac ako 10 000 predajní<ref>www.lidl.sk / O nás / O spoločnosti / História, [http://www.lidl.sk/sk/2640.htm Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161009172608/http://www.lidl.sk/sk/2640.htm |date=2016-10-09 }}</ref><ref name=":1">Výročná správa spoločnosti Lidl Slovenská republika, v.o.s. za obchodný rok 2015, [http://www.lidl.sk/statics/lidl-sk/ds_img/assets_116_x/Vyrocna_sprava_2015.pdf Online]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a plány na expanziu aj za oceánom<ref name=":2">Hayley Peterson: This German store that is a cross between Walmart and Trader Joe's is planning to take over America, BusinebsInsider, anglicky, [[Online]] </ref>. Podnikateľská skupina Schwarz-Gruppe prevádzkuje aj sieť supermarketov [[Kaufland]]. Obidve siete patria do „Top 10“ maloobchodných sietí predajní potravín na [[Nemecko|nemeckom]], ako aj slovenskom trhu. Obrat skupiny za rok 2012 predstavoval iba v Nemecku sumu 27 miliárd €.<ref>Lidl Stiftung & Co. KG Neckarsulm: Konzernabschluss zum 28. Februar 2013.</ref> Celkový počet zamestnancov k roku 2012 predstavoval 98 821. V roku 2018 bol už obrat Schwarz-Gruppe 100 miliárd € s počtom zamestnancov 430 000. <ref name=":8" /> V roku 2021 tieto čísla ešte rástli a vyšplhali sa na ročný obrat 125 miliárd € s pobočkami vo viac ako 30 krajinách, ktoré zamestnávali okolo pol milióna ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majiteľ obchodov Lidl a Kaufland zvýšil tržby skoro o desať percent | url = https://www.trend.sk/spravy/majitel-obchodov-lidl-kaufland-zvysil-trzby-skoro-desat-percent | vydavateľ = www.trend.sk | dátum vydania = 2021-07-15 | dátum prístupu = 2024-02-20 | jazyk = sk}}</ref> Lidl (a Kaufland) získal pôžičku od [[Svetová banka|Svetovej banky]] a [[Európska banka pre obnovu a rozvoj|Európskej banky pre obnovu a rozvoj]] vo výške 900 miliónov dolárov na expanziu do strednej a východnej Európy, ktorej cieľom malo byť vytvoriť pracovné miesta, otvoriť nové trhy pre lokálnych výrobcov a priniesť „dobrú kvalitu za dostupnú cenu“ chudobným zákazníkom, a to napriek tomu, že [[Dieter Schwarz]] je jedným z najbohatších ľudí sveta s odhadovaným majetkom 21 miliárd dolárov.<ref>Claire Provost, Matt Kennard: Lidl has received almost $1bn in public development funding, The Guardian, 2 júla 2015, anglicky, [http://www.theguardian.com/business/2015/jul/02/lidl-1bn-public-development-funding-supermarket-world-bank-eastern-europe online]</ref> V júni 2017 spoločnosť Lidl otvorila prvých desať amerických obchodov v štátoch Virginia, Severná Karolína a Južná Karolína (so sloganom ''Rethink Grocery''). V marci 2018 bolo pobočiek 50.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grocery Store {{!}} Low Prices {{!}} Lidl US|url=https://www.lidl.com/stores|dátum prístupu=2018-03-12|vydavateľ=www.lidl.com|jazyk=en-us}}</ref> Lidl takto reagoval na rozširovanie svojho konkurenta [[Aldi]] Juh v Spojených štátoch. Zámer mať do roka 100 predajní v USA sa zatiaľ nenaplnil, keď koncom apríla 2019 mali len 67 predajní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grocery Store {{!}} Low Prices {{!}} Lidl US|url=https://www.lidl.com/stores|vydavateľ=www.lidl.com|dátum prístupu=2019-04-29}}</ref> V novembri 2018 oznámil Lidl plány na získanie 27 obchodov siete [[Best Market]] v New Yorku a New Jersey,<ref>German grocer Lidl to acquire 27 grocery stores". ''[https://www.daytondailynews.com/business/german-grocer-lidl-acquire-grocery-stores/mO3ouC3jJl3Qw5nrCgGqpJ/ daytondailynews] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190401162749/https://www.daytondailynews.com/business/german-grocer-lidl-acquire-grocery-stores/mO3ouC3jJl3Qw5nrCgGqpJ/ |date=2019-04-01 }}''. Retrieved 21 November 2018.</ref> ktoré následne aj uskutočnil. V decembri 2018 otvoril Lidl svoju prvú pobočku v [[New York (mesto)|New Yorku]], v centre [[Staten Island Mall]]. Spoločnosť pokračovala v expanzii po východe USA a do konca roka 2020 mala viac ako 100 obchodov. V auguste 2020 Lidl oznámil, že do konca roka 2021 plánuje otvoriť v USA ďalších 50 obchodov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lidl powers up U.S. expansion with another 50 stores|url=https://www.supermarketnews.com/retail-financial/lidl-powers-us-expansion-another-50-stores|vydavateľ=Supermarket News|dátum vydania=2020-08-25|dátum prístupu=2021-11-13|jazyk=en}}</ref> V roku 2018, v čase expanzie do USA, mal Lidl celkovo 12 000 predajní.<ref>{{Citácia periodika|titul=German discounter Lidl slows U.S. expansion: paper|url=https://www.reuters.com/article/us-lidl-usa-idUSKBN1F62GJ|periodikum=Reuters|dátum=2018-01-17|dátum prístupu=2021-11-13|jazyk=en}}</ref> == Lidl na Slovensku == Od začiatku pôsobenia spoločnosti Lidl na Slovensku v roku 2004 bolo centrálne vedenie spoločnosti pre slovenský trh spolu s českým v Prahe. V roku 2012 slovenská časť Lidlu zavŕšila proces osamostatňovania a etablovala svoju centrálu v Bratislave.<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História Lidla - Lidl Krajina|url=https://spolocnost.lidl.sk/o-nas/historia|vydavateľ=spolocnost.lidl.sk|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=sk-sk}}</ref> === História Lidla na Slovensku === Lidl je na slovenskom trhu od roku 2004, prvú predajňu otvoril v septembri na Galvaniho ul. v Bratislave. V rovnaký deň pribudlo na Slovensku 14 nových obchodov.<ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 20 rokov rastu a inovácií: Prečo je Lidl taký populárny? | url = https://www.aktuality.sk/clanok/E4nLuqf/20-rokov-rastu-a-inovacii-preco-je-lidl-taky-popularny/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2024-09-17 | dátum prístupu = 2024-09-17 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> Do konca roka 2004 Lidl mal 41<!-- pôvodne tu bolo 55 --> predajní.<ref name=":18" /> V decembri 2011 mal Lidl 120 otvorených predajní. V roku 2012 postavil Lidl za predajňou na Ružinovskej 1/E v Bratislave polyfunkčnú budovu, kde má táto spoločnosť od apríla 2012 na Slovensku vlastné vedenie. V auguste 2019 Lidl otvoril v Ilave nový koncept predajní Outlet, kde sa predáva iba spotrebný tovar. V júni 2021 Lidl otvoril druhý outlet v Liptovskom Hrádku.<!-- https://cs.wikipedia.org/wiki/Kategorie:Obchodn%C3%AD_%C5%99et%C4%9Bzce_p%C5%AFsob%C3%ADc%C3%AD_v_%C4%8Cesku --> === Vedenie, organizácia, zamestnanci === Na Slovensku sa skupina etablovala v septembri 2004 (ako Lidl Slovenská republika, v. o. s.) otvorením svojich prvých 14 predajní (v Česku už o rok skôr<!-- 14 predajní v júni 2003 v Česku -->). V roku 2024 mal Lidl na Slovensku 164<ref name=":18" /> (v roku 2018 131,<ref name=":4" /> v roku 2017 129<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V KOŠICIACH MÁ LIDL UŽ OSEM PREDAJNÍ, NA SLOVENSKU CELKOVO 129|url=https://www.lidl.sk/sk/V-KOSICIACH-MA-LIDL-UZ-OSEM-PREDAJNI-NA-SLOVENSKU-CELKOVO-129-5767.htm|dátum prístupu=2018-03-12|vydavateľ=lidl.sk|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20180313092448/https://www.lidl.sk/sk/V-KOSICIACH-MA-LIDL-UZ-OSEM-PREDAJNI-NA-SLOVENSKU-CELKOVO-129-5767.htm|dátum archivácie=2018-03-13}}</ref><ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=TREND.sk|titul=Lidl pokoril na Slovensku miliardu v tržbách, výrazne viac dal na platy|periodikum=www.etrend.sk|url=https://www.etrend.sk/firmy/lidl-po-prvy-raz-preskocil-miliardovu-hranicu-trzieb.html|dátum prístupu=2017-10-03|jazyk=sk}}</ref>, v roku 2016 126<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ŠABATA|meno=PETR|titul=Šéf Lidla: Zvýšili sme platy, čo ocenila aj konkurencia|url=http://ekonomika.sme.sk/c/20428402/sef-lidla-zvysili-sme-platy-co-ocenila-aj-konkurencia.html|dátum vydania=9. jan 2017 o 20:47|dátum prístupu=10. jan 2017|vydavateľ=SME}}</ref> , 2015<ref>Leták Lidl 2016, [http://letak.lidl.sk/c89f6799-f927-4f9f-a6e6-198308742856//index.html#/2 Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160916022511/http://letak.lidl.sk/c89f6799-f927-4f9f-a6e6-198308742856//index.html#/2 |date=2016-09-16 }}</ref> 124<ref>Lidl na Slovensku: Predajne , [https://www.lidl.sk/sk/Vyhladavanie_predajne.htm Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190221224145/https://www.lidl.sk/sk/Vyhladavanie_predajne.htm |date=2019-02-21 }}</ref> , v roku 2014 123) predajní, ktoré sú zásobované z troch logistických centier v Seredi<ref>Lidl stavia v Seredi obrí sklad,.., SITA, 10. mar. 2015. [http://www.etrend.sk/firmy/lidl-stavia-v-seredi-obri-sklad-v-zone-cakaju-aj-dalsich-investorov.html Online]. </ref><ref name=":0">Lidl otvoril v Seredi obrí sklad, má špičkový ekologický certifikát, SITA, 29.02.2016 [http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/385161-lidl-otvoril-v-seredi-obri-sklad-ma-spickovy-ekologicky-certifikat/ Online] </ref>, Nemšovej a v [[Záborské|Záborskom]] pri Prešove. Do roku 2014 preinvestoval Lidl na Slovensku 420 miliónov €.<ref name=":12">[http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/328959-lidl-superi-o-prvenstvo-s-tescom/ Jozef Sedlák: Lidl súperí o prvenstvo s Tescom, Pravda, 05.09.2014] </ref> Patrí k najväčším zamestnávateľom na Slovensku, keď v septembri 2014 zamestnával 3 600<ref>Lidl Slovenská republika sa chce aj naďalej rozvíjať, 4.9.2014, [https://www.lidl.sk/sk/index.htm Online] </ref> a vo februári 2016 už 4 000<ref name=":0" /> a v roku 2022 viac ako 6000 zamestnancov.<ref name=":13" /> Od februára 2023 Lidl a Kaufland spoločne zamestnávali okolo 13 300 pracovníkov, čím sa Schwarz-Gruppe stal najväčším zamestnávateľom v slovenskom maloobchode.<ref name=":17" /> Centrálne vedenie pre slovenský a český trh sídlilo najprv v Prahe. Od roku 2011 sídli slovenská centrála v bratislavskom Ružinove a v roku 2016 v nej pracovalo viac ako 190 zamestnancov<ref>Leták Lidl 2016, [http://letak.lidl.sk/c89f6799-f927-4f9f-a6e6-198308742856//index.html#/8 Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160916022511/http://letak.lidl.sk/c89f6799-f927-4f9f-a6e6-198308742856//index.html#/8 |date=2016-09-16 }}</ref> v oblastiach: predaj, nákup, administratíva, logistika, centrálne služby a expanzia.<ref name=":1" /> V lete 2016 sa generálnym riaditeľom spoločnosti Lidl Slovenská republika, v. o. s.,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Teraz.sk|titul=Nový generálny riaditeľ Lidl Slovenská republika|periodikum=TERAZ.sk|dátum=1970-01-01|url=http://www.teraz.sk/ekonomika/novy-generalny-riaditel-lidl-slovensk/203065-clanok.html|dátum prístupu=2017-10-03|jazyk=sk-SK}}</ref> a konateľom Lidl Holding Slovenská republika, s. r. o., stal [[Matúš Gála]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Výpis z obchodného registra SR / Lidl Holding Slovenská republika, s.r.o.|url=http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=235900&SID=2&P=1|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-10-03|vydavateľ=www.orsr.sk|jazyk=sk}}</ref><!-- Lidl Holding Slovenská republika, s.r.o. je konateľom Lidl v.o.s, ktorých vlastní Lidl Beteiligungs-GmbH (od roku 2009 C E - Beteiligungs-GmbH ). Čejka sa stal konateľom Terna https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/989770-terno-ma-noveho-sefa-maloobchodnu-siet-povedie-stanislav-cajka -->, ktorý vystriedal [[Stanislav Čajka|Stanislava Čajku]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TREND.sk|titul=Slovenský Lidl po piatich rokoch mení šéfa|periodikum=www.etrend.sk|url=https://www.etrend.sk/firmy/slovensky-lidl-po-piatich-rokoch-meni-sefa.html|dátum prístupu=2017-10-03|jazyk=sk}}</ref> Novou generálnou riaditeľkou Lidl Slovenská republika sa od marca 2023 stala [[Zita Szlavikovics]]. [[Adam Miszczyszyn]], ktorého nahradila, bude od apríla 2023 viesť Lidl v Česku. Miszczyszyn prišiel do slovenského Lidla v máji 2022, keď vymenil Matúša Gálu, ktorý sa presunul do Lidl Belgicko a Luxembursko.<ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lidl Slovenská republika bude mať prvú generálnu riaditeľku|url=https://www.systemylogistiky.sk/2023/02/27/lidl-slovenska-republika-bude-mat-prvu-generalnu-riaditelku/|vydavateľ=Systémy Logistiky SK|dátum vydania=2023-02-27|dátum prístupu=2023-07-19|jazyk=sk-SK|meno=Tomáš|priezvisko=Szmrecsányi}}</ref> [[Ivan Udiljak]] (pracovné skúsenosti v Lidl v Chorvátsku a Slovinsku) v auguste 2024 nahradil Z.&nbsp;Szlavikovicsovú.<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lidl bude mať nového generálneho riaditeľa, Zitu Szlavikovics nahradí Ivan Udiljak | url = https://www.tovarapredaj.sk/2024/06/26/lidl-bude-mat-noveho-generalneho-riaditela-zitu-szlavikovics-nahradi-ivan-udiljak/ | vydavateľ = Tovar a Predaj – správy z retailu | dátum vydania = 2024-06-26 | dátum prístupu = 2024-09-17 | jazyk = sk-SK | meno = Gabriela | priezvisko = Bachárová}}</ref> === Postavenie na slovenskom trhu a konkurencia === Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa prvým zahraničným potravinovým maloobchodným reťazcom, ktorý otvoril predajne na Slovensku, stala v roku 1993 [[Billa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HNonline.sk - Obraty reťazcov poskočili. Koľko zarobil Lidl či Kaufland? | url = https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96167267-obraty-retazcov-poskocili-kolko-zarobil-lidl-ci-kaufland | vydavateľ = hnonline.sk | dátum vydania = 2024-09-03 | dátum prístupu = 2024-09-17 | jazyk = sk-sk}}</ref> Lidl spolu s [[Kaufland]]om (na Slovensku od roku 2000), ktorý je tiež súčasťou rovnakej skupiny [[Schwarz-Gruppe]], súperili na Slovensku o získanie pozície trhovej jednotky s [[Tesco|Tescom]], ktoré pôsobilo na Slovensku v čase vzniku Lidla už 8 rokov (Tesco v roku 1996 odkúpilo sieť obchodných domov [[Kmart]], ktorý u nás a v Česku pôsobil už od roku 1992<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kmart končí, Tesco začína aj na Slovensku | url = https://www.sme.sk/c/2091543/kmart-konci-tesco-zacina-aj-na-slovensku.html | vydavateľ = Petit Press a.s. | dátum prístupu = 2024-09-17 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z obchodného registra SR | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=19616&SID=2&P=1 | vydavateľ = www.orsr.sk | dátum prístupu = 2024-09-17}}</ref>). Do roku 2014 preinvestoval Lidl na Slovensku 420 miliónov € a začal ohrozovať postavenie Tesca.<ref name=":12" /> Na Slovensku totiž neexistuje okrem [[BILLA|Billy]] (skupina [[REWE Group]]) ďalšia medzinárodná konkurencia moderných supermarketov, ako sú ''Penny ([[Penny Market]]), [[Albert (reťazec)|Albert]]'' ako v Česku. Tržby aj zisky Lidlu rástli tak, že v roku 2020 predbehol v tržbách bývalú dlhodobú jednotku na trhu Tesco, ktorému naopak tržby v rovnakom období klesali alebo stagnovali. Rovnaké poradie v maloobchode (Lidl, [[Tesco]], [[Kaufland]], [[BILLA|Billa]], [[METRO Group|Metro]]) bolo aj v roku 2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lidl vlani obhájil titul kráľa slovenských reťazcov a upevnil si svoju pozíciu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/CDmJsWt/lidl-vlani-obhajil-titul-krala-slovenskych-retazcov-a-upevnil-si-svoju-poziciu/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum vydania=2022-09-06|dátum prístupu=2023-07-19|jazyk=sk|priezvisko=Odkladal|meno=Martin}}</ref> keď tržby Lidla boli 1 653 540 000 € a zisk 147 382 000 €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lidl Slovenská republika, v.o.s. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky|url=https://www.finstat.sk/35793783|vydavateľ=www.finstat.sk|dátum prístupu=2023-07-19|priezvisko=}}</ref> Lidl sa udržal pred Kauflandom aj v roku 2023, keď jeho celkové výnosy boli 2 102 653 000 € a zisk 159 989 000 €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lidl Slovenská republika, s.r.o. - historický názov: Lidl Slovenská republika, v.o.s. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/35793783 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2024-09-17 | priezvisko = }}</ref><!-- V Nemecku vykazujú internetový predaj zvlášť. Finstat zatiaľ nevydal porovnanie na rok 2023 --> Ako potenciálna konkurencia Lidlu sa javí poľský reťazec [[Biedronka]] (súčasť portugalského [[Jerónimo Martins]]), ktorá sa chystá na vstup na Slovensko.<ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Biedronka znowu straszy Tesco. Czy wchodząc na Słowację dyskonter stanie się game changerem i wyrzuci Brytyjczyków z kolejnego rynku?|url=https://www.wiadomoscihandlowe.pl/artykul/biedronka-znowu-straszy-tesco-czy-wchodzac-na-slowacje-dyskonter-wyrzuci-brytyjczykow-z-kolejnego-rynku|vydavateľ=Wiadomości Handlowe|dátum prístupu=2023-07-19|jazyk=en}}</ref> Jej obrat bol v roku 2017 viac ako trojnásobný oproti Lidlu (2,97 mld. euro)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Polish discount retail Biedronka|url=https://www.pap.pl/en/news/news%2C1243631%2Cpolish-discount-retailer-biedronka-boosts-sales-by-132-pct-in-2017.html|vydavateľ=Polska Agencja Prasowa SA|dátum prístupu=2023-07-19|jazyk=en}}</ref> avšak svojím zameraním aj na menšie prevádzky s plochou do 500 metrov štvorcových bude konkurovať skôr [[COOP Jednota Slovensko|Coop Jednote]].<!-- ktorej obrat odhadujú Poliaci v roku 2021 na 1,6 mld euro. Taký aj môže skutočne byť. Mimochodom posledný rok bol pre poľský maloobchod zlý s poklesom asi 6% --><ref name=":15" /> === Významné udalosti v histórii === * September 2004 – začiatok pôsobenia spoločnosti Lidl na Slovensku pod vedením z Prahy. * V roku 2012 slovenská časť Lidlu sa osamostatnila a etablovala svoju centrálu v Bratislave.<ref name=":13" /> * V roku 2014 Lidl predával podľa ministra [[Ľubomír Jahnátek|Jahnátka]] najmenej slovenských potravín spomedzi reťazcov sledovaných Ministerstvom hospodárstva SR.<ref>Najmenej slovenských potravín sa predáva v Lidli, tvrdí minister Ľubomír Jahnátek, Aktuality.sk, 20.08.2014 [http://www.aktuality.sk/clanok/259997/najmenej-slovenskych-potravin-sa-predava-v-lidli-tvrdi-minister-lubomir-jahnatek/ online] </ref> Lidl reagoval aj tak, že sa zameriava na pomoc slovenským výrobcom tým, že im pomáha s expanziou do zahraničia. V roku 2016 umiestnilo prostredníctvom Lidla až viac ako štyridsať dodávateľov zo Slovenska svoj tovar na zahraničné trhy, a to v celkovej hodnote 37,5 milióna eur.<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovenskí dodávatelia vďaka Lidlu exportujú tovar v hodnote desiatok miliónov eur - Webnoviny.sk|periodikum=Webnoviny.sk|dátum=2017-08-22|url=https://www.webnoviny.sk/slovenski-dodavatelia-vdaka-lidlu-exportuju-tovar-v-hodnote-desiatok-milionov-eur/|dátum prístupu=2017-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref> * V roku 2015 mala spoločnosť Lidl Slovenská republika, v. o. s., hospodársky výsledok pred zdanením 88,4 miliónov €<!-- V zmysle spoločenskej zmluvy má na dosiahnutý zisk nárok v 100% výške spoločník – CE Beteiligungs - GmbH. Vedenie spoločnosti odporúča dosiahnutý zisk vyplatiť spoločníkovi formou dividend. -->.<ref name=":1" /> V roku 2016 mala prvýkrát tržby vyššie ako miliardu (1,044 mld.) € a oproti roku 2015 zvýšila zisk o 15 % na 97,23 miliónov €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=info@finstat.sk|titul=Lidl Slovenská republika, v.o.s. - - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky|url=https://www.finstat.sk/35793783|dátum prístupu=2017-10-03|vydavateľ=www.finstat.sk}}</ref> * V roku 2015 nemecké vedenie rozhodlo o zmene štýlu predajní.<ref>Lidl goes posh with new look, Dailymail, anglicky, [http://www.dailymail.co.uk/news/article-3314693/Lidl-goes-posh-new-look-s-just-like-Waitrose-Store-aims-mimic-upmarket-rival-bid-attract-wealthy-shoppers.html online] </ref> Na Slovensku boli ako prvé otvorené tri predajne nového štýlu (napr. Pezinok). V roku 2015 Lidl začal expanziu do USA.<ref name=":2" /> * Lidl v roku 2016 mierne znížil výdavky na reklamu na 22,7 milióna eur; naopak, až o pätinu (na 63,6 milióna eur) mu stúpli náklady na mzdy a odvody, do ktorých sa premietlo zvyšovanie platov personálu.<ref name=":3" /> V priebehu roku 2017 dosiahol priemerný mesačný plat na pozícii predavač-ka / pokladník-čka 771 €.<ref name=":5" /> * V roku 2017 vybudoval Lidl koncernové logistické centrum pre elektronický obchod v Plzni a v septembri 2017 otvoril v Česku svoj prvý internetový obchod v strednej a východnej Európe (v rámci spoločnosti Lidl)<!-- lidl-shop.cz predava len non food s predpokladom rozšírenia aj do susedných krajin. Dovoz je zadarmo pri nakupe nad 1000 korun -->.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TREND.sk|titul=Lidl po týždni testovania spustil v Česku e-shop|periodikum=www.etrend.sk|url=https://www.etrend.sk/firmy/lidl-po-tyzdni-testovania-spustil-v-cesku-e-shop.html|dátum prístupu=2017-10-03|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20171003225645/https://www.etrend.sk/firmy/lidl-po-tyzdni-testovania-spustil-v-cesku-e-shop.html|dátum archivácie=2017-10-03}}</ref> * 23. októbra 2017 bola otvorená 129. predajňa Lidl v obchodnom centre [[Obchodné centrum Cassovia|Cassovia]] v [[Košice|Košiciach]].<ref>Najväčšia predajňa Lidlu bude v Cassovii - Košice:Dnes, 18.9.2017 - [https://kosicednes.sk/udalosti/najvacsia-predajna-lidlu-bude-v-cassovii/ Dostupné online]</ref> <ref name=":5" /> S rozlohou predajnej plochy 1400 m2 patrí medzi tie väčšie<!-- 1400 je napr aj v Novej Dubnici -->.<ref name=":5" /> * V júni 2019 otvoril Lidl v Ilave netradičnú predajňu – svoj prvý nepotravinový outlet.<!-- aj preto aby využil svoju vlastnú budovu, po tom čo presťahoval Lidl o kúsok ďalej do vačšej --> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský Lidl a outlet? Prvý otvára na Považí|url=https://www.etrend.sk/firmy/slovensky-lidl-a-outlet-prvy-otvara-na-povazi.html|vydavateľ=www.etrend.sk|dátum prístupu=2019-08-26|jazyk=sk|priezvisko=TREND.sk}}</ref> O pol roka neskôr (25. januára 2020) bola predajňa zatvorená.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Čimová|meno=Denisa|autor=|odkaz na autora=|titul=Denník E|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://e.dennikn.sk/1731694/lidl-zatvoril-svoj-outlet-v-ilave-fungoval-len-pol-roka|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-01-27|dátum prístupu=2020-01-27}}</ref> Lidl 24. júna 2021 otvoril v Tornali 151. predajňu, aktuálne sa nachádza v 92 slovenských mestách. Koncom roka 2021 boli otvorené dve ďalšie predajne – v novej bratislavskej autobusovej stanici [[Nivy (multifunkčné centrum)|Nivy]] a v Moste pri Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LIDL JE UŽ AJ V TORNALI - Lidl Krajina|url=https://spolocnost.lidl.sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/2021/tornala|vydavateľ=spolocnost.lidl.sk|dátum prístupu=2022-05-24|jazyk=sk-sk}}</ref> * 7. októbra 2019 spustil Lidl na Slovensku vlastný e-shop na doméne lidl-eshop.sk. Zameriava sa výhradne na predaj spotrebného tovaru s možnosť vrátiť tovar do 30 dní zadarmo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lidl spustil v SR e-shop. Potraviny neponúka, poštovné stojí necelé 4 eurá|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/142910/lidl-spustil-v-sr-e-shop-potraviny-neponuka-postovne-stoji-necele-4-eura/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2019-10-07|dátum prístupu=2019-10-10|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> * V lete 2021 prevádzkoval Lidl šesť elektronabíjačiek, na ktorých sa súčasne nabíjať dve vozidlá. Do konca roku 2021 zvýši Lidl počet nabíjacích staníc aspoň trojnásobne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lidl zásadne zvyšuje počet nabíjacích staníc pre elektromobily - Lidl Krajina|url=https://spolocnost.lidl.sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/2021/lidl-zasadne-zvysuje-pocet-nabijacich-stanic-pre-elektromobily|vydavateľ=spolocnost.lidl.sk|dátum prístupu=2022-05-24|jazyk=sk-sk}}</ref> * V roku 2022 je na Slovensku 156 predajní, ktoré zásobujú tri logistické centrá v Nemšovej, Prešove a Seredi a dve outletové predajne. Spoločnosť zamestnáva viac ako 6000 zamestnancov.<ref name=":13" /> * V decembri 2022 mal Lidl 158 otvorených predajní. * Od 22. júna 2023 mal Lidl 164 predajní a viac ako 6 000 zamestnancov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spoločnosť Lidl - Lidl Krajina|url=https://spolocnost.lidl.sk/|vydavateľ=spolocnost.lidl.sk|dátum prístupu=2023-07-19|jazyk=sk-sk}}</ref> * 28. novembra 2024 otvoril Lidl svoju 167. kamennú predajňu na Slovensku. V roku 2023 pribudli predajne v Michalovciach na Sobraneckej ceste,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lidl otvoril druhú predajňu v Michalovciach | url = https://spolocnost.lidl.sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/2023/lidl-otvoril-druhu-predajnu-v-michalovciach | dátum prístupu = 2023/7/17}}</ref> Pezinku, Martine a na bratislavských Zlatých pieskoch. V roku 2024 to zatiaľ boli tiež 4 predajne: v Považskej Bystrici, v bratislavskej Rači, v Rimavskej Sobote a v novembri 2024 v Prešove na Vihorlatskej ulici.<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lidl má na Slovensku už 167 predajní | url = https://www.aktuality.sk/clanok/dz2Tg7t/lidl-ma-na-slovensku-uz-167-predajni/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2024-11-29 | dátum prístupu = 2024-11-29 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> * Lidl plánuje svoju sieť ďalej rozširovať a zaujíma sa aj o nové lokality v menších mestách od 2 000 obyvateľov ([[Zoznam miest na Slovensku|takýchto miest]] je na Slovensku, podľa sčítania v roku 2023, len 139).<ref name=":21" /> * Lidl a Kaufland prevádzkovali spoločne k 28. februáru 2023 dovedna 239 predajní (164 + 75) a zamestnávali spolu 13 300 pracovníkov, čím predbehli aj [[COOP Jednota Slovensko|Coop Jednotu]], predtým dlhodobo najväčšieho zamestnávateľa v maloobchode.<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Analýza hospodárenia maloobchodných reťazcov za rok 2022 {{!}} FinStat.sk|url=https://news.finstat.sk/analyzy/analyza-hospodarenia-maloobchodnych-retazcov-2022/|vydavateľ=FinStat|dátum prístupu=2023-09-28|jazyk=sk-SK}}</ref> * Lidl počas svojej 20-ročnej existencie na Slovensku zaplatil na daniach takmer 3 miliardy eur.<ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 20 rokov rastu a inovácií: Prečo je Lidl taký populárny? | url = https://www.aktuality.sk/clanok/E4nLuqf/20-rokov-rastu-a-inovacii-preco-je-lidl-taky-popularny/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2024-09-17 | dátum prístupu = 2024-09-17 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> == Marketing == === Marketingové slogany === * U nás si nemusíte vyberať medzi kvalitou a cenou (2016).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Lidli si nemusíte vyberať medzi kvalitou a cenou | url = https://www.teraz.sk/magazin/v-lidli-si-nemusite-vyberat-medzi-kval/215163-clanok.html | vydavateľ = TASR | dátum vydania = 2016-08-31 | dátum prístupu = 2024-09-17 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> * Kvalita za dostupné ceny<ref name=":20" /> (dámske šortky) * Špičková kvalita za rozumné ceny (náradie Parkside) * Super kvalita za super cenu * Lidl super ceny (leták) * Každý deň nízke ceny (leták) * Lidl Plus, ceny mínus (vernostná aplikácia) * Na ceste k lepšiemu zajtrajšku (výsadba stromčekov)<ref name=":20" /> * Líder nízkych cien<ref name=":19" /> === Letáky === Letáky Lidl vychádzajú pravidelne každý týždeň. Sú tematické (najčastejšie zamerané na krajiny) a okrem potravinárskych výrobkov ponúkajú aj ponuku ďalšieho nepotravinárskeho spotrebného tovaru – drogériu, oblečenie, obuv, športové vybavenie, záhradné náradie a pod. V roku 2018 Lidl prešiel z letáku tlačeného vo formáte A3 na rozmer A4. <ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lidl optimalizuje letáky, ročne ušetrí takmer 2 400 ton papiera|url=https://medialne.etrend.sk/marketing-tlacove-spravy/lidl-optimalizuje-letaky-rocne-usetri-takmer-2-400-ton-papiera.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-08-26|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref> Od prvého mája 2019 majú reťazce povinnosť uvádzať vo svojich letákoch minimálne polovicu výrobkov slovenského pôvodu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Polovica slovenských potravín v letákoch. Ako zvládli reťazce novú povinnosť?|url=https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/polovica-slovenskych-potravin-v-letakoch-ako-zvladli-retazce-novu-povinnost/|dátum prístupu=2019-08-26|jazyk=sk-SK|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|vydavateľ=Webnoviny.sk}}</ref> Aj z tohto dôvodu Lidl rozšíril leták o 8 strán ale znížil jeho náklad. V auguste 2019 zastavil anonymnú distribúciu letákov do schránok na južnom Slovensku, presnejšie v oblasti, do ktorej patrí viac ako štyridsiatka predajní a sú zásobované z logistického centra v Seredi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Odzvonilo letákom v schránkach? Obchody sa chcú propagovať ekologicky|url=https://www.aktuality.sk/clanok/717384/koniec-reklamnych-letakov-v-schrankach-obchody-sa-chcu-propagovat-ekologicky/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-09-04|priezvisko=Odkladal|meno=Martin|dátum vydania=}}</ref> === Web === Lidl sa celkom úspešne (v posledných rokoch bol Lidl v Google Trends na čele vo vyhľadávaní na webe vo viacerých kategóriách v Česku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Co odhalí trendy ve vyhledávání? Třeba, že Lidl se stal lídrem {{!}} Informační gramotnost {{!}} Tipy & triky ze světa informací|url=https://www.informacnigramotnost.cz/co-odhali-trendy-ve-vyhledavani-treba-ze-lidl-stal-lidrem/|dátum prístupu=2019-08-26|jazyk=cs-CZ|meno=Jan|priezvisko=Černý}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> aj Slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trendy Google. Porovnanie Lidl, Kaufland, Tesco, Bila od roku 2004|url=https://trends.google.sk/trends/explore?date=all&q=Lidl,Kaufland,Tesco,Bila|vydavateľ=Google Trends|dátum prístupu=2019-08-26|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>) motivovať zákazníkov k využívaniu internetu (k odoberaniu elektronických newslettrov, sledovaniu ponúk na webovej stránke, facebookovom profile či v Lidl aplikácii <ref name=":6" /> ). Jednou z foriem reklamy spustenej v septembri 2013, smerujúcej hlavne na web, je takzvaný súboj kuchárov [[Roman Paulus|Paulus]] vs. [[Marcel Ihnačák|Ihnačák]]<ref>[http://strategie.hnonline.sk/spravy/marketing/suboj-kucharov-paulus-vs-ihnacak-nova-kampan-retazca-lidl-startuje-zajtra-vieme Súboj kuchárov Paulus vs. Ihnačák: Nová kampaň reťazca Lidl štartuje zajtra…Strategie.HNonline.sk 17. Sept. 2013] </ref>. V marci 2014<ref>Veronika Bartošová: Lidl-duo Paulus vs. Ihnačák doplní cukrárka Poláková, [http://medialne.etrend.sk/marketing/paulus-vs-ihnacak-sa-rozsiri-o-cukrarku-polakovu.html medialne.etrend.sk], 31.03.2014 </ref> k nim pribudla moderátorka ranného vysielania na Markíze [[Adriana Poláková]] (Cukráreň). V roku 2016 z dvoch kuchárov zostal len ten slovenský ([[Marcel Ihnačák|Ihnačák]]). Po skočení trojročnej zmluvy nahradila Polákovú v marci 2017 [[Veronika Bušová]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Lidl vymenil Polákovú za novú cukrárku|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/marketing/lidl-vymenil-polakovu-za-novu-cukrarku.html|dátum prístupu=2017-06-11|jazyk=sk}}</ref>. Lidl Plus (aplikácia od roku 2020<ref name=":20" />) a Lidl online shop (e-shop na [https://www.lidl.sk/ webe] alebo aplikácia<ref name=":20" />) sú novšie vernostné a predajné kanály.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lidl, Naše aplikácie | url = https://www.lidl.sk/c/lidl-aplikacie/s10009025 | dátum prístupu = 2024/09/17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240917094514/https://www.lidl.sk/c/lidl-aplikacie/s10009025 | dátum archivácie = 2024-09-17 }}</ref> === Marketingové výdaje === Podľa analýzy firmy [[TNS]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Reklamný trh v roku 2013, TNS, 16. Apríl 2014 |url=http://www.tns-global.sk/informacie-pre-vas/tlacove-spravy/reklamny-trh-v-roku-2013 |dátum prístupu=2014-11-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140816041359/http://www.tns-global.sk/informacie-pre-vas/tlacove-spravy/reklamny-trh-v-roku-2013 |dátum archivácie=2014-08-16 }}</ref> bol v roku 2013 Lidl šiestym najväčším zadávateľom reklamy na Slovensku s objemom viac ako 20 miliónov €. Podľa rovnakého zdroja<ref>Vladimíra Orgoňová: TNS: Výdavky na reklamu vlani vzrástli, najviac preinzeroval Slovak Telekom, 01. máj 2015, [http://medialne.etrend.sk/marketing/vydavky-na-reklamu-vlani-vzrastli-najviac-preinzeroval-slovak-telekom.html Online] </ref> bol Lidl v roku 2014 s najväčším nárastom (33%) a výdajmi 27 miliónov už 4. v poradí (za telekomunikačnými operátormi). Podľa Stratégie<ref>Erika Brindzová: Lidl v roku 2015 investoval do reklamy vyše 25 miliónov eur. Do reklamy vrazil viac ako operátori či banky, 7. dec. 2015, [http://strategie.hnonline.sk/spravy/reklama/lidl-v-roku-2015-investoval-do-reklamy-vyse-25-milionov-eur-nasleduje-slsp-a-slovak Online]</ref> s výdajmi 25 miliónov za prvých 10 mesiacov je Lidl bol najväčším inzerentom na Slovensku v roku 2015 a zostal ním aj v roku 2016 s výdajmi na reklamu vo výške 22,7 milióna eur.<ref name=":3" /> V roku 2024 sa Lidl stal generálnym partnerom [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]].<ref name=":20" /> == Privátne značky == V roku 2023 slovenské vedenie Lidl deklaruje, že sa ešte viac sústredí predovšetkým na privátne značky, ktorých podiel v predaji už v roku 2022 predstavoval 80%.<ref name=":14" /><ref name=":16" /> Spoločnosť používa nasledovné (a ďalšie<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Lidl Stiftung & Co. KG Trademarks (1394 records)|url=http://www.trademarkia.com/company-lidl-stiftung--co-kg-725955-page-1-2|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-05-29|vydavateľ=trademarkia.com|jazyk=en}}</ref>) [[súkromná značka|súkromné (privátne) značky]], ktoré na prvý pohľad nemajú nič spoločné so značkou Lidl<ref>„Fenomén vlastných značiek maloobchodníkov“ Ladislava Zdúta, Jandl. Konferencia Slovak Retail Summit – Intraco 2011, [http://hn.hnonline.sk/b2b-211/vyvoj-pokracuje-hniezdovymi-privatnymi-znackami-458029 hnonline 9.8.2011]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>: * syry [[Bluedino]], * mäsové výrobky [[Dulano]] a [[Pikok]], * minerálne vody a limonády [[Saguaro]], [[Freeway]] * mliečne výrobky [[Pilos]] a [[Fruit Jumbo]], * kozmetika [[Cien]], * pracie prostriedky [[Formil]], * čistiaci prostriedok [[W5]], * elektronika [[Silvercrest]], * náradie [[Parkside]], * módne značky [[Lupilu]], [[Esmara]] a [[Livergy]]. * šport [[Crivit]] * náradie, záhrada [[Florabest]] a ďalšie<ref name=":7" />. Od roku 2021 reťazec predáva sortiment aj pod vlastnou slovenskou značkou Slovenskô, ktorá zahŕňa produkty výhradne od slovenských výrobcov.<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spoločnosť Lidl - Lidl Krajina|url=https://spolocnost.lidl.sk/|vydavateľ=spolocnost.lidl.sk|dátum prístupu=2022-05-24|jazyk=sk-sk}}</ref> == Spoločenská zodpovednosť == V rámci svojej politiky [[Spoločensky zodpovedné podnikanie|spoločenskej zodpovednosti]] (Corporate Social Responsibility) Lidl organizuje alebo podporuje rôzne aktivity<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Životné prostredie|url=https://www.spolocenskazodpovednost.sk/zivotne-prostredie|vydavateľ=Na ceste k lepšiemu zajtrajšku|dátum vydania=2018-08-10|dátum prístupu=2019-10-09|jazyk=sk}}</ref> medzi nimi napríklad: * Voda pre stromy | Lidl Les<ref name=":9" /> * Vzdelávanie a kariéra: ** Lidl v roku 2015 otvoril tzv. "Retail Academy"<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Retail Academy - Lidl Slovenská republika|url=https://kariera.lidl.sk/sk/1605.htm|vydavateľ=kariera.lidl.sk|dátum prístupu=2019-10-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20191009141745/https://kariera.lidl.sk/sk/1605.htm|dátum archivácie=2019-10-09}}</ref> v spolupráci s [[Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave|Obchodnou fakultou Ekonomickej univerzity v Bratislave]] a v októbri 2019 v spolupráci s [[Fakulta ekonomiky a manažmentu Slovenskej Poľnohospodárskej univerzity|Fakultou ekonomiky a manažmentu Slovenskej Poľnohospodárskej univerzity]] v Nitre.<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lidl otvoril v Nitre druhú Retail Academy na Slovensku|url=https://komercnespravy.pravda.sk/obchod-a-podnikanie/clanok/528344-lidl-otvoril-v-nitre-druhu-retail-academy-na-slovensku/|vydavateľ=LIDL|dátum vydania=2019-10-03|dátum prístupu=2019-10-09|jazyk=sk|priezvisko=|meno=}}</ref> Obsahom je možnosť vypracovať bakalársku prácu s podporou Lidl konzultanta a vo vyšších ročníkoch možnosť absolvovania platenej stáže. <ref name=":10" /> Lidl ponúka miesta aj čerstvým absolventov (trainee program). <ref name=":11" /> ** Lidl sa dlhodobo angažuje aj v [[Duálne vzdelávanie|duálnom vzdelávaní]] stredoškolákov a v roku 2019 ponúka takúto možnosť na jedenástich školách.<ref name=":11" /> ** Lidl ponúka celé vysokoškolské štúdium v Nemecku na vysokej škole Duale Hochschule Baden – Württemberg v [[Heilbronn (mesto)|Heilbronne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Duálne vzdelávanie na vysokej škole - Lidl Slovenská republika|url=https://kariera.lidl.sk/sk/1944.htm|vydavateľ=kariera.lidl.sk|dátum prístupu=2019-10-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20191009194950/https://kariera.lidl.sk/sk/1944.htm|dátum archivácie=2019-10-09}}</ref> == Ocenenia == * [[Top Employer]] Slovensko a Top Employer Europe. Medzinárodný nezávislý holandský inštitút CRF * Ocenenie [[Qudal]] 2020/2021. QUality meDAL je projekt švajčiarskej organizácie ICERTIAS - International Certification Association GmbH. * Mastercard Obchodník roka v kategórií Obchodník s potravinami [[2014]], [[2015]], [[2016]], [[2017]], [[2018]], [[2019]], [[2020]], [[2021]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lidl aj tento rok obhájil ocenenie Mastercard Obchodník roka|url=https://spolocnost.lidl.sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/2021/obchodnik-roka|dátum vydania=28.04.2021|dátum prístupu=22.05.2022|vydavateľ=https://spolocnost.lidl.sk/}}</ref> == Kritika == * V júli 2017 Lidl čelil sťažnosti fyzickej osoby, okres Dunajská Streda, na kampaň „Lidl - Mäsiarova čerstvá porcia“.<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=tIrcE5e1UI8 Lidl - Mäsiarova čerstvá porcia] – Youtube</ref> 2. augusta 2017 Arbitrážna komisia Rady pre reklamu (AK RPR) zverejnila nález, že táto reklamná kampaň je v rozpore s ustanoveniami čl. 14 ods. 1 písm. a), čl. 14 ods. 2 a čl. 17 Etického kódexu reklamnej praxe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Lidl - Mäsiarova čerstvá porcia − Rada pre reklamu|url=http://www.rpr.sk/sk/nalezy/lidl-masiarova-cerstva-porcia|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-08-24|vydavateľ=www.rpr.sk}}</ref> AK RPR usúdila, že tvrdenia Lidla z kampane nemožno považovať za etické. Tiež preto, že aj keď reťazec nespomína priamo konkrétne značky, „diskreditácia“ voľne predávaného mäsa nie je podľa komisie v poriadku – reťazec vytvára dojem, že spotrebiteľ má mať obavu pri nákupe takéhoto typu výrobkov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Hľadanie „rockových ceckov“ rádiu neprešlo, pravidlá reklamy nedodržal ani Lidl|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/marketing/hladanie-rockovych-ceckov-radiu-nepreslo-pravidla-reklamy-nedodrzal-ani-lidl.html|dátum prístupu=2017-08-24|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20170824180359/https://medialne.etrend.sk/marketing/hladanie-rockovych-ceckov-radiu-nepreslo-pravidla-reklamy-nedodrzal-ani-lidl.html|dátum archivácie=2017-08-24}}</ref> * V septembri 2017 Lidl v letákoch odstránil z gréckych kostolov kríže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lidl na letákoch odstránil z gréckych kostolov kríže: Zosypala sa na neho obrovská kritika|url=https://www.tvnoviny.sk/ekonomika/1884570_lidl-na-letakoch-odstranil-z-greckych-kostolov-krize-zosypala-sa-na-neho-obrovska-kritika|vydavateľ=tvnoviny.sk|dátum vydania=2017-09-02|dátum prístupu=2019-10-09|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20191009142949/https://www.tvnoviny.sk/ekonomika/1884570_lidl-na-letakoch-odstranil-z-greckych-kostolov-krize-zosypala-sa-na-neho-obrovska-kritika|dátum archivácie=2019-10-09}}</ref> == Referencie == {{referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lidl}} == Externé odkazy == * [http://www.lidl.sk/sk/index.htm Stránky spoločnosti] * [https://kuchynalidla.sk/ Recepty zo súboja kuchárov] *https://www.lidl-shop.sk/ [[Kategória:Obchodné reťazce na Slovensku]] [[Kategória:Maloobchodné podniky]] [[Kategória:Podniky založené v 1930]] l6kp5z57i2yuc6w8gw1cuft4ljlwbjm Pálfiovci 0 240822 8219372 8200053 2026-05-25T10:28:11Z Bakjb 236375 wl 8219372 wikitext text/x-wiki {{Infobox dynastia |Meno = Pálfiovci |Erb = Coa Hungary Family Pálffy.svg |Popis erbu = erb rodu Pálfiovcov |Krajina = [[Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]] [[Rakúske cisárstvo]] [[České kráľovstvo]] [[Benátsko]] [[Španielske kráľovstvo]] |Materská dynastia = Konth - Hederváry odúmrťou a sobášom nástupca rodu Bakócz |Tituly = [[kapitán]], [[župan]], strážca uhorskej koruny, predseda Uhorskej komory, veľko ostrihomský [[prepošt]], uhorský [[kancelár]], kráľovsky radca, [[generál]], [[maršal]], [[krajinský sudca]], kráľovsky dvormajster,[[župan Zvolenske stolice]], [[dedičný župan Bratislavskej stolice]], [[kráľovský pohárnik]], [[kráľovský a cisársky komorník]], riadny kráľovský a cisársky radca. * [[šľachtic]] * [[barón]] * [[gróf]] * [[markíz pre Benátsko]] * [[vojvoda pre Benátsko]] * [[palatín]] * [[nitriansky biskup]] * [[čanádsky biskup]] * [[jágersky biskup]] * [[vacovský biskup]] * [[diplomat]] * mimoriadny [[vyslanec]] |Zakladateľ = [[Tomáš Pálfi]] |Rok založenia dynastie = [[14. storočie]] |Nástup dynastie na trón = |Zosadenie dynastie z trónu = |Posledný panovník = |Posledná hlava dynastie = |Súčasná hlava dynastie = |Rok zániku dynastie = |Národnosť = uhorská |Vetvy dynastie = stupavská, malacká, pezinská staršia a mladšia, bratislavská, červenokamenská, újezdská - Česko, španielska }} [[Súbor:Pálffy ab Erdeod Pavol 1651, palatín.jpg|náhľad]] [[Súbor:Pálffy 30 de Erdöd Mikuláš 1695.jpg|náhľad|Mikuláš Pálffy de Erdöd 1695 ]] '''Pálfiovci z Erdődu''' (staršie ''Pálffyovci''; základný tvar: '''Pálfi''', staršie ''Pálffy'') je jeden z najznámejších aristokratických rodov v [[Uhorsko|Uhorsku]].<ref name=":0" /> Priezvisko vzniklo na základe pomenovania syna Pavla (maď. Pálfya). V listinách: Pálffy de Erdeod, ab Erdod. == Dejiny rodu == Podľa staršej literatúry ide o líniu rodu Konth – Hederváry. Za prvého príslušníka rodu sa pokladá Pavol Konth (manž. Katarína Illes) doložený v roku 1383. Jeho synom bol Pavol Pálffy (manž. Anna Geréb) doložený v roku 1425. V rokoch 1480 – 1482 je zaznamenaný Mikuláš de Dercsika et Ráró, manžel Kataríny Kanyizsayi, ich syn Vavrinec bojoval pri [[Moháčska bitka|Moháči]]. Podľa predikátu rod pochádza z Bratislavskej stolice z obce [[Jurová|Júrová]] (Dercsika). Vavrinec bol ženatý s Annou Bánffy de Uylak a mali spolu syna Pavla de Dercsika et Raró (manž. Klára [[Tomáš Bakóc|Bakóc]] de Csorna).<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=PONGRÁCZ|meno=Denis|titul=Atlas osobných pečatí I.|vydanie=1|vydavateľ=JUDr. M. Trstenský vl.n.|miesto=Bratislava|rok=2019|strany=318 - 322.}}</ref> Pavol vyženil odúmrť po jej línii aj s erbom. Pavol mal synov, Petra zvaného „veľký“, ktorý sa oženil so Žofiou Dersffy, Vavrinca Literáta († 1559), ktorý zomrel bez potomkov, Gregora Pálffy de Kapolna (obec [[Kaplna (okres Senec)|Kaplna]] v Bratislavskej stolici) a Krištofa, ktorí získali v roku 1548 donáciou varaždínske usadlosti Hegh a Dwnyhrowcz. Peter získal množstvo majetkov v Záhrebskej, Virovitickej a Krišskej stolici spolu s Jánom Thompa od Ferdinanda I. v roku 1535. Peter mal osem detí. Hradný kapitán Tomáš (* 1534) donáciou Maximiliána II. získal majetky v Bratislavskej stolici v [[Galanta|Galante]], Gáni a v zaniknutom Korokszeghu, ako aj v Nitrianskej a Hontianskej stolici. V roku 1579 získal vesprímske majetky. Ján (* 1548) bol kapitánom v Leviciach, Mikuláš (* 1552, † 1600) si sobášom s Máriou Fugger zabezpečil majetky a vzostup medzi najvplyvnejšiu aristokraciu v Uhorsku. Bol hrdinom vojen proti Turkom podporoval rod Habsburgovcov na uhorskom tróne. Politicky však vedel umne lavírovať nakoľko si udržal priateľstvo s vodcami stavovskej opozície Baltazárom Batthyánym, Františkom Nádasdym či Štefanom Illesházym. V roku 1581 získal nededičný (funkčný) titul baróna a bratislavského župana. Rudolf II. udelil Mikulášovi v roku 1584 titul komárňanského župana, neskôr získal do zálohu aj hrad Vígľaš. Mikulášovej vdove Márii [[:cs:Jakob_Fugger|Fugger]] s deťmi boli v roku 1603 priznané panstvá [[Stupava]] a [[Borinka]]. Syn Mikuláš ml. bol od roku 1607 bratislavským prepoštom. Uhorský baronát získal od Rudolfa II. 6.10. 1611 Ján Pálffy. Pavol získal 10.10. 1625 od Ferdinanda II. baronát spolu s titulom kráľovského pohárnika. Pavol ako rytier rádu Zlatej ostrohy získal 13.2. 1634 dedičný grófsky titul a donáciu na obce [[Plavecký Štvrtok]], Svätý Peter, [[Moravský Svätý Ján]], [[Plavecký Mikuláš]], [[Plavecké Podhradie]], [[Sološnica]], [[Rohožník (okres Malacky)|Rohožník]], [[Kuchyňa (okres Malacky)|Kuchyňu]], [[Pernek]], [[Malacky]], [[Kostolište|Kiripolec]], [[Jakubov]] a [[Štefanov]]. Štefan získal v roku 1626 donáciou panstvá [[Svätý Jur]] a [[Pezinok]]. Pavol Pálffy získal v roku 1651 rád Zlatého rúna. Hlavný bratislavský župan, bratislavský kapitán a kráľovský radca Štefan získal 13.2. 1634 dedičný grófsky titul. Ján († 1646) získal 7.12. 1635 funkčný ako aj dedičný baronát a funkciu kráľovského pohárnika, roku 1636 získal od Ferdinanda II. grófsky titul. Pavol († 1653) získal dedične [[Devín (hrad)|Devínske]] panstvo. Ferdinand III. po jeho smrti potvrdil v roku 1654 držbu potomkom. Ján získal v roku 1754 titul hlavného boršodského župana. Mikuláš (* 1710, † 1773) bol v rokoch 1765 – 1767 krajinským sudcom, uhorským kancelárom (1758 – 1762), sudcom sedmipanského súdu a kráľovskej kúrie a získal rád Zlatého rúna. Leopold ml. († 1799) bol v roku 1768 vymenovaný za strážcu koruny. Leopold st. († 1773) získal v roku 1771 titul strážcu Uhorskej koruny a kráľovského pohárnika. Ján v roku 1777 získal obec Almás vo Virovitickej stolici. František v roku 1815 získal obrovské erdödyovské majetky na Orave, Lietavu a ďalších 22 obcí na Slovensku a v Chorvátsku v Záhrebskej, Kőrőškej a Varaždínskej stolici. Knieža Jozef († 1827) založil fundáciu na knižnicu prešovského gréckokatolíckeho seminára gymnázia. Bratislavský župan stolice a cisársky komorník Anton sa sporil o majetky s príbuznými v roku 1838. V tom čase vlastnil majetky v Monze a okolí. Fidel, hlavný župan Bratislavskej stolice a rytier Zlatého rúna, v roku 1847 získal donáciu na zemplínske majetky. Nándor Leopold Pálffy–Daun, vojvoda z Teana s manželkou Sidóniou Kowitz a deťmi Leopoldom, Viliamom a Karolom získali od Františka Jozefa I. 23.1. 1879 uhorský kniežací titul. Štefan si v roku 1901 nechal potvrdiť titul bratislavského dedičného hradného kapitána a Bratislavského župana. Ede Pálffymu potvrdil erb 5.5. 1911 vo Viedni František Jozef I. Gyula získal potvrdenie erbu od Karola I. v roku 1915 ako bratislavský župan a dedičný hradný kapitán. Ako posledný z rodu získal potvrdenie erbu a privilégií od cisára Karola I. sekretár vojenskej rady, komorník a červenokamenský vlastník Jozef 13.12. 1917.<ref name=":1" /> == Známi príslušníci rodu == Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Machala|meno=Drahoslav|titul=Šľachtické rody|vydanie=1|vydavateľ=Perfekt|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8046-375-5|strany=50 – 51}}</ref> * [[Tomáš Pálfi]] (* 1534{{--}}† 1581), [[kapitán]], zvolenský župan, [[barón]] * [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláš Pálfi]] (* 1552{{--}}† 1600), [[gróf]], [[vojvodca]], kapitán, bratislavský [[župan]] * [[Mikuláš Pálfi]] ([[17. storočie]]), kapitán, bratislavský župan * [[Štefan Pálfi]] (* 1586{{--}}† 1646), kapitán, strážca uhorskej koruny * [[Pavol Pálfi (palatín)|Pavol Pálfi]] (* 1590{{--}}† 1653), predseda Uhorskej komory, kapitán, župan Bratislavskej stolice, uhorský [[palatín]] * [[Ján Pálfi]] († 1646), strážca uhorskej koruny, župan Komárňanskej stolice * [[Ferdinand Pálfi]] (* 1620{{--}}† 1680), čanádsky [[biskup]], jágerský biskup * [[Tomáš Pálfi]] (* 1623{{--}}† 1679), bratislavský [[prepošt]], veľprepošt ostrihomský, vacovský biskup, nitriansky biskup, uhorský [[kancelár]], riadny radca panovníka [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopolda I.]] * [[Mikuláš Pálfi]] († 1679), kapitán, župan Bratislavskej stolice, študijné cesty do [[Taliansko|Talianska]] * [[Ján Pálfi (1642 – 1694)|Ján Pálfi]] (* 1642'''{{--}}'''† 1694), kapitán, župan, vlastník panstva Červený Kameň * [[Ján Karol Pálfi]] (* 1645{{--}}† 1694), kapitán, kráľovská telesná stráž, [[diplomat]] v [[Anglicko|Anglicku]] a v [[Benátky|Benátkach]] * [[Mikuláš Pálfi]] (* 1657{{--}}† 1732), kapitán, [[generál]], kapitán kráľovskej telesnej stráže, maršal * [[Ján Pálfi (1663 – 1751)|Ján Pálfi]] (* 1663{{--}}† 1751), maršal, župan, kapitán [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]], kapitán, uhorský palatín * [[Karol Pavol Pálfi]] (* 1697{{--}}† 1774), [[maršal]], kapitán, župan * [[Mikuláš Pálfi]] (* 1710{{--}}† 1773), uhorský kancelár, [[krajinský sudca]] * [[Leopold Štefan Pálfi]] (* 1716{{--}}† 1773), generál, maršal * [[Rudolf Pálfi]] (* 1719{{--}}† 1768), generál, podmaršal * [[Ján Pálfi (1728 – 1791)]] (* 1728{{--}}† 1791), podmaršal, župan Bratislavskej stolice, uhorský kapitán * [[Karol Jozef Hieronym Pálfi]] (* 1735{{--}}† 1816), uhorský podkancelár, župan Bratislavskej stolice, kapitán, blízky spolupracovník [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] * [[Leopold Pálfi]] (* 1739{{--}}† 1799), župan, majiteľ panstiev [[Pajštún]] a [[Stupava]] * [[Anton Karol Pálfi]] ([[18. storočie|18.]]{{--}}[[19. storočie]]), diplomat v [[Belgicko|Belgicku]], mimoriadny vyslanec v [[Sasko|Sasku]] * [[Leopold Pálfi]] (* 1764{{--}}† 1825), generál, uhorský kapitán, župan * [[Jozef František Pálfi]] (* 1764{{--}}† 1827), kapitán, župan, zemepán [[Malacky|Malaciek]], [[Devín]]a, [[Vojnice|Vojníc]] a [[Marcelová|Marcelovej]] * [[Ferdinad Pálfi]] (* 1774{{--}}† 1840), kapitán, župan * [[Fídel Pálfi]] (* 1788{{--}}† 1840), župan, uhorský kancelár * [[Jozef Pálfi]] (* 1810{{--}}† 1873), župan a správca úradu župana * [[Móric Pálfi]] (* 1812{{--}}† 1897), veliteľ záhrebského vojska, generál, uhorský miestodržiteľ, majiteľ panstva [[Smolenice]] * [[Štefan Pálfi]] (* 1828{{--}} † 1910), župan, poslanec [[Uhorský snem|Uhorského snemu]] * [[Ján Pálfi (1829 – 1908)|Ján Pálfi]] (*1829{{--}}† 1908), župan, na [[Bojnický zámok|Bojnickom zámku]] sústreďoval umelecké zbierky, podnikal študijné cesty v zahraničí * [[Jozef Pálfi (1854 – 1919)|Jozef Pálfi]] (* 1854{{--}}† 1919), podnikal cesty do [[Sudán]]u, k prameňu [[Modrý Níl|Modrého Nílu]] v [[Etiópia|Etiópií]] * [[Mikuláš Anton Pálfi]] (* 1861), kráľovský dvormajster * [[Fídel Pálfi]] (* 1895{{--}}† 1946), politik, minister poľnohospodárstva za vlády [[Ferenc Szálasi|Ferenca Szálasiho]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] * [[Jozef Pálfi (1904 – 1988)|Jozef Pálfi]] (* 1904{{--}}† 1988), maďarský politik * [[Pavol Pálfi (1890 – 1968)|Pavol Pálfi]] (* 1890{{--}}† 1968), uhorský [[magnát]] * [[Karol Maria Pálfi]] (* 1905{{--}}† 1992), gróf, posledný vlastník panstva a hradu [[Červený Kameň (hrad)|Červený Kameň]], ktorý opustil na konci marca [[1945]] spolu s matkou. == Erb rodu == [[Súbor:Pálffy de Erdöd Mikuláš 1625.jpg|náhľad|Mikuláš Pálffy de Erdöd 1625]] Pôvodným erbom je podľa literatúry erb Kontha, podľa Nagya v modrom štíte tri strieborné koly. Aký bol rodový erb do sobáša Pavla s Klárou Bakócz nevieme. Po sobáši príslušníci rodu prevzali odúmrťou erb rodu Bakócz, čo dosvedčujú pečate i maľované erby. Najstaršia podoba erbu je z pečate bratislavského župana Mikuláša z roku 1581. V zlatom poli štítu je polkoleso, z ktorého vyrastá jeleň. Klenotom je z koruny vyrastajúci jeleň. V okrúhlom leme je čiastočne zachovaný kruhopis: NICOLAVS. PALFFY. DE. ERDEOD ‒ COMES. COMIT.POSONIENSIS. Mikulášova pečať z roku 1594 je takmer identická s podobou uverejnenou Csergheöm. V modrom delenom poli štítu zo zlatého pruhu v strede vyrastá zlatý jeleň. V dolnom poli (Csergheö uvádza v päte zlaté trojvršie) je zlaté polkoleso. Pečať nemá klenot, Csergheö uvádza z koruny vyrastajúceho zlatého jeleňa. Prikrývadlá sú zlato-modré po oboch stranách. Tento erb však listinou získal Pavol v roku 1611. Ďalšia podoba erbu, ktorá pretrvala do dnešných dní, je modrý štít so zeleným trojvrším v päte, na ktorom z polovičného zlatého kolesa vyrastá zlatý jeleň. Klenotom je jeleň zo štítu. Prikrývadlá sú zlato-modré po oboch stranách. Mikuláš nechal na bránu hradu [[Červený Kameň (hrad)|Červený kameň]] vytesať aliančný erb s erbom jeho manželky Márie Eleonóry von Harach. Erb je bez trojvršia, zlaté koleso vyrastá zo skalnatej pažite a celý jeleň stojí za kolesom. Skalné bralo je aj v erbe na barokovej fontáne na nádvorí hradu. Kniežací erb Pálffy – Daun z roku 1879 je štvrtený so srdcovým štítkom. V prvom a štvrtom modrom poli je na zelenom trojvrší zlaté polkoleso, z ktorého vyrastá doprava otočený jeleň. V druhom a štvrtom zlatom poli sú pošikom tri a pokosom tri červené pruhy (polia von Daun). Srdcový modrý štítok tvorí strieborná brána s dvomi vežami a cimburím, na ktorom stojí strieborná orlica, na štíte je kniežacia koruna. Na veľkom štíte je zlatá listová grófska koruna a v nej dva klenoty. V pravom z koruny vyrastá privrátený zlatý jeleň, v pravom klenote je v korune talianska kniežacia vojvodcovská korunka a v nej sú tri pštrosie perá. Prikrývadla sú na pravom klenote zlato-modré a vľavo zlato-červené. Štítonosičmi sú privrátené levy držiace pravou labou štít a v ľavej zlato-modré drevce, vpravo so striebornou zástavkou so štítom rodu Hedervary–Altenburg (zlatá hlava, modrý štít s tromi striebornými kolmi. Na ľavom drevci je strieborná zastávka s erbom rodu Konth (modrý štít so šiestimi striebornými kolmi). Erb je v kráľovskom stane s kniežacou korunou na vrchole. Romantizovaná podoba erbu sa nachádza na dverách cestovnej berliny coupé (kočiar). V štíte z vodnej hladiny vyrastá polkoleso a za ním z hladiny vyrastá jeleň. Nad štítom je perlová grófska korunka (počet 9) a nad ňou z točenice vyrastá jeleň. Za štítom sú dve drevcia so zástavami. Štít nesú galanté korunované levy.<ref name=":1" /> == Galéria == <gallery> Súbor:Pálffyho palác Panská-2.jpg|Pálffyho palác na Panskej ulici v [[Bratislava|Bratislave]] Súbor:Blava 2007-3-28-53.jpg|Pálffyho palác na Ventúrskej ulici v [[Bratislava|Bratislave]] Súbor:Pálffy zvenku.JPG|Pálffyho palác v [[Praha|Prahe]] Súbor:Pálfiho palác na Zámockej 1.jpg|Pálfyho palác na Zámockej ulici, [[Bratislava]] Súbor:Pálffyho palác Hviezdoslavovo námestie.jpg|Pálfyho palác na Hviezdoslavovom námestí, Bratislava Súbor:Palais Pálffy.jpg|Pálffyho palác na Josefsplatz, [[Viedeň]], [[Rakúsko]] Súbor:Wallnerstrasse 6.jpg|Pálfyho palác na Wallnerstraße, [[Viedeň]], [[Rakúsko]] Súbor:Cerveny Kamen z Kukly 02.jpg|Hrad [[Červený Kameň (hrad)|Červený Kameň]] získal [[Mikuláš Pálfi]] sobášom s Máriou Magdalenou Fuggerovou v roku [[1588]] Súbor:Budmerice castle 2011.jpg|[[Kaštieľ v Budmericiach]] dali postaviť Pálfiovci v roku [[1889]]. Súbor:Nikolaus II. Pálffy (1552-1600).jpg|Náhrobný kameň Mikuláša II. Pálfiho v [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóme sv. Martina]] v [[Bratislava|Bratislave]] z roku [[1601]] Súbor:Pálffy-kastély, 2018 Visegrád.jpg|Kaštieľ Pálfiovcov vo [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrade]] (Visegrád) Súbor:Castle Csabrag 2007.JPG|[[Čabraď (hrad)|Hrad Čabraď]] Súbor:Březnice . renesanční zámek.jpg|Od roku [[1872]] do znárodnenia v roku [[1945]] bol zámok [[Březnice]] majetkom Pálffyovcov, dnes je spravovaný Národným pamiatkovým ústavom ČR Súbor:Kaštieľ Pálffyovcov, Prostredná 13, Svätý Jur, okres Pezinok 01.JPG|Kaštieľ Pálffyovcov, Prostredná 13, [[Svätý Jur]] Súbor:Stupava kaštieľ 01.jpg|Pálffyovský kaštieľ v [[Stupava]]; hlavné priečelie Súbor:Wasserburg Heidenreichstein Wappen2.jpg|Erb Pálfiovcov na hrade [[Heidenreichstein]] ([[Dolné Rakúsko]]) Súbor:Nicolaus Palffy.jpg|generál [[Mikuláš Pálfi II.]] Súbor:P7111046 Erb Kniežat Pálffy-Daun.jpg|alt=foto D. Pongrácz|Erb Kniežat Pálffy-Daun, vojvodov z Teana a markízov z Rivoli Súbor:P1020211 Línia von Újezd.jpg|erb línie Pálffy von Újezd. </gallery> == Referencie == <references /> == Literatúra == * FUNDÁRKOVÁ, Anna – HALÁSZOVÁ, Ingrid – VYSKUPOVÁ, Martina: ''Zlatý vek Pálffyovcov v 18. storočí. Vybrané aspekty úspešnej rodovej politiky a reprezentácie.'' Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis (pre Filozofickú fakultu Trnavskej Univerzity a Historický ústav SAV), 2024. 165 s. ISBN 978-80-568-0644-9 * FUNDÁRKOVÁ, Anna – PÁLFFY, Géza (eds.): ''Pálfiovci v novoveku. Vzostup významného uhorského šľachtického rodu. Zborník z vedeckej konferencie z roku 2003 v Bratislave.'' Bratislava – Budapest : Academic Electronic Press – Pro História, 2003. 150 s. ISBN 80-88880-55-6 * HUPKO, Daniel – JANÁČKOVÁ, Ivana – TIHÁNYI, Jozef: ''Koniec starých čias. Poslední Pálfiovci na hrade Červený Kameň 1848 – 1948.'' Komárno : Vydavateľstvo KT, 2012 (Druhé, opravené vydanie.), 204 s. ISBN 978-80-8056-690-6 * {{Citácia knihy | kapitola zborník = | priezvisko = Pongrácz | meno = Denis | titul = Atlas osobných pečatí I | odkaz na titul = | miesto = Bratislava | vydavateľ = JUDr. Mikuláš Trstenský vlastným nákladom | rok = 2019 | isbn = 978-80-570-1194-1 | počet strán = 1010 | strany = 745 }} * MALITI FRAŇOVÁ, Eva: ''O príjemných pocitoch. Pavol Pálffy a Louise de Vilmorin. Príbeh rozpamätávania.'' Bratislava : Vydavateľstvo Slovart, 2021. 191 s. ISBN 987-80-556-50-48-7 == Pozri aj == * [[Pálfiho palác]] * [[Červený Kameň (hrad)]] * [[Zámok Březnice]] * [[Bojnický zámok]] * [[Kaštieľ v Budmericiach]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://husav.portaro.eu/authorities/1123 Odkaz na knihy o rode Pálfi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191028162239/https://husav.portaro.eu/authorities/1123 |date=2019-10-28 }} * [https://austria-forum.org/af/AEIOU/P%C3%A1lffy,_Adelsgeschlecht Záznam Pálfiovcov v Rakúskom lexikóne (im AEIOU-Österreich-Lexikon)] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Pálfiovci| ]] [[Kategória:Šľachtické rody v Uhorsku]] [[Kategória:Šľachtické rody na Slovensku]] tjlln8b8frp7pa7l50bd7ni1b98hse3 Editor (skupina) 0 241757 8219268 8217272 2026-05-25T07:26:17Z ~2026-30216-66 295446 Doplnenie aktualneho gitaristu a pridanie prezyvky bubenika 8219268 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Editor | Obrázok = Logo kapely.jpg | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovensko]] | Žáner = metal, hardcore, punk | Roky pôsobenia = [[1988]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = EMI, Hirax records | Členovia skupiny = Milan „Doctor“ Jakubík - spev<br/>Stano „Stanley“ Pastucha - spev, basgitara<br/>Ado "Spaarky" Andriu - gitara<br/>Peter "Prochy" Prošek - bicie }} [[Súbor:Editor skupina.jpg|náhľad|Editor 2018]] [[Súbor:Editor live.jpg|náhľad|Editor live]] '''Editor''' je [[Slovensko|slovenská]] [[Thrash metal|metal]]/[[hardcore punk|hardcore ]] skupina založená v roku [[1988]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. == História == {{bez zdroja}} Hudobné začiatky Editoru z Martina sa niesli v znamení thrash metalu a skupina patrila medzi priekopníkov tohto hudobného štýlu na Slovensku. Už prvé demo nahrávky z rokov 1989 až 1992 zaznamenali značný ohlas ako fanúšikov tak i hudobnej kritiky. V úplne prvej zostave sa predstavili Milan „Doctor“ Jakubík - spev, Pavel Baričák - gitara, Ivan Ďurčo - gitara, Fero Sochulák - bicie a napokon to bol basgitarista Milan Barica, ktorého zakrátko nahradil Ján Lehotský a toho o niečo neskôr jeho brat Maťo Lehotský. O skupine sa začína písať v hudobných časopisoch a fanzinoch, jej piesne sa objavujú aj v špecializovaných rozhlasových reláciách doma i v zahraničí. Veľký ohlas mal najmä profil skupiny odvysielaný v dnes už legendárnej rozhlasovej relácii Větrník v československom rozhlase. Záujmu fanúšikov sa tešia aj živé vystúpenia skupiny, ktorá čoraz častejšie koncertuje nielen v kluboch ale i na veľkých festivaloch. V roku 1991 sa skupina zúčastňuje súťaže  NON STOP ROCK SHOW  v Banskej Bystrici a kde napokon skončí na prvom mieste. V roku 1994 dochádza v zostave EDITORu k významným zmenám. Na miesto basgitaristu nastupuje STANO PASTUCHA a na post bubeníka prichádza PETER KUCIÁN. Skupine sa  v tomto roku podarilo vydať svoj debutový album SHUT UP!, ktorý nahrala v štúdiu EXPONENT v Leopoldove a ktorý vychádza pod hlavičkou firmy METAL AGE PRODUCTIONS. Na tomto albume sa EDITOR predstavil už nie vo svojej typickej thrash metalovej podobe ako na svojich demách, ale svoju hudbu obohatil o prvky hardcoru, metalu a punku. Album získava kladné recenzie v odborných hudobných časopisoch a hudba skupiny je často označovaná ako crossover. V roku 1995 opäť nastávajú v EDITORe ďalšie personálne zmeny, keď  na miesto bubeníka prichádza PETER PROŠEK a skupinu opúšťa gitarista IVAN ĎURČO. EDITOR sa stabilizuje v štvorčlennej zostave a definitívne sa pri tvorbe svojej hudby vzdáva akýchkoľvek hudobných škatuliek. V tomto roku sa skupina prihlási do súťaže MARLBORO ROCK IN, kde napokon skončí v semifinále. Dobré ohlasy na album SHUT UP! boli motiváciou pre nahrávanie druhého albumu skupiny. V apríli a máji v roku 1996 počas troch týždňov v martinskom štúdiu 911 pod dohľadom gitaristu skupiny TEAM DUŠANa ANTALÍKa nahrala skupina materiál na svoj druhý album ZERO OPTION, ktorý vyšiel koncom roku 1996 vo firme ODCB Music. K piesni OUR WAY z tohto albumu skupina natočila aj videoklip, ktorý sa nahrával počas koncertu v rockovom klube MLYN vo Vrútkach a odvysielali ho vtedy všetky celoplošné slovenské televízne stanice. Cover skladba skupiny Metallica - Escape bola exkluzívne nahraná pre české vydavateľstvo TAGA rec. a vydaná na kompilačnom CD, ako pocta Cliffovi Burtonovi - 10 Years After... (1996). Na nahrávaní skladby sa v hudobnom štúdiu Bzenec (ČR) spolupodieľal ako hosťujúci hudobník a priateľ skupiny, klávesista IVAN KING KRÁĽ (Lunatic Gods, King SVK). Rok 1998 sa niesol v hľadaní novej tváre skupiny EDITOR, skupina sa definitívne rozlúčila s angličtinou a rozhodla sa svojim fanúšikom prihovárať už iba v rodnom jazyku. V tomto období vychádza aj singel VIAGRA, ktorý vychádza na značke HIRAX RECORDS, nového vydavateľstva gitaristu HIRAXa,  na ktorom sa už skupina predstavuje svojim fanúšikom s dvomi po slovensky naspievanými piesňami VIAGRA a NÁŠ PROBLÉM. Toto splitové EP vychádza spolu s piesňami skupiny PRÍPAD EWI BURDOVEJ, kde vtedy hrá na bicie nástroje bubeník EDITORu PETER PROŠEK.V januári a februári v roku 2001 sa skupina EDITOR opäť zatvára do martinského štúdia 911, aby opäť v spolupráci s DUŠANom ANTALÍKom nahrala materiál na svoj ďalší album. Piesne z tohto nahrávania  EŠTE JEDNO  a SVETLO V TEMNOTÁCH, ktoré sa skupina rozhodla neumiestniť na svoj nový album a staršia verzia piesne VIAGRA sa objavili v tom istom roku na prvom a treťom vydaní kompilácie SLOVÁCI NA NOHY, ktorú v spolupráci s RÁDIOM REBECA vydalo banskobystrické vydavateľstvo S.A.A. V roku 2001 sa vo vysielaní televízie LUNA objavil aj hodinový záznam koncertu skupiny EDITOR, ktorý sa natáčal počas vystúpenia skupiny na festivale JIM BEAM ROCK FEST. V roku 2001 opäť dochádza v kapele EDITOR k významným zmenám. Do kapely prichádza ďalší gitarista ĽUBO „LUBOSLAV“ ŠIMO, ktorý sa zapája aj do komponovania skladieb, popri už osvedčenej autorskej dvojici STANO PASTUCHA a PAVEL BARIČÁK.  Z kapely  odchádza PETER PROŠEK a za bicie sa opäť posadil staronový bubeník PETER KUCIÁN. V apríli roku 2002 sa na trhu objavuje po dlhšej prestávke v poradí už tretí album skupiny EDITOR GAME OVER, ktorý vydala česká firma STŘÍLEK RECORDS v spolupráci s firmou HIRAX RECORDS. Na tomto albume už úplne dominuje hardcore a punk. Ďalšou výraznou zmenou je aj to, že EDITOR rezignuje na spev v angličtine a svoje pesničky sa rozhodne nahrávať už len vo svojom rodnom jazyku. Výhradným textárom skupiny sa od tohto obdobia stáva spevák MILAN JAKUBÍK. Kapela na podporu albumu absolvuje turné CROSSOVER TOUR 2002 spolu s kapelou DIGITUS IN RECTO. V roku 2004 skupina EDITOR vydáva ďalší album "REALITA?" za ktorým v roku 2006 nasledoval album "SVET JE PROTI NÁM", kde do kapely prichádzajú dvaja mladí hudobníci z práve nastupujúcej vlny nových martinských kapiel BAČOVA FUJARA a HORSKÁ CHATA - bubeník MIROSLAV „MURKO" LÍŠKA a basgitarista [[Juraj Hnilica|JURAJ HNILICA]], ktorého neskôr nahrádza JÁN ČIŽNIAR. Na oboch albumoch skupina dokazuje, že vie hrať nielen tvrdo ale i melodicky a textovo sa zaoberá najmä bežným životom a problémami s ktorými sa stretáva každý z nás. Ostro a kriticky sa vyjadruje k politickej situácii, k náboženstvu, k sociálnym problémom ale nevyhýba sa ani humoru a irónii. Kapela v tomto období usilovne koncertuje najmä na spoločných koncertoch s kapelami HORSKÁ CHATA a LUNATIC GODS. V roku 2008 kapela vydáva album "Pod parou" na ktorom pokračuje v nastolenom hudobnom i textovom trende s tým, že k týmto prvkom pridáva navyše ešte poriadnu porciu melodiky. Album vychádza u nadnárodnej firmy EMI a v roku 2009 skupina súťaží s titulnou piesňou tohto albumu v semifinálovom kole pesničkovej súťaže Eurovízia, ktoré odvysielala Slovenská televízia. Po tomto pomerne hektickom období dochádza v kapele opäť k personálnym zmenám. Na poste bubeníka sa objavuje nakrátko JAKUB BEINSTEIN, ktorého neskôr nahrádza JOZEF VYDRA. Novým basgitaristom skupiny sa stáva Michal „DENYS“ KUCIAK a stálym členom sa stáva aj saxofonista MICHAL „HALI“ HAĽAMA. Zatiaľ posledným vydaným albumom je album DOVIDENIA V PEKLE, ktorý kapela vydala v roku 2011. CD sa objavilo na trhu ako double digipack s priloženým DVD. Album pokračuje v trende nastolenom na albume POD PAROU. Je pestrý, melodický, energický a s množstvom hosťujúcich nástrojov. Na bonusovom DVD nájdu fans kompletnú diskografiu kapely vo formáte mp3 a množstvo videomateriálu z histórie skupiny. Z kapely po nahratí albumu odchádza jeden zo zakladajúcich členov PAVOL „HIRAX“ BARIČÁK a na jeho miesto nastupuje MARTIN "MÍR" VANKO. Na podporu albumu skupina odohrá niekoľko koncertov, natočí hraný klip k titulnej piesni a na niekoľko rokov sa odmlčí. .29.3.2014 sa skupina objavuje v zostave MILAN „DOCTOR“ JAKUBÍK - spev, STANO „STANLEY“ PASTUCHA – basgitara, PETER „PROCHY“ PROŠEK – bicie a s gitaristom EMILOM VARSÍKom na koncerte v martinskom pube Kocka, kde odohrali pár starších piesni. Po priaznivom ohlase fanúšikov a vďaka „chémii“, ktorá aj po rokoch medzi starými členmi zafungovala sa napokon rozhodli, že opäť oživia EDITOR v podobe v akej sa nachádzal do roku 2004. Koncom roku  2014 sa skupina vracia aj na koncertné pódia a v apríli roku 2017 vydáva svoj ďalší album pod názvom OLD SCHOOL. Koncom roku 2020 odchádza z kapely EMIL VARSÍK a v roku 2021 do kapely nastupuje na uvoľnené miesto gitaristu ADO "SPAARKY" ANDRIU. V rokoch 2024 a 2025 vychádzajú reedície CD TEMPLE OF ABOMINATION/TESTIMONY OF SUFFERING u českých Dead Maggots Productions, CD WORLD DECAY/THE FLOOD AFTER US u čínskych Thanatology Records, CD TEMPLE OF ABOMINATION/TESTIMONY OF SUFFERING a WORLD DECAY/THE FLOOD AFTER v slovenskom Hladohlase s následnou distribúciou v Japonsku s originálnym japonským prebalom. Taktiež vychádzajú magnetofónové kazety WORLD DECAY/THE FLOOD AFTER US, TESTIMONY OF SUFFERING a TEMPLE OF ABOMINATION v ukrajinskom vydavateľstve Depressive Illusions Records. Koncom roku 2025 vydáva kapela pod hlavičkou vydavateľstva Metal Scéna svoj v poradí už deviaty radový album pod názvom CESTA DO PEKLA. == Diskografia == === Oficiálne albumy === *[[1994]] – ''Shut Up'' * [[1996]] – ''Zero Option'' * [[2002]] – ''Game Over'' * [[2004]] – ''Realita?'' * [[2006]] – ''Svet je proti nám'' * [[2008]] – ''Pod Parou'' * [[2011]] – ''Dovidenia v pekle'' * [[2017]] - ''Old school'' * [[2026]] - ''Cesta do pekla'' === Demá, kompilácie === * [[1989]] – ''The Flood After Us'', demo * [[1990]] – ''World Decay'', demo * [[1991]] – ''Temple of Abomination'', demo * [[1992]] – ''Live in Abomination'', live * [[1992]] – ''Testimony of Suffering'', demo * [[1992]] – ''Thrash Metal Made In Slovakia'', kompilácia * [[1995]] – ''Epidemie III'', kompilácia * [[1995]] – ''Rock And Pop Made In Slovakia'', kompilácia * [[1996]] – ''Some In The Endlessness Vol.II'', kompilácia * [[1996]] – ''Attack Of Fire'', kompilácia * [[1996]] – ''10 Years After… A Tribute To Cliff Burton'', kompilácia * [[1998]] – ''Viagra'', split album * [[1998]] – ''The Grimoire Of Exalted Deeds II '', kompilácia * [[1999]] – ''The Grimoire Of Exalted Deeds III '', kompilácia * [[2001]] – ''Slováci, na nohy! vol. I.'', kompilácia * [[2001]] – ''Slováci, na nohy! vol. III.'', kompilácia * [[2002]] – ''Punk Rock Made In Slovakia Vol.3'', kompilácia * [[2005]] – ''Punk Rock Made In Slovakia Vol.4 '', kompilácia * [[2006]] – ''Demo Collection 89 – 92'', kompilácia * [[2006]] – ''Extreme Music'', kompilácia * [[2006]] – ''Punk Rock Made In Slovakia Vol.5 '', kompilácia * [[2006]] – ''Slovak Underground Punx Attack Volume 2 '', kompilácia [[Kategória:Slovenské heavymetalové hudobné skupiny]] [[Kategória:Slovenské punkrockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Thrashmetalové hudobné skupiny]] td5dc56l7fl6adli590skxkmu9ig5g3 Ján Plachetka 0 244720 8219034 7720312 2026-05-24T15:48:32Z OJJ 116711 https://sportnet.sme.sk/spravy/sach-jan-plachetka-umrtie-81-rokov-2026/ 8219034 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Plachetka |Portrét = |Popis = [[Slovensko|slovenský]] [[šach (hra)|šachista]] |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[18. február]] [[1945]] |Miesto narodenia = |Dátum úmrtia = {{dúv|2026|05|24|1945|2|18}} |Miesto úmrtia = }} '''Ján Plachetka''' (* [[18. február]] [[1945]]{{--}}† [[24. máj]] [[2026]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bol prvým slovenským veľmajstrom a členom legendárneho tímu. Šachový svet opustila legenda | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sach-jan-plachetka-umrtie-81-rokov-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | dátum vydania = 2026-05-24}}</ref>) sa stal prvým [[Slovensko|slovenským]] [[Šach (hra)|šachovým]] veľmajstrom (ak nerátame [[Richard Réti|Rétiho]]). Tento titul získal v roku [[1978]]. Delil prvé miesto v [[Polanica-Zdrój|Polanici-Zdrój]] [[1975]], zvíťazil v Sofii aj na Tirnavii [[1979]], delil prvé miesto v [[Strasbourg|Štrasburgu]] [[1985]]. Z majstrovstiev Česko-Slovenska mal jednu striebornú a dve bronzové medaily. Majster Slovenska v rokoch 1975 a 1993. Na olympiádach päťkrát reprezentoval Česko-Slovensko a dvakrát Slovensko. Významne sa podieľal na zisku striebra v Luzerne 1982, keď na poste druhého náhradníka výsledkom 6/8 obsadil štvrté miesto. Spoluautor publikácie o šachových olympiádach. Zaslúžilý tréner, jeho najznámejšou zverenkyňou bola [[Regina Pokorná]]. Často robieval kapitána alebo trénera reprezentačných družstiev žien alebo juniorov. Na seniorských šampionátoch tiež dosahoval solídne výsledky. == Publikácie == * Ľ. Ftáčnik, J. Kozma, J. Plachetka: Šachové Olympiády, Šport, Bratislava 1984 == Externé odkazy == * [http://www.olimpbase.org/players/6komygme.html Olympiády J. Plachetku] * [http://www.chess.cz/www/souteze/mcr-muzi/_2007/historie.html M ČSR] {{Slovenskí šachoví veľmajstri}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Plachetka, Ján}} [[Kategória:Česko-slovenskí šachisti]] [[Kategória:Slovenskí šachisti]] [[Kategória:Šachoví veľmajstri]] [[Kategória:Medzinárodní veľmajstri]] 8k7vl5yljrjv7zr3e66b75g6dg1jsvp 8219035 8219034 2026-05-24T15:48:58Z OJJ 116711 == Referencie == {{reflist}} 8219035 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Plachetka |Portrét = |Popis = [[Slovensko|slovenský]] [[šach (hra)|šachista]] |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[18. február]] [[1945]] |Miesto narodenia = |Dátum úmrtia = {{dúv|2026|05|24|1945|2|18}} |Miesto úmrtia = }} '''Ján Plachetka''' (* [[18. február]] [[1945]]{{--}}† [[24. máj]] [[2026]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bol prvým slovenským veľmajstrom a členom legendárneho tímu. Šachový svet opustila legenda | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sach-jan-plachetka-umrtie-81-rokov-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | dátum vydania = 2026-05-24}}</ref>) sa stal prvým [[Slovensko|slovenským]] [[Šach (hra)|šachovým]] veľmajstrom (ak nerátame [[Richard Réti|Rétiho]]). Tento titul získal v roku [[1978]]. Delil prvé miesto v [[Polanica-Zdrój|Polanici-Zdrój]] [[1975]], zvíťazil v Sofii aj na Tirnavii [[1979]], delil prvé miesto v [[Strasbourg|Štrasburgu]] [[1985]]. Z majstrovstiev Česko-Slovenska mal jednu striebornú a dve bronzové medaily. Majster Slovenska v rokoch 1975 a 1993. Na olympiádach päťkrát reprezentoval Česko-Slovensko a dvakrát Slovensko. Významne sa podieľal na zisku striebra v Luzerne 1982, keď na poste druhého náhradníka výsledkom 6/8 obsadil štvrté miesto. Spoluautor publikácie o šachových olympiádach. Zaslúžilý tréner, jeho najznámejšou zverenkyňou bola [[Regina Pokorná]]. Často robieval kapitána alebo trénera reprezentačných družstiev žien alebo juniorov. Na seniorských šampionátoch tiež dosahoval solídne výsledky. == Publikácie == * Ľ. Ftáčnik, J. Kozma, J. Plachetka: Šachové Olympiády, Šport, Bratislava 1984 == Referencie == {{reflist}} == Externé odkazy == * [http://www.olimpbase.org/players/6komygme.html Olympiády J. Plachetku] * [http://www.chess.cz/www/souteze/mcr-muzi/_2007/historie.html M ČSR] {{Slovenskí šachoví veľmajstri}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Plachetka, Ján}} [[Kategória:Česko-slovenskí šachisti]] [[Kategória:Slovenskí šachisti]] [[Kategória:Šachoví veľmajstri]] [[Kategória:Medzinárodní veľmajstri]] 6a6ycr1oyfgjskvl6t0hrhin2na6opx 8219039 8219035 2026-05-24T15:51:57Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8219039 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Plachetka |Portrét = |Popis = [[Slovensko|slovenský]] [[šach (hra)|šachista]] |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[18. február]] [[1945]] |Miesto narodenia = |Dátum úmrtia = {{dúv|2026|05|24|1945|2|18}} |Miesto úmrtia = }} '''Ján Plachetka''' (* [[18. február]] [[1945]]{{--}}† [[24. máj]] [[2026]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bol prvým slovenským veľmajstrom a členom legendárneho tímu. Šachový svet opustila legenda | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sach-jan-plachetka-umrtie-81-rokov-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | dátum vydania = 2026-05-24}}</ref>) sa stal prvým [[Slovensko|slovenským]] [[Šach (hra)|šachovým]] veľmajstrom (ak nerátame [[Richard Réti|Rétiho]]). Tento titul získal v roku [[1978]]. Delil prvé miesto v [[Polanica-Zdrój|Polanici-Zdrój]] [[1975]], zvíťazil v Sofii aj na Tirnavii [[1979]], delil prvé miesto v [[Strasbourg|Štrasburgu]] [[1985]]. Z majstrovstiev Česko-Slovenska mal jednu striebornú a dve bronzové medaily. Majster Slovenska v rokoch 1975 a 1993. Na olympiádach päťkrát reprezentoval Česko-Slovensko a dvakrát Slovensko. Významne sa podieľal na zisku striebra v Luzerne 1982, keď na poste druhého náhradníka výsledkom 6/8 obsadil štvrté miesto. Spoluautor publikácie o šachových olympiádach. Zaslúžilý tréner, jeho najznámejšou zverenkyňou bola [[Regina Pokorná]]. Často robieval kapitána alebo trénera reprezentačných družstiev žien alebo juniorov. Na seniorských šampionátoch tiež dosahoval solídne výsledky. == Publikácie == * Ľ. Ftáčnik, J. Kozma, J. Plachetka: Šachové Olympiády, Šport, Bratislava 1984 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.olimpbase.org/players/6komygme.html Olympiády J. Plachetku] * [http://www.chess.cz/www/souteze/mcr-muzi/_2007/historie.html M ČSR] {{Slovenskí šachoví veľmajstri}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Plachetka, Ján}} [[Kategória:Česko-slovenskí šachisti]] [[Kategória:Slovenskí šachisti]] [[Kategória:Šachoví veľmajstri]] [[Kategória:Medzinárodní veľmajstri]] bf08byhqeww09n05a5mf1xgex7j82r3 8219076 8219039 2026-05-24T18:15:52Z ~2026-29230-47 294915 8219076 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Plachetka |Portrét = |Popis osoby = slovenský šachista |Dátum narodenia = [[18. február]] [[1945]] |Miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2026|05|24|1945|2|18}} |Miesto úmrtia = }} '''Ján Plachetka''' (* [[18. február]] [[1945]], [[Trenčín]]{{--}}† [[24. máj]] [[2026]])<ref>{{Citácia periodika | titul = Slovenský šach prišiel o svoju legendu. Zomrel muž, ktorý ako prvý dobyl veľmajstrovský vrchol | periodikum = Aktuality.sk | url = https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/sach-jan-plachetka-2026052415312295068 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-24 | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bol prvým slovenským veľmajstrom a členom legendárneho tímu. Šachový svet opustila legenda | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sach-jan-plachetka-umrtie-81-rokov-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | dátum vydania = 2026-05-24}}</ref> sa stal prvým [[Slovensko|slovenským]] [[Šach (hra)|šachovým]] veľmajstrom (ak nerátame [[Richard Réti|Rétiho]]). Tento titul získal v roku [[1978]]. Delil prvé miesto v [[Polanica-Zdrój|Polanici-Zdrój]] [[1975]], zvíťazil v Sofii aj na Tirnavii [[1979]], delil prvé miesto v [[Strasbourg|Štrasburgu]] [[1985]]. Z majstrovstiev Česko-Slovenska mal jednu striebornú a dve bronzové medaily. Majster Slovenska v rokoch 1975 a 1993. Na olympiádach päťkrát reprezentoval Česko-Slovensko a dvakrát Slovensko. Významne sa podieľal na zisku striebra v Luzerne 1982, keď na poste druhého náhradníka výsledkom 6/8 obsadil štvrté miesto. Spoluautor publikácie o šachových olympiádach. Zaslúžilý tréner, jeho najznámejšou zverenkyňou bola [[Regina Pokorná]]. Často robieval kapitána alebo trénera reprezentačných družstiev žien alebo juniorov. Na seniorských šampionátoch tiež dosahoval solídne výsledky. == Publikácie == * Ľ. Ftáčnik, J. Kozma, J. Plachetka: Šachové Olympiády, Šport, Bratislava 1984 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.olimpbase.org/players/6komygme.html Olympiády J. Plachetku] * [http://www.chess.cz/www/souteze/mcr-muzi/_2007/historie.html M ČSR] {{Slovenskí šachoví veľmajstri}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Plachetka, Ján}} [[Kategória:Česko-slovenskí šachisti]] [[Kategória:Slovenskí šachisti]] [[Kategória:Šachoví veľmajstri]] [[Kategória:Medzinárodní veľmajstri]] [[Kategória:Osobnosti z Trenčína]] 8k5ujsyhj3srejya0kl3uv9dbnv5pfm 8219087 8219076 2026-05-24T18:35:22Z ~2026-31098-58 295874 8219087 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Plachetka | Popis osoby = slovenský šachista | Portrét = Plachetka, Jan - 2016.jpg | Popis portrétu = Ján Plachetka v roku 2016 | Dátum narodenia = [[18. február]] [[1945]] | Miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2026|05|24|1945|2|18}} | Miesto úmrtia = }} '''Ján Plachetka''' (* [[18. február]] [[1945]], [[Trenčín]]{{--}}† [[24. máj]] [[2026]])<ref>{{Citácia periodika | titul = Slovenský šach prišiel o svoju legendu. Zomrel muž, ktorý ako prvý dobyl veľmajstrovský vrchol | periodikum = Aktuality.sk | url = https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/sach-jan-plachetka-2026052415312295068 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-24 | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bol prvým slovenským veľmajstrom a členom legendárneho tímu. Šachový svet opustila legenda | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sach-jan-plachetka-umrtie-81-rokov-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk | dátum vydania = 2026-05-24}}</ref> sa stal prvým [[Slovensko|slovenským]] [[Šach (hra)|šachovým]] veľmajstrom (ak nerátame [[Richard Réti|Rétiho]]). Tento titul získal v roku [[1978]]. Delil prvé miesto v [[Polanica-Zdrój|Polanici-Zdrój]] [[1975]], zvíťazil v Sofii aj na Tirnavii [[1979]], delil prvé miesto v [[Strasbourg|Štrasburgu]] [[1985]]. Z majstrovstiev Česko-Slovenska mal jednu striebornú a dve bronzové medaily. Majster Slovenska v rokoch 1975 a 1993. Na olympiádach päťkrát reprezentoval Česko-Slovensko a dvakrát Slovensko. Významne sa podieľal na zisku striebra v Luzerne 1982, keď na poste druhého náhradníka výsledkom 6/8 obsadil štvrté miesto. Spoluautor publikácie o šachových olympiádach. Zaslúžilý tréner, jeho najznámejšou zverenkyňou bola [[Regina Pokorná]]. Často robieval kapitána alebo trénera reprezentačných družstiev žien alebo juniorov. Na seniorských šampionátoch tiež dosahoval solídne výsledky. == Publikácie == * Ľ. Ftáčnik, J. Kozma, J. Plachetka: ''Šachové Olympiády'', Šport, Bratislava 1984 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.olimpbase.org/players/6komygme.html Olympiády J. Plachetku] * [http://www.chess.cz/www/souteze/mcr-muzi/_2007/historie.html M ČSR] {{Slovenskí šachoví veľmajstri}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Plachetka, Ján}} [[Kategória:Česko-slovenskí šachisti]] [[Kategória:Slovenskí šachisti]] [[Kategória:Šachoví veľmajstri]] [[Kategória:Medzinárodní veľmajstri]] [[Kategória:Osobnosti z Trenčína]] ehf7lmd8y2sr1aqqh2p2wcza1n5pjuh Labradorské more 0 247382 8219273 6941154 2026-05-25T07:34:29Z Vasiľ 2806 +ref 8219273 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Labrador sea map.png|thumb|Labradorské more]] '''Labradorské more'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|eng|Labrador Sea}}, {{vjz|fra|Mer du Labrador}}) je súčasťou severozápadnej oblasti [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Nachádza sa medzi [[polostrov]]om [[Labrador Peninsula]] na západe, [[Grónsko]]m na severovýchode a [[Baffinov ostrov|Baffinovým ostrovom]] na severe. S [[Baffinov záliv|Baffinovým zálivom]] ho spája [[Davisov prieliv]]. Na severozápade susedí s [[Hudsonov prieliv|Hudsonovým prielivom]], ktorý spája more s [[Hudsonov záliv|Hudsonovým zálivom]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{geografický výhonok}} {{Atlantický oceán}} {{Súradnice|58.118517|-52.734375|type:waterbody|format=dms|display=title}} [[Kategória:Moria Atlantického oceánu]] fj2mzuqsm5lodriqz7mo49al3lz4rn4 Eiger 0 250605 8219280 7702218 2026-05-25T07:44:31Z Bakjb 236375 wl 8219280 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch |názov = Eiger |obrázok = North face.jpg |popis = Eiger, severná stena. |štát = Švajčiarsko |región = [[Bernské Alpy]],<br />región Berner Oberland |pohorie = Alpy |povodie = |výška = 3970 |lat_deg = 46 |lat_min = 34 |lat_sec = 44 |sever-juh = S |lon_deg = 8 |lon_min = 0 |lon_sec = 23 |východ-západ = V |hornina = |najľahší výstup = Západným svahom |prvovýstup = [[Christian Almer]] |prvovýstup1 = [[Peter Bohren]], [[Charles Barrington]] |dát.prvovýstupu = [[11. august]] [[1858]] |mapa = Switzerland relief location map.jpg |popis.mapy = Poloha v rámci Švajčiarska |lokátor = Švajčiarsko |commons = Eiger |poznámka = }} '''Eiger''' je {{m|3970|m}} vysoká hora v [[Bernské Alpy|Bernských Alpách]]. Spolu so štvortisícovkami [[Mönch]] (Mních) a [[Jungfrau]] (Panna) tvorí dominantné trojvršie nad centrálnou oblasťou regiónu [[Berner Oberland]]. Prvá zmienka v latinčine ako „mons Egere“. Geologicky pozostáva z druhohorných vápencov. Slávu mu priniesla jeho severná stena – Eiger Nordwand, ktorá je najväčšou stenou Álp a písala sa v nej história horolezectva. Vnútrom hory (tunelom) vedie zubačka Grindelwald – Jungfraujoch, ktorá má v kopci dve zastávky a okná s vyhliadkou do steny, využívané aj pri záchrankách. V r. 2006 sa vých. stenou zrútilo vyše pol milióna kubických metrov skál, nikto nebol zranený. == Výstupy normálkami == * Prvovýstup uskutočnil Ír [[Charles Barrington]] s [[Grindelwald]]skými horskými vodcami [[Christian Almer|Christianom Almerom]] a [[Peter Bohren|Petrom Bohrenom]] 11. 8. 1858 západným svahom, obťažnosť II. Dnes sa táto najľahšia trasa začína od stanice zubačky "[[Eigergletscher]] ({{m|2320|m}})," cca 8 hod (časy pre výborne trénovaných!). * Severovýchodný hrebeň – Mittelegi. Od chaty [[Mittellegihütte]] ({{m|3355|m}}) cca 5 hod., III, dlhé úseky po fixných lanách. * Južný hrebeň. Od [[Mönchsjochhütte]] ({{m|3657|m}}) 6 hod., III. == Severná stena – Nordwand == [[Súbor:Eiger north face diagram.jpg|thumb|300px| Sev. stena s angl. popisom významných miest]] Obvykle sa uvádza relat. výška {{m|1800|m}}, ale z toho je cca {{m|1650|m}} lezeckých, bez spodnej sutiny. Pri pokuse o výstup stenou v r. 1935 zahynuli dvaja horolezci (na mieste nazvanom bivak smrti). V roku 1936 na tomto mieste zahynula rakúsko-nemecká štvorica o ktorej bol v roku 2007 natočený dokument [[The Beckoning Silence]]. Švajčiarske úrady nato vydali zákaz výstupov stenou, zrušený neskôr súdne. Stena získala prezývku „Mordwand“. Prvý výstup sa podaril v r. 1938 dvom nemeckým – Anderl Heckmair, Ludwig Vörg a dvom rakúskym horolezcom –  [[Heinrich Harrer]] a Fritz Kasparek. Do steny nastúpili zvlášť, ale Hitlerovské Nemecko to potom chcelo politicky zneužiť počas Anschlussu Rakúska. Harrer o prvovýstupe napísal knihu „die Weisse Spinne“ (Biely pavúk, podľa názvu [[firn]]ového poľa v hornej časti steny, pozri „Spider“ na obr. vpravo). Prvý zimný výstup uskutočnili v r. 1961 Toni Hiebeler, Walter Almberger, Anderl Mannhard a Toni Kinshofer. Pravda, nastúpili do steny cez šachtu zubačky. === Iné zaujímavé výstupy cez Nordwand === * 1947 Druhý výstup uskutočnili [[Lionel Terray]] and [[Louis Lachenal]]. * 1952 Štvrtý výstup zrealizovali dve družstvá, ktoré sa náhodou stretli v stene. Jedno viedol [[Hermann Buhl]], s ním liezol [[Sepp Jöchler]] a dvaja Nemci, druhé [[Gaston Rébufatt]] plus štyria. Subjektívne popisy v knihách sa zábavne líšia. * 1961 prvý čs. výstup [[Radovan Kuchař|R. Kuchař]], [[Zdeno Zibrín|Z. Zibrín]], Heckmairovou cestou. * 1963 Prvé sólo [[Michel Darbellay]], za cca 18 hod. * 1964 Prvý ženský výstup [[Daisy Voogová|D. Voogová]] (a F. Bittner). * 1966 Direttissima, ktorú v zime dokončili Haston, Lehne, Votteler and Hupfauer po smrti spolulezca J. Harlina. * 1974 [[Reinhold Messner]] a [[Peter Habeler]] za 10 hodín. * 1976 Prvý letný priestup Harlinovou cestou – čs. družstvo P. Bednařík, P. Cicvárek, J. Sochor, P. Ševčík. * 1976 Čs. prvovýstup v pravej časti steny [[Sylva Kysilková|S. Kysilková]], P. Plachecký, [[Josef Rybička (horolezec)|J. Rybička]], J. Šmíd – tzv. Tschechenroute I (česká cesta I). * 1978 Čs. zimný prvovýstup v ľavej časti steny J. Flejberk, [[Josef Rybička (horolezec)|J. Rybička]], J. Šmíd, [[Miroslav Šmíd (horolezec)|M. Šmíd]], Tschechenroute II. * 1983 Zimný sólový prvovýstup ideálnou direttissimou [[Pavel Pochylý|P. Pochylý]], Pochylý route. * 1983 Rakúšan [[Thomas Bubendorfer|T. Bubendorfer]] vysóloval stenu bez lana za 4 hod. 50 min. * 2008 Švajčiar [[Ueli Steck]] prekonal vlastný rýchlostný rekord, vysóloval stenu za 2 hod. 47 min. a 33 sek. * 2011 Švajčiarsky horolezec [[Dani Arnold]] vytvoril nový rýchlostný rekord, ktorého hodnota je 2 hod. 28 min. * 2015 Ueli Steck opäť najrýchlejší v severnej stene Eigeru. Nový rekord má hodnotu 2 hod. 22 min. a 50 sek. Dnes vedie stenou vyše 20 ciest. == Panoráma == [[Súbor:Männlichen.jpg|thumb|center|700px|Panoráma z Männlichenu: Eiger, Mönch a Jungfrau (zľava do prava)]] == Trilógia == Severné steny [[Grandes Jorasses]], [[Matterhorn]]u a Eigeru sa označujú aj ako "magický triptych." Často sa zabúda, že prvým slovenským horolezcom, ktorý ho dokončil bol Zdeno Zibrín v r. 1961. Až dlho po ňom [[Peter Hámor|Hámor]] a Jackovič (1995). Prvé zimné sólo všetkých troch preliezol Ivano Ghirardini v zime 1977 – 78. == Referencie == * I. Dieška: ''Horolezectvo - Encyklopédia'', Šport 1989. * M. Šmíd: ''Ze života horolezce'', Olympia 1991. * G. Rébuffat: ''Hviezdy a búrky'', Osveta 1956. * H. Buhl: ''Od Álp po Himaláje'', Šport 1965. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Grandes Jorasses}} == Externé odkazy == * [http://www.tramtaria.com/content_sk/promotion_adventure_team.html Hámorova a Jackovičova Trilógia 1993 – 95] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090106131506/http://www.tramtaria.com/content_sk/promotion_adventure_team.html |date=2009-01-06 }} * [http://www.ast.sk/files/44_EIGER.pdf Zraz prvovýstupcov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160307224914/http://www.ast.sk/files/44_EIGER.pdf |date=2016-03-07 }} * [http://www.jamesak.sk/JamesTrencin/eiger_dieska.html O Pochylom, Eigeri, etc.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070223230340/http://www.jamesak.sk/JamesTrencin/eiger_dieska.html |date=2007-02-23 }} * [http://www.jamesak.sk/JamesTrencin/eiger.html Pokus o českú cestu I v r. 1996] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090423070444/http://www.jamesak.sk/JamesTrencin/eiger.html |date=2009-04-23 }} * [http://www.lezec.cz/clanky.php?xtem=&key=7174 Műller a Cicvárek v pravej časti Eigerwand] * [http://www.expedition.sk/clanky-europa/item/528-ueli-steck-opat-najrychlejsi-v-severnej-stene-eigeru Ueli Steck opäť najrýchlejší v severnej stene Eigeru]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Vrchy v Alpách]] [[Kategória:Trojtisícovky vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Geografia kantónu Bern]] 9eyz5o7xp68omlscjsxcirwx8sd8izu Diskusia s redaktorom:Lalina 3 255982 8218976 8213916 2026-05-24T13:32:25Z ~2026-29230-47 294915 8218976 wikitext text/x-wiki {| class="usermessage" align=center style="border: 1px solid #aaa; padding: .2em; margin-bottom: 3px; font-weight: normal; font-size: 95%; width: auto;" | style="padding-right: 4px; padding-left: 4px;" | [[Súbor:PL road sign A-30.svg|40px|]] | <big>'''Predtým, než mi napíšeš..'''</big><br> Upravila som Tebou vložený text? Prečítaj si [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].<br> Odstránila som Tebou vložené informácie? Prečítaj si [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť]] a [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|nestranný uhol pohľadu]].<br> ''' Vďaka za pochopenie.''' |} <div style="margin: 1.5em 0; padding: 0 0.5em; border: 1px solid #EECBAD; background: #FFFAFA; font-size: 85%;"> Archív: [[/Archív 2009|2009]] · [[/Archív 2010|2010]] · [[/Archív 2011|2011]] · [[/Archív 2012|2012]] · [[/Archív 2013|2013]] · [[/Archív 2014|2014]] · [[/Archív 2015|2015]] · [[/Archív 2016|2016]] · [[/Archív 2017|2017]] · [[/Archív 2018|2018]] · [[/Archív 2019|2019]] · [[/Archív 2020|2020]] · [[/Archív 2021|2021]] · [[/Archív 2022|2022]] · [[/Archív 2023|2023]] · [[/Archív 2024|2024]] · [[/Archív 2025|2025]] </div> {{RIGHTTOC}} <!-- PROSÍM, DISKUTUJTE POD TOUTO POZNÁMKOU. PÍŠTE DOLE, ZA POSLEDNÝ PRIDANÝ PRÍSPEVOK. VĎAKA. --> == ŠNR == Ahoj, i tento rok prajem všetko naj do 2026 (nech sa darí). 🙂 --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:20, 31. december 2025 (UTC) :Vďaka, tiež Ti želám šťastný rok 2026 (a pevné nervy).--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:37, 1. január 2026 (UTC) == Rita Levi-Montalcini image == [[Súbor:Rita Levi-Montalcini (1986).png|thumb|60px|left]][[Súbor:Rita_Levi_Montalcini.jpg|thumb|60px|right]] Hi, sorry but I don’t speak Slovak. Why do you keep undoing my edit replacing the image where she looks old and wrinkly with a great historical portrait from the year of her Nobel induction? --[[Redaktor:IvanScrooge98|IvanScrooge98]] ([[Diskusia s redaktorom:IvanScrooge98|diskusia]]) 19:43, 10. január 2026 (UTC) {{re|Lalina}} YOU DIDN’T ANSWER THE QUESTION AND YOU KEEP UNDOING MY EDITS. PLEASE ANSWER THE QUESTION. [[Redaktor:IvanScrooge98|IvanScrooge98]] ([[Diskusia s redaktorom:IvanScrooge98|diskusia]]) 10:42, 11. január 2026 (UTC) == Kategórie (druhá časť) == Lalina, ak nechceš kategórie robiť systematicky, nechaj ich tak. Napríklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Kapverdsk%C3%AD_kardin%C3%A1li&diff=prev&oldid=8141858 tento zásah] je úplne mimo systematiku. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles_Maung_Bo&oldid=prev&diff=8146471 tu] ide o zrejmý preklep, kategória bola už presunutá, stačilo to opraviť. Mimochodom hrúbka nemá spôsobiť [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Mjanmarsk%C3%AD_kardin%C3%A1li&diff=prev&oldid=8146141 výmaz], ale opravu presunom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:58, 11. január 2026 (UTC) :Ahoj, nie, nenechám ich tak. Išlo o zrejmý preklep, ale správna kategória neexistovala, ani ďalších xx nad ňou. Nabúchať červené kategórie do článkov a nechať to tak nie je systematická práca. Autor ich má založiť a ak tak neurobí, nikto nie je povinný to robiť za neho. Pokiaľ má tá kategória viac článkov, alebo perspektívu rozširovania, urobím ju. Ale už mám skúsenosti, že pokiaľ neexistujúce kategórie nezmažem, tak sa nič nedeje. To je, žiaľ, jediná účinná metóda. Sorry, ale u mňa tvorba kategórii s 1-2 články, s veľmi malou pravdepodobnosťou rozšírenia a dokonca s chýbajúcimi nadkategóriami nie je systematická práca, ale tvorba červeného mora. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:06, 11. január 2026 (UTC) ::V tom čase už tá kategória práveže existovala. Revertoval som tvoju úpravu, ktorá ju nominovala na zmazanie. ::Áno, autor {{Ping|Lukas565}} by mal kategórie tvoriť sám a znovu na neho apelujem. Aj kategórie s 1-2 článkom by mali existovať a mali by byť zaradené do nadkategórií ako všetky iné. Inak do systému vnášať chaos a niekto to musí upratať. Šetríš si možno robotu pre seba, ale pridávaš niekomu inému.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:15, 11. január 2026 (UTC) :::Ťažko mohla existovať, keďže mi aj po oprave svietila červene a Ty sám si to revertol 2x na zlý názov. Ak by existovala, tak by Ti stačilo opraviť preklep. Ja tie krpaté kategórie nemažem, len ich netvorím a tým, že tam dám nadkategóriu určite chaos nevnášam. Chaos vnášajú zle spojené články a kategórie s inojazyčnými verziami.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:35, 11. január 2026 (UTC) :::: Kategória bola v správnom tvare od [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Mjanmarsk%C3%AD_kardin%C3%A1li&diff=prev&oldid=8146155 20:09]. Pravda, nevšimol som si prvýkrát, že v článku je s hrubicou. Druhýkrát už áno a napravil som ju. Ale ty si vedela, že ju z toho dôvodu odstraňuješ, napísala si k tomu aj [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles_Maung_Bo&diff=next&oldid=8146259 komentár] čiže stále je tu otázka prečo si miesto presunu kategórie na správny tvar a následnej opravy v článku volila cestu výmazu a neskôr revertovania.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:13, 11. január 2026 (UTC) :::::Veď som to už písala - neexistovala, úpravu som robila 18:59, čiže pred jej vznikom, a nerobím z môjho pohľadu zbytočné kategórie. A keďže po Tvojom reverte tam zase bola tá hrúbka, tak som to, samozrejme, revertovala.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:24, 11. január 2026 (UTC) ::::::Tá kategória bola založená cca 3 dni pred tvojím návrhom na ZL. Takže stačilo ju opraviť a bolo by. Miesto toho riešime. Bolo to však aj dobré v tom, že som sa pozrel na ďalšie tvoje úpravy a aj keď ma to naozaj 2x nebavilo, pozakladal som kategórie čo si poodstraňovala a dokončil kategorizovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:16, 11. január 2026 (UTC) :::::::Keby bola, tak by mi nesvietila červene pri oprave. Nemusel si, ale ako sám vidíš, len zmazanie niečo napraví. Svojho času som vypisovala a efekt žiadny. Začala som mazať, a ajhľa, z nejakých 300 či dokonca 400 sme boli na cca 70. Takže to mazanie má efekt, ale, žiaľ, len mazanie. Sorry, ale naozaj nebudem za všetkých robiť červené kategórie.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:15, 11. január 2026 (UTC) ::::::::Nie. Tých kategórií som nemálo vytvoril sám, bez potreby prechádzať a vracať tvoje úpravy. Nie je to efektívne. Kategórie nerobíš za všetkých. Znovu: ak tie kategórie nechceš robiť systematicky, nechaj ich tak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:16, 13. január 2026 (UTC) :::::::::Nie. Znovu: červené kategórie nepatria do článkov ani kategórii a ak ich permanentne robíme za iných, tak ich vlastne utvrdzujeme v tom, že ich nemusia robiť, veď ich niekto urobí. Teraz som v jednom článku kategórie opravila a v druhom 1 kategóriu zmazala, tak kde je problém? Mal by si skôr napísať [[Redaktor:Martingazak|autorovi]] toho [[Antonín Vazač|článku]], keďže tam dal podkategóriu XXX, ale nevytvoril ani jednu nadkategóriu. A mimochodom - kategória ani nebola správna, keďže vytvoril článok [[Retribučné procesy na Slovensku]] (veľmi dobrý) a kategória by potom mala mať názov ''Odsúdení v retribučných procesoch''.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:38, 13. január 2026 (UTC) P.S. Tiež som vytvorila nemálo kategórii, ale nesúťažime, že? ::::Viaceré kategórie tvorím sám. --[[Redaktor:Lukas565|Lukas565]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas565|diskusia]]) 18:20, 11. január 2026 (UTC) :::::{{re|Lukas565}} Ahoj, ale treba urobiť aj tie chýbajúce kategórie do ktorých ich dáš.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:35, 11. január 2026 (UTC) :::::{{re|Lukas565}} Treba sa tiež dávať pozor na preklepy (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Guatemalsk%C3%AD_kardin%C3%A1li&diff=prev&oldid=8146057 tento]).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:13, 11. január 2026 (UTC) == Upozornenie (ZL a historické články) == Nazdar. Keďže je to opakovaný scenár, napriek množstvu uplynulých upozornení v dielčich diskusiách a zhrnutiach, upozorňujem explicitne: Nedávaj prosím historické články na ZL (o následnom vedení revertovacích vojen ani nehovoriac). Mimo vyložených vandalizmov a experimentov žiadne, ani tie, ktoré nespĺňajú kritériá [[Pomoc:Minimálny článok|minimálneho článku]]. Ak máš s konkrétnym historickým heslom problém, rieš to prosím vždy založením hlasovania cez š. {{tl|na zmazanie}}. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:17, 22. apríl 2026 (UTC) :Sorry, každé pravidlo má výnimku, zrovna tento článok je priam učebnicovou ukážkou a ja naozaj nemienim podporovať dogmatizmus. Dávanie takýchto článkov nedotknutých 5, 10, 15 i viac rokov na hlasovanie je podľa mňa nezmysel a plytvanie časom. Už roky sa hovorí o článkoch z Osudu, Osobností Banskej Bystrice a nezmyselných zoznamoch. Dal ich niekto na hlasovanie? Nie, lebo je to robota za trest. Ja to teda určite dávať nebudem, čas viem využiť lepšie a nebudem podporovať takúto zbytočnú činnosť, čas viem využiť lepšie. Venujem sa starým článkom, snažím sa ich aspoň trochu zlepšiť, ale neexistujúca fasáda sa nedá premaľovať. Takže nech robia hanbu ďalej, ak to je vraj správnejšie než ZL.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:29, 22. apríl 2026 (UTC) ::Nie, skutočne nie! Mrzí ma, že to musím písať zrovna tebe ako zavedenej redaktorke, ktorá tu pôsobí takmer 20 rokov, no ďalšie počiny tohto typu nezostane než riešiť ako vandalizmus. ::A čo sa týka hesiel hromadne naimportovaných z Filitu alebo Osudu, aj netriviálna časť z tých ad 1) je encyklopedicky významná a ad 2) boli v priebehu času rozširované. Takže nie, ani tie prosto nie sú riešiteľné inak než jednotlivo. Tzn. bez inej širšej dohody jedine zakladaním jednotlivých hlasovaní. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 22. apríl 2026 (UTC) :::Nemusí Ťa to mrzieť, budem na to kašľať, keďže evidentne dogmatizmus víťazí. A čo sa týka Osobností BB, absolútna väčšina je významná len lokálne, často nie sú ani dátumy narodenia alebo úmrtia, či rovno ani jedného, ani iné informácie o nich, takže články ani nie je možné rozšíriť.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:42, 22. apríl 2026 (UTC) ::::Nie, nie je to pravda. Tá sada zahŕňala okrem množstva vyložene lokálne významných aj desiatky, možno stovky osobností, ktorých významnosť je širšia, akurát teda pochádzali odtiaľ, sám som mnohé také upravoval. Pri niektorých remeselníkoch, obchodníkoch a pod. je lokálna významnosť viac-menej zrejmá, pri iných profesiách to (z pôvodného textu) zrejmé byť nemusí, človek to zistí až po preskúmaní zdrojov. ::::To nemá nič s dogmatizmom, je to len o tej elementárnej korektnosti, dať pred prípadným mazaním priestor (na prípadnú rešerš, rozšírenie, dozdrojovanie) širšej skupine ľudí. V mnohých prípadoch sa takto ukázalo, že heslo, ktoré bolo podľa jedného subjektívneho názoru v nejakom stave na zmazanie, iní ľudia dokázali relevantne obhájiť/rozšíriť/dozdrojovať aby mohlo byť ponechané. Alebo nie a po pár týždňoch môže byť s kľudným svedomím zmazané s tým, že aj týmto kolektívnym sitom prepadlo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:57, 22. apríl 2026 (UTC) :Súhlas s Teslatonom. Nejde o dogmatizmus, ale o zaužívaný a férový postup. Hlasovanie o zmazaní dáva priestor článok vylepšiť a často sa tak aj udeje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:01, 23. apríl 2026 (UTC) == Archivácia == Zaarchivuj si prosím diskusnú stránku (príspevky z rokov 2016{{--}}2025), v súčasnom stave už naráža na technické limity (ukladanie nových príspevkov je zdĺhavé a žerie zdroje na backende aj u návštevníka v prehliadači). Prípadne ak je to problém, môžem ti ju zaarchivovať ja, daj vedieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:06, 22. apríl 2026 (UTC) :Ak budeš taký dobrý, budem Ti vďačná.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:08, 22. apríl 2026 (UTC) ::✓ --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:26, 22. apríl 2026 (UTC) :::Veľká vďaka.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:30, 22. apríl 2026 (UTC) == Presuny == Ahoj, keď presúvaš tie české obce na bezzátvorkové názvy. Tak napríklad Malenovice sú okrem obce v okrese Frýdek-Místek, aj časť Zlína, plus je ešte hrad Malenovice. To isté spm všimol u nejakej obce z minulého týždňa kde nejaká obec, čo si takto presunula bola zároveň ešte jedna dedina v Česku. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:08, 23. apríl 2026 (UTC) :Súhlas, pri českých lokalitách je ako minimum žiadúce konfrontovať situáciu s rovnomenným heslom na cswki, napr. [[:cs:Malenovice]]. Ak je tam rozlišovačka, je lepšie riešenie (než presun tunajšieho rozlíšeného názvu na bezzátvorkový) preklopiť sem tú rozlišovačku. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:19, 23. apríl 2026 (UTC) ::Ahojte, samozrejme, že kontrolujem. Ale robiť na 2 veci, obec a dedinu či časť mesta o ktorej článok nie je, ak vôbec vznikne, veci RS? Rozumnejšie je podľa mňa urobiť bez zátvorky obec a tam spomenúť druhú možnosť. Hrad mi, priznávam, unikol, takže v tomto prípade som za obec bez zátvorky a Malenovice (rs). Inak som si u tých obcí všimla, že dosť ich máme so zátvorkou, ale RS nie sú.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:59, 23. apríl 2026 (UTC) :::Tu by som sa tiež prihovoril za obec ako primárny význam bez zátvorky a vytvorenie rozlišovačky ak sú 3 alebo viac významov, ak sú len dva, stačí šablónou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:50, 23. apríl 2026 (UTC) == !!!!!!!!! == Necítiš sa trápne dávať kopec výkričníkov v [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Velk%C3%A9_Albrechtice&diff=prev&oldid=8204605 zhrnutiach úprav] botovi? Uvedomuješ si vôbec, že ten bot ťa nevníma? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:23, 27. apríl 2026 (UTC) :Necítiš sa trápne písať ako anonym? Uvedomuješ si vôbec, že to nie je adresované botovi?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:34, 28. apríl 2026 (UTC) :: Komu je to adresované? Uvedomuješ si vôbec, že rovnako píšeš ako anonym? Alebo sem napíšeš svoje meno a priezvisko? Články zakladal bot s jednotnou šablónou, preto je všade JE a nie SÚ. Alebo tými výkričníkmi chceš len upozorniť na dôležitosť tvojej ďalšej zbytočnej úpravy? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 15:53, 28. apríl 2026 (UTC) ::.Prestaň mi písať, názory IP ma v tomto prípade nezaujímajú. Ak nevieš čo som mala na mysli pod anonymom, tak dupľom.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 17:37, 28. apríl 2026 (UTC) {{experimenty}} Svoje drzé poznámky v zhrnutiach úprav si nechaj pre seba, čo si ty, že ideš rozkazovať, kto ma čo na wikipédii vytvárať? Nezdá sa ti že už to svojím pôsobením na wikipédii preháňaš? Pritom tvoje posledné úpravy a zásluhy sú minimálne. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:32, 24. máj 2026 (UTC) g3lf8m8uqh369yxqzqdfhwgpad8q9zu 8218978 8218976 2026-05-24T13:34:28Z Fillos X. 212061 /* !!!!!!!!! */ 8218978 wikitext text/x-wiki {| class="usermessage" align=center style="border: 1px solid #aaa; padding: .2em; margin-bottom: 3px; font-weight: normal; font-size: 95%; width: auto;" | style="padding-right: 4px; padding-left: 4px;" | [[Súbor:PL road sign A-30.svg|40px|]] | <big>'''Predtým, než mi napíšeš..'''</big><br> Upravila som Tebou vložený text? Prečítaj si [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].<br> Odstránila som Tebou vložené informácie? Prečítaj si [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť]] a [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|nestranný uhol pohľadu]].<br> ''' Vďaka za pochopenie.''' |} <div style="margin: 1.5em 0; padding: 0 0.5em; border: 1px solid #EECBAD; background: #FFFAFA; font-size: 85%;"> Archív: [[/Archív 2009|2009]] · [[/Archív 2010|2010]] · [[/Archív 2011|2011]] · [[/Archív 2012|2012]] · [[/Archív 2013|2013]] · [[/Archív 2014|2014]] · [[/Archív 2015|2015]] · [[/Archív 2016|2016]] · [[/Archív 2017|2017]] · [[/Archív 2018|2018]] · [[/Archív 2019|2019]] · [[/Archív 2020|2020]] · [[/Archív 2021|2021]] · [[/Archív 2022|2022]] · [[/Archív 2023|2023]] · [[/Archív 2024|2024]] · [[/Archív 2025|2025]] </div> {{RIGHTTOC}} <!-- PROSÍM, DISKUTUJTE POD TOUTO POZNÁMKOU. PÍŠTE DOLE, ZA POSLEDNÝ PRIDANÝ PRÍSPEVOK. VĎAKA. --> == ŠNR == Ahoj, i tento rok prajem všetko naj do 2026 (nech sa darí). 🙂 --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:20, 31. december 2025 (UTC) :Vďaka, tiež Ti želám šťastný rok 2026 (a pevné nervy).--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:37, 1. január 2026 (UTC) == Rita Levi-Montalcini image == [[Súbor:Rita Levi-Montalcini (1986).png|thumb|60px|left]][[Súbor:Rita_Levi_Montalcini.jpg|thumb|60px|right]] Hi, sorry but I don’t speak Slovak. Why do you keep undoing my edit replacing the image where she looks old and wrinkly with a great historical portrait from the year of her Nobel induction? --[[Redaktor:IvanScrooge98|IvanScrooge98]] ([[Diskusia s redaktorom:IvanScrooge98|diskusia]]) 19:43, 10. január 2026 (UTC) {{re|Lalina}} YOU DIDN’T ANSWER THE QUESTION AND YOU KEEP UNDOING MY EDITS. PLEASE ANSWER THE QUESTION. [[Redaktor:IvanScrooge98|IvanScrooge98]] ([[Diskusia s redaktorom:IvanScrooge98|diskusia]]) 10:42, 11. január 2026 (UTC) == Kategórie (druhá časť) == Lalina, ak nechceš kategórie robiť systematicky, nechaj ich tak. Napríklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Kapverdsk%C3%AD_kardin%C3%A1li&diff=prev&oldid=8141858 tento zásah] je úplne mimo systematiku. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles_Maung_Bo&oldid=prev&diff=8146471 tu] ide o zrejmý preklep, kategória bola už presunutá, stačilo to opraviť. Mimochodom hrúbka nemá spôsobiť [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Mjanmarsk%C3%AD_kardin%C3%A1li&diff=prev&oldid=8146141 výmaz], ale opravu presunom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:58, 11. január 2026 (UTC) :Ahoj, nie, nenechám ich tak. Išlo o zrejmý preklep, ale správna kategória neexistovala, ani ďalších xx nad ňou. Nabúchať červené kategórie do článkov a nechať to tak nie je systematická práca. Autor ich má založiť a ak tak neurobí, nikto nie je povinný to robiť za neho. Pokiaľ má tá kategória viac článkov, alebo perspektívu rozširovania, urobím ju. Ale už mám skúsenosti, že pokiaľ neexistujúce kategórie nezmažem, tak sa nič nedeje. To je, žiaľ, jediná účinná metóda. Sorry, ale u mňa tvorba kategórii s 1-2 články, s veľmi malou pravdepodobnosťou rozšírenia a dokonca s chýbajúcimi nadkategóriami nie je systematická práca, ale tvorba červeného mora. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:06, 11. január 2026 (UTC) ::V tom čase už tá kategória práveže existovala. Revertoval som tvoju úpravu, ktorá ju nominovala na zmazanie. ::Áno, autor {{Ping|Lukas565}} by mal kategórie tvoriť sám a znovu na neho apelujem. Aj kategórie s 1-2 článkom by mali existovať a mali by byť zaradené do nadkategórií ako všetky iné. Inak do systému vnášať chaos a niekto to musí upratať. Šetríš si možno robotu pre seba, ale pridávaš niekomu inému.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:15, 11. január 2026 (UTC) :::Ťažko mohla existovať, keďže mi aj po oprave svietila červene a Ty sám si to revertol 2x na zlý názov. Ak by existovala, tak by Ti stačilo opraviť preklep. Ja tie krpaté kategórie nemažem, len ich netvorím a tým, že tam dám nadkategóriu určite chaos nevnášam. Chaos vnášajú zle spojené články a kategórie s inojazyčnými verziami.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:35, 11. január 2026 (UTC) :::: Kategória bola v správnom tvare od [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Mjanmarsk%C3%AD_kardin%C3%A1li&diff=prev&oldid=8146155 20:09]. Pravda, nevšimol som si prvýkrát, že v článku je s hrubicou. Druhýkrát už áno a napravil som ju. Ale ty si vedela, že ju z toho dôvodu odstraňuješ, napísala si k tomu aj [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles_Maung_Bo&diff=next&oldid=8146259 komentár] čiže stále je tu otázka prečo si miesto presunu kategórie na správny tvar a následnej opravy v článku volila cestu výmazu a neskôr revertovania.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:13, 11. január 2026 (UTC) :::::Veď som to už písala - neexistovala, úpravu som robila 18:59, čiže pred jej vznikom, a nerobím z môjho pohľadu zbytočné kategórie. A keďže po Tvojom reverte tam zase bola tá hrúbka, tak som to, samozrejme, revertovala.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:24, 11. január 2026 (UTC) ::::::Tá kategória bola založená cca 3 dni pred tvojím návrhom na ZL. Takže stačilo ju opraviť a bolo by. Miesto toho riešime. Bolo to však aj dobré v tom, že som sa pozrel na ďalšie tvoje úpravy a aj keď ma to naozaj 2x nebavilo, pozakladal som kategórie čo si poodstraňovala a dokončil kategorizovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:16, 11. január 2026 (UTC) :::::::Keby bola, tak by mi nesvietila červene pri oprave. Nemusel si, ale ako sám vidíš, len zmazanie niečo napraví. Svojho času som vypisovala a efekt žiadny. Začala som mazať, a ajhľa, z nejakých 300 či dokonca 400 sme boli na cca 70. Takže to mazanie má efekt, ale, žiaľ, len mazanie. Sorry, ale naozaj nebudem za všetkých robiť červené kategórie.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:15, 11. január 2026 (UTC) ::::::::Nie. Tých kategórií som nemálo vytvoril sám, bez potreby prechádzať a vracať tvoje úpravy. Nie je to efektívne. Kategórie nerobíš za všetkých. Znovu: ak tie kategórie nechceš robiť systematicky, nechaj ich tak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:16, 13. január 2026 (UTC) :::::::::Nie. Znovu: červené kategórie nepatria do článkov ani kategórii a ak ich permanentne robíme za iných, tak ich vlastne utvrdzujeme v tom, že ich nemusia robiť, veď ich niekto urobí. Teraz som v jednom článku kategórie opravila a v druhom 1 kategóriu zmazala, tak kde je problém? Mal by si skôr napísať [[Redaktor:Martingazak|autorovi]] toho [[Antonín Vazač|článku]], keďže tam dal podkategóriu XXX, ale nevytvoril ani jednu nadkategóriu. A mimochodom - kategória ani nebola správna, keďže vytvoril článok [[Retribučné procesy na Slovensku]] (veľmi dobrý) a kategória by potom mala mať názov ''Odsúdení v retribučných procesoch''.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:38, 13. január 2026 (UTC) P.S. Tiež som vytvorila nemálo kategórii, ale nesúťažime, že? ::::Viaceré kategórie tvorím sám. --[[Redaktor:Lukas565|Lukas565]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas565|diskusia]]) 18:20, 11. január 2026 (UTC) :::::{{re|Lukas565}} Ahoj, ale treba urobiť aj tie chýbajúce kategórie do ktorých ich dáš.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:35, 11. január 2026 (UTC) :::::{{re|Lukas565}} Treba sa tiež dávať pozor na preklepy (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Guatemalsk%C3%AD_kardin%C3%A1li&diff=prev&oldid=8146057 tento]).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:13, 11. január 2026 (UTC) == Upozornenie (ZL a historické články) == Nazdar. Keďže je to opakovaný scenár, napriek množstvu uplynulých upozornení v dielčich diskusiách a zhrnutiach, upozorňujem explicitne: Nedávaj prosím historické články na ZL (o následnom vedení revertovacích vojen ani nehovoriac). Mimo vyložených vandalizmov a experimentov žiadne, ani tie, ktoré nespĺňajú kritériá [[Pomoc:Minimálny článok|minimálneho článku]]. Ak máš s konkrétnym historickým heslom problém, rieš to prosím vždy založením hlasovania cez š. {{tl|na zmazanie}}. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:17, 22. apríl 2026 (UTC) :Sorry, každé pravidlo má výnimku, zrovna tento článok je priam učebnicovou ukážkou a ja naozaj nemienim podporovať dogmatizmus. Dávanie takýchto článkov nedotknutých 5, 10, 15 i viac rokov na hlasovanie je podľa mňa nezmysel a plytvanie časom. Už roky sa hovorí o článkoch z Osudu, Osobností Banskej Bystrice a nezmyselných zoznamoch. Dal ich niekto na hlasovanie? Nie, lebo je to robota za trest. Ja to teda určite dávať nebudem, čas viem využiť lepšie a nebudem podporovať takúto zbytočnú činnosť, čas viem využiť lepšie. Venujem sa starým článkom, snažím sa ich aspoň trochu zlepšiť, ale neexistujúca fasáda sa nedá premaľovať. Takže nech robia hanbu ďalej, ak to je vraj správnejšie než ZL.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:29, 22. apríl 2026 (UTC) ::Nie, skutočne nie! Mrzí ma, že to musím písať zrovna tebe ako zavedenej redaktorke, ktorá tu pôsobí takmer 20 rokov, no ďalšie počiny tohto typu nezostane než riešiť ako vandalizmus. ::A čo sa týka hesiel hromadne naimportovaných z Filitu alebo Osudu, aj netriviálna časť z tých ad 1) je encyklopedicky významná a ad 2) boli v priebehu času rozširované. Takže nie, ani tie prosto nie sú riešiteľné inak než jednotlivo. Tzn. bez inej širšej dohody jedine zakladaním jednotlivých hlasovaní. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 22. apríl 2026 (UTC) :::Nemusí Ťa to mrzieť, budem na to kašľať, keďže evidentne dogmatizmus víťazí. A čo sa týka Osobností BB, absolútna väčšina je významná len lokálne, často nie sú ani dátumy narodenia alebo úmrtia, či rovno ani jedného, ani iné informácie o nich, takže články ani nie je možné rozšíriť.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:42, 22. apríl 2026 (UTC) ::::Nie, nie je to pravda. Tá sada zahŕňala okrem množstva vyložene lokálne významných aj desiatky, možno stovky osobností, ktorých významnosť je širšia, akurát teda pochádzali odtiaľ, sám som mnohé také upravoval. Pri niektorých remeselníkoch, obchodníkoch a pod. je lokálna významnosť viac-menej zrejmá, pri iných profesiách to (z pôvodného textu) zrejmé byť nemusí, človek to zistí až po preskúmaní zdrojov. ::::To nemá nič s dogmatizmom, je to len o tej elementárnej korektnosti, dať pred prípadným mazaním priestor (na prípadnú rešerš, rozšírenie, dozdrojovanie) širšej skupine ľudí. V mnohých prípadoch sa takto ukázalo, že heslo, ktoré bolo podľa jedného subjektívneho názoru v nejakom stave na zmazanie, iní ľudia dokázali relevantne obhájiť/rozšíriť/dozdrojovať aby mohlo byť ponechané. Alebo nie a po pár týždňoch môže byť s kľudným svedomím zmazané s tým, že aj týmto kolektívnym sitom prepadlo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:57, 22. apríl 2026 (UTC) :Súhlas s Teslatonom. Nejde o dogmatizmus, ale o zaužívaný a férový postup. Hlasovanie o zmazaní dáva priestor článok vylepšiť a často sa tak aj udeje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:01, 23. apríl 2026 (UTC) == Archivácia == Zaarchivuj si prosím diskusnú stránku (príspevky z rokov 2016{{--}}2025), v súčasnom stave už naráža na technické limity (ukladanie nových príspevkov je zdĺhavé a žerie zdroje na backende aj u návštevníka v prehliadači). Prípadne ak je to problém, môžem ti ju zaarchivovať ja, daj vedieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:06, 22. apríl 2026 (UTC) :Ak budeš taký dobrý, budem Ti vďačná.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:08, 22. apríl 2026 (UTC) ::✓ --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:26, 22. apríl 2026 (UTC) :::Veľká vďaka.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:30, 22. apríl 2026 (UTC) == Presuny == Ahoj, keď presúvaš tie české obce na bezzátvorkové názvy. Tak napríklad Malenovice sú okrem obce v okrese Frýdek-Místek, aj časť Zlína, plus je ešte hrad Malenovice. To isté spm všimol u nejakej obce z minulého týždňa kde nejaká obec, čo si takto presunula bola zároveň ešte jedna dedina v Česku. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:08, 23. apríl 2026 (UTC) :Súhlas, pri českých lokalitách je ako minimum žiadúce konfrontovať situáciu s rovnomenným heslom na cswki, napr. [[:cs:Malenovice]]. Ak je tam rozlišovačka, je lepšie riešenie (než presun tunajšieho rozlíšeného názvu na bezzátvorkový) preklopiť sem tú rozlišovačku. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:19, 23. apríl 2026 (UTC) ::Ahojte, samozrejme, že kontrolujem. Ale robiť na 2 veci, obec a dedinu či časť mesta o ktorej článok nie je, ak vôbec vznikne, veci RS? Rozumnejšie je podľa mňa urobiť bez zátvorky obec a tam spomenúť druhú možnosť. Hrad mi, priznávam, unikol, takže v tomto prípade som za obec bez zátvorky a Malenovice (rs). Inak som si u tých obcí všimla, že dosť ich máme so zátvorkou, ale RS nie sú.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:59, 23. apríl 2026 (UTC) :::Tu by som sa tiež prihovoril za obec ako primárny význam bez zátvorky a vytvorenie rozlišovačky ak sú 3 alebo viac významov, ak sú len dva, stačí šablónou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:50, 23. apríl 2026 (UTC) == !!!!!!!!! == Necítiš sa trápne dávať kopec výkričníkov v [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Velk%C3%A9_Albrechtice&diff=prev&oldid=8204605 zhrnutiach úprav] botovi? Uvedomuješ si vôbec, že ten bot ťa nevníma? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:23, 27. apríl 2026 (UTC) :Necítiš sa trápne písať ako anonym? Uvedomuješ si vôbec, že to nie je adresované botovi?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:34, 28. apríl 2026 (UTC) :: Komu je to adresované? Uvedomuješ si vôbec, že rovnako píšeš ako anonym? Alebo sem napíšeš svoje meno a priezvisko? Články zakladal bot s jednotnou šablónou, preto je všade JE a nie SÚ. Alebo tými výkričníkmi chceš len upozorniť na dôležitosť tvojej ďalšej zbytočnej úpravy? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 15:53, 28. apríl 2026 (UTC) ::.Prestaň mi písať, názory IP ma v tomto prípade nezaujímajú. Ak nevieš čo som mala na mysli pod anonymom, tak dupľom.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 17:37, 28. apríl 2026 (UTC) Svoje drzé poznámky v zhrnutiach úprav si nechaj pre seba, čo si ty, že ideš rozkazovať, kto ma čo na wikipédii vytvárať? Nezdá sa ti že už to svojím pôsobením na wikipédii preháňaš? Pritom tvoje posledné úpravy a zásluhy sú minimálne. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:32, 24. máj 2026 (UTC) h7n9gbluy3gc6cx1y0v5ty046iescdp Loira (rieka) 0 261207 8219324 7013343 2026-05-25T09:00:59Z Vasiľ 2806 +ref 8219324 wikitext text/x-wiki [[Súbor:France map with Loire highlighted.jpg|thumb|Loira na mape Francúzska]] '''Loira'''<ref name="ÚGKK"/> ({{V jazyku|fra|Loire}}) je najdlhšia [[rieka]] na území [[Francúzsko|Francúzska]], ktorým preteká po celej svojej dĺžke. [[Súbor:Saint-Nazaire le pont puis le chantier naval.JPG|thumb|Loira v Saint-Nazaire]] Loira pramení vo [[Francúzske stredohorie|Francúzskom stredohorí]] (francúzsky Massif central) na južnom úpätí hory [[Mont Gerbier de Jonc]] v nadmorskej výške {{m|1408|m}}. Dĺžka rieky je {{km|1020|m}} a plocha jej povodia asi {{km2|117000}}, čo je viac ako pätina rozlohy Francúzska. Vlieva sa do [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] v [[departement]]e [[Loire-Atlantique]]. == Významné prítoky == * ľavé prítoky - [[Allier (rieka)|Allier]], [[Cher (rieka)|Cher]], [[Indre (rieka)|Indre]], [[Vienne (rieka)|Vienne]] * pravé prítoky - [[Arroux]], [[Erdre]], [[Furan]], [[Maine (rieka)|Maine]] == Vodný režim == Priemerný [[objemový prietok|prietok]] v [[Nantes (Francúzsko)|Nantes]] je {{m3|903}}/s. == Mestá na rieke == [[Súbor:Loire river DSC02485.jpg|thumb|Loira v Orléans]] {| border="0" cellpadding="3" cellspacing="0" |----- valign="top" | * [[Angers]] * [[Blois]] * [[Bouchemaine]] * [[Briare (obec)|Briare]] * [[Cosne-Cours-sur-Loire (obec)|Cosne-Cours-sur-Loire]] * [[Decize (obec)|Decize]] * [[Digoin (obec)|Digoin]] * [[Gien (obec)|Gien]] * [[La Charité-sur-Loire (obec)|La Charité-sur-Loire]] | * [[Le Puy-en-Velay (obec)|Le Puy-en-Velay]] * [[Nantes (Francúzsko)|Nantes]] * [[Nevers]] * [[Orléans]] * [[Roanne (mesto)|Roanne]] * [[Saint-Étienne]] * [[Saint-Nazaire (Loire-Atlantique)|Saint-Nazaire]] * [[Saumur]] * [[Tours]] |} == Zámky na rieke == V oblasti medzi [[Orléans]] a [[Angers]] sa nachádza 120 turisticky atraktívnych zámkov, tzv. „[[Zoznam zámkov na Loire|zámky pri Loire]]“ ku ktorým patria napr. [[zámok Chambord|Chambord]], [[zámok Chenonceau|Chenonceau]], [[zámok Villandry|Villandry]], [[zámok Blois|Blois]], [[zámok Azay-le-Rideau|Azay-le-Rideau]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Zoznam zámkov na Loire]] == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Loira|3624887}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Loira (rieka)| ]] [[Kategória:Rieky vo Francúzsku]] [[Kategória:Burgundsko-Franche-Comté]] [[Kategória:Centre-Val de Loire]] [[Kategória:Pays-de-la-Loire]] 0jbofe80d5a29a4ag8fkf5cktbrvgcc Zoznam architektonických článkov/K 0 267185 8219220 8192520 2026-05-25T00:16:07Z Teslaton 12161 wl. 8219220 wikitext text/x-wiki {{portál|Architektúra|Architektonický}} Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto [[Portál:Architektúra/Kategorizácia|kategorizácie]]. Obsahuje '''883''' článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní. == k == [[K lomu]]{{·}}[[K zlatému rohu (Bratislava)]]{{·}}[[K Železnej studienke]] == k. == [[K. C. Irving Regional Centre]] == k1 == [[K1 (budova)]] == ka == [[Kačacia fontána]]{{·}}[[Kačerov (stanica pražského metra)]]{{·}}[[Kadnárova ulica]]{{·}}[[Kagawa-ken čóša]]{{·}}[[Kaknästornet]]{{·}}[[Kal'a al-Bahrajn]]{{·}}[[Kal’a Saláh ad-Dín (Sýria)]]{{·}}[[Kalište]]{{·}}[[Kalištná ulica]]{{·}}[[Kallikrates (architekt)]]{{·}}[[Kalvária (Banská Bystrica)]]{{·}}[[Kalvária (Bratislava)]]{{·}}[[Kalvária (Považská Bystrica)]]{{·}}[[Kalvínsky kostol (Košice)]]{{·}}[[Kalvínsky kostol (Lučenec)]]{{·}}[[Kamenica (hrad)]]{{·}}[[Kamenná ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kamenná vila]]{{·}}[[Kameňolom (Bratislava)]]{{·}}[[Kameňolom St. Margarethen]]{{·}}[[Kaméliová ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kamilková ulica]]{{·}}[[Kampanila]]{{·}}[[Kamperova kúria]]{{·}}[[Kampus]]{{·}}[[Kampus Universidad Nacional Autónoma de México]]{{·}}[[Kamzík (vrch)]]{{·}}[[Kanelúra]]{{·}}[[Kantonská veža]]{{·}}[[Kapitol (sídlo kongresu)]]{{·}}[[Kapitulská ulica (Banská Bystrica)]]{{·}}[[Kapitulská ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kapitulská ulica (Trnava)]]{{·}}[[Kapitulské pole]]{{·}}[[Kapitulský dvor]]{{·}}[[Kaplnka Božského Srdca Ježišovho (Prievoz)]]{{·}}[[Kaplnka Kristovho Tela (Bratislava)]]{{·}}[[Kaplnka Matky Božej (Veveří)]]{{·}}[[Kaplnka Najsvätejšej Trojice (Benešov nad Ploučnicí)]]{{·}}[[Kaplnka Nanebovstúpenia Pána (Jeruzalem)]]{{·}}[[Kaplnka Nepoškvrnenej Panny Márie]]{{·}}[[Kaplnka Obrátenia svätého Pavla (Nová Dubnica)]]{{·}}[[Kaplnka Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky]]{{·}}[[Kaplnka svätej Anny (Pacov)]]{{·}}[[Kaplnka svätej Kataríny (Bratislava)]]{{·}}[[Kaplnka svätej Rozálie (Bratislava)]]{{·}}[[Kaplnka svätej Rozálie (Košice)]]{{·}}[[Kaplnka svätej Rozálie (Pezinok)]]{{·}}[[Kaplnka svätého Jakuba]]{{·}}[[Kaplnka svätého Jána Nepomuckého (Bojnice)]]{{·}}[[Kaplnka svätého Jána Nepomuckého (Záhorská Bystrica)]]{{·}}[[Kaplnka svätého Kríža (Pražský hrad)]]{{·}}[[Kaplnka svätého Kríža (Trnava)]]{{·}}[[Kaplnka štyridsiatich svätých mučeníkov (Asenovgrad)]]{{·}}[[Kaplnky svätého Štefana a svätého Kozmu a Damiána]]{{·}}[[Kapucínska ulica]]{{·}}[[Kapušianska ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kapušiansky hrad]]{{·}}[[Karadžičova ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Karakumský prieplav]]{{·}}[[Karavanserail]]{{·}}[[Karáčoniho palác]]{{·}}[[Karel Teige]]{{·}}[[Karlov most]]{{·}}[[Karloveská ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Karlovo náměstí (stanica pražského metra)]]{{·}}[[Karner]]{{·}}[[Karol Paluš]]{{·}}[[Karol Rosmány]]{{·}}[[Karolinum]]{{·}}[[Karpatská ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Karpatská ulica (Trnava)]]{{·}}[[Karpatská ulica (Žilina)]]{{·}}[[Karyatída]]{{·}}[[Kasárenské námestie]]{{·}}[[Kasárne]]{{·}}[[Kasárne Kulturpark]]{{·}}[[Kasba]]{{·}}[[Kastel (staroveký Rím)]]{{·}}[[Kastrum]]{{·}}[[Kašna]]{{·}}[[Kaštieľ]]{{·}}[[Kaštieľ Bošániovcov]]{{·}}[[Kaštieľ Burg]]{{·}}[[Kaštieľ Lieskovec]]{{·}}[[Kaštieľ Orlové]]{{·}}[[Kaštieľ Radvanských]]{{·}}[[Kaštieľ rodiny Kubíni]]{{·}}[[Kaštieľ svätej Žofie]]{{·}}[[Kaštieľ Svätý Anton]]{{·}}[[Kaštieľ v Betliari]]{{·}}[[Kaštieľ v Budmericiach]]{{·}}[[Kaštieľ v Bytči]]{{·}}[[Kaštieľ v Bytčici]]{{·}}[[Kaštieľ v Častkovciach]]{{·}}[[Kaštieľ v Diviakoch]]{{·}}[[Kaštieľ v Divinke]]{{·}}[[Kaštieľ v Dolnej Krupej]]{{·}}[[Kaštieľ v Geči]]{{·}}[[Kaštieľ v Hlohovci]]{{·}}[[Kaštieľ v Horných Turovciach]]{{·}}[[Kaštieľ v Ivanke pri Dunaji]]{{·}}[[Kaštieľ v Jasenici]]{{·}}[[Kaštieľ v Kalinčiakove]]{{·}}[[Kaštieľ v Moravanoch nad Váhom]]{{·}}[[Kaštieľ v Mošovciach]]{{·}}[[Kaštieľ v Ožďanoch]]{{·}}[[Kaštieľ v Plášťovciach]]{{·}}[[Kaštieľ v Prievoze]]{{·}}[[Kaštieľ v Radoli]]{{·}}[[Kaštieľ v Rusovciach]]{{·}}[[Kaštieľ v Snine]]{{·}}[[Kaštieľ v Strážkach]]{{·}}[[Kaštieľ v Šarišských Michaľanoch]]{{·}}[[Kaštieľ v Tomášove]]{{·}}[[Kaštieľ v Topoľčiankach]]{{·}}[[Kaštieľ v Záturčí]]{{·}}[[Kaštieľ v Zlatých Moravciach]]{{·}}[[Kaštieľ v Želiezovciach]]{{·}}[[Kaštieľ v Žiari nad Hronom]]{{·}}[[Kaštieľ vo Veľkých Levároch]]{{·}}[[Kaštieľsky park (Hurbanovo)]]{{·}}[[Katedra (biskupský stolec)]]{{·}}[[Katedrála]]{{·}}[[Katedrála Bagrati]]{{·}}[[Katedrála Bohozjavenia]]{{·}}[[Katedrála Najsvätejšej Trojice]]{{·}}[[Katedrála Najsvätejšej Trojice (Blaj)]]{{·}}[[Katedrála Najsvätejšej Trojice (Drážďany)]]{{·}}[[Katedrála Najsvätejšej Trojice (Quebec)]]{{·}}[[Katedrála Najsvätejšej Trojice (Sibiu)]]{{·}}[[Katedrála Najsvätejšej Trojice (Žilina)]]{{·}}[[Katedrála Nanebovzatia Panny Márie (Rožňava)]]{{·}}[[Katedrála Nanebovzatia Panny Márie (Vilnius)]]{{·}}[[Katedrála Notre-Dame]]{{·}}[[Katedrála Notre-Dame (Laon)]]{{·}}[[Katedrála Notre-Dame (Noyon)]]{{·}}[[Katedrála Notre-Dame (Paríž)]]{{·}}[[Katedrála Notre-Dame (Reims)]]{{·}}[[Katedrála Notre-Dame (Rouen)]]{{·}}[[Katedrála Notre-Dame (Štrasburg)]]{{·}}[[Katedrála Notre-Dame (Tournai)]]{{·}}[[Katedrála Notre-Dame-Immaculée]]{{·}}[[Katedrála Panny Márie (Braga)]]{{·}}[[Katedrála Panny Márie (Burgos)]]{{·}}[[Katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha (Ostrihom)]]{{·}}[[Katedrála Premenenia Pána (Cefalù)]]{{·}}[[Katedrála Saint-Nazaire (Béziers)]]{{·}}[[Katedrála svätej Hedvigy (Berlín)]]{{·}}[[Katedrála svätej Matky Terezy]]{{·}}[[Katedrála svätej Nedele]]{{·}}[[Katedrála svätého Bartolomeja (Plzeň)]]{{·}}[[Katedrála Svätého Ducha (Minsk)]]{{·}}[[Katedrála svätého Františka Xaverského]]{{·}}[[Katedrála svätého Gervasia a Protasia (Soissons)]]{{·}}[[Katedrála svätého Jakuba (Šibenik)]]{{·}}[[Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Perpignan)]]{{·}}[[Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)]]{{·}}[[Katedrála svätého Juraja (Ľvov)]]{{·}}[[Katedrála svätého Lazara]]{{·}}[[Katedrála svätého Ľudovíta (Blois)]]{{·}}[[Katedrála svätého Ľudovíta (Plovdiv)]]{{·}}[[Katedrála svätého Magnusa]]{{·}}[[Katedrála svätého Martina (Bratislava)]]{{·}}[[Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)]]{{·}}[[Katedrála svätého Mórica (Angers)]]{{·}}[[Katedrála svätého Munga]]{{·}}[[Katedrála svätého Ondreja (Bordeaux)]]{{·}}[[Katedrála svätého Patrika (New York)]]{{·}}[[Katedrála svätého Pavla (Londýn)]]{{·}}[[Katedrála svätého Pavla (Mdina)]]{{·}}[[Katedrála svätého Petra (Beauvais)]]{{·}}[[Katedrála svätého Petra (Montpellier)]]{{·}}[[Katedrála svätého Petra a Pavla]]{{·}}[[Katedrála svätého Petra a Pavla (Brno)]]{{·}}[[Katedrála svätého Petra a Pavla (Petrohrad)]]{{·}}[[Katedrála svätého Petra a Pavla (Washington)]]{{·}}[[Katedrála svätého Stanislava (Vilnius)]]{{·}}[[Katedrála svätého Šebastiána]]{{·}}[[Katedrála svätého Štefana (Agde)]]{{·}}[[Katedrála svätého Štefana (Bourges)]]{{·}}[[Katedrála svätého Štefana (Meaux)]]{{·}}[[Katedrála svätého Štefana (Sens)]]{{·}}[[Katedrála svätého Vavrinca (Petřínské sady)]]{{·}}[[Katedrála svätého Václava (Olomouc)]]{{·}}[[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha]]{{·}}[[Katedrála svätých Petra a Pavla (Konstanca)]]{{·}}[[Katedrála Usnutia Presvätej Bohorodičky (Kluž)]]{{·}}[[Katedrála v Guarde]]{{·}}[[Katedrála v Périgueux]]{{·}}[[Katedrála v Roskilde]]{{·}}[[Katedrála v Seville]]{{·}}[[Katedrála Zosnutia Bohorodičky (Brašov)]]{{·}}[[Katedrála Zosnutia Bohorodičky (Plovdiv)]]{{·}}[[Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky (Moskva)]]{{·}}[[Katedrálny chrám svätých Cyrila a Metoda (Burgas)]]{{·}}[[Katedrálny chrám Troch hierarchov (Temešvár)]]{{·}}[[Katedrálny chrám Zosnutia Bohorodičky (Pazardžik)]]{{·}}[[Kategórie štadiónov UEFA]]{{·}}[[Kato Zakros]]{{·}}[[Katolikon]]{{·}}[[Kaufhaus des Westens]]{{·}}[[Kavyľová ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kazanská ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kazateľnica]]{{·}}[[Kaze no tó]]{{·}}[[Kazujo Sedžimová]] == ká == [[Károly Kós]] == ke == [[Keckove teleskopy]]{{·}}[[Keglevičov palác]]{{·}}[[Keleti pályaudvar]]{{·}}[[Kemper aréna]]{{·}}[[Ken Adam]]{{·}}[[Kenilworth Road]]{{·}}[[Kensingtonské záhrady]]{{·}}[[Kenzó Tange]]{{·}}[[Keplerova ulica]]{{·}}[[Keramický stôl]]{{·}}[[Kernov dom]]{{·}}[[Kevin Andrew Lynch]]{{·}}[[Kevin Roche]]{{·}}[[Kew Bridge]]{{·}}[[Kew Railway Bridge]]{{·}}[[Key Tower]]{{·}}[[KeyBank Center]] == kh == [[Khalifa International Stadium]] == ki == [[Kilʼa Róhtás]]{{·}}[[Kilburn (stanica metra)]]{{·}}[[Kilián Ignác Dientzenhofer]]{{·}}[[Kinetická architektúra]]{{·}}[[King’s Cross (železničná stanica)]]{{·}}[[King’s Cross St. Pancras (stanica metra)]]{{·}}[[King's Meadows Bridge]]{{·}}[[King Power Stadium]]{{·}}[[Kingsbury (stanica metra)]]{{·}}[[Kingston Bridge]]{{·}}[[Kingston Railway Bridge]]{{·}}[[Kino]]{{·}}[[Kino Úsmev (Košice)]]{{·}}[[Kino YMCA]]{{·}}[[Kirtlandský chrám]]{{·}}[[Kišó Kurokawa]] == kl == [[Klaňanie troch kráľov (Leonardo da Vinci)]]{{·}}[[Klariská ulica]]{{·}}[[Klasicistická architektúra]]{{·}}[[Klasicizmus]]{{·}}[[Klasicizujúci romantizmus]]{{·}}[[Klasovský park]]{{·}}[[Klauzy]]{{·}}[[Klára Kubičková]]{{·}}[[Kláštor]]{{·}}[[Kláštor a kostol kamaldulov na Zobore]]{{·}}[[Kláštor a Kostol svätých Petra a Pavla (Nitra, Horné Mesto)]]{{·}}[[Kláštor Alpirsbach]]{{·}}[[Kláštor Arles-sur-Tech]]{{·}}[[Kláštor augustiniánov (Třeboň)]]{{·}}[[Kláštor Aulne]]{{·}}[[Kláštor Beaulieu-sur-Dordogne]]{{·}}[[Kláštor Beauport]]{{·}}[[Kláštor Bernay]]{{·}}[[Kláštor Blanche]]{{·}}[[Kláštor Bonneval]]{{·}}[[Kláštor Braine]]{{·}}[[Kláštor Certosa di Padula]]{{·}}[[Kláštor Cîteaux]]{{·}}[[Kláštor Clairvaux]]{{·}}[[Kláštor Dolný Ročov]]{{·}}[[Kláštor Epau]]{{·}}[[Kláštor Fontenay]]{{·}}[[Kláštor Fontevraud]]{{·}}[[Kláštor Fountains]]{{·}}[[Kláštor Gaming]]{{·}}[[Kláštor Ganagobie]]{{·}}[[Kláštor Göttweig]]{{·}}[[Kláštor Hautecombe]]{{·}}[[Kláštor hieronymitov]]{{·}}[[Kláštor kartuziánov v Hamborku]]{{·}}[[Kláštor Kladruby]]{{·}}[[Kláštor Královo Pole]]{{·}}[[Kláštor Kristovho rádu]]{{·}}[[Kláštor Lilienfeld]]{{·}}[[Kláštor Maubuisson]]{{·}}[[Kláštor Maulbronn]]{{·}}[[Kláštor Messines]]{{·}}[[Kláštor Miraflores]]{{·}}[[Kláštor Moissac]]{{·}}[[Kláštor nazarénov (Nitra)]]{{·}}[[Kláštor Neuberg]]{{·}}[[Kláštor Noirlac]]{{·}}[[Kláštor Paray-le-Monial]]{{·}}[[Kláštor Poblet]]{{·}}[[Kláštor Port-Royal]]{{·}}[[Kláštor Royaumont]]{{·}}[[Kláštor Saint-Benoît-sur-Loire]]{{·}}[[Kláštor Saint-Gilles]]{{·}}[[Kláštor Saint-Guilhem-le-Désert]]{{·}}[[Kláštor Saint-Hilaire]]{{·}}[[Kláštor Saint-Martin du Canigou]]{{·}}[[Kláštor Saint-Mathieu de Fine-Terre]]{{·}}[[Kláštor San Millán de Suso]]{{·}}[[Kláštor San Millán de Yuso]]{{·}}[[Kláštor Santa Maria de Guadalupe]]{{·}}[[Kláštor Santa María de Gerri]]{{·}}[[Kláštor Serrabone]]{{·}}[[Kláštor Schlägl]]{{·}}[[Kláštor Sigena]]{{·}}[[Kláštor Souvigny]]{{·}}[[Kláštor Stams]]{{·}}[[Kláštor svätej Anežky Českej]]{{·}}[[Kláštor svätej Kataríny]]{{·}}[[Kláštor Svätej trojice]]{{·}}[[Kláštor svätého Františka (Cetona)]]{{·}}[[Kláštor svätého Martina (Laon)]]{{·}}[[Kláštor svätého Mikuláša (Angers)]]{{·}}[[Kláštor Teplá]]{{·}}[[Kláštor Thoronet]]{{·}}[[Kláštor v Gračanici]]{{·}}[[Kláštor Valmagne]]{{·}}[[Kláštor Veruela]]{{·}}[[Kláštor Wilhering]]{{·}}[[Kláštor Wilten]]{{·}}[[Kláštor Želiv]]{{·}}[[Kláštorisko]]{{·}}[[Kláštorný komplex pavlínov (Šaštín-Stráže)]]{{·}}[[Kláštory na svahoch Popocatépetlu]]{{·}}[[Klemensova ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Klement Šilinger]]{{·}}[[Klenák]]{{·}}[[Klenba]]{{·}}[[Klenová ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Klenovec (vodná nádrž)]]{{·}}[[Klingerka (projekt)]]{{·}}[[Klobučnícka ulica (Bratislava)]] == kĺ == [[Kĺzavá ulica]] == kn == [[Knóssos]] == kň == [[Kňazský seminár sv. Karola Boromejského]] == ko == [[Kobylisy (stanica pražského metra)]]{{·}}[[Koceľova ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kogenerácia]]{{·}}[[Kochgasse 8]]{{·}}[[Kochovo sanatórium]]{{·}}[[Kokošník (architektúra)]]{{·}}[[Kolárska ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kolbenova (stanica pražského metra)]]{{·}}[[Kolektívny dom]]{{·}}[[Koliba (Bratislava)]]{{·}}[[Koloman Lux]]{{·}}[[Kolomenskoje]]{{·}}[[Kolonáda]]{{·}}[[Kolonádový most (Piešťany)]]{{·}}[[Koloseum]]{{·}}[[Kolotoč]]{{·}}[[Kolovratský palác (Praha, Valdštejnská)]]{{·}}[[Kolónia Svojdomov]]{{·}}[[Kolónie benevolencie]]{{·}}[[Kolping Arena]]{{·}}[[Komárnická ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Komárňanská ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Komenského ulica (Banská Bystrica)]]{{·}}[[Komenského ulica (Hlohovec)]]{{·}}[[Komenského ulica (Košice)]]{{·}}[[Komenského ulica (Žilina)]]{{·}}[[Kominárska ulica]]{{·}}[[Komín]]{{·}}[[Komjatický park]]{{·}}[[Komplex hrobky a svätyne šajcha Safího ad-Dína v Ardabíle]]{{·}}[[Komunitná záhrada]]{{·}}[[Koncerty na garážach]]{{·}}[[Kondela]]{{·}}[[Konečných dom]]{{·}}[[Konferenčný stolík]]{{·}}[[Koncha]]{{·}}[[Konkatedrála]]{{·}}[[Konkatedrála Nanebovzatia Panny Márie]]{{·}}[[Konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie]]{{·}}[[Konkatedrála svätého Jána]]{{·}}[[Konkatedrála svätého Mikuláša]]{{·}}[[Konrad Wachsmann]]{{·}}[[Konstantin Stepanovič Meľnikov]]{{·}}[[Konštantínov oblúk]]{{·}}[[Konštruktivizmus (architektúra)]]{{·}}[[Kontajnerová architektúra]]{{·}}[[Konvent svätého Leopolda v Brne]]{{·}}[[Konventná ulica]]{{·}}[[Konzolový most]]{{·}}[[Kopanický rybník]]{{·}}[[Kopánková ulica]]{{·}}[[Kopčany (Bratislava)]]{{·}}[[Kopecký a Studený architekti]]{{·}}[[Koperníkova ulica (Hlohovec)]]{{·}}[[Korabinského ulica]]{{·}}[[Korálová ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kordónová rímsa]]{{·}}[[Koreničova ulica]]{{·}}[[Koré]]{{·}}[[Korintský prieplav]]{{·}}[[Korintský sloh]]{{·}}[[Korlátka]]{{·}}[[Korunská ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Korytnická ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Korzo]]{{·}}[[Kosatcová ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kosodrevinová ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kostelecký zámecký park]]{{·}}[[Kostlivého ulica]]{{·}}[[Kostol]]{{·}}[[Kostol a kláštor klarisiek (Bratislava)]]{{·}}[[Kostol a kláštor svätej Alžbety (Bratislava)]]{{·}}[[Kostol a kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej (Dechtice)]]{{·}}[[Kostol Božského Srdca Ježišovho (Košice)]]{{·}}[[Kostol Božského Srdca Ježišovho (Partizánske)]]{{·}}[[Kostol Dobrého pastiera (Solinky)]]{{·}}[[Kostol Ducha Svätého]]{{·}}[[Kostol Ducha Svätého (Devínska Nová Ves)]]{{·}}[[Kostol Ducha Svätého (Dúbravka)]]{{·}}[[Kostol Ducha Svätého (Žehra)]]{{·}}[[Kostol Kráľovnej pokoja (Košice)]]{{·}}[[Kostol Kráľovnej rodiny]]{{·}}[[Kostol kresťanskej reformovanej cirkvi (Bratislava)]]{{·}}[[Kostol Kresťanskej reformovanej cirkvi v Kalinčiakove]]{{·}}[[Kostol Krista Kráľa (Chorvátsky Grob)]]{{·}}[[Kostol Krista Kráľa (Košice)]]{{·}}[[Kostol Krista Kráľa (Prešov)]]{{·}}[[Kostol Krista Kráľa (Šarišská Trstená)]]{{·}}[[Kostol Loretánskej Panny Márie (Bratislava)]]{{·}}[[Kostol Matky Božej pred Týnom]]{{·}}[[Kostol Mena Panny Márie (Nový Sad)]]{{·}}[[Kostol Mena Panny Márie (Vrakuňa)]]{{·}}[[Kostol Najsvätejšej Trojice]]{{·}}[[Kostol Najsvätejšej Trojice (Bánovce nad Bebravou)]]{{·}}[[Kostol Najsvätejšej Trojice (Fulnek)]]{{·}}[[Kostol Najsvätejšej Trojice (Chtelnica)]]{{·}}[[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)]]{{·}}[[Kostol Najsvätejšej Trojice (Košice)]]{{·}}[[Kostol Najsvätejšej Trojice (Liptovská Lúžna)]]{{·}}[[Kostol Najsvätejšej Trojice (Mošovce)]]{{·}}[[Kostol Najsvätejšej Trojice (Pezinok)]]{{·}}[[Kostol Najsvätejšej Trojice (Podhradie)]]{{·}}[[Kostol Najsvätejšej Trojice (Prievidza)]]{{·}}[[Kostol Najsvätejšej Trojice (Rybník)]]{{·}}[[Kostol Najsvätejšej Trojice (Trnava)]]{{·}}[[Kostol Najsvätejšej Trojice (Varín)]]{{·}}[[Kostol najsvätejšieho mena Ježišovho (Atotonilco)]]{{·}}[[Kostol najsvätejšieho mena Ježišovho pri Largo di Torre Argentina]]{{·}}[[Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (Bratislava)]]{{·}}[[Kostol Najsvätejšieho srdca Pána (Vinohrady)]]{{·}}[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Banská Bystrica)]]{{·}}[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Banská Štiavnica)]]{{·}}[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Blumentálsky)]]{{·}}[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dolné Orešany)]]{{·}}[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Gelnica)]]{{·}}[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (kláštor v Předklášteří)]]{{·}}[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica)]]{{·}}[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Nitra, Kalvária)]]{{·}}[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Notre Dame)]]{{·}}[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Nová Dubnica)]]{{·}}[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Pezinok)]]{{·}}[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Plavecký Štvrtok)]]{{·}}[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Prievidza)]]{{·}}[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Sečovce)]]{{·}}[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Sládkovičovo)]]{{·}}[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Spišská Nová Ves)]]{{·}}[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Staré)]]{{·}}[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Topoľčany)]]{{·}}[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Valtice)]]{{·}}[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa]]{{·}}[[Kostol Narodenia Najsvätejšej Panny Márie (Harklowa)]]{{·}}[[Kostol Narodenia Panny Márie (Bratislava)]]{{·}}[[Kostol Narodenia Panny Márie (Horné Krškany)]]{{·}}[[Kostol Narodenia Panny Márie (Omšenie)]]{{·}}[[Kostol Narodenia Panny Márie (Prečín)]]{{·}}[[Kostol Narodenia Pána (Praha)]]{{·}}[[Kostol Navštívenia Panny Márie (Liptovský Hrádok)]]{{·}}[[Kostol Navštívenia Panny Márie (Nitra)]]{{·}}[[Kostol Navštívenia Panny Márie (Považská Bystrica)]]{{·}}[[Kostol Navštívenia Panny Márie (Senica)]]{{·}}[[Kostol Navštívenia Panny Márie (Závod)]]{{·}}[[Kostol Navštívenia Panny Márie a kláštor Milosrdných bratov]]{{·}}[[Kostol Nepoškvrneného počatia (Šopron)]]{{·}}[[Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (Daugavpils)]]{{·}}[[Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (Malacky)]]{{·}}[[Kostol Nostra Signora del Sacro Cuore]]{{·}}[[Kostol Notre Dame (Dijon)]]{{·}}[[Kostol Obrátenia svätého Pavla (Žilina)]]{{·}}[[Kostol Panny Márie]]{{·}}[[Kostol Panny Márie (Stralsund)]]{{·}}[[Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov (Plovdiv)]]{{·}}[[Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava]]{{·}}[[Kostol Panny Márie Lurdskej (Plovdiv)]]{{·}}[[Kostol Panny Márie milostí]]{{·}}[[Kostol Panny Márie milostí (Miláno)]]{{·}}[[Kostol Panny Márie na Slovanoch]]{{·}}[[Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov (Rača)]]{{·}}[[Kostol Panny Márie Ružencovej (Černová)]]{{·}}[[Kostol Panny Márie Snežnej (Banská Štiavnica)]]{{·}}[[Kostol Panny Márie Snežnej (Bratislava)]]{{·}}[[Kostol Panny Márie Snežnej (Praha)]]{{·}}[[Kostol Panny Márie Víťaznej (Valletta)]]{{·}}[[Kostol Povýšenia svätého Kríža (Černovice)]]{{·}}[[Kostol Povýšenia svätého Kríža (Lanžhot)]]{{·}}[[Kostol Povýšenia svätého Kríža (Petržalka)]]{{·}}[[Kostol Povýšenia svätého Kríža (Ružomberok)]]{{·}}[[Kostol Premenenia Pána (Pezinok)]]{{·}}[[Kostol Premenenia Pána (Špania Dolina)]]{{·}}[[Kostol Premenenia Pána (Varnsdorf)]]{{·}}[[Kostol primátu svätého Petra]]{{·}}[[Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi (Nitra)]]{{·}}[[Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi (Žíp)]]{{·}}[[Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci]]{{·}}[[Kostol Ružencovej Panny Márie (Kranj)]]{{·}}[[Kostol Saint-Jean-de-Malte]]{{·}}[[Kostol San Luigi dei Francesi]]{{·}}[[Kostol San Salvador (Benátky)]]{{·}}[[Kostol Sant'Agnese in Agone]]{{·}}[[Kostol Sant'Andrea al Quirinale]]{{·}}[[Kostol Santa Maria delle Piante]]{{·}}[[Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Košice)]]{{·}}[[Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Petržalka)]]{{·}}[[Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Pohorelá)]]{{·}}[[Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Vajnory)]]{{·}}[[Kostol stroskotania svätého Pavla]]{{·}}[[Kostol svätej Alžbety]]{{·}}[[Kostol svätej Alžbety (Banská Bystrica)]]{{·}}[[Kostol svätej Alžbety (Bratislava)]]{{·}}[[Kostol svätej Alžbety (Kremnica)]]{{·}}[[Kostol svätej Alžbety (Modrý kostolík)]]{{·}}[[Kostol svätej Alžbety (Muľa)]]{{·}}[[Kostol svätej Alžbety (Veľké Bielice)]]{{·}}[[Kostol svätej Alžbety Uhorskej (Paríž)]]{{·}}[[Kostol svätej Anny (Oravská Lesná)]]{{·}}[[Kostol svätej Anny (Šenkvice)]]{{·}}[[Kostol svätej Anny (Trnava)]]{{·}}[[Kostol svätej Anny (Vilnius)]]{{·}}[[Kostol svätej Barbory (Olomouc)]]{{·}}[[Kostol svätej Barbory (Pacov)]]{{·}}[[Kostol svätej Barbory (Žilina)]]{{·}}[[Kostol svätej Bernadetty (Lurdy)]]{{·}}[[Kostol svätej Heleny (Kvetnica)]]{{·}}[[Kostol svätej Heleny (Trnava)]]{{·}}[[Kostol svätej Kataríny (Banská Štiavnica)]]{{·}}[[Kostol svätej Kataríny (Brusel)]]{{·}}[[Kostol svätej Kataríny (Lozorno)]]{{·}}[[Kostol svätej Kataríny (Ostrava)]]{{·}}[[Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (Kremnica)]]{{·}}[[Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (Topoľčianky)]]{{·}}[[Kostol svätej Libairy (Rambervillers)]]{{·}}[[Kostol svätej Ľudmily (Vinohrady)]]{{·}}[[Kostol svätej Margaréty (Westminster)]]{{·}}[[Kostol svätej Margity (Lamač)]]{{·}}[[Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)]]{{·}}[[Kostol svätej Márie (Carisbrooke)]]{{·}}[[Kostol svätej Márie Magdalény (Poznaň)]]{{·}}[[Kostol svätej Márie Magdalény (Rusovce)]]{{·}}[[Kostol svätej Notburgy (Podbořanský Rohozec)]]{{·}}[[Kostol Svätej rodiny]]{{·}}[[Kostol Svätej rodiny (Bratislava)]]{{·}}[[Kostol svätej rodiny (Kaliningrad)]]{{·}}[[Kostol svätej Trojice (Stratford-upon-Avon)]]{{·}}[[Kostol svätého Alexandra Nevského (Belehrad)]]{{·}}[[Kostol svätého Alexandra Nevského (Kodaň)]]{{·}}[[Kostol svätého Alchmunda (Derby)]]{{·}}[[Kostol svätého Antona Padovského (Konstanca)]]{{·}}[[Kostol svätého Antona Padovského (Prašivá)]]{{·}}[[Kostol svätého Antona Paduánskeho (Košice)]]{{·}}[[Kostol svätého Antona Pustovníka (Červený Kláštor)]]{{·}}[[Kostol svätého Augustína (Šajdíkove Humence)]]{{·}}[[Kostol svätého Bartolomeja (Brašov)]]{{·}}[[Kostol svätého Bartolomeja (Brighton)]]{{·}}[[Kostol svätého Bartolomeja (Čadca)]]{{·}}[[Kostol svätého Bartolomeja (Praha, Staré Mesto)]]{{·}}[[Kostol svätého Bartolomeja (Prievidza)]]{{·}}[[Kostol svätého Benedikta (Praha)]]{{·}}[[Kostol Svätého Ducha]]{{·}}[[Kostol Svätého Ducha (Košice)]]{{·}}[[Kostol Svätého Ducha (Nitra)]]{{·}}[[Kostol Svätého Ducha (Praha, Staré Mesto)]]{{·}}[[Kostol svätého Egídia (Milevsko)]]{{·}}[[Kostol svätého Egídia (Poprad)]]{{·}}[[Kostol svätého Egídia (Praha)]]{{·}}[[Kostol svätého Františka z Assisi (Hervartov)]]{{·}}[[Kostol svätého Františka z Assisi (Karlova Ves)]]{{·}}[[Kostol svätého Františka z Assisi (Praha, Staré Mesto)]]{{·}}[[Kostol svätého Gála (Nižná)]]{{·}}[[Kostol svätého Gála (Turany)]]{{·}}[[Kostol svätého Haštala]]{{·}}[[Kostol svätého Havla (Praha, Staré Mesto)]]{{·}}[[Kostol svätého Jakuba]]{{·}}[[Kostol svätého Jakuba (Banská Bystrica)]]{{·}}[[Kostol svätého Jakuba (Brno)]]{{·}}[[Kostol svätého Jakuba (Kysucké Nové Mesto)]]{{·}}[[Kostol svätého Jakuba (Podbrezje)]]{{·}}[[Kostol svätého Jakuba (Polička)]]{{·}}[[Kostol svätého Jakuba (Sandomierz)]]{{·}}[[Kostol svätého Jakuba (Trnava)]]{{·}}[[Kostol svätého Jakuba Väčšieho (Jihlava)]]{{·}}[[Kostol svätého Jána (Sohrol)]]{{·}}[[Kostol svätého Jána (Tartu)]]{{·}}[[Kostol svätého Jána Evangelistu (Dravograd)]]{{·}}[[Kostol svätého Jána Krstiteľa (Bardejov)]]{{·}}[[Kostol svätého Jána Krstiteľa (Ivanka pri Dunaji)]]{{·}}[[Kostol svätého Jána Krstiteľa (Kremnické Bane)]]{{·}}[[Kostol svätého Jána Krstiteľa (Perth, rímskokatolícky)]]{{·}}[[Kostol svätého Jána Krstiteľa (Quebec)]]{{·}}[[Kostol svätého Jána Krstiteľa (Raškov)]]{{·}}[[Kostol svätého Jána Krstiteľa (Ribčev Laz)]]{{·}}[[Kostol svätého Jána Krstiteľa (Rimavská Sobota)]]{{·}}[[Kostol svätého Jána Krstiteľa (Rimavské Janovce)]]{{·}}[[Kostol svätého Jána Krstiteľa (Stráže pod Tatrami)]]{{·}}[[Kostol svätého Jána Nepomuckého (Nepomuk)]]{{·}}[[Kostol svätého Jána Nepomuckého (New York)]]{{·}}[[Kostol svätého Jána z Boha a kláštor Milosrdných bratov]]{{·}}[[Kostol svätého Jána z Mathy (Bratislava)]]{{·}}[[Kostol svätého Jozefa (Plovdiv)]]{{·}}[[Kostol svätého Jozefa (Prešov)]]{{·}}[[Kostol svätého Jozefa robotníka (Nová Dubnica)]]{{·}}[[Kostol svätého Juraja (Azerables)]]{{·}}[[Kostol svätého Juraja (Kostoľany pod Tribečom)]]{{·}}[[Kostol svätého Juraja (Mořkov)]]{{·}}[[Kostol svätého Juraja (Považská Bystrica)]]{{·}}[[Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)]]{{·}}[[Kostol svätého Juraja (Stará Halič)]]{{·}}[[Kostol svätého Juraja (Svätý Jur)]]{{·}}[[Kostol svätého Juraja (Tăut)]]{{·}}[[Kostol svätého Juraja (Trnové)]]{{·}}[[Kostol svätého Karola Boromejského (Viedeň)]]{{·}}[[Kostol svätého Kríža (Banská Bystrica)]]{{·}}[[Kostol svätého Kríža (Devín)]]{{·}}[[Kostol svätého Kríža (Prešov)]]{{·}}[[Kostol svätého Ladislava (Bratislava)]]{{·}}[[Kostol svätého Ladislava (Hurbanovo)]]{{·}}[[Kostol svätého Ladislava (Necpaly)]]{{·}}[[Kostol svätého Ladislava (Nitra)]]{{·}}[[Kostol svätého Ladislava (Spišský Štvrtok)]]{{·}}[[Kostol svätého Lukáša (Ironbridge)]]{{·}}[[Kostol svätého Ľudovíta (Moskva)]]{{·}}[[Kostol svätého Martina (Brašov)]]{{·}}[[Kostol svätého Martina (Grywałd)]]{{·}}[[Kostol svätého Martina (Hradište pod Vrátnom)]]{{·}}[[Kostol svätého Martina (Jarok)]]{{·}}[[Kostol svätého Martina (Lipany)]]{{·}}[[Kostol svätého Martina (Malé Hoste)]]{{·}}[[Kostol svätého Martina (Martin)]]{{·}}[[Kostol svätého Martina (Martinček)]]{{·}}[[Kostol svätého Martina (Moravany nad Váhom)]]{{·}}[[Kostol svätého Martina (Nitra)]]{{·}}[[Kostol svätého Martina (Srednja vas v Bohinju)]]{{·}}[[Kostol svätého Martina (Šurany)]]{{·}}[[Kostol svätého Martina (Trstená)]]{{·}}[[Kostol svätého Martina (Vinosady)]]{{·}}[[Kostol svätého Martina v múre]]{{·}}[[Kostol svätého Mederika]]{{·}}[[Kostol svätého Michala (Hildesheim)]]{{·}}[[Kostol svätého Michala (Košice)]]{{·}}[[Kostol svätého Michala (Liptovský Michal)]]{{·}}[[Kostol svätého Michala (Šarišské Michaľany)]]{{·}}[[Kostol svätého Michala archanjela (Čunovo)]]{{·}}[[Kostol svätého Michala archanjela (Dražovce)]]{{·}}[[Kostol svätého Michala archanjela (Chrenovec-Brusno)]]{{·}}[[Kostol svätého Michala archanjela (Karlova Ves)]]{{·}}[[Kostol svätého Michala archanjela (Košice)]]{{·}}[[Kostol svätého Michala archanjela (Lančár)]]{{·}}[[Kostol svätého Michala archanjela (Levice)]]{{·}}[[Kostol svätého Michala archanjela (Modrová)]]{{·}}[[Kostol svätého Michala archanjela (Pacov)]]{{·}}[[Kostol svätého Michala archanjela (Praha)]]{{·}}[[Kostol svätého Michala archanjela (Sedliacka Dubová)]]{{·}}[[Kostol svätého Michala archanjela (Veľké Rovné)]]{{·}}[[Kostol svätého Michala archanjela (Veľký Klíž)]]{{·}}[[Kostol svätého Mikuláša]]{{·}}[[Kostol svätého Mikuláša (Borský Mikuláš)]]{{·}}[[Kostol svätého Mikuláša (Guildford)]]{{·}}[[Kostol svätého Mikuláša (Hamburg)]]{{·}}[[Kostol svätého Mikuláša (Hanušovice)]]{{·}}[[Kostol svätého Mikuláša (Kožuchovce)]]{{·}}[[Kostol svätého Mikuláša (Liptovský Mikuláš)]]{{·}}[[Kostol svätého Mikuláša (Louny)]]{{·}}[[Kostol svätého Mikuláša (Lúčky)]]{{·}}[[Kostol svätého Mikuláša (Nemecká)]]{{·}}[[Kostol svätého Mikuláša (Podunajské Biskupice)]]{{·}}[[Kostol svätého Mikuláša (Senec)]]{{·}}[[Kostol svätého Mikuláša (Sliač)]]{{·}}[[Kostol svätého Mikuláša (Stará Ľubovňa)]]{{·}}[[Kostol svätého Mikuláša (Staré Mesto, Praha)]]{{·}}[[Kostol svätého Mikuláša (Stročín)]]{{·}}[[Kostol svätého Mikuláša (Tomášov)]]{{·}}[[Kostol svätého Mikuláša (Višňové)]]{{·}}[[Kostol svätého Mikuláša Biskupa (Bánovce nad Bebravou)]]{{·}}[[Kostol svätého Olafa]]{{·}}[[Kostol svätého Ondreja (Divina)]]{{·}}[[Kostol svätého Ondreja (Dolné Krškany)]]{{·}}[[Kostol svätého Ondreja (Krásno nad Kysucou)]]{{·}}[[Kostol svätého Ondreja (Pucov)]]{{·}}[[Kostol svätého Ondreja (Ružomberok)]]{{·}}[[Kostol svätého Ondreja (Spišské Hanušovce)]]{{·}}[[Kostol svätého patriarchu Abraháma]]{{·}}[[Kostol svätého Petra (Antakya)]]{{·}}[[Kostol svätého Petra (Cardiff)]]{{·}}[[Kostol svätého Petra (Mussy-sur-Seine)]]{{·}}[[Kostol svätého Petra na Kronskej gore]]{{·}}[[Kostol svätého Simeona (Drážďany)]]{{·}}[[Kostol svätého Štefana (Beauvais)]]{{·}}[[Kostol svätého Štefana (Bratislava)]]{{·}}[[Kostol svätého Štefana (Piešťany)]]{{·}}[[Kostol svätého Štefana (Stupava)]]{{·}}[[Kostol svätého Štefana (Troyes)]]{{·}}[[Kostol svätého Štefana Kráľa]]{{·}}[[Kostol svätého Štefana kráľa (Nitra)]]{{·}}[[Kostol svätého Štefana Kráľa (Rudiny)]]{{·}}[[Kostol svätého Štefana Uhorského (Poprad-Matejovce)]]{{·}}[[Kostol svätého Urbana (Bystré)]]{{·}}[[Kostol svätého Urbana (Čermáň)]]{{·}}[[Kostol svätého Urbana (Zobor)]]{{·}}[[Kostol svätého Vavrinca (Zliechov)]]{{·}}[[Kostol svätého Vavrinca a svätej Zdislavy (Jablonné v Podještědí)]]{{·}}[[Kostol svätého Václava (Pacov)]]{{·}}[[Kostol svätého Václava (Smíchov)]]{{·}}[[Kostol svätého Vincenta de Paul (Sarajevo)]]{{·}}[[Kostol svätého Víta (Rusovce)]]{{·}}[[Kostol Svätých anjelov strážcov (Cerová)]]{{·}}[[Kostol svätých archanjelov (Șurdești)]]{{·}}[[Kostol svätých archanjelov Michala a Gabriela (Margine)]]{{·}}[[Kostol svätých Bartolomeja a Mikuláša]]{{·}}[[Kostol svätých Cyrila a Metoda (Lehota pod Vtáčnikom)]]{{·}}[[Kostol svätých Cyrila a Metoda (Mlynárce)]]{{·}}[[Kostol svätých Cyrila a Metoda (Poltár)]]{{·}}[[Kostol svätých Cyrila a Metoda (Poprad)]]{{·}}[[Kostol svätých Cyrila a Metoda (Selce)]]{{·}}[[Kostol svätých Filipa a Jakuba (Rača)]]{{·}}[[Kostol svätých Jána Krstiteľa a Jána apoštola a evanjelistu]]{{·}}[[Kostol svätých Kozmu a Damiána (Bratislava)]]{{·}}[[Kostol svätých Kozmu a Damiána (Sedliacka Dubová)]]{{·}}[[Kostol svätých Petra a Pavla]]{{·}}[[Kostol svätých Petra a Pavla (Barca)]]{{·}}[[Kostol svätých Petra a Pavla (Götzens)]]{{·}}[[Kostol svätých Petra a Pavla (Hôrka nad Váhom)]]{{·}}[[Kostol svätých Petra a Pavla (Chisaria)]]{{·}}[[Kostol svätých Petra a Pavla (Janíkovce)]]{{·}}[[Kostol svätých Petra a Pavla (Matiašovce)]]{{·}}[[Kostol svätých Petra a Pavla (Petrohrad)]]{{·}}[[Kostol svätých Petra a Pavla (Vilnius)]]{{·}}[[Kostol svätých Petra a Pavla (Záhorská Bystrica)]]{{·}}[[Kostol umučenia svätého Jána Krstiteľa]]{{·}}[[Kostol v Petäjävesi]]{{·}}[[Kostol Všetkých svätých (Humenné)]]{{·}}[[Kostol Všetkých svätých (Kynek)]]{{·}}[[Kostol Všetkých svätých (Medzany)]]{{·}}[[Kostol Všetkých svätých (Pražský hrad)]]{{·}}[[Kostol Všetkých svätých (Tvrdošín)]]{{·}}[[Kostol Zvestovania Panny Márie (Praha)]]{{·}}[[Kostol Zvestovania Pána (Bratislava)]]{{·}}[[Kostol Zvestovania Pána (Gajary)]]{{·}}[[Kostolná ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Košeca (hrad)]]{{·}}[[Košická citadela]]{{·}}[[Košická futbalová aréna]]{{·}}[[Košická ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Košická ulica (Žilina)]]{{·}}[[Košický hrad]]{{·}}[[Košický obchvat]]{{·}}[[Košútsky park]]{{·}}[[Kovácsova ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kováčska ulica (Košice)]]{{·}}[[Kozia ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kozičova ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kožušnícka ulica (Bratislava)]] == kó == [[Kótovanie (výkres)]] == kô == [[Kôstková ulica (Bratislava)]] == kr == [[KR-völlur]]{{·}}[[Kragujevská ulica]]{{·}}[[Krajinná architektúra]]{{·}}[[Krajinská ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Krajinský most (Piešťany)]]{{·}}[[Krajná ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Krajná ulica (Trnava)]]{{·}}[[Krajňákova ulica]]{{·}}[[Krajská galéria v Prešove]]{{·}}[[Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom]]{{·}}[[Krajská knižnica v Žiline]]{{·}}[[Krajské múzeum (Prešov)]]{{·}}[[Krajský súd v Banskej Bystrici]]{{·}}[[Krajský súd v Žiline]]{{·}}[[Krakorec (konzola)]]{{·}}[[Krakovská ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kraskova ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kraviansky park]]{{·}}[[Kráľová (vodné dielo)]]{{·}}[[Kráľovičovokračiansky park]]{{·}}[[Kráľovnina kaplnka]]{{·}}[[Kráľovské hrobky dynastie Čoson]]{{·}}[[Kráľovské parky v Londýne]]{{·}}[[Kráľovské údolie]]{{·}}[[Kráľovský dom (Košice)]]{{·}}[[Kráľovský palác Caserta]]{{·}}[[Kráľovský palác na Bratislavskom hrade]]{{·}}[[Kráľovský palác v Aranjueze]]{{·}}[[Kráľovský palác v Osle]]{{·}}[[Krásna ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Krátka ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Krčméryho ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Krematórium]]{{·}}[[Krematórium a Urnový háj v Bratislave]]{{·}}[[Krematórium v Košiciach]]{{·}}[[Kremeľ (pevnosť)]]{{·}}[[Kremeľ v Izmajlove]]{{·}}[[Kremeľská ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kremencová ulica]]{{·}}[[Kreslo Barcelona]]{{·}}[[Kresťanský dom]]{{·}}[[Kretzulescov kostol]]{{·}}[[Kristus Spasiteľ (Rio de Janeiro)]]{{·}}[[Krivá ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Krídlo (architektúra)]]{{·}}[[Kríková ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kríženie (architektúra)]]{{·}}[[Krížna ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Krížová ulica (Trnava)]]{{·}}[[Krmanova ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Krmanova ulica (Košice)]]{{·}}[[Krokusová ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Krpeľany (vodná nádrž)]]{{·}}[[Krst Krista (Leonardo da Vinci)]]{{·}}[[Kruhový objazd]]{{·}}[[Krupkova ulica]]{{·}}[[Krupská ulica]]{{·}}[[Kružba]]{{·}}[[Krypta]]{{·}}[[Kryštof Dientzenhofer]] == kř == [[Křižíkova (stanica pražského metra)]] == ks == [[Ksar (druh sídla)]] == ku == [[Kubániho ulica]]{{·}}[[Kuchyňa (vodná nádrž)]]{{·}}[[Kukla (architektúra)]]{{·}}[[Kukla (vrch)]]{{·}}[[Kuklovská ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kukučínova ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kukučínova ulica (Košice)]]{{·}}[[Kukučínova ulica (Trnava)]]{{·}}[[Kulíškova ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kultúrne centrum Jean Marie Tjibaou]]{{·}}[[Kultúrny dom Andreja Hlinku]]{{·}}[[Kuľturno-razvlekateľnyj komplex Uralec]]{{·}}[[Kuneradský zámok]]{{·}}[[Kunerádska ulica]]{{·}}[[Kunsthalle Košice]]{{·}}[[Kuo-ťi fan-tien]]{{·}}[[Kuo-ťi ťin-žung čung-sin er čchi]]{{·}}[[Kuo-ťi ťin-žung čung-sin i čchi]]{{·}}[[Kuo-ťia ta ťü-jüan]]{{·}}[[Kuo-ťia tchi-jü-čchang]]{{·}}[[Kupeckého ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kupeckého ulica (Košice)]]{{·}}[[Kupola]]{{·}}[[Kupolový hrob]]{{·}}[[Kursalon (Piešťany)]]{{·}}[[Kurucova ulica]]{{·}}[[Kutscherfeldov palác]]{{·}}[[Kutub mínár]]{{·}}[[Kuzmányho ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kuzmányho ulica (Košice)]] == kú == [[Kúkoľová ulica]]{{·}}[[Kúpalisko Eva]]{{·}}[[Kúpalisko Matadorka]]{{·}}[[Kúpeľná ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kúpeľňa]]{{·}}[[Kúria (sídlo šľachty)]] == kv == [[KV1]]{{·}}[[Kvačalova ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kvadriga (architektúra)]]{{·}}[[Kvalsundbrua]]{{·}}[[Kvetinárska ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kvetná ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kvirinálsky palác]] == ky == [[Kyjevská ulica (Bratislava)]]{{·}}[[Kyjevské námestie]]{{·}}[[Kynžvart]]{{·}}[[Kysucká galéria]]{{·}}[[Kysucká ulica (Bratislava)]] == ký == [[Kýčerského ulica]] [[Kategória:Zoznamy architektonických článkov]] s1pgf8nnmyt6eclsg4xvkbwf07br8c5 Luxor (Egypt) 0 289292 8219328 7973810 2026-05-25T09:04:53Z Vasiľ 2806 +ref 8219328 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Luxor | other_name = الأقصر | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = PONTY-Collage Luxor.png | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Egypt | country_flag = 1 | state = | region = Governorát Luxor | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 76 | lat_d = 25 | lat_m = 41 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 32 | long_m = 39 | long_s = 00 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 416 <!-- *** Population *** --> | population = 506588 | population_date = 2012 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|EET]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|EEST]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 855 11 | area_code = (+20) 95 | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Egypt relief location map.jpg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v rámci Egypta. | map_locator = Egypt | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Luxor | statistics = | website = [http://www.luxor.gov.eg www.luxor.gov.eg] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Luxor'''<ref name="ÚGKK"/> ({{v jazyku|ara|الأقصر|al-Ukṣur}}) je aktuálny názov jedného z najstarších a najvýznamnejších miest [[Egypt]]a, ktoré leží asi 700 kilometrov južne od [[Káhira|Káhiry]]. Najstarší známy názov bol [[Téby (Egypt)|Veset]] ({{grc|Téby}}), zo začiatku malé mesto na [[Níl]]e. V polovici 16 stor. pred Kr. sa stalo základňou pre oslobodzujúci boj Egypťanov proti [[Hyksósovia|Hyksósom]]. Po víťaznej vojne sa stalo dôležitým náboženským a správnym strediskom a hlavným mestom novej zjednotenej ríše. Mesto je postavené v súlade s pravidlami egyptského náboženstva: východ slnka je symbolom zrodenia, resp. života, západ je symbolom smrti. Preto všetky chrámy, obytné domy a iné budovy slúžiace živým boli postavené na východnom brehu Nílu. Západný breh bol pohrebiskom, sú na ňom situované významné miesta ako napr. [[Údolie kráľov]], údolie kráľovien, chrám kráľovnej [[Hatšepsut]] a iné. [[Karnak]] je názov slávneho kláštora vo Vesete. V súčasnosti je Luxor významným turistickým centrom. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Egyptologický výhonok}} [[Kategória:Luxor| ]] [[Kategória:Chrámy v starovekom Egypte]] [[Kategória:Archeologické lokality v Egypte]] [[Kategória:Mestá v Egypte]] [[Kategória:Sídla na Níle]] axvbc8pnljxotq4382lfdbt2rlmokrc Láhaur 0 295114 8219275 6773006 2026-05-25T07:37:19Z Vasiľ 2806 +ref 8219275 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Láhaur | other_name = | category = Metropolitné mesto <!-- *** Image *** --> | image = Close_view_of_Lahore_Museum.jpg | image_caption = Láhaurské múzeum. | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Pakistan | country_flag = 1 | histcountry = | state = Pakistan | state_type = | state_label = Pakistan | region = Pandžáb | histregion = | district = | district_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = | river1 = | river2 = | river3 = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 217 | lat_d = 31 | lat_m = 32 | lat_s = 59 | lat_NS = S | long_d = 74 | long_m = 20 | long_s = 37 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 1772 <!-- *** Population *** --> | population = 11126285 | population_date = 2017 | population_metro = | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Pakistan Standard Time|PST]] +05:00 | timezone_DST = +06:00 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha mesta Láhaur v štáte Pakistan | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = Pakistan <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Láhaur'''<ref name="ÚGKK"/> je hlavné mesto provincie [[Pandžáb (Pakistan)|Pandžáb]] v [[Pakistan]]e. V roku 2009 bol s počtom 10 000 000 obyvateľov 27. najväčším mestom sveta a po [[Karáčí]] 2. najväčším mestom v krajine. Rozloha mesta je viac ako {{km2|1772}}. Priemerná nadmorská výška je {{mnm|217}} == Dejiny == Podľa legendy je vznik mesta spojený s [[Alexander Macedónsky|Alexandrom Macedónskym]] a jeho koňom Bukefalom, podľa ktorej v [[Bitka pri Hydaspese|bitke pri Hydaspese]] kôň svojho pána zachránil a aj keď bol sám zranený, odniesol Alexandra až do stanu. Tam [[Bukefalos]] padol mŕtvy na zem. Alexander mu usporiadal pohreb, vybudoval hrobku a vedľa nej položil základný kameň novej osady, nazvanej Alexandria Bucefalis - dnešného Láhauru. Najstaršie zmienky v historických prameňoch pochádzajú zo 7. storočia. V roku [[1398]] mesto vyplienil [[Timúr|Timúr Chromý]], ale v 16. storočí bolo obnovené. Vtedy nastal čas jeho najväčšej slávy, keď boli v priebehu dvoch storočí vybudované najslávnejšie pamiatky mesta, vrátane Šalimarových záhrad. == Pamiatky == Medzi najslávnejšie pamiatky mesta patria [[Šalimarove záhrady]], ktoré sú príkladom výnimočnej [[Mughalská ríša|mughalskej]] stavby. Od roku [[1981]] sú zaradené aj na zoznam svetového dedičstva [[UNESCO]]. Založená bola v roku [[1641]] a tvorili ju tri obdĺžnikové terasy, na ktorých boli vodné plochy, kaskády a viac ako 400 fontán. Inými významnými pamiatkami sú cisársky palác, niekdajšie sídlo mughalských vládcov, alebo mešita Badšahi, na ktorej nádvorí sa môže modliť naraz až 60 tisíc moslimov. == Doprava == V roku [[2003]] sa rozhodlo mesto pre narastajúcu dopravu vybudovať nové letisko, ''Letisko Allamu Iqbala'' a nazvalo ho po národnom pakistanskom básnikovi Allamovi [[Muhammad Iqbal|Muhammadovi Iqbalovi]], a je to jedna zo základní vlajkovej národnej leteckej spoločnosti, [[Pakistan International Airlines]]. == Partnerské mestá == {{Stĺpce|2| * {{flagicon|Serbia}} [[Belehrad]], [[Srbsko]], [[2007]] * {{flagicon|Spain}} [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdoba]], [[Španielsko]], [[1994]] * {{flagicon|Tajikistan}} [[Dušanbe]], [[Tadžikistan]] * {{flagicon|Morocco}} [[Fès]], [[Maroko]], 1994 * {{flagicon|USA}} [[Fresno (Kalifornia)|Fresno]], [[Spojené štáty|USA]] * {{flagicon|Spojené kráľovstvo}} [[Glasgow]], [[Spojené kráľovstvo]], [[2006]] * {{flagicon|USA}} [[Chicago]], [[Spojené štáty americké|USA]], 2007 * {{flagicon|Iran}} [[Isfahán]], [[Irán]], 2004 * {{flagicon|Turkey}} [[Istanbul]], [[Turecko]], [[1975]] * {{flagicon|Belgium}} [[Kortrijk]], [[Belgicko]], [[1993]] * {{flagicon|Iran}} [[Mašhad]], [[Irán]], 2006 * {{flagicon|Uzbekistan}} [[Samarkand]], [[Uzbekistan]], [[1995]] * {{flagicon|Severná Kórea}} [[Sariwon]], [[Severná Kórea]], [[1988]] * {{flagicon|China}} [[Si-an]], [[Čína]], [[1992]] }} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Mestá v Pakistane]] qqtg3aktw88grki396t6tf05r13kgu3 Gymnázium Svätej Rodiny 0 295655 8219249 8124426 2026-05-25T06:03:06Z ~2026-31055-30 295914 Zmena zamestnancov na pozicii vedenia školy. 8219249 wikitext text/x-wiki {{Infobox Stredná škola|Názov=Gymnázium Svätej Rodiny|Obrázok=Gercenova 10 02.jpg|Popis=Sídlo gymnázia |Súčasný zriaďovateľ=[[Bratislavská arcidiecéza]]|Rok založenia=[[1994]]|Dĺžka štúdia=8 rokov (osemročné gymnázium) alebo 5 rokov (nemecké bilingválne gymnázium)|Riaditeľka=Mgr. Andrea Konopková|Zástupca riaditeľa=PaedDr. Peter Lazový, Mgr. Nikoleta Baánová, Mgr. Martina Padych|Adresa=Gercenova 10, Bratislava|Web=[https://skolasvr.edupage.org oficiálna stránka]|Školské farby=Modrá, biela}} '''Gymnázium Svätej Rodiny''' (súčasť [[Spojená škola sv. Rodiny|Spojenej školy svätej Rodiny]]) je [[gymnázium]] v [[Bratislava|Bratislave]], mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]]. Vzniklo v roku [[1994]]. Poskytuje osemročné štúdium so zameraním na vyučovanie cudzích jazykov, informačných technológií a rozvíjanie osobnosti aj vďaka Akadémii veľkých diel, zelená škola, DOFe... Od školského roku [[2022]]/[[2023]] ponúka aj 5-ročné slovensko-nemecké bilingválne gymnázium, ako jedno z 2 nemeckých bilingválnych gymnázii v Bratislave (spolu s [[Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24)|Gymnáziom Bilíkova]] v Dúbravke) Ide o katolícke gymnázium na [[Gercenova ulica|Gercenovej]] ulici, ktorého zriaďovateľom je [[Bratislavská arcidiecéza]]. Jeho aktuálnou riaditeľkou je Ing. Helena Jánošíkova. == História a súčasnosť == Gymnázium Svätej Rodiny je katolícka škola. Tvorí súčasť [[Spojená škola sv Rodiny|Spojenej školy svätej Rodiny]] Zriaďovateľom je Rímskokatolícka cirkev, [[Bratislavská arcidiecéza]]. Škola vznikla v roku [[1994]] z iniciatívy rodičov Petržalky, ktorí chceli, aby ich deti dostali kvalitné vzdelanie v duchu katolíckej viery. Od od Magistrátu hlavného mesta Bratislavy získali budovu. Škola disponuje modernou audiovizuálnou a výpočtovou technikou, množstvom učebných pomôcok, odbornými učebňami - fyziky, chémie, biológie, informatiky.  Učebne informatiky majú optické pripojenie na informačnú sieť Internet a žiaci majú možnosť prístupu na Internet aj mimo vyučovania - v popoludňajšom čase. Súčasťou školy je telocvičňa, športový areál, školská jedáleň. Slovensko-nemecké bilingválne gymnázium znamená, že žiaci majú v 2. až 5. ročníku 3 predmety v nemeckom jazyku. Ostatné predmety sa vyučujú v slovenskom jazyku. V 1. ročníku majú žiaci 18 hodín nemeckého jazyka týždenne. V rámci voliteľných predmetov škola umožňuje žiakom vo vyšších ročníkoch výber zo  seminárov  z prírodovedných i humanitných predmetov. Žiaci sa môžu zapájať do rôznych činností a aktivít, napr. [[stredoškolská odborná činnosť]] (SOČ), Biblická olympiáda a iné. == Možnosti štúdia == * 8-ročné štúdium * 5-ročné bilingválne slovensko-nemecké štúdium == Externé odkazy == * [https://skolasvr.edupage.org Oficiálna webová stránka školy] * [https://gsr.edupage.org/about/ Oficiálna stránka Spojenej školy] {{Súradnice|48.125835|17.101153|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]] [[Kategória:Katolícke gymnáziá na Slovensku]] [[Kategória:Organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavskej arcidiecézy]] [[Kategória:Petržalka]] mfljvgwy8hdq6nxrsjqjel61n2spmvh Letisko Leoša Janáčka Ostrava 0 301582 8219022 7049938 2026-05-24T15:20:39Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219022 wikitext text/x-wiki {{Infobox Letisko |názov = Letisko Leoša Janáčka Ostrava |iné názvy = Letiště Leoše Janáčka Ostrava |typ = medzinárodné civilné |obrázok = OSRintl.jpg |popis obrázku = |prevádzkovateľ = Letiště Ostrava, a. s. |otvorené = [[1959]] |mesto = [[Ostrava]], [[Česko]] |webstránka = [http://www.airport-ostrava.cz/ www.airport-ostrava.cz] |nadmorská výška = 257 |zemepisná šírka = 49,696111 |zemepisná dĺžka = 18,110833 |ICAO=LKMT |IATA=OSR |rok štatistiky= 2014 |cestujúcich= 297 691 |lietadiel= 14 319 lietadiel |dráha 1= 04/22 |dĺžka 1= 3 500 |povrch 1= betón }} '''Letisko Leoša Janáčka Ostrava''' (do decembra [[2006]] '''Letisko Ostrava-Mošnov''') je verejné medzinárodné letisko. Nachádza sa {{km|20|m}} juhozápadne od [[Ostrava|Ostravy]] medzi obcami [[Mošnov]], [[Albrechtičky]] a [[Petřvald (okres Karviná)|Petřvald]]. == História == V mieste súčasného letiska vzniklo najprv v roku [[1939]] poľné letisko nemeckej [[Luftwaffe]] pre útok na [[Poľsko]]. Výstavba stáleho letiskového areálu začala v roku [[1956]] a bola dokončená v októbri [[1959]]. V tej istej dobe bola na Mošnov premiestnená všetka prevádzka z nevyhovujúceho letiska v [[Hrabůvka (Ostrava)|Ostrave-Hrabuvce]]. Civilnú letovú prevádzku zabezpečovala spoločnosť [[České aerolinie|ČSA]], časť letiska slúžila na vojenské účely. [[21. august]]a [[1968]] pristál na mošnovskom letisku stíhací bombardovací pluk (APIB) s lietadlami Su-7B a sovietsky tankový pluk, ktorý obsadil letisko. Odtiaľ tiež nejakú dobu pôsobili sovietske transportné lietadlá An-12. Po revolúcii v roku [[1989]] bolo vojenské využitie letiska ukončené a prevádzkovateľom sa stala [[Česká správa letísk]]. Dňa [[1. júl]]a [[2004]] bolo mošnovské letisko prevedené do vlastníctva [[Moravskoslezský kraj|Moravskoslezského kraja]] (podľa zákona č 166/2004 Sb.) a jeho prevádzkovateľom sa stala spoločnosť ''Letiště Ostrava, a.s.'' V roku 2004 bolo letisko zbavené práva vstupného miesta pre vykonávanie fytosanitárnych kontrol, ktoré boli sústredené na [[letisko Praha-Ruzyně]], čo obmedzilo možnosť nákladnej dopravy rastlinných potravín a krmív. Tento krok bol na návrh moravského poslanca [[Zdeněk Koudelka|Zdeňka Koudelky]] odstránený v roku [[2006]] zmenou zákona o rastlinolekárskej starostlivosti, keď sa letisko Ostrava i [[Letisko Brno-Tuřany|Brno-Tuřany]] stali vstupným miestom pre vykonávanie dovoznej fytosanitárnej kontroly. Za 320 miliónov korún (280 miliónov poskytol kraj, 40 miliónov [[Európska únia]]) bola vybudovaná nová odletová hala, otvorená [[13. december|13. decembra]] [[2006]]. Toho dňa hajtman [[Evžen Tošenovský]] spoločne s riaditeľom ''Letiště Ostrava, a.s.'' tiež pokrstili letisko ''Letiskom Leoša Janáčka Ostrava''. Vyberalo sa z troch mien: [[Jan Amos Komenský]], [[Leoš Janáček]] a [[Sigmund Freud]]. == Aerolínie a destinácie == === Pravidelné linky (2014)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.airport-ostrava.cz/cz/page-letovy-rad-pravidelne-lety/ |dátum prístupu=2014-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140209002117/http://www.airport-ostrava.cz/cz/page-letovy-rad-pravidelne-lety/ |dátum archivácie=2014-02-09 }}</ref> === {| class="wikitable" |- ! style="background-color:lightblue;" | Spoločnosť ! style="background-color:lightblue;" | Destinácie |- | '''[[LOT]]''' | [[Letisko Fryderyka Chopina Varšava|Varšava]] (od 30.03.2020) |- | '''[[Ryanair]]''' | [[Londýn-Stansted]] |- | '''[[Travel Service]]''' prevádzkované dopravcom '''[[Smart Wings]]''' | '''Sezónne:''' [[Antalya]], [[Burgas (mesto)|Burgas]], [[Iraklio (mesto na Kréte)|Heraklion]], [[Kos (ostrov)|Kos]], [[Lamezia Terme]], [[Lesbos]], [[Monastir]], [[Palma de Mallorca]], [[Paríž|Paríž-Charles de Gualle]], [[Rodos (ostrov)|Rhodos]], [[Thasos (ostrov)|Thassos]], [[Thessaloniki]], [[Zakynthos (ostrov)|Zakynthos]] |} === Chartrové lety, jún 2010 === {| class="wikitable" |- ! style="background-color:lightblue;" | Spoločnosť ! style="background-color:lightblue;" | Destinácie |- | '''[[Bulgarian Air Charter]]''' | Burgas |- | '''[[Central Charter Airlines]]''' | Thessaloniki – Mytilini, Chania, Kavala, Mytilini, Burgas, Split, Thessaloniki, Podgorica |- | '''[[České aerolinie]]''' | Antalya, Kos, Korfu, Rhodos, Palma de Mallorca, Heraklion, Burgas, Sharm el Sheikh, Hurghada, Zakynthos |- | '''[[Nouvelair]]''' | Monastir |- | '''[[Travel Service]]''' | Antalya, Heraklion, Hurghada, Preveza, Palma de Mallorca, Taba, Sharm el Sheikh, Brno, Marsa Alam, Samos, Rhodos, Monastir, Džerba, Brno – Burgas, Kos, Kavala – Thessaloniki, Malaga, Barcelona-Girona, Burgas, Korfu, Zakynthos |} === Nákladná doprava === {| class="wikitable" |- ! style="background-color:lightblue;" | Spoločnosť ! style="background-color:lightblue;" | Destinácie |- | '''[[DHL Aviation]]''' prevádzkovaný ako '''[[RAF-Avia]]''' | Leipzig/Halle |- | '''[[Uzbekistan Airways]]''' | [[Urumči|Urumgi]], [[Toshkent Teleminorasi|Tashkent]], Lahore, [[Dháka|Dhaka]] |} == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == {{preklad|cs|Letiště Leoše Janáčka Ostrava}} {{Portál|Letectvo|Letecký|Česko|Český}} {{Letiská v Česku}} [[Kategória:Letiská v Česku]] [[Kategória:Doprava v Ostrave]] [[Kategória:Leoš Janáček]] nse2hmsd9jz6k2onboh77ftrd2pfanf Polskie Linie Lotnicze LOT 0 303637 8219068 8167358 2026-05-24T17:13:51Z Kubam1163 255321 8219068 wikitext text/x-wiki {{Infobox Letecká spoločnosť | názov = Polskie Linie Lotnicze LOT<br />LOT Polish Airlines | logo = LOT wordmark.svg | logo_size = | IATA = LO | ICAO = LOT | callsign = LOT | založená = [[29. december|29. decembra]] [[1928]] (ako ''Linie Lotnicze LOT Sp. z o.o.'') | začiatok činnosti = [[1. január]]a [[1929]] | hlavné letiská = <div> * [[Letisko Chopina vo Varšave|Varšava-Chopin]] * [[Medzinárodné letisko Ferenca Liszta Budapešť|Budapešť]] </div> | focus_cities = <div> * [[Medzinárodné letisko Jána Pavla II. Krakov|Krakov]] * [[Letisko Tallinn|Tallinn]] </div> | frequent_flyer = Miles & More | lounge = | aliancia = [[Star Alliance]] | veľkosť flotily = 91 | destinácie = 145 | slogan = | materská spoločnosť = [[Polska Grupa Lotnicza]] | sídlo = [[Varšava]], [[Poľsko]] | kľúčové osobnosti = Rafał Milczarski ([[výkonný riaditeľ|CEO]]) | zamestnanci = | webová stránka = [http://www.lot.com/ www.lot.com] }} '''Polskie Linie Lotnicze LOT S.A.''' ([polskie liňije lotňiče]; doslova: ''Poľské aerolínie LOT''; {{vjz|eng|''LOT Polish Airlines''}}) je [[Poľsko|poľský]] národný [[letecký dopravca]] so sídlom vo [[Varšava|Varšave]], kde ako hlavnú základňu využíva [[Letisko Chopina vo Varšave|Letisko Chopina]]. Ďalšiu hlavnú základňu má na [[Medzinárodné letisko Ferenca Liszta Budapešť|Medzinárodnom letisku Ferenca Liszta]] v [[Budapešť|Budapešti]]. Spoločnosť vznikla v roku 1928. Od augusta 1929 prepravuje cestujúcich aj na medzinárodných linkách. V roku 1930 sa LOT stal členom [[Medzinárodné združenie leteckých dopravcov|Medzinárodného združenia leteckých dopravcov]] (IATA). Od roku 2003 je členom [[aliancia leteckých spoločností|aliancie leteckých spoločností]] [[Star Alliance]]. == História == LOT založila [[29. december|29. decembra]] [[1928]] poľská vláda (pod názvom ''Linie Lotnicze LOT Sp. z o.o.'') spojením dvoch vtedy fungujúcich leteckých dopravcov v Poľsku ([[Aerolot]] a [[Aero (poľská letecká spoločnosť)|Aero]]). LOT začal svoju činnosť 1. januára 1929.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = History | url = https://corporate.lot.com/pl/en/history | vydavateľ = corporate.lot.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem už existujúcich liniek z [[Varšava|Varšavy]] do [[Krakov]]a, [[Poznaň|Poznane]], [[Gdansk]]a a [[Ľvov]]a boli otvorené aj linky do [[Bydgoszcz]]e, [[Katovice|Katovíc]] a v roku 1932 do [[Vilnius|Wilna]]. Prvými lietadlami vo flotile boli [[Junkers F 13]] (15 kusov) a [[Fokker F.VII|Fokker F.VIIa/1m]] (6 kusov). Dňa 2. augusta 1929 LOT otvoril prvú medzinárodnú linku, do [[Viedeň|Viedne]]. [[Súbor:SP-ASJ Douglas DC-2-115D in Almaza 1937.JPG|thumb|left|[[Douglas DC-2]] spoločnosti LOT na letisku [[Letecká základňa Almaza|Almaza]] v [[Egypt]]e, 1937]] V roku 1930 bol LOT prijatý do [[Medzinárodné združenie leteckých dopravcov|Medzinárodného združenia leteckých dopravcov]] (IATA). V roku 1931 vedenie spoločnosť LOT oficiálne uznalo motív [[žeriav (rod)|žeriava]] za symbol dopravcu. Logo, ktoré vtedy navrhol vizuálny umelec Tadeusz Gronowski z Varšavy, sa používa sa dodnes. Ešte v tom istom roku LOT začal lietať na linke Varšava – Ľvov – [[Černovice (Ukrajina)|Czerniowce]] – [[Bukurešť]]. V nasledujúcich rokoch LOT otvoril linky do [[Berlín]]a, [[Atény|Atén]], [[Helsinki|Helsínk]] a [[Budapešť|Budapešti]]. Do roku 1939 sa sieť liniek rozšírila o [[Bejrút]], [[Rím]] a [[Kodaň]]. V rokoch 1935, 1936 a 1938 pribudli do flotily lietadlá [[Douglas DC-2]], [[Lockheed Model 10 Electra|Lockheed Model 10A Electra]] a [[Lockheed Model 14 Super Electra|Model 14H Super Electra]]. Prvé poľské lietadlá prevádzkované poľským leteckým dopravcom boli [[PWS-24]]. V roku 1934 sa LOT presťahoval z dovtedy využívaného letiska v lokalite [[Pole Mokotowskie]] na nové varšavské letisko [[Letisko Chopina vo Varšave|Okęcie]]. V súvislosti s poľskou reformou pravopisu sa v roku 1938 zmenil názov spoločnosti z ''Polskie Linje Lotnicze LOT'' na ''Polskie Linie Lotnicze LOT''. V tom istom roku uskutočnili piloti a posádka spoločnosti LOT propagačný transatlantický skúšobný let z [[Los Angeles]] cez [[Buenos Aires]], [[Natal]], [[Dakar]] do Varšavy s cieľom posúdiť možnosť zavedenia linky z Poľska do [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. Na rok 1940 LOT plánoval otvorenie liniek do Londýna, Moskvy a tiež transatlantickú linku. Pred vojnou LOT prepravil 218 000 cestujúcich. V roku 1939 zamestnával 697 osôb, z toho 25 pilotov. Po vypuknutí [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] 1. septembra 1939 a počas následnej nemeckej okupácie LOT pozastavil svoju činnosť. Väčšina lietadiel spoločnosti bola evakuovaná do Rumunska, dve do pobaltských štátov a tri lietadlá L-14H do Veľkej Británie. Rumunská vláda potom získala všetkých 13 lietadiel, ktorým sa podarilo dostať do Rumunska. [[Súbor:Ilyushin Il-62, LOT - Polish Airlines - Polskie Linie Lotnicze AN1950573.jpg|thumb|right|[[Iliušin Il-62]] (SP-LAB) LOT-u pristáva na letisku [[Letisko Londýn-Heathrow|Heathrow]] v [[Londýn]]e, 17. september 1972]] Dňa 10. marca 1945 poľská vláda znovuvytvorila spoločnosť LOT ako štátny podnik (''Przedsiębiorstwo Państwowe Polskie Linie Lotnicze LOT''). Vnútroštátne lety boli obnovené 1. apríla 1945 na trase Varšava – [[Lodž]] – Krakov – [[Rzeszów]] – [[Lublin]] – Varšava. K obnoveniu medzinárodných liniek došlo 11. mája 1945 na trase Varšava – Berlín po získaní desiatich lietadiel [[Lisunov Li-2]] a deviatich [[Douglas C-47 Skytrain|Douglasov C-47]]. V júli 1945 nasledovalo obnovenie liniek do [[Paríž]]a a [[Štokholm]]u. V roku 1947 pribudli linky do Bukurešti, Budapešti, [[Belehrad]]u a Kodane. Súčasťou flotily spoločnosti LOT bolo v rokoch 1947 – 1948 aj päť v tom čase moderných, hoci problematických lietadiel [[SNCASE SE.161 Languedoc]]. V roku 1949 pribudlo do flotily päť [[Sovietsky zväz|sovietskych]] lietadiel [[Iliušin Il-12|Iliušin Il-12B]] a v rokoch 1955 – 1957 celkovo 13 [[Iliušin Il-14|Iliušinov Il-14]]. V roku 1955 LOT otvoril linky do [[Moskva|Moskvy]] a Viedne. Linky do [[Londýn]]a a [[Zürich]]u boli obnovené až v roku 1958 a o dva roky neskôr nasledovalo obnovenie linky do Ríma. Po skončení [[stalinizmus|stalinizmu]] v Poľsku sa spoločnosti LOT podarilo získať aj lietadlá západnej výroby. Išlo o päť [[Convair CV-240|Convairov CV-240]] v roku 1957 a tri lietadlá [[Vickers Viscount]] v roku 1962. Potom bola flotila LOT-u na dlhý čas založená výhradne na lietadlách sovietskej výroby. V júni 1961 pribudlo do flotily deväť [[turbovrtuľový motor|turbovrtuľových]] lietadiel [[Iliušin Il-18]], s ktorými začal LOT lietať do [[Afrika|Afriky]] a na [[Blízky východ]]. V roku 1963 otvoril linku do [[Káhira|Káhiry]]. V 70. rokoch sa sieť liniek rozšírila o [[Bagdad]], Bejrút, [[Bengázi]], [[Damask]] a [[Tunis]]. Od apríla 1966 boli LOT-u dodávané lietadlá [[Antonov An-24]] a od novembra 1968 aj prvé [[prúdový motor|prúdové]] lietadlá [[Tupolev Tu-134]]. Tu-134 lietali najmä na európskych linkách. Lietadlom [[Iliušin Il-62]] s dlhým doletom začal LOT lietať na prvých transatlantických letoch v histórii poľskej leteckej dopravy. V máji 1972 začali charterové lety do [[Montreal]]u a v apríli 1973 bola otvorená pravidelná linka do [[New York (mesto)|New Yorku]]. V roku 1977 pribudla linka do [[Bangkok]]u cez [[Dubaj (mesto)|Dubaj]] a [[Bombaj]]. [[Súbor:Tupolev Tu-134A, LOT - Polish Airlines - Polskie Linie Lotnicze AN1394466.jpg|thumb|right|[[Tupolev Tu-134|Tupolev Tu-134A]] (SP-LHC) LOT-u na letisku [[Letisko Paríž-Orly|Orly]] v [[Paríž]]i, 13. august 1978]] [[Súbor:SP-LPA cropped.jpg|thumb|left|[[Boeing 767|Boeing 767-300ER]] (SP-LPA) vzlieta z [[Letisko Lecha Wałęsu Gdansk|Letiska Lecha Wałęsu]] v [[Gdansk]]u, 4. september 2010]] Na jeseň 1981 sa komerčná letecká doprava v Poľsku priblížila ku kolapsu v dôsledku zásahu komunistickej vlády proti disidentom v krajine po vzostupe zakázaného disidentského hnutia [[Solidarita (Poľsko)|Solidarita]]. Niektoré západné letecké spoločnosti tak pozastavili svoje lety do Varšavy a s vyhlásením [[stanné právo|stanného práva]] 13. decembra toho istého roku boli pozastavené aj všetky lety spoločnosti LOT. Charterové lety do New Yorku a [[Chicago|Chicaga]] boli obnovené až v roku 1984 a 28. apríla 1985 došlo i k obnoveniu pravidelných liniek. V tom období LOT získal lietadlá [[Tupolev Tu-154|Tupolev Tu-154M]], ktoré nasadil na väčšinu európskych liniek a na Blízky východ. V roku 1986 pribudli transatlantické charterové lety do [[Detroit]]u a [[Los Angeles]]. Od polovice 80. rokov do začiatku 90. rokov LOT lietal z Varšavy do Chicaga, [[Edmonton]]u, Montrealu, [[Newark (New Jersey)|Newarku]], New Yorku a Toronta. Tieto linky slúžili predovšetkým veľkým poľským komunitám v Severnej Amerike. Po páde komunistického režimu v Poľsku v roku 1989 začali do flotily spoločnosti LOT opäť pribúdať lietadlá západnej výroby. V apríli 1989 [[Boeing 767|Boeingy 767-200ER]], v marci 1990 typ [[Boeing 767|Boeing 767-300ER]], v auguste 1991 [[ATR 72]], v decembri 1992 [[Boeing 737|Boeing 737-500]] a v apríli 1993 [[Boeing 737|Boeing 737-400]]. V decembri 1992 sa LOT transformoval na [[akciová spoločnosť|akciovú spoločnosť]]. V polovici 90. rokov LOT začal s expanziou liniek do [[západná Európa|západnej Európy]], pričom v rýchlom slede otvoril linky do [[Oslo|Osla]], [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurtu]] a [[Düsseldorf]]u. V roku 1996 LOT založil sesterskú spoločnosť [[Eurolot|EuroLOT]], ktorá v skutočnosti pôsobila ako regionálna dcérska spoločnosť. Expanzia siete liniek pokračovala aj po roku 2000. Dňa 26. októbra 2003 sa LOT stal členom [[aliancia leteckých spoločností|aliancie leteckých spoločností]] [[Star Alliance]]. V roku 2004 LOT vytvoril [[nízkonákladová letecká spoločnosť|nízkonákladového dopravcu]] [[Centralwings]], ktorý však bol po piatich rokoch existencie z dôvodu jeho dlhodobej neziskovosti opätovne začlenený do spoločnosti LOT. V lete 2010 LOT otvoril, resp. obnovil linky do [[Jerevan]]u, Bejrútu, [[Tallinn]]u, [[Kaliningrad]]u, [[Göteborg]]u a [[Bratislava|Bratislavy]]. Od októbra toho istého roku začal LOT opäť lietať do [[Ázia|Ázie]], na linke Varšava – [[Hanoj]]. Okrem iného pribudli aj linky do [[Tbilisi]], [[Damask]]u a Káhiry. V auguste 2011 poľská vláda rozhodla, že LOT bude zabezpečovať prepravu oficiálnych poľských predstaviteľov namiesto [[36. špeciálny pluk leteckej dopravy|vládnej letky]], ktorá bola rozpustená v dôsledku okolností zistených v rámci vyšetrovania tragickej [[Letecké nešťastie v Smolensku 2010|smolenskej nehody]], pri ktorej zahynulo 96 osôb vrátane poľského prezidenta [[Lech Kaczyński|Lecha Kaczyńského]]. V roku 2012 pribudli do flotily spoločnosti LOT nové diaľkové lietadlá [[Boeing 787 Dreamliner]], ktoré nahradili typ Boeing 767. Dňa 13. januára 2016 LOT začal lietať do [[Tokio|Tokia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Osumi | meno = Magdalena | autor = | odkaz na autora = | titul = LOT Polish Airlines to start Warsaw-Tokyo flights in January | url = https://www.japantimes.co.jp/news/2015/06/19/business/corporate-business/lot-polish-airlines-start-warsaw-tokyo-flights-january/#.VYdXQflVhBc | vydavateľ = japantimes.co.jp | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2018 otvoril na [[Medzinárodné letisko Ferenca Liszta Budapešť|Medzinárodnom letisku Ferenca Liszta]] v [[Budapešť|Budapešti]] svoju prvú hlavnú základňu mimo územia Poľska. == Destinácie == [[Súbor:Siedziba PPL LOT w Warszawie 2018.jpg|thumb|Sídlo LOT-u vo Varšave]] [[Súbor:LOT Polish Airlines (7389310968) (2).jpg|thumb|Motív [[žeriav (rod)|žeriava]] v logu spoločnosti]] [[Súbor:LOT 1968 safety instruction card (front).jpg|thumb|Bezpečnostné inštrukcie spoločnosti LOT z roku 1968]] LOT v súčasnosti lieta do 131 pravidelných a sezónnych destinácií v [[Európa|Európe]], [[Ázia|Ázii]] a [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. === Codeshare === LOT má tzv. [[codeshare|codeshare dohodu]] a v súčasnosti prevádzkuje spoločné lety so spoločnosťami:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LOT Polish Airlines | url = https://centreforaviation.com/data/profiles/airlines/lot-polish-airlines-lo | vydavateľ = centreforaviation.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{Stĺpce|5| * [[Aegean Airlines]] * [[Aeroflot]]<ref>{{cite news |last1=Liu |first1=Jim |title=Aeroflot / LOT Polish expands codeshare network from July 2019 |url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/285275/aeroflot-lot-polish-expands-codeshare-network-from-july-2019/ |accessdate=8 July 2019 |work=Routesonline |date=8 July 2019}}</ref> * [[Air Astana]] * [[airBaltic]] * [[Air Canada]] * [[Air China]] * [[Air India]] * [[Air Moldova]] * [[Air New Zealand]] * [[Air SERBIA Beograd|Air Serbia]] * [[All Nippon Airways Company|All Nippon Airways]] * [[Asiana Airlines]] * [[Austrian Airlines]] * [[Belavia]] * [[Croatia Airlines]] * [[EgyptAir]]<ref>{{cite news|last1=Liu|first1=Jim|title=EGYPTAIR / LOT Polish Airlines begins codeshare partnership from Nov 2017|url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/275862/egyptair-lot-polish-airlines-begins-codeshare-partnership-from-nov-2017/|accessdate=22 November 2017|work=Routesonline|date=22 November 2017}}</ref> * [[El Al]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Liu | meno = Jim | autor = | odkaz na autora = | titul = El Al / LOT Polish Airlines begins codeshare service from late-Dec 2018 | url = https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/282156/el-al-lot-polish-airlines-begins-codeshare-service-from-late-dec-2018/ | vydavateľ = routesonline.com | dátum vydania = 26 December 2018 06:00 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Jetstar Airways]] * [[Deutsche Lufthansa|Lufthansa]] * [[Luxair]] * [[Scandinavian Airlines]] * [[Singapore Airlines]]<ref>{{cite news |last1=Liu |first1=Jim |title=LOT Polish Airlines plans Taipei codeshare service from late-Nov 2018 |url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/281724/lot-polish-airlines-plans-taipei-codeshare-service-from-late-nov-2018/ |accessdate=28 November 2018 |work=Routesonline |date=28 November 2018}}</ref> * [[Swiss International Air Lines]] * [[TAP Air Portugal]] * [[Turkish Airlines]] * [[United Airlines]] }} === Destinácie v minulosti === Pravidelné medzinárodné linky spoločnosti LOT v zime 1971/1972:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polskie Linie Lotnicze LOT (1971/1972)| url = https://app.box.com/s/pxliham13023l5iswyax | vydavateľ = app.box.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{Stĺpce|2| * Varšava – Berlín-Schönefeld – Amsterdam (Il-18) * Varšava – Hamburg – Amsterdam (Il-18) * Varšava – Viedeň – Atény (Tu-134) * Varšava – Belehrad (Tu-134) * Varšava – Bukurešť-Otopeni – Bejrút (Tu-134) * Varšava – Berlín-Schönefeld – Brusel (Il-18) * Varšava – Budapešť (Il-18) * Varšava – Budapešť – Bukurešť-Otopeni (Il-18) * Varšava – Istanbul-Yeşilköy – Káhira (Il-18) * Varšava – Nikózia – Káhira (Il-18) * Varšava – Frankfurt (Il-18) * Varšava – Štokholm-Arlanda – Helsinki (Tu-134) * Varšava – Leningrad (An-24) * Varšava – Moskva-Šeremetievo (Il-18) * Varšava – Kodaň – Štokholm-Arlanda (Il-18, Tu-134) * Varšava – Londýn-Heathrow (Tu-134) * Varšava – Berlín-Schönefeld – Amsterdam – Londýn-Heathrow (Il-18) * Varšava – Ženeva – Madrid (Tu-134) * Varšava – Rím-Fiumicino (Tu-134) * Varšava – Miláno-Linate (Il-18) * Varšava – Berlín-Schönefeld – Paríž-Le Bourget (Il-18) * Varšava – Paríž-Le Bourget (Tu-134) * Varšava – Praha (An-24) * Varšava – Budapešť – Sofia (Il-18) * Varšava – Viedeň (Tu-134) * Varšava – Zürich (Tu-134) }} == Flotila == [[Súbor:LOT Polish Airlines B787-8 economy class cabin.jpg|thumb|Turistická trieda na palube [[Boeing 787 Dreamliner|Boeingu 787-8]] spoločnosti LOT]] [[Súbor:SP-LLE interior.jpg|thumb|Obnovený interiér [[Boeing 737|Boeingu 737-400]]]] [[Súbor:20181020 lot polish airlines menu.jpg|thumb|Menu dostupné na linkách spoločnosti LOT]] === Súčasná flotila === Flotila spoločnosti LOT pozostávala v decembri 2019 z nasledujúcich lietadiel:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fleet | url = https://www.lot.com/pl/en/fleet | vydavateľ = lot.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> <center> {|class="wikitable" border="1" cellpadding="5" style="border-collapse:collapse;text-align:center" |+ '''Flotila spoločnosti LOT''' |- ! rowspan="2" | Lietadlo ! rowspan="2" | V prevádzke ! rowspan="2" | Fotografia ! rowspan="2" | Objednávky ! colspan="5" | Počet sedadiel ! rowspan="2" | Poznámky |- ! <abbr title="LOT obchodná trieda">B</abbr> ! <abbr title="LOT Premium Economy">E+</abbr> ! <abbr title="LOT turistická trieda">E</abbr> ! Spolu ! Ref. |- |[[Airbus A220|Airbus A220-100]] |0 | |20 | colspan="3" |<abbr title="Počet miest sa líši podľa dopytu">var.</abbr> |125 | | |- |[[Airbus A220|Airbus A220-300]] |0 | |20 | colspan="3" |<abbr title="Počet miest sa líši podľa dopytu">var.</abbr> |149 | | |- |[[Boeing 737|Boeing 737-800]] |6 |[[Súbor:SP-LWA (35092450611).jpg|100px]] |&mdash; | colspan="3" |<abbr title="Počet miest sa líši podľa dopytu">var.</abbr> |186 |<ref>{{cite web |title=Boeing 737-800 Seat Plan |url=https://do4r85wsrjs5z.cloudfront.net/iqbftcndpjmofj/a/B737-800_table_EN.png |website=LOT Polish Airlines |accessdate=3 November 2019 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20191103230313/https://do4r85wsrjs5z.cloudfront.net/iqbftcndpjmofj/a/B737-800_table_EN.png |archivedate=2019-11-03 }}</ref> | |- |[[Boeing 737#737 MAX|Boeing 737 MAX 8]] |27 |[[Súbor:EGLL - Boeing 737 Max - LOT - SP-LVA (42176313520).jpg|100px]] |4 | colspan="3" |<abbr title="Počet miest sa líši podľa dopytu">var.</abbr> |186 |<ref>{{cite web |title=Boeing 737 MAX 8 seat map |url=https://do4r85wsrjs5z.cloudfront.net/iqbftcndpjmofj/a/B737_MAX8_map_new.png |website=LOT Polish Airlines |accessdate=3 November 2019 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20191103230306/https://do4r85wsrjs5z.cloudfront.net/iqbftcndpjmofj/a/B737_MAX8_map_new.png |archivedate=2019-11-03 }}</ref> |Všetky lietadlá sú momentálne uzemnené.<br />Jedno lietadlo je v špeciálnych farbách oslavujúcich poľskú nezávislosť. |- |[[Boeing 787 Dreamliner|Boeing 787-8]] |8 |[[Súbor:LOT Boeing 787-8 (SP-LRA) arrives London Heathrow 11Apr2015 arp.jpg|100px]] |2 |18 |21 |213 |252 |<ref>{{cite web |title=Boeing 787 Dreamliner Seat Plan |url=https://do4r85wsrjs5z.cloudfront.net/iqbftcndpjmofj/a/B787_rozklad%208szt.png |website=LOT Polish Airlines |accessdate=3 November 2019 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20210820093316/https://do4r85wsrjs5z.cloudfront.net/iqbftcndpjmofj/a/B787_rozklad%208szt.png |archivedate=2021-08-20 }}</ref> | |- |[[Boeing 787 Dreamliner|Boeing 787-9]] |7 |[[Súbor:05042018 LOT B787-9 SP-LSB KPAE 3 NASEDIT (41855180152).jpg|100px]] | &mdash; |24 |21 |249 |294 |<ref>{{cite web |title=Boeing 787-9 Dreamliner |url=https://www.lot.com/pl/en/dreamliner-787-9 |website=LOT Polish Airlines |accessdate=3 November 2019}}</ref> |Jedno lietadlo je v špeciálnych farbách oslavujúcich poľskú nezávislosť. |- |[[Embraer E-Jet|Embraer E170]] |4 |[[Súbor:LOT - Polish Airlines - Polskie Linie Lotnicze Embraer 170STD (ERJ-170-100STD) SP-LDB (20949570344).jpg|100px]] |&mdash; | colspan="3" |<abbr title="Počet miest sa líši podľa dopytu">var.</abbr> |76 |<ref>{{cite web |title=Embraer 170 Seat Plan |url=https://do4r85wsrjs5z.cloudfront.net/iqbftcndpjmofj/a/Embraer-170_table_EN.png |website=LOT Polish Airlines |accessdate=3 November 2019 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20191103230300/https://do4r85wsrjs5z.cloudfront.net/iqbftcndpjmofj/a/Embraer-170_table_EN.png |archivedate=2019-11-03 }}</ref> |Celosvetovo prvý používateľ.<br />Jedno lietadlo je vo farbách aliancie [[Star Alliance]]. |- | rowspan="2" |[[Embraer E-Jet|Embraer E175]] |11 | rowspan="2" |[[Súbor:LOT, SP-LID, Embraer ERJ-175STD (40107567342).jpg|100px]] | rowspan="2" |&mdash; | colspan="3" |<abbr title="Počet miest sa líši podľa dopytu">var.</abbr> |82 | rowspan="2" |<ref>{{cite web |title=Embraer 175 |url=https://www.lot.com/pl/en/embraer-175 |website=LOT Polish Airlines |accessdate=3 November 2019}}</ref> | |- |2 |colspan="4"|<abbr title="VIP konfigurácia">VIP</abbr> |Trvale prenajaté [[Ministerstvo národnej obrany (Poľsko)|Ministerstvu národnej obrany]]. |- |[[Embraer E-Jet|Embraer E190]] |8 |[[Súbor:SP-LMB 07072019LHR (48315774217).jpg|100px]] |&mdash; |colspan="3"|<abbr title="Počet miest sa líši podľa dopytu">var.</abbr> |106 |<ref>{{cite web |title=Embraer 190 Seat Plan |url=https://do4r85wsrjs5z.cloudfront.net/iqbftcndpjmofj/a/jpg/Embarer_190_seat_map_PL_20190214.jpg |website=LOT Polish Airlines |accessdate=3 November 2019 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20191103230300/https://do4r85wsrjs5z.cloudfront.net/iqbftcndpjmofj/a/jpg/Embarer_190_seat_map_PL_20190214.jpg |archivedate=2019-11-03 }}</ref> | |- |[[Embraer E-Jet|Embraer E195]] |15 |[[Súbor:Embraer ERJ-195-200LR LOT Polish Airlines SP-LNF, LHR London, England (Heathrow Airport), United Kingdom PP1367947221.jpg|100px]] |&mdash; |colspan="3"|<abbr title="Počet miest sa líši podľa dopytu">var.</abbr> |112 |<ref>{{cite web |title=Embraer 195 Seat Plan |url=https://do4r85wsrjs5z.cloudfront.net/iqbftcndpjmofj/a/E195_plus%20NEW.jpg |website=LOT Polish Airlines |accessdate=3 November 2019 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | |- |Embraer 195 E2 |3 | |— | | | |136 | | |- !Spolu !91 ! !46 ! colspan="6" | |} </center> === Lietadlá používané v minulosti === <center> {|class="wikitable" border="1" cellpadding="5" style="border-collapse:collapse;text-align:center" |- |+ Lietadlá používané spoločnosťou LOT v minulosti |- !Lietadlo !Fotografia !Zavedené !Vyradené !Poznámky |- |[[Aero Ae-45]] | |1952 |1957 |LOT zakúpil tri lietadlá, ktoré používal na aerotaxi.<ref name="sam4-15"/> |- |[[Antonov An-24]] |[[Súbor:LOT Antonov An-24 Tempelhof Manteufel.jpg|100px]] |1966 |1991 |Do roku 1977 LOT zakúpil 20 lietadiel.<ref name="sam5-11">Adam Jońca, ''Samoloty linii lotniczych 1957-1981'', s. 11.</ref> |- |[[Antonov An-26]] |[[Súbor:LOT Cargo Antonov An-26 Osta.jpg|100px]] |1974 |? |Prenajaté od [[Vzdušné sily Poľskej republiky|poľského vojenského letectva]].<ref name="sam5-16"/><br />Prevádzkované pre LOT Cargo. |- |[[Boeing 737|Boeing 737-300]] |[[Súbor:177bi - LOT Polish Airlines Boeing 737-36N, SP-LMC@ZRH,07.05.2002 - Flickr - Aero Icarus.jpg|100px]] |1996 |2005 | |- |[[Boeing 737|Boeing 737-500]] |[[Súbor:Boeing 737-55D, LOT - Polish Airlines - Polskie Linie Lotnicze AN1594314.jpg|100px]] |1992 |2012 | |- |[[Boeing 767|Boeing 767-200ER]] |[[Súbor:Boeing 767-25D-ER, LOT - Polish Airlines - Polskie Linie Lotnicze AN0237109.jpg|100px]] |1989 |2008 |Prvý používateľ v strednej Európe.<br />Náhrada za typ Iliušin Il-62. |- |[[Boeing 767|Boeing 767-300ER]] |[[Súbor:Boeing 767-35D(ER), LOT Polish Airlines JP5986497.jpg|100px]] |1990 |2013 |Prvý používateľ v strednej Európe.<br />Náhrada za typ Iliušin Il-62. |- |[[Cessna AT-17 Bobcat|Cessna UC-78]] | |1946 |1950 |Štrnásť lietadiel bolo zakúpených z vojnových prebytkov americkej armády a používali sa na výcvik a aerotaxi.<ref name="sam4-12">Jońca, Adam (1985). ''Samoloty linii lotniczych 1945-1956'', s. 12.</ref> |- |[[Convair CV-240]]<ref name="sam5-2">Adam Jońca, ''Samoloty linii lotniczych 1957-1981'', s. 2 – 6.</ref> | |1957 |1966 | |- |[[Douglas DC-2]] |[[Súbor:LOT DC-2 LOC matpc 17833u.jpg|100px]] |1935 |1939 |LOT používal tri kusy.<ref name="sam3-13">Jońca, Adam (1985). ''Samoloty linii lotniczych 1931-1939'', s. 13 – 22.</ref> |- |[[Douglas C-47 Skytrain|Douglas C-47]] |[[Súbor:Douglas C-47-DL SP-LCA LOT Ringway 18.06.50 edited-2.jpg|100px]] |1945 |1959 |Deväť lietadiel bolo zakúpených z vojnových prebytkov americkej armády.<ref name="sam4-8">Jońca, Adam (1985). ''Samoloty linii lotniczych 1945-1956'', s. 8.</ref> |- |[[Douglas DC-8|Douglas DC-8-62]] |[[Súbor:LOT Douglas DC-8 Groves.jpg|100px]] |1988 |1988 | |- |[[Embraer ERJ|Embraer ERJ145]] |[[Súbor:Embraer EMB-145MP (ERJ-145MP), LOT - Polish Airlines - Polskie Linie Lotnicze AN1613991.jpg|100px]] |1999 |2011 | |- |[[Fokker 100]] |[[Súbor:Fokker 100, Carpatair JP7739064.jpg|100px]] |2016 |2016 | |- |[[Fokker F.VII]] |[[Súbor:Samolot PLL LOT Fokker F.VII znak SP-ABC.jpg|100px]] |1929 |1938 |Šesť vo verzii F.VII/1m a trinásť F.VII/3m.<ref name="sam2-14">Jońca, Adam (1985). ''Samoloty linii lotniczych 1919-1930'', s. 14 – 20.</ref> |- |[[Junkers F 13]]<ref name="sam2-14"/> |[[Súbor:Vliegtuig op de luchthaven van Warschau in Polen, Bestanddeelnr 190-0020.jpg|100px]] |1929 |1936 | |- |[[Junkers Ju 52|Junkers Ju 52/3mge]] |[[Súbor:Samolot PLL LOT Junkers Ju-52 znak SP-AKX.jpg|100px]] |1936 |1939 |LOT získal jeden Ju 52 výmenou za deväť F 13.<ref name="sam3-13"/> |- |[[Iliušin Il-12|Iliušin Il-12B]]<ref name=sam4-15/> | |1949 |1957 | |- |[[Iliušin Il-14|Iliušin Il-14P]]<ref name="sam4-23">Jońca, Adam (1985). ''Samoloty linii lotniczych 1945-1956'', s. 23 – 24.</ref> | |1955 |1961 | |- |[[Iliušin Il-18]] |[[Súbor:SP-LSB Ilyushin IL-18V LOT Polish Airlines FRA 08DEC67.jpg|100px]] |1961 |1990 | |- |[[Iliušin Il-62]] |[[Súbor:LOT Ilyushin Il-62 SP-LAA Rose.jpg|100px]] |1972 |1992 | |- |[[Lisunov Li-2]]<ref name="sam4-4">Jońca, Adam (1985). ''Samoloty linii lotniczych 1945-1956'', s. 4 – 5.</ref> |[[Súbor:Li 2 na Okeciu.jpg|100px]] |1945 |1969 | |- |[[Lockheed Model 10 Electra|Lockheed Model 10A Electra]]<ref name="sam3-13"/> |[[Súbor:Ülemiste lennujaam (AM N 5631-680); Eesti Ajaloomuuseum.jpg|100px]] |1936 |1939 |LOT používal 10 kusov. |- |[[Lockheed Model 14 Super Electra|Lockheed Model 14H Super Electra]]<ref name="sam3-13"/> |[[Súbor:Przelot Wacława Makowskiego na Lockheed L-14 Super Electra Los Angeles-Rzym NAC 1-G-4191-3.jpg|100px]] |1938 |1940 |LOT používal 10 kusov. |- |[[McDonnell Douglas DC-10|McDonnell Douglas DC-10-30]] | |1994 |1996 | |- |[[PWS-24]] |[[Súbor:Pws-24.jpg|100px]] |1933 |1939 |Prvé poľské lietadlá prevádzkované poľským leteckým dopravcom. |- |[[PZL.4]] |[[Súbor:PZL.4 prototype.jpg|100px]] |1933 |1935 |Prototyp poľského dopravného lietadla.<ref name="sam3-9">Jońca, Adam (1985). ''Samoloty linii lotniczych 1931-1939'', s. 9.</ref> |- |[[PZL.44 Wicher]] |[[Súbor:PZL Wicher 1.jpg|100px]] |1939 |1939 |Prototyp poľského dopravného lietadla.<ref name="sam3-13"/> |- |[[SNCASE SE.161 Languedoc|SNCASE SE.161/1 Languedoc]] | |1947 |1950 |Všetky lietadlá boli uzemnené v roku 1948.<ref name="sam4-15">Jońca, Adam (1985). ''Samoloty linii lotniczych 1945-1956'', s. 15 – 18.</ref> |- |[[Tupolev Tu-134]] |[[Súbor:Tupolev Tu-134A, LOT - Polish Airlines - Polskie Linie Lotnicze AN1121309.jpg|100px]] |1968 |1994 |Päť vo verzii Tu-134 a sedem Tu-134A.<ref name="sam5-16">Adam Jońca, ''Samoloty linii lotniczych 1957-1981'', s. 16 – 19.</ref> |- |[[Tupolev Tu-154]] |[[Súbor:LOT Tupolev Tu-154 Hoppe-1.jpg|100px]] |1985 |1996 | |- |[[Vickers Viscount]] |[[Súbor:LOT Vickers Viscount Manteufel.jpg|100px]] |1962 |1969 |Išlo o repasované lietadlá.<ref name="sam5-2"/> |- |[[Jakovlev Jak-40]] |[[Súbor:Yakovlev Yak-40, Poland - Air Force AN2193522.jpg|100px]] |1982 |1989 | |} </center> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:LOT Polish Airlines}} == Externé odkazy == * [http://www.lot.com/ Oficiálna stránka] == Zdroj == {{preklad|en|LOT Polish Airlines|937184216}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Letecké spoločnosti Poľska]] [[Kategória:1928]] bh5r8oh07zul3tj7zyrzkrzxvwf0mvk Lesbos 0 304881 8219301 7690665 2026-05-25T08:41:42Z Vasiľ 2806 +ref 8219301 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennej krajskej jednotke|Lesvos (krajská jednotka)}} [[Súbor:GR Lesvos.PNG|náhľad|Poloha ostrova]] [[Súbor:Lesvos.jpg|thumb|Satelitná snímka ostrova Lesbos z roku 1995]] '''Lesbos'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|ell|Λέσβος|Lesvos}}, {{vjz|grc||Lesbos}}; {{vjz|tur|Midilli}}) je grécky ostrov v severovýchodnej časti [[Egejské more|Egejského mora]]. Patrí medzi [[Východoegejské ostrovy]]. Patrí do rovnomenného okresu ([[Lesbos (okres)]]). So svojou rozlohou {{km2|1630}} a dĺžkou pobrežia {{km|320|m}} je tretím najväčším ostrovom [[Grécko|Grécka]] a ôsmy najväčší ostrov [[Stredozemné more|Stredomoria]]. Tretina z odhadovaných 180 000 obyvateľov žije v hlavnom meste [[Mytilíni]], nachádzajúcom sa na juhovýchode ostrova. Ďalšie väčšie mestá ostrova sú napr. [[Kalloni]], [[Plomari]], [[Molyvos]] či [[Petra (Lesbos)]]. == Zaujímavosti == * Ostrov je známy ako pôsobisko starogréckej poetky [[Sapfó]] a z názvu ostrova je odvodené pomenovanie pre [[Lesbizmus|lesby]]. Vďaka tomu ostrov vyhľadávajú [[homosexualita|lesbické]] páry. * Na ostrove sa narodil obávaný [[Osmani|osmanský]] pirát gréckeho pôvodu [[Chajruddín Barbarossa]]. * Na ostrove je skamenený prales, starý 20 miliónov rokov. * Na ostrove je starý rímsky [[akvadukt]] a dedinka [[Eftalu]], do ktorej sa ľudia chodia liečiť zo závažných chorôb pomocou miestnych liečivých vôd z prameňov. * V meste [[Molyvos]] je [[hrad]], z ktorého je výborný výhľad na tureckú základňu a [[Turecko]] * Z mestečka Petra možno ísť pešo do mesta [[Anaxos]] po okraji mora. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|wikt=Lesbos}} == Externé odkazy == * [http://www.lesvos.com/ Cestovná príručka o ostrove] {{eng icon}} * [http://recko.orbion.cz/lesbos/ O ostrove na Orbione] == Zdroj == * {{preklad|cs|Lesbos}} {{Staroveké Grécko}} [[Kategória:Ostrovy Grécka]] [[Kategória:Ostrovy Egejského mora]] 0g48y3wlppicmpjba7cwacafezffp2d Lysá hora (vrch v Česku) 0 307103 8219159 8106346 2026-05-24T21:37:08Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219159 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Lysá hora | obrázok = Lysá_hora_(Beskydy_CZE)_-_view_from_Frýdlant_nad_Ostravicí.jpg | popis = Lysá hora z [[Frýdlant nad Ostravicí|Frýdlantu nad Ostravicí]] | štát = Česko | štát1 = | región = [[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezsky]] | región1 = | okres = [[Okres Frýdek-Místek|Frýdek-Místek]] | okres1 = | okres2 = | obec = [[Ostravice (okres Frýdek-Místek)|Ostravice]], [[Malenovice (okres Frýdek-Místek)|Malenovice]] | obec1 = [[Krásná (okres Frýdek-Místek)|Krásná]] | obec2 = [[Staré Hamry]] | pohorie = [[Moravsko-sliezske Beskydy|Mor.-sliezske Beskydy]] | podcelok = [[Lysohorská hornatina]] | časť = [[Lysohorská rozsocha]] | povodie = [[Ostravice (rieka)|Ostravice]] | povodie1 = | nadmorská výška = 1328.4 | význačnosť = | zemepisná šírka = 49.5461 | zemepisná dĺžka = 18.4479 | hornina = | orogenéza = alpínske vrásnenie | najľahší výstup = po {{Turistická značka|červená}} z [[Ostravice (okres Frýdek-Místek)|Ostravice]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Česko-reliéf | commons = Lysá hora (Moravskoslezské Beskydy) | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Česka | popis.mapy1 = | lokátor1 = }} [[Súbor:Vysílač Lysá.jpg|náhľad|Vysielač na vrchole]] '''Lysá hora''' ({{mnm|1328.4|w}}<ref name="MH">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS | vydanie = 8 | vydavateľ = Vojenský kartografický ústav | miesto = Harmanec | rok = 2007 | url = | isbn = 978-80-8042-509-8 | kapitola = Mapová časť| strany = 3| jazyk = }}</ref>) je najvyšší [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Moravsko-sliezske Beskydy|Moravsko-sliezskych Beskydách]]. Leží na severnej [[Morava (región)|Morave]] nad obcou [[Ostravice (okres Frýdek-Místek)|Ostravice]], približne {{Km|7|m|w}} východne od [[Frýdlant nad Ostravicí|Frýdlantu nad Ostravicí]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.44791&y=49.54615&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Patrí do [[Chránená krajinná oblasť Beskydy|CHKO Beskydy]]. == Poloha == Nachádza sa v strednej časti [[Moravsko-sliezske Beskydy|pohoria]], v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Lysohorská hornatina]] a jej časti [[Lysohorská rozsocha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Zeměměřický úřad | odkaz na autora = | titul = Geoprohlížeč | url = https://ags.cuzk.cz/geoprohlizec/?id=7f046d389599490b9345d06ce6f62743_666 | vydavateľ = ags.cuzk.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Leží v [[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezskom kraji]], v okrese [[Okres Frýdek-Místek|Frýdek-Místek]] a zasahuje na katastrálne územie obcí [[Ostravice (okres Frýdek-Místek)|Ostravice]], [[Krásná (okres Frýdek-Místek)|Krásná]], [[Staré Hamry]] a [[Malenovice]].<ref name=CZM>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?x=18.4413484&y=49.5455350&z=13&source=muni&id=4561&ds=1 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Najbližšími sídlami sú na západe ležiaca obec Ostravice, na severozápade sa nachádzajú Malenovice a severovýchodne je situovaná Krásná.<ref name="mapa"/> == Opis == Dominanta Beskýd tvorí samostatný masív, ktorý je s hlavným hrebeňom spojený sedlom Ježánky, odkiaľ vedie bočný hrebeň na Sulov ({{Mnm|942}}). Masív Lysej hory je od ďalších častí Moravsko-sliezských Beskýd oddelený hlbokými údoliami [[Ostravice (rieka)|Ostravice]], Řečice a [[Mohelnice (prítok Morávky)|Mohelnice]]. Najvyšší vrchol [[Západné Beskydy|Západných Beskýd]] má 4 hlavné rázsochy: ''Lukšinec'', ''Malchor'', ''Zimní Polana'' a ''Velký Kobylík''. Na severozápadom svahu sa nachádza chránené územie [[Malenovický kotel]], na východnom [[Lysá hora (prírodná rezervácia)|Lysá hora]] a na juhozápadnom [[Mazák (rezervácia)|Mazák]].<ref name="mapa"/> Západne sa nachádza vrch Smrčina ({{Mnm|810}}) a Ostrá hora ({{Mnm|782}}), severne susedí sedlom oddelený [[Malchor]] ({{Mnm|1219}}) a Šebestýna ({{Mnm|1057}}), východným smerom leží [[Travný]] ({{Mnm|1203}}) a sedlom oddelený Zimný ({{Mnm|1080}}), južným Kobylanka ({{Mnm|1053}}) a Čupec ({{Mnm|943}}) a juhozápadne dominuje [[Smrk (Moravsko-sliezske Beskydy)|Smrk]] ({{Mnm|1276}}), [[Malý Smrk]] ({{Mnm|1173}}), [[Kněhyně (vrch)|Kněhyně]] ({{Mnm|1257}}) a Velká Stolová ({{Mnm|1049}}).<ref name=CZM/> Východne sa zvažujúce oblasti odvodňujú prítoky [[Mohelnice (prítok Morávky)|Mohelnice]], z južných svahov voda odteká do Řečice a zo západných do [[Ostravice (rieka)|Ostravice]] v povodí [[Odra|Odry]]. Na vrchole sa stretáva niekoľko značených turistických chodníkov a vedie sem i spevnená cesta.<ref name="mapa"/> Na Lysej hore sa nachádza i meteorologická stanica, [[Vysílač Lysá hora|telekomunikačný vysielač]], stredisko horskej služby, horské chaty SKI a Lysá hora a ubytovňa Kameňák. Práve 78 m vysoký, architektonicky jedinečný stožiar, umožňuje ľahkú identifikáciu vrchu.<ref>[http://www.lysahora.cz/encyklopedie/objekty1.phtml?id=107691 História vysielača]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Výhľady === Vrchol Lysej hory je z veľkej časti zastavaný, no okolie pokrýva len nízka vegetácia, umožňujúca znamenitý rozhľad. Pozorovať možno okolité vrchy [[Moravsko-sliezske Beskydy|Moravsko-sliezskych Beskýd]] a [[Ostravsko]], pri vhodných podmienkach vidieť [[Hrubý Jeseník (pohorie)|Hrubý Jeseník]], [[Hostýnsko-vsetínská hornatina|Hostýnsko-vsetínsku hornatinu]], [[Biele Karpaty]], [[Javorníky]], [[Strážovské vrchy]], [[Malá Fatra|Malú Fatru]], [[Oravská Magura|Oravskú Maguru]], [[Kysucké Beskydy|Kysucké]], [[Oravské Beskydy|Oravské]] a [[Sliezske Beskydy]] a nezriedka i Západné a Vysoké [[Tatry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=49.54615&lng=18.44791&ele=1324&azi=119.96&alt=-0.42&fov=45&date=2021-03-13T09:07Z&cfg=sr&name=49.54615%c2%b0%20N%2018.44791%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == * po {{Turistická značka|červená}} červenej značke: ** od západu z obce [[Ostravice (okres Frýdek-Místek)|Ostravice]] cez rázc. Lukšinec ** od juhovýchodu z rázc. Ježánky a Vyšní Mohelnice * po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke od severozápadu z [[Malenovice|Malenovic]] cez rázc. Hradová * po {{Turistická značka|žltá}} žltej značke: ** od severovýchodu z [[Krásná (okres Frýdek-Místek)|Krásnej]] cez Malchor ** od juhu od vodnej nádrže Šance cez Kobylanku<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Vysílač Lysá hora]] * [[Moravsko-sliezske Beskydy]] * [[Zoznam vrcholov v Moravsko-sliezskych Beskydách]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lysá hora (Moravskoslezské Beskydy)}} == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.44791&y=49.54615&ref=permalink Poloha na turistickej trase] * [http://portal.chmi.cz/files/portal/docs/meteo/kam/prohlizec.html?cam=lysa_hora2 Webkamera na vrchole] * [http://www.lysahora.cz www.lysahora.cz]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Vrchy v okrese Frýdek-Místek]] [[Kategória:Vrchy v Moravsko-sliezskych Beskydách]] [[Kategória:Tisícovky v Česku]] [[Kategória:Vysielače v Česku]] [[Kategória:Ostravice (okres Frýdek-Místek)]] [[Kategória:Krásná (okres Frýdek-Místek)]] [[Kategória:Staré Hamry]] [[Kategória:Malenovice (okres Frýdek-Místek)]] [[Kategória:Lysohorská hornatina]] 47cfh7trnacrukhw5b4wp1reavrl0g4 Mikuláš Pálfi (1552 – 1600) 0 316808 8219373 8116351 2026-05-25T10:29:25Z Bakjb 236375 wl 8219373 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = | Rodné meno = | Popis osoby = uhorský šľachtic, politik a diplomat | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[10. september]] [[1552]] | Miesto narodenia = [[Čabraď (hrad)|Čabraď]], [[Kráľovské Uhorsko]] (dnešné [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1600|4|23|1552|9|10}} | Miesto úmrtia = [[Častá]], [[Kráľovské Uhorsko]] (dnešné [[Slovensko]]) | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = Mária Magdaléna Fuggerová | Deti = 8 | Rodičia = Peter Pálfi, Žofia Deršfiová | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Súbor:Nikolaus II. Pálffy (1552-1600).jpg|náhľad|Náhrobný kameň Mikuláša II. Pálfiho v [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóme sv. Martina]] v [[Bratislava|Bratislave]] z roku 1601]] [[Súbor:Pálffy Mikuláš 1581 Bratislavskej stolice župan.jpg|náhľad]] '''Mikuláš (II.)''' gróf '''Pálfi''' ''- prídomok "Pálffy de Erdőd"'' (* [[10. september]] [[1552]], [[Čabraď (hrad)|Čabraď]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pálffy family | url = http://genealogy.euweb.cz/hung/palffy1.html | vydavateľ = genealogy.euweb.cz | dátum aktualizácie = 2009-04-24 | dátum prístupu = 2017-11-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> – † [[23. apríl]] [[1600]], [[Častá]] – [[Červený Kameň (hrad)|Červený Kameň]]) bol významný uhorský politik a diplomat, účastník početných bojov proti Turkom. Za svoje hrdinské činy si vyslúžil prezývku rábsky hrdina (podľa mesta [[Győr|Ráb]] v dnešnom Maďarsku, maď. Győr). == Rodina == Jeho otec Peter Pálfi († 1568) bol menej známy feudál a účastník protitureckých bojov, matka sa volala Žofia, rodená Deršfiová. Mikuláš Pálfi mal tri sestry a štyroch bratov. Za manželku mal Máriu Magdalénu z rodu [[Fuggerovci|Fuggerovcov]] (Maria Magdalena Fugger von Kirchberg und zu Weißenhorn; * 30. apríl 1566 – † 29. máj 1646), čo mu čiastočne pomohlo pri vzostupe. Spolu mali 5 synov a 3 dcéry. Jedným z jeho synov bol aj [[Pavol Pálfi (palatín)|Pavol Pálfi]]. == Funkcie == Predovšetkým vlastnými silami a schopnosťami dosiahol významné funkcie: od roku [[1574]] bol kráľovský stolník, v roku [[1580]] sa stal kapitánom [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]] a [[župan]]om [[Bratislavská župa (Uhorsko)|Bratislavskej župy]], ktoré mu [[Rudolf II.]] v roku [[1599]] potvrdil a dal do dedičnej držby. V roku [[1581]] sa stal kráľovským [[komorník]]om, v roku [[1582]] skutočným vnútorným tajným radcom, v roku [[1584]] kapitánom [[Komárno|Komárna]] a županom [[Komárňanská župa (Uhorsko)|Komárňanskej župy]]. Od roku [[1598]] získal od Rudolfa II. titul ríšsky [[gróf]]. == Vojenská činnosť == Podľa vzoru a príkladu svojho otca zúčastnil protitureckých bojov na slovenskom území. Bol najvýznamnejším veliteľom v období [[Dlhá turecká vojna|Pätnásťročnej vojny]] proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. V roku [[1593]] sa zúčastnil bojov pri [[Pákozd]]e a prispel k víťazstvu cisárskych vojsk, bol pri obliehaní [[Stoličný Belehrad|Stoličného Belehradu]], dobyl viaceré pohraničné hrady a pevnosti ([[Fiľakovo]], [[Divín (okres Lučenec)|Divín]], [[Modrý Kameň]], [[Szécsény|Sečany]], [[Drégelypalánk|Dregeľ]], v roku [[1594]] [[Novohrad (obec)|Novohrad]], [[1595]] [[Štúrovo]], [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]], [[1596]] [[Vacov (Maďarsko)|Vacov]], [[1598]] [[Győr|Ráb]], [[Tata (Maďarsko)|Tata]], [[Vesprím]], [[Palota]], [[Nagyvázsony]], 1599 bojoval pri Stoličnom Belehrade, [[Budín]]e a [[Pešť|Pešti]]). == Majetok == Mikuláš Pálfi bol na jednej strane významný vojenský veliteľ, ale zároveň aj podnikateľ. Pre cisárske vojsko dodával základné potraviny (obilie, víno, mäso), čím nadobudol obrovský majetok. Zároveň za svoje služby dostával rôzne majetky. Manželstvom s Máriou Fuggerovou získal hrad a panstvo [[Červený Kameň (hrad)|Červený Kameň]] na západnom Slovensku, v roku [[1599]] získal panstvo [[Bratislava]]. == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | titul = Slovenský biografický slovník IV M{{--}}Q | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1990 | isbn = 80-7090-070-9 | počet strán = 562 | strany = 378 }} * ''Pálfiovci v novoveku. Vzostup významného uhorského šľachtického rodu. Zborník z vedeckej konferencie z roku 2003 v Bratislave''. Zostavili Fundárková Anna, Pálffy Géza (eds.). ISBN 80-88880-55-6 *{{Citácia knihy|kapitola zborník=|priezvisko=Pongrácz|meno=Denis|titul=Atlas osobných pečatí I|odkaz na titul=|miesto=Bratislava|vydavateľ=JUDr. Mikuláš Trstenský vlastným nákladom|rok=2019|isbn=978-80-570-1194-1|počet strán=1010|strany=}} * ŠTIBRANÁ, Ingrid: ''Rodová portrétna galéria a umelecké zbierky Pálffyovcov na Červenom Kameni (Obdobie prvých troch generácií rodu v 16. a 17. storočí).'' Trnava {{--}} Kraków : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity {{--}} Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2013. 284 s. ISBN 978-83-7490-683-8 == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Miklós Pálffy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pálfi, Mikuláš (1552 – 1600)}} [[Kategória:Pálfiovci]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí politici]] [[Kategória:Uhorské vojenské osobnosti]] [[Kategória:Osobnosti z Čabradského Vrbovka]] [[Kategória:Pochovaní v katedrále svätého Martina v Bratislave]] sfsr1hig70q613vy0dj97qzy137ljz1 Josep Guardiola 0 318488 8219337 8217883 2026-05-25T09:19:17Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor 2023-10-04_Fußball,_Männer,_UEFA_Champions_League,_RB_Leipzig_-_Manchester_City_FC_1DX_2797_(cropped).jpg bol nahradený odkazom Josep_Guardiola_2023-10-04_Fußball,_Männer,_UEFA_Champions_League,_RB_Leipzig_-_Manchester_City_FC_1DX_2797_(cro 8219337 wikitext text/x-wiki {{Olympijské zlato}} {{Infobox futbalista | meno = Josep Guardiola | celé meno = Josep Guardiola i Sala | foto = Josep Guardiola 2023-10-04 Fußball, Männer, UEFA Champions League, RB Leipzig - Manchester City FC 1DX 2797 (cropped).jpg | popis = | prezývka = ''Pep'' | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1971|1|18}} | rodné mesto = Santpedor | miesto narodenia = | štát = [[Španielsko]] | výška = 180cm | súčasný klub = | klubové číslo = | pozícia = Defenzívny stredopoliar | mládežnícke roky = <br />1984–1990 | mládežnícke kluby = Gimnàstic Manresa<br />[[FC Barcelona]] | roky = 1990–2001<br />2001–2002<br />2002–2003<br />2003<br />2003–2005<br />2006 | kluby = [[FC Barcelona]]<br />[[Brescia Calcio]]<br />[[AS Rím]]<br />[[Brescia Calcio]]<br />[[Al-Ahli (Doha)]]<br />[[Dorados de Sinaloa]] | zápasy(góly) = 263 (6)<br />{{0}}11 (2)<br />{{0|00}}4 (0)<br />{{0}}13 (1)<br />{{0}}18 (2)<br />{{0}}10 (1) | reprezentačné roky = 1992–2001<br />1995–2005 | národné mužstvo = {{ESP|f|1}}<br />[[Súbor:Flag of Catalonia.svg|23px]] [[Katalánsko]] | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}47 (5)<br />{{0}}{{0}}7 (0) | trénerské roky = 2007–2008<br />2008–2012<br />2013-2016<br />2016-2027 | trénerské kluby = [[FC Barcelona B]]<br />[[FC Barcelona]]<br />[[Bayern Mníchov]]<br />[[Manchester City]] | pkupdate = | nmupdate = }} '''Josep Guardiola''' (* [[18. január]] [[1971]]) je bývalý španielsky [[futbal]]ista. Väčšinu svojej kariéry odohral v drese katalánskeho veľkoklubu [[FC Barcelona]], ktorého trénerom bol od roku [[2008]] do roku [[2013]]. Od roku 2013 do roku 2016 trénoval nemecký tím [[FC Bayern München]]. Od roku 2016 sa stal trénerom anglického [[Manchester City FC|Manchestru City FC]]. ==Osobný život== Josep „Pep“ Guardiola sa narodil v katalánskom meste [[Santpedor]]. Jeho otec bol murár. Základy futbalu získal už ako 13 ročný v mládežníckej akadémii španielskeho klubu [[FC Barcelona]].<ref name="welt">[http://www.welt.de/themen/josep-guardiola/ Josep Guardiola v denníku Welt], uvedené 26.09.2014</ref> Od roku 1989 žil Pep v otvorenom vzťahu so svojou [[Španielsko|španielskou]] priateľkou Christinou Serra. Majú spolu tri deti, Maria sa narodila v roku 2001, Marius v roku 2003 a Valentina v roku 2008.<ref >[http://www.womenweb.de/entertainment/stars/lebenslauf/pep-guardiola.html Profil: Josep Guardiola], uvedené 26.09.2014</ref> 29. mája 2014 sa Joseph Guardiola so svojou celoživotnou partnerkou oženil. Po vyše dvadsiatich rokoch spolužitia si povedali áno v španielskej kaplnke [[Matadepera]] pri [[Barcelona|Barcelone]].<ref name="tz">[http://www.tz.de/sport/fc-bayern/hochzeit-guardiola-seine-cristina-sagen-s-3594294.html Svatba Josepa Guardiolu], uvedené 26.09.2014</ref> ==Kariéra== Väčšinu svojej kariéry odohral v drese katalánskeho veľkoklubu [[FC Barcelona]], ktorého trénerom bol od roku [[2008]] do roku [[2013]]. Od roku 2013 do roku 2016 trénoval Bayern Mníchov. Teraz trénuje anglický klub Manchester City. Hrával na poste defenzívneho stredopoliara. V roku [[1984]] sa stal hráčom FC Barcelona, do prvého tímu sa prebojoval o sedem rokov neskôr. V roku [[2001]] prestúpil do talianskej [[Brescia Calcio|Brescie]], z ktorej počas nasledujúcich sezón hosťoval v ďalších kluboch. Po konci sezóny 2007-08 nahradil [[Frank Rijkaard|Franka Rijkaarda]] na poste hlavného trénera Barcelony. Pod jeho vedením došlo k zmene hráčov v klube (odišli [[Ronaldinho]], či [[Deco]]) a k zisku ''treble'' v sezóne 2008-09. Hneď v prvej sezóne 2013-14 v klube FC Bayern dokázal získať [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]] a [[Fußball-Bundesliga|Bundesligu]] zároveň.<ref >[http://www.tz.de/thema/pep-guardiola-per39884/ Profil: Josep "Pep" Guardiola v mníchovskom denníku tz.de], uvedené 26.09.2014</ref> == Zdroj == {{preklad|en|Josep Guardiola}} == Referencie == {{referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Guardiola, Josep}} [[Kategória:Španielski futbalisti]] [[Kategória:Katalánski futbalisti]] [[Kategória:Španielski futbaloví tréneri]] [[Kategória:Španielski olympionici]] [[Kategória:Hráči FC Barcelona]] [[Kategória:Hráči Brescia Calcio]] [[Kategória:Hráči Serie A]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1994]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2000]] pqlp949fc58t93etbsfsp28t2r2jdsy Zoznam chránených území na Slovensku 0 319427 8219058 8214855 2026-05-24T16:46:57Z Akul59 168826 +Mníchova diera 8219058 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} Toto je '''zoznam chránených území na Slovensku''' zostavený podľa štátneho zoznamu osobitne chránených území Slovenskej republiky. {| class="wikitable sortable" |- ! Evidenčné číslo<br>ŠZOCHČP SR ! Názov ! TYP ! Rozloha<br>CHÚ (m²) ! Rok<br>vyhlásenia ! Správca<br>CHÚ ! Príslušnosť k<br>európskej sústave CHÚ ! Príslušnosť k<br>vyššiemu CHÚ ! Príslušnosť ku<br>geomorfologickej jednotke |- | align="right" | {{Šzochčpsr|917}} || [[Abrahámsky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|108459}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|2}} || [[Abrod]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|920000}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|566}} || [[Aksamitka (chránené územie)|Aksamitka]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1979 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|770}} || [[Alúvium Blhu]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|27909}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|796}} || [[Alúvium Gidry]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|26274}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1}} || [[Alúvium Paríža]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|1030941}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|797}} || [[Alúvium Žitavy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|325300}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|201}} || [[Andezitové kamenné more]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | {{nts|14300}} || align="right" | 1975 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || [[Pohronský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|3}} || [[Apálsky ostrov]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|859746}} || align="right" | 1954 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|202}} || [[Arborétum Borová hora]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|455000}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Zvolenská pahorkatina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|203}} || [[Arborétum Kysihýbeľ]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|75400}} || align="right" | 1950 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|4}} || [[Arborétum Mlyňany]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|611479}} || align="right" | 1951 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|493}} || [[Ardovská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|494}} || [[Baba (prírodná rezervácia)|Baba]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2051500}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1063}} || [[Baba pod Vihorlatom]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|379300}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1119}} || [[Babiná (prírodná pamiatka)|Babiná]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|236659}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1161}} || [[Babirátka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || [[Strážovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|5}} || [[Bábske jazierko]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|35201}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|183}} || [[Bábsky les]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|303900}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|919}} || [[Bábsky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|42200}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|206}} || [[Bacúšska jelšina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|42600}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|495}} || [[Bačkovská dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2200400}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|205}} || [[Badínsky prales]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|300300}} || align="right" | 1913 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Kremnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1202}} || [[Bahno (chránený areál)|Bahno]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|496500}} || align="right" | 2011 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || [[Borská nížina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|496}} || [[Bahno (prírodná rezervácia)|Bahno]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|27800}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|6}} || [[Bajdeľ]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|86800}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|221}} || [[Banskoštiavnická botanická záhrada]]|| [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|35522}} || align="right" | 1958 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|208}} || [[Kalvária (Banská Štiavnica)|Banskoštiavnická kalvária]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|53379}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1135}} || [[Barania hlava (prírodná rezervácia)|Barania hlava]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|134050}} || align="right" | 2006 || ŠOP – S-NAPANT || || || [[Starohorské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|826}} || [[Baranovo]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|158300}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NAPANT || || [[Národný park Nízke Tatry|NAPANT]] || [[Starohorské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|497}} || [[Barbolica (prírodná rezervácia)|Barbolica]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|119700}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|897}} || [[Baricovie lúky]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|16247}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|726}} || [[Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Batizovská dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|5231900}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|209}} || [[Bátovský balvan]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|300}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|498}} || [[Becherovská tisina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|241300}} || align="right" | 1954 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Busov (pohorie)|Busov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|152}} || [[Skalka pri Beckove|Beckovská skalka]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|3889}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|7}} || [[Beckovské hradné bralo]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|14504}} || align="right" | 1963 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1129}} || [[Beckovské Skalice]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|295481}} || align="right" | 2003 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|922}} || <s>Beladický park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|66000}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|8}} || <s>Belanov kút</s> || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|27200}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|499}} || [[Belianska jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1979 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|500}} || [[Belianske lúky]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|894206}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|727}} || [[Belianske Tatry (národná prírodná rezervácia)|Belianske Tatry]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|54076500}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1212}} || [[Beliansky potok (prírodná pamiatka)|Beliansky potok]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|25201}} || align="right" | 2012 || ŠOP – S-PIENAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|795}} || [[Belinské skaly]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|71100}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|501}} || [[Beňatinský travertín]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|2400}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|502}} || [[Beskyd (prírodná rezervácia)|Beskyd]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|494400}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|879}} || [[Bestinné]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|12900}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|211}} || [[Bešeňovské travertíny]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|7323}} || align="right" | 1951 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1187}} || [[Bešiansky polder]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|27400}} || align="right" | 2010 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|9}} || [[Bezodné]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|34600}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1225}} || [[Bežnisko]]|| [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|9923100}} || align="right" | 2012 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|827}} || [[Biela skala (prírodná rezervácia)|Biela skala]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1850700}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|504}} || [[Biele jazero (prírodná rezervácia)|Biele jazero]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|71977}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|728}} || [[Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)|Bielovodská dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|37121400}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|212}} || [[Bielska skala]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|150500}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|213}} || [[Biely kameň (prírodná rezervácia)|Biely kameň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1159000}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|214}} || [[Biely vrch (prírodná pamiatka)|Biely vrch]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|44150}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1077}} || [[Bíňanský rybník]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|351343}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|11}} || [[Bíňanský sprašový profil]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|3600}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|10}} || [[Bindárka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|89829}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Strážovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1142}} || [[Bisce]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|280100}} || align="right" | 2007 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|505}} || [[Bišar]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|16741}} || align="right" | 1979 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|729}} || [[Blatá]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|377000}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|262}} || [[Blatné (prírodná pamiatka)|Blatné]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|42900}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|884}} || [[Blažejová (prírodná pamiatka)|Blažejová]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|21613}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1805}} || [[Bobačka]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|215}} || [[Bodický rybník]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|185703}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|798}} || [[Bogdalický vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|332000}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|925}} || [[Bohatský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|46400}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|927}} || [[Bohunický park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|36028}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|12}} || [[Bokrošské slanisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|140600}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|506}} || [[Bokšov]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1467100}} || align="right" | 1954 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|216}} || [[Boky]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1764900}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Kremnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|13}} || [[Bolehlav (rezervácia)|Bolehlav]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|935700}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|659}} || [[Boľské rašelinisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|136351}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|730}} || [[Bor (prírodná rezervácia)|Bor]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1336100}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|220}} || [[Bôrická mláka]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|6000}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|904}} || [[Bôrik (chránený areál)|Bôrik]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|14284}} || align="right" | 1982 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|731}} || [[Bôrik (prírodná rezervácia)|Bôrik]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|207400}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|217}} || [[Borišov (národná prírodná rezervácia)|Borišov]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4497400}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|14}} || [[Borotová]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|14800}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|903}} || [[Borovicový lesík]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|8012}} || align="right" | 1982 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|851}} || [[Borsučiny]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|837200}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1233}} || [[Borsukov vrch (prírodná rezervácia)|Borsukov vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1467928}} || align="right" | 2015 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|893}} || [[Bosmany]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|73350}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|594}} || [[Botiansky luh]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|406300}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|15}} || [[Bradlo (národná prírodná rezervácia)|Bradlo]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|976700}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || [[Strážovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|507}} || [[Bradlové pásmo]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|201214}} || align="right" | 1989 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|222}} || [[Bralce (prírodná rezervácia)|Bralce]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|135200}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|223}} || [[Brankovský vodopád]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1055}} || [[Bratkovčík (chránený areál)|Bratkovčík]]|| [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|203940}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Horná Orava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|508}} || [[Priepasť Brázda|Brázda]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1982 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|16}} || [[Brehové porasty Dubovej]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1138}} || [[Brekovská jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2006 || - || || || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|224}} || [[Brestovská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1979 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|763}} || [[Brezina (prírodná rezervácia)|Brezina]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|11600}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1141}} || [[Brezinky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|86910}} || align="right" | 2007 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|225}} || [[Breznianska skalka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|118500}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|226}} || [[Brezovská dolina]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|24768}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|780}} || [[Briestenské skaly]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|68300}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Žilinská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|533}} || [[Briežky (prírodná pamiatka)|Briežky]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|2962}} || align="right" | 1985 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1159}} || [[Brloh (prírodná pamiatka)|Brloh]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1160}} || [[Brložná diera]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|227}} || [[Brodnianka (prírodná rezervácia)|Brodnianka]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|259400}} || align="right" | 1972 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Kysucká vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|928}} || [[Brodziansky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|67020}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1137}} || [[Brvnište (chránený areál)|Brvnište]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|747700}} || align="right" | 2006 || ŠOP – S-NAPANT || || || [[Zvolenská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|509}} || [[Brzotínske skaly]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4337800}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|229}} || [[Buchlov (prírodná rezervácia)|Buchlov]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1039600}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|793}} || [[Bučkova jama]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|409100}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|799}} || [[Búčske slanisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|203995}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|895}} || [[Búdkovianske rybníky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|140744}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|230}} || [[Bujačia lúka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|20145}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1043}} || [[Bujakov vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|12581}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || [[Pohronský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|510}} || [[Bujanovská dubina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|881700}} || align="right" | 1966 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|17}} || [[Buková (prírodná rezervácia)|Buková]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|94493}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|886}} || [[Bukovina (prírodná pamiatka)|Bukovina]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|50806}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|454}} || [[Bukovinka (prírodná pamiatka)|Bukovinka]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|18000}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|231}} || [[Bukovský prameň]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|138}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1140}} || [[Burda (prírodná pamiatka)|Burda]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|80}} || [[Burdov (národná prírodná rezervácia)|Burdov]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3641400}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|18}} || [[Bystré jazierko]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|20000}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|232}} || [[Bystrianska jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1968 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|852}} || [[Bzaná]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|154600}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1042}} || [[Cerinský potok]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|62787}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || [[Ipeľská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1054}} || [[Cetuna]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|2869}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|274}} || [[Chleb (národná prírodná rezervácia)|Chleb]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4128700}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|562}} || [[Chlmecká skalka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|11008}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1107}} || [[Chmúra (chránený areál)|Chmúra]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|4087}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|275}} || [[Choč (národná prírodná rezervácia)|Choč]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|14280500}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1130}} || [[Chorvátske rameno]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|98463}} || align="right" | 2003 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|52}} || [[Chotínske piesky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|70230}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|53}} || [[Chríb]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|158900}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|882}} || [[Chropovská strž]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|476631}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1173}} || [[Chvalovská jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|775}} || [[Chvojnica (prírodná pamiatka)|Chvojnica]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|316515}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|54}} || [[Chynoriansky luh]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|443600}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|511}} || [[Cigánka (národná prírodná rezervácia)|Cigánka]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|442500}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1158}} || [[Cúdeninský močiar]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1416855}} || align="right" | 2009 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || [[Ipeľská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|233}} || [[Čabraď (hrad)|Čabraď]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1412100}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|19}} || [[Čachtická jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|20}} || [[Čachtický hradný vrch]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|561700}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|828}} || [[Čačínska cerina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|25600}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Zvolenská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|234}} || [[Čakanovský profil]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|6889}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|930}} || <s>Častkovský park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|37233}} || align="right" | 1985 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|235}} || [[Čebovská lesostep]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|73500}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|21}} || [[Čenkovská lesostep]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|796000}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|22}} || [[Čenkovská step]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|35700}} || align="right" | 1951 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|23}} || [[Čepúšky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|581280}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|24}} || [[Čerenec (prírodná rezervácia)]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|15000}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1164}} || [[Čerešňová jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|512}} || [[Čergovská javorina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|107200}} || align="right" | 1982 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|513}} || [[Minčol (vrch v Čergove)|Čergovský Minčol]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1710836}} || align="right" | 1986 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|25}} || [[Čermiansky močiar]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|54457}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|618}} || [[Čertižnianske lúky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|13636}} || align="right" | 1979 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|829}} || [[Čertov (prírodná rezervácia)|Čertov]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|846200}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|782}} || [[Čertov žľab]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|235800}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|830}} || [[Čertova dolina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|490200}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1154}} || [[Čertova pec]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|514}} || [[Červené skaly]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3905000}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|236}} || [[Červenokamenské bradlo]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|475200}} || align="right" | 1969 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|26}} || [[Červený rybník]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1189100}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || [[Borská nížina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|27}} || [[Číčovské mŕtve rameno]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|798715}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|931}} || [[Číčovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|86600}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|237}} || [[Čierna Lutiša]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|263500}} || align="right" | 1972 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || [[Chránená krajinná oblasť Kysuce|CHKO Kysuce]] || [[Kysucká vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1015}} || [[Čierna skala (prírodná rezervácia)|Čierna skala]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|297100}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|28}} || [[Čierna voda (prírodná rezervácia)|Čierna voda]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|63176}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|29}} || [[Čierne jazierko]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|34027}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|238}} || [[Čierny kameň]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|344000}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|516}} || [[Čierny potok (prírodná pamiatka)|Čierny potok]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|27642}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|732}} || [[Čikovská]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|62000}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|551}} || [[Čingovské hradisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|440200}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|517}} || [[Čintky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|51100}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1103}} || [[Čistiny]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|178477}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1056}} || [[Dálovský močiar]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|148062}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|30}} || [[Debšín]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|96100}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1089}} || [[Dedinská hora]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|117980}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|899}} || [[Dedova jama]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|295700}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1070}} || [[Dekretov porast]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|62200}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || [[Národný park Veľká Fatra|NP Veľká Fatra]] || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1220}} || [[Dekretova jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|239}} || [[Demänovská dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|8368800}} || align="right" | 1929 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|240}} || [[Demänovské jaskyne]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|518}} || [[Demjatské kopce]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|86817}} || align="right" | 1982 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Šarišská vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1147}} || [[Deravá skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|31}} || [[Devínska hradná skala]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | {{nts|17000}} || align="right" | 1985 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|32}} || [[Devínska Kobyla (národná prírodná rezervácia)|Devínska Kobyla]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1011157}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|789}} || [[Devínska lesostep]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|50966}} || align="right" | 1992 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1072}} || [[Devínske alúvium Moravy]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|2531600}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1109}} || [[Diviacke kruhy]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|19591}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|519}} || [[Diviačia priepasť]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1986 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|853}} || [[Dlhé Tice]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|468237}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|241}} || [[Dobročský prales]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1038500}} || align="right" | 1913 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|33}} || [[Dobrotínske skaly]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|43900}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|520}} || [[Dobšinská ľadová jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1964 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|242}} || [[Dogerské skaly]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|1690}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|733}} || [[Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)|Dolina Bielej vody]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|16611100}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1084}} || [[Dolná Zálomská]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|24800}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1190}} || [[Dolné lazy]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|72649}} || align="right" | 2010 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|36}} || [[Dolný les]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1862600}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|243}} || [[Domašínsky meander]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|803700}} || align="right" | 1978 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|568}} || [[Domica]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|521}} || [[Domické škrapy]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|244400}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|880}} || [[Dračia studňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|75800}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|522}} || [[Dranec]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|342200}} || align="right" | 1925 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty|CHKO Východné Karpaty]] || [[Laborecká vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|523}} || [[Dreveník]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1018186}} || align="right" | 1925 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1131}} || [[Driečna (chránený areál)|Driečna]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|3817}} || align="right" | 1990 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|854}} || [[Drieň (prírodná rezervácia)|Drieň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|112500}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1033}} || [[Drieňová (prírodná rezervácia)|Drieňová]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|251200}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|37}} || [[Drieňová hora]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|9700}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|524}} || [[Drieňovec (chránené územie)|Drieňovec]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1860200}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1002}} || [[Drienovská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1996 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1035}} || [[Drietomica (prírodná pamiatka)|Drietomica]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|157240}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|120}} || [[Drietomské bradlo]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|39200}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|60}} || [[Driny]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1968 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|38}} || [[Dropie]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|9127642}} || align="right" | 1955 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|525}} || [[Dubnícke bane]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|60000}} || align="right" | 1964 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|39}} || [[Dubník (národná prírodná rezervácia)|Dubník]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1651900}} || align="right" | 1954 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|526}} || [[Dubová hora]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|613400}} || align="right" | 1983 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|318}} || [[Dubovské lúky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|160289}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|800}} || [[Dubový vŕšok]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|62400}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|245}} || [[Dudinské travertíny]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|13280}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|246}} || [[Ďumbier (národná prírodná rezervácia)|Ďumbier]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|20437600}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1124}} || [[Dunajské ostrovy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2197100}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1120}} || [[Dunajské trstiny]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1041016}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|527}} || [[Dunitová skalka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|3507}} || align="right" | 1964 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|528}} || [[Ďurova mláka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|21375}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || [[Chránená krajinná oblasť Vihorlat|CHKO Vihorlat]] || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1149}} || [[Elektrárenská jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|247}} || [[Fabova hoľa (prírodná rezervácia)|Fabova hoľa]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2617513}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|529}} || [[Farská skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|5866}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|875}} || [[Fenek (chránený areál)|Fenek]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|96815}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|801}} || [[Fialková dolina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|205879}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|530}} || [[Fintické svahy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|413300}} || align="right" | 1980 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|734}} || [[Fľak]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|379300}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1145}} || [[Foráš]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1155200}} || align="right" | 2008 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|735}} || [[Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia)|Furkotská dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|8424300}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|932}} || [[Gabčíkovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|275000}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|40}} || [[Gajc]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|627200}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1125}} || [[Gajdošovo]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|182819}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|933}} || [[Galantský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|33927}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|531}} || [[Galmuská tisina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|559600}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|532}} || [[Gánovské travertíny]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | {{nts|20276}} || align="right" | 1972 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1068}} || [[Gavurky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|574306}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Pliešovská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|855}} || [[Gazdoráň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|173000}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|534}} || [[Gerlašské skaly]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|217300}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|736}} || [[Goliašová]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|272900}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|249}} || [[Goľove mláky]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|68300}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|536}} || [[Gombasecká jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|737}} || [[Grapa (prírodná rezervácia)|Grapa]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|408600}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|787}} || [[Grúň (prírodná pamiatka)|Grúň]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|160100}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|557}} || [[Grúnik (chránené územie)|Grúnik]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|46000}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|535}} || [[Gýmešský jarok]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|206200}} || align="right" | 1981 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1027}} || [[Habáňovo]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|33533}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|537}} || [[Haburské rašelinisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|13400}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|373}} || [[Háj pred Teplou dolinou]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|2000}} || align="right" | 1975 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|250}} || [[Hajasová]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|71700}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|41}} || [[Hajdúchy]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|561100}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|253}} || [[Háje (prírodná pamiatka)|Háje]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|800}} || align="right" | 1977 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|538}} || [[Hájik (prírodná rezervácia)|Hájik]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|41800}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|251}} || [[Hajnáčsky hradný vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|97100}} || align="right" | 1958 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|42}} || [[Hájnica]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|22283}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|934}} || <s>Hajnonovoveský park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|117076}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1166}} || [[Hájska jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|43}} || [[Haluzická tiesňava]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|35000}} || align="right" | 1963 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|254}} || [[Harmanecká jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || [[Národný park Veľká Fatra|NP Veľká Fatra]] || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|255}} || [[Harmanecká tisina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|200400}} || align="right" | 1949 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || [[Národný park Veľká Fatra|NP Veľká Fatra]] || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1046}} || [[Harmanecký Hlboký jarok]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|503300}} || align="right" | 1998 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || [[Národný park Veľká Fatra|NP Veľká Fatra]] || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1099}} || [[Hate]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|5793}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Kysucká vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|540}} || [[Havešová]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1713200}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1021}} || [[Havrania dolina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2296700}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|541}} || [[Havrania skala (národná prírodná rezervácia)|Havrania skala]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1471400}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1019}} || [[Havranie skaly]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|326500}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|776}} || [[Havranka (prírodná pamiatka)|Havranka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|130}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|542}} || [[Herliansky gejzír]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1987 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|543}} || [[Hermanovské skaly]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|330700}} || align="right" | 1980 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|803}} || [[Hetméň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|147100}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|344}} || [[Hikóriový porast]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|520500}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|34}} || [[Hlboča]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1230700}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|544}} || [[Hlboké (prírodná rezervácia)|Hlboké]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|22800}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|256}} || [[Hlboký jarok (prírodná rezervácia)|Hlboký jarok]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|344100}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|545}} || [[Hlinianska jelšina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|461500}} || align="right" | 1981 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|44}} || [[Hlohyňa]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|25400}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|257}} || [[Hnilecká jelšina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|845900}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1044}} || [[Hodošov les]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|219800}} || align="right" | 1998 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|935}} || <s>Hokovský park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|45612}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|45}} || [[Holé brehy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|54400}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|388}} || [[Holica (chránený areál)|Holica]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|10000}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|258}} || [[Holík (prírodná rezervácia)|Holík]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|319800}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|547}} || [[Holý kameň (národná prírodná rezervácia)|Holý kameň]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2108700}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|259}} || [[Holý vrch (Štiavnické vrchy)|Holý vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|168051}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1376}} || [[Homoľa (prírodná rezervácia)|Homoľa]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|221888}} || align="right" | 2023 || ŠOP – S-NP Muránska planina || || || [[Spišsko-gemerský kras]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|548}} || [[Horešské lúky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|69419}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1049}} || [[Horná Chrapková]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|10585}} || align="right" | 1998 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|766}} || [[Horná Roveň]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|15100}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Kremnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|260}} || [[Horné lazy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|342900}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|948}} || <s>Hornolefantovský park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|32200}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|936}} || <s>Hornosemerovský park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|118791}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|46}} || [[Hornozávrská mokraď]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|15017}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|474}} || [[Horný Červený les]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|110200}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|47}} || [[Horný les]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|5430200}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|48}} || [[Horský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|229615}} || align="right" | 1986 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|49}} || [[Horšianska dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3133772}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|549}} || [[Hostovické lúky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|46861}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty|CHKO Východné Karpaty]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|261}} || [[Hrabinka (prírodná rezervácia)|Hrabinka]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|4000}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Turčianska kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1108}} || [[Hrabiny (chránený areál)|Hrabiny]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|70500}} || align="right" | 2002 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|550}} || [[Hrabkovské zlepence]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|8719}} || align="right" | 1989 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1038}} || [[Hrabovo (prírodná rezervácia)|Hrabovo]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|155271}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|263}} || [[Hradisko (prírodná pamiatka)|Hradisko]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|17103}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1061}} || [[Hradište (prírodná rezervácia)|Hradište]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|51136}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1269}} || [[Hradná dolina (chránený areál)|Hradná dolina]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|143264}} || align="right" | 2021 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1165}} || [[Hradná jaskyňa (Uhrovec)|Hradná jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|266}} || [[Hrádocké arborétum]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|72403}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|267}} || [[Hrádok (prírodná rezervácia)|Hrádok]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|67500}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|738}} || [[Hrádok nad Pavúčou dolinou]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1051000}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|265}} || [[Hradová (národná prírodná rezervácia)|Hradová]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1274700}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|553}} || [[Hradová hora]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|134900}} || align="right" | 1981 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|554}} || [[Hranovnická dubina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|664900}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|555}} || [[Hranovnické pleso]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|680900}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|51}} || [[Hrdovická]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|300300}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|556}} || [[Hrdzavá]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3571900}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|268}} || [[Hričovec (prírodná rezervácia)|Hričovec]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|211200}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|270}} || [[Hričovská skalná ihla]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|6300}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|269}} || [[Hričovské rífy]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|2000}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1083}} || [[Hrochotská Bukovina]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|2396}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|271}} || [[Hrončecký grúň]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|553000}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1112}} || [[Hrončiačka]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|24977}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1003}} || [[Hrušovská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1996 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|558}} || [[Hrušovská lesostep]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|408500}} || align="right" | 1954 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|937}} || [[Hubický park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|390000}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1148}} || [[Hučivá diera]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|559}} || [[Humenec (chránené územie)|Humenec]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|860800}} || align="right" | 1953 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|560}} || [[Humenská]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|703700}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|561}} || [[Humenský Sokol]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2415000}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1081}} || [[Huntácka dolina]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|87431}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|938}} || [[Hurbanovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|54400}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|623}} || [[Hutianske]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|25984}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|273}} || [[Hybická tiesňava]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|111800}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|877}} || [[Ihráčske kamenné more]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|22086}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|563}} || [[Iľovnica (prírodná rezervácia)|Iľovnica]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|84500}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || [[Laborecká vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1051}} || [[Ipeľské hony]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|293908}} || align="right" | 1998 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|276}} || [[Ivachnovský luh]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|100400}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1126}} || [[Ivančinské močiare]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|29300}} || align="right" | 2003 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1085}} || [[Ivanov salaš]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|192809}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || [[Chránená krajinná oblasť Ponitrie|CHKO Ponitrie]] || [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|55}} || [[Ivanské rameno]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|30800}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|56}} || [[Jabloňovský Roháč]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|646400}} || align="right" | 1950 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1016}} || [[Jachtár]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|316700}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|57}} || [[Jahodnianske jazierka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|53271}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1050}} || [[Jajkovská sutina]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|509100}} || align="right" | 1998 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1058}} || [[Jakub (chránený areál)|Jakub]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|127043}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-NAPANT || || [[Národný park Nízke Tatry|NAPANT]] || [[Zvolenská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|277}} || [[Jalovské vrstvy]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|17000}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|804}} || [[Jankov vŕšok (prírodná rezervácia)|Jankov vŕšok]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1034200}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || [[Strážovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|278}} || [[Jánošíkova kolkáreň]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2433700}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|279}} || [[Jánošíkova skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|16800}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1222}} || [[Jánošíkova skrýša]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || [[Ostrôžky]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|280}} || [[Jánska dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|16965300}} || align="right" | 1928 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|663}} || [[Jarabá skala (národná prírodná rezervácia)|Jarabá skala]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3599400}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|565}} || [[Jarčiská]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|4540}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1097}} || [[Jarovská bažantnica]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|782579}} || align="right" | 2001 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1203}} || [[Jasenácke]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|499200}} || align="right" | 2011 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || [[Borská nížina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|281}} || [[Jasenina (chránený areál)|Jasenina]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|32138}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|856}} || [[Jasenovská bučina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|214700}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1732}} || [[Jaskyňa mŕtvych netopierov]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1152}} || [[Jaskyňa v Čube]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || [[Spišská Magura]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1151}} || [[Jaskyňa v Skalke]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1747}} || [[Jaskyňa zlomísk]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|571}} || [[Jasovská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1925 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|572}} || [[Jasovské dubiny]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|351000}} || align="right" | 1950 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|285}} || [[Jastrabská skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|84600}} || align="right" | 1975 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1849}} || [[Javorinka (jaskyňa)|Javorinka]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|831}} || [[Javorinka (prírodná rezervácia)|Javorinka]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|355200}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|64}} || [[Javorníček]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|150600}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || [[Tematínske vrchy]] || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|573}} || [[Javorníková]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1706500}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|739}} || [[Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)|Javorová dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|22508900}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|574}} || [[Jazerec]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|3100}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1075}} || [[Jazerinky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|68825}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|286}} || [[Jazernické jazierko]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|1618}} || align="right" | 1975 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|632}} || [[Osturnianske jazero]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|143578}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-PIENAP || || || [[Spišská Magura]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|287}} || [[Jazierske travertíny]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|22200}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|65}} || [[Jedlie]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|14200}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|576}} || [[Jedlinka (prírodná rezervácia)|Jedlinka]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|350400}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|740}} || [[Jedliny]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|328900}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|740}} || [[Jelenecká jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|26828}} || align="right" | 1994 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || [[Národný park Veľká Fatra|NP Veľká Fatra]] || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|66}} || [[Jelenská gaštanica]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|38000}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1162}} || [[Jaskyňa pod Jeleňom]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|290}} || [[Jelšie (prírodná rezervácia)|Jelšie]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|261000}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|741}} || [[Jelšina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|164300}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|291}} || [[Jelšovec (prírodná rezervácia)|Jelšovec]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|55600}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Zvolenská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|577}} || [[Jezerské jazero]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|21800}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-PIENAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|578}} || [[Jovické rašelinisko]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|7940}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|579}} || [[Jovsianska hrabina]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2575800}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|67}} || [[Jubilejný les]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|149800}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || [[Borská nížina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|294}} || [[Juráňova dolina (národná prírodná rezervácia)|Juráňova dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4343200}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|805}} || [[Jurovský les]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|21369}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|68}} || [[Jurské jazero]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|274900}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|806}} || [[Jurský Chlm]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|58003}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|295}} || [[Kalamárka (prírodná pamiatka)|Kalamárka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|12800}} || align="right" | 1977 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|69}} || [[Kamenec (prírodná rezervácia)|Kamenec]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|616200}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|70}} || [[Kamenický sprašový profil]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|1500}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|71}} || [[Kamenínske slanisko]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|348885}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1064}} || [[Kamenistý potok (prítok Čierneho Hrona)|Kamenistý potok]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|76350}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|580}} || [[Kamenná Baba]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1275900}} || align="right" | 1964 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|296}} || [[Kamenná žena]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|1100}} || align="right" | 1987 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|297}} || [[Kamenné more (Vyhne)|Kamenné more]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|133000}} || align="right" | 1923 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|832}} || [[Kamenný jarok]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|651000}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy |CHKO Štiavnické vrchy ]] || [[Štiavnické vrchy ]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|883}} || [[Kapitulské bralá]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|369900}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy |CHKO Štiavnické vrchy ]] || [[Štiavnické vrchy ]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|581}} || [[Kapušiansky hradný vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|181000}} || align="right" | 1980 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|298}} || [[Kašivárová]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|498000}} || align="right" | 1926 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|299}} || [[Kášter]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|577300}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|926}} || [[Kaštieľsky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|11000}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|582}} || [[Kašvár]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1164264}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|72}} || [[Katarína (prírodná rezervácia)|Katarína]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|180000}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|300}} || [[Katova skala (prírodná rezervácia)|Katova skala]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|466900}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|873}} || [[Kátovské jazero]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|68318}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|73}} || [[Kátovské rameno]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|60500}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1074}} || [[Kavečianska stráň]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|31933}} || align="right" | 2000 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|583}} || [[Kečovské škrapy]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|66069}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|301}} || [[Kerčík]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|12065}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|302}} || [[Kiarovský močiar]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|163802}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|773}} || [[Kľacký vodopád]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1992 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|303}} || [[Kľačianska Magura (národná prírodná rezervácia)|Kľačianska Magura]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2044700}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|304}} || [[Kľak (národná prírodná rezervácia)|Kľak]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|857100}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|833}} || [[Klapy (prírodná rezervácia)|Klapy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|62200}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|939}} || [[Klasovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|39900}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|305}} || [[Kláštorské lúky]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|859915}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|807}} || [[Klátovské rameno]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3064400}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|307}} || [[Klenovské Blatá]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|43600}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|306}} || [[Klenovský Vepor (národná prírodná rezervácia)|Klenovský Vepor]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2576437}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|308}} || <s>Kliča</s> || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|57000}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1013}} || [[Klokoč (prírodná rezervácia)|Klokoč]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|215900}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|310}} || [[Klokočovské skálie]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|61200}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|857}} || [[Kloptaň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|270700}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1096}} || [[Klubinský potok (prírodná rezervácia)|Klubinský potok]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|8258}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|74}} || [[Kňaží stôl (prírodná rezervácia)|Kňaží stôl]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|883100}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|75}} || [[Kňaží vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1509400}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || [[Tematínske vrchy]] || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1009}} || [[Knola]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|2200200}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|76}} || [[Kobela (prírodná rezervácia)|Kobela]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|60375}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|769}} || [[Kobylince]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|25100}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|77}} || [[Kochova záhrada]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|4877}} || align="right" | 1981 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|584}} || [[Kocúrová (prírodná rezervácia)|Kocúrová]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|167200}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|784}} || [[Kohútová]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|45150}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1023}} || [[Kojatín (prírodná rezervácia)]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|686300}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|586}} || [[Kokošovská dubina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|200000}} || align="right" | 1965 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|587}} || [[Komárnická jedlina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|747000}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty|CHKO Východné Karpaty]] || [[Laborecká vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1150}} || [[Komín (prírodná pamiatka)|Komín]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|941}} || [[Komjatický park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|64929}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1078}} || [[Komočín]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|4892}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|311}} || [[Končitá (prírodná pamiatka)|Končitá]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|10000}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1174}} || [[Konopiská]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|75153}} || align="right" | 2009 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1095}} || [[Kopa (prírodná rezervácia)|Kopa]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|56900}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|121}} || [[Kopáčsky ostrov]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|826200}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|588}} || [[Kopčianske slanisko]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|90477}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1153}} || [[Kopec (chránený areál)|Kopec]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|37640}} || align="right" | 2008 || ŠOP – S-NAPANT || || [[Národný park Nízke Tatry|NAPANT]] || [[Zvolenská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|742}} || [[Kôprová dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|32209200}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1052}} || <s>Koprovnica</s> || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|16586}} || align="right" | 1998 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|312}} || [[Korbeľka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|861600}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|314}} || [[Korniansky ropný prameň]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|1710}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|313}} || [[Kornietová]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|840500}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|315}} || [[Kosihovský Kamenný vrch]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|125000}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|888}} || [[Kostná dolina]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | {{nts|49200}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|316}} || [[Kostolecká tiesňava]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|298000}} || align="right" | 1970 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1080}} || [[Kostolianske lúky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|42019}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1114}} || [[Košická botanická záhrada]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|297634}} || align="right" | 2002 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1167}} || [[Košútova jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|943}} || [[Košútsky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|19050}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1192}} || [[Kotlina (chránený areál)|Kotlina]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|6166900}} || align="right" | 2010 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || [[Borská nížina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|317}} || [[Kotlový žľab]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|707700}} || align="right" | 1926 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|808}} || [[Kovarská hôrka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|44000}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|834}} || [[Kozí chrbát (prírodná rezervácia)|Kozí chrbát]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|374300}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|319}} || [[Kozlinec]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|92700}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Zvolenská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|835}} || [[Kozol (národná prírodná rezervácia)|Kozol]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|915800}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|81}} || [[Kožíkov vrch]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|28285}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|874}} || [[Králická tiesňava]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|208900}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Starohorské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|589}} || [[Kráľova studňa]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|112137}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|320}} || [[Kraľoviansky meander]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|182300}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1076}} || [[Kráľovičova slatina]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|2632}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|945}} || [[Kráľovičovokračiansky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|128700}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|82}} || [[Kráľovská lúka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|32400}} || align="right" | 1975 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|83}} || [[Krasín (prírodná rezervácia)|Krasín]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|264001}} || align="right" | 1971 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- |- | align="right" | {{Šzochčpsr|321}} || [[Krasniansky luh]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|152100}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Žilinská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1018}} || [[Krásno (chránený areál)|Krásno]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|1279100}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || [[Národný park Veľká Fatra|NP Veľká Fatra]] || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|590}} || [[Krásnohorská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1117}} || [[Kratina (prírodná rezervácia)|Kratina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|101500}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|858}} || [[Krátke Tice]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|174064}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|944}} || [[Kraviansky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|23400}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|591}} || [[Krčmárka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1733000}} || align="right" | 1974 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|777}} || [[Krehora]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|14900}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1040}} || [[Kremenie]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|37800}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Kremnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|322}} || [[Kremnický Štós]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|187700}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || [[Kremnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1067}} || [[Krivánsky potok (prírodná pamiatka)|Krivánsky potok]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|102341}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|323}} || [[Krivé (národná prírodná rezervácia)|Krivé]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2037200}} || align="right" | 1979 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|809}} || [[Krivín]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|541500}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|324}} || [[Krivoklátska tiesňava]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|97047}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|881}} || [[Krivoklátske lúky]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|43297}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|325}} || [[Krkavá skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|2619}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|84}} || [[Kršlenica]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1173400}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|444}} || [[Krupinské bralce]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|6900}} || align="right" | 1975 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|85}} || [[Kulháň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|73900}} || align="right" | 1972 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|326}} || [[Kundračka]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1157900}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1004}} || [[Kunia priepasť]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1996 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|327}} || [[Kunovo]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|119200}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1087}} || [[Kúpna hora]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|168700}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|328}} || [[Kurinecká dubina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|59600}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|86}} || [[Kurinov vrch]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|12968}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1104}} || [[Kusá hora (prírodná rezervácia)|Kusá hora]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|61579}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|743}} || [[Kút (prírodná rezervácia)|Kút]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|112200}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|329}} || [[Kvačianska dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4617900}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|592}} || [[Kyjovské bradielko]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|6428}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-PIENAP || || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|708}} || [[Kyjovský prales]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3974197}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|957}} || <s>Kynecký park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|14900}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|593}} || [[Kyseľ (národná prírodná rezervácia)|Kyseľ]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|9499700}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|87}} || [[Kyseľová (prírodná pamiatka)|Kyseľová]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|181346}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || [[Myjavská pahorkatina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|330}} || [[Kysucká brána]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|6120}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|836}} || [[Ľadonhora (prírodná rezervácia)|Ľadonhora]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2857400}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1014}} || [[Ľahký kameň]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|124000}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|88}} || [[Lánce]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | {{nts|30305}} || align="right" | 1987 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|810}} || [[Lančársky Dubník]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|270240}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|946}} || [[Lapášsky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|21900}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|595}} || [[Latorický luh]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|150800}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|331}} || [[Lednické bradlo]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|142800}} || align="right" | 1969 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|876}} || [[Lednické skalky]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|27135}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|947}} || <s>Lefantovský park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|290100}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|79}} || [[Leliansky les]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1987400}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1098}} || [[Lesné diely]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|5250}} || align="right" | 2001 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|89}} || [[Levické rybníky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|918300}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|950}} || [[Levický park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|17277}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|90}} || [[Limbašská vyvieračka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|65700}} || align="right" | 1977 ||| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|91}} || [[Lindava]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|462000}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|911}} || <s>Lipnica</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|6449}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|332}} || [[Lipovianske pieskovce]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|1308}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|951}} || [[Lipovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|34320}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|333}} || [[Liskovská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1974 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|93}} || [[Listové jazero]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|410200}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1118}} || [[Líščie diery]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|133174}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|597}} || [[Litmanovský potok]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|144191}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-PIENAP || || || [[Ľubovnianska vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|598}} || [[Livovská jelšina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|131700}} || align="right" | 1986 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|811}} || [[Lohotský močiar]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|241336}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1122}} || [[Lopeníček]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|2539}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|94}} || [[Lošonský háj]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|242600}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|335}} || [[Ľubietovský Vepor]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2368793}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|455}} || [[Lúčanské travertíny]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|29277}} || align="right" | 1975 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|334}} || [[Lúčanský vodopád]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1974 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1201}} || [[Lúka pod cintorínom]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|49700}} || align="right" | 2011 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1186}} || [[Lúky pod Besníkom]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|838267}} || align="right" | 2010 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1200}} || [[Lúky pod Ukorovou]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|121300}} || align="right" | 2011 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|336}} || [[Ľupčiansky skalný hríb]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|21300}} || align="right" | 1979 || ŠOP – S-NAPANT || || || [[Zvolenská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|95}} || [[Lupka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|207300}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|812}} || [[Ľutovský Drieňovec]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2600400}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|859}} || [[Lysá (prírodná rezervácia)|Lysá]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|39500}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|599}} || [[Lysá hora (prírodná pamiatka)|Lysá hora]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|11389}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-PIENAP || || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|860}} || [[Lysák (prírodná rezervácia)|Lysák]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|42800}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|337}} || [[Lysec (národná prírodná rezervácia)|Lysec]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|700400}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|601}} || [[Machnatý vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|31800}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|341}} || [[Machy (prírodná rezervácia)|Machy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|256100}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|338}} || [[Mackov bok]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|37500}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-NAPANT || || || [[Zvolenská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|96}} || [[Mačiansky háj]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|253300}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|97}} || [[Mačiansky presyp]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|12772}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|339}} || [[Mačie diery]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|456300}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|837}} || [[Mačinová (prírodná rezervácia)|Mačinová]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|48600}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|838}} || [[Mačková]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|422300}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NAPANT || || || [[Horehronské podolie]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|340}} || [[Madačov]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3306400}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|785}} || [[Majerova skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|88415}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || [[Národný park Veľká Fatra|NP Veľká Fatra]] || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|342}} || [[Makovište]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|241100}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1171}} || [[Veľká a Malá dolnosokolská jaskyňa|Malá dolnosokolská jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1136}} || [[Malá drienčanská jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2006 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|602}} || [[Malá Izra (jazero)|Malá Izra]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|7700}} || align="right" | 1976 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1012}} || [[Malá Pec]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|140600}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|603}} || [[Malá Stožka]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|596100}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|343}} || [[Malachovské skalky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|114522}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Zvolenská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|958}} || <s>Malantský park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|67800}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|604}} || [[Malé brdo]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|558300}} || align="right" | 1950 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|605}} || [[Malé jazerá]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|70600}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-PIENAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|891}} || [[Malé Morské oko]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|20623}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|99}} || [[Malé Vážky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|34877}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|861}} || [[Malé Zajfy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|72400}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|98}} || [[Malejov (prírodná pamiatka)|Malejov]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|8241}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|100}} || [[Malostankovské vresovisko]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|28700}} || align="right" | 1987 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|101}} || [[Málová]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|161000}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|606}} || [[Malý Milič (národná prírodná rezervácia)|Malý Milič]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|140500}} || align="right" | 1950 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|102}} || [[Malý ostrov]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|83400}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|345}} || [[Malý Polom (národná prírodná rezervácia)|Malý Polom]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|861000}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|952}} || [[Maniansky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|76901}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|346}} || [[Manínska tiesňava]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1176300}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|103}} || [[Marcelovské piesky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|44695}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|953}} || [[Marcelovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|21600}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1184}} || [[Marhecké rybníky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|574800}} || align="right" | 2009 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|607}} || [[Margecianska línia]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|4384}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|693}} || [[Markušovská transgresia paleogénu]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|69700}} || align="right" | 1987 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|608}} || [[Markušovské steny]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | {{nts|134400}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|609}} || [[Marocká hoľa]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|637600}} || align="right" | 1950 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1057}} || [[Martalúzka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1548200}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|347}} || [[Martinovská nádrž]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|145508}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|802}} || [[Martovská mokraď (prírodná rezervácia)|Martovská mokraď]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|118729}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|349}} || [[Mäsiarsky bok]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1278100}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|104}} || [[Mašan]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|21607}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|348}} || [[Mašianske skalky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|169300}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|207}} || [[Mašiansky balvan]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|56}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|350}} || [[Matejkovský kamenný prúd]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|86000}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|105}} || [[Meander Chrenovky]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|9607}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|351}} || [[Meandre Hrona]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1038167}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|771}} || [[Kamenistý potok (prítok Čierneho Hrona)|Meandre Kamenistého potoka]]|| [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1991 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|352}} || [[Meandre Lúžňanky]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|17426}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|610}} || [[Medvedia jaskyňa (Slovenský raj)|Medvedia jaskyňa]]|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|353}} || [[Medzi bormi]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|65500}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|611}} || [[Medzianske skalky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|40000}} || align="right" | 1990 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Beskydské predhorie]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1127}} || [[Megonky (prírodná pamiatka)|Megonky]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|1670}} || align="right" | 2003 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|612}} || [[Meliatsky profil]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|154282}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|354}} || [[Melichova skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|940}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|744}} || [[Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Mengusovská dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|16129600}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1204}} || [[Mešterova lúka]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|1335000}} || align="right" | 2011 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1041}} || [[Michalské rašelinisko]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|846}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy |CHKO Štiavnické vrchy ]] || [[Štiavnické vrchy ]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|355}} || [[Mičinské travertíny]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | {{nts|38320}} || align="right" | 1979 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Zvolenská pahorkatina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|569}} || [[Milada (jaskyňa)|Milada]]|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|613}} || [[Miličská skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|116000}} || align="right" | 1990 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|357}} || [[Minčol (národná prírodná rezervácia)|Minčol]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|961000}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|614}} || [[Mirkovská kosatcová lúka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|11394}} || align="right" | 1979 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Košická kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|615}} || [[Miroľská slatina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|9676}} || align="right" | 1980 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || [[Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty|CHKO Východné Karpaty]] || [[Laborecká vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|106}} || [[Mitická slatina]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|28315}} || align="right" | 1985 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|359}} || [[Mláčik]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1472000}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Kremnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|745}} || [[Mlynická dolina (národná prírodná rezervácia)|Mlynická dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|7042900}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|360}} || [[Mních (národná prírodná rezervácia)|Mních]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|747500}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1383}} || [[Mníchova diera 1]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|neuvedené}} || align="right" | 2024 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|107}} || [[Mníchova úboč]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|252562}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || [[Myjavská pahorkatina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|972}} || [[Močenský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|58700}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|839}} || [[Močiar (prírodná rezervácia)|Močiar]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|81578}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|361}} || [[Modrokamenská lesostep]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|121200}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|616}} || [[Modrý vrch (prírodná rezervácia)|Modrý vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|44600}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|362}} || [[Mohylky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|7481}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|955}} || <s>Mojmírovský park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|33993}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|617}} || [[Mokrá]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|602000}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1082}} || [[Mokrá Poľana]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|135244}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|746}} || [[Mokriny]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|8828200}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|109}} || [[Mokvavý prameň]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|20989}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1102}} || [[Moľvy]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|85260}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|619}} || [[Morské oko (národná prírodná rezervácia)|Morské oko]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1084800}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1079}} || [[Mostová (prírodná rezervácia)|Mostová]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|151290}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|110}} || [[Mostovské presypy]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|30721}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|997}} || [[Mošovské aleje]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1969 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|364}} || [[Moštenické travertíny]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|17100}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|956}} || <s>Motešický park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|45076}} || align="right" | 1985 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|620}} || [[Motrogon (národná prírodná rezervácia)|Motrogon]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|606300}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || [[Chránená krajinná oblasť Vihorlat|CHKO Vihorlat]] || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1123}} || [[Mravcové]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|8163}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|747}} || [[Mraznica (národná prírodná rezervácia)|Mraznica]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1598000}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1143}} || [[Mučínska jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1010}} || [[Muráň (prírodná rezervácia)|Muráň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1806600}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|912}} || [[Mužliansky potok (prírodná pamiatka)|Mužliansky potok]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|309542}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|621}} || [[Na bani]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|78500}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|366}} || [[Nad Furmancom]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|27800}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|113}} || [[Nad Šenkárkou]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|109200}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|840}} || [[Nebrová]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|533000}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1146}} || [[Netopieria jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|174}} || [[Nitriansky dolomitový lom]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|12599}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|112}} || [[Nitrica (rieka)|Nitrica]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|29600}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|901}} || [[Nižnočajská pieskovňa]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|9949}} || align="right" | 1994 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|114}} || [[Nové pole]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|67738}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|960}} || [[Novoveský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|65900}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|624}} || [[Oblík]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|900000}} || align="right" | 1964 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1196}} || [[Oborínske jamy]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|84300}} || align="right" | 2011 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1005}} || [[Obrovská priepasť]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1996 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|116}} || [[Obtočník Váhu]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|13900}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|368}} || [[Ochodnický prameň]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|150}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|625}} || [[Ochtinská aragonitová jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|367}} || [[Ohnište]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|8522600}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1777}} || [[Okno (jaskyňa)|Okno]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|626}} || [[Okrúhly kopec]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|54883}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-PIENAP || || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|117}} || [[Okšovské duby]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|15300}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|627}} || [[Oľchov]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|195800}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|118}} || [[Omšenská Baba]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|361169}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1163}} || [[Jaskyňa nad cestou]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|813}} || [[Opatovské jazierko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|23579}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|264}} || [[Oravské hradné bralo]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | {{nts|36200}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|119}} || [[Orlie skaly]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|312300}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1205}} || [[Orlovské vŕšky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2069200}} || align="right" | 2011 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|862}} || [[Ortov]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|148482}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|369}} || [[Osobitá (národná prírodná rezervácia)|Osobitá]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4579800}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|630}} || [[Ostrá hora]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|293240}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1093}} || [[Ostrá skala (Cerová vrchovina)|Ostrá skala]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|177900}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|631}} || [[Ostrá skala (Slovenský raj)|Ostrá skala]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|66600}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|370}} || [[Ostrá skala a Tupá skala]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|223000}} || align="right" | 1972 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|123}} || [[Ostrov orliaka morského]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|227700}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|778}} || [[Ostrovica]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|44400}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || [[Chránená krajinná oblasť Ponitrie|CHKO Ponitrie]] || [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|122}} || [[Ostrovné lúčky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|549300}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|814}} || [[Ostrý vrch (prírodná rezervácia)|Ostrý vrch]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|126800}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|124}} || <s>Padelek</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|1}} || align="right" | 1977 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|371}} || [[Padva]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3254600}} || align="right" | 1972 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|622}} || [[Palanta]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|869300}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1194}} || [[Palárikovské lúky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|169313}} || align="right" | 2011 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|967}} || [[Palárikovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|508776}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|749}} || [[Pálenica (prírodná rezervácia)|Pálenica]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2912000}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|633}} || [[Palotská jedlina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1571500}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|125}} || [[Panský diel]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|156000}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|374}} || [[Paráč (prírodná rezervácia)|Paráč]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|452700}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|916}} || [[Parčík pri Avione]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|2107}} || align="right" | 1982 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|126}} || [[Parížske močiare]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1840464}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|988}} || [[Park Janka Kráľa]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|12900}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|989}} || <s>Park pri hrobke Migazziovcov</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|3200}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|942}} || [[Park pri ihrisku]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|26582}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1232}} || [[Partizánska jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || neuvedené || || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|634}} || [[Pastierske]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|29300}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|127}} || [[Patianska cerina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|265000}} || align="right" | 1927 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1045}} || [[Pavelcovo]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|286500}} || align="right" | 1998 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|748}} || [[Pavlová (prírodná rezervácia)|Pavlová]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|584900}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1175}} || [[Pavúkov jarok]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|224874}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Myjavská pahorkatina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|575}} || [[Pažitské jazierko]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|1101}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1206}} || [[Pečniansky les (chránený areál)|Pečniansky les]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|2953500}} || align="right" | 2012 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|635}} || [[Perínske rybníky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|1103152}} || align="right" | 1987 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|376}} || [[Periská]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|8000}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1645}} || [[Perlová jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|636}} || [[Petkovský potok]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|67600}} || align="right" | 1990 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Ondavská vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|885}} || [[Petrová (prírodná pamiatka)|Petrová]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|29100}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|637}} || [[Piecky]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2449300}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|639}} || [[Pľaša (národná prírodná rezervácia)|Pľaša]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1108000}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|638}} || [[Plavečské štrkoviská]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|661448}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-PIENAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|378}} || [[Plavno (národná prírodná rezervácia)|Plavno]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|280800}} || align="right" | 1951 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|130}} || [[Plešivec (prírodná rezervácia)|Plešivec]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|530000}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|640}} || [[Pod Beskydom]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|84546}} || align="right" | 1988 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|750}} || [[Pod Črchľou]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|318200}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|641}} || <s>Pod Demjatou</s> || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|20400}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|379}} || [[Pod Dudášom]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|62400}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|642}} || [[Pod Fabiankou]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|12205}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|132}} || [[Pod Holým vrchom]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|129400}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|133}} || [[Pod Homôľkou]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|76076}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|380}} || [[Pod Latiborskou hoľou]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1612342}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|134}} || [[Pod Pajštúnom]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1414197}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|381}} || [[Pod Rígľom]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|142296}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|645}} || [[Pod Ruským]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|111412}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1121}} || [[Pod Starým vrchom]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|36513}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|647}} || [[Pod Strážnym hrebeňom]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|966700}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1111}} || [[Pod šťavicou]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|97646}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|863}} || [[Pod Tŕstím]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|74000}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1527}} || [[Podbanište]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|643}} || [[Podhorské (prírodná pamiatka)|Podhorské]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|4585}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1048}} || [[Podlavické výmole]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|267700}} || align="right" | 1998 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|644}} || [[Podmorský zosuv]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|5063}} || align="right" | 1989 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1036}} || [[Podsalašie]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|148000}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|841}} || [[Podskalský Roháč]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1055700}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|136}} || [[Pohanská (národná prírodná rezervácia)|Pohanská]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1289300}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|382}} || [[Pohanský hrad (národná prírodná rezervácia)|Pohanský hrad]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2233500}} || align="right" | 1958 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|479}} || [[Pohorelské vrchovisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|266166}} || align="right" | 1979 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|815}} || [[Pohrebište (prírodná rezervácia)|Pohrebište]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|693296}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|842}} || [[Pokoradzské jazierka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|158729}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|864}} || [[Polianske rašelinisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|193073}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|843}} || [[Polková]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|50824}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|135}} || [[Poľovnícky les (chránený areál)|Poľovnícky les]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|75000}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|648}} || [[Poludnica (národná prírodná rezervácia)|Poludnica]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3304300}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|384}} || [[Poluvsianska skalná ihla]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|19466}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|385}} || [[Ponická dúbrava]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|133400}} || align="right" | 1895 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1172}} || [[Ponická jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|0}} || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|649}} || [[Poniklecová lúčka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|4000}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|646}} || [[Postávka (národná prírodná rezervácia)|Postávka]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|259100}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || [[Chránená krajinná oblasť Vihorlat|CHKO Vihorlat]] || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|751}} || [[Poš]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|208200}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|137}} || [[Potok Chrenovka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|258845}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|138}} || [[Potok Machnáč]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|88888}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|768}} || [[Potok Zolná]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|19200}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Zvolenská pahorkatina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|140}} || [[Považský Inovec (prírodná rezervácia)|Považský Inovec]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|354200}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1113}} || [[Pramenisko Tople]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|286600}} || align="right" | 2002 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|752}} || [[Pramenište]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|455700}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1374}} || [[Pramenná oblasť Rimavy]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|20586700}} || align="right" | 2023 || ŠOP – S-NP Muránska planina || || [[Národný park Muránska planina|NP Muránska planina]] || [[Veporské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|894}} || [[Prečínska skalka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|37800}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|386}} || [[Predajnianska slatina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|113500}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|772}} || [[Predajnianske vodopády]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|117000}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|142}} || [[Preliačina (prírodná rezervácia)|Preliačina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|358700}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|141}} || [[Prepadlisko (prírodná rezervácia)|Prepadlisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|78295}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|387}} || [[Prepoštská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1964 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|844}} || [[Pri Bútľavke]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|215000}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1116}} || [[Pribetský háj]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|23959}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|389}} || [[Príboj (národná prírodná rezervácia)|Príboj]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|109600}} || align="right" | 1895 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1037}} || [[Príbrežie Ružinej]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|407767}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|651}} || [[Prielom Hornádu]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2904900}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|391}} || [[Prielom Muráňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|395567}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|390}} || [[Nitrica (rieka)|Prielom Nitrice]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|68324}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|392}} || [[Prielom Teplého potoka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|209400}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|653}} || [[Primovské skaly]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|76081}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|393}} || [[Prípor (národná prírodná rezervácia)|Prípor]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2722700}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|394}} || [[Príslopy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2200}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|395}} || [[Prosiecka dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3417300}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1047}} || [[Prosisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|208000}} || align="right" | 1998 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Javorie (pohorie)|Javorie]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|144}} || [[Pseudoterasa Váhu]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|118263}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|396}} || [[Pstruša]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|73605}} || align="right" | 1979 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|397}} || [[Pucovské zlepence]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|48485}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|654}} || [[Pusté pole]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|62370}} || align="right" | 1983 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|923}} || <s>Pustochotársky park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|72500}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1022}} || [[Putikov vŕšok]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|210600}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1071}} || [[Pyramída (prírodná pamiatka)|Pyramída]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|66688}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Zvolenská pahorkatina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|655}} || [[Radomka (prírodná rezervácia)|Radomka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|155402}} || align="right" | 1988 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Ondavská vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|774}} || [[Radomská slatina]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|9980}} || align="right" | 2000 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Ondavská vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|656}} || [[Radvanovské skalky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|7619}} || align="right" | 1990 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Ondavská vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|399}} || [[Ragáč (národná prírodná rezervácia)|Ragáč]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|97300}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|781}} || [[Rajkovec]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|9422}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|657}} || [[Rajtopíky]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1196700}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|791}} || [[Raková (prítok Chvojnice)|Raková]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|86045}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|400}} || [[Rakšianske rašelinisko]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|55310}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|658}} || [[Rankovské skaly]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|237300}} || align="right" | 1976 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|764}} || [[Rašelinisko (prírodná rezervácia)|Rašelinisko]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|3200}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|660}} || [[Raškovský luh]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|162312}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|401}} || [[Ratkovo (chránený areál)|Ratkovo]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|975149}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|661}} || [[Rebrá]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|82160}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-PIENAP || || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|662}} || [[Regetovské rašelinisko]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|25519}} || align="right" | 1979 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|146}} || [[Révajovská pustatina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|6800}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|790}} || [[Revištský rybník]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|236467}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1115}} || [[Revúca (chránený areál)|Revúca]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|392192}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1011}} || [[Rieka Myjava]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|349384}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1034}} || [[Rieka Orava]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|4417463}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|999}} || [[Rieka Žitava]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|18221}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|405}} || [[Rochovica (prírodná rezervácia)|Rochovica]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|315800}} || align="right" | 1972 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|402}} || [[Roháčske plesá (národná prírodná rezervácia)|Roháčske plesá]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4516600}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|968}} || [[Rohovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|128100}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|403}} || [[Rohoznianska jelšina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|44900}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|404}} || [[Rohy (prírodná rezervácia)|Rohy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|250300}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|406}} || [[Rojkovská travertínová kopa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|144}} || align="right" | 1971 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|429}} || [[Rojkovské rašelinisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|28807}} || align="right" | 1950 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|147}} || [[Rokoš (národná prírodná rezervácia)|Rokoš]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4604100}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || [[Strážovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1020}} || [[Rosiarka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|58700}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|788}} || [[Rösslerov lom]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|23828}} || align="right" | 1990 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|148}} || [[Roštún]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3333100}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|407}} || [[Rovnianska gaštanica]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|20500}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|408}} || [[Rozsutec (národná prírodná rezervácia)|Rozsutec]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|8415500}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|664}} || [[Roztoky (prírodná rezervácia)|Roztoky]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|10296}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S- NP Poloniny || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|665}} || [[Rožok (národná prírodná rezervácia)|Rožok]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|671300}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S- NP Poloniny || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|969}} || [[Rúbaniansky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|57674}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1193}} || [[Rudava (chránený areál)|Rudava]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|19586600}} || align="right" | 2010 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|962}} || [[Rumanovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|29700}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|410}} || [[Rumbáre (národná prírodná rezervácia)|Rumbáre]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|515900}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|666}} || [[Ruské (prírodná rezervácia)|Ruské]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|14614}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S- NP Poloniny || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|411}} || [[Ružinské jelšiny]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|132000}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1133}} || [[Rysia]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|304900}} || align="right" | 2004 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1092}} || [[Ryžovisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|580764}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|412}} || [[Salatín (chránené územia)|Salatín]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|11929900}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|667}} || [[Salvátorské lúky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|26765}} || align="right" | 1980 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Branisko (pohorie)|Branisko]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|970}} || <s>Santovský park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|49864}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|149}} || [[Sedliská (prírodná rezervácia)|Sedliská]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|58539}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|150}} || [[Selecké kamenné more]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|48300}} || align="right" | 1985 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|151}} || [[Selecký potok (prírodná pamiatka)|Selecký potok]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|45292}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1029}} || [[Seleštianska stráň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|9388}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|668}} || [[Senianske rybníky]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2133100}} || align="right" | 1955 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|971}} || [[Seredský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|84163}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1209}} || [[Sihoť (Karlova Ves)|Sihoť]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|2349100}} || align="right" | 2012 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|219}} || [[Sielnický borovicový háj]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|55800}} || align="right" | 1978 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|669}} || [[Silická ľadnica]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1982 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|413}} || [[Sitno (národná prírodná rezervácia)|Sitno]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|936800}} || align="right" | 1951 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|670}} || [[Sivá Brada]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|195472}} || align="right" | 1979 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|671}} || [[Sivec]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1697900}} || align="right" | 1954 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|414}} || [[Sivý kameň]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|138097}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|415}} || [[Sivý vrch (národná prírodná rezervácia)|Sivý vrch]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1126700}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|416}} || [[Sixova stráň]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|8300}} || align="right" | 1985 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|417}} || [[Skalice (prírodná pamiatka)|Skalice]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|14000}} || align="right" | 1969 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1006}} || [[Skalistý potok]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1996 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1024}} || [[Skalka (národná prírodná rezervácia)|Skalka]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|26598100}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|753}} || [[Skalka (prírodná rezervácia)|Skalka]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|361500}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|418}} || [[Skalná Alpa]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|5245500}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|673}} || [[Skalná ihla]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|1400}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-PIENAP || || || [[Spišsko-šarišské medzihorie]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|419}} || [[Skalná päsť]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|15}} || align="right" | 1971 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|754}} || [[Skalnatá dolina (národná prírodná rezervácia)|Skalnatá dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|10690500}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|153}} || [[Skalné okno]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|122200}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|674}} || [[Skaly pod Pariakovou]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|600000}} || align="right" | 1987 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|154}} || [[Sládkovičovská duna]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|11030}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|973}} || [[Sládkovičovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|12020}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1198}} || [[Slaná (chránený areál)|Slaná]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|352310}} || align="right" | 2011 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|675}} || [[Slanský hradný vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|158100}} || align="right" | 1932 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|676}} || [[Slatina pod Lieskovcom]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|7118}} || align="right" | 1979 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|677}} || [[Slatina pri Šarišskom Jastrabí]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|21403}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-PIENAP || || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|755}} || [[Slavkovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Slavkovská dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|9790000}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|678}} || [[Slavkovské slanisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|117694}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|765}} || [[Slavkovský jarok]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|24800}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|421}} || [[Sliačske travertíny]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|70162}} || align="right" | 1951 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|155}} || [[Sĺňava (chránený areál)|Sĺňava]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|3990014}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|422}} || [[Slnečné skaly]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|905400}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|816}} || [[Slopy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1538700}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|156}} || [[Smradľavý vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|307747}} || align="right" | 1954 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1207}} || [[Smrekovica (prírodná rezervácia)|Smrekovica]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2347500}} || align="right" | 2012 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1007}} || [[Snežná diera]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1996 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|679}} || [[Sninský kameň (prírodná pamiatka)|Sninský kameň]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|16200}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|680}} || [[Sokol (národná prírodná rezervácia)|Sokol]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|7009300}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1017}} || [[Sokolec (prírodná rezervácia)|Sokolec]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|732200}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || [[Chránená krajinná oblasť Ponitrie|CHKO Ponitrie]] || [[Tribeč]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|423}} || [[Sokolec (národná prírodná rezervácia)|Sokolec]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1992400}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|681}} || [[Sokolia skala]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|116900}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|157}} || [[Solčiansky háj]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|70700}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|425}} || [[Soví hrad]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|28140}} || align="right" | 1958 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1191}} || [[Soví les (Bratislava)|Soví les]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|418700}} || align="right" | 2010 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|817}} || [[Sovie vinohrady]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|48600}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|426}} || [[Spády]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|1400}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|682}} || [[Spišský hradný vrch]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | {{nts|242064}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|428}} || [[Stanišovská jaskyňa (národná prírodná pamiatka)|Stanišovská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|158}} || [[Stará Bebrava]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|59100}} || align="right" | 1987 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1039}} || [[Stará kopa (prírodná rezervácia)|Stará kopa]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|45300}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|430}} || [[Starohutiansky vodopád]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1977 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || [[Pohronský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1134}} || [[Starý háj (prírodná rezervácia)|Starý háj]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|766520}} || align="right" | 2005 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|431}} || [[Starý hrad (národná prírodná rezervácia)|Starý hrad]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|854200}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1780}} || [[Starý hrad (jaskyňa)|Starý hrad]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|159}} || <s>Starý rybník</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|334600}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1088}} || [[Steblová skala]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|373700}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|600}} || [[Stebnícka Magura]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1842400}} || align="right" | 1964 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Busov (pohorie)|Busov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|683}} || [[Stinská]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|907800}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S- NP Poloniny || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|684}} || [[Stinská slatina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|27600}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S- NP Poloniny || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|684}} || [[Stolica (chránený areál)|Stolica]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|31518050}} || align="right" | 2023 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || [[Stolické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|685}} || [[Stratená (národná prírodná rezervácia)|Stratená]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|6786500}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1792}} || [[Stratenská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|432}} || [[Strážov (národná prírodná rezervácia)|Strážov]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4800100}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Strážovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|959}} || [[Strážsky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|66100}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|160}} || [[Strmina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1962800}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|433}} || [[Strošovský močiar]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|7700}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|686}} || [[Stružnická dolina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|22400}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S- NP Poloniny || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|756}} || [[Studené doliny]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|22224100}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|687}} || [[Stužica]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|7614900}} || align="right" | 1908 || ŠOP – S- NP Poloniny || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|688}} || [[Suchá Belá]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1535200}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1156}} || [[Suchá dolina (Nízke Tatry)|Suchá dolina]]|| [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|31150}} || align="right" | 2008 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|845}} || [[Suchá dolina (Západné Tatry)|Suchá dolina]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|15855400}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|434}} || [[Suché doly]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2574601}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|435}} || [[Suchý (národná prírodná rezervácia)|Suchý]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4294200}} || align="right" | 1979 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|436}} || [[Suchý vrch (národná prírodná rezervácia)|Suchý vrch]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|710000}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|161}} || [[Súčanka (prírodná pamiatka)|Súčanka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|67700}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|437}} || [[Súľovské skaly (národná prírodná rezervácia)|Súľovské skaly]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|5432300}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1106}} || [[Súľovský hrádok]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|162800}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|757}} || [[Surovec (chránené územie)|Surovec]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|417500}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1211}} || [[Svarkovica]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|13400}} || align="right" | 2012 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1100}} || [[Svätojurské hradisko]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|197100}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|963}} || [[Svätopeterský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|51602}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|438}} || [[Svetlianska cerina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|153000}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|162}} || [[Svinica (prírodná pamiatka)|Svinica]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|20292}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1155}} || [[Svoradova jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1110}} || [[Svrčinník]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2224900}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|163}} || [[Sychrov (prírodná rezervácia)|Sychrov]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|4800}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|439}} || [[Szabóova skala]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|118900}} || align="right" | 1907 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy |CHKO Štiavnické vrchy ]] || [[Štiavnické vrchy ]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|974}} || [[Šalgočiansky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|26051}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|689}} || [[Šarišský hradný vrch]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1457400}} || align="right" | 1964 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|440}} || [[Šarkanica]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4547500}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1157}} || [[Šarkanova diera]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|164}} || [[Šašnatá]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|1971}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Myjavská pahorkatina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1188}} || [[Šándorky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|31132}} || align="right" | 2010 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1073}} || [[Ševcova skala]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|163400}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1059}} || [[Šiance (chránené územie)|Šiance]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1320600}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|898}} || [[Šifflovské]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|18544}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|690}} || [[Šimonka (národná prírodná rezervácia)|Šimonka]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|335200}} || align="right" | 1950 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|865}} || [[Šindliar (prírodná rezervácia)|Šindliar]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|76900}} || align="right" | 1993 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Branisko (pohorie)|Branisko]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1066}} || [[Šinkov salaš]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|23150}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|441}} || [[Šíp (národná prírodná rezervácia)|Šíp]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3015200}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|165}} || [[Šípka (prírodná rezervácia)|Šípka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|468400}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|866}} || [[Šípková (chránené územie)|Šípková]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1563200}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S- NP Poloniny || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1264}} || [[Široká (chránený areál)|Široká]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|2035700}} || align="right" | 2021 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || [[Borská nížina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1000}} || [[Šmatlavé uhlisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|84400}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|818}} || [[Šmolzie]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|455900}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || [[Borská nížina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|442}} || [[Šomoška (národná prírodná rezervácia)|Šomoška]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|366200}} || align="right" | 1954 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1224}} || [[Šranecké piesky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|9875900}} || align="right" | 2012 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || [[Borská nížina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|443}} || [[Šrámková]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2436500}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1797}} || [[Štefanová (jaskyňa)|Štefanová]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|166}} || [[Štefanová (prírodná pamiatka)|Štefanová]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|54759}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|794}} || [[Štefanovská borina]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|20400}} || align="right" | 1993 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Ondavská vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|111}} || [[Štepnické rameno]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|21362}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|819}} || [[Štokeravská vápenka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|127085}} || align="right" | 1993 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|758}} || [[Štôlska dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|7399600}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|167}} || [[Štrkovské presypy]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|17755}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1065}} || [[Štrosy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|947900}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|445}} || [[Šujské rašelinisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|108000}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Žilinská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1053}} || [[Šupín]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|118900}} || align="right" | 1998 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Zvolenská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|168}} || [[Šúr (národná prírodná rezervácia)|Šúr]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|6549590}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|976}} || [[Šuriansky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|9500}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|446}} || [[Šútovská dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|5266500}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|447}} || [[Šútovská epigenéza]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|521936}} || align="right" | 1979 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|867}} || [[Švábovská stráň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|182579}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|820}} || [[Švibov]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|34200}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|448}} || [[Švihrová]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|56472}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1031}} || [[Ťahan]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|60500}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|691}} || [[Tajba]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|273600}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|977}} || <s>Tajniansky park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|101900}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|767}} || [[Tajovská kopa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|2719}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|692}} || [[Tarbucka (prírodná rezervácia)|Tarbucka]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|109500}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|169}} || [[Tematínska lesostep]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|596700}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || [[Tematínske vrchy]] || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|450}} || [[Temešská skala (prírodná rezervácia)|Temešská skala]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|579300}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1060}} || [[Tesárska roklina]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|7759}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|978}} || [[Tesársky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|19600}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|759}} || [[Tichá dolina (Vysoké Tatry)|Tichá dolina]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|59666400}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|451}} || [[Tiesňavy (národná prírodná rezervácia)|Tiesňavy]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4792100}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|170}} || [[Tisové skaly]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|15200}} || align="right" | 1977 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|453}} || [[Tlstá (národná prírodná rezervácia)|Tlstá]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|30660400}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|171}} || [[Tomášikovský presyp]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|9875}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|979}} || [[Tomášikovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|228866}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|980}} || [[Tonkovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|67200}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|197}} || [[Topoľčianska zubria zvernica]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|1401600}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|981}} || [[Topoľčiansky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|103300}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|172}} || [[Topoľové hony]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|600600}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|173}} || [[Torozlín]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|54008}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|982}} || [[Tovarnícky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|163482}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|178}} || [[Travertínová kopa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|140}} || align="right" | 1958 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|694}} || [[Travertínová kopa Sobotisko]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|133200}} || align="right" | 1987 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|696}} || [[Tri kopce (národná prírodná rezervácia)|Tri kopce]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2462300}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|175}} || [[Trnavské rybníky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|384248}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|176}} || [[Trnovské rameno]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|65786}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|457}} || [[Tŕstie (prírodná rezervácia)|Tŕstie]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|287100}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|697}} || [[Trstinové jazero]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|8291}} || align="right" | 1990 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|177}} || [[Trubárka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|74000}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1028}} || [[Tunel pod Dielikom]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1997 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|179}} || [[Turecký vrch (prírodná rezervácia)|Turecký vrch]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|304200}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|846}} || [[Turícke dubiny]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|190200}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|458}} || [[Turiec (národná prírodná rezervácia)|Turiec]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|892899}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|459}} || [[Turková (národná prírodná rezervácia)|Turková]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1070000}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|698}} || [[Turniansky hradný vrch]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|137900}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1094}} || [[Turovský sopúch]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|12174}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Kremnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|460}} || [[Turská skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|43800}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Žilinská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|699}} || [[Udava (prírodná rezervácia)|Udava]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|3919800}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|672}} || [[Údolské skalky]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|7549}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-PIENAP || || || [[Spišsko-šarišské medzihorie]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|821}} || [[Udrina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1073600}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|760}} || [[Uhlištiatka]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3855100}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|889}} || [[Ulička (prítok Uhu)|Ulička]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|72492}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S- NP Poloniny || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|868}} || [[Uličská Ostrá]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|252400}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S- NP Poloniny || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|461}} || [[Uňadovo]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|35800}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|462}} || [[Úplazíky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|311900}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1026}} || [[Urpínska lesostep]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|50200}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1030}} || [[Vachtové jazierko]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|6753}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|700}} || [[Valalská voda]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|144279}} || align="right" | 1980 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1210}} || [[Vanišovec]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1968400}} || align="right" | 2012 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || [[Borská nížina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|847}} || [[Vápeč]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|753800}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Strážovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1139}} || [[Vápenický potok]] || CHKP || align="right" | {{nts|25161}} || align="right" | 2007 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|761}} || [[Važecká dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|11858600}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|463}} || [[Važecká jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1968 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|180}} || [[Včelár (národná prírodná rezervácia)|Včelár]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|87600}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|181}} || [[Včelíny]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|12935}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|762}} || [[Velická dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|12172200}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|465}} || [[Veľká Bránica]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3320900}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1170}} || [[Veľká a Malá dolnosokolská jaskyňa|Veľká dolnosokolská jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|182}} || [[Veľká Javorina (Biele Karpaty)|Veľká Javorina]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|829800}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1755}} || [[Veľká ľadová priepasť]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|466}} || [[Veľká Lučivná]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|663800}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1169}} || [[Veľká pec]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|467}} || [[Veľká Rača]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3130000}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|468}} || [[Veľká skala (národná prírodná rezervácia)|Veľká skala]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|592000}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|469}} || [[Veľká Skalná]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|6452300}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|470}} || [[Veľká Stožka]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2592100}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|703}} || [[Veľké jazero]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|80425}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|471}} || [[Veľké Ostré (prírodná pamiatka)|Veľké Ostré]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|500}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|704}} || [[Veľké osturnianske jazero]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|488100}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-PIENAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|965}} || <s>Veľkozálužský park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|96300}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|779}} || [[Veľký Inovec (prírodná pamiatka)|Veľký Inovec]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|84000}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|184}} || [[Veľký jarok (prírodná pamiatka)|Veľký jarok]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|8506}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|472}} || [[Veľký Javorník (národná prírodná rezervácia)|Veľký Javorník]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|139500}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1197}} || [[Veľký kopec (chránený areál)|Veľký kopec]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|251300}} || align="right" | 2011 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|822}} || [[Veľký les]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|210900}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|705}} || [[Veľký Milič (národná prírodná rezervácia)|Veľký Milič]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|678100}} || align="right" | 1967 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|848}} || [[Veľký Polom]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|475800}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|186}} || [[Veľký vrch (prírodná rezervácia)|Veľký vrch]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|476132}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|473}} || [[Veporské skalky]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|52200}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|706}} || [[Vernárska tiesňava]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|829400}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1144}} || [[Vešeléniho jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|187}} || [[Veterník (prírodná rezervácia)|Veterník]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|184586}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|707}} || [[Vihorlat (národná prírodná rezervácia)|Vihorlat]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|508900}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|709}} || [[Vinianska stráň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|282400}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|710}} || [[Viniansky hradný vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|519500}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1062}} || [[Vinohrady (chránený areál)|Vinohrady]]|| [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|357860}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|900}} || [[Visiace skaly]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|9600}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1132}} || [[Súkromná prírodná rezervácia Vlčia|Vlčia]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|212400}} || align="right" | 2004 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|475}} || [[Vlčia skala (prírodná pamiatka)|Vlčia skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|14900}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|188}} || [[Vlčianske mŕtve rameno]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|82394}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|892}} || [[Vlčkovský háj]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|613600}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1091}} || [[Vodná nádrž Gemerský Jablonec]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|320290}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1001}} || [[Vodná nádrž Petrova Ves]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|348036}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|476}} || [[Vodopád Bystrého potoka]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|477}} || [[Vojtovský prameň]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|13}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|783}} || [[Volavčia kolónia]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|22304}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|712}} || [[Vozárska]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|766300}} || align="right" | 1966 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|189}} || [[Vozokánsky luh]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|110500}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|478}} || [[Vrbické pleso]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | {{nts|7300}} || align="right" | 1975 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|823}} || [[Vrbina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|344895}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|849}} || [[Vrchslatina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|180500}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|480}} || [[Vršatské bradlá (prírodná rezervácia)|Vršatské bradlá]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|823900}} || align="right" | 1970 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|481}} || [[Vršatské hradné bralo]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|120500}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|190}} || [[Vŕšok]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|14525}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|786}} || [[Všivavec]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|341109}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|483}} || [[Vtáčnik (národná prírodná rezervácia)|Vtáčnik]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2456200}} || align="right" | 1950 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || [[Chránená krajinná oblasť Ponitrie|CHKO Ponitrie]] || [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1356}} || [[Vydrica (prírodná rezervácia)|Vydrica]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|4834900}} || align="right" | 2022 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|485}} || [[Vychylovské prahy]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|3829}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|486}} || [[Vychylovské skálie]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|267200}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|484}} || [[Vyhniansky travertín]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|3565}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || [[Štiavnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|191}} || [[Vysoká (prírodná rezervácia)|Vysoká]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|805300}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|869}} || [[Vysoký vrch (prírodná rezervácia)|Vysoký vrch]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|365000}} || align="right" | 1993 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|487}} || [[Vyšehrad (národná prírodná rezervácia)|Vyšehrad]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|486500}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|870}} || [[Vyšná Roveň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|69800}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|115}} || [[Vyvieračka pod Bachárkou]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1069}} || [[Zaboda]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|207200}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|713}} || [[Zádielska tiesňava]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2147300}} || align="right" | 1954 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|383}} || [[Zadná Poľana]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|8554941}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1189}} || [[Záhrada (chránený areál)|Záhrada]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|200256}} || align="right" | 2010 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|192}} || [[Záhradská]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|12823}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|488}} || [[Zajačkova lúka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|39848}} || align="right" | 1979 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || [[Chránená krajinná oblasť Kysuce|CHKO Kysuce]] || [[Kysucká vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|193}} || [[Zamarovské jamy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|64890}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|714}} || [[Zámutovská jelšina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|6600}} || align="right" | 1981 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|715}} || [[Zámutovské skaly]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|306700}} || align="right" | 1980 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|792}} || [[Zapikan]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|10000}} || align="right" | 1993 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|2265}} || [[Zápoľná]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|887}} || [[Zárez Stravného potoka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|40468}} || align="right" | 1994 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|194}} || [[Záruby]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2999900}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1767}} || [[Záskočská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|723}} || [[Zatínsky luh]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|660600}} || align="right" | 1930 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|716}} || [[Závadské skalky]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|38851}} || align="right" | 1987 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|717}} || [[Zbojnícky zámok (prírodná rezervácia)|Zbojnícky zámok]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|80000}} || align="right" | 1964 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|718}} || [[Zborovský hradný vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|255100}} || align="right" | 1926 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|719}} || [[Zdychavské skalky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|25400}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|720}} || [[Zejmarská roklina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|726500}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|994}} || [[Zeleň pri Vodárni]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|2348}} || align="right" | 1982 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|195}} || [[Zelienka]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|825200}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || [[Borská nížina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|871}} || [[Zemné hradisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|559460}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|721}} || [[Zemplínska jelšina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|514000}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|722}} || [[Zemplínska šírava]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|6224876}} || align="right" | 1968 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|724}} || [[Zlatá brázda]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|16160}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|824}} || [[Zlatá studnička]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|733100}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|489}} || [[Zlatnianske skalky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|306700}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|185}} || [[Zlatniansky luh]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|91400}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|850}} || [[Zlatnica]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1540600}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1105}} || [[Zlepencová terasa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|12076}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1101}} || [[Zliechovský močiar]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|28038}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|196}} || [[Zoborská lesostep]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|230800}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1086}} || [[Zolniansky lahar]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|3242}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Zvolenská pahorkatina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|872}} || [[Zrubárka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|132500}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1008}} || [[Zvonivá jama]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1996 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|490}} || [[Žakýlske pleso]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|63800}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|896}} || [[Žalostiná]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|21199}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|902}} || [[Teplica (prítok Turca)|Žarnovica]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|18507}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|990}} || [[Želiezovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|132725}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1168}} || [[Žernovská jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|198}} || [[Žibrica (prírodná rezervácia)|Žibrica]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|686053}} || align="right" | 1954 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|199}} || [[Žihľavník (prírodná rezervácia)|Žihľavník]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1301800}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|725}} || [[Žipovské mŕtve rameno]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|22724}} || align="right" | 1990 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Beskydské predhorie]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|200}} || [[Žitavský luh]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|746884}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|992}} || [[Žitavský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|44900}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|825}} || [[Žrebíky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1112600}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |} == Pozri aj == * [[Zoznam národných parkov na Slovensku]] * [[Zoznam chránených krajinných oblastí na Slovensku]] * [[Národný zoznam navrhovaných území európskeho významu na Slovensku]] * [[Zoznam chránených území na Slovensku podľa okresu]] == Externé odkazy == * [https://data.sopsr.sk/chranene-objekty Zoznam osobitne chránených častí prírody SR] * [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/17/ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 17/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú národné prírodné rezervácie a uverejňuje zoznam prírodných rezervácií] – zoznam pôvodných a aktuálnych názvov chránených území, upravené v roku 2003 {{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské zoznamy|Chránené územia na Slovensku]] [[Kategória:Chránené územia na Slovensku| ]] 2lx5f3rvpfwvqgrv49uyca0yhx4rpr7 Šablóna:Malé Karpaty 10 321322 8219047 8159596 2026-05-24T16:20:45Z Akul59 168826 +Mníchova diera 8219047 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Malé Karpaty | nadpis = [[Malé Karpaty]] | štýl nadpisu = background:#abdb75; | štýl skupiny = background:#bbeb85; | skupina1 = Podcelky (časti) | zoznam1 = * [[Brezovské Karpaty]] ** [[Dobrovodská kotlina]] * [[Čachtické Karpaty]] ** [[Nedze]] ** [[Plešivec (geomorfologická časť)|Plešivec]] * [[Devínske Karpaty]] ** [[Bratislavské predhorie]] ** [[Devínska brána]] ** [[Devínska Kobyla (geomorfologická časť)|Devínska Kobyla]] ** [[Lamačská brána]] * [[Pezinské Karpaty]] ** [[Biele hory]] ** [[Bukovská brázda]] ** [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]] ** [[Kuchynská hornatina]] ** [[Lošonská kotlina]] ** [[Plavecké predhorie]] ** [[Smolenická vrchovina]] ** [[Stupavské predhorie]] | skupina2 = Veľkoplošné chránené územie | zoznam2 = * [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty]] | skupina3 = [[Národná prírodná rezervácia|Národné prírodné rezervácie]] | zoznam3 = * [[Čachtický hradný vrch]] * [[Devínska Kobyla (národná prírodná rezervácia)|Devínska Kobyla]] * [[Hajdúchy]] * [[Hlboča]] * [[Kršlenica]] * [[Pohanská (národná prírodná rezervácia)|Pohanská]] * [[Roštún]] * [[Záruby (národná prírodná rezervácia)|Záruby]] | skupina4 = [[Prírodná rezervácia|Prírodné rezervácie]] | zoznam4 = * [[Bolehlav (rezervácia)|Bolehlav]] * [[Buková (prírodná rezervácia)|Buková]] * [[Čerenec (prírodná rezervácia)|Čerenec]] * [[Čierna skala (prírodná rezervácia)|Čierna skala]] * [[Fialková dolina]] * [[Chríb]] * [[Jurské jazero]] * [[Kamenec (prírodná rezervácia)|Kamenec]] * [[Katarína (prírodná rezervácia)|Katarína]] * [[Klokoč (prírodná rezervácia)|Klokoč]] * [[Lančársky Dubník]] * [[Lošonský háj]] * [[Málová]] * [[Nad Šenkárkou]] * [[Orlie skaly]] * [[Plešivec (prírodná rezervácia)|Plešivec]] * [[Pod Holým vrchom]] * [[Pod Pajštúnom]] * [[Skalné okno]] * [[Slopy]] * [[Strmina]] * [[Ševcova skala]] * [[Vysoká (prírodná rezervácia)|Vysoká]] * [[Zlatá studnička]] | skupina5 = [[Prírodná pamiatka|Národné prírodné pamiatky]] | zoznam5 = * [[Čachtická jaskyňa]] * [[Driny|Jaskyňa Driny]] | skupina6 = [[Prírodná pamiatka|Prírodné pamiatky]] | zoznam6 = * [[Bukovina (prírodná pamiatka)|Bukovina]] * [[Čertov žľab]] * [[Deravá skala]] * [[Ľahký kameň]] * [[Limbašská vyvieračka]] * [[Malá Pec]] * [[Mníchova diera 1]] * [[Tisové skaly]] * [[Veľká pec]] * [[Vyvieračka pod Bachárkou]] * [[Zrubárka]] | skupina7 = [[Natura 2000|Územie Natura 2000]] | zoznam7 = * [[Homoľské Karpaty]] | skupina8 = [[Chránený areál]] | zoznam8 = * [[Svätojurské hradisko]] * [[Všivavec]] | skupina9 = Kultúrne a historické pamiatky | zoznam9 = * [[Bratislavský hrad]] * [[Čachtický hrad]] * [[Devín (hrad)|hrad Devín]] * [[Dračí hrádok]] * [[Biely Kameň|Hrad Biely Kameň]] * [[Červený Kameň (hrad)|Hrad Červený Kameň]] * [[Dobrá Voda (hrad)|Hrad Dobrá Voda]] * [[Ostrý Kameň|Hrad Ostrý Kameň]] * [[Korlátka|Hrad Korlátka]] * [[Kostol a kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej (Dechtice)|Kostol a kláštor svätej Kataríny]] * [[Pajštún|Hrad Pajštún]] * [[Molpír|Hradisko Molpír]] * [[Pohanská (hradisko)|Hradisko Pohanská]] * [[Plavecký hrad]] * [[Prašník (hradisko)|Praveké hradisko Prašník]] * [[Smolenický zámok]] | skupina10 = [[:Kategória:Vrchy v Malých Karpatoch|Vybrané vrcholy]] *<sup>([[rozhľadňa]])</sup><br/><small>[[Zoznam vrcholov v Malých Karpatoch|Zoznam vrcholov]]</small> | zoznam10 = * [[Záruby]] (768) * [[Vysoká (vrch v Malých Karpatoch)|Vysoká]] (754) * [[Vápenná (vrch v Malých Karpatoch)|Vápenná]]* (752) * [[Veľká homoľa]]* (709) * [[Veľký Javorník (Malé Karpaty)|Veľký Javorník]] (594) * [[Klenová (vrch v Malých Karpatoch)|Klenová]] (585) * [[Malý Javorník (Malé Karpaty, 584 m)|Malý Javorník]] (584) * [[Kukla (vrch)|Kukla]]* (564) * [[Devínska Kobyla (vrch)|Devínska Kobyla]]* (514) * [[Pohanská (vrch v Malých Karpatoch)|Pohanská]] (494) * [[Kamzík (vrch)|Kamzík]] (439)<sup>([[Televízna veža na Kamzíku|Televízna veža]])</sup> * [[Baranec (vrch v Malých Karpatoch)|Baranec]] (378) * [[Ostriež (vrch v Malých Karpatoch)|Ostriež]] (370) * [[Molpír]] (354) }}<noinclude> [[Kategória:Šablóny geomorfologických celkov na Slovensku]] </noinclude> i1lmxxtiifzayewnnux87ayvvqvh1th Leonid Ivanovič Abalkin 0 335173 8218991 7719052 2026-05-24T14:10:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218991 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Leonid Ivanovič Abalkin |Portrét = |Popis = sovietsky ekonóm a politik |Dátum narodenia = [[5. máj]] [[1930]] |Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2011|5|2|1930|5|5}} |Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Rusko]] }} '''Leonid Ivanovič Abalkin''' ({{vjz|rus|Леонид Иванович Абалкин}}, * [[5. máj]] [[1930]], [[Moskva]]{{--}}† [[2. máj]] [[2011]]<ref name="RS">{{Citácia periodika | titul = В Москве скончался экономист Леонид Абалкин | periodikum = Radio Sloboda | dátum vydania = 2011-05-02 | dátum prístupu = 2011-05-02 | url = http://www.svobodanews.ru/archive/ru_news_zone/20110502/17/17.html?id=16800156 | jazyk = po rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110505213705/http://www.svobodanews.ru/archive/ru_news_zone/20110502/17/17.html?id=16800156 | dátum archivácie = 2011-05-05 }}</ref>) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[ekonóm]] a [[politik]], stúpenec a propagátor ekonomickej reformy v [[ZSSR]]. Patril medzi popredných sovietskych ekonómov. V období [[Perestrojka|perestrojky]] sa podieľal na príprave projektu prechodu sovietskeho [[Príkazová ekonomika|plánovaného hospodárstva]] k regulovanému trhu. V rokoch 1989 až 1990 viedol vládnu komisiu pre ekonomickú reformu. Jeho návrhy ekonomickej reformy boli kritizované zo strany straníckeho aparátu, ktorý sa obával oslabenia svojich pozícií, ale aj zo strany zástancov radikálnejšieho prechodu k trhovému hospodárstvu.<ref>{{Citácia periodika | titul = Умер академик Леонид Абалкин | periodikum = Interfax | dátum vydania = 2011-05-02 | dátum prístupu = 2011-05-02 | url = http://www.interfax.by/news/world/91790 | jazyk = po rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110505193338/http://www.interfax.by/news/world/91790 | dátum archivácie = 2011-05-05 }}</ref> Do roku 2005 bol riaditeľom Ekonomického inštitútu. Potom pôsobil na [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzite]].<ref name="RS" /> == Referencie == <references /> *{{Preklad|cs|Leonid Ivanovič Abalkin|12113550}} == Externé odkazy == * [http://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jn19990210001+or+wkw=jn19990210001&func=find-c&local_base=nkc Leonid Ivanovič Abalkin] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20231017124141/https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jn19990210001+or+wkw=jn19990210001&func=find-c&local_base=nkc |date=2023-10-17 }} v databáze Národní knihovny ČR {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Abalkin, Leonid Ivanovič}} [[Kategória:Ruskí ekonómovia]] [[Kategória:Ruskí politici]] [[Kategória:Sovietski politici]] [[Kategória:Držitelia Radu priateľstva medzi národmi]] [[Kategória:Osobnosti z Moskvy]] 9np81ms0w55t779rxgafj8emdwy802i Stará Myjava (vodná nádrž) 0 338009 8219257 8078940 2026-05-25T06:39:43Z ~2026-30991-66 295915 Zmena regionu 8219257 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Reservoir <!-- *** Heading *** --> | name = Stará Myjava | other_name = | category = vodná nádrž <!-- *** Image *** --> | image = Stará Myjava nádrž.JPG | image_caption = Pohľad z hrádze <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Kopanice (región)]] | district = [[Myjava (okres)|Myjava]] | commune = | municipality = [[Stará Myjava (obec)|Stará Myjava]] <!-- *** Family *** --> | parent = | range = Biele Karpaty | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Myjava (rieka)|Myjava]] | source_location = | lat_d = 48.809823 | long_d = 17.595956 | source_region = | source_elevation = | source_lat_d = | source_long_d = | source1 = | source1_location = | source1_region = | mouth = | mouth_location = | mouth_elevation = | mouth_lat_d = | mouth_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | length = 0.29 | width = | depth = 11 | area = 2.1 | volume = | watershed = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> | free = | free_type = | free1 = {{mnm|434|w}} | free1_type = Nadmorská výška <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Trenčianskeho kraja | map1_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Stará Myjava Reservoir | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Stará Myjava'''<ref name="UGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy vodných nádrží | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 11.10.2017 | dátum prístupu = 27.9.2019 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | miesto = Bratislava}}</ref> je [[vodná nádrž]], ktorá sa nachádza na hornom toku rieky [[Myjava (rieka)|Myjava]] v [[Biele Karpaty|Bielych Karpatoch]], podcelok [[Javorinská hornatina]].<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-29 | miesto = Bratislava }}</ref> Jej najväčšia hĺbka je 11 metrov a rozloha 2,1 km². Leží na severnom okraji obce [[Stará Myjava (obec)|Stará Myjava]] a v jej okolí je viacero chát. Okolie nádrže poskytuje vhodné podmienky na rekreáciu a športové aktivity, v letnom období je tu prevádzkovaný detský tábor. Okrem kúpania, člnkovania a rybolovu v nádrži sú v okolí vhodné plochy pre futbal, volejbal, plážový volejbal či stolný tenis. V zimnej sezóne je návštevníkom k dispozícii neďaleko situovaný lyžiarsky areál so zasnežovanou zjazdovkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vodná nádrž Stará Myjava | url = https://www.vypadni.sk/sk/vodna-nadrz-stara-myjava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-30 | vydavateľ = vypadni.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://mapy.hiking.sk/?x=17.59559&y=48.80976&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Myjavy}} {{Vodné nádrže na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vodné diela na Slovensku|Stará Myjava]] [[Kategória:Povodie Myjavy]] [[Kategória:Stará Myjava (obec)]] [[Kategória:Stavby v okrese Myjava]] [[Kategória:Biele Karpaty]] [[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 8111]] [[Kategória:Vodstvo v okrese Myjava]] [[Kategória:Javorinská hornatina]] ipv0615tm4vrtwzxinnw5xu011frjgn 8219411 8219257 2026-05-25T11:47:52Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-30991-66|~2026-30991-66]] ([[User_talk:~2026-30991-66|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Akul59 8078940 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Reservoir <!-- *** Heading *** --> | name = Stará Myjava | other_name = | category = vodná nádrž <!-- *** Image *** --> | image = Stará Myjava nádrž.JPG | image_caption = Pohľad z hrádze <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | district = [[Myjava (okres)|Myjava]] | commune = | municipality = [[Stará Myjava (obec)|Stará Myjava]] <!-- *** Family *** --> | parent = | range = Biele Karpaty | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Myjava (rieka)|Myjava]] | source_location = | lat_d = 48.809823 | long_d = 17.595956 | source_region = | source_elevation = | source_lat_d = | source_long_d = | source1 = | source1_location = | source1_region = | mouth = | mouth_location = | mouth_elevation = | mouth_lat_d = | mouth_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | length = 0.29 | width = | depth = 11 | area = 2.1 | volume = | watershed = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> | free = | free_type = | free1 = {{mnm|434|w}} | free1_type = Nadmorská výška <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Trenčianskeho kraja | map1_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Stará Myjava Reservoir | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Stará Myjava'''<ref name="UGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy vodných nádrží | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 11.10.2017 | dátum prístupu = 27.9.2019 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | miesto = Bratislava}}</ref> je [[vodná nádrž]], ktorá sa nachádza na hornom toku rieky [[Myjava (rieka)|Myjava]] v [[Biele Karpaty|Bielych Karpatoch]], podcelok [[Javorinská hornatina]].<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-29 | miesto = Bratislava }}</ref> Jej najväčšia hĺbka je 11 metrov a rozloha 2,1 km². Leží na severnom okraji obce [[Stará Myjava (obec)|Stará Myjava]] a v jej okolí je viacero chát. Okolie nádrže poskytuje vhodné podmienky na rekreáciu a športové aktivity, v letnom období je tu prevádzkovaný detský tábor. Okrem kúpania, člnkovania a rybolovu v nádrži sú v okolí vhodné plochy pre futbal, volejbal, plážový volejbal či stolný tenis. V zimnej sezóne je návštevníkom k dispozícii neďaleko situovaný lyžiarsky areál so zasnežovanou zjazdovkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vodná nádrž Stará Myjava | url = https://www.vypadni.sk/sk/vodna-nadrz-stara-myjava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-30 | vydavateľ = vypadni.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://mapy.hiking.sk/?x=17.59559&y=48.80976&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Myjavy}} {{Vodné nádrže na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vodné diela na Slovensku|Stará Myjava]] [[Kategória:Povodie Myjavy]] [[Kategória:Stará Myjava (obec)]] [[Kategória:Stavby v okrese Myjava]] [[Kategória:Biele Karpaty]] [[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 8111]] [[Kategória:Vodstvo v okrese Myjava]] [[Kategória:Javorinská hornatina]] sw72bn7v30z57pf8ebohcsp27mohpkt 8219414 8219411 2026-05-25T11:52:47Z Pe3kZA 39673 korekcia 8219414 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Reservoir <!-- *** Heading *** --> | name = Stará Myjava | other_name = | category = vodná nádrž <!-- *** Image *** --> | image = Stará Myjava nádrž.JPG | image_caption = Pohľad z hrádze <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | district = [[Myjava (okres)|Myjava]] | commune = | municipality = [[Stará Myjava (obec)|Stará Myjava]] <!-- *** Family *** --> | parent = | range = Biele Karpaty | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Myjava (rieka)|Myjava]] | source_location = | lat_d = 48.8098 | long_d = 17.5959 | source_region = | source_elevation = | source_lat_d = | source_long_d = | source1 = | source1_location = | source1_region = | mouth = | mouth_location = | mouth_elevation = | mouth_lat_d = | mouth_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | length = 0.29 | width = | depth = 11 | area = 0.021 | volume = | watershed = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> | free = | free_type = | free1 = {{mnm|434|w}} | free1_type = Nadmorská výška <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Trenčianskeho kraja | map1_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Stará Myjava Reservoir | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Stará Myjava'''<ref name="UGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy vodných nádrží | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 11.10.2017 | dátum prístupu = 27.9.2019 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | miesto = Bratislava}}</ref> je [[vodná nádrž]], ktorá sa nachádza na hornom toku rieky [[Myjava (rieka)|Myjava]] v [[Biele Karpaty|Bielych Karpatoch]], podcelok [[Javorinská hornatina]].<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-29 | miesto = Bratislava }}</ref> Jej najväčšia hĺbka je 11 metrov a rozloha 2,1 [[hektár]]a. Leží na severnom okraji obce [[Stará Myjava (obec)|Stará Myjava]] a v jej okolí je viacero chát. Okolie nádrže poskytuje vhodné podmienky na rekreáciu a športové aktivity, v letnom období je tu prevádzkovaný detský tábor. Okrem kúpania, člnkovania a rybolovu v nádrži sú v okolí vhodné plochy pre futbal, volejbal, plážový volejbal či stolný tenis. V zimnej sezóne je návštevníkom k dispozícii neďaleko situovaný lyžiarsky areál so zasnežovanou zjazdovkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vodná nádrž Stará Myjava | url = https://www.vypadni.sk/sk/vodna-nadrz-stara-myjava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-30 | vydavateľ = vypadni.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://mapy.hiking.sk/?x=17.59559&y=48.80976&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Myjavy}} {{Vodné nádrže na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vodné diela na Slovensku|Stará Myjava]] [[Kategória:Povodie Myjavy]] [[Kategória:Stará Myjava (obec)]] [[Kategória:Stavby v okrese Myjava]] [[Kategória:Biele Karpaty]] [[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 8111]] [[Kategória:Vodstvo v okrese Myjava]] [[Kategória:Javorinská hornatina]] dfc90bsumhp7cv6n0vompe6wzzfbaai L’Aquila 0 343542 8219180 8196894 2026-05-24T22:19:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219180 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = L'Aquila | native_name = | other_name = | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = L'Aquila Piazza del Duomo 2007 by-RaBoe.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Coat of Arms of L'Aquila, Italy.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Taliansko | country_flag = 1 | region = [[Abruzzy (región)|Abruzzy]] | district = [[L'Aquila (provincia)|L'Aquila]] | district_type = Provincia | district_label = Provincia <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 714 | lat_d = 42 | lat_m = 21 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 13 | long_m = 24 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 466 <!-- *** Population *** --> | population = 72696 | population_date = 31. 12. 2009 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 67100 | area_code = 0862 | area_code_type = Tel. predvoľba <!-- *** Maps *** --> | map = Italy relief location map.jpg | map_caption = Poloha mesta v rámci Talianska | map_locator = Taliansko | map1 = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = L'Aquila | website = [http://www.comune.laquila.it/ comune.laquila.it] }} '''L'Aquila''' je [[Taliansko|talianske]] mesto v regióne [[Abruzzy (región)|Abruzzy]] a zároveň jeho hlavné mesto, správne stredisko [[Provincia L'Aquila|rovnomennej provincie]]. Bolo založené v roku [[1230]] ako ''Aquila'' ([[orol]]), v roku [[1861]] bolo premenované na ''Aquila degli Abruzzi'' a v roku [[1939]] dostalo svoj terajší názov. V roku [[2009]] bolo mesto ťažko poničené zemetrasením. {{Portál|Taliansko|3=Geografia}} == Vývoj počtu obyvateľov == ''Počet obyvateľov'' <timeline> Colors= id:lightgrey value:gray(0.9) id:darkgrey value:gray(0.7) id:sfondo value:rgb(1,1,1) id:barra value:rgb(0.6,0.7,0.8) ImageSize = width:455 height:373 PlotArea = left:50 bottom:50 top:30 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:70000 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:5000 start:0 ScaleMinor = gridcolor:lightgrey increment:1000 start:0 BackgroundColors = canvas:sfondo BarData= bar:1861 text:1861 bar:1871 text:1871 bar:1881 text:1881 bar:1901 text:1901 bar:1911 text:1911 bar:1921 text:1921 bar:1931 text:1931 bar:1936 text:1936 bar:1951 text:1951 bar:1961 text:1961 bar:1971 text:1971 bar:1981 text:1981 bar:1991 text:1991 bar:2001 text:2001 PlotData= color:barra width:20 align:left bar:1861 from:0 till:33569 bar:1871 from:0 till:35172 bar:1881 from:0 till:39072 bar:1901 from:0 till:43829 bar:1911 from:0 till:45125 bar:1921 from:0 till:48204 bar:1931 from:0 till:51174 bar:1936 from:0 till:51160 bar:1951 from:0 till:54633 bar:1961 from:0 till:56019 bar:1971 from:0 till:60131 bar:1981 from:0 till:63678 bar:1991 from:0 till:66813 bar:2001 from:0 till:68503 PlotData= bar:1861 at: 33569 fontsize:S text:33.569 shift:(-8,5) bar:1871 at: 35172 fontsize:S text:35.172 shift:(-10,5) bar:1881 at: 39072 fontsize:S text:39.072 shift:(-10,5) bar:1901 at: 43829 fontsize:S text:43.829 shift:(-10,5) bar:1911 at: 45125 fontsize:S text:45.125 shift:(-10,5) bar:1921 at: 48204 fontsize:S text:48.204 shift:(-10,5) bar:1931 at: 51174 fontsize:S text:51.174 shift:(-10,5) bar:1936 at: 51160 fontsize:S text:51.160 shift:(-10,5) bar:1951 at: 54633 fontsize:S text:54.633 shift:(-10,5) bar:1961 at: 56019 fontsize:S text:56.019 shift:(-10,5) bar:1971 at: 60131 fontsize:S text:60.131 shift:(-10,5) bar:1981 at: 63678 fontsize:S text:63.678 shift:(-10,5) bar:1991 at: 66813 fontsize:S text:66.813 shift:(-10,5) bar:2001 at: 68503 fontsize:S text:68.503 shift:(-10,5) TextData= fontsize:S pos:(20,20) text:"Zdroj: ISTAT" </timeline> == Zemetrasenie == Mesto bolo už veľakrát v histórii zasiahnuté [[zemetrasenie|zemetrasením]] (o. i. v rokoch [[1315]], [[1349]], [[1452]], [[1501]], [[1646]], [[1703]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.abruzzo2000.com/abruzzo/laquila/laquila.htm |dátum prístupu=2011-02-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090107041045/http://abruzzo2000.com/abruzzo/laquila/laquila.htm |dátum archivácie=2009-01-07 }}</ref> Zatiaľ posledné zemetrasenie o sile 6,3 [[Lokálne magnitudo|Richterovej stupnice]]<ref name="bbc">http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7984867.stm</ref> bolo [[6. apríl]]a [[2009]]. Vyžiadalo si 298 ľudských životov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ilmessaggero.it/articolo_app.php?id=17421&sez=HOME_INITALIA&npl=&desc_sez= |dátum prístupu=2011-02-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090823034734/http://www.ilmessaggero.it/articolo_app.php?id=17421&sez=HOME_INITALIA&npl=&desc_sez= |dátum archivácie=2009-08-23 }}</ref> a viac ako 1 000 ľudí bolo zranených. Približne 30 tisíc ľudí prišlo o svoje domovy, poškodených bolo až 15 000 budov (vrátane stavieb historickej hodnoty). == Partnerské mestá == * {{flagicon|Lebanon}} [[Baalbek]], [[Libanon]] * {{flagicon|Italy}} [[Bernalda]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Romania}} [[Bistriţa]], [[Rumunsko]] * {{flagicon|Spain}} [[Cuenca (Španielsko)|Cuenca]], [[Španielsko]] * {{flagicon|Australia}} [[Hobart (Tasmánia)|Hobart]], [[Austrália (štát)|Austrália]] * {{flagicon|Germany}} [[Rottweil (mesto)|Rottweil]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Canada}} [[York (Ontario)|York]], [[Kanada]] * {{flagicon|Poland}} [[Zielona Góra]], [[Poľsko]] == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:L'Aquila}} == Externé odkazy == * [http://www.comune.laquila.it Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100826020235/http://www.comune.laquila.it/ |date=2010-08-26 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|L'Aquila|653981}} {{Taliansky výhonok}} {{Provincia L'Aquila}} [[Kategória:Mestá v regióne Abruzzy]] lmxrvb2rka7j7dfrpxojry4bkj8ikt0 Lurdy 0 343569 8219327 8026503 2026-05-25T09:04:17Z Vasiľ 2806 +ref 8219327 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Lurdy | other_name = Lourdes | other_name_note = | category = mesto | etymology = <!-- *** Image *** --> | image = Lourdes Basilique et gave.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Blason de la ville de Lourdes (65).svg | symbol = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Francúzsko | country_type = Krajina | country_label = Krajina | country_flag = 1 | state = [[Occitánia (región)|Occitánia]] | state_type = Región | state_label = Región v ktorej mesto leží | region = Hautes-Pyrénées | region_type = Departement | region_label = Departement v ktorom mesto leží | district = [[Argelès-Gazost (obvod)|Argelès-Gazost]] | district_type = [[Obvod (Francúzsko)|Obvod]] | district_label = <!-- *** Family *** --> | river =Gave de Pau | river_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 400 | lat_d = 43 | lat_m = 6 | lat_s = 0 | lat_NS = S | long_d = 0 | long_m = 3 | long_s = 0 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | lowest = | lowest_elevation = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 37 | area_land = | area_water = | area_urban = | area_metro = <!-- *** Population *** --> | population = 13692 | population_date = 2017 | population_urban = | population_metro = | population_density = auto | population_urban_density = | population_metro_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = <!-- *** Mapy *** --> | map = France location map-Regions and departements 1975-2014.svg | map_caption = Poloha mesta v rámci Francúzska | map_locator = Francúzsko | map1 = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Linky *** --> | commons = | website = }} '''Lurdy'''<ref name="ÚGKK"/> ({{V jazyku|fra|''Lourdes''}}) je [[mesto (všeobecne)|mesto]] na juhu [[Francúzsko|Francúzska]], v podhorí [[Pyreneje|Pyrenejí]] v [[departement]]e [[Hautes-Pyrénées]] a regióne [[Occitánia (región)|Occitania-Pyrénées-Méditerranée]]. Mesto má rozlohu {{km2|36.94}}. Najvyšší bod je položený vo výške {{mnm|960}} a najnižší vo výške {{mnm|343 }} Cez mesto preteká rieka [[Gave de Pau]].<ref name="ign">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2013-09-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02}}</ref> Mesto má 13 692 obyvateľov (2017).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Populations légales 2017 − Commune de Lourdes (65286) {{!}} Insee | url = https://www.insee.fr/fr/statistiques/4269674?geo=COM-65286 | vydavateľ = www.insee.fr | dátum prístupu = 2025-04-29}}</ref> == História == Do polovice [[19. storočie|19. storočia]] bolo mesto známe pre [[Lurdský hrad]] (franc. ''Château Fort de Lourdes''), ktorý sa týči zo skalnatého zrázu v jeho strede. V roku [[1858]] sa Lurdy stali významnými vo Francúzsku a v zahraničí vďaka zjaveniam [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] roľníckemu dievčaťu [[Bernadeta Soubirousová|Bernadette Soubirousovej]], ktorú neskôr katolícka cirkev kanonizovala za svätú za jej cnostný život. Krátko nato sa mesto a jeho svätyňa [[Panna Mária Lurdská|Panny Márie Lurdskej]] stali jedným z najdôležitejších svetových pútnických miest a miest náboženskej turistiky. V súčasnosti sa ich počet odhaduje na milión ročne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Discover the historic centre | url = https://en.lourdes-infotourisme.com/explore/discover-the-historic-centre/ | vydavateľ = Lourdes Tourist Office | dátum prístupu = 2025-04-29 | jazyk = en-GB}}</ref> Lurdy boli vďaka hradu strategickým miestom už v minulosti. Jeho história siaha až do [[8. storočie|8. storočia]]. Keďže je situované na úpätí Pyrenejí, Lurdský hrad poskytoval silnú ochranu pred cudzími vojskami. Od roku [[1360]] boli Lurdy s okolitým územím súčasťou [[Anglické kráľovstvo|Anglicka]] a mali priniesť aspoň dočasný mier [[Francúzske kráľovstvo|Francúzsku]] počas [[Storočná vojna|Storočnej vojny]]. Počas poldruharočného obliehania v roku [[1406]] Francúzsko získalo toto územie späť. V [[16. storočie|16. storočí]] Francúzsko pustošili náboženské boje, ktoré ukončil [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich IV.]] vydaním [[Nantský edikt|Nantského ediktu]] - ten zaručoval náboženskú slobodu [[Hugenoti|hugenotom]] (kalvínom). [[Ľudovít XIV.]] však Nantský edikt zrušil a za štátne náboženstvo bolo vyhlásené katolícke. Od vlády Ľudovíta XIV. až do začiatku [[19. storočie|19. storočia]] bol Lurdský hrad dôležitý najmä ako štátne väzenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História / Lurdy | url = http://www.lurdy.sk/historia.html | vydavateľ = www.lurdy.sk | dátum prístupu = 2025-04-29}}</ref> == Súčasnosť == Lurdy ročne navštívi 3,5 milióna pútnikov, z toho približne 60-tisíc chorých ľudí. Po Vatikáne, Bazilike Panny Márie Guadalupskej v Mexiku a Bazilike Panny Márie z Aparecidy v Brazílii je štvrtým najnavštevovanejším katolíckym pútnickým miestom na svete. V meste je na ubytovanie 10-tisíc izieb (asi 21 200 lôžok) v 140 hoteloch. Po Paríži sú Lurdy mestom s druhým najvyšším počtom hotelov v Francúzsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Présentation | url = https://www.lourdes.fr/lourdes/presentation | vydavateľ = Ville de Lourdes | dátum prístupu = 2025-04-29 | jazyk = fr-fr | meno = Maryetou | priezvisko = SYNAPSE}}</ref> == Najnavštevovanejšie miesta == # [[Svätyňa Panny Márie Lurdskej]] (Sanctuaire Notre Dame De Lourdes) # [[Jaskyňa Massabielle]] (Grotte de Massabielle) # [[Lurdský hrad]] (Chateau Fort of Lourdes) # [[Pic du Jer]] # [[Bazilika svätého Pia X.]] (Basilique Saint-Pie X) # [[Lurdská krížová cesta]] (Le Via Crucis) # [[Bazilika Nepoškvrneného počatia]] (Basilique de l’Immaculee Conception) # [[Rodný dom Bernadetty]] (Moulin de Boly - Maison Natale de Bernadette) # [[Bazilika Panny Márie Ružencovej]] (Basilique Notre-Dame du Rosaire) # [[Lurdské jazero]] (Lac de Lourdes) # [[Lurdská tržnica]] (Les Halles de Lourdes) == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Nemecko}} [[Altötting]], [[Nemecko]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Čenstochová]], [[Poľsko]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Fátima]], [[Portugalsko]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Loreto (Marky)|Loreto]], [[Taliansko]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.lourdes-france.org/index.php?goto_centre=ru&contexte=en&id=405 Oficiálna stránka] == Panoráma mesta == {{Široký obrázok|Lourdes vue du Béout.JPG|1000px|rám=áno|Panoráma Lúrd}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Mestá v regióne Occitánia]] [[Kategória:Obce v departemente Hautes-Pyrénées]] [[Kategória:Katolícke pútnické miesta]] [[Kategória:Lurdy| ]] p7zcg0gt3l8c9avy65ljmtjvfwxhd7d Gbeliansky potok 0 345308 8219306 7871624 2026-05-25T08:47:26Z Akul59 168826 +[[Kategória:Vodné toky v Kysuckej vrchovine]]; +[[Kategória:Gbeľany]]; +[[Kategória:Varín]]; +[[Kategória:Mojš]] pomocou použitia HotCat 8219306 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Gbeliansky potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Žilina (okres)|Žilina]] | commune = | municipality = Gbeľany | municipality1 = Varín | municipality2 = Mojš | parent = | tributary_left = | tributary_right = Kotrčiná <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = Prameň | source_location = Hradisko, [[Kysucká vrchovina]] | source_elevation = 570 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = rybný koridor | mouth_location = [[Mojš]] | mouth_elevation = 344 | mouth_lat_d = 49.197167 | mouth_long_d = 18.826685 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 5,8 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Žilinský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-06-6434 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Gbeliansky potok''' je menší [[potok]] v [[Žilina (okres)|okrese Žilina]].<ref name=N>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Meria 5,8 km. == Opis toku == Potok pramení severne od obce [[Gbeľany]], v [[Kysucká vrchovina|Kysuckej vrchovine]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-22 | miesto = Bratislava }}</ref> na severovýchodnom svahu Hradiska (651,9 m n. m.) v nadmorskej výške asi {{mnm|570}}. Preteká obcou a južným smerom pokračuje popod [[Cesta II. triedy 583 (Slovensko)|cestu II/583]] a [[Železničná trať Žilina – Košice|železničnú trať Žilina – Košice]] a pri [[Mojš]]i sa spája s [[Kotrčiná|Kotrčinou]]. Svoje vody odovzdávajú rybnému koridoru [[Žilina (vodné dielo)|Vodného diela Žilina]].<ref name=mapa>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.826685&y=49.197167&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == <references /> {{Vodné toky v povodí Váhu (4. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Žilinskej kotline]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Žilina]] [[Kategória:Vodné toky v Kysuckej vrchovine]] [[Kategória:Gbeľany]] [[Kategória:Varín]] [[Kategória:Mojš]] m70a8lan9cxwtgq701kgrg612uki5py Slovenská elektrizačná prenosová sústava 0 346157 8219362 7985908 2026-05-25T10:19:41Z ~2026-31067-25 295930 aktualizácia 8219362 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.144868|17.144181|format=dms|display=title}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | Logo spoločnosti = SEPS Slovakia logo Slovak Transmission Operator logo.jpg | Právna forma = [[akciová spoločnosť]] | Odvetvie = Energetika | Založená = 21. januára 2002 | Zakladateľ = | Sídlo = Mlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = [[Slovensko]] | Vedenie = Ing. Martin Magáth | Územný rozsah = Slovensko | Priemysel = | Produkcia = Prenos elektrickej energie: 36 776 [[Watthodina|GWh]] <small>(2025)</small><ref name="vs2025">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=SEPS|titul=Vybrane ukazovatele SEPS 2025|url=https://www.sepsas.sk/pre-partnerov/technicke-parametre/vybrane-ukazovatele/|dátum prístupu=25.5.2026}}</ref> | Výnosy = 408,216 mil. €<br /><small>(tržba, 2022)</small><ref name="vs2022"/> | Zisk = 105,142 mil. €<br /><small>(po zdanení, 2022)</small><ref name="vs2022"/> | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 558 <small>(priemer 2022)</small><ref name="vs2022"/> | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = 100 % Slovenská republika | Slogan spoločnosti = Energia na správnom mieste<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Energia na správnom mieste: Slovenská elektrizačná prenosová sústava mení po 20 rokoch logo aj slogan. Ich autorom je agentúra Neopublic|url=https://www.sepsas.sk/sk/aktuality/tlacove-spravy/energia-na-spravnom-mieste-slovenska-elektrizacna-prenosova-sustava-meni-po-20-rokoch-logo-aj-slogan-ich-autorom-je-agentura-neopublic/|dátum prístupu=2022-05-24|dátum vydania=2022-05-23|vydavateľ=SEPS}}</ref> | Domáca stránka = [http://www.sepsas.sk/ www.sepsas.sk] | Zánik = | Poznámka = }} '''Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.''' ('''SEPS''') je energetická spoločnosť v plnom vlastníctve štátu, ktorá „vykonáva činnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy SR tak ako to požaduje Smernica 2003/54/ES“. Medzi hlavné úlohy teda patrí prevádzka ''Prenosovej sústavy SR'' vrátane dispečingu. Spoločnosť tiež sprostredkuje nákup a predaj elektrickej energie z a do zahraničia a vykonáva ďalšie podporné služby.<ref name="charakteristika"/> SEPS vlastní a prevádzkuje 3098,797 km elektrických vedení so 7 396 stožiarmi a 22 elektrických staníc (2025).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Základné údaje prenosovej sústavy|url=https://www.sepsas.sk/pre-partnerov/technicke-parametre/zakladne-udaje-prenosovej-sustavy/|dátum prístupu=2026-05-25|jazyk=sk-SK}}</ref> Počas roku 2025 PS preniesla celkom 36 776,306 GWh elektrickej energie. Prenosové straty tvorili 1,197%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vybrané ukazovatele|url=https://www.sepsas.sk/pre-partnerov/technicke-parametre/vybrane-ukazovatele/|dátum prístupu=2026-05-25|jazyk=sk-SK}}</ref> Generálnym riaditeľom spoločnosti je od 23. novembra 2023 Ing. Martin Magáth.<ref name="zmeny-2023">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zmeny v orgánoch spoločnosti SEPS | url = https://www.sepsas.sk/tlacove-spravy/zmeny-v-organoch-spolocnosti-seps/ | dátum vydania = 2023-11-23 | dátum prístupu = 2023-07-12 | jazyk = sk-SK | meno = Sandra | priezvisko = Čičová Kotzigová}}</ref> == Prenosová sústava == {{Hlavný článok|Zoznam vedení Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy}} [[Súbor:Electrical Power Grid - Slovakia.png|náhľad|Schéma Prenosovej sústavy Slovenska z roku 2022. Vedenia sú zobrazené takto: červená 400 kV, zelená 220 kV, modrá 110 kV, fialová 50-60 kV a sivá ostatné]] [[Súbor:SEPSVedenie492priZarnoviciAug2015.jpg|thumb|Vedenie č. 492 (400 kV) križuje cestu [[Cesta II. triedy 512 (Slovensko)|II/512]] medzi [[Žarnovica|Žarnovicou]] a [[Horné Hámre|Hornými Hámrami]].]] Pod prenosovou sústavou (PS) sa rozumejú vedenia a elektrické stanice, ktoré zabezpečujú prenos elektrickej energie medzi zdrojmi (elektrárne na Slovensku a v zahraničí) a distribúciou ([[Západoslovenská energetika]], [[Stredoslovenská energetika]] a [[Východoslovenská energetika]]) a niektorými najväčšími priemyselnými spotrebiteľmi napojenými priamo do PS.<ref name=bezpdodavok/> Úlohou prenosovej sústavy je tak „poskytovanie prenosových a systémových služieb, vrátane zabezpečenia prenosu elektrickej energie do podriadených distribučných sústav a oprávneným odberateľom“.<ref name=stukniha15/> Príkladom takéhoto subjektu je [[U. S. Steel Košice]].<ref name=bezpdodavok>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.economy.gov.sk | titul = Správa o výsledku monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny | url = http://www.economy.gov.sk/spravy-o-vysledkoch-monitorovania-bezpecnosti-dodavok-elektriny-a-plynu-5851/127536s | dátum vydania = júl 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.3.2011 | vydavateľ = [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|Ministerstvo hospodárstva SR]] | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110325235356/http://www.economy.gov.sk/spravy-o-vysledkoch-monitorovania-bezpecnosti-dodavok-elektriny-a-plynu-5851/127536s | dátum archivácie = 2011-03-25 }}</ref> Na Slovensku sa pre prenosovú sústavu používa aj termín nadradená sústava.<ref name=stukniha15>{{Citácia knihy | priezvisko = Reváková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Beláň | meno2 = Anton | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Eleschová | meno3 = Žaneta | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Prenos a rozvod elektrickej energie | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = 1. vydanie | typ vydania = | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave | miesto = Bratislava | rok = 2004 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 196 | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = Energia, energetika, elektrizačná sústava | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 15 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-227-2118-2 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> Prenosová sústava sa skladá z elektrických vedení s nominálnym napätím 400, 220 a v niektorých prípadoch aj 110 [[Volt|kilovoltov]] (kV). Celková dĺžka vedení v správe SEPS je 2 453,503 km, ich rozvinutá dĺžka je 3 050,649  km (stav z roku 2021). Na týchto vedeniach sa nachádza 7 307 stožiarov. SEPS tiež prevádzkuje 27 elektrických rozvodní na rôznych miestach Slovenska. Počas roku 2025 PS preniesla celkom 36 776,306 GWh elektrickej energie. Prenosové straty tvorili 1,197 %. V roku 2025 celková výroba elektrickej energie na Slovensku bola 29 840 GWh. Spotreba bola 27 498 GWh, v uvedenom objeme je započítaná aj spotreba z prečerpávania prečerpávacích vodných elektrární (785 GWh, t. j. 2,9 % spotreby elektriny SR). Podiel vyvezenej elektriny do zahraničia na celkovej výrobe elektriny Slovenska bol v roku 2025 vo výške 7,8 %. [https://www.sepsas.sk/pre-partnerov/dispecing/udaje-o-prevadzke/mesacne-udaje-o-prevadzke/mesacne-ukazovatele/ <nowiki>[1]</nowiki>] === Neplánované toky === V súvislosti s odstavením jadrovej energie a prechodom na obnoviteľné zdroje výroby elektriny v [[Nemecko|Nemecku]] sa vyskytli nežiaduce toky v prenosových sústavách okolitých štátov. Časť z obchodovanej energie medzi Rakúskom a Nemeckom prechádza z príčiny nedostatočnej infraštruktúry prenosovými sústavami iných krajín. Od začiatku druhého polroku 2014 sa nežiaduce toky začali znovu častejšie vyskytovať aj v sústave SEPS. Česká prenosová sústava [[ČEPS]] cenu svojich opatrení vyčíslila na vyše 2 mil €, slovenský SEPS informácie nemá. Podľa hovorcu Norberta Deáka: „Opatrenia, ktoré vykonávame na ochranu prenosovej sústavy, sú spojené s nákladmi, ktoré objektívne nie je možné presne vyčísliť. Zmeny v zapojení prenosovej sústavy, ktoré v súvislosti so zvýšenými neplánovanými tokmi elektriny vykonávame, majú dopad na celú elektrizačnú sústavu, no najmä na časť sústavy na východe Slovenska, a tak je dosť problematické stanoviť presnú výšku nákladov“.<ref name="neplanovanetoky"/> SEPS black-out zatiaľ nezaznamenala.<ref name=neplanovanetoky/> == História prenosovej sústavy a spoločnosti == === Začiatky === [[Súbor:Hiadeľské sedlo, výhled JV 02.jpg|náhľad|Bývalé 220 kV vedenia V272 a V273 prekračujú hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] v [[Hiadeľské sedlo|Hiadeľskom sedle]] v nadmorskej výške {{mnm|1099|w}}. V roku 2013 boli do prevádzky uvedené nové 400 kV vedenia v rovnakej trase, V461 ([[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]] – [[Medzibrod]]) a V494 ([[Sučany]] – [[Medzibrod]]).]] Do roku 1918 sa predaj elektrickej energie realizoval prostredníctvom lokálnych elektrární, v roku 1919 bol prijatý zákon o štátnej podpore pri začatí systematickej elektrifikácie, známy ako prvý elektrizačný zákon.<ref name=stukniha5/> V septembri 1920 bol vydaný výnos pre rozvoj celoplošnej elektrifikácie, ktorý zároveň vytvoril aj predpoklady pre postupné budovanie jednotnej prenosovej a rozvodnej sústavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=20 rokov SEPS|url=https://www.sepsas.sk/20-rokov/|vydavateľ=SEPS|dátum prístupu=2023-07-25|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Ministerstvo verejných prác zároveň vydalo normy pre [[trojfázová sústava|trojfázovú prúdovú sústavu]] s frekvenciou 50 Hz, napäťové hladiny boli určené takto: nízke napätie 380/220 V, vysoké napätie 22 kV, veľmi vysoké napätie 100 kV, generátorové napätie 6 kV (5,25 kV v Bratislave).<ref name=stukniha5>{{Citácia knihy | priezvisko = Reváková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Beláň | meno2 = Anton | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Eleschová | meno3 = Žaneta | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Prenos a rozvod elektrickej energie | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = 1. vydanie | typ vydania = | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave | miesto = Bratislava | rok = 2004 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 196 | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = Energia, energetika, elektrizačná sústava | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 5 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-227-2118-2 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> Existujúce 22 kV vedenia už začiatkom [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] nestačili na rastúce prenosové požiadavky. V roku 1930 bolo do prevádzky uvedené prvé 110 kV vedenie.<ref name=stukniha7>{{Citácia knihy | priezvisko = Reváková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Beláň | meno2 = Anton | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Eleschová | meno3 = Žaneta | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Prenos a rozvod elektrickej energie | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = 1. vydanie | typ vydania = | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave | miesto = Bratislava | rok = 2004 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 196 | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = Energia, energetika, elektrizačná sústava | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 7 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-227-2118-2 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> Jeho výstavba prebehla v rokoch 1929 až 1930 a smerovalo zo [[Žilina|Žiliny]] cez [[Čadca|Čadcu]] do [[Moravská Ostrava|Moravskej Ostravy]].<ref name=historiasse>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = História SSE, a.s. | url = http://www.sse.sk/portal/page/portal/stranka_SSE/zakladne_menu/o_nas/historia_spolocnosti | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-08-17 | vydavateľ = [[Stredoslovenská energetika]] | miesto = Žilina |jazyk = }}</ref> Začiatky prenosovej sústavy na Slovensku sa datujú do rokov po Druhej svetovej vojne, keď nedávno znárodnené elektrárne vybudovali transformovňu 220/110 kV Bystričany.<ref name=ssehist/> V tomto období sa po dobudovaní 400/110 kV a 200/110 kV tranformovní zo 110 kV sústavy stala distribučná rozvodová sústava.<ref name=stukniha7/> Už počas vojny sa začalo stavať vedenie Lískovec – Prosenice – Sokolnice na Morave, dokončené bolo po vojne. Bol to začiatok budovania 220 kV systému.<ref name=stukniha7/> V roku 1953 sa 220 kV vedením Bystričany – Lískovec prepojili slovenské a české prenosové sústavy.<ref name=ssehist>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = História spoločnosti | url = http://www.sse.sk/portal/page/portal/stranka_SSE/zakladne_menu/o_nas/historia_spolocnosti | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.3.2011 | vydavateľ = Stredoslovenské elektrárne | miesto = Žilina | jazyk = }}</ref> Toto vedenie bolo súčasťou vedenia Lískovec – Zugló do Maďarska.<ref name=stukniha7/><ref name="atpjournal-anton-gerer"/> Neskôr sa pokračovalo výstavbou vedení Bystričany – Sučany s pokračovaním do Lemešian.<ref name=stukniha7/> V roku 1963 sa rozvodňa v Lemešanoch prepojila s rozvodňou v Mukačeve čím sa československá 220 kV sústava prepojila so systémom [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Rumunsko|Rumunska]].<ref name=stukniha8>{{Citácia knihy | priezvisko = Reváková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Beláň | meno2 = Anton | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Eleschová | meno3 = Žaneta | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Prenos a rozvod elektrickej energie | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = 1. vydanie | typ vydania = | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave | miesto = Bratislava | rok = 2004 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 196 | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = Energia, energetika, elektrizačná sústava | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 8 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-227-2118-2 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> Budovanie tejto sústavy bolo ukončené vedeniami Sokolnice – Križovany a Križovany – Bystričany. Do tejto sústavy boli zapojené zdroje [[Jadrová elektráreň Bohunice A1]] (Križovany) a 4 bloky [[Elektrárne Vojany|Elektrárne Vojany V1]] (Lemešany).<ref name=stukniha8/> === Nadradená sústava: 50. až 90. roky === Od roku 1950 bola sústava budovaná ako nadradená.<ref name=stukniha16>{{Citácia knihy | priezvisko = Reváková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Beláň | meno2 = Anton | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Eleschová | meno3 = Žaneta | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Prenos a rozvod elektrickej energie | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = 1. vydanie | typ vydania = | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave | miesto = Bratislava | rok = 2004 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 196 | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = Energia, energetika, elektrizačná sústava | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 16 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-227-2118-2 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> Už pri jej budovaní však bolo „poukazované, že táto sústava nebude schopná zabezpečiť tak požiadavky prenosovej sústavy ČSR s excentricky umiestnenou výrobou elektrickej energie (Severné Čechy), ako aj požiadavky na medzinárodnú spoluprácu prepojených elektrizačných sústav.“<ref name=stukniha8/> Prvé vedenie s napätím 400 kV sa začalo stavať v roku 1958.<ref name=ssehist/> Toto vedenie na trase Sučany – Prosenice bolo postavené v roku 1959, ale do roku 1969 bolo prevádzkované ako 220 kV vedenie. V Lemešanoch, Sučanoch a Križovanoch boli súčasne postavené 400 kV rozvodne a boli inštalované spojovacie transformátory 400/220 kV.<ref name=stukniha8/> Na konci šesťdesiatych rokov boli v rámci federácie založené Slovenské energetické podniky. Oblastný dispečing tak ostal na Slovensku, ale riadenie pokračovalo celoštátne.<ref name=elektrarenstvo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Elektrárenstvo po druhej svetovej vojne | url = http://www.seas.sk/spolocnost/historia/elektrarenstvo-po-II-svetovej-vojne/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.3.2011 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> [[Súbor:V477 V478 Aug2016corner.jpg|thumb|Vedenia 477 a 478 Lemešany – Krosno (Poľsko) s napätím 400 kV východne od obce [[Ruská Nová Ves]] v okrese Prešov.]] V 70. rokoch boli postavené ďalšie 400 kV vedenia: Sokolnice – Križovany (1970) a južná vetva 400 prepojenia Križovany – Veľké Kapušany (1972). Neskôr sa budovali prepojenia na Maďarsko, tranformne 400/110 kV pre distribučnú sústavu a severojužné prepojenia (Križovany – Bošáca – Varín a Liptovská Mara – Horná Ždaňa – Veľký Ďur – Levice).<ref name=stukniha8/> Aj po zániku Česko-Slovenska však Prenosová sústava ostáva naďalej úzko prepojená s českou. Z federálnych čias sa zachovalo aj číslovanie vedení.<ref name=powersystem>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Power System of Central East Europe | url = http://www.sepsas.sk/seps/images/schemasiete/Central_Europe_2010_12_31.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.3.2011 | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V septembri 1998 bolo uvedené do prevádzky 2×400 kV vedenie do Poľska Lemešany – Krosno. Toto vedenie „ešte viac upevnilo postavenie ES Slovenska v medzinárodnej sústave CENTREL – UCTE a zvýšilo transitné možnosti elektrizačnej sústavy SR.“<ref name=stukniha8/> === Rozvoj Prenosovej sústavy v 21. storočí === Medzi priority rozvoja prenosovej sústavy patria uinvestície smerujúce k postupnému nahradeniu častí 220 kV sústavy sústavou na napäťovej úrovni 400 kV, prechod elektrických staníc na diaľkové riadenie a investície do sekundárnych systémov (riadiaci a informačný systém, obchodné systémy, objektová a kybernetická bezpečnosť a pod.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DESAŤROČNÝ PLÁN ROZVOJA PRENOSOVEJ SÚSTAVY NA ROKY 2020 – 2029, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., online|url=https://www.sepsas.sk/media/3730/dpr-ps-2020-2029.pdf|dátum prístupu=2020-03-03}}</ref> SEPS je pripravená na pripojenie štvrtého bloku JE Mochovce, ako aj na postupné pripájanie obnoviteľných zdrojov energie v súlade s Integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom na roky 2021-2030. SEPS reflektuje zámery EÚ a investorov do nových technológií na dosiahnutie dekarbonizačných Európskych cieľov pre rok 2050. ==== Napojenie a odpojenie jadrových elektrární ==== 12. februára 2018 bol do Prenosovej sústavy zapojený tretí blok JE Mochovce.<ref name="nko1802"/> 400 kV vedenie vyústilo do rozvodne Veľký Ďur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = [[Slovenské elektrárne]] | odkaz na autora = | titul = Mochovce: 3. blok pripojený k elektrizačnej sústave SR | url = https://www.seas.sk/clanok/mochovce-3-blok-pripojeny-k-elektrizacnej-sustave-sr/342 | vydavateľ = seas.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Počas roku 2017 bola začatá demontáž vedení V074 a V075 z Elektrární Bohunice do Križovian. Vedenie V276 v okolí elektrárne bude tiež zlikvidované.<ref name="vs2017"/> ==== Vedenie Gabčíkovo – Veľký Ďur ==== V roku 2014 sa mala realizovať stavba Vedenie 2×400 kV Gabčíkovo – Veľký Ďur.<ref name=inplan>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oznam | url = http://sepsas.sk/seps/Informacie.asp?Kod=25&Aktualita=614&Nadrad=614 | dátum vydania = 18.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 19.01.2013 | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> Na jej realizáciu v decembri 2012 prebehla verejná súťaž.<ref name=sutazgabdur>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tlačová správa | url = http://sepsas.sk/seps/TlacSpravy.asp?Kod=26&Aktualita=673 | dátum vydania = 7.1.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.02.2014 | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> V stanici Veľký Ďur bola tiež plánovaná rekonštrukcia v súvislosti s pripojením 3. a 4. bloku [[Atómové elektrárne Mochovce|JE Mochovce]] do Prenosovej sústavy.<ref name=investovanie/> Dĺžka vedenia bola viac než 92 kilometrov a pri výstavbe bolo postavených 285 stožiarov pre 400 kV. Stavba bola realizovaná v rokoch 2014 až 2016.<ref name="elcon-bratislava-2x400-kv-vedenie-gabcikovo-velky-dur">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Webgaleria.sk | odkaz na autora = | titul = 2x400 kV vedenie Gabčíkovo - Veľký Ďur | url = https://www.elcon-bratislava.sk/2x400-kv-vedenie-gabcikovo-velky-dur | vydavateľ = elcon-bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Vedenie a transformovňa Medzibrod ==== V októbri 2013 bol ukončený projekt Transformácia 400/110 kV Medzibrod. V rámci tohto projektu sa zvýšila napäťová hladina v tranformovni Medzibrod (okres Banská Bystrica) z 220/110 kV na 400/110 kV. Súčasťou bolo tiež vybudovanie nového 400 kV dvojvedenia (vedenia 461 a 494). Projekt bol z časti financovaný fondom BIDSF (Medzinárodný fond na podporu a odstavenia JE V1 Bohunice) [[Európska banka pre obnovu a rozvoj|Európskej banky pre obnovu a rozvoj]].<ref name="investovanie"/><ref name="pravdaukoncene2013"/> Od februára 2012 bolo zrušené vedenie Medzibrod – Lemešany a od 2013 bolo očakávané uvedenie do prevádzky vedenia V272 Sučany – Lemešany.<ref name="atpjournal-anton-gerer"/> Stavba ''Vedenie 2×400 kV pre TR Medzibrod'' získala povolenie na užívanie k 30. máju 2014 vrátane prepojenia vedení V272 a V273. 22. februára 2012 povolilo predčasné užívanie SO 01 ''Vedenie 1×400 kV č.494'' v trase odchyľujúcej sa od pôvodného vedenia V272. 9. októbra 2012 bolo povolené predčasné užívanie SO 02 ''Vedenie 1×400 kV č.461''.<ref name="obecmedzibrod"/> ==== Lemešany, Moldava nad Bodvou a Košice ==== [[Súbor:Rozvodňa_Lemešany_2011_B.jpg|náhľad|Rozvodňa [[Lemešany]]]] V roku 2009 boli zrušené dve vedenia 220 kV Lemešany – [[U. S. Steel Košice]] a boli nahradené dvojsystémovým vedením prevádzkovaným na 220 kV a 400 kV.<ref name="atpjournal-anton-gerer"/> Najprv bola v roku 2009 novopostavená stanica Košice prepojená 2×400 kV so stanicou Moldava. O rok neskôr boli na miestach vedení 220 kV vedení Lemešany – U. S. Steel vybudované 2×400 kV vedenia. Prepojom vznikli tri vedenia Lemešany – Košice (V488), Košice – Moldava (V489) a Lemešany – Moldava (V487).<ref name="atpjournal-anton-gerer"/> Nové vedenie 2×400 kV spájajúce [[Lemešany]] s [[Moldava nad Bodvou|Moldavou nad Bodvou]] bolo otvorené 9. februára 2012. Vedenie posilnilo severojužné európske ťahy, čo bol predpoklad pre snahy Európskej únie o spoločný trh s elektrinou do roku 2014.<ref name=lemesanymoldava>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tlačová správa | url = http://sepsas.sk/seps/TlacSpravy.asp?od=26&Aktualita=537 | dátum vydania = 9.02.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.03.2012 | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> Dĺžka vedenia je približne {{km|31|m}}.<ref name=komisiarozhodnutie/> Vedenie je na Slovensku unikátne, lebo na úseku Lemešany – Bukovec bolo v dĺžke {{km|21|m}} na spoločných stožiaroch umiestnené aj 2×110 kV vedenie. Na investícii 24,320 mil € sa spolupodieľala aj [[Európska komisia]].<ref name=komisiarozhodnutie/> V decembri 2017 bola ukončená výmena transformátora T401 v stanici Moldava.<ref name="vs2017"/> ==== Voľa ==== V júli 2014 bol do prevádzky uvedený projekt Transformácia 400/110 kV Voľa. Pozostával zo zaslučkovania vedenia V409 Lemešany – Veľké Kapušany a z rekonštrukcie Transformovne Voľa s výstavbou novej transformácie 400/110 kV. Náklady projektu boli 53,47 mil €. 5,2 mil € bolo hradené z programu Trans European Energy Networks for Electricity (Transeurópske energetické siete pre elektrinu) Európskej únie.<ref name="vola2014"/> Počas roku 2017 bolo demontovaných 11 stožiarov pre bývalé zaústenie 220 kV do tejto stanice. ==Projekty spoločného záujmu== SEPS spolupracuje na projektoch spoločného záujmu (z angl. ''Projects of Common Interest''; ''PCI''), ktorých iniciátorom je spoločnosť ZSD. Ide o projekty ACON a Danube InGrid, ktoré sú zaradené na 4. zoznam PCI projektov a bude snaha zúčastnených strán zahrnúť oba projekty aj do 5. zoznamu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.|url=https://www.sepsas.sk/sk/aktuality/tlacove-spravy/zsd-a-seps-spolocne-buduju-najmodernejsie-sustavy-na-slovensku/|vydavateľ=www.sepsas.sk|dátum prístupu=2022-03-03|meno=|priezvisko=}}</ref> Projekt ACON (''Again Connected Network'') je projekt v oblasti inteligentných sietí s cezhraničným dopadom na území Slovenska a Česka. Jeho hlavným cieľom je modernizácia a výrazné zvýšenie efektívnosti distribučnej sústavy, ako i následná aplikácia pilotného projektu inteligentných sietí, čím sa prehĺbi spolupráca medzi Slovenskom a Českom na úrovni PRDS a PPS, čo má priniesť výhody pre oba štáty. Táto spolupráca je založená na existujúcom cezhraničnom prepojení na úrovni regionálnych distribučných sústav. Projektu bol v roku 2019 udelený grant na spolufinancovanie 50 % z hodnoty oprávnených nákladov projektu, čo predstavuje približne 91,2 mil. EUR. SEPS má v tomto projekte štatút podporovateľa bez priameho podielu na realizácii a financovaní. V PCI projekte Danube InGrid (číslo PCI je 10.7) je SEPS priamo zapojená do jeho realizácie. Ide o projekt v oblasti inteligentných sietí s cezhraničným dopadom na území SR a Maďarska. Hlavným cieľom projektu je posilnenie súčinnosti a integrácie slovenského a maďarského trhu s elektrickou energiou. V rámci projektu budú implementované smart grid technológie, a to na vnútroštátnej, ako aj na cezhraničnej úrovni, s využitím informačných a komunikačných technológií, na účel rozvoja modernej energetickej infraštruktúry. Na území SR má úlohu vedúcej spoločnosti ZSD, pričom SEPS je v pozícii aktívneho podporovateľa projektu s vlastnými investičnými aktivitami. Ďalším členom projektu je maďarská spoločnosť E.ON Észak-dunántúli Áramhálózati Zrt. (ďalej len „EED“) a od roku 2021 aj spoločnosť VSD, ako nový člen konzorcia E.ON na Slovensku. Dňa 1. októbra 2020 bol projekt vyhodnotený ako oprávnený na čerpanie prostriedkov z nástroja CEF. Z pôvodne požadovaných cca 291,2 mil. EUR mu však bolo pridelený grant vo výške 101,931 mil. EUR.<ref name="charakteristika" /> V 1Q/2021 bola podpísaná grantová zmluva s INEA. '''Súbor stavieb - Transformácia 400/110 kV Bystričany''' Investičný zámer sa realizuje s cieľom nahradiť neperspektívnu 220 kV sústavu v oblasti Bystričany a Križovany (vedenie V274 Bystričany – Križovany, R220 kV Bystričany a transformácie 220/110kV, 2x200 MVA, v ESt Bystričany) sústavou 400 kV (vedenie 2x400 kV Križovany – Horná Ždaňa – Bystričany, transformácia 400/110 kV 2x250MW v ESt Bystričany). Súbor stavieb je v rozsahu vedenie 2x400 kV Križovany – Bystričany a transformácia 400/110 kV v ESt Bystričany ukončený a v prevádzke. Fáza zaslučkovania tohto vedenia 2x400 kV do R400 kV Horná Ždaňa sa nachádza v stave získavania potrebných povolení. Projekt bol spolufinancovaný z podporného fondu BIDSF, spravovaného bankou EBOR, ktorý je určený na odstránenie dôsledkov predčasného odstavenia EBO V1 a prebieha v koordinácii so SSD, a. s.<ref name="charakteristika" /> ==== Prepojenia s Maďarskom ==== SEPS v marci 2014 oznámila, že do roku 2018 by mali byť postavené dve 400 kV vedenia do Maďarska. Výstavba vedení Gabčíkovo (V. Ďur) – Gönyu a Rimavská Sobota – Sajóivánka mala začať na prelome rokov 2015 a 2016.<ref name="madarskevedenia0314"/> V decembri 2015 bolo oznámené, že vedenia Gabčíkovo – Gönyű – Veľký Ďur a Rimavská Sobota – Sajóivánka sú v začiatočnej fáze vydania stavebného povolenia. Plánované ukončenie výstavby vedení bolo koncom roku 2018. Na slovenskej strane by malo byť investovaných 60 mil €.<ref name="madarskevedenia1215"/> V januári 2016 spoločnosť oznámila, že kvôli meškaniu zo strany maďarského partnera [[MAVIR]] sa predpokladané ukončenie realizácie posúva na rok 2019. Náklady na výstavbu vedení spolu s úpravami v koncových rozvodniach na slovenskej strane spoločnosť SEPS predpokladá aj v roku 2016 v rovine približne 60 miliónov eur. Výstavba pomôže zlepšiť tranzit energie na slovensko-maďarskom profile kde „''v niektorých časových obdobiach vznikajú totiž na slovensko-maďarskom profile také prevádzkové stavy, keď SEPS ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy SR musí zabezpečiť jej bezpečnú prevádzku až rôznymi neštandardnými prevádzkovými opatreniami''“.<ref name="madarskevedenia0216"/> Zmluva o výstavbe vedení bola nakoniec podpísaná 1. marca 2017. Podľa zmluvy by mali vedenia byť dokončené do konca roku 2020. Prenosová kapacita medzi oboma krajinami sa tak zdvojnásobí. Z vedenia Gabčíkovo – Veľký Ďur bude pri [[Veľký Meder|Veľkom Mederi]] jeden poťah odpojený a zavedený do Gönyu.<ref name="podpismadari"/> Vznikne tak vedenie V480 [[Veľký Ďur]] – [[Gönyű]] a vedenie V481 [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Gabčíkovo]] – [[Gönyű]]. Plánované je využitie stožiarov typu DONAU.<ref name="vmederenviro"/> Pri Rimavskej Sobote vznikne dvojité vedenie s využitím podpier typu DONAU, ktoré bude mať len jeden poťah. Jeho číslo bude 447.<ref name="mhsr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stavebné povolenie | url = https://www.mhsr.sk/uploads/files/BZy5SxYC.pdf | vydavateľ = Mesto Rimavská Sobota | dátum vydania = 2018-05-03| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Celkom bolo na Slovensku postavených {{km|46|m}} zo {{km|69|m}} nových vedení. Vedenie z Veľkého Medera na hranicu malo stáť 22 mil eur, vedenie z Rimavskej Soboty na hranicu 33 mil eur.<ref name="podpismadari"/> <ref name="webnoviny-seps-uviedla-do-prevadzky-nove-vedenia"/> V novembri 2020 SEPS oznámil, že predpokladané uvedenie prepojení s Maďarskom do prevádzky je k 5. aprílu 2021. Podľa vyhlásenia SEPS „Uvedený dátum je určený na základe najodbornejších odhadov zohľadňujúcich súčasnú situáciu, doterajšie poznatky a bežný postup príslušných úradov na slovenskej i maďarskej strane. Z dôvodu nepredvídateľnosti vývoja situácie, predovšetkým v súvislosti s pandémiou [[COVID-19]], nie je možné celkom vylúčiť možnosť ďalšieho odkladu uvedenia dotknutých vedení do komerčnej prevádzky.“<ref name="sepsas-odklad400-2021">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oznam o uvedení nových slovensko-maďarských vedení do prevádzky | url = https://www.sepsas.sk/Informacie.asp?Kod=25&Aktualita=1145&Nadrad=1145 | vydavateľ = sepsas.sk | dátum vydania = 2020-11-13| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na prelome marca a apríla 2021 boli na nových vedeniach s maďarskom (V 480, V 481 a V 447) vykonané všetky potrebné skúšky. Komerčná prevádzka vedení bola začatá 5. apríla 2021.<ref name="webnoviny-seps-uviedla-do-prevadzky-nove-vedenia">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SEPS uviedla do prevádzky nové vedenia s Maďarskom, uvoľnila sa kapacita pre ďalšie elektrárne | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/venergetike/seps-uviedla-do-prevadzky-nove-vedenia-s-madarskom-uvolnila-sa-kapacita-pre-dalsie-elektrarne/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-06-14 }}</ref><ref name="sepsas-madarsko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. | url = https://www.sepsas.sk/sk/aktuality/tlacove-spravy/prevadzkovatelia-prenosovej-sustavy-slovenska-a-madarska-spustili-do-komercnej-prevadzky-vyznamne-prepojenie-svojich-elektrizacnych-sustav/ | vydavateľ = sepsas.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> 29. apríla 2021 sa pri odovzdaní prepojenia SEPSu a maďarskej prenosovej sústavy v obci Gönyű stretli minister financií [[Igor Matovič]] a maďarský minister zahraničných vecí [[Péter Szijjártó]].<ref name="dennikn-igor-matovic-sa-uz-stretol-s-madarskym">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Igor Matovič sa už stretol s maďarským | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2371101/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-29 | dátum prístupu = 2021-05-02 }}</ref> Po odovzdaní vedení bol zrušený tzv. „stop stav“ pre inštaláciu nových zdrojov elektrickej energie. Uvoľnených bolo 1 837 megawattov výroby.<ref name="webnoviny-seps-uviedla-do-prevadzky-nove-vedenia"/> Odovzdanie projektu muselo byť odložené kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémii COVID-19]] a vyplývajúcemu „nedostatku kapacít a meškania zahraničných dodávok materiálov“.<ref name="webnoviny-novy-sef-seps-v-tendroch-sme-nasli"/> ==== Ostatné ==== Ukončením rekonštrukcie 400 kV rozvodní Podunajské Biskupice a Spišská Nová Ves v roku 2020 bol zavŕšený prechod na diaľkové riadenie zo Slovenského elektroenergetického dispečingu v týchto elektrických staniciach v pôsobnosti prevádzkových správ Západ a Východ.<ref name="charakteristika" /> == Prebiehajúce projekty == === Stredné Slovensko === [[Súbor:V274 Ludanice 072019a.jpg|náhľad|Demontáž vedenia V274 pri obci [[Ludanice]] v júli 2019]] [[Súbor:Double line V483 and V484 Partizánske 2020-12a.jpg|náhľad|Dokončené vedenia V483 a V484 nad [[Partizánske|Partizánskym]]]] S odstávkou [[Atómové elektrárne Bohunice|Elektrárne Bohunice]] súvisí aj zlepšenie prenosovej sústavy. V decembri 2014 bol vyhlásený oznam o verejnom obstarávaní na 5 stavieb tohto projektu: rekonštrukcie rozvodne 400 kV Bystričany, rozšírenie rozvodní 400 kV Horná Ždaňa a Križovany, 2×400 kV vedenie Križovany – Bystričany a 2×400 kV vedenie Horná Ždaňa – lokalita Oslany (Bystričany).<ref name="oznam1214"/> Vedenie Križovany – Bystričany bude vybudované ako prvé, po jeho zhotovení bude do neho pri [[Oslany|Oslanoch]] zaslučkované vedenie Horná Ždaňa – lokalita Oslany. Vedenie Križovany – Horná Ždaňa bude mať číslo 483, vedenie Križovany – Bystričany číslo 484 a vedenie Horná Ždaňa – Bystričany číslo 485.<ref name="velkepol"/> Súčasnú vedenie V274 bude demontované v celej svojej dĺžke cca {{km|75|m}} (238 stožiarov). Nové vedenie zaberie a rozšíri skoro celý koridor V274 a pôjde v zarovno s koridorom vedení 2×110 kV V8769/8770.<ref name="sepsbystricanycast12"/> Pri obci [[Kapince]] si [[sokol lastovičiar]] vybral ako miesto hniezdenia 220 kV vedenie spoločnosti. SEPS s jeho dekonštrukciou počkal, kým sokolie mláďatá hniezdo neopustia.<ref name="sepsas-sokol"/><ref name="webnoviny-energetici-odlozili-prace"/> Vo februári 2017 spoločnosť podpísala zmluvy s dodávateľom na zhotovenie diel „Rozvodňa 400 kV Bystričany“, „Rozvodňa 400 kV H. Ždaňa – rozšírenie“ a „Rozvodňa 400 kV Križovany – rozšírenie“. V prvom prípade ide o výstavbu novej rozvodne v lokalite [[Bystričany]]. V ostatných dvoch prípadoch ide o rozšírenie existujúcich rozvodní v obciach [[Horná Ždaňa]] a [[Križovany]]. Výstavba prebehne v rokoch 2017 až 2019.<ref name="oznam0217"/> Výstavba novej stanice Bystričany začala v roku 2017 a tiež začalo rozširovanie stanice Horná Ždaňa o dve nové polia.<ref name="vs2017"/> Dvojité vedenie Bystričany – Križovany by malo stáť viacej než 54 miliónov eur.<ref name="webnoviny-do-elektrickej-prenosovej-sustavy">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Do elektrickej prenosovej sústavy pôjdu stovky miliónov eur | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/venergetike/do-elektrickej-prenosovej-sustavy-pojdu-stovky-milionov-eur/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2020-03-29 }}</ref> Dvojité vedenie malo dĺžku viac než 77 kilometrov a obsahuje 239 stožiarov. Rozpätie medzi stožiarmi dosahuje priemerne 321 metrov a ich priemerná výška je až takmer 46 metrov nad terénom.<ref name="elcon-bratislava-vedenie-2x400-kv-ohl-krizovany">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Webgaleria.sk | odkaz na autora = | titul = Vedenie 2x400 kV OHL Križovany - Bystričany | url = https://www.elcon-bratislava.sk/krizovany | vydavateľ = elcon-bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> V schéme Elektrizačnej sústavy platnej k 31. decembru 2020 bolo vedenie V483 v prevádzke spolu s vedením V274 na spoločných stožiaroch. V Bystričanoch boli zaústené do 400 kV časti a 220 kV časti stanice.<ref name="sepsas-110schema-20201231">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elektrizačná sústava Slovenskej republiky | url = https://www.sepsas.sk/images/schemasiete/ESS_2020_12_31.png | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2020-12-31 | dátum prístupu = 2021-03-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vedenie V274 je prevádzkované na jednom 400 kV poťahu dvojitého 400 kV vedenia ako 220 kV vedenie. V Budúcnosti, po dostavbe druhého 400 kV / 110 k V transformátora v Bystričanoch sa vedenie V274 preústi do 400 kV a vznikne tak vedenie V484 (namiesto V274).<ref name="sepsas-pss-20201231">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prenosová sústava Slovenskej republiky | url = https://www.sepsas.sk/images/schemasiete/PSS_2020_12_31_schema.png | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2020-12-31 | dátum prístupu = 2021-03-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prevádzka rozvodne 220 kV v Bystričanoch by mala byť ukončená do konca roku 2021. Odvtedy to bude rozvodňa 440 kV s dvomi transformátormi 400/110 kV. Dovtedy sú v prevázke stará rozvodňa s 1x 220kV/110kV a nová s 1x 400kV/110kV transformáciou. V roku 2025 sa očakáva ukončenie výstavby vedení z Hornej Ždane.<ref name="webnoviny-novy-sef-seps-v-tendroch-sme-nasli"/> === Ďalšie projekty === V máji 2017 začala rozšírenie a rekonštrukcia 400 kV stanice Podunajské Biskupice.<ref name="vs2017"/> V rokoch 2018 až 2021 by mala prebehnúť výstavba transformovne 400/110 kV Senica. Projekt 2×400 kV Rimavská Sobota – Medzibrod, ktorý má stáť približne 170 miliónov eur má byť postavený v rokoch 2023 až 2027, hradiť ho však bude investor [[Ipeľ#Pl.C3.A1novan.C3.A1_vodn.C3.A1_elektr.C3.A1re.C5.88|PVE Ipeľ]].<ref name="nko16">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Investície do prenosovej sústavy sa aktualizujú|url=http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/investicie-do-prenosovej-sustavy-sa-aktualizuju/19298/|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-02-22|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> == Budúce a výhľadové projekty == === Zahraničné prepojenia === ==== Ukrajina ==== Spoločnosť 21. júna 2017 podpísala memorandum s prevádzkovateľom prenosovej sústavy Ukrajiny, spoločnosťou [[Ukrenergo]]. Obe strany „v Memorande o porozumení vyjadrujú vôľu pracovať spoločne na príprave obojstranne prijateľných technických riešení na zvýšenie prenosovej kapacity 400 kV vedenia Veľké Kapušany – Mukačevo a ešte tento rok [2017] podpísať zmluvu o vzájomnej spolupráci v implementačnej fáze tohto projektu.“<ref name="oznam0617"/> V roku 2021 tento zámer stále platil. Rekonštrukcia by sa mala začať na ukrajinskej strane. Po nej by sa malo približne v roku 2023 rozhodnúť ako pokračovať na slovenskej strane a či sa bude vedenie zdvojovať alebo nie. Závisí to aj od pripájania Ukrajiny a [[Moldavsko|Moldavska]] k sústave [[ENTSO-E]].<ref name="webnoviny-novy-sef-seps-v-tendroch-sme-nasli"/> ==== Česko ==== V roku 2021 SEPS s českým partnerom [[ČEPS]] zvažovali prepojenie svojich krajín novým vedením 1×400 kV Ladce – Otrokovice. S projektom sa nepočíta pred rokom 2032, keďže bude treba vybudovať novú elektrickú stanicu Ladce spolu s transformáciou 400 kV/110 kV. S tým sa počíta v rokoch 2026 až 2027.<ref name="webnoviny-novy-sef-seps-v-tendroch-sme-nasli"/> === Ostatné krajiny === S ostatnými susedmi: Poľskom, Maďarskom a Rakúskom SEPS zatiaľ kapacitu rozširovať (resp. vybudovať s Rakúskom) neplánuje.<ref name="webnoviny-novy-sef-seps-v-tendroch-sme-nasli"/> <!-- == Plánovaný prehľad podľa rokov == Priemerná ročná výroba elektrickej energie je okolo 4500 GWh (údaj z roku 2004).<ref name=stukniha13>{{Citácia knihy | priezvisko = Reváková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Beláň | meno2 = Anton | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Eleschová | meno3 = Žaneta | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Prenos a rozvod elektrickej energie | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = 1. vydanie | typ vydania = | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave | miesto = Bratislava | rok = 2004 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 196 | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = Energia, energetika, elektrizačná sústava | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 13 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-227-2118-2 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> Počas roku 2011 PS preniesla celkom 28 341,708 [[Watthodina|GWh]] elektrickej energie s prenosovou stratou 1,0370 %.<ref name=udaje2011>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vybrané ukazovatele | url = http://sepsas.sk/seps/OdborUkazovatele.asp?Kod=19 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.03.2013 | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> 2012: Celková dĺžka vedení v správe SEPS je {{km|2348.634|m}}, ich rozvinutá dĺžka je {{km|2816.152|m}} (stav z roku 2012). Na týchto vedeniach sa nachádza 6 970 stožiarov. SEPS tiež prevádzkuje 25 elektrických staníc v rôznych miestach Slovenska.<ref name=technicke2011>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Základné údaje prenosovej sústavy | url = http://www.sepsas.sk/seps/TechnickeUdaje.asp?kod=16 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.03.2013 | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> SEPS vlastní a prevádzkuje {{km|3043.879|km}} elektrických vedení so 7360 stožiarmi a 26 elektrických staníc (stav z roku 2016).<ref name="technicke2016">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základné údaje prenosovej sústavy | url = http://sepsas.sk/TechnickeUdaje.asp?kod=16 | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> Počas roku 2015 PS preniesla celkom 31 272,324 [[Watthodina|GWh]] elektrickej energie s prenosovou stratou 0,980 %.<ref name=udaje2015/> Generálnym riaditeľom spoločnosti je od 10. januára 2017 Ing. Miroslav Obert.<ref name=ene17>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Miroslav Obert je novým generálnym riaditeľom SEPS | url = http://www.energie-portal.sk/Dokument/miroslav-obert-je-novym-generalnym-riaditelom-seps-103467.aspx | dátum vydania = 2017-01-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-02-22 | vydavateľ = Property & Enviroment s.r.o. | miesto = | jazyk = }} </ref> vynosy: 458 275 280 € (2013)<ref name=konsolidacia2013>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul =Tlačová správa | url = http://sepsas.sk/seps/TlacSpravy.asp?Kod=26&Aktualita=696 | dátum vydania = 29.05.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.06.2014 | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | miesto = Bratislava | jazyk = }} </ref> 457,11 mil € (2012)<ref name="vynosy2013"/> V roku 2012 dosiahla spoločnosť výnosy vo výške 457,11 mil € (2012) a zisk vo výške 78,63 mil €.<ref name="vynosy2013"/> O rok neskôr výnosy stúpli na 458,3 mil. €, dosiahnutý zisk bol 69,2 mil €. Spoločnosť hospodárila s majetkom vo výške 903,4 mil €, viac ako 100 mil € bolo investovaných do jeho rozvoja a obnovy.<ref name="vynosovasprava2013"/> Prenesená elektrická energia: 31 272,324 [[Watthodina|GWh]]<ref name=udaje2015/> Ročná výroba elektrickej energie v roku 2014 bola 27 254 GWh, spotreba bola 28 355 GWh.<ref name="spotreby2014"/> Celková dĺžka vedení v správe SEPS je {{km|2371.658|m}}, ich rozvinutá dĺžka je {{km|2858.775|m}} (stav z roku 2015). Na týchto vedeniach sa nachádza 7 072 stožiarov. SEPS tiež prevádzkuje 25 elektrických staníc na rôznych miestach Slovenska.<ref name="technicke2015"/> === END === --> == Trh s elektrinou a medzinárodná spolupráca == Prepojenie denných trhov s elektrinou na báze implicitnej aukcie (Market Coupling) bol úspešne prevádzkovaný medzi Českom, Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom (4MMC) od roku 2014 do 17 júna 2021. Od 17. júna 2021 (prvý deň dodávky 18. júna 2021) bolo prostredníctvom projektu DE-AT-PL-4M MC (Interim Coupling Project alebo ICP) realizované prepojenie Multi-Regional Coupling a 4MMC, čím bola úspešne zavŕšená kľúčová integrácia denných trhov v rámci EÚ, tzv. enduring fáza Single Day-ahead Coupling (SDAC).<ref>https://www.sepsas.sk/sk/aktuality/tlacove-spravy/uspesne-spustenie-projektu-interim-coupling-do-prevadzky/</ref> Počas roku 2020 Slovensko v rámci cezhraničných tokov importovalo 13 288 GWh a exportovalo 12 970 GWh elektrickej energie. Najväčší import bol z Česka (9 984 GWh)a najväčší export bol do Maďarska (9 251GWh).<ref name=":0">https://www.sepsas.sk/media/5027/seps-sk-2020-final.pdf</ref> Pri výpadku v uhoľnej elektrárni Belchatów a následnom znížení frekvencie poľskej siete ku kritickej hodnote 49,8Hz SEPS poskytla 17. mája 2021 havarijnú výpomoc prevádzkovateľovi poľskej prenosovej sústavy Polskie Sieci Elektroenergetyczne 1050 MWh<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poľskej prenosovej sústave hrozil kolaps. Pomoc poskytlo aj Slovensko {{!}} Články|url=http://energoklub.sk/sk/clanky/polskej-prenosovej-sustave-hrozil-kolaps-pomoc-poskytlo-aj-slovensko/|vydavateľ=ENERGOKLUB|dátum prístupu=2022-02-20}}</ref>. == Spoločnosť == [[Súbor:SEPS Bratislava HQ.jpg|náhľad|Sídlo na Mlynských nivách 59/A v Bratislave]] Spoločnosť vznikla 21. januára 2002 odčlenením sa od [[Slovenské elektrárne|Slovenských elektrární]] pred plánovanou privatizáciou SE.<ref name=ssehist/> K 2. októbru 2012 sa zmenil vlastník akcií SEPSu. [[Fond národného majetku Slovenskej republiky|Fond národného majetku]] previedol všetky akcie na [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|Ministerstvo financií SR]]. Prevod sa uskutočnil na základe uznesenia [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012|vlády Slovenskej republiky]] č. 481 zo dňa 19.9.2012 a z dôvodu „''smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. 7. 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. 7. 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s plynom, ktoré neumožňujú, aby subjekty vykonávajúce kontrolu nad prevádzkovateľom prenosovej sústavy zároveň vykonávali kontrolu nad činnosťami výroby elektriny, dodávky elektriny, výroby plynu alebo dodávky plynu alebo si v súvislosti s ňou mohli uplatňovať akékoľvek právo.''“<ref name=prevodakcii/> V roku 2020 spoločnosť dosiahla celkové tržby 353 633-tisíc eur, jej zisk po zdanení bol 59 306-tisíc eur a priemerný počet zamestnancov bol 548. Spoločnosť hospodárila s majetkom 1 154 218tisíc eur.<ref name=":0" /> Slovenská elektrizačná prenosová sústava bola spomenutá v súvislosti s [[Kauza Gorila|kauzou Gorila]]. [[Tom Nicholson]] spoločnosť uvádza vo svojej knihe ''[[Gorila (kniha)|Gorila]]'' ako „''ďalší lukratívny zdroj provízií a štátnych peňazí.''“ Vďaka predstavenstvu, kde mali traja z piatich členov vtedajšieho predstavenstva mať blízky vzťah s finančnou skupinou [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta]], sa mala vyplatiť provízia v hodnote 20 miliónov korún za nákup informačného systému v cene 165 miliónov Sk.<ref name="gorila7879"/> Vtedajší [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|minister hospodárstva]] [[Jirko Malchárek]] mal tiež tlačiť na obchod SEPS s budúcim kupcom [[Slovenské elektrárne|Slovenských elektrární]], talianskou spoločnosťou [[Enel]]. Objem transakcie v prospech Enelu mal byť približne 6 miliárd korún.<ref name="gorila79"/> Spoločnosť sa vyjadrila aj k výstavbe nových domov pri [[Stupava|Stupave]]. Podľa nej nebolo 25 metrové ochranné pásmo pri vedení porušené výstavbou.<ref name="dennikn-seps-vyjadril"/> V novembri 2023 Ministerstvo financií menovalo nových členov predstavenstva. Predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom bol menovaný Martin Magáth.<ref name="webnoviny-novy-sef-seps-v-tendroch-sme-nasli">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zmeny v orgánoch spoločnosti SEPS | url = https://www.sepsas.sk/engine/wp-content/uploads/2025/07/IKVS-SEPS-2024_SK-web.pdf | dátum vydania = 2025-07-31 | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = sk-SK | meno = Sandra | priezvisko = Čičová}}</ref> === Predsedovia predstavenstva a generálni riaditelia === * Od 10. januára 2017: Ing. Miroslav Obert.<ref name="ene17"/><ref name="org17"/> * Od 18. apríla 2020: Ing. Jaroslav Vach.<ref name="vach">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo odvolalo vedenie SEPS. Spoločnosť po novom vedie Jaroslav Vach|url=https://www.energie-portal.sk/Dokument/ministerstvo-odvolalo-vedenie-seps-spolocnost-po-novom-vedie-jaroslav-vach-105999.aspx|vydavateľ=ENERGIE-PORTAL.SK|dátum prístupu=2020-05-11|jazyk=sk-sk}}</ref> * Od 16. februára 2021: Ing. [[Peter Dovhun]]<ref name="webnoviny-novy-sef-seps-v-tendroch-sme-nasli"/> * Od 16. mája 2023: Ing. Jaroslav Vach, MBA * Od 23. novembra 2023: Ing. Martin Magáth == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="atpjournal-anton-gerer">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gérer | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Modernizácia TR Lemešany pomohla zvýšiť bezpečnosť ES Slovenska | url = https://www.atpjournal.sk/rubriky/aplikacie/modernizacia-tr-lemesany-pomohlazvysitbezpecnost-es-slovenska.html?page_id=15147 | vydavateľ = HMH s.r.o | dátum vydania = 2012-07-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-06-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="charakteristika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Charakteristika Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a. s. | url = http://www.sepsas.sk/seps/ProfilZaklUdaje.asp?kod=2 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 8.3.2011 | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130126125746/http://www.sepsas.sk/seps/ProfilZaklUdaje.asp?kod=2 | dátum archivácie = 2013-01-26 }}</ref> <!--<ref name="coupling0414">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 4M Market Coupling - Spustenie plánované na 11. novembra 2014 | url = http://sepsas.sk/seps/informacia2014_04_09.asp?Kod=26 | dátum vydania = 09.04.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.04.2014 | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref>--> <ref name="dennikn-seps-vyjadril">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská elektrizačná prenosová sústava sa vyjadrila k novým domom na okraji Stupavy | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1286854/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-07 | dátum prístupu = 2018-11-11 }}</ref> <ref name="ene17">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Miroslav Obert je novým generálnym riaditeľom SEPS | url = http://www.energie-portal.sk/Dokument/miroslav-obert-je-novym-generalnym-riaditelom-seps-103467.aspx | dátum vydania = 2017-01-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-02-22 | vydavateľ = Property & Enviroment s.r.o. | miesto = | jazyk = }} </ref> <ref name="gorila7879">{{Citácia knihy | priezvisko = Nicholson| meno = Tom| odkaz na autora = Tom Nicholson| titul = Gorila | vydavateľ = Dixit| miesto = Bratislava| rok = 2012| isbn = 978-80-971039-1-0| kapitola = Pešiaci korupčnej armády| strany = 78-79| jazyk = }}</ref> <ref name="gorila79">{{Citácia knihy | priezvisko = Nicholson| meno = Tom| odkaz na autora = Tom Nicholson| titul = Gorila | vydavateľ = Dixit| miesto = Bratislava| rok = 2012| isbn = 978-80-971039-1-0| kapitola = Pešiaci korupčnej armády| strany = 79| jazyk = }}</ref> <ref name="investovanie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tlačová správa | url = http://www.sepsas.sk/seps/TlacSpravy.asp?Kod=26&Aktualita=628 | dátum vydania = 14.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.03.2013 | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140426233824/http://www.sepsas.sk/seps/TlacSpravy.asp?Kod=26&Aktualita=628 | dátum archivácie = 2014-04-26 }}</ref> <ref name=komisiarozhodnutie>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutie komisie z 19.7.2011 o poskytnutí finančnej pomoci Európskej únie na projekty spoločného záujmu "Výstavba 2x400 kV vedenia Lemešany - spínacia stanica Košice (SK)" 2010-E277/10-ENER/10/TEN-E - SI2.597545 v oblasti transeurópskych energetických sietí (TEN-E) | url = http://sepsas.sk/seps/Dokumenty/PovinneZverejnene/277_rozhodnutie.pdf | dátum vydania = 20.07.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.03.2012 | vydavateľ = [[Európska komisia]] | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140426233252/http://sepsas.sk/seps/Dokumenty/PovinneZverejnene/277_rozhodnutie.pdf | dátum archivácie = 2014-04-26 }}</ref> <ref name="madarskevedenia0314">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ENERGETIKA: Nové vedenia s Maďarskom budú postavené do roku 2018 | url = http://sepsas.sk/seps/TlacSpravy.asp?Kod=26&Aktualita=681 | dátum vydania = 17.03.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.04.2014 | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140426232421/http://sepsas.sk/seps/TlacSpravy.asp?Kod=26&Aktualita=681 | dátum archivácie = 2014-04-26 }}</ref> <ref name="madarskevedenia1215">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = New wiring projects with Hungary | url = http://spectator.sme.sk/c/20065537/new-wiring-projects-with-hungary.html | dátum vydania = 2015-12-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-08 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = anglický}}</ref> <ref name="madarskevedenia0216">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vedenia 400 kV Gabčíkovo – Gönyű – Veľký Ďur a Rimavská Sobota – Sajóivánka | url = http://sepsas.sk/seps/TlacSpravy.asp?Kod=26&Aktualita=791 | dátum vydania = 2016-01-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-02-07 | vydavateľ = SEPS | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160330133510/http://sepsas.sk/seps/TlacSpravy.asp?Kod=26&Aktualita=791 | dátum archivácie = 2016-03-30 }}</ref> <ref name="neplanovanetoky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dargaj | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = ŠPECIÁL: Boj s nechcenými tokmi elektriny pokračuje | url = http://www.venergetike.sk/aktuality/clanok/2288-special-boj-s-nechcenymi-tokmi-elektriny-pokracuje/ | dátum vydania = 13.02.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.04.2015 | vydavateľ = venergetike.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150426133023/http://www.venergetike.sk/aktuality/clanok/2288-special-boj-s-nechcenymi-tokmi-elektriny-pokracuje/ | dátum archivácie = 2015-04-26 }}</ref> <ref name="nko1802">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Denník N | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1027278/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-02-12 | dátum prístupu = 2018-02-12 }}</ref> <ref name="obecmedzibrod">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mesto Ružomberok | odkaz na autora = | titul = Kolaudačné rozhodnutie | url = http://www.obecmedzibrod.sk/prilohy/priloha_c208.pdf | vydavateľ = Obec Medzibrod | dátum vydania = 2014-05-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-05 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="org17">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Orgány spoločnosti | url = http://sepsas.sk/Organy.asp?Kod=8 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-02-22 | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180622140529/https://www.sepsas.sk/Organy.asp?Kod=8 | dátum archivácie = 2018-06-22 }}</ref> <ref name="oznam1214">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Všeobecný oznam o obstarávaní | url = http://sepsas.sk/seps/TlacSprava2015_01_13.asp?Kod=25&Nadrad= | dátum vydania = 18.12.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.02.2015 | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | miesto = Bratislava | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="oznam0217">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tlačová správa: Podpis zmluvy na zhotovenie diel „Rozvodňa 400 kV Bystričany“, „Rozvodňa 400 kV H. Ždaňa – rozšírenie“ a „Rozvodňa 400 kV Križovany – rozšírenie“ | url = http://www.sepsas.sk/TlacSpravy.asp?Kod=26&Aktualita=847 | dátum vydania = 2017-02-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-02-17 | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170218070146/http://www.sepsas.sk/TlacSpravy.asp?Kod=26&Aktualita=847 | dátum archivácie = 2017-02-18 }}</ref> <ref name="oznam0617">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Podpis memoranda o zámere zvýšiť prenosovú kapacitu medzi elektrizačnými sústavami Slovenskej republiky a Ukrajiny | url = http://sepsas.sk/TlacSpravy.asp?Kod=26&Aktualita=874 | dátum vydania = 2017-06-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-11 | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171112022019/http://sepsas.sk/TlacSpravy.asp?Kod=26&Aktualita=874 | dátum archivácie = 2017-11-12 }}</ref> <ref name="podpismadari">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zmluva o nových elektrických vedeniach s Maďarskom je podpísaná | url = http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/zmluva-o-novych-elektrickych-prepojeniach-s-madarskom-je-podpisana/22983/ | dátum vydania = 2017-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-29 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180622140210/http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/zmluva-o-novych-elektrickych-prepojeniach-s-madarskom-je-podpisana/22983/ | dátum archivácie = 2018-06-22 }}</ref> <ref name="pravdaukoncene2013">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SEPS preinvestovala v roku 2013 viac ako 100 miliónov eur | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/303642-seps-preinvestovala-v-roku-2013-viac-ako-100-milionov-eur/ | dátum vydania = 27.12.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.02.2015 | vydavateľ = Perex| miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name=prevodakcii>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zmena akcionára | url = http://sepsas.sk/seps/TlacSpravy.asp?Kod=26&Aktualita=597 | dátum vydania = 05.10.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.03.2013 | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130328040900/http://www.sepsas.sk/seps/TlacSpravy.asp?Kod=26&Aktualita=597 | dátum archivácie = 2013-03-28 }}</ref> <!--<ref name="rocenka2016">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ročenka SED 2016 | url = http://sepsas.sk/Dokumenty/RocenkySed/ROCENKA_SED_2016.pdf | vydavateľ = sepsas.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-24 | miesto = | jazyk = }}</ref>--> <!--<ref name="spajanietrhu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Poľsko a Rumunsko rozšíria CZ-SK-HU Market Coupling | url = http://sepsas.sk/seps/informacia2013_01_30.asp?Kod=26 | dátum vydania = 30.01.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.03.2013 | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref>--> <!--<ref name="spotreby2014">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výroba a spotreba SR 1983-2014 | url = http://www.sepsas.sk/Dokumenty/Dispecing/Rocne/VyrobaSpotreba/Vyroba_Spotreba_1983_2014.xls | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-02-17 | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>--> <!--<ref name="technicke2015">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Základné údaje prenosovej sústavy | url = http://www.sepsas.sk/TechnickeUdaje.asp?kod=16 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-02-17 | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>--> <ref name="velkepol">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oznámenie o začatí územného konania a nariadenie ústneho pojednávania | url = http://dolnazdana.sk/wp-content/uploads/2015/11/Ve%C4%BEk%C3%A9-Pole.pdf | dátum vydania = 2015-11-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-02-17 | vydavateľ = obec Veľké Pole | miesto = Veľké Pole | jazyk = }}</ref> <ref name="vola2014">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SEPS slávnostne otvorila zrekonštruovanú elektrickú stanicu Voľa | url = http://www.sepsas.sk/seps/TlacSpravy.asp?Kod=26&Aktualita=714 | dátum vydania = 2014-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-10-19 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141019152851/http://www.sepsas.sk/seps/TlacSpravy.asp?Kod=26&Aktualita=714 | dátum archivácie = 2014-10-19 }}</ref> <!-- <ref name="vynosovasprava2013">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výsledky hospodárenia SEPS za rok 2013 | url = http://sepsas.sk/seps/TlacSpravy.asp?Kod=26&Aktualita=691 | dátum vydania = 29.04.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.06.2014 | vydavateľ = Slovenská elektrizačná prenosová sústava | miesto = | jazyk = }}</ref> --> <!-- <ref name="vynosy2013">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenská elektrizačná prenosová sústava dosiahla vlani výnosy 457,11 mil. eur | url = http://www.energia.sk/spravodajstvo/elektrina-a-elektromobilita/slovenska-elektrizacna-prenosova-sustava-dosiahla-vlani-vynosy-45711-mil-eur/10416/ | dátum vydania = 24.05.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.02.2014 | vydavateľ = energia.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> --> <ref name="vmederenviro">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mocik | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Vedenie 2x400 kV lokalita Veľký Meder - št. hranica SR/MR ( k.ú.Trávnik) | url = http://www.enviroportal.sk/eia/dokument/214022?uid=0dd5cab8b5195fcb5adbee5cb186bbb194ae3b71 | dátum vydania = 04-2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-10 | vydavateľ = Enviroportal | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="vs2017">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = INDIVIDUÁLNA A KONSOLIDOVANÁ VÝROČNÁ SPRÁVA| url = https://www.sepsas.sk/Dokumenty/Vyrocnespravy/2018/SEPS_VS2017.pdf | vydavateľ = sepsas.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-06-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="sepsbystricanycast12">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bystričany - časť I a II | url = https://www.sepsas.sk/Dokumenty/Posudzovanie_ZP/2011/Bystricany_I_II.pdf | vydavateľ = sepsas.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="sepsas-sokol">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. | url = https://www.sepsas.sk/TlacSpravy.asp?Kod=26&Aktualita=1034 | vydavateľ = sepsas.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-02 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="webnoviny-energetici-odlozili-prace">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Energetici odložili práce na vedení, kde hniezdi sokol lastovičiar | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/venergetike/energetici-odlozili-prace-na-vedeni-kde-hniezdi-sokol-lastoviciar/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2019-11-02 }}</ref> <ref name="energie-portal-seps-ma-docasne-vedenie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SEPS má dočasné vedenie, ministerstvo na uvoľnené pozície chystá výberové konanie | url = https://www.energie-portal.sk/Dokument/seps-ma-docasne-vedenie-ministerstvo-na-uvolnene-pozicie-chysta-vyberove-konanie-106004.aspx | vydavateľ = energie-portal.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Externé odkazy == * [http://www.sepsas.sk Slovenská elektrizačná prenosová sústava] * [https://www.sepsas.sk/SchemaSiete.asp?kod=17 Podrobné schémy Prenosovej sústavy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180622111523/https://www.sepsas.sk/SchemaSiete.asp?kod=17 |date=2018-06-22 }} * [http://sepsas.sk/Dokumenty/ProgRozvoj/2017/04/DPR_PS_2017_2026.pdf Desaťročný plán rozvoja Prenosovej sústavy na roky 2017{{--}}2026] [[Kategória:Slovenská elektrizačná prenosová sústava| ]] [[Kategória:Prenosové sústavy]] [[Kategória:Energetické podniky na Slovensku]] [[Kategória:Podniky založené v 2002]] [[Kategória:Elektrická energia na Slovensku]] f9vk0n31yoohl1z24x0uz0yzwj0av3h Líbyjská púšť 0 354538 8219305 7975030 2026-05-25T08:46:31Z Vasiľ 2806 +ref 8219305 wikitext text/x-wiki {{Geo|24_0_0_N_25_0_0_E|24° s.š., 25° v.d.}} [[Súbor:Dust storms off Egypt.jpg|náhľad|Piesočná búrka v Egypte]] [[Súbor:Libyen-sandwueste1.jpg|náhľad|Duny Líbyjskej púšte]] [[Súbor:Libyen-oase2.jpg|náhľad|Oáza]] '''Líbyjská púšť'''<ref name="ÚGKK"/> ({{v jazyku|ara|{{ar|الصحراء الليبية}}|Ṣaḥrá' al Líbija}}) je [[púšť]], nachádzajúca sa v severovýchodnej časti [[Afrika|Afriky]] a je súčasťou [[Sahara|Sahary]]. Má rozlohu približne {{km2|1100000}} a zasahuje na územie [[Líbya|Líbye]], [[Egypt]]a a [[Sudán]]u. Púšť má tvar štvorca a je prevažne rovinatá, no možno na jej území nájsť aj hrebene a preliačiny. Najvyššie vrcholy púšte sa vypínajú v pohorí [[Džilf al-Kabír]] do výšky {{mnm|2000}}. Povrch Líbyjskej púšte je prevažne kamenistý ([[hamada]]), no nachádzajú sa tu i dunové polia. Púšťou nepreteká ani v nej nepramení žiadna rieka. V oblasti je 8 dôležitých preliačin, v ktorých sú oázy s pitnou vodou. Zo zvierat tu dominujú púštne vretenice a škorpióny. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Sahara]] * [[Alžírska púšť]] == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Libyjská poušť|6300743}} {{Portál|Afrika|Africký}} [[Kategória:Sahara]] [[Kategória:Púšte Líbye]] [[Kategória:Púšte Egypta]] [[Kategória:Púšte Sudánu]] 7s0nhpyllzlnmwchj3qx2wzohgv7vfq Lužická Nisa 0 356812 8219332 6328871 2026-05-25T09:07:24Z Vasiľ 2806 +ref 8219332 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Lužická Nisa | other_name = {{v jazyku|deu|Lausitzer Neiße}}, {{V jazyku|pol|Nysa Łużycka}} | category = rieka <!-- *** Image *** --> | image = Lužická Nisa.jpg | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Česko | country_flag = 1 | country1 = Poľsko | country_flag1 = 1 | country2 = Nemecko | country_flag2 = 1 | state = | region = | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = Prameň | source_location = [[Nová Ves nad Nisou]] | source_region = [[Jizerské hory]] | source_elevation = 655 | source_lat_d = 50 | source_lat_m = 43 | source_lat_s = 47 | source_lat_NS = S | source_long_d = 15 | source_long_m = 13 | source_long_s = 44 | source_long_EW = V | source1 = | source1_location = | source1_region = | mouth = | mouth_location = [[Odra]], Neißemünde | mouth_elevation = 32 | mouth_lat_d = 52 | mouth_lat_m = 4 | mouth_lat_s = 11 | mouth_lat_NS = S | mouth_long_d = 14 | mouth_long_m = 45 | mouth_long_s = 20 | mouth_long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | length = 252 | width = | depth = | watershed = 4297 | discharge = 30 | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Oder-Neisse line between Germany and Poland.jpg | map_background = | map_caption = | map_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Lusatian Neisse | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} [[Súbor:14-05-04-pramen-nysa-RalfR-DSC 1050-017.jpg|thumb|Prameň rieky]] '''Lužická Nisa'''<ref name="ÚGKK"/> ({{v jazyku|deu|'''Lausitzer Neiße'''}}, {{V jazyku|pol|'''Nysa Łużycka'''}}) je {{km|252|m|w}} dlhá [[rieka]] v [[Česko|Česku]], [[Poľsko|Poľsku]] a [[Nemecko|Nemecku]]. Je ľavým prítokom [[Odra|Odry]]. Jej [[povodie]] má plochu {{km2|4297|w}}. == Priebeh toku == Pramení v [[Liberecký kraj|Libereckom kraji]] na hranici katastrov obcí [[Nová Ves nad Nisou]] a [[Smržovka]] na juhu [[Jizerské hory|Jizerských hôr]]. Tečie západným okrajom pohoria a od mesta [[Görlitz]] po rovine. Veľká časť toku tvorí [[poľsko]]-[[Nemecko|nemeckú]] štátnu hranicu a pri meste [[Gubin]] sa vlieva do [[Odra|Odry]]. === Mestá === * {{minivlajka|Česko}} [[Česko]]: [[Jablonec nad Nisou]], [[Liberec]], [[Chrastava]], [[Hrádek nad Nisou]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]: [[Bogatynia]], [[Pieńsk]], [[Łęknica]], [[Gubin]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]: [[Zittau]], [[Görlitz]], [[Forst]] == Vodný režim == Na rieke dochádza k prudkým [[povodeň|povodniam]]. Priemerný prietok v ústí predstavuje 30&nbsp;[[m³/s]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Lužická Nisa|6661458}} [[Kategória:Rieky v Česku]] [[Kategória:Rieky v Poľsku]] [[Kategória:Rieky v Nemecku]] [[Kategória:Povodie Odry]] [[Kategória:Bílý Kostel nad Nisou]] 71cxj2o8j4ukx8218yl2flpsnuj9ue8 MFK Lokomotíva Zvolen 0 361074 8219194 8193931 2026-05-24T22:35:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219194 wikitext text/x-wiki {{Na rozšírenie}} {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = MFK Lokomotíva Zvolen | celýnázov = Mestský futbalový klub Lokomotíva Zvolen | prezývka = | založený = [[1902]] | štadión = Mestský štadión Zvolen | kapacita = 1 780 | predseda = Juraj Družbacký | tréner = [[Dušan Tóth]] | liga = [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] | sezóna = [[2. slovenská futbalová liga 2024/2025|2024/2025]] | pozícia = 8. miesto | vzor_lp1= |vzor_t1= |vzor_pp1= |ľavéplece1=FF0000 |telo1=FF0000 |pravéplece1=FF0000 |trenírky1=FF0000 |ponožky1=FF0000 |vzor_lp2= |vzor_t2= |vzor_pp2= |ľavéplece2=FFFFFF |telo2=FFFFFF |pravéplece2=FFFFFF |trenírky2=FFFFFF |ponožky2=FFFFFF |⚽ }} '''MFK Lokomotíva Zvolen''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbal|futbalový]] klub, ktorý účinkuje v [[2. slovenská futbalová liga|druhej najvyššej súťaži]]. Klub bol založený v roku 1902, vďaka skupine študentov. V ročníku 2022/2023 skončil klub na 1. mieste vo 4. lige - Stred a postúpil do 3. ligy - Západ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Badíne sa tešil zo zázraku Zvolen, Šalková tesne podľahla v Čadci + HLASY|url=https://www.bystricoviny.sk/sport/foto-v-badine-sa-tesil-zo-zazraku-zvolen-salkova-tesne-podlahla-v-cadci-hlasy/|vydavateľ=Bystricoviny.sk|dátum vydania=2023-06-18|dátum prístupu=2023-08-05|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20230805165839/https://www.bystricoviny.sk/sport/foto-v-badine-sa-tesil-zo-zazraku-zvolen-salkova-tesne-podlahla-v-cadci-hlasy/|dátum archivácie=2023-08-05}}</ref> Túto ligu v [[3. slovenská futbalová liga 2023/2024|nasledujúcom]] ročníku vyhral a postúpil do 2. ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bőd | meno = Titanilla | autor = | odkaz na autora = | titul = Tri postupy za tri sezóny. Nedá sa hrať len s mladými, treba aj skúsenosť, vraví tréner | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-mfk-zvolen-dusan-toth-postup-tretia-liga-zapad-2023-2024/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-03 | dátum prístupu = 2026-04-06 }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.mfklokomotivazvolen.sk// Stránka klubu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200304102437/http://www.mfklokomotivazvolen.sk// |date=2020-03-04 }} {{Zvolen}} {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Zvolen]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1902]] [[Kategória:Šport vo Zvolene]] 65esy1ikkzty7hmb6jmu3mjeioaxmyp Machine Shop Recordings 0 369092 8219200 5371621 2026-05-24T22:55:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219200 wikitext text/x-wiki {{Infobox hudobné vydavateľstvo | Názov = Machine Shop Recordings | Obrázok = | Materská spoločnosť = [[Warner Bros.]] | Založené = 2002 | Zakladateľ = [[Mike Shinoda]], [[Brad Delson]] | Pôsobenie = | Distribútor = [[Warner Bros. Records]] | Žáner = [[Alternatívny rock]], [[Hard rock]], [[Rep (hudba)|Rap]], [[Alternatívny metal]] | Pôvod = [[USA]] | Miesto = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]] | Webstránka = [http://www.machineshoprecordings.com machineshoprecordings.com] }} '''Mashine Shop Recordings''' je [[hudobné vydavateľstvo]] založené členmi skupiny [[Linkin Park]] – [[Brad Delson|Bradom Delsonom]] a [[Mike Shinoda|Mikom Shinodom]]. Vydavateľstvo bolo pôvodne známe ako The Shinoda Imprint, ale v roku 2002 bol názov zmenený, potom čo sa zapojili ďalší členovia skupiny Linkin Park. Mike Shinoda a Brad Delson sa stali [[hudobný producent|producentmi]] a [[A&R]]. Vydavateľstvo má v súčasnosti prestávku. ==Interpreti== * [[Linkin Park]] * No Consequence ==Externé odkazy== * [http://www.machineshoprecordings.com Oficiálna webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140222234225/http://www.machineshoprecordings.com/ |date=2014-02-22 }} * [http://www.machineshopmarketing.com Machine Shop Marketing] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130603060550/http://www.machineshopmarketing.com/ |date=2013-06-03 }} {{Linkin Park}} [[Kategória:Linkin Park]] [[Kategória:Hudobné vydavateľstvá USA]] 7ic19n3llwz86h14odv999g6y4yiwnw Šablóna:Kremnické vrchy 10 373073 8218957 7261547 2026-05-24T13:03:21Z Akul59 168826 - Harmanecká tisina 8218957 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Kremnické vrchy | nadpis = [[Kremnické vrchy]] | štýl nadpisu = background:#abdb75; | štýl skupiny = background:#bbeb85; | skupina1 = Podcelky (časti) | zoznam1 = * [[Flochovský chrbát]] * [[Jastrabská vrchovina]] * [[Kunešovská hornatina]] * [[Malachovské predhorie]] * [[Turovské predhorie]] | skupina2 = Veľkoplošné chránené územie | zoznam2 = &nbsp; | skupina3 = [[Prírodná rezervácia|Národné prírodné rezervácie]] | zoznam3 = * [[Badínsky prales]] * [[Boky]] * [[Mláčik]] * [[Svrčinník]] | skupina4 = [[Prírodná rezervácia|Prírodné rezervácie]] | zoznam4 = * [[Bujačia lúka]] * [[Harmanecký Hlboký jarok]] * [[Kremnický Štós]] * [[Pavelcovo]] * [[Uňadovo]] | skupina5 = [[Prírodná pamiatka|Národné prírodné pamiatky]] | zoznam5 = * [[Harmanecká jaskyňa]] | skupina6 = [[Prírodná pamiatka|Prírodné pamiatky]] | zoznam6 = * [[Čertova skala]] * [[Horná Roveň]] * [[Ihráčske kamenné more]] * [[Jastrabská skala]] * [[Králická tiesňava]] * [[Kremenie]] * [[Tajovská kopa]] * [[Turovský sopúch]] <!-- | skupina7 = [[Natura 2000|Územie Natura 2000]] | zoznam7 = &nbsp; --> | skupina8 = [[Chránený areál]] | zoznam8 = * [[Malachovské skalky]] * [[Podlavické výmole]] | skupina9 = Kultúrne a historické pamiatky | zoznam9 = * [[Mestský hrad v Kremnici]] * [[Mincovňa Kremnica]] | skupina10 = [[:Kategória:Vrchy v Kremnických vrchoch|Vybrané vrchy Kremnických vrchov]]<br/><small>[[Zoznam vrcholov v Kremnických vrchoch|Zoznam vrcholov]]</small> | zoznam10 = * [[Flochová]] (1 316) * [[Svrčinník]] (1 312) * [[Vyhnatová]] (1 282) * [[Zlatá studňa (vrch v Kremnických vrchoch; 1265 m n. m.)|Zlatá studňa]] (1 265) * [[Velestúr]] (1 254) * [[Smrečník (vrch)|Smrečník]] (1 249) * [[Skalka (vrch v Kremnických vrchoch)|Skalka]] (1 231) * [[Mýtny vrch]] (1 221) * [[Tabla]] (1 178) * [[Horná skala]] (1 140) | skupina11 = Sedlá Kremnických vrchov | zoznam11 = * [[Bystrické sedlo|Bystrické]] (1 190) * [[Sedlo Flochovej|Flochovej]] (1 297) * [[Kordícke sedlo|Kordícke]] (1 117) * [[Králické sedlo|Králické]] (1 185) * [[Tri kríže (sedlo)|Tri kríže]] (1 180) * [[Sedlo Tunel|Tunel]] (1 150) }}<noinclude> [[Kategória:Šablóny geomorfologických celkov na Slovensku]] </noinclude> cot57v9rfk8icdbhj406f8gcjliz54e Lukáš Diviš (1987) 0 380661 8219148 7646466 2026-05-24T20:49:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219148 wikitext text/x-wiki {{pozri|slovenskom volejbalistovi Lukášovi Divišovi narodenom v roku '''1986'''|Lukáš Diviš (1986)|slovenskom volejbalistovi narodenom v roku '''1987'''}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Lukáš Diviš |Portrét = |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = [[Slovensko|slovenský]] [[volejbal]]ista |Dátum narodenia = {{dnv|1987|8|7}} |Miesto narodenia = [[Nitra]], [[Česko-Slovensko]] |Dátum úmrtia = <!-- {{dúv|rokumrtia|mesiac|den|roknarodenia|mesiac|den}} --> |Miesto úmrtia = }} '''Lukáš Diviš''' (* [[7. august]] [[1987]], [[Nitra]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[volejbal]]ista.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.volejbal.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=555:reprezentanti-slovenska&catid=85:hrai&Itemid=129|titul=Reprezentanti Slovenska|vydavateľ=volejbal.sk|dátum vydania=}}</ref> Hráva na pozícii smečiara.<ref name="zdroj">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=1311&NewsID=5020|titul=Širšie nominácie reprezentačných výberov|vydavateľ=svf.sk|dátum vydania=23. marec 2010|dátum prístupu=2012-01-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20120118095239/http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=1311&NewsID=5020|dátum archivácie=2012-01-18}}</ref> Je členom širšieho výberu [[Slovenské národné volejbalové družstvo mužov|slovenskej reprezentácie]].<ref name="zdroj"/> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.volleyworldagency.com/?page_id=624 Lukáš Diviš] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120319200342/http://www.volleyworldagency.com/?page_id=624 |date=2012-03-19 }} na stránke ''volleyworldagency.com'' {{eng icon}} {{Volejbalový výhonok}} {{DEFAULTSORT:Diviš (1987), Lukáš}} [[Kategória:Narodenia v 1987]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] [[Kategória:Slovenskí volejbalisti]] n4yw6670whcdad4un9dqrmwe89vggu8 Louise de Vilmorin 0 389960 8219121 7670337 2026-05-24T19:37:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219121 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Louise Lévêque de Vilmorin | obrázok = | veľkosť obrázka = 230px | popis = | pseudonym = Louise de Vilmorin | dátum narodenia = [[6. apríl]] [[1902]] | miesto narodenia = [[Verrières-le-Buisson]] [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1969|12|26|1902|4|06}} | miesto úmrtia = [[Paríž]] | zamestnanie = spisovateľka, poetka, scenáristka | národnosť = francúzska | obdobie = | žáner = spoločenský román, novela, báseň | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = Madame de... | manžel = 1. Henry Leigh Hunt, 2. Pavol Pálffy de Erdőd | manželka = | partner = | deti = 3 dcéry | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = Grand prix littéraire de Monaco (1955) | podpis = | web = | poznámky = }} '''Louise Lévêque de Vilmorin''' publikujúca pod menom '''Louise de Vilmorin''' (* [[6. apríl]] [[1902]] [[Verrières-le-Buisson]] [[Francúzsko]] - † [[26. december]] [[1969]] [[Paríž]]) bola francúzska [[spisovateľka]] a [[poetka]]. ==Život== [[Súbor:Maison natale de Louise de Vilmorin.jpg|thumb|Obec [[Antony (Essonne)|Antony]] - rodný dom Louise de Vilmorin]] Narodila sa v rodinnom zámku vo [[Verrières-le-Buisson]] patriacemu dobre známej rodine Vilmorinovcov - [[botanik]]ov a semenárov. Podľa prameňa na Wikimedia Commons sa narodila tesne vedľa v priľahlej obci [[Antony]] v rodinnom dome. V období medzi 15. až 17. rokom života sa liečila na tuberkulózu kostí, toto ochorenie spôsobilo jej celoživotné mierne krívanie. Inak krásna dievčina sa v roku [[1923]] zasnúbila so spisovateľom [[Antoine de Saint-Exupéry]]m, ale vydala sa v roku [[1925]] za bohatého Američana Henry Leigh Hunta (1886–1972) a usídlila sa v [[USA]]. Rozviedla sa v [[1938]] v [[Las Vegas]]. Z tohoto manželstva vzišli tri dcéry Jessie, Alexandra a Éléna. [[Súbor:Budmerice castle 2011.jpg|thumb|Kaštieľ [[Budmerice]], v ktorom bývala Louise de Vilmorin od roku [[1939]] do [[1942]] a napísala tam román „Le Lit à colonnes.“]] Potom, ako sa rozviedla s Huntom, vydala sa v roku [[1938]] za grófa Pavla Pálffyho de Erdőd (1890–1968). Žila s ním v kaštieli [[Budmerice]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Napísala tu román „Le Lit à colonnes“ (Posteľ s baldachýnom)<ref>[http://bibliobs.nouvelobs.com/documents/20080321.BIB1037/louise-de-vilmorin-la-machine-a-plaire.html Životopis]</ref>. Kniha bola publikovaná v roku [[1941]]. Manželstvo skončilo rozvodom v roku [[1943]] kvôli obojstrannej nevere. Roky s grófom Pálffym považovala Louise za najkrajšie vo svojom živote. [[Súbor:Verrieres-le-Buisson Chateau Vilmorin.JPG|thumb|Zámok Vilmorinovcov, v ktorom sídlila Louise de Vilmorin od [[1950]]]] Na začiatku roku [[1942]] sa stala milenkou Pavla Eszterházyho de Galantha ([[1901]] – [[1964]]) a neskôr vyslanca [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] Duffa Coopera. Vzťah s Cooperom trval približne od [[1943]] do roku [[1947]], kedy tento ukončil misiu veľvyslanca vo Francúzsku. Cooper bol od roku [[1942]] na území Francúzska ako spojka medzi vládou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a francúzskym hnutím odporu. V roku [[1944]] mu bol udelený titul ambasádora. <ref>{{Citácia knihy|titul=Maliti Franova, Eva: O príjemnych pocitoch. Pavol Pálffy a Louise de Vilmorin Príbeh rozpamätávania|priezvisko=Maliti-Fraňová|meno=Eva|vydanie=1|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=2021|isbn=9788055650487}}</ref> Od roku [[1950]], po dedičskom konaní, sa stala spolumajiteľkou zámku Vilmorinovcov a usídlila sa v ňom. Svoju životnú púť skončila pri [[André Malraux|André Malrauxovi]], láske z ranej mladosti, v zámku vo [[Verrières-le-Buisson]]<ref>[http://www.lexpress.fr/culture/livre/l-ultime-amour-d-andre-malraux_796828.html Časopis „Lire“ - rozhovor so Sophie de Vilmorin]</ref>. Od roku [[1950]] v ňom držala salón a hostila prakticky celú umeleckú parížsku elitu. Prvý román „Sainte-Unefois“ (Posvätný Jedenkrát) publikovala v roku [[1934]] s podporou [[André Malraux|André Malrauxa]]. Nasledovali diela „Fiançailles pour rire“ (Zásnuby na smiech)(1939), „Julietta“ (1951) a „Madame de...“ (1951). Posledné menované dielo „Madame de“ bolo najvýznamnejším románom z jej dielne a stalo sa v rámci francúzskej kultúry veľmi známym. Vydala aj niekoľko zbierok poézie, z ktorých významnú odozvu mali „Le Sable du Sablier“ (Piesok z presýpacích hodín) (1945) a „L'Alphabet des aveux“ (Abeceda priznania) (1954). Jej fantázia sa prejavila v básnických figúrach, v ktorých sa vyžívala. Rada tvorila holorýmy - gramatický [[rým]], (ktoré písala ako "olorime") a [[palindróm]]y. Týchto vytvorila veľké množstvo. Skladateľ [[Francis Poulenc]] ju kládol na rovnakú úroveň s [[Paul Éluard|Paulom Éluardom]] a [[Max Jacob Friedländer|Maxom Jacobom]]. Nachádzal v jej básňach „''druh citovej impertinencie, libertínstva a labužníctva, čo pokračovalo v melódii, ktorú som vyjadril veľmi mladý v les Biches s Marie Laurencin.''“ Poulenc použil Vilmorinovej básne pre trinásť svojich piesňových opusov. V roku [[1955]] jej bola udelená cena ''Grand prix littéraire de Monaco (1955)''. V roku [[1956]] bola členkou poroty prehliadky filmov [[Medzinárodný filmový festival Cannes 1956]]. Vilmorin napísala scenáre a dialógy viacerých filmov - „Le Lit à colonnes“, „Les Amants“ ([[1957]]), „La Française et l'Amour“ ([[1960]]) a zjavila sa ako herečka vo filmových kusoch „Amélie ou le Temps d'aimer“ ([[1961]]) od Michela Dracha a „Teuf-teuf“ ([[1963]]) od Georgesa Folgoasa. :Citát: „En amour, il ne s'agit pas d'aimer mais de préférer“<ref>[http://www.evene.fr/citations/louise-de-vilmorin Citáty Louise de Vilmorin]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. (V láske nejde o ľúbenie ale o danie prednosti.) ==Dielo== ===Romány=== * ''Sainte-Unefois'' ([[1934]]) * ''La Fin des Villavide'' ([[1937]]) * ''Le Lit à colonnes'' ([[1941]]) * ''Le Retour d'Erica'' ([[1948]]) * ''Julietta'' ([[1951]]) * ''Madame de...''<ref>[http://www.europeana.eu/portal/search.html?query=Louise%20de%20Vilmorin&qf=TYPE:VIDEO&qf=TYPE:IMAGE&qf=TYPE:TEXT Europeana - Vilmorin]</ref> ([[1951]]) * ''Les Belles Amours'' ([[1954]]) * ''Histoire d'aimer'' ([[1955]]) * ''La Lettre dans un taxi'' ([[1958]]) * ''Migraine'' ([[1959]]) * ''Le Violon de Crémone'' ([[1960]]) * ''L'Heure maliciôse'' ([[1967]]) * ''Le Lutin sauvage'' ([[1971]]) - posmrtne ===Poézia=== * ''Fiançailles pour rire'' ([[1939]]) * ''Le Sable du sablier'' ([[1945]]) * ''L'Alphabet des aveux'' ([[1954]]), ilustrácie Jean Hugo * ''Carnets'' ([[1970]]) - posmrtne * ''Poèmes'' ([[1970]]), predhovor André Malraux - posmrtne * ''Solitude, ô mon éléphant'' ([[1972]]) - posmrtne ===Eseje=== * ''Vision sur Kischka'' (1966), spoluautori Robert Rey a Henri Gineste * ''Lolette'' - o [[Lola Montèsová|Lole Montèsovej]] * ''Mémoires de Coco'' - o [[Coco Chanelová|Coco Chanel]] ===Film=== * ''Une fée pas comme les autres'' ([[1957]]) od Jean Tourane - scenár * ''Les Amants'' ([[1957]]) od [[Louis Malle]] - dialógy * ''La Française et l'Amour'' ([[1960]]), skeč „L'Adolescence od Jean Delannoy - scenár a dialógy * ''Le Petit Garçon de l'ascenseur'' ([[1962]]) od Pierre Granier-Deferre - dialógy * ''Les esclaves existent toujours'' ([[1964]]) od Maleno et Roberto Malenotti - dialógy * ''Une histoire immortelle'' ([[1968]]) od [[Orson Welles]] - scenár ===Korešpondencia=== Louise de Vilmorin udržiavala zaujímavé písomné kontakty, menovite s [[Jean Cocteau|Jeanom Cocteauom]] a Dianou a Duffom Cooperovcami. Časť z nich sa uchováva v „Bibliothèque nationale de France“ (oddelenie rukopisov, vo fondoch Porto-Riche a Valéry), v „Bibliothèque littéraire Jacques-Doucet“, v „Bibliothèque historique de la Ville de Paris“ (fonds Jean Cocteau) a v „Nadácii Bernarda Berensona“ vo villa I Tatti vo [[Florencia|Florencii]]. ==Filmové adaptácie diel== * ''Le Lit à colonnes'' , francúzsky film, réžia Roland Tual, herci [[Jean Marais]] a [[Fernand Ledoux]] * ''Madame de...'' ([[1953]]), film, réžia Max Ophuls, herci [[Danielle Darrieuxová]], [[Charles Boyer]] a [[Vittorio De Sica]] * ''Julietta'' ([[1953]]), film od [[Marc Allégret]], herec [[Jean Marais]] a Dany Robin * ''La Lettre dans un taxi'' ([[1962]]), film od Louise de Vilmorin a François Chatel * ''Amélie ou le Temps d'aimer'' ([[1961]]) od Michela Dracha, herci Louise de Vilmorin * ''Teuf-teuf'' ([[1963]]) od Georgesa Folgoasa, herci Louise de Vilmorin ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Louise de Vilmorin}} ==Zdroj== * {{preklad|fr|Louise de Vilmorin|173389610}} ==Referencie== {{referencie}} ==Externé odkazy== * [http://theesotericcuriosa.blogspot.com/2010/01/seed-sisters-their-french-roots-mapie.html Životopis]{{eng icon}} * [http://www.aei.ca/~anbou/vilmorin.html Biografia - krátka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111124162108/http://www.aei.ca/~anbou/vilmorin.html |date=2011-11-24 }}{{Fra icon}} * [http://www.rts.ch/archives/tv/information/madame-tv/3466853-louise-de-vilmorin.html Televízny medailón]{{Fra icon}} * [http://gallica.bnf.fr/Search?ArianeWireIndex=index&p=1&lang=EN&q=Louise+de+Vilmorin Gallica - Knihy od Vilmorin a o Vilmorin]{{Fra icon}} {{portál|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vilmorin, Louise de}} [[Kategória:Francúzski spisovatelia]] [[Kategória:Francúzski filmoví scenáristi]] [[Kategória:Francúzski básnici]] [[Kategória:Ženy v svetovej literatúre]] [[Kategória:Ženy v poézii]] [[Kategória:Saloniérky]] [[Kategória:Pseudonymy]] ae1xskhg1oy720mqcrysrw3qwq7oajw 8219347 8219121 2026-05-25T09:52:31Z Nelliette 31909 /* Život */ oprava odkazu 8219347 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Louise Lévêque de Vilmorin | obrázok = | veľkosť obrázka = 230px | popis = | pseudonym = Louise de Vilmorin | dátum narodenia = [[6. apríl]] [[1902]] | miesto narodenia = [[Verrières-le-Buisson]] [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1969|12|26|1902|4|06}} | miesto úmrtia = [[Paríž]] | zamestnanie = spisovateľka, poetka, scenáristka | národnosť = francúzska | obdobie = | žáner = spoločenský román, novela, báseň | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = Madame de... | manžel = 1. Henry Leigh Hunt, 2. Pavol Pálffy de Erdőd | manželka = | partner = | deti = 3 dcéry | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = Grand prix littéraire de Monaco (1955) | podpis = | web = | poznámky = }} '''Louise Lévêque de Vilmorin''' publikujúca pod menom '''Louise de Vilmorin''' (* [[6. apríl]] [[1902]] [[Verrières-le-Buisson]] [[Francúzsko]] - † [[26. december]] [[1969]] [[Paríž]]) bola francúzska [[spisovateľka]] a [[poetka]]. ==Život== [[Súbor:Maison natale de Louise de Vilmorin.jpg|thumb|Obec [[Antony (Essonne)|Antony]] - rodný dom Louise de Vilmorin]] Narodila sa v rodinnom zámku vo [[Verrières-le-Buisson]] patriacemu dobre známej rodine Vilmorinovcov - [[botanik]]ov a semenárov. Podľa prameňa na Wikimedia Commons sa narodila tesne vedľa v priľahlej obci [[Antony]] v rodinnom dome. V období medzi 15. až 17. rokom života sa liečila na tuberkulózu kostí, toto ochorenie spôsobilo jej celoživotné mierne krívanie. Inak krásna dievčina sa v roku [[1923]] zasnúbila so spisovateľom [[Antoine de Saint-Exupéry]]m, ale vydala sa v roku [[1925]] za bohatého Američana Henry Leigh Hunta (1886–1972) a usídlila sa v [[USA]]. Rozviedla sa v [[1938]] v [[Las Vegas]]. Z tohoto manželstva vzišli tri dcéry Jessie, Alexandra a Éléna. [[Súbor:Budmerice castle 2011.jpg|thumb|Kaštieľ [[Budmerice]], v ktorom bývala Louise de Vilmorin od roku [[1939]] do [[1942]] a napísala tam román „Le Lit à colonnes.“]] Potom, ako sa rozviedla s Huntom, vydala sa v roku [[1938]] za grófa Pavla Pálffyho de Erdőd (1890–1968). Žila s ním v kaštieli [[Budmerice]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Napísala tu román „Le Lit à colonnes“ (Posteľ s baldachýnom)<ref>[http://bibliobs.nouvelobs.com/documents/20080321.BIB1037/louise-de-vilmorin-la-machine-a-plaire.html Životopis]</ref>. Kniha bola publikovaná v roku [[1941]]. Manželstvo skončilo rozvodom v roku [[1943]] kvôli obojstrannej nevere. Roky s grófom Pálffym považovala Louise za najkrajšie vo svojom živote. [[Súbor:Verrieres-le-Buisson Chateau Vilmorin.JPG|thumb|Zámok Vilmorinovcov, v ktorom sídlila Louise de Vilmorin od [[1950]]]] Na začiatku roku [[1942]] sa stala milenkou Pavla Eszterházyho de Galantha ([[1901]] – [[1964]]) a neskôr vyslanca [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] Duffa Coopera. Vzťah s Cooperom trval približne od [[1943]] do roku [[1947]], kedy tento ukončil misiu veľvyslanca vo Francúzsku. Cooper bol od roku [[1942]] na území Francúzska ako spojka medzi vládou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a francúzskym hnutím odporu. V roku [[1944]] mu bol udelený titul ambasádora. <ref>{{Citácia knihy|titul=Maliti Franova, Eva: O príjemnych pocitoch. Pavol Pálffy a Louise de Vilmorin Príbeh rozpamätávania|priezvisko=Maliti-Fraňová|meno=Eva|vydanie=1|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=2021|isbn=9788055650487}}</ref> Od roku [[1950]], po dedičskom konaní, sa stala spolumajiteľkou zámku Vilmorinovcov a usídlila sa v ňom. Svoju životnú púť skončila pri [[André Malraux|André Malrauxovi]], láske z ranej mladosti, v zámku vo [[Verrières-le-Buisson]]<ref>[http://www.lexpress.fr/culture/livre/l-ultime-amour-d-andre-malraux_796828.html Časopis „Lire“ - rozhovor so Sophie de Vilmorin]</ref>. Od roku [[1950]] v ňom držala salón a hostila prakticky celú umeleckú parížsku elitu. Prvý román „Sainte-Unefois“ (Posvätný Jedenkrát) publikovala v roku [[1934]] s podporou [[André Malraux|André Malrauxa]]. Nasledovali diela „Fiançailles pour rire“ (Zásnuby na smiech)(1939), „Julietta“ (1951) a „Madame de...“ (1951). Posledné menované dielo „Madame de“ bolo najvýznamnejším románom z jej dielne a stalo sa v rámci francúzskej kultúry veľmi známym. Vydala aj niekoľko zbierok poézie, z ktorých významnú odozvu mali „Le Sable du Sablier“ (Piesok z presýpacích hodín) (1945) a „L'Alphabet des aveux“ (Abeceda priznania) (1954). Jej fantázia sa prejavila v básnických figúrach, v ktorých sa vyžívala. Rada tvorila holorýmy - gramatický [[rým]], (ktoré písala ako "olorime") a [[palindróm]]y. Týchto vytvorila veľké množstvo. Skladateľ [[Francis Poulenc]] ju kládol na rovnakú úroveň s [[Paul Éluard|Paulom Éluardom]] a [[Max Jacob Friedländer|Maxom Jacobom]]. Nachádzal v jej básňach „''druh citovej impertinencie, libertínstva a labužníctva, čo pokračovalo v melódii, ktorú som vyjadril veľmi mladý v les Biches s Marie Laurencin.''“ Poulenc použil Vilmorinovej básne pre trinásť svojich piesňových opusov. V roku [[1955]] jej bola udelená cena ''Grand prix littéraire de Monaco (1955)''. V roku [[1956]] bola členkou poroty prehliadky filmov [[Medzinárodný filmový festival Cannes 1956]]. Vilmorin napísala scenáre a dialógy viacerých filmov - „Le Lit à colonnes“, „Les Amants“ ([[1957]]), „La Française et l'Amour“ ([[1960]]) a zjavila sa ako herečka vo filmových kusoch „Amélie ou le Temps d'aimer“ ([[1961]]) od Michela Dracha a „Teuf-teuf“ ([[1963]]) od Georgesa Folgoasa. :Citát: „En amour, il ne s'agit pas d'aimer mais de préférer“<ref>[http://https://www.citationsde.com/auteur/citations-de-louise-de-vilmorin Citáty Louise de Vilmorin]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. (V láske nejde o ľúbenie ale o danie prednosti.) ==Dielo== ===Romány=== * ''Sainte-Unefois'' ([[1934]]) * ''La Fin des Villavide'' ([[1937]]) * ''Le Lit à colonnes'' ([[1941]]) * ''Le Retour d'Erica'' ([[1948]]) * ''Julietta'' ([[1951]]) * ''Madame de...''<ref>[http://www.europeana.eu/portal/search.html?query=Louise%20de%20Vilmorin&qf=TYPE:VIDEO&qf=TYPE:IMAGE&qf=TYPE:TEXT Europeana - Vilmorin]</ref> ([[1951]]) * ''Les Belles Amours'' ([[1954]]) * ''Histoire d'aimer'' ([[1955]]) * ''La Lettre dans un taxi'' ([[1958]]) * ''Migraine'' ([[1959]]) * ''Le Violon de Crémone'' ([[1960]]) * ''L'Heure maliciôse'' ([[1967]]) * ''Le Lutin sauvage'' ([[1971]]) - posmrtne ===Poézia=== * ''Fiançailles pour rire'' ([[1939]]) * ''Le Sable du sablier'' ([[1945]]) * ''L'Alphabet des aveux'' ([[1954]]), ilustrácie Jean Hugo * ''Carnets'' ([[1970]]) - posmrtne * ''Poèmes'' ([[1970]]), predhovor André Malraux - posmrtne * ''Solitude, ô mon éléphant'' ([[1972]]) - posmrtne ===Eseje=== * ''Vision sur Kischka'' (1966), spoluautori Robert Rey a Henri Gineste * ''Lolette'' - o [[Lola Montèsová|Lole Montèsovej]] * ''Mémoires de Coco'' - o [[Coco Chanelová|Coco Chanel]] ===Film=== * ''Une fée pas comme les autres'' ([[1957]]) od Jean Tourane - scenár * ''Les Amants'' ([[1957]]) od [[Louis Malle]] - dialógy * ''La Française et l'Amour'' ([[1960]]), skeč „L'Adolescence od Jean Delannoy - scenár a dialógy * ''Le Petit Garçon de l'ascenseur'' ([[1962]]) od Pierre Granier-Deferre - dialógy * ''Les esclaves existent toujours'' ([[1964]]) od Maleno et Roberto Malenotti - dialógy * ''Une histoire immortelle'' ([[1968]]) od [[Orson Welles]] - scenár ===Korešpondencia=== Louise de Vilmorin udržiavala zaujímavé písomné kontakty, menovite s [[Jean Cocteau|Jeanom Cocteauom]] a Dianou a Duffom Cooperovcami. Časť z nich sa uchováva v „Bibliothèque nationale de France“ (oddelenie rukopisov, vo fondoch Porto-Riche a Valéry), v „Bibliothèque littéraire Jacques-Doucet“, v „Bibliothèque historique de la Ville de Paris“ (fonds Jean Cocteau) a v „Nadácii Bernarda Berensona“ vo villa I Tatti vo [[Florencia|Florencii]]. ==Filmové adaptácie diel== * ''Le Lit à colonnes'' , francúzsky film, réžia Roland Tual, herci [[Jean Marais]] a [[Fernand Ledoux]] * ''Madame de...'' ([[1953]]), film, réžia Max Ophuls, herci [[Danielle Darrieuxová]], [[Charles Boyer]] a [[Vittorio De Sica]] * ''Julietta'' ([[1953]]), film od [[Marc Allégret]], herec [[Jean Marais]] a Dany Robin * ''La Lettre dans un taxi'' ([[1962]]), film od Louise de Vilmorin a François Chatel * ''Amélie ou le Temps d'aimer'' ([[1961]]) od Michela Dracha, herci Louise de Vilmorin * ''Teuf-teuf'' ([[1963]]) od Georgesa Folgoasa, herci Louise de Vilmorin ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Louise de Vilmorin}} ==Zdroj== * {{preklad|fr|Louise de Vilmorin|173389610}} ==Referencie== {{referencie}} ==Externé odkazy== * [http://theesotericcuriosa.blogspot.com/2010/01/seed-sisters-their-french-roots-mapie.html Životopis]{{eng icon}} * [http://www.aei.ca/~anbou/vilmorin.html Biografia - krátka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111124162108/http://www.aei.ca/~anbou/vilmorin.html |date=2011-11-24 }}{{Fra icon}} * [http://www.rts.ch/archives/tv/information/madame-tv/3466853-louise-de-vilmorin.html Televízny medailón]{{Fra icon}} * [http://gallica.bnf.fr/Search?ArianeWireIndex=index&p=1&lang=EN&q=Louise+de+Vilmorin Gallica - Knihy od Vilmorin a o Vilmorin]{{Fra icon}} {{portál|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vilmorin, Louise de}} [[Kategória:Francúzski spisovatelia]] [[Kategória:Francúzski filmoví scenáristi]] [[Kategória:Francúzski básnici]] [[Kategória:Ženy v svetovej literatúre]] [[Kategória:Ženy v poézii]] [[Kategória:Saloniérky]] [[Kategória:Pseudonymy]] 3nccf5pkqwodzh2fjapzyju511p9jvw 8219349 8219347 2026-05-25T09:53:58Z Nelliette 31909 /* Život */ oprava šablony 8219349 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Louise Lévêque de Vilmorin | obrázok = | veľkosť obrázka = 230px | popis = | pseudonym = Louise de Vilmorin | dátum narodenia = [[6. apríl]] [[1902]] | miesto narodenia = [[Verrières-le-Buisson]] [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1969|12|26|1902|4|06}} | miesto úmrtia = [[Paríž]] | zamestnanie = spisovateľka, poetka, scenáristka | národnosť = francúzska | obdobie = | žáner = spoločenský román, novela, báseň | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = Madame de... | manžel = 1. Henry Leigh Hunt, 2. Pavol Pálffy de Erdőd | manželka = | partner = | deti = 3 dcéry | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = Grand prix littéraire de Monaco (1955) | podpis = | web = | poznámky = }} '''Louise Lévêque de Vilmorin''' publikujúca pod menom '''Louise de Vilmorin''' (* [[6. apríl]] [[1902]] [[Verrières-le-Buisson]] [[Francúzsko]] - † [[26. december]] [[1969]] [[Paríž]]) bola francúzska [[spisovateľka]] a [[poetka]]. ==Život== [[Súbor:Maison natale de Louise de Vilmorin.jpg|thumb|Obec [[Antony (Essonne)|Antony]] - rodný dom Louise de Vilmorin]] Narodila sa v rodinnom zámku vo [[Verrières-le-Buisson]] patriacemu dobre známej rodine Vilmorinovcov - [[botanik]]ov a semenárov. Podľa prameňa na Wikimedia Commons sa narodila tesne vedľa v priľahlej obci [[Antony]] v rodinnom dome. V období medzi 15. až 17. rokom života sa liečila na tuberkulózu kostí, toto ochorenie spôsobilo jej celoživotné mierne krívanie. Inak krásna dievčina sa v roku [[1923]] zasnúbila so spisovateľom [[Antoine de Saint-Exupéry]]m, ale vydala sa v roku [[1925]] za bohatého Američana Henry Leigh Hunta (1886–1972) a usídlila sa v [[USA]]. Rozviedla sa v [[1938]] v [[Las Vegas]]. Z tohoto manželstva vzišli tri dcéry Jessie, Alexandra a Éléna. [[Súbor:Budmerice castle 2011.jpg|thumb|Kaštieľ [[Budmerice]], v ktorom bývala Louise de Vilmorin od roku [[1939]] do [[1942]] a napísala tam román „Le Lit à colonnes.“]] Potom, ako sa rozviedla s Huntom, vydala sa v roku [[1938]] za grófa Pavla Pálffyho de Erdőd (1890–1968). Žila s ním v kaštieli [[Budmerice]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Napísala tu román „Le Lit à colonnes“ (Posteľ s baldachýnom)<ref>[http://bibliobs.nouvelobs.com/documents/20080321.BIB1037/louise-de-vilmorin-la-machine-a-plaire.html Životopis]</ref>. Kniha bola publikovaná v roku [[1941]]. Manželstvo skončilo rozvodom v roku [[1943]] kvôli obojstrannej nevere. Roky s grófom Pálffym považovala Louise za najkrajšie vo svojom živote. [[Súbor:Verrieres-le-Buisson Chateau Vilmorin.JPG|thumb|Zámok Vilmorinovcov, v ktorom sídlila Louise de Vilmorin od [[1950]]]] Na začiatku roku [[1942]] sa stala milenkou Pavla Eszterházyho de Galantha ([[1901]] – [[1964]]) a neskôr vyslanca [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] Duffa Coopera. Vzťah s Cooperom trval približne od [[1943]] do roku [[1947]], kedy tento ukončil misiu veľvyslanca vo Francúzsku. Cooper bol od roku [[1942]] na území Francúzska ako spojka medzi vládou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a francúzskym hnutím odporu. V roku [[1944]] mu bol udelený titul ambasádora. <ref>{{Citácia knihy|titul=Maliti Franova, Eva: O príjemnych pocitoch. Pavol Pálffy a Louise de Vilmorin Príbeh rozpamätávania|priezvisko=Maliti-Fraňová|meno=Eva|vydanie=1|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=2021|isbn=9788055650487}}</ref> Od roku [[1950]], po dedičskom konaní, sa stala spolumajiteľkou zámku Vilmorinovcov a usídlila sa v ňom. Svoju životnú púť skončila pri [[André Malraux|André Malrauxovi]], láske z ranej mladosti, v zámku vo [[Verrières-le-Buisson]]<ref>[http://www.lexpress.fr/culture/livre/l-ultime-amour-d-andre-malraux_796828.html Časopis „Lire“ - rozhovor so Sophie de Vilmorin]</ref>. Od roku [[1950]] v ňom držala salón a hostila prakticky celú umeleckú parížsku elitu. Prvý román „Sainte-Unefois“ (Posvätný Jedenkrát) publikovala v roku [[1934]] s podporou [[André Malraux|André Malrauxa]]. Nasledovali diela „Fiançailles pour rire“ (Zásnuby na smiech)(1939), „Julietta“ (1951) a „Madame de...“ (1951). Posledné menované dielo „Madame de“ bolo najvýznamnejším románom z jej dielne a stalo sa v rámci francúzskej kultúry veľmi známym. Vydala aj niekoľko zbierok poézie, z ktorých významnú odozvu mali „Le Sable du Sablier“ (Piesok z presýpacích hodín) (1945) a „L'Alphabet des aveux“ (Abeceda priznania) (1954). Jej fantázia sa prejavila v básnických figúrach, v ktorých sa vyžívala. Rada tvorila holorýmy - gramatický [[rým]], (ktoré písala ako "olorime") a [[palindróm]]y. Týchto vytvorila veľké množstvo. Skladateľ [[Francis Poulenc]] ju kládol na rovnakú úroveň s [[Paul Éluard|Paulom Éluardom]] a [[Max Jacob Friedländer|Maxom Jacobom]]. Nachádzal v jej básňach „''druh citovej impertinencie, libertínstva a labužníctva, čo pokračovalo v melódii, ktorú som vyjadril veľmi mladý v les Biches s Marie Laurencin.''“ Poulenc použil Vilmorinovej básne pre trinásť svojich piesňových opusov. V roku [[1955]] jej bola udelená cena ''Grand prix littéraire de Monaco (1955)''. V roku [[1956]] bola členkou poroty prehliadky filmov [[Medzinárodný filmový festival Cannes 1956]]. Vilmorin napísala scenáre a dialógy viacerých filmov - „Le Lit à colonnes“, „Les Amants“ ([[1957]]), „La Française et l'Amour“ ([[1960]]) a zjavila sa ako herečka vo filmových kusoch „Amélie ou le Temps d'aimer“ ([[1961]]) od Michela Dracha a „Teuf-teuf“ ([[1963]]) od Georgesa Folgoasa. :Citát: „En amour, il ne s'agit pas d'aimer mais de préférer“<ref>[http://https://www.citationsde.com/auteur/citations-de-louise-de-vilmorin Citáty Louise de Vilmorin] |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. (V láske nejde o ľúbenie ale o danie prednosti.) ==Dielo== ===Romány=== * ''Sainte-Unefois'' ([[1934]]) * ''La Fin des Villavide'' ([[1937]]) * ''Le Lit à colonnes'' ([[1941]]) * ''Le Retour d'Erica'' ([[1948]]) * ''Julietta'' ([[1951]]) * ''Madame de...''<ref>[http://www.europeana.eu/portal/search.html?query=Louise%20de%20Vilmorin&qf=TYPE:VIDEO&qf=TYPE:IMAGE&qf=TYPE:TEXT Europeana - Vilmorin]</ref> ([[1951]]) * ''Les Belles Amours'' ([[1954]]) * ''Histoire d'aimer'' ([[1955]]) * ''La Lettre dans un taxi'' ([[1958]]) * ''Migraine'' ([[1959]]) * ''Le Violon de Crémone'' ([[1960]]) * ''L'Heure maliciôse'' ([[1967]]) * ''Le Lutin sauvage'' ([[1971]]) - posmrtne ===Poézia=== * ''Fiançailles pour rire'' ([[1939]]) * ''Le Sable du sablier'' ([[1945]]) * ''L'Alphabet des aveux'' ([[1954]]), ilustrácie Jean Hugo * ''Carnets'' ([[1970]]) - posmrtne * ''Poèmes'' ([[1970]]), predhovor André Malraux - posmrtne * ''Solitude, ô mon éléphant'' ([[1972]]) - posmrtne ===Eseje=== * ''Vision sur Kischka'' (1966), spoluautori Robert Rey a Henri Gineste * ''Lolette'' - o [[Lola Montèsová|Lole Montèsovej]] * ''Mémoires de Coco'' - o [[Coco Chanelová|Coco Chanel]] ===Film=== * ''Une fée pas comme les autres'' ([[1957]]) od Jean Tourane - scenár * ''Les Amants'' ([[1957]]) od [[Louis Malle]] - dialógy * ''La Française et l'Amour'' ([[1960]]), skeč „L'Adolescence od Jean Delannoy - scenár a dialógy * ''Le Petit Garçon de l'ascenseur'' ([[1962]]) od Pierre Granier-Deferre - dialógy * ''Les esclaves existent toujours'' ([[1964]]) od Maleno et Roberto Malenotti - dialógy * ''Une histoire immortelle'' ([[1968]]) od [[Orson Welles]] - scenár ===Korešpondencia=== Louise de Vilmorin udržiavala zaujímavé písomné kontakty, menovite s [[Jean Cocteau|Jeanom Cocteauom]] a Dianou a Duffom Cooperovcami. Časť z nich sa uchováva v „Bibliothèque nationale de France“ (oddelenie rukopisov, vo fondoch Porto-Riche a Valéry), v „Bibliothèque littéraire Jacques-Doucet“, v „Bibliothèque historique de la Ville de Paris“ (fonds Jean Cocteau) a v „Nadácii Bernarda Berensona“ vo villa I Tatti vo [[Florencia|Florencii]]. ==Filmové adaptácie diel== * ''Le Lit à colonnes'' , francúzsky film, réžia Roland Tual, herci [[Jean Marais]] a [[Fernand Ledoux]] * ''Madame de...'' ([[1953]]), film, réžia Max Ophuls, herci [[Danielle Darrieuxová]], [[Charles Boyer]] a [[Vittorio De Sica]] * ''Julietta'' ([[1953]]), film od [[Marc Allégret]], herec [[Jean Marais]] a Dany Robin * ''La Lettre dans un taxi'' ([[1962]]), film od Louise de Vilmorin a François Chatel * ''Amélie ou le Temps d'aimer'' ([[1961]]) od Michela Dracha, herci Louise de Vilmorin * ''Teuf-teuf'' ([[1963]]) od Georgesa Folgoasa, herci Louise de Vilmorin ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Louise de Vilmorin}} ==Zdroj== * {{preklad|fr|Louise de Vilmorin|173389610}} ==Referencie== {{referencie}} ==Externé odkazy== * [http://theesotericcuriosa.blogspot.com/2010/01/seed-sisters-their-french-roots-mapie.html Životopis]{{eng icon}} * [http://www.aei.ca/~anbou/vilmorin.html Biografia - krátka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111124162108/http://www.aei.ca/~anbou/vilmorin.html |date=2011-11-24 }}{{Fra icon}} * [http://www.rts.ch/archives/tv/information/madame-tv/3466853-louise-de-vilmorin.html Televízny medailón]{{Fra icon}} * [http://gallica.bnf.fr/Search?ArianeWireIndex=index&p=1&lang=EN&q=Louise+de+Vilmorin Gallica - Knihy od Vilmorin a o Vilmorin]{{Fra icon}} {{portál|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vilmorin, Louise de}} [[Kategória:Francúzski spisovatelia]] [[Kategória:Francúzski filmoví scenáristi]] [[Kategória:Francúzski básnici]] [[Kategória:Ženy v svetovej literatúre]] [[Kategória:Ženy v poézii]] [[Kategória:Saloniérky]] [[Kategória:Pseudonymy]] 9wgvgj46na3cozr3hpk7wzkemnp5iwp 8219353 8219349 2026-05-25T09:56:22Z Nelliette 31909 /* Život */ uprava šablony 8219353 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Louise Lévêque de Vilmorin | obrázok = | veľkosť obrázka = 230px | popis = | pseudonym = Louise de Vilmorin | dátum narodenia = [[6. apríl]] [[1902]] | miesto narodenia = [[Verrières-le-Buisson]] [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1969|12|26|1902|4|06}} | miesto úmrtia = [[Paríž]] | zamestnanie = spisovateľka, poetka, scenáristka | národnosť = francúzska | obdobie = | žáner = spoločenský román, novela, báseň | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = Madame de... | manžel = 1. Henry Leigh Hunt, 2. Pavol Pálffy de Erdőd | manželka = | partner = | deti = 3 dcéry | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = Grand prix littéraire de Monaco (1955) | podpis = | web = | poznámky = }} '''Louise Lévêque de Vilmorin''' publikujúca pod menom '''Louise de Vilmorin''' (* [[6. apríl]] [[1902]] [[Verrières-le-Buisson]] [[Francúzsko]] - † [[26. december]] [[1969]] [[Paríž]]) bola francúzska [[spisovateľka]] a [[poetka]]. ==Život== [[Súbor:Maison natale de Louise de Vilmorin.jpg|thumb|Obec [[Antony (Essonne)|Antony]] - rodný dom Louise de Vilmorin]] Narodila sa v rodinnom zámku vo [[Verrières-le-Buisson]] patriacemu dobre známej rodine Vilmorinovcov - [[botanik]]ov a semenárov. Podľa prameňa na Wikimedia Commons sa narodila tesne vedľa v priľahlej obci [[Antony]] v rodinnom dome. V období medzi 15. až 17. rokom života sa liečila na tuberkulózu kostí, toto ochorenie spôsobilo jej celoživotné mierne krívanie. Inak krásna dievčina sa v roku [[1923]] zasnúbila so spisovateľom [[Antoine de Saint-Exupéry]]m, ale vydala sa v roku [[1925]] za bohatého Američana Henry Leigh Hunta (1886–1972) a usídlila sa v [[USA]]. Rozviedla sa v [[1938]] v [[Las Vegas]]. Z tohoto manželstva vzišli tri dcéry Jessie, Alexandra a Éléna. [[Súbor:Budmerice castle 2011.jpg|thumb|Kaštieľ [[Budmerice]], v ktorom bývala Louise de Vilmorin od roku [[1939]] do [[1942]] a napísala tam román „Le Lit à colonnes.“]] Potom, ako sa rozviedla s Huntom, vydala sa v roku [[1938]] za grófa Pavla Pálffyho de Erdőd (1890–1968). Žila s ním v kaštieli [[Budmerice]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Napísala tu román „Le Lit à colonnes“ (Posteľ s baldachýnom)<ref>[http://bibliobs.nouvelobs.com/documents/20080321.BIB1037/louise-de-vilmorin-la-machine-a-plaire.html Životopis]</ref>. Kniha bola publikovaná v roku [[1941]]. Manželstvo skončilo rozvodom v roku [[1943]] kvôli obojstrannej nevere. Roky s grófom Pálffym považovala Louise za najkrajšie vo svojom živote. [[Súbor:Verrieres-le-Buisson Chateau Vilmorin.JPG|thumb|Zámok Vilmorinovcov, v ktorom sídlila Louise de Vilmorin od [[1950]]]] Na začiatku roku [[1942]] sa stala milenkou Pavla Eszterházyho de Galantha ([[1901]] – [[1964]]) a neskôr vyslanca [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] Duffa Coopera. Vzťah s Cooperom trval približne od [[1943]] do roku [[1947]], kedy tento ukončil misiu veľvyslanca vo Francúzsku. Cooper bol od roku [[1942]] na území Francúzska ako spojka medzi vládou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a francúzskym hnutím odporu. V roku [[1944]] mu bol udelený titul ambasádora. <ref>{{Citácia knihy|titul=Maliti Franova, Eva: O príjemnych pocitoch. Pavol Pálffy a Louise de Vilmorin Príbeh rozpamätávania|priezvisko=Maliti-Fraňová|meno=Eva|vydanie=1|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=2021|isbn=9788055650487}}</ref> Od roku [[1950]], po dedičskom konaní, sa stala spolumajiteľkou zámku Vilmorinovcov a usídlila sa v ňom. Svoju životnú púť skončila pri [[André Malraux|André Malrauxovi]], láske z ranej mladosti, v zámku vo [[Verrières-le-Buisson]]<ref>[http://www.lexpress.fr/culture/livre/l-ultime-amour-d-andre-malraux_796828.html Časopis „Lire“ - rozhovor so Sophie de Vilmorin]</ref>. Od roku [[1950]] v ňom držala salón a hostila prakticky celú umeleckú parížsku elitu. Prvý román „Sainte-Unefois“ (Posvätný Jedenkrát) publikovala v roku [[1934]] s podporou [[André Malraux|André Malrauxa]]. Nasledovali diela „Fiançailles pour rire“ (Zásnuby na smiech)(1939), „Julietta“ (1951) a „Madame de...“ (1951). Posledné menované dielo „Madame de“ bolo najvýznamnejším románom z jej dielne a stalo sa v rámci francúzskej kultúry veľmi známym. Vydala aj niekoľko zbierok poézie, z ktorých významnú odozvu mali „Le Sable du Sablier“ (Piesok z presýpacích hodín) (1945) a „L'Alphabet des aveux“ (Abeceda priznania) (1954). Jej fantázia sa prejavila v básnických figúrach, v ktorých sa vyžívala. Rada tvorila holorýmy - gramatický [[rým]], (ktoré písala ako "olorime") a [[palindróm]]y. Týchto vytvorila veľké množstvo. Skladateľ [[Francis Poulenc]] ju kládol na rovnakú úroveň s [[Paul Éluard|Paulom Éluardom]] a [[Max Jacob Friedländer|Maxom Jacobom]]. Nachádzal v jej básňach „''druh citovej impertinencie, libertínstva a labužníctva, čo pokračovalo v melódii, ktorú som vyjadril veľmi mladý v les Biches s Marie Laurencin.''“ Poulenc použil Vilmorinovej básne pre trinásť svojich piesňových opusov. V roku [[1955]] jej bola udelená cena ''Grand prix littéraire de Monaco (1955)''. V roku [[1956]] bola členkou poroty prehliadky filmov [[Medzinárodný filmový festival Cannes 1956]]. Vilmorin napísala scenáre a dialógy viacerých filmov - „Le Lit à colonnes“, „Les Amants“ ([[1957]]), „La Française et l'Amour“ ([[1960]]) a zjavila sa ako herečka vo filmových kusoch „Amélie ou le Temps d'aimer“ ([[1961]]) od Michela Dracha a „Teuf-teuf“ ([[1963]]) od Georgesa Folgoasa. :Citát: „En amour, il ne s'agit pas d'aimer mais de préférer“<ref>[http://https://www.citationsde.com/auteur/citations-de-louise-de-vilmorin Citáty Louise de Vilmorin] }}</ref>. (V láske nejde o ľúbenie ale o danie prednosti.) ==Dielo== ===Romány=== * ''Sainte-Unefois'' ([[1934]]) * ''La Fin des Villavide'' ([[1937]]) * ''Le Lit à colonnes'' ([[1941]]) * ''Le Retour d'Erica'' ([[1948]]) * ''Julietta'' ([[1951]]) * ''Madame de...''<ref>[http://www.europeana.eu/portal/search.html?query=Louise%20de%20Vilmorin&qf=TYPE:VIDEO&qf=TYPE:IMAGE&qf=TYPE:TEXT Europeana - Vilmorin]</ref> ([[1951]]) * ''Les Belles Amours'' ([[1954]]) * ''Histoire d'aimer'' ([[1955]]) * ''La Lettre dans un taxi'' ([[1958]]) * ''Migraine'' ([[1959]]) * ''Le Violon de Crémone'' ([[1960]]) * ''L'Heure maliciôse'' ([[1967]]) * ''Le Lutin sauvage'' ([[1971]]) - posmrtne ===Poézia=== * ''Fiançailles pour rire'' ([[1939]]) * ''Le Sable du sablier'' ([[1945]]) * ''L'Alphabet des aveux'' ([[1954]]), ilustrácie Jean Hugo * ''Carnets'' ([[1970]]) - posmrtne * ''Poèmes'' ([[1970]]), predhovor André Malraux - posmrtne * ''Solitude, ô mon éléphant'' ([[1972]]) - posmrtne ===Eseje=== * ''Vision sur Kischka'' (1966), spoluautori Robert Rey a Henri Gineste * ''Lolette'' - o [[Lola Montèsová|Lole Montèsovej]] * ''Mémoires de Coco'' - o [[Coco Chanelová|Coco Chanel]] ===Film=== * ''Une fée pas comme les autres'' ([[1957]]) od Jean Tourane - scenár * ''Les Amants'' ([[1957]]) od [[Louis Malle]] - dialógy * ''La Française et l'Amour'' ([[1960]]), skeč „L'Adolescence od Jean Delannoy - scenár a dialógy * ''Le Petit Garçon de l'ascenseur'' ([[1962]]) od Pierre Granier-Deferre - dialógy * ''Les esclaves existent toujours'' ([[1964]]) od Maleno et Roberto Malenotti - dialógy * ''Une histoire immortelle'' ([[1968]]) od [[Orson Welles]] - scenár ===Korešpondencia=== Louise de Vilmorin udržiavala zaujímavé písomné kontakty, menovite s [[Jean Cocteau|Jeanom Cocteauom]] a Dianou a Duffom Cooperovcami. Časť z nich sa uchováva v „Bibliothèque nationale de France“ (oddelenie rukopisov, vo fondoch Porto-Riche a Valéry), v „Bibliothèque littéraire Jacques-Doucet“, v „Bibliothèque historique de la Ville de Paris“ (fonds Jean Cocteau) a v „Nadácii Bernarda Berensona“ vo villa I Tatti vo [[Florencia|Florencii]]. ==Filmové adaptácie diel== * ''Le Lit à colonnes'' , francúzsky film, réžia Roland Tual, herci [[Jean Marais]] a [[Fernand Ledoux]] * ''Madame de...'' ([[1953]]), film, réžia Max Ophuls, herci [[Danielle Darrieuxová]], [[Charles Boyer]] a [[Vittorio De Sica]] * ''Julietta'' ([[1953]]), film od [[Marc Allégret]], herec [[Jean Marais]] a Dany Robin * ''La Lettre dans un taxi'' ([[1962]]), film od Louise de Vilmorin a François Chatel * ''Amélie ou le Temps d'aimer'' ([[1961]]) od Michela Dracha, herci Louise de Vilmorin * ''Teuf-teuf'' ([[1963]]) od Georgesa Folgoasa, herci Louise de Vilmorin ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Louise de Vilmorin}} ==Zdroj== * {{preklad|fr|Louise de Vilmorin|173389610}} ==Referencie== {{referencie}} ==Externé odkazy== * [http://theesotericcuriosa.blogspot.com/2010/01/seed-sisters-their-french-roots-mapie.html Životopis]{{eng icon}} * [http://www.aei.ca/~anbou/vilmorin.html Biografia - krátka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111124162108/http://www.aei.ca/~anbou/vilmorin.html |date=2011-11-24 }}{{Fra icon}} * [http://www.rts.ch/archives/tv/information/madame-tv/3466853-louise-de-vilmorin.html Televízny medailón]{{Fra icon}} * [http://gallica.bnf.fr/Search?ArianeWireIndex=index&p=1&lang=EN&q=Louise+de+Vilmorin Gallica - Knihy od Vilmorin a o Vilmorin]{{Fra icon}} {{portál|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vilmorin, Louise de}} [[Kategória:Francúzski spisovatelia]] [[Kategória:Francúzski filmoví scenáristi]] [[Kategória:Francúzski básnici]] [[Kategória:Ženy v svetovej literatúre]] [[Kategória:Ženy v poézii]] [[Kategória:Saloniérky]] [[Kategória:Pseudonymy]] qsupnamk1qncngmkwgdbsejgj2q6cgy 8219357 8219353 2026-05-25T10:08:17Z Bakjb 236375 wl 8219357 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Louise Lévêque de Vilmorin | obrázok = | veľkosť obrázka = 230px | popis = | pseudonym = Louise de Vilmorin | dátum narodenia = [[6. apríl]] [[1902]] | miesto narodenia = [[Verrières-le-Buisson]] [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1969|12|26|1902|4|06}} | miesto úmrtia = [[Paríž]] | zamestnanie = spisovateľka, poetka, scenáristka | národnosť = francúzska | obdobie = | žáner = spoločenský román, novela, báseň | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = Madame de... | manžel = 1. Henry Leigh Hunt, 2. [[Pavol Pálfi (1890 – 1968)|Pavol Pálfi]] | manželka = | partner = | deti = 3 dcéry | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = Grand prix littéraire de Monaco (1955) | podpis = | web = | poznámky = }} '''Louise Lévêque de Vilmorin''' publikujúca pod menom '''Louise de Vilmorin''' (* [[6. apríl]] [[1902]] [[Verrières-le-Buisson]] [[Francúzsko]] - † [[26. december]] [[1969]] [[Paríž]]) bola francúzska [[spisovateľka]] a [[poetka]]. ==Život== [[Súbor:Maison natale de Louise de Vilmorin.jpg|thumb|Obec [[Antony (Hauts-de-Seine)|Antony]] - rodný dom Louise de Vilmorin]] Narodila sa v rodinnom zámku vo [[Verrières-le-Buisson]] patriacemu dobre známej rodine Vilmorinovcov - [[botanik]]ov a semenárov. Podľa prameňa na Wikimedia Commons sa narodila tesne vedľa v priľahlej obci [[Antony (Hauts-de-Seine)|Antony]] v rodinnom dome. V období medzi 15. až 17. rokom života sa liečila na tuberkulózu kostí, toto ochorenie spôsobilo jej celoživotné mierne krívanie. Inak krásna dievčina sa v roku [[1923]] zasnúbila so spisovateľom [[Antoine de Saint-Exupéry]]m, ale vydala sa v roku [[1925]] za bohatého Američana Henry Leigh Hunta (1886–1972) a usídlila sa v [[USA]]. Rozviedla sa v [[1938]] v [[Las Vegas]]. Z tohoto manželstva vzišli tri dcéry Jessie, Alexandra a Éléna. [[Súbor:Budmerice castle 2011.jpg|thumb|[[Kaštieľ v Budmericiach|Kaštieľ]] [[Budmerice]], v ktorom bývala Louise de Vilmorin od roku [[1939]] do [[1942]] a napísala tam román „Le Lit à colonnes.“]] Potom, ako sa rozviedla s Huntom, vydala sa v roku [[1938]] za grófa [[Pavol Pálfi (1890 – 1968)|Pavla Pálfiho de Erdőd]] (1890–1968). Žila s ním v kaštieli [[Budmerice]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Napísala tu román „Le Lit à colonnes“ (Posteľ s baldachýnom)<ref>[http://bibliobs.nouvelobs.com/documents/20080321.BIB1037/louise-de-vilmorin-la-machine-a-plaire.html Životopis]</ref>. Kniha bola publikovaná v roku [[1941]]. Manželstvo skončilo rozvodom v roku [[1943]] kvôli obojstrannej nevere. Roky s grófom Pálffym považovala Louise za najkrajšie vo svojom živote. [[Súbor:Verrieres-le-Buisson Chateau Vilmorin.JPG|thumb|Zámok Vilmorinovcov, v ktorom sídlila Louise de Vilmorin od [[1950]]]] Na začiatku roku [[1942]] sa stala milenkou Pavla Eszterházyho de Galantha ([[1901]] – [[1964]]) a neskôr vyslanca [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] Duffa Coopera. Vzťah s Cooperom trval približne od [[1943]] do roku [[1947]], kedy tento ukončil misiu veľvyslanca vo Francúzsku. Cooper bol od roku [[1942]] na území Francúzska ako spojka medzi vládou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a francúzskym hnutím odporu. V roku [[1944]] mu bol udelený titul ambasádora. <ref>{{Citácia knihy|titul=Maliti Franova, Eva: O príjemnych pocitoch. Pavol Pálffy a Louise de Vilmorin Príbeh rozpamätávania|priezvisko=Maliti-Fraňová|meno=Eva|vydanie=1|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=2021|isbn=9788055650487}}</ref> Od roku [[1950]], po dedičskom konaní, sa stala spolumajiteľkou zámku Vilmorinovcov a usídlila sa v ňom. Svoju životnú púť skončila pri [[André Malraux|André Malrauxovi]], láske z ranej mladosti, v zámku vo [[Verrières-le-Buisson]]<ref>[http://www.lexpress.fr/culture/livre/l-ultime-amour-d-andre-malraux_796828.html Časopis „Lire“ - rozhovor so Sophie de Vilmorin]</ref>. Od roku [[1950]] v ňom držala salón a hostila prakticky celú umeleckú parížsku elitu. Prvý román „Sainte-Unefois“ (Posvätný Jedenkrát) publikovala v roku [[1934]] s podporou [[André Malraux|André Malrauxa]]. Nasledovali diela „Fiançailles pour rire“ (Zásnuby na smiech)(1939), „Julietta“ (1951) a „Madame de...“ (1951). Posledné menované dielo „Madame de“ bolo najvýznamnejším románom z jej dielne a stalo sa v rámci francúzskej kultúry veľmi známym. Vydala aj niekoľko zbierok poézie, z ktorých významnú odozvu mali „Le Sable du Sablier“ (Piesok z presýpacích hodín) (1945) a „L'Alphabet des aveux“ (Abeceda priznania) (1954). Jej fantázia sa prejavila v básnických figúrach, v ktorých sa vyžívala. Rada tvorila holorýmy - gramatický [[rým]], (ktoré písala ako "olorime") a [[palindróm]]y. Týchto vytvorila veľké množstvo. Skladateľ [[Francis Poulenc]] ju kládol na rovnakú úroveň s [[Paul Éluard|Paulom Éluardom]] a [[Max Jacob Friedländer|Maxom Jacobom]]. Nachádzal v jej básňach „''druh citovej impertinencie, libertínstva a labužníctva, čo pokračovalo v melódii, ktorú som vyjadril veľmi mladý v les Biches s Marie Laurencin.''“ Poulenc použil Vilmorinovej básne pre trinásť svojich piesňových opusov. V roku [[1955]] jej bola udelená cena ''Grand prix littéraire de Monaco (1955)''. V roku [[1956]] bola členkou poroty prehliadky filmov [[Medzinárodný filmový festival Cannes 1956]]. Vilmorin napísala scenáre a dialógy viacerých filmov - „Le Lit à colonnes“, „Les Amants“ ([[1957]]), „La Française et l'Amour“ ([[1960]]) a zjavila sa ako herečka vo filmových kusoch „Amélie ou le Temps d'aimer“ ([[1961]]) od Michela Dracha a „Teuf-teuf“ ([[1963]]) od Georgesa Folgoasa. :Citát: „En amour, il ne s'agit pas d'aimer mais de préférer“<ref>[http://https://www.citationsde.com/auteur/citations-de-louise-de-vilmorin Citáty Louise de Vilmorin] }}</ref>. (V láske nejde o ľúbenie ale o danie prednosti.) ==Dielo== ===Romány=== * ''Sainte-Unefois'' ([[1934]]) * ''La Fin des Villavide'' ([[1937]]) * ''Le Lit à colonnes'' ([[1941]]) * ''Le Retour d'Erica'' ([[1948]]) * ''Julietta'' ([[1951]]) * ''Madame de...''<ref>[http://www.europeana.eu/portal/search.html?query=Louise%20de%20Vilmorin&qf=TYPE:VIDEO&qf=TYPE:IMAGE&qf=TYPE:TEXT Europeana - Vilmorin]</ref> ([[1951]]) * ''Les Belles Amours'' ([[1954]]) * ''Histoire d'aimer'' ([[1955]]) * ''La Lettre dans un taxi'' ([[1958]]) * ''Migraine'' ([[1959]]) * ''Le Violon de Crémone'' ([[1960]]) * ''L'Heure maliciôse'' ([[1967]]) * ''Le Lutin sauvage'' ([[1971]]) - posmrtne ===Poézia=== * ''Fiançailles pour rire'' ([[1939]]) * ''Le Sable du sablier'' ([[1945]]) * ''L'Alphabet des aveux'' ([[1954]]), ilustrácie Jean Hugo * ''Carnets'' ([[1970]]) - posmrtne * ''Poèmes'' ([[1970]]), predhovor André Malraux - posmrtne * ''Solitude, ô mon éléphant'' ([[1972]]) - posmrtne ===Eseje=== * ''Vision sur Kischka'' (1966), spoluautori Robert Rey a Henri Gineste * ''Lolette'' - o [[Lola Montèsová|Lole Montèsovej]] * ''Mémoires de Coco'' - o [[Coco Chanelová|Coco Chanel]] ===Film=== * ''Une fée pas comme les autres'' ([[1957]]) od Jean Tourane - scenár * ''Les Amants'' ([[1957]]) od [[Louis Malle]] - dialógy * ''La Française et l'Amour'' ([[1960]]), skeč „L'Adolescence od Jean Delannoy - scenár a dialógy * ''Le Petit Garçon de l'ascenseur'' ([[1962]]) od Pierre Granier-Deferre - dialógy * ''Les esclaves existent toujours'' ([[1964]]) od Maleno et Roberto Malenotti - dialógy * ''Une histoire immortelle'' ([[1968]]) od [[Orson Welles]] - scenár ===Korešpondencia=== Louise de Vilmorin udržiavala zaujímavé písomné kontakty, menovite s [[Jean Cocteau|Jeanom Cocteauom]] a Dianou a Duffom Cooperovcami. Časť z nich sa uchováva v „Bibliothèque nationale de France“ (oddelenie rukopisov, vo fondoch Porto-Riche a Valéry), v „Bibliothèque littéraire Jacques-Doucet“, v „Bibliothèque historique de la Ville de Paris“ (fonds Jean Cocteau) a v „Nadácii Bernarda Berensona“ vo villa I Tatti vo [[Florencia|Florencii]]. ==Filmové adaptácie diel== * ''Le Lit à colonnes'' , francúzsky film, réžia Roland Tual, herci [[Jean Marais]] a [[Fernand Ledoux]] * ''Madame de...'' ([[1953]]), film, réžia Max Ophuls, herci [[Danielle Darrieuxová]], [[Charles Boyer]] a [[Vittorio De Sica]] * ''Julietta'' ([[1953]]), film od [[Marc Allégret]], herec [[Jean Marais]] a Dany Robin * ''La Lettre dans un taxi'' ([[1962]]), film od Louise de Vilmorin a François Chatel * ''Amélie ou le Temps d'aimer'' ([[1961]]) od Michela Dracha, herci Louise de Vilmorin * ''Teuf-teuf'' ([[1963]]) od Georgesa Folgoasa, herci Louise de Vilmorin ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Louise de Vilmorin}} ==Zdroj== * {{preklad|fr|Louise de Vilmorin|173389610}} ==Referencie== {{referencie}} ==Externé odkazy== * [http://theesotericcuriosa.blogspot.com/2010/01/seed-sisters-their-french-roots-mapie.html Životopis]{{eng icon}} * [http://www.aei.ca/~anbou/vilmorin.html Biografia - krátka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111124162108/http://www.aei.ca/~anbou/vilmorin.html |date=2011-11-24 }}{{Fra icon}} * [http://www.rts.ch/archives/tv/information/madame-tv/3466853-louise-de-vilmorin.html Televízny medailón]{{Fra icon}} * [http://gallica.bnf.fr/Search?ArianeWireIndex=index&p=1&lang=EN&q=Louise+de+Vilmorin Gallica - Knihy od Vilmorin a o Vilmorin]{{Fra icon}} {{portál|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vilmorin, Louise de}} [[Kategória:Francúzski spisovatelia]] [[Kategória:Francúzski filmoví scenáristi]] [[Kategória:Francúzski básnici]] [[Kategória:Ženy v svetovej literatúre]] [[Kategória:Ženy v poézii]] [[Kategória:Saloniérky]] [[Kategória:Pseudonymy]] d8fks38jon5dzz8jigsb9rpepd0562j 8219371 8219357 2026-05-25T10:27:19Z Nelliette 31909 oprava 3ablonz 8219371 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Louise Lévêque de Vilmorin | obrázok = | veľkosť obrázka = 230px | popis = | pseudonym = Louise de Vilmorin | dátum narodenia = [[6. apríl]] [[1902]] | miesto narodenia = [[Verrières-le-Buisson]] [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1969|12|26|1902|4|06}} | miesto úmrtia = [[Paríž]] | zamestnanie = spisovateľka, poetka, scenáristka | národnosť = francúzska | obdobie = | žáner = spoločenský román, novela, báseň | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = Madame de... | manžel = 1. Henry Leigh Hunt, 2. Pavol Pálffy de Erdőd | manželka = | partner = | deti = 3 dcéry | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = Grand prix littéraire de Monaco (1955) | podpis = | web = | poznámky = }} '''Louise Lévêque de Vilmorin''' publikujúca pod menom '''Louise de Vilmorin''' (* [[6. apríl]] [[1902]] [[Verrières-le-Buisson]] [[Francúzsko]] - † [[26. december]] [[1969]] [[Paríž]]) bola francúzska [[spisovateľka]] a [[poetka]]. ==Život== [[Súbor:Maison natale de Louise de Vilmorin.jpg|thumb|Obec [[Antony (Essonne)|Antony]] - rodný dom Louise de Vilmorin]] Narodila sa v rodinnom zámku vo [[Verrières-le-Buisson]] patriacemu dobre známej rodine Vilmorinovcov - [[botanik]]ov a semenárov. Podľa prameňa na Wikimedia Commons sa narodila tesne vedľa v priľahlej obci [[Antony]] v rodinnom dome. V období medzi 15. až 17. rokom života sa liečila na tuberkulózu kostí, toto ochorenie spôsobilo jej celoživotné mierne krívanie. Inak krásna dievčina sa v roku [[1923]] zasnúbila so spisovateľom [[Antoine de Saint-Exupéry]]m, ale vydala sa v roku [[1925]] za bohatého Američana Henry Leigh Hunta (1886–1972) a usídlila sa v [[USA]]. Rozviedla sa v [[1938]] v [[Las Vegas]]. Z tohoto manželstva vzišli tri dcéry Jessie, Alexandra a Éléna. [[Súbor:Budmerice castle 2011.jpg|thumb|Kaštieľ [[Budmerice]], v ktorom bývala Louise de Vilmorin od roku [[1939]] do [[1942]] a napísala tam román „Le Lit à colonnes.“]] Potom, ako sa rozviedla s Huntom, vydala sa v roku [[1938]] za grófa Pavla Pálffyho de Erdőd (1890–1968). Žila s ním v kaštieli [[Budmerice]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Napísala tu román „Le Lit à colonnes“ (Posteľ s baldachýnom)<ref>[http://bibliobs.nouvelobs.com/documents/20080321.BIB1037/louise-de-vilmorin-la-machine-a-plaire.html Životopis]</ref>. Kniha bola publikovaná v roku [[1941]]. Manželstvo skončilo rozvodom v roku [[1943]] kvôli obojstrannej nevere. Roky s grófom Pálffym považovala Louise za najkrajšie vo svojom živote. [[Súbor:Verrieres-le-Buisson Chateau Vilmorin.JPG|thumb|Zámok Vilmorinovcov, v ktorom sídlila Louise de Vilmorin od [[1950]]]] Na začiatku roku [[1942]] sa stala milenkou Pavla Eszterházyho de Galantha ([[1901]] – [[1964]]) a neskôr vyslanca [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] Duffa Coopera. Vzťah s Cooperom trval približne od [[1943]] do roku [[1947]], kedy tento ukončil misiu veľvyslanca vo Francúzsku. Cooper bol od roku [[1942]] na území Francúzska ako spojka medzi vládou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a francúzskym hnutím odporu. V roku [[1944]] mu bol udelený titul ambasádora. <ref>{{Citácia knihy|titul=Maliti Franova, Eva: O príjemnych pocitoch. Pavol Pálffy a Louise de Vilmorin Príbeh rozpamätávania|priezvisko=Maliti-Fraňová|meno=Eva|vydanie=1|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=2021|isbn=9788055650487}}</ref> Od roku [[1950]], po dedičskom konaní, sa stala spolumajiteľkou zámku Vilmorinovcov a usídlila sa v ňom. Svoju životnú púť skončila pri [[André Malraux|André Malrauxovi]], láske z ranej mladosti, v zámku vo [[Verrières-le-Buisson]]<ref>[http://www.lexpress.fr/culture/livre/l-ultime-amour-d-andre-malraux_796828.html Časopis „Lire“ - rozhovor so Sophie de Vilmorin]</ref>. Od roku [[1950]] v ňom držala salón a hostila prakticky celú umeleckú parížsku elitu. Prvý román „Sainte-Unefois“ (Posvätný Jedenkrát) publikovala v roku [[1934]] s podporou [[André Malraux|André Malrauxa]]. Nasledovali diela „Fiançailles pour rire“ (Zásnuby na smiech)(1939), „Julietta“ (1951) a „Madame de...“ (1951). Posledné menované dielo „Madame de“ bolo najvýznamnejším románom z jej dielne a stalo sa v rámci francúzskej kultúry veľmi známym. Vydala aj niekoľko zbierok poézie, z ktorých významnú odozvu mali „Le Sable du Sablier“ (Piesok z presýpacích hodín) (1945) a „L'Alphabet des aveux“ (Abeceda priznania) (1954). Jej fantázia sa prejavila v básnických figúrach, v ktorých sa vyžívala. Rada tvorila holorýmy - gramatický [[rým]], (ktoré písala ako "olorime") a [[palindróm]]y. Týchto vytvorila veľké množstvo. Skladateľ [[Francis Poulenc]] ju kládol na rovnakú úroveň s [[Paul Éluard|Paulom Éluardom]] a [[Max Jacob Friedländer|Maxom Jacobom]]. Nachádzal v jej básňach „''druh citovej impertinencie, libertínstva a labužníctva, čo pokračovalo v melódii, ktorú som vyjadril veľmi mladý v les Biches s Marie Laurencin.''“ Poulenc použil Vilmorinovej básne pre trinásť svojich piesňových opusov. V roku [[1955]] jej bola udelená cena ''Grand prix littéraire de Monaco (1955)''. V roku [[1956]] bola členkou poroty prehliadky filmov [[Medzinárodný filmový festival Cannes 1956]]. Vilmorin napísala scenáre a dialógy viacerých filmov - „Le Lit à colonnes“, „Les Amants“ ([[1957]]), „La Française et l'Amour“ ([[1960]]) a zjavila sa ako herečka vo filmových kusoch „Amélie ou le Temps d'aimer“ ([[1961]]) od Michela Dracha a „Teuf-teuf“ ([[1963]]) od Georgesa Folgoasa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 19 Citations de Louise de Vilmorin {{!}} CitationsDe.com | url = www.citationsde.com/auteur/citations-de-louise-de-vilmorin |vydavateľ = www.citationsde.com | dátum prístupu = 2026-05-25}}</ref>. (V láske nejde o ľúbenie ale o danie prednosti.) ==Dielo== ===Romány=== * ''Sainte-Unefois'' ([[1934]]) * ''La Fin des Villavide'' ([[1937]]) * ''Le Lit à colonnes'' ([[1941]]) * ''Le Retour d'Erica'' ([[1948]]) * ''Julietta'' ([[1951]]) * ''Madame de...''<ref>[http://www.europeana.eu/portal/search.html?query=Louise%20de%20Vilmorin&qf=TYPE:VIDEO&qf=TYPE:IMAGE&qf=TYPE:TEXT Europeana - Vilmorin]</ref> ([[1951]]) * ''Les Belles Amours'' ([[1954]]) * ''Histoire d'aimer'' ([[1955]]) * ''La Lettre dans un taxi'' ([[1958]]) * ''Migraine'' ([[1959]]) * ''Le Violon de Crémone'' ([[1960]]) * ''L'Heure maliciôse'' ([[1967]]) * ''Le Lutin sauvage'' ([[1971]]) - posmrtne ===Poézia=== * ''Fiançailles pour rire'' ([[1939]]) * ''Le Sable du sablier'' ([[1945]]) * ''L'Alphabet des aveux'' ([[1954]]), ilustrácie Jean Hugo * ''Carnets'' ([[1970]]) - posmrtne * ''Poèmes'' ([[1970]]), predhovor André Malraux - posmrtne * ''Solitude, ô mon éléphant'' ([[1972]]) - posmrtne ===Eseje=== * ''Vision sur Kischka'' (1966), spoluautori Robert Rey a Henri Gineste * ''Lolette'' - o [[Lola Montèsová|Lole Montèsovej]] * ''Mémoires de Coco'' - o [[Coco Chanelová|Coco Chanel]] ===Film=== * ''Une fée pas comme les autres'' ([[1957]]) od Jean Tourane - scenár * ''Les Amants'' ([[1957]]) od [[Louis Malle]] - dialógy * ''La Française et l'Amour'' ([[1960]]), skeč „L'Adolescence od Jean Delannoy - scenár a dialógy * ''Le Petit Garçon de l'ascenseur'' ([[1962]]) od Pierre Granier-Deferre - dialógy * ''Les esclaves existent toujours'' ([[1964]]) od Maleno et Roberto Malenotti - dialógy * ''Une histoire immortelle'' ([[1968]]) od [[Orson Welles]] - scenár ===Korešpondencia=== Louise de Vilmorin udržiavala zaujímavé písomné kontakty, menovite s [[Jean Cocteau|Jeanom Cocteauom]] a Dianou a Duffom Cooperovcami. Časť z nich sa uchováva v „Bibliothèque nationale de France“ (oddelenie rukopisov, vo fondoch Porto-Riche a Valéry), v „Bibliothèque littéraire Jacques-Doucet“, v „Bibliothèque historique de la Ville de Paris“ (fonds Jean Cocteau) a v „Nadácii Bernarda Berensona“ vo villa I Tatti vo [[Florencia|Florencii]]. ==Filmové adaptácie diel== * ''Le Lit à colonnes'' , francúzsky film, réžia Roland Tual, herci [[Jean Marais]] a [[Fernand Ledoux]] * ''Madame de...'' ([[1953]]), film, réžia Max Ophuls, herci [[Danielle Darrieuxová]], [[Charles Boyer]] a [[Vittorio De Sica]] * ''Julietta'' ([[1953]]), film od [[Marc Allégret]], herec [[Jean Marais]] a Dany Robin * ''La Lettre dans un taxi'' ([[1962]]), film od Louise de Vilmorin a François Chatel * ''Amélie ou le Temps d'aimer'' ([[1961]]) od Michela Dracha, herci Louise de Vilmorin * ''Teuf-teuf'' ([[1963]]) od Georgesa Folgoasa, herci Louise de Vilmorin ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Louise de Vilmorin}} ==Zdroj== * {{preklad|fr|Louise de Vilmorin|173389610}} ==Referencie== {{referencie}} ==Externé odkazy== * [http://theesotericcuriosa.blogspot.com/2010/01/seed-sisters-their-french-roots-mapie.html Životopis]{{eng icon}} * [http://www.aei.ca/~anbou/vilmorin.html Biografia - krátka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111124162108/http://www.aei.ca/~anbou/vilmorin.html |date=2011-11-24 }}{{Fra icon}} * [http://www.rts.ch/archives/tv/information/madame-tv/3466853-louise-de-vilmorin.html Televízny medailón]{{Fra icon}} * [http://gallica.bnf.fr/Search?ArianeWireIndex=index&p=1&lang=EN&q=Louise+de+Vilmorin Gallica - Knihy od Vilmorin a o Vilmorin]{{Fra icon}} {{portál|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vilmorin, Louise de}} [[Kategória:Francúzski spisovatelia]] [[Kategória:Francúzski filmoví scenáristi]] [[Kategória:Francúzski básnici]] [[Kategória:Ženy v svetovej literatúre]] [[Kategória:Ženy v poézii]] [[Kategória:Saloniérky]] [[Kategória:Pseudonymy]] cr8w3qxtyil9usyuayfz299ztxhixuw 8219384 8219371 2026-05-25T10:36:31Z Nelliette 31909 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Nelliette|Nelliette]] ([[User_talk:Nelliette|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Bakjb 8219357 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Louise Lévêque de Vilmorin | obrázok = | veľkosť obrázka = 230px | popis = | pseudonym = Louise de Vilmorin | dátum narodenia = [[6. apríl]] [[1902]] | miesto narodenia = [[Verrières-le-Buisson]] [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1969|12|26|1902|4|06}} | miesto úmrtia = [[Paríž]] | zamestnanie = spisovateľka, poetka, scenáristka | národnosť = francúzska | obdobie = | žáner = spoločenský román, novela, báseň | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = Madame de... | manžel = 1. Henry Leigh Hunt, 2. [[Pavol Pálfi (1890 – 1968)|Pavol Pálfi]] | manželka = | partner = | deti = 3 dcéry | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = Grand prix littéraire de Monaco (1955) | podpis = | web = | poznámky = }} '''Louise Lévêque de Vilmorin''' publikujúca pod menom '''Louise de Vilmorin''' (* [[6. apríl]] [[1902]] [[Verrières-le-Buisson]] [[Francúzsko]] - † [[26. december]] [[1969]] [[Paríž]]) bola francúzska [[spisovateľka]] a [[poetka]]. ==Život== [[Súbor:Maison natale de Louise de Vilmorin.jpg|thumb|Obec [[Antony (Hauts-de-Seine)|Antony]] - rodný dom Louise de Vilmorin]] Narodila sa v rodinnom zámku vo [[Verrières-le-Buisson]] patriacemu dobre známej rodine Vilmorinovcov - [[botanik]]ov a semenárov. Podľa prameňa na Wikimedia Commons sa narodila tesne vedľa v priľahlej obci [[Antony (Hauts-de-Seine)|Antony]] v rodinnom dome. V období medzi 15. až 17. rokom života sa liečila na tuberkulózu kostí, toto ochorenie spôsobilo jej celoživotné mierne krívanie. Inak krásna dievčina sa v roku [[1923]] zasnúbila so spisovateľom [[Antoine de Saint-Exupéry]]m, ale vydala sa v roku [[1925]] za bohatého Američana Henry Leigh Hunta (1886–1972) a usídlila sa v [[USA]]. Rozviedla sa v [[1938]] v [[Las Vegas]]. Z tohoto manželstva vzišli tri dcéry Jessie, Alexandra a Éléna. [[Súbor:Budmerice castle 2011.jpg|thumb|[[Kaštieľ v Budmericiach|Kaštieľ]] [[Budmerice]], v ktorom bývala Louise de Vilmorin od roku [[1939]] do [[1942]] a napísala tam román „Le Lit à colonnes.“]] Potom, ako sa rozviedla s Huntom, vydala sa v roku [[1938]] za grófa [[Pavol Pálfi (1890 – 1968)|Pavla Pálfiho de Erdőd]] (1890–1968). Žila s ním v kaštieli [[Budmerice]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Napísala tu román „Le Lit à colonnes“ (Posteľ s baldachýnom)<ref>[http://bibliobs.nouvelobs.com/documents/20080321.BIB1037/louise-de-vilmorin-la-machine-a-plaire.html Životopis]</ref>. Kniha bola publikovaná v roku [[1941]]. Manželstvo skončilo rozvodom v roku [[1943]] kvôli obojstrannej nevere. Roky s grófom Pálffym považovala Louise za najkrajšie vo svojom živote. [[Súbor:Verrieres-le-Buisson Chateau Vilmorin.JPG|thumb|Zámok Vilmorinovcov, v ktorom sídlila Louise de Vilmorin od [[1950]]]] Na začiatku roku [[1942]] sa stala milenkou Pavla Eszterházyho de Galantha ([[1901]] – [[1964]]) a neskôr vyslanca [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] Duffa Coopera. Vzťah s Cooperom trval približne od [[1943]] do roku [[1947]], kedy tento ukončil misiu veľvyslanca vo Francúzsku. Cooper bol od roku [[1942]] na území Francúzska ako spojka medzi vládou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a francúzskym hnutím odporu. V roku [[1944]] mu bol udelený titul ambasádora. <ref>{{Citácia knihy|titul=Maliti Franova, Eva: O príjemnych pocitoch. Pavol Pálffy a Louise de Vilmorin Príbeh rozpamätávania|priezvisko=Maliti-Fraňová|meno=Eva|vydanie=1|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=2021|isbn=9788055650487}}</ref> Od roku [[1950]], po dedičskom konaní, sa stala spolumajiteľkou zámku Vilmorinovcov a usídlila sa v ňom. Svoju životnú púť skončila pri [[André Malraux|André Malrauxovi]], láske z ranej mladosti, v zámku vo [[Verrières-le-Buisson]]<ref>[http://www.lexpress.fr/culture/livre/l-ultime-amour-d-andre-malraux_796828.html Časopis „Lire“ - rozhovor so Sophie de Vilmorin]</ref>. Od roku [[1950]] v ňom držala salón a hostila prakticky celú umeleckú parížsku elitu. Prvý román „Sainte-Unefois“ (Posvätný Jedenkrát) publikovala v roku [[1934]] s podporou [[André Malraux|André Malrauxa]]. Nasledovali diela „Fiançailles pour rire“ (Zásnuby na smiech)(1939), „Julietta“ (1951) a „Madame de...“ (1951). Posledné menované dielo „Madame de“ bolo najvýznamnejším románom z jej dielne a stalo sa v rámci francúzskej kultúry veľmi známym. Vydala aj niekoľko zbierok poézie, z ktorých významnú odozvu mali „Le Sable du Sablier“ (Piesok z presýpacích hodín) (1945) a „L'Alphabet des aveux“ (Abeceda priznania) (1954). Jej fantázia sa prejavila v básnických figúrach, v ktorých sa vyžívala. Rada tvorila holorýmy - gramatický [[rým]], (ktoré písala ako "olorime") a [[palindróm]]y. Týchto vytvorila veľké množstvo. Skladateľ [[Francis Poulenc]] ju kládol na rovnakú úroveň s [[Paul Éluard|Paulom Éluardom]] a [[Max Jacob Friedländer|Maxom Jacobom]]. Nachádzal v jej básňach „''druh citovej impertinencie, libertínstva a labužníctva, čo pokračovalo v melódii, ktorú som vyjadril veľmi mladý v les Biches s Marie Laurencin.''“ Poulenc použil Vilmorinovej básne pre trinásť svojich piesňových opusov. V roku [[1955]] jej bola udelená cena ''Grand prix littéraire de Monaco (1955)''. V roku [[1956]] bola členkou poroty prehliadky filmov [[Medzinárodný filmový festival Cannes 1956]]. Vilmorin napísala scenáre a dialógy viacerých filmov - „Le Lit à colonnes“, „Les Amants“ ([[1957]]), „La Française et l'Amour“ ([[1960]]) a zjavila sa ako herečka vo filmových kusoch „Amélie ou le Temps d'aimer“ ([[1961]]) od Michela Dracha a „Teuf-teuf“ ([[1963]]) od Georgesa Folgoasa. :Citát: „En amour, il ne s'agit pas d'aimer mais de préférer“<ref>[http://https://www.citationsde.com/auteur/citations-de-louise-de-vilmorin Citáty Louise de Vilmorin] }}</ref>. (V láske nejde o ľúbenie ale o danie prednosti.) ==Dielo== ===Romány=== * ''Sainte-Unefois'' ([[1934]]) * ''La Fin des Villavide'' ([[1937]]) * ''Le Lit à colonnes'' ([[1941]]) * ''Le Retour d'Erica'' ([[1948]]) * ''Julietta'' ([[1951]]) * ''Madame de...''<ref>[http://www.europeana.eu/portal/search.html?query=Louise%20de%20Vilmorin&qf=TYPE:VIDEO&qf=TYPE:IMAGE&qf=TYPE:TEXT Europeana - Vilmorin]</ref> ([[1951]]) * ''Les Belles Amours'' ([[1954]]) * ''Histoire d'aimer'' ([[1955]]) * ''La Lettre dans un taxi'' ([[1958]]) * ''Migraine'' ([[1959]]) * ''Le Violon de Crémone'' ([[1960]]) * ''L'Heure maliciôse'' ([[1967]]) * ''Le Lutin sauvage'' ([[1971]]) - posmrtne ===Poézia=== * ''Fiançailles pour rire'' ([[1939]]) * ''Le Sable du sablier'' ([[1945]]) * ''L'Alphabet des aveux'' ([[1954]]), ilustrácie Jean Hugo * ''Carnets'' ([[1970]]) - posmrtne * ''Poèmes'' ([[1970]]), predhovor André Malraux - posmrtne * ''Solitude, ô mon éléphant'' ([[1972]]) - posmrtne ===Eseje=== * ''Vision sur Kischka'' (1966), spoluautori Robert Rey a Henri Gineste * ''Lolette'' - o [[Lola Montèsová|Lole Montèsovej]] * ''Mémoires de Coco'' - o [[Coco Chanelová|Coco Chanel]] ===Film=== * ''Une fée pas comme les autres'' ([[1957]]) od Jean Tourane - scenár * ''Les Amants'' ([[1957]]) od [[Louis Malle]] - dialógy * ''La Française et l'Amour'' ([[1960]]), skeč „L'Adolescence od Jean Delannoy - scenár a dialógy * ''Le Petit Garçon de l'ascenseur'' ([[1962]]) od Pierre Granier-Deferre - dialógy * ''Les esclaves existent toujours'' ([[1964]]) od Maleno et Roberto Malenotti - dialógy * ''Une histoire immortelle'' ([[1968]]) od [[Orson Welles]] - scenár ===Korešpondencia=== Louise de Vilmorin udržiavala zaujímavé písomné kontakty, menovite s [[Jean Cocteau|Jeanom Cocteauom]] a Dianou a Duffom Cooperovcami. Časť z nich sa uchováva v „Bibliothèque nationale de France“ (oddelenie rukopisov, vo fondoch Porto-Riche a Valéry), v „Bibliothèque littéraire Jacques-Doucet“, v „Bibliothèque historique de la Ville de Paris“ (fonds Jean Cocteau) a v „Nadácii Bernarda Berensona“ vo villa I Tatti vo [[Florencia|Florencii]]. ==Filmové adaptácie diel== * ''Le Lit à colonnes'' , francúzsky film, réžia Roland Tual, herci [[Jean Marais]] a [[Fernand Ledoux]] * ''Madame de...'' ([[1953]]), film, réžia Max Ophuls, herci [[Danielle Darrieuxová]], [[Charles Boyer]] a [[Vittorio De Sica]] * ''Julietta'' ([[1953]]), film od [[Marc Allégret]], herec [[Jean Marais]] a Dany Robin * ''La Lettre dans un taxi'' ([[1962]]), film od Louise de Vilmorin a François Chatel * ''Amélie ou le Temps d'aimer'' ([[1961]]) od Michela Dracha, herci Louise de Vilmorin * ''Teuf-teuf'' ([[1963]]) od Georgesa Folgoasa, herci Louise de Vilmorin ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Louise de Vilmorin}} ==Zdroj== * {{preklad|fr|Louise de Vilmorin|173389610}} ==Referencie== {{referencie}} ==Externé odkazy== * [http://theesotericcuriosa.blogspot.com/2010/01/seed-sisters-their-french-roots-mapie.html Životopis]{{eng icon}} * [http://www.aei.ca/~anbou/vilmorin.html Biografia - krátka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111124162108/http://www.aei.ca/~anbou/vilmorin.html |date=2011-11-24 }}{{Fra icon}} * [http://www.rts.ch/archives/tv/information/madame-tv/3466853-louise-de-vilmorin.html Televízny medailón]{{Fra icon}} * [http://gallica.bnf.fr/Search?ArianeWireIndex=index&p=1&lang=EN&q=Louise+de+Vilmorin Gallica - Knihy od Vilmorin a o Vilmorin]{{Fra icon}} {{portál|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vilmorin, Louise de}} [[Kategória:Francúzski spisovatelia]] [[Kategória:Francúzski filmoví scenáristi]] [[Kategória:Francúzski básnici]] [[Kategória:Ženy v svetovej literatúre]] [[Kategória:Ženy v poézii]] [[Kategória:Saloniérky]] [[Kategória:Pseudonymy]] d8fks38jon5dzz8jigsb9rpepd0562j 2000 na Slovensku 0 394463 8219079 7782637 2026-05-24T18:20:47Z ~2026-30933-32 295797 /* Narodenia */ 8219079 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2000}} Tento článok obsahuje výpis významných udalostí v roku '''[[2000]] na [[Slovensko|Slovensku]]'''. == Udalosti == === Apríl === * [[28. apríl]] – ukončenie vyšetrovania [[Zavlečenie Michala Kováča ml.|únosu Michala Kováča ml.]] Policajným zborom a obvinenie 12 ľudí v tejto veci.<ref name=simon213>{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = | url kapitoly zborník = | priezvisko = Simon| meno = Jeffrey | odkaz na autora = | titul = NATO and the Czech and Slovak Republics: A Comparative Study in Civil-military Relations | vydavateľ = Rowman & Littlefield | miesto = | rok = 2004 | isbn = | dátum prístupu = 2016-12-08 | url = https://books.google.cz/books?id=5BZpR5hHU_0C&pg=PA180&dq=me%C4%8Diar+amnesty&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwir8YKMl-TQAhVJVSwKHaOPDsEQ6AEIGzAA#v=onepage&q=me%C4%8Diar%20amnesty&f=false | diel = | typ dielu = | strany = 213 | jazyk = po anglicky}}</ref> === Jún === * [[28. jún]] – začiatok umiestňovania relácií [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] na [[Internet]]<ref name=srohistoria>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = História Slovenského rozhlasu | url = http://www.rozhlas.sk/historia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.03.2012 | vydavateľ = [[Slovenský rozhlas]]| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> === Júl === * [[1. júl]] – oficiálny vznik [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzity v Ružomberku]]<ref name=onas>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Poslanie, hodnoty, vízia, súčasnosť a história | url = http://www.ku.sk/ouniverzite.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2014-06-18 | dátum prístupu = 2015-05-08 | vydavateľ = Katolícka univerzita v Ružomberku | miesto = Ružomberok | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120626184023/http://www.ku.sk/ouniverzite.html | dátum archivácie = 2012-06-26 }}</ref> * [[3. júl]] – Odobratie poslaneckej imunity bývalému riaditeľovi [[Slovenská informačná služba|SIS]] [[Ivan Lexa|Ivanovi Lexovi]]. Miesto výpovede ohľadne únosu sa Lexa začal skrývať.<ref name=simon213/> * [[11. júl]] – začiatok trvalej prevádzky 2. bloku [[Atómové elektrárne Mochovce|Atómovej elektrárne Mochovce]]<ref name=seassprava2010>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o činnosti Atómové elektrárne Mochovce a Bohunice V2 2010 | url = http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publik%C3%A1cie/Vyrocne_spravy/NPP_Operation_Report_2010.pdf | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.03.2012 | vydavateľ = [[Slovenské elektrárne]] | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120129155432/http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publik%C3%A1cie/Vyrocne_spravy/NPP_Operation_Report_2010.pdf | dátum archivácie = 2012-01-29 }}</ref> == Narodenia == * [[12. marec]] – [[Michal Kozelský]], slovenský youtuber a herec * [[24. marec]] – [[Emma Zapletalová]], slovenská atlétka * [[10. apríl]] – [[Nataša Rybanská]], slovensko-maďarská vodnopólistka * [[24. máj]] – [[Oliver Okuliar]], slovenský hokejista * [[26. jún]] – [[Barbora Piešová]], slovenská speváčka-skladateľka * {{0}}[[5. október]] – [[Oliver Oswald]], slovenský herec * [[25. október]] – [[Martin Haba]], slovenský florbalový brankár a tréner * {{0}}[[1. november]] – [[Miroslav Gono]], slovenský profesionálny futbalista, stredopoliar == Úmrtia == * {{0}}[[5. január]] – [[Pavel Bunčák]], slovenský básnik, pedagóg a literárny vedec (* [[1915]]) * [[15. január]] – [[Ernest Sýkora]], slovenský verejný činiteľ a pedagóg (* [[1914]]) * [[18. január]] – [[Július Lenko]], slovenský básnik a prekladateľ (* [[1914]]) * [[26. január]] – [[Jozef Beňka]], slovenský geológ, mineralóg (* [[1933]]) * [[30. január]] – [[Karol Paluš]], slovenský architekt a urbanista (* [[1925]]) * {{0}}[[2. február]] – [[Ján Hadraba]], slovenský operný spevák (bas) (* [[1922]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Anton Mária Vácval]], slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián (* [[1908]]) * {{0}}[[9. február]] – [[Michal Maximilián Scheer]], slovenský architekt (* [[1902]]) * [[21. február]] – [[Ján Darola]], slovenský prírodovedec, zoológ, ochranca prírody (* [[1928]]) * [[25. február]] – [[Pavel Pochylý]], slovenský horolezec (* [[1945]]) * {{0}}[[3. marec]] – [[Gabriela Cimmermannová]], slovenská architektka (* [[1934]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Bohuslav Hlôška]], slovenský lesný inžinier, riadiaci pracovník (* [[1922]]) * [[16. marec]] – [[Ernest Caban (lyžiar)|Ernest Caban]], slovenský odbojár, komunistický funkcionár a športovec – lyžiar (* [[1924]]) * [[31. marec]] – [[Alojz Hanúsek]], slovenský kameraman (* [[1939]]) * {{0}}[[2. apríl]] – [[Ľudovít Filan]], slovenský režisér, scenárista a dramatik, otec Borisa Filana (* [[1925]]) * [[12. apríl]] – [[Karol Šiška]], slovenský lekár, chirurg, vysokoškolský profesor, zakladateľ slovenskej kardiochirurgie (* [[1906]]) * [[15. apríl]] – [[Stacho Machata]], slovenský kameraman, syn Karola Machatu (* [[1954]]) * [[19. apríl]] – [[František Veselý (lekár)|František Veselý]], slovenský lekár – onkochirurg (* [[1950]]) * [[20. apríl]] – [[Ivan Čajda]], slovenský spisovateľ pre deti a mládež (* [[1921]]) * [[24. apríl]] – [[Jozef Schubert]], slovenský vysokoškolský pedagóg (* [[1904]]) * [[21. máj]] – [[Ladislav Gálik]], slovenský lekár – neurológ (* [[1913]]) * [[26. máj]] – [[Emil Černaj]], slovenský misionár na Filipínach, v Indonézii, USA a v Austrálii (* [[1923]]) * [[11. jún]] – [[Alojz Habovštiak]], slovenský archeológ, riaditeľ SNM (1977 – 1989) (* [[1932]]) * [[23. jún]] – [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]], slovenský futbalista (* [[1972]]) * [[27. jún]] – [[Rudolf Božík]], pilot Slovenských vzdušných zbraní v druhej svetovej vojne a letecké eso (* [[1920]]) * {{0}}[[9. júl]] – [[Ladislav Zathurecký]], slovenský farmaceut (* [[1913]]) * [[11. júl]] – [[Jaroslav Filip]], slovenský hudobník, skladateľ, humorista, dramaturg a herec (* [[1949]]) * [[14. júl]] – [[Jozef Mistrík]], slovenský jazykovedec, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg a súdny grafológ (* [[1921]]) * [[31. júl]] – [[Ján Frátrik]], slovenský básnik (* [[1916]]) * [[16. august]] – [[Belo Polla]], slovenský historik, archeológ a archivár (* [[1917]]) * [[26. august]] – [[Alexander Žabka]], slovenský geológ (* [[1925]]) * [[13. september]] – [[Ladislav Roštár]], slovenský pedagóg a divadelný ochotník (* [[1922]]) * 13. september – [[Anton Zachariáš]], slovenský esperantista (* [[1939]]) * [[19. september]] – [[Milan Peťovský]], slovenský kameraman a filmový režisér, priekopník slovenského animovaného filmu (* [[1931]]) * {{0}}[[2. október]] – [[Michal Kušík]], slovenský archivár, historik a filológ (* [[1915]]) * [[12. október]] – [[Alojz Klimo]], slovenský akademický maliar (* [[1922]]) * [[22. október]] – [[Albín Vrteľ]], slovenský hudobník a pedagóg (* [[1917]]) * [[23. október]] – [[Eduard Goldstücker]], slovenský literárny historik židovského pôvodu, diplomat, znalec diela F. Kafku (* [[1913]]) * [[31. október]] – [[Karol Rebro]], slovenský právnik a univerzitný profesor (* [[1912]]) * {{0}}[[7. november]] – [[Jozef Adamka]], slovenský vysokoškolský učiteľ a strojársky odborník (* [[1930]]) * {{0}}7. november – [[Ján Ondruš]], slovenský básnik a prekladateľ (* [[1932]]) * [[20. november]] – [[Regina Podstanická]], slovenská fyzička, astrologička a vysokoškolská pedagogička (* [[1928]]) * {{0}}[[8. december]] – [[Pavel Čalovka]], slovenský režisér dokumentárnych filmov (* [[1921]]) * [[19. december]] – [[Ľudovít Kroner]], slovenský herec (* [[1925]]) * [[24. december]] – [[Anna Kozáková]], slovenská dramaturgička, režisérka (ochotníčka), pedagogička (* [[1943]]) * [[30. december]] – [[Pavol Dobrík]], slovenský sochár (* [[1953]]) * 30. december – [[Bohdan Warchal]], slovenský huslista a dirigent (* [[1930]]) == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:2000 na Slovensku| ]] [[Kategória:2000|Slovensko]] 7bo15lrw8aol90hhn73ljpkuu4m1tu6 1996 na Slovensku 0 423568 8219085 7850201 2026-05-24T18:26:57Z ~2026-30933-32 295797 /* Narodenia */ 8219085 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1996}} Tento článok obsahuje výpis významných udalostí v roku '''[[1996]] na [[Slovensko|Slovensku]]'''. == Udalosti == === Apríl === * [[29. apríl]] – v [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Bratislave-Karlovej Vs]]i bol zavraždený [[Róbert Remiáš]], bývalý policajt a sprostredkovateľ medzi médiami a Oskarom Fegyveresom, svedkom [[Zavlečenie Michala Kováča ml.|zavlečenia Michala Kováča ml.]] (vražda je dodnes neobjasnená, z činu je podozrievaná [[Slovenská informačná služba]] pod vedením [[Ivan Lexa|Ivana Lexu]], ktorá tak mala konať na popud vtedajšieho premiéra [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]]) === August === * [[31. august]] – na [[Slovensko|Slovensku]] začala vysielať [[TV Markíza]] === September === * [[30. september]] – po vyše trojročnej rekonštrukcii prezident [[Michal Kováč]] prevzal symbolický kľúč od [[Grasalkovičov palác|Grassalkovičovho paláca]].<ref name=dodtasr>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V stredu bol v Prezidentskom paláci deň otvorených dverí | url = https://www.prezident.sk/article/v-stredu-bude-den-otvorenych-dveri-v-prezidentskom-palaci/ | dátum vydania = 2016-06-08 | dátum aktualizácie = 2016-06-15| dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[Kancelária prezidenta SR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> === December === * [[4. december]] – poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] [[František Gaulieder]] ([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]]) bol protiústavne zbavený poslaneckého mandátu == Narodenia == * [[23. január]] – [[Matúš Sukeľ]], slovenský hokejista * [[31. január]] – [[Stanislav Škorvánek]], slovenský hokejový brankár * {{0}}[[6. apríl]] – [[Tomáš Vestenický]], slovenský futbalista * [[13. apríl]] – [[Lukáš Čmelík]], slovenský futbalista * [[22. apríl]] – [[Kristián Pospíšil]], slovenský hokejista * [[10. júl]] – [[Dominik Kružliak]], slovenský futbalista * [[24. september]] – [[GoGo]], slovenský [[youtuber]] a vloger * {{0}}[[9. október]] – [[David Abrhám]], slovenský basketbalista * [[19. október]] – [[Rebecca Šramková]], slovenská tenistka * {{0}}[[2. november]] – [[Ján Volko]], slovenský atlét, šprintér * {{0}}[[8. december]] – [[Patrik Koch]], slovenský hokejista == Úmrtia == * {{0}}[[5. január]] – [[Štefan Adamec]], slovenský ekonóm (* [[1942]]) * [[15. január]] – [[Ladislav Moravský]], slovenský matematik a pedagóg (* [[1932]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Vladimír Hlôška]], slovenský vysokoškolský pedagóg (* [[1924]]) * [[13. február]] – [[Ján Janoška]], slovenský grafik, maliar, pedagóg (* [[1923]]) * [[17. február]] – [[Ján Stanek]], dôstojník česko-slovenskej a slovenskej armády (* [[1909]]) * [[26. február]] – [[Svetozár Stračina]], slovenský hudobný skladateľ (* [[1940]]) * [[20. marec]] – [[Zdenko Homolka]], slovenský rímskokatolícky kňaz a pedagóg (* [[1912]]) * [[29. apríl]] – [[Róbert Remiáš]], slovenský policajt a podnikateľ (* [[1970]]) * {{0}}[[5. máj]] – [[Ondrej Plai]], slovenský právnik, športovec (* [[1915]]) * [[14. máj]] – [[Leopold Šťastný]], slovenský futbalista a tréner (* [[1911]]) * [[18. máj]] – [[Jaroslav Abelovič]], slovenský geodet (* [[1932]]) * [[21. máj]] – [[Ján Hudák]], slovenský literárny a kultúrny historik, prekladateľ (* [[1923]]) * [[22. máj]] – [[Ján Ninčák]], slovenský matematik, pedagóg (* [[1935]]) * [[24. máj]] – [[Jarmila Vašicová]], slovenská operná speváčka (soprán) (* [[1935]]) * [[25. máj]] – [[Ján Pavlovič]], slovenský amatérsky entomológ (* [[1909]]) * [[28. máj]] – [[Barbara Mudrochová]], slovenská reprezentantka v synchronizovanom plávaní (* [[1975]]) * [[11. jún]] – [[Mária Filkusová]], slovenská lexikografka, prekladateľka (* [[1927]]) * [[20. jún]] – [[Vladislav Müller]], slovenský herec (* [[1936]]) * [[27. jún]] – [[Hieroným Oravský]], slovenský spisovateľ, robotník (* [[1914]]) * [[11. august]] – [[František Púchovský]], slovenský matematik (* [[1921]]) * [[12. august]] – [[Irena Tonkovičová]], slovenská pedagogička, výtvarníčka (* [[1908]]) * [[22. august]] – [[Rudolf Mock]], slovenský geológ (* [[1943]]) * [[30. august]] – [[Ladislav Dutka]], slovenský pedagóg a fyzik (* [[1912]]) * [[15. september]] – [[Irena Šomlóová]], slovenská redaktorka, prekladateľka, protifašistická bojovníčka (* [[1911]]) * [[18. september]] – [[Juraj Boško]], slovenský pedagóg, kantor (* [[1913]]) * 18. september – [[Koloman Slimák]], slovenský kynológ (* [[1903]]) * [[26. september]] – [[Ján Števček]], slovenský literárny vedec, teoretik, historik, prekladateľ, pedagóg (* [[1929]]) * [[30. september]] – [[Jozef Kostka]], slovenský sochár, zakladateľ slovenského moderného sochárstva (* [[1912]]) * [[20. október]] – [[Michal Potocký]], slovenský jezuita, náboženský publicista, pedagóg, rímskokatolícky kňaz (* [[1912]]) * [[25. október]] – [[Vladimír Mináč]], slovenský spisovateľ (* [[1922]]) * [[26. október]] – [[Anton Trón]], slovenský herec (* [[1926]]) * [[28. október]] – [[Karol Jokl]], slovenský futbalista (* [[1945]]) * {{0}}[[3. november]] – [[Ján Oravec (fyzik)|Ján Oravec]], slovenský fyzik (* [[1935]]) * [[20. november]] – [[Ján Albrecht]], slovenský estetik, muzikológ, hudobník - violista (* [[1919]]) * {{0}}[[6. december]] – [[Štefan Schwarz (matematik)|Štefan Schwarz]], slovenský matematik (* [[1914]]) * {{0}}[[8. december]] – [[Sergej Usačev]], slovenský fyzik (* [[1926]]) * [[12. december]] – [[Anton Moravčík]], slovenský futbalista a reprezentant Česko-Slovenska (* [[1931]]) * [[19. december]] – [[Ondrej Pavlík]], slovenský školský pracovník a pedagóg (* [[1916]]) * [[22. december]] – [[Mária Bartuszová]], slovenská sochárka (* [[1936]]) * [[30. december]] – [[Eugen Kramár]], slovenský architekt a vysokoškolský pedagóg (* [[1914]]) == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:1996 na Slovensku| ]] [[Kategória:1996|Slovensko]] joi3zulqvmwpq7moh1itjv7phzpkhy9 Majk Spirit 0 433018 8219206 8115501 2026-05-24T23:56:43Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219206 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Majk Spirit | Obrázok = Majk Spirit.jpg | Popis obrázku = Majk Spirit (2015) | Popis umelca = | Rodné meno = Michal Dušička | Umelecké mená = Majk Spirit, Dilema, Dylema, Koko Šajs, Koko Najs | Dátum narodenia = {{dnv|1984|8|28}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = raper | Roky pôsobenia = 2000 – súčasnosť | Súvisiace články = [[H16]], [[Suvereno]], [[Grimaso]], [[Celeste Buckingham]] | Vplyvy = | Webstránka = [http://majkspirit.sk majkspirit.sk] }} '''Michal Dušička''', MBA (známy najmä pod umeleckým menom '''Majk Spirit'''; * [[28. august]] [[1984]], [[Bratislava]]) je slovenský [[Rap (hudba)|raper]] a člen skupiny [[H16]]. Svoj prvý sólový [[Hudobný album|album]] ''[[Nový človek]]'' vydal v roku 2011.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hudba.zoznam.sk/spravy/2011-11-11-raper-majk-spirit-vydal-debutovy-album-novy-clovek-video/|titul=Raper Majk Spirit vydal debutový album Nový človek na ktorom , mal Strapo hosťovačku na skladbe Zlý Separ |vydavateľ=hudba.zoznam.sk}}</ref> V roku 2012 získal 2 ocenenia v ankete [[Slávik (anketa)|Slávik]]: objav roka a cenu za najlepší videoklip roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.topky.sk/cl/100313/1300990/Soky-Slavika-2011--Vymachleny-Kuly-a-dakovacka--trave--|titul=Šoky Slávika 2011: Vymachlený Kuly a ďakovačka "tráve"!|vydavateľ=topky.sk}}</ref> V tom istom roku sa stal víťazom ocenenia [[MTV Europe Music Awards]] v kategórii Best Czech and Slovak Act. V roku 2015 vydal albumy ''[[Ypsilon Black]]'' a ''[[Ypsilon White]]''. Na jeseň 2018, presne 7 rokov od vydania sólového debutu, vydal album ''[[Nie som tu náhodou]]'', na ktorom sa objavil aj [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]]. V roku [[2023]] si zahral v populárnom filme ''[[Invalid (film)|Invalid]]''. ==Kariéra== ===2000 – 2009: Začiatky, prvé dva albumy s [[H16]]=== Majk Spirit začal písať prvé texty okolo roku 2000, ešte ako súčasť zoskupenia B5 (Brána Petržalky). Prvé skladby nahrával v domácich podmienkach cez [[magnetofón]] na [[Audiokazeta|audiokazety]]. V roku 2001 vznikla jeho prvá oficiálna skladba s názvom „Poézia ulice“, na ktorej spolupracoval [[Suvereno]] a producentom bol Aleš Mŕtvy (aka DJ Kubo, neskôr známy vďaka spolupráci so skupinou [[Druhá Strana]] s raperom [[Momo (raper)|Momom]]). V roku 2002 nahral sólové skladby „Viera“ a „Byť či nebyť“ (prvú produkoval [[Abe]] a druhú [[Grimaso]], obaja sa neskôr stali členmi [[H16]]) a spolu so Suverenom, Cigom a DJom Wugym absolvujú prvé malé vystúpenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.majkspirit.sk/biography/|titul=Majk Spirit biography|vydavateľ=majkspirit.sk|dátum prístupu=2012-04-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20130430042701/http://www.majkspirit.sk/biography/|dátum archivácie=2013-04-30}}</ref> Skladba „Byť či nebyť“ bola nasadená do hitparády hip-hop.sk, kde istý čas aj obsadzovala prvú priečku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hip-hop.sk/hitparada-1/3-kolo-hitparady-je-tu|titul=3. kolo hitparády je tu|vydavateľ=hip-hop.sk|dátum prístupu=2012-04-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20130525120541/http://hip-hop.sk/hitparada-1/3-kolo-hitparady-je-tu|dátum archivácie=2013-05-25}}</ref> H16 v tom čase bola len garážová kapela a skupina venujúca sa tvorbe [[graffiti]]. V roku 2003 sa Spirit stáva súčasťou skupiny [[H16]]; členmi sú [[Otis (reper)|Otecko]], Abe a DJ Yanko Král (neskôr sa k nim pripojili aj Grimaso, Cigo a v roku 2012 aj Billy Hollywood).<ref>{{cite web|url=http://www.facebook.com/H16.sk/posts/311705825543225|title=Nový člen H16 Billy Hollywood !!!|work=facebook.com/H16.sk}}</ref> Vychádza ich prvá spoločná skladba „Nech ti nejebe“, ktorá skupinu zapísala širšie do povedomia.<ref>{{cite web|url=http://hip-hop.sk/media-audio/h16-nova-formacia-s-pesnickou-na-stiahnutie|title=H16 - "nová" formácia s pesničkou na stiahnutie|work=hip-hop.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130526183441/http://hip-hop.sk/media-audio/h16-nova-formacia-s-pesnickou-na-stiahnutie|archivedate=2013-05-26}}</ref><ref>{{cite web|url=http://hip-hop.sk/hitparada-1/13-kolo-hitparady-startuje|title=13. kolo hitparády štartuje|work=hip-hop.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140529202146/http://hip-hop.sk/hitparada-1/13-kolo-hitparady-startuje|archivedate=2014-05-29}}</ref> V roku 2004 H16 vydáva pod vydavateľstvom Hip-Hop.sk prvé [[Extended play|EP]] ''[[Jednašeska ftvojom klube (EP)|Jednašeska ftvojom klube]]'' v náklade 2 000 kusov. Následne skupina odohrala veľa koncertov po celom území Slovenska. V roku 2005 skupina hosťuje na albume ''[[Dobré ráno (album)|Dobré ráno]]'' od rapera [[Vec (raper)|Veca]] a vychádza jej prvý dvojklip „Idem si svoje/Ide karta“.<ref>{{cite web|url=http://hip-hop.sk/media-video/h16-ma-hotovy-videoklip-idem-si-svoje-dneska-ide-karta-stahuj-a-pozeraj|title=H16 má hotový videoklip "Idem si svoje / Dneska ide karta", sťahuj a pozeraj!|work=hip-hop.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130424072229/http://hip-hop.sk/media-video/h16-ma-hotovy-videoklip-idem-si-svoje-dneska-ide-karta-stahuj-a-pozeraj|archivedate=2013-04-24}}</ref> O rok neskôr vychádza pod Hip-Hop.sk a [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]] ich debutový album ''[[Kvalitný materiál]]'', ktorý získal [[Platinová platňa|platinovú platňu]], bol podporený dvoma klipmi „Nech vidia“ s hosťujúcim [[Rytmus (raper)|Rytmusom]], a „Zarábaj keš“. Spirit šiel spolu s H16 a Rytmusom koncom roka na malé koncertné turné Nech vidia tour.<ref name="r1">{{cite web|url=http://www.90bpm.sk/news/2087/78/RYTMUS-H16-NECH-VIDIA-Tour-novembrove-hip-hopove-dvojturne/|title=RYTMUS & H16 NECH VIDIA Tour – novembrové hip-hopové dvojturné|work=90bpm.sk}}</ref> V roku 2006 sa Majk Spirit objavil sólovo na [[mixtape]] DJa Kappu v skladbe „Na maximum“ a spolu s [[H16]] hosťovali na albume ''[[Hádej kdo...|Hádej kdo]]...'' od českej skupiny [[Indy & Wich]] a albume ''[[S/M show]]'' od skupiny [[Moja Reč]]. V roku 2007 pokračuje ďalej v hosťovaniach a objavuje sa vo viacerých skladbách na ''[[Thug errčite mixtape vol. 2]]'' od DJa Yanka Krála a albume ''[[Kto dá viac]]'' od [[Grimaso|Grimasa]]. Majk Spirit spolu s H16 urobil [[diss]] na petržalského rapera [[Miky Mora|Mikyho Moru]] v skladbe „GPS“, čo bola odpoveď na jeho narážky na Otecka. V roku 2008 skupine vychádza pod Hip-Hop.sk a EMI druhý album ''[[Čísla Nepustia]],'' ocenený [[Zlatá platňa|zlatou platňou]]''.''<ref>{{cite web|url=http://hip-hop.sk/novinky-domace/horuce-info-h16-odovzdali-master-do-vyroby|title=Horúce info: H16 odovzdali master do výroby!|work=hip-hop.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130423200906/http://hip-hop.sk/novinky-domace/horuce-info-h16-odovzdali-master-do-vyroby|archivedate=2013-04-23}}</ref> K albumu bol k skladbe „Staré časy“ urobený videoklip.<ref>{{cite web|url=http://hip-hop.sk/media-video/novy-klip-h16-stare-casy-pozeraj-v-exkluzivnej-premiere|title=Nový klip H16 "Staré časy", pozeraj v exkluzívnej premiére!|work=hip-hop.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130322004951/http://hip-hop.sk/media-video/novy-klip-h16-stare-casy-pozeraj-v-exkluzivnej-premiere|archivedate=2013-03-22}}</ref> Počas rokov 2008 a 2009 skupina ďalej koncertuje a hosťuje na rôznych projektoch. Koncom roku 2009 vydáva na internete zadarmo mixtape ''[[Antivirus (album)|Antivirus]]''.<ref>{{cite web|url=http://www.hiphopstage.cz/mixtape/stahni-si-antivirus-novy-mixtape-od-bratislavskych-h16-zdarma/|title=Stáhni si Antivirus, nový mixtape od bratislavských H16 zdarma!|work=hiphopstage.cz|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120824104224/http://www.hiphopstage.cz/mixtape/stahni-si-antivirus-novy-mixtape-od-bratislavskych-h16-zdarma/|archivedate=2012-08-24}}</ref> ===2010 – 2015: Sólová kariéra, tretí album H16=== Prvé informácie o chystanom Spiritovom sólovom projekte sa objavili v marci 2010.<ref>{{cite web|url=http://hip-hop.sk/serial-corobi/majkl-spirit-zalozil-projekt-eso-potvrdzuje-solo-album|title=Majk Spirit založil projekt Eso a potvrdzuje sólo album|work=hip-hop.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131206040848/http://hip-hop.sk/serial-corobi/majkl-spirit-zalozil-projekt-eso-potvrdzuje-solo-album|archivedate=2013-12-06}}</ref> S pracovným názvom Mladý rebel bol album v štádiu príprav a zbierania tém. Majk Spirit medzitým ďalej hosťoval na iných projektoch, či už sólovo, alebo s [[H16]]. Spolu s Viktorom Hazardom, Oteckom, [[Opak (raper)|Opakom]], [[Moja Reč|Mojou Rečou]], [[Vec (raper)|Vecom]] a inými sa objavil vo videu k skladbe „Toto je hip-hop“,<ref>{{cite web|url=http://www.90bpm.sk/news/8097/80/Sleduj-klip-ku-skladbe-Toto-Je-Hip-Hop/|title=Sleduj klip ku skladbe Toto Je Hip Hop|work=hip-hop.sk}}</ref> klipe „Hrdina je zase v hre“ od DJa Mad Skilla a vo videu k skladbe „V tvojej hlave“ od producenta Grimasa z albumu ''[[Let the beat come true]]''. Koncom roka 2010 vyšiel jeho prvý sólový [[mixtape]] s názvom ''[[Mladý rebel]]'', ktorý obsahuje rekapituláciu jeho skladieb z obdobia 2005 – 2010. Spirit prerapoval staré slohy cez prebrané inštrumentálky. Rovnako ako ''Antivirus mixtape'', aj ''Mladý rebel'' bol voľne dostupný na internete.<ref>{{cite web|url=http://hip-hop.sk/media-audio/stahujte-majk-spirit-mlady-rebel-mxtp|title=Sťahujte: Majk Spirit - Mladý Rebel Mixtape|work=hip-hop.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130415103009/http://hip-hop.sk/media-audio/stahujte-majk-spirit-mlady-rebel-mxtp|archivedate=2013-04-15}}</ref> V roku 2011 sa objavuje v ďalších videách. Prvé z nich, „Respekt a pokora“ od českého rappera [[David Steel|Davida Steela]], vychádza začiatkom roka, po ňom nasledovali napr. „Liga majstrov“ s Delikom<ref>{{cite web|url=http://hip-hop.sk/serial-klipy/majk-spirit-delik-a-roman-zamozny-odpremierovali-videoklip-ku-skladbe-liga-majstrov-sledujte|title=Majk Spirit, Delik a Roman Zámožný odpremiérovali videoklip ku skladbe „Liga Majstrov" - sledujte|work=hip-hop.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130425005416/http://hip-hop.sk/serial-klipy/majk-spirit-delik-a-roman-zamozny-odpremierovali-videoklip-ku-skladbe-liga-majstrov-sledujte|archivedate=2013-04-25}}</ref> alebo „Nestrácaj dych“ od speváčky [[Layla (speváčka)|Layly]], kde sa objavil ako hosť. Ďalšia skladba „Rebel“ od rapera [[Suvereno|Suverena]] spolu s videoklipom vyvolala relatívne veľkú odozvu; video má k aprílu 2012 na serveri [[YouTube]] viac ako 850 tisíc prehratí,<ref>{{cite web|url=http://www.youtube.com/watch?v=Jatr15z_Ijk|title=Suvereno feat.Majk Spirit - Rebel (OFFICIAL VIDEO)|work=youtube.com}}</ref> aj keď bolo na istý čas zakázané. Na portáli Hip-Hop.sk sa objavil článok o videu hodnotiaci ho negatívne.<ref>{{cite web|url=http://hip-hop.sk/blog/janes/rebeli-nikdy-nevitazia|title=Rebeli nikdy nevíťazia|work=hip-hop.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130425070225/http://hip-hop.sk/blog/janes/rebeli-nikdy-nevitazia|archivedate=2013-04-25}}</ref> 10. apríla vyšiel videoklip k skladbe „Good vibration“,<ref>{{cite web|url=http://hip-hop.sk/serial-klipy/sledujte-uplne-cerstvy-videoklip-mad-skill-ft-majk-spirit-good-vibration|title=Sledujte úplne čerstvý videoklip: Mad Skill ft. Majk Spirit - "Good vibration"|work=hip-hop.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130424092333/http://hip-hop.sk/serial-klipy/sledujte-uplne-cerstvy-videoklip-mad-skill-ft-majk-spirit-good-vibration|archivedate=2013-04-24}}</ref> ktorý súčasne slúžil aj ako prvý [[Singel (hudba)|singel]] albumu ''[[Nový človek]]''. Videoklip patrí k jeho najsledovanejším; oficiálna verzia na YouTube má na konci roka 2019 viac ako 4 a pol milióna prehratí.<ref>{{cite web|url=http://www.youtube.com/watch?v=io29VID5o3I|title=MAD SKILL feat. MAJK SPIRIT - GOOD VIBRATION (720P)|work=youtube.com}}</ref> Skladba bola hraná i v rádiách; na rádiu [[Europa 2|Európa 2]] bola istý čas na vrchole hitparády a tiež sa umiestnila v 48. týždni na 44. mieste najhranejších skladieb v slovenských rádiách a na 3. mieste v rámci domácej tvorby.<ref>{{cite web|url=http://hip-hop.sk/novinky-domace/novy-clovek-a-jeho-hranost-v-radiach|title=Nový človek a jeho hranosť v rádiách|work=hip-hop.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130407050346/http://hip-hop.sk/novinky-domace/novy-clovek-a-jeho-hranost-v-radiach|archivedate=2013-04-07}}</ref> Albumu ''[[Nový človek]]'' predchádzalo vydanie skladby „Umenie žiť“, ktorá sa naň nezmestila. Album mal podľa informácii z októbra 2011 vyjsť 1. novembra 2011 pod vydavateľstvom BeatBan.<ref>{{cite web|url=http://hip-hop.sk/novinky-domace/majk-spirit-dokoncuje-debut-novy-clovek-mame-o-nom-cerstve-informacie|title=Majk Spirit dokončuje debut Nový človek - máme o tom najčerstvejšie informácie|work=hip-hop.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130410184152/http://hip-hop.sk/novinky-domace/majk-spirit-dokoncuje-debut-novy-clovek-mame-o-nom-cerstve-informacie|archivedate=2013-04-10}}</ref> Od momentu vydania svojho prvého albumu vytvoril interpret dvojicu s manažérom Michalom Matejovičom. Album nakoniec vyšiel 11. novembra 2011, ako hostia sa na ňom objavili Nironic, Orion, [[Delik]], [[Cigo]], [[Otis (reper)|Otecko]], [[Celeste Buckinghamová|Celeste Buckingham]], [[Supa]], [[DNA (raper)|DNA]] a [[Suvereno]]. O produkcie sa postarali Billy Hollywood, DJ Mad Skill, Emeres, DJ Wich, KMBL, Majestic, [[Grimaso]], Viktor Hazard a Sik. Videoklip ku skladbe „Hip-Hop“ bol vydaný 16. novembra a neskôr získal [[Slávik (anketa)|Slávika]] za najlepší videoklip roka 2011. Majk Spirit okrem tohto ocenenia získal aj ocenenie Objav roka a súčasťou programu bolo aj jeho krátke vystúpenie. Tretie video k skladbe „Sen“ malo premiéru v januári.<ref>{{cite web|url=http://hip-hop.sk/serial-klipy/sen-majka-spirita-sa-dockal-klipu|title=Sen Majka Spirita sa dočkal klipu|work=hip-hop.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130404052233/http://hip-hop.sk/serial-klipy/sen-majka-spirita-sa-dockal-klipu|archivedate=2013-04-04}}</ref> Skladba sa v poslednom týždni roku 2011 sa umiestnila na 46. mieste najhranejších skladieb v slovenských rádiách. 14. februára malo premiéru ďalšie video k skladbe „Ja a ty“.<ref>{{cite web|url=http://hip-hop.sk/monitoring-videa/sleduj-majk-spirit-feat-celeste-buckingham-ja-a-ty|title=Sleduj: Majk Spirit feat. Celeste Buckingham "Ja a Ty"|work=hip-hop.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130424025351/http://hip-hop.sk/monitoring-videa/sleduj-majk-spirit-feat-celeste-buckingham-ja-a-ty|archivedate=2013-04-24}}</ref> Vo videu sa objavila herečka [[Kristína Svarinská]].<ref>{{cite web|url=http://tn.nova.cz/bin/mobile/index.php?article_id=326268&comments_page=2|title=PTALI JSTE SE: On-line rozhovor s Majkem Spiritem|work=nova.cz|accessdate=2014-02-07|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140222062952/http://tn.nova.cz/bin/mobile/index.php?article_id=326268&comments_page=2|archivedate=2014-02-22}}</ref> Skladbu produkoval [[Grimaso]], hosťuje v nej speváčka [[Celeste Buckingham]] známa zo súťaže [[Česko Slovenská SuperStar (2011)]] a umiestnila sa v 12. týždni na 48. mieste medzi najhranejšími skladbami v slovenských rádiách. Piaty videoklip k albumu bol natočený k skladbe „Hľadám pravdu“<ref>{{cite web|url=http://hip-hop.sk/serial-klipy/majk-spirit-hlada-pravdu-v-novom-klipe-so-zbranou-v-ruke|title=Majk Spirit hľadá pravdu v novom klipe so zbraňou v ruke|work=hip-hop.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130407102722/http://hip-hop.sk/serial-klipy/majk-spirit-hlada-pravdu-v-novom-klipe-so-zbranou-v-ruke|archivedate=2013-04-07}}</ref> a šiesty k skladbe „Ženy treba ľúbiť“ (premiéra 22. apríla 2012). Album bol ocenený [[Platinová platňa|platinovou platňou]] a predalo sa z neho viac ako 10 000 kusov.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.chantalzv.sk/index.php?page=MAJK-SPIRIT|work=chantalzv.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> 28. marca 2012 sa Majk Spirit objavil v relácii [[Modré z neba (televízna relácia)|Modré z neba]].<ref>{{cite web|url=http://modrezneba.markiza.sk/clanok/uz-splnene-sny/modre-z-neba-majk-spirit-miloskovi-do-neba.html|title=Modré z neba: Majk Spirit Miloškovi do neba!|work=markiza.sk|accessdate=2012-12-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130312110136/http://modrezneba.markiza.sk/clanok/uz-splnene-sny/modre-z-neba-majk-spirit-miloskovi-do-neba.html|archivedate=2013-03-12}}</ref> 22. apríla bolo vydané [[DVD]] ''Nový človek live'', ktoré obsahovalo záznam z krstu albumu ''[[Nový človek]]'' a deň predtým, ako sa dostalo do predaja mal záznam aj kinopremiéru v bratislavskom [[Aupark (Bratislava)|Auparku]].<ref>{{cite web|url=http://hip-hop.sk/novinky-domace/majk-spirit-vydava-dvd-novy-clovek|title=Aktualizované: Majk Spirit vydáva DVD Nový človek|work=hip-hop.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130405074553/http://hip-hop.sk/novinky-domace/majk-spirit-vydava-dvd-novy-clovek|archivedate=2013-04-05}}</ref> 23. apríla bol spolu s [[Opak (raper)|Opakom]] a [[Robo Papp|Robom Pappom]] hosťom v [[Rádio Expres|Rádiu Expres]], kde predstavili skladbu „Dnes“ (remix), ktorá je prerábkou skladby „Dnes“ od [[Tublatanka|Tublatanky]].<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.expres.sk/clanok/2915/dnes-mam-rande-so-svojim-mestom.html?t=172012|title=DNES "MÁM RANDE SO SVOJIM MESTOM"|work=expres.sk|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2012-04-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20130507174204/http://www.expres.sk/clanok/2915/dnes-mam-rande-so-svojim-mestom.html?t=172012|dátum archivácie=2013-05-07}}</ref> 27. apríla sa objavil na súťaži [[Miss Slovensko 2012]], kde zaspieval upravené verzie skladieb „Ja a ty“ a „Ženy treba ľúbiť“.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.joj.sk/miss-slovensko-2012/miss-slovensko-2012-novinky/miss-slovensko-2012-pride-aj-majk-spirit.html|title=Finalistka Lenka Petrovičová priznala, že rapera platonicky miluje.|work=joj.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> 4. júla 2012 malo premiéru ďalšie jeho video z albumu ''Nový človek'' a to ku skladbe „Sexy“. V októbri získal ocenenie [[MTV Europe Music Awards 2012]] v kategórii Best Czech and Slovak Act. 1. októbra 2012 mal na Rádiu Expres premiéru nový singel „Všetky oči na mne“, ktorý produkoval Pokerbeats.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.expres.sk/clanok/3737/majk-spirit-exkluzivne-na-exprese.html?t=402012|title=MAJK SPIRIT EXKLUZÍVNE NA EXPRESE!|work=expres.sk|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2012-10-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20130512115317/http://www.expres.sk/clanok/3737/majk-spirit-exkluzivne-na-exprese.html?t=402012|dátum archivácie=2013-05-12}}</ref> Skladba sa umiestnila najvyššie na 42. mieste najhranejších skladieb v slovenských rádiách a 4. v rebríčku domácej tvorby. Tiež hosťoval na druhom štúdiovom albume ''[[Alchymista (album)|Alchymista]]'' od rapera [[Suvereno|Suverena]] v skladbe „Srdce leva“ a na projekte ''[[XXL]]'' od dvojice Elpe & Billy Hollywood v skladbe „Čo nám chýba“. 21. decembra vystúpil v priamom prenose na udeľovaní cien OVB Športovec roka 2012, ktorý vysielala [[TV Markíza]], kde predviedol skladbu „Svet je tvoj“, ktorá obsahovala slohy zo skladieb „Nebuď tragéd“ a „Srdce leva“ a novú produkciu od Billyho Hollywooda. V roku 2013 vydal tretí album so skupinou H16. V roku 2014 sa stal Majk Spirit porotcom v medzinárodnom formáte The Voice ([[The Voice Česko Slovensko|Hlas Česko-Slovenska]]). V roku 2015 vydal vydal albumy ''[[Ypsilon Black]]'' a ''[[Ypsilon White]]''. ==Osobný život== Rodinu má v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]], kde často trávil ako dieťa prázdniny. V mladosti sa venoval [[Taekwondo|taekwondu]] (do konca siedmej triedy základnej školy<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://majk-spirit.sk/zivot-a-kariera/|title=Majk Spirit - Život a kariéra|work=http://majk-spirit.sk|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2012-04-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20120701153704/http://majk-spirit.sk/zivot-a-kariera/|dátum archivácie=2012-07-01}}</ref> a futbalu, spolu so Suverenom hrával v ŠK Slovan.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hip-hop.sk/media-audio/aj-majk-spirit-a-suvereno-spravili-futbalovu-hymnu-stahujte-slovensko-v-afrike|titul=Aj Majk Spirit a Suvereno spravili futbalovú hymnu – sťahujte “Slovensko v Afrike”|dátum vydania=11. jún 2010|vydavateľ=Hip-Hop.sk|dátum prístupu=2012-04-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20130407101611/http://hip-hop.sk/media-audio/aj-majk-spirit-a-suvereno-spravili-futbalovu-hymnu-stahujte-slovensko-v-afrike|dátum archivácie=2013-04-07}}</ref> Nevie hrať na žiadny hudobný nástroj, aj keď skúšal hrať na bicie, na ktoré hrával jeho otec. Vo voľnom čase sa venuje aj čítaniu kníh a [[Ezoterizmus|ezoterike]]. V jednom rozhovore spomenul, že začal čítať viac, keď mal 14, lebo ho jeho otec prichytil pri záškoláctve a našiel mu [[Marihuana|marihuanu]]. Vtedy začal čítať aj životopis [[Edgar Cayce|Edgara Cayceho]]. Medzi jeho obľúbených autorov patrí aj [[Osho]], od ktorého prečítal viac ako 20 kníh. Marihuanu spomenul neskôr veľakrát, či už v textoch, rozhovoroch alebo v roku 2012, keď sa na udeľovaní cien Slávik 2011 poďakoval okrem rodiny aj hudobným kolegom, manažérom a vesmíru, že stvoril zelenú rastlinu (marihuanu), ktorá mu pomáha pri písaní textov.<ref>{{cite web|url=http://www.joj.sk/slavik-2011/slavik-2011-novinky/na-scene-sa-objavil-majk-spirit.html|title=Objavom roka sa stal Majk Spirit. Sľubuje, že rok 2012 bude patriť jemu.|work=joj.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120301180023/http://www.joj.sk/slavik-2011/slavik-2011-novinky/na-scene-sa-objavil-majk-spirit.html|archivedate=2012-03-01}}</ref> Spirit verí, že [[karma]] existuje a považuje ju za vesmírny zákon, ktorý platí pre všetkých a bez ohľadu na to, či o ňom vedia, alebo nie.<ref>{{cite web|url=http://refresher.sk/readmore.php?news_id=405|title=Majk Spirit: "Motivácia je pekná vec, ale inšpirácia krajšia."|work=refresher.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110509200652/http://refresher.sk/readmore.php?news_id=405|archivedate=2011-05-09}}</ref> V roku 2011 sa zúčastnil FIM 2 (Fórum inšpiratívnych myšlienok), kde mal prednášku a predviedol naživo niektoré svoje skladby.<ref>{{cite web|url=http://www.youtube.com/watch?v=dyAwYe6Jgfc|title=Majk Spirit - prednáška|work=youtube.com}}</ref> Majk Spirit má vysokoškolské vzdelanie, vyštudoval management a biznis na [[City University]] v Bratislave. Jeho osobným manažérom je Michal Matejovič.<ref>{{cite web|url=http://majk-spirit.sk/zivot-a-kariera/|title=Majk Spirit - Život a kariéra|work=majk-spirit.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120701153704/http://majk-spirit.sk/zivot-a-kariera/|archivedate=2012-07-01}}</ref> Meria 194 cm a má mladšieho brata Tomáša. V roku 2020 sa oženil s ukrajinkou Mariou a 1.10.2020 sa mu narodila dcéra Aria. ==Spory== ===Druhá Strana a Momo=== Okolo rokoch 2006 – 2007 mal petržalský raper [[Miky Mora]], člen skupiny [[Druhá Strana]] v niektorých skladbách narážky na [[Otis (reper)|Otecka]], člena H16. V čase, keď producent a DJ Viktor Hazard dokončoval svoj druhý mixtape, chcel, aby Druhá Strana a H16 urobili spoločnú skladbu, na čo obe strany zareagovali, že to nikdy neurobia.<ref>{{cite web|url=http://hip-hop.sk/rozhovory-domace/druha-strana-na-rozhovore|title=Druhá Strana: "Slabí reperi sa zgrupujú, vravia si navzájom komplimenty a pritom smrdia hovnom"|work=hip-hop.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130424093135/http://hip-hop.sk/rozhovory-domace/druha-strana-na-rozhovore|archivedate=2013-04-24}}</ref> Počas roku 2007 sa na mixtape DJa Kappu ''Hra sa začína'' objavili dve skladby – „P.A.R.T.Y.“ od Mikyho Moru, kde v jednej časti spomínal Otecka ako šaša a klauna a v inej Majka Spirita, že berie peniaze od mamy. H16 na tom istom mixtape mali skladbu „GPS“, ktorá obsahuje diss na Mikyho Moru. Spirit v nej okrem iného spomínal, že je hráč aj bez nepriestrelnej vesty (referencia na Mikyho klip „Moratón 2“ a nepriestrelnú vestu, ktorú v ňom nosí), že Mora smrdí a vybuchol ako dynamit. Miky Mora neskôr pokračoval v dissoch na sólovej skladbe „1.6 TDi“,<ref>{{cite web|url=http://hip-hop.sk/media-audio/miky-mora-posuva-dalsi-diss-na-h16|title=Miky Mora posúva ďalší diss na H16!|work=hip-hop.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140821091319/http://hip-hop.sk/media-audio/miky-mora-posuva-dalsi-diss-na-h16|archivedate=2014-08-21}}</ref> kde je prvá sloha o Spiritovi a druhá o Oteckovi. Jeho dissy ďalej pokračovali na druhom albume Druhej Strany a spolu s [[Momo (raper)|Momom]] a Suchým Psom aj na Momovom albume ''[[Nepatrím medzi…|Nepatrím medzi...]]'' z roku 2008. Spirit a Otecko spomenuli v rozhovore, že už sa k tomu nebudú vracať a nebudú odpovedať.<ref>{{cite web|url=http://hip-hop.sk/rozhovory-domace/h16-chceli-sme-urobit-album-o-nas-a-nie-o-niekom|title=H16: "Chceli sme urobiť album o nás a nie o niekom"|work=hip-hop.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130424082912/http://hip-hop.sk/rozhovory-domace/h16-chceli-sme-urobit-album-o-nas-a-nie-o-niekom|archivedate=2013-04-24}}</ref> V roku 2012 sa Momo v rozhovore pre Hip-Hop.sk vyjadril, že Majk Spirit je pre neho dobrý raper a jeho sympatie sú na opačnej strane ako pri vydaní jeho albumu ''Nepatrím medzi...''<ref>{{cite web|url=http://hip-hop.sk/rozhovory-domace/momo-sam-dlho-sa-vo-mne-bilo-stare-a-nove-ja|title=Momo Sám: „Dlho sa vo mne bilo staré a nové ja.“|work=hip-hop.sk|accessdate=2013-02-02|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130424212535/http://hip-hop.sk/rozhovory-domace/momo-sam-dlho-sa-vo-mne-bilo-stare-a-nove-ja|archivedate=2013-04-24}}</ref> == Diskografia == ===Štúdiové albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch |- | ''[[Nový človek]]'' || Dátum vydania: 11. november 2011<br> Vydavateľstvo: BeatBan<br> Formát: CD, LP, digitálny download ||SK: Multi-platinové|| SK: 20 000+ || CZ: 12<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=titul&hitparada=14&titul=150145&sec=821a201629b9eaedfea434428a862838|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2020-06-05}}</ref> SK: 53 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=titul&hitparada=36&titul=150145&sec=c901c3fe32d2f7d9de2f4d3f057072c0|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2020-06-05}}</ref> |- |''Ypsilon Black (najskôr iba Ypsilon)''|| Dátum vydania: 31.3.2015<br> Vydavateľstvo: Spirit MBA s.r.o<br> Formát: CD, digitálny download ||SK: Platinové||SK: 20 000+|| CZ: 3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=titul&hitparada=14&titul=153542&sec=79a9334f7b3d61853c9acf5d340e1af8|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2020-06-05}}</ref> SK: 49 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=titul&hitparada=36&titul=153542&sec=00df40e8534f49e9330a689356545a53|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2020-06-05}}</ref> |- |''Ypsilon White'' |Dátum vydania: 5.5.2015 Vydavateľstvo: Spirit MBA s.r.o Formát: CD, digitálny download |SK: Platinové |SK: 20 000+ |SK: 34 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=titul&hitparada=36&titul=153651&sec=acbb5c58045b1ee9bf66831e7d609251|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2020-06-05}}</ref> CZ: 5 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=titul&hitparada=14&titul=153542&sec=79a9334f7b3d61853c9acf5d340e1af8|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2020-06-05}}</ref> |- |''Nie som tu náhodou'' |Dátum vydania: 7.12.2018 Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: CD, digitálny download |SK: Platinové | |SK: 4 CZ: 32 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=titul&hitparada=14&titul=161588&sec=6e6c37207a8dc54a01099212112c5c55|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2020-06-05}}</ref> |- |''4RTIST (Artist)'' <small>(with [[Grimaso|GRIMASO]])</small> |Dátum vydania: 4.7.2020 Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: CD, digitálny download | | |SK: 1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=titul&hitparada=36&titul=165064&sec=a3e8a9b5e499f90e2f52e20b81175d8f|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2020-11-11}}</ref> CZ: 15 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=titul&hitparada=14&titul=165064&sec=783cbd83feddfabc41710bd3ccf292ee|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2020-11-11}}</ref> |- |''[[Playlist|PLAYLI5T (Playlist)]]'' |Dátum vydania: 5.5.2023 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=„🤍“|url=https://www.instagram.com/p/CHdZRiaBRMt/|vydavateľ=Instagram|dátum prístupu=2020-11-11|jazyk=sk}}</ref> Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download | | |SK: 3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=https://ifpicr.cz/hitparada/36/majk-spirit/playlist/171637f|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2024-03-13}}</ref> CZ: 46 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=https://ifpicr.cz/hitparada/14/majk-spirit/playlist/171637|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2024-03-13}}</ref> |- |nový čLOVEk 2.0 |Dátum vydania: 2023 Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: CD, digitálny download | | | |- |Na moj dušu (EP) |Dátum vydania: 2024 Vydavateľstvo: Spirit Entertainment s.r.o. Formát: digitálny download | | | |} ===Mixtape=== * 2010: ''Mladý rebel'' * 2017: ''Samurai'' * 2022: ''Team Spirit'' ===DVD=== * 2012: ''Nový človek live'' === Kompilácie === * 2013: ''Nový človek deluxe'' * 2015: ''Y best of'' (2LP) === Štúdiové albumy (s [[H16]])=== {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch |- | ''[[Kvalitný materiál|Kvalitný Materiál]]'' || Dátum vydania: 16. jún 2006<br>Vydavateľstvo: Hip-Hop.sk/EMI<br>Formát: CD, LP Počet skladieb: 16 | SK: Platinové || SK: 7 000+ || SK: 3<ref>[http://www.90bpm.sk/news/1665/34/Rebricek-najpredavanejsich-albumov-na-Slovensku-pozri-ako-sa-dari-hip-hopu/]</ref> |- | ''[[Čísla Nepustia]]'' || Dátum vydania: 23. máj 2008<br>Vydavateľstvo: Hip-Hop.sk/EMI<br>Formát: CD Počet skladieb: 16 | SK: Zlaté || SK: 5 000+ || CZ: 24<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=14&titul=146029&sec=fff359b58ec98d33ccf83fcee31a858d]</ref> |- | ''[[Rýmy, hudba a boh|Rýmy, Hudba A Boh]]'' || Dátum vydania: 28. máj 2013<br>Vydavateľstvo: Spirit Music <br>Formát: CD Počet skladieb: 16 | SK: Zlaté || SK: 10 000+ || CZ: 24<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=14&titul=151515&sec=86233b1b9a0039520ba495b7d13f09d3]</ref> |- |''[[Sila (album)|Sila]]'' |Dátum vydania: 6. december 2016 Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: CD Počet skladieb: 16 | | | |- |''[[Lockdown Music]]'' |Dátum vydania: 24. apríl 2021 Vydavateľstvo: H16 Records Formát: CD Počet skladieb: 13 | | | |} ===Single=== {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! Názov !! Dátum vydania !! Album !Detaily |- |Feel Alright |18.5.2014 |Ypsilon Black |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |Mama |28.7.2014 |Ypsilon White |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |Boh Jediný |3.12.2014 | rowspan="2" |Ypsilon Black |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |dobYjeme svet |1.3.2015 |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |Primetime |5.5.2015 | rowspan="2" |Ypsilon White |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |Šampus <small>(featuring [[Anita Soul]])</small> |22.7.2015 |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |Zbojník |27.9.2015 |Ypsilon Black |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download|- |#84 |23.4.2017 | rowspan="3" |Samurai Mixtape |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |Vibe |7.7.2017 |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |Samurai |4.12. 2017 |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |Chceme Pravdu |8.3.2018 | {{N/A|Nezaradený singel}} |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |Starboy |18.5.2018 | {{N/A|Nezaradený singel}} |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |Prvý A Posledný |17.6.2018 | {{N/A|Nezaradený singel}} |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |Nenechaj Sa Nachytať |28.6.2018 | {{N/A|Nezaradený singel}} |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |''[[Spokojný]]''|| 11.11.2018 || rowspan="5" |Nie Som Tu Náhodou |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |''Trochu Lásky''|| 18.11.2018 |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |''Karel'' |24.11.2018 |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |''Žiariš'' |1.12.2018 |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |Nie Som Tu Náhodou <small>(featuring [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]])</small> |6.1.2019 |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |Navždy Mladý <small>(featuring [[Miťo Bodnár]])</small> |2.11.2019 | {{N/A|Nezaradený singel}} |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: YouTube |- |SPIRIT ANIMAL <small>(with [[Grimaso|GRIMASO]])</small> |13.3.2020 | Artist |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |My ludia |19.4.2020 | {{N/A|Nezaradený singel}} |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |11 |11.5.2020 | {{N/A|Nezaradený singel}} |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |KURT <small>(with [[Grimaso|GRIMASO]] featuring [[Ben Cristovao]])</small> |4.6.2020 | rowspan="3" |Artist |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |F4CK EM ALL <small>(with [[Grimaso|GRIMASO]] featuring [[H16]])</small> |11.6.2020 |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |- |LAMBADA <small>(with [[Grimaso|GRIMASO]])</small> |25.6.2020 |  Vydavateľstvo: Spirit Music Formát: digitálny download |} ===Ostatné=== * 2004: H16 – ''[[Jednašeska ftvojom klube (EP)|Jednašeska ftvojom klube]]'' (EP/Vinyl) * 2009: H16 – ''[[Antivirus (album)|Antivirus]]'' (mixtape) ===Skladby umiestnené v rebríčkoch=== {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- ! '''Rok''' !! '''Skladba''' !! <small>SK Top 100</small> !! <small>SK Top 50 domáce</small> !! <small>SK Top 100 Digital</small> !! <small>CZ Top 100</small> !! <small>CZ Top 50 domáce</small> !! <small>CZ Top 100 Digital</small> !! '''Album''' |- | 2008 || „Vitaj v meste“ <small>([[H16]])</small>|| - || 31<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rádio sk50 Oficiálna | url = http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=145093&sec=baad9434477c0521579e35311bab9c9a | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = ifpi.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> || - || - || - || - || ''[[Čísla Nepustia|Čísla nepustia]]'' |- | 2010 || „Toto je Hip Hop“ <small>(Viktor Hazard ft. Mišo Biely, [[Otis (reper)|Otecko]], [[Opak (raper)|Opak]], [[Vec (raper)|Vec]], Supa, Delik, Vladimir 518, Majk Spirit, Čistychov, Orion, [[DNA (raper)|DNA]], Moe & Zverina)</small>|| 80<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=18&titul=146143&sec=b3da23c26f7db88d80e510bb4bc4b30d | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> || 24<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=146143&sec=49db84aa78eec72d7fd23e1fc41eac4f | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> || - || - || - || - || - |- | 2011 || „Good Vibration“ || 41<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=18&titul=146698&sec=872d8f2f386be7bf86ce03bd935ff24f | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> || 2<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=146698&sec=f532f6e34585ff63e6eb0ce8171e602e | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> || - || - || - || - || ''[[Nový človek]]'' |- | 2011 || „Sen“ <small>(ft. [[Nironic]])</small>|| 46<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=18&titul=146738&sec=3abc081ab4097dc2c4fb8c9e5e42f7d5 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> || 4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=146738&sec=997f8cfe3627198346421e20a7006263 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> || - || - || - || - || ''[[Nový človek]]'' |- | 2012 || „Ja a ty“ <small>(ft. [[Celeste Buckingham]])</small>|| 48<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=18&titul=146837&sec=0e248c345bc0608e1024add97047bae1 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> || 4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=146837&sec=4553632575f4b572ac9894707240843d | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> || - || - || - || - || ''[[Nový človek]]'' |- | 2012 || „Dnes“ <small>(ft. [[Robo Papp]] & Orion)</small>|| 74<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=18&titul=146902&sec=8e37ea485266374e191331b8dc885c45 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> || 7<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=146902&sec=6160d0cc602f820dc8878ed0fbb3241a | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> || - || - || - || - || - |- | 2012 || „Sexy“ || 39<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=18&titul=146989&sec=46ba58242ac91d2a4073eccc89941f93]</ref>|| 4<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=146989&sec=37d58da3d53a55300cad501568052fab]</ref>|| - || - || - || - || ''[[Nový človek]]'' |- | 2012 || „Hľadám pravdu“ || - || 44<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=147003&sec=64eceeac30813e3ad2f6739af39442dd]</ref>|| - || - || - || - || ''[[Nový človek]]'' |- | 2012 || „Všetky oči na mne“ || 41<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=18&titul=147076&sec=005099d6e3c35c730676a9fd8189d64d]</ref>|| 4<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=147076&sec=f9f9e75997b4ab742306c8217c0b03d7]</ref>|| - || - || - || - || ''Nový človek (reedícia)'' |- | 2012 || „Čo nám chýba“ <small>([[Billy Hollywood]] & [[Elpe]] ft. Igor Kmeťo & Majk Spirit)</small>||45<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=18&titul=147153&sec=ce8b362caecfafd4aa30839e825bb9d6]</ref>|| 5<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=147153&sec=3d5a3d1d4368d0e8192e2f2dc46451f1]</ref>|| - || - || - || - || ''[[XXL]]'' |- | 2013 || „I Am the One“ <small>([[Hajtkovič]] ft. Majk Spirit & Nironic)</small>|| - || - || - || 100<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=2&titul=151052&sec=4b8aac4ceae52b033556fca61a8308de]</ref>|| 22<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=7&titul=151052&sec=c5056a1a3a582d9bdf1506269b41c277]</ref>|| - || ''Nový človek (reedícia)'' |- | 2013 || „I Was Wrong“ <small>(ft. [[Celeste Buckingham]])</small>|| 2<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=18&titul=147310&sec=c073825b019a79008dcedc4a9ce35de3]</ref>|| '''1'''<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=147310&sec=66dc528bb4967725e5971552ccb7275a]</ref>|| 96<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=21&titul=147310&sec=32adf39e058fc9169a5be1088ecff4be]</ref>|| 17<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=2&titul=151373&sec=82e9be4c4f11866a743f6cf6c928cd4c]</ref>|| 2<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=7&titul=151373&sec=e6b4b23412dfe9452a28d109cf915eec]</ref>|| - || ''Nový človek (reedícia) / Where I belong'' |- | 2013 || „Tieto chvíle“ <small>(H16 ft. Tina)</small>|| 60<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=18&titul=147346&sec=37096e3fd75e1178f8d2b5b8a1cd5606]</ref>|| 5<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=147346&sec=17541007b3f16c60010ac850ccf841d7]</ref>|| - || - || - || - || ''Rýmy, hudba a boh'' |- | 2013 || „Beautiful dreamer“ <small>(ft. Maysa Leak)</small>|| 24<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=18&titul=147510&sec=6c2f8167afa1ab3aa378a3872dcb0d6b]</ref>|| 5<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=147510&sec=6ade2af3013defb430ec260ea55b1c64]</ref>|| - || - || - || - || ''Nový človek (reedícia)'' |- | 2014 || „Som aký som“ || - || - || - || - || - || 35<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=30&titul=152521&sec=3972f536214ac2c8334279b766eef4df]</ref>|| ''Nový človek'' |- | 2015 || „DobYjeme svet“ || 63<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=18&titul=148208&sec=d89478bf7e3937e4851e489fc253ee3a]</ref>|| 9<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=20&titul=148208&sec=bea9bc7151d794c6239d2dd2831449d7]</ref>|| - || - || - || - ||''Y Black'' |- |2015 |„Primetime“ |<nowiki>-</nowiki> |8 |<nowiki>-</nowiki> |40 |12 |<nowiki>-</nowiki> |''Y White'' |- |2015 |„Zbojník“ |<nowiki>-</nowiki> |11 |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |''Y Black'' |- |2016 |„Stále“ ([[Hajtkovič|Veronika S]] ft. Majk Spirit) |68 |12 | - |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> | - |- |} === Mimoalbumové skladby === (zoznam zahŕňa aj skladby, kde sa Majk Spirit predstavil ako hosť) {| | valign=top | ; 2000 – 2003 * [[Cigo]] & Majk Spirit : „Ruky hore daj“ * H16 : „Nech ti nejebe“ * Majk Spirit : „Byť či nebyť“ : „Poézia ulice“ (ft. [[El Suvereno|Suvereno]] & DJ Kebap) (2001) : „Viera“ ; 2005 * ''Nejbr Hip Hop mix vol. 1" : 11. H16 – „Idem si svoje/Ide karta“ * [[Vec (raper)|Vec]] – ''Dobré ráno'' : 08. „S vlkmi žijem, s vlkmi vyjem“ (ft. H16) * Viktor Hazard – ''Rapsuperstar mixtape vol. 1'' : 08. H16 – „Seriózna hra“ ; 2006 * DJ Kappa – ''DJ Kappa mixtape'' : 08. Majk Spirit – „Na maximum“ * DJ Yanko Král – ''Thug errčite mixtape vol. 1'' : 01. H16 & [[Vec (raper)|Vec]] – „Intro“ * Indy & Wich – ''Hádej kdo'' : 07. „Můj svět“ (ft. H16) * [[Moja reč|Moja Reč]] – ''S/M show'' : 11. „Viem o vás“ (ft. H16) * ''Nejbr Hip Hop mix vol. 2" : 04. H16 – „Nejsom falošný (remix)“ (ft. Supercrooo & [[Vec (raper)|Vec]]) * Viktor Hazard – ''Rapsuperstar mixtape vol. 2'' : 07. H16 – „To je nič“ ; 2007 * [[2H+]] – ''[[Premium (album)|Premium]]'' : 06. „Rovnakí“ (ft. [[Cigo]] & Majk Spirit) * ''Bad Boys remixed by DJ Mike Trafik'' : 02. H16 – „Neverím ti“ (DJ Mike Trafik remix) * DJ Kappa – ''Hra sa začína'' : 04. Majk Spirit – „60 Barov“ : 15. H16 – „GPS“ * DJ Yanko Král – ''[[Thug errčite mixtape vol. 2]]'' : 03. H16 – „Čo o tom vieš“ : 07. [[Cigo]] & Majk Spirit – „Rýchle riadky“ : 11. Majk Spirit – „Vybuchli hlavy (Bozaj ma v riť)“ : 14. [[Otis (reper)|Otecko]] & Majk Spirit – „Šejkuj tú riť“ : 17. Supercrooo ft. H16 & [[Vec (raper)|Vec]] – „Kariéra 16 remix“ : 19. Majk Spirit – „Šajs Šajs bejby“ * [[Grimaso]] – ''[[Kto dá viac]]'' : 02. Majk Spirit, Opak & Supa – „Návod“ : 12. Majk Spirit, Orion & Ego – „Jak sa vieš hýbať“ * ''Nejbr Hip Hop mix vol. 3" : 02. [[Grimaso]] ft. Majk Spirit, Opak & Supa – „Návod“ * [[Vec (raper)|Vec]] : „Tozmemi (remix 2007)“ (ft. H16, Zverina & Moja Reč) ; 2008 * DJ Logic – ''Shine like diamonds mixtape'' : 17. H16 – „Vitaj v meste“ : 25. H16 – „Čo o tom vieš“ (Pinga remix) : 37. [[Otis (reper)|Otecko]] & Majk Spirit – „Šejkuj tú riť“ (Double OP remix) * DJ Sven – ''Všetci skapete mixtape vol. 1'' : 11. H16 – „Nápoj omamný“ (DJ Sven mashup) : 17. H16 vs. Peter Nagy – „Láska je tu s vami“ (DJ Sven mashup) : 22. H16 ft. [[Vec (raper)|Vec]] – „Oni nevedia“ (DJ Sven mashup) * DJ Wich – ''The yearbook mixtape'' : 08. H16 ft. [[Vec (raper)|Vec]] – „Oni nevedia“ : 22. Jay Diesel ft. H16 & Tafrob – „Je to jen tvůj boj“ (remix) * Hip-Hop.sk – ''PreHlad 2008'' : 02. H16 – „Vitaj v meste“ * Jay Diesel : „Je to jen tvůj boj“ (remix) (ft. H16 & Tafrob) ; 2009 * Adi : „Hovoria o mne“ (ft. Majk Spirit) * [[David Steel]] – ''Bumerang'' : 03. „Můžeš být, kým chceš“ (ft. H16) * [[DJ Roman Zámožný]] – ''11:55 mixtape'' : 09. H16 – „Dá sa zabaviť“ * G-Bod – ''Sekvencie'' : 07. [[Bacil]] & Majk Spirit – „Inflagranty“ * Lkama – ''Späť na pevnej zemi mixtape'' : 14. [[Kali]] ft. Majk Spirit – „Dve tváre“ * [[Moja reč|Moja Reč]] – ''[[Dual Shock|Dualshock]]'' (CD2) : 04. „Hrdinovia“ (ft. Majk Spirit) * Nironic – ''I am music'' : 13. „Ride the best“ (ft. H16) | valign=top | ; 2010 * [[Bacil]] – ''SuperB (EP)'' : 06. „Studený svet“ (ft. Majk Spirit) * [[DJ Wich]] & Rasco (The Untouchables) : „Grizzly (remix)“ (ft. [[Zverina (raper)|Zverina]], Vladimir 518, [[Čistychov]], LA4, Tafrob, [[Moja Reč|Delik]], Ektor, Otecko, [[Moja Reč|Supa]], Idea, Boy Wonder, [[Hugo Toxxx]], Fosco Alma, Marat, Majk Spirit, Jay Diesel, Indy, [[Vec (raper)|Vec]], Paulie Garand, Oliver Lowe, Luzer, Orion, L.D. & Rest) * Emeres – ''Mount Emerest'' : 03. „Mount Everest“ (ft. Majk Spirit, Radikal, Kaidžas, Stopercent, Opak & DNA) : 08. „Nebuď hlupák“ (ft. H16) * H16 : „Luďom jebe (Black M remix)“ (prod. Black M) * Indy – ''KMBL'' : 06. „Srdce a love“ (ft. H16) (prod. KMBL) * Jay Diesel – ''Deset'' : 07. „Vesmírnej pohled“ (ft. H16) (prod. DJ Wich) * Majk Spirit : „Slovensko v Afrike“ (ft. [[El Suvereno|Suvereno]]) * [[Grimaso]] – ''[[Let the beat come true]]'' : 04. „V tvojej hlave“ (ft. H16) * H16 : „Sranda musí byť“ (ft. Sash) : „Podhájska Fest 2010“ (ft. Efsko) (prod. Gypso) * [[Kali]] – ''[[Pod maskou je pravda]]'' : 06. „Nehas čo ťa nepáli“ (ft. Majk Spirit) * Mad Skill – ''The Return (Back 2 the Future) : 03. „Hrdina je zase v hre“ (ft. H16) : 16. „Hip Hop žije“ (ft. H16) : 17. „Damage is done (outro)“ (ft. Maracuzza, Hi-Def, Nironic, Majk Spirit, Hugo Toxxx, DJ Wich, Indy, Emdee, Young Sixx, Jay Diesel, Vladimir 518 & [[David Steel]]) * Otecko, [[Suvereno]] & Majk Spirit : „Vianočné ilúzie“ (prod. Billy Hollywood) * Palio – Remixtape vol. 2 : 05. H16 – „Luďom jebe“ (Palio remix) * [[Suvereno]] – ''[[Král vs Joker]]'' : 07. „“Tu a teraz“ (ft. Majk Spirit) : 10. „Suverénna 16“ (ft. H16) : 15. „Zlatá klietka“ (ft. Majk Spirit & [[Otis (reper)|Otecko]]) * Viktor Hazard : „Toto je Hip Hop“ (Viktor Hazard feat. Mišo Biely, [[Otis (reper)|Otecko]], Opak, [[Vec (raper)|Vec]], Supa, Delik, Vladimir 518, Majk Spirit, Čistychov, Orion, DNA, Moe & Zverina) * ZatrestZET – ''Hore nohama mixtape vol. 2.'' : 08. „Luďom jebe“ (remix) (ft. H16) * ZatrestZET – ''Čo po mne zostalo (PSP help)'' : 09. „Hrdina je zase v hre“ (remix) (ft. H16) ; 2011 * [[2H+]] : „Rovnakí (remix)“ (ft. Cigo & Majk Spirit) <small>(prod. Deryck)</small> * [[David Steel]] : „Respekt a pokora“ (ft. H16) <small>(prod. Emeres)</small> * DeFuckTo – ''Triumf'' : 02. „Zóna pohody“ (ft. Majk Spirit) <small>(prod. Headdy)</small> * DJ Wich & Nironic – ''Nomad 2: The Long Way Home'' : 18. „Starrider“ (ft. Majk Spirit) <small>(prod. DJ Wich)</small> * Emdee : „Here we go again“ (ft. H16 & C Monts) <small>(prod. Casey)</small> * Fukes – ''Časom'' : 06. „Bumerang“ (ft. Majk Spirit) * Layla : „Nestrácaj dych“ (ft. Majk Spirit) <small>(prod. Grimaso)</small> * Mad Skill : „Good vibration“ (ft. Majk Spirit) <small>(prod. Mad Skill)</small> * Majk Spirit : „Byť či nebyť II.“ (<small>prod. [[Opak (raper)|Opak]])</small> : „Umenie žiť“ <small>(prod. [[DJ Wich]])</small> * Majk Spirit & [[Delik]] : „Liga majstrov“ (<small>prod. Roman Zámožný)</small> * Malyman – ''Indigový chlapec'' : 13. „Thug life“ (ft. [[Delik]], Zverina, Majk Spirit & DJ Kwe) <small>(prod. LX)</small> * Maximum – ''Dvaja chlapci'' : 01. „Moment prekvapenia“ (ft. Majk Spirit, [[Suvereno]], Radikal, R.S.G., Bio, Raklo & BattleFree) <small>(prod. Atak & Emotif)</small> * [[Moja Reč]] – ''Dobrí chlapci 3'' ''(mixtape)'' : 13. „Čo sa týka mňa“ (ft. Majk Spirit) <small>(prod. Jozef Engerer)</small> * Suvereno – ''Zlatá stredná cesta mixtape'' : 05. „Rebel“ (ft. Majk Spirit) : 18. “Tu a teraz (Classic remix)“ (ft. Majk Spirit) * ViZiA – ''Ver svojim snom'' : 12. „Leť brácho“ (ft. Majk Spirit & Jay Diesel) <small>(prod. Abe)</small> ; 2012 * Elpe & [[Billy Hollywood]] – ''[[XXL]]'' : 06. „Čo nám chýba“ (ft. Igor Kmeťo & Majk Spirit) <small>(prod. Billy Hollywood)</small> * Hajtkovič : „I am the one“ (ft. Majk Spirit & Nironic) * Keke – ''Zl3 mixtape version 1.0'' : 11. „Brácho leť (remix)“ (ft. Šaman Leo, Majk Spirit & Jay Diesel) <small>(prod. [[Konex]])</small> * Majk Spirit : „Dnes“ (ft. Robo Papp & Orion) <small>(prod. [[Opak (raper)|Opak]])</small> : „Hip-Hop (remix)“ (ft. [[Vec (raper)|Vec]], Idea, Separ, Supa, Jay Diesel & Nironic) <small>(prod. Billy Hollywood)</small> : „Sen“ (Robert Burian remix) (ft. Nironic) <small>(prod. Robert Burian)</small> : „Všetky oči na mne“ (<small>prod. Pokerbeats)</small> * Nironic – ''The machine'' : 05. „All I really need“ (ft. Majk Spirit & Cigo) <small>(prod. Traxshun)</small> * Suvereno – ''[[Alchymista (album)|Alchymista]]'' : 03. „Srdce leva“ (ft. Majk Spirit) <small>(prod. Adytos)</small> ;2013 * 4D : „Už (remix)“ (ft. Separ, Majk Spirit, Slipo, Bacil, Decko & Sketa) <small>(prod. G-Bod)</small> * DJ Yaksha : „FCKNG PRBLM“ (Pay. remix) (ft. Otecko, Majk Spirit, Ben Cristovao & Delik) * H16 : „Celú noc“ (remix) (ft. Orion, Ben Cristovao, Supa & Ektor) <small>(prod. Grimaso)</small> * Majk Spirit : „Beautiful dreamer“ (ft. Maysa Leak) <small>(prod. Eugen Botoš)</small> : „Rocky remix“ (<small>prod. Billy Hollywood)</small> : „I was wrong“ (ft. [[Celeste Buckingham]]) <small>(prod. Max & Pear)</small> : „I was wrong (original demo)“ (ft. Max) <small>(prod. Max & Pear)</small> : „Rap neni hip-hop“ (<small>prod. Grimaso)</small> * Suvereno : „Srdce leva (remix)“ (ft. Majk Spirit) <small>(prod. Taifun)</small> * Grimaso – ''Heartbeat'' : „Rap neni hip-hop“ (ft.Majk Spirit) <small>(prod. Grimaso)</small> * Delik – ''Sloboda'' : „Hlas ľudu“ (ft. Majk Spirit) <small>(prod. DJ Wich)</small> * 4D : „Už (remix)“ (ft. Separ, Majk Spirit, Slipo, Bacil, Decko, Sketa) '''2014''' „Feel Alright“ |} ===Videoklipy=== ;Sólo * 2011: „Good Vibration“ * 2011: „Hip-Hop“ * 2012: „Sen“ (ft. Nironic) * 2012: „Ja A Ty“ (ft. Celeste Buckingham) * 2012: „Hľadám Pravdu“ * 2012: „Ženy Treba Ľúbiť“ * 2012: „Sexy“ * 2012: „Legendárna“ (ft. Cigo & Otecko) * 2013: „Ži A Nechaj Žiť (drum cover)“ * 2013: „I Was Wrong“ (ft. [[Celeste Buckingham]]) * 2013: „Beautiful Dreamer“ (ft. Maysa Leak) * 2014: „Feel Alright“ * 2014: „Boh Jediný“ * 2015: „DobYjeme Svet“ * 2015: „Primetime“ * 2015: „Šampuss“ (ft. Anita Soul) * 2015: „Zbojník“ (ft. Maxo) * 2016: „Skúsme To V Mieri/Svetlá“ * 2016: „Šampión“ * 2017: „Samurai“ *2018: „Chceme Pravdu“ *2018: „Starboy“ *2018: „Spokojný“ *2018: „Trochu Lásky“ *2018: „Karel“ *2018: „Žiariš“ *2019: „Nie Som Tu Náhodou“ *2020: „Spirit Animal“ <br /> ;H16 * 2005: „Idem si svoje/Ide karta“ * 2006: „Nech vidia“ (ft. [[Rytmus (raper)|Rytmus]]) * 2006: „Zarábaj keš“ * 2008: „Staré časy“ * 2010: „Sranda musí byť“ (ft. Sash) * 2012: „Hip Hop Žije“ * 2013: „Ideme spolu“ * 2013: „Celú noc“ * 2013: „Stresujúci blahobyt“ <br /> ;Ostatné * 2007: „Kariéra 16“ (Supercrooo ft. H16 & Vec) * 2010: „Hrdina je zase v hre“ (Mad Skill ft. H16) * 2010: „Toto je Hip Hop“ (Viktor Hazard ft. Mišo Biely, Otecko, Opak, Vec, Supa, Delik, Vladimir 518, Majk Spirit, Čistychov, Orion, DNA, Moe, Zverina & DJ Metys) * 2010: „V tvojej hlave“ (Grimaso ft. H16) * 2011: „Respekt a pokora“ ([[David Steel]] ft. H16) * 2011: „Nestrácaj dych“ (Layla ft. Majk Spirit) * 2011: „Good vibration“ (Mad Skill ft. Majk Spirit) * 2011: „Liga majstrov“ (Majk Spirit & Delik) * 2011: „Rebel“ ([[Suvereno]] ft. Majk Spirit) * 2011: „Zóna pohody“ (DeFuckTo ft. Majk Spirit) * 2011: „Starrider“ (DJ Wich & Nironic ft. Majk Spirit) * 2013: „I was wrong“ (ft. Celeste Buckingham) * 2013: „FCKNG PRBLM“ (DJ Yaksha ft. Otecko, Majk Spirit, Ben Cristovao & Delik) ==Koncertné turné== {| class="wikitable" |- ! Rok !! Názov !! Počet zastávok |- | 2006 || ''Nech vidia tour'' (spolu s [[H16]] a [[Rytmus (raper)|Rytmusom]])<ref name="r1" /> || 4 |- | 2010 || ''H16 allstars megatour'' (spolu s [[H16]]) || 16 |- | 2012 || ''Mocná FunFón tour'' || 8 |- | 2015 || ''Black Tour'' || 12 |} ==Ocenenia a nominácie== ;Aurel {| class="wikitable" |- ! Rok !! Nominovaná práca !! Ocenenie !! Výsledok |- | 2006 || H16 – ''[[Kvalitný materiál]]'' || Najlepší album v kategórii Hip-Hop || {{nominácia}} |} ;MTV Europe Music Awards {| class="wikitable" |- ! Rok !! Nominovaná práca !! Ocenenie !! Výsledok |- | 2012 || Majk Spirit || Best Czech and Slovak Act || {{víťaz}} |} ;Radio_Head awards<ref>{{cite web|url=http://www.radiohlavy.sk/o-cenach/historia/2011|title=Radio_Head Awards 2011|work=radiohlavy.sk|accessdate=2012-04-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130312230059/http://www.radiohlavy.sk/o-cenach/historia/2011|archivedate=2013-03-12}}</ref> {| class="wikitable" |- ! Rok !! Nominovaná práca !! Ocenenie !! Výsledok |- | 2011 || ''[[Nový človek]]'' || Najlepší album v kategórii Hip-hop, Rap a R&B || {{nominácia}} |} ;[[Slávik (anketa)|Slávik]] {| class="wikitable" |- ! Rok !! Nominovaná práca !! Ocenenie !! Výsledok |- | 2011 || „Hip-Hop“ || Najlepší videoklip roka || {{víťaz}} |- | 2011 || Majk Spirit || Objav roka || {{víťaz}} |- | 2012 || „Ženy treba ľúbiť“ || Hit roka || {{nominácia}} |- | 2012 || Majk Spirit || Spevák roka || {{nominácia}} |} [[Ruka Hore Awards|'''Ruka Hore Awards''']] {| class="wikitable" !Rok !Nominovaná práca !Ocenenie !Výsledok |- |2015 |Majk Spirit |Interpret roka |{{víťaz}} |- |2015 |Majk Spirit – „Primetime“ |Skladba roka |bgcolor="silver"|2. miesto |- |2015 |Majk Spirit –  ''Y White'' |Album roka |bgcolor="cc9966"|3. miesto |- |2015 |Majk Spirit – „Zbojník“ |Videoklip roka |bgcolor="silver"|2. miesto |- |2016 |Majk Spirit |Interpret roka |bgcolor="cc9966"|3. miesto |} == Referencie == {{Referencie|3}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Majk Spirit}} == Externé odkazy == * [http://www.majkspirit.sk/official-website/ oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130626202001/http://www.majkspirit.sk/official-website/ |date=2013-06-26 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovenskí reperi]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] nhb21xz3ppnxmcelzdad7vlq8i6rni1 Redaktor:RONALDO-SK/Byzantská ríša 2 445263 8219339 7066504 2026-05-25T09:22:55Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Byzantine_agriculture.jpg bol nahradený odkazom Workers_in_the_vineyard,_Minuscule_269_(11th_century).jpg. 8219339 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Byzantská ríša | originálny názov = Basileia ton Rhomaion<br />Imperium Romanorum | rok vzniku = [[395]] | rok zániku = [[1453]] | viac pred = | pred 1 = Rímska ríša | pred 1 vlajka = Vexilloid of the Roman Empire.svg | pred 2 = | pred 2 vlajka = | pred 3 = | pred 3 vlajka = | pred 4 = | pred 4 vlajka = | pred 5 = | pred 5 vlajka = | pred 6 = | pred 6 vlajka = | pred 7 = | pred 7 vlajka = | pred 8 = | pred 8 vlajka = | pred 9 = | pred 9 vlajka = | pred 10 = | pred 10 vlajka = | pred info = | viac po = | po 1 = Osmanská ríša | po 1 vlajka = Flag of the Ottoman Empire (1453-1844).svg | po 2 = | po 2 vlajka = | po 3 = | po 3 vlajka = | po 4 = | po 4 vlajka = | šírka 1. sloupce = | vlajka = | článok o vlajke = | vlajka veľkosť = | znak = | článok o znaku = | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = | článok o hymne = | motto = | článok o motte = | mapa = Byzantine Empire animated.gif | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Územný vývoj ríše | hlavné mesto = [[Konštantínopol (do roku 1453)|Konštantínopol]]<br />([[330]]-[[1204]] a [[1261]]-[[1453]])<br />[[İznik|Nikaia]] ([[1204]]-[[1261]]) | rozloha = | rozloha poznámka = | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 16 000 000 ([[5. storočie]])<br />7 000 000 ([[8. storočie]])<br />12 000 000 ([[11. storočie]])<br />5 000 000 ([[13. storočie]]) | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = [[Grécke jazyky|gréčtina]], [[aramejčina]], [[koptčina]] | národnostné zloženie = [[Gréci]], [[Aramejci]], [[Koptovia]], [[Arméni]], [[Slovania]] | náboženstvo = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|ortodoxné kresťanstvo]] | štátne zriadenie = [[monarchia]] | materská zem = | mena = [[solidus]], [[hyperpyron]] | vznik = [[395]] rozdelenie [[Staroveký Rím|rímskej ríše]] | zánik = [[29. máj|29. mája]] [[1453]] [[Pád Konštantínopolu 1453|pád Konštantinopolu]] }} '''Byzantská ríša''', skrátene nazývaná [[Slovenčina|slov.]] '''Byzancia''', prípadne známa ako '''východorímska ríša''', bola v období [[Starovek|neskorej antiky]] a [[stredovek]]u významná [[Kresťanstvo|kresťanská]] mocnosť, nachádzajúca sa v oblasti východného [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]]. V roku [[330]] povýšil [[Konštantín Veľký]] pôvodnú [[starovek]]ú obec [[Byzantion]] premenovanú na [[Konštantínopol (do roku 1453)|Konštantínopol]] na hlavné mesto [[Staroveký Rím|rímskej ríše]]. Tá bola v roku [[395]] trvalo rozdelená na východnú a západnú časť. Zatiaľčo [[západorímska ríša]] zanikla už v roku [[476]], východná polovica impéria dosiahla v [[6. storočie|6. storočí]] za panovania [[Justinián I.|Justiniána I.]] svojho najväčšieho územného rozsahu. V [[7. storočie|7. storočí]] sa udiala zásadná premena charakteru ríše spôsobená predovšetkým prijatím [[Grécke jazyky|gréčtiny]] ako oficiálneho jazyka za vlády [[Herakleios|Herakleia]] a ničivými dopadmi [[Islamská expanzia|islamskej expanzie]]. Napriek porážkam a úbytku územia patrila k hospodársky, kultúrne a vojensky najrozvinutejším súdobým štátom. Byzanc, oslabená odrážaním [[Arabi|Arabov]] a vnútornými náboženskými spormi, sa za [[Macedónska dynastia|macedónskej dynastie]] vzchopila k novému rozmachu a koncom [[10. storočie|10. storočia]] sa znovu pozdvihla k veľmocenskému postaveniu. Avšak prehlbujúce sa odcudzenie medzi západnými a východnými kresťanmi vyústilo v roku [[1054]] k [[Schizma|cirkevnému rozkolu]] označovaný ako [[Východná schizma|Veľká schizma]]. Po porážke v [[Bitka pri Mantzikerte|bitke pri Mantzikerte]] v roku [[1071]] stratila ríša v prospech [[Seldžucká ríša|seldžuckých Turkov]] väčšinu [[Malá Ázia|Malej Ázie]], predstavujúce jadro ich teritória. Po nástupu [[Komnenovci|Komnenovcov]] síce získala späť niektoré oblasti a v [[12. storočie|12. storočí]] dočasne obnovila svoju prevahu, avšak za neskorších cisárov započal ich definitívny úpadok. Behom [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výpravy]] utrpela Byzanc fatálny úder, keď bol [[Konštantínopol (do roku 1453)|Konštantínopol]] v roku [[1204]] dobytý [[Križiacke výpravy|križiakmi]]. Hoci cisári z dynastie [[Palaiologovci|Palaiologovcov]] dokázali v roku [[1261]] ríšu obnoviť, opakujúce sa [[Občianska vojna|občianske vojny]] výrazne podlomili ich moc. Postupný rozklad vyvrcholil [[Pád Konštantínopolu 1453|pádom Konštantínopolu]] v roku [[1453]] a dobytím zostávajúcich byzantských území [[Osmanská ríša|osmanskými Turkmi]]. V priebehu svojej tisícročnej existencie slúžila ríša ako záštita kresťanstva, pričom výrazne prispela k ochrane [[Európa|Európy]] pred šírením [[islam]]u. Okrem toho disponovala pevnou zlatou mincou, ktorá bola v obehu v celom stredomorskom priestore. Konštantínopol patril ako jedna z najväčších metropol v vtedajšom svete k najdôležitejším obchodným strediskám. Byzancia mala určujúci vplyv na náboženstvo, právo, politický systém, architektúru a umenie značnej časti Európy a [[Stredný východ|Stredného východu]], pričom prispela k zachovanie a predaniu početných literárnych diel a vedeckých poznatkov klasického sveta a iných kultúr. == Názov == „Byzantská ríša“ je moderný, terajšími historikmi bežne používaný termín, naprosto neznámy jej niekdajším obyvateľom. Po prvýkrát ho použil v roku [[1557]], jedno storočie po páde Konštantínopola, [[Nemecko|nemecký]] dejepisec [[Hieronymus Wolf]] vo svojom diele ''Corpus Historiae Byzantinae''. Pojem „byzantský“ odvodil z názvu [[Staroveké Grécko|gréckej]] osady [[Byzantion]], na ktorej mieste bol Konštantínopol založený. Jeho použitím chcel odlíšiť dejiny [[starovek]]ej rímskej ríše od jej [[stredovek]]ej nástupkyne. Publikácia ''Byzantine du Louvre'' (''Corpus Scriptorum Historiae Byzantinae'') z roku [[1648]] a [[Charles du Fresne, sieur du Cange|Du Cangeho]] ''Historia Byzantina'' z roku [[1680]] prispeli k rozšíreniu tohto pomenovania medzi [[Francúzsko|francúzskymi]] autormi. V časoch [[Osvietenstvo|osvietenstva]] ho spopularizovali vtedajší spisovatelia, ako byli [[Charles de Secondat, Baron de Montesquieu|Montesquieu]], [[Voltaire]] a [[Edward Gibbon|Gibbon]].<ref name="Clifton">[http://www.romanity.org/htm/fox.01.en.what_if_anything_is_a_byzantine.01.htm Fox, Clifton R. ''What, If Anything, Is a Byzantine?'']. The Romans Ancient, Medieval and Modern, [cit. 2010-07-05].</ref> V ich podaní však adjektívum „byzantský“ nabilo pejoratívny nádych, pretože sa stalo synonymom slova dekadentný. Pri zrovnaní byzantskej civilizácie s klasickou antickou civilizáciou sa im totiž existencia prvo menovanej javila ako vleklé obdobie úpadku. Samotní obyvatelia byzantskej ríše sa nazývali [[Rimania|Rímanmi]] (''Rhomaioi'') a svoj štát označovali ''Rhomania'', prípadne ''Basileia ton Rhomaion'', čo sa do [[Latinčina|latinčiny]] prekladalo ako ''Imperium Romanorum'', vtedy rímska ríša.<ref>Dostálová (1990), s. 20</ref> Napriek tomu si Byzancia po prevažnú väčšinu svojich dejín podržala multietnický charakter a zachovávala odkaz grécko-rímskych tradícií, vzhľadom k rastúcej prevahe [[Gréci|gréckeho]] elementu ju jej súčasníci v [[Západná Európa|západnej Európe]] nazývali „ríšou Grékov“ (''Imperium Graecorum''). Nároky východorímskej ríše na rímske dedictvo boli zásadne spochybnené korunováciou [[Karol Veľký|Karla Veľkého]] za cisára Rimanov [[pápež]]om [[Lev III.|Levom III.]], považujúcim trón rímskej ríše za uprázdnený.<ref name="collins">Collins (2005), s. 286-287</ref> V západných zemiach bol od týchto dôb titul ''Imperator Romanorum'' vyhradený pre Karlových následníkov a panovníkov [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]], zatiaľčo konštantínopolský cisár bol niekedy označovaný ako ''Imperator Graecorum'' („cisár Grékov“). Naproti tomu vo vnímaní [[Perzská ríša|Peržanov]], [[moslim]]ov a [[Slovania|Slovanov]] bola rímska identita byzantskej ríše všeobecne akceptovaná. V islamskom svete bola totiž známa ako ''Rúm'' („Rím“).<ref name="Clifton"/> == Dejiny == === Rozdelenie rímskej ríše === [[Súbor:Raphael Baptism Constantine.jpg|thumb|upright=1.2|250px|''Konštantínov krst'', obraz namaľovaný pravdepodobne Gianfrancescom Pennim]] V roku [[284]] sa moci v [[Staroveký Rím|rímskej ríši]] chopil [[Dioklecián|Diocletianus]], ktorý prekonal [[Kríza tretieho storočia|krízu tretieho storočia]] uskutočnením vnútorných reforiem a nastolením nového systému vlády, nazývaného [[tetrarchia]].<ref name="B1">Bury (1958), [http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/secondary/BURLAT/1*.html#1 I.1]</ref> V rámci neho bola ríša fakticky rozdelená na dve časti, spravované dvomi cisármi (''[[Augustus (titul)|augusti]]''). Tí si neskôr pribrali za svojich kolegov dvoch mladších partnerov a svojich budúcich nástupcov v hodnosti caesarov (''[[caesar]]es'').<ref>Češka (2000), s. 33</ref> Po Diokleciánovej abdikácii v roku [[305]] sa toto usporiadanie zrútilo. Nasledovali [[Občianska vojna|občianske vojny]] trvajúce až do roku [[324]], keď [[Konštantín Veľký|Konštantín Veľký]] získal kontrolu nad celým územím ríše. Konštantín nadviazal na Diokleciánove správne a daňové reformy,<ref name="B1"/> posilnil vojsko a zaviedol novú, vysoko stabilnú zlatú mincu [[solidus]]. [[11. máj|11. mája]] [[330]] presunul sídlo vlády na [[Bospor]], kde založil novú cisársku rezidenciu nazvanú [[Konštantínopol (do roku 1453)|Konštantínopol]].<ref>Češka (2000), s. 85</ref> Tým zdôraznil rastúci význam hospodársky konsolidovanejšej a rozvinutejšej východnej polovice impéria. Mesto sa tešilo mimoriadnej strategicky priaznivej polohe medzi [[Európa|Európou]] a [[Ázia|Áziou]], nachádzalo sa na spojnici obchodných trás a najneskôr v závere [[4. storočie|4. storočia]] sa stalo trvalým sídlom na východe panujúcich rímskych cisárov. Konštantín sa v roku [[313]] ako prvý cisár otvorene priklonil ku [[kresťanstvo|kresťanstvu]], ktoré všestranne podporoval,<ref>Češka (2000), s. 54</ref> v ktorom pokračovali takmer všetci jeho nástupcovia. Kresťania boli zahrňovaní veľkorysými privilégiami, čím boli preferovaní na úkor starého [[pohanstvo|pohanstva]]. Vplyv [[Cirkev|cirkvi]] v priebehu 4. storočia výrazne vzrástol, čo bolo zavŕšené povýšením kresťanstva na oficiálne štátne náboženstvo za [[Theodosius I.|Theodosia I.]]<ref>Češka (2000), s. 168</ref> V roku [[395]] bola ríša rozdelená medzi Theodosiových synov: [[Romanizácia (dejiny)|romanizovaný]] a rurálnejší západ pripadol [[Honorius|Honoriovi]]; urbanizovanejší a silno [[Helenizácia|helenizovanú]] východnú časť obdržal [[Arkadius]]. Aj keď už skôr dochádzalo k obdobným členeniam impéria, toto delenie sa ukázalo byť definitívnym.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 48</ref> Koncom 4. storočia, v dobe začínajúceho [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]], bola rímska ríša vystavená náporu [[Germáni|germánskych]] a iných [[barbar]]ských kmeňových zväzov. V [[Bitka pri Adrianopole|bitke pri Adrianopole]] v roku [[378]] východné vojsko ničivo podľahlo [[Góti|Gótom]],<ref>Dupuy (1996), s. 175</ref> nedlho nato usadeným ako [[foederati]] na rímskom území. Od počiatku [[5. storočie|5. storočia]] smerovali vpády Germánov a [[Huni|Hunov]] rastúcou mierou proti hospodársky a vojensky oslabenejšou [[Západorímska ríša|západorímskou ríšou]]. Konsolidovanejší východ musel čeliť útokom [[Perzská ríša|novoperzskej]] [[Sásánovci|sásánovskej ríše]], hoci v rokoch [[387]] až [[502]] sa vzájomné vzťahy vyvíjali prevažne mierovo.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 59</ref> V roku [[410]] bolo mesto [[Rím]] dobyté a vydrancované [[Vizigóti|Vizigótmi]] a zhruba v tom istom čase boli rozsiahle oblasti západu opanované Germánmi,<ref>Dupuy (1996), s. 188</ref> avšak východná ríša zostala s výnimkou [[Balkánsky polostrov|Balkánu]] naskrz ušetrené zrovnateľných katastrof. Za [[Theodosius II.|Theodosia II.]] boli zosilnené [[konštantínopolské hradby]], vďaka čomu sa toto mesto stalo takmer nedobytným.<ref>Meier (2009), s. 18</ref> Huni boli odvrátení od pustošenia východorímskeho územia každoročným vyplácaním [[tribut]]u.<ref>[http://www.roman-emperors.org/theo2.htm Nathan, Geoffrey S. ''Theodosius II (408–450 AD)'']. De Imperatoribus Romanis, [cit. 2010-07-05].</ref> Theodosiov nástupca [[Markian|Marcianus]] odmietol Hunom naďalej platiť, načo hunský kráľ [[Atila (kráľ)|Attila]] vytiahol proti západorímskej ríši.<ref>Treadgold (1997), s. 98</ref> Krátko po Attilovej smrti v roku [[453]] sa jeho ríša rozpadla, takže Konštantínopol bol zbavený hrozby hunských nájazdov. [[Súbor:Walls of Constantinople.JPG|thumb|left|upright=1.1|250px|[[Konštantínopol (do roku 1453)|Konštantínopol]], zrekonštruovaná časť theodosiánskych hradieb]] V náboženských otázkach destabilizovali východnú ríšu rôzne [[Heréza|herézie]] a doktrinálne spory, stupňované súperením [[Patriarcha (cirkev)|patriarchátov]] v [[Svätá stolica|Ríme]], [[Konštantínopolský patriarchát|Konštantínopoli]], [[Alexandrijský patriarchát|Alexandrii]] a [[Antiochijský patriarchát|Antiochii]].<ref>Bury (1958), [http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/secondary/BURLAT/2*.html#5 II.5]</ref> Už v roku [[325]] rozhodol [[Prvý nicejský koncil|nicejský koncil]] o odsúdení [[Arianizmus|arianizmu]], popierajúceho [[Kristus|Kristovo]] božstvo.<ref name="Češka 62-63">Češka (2000), s. 62-63</ref> V roku [[431]] prehlásil [Efezský koncil|koncil v Efese]] za heréziu [[Nestoriánstvo|nestoriánstva]].<ref name="Češka 199-201">Češka (2000), s. 199-201</ref> Najvážnejšiu krízu vyvolala rozpory ohľadne Kristovej podstaty, aj keď stúpenci smeru nazývaného [[monofyzitizmus]] tvrdili, že mal jedinú prirodzenosť a to božskú. Napriek tomu toto učenie bolo zavrhnuté [[Chalkedonský koncil|chalkedonským koncilom]] v roku [[451]],<ref name="Tread 99">Treadgold (1997), s. 99</ref> v [[Aegyptus|Egypte]] a [[Sýria (provincia)|Sýrii]] sa k nemu priklonila takmer všetká populácia, pričom väčšina ďalších cisárov sa neúspešne pokúšala obnoviť narušenú cirkevnú jednotu. V druhej polovici 5. storočia sa východná ríša musela potýkať s obtiažnymi vnútropolitickými problémami. Valná časť armády pozostávala z germánskych vojakov, z ktorých sa niektorí domohli významných pozícií v riadení štátu.<ref>Treadgold (1997), s. 100</ref> [[Lev I. (Byzantská ríša)|Leon I.]], prvý cisár, ktorému zveril cisársku korunu konštanínopolský patriarcha, sa teda pokúsil eliminovať nebezpečnú moc Germánov ich nahradením [[Isauria|Isaurie]], polobarbarskými obyvateľmi juhovýchodnej [[Malá Ázia|Anatólie]].<ref>Češka (2000), s. 228</ref> Isaur menom [[Zenón (cisár)|Zenón]] sa dokonca v roku [[474]] zmocnil cisárskeho trónu, avšak za jeho nástupcu bol vplyv Isaurov vynaložením značného úsilia potlačený. Východorímske vojsko potom opäť tvorili cudzí, zvlášť germánski žoldnieri, ich pôsobenie na politiku ríše zostávalo ale obmedzené. V roku [[468]] sa východní Rimania rozhodli podporiť západorímsku ríšu vyslaním obrovskej flotily proti [[Vandali|Vandalom]] do [[Severná Afrika|severnej Afriky]].<ref>Češka (2000), s. 233</ref> Po nezdaru tejto expedície sa pomery na západe rýchlo zhoršovali a roku [[476]] zosadil germánsky veliteľ [[Odoaker]] posledného západorímskeho cisára [[Romulus Augustus|Romula Augusta]]. O niekoľko rokov neskôr poveril Zenón [[Ostrogóti|ostrogótskeho]] kráľa [[Teodorich Veľký|Theodoricha]] vedením výpravy na [[Apeninský polostrov]]. Po Odoakerovej porážke v roku [[493]] urobil síce Theodorich z [[Taliansko|Talianska]] vlastnú, fakticky nezávislu doménu, Zenón sa však zbavil ohrozenia zo strany Ostrogótov, pred svojim odchodom sústavne pustošiacích balkánske [[Rímske provincie|provincie]].<ref>Gibbon (2005), s. 185-188</ref> Po Zenónovi nastúpil [[Anastasios I. (cisár)|Anastasius I.]], dlhoročný predstaviteľ štátnej správy rímskeho pôvodu, ktorý sa v prvom desaťročí svojho panovania musel vysporadúvať s Isaurmi. Anastasius sa ukázal ako mimoriadne zdatný administrátor a energický reformátor, keď zdokonalil monetárnu sústavu a previedol zásadne úpravy daňovej sústavy, v rámci ktorých znížil daňové zaťaženie mestského obyvateľstva. Napriek tomu zanechal v štátnej pokladni enormnú sumu 320&nbsp;000 [[Libra (hmotnosť)|libier]] zlata.<ref>Meier (2009), s. 26</ref> === Znovudobytie západných provincií === [[Súbor:Meister von San Vitale in Ravenna 004.jpg|thumb|upright=0.8|Justinián I. znázornený na mozaike v chráme [[San Vitale]] v Ravenne]] Za panovania [[Justinius I.|Justina I.]] vykonával skutočnú kontrolu nad ríšou jeho schopný synovec Petrus Sabbatius.<ref name="Evans">[http://www.roman-emperors.org/justinia.htm Evans, James Allan. ''Justinian (AD 527–565)'']. De Imperatoribus Romanis, [cit. 2010-07-05].</ref> Tento potomok roľníkov z [[Ilýria|Ilýrie]] sa po strýkovej smrti v roku [[527]] ujal vlády a stal sa známym ako [[Justinián I.]] Čoskoro pojal úmysel obnoviť rímsku ríšu na jej niekdajšiu veľkosť. V roku [[532]] si preto zaistil východnú hranicu uzavrením „večného mieru“ so sásánovskou ríšou, načo podnikol sériu výbojných vojen na západe.<ref name="Meier44-1">Meier (2009), s. 54-56</ref> V rokoch [[533]] a [[534]] si Byzantinci vedení vojvodcom [[Belisar]]om podmanili [[Kartágo]] a vyvrátili kráľovstvo Vandalov v severnej [[Afrika|Afrike]]. Ostrogótske Taliansko zachvátili po Theodorichovom úmrtí nástupnícke zmätky, ktorých Byzantinci využili v roku [[535]] k obsadeniu [[Sicília|Sicílie]] a [[Dalmácia (provincia)|Dalmácie]]. V nasledujúcom roku pristal Belisar v južnom Taliansku a vstúpil do [[Rím]]a,<ref>Bury (1958), [http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/secondary/BURLAT/18B*.html#4 XVIII.4]</ref> nič menej Ostrogóti vytrvali v odpore do roku [[540]], keď padla [[Ravenna]]. Potom sa takmer porazení Ostrogóti znovu vzchopili pod velením [[Totila|Totily]] a opanovali bezmála celé Taliansko. Po príchode nového byzantského vojska, na ktorom čele stál [[eunuch]] [[Narses]], bol Totila porazený a zabitý v [[Bitka pri Tagine|bitke pri Taginae]] v roku [[552]].<ref>Bury (1958), [http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/secondary/BURLAT/19C*.html#10 XIX.10]</ref> Napriek pokračujúcemu odboju Gótov a invázii [[Frankovia|Frankov]] bol konflikt na Apeninskom polostrove neskôr zavŕšený byzantským víťazstvom. Zhruba v tej istej dobe sa Byzantinci angažovali vo vnútorných sporoch vo vizigótskej [[Hispánia|Hispánii]], vďaka čomu zabrali južnú časť [[Pyrenejský polostrov|Iberského polostrova]].<ref>Bury (1958), [http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/secondary/BURLAT/19D*.html#14 XIX.14]</ref> Byzantská prítomnosť v oblasti pretrvala približne do roku 620.<ref>Haldon (1990), s. 34</ref> Justiniánovo obdobie sa nepreslávilo iba vojenskými úspechmi, pretože za jeho vlády sa Byzancia povzniesla rovnako kultúrne, hoci cisár nechal v roku [[529]] uzavrieť [[Atény|aténsku]] [[Akadémia|Akadémiu]].<ref>Meier (2009), s. 44</ref> Okrem mnohých iných význačných osobností pôsobili v týchto rokoch historik [[Prokopios Cézarejský]] či filozof [[Jan Filoponos|Ioannes Filoponos]]. Medzi rokmi [[528]] až [[534]] previedla komisia riadená právnikom [[Tribonianus|Tribonianom]] kodifikáciu [[Rímske právo|rímskeho práva]], ktoré bola pomenované ''[[Corpus iuris civilis]]''.<ref name="Vasil">[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_PC.HTM Vasiliev, Alexander A. ''The Legislative Work of Justinian and Tribonian'']. History of the Byzantine Empire, [cit. 2010-07-05].</ref> Za Justiniána, posledného cisára, ktorého rodným jazykom bola latinčina, bola podľa návrhov architektov [[Isidor z Milétu|Isidora z Mílétu]] a [[Anthemios z Trallu|Anthemia z Trallu]] vybudovaná monumentálna bazilika [[Hagia Sofia]], predstavujúca po tisíc rokov najväčší kresťanský chrám na svete.<ref>Meier (2009), s. 65-66</ref> [[Súbor:Justinien 527-565.svg|thumb|upright=1.2|left|Východorímska ríša zväčšená za Justiniána o severnú Afriku, Taliansko a južnú Hispániu]] Justinián čelil neľahkým výzvam a už v roku [[532]] ustál s prispením cisárovnej [[Theodora I.|Theodory]] nebezpečné [[povstanie Níká]] v Konštantínopoli.<ref name="Evans"/> Vedľa toho sa prehlbovalo napätie medzi [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|ortodoxnými kresťanmi]] a monofyzitmi, obzvlášť vo východných provinciách.<ref>Meier (2009), s. 38-39</ref> Sásánovský kráľ [[Husrav I.]] vtiahol v roku [[540]] do Sýrie a vyplienil Antiochiu, metropolu rímskeho [[Orient]]u.<ref name="Meier44">Meier (2009), s. 102</ref> Namáhavá vojna s Perziou vyplnila takmer celý zbytok Justiniánovho panovania. Taktiež Balkán, jeho obrana bola oslabená odoslaním vojenských zborov na západ, utrpel vážne škody spôsobené opakovanými nájazdmi [[Slovania|Slovanov]] a [[Protobulhari|Bulharov]]. Počiatkom štyridsiatych rokov [[6. storočie|6. storočia]] postihol ríšu pustošivý [[justiniánsky mor]], ktorému padla za obeť asi štvrtina populácie východného [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]]. Rapídny úbytok obyvateľstva spoločne s neustálym bojovaním prispel k hospodárskemu úpadku a vyprázdneniu štátnej pokladne.<ref>Treadgold (1997), s. 196-197</ref> Justiniánova dlhá vláda symbolizovala podľa názoru niektorých historikov dôležitú prechodovú fázu vývoja klasickej antickej kultúry v ranne byzantskú civilizáciu. [[Georg Ostrogorsky]] teda Justiniána považoval za „posledného rímskeho imperátora“.<ref>Ostrogorsky (1963), s. 65</ref> Niekoľko rokov po Justiniánovej smrti v roku [[565]] odmietol jeho následník [[Justinius II.]] odvádzať Peržanom dohodnutý tribút, čo viedlo k zdĺhavej vojne, vyčerpávajúcu obe súperiace mocnosti. V roku [[568]] vpadli germánski [[Longobardi (kmeň)|Langobardi]] do Talianska, ktorého väčšiu časť si do konca 6. storočia podrobili.<ref>Meier (2009), s. 153</ref> Justiniusov nástupca [[Tiberios II. Konštantín|Tiberios II.]] sa sústredil hlavne na eliminovanie perzskej hrozby. Jeho vojvodca [[Maurikios I.|Maurikios]] síce na východnom fronte viedol obratné vojenské operácie, avšak v roku [[582]] dobyli [[Avari]] pevnosť [[Sremska Mitrovica|Sirmium]] na Balkáne a Slovania zahájili masívne útoky smerujúce do vnútra polostrova.<ref>Haldon (1990), s. 35</ref> Maurikios, ktorý sa chopil moci po Tiberiovi, sa zapojil do vnútorných bojov v perzskej ríši a v roku [[591]] dosadil v [[Ktésifón]]te legitímneho panovníka [[Husrav II.|Husrava II.]]<ref>Treadgold (1997), s. 231</ref> Cisár potom uzavrel so Sásánovcami výhodný mier, ktorým posunul hranice ríše na východe. Niekedy v tej istej dobe nechal zriadiť [[Exarchát (byzantská ríša)|exarcháty]] v Ravenne a Kartágu, pričom bol po prvýkrát opustený [[Starovek|neskorší antický]] princíp oddelenia civilnej a vojenskej správy.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 76</ref> Po víťazstve nad Peržanmi zakročil Maurikios proti Avarom a Slovanom a do roku [[602]] ich vytlačil späť za [[Dunaj]]. Ale námaha ťaženia vyvolala v armáde vzburu, ktorá vyniesla na trón uzurpátora menom [[Fokas]]. Ten dal zavraždiť Maurikia a všetkých jeho mužských príbuzných.<ref>Treadgold (1997), s. 235</ref> === Boj o prežitie === {{Hlavný článok|Byzantská ríša v dobe Herakleiovcov}} Husrav II. využil Maurikiovej násilnej smrti ako zámienku k rozpútaniu nového konfliktu a k napadnutiu [[Arménsko|Arménska]] a rímskej [[Mezopotámia|Mezopotámie]].<ref>Treadgold (1997), s. 238</ref> Proti neobľúbenému Fokovi, ktorý je v byzantských prameňoch predstavovaný ako [[Tyránia|tyran]], bolo zosnované spiknutie z rád konštantínopolských [[Senát (komora parlamentu)|senátorov]]. V roku [[610]] bol nakoniec zosadený [[Herakleios|Herakleiom]], synom [[Kartáginský exarchát|kartáginského exarchu]].<ref>Haldon (1990), s. 41</ref> Ani nový cisár nebol ale spočiatku schopný zadržať nápor Peržanov, ktorým sa behom pár rokov podarilo dobyť väčšinu byzantských východných [[Provincia|provincií]]. Do roku [[619]] odňali ríši Sýriu a Egypt, dve najbohatšie a najľudnatejšie zeme, a prenikli hlboko do [[Malá Ázia|Malej Ázie]], takže sa ríša ocitla na pokraji kolapsu. Z [[Jeruzalem]]a dokonca Sásánovci ulúpili posvätný [[Svätý Kríž|Kristov kríž]].<ref>Treadgold (1997), s. 289</ref> Balkán bol zvieraný Avarmi a ich slovanskými vazalmi, trvala sa usadzujúcimi na byzantskej pôde. [[Súbor:Solidus-Heraclius-sb0764.jpg|thumb|Solidus vyobrazujúci Herakleia a jeho synov]] Za nanajvýš kritických okolností sa Herakleios v roku [[622]] odhodlal k zahájeniu protiofenzívy, čoskoro nadobúdajúcej povahy svätej vojny, a usporiadal niekoľko ťažení na perzské územie, ktorými zvrátil doterajší priebeh stretnutia.<ref>Haldon (1990), s. 45</ref> V roku [[626]] boli Avari a Slovania drvivo porazení pri [[Obliehanie Konštantínopola (626)|obliehaní Konštantínopola]].<ref>Dupuy (1996), s. 230</ref> Keď sásánovské vojsko podľahlo Byzantincom v [[Bitka pri Ninive|bitke pri Ninive]] v roku [[627]], uzavreli Peržania mier, v ktorom sa vzdali všetkých svojich výbojov, a Herakleios mohol slávnostne vrátiť svätý kríž do Jeruzalema.<ref>Haldon (1990), s. 46</ref> Už za vojny s Peržanmi Herakleios povýšil [[Grécke jazyky|gréčtinu]] na úradný jazyk. Z cisárskej titulatúry vypustil latinské slovo ''[[Imperátor|imperator]]'' a naďalej sa nechal oficiálne označovať ako ''[[basileus]]'',<ref>Ostrogorsky (1963), s. 89</ref> niekedy je preto považovaný za prvého byzantského cisára. Dlhý a namáhavý konflikt s Peržanmi ríšu enormne vyčerpal a urobil ju tak mimoriadne zraniteľnou voči [[Islamská expanzia|islamskej expanzii]], zahájenej [[Arabi|Arabmi]] počiatkom tridsiatych rokov 7. storočia.<ref>Bednaříková, Homola, Měřínský (2009), s. 390</ref> V roku [[636]] arabskí [[beduíni]] vedení [[Chálid ibn al-Valíd|Chálidom ibn al-Valídom]] porazili Byzantincov v [[Bitka pri Jarmúku|bitke pri Jarmúku]],<ref>Kaegi (1997), s. 114</ref> v dôsledku čoho stratila ríša Sýriu a [[Palestína|Palestínu]], ich monofyzitské obyvateľstvo kládlo útočníkom len zanedbateľný odpor.<ref>Collins (2005), s. 162</ref> Po kapitulácii [[Alexandria|Alexandrie]] v roku [[642]] dobyli [[moslim]]ovia Egypt a v ďalších rokoch sa im podvolilo tiež aj Arménsko, hoci sa Byzantinci pokúšali obe tieto zeme získať späť. Byzancia sa navzdory závažnému zmenšeniu svojho územia dokázala arabským výbojom ubrániť, na rozdiel od sásánovskej ríše, ktorá sa do roku [[651]] úplne zrútila. Byzantské vojsko sa stiahlo do Malej Ázie, chránené pred nepriateľmi prirodzenou bariérou v podobe pohoria [[Taurus (pohorie)|Taurus]].<ref>Treadgold (1997), s. 307</ref> Arabi vybudovali z podnetu [[Mu'ávija I.|Muávija]] vlastné loďstvo a narušili doterajšiu námornú hegemóniu Byzantincov vo východnom Stredomorí. Okolo roku [[650]] po prvýkrát spustošili [[Cyprus]], nedlho nato zvíťazili nad byzantskou flotilou pri pobreží [[Lýkia|Lýkie]] a opanovali [[Rodos (ostrov)|Rhodos]].<ref>Treadgold (1997), s. 314</ref> V šesťdesiatych rokoch vytiahol [[Konstans II.]] proti Langobardom v južnom Taliansku a po krátkom pobyte v Ríme presunul svoju rezidenciu do [[Syrakúzy]] na Sicíliu, nič menej jeho nástupca ponechal sídlo vlády na východe.<ref>Ostrogorsky (1963), s. 102</ref> Stále častejšie, každoročné vpády Arabov do Anatólie vyvrcholili v rokoch [[674]] až [[678]], keď došlo k [[Obliehanie Konštantínopola (674-678)|blokáde Konštantínopola]]. Útočníci boli odrazení, k čomu výrazne prispelo použitie „[[Grécky oheň|gréckeho ohňa]]“ proti arabským lodiam.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 99</ref> [[Súbor:Greekfire-madridskylitzes1.jpg|left|thumb|Grécky oheň bol po prvýkrát použitý za [[Byzantsko-arabské vojny|byzantsko-arabských vojen]]]] Arabská expanzia pripravila ríšu o takmer dve tretiny jej skoršieho územia, hoci sa niektorí cisári spočiatku usilovali o zvrátenie týchto dopadov. V súvislosti s tím vzalo definitívne za svoje neskoršie antické usporiadanie štátu a spoločnosti. Dosiaľ prežívajúci [[Polis|poleis]] boli buď úplne opustené, alebo sa vyvinuli v menšie opevnené sídla, nazývané kastra,<ref>Haldon (1990), s. 108-109</ref> kvôli čomu získalo byzantské hospodárstvo agrárnejší charakter. Strata [[Aramejci|Aramejcmi]] a [[Koptovia|Koptmi]] obývaných území na východe a juhu napomohla vyššej kultúrnej jednote a uniformite ríše, pretože zostávajúcemu teritóriu dominoval grécky jazyk a ortodoxné obyvateľstvo, takže problém s monofyzitmi bol fakticky vyriešený. Najskôr za Konstanta II. prebehla reorganizácia členenia ríše vytvorením [[thema]]t,<ref>Hradečný (1998), s. 119</ref> administratívnych jednotiek, v ktorých boli usadení vojaci niekdajších poľných armád.<ref>Treadgold (1997), s. 315</ref> Skoršiu, prevažne žoldniersku armádu nahradilo vojsko pozostávajúce z mužov brániacich pôdu, ktorá im bola zverená k obhospodáreniu. Velitelia jednotlivých themat, majúci titul ''[[Stratég|strategos]]'', byli obdarení kompetenciami aj v oblasti civilnej správy.<ref>Mango (2002), s. 147</ref> Týmito zmenami sa postupne zavŕšil proces transformácie východorímskeho impéria v stredovekú byzantskú ríšu. V druhej polovici [[7. storočie|7. storočia]] boli nomádski [[Protobulhari]] zatlačení [[Chazarská ríša|Chazarmi]] smerom k dolnému Dunaju. [[Konštantín IV.]] im chcel zabrániť v postupe na Balkán, obývanému Slovanmi, v roku [[680]] bol ale porazený a s [[chán]]om [[Asparuch]]om uzavrel zmluvu, ktorá uznala vznik [[Prvá bulharská ríša|bulharskej ríše]] v [[Moesia|Moesii]].<ref>Haldon (1990), s. 67</ref> Prítomnosť Bulharov poskytovala Slovanom podporu v ich boji s Byzantincami. [[Justinián II.]], posledný cisár [[Herakleiovci|herakleiovskej dynastie]], sa snažil obnoviť byzantský protektorát nad Arménskom a posiloval obranu Malej Ázie usídlením tisícov Slovanov, zajatých v [[Trácia (historické územie)|Thrákii]] a [[Macedónia (región)|Macedónii]], z ktorej však mnohí prešli k Arabom. V roku [[695]] Justinián podľahol spiknutiu [[aristokracia|aristokracie]], načo bol zmrzačený a vypovedaný do vyhnanstva.<ref>Treadgold (1997), s. 337</ref> Zatiaľ čo sa v Konštantínopole striedali cisári, Arabom sa v roku [[698]] podarilo dobyť [[Kartágo]]. Justinián sa za asistencie Bulharov dokázal znovu ujať moci, avšak v roku [[711]] bol zavraždený.<ref>Ostrogorsky (1963), s. 121</ref> === Obrana ríše a spory o uctievanie ikon === [[Súbor:ByzantineEmpireMap-cs-690's.png|thumb|upright=1.6|Územný rozsah Byzancie na prelome 7. a 8. storočia]] Slabosť byzantskej vlády, opakujúce se uzurpácie a neustávajúce občianske vojny, trvajúce prakticky od prvého Justiniánovho zosadenia, podnecovali moslimov k zintenzívneniu útokov proti ríši. V lete [[717]] početné arabské vojsko, podporované mohutnou flotilou, [[Obliehanie Konštantínopola (717-718)|obliehalo Konštantínopol]], už zvieralo celý jeden rok. Vďaka schopnostiam [[Lev III. (Byzantská ríša)|Leva III.]], podareným námorným operáciám, nezvyklo tuhej zime v rokoch [[717]] až [[718]] a bulharskej pomoci bol tento masívny úder odvrátený.<ref>Dupuy (1996), s. 241</ref> Nehliadnúc na pohromu utrpenú pri Konštantínopoli pokračovali húževnatí Arabi v plienení maloázijského zázemia ríše, aj keď ich Byzantinci na čele s Levom v roku [[740]] presvedčivo zdolali v [[Bitka pri Akroine|bitke pri Akroine]].<ref>Treadgold (1997), s. 355</ref> Aj tak moslimovia pokračovali v ničivých výpravách proti Byzancii, nič menej najnaliehavejšie ohrozenie z ich strany pominulo. Lev si počínal veľmi úspešne v oblasti vojenstva a predviedol dôležité reformy vo vnútornej správe ríše. Zrejme na základe hlbokého osobného presvedčenia dal v roku [[726]] impulz k vzniku [[Obrazoborectvo|obrazoboreckého hnutiu]], stávajúceho sa proti uctievaniu [[Ikona|ikon]].<ref>[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_PW.HTM Vasiliev, Alexander A. ''Religious controversies and the first period of Iconoclasm'']. History of the Byzantine Empire, [cit. 2010-07-05].</ref> V tomto spore, štepiacom byzantskú spoločnosť po viac než jedno storočie, sa stretli zástancovia preukazovania úcty ikonám ([[Ikonodúlia|ikonodulovia]]) s obrazoborci ([[Obrazoborectvo|ikonoklasti]]).<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 112</ref> V obrazoborectve sa prejevili trvajúce rozpory medzi európskymi a orientálnymi tradíciami byzantskej kultúry. Odmietanie ctenia ikon malo širokú podporu v maloázijských provinciách a tamojšom vojsku, naproti tomu za ikony sa postavili grécke cirkevné kruhy, hlavne kláštory.<ref>Dawson (1994), s. 150-151</ref> Pápež odsúdil cisárovu náboženskú politiku, čím znateľne poklesol byzantský vplyv v Rímě.<ref>Collins (2005), s. 232-233</ref> Krátko po Levovom prvom prejave odklonu od kultu obrazov, vypukli vážne povstania v [[Grécko|Grécku]] a v [[Ravennský exarchát|ravennskom exarcháte]]. [[Súbor:Solidus-Leo III and Constantine V-sb1504.jpg|thumb|left|Solidus Leona III. a Konštantína V.]] V roku [[741]] prešla vláda na Levovho syna [[Konštantín V.|Konštantína V.]], ktorý reorganizoval cisársku gardu v [[tagma]]ta, profesionálne zbory pôsobiace ako protiváha v sporným themovým oddielom.<ref name="Tread358-359">Treadgold (1997), s. 358-359</ref> Konštantín nadviazal na otcovu ikonoklastickú politiku a v roku [[754]] na [[Koncil v Hiereii|koncile v Hiereii]] formálne zakázal uctievanie ikon.<ref>Ostrogorsky (1963), s. 144</ref> Neskôr sa uchýlil k otvorenému prenasledovaniu ikonodulov, kvôli čomu je v prameňoch predstavovaný ako [[Despotizmus|despotický]] cisár.<ref name="treadgold">Treadgold (1997), s. 366</ref> Podnikol rovnako niekoľko vykorisťovacích výprav do sýrskeho pohraničia [[kalifát]]u, destabilizovanom občianskou vojnou medzi [[Umajjovci|Umajjovcami]] a [[Abbásovci|Abbásovcami]], a celkom deviatimi ťaženiami proti Bulharom vážne podlomil ich silu, pričom zahájil postupnú rekonštrukciu byzantskej kontroly Trácie. V roku [[751]] však Langobardi dobyli [[Ravenna|Ravennu]], aby by Byzantinci boli schopní akokoľvek zasiahnuť.<ref>Collins (2005), s. 234</ref> Konštantínov syn [[Lev IV. (Byzantská ríša)|Lev IV.]], ktorého matkou bola chazarská princezná, vystupoval v spore o uctievanie obrazov skôr umiernene. Pomerne sľubne započaté panovanie ukončila cisárova nečakaná smrť v roku [[780]]. Riadenie štátu sa za neplnoletého [[Konštantín VI.|Konštantína VI.]] ujala ako regentka jeho matka a vdova po Levovi, cisárovná [[Irena (cisárovná)|Irena]]. Tá bola naklonená ikonodúliou a v roku [[787]] preto zvolala [[Druhý nikajský koncil]], ktorého delegáti sa vyslovili pre obnovenie kultu obrazov.<ref name="Ostro149">Ostrogorsky (1963), s. 149</ref> Potom, čo jej syn nadobúdol dospelosť, zdráhala sa mu Irena odovzdať moc a nakoniec zvolila len pod nátlakom búriaceho sa vojska. Avšak v roku [[797]] ho zbavila vlády a sama sa vyhlásila za cisára.<ref>Treadgold (1997), s. 422</ref> Zosadený Konštantín VI. bol oslepený a zanedlho zomrel. Irenina autorita, otrasená tímto zločinom, bola ďalej narušená, keď v roku [[800]] pápež [[Lev III.]] korunoval [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] cisárom.<ref name="collins"/> Karol dokonca vyslal do Konštantínopola svojich emisárov, ktorým prostredníctvom ponúkal Irene uzavrenie sobáša. Skôr, než mohla odpovedať, podľahla v roku [[802]] spiknutiu.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 124</ref> Levom III. založená [[sýrska dynastia]] tím bola zvrhnutá. Nový cisár, schopný [[Nikefor I.]], zaviedol reformy v záujme zvýšenia štátnych príjmom a po vzore svojich predchodcov pokračoval v [[Helenizácia|regrecizácii]] Balkánu usadzovaním maloázijských kolonistov na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]] a v Grécku. V roku [[811]] sa vypravil naproti bulharskému chánovi [[Krum]]ovi, ktorému sa podarilo zaskočiť byzantské vojsko a pripraviť cisára o život.<ref>Mango (2002), s. 172</ref> Opätovne nastolená bulharská hrozba bola dočasne zažehnaná Krumovou náhlou smrťou pri prípravách útoku na Konštantínopol, vďaka čomu mohol [[Lev V. (Byzantská ríša)|Lev V.]] uzavrieť s jeho nástupcom mierovú zmluvu. Za panovania tohto cisára, zastávajúceho nepriateľský postoj k obrazom, započala druhá fáza ikonoklazmu.<ref name="Vasiliev-succesors">[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_P10.HTM#3S Vasiliev, Alexander A. ''Successors of the Isaurians and the Phrygian Dynasty (820-67)'']. History of the Byzantine Empire, [cit. 2010-07-05].</ref> Levova násilná smrť viedla k trojročnej občianskej vojne, v ktorej [[Michal II.]] zdolal po urputnom boji [[Tomáš Slovan|Tomáše Slovana]]. Tento vnútorný konflikt zásadne zredukoval byzantské námorníctvo, čoho využili Arabi k dobytiu [[Kréta|Kréty]] v roku [[826]] a k vylodeniu na Sicílii v ďalšom roku.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 132</ref> Michael II., zakladateľ [[Amorejská dynastia|amorijskej dynastie]], zanechal ríšu svojmu synovi [[Teofilos|Theofilovi]], ktorý premyslenými opatreniami pozdvihol silu armády a zvýšil efektivitu obrany ríše pred Arabmi. V boji s nimi musel ale zniesť pokorujúci nezdar, keď moslimovia zle vydrancovali mesto [[Amorion]], z ktorého pochádzal cisárov rod. Po Theofilovom predčasnom skone vystupovala jeho manželka cisárovná [[Theodora II.|Theodora]] ako regentka za svojho nedospelého syna [[Michal III.|Michala III.]] V roku [[843]] bolo s konečnou platnosťou presadené uctievanie obrazov<ref>Hradečný (1998), s. 140</ref> a v tej istej dobe bolo vystupňované prenasledovanie [[Paulikiáni|paulikiánov]], príslušníkov kresťanského heretického hnutia, šíriaceho sa prevažne vo východných oblastiach ríše.<ref>Treadgold (1997), s. 448</ref> V dôsledku fragmentácie [[Abbásovci|abbásovského kalifátu]] došlo v druhej polovici [[9. storočie|9. storočia]] k obratu v dosavadnom naskrz obrannom boji na východných hraniciach. Byzantinci sa striedavými úspechmi útočili na Kréte a v delte [[Níl]]u, kde sa prechodne zmocnili egyptskej [[Dumját (mesto)|Damietty]]. V roku [[860]] sa museli brániť prvému z rady lúpežných nájazdov zo severu príchodzích barbarov známych ako [[Rusi]].<ref name="Vasiliev-succesors"/> V roku [[863]] byzantské vojsko uštedrilo v bitke pri rieke Lalakaon drvivú porážku [[emir]]ovi z [[Malatya|Meliteny]].<ref>Dupuy (1996), s. 282</ref> Toto víťazstvo fakticky vymedzuje počiatok byzantskej protiofenzívy na východe. V rovnakom roku započalo začleňovanie Slovanov do kultúrneho a náboženského okruhu ríše vyslaním misie bratov [[Cyril a Metod|Konštantína a Metoda]] na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]].<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 143</ref> Nedlho nato bol bulharský chán [[Boris I.]] prinútený prijať krst z rúk byzantských duchovných.<ref name="Vasiliev-succesors"/> Vzťahy so Západom rozjatrené rozpory v záležitosti cirkevnej subordinácie práve [[Christianizácia|christianizovaného]] Bulharska ešte zhoršilo Fotiovo schizma, zapríčinené spochybnením povýšenia konštantínopolského patriarchu [[Fotios|Fotia]] pápežom [[Mikuláš I. (pápež)|Mikulášom I.]]<ref>Ostrogorsky (1963), s. 188</ref> === Rozmach za macedónskej dynastie === [[Súbor:Paris psaulter gr139 fol1v.jpg|thumb|upright=0.9|Maľba v Parížskom žaltári nesúca silné vplyvy macedónskej renesancie]] V roku [[867]] bol Michal III. zavraždený svojim obľúbencom Basileiom, ktorý sa chopil trónu a ustanovil [[Macedónska dynastia|macedónsku dynastiu]].<ref>Treadgold (1997), s. 454-455</ref> Energický [[Basileios I.]] pokračoval v ťaženiach smerom k [[Eufrat]]u a do roku [[872]] zdolal paulikiánov, podporovaných Arabmi. Okrem toho obnovil byzantskú kontrolu južného Talianska a upevnil autoritu ríše v oblasti [[Jadranské more|Jadranského mora]]. Súbežne s mocenským vzostupom zažívala Byzancia počiatok novej epochy kultúrneho rozkvetu, označovaného ako [[macedónska renesancia]].<ref name="zasterova">Zástěrová a kol. (1992), s. 373</ref> Basileiov nástupca [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Lev VI.]] preslávený ako vzdelaný a múdry cisár, aj keď politicky ani vojensky sa svojmu otcovi nevyrovnal. Za Leva stratili Byzantinci posledné dve pevnosti na [[Sicília|Sicílii]] a v roku [[904]] spustošili arabskí piráti z Kréty [[Solún]], druhé najväčšie mesto ríše. Lev sa tiež neúspešne stretol s ambicióznym bulharským kniežaťom [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeonom I.]], proti ktorého ríši Byzantinci povolali kočovných [[Maďari|Maďarov]].<ref name="Vasiliev-Magyars">[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_P14.HTM Vasiliev, Alexander A. ''Relations of the Byzantine Empire with the Bulgarians and Magyars'']. History of the Byzantine Empire, [cit. 2010-07-05].</ref> Po Levovej smrti v roku [[912]] ešte vzrástlo nebezpečenstvo zo strany Bulharov. Simeon si najprv vynútil korunováciu za [[cár]]a a v roku [[917]] Byzantincov presvedčivo porazil v [[Bitka pri Acheloji|bitke pri Ancheloji]], po ktorej Bulhari vyplienili Grécko až ku [[Korint]]u.<ref>Dupuy (1996), s. 280</ref> Tieto spletité okolnosti prinútili admirála [[Roman I.|Romana Lakapena]], aby prevzal moc na miesto Levovho neplnoletého syna [[Konštantín VII.|Konštantína VII.]]<ref>Treadgold (1997), s. 475-476</ref> Lakapenos si počínal ako mimoriadne schopný štátnik, pričom rozhodne bránil Simeonove úsilie o dobytí Konštantínopola. Od okamihu cárovej smrti v roku [[927]] sa pomery na Balkáne vyvíjali pre ríšu priaznivo. Akonáhle si Byzantinci vykúpili tribútom mier s Bulharmi, vrhli všetky svoje dostupné síly do ofenzívy na východe. Svojimi víťazstvami v [[Mezopotámia|Mezopotámii]] a posunutím byzantskej hranice na východ od Eufratu sa preslávil najmä generál [[Ioannes Kurkuas]]. Ten v roku [[934]] pripojil k ríši Melitenu a o desať rokov neskôr získal z [[Şanlıurfa|Edessy]] posvätné [[mandylion]].<ref>Treadgold (1997), s. 481, 485</ref> V roku [[941]] byzantské námorníctvo presvedčivo odrazilo nový útok Rusov. Lakapenovým zosadením v roku [[944]] sa Konštantín VII. stal jediným cisárom. Vládu avšak namiesto neho aj naďalej vykonávali iní, pretože sa venoval predovšetkým svojim vedeckým a bádateľským záujmom. Potom, čo Konštantín zomrel, panoval krátko jeho syn [[Roman II.]], za ktorého vojvodca [[Nikefor I.|Nikeforos Fokas]] dobyl v roku [[961]] Krétu, neskôr odobral Arabom [[Kilíkia|Kilíkiu]] a obsadil [[Halab|Aleppo]].<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 173-174</ref> Po cisárovej skorej smrti se Nikefor oženil s vdovou Theofano a ujal sa trónu s Romanovými malými synmi ako spolucisármi. Nikefor zameral svoju pozornosť na Mezopotámiu a [[Sýria|Sýriu]], kam podnikal pravidelné ťaženia. Po vypuknutí vojny s Bulharmi presvedčil prostredníctvom diplomacie [[Kyjevská Rus|ruského]] kniežaťa [[Sviatoslav I.|Sviatoslava I.]], aby proti ním usporiadal výpravu. Na východe si Byzantinci podrobili Cyprus a v roku [[969]] padla do ich rúk sýrska metropola [[Antióchia]], jedno zo sídel východných patriarchov.<ref>Treadgold (1997), s. 504</ref> Sotva niekoľko mesiacov po tomto triumfe bol Nikefor zavraždený z podnetu [[Jan I. Tzimiskes|Jana Tzimiska]], niekdajšieho veliteľa východnej armády, ktorý sa ihneď chopil moci ako nový cisár.<ref>Treadgold (1997), s. 505</ref> Sviatoslav si so svojim zásahom v [[Bulharsko|Bulharsku]] v roku [[968]] túto zem podmanil, čo vyústilo ku konfliktu s jeho doterajšími byzantskými spojencami. Tzimiskes sa vypravil proti Rusom, plieniacim Tráciu, a vo dvoch stretnutiach Sviatoslava presvedčivo porazil.<ref>Mango (2002), s. 176</ref> Vytlačením Rusov za Dunaj si Byzantinci zaistili východné Bulharsko a [[Dobrudža|Dobrudžu]]. Cisár sa potom vydal do hornej Mezopotámie a behom ťaženia v Sýrii v roku [[975]] byzantské vojsko dobylo početné tamojšie miesta, vrátane [[Homs|Emesy]] a [[Damask|Damasku]]. Byzantinci prenikli dokonca do Palestíny, kde obsadili [[Caesarea Maritima|Caesareiu]], avšak v postupe na Jeruzalem im zamedzili [[Fátimovský kalifát|Fátimovci]].<ref>Ostrogorsky (1963), s. 246</ref> [[Súbor:Basilios II.jpg|thumb|upright=0.8|left|Basileios II. na replike manuskriptu z 11. storočia]] V roku [[976]] zomrel Jan Tzimiskes pri spiatočnej ceste zo Sýrie, načo vláda pripadla [[Basileios II.|Basileiovi II.]], staršiemu zo synov Romana II. Basileiovu pozíciu sťažovala prílišná moc radcov a generálov, prekážajúcich cisárovi v samostatnom riadení štátu a armády. Keď sa pokúsil vymaniť z ich vplyvu, vypukli proti nemu v Anatólii dve rozsiahle vzbury, na ktorých čelo sa postavili ambiciózni predstavitelia pozemkovej aristokracie, stojacej voči cisárovi vytrvalo v opozícii.<ref name="CMH976">[http://www.third-millennium-library.com/MedievalHistory/Cambridge/IV/4-THE-MACEDONIAN-DYNASTY-2.html The Macedonian Dynasty from 976 to 1057 A.D.]. Cambridge Medieval History - Vol.IV - The Eastern Roman Empire (717—1453), [cit. 2010-07-05].</ref> Do roku [[989]] Basileios prekonal odpor svojich protivníkov vo vnútri ríše, v čom mu výrazne pomohol knieža [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] Ten vyslal do Konštantínopola niekoľko tisíc svojich mužov, z ktorých Basileios vytvoril [[Varjagovia|varjažskú gardu]].<ref name="CMH976"/> Ruský knieža si za to vyžiadal ruku cisárovej sestry a ešte pred svadbou prijal krst, čím započala christianizácia [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]].<ref name="CMH976"/> Bulhari medzitým využili nepokoje v ríši, pod vedením [[Samuil|Samuela]] sa vzbúrili proti Byzantincom a získali kontrolu nad väčšinou Balkánu.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 188</ref> Basileios nič menej prejavil mimoriadne odhodlanie v snahe o zdolanie Bulharov, od čoho ho neodvrátil ani prvotný nezdar v bojoch s nimi. V priebehu každoročných ťažení, organizovaných po viac než dvadsať rokov, si cisár metodicky podroboval nepriateľské mestá a územia. Séria byzantských víťazstiev oslabila Samuelovo vojsko, ktorému Basileios uštedril v roku [[1014]] ničivú porážku v [[Bitka pri Belasice|bitke v priesmyku Kleidion]].<ref name="Dupuy318">Dupuy (1996), s. 318</ref> Bulharov zajatých v tomto stretnutí prikázal oslepiť a vyslúžil si tak priezvisko ''Bulgaroktonos '' („Bulharobijec“). V roku [[1018]] sa Byzantíncom vzdala posledná pevnosť Bulharov a celá ich zem sa na takmer dve storočia stala súčasťou ríše.<ref name="Dupuy318"/> Hoci sa Basileios primárne sústredil na odstránenie bulharského problému, nepúšťal zo zreteľa ani ďalšie výboje v Oriente. Osobne viedol dve trestné výpravy proti fátimovskému kalifátu, expandujúcemu v Sýrii. Okrem toho anektoval arménske kráľovstvo [[Vaspurakan]] a porazil [[Kaukazská Ibéria|Iberov]]. Cisárova východná politika sa napriek tomu zameriavala hlavne na stabilizáciu toho, čo bolo už získane skôr. Po dobytí Bulharska a konsolidáciou byzantského panstva v južnom Taliansku sa Basileios v samom závere vlády rozhodol na inváziu na Sicíliu, držanú Arabmi.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 202</ref> Aj keď tento odvážny zámer už nestihol zrealizovať, v momente jeho smrti, v roku [[1025]], sa byzantská ríša rozprestierala od južného cípu Apeninského polostrova a Dunaja až po vzdialené Arménsko a Eufrat. === Kríza a rozvrat === Éra dobyvateľských vojen zásadne zmenila štruktúru byzantskej spoločnosti a sprostredkovane poznamenala aj obranyschopnosť ríše. Byzantské hranice strážili nepravidelné oddiely tzv. ''[[akritai]]''.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 164</ref> Vlastné jadro byzantskej brannej moci predstavovali až do [[10. storočie|10. storočia]] vojaci-poľnohospodári (''stratiotai''), obhospodáruvajúci svoje usadlosti.<ref>Hradečný (1998), s. 120</ref> Od počiatku [[9. storočie|9. storočia]] sú patrné známky vzostupu úzkej aristokratickej vrstvy pozemkových magnátov (''dynatoi'') sídliacích v Malej Ázii, z ich rád sa rekrútovali veliteľské kádry armády.<ref>Hradečný (1998), s. 145</ref> Bohatstvo a vplyv týchto magnátov mohutneli na úkor roľníkov, upadajúcich do závislého postavenia (''paroikoi''), k čomu vedľa iných faktorov prispievali vyššie dane potrebných k zaisteniu financovania expanzie a rastúce náklady na výzbroj, zapríčinené ofenzívnejším pojatím vojenstva.<ref name="Vasiliev-Spd">[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_P18.HTM Vasiliev, Alexander A. ''The Macedonian epoch (867-1081) : Social and political developments'']. History of the Byzantine Empire, [cit. 2010-07-05].</ref> Tento vývoj viedol k podkopaniu thémového systému obrany štátu, pretože postupne likvidoval rezervoár ľudských sil vojska, v ktorom mohli slúžiť len slobodní muži. Roman I. Lakapenos a Basileios II. sa tomuto nepriaznivému trendu snažili čeliť obmedzovaním magnátov a zvýhodňovaním roľníkov.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 194-195</ref> Po Basileiovi nebol žiadny iný cisár schopný zabrániť skupovaniu poľností drobných poľnohospodárov pozemkovými aristokratmi. Ochrana ríše bola teda na miesto nedostačujúcej domácej armády stále viac zverovaná menej efektívnemu a nákladnejšiemu námezdnému vojsku. [[Súbor:Map Byzantine Empire 1025-fr.svg|thumb|upright=1.25|Byzancia na sklonku vlády Basileia II.]] Po roku [[1025]] sa na tróne v Konštantínopole vystriedala v rýchlom slede rada naskrz priemerných a bezvýznamných cisárov, panujúcich vždy len pár rokov. Sila ríše zostala neztenšená predovšetkým zásluhou schopných vojakov, akým bol treba [[Georgios Maniakes]], ktorý v roku [[1032]] získal pre Byzanciu Edessu. Neskôr bol vyslaný s vojskom na Sicíliu, kde sa mu v roku [[1040]] takmer podarilo naplniť Basileiov plán dobytia ostrova. Potom bol [[Konštantín IX. Monomachos|Konítantínom IX.]] odvolaný a zanedlho zahynul pri vzbure proti tomuto cisárovi.<ref>Ostrogorsky (1963), s. 275</ref> Okolo polovice 11. storočia sa na hraniciach ríše objavilo mnoho doposiaľ skôr neznámych nepriateľov: v roku [[1048]] prekročili [[Pečenehovia]], v minulosti byzantský spojenci proti Bulharom, Dunaj a vyplienili Balkán.<ref>Mango (2002), s. 183</ref> V Arménii sa len o dva roky skôr Byzantinci po prvý krát stretli so [[Seldžucká ríša|seldžuckými Turkmi]], čo Konštantína IX. neodradilo od toho, aby z fiškálnych dôvodov rozpustil značnú časť arménskych zborov.<ref>Treadgold (1997), s. 595</ref> Byzantské provincie v južnom Taliansku sa v ťažkej dobe stali predmetom záujmu [[Normani (Normandia)|Normanov]], ešte len nedávno príchodzích na Apeninský polostrov.<ref>[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_P17.HTM Vasiliev, Alexander A. ''Relations with Italy and Western Europe'']. History of the Byzantine Empire, [cit. 2010-07-05].</ref> Vedľa nekompetentnosti vtedajších cisárov maril odrážanie novo vyvstalých hrozieb vyhrocujúci sa konflikt vo vnútri byzantskej vládnucej vrstvy.<ref>[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_P19.HTM Vasiliev, Alexander A. ''The time of troubles (1056-81)'']. History of the Byzantine Empire, [cit. 2010-07-05].</ref> Tá bola podľa názoru niektorých historikov rozpoľtená vzájomným antagonizmom medzi maloázijskými magnátmi a konštantínopolskou byrokraciou, reprezentovanou ľuďmi, ako bol filozof [[Michael Psellos]], ktorý sa nemalou mierou podieľal na dosadenie niekoľkých cisárov. Zahranično-politická situácia ríša sa ešte viac zhoršila za patriarchátu [[Michael I. (patriarcha)|Michaela Kerularia]], keď v roku [[1054]] došlo k [[Východná schizma|Veľkej schizme]].<ref>Harris (2006), s. 45</ref> Táto udalosť zasadila vážny úder napätým vzťahom medzi východnými a západnými kresťanmi.<ref>Hradečný (1998), s. 183</ref> V šesťdesiatych rokoch sa výrazne zintenzívnili útoky seldžuckých Turkov, k čomu prispievalo trvajúce zanedbávanie byzantského vojska. Hoci po dobytí Perzie a [[Bagdad]]u v roku [[1055]] sa záujem Seldžukov zameriaval na fátimovský chalifát v Egypte, nevyhýbali sa ani lúpežným vpádom do Malej Ázie. V roku [[1067]] sa prebili k mestu [[Kayseri|Kaisareia]] a smerovali stále viac na západ. Prekvapivá ľahkosť, s ktorou Seldžukovia prenikali do hĺbky byzantského území, prinútila pozemkovú aristokraciu k presadeniu skúseného [[Roman IV.|Romana Diogena]] za cisára. Roman sa ihneď vrhol do reorganizácie vojska, avšak cez určité úspechy pri vyháňaní Turkov, bol nimi v auguste [[1071]] porazený a zajatý v [[Bitka pri Mantzikerte|bitke pri Mantzikerte]].<ref name="PM">[http://www.deremilitari.org/resources/articles/markham.htm Markham, Paul. ''The Battle of Manzikert'']. De Re Militari: The Society for Medieval Military History, [cit. 2010-07-05].</ref> V tom istom roku dobyli Normania mesto [[Bari (Apúlia)|Bari]], kľúčovú byzantskú pevnosť v južnom Taliansku. Víťazný seldžucký sultán [[Alp-Arslán]] Romana čoskoro prepustil, avšak v Konštantínopole sa medzitým udial prevrat, pri ktorom bol nastolený [[Michael VII. Dukas]]. Nato sa rozpútal krátky boj, v ktorom Roman podľahol svojim nepriateľom.<ref>Treadgold (1997), s. 604</ref> Slabosť ústrednej vlády podnietila vypuknutie série povstaní a početných [[Uzurpácia (moc)|uzurpácií]] byzantských stratégov, opierajucich sa o pomoc [[Turkické národy|Turkov]]. Michael VII. bol v roku [[1078]] zosadený [[Nikeforos III. Botaneiates|Nikeforom Botaneiatom]], ale ani tento cisár nebol schopný zastaviť rozklad ríše. Zatiaľ čo sa Byzantinci svárili medzi sebou, turkickí nomádi pokračovali najprv ako nájazdníci a neskôr ako žoldnieri v infiltrácii Anatólie.<ref name="PM"/> Povstalí byzantskí velitelia neprozreteľne umiestňovali do ázijských miest turecké posádky, ktoré v nich zostávali už natrvalo. Takto im byla vydaná [[İznik|Nikaia]], ktorá sa stala hlavným mestom [[Rúmsky sultanát|rúmskeho sultanátu]]. Za iba desať rokov Seldžukovia obsadili s výnimkou niekoľkých izolovaných prístavov skoro celú Malú Áziu, takže hlavný zdroj vojenskej a hospodárskej sily Byzantincov, odolávajúcich po storočia náporom Arabov, sa ocitla v tureckej moci.<ref name="PM"/> === Obrodenie za Komnenovcov === {{Hlavný článok|Byzantská ríša v dobe Komnenovcov}} [[Súbor:Byzantium1081AD.PNG|thumb|upright=1.1|Ríša v okamihu nástupu Alexia I. Komnena]] Na jar [[1081]] sa Konštantínopola zmocnil vojvodca [[Alexios I. Komnenos|Alexios Komnenos]], zakladateľ dynastie [[Komnenovci|Komnenovcov]].<ref>Treadgold (1997), s. 612</ref> Krátko potom, čo zahájil svoje panovanie, musel sa Alexios brániť útoku Normanov vedených [[Robert Guiscard|Robertom Guiscardom]].<ref>Dupuy (1996), s. 321</ref> Tí po víťazstve v [[Bitka pri Dyrrhachia (1081)|bitke pri Dyrrhachia]] dobyli toto mesto a vstúpili do Grécka. Až Guiscardova smrť v roku [[1085]] a podpora [[Benátska republika|Benátčanov]], vykúpená priznaním obchodných výsad na územie ríše, umožnila Byzantincom dočasne vypudiť Normanov z Balkánu. O dva roky neskôr sa zo severu prihnali Pečenehovia, ktorým Alexios v spojení s [[Polovci|Kumánmi]] uštedril roku [[1091]] zdrvujúcu porážku.<ref>Birkenmeier (2002), s. 77</ref> Proti Normanom a Pečenehom preukázal cisár svoju rozhodnosť a odhodlania, vďaka čomu zamedzil úplnému kolapsu Byzancie. Akonáhle odrazil nepriateľov ríše na západe, mohol Alexios upriamiť svoju pozornosť k závažným hospodárskym ťažkostiam, pričom zaviedol novú zlatú mincu nazývanú [[hyperpyron]]. Tiaž rozšíril existujúcu prax prepožičiavania pôdy obhospodárovanej paroikmi a daňových výnosov z nej výmenou za vojenské služby príjemcu, nazývanej [[prónia]] (''pronoia'').<ref name="Tread680">Treadgold (1997), s. 680</ref> Vzhľadom na nedostatok sil potrebných k opätovnému nabytiu Malej Ázie, sa Alexios obrátil na pápeža [[Urban II.|Urbana II.]], ktorého požiadal o pomoc proti [[moslim]]om.<ref>Harris (2006), s. 47</ref> Cisár dúfal v prísun nových žoldnierov, ale Urban využil v novembri [[1095]] tohto podnetu k výzve na konanie [[Križiacke výpravy|križiackych výprav]].<ref>Gibbon (2005), s. 262</ref> Bez toho aby to Alexios zamýšľal, svojou žiadosťou poskytol pápežovi a západným šľachticom príležitosť na zásahy v oblasti východného Stredomoria, čo malo mať pre Byzantincov ďalekorozsiahle následky.<ref>Harris (2006), s. 52</ref> Približne rok po Urbanovom prevolaní sa pri Konštantínopoli začalo zhromažďovať rytierske vojsko [[Prvá križiacka výprava|prvej križiackej výpravy]], ktorej velitelia sa zaviazali odovzdať Alexiovi niekdajšie byzantské územia dobyté na Turkoch.<ref>Hrochová (1975), s. 23</ref> V roku [[1097]] križiaci [[Obliehanie Nikaie|obliehali Nikaiu]], ktorú Seldžuci predali Byzantincom, a pri ťažení Anatólií zvíťazili v [[Bitka pri Dorylaia|bitke pri Dorylaia]].<ref name="Harris 59">Harris (2006), s. 59</ref> Vďaka tomuto križiackemu víťazstvu mohol Alexios získať späť pre ríšu mnoho miest a ostrovov a väčšinu západných oblastí Malej Ázie.<ref name="Harris 59"/> Križiaci s v júni [[1098]] zmocnili Antiochie, avšak normanský veliteľ [[Bohemund Tarentský]] odmietol prenechať mesto Byzantincom a sám sa tu ustanovil ako nezávislý knieža.<ref>Ostrogorsky (1963), s. 300</ref> Nasledoval niekoľkoročný konflikt, v ktorom Bohemund Alexiovi podľahol, napriek tomu nebol cisár schopný presadiť svoju kontrolu nad Antiochiou.<ref>Treadgold (1997), s. 626</ref> [[Súbor:JohnIIcomnenus.jpg|thumb|upright=0.7|left|Mozaika znázorňujúca Jana II. Komnena]] Po Alexiovi nastúpil v roku [[1118]] jeho syn [[Jan II. Komnenos]]. Ten sa usiloval o odstránenie rastúceho vplyvu talianskych [[Republika|republík]] na byzantský obchod, napriek tomu bol nútený potvrdiť Benátčanom ich privilégia.<ref>Birkenmeier (2002), s. 85</ref> V úvode svojej vlády presvedčivo odrazil nový útok Pečenehov na Balkán a v ďalších rokoch zvíťazil nad [[Srbi|Srbmi]] a Maďarmi. Alianciu s rímsko-nemeckým cisárom [[Lothar III.|Lotharom III.]] eliminoval Jan normanské nebezpečie zo strany [[Roger II. Sicilský|Rogera II. Sicilského]]. Potom sústredil svoju pozornosť na východ, kde sústavným bojovaním konsolidoval Alexiove zisky v Malej Ázii, výrazne oslabil Seldžukov a hlavne ich tureckých konkurentov [[Danišmendovci|Danišmendovcov]].<ref>Birkenmeier (2002), s. 87</ref> Vedľa toho získal väčšinu Kilíkie, načo sa mu v roku [[1137]] poddal antiochijský knieža [[Raimond z Poitiers]].<ref>[http://www.roman-emperors.org/johncomn.htm Stone, Andrew. ''John II Comnenus'']. De Imperatoribus Romanis, [cit. 2010-07-05].</ref> V snahe demonštrovať svoje postavenie vodcu kresťanského sveta sa Ján vypravil na čelo mohutného byzantského a križiackeho vojska proti moslimom v [[Levanta|Levante]]. Cisárove ďaleko rozsiahle zámery boli však zmarené vierolomnosťou križiakov. Ján sa preto rozhodol podmaniť si Antiochiu, na jar [[1143]] ale uprostred príprav náhle zomrel. Komnenovská moc dosiahla svojho zenitu za Janovho syna [[Manuel I. Komnenos|Manuela I.]], ktorý bol známy pre svoju náklonnosť k Západu. Manuel prevádzkoval veľmi ambicióznu a agresívnu zahraničnú politiku, napriek tomu sa už v roku [[1147]] musel potýkať s príchodom účastníkov [[Druhá križiacka výprava|druhej križiackej výpravy]], zhoršujúcim vzájomné roztrpčenie medzi Byzantincami a [[Západná kultúra|Latinčanmi]], a s opätovnými útokmi Normanov.<ref>Harris (2006), s. 94</ref> O osem rokov neskôr Manuel vpadol na normanské územie v Taliansku, avšak jeho pokus obnoviť byzantské dŕžavy na Apeninskom polostrove bol odsúdený k nezdaru.<ref>Birkenmeier (2002), s. 114</ref> V roku [[1159]] prinútil k poslušnosti [[Antiochijské kniežatstvo]] a s [[Jeruzalemské kráľovstvo|jeruzalemským kráľovstvom]] nadviazal spojenectvo.<ref>[http://www.roman-emperors.org/mannycom.htm Stone, Andrew. ''Manuel I Comnenus'']. De Imperatoribus Romanis, [cit. 2010-07-05].</ref> Spoločne s križiakmi podnikli Byzantinci rozsiahlu inváziu do [[Egypt]]a, ktorá skončila neúspechom. Manuel vystúpil rovnako proti [[Uhorsko|uhorskému kráľovstvu]] a v roku [[1167]] nad ním presvedčivo zvíťazil,<ref>Birkenmeier (2002), s. 119</ref> čím pre ríšu zabezpečil takmer celé východné pobrežie Jadranského mora. [[Súbor:Byzanc okolo 1180.PNG|thumb|upright=1.4|Mapa byzantskej ríše okolo roku 1180]] V závere svojho panovania sa Manuel rozhodol predísť vytvoreniu jednotného tureckého sultanátu v Anatólii a v roku 1176 prenikol na seldžucké teritórium. Tu bolo jeho početné vojsko zaskočené a obkľúčené sultánom [[Kilič Arslán II.|Kiličom Arslánom II.]] v [[Bitka pri Myriokefalone|bitke pri Myriokefalone]].<ref>Birkenmeier (2002), s. 128</ref> Toto stretnutie symbolicky zavŕšilo byzantskú protiofenzívu proti Turkom zahájenú za Alexia I., naviac zásadne podlomilo prestíž ríše a pravdepodobne urýchlilo Manuelovu smrť v roku [[1180]]. Porážka pri Myriokefalone síce nevyústila k stratám území, každopádne preukázala, že sa Komnenovcom nepodarilo vytýčiť prirodzenú východnú hranicu ríše. Napriek tomu sa Byzancia v 12. storočí tešila značnej stabilite a mimoriadnemu hospodárskemu rozkvetu, aký nepoznala za niekoľko predchádzajúcich storočí. Archeologické poznatky svedčia o znateľnom raste veľkosti mestských osídlení, k čomu prispieval rozvoj obchodu v [[Egejské more|egejskej oblasti]], podnietený činnosťou Benátčanov a [[Janovská republika|Janovanov]].<ref>Magdalino (2002), s. 144</ref> Súčasne s ekonomickým vzostupom prebiehal pozoruhodný kultúrny a architektonický rozmach. === Rozpad ríše === {{Hlavný článok|Štvrtá križiacka výprava}} Skoro po Manuelovej smrti sa naplno obnažila vnútorná labilita byzantského štátu. [[Andronikos I. Komnenos|Andronikos Komnenos]] zvrhol v roku [[1182]] neobľúbenú, prolatinskú regentskú vládu za neplnoletého Manuelovho syna [[Alexios II. Komnenos|Alexia II.]], pričom došlo v Konštantínopole k masakru desaťtisícov Latinov.<ref>Hrochová (1975), s. 163</ref> Po Alexiovom zavraždení v nadchádzajúcom roku ss Andronikos chopil trónu a tvrdo zakročil proti nadmernej moci aristokracie. Andronikos zaujal krajne neznášanlivý postoj k Západu a zhoršil tak existujúce protibyzantské nálady a zahraničnú izolovanosť ríše. Toho ihneď využili Maďari spoločne so Srbmi a predovšetkým Normania, ktorých obrovské vojsko pristálo v roku [[1185]] v Grécku a hrozivo vydrancovalo Solún.<ref>Harris (2006), s. 129</ref> Vzrástajúca krutosť cisára a vojenské pohromy viedli v tom istom roku k Andronikovmu beštiálnemu usmrteniu.<ref>Ostrogorsky (1963), s. 331</ref> Tým sa zavŕšila éra Komnenovcov, lebo na trón zasadol [[Izák II. Angelos]]. V období dynastie [[Angelovci|Angelovcov]] sa ríša stretávala s naprostým rozvratom centralizovanej správy a obrany, zatiaľ čo fiškálna politika sa vyznačovala nekompetentnosťou a mrhaním finančných zdrojov. Otrasená autorita byzantskych cisárov a pretrvávajúce mocenské vákuum v centre ríše ďalej urýchlili jej dezintegráciu, podnietenú separatistickými tendenciami v provinciách. Aj keď Normania boli vypudení z Balkánu, v roku [[1186]] zahájili Bulhari povstanie vedúce k opätovnému ustanoveniu nezávislého [[Druhá bulharská ríša|bulharského cárstva]].<ref>Treadgold (1997), s. 657</ref> Štyri roky potom sa ku Konštantínopolu priblížil [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridrich I. Barbarossa]] na čele [[Tretia križiacka výprava|tretej križiackej výpravy]]. Izák len sťažka odvrátil Barbarossu od útoku na mesto výmenou za podporu pri ťažení do [[Svätá zem|Svätej zeme]].<ref>Harris (2006), s. 136</ref> V rovnakej dobe križiaci vyrvali Byzantincom ostrov Cyprus.<ref>[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_P1B.HTM Vasiliev, Alexander A. ''Foreign Policy of the Angeloi'']. History of the Byzantine Empire, [cit. 2010-07-05].</ref> [[Súbor:Eugène Ferdinand Victor Delacroix 012.jpg|thumb|upright=0.95|''Vjazd križiakov do Konštantínopola'', [[Eugène Delacroix]]]] Izák bol v roku [[1195]] zosadený a zbavený zraku svojim starším bratom [[Alexios III. Angelos|Alexiom III. Angelom]], za jeho panovania zmietali ríšu na všetkých stranách prepukajúce revolty, výboje Bulharov a neustávajúce nájazdy Turkov. Syn oslepnutého Izáka menom [[Alexios IV. Angelos|Alexios]] unikol z Byzancie do Talianska a neskôr sa spojil s [[Bonifác z Montferratu|Bonifácom z Montferratu]],<ref>Harris (2006), s. 152</ref> chystajúcim sa ťiahnúť ako vodca [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výpravy]] do Egypta. Pripravované ťaženie mohli križiaci uskutočniť len s prispením benátskeho loďstva, potrebného na podniknutie tejto akcie. Pretože neboli schopní zaplatiť sumu požadovanú Benátčanmi, vedenými [[Dóža (titul)|dóžom]] [[Enrico Dandolo|Enricom Dandolom]], využili princovej ponuky bohatej odmeny výmenou za pomoc pri získaní trónu, kvôli uvedeným dôvodom sa rozhodli zamieriť ku Konštantínopolu.<ref name="zasterova276">Zástěrová a kol. (1992), s. 276</ref> V lete [[1203]] stálo rytierske vojsko pred hradbami byzantského hlavného mesta.<ref name="zasterova276"/> Alexios III. si pri obrane počínal pomaly, a keď sa víťazstvo križiakov zdalo neodvratné, vydal sa na útek. Vláda bola zverené Izákovi II. a jeho synovi Alexiovi IV., spolucisári ale nedokázali dodržať záväzok voči rytierom a boli zvrhnutí [[Alexios V.|Alexiom V.]] Latinčania, prípadne Frankovia, ako Byzantinci označovali prichádzajúcich zo Západu, nato znovu obliehali Konštantínopol a po cisárovom úteku sa [[13. apríl|13. apríla]] [[1204]] mesta zmocnili.<ref>Harris (2006), s. 163</ref> Tri dni bol klenot Bosporu vystavený orgiám lúpeží, ničenia, plienenia a vraždenia, nenapraviteľne poškodzujúcim vzájomné vzťahy medzi západnými a východnými kresťanmi.<ref>[http://www.fordham.edu/halsall/source/choniates1.html Choniates, Nicetas. ''The Sack of Constantinople (1204)'']. Medieval Sourcebook, [cit. 2010-07-05].</ref> === Exil === Po obsadení Konštantínopola založili víťazní križiaci a Benátčania [[Latinské cisárstvo]] a v priebehu pár rokov si podrobili Krétu, Thráciu a väčšinu Grécka, kde vzniklo [[Solúnske kráľovstvo]] a iné politické útvary. Vedľa existujúceho systému pronií implementovali dobyvatelia na podmanenom území lénne vzťahy typické pre západoeurópsku formu [[Feudalizmus|feudalizmu]]. Na troskách ríše sa etablovali tiež tri nástupnícke byzantské štáty: [[Nikajské cisárstvo]] ustavené energickým vojakom [[Theodoros I. Laskaris|Theodorom I. Laskarisom]] na severozápade Malej Ázie, [[epirský despotát]] na západe a [[Trapezuntské cisárstvo]] rozkladajúce sa pri južnom pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]].<ref>Harris (2006), s. 165</ref> Po počiatočnom období rozmachu stratilo latinské cisárstvo, zovreté medzi Bulharmi a nikajskích Byzantincov, smrťou [[Jindřich Flanderský?|Jindřicha Flanderského]] v roku [[1216]] iniciatívu. Svoju existenciu uhájilo len v dôsledku nejednotnosti svojich byzantských susedov Epiru a Nikaie. Epirský vládca [[Theodoros Komnenos Dukas|Theodoros Angelos]] rozšíril svoju doménu do severného Grécka a v roku [[1224]] odňal Latinčanom Solún. Po tomto úspechu sa nechal korunovať za cisára a v ďalších rokoch zastavil expanziu Nikajcov do Thrácie dobytím mesta [[Edirne|Adrianopol]], čím sa priblížil až ku Konštantínopoli. Skôr, než mohol svoje ťaženie zavŕšiť, podľahol v roku [[1230]] bulharskému cárovi [[Ivan Asen II.|Ivanovi Asenovi II.]]<ref>Harris (2006), s. 172</ref> Porážka Theodora Angela umožnila nikajskému cisárovi [[Ján III. Dukas Vatatzés|Jánovi III. Vatatzovi]] preniknúť v spojení s Bulharmi do Európy a obkľúčiť latinských cisárov. Ján prevádzkoval rozvážnu hospodársku politiku, keď obmedzil obchodné styky s talianskými republikami,<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 287</ref> a vynikal v diplomacii. Medzitým [[Mongolská ríša|invázia Mongolov]] do Malej Ázie v štyridsiatich rokoch [[13. storočie|13. storočia]] uvrhla do chaos rúmsky sultanát, dosiaľ ohrozujúce hranice nikajského cisárstva, a oslabila [[Trabzon|Trapezunt]].<ref>[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_P1O.HTM Vasiliev, Alexander A. ''The Mongol invasion and the alliance against the Mongols'']. History of the Byzantine Empire, [cit. 2010-07-05].</ref> Jánov nezadržiteľný postup južným Balkánom viedol v roku [[1246]] k pripojeniu Solúna, avšak na obsadenie Konštantínopole mu o osem rokov neskôr zabránila smrť. Po krátkej vláde [[Theodoros II. Laskaris|Theodora II. Laskarisa]] sa [[Michael VIII. Palaiologos]] chopil moci za neplnoletého Theodorovho syna. V roku [[1259]] bola v Macedónii zvedená [[bitka pri Pelagónii]], v ktorej Nikajci premohli spojené sily Epiru, [[Sicílske kráľovstvo|sicílskeho kráľovstva]] a [[Achájske kniežatstvo|achajskeho knížatstva]].<ref>[http://www.third-millennium-library.com/MedievalHistory/Cambridge/IV/15-Greece.html ''Greece and the Aegean under Frank and Venetian Domination'']. Cambridge Medieval History - Vol.IV - The Eastern Roman Empire (717—1453), [cit. 2010-07-05].</ref> Tohto víťazstva využil Michael v roku [[1261]] k znovudobytiu Konštantínopola, v ktorom bol potom slávnostne korunovaný cisárom. Avšak vyľudnené a zdevastované mesto predstavovalo rovnako ako celá ríša len tieň svojej zašlej slávy.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 296</ref> === Zmarená obnova === [[Súbor:ByzantineEmpire1265.svg|thumb|upright=1.2|Obnovená ríša okolo roku 1265]] Zahranično-politické pomery Byzancie sa napriek získaniu Konštantínopola vyvíjali veľmi povážlivo, pretože zo strany západných mocností pretrvávala hrozba novej križiackej výpravy. Odhodlaným nepriateľom Michaela sa ukázal byť sicílsky kráľ [[Karol I. z Anjou|Karol z Anjou]], pokúšajúci sa vytvoriť širšiu protibyzantskú koalíciu.<ref name="Tread740">Treadgold (1997), s. 740</ref> Aby predišiel tomuto nebezpečenstvu, pristúpil Michael k vyjednávaniu o podrobenie sa pápežovi, formálnym zavŕšením uzavretím [[cirkevná unia|cirkevnej únie]] na [[Druhý lyonský koncil|koncile v Lyone]] v roce [[1274]].<ref>[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_P25.HTM Vasiliev, Alexander A. ''The fall of Byzantium : The Union of Lyons'']. History of the Byzantine Empire, [cit. 2010-07-05].</ref> Michaelova politika uzmierenia s Rímom narazila na rozhodný nesúhlas byzantského duchovenstva a prostého obyvateľstva, kvôli čomu nikdy nedošlo k reálnemu naplneniu únie. V roku [[1281]] podnikol Karol z Anjou s pápežovým požehnaním výpravu proti Byzancii. Aj keď bol v [[Albánsko|Albánsku]] porazený, chystal sa v ďalšom roku k novému ťaženiu, v ktorom mu zabránili [[sicílske nešpory]].<ref name="Zástěrová302">Zástěrová a kol. (1992), s. 302</ref> Ríša zostávala aj naďalej ekonomicky závislá na talianských kupeckých republikách, medzi nimi boli obzvlášť priazňou zahrňovaní [[Janovská republika|Janovania]], tešiaci sa podobnej pozícii ako v minulosti Benátčania.<ref name="Tread740"/> V záujme repopulácie a rekonštrukcie hlavného mesta prikročil Michael ku zvýšeniu daňovej záťaže nepokojných maloázijských roľníkov, oddaných predchádzajúcej dynastii. ''Akritai'', dosiaľ chrániaci byzantské územie pred nájazdmi Turkov, v dôsledku Michaelových opatrení postupne vymizli, čo anatolskú hranicu zbavilo toľko potrebnej obrany.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 298</ref> Rozklad seldžuckého štátu v Malej Ázii a príchod novej vlny turkických kočovníkov vyústili k zriadeniu rady drobných tureckých [[emirát]]ov, ktorých vládcovia využívali slabosť Byzantincov k rozšíreniu svojho teritória stále viac na západ. Už koncom 13. storočia sa úrodné oblasti západnej Anatólie vymkli kontrole ríše a tunajšie byzantské mestá bola ponechané na odrezanie od ríše. Neúspešné snahy o zastavenie tureckého náporu prinútili [[Andronikos II.|Andronika II.]] v roku [[1303]] na povolanie skupiny západných žoldnierov, známych ako [[katalánska kompania]].<ref>Treadgold (1997), s. 750</ref> Cez určité počiatočné úspechy sa títo vojaci zanedlho vzbúrili a spoločne s Turkami vyplienili Thráciu. Nakoniec odtiahli do Grécka, kde sa v roku [[1311]] zmocnili [[Atény|Atén]]. S ohľadom na nedostatočné zdroje príjmov dal Andronikos II. výrazne znížiť obsah zlata v hyperpyre. Záver jeho panovania poznamenala vlečúca sa vojna medzi ním a jeho vnukom [[Andronikos III.|Andronikom III.]], počas nej agresívni [[Osmanská ríša|osmanskí Turci]] vedení [[Orchan I.|Orchanom I.]] urobili svojim hlavným mestom niekdajšiu byzantskú [[Bursa|Prusu]].<ref>Treadgold (1997), s. 758</ref> Po svojom víťazstve v [[Bitka pri Pelekanone|bitke pri Pelekanone]] pripravili Osmania ríšu o väčšinu jej zostávajúcich držav v Malej Ázii vrátane [[Bitýnia|bitýnskych]] miest [[Nikaia|Nikaie]], ktorá padla v roku [[1331]], a [[Nikomédia]], dobytej v roku [[1337]].<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 308</ref> Severozápadné oblasti Anatólie boli pre Byzantincov definitívne stratené. Na Balkáne sa za Andronika III. poddali byzantskej autorite [[Epirus]] a [[Tesália (historické územie)|Tesália]], avšak na severe započal svoju expanziu [[Srbsko|srbský]] kráľ [[Štefan Dušan]]. Krátko po cisárovej smrti v rocku [[1341]] vypukla v ríši nová občianska vojna, v ktorej sa regenti za neplnoletého [[Ján V. Palaiologos|Jána V. Palaiologa]] postavili proti [[Ján VI. Kantakuzenos|Jánovi Kantakuzenovi]], korunovanému neskôr za cisára.<ref>Treadgold (1997), s. 765</ref> Tento ničivý konflikt prehĺbil súdobé spoločenské a hospodárske napätie, ktoré našlo svoj výraz v povstaní [[Zelóti (Solún)|zelótov]], prebiehajúce v Solúne v štyridsiatych rokoch 14. storočia, a v príklone k [[Hesychazmus|hesychazmu]], mystickému hnutiu šírenému mníchmi z kláštorov na hore [[Athos (polostrov)|Athos]].<ref name="Zástěrová319">Zástěrová a kol. (1992), s. 319</ref> Zatiaľčo sa Byzantinci stretávali medzi sebou, Štefan Dušan si podmanil Macedóniu a severné Grécko, načo prijal titul cára. Po skončení občianskej vojny sa Byzancia nedočkala vytúženého zotavenia, ale bola zachvátená epidémiou [[Čierna smrť|čierneho moru]]. Okrem toho sa Kantakuzenovým osmanským spojencom v roku [[1354]] podarilo obsadiť pevnosť [[Gallipoli|Callipolis]], čím si zaistili stálu výspu na európskej pôde.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 323</ref> Toho istého roku prinútil Ján V. Palaiologos Kantakuzena k abdikácii. === Zánik Byzancie === [[Súbor:Constantinople 1453.jpg|thumb|upright=0.85|Obliehanie Konštantínopola sultánom Mehmedom II.]] Ján V. sa po celé obdobie svojej vlády sústredil predovšetkým na boj s vnútornými protivníkmi, naproti tomu k rozpínavosti Osmanov pristupoval s ľahostajnosťou. Čoskoro po uchytení v Európe preto Turci opanovali väčšinu byzantskej Thrácie a v roku [[1369]] získali Adrianopol. Po osmanskom víťazstve nad Srbmi a Bulharmi v [[Bitka pri Maricy|bitke pri Maricy]] o dva roky neskôr sa cisár stal dokonca sultánovým [[vazal]]om.<ref>Treadgold (1997), s. 780</ref> Ríša pozostávala v tejto dobe iba z niekoľkých oddelených enkláv; konkrétne z Konštantínopola so zázemím, Solúna a jeho okolia, Thesálie, niektorých ostrovov v Egejskom mori a [[Morejský despotát|morejského despotátu]],<ref>Drška, Picková (2004), s. 317</ref> ptedstavujúcemu sa svojim strediskom [[Mystras|Mystrasou]] posledná kvitnúca časť byzantskej civilizácie. Tieto fragmenty boli zmietané pokračujúcimi svármi jednotlivých členov [[Palaiologovci|palaiologovskej dynastie]], priživovanými vonkajšími nepriateľmi. Po [[Bitka na Kosovom poli|bitke na Kosovom poli]] v roku [[1389]] a pohrome križiakov v [[Bitka pri Nikopole|bitke pri Nikopoli]] v roku [[1396]] sa situácia Byzantincov zdala byť neudržateľnou.<ref>Dupuy (1996), s. 407</ref> Keď Osmani zovreli Konštantínopol blokádou, odobral sa cisár [[Manuel II. Palaiologos]] na západ, kde na dvoroch popredních európskych monarchov žiadal o pomoc proti Turkom. Až zničujúca porážka Osmanov v [[Bitka pri Ankare|bitke pri Ankare]] proti [[Tímúr]]ovi v roku [[1402]] a následný chaos v osmanskej ríši priniesli Byzantincom dočasné uvoľnenie, ktorému sa tešili po zhruba dvoch desaťročiach.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 328</ref> Príležitosť v podobe bratovražedných bojov medzi Turkami nedokázal Manuel patrične zúžitkovať v prospech Byzancie, pretože mu chýbali potrebné materiálne a ľudské zdroje. Akonáhle Osmani skonsolidovali svoju ríšu, v roku [[1422]] neúspešne obliehali Konštantínopol, potom vtiahli do Grécka a spustošili Peloponéz. Po sedemročnom obliehaní si v roku [[1430]] podrobili tiež aj Solún. Manuelov nástupca [[Ján VIII. Palaiologos]] sa teda odhodlal k novému vyjednávaniu s pápežom, kvôli čomu odcestoval do Talianska. V roku [[1439]] bola zjednaná [[florentská únia]], na základe ktorej sa ortodoxná cirkev podriadila autorite Ríma, avšak väčšina [[Východné kresťanstvo|východných kresťanov]] sa s tímto aktom odmietla stotožniť.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 330-331</ref> Na podnet pápeža bola usporiadaná nová križiacka výprava proti Turkom, na ktorej sa podieľali vládcovia Uhorska, [[Poľsko|Poľska]], Srbska a Albánska. Avšak vojsko protiosmanskej aliancie drvivo podľahlo sultánovi [[Murad II.|Muradovi II.]] v [[Bitka pri Varne|bitke pri Varne]] v roku [[1444]], takže Byzancia stratila nádej na záchranu.<ref>Dupuy (1996), s. 458</ref> Nástupom sultána [[Mehmed II.|Mehmeda II.]] na trón zahájili Osmani prípravy k finálnemu [[Pád Konštantínopola|útoku na Konštantínopol]] a konečne na jar [[1453]] pritiahli s obrovskou armádou k mestu.<ref>[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_P23.HTM Vasiliev, Alexander A. ''Constantine XI (1449-53) and the capture of Constantinople'']. History of the Byzantine Empire, [cit. 2010-07-05].</ref> To bolo úplne izolované od ostatného sveta a zhruba dva mesiace bolo vytrvalo bombardované paľbou z diel, než sa [[29. máj|29. mája]] [[1453]] sultánovi poddalo.<ref>Drška, Picková (2004), s. 337</ref> Posledný byzantský cisár [[Konštantin XI.]] padol v priebehu bojov. Mehmed II. si podrobil aj dve zostávajúce byzantské domény: [[Mystras]] v roku [[1460]] a [[Trabzon|Trapezunt]] v roku [[1461]].<ref>Ostrogorsky (1963), s. 472</ref> == Štát == === Cisár === {{Hlavný článok|Zoznam vládcov Byzantskej ríše}} Podľa teórie ''[[translatio imperii]]'', ktorú výstižne vyjadril v [[6. storočie|6. storočí]] Prokopios z Kaisareie, bola cisárska moc prenesená z [[Rím]]a do [[Konštantínopol]]u.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 54</ref> Byzantský panovník používal titul rímsky cisár – v neskoršom antickom období ''[[imperátor]]'' (grécky ''autokrator'') alebo ''[[Augustus (titul)|augustus]]'' (''sebastos''), od [[7. storočie|7. storočia]] ''[[basileus]]''.<ref>[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_PP.HTM Vasiliev, Alexander A. ''The Persian wars and the campaigns of Avars and Slavs'']. History of the Byzantine Empire, [cit. 2010-07-05].</ref> Cisár zastával pozíciu vrchného veliteľa vojska, riadil štátnu správu a vykonával dohľad nad náboženskými záležitosťami. Hociktorí z byzantských vládcov sa osobne venovali plneniu úloh v oblasti administratívy a velili armáde, iní poverovali týmito povinnosťami schopných podriadených, prípadne boli bábkami svojich dvoranov či vojakov, zvierajúci okovy riadenia štátu vo svojich rukách. [[Súbor:Diptych Barberini Louvre OA3850.JPG|thumb|upright=0.8|left|Triumfujúci cisár na Diptychu Barberini]] Keď nebol násilným spôsobom zvrhnutý či inak odstavený, mohol si každý z cisárov vybrať svojho následníka, ktorému bol obvykle udeľovaný titul ''[[Caesar|kaisar]]''. V niektorých fázach byzantských dejín, napríklad za panovania [[Roman I.|Romana I. Lakapena]], patril titul kaisara aj niekoľkým ľuďom súčasne. Zvoleným nástupcom nemusel byť len cisárov syn, pretože za určitých situácií prechádzala vláda zo strýka na jeho synovca. [[Justinián I.]] nastúpil na trón po svojom strýkovi [[Justinius I.|Justiniovi I.]] a po Justiniánovi panoval jeho synovec [[Justinius II.]] Cisársku hodnosť bolo možné nadobudnúť rovnako sobášom, touto cestou ju získali treba [[Nikeforos II.]] alebo [[Roman IV.]] Mnohí cisári sa domohli moci tím, že boli prevoláni vojskom ako [[Herakleios]] či [[Alexios I. Komnenos]]. K vláde mohli dopomôcť tiež aj dvorské intrigy, často doprevádzané páchaním zločinov. Aby sa zosadeným cisárom a príslušníkom ich rodu zabránilo v opätovnému uchopeniu trónu, boli bežne pripravovaní o zrak, podrobovaní kastrácii, či vykazovaní do kláštorov. Pomerne bizarné okolnosti sprevádzali panovania [[Justinián II.|Justiniána II.]], nazývaného Rhinotmetos („s odseknutým nosom“), ktorého dal uzurpátor [[Leontios II.]] zohaviť a poslať do vyhnanstva, napriek tomu sa stal znovu cisárom.<ref>Ostrogorsky (1963), s. 119</ref> Mrzačenie porazených protivníkov patrilo k typickým prvkom politického boja v byzantskej ríši. Postava cisára bola do značnej miery spojená s cirkvou, pôsobiaci ako stabilizačný faktor, a s osobou [[Konštantínopolský patriarchát|konštantínopolského patriarchu]]. V súlade s doktrínou formulovanou [[Eusebios z Kaisareie|Eusebiom z Kaisareie]] vnímali Byzantinci cisára ako [[Kristus|Kristovho]] zástupcu na zemi.<ref>Meier (2009), s. 9</ref> Vzťah cisára a patriarchu sa vyznačoval obojstrannou závislosťou: cisár ustanovoval a prípadne zosadzoval patriarchu, ktorému patrila kľúčová úloha v procese korunovácie. Napriek tomu medzi nimi príležitostne vystávalo napätie prameniace z odlišností záujmu štátu a cirkvi. Na trón konštantínopolských patriarchov sa posadili niekedy osobnosti natoľko silné, že dokázali odolávať aj tlakom panovníkov.<ref>Dostálová (1990), s. 52</ref> V záverečnej fáze existencie Byzancie sa niektorí cisári pokúsili o obnovu jednoty cirkvi výmenou za vojenskú pomoc zo Západu, čo však narážalo na vehementný odpor patriarchov. === Náboženstvo === {{Hlavný článok|Pravoslávna cirkev (východná Európa)}} Ťažiskovým rysom byzantskej civilizácie bola důležitosť náboženstva v oficiálnej ideológii ríše, pričom štát a cirkev, reprezentovaní cisárom a konštantínopolským patriarchom, nachádzali styčný bod vo svojej oddanosti pravej viere. [[Ortodoxia]] fungovala ako kľúčový činiteľ spoločenskej a politickej súdržnosti Byzancie, hoci [[Kresťanstvo|kresťania]] a [[cirkev]] v ríši netvorili homogénny celok, ale sa často vplyvom vyhrotených dogmatických sporov vnárali do vnútorných rozbrojov. [[Súbor:IstanbulHaghiaSofia.jpg|thumb|upright=0.75|Interiér chrámu [[Hagia Sofia]] v Konštantínopoli]] Ranné kresťanstvo sa prudko rozvíjalo v východných provinciách [[Staroveký Rím|rímskej ríše]] a neskôr na území Byzancie sa teda stalo miestom vzniku početných [[Heréza|herézií]]. V [[4. storočie|4. storočí]] sa tu rozvinul [[arianizmus]]<ref name="Češka 62-63"/> a v nasledujúcom storočí [[nestoriánstvo]], [[Christológia|christologický]] smer presadzovaný konštantínopolským patriarchom [[Nestorius|Nestoriusom]] zavrhli [[Efézsky koncil|koncilom v Efeze]] v roku [[431]].<ref name="Češka 199-201"/> Rozkol v cirkvi pokračoval po [[Chalkedónský koncil|chalkedónskom koncile]], konaném v roku [[451]], jeho závery odmietli kresťania v [[Aegyptus|Egypte]] a [[Sýria (provincia)|Sýrii]] obviňovaní z [[Monofyzitizmus|monofyzitizmu]].<ref name="Tread 99"/> Tým si vyslúžili tvrdé perzekúcie zo strany niekoľkých cisárov, ktoré ustali až s počiatkom [[Islamská expanzia|islamskej expanzie]] v [[7. storočie|7. storočí]]. Boli síce urobené isté kroky k uzmiereniu s monofyzitmi príklonom ku kompromisnejším náukám, ako bol napríklad [[monotheletizmus]], preferovaný Herakleiom a jeho vnukom [[Konstans II.|Konstantom II.]], avšak na [[Tretí carihradský koncil|Treťom carihradskom koncile]] prebiehajúcim v rokoch [[680]] až [[681]] bol monotheletizmus odsúdený.<ref>[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_PR.HTM Vasiliev, Alexander A. ''The Sixth Ecumenical Council and religious peace'']. History of the Byzantine Empire, [cit. 2010-07-05].</ref> Ortodoxných kresťanov postihla veľká kríza v súvislosti s [[Obrazoborectvo|ikonoklastickým hnutím]], ťešiacím sa podpore cisárov v rokoch [[730]] až [[787]] a znovu v rokoch [[815]] až [[843]]. Konflikt sa odohrával medzi [[Ikonodúlia|ikonodulmi]], zástancami uctievania [[Ikona|ikon]], a [[Obrazoborectvo|ikonoklastami]], odporcami kultu obrazov. Ikony dal zakázať [[Lev III. (Byzantská ríša)|Lev III.]], čím započali rozhorčené strety dosahujúce najsilnejšej intenzity za [[Konštantín V.|Konštantína V.]]<ref name="treadgold"/> V roku [[787]] cisárovná [[Irena (cisárovná)|Irena]] zvolala [[Druhý nikajský koncil]], na ktorom boli ikony znovu povolené.<ref name="Ostro149"/> Irena dokonca zvažovala alianciu s [[Karol Veľký|Karolom Veľkým]], usilujúcim sa o spojenie oboch polovíc kresťanstva, avšak tento zámer skončil bez úspechu. V úvode [[9. storočie|9. storočia]] nastala nová fáza prenasledovania obrazov, trvajúca do roku [[843]], keď bol ikonoklazmus definitívne zapudený.<ref>Treadgold (1997), s. 446</ref> Všetky tieto vnútorné sváry negatívne poznamenali vzťahy medzi východnými a západnými kresťanmi.<ref>Hradečný (1998), s. 136</ref> Nedlho po skončení ikonoklastickej etapy byzantských dejín sa udiala [[Fotios|Fotiova schizma]], v rámci ktorej sa pápež a konštantínopolský patriarcha [[Fotios]] vzájomne [[Exkomunikácia|exkomunikovali]].<ref>Treadgold (1997), s. 558</ref> Prehlbujúce sa odcudzenie vyvrcholilo v roku [[1054]], keď za patriarchu [[Michael I. (patriarcha)|Michaela Kerularia]] došlo k cirkevnému rozkolu označovanému ako tzv. [[Východná schizma|Veľká schizma]]. Roztržka bola završená v roku [[1204]] dobytím a vyplienením Konštantínopola za [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výpravy]], načo bolo sídlo patriarchov dočasne presunuté do mesta [[Nikaia]].<ref>[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_P1F.HTM Vasiliev, Alexander A. ''Beginnings of the Empire of Nicaea and the Lascarids'']. History of the Byzantine Empire, [cit. 2010-07-05].</ref> V [[14. storočie|14. storočí]] nabylo na význame mystické učenie [[hesychazmus]], šíriaci sa najviac v asketickom prostredí mníšskych komunít.<ref name="Zástěrová319"/> Okrem toho boli podniknuté pokusy o prekonanie schizmy, konkrétne v rokoch [[1274]] a [[1439]], ktoré avšak stroskotali na odpore [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|ortodoxných kresťanov]].<ref>[http://www.third-millennium-library.com/MedievalHistory/Cambridge/IV/19-Churches.html ''Attempts at reunion of the Greek and Latin Churches'']. Cambridge Medieval History - Vol.IV - The Eastern Roman Empire (717—1453), [cit. 2010-07-05].</ref> === Správa === Byzancia bola centralizovanou monarchiou s prepracovaným a veľmi komplexným štátnym aparátom, na ktorom čele stál cisár vystupujúci ako samovládca poverený uskutočňovať Božiu vôľu na zemi.<ref>Češka (2000), s. 35</ref> Systém riadenia štátu spočiatku vychádzal z rímskeho neskoršieho antického modelu prísneho oddelenia civilnej a vojenskej moci. V [[7. storočie|7. storočí]] prešla ríša hlbokou vnútornou transformáciou, počas nej bolo upustené od existujúceho administratívneho usporiadania. Do konca [[8. storočie|8. storočia]] sa konštituovala nová byrokratická štruktúra, ktorej ťažisko sa nachádzalo pri cisárskom dvore,<ref>Treadgold (1988), s. 20-21</ref> a došlo k obmene byzantskej titulatury. Úradníci a iní štátni činitelia vďačili za svoje hodnosti cisárovi, na ktorého vôli sa stali úplne závislými.<ref name="treadgold591">Treadgold (1997), s. 591</ref> Služba v civilnej správe vtedy predstavovala najľahší spôsob, ako sa domôcť aristokratického statusu. Tejto civilnej aristokracii vyrastal zhruba od [[9. storočie|9. storočia]] mocenský konkurent v podobe provincionálnych magnátov, opierajúcich sa o svoje rozsiahle pozemkové vlastníctva a majúcich výrazný podiel na obrane štátu. V nasledujúcich storočiach dochádzalo k rozšíreniu [[aristokracia|aristokracie]], ktorej rady rozmnožil rastúci počet nových rodov. Podľa určitých teórií bolo [[11. storočie]] poznamenané súperením medzi civilnou aristokraciou a pozemkovými magnátmi.<ref name="Vasiliev-Spd"/> V tej istej dobe utrpela ríša katastrofálne územné straty v [[Malá Ázia|Malej Ázii]], v dôsledku čoho sa po nástupe dynastie Komnenovcov uskutočnila ďalšia reorganizácia cisárskej správy. Určité tituly prestali byť používané, zároveň boli vytvárané nové hodnosti, naznačujúce mieru príbuznosti ich nositeľa vo vzťahu k cisárovi. Komnenovci a obdobne [[Palaiologovci]] sa spoliehali prevažne na pozemkovú aristokraciu. Kontrola ríše preto spočívala na neveľkom počte urodzených rodín previazaných vzájomnými príbuzenskými zväzkami.<ref>Dostálová (1990), s. 69</ref> === Armáda === [[Súbor:Asia Minor ca 780 AD.svg|thumb|upright=1.4|left|Byzantská themata koncom 8. storočia]] Podobne ako rímska armáda aj byzantské vojsko si udržovalo vysokú úroveň disciplíny, taktickej zdatnosti a organizácie. V [[Starovek|neskoršej antike]] pozostávalo z pohraničných zborov (''[[limitanei]]'') a z mobilnej poľnej zálohy (''[[comitatenses]]'').<ref>Dupuy (1996), s. 166</ref> Rozhodujúcou zložkou byzantskej brannej moci bolo ťažké jazdectvo tvorené [[katafrakt]]ami.<ref name="dupuy">Dupuy (1996), s. 234</ref> Veľkou pozornosťou sa tešili teoretickej úvahy o stratégii a vojenstva a niektorí cisári dokonca spísali vlastnú mienku o umení vojny. Zrejme najviac vošiel do známosti ''Strategikon'' od [[Maurikios I.|Maurikia]]. Po zahájení arabských výbojov preukázala ríša svoju vitalitu a pružnosť osvojením defenzivnejšej strategickej koncepcie. Od [[7. storočie|7. storočia]] sa preto byzantské teritórium členilo na [[thema|themy]], vojenské a administratívne celky na čele s veliteľom s hodnosťou [[Stratég|strategos]].<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 93-95</ref> Lokálna domobrana strážiaca jednotlivé themy dokázala zadržať najprudšie útoky [[Kalifát]]u medzi 7. a 9. storočím.<ref name="dupuy"/> Jadro byzantského vojska sa skladalo z profesionálnych oddielov nazývaných [[tagma]]ty, dislokovaných najviac v blízkosti Konštantínopola.<ref name="Tread358-359"/> Po zažehnaní arabského nebezpečenstva prechádzali Byzantinci približne od polovice 9. storočia pozvoľna do ofenzívy, kulminujúca za panovania vojackých cisárov Nikefora II., [[Ján I. Tzimiskes|Jána I. Tzimiska]] a [[Basileios II.|Basileia II.]] v [[10. storočie|10. storočí]]. V dôsledku expanzie stratila themy vo vnútrozemí svoje opodstatnenie, postupne sa demilitarizovala a bola podriadená civilnej správe. Potom, čo sa systém themovej domobrany v [[11. storočie|11. storočí]] fakticky rozložil, s Byzantincami museli v stále väčšej miere spoliehať na zahraničných [[žoldnier]]ov.<ref name="treadgold591"/> S vytrvalým nedostatkom vlastných vojenských síl sa [[Komnenovci|komnenovskí]] cisári snažili vyrovnať udeľovaním [[Prónia|prónií]], daňových výnosov z pôdy výmenou za vojenské služby.<ref name="Tread680"/> Tým ale priživovali proces postupnej [[Feudalizmus|feudalizácie]] ríše, podkopávajúcu autoritu konštantínopolskej vlády. Po väčšinu doby svojej existencie najímala byzantská armáda do svojich radov cudzích žoldnierov. V dobách kríz v 11. a ďalších storočiach sa potom hocikedy stretávala s jej nespoľahlivosťou a vzburami. Jazdu doplňovali muži [[Germáni|germánskeho]], [[Huni|hunského]], [[Polovci|kumánskeho]], [[Alani|alanského]] či [[Turkické národy|turkického]] pôvodu, naproti tomu ťažká pechota sa rekrútovala z bojovníkov pochádzajúcich zo severnej a západnej Európy. Patrne najslávnejšou žoldnierskou jednotkou v Byzancii bola elitná [[varjagovia|varjažská garda]].<ref>Ostrogorsky (1963), s. 254</ref> Vedľa pozemných síl spočívala obrana ríše rovnako na byzantskom námorníctve, vybavenom rýchlymi galérami, nazývanými [[dromón]]y, a používajúcim tajnú zbraň, pre ktorú sa vžilo označenie „[[grécky oheň]]“. Byzantská námorná prevaha v oblasti východného Stredomoria pretrvala do 11. storočia, keď vzrástla sila [[Taliansko|talianskych]] obchodných republík.<ref>Mango (2002), s. 197</ref> === Hospodárstvo === Byzantské hospodárstvo patrilo po celé storočia k najrozvinutejším v Európe a Stredomorí, pričom ekonomika [[Západná Európa|západoeurópskych]] krajín sa byzantskej nedokázala vyrovnať až do [[Neskorý stredovek|neskorého stredoveku]]. Ekonomickej stabilite Byzancie uštedrila zásadný zásah arabská expanzia vedúca k prechodnému úpadku a stagnácii.<ref>Treadgold (1997), s. 402</ref> V druhej polovici [[8. storočie|8. storočia]] nastal v tomto vývoji obrat smerom k pozvolnému ekonomickému oživeniu.<ref>Treadgold (1997), s. 572</ref> Od 10. až do konca 12. storočia poskytovala Byzancia obraz blahobytu, ktorým boli oslnení cestovatelia z cudzích krajín, uchvátení bohatstvom nazhromaždeným v hlavnom meste. Opätovný pokles privodila štvrtá križiacka výprava, ktorá spôsobila hospodársku pohromu, z ktorej sa ríša nikdy úplne nespamätala. V priebehu 11. až 13. storočia si [[Benátska republika|Benátky]] a [[Janovská republika|Janov]] vynútili značné privilégia, zvýhodňujúce ich voči byzantskej konkurencii. Vzrástajúci vplyv talianskych republík v celom regióne východného Stredomoria nútil ríšu k podriaďovaniu sa ich ekonomickým cieľom.<ref>Hradečný (1998), s. 209</ref> Palaiologovskí cisári sa usilovali o nastolenie podmienok umožňujúcich nový vzostup, aj keď byzantský štát už nedokázal získať patričnú kontrolu nad vonkajšími ani domácimi ekonomickými činiteľmi. [[Súbor:Workers in the vineyard, Minuscule 269 (11th century).jpg|thumb|upright=1.15|Roľníci spodobnení v byzantskom evangeliári z 11. storočia]] Rovnako ako v rímskej ríši aj v Byzancii spočívalo ťažisko hospodárskej produkcie v poľnohospodárstve.<ref>Haldon (1990), s. 26</ref> Po väčšine byzantských dejín oscilovala sociálna štruktúra vidieckych oblastí medzi dvoma protipólmi: veľkostatky obhospodárované závislými roľníkmi (''paroikoi'') a dedinskými komunitami pozostávajucími zo slobodných držiteľov drobných usadlostí.<ref>Harvey (2003), s. 6-9</ref> Dedinské spoločenstvá sa v snahe prispôsobovala neistým podmienkam nepretržitých vojen s Arabmi, naproti tomu veľkostatky zažívali svoj rozmach v pokojnejších pomeroch od 10. storočia a v ďalších storočiach úplne prevládali.<ref name="Tread540">Treadgold (1997), s. 540</ref> Súbežne s rastúcou rolou veľkostatkov sa stierali rozdiely v statuse slobodných roľníkov a paroikov, prevažne v neprospech prvo menovaných. K najdôležitejším hospodárskym odvetvím ríše sa radil obchod. Konštantínopoli prisluchovalo postavenie jedného z kľúčových centier [[Hodvábna cesta|hodvábnej cesty]], ktorá spájala rozľahlé oblasti [[Eurázia|Eurázie]]. Okrem hlavného mesta patrila pri sprostredkovaní zmeny tovaru zásadnej role emporiím, ako bolo [[Solún]], [[Trabzon|Trapezunt]] alebo [[İzmir|Smyrna]].<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 269</ref> Zrejme najvýznamnejšiu exportnú komoditu tvorili textílne produkty. [[Hodváb]], ktorého výroba a predaj bola podrobená cisárskemu [[Monopol ponuky|monopolu]], bol z Byzancie vyvážaný do Egypta a objavoval sa tiež aj v [[Bulharsko|Bulharsku]] a na [[Západná kultúra|Západe]]. Štátny aparát striktne dohliadal na vnútorný aj na medzinárodný obchod a podržal si výhradné právo ražby mincí. Vysoká miera centralizácie sa prejavovala pri kontrole vyšších úrokových sadzieb a regulácii aktivít remeselných a výrobných spoločenstiev, na ktorých produkciou prejavovala vláda obzvlášť veľký záujem. V časoch krízy uskutočňovali cisári a ich úradníci opatrenia k zaisteniu zásobovania hlavného mesta a k udržaniu nízkych cien obilnín. === Obyvateľstvo === Byzantská ríša bola etnicky rôznorodým štátom, ktorého populácia pozostávala z [[Gréci|Grékov]], [[Helenizácia|helenizovaných]] obyvateľov [[Malá Ázia|Anatólie]], [[Arméni|Arménov]], [[Ilýria|Ilýrov]], [[Slovania|Slovanov]], [[Aramejci|Aramejcov]], [[Kópti|Kóptov]] a iných národov. Počet obyvateľov ríše možno určiť len s ťažkosťami, aj keď sa dochovalo zanedbateľné množstvo informácií o jej demografii. Warren Treadgold odhaduje, že v polovici [[5. storočie|5. storočia]] žilo vo východorímskej ríši okolo 16 miliónov ľudí.<ref>Treadgold (1997), s. 137</ref> Následkom straty východných provincií, zavinenej arabskou expanziou, poklesla populácia Byzancie koncom 8. storočia na asi 7 miliónov,<ref>Treadgold (1997), s. 403</ref> avšak počiatkom 11. storočia vzrástla na 12 miliónov.<ref>Treadgold (1997), s. 570</ref> Po obnovení ríše za Palaiologovcov panovali byzantskí cisári na sklonku 13. storočia nad asi 5 miliónmi poddaných<ref>Treadgold (1997), s. 841</ref> a od tejto doby počet obyvateľov sústavne ubúdal až do pádu Konštantínopolu v roku [[1453]]. Najhustejšie zaľudnené regióny sa nachádzali v ázijskej časti ríše, predovšetkým pri [[Egejské more|egejskom pobreží]] Malej Ázie.<ref name="Tread540"/> Čo sa týka miest, pozíciu najväčšej metropole zaujímal [[Konštantínopol (do roku 1453)|Konštantínopol]], preukazujúci v 4. a 5. storočí výrazný nárast populácie. V okamihu svojho založenia mal okolo 30&nbsp;000 obyvateľov, avšak za časov Justiniána I. sa tu tiesnilo takmer 400&nbsp;000 ľudí.<ref>Treadgold (1997), s. 405</ref> Naproti tomu [[Rím]] vtedy obývalo nanajvýš 100&nbsp;000 ľudí. Vedľa Konštantínopola existovalo ešte niekoľko zrovnateľne veľkých centier, ako bola [[Alexandria]] so svojimi 300&nbsp;000 obyvateľmi alebo [[Antióchia]] majúca zhruba 250&nbsp;000 obyvateľov. Po nich nasledovali iné významné mestá, konkrétne [[Efez]], Smyrna, Trapezunt, [[Şanlıurfa|Edessa]], Nikaia a Solún. V 6. storočí sa prihodila séria prírodných pohrom a epidémií, ktoré spolu s nepretržitými vojnami negatívne poznamenali ľudnatosť ríše. O storočie neskôr Byzancia stratila Sýriu, Egypt a [[Afrika (provincia)|Afriku]], naďalej teda kontrolovala iba dve dôležitejšie mestá: Konštantínopol a Solún.<ref>Mango (2002), s. 148</ref> Aj keď aj Konštantínopol postihol kvôli problémom so zásobovaním a opakujúcim sa morovým nákazám v 6. a 7. storočí značný úbytok obyvateľstva. Až v polovici 8. storočia došlo v tomto smere k obratu, takže za macedónskej dynastie vzrástol počet obyvateľov hlavného mesta na 300&nbsp;000 a za Komnenovcov sa navýšil na 500&nbsp;000. Od 13. storočia vykazoval vývoj populácie Konštantínopola v zásade zostupnú tendenciu a v okamihu dobytia mesta Turkami žilo v jeho hradbách okolo 50&nbsp;000 ľudí.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 311</ref> === Diplomacia === Byzantskí cisári si podobne ako ich rímski predchodcovia nárokovali zvrchovanosť nad všetkou kresťanskou ''[[Ekumena|oikumene]]'' (okrsok zemský), aj keď realita sa od tejto teórie diametrálne odlišovala.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 14</ref> Po páde Ríma sa ríša musela potýkať s náporom rozmanitých nepriateľov, ktorých hrozivosť zvyšovala strategická nevýhodnosť geografickej polohy Byzantincov nútených k boju na dvoch frontoch. Vzhľadom k počte protivníkov nepostačovala k ich eliminácii prostá vojenská sila. Byzantinci sa teda museli uchyľovať k diplomacii, ktorú pokladali za určitú formu vojny inými prostriedkami. Jej dôležitosť podtrhuje tvrdenie historika Dmitrija Obolenského, podľa neho obratnosť a vynaliezavosť byzantskej diplomacie vďačili civilizácie vo [[Východná Európa|východnej Európe]] za svoju záchranu, čo zostáva jedným z najdlhšie trvajúcich prínosov Byzancie pre dejiny Európy.<ref>Obolensky (1971), s. 3</ref> Väčšina národov, s ktorými ríša prichádzala na svojej severnej hranici do styku, pôvodne postrádala formalizované štátne a spoločenské štruktúry. S postupným rozvojom základných politických, náboženských a hospodárskych inštitúcií sa tieto celky stávali predmetom intenzívnejšieho záujmu byzantskej diplomacie. Tá uplatňovala voči zahraničným subjektom škálu rozličných nástrojov: nepriateľskí vládcovia boli obdarovaní honosnými titulmi, členovia iných panovníckych rodov boli vyžadovaní do Konštantínopola, cudzie posolstvá bola zadržované na území ríše, na cudzincov pri tom hocikedy silno zapôsobilo bohatstvo a prepych Byzancie a tým boli podnecovaní na prijímanie byzantských spoločenských hodnôt a postojov. Byzantinci neváhali vynakládať značné sumy peňazí na motivovanie odľahlejších kmeňov a národov k útoku na svojich susedov<ref name="Vasiliev-Magyars"/> a zasahovali do vnútorných pomerov iných štátov vyvolávaním povstaní a vzbúr.<ref name="Zástěrová302"/> Ako diplomatický prostriedok na zaistenie svojej bezpečnosti používali aj šírenie kresťanstva. == Kultúra == {{Hlavný článok|Byzantská kultúra}} === Jazyk === [[Súbor:Mudil Psalter.jpg|thumb|Najstarší úplný [[žaltár]] v koptštine]] Z jazykového hľadiska bola pre neskoršiu antickú byzantskú spoločnosť typická [[diglosia]]. V armáde, na cisárskom dvore a v správe, rovnako ako ny niektorých [[Balkánsky polostrov|balkánskych]] provinciách sa hovorilo [[Latinčina|latinsky]], avšak prevládajúcim jazykom najširších vrstiev obyvateľstva, používaným cirkvou a fungujúcim ako prostriedok literárneho vyjadrenia bola [[Grécke jazyky|gréčtina]].<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 370-371</ref> Latinský element v ríši bol prechodne posilnený dobytím niekdajších západných provincií za Justiniána I.<ref>Treadgold (1997), s. 243</ref> Latinčina zostala úradným jazykom do 7. storočia, keď ju za Herakleia nahradila gréčtina.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 93</ref> Medzi vzdelanejšími triedami na východe upadla spisovná latinčina pomerne rýchlo do zabudnutia,<ref name="Vasil"/> aj keď ju aj naďalej používali pri rôznych ceremóniách a ešte v 11. storočí sa objavovala na nápisoch a na minciach. Naproti tomu [[ľudová latinčina]] sa zachovala u určitých jazykových menšinách: v thráko-rímskom prostredí dala vzniknúť [[Protorumunský jazyk|protorumunskému jazyku]] a pri západnom pobreží Jadránskeho pobrežia sa postupne vyvinula na [[Dalmatínčina|dalmatínčinu]]. Najobecnejším nástrojom dorozumievania sa na byzantskom území bola už pred zánikom [[Západorímska ríša|západorímskej ríše]] gréčtina,<ref>Treadgold (1997), s. 242</ref> ktorá sa vo východnom Stredomorí vyskytovala o celé storočia skôr než latinčina. Gréčtinu používali ako cirkevný jazyk, hovorili ňou vedci, filozofi a umelci a slúžila ako ''[[Lingua franca (dorozumievací jazyk)|lingua franca]]'' pri diaľkovom obchode či pri diplomatických stykoch s cudzími národmi. Invázia Arabov a stratenie východných provincií zásadným spôsobom urýchlili [[Helenizácia|helenizáciu]] ríše. Gréčtina, ktorou sa hovorilo v Byzancii, často označovaná ako [[stredoveká gréčtina]], prípadne byzantská gréčtina, vychádzala z gréčtiny z obdobia [[Helenizmus|helenizmu]], z ktorej prešla na jazykový dualizmus. V literatúre pretrvávala archaizujúca forma [[attický dialekt|attickej gréčtiny]], zatiaľ čo v bežnej komunikácii sa používalo ľudové nárečie odvodené z [[Helenistické koiné|koiné]].<ref name="zasterova"/> V etnicky silno heterogénnej byzantskej ríši sa vyskytovalo početné iné jazyky, z ktorých sa niektoré domohli v istých oblastiach polooficiálneho statusu. V neskoršej antike sa medzi vzdelanými vrstvami populácie Sýrie a [[Palestína|Palestíny]] rozšírila [[aramejčina]] a jej [[Sýrčina|sýrsky dialekt]].<ref>Treadgold (1997), s. 249</ref> [[Kóptčina]] dominovala Egyptu, iným provinciám [[arménčina]], [[gruzínčina]] a [[slovanské jazyky]]. === Literatúra === Literatúra a byzantská kultúra boli všeobecne určované štyrmi elementami: helenistickými tradíciami odkazujúcimi na [[Staroveké Grécko|antické Grécko]], kresťanstvom zaujímajúcim od obratenie [[Konštantín Veľký|Konštantina Veľkého]] pozíciu oficiálneho náboženstva v ríši, [[Staroveký Rím|rímskou]] povahou štátoprávna organizácia, a [[orient]]álnymi vplyvmi prevzatými od rozličných ázijských a afrických národov.<ref name="Adena">[http://cliojournal.wikispaces.com/The+Enduring+Legacy+of+Byzantium Adena, Louise. ''The Enduring Legacy of the Byzantine Empire'']. Clio History Journal, [cit. 2010-07-05].</ref> Jednotlivé diela byzantskej literatúry sú z hľadiska svojho zamerania a žánru triedené do piatich skupín. Prvé tri z nich nadväzujú na antické vzory a zahrňujú históriu a letopisy, encyklopédie a eseje, a svetskú poéziu. Dve ďalšie sú tvorené novými literárnymi formami; cirkevnou a teologickou literatúrou, a ľudovou poéziou.<ref>[http://www.newadvent.org/cathen/03113a.htm Byzantine Literature] Catholic Encyclopedia, [cit. 2010-07-05].</ref> Popredným zástupcom historikov bol [[Prokopios Cézarejský]], pobočník [[Belisar]]a pri jeho vojenských ťaženiach, ktoré zachytil vo svojom spise ''Knihy o vojnách''. Na Prokopia nadviazali [[Agathias]], popisujúci záver panovanie Justiniána I.,<ref name="Vasiliev-culture">[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_PN.HTM Vasiliev, Alexander A. ''Justinian the Great and his successors (518-610) : Literature, learning, and art'']. History of the Byzantine Empire, [cit. 2010-07-05].</ref> a v 7. storočí [[Theofylaktos Simokattés|Theofylaktos Simokattes]]. Neskoršia fáza byzantských dejín predostreli [[Michael Psellos]], [[Niketas Choniates]] a [[Laonikos Chalkokondyles]]. K význačným historikom patrili aj cisári a príslušníci vládnucich rodov ako napríklad [[Konštantín VII.]] či [[Anna Komnéna]], autorka Alexiady. Medzi kronikármi vynikali [[Jan Malalas|Ioannes Malalas]], [[Theofanes Homologetes]], [[Ioannes Skylitzes]] a [[Ioannes Zonaras]].<ref name="zasterova"/> Z encyklopedistov a esejistov možno menovať patriarchu Fotia a [[Theodoros Metochites|Theodora Metochita]], byzantského [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanistu]] zo 14. storočia.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 384</ref> Koncom 10. storočia bol vytvorený rozsiahly lexikón ''[[Suda (slovník)|Suda]]''.<ref>Treadgold (1997), s. 564</ref> K zástupcom svetskej poézie sú radení [[Georgios Pisides]], oslavujúci vo svojich básňach Herakleiove výpravy, a tiež tvrdohlavý odporca ikonoklazmu a autor polemických pojednaní [[Teodor Studita]], opát [[Studijský kláštor|kláštora Studios]]. Ten pokračoval v ikonodulskej obhajobe obrazov po [[Ióannés Damaskénos|Jánovi z Damašku]],<ref>Mango (2002), s. 157</ref> ktorý bol aj tvorcom mnohých hymien. Najvýznamnejším skladateľom hymien a teda predstaviteľom cirkevnej a teologickej literatúry bol ale [[Romanos Melodos]]. Úrovne zrovnateľnej s Romanovým dielom dosiahol v 7. storočí hymnus ''[[Akatist]]''.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 86</ref> Ľudovú poéziu zastupuje predovšetkým jedinečný hrdinský epos ''[[Digenis Akritas]]'' z 11. alebo 12. storočia, ospevujúci akritai.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 411</ref> === Umenie a architektúra === [[Súbor:Vlahernskaya.jpg|thumb|upright=0.85|Byzantská ikona Panny Márie zo 7. storočia, nazývaná [[Blacherny|Blachernská]], [[Štátna Tretiakovská galéria|Tretiakovská galéria]]]] Základy byzantskej architektúry vyrastajú z rímskej a rannno kresťanskej architektúry. Vedľa hojných dokladov budov určených na náboženské účely sa zachovalo aj množstvo svetských stavieb, palácov a pevností. Pri chrámoch je patrne nápadné uprednostňovanie tehál ako stavebného materiálu, aj keď z vonkajšej strany boli zakryté kamennými doskami, zatiaľ čo interiéry zdobili [[Mozaika|mozaiky]]. Pre cirkevné stavby bol príznačný pôdorys v tvare kríža, voľnejšie rozmiestnené mohutné stĺpy podopierajúce klenby, na ktorých boli posadené kopule.<ref name="Vasiliev-culture"/> Dejiny byzantskej architektúry a umenia možno členiť do troch etáp. Prvá z nich spadá do doby Justiniána I., za ktorého boli v Konštantínopoli vybudované chrámy [[Hagia Sofia]], svätej Ireny či svätých Apoštolov.<ref>Meier (2009), s. 67</ref> Mimo hlavné mesto stojí za povšimnutie bazilika [[San Vitale]] v [[Ravenna|Ravenne]] alebo [[kláštor svätej Kataríny]] na [[Sinaj (vrch v Biblii)|Sinaji]]. [[Macedónska renesancia]] po sobe nezanechala v oblasti architektúry zrovnateľné pamätihodnosti a nepriniesla ani žiadne zásadné inovácie. Ako predobraz vtedajších chrámov poslúžila dnes už neexistujúca Nea basilike. V 11. a 12. storočí sa byzantské vzory prejavujú na periférii byzantského sveta, v [[Veľký Kaukaz|kaukazských]] a slovanských územiach, rovnako ako na [[Sicília|Sicílii]] a v Benátkach.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 453-455</ref> Posledný rozkvet nastal po nástupe Palaiologovcov, keď došlo k obohateniu byzantskej architektúry o západné a ruské štýly. V tejto epoche bol vybudovaný komplex kostolov v [[Mystras|Mystre]] na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponézi]] a ďalej sa vyvíjali kláštory na hore [[Athos (polostrov)|Athos]]. Sochárstvu spočiatku dominoval neskorší rímsky štýl, v ktorom boli stvárnené početné konštantínopolské plastiky vrátane nadživotnej jazdeckej sochy Justiniána. Zároveň sa presadzovali diela zhotovené zo [[Slonovina|slonoviny]].<ref name="Vasiliev-culture"/> Sochárstvo sa venovalo hlavne výzdobe vnútorných priestorov, pričom sa do neho premietal vplyv kresťanstva. Plastiky ľudských postav sa vyznačovali strnulosťou a uniformitou. Mimoriadnej pozornosti sa tešila mozaika, jeden z prvkov rímskeho umenie zdedený a zdokonalený Byzantincami. Prostredníctvom mozaiky boli znázorňované scény zo života cisárov ale aj prostých ľudí a rôzne náboženské výjavy. V maliarstve sa medzi 5. a 7. storočím silno rozvinula [[ikonografia]], alebo [[Ikona|ikony]], zobrazujúce Krista, [[Panna Mária|Pannu Máriu]], či svätých, sa stali predmetom uctievania kultu medzi veriacimi.<ref>Mango (2002), s. 152</ref> Byzantské maliarstvo a obdobné umenie ako celok utrpelo za ikonoklazmu, hlavne ničením obrazov i sôch. Po jeho skončení nabili ikony ešte viac na dôležitosti vo vybavení chrámov. === Veda, lekárstvo a právo === Byzantinci výrazne prispeli k uchovaniu antických poznatkov a ich sprostredkovanie [[islam]]skému svetu a [[Renesancia|renesančnému]] Taliansku. Pretože byzantskí bádatelia po uzavrení athénskej akadémie v roku [[529]] urobili len zanedbateľné pokroky, v istých dobách dosiahli skvelé úspechy v aplikácii vedy a neustále zotrvávali v úzkom kontakte s klasickou filozofiou, metafyzikou a matematikou.<ref>[http://www.roma.unisa.edu.au/07305/medmm.htm Dickson, Paul. ''Mathematics Through the Middle Ages''] Medieval Mathematics, [cit. 2010-07-05].</ref> Z mimoriadnych výkonov čerpajúcich zo skorších znalostí možno napríklad zmieniť vybudovanie chrámu Hagia Sofia architektami [[Anthemios z Trallu|Anthémiom z Trallu]] a [[Isidor z Milétu|Isidorom z Mílétu]]. Spisy antických autorov boli udržované v povedomí zásluhou klasických štúdií v [[Atény|Aténach]], v Alexandrii a na [[Carihradská univerzita|konštantínopolskej univerzite]].<ref>Treadgold (1997), s. 265</ref> Mórové epidémie a výboje moslimov privodili byzantskej vede určitý útlm, prekonaný za macedónskej renesancie na konci prvého tisícročia. Nový rozmach bol podnietený [[Arabi|arabským]] a [[Perzská ríša|perzským]] vplyvom, obzvlášť v smere prírodných vied. V zrovnaní so svojimi grécko-rímskymi predchodcami sa Byzantinci zdokonalili v medicíne a nezanedbateľnou mierou pôsobili na islamské lekárstvo. V oblasti právnej vedy nadviazali na [[rímske právo]], súčasne sa stále silnejšie prejavovalo kresťanstvo. Z kodifikácie ''[[Corpus iuris civilis]]'', prevedená za Justiniána I.,<ref>Hradečný (1998), s. 112</ref> boli odvodené zákonníky ''[[Ekloga (právo)|Ekloga]]'', vydaný za Leona III.,<ref>Treadgold (1997), s. 350</ref> a ''[[Basiliky|Basilika]]'', dokončený za [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Leva VI. Múdreho]].<ref>Treadgold (1997), s. 462</ref> Posledné vzopretie byzantskej vedy sa udialo v záverečných storočiach dejín ríše. V tomto období sa Trapezunt stal strediskom pre štúdium astronómie, matematiky a medicíny. Vtedajší byzantskí bádatelia a učenci, ako bol napríklad [[Novoplatonizmus|novoplatónsky]] filozof [[Georgios Gemistos Plethon|Georgios Gemisthos Plethon]], mali značný podiel na rozšírení antických gramatických a literárnych textov v rannom renesančnom Taliansku.<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 329</ref> == Odkaz == [[Súbor:Byzantine eagle.JPG|thumb|Dvojhlavý orol ako symbol konštantínopolského patriarchátu, prevzatý z palaiologovskej insignie byzantskej ríše]] Rok [[1453]] je dodnes vnímaný ako jeden z milníkov značiacích zavŕšenie [[stredovek]]u. Západná historiografia dlho zastávala veľmi negatívny postoj voči byzantskej ríši, pretože ju považovala za úpadkovú orientálnu [[Despotizmus|despociu]]. Avšak práve Byzancia chránila po storočia [[Európa|Európu]] pred hrozbami prichádzajúcimi z východu, keď zadržovala Peržanov, Arabov, [[Seldžucká ríša|seldžuckých Turkov]] a po určitú dobu Osmanov.<ref name="Adena"/> Paradoxne devastujúce vydrancovanie Konštantínopola [[Križiacka výprava|križiakmi]] v roju [[1204]] razantne podlomilo schopnosť ríše odolávať útokom Turkov. Zásadná zásluha byzantskej civilizácie, už [[Georg Ostrogorsky]] definoval ako syntézu rímskej štátnej formy, gréckej kultúry a kresťanskej viery,<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 7</ref> tkvie v uchovanie dedictva univerzálnej rímskej ríše v temnom období západoeurópskeho [[Včasný stredovek|ranného stredoveku]]. Obzvláštny počin predstavovala v tomto smere kodifikácia rímskeho práva, slávna zbierka Corpus iuris civilis. Byzancia zastala kľúčovú úlohu v predaní kultúrnych hodnôt a znalostí klasickej antiky západnej Európe, sčasti prebiehajúci za arabského sprostredkovania. Zapôsobila na hociktorých európskych mysliteľov, ako bol napríklad [[Tomáš Akvinský]], a obzvlášť v 15. storočí ďalej pozdvihla záujem o [[Starovek|antiku]].<ref>[http://www.intratext.com/IXT/ENG0832/_P2D.HTM Vasiliev, Alexander A. ''Byzantium and the Italian Renaissance'']. History of the Byzantine Empire, [cit. 2010-07-05].</ref> Mnoho význačných gréckých vzdelancov sa odobralo do Talianska a západnej Európy, čím napomohli rozvoji renesancie.<ref>Gibbon (2005), s. 289</ref> Na gréckej pôde sa byzantské tradície udržali na Benátčanmi ovládanej [[Kréta|Kréte]] do jej dobytia Osmanmi v roku [[1669]].<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 337</ref> Najďalekorozsiahlejšie zapustila byzantská kultúra korene u východoeurópskych [[Slovania|Slovanov]] a na Kaukaze, a aj po arabských výbojoch ovplyvňovala kóptskych, [[Etiópia|etiópskych]], sýrskych a arménskych kresťanov. Byzantinci urýchlili proces [[Pokresťančovanie|christianizácie]] vo východnej Európe:<ref>Treadgold (1997), s. 556-557</ref> misiou [[Cyril a Metod|Konštantína a Metoda]] sa stala výrazným impulzom evanjelizácie len povrchne christianizovanej [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Od 9. storočia bolo do byzantského civilizačného rámca začleňované Bulharsko a zhruba v tej istej dobe nadviazala Byzancia čulé hospodárske a diplomatické styky s [[Kyjevská Rus|Kyjevskou Rusou]], v dôsledku čoho prijali Rusi v roku [[988]] kresťanstvo v jeho pravoslávnej podobe. Byzantskí kňazi a mnísi stáli pri zrode [[cyrilika|cyrilike]] odvodenej z [[Grécke jazyky|gréckeho písma]]. Na [[Východní Slovania|východoslovanskom]] území boli vystavené veľkolepé kostoly a chrámy vychádzajúce z byzantského vzoru, ktoré vtisli ruskej architektúre a umeniu vedľa [[Škandinávia|škandinávskych]] a čisto slovanských rovnako byzantské rysy.<ref name="Adena"/> Nedlho po páde Konštantínopola bola na dvore [[Moskovské veľkokniežatstvo|moskovských veľkokniežat]] prevzatá byzantská ceremoniálna etiketa spoločne s imperiálnym emblémom [[Orol (heraldika)|dvojhlavého orla]]. Nároky moskovských veľkokniežat na nástupníctvo po byzantských cisároch sa zvýšili po svadbe [[Ivan III.|Ivana III.]] so [[Zoe Palaiologina|Zoe Palaiologinou]], neterou posledného byzantského cisára.<ref name="Zástěrová336">Zástěrová a kol. (1992), s. 336</ref> Stále častejšie sa tiež presadzovala idea „[[Tretí Rím|tretieho Ríma]]“, podľa ktorej by sa Moskva stala význačným politickým centrom a strážkyňou ortodoxnej viery.<ref name="Zástěrová336"/> V nasledujúcom storočí sa [[Ivan IV.|Ivan IV. Hrozný]] ako prvý moskovský vládca nechal korunovať za [[cár]]a (cisára). Už pred ním sa [[Mehmed II.]], osmanský premožiteľ Byzancie, vyhlásil za ''Kayser-i Rum'', doslovne [[caesar]]a Ríma.<ref>[http://ottomanempire.info/mehmed2.htm ''Mehmed II'' (1432-1481)]. OttomanEmpire.info, [cit. 2010-07-05].</ref> Jeho nasledovníci sa pokladali za legitimnych dedičov byzantských panovníkov až do zániku [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na počiatku [[20. storočie|20. storočia]]. == Poznámky == <references/> == Literatúra == === Pramene === * CHALKOKONDYLES, Laonikos. ''Poslední zápas Byzance''. Praha : Odeon, 1988 * KOMNÉNÉ, Anna. ''Paměti byzantské princezny''. Praha : Odeon, 1996. ISBN 80-207-0527-9 * PROKOPIOS Z KAISAREIE. ''Válka s Peršany a Vandaly''. Praha : Odeon, 1985 * PROKOPIOS Z KAISAREIE. ''Válka s Góty''. Praha : Odeon, 1985 * PSELLOS, Michael. ''Byzantské letopisy''. Praha : Odeon, 1982 * SIMOKATTÉS, Theofylaktos. ''Na přelomu věků''. Praha : Odeon, 1986 === Bibliografia === * ANGOLD, Michael. ''Byzantium : The Bridge from Antiquity to the Middle Ages''. London : Weidenfeld & Nicolson, c2001. ISBN 0-297-83596-3 * BEDNAŘÍKOVÁ, Jarmila; MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk; HOMOLA, Aleš. ''Stěhování národů a Východ Evropy : Byzanc, Slované, Arabové''. Praha : Vyšehrad, 2009. ISBN 80-7021-787-1 * BIRKENMEIER, John W. ''The Development of the Komnenian Army : 1081-1180''. Leiden : Brill, 2002. ISBN 90-04-117105 * BURY, John Bagnell. ''History of the Later Roman Empire: From the Death of Theodosius I to the Death of Justinian (Volume 1)''. New York : Dover Publications, 1958. ISBN 978-0-486-20398-0 * COLLINS, Roger. ''Evropa raného středověku 300-1000''. Praha : Vyšehrad, 2005. ISBN 80-7021-660-3 * CVETLER, Jiří. ''Obecné dějiny státu a práva za feudalismu : Díl 2. Byzanc, říše francká, Rusko''. Praha : Univerzita Karlova, 1973 * ČEŠKA, Josef. ''Zánik antického světa''. Praha : Vyšehrad, 2000. ISBN 80-7021-386-8 * DAWSON, Christopher. ''Zrození Evropy: úvod do dějin evropské jednoty''. Praha : Vyšehrad, 1994. ISBN 80-7021-114-8 * DOSTÁLOVÁ, Růžena. ''Byzantská vzdělanost''. Praha : Vyšehrad, 1990. ISBN 80-7021-034-6 * DRŠKA, Václav; PICKOVÁ, Dana. ''Dějiny středověké Evropy''. Praha : Aleš Skřivan ml., 2004. ISBN 80-86493-11-3 * DUPUY, R. Ernest; DUPUY, Trevor N. ''Historie vojenství : Harperova encyklopedie. Od roku 3500 př. Kr. do roku 1700.'' Praha : Forma, 1996 ISBN 80-7213-000-5 * DVORNÍK, František. ''Fotiovo schizma : historie a legenda''. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2008. ISBN 978-80-86715-94-0 * GIBBON, Edward. ''Úpadek a pád římské říše''. Praha : Levné knihy KMa, 2005. ISBN 80-7309-189-5 * HALDON, John F. ''Byzantium in the Seventh Century: The Transformation of a Culture''. Cambridge : Cambridge University Press, 1990 ISBN 978-0521319171 * HALDON, John F. ''Warfare, State and Society in the Byzantine World, 565-1204''. London : Routledge, 1999. ISBN 978-1857284959 * HAVLÍK, Lubomír Emil. ''Přehledné dějiny Byzance''. Brno : Univerzita J.E. Purkyně, 1979 * HARRIS, Jonathan. ''Byzantium and the Crusades''. London : Continuum International Publishing Group, 2006. ISBN 1852855010 * HARVEY, Alan. ''Economic Expansion in the Byzantine Empire, 900-1200''. Cambridge : Cambridge University Press, 2003. ISBN 978-0521371513 * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hazard | meno = Harry W. | spoluautori = a kol. | titul = A History of the Crusades. Vol. 3, The fourteenth and fifteenth centuries | vydavateľ = University of Wisconsin Press | miesto = Madison | rok = 1975 | počet strán = 813 | isbn = 0-299-06670-3 | jazyk = anglicky | url = http://digicoll.library.wisc.edu/cgi-bin/History/History-idx?type=header&id=History.CrusThree}} * HERRIN, Judith. ''Byzantium : The Surprising Life of a Medieval Empire''. London : Penguin, 2008, c2007. ISBN 978-0-14-103102-6 * HERRIN, Judith. ''Ženy v purpuru''. Praha : Mladá fronta, 2004. ISBN 80-204-1191-7 * HRADEČNÝ, Pavel, a kol. ''Dějiny Řecka''. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 1998. ISBN 80-7106-192-1 * HROCHOVÁ, Věra; TŮMA, Oldřich. ''Byzantská společnost : soubor byzantských reálií : skripta pro posluchače filozofické fakulty Univerzity Karlovy''. Praha : Karolinum, 1991. ISBN 80-7066-426-6 * HROCHOVÁ, Věra; HROCH, Miroslav. ''Křižáci v Levantě''. Praha : Mladá fronta, 1975 * KAEGI, Walter Emil. ''Byzantium and the Early Islamic Conquests''. Cambridge : Cambridge University Press, 1997. ISBN 0-521-48455-3 * LILIE, Ralph-Johannes. ''Byzantium and the Crusader States 1096-1204''. Oxford : Clarendon Press, 1993. ISBN 0-19-820407-8 * MAGDALINO, Paul. ''The Empire of Manuel I Komnenos, 1143-1180''. Cambridge : Cambridge University Press, 2002. ISBN 978-0521526531 * MANGO, Cyril A. ''The Oxford History of Byzantium''. Oxford : Oxford University Press, 2002. ISBN 0-19-814098-3 * MEIER. Mischa. ''Justinián : život a vláda východořímského císaře''. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2009. ISBN 978-80-86818-88-7 * MÜLLER, Karel. ''Vznik a sláva byzantské říše: Obrazů z dějin byzantských díl I''. Praha : Vesmír, 1927 * MÜLLER, Karel. ''Soumrak byzantské říše: Obrazů z dějin byzantských díl II''. Praha : Vesmír, 1927 * NICOLLE, David. ''Konstantinopol 1453 : konec byzantské říše''. Praha : Grada, 2009. ISBN 978-80-247-2881-0 * OBOLENSKY, Dimitri. ''The Byzantine Commonwealth : Eastern Europe, 500-1453''. London : Weidenfeld and Nicolson, 1971 * OSTROGORSKY, Georg. ''Geschichte des byzantinischen Staates''. München : C.H.Beck, 1963 * RUNCIMAN, Steven. ''Pád Cařihradu''. Praha : Epocha, 2003. ISBN 80-86328-16-3 * SHEPHARD, Jonathan. ''The Cambridge History of the Byzantine Empire c. 500-1492''. Cambridge : Cambridge University Press, 2008. ISBN 978-0-521-83231-1 * TREADGOLD, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. Stanford : Stanford University Press, c1997. ISBN 0-8047-2630-2 * TREADGOLD, Warren. ''The Byzantine Revival, 780-842''. Stanford : Stanford University Press, 1988. ISBN 0-8047-1462-2 * VASILIEV, Alexander A. ''History of the Byzantine Empire''. Madison : The University Of Wisconsin Press. 1952 * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie Byzance | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2011 | počet strán = 552 | isbn = 978-80-7277-485-2}} * WHITTOW, Mark. ''The Making of Byzantium, 600-1025''. Berkeley : University of California Press, 1996. ISBN 978-0520204973 * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wolff | meno = Robert L. | priezvisko2 = Hazard | meno2 = Harry W. | spoluautori = a kol. | titul = A History of the Crusades. Vol. 2, The later Crusades, 1189-1311 | vydavateľ = University of Wisconsin Press | miesto = Madison | rok = 1969 | počet strán = 871 | isbn = | jazyk = anglicky | url = http://digicoll.library.wisc.edu/cgi-bin/History/History-idx?type=header&id=History.CrusTwo&isize=M}} * ZÁSTĚROVÁ, Bohumila a kol. ''Dějiny Byzance''. Praha : Academia, 1992. ISBN 80-200-0454-8 * ''Vybrané problémy současné byzantologie''. Praha : Československá akademie věd, 1978 == Externé odkazy == {{Commons|Byzantine Empire}} * [http://www.third-millennium-library.com/MedievalHistory/Cambridge/IV/Eastern-Door.html ''The Eastern Roman Empire (717-1453)''. The Cambridge Medieval History] * [http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/secondary/BURLAT/home.html Bury, John Bagnell. ''History of the Later Roman Empire''. Lacus Curtius] * [http://www.intratext.com/X/ENG0832.HTM Vasiliev, Alexander A. ''History of the Byzantine Empire''] * [http://www.fordham.edu/halsall/byzantium/index.html ''Byzantium.'' Byzantine studies on the Internet] * [http://www.mittelalter-genealogie.de/_byzanz/ Schreiber, Karl-Heinz. ''Byzanz – eine Materialsammlung''. Mittelalter Genealogie] * [http://www.roman-emperors.org/startup.htm ''De Imperatoribus Romanis ("On the Rulers of Rome")''. Roman Emperors] * [http://www.roman-empire.net/constant/constant-index.html ''History of Constantinople''. Roman Empire] * [http://www.wsu.edu/~dee/MA/BYZ.HTM Hooker, Richard. ''The Byzantine Empire''. World Civilization] * [http://antika.avonet.cz/article.php?ID=1618 ''Byzanc''. Antika Avonet] * [http://www.medievalists.net/tag/byzantium/ Archiv článků o Byzanci na medivelists.net] == Iné projekty == {{Preklad|cs|Byzantská říše|7717664}} <!-- [[Kategória:Byzantská ríša]] [[Kategória:Starovek]] [[Kategória:Stredovek]] [[Kategória:Zaniknuté štáty na Balkánskom polostrove]] [[Kategória:Zaniknuté monarchie]] --> [[af:Bisantynse Ryk]] [[an:Imperio Bizantín]] [[ar:الإمبراطورية البيزنطية]] [[arz:امبراطوريه بيزنطيه]] [[ast:Imperiu Bizantín]] [[az:Bizans İmperiyası]] [[bat-smg:Bizantėjė]] [[be:Візантыя]] [[be-x-old:Бізантыйская імпэрыя]] [[bg:Византийска империя]] [[bn:বাইজেন্টাইন সাম্রাজ্য]] [[br:Impalaeriezh roman ar Reter]] [[bs:Bizantijsko carstvo]] [[ca:Imperi Bizantí]] [[ceb:Sidlakang Imperyong Romano]] [[ckb:ئیمپڕاتۆڕی بیزەنتی]] [[crh:Bizans İmperiyası]] [[cs:Byzantská říše]] [[cv:Висанти]] [[cy:Yr Ymerodraeth Fysantaidd]] [[da:Byzantinske Rige]] [[de:Byzantinisches Reich]] [[diq:İmparatoriya Bizansi]] [[el:Βυζαντινή Αυτοκρατορία]] [[en:Byzantine Empire]] [[eo:Bizanca imperio]] [[es:Imperio bizantino]] [[et:Bütsants]] [[eu:Bizantziar Inperioa]] [[fa:امپراتوری روم شرقی]] [[fi:Bysantin valtakunta]] [[fiu-vro:Bütsants]] [[fr:Empire byzantin]] [[fy:East-Romeinske Ryk]] [[ga:Impireacht Bhiosántach]] [[gd:An t-Impireachd Bheasantian]] [[gl:Imperio Bizantino]] [[he:האימפריה הביזנטית]] [[hi:बाईज़ण्टाइन साम्राज्य]] [[hif:Byzantine Samrajya]] [[hr:Bizant]] [[hu:Bizánci Birodalom]] [[hy:Բյուզանդական կայսրություն]] [[ia:Imperio Byzantin]] [[id:Kekaisaran Romawi Timur]] [[is:Austrómverska keisaradæmið]] [[it:Impero bizantino]] [[ja:東ローマ帝国]] [[jv:Kakaisaran Byzantin]] [[ka:ბიზანტიის იმპერია]] [[kk:Шығыс Рим империясы]] [[ko:비잔티움 제국]] [[ku:Împeratoriya Bîzansê]] [[la:Imperium Romanum Orientale]] [[lad:Imperio Bizantino]] [[lt:Bizantija]] [[lv:Bizantija]] [[mg:Empira Bizantina]] [[mk:Византија]] [[ml:ബൈസന്റൈന്‍ സാമ്രാജ്യം]] [[mn:Византын эзэнт гүрэн]] [[mr:बायझेंटाईन साम्राज्य]] [[ms:Empayar Byzantine]] [[mt:Biżantini]] [[mwl:Ampério Bizantino]] [[my:ဘိုင်ဇန်တိုင်း အင်ပါယာ]] [[mzn:بیزانس]] [[nds:Byzantiensch Riek]] [[new:बैजन्टाइन साम्राज्य]] [[nl:Byzantijnse Rijk]] [[nn:Austromarriket]] [[no:Østromerriket]] [[oc:Empèri Bizantin]] [[os:Византийы импери]] [[pl:Cesarstwo Bizantyńskie]] [[pms:Imperi Roman d'Orient]] [[pnb:بازنطینی سلطنت]] [[pt:Império Bizantino]] [[ro:Imperiul Roman de Răsărit]] [[roa-rup:Amirãria Romanã ditu Apiritã]] [[roa-tara:'Mbere Bizzandine]] [[ru:Византийская империя]] [[rue:Візантьска ріша]] [[scn:Mpèriu bizzantinu]] [[sh:Bizantsko carstvo/Latinična verzija]] [[simple:Byzantine Empire]] [[sl:Bizantinsko cesarstvo]] [[sq:Perandoria Bizantine]] [[sr:Византијско царство]] [[sv:Bysantinska riket]] [[sw:Ufalme wa Byzanti]] [[ta:பைசாந்தியப் பேரரசு]] [[th:จักรวรรดิไบแซนไทน์]] [[tk:Wizantiýa imperiýasy]] [[tl:Silangang Imperyong Romano]] [[tr:Doğu Roma İmparatorluğu]] [[uk:Візантійська імперія]] [[ur:بازنطینی سلطنت]] [[vec:Inpero bizantin]] [[vi:Đế quốc Đông La Mã]] [[war:Imperyo Bizantino]] [[yi:ביזאנטישע אימפעריע]] [[yo:Byzantine Empire]] [[zea:Byzantijnse Riek]] [[zh:拜占庭帝国]] [[zh-min-nan:Byzantine Tè-kok]] [[zh-yue:拜占庭帝國]] 5ippdfwugut6oqlgbx93qjezarw7tr8 Lofoty 0 447539 8219322 8175565 2026-05-25T08:59:57Z Vasiľ 2806 +ref 8219322 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Reine Lofoten 2009.JPG|náhľad|[[Reine]], jedno z najznámejších sídiel na Lofotách.]] '''Lofoty'''<ref name="ÚGKK"/> [lúfuty], správnejšie '''Lofoten''' [lúfutn] je súostrovie pri [[nórsko]]m pobreží tvorené asi 80 ostrovmi, medzi ktorými sú [[Austvågøy]], južná časť ostrova [[Hinnøy]], [[Skrova]], [[Gimsøy]], [[Vestvågøy]], [[Flakstadøy]], [[Moskenesøy]], [[Værøy]] a [[Røst]]. Slovenské množné číslo je nepresnosť vzniknutá mylným chápaním nórskeho -en ako množného čísla: v [[nórčina|nórčine]] je však názov Lofoten jednotné číslo - ide o označenie súostrovia ako jednej oblasti. Pôvodne sa ako Lofot (dosl. "rysia šľapa" - staronór. ló + fót) nazýval ostrov [[Vestvågøy]] [vestvógöj], od čoho bol odvodený názov celého súostrovia. == Poloha == [[Súbor:Norway - Lofoten.PNG|náhľad|Poloha súostrovia v rámci Nórska.]] Lofoten leží na pobreží [[Atlantický oceán|Atlantiku]], asi 100 až 300 kilometrov severne od [[severný polárny kruh|severného polárneho kruhu]], t. j. medzi 67. a 68. stupňom severnej šírky. Od nórskej pevniny je oddelený fjordom [[Vestfjorden]]. Najvýznamnejšie ostrovy sú prepojené tunelmi a cestnými mostami. Lofoten je súčasťou kraja (Nór. fylke) [[Nordland]] a jeho hlavným mestom je [[Svolvær]] nachádzajúci sa na ostrove Austvågøy. Na Lofotene sa nachádza dokopy šesť obcí (nór. kommunen): [[Vågan]], [[Vestvågøy]], [[Flakstad]], [[Moskenes]], [[Værøy]] a [[Røst]]. Súostrovie má približne 24 tisíc obyvateľov, ktorí žijú na ploche {{km2|1227}}. Severne a východne od Lofotenu sa nachádzajú ďalšie súostrovia, [[Vesterály]], ktoré oddeľuje úžina [[Raftsund]], ktorej súčasťou je aj turistami obľúbený [[Trollfjord]]. Severná časť ostrova Austvågøy je administratívnou súčasťou obce [[Hadsel]] a je teda považovaná už za súčasť Vesterál. == Dejiny == [[Súbor:Borg Viking Museum 2009 1.JPG|náhľad|vľavo|Vikingské múzeum v Borgu.]] Lofoty ľudia obývajú asi šesť tisíc rokov. V minulosti sa obyvatelia živili hlavne lovom a [[rybolov]]om. Počas [[Vikingovia|vikingskej]] éry bolo postavených mnoho osád so sídlami vikingských náčelníkov. Kópia sídla náčelníka bola postavená v [[Borg (Nórsko)|Borgu]], kde je súčasťou múzea Vikingov. Od štrnásteho storočia ovládali obchod s rybami obchodníci z [[Bergen]]u. Bergen bol tiež administratívnym centrom uskutočňujúcim výber dane. Kvalita života na Lofotene dlhý čas závisela na výsledkoch rybolovu. Okolo roku [[1860]] došlo k najväčšej migračnej vlne, ktorá viedla k vzniku súčasných sídiel. == Príroda == [[Súbor:Lofoten between Leknes and Stamsund.JPG|náhľad|Lofotská krajina medzi [[Stamsund]]om a [[Leknes]].]] Lofotská krajina bola dlho holá, pretože ľudia väčšinu stromov povytínali s cieľom stavať lode, svoje obydlia a konštrukcie na sušenie rýb. V súčasnosti tu na mnohých miestach došlo k významnému obnoveniu [[les]]ov. Osídlená je prevažne východná časť ostrovov, pretože tam vietor a morské prúdy nepôsobia tak silno ako na západe. Viac než {{m|1200|m}} vysoké hory sú schopné zastaviť alebo zmierniť výkyvy počasia. Medzi jednotlivými ostrovmi môžu pôsobením slapových síl vznikať silné a nebezpečné morské prúdy a vodné vetry. Najznámejším prúdom je [[Moskstraumen]]. == Počasie == Vďaka pôsobeniu [[Golfský prúd|Golfského prúdu]] je klíma na Lofotene, vzhľadom k polohe za severným polárnym kruhom, relatívne mierna. Južná časť súostrovia je najsevernejším miestom na Zemi, kde priemerná teplota nikdy neklesá pod nulu a tvoria tak významnú klimatickú anomáliu. {| class="wikitable" |+ Rekordné teploty a priemerné zrážky v rokoch 1961 – 1990 |- class="hintergrundfarbe4" ! ! Jan. ! Feb. ! Mar. ! Apr. ! Máj. ! Jún. ! Júl. ! Aug. ! Sep. ! Okt. ! Nov. ! Dec. |- style="text-align:right" | style="text-align:left;white-space:nowrap;" | Najvyššia nameraná teplota (°C) | 9,0 | 8,5 | 8,6 | 15,0 | 21,8 | 30,4 | 29,8 | 26,9 | 22,1 | 16,4 | 11,6 | 11,2 |- style="text-align:right" | style="text-align:left;white-space:nowrap;" | Najnižšia nameraná teplota (°C) | −12,7 | −15,1 | −12,3 | −8,5 | −3,4 | −1,2 | 3,7 | 3,9 | −1,4 | −4,5 | −10,7 | −15,1 |- style="text-align:right" | style="text-align:left;white-space:nowrap;" | Zrážky (mm) | 69 | 53 | 54 | 47 | 39 | 42 | 57 | 60 | 86 | 117 | 87 | 91 |} == Hospodárstvo == [[Súbor:Drying Stockfish Lofoten 2009 1.JPG|náhľad|vľavo|Sušenie rýb v dedine [[Å (Lofoty)|Å]].]] [[Súbor:Stockfish Lofoten 2009.JPG|náhľad|Detail; typické sušené ryby.]] Hlavným zdrojom obživy je turistický ruch, rybolov a s ním spojená odvetvia. Lovu rýb, ktorý sa každý rok koná od polovice januára do polovice apríla, sa zúčastnia stovky malých rybárskych lodí. Väčšinu úlovku tvoria dospelé [[treska|tresky]], ktoré následne sušia. Sušené tresky (Nór. Tørrfisk) sa väčšinou exportujú. Hoci platí [[moratórium]] na ťažbu [[ropa|ropy]] a [[zemný plyn|zemného plynu]], v oblasti sa vykonával geologický prieskum s cieľom mapovania ložísk.<ref>Financial Times Deutschland. 19. September 2008, Tausch Fisch gegen Erdgas.</ref> == Doprava == [[Súbor:Sundklakkstraumen Bridge Lofoten 2009.JPG|náhľad|Most [[Sundklakkstraumen]] spájajúci ostrovy Gimsøy a Vestvågøya.]] [[Európska cesta 10]] sa začína v [[Å (Lofoty)|Å]] a tiahne sa ďalších {{km|170|m}} do Fiskebølu, kde je nutné použiť trajekt do Melbu. Na ostrovoch sú prevádzkované tiež autobusové linky. Na Lofotene nie je [[železnica]], najbližšia železničná stanica sa nachádza v meste [[Bodø]]. Dňa [[1. december|1. decembra]] [[2007]] bol otvorený [[Lofast]], posledná časť cestného spojenia okolia ostrovov Lofoty, ktorá vedie z Fiskebøl cez ostrov Hinnøy do Gullesfjordbottnu. Prvýkrát v histórii je teda Lofoten priamo spojený cestnou dopravou. Lode [[Hurtigruten]]u zastavujú na Lofotene v mestách [[Stamsund]] a [[Svolvær]]. Svolvær je pravidelnými trajektami prepojený so [[Skutvik]]om, ktorým vedie [[Európska cesta 6]]. Ďalším významným lodným spojením je linka trajektov na trase z Moskenes do Bodø. Katamarány spájajú Bodø a Svolvær. Na Vesterály je možné sa dostať trajektom z Fiskebølu do Melbu. Na Lofotene sa nachádzajú tri letiská, pri Svolvære, [[Leknes]] a na ostrove Røst. Na ostrove Værøy sa nachádza heliport. Na ostrove je tiež malé letisko, ale kvôli nebezpečným vetrom sa už niekoľko rokov nepoužíva. Všetky letiská realizujú niekoľkokrát denne lety do Bodø. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Rorbu]] – rybársky domček == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.visitnorway.com/en/Stories/Norway/North/Lofoten/ Lofoty]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} na webe VisitNorway.com {{Súradnice|68,33|14,67|dim:400000_type:isle|format=dms|display=title}} == Zdroje == * {{Preklad | jazyk = cs | článok = Lofoty | revízia = 8852397 | jazyk2 = de | článok2 = Lofoten | revízia2 = 63833885 }} [[Kategória:Lofoty| ]] [[Kategória:Geografia Nórska]] [[Kategória:Nórske more]] 5xtxg6reppvsaopnofgvfac01p1i5sy Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2014 0 449124 8219391 8175910 2026-05-25T11:05:32Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219391 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy vo vodnom póle | rok = 2014 | iný názov = | logo = Vaterpolo Hungary vs Italy semifinal game2.jpg | veľkosť loga = 240px | popis loga = Plavecký areál | usporiadateľ = Maďarsko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[14. júl|14.]]{{--}}[[27. júl]] [[2014]] | počet tímov = 12 + 8 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz - muži = Srbsko | počet titulov - muži = 3 | víťaz - ženy = Španielsko | počet titulov - ženy = 1 | zápasy = 44 | góly = 1193 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{ESP}} Albert Español (24 g)<br/>{{HUN}} Rita Keszthelyiová (19 g) | najužitočnejší hráč = {{HUN}} Dénes Varga<br/>{{ESP}} Maria Garciová | dejiská = [[Budapešť]] | rok pred = 2012 | rok po = 2016 }} '''Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2014''' boli v poradí 31. [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle]], ktoré organizuje [[Európska plavecká liga]] (LEN). Konali sa v [[Budapešť|Budapešti]], v [[Maďarsko|Maďarsku]] od [[14. júl|14.]]{{--}}[[27. júla]] [[2014]], za účasti 12 mužských a 8 ženských tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Budapest adhat otthont a 2014-es vízilabda Eb-nek | url = http://hvg.hu/sport/20110513_budapest_adhat_otthont_2014_vizilabda_eb_ | dátum vydania = 13.5.2011 | dátum prístupu = 6.3.2014 | vydavateľ = hvg.hu | jazyk = maďarsky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Budapest 2014 programme finalized |url = http://www.waterpoloworld.com/News/tabid/169/ArticleId/6831/Budapest-2014-programme-finalized.aspx |dátum vydania = 10.5.2014 |dátum prístupu = 7.7.2014 |vydavateľ = waterpoloworld.com |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140602195130/http://www.waterpoloworld.com/News/tabid/169/ArticleId/6831/Budapest-2014-programme-finalized.aspx |dátum archivácie = 2014-06-02 }}</ref> Jediným nováčikom turnaja bolo družstvo mužov {{GEO|vpm|0|Gruzínska}}. Bolo to štvrtýkrát, čo sa majstrovstvá Európy konali v Maďarsku, predtým to bolo v rokoch [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1926|1926]], [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1958|1958]] a [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2001|2001]]. Titul obhájili vodnopólisti Srbska a premiérovo získali titul vodnopólistky Španielska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Serbia retains European title in dominant display - Budapest 2014 day 14 |url = http://www.waterpoloworld.com/News/tabid/169/ArticleId/7277/news.aspx |dátum vydania = 27.7.2014 |dátum prístupu = 28.7.2014 |vydavateľ = waterpoloworld.com |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140809171759/http://www.waterpoloworld.com/News/tabid/169/ArticleId/7277/news.aspx |dátum archivácie = 2014-08-09 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = World champions Spain also claim European title - Budapest 2014 day 13 |url = http://www.waterpoloworld.com/News/tabid/169/ArticleId/7273/news.aspx |dátum vydania = 26.7.2014 |dátum prístupu = 28.7.2014 |vydavateľ = waterpoloworld.com |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140809120618/http://www.waterpoloworld.com/News/tabid/169/ArticleId/7273/news.aspx |dátum archivácie = 2014-08-09 }}</ref> Turnaj bol tiež kvalifikáciou na [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2015|Majstrovstvá sveta 2015]], ktoré sa uskutočnia v [[Rusko|Rusku]]. Kvalifikovali sa na ne 3 najlepšie družstvá z oboch kategórií. == Kvalifikácia == ;Muži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = EC draw: Here is sunday's scenario |url = http://www.ecwaterpolo2014.com/news/ec-draw--here-is-sunday---s-scenario/?cikk=96 |dátum vydania = 13.5.2011 |dátum prístupu = 6.3.2014 |vydavateľ = hvg.hu |jazyk = maďarsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140306154648/http://www.ecwaterpolo2014.com/news/ec-draw--here-is-sunday---s-scenario/?cikk=96 |dátum archivácie = 2014-03-06 }}</ref> {{Hlavný článok|Kvalifikácia mužov na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2014}} {| class="wikitable" width=500 |- ! Podujatie !! Miestenky !! Kvalifikanti !! {{tooltip|Účasti|Predchádzajúce účasti na ME}} |- | align=center|Hostiteľ || align="center"|1|| {{HUN|vpm|1}} ||align=center|28 |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2012|Majstrovstvá Európy 2012]] || align="center"|5 || {{SRB|vpm|1}}<br />{{MNE|vpm|1}}<br />{{ITA|vpm|1}}<br />{{DEU|vpm|1}}<br />{{GRC|vpm|1}} || align=center|4<br />3<br />28<br />26<br />14 |- | align=center|[[Kvalifikácia mužov na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2014|Kvalifikácia na ME 2014]] ||align="center"|6 || {{FRA|vpm|1}}<br />{{GEO|vpm|1}}<br />{{HRV|vpm|1}}<br />{{ROU|vpm|1}}<br />{{RUS|vpm|1}}<br />{{ESP|vpm|1}} || align=center|19<br/>0<br/>10<br/>21<br/>9<br/>23 |} ;Ženy {{Hlavný článok|Kvalifikácia žien na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2014}} {| class="wikitable" width=500 |- ! Podujatie !! Miestenky !! Kvalifikanti !! {{tooltip|Účasti|Predchádzajúce účasti na ME}} |- | align=center|Hostiteľ || align="center"|1|| {{HUN|vpz|1}} ||align=center|14 |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2012|Majstrovstvá Európy 2012]] || align="center"|3 || {{ITA|vpz|1}}<br />{{GRC|vpz|1}}<br />{{RUS|vpz|1}} ||align=center|12<br />12<br />10 |- | align=center|[[Kvalifikácia žien na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2014|Kvalifikácia na ME 2014]] ||align="center"|4 || {{NLD|vpz|1}}<br />{{ESP|vpz|1}}<br />{{GBR|vpz|1}}<br />{{FRA|vpz|1}} ||align=center|14<br/>10<br/>7<br/>10 |} == Bazény == {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! [[Budapešť]] ! [[Budapešť]] |- | [[Hajós Alfréd Nemzeti Sportuszoda]] | [[Széchy Tamás uszoda]] |- | colspan=2| [[Súbor:Budapest Hajos Alfred Sportuszoda IMG 0458-1000.jpg|300px]] |- | Kapacita: '''1 000''' | Kapacita: |- | colspan=2| Otvorený: 1930/{{tooltip|2006|posledne rekonštruovaný}} |} == Nasadenie do košov == Nasadenie prebehlo na základe umiestnenia na predchádzajúcom turnaji ME:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eb-sorsolás Budapesten | url = http://vlv.hu/news/8550/eb-sorsolas-budapesten | dátum vydania = 9.3.2014 | dátum prístupu = 7.7.2014 | vydavateľ = vlv.hu | jazyk = maďarsky }}</ref> ;Muži {| style="text-align:center" |- !width="160" bgcolor=lightgrey | 1. kôš !width="160" bgcolor=lightgrey | 2. kóš !width="160" bgcolor=lightgrey | 3. kôš !width="160" bgcolor=lightgrey | 4. kôš |- | {{SRB|vpm|1}} | {{HUN|vpm|1}} | {{GRC|vpm|1}} | {{FRA|vpm|1}} |- | {{MNE|vpm|1}} | {{ITA|vpm|1}} | {{DEU|vpm|1}} | {{GEO|vpm|1}} |- | | | | {{HRV|vpm|1}} |- | | | | {{ROU|vpm|1}} |- | | | | {{RUS|vpm|1}} |- | | | | {{ESP|vpm|1}} |} ;Ženy {| style="text-align:center" |- !width="160" bgcolor=lightgrey | 1. kôš !width="160" bgcolor=lightgrey | 2. kóš !width="160" bgcolor=lightgrey | 3. kôš !width="160" bgcolor=lightgrey | 4. kôš |- | {{ITA|vpz|1}} | {{HUN|vpz|1}} | {{ESP|vpz|1}} | {{GBR|vpz|1}} |- | {{GRC|vpz|1}} | {{RUS|vpz|1}} | {{NLD|vpz|1}} | {{FRA|vpz|1}} |} == Výsledky == === Muži === ==== Základné skupiny ==== ===== Skupina A ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[14. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=150| !width=140| |- |align=right| '''{{ROU|vpm|2}}''' |'''{{ku|11|6}}''' |<small>({{ku|3|4}}, {{ku|3|1}}, {{ku|2|0}}, {{ku|3|1}})</small> |align=left| {{GEO|vpm|1}} | [http://84.33.2.65/pn2014budapest/export/PN20141427Budapest/PN/pdf/PNASM_01_1A011ORES.PDF info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140715003846/http://84.33.2.65/pn2014budapest/export/PN20141427Budapest/PN/pdf/PNASM_01_1A011ORES.PDF |date=2014-07-15 }} |- |align=right| '''{{MNE|vpm|2}}''' |'''{{ku|11|6}}''' |<small>({{ku|1|1}}, {{ku|4|1}}, {{ku|3|2}}, {{ku|3|2}})</small> |align=left| {{GRC|vpm|1}} | [http://84.33.2.65/pn2014budapest/export/PN20141427Budapest/PN/pdf/PNASM_02_1A011ORES.PDF info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140715003844/http://84.33.2.65/pn2014budapest/export/PN20141427Budapest/PN/pdf/PNASM_02_1A011ORES.PDF |date=2014-07-15 }} |- |align=right| '''{{ITA|vpm|2}}''' |'''{{ku|13|6}}''' |<small>({{ku|3|1}}, {{ku|4|3}}, {{ku|4|1}}, {{ku|2|1}})</small> |align=left| {{RUS|vpm|1}} | [http://84.33.2.65/pn2014budapest/export/PN20141427Budapest/PN/pdf/PNASM_03_1A011ORES.PDF info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140715004455/http://84.33.2.65/pn2014budapest/export/PN20141427Budapest/PN/pdf/PNASM_03_1A011ORES.PDF |date=2014-07-15 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[15. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=150| !width=140| |- |align=right| '''{{GRC|vpm|2}}''' |'''{{ku|15|6}}''' |<small>({{ku|4|1}}, {{ku|6|1}}, {{ku|3|3}}, {{ku|2|1}})</small> |align=left| {{GEO|vpm|1}} | [https://web.archive.org/web/20140719100530/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_04_1A011ORES.pdf info] |- |align=right| '''{{MNE|vpm|2}}''' |'''{{ku|15|7}}''' |<small>({{ku|5|1}}, {{ku|3|2}}, {{ku|4|2}}, {{ku|3|2}})</small> |align=left| {{RUS|vpm|1}} | [https://web.archive.org/web/20140719094702/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_05_1A011ORES.pdf info] |- |align=right| '''{{ITA|vpm|2}}''' |'''{{ku|9|4}}''' |<small>({{ku|1|1}}, {{ku|3|1}}, {{ku|4|1}}, {{ku|1|1}})</small> |align=left| {{ROU|vpm|1}} | [https://web.archive.org/web/20140719101757/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_06_1A011ORES.pdf info] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[17. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=150| !width=140| |- |align=right| '''{{ITA|vpm|2}}''' |'''{{ku|15|5}}''' |<small>({{ku|3|2}}, {{ku|5|1}}, {{ku|5|1}}, {{ku|2|1}})</small> |align=left| {{GEO|vpm|1}} | [https://web.archive.org/web/20140719102129/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_07_1A011ORES.pdf info] |- |align=right| '''{{GRC|vpm|2}}''' |'''{{ku|12|6}}''' |<small>({{ku|3|1}}, {{ku|3|3}}, {{ku|1|1}}, {{ku|5|1}})</small> |align=left| {{RUS|vpm|1}} | [https://web.archive.org/web/20140719085543/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_08_1A011ORES.pdf info] |- |align=right| '''{{MNE|vpm|2}}''' |'''{{ku|13|8}}''' |<small>({{ku|2|2}}, {{ku|3|0}}, {{ku|5|2}}, {{ku|3|4}})</small> |align=left| {{ROU|vpm|1}} | [https://web.archive.org/web/20140719084203/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_09_1A011ORES.pdf info] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[19. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=150| !width=140| |- |align=right| '''{{RUS|vpm|2}}''' |'''{{ku|16|12}}''' |<small>({{ku|3|3}}, {{ku|4|1}}, {{ku|4|7}}, {{ku|5|1}})</small> |align=left| {{GEO|vpm|1}} | [https://web.archive.org/web/20140719122648/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_10_1A011ORES.pdf info] |- |align=right| '''{{GRC|vpm|2}}''' |'''{{ku|10|9}}''' |<small>({{ku|2|3}}, {{ku|3|2}}, {{ku|2|2}}, {{ku|3|2}})</small> |align=left| {{ROU|vpm|1}} | [http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_11_1A011ORES.pdf info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |align=right| {{MNE|vpm|2}} |'''{{ku|6|6}}''' |<small>({{ku|0|2}}, {{ku|1|0}}, {{ku|3|2}}, {{ku|2|2}})</small> |align=left| {{ITA|vpm|1}} | [http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_12_1A011ORES.pdf info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[21. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=150| !width=140| |- |align=right| '''{{MNE|vpm|2}}''' |'''{{ku|17|2}}''' |<small>({{ku|4|0}}, {{ku|4|0}}, {{ku|4|1}}, {{ku|5|1}})</small> |align=left| {{GEO|vpm|1}} | [http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_13_1A011ORES.pdf info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |align=right| {{RUS|vpm|2}} |'''{{ku|8|11}}''' |<small>({{ku|2|3}}, {{ku|1|3}}, {{ku|2|3}}, {{ku|3|2}})</small> |align=left| '''{{ROU|vpm|1}}''' | [http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_14_1A011ORES.pdf info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |align=right| {{ITA|vpm|2}} |'''{{ku|9|9}}''' |<small>({{ku|4|2}}, {{ku|0|4}}, {{ku|3|2}}, {{ku|2|1}})</small> |align=left| {{GRC|vpm|1}} | [http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_15_1A011ORES.pdf info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=160 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1 |align=left|{{MNE|vpm|1}} |5||4||1||0|| 62|| 29|| +33||'''13''' |- bgcolor=#FFFFCC |2 |align=left|{{ITA|vpm|1}} |5||3||2||0|| 52|| 30|| +22||'''11''' |- bgcolor=#FFFFCC |3 |align=left|{{GRC|vpm|1}} |5||3||1||1|| 52|| 41|| +11||'''10''' |- bgcolor=#FFDCCC |4 |align=left|{{ROU|vpm|1}} |5||2||0||3|| 43|| 46|| −3||'''6''' |- bgcolor=#FFCCCC |5. |align=left|{{RUS|vpm|1}} |5||1||0||4|| 43|| 63|| −20||'''3''' |- bgcolor=#FFCCCC |6. |align=left|{{GEO|vpm|1}} |5||0||0||5|| 31|| 74|| −43||'''0''' |} ===== Skupina B ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[14. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=150| !width=140| !width=110| |- |align=right| '''{{HRV|vpm|2}}''' |'''{{ku|10|5}}''' |<small>({{ku|4|3}}, {{ku|2|0}}, {{ku|3|0}}, {{ku|1|2}})</small> |align=left| {{DEU|vpm|1}} | [http://84.33.2.65/pn2014budapest/export/PN20141427Budapest/PN/pdf/PNASM_01_1A012ORES.PDF info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140715004336/http://84.33.2.65/pn2014budapest/export/PN20141427Budapest/PN/pdf/PNASM_01_1A012ORES.PDF |date=2014-07-15 }} |- |align=right| '''{{SRB|vpm|2}}''' |'''{{ku|16|5}}''' |<small>({{ku|4|1}}, {{ku|3|1}}, {{ku|3|0}}, {{ku|6|3}})</small> |align=left| {{FRA|vpm|1}} | [http://84.33.2.65/pn2014budapest/export/PN20141427Budapest/PN/pdf/PNASM_02_1A012ORES.PDF info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140715004334/http://84.33.2.65/pn2014budapest/export/PN20141427Budapest/PN/pdf/PNASM_02_1A012ORES.PDF |date=2014-07-15 }} |- |align=right| '''{{HUN|vpm|2}}''' |'''{{ku|12|9}}''' |<small>({{ku|2|2}}, {{ku|4|2}}, {{ku|3|2}}, {{ku|3|3}})</small> |align=left| {{ESP|vpm|1}} | 6 000 divákov | [http://84.33.2.65/pn2014budapest/export/PN20141427Budapest/PN/pdf/PNASM_03_1A012ORES.PDF info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140715033003/http://84.33.2.65/pn2014budapest/export/PN20141427Budapest/PN/pdf/PNASM_03_1A012ORES.PDF |date=2014-07-15 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[15. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=150| !width=140| !width=110| |- |align=right| '''{{SRB|vpm|2}}''' |'''{{ku|12|7}}''' |<small>({{ku|3|2}}, {{ku|3|1}}, {{ku|3|2}}, {{ku|3|2}})</small> |align=left| {{DEU|vpm|1}} | [https://web.archive.org/web/20140719072726/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_04_1A012ORES.pdf info] |- |align=right| {{HRV|vpm|2}} |'''{{ku|8|8}}''' |<small>({{ku|2|3}}, {{ku|2|2}}, {{ku|2|1}}, {{ku|2|2}})</small> |align=left| {{ESP|vpm|1}} | [https://web.archive.org/web/20140719073528/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_05_1A012ORES.pdf info] |- |align=right| '''{{HUN|vpm|2}}''' |'''{{ku|12|7}}''' |<small>({{ku|2|2}}, {{ku|2|1}}, {{ku|5|1}}, {{ku|3|3}})</small> |align=left| {{FRA|vpm|1}} | 6 000 divákov | [https://web.archive.org/web/20140719075354/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_06_1A012ORES.pdf info] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[17. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=150| !width=140| !width=110| |- |align=right| '''{{HRV|vpm|2}}''' |'''{{ku|14|11}}''' |<small>({{ku|5|3}}, {{ku|3|2}}, {{ku|2|3}}, {{ku|4|3}})</small> |align=left| {{FRA|vpm|1}} | [https://web.archive.org/web/20140719074207/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_07_1A012ORES.pdf info] |- |align=right| '''{{ESP|vpm|2}}''' |'''{{ku|11|8}}''' |<small>({{ku|2|1}}, {{ku|3|2}}, {{ku|3|4}}, {{ku|3|1}})</small> |align=left| {{DEU|vpm|1}} | [https://web.archive.org/web/20140719063129/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_08_1A012ORES.pdf info] |- |align=right| {{SRB|vpm|2}} |'''{{ku|6|8}}''' |<small>({{ku|0|2}}, {{ku|3|3}}, {{ku|2|2}}, {{ku|1|1}})</small> |align=left| '''{{HUN|vpm|1}}''' | 6 100 divákov | [https://web.archive.org/web/20140719063556/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_09_1A012ORES.pdf info] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[19. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=150| !width=140| !width=110| |- |align=right| '''{{ESP|vpm|2}}''' |'''{{ku|13|5}}''' |<small>({{ku|2|0}}, {{ku|3|3}}, {{ku|4|2}}, {{ku|4|0}})</small> |align=left| {{FRA|vpm|1}} | [http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_10_1A012ORES.pdf info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |align=right| {{SRB|vpm|2}} |'''{{ku|8|8}}''' |<small>({{ku|3|2}}, {{ku|2|3}}, {{ku|2|1}}, {{ku|1|2}})</small> |align=left| {{HRV|vpm|1}} | [http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_11_1A012ORES.pdf info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |align=right| '''{{HUN|vpm|2}}''' |'''{{ku|16|8}}''' |<small>({{ku|4|3}}, {{ku|5|4}}, {{ku|3|0}}, {{ku|4|1}})</small> |align=left| {{DEU|vpm|1}} | 5 900 divákov | [http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_12_1A012ORES.pdf info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[21. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=150| !width=140| !width=110| |- |align=right| {{DEU|vpm|2}} |'''{{ku|7|8}}''' |<small>({{ku|0|1}}, {{ku|2|0}}, {{ku|4|4}}, {{ku|1|3}})</small> |align=left| '''{{FRA|vpm|1}}''' | [http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_13_1A012ORES.pdf info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |align=right| '''{{SRB|vpm|2}}''' |'''{{ku|8|6}}''' |<small>({{ku|2|2}}, {{ku|1|0}}, {{ku|1|1}}, {{ku|4|3}})</small> |align=left| {{ESP|vpm|1}} | [http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_14_1A012ORES.pdf info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |align=right| '''{{HUN|vpm|2}}''' |'''{{ku|7|6}}''' |<small>({{ku|0|2}}, {{ku|4|2}}, {{ku|1|1}}, {{ku|2|1}})</small> |align=left| {{HRV|vpm|1}} | 6 200 divákov | [http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_15_1A012ORES.pdf info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=160 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1 |align=left|{{HUN|vpm|1}} |5||5||0||0|| 55|| 36|| +19||'''15''' |- bgcolor=#FFFFCC |2 |align=left|{{SRB|vpm|1}} |5||3||1||1|| 50|| 34|| +16||'''10''' |- bgcolor=#FFFFCC |3 |align=left|{{HRV|vpm|1}} |5||2||2||1|| 46|| 39|| +7||'''8''' |- bgcolor=#FFDCCC |4 |align=left|{{ESP|vpm|1}} |5||2||1||2|| 47|| 41|| +6||'''7''' |- bgcolor=#FFCCCC |5. |align=left|{{FRA|vpm|1}} |5||1||0||4|| 36|| 62|| −26||'''3''' |- bgcolor=#FFCCCC |6. |align=left|{{DEU|vpm|1}} |5||0||0||5|| 35|| 57|| −22||'''0''' |} ---- ==== Play-off ==== ===== Stretnutia o 7.{{--}}12. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[23. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=160| !width=140| |- |align=right| {{RUS|vpm|2}} |'''{{ku|8|9}}''' |<small>({{ku|1|1}}, {{ku|4|2}}, {{ku|1|3}}, {{ku|2|3}})</small> |align=left| '''{{DEU|vpm|1}}''' | [http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_01_1D611ORES.pdf info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |align=right| '''{{FRA|vpm|2}}''' |'''{{ku|10|6}}''' |<small>({{ku|2|2}}, {{ku|3|1}}, {{ku|3|2}}, {{ku|2|1}})</small> |align=left| {{GEO|vpm|1}} | [https://web.archive.org/web/20140728030246/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_03_1D613ORES.pdf info] |} ===== Stretnutie o 11. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[25. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=160| !width=140| |- |align=right| '''{{RUS|vpm|2}}''' |'''{{ku|9|8}}''' |<small>({{ku|2|2}}, {{ku|2|2}}, {{ku|2|1}}, {{ku|3|3}})</small> |align=left| {{GEO|vpm|1}} | [https://web.archive.org/web/20140728055411/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_01_1F811ORES.pdf info] |} ===== Stretnutia o 7.{{--}}10. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[25. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=160| !width=140| |- |align=right| '''{{ROU|vpm|2}}''' |'''{{ku|15|8}}''' |<small>({{ku|3|3}}, {{ku|3|1}}, {{ku|6|1}}, {{ku|3|3}})</small> |align=left| {{FRA|vpm|1}} | [https://web.archive.org/web/20140728055324/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_02_1D712ORES.pdf info] |- |align=right| '''{{ESP|vpm|2}}''' |'''{{ku|16|8}}''' |<small>({{ku|5|3}}, {{ku|4|1}}, {{ku|3|2}}, {{ku|4|2}})</small> |align=left| {{DEU|vpm|1}} | [https://web.archive.org/web/20140728054722/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_01_1D711ORES.pdf info] |} ===== Stretnutie o 9. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[26. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=160| !width=140| |- |align=right| {{FRA|vpm|2}} |'''{{ku|13|14}}''' |<small>({{ku|3|4}}, {{ku|6|4}}, {{ku|3|4}}, {{ku|1|2}})</small> |align=left| '''{{DEU|vpm|1}}''' | [https://web.archive.org/web/20140728173418/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_01_1E811ORES.pdf info] |} ===== Stretnutie o 7. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[26. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=160| !width=140| |- |align=right| '''{{ESP|vpm|2}}''' |'''{{ku|8|7}}''' |<small>({{ku|3|1}}, {{ku|1|3}}, {{ku|2|1}}, {{ku|2|2}})</small> |align=left| {{ROU|vpm|1}} | [https://web.archive.org/web/20140728174459/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_01_1D811ORES.pdf info] |} ===== Štvrťfinále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[23. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=160| !width=140| |- |align=right| '''{{ITA|vpm|2}}''' |'''{{ku|8|7}}''' |<small>({{ku|1|1}}, {{ku|3|2}}, {{ku|2|2}}, {{ku|2|2}})</small> |align=left| {{HRV|vpm|1}} | [https://web.archive.org/web/20140728021954/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_01_1A611ORES.pdf info] |- |align=right| '''{{SRB|vpm|2}}''' |'''{{ku|13|9}}''' |<small>({{ku|3|2}}, {{ku|4|3}}, {{ku|4|2}}, {{ku|2|2}})</small> |align=left| {{GRC|vpm|1}} | [https://web.archive.org/web/20140728025440/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_03_1A613ORES.pdf info] |} ===== Stretnutie o 5. miesto ===== [[Súbor:Vaterpolo Serbia vs Montenegro semifinal game4.jpg|náhľad|Semifinálový zápas Čiernej Hory a Srbska]] {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[26. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=160| !width=140| |- |align=right| {{GRC|vpm|2}} |'''{{ku|7|11}}''' |<small>({{ku|3|2}}, {{ku|0|3}}, {{ku|2|3}}, {{ku|2|3}})</small> |align=left| '''{{HRV|vpm|1}}''' | [https://web.archive.org/web/20140728175114/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_01_1C811ORES.pdf info] |} ===== Semifinále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[25. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=160| !width=140| |- |align=right| '''{{HUN|vpm|2}}''' |'''{{tooltip|8 : 7|6 100 divákov}}''' |<small>({{ku|3|1}}, {{ku|2|3}}, {{ku|1|1}}, {{ku|2|2}})</small> |align=left| {{ITA|vpm|1}} | [https://web.archive.org/web/20140728055028/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_01_1A711ORES.pdf info] |- |align=right| {{MNE|vpm|2}} |'''{{ku|9|10}}''' |<small>({{ku|5|3}}, {{ku|2|1}}, {{ku|2|3}}, {{ku|0|3}})</small> |align=left| '''{{SRB|vpm|1}}''' | [https://web.archive.org/web/20140728055548/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_02_1A712ORES.pdf info] |} ===== Stretnutie o 3. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=6|[[27. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=160| !width=140| |- |align=right| {{MNE|vpm|2}} |'''{{ku|9|11}}''' |<small>({{ku|3|1}}, {{ku|3|5}}, {{ku|2|2}}, {{ku|1|3}})</small> |align=left| '''{{ITA|vpm|1}}''' | [http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_01_1B811ORES.pdf info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |} ===== Finále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[27. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=160| !width=140| !width=110| |- |align=right| {{HUN|vpm|2}} |'''{{ku|7|12}}''' |<small>({{ku|1|3}}, {{ku|1|4}}, {{ku|4|2}}, {{ku|1|3}})</small> |align=left| '''{{SRB|vpm|1}}''' | 6 000 divákov | [http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASM_01_1A811ORES.pdf info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |} ---- === Ženy === ==== Základné skupiny ==== ===== Skupina A ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[16. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=150| !width=140| !width=110| |- |align=right| '''{{GRC|vpz|2}}''' |'''{{ku|9|7}}''' |<small>({{ku|2|1}}, {{ku|2|3}}, {{ku|2|2}}, {{ku|3|1}})</small> |align=left| {{GBR|vpz|1}} | [https://web.archive.org/web/20140726144644/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASF_01_1A011ORES.pdf info] |- |align=right| {{HUN|vpz|2}} |'''{{ku|11|12}}''' |<small>({{ku|3|3}}, {{ku|3|3}}, {{ku|3|4}}, {{ku|2|2}})</small> |align=left| '''{{NLD|vpz|1}}''' | 3 500 divákov | [https://web.archive.org/web/20140726144134/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASF_02_1A011ORES.pdf info] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[18. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=150| !width=140| !width=110| |- |align=right| '''{{NLD|vpz|2}}''' |'''{{ku|11|5}}''' |<small>({{ku|2|1}}, {{ku|2|2}}, {{ku|3|1}}, {{ku|4|1}})</small> |align=left| {{GBR|vpz|1}} | [https://web.archive.org/web/20140726144423/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASF_03_1A011ORES.pdf info] |- |align=right| {{GRC|vpz|2}} |'''{{ku|7|12}}''' |<small>({{ku|0|3}}, {{ku|3|3}}, {{ku|2|3}}, {{ku|2|3}})</small> |align=left| '''{{HUN|vpz|1}}''' | ? divákov | [https://web.archive.org/web/20140726145230/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASF_04_1A011ORES.pdf info] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[20. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=150| !width=140| !width=110| |- |align=right| {{GRC|vpz|2}} |'''{{ku|7|9}}''' |<small>({{ku|1|3}}, {{ku|2|3}}, {{ku|3|2}}, {{ku|1|1}})</small> |align=left| '''{{NLD|vpz|1}}''' | [https://web.archive.org/web/20140726145122/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASF_05_1A011ORES.pdf info] |- |align=right| '''{{HUN|vpz|2}}''' |'''{{ku|16|5}}''' |<small>({{ku|5|2}}, {{ku|3|1}}, {{ku|5|1}}, {{ku|3|1}})</small> |align=left| {{GBR|vpz|1}} | 4 000 divákov | [https://web.archive.org/web/20140726145712/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASF_06_1A011ORES.pdf info] |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=160 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1 |align=left|{{NLD|vpz|1}} |3||3||0||0|| 32|| 23|| +9||'''9''' |- bgcolor=#FFFFCC |2 |align=left|{{HUN|vpz|1}} |3||2||0||1|| 39|| 24|| +15||'''6''' |- bgcolor=#FFFFCC |3 |align=left|{{GRC|vpz|1}} |3||1||0||2|| 23|| 28|| −5||'''3''' |- bgcolor=#FFDCCC |4 |align=left|{{GBR|vpz|1}} |3||0||0||3|| 17|| 36|| −19||'''0''' |} ===== Skupina B ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[16. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=150| !width=140| |- |align=right| '''{{ITA|vpz|2}}''' |'''{{ku|14|4}}''' |<small>({{ku|3|1}}, {{ku|4|1}}, {{ku|1|0}}, {{ku|6|2}})</small> |align=left| {{FRA|vpz|1}} | [https://web.archive.org/web/20140726132136/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASF_01_1A012ORES.pdf info] |- |align=right| {{ESP|vpz|2}} |'''{{ku|9|10}}''' |<small>({{ku|2|2}}, {{ku|3|2}}, {{ku|2|3}}, {{ku|2|3}})</small> |align=left| '''{{RUS|vpz|1}}''' | [https://web.archive.org/web/20140726131809/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASF_02_1A012ORES.pdf info] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[18. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=150| !width=140| |- |align=right| '''{{ESP|vpz|2}}''' |'''{{ku|18|4}}''' |<small>({{ku|4|1}}, {{ku|6|0}}, {{ku|5|1}}, {{ku|3|2}})</small> |align=left| {{FRA|vpz|1}} | [https://web.archive.org/web/20140726131807/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASF_03_1A012ORES.pdf info] |- |align=right| '''{{ITA|vpz|2}}''' |'''{{ku|13|10}}''' |<small>({{ku|3|2}}, {{ku|3|1}}, {{ku|5|4}}, {{ku|2|3}})</small> |align=left| {{RUS|vpz|1}} | [https://web.archive.org/web/20140726132227/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASF_04_1A012ORES.pdf info] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[20. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=150| !width=140| |- |align=right| '''{{RUS|vpz|2}}''' |'''{{ku|18|6}}''' |<small>({{ku|4|1}}, {{ku|6|3}}, {{ku|3|2}}, {{ku|5|0}})</small> |align=left| {{FRA|vpz|1}} | [https://web.archive.org/web/20140726132506/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASF_05_1A012ORES.pdf info] |- |align=right| {{ITA|vpz|2}} |'''{{ku|8|12}}''' |<small>({{ku|1|4}}, {{ku|2|4}}, {{ku|3|3}}, {{ku|2|1}})</small> |align=left| '''{{ESP|vpz|1}}''' | [https://web.archive.org/web/20140726132653/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASF_06_1A012ORES.pdf info] |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=160 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1 |align=left|{{ESP|vpz|1}} |3||2||0||1|| 39|| 22|| +17||'''6''' |- bgcolor=#FFFFCC |2 |align=left|{{ITA|vpz|1}} |3||2||0||1|| 35|| 26|| +9||'''6''' |- bgcolor=#FFFFCC |3 |align=left|{{RUS|vpz|1}} |3||2||0||1|| 38|| 28|| +10||'''6''' |- bgcolor=#FFDCCC |4 |align=left|{{FRA|vpz|1}} |3||0||0||3|| 14|| 50|| −36||'''0''' |} ---- ==== Play-off ==== ===== Stretnutie o 7. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[22. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=160| !width=140| |- |align=right| {{GBR|vpz|2}} |'''{{ku|5|8}}''' |<small>({{ku|1|3}}, {{ku|2|1}}, {{ku|1|3}}, {{ku|1|1}})</small> |align=left| '''{{FRA|vpz|1}}''' | [https://web.archive.org/web/20140728020446/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASF_01_1D811ORES.pdf info] |} ===== Štvrťfinále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[22. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=160| !width=140| !width=110| |- |align=right| '''{{HUN|vpz|2}}''' |'''{{ku|11|7}}''' |<small>({{ku|2|1}}, {{ku|4|1}}, {{ku|3|3}}, {{ku|2|2}})</small> |align=left| {{RUS|vpz|1}} | 2 000 divákov | [https://web.archive.org/web/20140728020400/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASF_01_1A611ORES.pdf info] |- |align=right| '''{{ITA|vpz|2}}''' |'''{{ku|11|9 pp}}''' |<small>({{ku|2|2}}, {{ku|3|2}}, {{ku|1|2}}, {{ku|1|1}}; {{ku|4|2}})</small> |align=left| {{GRC|vpz|1}} | [https://web.archive.org/web/20140728023359/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASF_03_1A613ORES.pdf info] |} ===== Stretnutie o 5. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[24. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=160| !width=140| |- |align=right| '''{{RUS|vpz|2}}''' |'''{{ku|7|5}}''' |<small>({{ku|3|3}}, {{ku|3|1}}, {{ku|0|1}}, {{ku|1|0}})</small> |align=left| {{GRC|vpz|1}} | [https://web.archive.org/web/20140728025047/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASF_01_1C811ORES.pdf info] |} ===== Semifinále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[24. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=160| !width=140| !width=110| |- |align=right| '''{{ESP|vpz|2}}''' |'''{{ku|9|8}}''' |<small>({{ku|2|2}}, {{ku|3|3}}, {{ku|3|2}}, {{ku|1|1}})</small> |align=left| {{HUN|vpz|1}} | 4 000 divákov | [https://web.archive.org/web/20140728021132/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASF_01_1A711ORES.pdf info] |- |align=right| '''{{NLD|vpz|2}}''' |'''{{ku|12|11 pp}}''' |<small>({{ku|1|1}}, {{ku|4|4}}, {{ku|1|2}}, {{ku|2|1}}; {{ku|4|3}})</small> |align=left| {{ITA|vpz|1}} | [https://web.archive.org/web/20140728025657/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASF_02_1A712ORES.pdf info] |} ===== Stretnutie o 3. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=6|[[26. júl]] |- style=font-s8ze:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=160| !width=140| !width=110| |- |align=right| '''{{HUN|vpm|2}}''' |'''{{ku|10|9}}''' |<small>({{ku|2|3}}, {{ku|5|2}}, {{ku|0|2}}, {{ku|3|2}})</small> |align=left| {{ITA|vpm|1}} | 4 500 divákov | [https://web.archive.org/web/20140728160626/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASF_01_1B811ORES.pdf info] |} ===== Finále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[26. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=160| !width=140| |- |align=right| {{NLD|vpm|2}} |'''{{ku|5|10}}''' |<small>({{ku|3|3}}, {{ku|0|2}}, {{ku|2|2}}, {{ku|0|3}})</small> |align=left| '''{{ESP|vpm|1}}''' | [https://web.archive.org/web/20140728122359/http://84.33.2.65/RPDS/_Doc/PNASF_01_1A811ORES.pdf info] |} == Konečné poradie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Muži {| class="wikitable" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=20|Por. ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{SRB|vpm|1}} || bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2015|MS 2015]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{HUN|vpm|1}} || bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2015|MS 2015]] |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{ITA|vpm|1}} || bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2015|MS 2015]] |- |align="center"| 4. || {{MNE|vpm|1}} |- |align="center"| 5. || {{HRV|vpm|1}} |- |align="center"| 6. || {{GRC|vpm|1}} |- |align="center"| 7. || {{ESP|vpm|1}} |- |align="center"| 8. || {{ROU|vpm|1}} |- |align="center"| 9. || {{DEU|vpm|1}} |- |align="center"| 10. || {{FRA|vpm|1}} |- |align="center"| 11. || {{RUS|vpm|1}} |- |align="center"| 12. || {{GEO|vpm|1}} |} {{Stĺpce-2}} ;Ženy {| class="wikitable" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=20|Por. ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{ESP|vpz|1}} || bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2015|MS 2015]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{NLD|vpz|1}} || bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2015|MS 2015]] |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{HUN|vpz|1}} || bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2015|MS 2015]] |- |align="center"| 4. || {{ITA|vpz|1}} |- |align="center"| 5. || {{RUS|vpz|1}} |- |align="center"| 6. || {{GRC|vpz|1}} |- |align="center"| 7. || {{FRA|vpz|1}} |- |align="center"| 8. || {{GBR|vpz|1}} |} {{Stĺpce-koniec}} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=2014 European Water Polo Championship}} == Externé odkazy == * [http://www.ecwaterpolo2014.com/?lang=en Oficiálna stránka ME 2014] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140717042513/http://www.ecwaterpolo2014.com/?lang=en |date=2014-07-17 }} {{eng icon}}/{{hun icon}} * [http://lenresults.jumbograndieventi.it/Round.aspx?idTournament=ba3a83e1-0729-4f45-885e-e03119036ca4 ME 2014 na oficiálnej stránke LEN] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140729020531/http://lenresults.jumbograndieventi.it/Round.aspx?idTournament=ba3a83e1-0729-4f45-885e-e03119036ca4 |date=2014-07-29 }} {{eng icon}} * [http://84.33.2.65/pn2014budapest/indexPN20141427Budapest_web.php ME 2014 na serveri LEN] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140722002141/http://84.33.2.65/pn2014budapest/indexPN20141427Budapest_web.php |date=2014-07-22 }} {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/Water_Polo/Europe/Men_2014.html ME 2014 mužov] a [http://www.todor66.com/Water_Polo/Europe/Women_2014.html žien na stránke todor66.com] {{eng icon}} * [http://www.waterpolo.hu/ Oficiálna stránka Maďarského zväzu vodného póla] {{hun icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Európy vo vodnom póle}} }} [[Kategória:Vodné pólo v 2014]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo vodnom póle]] [[Kategória:Športové podujatia v Maďarsku|Vodné pólo]] 1jfdzw2q103xxrwcb3pmk4dj0qo86l8 Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Suchá nad Parnou 0 449778 8219107 7475191 2026-05-24T19:00:47Z Akul59 168826 Foto 8219107 wikitext text/x-wiki {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - info}} Toto je '''zoznam kultúrnych pamiatok v obci [[Suchá nad Parnou]]''' v okrese Trnava. {{Monuments tablehead-SK |Obec = Suchá nad Parnou |Kód obce = 507571 |Okres = Trnava |Kód okresu = 207 }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SOCHA NA STĹPE | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.40998 | dĺžka = 17.48896 | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Suchá nad Parnou | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 207-1022/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Barbora; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SOCHA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.41225 | dĺžka = 17.48509 | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Suchá nad Parnou | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 207-1023/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Panna Mária; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Socha sv. Urbana v Suchej.jpg | Commonscat = | Názov = SOCHA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.41657 | dĺžka = 17.49956 | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Suchá nad Parnou | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 207-1024/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Urban; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Suchá nad Parnou church 02.JPG | Commonscat = Saint Martin church, Suchá nad Parnou‎ | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 72 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.412 | dĺžka = 17.4854 | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Suchá nad Parnou | Súpisné_číslo = 72 | IDobjektu = 207-1021/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Martina; | Popis = }} {{Monuments tablefoot-SK}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - legenda}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - záver | Kraj = Trnavský | Okres = Trnava | Obec = Suchá nad Parnou }} {{Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Trnava}} [[Kategória:Suchá nad Parnou| ~]] [[Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Trnava|Suchá nad Parnou]] 16zorna9w6mddzmbyxxr62ixepj48sh Majstrovstvá Európy v bejzbale 2010 0 452817 8219285 7647673 2026-05-25T07:57:09Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219285 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v bejzbale | rok = 2010 | iný názov = | logo = Coat of arms of Germany.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = Znak Nemecka | usporiadateľ = Nemecko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[23. júl]]{{--}}[[1. august]] [[2010]] | počet tímov = 12 | počet dejísk = 3 | počet miest = 3 | víťaz = Taliansko | počet titulov = 9 | zápasy = 41 | góly = | návštevnosť = 22243 | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = {{ITA}} [[Giuseppe Mazzanti]] | dejiská = [[Stuttgart]]<br>[[Heidenheim an der Brenz]]<br>[[Neuenburg nad Rýnom]] | rok pred = 2007 | rok po = 2012 }} '''Majstrovstvá Európy v bejzbale 2010''' boli v poradí 31. [[Majstrovstvá Európy v bejzbale|majstrovstvá Európy]] v [[bejzbal]]e mužov, ktoré organizuje [[Európska bejzbalová konfederácia]] (CEB). Konali sa v troch [[Nemecko|nemeckých]] mestách: [[Stuttgart]], [[Heidenheim an der Brenz]] a [[Neuenburg nad Rýnom]] od [[23. júla]]{{--}}[[1. augusta]] [[2010]], za účasti 12 tímov. Nemecko hostilo ME štvrtýkrát, naposledy v roku 2001. Deviatykrát v histórii zvíťazilo Taliansko, ktoré získalo titul po piatich prvenstvách Holandska v rade. Tretie Nemecko získalo medailu po 35 rokoch. Prvé 4 družstvá sa kvalifikovali na [[Majstrovstvá sveta v bejzbale mužov 2011|Majstrovstvá sveta 2011]]. == Kvalifikácia == {| class="wikitable" width=500 |- ! Postup !! Miestenky !! Družstvo |- | align="center"|Hostiteľ || align="center"|1 || {{DEU}} [[Nemecké národné bejzbalové družstvo mužov|Nemecko]] |- | align="center"|[[Majstrovstvá Európy v bejzbale 2007|Majstrovstvá Európy 2007]] ||align=center|6 || {{NLD}} [[Holandské národné bejzbalové družstvo mužov|Holandsko]]<br />{{GBR}} [[Britské národné bejzbalové družstvo mužov|Spojené kráľovstvo]]<br />{{ESP}} [[Nemecké národné bejzbalové družstvo mužov|Španielsko]]<br />{{FRA}} [[Francúzske národné bejzbalové družstvo mužov|Francúzsko]]<br />{{SWE}} [[Švédske národné bejzbalové družstvo mužov|Švédsko]]<br />{{ITA}} [[Talianske národné bejzbalové družstvo mužov|Taliansko]] |- | align=center| [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v bejzbale 2010|Kvalifikácia na ME 2010]] ||align="center"|5 ||{{UKR}} [[Ukrajinské národné bejzbalové družstvo mužov|Ukrajina]]<br />{{HRV}} [[Chorvátske národné bejzbalové družstvo mužov|Chorvátsko]]<br />{{CZE}} [[České národné bejzbalové družstvo mužov|Česko]]<br />{{GRC}} [[Grécke národné bejzbalové družstvo mužov|Grécko]]<br />{{BEL}} [[Belgické národné bejzbalové družstvo mužov|Belgicko]] |} == Výsledky == === Základné skupiny === {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ==== Skupina A ==== {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=160 |Družstvo !width=20 abbr=Zápasy |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 abbr=Víťazstvá |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 abbr=Prehry |{{tooltip|P|Prehry}} !width=20 abbr=Body vsietené |{{tooltip|BV|Body vsietené}} !width=20 abbr=Body inkasované |{{tooltip|BI|Body inkasované}} !width=20 abbr=Skóre |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{minivlajka|Holandsko|n}} |5||5||0||42||3||+39 |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{minivlajka|Nemecko|n}} |5||4||1||34||18||+16 |- bgcolor=#CCFFCC |3. |align=left|{{minivlajka|Francúzsko|n}} |5||3||2||33||25||+8 |- bgcolor=#FFCCCC |4. |align=left|{{minivlajka|Česko|n}} |5||2||3||25||21||+4 |- bgcolor=#e6e6e6 |5. |align=left|{{minivlajka|Belgicko|n}} |5||1||4||16||36||−20 |- bgcolor=#d6d6d6 |6. |align=left|{{minivlajka|Ukrajina|n}} |5||0||5||5||52||−47 |} {{Stĺpce-2}} ==== Skupina B ==== {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=160 |Družstvo !width=20 abbr=Zápasy |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 abbr=Víťazstvá |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 abbr=Prehry |{{tooltip|P|Prehry}} !width=20 abbr=Body vsietené |{{tooltip|BV|Body vsietené}} !width=20 abbr=Body inkasované |{{tooltip|BI|Body inkasované}} !width=20 abbr=Skóre |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{minivlajka|Taliansko|n}} |5||4||1||49||8||+41 |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{minivlajka|Grécko|n}} |5||3||2||31||47||-16 |- bgcolor=#CCFFCC |3. |align=left|{{minivlajka|Švédsko|n}} |5||3||2||34||33||+1 |- bgcolor=#FFCCCC |4. |align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|n}} |5||2||3||21||22||-1 |- bgcolor=#e6e6e6 |5. |align=left|{{minivlajka|Španielsko|n}} |5||2||3||34||39||-5 |- bgcolor=#d6d6d6 |6. |align=left|{{minivlajka|Chorvátsko|n}} |5||1||4||23||43||−20 |} {{Stĺpce-koniec}} ---- === 2. fáza === ==== Stretnutie o 11. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[30. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| |- |align=right| Chorvátsko {{minivlajka|Chorvátsko}} |''zrušené'' |align=left| {{minivlajka|Ukrajina|n}} |} ==== Stretnutie o 9. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[30. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| |- |align=right| Španielsko {{minivlajka|Španielsko}} |''zrušené'' |align=left| {{minivlajka|Belgicko|n}} |} ==== Stretnutie o 7. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[30. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| |- |align=right| '''Česko''' {{minivlajka|Česko}} |'''{{ku|8|4}}''' |align=left| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|n}} |} ==== Skupina o 1{{--}}6. miesto ==== {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=160 |Družstvo !width=20 abbr=Zápasy |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 abbr=Víťazstvá |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 abbr=Prehry |{{tooltip|P|Prehry}} !width=20 abbr=Body vsietené |{{tooltip|BV|Body vsietené}} !width=20 abbr=Body inkasované |{{tooltip|BI|Body inkasované}} !width=20 abbr=Skóre |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} |- |1. |align=left|{{minivlajka|Taliansko|n}} |5||4||1||43||15||+28 |- |2. |align=left|{{minivlajka|Holandsko|n}} |5||4||1||41||11||+30 |- |3. |align=left|{{minivlajka|Nemecko|n}} |5||3||2||41||28||+13 |- |4. |align=left|{{minivlajka|Grécko|n}} |5||2||3||35||54||-19 |- |5. |align=left|{{minivlajka|Švédsko|n}} |5||2||3||15||39||−26 |- |6. |align=left|{{minivlajka|Francúzsko|n}} |5||0||5||18||46||−28 |} === Finále === {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[1. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| |- |align=right| '''Taliansko''' {{minivlajka|Taliansko}} |'''{{ku|8|4}}''' |align=left| {{minivlajka|Holandsko|n}} |} == Konečné poradie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=20|Por. !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| '''1.''' || {{minivlajka|Taliansko|n}} ||bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta v bejzbale mužov 2011|MS 2011]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| '''2.''' || {{minivlajka|Holandsko|n}} ||bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta v bejzbale mužov 2011|MS 2011]] |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| '''3.''' || {{minivlajka|Nemecko|n}} ||bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta v bejzbale mužov 2011|MS 2011]] |- |align="center"| 4. || {{minivlajka|Grécko|n}} ||bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta v bejzbale mužov 2011|MS 2011]] |- |align="center"| 5. || {{minivlajka|Švédsko|n}} |- |align="center"| 6. || {{minivlajka|Francúzsko|n}} |- |align="center"| 7. || {{minivlajka|Česko|n}} |- |align="center"| 8. || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|n}} ||bgcolor=#FFDCCC|bude hrať [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v bejzbale 2012|kvalifikáciu na ME 2012]] |- |align="center"| 9. || {{minivlajka|Španielsko|n}} ||bgcolor=#FFDCCC|bude hrať [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v bejzbale 2012|kvalifikáciu na ME 2012]] |- |align="center"| 10. || {{minivlajka|Belgicko|n}} ||bgcolor=#FFDCCC|bude hrať [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v bejzbale 2012|kvalifikáciu na ME 2012]] |- |align="center"| 11. || {{minivlajka|Chorvátsko|n}} ||bgcolor=#FFDCCC|bude hrať [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v bejzbale 2012|kvalifikáciu na ME 2012]] |- |align="center"| 12. || {{minivlajka|Ukrajina|n}} ||bgcolor=#FFDCCC|bude hrať [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v bejzbale 2012|kvalifikáciu na ME 2012]] |} {{Stĺpce-2}} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- ! Víťaz ME v bejzbale 2010 |- |'''{{minivlajka|Taliansko|šírka=100px}}'''<br />[[Taliansko]] |- |'''9. titul''' |} {{Stĺpce-koniec}} == Externé odkazy == * [http://www.baseball-em.de/ Oficiálna stránka ME 2010] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100609115636/http://www.baseball-em.de/ |date=2010-06-09 }} {{deu icon}}/{{eng icon}} * [http://www.baseballeurope.com/ Oficiálna stránka CEB] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040831072235/http://www.baseballeurope.com/ |date=2004-08-31 }} {{eng icon}} == Zdroje == * [http://www.scorekeepers.org/tornei/ceb/2010/stuttgart/schedule.php ME 2010 na štatistickej stránke CEB] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140203005126/http://www.scorekeepers.org/tornei/ceb/2010/stuttgart/schedule.php |date=2014-02-03 }} {{eng icon}} * [http://www.baseball-reference.com/bullpen/2010_European_Championship ME 2010 na baseball-reference.com] {{eng icon}} * [http://www.baseball.cz/modules.php?op=modload&name=online&file=index&do=info&akce=57&pda=2&admina= ME 2010 na stránke Českej bejzbalovej federácie]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{ces icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Európy v bejzbale}} }} [[Kategória:Bejzbal v 2010]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v bejzbale]] [[Kategória:Športové podujatia v Nemecku|Bejzbal]] rtp400puzgzp1r57qht55n878crmfae Lamborghini Countach 0 482701 8218935 7833658 2026-05-24T12:19:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218935 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Lamborghini Countach | obrazok = Lamborghini Countach LP500S.jpg | vyrobca = [[Lamborghini]] | produkcia = 1974-1990 (2042 kusov) | krajina_povodu = [[Sant'Agata Bolognese]], [[Taliansko]] | predchodca = [[Lamborghini Miura]] | nasledovnik = [[Lamborghini Diablo]] | trieda = [[superšportový automobil]] | typ_karoserie = 2-miestne [[kupé]], [[roadster]] | usporiadanie = [[Automobil s motorom v strede|motor uprostred]], [[Zadný náhon|Zadný náhon RWD]] | motor = [[Vidlicový dvanásťvalec|V12]] 4.0 L (3929 cm<sup>3</sup>)<br /> [[Vidlicový dvanásťvalec|V12]] 4.8 L (4754 cm<sup>3</sup>)<br />[[Vidlicový dvanásťvalec|V12]] 5.2 L (5167 cm<sup>3</sup>) | prevodovka = 5-rýchlostná manuálna | razvor = 2450 mm | vyska = 1070 mm | sirka = 2000 mm (približne) | dlzka = 4140 mm | hmotnost = 980 - 1590 kg | dizajner = [[Marcello Gandini]] od [[Bertone]] }} '''Lamborghini Countach''' je superšportový [[automobil]], ktorý v rokoch [[1974]] až [[1990]] vyrábala [[Taliansko|talianska]] automobilka [[Lamborghini]]. Vyrábal sa vo verzií [[kupé]] a bolo vyrobených niekoľko, dnes vzácnych kusov [[roadster]]. Countach je nástupcom [[Lamborghini Miura]] (1966-1972) a bol predstavený v roku [[1971]] na Ženevskom autosalóne. == Názov == Slovo ''countach'' (vyslovuj "kuntáš") je v Piemontskej nárečovej taliančine pomenovanie alebo zvolanie na pekné dievča, dievča za ktorým sa každý otočí. Taktiež to môže znamenať "hej" alebo "jej", teda niečo ako citoslovcia nadšenia, krásy. Hovorí sa, že názov Countach vznikol náhodou, keď na autosalóne po odkrytí auta niekoľko ľudí zvolalo Countach. Názov modelu, pôvodne označovaného [[Lamborghini]] LP500, sa tak výnimočne zmenil na iný, než zaužívaný, keďže v ostatných prípadoch vždy automobilka použila meno býka - Aventador, Murciélago, Diablo... Označenie modelov LP (Longitudinale Posteriore = v preklade pozdĺžne uložený (motor)) označuje uloženie motora pozdĺžne. == Dizajn == [[Súbor:Lamborghini Countach.png|náhľad|vľavo|Rozmerný spojler mal riešiť problémy so stabilitou]] [[Súbor:Countach Autostadt.jpg|náhľad|vpravo|Model LP400]] [[Súbor:Countach Scherentueren.jpg|náhľad|vpravo|Vertikálne otváracie dvere si Lamborghini osvojilo]] Na svoju dobu veľmi odvážny, no kritikou i zákazníkmi pozitívne prijatý dizajn navrhol dizajnér [[Marcello Gandini]] od [[Bertone]]. Práve v modeli Countach bolo prvýkrát použité prvky, charakteristické pre väčšinu nasledujúcich modelov Lamborghini, predovšetkým však vertikálne výklopné dvere. Tie boli síce prvý raz použité v roku 1968 pri modeli [[Alfa Romeo Carabo]] (dizajnérom bol práve Marcello Gandini) a neskôr na limitovanej verzií [[Alfa Romeo 33 Stradale]], no Countach bol prvé produkčné vozidlo. Odvážny bol aj hranatý dizajn s ostrými prvkami. Countach mal v prvom rade vyzerať rýchlo a moderne, hoci v konečnom dôsledku bola rýchla jazda s týmto vozidlom veľmi náročná. Ostré hrany karosérie spôsobovali výraznú náchylnosť na bočný vietor a veľký aerodynamický odpor (Cx až 0,44), ktorý spôsoboval výraznú nestabilitu jazdy pri rýchlostiach nad 200 [[km/h]]. Slabý prítlak spôsoboval nedostatočnú adhéziu prednej nápravy, na ktorý „trpel“ aj predchodca, model Miura. Požiadavka umiestnenia motora v strede, ktorý bol rovnako prebratý z Miury, si vyžiadala posunutie sedadiel čo najviac do prednej časti a cestujúci tak mali nohy až pod prednou kapotou. Interiér bol pri pôvodnom koncepte LP500 ešte futuristickejší, než zovňajšok a obsahoval napríklad digitálny tachometer či škrupinové sedadlá. Väčšina z prvkov sa do produkčných modelov nedostala a namiesto toho vznikol na cenu auta pomerne lacne vyzerajúci [[interiér]]. Digitálne prístroje v tej dobe neboli na dostatočnej úrovni a pravdepodobne by trpeli častými poruchami, rovnako ako použité kúrenie či klimatizácia. Keďže dizajn nebol nijako prispôsobený praktickosti či jazdným vlastnostiam, museli byť vykonané rázne zmeny. Pri modeli LP400S pribudlo príplatkové krídlo, širšie pneumatiky s lepšou trakciou a menšie úpravy aerodynamiky. Problémy sa však zďaleka ani pri posledných modeloch nedali nazvať vyriešené. Aj napriek tomu, že Countach bol nepraktický, nepohodlný, nekvalitne vyrobený a vyžadoval si veľké jazdecké umenie, stal sa ikonou a túto pozíciu si držal až do príchodu [[Ferrari F40]]. Odpoveďou na túto výzvu bol však už model [[Lamborghini Diablo|Diablo]]. == Vývoj == Vývoj nového modelu si vyžadovala potreba obmeny starnúcej Miury a [[Ferruccio Lamborghini]] preto zadal konštruktérom úlohu vytvoriť ľahký, superšportový automobil s [[Vidlicový dvanásťvalec|vidlicovým dvanásťválcom]] uprostred. Auto malo jazdiť rýchlosťou 200 míľ za hodinu, teda malo pokoriť 320 km/h. Podvozok navrhol [[Paolo Stanzini]], autor Maserati Tipo 61 Birdcage a dizajn prevzal do rúk opäť [[Marcello Gandini]]. Projektu pod pracovným názvom Progetto (Projekt) 112 šéfoval Paolo Stanzani, ktorý splnil konštrukčné požiadavky Lamborghiniho a výsledkom bol prototyp LP5000 (neskôr sa nazýval LP500, pravdepodobne kvôli Lamborghinimu, ktorý uprednostňoval trojčíslia). Pri modeli Countach bolo zaujímavé umiestnenie prevodovky medzi sedadlami, čo umožnilo lepšie rozložiť hmotnosť. === LP500 === [[Súbor:Lamborghini Countach green vr TCE.jpg|náhľad|vľavo|Druhý exemplár Countach-u]] [[Paolo Stanzani|Stanzani]] umiestnil pozdĺžne do stredu vozidla motor V12 s objemom 4971 cm<sup>3</sup>, ktorý dosahoval výkon 440 koní pri 7500 ot./min. Prototyp predstavili v roku 1971 na autosalóne v Ženeve, kde po odkrytí prvý raz zaznelo slovo Countach. Žltý prototyp dizajnéra Marcella Gandiniho šokoval radikálnym, futuristickým, ale čistým dizajnom so spomínanými výklopnými dvermi a ostrými rysmi. To bolo po ladných a elegantných krivkách Miury naozaj odvážne, experimentovanie sa však Gandinimu vyplatilo a Countach rozdelil svet na dva tábory; jedni ho nenávideli, iní zas milovali. Veľkú pozornosť spôsobil aj interiér s digitálnymi prístrojmi, no tie Lamborghini použilo až pri modeli Aventador, teda o 40 rokov neskôr. [[Bob Wallace]], hlavný testovací jazdec, v snahe prekonať na prototype rýchlosť 300 km/h, vo vozidle takmer uhorel. Pôvodný motor bol zničený a preto bol nahradený tým z Miury, samotný prototyp bol však nakoniec zničený vo Veľkej Británií po náraze. Náraz bol testovací a ľahká jednoduchá karoséria mala problémy s odolnosťou. Posed sa ukázal taktiež ako nebezpečný, keďže deformácia prešla až za úroveň chodidiel vodiča. Neskôr sa to vyriešilo pevnejším predným trupom, ten sa však objavil až pri modeli LP400S a ktorý prispel k zvýšeniu hmotnosti vozidla. == Modely == === LP400 (1974-1977) === {{Infobox Automobil | nazov = Lamborghini Countach LP400 | obrazok = Lamborghini Countach(rear-side).jpg | produkcia = 1974-1977 (158 kusov) | motor = V12 3929 cm<sup>3</sup> (375 k) | hmotnost = 1065 kg }} [[Súbor:Lamborghini Countach(front-side).jpg|náhľad|vľavo]] Model LP400 s menej výkonným motorom zo staršej Miury sa na trhu objavil v roku 1974 (predstavený na autosalóne v Ženeve 1973). Problémy s chladením pohonnej jednotky boli odstránené chladiacimi otvormi pre chladiče, ktoré však narušili čistý dizajn a ešte viac zhoršili aerodynamiku. Tým klesla aj maximálna rýchlosť pod 300 km/h, hoci len málokto sa kvôli nestabilite odvážil jazdiť rýchlejšie ako 200 km/h, kedy sa auto stávalo neovládateľné. Motor sa pri vyššej vonkajšej teplote prehrieval, pneumatiky nedržali a pri 260 km/h (testované konštrukčné maximum) bol predok auta kvôli nedostatočnému prítlaku takmer celý vo vzduchu. V modeli LP400 sa už nevyskytoval futuristický interiér, ale na pohľad oveľa lacnejší. Spolu bolo vyrobených 157 kusov LP400 a na prianie zákazníkov bolo vyrobených aj niekoľko kusov v prevedení [[roadster]]. Na aute pri skúšobnej jazde bola prekonaná rýchlosť 309 km/h, tento údaj je však nepotvrdený a samotný výrobca udával 260 km/h a zrýchlenie z 0 na 100 km/h za menej než 5,5 s. V roku 1974 po predstavení LP400 predal [[Ferruccio Lamborghini]] svoj podiel vo firme a zrušil všetky kontakty s výrobou vozidiel. Venoval sa pestovaniu kvalitného vína a kúpil si ešte niekoľko kusov Countach-u. Automobilku zrejme opustil pre psychické vyťaženie a nespokojnosť s novým modelom Countach, ružová nebola ani finančná vízia automobilky. {{-}} === LP400S (1978-1982) === {{Infobox Automobil | nazov = Lamborghini Countach LP400S | obrazok = Black Lamborghini.JPG | produkcia = 1978-1982 (237 kusov) | motor = V12 3929 cm<sup>3</sup> (355 k) | hmotnost = 1200 kg }} [[Súbor:Lamborghini Countach - Flickr - exfordy (1).jpg|náhľad|vľavo|Veľký spojler obmedzoval max. rýchlosť]] V roku 1978 vznikol typ LP400S s motorom, ktorý mal znížený výkon na 261 kW (355 koní). Ovládaniu a jazdným vlastnostiam však pomohli širšie pneumatiky Pirelli P7 a krídlo v tvare V, ktoré bolo však za príplatok. Lepšia ovládateľnosť a stabilnejšie jazdné vlastnosti umožnili bezpečnejšie dosiahnuť rýchlosť 250 km/h. Napriek zníženiu maximálnej rýchlosti o skoro 20 km/h si ho objednala väčšina zákazníkov a bolo predaných spolu 237 kusov. Tento typ vznikol vďaka požiadavkám prominentného kanadského zákazníka Waltera Wolfa, ktorý vyžadoval najmä nízkoprofilové extrémne široké pneumatiky Pirreli P7 (205/50 VR 15 vpredu, 345/35 VR 15 vzadu) a nové disky na kolesá. To si vyžiadalo modifikáciu bŕzd, zavesenia, odpruženia a blatníkov, resp. podbehov kolies. Typ LP400S sa vyrábal v troch verziách; druhá verzia mala oproti tej základnej znížený podvozok a tvrdšie pruženie, tretia séria mala zvýšený priestor v kabíne o 3 centimetre a vrátila sa pôvodná výška podvozku a tuhosť tlmičov. V prvej sérií bolo vyrobených 50, v druhej 105 a v tretej 82 kusov. V roku 1981 bol vykonaný test maximálnej rýchlosti (bez zadného spojleru) a auto oficiálne dosiahlo rýchlosť 286 km/h, čím vytvorilo nový rekord. Lamborghini sa však o jeho zapísanie nesnažilo. {{-}} === LP500S (1982-1985) === {{Infobox Automobil | nazov = Lamborghini Countach LP500S (LP5000S) | obrazok = Countachgold.jpg | produkcia = 1982-1985 (321 kusov) | motor = V12 4754 cm<sup>3</sup> (375 k) | hmotnost = 1480 kg }} Model LP500S bol predstavený v roku 1982 opäť na autosalóne v Ženeve. Exteriér i interiér prešli len minimálnymi zmenami, no v skutočnosti bol LP500S veľmi rozdielny od predchodcu LP400S. Logickým krokom bolo zvýšenie výkonu a v Lamborghini preto navrhli úplne nový motor V12 s objemom 4754 cm<sup>3</sup>, ktorý dosahoval rovnaký výkon pri vyšších otáčkach a bol využiteľný vo väčšom rozmedzí otáčok. Motor mal kultivovanejší chod a bol úspornejší než pôvodný 3,9-litrový agregát. Auto sa síce výkonom priblížilo ku konceptu LP500, no jeho maximálna rýchlosť sa zastavila niekde nad úrovňou 250 km/h. Výrazne ju obmedzoval veľký spojler, široké pneumatiky, aerodynamike neprospešné nasávacie otvory i vyššia hmotnosť, ktorá narástla vďaka ťažšiemu motoru, novému prídavnému rámu a ťažkým hliníkovým kolesám. Exteriér prešiel minimálnymi zmenami v podobe nových spätných zrkadiel, k dispozícií bol predný spliter (spojler) a menšou kozmetickou úpravou prešli aj zadné svetlá. Interiéru pribudli pohodlnejšie sedadlá, luxusnejšia koža a nejaká elektronika. Okrem toho vertikálne otvárajúce sa dvere dostali nové pánty, takže otváranie bolo oveľa jednoduchšie. {{-}} === 5000QV (1985-1988) === [[Súbor:1988 Lamborghini Countach 5000 QV federal.jpg|náhľad|vľavo|5000 QV zozadu]] {{Infobox Automobil | nazov = Lamborghini Countach 5000QV | obrazok = Lamborghini Countach US spec 5000QV.jpg | produkcia = 1985-1990 (676 kusov) | motor = V12 5167 cm<sup>3</sup> (455 k) | hmotnost = 1490 kg }} Model 5000 QV bola odpoveď na konkurenčné auto od [[Ferrari]], model [[Ferrari Testarossa|Testarossa]]. Countach začal rovnako ako Testarossa využívať v motoroch priame vstrekovanie a 4-ventilovú techniku (QV = Quattro Valvole, čo je v preklade z taliančiny štyri ventily), na 5,2 litra bol zvýšený aj jeho objem. Výkon sa zvýšil na 455 koní a spotreba sa z pôvodných 30 litrov na sto kilometrov znížila na 25 l/100 km. Countach s novým výkonnejším motorom dosahoval (na pneumatikách s nízkym odporom a odmontovaným zadným krídlom) maximálnu rýchlosť 295 km/h, no vďaka vyššiemu prítlaku bolo možné bezpečne dosahovať rýchlosť 250 km/h. Stále komplikované ovládanie vo vyšších rýchlostiach čiastočne riešili aerodynamické úpravy karosérie - veľký predný spliter (spojler), pri americkej verzií aj špeciálny nárazník, ktorý mal ešte zlepšiť pritlak. Úpravami prešla predná maska aj zadná časť auta, nové bolo rozmiestnenie nasávania, lepšie bol umiestnený spojler a pribudli nové svetlá (zadné). Typ 5000QV (500QV) sa predával od roku 1985 do roku 1988 a verzie pre americký trh mali okrem nárazníka aj iné vstrekovanie (európske mali vertikálne karburátory Weber, americké využívali vstrekovanie Bosch KE-Jetronic). V roku 1986 dosiahol na svojom 5000QV pilot F1 Pierluigi Martini rýchlosť 314 km/h.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lamborghini Countach - The Supercar Legend: Performance | url = http://www.autozine.org/countach/countach_7.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.3.2015 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> {{-}} === 25 Anniversary (1988-1990) === [[Súbor:Lamborghini Countach Engine2.jpg|náhľad|vľavo|Motor v 25 Anniversary]] {{Infobox Automobil | nazov = Lamborghini Countach 25 Anniversary | obrazok = Lamborghini Countach silver 25 Years Edition hl TCE.jpg | produkcia = 1988-1990 (650 kusov) | motor = V12 5167 cm<sup>3</sup> (455 k) | hmotnost = 1590 kg | dizajner = [[Horacio Pagani]] }} [[Súbor:'89 Lamborghini Countach (Toronto Spring '12 Classic Car Auction).JPG|náhľad|vľavo|Vyklápacie svetla Countachu]] Model vznikol na oslavu 25 výročia automobilky (1963-1988) [[Lamborghini]]. Typ 25 Anniversary prešiel opäť aerodynamickými zmenami, z karosérie bol odstránený mohutný spojler, niekoľko nasávacích otvorov a zmenilo sa otváranie zadnej kapoty. Zmeny sa dočkal aj interiér, kde sa už v základnej cene objavila luxusná koža, klimatizácia a kvalitnejšie kúrenie, čo sa podpísalo na konečnej hmotnosti, ktorá mala byť pôvodne asi o 100 kg nižšia. 25 Anniversary je zo všetkých modelov najrýchlejší a pri vysokých rýchlostiach najstabilnejší. Za jeho vznikom je okrem príležitosti výročia automobilky aj uvedenie konkurenčného [[Ferrari F40]], ktorého priamym konkurentom malo byť [[Lamborghini Diablo|Diablo]]. Pre vtedajšie problémy v automobilke bol však vývoj príliš pomalý a Diablo by zrejme v roku 1988 ešte nezvládlo konkurovať Ferrari. Výročný model 25 Anniversary bol výrazne ovplyvnený vtedajšími vlastníkmi automobilky - spoločnosťou [[Chrysler]], ktorej predstavitelia trvali na tom, aby bol Countach bezpečnejší a lepší na okruhu. Pri konštruovaní tohto typu boli preto prizvaní skúsení konštruktéri. Dizajn karosérie navrhoval [[Horacio Pagani]], ktorý si neskôr založil vlastnú automobilku [[Pagani]]. {{-}} === Evoluzione === Model Evoluzione predstavuje testovací prototyp, na ktorom sa skúšali všetky nové nápady konštruktérov Lamborghini. Evoluzione bol navrhnutý a postavený v roku 1987 pod vedením Horacia Paganiho, ktorý zmenou oceľového rámu na kompozitový materiál vozidlo výrazne odľahčil. Evoluzione využíval vyladený motor z 5000QV s výkonom 490 koní, ktorý len 980 kg ťažkému automobilu umožňoval dosiahnuť rýchlosť až 330 km/h, čo bol nový rekord Lamborghini. Prototyp mal brzdy s ABS (prvý raz na Lamborghini) a nové pneumatiky a všetky úpravy vystrelili cenu do oblasti nepredajnosti. Cena [[Uhlíkové vlákno|uhlíkových vlákien]] i technických noviniek bola vtedy príliš vysoká. === LP500 Turbo S Prototyp === Model LP500 Turbo S bol vyrobený iba v 2 exemplároch; prvý bol prototyp a druhý v podstate hotový voz. Prototyp už však neexistuje. V tej dobe použilo Lamborghini vôbec po prvýkrát turbo na svojom motore s objemom 4,2 litra, ktorý za pomoci [[Twin-turbo|biturba]] dosiahlo výkon až 748 koní, čím sa až do roku 2013, kedy ho o 2 k tromfla limitovaná edícia [[Aventador LP700-4|Aventadoru]] - Veneno, jednalo o najvýkonnejšie Lamborghini. == Porovnanie a špecifikácia == [[Súbor:Lamborghini Countach interior.jpg|náhľad|vpravo|Interiér Countachu]] {| class="wikitable" | style="background:#CCCCCC;text-align:center" | '''Model''' | style="background:#CCCCCC;text-align:center" | '''Kubatúra''' | style="background:#CCCCCC;text-align:center" | '''Výkon''' | style="background:#CCCCCC;text-align:center" | '''Točivý moment''' | style="background:#CCCCCC;text-align:center" | '''Kompresný pomer''' | style="background:#CCCCCC;text-align:center" | '''Palivový systém''' |- style="text-align:center" | LP500 Prototyp | 4971 cm<sup>3</sup> | 328&nbsp;kW (446 k) | 448 Nm @ 5750/min | 10,5:1 | [[Karburátor|6 Karburátorov]] |- style="text-align:center" | LP 400 | 3929 cm<sup>3</sup> | 276&nbsp;kW (375 k) | 361 @ 5000/min | 10,5:1 | 6 Karburátorov |- style="text-align:center" | LP 400S | 3929 cm<sup>3</sup> | 261&nbsp;kW (355 k) | 356 Nm @ 5000/min | 10,5:1 | 6 Karburátorov |- style="text-align:center" | LP 500S | 4754 cm<sup>3</sup> | 276&nbsp;kW (375 k) | 418 Nm @ 4500/min | 9,2:1 | 6 Karburátorov |- style="text-align:center" | LP 5000S QV<br />25 Anniversary | 5167 cm<sup>3</sup> | 335&nbsp;kW (455 k) | 500 Nm @ 5200/min | 9,5:1 | 6 Karburátorov |- style="text-align:center" | Evoluzione | 5167 cm<sup>3</sup> | 360&nbsp;kW (490 k) | 530 Nm @ 5100/min | 9,5:1 | 6 Karburátorov |- style="text-align:center" | LP 500 Turbo S Prototype | 4754 cm<sup>3</sup> | 549&nbsp;kW (748 k) | 876 Nm @ 4500/min | | 6 Karburátorov + 2 [[Turbodúchadlo|Turba]] |}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://lamborghinicars.tripod.com/countach.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120912054043/http://lamborghinicars.tripod.com/countach.html | dátum archivácie = 2012-09-12 }}</ref> *Poznámka - verzie pre USA mali z dôvodu potreby plnenia emisných noriem 4 karburátory a menší výkon. {| class="wikitable" |- style="background:#cccccc;text-align:center" ! Model || Maximálna rýchlosť||Zrýchlenie 0 – 100&nbsp;km/h|| Hmotnosť || Produkcia (ks) |- style="text-align:center" | LP500 Prototyp | {{convert|300|km/h|mi/h|0|abbr=on}} | 5 s | 1130 kg | 1 (2)* |- style="text-align:center" | LP 400 | {{convert|309|km/h|mi/h|0|abbr=on}} | 5.4 s | 1065 kg | 157 (158)* |- style="text-align:center" | LP 400S | {{convert|292|km/h|mi/h|0|abbr=on}} | 5.9 s | 1200 kg | 237 |- style="text-align:center" | LP 500S | {{convert|260|km/h|mi/h|0|abbr=on}} | 5.4 s | 1480 kg | 321 |- style="text-align:center" | LP 5000S QV | {{convert|295|km/h|mi/h|0|abbr=on}} | 4.9 s | 1490 kg | 676 |- style="text-align:center" | 25 Anniversary | {{convert|295|km/h|mi/h|0|abbr=on}} | 4.9 s | 1590 kg | 650 |- style="text-align:center" | Evoluzione | {{convert|330|km/h|mi/h|0|abbr=on}} | 4.2 s | 980&nbsp;kg | 1 |- style="text-align:center" | LP 500 Turbo S Prototype | {{convert|333|km/h|mi/h|0|abbr=on}} | 3.6 s | ? | ? |} *Poznámka - niektoré počty produkcie nie sú potvrdené a závisí od toho, či rátame aj testovacie vozidlá. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.auto.cz/lamborghini-countach-nekompromisni-dravec-1219] * {{Preklad|en|Lamborghini Countach|552033179}} * [http://www.lambocars.com/countach/countach_evoluzione.html] {{Lamborghini}} [[Kategória:Automobily Lamborghini|Countach]] [[Kategória:Superšportové automobily]] m5o24f36jqrsqv1l166kvhzvrxeq9pu Lambda-CDM model 0 486865 8218933 7280129 2026-05-24T12:17:19Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218933 wikitext text/x-wiki {{Fyzikálna kozmológia|Komponenty}} '''ΛCDM''' alebo '''Lambda-CDM model''' je parametrizáciou kozmologického modelu [[Veľký tresk|veľkého tresku]], v ktorom vesmír obsahuje [[kozmologická konštanta|kozmologickú konštantu]], označenú ako Lambda a studenú [[tmavá hmota|tmavú hmotu]] (cold dark matter – CDM). Často sa označuje za štandardný model kozmológie veľkého tresku, pretože je to najjednoduchší model, ktorý poskytuje rozumnú zhodu s nasledovnými pozorovaniami: * existencia a štruktúra kozmického [[mikrovlnové pozadie|mikrovlnného pozadia]] * obrovské štruktúry v rozložení [[galaxia|galaxií]] * množstvá [[vodík]]a (vrátane [[deutérium|deutéria]]), [[hélium|hélia]] a [[lítium|lítia]] * zrýchľujúce rozpínanie, pozorované pri vzdialených galaxiách a [[supernova|supernovách]] Tento model predpokladá, že [[všeobecná relativita]] je správna [[teória gravitácie]] v kozmologických mierkach. Objavila sa koncom 90-tych rokov [[20. storočie|20. storočia]] ako kozmológia súladu, po období v ktorom sa rozličné pozorované vlastnosti vesmíru zdali navzájom nezlučiteľné a neexistoval žiadny konsenzus pre zloženie energetickej hustoty vesmíru. Pridanie [[inflácia (vesmír)|kozmologickej inflácie]], quintessencie a iných prvkov, ktoré v súčasnosti skúma [[kozmológia]], rozšírime ΛCDM model. Niektoré alternatívne modely spochybňujú závery ΛCDM, nepríklad [[modifikovaná Newtonovská dynamika]], [[modifikovaná gravitácia]] a [[variácie hustoty hmoty vo vesmíre]].<ref>[[Pavel Kroupa|P. Kroupa]], B. Famaey, K.S. de Boer, J. Dabringhausen, M. Pawlowski, C.M. Boily, H. Jerjen, D. Forbes, G. Hensler, M. Metz, "Local-Group tests of dark-matter concordance cosmology. Towards a new paradigm for structure formation" [http://adsabs.harvard.edu/abs/2010A%26A...523A..32K A&A 523, 32 (2010).]</ref> == Prehľad == Väčšina moderných kozmologických modelov je založených na kozmologickom princípe, že naše miesto vo vesmíre nie je nijako výnimočné alebo špeciálne. V dostatočne veľkej mierke vyzerá vesmír rovnako (izotropne) z každého miesta (homogénne).<ref>Andrew Liddle. ''An Introduction to Modern Cosmology (2nd ed.).'' London: Wiley, 2003.</ref> Tento model zahŕňa [[rozpínanie vesmíru]], ktoré je dobre zdokumentované ako [[červený posun]] [[spektrálna čiara|spektrálnych čiar]] vzdialených galaxií a tiež ako dilatáciu času pri rozpade svetelných kriviek supernov. Oba efekty spôsobuje [[Dopplerov jav]]. Táto expanzia zväčšuje vzdialenosti medzi objektami bez vzájomnej gravitačnej interakcie, nezväčšuje však veľkosť objektov v priestore. Tiež umožňuje najvzdialenejším galaxiám, aby sa od seba vzďaľovali rýchlosťou väčšou ako [[rýchlosť svetla]]. Λ (Lambda) označuje kozmologickú konštantu, ktorá súvisí s [[energia vákua|energiou vákua]] alebo [[skrytá energia|tmavou energiou]] prázdneho priestoru, to vysvetľuje súčasné zrýchľujúce rozpínanie vesmíru, ktoré pôsobí proti príťažlivým účinkom [[gravitácia|gravitácie]]. Kozmologická konštanta má negatívny tlak, <math> p = - \rho c^{2} </math><!-- , to prispieva k stress-energia tenzoru vo všeobecnej relativite a tým spôsobuje zrýchľovanie rozpínania -->. Kozmologická konštanta sa označuje <math>\Omega_{\Lambda}</math> a predstavuje zlomok celkovej hustoty hmotnosti a energie plochého vesmíru, ktorý tvorí [[tmavá energia]]. V súčasnosti (2013) zhruba 68,3% hustoty energie vesmíru predstavuje tmavú energiu. Studená [[skrytá hmota|tmavá hmota]] je formou hmoty, ktorá je potrebná na vytvorenie gravitačného účinku, ktorý nemohla vytvoriť normálna hmota a ktorý pozorujeme v štruktúrach v najväčšej mierke. Tmavá hmota sa označuje ako studená (tzn. jej rýchlosť je v období rovnosti žiarenia a hmoty nerelativistická[omnoho nižšia ako rýchlosť svetla]), nebaryónová (tvorená inou hmotou, nie [[protón]]mi a [[neutrón]]mi), nerozptýliteľná (neochladzuje sa vyžarovaním [[fotón]]ov) a nekolízna (častice tmavej hmoty interagujú medzi sebou a s inými časticami iba prostredníctvom gravitácie alebo možno [[slabá jadrová interakcia|slabej jadrovej interakcie]]). V súčasnosti sa odhaduje, že tmavá hmota tvorí 26,8% hustoty energie a hmoty vesmíru. Zvyšných 4,9% tvorí všetko bežná hmota ako atómy, chemické prvky, plyn a [[plazma]]. Hmota, z ktorej sú tvorené viditeľné veci. Energetická hustota zahŕňa aj veľmi malý zlomok (~0,01%) žiarenia kozmického mikrovlnného pozadia a nie viac ako 0,5% zostatkových [[neutríno|neutrín]]. <!-- Aj keď sú dnes malé, v minulosti boli veľmi významné pre dominanciu pri červenom posune >3200. --> Model zahŕňa jedinú pôvodnú udalosť, veľký tresk alebo počiatočnú [[singularita|singularitu]], ktorá nebola explóziou, ale náhlym vznikom rozpínajúceho sa [[časopriestor]]u, ktorý obsahoval žiarenie pri teplotách asi 10<sup>15</sup> K. Okamžite po tom (do 10<sup>−29</sup>sekúnd) nasledovalo exponenciálne rozpínanie priestoru o faktor 10<sup>27</sup> alebo viac, čo je známe ako [[kozmická inflácia]]. Raný vesmír bol horúci (nad 10 000 K) niekoľko sto tisíc rokov, stav, ktorý je zistiteľný ako zostatkové CMB, veľmi nízko energetické žiarenie vychádzajúce z každého smeru. Kozmická inflácia je tiež potrebná na vyriešenie problému horizontu v CMB. Je pravdepodobné, že vesmír je väčší ako viditeľný časticový horizont. == História == Objav kozmického mikrovlnného pozadia v roku [[1965]] potvrdil kľúčovú predpoveď kozmológie veľkého tresku. Odvtedy je všeobecne prijímané, že vesmír vznikol v horúcom, hustom stave a v priebehu času expandoval. Rýchlosť expanzie závisí na typoch hmoty a energie vo vesmíre, a najmä na tom, či je celková hustota menšia alebo väčšia ako tzv. kritická hustota. Počas 70-tých rokov 20. storočia sa väčšina pozornosti sústredila na čisto baryónové modely, tie ale narazili na vážne problémy pri objasňovaní [[vznik a vývoj galaxií|vzniku galaxií]]. Začiatkom 80-tych rokov sa zistilo, že tento problém je možné vyriešiť pomocou chladnej tmavej hmoty, ktorá by prevažovala nad baryónovou hmotou a inflácia inšpirovala modely s kritickou hustotou. Neskôr sa pozornosť presunula na chladnú tmavú hmotu s kritickou hodnotou hustoty hmoty, zhruba 95% CDM a 5% baryónov; tieto modely boli úspešné pri vysvetľovaní vzniku a zhlukovaní galaxií. Napriek tomu niektoré problémy pretrvali, najmä to, že model vyžadoval nižšiu [[Hubblova konštanta|Hubblovu konštantu]], ako hovorili pozorovania. Tieto ťažkosti sa vyostrili s objvom CMB anizotropie satelitom [[COBE]] v roku [[1992]]. Vedci zvažovali niekoľko alternatív vrátane LambdaCDM a zmiešanej horúcej+chladnej tmavej hmoty. [[Model LambdaCDM]] sa stal štandardom, keď v roku [[1998]] objavili zrýchľovanie expanzie. V krátkej dobe ho podporili aj iné pozorovania: v roku [[2000]] experiment s mikrovlnným pozadím [[BOOMERanG]] zistil hodnotu celkovej hustoty (hmoty a energie) blízko 100% kritickej hustoty a v roku [[2001]] prieskum červeného posunu galaxií 2dfGRS meraním stanovil hustotu hmoty blízko 25%. Tento veľký rozdiel podporil pozitívnu Λ alebo tmavú energiu. Presnejšie merania mikrovlnného pozadia sondou [[WMAP]] v rokoch [[2003]]{{--}}[[2010]] ďalej podporovali a vylepšovali tento model. == Úspechy == Okrem vysvetlenia pozorovaní spred roku [[2000]], vytvoril tento model viacero úspešných predpovedí: hlavne existenciu akustických oscilácií baryónov, ktoré objavili v roku [[2005]] na predpokladanom mieste, polarizáciu CMB a štatistiku slabej [[gravitačná šošovka|gravitačnej šošovky]]. == Výzvy == Rozsiahle pokusy o zachytenie častíc tmavej hmoty zatiaľ nepreukázali žiadne detegované častice, zachytiť tmavú energiu v laboratórnych podmienkach môže byť takmer nemožné, keďže jej hodnota je neprirodzene malá v porovnaní s predpoveďou teórií. Porovnanie modelu a pozorovaní je veľmi úspešné v obrovských mierkach (väčších ako galaxie). Nejaké problémy sa môžu objaviť v subgalaktickej mierke ako napr. predpoklady príliš veľkého počtu malých galaxií a príliš veľa tmavej hmoty vo vnútorných oblastiach galaxií. Tieto malé mierky sa ťažšie simulujú, takže nie je jasné či sú problémom simulácie, neštandardnej vlastnosti tmavej hmoty alebo závažnejšej chyby v modeli. == Parametre == ΛCDM model je založený na šiestich parametroch: * fyzikálna hustota [[baryón]]ov, * fyzikálna hustota tmavej hmoty, * hustota tmavej energie, * [[skalárny spektrálny index]], * amplitúda fluktuácií zakrivenia, * optická hĺbka reionizácie. V súlade s [[Occamova britva|Occamovou britvou]] je 6 najmenší počet parametrov potrebných pre zhodu so súčasnými pozorovaniami. Ďalšie možné parametre sú stanovené na prirodzené hodnoty napr. celková hustota = 1,00, stavová rovnica tmavej energie = -1, hmotnosti neutrín sú zanedbateľné. Súčasná teória nepredpokladá takmer žiadnu z hodnôt týchto parametrov, iba pre skalárny spektrálny index predpokladá väčšina verzií kozmickej inflácie hodnotu mierne nižšiu ako 1, čo je v zhode s odhadovanou hodnotou 0,96. Hodnoty parametrov a tolerancií sa odhadujú pomocou [[superpočítač]]ov. Z týchto šiestich parametrov sa dajú ľahko vypočítať ďalšie hodnoty modelu ako Hubblova konštanta a [[vek vesmíru]]. Pozorovania zodpovedajúce modelu zahŕňajú anizotropnosť CMB, vzťah jasu a červeného posunu supernov, zhlukovanie galaxií vo veľkých mierkach vrátane akustických oscilácií baryónov. Iné pozorovania ako napr. Hubblova konštanta, množstvo kôp galaxií, slabá gravitačná šošovka, vek [[guľová hviezdokopa|guľových hviezdokôp]] sa s nimi vo všeobecnosti zhodujú a poskytujú kontrolu modelu, ale v súčasnosti sú merané s menšou presnosťou. Hodnoty parametrov v tabuľke pochádzajú zo 7-ročných pozorovaní teploty a polarizácie sondy [[Wilkinson Microwave Anisotropy Probe|WMAP]].<ref>Table 8 on p. 39 of {{cite web | author = Jarosik, N. ''et.al.'' (WMAP Collaboration) | title = Seven-Year Wilkinson Microwave Anisotropy Probe (WMAP) Observations: Sky Maps, Systematic Errors, and Basic Results | url =http://lambda.gsfc.nasa.gov/product/map/dr4/pub_papers/sevenyear/basic_results/wmap_7yr_basic_results.pdf|format=PDF|publisher=nasa.gov|accessdate=2010-12-04}} (from NASA's [http://lambda.gsfc.nasa.gov/product/map/dr4/map_bibliography.cfm WMAP Documents] page)</ref> Zahŕňajú odhady založené na údajoch akustických oscilácií baryónov<ref>{{cite journal | author = Percival, W. J. ''et al.'' | title = Baryon Acoustic Oscillations in the Sloan Digital Sky Survey Data Release 7 Galaxy Sample | journal = [[Monthly Notices of the Royal Astronomical Society]] | volume = 401 | issue = 4 | pages = 2148 – 2168 | year = 2010 | doi = 10.1111/j.1365 – 2966.2009.15812.x|bibcode = 2010MNRAS.401.2148P |arxiv=0907.1660}}</ref> a meraniach dilatácie času/jasu supernov typu Ia.<ref>{{cite web | author = Riess, A. G. ''et.al.'' | title = A Redetermination of the Hubble Constant with the Hubble Space Telescope from a Differential Distance Ladder | url = http://hubblesite.org/pubinfo/pdf/2009/08/pdf.pdf|format=PDF|publisher=hubblesite.org|accessdate=2010-12-04}}</ref> Dôsledky dát pre kozmologické medly sú rozobrané v Komatsu et al.<ref>E. Komatsu ''et al.'' 2010 (WMAP Collaboration).[http://lambda.gsfc.nasa.gov/product/map/dr4/pub_papers/sevenyear/cosmology/wmap_7yr_cosmology.pdf Seven-Year Wilkinson Microwave Anisotropy Probe (WMAP) Observations: Cosmological Interpretation] (from NASA's [http://lambda.gsfc.nasa.gov/product/map/dr4/map_bibliography.cfm WMAP Documents] page)</ref> a Spergel et. al.<ref>{{cite journal |last1=Spergel |first1=D. N. |coauthors=''et al.'' |year=2003 |title=First‐YearWilkinson Microwave Anisotropy Probe (WMAP) Observations: Determination of Cosmological Parameters |journal=[[The Astrophysical Journal Supplement Series]]|volume=148 |pages=175 |arxiv=astro-ph/0302209|bibcode = 2003ApJS..148..175S |doi = 10.1086/377226}}</ref> {| class="wikitable" ! Parameter ! Hodnota ! Opis |- | t<sub>0</sub> | <math>13.75\pm0.11 \times10^9</math> years | [[Vek vesmíru]] |- | H<sub>0</sub> |<math> 70.4^{+1.3}_{-1.4}</math> km s<sup>−1</sup> [[parsec|Mpc]]<sup>−1</sup> | [[Hubblova konštanta]] |- | Ω<sub>b</sub>h<sup>2</sup> | <math>0.02260\pm0.00053</math> | Fyzikálna hustota baryónov |- | Ω<sub>c</sub>h<sup>2</sup> | <math>0.1123\pm0.0035</math> | Fyzikálna hustota tmavej hmoty |- | Ω<sub>b</sub> | <math>0.0456\pm0.0016</math> | Hustota baryónov |- | Ω<sub>c</sub> | <math>0.227\pm0.014</math> | Hustota tmavej hmoty |- | Ω<sub>Λ</sub> | <math>0.728^{+0.015}_{-0.016}</math> | Hustota tmavej energie |- | Δ<sub>R</sub><sup>2</sup> | <math>2.441^{+0.088}_{-0.092}\times10^{-9}</math>, k<sub>0</sub> = 0.002Mpc<sup>−1</sup> | Amplitúda fluktuácie zakrivenia |- | σ<sub>8</sub> | <math>0.809\pm0.024</math> | Amplitúda fluktuácie pri 8''h''<sup>−1</sup>[[Parsek|Mpc]] |- | n<sub>s</sub> | <math>0.963\pm0.012</math> | Skalárny spektrálny index |- | z<sub>*</sub> | <math>1090.89^{+0.68}_{-0.69}</math> | Červený posun v čase oddelenia |- | t<sub>*</sub> | <math>377730^{+3205}_{-3200}</math> years | Vek v čase oddelenia |- | τ | <math>0.087\pm0.014</math> | Optická hĺbka reionizácie |- | z<sub>reion</sub> | <math>10.4\pm1.2</math> | Červený posun reionizácie |} == Rozšírené modely == Možné rozšírenia najjednoduchšieho ΛCDM modelu preferujú quintessenciu pred kozmologickou konštantou. V tom prípade sa stavová rovnica tmavej energie môže líšiť od -1. Kozmická inflácia predpovedá tenzorové fluktuácie ([[gravitačná vlna|gravitačné vlny]]). Ich amplitúda je parametrizovaná pomerom tenzor-skalár (označené ako r), ktorý je daný energetickou škálou inflácie. Iné modifikácie umožňujú aby zakrivenie priestoru malo inú hodnotu ako 1, horúcu tmavú hmotu v podobe neutrín alebo pohyblivý spektrálny index. Pridanie týchto parametrov všeobecne zvýši chybovosť v parametroch vyššie. {| class="wikitable" ! Parameter ! Hodnota ! Opis |- | Ω<sub>tot</sub> | <math>1.0023^{+0.0056}_{-0.0054}</math> | Úplná hustota |- | w | <math>-0.980\pm0.053</math> | Stavová rovnica temnej energie |- | r | <math><0.24</math>, k<sub>0</sub> = 0.002Mpc<sup>−1</sup> (2σ) | Tenzor-skalár pomer |- | ''d n<sub>s</sub>'' / ''d'' ln ''k'' | <math>-0.022\pm0.020</math>, k<sub>0</sub> = 0.002Mpc<sup>−1</sup> | Priebeh spektrálneho indexu |- | Ω<sub>v</sub>h<sup>2</sup> | <math>< 0.0062</math> | Fyzikálna hustota neutrín |- | Σm<sub>ν</sub> | <math><0.58</math> [[electron-volt|eV]] (2σ) | Suma váh troch neutrín |- |} Niektorí vedci navrhli, že existuje pohyblivý spektrálny index, ale žiadna štúdia to nepreukázala. == Pozri aj == * [[Vznik a vývoj galaxií]] * [[WIMP]] * [[Tmavá hmota]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Astronómia}} * [http://lambda.gsfc.nasa.gov/product/map/dr3/parameters_summary.cfm Latest summary of WMAP estimated cosmological parameters] * [http://www.astro.ucla.edu/~wright/cosmolog.htm Ned Wright's Cosmology tutorial] * [http://www.mpa-garching.mpg.de/galform/millennium-II/ Millennium Simulation] * [http://hipacc.ucsc.edu/Bolshoi/index.html Bolshoi Simulation] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130515021805/http://hipacc.ucsc.edu/Bolshoi/index.html |date=2013-05-15 }} [[Kategória:Kozmológia]] [[Kategória:Astronómia]] qz8l99rbnbio8xbzip9en2014pp6qft Národný bezpečnostný úrad 0 489693 8218999 7585286 2026-05-24T14:38:30Z ~2026-30948-20 295854 zmena URL v odkaze 2 8218999 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.100981|17.100316|format=dms|display=title}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Národný bezpečnostný úrad | Logo spoločnosti = | Právna forma = | Odvetvie = [[Štátna správa]] | Založená = 1. júl 2001 | Zakladateľ = | Sídlo = [[Budatínska ulica (Bratislava)|Budatínska 30]], 851 06 Bratislava | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = [[Slovensko]] | Vedenie = JUDr. [[Roman Konečný (právnik)|Roman Konečný]]<br />(riaditeľ) | Územný rozsah = Slovenská republika | Priemysel = | Produkcia = | Výnosy = | Zisk = | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = [http://www.nbu.gov.sk www.nbu.gov.sk] | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:Budatínska 30 01.jpg|náhľad|Sídlo úradu]] '''Národný bezpečnostný úrad''' ('''NBÚ''') je [[ústredný orgán štátnej správy]] [[Slovensko|Slovenskej republiky]] pre ochranu utajovaných skutočností, šifrovú službu, kybernetickú bezpečnosť a dôveryhodné služby.<ref name="cinnostaposobenie">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Národný bezpečnostný úrad|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575/#paragraf-34|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=1.1.2020|vydavateľ=Národný bezpečnostný úrad|miesto=|jazyk=}}</ref> Kontrolu činnosti úradu vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na tento účel zriaďuje z poslancov [[Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti NBÚ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti NBÚ | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=187 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Súčasným riaditeľom Národného bezpečnostno úradu je od 1. júna 2019 JUDr. Roman Konečný.<ref name="riaditel">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vedenie úradu: JUDr. Roman Konečný| url = https://www.nbu.gov.sk/urad/o-urade/riaditel/index.html| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.03.2015| vydavateľ = Národný bezpečnostný úrad | miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> == Úlohy Národného bezpečnostného úradu == V oblasti ochrany utajovaných skutočností úrad vykonáva bezpečnostné previerky fyzických osôb a podnikateľov, vyjadruje sa o navrhovaných osobách podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a vedie evidencie súvisiace s ochranou utajovaných skutočností. NBÚ akredituje komunikačné a informačné systémy pre manipuláciu s utajovanými informáciami, vydáva súhlas s autorizáciou štátneho orgánu alebo autorizáciou podnikateľa na certifikáciu technických prostriedkov a vykonávanie overovania zhody mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov s bezpečnostnými štandardami; vykonáva certifikáciu technických, systémových, mechanických zábranných a technických zabezpečovacích prostriedkov. Úrad vykonáva posudzovanie podmienok u podnikateľov a štátnych orgánov vrátane posudzovania zabezpečenia ochrany vymieňaných utajovaných písomností a posudzovania podmienok na ochranu pred nežiaducim elektromagnetickým vyžarovaním. Vlastnou kontrolnou činnosťou úrad overuje podmienky zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností v štátnych a samosprávnych orgánoch aj u podnikateľov a vydáva metodické usmernenia k jednotlivým aspektom bezpečnosti utajovaných skutočností. Realizuje aj aktivity posilňujúce bezpečnostné povedomie a vykonáva skúšku bezpečnostného zamestnanca. Pri medzinárodnej výmene utajovaných skutočností plní úrad funkciu centrálneho registra utajovaných skutočností v Slovenskej republike a podieľa sa na ochrane zahraničných utajovaných skutočností. V oblasti šifrovej ochrany informácií vykonáva úrad certifikáciu jej prostriedkov, vydáva bezpečnostné štandardy a koordinuje výskum a vývoj prostriedkov šifrovej ochrany. Plní úlohu garanta a národnej autority v medzinárodnej spolupráci a zabezpečuje funkciu Národnej distribučnej autority, ktorá je vstupným a kontaktným bodom Slovenskej republiky pri výmene a distribúcii šifrového materiálu a šifrovacích zariadení. V oblasti dôveryhodných služieb plní úrad úlohy orgánu dohľadu. Realizuje úlohy súvisiace s certifikáciou zariadení na vyhotovovanie kvalifikovaných elektronických podpisov a kvalifikovaných elektronických pečatí; vytvára, vedie a zverejňuje dôveryhodný zoznam a zoznam oprávnení na účel vydávania mandátnych certifikátov. Prevádzkuje Koreňovú certifikačnú autoritu Slovenskej republiky, ktorá vydáva kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb certifikáty verejných kľúčov. V oblasti kybernetickej bezpečnosti je úrad národnou autoritou pre kybernetickú bezpečnosť. Riadi a koordinuje výkon štátnej správy v oblasti kybernetickej bezpečnosti, určuje štandardy a vydáva politiku správania sa v kybernetickom priestore. Úrad je hlavným kontaktným bodom pre zahraničie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, spolupracuje s ústrednými orgánmi, prevádzkovateľmi základných služieb a poskytovateľmi digitálnych služieb a takisto plní úlohu národnej jednotky CSIRT (jednotky pre riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov). == Vedenie Národného bezpečnostného úradu == Na čele úradu stojí riaditeľ, ktorý zodpovedá za jeho činnosť. Riadi a reprezentuje úrad navonok. Rozhoduje o spôsobe realizácie hlavných úloh úradu, schvaľuje interné právne predpisy, rozhoduje o vnútornom organizačnom usporiadaní a o personálnych otázkach jeho príslušníkov a zamestnancov. Zastrešuje medzirezortnú spoluprácu a je trvale prizývaným členom Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky. Riaditeľa Národného bezpečnostného úradu do funkcie volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie sedem rokov. Dňa 1. júna 2019 bol do tejto funkcie zvolený JUDr. Roman Konečný. V minulosti Národný bezpečnostný úrad viedli: * Ing. Jozef Magala (1. jún 2012{{--}}31. máj 2019) * genmjr. Ing. František Blanárik (16. september 2006{{--}}31. máj 2012) * Ing. Aurel Ugor (29. január 2004{{--}}15. september 2006) * JUDr. Matej Sudor (3. október 2003{{--}}28. január 2004) * Mgr. Ján Mojžiš (18. júl 2001{{--}}2. október 2003) == Legislatívna úprava činnosti Národného bezpečnostného úradu == Právnym základom činnosti úradu sú: # '''''Ústavný zákon č. 254/2006 Z. z.''''' o zriadení a činnosti výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu # '''''Zákon č. 215/2004 Z. z.''''' o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov # '''''Zákon č. 272/2016 Z. z.''''' o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) # '''''Zákon č. 69/2018 Z. z.''''' o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov # Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností # Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 336/2004 Z. z.o fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti v znení vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 315/2006 Z. z. # Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 337/2004 Z. z.,ktorou sa upravujú podrobnosti o certifikácii mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov # Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 339/2004 Z. z.o bezpečnosti technických prostriedkov # Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 48/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o administratívnej bezpečnosti utajovaných skutočností # Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 301/2013 Z. z.o priemyselnej bezpečnosti a o bezpečnostnom projekte podnikateľa # Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 134/2016 Z. z.o personálnej bezpečnosti # Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 135/2016 Z. z.o skúške bezpečnostného zamestnanca # Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 340/2004 Z. z.,ktorou sa ustanovujú podrobnosti o šifrovej ochrane informácií v znení vyhlášky č. 136/2016 Z. z. #Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 166/2018 Z. z. o podrobnostiach o technickom, technologickom a personálnom vybavení jednotky pre riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov #Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 165/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá pre jednotlivé kategórie závažných kybernetických bezpečnostných incidentov a podrobnosti hlásenia kybernetických bezpečnostných incidentov #Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 164/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá prevádzkovanej služby (kritériá základnej služby) #Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 362/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení #Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 436/2019 Z. z. o audite kybernetickej bezpečnosti a znalostnom štandarde audítora == Referencie == {{Referencie}} == Externý odkaz == * [http://www.nbu.gov.sk Domovská stránka Národného bezpečnostného úradu] {{ÚOŠS}} [[Kategória:Národný bezpečnostný úrad| ]] [[Kategória:Ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky]] [[Kategória:Úrady Slovenskej republiky]] djoythu2e94dc3m8qt8wjk1j6uk5mym 8219000 8218999 2026-05-24T14:40:59Z ~2026-30948-20 295854 zmena URL v odkaze 3 8219000 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.100981|17.100316|format=dms|display=title}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Národný bezpečnostný úrad | Logo spoločnosti = | Právna forma = | Odvetvie = [[Štátna správa]] | Založená = 1. júl 2001 | Zakladateľ = | Sídlo = [[Budatínska ulica (Bratislava)|Budatínska 30]], 851 06 Bratislava | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = [[Slovensko]] | Vedenie = JUDr. [[Roman Konečný (právnik)|Roman Konečný]]<br />(riaditeľ) | Územný rozsah = Slovenská republika | Priemysel = | Produkcia = | Výnosy = | Zisk = | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = [http://www.nbu.gov.sk www.nbu.gov.sk] | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:Budatínska 30 01.jpg|náhľad|Sídlo úradu]] '''Národný bezpečnostný úrad''' ('''NBÚ''') je [[ústredný orgán štátnej správy]] [[Slovensko|Slovenskej republiky]] pre ochranu utajovaných skutočností, šifrovú službu, kybernetickú bezpečnosť a dôveryhodné služby.<ref name="cinnostaposobenie">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Národný bezpečnostný úrad|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575/#paragraf-34|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=1.1.2020|vydavateľ=Národný bezpečnostný úrad|miesto=|jazyk=}}</ref> Kontrolu činnosti úradu vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na tento účel zriaďuje z poslancov [[Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti NBÚ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti NBÚ | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=187 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Súčasným riaditeľom Národného bezpečnostno úradu je od 1. júna 2019 JUDr. Roman Konečný.<ref name="riaditel">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vedenie úradu: JUDr. Roman Konečný| url = https://www.nbu.gov.sk/riaditel/| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.03.2015| vydavateľ = Národný bezpečnostný úrad | miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> == Úlohy Národného bezpečnostného úradu == V oblasti ochrany utajovaných skutočností úrad vykonáva bezpečnostné previerky fyzických osôb a podnikateľov, vyjadruje sa o navrhovaných osobách podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a vedie evidencie súvisiace s ochranou utajovaných skutočností. NBÚ akredituje komunikačné a informačné systémy pre manipuláciu s utajovanými informáciami, vydáva súhlas s autorizáciou štátneho orgánu alebo autorizáciou podnikateľa na certifikáciu technických prostriedkov a vykonávanie overovania zhody mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov s bezpečnostnými štandardami; vykonáva certifikáciu technických, systémových, mechanických zábranných a technických zabezpečovacích prostriedkov. Úrad vykonáva posudzovanie podmienok u podnikateľov a štátnych orgánov vrátane posudzovania zabezpečenia ochrany vymieňaných utajovaných písomností a posudzovania podmienok na ochranu pred nežiaducim elektromagnetickým vyžarovaním. Vlastnou kontrolnou činnosťou úrad overuje podmienky zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností v štátnych a samosprávnych orgánoch aj u podnikateľov a vydáva metodické usmernenia k jednotlivým aspektom bezpečnosti utajovaných skutočností. Realizuje aj aktivity posilňujúce bezpečnostné povedomie a vykonáva skúšku bezpečnostného zamestnanca. Pri medzinárodnej výmene utajovaných skutočností plní úrad funkciu centrálneho registra utajovaných skutočností v Slovenskej republike a podieľa sa na ochrane zahraničných utajovaných skutočností. V oblasti šifrovej ochrany informácií vykonáva úrad certifikáciu jej prostriedkov, vydáva bezpečnostné štandardy a koordinuje výskum a vývoj prostriedkov šifrovej ochrany. Plní úlohu garanta a národnej autority v medzinárodnej spolupráci a zabezpečuje funkciu Národnej distribučnej autority, ktorá je vstupným a kontaktným bodom Slovenskej republiky pri výmene a distribúcii šifrového materiálu a šifrovacích zariadení. V oblasti dôveryhodných služieb plní úrad úlohy orgánu dohľadu. Realizuje úlohy súvisiace s certifikáciou zariadení na vyhotovovanie kvalifikovaných elektronických podpisov a kvalifikovaných elektronických pečatí; vytvára, vedie a zverejňuje dôveryhodný zoznam a zoznam oprávnení na účel vydávania mandátnych certifikátov. Prevádzkuje Koreňovú certifikačnú autoritu Slovenskej republiky, ktorá vydáva kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb certifikáty verejných kľúčov. V oblasti kybernetickej bezpečnosti je úrad národnou autoritou pre kybernetickú bezpečnosť. Riadi a koordinuje výkon štátnej správy v oblasti kybernetickej bezpečnosti, určuje štandardy a vydáva politiku správania sa v kybernetickom priestore. Úrad je hlavným kontaktným bodom pre zahraničie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, spolupracuje s ústrednými orgánmi, prevádzkovateľmi základných služieb a poskytovateľmi digitálnych služieb a takisto plní úlohu národnej jednotky CSIRT (jednotky pre riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov). == Vedenie Národného bezpečnostného úradu == Na čele úradu stojí riaditeľ, ktorý zodpovedá za jeho činnosť. Riadi a reprezentuje úrad navonok. Rozhoduje o spôsobe realizácie hlavných úloh úradu, schvaľuje interné právne predpisy, rozhoduje o vnútornom organizačnom usporiadaní a o personálnych otázkach jeho príslušníkov a zamestnancov. Zastrešuje medzirezortnú spoluprácu a je trvale prizývaným členom Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky. Riaditeľa Národného bezpečnostného úradu do funkcie volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie sedem rokov. Dňa 1. júna 2019 bol do tejto funkcie zvolený JUDr. Roman Konečný. V minulosti Národný bezpečnostný úrad viedli: * Ing. Jozef Magala (1. jún 2012{{--}}31. máj 2019) * genmjr. Ing. František Blanárik (16. september 2006{{--}}31. máj 2012) * Ing. Aurel Ugor (29. január 2004{{--}}15. september 2006) * JUDr. Matej Sudor (3. október 2003{{--}}28. január 2004) * Mgr. Ján Mojžiš (18. júl 2001{{--}}2. október 2003) == Legislatívna úprava činnosti Národného bezpečnostného úradu == Právnym základom činnosti úradu sú: # '''''Ústavný zákon č. 254/2006 Z. z.''''' o zriadení a činnosti výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu # '''''Zákon č. 215/2004 Z. z.''''' o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov # '''''Zákon č. 272/2016 Z. z.''''' o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) # '''''Zákon č. 69/2018 Z. z.''''' o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov # Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností # Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 336/2004 Z. z.o fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti v znení vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 315/2006 Z. z. # Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 337/2004 Z. z.,ktorou sa upravujú podrobnosti o certifikácii mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov # Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 339/2004 Z. z.o bezpečnosti technických prostriedkov # Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 48/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o administratívnej bezpečnosti utajovaných skutočností # Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 301/2013 Z. z.o priemyselnej bezpečnosti a o bezpečnostnom projekte podnikateľa # Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 134/2016 Z. z.o personálnej bezpečnosti # Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 135/2016 Z. z.o skúške bezpečnostného zamestnanca # Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 340/2004 Z. z.,ktorou sa ustanovujú podrobnosti o šifrovej ochrane informácií v znení vyhlášky č. 136/2016 Z. z. #Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 166/2018 Z. z. o podrobnostiach o technickom, technologickom a personálnom vybavení jednotky pre riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov #Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 165/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá pre jednotlivé kategórie závažných kybernetických bezpečnostných incidentov a podrobnosti hlásenia kybernetických bezpečnostných incidentov #Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 164/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá prevádzkovanej služby (kritériá základnej služby) #Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 362/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení #Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 436/2019 Z. z. o audite kybernetickej bezpečnosti a znalostnom štandarde audítora == Referencie == {{Referencie}} == Externý odkaz == * [http://www.nbu.gov.sk Domovská stránka Národného bezpečnostného úradu] {{ÚOŠS}} [[Kategória:Národný bezpečnostný úrad| ]] [[Kategória:Ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky]] [[Kategória:Úrady Slovenskej republiky]] 1qwy9wh7pnntl1xl8z58zbjm8j1fbgt Falafel 0 491273 8219126 8119487 2026-05-24T20:11:47Z DurMar12 181423 upravený infobox, pridaný link na wikikuchárku, kategória, wikilink 8219126 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jedlo | názov = Falafel | obrázok = Falafel balls.jpg | komentár = Falafelové guľôčky | alt názvy = Faláfil | krajina = {{minivlajka|Egypt}} [[Egypt]], predtým než sa rozšíril na sever od [[Levanta|Levanty]] | región = | tvorca = | chod = | typ = [[pouličné jedlo]] | podáva sa = teplé | hlavné ingrediencie = [[bôb]] alebo [[Cícer baraní|cícer]] | variácie = | kalórie = | iné = }} '''Falafel''' ({{vjz|heb| פָלָאפֶל|''falafel''}}) alebo '''faláfil''' ({{v jazyku|ara|فلافل|''faláfil''}}, lokálna výslovnosť: {{Audio-IPA|ArFalafel.ogg|[fæˈlæːfɪl]}}) sú vyprážané guľôčky z rozomletého [[Cícer baraní|cíceru]], [[bôb]]u alebo oboch. Falafel je tradičné arabské jedlo, tradične podávané v [[pita|pite]], ktorá slúži ako vrecúško, alebo zabalené v placke známej ako ''lafa''; falafel často býva pripravovaný ako balený [[sendvič]], pripravený rovnakým spôsobom. Ku falafelovým guľôčkam sa pridávajú šaláty, zaváraná [[zelenina]], štipľavá omáčka a sú pokvapkané omáčkou na spôsob [[tahini]]. Falafelové guľôčky sa môžu jesť aj samotné alebo ako časť [[meze]]. Všeobecne sa uznáva, že falafel má pôvod v [[Egypt]]e, hoci sa rozšírilo po celom [[Blízky východ|Blízkom východe]]. Egyptskí [[Kopti]] tvrdia, že prví pripravili jedlo ako náhradu za [[mäso]] počas [[pôstne obdobie|pôstneho obdobia]]. Vyprážané guľôčky sú teraz známe po celom svete ako náhrada za mäso a ako forma [[Pouličné jedlo|pouličného jedla]]. == Iné projekty == {{Projekt|b=Wikikuchárka/Faláfil|b_štítok=Wikikuchárka/Faláfil}} == Zdroj == {{Preklad|en|Falafel|564060028}} [[Kategória:Arabská kuchyňa]] [[Kategória:Izraelská kuchyňa]] [[Kategória:Rýchle občerstvenie]] atry4g1slotcnezy9jjf39dtki4jbe2 Pošta pre teba 0 503395 8219165 6438489 2026-05-24T22:06:54Z ~2026-30881-88 295899 8219165 wikitext text/x-wiki {{Na rozšírenie}} '''Pošta pre teba''' bola televízna relácia, ktorú vysielala stanica [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] v rokoch 2004 až 2014. Relácia spájala rodiny, stratených príbuzných či kamarátov. Vysielala sa v sobotu po 20. hodine a moderátorkou bola [[Katarína Brychtová]]. == Externé odkazy == * [http://www.rtvs.sk/televizia/program/detail/58/posta-pre-teba?channel=jednotka Stránka relácie] {{Výhonok}} [[Kategória:Televízne relácie Slovenskej televízie]] ps2o6kmh7sfn518tvbcqp6jfs8l97fn Leonberger 0 504154 8218990 7746463 2026-05-24T14:06:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218990 wikitext text/x-wiki {{Infobox Plemená psov |Názov plemena = Leonberger |Obrázok = Leonberg-Male-Adulte-Ursus.jpg |Komentár = |Krajina pôvodu = [[Nemecko]] |FCI kód = 2.2.145 |odkazy = |výška1 = 65-75 |výška2 = 72-80 |kg-kg = 40-80 |určenie1 = spoločnik |určenie2 = strážny, sprievodný a rodinný pes |Názov = Leonberger |Synonymá = leon |Skratka = L}} [[File:2012 05 02 F19.jpg|thumb|2012 05 02 F19]] [[File:Aimee 1.jpg|thumb|Aimee 1]] '''Leonberger''' je [[zoznam psích plemien|plemeno]] [[pes domáci|psa]] uznané v [[Medzinárodná kynologická federácia|FCI]] v skupine 2.2 pod číslom 145. Je to rodinný pes s vyrovnanou povahou, ktorý má mimoriadne priateľský vzťah k deťom, nie je agresívny a ani plachý. == Povaha == V dnešnej dobe je leonberger vnímaný ako rodinný pes. Vyznačuje sa priateľským vzťahom k deťom a k iným zvieratám. Nemá agresívne správanie, je hravý a priateľský ku všetkým členom svojej rodiny. Je taktiež vynikajúci strážca a ochranca. V rôznych situáciách vďaka inteligencii a intuícii vie zareagovať až prekvapivo správne. Je oddaný a chráni členov svojej rodiny, hlavne deti. Je pre neho dôležité mať pocit, že je súčasťou rodiny, potrebuje veľa lásky a zábavy. === Uprednostňované vlastnosti === Sebavedomie a miernosť, spolu so stredným temperamentom a chuťou do hry sú najcennejšie vlastnosti. Ďalej učenlivosť, pozornosť a nedominantnosť. === Výcvik === Vďaka svojej prirodzenej inteligencii sa veľmi ľahko cvičí a učí nové veci. Ďalšou vlastnosťou, ktorá uľahčuje výcvik a následne poslušnosť, je nevšímavosť k okolitému hluku. Vďaka schopnosti samostatne vyhodnocovať rôzne situácie a fyzickej zdatnosti je vo viacerých krajinách využívaný aj ako lavínový a záchranársky pes. == História == V prvej polovici devätnásteho storočia Henrich Essig, mestský radca z Leonbergu pri Stuttgarte, skrížil čiernobielu sučku [[novofundlandský pes|novofundlandského psa]] s tzv. psom Barry z kláštornej nocľahárne Veľkého Sv. Bernarda - [[bernardín]]om. Časom, ďalším krížením počas štyroch generácií, bol pridaný [[pyrenejský horský pes]], ktorý dotvoril toto spojenie a z ktorého vznikli veľmi veľké psy s prevažne dlhou, bielou srsťou. Essig chcel vyšľachtiť psa podobného levovi, nakoľko lev je symbolom mesta Leonberg. Prvý leonberger sa narodil v roku [[1846]]. Leonbergre boli predávané do celého sveta ako symbol mesta Leonberg. Časom sa jeho strážne a ťažné vlastnosti stali známymi a začal byť využívaný na sedliackych usadlostiach. Ťažké časy tomuto plemenu nastali počas prvej a druhej svetovej vojny, následne v povojnových časoch, keď počty leonbergerov klesli; našťastie plemeno nezaniklo. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Leonberger}} == Zdroje == * [http://www.crizly.com Milan Pleško - chovateľ] * [http://www.fci.be/uploaded_files/145GB2002_en.doc Štandard plemena podľa FCI] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051105015219/http://www.fci.be/uploaded_files/145gb2002_en.doc |date=2005-11-05 }} == Externé odkazy == * [http://leonberger-database.com/ Worldwide Independant Leonberger DataBase] {{Eng icon}} * [http://leonberger-hunde.de Deutscher Club für Leonberger Hunde] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140111070756/http://leonberger-hunde.de/ |date=2014-01-11 }} {{Deu icon}} [[Kategória:Plemená psov z Nemecka]] 6u2umqdw0jtr5bxzlw7lky6nbnh2qgq Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko 2 505079 8219415 8218409 2026-05-25T11:53:26Z Pe3kZA 39673 akt. 8219415 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Belský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | district1 = | commune = | municipality = [[Dolný Bar]] | municipality1 = [[Dolný Štál]] | municipality2 = [[Topoľníky]] | municipality3 = [[Okoč]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]] | source_type = Vznik | source_location = [[Gabčíkovo-Topoľníky]], [[Dolný Bar]] | source_elevation = cca 110 | source_lat_d = 47.9751 | source_long_d = 17.7113 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]] | mouth_location = [[Chotárny kanál]], [[Vrakúň]] | mouth_elevation = cca 109 | mouth_lat_d = 47.9312 | mouth_long_d = 17.7928 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 10 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-155--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Belský kanál'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]]. Je ľavostranným prítokom [[Chotárny kanál|Chotárneho kanála]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 10 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká v centre [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Čiližská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-26 | miesto = Bratislava}}</ref>, východne od obce [[Dolný Bar]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|110}}<ref name=UGK/> Začína v lokalite Hlboká cesta<ref name=mcz/>, odbočkou z kanála [[Gabčíkovo-Topoľníky]], nadväzujúc na Ohradský kanál. Krátko tečie južným smerom, no lemujúc rozsiahlejšiu vodnú plochu sa oblúkom stáča na juhovýchod do oblasti Ploské. Pokračuje pomedzi ďalšie dve jazerá a okrajom pásma vodných plôch Čanádskeho močiara tečie juhovýchodným smerom popri farme Dolný Štál. Istý čas vedie súbežne s [[Cesta II. triedy 211 (Slovensko)|cestou II/211]]<ref name=mcz/> na severovýchod, následne priberá ľavostranný prítok a stáča sa na juh do oblasti Cirkevné.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.957913,17.759768,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-26 | jazyk = }}</ref> Preteká rovinatým územím [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] s minimálnym spádom cez Pažitné do lokality Cafikové lazy<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, kde vedie okrajom menších hájov. Postupne sa stáča oblasťou Okov<ref name=mcz/> na juhozápad a v oblasti Mačacie<ref name=UGK/> prijíma pravostranný Malobelský kanál. Točí sa na východ a lemovaný vyššou vegetáciou sa onedlho v nadmorskej výške približne {{Mnm|109}}<ref name=UGK/> ľavostranne vlieva do [[Chotárny kanál|Chotárneho kanála]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.79259&y=47.93128&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Belský kanál preteká územím obcí [[Dolný Bar]], [[Dolný Štál]], [[Topoľníky]] a [[Okoč]] v okrese [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Oko%C4%8D&source=osm&id=1015717159&ds=1&x=17.7666497&y=47.9393348&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] * [[Čiližská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.79259&y=47.93128&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (2. časť)}} <!-- [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Dunajská Streda]] [[Kategória:Dolný Bar]] [[Kategória:Dolný Štál]] [[Kategória:Topoľníky]] [[Kategória:Okoč]] --> {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=190 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> ew51o8gmhz10x4ggbgbx837ynbfzdfy Majstrovstvá Európy v netballe 2014 0 516720 8219343 7883040 2026-05-25T09:35:35Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219343 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v netballe | rok = 2014 | iný názov = | logo = Coat of Arms of Cradiff.jpg | veľkosť loga = 100px | popis loga = Znak Cardiffu | usporiadateľ = Wales | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[30. máj]]{{--}}[[1. jún]] [[2014]] | počet tímov = 4 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Wales | počet titulov = 3 | zápasy = 6 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Cardiff]] | rok pred = 2013 | rok po = 2015 }} '''Majstrovstvá Európy v netballe 2014''' boli v poradí 17. [[Majstrovstvá Európy v netballe]] žien, ktoré organizuje [[Európska netballová federácia]] (Netball Europe). Konali sa v dňoch od [[30. mája]]{{--}}[[1. júna]] [[2014]] v [[Cardiff]]e, vo [[Wales]]e, za účasti 4 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Events & Calendar |url = http://www.netballeurope.com/index.php/competition |dátum vydania = |dátum prístupu = 2.6.2014 |vydavateľ = netballeurope.com |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140715230448/http://www.netballeurope.com/index.php/competition |dátum archivácie = 2014-07-15 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Netball World Cup Qualifiers, May 2014 – Wales Needs You! |url = http://www.welshnetball.co.uk/downloads/news/Netball%20World%20Cup%20Qualifiers%20report%20for%20website%20(2).pdf |dátum vydania = |dátum prístupu = 2.6.2014 |vydavateľ = welshnetball.co.uk |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150611114820/http://www.welshnetball.co.uk/downloads/news/Netball%20World%20Cup%20Qualifiers%20report%20for%20website%20(2).pdf |dátum archivácie = 2015-06-11 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Open Netball Europe Championships 2014 |url = http://www.netballscotland.com/node/724 |dátum vydania = |dátum prístupu = 2.6.2014 |vydavateľ = netballscotland.com |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160305023600/http://www.netballscotland.com/node/724 |dátum archivácie = 2016-03-05 }}</ref> Wales bolo hostiteľom európskeho šampionátu po piatykrát, predtým hostil turnaje v rokoch 2002, 2004, 2006 a 2010 (vždy v Cardiffe). Hračky Walesu pri neúčasti Anglicka vybojovali svoj tretí európsky titul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wales stars achieve World Cup qualification by retaining Netball Europe title in Cardiff | url = http://www.walesonline.co.uk/sport/other-sport/wales-netball-stars-achieve-world-7197658 | dátum vydania = 1.6.2014 | dátum prístupu = 2.6.2014 | vydavateľ = walesonline.co.uk | jazyk = anglicky }}</ref> Tento turnaj ME tiež slúžil ako kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v netballe 2015|Majstrovstvá sveta 2015]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Europe kicks off Regional Qualifying Events in Cardiff |url = http://nwc2015.com.au/News/-europe-kicks-off-regional-qualifying-events-in-cardiff-219810 |dátum vydania = 30.5.2014 |dátum prístupu = 2.6.2014 |vydavateľ = nwc2015.com.au |jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ktoré sa uskutočnia v [[Austrália|Austrálii]]. Kvalifikovali sa na ne 2 najlepšie družstvá.<ref name=qual>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Qualification |url = http://www.nwc2015.com.au/Qualification |dátum vydania = |dátum prístupu = 2.6.2014 |vydavateľ = nwc2015.com.au |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140520002057/http://nwc2015.com.au/Qualification |dátum archivácie = 2014-05-20 }}</ref> {{ENG|nz}} sa na turnaji nezúčastnilo; na MS 2015 sa kvalifikovalo priamo na základe umiestnenia vo svetovom rebríčku.<ref name=qual/> == Účastníci == {| class="wikitable" style="width:25%;" |- !width=20%| Družstvá !width=5%| {{tooltip|2013|Umiestnenie na ME 2013}} |- | {{WAL|nz|1}} (8.)|| align=center|1. |- | {{NIR|nz|1}} (11.)|| align=center|2. |- | {{SCO|nz|1}} (12.)|| align=center|3. |- | {{IRL|nz|1}} (29.)|| align=center|- |} Pozn: Číslo v zátvorke udáva umiestnenie v medzinárodnom rebríčku [[Medzinárodná netballová federácia|INF]] k 2. aprílu 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = INF World Rankings | url = http://www.netball.org/index.php/thrilling-world-class-events/current-world-rankings | dátum vydania = 2.4.2014 | dátum prístupu = 2.6.2014 | vydavateľ = INF | jazyk = anglicky }}</ref> == Výsledky == {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=5|[[30. máj]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=150| |- |align=right| {{NIR|nz|2}} |'''{{ku|44|45}}''' |align=left| '''{{SCO|nz|1}}''' | [http://www.welshnetball.co.uk/downloads/news/Netball%20Europe%20Day%201%20Report.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150611221435/http://www.welshnetball.co.uk/downloads/news/Netball%20Europe%20Day%201%20Report.pdf |date=2015-06-11 }} |- |align=right| '''{{WAL|nz|2}}''' |'''{{ku|74|17}}''' |align=left| {{IRL|nz|1}} | [http://www.welshnetball.co.uk/downloads/news/Netball%20Europe%20Day%201%20Report.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150611221435/http://www.welshnetball.co.uk/downloads/news/Netball%20Europe%20Day%201%20Report.pdf |date=2015-06-11 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=5|[[31. máj]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=150| |- |align=right| '''{{WAL|nz|2}}''' |'''{{ku|41|38}}''' |align=left| {{SCO|nz|1}} | [http://www.welshnetball.co.uk/downloads/news/Netball%20Europe%20Day%202.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150611051557/http://www.welshnetball.co.uk/downloads/news/Netball%20Europe%20Day%202.pdf |date=2015-06-11 }} |- |align=right| '''{{NIR|nz|2}}''' |'''{{ku|84|25}}''' |align=left| {{IRL|nz|1}} | [http://www.welshnetball.co.uk/downloads/news/Netball%20Europe%20Day%202.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150611051557/http://www.welshnetball.co.uk/downloads/news/Netball%20Europe%20Day%202.pdf |date=2015-06-11 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=5|[[1. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=150| |- |align=right| '''{{SCO|nz|2}}''' |'''{{ku|79|19}}''' |align=left| {{IRL|nz|1}} | [http://www.welshnetball.co.uk/downloads/news/Day%203%20of%20the%20World%20Cup%20Qualifiers%20here%20in%20Cardiff.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150611132351/http://www.welshnetball.co.uk/downloads/news/Day%203%20of%20the%20World%20Cup%20Qualifiers%20here%20in%20Cardiff.pdf |date=2015-06-11 }} |- |align=right| {{WAL|nz|2}} |'''{{ku|51|43}}''' |align=left| {{NIR|nz|1}} | [http://www.welshnetball.co.uk/downloads/news/Day%203%20of%20the%20World%20Cup%20Qualifiers%20here%20in%20Cardiff.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150611132351/http://www.welshnetball.co.uk/downloads/news/Day%203%20of%20the%20World%20Cup%20Qualifiers%20here%20in%20Cardiff.pdf |date=2015-06-11 }} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=30 |{{tooltip|BV|Body vsietené}} !width=30 |{{tooltip|BI|Body inkasované}} !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25 |{{tooltip|B|Body}} |- |1 |align=left|{{WAL|nz|1}} |3||3||0||0|| 166|| 98|| +68||'''6''' |- |2 |align=left|{{SCO|nz|1}} |3||2||0||1|| 162|| 104|| +58||'''4''' |- |3 |align=left|{{NIR|nz|1}} |3||1||0||2|| 171|| 121|| +50||'''2''' |- |4 |align=left|{{IRL|nz|1}} |3||0||0||3|| 61|| 237|| −176||'''0''' |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=20|Por. ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| '''1.''' || {{WAL|nz|1}} || bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta v netballe 2015|MS 2015]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| '''2.''' || {{SCO|nz|1}} || bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta v netballe 2015|MS 2015]] |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| '''3.''' || {{NIR|nz|1}} |- |align="center"| 4. || {{IRL|nz|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.netballeurope.com/images/2014%20Score%20Grid%20-%20WCQ.pdf ME 2014 na oficiálnej stránke Netball Europe]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}} * [http://www.welshnetball.co.uk/news.htm Oficiálna stránka Waleskej netbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140829030637/http://welshnetball.co.uk/news.htm |date=2014-08-29 }} {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Európy v netballe}} }} [[Kategória:Netball v 2014]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v netballe]] [[Kategória:2014 v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Športové podujatia v Cardiffe]] mp1jyo55ax729uve6wcinideyv81eed Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach mužov 2014 0 519349 8219316 7950030 2026-05-25T08:54:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219316 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach mužov | rok = 2014 | iný názov = | logo = Ceremonia de apertura - 2014 CERH European Championship - 03.jpg | veľkosť loga = 250px | popis loga = Otvárací ceremoniál | usporiadateľ = Španielsko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[14. júl|14.]]{{--}}[[19. júl]] [[2014]] | počet tímov = 6 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Taliansko | počet titulov = 3 | zápasy = 15 | góly = 120 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{ESP}} Pedro Gil Gómez (10 g) | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Alcobendas]] | rok pred = 2012 | rok po = 2016 }} '''Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach mužov 2014''' boli v poradí 51. [[Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach]] mužov, ktoré organizuje [[Európska konfederácia kolieskového korčuľovania]] (CERS), resp. jej výbor pre hokej na kolieskových korčuliach{{--}}[[Európsky výbor hokeja na kolieskových korčuliach|CERH]]. Konali sa v meste [[Alcobendas]], v [[Madridské spoločenstvo|Madridskom spoločenstve]], v [[Španielsko|Španielsku]] v dňoch od [[14. júl|14.]]{{--}}[[19. júla]] [[2014]], za účasti 6 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = El Campeonato de Europa comenzará en un mes en Alcobendas |url = http://www.cerh.eu/user/control/news_load.php?id_news=254 |dátum vydania = 14.6.2014 |dátum prístupu = 1.7.2014 |vydavateľ = CERH |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140701153017/http://www.cerh.eu/user/control/news_load.php?id_news=254 |dátum archivácie = 2014-07-01 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El CERH comunica el calendario oficial del Campeonato de Europa de hockey sobre patines | url = http://www.fep.es/website/noticias.asp?idnoticia=8506&modalidad=14&id_noticia=8506&id_modalitat=14&id_sexe=0&id_categoria=0 | dátum vydania = 10.6.2014 | dátum prístupu = 1.7.2014 | vydavateľ = fep.es | jazyk = španielsky }}</ref> Prvýkrát sa turnaja ME nezúčastnilo družstvo {{ENG|hkk|0|Anglicka}}. Španielsko bolo organizátorom európskeho šampionátu mužov ôsmykrát, keď predtým hostilo turnaje v rokoch 1951, 1954, 1957, 1967, 1979, 1987 a naposledy v 2008, v [[Oviedo|Oviede]]. Všetky zápasy sa odohrali v jedinej aréne{{--}}[[Pabellón Amaya Valdemoro]] s kapacitou 2 300 divákov.<ref name=alcobendas>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alcobendas será la sede del Campeonato de Europa de hockey sobre patines 2014 | url = http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2013&qui=noticia&idnoticia=7846&modalidad=14 | dátum vydania = 18.9.2013 | dátum prístupu = 1.7.2014 | vydavateľ = fep.es | jazyk = španielsky }}</ref> Titul neobhajilo domáce Španielsko, ale svoj tretí európsky titul získalo Taliansko, ktoré vyhralo turnaj po 24 rokoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = España termina subcampeona en el Campeonato de Europa de Alcobendas | url = http://www.fep.es/website/noticias.asp?idnoticia=8629&modalidad=14&id_noticia=8629&id_modalitat=14&id_sexe=0&id_categoria=0 | dátum vydania = 19.7.2014 | dátum prístupu = 19.7.2014 | vydavateľ = fep.es | jazyk = španielsky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Benvenuti in paradiso Italia campione d'Europa |url = http://www.hockeypista.it/utente/notizia_vedi.php%3fid=15353 |dátum vydania = 19.7.2014 |dátum prístupu = 19.7.2014 |vydavateľ = hockeypista.it |jazyk = taliansky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150924031132/http://www.hockeypista.it/utente/notizia_vedi.php%3fid=15353 |dátum archivácie = 2015-09-24 }}</ref> Španielsky Alcobendas získal právo hostiť turnaj ME v roku 2013 počas konania [[Majstrovstvá sveta v hokeji na kolieskových korčuliach mužov 2013|Majstrovstiev sveta]] v septembri 2013.<ref name=alcobendas/> == Účastníci == {| class="wikitable" width=250 style=text-align:center |- ! Družstvo !! {{tooltip|2012|Umiestnenie na Majstrovstvách Európy 2012}} !! {{tooltip|Účasti|Predchádzajúce účasti}} |- | align=left|{{ESP|hkkm|1}} (1.) || 1. || 38 |- | align=left|{{PRT|hkkm|1}} (3.) || 2. || 45 |- | align=left|{{ITA|hkkm|1}} (4.) || 3. || 48 |- | align=left|{{FRA|hkkm|1}} (5.) || 4. || 49 |- | align=left|{{CHE|hkkm|1}} (10.) || 5. || 50 |- | align=left|{{DEU|hkkm|1}} (11.) || 6. || 46 |} Pozn: Číslo v zátvorke udáva umiestnenie v medzinárodnom ELO rebríčku k januáru 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ranking of National Teams | url = http://rinkhockey.net/rank-nat-31122013.pdf | dátum vydania = 3.1.2014 | dátum prístupu = 1.7.2014 | vydavateľ = rinkhockey.net | jazyk = anglicky }}</ref> == Výsledky == [[Súbor:España vs Alemania - 2014 CERH European Championship - 03.jpg|náhľad|Otvárací zápas Španielska s Nemeckom]] {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[14. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=120| !width=110| |- |align=right| '''{{ESP|hkkm|2}}''' |'''{{ku|9|2}}''' |align=left| {{DEU|hkkm|1}} | 1 100 divákov | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140714_eurosenior_01_ger-spa.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140721185838/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140714_eurosenior_01_ger-spa.pdf |date=2014-07-21 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[18. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=120| !width=110| |- |align=right| '''{{ITA|hkkm|2}}''' |'''{{ku|7|3}}''' |align=left| {{CHE|hkkm|1}} | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140715_eurosenior_02_swi-ita.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140721185842/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140715_eurosenior_02_swi-ita.pdf |date=2014-07-21 }} |- |align=right| '''{{PRT|hkkm|2}}''' |'''{{ku|3|1}}''' |align=left| {{FRA|hkkm|1}} | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140715_eurosenior_03_fra-por.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140721185927/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140715_eurosenior_03_fra-por.pdf |date=2014-07-21 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[16. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=120| !width=110| |- |align=right| '''{{ITA|hkkm|2}}''' |'''{{ku|3|2}}''' |align=left| {{DEU|hkkm|1}} | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140716_eurosenior_04_ger-ita.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140808051918/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140716_eurosenior_04_ger-ita.pdf |date=2014-08-08 }} |- |align=right| '''{{PRT|hkkm|2}}''' |'''{{ku|5|0}}''' |align=left| {{CHE|hkkm|1}} | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140716_eurosenior_05_swi-por.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140808052018/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140716_eurosenior_05_swi-por.pdf |date=2014-08-08 }} |- |align=right| '''{{ESP|hkkm|2}}''' |'''{{ku|7|2}}''' |align=left| {{FRA|hkkm|1}} | 1 500 divákov | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140716_eurosenior_06_spa-fra.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140808052011/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140716_eurosenior_06_spa-fra.pdf |date=2014-08-08 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[17. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=120| !width=110| |- |align=right| '''{{FRA|hkkm|2}}''' |'''{{ku|2|1}}''' |align=left| {{CHE|hkkm|1}} | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140717_eurosenior_07_swi-fra.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140727000517/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140717_eurosenior_07_swi-fra.pdf |date=2014-07-27 }} |- |align=right| '''{{PRT|hkkm|2}}''' |'''{{ku|13|3}}''' |align=left| {{DEU|hkkm|1}} | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140717_eurosenior_08_por-ger.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140726235336/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140717_eurosenior_08_por-ger.pdf |date=2014-07-26 }} |- |align=right| {{ESP|hkkm|2}} |'''{{ku|2|2}}''' |align=left| {{ITA|hkkm|1}} | 1 300 divákov | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140717_eurosenior_09_spa-ita.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140726235427/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140717_eurosenior_09_spa-ita.pdf |date=2014-07-26 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[18. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=120| !width=110| |- |align=right| {{FRA|hkkm|2}} |'''{{ku|1|4}}''' |align=left| '''{{DEU|hkkm|1}}''' | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140718_eurosenior_10_fra-ger.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140726233230/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140718_eurosenior_10_fra-ger.pdf |date=2014-07-26 }} |- |align=right| {{PRT|hkkm|2}} |'''{{ku|2|3}}''' |align=left| '''{{ITA|hkkm|1}}''' | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140718_eurosenior_11_por-ita.pdf info] |- |align=right| '''{{ESP|hkkm|2}}''' |'''{{ku|13|1}}''' |align=left| {{CHE|hkkm|1}} | 700 divákov | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140718_eurosenior_12_swi-spa.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140726233129/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140718_eurosenior_12_swi-spa.pdf |date=2014-07-26 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[19. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=120| !width=110| |- |align=right| '''{{ITA|hkkm|2}}''' |'''{{ku|5|4}}''' |align=left| {{FRA|hkkm|1}} | [http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=73 info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140811011810/http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=73 |date=2014-08-11 }} |- |align=right| {{CHE|hkkm|2}} |'''{{ku|2|6}}''' |align=left| '''{{DEU|hkkm|1}}''' | [http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=73 info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140811011810/http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=73 |date=2014-08-11 }} |- |align=right| {{ESP|hkkm|2}} |'''{{ku|6|6}}''' |align=left| {{PRT|hkkm|1}} | 2 000 divákov | [http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=73 info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140811011810/http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=73 |date=2014-08-11 }} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" | {{ITA|hkkm|1}} |5||4||1||0|| 20|| 13|| +7||'''13''' |- |2. | align="left" | {{ESP|hkkm|1}} |5||3||2||0|| 37|| 13|| +24||'''11''' |- |3. | align="left" | {{PRT|hkkm|1}} |5||3||1||1|| 29|| 13|| +16||'''10''' |- |4. | align="left" | {{DEU|hkkm|1}} |5||2||0||3|| 17|| 28|| −11||'''6''' |- |5. | align="left" | {{FRA|hkkm|1}} |5||1||0||4|| 10|| 20|| −10||'''3''' |- |6. | align="left" | {{CHE|hkkm|1}} |5||0||0||5|| 7|| 33|| −26||'''0''' |} == Konečné poradie == [[Súbor:Nazionale di hockey su pista dell'Italia - 02.jpg|náhľad|Talianske družstvo po víťazstve na turnaji]] {| class="wikitable" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=20|Por. ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{ITA|hkkm|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{ESP|hkkm|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{PRT|hkkm|1}} |- |align="center"| 4. || {{DEU|hkkm|1}} |- |align="center"| 5. || {{FRA|hkkm|1}} |- |align="center"| 6. || {{CHE|hkkm|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=2014 CERH European Championship}} == Externé odkazy == * [http://www.cerh.eu/user/control/news_load.php?id_news=244 ME 2014 na oficiálnej stránke CERH] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140701145701/http://www.cerh.eu/user/control/news_load.php?id_news=244 |date=2014-07-01 }} {{eng icon}}/{{fra icon}}/{{por icon}} * [http://www.alcobendas.org/es/portal.do?IDR=2773&TR=C&NM=1 ME 2014 na stránke mesta]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{spa icon}} * [http://www.fep.es/ Oficiálna stránka Španielskej federácie kolieskového korčuľovania] {{spa icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach}} }} [[Kategória:Hokej na kolieskových korčuliach v 2014]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach|Muži]] [[Kategória:Športové podujatia v Španielsku|Hokej na kolieskových korčuliach]] r3ivndbaex0b8f9rsjs8m5yx6a07mia Little Richard 0 519496 8219080 7720191 2026-05-24T18:21:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219080 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Little Richard | Obrázok = Little Richard in 2007.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Little Richard v roku 2007 | Popis umelca = americký spevák a skladateľ | Rodné meno = Richard Wayne Penniman | Umelecké mená = Little Richard | Dátum narodenia = [[5. december]] [[1932]] | Miesto narodenia = [[Macon (Georgia)|Macon]]. [[Georgia (štát USA)|Georgia]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = {{Duv|2020|5|9|1932|12|5}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[Rhythm and blues|R&B]], [[rock and roll]], [[gospel]], [[soul (hudba)|soul]] | Roky pôsobenia = 1947 – 2013 | Hrá na nástroje = [[Spevák|spev]], [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Billy Wright]], [[Larry Williams]], [[Don Covay]], [[Billy Preston]], [[Jimi Hendrix]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[RCA Camden Records|RCA Camden]], [[Peacock Records|Peacock]], [[Specialty Records|Specialty]], [[End Records|End]], [[Goldisc Records]], [[Little Star Records]], [[Mercury Records|Mercury]], [[Atlantic Records|Atlantic]], [[Vee-Jay Records|Vee-Jay]], [[Modern Records|Modern]], [[Okeh Records|Okeh]], [[Brunswick Records|Brunswick]], [[Reprise Records|Reprise]], [[K-Tel Records|K-Tel]], [[Warner Bros. Records|Warner Bros.]], [[Disney Records|Disney]] | Webstránka = }} '''Little Richard''', vlastným menom '''Richard Wayne Penniman''' (* [[5. december]] [[1932]], [[Macon (Georgia)|Macon]], [[Georgia (štát USA)|Georgia]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[9. máj]] [[2020]]<ref>[https://www.rollingstone.com/music/music-news/little-richard-dead-48505/ Little Richard, Founding Father of Rock Who Broke Musical Barriers, Dead at 87]</ref>) bol americký spevák, hudobník a skladateľ. Je už šesť dekád jednou z najvplyvnejších osobností hudobnej kultúry. Jeho najvýznamnejším obdobím bola druhá polovica 50. rokov 20. storočia, kedy jeho dynamická hudobná produkcia a charizmatické šoumenstvo položili základ pre [[rokenrol]]ový prejav.<ref name="HallofFame1986">{{Citácia elektronického dokumentu|vydavateľ=The Rock and Roll Hall of Fame|rok=1986|titul=Little Richard|url=http://rockhall.com/inductees/little-richard/|dátum prístupu=March 6, 2013}}</ref> Jeho hudba má tiež rozhodujúci vplyv na formovanie ďalších hudobných žánrov vrátane [[soul (hudba)|soulu]] a [[funk]]u, ovplyvnil veľký počet hudobníkov a spevákov, predstaviteľov ďalších žánrov od [[rock]]u po [[Rep (hudba)|rep]]. Little Richard je držiteľom viacerých ocenení vrátane uvedenia do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej]], či [[Songwriters Hall of Fame|Skladateľskej siene slávy]]. Je držiteľom ocenení za celoživotné dielo od [[National Academy of Recording Arts and Sciences|Národnej akadémie záznamových umení a vied]] a od nadácie [[Rhythm and Blues Foundation]]. Jeho pieseň „[[Tutti Frutti (skladba)|Tutti Frutti]]“ je od roku 2010 súčasťou zbierky kongresovej knižnice ([[National Recording Registry]]). == Biografia == Little Richard sa ako Richard Wayne Penniman narodil v meste Macon, v centrálnej časti južanského amerického štátu [[Georgia (štát USA)|Georgia]]. Jeho rodičmi boli: Leva Mae (rodená Stewartová) a otec Charles "Bud" Penniman. Jeho otec bol kostolným [[diakon]]om, ktorý nezákonne obchodoval s načierno páleným alkoholom a postranne prevádzkoval nočný klub ''Tip In Inn''. Matka bola členkou maconskej bratskej jednoty [[Baptizmus|babtistov]] v kostole New Hope. Deti Pennimanovcov vyrastali v chudobnej štvrti mesta nazvanej Pleasant Hill. Richard mal vtedy vďaka svojej útlej postave prezývku „Lil' Richard“. Tento malý uličník, ktorý si robil žarty zo susedov už v detskom začal spievať v kostole. Pri komplikácii počas pôrodu u Pennimana vznikla menšia deformácia, vďaka ktorej mal ľavú nohu kratšiu. Spôsobilo mu to neobvyklú chôdzu, pre ktorú a aj vďaka svojmu údajne [[zženštilosť|zženštilému]] správaniu bol často okolím zosmiešňovaný. Rodina Pennimanovcov bola silne nábožensky založená. Chodila do viacerých [[Baptizmus|baptistických]], či [[Letničné hnutie|letničných]] kostolov. Niektorí členovia rodiny často počas bohoslužieb miništrovali. Letničné cirkvi Pennimanovi imponovali svojim charizmatickým spôsobom uctievania a živým hudobným sprievodom. Neskôr o týchto časoch hovoril, že počas obdobia rasovej segregácie v Spojených štátoch spieval gospely v priebehu celého dňa, aby sa pozitívne naladil, pretože u ľudí jeho rasy bola vtedy veľká miera chudoby a voči nim bola zo strany bielej rasy mnoho predsudkov. Penniman poznamenal, že ľudia afroamerického pôvodu spievali aby cítili svoje prepojenie s Bohom a očistili sa od skúšok a bremien, ktoré dennodenne museli trpieť. Obdarovaný silným hlasom, Penniman počas spevu ostatných prekrikoval tak, že bol o stupeň hlasnejší ako tí druhí a tak sa stalo, že ho raz aj stopli v speve za to že strašne hlasno kričí a reve. Tento jeho štýl mu vyslúžil v ich cirkevnom zhromaždení prezývku „Bojujúci jastrab“. Pennimanovými prvými vzormi boli [[gospel]]oví interpreti ako [[Brother Joe May]], [[Sister Rosetta Tharpe]], [[Mahalia Jackson]] a [[Marion Williams]]. Spievajúci evanjelista, brat May, vďaka svojmu fenomenálnemu tónovému rozsahu a sile hlasu prezývaný „Thunderbolt of the Middle West“ vtedy inšpiroval chlapca aby sa stal kazateľom. Penniman študoval na strednej škole Hudson High School, kde dosahoval priemerné výsledky. Hudobný talent sa u neho prejavil v čase, keď sa učil hrať na [[saxofón|alt saxofóne]]. Jeho matka spomínala aký bol v mladosti Richard stále posadnutý hudbou. Vždy si pospevoval, podupkával si pritom, či klepkal po plechovkách, hrncoch, alebo panviciach. Rýchlo sa naučil hrať na saxofón a čoskoro dosiahol takú úroveň, že bol schopný účinkovať so školskou [[Dychová hudba|dychovkou]]. V čase štúdií na strednej škole získal Penniman na čiastočný úväzok prácu v budove Macon City Auditorium, pre promotéra Clinta Brantleya, usporiadajúceho miestne svetské koncertné evanjelia. Predával zhromaždeným [[Coca-Cola|Coca-Colu]] počas koncertov účinkujúcich miestnych hviezd ako boli [[Cab Calloway]], [[Lucky Millinder]] a jeho obľúbená speváčka, Sestra Rosetta Tharpe. === Umelecké začiatky === Dňa 27. októbra 1947 počula Rosetta Tharpeová vtedy štrnásťročného Little Richarda ako spieva dve z jej gospelových piesní. Bolo to pred jej koncertom v Macon City Auditorium. Chlapcov spev sa jej zapáčil natoľko, že sa rozhodla ho pozvať aby ako jej hosť začal jej vystúpenie. Promotér programu, Clint Brantley, bol proti tomu, no Little Richardov spev počas dvíhania opony prekonal jeho očakávania. Publikum jasalo a chlapec od pani Thorpovej dostal za svoje vystúpenie svoj prvý honorár. Táto skutočnosť spôsobila, že Richard stratil záujem o štúdium a začal sa venovať vystupovaniu na mestských pódiových šou. Mal zabezpečovať sprievodný spev pri vystúpeniach miestneho proroka a špiritualistu, ktorý vystupoval pod menom Doctor Nubilio. Tento pán bol miestny kaukliar, ktorý nosil turban, farebný plášť a čiernu palicu. Nahovoril Richardovi, že je na ceste ku sláve, ale musí ísť tam, kde je „tráva zelenšia“. Vzhľadom na vzniknuté problémy doma, v škole, združení, či v komunite, Little Richard v roku 1948 odišiel do Dr. Hudson's Medicine Show, kde spieval song „[[Caldonia]]“. Little Richard si spomína, že táto pieseň bola prvou svetskou v štýle R&B, ktorú sa naučil, lebo jeho rodina bola prísne proti tomuto žánru, ktorý bol považovaný za diabolský. Spojil sa potom so svojou prvou hudobnou kapelou, ktorá sa nazývala prvým orchestrom Buster Brown's Orchestra. Práve počas účinkovania s touto hudobnou formáciou začal používať umelecké meno Little Richard. Potom ako v roku 1950 v tejto kapele skončil, začal Richard vystupovať s estrádnymi kapelami ako bola Sugarfoot Sam z Alabamy, či The Tidy Jolly Steppers, The King Brothers Circus a Broadway Follies. Získaval postupne reputáciu umelca štylizujúceho sa do akejsi ženskej podoby, ktorá sa v sfére šoubiznisu označuje ako „[[Drag queen]]“. V tomto čase počúval R&B a v Atlante navštevoval kluby, kde hosťovali: [[Roy Brown]] a [[Billy Wright]]. Little Richard bol silne ovplyvnený hlavne Wrightovým šoumenstvom, bral si ho ako vzor pri svojich sólových vystúpeniach, ktoré predvádzal v období americkej rasovej segregácie v kluboch známych ako [[chitlin' circuit]]. Stal sa počas živých vystúpení príznačným svojou silnou energiou.<ref name="Britannica">{{Citácia elektronického dokumentu|vydavateľ=Britannica Online Encyclopedia|titul=Little Richard (American musician)|author=Langdon C. Winner|url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/344190/Little-Richard|dátum prístupu=March 7, 2013}}</ref> Pri vystúpení v roku 1950 sa Little Richard s Wrightom spriatelil. V roku 1951 dal Wright Little Richardovi kontakt na svojho manažéra, ktorým bol miestny rozhlasový [[dídžej]], Zenas Sears. Spolu s Wrightovou sprievodnou skupinou Sears s Little Richardom vyrobil pre svoju stanicu niekoľko nahrávok, ktoré mu pomohli urobiť kontrakt s labelom Camden, patriacim k [[RCA Records]]. Spolu s nimi vydal osem skladieb, medzi ktorými bola [[blues]]ová balada „Every Hour“, ktorá sa stala prvým Richardovým singlom a hitom v regióne okolo štátu Georgia. Táto nahrávka vylepšila jeho naštrbený vzťah s otcom, ktorý ju s obľubou začal hrávať vo svojom nočnom klube. Little Richard začal vtedy hrávať po kluboch spolu s orchestrom Perryho Welcha a začal zarábať sto dolárov za týždeň. V tomto čase sa stretol s vtedy tínedžerom a hráčom na klavír, [[Esquerita|Esqueritom]], ktorý ho zasvätil do štýlu hrania [[boogie-woogie]]. Vo februári roku 1952 sa po neúspešných nahrávkach Little Richard rozišiel s vydavateľom Camden. V tom istom mesiaci bol po roztržke v blízkosti jeho klubu zavraždený jeho otec. Little Richard sa dostal do finančných ťažkostí, začal pracovať ako umývač riadu pre dopravnú firmu [[Southeastern Greyhound Lines]] a jeho manažérom sa stal Clint Brantley. V tom istom roku založil zájazdovú kapelu Tempo Toppers s ktorou začal vystupovať po južanských kluboch. Spolu s touto kapelou sa mu vo februári roku 1953 podarilo podpísať nahrávaciu zmluvu s vydavateľom [[Peacock Records]]. Nahral u nej osem svojich skladieb a štyri s Johnym Otisom a jeho skupinou, ktoré vtedy oficiálne nevydal. V tomto roku od Tempo Toppers doišiel a založil spolu s bubeníkom [[Charles Connor|Charlesom Connorom]] a saxofonistom Wilbertom "Lee Diamond" Smithom [[rhythm and blues|R&B]] kapelu The Upsetters.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.laweekly.com/westcoastsound/2014/05/14/charles-connor-the-rock-and-roll-original | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek tomu, že kapela bola bez basgitaristu, bola úspešná aj vďaka tomu, že bubeník, Charles Connor, tento hendikep dobiehal dôraznou technikou úderov na veľkom bubne, ktorou sa snažil zvuk basy nahradiť. === Popularita === Vo februári v roku 1955 na popud majiteľa, [[Lloyd Price|Lloyda Pricea]], poslal Little Richard dve svoje [[demonahrávka|demonahrávky]] do vydavateľstva [[Specialty Records]]. Po nejakom čase Richard dostal od tejto hudobnej značky ponuku na nahrávanie. Od vydavateľa Peacock Records bol odkúpený pôvodný kontrakt a bola mu ponúknutá spolupráca s producentom [[Robert Blackwell|Robertom "Bumps" Blackwellom]]. Dôvodom na takúto reakciu bolo pre Blackwella, to že po vypočutí dema dostal pocit, že Little Richard by mohol byť dobrou odpoveďou od Specialty Records na [[Ray Charles|Raya Charlesa]]. Znel mu podobne ako [[Fats Domino]]. Nahrávali v [[New Orleans]]e v štúdiu J&M Studios. Týchto nahrávaní, ktoré sa konali v septembri 1955 sa zúčastnilo niekoľko Dominových sprievodných hudobníkov, ako napríklad bubeník [[Earl Palmer]] a safofónista [[Lee Allen]]. Prvé hudobné kúsky sa nestretli s očakávaným komerčným úspechom a Little Richard a jeho producent výrobu prerušili a venovali sa hraniu v klube s názvom Dew Drop Inn. Počas účinkovania v tomto klube, Little Richard vystupoval aj s pesničkou, ktorá bola improvizáciou z čias výjazdov po kluboch a nazval ju „[[Tutti Frutti (pieseň)|Tutti Frutti]]“. Úvodnou časťou skladby boli bez nástrojov ([[a cappella]]) iba spevom znázornené bicie nástroje v podaní Little Richarda. Blackwell pri jej počúvaní dospel k názoru že má hitový potenciál, no zavolal textárku [[Dorothy LaBostrie]] aby nahradila v piesni niektoré sexuálne narážky menej kontroverznými slovami. Na trikrát realizovaná pôvodná nahrávka zo septembra roku 1955 vyšla na [[singel (hudba)|singli]] v novembri toho istého roku. Nahrávka „Tutti Frutti“ sa okamžite stala hitom. Dosiahla druhú priečku v rebríčku najpredávanejších nahrávok R&B a prešla všetkými rebríčkami v Spojených štátoch ako aj Spojeného kráľovstva. Sedemnáste miesto získala v [[Billboard Hot 100|Billboard Top 100]] a 29. miesto v britských singlových rebríčkoch. Nakoniec sa jej predalo milión kópií..<ref name="Britannica" /><ref name=pc6>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://digital.library.unt.edu/ark:/67531/metadc19752/|titul=Show 6 – Hail, Hail, Rock 'n' Roll: The rock revolution gets underway. [Part 2&#93; : UNT Digital Library |vydavateľ=Digital.library.unt.edu |dátum prístupu=September 18, 2010}}</ref> Little Richardov nasledujúci hitový singel „[[Long Tall Sally]]“ z roku 1956 bol prvý, ktorý mal v R&B rebríčku prvú pozíciu a bol zároveň prvým, ktorý sa dostal do Top&nbsp;10 v hudobných rebríčkoch Spojených štátov aj Spojeného kráľovstva. Podobne ako u „Tutti Frutti“ sa ho predalo viac ako milión kópií. Na tieto úspechy Little Richard zareagoval tým, že si založil svoju sprievodnú kapelu, The Upsetters, ktorej základ tvorili: saxofonista Clifford "Gene" Burks a šéf skupiny [[Grady Gaines]], [[bassová gitara|basgitarista]] Olsie "Baysee" Robinson a [[gitara|gitarista]] Nathaniel "Buster" Douglas. Vystupoval na viacerých koncertných podujatiach, kde bol často posledným účinkujúcim a často sa mu darilo svojim výkonom na seba stiahnuť celý úspech podujatia. Art Rupe popisuje rozdiely medzi Little Richardom a podobnými hitmejkrami začiatkov rokenrolovej éry tak, že podobnosť medzi nahrávkami Little Richarda a Fatsa Domina bola veľmi blízka. Obidvaja zvykli pri vystúpení pri hudobnom nástroji stáť, no Domino s iba mierne knísal, no Little Richard vynikal tým, že bol veľmi dynamický, úplne bez zábran, divoký a kapela bola súčasťou spevákovej prezentácie. Počas rasového napätia v Spojených štátoch Little Richard počas verejných vystúpení lákal zmiešané publikum. Podľa vyjadrenia hudobníka [[H. B. Barnum]]a, Little Richard patril k tým, ktorí otvorili dvere a pričinil sa o spojenie rôznych rás. Pred Little Richardom boli hudobné vystúpenia buď iba pre čiernych, alebo iba pre bielych a nikto iný tam nemohol prísť. Little Richardov úspech spôsobil, že návštevníci obidvoch rás prišli do budovy, no boli ešte stále [[segregácia|segregovaní]]: napríklad tí, čo mali tmavú pleť boli na balkóne a tí, čo patrili k bielej rase boli na hlavnom tanečnom parkete. Bežne sa stávalo, že na konci predstavenia obidve rasy aj tak spolu tancovali na parkete. Vo vysielaniach miestnej televízie cez predstaviteľov rasistických združení akým bol v Južnej Alabame [[White Citizens Council]] sa začali ozývať varovania ako rokenrol dáva dokopy rasy. Podľa nich nebolo možné aby čierni hudobníci ako Little Richard mohli hrať pred čisto bielym obecenstvom, už vôbec nie na Juhu, kde bol rasizmus výrazný. [[File:Little richard specialty 624 a.jpg|thumb|left|Singlová nahrávka „Good Golly, Miss Molly“<br />(vydavateľ: Specialty Records)]] Little Richardove vystúpenia boli prvými v histórii rokenrolu, kde boli použité bodové a blikajúce reflektory. Bol inovatívny aj tým, že na vystúpeniach mával oblečené farebné pláštenky, polokošele, používal mejkap a oblečenie posiate pestrofarebnými kameňmi a flitrami. Často po pódiu pobehoval, počas hry si vykladal nohu na klavír, poskakoval hore dolu po scéne, či vyskočil na klavír, čím si vyslúžil priaznivú odozvu publika. Fanúšikovia niekedy reagovali estrémne. V júni roku 1956, počas jednej Little Richardovej šou v baltimorskom [[Royal Theatre (Baltimore)|Royal Theatre]], museli organizátori viacerým z nich brániť v skákaní z balkóna. Policajti vtedy dvakrát stopli vystúpenie, lebo niektorí z fanúšikov vybehli na javisko aby si ukradli od Little Richarda nejaký suvenír. Na tejto akcii jedna žena hodila po Little Richardovi svoju spodnú bielizeň, čím k tomuto činu vyprovokovala aj ďalšie účastníčky koncertu. V roku 1956 mal Little Richard deväť hitov v Spojených štátoch a päť v Spojenom kráľovstve. Boli medzi nimi nahrávky ako „[[Slippin' and Slidin']]“, „[[Rip It Up]]“, „[[Ready Teddy]]“, „[[The Girl Can't Help It]]“ a „[[Lucille]]“. Veľa jeho prvých hitov boli inšpiráciou pre výrobu [[coververzia|coververzií]], ktoré nahrali [[Pat Boone]], [[Elvis Presley]] a [[Bill Haley]]. Pre svoj štylizovaný hviezdny vzhľad sa Little Richard stal zaujímavou postavou pre postavy vo [[film]]och ''[[Don't Knock the Rock]]'', ''[[Mister Rock and Roll]]'' a ''[[The Girl Can't Help It]]''.<ref name="WallStreet">{{Citácia elektronického dokumentu|vydavateľ=The Wall Street Journal|url=http://online.wsj.com/article/SB10001424052748703545604575407661245246210.html|titul=Little Richard, The First|author=Myers, Marc|dátum prístupu=September 29, 2011}}</ref> Jeho úspechy nasledovali aj v roku 1957, kedy nahral medzinárodne uznané hity „[[Jenny, Jenny]]“ a „[[Keep A-Knockin']]“. Vyšli mu aj ďalšie hity ako „[[Good Golly Miss Molly]]“ až ich dosiahol osemnásť počas troch rokov. V máji roku 1957 Little Richardovi vyšiel jeho prvý hudobný album ''[[Here's Little Richard]]'', ktorý sa v rebríčku [[Billboard 200|''Billboard'' Top LPs]] dostal na 13. pozíciu. V tom čase to bola rarita v rokenrolovom hudobnom žánri. Little Richardov úspech urobil koncom roka 1956 z neho milionára, usadil sa v [[Los Angeles]], kde si kúpil [[zámok]] v bohatej časti mesta, kde býval hneď vedľa boxera [[Joe Louis]]a. Mal vážny vzťah s Audrey Robinson, ktorá bola vtedy dospievajúcou študentkou a neskôr striptérkou pod umeleckým menom Lee Angel. V októbri roku 1957 sa Little Richard vybral spolu s [[Gene Vincent]]om a [[Eddie Cochran]]om na turné po [[Austrália|Austrálii]]. V jeho polovici šokoval publikom svojim vyhlásením, že chce svoj ďalší život venovať cirkvi. Bolo to podľa neho potom ako sa počas letu medzi [[Melbourne]] a [[Sydney]] do červena rozžeravili motory lietadla a on považoval za anjelský zázrak, že sa udržalo vo vzduchu. Počas nasledujúceho koncetu v Sydney zazrel jasnú červenú ohnivú guľu, z ktorej zostal v šoku. Videl jav, ktorý bol neskôr vysvetlený ako obraz v vypustenia prvej [[umela družica|umelej družice]] [[Sputnik 1]]. Little Richard si to ale vysvetlil ako znamenie od Boha, aby učinil pokánie z vykonávania svetskej hudby a divoký životný štýl a svoj život zasvätil cirkvi. Vrátil sa preto do Štátov o desať dní skôr. Po návrate sa dozvedel, že jeho lietadlo, ktorým mal pôvodne priletieť domov sa zrútilo do [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Tieto zhody okolností u neho upevňovali presvedčenie, že to čo robí je riadené Bohom. Potom ako vystúpil v [[Apollo Theater]] a v tom istom mesiaci sa zúčastnil nahrávania pre Specialty sa Little Richard zapísal na [[Oakwood College]] v [[Huntsville]] ([[Alabama]]) na štúdium [[teológia|teológie]]. V rozhodnutí o tom, že sa vzdá pôsobení v hudobnom priemysle ho utvrdila aj jeho nespokojnosť v spôsobe odmeňovania od vydavateľstva Specialty. Po ukončení jeho zmluvy s týmto labelom v roku 1959, Little Richard neochotne súhlasil s tým, že sa vzdáva akýchkoľvek ďalších odmien za hudobný materiál, ktorý u nich vydal. V roku 1958 založil The Little Richard Evangelistic Team, s ktorým cestoval s cieľom šíriť kázania po krajine. Mesiac na to keď mal v novembri roku 1957 kázanie v jednej evanjelickej knvencii stretol Little Richard Ernestine Campbellovú, sekretárku z [[Washington, D.C.|Washingtonu D.C.]], s ktorou sa 11. júla 1959 oženil. V tomto čase Little Richard začal nahrávať [[gospel]]ovú hudbu a mal v rebríčkoch niekoľko úspešných skladieb ako napríklad „He's Not Just a Soldier“, či „Crying in the Chapel“. Iný jeho singel, „He Got What He Wanted“, sa dostal do Top&nbsp;40 v rebríčku Spojeného kráľovstva. Jeho vzor z destva, [[Mahalia Jackson]], sa potom ako v kostole Mount Moriah Baptist Church v Los Angeles počula jeho spev sa uznanlivo vyjadrila o jeho prínose k šíreniu evanjelia. Potom ako pracoval na albume ''King of the Gospel Singers'', [[Quincy Jones]] v roku 1984 poznamenal, že Little Richardov spev ho zaujal najviac zo všetkých zúčastnených účinkujúcich. === Návrat ku svetskej hudbe === V roku 1962 koncertný promotér, [[Don Arden]], presvedčil Little Richarda že jeho tvorba je na Európskom trhu populárna a bolo by dobré absolvovať turné na starom kontinente. Rezervoval ho ako titulného umelca na spoločných koncertoch na ktorých účinkoval [[Sam Cooke]]. Na začiatku Cooke meškal a tak Little Richard vystúpil s gospelovou tvorbou, ktorá mala vlažnú odozvu. Po ňom vystúpil Cooke, ktorý si vyslúžil od davu intenzívny potlesk, na to Little Richard a jeho organista [[Billy Preston]] v tme hudobne uviedli do varu publikum predtým ako spustili hit „Long Tall Sally“, ktorý si vyslúžil hysterickú reakciu. Little Richardovým šou sa dostávalo podobných reakcií kdekoľvek vystupoval vrátane toho v Granada Theatre v [[Mansfield]]e, kde musel predčasne skončiť, lebo sa mu [[fanúšik]]ovia vyrútili na javisko. Na používaní Little Richarda ako headlinera koncertných vystúpení chcel získať aj [[Brian Epstein]], manažér skupiny [[The Beatles|Beatles]], ktorý požiadal Little Richarda a Ardena aby jeho nová skupina otvorila niektoré jeho koncertné vystúpenia. S niektorými termínmi Little Richard súhlasil a „Chrobáci“ boli jeho predskupinou napríklad v Tower Ballroome v [[Brighton]]e, októbri roku 1962. V nasledujúcom mesiaci hrali The Beatles pred Little Richardom v [[Star Club]]e v [[nemecko]]m [[Hamburg]]u. Počas tejto akcie Little Richard radil kapele ako predviesť skladby a učil [[Paul McCartney|Paula McCartneya]] jeho charakteristický spôsob spevu. Po návrate do USA, Little Richard nahral s kapelou The Upsetters pre hudobného vydavateľa [[Little Star Records]] šesť rokenrolových skladieb. [[File:Little Richard (1967).png|thumb|left|180px|Little Richard v roku 1967]] Nasledujúcu jeseň sa Little Richard vrátil do Spojeného kráľovstva, kde mu robili predkapelu [[The Rolling Stones]]. Na konci tohto turné zahviezdil v špeciálnom programe ''The Little Richard Spectacular'' televíznej spoločnosti [[Granada Television]]. Program bol natoľko úspešný, že bol odvysielaný dvakrát a televízia dostala od fanúšikov viac ako 60&nbsp;000&nbsp;listov. Zábery z tohto špeciálu obleteli celý svet a zvýraznili celé to šialenstvo, ktoré okolo seba šíril rokenrol. V roku 1964 sa Little Richard nakrátko vrátil k vydavateľstvu Specialty a nahral päť piesní vrátane hitovej nahrávky „Bama Lama Bama Loo“, ktorá s dostala v Spojenom kráľovstve do Top&nbsp;20, no v USA bola iba na 82.&nbsp;mieste. Neskôr v tom istom roku podpísal Little Richard zmluvu s [[Vee-Jay Records]] vydal u nich album ''[[Little Richard Is Back (And There's a Whole Lotta Shakin' Goin' On!)]]''. Album na domácom trhu prepadol a to aj napriek televíznej prezentácii singlu „[[Whole Lotta Shakin' Goin' On]]“ v populárnom programe televízie ABC s názvom ''[[Shindig!]]''. Od septembra roku 1964 sa stal riadnym členom kapely The Upsetters gitarista [[Jimi Hendrix]]. V decembri toho istého roku sa Hendrix a niektorí členovia kapiel 50. rokov 20. storočia spojili aby v New Yorku nahrali reedície osvedčených skladieb. Najúspešnejší výsledok spolupráce medzi Hendrixom a Little Richardom vznikol v nasledujúcom roku kedy Little Richard, Billy Preston a Hendrix nahrali soulovú baladu „I Don't Know What You've Got (But It's Got Me)“, ktorá sa vyšplhala na dvanáste miesto rebríčka hitov R&B. Little Richard a Hendrix mávali často potýčky pre nedochviľnosť, či vyvádzanie na pódiu, ktoré vyvrcholili tým že Little Richardov brat, Robert, Hendrixa v júli roku 1965 z kapely vyhodil. V tom istom roku Little Richard založil vlastnú nahrávaciu značku pod ktorou nahral iba dve skladby, ktoré nepublikoval. Nakrátko podpísal zmluvu s hudobný vydavateľom [[Modern Records]], nebol u neho úspešný a tak začiatkom roku 1966 prestúpil k ďalšej značke, [[Okeh Records]]. Okeh spojili Little Richarda s jeho priateľom z 50. rokov, producentom [[Larry Williams]]om, s ktorým vydali dva albumy: ''[[The Explosive Little Richard]]'' s dvoma menšími hitmi: „Poor Dog“ a „Commandments of Love“. Druhým albumom bol ''[[Little Richard's Greatest Hits: Recorded Live!]]'', ktorý Little Richarda po desiatich rokoch vrátil na 28.&nbsp;miesto do rebríčka popových nahrávok.<ref name="HallofFame1986" /> Williams takisto spolupracoval ako režisér pri koncertných vystúpeniach v Okeh klube v Los Angeles. V tomto období dopyt po Little Richardovi značne vzrástol. Koncom roka 19*67, po odchode od Okeh Records, Little Richard krátko spolupracoval so značkou [[Brunswick Records]]. Little Richard sa v 60. rokoch, po návrate ku komerčnej hudbe snažil na scéne prebiť. Často sa sťažoval producentom, že sa cíti nedocenený. Poukazoval na to, ako ho producenti tlačia smerom k okrajovo orientovanému labelu [[Motown|Motown sound]] a cítil, že k nemu nepristupujú s očakávaným rešpektom.<ref>{{Citácia Harvard |titul="Religion and Rock and Roll," Joel Martin Show, WBAB 102.3 FM, N.Y., Guests: [[Harry Hepcat]] and Little Richard, Aug. 16, 1981}}</ref> Little Richard často hrával v ošumelých kluboch a salónoch bez výraznejšej podpory hudobného vydavateľa. Nabral si na seba imidž prikrášlenej divokej [[Androgyn|obojpohlavnej]] osobnosti, ktorá sa pre kluby hodila, no pre vydavateľov nebolo prijateľné prezentovať takúto kontroverznú postavu konzervatívnym fanúšikom hudby v štýle R&B. Rozhnevaní na jeho rozhodnutie skončiť svoje nábožensky orientované pôsobenie ho ignorovali a dídžeji južanských rádií. Napriek všetkému, čo nepriaznivo ovplyvňovalo jeho prezentáciu v médiách, mal podľa vyjadrenia počas uvádzania do siene slávy hudobných skladátum prístupuľov v roku 1968 na celom svete predaných viac ako 32&nbsp;miliónov hudobných nosičov.<ref name="SongwritersHallofFame">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.songwritershalloffame.org/exhibits/bio/C334|titul=Songwriters Hall of Fame – Little Richard Biography|vydavateľ=Songwriters Hall of Fame|dátum prístupu=December 15, 2012}}</ref> Zameral sa na živé vystúpenia, preferoval ich pred nahrávaním a koncom 60. rokov sa stal úspešným svojimi šou v kasínach a hoteloch v Las Vegas, New Yorku a Los Angeles. Na národné výslnie slávy sa dostal v roku 1969 ako účinkujúci na festivale [[Atlantic City Pop Festival]], na ktorom na seba upútal pozornosť od vtedajších hviezd ako bola [[Janis Joplin]], či headliner programu pop festivalu v Toronte, [[John Lennon]]. Tieto úspechy spôsobili, že Little Richard bol zaujímavou celebritou, ktorá bola prizvaná do talkšou ''[[Tonight Show Starring Johnny Carson]]'' a ''[[Dick Cavett Show]]''. Po týchto úspechoch Little Richard v roku 1970 podpísal zmluvu s [[Reprise Records]]. U tohto vydavateľa mu vyšiel album ''[[The Rill Thing]]'', s rebríčkovými singlami „Freedom Blues“ a „Greenwood, Mississippi“, no jeho ďalšie projekty nemali porovnateľný úspech a tak Little Richard počas zvyšku dekády účinkoval skôr ako hosť s rockermi ako boli [[Delaney and Bonnie]], [[Joey Covington]] a [[Joe Walsh]]. V roku 1972 účasť pri nahrávaní spolu s [[Canned Heat]] pri skladbe „Rockin' with the King“ a v roku 1976 pri nahrávke „Take It Like a Man“ s [[Bachman–Turner Overdrive]] mali komerčný úspech v hudobných rebríčkoch. V tých časoch Little Richard spolu s troma bratmi založili manažérsku spoločnosť Bud Hole Incorporated. Po odchode od Reprise v roku 1973, Little Richard nahral pre nezávislý label Green Mountain Records singel „In the Middle of the Night“, z ktorého výťažok šiel na charitu pre obete tornád, ktoré v tom čase postihli dvanásť štátov únie. O tri roky neskôr, v roku 1976, mal nevýrazný úspech so singlom „Call My Name“, nahratým u Mainstream Records a publikovaný cez Motown. V tom istom roku v [[Nashville]] pre [[K-Tel Records]] nahral osemnásť svojich klasických hitov, ku ktorým mu vyšli vynovené single piesní „Good Golly Miss Molly“ a „Rip It Up“, ktoré zabodovali v singlových rebríčkoch Spojeného kráľovstva.<ref name="betts">{{cite book| first= Graham| last= Betts| rok=2004| titul= Complete UK Hit Singles 1952–2004| edition= 1st|vydavateľ= Collins| location= London| isbn= 0-00-717931-6| page=457}}</ref> U Little Richarda po drogovej a alkoholovej perióde a osobných tragédiách v roku 1977 nasledovalo obdobie, kedy prestal s rokenrolom a vrátil sa k evanjelizmu v roku 1979 aj vydaním gospelového albumu ''[[God's Beautiful City]]''. ===Comeback=== [[File:Little Richard 1988.jpg|thumb|210px|right|Little Richard počas interview v roku 1988]] V roku 1984 podal Little Richard žalobu o 112&nbsp;miliónov dolárov proti [[Specialty Records]], [[Art Rupe]] a proti jeho vydavateľovi Venice Music a voči [[Sony-ATV Music Publishing|ATV Music]] za to, že od roku 1959, kedy odišiel od vydavateľov nedostávala od nich licenčné poplatky. Podanie malo byť so súdnym dvorom urovnané v roku 1986. Podľa niektorých správ bol spoluvlastníkom skladieb od kapely The Beatles a Little Richardových nahrávok spolu so Sony-ATV aj [[Michael Jackson]], ktorý vtedy poskytol Little Richardovi náhradu.<ref name=msnbc>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.today.com/id/32297409/ns/today-today_entertainment/t/michael-jacksons-mom-played-role-business/|titul=Michael Jackson's mom played role in business – Entertainment – Celebrities|dátum prístupu=December 28, 2012}}</ref> V roku 1985 pod názvom ''Quasar of Rock: The Life and Times of Little Richard'', vydal [[Charles White]] Little Richardovu autorizovanú biografiu, ktorá vzhľadom na svoju tému obrátila na Little Richarda pozornosť verejnosti. Podľa vyjadrenia časopisu ''[[Rolling Stone]]'' boli okolnosti súvisiace s Little Richardom s jeho novou publicitou označené za „impozantný comeback“ do sféry šoubiznisu. Zosúladenie postavenia hlásateľa evanjelia a rokenrolového hudobníka dalo Little Richardovi príležitosť vyjadriť postoj, že tento žáner môže slúžiť dobru tak ako aj zlu. Po tom ako prijali úlohy vo filme ''[[Down and Out in Beverly Hills]]'', napísali Little Richard a Billy Preston pre jeho [[soundtrack]] na rocku a náboženskej téme založený song „Great Gosh A'Mighty“. Little Richard sa za tento film dočkal priaznivej kritiky a pieseň sa stala úspešnou ako v americkom [[Billboard Hot 100]], ale aj oficiálnom britskom rebríčku. Hit sa v roku 1986 stal súčasťou albumu ''[[Lifetime Friend]]''. Vydali ho [[Warner Bros. Records]] a obsahoval „rytmické posolstvá“ v štýle [[gospel rap|gospelového repu]]. V Spojenom kráľovstve boli s úspechom prijaté okrem „Great Gosh A'Mighty“ aj single „Somebody's Comin“ a „Operator“. Väčšinu ôsmej dekády Little Richard strávil v televíznych šou, objavil sa aj vo filmoch a získaval tak nových fanúšikov, ktorí oceňovali jeho „komediálny talent“. V roku 1989 Little Richard vyprodukoval rytmicky znejúcu modlitbu a vokály pre rozšírenú verziu hitu od [[U2]]/[[B.B. King]]a s názvom „[[When Love Comes To Town]]“. V tom istom roku zaspieval svoju klasiku, „Lucille“, na benefičnom koncerte, ktorý usporiadala [[Cher]] na podporu boja proti [[AIDS]]. V roku 1990 nahral Little Richard hovorenú repovú sekvenciu na hit zoskupenia [[Living Colour]] sa názvom „[[Elvis Is Dead]]“. Skladba bola vydaná na ich albume ''Time's Up''. Nasledujúci rok sa podieľal na singli a videu „[[Voices That Care]]“, ktoré boli publikované pre to aby morálne podporili vojakov zapojených do operácie známej ako ''[[Druhá vojna v Perzskom zálive|Púštna búrka]]''. Pre [[Disney Records]] na detský album ''[[Shake It All About]]'' z roku 1992 nahral pieseň „[[The Itsy Bitsy Spider]]“. V 90. rokoch Little Richard vystupoval na koncertoch po celom svete, vystupoval v televíziách, hral vo filmoch a na nahrávkach s inými umelcami, medzi ktorými boli [[Jon Bon Jovi]], [[Elton John]] a [[Solomon Burke]]. === Neskoršie roky === V roku 2000 bol dramatizovaný Little Richardov životný príbeh pre natáčanie [[životopisný film|biografie]], ktorá bola publikovaná pod názvom ''[[Little Richard (TV seriál)|Little Richard]]''. Biografia sa zaoberala na obdobie začiatkov jeho umeleckej dráhy vrátane prerazenia v šoubiznise, návratu ku kresťanskej hudbe a, začiatkom 60. rokov, opätovnému príchodu na svetskú hudobnú scénu. Postavu Little Richarda hral herec [[Leon Robinson]], ktorý za ňu získal nomináciu na [[NAACP Image Award]]. V roku 2002 sa Little Richard podieľal na nahrávaní pocty legendárnemu [[Johnny Cash|Johnymu Cashovi]] ktorá vyšla na [[Kompilačný album|kompilácii]] ''[[Kindred Spirits: A Tribute to the Songs of Johnny Cash]]''. V roku 2006 bol Little Richard obsadený do populárnej reklamnej kampane druhej najväčšej americkej poisťovacej spoločnosti [[GEICO]].<ref>{{Citácia periodika| url=http://www.cbsnews.com/8301-3445_162-2476130.html | periodikum=CBS News | titul=The Unlikely Titan Of Advertising | dátum prístupu=February 14, 2007}}</ref> V septembri roku 2006 vyšiel jeho duet [[coververzia|coververzie]] skladby „I Saw Her Standing There“ od [[The Beatles]] na kompilácii, ktorú pod názvom ''Last Man Standing'' vydal [[Jerry Lee Lewis]]. V roku 2008 Little Richard a Lewis spolu s [[John Fogerty|johnom Fogertym]] vystúpili na [[Grammy Awards|Grammy Awards of that rok]]. Bolo to na popud [[National Academy of Recording Arts and Sciences|NARAS]], ktorí ich označili za dvoch umelcov považovaných za „základné kamene rokenrolu“. V tom istom roku bol Little Richard v rádiu hosťom [[Don Imus|Dona Imusa]], ktorý vtedy podporoval album venovaný chorým deťom s názvom ''The Imus Ranch Record''.<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.nytimes.com/2008/09/10/arts/television/10radi.html?_r=0|periodikum=Singers Aid a Charity and The Man Who Runs It|dátum prístupu=September 10, 2008}}</ref> V júni roku 2010 Little Richard nahral gospelovú pieseň na pripravovaný album, ktorý bol poctou legende [[Dottie Rambo]]. Ku koncu prvého desaťročia nového milénia, časopis ''Rolling Stone'' zaznamenal, že Little Richard sa stal „jedným z najvýznamnejších, najuznávanejších ľudí sveta“. Počas desaťročia koncertoval primárne po Spojených štátoch a po Európe. Od roku 2010 sa u neho dostavili problémy so zápalom sedacieho nervu, bolesťami v ľavej nohe, ktoré vyvrcholili nahradením postihnutého bedrového kĺbu. Tieto okolnosti obmedzili jeho verejné účinkovanie. Napriek tomu sa v júni roku 2012 ''Rolling Stone'' uznanlivo vyjadrili k jeho koncertu na pódiu v [[Howard Theater]] in [[Washington, D.C.]] slovami, že „Little Richard je stále plný energie, je stále veľký šoumen, jeho hlas je stále poháňaný hĺbkou gospelu a vzrušujúcim výkonom“.<ref name="rollingstone.com">{{Citácia elektronického dokumentu|author=By&nbsp;Patrick Doyle |url=http://www.rollingstone.com/music/news/little-richard-tears-through-raucous-set-in-washington-d-c-20120617 |titul=Little Richard Tears Through Raucous Set in Washington, D.C. &#124; Music News |vydavateľ=Rolling Stone |dátum prístupu=March 2, 2013}}</ref> V októbri toho istého roku nadviazal na toto vystúpenie deväťdesiat minútovým na [[Florida|floridskej]] Pensacola Interstate Fair a v marci 2013 v Las Vegas ako hedlajner akcie Viva Las Vegas Rockabilly Weekend..<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.gopensacola.com/apps/pbcs.dll/gallery?Avis=E6&Dato=20121028&Kategori=GOPENSACOLA08&Lopenr=210280801&Ref=PH|titul=Little Richard in concert|vydavateľ=GoPensacola.com|dátum prístupu=April 14, 2013}}</ref><ref>{{Citácia periodika|url=http://www.lasvegassun.com/vegasdeluxe/2013/apr/01/photos-little-richard-headlines-viva-las-vegas-ro/|titul=Photos: Little Richard headlines at Viva Las Vegas Rockabilly Weekend at The Orleans|periodikum=Las Vegas Sun|dátum prístupu=April 2, 2013}}</ref> V roku 2014 si mladého Little Richarda zahral herec [[Brandon Mychal Smith]] v biografickom filme o Jamesovi Brownovi ''[[Get On Up (film)|Get On Up]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://btscelebs.com/2013/12/09/disneys-brandon-mychal-smith-to-portray-little-richard/ |titul=Disney’s Brandon Mychal Smith to Portray Little Richard |vydavateľ=Btscelebs |dátum prístupu=2014-05-23}}</ref> Jedným z koproducentov tejto snímky je [[Mick Jagger]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.imdb.com/titul/tt2473602/?ref_=nm_flmg_act_2 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Význam == === Hudobný štýl === Little Richardov hudobný štýl a spôsob vystupovania na koncertoch mali rozhodujúci vplyv na spôsob prezentácie populárnych hudobných žánrov 20. storočia.<ref name="Britannica" /> Ako priekopník rokenrolu ho na pódiách stelesnil okázalejšie ako akýkoľvek iný umelec. Jeho chrapľavý krikľavý spev sa stal pre neho charakteristický a jeho prejav bol fúziou [[boogie-woogie]], R&B z oblasti New Orleansu a gospelovej hudby zvýraznenej rytmickou linkou. Dvaja z priekopníkov soulovej hudby, [[Otis Redding]] a [[Sam Cooke]], Little Richarda označujú za toho, kto prispel k vývoju tohto žánru. Redding poznamenal, že väčšina jeho tvorby má základ u Little Richarda, ktorý pre tento žáner spravil veľa práce. V roku 1963 mal Sam Coke v Top 40 hit, ktorý bol [[coververzia|coververziou]] Little Richardovej piesne „Send Me Some Loving“. [[James Brown]] hovoril, že Little Richard ajeho kapela, The Upsetters s hráčom na bicie nástroje [[Charles Connor|Charlesom "Chuckom" Connorom]], boli prvými, ktorí zahrali funkový rytmus.<ref name="HallofFame1986" /> Little Richardove hity z polovice 50. rokov, ako „Tutti Frutti“, „Long Tall Sally“, „Keep A-Knockin“ a „Good Golly Miss Molly“ boli všeobecne charakterizované hravými textami so sexuálnymi sugestívnymi [[konotácia]]mi.<ref name="Britannica" /> [[Ray Charles]] Little Richarda v roku 1988 na svojom koncerte opísal ako muža, ktorý naštartoval hudbu, ktorá nastavila tempo pre mnoho z toho, čo sa hráva dnes. Ďalší priekopník rokenrolu, [[Bo Diddley]], nazval Little Richarda ako jedného z géniov šoubiznisu, ktorý ovplyvnil hudobný priemysel. Všetci Little Richardovi súčasníci: [[Elvis Presley]], [[Bill Haley]], [[Jerry Lee Lewis]], [[The Everly Brothers]], [[Gene Vincent]] a [[Eddie Cochran]] nahrali coververzie skladieb Little Richarda. Presley v roku 1969 poznamenal, že jeho dva prvé prelomové albumy z roku 1956 boli inšpirované Little Richardovým štýlom, lebo on bol podľa neho ten najlepší. V roku 1984 [[Pat Boone]] poznamenal, že nikto nebol tak často v hudbe napodobňovaný ako Little Richard. O Little Richardovi v roku 2010 časopis GQ je bezpochyby najvýraznejší a najvplyvnejší zo zakladajúcich otcov [[rock'n'roll]]u. Podľa vyjadrenia priekopníka [[R&B]], [[Johnny Otis|Johnnyho Otisa]], je umelecký význam Little Richarda totožný a historicky dôležitý porovnateľne s tým, keby sme dali dokopy Elvisa Presleyho, [[The Beatles]] a [[The Rolling Stones]]. === Spoločenský význam === Svojím hudobným štýlom sa Little Richard stal významným predstaviteľom toho, čo dnes nazývame „[[Crossover (hudba)|crossover]]“. Jeho prínosom je, že prepojil medzi sebou viacero žánrov bez ohľadu na ich priamy pôvod, čím spájal aj publikum viacerých rasových skupín. Jeho koncerty lámali hranice medzi farebným a bielym obyvateľstvom a nenásilne narúšali vplyvy rasovej segregácie. Hudobník a producent, [[H.B. Barnum]] popisuje v knihe ''Quasar of Rock''' Little Richarda ako toho, kto otvoril dvere a spojil rasy. Barnum dodáva, že Little Richardove piesne neboli len o tom ako chlapec stretol dievča, dievča chlapca a všetci sa bavili... oni mali čo povedať aj do sociologických dianí v krajine a vo svete. Barnum poznamenal, že charizma Little Richarda bola vo svojej dobe úplne odlišným fenoménom hudobného priemyslu, opisuje to aká bola dynamická jeho pódiová šou, ako dokázal provokovať obecenstvo do stavu, že nakoniec jeho samotného v hluku nebolo počuť. Kedykoľvek odišiel od klavíra, či vyskočil naň, alebo šiel medzi obecenstvo. Na vystúpeniach mával oblečené pestrofarebné pláštenky, blúzy, tričká, košele, používal mejkap, farebné kamene, či flitre na miestach vystúpení sa požívali svetelné efekty. === Vplyv === Little Richard ovplyvnil celé generácie hudobníkov všetkých žánrov.<ref name="WallStreet" /> Za svoj idol ho označil už [[James Brown]], či [[Otis Redding]].<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.rollingstone.com/music/lists/100-greatest-singers-of-all-time-19691231/little-richard-20101202 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Brown a jeho [[The Famous Flames]] údajne prišli s hitom „[[Please, Please, Please]]“, ktorého slová im na servítku napísla Little Richard.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.macon.com/2014/07/26/3218915/midstate-residents-who-knew-godfather.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140727182150/http://www.macon.com/2014/07/26/3218915/midstate-residents-who-knew-godfather.html | dátum archivácie = 2014-07-27 }}</ref> Otis Redding začal svoju profesionálnu kariéru s Little Richardovou kapelou The Upsetters. [[Ike Turner]] vyhlasoval, že väčšina toho, čo na začiatku svojej kariéry naspievala [[Tina Turner|Tina]] malo svoj základ u Little Richarda. Niečo o tom potvrdil aj Little Richard v predslove Turnerovej biografie ''King of Rhythm''. Ešte na strednej škole so svojou rokenrolovou kapelou The Golden Chords hrával na klavíri Little Richardove pesničky [[Bob Dylan]], ktorý keď odišiel zo školy napísal do ročenky, že jeho ambíciou je stretnúť sa s Little Richardom. Spôsob vystupovania, hudobného prednesu a odievania Little Richarda bol inšpiráciou aj pre [[Jimi Hendrix|Jimiho Hendrixa]]. V roku 1966 vznikol jeho citát o tom, že „by chcel dokázať urobiť s gitarou to, čo dokáže Little Richard so svojím hlasom“. Vo svojich začiatkoch považovali za svoj vzor Little Richarda aj [[Bob Seger]] a [[John Fogerty]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.segerfile.com/influences.html|titul=Bob Seger: Influences|dátum prístupu=December 20, 2012|url archívu=https://web.archive.org/web/20151117071355/http://www.segerfile.com/influences.html|dátum archivácie=2015-11-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.americansongwriter.com/2013/05/john-fogerty-the-extended-interview-2/|titul=John Fogerty: The Extended Interview|vydavateľ=Americansongwriter.com|dátum prístupu=August 12, 2013}}</ref> [[Michael Jackson]] pripustil, že pred vydaním albumu ''[[Off the Wall]]'' bol masívne ovplyvnený tvorbou Little Richarda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|last=Herron |first=Martin |url=http://www.thescarboroughnews.co.uk/news/local/michael-jackson-saved-my-life-1-1454384 |titul=Michael Jackson saved my life |vydavateľ=Scarborough Evening News |dátum prístupu=August 10, 2009}}</ref> Rockoví kritici bez obalu porovnávajú podobnosť medzi androgýnnym zjavom a speváckym prednesom, ktorý je totožný u Little Richarda a [[Prince]]a.<ref name=floridian>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sptimes.com/2004/04/29/Floridian/Prince_and_the_evolut.shtml |titul=Floridian: Prince and the evolution |vydavateľ=Sptimes.com |dátum prístupu=March 26, 2012}}</ref><ref name="r1" /> Harry Webb si zmenou svojho umeleckého mena na [[Cliff Richard]] uctil práve Little Richarda a speváka [[Rick Richards|Ricka Richardsa]]. Za svoj vzor Little Richarda považovali aj členovia kapely [[The Beatles]], [[Paul McCartney]] a [[George Harrison]]. Paul McCartney ho napodobňoval už v škole a neskôr rád používal Little Richardov štýl rokenrolového zrýchľovanie v speve. Prvou piesňou, ktorú McCartney zahral na verejnosti bola „Long Tall Sally“ od Little Richarda. Počas toho, ako boli The Beatles uvádzaní do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej siene slávy]], Harrison poznamenal, že za všetko ďakuje hlavne rokenrolovým legendám a tamtomu Little Richardovi (ukazoval na neho), lebo oni to všetko v skutočnosti zapríčinili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.youtube.com/watch?v=NO-HK_csGwk|titul=Beatles accept award Rock and Roll Hall of Fame inductions 1988|dátum prístupu=December 31, 2012}}</ref> [[John Lennon]] vravieval, že keď počul skladbu „Long Tall Sally“, bol tak dojatý, že nedokázal hovoriť. Členovia kapely [[Rolling Stones]], [[Mick Jagger]] a [[Keith Richards]] boli silne ovplyvnení Little Richardom, pričom ho Jagger vyhlásil za toho, kto mu prvý predviedol R&B a označil ho za jedného z jeho prvých idolov. Pieseň „Tutti Frutti“ Richards označuje za singel, ktorý zmenil čiernobiely svet na pestrofarebný. Little Richard ovplyvnil aj spevácke začiatky [[Rod Stewart|Roda Stewarta]]. Po vypočutí piesne „Tutti Frutti“ ho za inšpiráciu považoval aj [[David Bowie]]. Skupina [[Bluesology]] mala klaviristu [[Elton John|Reginalda Dwighta]], ktorý chcel byť rokenrolovým hráčom ako Little Richard. Tento hráč na klávesy neskôr začal používať umelecké meno Elton John. Mladý [[Freddie Mercury|Farookh Bulsara]] ako tínedžer začínal hrávaním coververzií Little Richardových piesní dávno predtým ako si zmenil meno na Freddie Mercury a stal sa frontmanom kapely [[Queen (skupina)|Queen]]. Little Richard bol [[Lou Reed]]om označovaný za rokenrolového hrdinu, ktorý bral inšpiráciu z jadra svojej duše aby spôsobil zvuk, ktorý počujeme od neho a jeho saxofonistu v skladbe „Long Tall Sally“. Neskôr dodal, že kedykoľvek počul jej tóny chcel ísť za nimi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mojo4music.com/9539/lou-reeds-love-letter-little-richard/|titul=Little Richard: Lou Reed's Rock'n'roll Hero|vydavateľ=[[Mojo (časopis)|Mojo]]|last=Male|first=Andrew|dátum prístupu=February 10, 2014}}</ref> Podľa [[Patti Smith]] bol Little Richard človek, ktorý bol schopný zlúčiť určité fizycké, anarchistické, a spirituálne energie do formy, ktorú voláme rokenrol... pri ňom pochopila, že to je niečo, čo má čo dočinenia s jej budúcnosťou. Santa Claus ju nezmenil, ani veľkonočný zajačik to nebol, zmenil ju iba Boh a Little Richard.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://thenewinquiry.tumblr.com/post/246669226/santa-claus-didnt-turn-me-on-the-easter-bunny|titul=The New Inquiry|dátum prístupu=October 7, 2013}}</ref> Little Richard ovplyvnil aj hudbu [[Deep Purple]]. Jeho pieseň „[[Lucille]]“ je súčasťou ich koncertov dodnes. Little Richard bol inšpiráciou aj pre [[Motörhead]] či [[AC/DC]].<ref name=goldengod>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.youtube.com/watch?v=9rnZriMDlx4 |titul=Motorhead's Lemmy Says Little Richard Should Be Golden God |vydavateľ=YouTube |dátum prístupu=March 26, 2012}}</ref> Little Richardov spôsob spevu inšpiroval [[Bon Scott|Bona Scotta]] a [[Angus Young]] chel hrať na gitare potom ako začal počúvať piesne Little Richarda.<ref name=bravewords>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bravewords.com/news/132727 |titul=AC/DC Guitarist Angus Young Remembers Bon Scott – "When I Think Back In Hindsight, He Was A Guy That I Always Knew Was Full Of Life" |vydavateľ=Bravewords.com |dátum prístupu=September 16, 2012}}</ref><ref name=angusyoung>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://acdcwillie.tripod.com/interview5b.htm|titul=Angus Young|dátum prístupu=December 20, 2012|url archívu=https://web.archive.org/web/20110717101757/http://acdcwillie.tripod.com/interview5b.htm|dátum archivácie=2011-07-17}}</ref><ref name="goldengod"/> == Diskografia == * 1957 - ''Here's Little Richard'' * 1958 - ''Little Richard'' * 1959 - ''The Fabulous Little Richard'' * 1960 - ''Pray Along with Little Richard, (Vol 1)'' * 1960 - ''Pray Along with Little Richard, (Vol 2)'' * 1962 - ''The King of the Gospel Singers'' * 1964 - ''Little Richard Is Back (And There's A Whole Lotta Shakin' Goin' On!)'' * 1965 - ''Little Richard's Greatest Hits'' * 1967 - ''The Incredible Little Richard Sings His Greatest Hits - Live!'' * 1967, alebo 1968 - ''The Wild and Frantic Little Richard'' * 1967 - ''The Explosive Little Richard'' * 1967 - ''Little Richard's Greatest Hits: Recorded Live!'' * 1970 - ''The Rill Thing'' * 1971 - ''Mr. Big'' * 1971 - ''The King of Rock and Roll'' * 1972 - ''The Second Coming'' * 1972 - ''Southern Child'' * 1974 - ''Right Now!'' * 1974 - ''Talkin' 'bout Soul'' * 1976 - ''Little Richard Live'' * 1979 - ''God's Beautiful City'' * 1986 - ''Lifetime Friend'' * 1992 - ''Shake It All About'' == Filmografia == * 1956 - ''[[The Girl Can't Help It]]'', lip-syncing the title number (different version from record), "Ready Teddy" and "She's Got It" * 1956 - ''[[Don't Knock the Rock]]'', lip-syncing "Long Tall Sally" and "Tutti Frutti" * 1957 - ''[[Mister Rock and Roll]]'', lip-syncing "Lucille" and "Keep A-Knockin'", on original prints * 1967 - ''[[Catalina Caper]]'' (aka ''Never Steal Anything Wet''), Richard lip-syncs an original tune, "Scuba Party", still unreleased on record by 2013. * 1969 - ''Little Richard: Live at the Toronto Peace Festival'' – released on DVD in 2009 by [[Shout! Factory]] * 1972 - ''[[The London Rock and Roll Show (film)|The London Rock & Roll Show]]'', performing "Lucille", "Rip It Up", "Good Golly Miss Molly", "Tutti Frutti", "I Believe" [a capella, a few lines], and "Jenny Jenny" * 1973 - ''[[Jimi Hendrix (film)|Jimi Hendrix]]'' * 1986 - ''[[Down and Out in Beverly Hills]]'', co-starred as 'Orvis Goodnight' and performed the production number of hit version of "Great Gosh A-Mighty" * 1987 - ''[[Hail! Hail! Rock 'n' Roll]]'' TV Documentary * 1988 - ''[[Goddess of Love (film)|Goddess of Love]]'' Made For TV Movie * 1988 - ''[[Purple People Eater (film)|Purple People Eater]]'' * 1989 - ''[[Scenes from the Class Struggle in Beverly Hills]]'' (uncredited) * 1990 - ''[[Bill & Ted's Excellent Adventures (1990 TV series)|Bill & Ted's Excellent Adventures]]'' (hlas) * 1990 - ''[[Mother Goose Rock 'n' Rhyme]]'' * 1992 - ''[[The Naked Truth (1992 film)|The Naked Truth]]'' * 1992 - ''[[Sunset Heat]]'' * 1992 - ''James Brown: The Man, The Message, The Music'' TV Documentary * 1993 - ''[[The Pickle]]'' * 1993 - ''[[Last Action Hero]]'' * 1994 - ''[[Full House]]'' TV Sitcom * 1998 - ''[[Why Do Fools Fall in Love (film)|Why Do Fools Fall In Love]]'' * 1999 - ''[[Mystery Alaska]]'' * 2000 - ''[[Little Richard (TV miniseries)|Little Richard]]'' * 2001 - ''[[The Trumpet of the Swan (film)|The Trumpet of the Swan]]'' (hlas) * 2003 - ''[[The Simpsons]]'' == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Little Richard}} == Zdroj == {{Preklad|jazyk=en|článok=Little Richard|revízia=616098768}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:R&B speváci USA]] [[Kategória:Rockoví speváci USA]] [[Kategória:Gospeloví speváci USA]] [[Kategória:Souloví speváci USA]] [[Kategória:R&B klaviristi USA]] [[Kategória:Rockoví klaviristi USA]] [[Kategória:Gospeloví klaviristi USA]] [[Kategória:Souloví klaviristi USA]] [[Kategória:Skladatelia modernej hudby USA]] [[Kategória:Speváci-skladatelia USA]] [[Kategória:Speváci afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Klaviristi afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Hudobní skladatelia afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Georgie]] f3ctfvlnzv46vqd76yl4dep6k99o1u5 Majstrovstvá Európy v bejzbale 2014 0 525500 8219300 8218592 2026-05-25T08:41:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219300 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v bejzbale | rok = 2014 | iný názov = | logo = Flag of the Czech Republic and Germany.svg | veľkosť loga = 150px | popis loga = | usporiadateľ = Česko | 2 usporiadateľ = Nemecko | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[12. september|12.]]{{--}}[[21. september]] [[2014]] | počet tímov = 12 | počet dejísk = 5 | počet miest = 5 | víťaz = Holandsko | počet titulov = 21 | zápasy = 43 | góly = | návštevnosť = 19460 | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = {{NLD}} Curt Smith | dejiská = [[Blansko]], [[Brno]]<br />[[Ostrava]], [[Třebíč]]<br/>[[Regensburg]] | rok pred = 2012 | rok po = 2016 }} '''Majstrovstvá Európy v bejzbale 2014''' boli v poradí 33. [[Majstrovstvá Európy v bejzbale]] mužov, ktoré organizuje [[Európska bejzbalová konfederácia]] (CEB). Konali sa v piatich [[Česko|českých]] a [[Nemecko|nemeckých]] mestách: [[Blansko]], [[Brno]], [[Ostrava]], [[Třebíč]] a [[Regensburg]], od [[12. september|12.]]{{--}}[[21. septembra]] [[2014]], za účasti 12 tímov.<ref name=european>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2014 European Championship to be played in Czech Republic | url = http://www.mister-baseball.com/2014-european-championship-played-czech-republic/ | dátum vydania = 24.9.2012 | dátum prístupu = 7.9.2014 | vydavateľ = mister-baseball.com | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = ME se odehraje v pěti městech a dvou zemích |url = http://www.me2014.cz/cz/clanky/item/50-me-se-odehraje-v-peti-mestech-a-dvou-zemich |dátum vydania = 31.5.2014 |dátum prístupu = 7.9.2014 |vydavateľ = me2014.cz |jazyk = česky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140907143440/http://www.me2014.cz/cz/clanky/item/50-me-se-odehraje-v-peti-mestech-a-dvou-zemich |dátum archivácie = 2014-09-07 }}</ref> Prvýkrát organizovali európsky šampionát dve krajiny. Nemecko predtým samostatne hostilo turnaj štyrikrát, v rokoch 1957, 1969, 2001 a 2010; Česko v roku 2005.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Mistrovství Evropy podruhé v ČR |url = http://www.me2014.cz/cz/clanky/item/64-mistrovstvi-evropy-podruhe-v-cr |dátum vydania = 30.6.2014 |dátum prístupu = 7.9.2014 |vydavateľ = me2014.cz |jazyk = česky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140907143443/http://www.me2014.cz/cz/clanky/item/64-mistrovstvi-evropy-podruhe-v-cr |dátum archivácie = 2014-09-07 }}</ref> Svoj 21. titul získalo {{NLD|bzm}}, ktoré vo finále zvíťazilo nad obhajcom titulu z {{ITA|bzm|0|Talianska}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Netherlands 2014 European Baseball Champion |url = http://www.baseballeurope.com/post/netherlands_2014_european_baseball_champion |dátum vydania = 21.9.2014 |dátum prístupu = 22.9.2014 |vydavateľ = CEB |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20141016194418/http://www.baseballeurope.com/post/netherlands_2014_european_baseball_champion |dátum archivácie = 2014-10-16 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Finále ME Nizozemsko - Itálie |url = http://www.baseball.cz/article.php?sid=3524&index=1&mode=&order=0 |dátum vydania = 22.9.2014 |dátum prístupu = 22.9.2014 |vydavateľ = baseball.cz |jazyk = česky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Rozhodnutie o udelení organizácii ME 2014 Česku padlo na zasadnutí technickej komisie CEB v septembri 2012.<ref name=european></ref> Nemecký Regensburg sa pridal až v júli 2013.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Regensburg will be host of 2014 European Championship | url = http://www.mister-baseball.com/regensburg-host-2014-european-championship/ | dátum vydania = 30.7.2013 | dátum prístupu = 7.9.2014 | vydavateľ = mister-baseball.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Kvalifikácia == {| class="wikitable" width=550 style=text-align:center |- ! Postup !! Miestenky !! Kvalifikanti !! Účasti |- | Organizátor || 2 || align=left|{{CZE|bzm|1}} (27.)<br/>{{DEU|bzm|1}} (19.) || 8<br/>23 |- | [[Majstrovstvá Európy v bejzbale 2012|Majstrovstvá Európy 2012]] || 8 || align=left|{{ITA|bzm|1}} (11.)<br/>{{NLD|bzm|1}} (6.)<br/>{{ESP|bzm|1}} (17.)<br/>{{SWE|bzm|1}} (40.)<br/>{{GRC|bzm|1}} (36.)<br />{{FRA|bzm|1}} (32.)<br/>{{BEL|bzm|1}} (37.)<br/>{{HRV|bzm|1}} (42.) || 31<br/>30<br/>31<br/>27<br/>4<br/>22<br/>26<br/>7 |- | [[Majstrovstvá Európy B kategórie v bejzbale 2013|ME B kategórie 2013]] || 2 || align=left|{{RUS|bzm|1}} (34.)<br/>{{GBR|bzm|1}} (24.) || 10<br/>12 |} Pozn: Číslo v zátvorke udáva aktuálne umiestnenie vo svetovom rebríčku [[Medzinárodná bejzbalová federácia|IBAF]] v roku 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Ranking | url = http://www.ibaf.org/en/world-ranking.aspx?type=1 | dátum vydania = 2011 | dátum prístupu = 7.9.2014 | vydavateľ = IBAF | jazyk = anglicky }}</ref> == Štadióny == {| class="wikitable" style="text-align:center;" align=center |- ! [[Blansko]] ! [[Brno]] ! [[Ostrava]] |- | [[Strawberry field]] | [[Městský baseballový stadion]] | [[Areál Arrows]] |- | [[Súbor:Blanskohonkbal.jpg|200px]] | [[Súbor:Brnohonkbal.jpg|200px]] | [[Súbor:Ostravahonkbal.jpg|200px]] |- |Kapacita: '''480''' |Kapacita: '''500''' |Kapacita: '''380''' |- ! [[Třebíč]] | rowspan=5|[[Súbor:Duittsj-ek2014.png|200px]] ! [[Regensburg]] |- | [[Na hvězdě]] | [[Armin-Wolf-Arena]] |- | rowspan=2|[[Súbor:Trebichonkbal.jpg|200px]] | [[Súbor:Armin-Wolf-Arena Regensburg.jpg|200px]] |- | Otvorený: 1996 |- |Kapacita: '''250''' |Kapacita: '''10 000''' |} == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== [[Regensburg]] {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[12. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| {{SWE|bzm|2}} |'''{{ku|1|7}}''' |align=left| '''{{GBR|bzm|1}}''' | 335 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/01.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140913145119/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/01.htm |date=2014-09-13 }} |- |align=right| '''{{ITA|bzm|2}}''' |'''{{ku|12|7}}''' |align=left| {{BEL|bzm|1}} | 307 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/03.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140913015303/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/03.htm |date=2014-09-13 }} |- |align=right| {{DEU|bzm|2}} |'''{{ku|2|3}}''' |align=left| '''{{FRA|bzm|1}}''' | 1 121 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/05.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140913053853/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/05.htm |date=2014-09-13 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[13. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{FRA|bzm|2}}''' |'''{{ku|9|5}}''' |align=left| {{GBR|bzm|1}} | 1 077 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/09.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140914001014/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/09.htm |date=2014-09-14 }} |- |align=right| '''{{ITA|bzm|2}}''' |'''{{ku|12|3}}''' |align=left| {{SWE|bzm|1}} | 837 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/07.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140913193658/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/07.htm |date=2014-09-13 }} |- |align=right| '''{{DEU|bzm|2}}''' |'''{{ku|6|2}}''' |align=left| {{BEL|bzm|1}} | 1 937 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/11.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140914025840/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/11.htm |date=2014-09-14 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[14. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| {{SWE|bzm|2}} |'''{{ku|0|11}}''' |align=left| '''{{BEL|bzm|1}}''' | 397 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/13.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140914201316/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/13.htm |date=2014-09-14 }} |- |align=right| '''{{DEU|bzm|2}}''' |'''{{ku|9|0}}''' |align=left| {{GBR|bzm|1}} | 1 511 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/15.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140914201402/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/15.htm |date=2014-09-14 }} |- |align=right| '''{{ITA|bzm|2}}''' |'''{{ku|12|2}}''' |align=left| {{FRA|bzm|1}} | 353 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/17.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140915025119/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/17.htm |date=2014-09-15 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[15. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{BEL|bzm|2}}''' |'''{{ku|5|0}}''' |align=left| {{GBR|bzm|1}} | 174 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/19.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140919054217/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/19.htm |date=2014-09-19 }} |- |align=right| '''{{FRA|bzm|2}}''' |'''{{ku|8|3}}''' |align=left| {{SWE|bzm|1}} | 367 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/21.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161634/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/21.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{ITA|bzm|2}}''' |'''{{ku|5|1}}''' |align=left| {{DEU|bzm|1}} | 1 711 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/23.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140919054222/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/23.htm |date=2014-09-19 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[16. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{FRA|bzm|2}}''' |'''{{ku|5|4}}''' |align=left| {{BEL|bzm|1}} | 165 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/25.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140919054227/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/25.htm |date=2014-09-19 }} |- |align=right| '''{{ITA|bzm|2}}''' |'''{{ku|13|1}}''' |align=left| {{GBR|bzm|1}} | 281 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/27.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140919054232/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/27.htm |date=2014-09-19 }} |- |align=right| '''{{DEU|bzm|2}}''' |'''{{ku|12|8}}''' |align=left| {{SWE|bzm|1}} | 1 192 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/29.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140919054237/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/29.htm |date=2014-09-19 }} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=160 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|BZ|Body získané}} !width=25 |{{tooltip|BI|Body inkasované}} !width=27 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{ITA|bzm|1}} |5||5||0|| 54|| 14|| +40 |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{FRA|bzm|1}} |5||4||1|| 27|| 26|| +1 |- bgcolor=#CCFFCC |3. |align=left|{{DEU|bzm|1}} |5||3||2|| 30|| 18|| +12 |- bgcolor=#e6e6e6 |4. |align=left|{{BEL|bzm|1}} |5||2||3|| 29|| 23|| +6 |- bgcolor=#FFDCCC |5. |align=left|{{GBR|bzm|1}} |5||1||4|| 13|| 37|| −24 |- bgcolor=#FFDCCC |6. |align=left|{{SWE|bzm|1}} |5||0||5|| 15|| 50|| −35 |} ==== Skupina B ==== [[Ostrava]] {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[12. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{ESP|bzm|2}}''' |'''{{ku|15|3}}''' |align=left| {{GRC|bzm|1}} | 210 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/02.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140913032226/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/02.htm |date=2014-09-13 }} |- |align=right| '''{{NLD|bzm|2}}''' |'''{{ku|19|2}}''' |align=left| {{HRV|bzm|1}} | 115 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/04.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140913014851/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/04.htm |date=2014-09-13 }} |- |align=right| '''{{CZE|bzm|2}}''' |'''{{ku|5|0}}''' |align=left| {{RUS|bzm|1}} | 315 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/06.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140913012455/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/06.htm |date=2014-09-13 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[13. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{ESP|bzm|2}}''' |'''{{ku|18|2}}''' |align=left| {{HRV|bzm|1}} | 75 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/08.htm info]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |align=right| {{GRC|bzm|2}} |'''{{ku|1|14}}''' |align=left| '''{{RUS|bzm|1}}''' | 250 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/10.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140913195004/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/10.htm |date=2014-09-13 }} |- |align=right| '''{{NLD|bzm|2}}''' |'''{{ku|7|0}}''' |align=left| {{CZE|bzm|1}} | 580 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/12.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140914025444/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/12.htm |date=2014-09-14 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[14. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{ESP|bzm|2}}''' |'''{{ku|12|0}}''' |align=left| {{RUS|bzm|1}} | 85 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/14.htm info]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |align=right| '''{{NLD|bzm|2}}''' |'''{{ku|11|0}}''' |align=left| {{GRC|bzm|1}} | 92 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/16.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140915003447/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/16.htm |date=2014-09-15 }} |- |align=right| '''{{CZE|bzm|2}}''' |'''{{ku|13|2}}''' |align=left| {{HRV|bzm|1}} | 195 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/18.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140915025117/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/18.htm |date=2014-09-15 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[15. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| {{RUS|bzm|2}} |'''{{ku|3|10}}''' |align=left| '''{{HRV|bzm|1}}''' | 98 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/20.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161628/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/20.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{CZE|bzm|2}}''' |'''{{ku|17|2}}''' |align=left| {{GRC|bzm|1}} | 250 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/24.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161650/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/24.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{NLD|bzm|2}}''' |'''{{ku|19|7}}''' |align=left| {{ESP|bzm|1}} | 123 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/22.htm info] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[16. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{NLD|bzm|2}}''' |'''{{ku|12|1}}''' |align=left| {{RUS|bzm|1}} | 290 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/26.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161659/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/26.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{GRC|bzm|2}}''' |'''{{ku|10|0}}''' |align=left| {{HRV|bzm|1}} | 96 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/28.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161716/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/28.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{ESP|bzm|2}}''' |'''{{ku|9|2}}''' |align=left| {{CZE|bzm|1}} | 350 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/30.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161722/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/30.htm |date=2014-09-21 }} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=160 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|BZ|Body získané}} !width=25 |{{tooltip|BI|Body inkasované}} !width=27 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{NLD|bzm|1}} |5||5||0|| 68|| 10|| +58 |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{ESP|bzm|1}} |5||4||1|| 61|| 26|| +35 |- bgcolor=#CCFFCC |3. |align=left|{{CZE|bzm|1}} |5||3||2|| 37|| 20|| +17 |- bgcolor=#e6e6e6 |4. |align=left|{{RUS|bzm|1}} |5||1||4|| 18|| 40|| −22 |- bgcolor=#FFDCCC |5. |align=left|{{HRV|bzm|1}} |5||1||4|| 16|| 63|| −47 |- bgcolor=#FFDCCC |6. |align=left|{{GRC|bzm|1}} |5||1||4|| 16|| 57|| −41 |} ---- === 2. fáza === ==== Skupina o 9.{{--}}12. miesto ==== [[Třebíč]] {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[18. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{HRV|bzm|2}}''' |'''{{ku|11|0}}''' |align=left| {{SWE|bzm|1}} | 85 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/32.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161731/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/32.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{GBR|bzm|2}}''' |'''{{ku|10|4}}''' |align=left| {{GRC|bzm|1}} | 92 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/34.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161741/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/34.htm |date=2014-09-21 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[19. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{SWE|bzm|2}}''' |'''{{ku|2|0}}''' |align=left| {{GRC|bzm|1}} | 165 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/38.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161756/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/38.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{GBR|bzm|2}}''' |'''{{ku|9|0}}''' |align=left| {{HRV|bzm|1}} | 180 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/40.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161806/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/40.htm |date=2014-09-21 }} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=160 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|BZ|Body získané}} !width=25 |{{tooltip|BI|Body inkasované}} !width=27 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} |- |9. |align=left|{{GBR|bzm|1}} |3||3||0|| 26|| 5|| +21 |- |10. |align=left|{{GRC|bzm|1}} |3||1||2|| 14|| 12|| +2 |- |11. |align=left|{{SWE|bzm|1}} |3||1||2|| 3|| 18|| −15 |- |12. |align=left|{{HRV|bzm|1}} |3||1||2|| 11|| 19|| −8 |} ==== Finálová skupina ==== [[Brno]] {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[18. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{ITA|bzm|2}}''' |'''{{ku|6|4}}''' |align=left| {{ESP|bzm|1}} | 250 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/31.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161726/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/31.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| {{FRA|bzm|2}} |'''{{ku|3|14}}''' |align=left| '''{{CZE|bzm|1}}''' | 340 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/33.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161736/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/33.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{NLD|bzm|2}}''' |'''{{ku|10|4}}''' |align=left| {{DEU|bzm|1}} | 280 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/35.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161746/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/35.htm |date=2014-09-21 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[19. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{NLD|bzm|2}}''' |'''{{ku|14|5}}''' |align=left| {{FRA|bzm|1}} | 200 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/37.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161751/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/37.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{ESP|bzm|2}}''' |'''{{ku|4|3}}''' |align=left| {{DEU|bzm|1}} | 170 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/39.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161801/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/39.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{ITA|bzm|2}}''' |'''{{ku|9|1}}''' |align=left| {{CZE|bzm|1}} | 687 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/41.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161814/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/41.htm |date=2014-09-21 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[20. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| {{CZE|bzm|2}} |'''{{ku|2|5}}''' |align=left| '''{{DEU|bzm|1}}''' | 620 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/42.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161817/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/42.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{ESP|bzm|2}}''' |'''{{ku|10|5}}''' |align=left| {{FRA|bzm|1}} | 89 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/43.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161822/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/43.htm |date=2014-09-21 }} |- |align=right| '''{{NLD|bzm|2}}''' |'''{{ku|5|0}}''' |align=left| {{ITA|bzm|1}} | 410 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/44.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921161828/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/44.htm |date=2014-09-21 }} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=160 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|BZ|Body získané}} !width=25 |{{tooltip|BI|Body inkasované}} !width=27 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{NLD|bzm|1}} |5||5||0|| 55|| 16|| +39 |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{ITA|bzm|1}} |5||4||1|| 32|| 13|| +19 |- |3. |align=left|{{ESP|bzm|1}} |5||3||2|| 34|| 35|| −1 |- |4. |align=left|{{CZE|bzm|1}} |5||1||4|| 19|| 33|| −14 |- |5. |align=left|{{DEU|bzm|1}} |5||1||4|| 15|| 24|| −9 |- |6. |align=left|{{FRA|bzm|1}} |5||1||4|| 18|| 52|| −34 |} === Play-off === ==== Stretnutie o 7. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[18. september]], [[Blansko]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{BEL|bzm|2}}''' |'''{{ku|12|2}}''' |align=left| {{RUS|bzm|1}} | 162 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/36.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140921125055/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/36.htm |date=2014-09-21 }} |} ==== Finále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[21. september]], [[Brno]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| !width=120| |- |align=right| '''{{NLD|bzm|2}}''' |'''{{ku|6|3}}''' |align=left| {{ITA|bzm|1}} | 840 divákov | [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/45.htm info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141121235606/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/games/45.htm |date=2014-11-21 }} |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=20|Por. ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{NLD|bzm|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{ITA|bzm|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{ESP|bzm|1}} |- |align="center"| 4. || {{CZE|bzm|1}} |- |align="center"| 5. || {{DEU|bzm|1}} |- |align="center"| 6. || {{FRA|bzm|1}} |- |align="center"| 7. || {{BEL|bzm|1}} |- |align="center"| 8. || {{RUS|bzm|1}} |- |align="center"| 9. || {{GBR|bzm|1}} |- |align="center"| 10. || {{GRC|bzm|1}} |- |align="center"| 11. || {{SWE|bzm|1}} ||bgcolor=#FFDCCC|zostup do [[Majstrovstvá Európy B kategórie v bejzbale 2015|ME B kategórie 2015]] |- |align="center"| 12. || {{HRV|bzm|1}} ||bgcolor=#FFDCCC|zostup do [[Majstrovstvá Európy B kategórie v bejzbale 2015|ME B kategórie 2015]] |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.me2014.cz/cz/ Oficiálna stránka 1 ME 2014] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140910101255/http://www.me2014.cz/cz/ |date=2014-09-10 }} {{ces icon}}/{{eng icon}} * [http://www.baseballem2014.de/ Oficiálna stránka 2 ME 2014] {{deu icon}} * [http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/schedule.php ME 2014 na štatistickej stránke CEB] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140920194518/http://www.baseballstats.eu/2014/brno2/schedule.php |date=2014-09-20 }} {{eng icon}} * [http://www.baseball-reference.com/bullpen/2014_European_Championship ME 2014 na stránke baseball-reference.com] {{eng icon}} * [http://twbsball.dils.tku.edu.tw/wiki/index.php/2014%E5%B9%B4%E7%AC%AC%E4%B8%89%E5%8D%81%E4%B8%89%E5%B1%86%E6%AD%90%E6%B4%B2%E6%A3%92%E7%90%83%E9%8C%A6%E6%A8%99%E8%B3%BD ME 2014 na stránke wikibaseball] {{zho icon}} * [http://www.mister-baseball.com/category/international/2014-european-championship/ ME 2014 na stránke mister-baseball.com] {{eng icon}} * [http://www.baseballeurope.com/ Oficiálna stránka CEB] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040831072235/http://www.baseballeurope.com/ |date=2004-08-31 }} {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Európy v bejzbale}} }} [[Kategória:Bejzbal v 2014]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v bejzbale]] [[Kategória:Športové podujatia v Česku|Bejzbal]] [[Kategória:Športové podujatia v Nemecku|Bejzbal]] 3o48q2tsy39erwmt2mq3cmnlhrva64u Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (Malacky) 0 537360 8219374 7419211 2026-05-25T10:29:58Z Bakjb 236375 wl 8219374 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = | Druh kostola = | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Kostol v Malackách.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = [[Nepoškvrnené počatie Panny Márie]] | Patrocínium poznámka = <br/>8. december | Predchádzajúci názov = | Štát = Slovensko | Kraj = Bratislavský kraj | Okres = Malacky | Obec = | Mesto = Malacky | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Historický región typ = | Historický región = | Je súčasťou = bývalý františkánsky kláštor | Adresa = Kláštorné námestie 11 | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = rkc | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = Bratislava | Dekanát typ = | Dekanát = Malacky | Farnosť typ = | Farnosť = Malacky | Dĺžka = | Šírka = | Výška = | Dĺžka hlavnej lode = | Dĺžka svätyne = | Dĺžka3 typ = | Dĺžka3 = | Šírka hlavnej lode = | Šírka svätyne = | Šírka v transepte = | Šírka4 typ = | Šírka4 = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Výška najvyššej veže = | Výška v kupole = | Výška v kupole typ = | Počet lodí = 1 | Počet veží = 1 | Počet kupol typ = | Počet kupol = | Počet4 typ = | Počet4 = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Plocha typ = | Plocha = | Plocha1 typ = | Plocha1 = | Architekt = | Architekt poznámka = | Architekt1 = | Architekt1 poznámka = | Sloh = barok | Sloh1 = | Materiál = | Materiál1 = | Výstavba = 1647 | Dokončenie = 1653 | Rekonštrukcia = | Rekonštrukcia typ = | Objavenie = | Objavenie typ = | Dátum posvätenia = 1660 | Svätiteľ = biskup Tomáš Pálfi | Dátum zániku = | Dátum odsvätenia = | Správa = | Vlastník = | Náklady na výstavbu = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Web = | číslo uzpf = 106-447/2 | dátum uzpf = 17.07.1963 | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} [[File:Kostol v Malackách zvnútra.jpg|thumb|Interiér kostola]] '''Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie''' je rímskokatolícky kostol v centre mesta [[Malacky]]. Je to najväčší [[kostol]] vo farnosti, ale aj tak nie je farský kostol, pretože vo farnosti sa nachádza Kostol [[Najsvätejšia Trojica|Najsvätejšej Trojice]], ktorý je starší. ==Umiestnenie== Kostol sa nachádza v centre mesta, hneď vedľa s nachádza [[Spojená škola svätého Františka Assiského v Malackách|Spojená škola sv. Františka Assiského]], ktorá sa nachádza v Čiernom kláštore, s ktorým je kostol prepojený. ==História== Kostol pochádza zo 17. storočia. Práce na kostole spolu s kláštorom sa začali v roku [[1647]] a kláštor bol dokončený v roku [[1652]]. Kostol bol dostavaný až v roku [[1653]]. Po dokončení dal [[Pavol Pálfi (palatín)|Pavol Pálfi]] vyhotoviť donačnú listinu, ktorou daroval františkánskemu rádu kláštor s chrámom. V kostole však ešte vtedy neboli oltáre, organ alebo kazateľnica. Samotný kostol vysvätil biskup Tomáš Pálfi v roku [[1660]]. ==Výzdoba== Chrámová loď je postavená v [[Baroko|barokovom]] štýle. Chrámové steny boli až do roku [[1928]] iba vybielené. potom dal knieža Mikuláš Pálfi chrám vymaľovať. Maľovanie a čiastočné úpravy vykonal František Malovaný so svojimi spolupracovníkmi. ==Interiér== ===Oltáre=== ====Hlavný oltár==== Dominantou kostola je hlavný [[oltár]]. Pochádza z prvej polovice 18. storočia. Celý je vyrezávaný z dreva, kolorizovaný a bohato pozlátený. Je to 14 metrov vysoká práca, vytváraná podľa loretánskych litánií. Takisto ako chrám je zasvätený Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie, svedčí o tom aj ústredný motív zadnej dekoratívnej časti – [[socha]] [[Panna Mária|Panny Márie]] (Nepoškvrneného Počatia) v nadživotnej veľkosti. Na ľavej strane oltára sa nachádza socha [[Svätá Klára|svätej Kláry]], vysoko nad ňou sa nachádza [[svätý Bonaventura]]. Naproti nim sa nachádzajú dole [[Alžbeta Uhorská (svätica)|sv. Alžbeta Uhorská]], hore sv. [[Ján Kapistránsky]]. Nad oltárom sa nachádza aliančný [[Erb|erb]] Mikuláša V. Pálffyho (v ľavej polovici) a jeho manželky Kataríny, rod. barónky Weichs (pravá polovica), donátorov celého oltára. ====Oltár svätého Františka z Assisi==== Oltár pochádza z prvej polovice 18. storočia. Darovala ho grófka Mária Antónia de Souches Ratvit, manželka grófa Leopolda I. Pálffyho. Má hlavný a nadstavcový obraz. Hlavný obraz sv. [[František z Assisi|Františka Assiského]] je starý a pochádza z doby vzniku oltára. Na nadstavcovom obraze sa nachádza [[svätý Mikuláš]]. ====Oltár svätého Antona==== Oltár pochádza z prvej polovice 18. storočia. Aj tento darovala grófka Mária Antónia de Souches Ratvit. Je tiež neskorobarokový. Centrálny obraz je dielom A. Veselého a predstavuje [[Svätý Anton|svätého Antona]]. Nadstavcový obraz je dielom toho istého autora a je na ňom zobrazený svätý Leopold. ====Oltár Božského srdca Ježišovho==== Obraz je umiestnený v imitovanej skalnej jaskynke (vytvorenej vyhĺbením do steny). Po bokoch sú ešte dva menšie výklenky, rovnako na spôsob jaskynky, v ktorých sú umiestnené sochy Panny Márie a [[Svätý Jozef|svätého Jozefa]]. ===Kaplnky=== ====Loretánska kaplnka==== Nachádza sa na ľavej strane pri vchode do kostola. Dominuje v nej baroková plastika z roku [[1725]]. Naľavo od nej je busta [[Sv. Anna|sv. Anny]] a napravo [[Svätý Jozef|sv. Jozefa]]. [[Freska|Fresky]] na [[Stena|stenách]] predstavujú výjavy zo života Panny Márie. ====Lurdská jaskyňa==== Pochádza z dvadsiateho storočia. Dominuje v nej socha Panny Márie. Zreštaurovaná bola v štyridsiatych rokoch 20. storočia. Hneď vedľa lurdskej jaskyne je oltár Božského srdca. ====Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie==== Kaplnka sa nachádza na pravej strane chrámovej lode. Cez kaplnku sa vchádza na kazateľnicu. ====Kaplnka Svätých schodov==== Pozostáva z dvoch schodísk predelených stenou. Každé pozostáva z dvadsiatich schodov. [[Sväté schody]] sú však len naľavo. Po nich sa môže vystupovať len po kolenách. Navrchu týchto schodov sa nachádza Oltár sv. Kríža. ===Epitaf Mikuláša V. Pálfiho=== Na stene ľavej časti svätyne sa nachádza [[epitaf]] grófa Mikuláša V. Pálfiho. Dali ho postaviť jeho vnuci Leopold, Mikuláš a Rudolf. Autorom náhrobku je uvádzaný Ján Mikuláš Moll. Zobrazil v symboloch život a pominuteľnú slávu Mikuláša V. Pálffyho. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Stavby v Malackách]] [[Kategória:Kostoly v okrese Malacky|Malacky]] [[Kategória:Architektúra z 1653]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku|Malacky]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Panne Márii na Slovensku]] r20nomxy5uczh0zo32dfdvja8zzdo0t This Is Kevin 0 549083 8219066 7149149 2026-05-24T17:05:04Z Rzelnik 22 /* Albumy */ doplnené najnovšie albumy 8219066 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = This Is Kevin | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}} [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Žáner = [[Electronica]], [[Breakbeat]], [[Downtempo]], [[Trip-hop]] | Roky pôsobenia = [[1991]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Monitor EMI]] | Iné názvy = | Súvisiace články = | Webstránka = {{URL|www.thisiskevin.org}} | Členovia skupiny = [[Roman Ferianc]]<br> Majo Polyak <br> Kyka Hammel <br> Pavlina Feriancová <br> Adriana Švarcová <br> Lenka Demovičová | Bývalí členovia = }} '''This Is Kevin''' je [[elektronická hudba (elektronické nástroje)|elektronický hudobný]] projekt založený na Slovensku v roku [[1991]]. Hlavným lídrom projektu je [[Roman Ferianc]]. == Hudobná kariéra == Prvé oficiálne nahrávky a formácie siahajú do prelomu 80. a 90. rokov kedy projekt vznikol. Hlavnou inšpiráciou bolo hnutie indies, ale začiatky boli formované iba ako demá distribuované v úzkom kruhu poslucháčov. <!-- V druhej polovici [[90. roky 20. storočia|deväťdesiatych rokov]] projekt priniesol rozsiahle zmeny, ako uvádzal Roman, „chcel nadviazať na niečo nové čo v danej dobe nebolo na slovensku vídané“.<ref>http://www.topky.sk/cl/15/106947/This-is-Kevin--Co-sa-ma-presadit---sa-presadi-vzdy</ref> --> V roku [[1999]] vychádza debutový album ''[[Slowly to the Sun]]'' a jeho úvodným singlom je skladba „to Pasteur“, ktorá využíva hlasy z televízneho filmu o [[Louis Pasteur|Louisovi Pasteurovi]]. Ku tomuto singlu vychádza aj videoklip, ktorý sa objavil vo vysielaní britskej i nemeckej hudobnej stanice [[MTV]].<ref>http://www.sme.sk/c/2190516/autor-projektu-this-is-kevin-vravi-ze-posluchaca-netreba-podcenovat-lebo-dokaze-prijat-cokolvek.html</ref>. Rok [[2002]] priniesol druhý album album ''[[Communication]]'' a do tretice v roku [[2006]] vydali album ''[[Welcome To My Planet]]''. Ich ostatným albumom je album ''[[Karma Free]]'' z roku [[2011]]. V rovnakom roku predstavili aj singel „Near Me“ ktorý bol najhranejšiou skladbou na [[Rádio FM|Rádiu_FM]] za daný rok.<ref>http://www.discogs.com/artist/212891-This-Is-Kevin</ref> V súčasnosti je projekt stále aktívny a členovia pripravujú nový album. == Členovia projektu == * Roman Ferianc (klávesy, gitara) * Majo Polyak (klávesy, grafický dizajn) * Kyka Hammel (hlavné vokály) * Pavlina Feriancová (vokály) * Adriana Švarcová (vokály) * Lenka Demovičová (vokály) * Jan Bálaž (dychy) == Diskografia == === Albumy === * 1999: ''Slowly to the Sun'' – Monitor-EMI, CD * 2002: ''Communication'' – Escape, CD * 2006: ''Welcome To My Planet'' – Forza Music, CD * 2011: ''Karma Free'' – vlastná produkcia, CD * 2017: ''Stories to Tell_'' – vlastná produkcia, CD * 2018: ''Deep'' – vlastná produkcia, CD * 2019: ''Slowly to the Sun 20th Anniversary'' - vlastná produkcia, CD * 2020: ''2020'' - vlastná produkcia, CD * 2023: ''Reflexions'' - vlastná produkcia, CD * 2026: ''Meliorism'' - vlastná produkcia, CD === Single === * [[2011]] „Near Me“ == Referencie == {{reflist}}3. http://www.thisiskevin.org/ [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1991]] [[Kategória:Elektronické hudobné skupiny]] [[Kategória:Elektronickí hudobníci]] 1pexc2vxodlp77fjh26ev25ozpmrz1c Majstrovstvá Európy v netballe 2015 0 550316 8219345 7647812 2026-05-25T09:38:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219345 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v netballe | rok = 2015 | iný názov = | logo = Belfast City Coat of Arms.svg | veľkosť loga = 110px | popis loga = Znak Belfastu | usporiadateľ = Severné Írsko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[14. máj|14.]]{{--}}[[17. máj]] [[2015]] | počet tímov = 6 + 3 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Anglicko | počet titulov = 15 | zápasy = 21 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Belfast]] | rok pred = 2014 | rok po = 2016 }} '''Majstrovstvá Európy v netballe 2015''' boli v poradí 18. [[Majstrovstvá Európy v netballe]] žien, ktoré organizuje [[Európska netballová federácia]] (Netball Europe). Konali sa v dňoch od [[14. máj|14.]]{{--}}[[17. mája]] [[2015]] v [[Belfast]]e, v [[Severné Írsko|Severnom Írsku]], za účasti 6 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Open European Netball Championships 2015 |url = http://www.netballni.org/news/357407/open_european_netball_championships2015 |dátum vydania = 16.4.2015 |dátum prístupu = 14.5.2015 |vydavateľ = netballni.org |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150518073214/http://www.netballni.org/news/357407/open_european_netball_championships2015 |dátum archivácie = 2015-05-18 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Live: Netball Open Championships | url = http://www.netball.org/news/top-stories/475-live-netball-europe-open-championships | dátum vydania = 8.5.2015 | dátum prístupu = 14.5.2015 | vydavateľ = INF | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Netball EuropeRanking Competition & European Championship 2015 - |url = http://www.netballeurope.com/images/NE%20Open%20prog%202015%20v%205.pdf |dátum vydania = |dátum prístupu = 14.5.2015 |vydavateľ = Netball Europe |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20231007004036/http://www.netballeurope.com/images/NE%20Open%20prog%202015%20v%205.pdf |dátum archivácie = 2023-10-07 }}</ref> Okrem 4 európskych družstiev sa na turnaji predstavili aj Južná Afrika a Trinidad a Tobago. Severné Írsko bolo organizátorom európskeho šampionátu druhýkrát, keď svoj prvý turnaj hostilo v roku 2007, tiež v Belfaste. {{ENG|nz}} získalo svoj pätnásty titul v histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Netball EuropeRanking Competition & European Championship 2015 - |url = http://www.englandnetball.co.uk/news-and-media/latest-news/england-survive-early-scare-to-take-2015-netball-europe-crown_idf738ba95-3134-49f9-a73b-42f20d35e4db |dátum vydania = 17.5.2015 |dátum prístupu = 18.5.2015 |vydavateľ = englandnetball.co.uk |jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Účastníci == {| class="wikitable" width=450 |- !width=20%| Družstvá !width=5%| {{tooltip|2014|Umiestnenie na ME 2014}} !width=20%| Rozvojový turnaj ME |- | {{ENG|nz|1}} (3.)|| align=center|- | {{IRL|nz|1}} (28.) |- | {{WAL|nz|1}} (8.)|| align=center|1. | {{CHE|nz|1}} (30.) |- | {{SCO|nz|1}} (11.)|| align=center|2. | {{MLT|nz|1}} (36.) |- | {{NIR|nz|1}} (12.)|| align=center|3. |- | {{ZAF|nz|1}} (6.)|| align=center|- |- | {{TTO|nz|1}} (9.)|| align=center|- |} Pozn: Číslo v zátvorke udáva umiestnenie v medzinárodnom rebríčku [[Medzinárodná netballová federácia|INF]] k 15. februáru 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = INF World Rankings | url = http://www.netball.org/index.php/thrilling-world-class-events/current-world-rankings | dátum vydania = 15.2.2015 | dátum prístupu = 2.6.2014 | vydavateľ = INF | jazyk = anglicky }}</ref> == Výsledky == === Otvorené ME === {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=5|[[14. máj]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{ENG|nz|2}}''' |'''{{ku|63|42}}''' |align=left| {{TTO|nz|1}} | [http://www.englandnetball.co.uk/Libraries/Inline_Documents/England_v_T_T_-_NE_stats_2015.sflb.ashx?download=true info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |align=right| '''{{ZAF|nz|2}}''' |'''{{ku|45|34}}''' |align=left| {{SCO|nz|1}} |- |align=right| {{WAL|nz|2}} |'''{{ku|53|53}}''' |align=left| {{NIR|nz|1}} |- |align=right| '''{{ENG|nz|2}}''' |'''{{ku|69|33}}''' |align=left| {{ZAF|nz|1}} | [http://www.englandnetball.co.uk/Libraries/Inline_Documents/England_v_SA_-_NE_stats_2015.sflb.ashx?download=true info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304132632/http://www.englandnetball.co.uk/Libraries/Inline_Documents/England_v_SA_-_NE_stats_2015.sflb.ashx?download=true |date=2016-03-04 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=5|[[15. máj]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{NIR|nz|2}}''' |'''{{ku|40|31}}''' |align=left| {{SCO|nz|1}} |- |align=right| {{TTO|nz|2}} |'''{{ku|46|53}}''' |align=left| '''{{WAL|nz|1}}''' |- |align=right| '''{{ENG|nz|2}}''' |'''{{ku|60|16}}''' |align=left| {{SCO|nz|1}} | [http://www.englandnetball.co.uk/Libraries/Inline_Documents/England_v_Sco_-_NE_stats_2015.sflb.ashx?download=true info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |align=right| '''{{ZAF|nz|2}}''' |'''{{ku|57|47}}''' |align=left| {{NIR|nz|1}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=5|[[16. máj]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| {{TTO|nz|2}} |'''{{ku|42|45}}''' |align=left| '''{{SCO|nz|1}}''' |- |align=right| '''{{ENG|nz|2}}''' |'''{{ku|69|32}}''' |align=left| {{WAL|nz|1}} | [http://www.englandnetball.co.uk/Libraries/Inline_Documents/England_v_Wales_-_NE_stats_2015.sflb.ashx?download=true info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |align=right| '''{{TTO|nz|2}}''' |'''{{ku|50|42}}''' |align=left| {{NIR|nz|1}} |- |align=right| '''{{ZAF|nz|2}}''' |'''{{ku|72|42}}''' |align=left| {{WAL|nz|1}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=5|[[17. máj]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{ZAF|nz|2}}''' |'''{{ku|46|42}}''' |align=left| {{TTO|nz|1}} |- |align=right| '''{{WAL|nz|2}}''' |'''{{ku|43|28}}''' |align=left| {{SCO|nz|1}} |- |align=right| '''{{ENG|nz|2}}''' |'''{{ku|64|22}}''' |align=left| {{NIR|nz|1}} | [http://www.englandnetball.co.uk/news-and-media/latest-news/england-survive-early-scare-to-take-2015-netball-europe-crown_idf738ba95-3134-49f9-a73b-42f20d35e4db info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=32 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25 |{{tooltip|B|Body}} |- |1. |align=left|{{ENG|nz|1}} |5||5||0||0|| {{ku|325|145}} || +180||'''10''' |- |2. |align=left|{{ZAF|nz|1}} |5||4||0||1|| {{ku|253|234}} || +19||'''8''' |- |3. |align=left|{{WAL|nz|1}} |5||2||1||2|| {{ku|223|268}} || −45||'''5''' |- |4. |align=left|{{NIR|nz|1}} |5||1||1||3|| {{ku|204|255}} || −51||'''3''' |- |5. |align=left|{{TTO|nz|1}} |5||1||0||4|| {{ku|222|249}} || −27||'''2''' |- |6. |align=left|{{SCO|nz|1}} |5||1||0||4|| {{ku|154|230}} || −76||'''2''' |} === Rozvojový turnaj ME === {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=5|[[14. máj]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=150| |- |align=right| '''{{IRL|nz|2}}''' |'''{{ku|36|14}}''' |align=left| {{CHE|nz|1}} |- |align=right| '''{{CHE|nz|2}}''' |'''{{ku|30|24}}''' |align=left| {{MLT|nz|1}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=5|[[15. máj]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=150| |- |align=right| '''{{CHE|nz|2}}''' |'''{{ku|43|22}}''' |align=left| {{MLT|nz|1}} |- |align=right| '''{{IRL|nz|2}}''' |'''{{ku|51|23}}''' |align=left| {{MLT|nz|1}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=5|[[16. máj]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=150| |- |align=right| '''{{IRL|nz|2}}''' |'''{{ku|51|18}}''' |align=left| {{MLT|nz|1}} |- |align=right| '''{{IRL|nz|2}}''' |'''{{ku|51|14}}''' |align=left| {{CHE|nz|1}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=32 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25 |{{tooltip|B|Body}} |- |1. |align=left|{{IRL|nz|1}} |4||4||0||0|| {{ku|189|69}} || +120||'''8''' |- |2. |align=left|{{CHE|nz|1}} |4||2||0||2|| {{ku|101|133}} || −32||'''4''' |- |3. |align=left|{{MLT|nz|1}} |4||0||0||4|| {{ku|87|175}} || −88||'''0''' |} == Konečné poradie == {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} ;Otvorené ME {| class="wikitable" |- ! Por. ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{ENG|nz|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{WAL|nz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{NIR|nz|1}} |- |align="center"| 4. || {{SCO|nz|1}} |- |align="center"| - || {{ZAF|nz|1}} |- |align="center"| - || {{TTO|nz|1}} |} {{stĺpce-2}} ;Rozvojový turnaj ME {| class="wikitable" |- ! Por. ! width=150|Družstvo |- | align="center"| 1. || {{IRL|nz|1}} |- | align="center"| 2. || {{CHE|nz|1}} |- | align="center"| 3. || {{MLT|nz|1}} |} {{stĺpce-koniec}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.netballeurope.com/ Oficiálna stránka Netball Europe] {{eng icon}} * [http://www.netballni.org/ Oficiálna stránka Severoírskej netballovej federácie] {{eng icon}} == Zdroje == * [http://www.netballeurope.com/images/NE%20Open%20prog%202015%20%20results-perfdev.pdf ME 2015 na stránke Netball Europe] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20231007004025/http://www.netballeurope.com/images/NE%20Open%20prog%202015%20%20results-perfdev.pdf |date=2023-10-07 }} {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/others/Netball/Europe/Women_2015.html ME 2015 na stránke todor66.com] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Európy v netballe}} }} [[Kategória:Netball v 2015]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v netballe]] [[Kategória:Športové podujatia v Severnom Írsku|Netball]] 4rsslf226rhum5796mzab1kqvhmceqm Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome 2015 0 551966 8219393 7977552 2026-05-25T11:11:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219393 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome | rok = 2015 | iný názov = | logo = Wappen markkleeberg.png | veľkosť loga = 90px | popis loga = Erb Markkleebergu | usporiadateľ = Nemecko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[28. máj|28.]]{{--}}[[31. máj]] [[2015]] | počet tímov = 27 krajín | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Slovensko | počet titulov = 9 | zápasy = | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Markkleeberg]] | rok pred = 2014 | rok po = 2016 }} '''Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome 2015''' boli v poradí 16. [[Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome|Majstrovstvá Európy]] vo [[Vodný slalom|vodnom slalome]], ktoré organizuje [[Európska kanoistická asociácia]] (ECA). Konali sa v [[Markkleeberg]]u, v spolkovej krajine [[Sasko]], v [[Nemecko|Nemecku]] od [[28. máj|28.]]{{--}}[[31. mája]] [[2015]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Calendar - European Canoe Slalom Senior Championships | url = http://canoe-europe.org/index.php/calendar/slalom/icalrepeat.detail/2015/05/30/125/-/european-canoe-slalom-senior-championships-markkleeberg-ger | dátum vydania = | dátum prístupu = 4.6.2015 | vydavateľ = ECA | jazyk = anglicky }}</ref> za účasti 214 športovcov z 27 krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Markkleeberg ist bereit für die Kanu-Slalom-EM 2015 |url = http://www.slalomeuro2015.de/?q=node/77 |dátum vydania = 26.5.2015 |dátum prístupu = 4.6.2015 |vydavateľ = slalomeuro2015.de |jazyk = nemecky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Kanu-slalom-EM in Kanupark |url = http://www.kanupark-markkleeberg.com/journal/journal_2015/journal_27515.html |dátum vydania = 27.5.2015 |dátum prístupu = 4.6.2015 |vydavateľ = kanupark-markkleeberg.com |jazyk = nemecky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160304214955/http://www.kanupark-markkleeberg.com/journal/journal_2015/journal_27515.html |dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úvodný vodnoslalomársky vrchol sezóny po 54 jazdách | url = http://www.canoeslalom.sk/2015/05/uvodny-vodnoslalomarsky-vrchol-sezony-po-54-jazdach/ | dátum vydania = 27.5.2015 | dátum prístupu = 4.6.2015 | vydavateľ = canoeslalom.sk | jazyk = }}</ref> Nemecko organizovalo európsky šampionát tretíkrát, predtým hostilo toto podujatie v rokoch 1996 a 2012, v [[Augsburg]]u. Dejiskom šampionátu bol [[Kanupark Markkleeberg]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Der Kanupark Markkleeberg |url = http://www.slalomeuro2015.de/?q=node/62 |dátum vydania = |dátum prístupu = 4.6.2015 |vydavateľ = slalomeuro2015.de |jazyk = nemecky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150527203859/http://www.slalomeuro2015.de/?q=node/62 |dátum archivácie = 2015-05-27 }}</ref> V medailovej bilancii krajín obhájilo celkové prvenstvo Slovensko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Z Kanuparku tri zlaté a dve bronzové! | url = http://www.canoeslalom.sk/2015/06/z-kanuparku-tri-zlate-a-dve-bronzove/ | dátum vydania = 2.6.2015 | dátum prístupu = 4.6.2015 | vydavateľ = canoeslalom.sk | jazyk = }}</ref> == Účastnícke krajiny == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-3}} * {{minivlajka|Azerbajdžan|w}} (1) * {{minivlajka|Belgicko|w}} (1) * {{minivlajka|Bielorusko|w}} (3) * {{minivlajka|Česko|w}} (18) * {{minivlajka|Francúzsko|w}} (18) * {{minivlajka|Grécko|w}} (1) * {{minivlajka|Holandsko|w}} (2) * {{minivlajka|Chorvátsko|w}} (3) * {{minivlajka|Írsko|w}} (1) {{Stĺpce-3}} * {{minivlajka|Litva|w}} (4) * {{minivlajka|Macedónsko|w}} (3) * {{minivlajka|Maďarsko|w}} (1) * {{minivlajka|Nemecko|w}} (18) * {{minivlajka|Poľsko|w}} (15) * {{minivlajka|Portugalsko|w}} (2) * {{minivlajka|Rakúsko|w}} (9) * {{minivlajka|Rusko|w}} (16) * {{minivlajka|Slovensko|w}} (15) {{Stĺpce-3}} * {{minivlajka|Slovinsko|w}} (12) * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} (18) * {{minivlajka|Srbsko|w}} (3) * {{minivlajka|Španielsko|w}} (14) * {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} (8) * {{minivlajka|Švédsko|w}} (3) * {{minivlajka|Taliansko|w}} (11) * {{minivlajka|Turecko|w}} (2) * {{minivlajka|Ukrajina|w}} (6) {{Stĺpce-koniec}} Pozn: V zátvorke je uvedený počet športovcov. == Slalomový kanál == {| class="wikitable" style="text-align:center" align=center |- ! [[Markkleeberg]] |- | [[Kanupark Markkleeberg]] |- | [[Súbor:Markkleeberger See Kanupark.jpg|250px]] |- | Otvorený: 2006 |} == Medailové výsledky == === Individuálne disciplíny === {| class=wikitable |- ! Disciplína ! [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] zlato ! [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] striebro ! [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] bronz |- | colspan=4 align=center bgcolor=#FFEEDD|'''Muži''' |- | K1 | {{FRA}} [[Boris Neveu]] | {{DEU}} [[Alexander Grimm]] | {{SVK}} [[Andrej Málek]] |- | C1 | {{SVN}} [[Benjamin Savšek]] | {{DEU}} [[Sideris Tasiadis]] | {{SVK}} [[Matej Beňuš]] |- | C2 | {{DEU}} [[Robert Behling]]<br>{{medzery|6}} [[Thomas Becker]] | {{DEU}} [[Franz Anzon]]<br>{{medzery|6}} [[Jan Benzien]] | {{GBR}} [[David Florance]]<br>{{medzery|6}} [[Richard Hounslow]] |- | colspan=4 align=center bgcolor=#FFEEDD|'''Ženy''' |- | K1 | {{ESP}} [[Maialen Choirrautová]] | {{DEU}} [[Ricarda Funková]] | {{CZE}} [[Kateřina Kudějová]] |- | C1 | {{GBR}} [[Kimberly Woodsová]] | {{GBR}} [[Mallory Franklinová]] | {{ESP}} [[Núria Vilarrublová]] |} === Disciplíny hliadok === {| class=wikitable |- ! Disciplína ! [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] zlato ! [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] striebro ! [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] bronz |- | colspan=4 align=center bgcolor=#FFEEDD|'''Muži''' |- | K1 | {{minivlajka|Nemecko|w}}<br><small>[[Sebastian Schubert]]<br>[[Hannes Aigner]]<br>[[Alexander Grimm]]</small> | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br><small>[[Richard Hounslow]]<br>[[Joseph Clarke]]<br>[[Bradley Forbes-Cryans]]</small> | {{minivlajka|Taliansko|w}}<br><small>[[Daniele Molmenti]]<br>[[Andrea Romeo]]<br>[[Giovanni De Gennaro]]</small> |- | C1 | {{minivlajka|Slovensko|w}}<br><small>[[Michal Martikán]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slavkovský]]<br>[[Matej Beňuš]]</small> | {{minivlajka|Česko|w}}<br><small>[[Michal Jáně]]<br>[[Stanislav Ježek]]<br>[[Tomáš Rak]]</small> | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br><small>[[David Florance]]<br>[[Ryan Westley]]<br>[[Adam Burgess]]</small> |- | C2 | {{minivlajka|Slovensko|w}}<br><small>[[Pavol Hochschorner]]<br>[[Peter Hochschorner]]<br>[[Ladislav Škantár]]<br>[[Peter Škantár]]<br>[[Tomáš Kučera (kanoista)|Tomáš Kučera]]<br>[[Ján Bátik]]</small> | {{minivlajka|Česko|w}}<br><small>[[Tomáš Koplík]]<br>[[Jakub Vrzáň]]<br>[[Ondřej Karlovský]]<br>[[Jakub Jáně]]<br>[[Jonáš Kašpar]]<br>[[Marek Šindler]]</small> | {{minivlajka|Rusko|w}}<br><small>[[Dmitrij Larionov]]<br>[[Michail Kuznecov]]<br>[[Maxim Obrazcov]]<br>[[Alexej Suslov]]<br>[[Alexander Ovčinikov]]<br>[[Alexej Popov]]</small> |- | colspan=4 align=center bgcolor=#FFEEDD|'''Ženy''' |- | K1 | {{minivlajka|Slovensko|w}}<br><small>[[Jana Dukátová]]<br>[[Kristína Nevařilová]]<br>[[Kristína Zárubová]]</small> | {{minivlajka|Poľsko|w}}<br><small>[[Natalia Pacierniková]]<br>[[Klaudia Zwolińska]]<br>[[Sara Cwiková]]</small> | {{minivlajka|Francúzsko|w}}<br><small>[[Caole Bouzidiová]]<br>[[Marie-Zélia Lafontová]]<br>[[Émilie Ferová]]</small> |- | C1 | {{minivlajka|Španielsko|w}}<br><small>[[Núria Vilarrublová]]<br>[[Klara Olazabalová]]<br>[[Annebel van der Knijffová]]</small> | {{minivlajka|Česko|w}}<br><small>[[Kateřina Hošková]]<br>[[Monika Jančová]]<br>[[Tereza Fišerová]]</small> | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br><small>[[Kimberley Woodsová]]<br>[[Mallory Franklinová]]<br>[[Eilidh Gibsonová]]</small> |} == Finálové výsledky == === Individuálne disciplíny === {| class=wikitable style=font-size:90% |- ! Por ! Muži K1 (58) ! Muži C1 (37) ! Muži C2 (26) ! Ženy K1 (39) ! Ženy C1 (22) |- | 1. | {{FRA}} [[Boris Neveu]] | {{SVN}} [[Benjamin Savšek]] | {{DEU}} [[Robert Behling]]<br>{{medzery|8}} [[Thomas Becker]] | {{ESP}} [[Maialen Chourrautová]] | {{GBR}} [[Kimberley Woodsová]] |- | 2. | {{DEU}} [[Alexander Grimm]] | {{DEU}} [[Sideris Tasiadis]] | {{DEU}} [[Franz Anton]]<br>{{medzery|8}} [[Jan Benzien]] | {{DEU}} [[Ricarda Funková]] | {{GBR}} [[Mallory Franklinová]] |- | 3. | {{SVK}} [[Andrej Málek]] | {{SVK}} [[Matej Beňuš]] | {{GBR}} [[David Florence]]<br>{{medzery|8}} [[Richard Hounslow]] | {{CZE}} [[Kateřina Kudějová]] | {{ESP}} [[Nuria Vilarrublová]] |- | 4. | {{ITA}} [[Daniele Molmenti]] | {{SVN}} [[Luka Božič]] | {{FRA}} [[Pierre Picco]]<br>{{medzery|8}} [[Hugo Biso]] | {{GBR}} [[Elizabeth Neaveová]] | {{AUT}} [[Julia Schmidová]] |- | 5. | {{SVN}} [[Peter Kauzer]] | {{RUS}} [[Alexandr Lipatov]] | {{GBR}} [[Mark Proctor ]]<br>{{medzery|8}} [[Etienne Stott]] | {{SVN}} [[Urša Krageljová]] | {{AUT}} [[Viktoria Wolffhardtová]] |- | 6. | {{CZE}} [[Jíří Prskavec]] | {{SVK}} [[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]] | {{ITA}} [[Pietro Camporesi]]<br>{{medzery|8}} [[Niccolo Ferrari]] | {{DEU}} [[Lisa Fritscheová]] | {{GBR}} [[Eilidh Gibsonová]] |- | 7. | {{POL}} [[Mateusz Polaczyk]] | {{ESP}} [[Ander Elosegi]] | {{RUS}} [[Michail Kuznecov]]<br>{{medzery|8}} [[Dmitrij Larionov]] | {{FRA}} [[Marie-Zelia Lafontová]] | {{FRA}} [[Celile Tixierová]] |- | 8. | {{GBR}} [[Joseph Clarke]] | {{DEU}} [[Franz Anton]] | {{RUS}} [[Maxim Obrazciv]]<br>{{medzery|8}} [[Alexej Suslov]] | {{CZE}} [[Štěpánka Hilgertová]] | {{DEU}} [[Kira Kubbeová]] |- | 9. | {{SVN}} [[Simon Brus]] | {{CZE}} [[Michal Jáně]] | {{SVK}} [[Pavol Hochschorner]]<br>{{medzery|8}} [[Peter Hochschorner]] | {{DEU}} [[Mealnie Pfeiferová]] | {{CZE}} [[Monika Jančová]] |- | 10. | {{ESP}} [[Samuel Hernanz]] | {{CZE}} [[Stanislav Ježek]] | {{CZE}} [[Jonáš Kašpar]]<br>{{medzery|8}} [[Marek Šindler]] | {{ITA}} [[Stefanie Hornová]] | {{FRA}} [[Lucie Bauduová]] |} === Disciplíny hliadok === {| class=wikitable style=font-size:90% |- ! Por. ! width=140| Muži K1 (15) ! width=140| Muži C1 (10) ! width=140| Muži C2 (7) ! width=130| Ženy K1 (11) ! width=140| Ženy C1 (6) |- | 1. | {{minivlajka|Nemecko|w}} | {{minivlajka|Slovensko|w}} | {{minivlajka|Slovensko|w}} | {{minivlajka|Slovensko|w}} | {{minivlajka|Španielsko|w}} |- | 2. | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | {{minivlajka|Česko|w}} | {{minivlajka|Česko|w}} | {{minivlajka|Poľsko|w}} | {{minivlajka|Česko|w}} |- | 3. | {{minivlajka|Taliansko|w}} | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | {{minivlajka|Rusko|w}} | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |- | 4. | {{minivlajka|Slovensko|w}} | {{minivlajka|Španielsko|w}} | {{minivlajka|Poľsko|w}} | {{minivlajka|Rakúsko|w}} | {{minivlajka|Nemecko|w}} |- | 5. | {{minivlajka|Poľsko|w}} | {{minivlajka|Poľsko|w}} | {{minivlajka|Nemecko|w}} | {{minivlajka|Česko|w}} | {{minivlajka|Rakúsko|w}} |- | 6. | {{minivlajka|Slovinsko|w}} | {{minivlajka|Nemecko|w}} | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | {{minivlajka|Slovinsko|w}} | {{minivlajka|Francúzsko|w}} |- | 7. | {{minivlajka|Španielsko|w}} | {{minivlajka|Taliansko|w}} | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | {{minivlajka|Taliansko|w}} | align=center|- |- | 8. | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | {{minivlajka|Rusko|w}} | align=center|- | {{minivlajka|Nemecko|w}} | align=center|- |- | 9. | {{minivlajka|Česko|w}} | {{minivlajka|Slovinsko|w}} | align=center|- | {{minivlajka|Rusko|w}} | align=center|- |- | 10. | {{minivlajka|Rusko|w}} | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | align=center|- | {{minivlajka|Španielsko|w}} | align=center|- |} == Medailová bilancia krajín == {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! width=20| Por. ! | Krajina ! width=70| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] zlato ! width=70| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] striebro ! width=70| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] bronz ! | Medaily |- align=center | 1. || align=left|{{minivlajka|Slovensko|w}} ||3|| ||2||5 |- align=center | 2. || align=left|{{minivlajka|Nemecko|w}} ||2||4||0||6 |- align=center | 3. || align=left|{{minivlajka|Španielsko|w}} ||2|| ||1||3 |- align=center | 4. || align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} ||1||2||3||6 |- align=center | 5. || align=left|{{minivlajka|Francúzsko|w}} ||1||0||1||2 |- align=center | 6. || align=left|{{minivlajka|Slovinsko|w}} ||1|| || ||1 |- align=center | 7. || align=left|{{minivlajka|Česko|w}} || ||3||1||4 |- align=center | 8. || align=left|{{minivlajka|Poľsko|w}} || ||1|| ||1 |- align=center | rowspan=2|9. || align=left|{{minivlajka|Rusko|w}} || || ||1||1 |- align=center | align=left|{{minivlajka|Taliansko|w}} || || ||1||1 |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.slalomeuro2015.com/ Oficiálna stránka ME 2015] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150530011453/http://www.slalomeuro2015.com/ |date=2015-05-30 }} {{eng icon}}/{{deu icon}} * [http://canoe-europe.org/ Oficiálna stránka Európskej kanoistickej asociácie] {{eng icon}} * {{youtube|8J0HULG0RZ0|Promo video k ME 2015}} * [https://www.youtube.com/channel/UC9Va3H_0GWL8t3Zw3NtTMLw Youtube kanál o ME 2015] == Zdroje == * [http://www.canoeslalom.net/int/results/em2015%20.html ME 2015 na stránke canoeslalom.net] {{eng icon}} * [http://www.123result.com/Mobile.htm?EventId=838&User=siwidata&Season=CS_2015&Federation=ECA&Stream1=Markkleeberg15_Odd#SchedulePage ME 2015 na stránke 123result.com]{{Nedostupný zdroj|date=január 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome}} }} [[Kategória:Šport v 2015]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome]] [[Kategória:Športové podujatia v Nemecku|Vodný slalom]] sc2ltg2z9h0i66xzjsm7kwgexdwfcrj Majstrovstvá Európy vo faustbale žien 2015 0 555297 8219387 7826388 2026-05-25T10:54:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219387 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy vo faustbale žien | rok = 2015 | iný názov = | logo = ITA_Bolzano_COA.svg | veľkosť loga = 90px | popis loga = Znak Bolzana | usporiadateľ = Taliansko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[21. august|21.]]{{--}}[[22. august]] [[2015]] | počet tímov = 5 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Nemecko | počet titulov = 9 | zápasy = 14 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Bolzano]] | rok pred = 2013 | rok po = 2016 }} '''Majstrovstvá Európy vo faustbale žien 2015''' boli v poradí 15. [[majstrovstvá Európy vo faustbale]] žien, ktoré organizuje [[Medzinárodná faustbalová asociácia]] (IFA). Konali sa od [[21. august|21.]]{{--}}[[22. augusta]] [[2015]] v [[Bolzano|Bolzane]], v provincii [[Autonómna provincia Bolzano – Horná Adiža|Bolzano – Horná Adiža]], v [[Taliansko|Taliansku]], za účasti 5 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Internationale Termine 2015 – 2017 |url = http://www.ifa-fistball.com/ifa_termine.pdf |dátum vydania = 1.3.2015 |dátum prístupu = 13.8.2015 |vydavateľ = IFA |jazyk = nemecky |url archívu = https://web.archive.org/web/20231007012634/https://www.ifa-fistball.com/ifa_termine.pdf |dátum archivácie = 2023-10-07 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Austria will defend the title |url = http://www.ifa-fistball.com/austria-will-defend-the-title/ |dátum vydania = 20.8.2015 |dátum prístupu = 23.8.2015 |vydavateľ = IFA |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150924033000/http://www.ifa-fistball.com/austria-will-defend-the-title/ |dátum archivácie = 2015-09-24 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bozen freut sich auf die Heim-EM | url = http://www.faustballeuro2015.it/?page_id=191 | dátum vydania = | dátum prístupu = 13.8.2015 | vydavateľ = faustballeuro2015.it | jazyk = nemecky }}</ref> Taliansko organizovalo európsky šampionát prvýkrát. Zápasy sa odohrali na štadióne [[Bozner Talferwiesen]]. Titul obhájilo {{DEU|fbz}}, ktoré vo finálovom stretnutí zvíťazilo nad {{AUT|fbz|0|Rakúskom}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Germany won the Women’s European Championship |url = http://www.ifa-fistball.com/germany-won-the-womens-european-championship/ |dátum vydania = 23.8.2015 |dátum prístupu = 23.8.2015 |vydavateľ = IFA |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150924033121/http://www.ifa-fistball.com/germany-won-the-womens-european-championship/ |dátum archivácie = 2015-09-24 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Österreich holt EM-Silber! | url = http://www.oefbb.at/de/newsshow-oesterreich-holt-em-silber | dátum vydania = 23.8.2015 | dátum prístupu = 23.8.2015 | vydavateľ = oefbb.at | jazyk = nemecky }}</ref> == Účastníci == {| class="wikitable" style="width:30% ;text-align:center" |- ! Družstvo !! {{tooltip|2013|Umiestnenie na ME 2013}} |- | align=left|{{DEU|fbz|1}} || 1. |- | align=left|{{CHE|fbz|1}} || 2. |- | align=left|{{AUT|fbz|1}} || 3. |- | align=left|{{ITA|fbz|1}} || 4. |- | align=left|{{CZE|fbz|1}} || 5. |} == Výsledky == === Základná skupina === {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff; text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width="70px" rowspan="2"|Dátum !width="130px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="130px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=3|Sety !rowspan=2|Lopty spolu |-bgcolor=#AAAAFF !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 |- bgcolor=#e6e6e6 |[[21. august]] | align=right| '''{{CHE|fbz|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' | align=left| {{CZE|fbz|1}} | {{ku|11|3}} || {{ku|11|2}} || | '''{{ku|22|5}}''' |- bgcolor=#D2D2D2 |[[21. august]] | align=right| '''{{AUT|fbz|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' | align=left| {{ITA|fbz|1}} | {{ku|11|9}} || {{ku|11|5}} || | '''{{ku|22|14}}''' |- bgcolor=#e6e6e6 |[[21. august]] | align=right| '''{{DEU|fbz|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' | align=left| {{CHE|fbz|1}} | {{ku|11|5}} || {{ku|11|10}} || | '''{{ku|22|15}}''' |- bgcolor=#D2D2D2 |[[21. august]] | align=right| '''{{ITA|fbz|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' | align=left| {{CZE|fbz|1}} | {{ku|11|8}} || {{ku|11|3}} || | '''{{ku|22|11}}''' |- bgcolor=#e6e6e6 |[[21. august]] | align=right| {{CHE|fbz|2}} | '''{{ku|0|2}}''' | align=left| '''{{AUT|fbz|1}}''' | {{ku|7|11}} || {{ku|8|11}} || | '''{{ku|15|22}}''' |- bgcolor=#D2D2D2 |[[21. august]] | align=right| '''{{DEU|fbz|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' | align=left| {{CZE|fbz|1}} | {{ku|11|6}} || {{ku|11|6}} || | '''{{ku|22|12}}''' |- bgcolor=#e6e6e6 |[[21. august]] | align=right| '''{{CHE|fbz|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' | align=left| {{ITA|fbz|1}} | {{ku|11|3}} || {{ku|11|9}} || | '''{{ku|22|12}}''' |- bgcolor=#D2D2D2 |[[21. august]] | align=right| '''{{DEU|fbz|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' | align=left| {{AUT|fbz|1}} | {{ku|11|4}} || {{ku|11|7}} || | '''{{ku|22|11}}''' |- bgcolor=#e6e6e6 |[[22. august]] | align=right| '''{{DEU|fbz|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' | align=left| {{ITA|fbz|1}} | {{ku|11|7}} || {{ku|11|3}} || | '''{{ku|22|10}}''' |- bgcolor=#D2D2D2 |[[22. august]] | align=right| '''{{AUT|fbz|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' | align=left| {{CZE|fbz|1}} | {{ku|11|2}} || {{ku|11|1}} || | '''{{ku|22|3}}''' |}<br> {|class="toccolours" style="text-align: center;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="20px" rowspan="2"|Por. !width="140px" rowspan="2"|Družstvo ! colspan="3"|Zápasy ! colspan="2"|Sety ! colspan="2"|Lopty ! rowspan="2"|+/− lopty !width="35px" rowspan="2"|Body |-bgcolor=#AAAAFF !width="15px"|<small>{{tooltip|Z|Zápasy}}</small> !width="15px"|<small>{{tooltip|V|Víťazstvá}}</small> !width="15px"|<small>{{tooltip|P|Prehry}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="17px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> !width="25px"|<small>{{tooltip|V|Víťazné}}</small> !width="25px"|<small>{{tooltip|P|Prehrané}}</small> |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{DEU|fbz|1}} |4||4||0|| 8|| 0|| 88|| 48|| +40||'''8''' |- bgcolor=#FFE4B5 |2. || align=left|{{AUT|fbz|1}} |4||3||1|| 6|| 2|| 77|| 54|| +23||'''6''' |- bgcolor=#FFE4B5 |3. || align=left|{{CHE|fbz|1}} |4||2||2|| 4|| 4|| 74|| 61|| +13||'''4''' |- bgcolor=#FECCCC |4. || align=left|{{ITA|fbz|1}} |4||1||3|| 2|| 6|| 58|| 77|| −19||'''2''' |- bgcolor=#FECCCC |5. || align=left|{{CZE|fbz|1}} |4||0||4|| 0|| 8|| 31|| 88|| −57||'''0''' |} === Play-off === {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff ;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width="70px" rowspan="2"|Dátum !width="130px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="130px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu |-bgcolor=#AAAAFF !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 !width=35px|4 !width=35px|5 |- bgcolor=#87CEFF |colspan=10 align=left|'''Kvalifikácia''' |- bgcolor=#e6e6e6 |[[22. august]] | align=right| '''{{ITA|fbz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' | align=left| {{CZE|fbz|1}} | {{ku|11|2}} || {{ku|11|3}} || {{ku|11|2}} || || | '''{{ku|33|7}}''' |- bgcolor=#87CEFF |colspan=10 align=left|'''Semifinále''' |- bgcolor=#e6e6e6 |[[22. august]] | align=right| '''{{AUT|fbz|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' | align=left| {{CHE|fbz|1}} | {{ku|9|11}} || {{ku|11|6}} || {{ku|11|5}} || {{ku|11|4}} || | '''{{ku|42|26}}''' |- bgcolor=#87CEFF |colspan=10 align=left|'''Stretnutie o 3. miesto''' |- bgcolor=#e6e6e6 |[[22. august]] | align=right| '''{{CHE|fbz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' | align=left| {{ITA|fbz|1}} | {{ku|11|8}} || {{ku|11|6}} || {{ku|13|11}} || || | '''{{ku|35|25}}''' |- bgcolor=#F7E6A8 |colspan=10 align=left|'''Finále''' |- bgcolor=#e6e6e6 |[[22. august]] | align=right| '''{{DEU|fbz|2}}''' | '''{{tooltip|3 : 1|800 divákov}}''' | align=left| {{AUT|fbz|1}} | {{ku|8|11}} || {{ku|13|11}} || {{ku|11|8}} || {{ku|11|6}} || | '''{{ku|43|36}}''' |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=130|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{DEU|fbz|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{AUT|fbz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{CHE|fbz|1}} |- |align=center| 4. || {{ITA|fbz|1}} |- |align=center| 5. || {{CZE|fbz|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.faustballeuro2015.it/ Oficiálna stránka ME 2015] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150812075449/http://www.faustballeuro2015.it/ |date=2015-08-12 }} {{deu icon}} * [http://www.ifa-fistball.com/am_event/ifa-womens-european-championship/ ME 2015 na stránke Medzinárodnej faustbalovej asociácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150721025318/http://www.ifa-fistball.com/am_event/ifa-womens-european-championship/ |date=2015-07-21 }} {{eng icon}}/{{deu icon}} * [http://www.oefbb.at/de/faustball-international/startseite-frauen-u21/frauen-em-2015 ME 2015 na stránke Rakúskeho faustbalového zväzu] {{deu icon}} * [http://www.faustball-liga.de/international/europameisterschaften/em_frauen__em_maenner_u21/em_2015_frauen_bozen_-_italien/index_ger.html ME 2015 na stránke Nemeckej faustbalovej ligy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150924010706/http://www.faustball-liga.de/international/europameisterschaften/em_frauen__em_maenner_u21/em_2015_frauen_bozen_-_italien/index_ger.html |date=2015-09-24 }} {{deu icon}} * [http://www.faustball.it/ Oficiálna stránka Talianskej faustbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181109050734/http://www.faustball.it/ |date=2018-11-09 }} {{deu icon}}/{{ita icon}} {{Majstrovstvá Európy vo faustbale}} [[Kategória:Faustbal v 2015]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo faustbale žien]] [[Kategória:Športové podujatia v Taliansku|Faustbal]] [[Kategória:2015 v Taliansku]] [[Kategória:Bolzano]] q180d7rpv49a5tbzpsdhlqbim83u3x3 Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien 2015 0 555836 8219323 7860258 2026-05-25T09:00:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219323 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien | rok = 2015 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = 90px | popis loga = Znak Matery | usporiadateľ = Taliansko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[25. august|25.]]{{--}}[[29. august]] [[2015]] | počet tímov = 5 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Španielsko | počet titulov = 5 | zápasy = 10 | góly = 57 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Matera]] | rok pred = 2013 | rok po = 2018 }} '''Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien 2015''' boli v poradí 13. [[majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach]] žien, ktoré organizuje [[Európsky výbor hokeja na kolieskových korčuliach]] (CERH). Konali sa v dňoch od [[25. august|25.]]{{--}}[[29. august]]a [[2015]] v meste [[Matera]], v regióne [[Basilicata]], v [[Taliansko|Taliansku]], za účasti 5 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Matera (Italy) will host the 13th Female European Championship on August 25 to 29 | url = http://www.cerh.eu/user/control/news_load.php?id_news=467 | dátum vydania = 16.7.2015 | dátum prístupu = 26.8.2015 | vydavateľ = CERH | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hockey pista, Europei femminili 2015: il calendario completo della rassegna | url = http://www.oasport.it/2015/08/hockey-pista-europei-femminili-2015-il-calendario-completo-della-rassegna/ | dátum vydania = 22.8.2015 | dátum prístupu = 26.8.2015 | vydavateľ = oasport.it | jazyk = taliansky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Il 24 Agosto inizia il Campionato Europeo Femminile di Hockey su Pista | url = http://www.fihp.org/hockey-pista/news/internazionali/13818-il-24-agosto-inizia-il-campionato-europeo-femminile-di-hockey-su-pista.html | dátum vydania = 22.8.2015 | dátum prístupu = 26.8.2015 | vydavateľ = fihp.org | jazyk = taliansky }}</ref> Taliansko bolo organizátorom európskeho šampionátu žien tretíkrát, keď predtým hostilo toto podujatie v rokoch 1993 a 2001, oba v [[Molfetta|Molfette]]. Všetky zápasy sa odohrali v aréne [[Tensostruttura di Matera]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hockey pista, Europei femminili 2015: Italia, buona la prima! Pokerissimo alla Germania | url = http://www.oasport.it/2015/08/hockey-pista-europei-femminili-2015-italia-buona-la-prima-pokerissimo-alla-germania/ | dátum vydania = 25.8.2015 | dátum prístupu = 26.8.2015 | vydavateľ = oasport.it | jazyk = taliansky }}</ref> Titul štvrtýkrát v rade získalo {{ESP|hkkz}}, ktoré sa v jedinej hranej skupine umiestnilo pred {{PRT|hkkz|0|Portugalskom}} a domácim {{ITA|hkkz|0|Talianskom}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spain is the Female European Champion for the 4th time in a row | url = http://www.cerh.eu/user/control/news_load.php?id_news=482 | dátum vydania = 29.8.2015 | dátum prístupu = 30.8.2015 | vydavateľ = oasport.it | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = L'Italia femminile si tiene il bronzo, a Matera Francia battuta 6-1 |url = http://www.hockeypista.it/utente/notizia_vedi.php%3fid=16189 |dátum vydania = 29.8.2015 |dátum prístupu = 30.8.2015 |vydavateľ = hockeypista.it |jazyk = taliansky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150906164658/http://www.hockeypista.it/utente/notizia_vedi.php%3Fid=16189 |dátum archivácie = 2015-09-06 }}</ref> == Účastníci == {| class="wikitable" width=250 style=text-align:center |- ! Družstvo !! {{tooltip|Účasti|Predchádzajúce účasti}} !! {{tooltip|2013|Účasť na ME 2013}} |- | align=left|{{ESP|hkkz|1}} || 12 || 1. |- | align=left|{{PRT|hkkz|1}} || 12 || 2. |- | align=left|{{ITA|hkkz|1}} || 8 || 3. |- | align=left|{{FRA|hkkz|1}} || 9 || 4. |- | align=left|{{DEU|hkkz|1}} || 10 || - |} == Výsledky == === Základná skupina === {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[25. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=70| !width=140| |- |align=right| '''{{ESP|hkkz|2}}''' |'''{{ku|12|0}}''' |<small>({{ku|5|0}})</small> |align=left| {{FRA|hkkz|1}} | [http://www.cerh.eu/user/control/live_acta.php?id=58 info] |- |align=right| '''{{ITA|hkkz|2}}''' |'''{{ku|5|1}}''' |<small>({{ku|1|0}})</small> |align=left| {{DEU|hkkz|1}} | [http://www.cerh.eu/user/control/live_acta.php?id=59 info] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[26. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=70| !width=140| |- |align=right| {{FRA|hkkz|2}} |'''{{ku|0|4}}''' |<small>({{ku|0|1}})</small> |align=left| '''{{DEU|hkkz|1}}''' | [http://www.cerh.eu/user/control/live_acta.php?id=60 info] |- |align=right| '''{{PRT|hkkz|2}}''' |'''{{ku|4|3}}''' |<small>({{ku|3|1}})</small> |align=left| {{ITA|hkkz|1}} | [http://www.cerh.eu/user/control/live_acta.php?id=61 info] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[27. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=70| !width=140| |- |align=right| '''{{PRT|hkkz|2}}''' |'''{{ku|2|1}}''' |<small>({{ku|1|0}})</small> |align=left| {{DEU|hkkz|1}} | [http://www.cerh.eu/user/control/live_acta.php?id=62 info] |- |align=right| '''{{ESP|hkkz|2}}''' |'''{{ku|6|2}}''' |<small>({{ku|3|1}})</small> |align=left| {{ITA|hkkz|1}} | [http://www.cerh.eu/user/control/live_acta.php?id=63 info] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[28. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=70| !width=140| |- |align=right| '''{{PRT|hkkz|2}}''' |'''{{ku|3|1}}''' |<small>({{ku|1|0}})</small> |align=left| {{FRA|hkkz|1}} | [http://www.cerh.eu/user/control/live_acta.php?id=64 info] |- |align=right| '''{{ESP|hkkz|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' |<small>({{ku|2|0}})</small> |align=left| {{DEU|hkkz|1}} | [http://www.cerh.eu/user/control/live_acta.php?id=65 info] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[29. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=70| !width=140| |- |align=right| '''{{ITA|hkkz|2}}''' |'''{{ku|6|1}}''' |<small>({{ku|2|1}})</small> |align=left| {{FRA|hkkz|1}} | [http://www.cerh.eu/user/control/live_acta.php?id=66 info] |- |align=right| '''{{ESP|hkkz|2}}''' |'''{{ku|2|1}}''' |<small>({{ku|1|1}})</small> |align=left| {{PRT|hkkz|1}} | [http://www.cerh.eu/user/control/live_acta.php?id=67 info] |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=55 |Skóre !width=25 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- |1. | align=left| {{ESP|hkkz|1}} |4||4||0||0|| {{ku|23|3}} || +20||'''12''' |- |2. | align=left| {{PRT|hkkz|1}} |4||3||0||1|| {{ku|10|7}} || +3||'''9''' |- |3. | align=left| {{ITA|hkkz|1}} |4||2||0||2|| {{ku|16|12}} || +4||'''6''' |- |4. | align=left| {{DEU|hkkz|1}} |4||1||0||3|| {{ku|6|10}} || −4||'''3''' |- |5. | align=left| {{FRA|hkkz|1}} |4||0||0||4|| {{ku|2|25}} || −23||'''0''' |} <small>Play-off sa nehralo.</small> == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor=#F7F6A8 |align=center| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{ESP|hkkz|1}} |- bgcolor=#DCE5E5 |align=center| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{PRT|hkkz|1}} |- bgcolor=#FFDAB9 |align=center| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{ITA|hkkz|1}} |- |align=center| 4. || {{DEU|hkkz|1}} |- |align=center| 5. || {{FRA|hkkz|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.cerh.eu/ Oficiálna stránka Európskeho výboru hokeja na kolieskových korčuliach] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120403191635/http://cerh.eu/main.php?action=main-historical |date=2012-04-03 }} {{eng icon}} * [http://www.fihp.org/ Oficiálna stránka Talianskej federácie kolieskových športov] {{ita icon}} == Zdroje == * [http://www.cerh.eu/user/control/news_load.php?id_news=466 ME 2015 na stránke Európskeho výboru hokeja na kolieskových korčuliach] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150923202135/http://www.cerh.eu/user/control/news_load.php?id_news=466 |date=2015-09-23 }} {{eng icon}} * [http://www.hockeypista.it/utente/torneo_vedi.php?id=560&vista=1&red=1&giornata=2#giornata2 ME 2015 na stránke hockeypista.it] {{ita icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach}} }} [[Kategória:Hokej na kolieskových korčuliach v 2015]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia v Taliansku|Hokej]] [[Kategória:2015 v Taliansku]] dwnql2f9oz8z1ig2j4u85ws46aw58ze Limerick 0 557237 8219312 7719986 2026-05-25T08:52:27Z Vasiľ 2806 +ref 8219312 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Limerick |official_name = Luimneach | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = | flag = | symbol = IRL COA Limerick.svg <!-- *** Country etc. *** --> | country = Írsko | country_label = | country_flag = 1 | region = | region_label = <!-- *** Family *** --> | river = | river_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 52 | lat_m = 39 | lat_s = 55 | lat_NS = S | long_d = 8 | long_m = 37 | long_s = 26 | long_EW = Z | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 114.99 <!-- *** Population *** --> | population = 56 779 | population_date = | population_note = | population_density = 1107 <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = <!-- *** Mapy *** --> | map = Ireland with counties.svg | map_caption = Poloha mesta v rámci Írska | map_locator = Írsko <!-- *** Linky<br /> *** --> | commons = Limerick | website = {{url|limerickcity.ie}} }} '''Limerick'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|gle|Luimneach}}) je mesto nachádzajúce sa na západe [[Írsko|Írska]] v bývalej provincii [[Munster (Írsko)|Munster]]. So svojimi 56 779 obyvateľmi je tretím najväčším mestom v Írsku (s aglomeráciou čítajúcou 90 757 obyvateľov) a zároveň piatym najväčším mestom na Írskom ostrove. Limerick je taktiež hlavným mestom [[Limerick (grófstvo)|grófstva Limerick]]. == Geografia == Mesto má rozlohu {{km2|51.3}} a leží v nadmorskej výške {{mnm|10}} Nachádza sa v ústí rieky [[Shannon (rieka)|Shannon]]. Podľa Köppenovej klasifikácie podnebia, panuje v Limericku mierne oceánske pásmo. Priemerná teplota na stanici Shannon Airport doshuje 10,1 °C, v januári dosahuje 5,4 °C a v júli 12 °C. Priemerné zrážky činia {{mm|927|m}} za rok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.met.ie/climate/shannonairport.asp |dátum prístupu=2015-09-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111229071205/http://www.met.ie/climate/shannonairport.asp |dátum archivácie=2011-12-29 }}</ref> == História == Počiatky mesta sa kladú do roku [[812]], kedy [[Vikingovia]] opevnili [[King's Island (Limerick)|King 'Island]]. V 12. storočí [[Normani]] mesto prestavali a vybudovali tu hrad [[King John's Castle]] a [[Katedrála Panny Márie (Limerick)|katedrálu Panny Márie]]. Mesto bolo trikrát obliehané – v roku [[1651]] [[Oliver Cromwell|Oliverom Cromwellom]] a dvakrát na konci 17. storočia vojskami [[Viliam III. Oranžský|Viliama III. Oranžského]]. Od 18. storočia potom mesto začalo prosperovať a rýchlo rásť. Ďalší rozvoj mesto zaznamenalo od roku [[1990]] do ekonomickej krízy v roku 2007. == Doprava == V blízkosti mesta sa nachádza [[Medzinárodné letisko Shannon|letisko Shannon]] čo je tretie najvyťaženejšie letisko v Írsku. Mesto je tiež významným železničným a cestným uzlom. Mestom prechádzajú cesty [[Cesta N18 (Írsko)|N18]], [[Cesta N20 (Írsko)|N20]], [[Cesta N21 (Írsko)|N21]] a [[Cesta N24 (Írsko)|N24]] a diaľnice [[Diaľnica M7 (Írsko)|M7]], [[Diaľnica M18 (Írsko)|M18]] a [[Diaľnica M20 (Írsko)|M20]]. Cesta N18 na obchvate mesta prekonáva rieku Shannon tunelom. Limerick je tiež prístavné mesto využívajúce priaznivú polohu v ústí rieky [[Shannon (rieka)|Shannon]]. Mesto používa spolu s celým grófstvom ŠPZ '''L'''. Do roku [[2013]] bola táto značka vyhradená len pre mesto Limerick, zvyšok grófstve používal značku '''LK'''. == Šport == V meste pôsobí od roku [[1937]] futbalový klub [[Limerick FC]]. == Partnerské mestá == * {{minivlajka|USA}} [[Kansas City (Kansas)|Kansas City]], [[USA]] * {{minivlajka|USA}} [[Limerick Township]], [[USA]] * {{minivlajka|USA}} [[New Brunswick]], [[USA]] * {{minivlajka|USA}} [[Spokane (Washington)|Spokane]], [[USA]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Quimper]], [[Francúzsko]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Starograd Gdański]], [[Poľsko]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://limerickcity.ie Oficiálna stránka] == Zdroj == * {{Preklad|cs|Limerick|12171722}} [[Kategória:Limerick| ]] [[Kategória:Mestá v grófstve Limerick]] j9g6ps767mks1cjsmbsn6c75hwbneip Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1991 0 558352 8219395 7766083 2026-05-25T11:15:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219395 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov | rok = 1991 | iný názov = | logo = Coat_of_arms_of_Germany.svg | veľkosť loga = 90px | popis loga = Znak Nemecka | usporiadateľ = Nemecko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[7. september|7.]]{{--}}[[15. september]] [[1991]] | počet tímov = 12 | počet dejísk = 3 | počet miest = 3 | víťaz = Sovietsky zväz | počet titulov = 12 | zápasy = 38 | góly = | návštevnosť = 32605 | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = {{URS}} Dmitrij Fomin | dejiská = [[Berlín]]<br>[[Hamburg]]<br>[[Karlsruhe (mesto)|Karlsruhe]] | rok pred = 1989 | rok po = 1993 }} '''Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1991''' boli v poradí 17. [[majstrovstvá Európy vo volejbale]] mužov, ktoré organizuje [[Európska volejbalová konfederácia]] (CEV). Konali sa od [[7. september|7.]]{{--}}[[15. septembra]] [[1991]] v 3 [[Nemecko|nemeckých]] mestách: [[Berlín]], [[Hamburg]] a [[Karlsruhe (mesto)|Karlsruhe]], za účasti 12 tímov. Nemecko bolo organizátorom európskeho šampionátu mužov druhýkrát, keď predtým hostilo toto podujatie [[Nemecká demokratická republika|Východné Nemecko]] v roku 1983. Titul získal {{URS|vm}} (vtedy pod hlavičkou [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]), ktorý vo finálovom stretnutí zvíťazil nad obhajcom titulu z {{ITA|vm|0|Talianska}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = волейбол Чемпионат Европы 1991 |url = http://def.kondopoga.ru/1180507938-voleybol-chempionat-evropy-1991.html |dátum vydania = 11.4.2011 |dátum prístupu = 14.10.2015 |vydavateľ = kondopoga.ru |jazyk = rusky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160304192234/http://def.kondopoga.ru/1180507938-voleybol-chempionat-evropy-1991.html |dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> Tento turnaj slúžil zároveň ako kvalifikácia európskych družstiev na [[Volejbal na Letných olympijských hrách 1992|Letné olympijské hry 1992]] a tiež [[Svetový pohár vo volejbale|Svetový pohár]] 1991. Na obe podujatia sa kvalifikovalo iba víťazné družstvo. == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1991}} {| class="wikitable" width=450 style="text-align:center" |- ! Podujatie !! Miestenky !! Kvalifikanti |- | Organizátor || 1 || align=left|{{DEU|vm|1}} |- | Priamy postup z [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1989|ME 1989]] || 3 | align=left|{{ITA|vm|1}}<br>{{SWE|vm|1}}<br>{{NLD|vm|1}} |- | [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1991|Kvalifikácia na ME 1991]] || 8 | align=left|{{BGR|vm|1}}<br>{{TCH|vm|1}}<br>{{FIN|vm|1}}<br>{{FRA|vm|1}}<br>{{GRC|vm|1}}<br>{{YUG|vm|1}}<br>{{POL|vm|1}}<br>{{URS|vm|1}} |} == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff; text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width=70px|Dátum !width=130px|Družstvo 1 !Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !1. set !2. set !3. set !4. set !5. set !Lopty spolu !Diváci |-bgcolor=#e6e6e6 | 7. septem || align=right| '''{{DEU|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{FIN|vm|1}} | {{ku|8|15}} || {{ku|15|6}} || {{ku|15|3}} || {{ku|15|10}} || || '''{{ku|53|34}}''' || |-bgcolor=#D2D2D2 | 7. septem || align=right| '''{{URS|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SWE|vm|1}} | {{ku|15|5}} || {{ku|15|13}} || {{ku|15|13}} || || || '''{{ku|45|31}}''' || |-bgcolor=#e6e6e6 | 7. septem || align=right| {{POL|vm|2}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{GRC|vm|1}}''' | {{ku|15|7}} || {{ku|9|15}} || {{ku|8|15}} || {{ku|11|15}} || || '''{{ku|43|52}}''' || |-bgcolor=#D2D2D2 | 8. septem || align=right| '''{{DEU|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{SWE|vm|1}} | {{ku|12|15}} || {{ku|15|9}} || {{ku|17|15}} || {{ku|15|12}} || || '''{{ku|59|51}}''' || |-bgcolor=#e6e6e6 | 8. septem || align=right| '''{{URS|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{POL|vm|1}} | {{ku|16|14}} || {{ku|15|11}} || {{ku|15|6}} || || || '''{{ku|46|31}}''' || |-bgcolor=#D2D2D2 | 8. septem || align=right| {{GRC|vm|2}} | '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{FIN|vm|1}}''' | {{ku|15|13}} || {{ku|11|15}} || {{ku|15|8}} || {{ku|13|15}} || {{ku|13|15}} || '''{{ku|67|66}}''' || |-bgcolor=#e6e6e6 | 9. septem || align=right| '''{{POL|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{SWE|vm|1}} | {{ku|15|8}} || {{ku|9|15}} || {{ku|17|16}} || {{ku|15|6}} || || '''{{ku|56|45}}''' || |-bgcolor=#D2D2D2 | 9. septem || align=right| '''{{DEU|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{GRC|vm|1}} | {{ku|15|7}} || {{ku|15|4}} || {{ku|15|5}} || || || '''{{ku|45|16}}''' || |-bgcolor=#e6e6e6 | 9. septem || align=right| '''{{URS|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{FIN|vm|1}} | {{ku|15|12}} || {{ku|15|7}} || {{ku|15|11}} || || || '''{{ku|45|30}}''' || |-bgcolor=#D2D2D2 | 11. septem || align=right| '''{{POL|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{DEU|vm|1}} | {{ku|10|15}} || {{ku|15|7}} || {{ku|16|14}} || {{ku|10|15}} || {{ku|17|15}} || '''{{ku|68|66}}''' || |-bgcolor=#e6e6e6 | 11. septem || align=right| '''{{FIN|vm|2}}''' | '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{SWE|vm|1}} | {{ku|12|15}} || {{ku|6|15}} || {{ku|15|11}} || {{ku|15|8}} || {{ku|16|14}} || '''{{ku|64|63}}''' || |-bgcolor=#D2D2D2 | 11. septem || align=right| '''{{URS|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{GRC|vm|1}} | {{ku|10|15}} || {{ku|15|9}} || {{ku|15|2}} || {{ku|15|6}} || || '''{{ku|55|32}}''' || 1 700 |-bgcolor=#e6e6e6 | 12. septem || align=right| '''{{POL|vm|2}}''' | '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{FIN|vm|1}} | {{ku|15|9}} || {{ku|15|11}} || {{ku|9|15}} || {{ku|15|17}} || {{ku|15|10}} || '''{{ku|69|62}}''' || |-bgcolor=#D2D2D2 | 12. septem || align=right| {{GRC|vm|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{SWE|vm|1}}''' | {{ku|14|16}} || {{ku|7|15}} || {{ku|7|15}} || || || '''{{ku|28|46}}''' || |-bgcolor=#e6e6e6 | 12. septem || align=right| '''{{URS|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{DEU|vm|1}} | {{ku|15|13}} || {{ku|15|11}} || {{ku|15|13}} || || || '''{{ku|45|37}}''' || 4 000 |}<br> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=140px| Družstvo !width=15px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=15px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=45px| Sety !width=60px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left| {{URS|vm|1}} |5||5||0|| {{ku|15|1}} || {{ku|236|161}} || +75||'''10''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{DEU|vm|1}} |5||3||2|| {{ku|11|8}} || {{ku|260|214}} || +46||'''8''' |- bgcolor=#FFCCCC |3. || align=left|{{POL|vm|1}} |5||3||2|| {{ku|10|11}} || {{ku|267|271}} || −4||'''8''' |- bgcolor=#FFCCCC |4. || align=left|{{FIN|vm|1}} |5||2||3|| {{ku|9|13}} || {{ku|256|297}} || −41||'''7''' |- bgcolor=#e6e6e6 |5. || align=left|{{SWE|vm|1}} |5||1||4|| {{ku|7|12}} || {{ku|236|252}} || −16||'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |6. || align=left|{{GRC|vm|1}} |5||1||4|| {{ku|6|13}} || {{ku|195|255}} || −60||'''6''' |} ==== Skupina B ==== {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff; text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width=70px|Dátum !width=130px|Družstvo 1 !Výsledok !width=140px|Družstvo 2 !1. set !2. set !3. set !4. set !5. set !Lopty spolu !Diváci |- bgcolor=#e6e6e6 | 7. septem || align=right| {{YUG|vm|2}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{BGR|vm|1}}''' | {{ku|16|14}} || {{ku|15|17}} || {{ku|16|17}} || {{ku|13|15}} || || '''{{ku|60|63}}''' || |-bgcolor=#D2D2D2 | 7. septem || align=right| '''{{ITA|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{NLD|vm|1}} | {{ku|15|8}} || {{ku|15|6}} || {{ku|15|8}} || || || '''{{ku|45|22}}''' || |-bgcolor=#e6e6e6 | 7. septem || align=right| '''{{FRA|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{TCH|vm|1}} || {{ku|17|16}} || {{ku|15|13}} || {{ku|15|12}} || || || '''{{ku|47|41}}''' || |-bgcolor=#D2D2D2 | 8. septem || align=right| '''{{NLD|vm|2}}''' | '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{YUG|vm|1}} | {{ku|9|15}} || {{ku|8|15}} || {{ku|15|7}} || {{ku|15|13}} || {{ku|15|9}} || '''{{ku|62|59}}''' || |-bgcolor=#e6e6e6 | 8. septem || align=right| '''{{ITA|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{FRA|vm|1}} | {{ku|15|4}} || {{ku|15|6}} || {{ku|15|6}} || || || '''{{ku|45|16}}''' || |-bgcolor=#D2D2D2 | 8. septem || align=right| '''{{BGR|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{TCH|vm|1}} | {{ku|17|16}} || {{ku|15|7}} || {{ku|15|8}} || || || '''{{ku|47|31}}''' || |-bgcolor=#e6e6e6 | 9. septem || align=right| '''{{YUG|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{FRA|vm|1}} | {{ku|15|8}} || {{ku|15|9}} || {{ku|9|15}} || {{ku|15|11}} || || '''{{ku|54|43}}''' || |-bgcolor=#D2D2D2 | 9. septem || align=right| '''{{NLD|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{BGR|vm|1}} | {{ku|7|15}} || {{ku|15|8}} || {{ku|15|7}} || {{ku|15|10}} || || '''{{ku|52|40}}''' || |-bgcolor=#e6e6e6 | 9. septem || align=right| '''{{ITA|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{TCH|vm|1}} | {{ku|15|11}} || {{ku|15|4}} || {{ku|15|12}} || || || '''{{ku|45|27}}''' || |-bgcolor=#D2D2D2 | 11. septem || align=right| '''{{ITA|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{YUG|vm|1}} | {{ku|15|17}} || {{ku|15|7}} || {{ku|17|15}} || {{ku|15|10}} || || '''{{ku|62|48}}''' || |-bgcolor=#e6e6e6 | 11. septem || align=right| '''{{FRA|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{BGR|vm|1}} | {{ku|16|14}} || {{ku|15|11}} || {{ku|14|16}} || {{ku|15|11}} || || '''{{ku|60|52}}''' || |-bgcolor=#D2D2D2 | 11. septem || align=right| '''{{NLD|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{TCH|vm|1}} | {{ku|15|11}} || {{ku|15|6}} || {{ku|15|9}} || || || '''{{ku|45|26}}''' || |-bgcolor=#e6e6e6 | 12. septem || align=right| '''{{YUG|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{TCH|vm|1}} | {{ku|15|13}} || {{ku|7|15}} || {{ku|15|10}} || {{ku|15|6}} || || '''{{ku|52|44}}''' || |-bgcolor=#D2D2D2 | 12. septem || align=right| '''{{NLD|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{FRA|vm|1}} | {{ku|15|4}} || {{ku|15|1}} || {{ku|15|6}} || || || '''{{ku|45|11}}''' || |-bgcolor=#e6e6e6 | 12. septem || align=right| '''{{ITA|vm|2}}''' | '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{BGR|vm|1}} | {{ku|7|15}} || {{ku|7|15}} || {{ku|15|12}} || {{ku|15|10}} || {{ku|15|13}} || '''{{ku|59|65}}''' || |}<br> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=140px| Družstvo !width=15px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=15px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=45px| Sety !width=60px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left| {{ITA|vm|1}} |5||5||0|| {{ku|15|3}} || {{ku|256|178}} || +78||'''10''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{NLD|vm|1}} |5||4||1|| {{ku|12|6}} || {{ku|226|181}} || +45||'''9''' |- bgcolor=#FFCCCC |3. || align=left|{{BGR|vm|1}} |5||2||3|| {{ku|10|10}} || {{ku|267|262}} || +5||'''7''' |- bgcolor=#FFCCCC |4. || align=left|{{YUG|vm|1}} |5||2||3|| {{ku|10|11}} || {{ku|273|274}} || −1||'''7''' |- bgcolor=#e6e6e6 |5. || align=left|{{FRA|vm|1}} |5||2||3|| {{ku|7|10}} || {{ku|177|237}} || −60||'''7''' |- bgcolor=#e6e6e6 |6. || align=left|{{TCH|vm|1}} |5||0||5|| {{ku|1|15}} || {{ku|169|236}} || −67||'''5''' |} === Play-off === {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff; text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width=70px|Dátum !width=130px|Družstvo 1 !Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !1. set !2. set !3. set !4. set !5. set !Lopty spolu !Diváci |- bgcolor=#87CEFF |colspan=11 align=left|'''Stretnutia o 5.{{--}}8. miesto''' |- bgcolor=#e6e6e6 | 14. septem || align=right| '''{{BGR|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{FIN|vm|1}} | {{ku|16|14}} || {{ku|15|4}} || {{ku|17|15}} || || || '''{{ku|48|33}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 | 14. septem || align=right| {{POL|vm|2}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{YUG|vm|1}}''' | {{ku|15|6}} || {{ku|14|16}} || {{ku|14|16}} || {{ku|3|15}} || || '''{{ku|46|53}}''' || |- bgcolor=#87CEFF |colspan=11 align=left|'''Stretnutia o 7. miesto''' |- bgcolor=#e6e6e6 | 15. septem || align=right| '''{{POL|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{FIN|vm|1}} | {{ku|15|5}} || {{ku|15|12}} || {{ku|5|15}} || {{ku|15|12}} || || '''{{ku|50|44}}''' || |- bgcolor=#87CEFF |colspan=11 align=left|'''Stretnutia o 5. miesto''' |- bgcolor=#e6e6e6 | 15. septem || align=right| '''{{BGR|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{YUG|vm|1}} | {{ku|15|10}} || {{ku|4|15}} || {{ku|15|6}} || {{ku|15|9}} || || '''{{ku|49|40}}''' || |- bgcolor=#87CEFF |colspan=11 align=left|'''Semifinále''' |- bgcolor=#e6e6e6 | 14. septem || align=right| '''{{ITA|vm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{DEU|vm|1}} | {{ku|15|12}} || {{ku|15|4}} || {{ku|11|15}} || {{ku|15|6}} || || '''{{ku|56|37}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 | 14. septem || align=right| '''{{URS|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{NLD|vm|1}} | {{ku|15|8}} || {{ku|15|8}} || {{ku|15|8}} || || || '''{{ku|45|24}}''' || |- bgcolor=#FFDAB9 |colspan=11 align=left|'''Stretnutie o 3. miesto''' |- bgcolor=#e6e6e6 | 15. septem || align=right| '''{{NLD|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{DEU|vm|1}} | {{ku|15|11}} || {{ku|15|9}} || {{ku|15|9}} || || || '''{{ku|45|21}}''' || |- bgcolor=#F7F6A8 |colspan=11 align=left|'''Finále''' ([[Berlín]]) |- bgcolor=#e6e6e6 | 15. septem || align=right| '''{{URS|vm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ITA|vm|1}} | {{ku|15|11}} || {{ku|17|15}} || {{ku|15|9}} || || || '''{{ku|47|35}}''' || |}<br> == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{URS|vm|1}} | bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Volejbal na Letných olympijských hrách 1992|LOH 1992]] a Svetový pohár 1991 |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{ITA|vm|1}} |- bgcolor="#E5C585" |align=center| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{NLD|vm|1}} |- |align=center| 4. || {{DEU|vm|1}} |- |align=center| 5. || {{BGR|vm|1}} |- |align=center| 6. || {{YUG|vm|1}} |- |align=center| 7. || {{POL|vm|1}} |- |align=center| 8. || {{FIN|vm|1}} |- |align=center| 9. || {{FRA|vm|1}} |- |align=center| 10. || {{SWE|vm|1}} |- |align=center| 11. || {{GRC|vm|1}} |- |align=center| 12. || {{TCH|vm|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.cev.lu/ Oficiálna stránka Európskej volejbalovej federácie] {{eng icon}} * [http://www.volleyball-verband.de/ Oficiálna stránka Nemeckého volejbalového zväzu] {{deu icon}} * {{youtube|T1vkb-kxoLc|Finálový zápas ME 1991}} == Zdroje == * [http://www.cev.lu/Competition-Area/Competition.aspx?ID=277&PID=586 ME 1991 na stránke Európskej volejbalovej federácie] {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/volleyball/Europe/Men_1991.html ME 1991 na stránke todor66.com] {{eng icon}} * [http://www.the-sports.org/volleyball-1991-men-s-european-championship-epr19641.html ME 1991 na stránke the-sports.org] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Európy vo volejbale}} }} [[Kategória:Volejbal v 1991]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov]] [[Kategória:Športové podujatia v Nemecku|Volejbal]] rp1oj3x50zsvly5uwbfx3g6x5a0lmvj Líbyjské more 0 564369 8219308 8075646 2026-05-25T08:48:23Z Vasiľ 2806 +ref 8219308 wikitext text/x-wiki '''Líbyjské more'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|ell|Λιβυκό Πέλαγος|Livyko Pelagos}}; {{vjz|grc|Λιβυκόν πέλαγος|Libykon pelagos}}; {{vjz|lat|Libycum Mare}}) je more v [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]] medzi [[Kréta|Krétou]], [[Afrika|africkým]] pobrežím a deltou [[Níl]]u<ref>''Erlebnisse und Beobachtungen eines mehr als 20jährigen Aufenthaltes auf Kreta''. [https://books.google.sk/books?id=9BYEj3ZbzxUC&pg=PA326&dq=%22Libysches+Meer%22+%C3%A4gypten&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjD54fshtjKAhUBsBQKHSU5CGgQ6AEITDAF#v=onepage&q=%22Libysches%20Meer%22%20%C3%A4gypten&f=false dostupné online] s. 326.</ref>, pričom presná západná hranica mora je neistá, obyčajne sa uvádza [[Tunisko]]. Východne od Líbyjského mora leží [[Levantské more]] a na severe susedí s [[Iónske more|Iónskym morom]].<ref>Wood, L.: ''Sea Fishes of the Mediterranean including Marine Invertebrates'', 2015, str. 4, 6.</ref>. Líbyjské more je primárne staroveký termín<ref>Libyan Sea in: George Ripley and Charles Anderson Dana, ''The New American Cyclopaedia: A Popular Dictionary of General Knowledge'', 1861, D. Appleton and Co.</ref>, dnes sa používa pomerne zriedkavo, napríklad [[Medzinárodná hydrografická organizácia]] takéto more v Stredozemnom mori nepozná<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.iho-ohi.net/iho_pubs/standard/S-23/S23_1953.pdf |dátum prístupu=2011-10-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111008191433/http://www.iho-ohi.net/iho_pubs/standard/S-23/S23_1953.pdf |dátum archivácie=2011-10-08 }}</ref>. ==Líbyjské more v staroveku == More sa v staroveku rozkladalo v užšom zmysle od hraníc Egypta po západné hranice starovekej Líbye, t. j. po [[Veľká Syrta|Veľkú Syrtu]], a južne of Kréty. V širšom zmysle Líbyjské more zahŕňalo aj tzv. [[Africké more]] (lat. Africum mare, Mare Africanum), t. j. územie od Veľkej Syrty po ústie rieky [[Oued el-Kebir]] v dnešnom Alžírsku<ref>''Atlas et tables élémentaires de géographie ancienne et moderne, adopté par plusieurs écoles royales militaires''. [https://books.google.sk/books?id=NCnVtKsMcKMC&pg=PA97&dq=Mare+Africanum&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwj_7aq8-NfKAhXDiSwKHSWZBTI4ChDoAQgtMAE#v=onepage&q=Mare%20Africanum&f=false dostupné online] stĺpec 98.</ref>, alebo podľa iných zdrojov iba územie po dnešné východné pobrežie dnešného Tuniska<ref>http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.04.0064%3Aalphabetic+letter%3DL%3Aentry+group%3D7%3Aentry%3Dlibycum-mare-geo</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.cosmovisions.com/cartes/VL/008.htm |dátum prístupu=2016-02-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200613173812/http://www.cosmovisions.com/cartes/VL/008.htm |dátum archivácie=2020-06-13 }}</ref>. V najširšom zmysle sa ako Líbyjské more alebo Africké more označovalo celé Stredozemné more na pobreží Afriky až po Maroko<ref>''Jugurthine War and Conspiracy of Catiline with an English Commentary and Geographical and Historical Indexes''. [https://books.google.sk/books?id=hVPSz8zdj5UC&pg=PA296&lpg=PA296&dq=%22Africum+mare%22&source=bl&ots=zCHMAv7rUP&sig=5i_oh_UO_NUo3cZl0X7_kGVlItU&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjS8_X29NfKAhXKmHIKHVZoBScQ6AEIVzAJ#v=onepage&q=%22Africum%20mare%22&f=false dostupné online] s. 296.</ref><ref>http://daten.digitale-sammlungen.de/~db/0005/bsb00050912/images/index.html?id=00050912&groesser=&fip=193.174.98.30&no=&seite=30 s. 28, 29, 216.</ref>. == Grécka časť Líbyjského mora == Líbyjské more obmýva južné pobrežie [[Kréta|Kréty]] v oblasti [[Messara|Messarskej nížiny (roviny)]] a pohoria [[Asterusia]]. Táto oblasť je významná pamiatkami zo sídiel [[bronzová doba|bronzovej doby]], ako sú [[Kommos]], [[Aja Triada (archeologické nálezisko)|Aja Triada]] a [[Faistos]].<ref>[http://themodernantiquarian.com/site/10857/phaistos.html#fieldnotes C.Michael Hogan, ''Phaistos fieldnotes'', The Modern Antiquarian, 2007]</ref> Okrem Kréty sa v Líbyjskom mori nachádzajú ostrovy [[Gavdos]], [[Gavdopula]], [[Kufonisi]] a [[Chrysi]]. {{široký obrázok|Hairpin turns on Kapsodasos to Kallikratis road.jpg|580px|Pohľad na rovinu pri [[Frangokastello]] a Líbyjské more z Kréty}} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Asterusia]] * [[Veľká Syrta]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Atlantický oceán}} {{Súradnice|33.063924|19.951172|type:waterbody|format=dms|display=title}} [[Kategória:Moria Atlantického oceánu]] pr764ib95ocfllnuzb71b22psev5n23 Ponitrianske múzeum 0 565213 8219251 7807369 2026-05-25T06:09:07Z Plepo 1345 doplnenie aktualneho stavu vystav v 2026 8219251 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Ponitrianske múzeum v Nitre | Logo spoločnosti = Nitra - Old City Hall.jpg | Právna forma = | Odvetvie = Múzeum | Založená = [[1990]] | Zakladateľ = | Sídlo = Nitra | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = | Vedenie = | Územný rozsah = | Priemysel = | Produkcia = | Výnosy = | Zisk = | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|muzeumnitra.sk}} | Zánik = | Poznámka = }} '''Ponitrianske múzeum''' sa nachádza v Nitre, v mestskej časti [[Staré Mesto (Nitra)|Staré mesto]], konkrétne v Dolnom meste. Úradná adresa je Štefánikova 1. == Mestský dom (Radnica), Štefánikova 1 == Ponitrianske múzeum sídli v budove [[Mestský dom (Nitra)|Mestského domu]]. Táto novorenesančná budova bola postavená v rokoch 1881-82 podľa projektu [[architekt]]a Jána Lyku, ktorý neskôr prepracoval mestský inžinier Karol Meyer. Prístavba mestského domu sa uskutočnila až v roku 1911 podľa projektu mestského staviteľa Ing. Michala Gyulaiho, v roku 1912 ju realizoval nitriansky architekt Ján Tomaschek. Budova radnice plnila svoj účel až do roku 1990, bola sídlom Mestského úradu. == Ponitrianske múzeum - opis == Ponitrianske múzeum sídli v budove Mestského domu (radnice) od roku 1990. Predchodcom Ponitrianskeho múzea bolo Nitrianske vlastivedné múzeum, ktoré založil Mestský národný výbor v decembri 1962 a sídlilo v budove [[Veľký seminár (Nitra)|Veľkého seminára]] v Hornom meste. Múzeum spravuje takmer 84 tisíc kusov zbierkových predmetov z odborov [[archeológia]], [[etnografia]], [[história]], [[numizmatika]], [[botanika]], [[geológia]] a [[zoológia]]. V roku 1993 múzeum otvorilo expozíciu klenotnicového typu ''Skvosty dávnovekého Slovenska''. Je tu sústredených vyše 2200 zlatých, strieborných i kovových predmetov, dokumentujúcich tvorivú činnosť a umelecké cítenie človeka od najstarších čias jeho prítomnosti na našom území, teda od [[Doba kamenná|staršej doby kamennej]] až do 17. storočia. Táto expozícia už v múzeu nie je inštalovaná. Medzi stále výstavy patrila ''Nitriansko v zrkadle dejín'' (expozícia vývoja historického Nitrianska od [[Pravek|praveku]], cez včasnú dejinnú dobu, až po [[stredovek]] so zreteľom na situáciu vo [[Veľká Morava|veľkomoravskej dobe]], resp. v 9.-10. storočí). Ani táto expozícia už v múzeu nie je inštalovaná. ''Život v lesných a vodných [[biotop]]och'' (expozícia zahŕňa takmer 100 kusov [[Preparát|preparátov]] rýb, vtákov a cicavcov z okolia Nitry). V Ponitrianskom múzeu sa okrem stálych expozícií a výstav múzea konajú aj výstavy rôzneho druhu, prednášky a besedy. V budove Mestského domu (radnice) okrem Ponitrianskeho múzea sídli aj informačné centrum mesta NISYS. == Literatúra == * LACIKA, Ján. Nitra a okolie. Bratislava: DAJAMA, 2003. ISBN 80-88975-53-0. S. 62. * VALENT, Štefan. Nitra (Turistický sprievodca). Banská Bystrica : AB-ART Press, 1995. ISBN 80-88817-04-8. S. 21. == Externé odkazy == * Oficiálna stránka Ponitrianskeho múzea  http://muzeumnitra.sk/ * Ponitrianske múzeum, http://www.nisys.sk/www/content/nisys/ponitrianske-muzeum/0/155 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160810234607/http://nisys.sk/www/content/nisys/ponitrianske-muzeum/0/155 |date=2016-08-10 }} {{Nitra}} {{Súradnice|48.313362|18.088262|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Múzeá v Nitre]] iomk9bmwjf2317goftq8lo7n8kounyo MBK Karlovka Bratislava 0 567332 8219192 7646916 2026-05-24T22:26:39Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219192 wikitext text/x-wiki {{Basketbalový tím | názovklubu = MBK Karlovka Bratislava | celýnázov = Mládežnícky basketbalový klub Karlovka Bratislava | prezývka = ''Vysokoškoláci'' | založený = 2003 | hala = ŠH prof. Rovného | kapacita = 350 | prezident = {{SVK}} Ľuboš Cibák | manažér = {{SVK}} František Kubala | tréner = {{SVK}} Peter Ivanovič | asistent = {{CZE}} Tomáš Polák | kapitán = {{SVK}} Michal Kožár | súťaže = [[Basketbalová extraliga mužov|SBL]] | d_telo =FFFFFF | d_vzor_te =_basketball | d_trenírky =FFFFFF | v_telo =274ED0 | v_vzor_te =_basketball | v_trenírky =274ED0 }} '''MBK Karlovka Bratislava''' (Mládežnícky basketbalový klub Karlovka Bratislava) je mužský [[basketbal]]ový klub pôsobiaci v [[Bratislava|Bratislave]], hlavnom meste [[Slovensko|Slovenska]]. Klub je pravidelným účastníkom ligových súťaží v minibasketbalových, žiackych, dorasteneckých i seniorských kategóriách. Jej seniorský tím '''VŠEMvs Karlovka Bratislava''' je účastníkom [[Basketbalová extraliga mužov|basketbalovej extraligy mužov]]. Klub vznikol v roku 2003 a od svojho založenia sa zameriava a dáva príležitosť výhradne slovenským hráčom a trénerom. == Filozofia klubu == Už od svojho založenia bol cieľom klubu dať deťom možnosť športovať a rozvíjať ich basketbalové zručnosti. Prízvuk vedenia teda spočíva na mládežníckej pyramíde, ktorú klub postupne vystaval od prípraviek, až po najcennejšie dorastenecké kategórie kadetov a juniorov. Z toho vychádza aj postoj súčasného vedenia extraligového klubu, ktoré nechce v tíme zahraničných hráčov. Deklarovali to už pri vstupe do najvyššej súťaže v roku 2014<ref>http://www.basket.sk/doc/24141/novacik-z-karlovky-slovenskou-raritou-sbl-bude-hrat-bez-legionarov</ref>, svoje stanovisko zopakoval prezident klubu Ľuboš Cibák aj v roku 2015<ref name="r1">http://basket.sk/doc/25927/vsemvs-karlovka-uz-druhy-rok-ukazuje-ze-da-sa-hrat-len-so-slovakmi</ref>. ''„Pokiaľ budem ja na svete, filozofia klubu postavená na výlučne slovenských hráčov sa meniť nebude,“'' prízvukoval. Aj vďaka tomu dostali možnosť zahrať si v úvodných dvoch sezónach medzi elitou takmer tri desiatky slovenských basketbalistov, čím sa nemôže pýšiť žiadny iný slovenský extraligový klub. Karlovka je mladý komunitný klub, ktorý spojil basketbalových nadšencov pôvodom z celého Slovenska. Funkcionári sa pokúšajú vytvoriť moderný, komunitný basketbalový klub, rešpektovaný doma i v zahraničí, systematicky fungujúci vo všetkých vekových a výkonnostných kategóriách hráčov, trénerov a športových priaznivcov, ktorý zabezpečuje na vrcholovej, výkonnostnej i rekreačnej úrovni športovú prípravu, výchovu a rozvoj osobnosti mladých športovcov, prostredníctvom princípov kolektívneho športu basketbal. Od nej sa odvíja strategický cieľ – dosiahnuť dominantné postavenie medzi basketbalovými klubmi v Bratislave i na Slovensku.<ref name="basket.sk">http://www.basket.sk/doc/20325/mbk-karlovka-bratislava-startuje-sezonu-so-smelymi-ambiciami</ref> == História klubu == MBK Karlovka bola založená rodičmi hráčov, ktorí fungovali ako jedna z prípraviek klubu [[BK Inter Bratislava]] v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] v roku 2003. Po rozhodnutí vedenia klubu ďalej neorganizovať a nefinancovať túto mládežnícku prípravku, sa iniciatívy chopili rodičia dotknutých hráčov. Iniciátormi boli najmä Ján Kubo a Pavol Dulovič, s podporou zvyšných rodičov a vtedajších trénerov Mareka Bulíka a Zuzany Veľasovej založili občianske združenie MBK Karlovka Bratislava, ktoré pokračovalo ďalej v už rozbehnutej práci, ale už samostatne. Začiatky boli pre novovzniknutý klub neľahké. Celý klub vtedy tvorilo vlastne iba družstvo ročníka 1990/91 a stál na ľuďoch, ktorých možno spočítať na prstoch jednej ruky. Na začiatku málokto veril, že klub bude do budúcnosti naozaj životaschopný a bude schopný konkurovať ostatným basketbalovým klubom. Významným zlomom v riadení i smerovaní mládežníckeho klubu bol príchod súčasného prezidenta MBK Karlovka Ľuboša Cibáka, ktorý načrtol svoju víziu a získal pre ňu mladého ambiciózneho trénera Františka Kubalu. Spoločnými silami spolu s ostatnými členmi vedenia klubu sa postupnými krokmi pustili „zospodu“ do budovania mládežníckej pyramídy, trénerského teamu, basketbalového programu, priestorového, materiálneho, personálneho, finančného i marketingového zabezpečenia klubu. Posledný poltucet rokov sú tímy MBK Karlovka súčasťou tých najlepších na Slovensku a za dosiahnuté výsledky a snahu hráčov i trénerov boli neraz odmenený tými najcennejšími kovmi, či nomináciami hráčov, trénerov, asistentov, či teamových manažérov do reprezentácií Slovenska.<ref>http://www.mbkkarlovka.sk/o-klube/historia/</ref> === Mládežnícke tímy === Za zrod MBK Karlovka považujeme ukončenie spolupráce BK Inter Bratislava s basketbalovou prípravkou na [[Dlhé diely|Dlhých dieloch]] v Karlovej Vsi. Po nultej sezóne 2002/03 tak začala Karlovka v nasledujúcom ročníku písať svoju históriu jedným tímom mladších minibasketbalistov. Už v nasledujúcom roku sa k dvom tímom mladších a starších minibasketbalistov pridala prvá prípravka v gescii MBK Karlovka. Ako mladí basketbalisti starli, postupne MBK Karlovka otvárala ďalšie ročníky. Veci sa rozhýbali najmä po tom, ako sa do čela klubu postavil Luboš Cibák a ten pritiahol do klubu Františka Kubalu. "''S prezidentom klubu sme sa dohodli, že do piatich rokov sa posnažíme vybudovať kompletnú mládežnícku pyramídu, ktorá bude stáť na pevných nohách. Každý rok som sa snažil pritiahnuť min. dvoch nových trénerov, zriadiť 2 nové prípravky pre loptové a pohybové hry a otvoriť jednu novú súťažnú kategóriu,"'' povedal F. Kubala.<ref name="basket.sk" /> Po piatich rokoch, v sezóne 2007/08, otvorila Karlovka prvýkrát kadetský tím, čím zavŕšila rozvoj mládeže na vertikálnej osi. V ďalších rokoch pridávali funkcionári ďalšie tímy, dopĺňali prázdne ročníky deťmi z iných častí mesta a otvárali prípravky po celej Bratislave. Vo svojej 12. sezóne (2014/2015) sa Karlovka mohla pýšiť viac ako 250 registrovanými hráčmi, 5 minibasket centrami a tuctom prípraviek. === Seniorský tím === Postupné starnutie hráčov a záujem v Bratislave bývajúcich basketbalistov vyústilo do logického kroku. V roku 2006/07 sa prvýkrát objavili v Karlovke seniori. Tí v sezóne 2012/13 oslavovali prvenstvo v 1. lige mužov a keďže svoju dominanciu zopakovali aj o rok, rozhodlo sa vedenie o vstup nováčika do extraligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.slovakbasket.sk/readmore.php?id=852 |dátum prístupu=2016-02-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160305192034/http://www.slovakbasket.sk/readmore.php?id=852 |dátum archivácie=2016-03-05 }}</ref> Najvyššia súťaž mala tak po dlhšej dobe opäť desiatich účastníkov. ''„Chceme byť oživením najvyššej súťaže, v ktorej pravdepodobne ako jediní budeme vystupovať ako čisto slovenský tím, a takmer čisto študentský tím. Nepreferujeme výsledkové ciele, chceme sa v lige aklimatizovať a svojím prístupom potrápiť i historickejšie, či bohatšie Slovenské kluby,"'' hovoril pred sezónou šéftréner klubu František Kubala. Vo svojej prvej sezóne Karlovka splnila a v niektorých prípadoch dokonca prekonala svoje očakávania, skončila na šiestom mieste a postúpila do play-off. === Ostatné tímy === Pod MBK Karlovka patria aj ďalšie tímy, ktoré hrajú lokálne súťaže. Old Boys, vysokoškolský tím VŠEMvs a KP Karlovka Multichuys, ktorí hrajú [[Bratislavská mestská basketbalová liga|Bratislavskú mestskú basketbalovú ligu]]. Práve v mestskej lige sa Karlovka tešila z troch strieborných miest a jedného majstrovského titulu. == Karlovka v extralige == Po tom, ako vyhrala MBK Karlovka prvú ligu aj druhýkrát, rozhodlo sa vedenie prihlásiť klub do Eurovia Slovenskej basketbalovej ligy. Tam vystupuje od sezóny 2014/15 pod menom VŠEMvs Karlovka Bratislava. Hlavným partnerom extraligového tímu sa stala [[Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]]. === 2012 - 2014: Odmietnutý postup === Vstup MBK Karlovka do extraligy nebol automatický. Seniorský tím sa postupne prebojoval do prvej ligy, ktorú v sezóne 2012/13 vyhral. Napriek tomu sa vedenie tímu rozhodlo do extraligy nevstúpiť. Vedenie klubu sa rozhodlo pokračovať v budovaní tímu a zlepšovaní fungovania klubu na viacerých úrovniach. Vo svojom stanovisku to uviedol prezident klubu Ľuboš Cibák: ''„Výkonný výbor MBK Karlovka prijal stratégiu, v rámci ktorej chce dobudovať štruktúru klubu, vyriešiť situáciu týkajúcu sa haly, tréningového centra, logistického a finančného zabezpečenia tak, aby sme boli v nasledujúcich sezónach schopní zabezpečiť zo všetkých stránok účasť jednotlivých družstiev nielen v mládežníckych kategóriách, ale aj v seniorských vrátane extraligy mužov."''<ref>http://www.basket.sk/doc/19480/karlovka-ozelie-extraligu</ref> Vtedajším trénerom seniorského tímu bol Richard Ďuriš. Už v poslednej prvoligovej sezóne 2013/14 ťahala Karlovku trojica Michal Kožár, Lukáš Hoferica a hrajúci tréner Richard Ďuriš. V tíme sa objavili aj mladší perspektívni hráči ako vtedy len 17-ročný David Abrhám, 18-ročný Dalibor Hlivák, ktorí ostali v prvom tíme aj v ďalších rokoch medzi slovenskou elitou. Karlovka sa na extraligovú sezónu pripravovala dlhodobo už v prvej lige. Odohrala viacero prípravných stretnutí s extraligovými tímami, ktoré nastavili prvoligistovi zrkadlo. <ref name="r2">http://www.mbkkarlovka.sk/z-najtazsej-sezony-prevladaju-pozitivne-emocie/</ref> === 2014{{--}}2016: Medzi elitou s Milanom Černickým === Vo svojej premiérovej sezóne sa VŠEMvs Karlovka Bratislava stala nepríjemným súperom, ktorý bojoval o stred tabuľky a zároveň neraz trápil silnejších súperov. Tím viedol skúsený coach [[Milan Černický]], ktorý pracoval z väčšej časti s tímom, ktorý sa prebojoval do SBL. ''"Je to unikát a zároveň novinka v slovenskej extralige. Musím priznať, že ma to veľmi zaujalo. Viem, že v Karlovke už dlhé roky odvádzajú pri výchove mladých talentov kvalitnú prácu. Som presvedčený, že nebudeme v lige len do počtu a hrať iba o posledné priečky. Ani ostatné kluby nebudú pracovať s veľkými rozpočtami a chcú hrávať so slovenskými hráčmi. Žiadna iná organizácia ich však nemá toľko na kvalitatívnej úrovni ako Karlovka. A to si myslím, že môže byť našou výhodou,"''<ref>http://www.teraz.sk/sport/basketbal-karlovka-trener-cernicky/90010-clanok.html</ref> povedal po podpise zmluvy tréner Milan Černický.S bilanciou 15 výhier a 22 prehier sa Karlovka umiestnila na šiestom mieste.<ref>http://www.basketliga.sk/sk/zapasy/tabulka/14_15</ref> Svoju premiéru v najvyššej slovenskej súťaži označil manažér František Kubala ako najťažšiu v jeho doterajšej kariére v klube. Dodal ale, že z fungovania A tímu uňho prevládajú najmä pozitívne emócie. ''"Dokázali sme na svoju stranu strhnúť viacero fanúšikov, nie len na domácom ihrisku, ale aj na palubovkách súperov. Fanúšikovia nám fandili a podporovali náš projekt. Určite sme si vedomí viacerých chýb a nedostatkov v našom fungovaní v najvyššej súťaži, ktoré pre nás znamenajú výzvy na zlepšenie do ďalších sezón,"'' povedal František Kubala. <ref name="r2" /> Vo svojom druhom ročníku sa chcela Karlovka zlepšiť aspoň o jednu priečku.<ref>http://www.basketliga.sk/sk/zapasy/tabulka/15_16</ref> To sa ale tímu z Bratislavy nepodarilo. Jedným z dôvodov mohol byť fakt, že sa do extraligy neprihlásila ani Banská Bystrica<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.bystricoviny.sk/sport/basketbalisti-skp-banska-bystrica-sa-neprihlasia-do-extraligy/ |dátum prístupu=2016-03-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160314233945/http://www.bystricoviny.sk/sport/basketbalisti-skp-banska-bystrica-sa-neprihlasia-do-extraligy/ |dátum archivácie=2016-03-14 }}</ref> a ani Handlová, ktorá si vyžiadala divokú kartu a ročnú prestávku na rekonštrukciu športovej haly. ''„Nie je jednoduché zohnať po sezóne toľko finančných prostriedkov, aby sme stihli vymeniť palubovku a aj zostaviť tím pre novú sezónu,“'' povedal manažér MBK Handlová Ivan Kartáč.<ref>http://www.basket.sk/doc/25484/obetovali-jeden-rocnik-pre-dalsich-dvadsat</ref> Oba celky pritom boli v ročníku 2014/15 vyrovnaným súperom mladšieho z bratislavských tímov. Druhou príčinou horšieho postavenia v tabuľke bola negatívna séria prehier, v ktorých hráči Karlovky pôsobili až bezradne. Mnoho zo zápasov so silnejšími tímami prehrali už v prvom polčase, so svojimi konkurentmi v boji o 6. priečku ťahali zväčša tiež za kratší koniec. Na konci sezóny ale prišlo rapídne zlepšenie. Manažér František Kubala odhalil, že za zlepšením herného prejavu i výsledkov Karlovky, je zmena prístupu. Tak zo strany vedenia, ako i hráčov. Jednotlivé opatrenia vysvetľoval manažér takto: ''"Stanovili sme si päticu interných opatrení týkajúcich sa tréningového procesu v nádeji, že nám pomôžu dosiahnuť nanovo zadefinovaný cieľ. Opatrenia zahŕňali oblasť prípravy tréningov, prípravy na zápas a skautingu súperov, komunikácie trénerov s hráčmi, sústredenie sa na individuálny rozvoj hráčov, zvýšenie agresivity a nasadenia v tréningovom procese. Rozdelili sme tiež zodpovednosť medzi hlavného trénera a asistentov. Za ofenzívnu zodpovedá Milan Černický a asistenti Peter Ivanovič s Braňom Brliťom za defenzívu tímu."''<ref name="r3">http://www.mbkkarlovka.sk/v-karlovke-nemenili-hracov-ale-pristup-a-chcu-uspiet-aj-so-silnejsimi/</ref> Práve obrana podľa neho v minulosti krívala ''"na jednu a niekedy aj dve nohy"''<ref name="r3" /> Karlovka napokon obsadila konečné siedme miesto. Pred sezónou chcelo vedenie posilniť extraligistov najmä v podkošovom priestore. K tímu sa pripojil skúsený center Braňo Brliť, ktorý musel predchádzajúcu sezónu predčasne ukončiť pre zdravotné problémy a aj forvard Juraj Hašan. Ďalším novým menom na súpiske Karlovky bol Matúš Jurčina, mladý rozohrávač, ktorý po poslednej finálovej sérii oslavoval titul majstra Slovenska s tímom [[MBK Rieker COM-therm Komárno]]. === 2016 - 2017: Pod taktovkou Petra Ivanoviča === V júli 2016 predstavilo vedenie basketbalového tímu meno svojho nového hlavného trénera. Stal sa ním dovtedajší asistent Milana Černického Peter Ivanovič, ktorý má za sebou aj bohatú hráčsku kariéru na Slovensku i v Česku. ''"Peter bol jedným z piatich kandidátov na pozíciu hlavného trénera, ale keďže jeho trénerské pôsobenie je dlhodobo spojené výhradne s Karlovkou, oslovili sme ho s ponukou ako prvého,"'' povedal vtedy šéftréner klubu František Kubala. Trénerský tím "extraligistu" posilnil český tréner [[Tomáš Polák]], ktorého dovtedy zamestnával tím [[Inter Bratislava]], na druhé miesto asistenta sa posadil František Kubala, ktorý sa stal zároveň aj manažérom A-tímu. == Mládež == Na mladých basketbalistoch stojí projekt Karlovky. Po príchode Františka Kubalu na pozíciu manažéra v roku 2007 bolo jeho hlavnou úlohou dotvoriť kompletnú základňu mladých basketbalistov.<ref name="basket.sk" /> To sa v priebehu piatich rokov podarilo a tak disponuje MBK Karlovka kompletnou pyramídou mladých basketbalistov a širokou trénerskou základňou. Prezident klubu Ľuboš Cibák považuje seniorský tím za "špičku ľadovca".<ref name="r1" /> Výsledkom práce s mládežou je viacero úspechov Karlovky - či už osobných, alebo tímových. Partnerským klubom MBK Karlovka je mládežnícky basketbalový tím Gabbo Senec. === Minibasket liga === [[Minibasketbal|Minibasket]] liga je určená pre začínajúcich basketbalistov, ktorí majú radi basketbal. V telocvični sa stretnú naše hráči z našich 4 centier, ktoré pôsobia v Bratislave. Cieľom je, aby sa naši najmladší navzájom spoznali a získavali basketbalové skúsenosti na spoločnej palubovke. Družstvá medzi sebou odohrajú zápasy a zasúťažia si. Od roku 2016 spustila MBK Karlovka nový systém internej klubovej Minibasket ligy. Každé centrum zorganizuje jeden turnaj, dohromady ich je päť. MBK Karlovka sa venuje minibasketbalistom v piatich Minibasket strediskách - v Karlovej Vsi, Dúbravke, Petržalke, a stredisku Vajnory - Rača. Najmladšie stredisko funguje v centre mesta.<ref>http://www.mbkkarlovka.sk/minibasket/</ref> Jednotlivé centrá sa pravidelne zapájajú do akcií organizovaných MBK Karlovka. Zúčastňujú sa extraligových zápasov, kde povzbudzujú tím Karlovky, klub tiež spolupracuje s neziskovou organizáciou [[Zober loptu, nie drogy]].<ref>http://www.mbkkarlovka.sk/podporili-sme-aj-tohtorocnu-akciu-zdruzenia-zober-loptu-nie-drogy/</ref> === Prípravky MBK Karlovka Bratislava === Prípravky MBK Karlovka sú realizované ako pohybové a loptové hry na základných školách, počas ktorých sa tréneri snažia o rozvoj pohybu u najmenších. V rámci prípraviek sa raz za tri mesiace organizuje športová akcia pre všetky deti a ich rodičov, kde majú rodičia možnosť vidieť, ako ich dieťa športuje a napreduje v pohybových aktivitách a minibasketbalových hrách. * Karlova Ves – ZŠ Karloveská, ZŠ Tilgnerova * Dlhé Diely – ZŠ Alexandra Dubčeka, ZŠ Veternicová * Záhorská Bystrica – ZŠ Hargašova * Vajnory – ZŠ Kataríny Brúderovej * Dúbravka – ZŠ Pri Kríži * Lamač – ZŠ Malokarpatské námestie * Petržalka – ZŠ Dudova, ZŠ Pankúchova, ZŠ Nobelovo námestie, Súkromná bulharská ZŠ a Gymnázium Christa Boteva * Devínska Nová Ves – ZŠ I. Bukovčana === Tímové úspechy === MBK Karlovka disponuje v posledných rokoch kvalitným juniorským a kadetským tímom. V rokoch 2011 - 2015, teda v štyroch sezónach, vybojovali tieto kategórie štyri účasti na záverečných turnajoch Final Four, pričom až tri premenili na tituly. Solídne výsledky pravidelne dosahujú aj výbery žiakov. {| class=wikitable |+ ! align="center" | !2005/2006 !2006/2007 !2008/2009 !2009/2010 !2010/2011 !2011/2012 !2012/2013 !2013/2014 !2014/2015 !2015/2016 |'''2016/2017''' |- |Ml. minibasket |'''2. miesto''' | | | | | | | | | | |- |St. minibasket | |'''3. miesto''' | | | | | | | | | |- |Ml. žiaci | | |4. miesto | |4. miesto |'''3. miesto''' |4. miesto |4. miesto | | | |- |St. žiaci | | | | |5. miesto | |'''2. miesto''' |5. miesto |4. miesto | | |- |Kadeti | | | |4. miesto |4. miesto |'''Majster SR''' | |6. miesto |4. miesto |7. miesto | |- |Juniori | | | | | | |'''3. miesto''' |'''Majster SR''' |'''Majster SR''' |'''3. miesto''' | |} == Športová hala == Hlavným tréningovým priestorom MBK Karlovka je v súčasnosti telocvičňa na ZŠ A. Dubčeka v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves. Tu prebiehajú tréningy a hrajú svoje súťažné stretnutia všetky tímy, okrem extraligového. Ten svoje zápasy odohráva pod hlavičkou Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave v Športovej hale profesora Rovného, ktorá patrí [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ]]. Jej kapacita je približne 350 sediacich divákov. == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.mbkkarlovka.sk/ Oficiálna stránka klubu] * [http://www.basketliga.sk/sk/liga/druzstva/KAR Profil klubu na ligovej stránke] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160314004340/http://www.basketliga.sk//sk/liga/druzstva/kar |date=2016-03-14 }} [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] [[Kategória:Šport v Bratislave]] [[Kategória:Organizácie založené v 2003]] oc7ydpzedihfwrdrky7r218lcbb4g70 Maffia (český odboj) 0 568626 8219203 7442199 2026-05-24T23:18:52Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219203 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Znak_odbojové_organizace_Maffie_-_verze_1918-1920.png|thumb|Znak odbojovej organizácie Maffia, použitý na fotografickom table účastníkov domáceho odboja spolu s exilovou vládou.]] '''Maffia'''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Maffia | titul = Malá slovenská encyklopédia | odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers | rok = 1993 | isbn = 80-85584-12-3 | počet strán = 822 | strany = 413 }}</ref> (po česky ''Maffie'') bol hlavný orgán [[Prvý česko-slovenský odboj|českého domáceho odboja]] počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Riadil spravodajskú a [[spiknutie|konšpiračnú]] činnosť, odovzdávanie informácií a udržiaval spojenie so zahraničnou sekciou. Jej činnosti sa zúčastnilo vyše 200 osôb.<ref name="blisty">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rovný | meno = Daniel | url = http://blisty.cz/art/30933.html | titul = Náš svátek - 28. říjen | vydavateľ = Britské listy | dátum vydania = 2006-10-26 | dátum prístupu = 2012-1-14 | jazyk = po česky}}</ref> Názov Maffie bol zvolený podľa [[Sicília (autonómny región)|sicílskej]] organizácie známej ako [[mafia]], ktorú niektorí účastníci odboja vtedy obdivovali. == Dejiny == Po odchode [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]] [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]] do zahraničia v decembri [[1914]] bol utvorený domáci výbor nazvaný „maffie“. Jej účelom bola od začiatku podpora zahraničných akcií T. G. Masaryka. Maffia stála na dôsledne [[Rakúske cisárstvo|protirakúskych]] a [[Dohoda (prvá svetová vojna)|prodohodových]] pozíciách. V marci [[1915]] sa vytvorilo jej predsedníctvo: [[Edvard Beneš]], [[Karel Kramář]],<ref name="vztah">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lustigová | meno = Martina | url = http://www.radio.cz/cz/rubrika/historie/vztah-masaryka-a-kramare-za-valky-a-v-republice | titul = Vztah Masaryka a Kramáře - Za války a v republice | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2006-05-14 | dátum prístupu = 2012-1-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120309091931/http://www.radio.cz/cz/rubrika/historie/vztah-masaryka-a-kramare-za-valky-a-v-republice | dátum archivácie = 2012-03-09 }}</ref> [[Alois Rašín]], [[Josef Scheiner]] a [[Přemysl Šámal]]. === Zatýkanie === [[Súbor:Mafie.jpg|thumb|Členovia Maffie v roku 1918]] V septembri [[1915]] sa po nútenej emigrácii Edvarda Beneša stal vedúcim Maffie Přemysl Šámal.<ref name="blisty" /> V tomto roku bol zatknutý [[Karel Kramář]]. Starosta [[Sokol (spolok)|Českej obce sokolskej]] [[Josef Scheiner]] patril medzi zakladajúcich členov Maffie a k jeho zatknutiu došlo 21. mája 1915. Spoločne s Kramářom ho eskortovali do vyšetrovacej väzby vo [[Viedeň|Viedni]]. Dôvodom jeho zatknutia bola činnosť v slovanofilských organizáciách, udržiavané kontakty v slovanských krajinách a USA, ďalej tiež aféra so [[Sokol (spolok)|sokolskými]] preukazmi, ktoré mali sokoli na [[Prvá svetová vojna|ruskom fronte]] pri sebe. Scheiner bol 21. júla 1915 pre nedostatok dôkazov prepustený. Jeho obvinenie bolo aj jedným z dôvodov, prečo bola činnosť Českej obce sokolskej 24. novembra 1915 zastavená.<ref>Waic Marek: Tělovýchova a sport ve službách české národní emancipace, Karolinum Press, 2014, s. 98</ref> Kramář bol v roku [[1916]] rakúskym súdom odsúdený za [[vlastizrada|vlastizradu]] a vyzvedačstva na trest smrti.<ref name="vztah" /> Tento trest mu cisár František Jozef v novembri 1916 zmenil na doživotie. Po jeho smrti následník trónu cisár Karol, ktorý uplatňoval voči Slovanom priateľskú politiku, všetkých odsúdených v tomto procese amnestoval a v roku [[1917]] bol Kramář prepustený na slobodu.<ref>Karl Sigmar Galéra: Deutsche unter Fremdherrschaft, Band II</ref> V rovnakom procese bol súdený aj ďalší člen Maffie, novinár a ekonóm [[Alois Rašín]]. === Spolupráca === Činnosť Maffie bola v priebehu [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] prepojená s činnosťou [[Československá národná rada|Československej národnej rady]] (vznikla v roku 1916 v [[Paríž]]i), ku koncu vojny aj s činnosťou [[Národný výbor československý|Národného výboru československého]], ktorý bol ustanovený v júni [[1918]]. Na odovzdávanie dôležitých odkazov vytvorili tzv. ''Alarm'' - sieť telefonistov, cyklistov a bežcov.<ref name="pacner78">{{Citácia knihy | priezvisko = Pacner | meno = Karel | odkaz na autora = Karel Pacner | titul = Osudové okamžiky Československa | vydavateľ = Nakladatelství BRÁNA | miesto = Praha | rok = 2012 | počet strán = 720 | strany = 78-82 | isbn = 978-80-7243-597-5 | poznámka = Ďalej len PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa''}}</ref> Pre spojenie domáceho odboja s odbojom zahraničným pôsobili tajní [[kuriér]]i. Jedným z nich bola slávna [[Opera|operná]] [[speváčka]] [[Ema Destinnová]].<ref>Špioni a špionky ve Velké válce - [http://www.rozhlas.cz/pred100lety/spioni/_zprava/ema-ma-zpravu-maffie-ma-emu-operni-pevkyne-ve-sluzbach-odboje--1463372 Ema má zprávu, Maffie má Emu. Operní pěvkyně ve službách odboje]</ref> V septembri 1918 sa Maffie pripravovala na nekrvavý vojenský prevrat a na následné prevzatie moci.<ref name="pacner69">Pacner, Karel. ''Osudové okamžiky Československa''. S. 69-73.</ref> == Referencie == <references /> *{{Preklad|cs|Maffie|13353755}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Hajšman | meno = Jan | titul = Mafie v rozmachu. Vzpomínky na boj doma | vydavateľ = Orbis | miesto = Praha | rok = 1933 | počet strán = 444}} [[Kategória:Prvý česko-slovenský odboj]] kqu60zekp4tqj8wr5k63chdf0pyetzb Zoznam prírodných pamiatok na Slovensku 0 570734 8219054 8152310 2026-05-24T16:39:00Z Akul59 168826 +Mníchova diera 8219054 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam [[prírodná pamiatka|prírodných pamiatok]] na Slovensku'''. {| class="wikitable sortable" ! Poradové číslo ! Názov ! Okres |- | 1. | [[Babiná (prírodná pamiatka)|Babiná]] | Ilava |- | 2. | [[Babirátka]] | Považská Bystrica |- | 3. | [[Bábske jazierko]] (Babské jazero) | Šaľa |- | 4. | [[Baricovie lúky]] (Baricech lúky) | Nové Mesto nad Váhom |- | 5. | [[Bátovský balvan]] | Banská Bystrica |- | 6. | [[Beckovské hradné bralo]] | Nové Mesto nad Váhom |- | 7. | [[Belanov kút]] | Topoľčany |- | 8. | [[Beliansky potok (prírodná pamiatka)|Beliansky potok]] | Kežmarok |- | 9. | [[Belinské skaly]] | Lučenec |- | 10. | [[Beňatinský travertín]] | Sobrance |- | 11. | [[Bestinné]] (Bestiné) | Nové Mesto nad Váhom |- | 12. | [[Bešeňovské travertíny]] | Ružomberok |- | 13. | [[Biela jaskyňa (prírodná pamiatka)|Biela jaskyňa]] | Spišská Nová Ves |- | 14. | [[Biely vrch (prírodná pamiatka)|Biely vrch]] | Ilava |- | 15. | [[Bíňanský sprašový profil]] | Nové Zámky |- | 16. | [[Blatné (prírodná pamiatka)|Blatné]] | Ružomberok |- | 17. | [[Blažejová (prírodná pamiatka)|Blažejová]] | Nové Mesto nad Váhom |- | 18. | [[Borotová]] | Nové Mesto nad Váhom |- | 19. | [[Bôrická mláka]] (Bôriková mláka) | Dolný Kubín |- | 20. | [[Bosmany]] | Považská Bystrica |- | 21. | [[Bradlové pásmo (prírodná pamiatka)|Bradlové pásmo]] | Sabinov |- | 22. | [[Brehové porasty Dubovej]] (Brehové porasty potoka Dubová) | Nové Mesto nad Váhom |- | 23. | [[Brekovská jaskyňa]] | Humenné |- | 24. | [[Brezovská dolina]] | Ilava |- | 25. | [[Briestenské skaly]] | Považská Bystrica |- | 26. | [[Briežky (prírodná pamiatka)|Briežky]] (Gánovské travertíny II) | Poprad |- | 27. | [[Brloh (prírodná pamiatka)|Brloh]] | Prievidza |- | 28. | [[Bučkova jama]] | Myjava |- | 29. | [[Bukovina (prírodná pamiatka)|Bukovina]] | Malacky |- | 30. | [[Bukovinka (prírodná pamiatka)|Bukovinka]] (Travertínové terasy Bukovinka) | Ružomberok |- | 31. | [[Bukovský prameň]] | Čadca |- | 32. | [[Bystré jazierko]] | Šaľa |- | 33. | [[Cetuna]] | Nové Mesto nad Váhom |- | 34. | [[Čakanovský profil]] | Lučenec |- | 35. | [[Čermiansky močiar]] | Topoľčany |- | 36. | [[Čertov žľab]] | Trnava |- | 37. | [[Čertova skala]] (Biela skala) | Košice-okolie |- | 38. | [[Čierne jazierko]] | Šaľa |- | 39. | [[Čierny potok (prírodná pamiatka)|Čierny potok]] | Humenné |- | 40. | [[Devínska lesostep]] | Bratislava IV |- | 41. | [[Dogerské skaly]] | Ružomberok |- | 42. | [[Domašínsky meander]] | Žilina |- | 43. | [[Dračia studňa]] | Ilava |- | 44. | [[Drietomské bradlo]] (Ostrá Hôrka) | Trenčín |- | 45. | [[Dudinské travertíny]] | Krupina |- | 46. | [[Farská skala]] | Spišská Nová Ves |- | 47. | [[Grúň (prírodná pamiatka)|Grúň]] | Nové Mesto nad Váhom |- | 48. | [[Háje (Beňadiková)|Háje]] | Liptovský Mikuláš |- | 49. | [[Haluzická tiesňava]] (Haluzická súteska) | Nové Mesto nad Váhom |- | 50. | [[Havranka (prírodná pamiatka)|Havranka]] | Brezno |- | 51. | [[Horná Roveň]] (Horná roveň) | Banská Bystrica |- | 52. | [[Hrabkovské zlepence]] | Prešov |- | 53. | [[Blatné (prírodná pamiatka)|Blatné]] | Ružomberok |- | 54. | [[Hradisko (prírodná pamiatka)|Hradisko]] | Prievidza |- | 55. | [[Hranovnické pleso]] (Hranovnícke pleso) | Poprad |- | 56. | [[Hričovská skalná ihla]] | Žilina |- | 57. | [[Hričovské rífy]] | Žilina |- | 58. | [[Hybická tiesňava]] | Liptovský Mikuláš |- | 59. | [[Chropovská strž]] | Skalica |- | 60. | [[Chvojnica (prírodná pamiatka)|Chvojnica]] | Skalica |- | 61. | [[Ihráčske kamenné more]] | Žiar nad Hronom |- | 62. | [[Ivanské rameno]] (pôvodne Ivánek) | Skalica |- | 63. | [[Jahodnianske jazierka]] (Jahodnianske jazierko) | Šaľa |- | 64. | [[Jalovské vrstvy]] | Rimavská Sobota |- | 65. | [[Jánošíkova skala]] | Banská Bystrica |- | 66. | [[Jastrabská skala]] | Žiar nad Hronom |- | 67. | [[Jazerec]] | Levoča |- | 68. | [[Osturnianske jazero|Jazero]] (Ozero) | Kežmarok |- | 69. | [[Pažitské jazierko|Jazierko na Pažiti]] | Levoča |- | 70. | [[Jazierske travertíny]] | Ružomberok |- | 71. | [[Jovické rašelinisko]] | Rožňava |- | 72. | [[Kalamárka (prírodná pamiatka)|Kalamárka]] | Detva |- | 73. | [[Kamenický sprašový profil]] | Nové Zániky |- | 74. | [[Kamenná žena]] | Veľký Krtíš |- | 75. | [[Kamienka (prírodná pamiatka)|Kamienka]] | Humenné |- | 76. | [[Kapitulské bralá]] | Žiar nad Hronom |- | 77. | [[Kátovské rameno]] | Skalica |- | 78. | [[Kobylince]] | Prievidza |- | 79. | [[Kohútová]] | Nové Mesto nad Váhom |- | 80. | [[Končitá (prírodná pamiatka)|Končitá]] | Prievidza |- | 81. | [[Korniansky ropný prameň]] (Korňanský ropný prameň) | Čadca |- | 82. | [[Kosihovský Kamenný vrch]] | Veľký Krtíš |- | 83. | [[Kožíkov vrch]] | Myjava |- | 84. | [[Králická tiesňava]] | Banská Bystrica |- | 85. | [[Kraľoviansky meander]] | Dolný Kubín |- | 86. | [[Kráľovská lúka]] | Dunajská Streda |- | 87. | [[Krasniansky luh]] (Krasňanský luh) | Žilina |- | 88. | [[Kráter (prírodná pamiatka)|Kráter]] (Travertínové jazierko Kráter) | Stará Ľubovňa |- | 89. | [[Krehora]] | Veľký Krtíš |- | 90. | [[Krivánsky potok (prírodná pamiatka)|Krivánsky potok]] | Detva, Lučenec |- | 91. | [[Krivoklátska tiesňava]] | Ilava |- | 92. | [[Krivoklátske lúky]] | Ilava |- | 93. | [[Krkavá skala]] | Ružomberok |- | 94. | [[Krupinské bralce]] (Štangarígel) | Krupina |- | 95. | [[Kurinov vrch]] | Trenčín |- | 96. | [[Kyjovské bradielko]] | Stará Ľubovňa |- | 97. | [[Kyseľová (prírodná pamiatka)|Kyseľová]] | Senica |- | 98. | [[Kysucká brána]] | Kysucké Nové Mesto, Žilina |- | 99. | [[Lednické skalky]] | Puchov |- | 100. | [[Limbašská vyvieračka]] | Pezinok |- | 101. | [[Lipovianske pieskovce]] | Lučenec |- | 102. | [[Litmanovský potok]] | Stará Ľubovňa |- | 103. | [[Lúčanské travertíny]] (Travertíny na Lúčkach) | Ružomberok |- | 104. | [[Ľupčiansky skalný hríb]] | Banská Bystrica |- | 105. | [[Lysá hora (prírodná pamiatka)|Lysá hora]] | Stará Ľubovňa |- | 106. | [[Mačiansky presyp]] | Galanta |- | 107. | [[Majerova skala]] | Banská Bystrica |- | 108. | [[Malachovské skalky]] | Banská Bystrica |- | 109. | [[Malejov (prírodná pamiatka)|Malejov]] | Myjava |- | 110. | [[Malé Morské oko]] | Sobrance |- | 111. | [[Malostankovské vresovisko]] | Trenčín |- | 112. | [[Margecianska línia]] | Gelnica |- | 113. | [[Mašiansky balvan]] (Balvan pri Maši) | Liptovský Mikuláš |- | 114. | [[Matejkovský kamenný prúd]] | Ružomberok |- | 115. | [[Meander Chrenovky]] | Nové Zámky |- | 116. | [[Meandre Lúžňanky]] (Meandre Lúžňanky) | Ružomberok |- | 117. | [[Meliatsky profil]] | Rožňava |- | 118. | [[Melichova skala]] | Detva |- | 119. | [[Miličská skala]] | Košice-okolie |- | 120. | [[Mitická slatina]] | Trenčín |- | 121. | [[Mníchova úboč]] | Senica |- | 122. | [[Mokvavý prameň]] | Nové Mesto nad Váhom |- | 123. | [[Mostovské presypy]] (Mostovianske presypy) | Galanta |- | 124. | [[Moštenické travertíny]] | Banská Bystrica |- | 125. | [[Mužliansky potok]] | Nové Zámky |- | 126. | [[Nitriansky dolomitový lom]] (Triasový dolomitový útvar) | Nitra |- | 127. | [[Nitrica (prírodná pamiatka)|Nitrica]] | Partizánske |- | 128. | [[Hutianske]] (Novoveská huta → Hutianske) | Spišská Nová Ves |- | 129. | [[Obtočník Váhu]] | Nové Mesto nad Váhom |- | 130. | [[Ochodnický prameň]] | Kysucké Nové Mesto |- | 131. | [[Okrúhly kopec]] | Stará Ľubovňa |- | 132. | [[Opičia skala]] | Rožňava |- | 133. | [[Oravské hradné bralo]] (Hradné bralo) | Dolný Kubín |- | 134. | [[Ostrá hora]] | Levoča, Spišská Nová Ves |- | 135. | [[Ostrovica]] | Žarnovica |- | 136. | [[Panský diel (Bratislava)|Panský diel]] (Pánsky diel) | Bratislava II |- | 137. | [[Pavúkov jarok]] | Nové Mesto nad Váhom |- | 138. | [[Petkovský potok]] | Vranov nad Topľou |- | 139. | [[Petrová (prírodná pamiatka)|Petrová]] (Petrova) | Trenčín |- | 140. | [[Podhorodský hradný vrch]] (Hradný vrch Podhoroď) | Sobrance |- | 141. | [[Podhorské (prírodná pamiatka)|Podhorské]] (Podhoranské) | Levoča |- | 142. | [[Podmorský zosuv]] | Prešov |- | 143. | [[Poluvsianska skalná ihla]] | Žilina |- | 144. | [[Potok Chrenovka]] | Nové Zániky |- | 145. | [[Potok Machnáč]] | Trenčín |- | 146. | [[Potok v Havránkovej doline]] | Trenčín |- | 147. | [[Prečínska skalka]] | Považská Bystrica |- | 148. | [[Predajnianske vodopády]] | Brezno |- | 149. | [[Prielom Muráňa]] (Prielom Muráňky) | Rožňava |- | 150. | [[Prielom Nitrice]] (Prielom Belánky) | Prievidza |- | 151. | [[Prielom Teplého potoka]] | Ružomberok |- | 152. | [[Pseudoterasa Váhu]] | Nové Mesto nad Váhom |- | 153. | [[Pucovské zlepence]] | Dolný Kubín |- | 154. | [[Puchmajerovej jazierko]] | Námestovo |- | 155. | [[Putikov vŕšok]] | Žarnovica |- | 156. | [[Rajkovec]] | Trenčín |- | 157. | [[Raková (prírodná pamiatka)|Raková]] | Skalica |- | 158. | [[Rebrá]] | Stará Ľubovňa |- | 159. | [[Rojkovská travertínová kopa]] | Ružomberok |- | 160. | [[Rösslerov lom]] | Bratislava III |- | 161. | [[Selecké kamenné more]] | Trenčín |- | 162. | [[Selecký potok (prírodná pamiatka)|Selecký potok]] | Trenčín |- | 163. | [[Sivý kameň]] | Prievidza, Žarnovica |- | 164. | [[Sixova stráň]] | Krupina |- | 165. | [[Skalice (prírodná pamiatka)|Skalice]] | Ilava |- | 166. | [[Skalka pri Beckove]] | Nové Mesto nad Váhom |- | 167. | [[Skalky pri Údole]] | Stará Ľubovňa |- | 168. | [[Skalná ihla (prírodná pamiatka)|Skalná ihla]] | Stará Ľubovňa |- | 169. | [[Skalná päsť]] | Ružomberok |- | 170. | [[Skaly pod Pariakovou]] | Vranov nad Topľou |- | 171. | [[Slanický ostrov (prírodná pamiatka)|Slanický ostrov]] | Námestovo |- | 172. | [[Sninský kameň (prírodná pamiatka)|Sninský kameň]] | Snina |- | 173. | [[Soví hrad]] | Lučenec |- | 174. | [[Spády]] | Brezno |- | 175. | [[Stará Bebrava]] | Bánovce nad Bebravou |- | 176. | [[Stará Žitavá]] | Nové Zániky |- | 177. | [[Strošovský močiar]] | Ilava |- | 178. | [[Strž]] (Triasový ríf pri Liptovskej Osade) | Ružomberok |- | 179. | [[Súčanka (prírodná pamiatka)|Súčanka]] | Trenčín |- | 180. | [[Svinica (prírodná pamiatka)|Svinica]] | Trenčín |- | 181. | [[Šašnatá]] (Šášnatá) | Nové Mesto nad Váhom |- | 182. | [[Šifflovské]] (U Šifflov) | Myjava |- | 183. | [[Štefanová (prírodná pamiatka)|Štefanová]] | Myjava |- | 184. | [[Štrkovské presypy]] (Štrkovecké presypy) | Galanta |- | 185. | [[Šútovská epigenéza]] | Martin |- | 186. | [[Tajovská kopa]] | Banská Bystrica |- | 187. | [[Tisové skaly]] | Pezinok |- | 188. | [[Tomášikovský presyp]] | Galanta |- | 189. | [[Markušovská transgresia paleogénu|Transgresia paleogénu pri Markušovciach]] | Spišská Nová Ves |- | 190. | [[Travertínová kopa]] (Tufová kopa) | Levice |- | 191. | [[Travertínová kopa Sobotisko]] | Levoča, Spišská Nová Ves |- | 192. | [[Trnovské rameno]] (Trnovecké mŕtve rameno) | Šaľa |- | 193. | [[Trstinové jazero]] | Košice-okolie |- | 194. | [[Turská skala]] | Žilina |- | 195. | [[Ulička (prírodná pamiatka)|Ulička]] | Snina |- | 196. | [[Včelíny]] | Trenčín |- | 197. | [[Veľké Ostré (prírodná pamiatka)|Veľké Ostré]] | Kysucké Nové Mesto |- | 198. | [[Veľký Inovec (prírodná pamiatka)|Veľký Inovec]] | Zlaté Moravce |- | 199. | [[Veľký jarok (prírodná pamiatka)|Veľký jarok]] | Piešťany |- | 200. | [[Veporské skalky]] | Banská Bystrica |- | 201. | [[Visiace skaly]] | Piešťany |- | 202. | [[Vlčianske mŕtve rameno]] | Šaľa |- | 203. | [[Vlčia skala (prírodná pamiatka)|Vlčia skala]] | Ružomberok |- | 204. | [[Vojtovský prameň]] | Čadca |- | 205. | [[Voniarsky jarok]] (Voňarský jarok) | Humenné |- | 206. | [[Vyhniansky travertín]] | Žiar nad Hronom |- | 207. | [[Vychylovské prahy]] | Čadca |- | 208. | [[Vychylovské skálie]] | Čadca |- | 209. | [[Vyvieračka pod Bachárkou]] (Občasná vyvieračka pod Bacharkou) | Trnava |- | 210. | [[Zapikan]] | Vranov nad Topľou |- | 211. | [[Zárez Stravného potoka]] | Vranov nad Topľou |- | 212. | [[Závadské skalky]] | Gelnica |- | 213. | [[Zlatá brázda]] | Levoča |- | 214. | [[Zolná (prítok Slatiny)|Zolná]] | Banská Bystrica, Zvolen |- | 215. | [[Zrubárka]] | Senica |- | 216. | [[Žakýlske pleso]] | Banská Štiavnica |- | 217. | [[Žalostiná]] | Myjava |- | 218. | [[Žiar (prírodná pamiatka)|Žiar]] | Ružomberok |- | 219. | [[Žipovské mŕtve rameno]] | Vranov nad Topľou |- | 220. | [[Čertova pec]] | Topoľčany |- | 221. | [[Veľká a Malá dolnosokolská jaskyňa]] | Piešťany |- | 222. | [[Dekretova jaskyňa]] | Banská Bystrica |- | 223. | [[Mníchova diera 1]] | Trnava |} == Pozri aj == * [[Zoznam národných prírodných pamiatok na Slovensku]] == Zdroj == * [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/293/ Vyhláška č. 293/1996 Z. z.] {{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}} [[Kategória:Prírodné pamiatky na Slovensku| ]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Prírodné pamiatky]] dj95t060fz3qx3vn9enud6uhgoqvng6 Boky 0 571545 8218950 8099336 2026-05-24T12:50:36Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Kremnické vrchy]] pomocou použitia HotCat 8218950 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | map1_locator = Banskobystrický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Zvolen (okres)|Zvolen]] | municipality = Budča | municipality1 = Tŕnie | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Boky | image = Certova skala2 Boky Reserve.JPG | image_caption = | code = 216 | established = 21.8.1964 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | management = ŠOP - S-CHKO Poľana | area = 1.7649 | commons = NPR Boky | lat_d = 48.5658333 | long_d = 19.0258333 | range = Kremnické vrchy }} '''Boky''' sú [[národná prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody Poľana. Nachádza sa v katastrálnom území obcí [[Budča]] a [[Tŕnie]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 132 Kremnické vrchy (7. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-132-kremnicke-vrchy-7-vydanie-2023/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-04 | jazyk = }}</ref> v [[Zvolen (okres)|okrese Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1964]] na rozlohe 176,49 ha. Ochranné pásmo nebolo stanovené. Na území rezervácie platí 5. stupeň ochrany. Predmetom ochrany je: ''Jedna z najsevernejších lokalít xerotermných rastlinných a živočíšnych druhov s výskytom zaujímavých geologických výtvorov. Chránené územoie je využité ako vedecký objekt TU vo Zvolene pre fyto- a zoogeografické štúdium.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|216}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|216}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Boky|13453252}} {{Kremnické vrchy}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Banskobystrickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Zvolen]] [[Kategória:Budča]] [[Kategória:Tŕnie]] [[Kategória:Kremnické vrchy]] eukockiwdqv9c12lzvw00l5l0wj7htx Mláčik 0 571559 8218952 8099334 2026-05-24T12:53:52Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Kremnické vrchy]] pomocou použitia HotCat 8218952 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | map1_locator = Banskobystrický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Zvolen (okres)|Zvolen]] | municipality = Železná Breznica | municipality1 = Sliač | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Mláčik | image = | image_caption = | code = 359 | established = 30.9.1982 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | management = ŠOP - S-CHKO Poľana | area = 1.472 | commons = | lat_d = 48.6647222 | long_d = 19.0261111 | range = Kremnické vrchy }} '''Mláčik'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 132 Kremnické vrchy (7. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-132-kremnicke-vrchy-7-vydanie-2023/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-04 | jazyk = }}</ref> je [[národná prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody Poľana. Nachádza sa v katastrálnom území obcí [[Železná Breznica]] a [[Sliač]] v [[Zvolen (okres)|okrese Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1982]] na rozlohe 147,2 ha. Ochranné pásmo nebolo stanovené. Na území rezervácie platí 5. stupeň ochrany. Predmetom ochrany sú: ''Zachované spoločenstvá jedľovo-bukového lesného vegetačného stupňa s porastmi jelše a výskytom ďalších fytocenologicky významných druhov rastlín na vedeckovýskumné a kultúrno-výchovné ciele.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|359}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|359}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Mláčik|13453662}} {{Kremnické vrchy}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Banskobystrickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Zvolen]] [[Kategória:Železná Breznica]] [[Kategória:Sliač]] [[Kategória:Kremnické vrchy]] elklhdxqvv9w14tcg09hzor5z2v03ml Zoznam chránených území v okrese Trnava 0 572177 8219051 7309075 2026-05-24T16:31:29Z Akul59 168826 +Mníchova diera 8219051 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam chránených území v okrese Trnava''' aktuálny k roku [[2017]], v ktorom sú uvedené chránené územia v oblasti [[Trnava (okres)|okresu Trnava]]. {| class="wikitable sortable" |- ! Kód !! class="unsortable" style="width:100px;" |Obrázok!! Typ !! Názov !! Rozloha v [[Hektár|ha]] !! class="unsortable" | Galéria !! Popis územia !! Súradnice |- | align="right" | {{Šzochčpsr|13}} || [[Súbor:Bolehlav.jpg|100x100px|Južný svah Bolehlavu]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Bolehlav (rezervácia)|Bolehlav]] || align="right" | {{nts|93.5700}} || {{Commonscat v tabuľke|Bolehlav}} || Zachovalá ukážka lesných spoločenstiev bukovo-dubového a dubovo-bukového vegetačného stupňa na juhovýchodnom okraji Malých Karpát na kryštalinickom geologickom podklade na styku s Trnavskou pahorkatinou || {{Súradnice|48.44334|17.40273}} |- | align="right" | {{Šzochčpsr|17}} || [[Súbor:Prievaly_+_Buková_reservoir.JPG|100x100px|Buková]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Buková (prírodná rezervácia)|Buková]] || align="right" | {{nts|9.4493}} || {{Commonscat v tabuľke|Buková Reservoir}} || Posledné charakteristické zvyšky zamokrených lúk s výskytom vzácnych a chránených rastlín a živočíchov, ako aj ich spoločenstiev. V súčasnosti len na tomto územi je v rámci CHKO Malé Karpaty zistený výskyt žltohlavu európskeho || {{Súradnice|48.5383333|17.3663889}} |- | align="right" | {{Šzochčpsr|782}} || [[Súbor:Čertov žľab, Malé Karpaty 02.jpg|100x100px|Čertov žľab]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || [[Čertov žľab]] || align="right" | {{nts|23.5800}} || {{Commonscat v tabuľke|Čertov žľab}} || Ojedinelý geologický útvar, skalný žľab kaňonovitého rázu a krasových foriem na mezozoiku Malých Karpát. Žľab je (pravdepodobne) zlomového charakteru. Prevládajú puklinové škrapy. Uplatňuje sa tu gravitačný rozpad || {{Súradnice|48.5196792|17.4008933}} |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1015}} || [[Súbor:Cierna_skala_08.jpg|100x100px|Čierna skala]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Čierna skala (prírodná rezervácia)|Čierna skala]] || align="right" | {{nts|29.7100}} || {{Commonscat v tabuľke|Čierna skala}} || Zachovalé časti prírody Malých Karpát, prirodzené lesné a nelesné formácie, skalné steny a suťové polia s pôvodnými druhmi fauny a flóry || {{Súradnice|48.4977778|17.3416667}} |- | align="right" | {{Šzochčpsr|60}} || [[Súbor:Driny_Cave.jpg|100x100px|Jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || [[Driny]] || align="right" | {{nts|x}} || {{Commonscat v tabuľke|Driny}} || Zatiaľ jediná sprístupnená jaskyňa v Malých Karpatoch. Je to typ puklinovej jaskyne, ktorej priestory neboli vyerodované vodným tokom, ale vznikli pri horotvorných procesoch. Sintrová výzdoba je bohatá a farebná, tvoria ju i záclony a hrachové formy || {{Súradnice|48.5|17.4030556}} |- | align="right" | {{Šzochčpsr|34}} || [[Súbor:Turistická_značkovaná_trasa_číslo_2412,_Slovensko_(Hlbočianska_dolina).JPG|100x100px|Hlbočianska dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || [[Hlboča]] || align="right" | {{nts|123.0700}} || {{Commonscat v tabuľke|Hlboča}} || Zachovalé lesné spoločenstvá na rôznych horninách s bohatstvom druhov sucho a teplomilnej flóry a fauny a krasových foriem na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele || {{Súradnice|48.50605|17.410461}} |- | align="right" | {{Šzochčpsr|72}} || [[Súbor:Katarínka lúka.jpg|100x100px|Katarína]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Katarína (prírodná rezervácia)|Katarína]] || align="right" | {{nts|18.0000}} || {{Commonscat v tabuľke|Katarína (nature reserve)}} || Genofond chráneného živočíšneho druhu - jašterice zelenej (Lacerta viridis), ako aj typické suchomilné lesné spoločenstvá na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele || {{Súradnice|48.552222|17.539167}} |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1013}} || [[Súbor:Klokoč,_Malé_Karpaty.jpg|100x100px|Klokoč]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Klokoč (prírodná rezervácia)|Klokoč]] || align="right" | {{nts|21.5900}} || {{Commonscat v tabuľke|Klokoč}} || Zachovalé časti prírody Malých Karpát, ojedinelý hrebeňový komplex hôľneho charakteru s druhovo bohatou faunou a flórou || {{Súradnice|48.4725|17.3116667}} |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1014}} || [[Súbor:ĽahkýKameňTravertínovéJazierka.jpg|100x100px|Travertínové jazierka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || [[Ľahký kameň]] || align="right" | {{nts|12.4000}} || {{Commonscat v tabuľke|Ľahký kameň}} || Jedinečné krasové výtvory z penovcov a travertínov v Malých Karpatoch || {{Súradnice|48.58829|17.51379}} |- | align="right" | {{Šzochčpsr|94}} || <!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--> || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Lošonský háj]] || align="right" | {{nts|24.2600}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || <!-- --> || <!--{{Súradnice|49|15}}--> |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1383}} || <!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--> || [[Prírodná pamiatka|PP]] || [[Mníchova diera 1]] || align="right" | {{nts|x}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || Jaskyňa prístupná návštevníkom za účelom zotavenia a poznávania jej prírodných a historických hodnôt || {{Súradnice|48.51129|17.42129}} |- | align="right" | {{Šzochčpsr|153}} || <!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--> || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Skalné okno]] || align="right" | {{nts|12.2200}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || <!-- --> || <!--{{Súradnice|49|15}}--> |- | align="right" | {{Šzochčpsr|816}} || [[Súbor:Castle Dobrá Voda (7209).jpg|100x100px|Hrad Dobrá voda]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Slopy]] || align="right" | {{nts|153.8700}} || {{Commonscat v tabuľke|Slopy (nature reserve)}} || Ukážka skalných a sutinových typov geobiocenóz s výskytom xerotermofytov. Krasová dolina v Brezovských Karpatoch, triasové vápence a dolomity, krasové pramene, pestré lesné spolčenstvá s bukom, dubom, javorom a lipou || {{Súradnice|48.60955|17.52804|type:landmark}} |- | align="right" | {{Šzochčpsr|175}} || [[Súbor:Slovakia Trnava Kamenny mlyn 2.jpg|100x100px|Trnavské rybníky]] || [[Chránený areál|CHA]] || [[Trnavské rybníky]] || align="right" | {{nts|38.4248}} || {{Commonscat v tabuľke|Trnavské rybníky}} || Vodné vtáctvo a vodné biocenózy na vedecko-výskumné a náučné ciele || {{Súradnice|48.36169|17.5544}} |- | align="right" | {{Šzochčpsr|892}} || <!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--> || [[Chránený areál|CHA]] || [[Vlčkovský háj]] || align="right" | {{nts|61.3600}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || <!-- --> || <!--{{Súradnice|49|15}}--> |- | align="right" | {{Šzochčpsr|786}} || [[Súbor:Vsivavec.jpg|100x100px|Všivavec]] || [[Chránený areál|CHA]] || [[Všivavec]] || align="right" | {{nts|34.1109}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || Teplomilné spoločenstvá a skalné (dolomitické) odkryvy predhoria Malých Karpát || {{Súradnice|48.4811111|17.44}} |- | align="right" | {{Šzochčpsr|115}} || [[Súbor:Vyvieračka pod Bachárkou2.jpg|100x100px|Vyvieračka pod Bachárkou]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || [[Vyvieračka pod Bachárkou]] || align="right" | {{nts|x}} || {{Commonscat v tabuľke|Vyvieračka pod Bachárkou}} || Ojedinelý krasový jav - vyvieračka - na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele || {{Súradnice|48.6180556|17.5613889}} |- | align="right" | {{Šzochčpsr|194}} || [[Súbor:Zaruby_peak.jpg|100x100px|vrchol Záruby]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || [[Záruby (národná prírodná rezervácia)|Záruby]] || align="right" | {{nts|299.9900}} ||{{Commonscat v tabuľke|Záruby}}|| Lesné spoločenstvá v 3. a 4. vegetačnom stupni ako ukážky ich stupňovitosti a rôznorodosti v Malých Karpatoch s bohatým výskytom chránených a iných zriedkavých druhov rastlín a živočíchov na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele || {{Súradnice|48.523569|17.391667}} |} * Dáta v tabuľke boli prevzaté z databázy [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=114 ŠOPSR]. == Zdroj == {{Preklad|cs|Seznam chráněných území v okrese Trnava|13471689}} {{Chránené územia na Slovensku}} [[Kategória:Zoznamy chránených území na Slovensku podľa okresu|Trnava]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Trnava| ]] c2c8rzk02wlxr51ql8tbifzgzeeesy6 Bujačia lúka 0 573326 8218953 8099338 2026-05-24T13:00:11Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Kremnické vrchy]] pomocou použitia HotCat 8218953 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | map1_locator = Banskobystrický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Okres Žiar nad Hronom]] | municipality = [[Kremnica]] | established = 1953 | established1 = 1986 | established1_type = posledná novelizácia | category = [[prírodná rezervácia]] | name = Bujačia lúka | image = | image_caption = | code = 230 | management = Štiavnické vrchy | area = 0.020145 | commons = | lat_d = 48.7055556 | long_d = 18.9363889 }} '''Bujačia lúka''' je [[prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody [[Štiavnické vrchy]]. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Kremnica]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 132 Kremnické vrchy (7. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-132-kremnicke-vrchy-7-vydanie-2023/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-04 | jazyk = }}</ref> v [[okres Žiar nad Hronom|okrese Žiar nad Hronom]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1953]] a naposledy novelizované v roku [[1986]] na rozlohe 2,0145 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: ''Ochrana lokality šafranu Heuffelovho (Crocus heuffelianus Herbert) v Kremnických vrchoch, dôležitej z vedeckovýskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|230}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|230}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Bujačia lúka|13616530}} [[Kategória:Prírodné rezervácie v Banskobystrickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Žiar nad Hronom]] [[Kategória:Kremnica]] [[Kategória:Kremnické vrchy]] jdsmwsobzstggc936owjrdn2n4v9oip Herman’s Hermits 0 575750 8219184 8189354 2026-05-24T22:20:07Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Herman's Hermits]] na [[Herman’s Hermits]]: Riešenie typografie. 8189354 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Herman’s Hermits}} {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Herman’s Hermits | Obrázok = Herman's Hermits 1965.jpg | Popis obrázku = Herman’s Hermits okolo roku 1965 | Krajina pôvodu = [[Manchester]], [[Anglicko]] | Žáner = [[beat]], [[Pop music|pop]], [[Rock and roll|britský rock and roll]] | Roky pôsobenia = 1963 – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Columbia Graphophone Company|Columbia (EMI)]], [[MGM Records|MGM]] | Webstránka = {{url|https://hermanshermits.com}} | Členovia skupiny = Barry Whitwam<br/>Geoff Foot<br/>Kevan Lingard<br/>Paul Cornwell | Bývalí členovia = [[Derek Leckenby]]<br/>[[Keith Hopwood]]<br/>[[Karl Green]]<br/>Frank Renshaw<br/> Alan Wrigley<br/> Steve Titterington<br/>Rod Gerrard<br/>[[Peter Noone]] }} '''Herman’s Hermits''' je anglická [[Bigbít|beatová]] (alebo [[Pop (hudobný žáner)|popová]]) kapela, ktorá vznikla v roku 1963 v [[Manchester]]i. Pôvodne sa nazývali Herman & The Hermits. Objavil ich Harvey Lisberg, ktorý sa stal ich manažérom. Lisberg zaplatil [[Mickie Most|Mickiemu Mostovi]] spiatočnú letenku, aby priletel z Londýna a mohol sa na kapelu pozrieť. Most sa stal ich hudobným producentom. Zdôrazňoval jednoduchý, jasne vymedzený imidž, hoci kapela hrala pôvodne [[Rhythm and blues|R&B]].<ref>podľa [[Keith Hopwood|Keitha Hopwooda]] v epizóde dokumentárneho seriálu ''My Generation'' o Herman’s Hermits</ref> Stretnutie s Mostom pomohlo kapelu presláviť, no zároveň utlmilo písanie vlastných skladieb. Skladby Noonea, Hopwooda, Leckenbyho a Greena boli odsunuté na „B strany“ singlov a na albumy. Prvým hitom skupiny bola coververzia „Im into Something Good“ (pôvodní autori: [[Gerry Goffin]] a [[Carole King]]), ktorá sa umiestnila na prvom mieste rebríčka [[UK Singles Chart]]. Herman’s Hermits sa už nikdy znova na vrchol britskej hitparády nedostali, ale dvakrát sa umiestnili na prvom mieste amerického rebríčka [[Billboard Hot 100]]: so skladbami „Mrs. Brown, You've Got a Lovely Daughter“ (pôvodne ju spieval [[Tom Courtenay]] v britskej televíznej hre z roku 1963) a „Im Henry the Eighth, I Am“ (pieseň [[Harry Champion|Harryho Championa]] z roku 1911, ktorú spievala írska babička Petra Noonea, keď bol malý). V Spojených štátoch Herman’s Hermits vydávali u vydavateľa [[MGM Records]], spoločnosti, z ktorej hudobní umelci často účinkovali aj pre filmovú produkciu. Herman’s Hermits sa preto objavili v niekoľkých snímkach [[Metro-Goldwyn-Mayer|MGM]], napríklad vo ''[[When the Boys Meet the Girls]]'' (1965) a ''[[Hold On! (film)|Hold On!]]'' (1966). Tiež boli hlavnými hviezdami vo filmoch ''[[Mrs. Brown, You've Got a Lovely Daughter (film)|Mrs. Brown, You've Got a Lovely Daughter]]'' (1968) a ''[[Pop Gear]]'' (1965). V roku 1965 Herman’s Hermits nahrali skladby „Silhouettes“ od [[The Rays]], „Wonderful World“ od [[Sam Cooke|Sama Cookeya]], „Just a Little Bit Better“ a „A Must to Avoid“; v roku 1966 „Listen People“, „Leaning on a Lamp Post“ od [[George Formby|Georgea Formbyho]] (z muzikálu ''[[Me and My Girl]]'') a „Dandy“ od [[Ray Davies|Raya Daviesa]] a v roku 1967 skladbu „There's a Kind of Hush“. Objavili sa v reláciách ''[[The Ed Sullivan Show]]'', ''[[The Dean Martin Show]]'' a ''[[The Jackie Gleason Show]]''. V čase, keď kapela nahrávala svoj posledný album šesťdesiatych rokov ''Rock 'n' Roll Party'', bol už jej americký úspech históriou a album v Spojených štátoch vydaný nebol. Peter Noone a Keith Hopwood kapelu opustili v roku 1971. Kapela Herman’s Hermits sa znovu v roku 1973 spojila, aby sa v čase [[Britská invázia|Britskej invázii]] zúčastnili turné a vystúpili v [[Madison Square Garden]] a bez Hopwooda vystúpili v televíznom programe ''[[The Midnight Special]]''. Neskôr sa stretli v zostave, ktorej základ tvorili Leckenby a Whitwam, ako predskupina amerického renuionu kapely [[The Monkees]]. Prvýkrát od roku 1980 zahral v roku 2014 niekoľko hitov basgitarista, skladateľ a spevák skupiny Herman’s Hermits, [[Karl Green]]. == Diskografia == * 1965 - ''[[Herman’s Hermits (album)|Herman’s Hermits]]'' * 1966 - ''[[Mrs. Brown, You’ve Got a Lovely Daughter (album)|Mrs. Brown, You’ve Got a Lovely Daughter]]'' * 1966 - ''[[Both Sides of Herman’s Hermits]]'' * 1967 - ''[[There’s a Kind of Hush All Over the World]]'' * 1967 - ''[[Blaze (album Herman’s Hermits)|Blaze]]'' == Filmografia == * 1965 - ''[[Pop Gear]]'' * 1965 - ''[[When the Boys Meet the Girls]]'' * 1966 - ''[[Hold On! (film)|Hold On!]]'' * 1968 - ''[[Mrs. Brown, You’ve Got a Lovely Daughter (film)|Mrs. Brown, You’ve Got a Lovely Daughter]]'' == Referencie == {{Referencie}} *{{Preklad|cs|Herman's Hermits|11973576|en|Herman's Hermits|622001046}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Hudobné skupiny z 1963]] [[Kategória:Britské hudobné skupiny]] [[Kategória:Chlapčenské hudobné skupiny]] l9n3qxc7gk9riiet8o9vi6grpnro21g 8219186 8219184 2026-05-24T22:20:19Z Fillos X. 212061 8219186 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Herman’s Hermits | Obrázok = Herman's Hermits 1965.jpg | Popis obrázku = Herman’s Hermits okolo roku 1965 | Krajina pôvodu = [[Manchester]], [[Anglicko]] | Žáner = [[beat]], [[Pop music|pop]], [[Rock and roll|britský rock and roll]] | Roky pôsobenia = 1963 – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Columbia Graphophone Company|Columbia (EMI)]], [[MGM Records|MGM]] | Webstránka = {{url|https://hermanshermits.com}} | Členovia skupiny = Barry Whitwam<br/>Geoff Foot<br/>Kevan Lingard<br/>Paul Cornwell | Bývalí členovia = [[Derek Leckenby]]<br/>[[Keith Hopwood]]<br/>[[Karl Green]]<br/>Frank Renshaw<br/> Alan Wrigley<br/> Steve Titterington<br/>Rod Gerrard<br/>[[Peter Noone]] }} '''Herman’s Hermits''' je anglická [[Bigbít|beatová]] (alebo [[Pop (hudobný žáner)|popová]]) kapela, ktorá vznikla v roku 1963 v [[Manchester]]i. Pôvodne sa nazývali Herman & The Hermits. Objavil ich Harvey Lisberg, ktorý sa stal ich manažérom. Lisberg zaplatil [[Mickie Most|Mickiemu Mostovi]] spiatočnú letenku, aby priletel z Londýna a mohol sa na kapelu pozrieť. Most sa stal ich hudobným producentom. Zdôrazňoval jednoduchý, jasne vymedzený imidž, hoci kapela hrala pôvodne [[Rhythm and blues|R&B]].<ref>podľa [[Keith Hopwood|Keitha Hopwooda]] v epizóde dokumentárneho seriálu ''My Generation'' o Herman’s Hermits</ref> Stretnutie s Mostom pomohlo kapelu presláviť, no zároveň utlmilo písanie vlastných skladieb. Skladby Noonea, Hopwooda, Leckenbyho a Greena boli odsunuté na „B strany“ singlov a na albumy. Prvým hitom skupiny bola coververzia „Im into Something Good“ (pôvodní autori: [[Gerry Goffin]] a [[Carole King]]), ktorá sa umiestnila na prvom mieste rebríčka [[UK Singles Chart]]. Herman’s Hermits sa už nikdy znova na vrchol britskej hitparády nedostali, ale dvakrát sa umiestnili na prvom mieste amerického rebríčka [[Billboard Hot 100]]: so skladbami „Mrs. Brown, You've Got a Lovely Daughter“ (pôvodne ju spieval [[Tom Courtenay]] v britskej televíznej hre z roku 1963) a „Im Henry the Eighth, I Am“ (pieseň [[Harry Champion|Harryho Championa]] z roku 1911, ktorú spievala írska babička Petra Noonea, keď bol malý). V Spojených štátoch Herman’s Hermits vydávali u vydavateľa [[MGM Records]], spoločnosti, z ktorej hudobní umelci často účinkovali aj pre filmovú produkciu. Herman’s Hermits sa preto objavili v niekoľkých snímkach [[Metro-Goldwyn-Mayer|MGM]], napríklad vo ''[[When the Boys Meet the Girls]]'' (1965) a ''[[Hold On! (film)|Hold On!]]'' (1966). Tiež boli hlavnými hviezdami vo filmoch ''[[Mrs. Brown, You've Got a Lovely Daughter (film)|Mrs. Brown, You've Got a Lovely Daughter]]'' (1968) a ''[[Pop Gear]]'' (1965). V roku 1965 Herman’s Hermits nahrali skladby „Silhouettes“ od [[The Rays]], „Wonderful World“ od [[Sam Cooke|Sama Cookeya]], „Just a Little Bit Better“ a „A Must to Avoid“; v roku 1966 „Listen People“, „Leaning on a Lamp Post“ od [[George Formby|Georgea Formbyho]] (z muzikálu ''[[Me and My Girl]]'') a „Dandy“ od [[Ray Davies|Raya Daviesa]] a v roku 1967 skladbu „There's a Kind of Hush“. Objavili sa v reláciách ''[[The Ed Sullivan Show]]'', ''[[The Dean Martin Show]]'' a ''[[The Jackie Gleason Show]]''. V čase, keď kapela nahrávala svoj posledný album šesťdesiatych rokov ''Rock 'n' Roll Party'', bol už jej americký úspech históriou a album v Spojených štátoch vydaný nebol. Peter Noone a Keith Hopwood kapelu opustili v roku 1971. Kapela Herman’s Hermits sa znovu v roku 1973 spojila, aby sa v čase [[Britská invázia|Britskej invázii]] zúčastnili turné a vystúpili v [[Madison Square Garden]] a bez Hopwooda vystúpili v televíznom programe ''[[The Midnight Special]]''. Neskôr sa stretli v zostave, ktorej základ tvorili Leckenby a Whitwam, ako predskupina amerického renuionu kapely [[The Monkees]]. Prvýkrát od roku 1980 zahral v roku 2014 niekoľko hitov basgitarista, skladateľ a spevák skupiny Herman’s Hermits, [[Karl Green]]. == Diskografia == * 1965 - ''[[Herman’s Hermits (album)|Herman’s Hermits]]'' * 1966 - ''[[Mrs. Brown, You’ve Got a Lovely Daughter (album)|Mrs. Brown, You’ve Got a Lovely Daughter]]'' * 1966 - ''[[Both Sides of Herman’s Hermits]]'' * 1967 - ''[[There’s a Kind of Hush All Over the World]]'' * 1967 - ''[[Blaze (album Herman’s Hermits)|Blaze]]'' == Filmografia == * 1965 - ''[[Pop Gear]]'' * 1965 - ''[[When the Boys Meet the Girls]]'' * 1966 - ''[[Hold On! (film)|Hold On!]]'' * 1968 - ''[[Mrs. Brown, You’ve Got a Lovely Daughter (film)|Mrs. Brown, You’ve Got a Lovely Daughter]]'' == Referencie == {{Referencie}} *{{Preklad|cs|Herman's Hermits|11973576|en|Herman's Hermits|622001046}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Hudobné skupiny z 1963]] [[Kategória:Britské hudobné skupiny]] [[Kategória:Chlapčenské hudobné skupiny]] iw9vo9tuv7631eygy8r1drqxrgxirwy Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 2016 0 581038 8219386 7921849 2026-05-25T10:52:35Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219386 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov | rok = 2016 | iný názov = | logo = Coat_of_arms_Grieskirchen.svg | veľkosť loga = 90px | popis loga = Erb Grieskirchenu | usporiadateľ = Rakúsko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[26. august|26.]]{{--}}[[28. august]] [[2016]] | počet tímov = 8 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Nemecko | počet titulov = 13 | zápasy = 24 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Grieskirchen]] | rok pred = 2014 | rok po = 2018 }} '''Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 2016''' boli v poradí 20. [[majstrovstvá Európy vo faustbale]] mužov, ktoré prvýkrát organizovala novozaložená [[Európska faustbalová asociácia]] (EFA). Predtým ich organizovala [[Medzinárodná faustbalová asociácia]] (IFA). Konali sa v dňoch od [[26. august|26.]]{{--}}[[28. august]]a [[2016]] v [[Grieskirchen]]e, v spolkovej krajine [[Horné Rakúsko]], v [[Rakúsko|Rakúsku]], za účasti rekordných 8 tímov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Terminkalender 2016 - 2018 |url = http://efa-fistball.com/files/efa_terminkalender_2016-2018_1.pdf |dátum vydania = 1.1.2016 |dátum prístupu = 10.8.2016 |vydavateľ = efa-fistball.com |jazyk = po nemecky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160910011447/http://efa-fistball.com/files/efa_terminkalender_2016-2018_1.pdf |dátum archivácie = 2016-09-10 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = IFA 2016 Fistball Men´s European Championship – Grieskirchen Austria |url = http://www.ifa-fistball.com/fistball-mens-european-championship-grieskirchen-austria/ |dátum vydania = |dátum prístupu = 10.8.2016 |vydavateľ = IFA |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20161011061515/http://www.ifa-fistball.com/fistball-mens-european-championship-grieskirchen-austria/ |dátum archivácie = 2016-10-11 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Spielplan |url = http://efa-fistball.com/files/ifa_efa_2016_men__s_ec_austria_-_spielplan-schedule.pdf |dátum vydania = 30.4.2016 |dátum prístupu = 10.8.2016 |vydavateľ = fistballeuro2016.at |jazyk = po nemecky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Nováčikom turnaja bolo družstvo Poľska. Rakúsko bolo organizátorom európskeho šampionátu mužov ôsmykrát, predtým hostilo toto podujatie v rokoch 1965, 1974, 1981, 1988, 1996, 2000 a 2006. Všetky zápasy sa odohrali na 2 športových ihriskách v novopostavenom školskom centre s tribúnou pre 3 000 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Veranstaltungsort |url = http://www.fistballeuro2016.at/veranstaltungsort/ |dátum vydania = |dátum prístupu = 10.8.2016 |vydavateľ = fistballeuro2016.at |jazyk = po nemecky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160925031645/http://www.fistballeuro2016.at/veranstaltungsort/ |dátum archivácie = 2016-09-25 }}</ref> Rozpočet turnaja bol 430 000 [[Euro|€]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2016 Fistball men's european championship | url = http://www.oefbb.at/de/newsshow-ifa-2016-fistball-mens-european-championship2 | dátum vydania = 13.7.2016 | dátum prístupu = 10.8.2016 | vydavateľ = oefbb.at | jazyk = po nemecky }}</ref> Titul obhájilo {{DEU|fbm}}, ktoré vo finálovej repríze predchádzajúceho turnaja ME zvíťazilo nad {{CHE|fbm|0|Švajčiarskom}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euromeister! Deutschland schlägt die Schweiz mit 4:2 | url = http://faustball-liga.de/europameister-deutschland-schlaegt-die-schweiz-mit-42/ | dátum vydania = 28.8.2016 | dátum prístupu = 29.8.2016 | vydavateľ = faustball-liga.de | jazyk = po nemecky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Congratulations to the new European Champion – Germany |url = http://www.ifa-fistball.com/gratulation-an-deutschland/ |dátum vydania = 28.8.2016 |dátum prístupu = 29.8.2016 |vydavateľ = IFA |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160901161048/http://www.ifa-fistball.com/gratulation-an-deutschland/ |dátum archivácie = 2016-09-01 }}</ref> == Účastníci == {| class="wikitable" width=500 style=text-align:center |- ! Skupina A !! {{tooltip|2014|Umiestnenie na ME 2014}} !! Účasti ! Skupina B !! {{tooltip|2014|Umiestnenie na ME 2014}} !! Účasti |- | align=left|{{DEU|fbm|1}} || 1. || 19 | align=left|{{CZE|fbm|1}} || 5. || 9 |- | align=left|{{CHE|fbm|1}} || 2. || 18 | align=left|{{SRB|fbm|1}} || 6. || 4 |- | align=left|{{AUT|fbm|1}} || 3. || 19 | align=left|{{ESP}} {{CAT|fbm|0|Španielsko}} || - || 2 |- | align=left|{{ITA|fbm|1}} || 4. || 17 | align=left|{{POL|fbm|1}} || - || 0 |} == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center;font-size:95%" |- bgcolor=#AAAAFF !width=80px|Dátum !width=130px|Družstvo 1 !width=35px|Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !Lopty spolu !Info |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[26. august]] || align=right| '''{{DEU|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|1}}''' || align=left| {{CHE|fbm|1}} | {{ku|11|8}} || {{ku|9|11}} || {{ku|11|5}} | '''{{ku|31|24}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2112/ info] |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[26. august]] || align=right| '''{{AUT|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{ITA|fbm|1}} | {{ku|11|7}} || {{ku|11|6}} || | '''{{ku|22|13}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2140/ info] |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[26. august]] || align=right| '''{{DEU|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{AUT|fbm|1}} | {{ku|11|5}} || {{ku|11|3}} || | '''{{ku|22|8}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2042/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828141327/http://www.fistballeuro2016.at/event/2042/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[26. august]] || align=right| '''{{CHE|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{ITA|fbm|1}} | {{ku|11|7}} || {{ku|11|3}} || | '''{{ku|22|10}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2142/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828141324/http://www.fistballeuro2016.at/event/2142/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[26. august]] || align=right| '''{{DEU|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{ITA|fbm|1}} | {{ku|11|5}} || {{ku|11|0}} || | '''{{ku|22|5}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2137/ info] |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[26. august]] || align=right| {{AUT|fbm|2}} | '''{{ku|0|2}}''' || align=left| '''{{CHE|fbm|1}}''' | {{ku|11|13}} || {{ku|10|12}} || | '''{{ku|21|25}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2139/ info] |}<br> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=150px| Družstvo !width=18px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=18px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=18px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{DEU|fbm|1}} |3||3||0|| {{ku|6|1}} || {{ku|75|37}} || +38||'''6''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{CHE|fbm|1}} |3||2||1|| {{ku|5|2}} || {{ku|71|62}} || +9||'''4''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|{{AUT|fbm|1}} |3||1||2|| {{ku|2|4}} || {{ku|51|60}} || −9||'''2''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|{{ITA|fbm|1}} |3||0||3|| {{ku|0|6}} || {{ku|28|66}} || −38||'''0''' |} ==== Skupina B ==== {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center;font-size:95%" |- bgcolor=#AAAAFF !width=80px|Dátum !width=130px|Družstvo 1 !width=35px|Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !Lopty spolu !Info |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[26. august]] || align=right| '''{{CZE|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{POL|fbm|1}} | {{ku|11|7}} || {{ku|11|4}} || | '''{{ku|22|11}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/cze-pol/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828134301/http://www.fistballeuro2016.at/event/cze-pol/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[26. august]] || align=right| '''{{SRB|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|1}}''' || align=left| {{ESP}} {{CAT|fbm|0|Španielsko}} | {{ku|11|6}} || {{ku|8|11}} || {{ku|11|5}} | '''{{ku|30|22}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2099/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828141331/http://www.fistballeuro2016.at/event/2099/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[26. august]] || align=right| '''{{CZE|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{ESP}} {{CAT|fbm|0|Španielsko}} | {{ku|11|4}} || {{ku|11|6}} || | '''{{ku|22|10}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2135/ info] |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[26. august]] || align=right| '''{{SRB|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{POL|fbm|1}} | {{ku|11|7}} || {{ku|11|7}} || | '''{{ku|22|14}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2141/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828134256/http://www.fistballeuro2016.at/event/2141/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[26. august]] || align=right| '''{{CZE|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{SRB|fbm|1}} | {{ku|11|8}} || {{ku|11|6}} || | '''{{ku|22|14}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2136/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828155854/http://www.fistballeuro2016.at/event/2136/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[26. august]] || align=right| '''{{CAT|fbm|0|Španielsko}} {{ESP}}''' | '''{{ku|2|1}}''' || align=left| {{POL|fbm|1}} | {{ku|9|11}} || {{ku|11|9}} || {{ku|11|4}} | '''{{ku|31|24}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2143/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828155858/http://www.fistballeuro2016.at/event/2143/ |date=2016-08-28 }} |}<br> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=150px| Družstvo !width=18px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=18px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=18px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{CZE|fbm|1}} |3||3||0|| {{ku|6|0}} || {{ku|66|35}} || +31||'''6''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{SRB|fbm|1}} |3||2||1|| {{ku|4|3}} || {{ku|66|58}} || +8||'''4''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|{{ESP}} {{CAT|fbm|0|Španielsko}} |3||1||2|| {{ku|3|5}} || {{ku|63|76}} || −13||'''5''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|{{POL|fbm|1}} |3||0||3|| {{ku|1|6}} || {{ku|49|75}} || −26||'''0''' |} === Play off === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center;font-size:85%" |- bgcolor=#AAAAFF !width=70px|Dátum !width=120px|Družstvo 1 !width=35px|Výsledok !width=120px|Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !width=35px|4. set !width=35px|5. set !width=35px|6. set !width=35px|7. set !Lopty spolu !Info |- align=center bgcolor=#87CEFF |colspan=14 align=left|'''Štvrťfinále''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[27. august]] || align=right| '''{{DEU|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{POL|fbm|1}} | {{ku|11|4}} || {{ku|11|6}} || {{ku|11|5}} || || || || | '''{{ku|33|15}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/1-gruppe-a-4-gruppe-b/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828221658/http://www.fistballeuro2016.at/event/1-gruppe-a-4-gruppe-b/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[27. august]] || align=right| '''{{CHE|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ESP}} {{CAT|fbm|0|Španielsko}} | {{ku|11|3}} || {{ku|11|1}} || {{ku|11|6}} || || || || | '''{{ku|33|10}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2-gruppe-a-3-gruppe-b/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828232027/http://www.fistballeuro2016.at/event/2-gruppe-a-3-gruppe-b/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[27. august]] || align=right| '''{{AUT|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SRB|fbm|1}} | {{ku|11|2}} || {{ku|11|3}} || {{ku|11|5}} || || || || | '''{{ku|33|10}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/3-gruppe-a-2-gruppe-b/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828232016/http://www.fistballeuro2016.at/event/3-gruppe-a-2-gruppe-b/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[27. august]] || align=right| '''{{ITA|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{CZE|fbm|1}} | {{ku|11|3}} || {{ku|11|7}} || {{ku|9|11}} || {{ku|12|10}} || || || | '''{{ku|43|31}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/4-gruppe-a-1-gruppe-b/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828232020/http://www.fistballeuro2016.at/event/4-gruppe-a-1-gruppe-b/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#87CEFF |colspan=14 align=left|'''Stretnutia o 5.{{--}}8. miesto''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[27. august]] || align=right| '''{{CZE|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{POL|fbm|1}} | {{ku|11|6}} || {{ku|8|11}} || {{ku|11|4}} || {{ku|11|7}} || || || | '''{{ku|41|28}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/verlierer-13-verlierer-14-17/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828232010/http://www.fistballeuro2016.at/event/verlierer-13-verlierer-14-17/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[27. august]] || align=right| '''{{SRB|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ESP}} {{CAT|fbm|0|Španielsko}} | {{ku|11|8}} || {{ku|11|8}} || {{ku|11|8}} || || || || | '''{{ku|33|24}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/verlierer-15-verlierer-16-18/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828232023/http://www.fistballeuro2016.at/event/verlierer-15-verlierer-16-18/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#87CEFF |colspan=14 align=left|'''Stretnutie o 7. miesto''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[28. august]] || align=right| {{CAT|fbm|0|Španielsko}} {{ESP}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{POL|fbm|1}}''' | {{ku|9|11}} || {{ku|14|12}} || {{ku|9|11}} || {{ku|9|11}} || || || | '''{{ku|41|45}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/verlierer-17-verlierer-18/ info] |- align=center bgcolor=#87CEFF |colspan=14 align=left|'''Stretnutie o 5. miesto''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[28. august]] || align=right| '''{{CZE|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SRB|fbm|1}} | {{ku|11|1}} || {{ku|11|5}} || {{ku|11|6}} || || || || | '''{{ku|33|12}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/cze-srb-nr-22/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160901051630/http://www.fistballeuro2016.at/event/cze-srb-nr-22/ |date=2016-09-01 }} |- align=center bgcolor=#87CEFF |colspan=14 align=left|'''Semifinále''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[27. august]] || align=right| '''{{DEU|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{ITA|fbm|1}} | {{ku|8|11}} || {{ku|11|6}} || {{ku|11|7}} || {{ku|11|4}} || || || | '''{{ku|41|28}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/verlierer-15-verlierer-16-18/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828232023/http://www.fistballeuro2016.at/event/verlierer-15-verlierer-16-18/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[27. august]] || align=right| '''{{CHE|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{AUT|fbm|1}} | {{ku|13|11}} || {{ku|11|9}} || {{ku|6|11}} || {{ku|11|7}} || || || | '''{{ku|41|38}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/sieger-15-sieger-16-20/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828232013/http://www.fistballeuro2016.at/event/sieger-15-sieger-16-20/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#FFDAB9 |colspan=14 align=left|'''Stretnutie o 3. miesto''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[28. august]] || align=right| '''{{AUT|fbm|2}}''' | '''{{ku|4|2}}''' || align=left| {{ITA|fbm|1}} | {{ku|11|3}} || {{ku|11|5}} || {{ku|11|6}} || {{ku|9|11}} || {{ku|7|11}} || {{ku|11|2}} || | '''{{ku|60|38}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/verlierer-19-verlierer-20/ info] |- align=center bgcolor=#F7F6A8 |colspan=14 align=left|'''Finále''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[28. august]] || align=right| '''{{DEU|fbm|2}}''' | '''{{ku|4|2}}''' || align=left| {{CHE|fbm|1}} | {{ku|11|8}} || {{ku|8|11}} || {{ku|11|3}} || {{ku|7|11}} || {{ku|11|6}} || {{ku|11|8}} || | '''{{ku|59|47}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/sieger-19-sieger-20/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160901050252/http://www.fistballeuro2016.at/event/sieger-19-sieger-20/ |date=2016-09-01 }} |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=130|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{DEU|fbm|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{CHE|fbm|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{AUT|fbm|1}} |- |align=center| 4. || {{ITA|fbm|1}} |- |align=center| 5. || {{CZE|fbm|1}} |- |align=center| 6. || {{SRB|fbm|1}} |- |align=center| 7. || {{POL|fbm|1}} |- |align=center| 8. || {{ESP}} {{CAT|fbm|0|Španielsko}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://efa-fistball.com/ Oficiálna stránka Európskej faustbalovej asociácie] {{deu icon}} * [http://www.oefbb.at/ Oficiálna stránka Rakúskeho faustbalového zväzu] {{deu icon}} == Zdroje == * [http://www.fistballeuro2016.at/ Oficiálna stránka ME 2016] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160818000904/http://www.fistballeuro2016.at/ |date=2016-08-18 }} {{deu icon}} * [http://www.oefbb.at/de/faustball-international/intern:501/em2016/ergebnisse8#so ME 2016 na stránke Rakúskeho faustbalového zväzu] {{deu icon}} * [http://faustball-liga.de/international/europameisterschaften/em-maenner/em-2016-grieskirchen/ ME 2016 na stránke Nemeckej faustbalovej lige] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160831221547/http://faustball-liga.de/international/europameisterschaften/em-maenner/em-2016-grieskirchen/ |date=2016-08-31 }} {{deu icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Európy vo faustbale}} }} [[Kategória:Faustbal v 2016]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov]] [[Kategória:Športové podujatia v Rakúsku|Faustbal]] nc7ugg434kkxk484rtm8ng0kjuxdl8n Litava (rieka v Rakúsku) 0 582390 8219320 8114575 2026-05-25T08:56:20Z Vasiľ 2806 +ref 8219320 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Litava | other_name = {{V jazyku|deu|Leitha}}, {{V jazyku|hun|Lajta}} | category = Rieka <!-- *** Image *** --> | image = Lajtafalu Lajta folyó 2012-09-11.JPG | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Rakúsko | country1 = Maďarsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Dolné Rakúsko]] | region1 = [[Burgenland]] | region2 = [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa|Győr-Moson-Sopron]] | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_left1 = | tributary_right = | tributary_right1 = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = Schwarza | source_location = Haderswörth | source_region = Dolné Rakúsko | source_elevation = 290 | source_lat_d = 47.734972 | source_long_d = 16.221936 | source1 = [[Pitten (rieka)|Pitten]] | source1_location = | source1_region = | mouth = Mošonský Dunaj | mouth_location = Mosonmagyaróvár | mouth_elevation = 125 | mouth_lat_d = 47.868796 | mouth_long_d = 17.288189 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 180 | length1 = | length1_type = | width = | depth = | watershed = 2138 | watershed1 = | watershed1_type = | discharge = 8.14 | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Hungary physical map.svg | map_background = | map_caption = | map_locator = Maďarsko <!-- *** Websites *** --> | commons = Leitha | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Litava'''<ref name="ÚGKK"/> (staršie: ''Ľutava''<ref>Kožehuba, J. Zemepis pre nár. školy. Turč. Sv. Martin 1872. S. 31</ref>; ''{{V jazyku|hun|Lajta}}, {{V jazyku|deu|Leitha}}'') je 180 [[Kilometer|km]] dlhá [[rieka]] pretekajúca [[Rakúsko]]m ([[Dolné Rakúsko]], [[Burgenland]]) a [[Maďarsko]]m ([[Rábsko-mošonsko-šopronská župa|Győr-Moson-Sopron]]). Je to pravostranný prítok Mošonského [[Dunaj]]a. == Priebeh toku == Vzniká pri mestečku [[Haderswörth]] sútokom riek [[Schwarza]] a [[Pitten]], prameniacich vo [[Fischbašské Alpy|Fischbašských Alpách]]. Preteká [[Viedenská kotlina|Viedenskou kotlinou]], západnou časťou [[Malá dunajská kotlina|Malej dunajskej kotliny]] a ústi do [[Mošoňský Dunaj|Mošonského]] [[Riečne rameno|ramena]] [[Dunaj|Dunaja]]. Priemerný prietok predstavuje 8,14 [[m³/s]] a rieka nie je [[Lodná doprava|splavná]]. V jej povodí ležia mestá [[Viedenské Nové Mesto]], [[Bruck an der Leitha]] a [[Mosonmagyaróvár]]. == História == Pozdĺž Litavy po stáročia viedla hranica medzi [[Rakúsko]]m a [[Uhorsko]]m. Niektoré úseky rieky tvorili hranicu medzi rakúskou a uhorskou časťou habsburskej monarchie, preto sa zhruba od polovice 19. storočia tieto dve časti monarchie z pohľadu Viedne neoficiálne nazývali [[Predlitavsko]] (Predľutavsko) a [[Zalitavsko]] (Zaľutavsko). == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Litava (přítok Dunaje)|13948088|de|Leitha|150716799}} [[Kategória:Rieky v Rakúsku]] [[Kategória:Rieky v Maďarsku]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Medzinárodné rieky v Európe]] ha8xdh1s3ps0lgdkilgpeqhnqyu90gt Letenský profil 0 586448 8219010 7746267 2026-05-24T15:08:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219010 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | name = Letenský profil | other_name = | category = [[Prírodná pamiatka]] <!-- *** Image *** --> | image = Praha, Malá Strana, Pod Bruskou, Letenský profil 01.jpg | image_caption = ''skalný odkryv PP Letenský profil'' <!-- *** Symbols *** --> | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Česko | country_flag = 1 | state = | region = [[Praha]] | district_type = Hlavné mesto Česka | district = [[Praha]] | commune = | municipality = [[Holešovice]] – [[Praha 7]],{{break}}[[Hradčany (Praha)|Hradčany]] – [[Praha 1]] | municipality_type = Mestská časť | location = | elevation = 200{{--}}230 | lat_d = 50 | lat_m = 5 | lat_s = 36 | lat_NS = S | long_d = 14 | long_m = 24 | long_s = 47 | long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | length = | length_orientation = | width = | width_orientation = | area = 1.47 | area_unit = ha0 | area1_type = <!-- *** History & management *** --> | established = [[1. júl]] [[1988]] | established1 = Národný výbor hl. m. Prahy | established1_type = Vyhlásil | management = [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|AOPK ČR]] | management_label = | management_location = | management_location_type = | management_location_label = | management_lat_d = | management_long_d = <!-- *** Codes *** --> | code = [http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&SHOW_ONE=1&ID=1115 1115] | code_type = Kód AOPK ČR <!-- *** UNESCO etc. *** --> | category_iucn = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_compl = {{LocMap |Česko |lat_deg=50|lat_min=5|lat_sec=38|lon_deg=14|lon_min=24|lon_sec=47|label=Letenský profil|mark=Green pog.svg |position=right |width=260 |float=center |caption= }} | map_compl_caption = Poloha na mape Česka <!-- *** Websites *** --> | commons = Letenský profil | statistics = | website = [http://www.biolib.cz/cz/locality/id2361/ BioLib.cz] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Letenský profil''' je skalnatá [[prírodná pamiatka]] ležiaca na území hlavného mesta [[Praha]]. Je tvorená dvoma oddelenými parcelami, ktoré sa nachádzajú na dvoch katastrálnych územiach [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] a [[Holešovice]]. Letenský profil bol vyhlásený za prírodnú pamiatku v roku 1988 a to hlavne na základe nálezov značného množstva [[Fosília|skamenelín]]. Z geologického hľadiska patrí medzi najlepšie prístupné [[Odkryv|odkryvy]] letenského [[Súvrstvie|súvrstvia]]. Prírodná pamiatka má prevažne charakter lesného porastu a výrazných skalných odkryvov s výskytom vegetácie bylín a krov. Vo východnej časti sa nachádzajú prirodzené skalné odkryvy a naopak v západnej časti sú prítomné umelé zárezy.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://envis.praha-mesto.cz/planypece_ozchu/PP_Letensky_profil_2010_2024/PlanPece_PP_LetenskyProfil_2010_2024.pdf |dátum prístupu=2016-11-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20161201210820/http://envis.praha-mesto.cz/planypece_ozchu/PP_Letensky_profil_2010_2024/PlanPece_PP_LetenskyProfil_2010_2024.pdf |dátum archivácie=2016-12-01 }}</ref><ref name=":1">http://lokality.geology.cz/944</ref> Prírodná pamiatka Letenský profil je tvorená dvoma síce samostatnými, ale nie veľmi vzdialenými územiami. == Lokalita == Rozlohou väčšia časť [[Prírodná pamiatka|prírodnej pamiatky]] leží na území mestskej časti [[Praha 7|Prahy 7]] ([[Holešovice]]) na ľavom brehu [[Vltava|Vltavy]] na JJV<ref name=":0" /> orientovanom svahu Letenských sadov. Tento svah sa nachádza SZ<ref name=":0" /> od [[Čechov most|Čechovho mosta]] pod budovami [[Kramářova vila]] a [[Hanavský pavilon]] a zaujíma rozlohu 1,371 ha. Druhá, menšia časť prírodnej pamiatky s rozlohou 0,096 ha leží na území mestskej časti [[Praha 1|Prahy 1]] ([[Hradčany (Praha)|Hradčany]]) na západnom svahu nad ulicou Pod Bruskou. Celková výmera prírodnej pamiatky podľa [[Geografický informačný systém|GIS]] činí 1,467 ha, ktorá sa ale značne líši od výmery uvedenej vo vyhláške (0,44 ha).<ref name=":0" /> Plán starostlivosti o PP Letenský profil preto obsahuje podnet na vydanie nového predpisu spravujúceho toto [[ZCHÚ]].<ref name=":0" /> == História == Historické zmienky o Letenskom profile siahajú až do roku 1332, kedy sa na území Prahy ťažil kameň. V stredovekých lomoch, nachádzajúcich sa na Letnej, sa získaval stavebný kameň, ktorý bol využívaný prevažne na opravu [[Juditin most|Juditinho mostu]]. Tento most, južnejší predchodca dnešného [[Karlov most|Karlovho mosta]], bol spravovaný českým rádom [[Križiacka výprava|križiakov]] s červenou hviezdou. Povolenie na neobmedzenú ťažbu vydal kráľ [[Ján (Čechy)|Ján Luxemburský]]. Z tejto doby existuje archív s dochovanými listinami o lomoch na Letnej. Súbor máp starej Prahy z roku 1892 obsahuje mimo lomov zakreslených aj mnoho skál, ktoré mohli byť lomami. Súčasťou je tiež Letenský profil zaznamenaný ako skalný [[odkryv]] nachádzajúci sa pod novobarokovým [[Hanavský pavilon|Hanavským pavilónom]].<ref name="sekzdroj">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.revuekamen.cz/lomy2.htm |dátum prístupu=2016-11-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150429181012/http://www.revuekamen.cz/lomy2.htm |dátum archivácie=2015-04-29 }}</ref> Tento odkryv je od roku 1988 chránený ako [[prírodná pamiatka]].<ref name=":0" /> Neskôr bolo toto územie využívané ako vinice. Na prírodnej pamiatke sú viditeľné stopy antropického vplyvu a to už od stredoveku, hlavne kvôli blízkosti centra mesta. Svedčia o tom úpravy terénu súvisiace s budovaním parkov, ako sú napríklad múriky proti zosuvom pôdy, položenie chodníkov či samotná výsadba exotických drevín.<ref name=":0" /> Dnes sa v okolí prírodnej pamiatky Letenský profil nachádza ochranné pásmo v podobe prevažne mestských komunikácií a budov. Územie [[Prírodná pamiatka|PP]] ako celok má však stále viditeľnú parkovú podobu a tvorí tak nedeliteľnú súčasť pražskej mestskej zelene. Letenský profil je vyhlásený za prírodnú pamiatku s evidenčným kódom [[ZCHÚ]] 1115 od 4. júla 1988 (podľa vyhlášky č. 5/1988 Sb. NVP).<ref name=":0" /> == Prírodné pomery == Územie [[Prírodná pamiatka|prírodnej pamiatky]] Letenský profil je dlhodobo ovplyvňované ľudskou činnosťou, čo má za následok silné narušenie fauny. Pôvodná flóra je eliminovaná parkovými úpravami, predovšetkým vysádzaním exotických drevín. Napriek tomu tvorí územie [[Prírodná pamiatka|PP]] významný [[biokoridor]] na ľavom brehu [[Vltava|Vltavy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://envis.praha-mesto.cz/rocenky/chruzemi/cr2_cztx/CHU31.htm |dátum prístupu=2016-11-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120305024313/http://envis.praha-mesto.cz/rocenky/chruzemi/cr2_cztx/CHU31.htm |dátum archivácie=2012-03-05 }}</ref><ref name=":0" /> Pozoruhodnou súčasťou Letenského profilu je dobre zachovaná fosílna fauna. Z geologického hľadiska je PP typickým príkladom lokality letenského súvrstvia vďaka prístupnosti a miery odkryvu profilu.<ref name=":1" /> ===Geológia=== [[Súbor:Letenský profil PP, detail vrstiev skalného odkryvu.jpg|náhľad|Detail vrstiev skalného odkryvu]] Podľa geologického členenia patrí územie do oblasti [[Barrandien|Barrandienu]], stredočeskej oblasti [[Česká vysočina|Českého]] masívu. Svahy [[Prírodná pamiatka|PP]] Letenský profil ležia na podloží, ktoré tvoria [[Droba (hornina)|droby]], kremité [[Pieskovec|pieskovce]] až [[Kremenec (hornina)|kremence]] a piesčité [[Bridlica (sediment)|bridlice]]. Toto zloženie sedimentov je typické pre letenské [[súvrstvie]] z obdobia [[Ordovik|ordoviku]]. [[Prírodná pamiatka]] Letenský profil je zároveň [[stratotypom]] letenského súvrstvia.<ref name=":0" /> Sú na ňom dobre pozorovateľné prechody medzi tmavými vrstvami drobových bridlíc a svetlými vrstvami kremencov až kremitých pieskovcov. Celková mocnosť súvrstvia dosahuje v tejto lokalite takmer 600 m. Odkryv na PP Letenský profil patrí medzi najprístupnejšie a najkvalitnejšie odkryvy letenského súvrstvia.<ref>https://www.geocaching.com/geocache/GC1AH0N_the-letna-profile-letensky-profil?guid=bbda0034-efda-4513-afc4-c70f69b6a96f</ref> Paleontologické bohatstvo predstavuje druhovo nízka ale na množstvo bohatá fosílna fauna. Najpočetnejšie sú nálezy skamenelín pancierov [[Trilobity|trilobitov]] druhov ''Deanaspis goldfussi, Dalmanitina socialis'' a vzácne druhu ''Ecoptochile clavigera''.<ref name=":0" /> Západná čast územia PP je historicky spätá so sporom [[Joachim Barrande|Joachima Barranda]] o „kolónie“. Pri svojom paleontologickom výskume narazil na niektorých miestach na rovnakú fosílnu faunu, ktorá ale pochádzala z rozličných geologických období. Tento jav pomenoval ako „spoločenstvá kolónií“, a skutočnosť založil na teórií migrácie mladšieho živočíšstva, ktoré uhynie kvôli nevyhovujúcim podmienkam avšak po ich dostačujúcej zmene sa mladšie typy fauny usadia. Náuka o kolóniách je zhrnutá v Barrandovom diele ''Obrana kolónií'' (''Défense des colonies''), ktoré napísal napriek negatívnym postojom rady geológov.<ref name="sek.zdroj">http://www.payne.cz/3xS43787/BarrandeJoachim.htm</ref> ===Flóra=== Vegetácia na hladkých skalnatých [[Odkryv|odkryvoch]] je tvorená najmä bylinným a krovým porastom. Na zvyšku územia sa vyskytuje vegetácia lesného charakteru a dochádza tu k stretu pȏvodnej vegetácie s parkovou, s prítomnosťou druhov prevažne mestskej krajiny. Pȏvodnú flóru tvorili dubohrabové háje, [[Biocenóza|cenózy]] skalných stepí a fragmenty sutinových lesov a dnes ju nachádzame iba na malých plochách územia. V oblasti nebol pozorovaný žiadny chránený druh. Dnešná podoba vegetácie má nevhodné zloženie, ktoré predstavujú zástupcovia [[Invázny druh|inváznych]] druhov drevín: [[agát biely]] (''Robinia pseudacacia'') a [[kustovnica cudzia]] (''Lycium barbarum''). Naopak spoločenstvá [[Javor poľný|javoru poľného]] (''Acer campestre'') by bolo vhodné rozšíriť.<ref name=":0" /> Druhy drevín vyskytujúce sa na území PP: [[javor poľný]] (''Acer campestre''), [[javor mliečny]] (''Acer platanoides''), [[pagaštan pleťový]] (''Aesculus hippocastanum''), [[pajaseň žliazkatý]] (''Ailanthus altissima''), [[cesnačik lekársky]] (''Alliaria officinalis''), [[trebuľka lesná]] (''Anthriscus sylvestris''), [[palina obyčajná]] (''Artemisia vulgaris''), [[karagana stromovitá]] (''Caragana arborescens''), [[hrab obyčajný]] (''Carpinus betulus''), [[svíb krvavý]] (''Cornus sanguinea''), [[jaseň štíhly]] (''Fraximus excelsior''), [[pakost smradľavý]] (''Geranium robertianum''), [[kuklík mestský]] (''Geum urbanum''), [[brečtan popínavý]] (''Hedera helix''), [[lastovičník väčší]] (''Chelidonium majus''), [[šalát kompasový]] (''Lactuca serriola''), [[vtáčí zob obyčajný]] (''Ligustrum vulgare''), [[kustovnica cudzia]] (''Lycium barbarum''), [[dub letný]] (''Quercus robur''), [[agát biely]] (''Robinia pseudacacia''), [[baza čierna]] (''Sambucus nigra''), [[lipa malolistá]] (''Tilia cordata'') a [[pŕhľava dvojdomá]] (''Urtica dioica'').<ref name=":0" /> ===Fauna=== Z hľadiska polohy prírodnej pamiatky blízko k stredu mesta, je pôvodná fauna silno antropicky devastovaná. Napriek tomu sa v krovinách zhlukujú niektoré druhy vtákov, ktoré tu hniezdia, ako je napríklad [[kolibiarik čipčavý]] (''Phylloscopus collybita''). Žije tu mnoho bližšie neurčených druhov drobnej fauny, napríklad epigeické [[chrobáky]] alebo [[pavúkovce]] či [[motýle]].<ref name=":0" /><ref>http://www.ochranaprirody.cz/res/archive/284/035151.pdf?seek=1242046186</ref> == Ochrana == Letenský profil bol vyhlásený za [[Prírodná pamiatka|prírodnú pamiatku]] 4. júla 1988 a je pod záštitou [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR]]. Predmetom ochrany je práve existencia geologických objektov. Z geologického hľadiska tvorí táto [[Prírodná pamiatka|PP]] významnú lokalitu. Motívom ochrany je zachovanie geologického profilu, ktorý je vzorovým príkladom [[stratotyp]]u [[Litostratigrafická jednotka|litostratigrafickej jednotky]]. Významný geologický útvar je aj prirodzený skalný [[odkryv]] letenského [[Súvrstvie|súvrstvia]] stupňa [[beroun]], z obdobia [[Paleozoikum|prvohôr]]. Nedielnou súčasťou záujmu ochrany je paleontologické bohatstvo v podobe náleziska hojného množstva [[Fosília|skamenelín]].<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Cieľom ochrany je udržanie geologického profilu so zámerom zachovania geologických fenoménov a ich následná ochrana pred [[Sukcesia (ekológia)|sukcesiou]]. S tým súvisí snaha o návrat k pôvodnej flóre na skalných odkryvoch predovšetkým formou eliminácie nevhodných druhov vegetácie. Značná časť územia je husto pokrytá [[Kustovnica cudzia|kustovnicou cudzou]] (''Lycium barbarum''), ktorá by sa mala podľa plánu starostlivosti obmedzovať vyrezávaním a následným pravidelným dlhodobým kosením tento stav udržiavať. Na skalných odkryvoch sa v pláne starostlivosti odporúča použitie maloplošného [[Herbicíd|herbicídneho]] postreku.<ref name=":0" /> [[Súbor:Letenský profil PP, spevnenie terénu.jpg|náhľad|Ochranné opatrenie na spevnenie skalného odkryvu]] Ďalším spôsobom obnovy druhového zloženia je naopak podpora druhov drevín prirodzenej štruktúry flóry, ako sú konkrétne [[javor poľný]] (''Acer campestre''), [[hrab obyčajný]] (''Carpinus betulus'') a [[dub zimný]] (''Quercus petraea''). Plán starostlivosti taktiež zahŕňa pravidelné kosenie jedenkrát ročne na začiatku leta.<ref name=":0" /> Ochranné pásmo je situované 50 m od hranice PP a má parkový charakter. Aj úpravy parkov sa riadia zásadami z plánu starostlivosti, a to výsadbou takých druhov stromov, ktoré sú tomuto regiónu vlastné a ich nároky na život nezaťažujú okolitý [[biotop]].<ref name=":0" /> V pláne starostlivosti o prírodnú pamiatku Letenský profil pre roky 2010{{--}}2024 sa na základe nezrovnalostí vo výmere chráneného územia a skutočnými rozmermi územia, ktoré je chránené, je podaný návrh na oficiálne rozšírenie [[ZCHÚ]]. Týmto krokom by zároveň došlo k prepojeniu dodnes dvoch samostatných častí prírodnej pamiatky. Popritom by sa posilnila tiež komplexná ochrana [[biokoridor]]u ľavého brehu [[Vltava|Vltavy]], ktorého je PP Letenský profil iba súčasťou.<ref name=":0" /> == Referencie == <references /> == Pozri aj == [[Zoznam chránených území v Prahe]] == Galéria == <gallery> Letenský profil, informačná ceduľka.jpg|Informačná ceduľka Letenský profil PP, pamätná tabuľa.jpg|Pamätná tabuľa Letenský profil PP, celkový pohľad.jpg|PP Letenský profil Letenský profil, PP, ulica Pod Bruskou.jpg|Ulica Pod Bruskou </gallery> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/scan_vyhlasky/brow.php?frame&ID_DOC=3&FROM_ZCHRU=1115&cacheid=1480381019998 Vyhláška, ktorou sa určujú chránené prírodné výtvory v Prahe] {{ces icon}} * [http://www.biolib.cz/cz/locality/id2361/ BioLib.cz] {{ces icon}} * [http://envis.praha-mesto.cz/rocenky/chruzemi/cr2_cztx/CHU31.htm PP Letenský profil] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120305024313/http://envis.praha-mesto.cz/rocenky/chruzemi/cr2_cztx/CHU31.htm |date=2012-03-05 }} {{ces icon}} * [http://www.praha-priroda.cz/priloha/51cda2efc98f6/planpece-pp-letenskyprofil-2010-2024-51cda320ebc03.pdf Plán starostlivosti] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161129144205/http://www.praha-priroda.cz/priloha/51cda2efc98f6/planpece-pp-letenskyprofil-2010-2024-51cda320ebc03.pdf |date=2016-11-29 }} {{Chránené územia v Prahe}} {{Portál|Vedy o Zemi}} [[Kategória:Chránené územia v Prahe]] [[Kategória:Paleontologické lokality v Česku]] [[Kategória:Skalné útvary v Prahe]] [[Kategória:Geologické lokality na území Prahy]] [[Kategória:Pražská plošina]] [[Kategória:Letná]] [[Kategória:Praha 7]] 537cvqb7bae97vuft2t18jle6mdu38f Koubek 0 593764 8219204 6462682 2026-05-24T23:35:58Z Lišiak 21212 popis 8219204 wikitext text/x-wiki '''Koubek''' môže byť: * česká domácka podoba mena Jakub, pozri [[Jakub (prvé meno)]] * priezvisko, pozri [[Koubek (priezvisko)]], napr.: ** [[Ferdinand Koubek]] (1837 – 1915), český operný spevák ** [[František Koubek]] (* 1969), český futbalista ** [[Fritz Koubek]] (1902 – 1988), rakúsky politik ** [[Jan Pravoslav Koubek]] (1805 – 1854), český pedagóg, básnik a politik ** [[Jiří Koubek]] (* 1976), český politik ** [[Josef Koubek]] (* 1947), český chemik a vysokoškolský pedagóg ** [[Karel Koubek]] (1896 – 1940), český maliar a grafik ** [[Ladislav Koubek]], viacero osôb ** [[Leopold Koubek]] (1882 – 1961), český geodet a politik (ČSL), senátor NZ ** [[Ludvík Koubek]] (1911 – ?), český futbalista ** [[Miroslav Koubek]] (* 1951), český futbalista a tréner ** [[Norbert Koubek]] (* 1942), nemecký ekonóm ** [[Stefan Koubek]] (* 1977), rakúsky tenista ** [[Tomáš Koubek]] (* 1992), český futbalový brankár ** [[Václav Koubek]] (* 1955), český hudobník, herec a spisovateľ ** [[Vlastimil Koubek]] (1927 – 2003), architekt USA českého pôvodu ** [[Zdeněk Koubek]], viacero osôb ** [[Jana Koubková]] (* 1944), česká džezová speváčka ** [[Zuzana Koubková]] (* 1973), česká spisovateľka románov == Pozri aj == * [[Kubek]] * [[Jakoubek]] {{Rozlišovacia stránka}} sy644bmg8qu01t5p1fut8kfjcabivke Macho 0 594737 8219202 6473158 2026-05-24T22:58:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219202 wikitext text/x-wiki '''Macho''' môže byť: * arogantný muž s pohŕdavým postojom k ženám, synonymum mačo<ref>http://lex.juls.savba.sk/?w=ma%C4%8Do&s=exact&c=Bc16&d=ogs&d=sssj&d=sssj2&d=sssj3&ie=utf-8&oe=utf-8#{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, pozri [[mačo (muž)]] * priezvisko, pozri [[Macho (priezvisko)]], napr.: ** [[José Cos y Macho]] (1838 – 1919), španielsky kardinál ** [[Jürgen Macho]] (* 1977), rakúsky futbalový brankár ** [[Michal Macho]] (* 1982), slovenský hokejista ** [[Thomas Macho]] (* 1951), rakúsky filozof ** [[Victorio Macho]] (1887 – 1966), španielsky sochár == Pozri aj == * [[Machová]] * [[Mach]] * [[Macha]] * [[Mačo]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} mqjuyyixg23e8gv143xvotqoozak97c Redaktor:Bedinek 2 598121 8219028 8176175 2026-05-24T15:32:35Z Bedinek 129045 8219028 wikitext text/x-wiki {{#Babel:cs|en-3|es-2|sk-2|gl-1|pl-1|eo-1|}}Chcete-li o mně vědět víc, přepněte tuto stránku do češtiny __NOINDEX__ {| cellpadding="0" style="float: right; margin-left: 1em; margin-bottom: 0.5em; border: #ffa500 solid 1px" |- |{{Nálepka ľavá|#FFE7BA|#FFE7BA|[[Obrázok:Flag of the Czech Republic.svg|42px]]|Tento redaktor žije v [[Česko|Česku]].}} |} == Vytvorené články == *[[Ŵ]] *[[Quesito]] *[[Lachoudisch]] *[[Estónska švédčina]] *[[Bung]] *[[Kokota]] *[[Zákon o zásluhách Andreja Hlinku]] *[[Zákon o zásluhách M. R. Štefánika]] *[[Zákon o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko]] *[[Zákon o zásluhách T. G. Masaryka]] *[[Moravská kuchyňa]] *[[Univerzita A Coruña]] *[[Občiansky zákonník (Česko)]] *<bdi>[[Inkreal vs. Dúha reality]]</bdi> [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori z Česka]] [[cs:Wikipedista:Bedinek]] [[en:User:Bedinek]] [[es:Usuario:Bedinek]] b95kztokzomaa3mo8iy3k8udebrpocl Hormonálna liečba 0 599524 8219247 6515791 2026-05-25T06:02:40Z Lišiak 21212 dopl. 8219247 wikitext text/x-wiki '''Hormonálna liečba''' môže byť: * [[hormonálna liečba (onkológia)]] * [[hormonálna liečba (transrodovosť)]] (HRT) * [[hormonálna substitučná liečba]] (HSL) {{Rozlišovacia stránka}} pxwkqco44kr911sn1dhbkc0st3fytfd Laskomer (vrch) 0 610935 8218944 8111347 2026-05-24T12:43:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218944 wikitext text/x-wiki {{Iné významy|Laskomer|Laskomer}} {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Laskomer | native_name = | other_name = | category = vrch <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Laskomer BB.png | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Banskobystrický kraj | district = Banská Bystrica | district1 = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = Kremnické vrchy <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 632 | prominence = | lat_d = 48.755 | long_d = 19.119 | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = cestou z mesta [[Banská Bystrica]] | ascent = | ascent_date = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Slovakia.png | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_background = | map_locator = Slovensko-reliéf <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Laskomer''' ({{mnm|632}}) je vrch v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], na východnom okraji [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]], v mestskej časti [[Kostiviarska]]. K dispozícii je niekoľko turistických značených chodníkov a jeden okružný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.lesybb.sk/userfiles/file/laskomer-text-korektura.pdf | vydavateľ = Mestské lesy Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-17 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref> Koncom apríla 2008 bol otvorený turistický chodník z mestskej časti Medený hámor cez vrch Laskomer, vrch Ravasky, Riečanské sedlo až na [[Kordíky|Kordíkov]].<ref name=hikingsk>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trstenský | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Správa: Nové chodníky okolo Banskej Bystrice | url = https://hiking.sk/hk/ar/889/nove_chodniky_okolo_banskej_bystrice.html | vydavateľ = hiking.sk | dátum vydania = 2008-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Slnečné stráne == Pod vysielačom sa na kopci nachádza lokalita Slnečné stráne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predaj pozemkov na Slnečných stráňach | url = https://www.bystricoviny.sk/uncategorized/predaj-pozemkov-na-slnecnych-stranach/ | vydavateľ = bystricoviny.sk | dátum vydania = 2011-02-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190817105545/https://www.bystricoviny.sk/uncategorized/predaj-pozemkov-na-slnecnych-stranach/ | dátum archivácie = 2019-08-17 }}</ref> Na vrch vedie ulica s rovnakým názvom.<ref name=mapycz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://en.mapy.cz/turisticka?x=19.1228996&y=48.7540246&z=16&l=0&q=48.74509N%2019.14587E | vydavateľ = en.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Všeobecne záväzným nariadením č. 11/2011 z 20. septembra 2011 mesto Banská Bystrica určilo názvy ďalších troch ulíc v lokalite: K lomu, Pod vysielačom a Cmárovo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všeobecne záväzné nariadenia mesta | url = http://www.banskabystrica.sk/vseobecne-zavazne-nariadenia-mesta-vzn.phtml?id_menu=29067&limited_level=1&stop_menu=28765&module_action__68223__id_vzn=8157 | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | dátum vydania = 2011-09-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Vysielač Laskomer == Na kopci sa nachádza [[Vysielač Laskomer]], ktorý bol za bol postavený v roku [[1936]] pre účely vysielania rozhlasu z Bratislavy na Strednom Slovensku.<ref name=postopach>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Po stopách Slobodného slovenského vysielača | url = http://slovensko.rtvs.sk/relacie/oddychovy-cas/34577/po-stopach-slobodneho-slovenskeho-vysielaca | dátum vydania = 2014-08-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-02-08 | vydavateľ = [[Rozhlas a televízia Slovensko|RTVS]] | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170819103526/http://slovensko.rtvs.sk/relacie/oddychovy-cas/34577/po-stopach-slobodneho-slovenskeho-vysielaca | dátum archivácie = 2017-08-19 }}</ref> Počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] z vysielača vysielal [[Slobodný slovenský vysielač]].<ref name=tasr>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V období SNP mal významnú úlohu Slobodný slovenský vysielač | url = http://www.teraz.sk/slovensko/snp-slobodny-slovensky-vysielac/56646-clanok.html | dátum vydania = 2013-08-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-02-08 | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Priehradový trojboký stožiar v minulosti slúžil ako anténa, v súčasnoti je nosný stožiar pre antény FM a DVB-T2.<ref name=towercomprofil>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Banská Bystrica Laskomer | url = http://www.towercom.sk/sk/o-nas/nase-veze/banska-bystrica-laskomer | vydavateľ = [[Towercom]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-17 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Banská Bystrica}} [[Kategória:Vrchy v Kremnických vrchoch]] [[Kategória:Geografia Banskej Bystrice]] [[Kategória:Vrchy v okrese Banská Bystrica]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku]] 9w6z9o2wulxspy5n2e3boxp68363o7x Pezinské Karpaty 0 614980 8219048 8102324 2026-05-24T16:25:18Z Akul59 168826 /* Chránené územia */ + Mníchova diera 8219048 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Mountain Range <!-- *** Name section *** --> | name = Pezinské Karpaty | native_name = | other_name = | category = [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologický podcelok]] <!-- *** Image *** --> | image = Vysoka from Plavecky hrad.jpg | image_size = | image_caption = Pezinské Karpaty v okolí Vysokej <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | state1 = | region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | region1 = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | district = [[Bratislava III (okres)|Bratislava III]] a [[Bratislava IV (okres)|IV]] | district1 = [[Trnava (okres)|Trnava]] | district2 = [[Senica (okres)|Senica]] | district3 = [[Malacky (okres)|Malacky]] | district4 = [[Pezinok (okres)|Pezinok]] | city = Bratislava | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent = [[Malé Karpaty]] | parent_type = Nadradená <br/>jednotka | border_type = Susedné <br/>jednotky | border = [[Podmalokarpatská zníženina]]<br/>[[Brezovské Karpaty]]<br/>[[Trnavská pahorkatina]]<br/>[[Podunajská rovina]]<br/>[[Devínske Karpaty]] | part_type = Podradené <br/>jednotky | part = [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]]<br/>[[Kuchynská hornatina]]<br/>[[Stupavské predhorie]]<br/>[[Biele hory]]<br/>[[Smolenická vrchovina]]<br/>[[Lošonská kotlina]]<br/>[[Plavecké predhorie]]<br/>[[Bukovská brázda]] | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | area = | lat_d = 48.38 | long_d = 17.24 | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = [[Záruby]] | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = 768 | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = východný okraj územia | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = cca 140 | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = | woods = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Slovakia.png | map_background = | map_caption = Poloha územia na Slovensku | map_locator = Slovensko-reliéf <!-- *** Websites *** --> | commons = Pezinské Karpaty | statistics = | website = }} '''Pezinské Karpaty''' je geomorfologický podcelok [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] a zaberá veľkú časť pohoria. == Vymedzenie == Nachádza sa v strednej a južnej časti pohoria a zaberá asi 2/3 jeho celkovej rozlohy. Oddeľuje [[Podunajská nížina|Podunajskú]] a [[Borská nížina|Borskú nížinu]]. Na západe Pezinské Karpaty lemuje [[Podmalokarpatská zníženina]], na severovýchode nadväzujú [[Brezovské Karpaty]] a juhovýchodný okraj susedí s [[Trnavská pahorkatina|Trnavskou pahorkatinou]], podcelkom [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]]. Medzi [[Pezinok|Pezinkom]] a [[Bratislava|Bratislavou]] je južným susedom [[Podunajská rovina]] a v juhozápadnej časti nadväzujú [[Devínske Karpaty]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-31 | miesto = Bratislava }}</ref> == Časti == Podcelok sa člení na tieto [[Časť (geomorfológia)|časti]]:<ref name="GCS"/> * [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]] * [[Kuchynská hornatina]] * [[Stupavské predhorie]] * [[Biele hory]] * [[Smolenická vrchovina]] * [[Lošonská kotlina]] * [[Plavecké predhorie]] * [[Bukovská brázda]] == Vybrané vrcholy == * [[Záruby]] ({{Mnm|768}}) – najvyšší vrch pohoria * [[Vysoká (vrch v Malých Karpatoch)|Vysoká]] (754) * [[Vápenná (vrch v Malých Karpatoch)|Vápenná]] (752) * [[Veľká homoľa]] (709) * [[Kukla (vrch)|Kukla]] (564)<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Hiking.sk 2007-2018 | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=17.33754&y=48.46623&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Chránené územia == Veľká časť územia je súčasťou [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty]] a nachádza sa tu viacero maloplošných vzácnych území, medzi nimi: [[Bratislavský lesný park]], národná prírodná rezervácia [[Hajdúchy]], [[Hlboča]], [[Kršlenica]], [[Pohanská (národná prírodná rezervácia)|Pohanská]], [[Roštún]] a [[Záruby (národná prírodná rezervácia)|Záruby]], prírodná rezervácia [[Bolehlav (rezervácia)|Bolehlav]], [[Buková (prírodná rezervácia)|Buková]], [[Čierna skala (prírodná rezervácia)|Čierna skala]], [[Jurské jazero]], [[Kamenec (prírodná rezervácia)|Kamenec]], [[Klokoč (prírodná rezervácia)|Klokoč]], [[Lošonský háj]], [[Pod Pajštúnom]], [[Skalné okno]], [[Strmina]], [[Vysoká (prírodná rezervácia)|Vysoká]] a [[Zlatá studnička]], prírodná pamiatka [[Bukovina (prírodná pamiatka)|Bukovina]], [[Čertov žľab]], [[Deravá skala]], [[Driny]], [[Limbašská vyvieračka]] , [[Mníchova diera 1]] a [[Tisové skaly]] a chránený areál [[Svätojurské hradisko]].<ref name="mapa"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128 Malé Karpaty – Záruby (7. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-10 | jazyk = }}</ref> == Turizmus == Blízkosť [[Bratislava|Bratislavy]] a ľahká dostupnosť predurčuje túto časť [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] byť vyhľadávanou oddychovou a turistickou zónou. Hustá sieť značených trás, viaceré možnosti voľnočasových aktivít, občerstvenia, no najmä hodnotné prírodné a historické lokality lákajú množstvo turistov počas celého roka. Územím vedie v peáži s [[Cesta hrdinov SNP|Cestou hrdinov SNP]] {{Turistická značka|červená}} červeno značená [[Štefánikova magistrála]], ktorú križujú mnohé regionálne a lokálne trasy.<ref name=VKUD>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava (7. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = }}</ref> Viaceré trasy využíva aj touto časťou pohoria vedená [[Medzinárodná Mariánska turistická trasa]].<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Malé Karpaty}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Geomorfologické podcelky na Slovensku]] [[Kategória:Malé Karpaty]] 02utcd7963njnqlt0x5x6eql9tjg45f Štátny sviatok 0 617101 8219355 8215713 2026-05-25T10:06:33Z ~2026-25835-64 293305 8219355 wikitext text/x-wiki '''Štátny sviatok''' je na Slovensku podľa zákona č. 241/1993 Z. z. každý z nasledujúcich dní: * [[1. január]] - Deň vzniku [[Slovensko|Slovenskej republiky]] * [[5. júl]] - sviatok [[Cyril a Metod|svätého Cyrila a svätého Metoda]] * [[29. august]] - výročie [[Slovenské národné povstanie|SNP]] * [[1. september]] - [[Deň Ústavy Slovenskej republiky]], * [[28. október]] - Deň vzniku samostatného [[Česko-Slovensko|česko-slovenského štátu]], * [[17. november]] – [[Deň boja za slobodu a demokraciu]] V uvedenom zozname sú (podľa stavu v roku 2026) prvé tri štátne sviatky (1. január, 5. júl a 29. august) [[deň pracovného pokoja|dňami pracovného pokoja]] (a [[sviatok|sviatkami]] v zmysle Zákonníka práce), zatiaľ čo ostatné tri (1. september, 28. október a 17. november) nie sú dňami pracovného pokoja (a nie sú sviatkami v zmysle Zákonníka práce).<ref name=X>zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (znenie z mája 2026)</ref> Popri štátnych sviatkoch existujú aj ďalšie štátom uznané sviatky. Stanovuje ich takisto zákon č. 241/1993 Z. z. Sú to konkrétne 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 15. september, 1. november, 24. december, 25. december a 26. december.<ref name=X/> == Česko == Podobne ako na Slovensku je koncipovaný pojem štátny sviatok v dnešnom [[Česko|Česku]], kde sa plným menom nazýva "štátny sviatok Českej republiky" (po česky ''státní svátek České republiky''). V súčasnosti je v Česku zoznam dátumov štátnych sviatkov rovnaký ako na Slovensku, ale namiesto slovenských štátnych sviatkov 29. augusta a 1. septembra sú v Česku štátnymi sviatkami [[8. máj]] ([[Deň víťazstva]], t. j. koniec 2. svetovej vojny), [[6. júl]] (Deň upálenia majstra [[Ján Hus|Jána Husa]]) a [[28. september]] (Deň českej štátnosti, t. j. zavraždenie kniežaťa [[Václav I. (české knieža)|Václav]]).<ref>zákon č. 245/2000 Sb. o státních svátcích, o ostatních svátcích, o významných dnech a o dnech pracovního klidu.</ref> == Zahraničné ekvivalenty == Najbližší anglický ekvivalent je termín ''national holiday''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = vacationstat.com | odkaz na autora = | titul = Types of holidays explained: public, national, legal & bank holidays | url = https://vacationstat.com/types-of-holidays/ | vydavateľ = vacationstat.com | miesto = | dátum vydania = 2025-02-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = national holiday | url = https://www.merriam-webster.com/dictionary/national%20holiday | vydavateľ = merriam-webster.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = }}</ref>, najbližší nemecký ekvivalent je ''Nationalfeiertag''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nationalfeiertage {{!}} Diplomatisches Magazin | url = https://www.diplomatisches-magazin.de/service/nationalfeiertage/alle | vydavateľ = diplomatisches-magazin.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = }}</ref> a francúzsky ''fête nationale''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = fête nationale | url = https://vitrinelinguistique.oqlf.gouv.qc.ca/fiche-gdt/fiche/8364886/fete-nationale#en | vydavateľ = vitrinelinguistique.oqlf.gouv.qc.ca | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = }}</ref>. Keďže, ako bolo spomenuté vyššie, slovenský (a český) právny pojem štátny sviatok neoznačuje všetky štátom uznané sviatky, nie je zhodný so zahraničným pojmami typu ''public holiday''/''bank holiday''/''legal holiday'' ([[angličtina|angl.]]), ''gesetzlicher Feiertag''/''staatlicher Feiertag''/''Staatsfeiertag'' ([[nemčina|nem.]]), ''fête légale'' ([[francúzština|fr.]]) a pod., ktoré zahŕňajú všetky štátom uznané sviatky. Tieto zahraničné pojmy sa skôr podobajú slovenskému právnemu pojmu sviatok (t. j. pojmu sviatok v zmysle Zákonník práce a zákona č. 241/1993 Z. z.). Takisto treba dávať pozor na zámenu s rakúskym termínom ''Staatsfeiertag'' (doslova: štátny sviatok), ktorý označuje špeciálne len sviatok [[1. máj]]. == Dejiny štátnych sviatkov na Slovensku == === Česko-Slovensko a prvá Slovenská republika === Pojem štátny sviatok existoval už v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Od roku 1919 do roku 1951 (podľa zákonov č. 555/1919 Sb. z. a n., 65/1925 Sb. z. a n. a 248/1946 Sb.), okrem vojnových rokov 1939 - 1944, bol štátnym sviatkom len 28. október. Nemal síce žiaden slovný názov, ale bol myslený ako deň oslavy vzniku Česko-Slovenska. Platili preň ustanovenia o nedeliach.<ref>zákon č. 555/1919 Sb. z. a n. jímž se prohlašuje 28. říjen za svátek státní. [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/1456/1/2/zakon-c-555-1919-sb-jimz-se-prohlasuje-28-rijen-za-svatek-statni/zakon-c-555-1919-sb-jimz-se-prohlasuje-28-rijen-za-svatek-statni]</ref><ref>zákon č. 65/1925 Sb. z a n. o svátcích a památných dnech republiky Československé [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/3865/1/2]</ref><ref>zákon č. 248/1946 Sb. o úpravě svátkového práva</ref> V [[prvá Slovenská republika|prvej Slovenskej republike]] bol v rokoch 1940 - 1945 štátnym sviatkom len 14. marec (sviatok Slovenského štátu). Oslavoval sa ním vznik prvej Slovenskej republiky. Platili preň ustanovenia o nedeliach.<ref>zákon č. 99/1939 Sl. z. o vyhlásení 14. marca za štátny sviatok [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/7665/1/2/zakon-c-99-1939-slz-o-vyhlaseni-14-marca-za-statny-sviatok/zakon-c-99-1939-slz-o-vyhlaseni-14-marca-za-statny-sviatok]</ref><ref>Vládne nariadenie č. 154/1939 Sl. z. o zrušení niektorých pamätných dní [https://librinostri.catholica.cz/download/SlovenZakoni1939-r0.pdf] S. 306</ref> Od roku 1952 do roku 1993 (podľa zákona č. 93/1951 Zb.) platilo: * Od roku 1952 do roku 1987 bol štátnym sviatkom len 9. máj (výročie oslobodenia Česko-Slovenska Sovietskou armádou). * Od roku 1988 bol pridaný ako druhý štátny sviatok 28. október (deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu). * Od roku 1990 bol pridaný ako tretí štátny sviatok 5. júl (deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda) * Od roku 1991 bol 9. máj premenovaný na: deň oslobodenia od fašizmu. * Od roku 1992 bol 9. máj presunutý na 8. máj. Všetky uvedené štátne sviatky boli už od roku 1952 zároveň dňami pracovného pokoja.<ref>zákon č. 93/1951 Zb. o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch (vrátane starších znení)</ref> V českej časti Česko-Slovenska bol v rokoch 1990 - 1992 štátnym sviatkom aj 6. júl (Deň upálenia majstra Jána Husa) ako "štátny sviatok Českej republiky".<ref>zákon ČNR č. 204/1990 o prohlášení šestého července, dne upálení mistra Jana Husa, za státní svátek České republiky [https://e-sbirka.gov.cz/sb/1990/204/0000-00-00?zalozka=text#par_1]</ref> === Samostatné Slovensko === Od roku 1994 (podľa dodnes platného zákona č. 241/1993 Z. z.) platí: * Od roku 1994 do roku 2000 boli štátnymi sviatkami 1. január, 5. júl, 29. august a 1. september. Všetky boli zároveň dňami pracovného pokoja. * Od roku 2001 bol medzi štátne sviatky pridaný 17. november. Naďalej boli všetky štátne sviatky zároveň dňami pracovného pokoja. * Od roku 2021 bol medzi štátne sviatky pridaný 28. október, ktorý ale ako jediný štátny sviatok nebol zároveň dňom pracovného pokoja. * Od roku 2024 bol z dní pracovného pokoja vylúčený aj štátny sviatok 1. september, takže zo štátnych sviatkov od roku 2024 neboli dňami pracovného pokoja 1. september a 28. október. * Od roku 2026 je z dní pracovného pokoja vylúčený aj štátny sviatok 17. november, čiže začal platiť stav uvedený v úvode tohto článku.<ref>zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (vrátane starších znení)</ref> == Pozri aj == * [[deň pracovného pokoja]] * [[Zoznam sviatkov na Slovensku]] == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Sviatky]] [[Kategória:Dni]] [[Kategória:Kalendáre]] ig5notivlrqq8js13bhu1kns2zcyrsp Milan Mazurek 0 619147 8219044 8218929 2026-05-24T16:12:41Z Slave 13043 8219044 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Milan Mazurek | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = bývalý | Úrad = poslanec Národnej rady Slovenskej republiky | Začiatok obdobia = [[20. marec]] [[2020]] | Koniec obdobia = [[24. október]] [[2023]] | Začiatok obdobia2 = [[marec]] [[2016]] | Koniec obdobia2 = [[3. september]] [[2019]] | Poradie3 = súčasný | Úrad3 = poslanec Zastupiteľstva [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovského samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia3 = [[2022]] | Koniec obdobia3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1994|1|24}} | Miesto narodenia = [[Kežmarok]], [[Slovensko]] | Politická strana = [[ĽSNS]] (2015{{--}}2021) <br> [[REPUBLIKA]] (od [[2021]]) | Alma mater = [[Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = 1 | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Úrad4 = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Poradie4 = Súčasný | Začiatok obdobia4 = [[2024]] }} [[Bakalár|Bc.]] '''Milan Mazurek''' (* [[24. január]] [[1994]], [[Kežmarok]]) je slovenský [[Krajná pravica|krajne pravicový]] [[politik]], progresívnymi médiami označovaný za [[Neonacizmus|neonacistu]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kontroverzné video M. Mazureka so strelnou zbraňou vyvolalo rozruch. Odborník upozornil na správnu manipuláciu | url = https://spravy.stvr.sk/2025/08/video-europoslanca-so-strelnou-zbranou-vyvolalo-rozruch-odbornik-upozornil-aj-na-spravnu-manipulaciu/ | dátum vydania = 2025-08-05 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = sk-SK | meno = Erik | priezvisko = Rédli}}</ref> V rokoch 2016 až 2023 (s prestávkou v rokoch 2019 až 2020) pôsobil ako poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bc. Milan Mazurek | url = https://www.hnutie-republika.sk/predstavitelia/milan-mazurek/ | vydavateľ = hnutie-republika.sk | dátum vydania = 2021-04-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do parlamentu sa dostal ako člen strany [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko]]. V januári [[2021]] odišiel zo strany [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]] a spolu s [[Milan Uhrík|Milanom Uhríkom]] a ďalšími štyrmi poslancami založil stranu [[REPUBLIKA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = M. Uhrík založil hnutie Republika, prebral ho od P. Marčeka | url = https://www.teraz.sk/slovensko/m-uhrik-zalozil-hnutie-republika-pre/533567-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2021-03-09 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Za túto stranu bol v roku [[2022]] zvolený za poslanca [[Prešovský kraj|Prešovského samosprávneho kraja]] a v roku [[2024]] aj za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Životopis {{!}} Milan MAZUREK {{!}} Poslanci EP {{!}} Európsky parlament | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/249982/MILAN_MAZUREK/cv | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum vydania = 1994-01-24 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = sk}}</ref> V roku 2019 bol odsúdený za hanobenie rasy kvôli svojím protiromským vyhláseniam a stal sa prvým slovenským parlamentným poslancom, ktorý prišiel o mandát kvôli trestnému činu (pozri [[Milan Mazurek#Odsúdenie za prejavy rasizmu v rádiu Frontinus|nižšie]]).<ref name="dennikn-odsudeny-exposlanec-lsns-milan-mazurek" /> == Životopis == Milan Mazurek začal v roku 2010 študovať na [[Súkromná stredná odborná škola (Poprad, Ul. 29. augusta 4812)|Súkromnej strednej škole]] v [[Poprad]]e, odbor Právo a podnikanie.<ref name="benko">{{Citácia periodika | priezvisko = Benko | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Mazurek ma inšpiroval. Prešlo ma to v Osvienčime (odomykáme) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/22331365/mazurek-ma-inspiroval.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-21 | dátum prístupu = 2020-02-24 }}</ref> Podľa živnostenského registra podnikal v rokoch 2014 a 2019{{--}}2020<ref>Pozri: {{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Výpis zo živnostenského registra Okresného úradu Kežmarok, č. 730-14054 | URL = https://www.zrsr.sk/zr_fo.aspx | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] | DátumVydania = 2022-02-04 | DátumPrístupu = 2022-02-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horský | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Weisenbacher: Mazurekov návrat je pokus o zneváženie rozsudku | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/528175-je-to-pokus-o-znevazenie-rozsudku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-04 | dátum prístupu = 2022-02-04 | poznámky = spojenie Mazureka so živnosťou }}</ref> najmä v odvetví [[maloobchod]]u. Podľa životopisu, ktorý uviedol v dotazníku NR SR v roku 2015 pôsobil aj ako manažér e-shopu českej spoločnosti METABET s.r.o. (od 2017 zrušená).<ref>Podľa infožiadosti z roku 2016 [https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:W-RpCyK6qfEJ:https://www.chcemvediet.sk/sk/infoziadosti/prilohy-anonymizovane/4555/+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk&client=opera]</ref> Manažoval prevádzku internetového obchodu Electrocentrum. V marci 2016 ''[[Hospodárske noviny]]'' upozornili na množstvo negatívnych recenzií, ktoré tento obchod získal na portáli [[Heureka.sk]], vrátane urážlivých reakcií správcu obchodu, a tiež na skutočnosť, že obchod dostal od [[Slovenská obchodná inšpekcia|Slovenskej obchodnej inšpekcie]] pokutu 800 eur za porušenie podmienok pri internetovom predaji a 150 eur za nedodržanie podmienok reklamácie.<ref>{{Citácia Harvard | Autor = cho | OdkazNaAutora = | Rok = 2016 | Titul = "Ďakujeme, že si neobjednáte." E-shop spojený s Kotlebovým poslancom útočil na vlastných zákazníkov | URL = https://slovensko.hnonline.sk/593730-dakujeme-ze-si-neobjedn%C3%A1te-e-shop-spojeny-s-kotlebovym-poslancom-utocil-na-vlastnych-zakaznikov | Periodikum = [[Hospodárske noviny|HNonline.sk]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = MAFRA Slovakia | DátumVydania = 2016-03-12 | DátumPrístupu = 2018-06-23 }}</ref> Mazurek sám písal falošné recenzie na svoj obchod, aby zvyšoval jeho dôveryhodnosť.<ref name="benko"/> === Pôsobenie v politike === Mazurek býva médiami označovaný ako [[Neonacizmus|neonacista]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komentár Petra Bárdyho: Mazurek je prvý certifikovaný nácek|url=https://www.aktuality.sk/clanok/720644/komentar-petra-bardyho-mazurek-je-prvy-certifikovany-nacek/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-09-04|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Organizoval protiislamskú protestnú akciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Motýl | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko mlátí černochy a ctí Hitlera aneb Kdo jsou Kotlebovi poslanci | url = https://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/evropa/mlati-cernochy-a-cti-hitlera-aneb-kdo-jsou-kotlebovi-poslanci_375835.html | vydavateľ = tyden.cz | dátum vydania = 2016-03-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2016 bol zvolený do parlamentu za stranu [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]].<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Petková | Meno = Zuzana | OdkazNaAutora = | Rok = 2016 | Titul = Ktorých neonacistov vytiahol Kotleba do parlamentu | URL = https://www.etrend.sk/ekonomika/ktorych-neonacistov-vytiahol-kotleba-do-parlamentu.html | Periodikum = [[Trend (slovenské periodikum)|TREND.sk]] | ISSN = 1336-2674 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = News and Media Holding | DátumVydania = 2016-03-06 | DátumPrístupu = 2018-06-17}}</ref> Bol členom Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti [[Vojenské spravodajstvo|Vojenského spravodajstva]] a Stálej delegácie NR SR v Stredoeurópskej iniciatíve a jej parlamentnej dimenzii.<ref>{{Citácia Harvard | Rok = c2018 | Titul = Milan Mazurek | URL = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=975&CisObdobia=7 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky | DátumVydania = c2018 | DátumPrístupu = 2018-06-22 }}</ref> ==== Odsúdenie za prejavy rasizmu v rádiu Frontinus ==== V januári 2017 začala [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru]] trestné stíhanie v súvislosti s Mazurekovými výrokmi na adresu [[Rómovia na Slovensku|Rómov]] v relácii ''Debata na telefón'' [[Rádio Frontinus|Rádia Frontinus]] odvysielanej naživo 2. októbra 2016, kde pôvodne mal vystúpiť predseda ĽSNS [[Marian Kotleba]]. Poslanec Milan Mazurek v rozhlasovom vysielaní okrem iného povedal, že „150 miliónov eur sa ide použiť na domy pre ľudí z cigánskych komunít. To jest pre ľudí, ktorí nikdy pre náš národ, pre náš štát nič neurobili, práve naopak, rozhodli sa žiť asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém. My, ktorí žijeme slušným životom a pracujeme, tak na nás štát úplne kašle, zatiaľ čo týmto asociálom dá zadarmo úplne všetko“. Na tieto vyjadrenia nereagoval ani moderátor, v dôsledku čoho [[Rada pre vysielanie a retransmisiu]] udelila rádiu pokutu vo výške 15 000 eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za výroky v rádiu obžalovali Mazureka pre hanobenie rasy|url=https://medialne.etrend.sk/radia/za-vyroky-v-radiu-obzalovali-mazureka-pre-hanobenie-rasy.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Mazurek v rádiu Frontinus [02.10.2016]|url=https://www.youtube.com/watch?v=jS-04ZZcAD8|dátum prístupu=2019-09-04|jazyk=sk}}</ref> 3. septembra 2019 Najvyšší súd SR v odvolacom konaní potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a uznal Mazureka za vinného z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia za jeho výroky v rádiu Frontinus. Rozhodnutím Mazurek automaticky stratil svoj poslanecký mandát. Tiež mu súd zvýšil pokutu, ktorú musí zaplatiť, z 5- na 10-tisíc eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Mazurek v parlamente končí, súd mu potvrdil vinu za rasistické reči v rádiu | url = https://dennikn.sk/1571676/mazurek-v-parlamente-konci-sud-mu-potvrdil-vinu-za-rasisticke-reci-v-radiu/ | dátum vydania = 3.9.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-03 | vydavateľ = Denník N | miesto = Bratislava}}</ref> Pokutu k 31. októbru 2019 zaplatil.<ref name="dennikn-odsudeny-exposlanec-lsns-milan-mazurek">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odsúdený exposlanec ĽSNS Milan Mazurek zaplatil trest 10-tisíc eur | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1637054/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-31 | dátum prístupu = 2019-11-04 }}</ref> {{Výhonok-časť}} ==== Volebné obdobie 2020 – 2024 ==== Mazurek vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do Národnej rady vo februári 2020]] opätovne kandidoval za poslanca na listine ĽSNS zo 150. miesta. So 65 921 hlasmi sa prekrúžkoval na 2. miesto a do parlamentu sa dostal.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Denník N | odkaz na autora = | titul = Kandidátna listina strany Kotlebovci ĽSNS pre parlamentné voľby 2020 | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1682119/kandidatna-listina-strany-kotlebovci-lsns-pre-parlamentne-volby-2020/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-10 | dátum prístupu = 2020-02-24 }}</ref> Je členom Výboru NR SR pre európske záležitosti a Výboru NR SR pre sociálne veci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan Mazurek | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=975&CisObdobia=8 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Po [[Útok v Spojenej škole vo Vrútkach|útoku v Spojenej škole vo Vrútkach]] z júna 2020, kde páchateľ usmrtil učiteľa a napadol deti, zverejnil Milan Mazurek na sociálnej sieti status, podľa ktorého mal byť útočník „príslušníkom diskriminovanej menšiny“, teda Rómom. Polícia túto informáciu vyvrátila, Mazurekov status neskôr zmazala samotná sociálna sieť, no stihli ho zdieľať stovky ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mazurek má ďalší problém. Polícia začala trestné stíhanie pre status, v ktorom útočníka z Vrútok označil za Róma|url=https://www.aktuality.sk/clanok/828610/mazurek-ma-dalsi-problem-policia-zacala-trestne-stihanie-pre-status-v-ktorom-utocnika-z-vrutok-oznacil-za-roma/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Národná kriminálna agentúra uviedla, že v súvislosti so statusom vedie trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania prečinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NAKA vedie trestné stíhanie pre Mazurekov status po útoku vo Vrútkach|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/565268-naka-vedie-trestne-stihanie-pre-mazurekov-status-po-utoku-vo-vrutkach/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-10-09|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=sk-SK}}</ref> V januári [[2021]] v reakcii na zmenu stanov strany ĽSNS v prospech centralizácie moci v rukách [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]] zo strany spoločne s ďalšími piatimi poslancami [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], resp. [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], vystúpil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ĽSNS sa štiepi, Uhrík, Mazurek, Ďurica či Suja odchádzajú po konflikte s Kotlebom | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2241858/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-26 | dátum prístupu = 2021-01-26 }}</ref> V decembri 2021 kežmarský súd rozhodol, že Mazurek musí zaplatiť odškodné 20 tisíc eur, vymazať svoj príspevok a ospravedlniť sa infektológovi [[Peter Sabaka|Petrovi Sabakovi]]. Mazurek o Sabakovi šíril nepravdy na sociálnych sieťach.<ref name="aktuality-milan-mazurek-ma-zaplatit-petrovi">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Aktuality.sk, TASR | odkaz na autora = | titul = Milan Mazurek má zaplatiť Petrovi Sabakovi odškodné za ohováranie, rozhodol súd | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/eczzbpj/milan-mazurek-ma-zaplatit-petrovi-sabakovi-odskodne-za-ohovaranie-rozhodol-sud/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-29 | dátum prístupu = 2021-12-30 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{DEFAULTSORT:Mazurek, Milan}} [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici ĽS Naše Slovensko]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] [[Kategória:Poslanci Prešovského samosprávneho kraja]] qt2eyl6n2qzlr2ac50vmmeizus0tdo5 8219045 8219044 2026-05-24T16:13:13Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Slave|Slave]] ([[User_talk:Slave|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8218124 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Milan Mazurek | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = bývalý | Úrad = poslanec Národnej rady Slovenskej republiky | Začiatok obdobia = [[20. marec]] [[2020]] | Koniec obdobia = [[24. október]] [[2023]] | Začiatok obdobia2 = [[marec]] [[2016]] | Koniec obdobia2 = [[3. september]] [[2019]] | Poradie3 = súčasný | Úrad3 = poslanec Zastupiteľstva [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovského samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia3 = [[2022]] | Koniec obdobia3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1994|1|24}} | Miesto narodenia = [[Kežmarok]], [[Slovensko]] | Politická strana = [[ĽSNS]] (2015{{--}}2021) <br> [[REPUBLIKA]] (od [[2021]]) | Alma mater = [[Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = 1 | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Úrad4 = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Poradie4 = Súčasný | Začiatok obdobia4 = [[2024]] }} [[Bakalár|Bc.]] '''Milan Mazurek''' (* [[24. január]] [[1994]], [[Kežmarok]]) je slovenský [[Krajná pravica|krajne pravicový]] [[politik]], médiami označovaný za [[Neonacizmus|neonacistu]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kontroverzné video M. Mazureka so strelnou zbraňou vyvolalo rozruch. Odborník upozornil na správnu manipuláciu | url = https://spravy.stvr.sk/2025/08/video-europoslanca-so-strelnou-zbranou-vyvolalo-rozruch-odbornik-upozornil-aj-na-spravnu-manipulaciu/ | dátum vydania = 2025-08-05 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = sk-SK | meno = Erik | priezvisko = Rédli}}</ref> V rokoch 2016 až 2023 (s prestávkou v rokoch 2019 až 2020) pôsobil ako poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bc. Milan Mazurek | url = https://www.hnutie-republika.sk/predstavitelia/milan-mazurek/ | vydavateľ = hnutie-republika.sk | dátum vydania = 2021-04-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do parlamentu sa dostal ako člen strany [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko]]. V januári [[2021]] odišiel zo strany [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]] a spolu s [[Milan Uhrík|Milanom Uhríkom]] a ďalšími štyrmi poslancami založil stranu [[REPUBLIKA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = M. Uhrík založil hnutie Republika, prebral ho od P. Marčeka | url = https://www.teraz.sk/slovensko/m-uhrik-zalozil-hnutie-republika-pre/533567-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2021-03-09 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Za túto stranu bol v roku [[2022]] zvolený za poslanca [[Prešovský kraj|Prešovského samosprávneho kraja]] a v roku [[2024]] aj za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Životopis {{!}} Milan MAZUREK {{!}} Poslanci EP {{!}} Európsky parlament | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/249982/MILAN_MAZUREK/cv | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum vydania = 1994-01-24 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = sk}}</ref> V roku 2019 bol odsúdený za hanobenie rasy kvôli svojím protiromským vyhláseniam a stal sa prvým slovenským parlamentným poslancom, ktorý prišiel o mandát kvôli trestnému činu (pozri [[Milan Mazurek#Odsúdenie za prejavy rasizmu v rádiu Frontinus|nižšie]]).<ref name="dennikn-odsudeny-exposlanec-lsns-milan-mazurek" /> == Životopis == Milan Mazurek začal v roku 2010 študovať na [[Súkromná stredná odborná škola (Poprad, Ul. 29. augusta 4812)|Súkromnej strednej škole]] v [[Poprad]]e, odbor Právo a podnikanie.<ref name="benko">{{Citácia periodika | priezvisko = Benko | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Mazurek ma inšpiroval. Prešlo ma to v Osvienčime (odomykáme) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/22331365/mazurek-ma-inspiroval.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-21 | dátum prístupu = 2020-02-24 }}</ref> Podľa živnostenského registra podnikal v rokoch 2014 a 2019{{--}}2020<ref>Pozri: {{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Výpis zo živnostenského registra Okresného úradu Kežmarok, č. 730-14054 | URL = https://www.zrsr.sk/zr_fo.aspx | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] | DátumVydania = 2022-02-04 | DátumPrístupu = 2022-02-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horský | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Weisenbacher: Mazurekov návrat je pokus o zneváženie rozsudku | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/528175-je-to-pokus-o-znevazenie-rozsudku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-04 | dátum prístupu = 2022-02-04 | poznámky = spojenie Mazureka so živnosťou }}</ref> najmä v odvetví [[maloobchod]]u. Podľa životopisu, ktorý uviedol v dotazníku NR SR v roku 2015 pôsobil aj ako manažér e-shopu českej spoločnosti METABET s.r.o. (od 2017 zrušená).<ref>Podľa infožiadosti z roku 2016 [https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:W-RpCyK6qfEJ:https://www.chcemvediet.sk/sk/infoziadosti/prilohy-anonymizovane/4555/+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk&client=opera]</ref> Manažoval prevádzku internetového obchodu Electrocentrum. V marci 2016 ''[[Hospodárske noviny]]'' upozornili na množstvo negatívnych recenzií, ktoré tento obchod získal na portáli [[Heureka.sk]], vrátane urážlivých reakcií správcu obchodu, a tiež na skutočnosť, že obchod dostal od [[Slovenská obchodná inšpekcia|Slovenskej obchodnej inšpekcie]] pokutu 800 eur za porušenie podmienok pri internetovom predaji a 150 eur za nedodržanie podmienok reklamácie.<ref>{{Citácia Harvard | Autor = cho | OdkazNaAutora = | Rok = 2016 | Titul = "Ďakujeme, že si neobjednáte." E-shop spojený s Kotlebovým poslancom útočil na vlastných zákazníkov | URL = https://slovensko.hnonline.sk/593730-dakujeme-ze-si-neobjedn%C3%A1te-e-shop-spojeny-s-kotlebovym-poslancom-utocil-na-vlastnych-zakaznikov | Periodikum = [[Hospodárske noviny|HNonline.sk]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = MAFRA Slovakia | DátumVydania = 2016-03-12 | DátumPrístupu = 2018-06-23 }}</ref> Mazurek sám písal falošné recenzie na svoj obchod, aby zvyšoval jeho dôveryhodnosť.<ref name="benko"/> === Pôsobenie v politike === Mazurek býva médiami označovaný ako [[Neonacizmus|neonacista]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komentár Petra Bárdyho: Mazurek je prvý certifikovaný nácek|url=https://www.aktuality.sk/clanok/720644/komentar-petra-bardyho-mazurek-je-prvy-certifikovany-nacek/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-09-04|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Organizoval protiislamskú protestnú akciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Motýl | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko mlátí černochy a ctí Hitlera aneb Kdo jsou Kotlebovi poslanci | url = https://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/evropa/mlati-cernochy-a-cti-hitlera-aneb-kdo-jsou-kotlebovi-poslanci_375835.html | vydavateľ = tyden.cz | dátum vydania = 2016-03-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2016 bol zvolený do parlamentu za stranu [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]].<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Petková | Meno = Zuzana | OdkazNaAutora = | Rok = 2016 | Titul = Ktorých neonacistov vytiahol Kotleba do parlamentu | URL = https://www.etrend.sk/ekonomika/ktorych-neonacistov-vytiahol-kotleba-do-parlamentu.html | Periodikum = [[Trend (slovenské periodikum)|TREND.sk]] | ISSN = 1336-2674 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = News and Media Holding | DátumVydania = 2016-03-06 | DátumPrístupu = 2018-06-17}}</ref> Bol členom Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti [[Vojenské spravodajstvo|Vojenského spravodajstva]] a Stálej delegácie NR SR v Stredoeurópskej iniciatíve a jej parlamentnej dimenzii.<ref>{{Citácia Harvard | Rok = c2018 | Titul = Milan Mazurek | URL = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=975&CisObdobia=7 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky | DátumVydania = c2018 | DátumPrístupu = 2018-06-22 }}</ref> ==== Odsúdenie za prejavy rasizmu v rádiu Frontinus ==== V januári 2017 začala [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru]] trestné stíhanie v súvislosti s Mazurekovými výrokmi na adresu [[Rómovia na Slovensku|Rómov]] v relácii ''Debata na telefón'' [[Rádio Frontinus|Rádia Frontinus]] odvysielanej naživo 2. októbra 2016, kde pôvodne mal vystúpiť predseda ĽSNS [[Marian Kotleba]]. Poslanec Milan Mazurek v rozhlasovom vysielaní okrem iného povedal, že „150 miliónov eur sa ide použiť na domy pre ľudí z cigánskych komunít. To jest pre ľudí, ktorí nikdy pre náš národ, pre náš štát nič neurobili, práve naopak, rozhodli sa žiť asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém. My, ktorí žijeme slušným životom a pracujeme, tak na nás štát úplne kašle, zatiaľ čo týmto asociálom dá zadarmo úplne všetko“. Na tieto vyjadrenia nereagoval ani moderátor, v dôsledku čoho [[Rada pre vysielanie a retransmisiu]] udelila rádiu pokutu vo výške 15 000 eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za výroky v rádiu obžalovali Mazureka pre hanobenie rasy|url=https://medialne.etrend.sk/radia/za-vyroky-v-radiu-obzalovali-mazureka-pre-hanobenie-rasy.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Mazurek v rádiu Frontinus [02.10.2016]|url=https://www.youtube.com/watch?v=jS-04ZZcAD8|dátum prístupu=2019-09-04|jazyk=sk}}</ref> 3. septembra 2019 Najvyšší súd SR v odvolacom konaní potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a uznal Mazureka za vinného z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia za jeho výroky v rádiu Frontinus. Rozhodnutím Mazurek automaticky stratil svoj poslanecký mandát. Tiež mu súd zvýšil pokutu, ktorú musí zaplatiť, z 5- na 10-tisíc eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Mazurek v parlamente končí, súd mu potvrdil vinu za rasistické reči v rádiu | url = https://dennikn.sk/1571676/mazurek-v-parlamente-konci-sud-mu-potvrdil-vinu-za-rasisticke-reci-v-radiu/ | dátum vydania = 3.9.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-03 | vydavateľ = Denník N | miesto = Bratislava}}</ref> Pokutu k 31. októbru 2019 zaplatil.<ref name="dennikn-odsudeny-exposlanec-lsns-milan-mazurek">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odsúdený exposlanec ĽSNS Milan Mazurek zaplatil trest 10-tisíc eur | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1637054/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-31 | dátum prístupu = 2019-11-04 }}</ref> {{Výhonok-časť}} ==== Volebné obdobie 2020 – 2024 ==== Mazurek vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do Národnej rady vo februári 2020]] opätovne kandidoval za poslanca na listine ĽSNS zo 150. miesta. So 65 921 hlasmi sa prekrúžkoval na 2. miesto a do parlamentu sa dostal.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Denník N | odkaz na autora = | titul = Kandidátna listina strany Kotlebovci ĽSNS pre parlamentné voľby 2020 | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1682119/kandidatna-listina-strany-kotlebovci-lsns-pre-parlamentne-volby-2020/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-10 | dátum prístupu = 2020-02-24 }}</ref> Je členom Výboru NR SR pre európske záležitosti a Výboru NR SR pre sociálne veci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan Mazurek | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=975&CisObdobia=8 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Po [[Útok v Spojenej škole vo Vrútkach|útoku v Spojenej škole vo Vrútkach]] z júna 2020, kde páchateľ usmrtil učiteľa a napadol deti, zverejnil Milan Mazurek na sociálnej sieti status, podľa ktorého mal byť útočník „príslušníkom diskriminovanej menšiny“, teda Rómom. Polícia túto informáciu vyvrátila, Mazurekov status neskôr zmazala samotná sociálna sieť, no stihli ho zdieľať stovky ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mazurek má ďalší problém. Polícia začala trestné stíhanie pre status, v ktorom útočníka z Vrútok označil za Róma|url=https://www.aktuality.sk/clanok/828610/mazurek-ma-dalsi-problem-policia-zacala-trestne-stihanie-pre-status-v-ktorom-utocnika-z-vrutok-oznacil-za-roma/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Národná kriminálna agentúra uviedla, že v súvislosti so statusom vedie trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania prečinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NAKA vedie trestné stíhanie pre Mazurekov status po útoku vo Vrútkach|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/565268-naka-vedie-trestne-stihanie-pre-mazurekov-status-po-utoku-vo-vrutkach/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-10-09|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=sk-SK}}</ref> V januári [[2021]] v reakcii na zmenu stanov strany ĽSNS v prospech centralizácie moci v rukách [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]] zo strany spoločne s ďalšími piatimi poslancami [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], resp. [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], vystúpil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ĽSNS sa štiepi, Uhrík, Mazurek, Ďurica či Suja odchádzajú po konflikte s Kotlebom | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2241858/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-26 | dátum prístupu = 2021-01-26 }}</ref> V decembri 2021 kežmarský súd rozhodol, že Mazurek musí zaplatiť odškodné 20 tisíc eur, vymazať svoj príspevok a ospravedlniť sa infektológovi [[Peter Sabaka|Petrovi Sabakovi]]. Mazurek o Sabakovi šíril nepravdy na sociálnych sieťach.<ref name="aktuality-milan-mazurek-ma-zaplatit-petrovi">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Aktuality.sk, TASR | odkaz na autora = | titul = Milan Mazurek má zaplatiť Petrovi Sabakovi odškodné za ohováranie, rozhodol súd | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/eczzbpj/milan-mazurek-ma-zaplatit-petrovi-sabakovi-odskodne-za-ohovaranie-rozhodol-sud/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-29 | dátum prístupu = 2021-12-30 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{DEFAULTSORT:Mazurek, Milan}} [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici ĽS Naše Slovensko]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] [[Kategória:Poslanci Prešovského samosprávneho kraja]] bmo2wqkzmb38gshwrdkar6dgnihdoq9 Liga národov vo volejbale 0 621588 8219070 8211374 2026-05-24T17:16:08Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219070 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Volleyball Nations League Logo.png|náhľad|Logo Ligy národov]] [[Súbor:2019 FIVB Volleyball Men's Nations League 04.jpg|náhľad|Zápas LN 2019 medzi {{BRA|vm|0|Brazíliou}} a {{IRN|vz|0|Iránom}}]] '''Liga národov vo volejbale''' ({{vjz|eng|''FIVB Volleyball Men's Nations League''}}, skr. ''VNL'') je prestížna svetová súťaž národných družstiev vo [[volejbal]]e, ktorú organizuje [[Medzinárodná volejbalová federácia]] (FIVB). Vznikla v roku 2018, keď nahradila mužskú [[Svetová liga vo volejbale|Svetovú ligu]] a ženskú súťaž [[World Grand Prix vo volejbale|World Grand Prix]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIVB announces the Volleyball Nations League | url = https://www.fivb.org/viewPressRelease.asp?No=73085&Language=en#.W3dA5SQzbyF | dátum vydania = 12.10.2017 | dátum prístupu = 17.08.2018 | vydavateľ = FIVB | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Svetová liga minulosťou. Liga národov je bez Slovákov, tí mieria do novej európskej ligy |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_svetova-liga-minulostou-liga |dátum vydania = 13.10.2017 |dátum prístupu = 17.08.2018 |vydavateľ = SVF |jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Podobne ako predchádzajúce podujatia, aj VNL prebieha každoročne. Pre postup do 16-člennej súťaže slúži kvalifikačný turnaj [[FIVB Vyzývací pohár vo volejbale|FIVB Vyzývací pohár]], ktorého víťaz sa kvalifikuje do Ligy národov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Six teams line up for Volleyball Challenger Cup and one open berth in 2019 Men's VNL | url = http://www.fivb.org/en/Volleyball/viewPressRelease.asp?No=76157&Language=en | dátum vydania = 19.06.2018 | dátum prístupu = 17.08.2018 | vydavateľ = FIVB | jazyk = po anglicky }}</ref> V prvom ročníku mužov, ktorý hostilo [[Francúzsko]], zvíťazilo {{RUS|vm}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Volejbalovú ligu národov vyhrali Rusi, vo finále zdolali domáce Francúzsko |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_volejbalovu-ligu-narodov-vyhra |dátum vydania = 08.07.2018 |dátum prístupu = 17.08.2018 |vydavateľ = SVF |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20180819233646/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_volejbalovu-ligu-narodov-vyhra |dátum archivácie = 2018-08-19 }}</ref> Spolu s {{FRA|vm|0|Francúzskom}} majú najviac víťazstiev. V ženskom turnaji získalo najviac prvenstiev {{USA|vz}}. == Muži == ==== Zoznam ==== {| class=wikitable width=800 |- ! style="background:lightblue" | Rok ! style="background:lightblue" | Miesto ! style="background:lightblue" | Tímy ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal world centered.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal world centered.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal world centered.svg|17px]] bronz |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Liga národov vo volejbale mužov 2018|LN 2018]] | {{FRA}} [[Lille]] | align=center| 16 | {{RUS|vm|1}} | {{FRA|vm|1}} | {{USA|vm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Liga národov vo volejbale mužov 2019|LN 2019]] | {{USA}} [[Chicago]] | align=center| 16 | {{RUS|vm|1}} | {{USA|vm|1}} | {{POL|vm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | colspan=6 align=center|V roku 2020 sa Liga národov kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii s ocohorením COVID-19]] nehrala.<ref name=fivb>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = FIVB zrušila tohtoročnú Ligu národov (VNL) |url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_fivb-zrusila-tohtorocnu-ligu-n |dátum vydania = 08.05.2020 |dátum prístupu = 02.02.2021 |vydavateľ = SVF |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20200510194524/http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_fivb-zrusila-tohtorocnu-ligu-n |dátum archivácie = 2020-05-10 }}</ref> |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Liga národov vo volejbale mužov 2021|LN 2021]] | {{ITA}} [[Rimini]] | align=center| 16 | {{BRA|vm|1}} | {{POL|vm|1}} | {{FRA|vm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Liga národov vo volejbale mužov 2022|LN 2022]] | {{ITA}} [[Bologna]] | align=center| 16 | {{FRA|vm|1}} | {{USA|vm|1}} | {{POL|vm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Liga národov vo volejbale mužov 2023|LN 2023]] | {{POL}} [[Gdansk]] | align=center| 16 | {{POL|vm|1}} | {{USA|vm|1}} | {{JPN|vm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Liga národov vo volejbale mužov 2024|LN 2024]] | {{POL}} [[Lodž]] | align=center| 16 | {{FRA|vm|1}} | {{JPN|vm|1}} | {{POL|vm|1}} |} ==== Medailová bilancia družstiev ==== {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="background:lightblue" |{{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" width=140|Družstvo ! style=background:lightblue width=120|[[Súbor:Gold medal world centered.svg|17px]] zlato ! style=background:lightblue |[[Súbor:Silver medal world centered.svg|17px]] striebro ! style=background:lightblue width=120|[[Súbor:Bronze medal world centered.svg|17px]] bronz ! style="background:lightblue" |Medaily |- | align=center|1. |{{FRA|vm|1}} |'''2''' (2022, 2024) |'''1''' (2018) |'''1''' (2021) | align=center|4 |- | align=center|2. |{{RUS|vm|1}} |'''2''' (2018, 2019) |0 |0 | align=center|2 |- | align=center|3. |{{POL|vm|1}} |'''1''' (2023) |'''1''' (2021) |'''3''' (2019, 2022, 2024) | align=center|5 |- | align=center|4. |{{BRA|vm|1}} |'''1''' (2021) |0 |0 | align=center|1 |- | align=center|5. |{{USA|vm|1}} |0 |'''3''' (2019, 2022, 2023) |'''1''' (2018) | align=center|4 |- | align=center|6. |{{JPN|vm|1}} |0 |'''1''' (2024) |'''1''' (2023) | align=center|2 |} == Ženy == ==== Zoznam ==== {| class=wikitable width=800 |- ! style="background:lightblue" | Rok ! style="background:lightblue" | Miesto ! style="background:lightblue" | Tímy ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal world centered.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal world centered.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal world centered.svg|17px]] bronz |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Liga národov vo volejbale žien 2018|LN 2018]] | {{CHN}} [[Nanking]] | align=center| 16 | {{USA|vz|1}} | {{TUR|vz|1}} | {{CHN|vz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Liga národov vo volejbale žien 2019|LN 2019]] | {{CHN}} [[Nanking]] | align=center| 16 | {{USA|vz|1}} | {{BRA|vz|1}} | {{CHN|vz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6 align=center|V roku 2020 sa Liga národov kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii s ocohorením COVID-19]] nehrala.<ref name=fivb/> |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Liga národov vo volejbale žien 2021|LN 2021]] | {{ITA}} [[Rimini]] | align=center| 16 | {{USA|vz|1}} | {{BRA|vz|1}} | {{TUR|vz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Liga národov vo volejbale žien 2022|LN 2022]] | {{TUR}} [[Ankara]] | align=center| 16 | {{ITA|vz|1}} | {{BRA|vz|1}} | {{SRB|vz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Liga národov vo volejbale žien 2023|LN 2023]] | {{USA}} [[Arlington (Texas)|Arlington]] | align=center| 16 | {{TUR|vz|1}} | {{CHN|vz|1}} | {{POL|vz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Liga národov vo volejbale žien 2024|LN 2024]] | {{THA}} [[Bangkok]] | align=center| 16 | {{ITA|vz|1}} | {{JPN|vz|1}} | {{POL|vz|1}} |} ==== Medailová bilancia družstiev ==== {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="background:lightblue" |{{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" width=140|Družstvo ! style=background:lightblue |[[Súbor:Gold medal world centered.svg|17px]] zlato ! style=background:lightblue |[[Súbor:Silver medal world centered.svg|17px]] striebro ! style=background:lightblue |[[Súbor:Bronze medal world centered.svg|17px]] bronz ! style="background:lightblue" |Medaily |- | align=center|1. ||{{USA|vz|1}} |'''3''' (2018, 2019, 2021) |0 |0 | align=center|3 |- | align=center|2. ||{{ITA|vz|1}} |'''2''' (2022, 2024) |0 |0 | align=center|2 |- | align=center|3. ||{{TUR|vz|1}} |'''1''' (2023) |'''1''' (2018) |'''1''' (2021) | align=center|3 |- | align=center|4. ||{{BRA|vz|1}} |0 |'''3''' (2019, 2021, 2022) |0 | align=center|3 |- | align=center|5. ||{{CHN|vz|1}} |0 |'''1''' (2023) |'''2''' (2018, 2019) | align=center|3 |- | align=center|6. ||{{JPN|vz|1}} |0 |'''1''' (2024) |0 | align=center|1 |- | align=center|7. ||{{POL|vz|1}} |0 |0 |'''2''' (2023, 2024) | align=center|2 |- | align=center|8. ||{{SRB|vz|1}} |0 |0 |'''1''' (2022) | align=center|1 |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[FIVB Vyzývací pohár vo volejbale]]* * [[Svetová liga vo volejbale]] * [[World Grand Prix vo volejbale]] == Externé odkazy == * [http://www.fivb.com/ Oficiálna stránka Medzinárodnej volejbalovej federácie] {{eng icon}} == Zdroje == * [http://www.volleyball.world/vnl Liga národov na stránke Medzinárodnej volejbalovej federácie] {{eng icon}} * [http://todor66.com/volleyball/World_League/index.html Svetová liga vo volejbale na stránke todor66.com] {{eng icon}} * [http://www.the-sports.org/volleyball-men-s-nations-league-presentation-medal-winners-sup12723.html Svetová liga mužov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191006004402/https://www.the-sports.org/volleyball-men-s-nations-league-presentation-medal-winners-sup12723.html |date=2019-10-06 }} a [http://www.the-sports.org/volleyball-women-s-nations-league-presentation-medal-winners-sup12724.html žien vo volejbale na stránke the-sports.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180731212554/http://www.the-sports.org/volleyball-women-s-nations-league-presentation-medal-winners-sup12724.html |date=2018-07-31 }} {{eng icon}} {{Medzinárodný volejbal}} [[Kategória:Volejbalové súťaže]] 73td9a0dyluo9zz07z8fiujug3e51j2 Majstrovstvá Európy v póle 2018 0 623020 8219346 7647834 2026-05-25T09:48:43Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219346 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v póle | rok = 2018 | iný názov = | logo = Coat_of_arms_of_Tuscany.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = Znak Toskánska | usporiadateľ = Taliansko | 2 usporiadateľ = | dátum = [[20. september|20.]]{{--}}[[30. september]] [[2018]] | počet tímov = 10 + 4 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz - muži = Taliansko | počet titulov - muži = 2 | víťaz - ženy = Nemecko | počet titulov - ženy = 1 | zápasy = 30 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Villa a Sesta]] | rok pred = 2016 | rok po = 2020 }} '''Majstrovstvá Európy v póle 2018''' bol v poradí 12. turnaj [[majstrovstvá Európy v póle|majstrovstiev Európy]] v [[Jazdecké pólo|jazdeckom póle]], ktoré organizuje [[Medzinárodná federácia póla]] (FIP). Konal sa v dňoch od [[20. september|20.]] do [[30. september|30. septembra]] [[2018]] vo [[Villa a Sesta]] (časť ''comune'' [[Castelnuovo Berardenga]]), v regióne [[Toskánsko]], v [[Taliansko|Taliansku]], za účasti 10 mužských a 4 ženských tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = II Ladies European Championship 2018 | url = https://us7.campaign-archive.com/?u=aea2e29fd5c761c42af7f1094&id=28c72fe6dc | dátum vydania = 20.03.2018 | dátum prístupu = 30.09.2018 | vydavateľ = FIP | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name=european>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2018 European Polo Championship at Villa a Sesta Polo Club | url = https://www.poloplus10.com/2018-european-polo-championship-at-villa-a-sesta-polo-club-74355/ | dátum vydania = 02.08.2018 | dátum prístupu = 30.09.2018 | vydavateľ = hurlinghampolo.com | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 12. FIP European Polo Championship at Villa a Sesta | url = https://www.poloplus10.com/12-fip-european-polo-championship-at-villa-a-sesta-74753/ | dátum vydania = 20.09.2018 | dátum prístupu = 30.09.2018 | vydavateľ = poloplus10.com | jazyk = po anglicky }}</ref> Prvýkrát sa organizoval mužský a ženský turnaj súčasne. Nováčikom turnaja bolo mužské družstvo Azerbajdžanu a ženské družstvo Holandska. Taliansko organizovalo európsky šampionát tretíkrát, predtým hostilo toto podujatie v rokoch 1997 (v [[Miláno|Miláne]]) a 2002 (v [[Rím]]e). Zápasy sa odohrali na 3 ihriskách v areáli pólo klubu [[Villa a Sesta Polo Club]].<ref name=european/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIP European Polo Championships Quantocoin Cup: Polo Club Villa a Sesta ready to go! | url = https://www.fise.it/sport/polo/news-polo/archivio-news-polo/12982-fip-european-polo-championships-quantocoin-cup-polo-club-villa-a-sesta-ready-to-go.html | dátum vydania = 16.09.2018 | dátum prístupu = 30.09.2018 | vydavateľ = fise.it | jazyk = po taliansky }}</ref> V mužskej kategórii svoj druhý titul získalo domáce Taliansko, ktoré vo finálovom stretnutí zvíťazilo nad nováčikom z Azerbajdžanu. U žien získalo titul Nemecko po finálovej výhre nad domácim tímom a zároveň obhajcom prvenstva z Talianska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Grande Italia Campione d’Europa di polo. Medaglia d’argento per le ‘polo lady’ azzurre |url = http://www.europeanpolochampionship.com/grande-italia-campione-deuropa-di-polo-medaglia-dargento-per-le-polo-lady-azzurre/ |dátum vydania = 30.09.2018 |dátum prístupu = 02.10.2018 |vydavateľ = europeanpolochampionship.com |jazyk = po taliansky |url archívu = https://web.archive.org/web/20181003013810/http://www.europeanpolochampionship.com/grande-italia-campione-deuropa-di-polo-medaglia-dargento-per-le-polo-lady-azzurre/ |dátum archivácie = 2018-10-03 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grande Italia Campione d’Europa | url = https://www.fise.it/sport/polo/news-polo/archivio-news-polo/13062-grande-italia-campione-d%E2%80%99europa.html | dátum vydania = 30.09.2018 | dátum prístupu = 02.10.2018 | vydavateľ = fise.it | jazyk = po taliansky }}</ref> Talianske dejisko získalo právo organizovať tento turnaj pred kandidatúrami [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Španielsko|Španielska]].<ref name=european/> == Účastníci == ;Muži {| class="wikitable" width=450 |- ! Skupina A !! {{tooltip|2016|Umiestnenie na ME 2016}} ! Skupina B !! {{tooltip|2016|Umiestnenie na ME 2016}} |- | {{IRL}} [[Írske národné pólové družstvo mužov|Írsko]] || align=center|1. | {{DEU}} [[Nemecké národné pólové družstvo mužov|Nemecko]] || align=center|3. |- | {{FRA}} [[Francúzske národné pólové družstvo mužov|Francúzsko]] || align=center|2. | {{AUT}} [[Rakúske národné pólové družstvo mužov|Rakúsko]] || align=center|4. |- | {{NLD}} [[Holandské národné pólové družstvo mužov|Holandsko]] || align=center|6. | {{ITA}} [[Talianske národné pólové družstvo mužov|Taliansko]] || align=center|5. |- | {{SVK}} [[Slovenské národné pólové družstvo mužov|Slovensko]] || align=center|8. | {{ESP}} [[Španielske národné pólové družstvo mužov|Španielsko]] || align=center|– |- | {{AZE}} [[Azerbajdžanské národné pólové družstvo mužov|Azerbajdžan]] || align=center|– | {{CHE}} [[Švajčiarske národné pólové družstvo mužov|Švajčiarsko]] || align=center|– |} ;Ženy {| class="wikitable" width=220 |- ! Družstvo !! {{tooltip|2017|Umiestnenie na ME 2017}} |- | {{ITA}} [[Talianske národné pólové družstvo žien|Taliansko]] || align=center|1. |- | {{FRA}} [[Francúzske národné pólové družstvo žien|Francúzsko]] || align=center|2. |- | {{DEU}} [[Nemecké národné pólové družstvo žien|Nemecko]] || align=center|3. |- | {{NLD}} [[Holandské národné pólové družstvo žien|Holandsko]] || align=center|– |} == Výsledky == === Muži === ==== Základné skupiny ==== ===== Skupina A ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=3|[[20. september]] |- style=font-size:80% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| {{NLD|n|2}} |'''{{ku|3|7}}''' |align=left| '''{{AZE|n|1}}''' |- |align=right| '''{{FRA|n|2}}''' |'''{{ku|5|1.5}}''' |align=left| {{SVK|n|1}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=3|[[22. september]] |- style=font-size:85% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| {{FRA|n|2}} |'''{{ku|4|8}}''' |align=left| '''{{AZE|n|1}}''' |- |align=right| '''{{IRL|n|2}}''' |'''{{ku|7.5|7}}''' |align=left| {{NLD|n|1}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=3|[[24. september]] |- style=font-size:80% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| '''{{IRL|n|2}}''' |'''{{ku|7.5|5}}''' |align=left| {{FRA|n|1}} |- |align=right| {{SVK|n|2}} |'''{{ku|7|11}}''' |align=left| '''{{AZE|n|1}}''' |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=3|[[26. september]] |- style=font-size:85% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| '''{{IRL|n|2}}''' |'''{{ku|12|3.5}}''' |align=left| {{SVK|n|1}} |- |align=right| {{FRA|n|2}} |'''{{ku|6|8}}''' |align=left| '''{{NLD|n|1}}''' |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=3|[[28. september]] |- style=font-size:85% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| {{IRL|n|2}} |'''{{ku|3.5|5}}''' |align=left| '''{{AZE|n|1}}''' |- |align=right| '''{{NLD|n|2}}''' |'''{{ku|8|3.5}}''' |align=left| {{SVK|n|1}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=70 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|rozdiel v skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{AZE|n|1}} |4||4||0||0|| {{ku|31|17.5}} || +13,5||'''8''' |- bgcolor=#FFDAB9 |2. ||align=left|{{IRL|n|1}} |4||3||0||1|| {{ku|30.5|20.5}} || +10||'''6''' |- |3. ||align=left|{{NLD|n|1}} |4||2||0||2|| {{ku|26|24}} || +2||'''4''' |- |4. ||align=left|{{FRA|n|1}} |4||1||0||3|| {{ku|20|25}} || −5||'''2''' |- |5. ||align=left|{{SVK|n|1}} |4||0||0||4|| {{ku|15.5|36}} || −20,5||'''0''' |} ===== Skupina B ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=3|[[20. september]] |- style=font-size:80% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| '''{{ITA|n|2}}''' |'''{{ku|7|5}}''' |align=left| {{ESP|n|1}} |- |align=right| '''{{DEU|n|2}}''' |'''{{ku|13|4.5}}''' |align=left| {{CHE|n|1}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=3|[[22. september]] |- style=font-size:85% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| '''{{ITA|n|2}}''' |'''{{ku|10|3.5}}''' |align=left| {{AUT|n|1}} |- |align=right| '''{{ESP|n|2}}''' |'''{{ku|9|7.5}}''' |align=left| {{CHE|n|1}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=3|[[25. september]] |- style=font-size:85% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| '''{{ITA|n|2}}''' |'''{{ku|6|5}}''' |align=left| {{DEU|n|1}} |- |align=right| '''{{AUT|n|2}}''' |'''{{ku|5.5|4}}''' |align=left| {{ESP|n|1}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=3|[[27. september]] |- style=font-size:80% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| {{AUT|n|2}} |'''{{ku|5|7}}''' |align=left| '''{{CHE|n|1}}''' |- |align=right| '''{{DEU|n|2}}''' |'''{{ku|7|5}}''' |align=left| {{ESP|n|1}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=3|[[29. september]] |- style=font-size:85% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| '''{{DEU|n|2}}''' |'''{{ku|9|6.5}}''' |align=left| {{AUT|n|1}} |- |align=right| '''{{ITA|n|2}}''' |'''{{ku|5|4.5}}''' |align=left| {{CHE|n|1}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=70 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|rozdiel v skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{ITA|n|1}} |4||4||0||0|| {{ku|28|18}} || +10||'''8''' |- bgcolor=#FFDAB9 |2. ||align=left|{{DEU|n|1}} |4||3||0||1|| {{ku|34|22}} || +12||'''6''' |- |3. ||align=left|{{ESP|n|1}} |4||2||0||2|| {{ku|28|27}} || +1||'''4''' |- |4. ||align=left|{{CHE|n|1}} |4||1||0||3|| {{ku|23.5|32}} || −8,5||'''2''' |- |5. ||align=left|{{AUT|n|1}} |4||0||0||4|| {{ku|20.5|36}} || −14,5||'''0''' |} ==== Play-off ==== ===== Stretnutie o 3. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=3|[[30. september]] |- style=font-size:80% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| {{DEU|n|2}} |'''{{ku|5|5.5}}''' |align=left| '''{{IRL|n|1}}''' |} ===== Finále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=3|[[30. september]] |- style=font-size:80% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| Azerbajdžan {{AZE}} |'''{{ku|4|8}}''' |align=left| '''{{ITA|n|1}}''' |} ---- === Ženy === ==== Základná skupina ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F0D4E4 | colspan=3|[[25. september]] |- style=font-size:80% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| {{FRA|n|2}} |'''{{ku|2|4}}''' |align=left| '''{{NLD|n|1}}''' |- |align=right| {{ITA|n|2}} |'''{{ku|3.5|11}}''' |align=left| '''{{DEU|n|1}}''' |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F0D4E4 | colspan=3|[[27. september]] |- style=font-size:85% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| {{FRA|n|2}} |'''{{ku|4.5|6}}''' |align=left| '''{{DEU|n|1}}''' |- |align=right| '''{{ITA|n|2}}''' |'''{{ku|7|1}}''' |align=left| {{NLD|n|1}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F0D4E4 | colspan=3|[[29. september]] |- style=font-size:80% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| '''{{ITA|n|2}}''' |'''{{ku|7|3}}''' |align=left| {{FRA|n|1}} |- |align=right| '''{{DEU|n|2}}''' |'''{{ku|6|3.5}}''' |align=left| {{NLD|n|1}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=70 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|rozdiel v skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{DEU|n|1}} |3||3||0||0|| {{ku|23|11.5}} || +11,5||'''6''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{ITA|n|1}} |3||2||0||1|| {{ku|17.5|15}} || +2,5||'''4''' |- bgcolor=#FFDAB9 |3. ||align=left|{{NLD|n|1}} |3||1||0||2|| {{ku|8.5|15}} || −6,5||'''2''' |- bgcolor=#FFDAB9 |4. ||align=left|{{FRA|n|1}} |3||0||0||3|| {{ku|9.5|17}} || −7,5||'''0''' |} ==== Play-off ==== ===== Stretnutie o 3. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=3|[[30. september]] |- style=font-size:80% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| '''{{NLD|n|2}}''' |'''{{ku|9.5|3}}''' |align=left| {{FRA|n|1}} |} ===== Finále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=3|[[30. september]] |- style=font-size:80% valign="top" !width=140| !width=80| !width=140| |- |align=right| '''{{DEU|n|2}}''' |'''{{ku|9|4.5}}''' |align=left| {{ITA|n|1}} |} == Konečné poradie == {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} ;Muži {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] | {{ITA}} [[Talianske národné pólové družstvo mužov|Taliansko]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] | {{AZE}} [[Azerbajdžanské národné pólové družstvo mužov|Azerbajdžan]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] | {{IRL}} [[Írske národné pólové družstvo mužov|Írsko]] |- |align=center| 4. || {{DEU}} [[Nemecké národné pólové družstvo mužov|Nemecko]] |- |align=center| 5. || {{NLD}} [[Holandské národné pólové družstvo mužov|Holandsko]] |- |align=center| 6. || {{ESP}} [[Španielske národné pólové družstvo mužov|Španielsko]] |- |align=center| 7. || {{FRA}} [[Francúzske národné pólové družstvo mužov|Francúzsko]] |- |align=center| 8. || {{CHE}} [[Švajčiarske národné pólové družstvo mužov|Švajčiarsko]] |- |align=center| 9. || {{AUT}} [[Rakúske národné pólové družstvo mužov|Rakúsko]] |- |align=center| 10. || {{SVK}} [[Slovenské národné pólové družstvo mužov|Slovensko]] |} {{stĺpce-2}} ;Ženy {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] | {{DEU}} [[Nemecké národné pólové družstvo žien|Nemecko]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] | {{ITA}} [[Talianske národné pólové družstvo žien|Taliansko]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] | {{NLD}} [[Holandské národné pólové družstvo žien|Holandsko]] |- |align=center| 4. || {{FRA}} [[Francúzske národné pólové družstvo žien|Francúzsko]] |} {{stĺpce-koniec}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.fippolo.com/ Oficiálna stránka Medzinárodnej federácie póla] {{eng icon}}/{{spa icon}} * [https://www.fise.it/sport/polo.html Oficiálna stránka Talianskej federácie jazdeckých športov] {{ita icon}} * [http://www.villasestapoloclub.com/ Oficiálna stránka klubu Villa a Siesta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180930154711/http://www.villasestapoloclub.com/ |date=2018-09-30 }} {{ita icon}} == Zdroj == * [http://www.europeanpolochampionship.com/ Oficiálna stránka ME 2018] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180930154821/http://www.europeanpolochampionship.com/ |date=2018-09-30 }} {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Európy v póle}} }} [[Kategória:Šport v 2018]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v póle]] [[Kategória:Športové podujatia v Taliansku|Pólo]] [[Kategória:2018 v Taliansku]] nk1rny98qoud0xiyhzzbzkuv3egneg1 Lužica 0 631290 8219330 7965106 2026-05-25T09:06:39Z Vasiľ 2806 +ref 8219330 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát |Celý názov=Lužica |2. pád názvu=Lužica |Vlajka=Flag_of_Sorbs.svg |Znak=Lusatia_COA.svg |Poloha=Lužica.svg |Motto=- |Hymna=oficiálna hymna neexistuje hymna Lužických Srbov [[Rjana Łužica]] |Dlhý miestny názov=Horná a Dolná Lužica |Krátky miestny názov=Lužica |Hlavné mesto=[[Budyšín]] (Horná Lužica) [[Cottbus|Chotebuz]] (Dolná Lužica) |ŠírkaSt=42,23 |ŠírkaMin=14 |ŠírkaSJ=43 |DĺžkaSt=43 |DĺžkaMin=14 |DĺžkaVZ=34,1 |Najväčšie mesto=[[Cottbus|Chotebuz]] |Úradné jazyky=[[nemčina]], [[poľština]],<br />[[lužická srbčina]], [[čeština]] |Regionálne jazyky= |Demonym=Lužičan, Lužičanka |Štátne zriadenie=Súčasť iných krajín<br />(najmä [[Nemecko]]) |Funkcie politických predstaviteľov= |Politickí predstavitelia= |Vznik=ca. 10. storočie |Susedia= |Rozloha=11302 |Poradie rozloha= |Rozloha vody= |Percento vody= |Odhad počtu obyvateľov=1,3 milióna |Rok odhad počtu obyvateľov=súčasnosť |Poradie odhad počtu obyvateľov= |Sčítanie počtu obyvateľov=- |Rok sčítanie počtu obyvateľov=- |Hustota obyvateľstva=115 ob. |Poradie hustota= |HDP= |Rok HDP= |Poradie HDP= |HDP na hlavu= |Poradie HDP na hlavu= |HDI= |Rok HDI= |Poradie (HDI)= |Kategória HDI= |Mena=[[euro]] |Kód meny=EUR |Časové pásmo= |UTC posun=+1 |Letný čas= |UTC posun leto=+2 |Medzinárodný kód=DEU/DE |Kód motorových vozidiel=D |Internetová doména=[[.de]] |Smerové telefónne číslo=49 |Poznámky=}} '''Lužica'''<ref name="ÚGKK"/> alebo zriedkavo '''Lužicko'''<ref>české krajiny. In: {{Citácia knihy | titul = Malá encyklopédia Slovenska A{{--}}Ž | odkaz na titul = Malá encyklopédia Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1987 | počet strán = 664 | strany = 81 }}</ref>, historické pomenovanie ({{vjz|lat|''Lusatia''}}, {{vjz|deu|''Lausitz''}}, {{vjz|pol|''Łużyce''}}, {{vjz|ces|''Lužice''}}, {{vjz|hsb|''Łužica''}}, {{vjz|dsb|''Łužyca''}}), je historické územie, ktoré sa v súčasnosti nachádza v [[Nemecko|Nemecku]] ([[Sasko]] a [[Brandenbursko]]) a čiastočne [[Poľsko|Poľsku]] a [[Česko|Česku]]. Poľská časť je rozdelená medzi [[Dolnosliezske vojvodstvo|Dolnosliezske]] a [[Lubuské vojvodstvo|Lubuské]] vojvodstvá. Česká časť Lužice sa nachádza v okresoch [[Okres Jablonec nad Nisou|Jablonec nad Nisou]], [[okres Liberec|Liberec]] a [[okres Děčín|Děčín]]. Názov Lužica (''Losicin, Lonsicin'') je prvýkrát doložený v roku [[932]], zatiaľ čo kmeň [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]] už v polovici [[9. storočie|9. storočia]]. Názov Lužica až do začiatku 15. storočia označoval iba územie [[Dolná Lužica|Dolnej Lužice]], kým územie [[Horná Lužica|Hornej Lužice]] bolo do začiatku [[15. storočie|15. storočia]] známe ako ''[[Milsko]]'' (pretože toto územie obýval slovanský kmeň [[Milčania|Milčanov]]). == Geografia == Historický región Lužice sa nachádza v povodí riek [[Spréva]] a [[Lužická Nisa]]. Lužica sa rozdeľuje na dva regióny (''Horná a Dolná Lužica''). Občas sa možno stretnúť aj s termínom ''[[Stredná Lužica]]'', ako osobitný región uprostred Hornej a Dolnej Lužice. Obe Lužice majú spolu odhadom 1,3 milióna obyvateľov. Ide najmä o [[Nemci|Nemcov]], no zachovala sa aj malá časť slovanského obyvateľstva (asi 350 000 [[Poliaci|Poliakov]] na poľskej strane, 54 000 [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]] a niekoľko [[Česi|Čechov]], najmä v českej časti). === Dolná Lužica === [[Dolná Lužica]] je severné územie Lužice a leží zväčša v spolkovej krajine [[Brandenbursko]]. Na severe je ohraničená riekou [[Spréva]], na západe riekou [[Schwarze Elster]], na východe tvoria prírodnú hranicu rieky [[Odra]] a [[Bobr]]. Najsevernejšie mesto Dolnej Lužice je [[Eisenhüttenstadt]] (''Pśibrjog''). Krajina je tvorená najmä nie veľmi úrodnou nížinou, nachádzajú sa tu jazerá, bahniska, lužné lesy, bukoviny a duboviny. K [[Dolná Lužica|Dolnej Lužici]] patrí tiež enkláva v okolí [[Spreewald]]u (''Błóta''). === Horná Lužica === [[Súbor:Lausche.jpg|vľavo|náhľad|[[Luž]], Žitavské hory]] Hranica medzi Dolnou a [[Horná Lužica|Hornou Lužicou]] zväčša zodpovedá dnešnej hranici spolkových krajín [[Sasko]] a [[Brandenbursko]]. Prechádza pozdĺž povodí riek [[Biela voda]] ([[Hornolužická srbčina|horn. srb.]] ''Běła Woda'') a [[Hoyerswerda]] (''Wojerecy''). Na západe je to potom rieka Čierny Halštrov a viacero brandeburských miest okolo [[Senftenberg]] (''Zły Komorow'') a Ruhland (''Rolany''). Hornolužická krajina je tvorená najmä pahorkatinou, ktorá sa tiahne severne od [[Kamenz]]u (''Kamjenc''), [[Budyšín|Bautzenu]] (slovensky ''Budyšín'', horn. srb. ''Budyšin'') a [[Niesky]] (''Niska''). Z pahorkatiny je významný Hornolužický chrbát okolo miest [[Budyšín]] a [[Lobau|Löbau]] (''Lubij''). Na juhu pri českých hraniciach sa nachádzajú [[Lužické hory]]. Najvyššie vrcholy sa nachádzajú v [[Zittauer Gebirge|Žitavských]] a [[Jizerské hory|Jizerských horách]] na samom juhovýchode. Najvyššie položený bod celej Lužice je ''Taflowy kamjeń'' ({{mnm|1072}}) na [[Smrk (prírodná rezervácia)|Smrku]] pri dnešnej poľsko-českej hranici. [[Lužické hory]] na českej strane geograficky patria k [[Žitavské hory|Žitavským horám]]. === Prírodné parky === Medzi prírodné parky patrí prírodný park Niederlausitzer Heidelandschaft, a prírodný park Niederlausitzer Landrücken a Žitavské hory. == Lužické mestá == ==== Dolná Lužica ==== [[Cottbus]] (''Chóśebuz''), [[Żary]] (''Žarow''), [[Eisenhüttenstadt]] (''Pśibrjog''), [[Guben]] (''Gubin''), Forst (''Baršć''), Luckau (''Łukow''), [[Finsterwalde]] (''Grabin''), [[Senftenberg]] (''Zły Komorow''), [[Spremberg]] (''Grodk''), [[Vetschau/Spreewald]] (''Wětošow''), Lübben (''Lubin''), [[Lübbenau/Spreewald]] (''Lubnjow w Błótach''). Najväčšie mesto je [[Cottbus]] (''Chóśebuz''). ==== Horná Lužica ==== Tzv. [[šesťmestie]] – [[Budyšín]] (ako krajinské stredisko), [[Görlitz]] (''Zhorjelc/Zgorzelec''), [[Lubań]], [[Zittau]] (''Žitaw''), [[Lobau|Löbau]] (''Lubij'') a [[Kamenz]] (''Kamjenc''). Menšie mestá sú [[Bischofswerda]] (''Biskopicy''), [[Niesky]] (''Niska''), [[Weißwasser]] (''Běła Woda''), [[Hoyerswerda]] (''Wojerecy'') a Muskau (''Mužakow'') a [[Bogatynia]] na poľskej strane. Najväčšie mesto je [[Görlitz]] (''Zhorjelc/Zgorzelec''). [[Súbor:Horna lužica.jpg|náhľad|276x276bod|Geografická mapa Hornej Lužice]] == Dejiny == === Pravek === Najstaršie doklady o ľudskej prítomnosti v Lužici pochádzajú z poslednej [[Ľadová doba|doby ľadovej]] (približne 12 – 8 000 pred Kr.), konkrétne ide o sídlisko kultúry [[magdalénien]] v blízkosti dnešných miest [[Bautzen|Budyšín]] a [[Golßen]]. Z obdobia konca mladšieho [[paleolit]]u do konca [[mezolit]]u (približne 8 000 – 6 000 pred Kr.) pochádzajú nálezy sídlisk na brehu jazera [[Reichwalde]]. V [[5. tisícročie pred Kr.|5. tisícročí]] na územie Lužice sporadicky prenikala [[Neolit|neolitická kultúra]] s vypichovanou keramikou, vlastný neolit tu začal až od [[4. tisícročie pred Kr.|4. tisícročia pred Kr.]] s nástupom kultúry lievikovitých pohárov a okrúhlych [[Amfora|amfor]]. V [[3. tisícročie pred Kr.|3. tisícročí pred Kr.]] sa do Lužice, rovnako ako do veľkej časti Európy, rozšírila [[Eneolit|eneolitická kultúra]] (doba medená) so šnúrovou keramikou. Územie však stále zostávalo riedko osídlené a sídliská sú zastúpené predovšetkým krátkodobými loveckými a pastierskymi tábormi. Medzi významné náleziská z tejto doby patrí napr. [[Schafberg]] a [[Luckaitztal|Weißag]]. [[Súbor:Dolná lužica.jpg|náhľad|277x277bod|Geografická mapa Dolnej Lužice]] [[Únětická kultúra]] doby bronzovej do Lužice sporadicky prenikala od začiatku [[2. tisícročie pred Kr.|2. tisícročia pred Kr.]], dôvodom bolo aj chladnejšie a vlhkejšie podnebie [[17. storočie pred Kr.|17.]] až [[15. storočie pred Kr.|15. storočia pred Kr.]] V  [[14. storočie pred Kr.|14. storočí pred Kr.]] začal rozvoj [[Lužická kultúra|lužickej kultúry]] a osídlenie začalo byť hustejšie. V jej neskoršej fáze v staršej [[Železná doba|dobe železnej]] sa dominuje [[billendorfská kultúra]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bobková | meno = Lenka | titul = Horní a Dolní Lužice | vydavateľ = Libri | rok = 2008 | strany = 15 | isbn = 978-80-7277-382-4}}</ref> V tejto dobe do oblasti prenikali tiež kmene kočovných [[Skýti|Skýtov]]. V mladšej dobe železnej došlo k zblíženiu germánskou [[Sjastorfska kultúra|sjastorfskou kultúrou]], v [[2. storočie|2. storočí]] sa rozšírila burgundská [[lubuská kultúra]]. Na začiatku [[4. storočie|4. storočia]] bola Lužica z väčšej časti opustená a nie je jasné, či sa zvyšky [[Germáni|Germánov]] stretli s prichádzajúcimi [[Slovania|Slovanmi]]. === Príchod Slovanov === Prítomnosť [[Slovania|Slovanov]] v Lužici je doložená na konci [[7. storočie|7. storočia]], prípadne až začiatkom [[8. storočie|8. storočia]], je však možné že do nej postupne prenikali už od [[6. storočie|6. storočia]]. Územie bolo osídľovane z juhu a juhovýchodu, v neskoršom období aj z východu. Predovšetkým v [[Dolná Lužica|Dolnej Lužici]] začalo osídlenie hustnúť až v [[9. storočie|9. storočí]], keď sa tu objavujú prvé opevnené [[hradisko|hradiská]]. Na území medzi riekami [[Labe]] a Bobr zmieňuje franský spis [[Bavorský geograf]] kmene [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]] (''Lunsizi'') s tridsiatimi ''civitas'' (pravdepodobne hradiská), [[Milčania|Milčanov]] (''Milzane'') s tridsiatimi ''civitas'' a [[Bjezučania|Bjezučanov]] (''Besunzane'') s dvoma ''civitas''. [[Milčania]] a [[Bjezučania]] sídlili najprv v [[Horná Lužica|Hornej Lužici]], [[Lužickí Srbi|Lužický Srbi]] v [[Dolná Lužica|Dolnej Lužici]]. Uvažuje sa tiež o kmeni [[Slubjania|Slubjanov]] (''Selpuli'', ''Selpoli'') zmieňovaných v prvom desaťročí [[11. storočie|11. storočia]] v súvislosti s regiónom západne od dnešného mesta [[Żary]] a Nice s hradiskom v dnešných [[Gmina Gubin|Polanowiciach]]<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Bobková|meno=Lenka|titul=Horní a Dolní Lužice|vydanie=|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-382-4|strany=17 – 18}}</ref>. V historickom povedomí o tomto období je tiež srbský knieža [[Dervan]] a glomačský [[Miliduch]], hoci títo vládli sálskym slovanským kmeňom mimo územia dnešnej Lužice.[[Súbor:Spreewaldkanal near Lübbenau.jpg|náhľad|Lužné lesy v okolí [[Spreewald]]u]]Už od prelomu [[8. storočie|8.]] a [[9. storočie|9. storočia]] sa západné hranice Lužice stali cieľom franskej (a neskôr východofranskej) expanzie. [[Východofranská ríša]] vytvorila na území Lužice v druhej polovici [[9. storočie|9. storočia]] najprv Východnú marku'','' neskôr predovšetkým pod vedením saských feudálov ''Srbskú marku''. V rokoch [[883]] – [[897]] (vláda [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]]) sem zasahovala moc [[Veľká Morava|Veľkomoravskej ríše]]<ref name=":0" />. === Stredovek a raný novovek === [[Súbor:Tafelstein1.jpg|náhľad|Najvyšší bod Lužice [[Smrk (Jizerské hory)|Taflowy kamjeń]]]]Po vzniku [[Nemecké kráľovstvo|Nemeckého kráľovstva]] bola Lužica obsadená [[Sasko|saským]] vojvodom [[Henrich I. Vtáčnik|Henrichom I. Vtáčnikom]] a začlenená do Východnej (saskej) marky ovládanej [[Markgróf Sigfried|markgrófom Sigfriedom]] (severnejšia časť) a do [[Meißensko|Meißenskej marky]] (južná časť). Na území Budyšínska vznikla marka, ktorú spravovali od konca 10. storočia [[Wettinovci]] (od roku [[1031]] [[markgróf]]i Východnej marky). Od začiatku [[11. storočie|11. storočia]] sa stretávajú v Lužici mocenské záujmy nemeckého, poľského a českého štátu. Konflikt medzi poľským kráľom [[Boleslav Chrabrý|Boleslavom Chrabrým]] a rímsko-nemeckým cisárom [[Henrich II.|Henrichom II]]. (od r. [[1003]]) skončil po 15 rokoch bojov mierom v [[Budyšín]]e, ktorým bolo Budyšínsko pripojené ako ríšske léno k [[Poľsko|Poľsku]]. Po Boleslavovej smrti a rozkladu centrálnej moci v [[Poľsko|Poľsku]] Budyšínsko od roku [[1033]] opäť pripadlo Rímskej ríši (neskoršej [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríši]]). V roku [[1076]] dostal ako léno časť územia neskoršej [[Horná Lužica|Hornej Lužice]] a časť [[Dolná Lužica|Dolnej Lužice]] (Východnú Marku) české knieža (neskôr kráľ) [[Vratislav II.|Vratislav II]]., ktorému sa však nepodarilo územie fakticky ovládnuť. Územie [[Horná Lužica|Hornej Lužice]] bolo znovu neskôr pripojené k českému štátu až za vlády [[Soběslav I.|Soběslava I]]. v roku [[1136]]. České panstvo nad Lužicou trvalo až do roku [[1253]]. V 11.–12. storočí získal územie [[Dolná Lužica|Dolnej Lužice]] rod saských [[Wettinovci|Wettinovcov]] (podstatnú časť Východnej marky už v roku [[1031]]). Od roku [[1303]]/[[1304]] patrilo územie nemeckým [[Askánci|Askáncom]], ktorí ho už v roku [[1253]] vyženili ako veno českej princeznej [[Beatrix]] (Boženy) Budyšínsko a Zhorelecko. V roku [[1268]] došlo poprvýkrát k oddeleniu Zhorelecka od Budyšínska, ktoré sa potom až do konca [[14. storočie|14. storočia]] sa vyvíjalo samostatne. Po vymretí rodu brandenburských [[Askánci|Askáncov]] získali územie v Lužici postupne [[Luxemburgovci]] (v roku [[1319]] Budyšínsko, [[1329]] Zhorelecko a [[1346]] [[Lubań]]). Tieto územia spolu s českým Žitavskom vytvorili jednotný územný celok, ktorý je potom od roku [[1410]] známy pod názvom [[Horná Lužica]]. V rokoch [[1348]] a [[1364]] – [[1368]] bola [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karolom IV]]. k [[Česká koruna|Českej korune]] prikúpená aj [[Dolná Lužica]]. V roku [[1356]] bola Lužica inkorporovaná do zväzku ''českých korunných krajín''. Na čele markgrófstva stál [[richtár]] ([[Richtár|fojt]]), od počiatku [[16. storočie|16. storočia]] boli menovaní dvaja richtári. Významné postavenie v rámci Lužice malo [[Šesťmestie]], spolok najvýznamnejších miest na obranu ich záujmov pred lúpežnými rytiermi a konkurenciou z ostatných ríšskych miest. Dolnolužické markgrófstvo bolo v roku [[1445]]/[[1462]] trvalo ochudobnené o [[Cottbus]] so širokým okolím (územie získal [[brandenburský kurfirst]]). V rokoch [[1469]] – [[1490]] držal obe Lužice (spolu so [[Sliezsko]]m a [[Morava|Moravou]]) český (proti) kráľ [[Matej I.|Matej Korvín]]. Násilné držanie Lužice samozrejme neuznával pražský kráľovský dvor a česká kráľovná [[Johana z Rožmitálu]] vedľa svojich ďalších titulov uvádzala aj titul [[Lužický markgróf|lužickej markgrófky]]. Tento titul sa objavuje napr. na sprievodnej listine [[Lev z Rožmitálu|Leva z Rožmitálu]]. Po smrti [[Matej I.|Mateja Korvína]] sa Lužice znovu stali súčasťou [[Krajiny českej koruny|krajín českej koruny]]. [[Súbor:Lausitz map 18thC.jpg|vľavo|náhľad|Historická mapa Dolnej a Hornej Lužice]] === Obdobie od tridsaťročnej vojny do Viedenského kongresu === V priebehu [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] získal [[Pražský mier|pražským mierom]] z roku [[1635]] celú Lužicu (okrem území okolo [[Cottbus]]u, ktoré ovládalo od [[15. storočie|15. storočia]] [[Brandenbursko]]) [[saský kurfirst]] Ján Juraj ako záloh od cisára [[Ferdinand II.|Ferdinanda II.]] Po [[Vestfálsky mier|Vestfálskom mieri]] ([[1648]]) bola záložná suma zvýšená z 60 ton na 72 ton [[Zlato (minerál)|zlata]] (zo 60 miliónov [[Toliar (historická minca)|toliarov]] na 72 miliónov). V [[18. storočie|18. storočí]] sa vyhradilo právo výplaty zálohu až po vymretí saského rodu po meči a návrat Lužice bez výplaty zálohu po vymretí saského rodu po praslici. Lužica formálne naďalej zostávala súčasťou [[Krajiny českej koruny|Českej koruny]]. V zálohu [[Albertínska vetva|albertínskej vetvy]] Wettinského t. j. saského kráľovského rodu zostala do [[19. storočie|19. storočia]]. [[Lužickí Srbi]] si zachovali [[rímskokatolícke náboženstvo]] a národnosť vďaka tomu, že záložná zmluva zaručovala náboženskú slobodu katolíkom a českí habsburskí králi na jej dodržovanie dbali. [[Súbor:Ceskoslovensko navrh hranic Hocke.jpg|náhľad|Návrh úprav hraníc Československa, nakreslil Jan Hocke v rokoch 1918 – 1919.]] === Obdobie od Viedenského kongresu do konca prvej svetovej vojny === Podľa ustanovení [[Viedenský kongres|Viedenského kongresu]] ([[1814]] – [[1815]]) pripadla celá [[Dolná Lužica|Dolná Lužice]] a severovýchodná časť [[Horná Lužica|Hornej Lužice]] [[Prusko (historické územie)|Prusku]]. V rámci [[Prusko|Pruska]] bola [[Dolná Lužica]] začlenená do provincie [[Brandenbursko]], zatiaľ čo [[Horná Lužica|Horná Lužice]] sa stala súčasťou provincie [[Sliezsko|Sliezska]]. Zvyšok [[Horná Lužica|Hornej Lužice]] zostal [[Sasko|Sasku]] a tvoril tak jeden z jeho krajov („Markgrófstvo Hornej Lužice“, v rokoch [[1835]] – [[1932]] „Budyšínský kraj“). Saská časť Hornej Lužice mala rozsiahlu samosprávu vrátane vlastného snemu. Podľa poslednej úpravy záložného práva sa mala pruská časť [[Horná Lužica|Hornej]] i [[Dolná Lužica|Dolnej Lužice]] vrátiť [[Krajiny českej koruny|Českej Korune]] bez výplaty zálohu po vymretí pruského kráľovského rodu po meči, celá záložná suma sa vzťahovala k saskej [[Horná Lužica|Hornej Lužici]] a o výplate platilo predošlé ustanovenie. Tieto zmluvy neboli vzaté na vedomie pri stanovení hraníc [[Nemecko|Nemecka]] a [[Česko-Slovensko|Československa]] po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]], neboli ale ani vyslovene zrušené. === Od konca prvej svetovej vojny do konca druhej svetovej vojny === Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] sa v Lužici objavilo hnutie požadujúce pripojenie k vznikajúcemu [[Česko-Slovensko|Československu]]. Od počiatku [[19. storočie|19. storočia]] až do konca [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bola Lužica rozdelená medzi [[Prusko]] a [[Sasko]]. Po vymretí Pruského rodu ([[Hohenzollernovci|Hohenzollernovcov]]) po meči sa mala celá Lužica navrátiť českému štátu, na tento fakt nebol ku koncu [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] veľmi v záujme víťazných mocností. Po skončení [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] sa objavili tendencie pripojiť Lužicu k vznikajúcemu [[Česko-Slovensko|Československu]] (s čím počítal hlavne [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryk]]), to však bolo zamietnuté rovnako ako utvorenie spolkovej krajiny Lužica v rámci Nemecka. Po odmietnutí tohto variantu sa lužické hnutie snažilo o vytvorenie jednotného [[Lužický spolkový štát|Lužického spolkového štátu]] v rámci [[Nemecko|Nemecka]], čo však taktiež nebolo realizované, a tak rozdelenie Lužice medzi [[Prusko]] a [[Sasko]] z doby [[Viedenský kongres|Viedenského kongresu]] pretrvalo až do konca [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1932]] dochádza k zrušeniu Budyšínskeho kraja a k jeho spojeniu so Saským krajom [[Drážďany]] do Drážďansko-Budyšínskeho kraja. === Obdobie od konca druhej svetovej vojny do súčasnosti === Na [[Postupimská konferencia|postupimskej konferencii]] bolo územie Lužice znova prerozdelené. Územie východne od rieky [[Nisa|Nisy]] bolo pričlenené k [[Poľsko|Poľsku]] (dnes je tato časť Lužice rozdelená medzi [[Lubuské vojvodstvo|Lubuské]] a [[Dolnosliezske vojvodstvo]]), zatiaľ čo územie západne od nej sa stalo súčasťou sovietskej okupačnej zóny [[Nemecko|Nemecka]]. Súčasne niektorí [[Lužickí Srbi]] žiadali pripojenie Lužice k [[Česko-Slovensko|Československu]], s čím však československý prezident [[Edvard Beneš]] nesúhlasil, pretože by sa tým obyvateľmi ČSR stala opäť početná nemecká menšina, daný návrh taktiež nebol v súlade s plánmi [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]]. Časť [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]] sa taktiež usilovala o vytvorenie samostatného štátu, čo bolo z podobných príčin taktiež neúspešné. [[Domowina]] (zastrešujúca organizácia Lužických Srbov) požadovala začlenenie celej nemeckej časti Lužice k spolkovej krajine [[Sasko]]. V referendách v pruskej časti Lužice však hlasovali pre pripojenie k [[Sasko|Sasku]] iba okresy na území [[Horná Lužica|Hornej Lužice]] (súčasť pruskej provincie [[Sliezsko|Sliezska]]), zatiaľ čo okresy na území [[Dolná Lužica|Dolnej Lužice]] (súčasť pruskej provincie [[Brandenbursko]]) to odmietli. Preto bola dosiaľ pruská časť [[Horná Lužica|Hornej Lužice]] začlenená do [[Sasko|Saska]], zatiaľ čo [[Dolná Lužica|Dolná Lužice]] zostala súčasťou [[Brandenbursko|Brandenburska]]. Status Brandenburska bol neskôr zmenený na zem ([[Prusko|Pruský štát]] bol rozhodnutím spojencov [[25. február]]a [[1947]] zrušený). [[7. október|7. októbra]] [[1949]] bol na území sovietskej okupačnej zóny Nemecka vyhlásený nový, komunistami ovládaný štátny útvar [[Nemecká demokratická republika]] (NDR), ktorá bola až do [[22. júl]]a [[1952]] federáciou 6 krajín ([[Berlín]], [[Brandenbursko]], [[Durínsko]], [[Meklenbursko-Predpomoransko]], [[Sasko]] a [[Sasko-Anhaltsko]]). [[23. júl]]a [[1952]] bolo federalistické zriadenie zrušené a NDR sa stala centralistickým štátom, v rámci ktorého bola Dolná Lužica začlenená do Cottbuského kraja, zatiaľ čo Horná Lužica bola rozdelená medzi [[Drážďanský kraj]] (väčšina územia) a Cottbuský kraj (menšia severná časť). V roku [[1989]] bol po nepokojoch komunistický mocenský monopol odstránený. [[3. október|3. októbra]] [[1990]] dochádza k zjednoteniu [[Nemecká demokratická republika|NDR]] zo [[Spolková republika Nemecko|Spolkovou republikou Nemecko]]. Tento deň tiež došlo k obnoveniu zemského usporiadania na území bývalej [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Na území nemeckej časti Lužice pôsobilo regionalistické hnutie „''Iniciatíva za nerozdelenú Lužicu''“ (''Inititative „Für eine ungeteilte Lausitz“''), ktoré však nenašlo dostatočný ohlas a tak opätovne nebola utvorená spolková krajina Lužica. Takmer celá nemecká časť [[Horná Lužica|Hornej Lužice]] bola znovu začlenená do obnoveného [[Sasko|Saska]] a [[Dolná Lužica]] s malou častou [[Horná Lužica|Hornej Lužice]] do Brandenburska. Tento stav trvá do súčasnosti. Po roku [[1989]] sa [[Lužickí Srbi]] snažili vytvoriť úzke vzťahy s [[Česko-Slovensko|Československom]], následne aj s [[Česko]]m, ale viac-menej neúspešne. Národnostné práva [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]] sú dnes garantované poľsko-nemeckou zmluvou a konkordátom Slobodného štátu [[Sasko]] s [[Vatikán]]om. [[Habsbursko-lotrinská dynastia]] dodnes disponuje titulom markgróf Hornej a Dolnej Lužice, ktorý po práve nalieha českému kráľovi == Jazyk == {{Catmore|Lužické jazyky}}[[Súbor:Budyšin Serbski Dom.JPG|náhľad|Sídlo Domowiny (Serbski Dom) v Budyšíne]] [[Súbor:Domowina-Logo 2015.png|náhľad|Symbol Domowiny]] Obyvateľstvo Lužice hovorí nemecky (najmä nemecká časť), poľsky (najmä poľská časť), česky (najmä česká časť) a lužickou srbčinou (najmä nemecká časť). Počet používateľov lužickej srbčiny sa odhaduje na asi 50 000 tisíc. [[Lužickí Srbi]] hovoria dvoma jazykmi: *[[hornolužická srbčina]] *[[dolnolužická srbčina]] Rozdiel medzi nimi je väčší ako medzi slovenčinou a češtinou. [[Hornolužická srbčina]] je podobná starej češtine z [[15. storočie|15. storočia]], má bližšie k [[Čeština|češtine]] ako k [[Poľština|poľštine]]. Dnes ju používa asi 40 000 ľudí. Hornolužický jazyk vznikol z kmeňového jazyka polabských [[Milčania|Milčanov]], ale aj [[Biežunčania|Biežunčanov]], [[Glomači|Glomačov]], [[Nišania|Nišanov]] a ďalších už dávno germanizovaných kmeňov. Je rozšírený v saských okresoch [[Budyšín]], Niesky, [[Kamenz]], Bischofwerda a v [[Brandenbursko|Brandenbursku]] v okresoch [[Hoyerwerda]] (Wojerecy), [[Weisswasser]] a [[Senftenberg]]. [[Dolnolužická srbčina]] je viac podobná [[Poľština|poľštine]], dnes ju používa asi 10 000 ľudí. Vznikla z kmeňového jazyku [[Lužičania|Lužičanov]], [[Sľubiania|Sľubianov]] a [[Sprévania|Sprévanov]] a možno aj iných [[Slovanské kmeňe|slovanských kmeňov]], ktoré žili na dolnom toku rieky [[Spréva|Sprévy]] a jej prítokoch. Má bližšie k [[Poľština|poľštine]] ako k [[Čeština|češtine]]. Používajú ju [[Lužickí Srbi]] v [[Brandenbursko|Brandenbursku]], najmä v menších mestách a v dedinách okresu [[Cottbus]]. [[Srbčina]] sa vyučuje na základných a stredných školách ako prvý, druhý, alebo cudzí jazyk. V [[Brandenbursko|Brandenbursku]] a [[Sasko|Sasku]] existuje televízne (ORB, ''Ostdeutscher Rundfunk Brandenburg'') a rozhlasové vysielanie v tomto jazyku, aj keď len niekoľkominútové resp. niekoľkohodinové. Srbčina sa vyučuje aj na kurzoch v Budyšíne a Cottbuse. Učitelia sa učia na Inštitúte srbských štúdií na Univerzite v Lipsku. [[Lužickí Srbi]] majú aj vlastnú organizáciu – ''[[Domowina|Domowinu]]''. [[Lužická srbčina]] je chránená ústavami [[Sasko|Saska]] a [[Brandenbursko|Brandenburska]]. Srbčina sa môže používať na súdoch aj úradoch, hoci sa to pre nedostatok tlmočníkov dnes nevykonáva. V [[Sasko|Sasku]] je spolu s nemčinou úradným jazykom.<ref>Karel Sklenář: Z Čech do Pompejí, vyd. Československý spisovatel 1989, kapitola Ke břehům Baltu, str. 133–163 (o Pobaltských Slovanech)</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Boguslawski|meno=W.|titul=Zeitschrift für slavische literatur, kunst und wissenschaft|vydanie=|vydavateľ=J.E.Schmaler|miesto=Bautzen|rok=1862|isbn=|strany=150 - 161|kapitola=Die polnische Herrschaft in der Lausitz|zväzok=1}}</ref> [[Súbor:Sorbisches Siedlungsgebiet-hsb.png|náhľad|406x406bod|Etnická štruktúra [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]] v rámci Lužice]] === Hymna Lužických Srbov === {| class="wikitable" !'''Hornolužickosrbsky''' !'''Dolnolužickosrbsky''' !'''Slovenský preklad''' |- |''Rjana Łužica,'' ''sprawna, přećelna,'' ''mojich serbskich wótcow kraj,'' ''mojich zbóžnych sonow raj,'' ''swjate su mi twoje hona!'' ''Časo přichodny,'' ''zakćěj radostny!'' ''Ow, zo bychu z twojeho'' ''klina wušli mužojo,'' ''hódni wěčnoh wopomnjeća!'' <br /> |''Rědna Łužyca,'' ''spšawna, pśijazna,'' ''mójich serbskich wóścow kraj,'' ''mójich glucnych myslow raj,'' ''swěte su mě twóje strony.'' ''Cas ty pśichodny,'' ''zakwiś radostny!'' ''Och, gab muže stanuli,'' ''za swój narod źěłali,'' ''gódne nimjer wobspomnjeśa!'' <br /> |''Krásna Lužica'' ''dobrá, priateľská,'' ''mojich srbských predkov kraj,'' ''mojich šťastných snov raj,'' ''sväté sú mi tvoje záhony.'' ''Čas budúci,'' ''radostne zakvitni!'' ''Ach, nech z tvojho lona vzídu muži,'' ''hodní večných spomienok!'' |} == Náboženstvo == [[Súbor:Sorben-Osterreiter-Panschwitz-Kuckau.jpg|náhľad|266x266bod|Veľkonočné zvyky [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]]]] [[Súbor:Sorbische Ostereier neu.jpg|náhľad|177x177bod|Veľkonočné vajíčka – písanky]] [[Súbor:Sorbs national-costume1.jpg|náhľad|285x285bod|Ženský kroj z [[Dolná Lužica|Dolnej Lužice]]]] Náboženstvo v Lužici je zložene z [[Latinská cirkev|rímskokatolíckeho náboženstva]] a potom časť patrí k príslušníkom [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania]] (od reformácie v Nemecku). Katolícke omše sa vysluhovali aj hornolužickej srbčine zatiaľ čo evanjelické omše výhradne v nemeckom jazyku. Dôvod bol veľmi jednoduchý. K evanjelikom a. v. sa totiž hlási väčšina [[Nemci|Nemcov]] v Sasku a Brandenbursku. Spoločné náboženstvo s protestantskými nemeckými spoluobčanmi umožňovalo ľahšie ponemčenie. Naopak katolícki Lužickí Srbi sa od nemeckého protestantského obyvateľstva odlišovali aj konfesionálne (viac sa orientovali na Čechov, (katolícky [[Seminár (katolíci)|seminár]] v [[Praha|Prahe]]), čo spôsobovalo zvýrazňovanie odlišnosti a lepšie uchovanie národných tradícií. == Tradície a zvyky == *Ptači kwas ''(Vtáčia svadba)'' : Vtáčia svadba (len v Hornej Lužice) 25. januára. Dnes už len ako detský zvyk, kedy deti za okno dávajú prázdny tanier, aby sa nechali obdarovať od vtákov, ktorí toho dňa slávia tzv. svadbu. Deti sa potom tiež prestroja za vtáky a po dedine vyberajú dary. Zvyk opäť vychádza z predkresťanskej doby, kedy ľudia verili v posmrtný život vo vtačej podobe – išlo teda o milodar mŕtvym v podobe potravy. *Zapustowy pśeśěg ''(Fašiangy)'' : Fašiangy = sprievod ľudí prezlečený do rôznych masiek. Zvyk podobný slovenskému. Koná sa napr. v Cottbusi *Debjenje jutrownych jejkow ''(Zdobenie veľkonočných vajíčok)'' : Zdobenie veľkonočných vajíčok. Veľkonoční zvyk podobný slovenskému. *Walkowanje jutrownych jejkow ''(Súťaž v gúľaní veľkonočných vajec)'' : Gúľanie veľkonočných vajec. Súťaživý Veľkonoční stále živý zvyk napr. na slepo. *Křižerjo ale i Jutrowne jěchanje ''(1. veľkonoční sviatok)'' : Tento zvyk má korene už v predkresťanskej dobe. V magickom kruhu obchádzali roľníci orbu obce, aby uchránili mladú sejbu pred zlými bytosťami. V kresťanskej dobe sa Osterreiten zmenilo v procesiu niekoľkých stoviek jazdcov na koňoch. V súčasnosti jazdí asi 1 700 jazdcov v niekoľkých jazdách/procesiách. *Chodojtypalenje ''(Pálenie Moreny/Čarodejnice)'' : Pálenie Moreny/Čarodejnice. Zvyk podobný tomu slovenskému, ale aj českému. *Mejestajenje ''(Stavanie Mája)'' : Stavenie Mája. Zvyk podobný slovenskému. *Łapanje kokota ''(Chytanie kohúta)'' :''„Chytanie kohúta“'', súťaž spojená s oblasťou Dolnej Lužice, ich víťazom sa stáva ten, kto utrhne pri jazde počas cvalu na koni hlavu, alebo krídlo kohútovi, ktorý je uviazaný v určitej výške. Víťaz si tak môže s zaviazanými očami z kruhu dievčat vybrať kráľovnú. Predtým sa používal živý kohút, v priebehu 20. storočia sa začal nahradzovať mŕtvym kohútom. *Lužická svadba : Výrazné zvyky spojené zo svadbou sú dnes prakticky opustené.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Fencl|meno=F.|titul=Svatba v Lužici|vydanie=|vydavateľ=|miesto=Praha|rok=1947|isbn=|strany=}}</ref> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Literatúra == * {{Citácia knihy|priezvisko=Bobková|meno=Lenka|titul=Horní a Dolní Lužice|vydanie=|vydavateľ=[[Libri]]|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-382-4|strany=232|meno2=Luděk|priezvisko2=Březina|priezvisko3=Zdichynec|meno3=Jan}} == Pozri aj == * [[Domowina]] * [[Šesťmestie]] * [[Horná Lužica]] * [[Dolná Lužica]] * [[Meißenské markgrófstvo]] * [[Lužické jazyky]] == Iné projekty == {{projekt|wikisource=Lužica}} == Externé odkazy == * [http://www.ceskenarodnilisty.cz/clanky/Luzice14.jpg Mapa Lužice v historických hraniciach] * [http://www.luzice.cz Spoločnosť priateľov Lužice] * [http://www.luzicke-hory.cz/historie/index.php?pg=clsrboc Lužice a Lužičtí Srbové] * [http://www.luzicane.narod.ru Ruská Spoločnosť priateľov Lužice] * [http://luzicane.narod.ru/Semirjaga_Luzicane_1955.djvu M.I.Semiryaga Lužičtí Srbové] * [http://www.zanikleobce.cz/index.php?obec=6247 Srbská v Čechách - ves na pomedzí Čech a Lužice] * [https://www.lausitz.la/serbskakarta.html Serbska karta Łužicy] == Zdroj == * {{preklad|cs|Lužice|16931390|de|Lausitz|191279782}} [[Kategória:Geografia Česka]] [[Kategória:Dejiny Česka]] [[Kategória:Historické územia v Nemecku]] [[Kategória:Historické územia v Poľsku]] [[Kategória:Historické územia v Česku]] daw9fvb83dxsr7mmbj1qzywqdtnjkdd Pravý Kríž 0 631299 8218958 7383375 2026-05-24T13:04:07Z Henryk Siuda 264914 typo 8218958 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Gustave_dore_crusades_the_discovery_of_the_true_cross.jpg|náhľad| [[Gustave Doré|G. Doré]] : nájdenie svätého Kríža]] '''Pravý kríž'''<ref name="Hall">Pravý kříž, jeho historie. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Hall | meno = James | prekladatelia = Allan Plzák | titul = Slovník námětů a symbolů ve výtvarném umění | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Mladá fronta | rok = 1991 | isbn = 80-204-0205-5 | počet strán = 517 | strany = 373-374 }}</ref> alebo '''Svätý Kríž''' je označenie pre [[Kríž (symbol)|kríž]], na ktorom bol ukrižovaný [[Ježiš Kristus]]. Z tohto kríža sa od čias [[Konštantín I. (cisár)|cisára Konštantína]] stal hlavným [[Symbol|symbolom]] [[Kresťanstvo|kresťanstva]] a je preto predmetom úcty. Jeho časti sú uchovávané a uctievané ako [[Relikvia|relikvie]]. Krížu sú tiež zasvätené [[Kostol|kostoly]] a [[Kaplnka|kaplnky]] . == Legenda == Stredoveké legendy, ako napríklad ''Zlatá legenda'', hovoria rôzne verzie príbehu o svätom Kríži, od [[Prvotný hriech|prvotného hriechu]] po Vykúpenie, nájdenie strateného a nakoniec vztýčenie vybojovaného kríža. === Pôvod dreva === Podľa legendy [[Adam a Eva|Adam]] vzal z [[Raj|raja]] konár zo [[Strom poznania dobra a zla|stromu poznania dobra a zla]], ktorý potom prechádzal z ruky do ruky až k [[Mojžiš (Biblia)|Mojžišovi]], ktorý naň ako na žrď upevnil bronzového hada. V tom videli predurčenie [[Krížová cesta|Ježišovho ukrižovania]]. Drevo potom vraj v [[Jeruzalem|Jeruzaleme]] slúžilo ako lávka cez vodný prúd. [[Kráľovná zo Sáby]] ho potom uctila a radšej prešla vodou bosá, než aby na drevo stúpila. Nakoniec drevo našli v rybníku [[Bethesda (Maryland)|Bethesda]] a bol použitý na kríž pre [[Ježiš Kristus|Ježiša]]. Voda rybníku vraj mala zázračnú moc a liečila chorých, ktorí ju pili.<ref name="Hall"/> === Nájdenie svätého Kríža === Kríž bol nájdený roku [[325]] pri vykopávkach vykonávaných na príkaz [[Konštantín I. (cisár)|cisára Konštantína]], ktorého cieľom bolo nájsť [[Boží hrob]]. Konštantín zamýšľal vybudovať na jeho mieste honosnú [[Bazilika|baziliku]]. V tom čase sa na púť do [[Svätá zem|Svätej zeme]] vydala aj jeho matka, cisárovná [[Helena (matka Konštantína I.)|Helena]], ktorá sa chcela modliť na svätých miestach, nechať tu vybudovať ďalšie stavby a zároveň skontrolovať hospodárenie s peniazmi určenými na stavbu baziliky. Podľa podania [[Ambrosius Milánsky|svätého Ambróza]] našla zvyšky kríža a ďalšie relikvie cisárovná Helena roku [[326]].<ref name="broumov"> [http://www.klaster-broumov.cz/relikviar-sv-krize.htm Relikviár sv. kríža], Benetiktinské opátstva sv. </ref> Na jednej strane kopca [[Golgota]] bola nájdená jednomiestna jaskynná hrobka pozostávajúca z komory a predsiene, na inej strane Golgoty v inej jaskyni boli nájdené tri priečne trámy, zodpovedajúce tomu, že s [[Ježiš Kristus|Ježišom]] boli (Lk 23,32-33) ukrižovaní dvaja zločinci, tri klince a drevená tabuľka s trojjazyčným nápisom "Ježiš Nazaretský, kráľ židovský".<ref>"Ježiš Nazaretský,kráľ židov..."</ref>.Ježišov trám bol potom určený na základe zázraku, uzdravenia ťažko chorej ženy. <ref name="broumov" /> Za deň nájdenia sa udávalo [[13. september|13. septembra]]. Po návrate do Ríma uložila Helena niekoľko častí Kristovho kríža; Niekoľko tŕňov z Kristovej koruny, dva klince, časť tabuľky s nápisom "Ježiš Nazaretský" a priečny trám jedného zo zločincov (polepšeného, ktorého tradícia nazýva Dismas<ref name="sahnout" />) vo svojom paláci, ktorý cisár Konštantín na želanie svojej matky roku [[328]] venoval [[Pápež|rímskemu biskupovi]] <ref name="sahnout" /> a nechal ho prestavať na chrám Svätého Kríža.<ref name="broumov"> [http://www.klaster-broumov.cz/relikviar-sv-krize.htm Relikviár sv. kríža], Benetiktinské opátstva sv. </ref> K slávnostnému vyvýšeniu kríža v [[Bazilika Svätého hrobu|Konštantínovej bazilike]] nad Božím hrobom došlo asi v r. [[335]]. Konštantínov životopisec [[Eusebios z Kaisareie|Eusébius z Cézarey]] cituje celý text listu cisára Konštantína jeruzalemskému biskupovi Makarim, v ktorom cisár velebil podivuhodné okolnosti, za ktorých boli relikvie nájdené. <ref name="sahnout" /> Nález pripomína aj jeruzalemský biskup Cyril aj milánsky biskup [[Ambrosius Milánsky|Ambróz]] . <ref name="sahnout"> Ing. </ref> === Povýšenie svätého Kríža === V roku [[614]] pri dobytí Jeruzalema [[Perzská ríša|Peržanmi]] sa ostatky kríža dostali ako vojnová korisť Chosroese II. do [[Irán|Perzie]].{{Bez citácie}} Cisár [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Herakleios]] ich priniesol späť do Jeruzalema a tam [[3. máj|3. mája]] [[628]] odovzdal patriarchovi Zachariášovi.{{Bez citácie}} Podľa legendárneho podania (napr. Zlatá legenda ) je [[14. september]], sviatok Povýšenia svätého Kríža, dňom, keď opäť získali [[Relikvia|relikvie]] Kristovho kríža od Peržanov.{{Bez citácie}} == Kult pozostatkov Kríža == V [[Jeruzalem|Jeruzaleme]] sa od [[5. storočie|5. storočia]] vystavovali pozostatky dreva z Kristovho kríža pre uctenie veriacimi v rámci osláv výročia posvätenia [[Bazilika Svätého hrobu|baziliky Božieho hrobu]] [[14. september|14. septembra]].{{Bez citácie}} Vo [[Východná cirkev|východných cirkvách]] sa sviatok začal sláviť v [[7. storočie|7. storočí]]{{Bez citácie}} A neskôr došlo k jeho rozšíreniu aj do [[Latinská cirkev|Západnej cirkvi]].{{Bez citácie}} K dátumu [[3. máj|3. mája]] vznikol na Západe sviatok{{Bez citácie}} Nesprávne označovaný výrazom Nájdenie svätého Kríža, zatiaľ čo na Východe bolo slávené iba 14. septembra ako Povýšenia sv. Kríža.{{Bez citácie}} Toto prevzal Západ o viac než storočie neskôr.{{Bez citácie}} V [[Miláno|Miláne]] je vraj doložený dokonca až v [[11. storočie|11. storočí]].{{Bez citácie}} Podľa opisov pútnikov do [[Jeruzalem|Jeruzalema]] z [[4. storočie|4.]] až [[6. storočie|6. storočia]] bola tabuľka drevená (Antonius z Piacenzy, ktorý ju držal v rukách, uvádza, že bola z orechového dreva), pretretá vápnom, a boli na nej slová "kráľ židovský" v hebrejčine, gréčtine a latinčine. V [[Evanjelium podľa Jána|evanjeliu]] podľa [[Ján (apoštol)|sv. Jána]] sa uvádza, že nápis mal znieť "Ježiš Nazaretský, kráľ židovský"<ref>"Ježiš Nazaretský,kráľ židovský...."</ref>. Z toho sa usudzuje, že cisárovná Helena odviezla do Ríma časť tabuľky s nápisom "Ježiš Nazaretský".<ref name="sahnout"> Ing. </ref> V roku [[1492]] bola pri reštaurovaní [[Bazilika Svätého hrobu|baziliky sv. Kríža Jeruzalemského]] v [[Rím]]e objavená debnička z olova s nápisom "Titulus crucis" a pečaťou z roku [[1143]], kedy kostol prešiel predchádzajúcou prestavbou. Debnička bola bola zamurovaná pod oltárom v miestach niekdajšej súkromnej Heleninej kaplnky. Po otvorení bola nájdená tabuľka z orechového dreva so stopami po vápnovém nátere a s trojjazyčným textom "Ježiš Nazaretský". Roku [[1496]] pápež [[Alexander VI.]] vyhlásil tento nález za autentickú relikviu, ktorú do [[Rím|Ríma]] dopravila svätá Helena.<ref name="sahnout"> Ing. </ref> Grécky aj latinský nápis boli písané zrkadlovo sprava doľava, po vzore hebrejčiny.<ref name="sahnout" /> Priamo v [[Kostol svätého Kríža (Rím)|kostole svätého Kríža]] v [[Rím|Ríme]] sú doteraz uchovávané v samostatných relikviárňach časti kríža, dva tŕne z tŕňovej koruny, tabuľka s čitateľným nápisom ''NAZARENUS'' - Nazaretský (nazývaná [[Titulus Crucis]]) a jeden klinec z kríža.<ref> [http://www.fatym.com/view.php?nazevclanku=kostel-sv-krize-v-rime&cisloclanku=2009040041 Kostol Sv. Kríža v Ríme], Faty Vranov nad Dyjí </ref> Jeden klinec z kríža, vsadený do zlata, je súčasťou [[Svätovítsky poklad|svätovítského pokladu]] v [[Praha|pražskej]] [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|katedrále]]. <ref> [http://old.hrad.cz/castle/sbirky_poklad.html Svätovítskej poklad], archivovaná verzia oficiálnych stránok Pražského hradu, kancelária prezidenta republiky </ref> Fragment z Pravého Kríža je v [[Katedrála Notre-Dame|Notre Dame]] <ref>[https://www.rt.com/news/456622-notre-dame-cross-crown-relics/ True Cross and Crown of Thorns: Priceless treasures of Notre Dame, rt.com]</ref> == Chrámy zasvätené svätému Krížu == * [[Kostol svätého Kríža]] * Kaplnka svätého Kríža * [[Kostol Nájdenia svätého Kríža]] * Kaplnka Nájdenia svätého Kríža * [[Kostol Povýšenia svätého Kríža]] * Kaplnka Povýšenia svätého Kríža == Referencie == <references /> == Zdroj == * {{Preklad|cs|Svatý Kříž|16999081}} == Pozri aj == * [[Kríž (symbol)|Kríž]] * [[Krucifix]] * [[Ukrižovanie Ježiša Krista]] * [[Ježiš Kristus]] * [[Turínske plátno]] * [[Arma Christi]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * Jeryz Pysiak: ''Kult relikvií umučení páně v ideologii královské vlády ve Francii a v Anglii ve 13. století: Ludvík Svatý a Jindřich III.'', [http://stavitele-katedral.cz/jerzy-pysiak-kult-relikvii-umuceni-pane-v-ideologii-kralovske-vlady-ve-francii-a-v-anglii-ve-13-stoleti-ludvik-svaty-a-jindrich-iii/], česky publikované v knihe: Peter Kováč: ''Kristova trnová koruna'', Ars auro prior, edice Stavitelé katedrál 2, Praha 2009, s. 209 - 233. * Ing. Rudolf Minář, Pavel Záchvěj: [http://web.katolik.cz/feeling/1_5.htm Bazilika Svatého Kříže Jeruzalémského], in: ''Pojď si sáhnout na Boha'', web.katolik.cz, 2004 * Michael Hesemann: ''Ježíšova tabulka'', ''Němí svědkové z Golgoty'' [[Kategória:Ježiš Kristus]] [[Kategória:Relikvie]] [[Kategória:Pašie]] [[Kategória:Kresťanské pojmy]] [[Kategória:Dejiny kresťanstva]] ludtcnnbgrn9bu8j67tsb3lryxjmqm5 Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 0 633151 8218956 8213208 2026-05-24T13:03:16Z Peter 51345 269569 8218956 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji |rok=2025 |logo= |veľkosť loga= |usporiadateľ=Švédsko |2 usporiadateľ=Dánsko |dátum=9. – 25. máj 2025 |počet tímov=16 |počet dejísk=2 |počet miest=2 |dejiská=[[Štokholm]], [[Herning]] |víťaz=USA |počet titulov=3 |druhý=SUI |tretí=SWE |štvrtý=DEN |zostupujúci=KAZ |2 zostupujúci=FRA |postupujúci=GBR |2 postupujúci=ITA |zápasy=64 |aktualizácia= |najproduktívnejší hráč={{CZE}} [[David Pastrňák]] <br/><small>(15 bodov)<small/>|najužitočnejší hráč={{SUI}} [[Leonardo Genoni]]|góly=373|návštevnosť=489450}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025''' boli v poradí 88. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko=| meno=| autor=| odkaz na autora=| titul=IIHF - Home 2025 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url=https://www.iihf.com/en/events/2025/wm | vydavateľ=iihf.com | miesto=| dátum vydania=| dátum aktualizácie=2025-05-25| dátum prístupu= | jazyk=en}}</ref>Turnaj Top divízie sa hral v [[Štokholm|Štokholme]] a [[Herning|Herningu]] vo [[Švédsko|Švédsku]] a [[Dánsko|Dánsku]] od 9. do 25. mája 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko=| meno=| autor=| odkaz na autora=| titul=2025 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/905/ | vydavateľ=stats.iihf.com | miesto=| dátum vydania=| dátum aktualizácie=2025-05-25| dátum prístupu= | jazyk=en}}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka bol bol tím [[České národné hokejové mužstvo|Česka]]. Víťazom turnaja sa stál tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. ==Kvalifikácia== ;Kvalifikovaní ako hostitelia :{{SWE|lh|1}} :{{DEN|lh|1}} ;Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|Majstrovstvách sveta 2024]] :{{CZE|lh|1}} :{{FIN|lh|1}} :{{FRA|lh|1}} :{{CAN|lh|1}} :{{KAZ|lh|1}} :{{LAT|lh|1}} :{{GER|lh|1}} :{{NOR|lh|1}} :{{AUT|lh|1}} :{{SVK|lh|1}} :{{SUI|lh|1}} :{{USA|lh|1}} ;Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024 – I. divízia|I. A divízie MS 2024]] :{{HUN|lh|1}} :{{SLO|lh|1}} ==Dejiská== {| class="wikitable" style="text-align:center;" !{{SWE|w}} | rowspan="4" |{{LocMap+ |Škandinávia|float=none |width=250|caption=|places= {{LocMap~ |Škandinávia|lat=59.293556|lon=18.083236|label='''[[Štokholm]]'''|position=left}} {{LocMap~ |Škandinávia|lat=56.118|lon=8.9525|label='''[[Herning]]'''|position=right}} }} !{{DEN|w}} |- ![[Štokholm]] ![[Herning]] |- |[[Avicii Arena]]<br>Kapacita: 16 000 |[[Jyske Bank Boxen]]<br>Kapacita: 15 000 |- |[[Súbor:Stockholm Globe Arena.jpg|200px]] |[[Súbor:Jyske Bank Boxen.jpg|200px]] |} ==Nasadenie== Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to využili, pretože Fínsko malo byť pôvodne v skupine B a Švajčiarsko v skupine A.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko= | meno= | autor= | odkaz na autora= | titul=IIHF - The 2025 IIHF Ice Hockey World Championship grouping revealed | url=https://www.iihf.com/en/events/2025/wm/news/61723/the_2025_iihf_ice_hockey_world_championship_groupi | vydavateľ=iihf.com | dátum vydania= | dátum aktualizácie= | dátum prístupu=2024-05-30 | miesto= | jazyk=en }}</ref> Taktiež bolo vymenené Švédsko so Spojenými štátmi, aby obaja usporiadatelia neboli v jednej skupine. ''V zátvorke je poradie v aktuálnom rebríčku IIHF.'' {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Štokholm) *{{CAN|lh|1}} (1) *{{FIN|lh|1}} (3) *{{SWE|lh|1}} (7) *{{SVK|lh|1}} (9) *{{LAT|lh|1}} (10) *{{AUT|lh|1}} (13) *{{FRA|lh|1}} (14) *{{SLO|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Herning) *{{CZE|lh|1}} (4) *{{SUI|lh|1}} (5) *{{USA|lh|1}} (6) *{{GER|lh|1}} (8) *{{DEN|lh|1}} (11) *{{NOR|lh|1}} (12) *{{KAZ|lh|1}} (15) *{{HUN|lh|1}} (18) {{Stĺpce-koniec}} ==Súpisky== ''Hlavný článok: [[Súpisky Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2025]]'' Súpiska každého tímu pozostáva z minimálne 15 korčuliarov (útočníkov a obrancov) a dvoch brankárov a maximálne 22 korčuliarov a troch brankárov. Všetkých 16 zúčastnených krajín muselo po potvrdení svojimi príslušnými národnými asociáciami predložiť „dlhý zoznam“ najneskôr dva týždne pred turnajom a konečný zoznam do stretnutia pasovej kontroly pred začiatkom turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=IIHF - Tournament Info 2025 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP | url=https://www.iihf.com/en/events/2025/wm/tournamentinfo/59072/player_entry | vydavateľ=IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu=2025-05-06 | jazyk=en}}</ref> ==Základné skupiny== {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2026 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]] – [[UTC+2]]).'' ===Skupina A=== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=0|sg=34|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=0|p=1|sg=28|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh|1}}|v=4|vp=2|pp=0|p=1|sg=22|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{AUT|lh|1}}|v=2|vp=2|pp=0|p=3|sg=21|ig=18|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=25}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=4|sg=9|ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=9|ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{FRA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=8|ig=27|pozadie=#ffcccc}} |} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=9. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1={{AUT|lh|2}} |mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}''' |skóre={{ku|1|2}} |tretiny={{tretiny|1|2|0|0|0|0}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=6 822 |stav={{ku|0|1|}}<br>{{ku|0|2|}}<br>{{ku|1|2}} |brankár1=[[Atte Tolvanen]] |brankár2=[[Juuse Saros]] |góly1=<br><br>[[Brend Wolf]] (Unterweger, Schneider) - 13:54 |góly2=04:38 - [[Patrik Puistola|Puistola]] (Salo, Hämeenaho)<br>07:06 - [[Juuso Parssinen|Parssinen]] (Seppälä, Pesonen) |rozhodca={{CAN}} Michael Campbell |rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig |čiarový={{USA}} Shane Gustafson |čiarový2={{SWE}} Ludek Lundgren |tresty1=8 |tresty2=8 |strely1=16 |strely2=28 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A01_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=9. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2={{SVK|lh|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=12 530 |skóre={{ku|5|0}} |tretiny={{tretiny|3|0|1|0|1|0}} |góly1=[[Mikael Backlund]] (Heineman, Lindholm) - 11:17<br>[[Leo Carlsson]] (Pettersson, Johansson) - 18:50<br>[[Jonas Brodin]] (Larsson, Lundestrom) - 19:54<br><br>[[Elias Lindholm]] (Gustafsson, Backlund) - 38:46<br><br>[[Mika Zibanejad]] (Andersson, Pettersson) - 57:33 |góly2= |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|3|0}}<br><br>{{ku|4|0}}<br><br>{{ku|5|0}} |brankár1=Jacob Markstrom |brankár2=Patrik Rybár |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca={{FIN}} Riku Brander |rozhodca2={{DEN}} Mads Frandsen |čiarový={{USA}} Jake Davis |čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek |tresty1=0 |tresty2=2 |strely1=20 |strely2=15 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a03_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=10. máj 2025 |čas=12:20 |mužstvo1={{SLO|lh|2}} |mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}''' |skóre={{ku|0|4}} |tretiny={{tretiny|0|1|0|3|0|0}} |góly1= |góly2=7:22 [[Bo Horvat]] (MacKinnon, Konecny)<br><br>23:41 - [[Nathan MacKinnon]] (Weegar)<br>33:38 - Bo Horvat (MacKinnon, Montour)<br>36:55 - [[Noah Dobson]] (Celebrini, O'Reilly) |stav={{ku|0|1}}<br><br>{{ku|0|2}}<br>{{ku|0|3}}<br>{{ku|0|4}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=9 011 |brankár1= |brankár2= |rozhodca={{SWE}} Mikael Holm |rozhodca2={{GER}} André Schrader |čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne |čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä |tresty1=14 |tresty2=4 |strely1=11 |strely2=44 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a05_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=10. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2={{AUT|lh|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=12 530 |skóre={{ku|4|2}} |tretiny={{tretiny|0|0|1|1|3|1}} |stav=0 : 1<br>1 : 1<br>1 : 2<br>2 : 2<br>3 : 2<br>4 : 2 |góly1=<br>Zibanejad - 33:26<br><br>Brodin - 57:41<br>Zibanejad - 57:53<br>Wennberg - 58:39 |góly2=25:30 - Baumgartner<br><br>52:26 - Kasper |brankár1= |brankár2= |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca={{CZE}} Jan Hribik |rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane |čiarový={{SUI}} Dominik Schlegel |čiarový2={{LAT}} Davis Zunde |tresty1=2 |tresty2=8 |strely1=25 |strely2=16 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A07_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=10. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1={{FRA|lh|2}} |mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}''' |skóre={{ku|1|4}} |tretiny={{tretiny|1|0|0|1|0|3}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=7 564 |stav=1 : 0<br>1 : 1<br>1 : 2<br>1 : 3<br>1 : 4 |brankár1= |brankár2= |góly1=Fabre - 15:02 |góly2=<br>35:36 - Dzierkals<br>42:02 - Zile<br>58:36 - Locmelis<br>59:29 - Locmelis |rozhodca= |rozhodca2= |čiarový= |čiarový2= |tresty1=8 |tresty2=4 |strely1=19 |strely2=20 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A09_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=11. máj 2025 |čas=12:20 |mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}''' |mužstvo2={{SLO|lh|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=3 870 |skóre={{ku|3|1}} |tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|1}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br><br>{{ku|3|0}}<br><br>{{ku|3|1}} |góly1=[[Sebastián Čederle]] ([[Adam Sýkora|Sýkora]]) - 8:20<br>[[Pavol Regenda]] ([[Samuel Kňažko|Knažko]], [[Mário Grman|Grman]]) - 9:26<br><br>[[Michal Krištof]] ([[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Dávid Mudrák|Mudrák]]) - 31:12 |góly2=<br><br><br><br><br>46:29 - [[Ken Ograjensek]] (Sabolič, Macuh) |brankár1=[[Samuel Hlavaj]] |brankár2=[[Matija Pintaric]] |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca= |rozhodca2= |čiarový= |čiarový2= |tresty1=10 |tresty2=10 |strely1=39 |strely2=18 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a11_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=11. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1={{LAT|lh|2}} |mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}''' |skóre={{ku|1|7}} |tretiny={{tretiny|1|2|0|3|0|2}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=9 531 |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|1|1}}<br>{{ku|1|2}}<br><br>{{ku|1|3}}<br>{{ku|1|4}}<br>{{ku|1|5}}<br><br>{{ku|1|6}}<br>{{ku|1|7}} |góly1=[[Eduards Tralmaks]] ([[Dans Locmelis|Locmelis]]) - 7:05 |góly2=<br>9:30 - [[Travis Konecny]] ([[Travis Sanheim|Sanheim]], [[Sidney Crosby|Crosby]])<br>10:31 - [[Nate MacKinnon]] ([[Bo Horvat|Horvat]])<br><br>27:11 - [[Kent Johnson]] ([[Brandon Montour|Montour]], Crosby)<br>31:10 - Kent Johnson<br>39:36 - Travis Konecny<br><br>45:09 - [[Macklin Celebrini]] (Konecny, Crosby)<br>55:18 - [[Barrett Hayton]] ([[Philip Danault|Danault]]) |brankár1=[[Gustavs Grigals]] |brankár2=[[Mac-Andre Fleury]] |rozhodca= |rozhodca2= |čiarový= |čiarový2= |tresty1=12 |tresty2=12 |strely1=17 |strely2=37 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a13_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=11. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}''' |mužstvo2={{FRA|lh|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=3 832 |skóre={{ku|4|3}} pp |tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|2|1|0}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|1|1}}<br><br>{{ku|1|2}}<br>{{ku|1|3}}<br>{{ku|2|3}}<br>{{ku|3|3}}<br><br>{{ku|4|3}} |góly1=<br>[[Teuvo Teravainen]] ([[Mikko Lehtonen|Lehtonen]], [[Vili Saarijarvi|Saarijarvi]]) - 37:33<br><br><br><br>[[Eeli Tolvanen]] (Lehtonen) - 58:27<br>Eeli Tolvanen (Lehtonen, Teravainen) - 59:32<br><br>[[Juuso Parssinen]] (Tolvanen, [[Juho Lammikko|Lammikko]]) - 61:24 |góly2=28:01 - [[Kevin Bozon]] ([[Kevin Spinozzi|Spinozzi]], [[Tim Bozon|T. Bozon]])<br><br><br> 50:57 - Tim Bozon ([[Jordann Perret|Perret]], [[Pierre-Edouard Bellemare|Bellemare]])<br>57:18 - Jordann Perret (Bellemare) |brankár1=[[Emil Larmi]] |brankár2=[[Antoine Keller]] |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca={{CAN}} Michael Campbell |rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm |čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne |čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel |tresty1=6 |tresty2=4 |strely1=51 |strely2=19 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a15_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=12. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}''' |mužstvo2={{SVK|lh|1}} |skóre={{ku|3|2}} sn |tretiny={{tretiny|2|0|0|1|0|1|0|0|1|0}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=4 375 |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br><br>{{ku|2|1}}<br><br>{{ku|2|2}} |brankár1=[[David Kickert]] |brankár2=[[Samuel Hlavaj]] |góly1=[[Peter Schneider]] ([[Bernd Wolf|Wolf]], [[Marco Kasper|Kasper]]) - 7:33<br>Marco Kasper (Schneider, [[Clemens Unterweger|Unterweger]]) - 11:22<br><br><br> |góly2=<br><br><br>26:15 - [[Samuel Honzek]]<br><br>50:53 - [[Matúš Sukeľ]] ([[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]]) |nájazdy1=Marco Kasper - {{Sn-nep}}<br>[[Dominic Zwerger]] - {{Sn-nep}}<br>[[Benjamin Baumgartner]] - {{Sn-nep}}<br>[[Lukas Haudum]] - {{Sn-gól}}<br>Peter Schneider - {{Sn-gól}} |nájazdy2={{Sn-nep}} - [[Maxim Čajkovič]]<br>{{Sn-gól}} - [[Martin Chromiak]]<br>{{Sn-nep}} - [[Dalibor Dvorský]]<br>{{Sn-nep}} - [[Róbert Lantoši]]<br>{{Sn-nep}} - [[Michal Krištof]] |rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen |rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig |čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren |čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel |tresty1=8 |tresty2=4 |strely1=22 |strely2=33 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a17_74_5_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=12. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1={{FIN|lh|2}} |mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}''' |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=12 530 |skóre={{ku|1|2}} |tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|0}} |stav={{ku|0|1}}<br><br>{{ku|0|2}}<br><br>{{ku|1|2}} |góly1=<br><br><br><br>[[Harri Pesonen]] ([[Mikko Lehtonen|Lehtonen]], [[Hannes Bjorninen|Bjorninen]]) - 53:04 |góly2=4:45 - [[Leo Carlsson]] ([[Erik Gustafsson|Gustafsson]], [[Lucas Raymond|Raymond]])<br><br>27:23 - [[Jonas Brodin]] (Raymond) |brankár1=[[Juuse Saros]] |brankár2=[[Jacob Markstrom]] |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane |rozhodca2={{GER}} Andre Schrader |čiarový={{USA}} Jake Davis |čiarový2={{USA}} Shane Gustafson |tresty1=8 |tresty2=2 |strely1=19 |strely2=41 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a19_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=13. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1={{SLO|lh|2}} |mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}''' |skóre={{ku|2|5}} |tretiny={{tretiny|0|0|2|4|0|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=3 423 |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|1|1}}<br>{{ku|1|2}}<br>{{ku|1|3}}<br>{{ku|2|3}}<br>{{ku|2|4}}<br><br>{{ku|2|5}} |brankár1=[[Kristers Gudlevskis]] |brankár2=[[Lukas Horak]] |góly1=[[Marcel Mahkovec]] ([[Nik Simsic|Simsic]]) - 22:40<br><br><br><br>[[Blaz Gregorc]] - 32:54 |góly2=<br>28:50 - [[Kristians Rubins]] ([[Haralds Egle|Egle]], [[Toms Andersons|Andersons]])<br>32:02 - [[Anri Ravinskis]] ([[Eduards Tralmaks|Tralmaks]], [[Janis Jaks|Jaks]])<br>32:23 - [[Martins Dzierkals]] ([[Toms Andersons|Andersons]], [[Markuss Komuls|Komuls]])<br><br>33:45 - [[Dans Locmelis]] ([[Robers Mamcics|Mamcics]], Tralmaks)<br><br>54:16 - Eduards Tralmaks (Rubins) |rozhodca={{CAN}} Michael Campbell |rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm |čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne |čiarový2={{FIN}} Tommi Niittyla |tresty1=0 |tresty2=4 |strely1=18 |strely2=24 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a21_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=13. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}''' |mužstvo2={{FRA|lh|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=4 124 |skóre={{ku|5|0}} |tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br><br>{{ku|3|0}}<br><br>{{ku|4|0}}<br>{{ku|5|0}} |góly1=[[Bo Horvat]] ([[Tyson Foerster|Foerster]]) - 6:32<br>[[Will Cuylle]] ([[Kent Johnson|Johnson]], [[Ryan O'Reilly|O'Reilly]]) - 12:11<br><br>[[Sidney Crosby]] ([[Brandon Montour|Montour]]) - 37:31<br><br>Bo Horvat ([[Travis Konecny|Konecny]], [[Nathan MacKinnon|MacKinnon]]) - 43:57<br>Brandon Montour ([[Barrett Hayton|Hayton]], [[Brayden Schenn|Schenn]]) - 51:05 |góly2= |brankár1=[[Jordan Binnington]] |brankár2=[[Julian Junca]] |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca={{CZE}} Jan Hribik |rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari |čiarový={{CZE}} Jiří Ondráček |čiarový2={{LAT}} Davis Zunde |tresty1=2 |tresty2=4 |strely1=36 |strely2=15 |správa=https://stats.iihf.com/hydar/905/ihm905a23_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=14. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}''' |mužstvo2={{FRA|lh|1}} |skóre={{ku|2|1}} |tretiny={{tretiny|0|0|1|1|1|0}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=2 915 |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|1|1}}<br><br>{{ku|2|1}} |brankár1=[[Samuel Hlavaj]] |brankár2=[[Antoine Keller]] |góly1=[[Martin Chromiak]] ([[Samuel Honzek|Honzek]], [[Dalibor Dvorský|Dvorský]]) - 29:32<br><br><br>[[Mislav Rosandič]] ([[Maxim Čajkovič|Čajkovič]], [[Michal Krištof|Krištof]]) - 49:13 |góly2=<br>34:34 - [[Louis Boudon]] ([[Aurelien Dair|Dair]], [[Sacha Treille|Treille]]) |rozhodca={{CAN}} Michael Campbell |rozhodca2={{GER}} Andre Shrader |čiarový={{USA}} Jake Davis |čiarový2={{FIN}} Tommi Niittyla |tresty1=4 |tresty2=8 |strely1=35 |strely2=20 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a25_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=14. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1={{LAT|lh|2}} |mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}''' |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=12 530 |skóre={{ku|0|6}} |tretiny={{tretiny|0|0|0|2|0|4}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|0|2}}<br><br>{{ku|0|3}}<br>{{ku|0|4}}<br>{{ku|0|5}}<br>{{ku|0|6}} |góly1= |góly2=30:15 - [[Rasmus Andersson]] ([[Elias Lindholm|Lindholm]])<br>30:27 - [[Anton Bengtsson|Bengtsson]] ([[Alexander Wennberg|Wennberg]], [[Jonas Brodin|Brodin]])<br><br>40:36 - [[Lucas Raymond]] ([[Lao Carlsson|Carlsson]], [[Isac Lundestrom|Lundestrom]])<br>48:32 - [[Adam Larsson]] ([[Jesper Froden|Froden]], Carlsson)<br>50:46 - [[Mika Zibanejad]] ([[Alexander Wennberg|Wennberg]], Brodin)<br>58:49 - Elias Lindholm (Froden, Raymond) |brankár1=[[Kristers Gudlevskis]] |brankár2=[[Samuel Ersson]] |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari |rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig |čiarový={{CZE}} Jiří Ondráček |čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel |tresty1=10 |tresty2=4 |strely1=20 |strely2=27 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a27_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=15. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}''' |mužstvo2={{SLO|lh|1}} |skóre={{ku|9|1}} |tretiny={{tretiny|3|0|4|1|2|0}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=3 875 |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|3|0}}<br><br>{{ku|3|1}}<br>{{ku|4|1}}<br>{{ku|5|1}}<br>{{ku|6|1}}<br>{{ku|7|1}}<br><br>{{ku|8|1}}<br>{{ku|9|1}}<br> |brankár1=[[Juuse Saros]] |brankár2=[[Matija Pintaric]]<small> (0:00{{--}}28:32)</small><br>[[Lukas Horak]]<small> (28:32{{--}}60:00)</small> |góly1=[[Mikko Lehtonen]] ([[Eemil Erholtz|Erholtz]], [[Harri Pesonen|Pesonen]]) - 2:43<br>Mikko Lehtonen ([[Teuvo Teravainen|Teravainen]], [[Vili Saarijarvi|Saarijarvi]]) - 7:26<br>Vili Saarijarvi ([[Lenni Hameenaho|Hameenaho]], [[Patrik Puistola|Puistola]]) - 11:33<br><br><br>[[Eeli Tolvanen]] (Teravainen, [[Juho Lammikko]]) - 26:52<br>Lenni Hameenaho ([[Waltteri Merela|Merela]], [[Juuso Parssinen|Parssinen]]) - 28:32<br>Eeli Tolvanen (Teravainen, Saarijarvi) - 35:42<br>Eeli Tolvanen (Teravainen, [[Atro Leppanen|Leppanen]]) - 39:35<br><br>[[Nikolas Matinpalo]] (Teravainen) - 42:28<br>Eeli Tolvanen (Teravainen, [[Robin Salo|Salo]]) - 52:54 |góly2=<br><br><br><br>24:00 - [[Bine Masic]] ([[Marcel Mahkovec|Mahkovec]], [[Jan Drozg|Drozg]]) |rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen |rozhodca2={{CZE}} Jan Hribik |čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren |čiarový2={{LAT}} Davis Zunde |tresty1=2 |tresty2=4 |strely1=37 |strely2=17 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a29_74_3_0.pdf }}{{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=15. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}''' |mužstvo2={{AUT|lh|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=5 259 |skóre={{ku|5|1}} |tretiny={{tretiny|0|1|2|0|3|0}} |stav={{ku|0|1}}<br><br>{{ku|1|1}}<br>{{ku|2|1}}<br><br>{{ku|3|1}}<br>{{ku|4|1}}<br>{{ku|5|1}} |góly1=<br><br>[[Nathan MacKinnon]] ([[Brandon Montour|Montour]], [[Bo Horvat|Horvat]]) - 21:59<br>Nathan MacKinnon (Montour, [[Philip Danault|Danault]]) - 33:10<br><br>[[Travis Konecny]] ([[Will Cuylle|Cuylle]], [[Noah Dobson|Dobson]]) - 48:32<br>Will Cuylle (Konecny, Montour) - 51:42<br>[[Sidney Crosby]] (Horvat, MacKinnon) - 58:27 |góly2=11:20 - [[Vinzenz Rohrer]] ([[Brian Lebler|Lebler]], [[Benjamin Baumgartner|Baumgartner]]) |brankár1=[[Marc-Andre Fleury]] |brankár2=[[Florian Vorauer]] |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca={{SWE}} Mikael Holm |rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane |čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne |čiarový2={{USA}} Shane Gustafson |tresty1=4 |tresty2=4 |strely1=52 |strely2=16 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a31_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=16. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}''' |mužstvo2={{FRA|lh|1}} |skóre={{ku|5|2}} |tretiny={{tretiny|3|0|0|0|2|2}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=4 873 |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|3|0}}<br><br>{{ku|3|1}}<br>{{ku|4|1}}<br>{{ku|4|2}}<br>{{ku|5|2}} |brankár1=[[David Kickert]] |brankár2=[[Antoine Keller]] <small> (0:00{{--}}15:30)</small><br>[[Quentin Papillon]] <small> (15:30{{--}}60:00)</small> |góly1=[[Marco Kasper]] ([[Dominic Zwerger|Zwerger]], [[Clemens Unterweger|Unterweger]]) - 0:39<br>[[Vinzenz Rohrer]] ([[Lukas Haudum|Haudum]], [[Brian Lebler|Lebler]]) - 7:58<br>[[Ramon Schnetzer]] - 15:30<br><br><br>Marco Kasper (Zwerger, Rohrer) - 57:56<br><br>[[Peter Schneider]] (Zwerger) - 59:09 |góly2=<br><br><br><br>50:09 - [[Jordann Peret]] ([[Pierre-Edouard Bellemare|Bellemare]], [[Alexandre Texier|Texier]])<br><br>58:26 - Pierre-Edouard Bellemare (Texier, Perret) |rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari |rozhodca2={{GER}} Andre Schrader |čiarový={{FIN}} Tommi Niittyla |čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel |tresty1=14 |tresty2=6 |strely1=24 |strely2=23 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a33_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=16. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2={{SLO|lh|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=12 530 |skóre={{ku|4|0}} |tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|0}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br><br>{{ku|3|0}}<br>{{ku|4|0}} |góly1=[[Elias Lindholm]] ([[Mikael Backlund|Backlund]], [[Erik Gustafsson|Gustafsson]]) - 25:04<br>Elias Lindholm ([[Marcus Pettersson|Pettersson]], [[Filip Forsberg|Forsberg]]) - 38:05<br><br>Elias Lindholm ([[Jonas Brodin|Brodin]], [[Adam Larsson|Larsson]]) - 51:13<br>[[Marcus Johansson]] (Gustafsson, [[Simon Edvinsson|Edvinsson]]) - 56:08 |góly2= |brankár1=[[Jacob Markstrom]] |brankár2=[[Lukas Horak]] |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane |rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig |čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne |čiarový2={{USA}} Shane Gustafson |tresty1=2 |tresty2=6 |strely1=60 |strely2=9 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a35_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=17. máj 2025 |čas=12:20 |mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}''' |mužstvo2={{LAT|lh|1}} |skóre={{ku|2|1}} |tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=12 530 |stav={{ku|1|0}}<br><br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|2|1}} |brankár1=[[Juuse Saros]] |brankár2=[[Kristers Guldevskis]] |góly1=[[Juuso Parssinen]] ([[Lenni Hameenaho|Hameenaho]], [[Atro Leppanen|Leppanen]]) - 27:37<br><br>[[Mikko Lehtonen]] ([[Teuvo Teravainen|Teravainen]], [[Eeli Tolvanen|Tolvanen]]) - 50:55 |góly2=<br><br><br>55:09 - [[Rodrigo Abols]] ([[Rudolfs Balcers|Balcers]], [[Ralfs Freibergs|Freibergs]]) |rozhodca={{CAN}} Michael Campbell |rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm |čiarový={{USA}} Jake Davis |čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček |tresty1=12 |tresty2=18 |strely1=23 |strely2=35 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a37_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=17. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1={{FRA|lh|2}} |mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}''' |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=12 530 |skóre={{ku|0|4}} |tretiny={{tretiny|0|2|0|1|0|1}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|0|2}}<br><br>{{ku|0|3}}<br><br>{{ku|0|4}} |góly1= |góly2=13:27 - [[Lucas Raymond]] ([[Leo Carlsson|Carlsson]], [[Isac Lundestrom|Lundestrom]])<br>14:25 - [[Emil Heineman]] ([[Anton Bengtsson|Bengtsson]], [[Jonas Brodin|Brodin]])<br><br>24:39 - [[Elias Lindholm]] ([[Mikael Backlund|Backlund]], Raymond)<br><br>44:05 - Isac Lundestrom ([[Filip Forsberg|Forsberg]], [[Erik Gustafsson|Gustafsson]]) |brankár1=[[Antoine Keller]] |brankár2=[[Samuel Ersson]] |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen |rozhodca2={{CZE}} Jan Hribik |čiarový={{FIN}} Tommi Niittyla |čiarový2={{LAT}} Davis Zunde |tresty1=8 |tresty2=10 |strely1=15 |strely2=36 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a39_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=17. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}''' |mužstvo2={{SVK|lh|1}} |skóre={{ku|7|0}} |tretiny={{tretiny|2|0|3|0|2|0}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=12 530 |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br><br>{{ku|3|0}}<br>{{ku|4|0}}<br>{{ku|5|0}}<br><br>{{ku|6|0}}<br>{{ku|7|0}} |góly1=[[Brandon Montour]] ([[Travis Konecny|Konecny]], [[Sidney Crosby|Crosby]]) - 14:44<br>[[Tyson Foerster]] ([[Ryker Evans|Evans]], [[Macklin Celebrini|Celebrini]]) - 15:48<br><br>Sidney Crosby (Celebrini, Montour) - 23:25<br>Macklin Celebrini (Crosby, [[Mike Matheson|Matheson]]) - 38:08<br>[[Nathan MacKinnon]] ([[Bo Horvat|Horvat]], Matheson) - 38:59<br><br>Sidney Crosby ([[Noah Dobson|Dobson]], Konecny) - 46:58<br>Nathan MacKinnon ([[Will Cuylle|Cuylle]]) - 48:34 |góly2= |brankár1=[[Jordan Binnington]] |brankár2=[[Patrik Rybár]]<small> (0:00{{--}}40:00)</small><br>[[Adam Húska]]<small> (40:00{{--}}60:00)</small> |rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukonari |rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane |čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren |čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel |tresty1=6 |tresty2=10 |strely1=44 |strely2=14 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a41_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=18. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1={{SLO|lh|2}} |mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}''' |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=3 457 |skóre={{ku|2|3}} sn |tretiny={{tretiny|1|1|0|0|1|1|0|0|0|1}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|1|1}}<br><br>{{ku|1|2}}<br>{{ku|2|2}} |góly1=[[Blaz Gregorc]] ([[Marcel Mahkovec|Mahkovec]], [[Ken Ograjensek|Ograjensek]]) - 9:53<br><br><br><br>[[Robert Sabolič]] ([[Jan Ćosić|Ćosić]], [[Matic Török|Török]]) - 53:01 |góly2=<br>13:49 - [[Dominic Zwerger]] ([[Peter Schneider|Schneider]])<br><br>50:20 - [[Brian Lebler]] ([[Lukas Haudum|Haudum]], Zwerger) |brankár1=[[Lukas Horak]] |brankár2=[[David Kickert]] |nájazdy1=<br><br>{{Sn-nep}} [[Jan Drozg]]<br><br>{{Sn-nep}} - Robert Sabolič<br><br>{{Sn-nep}} - Ken Ograjensek |nájazdy2=<br>{{Sn-nep}} [[Marco Kasper]]<br><br>{{Sn-gól}} - Lukas Haudum<br><br>{{Sn-gól}} - Dominic Zwerger<br><br>{{Sn-gól}} - [[Benjamin Baumgartner]] |rozhodca={{GER}} Andre Schrader |rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig |čiarový={{USA}} Jake Davis |čiarový2={{LAT}} Davis Zunde |tresty1=10 |tresty2=10 |strely1=16 |strely2=33 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A43_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=18. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1={{SVK|lh|2}} |mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}''' |skóre={{ku|1|5}} |tretiny={{tretiny|1|1|0|3|0|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=7 894 |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|1|1}}<br><br>{{ku|1|2}}<br>{{ku|1|3}}<br>{{ku|1|4}}<br><br>{{ku|1|5}} |brankár1=[[Samuel Hlavaj]] |brankár2=[[Kristers Gudlevskis]] |góly1=<br>[[Sebastián Čederle]] ([[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Samuel Kňažko|Kňažko]]) - 9:16 |góly2=2:44 - [[Haralds Egle]] ([[Toms Andersons|Andersons]], [[Janis Jaks|Jaks]])<br><br><br>21:31 - [[Dans Locmelis]] ([[Eduards Tralmaks|Tralmaks]])<br>25:52 - [[Rihards Bukarts]]<br>34:29 - Toms Andersons ([[Martins Lavins|Lavins]], Egle)<br><br>56:22 - [[Rodrigo Abols]] ([[Kaspars Daugavins|Daugavins]]) |rozhodca={{CAN}} Michael Campbell |rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukonari |čiarový={{USA}} Shane Gustafson |čiarový2={{FIN}} Tommi Niittyla |tresty1=6 |tresty2=6 |strely1=27 |strely2=31 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a45_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=19. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1={{FRA|lh|2}} |mužstvo2='''{{SLO|lh|1}}''' |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=3 273 |skóre={{ku|1|3}} |tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1}} |stav=0 : 1<br>0 : 2<br>1 : 2<br>1 : 3 |góly1=<br><br>Bozon - 58:05 |góly2=9:22 - Jezovsek<br>16:21 - Simsic<br><br>59:45 - Torok |brankár1= |brankár2= |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca= |rozhodca2= |čiarový= |čiarový2= |tresty1=8 |tresty2=4 |strely1=29 |strely2=25 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A47_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=19. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1={{CAN|lh|2}} |mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}''' |skóre={{ku|1|2}} sn |tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|1|0|0|0|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=12 530 |stav=1 : 0<br>1 : 1 |brankár1= |brankár2= |góly1=O'Reilly - 37:57 |góly2=<br>47:01 - Puistola |rozhodca= |rozhodca2= |čiarový= |čiarový2= |tresty1=8 |tresty2=4 |strely1=38 |strely2=22 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A49_74_5_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=20. máj 2025 |čas=12:20 |mužstvo1={{LAT|lh|2}} |mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}''' |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=4 973 |skóre={{ku|1|6}} |tretiny={{tretiny|0|1|1|2|0|3}} |stav=0 : 1<br>0 : 2<br>0 : 3<br>1 : 3<br>1 : 4<br>1 : 5<br>1 : 6 |góly1=<br><br><br>Tralmaks - 28:03 |góly2=17:08 - Zwerger<br>23:57 - Baumgartner<br>25:38 - Rohrer<br><br>44:28 - Raffl<br>52:29 - Zwerger<br>57:18 - Rohrer |brankár1= |brankár2= |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca= |rozhodca2= |čiarový= |čiarový2= |tresty1=6 |tresty2=8 |strely1=29 |strely2=24 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A51_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=20. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1={{SVK|lh|2}} |mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}''' |skóre={{ku|1|2}} |tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|0}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=10 467 |stav=0 : 1<br>0 : 2<br>1 : 2 |brankár1= |brankár2= |góly1=<br><br>Lantoši - 54:42 |góly2=5:18 - Puistola<br>38:17 - Merela |rozhodca= |rozhodca2= |čiarový= |čiarový2= |tresty1=8 |tresty2=6 |strely1=30 |strely2=24 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A53_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=20. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1={{SWE|lh|2}} |mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}''' |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=12 530 |skóre={{ku|3|5}} |tretiny={{tretiny|1|3|1|1|1|1}} |stav=0 : 1<br>1 : 1<br>1 : 2<br>1 : 3<br>2 : 3<br>2 : 4<br>2 : 5<br>3 : 5 |góly1=<br>Lindholm - 3:47<br><br><br>Johansson - 23:02<br><br><br>Andersson - 56:52 |góly2=0:18 - Sanheim<br><br>7:15 - Foerster<br>13:01 - O'Reilly<br><br>30:50 - Celebrini<br>44:11 - MacKinnon |brankár1= |brankár2= |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca= |rozhodca2= |čiarový= |čiarový2= |tresty1=10 |tresty2=14 |strely1=28 |strely2=24 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A55_74_3_0.pdf }} ===Skupina B=== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=0|sg=34|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{USA|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=1|sg=34|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=1|sg=35|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=25|ig=24|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=20|ig=22}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=13|ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=8|ig=39}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=9|ig=32|pozadie=#ffcccc}} |} {{Hokejbox2|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|dátum=9. máj 2025|čas=16:20|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning|bg=|brankár1=[[Leonardo Genoni]]|brankár2=[[Karel Vejmelka]]|skóre={{ku|4|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|0|2|2|1|0|1|}}|góly1=[[Christian Marti]] (M. Fora, G. Hofmann) - 01:34<br>[[Damien Riat]] (J. Siegenthaler, D. Kunan) - 17:50<br><br><br><br><br>[[Sandro Schmid]] (Moy, Hofmann) - 41:21<br>[[Sven Andrighetto]] (Marti, Malgin) - 49:00|stav={{ku|1|0|}}<br>{{ku|2|0|}}<br>{{ku|2|1|}}<br><br>{{ku|2|2|}}<br>{{ku|2|3|}}<br>{{ku|3|3|}}<br>{{ku|4|3|}}<br>{{ku|4|4|}}<br><br>{{ku|4|5|}}|góly2=<br><br>19:41 - [[Matěj Stránský]] (Pastrňák, Červenka) (PH2)<br><br>26:01 - [[Filip Zadina]] (Krejčík, Špaček)<br>35:33 - [[Filip Pyrochta]] (Zadina, Špaček)<br><br><br>56:13 - [[Lukáš Sedlák]] (Červenka, Hronek) (PH)<br><br>62:30 - [[Roman Červenka]] (Pastrňák, Vejmelka)|tresty1=6|tresty2=4|strely1=20|strely2=29|divákov=10 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B02_74_4_0.pdf|rozhodca2={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons}} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{DEN|lh|2}} |mužstvo2='''{{USA|lh|1}}''' |dátum=9. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=10 500 |skóre=0 : 5 |tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|2}} |stav=0 : 1<br>0 : 2<br>0 : 3<br>0 : 4<br>0 : 5 |góly1= |góly2=17:52 - Gauthier<br>23:59 - Cooley<br>28:32 - Beniers<br>49:31 - Lohrei<br>56:16 - Beniers |tresty1=8 |tresty2=6 |strely1=26 |strely2=48 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B04_74_3_0.pdf |rozhodca={{SWE}} Christopher Holm|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari}} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{NOR|lh|2}} |mužstvo2='''{{KAZ|lh|1}}''' |dátum=10. máj 2025 |čas=12:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=3 588 |skóre=1 : 2 |tretiny={{tretiny|1|0|0|1|0|1}} |stav=1 : 0<br>1 : 1<br>1 : 2 |góly1=Johannesen - 05:33 |góly2=<br>25:08 - Starčenko<br>52:08 - Volkov |tresty1=8 |tresty2=8 |strely1=31 |strely2=21 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B06_74_3_0.pdf |rozhodca={{SVK}} Peter Stano|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman}} {{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{GER|lh|2}}''' |mužstvo2={{HUN|lh|1}} |dátum=10. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=6 184 |skóre=6 : 1 |tretiny={{tretiny|2|0|2|0|2|1}} |stav=1 : 0<br>2 : 0<br>3 : 0<br>4 : 0<br>5 : 0<br>5 : 1<br>6 : 1 |góly1=Kahun - 10:54<br>Samanski - 16:09<br>Kalble - 34:09<br>Tiffels - 39:44<br>Ehl - 45:54<br><br>Kahun - 59:09 |góly2=<br><br><br><br><br>48:29 - Ambrus |tresty1=4 |tresty2=8 |strely1=35 |strely2=19 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B08_74_3_0.pdf |rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner}} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{DEN|lh|2}} |mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}''' |dátum=10. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=10 095 |skóre=2 : 5 |tretiny={{tretiny|0|1|2|2|0|2}} |stav=0 : 1<br>1 : 1<br>2 : 1<br>2 : 2<br>2 : 3<br>2 : 4<br>2 : 5 |góly1=<br>Moelgaard - 22:09<br>Blichfeld - 28:59 |góly2=14:41 - Hischier<br><br><br>35:40 - Moy<br>38:34 - Moy<br>45:19 - Riat<br>58:49 - Hischier |tresty1=8 |tresty2=8 |strely1=15 |strely2=35 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B10_74_3_0.pdf |rozhodca={{SWE}} Christopher Holm|rozhodca2={{CAN}} Mike Langin}} {{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{USA|lh|2}}''' |mužstvo2={{HUN|lh|1}} |dátum=11. máj 2025 |čas=12:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=4 041 |skóre=6 : 0 |tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}} |stav=1 : 0<br>2 : 0<br>3 : 0<br>4 : 0<br>5 : 0<br>6 : 0<br> |góly1=Nazar - 14:07<br>Nazar - 16:54<br>Gauthier - 30:02<br>Gauthier - 41:13<br>Garland - 41:54<br>Cooley - 54:26 |góly2= |tresty1=4 |tresty2=6 |strely1=39 |strely2=13 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B12_74_3_0.pdf |rozhodca={{LAT}} Andris Ansons|rozhodca2={{SVK}} Peter Stano}} {{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{GER|lh|2}}''' |mužstvo2={{KAZ|lh|1}} |dátum=11. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=4 733 |skóre={{ku|4|1}} |tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|1|1}}<br><br>{{ku|2|1}}<br><br>{{ku|3|1}}<br>{{ku|4|1}} |góly1=<br>[[Maximilian Kastner]] ([[Alexander Ehl|Ehl]], [[Moritz Seider|Seider]]) - 13:09<br><br>[[Wojciech Stachowiak]] ([[Dominik Kahun|Kahun]], [[Justin Schutz|Schutz]]) - 34:53<br><br>[[Lukas Reichel]] - ([[Frederik Tiffels|Tiffels]], [[Lukas Kable|Kable]]) - 41:49<br>Lukas Kable (Ehl, Kastner) - 45:33 |góly2=3:05 - [[Nikita Mikhailis]] ([[Arkadiy Shestakov|Shestakov]]) |brankár1=[[Mathias Niederberger]] |brankár2=[[Maxim Pavlenko]] |tresty1=4 |tresty2=0 |strely1=33 |strely2=21 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b14_74_3_0.pdf |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner}} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{NOR|lh|2}} |mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}''' |dátum=11. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=4 791 |skóre={{ku|1|2}} |tretiny={{tretiny|0|0|1|2|0|0}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|1|1}}<br>{{ku|1|2}} |góly1=<br>[[Stian Solberg]] ([[Jacob Berglund|Berglund]], [[Eirik Salsten|Salsten]]) - 28:03 |góly2=22:14 - [[Jakub Flek]] ([[Jakub Krejčík|Krejčík]], [[Jakub Lauko|Lauko]])<br><br>33:20 - [[David Pastrňák]] ([[Roman Červenka|Červenka]], [[Filip Hronek|Hronek]]) |brankár1=[[Jonas Arntzen]] |brankár2=[[Karel Vejmelka]] |rozhodca={{CAN}} Mike Langin |rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman |čiarový={{USA}} Nick Briganti |čiarový2={{SVK}} Oto Durmis |tresty1=6 |tresty2=6 |strely1=23 |strely2=33 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b16_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{USA|lh|2}} |mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}''' |dátum=12. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=5 741 |skóre={{ku|0|3}} |tretiny={{tretiny|0|2|0|0|0|1}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|0|2}}<br><br>{{ku|0|3}} |brankár1=[[Joey Daccord]] |brankár2=[[Leonardo Genoni]] |góly1= |góly2=12:46 - [[Damien Riat]] ([[Tim Berni|Berni]])<br>15:59 - [[Jonas Siegenhaler]] ([[Kevin Fiala|Fiala]], [[Moy Tyler|Tyler]])<br><br>51:51 - [[Dean Kukan]] ([[Denis Malgin|Malgin]], [[Sven Andrighetto|Andrighetto]]) |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk |rozhodca2={{CAN}} Mike Langin |čiarový={{GER}} Patrick Laguzov |čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist |tresty1=4 |tresty2=4 |strely1=23 |strely2=27 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b18_74_3_0.pdf }}{{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}''' |mužstvo2={{DEN|lh|1}} |dátum=12. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=9 882 |skóre={{ku|7|2}} |tretiny={{tretiny|0|0|4|1|3|1}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|3|0}}<br>{{ku|4|0}}<br>{{ku|4|1}}<br><br>{{ku|5|1}}<br>{{ku|5|2}}<br>{{ku|6|2}}<br>{{ku|7|2}} |góly1=[[Martin Nečas]] ([[Ondrej Beranánek|Beranánek]], [[Filip Hronek|Hronek]]) - 23:35<br>[[Daniel Gazda]] ([[Petr Kodýtek|Kodýtek]], Beránek) - 24:23<br>[[David Pastrňák]] ([[Lukáš Sedlák|Sedlák]], [[Daniel Vladař|Vladař]]) - 33:52<br>Lukáš Sedlák (Pastrňák, Hronek) - 36:21<br><br><br>Martin Nečas ([[Filip Zadina|Zadina]], [[Michael Špaček|Špaček]]) - 44:32<br><br>[[Daniel Voženílek]] ([[Jakub Flek|Flek]], [[Jakub Lauko|Lauko]]) - 57:43<br>[[Roman Červenka]] (Pastrňák, Sedlák) - 59:01 |góly2=<br><br><br><br>28:47 - [[Nick Olesen]] ([[Patrick Russell|Russell]], [[Nicklas Jensen|Jensen]])<br><br><br>46:24 - [[Christian Wejse]] (Jensen, Olesen) |brankár1=[[Daniel Vladar]] |brankár2=[[Frederik Dichow]] |rozhodca={{SVK}} Peter Stano |rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman |čiarový={{FIN}} Onni Hautamaki |čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyonzek |tresty1=8 |tresty2=8 |strely1=33 |strely2=31 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b20_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{NOR|lh|2}} |mužstvo2='''{{GER|lh|1}}''' |dátum=13. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=3 622 |skóre={{ku|2|5}} |tretiny={{tretiny|1|2|0|2|1|1}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|0|2}}<br>{{ku|1|2}}<br><br>{{ku|1|3}}<br>{{ku|1|4}}<br><br>{{ku|2|4}}<br>{{ku|2|5}} |brankár1=[[Jonas Arntzen]] |brankár2=[[Philipp Grubauer]] |góly1=<br><br>[[Andreas Martinsen]] ([[Michael Brandsegg-Nygard|Brandsegg-Nygard]], [[Johannes Johannesen|Johannesen]]) - 19:50<br><br><br><br><br>[[Jacob Berglund]] ([[Havard Ostrem|Ostrem]], [[Eskild Olsen|Olsen]]) - 47:07 |góly2=4:51 - [[Yasin Ehliz]] ([[Tim Stutzle|Stutzle]], [[Marc Michaelis|Michaelis]])<br>16:10 - Marc Michaelis (Ehliz, [[Fabio Wagner|Wagner]])<br><br><br>24:56 - [[Wojciech Stachowiak]] ([[Dominik Kahun|Kahun]])<br>26:46 - [[Joshua Samanski]] ([[Lukas Reichel|Reichel]], [[Lukas Kalble|Kalble]])<br><br><br>59:43 - [[Frederik Tiffels]] (Kahun, Stutzle) |rozhodca={{LAT}} Andris Ansons |rozhodca2={{FIN}} Riku Brander |čiarový={{GBR}} Danny Beresford |čiarový2={{USA}} Nick Briganti |tresty1=12 |tresty2=8 |strely1=31 |strely2=30 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b22_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{KAZ|lh|2}} |mužstvo2='''{{HUN|lh|1}}''' |dátum=13. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=1 972 |skóre={{ku|2|4}} |tretiny={{tretiny|0|2|1|0|1|2}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|0|2}}<br><br>{{ku|1|2}}<br><br>{{ku|1|3}}<br>{{ku|1|4}}<br>{{ku|2|4}} |góly1=<br><br><br>[[Nikita Mikhailis]] ([[Valeriy Orekhov|Orekhov]], [[Arkadiy Shestakov|Shestakov]]) - 34:32<br><br><br><br>Valeriy Orekhov (Shestakov) - 59:01 |góly2=0:15 - [[János Hári]] ([[Henrik Nilsson|Nilsson]], [[Milán Horváth|M. Horváth]])<br>18:31 - [[István Terbócs]] ([[Bence Horváth|B. Horváth]], [[Domán Szongoth|Szongoth]])<br><br><br><br>40:14 - [[Vilmos Galló]] (Hári, [[Csanád Erdély|Erdély]])<br>43:35 - [[Péter Vincze]] ([[Kristóf Papp|Papp]], Hári) |brankár1=[[Maxim Pavlenko]] |brankár2=[[Bence Balizs]] |rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm |rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner |čiarový={{SVK}} Oto Durmis |čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek |tresty1=8 |tresty2=10 |strely1=25 |strely2=28 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b24_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{USA|lh|2}}''' |mužstvo2={{NOR|lh|1}} |dátum=14. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=3 149 |skóre={{ku|6|5}} pp |tretiny={{tretiny|4|1|1|2|0|2|1|0}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|2|1}}<br>{{ku|3|1}}<br>{{ku|4|1}}<br><br>{{ku|5|1}}<br>{{ku|5|2}}<br>{{ku|5|3}}<br><br>{{ku|5|4}}<br>{{ku|5|5}}<br><br>{{ku|6|5}} |brankár1=[[Jeremy Swayman]] |brankár2=[[Tobias Normann]] |góly1=[[Cutter Gauthier]] ([[Shane Pinto|Pinto]], [[Will Smith|Smith]]) - 4:50<br>[[Clayton Keller]] ([[Jackson Lacombe|Lacombe]], [[Michael Kesselring|Kesselring]]) - 7:18<br><br>[[Tage Thompson]] - 12:34<br>[[Michael McCarron]] ([[Drew O'Connor|O'Connor]], [[Isaac Howard|Howard]]) - 17:50<br><br>Tage Thompson (Keller, [[Zach Werenski|Werenski]]) - 22:55<br><br><br><br><br><br><br>Tage Thompson ([[Logan Cooley]], Keller) - 64:09 |góly2=<br><br>9:59 - [[Stian Solberg]] ([[Jacob Berglund|Berglund]], [[Michael Brandsegg-Nygard|Brandsegg-Nygard]])<br><br><br><br><br>26:59 - Stian Solberg ([[Andreas Martinsen|Martinsen]])<br>32:48 - [[Martin Ronnild]]<br><br>51:08 - [[Noah Steen]]<br>58:33 - Stian Solberg (Brandsegg-Nygard, Martinsen) |rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm |rozhodca2={{LAT}} Christian Ofner |čiarový={{FIN}} Onni Hautamaki |čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyonzek |tresty1=10 |tresty2=10 |strely1=39 |strely2=18 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b26_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{KAZ|lh|2}} |mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}''' |dátum=14. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=10 388 |skóre={{ku|1|5}} |tretiny={{tretiny|0|0|0|2|1|3}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|0|2}}<br><br>{{ku|1|2}}<br>{{ku|1|3}}<br>{{ku|1|4}}<br>{{ku|1|5}} |góly1=<br><br><br>[[Nikita Mikhailis]] ([[Roman Starchenko|Starchenko]], [[Leonid Metalnikov|Metalnikov]]) - 46:33 |góly2=24:20 - [[Mikkel Aagaard]] ([[Joachim Blichfeld|Blichfeld]], [[Anders Koch|Koch]])<br>32:57 - [[Alexander True]] ([[Patrick Russel|Russel]], [[Nicklas Jensen|Jensen]])<br><br><br>50:08 - [[Christian Wejse]] ([[Nick Olesen|Olesen]], Blichfeld)<br>50:28 - Alexander True ([[Markus Lauridsen|Lauridsen]])<br>59:53 - Nick Olesen |brankár1=[[Maxim Pavlenko]] |brankár2=[[Frederik Dichow]] |rozhodca={{LAT}} Andris Ansons |rozhodca2={{CAN}} Mike Langin |čiarový={{GER}} Patrick Laguzov |čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist |tresty1=6 |tresty2=10 |strely1=22 |strely2=27 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b28_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}''' |mužstvo2={{GER|lh|1}} |dátum=15. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=5 391 |skóre={{ku|5|1}} |tretiny={{tretiny|0|0|4|0|1|1}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|3|0}}<br>{{ku|4|0}}<br><br>{{ku|5|0}}<br>{{ku|5|1}} |góly1=[[Damien Riat]] ([[Ken Jager|Jager]], [[Christian Marti|Marti]]) - 24:25<br>[[Sven Andrighetto]] ([[Jonas Siegenthaler|Siegenthaler]], [[Denis Malgin|Malgin]]) - 25:49<br>Sven Andrighetto ([[Kevin Fiala|Fiala]], Malgin) - 33:51<br>Sven Andrighetto ([[Dean Kukan|Kukan]], Malgin) - 34:53<br><br>Sven Andrighetto (Kukan, Malgin) - 48:15 |góly2=<br><br><br><br><br><br>58:35 - [[Jonas Müller]] ([[Dominik Kahun|Kahun]], [[Justin Schutz|Schutz]]) |brankár1=[[Leonardo Genoni]] |brankár2=[[Mathias Niederberger]] |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk |rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman |čiarový={{SVK}} Oto Durmis |čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek |tresty1=8 |tresty2=10 |strely1=32 |strely2=22 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b30_74_3_0.pdf }}{{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}''' |mužstvo2={{HUN|lh|1}} |dátum=15. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=2 939 |skóre={{ku|6|1}} |tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br><br>{{ku|3|0}}<br>{{ku|3|1}}<br><br>{{ku|4|1}}<br>{{ku|5|1}}<br>{{ku|6|1}} |góly1=[[David Pastrňák]] ([[Roman Červenka|Červenka]], [[Lukáš Sedlák|Sedlák]]) - 17:30<br>[[Jakub Flek]] ([[Daniel Voženílek|Voženílek]]) - 19:23<br><br>[[Petr Kodýtek]] ([[Filip Hronek|Hronek]], Voženílek) - 29:43<br><br><br>David Pastrňák ([[Jakub Krejčík|Krejčík]], [[Daniel Gazda|Gazda]]) - 43:42<br>[[Ondrej Beránek]] ([[Filip Zadina|Zadina]], Krejčík) - 46:19 <br>Lukáš Sedlák (Červenka, Pastrňák) - 47:38 |góly2=<br><br><br><br>35:27 - [[András Mihalik]] ([[Péter Vincze|Vincze]], [[Tamás Ortenszky|Ortenszky]]) |brankár1=[[Daniel Vladař]] |brankár2=[[Ádám Vay]] |rozhodca={{FIN}} Riku Brander |rozhodca2={{SVK}} Peter Stano |čiarový={{GBR}} Danny Beresford |čiarový2={{USA}} Nick Briganti |tresty1=2 |tresty2=8 |strely1=32 |strely2=12 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b32_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{HUN|lh|2}} |mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}''' |dátum=16. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=10 022 |skóre={{ku|2|8}} |tretiny={{tretiny|2|1|0|3|0|4}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|2|1}}<br><br>{{ku|2|2}}<br>{{ku|2|3}}<br>{{ku|2|4}}<br><br>{{ku|2|5}}<br>{{ku|2|6}}<br>{{ku|2|7}}<br>{{ku|2|8}} |góly1=[[Péter Vincze]] ([[János Hári|Hári]], [[Henrik Nilsson|Nilsson]]) - 0:33<br>[[András Mihalik]] ([[Bence Szabó (hokejista)|Szabó]], [[Tamás Ortenszky|Ortenszky]]) - 6:23 |góly2=<br><br>13:22 - [[Mikkel Aagaard]] ([[Nick Olesen|Olesen]], [[Markus Lauridsen|Lauridsen]])<br><br>27:37 - Markus Lauridsen<br>34:23 - [[Jesper Jensen Aabo]] ([[Mathias Bau|Bau]], [[Phillip Bruggisser|Bruggisser]])<br>34:49 - [[Patrick Russell]] (Olesen, [[Mathias Lassen|Lassen]])<br><br>43:41 - Mikkel Aagaard ([[Oscar Moelgaard|Moelgaard]], [[Joachim Blichfeld|Blichfeld]])<br>48:45 - Mathias Bau ([[Alexander True|True]])<br>49:13 - Mikkel Aagaard (Moelgaard, Blichfeld)<br>52:53 - Markus Lauridsen (Moelgaard, [[Nicklas Jensen|Jensen]]) |brankár1=[[Bence Bálizs]] |brankár2=[[Sebastian Dahm]] |rozhodca={{LAT}} Andris Ansons |rozhodca2={{SVK}} Peter Stano |čiarový={{FIN}} Onni Hautamaki |čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov |tresty1=12 |tresty2=8 |strely1=12 |strely2=41 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b34_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}''' |mužstvo2={{NOR|lh|1}} |dátum=16. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=3 837 |skóre={{ku|3|0}} |tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br><br>{{ku|3|0}} |góly1=[[Sven Andrighetto]] ([[Dean Kukan|Kukan]], [[Denis Malgin|Malgin]]) - 8:56<br>[[Gregory Hofmann]] ([[Tyler Moy|Moy]], [[Simon Knak|Knak]]) - 14:15<br><br>Tyler Moy ([[Timo Meier|Meier]], [[Michael Fora|Fora]]) - 28:03 |góly2= |brankár1=[[Stephane Charlin]] |brankár2=[[Jonas Arntzen]] |rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm |rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman |čiarový={{CZE}} Daniel Hynek |čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist |tresty1=8 |tresty2=10 |strely1=28 |strely2=12 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b36_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{USA|lh|2}}''' |mužstvo2={{GER|lh|1}} |dátum=17. máj 2025 |čas=12:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=9 595 |skóre={{ku|6|3}} |tretiny={{tretiny|3|0|0|3|3|0}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|3|0}}<br><br>{{ku|3|1}}<br>{{ku|3|2}}<br>{{ku|3|3}}<br><br>{{ku|4|3}}<br>{{ku|5|3}}<br>{{ku|6|3}} |brankár1=[[Joey Daccord]] |brankár2=[[Philipp Grubauer]] |góly1=[[Tage Thompson]] ([[Zach Werenski|Werenski]], [[Conor Garland|Garland]]) - 1:42<br>[[Frank Nazar]] ([[Cutter Gauthier|Gauthier]]) - 9:43<br>[[Drew O'Connor]] (Thompson) - 14:17<br><br><br><br><br><br>Conor Garland ([[Clayton Keller|Keller]], [[Logan Cooley|Cooley]]) - 44:50<br>Logan Cooley (Garland, Keller) - 56:31<br>Clayton Keller (Nazar, Garland) - 58:07 |góly2=<br><br><br><br>28:43 - [[Eric Mik]] ([[Joshua Samanski|Samanski]], [[Leon Huttl|Huttl]])<br>34:43 - [[Jonas Müller]] ([[Dominik Kahun|Kahun]], [[Wojciech Stachowiak|Stachowiak]])<br>35:31 - Wojciech Stachowiak ([[Marc Michaelis|Michaelis]], Huttl) |rozhodca={{LAT}} Andris Ansons |rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm |čiarový={{GBR}} Danny Beresford |čiarový2={{FIN}} Onni Hautamaki |tresty1=4 |tresty2=10 |strely1=44 |strely2=21 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b38_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}''' |mužstvo2={{KAZ|lh|1}} |dátum=17. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=7 112 |skóre={{ku|8|1}} |tretiny={{tretiny|1|0|3|0|4|1}} |brankár1=[[Karel Vejmelka]] |brankár2=[[Jelal-ad-din Amirbekov]]<small> (0:00{{--}}41:06)</small><br>[[Maxim Pavlenko]]<small> (41:06{{--}}60:00)</small> |stav={{ku|1|0}}<br><br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|3|0}}<br>{{ku|4|0}}<br><br>{{ku|5|0}}<br>{{ku|5|1}}<br>{{ku|6|1}}<br>{{ku|7|1}}<br>{{ku|8|1}} |góly1=[[Matěj Stránský]] ([[Ondřej Beránek|Beránek]], [[Filip Pyrochta|Pyrochta]]) - 5:19<br><br>[[Jakub Flek]] ([[Daniel Gazda|Gazda]], [[Adam Klapka|Klapka]]) - 21:26<br>Matěj Stránský ([[David Špaček|D. Špaček]], [[Michael Špaček|M. Špaček]]) - 32:19<br>[[Roman Červenka]] ([[David Pastrňák|Pastrňák]], [[Jakub Krejčík|Krejčík]]) - 37:04<br><br>[[Adam Klapka]] ([[Libor Hájek|Hájek]]) - 41:06<br><br>Roman Červenka (Pyrochta, Pastrňák) - 53:13<br>Roman Červenka ([[Martin Nečas|Nečas]], [[Lukáš Sedlák|Sedlák]]) - 55:44<br>Adam Klapka (Flek, Gazda) - 59:22 |góly2=<br><br><br><br><br><br><br>47:36 - [[Viacheslav Kolesnikov]] ([[Dmitriy Breus|Breus]], [[Batyrlan Muratov|Muratov]]) |rozhodca={{CAN}} Mike Langin |rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman |čiarový={{USA}} Nick Briganti |čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyoznek |tresty1=6 |tresty2=8 |strely1=33 |strely2=22 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b40_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}''' |mužstvo2={{NOR|lh|1}} |dátum=17. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=10 500 |skóre={{ku|6|3}} |tretiny={{tretiny|2|1|3|1|1|1}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|2|1}}<br><br>{{ku|3|1}}<br>{{ku|4|1}}<br>{{ku|5|1}}<br>{{ku|5|2}}<br><br>{{ku|6|2}}<br>{{ku|6|3}} |góly1=[[Patrick Russell]] ([[Oscar Moelgaard|Moelgaard]], [[Joachim Blichfeld|Blichfeld]]) - 13:42<br>[[Mikkel Aagaard]] ([[Nicklas Jensen|Jensen]], Moelgaard) - 14:38<br><br><br>[[Jonas Røndbjerg]] (Russell, Jensen) - 27:25<br>Joachim Blichfeld ([[Phillip Bruggisser|Bruggisser]], [[Christian Wejse|Wejse]]) - 30:32<br>Jonas Røndbjerg - 34:59<br><br><br>[[Nick Olesen]] (Blichfeld, Wejse) - 49:46 |góly2=<br><br>15:14 - [[Erik Salsten]] ([[Stian Solberg|Solberg]], [[Jacob Berglund|Berglund]])<br><br><br><br><br>36:59 - Jacob Berglund<br><br><br>59:37 - [[Thomas Olsen]] ([[Martin Johnsen|Johnsen]], Solberg) |brankár1=[[Frederik Dichow]] |brankár2=[[Jonas Arntzen]] <small> (0:00{{--}}34:59)</small><br>[[Tobias Normann]]<small> (34:59{{--}}60:00)</small> |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk |rozhodca2={{FIN}} Riku Brander |čiarový={{SVK}} Oto Durmis |čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist |tresty1=6 |tresty2=37 |strely1=47 |strely2=27 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b42_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{KAZ|lh|2}} |mužstvo2='''{{USA|lh|1}}''' |dátum=18. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=3 968 |skóre={{ku|1|6}} |tretiny={{tretiny|0|0|0|5|1|1}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|0|2}}<br>{{ku|0|3}}<br>{{ku|0|4}}<br>{{ku|0|5}}<br><br>{{ku|0|6}}<br>{{ku|1|6}} |góly1=<br><br><br><br><br><br><br>[[Vladimir Volkov]] - 59:10 |góly2=26:58 - [[Frank Nazar]] ([[Jackson Lacombe|Lacombe]], [[Mikey Eyssimont|Eyssimont]])<br>31:46 - Jackson Lacombe (Nazar, [[Michael McCarron|McCarron]])<br>34:00 - [[Tage Thompson]] ([[Zeev Buium|Buium]], [[Shane Pinto|Pinto]])<br>34:58 - [[Matty Beniers]] ([[Drew O'Connor|O'Connor]])<br>39:04 - [[Michael Kesselring]] (Nazar, Eyssimont)<br><br>45:54 - [[Zach Werenski]] (Kesselring, [[Calyton Keller|Keller]]) |brankár1=[[Sergei Kudryavtsev]] |brankár2=[[Jeremy Swayman]] |rozhodca={{SVK}} Peter Stano |rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman |čiarový={{CZE}} Daniel Hynek |čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist |tresty1=4 |tresty2=4 |strely1=17 |strely2=38 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b44_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{HUN|lh|2}} |mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}''' |dátum=18. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=2 846 |skóre={{ku|0|10}} |tretiny={{tretiny|0|2|0|3|0|5}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|0|2}}<br><br>{{ku|0|3}}<br>{{ku|0|4}}<br>{{ku|0|5}}<br><br>{{ku|0|6}}<br>{{ku|0|7}}<br>{{ku|0|8}}<br>{{ku|0|9}}<br>{{ku|0|10}}<br> |góly1= |góly2=5:44 - [[Andres Ambuhl]] ([[Dominik Egli|Egli]], [[Janis Moser|Moser]])<br>7:25 - [[Timo Meier]] ([[Dean Kukan|Kukan]])<br><br>31:57 - Dominik Egli ([[Andrea Glauser|Glauser]], [[Kevin Fiala|Fiala]])<br>33:24 - Timo Meier ([[Tyler Moy|Moy]], Fiala)<br>35:21 - Janis Moser ([[Nicolas Baechler|Baechler]], Meier)<br><br>50:03 - Dominik Egli (Moser, Meier)<br>50:51 - Andres Ambuhl ([[Sandro Schmid|Schmid]], [[Christian Marti|Marti]])<br>54:49 - Andrea Glauser ([[Ken Jager|Jager]], [[Simon Knak|Knak]])<br>58:53 - Andres Ambuhl ([[Michael Fora|Fora]], Moser)<br>59:20 - Kevin Fiala (Moy, Marti) |brankár1=[[Ádám Vay]] |brankár2=[[Leonardo Genoni]] |rozhodca={{FIN}} Riku Brander |rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner |čiarový={{GBR}} Danny Beresford |čiarový2={{USA}} Nick Briganti |tresty1=6 |tresty2=4 |strely1=6 |strely2=37 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b46_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{GER|lh|2}} |mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}''' |dátum=19. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=8 221 |skóre={{ku|0|5}} |tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|2}} |stav=0 : 1<br>0 : 2<br>0 : 3<br>0 : 4<br>0 : 5 |góly1= |góly2=5:51 - Pastrnák<br>26:43 - Sedlák<br>29:07 - Flek<br>40:43 - Lauko<br>56:40 - Flek |tresty1=4 |tresty2=4 |strely1=19 |strely2=25 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B48_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{HUN|lh|2}} |mužstvo2={{NOR|lh|1}} |dátum=19. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=2 808 |skóre={{ku|0|1}} |tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|0}} |stav=0 : 1 |góly1= |góly2=6:28 - Steen |tresty1=8 |tresty2=12 |strely1=17 |strely2=25 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B50_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}''' |mužstvo2={{KAZ|lh|1}} |dátum=20. máj 2025 |čas=12:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=3 833 |skóre={{ku|4|1}} |tretiny={{tretiny|0|1|1|0|3|0}} |stav=0 : 1<br>1 : 1<br>2 : 1<br>3 : 1<br>4 : 1 |góly1=<br>Fiala - 39:55<br>Andrighetto - 47:15<br>Ambuhl - 57:06<br>Riat - 57:44 |góly2=15:17 - Šestakov |tresty1=4 |tresty2=6 |strely1=39 |strely2=16 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B52_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{CZE|lh|2}} |mužstvo2='''{{USA|lh|1}}''' |dátum=20. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=8 441 |skóre={{ku|2|5}} |tretiny={{tretiny|0|1|2|0|0|4}} |stav=0 : 1<br>1 : 1<br>2 : 1<br>2 : 2<br>2 : 3<br>2 : 4<br>2 : 5 |góly1=<br>Pastrnák - 20:41<br>Nečas - 28:33 |góly2=9:25 - Doan<br><br><br>41:35 - Nazar<br>47:01 - Nazar<br>53:29 - Cooley<br>57:06 - Peeke |tresty1=22 |tresty2=18 |strely1=27 |strely2=56 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B54_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{GER|lh|2}} |mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}''' |dátum=20. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=10 500 |skóre={{ku|1|2}} sn |tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|1|0|0|0|1}} |stav=1 : 0<br>1 : 1 |góly1=Geibel - 39:41 |góly2=<br>50:00 - Ehlers |tresty1=8 |tresty2=10 |strely1=26 |strely2=28 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B56_74_5_0.pdf }} ==Play-off== Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 |style="text-align:left;"|{{CAN|lh|1}} |-bgcolor=#ccffcc |2. |D2 |style="text-align:left;"|{{SUI|lh|1}} |-bgcolor=#ccffcc |3. |D3 |style="text-align:left;"|{{SWE|lh|1}} |-bgcolor=#ccffcc |4. |D4 |style="text-align:left;"|{{USA|lh|1}} |- |5. |D5 |style="text-align:left;"|{{CZE|lh|1}} |- |6. |D6 |style="text-align:left;"|{{FIN|lh|1}} |-bgcolor=#ccffcc |7. |D7 |style="text-align:left;"|{{DEN|lh|1}} |- |8. |D8 |style="text-align:left;"|{{AUT|lh|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1=A1 |RD1-tím1={{CAN|lh|1}} |RD1-skóre1=1 |RD1-nasadený2='''B4''' |RD1-tím2='''{{DEN|lh|1}}''' |RD1-skóre2='''2''' |RD1-nasadený3='''B1''' |RD1-tím3='''{{SUI|lh|1}}''' |RD1-skóre3='''6''' |RD1-nasadený4=A4 |RD1-tím4={{AUT|lh|1}} |RD1-skóre4=0 |RD1-nasadený5='''A2''' |RD1-tím5='''{{SWE|lh|1}}''' |RD1-skóre5='''5''' |RD1-nasadený6=B3 |RD1-tím6={{CZE|lh|1}} |RD1-skóre6=2 |RD1-nasadený7='''B2''' |RD1-tím7='''{{USA|lh|1}}''' |RD1-skóre7='''5''' |RD1-nasadený8=A3 |RD1-tím8={{FIN|lh|1}} |RD1-skóre8=2 |RD2-nasadený1='''2.''' |RD2-tím1='''{{SUI|lh|1}}''' |RD2-skóre1='''7''' |RD2-nasadený2=7. |RD2-tím2={{DEN|lh|1}} |RD2-skóre2=0 |RD2-nasadený3=3. |RD2-tím3={{SWE|lh|1}} |RD2-skóre3=2 |RD2-nasadený4='''4.''' |RD2-tím4='''{{USA|lh|1}}''' |RD2-skóre4='''6''' |RD3-nasadený1=VSF1 |RD3-tím1={{SUI|lh|1}} |RD3-skóre1=0p |RD3-nasadený2='''VSF2''' |RD3-tím2='''{{USA|lh|1}}''' |RD3-skóre2='''1p''' |RD4-nasadený1='''PSF2''' |RD4-tím1='''{{SWE|lh|1}}''' |RD4-skóre1='''6''' |RD4-nasadený2=PSF1 |RD4-tím2={{DEN|lh|1}} |RD4-skóre2=2 }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]] – [[UTC+2]]).'' ===Štvrťfinále=== {{Hokejbox2 |bg= |dátum=22. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Avicii Arena, Štokholm |mužstvo1='''{{USA|lh|2}}''' |mužstvo2={{FIN|lh|1}} |skóre={{ku|5|2}} |tretiny={{tretiny|1|1|2|1|2|0}} |stav=1 : 0<br>1 : 1<br>1 : 2<br>2 : 2<br>3 : 2<br>4 : 2<br>5 : 2 |góly1=Garland - 4:50<br><br><br>Buium - 34:53<br>Garland - 36:04<br>Pinto - 45:52<br>Keller - 57:15 |góly2=<br>12:58 - Tolvanen<br>27:46 - Puistola |divákov=9 642 |tresty1=10 |tresty2=8 |strely1=28 |strely2=22 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905357_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |dátum=22. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}''' |mužstvo2={{AUT|lh|1}} |skóre={{ku|6|0}} |tretiny={{tretiny|3|0|2|0|1|0}} |stav=1 : 0<br>2 : 0<br>3 : 0<br>4 : 0<br>5 : 0<br>6 : 0 |góly1=Bertschy - 6:38<br>Meier - 11:03<br>Jäger - 14:17<br>Fiala - 23:32<br>Schmid - 24:36<br>Knak - 51:46 |góly2= |divákov=2 621 |tresty1=12 |tresty2=35 |strely1=40 |strely2=13 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905358_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=22. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Avicii Arena, Štokholm |mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2={{CZE|lh|1}} |skóre={{ku|5|2}} |tretiny={{tretiny|3|0|1|1|1|1}} |stav=1 : 0<br>2 : 0<br>3 : 0<br>3 : 1<br>4 : 1<br>4 : 2<br>5 : 2 |góly1=Carlsson - 12:40<br>Raymond - 16:52<br>Raymond - 19:32<br><br>Carlsson - 34:05<br><br>Forsberg - 55:04 |góly2=<br><br><br>23:04 - Červenka<br><br>48:33 - Špaček |divákov=12 530 |tresty1=8 |tresty2=6 |strely1=33 |strely2=26 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905359_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |dátum=22. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |mužstvo1={{CAN|lh|2}} |mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}''' |skóre={{ku|1|2}} |tretiny={{tretiny|0|0|0|0|1|2}} |stav=1 : 0<br>1 : 1<br>1 : 2 |góly1=Sanheim - 45:17 |góly2=<br>57:43 - Ehlers<br>59:11 - Olesen |divákov=10 500 |tresty1=6 |tresty2=10 |strely1=40 |strely2=33 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905360_74_3_0.pdf }} ===Semifinále=== {{Hokejbox2 |bg= |dátum=24. máj 2025 |čas=14:20 |štadión=Avicii Arena, Štokholm |mužstvo1={{SWE|lh|2}} |mužstvo2='''{{USA|lh|1}}''' |skóre={{ku|2|6}} |tretiny={{tretiny|0|2|0|2|2|2}} |stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}<br/>{{ku|2|6}} |góly1=<br/><br><br><br><br>W. Nylander (R. Andersson, W. Karlsson) - 46:32<br>E. Lindholm (A. Wennberg) - 47:13 |góly2=06:52 - B. Skjei (S. Pinto)<br>17:13 - C. Gauthier (S. Pinto, W. Smith)<br>31:07 - C. Garland (L. Cooley, B. Skjei)<br>37:03 - M. Eyssimont (M. Beniers, J. LaCombe)<br><br><br>51:09 - J. LaCombe (F. Nazar)<br>55:53 - S. Pinto (PB) |divákov=12 530 |tresty1=2 |tresty2=4 |strely1=29 |strely2=28 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905261_74_4_1.pdf |rozhodca={{CAN}} Michael Campbell|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{CZE}} Daniel Hynek|čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyonzek|brankár1=Jacob Markström<br/>(od 41. minúty Samuel Ersson)|brankár2=Jeremy Swayman}} {{Hokejbox2 |dátum=24. máj 2025 |čas=18:20 |štadión=Avicii Arena, Štokholm |mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}''' |mužstvo2={{DEN|lh|1}} |skóre={{ku|7|0}} |tretiny={{tretiny|3|0|1|0|3|0}} |stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|7|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|7|0}} |góly1=N. Niederreiter (J.J. Moser, K. Fiala) - 9:23<br>K. Jäger (S. Knak, D. Riat) - 12:47<br>N. Niederreiter (D. Malgin, D. Kukan) (PH) - 17:23<br>D. Malgin (T- Meier) - 37:38<br>S. Schmid (C. Bertschy, J. Siegenthaler) - 44:48<br>D. Riat (C. Bertschy) - 52:02<br>T. Moy (S. Schmid, T. Meier) (PH) - 53:26 |góly2= |divákov=12 530 |tresty1=10 |tresty2=10 |strely1=34 |strely2=17 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905262_74_4_0.pdf |rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{CZE}} Jan Hribik|čiarový={{USA}} Nick Briganti|čiarový2={{USA}} Jake Davis|brankár1=Leonardo Genoni|brankár2=Frederik Dichow<br/>(od 45. minúty Sebastian Dahm)}} ===Zápas o 3. miesto=== {{Hokejbox2 |bg=#ffdab9 |dátum=25. máj 2025 |čas=15:20 |štadión=Avicii Arena, Štokholm |mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2={{DEN|lh|1}} |skóre={{ku|6|2}} |tretiny={{tretiny|0|0|3|0|3|2}} |stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/><br/>{{ku|4|2}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|6|2}} |góly1=M. Backlund (A. Larsson, E. Lindholm) - 25:16<br/>M. Backlund (E. Heineman, E. Lindholm) - 29:50<br/>M. Johansson (R. Sandin, L. Carlsson) - 37:09<br/>L. Raymond (OS) - 42:55<br/><br/><br/><br/>M. Johansson (M. Backlund, M. Zibanejad) (PH) - 48:25<br/>M. Zibanejad (L. Carlsson, E. Gustafsson) - 55:03 |góly2=<br/><br/><br/><br/>43:15 - N. Olesen (A. Aagaard, P. Bruggisser) (PH)<br/>46:02 - N. Ehlers (N. Olesen, A. True) |divákov=12 530 |tresty1=4 |tresty2=4 |strely1=37 |strely2=18 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905163_74_3_0.pdf |rozhodca={{LAT}} Andris Ansons|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{USA}} Jake Davis|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson|brankár1=Samuel Ersson|brankár2=Frederik Dichow}} ===Finále=== {{Hokejbox2 |bg=#f7f6a8 |dátum=25. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Avicii Arena, Štokholm |mužstvo1={{SUI|lh|2}} |mužstvo2='''{{USA|lh|1}}''' |skóre={{ku|0|1}} p |tretiny={{tretiny|0|0|0|0|0|0|0|1}} |stav='''Predĺženie'''<br/>{{ku|0|1}} |góly1= |góly2=<br/>62:02 - Thompson |divákov=12 530 |tresty1=4 |tresty2=4 |strely1=25 |strely2=40 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905164_74_4_0.pdf |rozhodca={{CAN}} Michael Campbell|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|brankár1=Leonardo Genoni|brankár2=Jeremy Swayman}} ==Konečné poradie== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1. |tím={{USA|lh|1}}|v=7|vp=2|pp=0|p=1|sg=46|ig=18|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2. |tím={{SUI|lh|1}}|v=8|vp=0|pp=2|p=0|sg=47|ig=10|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3. |tím={{SWE|lh|1}}|v=8|vp=0|pp=0|p=2|sg=41|ig=18|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4. |tím={{DEN|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=5|sg=29|ig=38|poznámka=Štvrté miesto}} |- |colspan=13| {{Tabuľka ľadový hokej|5. |tím={{CAN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=1|sg=35|ig=9|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6. |tím={{CZE|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=2|sg=37|ig=19}} {{Tabuľka ľadový hokej|7. |tím={{FIN|lh|1}}|v=4|vp=2|pp=0|p=2|sg=24|ig=15}} {{Tabuľka ľadový hokej|8. |tím={{AUT|lh|1}}|v=2|vp=2|pp=0|p=4|sg=21|ig=24}} |- |colspan=13| {{Tabuľka ľadový hokej|9. |tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=20|ig=22|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=25}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=4|sg=9 |ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=13|ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=9 |ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=8 |ig=39}} |- |colspan=13| {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=9 |ig=32|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2026]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím={{FRA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=8 |ig=27|pozadie=#ffcccc}} |} ==Štatistiky turnaja== '''Hetrik''' ''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).'' {| class="wikitable" !Hráč !Zápas !width="20"|Výsledok zápasu |- |{{NOR}} [[Stian Solberg]] |align=center rowspan=2|{{USA|lh|1}} - {{NOR|lh|2}} |align=center rowspan=2|{{ku|6|5}} pp |- |{{USA}} [[Tage Thompson]] |- |{{SUI}} [[Sven Andrighetto]] |align=center|{{SUI|lh|1}} - {{GER|lh|2}} |align=center|{{ku|5|1}} |- |{{FIN}} [[Eeli Tolvanen]] |align=center|{{FIN|lh|1}} - {{SLO|lh|2}} |align=center|{{ku|9|1}} |- |{{SWE}} [[Elias Lindholm]] |align=center|{{SWE|lh|1}} - {{SLO|lh|2}} |align=center|{{ku|4|0}} |- |{{CZE}} [[Roman Červenka]] |align=center|{{CZE|lh|1}} - {{KAZ|lh|2}} |align=center|{{ku|8|1}} |- |{{SUI}} [[Andres Ambuhl]] |align=center|{{HUN|lh|1}} - {{SUI|lh|2}} |align=center|{{ku|0|10}} |} '''Shut-out''' ''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).'' {| class="wikitable" !Brankár !Zápas !width="50"|Výsledok zápasu !width="20"|Úspešné zákroky |- |rowspan=2|{{SWE}} [[Jacob Markstrom]] |align=center|{{SWE|lh|1}} - {{SVK|lh|2}} |align=center|{{ku|5|0}} |align=center|15 |- |align=center|{{SWE|lh|1}} - {{SLO|lh|2}} |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|9 |- |{{USA}} [[Joey Daccord]] |align=center|{{DEN|lh|1}} - {{USA|lh|2}} |align=center|{{ku|0|5}} |align=center|26 |- |{{CAN}} [[Dylan Garand]] |align=center|{{SLO|lh|1}} - {{CAN|lh|2}} |align=center|{{ku|0|4}} |align=center|11 |- |{{USA}} [[Jeremy Swayman]] |align=center|{{USA|lh|1}} - {{HUN|lh|2}} |align=center|{{ku|6|0}} |align=center|13 |- |rowspan=2|{{SUI}} [[Leonardo Genoni]] |align=center|{{USA|lh|1}} - {{SUI|lh|2}} |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|23 |- |align=center|{{HUN|lh|1}} - {{SUI|lh|2}} |align=center|{{ku|0|10}} |align=center|6 |- |rowspan=2|{{CAN}} [[Jordan Binnington]] |align=center|{{CAN|lh|1}} - {{FRA|lh|2}} |align=center|{{ku|5|0}} |align=center|15 |- |align=center|{{CAN|lh|1}} - {{SVK|lh|2}} |align=center|{{ku|7|0}} |align=center|14 |- |{{SWE}} [[Samuel Ersson]] |align=center|{{LAT|lh|1}} - {{SWE|lh|2}} |align=center|{{ku|0|6}} |align=center|20 |- |{{SUI}} [[Stephane Charlin]] |align=center|{{SUI|lh|1}} - {{NOR|lh|2}} |align=center|{{ku|3|0}} |align=center|12 |} ==Referencie== {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Športové podujatia v Štokholme]] [[Kategória:Herning]] [[Kategória:2025 v Dánsku]] [[Kategória:2025 vo Švédsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Dánsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švédsku]] sbvbvzl8ghnlghrzdn33poe0o5wut3e 8218961 8218956 2026-05-24T13:05:09Z Peter 51345 269569 8218961 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji |rok=2025 |logo= |veľkosť loga= |usporiadateľ=Švédsko |2 usporiadateľ=Dánsko |dátum=9. – 25. máj 2025 |počet tímov=16 |počet dejísk=2 |počet miest=2 |dejiská=[[Štokholm]], [[Herning]] |víťaz=USA |počet titulov=3 |druhý=SUI |tretí=SWE |štvrtý=DEN |zostupujúci=KAZ |2 zostupujúci=FRA |postupujúci=GBR |2 postupujúci=ITA |zápasy=64 |aktualizácia= |najproduktívnejší hráč={{CZE}} [[David Pastrňák]] <br/><small>(15 bodov)<small/>|najužitočnejší hráč={{SUI}} [[Leonardo Genoni]]|góly=373|návštevnosť=489450}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025''' boli v poradí 88. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko=| meno=| autor=| odkaz na autora=| titul=IIHF - Home 2025 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url=https://www.iihf.com/en/events/2025/wm | vydavateľ=iihf.com | miesto=| dátum vydania=| dátum aktualizácie=2025-05-25| dátum prístupu= | jazyk=en}}</ref>Turnaj Top divízie sa hral v [[Štokholm|Štokholme]] a [[Herning|Herningu]] vo [[Švédsko|Švédsku]] a [[Dánsko|Dánsku]] od 9. do 25. mája 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko=| meno=| autor=| odkaz na autora=| titul=2025 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/905/ | vydavateľ=stats.iihf.com | miesto=| dátum vydania=| dátum aktualizácie=2025-05-25| dátum prístupu= | jazyk=en}}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka bol bol tím [[České národné hokejové mužstvo|Česka]]. Víťazom turnaja sa stál tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. ==Kvalifikácia== ;Kvalifikovaní ako hostitelia :{{SWE|lh|1}} :{{DEN|lh|1}} ;Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|Majstrovstvách sveta 2024]] :{{CZE|lh|1}} :{{FIN|lh|1}} :{{FRA|lh|1}} :{{CAN|lh|1}} :{{KAZ|lh|1}} :{{LAT|lh|1}} :{{GER|lh|1}} :{{NOR|lh|1}} :{{AUT|lh|1}} :{{SVK|lh|1}} :{{SUI|lh|1}} :{{USA|lh|1}} ;Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024 – I. divízia|I. A divízie MS 2024]] :{{HUN|lh|1}} :{{SLO|lh|1}} ==Dejiská== {| class="wikitable" style="text-align:center;" !{{SWE|w}} | rowspan="4" |{{LocMap+ |Škandinávia|float=none |width=250|caption=|places= {{LocMap~ |Škandinávia|lat=59.293556|lon=18.083236|label='''[[Štokholm]]'''|position=left}} {{LocMap~ |Škandinávia|lat=56.118|lon=8.9525|label='''[[Herning]]'''|position=right}} }} !{{DEN|w}} |- ![[Štokholm]] ![[Herning]] |- |[[Avicii Arena]]<br>Kapacita: 16 000 |[[Jyske Bank Boxen]]<br>Kapacita: 15 000 |- |[[Súbor:Stockholm Globe Arena.jpg|200px]] |[[Súbor:Jyske Bank Boxen.jpg|200px]] |} ==Nasadenie== Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to využili, pretože Fínsko malo byť pôvodne v skupine B a Švajčiarsko v skupine A.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko= | meno= | autor= | odkaz na autora= | titul=IIHF - The 2025 IIHF Ice Hockey World Championship grouping revealed | url=https://www.iihf.com/en/events/2025/wm/news/61723/the_2025_iihf_ice_hockey_world_championship_groupi | vydavateľ=iihf.com | dátum vydania= | dátum aktualizácie= | dátum prístupu=2024-05-30 | miesto= | jazyk=en }}</ref> Taktiež bolo vymenené Švédsko so Spojenými štátmi, aby obaja usporiadatelia neboli v jednej skupine. ''V zátvorke je poradie v aktuálnom rebríčku IIHF.'' {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Štokholm) *{{CAN|lh|1}} (1) *{{FIN|lh|1}} (3) *{{SWE|lh|1}} (7) *{{SVK|lh|1}} (9) *{{LAT|lh|1}} (10) *{{AUT|lh|1}} (13) *{{FRA|lh|1}} (14) *{{SLO|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Herning) *{{CZE|lh|1}} (4) *{{SUI|lh|1}} (5) *{{USA|lh|1}} (6) *{{GER|lh|1}} (8) *{{DEN|lh|1}} (11) *{{NOR|lh|1}} (12) *{{KAZ|lh|1}} (15) *{{HUN|lh|1}} (18) {{Stĺpce-koniec}} ==Súpisky== ''Hlavný článok: [[Súpisky Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2025]]'' Súpiska každého tímu pozostáva z minimálne 15 korčuliarov (útočníkov a obrancov) a dvoch brankárov a maximálne 22 korčuliarov a troch brankárov. Všetkých 16 zúčastnených krajín muselo po potvrdení svojimi príslušnými národnými asociáciami predložiť „dlhý zoznam“ najneskôr dva týždne pred turnajom a konečný zoznam do stretnutia pasovej kontroly pred začiatkom turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=IIHF - Tournament Info 2025 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP | url=https://www.iihf.com/en/events/2025/wm/tournamentinfo/59072/player_entry | vydavateľ=IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu=2025-05-06 | jazyk=en}}</ref> ==Základné skupiny== {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2026 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]] – [[UTC+2]]).'' ===Skupina A=== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=0|sg=34|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=0|p=1|sg=28|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh|1}}|v=4|vp=2|pp=0|p=1|sg=22|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{AUT|lh|1}}|v=2|vp=2|pp=0|p=3|sg=21|ig=18|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=25}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=4|sg=9|ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=9|ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{FRA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=8|ig=27|pozadie=#ffcccc}} |} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=9. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1={{AUT|lh|2}} |mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}''' |skóre={{ku|1|2}} |tretiny={{tretiny|1|2|0|0|0|0}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=6 822 |stav={{ku|0|1|}}<br>{{ku|0|2|}}<br>{{ku|1|2}} |brankár1=[[Atte Tolvanen]] |brankár2=[[Juuse Saros]] |góly1=<br><br>[[Brend Wolf]] (Unterweger, Schneider) - 13:54 |góly2=04:38 - [[Patrik Puistola|Puistola]] (Salo, Hämeenaho)<br>07:06 - [[Juuso Parssinen|Parssinen]] (Seppälä, Pesonen) |rozhodca={{CAN}} Michael Campbell |rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig |čiarový={{USA}} Shane Gustafson |čiarový2={{SWE}} Ludek Lundgren |tresty1=8 |tresty2=8 |strely1=16 |strely2=28 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A01_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=9. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2={{SVK|lh|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=12 530 |skóre={{ku|5|0}} |tretiny={{tretiny|3|0|1|0|1|0}} |góly1=[[Mikael Backlund]] (Heineman, Lindholm) - 11:17<br>[[Leo Carlsson]] (Pettersson, Johansson) - 18:50<br>[[Jonas Brodin]] (Larsson, Lundestrom) - 19:54<br><br>[[Elias Lindholm]] (Gustafsson, Backlund) - 38:46<br><br>[[Mika Zibanejad]] (Andersson, Pettersson) - 57:33 |góly2= |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|3|0}}<br><br>{{ku|4|0}}<br><br>{{ku|5|0}} |brankár1=Jacob Markstrom |brankár2=Patrik Rybár |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca={{FIN}} Riku Brander |rozhodca2={{DEN}} Mads Frandsen |čiarový={{USA}} Jake Davis |čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek |tresty1=0 |tresty2=2 |strely1=20 |strely2=15 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a03_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=10. máj 2025 |čas=12:20 |mužstvo1={{SLO|lh|2}} |mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}''' |skóre={{ku|0|4}} |tretiny={{tretiny|0|1|0|3|0|0}} |góly1= |góly2=7:22 [[Bo Horvat]] (MacKinnon, Konecny)<br><br>23:41 - [[Nathan MacKinnon]] (Weegar)<br>33:38 - Bo Horvat (MacKinnon, Montour)<br>36:55 - [[Noah Dobson]] (Celebrini, O'Reilly) |stav={{ku|0|1}}<br><br>{{ku|0|2}}<br>{{ku|0|3}}<br>{{ku|0|4}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=9 011 |brankár1= |brankár2= |rozhodca={{SWE}} Mikael Holm |rozhodca2={{GER}} André Schrader |čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne |čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä |tresty1=14 |tresty2=4 |strely1=11 |strely2=44 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a05_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=10. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2={{AUT|lh|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=12 530 |skóre={{ku|4|2}} |tretiny={{tretiny|0|0|1|1|3|1}} |stav=0 : 1<br>1 : 1<br>1 : 2<br>2 : 2<br>3 : 2<br>4 : 2 |góly1=<br>Zibanejad - 33:26<br><br>Brodin - 57:41<br>Zibanejad - 57:53<br>Wennberg - 58:39 |góly2=25:30 - Baumgartner<br><br>52:26 - Kasper |brankár1= |brankár2= |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca={{CZE}} Jan Hribik |rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane |čiarový={{SUI}} Dominik Schlegel |čiarový2={{LAT}} Davis Zunde |tresty1=2 |tresty2=8 |strely1=25 |strely2=16 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A07_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=10. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1={{FRA|lh|2}} |mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}''' |skóre={{ku|1|4}} |tretiny={{tretiny|1|0|0|1|0|3}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=7 564 |stav=1 : 0<br>1 : 1<br>1 : 2<br>1 : 3<br>1 : 4 |brankár1= |brankár2= |góly1=Fabre - 15:02 |góly2=<br>35:36 - Dzierkals<br>42:02 - Zile<br>58:36 - Locmelis<br>59:29 - Locmelis |rozhodca= |rozhodca2= |čiarový= |čiarový2= |tresty1=8 |tresty2=4 |strely1=19 |strely2=20 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A09_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=11. máj 2025 |čas=12:20 |mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}''' |mužstvo2={{SLO|lh|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=3 870 |skóre={{ku|3|1}} |tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|1}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br><br>{{ku|3|0}}<br><br>{{ku|3|1}} |góly1=[[Sebastián Čederle]] ([[Adam Sýkora|Sýkora]]) - 8:20<br>[[Pavol Regenda]] ([[Samuel Kňažko|Knažko]], [[Mário Grman|Grman]]) - 9:26<br><br>[[Michal Krištof]] ([[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Dávid Mudrák|Mudrák]]) - 31:12 |góly2=<br><br><br><br><br>46:29 - [[Ken Ograjensek]] (Sabolič, Macuh) |brankár1=[[Samuel Hlavaj]] |brankár2=[[Matija Pintaric]] |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca= |rozhodca2= |čiarový= |čiarový2= |tresty1=10 |tresty2=10 |strely1=39 |strely2=18 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a11_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=11. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1={{LAT|lh|2}} |mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}''' |skóre={{ku|1|7}} |tretiny={{tretiny|1|2|0|3|0|2}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=9 531 |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|1|1}}<br>{{ku|1|2}}<br><br>{{ku|1|3}}<br>{{ku|1|4}}<br>{{ku|1|5}}<br><br>{{ku|1|6}}<br>{{ku|1|7}} |góly1=[[Eduards Tralmaks]] ([[Dans Locmelis|Locmelis]]) - 7:05 |góly2=<br>9:30 - [[Travis Konecny]] ([[Travis Sanheim|Sanheim]], [[Sidney Crosby|Crosby]])<br>10:31 - [[Nate MacKinnon]] ([[Bo Horvat|Horvat]])<br><br>27:11 - [[Kent Johnson]] ([[Brandon Montour|Montour]], Crosby)<br>31:10 - Kent Johnson<br>39:36 - Travis Konecny<br><br>45:09 - [[Macklin Celebrini]] (Konecny, Crosby)<br>55:18 - [[Barrett Hayton]] ([[Philip Danault|Danault]]) |brankár1=[[Gustavs Grigals]] |brankár2=[[Mac-Andre Fleury]] |rozhodca= |rozhodca2= |čiarový= |čiarový2= |tresty1=12 |tresty2=12 |strely1=17 |strely2=37 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a13_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=11. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}''' |mužstvo2={{FRA|lh|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=3 832 |skóre={{ku|4|3}} pp |tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|2|1|0}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|1|1}}<br><br>{{ku|1|2}}<br>{{ku|1|3}}<br>{{ku|2|3}}<br>{{ku|3|3}}<br><br>{{ku|4|3}} |góly1=<br>[[Teuvo Teravainen]] ([[Mikko Lehtonen|Lehtonen]], [[Vili Saarijarvi|Saarijarvi]]) - 37:33<br><br><br><br>[[Eeli Tolvanen]] (Lehtonen) - 58:27<br>Eeli Tolvanen (Lehtonen, Teravainen) - 59:32<br><br>[[Juuso Parssinen]] (Tolvanen, [[Juho Lammikko|Lammikko]]) - 61:24 |góly2=28:01 - [[Kevin Bozon]] ([[Kevin Spinozzi|Spinozzi]], [[Tim Bozon|T. Bozon]])<br><br><br> 50:57 - Tim Bozon ([[Jordann Perret|Perret]], [[Pierre-Edouard Bellemare|Bellemare]])<br>57:18 - Jordann Perret (Bellemare) |brankár1=[[Emil Larmi]] |brankár2=[[Antoine Keller]] |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca={{CAN}} Michael Campbell |rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm |čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne |čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel |tresty1=6 |tresty2=4 |strely1=51 |strely2=19 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a15_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=12. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}''' |mužstvo2={{SVK|lh|1}} |skóre={{ku|3|2}} sn |tretiny={{tretiny|2|0|0|1|0|1|0|0|1|0}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=4 375 |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br><br>{{ku|2|1}}<br><br>{{ku|2|2}} |brankár1=[[David Kickert]] |brankár2=[[Samuel Hlavaj]] |góly1=[[Peter Schneider]] ([[Bernd Wolf|Wolf]], [[Marco Kasper|Kasper]]) - 7:33<br>Marco Kasper (Schneider, [[Clemens Unterweger|Unterweger]]) - 11:22<br><br><br> |góly2=<br><br><br>26:15 - [[Samuel Honzek]]<br><br>50:53 - [[Matúš Sukeľ]] ([[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]]) |nájazdy1=Marco Kasper - {{Sn-nep}}<br>[[Dominic Zwerger]] - {{Sn-nep}}<br>[[Benjamin Baumgartner]] - {{Sn-nep}}<br>[[Lukas Haudum]] - {{Sn-gól}}<br>Peter Schneider - {{Sn-gól}} |nájazdy2={{Sn-nep}} - [[Maxim Čajkovič]]<br>{{Sn-gól}} - [[Martin Chromiak]]<br>{{Sn-nep}} - [[Dalibor Dvorský]]<br>{{Sn-nep}} - [[Róbert Lantoši]]<br>{{Sn-nep}} - [[Michal Krištof]] |rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen |rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig |čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren |čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel |tresty1=8 |tresty2=4 |strely1=22 |strely2=33 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a17_74_5_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=12. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1={{FIN|lh|2}} |mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}''' |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=12 530 |skóre={{ku|1|2}} |tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|0}} |stav={{ku|0|1}}<br><br>{{ku|0|2}}<br><br>{{ku|1|2}} |góly1=<br><br><br><br>[[Harri Pesonen]] ([[Mikko Lehtonen|Lehtonen]], [[Hannes Bjorninen|Bjorninen]]) - 53:04 |góly2=4:45 - [[Leo Carlsson]] ([[Erik Gustafsson|Gustafsson]], [[Lucas Raymond|Raymond]])<br><br>27:23 - [[Jonas Brodin]] (Raymond) |brankár1=[[Juuse Saros]] |brankár2=[[Jacob Markstrom]] |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane |rozhodca2={{GER}} Andre Schrader |čiarový={{USA}} Jake Davis |čiarový2={{USA}} Shane Gustafson |tresty1=8 |tresty2=2 |strely1=19 |strely2=41 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a19_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=13. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1={{SLO|lh|2}} |mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}''' |skóre={{ku|2|5}} |tretiny={{tretiny|0|0|2|4|0|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=3 423 |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|1|1}}<br>{{ku|1|2}}<br>{{ku|1|3}}<br>{{ku|2|3}}<br>{{ku|2|4}}<br><br>{{ku|2|5}} |brankár1=[[Kristers Gudlevskis]] |brankár2=[[Lukas Horak]] |góly1=[[Marcel Mahkovec]] ([[Nik Simsic|Simsic]]) - 22:40<br><br><br><br>[[Blaz Gregorc]] - 32:54 |góly2=<br>28:50 - [[Kristians Rubins]] ([[Haralds Egle|Egle]], [[Toms Andersons|Andersons]])<br>32:02 - [[Anri Ravinskis]] ([[Eduards Tralmaks|Tralmaks]], [[Janis Jaks|Jaks]])<br>32:23 - [[Martins Dzierkals]] ([[Toms Andersons|Andersons]], [[Markuss Komuls|Komuls]])<br><br>33:45 - [[Dans Locmelis]] ([[Robers Mamcics|Mamcics]], Tralmaks)<br><br>54:16 - Eduards Tralmaks (Rubins) |rozhodca={{CAN}} Michael Campbell |rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm |čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne |čiarový2={{FIN}} Tommi Niittyla |tresty1=0 |tresty2=4 |strely1=18 |strely2=24 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a21_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=13. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}''' |mužstvo2={{FRA|lh|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=4 124 |skóre={{ku|5|0}} |tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br><br>{{ku|3|0}}<br><br>{{ku|4|0}}<br>{{ku|5|0}} |góly1=[[Bo Horvat]] ([[Tyson Foerster|Foerster]]) - 6:32<br>[[Will Cuylle]] ([[Kent Johnson|Johnson]], [[Ryan O'Reilly|O'Reilly]]) - 12:11<br><br>[[Sidney Crosby]] ([[Brandon Montour|Montour]]) - 37:31<br><br>Bo Horvat ([[Travis Konecny|Konecny]], [[Nathan MacKinnon|MacKinnon]]) - 43:57<br>Brandon Montour ([[Barrett Hayton|Hayton]], [[Brayden Schenn|Schenn]]) - 51:05 |góly2= |brankár1=[[Jordan Binnington]] |brankár2=[[Julian Junca]] |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca={{CZE}} Jan Hribik |rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari |čiarový={{CZE}} Jiří Ondráček |čiarový2={{LAT}} Davis Zunde |tresty1=2 |tresty2=4 |strely1=36 |strely2=15 |správa=https://stats.iihf.com/hydar/905/ihm905a23_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=14. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}''' |mužstvo2={{FRA|lh|1}} |skóre={{ku|2|1}} |tretiny={{tretiny|0|0|1|1|1|0}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=2 915 |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|1|1}}<br><br>{{ku|2|1}} |brankár1=[[Samuel Hlavaj]] |brankár2=[[Antoine Keller]] |góly1=[[Martin Chromiak]] ([[Samuel Honzek|Honzek]], [[Dalibor Dvorský|Dvorský]]) - 29:32<br><br><br>[[Mislav Rosandič]] ([[Maxim Čajkovič|Čajkovič]], [[Michal Krištof|Krištof]]) - 49:13 |góly2=<br>34:34 - [[Louis Boudon]] ([[Aurelien Dair|Dair]], [[Sacha Treille|Treille]]) |rozhodca={{CAN}} Michael Campbell |rozhodca2={{GER}} Andre Shrader |čiarový={{USA}} Jake Davis |čiarový2={{FIN}} Tommi Niittyla |tresty1=4 |tresty2=8 |strely1=35 |strely2=20 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a25_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=14. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1={{LAT|lh|2}} |mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}''' |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=12 530 |skóre={{ku|0|6}} |tretiny={{tretiny|0|0|0|2|0|4}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|0|2}}<br><br>{{ku|0|3}}<br>{{ku|0|4}}<br>{{ku|0|5}}<br>{{ku|0|6}} |góly1= |góly2=30:15 - [[Rasmus Andersson]] ([[Elias Lindholm|Lindholm]])<br>30:27 - [[Anton Bengtsson|Bengtsson]] ([[Alexander Wennberg|Wennberg]], [[Jonas Brodin|Brodin]])<br><br>40:36 - [[Lucas Raymond]] ([[Lao Carlsson|Carlsson]], [[Isac Lundestrom|Lundestrom]])<br>48:32 - [[Adam Larsson]] ([[Jesper Froden|Froden]], Carlsson)<br>50:46 - [[Mika Zibanejad]] ([[Alexander Wennberg|Wennberg]], Brodin)<br>58:49 - Elias Lindholm (Froden, Raymond) |brankár1=[[Kristers Gudlevskis]] |brankár2=[[Samuel Ersson]] |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari |rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig |čiarový={{CZE}} Jiří Ondráček |čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel |tresty1=10 |tresty2=4 |strely1=20 |strely2=27 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a27_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=15. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}''' |mužstvo2={{SLO|lh|1}} |skóre={{ku|9|1}} |tretiny={{tretiny|3|0|4|1|2|0}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=3 875 |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|3|0}}<br><br>{{ku|3|1}}<br>{{ku|4|1}}<br>{{ku|5|1}}<br>{{ku|6|1}}<br>{{ku|7|1}}<br><br>{{ku|8|1}}<br>{{ku|9|1}}<br> |brankár1=[[Juuse Saros]] |brankár2=[[Matija Pintaric]]<small> (0:00{{--}}28:32)</small><br>[[Lukas Horak]]<small> (28:32{{--}}60:00)</small> |góly1=[[Mikko Lehtonen]] ([[Eemil Erholtz|Erholtz]], [[Harri Pesonen|Pesonen]]) - 2:43<br>Mikko Lehtonen ([[Teuvo Teravainen|Teravainen]], [[Vili Saarijarvi|Saarijarvi]]) - 7:26<br>Vili Saarijarvi ([[Lenni Hameenaho|Hameenaho]], [[Patrik Puistola|Puistola]]) - 11:33<br><br><br>[[Eeli Tolvanen]] (Teravainen, [[Juho Lammikko]]) - 26:52<br>Lenni Hameenaho ([[Waltteri Merela|Merela]], [[Juuso Parssinen|Parssinen]]) - 28:32<br>Eeli Tolvanen (Teravainen, Saarijarvi) - 35:42<br>Eeli Tolvanen (Teravainen, [[Atro Leppanen|Leppanen]]) - 39:35<br><br>[[Nikolas Matinpalo]] (Teravainen) - 42:28<br>Eeli Tolvanen (Teravainen, [[Robin Salo|Salo]]) - 52:54 |góly2=<br><br><br><br>24:00 - [[Bine Masic]] ([[Marcel Mahkovec|Mahkovec]], [[Jan Drozg|Drozg]]) |rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen |rozhodca2={{CZE}} Jan Hribik |čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren |čiarový2={{LAT}} Davis Zunde |tresty1=2 |tresty2=4 |strely1=37 |strely2=17 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a29_74_3_0.pdf }}{{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=15. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}''' |mužstvo2={{AUT|lh|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=5 259 |skóre={{ku|5|1}} |tretiny={{tretiny|0|1|2|0|3|0}} |stav={{ku|0|1}}<br><br>{{ku|1|1}}<br>{{ku|2|1}}<br><br>{{ku|3|1}}<br>{{ku|4|1}}<br>{{ku|5|1}} |góly1=<br><br>[[Nathan MacKinnon]] ([[Brandon Montour|Montour]], [[Bo Horvat|Horvat]]) - 21:59<br>Nathan MacKinnon (Montour, [[Philip Danault|Danault]]) - 33:10<br><br>[[Travis Konecny]] ([[Will Cuylle|Cuylle]], [[Noah Dobson|Dobson]]) - 48:32<br>Will Cuylle (Konecny, Montour) - 51:42<br>[[Sidney Crosby]] (Horvat, MacKinnon) - 58:27 |góly2=11:20 - [[Vinzenz Rohrer]] ([[Brian Lebler|Lebler]], [[Benjamin Baumgartner|Baumgartner]]) |brankár1=[[Marc-Andre Fleury]] |brankár2=[[Florian Vorauer]] |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca={{SWE}} Mikael Holm |rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane |čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne |čiarový2={{USA}} Shane Gustafson |tresty1=4 |tresty2=4 |strely1=52 |strely2=16 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a31_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=16. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}''' |mužstvo2={{FRA|lh|1}} |skóre={{ku|5|2}} |tretiny={{tretiny|3|0|0|0|2|2}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=4 873 |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|3|0}}<br><br>{{ku|3|1}}<br>{{ku|4|1}}<br>{{ku|4|2}}<br>{{ku|5|2}} |brankár1=[[David Kickert]] |brankár2=[[Antoine Keller]] <small> (0:00{{--}}15:30)</small><br>[[Quentin Papillon]] <small> (15:30{{--}}60:00)</small> |góly1=[[Marco Kasper]] ([[Dominic Zwerger|Zwerger]], [[Clemens Unterweger|Unterweger]]) - 0:39<br>[[Vinzenz Rohrer]] ([[Lukas Haudum|Haudum]], [[Brian Lebler|Lebler]]) - 7:58<br>[[Ramon Schnetzer]] - 15:30<br><br><br>Marco Kasper (Zwerger, Rohrer) - 57:56<br><br>[[Peter Schneider]] (Zwerger) - 59:09 |góly2=<br><br><br><br>50:09 - [[Jordann Peret]] ([[Pierre-Edouard Bellemare|Bellemare]], [[Alexandre Texier|Texier]])<br><br>58:26 - Pierre-Edouard Bellemare (Texier, Perret) |rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari |rozhodca2={{GER}} Andre Schrader |čiarový={{FIN}} Tommi Niittyla |čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel |tresty1=14 |tresty2=6 |strely1=24 |strely2=23 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a33_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=16. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2={{SLO|lh|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=12 530 |skóre={{ku|4|0}} |tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|0}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br><br>{{ku|3|0}}<br>{{ku|4|0}} |góly1=[[Elias Lindholm]] ([[Mikael Backlund|Backlund]], [[Erik Gustafsson|Gustafsson]]) - 25:04<br>Elias Lindholm ([[Marcus Pettersson|Pettersson]], [[Filip Forsberg|Forsberg]]) - 38:05<br><br>Elias Lindholm ([[Jonas Brodin|Brodin]], [[Adam Larsson|Larsson]]) - 51:13<br>[[Marcus Johansson]] (Gustafsson, [[Simon Edvinsson|Edvinsson]]) - 56:08 |góly2= |brankár1=[[Jacob Markstrom]] |brankár2=[[Lukas Horak]] |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane |rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig |čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne |čiarový2={{USA}} Shane Gustafson |tresty1=2 |tresty2=6 |strely1=60 |strely2=9 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a35_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=17. máj 2025 |čas=12:20 |mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}''' |mužstvo2={{LAT|lh|1}} |skóre={{ku|2|1}} |tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=12 530 |stav={{ku|1|0}}<br><br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|2|1}} |brankár1=[[Juuse Saros]] |brankár2=[[Kristers Guldevskis]] |góly1=[[Juuso Parssinen]] ([[Lenni Hameenaho|Hameenaho]], [[Atro Leppanen|Leppanen]]) - 27:37<br><br>[[Mikko Lehtonen]] ([[Teuvo Teravainen|Teravainen]], [[Eeli Tolvanen|Tolvanen]]) - 50:55 |góly2=<br><br><br>55:09 - [[Rodrigo Abols]] ([[Rudolfs Balcers|Balcers]], [[Ralfs Freibergs|Freibergs]]) |rozhodca={{CAN}} Michael Campbell |rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm |čiarový={{USA}} Jake Davis |čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček |tresty1=12 |tresty2=18 |strely1=23 |strely2=35 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a37_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=17. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1={{FRA|lh|2}} |mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}''' |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=12 530 |skóre={{ku|0|4}} |tretiny={{tretiny|0|2|0|1|0|1}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|0|2}}<br><br>{{ku|0|3}}<br><br>{{ku|0|4}} |góly1= |góly2=13:27 - [[Lucas Raymond]] ([[Leo Carlsson|Carlsson]], [[Isac Lundestrom|Lundestrom]])<br>14:25 - [[Emil Heineman]] ([[Anton Bengtsson|Bengtsson]], [[Jonas Brodin|Brodin]])<br><br>24:39 - [[Elias Lindholm]] ([[Mikael Backlund|Backlund]], Raymond)<br><br>44:05 - Isac Lundestrom ([[Filip Forsberg|Forsberg]], [[Erik Gustafsson|Gustafsson]]) |brankár1=[[Antoine Keller]] |brankár2=[[Samuel Ersson]] |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen |rozhodca2={{CZE}} Jan Hribik |čiarový={{FIN}} Tommi Niittyla |čiarový2={{LAT}} Davis Zunde |tresty1=8 |tresty2=10 |strely1=15 |strely2=36 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a39_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=17. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}''' |mužstvo2={{SVK|lh|1}} |skóre={{ku|7|0}} |tretiny={{tretiny|2|0|3|0|2|0}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=12 530 |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br><br>{{ku|3|0}}<br>{{ku|4|0}}<br>{{ku|5|0}}<br><br>{{ku|6|0}}<br>{{ku|7|0}} |góly1=[[Brandon Montour]] ([[Travis Konecny|Konecny]], [[Sidney Crosby|Crosby]]) - 14:44<br>[[Tyson Foerster]] ([[Ryker Evans|Evans]], [[Macklin Celebrini|Celebrini]]) - 15:48<br><br>Sidney Crosby (Celebrini, Montour) - 23:25<br>Macklin Celebrini (Crosby, [[Mike Matheson|Matheson]]) - 38:08<br>[[Nathan MacKinnon]] ([[Bo Horvat|Horvat]], Matheson) - 38:59<br><br>Sidney Crosby ([[Noah Dobson|Dobson]], Konecny) - 46:58<br>Nathan MacKinnon ([[Will Cuylle|Cuylle]]) - 48:34 |góly2= |brankár1=[[Jordan Binnington]] |brankár2=[[Patrik Rybár]]<small> (0:00{{--}}40:00)</small><br>[[Adam Húska]]<small> (40:00{{--}}60:00)</small> |rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukonari |rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane |čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren |čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel |tresty1=6 |tresty2=10 |strely1=44 |strely2=14 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a41_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=18. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1={{SLO|lh|2}} |mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}''' |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=3 457 |skóre={{ku|2|3}} sn |tretiny={{tretiny|1|1|0|0|1|1|0|0|0|1}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|1|1}}<br><br>{{ku|1|2}}<br>{{ku|2|2}} |góly1=[[Blaz Gregorc]] ([[Marcel Mahkovec|Mahkovec]], [[Ken Ograjensek|Ograjensek]]) - 9:53<br><br><br><br>[[Robert Sabolič]] ([[Jan Ćosić|Ćosić]], [[Matic Török|Török]]) - 53:01 |góly2=<br>13:49 - [[Dominic Zwerger]] ([[Peter Schneider|Schneider]])<br><br>50:20 - [[Brian Lebler]] ([[Lukas Haudum|Haudum]], Zwerger) |brankár1=[[Lukas Horak]] |brankár2=[[David Kickert]] |nájazdy1=<br><br>{{Sn-nep}} [[Jan Drozg]]<br><br>{{Sn-nep}} - Robert Sabolič<br><br>{{Sn-nep}} - Ken Ograjensek |nájazdy2=<br>{{Sn-nep}} [[Marco Kasper]]<br><br>{{Sn-gól}} - Lukas Haudum<br><br>{{Sn-gól}} - Dominic Zwerger<br><br>{{Sn-gól}} - [[Benjamin Baumgartner]] |rozhodca={{GER}} Andre Schrader |rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig |čiarový={{USA}} Jake Davis |čiarový2={{LAT}} Davis Zunde |tresty1=10 |tresty2=10 |strely1=16 |strely2=33 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A43_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=18. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1={{SVK|lh|2}} |mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}''' |skóre={{ku|1|5}} |tretiny={{tretiny|1|1|0|3|0|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=7 894 |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|1|1}}<br><br>{{ku|1|2}}<br>{{ku|1|3}}<br>{{ku|1|4}}<br><br>{{ku|1|5}} |brankár1=[[Samuel Hlavaj]] |brankár2=[[Kristers Gudlevskis]] |góly1=<br>[[Sebastián Čederle]] ([[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Samuel Kňažko|Kňažko]]) - 9:16 |góly2=2:44 - [[Haralds Egle]] ([[Toms Andersons|Andersons]], [[Janis Jaks|Jaks]])<br><br><br>21:31 - [[Dans Locmelis]] ([[Eduards Tralmaks|Tralmaks]])<br>25:52 - [[Rihards Bukarts]]<br>34:29 - Toms Andersons ([[Martins Lavins|Lavins]], Egle)<br><br>56:22 - [[Rodrigo Abols]] ([[Kaspars Daugavins|Daugavins]]) |rozhodca={{CAN}} Michael Campbell |rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukonari |čiarový={{USA}} Shane Gustafson |čiarový2={{FIN}} Tommi Niittyla |tresty1=6 |tresty2=6 |strely1=27 |strely2=31 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a45_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=19. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1={{FRA|lh|2}} |mužstvo2='''{{SLO|lh|1}}''' |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=3 273 |skóre={{ku|1|3}} |tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1}} |stav=0 : 1<br>0 : 2<br>1 : 2<br>1 : 3 |góly1=<br><br>Bozon - 58:05 |góly2=9:22 - Jezovsek<br>16:21 - Simsic<br><br>59:45 - Torok |brankár1= |brankár2= |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca= |rozhodca2= |čiarový= |čiarový2= |tresty1=8 |tresty2=4 |strely1=29 |strely2=25 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A47_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=19. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1={{CAN|lh|2}} |mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}''' |skóre={{ku|1|2}} sn |tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|1|0|0|0|1}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=12 530 |stav=1 : 0<br>1 : 1 |brankár1= |brankár2= |góly1=O'Reilly - 37:57 |góly2=<br>47:01 - Puistola |rozhodca= |rozhodca2= |čiarový= |čiarový2= |tresty1=8 |tresty2=4 |strely1=38 |strely2=22 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A49_74_5_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=20. máj 2025 |čas=12:20 |mužstvo1={{LAT|lh|2}} |mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}''' |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=4 973 |skóre={{ku|1|6}} |tretiny={{tretiny|0|1|1|2|0|3}} |stav=0 : 1<br>0 : 2<br>0 : 3<br>1 : 3<br>1 : 4<br>1 : 5<br>1 : 6 |góly1=<br><br><br>Tralmaks - 28:03 |góly2=17:08 - Zwerger<br>23:57 - Baumgartner<br>25:38 - Rohrer<br><br>44:28 - Raffl<br>52:29 - Zwerger<br>57:18 - Rohrer |brankár1= |brankár2= |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca= |rozhodca2= |čiarový= |čiarový2= |tresty1=6 |tresty2=8 |strely1=29 |strely2=24 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A51_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=20. máj 2025 |čas=16:20 |mužstvo1={{SVK|lh|2}} |mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}''' |skóre={{ku|1|2}} |tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|0}} |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=10 467 |stav=0 : 1<br>0 : 2<br>1 : 2 |brankár1= |brankár2= |góly1=<br><br>Lantoši - 54:42 |góly2=5:18 - Puistola<br>38:17 - Merela |rozhodca= |rozhodca2= |čiarový= |čiarový2= |tresty1=8 |tresty2=6 |strely1=30 |strely2=24 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A53_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg=#eeeeee |dátum=20. máj 2025 |čas=20:20 |mužstvo1={{SWE|lh|2}} |mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}''' |štadión=Avicii Arena, Štokholm |divákov=12 530 |skóre={{ku|3|5}} |tretiny={{tretiny|1|3|1|1|1|1}} |stav=0 : 1<br>1 : 1<br>1 : 2<br>1 : 3<br>2 : 3<br>2 : 4<br>2 : 5<br>3 : 5 |góly1=<br>Lindholm - 3:47<br><br><br>Johansson - 23:02<br><br><br>Andersson - 56:52 |góly2=0:18 - Sanheim<br><br>7:15 - Foerster<br>13:01 - O'Reilly<br><br>30:50 - Celebrini<br>44:11 - MacKinnon |brankár1= |brankár2= |nájazdy1= |nájazdy2= |rozhodca= |rozhodca2= |čiarový= |čiarový2= |tresty1=10 |tresty2=14 |strely1=28 |strely2=24 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A55_74_3_0.pdf }} ===Skupina B=== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=0|sg=34|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{USA|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=1|sg=34|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=1|sg=35|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=25|ig=24|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=20|ig=22}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=13|ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=8|ig=39}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=9|ig=32|pozadie=#ffcccc}} |} {{Hokejbox2|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|dátum=9. máj 2025|čas=16:20|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning|bg=|brankár1=[[Leonardo Genoni]]|brankár2=[[Karel Vejmelka]]|skóre={{ku|4|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|0|2|2|1|0|1|}}|góly1=[[Christian Marti]] (M. Fora, G. Hofmann) - 01:34<br>[[Damien Riat]] (J. Siegenthaler, D. Kunan) - 17:50<br><br><br><br><br>[[Sandro Schmid]] (Moy, Hofmann) - 41:21<br>[[Sven Andrighetto]] (Marti, Malgin) - 49:00|stav={{ku|1|0|}}<br>{{ku|2|0|}}<br>{{ku|2|1|}}<br><br>{{ku|2|2|}}<br>{{ku|2|3|}}<br>{{ku|3|3|}}<br>{{ku|4|3|}}<br>{{ku|4|4|}}<br><br>{{ku|4|5|}}|góly2=<br><br>19:41 - [[Matěj Stránský]] (Pastrňák, Červenka) (PH2)<br><br>26:01 - [[Filip Zadina]] (Krejčík, Špaček)<br>35:33 - [[Filip Pyrochta]] (Zadina, Špaček)<br><br><br>56:13 - [[Lukáš Sedlák]] (Červenka, Hronek) (PH)<br><br>62:30 - [[Roman Červenka]] (Pastrňák, Vejmelka)|tresty1=6|tresty2=4|strely1=20|strely2=29|divákov=10 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B02_74_4_0.pdf|rozhodca2={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons}} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{DEN|lh|2}} |mužstvo2='''{{USA|lh|1}}''' |dátum=9. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=10 500 |skóre=0 : 5 |tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|2}} |stav=0 : 1<br>0 : 2<br>0 : 3<br>0 : 4<br>0 : 5 |góly1= |góly2=17:52 - Gauthier<br>23:59 - Cooley<br>28:32 - Beniers<br>49:31 - Lohrei<br>56:16 - Beniers |tresty1=8 |tresty2=6 |strely1=26 |strely2=48 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B04_74_3_0.pdf |rozhodca={{SWE}} Christopher Holm|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari}} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{NOR|lh|2}} |mužstvo2='''{{KAZ|lh|1}}''' |dátum=10. máj 2025 |čas=12:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=3 588 |skóre=1 : 2 |tretiny={{tretiny|1|0|0|1|0|1}} |stav=1 : 0<br>1 : 1<br>1 : 2 |góly1=Johannesen - 05:33 |góly2=<br>25:08 - Starčenko<br>52:08 - Volkov |tresty1=8 |tresty2=8 |strely1=31 |strely2=21 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B06_74_3_0.pdf |rozhodca={{SVK}} Peter Stano|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman}} {{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{GER|lh|2}}''' |mužstvo2={{HUN|lh|1}} |dátum=10. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=6 184 |skóre=6 : 1 |tretiny={{tretiny|2|0|2|0|2|1}} |stav=1 : 0<br>2 : 0<br>3 : 0<br>4 : 0<br>5 : 0<br>5 : 1<br>6 : 1 |góly1=Kahun - 10:54<br>Samanski - 16:09<br>Kalble - 34:09<br>Tiffels - 39:44<br>Ehl - 45:54<br><br>Kahun - 59:09 |góly2=<br><br><br><br><br>48:29 - Ambrus |tresty1=4 |tresty2=8 |strely1=35 |strely2=19 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B08_74_3_0.pdf |rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner}} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{DEN|lh|2}} |mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}''' |dátum=10. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=10 095 |skóre=2 : 5 |tretiny={{tretiny|0|1|2|2|0|2}} |stav=0 : 1<br>1 : 1<br>2 : 1<br>2 : 2<br>2 : 3<br>2 : 4<br>2 : 5 |góly1=<br>Moelgaard - 22:09<br>Blichfeld - 28:59 |góly2=14:41 - Hischier<br><br><br>35:40 - Moy<br>38:34 - Moy<br>45:19 - Riat<br>58:49 - Hischier |tresty1=8 |tresty2=8 |strely1=15 |strely2=35 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B10_74_3_0.pdf |rozhodca={{SWE}} Christopher Holm|rozhodca2={{CAN}} Mike Langin}} {{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{USA|lh|2}}''' |mužstvo2={{HUN|lh|1}} |dátum=11. máj 2025 |čas=12:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=4 041 |skóre=6 : 0 |tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}} |stav=1 : 0<br>2 : 0<br>3 : 0<br>4 : 0<br>5 : 0<br>6 : 0<br> |góly1=Nazar - 14:07<br>Nazar - 16:54<br>Gauthier - 30:02<br>Gauthier - 41:13<br>Garland - 41:54<br>Cooley - 54:26 |góly2= |tresty1=4 |tresty2=6 |strely1=39 |strely2=13 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B12_74_3_0.pdf |rozhodca={{LAT}} Andris Ansons|rozhodca2={{SVK}} Peter Stano}} {{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{GER|lh|2}}''' |mužstvo2={{KAZ|lh|1}} |dátum=11. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=4 733 |skóre={{ku|4|1}} |tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|1|1}}<br><br>{{ku|2|1}}<br><br>{{ku|3|1}}<br>{{ku|4|1}} |góly1=<br>[[Maximilian Kastner]] ([[Alexander Ehl|Ehl]], [[Moritz Seider|Seider]]) - 13:09<br><br>[[Wojciech Stachowiak]] ([[Dominik Kahun|Kahun]], [[Justin Schutz|Schutz]]) - 34:53<br><br>[[Lukas Reichel]] - ([[Frederik Tiffels|Tiffels]], [[Lukas Kable|Kable]]) - 41:49<br>Lukas Kable (Ehl, Kastner) - 45:33 |góly2=3:05 - [[Nikita Mikhailis]] ([[Arkadiy Shestakov|Shestakov]]) |brankár1=[[Mathias Niederberger]] |brankár2=[[Maxim Pavlenko]] |tresty1=4 |tresty2=0 |strely1=33 |strely2=21 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b14_74_3_0.pdf |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner}} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{NOR|lh|2}} |mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}''' |dátum=11. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=4 791 |skóre={{ku|1|2}} |tretiny={{tretiny|0|0|1|2|0|0}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|1|1}}<br>{{ku|1|2}} |góly1=<br>[[Stian Solberg]] ([[Jacob Berglund|Berglund]], [[Eirik Salsten|Salsten]]) - 28:03 |góly2=22:14 - [[Jakub Flek]] ([[Jakub Krejčík|Krejčík]], [[Jakub Lauko|Lauko]])<br><br>33:20 - [[David Pastrňák]] ([[Roman Červenka|Červenka]], [[Filip Hronek|Hronek]]) |brankár1=[[Jonas Arntzen]] |brankár2=[[Karel Vejmelka]] |rozhodca={{CAN}} Mike Langin |rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman |čiarový={{USA}} Nick Briganti |čiarový2={{SVK}} Oto Durmis |tresty1=6 |tresty2=6 |strely1=23 |strely2=33 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b16_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{USA|lh|2}} |mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}''' |dátum=12. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=5 741 |skóre={{ku|0|3}} |tretiny={{tretiny|0|2|0|0|0|1}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|0|2}}<br><br>{{ku|0|3}} |brankár1=[[Joey Daccord]] |brankár2=[[Leonardo Genoni]] |góly1= |góly2=12:46 - [[Damien Riat]] ([[Tim Berni|Berni]])<br>15:59 - [[Jonas Siegenhaler]] ([[Kevin Fiala|Fiala]], [[Moy Tyler|Tyler]])<br><br>51:51 - [[Dean Kukan]] ([[Denis Malgin|Malgin]], [[Sven Andrighetto|Andrighetto]]) |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk |rozhodca2={{CAN}} Mike Langin |čiarový={{GER}} Patrick Laguzov |čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist |tresty1=4 |tresty2=4 |strely1=23 |strely2=27 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b18_74_3_0.pdf }}{{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}''' |mužstvo2={{DEN|lh|1}} |dátum=12. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=9 882 |skóre={{ku|7|2}} |tretiny={{tretiny|0|0|4|1|3|1}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|3|0}}<br>{{ku|4|0}}<br>{{ku|4|1}}<br><br>{{ku|5|1}}<br>{{ku|5|2}}<br>{{ku|6|2}}<br>{{ku|7|2}} |góly1=[[Martin Nečas]] ([[Ondrej Beranánek|Beranánek]], [[Filip Hronek|Hronek]]) - 23:35<br>[[Daniel Gazda]] ([[Petr Kodýtek|Kodýtek]], Beránek) - 24:23<br>[[David Pastrňák]] ([[Lukáš Sedlák|Sedlák]], [[Daniel Vladař|Vladař]]) - 33:52<br>Lukáš Sedlák (Pastrňák, Hronek) - 36:21<br><br><br>Martin Nečas ([[Filip Zadina|Zadina]], [[Michael Špaček|Špaček]]) - 44:32<br><br>[[Daniel Voženílek]] ([[Jakub Flek|Flek]], [[Jakub Lauko|Lauko]]) - 57:43<br>[[Roman Červenka]] (Pastrňák, Sedlák) - 59:01 |góly2=<br><br><br><br>28:47 - [[Nick Olesen]] ([[Patrick Russell|Russell]], [[Nicklas Jensen|Jensen]])<br><br><br>46:24 - [[Christian Wejse]] (Jensen, Olesen) |brankár1=[[Daniel Vladar]] |brankár2=[[Frederik Dichow]] |rozhodca={{SVK}} Peter Stano |rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman |čiarový={{FIN}} Onni Hautamaki |čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyonzek |tresty1=8 |tresty2=8 |strely1=33 |strely2=31 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b20_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{NOR|lh|2}} |mužstvo2='''{{GER|lh|1}}''' |dátum=13. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=3 622 |skóre={{ku|2|5}} |tretiny={{tretiny|1|2|0|2|1|1}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|0|2}}<br>{{ku|1|2}}<br><br>{{ku|1|3}}<br>{{ku|1|4}}<br><br>{{ku|2|4}}<br>{{ku|2|5}} |brankár1=[[Jonas Arntzen]] |brankár2=[[Philipp Grubauer]] |góly1=<br><br>[[Andreas Martinsen]] ([[Michael Brandsegg-Nygard|Brandsegg-Nygard]], [[Johannes Johannesen|Johannesen]]) - 19:50<br><br><br><br><br>[[Jacob Berglund]] ([[Havard Ostrem|Ostrem]], [[Eskild Olsen|Olsen]]) - 47:07 |góly2=4:51 - [[Yasin Ehliz]] ([[Tim Stutzle|Stutzle]], [[Marc Michaelis|Michaelis]])<br>16:10 - Marc Michaelis (Ehliz, [[Fabio Wagner|Wagner]])<br><br><br>24:56 - [[Wojciech Stachowiak]] ([[Dominik Kahun|Kahun]])<br>26:46 - [[Joshua Samanski]] ([[Lukas Reichel|Reichel]], [[Lukas Kalble|Kalble]])<br><br><br>59:43 - [[Frederik Tiffels]] (Kahun, Stutzle) |rozhodca={{LAT}} Andris Ansons |rozhodca2={{FIN}} Riku Brander |čiarový={{GBR}} Danny Beresford |čiarový2={{USA}} Nick Briganti |tresty1=12 |tresty2=8 |strely1=31 |strely2=30 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b22_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{KAZ|lh|2}} |mužstvo2='''{{HUN|lh|1}}''' |dátum=13. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=1 972 |skóre={{ku|2|4}} |tretiny={{tretiny|0|2|1|0|1|2}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|0|2}}<br><br>{{ku|1|2}}<br><br>{{ku|1|3}}<br>{{ku|1|4}}<br>{{ku|2|4}} |góly1=<br><br><br>[[Nikita Mikhailis]] ([[Valeriy Orekhov|Orekhov]], [[Arkadiy Shestakov|Shestakov]]) - 34:32<br><br><br><br>Valeriy Orekhov (Shestakov) - 59:01 |góly2=0:15 - [[János Hári]] ([[Henrik Nilsson|Nilsson]], [[Milán Horváth|M. Horváth]])<br>18:31 - [[István Terbócs]] ([[Bence Horváth|B. Horváth]], [[Domán Szongoth|Szongoth]])<br><br><br><br>40:14 - [[Vilmos Galló]] (Hári, [[Csanád Erdély|Erdély]])<br>43:35 - [[Péter Vincze]] ([[Kristóf Papp|Papp]], Hári) |brankár1=[[Maxim Pavlenko]] |brankár2=[[Bence Balizs]] |rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm |rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner |čiarový={{SVK}} Oto Durmis |čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek |tresty1=8 |tresty2=10 |strely1=25 |strely2=28 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b24_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{USA|lh|2}}''' |mužstvo2={{NOR|lh|1}} |dátum=14. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=3 149 |skóre={{ku|6|5}} pp |tretiny={{tretiny|4|1|1|2|0|2|1|0}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|2|1}}<br>{{ku|3|1}}<br>{{ku|4|1}}<br><br>{{ku|5|1}}<br>{{ku|5|2}}<br>{{ku|5|3}}<br><br>{{ku|5|4}}<br>{{ku|5|5}}<br><br>{{ku|6|5}} |brankár1=[[Jeremy Swayman]] |brankár2=[[Tobias Normann]] |góly1=[[Cutter Gauthier]] ([[Shane Pinto|Pinto]], [[Will Smith|Smith]]) - 4:50<br>[[Clayton Keller]] ([[Jackson Lacombe|Lacombe]], [[Michael Kesselring|Kesselring]]) - 7:18<br><br>[[Tage Thompson]] - 12:34<br>[[Michael McCarron]] ([[Drew O'Connor|O'Connor]], [[Isaac Howard|Howard]]) - 17:50<br><br>Tage Thompson (Keller, [[Zach Werenski|Werenski]]) - 22:55<br><br><br><br><br><br><br>Tage Thompson ([[Logan Cooley]], Keller) - 64:09 |góly2=<br><br>9:59 - [[Stian Solberg]] ([[Jacob Berglund|Berglund]], [[Michael Brandsegg-Nygard|Brandsegg-Nygard]])<br><br><br><br><br>26:59 - Stian Solberg ([[Andreas Martinsen|Martinsen]])<br>32:48 - [[Martin Ronnild]]<br><br>51:08 - [[Noah Steen]]<br>58:33 - Stian Solberg (Brandsegg-Nygard, Martinsen) |rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm |rozhodca2={{LAT}} Christian Ofner |čiarový={{FIN}} Onni Hautamaki |čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyonzek |tresty1=10 |tresty2=10 |strely1=39 |strely2=18 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b26_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{KAZ|lh|2}} |mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}''' |dátum=14. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=10 388 |skóre={{ku|1|5}} |tretiny={{tretiny|0|0|0|2|1|3}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|0|2}}<br><br>{{ku|1|2}}<br>{{ku|1|3}}<br>{{ku|1|4}}<br>{{ku|1|5}} |góly1=<br><br><br>[[Nikita Mikhailis]] ([[Roman Starchenko|Starchenko]], [[Leonid Metalnikov|Metalnikov]]) - 46:33 |góly2=24:20 - [[Mikkel Aagaard]] ([[Joachim Blichfeld|Blichfeld]], [[Anders Koch|Koch]])<br>32:57 - [[Alexander True]] ([[Patrick Russel|Russel]], [[Nicklas Jensen|Jensen]])<br><br><br>50:08 - [[Christian Wejse]] ([[Nick Olesen|Olesen]], Blichfeld)<br>50:28 - Alexander True ([[Markus Lauridsen|Lauridsen]])<br>59:53 - Nick Olesen |brankár1=[[Maxim Pavlenko]] |brankár2=[[Frederik Dichow]] |rozhodca={{LAT}} Andris Ansons |rozhodca2={{CAN}} Mike Langin |čiarový={{GER}} Patrick Laguzov |čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist |tresty1=6 |tresty2=10 |strely1=22 |strely2=27 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b28_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}''' |mužstvo2={{GER|lh|1}} |dátum=15. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=5 391 |skóre={{ku|5|1}} |tretiny={{tretiny|0|0|4|0|1|1}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|3|0}}<br>{{ku|4|0}}<br><br>{{ku|5|0}}<br>{{ku|5|1}} |góly1=[[Damien Riat]] ([[Ken Jager|Jager]], [[Christian Marti|Marti]]) - 24:25<br>[[Sven Andrighetto]] ([[Jonas Siegenthaler|Siegenthaler]], [[Denis Malgin|Malgin]]) - 25:49<br>Sven Andrighetto ([[Kevin Fiala|Fiala]], Malgin) - 33:51<br>Sven Andrighetto ([[Dean Kukan|Kukan]], Malgin) - 34:53<br><br>Sven Andrighetto (Kukan, Malgin) - 48:15 |góly2=<br><br><br><br><br><br>58:35 - [[Jonas Müller]] ([[Dominik Kahun|Kahun]], [[Justin Schutz|Schutz]]) |brankár1=[[Leonardo Genoni]] |brankár2=[[Mathias Niederberger]] |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk |rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman |čiarový={{SVK}} Oto Durmis |čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek |tresty1=8 |tresty2=10 |strely1=32 |strely2=22 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b30_74_3_0.pdf }}{{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}''' |mužstvo2={{HUN|lh|1}} |dátum=15. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=2 939 |skóre={{ku|6|1}} |tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br><br>{{ku|3|0}}<br>{{ku|3|1}}<br><br>{{ku|4|1}}<br>{{ku|5|1}}<br>{{ku|6|1}} |góly1=[[David Pastrňák]] ([[Roman Červenka|Červenka]], [[Lukáš Sedlák|Sedlák]]) - 17:30<br>[[Jakub Flek]] ([[Daniel Voženílek|Voženílek]]) - 19:23<br><br>[[Petr Kodýtek]] ([[Filip Hronek|Hronek]], Voženílek) - 29:43<br><br><br>David Pastrňák ([[Jakub Krejčík|Krejčík]], [[Daniel Gazda|Gazda]]) - 43:42<br>[[Ondrej Beránek]] ([[Filip Zadina|Zadina]], Krejčík) - 46:19 <br>Lukáš Sedlák (Červenka, Pastrňák) - 47:38 |góly2=<br><br><br><br>35:27 - [[András Mihalik]] ([[Péter Vincze|Vincze]], [[Tamás Ortenszky|Ortenszky]]) |brankár1=[[Daniel Vladař]] |brankár2=[[Ádám Vay]] |rozhodca={{FIN}} Riku Brander |rozhodca2={{SVK}} Peter Stano |čiarový={{GBR}} Danny Beresford |čiarový2={{USA}} Nick Briganti |tresty1=2 |tresty2=8 |strely1=32 |strely2=12 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b32_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{HUN|lh|2}} |mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}''' |dátum=16. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=10 022 |skóre={{ku|2|8}} |tretiny={{tretiny|2|1|0|3|0|4}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|2|1}}<br><br>{{ku|2|2}}<br>{{ku|2|3}}<br>{{ku|2|4}}<br><br>{{ku|2|5}}<br>{{ku|2|6}}<br>{{ku|2|7}}<br>{{ku|2|8}} |góly1=[[Péter Vincze]] ([[János Hári|Hári]], [[Henrik Nilsson|Nilsson]]) - 0:33<br>[[András Mihalik]] ([[Bence Szabó (hokejista)|Szabó]], [[Tamás Ortenszky|Ortenszky]]) - 6:23 |góly2=<br><br>13:22 - [[Mikkel Aagaard]] ([[Nick Olesen|Olesen]], [[Markus Lauridsen|Lauridsen]])<br><br>27:37 - Markus Lauridsen<br>34:23 - [[Jesper Jensen Aabo]] ([[Mathias Bau|Bau]], [[Phillip Bruggisser|Bruggisser]])<br>34:49 - [[Patrick Russell]] (Olesen, [[Mathias Lassen|Lassen]])<br><br>43:41 - Mikkel Aagaard ([[Oscar Moelgaard|Moelgaard]], [[Joachim Blichfeld|Blichfeld]])<br>48:45 - Mathias Bau ([[Alexander True|True]])<br>49:13 - Mikkel Aagaard (Moelgaard, Blichfeld)<br>52:53 - Markus Lauridsen (Moelgaard, [[Nicklas Jensen|Jensen]]) |brankár1=[[Bence Bálizs]] |brankár2=[[Sebastian Dahm]] |rozhodca={{LAT}} Andris Ansons |rozhodca2={{SVK}} Peter Stano |čiarový={{FIN}} Onni Hautamaki |čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov |tresty1=12 |tresty2=8 |strely1=12 |strely2=41 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b34_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}''' |mužstvo2={{NOR|lh|1}} |dátum=16. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=3 837 |skóre={{ku|3|0}} |tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br><br>{{ku|3|0}} |góly1=[[Sven Andrighetto]] ([[Dean Kukan|Kukan]], [[Denis Malgin|Malgin]]) - 8:56<br>[[Gregory Hofmann]] ([[Tyler Moy|Moy]], [[Simon Knak|Knak]]) - 14:15<br><br>Tyler Moy ([[Timo Meier|Meier]], [[Michael Fora|Fora]]) - 28:03 |góly2= |brankár1=[[Stephane Charlin]] |brankár2=[[Jonas Arntzen]] |rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm |rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman |čiarový={{CZE}} Daniel Hynek |čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist |tresty1=8 |tresty2=10 |strely1=28 |strely2=12 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b36_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{USA|lh|2}}''' |mužstvo2={{GER|lh|1}} |dátum=17. máj 2025 |čas=12:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=9 595 |skóre={{ku|6|3}} |tretiny={{tretiny|3|0|0|3|3|0}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|3|0}}<br><br>{{ku|3|1}}<br>{{ku|3|2}}<br>{{ku|3|3}}<br><br>{{ku|4|3}}<br>{{ku|5|3}}<br>{{ku|6|3}} |brankár1=[[Joey Daccord]] |brankár2=[[Philipp Grubauer]] |góly1=[[Tage Thompson]] ([[Zach Werenski|Werenski]], [[Conor Garland|Garland]]) - 1:42<br>[[Frank Nazar]] ([[Cutter Gauthier|Gauthier]]) - 9:43<br>[[Drew O'Connor]] (Thompson) - 14:17<br><br><br><br><br><br>Conor Garland ([[Clayton Keller|Keller]], [[Logan Cooley|Cooley]]) - 44:50<br>Logan Cooley (Garland, Keller) - 56:31<br>Clayton Keller (Nazar, Garland) - 58:07 |góly2=<br><br><br><br>28:43 - [[Eric Mik]] ([[Joshua Samanski|Samanski]], [[Leon Huttl|Huttl]])<br>34:43 - [[Jonas Müller]] ([[Dominik Kahun|Kahun]], [[Wojciech Stachowiak|Stachowiak]])<br>35:31 - Wojciech Stachowiak ([[Marc Michaelis|Michaelis]], Huttl) |rozhodca={{LAT}} Andris Ansons |rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm |čiarový={{GBR}} Danny Beresford |čiarový2={{FIN}} Onni Hautamaki |tresty1=4 |tresty2=10 |strely1=44 |strely2=21 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b38_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}''' |mužstvo2={{KAZ|lh|1}} |dátum=17. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=7 112 |skóre={{ku|8|1}} |tretiny={{tretiny|1|0|3|0|4|1}} |brankár1=[[Karel Vejmelka]] |brankár2=[[Jelal-ad-din Amirbekov]]<small> (0:00{{--}}41:06)</small><br>[[Maxim Pavlenko]]<small> (41:06{{--}}60:00)</small> |stav={{ku|1|0}}<br><br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|3|0}}<br>{{ku|4|0}}<br><br>{{ku|5|0}}<br>{{ku|5|1}}<br>{{ku|6|1}}<br>{{ku|7|1}}<br>{{ku|8|1}} |góly1=[[Matěj Stránský]] ([[Ondřej Beránek|Beránek]], [[Filip Pyrochta|Pyrochta]]) - 5:19<br><br>[[Jakub Flek]] ([[Daniel Gazda|Gazda]], [[Adam Klapka|Klapka]]) - 21:26<br>Matěj Stránský ([[David Špaček|D. Špaček]], [[Michael Špaček|M. Špaček]]) - 32:19<br>[[Roman Červenka]] ([[David Pastrňák|Pastrňák]], [[Jakub Krejčík|Krejčík]]) - 37:04<br><br>[[Adam Klapka]] ([[Libor Hájek|Hájek]]) - 41:06<br><br>Roman Červenka (Pyrochta, Pastrňák) - 53:13<br>Roman Červenka ([[Martin Nečas|Nečas]], [[Lukáš Sedlák|Sedlák]]) - 55:44<br>Adam Klapka (Flek, Gazda) - 59:22 |góly2=<br><br><br><br><br><br><br>47:36 - [[Viacheslav Kolesnikov]] ([[Dmitriy Breus|Breus]], [[Batyrlan Muratov|Muratov]]) |rozhodca={{CAN}} Mike Langin |rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman |čiarový={{USA}} Nick Briganti |čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyoznek |tresty1=6 |tresty2=8 |strely1=33 |strely2=22 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b40_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}''' |mužstvo2={{NOR|lh|1}} |dátum=17. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=10 500 |skóre={{ku|6|3}} |tretiny={{tretiny|2|1|3|1|1|1}} |stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|2|1}}<br><br>{{ku|3|1}}<br>{{ku|4|1}}<br>{{ku|5|1}}<br>{{ku|5|2}}<br><br>{{ku|6|2}}<br>{{ku|6|3}} |góly1=[[Patrick Russell]] ([[Oscar Moelgaard|Moelgaard]], [[Joachim Blichfeld|Blichfeld]]) - 13:42<br>[[Mikkel Aagaard]] ([[Nicklas Jensen|Jensen]], Moelgaard) - 14:38<br><br><br>[[Jonas Røndbjerg]] (Russell, Jensen) - 27:25<br>Joachim Blichfeld ([[Phillip Bruggisser|Bruggisser]], [[Christian Wejse|Wejse]]) - 30:32<br>Jonas Røndbjerg - 34:59<br><br><br>[[Nick Olesen]] (Blichfeld, Wejse) - 49:46 |góly2=<br><br>15:14 - [[Erik Salsten]] ([[Stian Solberg|Solberg]], [[Jacob Berglund|Berglund]])<br><br><br><br><br>36:59 - Jacob Berglund<br><br><br>59:37 - [[Thomas Olsen]] ([[Martin Johnsen|Johnsen]], Solberg) |brankár1=[[Frederik Dichow]] |brankár2=[[Jonas Arntzen]] <small> (0:00{{--}}34:59)</small><br>[[Tobias Normann]]<small> (34:59{{--}}60:00)</small> |rozhodca={{SWE}} Tobias Björk |rozhodca2={{FIN}} Riku Brander |čiarový={{SVK}} Oto Durmis |čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist |tresty1=6 |tresty2=37 |strely1=47 |strely2=27 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b42_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{KAZ|lh|2}} |mužstvo2='''{{USA|lh|1}}''' |dátum=18. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=3 968 |skóre={{ku|1|6}} |tretiny={{tretiny|0|0|0|5|1|1}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|0|2}}<br>{{ku|0|3}}<br>{{ku|0|4}}<br>{{ku|0|5}}<br><br>{{ku|0|6}}<br>{{ku|1|6}} |góly1=<br><br><br><br><br><br><br>[[Vladimir Volkov]] - 59:10 |góly2=26:58 - [[Frank Nazar]] ([[Jackson Lacombe|Lacombe]], [[Mikey Eyssimont|Eyssimont]])<br>31:46 - Jackson Lacombe (Nazar, [[Michael McCarron|McCarron]])<br>34:00 - [[Tage Thompson]] ([[Zeev Buium|Buium]], [[Shane Pinto|Pinto]])<br>34:58 - [[Matty Beniers]] ([[Drew O'Connor|O'Connor]])<br>39:04 - [[Michael Kesselring]] (Nazar, Eyssimont)<br><br>45:54 - [[Zach Werenski]] (Kesselring, [[Calyton Keller|Keller]]) |brankár1=[[Sergei Kudryavtsev]] |brankár2=[[Jeremy Swayman]] |rozhodca={{SVK}} Peter Stano |rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman |čiarový={{CZE}} Daniel Hynek |čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist |tresty1=4 |tresty2=4 |strely1=17 |strely2=38 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b44_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{HUN|lh|2}} |mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}''' |dátum=18. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=2 846 |skóre={{ku|0|10}} |tretiny={{tretiny|0|2|0|3|0|5}} |stav={{ku|0|1}}<br>{{ku|0|2}}<br><br>{{ku|0|3}}<br>{{ku|0|4}}<br>{{ku|0|5}}<br><br>{{ku|0|6}}<br>{{ku|0|7}}<br>{{ku|0|8}}<br>{{ku|0|9}}<br>{{ku|0|10}}<br> |góly1= |góly2=5:44 - [[Andres Ambuhl]] ([[Dominik Egli|Egli]], [[Janis Moser|Moser]])<br>7:25 - [[Timo Meier]] ([[Dean Kukan|Kukan]])<br><br>31:57 - Dominik Egli ([[Andrea Glauser|Glauser]], [[Kevin Fiala|Fiala]])<br>33:24 - Timo Meier ([[Tyler Moy|Moy]], Fiala)<br>35:21 - Janis Moser ([[Nicolas Baechler|Baechler]], Meier)<br><br>50:03 - Dominik Egli (Moser, Meier)<br>50:51 - Andres Ambuhl ([[Sandro Schmid|Schmid]], [[Christian Marti|Marti]])<br>54:49 - Andrea Glauser ([[Ken Jager|Jager]], [[Simon Knak|Knak]])<br>58:53 - Andres Ambuhl ([[Michael Fora|Fora]], Moser)<br>59:20 - Kevin Fiala (Moy, Marti) |brankár1=[[Ádám Vay]] |brankár2=[[Leonardo Genoni]] |rozhodca={{FIN}} Riku Brander |rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner |čiarový={{GBR}} Danny Beresford |čiarový2={{USA}} Nick Briganti |tresty1=6 |tresty2=4 |strely1=6 |strely2=37 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b46_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{GER|lh|2}} |mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}''' |dátum=19. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=8 221 |skóre={{ku|0|5}} |tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|2}} |stav=0 : 1<br>0 : 2<br>0 : 3<br>0 : 4<br>0 : 5 |góly1= |góly2=5:51 - Pastrnák<br>26:43 - Sedlák<br>29:07 - Flek<br>40:43 - Lauko<br>56:40 - Flek |tresty1=4 |tresty2=4 |strely1=19 |strely2=25 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B48_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{HUN|lh|2}} |mužstvo2={{NOR|lh|1}} |dátum=19. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=2 808 |skóre={{ku|0|1}} |tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|0}} |stav=0 : 1 |góly1= |góly2=6:28 - Steen |tresty1=8 |tresty2=12 |strely1=17 |strely2=25 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B50_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}''' |mužstvo2={{KAZ|lh|1}} |dátum=20. máj 2025 |čas=12:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=3 833 |skóre={{ku|4|1}} |tretiny={{tretiny|0|1|1|0|3|0}} |stav=0 : 1<br>1 : 1<br>2 : 1<br>3 : 1<br>4 : 1 |góly1=<br>Fiala - 39:55<br>Andrighetto - 47:15<br>Ambuhl - 57:06<br>Riat - 57:44 |góly2=15:17 - Šestakov |tresty1=4 |tresty2=6 |strely1=39 |strely2=16 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B52_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{CZE|lh|2}} |mužstvo2='''{{USA|lh|1}}''' |dátum=20. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg= |divákov=8 441 |skóre={{ku|2|5}} |tretiny={{tretiny|0|1|2|0|0|4}} |stav=0 : 1<br>1 : 1<br>2 : 1<br>2 : 2<br>2 : 3<br>2 : 4<br>2 : 5 |góly1=<br>Pastrnák - 20:41<br>Nečas - 28:33 |góly2=9:25 - Doan<br><br><br>41:35 - Nazar<br>47:01 - Nazar<br>53:29 - Cooley<br>57:06 - Peeke |tresty1=22 |tresty2=18 |strely1=27 |strely2=56 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B54_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |mužstvo1={{GER|lh|2}} |mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}''' |dátum=20. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |bg=#eeeeee |divákov=10 500 |skóre={{ku|1|2}} sn |tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|1|0|0|0|1}} |stav=1 : 0<br>1 : 1 |góly1=Geibel - 39:41 |góly2=<br>50:00 - Ehlers |tresty1=8 |tresty2=10 |strely1=26 |strely2=28 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B56_74_5_0.pdf }} ==Play-off== Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 |style="text-align:left;"|{{CAN|lh|1}} |-bgcolor=#ccffcc |2. |D2 |style="text-align:left;"|{{SUI|lh|1}} |-bgcolor=#ccffcc |3. |D3 |style="text-align:left;"|{{SWE|lh|1}} |-bgcolor=#ccffcc |4. |D4 |style="text-align:left;"|{{USA|lh|1}} |- |5. |D5 |style="text-align:left;"|{{CZE|lh|1}} |- |6. |D6 |style="text-align:left;"|{{FIN|lh|1}} |-bgcolor=#ccffcc |7. |D7 |style="text-align:left;"|{{DEN|lh|1}} |- |8. |D8 |style="text-align:left;"|{{AUT|lh|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1=A1 |RD1-tím1={{CAN|lh|1}} |RD1-skóre1=1 |RD1-nasadený2='''B4''' |RD1-tím2='''{{DEN|lh|1}}''' |RD1-skóre2='''2''' |RD1-nasadený3='''B1''' |RD1-tím3='''{{SUI|lh|1}}''' |RD1-skóre3='''6''' |RD1-nasadený4=A4 |RD1-tím4={{AUT|lh|1}} |RD1-skóre4=0 |RD1-nasadený5='''A2''' |RD1-tím5='''{{SWE|lh|1}}''' |RD1-skóre5='''5''' |RD1-nasadený6=B3 |RD1-tím6={{CZE|lh|1}} |RD1-skóre6=2 |RD1-nasadený7='''B2''' |RD1-tím7='''{{USA|lh|1}}''' |RD1-skóre7='''5''' |RD1-nasadený8=A3 |RD1-tím8={{FIN|lh|1}} |RD1-skóre8=2 |RD2-nasadený1='''2.''' |RD2-tím1='''{{SUI|lh|1}}''' |RD2-skóre1='''7''' |RD2-nasadený2=7. |RD2-tím2={{DEN|lh|1}} |RD2-skóre2=0 |RD2-nasadený3=3. |RD2-tím3={{SWE|lh|1}} |RD2-skóre3=2 |RD2-nasadený4='''4.''' |RD2-tím4='''{{USA|lh|1}}''' |RD2-skóre4='''6''' |RD3-nasadený1=VSF1 |RD3-tím1={{SUI|lh|1}} |RD3-skóre1=0p |RD3-nasadený2='''VSF2''' |RD3-tím2='''{{USA|lh|1}}''' |RD3-skóre2='''1p''' |RD4-nasadený1='''PSF2''' |RD4-tím1='''{{SWE|lh|1}}''' |RD4-skóre1='''6''' |RD4-nasadený2=PSF1 |RD4-tím2={{DEN|lh|1}} |RD4-skóre2=2 }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]] – [[UTC+2]]).'' ===Štvrťfinále=== {{Hokejbox2 |bg= |dátum=22. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Avicii Arena, Štokholm |mužstvo1='''{{USA|lh|2}}''' |mužstvo2={{FIN|lh|1}} |skóre={{ku|5|2}} |tretiny={{tretiny|1|1|2|1|2|0}} |stav=1 : 0<br>1 : 1<br>1 : 2<br>2 : 2<br>3 : 2<br>4 : 2<br>5 : 2 |góly1=Garland - 4:50<br><br><br>Buium - 34:53<br>Garland - 36:04<br>Pinto - 45:52<br>Keller - 57:15 |góly2=<br>12:58 - Tolvanen<br>27:46 - Puistola |divákov=9 642 |tresty1=10 |tresty2=8 |strely1=28 |strely2=22 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905357_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |dátum=22. máj 2025 |čas=16:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}''' |mužstvo2={{AUT|lh|1}} |skóre={{ku|6|0}} |tretiny={{tretiny|3|0|2|0|1|0}} |stav=1 : 0<br>2 : 0<br>3 : 0<br>4 : 0<br>5 : 0<br>6 : 0 |góly1=Bertschy - 6:38<br>Meier - 11:03<br>Jäger - 14:17<br>Fiala - 23:32<br>Schmid - 24:36<br>Knak - 51:46 |góly2= |divákov=2 621 |tresty1=12 |tresty2=35 |strely1=40 |strely2=13 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905358_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg= |dátum=22. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Avicii Arena, Štokholm |mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2={{CZE|lh|1}} |skóre={{ku|5|2}} |tretiny={{tretiny|3|0|1|1|1|1}} |stav=1 : 0<br>2 : 0<br>3 : 0<br>3 : 1<br>4 : 1<br>4 : 2<br>5 : 2 |góly1=Carlsson - 12:40<br>Raymond - 16:52<br>Raymond - 19:32<br><br>Carlsson - 34:05<br><br>Forsberg - 55:04 |góly2=<br><br><br>23:04 - Červenka<br><br>48:33 - Špaček |divákov=12 530 |tresty1=8 |tresty2=6 |strely1=33 |strely2=26 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905359_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |dátum=22. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Jyske Bank Boxen, Herning |mužstvo1={{CAN|lh|2}} |mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}''' |skóre={{ku|1|2}} |tretiny={{tretiny|0|0|0|0|1|2}} |stav=1 : 0<br>1 : 1<br>1 : 2 |góly1=Sanheim - 45:17 |góly2=<br>57:43 - Ehlers<br>59:11 - Olesen |divákov=10 500 |tresty1=6 |tresty2=10 |strely1=40 |strely2=33 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905360_74_3_0.pdf }} ===Semifinále=== {{Hokejbox2 |bg= |dátum=24. máj 2025 |čas=14:20 |štadión=Avicii Arena, Štokholm |mužstvo1={{SWE|lh|2}} |mužstvo2='''{{USA|lh|1}}''' |skóre={{ku|2|6}} |tretiny={{tretiny|0|2|0|2|2|2}} |stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}<br/>{{ku|2|6}} |góly1=<br/><br><br><br><br>W. Nylander (R. Andersson, W. Karlsson) - 46:32<br>E. Lindholm (A. Wennberg) - 47:13 |góly2=06:52 - B. Skjei (S. Pinto)<br>17:13 - C. Gauthier (S. Pinto, W. Smith)<br>31:07 - C. Garland (L. Cooley, B. Skjei)<br>37:03 - M. Eyssimont (M. Beniers, J. LaCombe)<br><br><br>51:09 - J. LaCombe (F. Nazar)<br>55:53 - S. Pinto (PB) |divákov=12 530 |tresty1=2 |tresty2=4 |strely1=29 |strely2=28 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905261_74_4_1.pdf |rozhodca={{CAN}} Michael Campbell|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{CZE}} Daniel Hynek|čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyonzek|brankár1=Jacob Markström<br/>(od 41. minúty Samuel Ersson)|brankár2=Jeremy Swayman}} {{Hokejbox2 |dátum=24. máj 2025 |čas=18:20 |štadión=Avicii Arena, Štokholm |mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}''' |mužstvo2={{DEN|lh|1}} |skóre={{ku|7|0}} |tretiny={{tretiny|3|0|1|0|3|0}} |stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|7|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|7|0}} |góly1=N. Niederreiter (J.J. Moser, K. Fiala) - 9:23<br>K. Jäger (S. Knak, D. Riat) - 12:47<br>N. Niederreiter (D. Malgin, D. Kukan) (PH) - 17:23<br>D. Malgin (T- Meier) - 37:38<br>S. Schmid (C. Bertschy, J. Siegenthaler) - 44:48<br>D. Riat (C. Bertschy) - 52:02<br>T. Moy (S. Schmid, T. Meier) (PH) - 53:26 |góly2= |divákov=12 530 |tresty1=10 |tresty2=10 |strely1=34 |strely2=17 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905262_74_4_0.pdf |rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{CZE}} Jan Hribik|čiarový={{USA}} Nick Briganti|čiarový2={{USA}} Jake Davis|brankár1=Leonardo Genoni|brankár2=Frederik Dichow<br/>(od 45. minúty Sebastian Dahm)}} ===Zápas o 3. miesto=== {{Hokejbox2 |bg=#ffdab9 |dátum=25. máj 2025 |čas=15:20 |štadión=Avicii Arena, Štokholm |mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}''' |mužstvo2={{DEN|lh|1}} |skóre={{ku|6|2}} |tretiny={{tretiny|0|0|3|0|3|2}} |stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/><br/>{{ku|4|2}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|6|2}} |góly1=M. Backlund (A. Larsson, E. Lindholm) - 25:16<br/>M. Backlund (E. Heineman, E. Lindholm) - 29:50<br/>M. Johansson (R. Sandin, L. Carlsson) - 37:09<br/>L. Raymond (OS) - 42:55<br/><br/><br/><br/>M. Johansson (M. Backlund, M. Zibanejad) (PH) - 48:25<br/>M. Zibanejad (L. Carlsson, E. Gustafsson) - 55:03 |góly2=<br/><br/><br/><br/>43:15 - N. Olesen (A. Aagaard, P. Bruggisser) (PH)<br/>46:02 - N. Ehlers (N. Olesen, A. True) |divákov=12 530 |tresty1=4 |tresty2=4 |strely1=37 |strely2=18 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905163_74_3_0.pdf |rozhodca={{LAT}} Andris Ansons|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{USA}} Jake Davis|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson|brankár1=Samuel Ersson|brankár2=Frederik Dichow}} ===Finále=== {{Hokejbox2 |bg=#f7f6a8 |dátum=25. máj 2025 |čas=20:20 |štadión=Avicii Arena, Štokholm |mužstvo1={{SUI|lh|2}} |mužstvo2='''{{USA|lh|1}}''' |skóre={{ku|0|1}} p |tretiny={{tretiny|0|0|0|0|0|0|0|1}} |stav='''Predĺženie'''<br/>{{ku|0|1}} |góly1= |góly2=<br/>02:02 - Thompson (L. Cooley, B. Skjei) |divákov=12 530 |tresty1=4 |tresty2=4 |strely1=25 |strely2=40 |správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905164_74_4_0.pdf |rozhodca={{CAN}} Michael Campbell|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|brankár1=Leonardo Genoni|brankár2=Jeremy Swayman}} ==Konečné poradie== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1. |tím={{USA|lh|1}}|v=7|vp=2|pp=0|p=1|sg=46|ig=18|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2. |tím={{SUI|lh|1}}|v=8|vp=0|pp=2|p=0|sg=47|ig=10|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3. |tím={{SWE|lh|1}}|v=8|vp=0|pp=0|p=2|sg=41|ig=18|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4. |tím={{DEN|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=5|sg=29|ig=38|poznámka=Štvrté miesto}} |- |colspan=13| {{Tabuľka ľadový hokej|5. |tím={{CAN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=1|sg=35|ig=9|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6. |tím={{CZE|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=2|sg=37|ig=19}} {{Tabuľka ľadový hokej|7. |tím={{FIN|lh|1}}|v=4|vp=2|pp=0|p=2|sg=24|ig=15}} {{Tabuľka ľadový hokej|8. |tím={{AUT|lh|1}}|v=2|vp=2|pp=0|p=4|sg=21|ig=24}} |- |colspan=13| {{Tabuľka ľadový hokej|9. |tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=20|ig=22|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=25}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=4|sg=9 |ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=13|ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=9 |ig=29}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=8 |ig=39}} |- |colspan=13| {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=9 |ig=32|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2026]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím={{FRA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=8 |ig=27|pozadie=#ffcccc}} |} ==Štatistiky turnaja== '''Hetrik''' ''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).'' {| class="wikitable" !Hráč !Zápas !width="20"|Výsledok zápasu |- |{{NOR}} [[Stian Solberg]] |align=center rowspan=2|{{USA|lh|1}} - {{NOR|lh|2}} |align=center rowspan=2|{{ku|6|5}} pp |- |{{USA}} [[Tage Thompson]] |- |{{SUI}} [[Sven Andrighetto]] |align=center|{{SUI|lh|1}} - {{GER|lh|2}} |align=center|{{ku|5|1}} |- |{{FIN}} [[Eeli Tolvanen]] |align=center|{{FIN|lh|1}} - {{SLO|lh|2}} |align=center|{{ku|9|1}} |- |{{SWE}} [[Elias Lindholm]] |align=center|{{SWE|lh|1}} - {{SLO|lh|2}} |align=center|{{ku|4|0}} |- |{{CZE}} [[Roman Červenka]] |align=center|{{CZE|lh|1}} - {{KAZ|lh|2}} |align=center|{{ku|8|1}} |- |{{SUI}} [[Andres Ambuhl]] |align=center|{{HUN|lh|1}} - {{SUI|lh|2}} |align=center|{{ku|0|10}} |} '''Shut-out''' ''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).'' {| class="wikitable" !Brankár !Zápas !width="50"|Výsledok zápasu !width="20"|Úspešné zákroky |- |rowspan=2|{{SWE}} [[Jacob Markstrom]] |align=center|{{SWE|lh|1}} - {{SVK|lh|2}} |align=center|{{ku|5|0}} |align=center|15 |- |align=center|{{SWE|lh|1}} - {{SLO|lh|2}} |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|9 |- |{{USA}} [[Joey Daccord]] |align=center|{{DEN|lh|1}} - {{USA|lh|2}} |align=center|{{ku|0|5}} |align=center|26 |- |{{CAN}} [[Dylan Garand]] |align=center|{{SLO|lh|1}} - {{CAN|lh|2}} |align=center|{{ku|0|4}} |align=center|11 |- |{{USA}} [[Jeremy Swayman]] |align=center|{{USA|lh|1}} - {{HUN|lh|2}} |align=center|{{ku|6|0}} |align=center|13 |- |rowspan=2|{{SUI}} [[Leonardo Genoni]] |align=center|{{USA|lh|1}} - {{SUI|lh|2}} |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|23 |- |align=center|{{HUN|lh|1}} - {{SUI|lh|2}} |align=center|{{ku|0|10}} |align=center|6 |- |rowspan=2|{{CAN}} [[Jordan Binnington]] |align=center|{{CAN|lh|1}} - {{FRA|lh|2}} |align=center|{{ku|5|0}} |align=center|15 |- |align=center|{{CAN|lh|1}} - {{SVK|lh|2}} |align=center|{{ku|7|0}} |align=center|14 |- |{{SWE}} [[Samuel Ersson]] |align=center|{{LAT|lh|1}} - {{SWE|lh|2}} |align=center|{{ku|0|6}} |align=center|20 |- |{{SUI}} [[Stephane Charlin]] |align=center|{{SUI|lh|1}} - {{NOR|lh|2}} |align=center|{{ku|3|0}} |align=center|12 |} ==Referencie== {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Športové podujatia v Štokholme]] [[Kategória:Herning]] [[Kategória:2025 v Dánsku]] [[Kategória:2025 vo Švédsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Dánsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švédsku]] f94o90mqx9r5r3zg5r3pnlk9bssxsjg Letný európsky olympijský festival mládeže 2022 0 633883 8219029 8211331 2026-05-24T15:36:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219029 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Letný európsky olympijský festival mládeže | rok = 2022 | iný názov = | logo = EYOF logo Námestie slobody.jpg | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = | dátum = [[24. júl]]{{--}}[[30. júl]] 2022 | počet tímov = | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | dejiská = [[Banská Bystrica]], [[Slovensko]] | návštevnosť = | aktualizácia = | rok pred = 2022 | rok po = 2023 }} '''Letný európsky olympijský festival mládeže 2022''' sa konal 24. až 30. júla 2022 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]].<ref name="banskabystrica-landing"/> Bol to 16. ročník [[Európsky olympijský festival mládeže|Európskeho olympijského festivalu mládeže]].<ref name="olympic-skoncil-sa-eyof-v-banskej-bystrici"/> Zápasy kolektívnych športov sa odohrávali aj vo [[Zvolen|Zvolene]], [[Detva|Detve]], [[Badín|Badíne]] a [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]].<ref name="olympic-xvi-letny-eyof-uspech"/> Mottom podujatia bolo: „Pripravení zažiariť“<ref name="olympic-xvi-letny-eyof-uspech"/><ref name="olympic-ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi"/> resp. „Ready to shine“.<ref name="olympic-ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi"/> Slovensko v roku 1999 hosťovalo zimnú verziu podujatia v [[Poprad|Poprade]].<ref name="olympic-ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi"/> == Organizácia == Pôvodne mali byť hostiteľským mestom [[Košice]]. Potom ako sa vzdali organizovania boli favoritmi tiež [[Šamorín]] a [[Žilina]]. 2. mája 2019 bolo podujatie pridelené Banskej Bystrici.<ref name="banskabystrica-aktuality"/><ref name="kosiceonline-eyof"/> Podujatie 6. júna 2019 schválilo banskobystrické mestské zastupiteľstvo.<ref name="bystricoviny-zastupotelstvo"/> Primátor Banskej Bystrice, [[Ján Nosko|Jána Noska]], ako podmienku konania podujatia zmienil rekonštrukciu [[Štadión SNP|národného atletického štadióna]] ako aj výstavbu multifunkčnej športovej haly.<ref name="aktuality-podla-noska"/> V decembri 2020 štát na športové podujatie vyčlenil 17,2 milióna eur. Na opravu [[Zimný štadión Banská Bystrica|zimného štadióna]] v Banskej Bystrici bolo určených 3,35 mil. eur, opravená bude aj športová hala na Štiavničkách a v [[Detva|Detve]] a plaváreň v Banskej Bystrici. Zabezpečná bude aj športová hala v [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]].<ref name="dennikn-stat-vyclenil"/> Na podujatí sa očakávalo takmer 4 000 športovcov z 50 krajín.<ref name="dennikn-stat-vyclenil"/> Oznam o presune hier na rok 2022 bol urobený v máji 2020 potom ako boli na rok 2021 presunuté [[Letné olympijské hry 2020|Letné olympíjske hry 2020 v Tokiu]]. Zámerom bolo vyhnúť sa kolízii podujatí.<ref name="eurolympic-news"/> Ubytovanie športovcov malo byť sústredené do Olympijskej dediny na Tajovského ulici a [[Trieda SNP (Banská Bystrica)|Triede SNP]] v priestoroch internátov Univerzity Mateja Bela kde je 2 800 lôžok, po rozšírení kapacity ich malo byť 3 000 až 3 100. Ďalších 700 miest by mohli poskytnúť internáty v správe BBSK.<ref name="bystricoviny-zastupotelstvo"/> === Športoviská === Pre podujatie boli pripravené tieto športoviská<ref name="olympic-sportoviska"/>: * Športový park EYOF ** [[Štadión SNP]] (atletika) ** tréningový štadión (atletika) ** krytá plaváreň (plávanie) ** džudistická hala [[Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica|VŠC Dukla]] (džudo) ** tenisové kurty (tenis) ** bedmintonové kurty (bedminton) ** telocvičňa [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzity Mateja Bela]] (basketbal) * [[Zimný štadión Banská Bystrica|Zimný štadión]] (športová gymnastika) * cesty Banskej Bystrice (cestná cyklistika) * okolité mesto a obce ** [[Badín]] (basketbal mužov) ** [[Detva]] (hádzaná žien) ** [[Slovenská Ľupča]] (volejbal žien) ** [[Zvolen]] športové centrum RaTeS (volejbal a hádzaná mužov) Športový riaditeľ podujatia ku gymnastike na Zimnom štadióne poznamenal: „Bolo to logisticky najzložitejšie. Na ilustráciu – gymnastické vybavenie nám doručili deviatimi kamiónmi. Pritom treba povedať, že tento starý zimný štadión, aj keď bol renovovaný, nebol stavaný na multišportové podujatia. Druhá najzložitejšia bola atletika, pretože to je najkomplexnejší šport. V princípe rovnaké zázemie, aké je na hlavnom štadióne, sme museli vybudovať aj na susednom tréningovom. Príprava týchto športovísk nám dala najviac zabrať.“<ref name="olympic-xvi-letny-eyof-uspech"/> Plánované športoviská boli tiež Zimný štadión vo [[Zvolen]]e hala A, zimné štadióny v [[Brezno|Brezne]] a v [[Žiar nad Hronom|Žiari nad Hronom]] a prípadne nová hala na Strednej športovej škole či nová multifunkčná hala v meste. Plážové kúpalisko mohlo hostiť triatlon.<ref name="bystricoviny-zastupotelstvo"/> Policajné zabezpečenie podujatia zabezpečovala aj [[Vojenská polícia (Slovensko)|Vojenská polícia]]. Jej činnosť bola „zameraná predovšetkým na kontrolu osôb pri vstupe detekčným systémom Proscreen 900 Plus, kontrolu vozidiel, 24 hodinovú hliadkovú činnosť a pyrotechnické prehliadky so služobným psom“.<ref name="mil-policajne-zabezpecenie"/> == Športy a športovci == Podujatie malo byť zamerané na tieto športy: [[atletika|atletiku]], [[basketbal]], [[cestná cyklistika|cestnú cyklistiku]], [[džudo]], [[Hádzaná (7 hráčov)|hádzanú]], [[plávanie]], [[športová gymnastika|športovú gymnastiku]], [[tenis]], [[triatlon]] a [[volejbal]],<ref name="banskabystrica-aktuality"/> triatlon z nich nakoniec vypadol a pridaný bol [[bedminton]].<ref name="olympic-sportoviska"/> Celkovo sa zúčastnilo 2300 športovcov zo 48 krajín.<ref name="eyof2022-zopar-zaujimavych-cisel"/> Podujatie predpokladá približne 3700 športovcov, 460 rozhodcov, 200 zástupcov médií a 240 VIP hostí. Bude tiež nutná asi tisícka dobrovoľníkov.<ref name="aktuality-podla-noska"/> Podujatie zabezpečovalo viac než tisíc dobrovoľníkov.<ref name="olympic-xvi-letny-eyof-uspech"/> Na podujatí chýbali výpravy [[Rusko|Ruska]] a [[Bielorusko|Bieloruska]]. Po [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu]] to bolo z „preventívnych dôvodov – z obáv, že ich účasť by mohla v iných výpravách vzbudiť veľmi negatívne reakcie“.<ref name="olympic-ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi"/> === Medaile === Najúspešnejšiou výpravou bola [[Taliansko|talianska]], získala 47 medailí: 21 zlatých, 12 strieborných a 14 bronzových. Slovenská výprava získala 2 zlaté, 1 striebornú a 3 bronzové medaily, dve z tenisu, atletiky a plávania.<ref name="eyof2022-medailova-bilancia-taliani"/> {|class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |+ Tabuľka medailí Letného európskeho olympijského festivalu mládeže 2022<ref name="eyof2022-med"/> |- !Poradie !Krajina !style="background-color:gold;width:4em"|'''Zlato''' !style="background-color:silver;width:4em"|'''Striebro''' !style="background-color:#cc9966;width:4em"|'''Bronz''' !style="width:4em"|'''Spolu''' |- | 1 || align="left" | {{ITA}} [[Taliansko]] | 21 || 12 || 14 || 47 |- | 2 || align="left" | {{GER}} [[Nemecko]] | 9 || 8 || 15 || 32 |- | 3 || align="left" | {{ESP}} [[Španielsko]] | 8 || 7 || 4 || 19 |- | 4 || align="left" | {{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] | 7 || 5 || 6 || 18 |- | 5 || align="left" | {{HUN}} [[Maďarsko]] | 6 || 9 || 9 || 24 |- | 6 || align="left" | {{FRA}} [[Francúzsko]] | 6 || 7 || 4 || 17 |- | 7 || align="left" | {{UKR}} [[Ukrajina]] | 6 || 6 || 6 || 18 |- | 8 || align="left" | {{TUR}} [[Turecko]] | 5 || 9 || 1 || 15 |- | 9 || align="left" | {{ROU}} [[Rumunsko]] | 5 || 8 || 6 || 19 |- | 10 || align="left" | {{POL}} [[Poľsko]] | 5 || 5 || 10 || 20 |- | 21 || align="left" style="background-color:#ccccff" | {{SVK}} [[Slovensko]] | 2 || 1 || 3 || 6 |} == Otvárací a záverečný ceremoniál == === Otvárací ceremoniál === Otvárací ceremoniál sa konal 24. júla 2022 v Parku pod Pamätníkom. Podujatie oficiálne otvoril predseda Národnej rady [[Boris Kollár]]. Zúčastnilo sa ho 48 národných výprav. Vlajku [[Európske olympijské výbory|Európskych olympijských výborov]] priniesli gymnastka [[Marianna Némethová-Krajčírová]], chodec [[Jozef Pribilinec]], vodní slalomári [[Elena Kaliská]], [[Michal Martikán]], biatlonistka [[Martina Halinárová]] a strelec [[Jozef Gönci]]. Oheň mieru zapálili biatlonistka [[Anastasia Kuzminová]] a chodec [[Matej Tóth]]. Druhá časť programu bola venovaná umelcom a celkom sa na pódiu zúčastnilo takmer 4 000 účinkujúcich vrátane športovcov.<ref name="eyof2022-eyof-otvorili"/> Naživo ceremoniál sledovalo 7500 divákov.<ref name="eyof2022-zopar-zaujimavych-cisel"/> Vlajku slovenskej výpravy niesli atlétka Tereza Beňová a tenista Daniel Balaščák. V kultúrnej časti otvorenia účinkovali: Slovenskí symfonici, operný spevák [[Tomáš Juhás]], [[Cigánski diabli]] so [[Slovenské divadlo tanca|Slovenským divadlom tanca]], The Wave by RDS, [[Urpín (folklórny súbor)|Folklórny súbor Urpín]], Lea Müllerová, Karolína Tkáčová, Lima Prágerová a Les Sirènes.<ref name="olympic-ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi"/> === Zatvárací ceremoniál === Kvôli počasiu sa program presunul z plánovaného Parku pod Pamätníkom do Športovej haly na Štiavničkách kde prebehol v obmedzenom režime. Vlajku od organizátorov prevzali organizátori ďalšieho ročníku zo [[Slovinsko|slovinského]] mesta [[Maribor]]. Slovenskou vlajkonosičkou bola tenistka Renáta Jamrichová.<ref name="olympic-skoncil-sa-eyof-v-banskej-bystrici"/> == Návštevnosť == Podľa výkonného riaditeľa organizačného výboru podujatia všetky športoviská navštívilo „zhruba 150-tisíc ľudí“, ďalších 60 tisíc malo navštíviť Fan zónu.<ref name="olympic-xvi-letny-eyof-uspech"/> Návštevnosť súťaže v športovej gymnastike, kde „bolo napríklad v stredu [27. júla] 1744 divákov (mimo akreditovaných), čo je pre tento šport na Slovensku (na rozdiel od zahraničia...) nevídané číslo“.<ref name="olympic-xvi-letny-eyof-uspech"/> == Galéria == <gallery> Súbor:Banská Bystrica - Pamätník SNP (2019) -d.jpg|Park pod Pamätníkom Súbor:Zimný štadión Banská Bystrica 2022a.jpg|Zimný štadión, dejisko gymnastických súťaží </gallery> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="eurolympic-news">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = New dates set for EYOF Banská Bystrica in 2022 | url = https://www.eurolympic.org/new-dates-set-for-eyof-banska-bystrica-in-2022/ | vydavateľ = eurolympic.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="dennikn-stat-vyclenil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štát vyčlenil na Európsky olympijský festival | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2182208/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-10 | dátum prístupu = 2020-12-14 }}</ref> <ref name="banskabystrica-aktuality">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Aktuality | url = https://www.banskabystrica.sk/aktuality/2019/dejiskom-letneho-eyof-2021-bude-banska-bystrica/ | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | dátum vydania = 2019-05-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="kosiceonline-eyof">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = EYOF bude nakoniec organizovať Banská Bystrica | url = https://www.kosiceonline.sk/eyof-bude-nakoniec-organizovat-banska-bystrica | vydavateľ = kosiceonline.sk | dátum vydania = 2019-05-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-09 | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> <ref name="aktuality-podla-noska">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Podľa Noska je obnova štadióna podmienkou konania EYOF-u v Banskej Bystrici | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/395869/podla-noska-je-obnova-stadiona-podmienkou-konania-eyof-u-v-banskej-bystrici/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-06 | dátum prístupu = 2019-06-09 }}</ref> <ref name="bystricoviny-zastupotelstvo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici jednomyseľne schválilo usporiadanie EYOF 2021 | url = https://www.bystricoviny.sk/spravy/mestske-zastupitelstvo-v-banskej-bystrici-o-usporiadani-eyof-2021/ | vydavateľ = bystricoviny.sk | dátum vydania = 2019-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210727150157/https://www.bystricoviny.sk/spravy/mestske-zastupitelstvo-v-banskej-bystrici-o-usporiadani-eyof-2021/ | dátum archivácie = 2021-07-27 }}</ref> <ref name="banskabystrica-landing">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Európsky olympijský festival mládeže 2022 | url = https://www.banskabystrica.sk/eyof2022/ | vydavateľ = banskabystrica.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="olympic-skoncil-sa-eyof-v-banskej-bystrici">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pašuth | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Skončil sa EYOF v Banskej Bystrici, najväčší aplauz pre dobrovoľníkov | url = https://www.olympic.sk/clanok/skoncil-sa-eyof-v-banskej-bystrici | vydavateľ = SOŠV | dátum vydania = 2022-07-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220818224257/https://www.olympic.sk/clanok/skoncil-sa-eyof-v-banskej-bystrici | dátum archivácie = 2022-08-18 }}</ref> <ref name="eyof2022-eyof-otvorili">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = EYOF otvoril predseda NR SR, oheň mieru zapálili Kuzminová s Tóthom | url = https://eyof2022.com/news/eyof-otvoril-predseda-nr-sr-ohen-mieru-zapalili-kuzminova-s-tothom/ | vydavateľ = eyof2022.com | dátum vydania = 2022-07-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220805153015/https://eyof2022.com/news/eyof-otvoril-predseda-nr-sr-ohen-mieru-zapalili-kuzminova-s-tothom/ | dátum archivácie = 2022-08-05 }}</ref> <ref name="eyof2022-medailova-bilancia-taliani">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medailová bilancia: Taliani si podmanili EYOF, Slováci najlepší v tenise | url = https://eyof2022.com/news/medailova-bilancia-taliani-si-podmanili-eyof-slovaci-najlepsi-v-tenise/ | vydavateľ = eyof2022.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221127043404/https://eyof2022.com/news/medailova-bilancia-taliani-si-podmanili-eyof-slovaci-najlepsi-v-tenise/ | dátum archivácie = 2022-11-27 }}</ref> <ref name="eyof2022-zopar-zaujimavych-cisel">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zopár zaujímavých čísel z EYOF 2022 | url = https://eyof2022.com/news/zopar-zaujimavych-cisel-z-eyof-2022/ | vydavateľ = eyof2022.com | dátum vydania = 2022-07-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221127063621/https://eyof2022.com/news/zopar-zaujimavych-cisel-z-eyof-2022/ | dátum archivácie = 2022-11-27 }}</ref> <ref name="olympic-xvi-letny-eyof-uspech">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Souček | meno = Ľubomír | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = XVI. letný EYOF v Banskej Bystrici priniesol všestranný slovenský úspech | url = https://www.olympic.sk/clanok/xvi-letny-eyof-v-banskej-bystrici-priniesol-vsestranny-slovensky-uspech | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2022-07-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-08 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220818234617/https://www.olympic.sk/clanok/xvi-letny-eyof-v-banskej-bystrici-priniesol-vsestranny-slovensky-uspech | dátum archivácie = 2022-08-18 }}</ref> <ref name="eyof2022-med">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = EYOF 2022 Results, Scoring & Schedule System | url = https://results.eyof2022.com/medals | vydavateľ = results.eyof2022.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-08 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220801100450/https://results.eyof2022.com/medals/ | dátum archivácie = 2022-08-01 }}</ref> <ref name="olympic-sportoviska">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Pred letným EYOF v Banskej Bystrici: Koncept podujatia a rozloženie športovísk | url = https://www.olympic.sk/clanok/pred-letnym-eyof-v-banskej-bystrici-koncept-podujatia-rozlozenie-sportovisk | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2022-07-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-08 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="olympic-ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Souček | meno = Ľubomír | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Oheň mieru na slávnostnom otvorení XVI. letného EYOF v Banskej Bystrici zapálili olympijskí víťazi Anastasia Kuzminová a Matej Tóth | url = https://www.olympic.sk/clanok/ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi-letneho-eyof-v-banskej-bystrici-zapalili-olympijski | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2022-07-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-08 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220818222555/https://www.olympic.sk/clanok/ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi-letneho-eyof-v-banskej-bystrici-zapalili-olympijski | dátum archivácie = 2022-08-18 }}</ref> <ref name="mil-policajne-zabezpecenie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Policajné zabezpečenie Európskeho olympijského festivalu mládeže EYOF 2022 | url = https://www.mil.sk/100464/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-08-10 | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220825115737/https://www.mil.sk/100464/?pg=1 | dátum archivácie = 2022-08-25 }}</ref> }} [[Kategória:Európsky olympijský festival mládeže]] [[Kategória:2022 na Slovensku]] [[Kategória:Športové podujatia v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Badín]] [[Kategória:Šport v Detve]] [[Kategória:Slovenská Ľupča]] [[Kategória:Šport vo Zvolene]] br1bt9309nh4sb8b10rqjedtigwiykc Letisko Hradec Králové 0 634490 8219019 7880913 2026-05-24T15:16:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219019 wikitext text/x-wiki {{Infobox Letisko | názov = Letisko Hradec Králové | iné názvy = Letiště Hradec Králové | obrázok = Lkhk.jpg | typ = verejné vnútroštátne/neverejné medzinárodné kategórie 2B | prevádzkovateľ = Letecké služby Hradec Králové a.s. | otvorené = | mesto = [[Hradec Králové]] | zemepisná šírka = 50.2541667 | zemepisná dĺžka = 15.8452778 | nadmorská výška = 791&nbsp;[[Stopa (jednotka dĺžky)|ft]] / 241 | ICAO = LKHK | IATA = | rok štatistiky = 2016 | cestujúcich = {{rast}} {{formatnum:5450}} | lietadiel = {{rast}} {{formatnum:70872}} | dráha 1 = 15L/33R<ref name="aerobaze1"/> | povrch 1 = betón | dĺžka 1 = 2400×60 m<ref name="aerobaze1">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.aerobaze.cz/letiste/podrobnosti.php?IDap=83&Zalozka=3&IDsearch=0 |dátum prístupu=2012-10-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170103165609/http://www.aerobaze.cz/letiste/podrobnosti.php?IDap=83&Zalozka=3&IDsearch=0 |dátum archivácie=2017-01-03 |nedostupné=áno }}</ref> | dráha 2 = 15R/33L<ref name="aerobaze2"/> | povrch 2 = tráva<ref name="aerobaze2"/> | dĺžka 2 = 800×25 m<ref name="aerobaze2">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.aerobaze.cz/letiste/podrobnosti.php?IDap=83&Zalozka=3&IDsearch=0 |dátum prístupu=2012-10-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170103165609/http://www.aerobaze.cz/letiste/podrobnosti.php?IDap=83&Zalozka=3&IDsearch=0 |dátum archivácie=2017-01-03 |nedostupné=áno }}</ref> }} '''Letisko Hradec Králové''' ({{vjz|ces|''Letiště Hradec Králové''}}) alebo '''Letisko Věkoše''' ({{vjz|ces|''Letiště Věkoše''}}; [[ICAO]]: '''LKHK'''), je regionálne [[letisko]] s civilnou prevádzkou. Leží na severnom okraji [[Hradec Králové|Hradca Králové]] medzi jeho miestnymi časťami [[Věkoše]] a [[Rusek]]. Letisko zasahuje do [[Katastrálne územie|katastrálnych území]] [[Piletice]], [[Pouchov]] a Věkoše.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://sgi.nahlizenidokn.cuzk.cz/marushka/default.aspx?themeid=3&&MarQueryId=6D2BCEB5&MarQParam0=726583&MarQParamCount=1&MarWindowName=Marushka | titul = Náhled do katastrální mapy | vydavateľ = [[Český úřad zeměměřický a katastrální|ČÚZK]] | dátum prístupu = 2012-09-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190624151935/http://sgi.nahlizenidokn.cuzk.cz/marushka/default.aspx?themeid=3&&MarQueryId=6D2BCEB5&MarQParam0=726583&MarQParamCount=1&MarWindowName=Marushka | dátum archivácie = 2019-06-24 }}</ref> V roku 2016 odbavilo {{Formatnum:5450}} cestujúcich,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Bude mít Hradec terminál? | periodikum = letištěčr.cz | vydavateľ = | url = http://www.letistecr.cz/aktuality/bude-mit-hradec-terminal.aspx | dátum = 2017-11-18 | dátum prístupu = 2017-11-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171201040928/http://www.letistecr.cz/aktuality/bude-mit-hradec-terminal.aspx | dátum archivácie = 2017-12-01 }}</ref> čo bol nárast 22% oproti roku 2015.<!-- == Doprava na/z letiska == --> == História == V roku 1926 bola v Hradci Králové založená [[Masarykova letecká liga]] za priamej podpory starostu mesta JUDr. [[František Ulrich|Františka Ulricha]]. Starosta Ulrich jednal s armádou o vybudovaní letiska so zmiešanou vojenskou a civilnou prevádzkou. Dňa 15. septembra 1927 bola schválená výstavba letiska. Prvou vojenskou leteckou jednotkou dislokovanou na letisku bol Letecký pluk číslo 4. Od roku 1929 sa na letisku usporadúvali letecké dny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://sites.google.com/site/obecvekose/vyvoj-letiste |dátum prístupu=2019-06-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150104001943/https://sites.google.com/site/obecvekose/vyvoj-letiste |dátum archivácie=2015-01-04 }}</ref> Spevnenú pristávaciu plochu letisko získalo až za čias nemeckej okupácie, kedy letisko slúžilo na výcvik nemeckej [[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]]. Ďalšia modernizácia sa uskutočnila v 50. rokoch 20. storočia. == Špecifikácia == Prevádzkovateľom letiska je spoločnosť Letecké služby Hradec Králové a. s.<ref>http://lshk.cz/cs/info-o-letisti/</ref> Letisko je zaradené v kategóriách verejnej vnútroštátnej a neverejnej medzinárodnej kategorii 2B. Letisko disponuje dvomi vzletovými a pristávacími dráhami, betónovou 33R/15L s dĺžkou 2400 a šírkou 60&nbsp;metrov a trávnatou 33L/15R s dĺžkou 800 a šírkou 25&nbsp;metrov. Letisko je schopné prevádzkovať lety VFR a VFR-noc. Hangarovanie či odstavenie lietadla je možné na vyžiadanie. V prípade krátkodobého státia sú pripravené stojančeky. == Budúcnosť == Letisko Hradec Králové má ambície stať sa ďalším českým regionálnym letiskom pre medzinárodnú prepravu. Letisko je plne prispôsobené pre nočné lety, v októbri 2010 tu bola testovaná prevádzka dopravného lietadla [[Boeing 737|Boeing 737-300]], ktorý poskytla už zaniknutá spoločnosť [[Czech Connect Airlines]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vítek|meno=Tomáš|titul=OK-CCA - B737-31S - Hradec Králové (LKHK)|periodikum=planes.cz|url=http://www.planes.cz/cs/photo/1090238/b737-31s-ok-cca-central-charter-airlines-ccg-cq-hradec-kralove-lkhk/?page=1|dátum prístupu=2016-11-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20161116165004/http://www.planes.cz/cs/photo/1090238/b737-31s-ok-cca-central-charter-airlines-ccg-cq-hradec-kralove-lkhk?page=1|dátum archivácie=2016-11-16|nedostupné=áno}}</ref> == Štatistika pohybov == [[Súbor:Base training of B737-300 at LKHK (2010).jpg|náhľad|[[Boeing 737-300]] spoločnosti [[Czech Connect Airlines]] na skúške v Hradci Králové (október 2010)]] [[Súbor:Cessna CitationJet CJ2 091.jpg|náhľad|[[Business jet]] českej leteckej spoločnosti [[Silesia Air]] na letisku Hradec Králové v roku 2014]] Štatistika pohybov od roku 2006 do roku 2017:<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Statistika pohybů|periodikum=www.lshk.cz|vydavateľ=|url=http://www.lshk.cz/cs/letiste/statistika-pohybu/|rok vydania=2017|jazyk=cs|dátum prístupu=2017-02-10}}</ref> ''ACFT = pohyby lietadiel'' ''ULL = pohyby [[Ultraľahké lietadlo|ultraľahkých lietadiel]]'' ''INLT = medzinárodné'' {| class="toccolours sortable" style="padding:0.5em;font-size: 87.5%" !<center>Rok</center> !<center>ACFT DOM </center> !ACFT INTL !<center>ULL</center> !<center> ULL INTL </center> !<center>Celkovo </center> |- style="background:#eee;" |2006 |13 820 |391 | colspan="2" |3289 |17 500 |- style="background:#eee;" |2007 |17 990 |428 | colspan="2" |3976 |{{Rast}}  22 394 |- style="background:#eee;" |2008 |22 388 |266 |3740 |48 |{{Rast}} 26 128 |- style="background:#eee;" |2009 |18 534 |381 |4591 |75 |{{Pokles}} 23 125 |- style="background:#eee;" |2010 |17 332 |485 |5292 |28 |{{Pokles}} 22 624 |- style="background:#eee;" |2011 |23 195 |592 |5508 |65 |{{Rast}} 28 703 |- style="background:#eee;" |2012 |22 128 |583 |6295 |41 |{{Pokles}} 28 423 |- style="background:#eee;" |2013 |23 430 |403 |5448 |52 |{{Rast}} 28 878 |- style="background:#eee;" |2014 |25 729 |540 |4284 |90 |{{Rast}} 30 013 |- style="background:#eee;" |2015 |36 769 |556 |5482 |125 |{{Rast}} 42 241 |- style="background:#eee;" |2016 |65 112 |661 |5846 |127 |{{Rast}} 70 872 |- style="background:#eee;" |2017 |72 763 |785 |4614 |134 |{{Rast}} 77 376 |} [[Súbor:Aero L-39C Albatros, Breitling Jet Team AN1644068.jpg|náhľad|[[Aero L-39 Albatros|Aero L-39C Albatrosy]] akrobatického tímu [[Breitling Jet Team]] na letisku Hradec Králové v roku 2009]] == Referencie == {{Referencie}} * {{Preklad|cs|Letiště Hradec Králové|17419012}} == Pozri aj == * [[Zoznam letísk v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.lshk.cz/ Oficiálne stránky letiska] * [http://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=kn20111223002+or+wkw=kn20111223002&func=find-c&local_base=skc ''Zoznam diel''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20260111081517/https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=kn20111223002+or+wkw=kn20111223002&func=find-c&local_base=skc |date=2026-01-11 }} v Súbornom katalógu ČR, ktorých témou je ''Letisko Hradec Králové'' * [http://olbs.webnode.cz/ Oficiálne stránky biologickej ochrany letiska] [[Kategória:Letiská v Česku]] [[Kategória:Doprava v okrese Hradec Králové]] [[Kategória:Stavby v Hradci Králové]] neexj5g0hfo4tyzilwlffcndu8r38vn Lenka Šóošová 0 634962 8218986 8138743 2026-05-24T14:00:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218986 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Lenka Šóošová | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Lenka Šóošová.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1976|5|12}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = umelecká maskérka, moderátorka | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Manžel = Richard Raiman (2018 -) | Deti = Richard, Ronald | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Lenka Šóošová''' (* [[12. máj]] [[1976]], [[Bratislava]]<ref name=Aktuality>Lenka Šoóšová [online]. In: ''Aktuality.sk'' 2010-07-29 [cit. 2019-07-04]. [https://www.aktuality.sk/clanok/177302/lenka-soosova/ Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190704203818/https://www.aktuality.sk/clanok/177302/lenka-soosova/ |date=2019-07-04 }}.</ref>) je slovenská televízna [[Moderátor (povolanie)|moderátorka]]. Absolvovala stredoškolské štúdium v odbore umelecký maskér.<ref name=Aktuality/> Šesť rokov<ref>Lenka Šoóšová [online]. In: ''Feminity.zoznam.sk'' (Bratislava : frogfoot). c2019 [cit. 2019-07-04]. [https://feminity.zoznam.sk/profil/1007/lenka-soosova Dostupné online].</ref>{{lepší zdroj}} pôsobila ako maskérka v [[Slovenská televízia|Slovenskej televízii]], následne prijala ponuku stať sa moderátorkou v súkromnej [[TV Markíza]], kde pôsobí do súčasnosti.<ref name=Aktuality/> Moderátorsky sa podieľa na príprave relácie ''[[Teleráno]]'', v minulosti moderovala tiež súťažnú reality šou o varení ''Bez servítky'', športovo-súťažnú reality šou ''Wipeout - Súboj národov'' a účinkovala v humoristickej relácii ''Kredenc''.<ref>Lenka Šóošová [online]. In: ''[[Česko-Slovenská filmová databáza]]'' (Praha : POMO Media Group). 2018 [cit. 2019-07-04]. [https://www.csfd.cz/tvurce/69626-lenka-soosova/ Dostupné online].</ref> V roku 2018 sa zosobášila s Richardom Raimanom, ktorý je jej partnerom od roku 2006 a s ktorým má dvoch synov, Richarda a Ronalda.<ref>Lenka Šóošová bola nádherná nevesta. Takto vyzerala jej svadba [online]. In: ''TVnoviny.sk'' (Bratislava : MARKÍZA - SLOVAKIA,). 2019-01-10 [cit. 2019-07-04]. [http://www.tvnoviny.sk/soubiz/1950087_lenka-soosova-bola-nadherna-nevesta-takto-vyzerala-jej-svadba Dostupné online].</ref>{{lepší zdroj}}<ref>Lenka Šóošová má krásnu rodinku. Pozrite, akého má nádherného synčeka [online]. In: ''Peepl.sk'' ([s. l.] : [s. n.]). 2018 [cit. 2019-07-04]. [https://peepl.sk/lenka-soosova-ma-krasnu-rodinku-pozrite-akeho-ma-nadherneho-synceka/ Dostupné online].</ref>{{lepší zdroj}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == *{{Csfd meno|id=69626|meno=Lenka Šóošová}} *{{imdb meno|id=4325401|meno=Lenka Šóošová}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šóošová, Lenka}} [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] [[Kategória:Slovenskí moderátori]] jolni0ptrcz6bv2sqlpzj25kgzc4tun Leerdammer 0 635923 8218974 7315815 2026-05-24T13:30:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218974 wikitext text/x-wiki {{Infobox Syr |Názov = Leerdammer |Obrázok = Leerdammer kaas.jpg |Krajina pôvodu = [[Schoonrewoerd]], [[Leerdam]], [[Holandsko]] |Zrenie = 3 – 12 mesiacov |Obsah tuku = 27% |Mlieko = [[tur domáci|kravské]] |Typ = kravský polotvrdý syr |Výraznosť = |Víno = }} '''Leerdammer''' je druh polotvrdého [[syr]]a vyrobeného z kravského mlieka. Doba zrenia je zvyčajne od 3 do 12 mesiacov, má krémovo-bielu štruktúru a je trochu podobný ementálu. Má jemnú sladkasto-orechovú chuť, ktorá sa vekom stáva zrejmejšou. Syr sa vyrába vo francúzskej mliekárenskej spoločnosti Groupe Bel. Názov „Leerdammer“ je ochranná známka spoločnosti Bel Leerdammer BV. Pôvodne tento syr pochádza z miestnej časti [[Schoonrewoerd]] (obec [[Leerdam]]) v [[Holandsko|Holandsku]]. Vyrába sa od roku 1977. == Pozri aj == *[[ementál]] *[[maasdammer]] *[[eidam]] == Externé odkazy == *[http://www.leerdammer.nl/ Oficiálna stránka] *[http://itscheese.com/cheeses/leerdammer Leerdammer na ItCheese.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190727212949/http://itscheese.com/cheeses/leerdammer |date=2019-07-27 }} == Zdroj == {{Preklad|pl|Leerdammer|53486300}} {{Syry}} [[Kategória:Holandské syry]] [[Kategória:Syry z kravského mlieka]] 8mrk3fi4sqg463v12cikga7j5zov3nn Byzantské umenie v macedónskom období 0 638989 8219340 8216436 2026-05-25T09:22:59Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Byzantine_agriculture.jpg bol nahradený odkazom Workers_in_the_vineyard,_Minuscule_269_(11th_century).jpg. 8219340 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Empress Zoe mosaic Hagia Sophia.jpg|náhľad|Cisárovná [[Zoe Porfyrogenéta|Zoe]] a jej tretí manžel [[Konštantín IX. Monomachos]], mozaika [[Hagia Sofia]]]] '''Byzantské umenie v macedónskom období''' alebo '''byzantské umenie vo vrcholnom období'''<ref name=":2" /> alebo '''obdobie macedónskej renesancie'''<ref name=":3">Byzantská architektura, Byzantské umění In:{{Citácia knihy |priezvisko=BALCÁREK |meno=Petr |titul=Encyklopedie Byzance |vydanie=1 |vydavateľ=Libri; Slovanský ústav AV ČR |miesto=Praha |rok=2011 |isbn=978-80-7277-485-2 |strany=71{{--}}75, 106{{--}}108 |meno2=Vladimír |priezvisko2=VAVŘÍNEK |zväzok=33}}</ref> bola etapa [[Byzantské výtvarné umenie|byzantského umenia]] ohraničená rokmi [[843]]{{--}}[[1081]]. Obdobie vlády [[Macedónska dynastia|Macedónskej dynastie]] a čiastočne aj vláda nedynastických vládcov po smrti cisárovnej [[Theodora (11. storočie)|Theodory]] bola po [[Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období|justiniánskom období]] druhým zlatým vekom byzantského umenia. Napriek zložitým začiatkom obnovy [[Ikonografia|ikonografie]] a figurálnej mozaiky po tzv. [[Nedeľa ortodoxie|triumfe ortodoxie]] (z dôvodu pôvodnej absencie znalcov umeleckého remesla) sa postupne znovu rozvinula tvorba ikon i mozaiky, ktorá dosiahla svoj vrchol na prelome 10. a 11. storočia. Umenie možno v niektorých oblastiach stále považovať za prechod medzi antikou a stredovekom, inak však šlo už najmä o typicky [[stredovek]]é umenie - založené na duchovnosti, spirituálnosti a oslave božského. Rozvíjalo sa však aj sekulárne umenie spojené najmä s úžitkovým umením. == Vývoj umenia == [[Súbor:Triumph orthodoxy.jpg|náhľad|''Triumf pravoslávia'', ruská ikona z 13. storočia]] [[Súbor:Turkey.Göreme038.jpg|vľavo|náhľad|Ukrižovanie, freska z 10. storočia v kapadóckom Göreme (Koráma)]] [[Súbor:Hosios Loukas Katholikon (nave, North-West squinch) - Presentation 01.jpg|vľavo|náhľad|Mozaika v [[Katholikon]]e Kláštora [[Monastier Hosios Lukas|Hosios Loukas]]]] [[Súbor:Basil&leo.jpg|náhľad|[[Bazil I.]] a jeho syn [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Lev VI. Filozof]]]] [[Súbor:Paris psaulter gr139 fol5v.jpg|náhľad|vľavo|[[Parížsky žaltár]], Dávid oslavovaný izraelskou ženou]] [[Súbor:Basileios II, BNM, MS. gr. 17 Fol. 3r.jpg|náhľad|[[Bazil II.|Basileios II.]] ''Menológ Bazila II.'']] [[Súbor:08Παναγία Καπνικαρέα3.jpg|náhľad|vľavo|Chrám Panagia Kapnikarea (dnešné Atény)]] Po období hospodárskych, politických a sociálnych kríz v 7. a 8. storočí, po období [[Ikonoklazmus|ikonoklazmu]] (ktorý bol pre byzantské umenie útlmom) v Byzancii nastalo obdobie pomernej stability a rozmachu. Mocenský a ekonomický rozmach sa pochopiteľne preniesla aj do oblasti umenia. Zásadný dopad na umeleckú činnosť v [[Byzantská ríša|Byzancii]] mala už tradične náboženská doktrína, a do Byzancie sa preto po dogmách [[Obrazoborectvo|obrazoborectva]] mohlo vrátiť aj tradičné byzantské umenie, ktoré v predchádzajúcom období prežívalo najmä na periférii v [[Sýria|Sýrii]], či v ústraní kapadóckych kláštorov. Práve v [[Kapadócia|Kapadócii]], kde už od predchádzajúceho obdobia vznikali v skalách tesané kláštory, (najznámejšie z nich pravdepodobne v okolí [[Göreme]]) sa v tomto období výrazne rozvinula tvorba nástennej fresky a ikon. Sýrska ikonografia a jej štýly postupne prenikla i do európskej časti ríše a na cisársky dvor. Nanovo sa tvorili náboženské mozaiky a obnovila sa dekorácia väčšiny chrámov. Celkovo možno povedať, že najmä v najranejšom poobrazoboreckom období sa viac reštaurovalo než inovovalo. Prevláda farebnosť a symbolika.<ref name=":0">{{Citácia knihy |priezvisko=ZÁSTĚROVÁ |meno=Bojumila |titul=Dějiny Byzance |vydanie=1. |vydavateľ=Academia |miesto=Praha |rok=1992 |isbn=80-200-0454-8 |strany=445{{--}}446 |poznámka=(ďalej len Ibidem)}}</ref> Pád [[Obrazoborectvo|obrazoborectva]] definitívne nastal po smrti cisára [[Teofil (Byzantská ríša)|Theofila]], za vlády regentky [[Theodora (9. storočie)|Theodory]] a jej syna [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michala III.]], ktorí v roku [[843]] usporiadali synodu, kde bolo obrazoborectvo definitívne zavrhnuté. Už [[Teofil (Byzantská ríša)|Theofilov]] syn [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] nechal vyzdobiť slávnostnú sálu Veľkého cisárskeho paláca (datovanú do [[6. storočie|6. storočia]]) veľkým Kristom umiestneným vo výklenku nad trónom, a v posledných rokoch svojej vlády obohatil [[Apsida (architektúra)|apsidu]] [[Hagia Sofia|Hagie Sofie]] o mozaiku [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] s dieťaťom. Pannu Máriu podľa kanonickej schémy ustálenej pre výzdobu byzantských chrámov rovnako umiestnili aj na dvere [[Chrysotriklinos|Chrysotriklínia]]. Nanovo sa tvorila náboženská mozaika a obnovili sa dekorácie chrámov. Prevláda farebnosť a symbolika. Umenie možno považovať za prechod medzi antikou a [[Stredoveké umenie|stredovekom]]. Diela stále nesú niektoré klasické rímske znaky (farby či doplnky), naopak postavy nesú východný orientálny nádych a často i ľudové prvky. Zároveň sa však po porážke ikonoklazmu sprísnili i teologické nároky na ikony. Tie nesmeli za žiadnych okolností pripomínať prázdne modlárstvo ale mali poukazovať na svoj veľkolepý duchovný predobraz.<ref name=":0" /> Rôznorodosť umiestnenia – raz v apside pripomínajúcej jaskyňu v [[Bethlehem (Galilea)|Bethleme]], kde sa narodil [[Ježiš Kristus]], či inú jaskyňu, v ktorej bol pochovaný, inokedy nad vchod „''ako božskú a strážnu bránu''“. Viacvýznamový symbolizmus sa modernému zmýšľaniu môže zdať cudzí, no v ich očiach sa zakladal na piaristickom výklade textu, ktorý v priebehu stáročí postupne menil interpretáciu Písma.<ref name=":2" /> Samotné [[Ikona|ikony]] v Byzantskej ríši ako umenie chápané neboli a boli brané čisto duchovne. Stále častejšie sa v chrámoch začínajú objavovať i oltárne priehrady - [[Ikonostas|ikonostasy]]. Rozmohlo sa zobrazovanie typických novozákonných obrazcov a objavujú sa i apokalyptické diela. Na dielach sú zobrazované typické postavy s typickými formami. Väčšie uvoľnenie pôvodne strnulých hláv nastáva až v neskoršom [[12. storočie|12. storočí]].<ref name=":0" /> Presvedčenie o povinnosti napraviť zhubné dôsledky ikonoklazmu sa spájalo s naliehavou nutnosťou reštaurovať pamiatky, ktoré sa počas prvej a druhej vlny ikonoklazmu rozpadli. [[Bazil I.|Basileios I.]] ([[867]]{{--}}[[886]]), zakladateľ tzv. „[[Macedónska dynastia|Macedónskej dynastie]]“ zdedil stovku schátraných kostolov v [[Konštantínopol]]e a jeho okolí. Opornými oblúkmi spevnili [[Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)|Chrám svätých Apoštolov]], ktorý predtým stratil svoju pevnosť. Nechal zreštaurovať zborené časti, odstránil stopy spustošenia, vytvoril z neho chrám oveľa krajší a novší. Basileios však neváhal búrať. Aby mohol vybudovať nový kostol [[Nea Ekklesia]] (alebo aj Nea Basilike) v interiéri paláca, nechal strhnúť mozaiky a mramorové obloženie z Justiniánovho mauzólea, kde boli pochovávaní cisári od druhej polovici [[4. storočie|4. storočia]]. Možno ho k tomu prinútil nedostatok materiálu, alebo umelcov (poprípade oboch).<ref name=":1" /> Basileios I. takisto nechal reštaurovať starší palác Chrysotriklínia (Veľký palác). V Skripe pri [[Téby|Thébach]] v [[Boiótia|Boiótii]] poslúžili kamenné bloky a podstavec stĺpov z gréckeho chrámu v [[Orchomenos (mesto v Boiócii)|Orchomene]] na výstavbu Chrámu Zosnutia Panny Márie (Panagia Kapnikarea). Je to bazilika s jedinou kupolou a krížovým pôdorysom, veľmi odlišná od Chrámu [[Nea Ekklesia]] [[Bazil I.|Basileia I.]] postaveného na pôdoryse v tvare gréckeho kríža s piatimi kupolami. Táto odlišnosť pôdorysov bola bežná, hoci historici majú tendenciu preceňovať nový výzor pochádzajúci zo sýrskeho prostredia na úkor starších typov, istá rozmanitosť vládla už v [[Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období|justiniánskom období]], v ktorom sa stretávame s bazilikálnym pôdorysom, krížovým pôdorysom s piatimi [[Kupola|kupolami]] ako v prípade kostola, ktorý nahradil prvý [[Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)|Chrám svätých Apoštolov]] zo [[4. storočie|4. storočia]], aj s úplnými novinkami.<ref name=":2" /> Takmer každý z macedónskych cisárov nechal pristavať nové sály cisárskych palácov. Postupné odpútanie sa od latinskej tradície a oživenie gréckeho jazyka prinieslo i [[Helenizmus|helénske prvky.]]<ref name=":0" /> Aj sochárska výzdoba v kostole Skripe je novátorská. Preklad dverí – dnes uložený mimo kostola (predstavuje orla požierajúceho hada, motív, ktorý sa použil na mozaikovej dlážke cisárskeho paláca v Konštantínopole). Nachádzame tu aj leva vrhajúceho sa na jeleňa a iné zoomorfné motívy. V týchto dielach však netreba vidieť zámerný návrat do [[Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období|justiniánovho obdobia]], tu ide len o eklektické, v istom zmysle anachronické využitie minulosti, charakteristické pre byzantské umenie. Pre stredné  a neskoré obdobie byzantských dejín je typickejšia vynachádzavá a vhodná adaptácia starších diel než ich kompletné preberanie. Vyberanie architektonického pôdorysu a dekoratívneho námetu, ktoré nám pripomína určité obdobie, však nedokazuje, že by mu dávali prednosť pre inými. V čase nedostatku tehál, mramoru a predovšetkým kníh, opätovné použitie toho, čo bolo k dispozícii, dostatočne vysvetľuje voľbu jednotlivých vzorov.<ref name=":2">{{Citácia knihy |priezvisko=CHÂTELET |meno=Albert |titul=Svetové dejiny umenia |vydanie= |vydavateľ=HISTORIE DE L´ART |miesto= |rok=1999 |isbn=978-1-78310-385-0 |strany=208{{--}}209 |priezvisko2=GROSLIER |meno2=Bernard Philip |priezvisko3=PÍTROVÁ |meno3=Lucie}}</ref> Rozvinula sa štátna výroba hodvábu, ktorý sa stal i predmetom exportu. Bohato vyzdobené textílie sa stali jedným z najvýznamnejších umeleckých výrobkov a hodvábnictvo dôležitým umeleckým remeslom. Vysokú úroveň si zachovala i byzantská hagiografia a spolu s nimi i umelecky hodnotné diela ako ''Parížsky žaltár'', ''Vatikánsky žaltár'', či ''Biblia kráľovnej Kristíny.'' V roku [[986]] vznikla ''Menológia'' [[Bazil II.|Bazila II.]], liturgický kalendár zobrazujúci svätcov. Štýl hagiografických umeleckých diel predznamenáva nástup novej generácie umelcov. Stráca sa priestornosť a antikizujúca modrosť, plne prevažuje zlaté pozadie. Celkový výpočet ilustrovaných kníh z daného obdobia by nikdy nebol úplný.<ref name=":2" /> Opätovne sa rozmáha výroba predmetov zo [[Slonovina|slonoviny]]. Významné sú macedónske diptychy a triptychy, či bohato zdobené skrinky a reliéfy. Svetovo známe bolo byzantské šperkárstvo a zlatníctvo, ktoré v očiach Západu vzbudzovalo závisť a predstavu neskutočného prepychu a bohatstva cisárskeho dvora a neskôr sa vďaka [[Štvrtá križiacka výprava|IV. križiackej výprave]] dostalo na európske dvory. V úžitkovom umení sa na rozdiel od ikonografie vyskytujú i početné antické motívy, či svetské motívy cisárov, bitiek a loveckých scén. Niektoré ornamentálne motívy predznamenávajú európsku gotiku, ktorá však v byzantskom svete nikdy neprepukla.<ref name=":0" /> [[Súbor:Hosios Loukas BW 2017-10-08 14-20-57.jpg |náhľad|Katholikon Kláštora [[Monastier Hosios Lukas|Hosios Lukas]], interiér, Grécko|vľavo]] [[Súbor:Constantinople imperial district.png|náhľad|Plán Veľkého paláca v [[Konštantínopol]]e. Štruktúry Veľkého paláca sú zobrazené v ich približnej polohe odvodenej od literárnych zdrojov.]] [[Súbor:St Sophia (Ohrid).jpg|vľavo|náhľad|Chrám svätej Sofie bol vystavaný cárom [[Samuil]]om pre bulharský patriarchát, tvoril prechod medzi ikonoklasickým a macedónskym umením]] [[Súbor:BodrumCamii20070529 01.jpg|vľavo|náhľad|Mešita Bodrum Džámí (Myrelaion), chrám pravdepodobne z roku [[930]], pravdepodobne miesto odpočinku [[Roman I.|Romana I. Lakapena]]]] [[Súbor:Panagia Scripou church in Orchomenos, Greece.jpg|náhľad|Chrám Panagia vo Skripe]] [[Súbor:THES Panaghia Chalkeon 5944.JPG|náhľad|Panaghia Chalkeon v Solúne]] == Architektúra == Po ukončení obrazoboreckej krízy nastal opätovný rozvoj a rozkvet byzantského architektonického slohu. Na rozdiel od jednotnej justiniánovskej školy založenej na architektúre konštatinopolských chrámov, v období započatom najmä vládou [[Bazil I.|Bazila I.]] možno v tejto etape vývoja hovoriť o viacerých architektonických školách.<ref name=":4">Ibidem, str. 444{{--}}448</ref> Hlavným centom bolo hlavné mesto [[Konštantínopol]], ktorý tvoril centrum svetového obchodu a slúžil ako prístavné mesto medzi Východom a Západom. Okrem hlavného mesta boli významnými centrami v období taktiež európske mestá [[Solún]], [[Théby]], či [[Korint]]. Svetská a náboženská architektúra podliehala rovnakým zásadám a ponúkala rovnaké kombinácie, čo možno badať v usporiadaní paláca, v miestnostiach, [[Átrium|átriách]], predsieňach, dokonca aj na [[Peristyl|peristyloch]], v kupole alebo na apside.<ref name=":1">{{Citácia knihy |priezvisko=Bayet |meno=Charles |titul=Byzantine Art |vydanie=1 |vydavateľ=Parkstone Press International |miesto=New York |isbn=978-1-78310-385-0 |strany=40{{--}}72}}</ref> Z vonkajšej strany predstavuje byzantský kostol, rovnako ako v minulosti, tvar obdĺžnika s [[Chórová ochodza|chórom]], ktorý vyčnieva z východnej strany. Interiér kostola býva delený [[Pilier|piliermi]] a štyrmi obrovskými [[Stĺp|stĺpmi]], ktoré podopierajú kupolu uprostred, pôdorys je v tvare gréckeho kríža. Samotný chór, ktorý sa zvonka javí ako doplnok ku chrámu, je izolovaný od zvyšku kostola zvnútra; veľká ohrada, zvyčajne z dreva, ju oddeľuje od [[ikonostas]]u (pomenovaná podľa posvätných obrazov a obrazov, ktoré ju zdobia). V rámci svätyne sa rozširuje horná úroveň chóru a je tradične vyhradená pre ženy.<ref name=":1" /> Architekti, ktorí boli oboznámení s výstavbou kupole. Vedeli, že na ich podporu nie je potrebné používať masívne stĺpy, ktoré zaťažujú kostol. Zmenšili hrúbku a často ich nahradili piliermi; v dôsledku toho sa zdá, že vnútro je jemnejšie. Zdá sa, že kupola, ktorá zostala nemennou témou architektúry a nikdy nestratila svoju popularitu. Už počas [[Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období|justiniánskáho obdobia]] sa zaužívalo využívanie piatich kupol a to, čo bolo pôvodne inováciou, sa neskôr stalo pravidlom. Ani toto číslo však nestačilo a hľadali sa nové časti budovy, kde by sa dalo nainštalovať ešte viac kupol, niekedy sa použil [[nartex]], rozdelený do akých si priehradiek, z ktorých by každý držal svoju vlastnú kupolu. Z tohto dôvodu je v niektorých byzantských kostoloch dvanásť malých kupol zoskupených okolo jednej veľkej. Nepostačovalo však zvýšenie počtu kupol; boli tiež žiaduce úpravy formy. <ref name=":1" /> Štýlovo byzantská architektúra spela k odhmotňovaniu, k dekoratívnosti a zmenšovaniu objemu. Typické je striedanie tehlovej červenej/ružovej a belavej maltovej farby. Často sa využíva tehlová drť, [[Meander (ornament)|meandre]], zuborezy, [[Okenná ružica|rozety]] a [[Majolika|majolikové]] detaily. Miznú obľúbené obrazoborecké zoomorfné symboly a takisto sa príliš nevyužíva aj sochárstvo.<ref name=":4" /> ''' '''V byzantskej architektúre od 9. storočia navyše možno badať mnohé východné - [[Arménska architektúra|arménske]], či [[Islamská architektúra|islamské prvky]].'''<ref name=":3" />''' Noví stavitelia sa pri hľadaní elegancie pokúsili vylepšiť svoje kupoly a odvážne ich premietli do vzduchu. Na dosiahnutie tohto výsledku bolo potrebné odmietnuť dovtedy využívaný postup ich zjednotenia, čo najbližšie k podporám a pridať im priame podpory veľkých oblúkov, ktoré vyčnievali nad stĺpy a piliere. Počítalo sa preto, že medzi týmito obrovskými oblúkmi a kupolou bude pomerne vysoký valcový priestor ([[tambur]]). Niektorí autori v túto kombináciu vnímali ako útok na skutočné princípy architektúry. Vyčítali novým kupolám, že nie sú v organickom vzťahu so zvyškom stropu, a že boli vyčlenené, akoby tvorili samostatnú stavbu. Priestor pod kupolou je všeobecne polygonálny a okraje uhlov svojou vertikálnou orientáciou vyjadrujú myšlienku vyvýšenia, ktorú hľadá umelec. Dojem z výšky je lepšie sprostredkovaný cez dlhé tenké stĺpy a cez vysoké, úzke okná, ktoré ju zdobia. Zakrivené vodorovné línie konštrukcie naznačujú fasádu a boky budovy. Len zriedka sa vyskytuje aj [[tympanón]] označujúci koniec strechy. Kdekoľvek sa tympanón vyskytuje, musíme bezpochyby uznať, že ide o latinský vplyv z neskoršieho obdobia.<ref name=":1" /> V novších byzantských kostoloch boli okná zvyčajne veľké a postavené v okrúhlom tvare, čím nadobudli mnoho rôznych tvarov preukazujúcich hľadanie rozmanitosti a elegancie. Výklenok okna je často rozdelený na dvojité okná, oddelené stĺpom. Zachovali sa aj prípady trojitých okien, ktoré sú takmer vždy uzavreté ornamentálnou mriežkou z kameňa. Stavitelia používali kameň a tehlu, ale nemiešali ich ešte v rovnomerne striedajúcich sa radoch ako v [[Byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období|komnénovskom]], či [[Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období|palaiologovskom]] období, postupne sa však pomocou tejto rozmanitosti materiálov, najmä v Konštantínopole, naučili vytvárať rozličné dekoratívne efekty. K tradičnému rímskemu ''[[opus spicatum]]'', ktorý nezmizol, pridali množstvo nových kombinácií. Na stenách budov sú tehly uložené do tisícov návrhov, ktoré lákajú geniálnou tvorivosťou ich usporiadania. Je dokonca bežné vidieť ich usporiadané do listov a tvoriacich nápisov. Stručne povedané, zatiaľ čo v predchádzajúcom storočí sa zrodili hlavné témy byzantskej architektúry, toto storočie bolo venované ich postupnej rafinácii.<ref name=":1" /> === Významné diela === [[Bazil I.|Basielios I.]] nechal reštaurovať starší palác Chrysotriklínia ([[Veľký palác]]). a z dobových prameňov vieme aj o stavbe nového južnejšieho [[Palác Kainourgion|paláca Kainourgion]]. Palác mal byť bohato zdobený stĺpmi, zeleným mramorom a početnými reliéfmi. Cisárske miestnosti mali byť zdobené figurálnymi výjavmi na podlahách. V západnej časti cisárskej štvrti vznikol [[Pentakubuklion]] - budova s piatimi kupolami a priľahlou [[Kaplnka|kaplnkou]]. Palác sa celkovo za vlády prvých macedónskych vládcov rozšíril o desiatky budov - šatne, kúpele, pokladnice, či budovu známu ako [[Palác Orla]] alebo športový areál [[Tzykanisterion]] na hranie konského póla. Významným prvkom boli palácové záhrady - medzi nimi najmä [[Nový Eden]]). Počas vlády [[Nikeforos II.|Nikefora Fóku]] bol ďalej vystavaný [[palác Bukoleon]] (pomenovaný podľa súsošia býka a leva).<ref name=":4" /> Významným počinom z ranej etapy macedónskej éry je trojloďový Chrám [[Panagia v Skripe]]. Navonok nevýrazná stavba mala solídne prvky, ktoré značili tzv. prechodný štýl ktorý sa v nasledujúcom období presadil v celom Grécku. Jeden nápis v chráme nám prezrádza, že kostol postavil ''dynatoi'' [[Lev Protospatharios]] (doslovne „''prvý nosič meča''“, čo bola dôležitá hodnosť na ôsmom mieste za cisárom). Lev bol možno správcom Basileiových osobných majetkov v Boiótii. Kostol Zosnutia Panny Márie nebol vyzdobený [[mozaika]]mi, ale [[freska]]mi, čo nebolo spôsobené nedostatkom financií, skôr absenciou talentovaných mozaikárov. Skripu predstavuje svojou architektúrou zaujímavý typ kostola zo začiatku macedónskeho obdobia.<ref name=":1" /> V [[Istanbul|Konštantínopole]] nový štýl udával programový chrám [[Bazil I.|Basileia I.]] - [[Nea ekklesia]] (Nea basilike) s bohatou výzdobou a fontánami a sochami. Presná podoba chrámu známa nie je, päťloďová stavba s krížovým pôdorysom vpísaným vo štvoruholníku mala uprostred veľkú kupolu obkolesenú štyrmi menšími kupolami, ktoré sa nachádzali pravdepodobne na nízkom nároží. Chrám mal tiež [[nartex]] a [[átrium]], zasvätený bol [[Ježiš Kristus|Kristovi]], [[Mária (matka Ježiša)|Panne Márii]], [[Archanjel Gabriel|archanjelovi Gabrielovi]] a svätému [[Mikuláš z Myry|Mikulášovi]]. Na základe tejto tzv. novej baziliky následne v Konštantínopole vznikla vyše desiatka nových chrámov, z ktorých niektoré sa v upravenej podobe dochovali do dnešných dní. Významnými sakrálnymi stavbami 10. a 11. storočia v Konštantínopole boli [[Bazilika Myrelaion]] (dnešné [[Bodrum džámí]]), či chrám [[Kláštor Konštantína Lipsa|Kláštora Konštantína Lipsa]] (dnešné [[Fenari Isa džámí]]), Kristus Pantepoptes (dnešné [[Eski Imaret džámí]]), či Kostol svätého Theodora (dnešné [[Kilise džámí]]) z prelomu 11. a 12. storočia. Z neskoršieho macedónskeho obdobia zase pochádzajú významnejšie chrámy v Aténach ([[Chrám svätých Apoštolov (Atény)|Chrám svätých Apoštolov]] s tetrakonchálnym pôdorysom), Chrám Pantanassy v Monembasii, či [[Panagia Chalkeon (Solún)|Panagia Chalkeon]] v Solúne.<ref name=":4" /> [[Súbor:Vatopedi monastery.jpg|vľavo|náhľad|Monastier Vatopedi na hore Athos, druhý najdôležitejší kláštor na svätej hore]] [[Súbor:Манастир Велика Лавра - panoramio (11).jpg|náhľad|Pohľad na kláštor [[Veľká Lavra]] pri hore [[Athos]]]] [[Súbor:Nea Moni (plan of kafolikon).jpg|náhľad|Chrám Nea Moni, prierez]] [[Súbor:Hosios Loukas BW 2017-10-08 14-55-46.jpg |vľavo|náhľad|[[Monastier Hosios Lukas]]]] [[Súbor:16. Khios, Nea Moni kolostor katholikonja, 9–11. sz., alaprajz.jpg|náhľad|Chrám Nea Moni, pôdorys]] === Kláštorná architektúra === Vlna zakladania kláštorov typická pre byzantský svet sa ku koncu [[9. storočie|9. storočia]] dostala do hlavného mesta. Príkladom mocným aristokratom šiel cisár [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Lev VI.]], ktorý v Konštantínopole neďaleko cisárskeho paláca založil Kláštor svätého Lazara. [[Nikeforos II.|Nikoforos Fokas]], vojenský aristokrat, ktorý sa dostal na trón v roku [[963]] síce zakázal voľne zakladať nové donácie pre kláštory, ktoré v predchádzajúcom období získali obrovské pozemky, ktoré však neobhospodarovali, Zákaz sa nevzťahoval na zakladanie pustovní a kláštorov v odľahlých mestách. Sám podporil výstavbu Kláštora [[Veľká Lavra|Veľkej Lavry]], prvého z veľkého množstva kláštorov, ktoré vyrástli na hore [[Athos (polostrov)|Athos]] východne od [[Solún]]a.<ref name=":2" /> Koncom [[10. storočie|10. storočia]] sa tak nové centrum [[Byzantská architektúra|byzantskej architektúry]] začalo rodiť na hore [[Athos (polostrov)|Athos]], kde v nasledujúcom období začalo vznikať čoraz viac kláštorov a chrámov, ktoré vytvorili nové chrámové a kláštorné typy. Jedným z najvýznamnejších je typ [[Lavra|lavry]], ktorá v byzantskom kultúrnom svet uviedla trikonchálny architektonický typ. Okrem athoskej školy bol významným dielom aj [[Monastier Hosios Lukas]], ktorý však prešiel značnými zmenami v neskoršom období, [[Monastier Nea Moni]] a [[Monastier Dafni]]. Špeciálny typ budov tvoria kamenné kostolíky v [[Kapadócia|Kapadócii]], najmä v lokalite [[Göreme]] ([[Koráma]]), ktoré sa mnohé zachovali do dnešných dní. Aj keď niektoré tieto kostoly z vrcholného obdobia [[Byzantská ríša|Byzancie]] boli malé, uchovávali vzácne diela byzantského umenia a relikvie, ktoré predstavovali jeden zo zdrojov príjmov. Na rozdiel od justiniánskeho obdobia, keď bol hlavným mecenášom staviteľstva cisár, alebo jeho blízki, sa v macedónskom období čoraz častejšie začali o budovanie chrámov a monastierov zaujímať aj súkromné osoby.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Ousterhout |meno=Robert G. |titul=Eastern Medieval Architecture: The Building Traditions of Byzantium and Neighboring Lands |vydanie=1 |vydavateľ=Oxford University Press |rok=2019 |isbn=0190272732 |strany=303 |isbn2=978-0190272739 |edícia=Onassis Series in Hellenic Culture}}</ref> Monastiere následne často predstavovali posledný príbytok ich zakladateľov, alebo plnili iné druhotné funkcie. Podmienky pôsobenia kláštorov boli výslovne uvedené v zakladacích listinách (''[[typikon]]y'') týchto inštitúcií. Zakladateľ (''ktetor'') bol často človek, ktorý si mohol kúpiť ruiny kláštora, a ktorý očakával za svoje investície spravodlivú odmenu. Pri takýchto reálnych zárukách materiálneho a duchovného zisku neprekvapuje úspech tohto druhu podnikania. [[Michael Psellos]], kronikár, mních, učenec a úradník v [[11. storočie|11. storočí]], vlastnil štrnásť kláštorov.<ref name=":2" /> Cisárov príklad nasledovali aj Iní významní aristokrati - podobne napr. [[Konštantin Lips]] v roku [[907]] v Konštantínopole založil vlastný [[Kláštor Konštantína Lipsa]], ktorý bol neskôr obklopený ďalšími stavbami, dnes je z chrámu mešita [[Fenari Isa Džámí]]. Aj Lipsov malý kostolík so štyrmi stĺpmi postavený na pôdoryse v tvare gréckeho kríža podľa Chrámu [[Nea ekklesia]] cisára [[Bazil I.|Basilea I.]] Mal malé nezávislé kaplnky postavené v tomto prípade nad [[nartex]]om, a [[Pastofórium|pastofóriá]] (liturgické priestory po oboch stranách apsidy). Niektoré z jeho hlavíc boli ''spoliá'', zvyšky monumentu z [[5. storočie|5. storočia]]. Boli v ňom aj sochy prevzaté z Chrámu svätého Polyeukta, starého kostola Anície Júlie. Nejde tu však o ideologicky inšpirovanú renesanciu antiky, ale o racionálnu recykláciu cenného mramoru zo starého kostola vzdialeného niekoľko sto metrov, ktorý bol v ruinách, ako aj o eklektickú záľubu v byzantských alebo kresťanských motívoch z vrcholného obdobia, ako sú jarabice po oboch stranách korunovaného kríža na páse apsidy, ako aj v sásánovských schémach.<ref name=":2" /> V architektúre sa prijali základné prvky a všeobecné stolárske pravidlá zo [[6. storočie|6. storočia]], architekti sa však snažili zmeniť vzhľad starých budovy tým, že jej vzhľad bol svetlejší a malebnejší. Jedným príkladov je Kostol Theotokos (Bohorodičky), ktorý postavil jednotlivec, ktorý žil za vlády [[Lev Matematik|Leva Matematika]] a [[Konštantín VII.|Konštantína VII.]] Oblúky podopreté stĺpmi a veľkými oknami v ňom otvárajú fasádu, dávajú jej život a zdobia ju, zatiaľ čo do nartexu vnášajú množstvo svetla. Rôzne vzory striedajúcich sa tehál a kameňa ešte viac umocňujú kúzlo tohto dojmu, zatiaľ čo nad fasádou v druhom poschodí sú umiestené kupoly. Apsida v tvare päťuholníka preniká v strednej výške oblúkmi podopretými piliermi. Zaujímavú sériu chrámov z tejto doby má aj [[Solún]] - ide o [[Chrám svätých Apoštolov (Solún)|Chrám svätých Apoštolov]], [[Kostol svätého Eliáša (Solún)|Kostol svätého Eliáša]] (ktorý sa datuje od roku [[1012]]), a Kostol Panny Márie z roku [[1028]]. Všetky tri katedrály majú veľkú podobnosť, najznamenitejšia je však prvá z nich. V samotnom [[Grécko|Grécku]] je na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]] veľký počet kostolov, ale ich história je málo známa a mnohé sú novšej, nie presne určiteľnej datácie.<ref name=":1" /> <gallery mode="packed" heights="150" caption="Galéria k architektúre"> Súbor:Πίσω άποψη ναού Οσίου Λουκά.jpg|[[Monastier Hosios Lukas]], Grécko Súbor:20090803 hosiosloukas36.jpg|[[Monastier Hosios Lukas]], exteriér, Grécko Súbor:"Hosios Lukas" monastery, Greece - © UNESCO World Heritage property - panoramio (1).jpg|[[Monastier Hosios Lukas]], exteriér, Grécko Súbor:Hosios Loukas Katholikon (Dome) - Pantocrator 01.jpg|[[Monastier Hosios Lukas]], freska [[Ježiš Kristus|Krista]] Pantokratora, Grécko Súbor:Hosios Loukas Katholikon (conch of the apse) - Virgin with child 01.jpg|[[Monastier Hosios Lukas]], mozaika [[Mária (matka Ježiša)|Panny Marie]] v apside, [[Grécko]] Súbor:Osios lukas.jpg|[[Monastier Hosios Lukas]], pôdorys a prierez Súbor:Dafni monastery 21 27 13 040000.jpeg|[[Monastier Dafni]], detail dverí, Grécko Súbor:Gr97KlosterDaphni.jpg|[[Monastier Dafni]], Grécko Súbor:Cappadocia - Kapadokya 03.jpg|Skalné obydlia [[Kapadócia]] Súbor:Rose Valley, Cappadocia - Kızılçukur Vadisi, Kapadokya 03.jpg|Skalné obydlia [[Kapadócia]] Súbor:Molla Gurani mosque 7071.jpg|Chrám svätého Theodora, dnešné Kilise džámí Súbor:Diasoritis church naxos.jpg|Kostol svätého Juraja na ostrove Naxos, obsahuje vzácne fresky z danej doby (polovica 11. storočia) Súbor:Bucoleon March 2008.JPG|Zvyšky [[Bukoleonský palác|Bukoleonského paláca]] prestavaného za vlády [[Nikeforos II.|Nikefora II.]] Súbor:Bucoleon March 2008 (1).JPG|Zvyšky Bukoleonského paláca prestavaného za vlády [[Nikeforos II.|Nikefora II.]] Súbor:Göreme OpenAir Museum Dunkle Kirche 1 11 2004.jpg|Interiér kapadóckeho skalného chrámu, pozri [[Chrámy v Kapadócii]] Súbor:Çarıklı Kilise, Göreme.jpg|skalný chrám v Kapadócii, exteriér - Çarıklı Kilise, 11. storočie Súbor:Tokali kilise 10.jpg|skalný chrám v Kapadócii - Tokali kilise, 11. storočie Súbor:50180 Göreme-Nevşehir Merkez-Nevşehir, Turkey - panoramio - Robert Helvie (30).jpg|skalný chrám v Kapadócii, interiér, 11. storočie Súbor:20180109 GöremeOpenAir 2403 (39872253042).jpg|Barbara Kilisesi - Chrám svätej Barbary, 11. storočie, pozri [[Chrámy v Kapadócii]] </gallery> [[Súbor:Meister der Ikone des Erzengels Michael 001 adjusted.jpg|náhľad|Ikona archanjela [[Michal (anjel)|Michala]] z [[10. storočie|10. storočía]], pokladnica [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|svätého Marka]], [[Benátky]]|vľavo]] [[Súbor:Apse mosaic Hagia Sophia Virgin and Child.jpg|náhľad|Ikonická mozaika Panny Márie v Chráme Božej Múdrosti (Hagia Sofia). Mozaika a ikonografia mala dlhé obdobie pomerne podobné štýly a pravidlá, v macedónskom období sa začínajú prejavovať prvé výraznejšie rozdiely.]] [[Súbor:Byzantine - Saint Arethas - Walters 4820862.jpg|vľavo|náhľad|Zvláštna keramická byzantská ikona z 10. storočia zobrazujúca svätého mučeníka Areta]] [[Súbor:Abgarwithimageofedessa10thcentury.jpg|náhľad|Kráľ Abgar s edesským [[Abgarov obraz|Mandolyonom]], Kristov zázračný obraz mal byť z [[Edessa (Mezopotámia)|Edessy]] vzatý v roku [[944]] do Konštantínopola, odkiaľ sa neskôr dostal do Európy, kde bol počas [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] zničený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Byzantine Icons |url=https://www.ancient.eu/article/1161/byzantine-icons/ |vydavateľ=Ancient History Encyclopedia |dátum prístupu=2019-10-30}}</ref>]] == Maliarstvo == === Ikonopisectvo === Ikona ako náboženský obraz mala v byzantskom svete iný ako umelecký význam. To sa prejavovalo v tom, že namiesto toho, aby sa zdôrazňoval fyzický a realistický aspekt (postavy napríklad nevrhajú tiene), šlo pri ikonách iba o metafyzickú narážku, ktorá nezobrazovala postavu, či osobu samotnú, ale nejakú jej vlastnosť, pretože inak by bola chápaná ako zakázaný idol. Maliari naďalej zostávali anonymní a boli považovaný skôr za remeselníkov, ktorí len vykonávali vyššiu silu nezávislú od človeka, t.j neboli braní priamo ako umelci. Ikony boli vnímané ako prostriedok sústredenia sa a spojenia s božským. Najmä náboženské maliarske diela mali pôsobiť duchovne, naznačovať predstupeň nebies, a často boli považované za zázračné. Napriek tomu nechýbal ikonopiscom záujem o materiálnu realitu a niektoré byzantské diela nesú aj znaky istého realizmu. Ikony boli zväčša natoľko drahé, že nech už bola ich technika akákoľvek, boli väčšine ľudí cenovo úplne neprístupné, zároveň však aj kvalitné.<ref name=":8">{{Citácia knihy |priezvisko=Evans |meno=Helen C. |titul=The glory of Byzantium: art and culture of the Middle Byzantine era, A.D. 843{{--}}1261 |vydanie=1 |vydavateľ=The Metropolitan Museum of Art |miesto=New York |rok=1997 |isbn=9780810965072 |strany=214{{--}}218 |priezvisko2=Wixom |meno2=William D.}}</ref> Pomerne obľúbeným obrazmi v Byzantskej ríši boli ikony Panny Márie Bohorodičky. Viacero východných i západných chrámov uchováva obrazy [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], ktoré sú často spájané s množstvom zázračných legiend a pôvod niektorých z nich je pripisovaný priamo [[Lukáš (evanjelista)|svätému Lukášovi]], patrónovi maliarov a ikonopiscov. Často sú pokryté škvrnami prepracovaného [[Striebro (minerál)|striebra]] alebo [[Zlato (minerál)|zlata]], ktoré simulujú odev a kryjú najväčšiu časť maľby. Pre časté opravy sa pri ich posudzovaní sa mnohým nedá s istotou pripísať pôvod spred [[13. storočie|13. storočia]]. V kostoloch kláštorov na hore [[Athos (polostrov)|Athos]] sa dodnes uchovávajú obrazy Panny Márie, ktorým sa prisudzuje veľmi skoré datovanie, a početné ikony z tohto obdobia si dodnes zachoval aj [[Kláštor svätej Kataríny]] na [[Sinaj]]i v [[Egypt]]e.<ref name=":1" /> V stredobyzantskom období sa takisto zvyšuje obľúbenosť ikonostasov oddeľujúcich loď chrámu od [[Béma|bémy]].<ref name=":6">Ibidem, str. 451{{--}}455</ref> Pravdepodobne okolo [[10. storočie|10.]] alebo [[11. storočie|11. storočia]] vznikol technický zvyk maľovať malými kamienkami. Na tento účel sa použili úlomky kameňa alebo skla, ktoré boli držané spolu s bielym voskom. Bol to odklon od pravidiel ikonopisectva a mozaiky, pretože sa strácal ich skutočný duchovný charakter a vyzdvihovala umelecká hodnota. Tieto miniatúry sa však často vyhľadávali a niektoré dodnes zostávajú v pokladniciach inštitúcií východných cirkví - napr. [[Vatopedský kláštor]] ukrýva vzácny kus zobrazujúci Ukrižovanie. V pokladnici florentskej katedrály sa zase zachovávajú dva exempláre zobrazujúce [[Zjavenie Pána]], [[Narodenie Ježiša Krista]], Ježiša v chráme, Krst Krista, [[Premenenie Pána]], Lazarovo zmŕtvychvstanie, Ježišov vstup do Jeruzalema, [[Ukrižovanie]], zostup Krista do pekla, [[Nanebovstúpenie Krista]], [[Turíce|Zoslanie ducha svätého]] a smrť Panny Marie.<ref name=":1" /> Zvláštnymi formami ikon boli aj keramické ikony a tepané ikony. Ikona archanjela [[Michal (anjel)|Michala]] zachovaná v [[Benátky|Benátkach]], v pokladnici [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|sv. Marka]], pochádza z [[10. storočie|10. storočia]], a je vyrobená z pozláteného zlata a striebra, ​​jej dekorácie sú vyrobené maliarskou technikou ''cloisonné'' (prehliadkový email), Tvár je vyrobená technikou tepaného plechu (''repoussé'') zlata na smalte a je obklopená polodrahokamami alebo drahými kameňmi. Predstavuje tak panel všetkých doterajších techník, ktoré v tejto dobe dosahujú svoj vrchol. Tvár archanjela je však zároveň ikonograficky štylizovaná ako v [[6. storočie|6. storočí]], čo zodpovedá návratu k tradičnej starožitnosti: obočie je oblúkovité, nos je dlhý a rovný, oči sú veľké a ústa sú malé a šikmé.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Spieser |meno=Jean-Michel |titul=Le monde byzantin II. L'Empire byzantin (641{{--}}1204) |vydanie=1 |vydavateľ=Presses Universitaires de France |miesto= |rok=2006 |isbn=9782130520078 |strany=369{{--}}393}}</ref> Existuje teda celá séria skladieb, ktorých štúdia je zaujímavá z hľadiska vývoja byzantskej ikonografie. V múzeu [[Louvre]] zobrazuje malá ikonická mozaika tohto žánru Premenenie; dve ďalšie patria do zbierky ''The Basilewsky Collection'' a ukazujú tváre svätého Samuela a svätého Teodora. <gallery mode="packed" widths="150" heights="150" caption="Galéria k ikonografii a freskám"> Súbor:DeesisGreatLavraCodA92.jpg|[[Deisis]], [[Veľká Lavra]] na hore Athos, 10. storočie Súbor:St Theodor & George Sinai 9-10th century.jpg|Ikona svätého Theodora z Amasy a svätého Juraja, dve krídla triptychu, 9. alebo [[10. storočie|10. storočia]], enkaustika na paneli Súbor:Icon of Apostle Philip (10th c, St. Catherine monastery, Sinai).jpg|Apoštol Filip, [[10. storočie]], [[Kláštor svätej Kataríny]], [[Sinaj]], [[Egypt]] Súbor:Calendar Icon Sinai 11th century.jpg|Ikona z 2. polovice 411. storočia, Sinaj Súbor:Byzantine - Virgin and Child - Walters 48208612.jpg|Byzantská keramická ikona Panny s dieťaťom z 10. storočia Súbor:Byzantine - Christ Enthroned Between Two Archangels - Walters 4820865.jpg|Byzantská keramická ikona Krista medzi anjelmi z 10. storočia Súbor:Byzantine - Saint Nicholas - Walters 4820861.jpg|Byzantská keramická ikona svätého Mikuláša z 10. storočia Súbor:Hosios Loukas (north west chapel, arch) - archangel.jpg|Freska archanjela z Monastiera Hosios Lukas Súbor:Hosios Loukas (north west chapel, south wall) - Eugenios, Eustratios and Auxentios.jpg|Freska svätých mužov z Monastiera Hosios Lukas Súbor:Apse in Agios Georgios Diasoritis, 190757.jpg|Freska z Chrámu svätého Juraja na ostrove Naxos, 11. storočie Súbor:Hosios Loukas (south west chapel, east wall) - Hodegitria.jpg|Freska - ikona, Panna Mária Hodegetria, Monastier Hosios Lukas Súbor:Hosios Loukas (south west chapel, east wall) - Meeting before the Baptism.jpg|Freska - ikona, Monastier Hosios Lukas Súbor:Hosios Loukas (south west chapel, north wall) - Meeting before the Baptism.jpg|Freska - ikona, Monastier Hosios Lukas Súbor:Tokali - Fresko NT.jpg|Freska z kapadóckych skalných chrámov Súbor:Turkey.Göreme038.jpg|Freska z kapadóckych skalných chrámov Súbor:Göreme OpenAir Museum Dunkle Kirche 2 11 2004.jpg|Freska z kapadóckeho Tmavého chrámu, polovica 11. storočia Súbor:Göreme OpenAir Museum Dunkle Kirche 3 11 2004.jpg|Freska z kapadóckeho Tmavého chrámu, polovica 11. storočia </gallery> [[Súbor:Paris psaulter gr139 fol446v.jpg|vľavo|náhľad|Uzdravenie Ezachiaša (strana 446), Parížsky žaltár]] [[Súbor:Psautier de Paris, MSS. gr. 139, fol. 1v.jpg|náhľad|„''David hrá na harfu''“, iluminácia, Parížsky žaltár]] [[Súbor:Saint Timothy (Menologion of Basil II).jpg|vľavo|náhľad|[[Svätý Timotej]] v [[Menológium|Menológiu]] [[Bazil II.|Bazila II.]], [[Konštantínopol]], [[11. storočie]]]] [[Súbor:Council of Constantinople 381 BnF MS Gr510 fol355.jpg|náhľad|[[Prvý carihradský koncil]] (ilustrácia zo zbierky homílií sv. Gregora Naziánskeho, (strana 355.), [[9. storočie]]]] [[Súbor:Menologion of Basil 061.jpg|vľavo|náhľad|Uskladnenie relikvie [[Ján Zlatoústy|Jána Zlatoústeho]] do [[Chrám svätých Apoštolov|Chrámu svätých Apoštolov]], Bazilovo menológium]] [[Súbor:Meister der Predigtsammlung des Heiligen Johannes Chrysostomus 001.jpg|vľavo|náhľad|[[Nikeforos III.]] sprevádzaný [[Ján Zlatoústy|Jánom Zlatoústym]] a archanjelom Michaelom, prelom 70. a 80. rokov 11. storočia (Kázanie Jána Zlatoústeho)]] === Iluminácie === V stredovekej Byzancii patrili knihy medzi obľúbený a cenný artikel. Na stovky kníh však zároveň pripadala jedna iluminovaná, čo spočívalo v tom, že iluminácie sa zhotovovali len objednávku pre solventných zákazníkov. Zároveň sa však z tohto dôvodu takmer vždy pri byzantskej iluminácii z tohto obdobia udržala vysoká kvalita práce.<ref name=":7">Ibidem, str. 457{{--}}460</ref> Knihy boli často postihnuté požiarmi, či boli zničené počas vojen a plienení, čo spôsobilo, že z už i tak malého počtu exemplárov zostalo ešte menej. Medzi najvzácnejšie knihy patrili iluminácie zhotovené pre patriarchov alebo cisárov, či knihy na kultové účely.<ref name=":2" /> Okrem [[Biblia|Biblie]], ktorej exemplárov sa zachovalo najviac, bola obľúbenou knihou ''Duchovná lúka'' [[Ján Moschos|Jána Moscha]], ktorej exemplárov sa zachovalo minimálne 693, avšak ani jeden nebol ilustrovaný.<ref name=":2" /> Známy je aj opis staršieho diela [[Kozmos Indikopleustos|Kozmu Indikopleusta]] z Alexandrie s názvom ''Kosmografia Christiana'' z konca 9. storočia, ktorý sa dnes nachádza vo Vatikáne. Obrazy, ktoré evokujú antické umenie v tomto diele nemajú prílišný cit k detailu, avšak svojou závislosťou na predlohe a masívnosťou evokujú nástup nového macedónskeho štýlu.<ref name=":7" /> Najvýznamnejšou známou zbierkou kníh bola [[Fotios|Fotiova]] zbierka, ktorá obsahovala vyše 280 textov. Šlo pravdepodobne o biskupskú (patriarchálnu) knižnicu a nie o jeho vlastnú zbierku. Dnes však nevieme, či niektoré z týchto kníh obsahovali iluminácie. Predpokladá sa, že iluminovanými knihami bola počas macedónskej renesancie v [[10. storočie|10. storočí]] zaplnená cisárska knižnica, ide však len o nepriamo podložené dohady. Jedna zo vzácnych zmienok na túto tému pochádza od obrazoboreckého cisára [[Lev V. (Byzantská ríša)|Leva V.]] ([[813]]{{--}}[[820]]), a týka sa jedinej knihy, textu ''Sibyliných proroctiev'', ilustrovanej portrétmi budúcnosti cisárov (medzi ktorými je Lev zobrazený ako lev, na ktorého útočí človek ozbrojený oštepom). Nie je to ani tak dôkaz vzdelanosti alebo kultu antických diel, ako skôr svedectvo byzantskej poverčivosti.<ref name=":2" /> Vysokú umeleckú kvalitu majú [[manuskript]]y uchovávané v Národnej knižnici v [[Paríž]]i. Jeden z nich obsahuje homíliu svätého [[Gregor Naziánsky|Gregora Naziánskeho]] a bol vyrobený pre [[Bazil I.|Bazila I.]] Kázanie obsahuje vyše 40 celostránkových ilustrácií, z ktorých viaceré sú však ťažko poškodené. Iluminácie z diela nie sú rovnakého charakteru a štýlu, niektoré sú jednoduché a statické, iné zložitejšie, či naratívne.<ref name=":7" /> Významný je obraz [[Ježiš Kristus|Krista]] [[Pantokrator]]a, či Ezechielovo videnie. Historickú hodnotu majú obrazy cisárovnej Eudokie s jej synmi Levom a Alexandrom, či obraz samotného cisára, medzi prorokom [[Eliáš (prorok)|Eliášom]] a [[Gabriel (anjel)|archanjelom Gabrielom]].<ref name=":1" /> Jedným z programových diel byzantského macedónskeho obdobia je tzv. [[Parížsky žaltár]]. Dielo zo začiatku 10. storočia je kniha veľkého formátu zdobená mnohými celostranovými ilustráciami. Obrazy sú živé a farebné, orámované rámcovými ornamentami, ktoré sa inde neopakujú. Hlavné postavy v diele sú zväčša sprevádzané alegorickými postavami antických žien (a občas i mužov), ktoré symbolizujú vlastnosti, ako napríklad múdrosť, či moc, alebo sú nositeľkami inej symboliky (noc,...).<ref name=":7" /> Dielo obsahuje 449 strán so 14 celostranovými ilumináciami, čo však je len časť pôvodnej zostavy. Jedna z najodvážnejších skladieb zobrazuje [[Dávid (biblická postava)|Dávida]], ktorý strážil svoje stádo pri hraní [[Lýra|lýry]], a mladá alegorická bohyňa Melódia sa inšpiruje jeho piesňou. Jej šaty nechávajú odkryté ruky a časť hrude, pôvabný a pevný model; jej hlava je naklonená do polovice a jemný úsmev oživuje pravidelnú krásu jej tváre. V rohu obrazu je na zemi natiahnutý polonahý mladý muž, alegória hory. Okolitá krajina je studená a tienistá. Námet je vzdialený od cnostných skladieb, ktoré často opakovali v byzantskom umení a zdá sa, že umelec sa pokúsil odstrániť všetko, čo pripomínalo majestátnosť, etiku pri hľadaní milosti života iba v nadprirodzenosti. Bez znalosti obsahu rukopisu by preto málokto predpokladal, že ide o biblickú scénu.<ref name=":1" /> Medzi ďalšie významné scény patrí [[Jonáš (biblická postava)|Jonáš]], [[Izaiáš (prorok)|Izaiáš]], Prechod Židov cez [[Červené more]],<ref name=":7" /> Annina modlitba, [[Mojžiš (Biblia)|Môjžiš]] s [[Desatoro|Desatorom]], či iné scény s [[Dávid (biblická postava)|Dávidom]]. Zachovaným klasicizujúcim iluminovaným dielom je aj tzv. [[Biblia Kráľovnej Kristíny|''Biblia Kráľovnej Kristíny'']] uchovávaná vo Vatikáne. Objednaná bola patricijom Levom, ''sakellariom'' (dvorským pokladníkom) okolo r. [[940]]. Objednávateľ je zobrazený na frontálnej stránke, ako ponúka svoj obetný dar [[Mária (matka Ježiša)|Panne Márii]], ktorá ho ľavou rukou odovzdáva [[Ježiš Kristus|Kristovi]]. Tato kniha s rozmermi 41 x 27 cm mohla byť osobitným darom Kláštoru svätého Mikuláša, pretože svätec sa na druhej strane venovania tyči nad Levovým bratom Konštantínom, zakladateľom kláštora, a [[Opát|opátom]] kláštora Makarom, kľačiacim pri jeho nohách. Kľačiacu polohu (''proskunésis''), možno v byzantskom umení nájsť v najrôznejších variantoch. V klasickom rímskom umení charakterizuje spravidla porazeného a prosiaceho nepriateľa, ale v 9. a 10. storočí vyjadruje buď pokánie (napr. [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Lev VI.]] padajúci na tvár na mozaike nad cisárskym vchodom do [[Hagia Sofia|Hagie Sofie]]), alebo, a častejšie, pravovernosť donátora.<ref name=":2" /> V podobnom štýle sa nesú aj tzv. [[Vatikánsky žaltár]], či rôzne dobové evanjeliáre. [[Súbor:Joshua Roll.jpg|náhľad|Jozuov zvitok zobrazujúci dobytie Kanánu Izraelitmi, sépiová kresba miestami kolorizovaná akvarelom výrazne pripomínajúca ranokresťanské a antické umenie, 10. storočie<ref name=":7" />]] Zaujímavý je aj rukopis gréckeho [[Menológium|menológia]] [[Bazil II.|Bazila II.]] uložený vo [[Vatikán]]e. Vyrobený bol okolo roku [[986]]. Dielo zahŕňa vyše štyristo iluminácií, pričom všetky majú zlaté pozadie. Na diele pracovalo osem maliarov a každý svoju prácu podpísal: Menas, Pantaleon, Juraj, dvaja Blacherniti, Nestor, Šimon a Michal Menší. Znázornené tu boli rozličné námety prítomné na oslavách liturgického roka. Niektoré scény zobrazujú epizódy [[Nový zákon|Nového zákona]], iné modlitby [[mučeník]]ov alebo [[Svätec|svätých]]. Rukopis sa na konci [[10. storočie|10. storočia]] mohol úprimne nazývať [[breviár]]om byzantského náboženského umenia.<ref name=":2" /> Postavy sú frontálne, príroda schematická, dekoratívnosť diela je naznačená odstránením trojrozmernosti architektonických prvkov na pozadí. Postavy sú maľované suchými farbami a zdá sa, akoby boli pretkané zlatými nitkami, čo má evokovať prácu s emailom.<ref name=":7" /> V 11. storočí vzniklo aj mnoho iných vzácnych diel, ako napr. Evanjeliá Parížskej národnej knižnice (gr. 64 a gr. 74), Žaltár Britského múzea (Add. Ms. 19 352), či Kázanie svätého [[Ján Zlatoústy|Jána Zlatoústeho]] vyhotovené pre cisára [[Nikeforos III.|Nikefora III.]] Postavy v ňom majú bohaté odevy, nerešpektuje sa tu tvárnosť, ale prehlbuje ornamentalita. Postavy sú úplne dvojrozmerné, majú výrazné okraje. Dielo nesie viaceré orientálne znaky (napr. zväčšenie postavy panovníka oproti ostatným, či krásu tváre).<ref name=":7" /> Ďalší rukopis z [[11. storočie|11. storočia]], ktorý obsahuje kázne na oslavu [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] obsahuje početné iluminácie s prírodnými motívmi - zvieratá a vtáky v prírode na zlatom podklade. Pri vykresľovaní ľudskej postavy bolo však vykresľovanie príliš nemotorné alebo nepresné, kvôli túžbe po elegancii manierizmu sa nepozorovali telesné proporcie. Telá boli podlhovasté a úzke. Ukazuje sa, že byzantská [[ikonografia]] bola už v tom čase rovnako rozvinutá, ako okolo [[15. storočie|15. storočia]], a teda, že základy jej umenia už boli položené a dosiahli svoj prvý vrchol.<ref name=":2" /> Medzi prototypmi svätých zastúpených v rukopisoch z tohto obdobia je pozoruhodný trend smerovania byzantského umenia, pretože sa dá povedať, že niektoré figúry ešte stále (alebo znovu) pochádzajú z antiky, zatiaľ čo iné sú mníšskej povahy. Prvým typom sú svätí bojovníci, obyčajne vyobrazení vo forme gréckych bojovníkov. Vďaka ich pravidelným črtom a elegantným, pružným telám sa podobajú mladým športovcom [[Panaténajské slávnosti|Panaténajských hier]]. V opozícii k nim sú však asketickí svätci, ktorí so svojimi chmúrnymi a uhlovými končatinami, surovými a drevenými črtami pripomínajú, že medzi cirkevnými otcami je svetská krása odsúdená. Napriek tomu sa svätí bojovníci a [[Askéta|asketickí]] svätci objavujú často vedľa seba, ako tomu je napr. v menológiu [[Bazil II.|Bazila II.]], či na stenách byzantských a postbyzantských chrámov. Potvrdzuje sa teda rozmanitosť a kontrastnosť prvkov, ktoré tvoria byzantské umenie - sila a vytrvalosť antických konceptov kalokagatie i náboženský vplyv mníšskeho myslenia.<ref name=":1" /> <gallery mode="packed" heights="150" caption="Galéria k ilumináciám"> Súbor:Paris psaulter gr139 fol136v.jpg|Výčitka proroka Nátana a pokánie kráľa [[Dávid (biblická postava)|Dávida]] (strana 136), Parížsky žaltár Súbor:Paris psaulter gr139 fol428v.jpg|Annina modlitba (matka proroka [[Samuel (prorok)|Samuela]]), (strana 428), Parížsky žaltár Súbor:Psautier de Paris 435v.jpg|[[Izaiáš (prorok)|Izaiášova]] modlitba (strana 435), Parížsky žaltár Súbor:Paris psaulter gr139 fol422v.jpg|[[Mojžiš (Biblia)|Mojžiš]], ktorý prijíma prikázania ([[desatoro]]), (strana 422), Parížsky žaltár Súbor:Paris psaulter gr139 fol4v.jpg|Dávid a Goliáš, (strana 4), Parížsky žaltár Súbor:Paris psaulter gr139 fol6v.jpg|Parížsky žaltár, Korunovácia kráľa Dávida (strana 6) Súbor:Psalter of Basil II 001.jpg|Žaltár [[Bazil II.|Bazila II.]], ďalšie významné dielo tvorcov iluminácií z prelomu 10. a 11. storočia, dnes v Benátkach Súbor:Akepsimas the Bishop, Joseph the Presbyter and Aethalas, the Deacon of Persia (Menologion of Basil II).jpg|Menológium Bazila II. svätí biskup Akepsimas, Jozef a Ethalas Súbor:Gurias, Samonas and Habibus of Edessa (Menologion of Basil II).jpg|Menológium Bazila II., svätí Gurias, Samonas a Habibus z Edessy Súbor:Isidore of Pelusium (Menologion of Basil II).jpg|Menológium Bazila II., svätý [[Izidor z Pelusia]], africký svätec Súbor:John the Silent of St. Sabbas' Monastery (Menologion of Basil II).jpg|Menológium Bazila II., svätý [[Ján Hesychastes]] a svätý [[Sáva Posvätený]] Súbor:Theodore Psalter, Pslam 26, 1066.jpg|Theodorov žaltár, významné dielo z polovice 11. storočia Súbor:Workers in the vineyard, Minuscule 269 (11th century).jpg|Manuskript, byzantskí roľníci Súbor:ModenaBiblEstenseCodGr1Fol11vMatt.jpg|Evanjelista Matúš na Modenskom rukopise Súbor:Jean Chrysostome Homélies btv1b8470047d.jpg|Homílie Jána Zlatoústeho Súbor:Byzantine - The Martyrdom of Saint Zotikos - Walters W52150V - Detail A.jpg|Umučenie svätého Zotika, iluminácia z 11. storočia Súbor:Philemon and Apphia.jpg|Menológium z macedónskeho obdobia, Filemón a Apfia Súbor:Meister der Bibel des Patrice Léon 001.jpg|Iluminácia z 10. storočia Súbor:Byzantinischer Maler des 10. Jahrhunderts 001.jpg|Iluminácia z 10. storočia </gallery> [[Súbor:Hagia Sophia Constantinople Angel.jpg|náhľad|Mozaika archanjela [[Gabriel (anjel)|Gabriela]], [[Hagia Sofia]], [[10. storočie]]|vľavo]] [[Súbor:Hagia Sophia Southwestern entrance mosaics 2.jpg|náhľad|Mária s dieťaťom, medzi cisármi [[Konštantín I. (cisár)|Konšantínom I.]] a [[Justinián I.|Justiniánom i.]], [[11. storočie]], [[Hagia Sofia]]]] [[Súbor:Hosios Loukas BW 2017-10-08 14-29-08.jpg|náhľad|Narodenie Pána, [[Monastier Hosios Lukas]], 11. storočie]][[Súbor:20180114 HagiaSophia 7628 (39449481534).jpg|náhľad|[[Mária (matka Ježiša)|Panna Mária]] s dieťaťom, mozaika na apside v [[Hagia Sofia|Hagii Sofii]], [[10. storočie]]]] [[Súbor:Meister der Nea-Moni-Kirche in Chios 002.jpg|vľavo|náhľad|Mozaika v [[Monastier Nea Moni|Monastieri Nea Moni]] na ostrove [[Chios]], okolo [[1050]]]] == Mozaiky == Umenie mozaiky bolo oblasťou v ktorej sa najviac prejavila podobnosť medzi sekulárnym a náboženským umením. Mozaiky, ktoré zdobili cisársku spálňu v mnohom pripomínajú vtedajšie mozaiky nachádzajúce sa v kostoloch. Námety boli usporiadané v rovnakých konfiguráciách - postavy stojace vzpriamene v pokojných polohách, okolo jedného alebo dvoch ďalších znakov. I napriek obrazoboreckej prestávke vo figurálnom zobrazovaní, bola byzantská maľba a mozaika stále preniknutá myšlienkami jednoty a symetrie, ktoré dominovali od [[6. storočie|6. storočia]].<ref name=":1" /> O výnimočnej kvalite remeselníkov najatých do služieb cisárom alebo patriarchom, sa presvedčíme, keď porovnáme ich mozaiky s takmer súdobým obrazoboreckým dielom zo [[Solún]]a, ktoré bolo zrejme takisto cisárskou základinou, no neobsahovalo figuratívne výjavy.<ref name=":5">{{Citácia knihy |priezvisko=Mango |meno=Cyril |titul=The Art of The Byzantine Empire, 312{{--}}1453 |vydanie=1 |vydavateľ=University of Toronto Press |miesto=Toronto |rok=1986 |isbn=0-8020-6627-5 |strany=210{{--}}217}}</ref> Významným centrom umenia a mozaiky bol už klasicky Konštantínopol. Iba zo zmienok však máme správy o mozaikách v [[Chrám svätých Apoštolov|Chráme svätých Apoštolov]] a ďalších macedónskych stavieb, či už palácov alebo chrámov. Nové mozaiky sa objavili aj v [[Hagia Sofia|Hagii Sofii]], kde [[Macedónska dynastia]] dodala chrámu početnú mozaikovú výzdobu. V chráme boli vytvorené mozaiky tróniacej Panny Márie s archanjelmi a dve mozaiky v nartexe a na [[Luneta|lunetách]].<ref name=":6" /> Už v ranejšom macedónskom období (okolo roku [[950]]) v Hagii Sofii vznikla mozaika s námetom [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] s malým Ježišom sprevádzaná cisármi [[Konštantín I. (cisár)|Konštantínom I.]] a [[Justinián I.|Justiniánom I.]] Konštantín Veľký na nej v rukách drží model Svätého mesta a Justinián model [[Hagia Sofia|Hagie Sofie]].<ref name=":6" /> Ďalšou mozaikou v chráme z tohto obdobia je [[Ježiš Kristus|Kristus]] [[Pantokrator]] (Všemohúci) zobrazený v celej sláve svojej moci, ako sedí na veľkolepom tróne a žehná jednou rukou. V druhej ruke drží otvorenú knihu, ktorej znenie hlása: ''„Pokoj vám! Ja som svetlo sveta.“'' Vpravo a vľavo ho rámujú dva medailóny - hlavy Panny Márie a [[Michal (anjel)|archanjela Michaela]]. Pri jeho nohách je situovaný bohato oblečený prosiaci cisár [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Lev VI. Filozof]]. Jeho postava sa zdá byť až prehnane pretiahnutá, takže sa pri pohľade z hora zdá hlava Panny Márie zase primalá. Pri pohľade pokľaknutého prosebníka zdola je však dojem odlišný a vyzdvihuje bohato zriasenú [[Tunika|tuniku]] a ''maforion'', závoj zahaľujúci hlavu. Rovnako zarážajúci je dojem trojrozmernosti, vyvolanej protikladom svetlomodrých záhybov na tmavomodrom podklade - opak riešenia plášťa zachovaného archanjela. Panna Mária a archanjeli tu tak nemajú len teologickú, ale aj umeleckejšiu realistickejšiu funkciu.<ref name=":5" /> Po položení mozaík pravdepodobne v poslednej štvrtine [[9. storočie|9. storočia]], sa výjavom [[Nanebovstúpenie|Nanebovstúpenia]] a [[apoštol]]mi vyjadrujúcimi gestami a postojmi úžas aj kupola chrámu. Ich neúmerné končatiny sú zle skĺbené a ich odevy sú len akousi obmenou „obväzov“ vlastných mozaikám na [[Sinaj]]i z polovice [[6. storočie|6. storočia]]. Ich nemotorné postoje neobyčajne kontrastujú so slávnostným obsahom a prísnou kontemplatívnosťou archanjela zo sofijskej apsidy, čo naznačuje, že dokonca aj v hlavnom meste je v tomto viacero dielní a je citeľný rozdiel v ich kvalite.<ref name=":5" /> Z neskoršieho obdobia v Hagii Sofii pochádzajú cisárske mozaiky zobrazujúce Krista obklopeného cisárovnou [[Zoe Porfyrogenéta|Zoe]] a jej manželom. Keďže cisárovná [[Zoe Porfyrogenéta|Zoe]] mala celkovo troch manželov, mozaika bola viackrát menená a z tváre pôvodného cisára [[Roman III.|Romana III.]] sa nakoniec stala tvár [[Konštantín IX. Monomachos|Konštantína IX. Monomacha]]. Manželia ku Kristovi na mozaike prichádzajú s darmi, pozadie je zlaté, no chladné.<ref name=":6" /> Pravdepodobne patriarchovi [[Fotios|Fotiovi]] vďačíme za objednávku veľkolepej výzdoby patriarchovho príbytku, pričleneného k [[Hagia Sofia|Hagii Sofii]]. Súbor mozaík na ktorom sa objavili postavy z [[Biblia|Biblie]] a výjavy z cirkevných dejín je mimoriadne zložitý, ide však len o priemernú úroveň vyhotovenia.<ref name=":5" /> Mozaikové umenie sa rozvíjalo aj v iných oblastiach Byzantskej ríše. Významným dielom bol obnovený obraz obraz Panny Márie s dieťaťom v apside Kostola Zosnutia Panny Márie v Nikáji, ktorý bol pred tým obrazoborcami nahradený za kríž. Budova však bola zničená počas [[Turecká vojna za nezávislosť|grécko-tureckého konfliktu]] v roku [[1922]].<ref name=":5" /> Najvýznamnejšie diela možno badať najmä v kláštoroch ako napr. výzdoba [[Katolikon|katolikona]], kláštorného kostola [[Monastier Hosios Lukas|Hosios Lukas]]. Vnútro kupole kláštorného kostola je pokryté mozaikami, ktorým dominuje postava Krista uprostred. Okolo centrálnej zóny sa nachádza Panna Mária, [[Ján Krstiteľ|svätý Ján Krstiteľ]] a štyria archanjeli a pod nimi prichádza šestnásť [[prorok]]ov. Niekoľko veľkých námetov zobrazuje cykly, ako Umývanie nôh, [[Ukrižovanie Ježiša Krista|Ukrižovanie]] a [[Zmŕtvychvstanie Pána|Zmŕtvychvstanie]]. Na klenbách kupoly a apsidách sa po dĺžke stien nachádzajú obrovské dekoratívne mozaiky. Pozadie je zlatej alebo tmavomodrej farby, objavujú sa veľké postavy majestátneho charakteru. Znázorňované sú často štyri scény z [[Evanjelium|evanjelia]]: [[Zvestovanie Pána|Zvestovanie]], [[Narodenie Ježiša Krista|Narodenie]], Obrezanie a Krst.<ref name=":1" /> Výtvarne ide o drsné a občas neobratné pojatie, ktoré sa vďaka bledému inkarnátu prejavuje schematickosťou. Typická pre macedónske umenie je kŕčovitosť a zdôraznenie svalov, ktoré naznačuje utrpenie. Mozaiky miestami navodzujú depresívnosť, ktorá má vystupňovať slávnostnosť priestoru.<ref name=":6" /> Významným a zachovaným kusom byzantskej histórie a umenia je [[Monastier Nea Moni]] (Nový kláštor) na gréckom ostrove [[Chios]], ktorý založil v roku [[1042]] byzantský cisár [[Konštantín IX. Monomachos]] na mieste, kde údajne našli traja pustovníci ikonu Panny Márie. Mozaiky v kláštore sú pomerne zachované, zdobia steny a stropy, loď a svätyňu, nezachovala sa len časť kupolovej mozaiky. Vyrábajú sa z prírodného kameňa a skla.<ref name=":1" /> Ikonograficky vychádzajú zo štýlu baziliky Nea ekklesia, avšak nesú i znaky kapadóckeho štýlu (asketické predĺžené osoby, či členenie líniami).<ref name=":6" /> Na konci [[11. storočie|11. storočia]] sa centrom mozaiky stal [[Monastier Dafni]] neďaleko [[Atény|Atén]], kde sú v kostole zobrazené významné mozaiky v kupole: Zvestovanie, Narodenie, Krst, [[Premenenie Pána|Premenenie]] a Ukrižovanie.<ref name=":1" /> Výzdoba [[Monastier Dafni|Kláštora v Dafni]] však už patrí skôr do [[Byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období|umenia komnénovského]].<ref name=":6" /> <gallery mode="packed" heights="150" caption="Galéria k mozaikám"> Súbor:Νέα Μονή Χίου - Καθολικό - Η Βάπτιση.jpg|Nea Moni, Kristov krst, [[11. storočie]] Súbor:Byzantinischer Mosaizist des 9. Jahrhunderts 001.jpg|[[Lev VI. (Byzantská ríša)|Lev VI.]] prosiaci pred Kristom, [[886]]{{--}}[[912]] Súbor:Hosios Loukas Crypt (west groin-vault).jpg|freska v Kláštore [[Monastier Hosios Lukas|Hosios Lukas]], Grécko Súbor:Kapnikarea south portico mosaic.jpg|Madona s dieťaťom, mozaika v Panagia Kapnikarea Súbor:Hosios Loukas (narthex) - South wall (Doubting Thomas) 02 (October, 2014) by shakko.jpg|[[Monastier Hosios Lukas]], 11. storočie Súbor:Hosios Loukas Katholikon (nave, South-West squinch) - Baptism - detail 01.jpg|[[Monastier Hosios Lukas]], mozaika, detail anjelov Súbor:Meister der Nea-Moni-Kirche in Chios 001.jpg|Mozaika z [[Monastier Nea Moni|Monastiera Nea Moni]] Súbor:Alexandros mosaic Hagia Sophia.JPG|Mozaika cisára [[Alexander III. (Byzantská ríša)|Alexandra III]]., Hagia Sofia, 10. storočie Súbor:St. Sophia of Kyiv.png|Mozaika vytvorená byzantskými majstrami v [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chráme svätej Sofie]] v Kyjeve, pozri aj [[postbyzantské umenie]] Súbor:Johnchrysostom.jpg|Ján Zlatoústy, mozaika Hagia Sofia, 9. storočie Súbor:Dafni Erzengel.jpg|Mozaika anjela v [[Monastier Dafni|Monastieri Dafni]] Súbor:Νέα Μονή Χίου 5.jpg|Mozaika v [[Monastier Nea Moni|Monastieri Nea Moni]] Súbor:Archangel Michael (Nea Moni).jpg|Archanjel Michal, mozaika v [[Monastier Nea Moni|Monastieri Nea Moni]] </gallery> [[Súbor:Sens Châsse.jpg|náhľad|''La Sainte Châsse'' v múzeu [[Sens]]|vľavo]] [[Súbor:Triptyche d'ivoire CM 01.JPG|náhľad|Triptych Ukrižovania Krista, slonovina, asi 11. a 12/13. storočie ''Cabinet des Médailles'', [[Paríž]]]] == Sochárstvo == [[Súbor:Bottega italo-bizantina, cofanetto a rosette, XI-XII sec, da fraternita dei laici, 02.JPG|vľavo|náhľad|Byzantská truhlica z 11. až 12. storočia s rozetami a mytologickými motívmi]] [[Súbor:Romanos et Eudoxie.JPG|náhľad|Slonovinové vyobrazenie cisára [[Roman II.|Romana II.]] a cisárovnej Eudoxie (Berty Talianskej), pôvodne sa verilo, že šlo o vyobrazenie neskoršie ([[Roman IV.]])]] [[Súbor:Costantinopoli, cofanetto decorato a rosette e scene mitologiche, X-XI sec. 02.JPG|vľavo|náhľad|Slonovinová pokladnica z Konštantínopola, 10. - 11. storočie s mytologickými motívmi]] [[Súbor:Byzantine - Casket with Images of Cupids - Walters 71298.jpg|vľavo|náhľad|Byzantská truhla s rozetami a vyobrazením kupidov z 10. - 11. storočia]] Príčiny úpadku tzv. tvorby veľkej sochy v Byzancii sú najmä nábožensko-teologického charakteru. Formálne bolo sochárstvo odsúdené v [[8. storočie|8. storočí]] a ortodoxná cirkev dodnes považuje sakrálne sochárstvo za viacmennej nevhodnú, či zakázanú formu umenia, čo je však skôr založené na tradícii, než na kanonických ustanoveniach. Tento problém sa netýka [[Reliéf (sochárske dielo)|basreliéfu]], ktorý sa do istej miery podobá maľbe, pretože vyjadruje tú istú formu iba pomocou ilúzie a konvencie. Sochárstvo zo slonoviny sa preto v Byzancii zachovalo v celej svojej bilancii, a podobne úplne nezmizla ani reliéfová mramorová a kamenná socha. Vývoj sochárskej tvorby korešpondoval s vývojom rukopisnej maľby; najprv preukazujú rovnaké kvality a neskôr rovnaké nedostatky.<ref name=":2" /> Reliéf sa neobmedzoval len na bežné kamene a mramor, či len na slonovinu, ale existujú aj menšie diela z [[chalcedón]]u, [[achát]]u, či [[jaspis]]u, pod sochárstvo možno teda zaradiť aj početné byzantské gemy, ktoré slúžili ako šperky. V sochárstve sa podobne ako v ikonografii neuznáva sa originalita, naopak, je zaužívaný jeden typ modelu, ktorý umelci opakovane používajú. Mramorová alebo kamenná socha sa veľmi často obmedzovala na vykresľovanie zvierat alebo ozdobné vzory. Početné sú byzantské kamene zobrazujúce orlov, levov alebo leopardov. Mnohé z nich sú surovo vykreslené a námetovo vychádzajú z nefigurálneho [[Byzantské umenie v období obrazoborectva|umenia obrazoboreckého obdobia]].Osobitná charakteristika často napodobňuje motívy prítomné vo východnom umení od [[starovek]]u. Mnohé sochárske diela boli v neskoršom období (najmä v čase krížových výprav) privezené do [[Európa|Európy]] a dodnes sa uchovávajú v pokladniciach cirkevných inštitúcií, múzeí, ale i súkromných zbierok. V [[Ravenna|Ravenne]], v Kostole Santa Maria in Porte, existuje basreliéf, ktorý podľa legendy mal zázračne doraziť do [[Taliansko|Talianska]] z Byzantskej ríše okolo roku [[1100]]. Socha sa tam pravdepodobne dostala v čase [[Krížová výprava|krížových výprav]]. Panna Mária je zobrazená ako orant (prosebník), jej hlava je pravidelná a krásna a celkový efekt ukazuje charakter majestátnosti. Realizácia je jednoduchá, hoci občas jej v záhyboch chýba mäkkosť. Diela zo slonoviny neboli vyhradené výlučne pre sakrálne umenie. Hoci väčšina známych diel zo slonoviny je ozdobená náboženskými motívmi je možné uviesť niektoré príklady, ktoré nie sú tohto charakteru. Zbierka ''The Basilewsky'' je bohatá na artefakty zo [[Stredovek|stredoveku]], má niekoľko nádob tohto žánru; na najdôležitejších častiach sú vyrezávaní bojovníci, z ktorých niektorí nosia ázijské šaty. Ľudia predpokladali, že ide o suvenír víťazstva, ktorý v roku [[872]] priviezol od [[Eufrat]]u [[Bazil I.]]<ref name=":2" /><ref name=":1" /> Známy triptych sa nachádza v múzeu ''Cabinet'' ''des Médailles'' v [[Paríž]]i (založenom francúzskym kráľom [[Karol IX. (Francúzsko)|Karolom IX.]]). V strede triptychu je vyobrazené [[Ukrižovanie Ježiša Krista|Ukrižovanie]], po stranách kríža stoja [[Mária (matka Ježiša)|Panna Mária]] a [[Ján (apoštol)|apoštol Ján]]; dolu pod nimi je [[Konštantín I. (cisár)|Konštantín I.]] a jeho matka [[svätá Helena]]. Na samom vrchole, nad ramenami kríža sa vznášajú dvaja anjeli. Bočné panely sú obsadené desiatimi medailónmi a rámujú hlavy svätých. Kristove končatiny sú skrútené kŕčmi agónie; naopak, polonahé telo má pomerne presné proporcie a dostatočne presné podrobnosti. Tradície školy [[9. storočie|9.]] a [[10. storočie|10. storočia]] sa preto pri koncepcii tejto práce ešte neopustili; veľká elegancia vedľajších postáv sa však už blížia k manierizmu. Tieto trendy sú prítomné aj v iných predmetoch zo slonoviny.<ref name=":1" /> Ďalšie diela zo slonoviny nachádzame v ''Cabinet des Médailles.'' Pochádzajú z 10. storočia. Na bohato zdobenom podstavci stojí Kristus oblečený v starodávnom odeve, ktorého usporiadanie stále zachováva veľké a vlnité záhyby látky. Postava si zachováva presné anatomické proporcie a pod oblečením je možné vidieť dobre vykreslené a živé telo. Kristus korunuje cisára [[Roman II.|Romana II.]] (pôvodne sa verilo, že šlo o [[Roman IV.|Romana IV.]]) a cisárovnú Eudokiu, ktorí sú po jeho stranách. Vďaka podstavcu pod Kristovými nohami sa nad nimi týči, čo vedie k zreteľnému kontrastu. Majestátnosť v bohato vyšívanom oblečení prezrádzajú konvenčné postoje, ktoré vyžaduje [[byzantská etiketa]]. Mnohé predmety zo slonoviny z tej doby slúžili ako väzba vzácnych rukopisov, ale aj ako malé domáce oltáre, či posvätné nádoby. Nádoby nájdené v [[Cortona|Cortone]] a [[Sens]] majú presný dátum: dostal ho kláštor od jedného z úradníkov v [[Hagia Sofia|Hagii Sofii]] počas vlády [[Nikeforos II.|Nikefora II.]] ([[963]]{{--}}[[969]]). Nádoba v Sens, bežne nazývaná ''„La Sainte Châsse“'', poskytuje dlhú sériu reliéfov, ktoré zobrazujú scény z príbehov [[Dávid (biblická postava)|Dávida]] a Jozefa. Dajú sa tu tiež nájsť početné východné vzory. ''Cabinet des Médailles'' vo Francúzskej národnej knižnici a múzeum v [[Louvre|Louvri]] má určitý počet byzantských portrétov. Všetky sú vyzdobené náboženskými predmetmi. Jeden z najkrajších diel je Kristus medzi dvoma svätými bojovníkmi [[Juraj (svätec)|svätým Jurajom]] a [[Svätý Demeter|svätým Demeterom]].<ref name=":2" /><ref name=":1" /> <gallery mode="packed" heights="120" caption="Galéria k sochárstvu"> Súbor:Borradaile triptych BM 1923 1205 1.jpg|Borradailov triptych Súbor:Life Christ Louvre OA5004.jpg|Triptych scén zo života Krista, [[Konštantínopol]], koniec [[10. storočie|10. storočia]], tzv. fialová slonovina, dnes [[Louvre]] Súbor:Triptych Harbaville Louvre OA3247 recto.jpg|Harbavilský triptych Súbor:09XX Forty Martyrs of Sebaste anagoria.JPG|[[40 mučeníkov zo Sebaste]], slonovinová práca Súbor:Byzantine - Cameo of the Virgin - Walters 425 - Obverse.jpg|Kamea (gema) s motívom [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], [[10. storočie]] Súbor:Byzantine - Cameo of the Virgin - Walters 425 - Reverse.jpg|Kamea (gema) s motívom kríža, [[10. storočie]] Súbor:Olifant Museum Byzantinische Kunst 001.JPG|Roh zo slonoviny Súbor:Byzantine - Casket with Warriors in Combat - Walters 71115 - Top.jpg|Byzantská slonovinová skriňka s vyobrazením bojovníkov Súbor:Byzantine - Casket with Warriors in Combat - Walters 71115 - Three Quarter.jpg|Byzantská slonovinová skriňka s vyobrazením bojovníkov a s rozetami Súbor:Costantinopoli, cofanetto decorato a rosette e scene mitologiche, X-XI sec. 01.JPG|Byzantská slonovinová skrinka s mytologickými motívami Súbor:Valva di dittico con crocifissione in avorio, bisanzio 990-1010 ca.jpg|Byzantská slonovinová rezba, 10.{{--}}11. storočie Súbor:Arte costantinopolitana, placca da cofanetto con ratto di europa, 980-1010 ca..JPG|Byzantská slonovina z konštantínopolských dielní, 10./11. storočie Súbor:Keoimesis or Death of the Virgin, Byzantine ivory, circa 1000 AD - Worcester Art Museum - IMG 7513.JPG|Zosnutie Panny Márie, byzantská slonovina, prelom 10. a 11. storočia Súbor:Triptych with deesis and saints Museo Sacro Vaticano Inv2441 n02.jpg|Byzantská slonovina z prelomu 10. a 11. storočia, časť triptychu Súbor:09XX Einzug in Jerusalem Bodemuseum anagoria.JPG|Byzantský slonovinový reliéf z 10. storočia Súbor:Apostles Pyx, about 980-1010 AD, Byzantine, Constantinople, ivory - Cleveland Museum of Art - DSC08394.JPG|Slonovinová pyxida s motívom apoštolov, z prelomu 10. a 11. storočia Súbor:Bode Museum marfil bizantino. 22.JPG|Slonovinový reliéf s Levom VI. Súbor:Sides of an Alexander casket, 2 of 4, Constantinople, 850-900 AD, or Alexandria, late 500s AD, ivory - Hessisches Landesmuseum Darmstadt, Germany - DSC00322.jpg|Slonovinová doštička zo skrinky, počiatok vlády macedónskej dynastie Súbor:Porphyrogenetus.jpg|Konštantín VII. Porfyrogenét, slonovina Súbor:Lions Bukoleon Istanbul Museum March 2008 (2).JPG|Lev z paláca Bukoleon Súbor:Boukoleon Palace fragments (3).JPG|Fragmenty z výzdoby Bukoleonského paláca Súbor:Boukoleon Palace fragments.JPG|Fragmenty z výzdoby Bukoleonského paláca </gallery> [[Súbor:11th century Byzantine griffins.gif|náhľad|Byzantský hodváb z 11. storočia, motív [[Gryf|gryfov]]]] [[Súbor:Charioteers in medallions, Byzantine 10th.jpg|vľavo|náhľad|Byzantský hodváb z 10. storočia, motív závodníka v hippodróme]] [[Súbor:Arte bizantina, navetta della ste chapelle, sardonice, IX-X sec, con montatura ottoniana del 990-1010 ca. 03.JPG|vľavo|náhľad|Byzantská misa z prelomu 10. a 11. storočia]] [[Súbor:WLA metmuseum 10th century brooch.jpg|náhľad|Byzantská brošňa z 10. storočia]] == Úžitkové umenie == Pod úžitkové umenie spadá široká škála predmetov dennej, či príležitostnej potreby, ktorá sa často prekrýva s inými formami umenia. Napríklad rozličné reliéfy zo slonoviny v Byzancii slúžili i ako výzdoba nábytku, truhlíc, či skriniek, a nahrádzali tak pomerne obmedzené sochárstvo.<ref name=":10">Ibidem, str. 461{{--}}464</ref> Tieto predmety, keďže boli často sekulárneho (svetského) charakteru niesli aj mytologické, či rastlinné námety a nepodliehali striktným náboženským dogmám. Známe boli okrem kovových a kamenných diel aj byzantské hodvábne dielne, ktoré si od svojho začiatku uchovali kvalitu a de facto aj dominanciu v celom európskom trhu. [[Súbor:Pala D'Oro Markusdom Venedig.jpg|náhľad|[[Pala d'Oro]] (Zlatý oltár v [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|bazilike sv. Marka]], [[Benátky]])|vľavo]] [[Súbor:SanMarcoPalaDOroDevelopmentEn.png|náhľad|Vývoj a prvky [[Pala d'Oro]]|vľavo]] [[Súbor:Intérieur de Limbourg.jpg|náhľad|[[Limburgská staurotéka]] (relikviár) bola z Byzancie vzatá križiakmi do Nemecka, vznikla za vlády [[Roman I.|Romana I.]]]] [[Súbor:Dagmarkorset-2C-bagside DMR-167928 original.jpg|vľavo|náhľad|[[Kríž kráľovnej Dagmar]] vyrobený v Konštantínopole v 10. storočí, zadná strana]][[Súbor:A Szent Korona elölről 2.jpg|náhľad|[[Svätoštefanská koruna]] sa skladá z dvoch častí - tzv. gréckej (byzantskej) časti a z latinskej koruny (vrchná časť)]] [[Súbor:Clevelandart 1972.94.a.jpg|náhľad|Strieborný enkolpion (náprsný relikviár) s motívom Ukrižovania, v pozadí sú svätci [[Svätý Theodor|Theodor]] a [[Juraj (svätec)|Juraj]], približne z roku [[1080]], dnes v Cleveland museum]] === Kovoremeselné a zlatnícke práce === Vysokú kvalitu a hodnotu malo byzantské umenie v umení kovotepectva a liateho bronzu. Témy v umení sa opätovne opakujú: udalosti zo života [[Ježiš Kristus|Krista]], výjavy [[mučeník]]ov, postavy [[prorok]]ov a [[Svätec|svätých]] a nápisy. Štýl nesie stopy vývinu, takže diela na konci [[11. storočie|11. storočia]] sa od diel z [[9. storočie|9.]] a [[10. storočie|10. storočia]] líšia. Proporcie nie sú dostatočne pozorne sledované a obrazy sú predĺžené. Ale to, čo tu najviac upriamuje pozornosť je samotná technika, ktorá bola použitá. Medzi bežne zachované základné kusy byzantskej kovotepeckej práce patria bronzové plakety s podfarbením. Na zadnej strane kovu umelci kreslili obrátené črty figúr a záhyby odevu a do takto vyrezaných drážok vložil plátky striebra a zlata. Ich hlavy, chodidlá a ruky boli [[smalt]]ované. Tieto plechy boli pomerne drahé a cenené, často sa preto v neskoršom období stávali súčasťou iných šperkov (ako napr. aj grécka koruna [[Uhorská koruna (klenot)|svätoštefanskej koruny]]). Medzi postavami na mozaikách, miniatúrach a na soškách, ktoré zdobia emailové farby alebo látky, nie je možné vôbec rozlíšiť v nejaký určitý štýl. Postupy sa líšia, ale námety sú koncipované s rovnakou myšlienkou a zručnosti oboch skupín sú často rovnako podobné Umenie tvorby diel z drahých kovov sa rozvíjalo už pred [[8. storočie|8. storočím]] a takmer vždy si držalo kvalitu. Uplatňovalo sa ako na svetské predmety, tak aj na predmety náboženského uctievania, t.j. pre potreby kostolov, cisárskych palácov, či pre domy bohatých. Vo vojenských stretoch sa však tieto predmety ľahko stávali obeťami lúpení a rabovaní, čo viedlo k ich zničeniu, alebo premiestneniu na iné miesta, kde neraz došlo k ich zmene, či strate. Dnes je teda možné získať predstavu o výzdobe byzantských chrámov i prostredníctvom pokladníc latinskej cirkvi a depozitom západných múzeí, o mnohých dielach však máme len popisy byzantských autorov. Vývin a vzhľad umeleckých diel sa dá posúdiť najmä v [[Benátky|Benátkach]], v pokladnici Baziliky [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|svätého Marka]]. Benátky, ktoré boli v neustálom kontakte s Východom naplnili svoje chrámy najkrajším náboženským zariadením, ktoré kúpili v [[Konštantínopol]]e. Samotná Bazilika svätého Marka dostávala často dary od byzantských cisárov, ktorí si chceli zabezpečiť spojenectvo Benátok. Neskôr, počas [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej krížovej výprav]]y, sa podarilo Benátkam ešte viac zbohatnúť počas rabovania kostolov v Konštantínopole.<ref name=":1" /> ==== [[Pala d'Oro]] ==== Za spomienku stojí najmä oltár [[Pala d'Oro]]. Pôvodne byzantský oltár dnes slúži ako vysoký bohato zdobený oltár v [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Bazilike svätého Marka]]. Nejde o homogénne dielo t.j celok vykonaný naraz, ale o oltár zložený z častí, ktoré sa líšia dátumom a štýlom. O období vzniku jednotlivých častí sa vedú menšie spory, najstaršie časti však pochádzajú z macedónskeho obdobia, novšie najmä z obdobia vlády [[Komnenovci|Komnénovcov]]. Celá časť Pala d'Oro je v tvare obdĺžnika, ktorého základňa je približne 3,15 metrov a výška je približne 2,10 metrov. Je orámovaný širokými okrajmi, obloženými jemnými kameňmi a vyrezanými medailónmi a predstavuje osemdesiattri obrázkov emailových figúr, ktoré vynikajú na zlatom pozadí a sú izolované, či už malými [[Stĺp|stĺpmi]] alebo [[Pilaster|pilastrami]] zdobenými perlami a jemnými kameňmi. [[Tympanón]]y oblúkov, ktoré sú klenuté medzi obrázkami a všetky polia, ktoré sú viditeľné medzi smaltmi, sú pokryté veľkým množstvom drahých kameňov (13 339 kameňov) a vyše 200 [[perla]]mi vysokej hodnoty. Rám a medzery ponechané medzi emailovými figúrkami boli často obnovené a sú na mnohých miestach v talianskom štýle. Smalty, až na pár výnimiek, sú určite byzantské. Oltár možno predeliť do dvoch skupín celkov (prekrývajúcich sa častí). V hornej časti je stred tvorený veľkým medailónom a [[Michal (anjel)|archanjelom Michaelom]]. Obe strany sa skladajú zo šiestich kompozícií: Kristov vstup do [[Jeruzalem]]a, [[Ukrižovanie]], Kristov zostup do pekla, [[Nanebovstúpenie|Nanebovstúpenie Panny Márie]]. Spodná časť zhruba dvojnásobná ukazuje v strede obraz Krista, ktorý sedí na tróne. Evanjelisti okolo neho sú osadení v štyroch malých medailónoch po stranách, nad a pod Kristom sa veľké množstvo postáv (anjeli a [[Svätec|svätci]]) zúčastňujú nebeského súdu. Na horných a bočných hraniciach sa odohrávajú scény evanjelistov a epizódy zo života svätého Marka. Podľa štýlu a dokonalosti prevedenia je zrejmé, že na oltári už v Byzancii pracovalo viacero umelcov, ktorí navyše súčasníkmi. Podľa starodávnej tradície, ktorú potvrdzujú viaceré pasáže benátskych kroník, mal [[Dóža (titul)|dóža]] [[Pietro II. Orseolo]] v roku [[976]] priniesť z [[Konštantínopol]]u vynikajúci oltárny front, ktorý bol následne postavený na samotný oltár a stal sa z neho dnešný [[Pala d'Oro]].<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Hahnloser |meno=H. |titul=La Pala D'Oro: Il Tesoro di San Marco |vydanie= |vydavateľ=Canal and Stamperia Editorial |miesto=Florencia |rok=1965 a 1971 |isbn=978-8886502016 |strany=4{{--}}31 |meno2=R. |priezvisko2=Polacco |zväzok=2}}</ref> ==== Relikviáre ==== Významný je [[Limburgská staurotéka|relikviár z Limburgu]] (nazývaný aj staurotéka), ukrývajúci relikviu z Kristovho kríža. Jeho datácia a pôvod sú isté, bol dokončený na príkaz cisárov [[Konštantín VII.|Konštantína]] a [[Roman II.|Romana II.]] medzi rokmi [[948]] až [[959]]. [[Relikviár]] má podobu knihy; stred a vnútro sú zdobené smaltmi, ktorých rámy sú ozdobené perlami a drahými kameňmi. Najkrajšie sú vo vnútri, Kristus je posadený na tróne a je obklopený Pannou Máriou, [[Ján Krstiteľ|sv. Jánom Krstiteľom]] a dvoma anjelmi. Dvanásť apoštolov je rozmiestnených v radoch nad a pod nimi. V Byzantskom svete sa nachádzalo stauroték viacero, jedna sa dodnes nachádza na hore Athos.<ref name=":10" /> Možno tiež spomenúť relikviár kameňa Kristovho hrobu uchovávaného v múzeu [[Louvre]], ktorý sa na západ dostal tiež po dobytí [[Konštantínopol]]u križiakmi v roku [[1204]]. Téma je požičaná z evanjelia; sediaci anjel oznamuje svätým ženám blízko Kristovej hrobky, že Spasiteľ vstal z mŕtvych.<ref name=":2" /><ref name=":8" /><ref name=":9">{{Citácia knihy |priezvisko=Goldschmidt |meno=Adolf |titul=Die Byzantinischen Elfenbeinskulpturen, Des X{{--}}XIII Jahrhunderts |vydanie=1 |vydavateľ=Deutscher Verlag für Kunstwissenschaft |miesto=Berlín |rok=1979 |isbn=978-3871570841 |strany=397{{--}}400 |meno2=Kurt |priezvisko2=Weitzmann |zväzok=2}}</ref> Predmety podobného žánru sú s rozvinutejšími kompozíciami kombinované na byzantskom relikviári, ktorý sa nachádza v [[Maďarsko|Maďarsku]] v meste [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]]. Takisto [[Francúzsko|francúzske]] pokladnice majú určitý počet byzantských emailov, menšieho umeleckého významu alebo neistého datovania.<ref name=":2" /><ref name=":8" /><ref name=":9" /> ==== Byzantské koruny ==== Významnými dielami byzantských remeselných majstrov boli koruny. Samotné koruny byzantských panovníkov sa ako celky nezachovali, z byzantského prostredia však pochádzajú napr. grécka časť tzv. [[Uhorská koruna (klenot)|svätoštefanskej koruny]], či tzv. [[Monomachova koruna]], ktorá bola objavená na území dnešného Slovenska v [[Ivanka pri Nitre|Ivanke pri Nitre]]. Koruna o ktorej sa hovorí, že je koruna [[Štefan I. (Uhorsko)|svätého Štefana I.]], sa dnes nachádza v maďarskom parlamente v [[Budapešť|Budapešti]]. Túto korunu však nemohol Štefan I. používať, pretože nesie neskoršie prvky a historicky je prvýkrát doložená minimálne u [[Štefan V. (Uhorsko)|Štefana V.]], ak nie neskôr. Časti gréckej koruny môžu pochádzať z obdobia vlády [[Michal VII.|Michala VII. Duku]] ([[1071]]{{--}}[[1078]]), ktorý je na smaltovaných plaketách koruny vyobrazený spolu so svojím bratom Konštantínom. Obvod zdobia obrazy Krista, [[archanjel]]ov a rôznych svätých.<ref name=":2" /><ref name=":8" /><ref name=":9" /> [[Monomachova koruna]] je označenie pre sedem zlatých emailových platničiek ktoré sú považované za súčasť koruny a ktoré boli pravdepodobne vytvorené v [[Konštantínopol|Konštantínopole]] za vlády [[Konštantín IX.|Konštatína IX.]] ([[1042]]{{--}}[[1055]]). Platničky zobrazujú byzantského cisára [[Konštantín IX.|Konštantína IX. Monomacha]], manželku [[Zoe Porfyrogenéta|Zoe]] jej sestru [[Theodora (11. storočie)|Theodoru]]. V rovnakom štýle sú vytvorené aj zvyšné platničky - dve s tancujúcimi alegorickými ženskými postavami a dve so statickými alegorickými postavami Cností ([[Pravda (filozofia)|Pravdy]] a [[Pokora|Pokory]]). Cisársku trojicu a tanečnice ovíjajú rastlinné úponky s vtákmi, Cnosti sú obklopené cypruštekmi. Koruna je dnes uložená v [[Maďarsko|Maďarskom]] národnom múzeu v [[Budapešť|Budapešti]]. [[Súbor:Q10 s Paolo porta bizantina 1000781.JPG|náhľad|Rím, [[Bazilika svätého Pavla za hradbami|bazilika sv. Pavla za hradbami]]: byzantské dvere (staré hlavné dvere, [[1070]])|vľavo]] ==== Bronzové dvere ==== Medzi bežné umelecké diela patrili dvere významnejších chrámov. [[Hagia Sofia]] v Konštantínopole mala viacero bronzových dverí, ktorých výzdoba bola pomerne jednoduchá a pozostávala z krížov, figových listov a ozdobných vzorov. V [[10. storočie|10. storočí]] cisár [[Konštantín VII.]] nechal postaviť strieborné dvere s výjavmi Krista a [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] pre Chrysotriklinum paláca. V 11. storočí je činnosť byzantských dielní evidentná, známa je prostredníctvom celého radu diel, ktoré nachádzame v [[Taliansko|Taliansku]]. Veľké talianske mestá, ako [[Benátky]] a [[Amalfi]] mali na východe dobré obchodné styky s Byzanciou. Z roku [[1066]] preto vďaka iniciatíve amalfského aristokrata Pantalea pochádzajú katedrálne dvere v [[Amalfi]] práve z Konštantínopolu. V štyroch hlavných tabuliach je na nich je vyobrazený [[Ježiš Kristus]], [[Mária (matka Ježiša)|Panna Mária]], [[Peter (apoštol)|svätý Peter]] a [[Ondrej (apoštol)|svätý Ondrej]] . Dvere v Konštantínopole nechal pre Kláštor [[Monte Cassino]] vďaka Pantaleovej pomoci zhotoviť aj miestny opát Lev. Nezobrazovali žiadne výjavy, ale niesli nápisy, ktoré vymenúvali majetok kláštora. Podobné dvere z konca 11 storočia možno badať aj na viacerých miestach talianskych mestách (Salerno, Benátky, Rím,..). Medzi najvýznamnejšie byzantské bronzové dvere patria i dvere z [[Bazilika svätého Pavla za hradbami|Kostola svätého Pavla mimo hradieb]] v [[Rím]]e. Tiež obsahujú nápisy s istotou nám udávajú dátum a pôvod. Hoci počas veľkého požiaru v roku [[1823]] utrpeli škody a na čas zmizli, prežili a boli umiestnené v jednej z predsieni kostola. Témy, ktoré sa líčia sú už klasicky udalosti zo života Krista, výjavy mučeníkov, postavy prorokov a svätých a nápisy.<ref name=":9" /> === Byzantská gema === Byzantská [[gema]] (tzv. [[kamea]]) je drobná reliéfna skulptúra, vybrúsená alebo vyrytá obvykle z [[polodrahokam|polodrahokam]]ov, [[mušla|mušlí]] alebo skla a používaná ako ozdoba, šperk. Často sa tiež využíva rozdielne sfarbenie vrstiev materiálu, takže napríklad portrét je svetlý na tmavom pozadí. Všetky tieto drobné diela sú takmer z obdobia pred 11. storočím.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Tait |meno=Hugh |titul=7000 Years of Jewellery |vydanie= |vydavateľ=British Museum Press |rok=2006 |isbn=9780714150321 |strany=216}}</ref><ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Dunlop |meno=Paul H. |titul=The Jokelson Collection of Cameo Incrustation |vydanie=1 |vydavateľ=Papier Presse |rok=1991 |isbn=0-9619547-3-6 |strany=15{{--}}17}}</ref> <gallery mode="packed" caption="Galéria k úžitkovému umeniu"> Súbor:Gunthertuch.jpg|Byzantská hodvábna tapiséria nazývaná [[Guntertuch]] Súbor:Ткань синяя.Пара птиц и гриффинов в кругах.jpg|Byzantský hodváb z 10. storočia, zvierací motív Súbor:Q10 s Paolo porta bizantina particolare 1000783.JPG|Rím, [[Bazilika svätého Pavla za hradbami]]: byzantské dvere (staré hlavné dvere, [[1070]]) Súbor:Venise, Pala d'Oro exposée.JPG|[[Pala d'Oro]], oltárne miesto v [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Bazilike svätého Marka]] Súbor:Michael VII Doukas on the Holy Crown.jpg|Detail zo [[Uhorská koruna (klenot)|svätoštefanskej koruny]], tzv. gréckej časti koruny - byzantský cisár [[Michal VII.|Michal VII. Dukas]] Súbor:Géza I.jpg|Detail z gréckej časti svätoštefanskej koruny, kráľ [[Gejza I.]] Súbor:Monomacho's crown - circa 1042 Budapest.JPG|[[Monomachova koruna]], byzantské smaltované plakety pravdepodobne tvoria časti koruny predstavujúce cisára [[Konštantín IX. Monomachos|Konštantína IX. Monomacha]] ([[1042]]{{--}}[[1056]]), cisárovnú [[Zoe Porfyrogenéta|Zoe]] a jej sestru [[Theodora (11. storočie)|Theodoru]] Súbor:Tombstone Holy Sepulchre reliquary Louvre MR348.jpg|Sväté ženy a anjel pri hrobke oznamuje že Pán vstal z mŕtvych, obal relikviára náhrobného kameňa svätého hrobu, [[Louvre]] Súbor:Gold finger ring, Byzantine, 10th-12th century.jpg|Byzantský zlatý prsteň datovaný niekedy do obdobia 10.{{--}}12. storočia Súbor:Reliquary True Cross c800 Byzantine.jpg|Byzantský relikviár z 9. storočia Súbor:S.Demetrius' reliquary made for Constantine X Ducas (1059-67, Kremlin) by shakko 01.jpg|Relikviár Konštantína X., polovica 11. storočia Súbor:Dagmarkorset-2C-forside DMR-167927 original.jpg|[[Kríž Kráľovnej Dagmar]] pravdepodobne vyrobený v 10. storočí v Konštanínopole, predná strana Súbor:Cameo Pantocrator from jasper, almandines, emerald, chrysoprase (Constantinople, 10-11 c, mount - Byzantine - 12-13 c; Kremlin museum) 01 by shakko.JPG|Byzantský šperk z prelomu 10. a 11. storočia zobrazuje Krista ako Pantokrata Súbor:Bisanzio, croce processionale in ora e argento dorato, 1000-1050 dc ca. 01.jpg|Byzantský zlatý kríž z prvej polovice 11. storočia Súbor:Costantinopoli, croce pettorale, oro, argento e smalti, X secolo.jpg|Byzantský kríž z 10. storočia </gallery> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[macedónska renesancia]] * [[obdobie úradníckych cisárov (Byzantská ríša)]] * [[Východná schizma]] * [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]], [[Bazil I.]], [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Lev VI.]], [[Bazil II.]], [[Zoe Porfyrogenéta|Zoe]], [[Theodora (11. storočie)]] * [[Cyril a Metod]] {{Portál|Byzantská ríša|3=Umenie}} == Externé odkazy == * [https://www.doaks.org/resources/online-exhibits/gods-regents-on-earth-a-thousand-years-of-byzantine-imperial-seals/imperial-dynasties/the-macedonian-dynasty-86220131056 mince macedónskej dynastie] * [https://www.academia.edu/23032116/Macedonian_Renaissance_art macedónska renesancia (academia.edu)] * [http://www.newliturgicalmovement.org/2019/06/a-psalter-of-macedonian-renaissance.html Parížsky žaltár] * [https://www.wdl.org/en/item/10625/view/1/1/ Skylitzova kronika (skenovaný originál madridskej kópie)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190331101600/https://www.wdl.org/en/item/10625/view/1/1/ |date=2019-03-31 }} * [https://digi.vatlib.it/view/MSS_Reg.gr.1.pt.B/0001 Levova Biblia (skenovaný originál)] * [http://www.byzantium1200.com/nea-eccl.html Nea Ekklesia (rekonštrukcia)] {{Byzantské výtvarné umenie}} [[Kategória:Byzantské umenie]] [[Kategória:Stredoveké umenie]] [[Kategória:Kresťanské umenie]] d1chf1lt8jbcmywsbkw6skyqne0tvo0 Leo Moracchioli 0 641992 8218989 7894848 2026-05-24T14:02:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218989 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Leo Moracchioli | Dátum narodenia = {{dnv|1978|10|10}} | Miesto narodenia = [[Ålgård]], [[Nórsko]] | Žáner = [[Heavy metal]] | Hrá na nástroje = [[spev]]<br/>[[gitara]] | Pôsobenie = [[hudobník]], [[producent (umenie)|producent]] | Hudobný vydavateľ = LEO<br/>FrogLeapStudios | Súvisiace články = [[Frog Leap]] |Bydlisko=[[Oltedal]]}} '''Leo Moracchioli''' (* [[10. október]] [[1978]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Learn about Leo Moracchioli|url=https://www.famousbirthdays.com/people/leo-moracchioli.html|vydavateľ=Famous Birthdays|dátum prístupu=2020-03-30|jazyk=en}}</ref> Ålgård, [[Nórsko]]) je nórsky [[heavy metal]]ový [[hudobník]] a [[Producent (umenie)|producent]]. Je multi-inštrumentalistom, ktorý je známy vďaka svojim metalovým cover verziám populárnych skladieb, ktoré mu priniesli už 3,3 milióna sledovateľov na [[YouTube]] (2018).<ref name=":0">{{cite news |last1=Kornelis |first1=Chris |title=Who’s That Covering Coldplay? It’s Loud, Raucous and Involves Headbanging |url=https://www.wsj.com/articles/whos-that-covering-coldplay-its-loud-raucous-and-involves-headbanging-1540924531 |accessdate=22 June 2019 |publisher=Wall Street Journal |date=30. október 2018}}</ref> Nahral viac ako 270 cover verzií, rýchlosťou približne jednej skladby za týždeň, vrátane cover verzií skladieb „Hello“ od speváčky [[Adele]], „Sail“ od skupiny [[AWOLNATION]], „Poker Face“ a „[[Bad Romance]]“ od speváčky [[Lady Gaga]], „[[Feel Good Inc.]]“ od skupiny [[Gorillaz]], „Chandelier“ od speváčky [[Sia (speváčka)|Sia]], „Africa“ od skupiny [[Toto (hudobná skupina)|Toto]], „Redemption Song“ od [[Bob Marley|Boba Marleyho]], „Old Town Road“ od [[Lil Nas X]]-a a veľa ďalších.<ref>{{cite web |last1=Willis |first1=Daniel J. |title=REWIND: Take a trip to Scandinavia for some hard rock and metal |url=http://www.riffmagazine.com/mp3/riff-rewind-20190519/ |publisher=Riff Magazine |accessdate=22 June 2019 |date=May 19, 2019}}</ref><ref>{{cite web |last1=Barnes |first1=Becky |title=Despacito – This Heavy Metal Cover By Leo Moracchioli On YouTube Is Going Viral |url=https://www.huffingtonpost.co.uk/entry/despacito-heavy-metal_uk_59783a09e4b0e201d579834c |publisher=HuffPost UK |accessdate=22 June 2019 |date=26. júl 2017}}</ref> Jeho cover verzia skladby „[[Despacito]]“ od [[Luis Fonsi|Luisa Fonsiho]] dosiahla dňa 10. augusta 2017 35. miesto v rebríčku Single Top 40 v [[Maďarsko|Maďarsku]].<ref>{{cite web|url=http://zene.slagerlistak.hu/single-track-top-40-lista/2017/32|title=Single (track) Top 40 lista – 2017. 32. hét|publisher=[[Association of Hungarian Record Companies|Magyar Hanglemezkiadók Szövetsége]]|accessdate=May 17, 2019|language=hu}}</ref> Pre každé svoje video vytvára aranžmá a hrá na všetky hudobné nástroje, s výnimkou malého počtu skladieb, v ktorých spolupracoval s inými inštrumentalistami; často vyžadujúcimi najmenej 50 skladieb.<ref name=":0" /> Moracchioli tvrdí, že aj keď hrá cover verzie skladieb, je to tvorivým odbytom pre neho, aby mohol hrať vlastné skladby.<ref>{{cite news|url=https://wgntv.com/2017/08/02/meet-the-norwegian-remixing-your-favorite-pop-songs-into-amazing-metal-covers/|title=Meet the Norwegian remixing your favorite pop songs into amazing metal covers|last1=|first=|date=2. august 2017|publisher=WGN Morning News|accessdate=22 June 2019|location=5m 15s|format=Video}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190622223443/https://wgntv.com/2017/08/02/meet-the-norwegian-remixing-your-favorite-pop-songs-into-amazing-metal-covers/ |date=2019-06-22 }}</ref> Hoci väčšina jeho videí obsahuje iba jeho a niekedy aj jeho rodinu alebo hudobného hosťa - niekedy aj kolegu z [[YouTube]], ktorý sa diaľkovo zúčastňuje - v prípade jeho video cover skladby „Thriller“ od [[Michael Jackson|Michaela Jacksona]] sa k nemu pripojil gitarista skupiny [[Drowning Pool]], C. J. Pierce. Videoklip bol nakrútený v nočnom klube a zahŕňal najatých záložných tanečníkov.<ref name=":1">{{cite web |last1=Sonder |first1=Thomas |title=Norweger vermetalt Michael Jackson und Queen in Wacken |url=https://www.metal-hammer.de/norweger-vermetalt-michael-jackson-und-queen-in-wacken-1171003/ |publisher=''[[Metal Hammer]]'' |accessdate=22 June 2019 |language=de |date=12. február 2019}}</ref> Okrem svojich metalových cover verzií produkoval aj svoju "akustickú" cover verziu skladby „Duality“ od metalovej skupiny [[Slipknot]], pričom v nej využil píšťalky, [[timpan]]y a [[tuba (hudobný nástroj)|tubu]].<ref>{{cite web |last1=Teitelman |first1=Brad |title=This is the weirdest Slipknot cover you’ll hear |url=https://www.metalinsider.net/video/this-is-the-weirdest-slipknot-cover-youll-hear |publisher=Metal Insider |accessdate=22 June 2019 |date=27. apríl 2017}}</ref> So svojou skupinou Frog Leap sa niekedy vydáva na medzinárodné turné.<ref name=":1" /><ref>{{cite web |last1=de Roode |first1=Robin |title=YouTuber Leo Moracchioli brengt band Frog Leap naar Patronaat |url=https://www.artiestennieuws.nl/106344/leo-moracchioli-frog-leap-patronaat |accessdate=June 22, 2019 |publisher=Artiestennieuws |date=21. január 2019 |language=nl}}</ref> Schvaľuje gitary [[TC Electronic]] a [[Chapman Guitars]].<ref>{{cite web |title=Music Tribe – TC Electronic – Artists |url=https://www.tcelectronic.com/Artists/artist/leo-moracchioli |publisher=TC Electronic |accessdate=22 June 2019 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20191123202716/http://www.tcelectronic.com/Artists/artist/leo-moracchioli |archivedate=2019-11-23 }}</ref><ref>{{cite web |title=Chapman Artist Leo Moracchioli |url=https://www.chapmanguitars.co.uk/artist/leo-moracchioli/ |publisher=Chapman Guitars |accessdate=22 June 2019 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20210622174230/https://www.chapmanguitars.co.uk/artist/leo-moracchioli/ |archivedate=2021-06-22 }}</ref> Dňa 3. augusta 2019 sa spolu so svojou skupinou [[Frog Leap]] zúčastnil 30. ročníku festivalu [[Wacken Open Air]].<ref>{{cite web|title=Frog Leap kommt aufs Wacken 2019 - Solar Penguin|url=http://www.solarpenguin.de/lang/en/frog-leap-kommt-aufs-wacken-2019/|publisher=Solar Penguin|accessdate=22 June 2019|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190803234505/http://www.solarpenguin.de/lang/en/frog-leap-kommt-aufs-wacken-2019/|archivedate=2019-08-03}}</ref> ==Referencie== {{referencie}} ==Zdroj== * {{Preklad|en|Leo Moracchioli|921891371č}} {{DEFAULTSORT:Moracchioli, Leo}} [[Kategória:Nórski hudobníci]] ray8u1xu6cmvfefp9syedpoe4a3334l Rehabilitačné centrum – HARMONY 0 642311 8219172 8040853 2026-05-24T22:17:46Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Rehabilitačné centrum - HARMONY]] na [[Rehabilitačné centrum – HARMONY]]: Riešenie typografie. 8040853 wikitext text/x-wiki {{Presunúť|Rehabilitačné centrum – HARMONY}} [[Súbor:Bratislava 10 Slovakia 110a.jpg|náhľad|Logo RC Harmony]] [[Súbor:Bratislava10Slovakia107.JPG|náhľad|Sídlo RC Harmony n.o.]] [[Súbor:Rehabilitačný prístroj Armeo 19 Slovakia1.jpg|náhľad|Armeo, prístroj na asistovaný tréning hornej končatiny]] [[Súbor:Rehabilitačný prístroj Tymo 19 Slovakia.jpg|náhľad|Rehabilitačný prístroj Tymo]] [[Súbor:Rehabilitačný prístroj Lokomat 19 Slovakia.jpg|náhľad|Rehabilitačný prístroj Lokomat]] '''Rehabilitačné centrum - HARMONY, n.o.'''<ref>[https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailrno.aspx?id=146050 Register neziskových organizácií]{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> (skrátene '''RC Harmony''') je zdravotnícke zariadenie, ktoré ako [[nezisková organizácia]], poskytuje komplexnú terapiu pohybových porúch u detí s neurologickými, ortopedickými a traumatologickými ochoreniami. Sídli v [[Bratislava|Bratislave]] a ťažiskovou diagnózou je [[detská obrna|detská mozgová obrna]]. Zariadenie má celoslovenskú pôsobnosť so štatútom špecializovaného stacionára s odborným zameraním: [[fyziatria]], [[balneológia]] a [[liečebná rehabilitácia]]. Poskytuje najmä rehabilitáciu a pomoc zdravotne postihnutým deťom. Na liečbu sa používajú najmodernejšie prístroje a metódy určené pacientom s poruchami pohyblivosti končatín.<ref>https://www.e-vuc.sk/bsk/zdravotnictvo/ambulantne-zdravotnicke-zariadenia/bratislava-iv/stacionar-fyziatria-balneologia-a-liecebna-rehabilitacia-mudr.stanislava-klobucka-phd.-bratislava-dubravka-rehabilitacne-centrum-harmony-n.o..html?page_id=60950</ref> Na tomto pracovisku úspešne rozvíjajú vedecké poznatky v odbore "vývojová neurológia". Podľa svetového registra citácii "scholar google" v roku 2024, RC Harmony patrilo medzi 10 najcitovanejších pracovísk na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MUDr. Stanislava Klobucká, PhD. | odkaz na autora = | titul = Profily | url = https://scholar.google.com/citations?view_op=search_authors&hl=sk&mauthors=label:developmental_neurology | vydavateľ = scholar.google.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Zariadenie sa nachádza v [[Bratislava|Bratislave]] – mestská časť Dúbravka, ul Kudlákova č. 2.<ref>http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/accountingentity/show/155052</ref> == Dejiny == Centrum vzniklo v roku [[1992]] v spolupráci s bratislavskou mestskou časťou [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]] a Nadáciou [[Peter Dvorský|Petra Dvorského]] HARMONY.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie |dátum prístupu=2019-11-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191123193841/http://nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie |dátum archivácie=2019-11-23 }}</ref> V roku [[2001]] sa RC Harmony stalo školiacim pracoviskom [[Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave|Slovenskej zdravotníckej univerzity]] v odbore detská rehabilitácia v pregraduálnom i postgraduálnom štúdiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Katedra FBLR LF SZU – Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave | url = https://eszu.sk/lf/pracoviska/katedra-fblr-lf-szu/ | vydavateľ = eszu.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Lekári a fyzioterapeuti RC Harmony pri liečbe používajú okrem najmodernejších prístrojov aj najnovšie medicínske poznatky, Výsledky svojej práce prezentujú na mnohých vedeckých kongresoch, sympóziách a seminároch a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Zdravotnú starostlivosť poskytuje najmä poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, poisťovne Union a poisťovne Dôvera.<ref name="nadaciaharmony.sk">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie2 |dátum prístupu=2019-11-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20230707052514/http://www.nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie2 |dátum archivácie=2023-07-07 }}</ref> == Metódy liečebnej pohybovej terapie == Pacientom poskytuje: * odborné vyšetrenia lekárom FBLR * odborné neurologické vyšetrenia * konziliárne vyšetrenia ortopéda * komplexnú diagnostiku a intervenciu ranného komunikačného i celkového psychomotorického vývinu detí.<ref>https://www.knihy.herba.sk/index.php/ortopedicka-edicia/245-vybrane-kapitoly-z-pediatrickej-neurorehabilitacie/368-vybrane-kapitoly-z-pediatrickej-neurorehabilitacie-obsah-knihy</ref> K tomu sa využívajú počítačom riadené prístroje a nové liečebné metodiky ako napr.: ''Lokomat'' – je medicínsko-technické zariadenie, ktoré nadväzuje na manuálne asistovaný tréning chôdze pomocou pohyblivého chodníka. Pozostáva z niekoľkých základných komponentov: pohyblivého chodníka (treadmill), špeciálneho patentovaného závesného systému a elektronicky riadených ortéz. Elektromechanický odľahčovací systém monitoruje a prispôsobuje odľahčenie v reálnom čase na požadovanej úrovni. Na monitoroch smerovaných k pacientovi aj terapeutovi môžeme v reálnom čase vizuálne sledovať a ovplyvňovať úspešnosť cvičenia. Na zvýšenie motivácie detského pacienta bol vyvinutý program umožňujúci tréning vo virtuálnom prostredí.<ref name="Stanislava Klobucká 2019">Stanislava Klobucká : Aktuálne trendy v rehabilitácii pacientov s DMO, In: Zdravotnícke noviny – ročník XXIV/LXVIII, ISSN: 1335-4477 , 2019, č. 19 str. 7 a č. 20, str. 9 .)</ref> ''Armeo'' – pomáha pri terapii hornej končatiny. Ortéza umožňuje aktívne asistovaný tréning hornej končatiny. ktorá odľahčuje hmotnosť hornej končatiny v 3D priestore pomocou ergonomickej a nastaviteľnej opierky. Armeo má za cieľ podporovať funkčnú terapiu u pacientov s pohybovou dysfunkciou horných končatín. Princíp spätnej väzby podporuje obnovu funkcie nielen pohybovej, ale aj komunikačnej a kognitívnej. Táto terapia je indikovaná najmä pacientom po cievnej mozgovej príhode. Vhodná je však aj pre pacientov s inými pohybovými dysfunkciami horných končatín či po ortopedických operáciách. <ref name="Stanislava Klobucká 2019"/> ''Combofit – Giger'' je medicínske zariadenie umožňujúce kinematicky súvisiacu prácu horných a dolných končatín v cyklických vzorcoch pohybu. S pohybmi končatín vykonáva pacient tiež trojdimenzionálny pohyb trupovým svalstvom. Koordinácia končatín vyjadrená „rytmicitou“ je analyzovaná počítačovým softvérom a zobrazuje sa v grafickej podobe na monitore,<ref name="nadaciaharmony.sk"/> V roku [[2018]] v RC Harmony začali pri liečbe pacientov úspešne použivať nové moderné zariadenia Tetrax a Tymo. ''Tetrax'' – je jedným z najmodernejších typov posturografie kde pomocou počítača a vysoko citlivých senzorov, je možné detailne objasniť poruchy stability a rovnováhy pacienta. Súčasne Tetrax presne lokalizuje zdroje týchto funkčných odchýlok, ktoré môžu mať pôvod v centrálnom i periférnom nervovom systéme. Tetrax navyše dokáže odhaliť pretrvávajúce poruchy rovnováhy u pacientov až 5 rokov po poranení. ''Tymo'' – sa využíva na tréning stability statického i dynamického zaťažovania dolných končatín a opornej funkcie horných končatín. Ide o multifunkčný terapeutický a hodnotiaci systém pre počítačovo asistovanú rehabilitáciu. Možno ho použiť aj pre hodnotenie a terapiu statickej a dynamickej rovnováhy.<ref name="Stanislava Klobucká 2019"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Rehabilitačné centrum HARMONY, n.o.(Bratislava)}} == Externé odkazy == * https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/?term=stanislava+klobuck%C3%A1 - National Library of Medicine (NLM) USA * {{Oficiálna stránka|URL=https://www.harmonyrc.sk/}} * https://www.ta3.com/relacia/996775/relacia * https://www.dubravka.sk/files/documents/organizacie/dubravske_noviny/2024/dn-2024-03.pdf str. 2-3 * https://www.noviny.sk/slovensko/219850-specialne-zariadenie-v-harmony-robi-s-detmi-zazraky * https://www.markiza.sk/relacie/1868597_rehabilitacne-centrum-harmony-n-o {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230119112244/https://www.markiza.sk/relacie/1868597_rehabilitacne-centrum-harmony-n-o |date=2023-01-19 }} * https://www.nadaciaharmony.sk/rc/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211207090910/https://www.nadaciaharmony.sk/rc/ |date=2021-12-07 }} * [https://www.nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie RC Harmony] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191123193841/http://nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie |date=2019-11-23 }} na webe Nadácie Petra Dvorského * https://www.e-vuc.sk/bsk/zdravotnictvo/ambulantne-zdravotnicke-zariadenia/bratislava-iv/specializovana-ambulancia-fyziatria-balneologia-a-liecebna-rehabilitacia-mudr.stanislava-klobucka-phd.-bratislava-dubravka-rehabilitacne-centrum-harmony-n.o..html?page_id=120808 * https://www.e-vuc.sk/bsk/zdravotnictvo/ambulantne-zdravotnicke-zariadenia/bratislava-iv/svalz-fyziatria-balneologia-a-liecebna-rehabilitacia-mudr.stanislava-klobucka-phd.-bratislava-dubravka-rehabilitacne-centrum-harmony-n.o..html?page_id=120807 * https://www.nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191123193841/http://nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie |date=2019-11-23 }} [[Kategória:Nemocnice na Slovensku]] nb0s9rihpv4aoy66b9zd07ahyve0j2v 8219176 8219172 2026-05-24T22:18:20Z Fillos X. 212061 8219176 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bratislava 10 Slovakia 110a.jpg|náhľad|Logo RC Harmony]] [[Súbor:Bratislava10Slovakia107.JPG|náhľad|Sídlo RC Harmony n.o.]] [[Súbor:Rehabilitačný prístroj Armeo 19 Slovakia1.jpg|náhľad|Armeo, prístroj na asistovaný tréning hornej končatiny]] [[Súbor:Rehabilitačný prístroj Tymo 19 Slovakia.jpg|náhľad|Rehabilitačný prístroj Tymo]] [[Súbor:Rehabilitačný prístroj Lokomat 19 Slovakia.jpg|náhľad|Rehabilitačný prístroj Lokomat]] '''Rehabilitačné centrum - HARMONY, n.o.'''<ref>[https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailrno.aspx?id=146050 Register neziskových organizácií]{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> (skrátene '''RC Harmony''') je zdravotnícke zariadenie, ktoré ako [[nezisková organizácia]], poskytuje komplexnú terapiu pohybových porúch u detí s neurologickými, ortopedickými a traumatologickými ochoreniami. Sídli v [[Bratislava|Bratislave]] a ťažiskovou diagnózou je [[detská obrna|detská mozgová obrna]]. Zariadenie má celoslovenskú pôsobnosť so štatútom špecializovaného stacionára s odborným zameraním: [[fyziatria]], [[balneológia]] a [[liečebná rehabilitácia]]. Poskytuje najmä rehabilitáciu a pomoc zdravotne postihnutým deťom. Na liečbu sa používajú najmodernejšie prístroje a metódy určené pacientom s poruchami pohyblivosti končatín.<ref>https://www.e-vuc.sk/bsk/zdravotnictvo/ambulantne-zdravotnicke-zariadenia/bratislava-iv/stacionar-fyziatria-balneologia-a-liecebna-rehabilitacia-mudr.stanislava-klobucka-phd.-bratislava-dubravka-rehabilitacne-centrum-harmony-n.o..html?page_id=60950</ref> Na tomto pracovisku úspešne rozvíjajú vedecké poznatky v odbore "vývojová neurológia". Podľa svetového registra citácii "scholar google" v roku 2024, RC Harmony patrilo medzi 10 najcitovanejších pracovísk na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MUDr. Stanislava Klobucká, PhD. | odkaz na autora = | titul = Profily | url = https://scholar.google.com/citations?view_op=search_authors&hl=sk&mauthors=label:developmental_neurology | vydavateľ = scholar.google.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Zariadenie sa nachádza v [[Bratislava|Bratislave]] – mestská časť Dúbravka, ul Kudlákova č. 2.<ref>http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/accountingentity/show/155052</ref> == Dejiny == Centrum vzniklo v roku [[1992]] v spolupráci s bratislavskou mestskou časťou [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]] a Nadáciou [[Peter Dvorský|Petra Dvorského]] HARMONY.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie |dátum prístupu=2019-11-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191123193841/http://nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie |dátum archivácie=2019-11-23 }}</ref> V roku [[2001]] sa RC Harmony stalo školiacim pracoviskom [[Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave|Slovenskej zdravotníckej univerzity]] v odbore detská rehabilitácia v pregraduálnom i postgraduálnom štúdiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Katedra FBLR LF SZU – Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave | url = https://eszu.sk/lf/pracoviska/katedra-fblr-lf-szu/ | vydavateľ = eszu.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Lekári a fyzioterapeuti RC Harmony pri liečbe používajú okrem najmodernejších prístrojov aj najnovšie medicínske poznatky, Výsledky svojej práce prezentujú na mnohých vedeckých kongresoch, sympóziách a seminároch a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Zdravotnú starostlivosť poskytuje najmä poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, poisťovne Union a poisťovne Dôvera.<ref name="nadaciaharmony.sk">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie2 |dátum prístupu=2019-11-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20230707052514/http://www.nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie2 |dátum archivácie=2023-07-07 }}</ref> == Metódy liečebnej pohybovej terapie == Pacientom poskytuje: * odborné vyšetrenia lekárom FBLR * odborné neurologické vyšetrenia * konziliárne vyšetrenia ortopéda * komplexnú diagnostiku a intervenciu ranného komunikačného i celkového psychomotorického vývinu detí.<ref>https://www.knihy.herba.sk/index.php/ortopedicka-edicia/245-vybrane-kapitoly-z-pediatrickej-neurorehabilitacie/368-vybrane-kapitoly-z-pediatrickej-neurorehabilitacie-obsah-knihy</ref> K tomu sa využívajú počítačom riadené prístroje a nové liečebné metodiky ako napr.: ''Lokomat'' – je medicínsko-technické zariadenie, ktoré nadväzuje na manuálne asistovaný tréning chôdze pomocou pohyblivého chodníka. Pozostáva z niekoľkých základných komponentov: pohyblivého chodníka (treadmill), špeciálneho patentovaného závesného systému a elektronicky riadených ortéz. Elektromechanický odľahčovací systém monitoruje a prispôsobuje odľahčenie v reálnom čase na požadovanej úrovni. Na monitoroch smerovaných k pacientovi aj terapeutovi môžeme v reálnom čase vizuálne sledovať a ovplyvňovať úspešnosť cvičenia. Na zvýšenie motivácie detského pacienta bol vyvinutý program umožňujúci tréning vo virtuálnom prostredí.<ref name="Stanislava Klobucká 2019">Stanislava Klobucká : Aktuálne trendy v rehabilitácii pacientov s DMO, In: Zdravotnícke noviny – ročník XXIV/LXVIII, ISSN: 1335-4477 , 2019, č. 19 str. 7 a č. 20, str. 9 .)</ref> ''Armeo'' – pomáha pri terapii hornej končatiny. Ortéza umožňuje aktívne asistovaný tréning hornej končatiny. ktorá odľahčuje hmotnosť hornej končatiny v 3D priestore pomocou ergonomickej a nastaviteľnej opierky. Armeo má za cieľ podporovať funkčnú terapiu u pacientov s pohybovou dysfunkciou horných končatín. Princíp spätnej väzby podporuje obnovu funkcie nielen pohybovej, ale aj komunikačnej a kognitívnej. Táto terapia je indikovaná najmä pacientom po cievnej mozgovej príhode. Vhodná je však aj pre pacientov s inými pohybovými dysfunkciami horných končatín či po ortopedických operáciách. <ref name="Stanislava Klobucká 2019"/> ''Combofit – Giger'' je medicínske zariadenie umožňujúce kinematicky súvisiacu prácu horných a dolných končatín v cyklických vzorcoch pohybu. S pohybmi končatín vykonáva pacient tiež trojdimenzionálny pohyb trupovým svalstvom. Koordinácia končatín vyjadrená „rytmicitou“ je analyzovaná počítačovým softvérom a zobrazuje sa v grafickej podobe na monitore,<ref name="nadaciaharmony.sk"/> V roku [[2018]] v RC Harmony začali pri liečbe pacientov úspešne použivať nové moderné zariadenia Tetrax a Tymo. ''Tetrax'' – je jedným z najmodernejších typov posturografie kde pomocou počítača a vysoko citlivých senzorov, je možné detailne objasniť poruchy stability a rovnováhy pacienta. Súčasne Tetrax presne lokalizuje zdroje týchto funkčných odchýlok, ktoré môžu mať pôvod v centrálnom i periférnom nervovom systéme. Tetrax navyše dokáže odhaliť pretrvávajúce poruchy rovnováhy u pacientov až 5 rokov po poranení. ''Tymo'' – sa využíva na tréning stability statického i dynamického zaťažovania dolných končatín a opornej funkcie horných končatín. Ide o multifunkčný terapeutický a hodnotiaci systém pre počítačovo asistovanú rehabilitáciu. Možno ho použiť aj pre hodnotenie a terapiu statickej a dynamickej rovnováhy.<ref name="Stanislava Klobucká 2019"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Rehabilitačné centrum HARMONY, n.o.(Bratislava)}} == Externé odkazy == * https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/?term=stanislava+klobuck%C3%A1 - National Library of Medicine (NLM) USA * {{Oficiálna stránka|URL=https://www.harmonyrc.sk/}} * https://www.ta3.com/relacia/996775/relacia * https://www.dubravka.sk/files/documents/organizacie/dubravske_noviny/2024/dn-2024-03.pdf str. 2-3 * https://www.noviny.sk/slovensko/219850-specialne-zariadenie-v-harmony-robi-s-detmi-zazraky * https://www.markiza.sk/relacie/1868597_rehabilitacne-centrum-harmony-n-o {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230119112244/https://www.markiza.sk/relacie/1868597_rehabilitacne-centrum-harmony-n-o |date=2023-01-19 }} * https://www.nadaciaharmony.sk/rc/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211207090910/https://www.nadaciaharmony.sk/rc/ |date=2021-12-07 }} * [https://www.nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie RC Harmony] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191123193841/http://nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie |date=2019-11-23 }} na webe Nadácie Petra Dvorského * https://www.e-vuc.sk/bsk/zdravotnictvo/ambulantne-zdravotnicke-zariadenia/bratislava-iv/specializovana-ambulancia-fyziatria-balneologia-a-liecebna-rehabilitacia-mudr.stanislava-klobucka-phd.-bratislava-dubravka-rehabilitacne-centrum-harmony-n.o..html?page_id=120808 * https://www.e-vuc.sk/bsk/zdravotnictvo/ambulantne-zdravotnicke-zariadenia/bratislava-iv/svalz-fyziatria-balneologia-a-liecebna-rehabilitacia-mudr.stanislava-klobucka-phd.-bratislava-dubravka-rehabilitacne-centrum-harmony-n.o..html?page_id=120807 * https://www.nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191123193841/http://nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie |date=2019-11-23 }} [[Kategória:Nemocnice na Slovensku]] bialp23367mju4r95prcw72ziyfqxi1 8219258 8219176 2026-05-25T06:42:47Z Fillos X. 212061 Riešenie typografie. 8219258 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bratislava 10 Slovakia 110a.jpg|náhľad|Logo RC Harmony]] [[Súbor:Bratislava10Slovakia107.JPG|náhľad|Sídlo RC Harmony n.o.]] [[Súbor:Rehabilitačný prístroj Armeo 19 Slovakia1.jpg|náhľad|Armeo, prístroj na asistovaný tréning hornej končatiny]] [[Súbor:Rehabilitačný prístroj Tymo 19 Slovakia.jpg|náhľad|Rehabilitačný prístroj Tymo]] [[Súbor:Rehabilitačný prístroj Lokomat 19 Slovakia.jpg|náhľad|Rehabilitačný prístroj Lokomat]] '''Rehabilitačné centrum – HARMONY, n.o.'''<ref>[https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailrno.aspx?id=146050 Register neziskových organizácií]{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> (skrátene '''RC Harmony''') je zdravotnícke zariadenie, ktoré ako [[nezisková organizácia]], poskytuje komplexnú terapiu pohybových porúch u detí s neurologickými, ortopedickými a traumatologickými ochoreniami. Sídli v [[Bratislava|Bratislave]] a ťažiskovou diagnózou je [[detská obrna|detská mozgová obrna]]. Zariadenie má celoslovenskú pôsobnosť so štatútom špecializovaného stacionára s odborným zameraním: [[fyziatria]], [[balneológia]] a [[liečebná rehabilitácia]]. Poskytuje najmä rehabilitáciu a pomoc zdravotne postihnutým deťom. Na liečbu sa používajú najmodernejšie prístroje a metódy určené pacientom s poruchami pohyblivosti končatín.<ref>https://www.e-vuc.sk/bsk/zdravotnictvo/ambulantne-zdravotnicke-zariadenia/bratislava-iv/stacionar-fyziatria-balneologia-a-liecebna-rehabilitacia-mudr.stanislava-klobucka-phd.-bratislava-dubravka-rehabilitacne-centrum-harmony-n.o..html?page_id=60950</ref> Na tomto pracovisku úspešne rozvíjajú vedecké poznatky v odbore „vývojová neurológia“. Podľa svetového registra citácii „scholar google“ v roku 2024, RC Harmony patrilo medzi 10 najcitovanejších pracovísk na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MUDr. Stanislava Klobucká, PhD. | odkaz na autora = | titul = Profily | url = https://scholar.google.com/citations?view_op=search_authors&hl=sk&mauthors=label:developmental_neurology | vydavateľ = scholar.google.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Zariadenie sa nachádza v [[Bratislava|Bratislave]] – mestská časť Dúbravka, ul Kudlákova č. 2.<ref>http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/accountingentity/show/155052</ref> == Dejiny == Centrum vzniklo v roku [[1992]] v spolupráci s bratislavskou mestskou časťou [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]] a Nadáciou [[Peter Dvorský|Petra Dvorského]] HARMONY.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie |dátum prístupu=2019-11-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191123193841/http://nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie |dátum archivácie=2019-11-23 }}</ref> V roku [[2001]] sa RC Harmony stalo školiacim pracoviskom [[Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave|Slovenskej zdravotníckej univerzity]] v odbore detská rehabilitácia v pregraduálnom i postgraduálnom štúdiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Katedra FBLR LF SZU – Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave | url = https://eszu.sk/lf/pracoviska/katedra-fblr-lf-szu/ | vydavateľ = eszu.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Lekári a fyzioterapeuti RC Harmony pri liečbe používajú okrem najmodernejších prístrojov aj najnovšie medicínske poznatky, Výsledky svojej práce prezentujú na mnohých vedeckých kongresoch, sympóziách a seminároch a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Zdravotnú starostlivosť poskytuje najmä poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, poisťovne Union a poisťovne Dôvera.<ref name="nadaciaharmony.sk">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie2 |dátum prístupu=2019-11-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20230707052514/http://www.nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie2 |dátum archivácie=2023-07-07 }}</ref> == Metódy liečebnej pohybovej terapie == Pacientom poskytuje: * odborné vyšetrenia lekárom FBLR * odborné neurologické vyšetrenia * konziliárne vyšetrenia ortopéda * komplexnú diagnostiku a intervenciu ranného komunikačného i celkového psychomotorického vývinu detí.<ref>https://www.knihy.herba.sk/index.php/ortopedicka-edicia/245-vybrane-kapitoly-z-pediatrickej-neurorehabilitacie/368-vybrane-kapitoly-z-pediatrickej-neurorehabilitacie-obsah-knihy</ref> K tomu sa využívajú počítačom riadené prístroje a nové liečebné metodiky ako napr.: ''Lokomat'' – je medicínsko-technické zariadenie, ktoré nadväzuje na manuálne asistovaný tréning chôdze pomocou pohyblivého chodníka. Pozostáva z niekoľkých základných komponentov: pohyblivého chodníka (treadmill), špeciálneho patentovaného závesného systému a elektronicky riadených ortéz. Elektromechanický odľahčovací systém monitoruje a prispôsobuje odľahčenie v reálnom čase na požadovanej úrovni. Na monitoroch smerovaných k pacientovi aj terapeutovi môžeme v reálnom čase vizuálne sledovať a ovplyvňovať úspešnosť cvičenia. Na zvýšenie motivácie detského pacienta bol vyvinutý program umožňujúci tréning vo virtuálnom prostredí.<ref name="Stanislava Klobucká 2019">Stanislava Klobucká : Aktuálne trendy v rehabilitácii pacientov s DMO, In: Zdravotnícke noviny – ročník XXIV/LXVIII, ISSN: 1335-4477 , 2019, č. 19 str. 7 a č. 20, str. 9 .)</ref> ''Armeo'' – pomáha pri terapii hornej končatiny. Ortéza umožňuje aktívne asistovaný tréning hornej končatiny. ktorá odľahčuje hmotnosť hornej končatiny v 3D priestore pomocou ergonomickej a nastaviteľnej opierky. Armeo má za cieľ podporovať funkčnú terapiu u pacientov s pohybovou dysfunkciou horných končatín. Princíp spätnej väzby podporuje obnovu funkcie nielen pohybovej, ale aj komunikačnej a kognitívnej. Táto terapia je indikovaná najmä pacientom po cievnej mozgovej príhode. Vhodná je však aj pre pacientov s inými pohybovými dysfunkciami horných končatín či po ortopedických operáciách.<ref name="Stanislava Klobucká 2019"/> ''Combofit – Giger'' je medicínske zariadenie umožňujúce kinematicky súvisiacu prácu horných a dolných končatín v cyklických vzorcoch pohybu. S pohybmi končatín vykonáva pacient tiež trojdimenzionálny pohyb trupovým svalstvom. Koordinácia končatín vyjadrená „rytmicitou“ je analyzovaná počítačovým softvérom a zobrazuje sa v grafickej podobe na monitore,<ref name="nadaciaharmony.sk"/> V roku [[2018]] v RC Harmony začali pri liečbe pacientov úspešne použivať nové moderné zariadenia Tetrax a Tymo. ''Tetrax'' – je jedným z najmodernejších typov posturografie kde pomocou počítača a vysoko citlivých senzorov, je možné detailne objasniť poruchy stability a rovnováhy pacienta. Súčasne Tetrax presne lokalizuje zdroje týchto funkčných odchýlok, ktoré môžu mať pôvod v centrálnom i periférnom nervovom systéme. Tetrax navyše dokáže odhaliť pretrvávajúce poruchy rovnováhy u pacientov až 5 rokov po poranení. ''Tymo'' – sa využíva na tréning stability statického i dynamického zaťažovania dolných končatín a opornej funkcie horných končatín. Ide o multifunkčný terapeutický a hodnotiaci systém pre počítačovo asistovanú rehabilitáciu. Možno ho použiť aj pre hodnotenie a terapiu statickej a dynamickej rovnováhy.<ref name="Stanislava Klobucká 2019"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Rehabilitačné centrum HARMONY, n.o.(Bratislava)}} == Externé odkazy == * https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/?term=stanislava+klobuck%C3%A1 – National Library of Medicine (NLM) USA * {{Oficiálna stránka|URL=https://www.harmonyrc.sk/}} * https://www.ta3.com/relacia/996775/relacia * https://www.dubravka.sk/files/documents/organizacie/dubravske_noviny/2024/dn-2024-03.pdf str. 2-3 * https://www.noviny.sk/slovensko/219850-specialne-zariadenie-v-harmony-robi-s-detmi-zazraky * https://www.markiza.sk/relacie/1868597_rehabilitacne-centrum-harmony-n-o {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230119112244/https://www.markiza.sk/relacie/1868597_rehabilitacne-centrum-harmony-n-o |date=2023-01-19 }} * https://www.nadaciaharmony.sk/rc/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211207090910/https://www.nadaciaharmony.sk/rc/ |date=2021-12-07 }} * [https://www.nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie RC Harmony] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191123193841/http://nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie |date=2019-11-23 }} na webe Nadácie Petra Dvorského * https://www.e-vuc.sk/bsk/zdravotnictvo/ambulantne-zdravotnicke-zariadenia/bratislava-iv/specializovana-ambulancia-fyziatria-balneologia-a-liecebna-rehabilitacia-mudr.stanislava-klobucka-phd.-bratislava-dubravka-rehabilitacne-centrum-harmony-n.o..html?page_id=120808 * https://www.e-vuc.sk/bsk/zdravotnictvo/ambulantne-zdravotnicke-zariadenia/bratislava-iv/svalz-fyziatria-balneologia-a-liecebna-rehabilitacia-mudr.stanislava-klobucka-phd.-bratislava-dubravka-rehabilitacne-centrum-harmony-n.o..html?page_id=120807 * https://www.nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191123193841/http://nadaciaharmony.sk/nadacia/harmony.php?harmony=rehabilitacie |date=2019-11-23 }} [[Kategória:Nemocnice na Slovensku]] 5f03zlu6yfj3sgo3t8yt79dvku6uujn Diskusia:Rehabilitačné centrum – HARMONY 1 642341 8219174 7892619 2026-05-24T22:17:47Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Diskusia:Rehabilitačné centrum - HARMONY]] na [[Diskusia:Rehabilitačné centrum – HARMONY]]: Riešenie typografie. 7892619 wikitext text/x-wiki Článok na viacerých miestach hraničí s reklamou. Nechám na druhých to posúdiť.[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:2C44:1900:90BD:FDF5:2DB4:EF68|2A02:AB04:2C44:1900:90BD:FDF5:2DB4:EF68]] 15:29, 23. november 2019 (UTC) Odpoveď: 1. V žiadnom dokumente pochádzajúcom od samotného RC Harmony sa nepíše pomlčka. Preto si myslím, že tam nepatrí. 2. Neviem v čom by malo ísť o hraničiacu reklamu ? 3. Údaj o výkonoch tam bol preto, lebo som chcel z účtovnej uzávierky vyjadriť počet ošetrených pacientov. To asi reklama nie je? 4. Galéria prístrojov, ktoré sú jedinečné a inde na Slovensku takmer neviditeľné má slúžiť k tomu aby priblížili prácu týchto zdravotníkov. 5. A absolútne nechápem narážku o vandalizme. Prosil by som vysvetliť.--[[Redaktor:Doko|Doko]] ([[Diskusia s redaktorom:Doko|diskusia]]) 08:20, 24. november 2019 (UTC) :::: Vysvetlovať, čo je reklama a oslavné ódy na nejakú firmu a jej pracovníkov, dúfam netreba. Teraz je to OK, aj keď tie prístroje v texte sú stále na hrane. Ja chápem, že tam máte nejaký osobný vzťah, ale treba sa vedieť odosobniť. A počet ošetrených sa snáď dá vyjadriť aj nejako stručnejšie, že? Toto nie je výročná správa. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:2C44:1900:98E9:579D:190B:CF3C|2A02:AB04:2C44:1900:98E9:579D:190B:CF3C]] 12:56, 24. november 2019 (UTC) :{{re|Doko|s=1}} Tvar s pomlčkou (resp. teda spojovníkom v roli pomlčky, čo je v rozpore s PSP a bolo by dobré použiť ak tak pravopisne správny tvar) použili pri registrovaní organizácie [https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailrno.aspx?id=146050] a v tom zmysle formálne ide o oficiálny tvar. Že ho následne nepoužívajú v ďalších materiáloch je druhá vec. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:31, 24. november 2019 (UTC) ::{{re|Teslaton|s=1}} Otázka stojí, či je správne takéto veci opravovať zo spojovníka tváriaceho sa ako pomlčka na ozajstnú pomlčku. Väčšina úradníkov sa z nejakého dôvodu ešte nenaučili písať pomlčky, aj keď im to človek rovno napíše napr. do formulára na ohlásenie živnosti.--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 10:03, 24. november 2019 (UTC) :::{{re|Lišiak|s=1}} Práve preto, že to je zámena, ktorú ľudia robia nevedome/bežne (tzn. ťažko tam predpokladať nejaký zámer zo strany dotyčného subjektu), osobne sa prikláňam skôr k praxi uvádzať to konzistentne v súlade s PSP (a teda s funkciou, ktorú znamienko v texte reprezentuje). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:08, 24. november 2019 (UTC) ::::Ad pomlčka: Je to dosť detail, ale podľa firemného práva platí vždy presne ten tvar, aký je v registri, a to výslovne aj s pravopisnými a inými chybami (vrátane chybných medzier a tak ďalej). Je to tak aj v jednej STN. Otázka špeciálne pokiaľ ide o pomlčky ale znie, či to, čo je online, je naozaj presne to, čo majú v registri (t.j. povedzme na papieri, ak to vôbec ešte vedú na papieroch). Ešte inak: takáto právnická osoba vzniká aktom zápisu do registra, teda to, čo tam je, pre ňu platí, aj keby sám zakladateľ všade používal niečo iné. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:2C44:1900:98E9:579D:190B:CF3C|2A02:AB04:2C44:1900:98E9:579D:190B:CF3C]] 12:56, 24. november 2019 (UTC) :::::Je to asi taký detail, ako keby tam bola nesprávna spojka. Ak by bola trebárs [[Slovenská inovačná a energetická agentúra]] v nejakom registri uvedená ako „Slovenská inovačná s energetická agentúra“, asi by nikto príčetný takto článok nenazval (pretože by predpokladal, že ide o preklep). Toto je podobné – každé z tých znamienok vyjadruje niečo iné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:05, 24. november 2019 (UTC) :::::: Nerozumieš tomu. To je ich identifikačná značka. Môžu tak byť nazvaní úmyselne, lebo chcú byť zaujímaví, lebo to pekne pôsobí vizuálne na zákazníka, lebo to tak dobre znie...je milión možností, prečo je názov v rozpore s pravopisom alebo gramatickou. Tu žiadne "nikto príčetný" neplatí. Ten zápis má konštitutívnu funkcia, teda tá právnická osoba je ten zápis tak ako je v registri a nič iné. A pokiaľ je v názve preklep, aj tak ten názov platí až dovtedy, kým sa v registri nezapíše zmena mena. A aj sa to dosť často stáva, niekedy sa len pridá medzera do mena a podobne. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:2C44:1900:98E9:579D:190B:CF3C|2A02:AB04:2C44:1900:98E9:579D:190B:CF3C]] 20:19, 24. november 2019 (UTC) ::::::: Takže ešte raz: keď bude v registri „Slovenská inovačná s energetická agentúra“, my nazveme článok s tým preklepom, pretože záver bude, že „to je ich identifikačná značka“ (možno chceli byť zaujímaví), správne? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:25, 24. november 2019 (UTC) :::::::: Samozrejme. To nie je môj názor, takto to funguje v obchodnom práve, je okolo toho celá veda (keďže ide často o spory, kde ide o miliardy len kvôli názvu podniku). Jediné, čo by si mohol argumentovať je, že aj tak to opravia, tak to rovno napíšeme správne. Ale takáto situácia vzniknúť nemôže, pretože najneskôr do pár týždňov si každá firma všimne, že má v registri chybu a sama si to dá opraviť. Mimochodom ani ten tvoj príklad nemusí byť preklep, mohol by to byť úmysel - dva výrazy spojené v strede ozdobným písmenom s, alebo pokus o odlíšenie od inej firmy rovnakého mena len zmenou jedného písmena. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:2C44:1900:98E9:579D:190B:CF3C|2A02:AB04:2C44:1900:98E9:579D:190B:CF3C]] 20:29, 24. november 2019 (UTC) ::::::::: V poriadku, nestojí mi to za ďalší čas. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:34, 24. november 2019 (UTC) ::::: K tej pomlčke už len toto. Skutočne je to nepodstatný detail naviac, ak úplne prvý názov článku bol : (Rehabilitačné centrum HARMONY, n.o. Bratislava) ale po oprave 19:39, 22. november 2019 redaktor Pe3kZA premiestnil stránku Rehabilitačné centrum HARMONY, n.o.(Bratislava) na stránku Rehabilitačné centrum HARMONY. Osobne si myslím, že názov stránky nie je meritorný, ak v samotnom článku je oficiálny názov presne uvedený. Veď aj NRC Kováčová je v registri vedené ako : Národné rehabilitačné centrum Kováčová, ale stránka na Wikipédii je pod názvom: Národné rehabilitačné centrum. http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/accountingentity/show/17868 P.S. Ak prísny a náročný potom vždy a všade.--[[Redaktor:Doko|Doko]] ([[Diskusia s redaktorom:Doko|diskusia]]) 13:48, 24. november 2019 (UTC) :::::::Ja som neriešil správnosť podľa registra ale štandardu tu vžitého názvoslovia, kde sa neuvádza právna forma, sídlo či pri osobách tituly.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 22:58, 24. november 2019 (UTC) :::::: 1. Detail je, či je tam spojovník alebo pomlčka (pretože to normálny smrteľník aj tak vizuálne poriadne nevie rozlíšiť), nie či tam je vôbec nejaká čiarka. 2. Ono sa to presunie, len tu bol problém, či tam má byť pomlčka alebo spojovník. 3. Poukazovanie na inú chybu v inom článku nie je argument pre ponechanie chyby v danom článku (to platí vždy, nie len tu). 4. Národné rehabilitačné centrum je len príspevková (teda "štátna") organizácia, takže je mimochodom dosť možné, že pre ňu zápis do registra organizácií má len deklaratórny charakter. To je ale teraz jedno, treba to tam opraviť. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:2C44:1900:98E9:579D:190B:CF3C|2A02:AB04:2C44:1900:98E9:579D:190B:CF3C]] 14:38, 24. november 2019 (UTC) ::::::: Všetkým diskutujúcim ďakujem za snahu vylepšiť článok. V záujme veci súhlasím s presunom pod iný názov. --[[Redaktor:Doko|Doko]] ([[Diskusia s redaktorom:Doko|diskusia]]) 16:57, 24. november 2019 (UTC) == Presun na názov s pomlčkou == Na základe šablóny umiestnenej redaktorom @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]], presunul by som podobne, ako sa to riešilo u [[Diskusia:Magyar Szövetség – Maďarská aliancia|Magyar Szövetség – Maďarská aliancia]]. Má niekto niečo proti? Mali by sme v tomto byť konzistentní. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:49, 2. august 2024 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Súhlasím s presunom, typografiu kodifikujeme. Presuniem ja? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:52, 2. august 2024 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Boli v minulosti argumenty ([[Redaktor:Bronto|Bronto]], ak sa nemýlim), že obchodné názvy by sa mali uvádzať doslovne podľa registra, vrátane prípadných chýb, štylizácie veľkým písmom a pod. Neviem posúdiť, nakoľko sa to týka aj typografie. Možno [[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] alebo niekto znalý obchodného práva. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:05, 2. august 2024 (UTC) ::{{Re|Teslaton|s=1}} A v čom je obchodný názov iný od názvu politickej strany, ktorá je evidovaná v registri politických strán? (Otázka do pléna pre kohokoľvek; nevidím v pointe registrov rozdiel.) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:08, 2. august 2024 (UTC) :::No je to iný typ subjektu, iná legislatíva, iné zvyklosti. Ale ako netuším, chcelo by to vyjadrenie niekoho, kto do toho vidí. V každom prípade, obchodné názvy pre potreby názvov čl. upravujeme tak či tak, už tým, že z nich v vypúšťame právnu formu, ktorá je normálne ich súčasťou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:23, 2. august 2024 (UTC) ::::Je to zrovna jedna z tých vecí, ktoré tu vieme siahodlho riešiť a pritom nie sú nejak extra podstatné. Pokiaľ by bol rozdiel napr. v písmene, tak by to bolo naozaj podstatné, lebo subjekt sa naozaj môže chcieť jedným písmenom (a napr. nespisovným tvarom) odlíšiť a zaujať. Zrovna pomlčka/spojovník je ale taká záležitosť, že odlíšenie zrejme v žiadnom prípade neprinesie. A zrejme ani zakladatelia centra si neuvedomovali rozdiel. Keď sa napr. v registri neziskových organizácií ([https://ives.minv.sk/rmno/ 1] hľadaj IČO 31820981) pozriete do dokumentu so štatútmi organizácie, tak tam uvidíte, že aj oni sami v rámci štatútov používajú dokonca tri tvary: „Rehabilitačné centrum - HARMONY“, „Rehabilitačné centrum{{--}}HARMONY“ a „Rehabilitačné centrum HARMONY“, často dokonca v rámci jedného štatútu. Dokonca aj register partnerov verejného sektora uvádza na svojej stránke a v dokumentoch postupne na rôznych miestach všetky tri tvary ([https://rpvs.gov.sk/rpvs/Partner/Partner/Detail/16759 2]). Aj v (odbornej) literatúre vidím tvary so spojovníkom i bez neho. Ak chceme byť puristi, tak môžeme trvať na názve so spojovníkom, ako je v registri neziskoviek. Ak sa ale zvolí akýkoľvek postup, tak je to IMHO ''v tomto prípade'' funkčne jedno. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 14:48, 2. august 2024 (UTC) 9g897petd1iyj6og4o71phrwas9wmz3 Rehabilitačné centrum HARMONY 0 642374 8219195 6944422 2026-05-24T22:37:25Z EmausBot 42000 Bot: Oprava dvojitého presmerovanie na [[Rehabilitačné centrum – HARMONY]] 8219195 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Rehabilitačné centrum – HARMONY]] gkffepsguhu3dmww6ccr4xoi7n6mkrw RC Harmony 0 642375 8219197 6944426 2026-05-24T22:37:47Z EmausBot 42000 Bot: Oprava dvojitého presmerovanie na [[Rehabilitačné centrum – HARMONY]] 8219197 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Rehabilitačné centrum – HARMONY]] gkffepsguhu3dmww6ccr4xoi7n6mkrw Ivan Balog 0 644558 8219348 8182415 2026-05-25T09:53:23Z Scholastikos 174170 obr. 8219348 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak | Meno = Ivan Balog | Rodné meno = | Portrét = Ivan Balog (2026-05-25).jpg | Veľkosť portrétu = 200px | Popis = Ivan Balog 25. mája 2026 na rozlúčke pri príležitosti ukončenia jeho profesionálnej práce | Dátum narodenia = <!-- {{dnv|1960|12|19}} --> | Miesto narodenia = <!-- [[Vrchný Vrtieľ]], [[Česko-Slovensko]] --> | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Miesto pochovania = | Iné mená = | Prezývky = | Civilná činnosť = | Alma mater = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Štátne občianstvo = {{Minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Československo]] <br /> {{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | Rodičia = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Príbuzní = | Ozbrojené sily = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojené sily SR]] | Zložka = | Jednotka = | Hodnosť = [[Súbor:Army-SVK-OF-07.svg|25px]] [[Generálmajor]] | Funkcia = | Doba služby = <!-- 1939{{--}}1945 --> | Velil = [[1. mechanizovaná brigáda]] | Vyznamenania = | Vojny = | Bitky = }} {{Aktualizovať}} [[Generálmajor]] [[Ing.]] '''Ivan Balog''' <!-- (* [[19. december]] [[1960]], [[Moravská Třebová]], [[Česko-Slovensko]]<ref name="pokorny1018"/>) --> je slovenský [[generál]], od októbra 2024 veliteľ [[Pozemné sily Slovenskej republiky|Pozemných síl]]. V rokoch 2019 až 2021 veliteľ [[1. mechanizovaná brigáda|1. mechanizovanej brigády]]. == Vojenské funkcie == Od 1. marca 2019 bol veliteľom [[1. mechanizovaná brigáda|1. mechanizovanej brigády]].<ref name="mil-balog-2019"/> Túto funkciu ukončil k 31. augustu 2021.<ref name="mil-odovzdal-2021"/> Od 1. septembra 2021 bol zástupcom veliteľa [[Pozemné sily Slovenskej republiky|Pozemných síl]].<ref name="mil-velitelstvo-pozemnych-sil-2021"/> Túto funkciu ukončil v roku 2023. Od 1. októbra 2024 je veliteľom [[Pozemné sily Slovenskej republiky|Pozemných síl]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Veliteľ Pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky | url = https://veps.mil.sk/112286/ | vydavateľ = veps.mil.sk | dátum prístupu = 2025-06-14 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V decembri 2018 vláda Slovenskej republiky schválila Balogovo povýšenie z [[plukovník generálneho štábu|plukovníka generálneho štábu]] do prvej generálskej hodnosti.<ref name="teraz-vlada-schvalila"/> 15. januára 2020 Baloga prezidentka [[Zuzana Čaputová]] vymenovala do hodnosti [[brigádny generál]].<ref name="prezidentka-slovenskej-republiky"/><ref name="ossr-kalendar-udalosti"/> 13. decembra 2024 ho do hodnosti [[generálmajor]] povýšil prezident [[Peter Pellegrini]].<ref name="prezident-prezident-sr-odovzdal-dekrety-novym"/><ref name="mil-prezident-povysil-a-vymenoval-2024"/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="mil-velitelstvo-pozemnych-sil-2021">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veliteľstvo pozemných síl má nového zástupcu veliteľa | url = https://www.mil.sk/97020/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-21 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210921200446/https://www.mil.sk/97020/?pg=1 | dátum archivácie = 2021-09-21 }}</ref> <ref name="mil-balog-2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novým veliteľom 1. mechanizovanej brigády sa stal plukovník Ivan Balog | url = http://www.1mb.mil.sk/83315/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="mil-odovzdal-2021">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brigádny generál Ivan Balog odovzdal velenia 1. mechanizovanej brigády plukovníkovi Alexandrovi Kollárikovi | url = https://www.mil.sk/97029/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-21 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210921195854/https://www.mil.sk/97029/?pg=1 | dátum archivácie = 2021-09-21 }}</ref> <ref name="teraz-vlada-schvalila">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vláda schválila menovanie dvoch brigádnych generálov a jedno povýšenie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/vlada-schvalila-menovanie-dvoch-briga/436505-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-18 | dátum prístupu = 2020-01-18 }}</ref> <ref name="prezidentka-slovenskej-republiky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="ossr-kalendar-udalosti">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ozbrojené sily majú nových generálov | url = https://ossr.sk/88294/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily Slovenskej republiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-18 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="prezident-prezident-sr-odovzdal-dekrety-novym">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezident SR odovzdal dekréty novým generálom | url = https://www.prezident.sk/article/prezident-sr-odovzdal-dekrety-novym-generalom/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2024-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="mil-prezident-povysil-a-vymenoval-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezident povýšil a vymenoval generálov Ozbrojených síl SR | url = https://www.mil.sk/112279/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = 2024-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-21 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241213143057/https://www.mil.sk/112279/?pg=1 | dátum archivácie = 2024-12-13 }}</ref> }} {{DEFAULTSORT:Balog, Ivan}} [[Kategória:Slovenskí generáli]] [[Kategória:Príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky]] [[Kategória:Velitelia 1. mechanizovanej brigády]] cbvhbcp04dls8ki21e71of4idn44bhh Sophie Turnerová 0 645703 8218945 8140756 2026-05-24T12:46:37Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ op 8218945 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec |meno=Sophie Turnerová |Goya Awards= |BAFTA Awards= |Cézar= |Cena Emmy= |Filmfare Awards= |Gemini Awards= |Zlatý glóbus= |Zlatá malina= |Cena Grammy= |Australian Film Institute Awards= |Laurence Olivier Awards= |IFTA Awards= |NAACP Image Awards= |National Film Awards= |Screen Actors Guild Awards= |Tony Awards= |Český lev= |Oscar= |ostatné ocenenia= |fotka=Sophie Turner (40553145603) (cropped).jpg |alma mater= |veľkosť fotky= |komentár=Sophie na WonderCon, 2019 |celé meno=Sophie Belinda Turner<ref name="HB">{{Cite web |url=https://www.harpersbazaar.com/celebrity/latest/a27347300/sophie-turner-changes-last-name-joe-jonas-wedding/ |title=Sophie Turner Has Officially Changed Her Last Name to Jonas After Her Surprise Wedding |last=Gonzales |first=Erica |date=2 May 2019 |website=[[Harper's Bazaar]] |access-date=28 May 2019}}</ref> |dátum narodenia={{dnv|1996|2|21}} |miesto narodenia=[[Northampton]], [[Spojené kráľovstvo]] |dátum úmrtia=<!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> |miesto úmrtia= |prezývky=|povolanie=Herečka |webstránka= |roky pôsobenia=2011 – súčasnosť |manžel=[[Joe Jonas]] (od 2019) |priateľ= |deti=2 |rodičia= |ovplyvnenie= |portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Sophie Belinda Turnerová''' (* [[21. február]] [[1996]], [[Northampton]], [[Anglicko]], [[Spojené kráľovstvo]]) je anglická herečka. Preslávila ju postava [[Sansa Starková|Sansy Starkovej]] v seriáli stanice [[HBO]], ''[[Game of Thrones]]'' (2011 – 2019), za ktorú získala nomináciu na [[Primetime Emmy Award]] pre najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe v dramatickom seriáli (2019). Objavila sa v televíznom filme ''The Thirteenth Tale'' (2013) a debutovala vo filme ''Another Me'' (2013). Účinkovala v akčnej komédii s názvom ''Barely Lethal'' (2015) a stvárnila mladú Jean Greyovú / Phoenix vo filmovej sérii ''[[X-Men]]'' (2016 – 2019). == Osobný život == Turnerová sa [[1. máj]]a [[2019]] zosobášila s americkým spevákom [[Joe Jonas|Joeom Jonasom]] v [[A Little White Wedding Chapel]] v [[Las Vegas]], hneď po [[Billboard Music Awards|''Billboard'' Music Awards]] 2019.<ref>{{Cite web|url=https://www.etonline.com/joe-jonas-and-sophie-turner-get-married-in-surprise-vegas-ceremony-124472|title=Joe Jonas and Sophie Turner Get Married in Surprise Vegas Ceremony|last=Kile|first=Meredith|date=1 May 2019|website=Entertainment Tonight|language=en-US|access-date=2 May 2019}}</ref><ref name="PeopleMarried">{{Cite web|url=https://people.com/music/joe-jonas-sophie-turner-married-surprise-vegas-ceremony/|title=Joe Jonas and Sophie Turner Get Married in Surprise Vegas Ceremony After Billboard Music Awards|last=Goldstein|first=Joelle|date=2 May 2019|website=PEOPLE.com|language=en|access-date=2 May 2019}}</ref> Po svadbe si legálne zmenila priezvisko na Jonas. Pár žije v [[Los Angeles]] v [[Kalifornia|Kalifornii]].<ref name="HB" /><ref>{{cite web|url=https://www.thetimes.co.uk/article/game-of-thrones-star-sophie-turner-on-how-therapy-helped-her-survive-teen-fame-dx2x02hmr|title=Game of Thrones star Sophie Turner on how therapy helped her survive teen fame|work=The Times|date=18 May 2019}}</ref> 29. júna 2019 si zopakovali svadbu v prítomnosti svojich rodín a priateľov v [[Paríž|Paríži]].<ref>{{Cite web|url=https://www.mid-day.com/articles/sophie-turner-and-joe-jonas-look-ecstatic-in-their-wedding-photo/21284160|title=Sophie Turner and Joe Jonas look ecstatic in their second wedding photo|last=|first=|date=|website=[[Mid Day]]|archive-url=|archive-date=|url-status=|access-date=}}</ref> Turnerovej herecká kolegyňa zo seriálu ''[[Game of Thrones]],'' [[Maisie Williamsová]], bola jednou z hlavných družičiek. Turnerová porodila v júli 2020 ich prvú dcéru.<ref>{{Cite web|title=Sophie Turner and Joe Jonas Are 'Delighted' to Welcome First Child|url=https://people.com/parents/sophie-turner-joe-jonas-welcome-first-child/|last1=Todisco|first1=Eric|last2=Nelson|first2=Jeff|date=27 July 2020|access-date=28 July 2020|website=PEOPLE.com|language=EN}}</ref> Turnerová bola inšpiráciou piesne „Hesitate“, ktorá bola napísaná ako list od Joea. Táto pieseň sa nachádza na albume [[Jonas Brothers]], ''[[Happiness Begins]]''.<ref>{{Cite web|last=Garrison|first=Cianna|title=Joe Jonas Explained The Song Inspired By Marrying Sophie Turner|url=https://www.elitedaily.com/p/the-jonas-brothers-hesitate-is-about-sophie-turner-joe-explained-the-inspiration-22846162|access-date=29 July 2020|website=Elite Daily|language=en}}</ref> Turnerová je tiež otvorená diskusiám o [[Depresia (psychológia)|depresii]] a bolo pre ňu dôležité, že si mohla zahrať rolu v seriáli ''[[Survive (seriál)|Survive]]'', ktorá trpela rovnakým problémom.<ref>{{Cite web|url=https://www.marieclaire.com/culture/a32099333/sophie-turner-survive-interview-mental-health/|title=Sophie Turner Embraced Her Mental Illness for Quibi's 'Survive'|accessdate=18 June 2020|work=[[Marie Claire]]|date=12 April 2020}}</ref> == Filmografia == === Film === {| class="wikitable" !Rok !Názov !Rola !Poznámky !Ref. |- |2013 |''[[Another Me (film)|Another Me]]'' |{{sort|Delussey|Fay / Lila Delussey}} | |<ref>{{cite web|last1=Douglas|first1=Edward|title=Interview: Game of Thrones' Sophie Turner Doubles Down for Another Me|url=http://www.comingsoon.net/movies/features/121863-interview-game-of-thrones-sophie-turner-doubles-down-for-another-me|accessdate=23 August 2015|date=21 August 2014}}</ref> |- |2015 |''[[Barely Lethal]]'' |Heather / Agent 84 | |<ref>[http://www.comingsoon.net/news/movienews.php?id=111325 Production Begins on Kyle Newman's Barely Lethal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131205113825/http://www.comingsoon.net/news/movienews.php?id=111325 |date=2013-12-05 }}, Publisher: ComingSoon.net, Published date: 12 November 2013, Access date: 14 November 2013</ref> |- |2016 |''[[X-Men: Apocalypse]]'' |Jean Greyová | |<ref>{{cite news|first=Justin|last=Kroll|title=Sophie Turner, Tye Sheridan, Alexandra Shipp join 'X-Men: Apocalypse'|url=https://variety.com/2015/film/news/sophie-turner-tye-sheridan-and-alexandra-shipp-join-x-men-apocalypse-1201412640/|website=Variety|date=22 January 2015|accessdate=27 May 2016}}</ref> |- | rowspan="2" |2018 |''[[Josie (film)|Josie]]'' |Josie | |<ref name="Mammoth">{{cite news|last1=McNary|first1=Dave|title=Sophie Turner's Drama 'Josie' to Launch Mammoth Film Festival|url=https://variety.com/2017/film/news/sophie-turner-josie-mammoth-film-festival-1202637370/|accessdate=20 March 2018|work=Variety|date=12 December 2017}}</ref> |- |''[[Time Freak]]'' |Debbie | |<ref>{{cite web|last=Collis|first=Clark|url=https://ew.com/movies/2018/10/10/sophie-turner-time-freak-trailer/|title=Sophie Turner inspires the invention of time travel in trailer for romantic comedy 'Time Freak'|work=[[Entertainment Weekly]]|date=10 October 2018|accessdate=2 May 2019|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190502144209/https://ew.com/movies/2018/10/10/sophie-turner-time-freak-trailer/|archivedate=2019-05-02}}</ref> |- | rowspan="2" |2019 |''[[Dark Phoenix (film)|Dark Phoenix]]'' |Jean Grey / Dark Phoenix | |<ref name="FormalizedPlans">{{cite news|url=http://deadline.com/2017/06/x-men-dark-phoenix-jennifer-lawrence-michael-fassbender-james-mcavoy-simon-kinberg-1202113290/|title=Fox Formalizes Simon Kinberg To Helm 'X-Men: Dark Phoenix'; Jennifer Lawrence, Michael Fassbender, James McAvoy Back, Jessica Chastain In Talks|last=Fleming, Jr.|first=Mike|website=Deadline Hollywood|date=14 June 2017|accessdate=27 June 2017|archiveurl=https://www.webcitation.org/6rWW40BDz|archivedate=27 June 2017}}</ref><ref name="Moveto2019">{{cite news|url=http://deadline.com/2018/03/20th-century-fox-release-dates-bohemian-rhapsody-dark-phoenix-the-new-mutants-1202353890/|title=20th Century Fox Shuffles Release Dates For 'Bohemian Rhapsody', 'Dark Phoenix' & More|last=Ramos|first=Dino-Ray|website=Deadline Hollywood|date=26 March 2018|accessdate=26 March 2018}}</ref> |- |''Heavy'' |Maddie | |<ref name="Heavy">{{cite news|last1=Goodfellow|first1=Melanie|title=Jouri Smit thriller 'Heavy' with Sophie Turner and Daniel Zovatto hits Cannes (exclusive)|url=https://www.screendaily.com/news/jouri-smit-thriller-heavy-with-sophie-turner-and-daniel-zovatto-hits-cannes-exclusive-/5128914.article|date=8 May 2018|accessdate=21 April 2019}}</ref> |} === Televízia === {| class="wikitable" !Rok !Názov !Rola !Poznámky !Ref. |- |2011 – 2019 |''[[Game of Thrones]]'' |{{sort|Stark|[[Sansa Starková]]}} |Hlavná rola (59 epizód) |<ref>{{cite web|url=http://www.hbo.com/game-of-thrones/cast-and-crew#/|title=Game of Thrones: Cast|publisher=[[HBO]]|accessdate=30 September 2016}}</ref> |- |2013 |''[[The Thirteenth Tale (film)|The Thirteenth Tale]]'' |Mladá Adeline Marchová |Televízny film |<ref>{{cite web|url=https://www.bbc.co.uk/programmes/b03n30p9|title=The Thirteenth Tale : Cast|publisher=[[BBC News]]|accessdate=12 January 2017}}</ref> |- | rowspan="2" |2020 |''Survive'' |Jane |TV seriál |<ref>{{cite web|url=https://deadline.com/2019/09/sophie-turner-corey-hawkins-quibi-survive-gunpowder-and-sky-mark-pellington-1202736026/|title=Sophie Turner and Corey Hawkins To Star In Quibi Thriller ‘Survive’|publisher=[[Deadline Hollywood|Deadline]]|accessdate=18 September 2019}}</ref> |- |''Home Movie: The Princess Bride'' |Westley |Epizóda: „The Fire Swamp“ | |- |} === Videoklip === {| class="wikitable sortable" !Rok !Názov !Umelec(i) !Ref. |- |2014 |„Oblivion“ |[[Bastille]] |<ref>{{Cite web|url=http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/game-of-thrones-sansa-stark-actress-sophie-turner-stars-in-bastille-video-for-oblivion-9623082.html|title=Game of Thrones Sansa Stark actress Sophie Turner stars in Bastille's|date=23 July 2014|website=The Independent|language=en|access-date=2 March 2019}}</ref> |- |2019 |„Sucker“ | rowspan="2" |[[Jonas Brothers]] |<ref>{{Cite web|url=https://www.cnn.com/2019/03/01/entertainment/jonas-brothers-sucker-leading-ladies/index.html|title=Jonas Brothers release a new video 'Sucker' featuring their leading ladies|author=Madeline Holcombe|website=CNN|access-date=2 March 2019}}</ref> |- |2020 |„What a Man Gotta Do“ |<ref>{{cite web|url=https://www.teenvogue.com/story/jonas-brothers-what-a-man-gotta-do-music-video|title=Jonas Brothers "What a Man Gotta Do" Music Video Stars Sophie Turner, Priyanka Chopra, and Danielle Jonas|work=Teen Vogue|publisher=Condé Nast}}</ref> |} == Referencie == <references responsive="" /> == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Sophie Turner|940713092}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Turnerová, Sophie}} [[Kategória:Anglické filmové herečky]] [[Kategória:Anglické divadelné herečky]] [[Kategória:Anglické televízne herečky]] [[Kategória:Osobnosti z Warwickshire]] ahyl0w28n7b13zpu4ya7qbcoigfoz2h Oktagon MMA 0 647310 8219109 8214658 2026-05-24T19:03:44Z Peter 51345 269569 8219109 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}}{{Infobox|zahlavie=Oktagon MMA|obrazok=Oktagon logo.png|popis2=Založené|data2=22. jún 2016|popis3=Zakladateľ|data3=Pavol Neruda (predtým Šipkovský)<br/>Ondřej Novotný|popis4=Vlastník|data4=Súkromné|popis6=Krajina|data6=[[Česko]]<br/>[[Slovensko]]|popis9=Oficiálna webová stránka|data9=[https://oktagonmma.com/cs/ oktagonmma.com]|stylPopisu=font-size:95%|popis1=Šport|data1=[[Zmiešané bojové umenia]]|stylDat=font-size:95%}}'''Oktagon MMA''' je najväčšia česko-slovenská organizácia, ktorá usporadúva turnaje bojových športov [[MMA]]. Zakladatelia a zároveň jeho majitelia sú Pavol Neruda (skôr Šipkovský) a Ondřej Novotný. Organizácia vznikla v júni [[2016]], kedy prišla s reality show ''Oktagon Výzva''. Projekt vyvrcholil na turnaji ''Oktagon 1''. Vo finále proti sebe stáli Gábor Boráros a Jakub Běle. Víťazom hlavného zápasu a celej reality show sa stal Gábor Boráros a Oktagon odštartoval sériu galavečerov. Nasledujúce 3 série priniesli niekoľko víťazov zo Slovenska. Samuel Krištofič, Karol Ryšavý a Lucia Szabová doplnili zbierku šampiónov. Finále 5. série prebehlo na turnaji ''Oktagon 20'', v ktorom zvíťazil [[Roman Paulus (zápasník)|Roman Paulus]] nad Tomášom Zajacom na body. Oktagon ročne usporadúva hneď niekoľko turnajov v tých najväčších českých a slovenských arénach či mestách. Mimo to pripravuje pre všetkých športových fanúšikov jedinečnú reality šou s profesionálnymi bojovníkmi zvanú ''Oktagon Výzva''. Pripravuje tiež týždenník ''Oktagon Magazín'', ktorý mapuje scénu bojových športov. Obľúbený ''Projekt X'', ktorý sledoval cestu obyčajného človeka až do klietky, ''Projekt Y'' - čisto ženskú [[MMA]] reality show a v neposlednom rade talkshow o bojovníkoch a ľuďoch zo scény ''Oktagon Majk''. Organizácia má teraz viac ako 450 000 fanúšikov na sociálnych sieťach a [[YouTube]], kde ich videá mali len za rok [[2019]] cez 30 mil. zhliadnutí. V roku 2024 organizácia prekonala svetový rekord v návštevnosti na MMA turnaji. Na futbalovom štadióne Frankfurtu, Deutsche Bank Park, usporiadali 12. októbra turnaj Oktagon 62 na ktorom sa zúčastnilo 59,148 divákov. == Udalosti == {| class="wikitable" !Udalosť !Dátum !Miesto !Hlavný zápas / ''Hlavný predzápas'' !Víťaz !Ukončenie !Poznámka !Výkon večera |- | rowspan="2" |Oktagon 96 | rowspan="2" |<small>31.10.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[SAP Garden]], Mníchov, Nemecko</small> |'''TBA vs. TBA''' | | | | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 94 | rowspan="2" |<small>26.9.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Deutsche Bank Park]], Frankfurt, Nemecko</small> |'''Christian Eckerlin vs. TBA''' | | | | rowspan="2" | |- |''Max Coga vs.'' ''TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 93 | rowspan="2" |<small>12.9.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Winning Group Arena]], Brno, Česko</small> |'''Kaik Brito vs.''' '''Amiran Gogoladze''' | | |<small>O titul 77</small> | |- |''Andrej Kalašník vs. TBA'' | | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 92 | rowspan="2" |<small>1.8.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Lucia Szabová vs.''' '''Lucie Pudilová''' | | |<small>O titul 61 - ženy</small> | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 91 | rowspan="2" |<small>11.7.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Lanxess Arena]], Kolín nad Rýnom, Nemecko</small> |'''Kerim Engizek vs. Krzysztof Jotko 2''' | | |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" | |- |''Tamerlan Dulatov vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Tipsport Game Cage | rowspan="2" |<small>24.6.2026</small> | rowspan="2" |<small>Oktagon Gym, Šamorín, Slovensko</small> |'''Dominik Šrajer vs.''' '''Michal Maruškin''' | | | | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 90 | rowspan="2" |<small>20.6.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Uber Arena (Berlín)|Uber Arena]], Berlín, Nemecko</small> |'''Will Fleury vs.''' '''Karim Aras''' | | |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" | |- |''Mateusz Legierski vs. Gökhan Aksu'' | | |<small>O titul 70</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 89 | rowspan="2" |<small>6.6.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Igor Severino vs.''' '''Zhalgas Zhumagulov''' | | |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" | |- |''Lazar Todev vs.'' ''Martin Buday'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 88 | rowspan="2" |<small>16.5.2026</small> | rowspan="2" |<small>ZAG-Arena, Hannover, Nemecko</small> |'''Max Holzer vs.''' '''Khalid Taha''' |'''Holzer''' |'''1. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Holzer</small> |- |''Hugo Vach vs.'' ''Teo Smith'' |''Vach'' |''1. kolo - KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 87 | rowspan="2" |<small>25.4.2026</small> | rowspan="2" |<small>Home Credit Arena, Liberec, Česko</small> |'''Lucia Szabová vs. Leidiane Fernandes''' |'''Szabová''' |'''3. kolo - TKO''' |<small>O titul 56 - ženy</small> | rowspan="2" |<small>Szabová</small> |- |''Dominik Humburger vs. Zebastian Kadestam'' |''Humburger'' |''3. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 86 | rowspan="2" |<small>11.4.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Enea Arena]], Štetín, Poľsko</small> |'''Michał Materla vs. Christian Jungwirth''' |'''Materla''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Underground</small> | rowspan="2" |<small>Gogoladze</small> |- |''Tomasz Narkun vs. Alexander Poppeck'' |''Poppeck'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 85 | rowspan="2" |<small>7.3.2026</small> | rowspan="2" |<small>Barclays Arena, Hamburg, Nemecko</small> |'''Igor Severino vs.''' '''Khurshed Kakhorov''' |'''Severino''' |'''2. kolo - TKO''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Severino</small> |- |''Christian Eckerlin vs. Matouš Kohout'' |''Eckerlin'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 84 | rowspan="2" |<small>14.2.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''Ronald Paradeiser vs.''' '''Kaik Brito''' |'''Brito''' |'''3. kolo - TKO''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Brito</small> |- |''David Kozma vs.'' ''Jozef Wittner'' |''Kozma'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 83 | rowspan="2" |<small>31.1.2026</small> | rowspan="2" |<small>Hanns-Martin-Schleyer-Halle, Stuttgart, Nemecko</small> |'''Niko Samsonidse vs. Mago Machaev''' |'''Machaev''' |'''1. kolo - KO''' |<small>O titul 66</small> | rowspan="2" |<small>Machaev</small> |- |''Alina Dalaslan vs.'' ''Karolina Sobek'' |''Dalaslan'' |''3. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 82 | rowspan="2" |<small>17.1.2026</small> | rowspan="2" |<small>PSD Bank Dome, Düsseldorf, Nemecko</small> |'''Kerim Engizek vs. Krzysztof Jotko''' |'''Jotko''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>Finále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Zawada</small> |- |''Gjoni Palokaj vs.'' ''James Hendin'' |''Palokaj'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 81 | rowspan="2" |<small>29.12.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Will Fleury vs.''' '''Martin Buday''' |'''Fleury''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" |<small>Fleury</small> |- |''Zhalgas Zhumagulov vs. David Dvořák'' |''Zhumagulov'' |''3. kolo - TKO'' |<small>O titul 56</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 80 | rowspan="2" |<small>22.11.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[SAP Garden]], Mníchov, Nemecko</small> |'''Mateusz Legierski vs. Attila Korkmaz''' |'''Legierski''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 70</small> | rowspan="2" |<small>Aksu</small> |- |''Christian Jungwirth vs. Niklas Stolze'' |''Jungwirth'' |''4. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 79 | rowspan="2" |<small>1.11.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Winning Group Arena]], Brno, Česko</small> |'''Ion Surdu vs.''' '''Andrej Kalašnik''' |'''Surdu''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Roušal</small> |- |''Vladimír Lengál vs.'' ''Ognjen Dimić'' |''Lengál'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 78 | rowspan="2" |<small>18.10.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Lanxess Arena]], Kolín nad Rýnom, Nemecko</small> |'''Christian Eckerlin vs. Ivica Trušček''' |'''Trušček''' |'''1. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Bartl</small> |- |''Alina Dalaslan vs. Katharina Lehner'' |''Dalaslan'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 77 | rowspan="2" |<small>4.10.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Kerim Engizek vs.''' '''Dominik Humburger''' |'''Engizek''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Semifinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Čepo</small> |- |''Vlasto Čepo vs.'' ''Daniel Schwindt'' |''Čepo'' |''1. kolo - KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 76 | rowspan="2" |<small>20.9.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Festhalle Frankfurt|Festhalle]], Frankfurt, Nemecko</small> |'''Daniel Weichel vs.''' '''Abou Tounkara''' |'''Weichel''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Dalaslan</small> |- |''Frederic Vosgröne vs. Fabio Moraes'' |''Vosgröne'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 75 | rowspan="2" |<small>13.9.2025</small> | rowspan="2" |<small>ZAG-Arena, Hannover, Nemecko</small> |'''Gjoni Palokaj vs.''' '''Jakub Batfalský''' |'''Palokaj''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Taha</small> |- |''Lazar Todev vs.'' ''Luis Barbosa'' |''Todev'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 74 | rowspan="2" |<small>9.8.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Cecilie Bolander vs.''' '''Lucia Szabová''' |'''Szabová''' |'''1. kolo – TKO''' |<small>O titul 61 - ženy</small> | rowspan="2" |<small>Humburger</small> |- |''Kerim Engizek vs.'' ''Mick Stanton'' |''Engizek'' |''1. kolo – TKO'' |<small>Štvrťfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 73 | rowspan="2" |<small>28.6.2025</small> | rowspan="2" |<small>Barclays Arena, Hamburg, Nemecko</small> |'''Christian Eckerlin vs. Robert Pukač''' |'''Pukač''' |'''3. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Nazhand</small> |- |''Adam Pałasz vs.'' ''Karim Aras'' |''Aras'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 72 | rowspan="2" |<small>14.6.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Fortuna Arena]],</small> <small>Praha, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Attila Végh 3''' |'''Vémola''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>Trilógia storočia /<br/>O pás Infinity</small> | rowspan="2" |<small>Vémola</small> |- |''Makhmud Muradov vs. Patrik Kincl'' |''Muradov'' |''5. kolo - DEC'' |<small>O dočasný titul 84</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 71 | rowspan="2" |<small>17.5.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[BMW Park]], Mníchov, Nemecko</small> |'''Alexander Poppeck vs. Pavol Langer 2''' |'''Poppeck''' |'''1. kolo - KO''' | | rowspan="2" |<small>Poppeck</small> |- |''Arijan Topallaj vs.'' ''Denis Frimpong'' |''Frimpong'' |''3. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 70 | rowspan="2" |<small>26.4.2025</small> | rowspan="2" |<small>KV Arena, Karlovy Vary, Česko</small> |'''Samuel Krištofič vs. Dominik Humburger''' |'''Humburger''' |'''2. kolo - TKO''' | rowspan="2" |<small>Osemfinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Humburger</small> |- |''Vlasto Čepo vs. Erhan Kartal'' |''Čepo'' |''1. kolo - TKO'' |- | rowspan="2" |Oktagon 69 | rowspan="2" |<small>5.4.2025</small> | rowspan="2" |<small>Westfalenhalle, Dortmund, Nemecko</small> |'''Max Holzer vs.''' '''Deniz Ilbay''' |'''Holzer''' |'''4. kolo - SUB''' | | rowspan="2" |<small>Vosgröne</small> |- |''Uwe Schüder vs.'' ''Ediz Tasci'' |''Tasci'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 68 | rowspan="2" |<small>8.3.2025</small> | rowspan="2" |<small>Hanns-Martin-Schleyer-Halle, Stuttgart, Nemecko</small> |'''Lazar Todev vs.''' '''Will Fluery''' |'''Fleury''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" |<small>Schwindt</small> |- |''Alan Omer vs.'' ''Łukasz Kopera'' |''Omer'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 67 | rowspan="2" |<small>22.2.2025</small> | rowspan="2" |<small>Werk Arena, Třinec, Česko</small> |'''Sam Creasey vs''' '''Beno Adamia''' |'''Adamia''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 56</small> | rowspan="2" |<small>Pukač</small> |- |''David Kozma vs.'' ''Robert Pukač'' |''Pukač'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 66 | rowspan="2" |<small>1.2.2025</small> | rowspan="2" |<small>PSD Bank Dome, Düsseldorf, Nemecko</small> |'''Kerim Engizek vs.''' '''Kamil Oniszczuk''' |'''Engizek''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Osemfinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Ilbay</small> |- |''Lom-Ali Eskiev vs.'' ''Wanderley Junior'' |''Eskiev'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 65 | rowspan="2" |<small>29.12.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Ronald Paradeiser vs. Losene Keita''' |'''Keita''' |'''2. kolo - TKO''' |<small>Finále Gamechanger /<br/>O titul 70</small> | rowspan="2" |<small>Keita</small> |- |''Karlos Vémola vs.'' ''Will Fleury'' |''Fleury'' |''5. kolo - DEC'' |<small>O titul 93</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 64 | rowspan="2" |<small>7.12.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[SAP Garden]], Mníchov, Nemecko</small> |'''Kaik Brito vs.''' '''Ion Surdu''' |'''Surdu''' |'''1. kolo - KO''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Surdu</small> |- |''Alexander Poppeck vs. Mateusz Strzelczyk'' | |''No Contest'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 63 | rowspan="2" |<small>9.11.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Ivan Buchinger vs.''' '''Hafeni Nafuka''' |'''Buchinger''' |'''2. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Buchinger</small> |- |''Máté Kertész vs.'' ''Leandro Silva'' |''Silva'' |''5. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 62 | rowspan="2" |<small>12.10.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Deutsche Bank Park]], Frankfurt, Nemecko</small> | '''Christian Eckerlin vs. Christian Jungwirth''' |'''Eckerlin''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>King of GerMMAny</small> | rowspan="2" |<small>Martin</small> |- |''Patrik Kincl vs.'' ''Kerim Engizek'' |''Engizek'' |''5. kolo - DEC'' |<small>O titul 84</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 61 | rowspan="2" |<small>21.9.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Winning Group Arena]], Brno, Česko</small> |'''Ronald Paradeiser vs. Acoidan Duque''' |'''Paradeiser''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>Semifinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Paradeiser</small> |- |''Makhmud Muradov vs.'' ''Scott Askham'' |''Muradov'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 60 | rowspan="2" |<small>7.9.2024</small> | rowspan="2" |<small>Rudolf Weber-Arena, Oberhausen, Nemecko</small> |'''Ivan Buchinger vs.''' '''Lom-Ali Eskiev''' |'''Eskiev''' |'''1. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Stolze</small> |- |''Niklas Stolze vs.'' ''Matouš Kohout'' |''Stolze'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 59 | rowspan="2" |<small>20.7.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[AXA Aréna NTC|Peugeot Arena]], Bratislava, Slovensko</small> | '''Ronald Paradeiser vs. Daniel Torres''' |'''Paradeiser''' |'''3. kolo - DEC''' | rowspan="2" |<small>Štvrťfinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Kníže</small> |- |''Losene Keita vs.'' ''Predrag Bogdanovič'' |''Keita'' |''2. kolo - TKO'' |- | rowspan="2" |Oktagon 58 | rowspan="2" |<small>8.6.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Fortuna Arena]] - Eden,</small> <small>Praha, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Attila Végh 2''' |'''Vémola''' |'''2. kolo - SUB''' |<small>O titul 93 / odveta zápasu storočia</small> | rowspan="2" |<small>Mazúch</small> |- | ''David Kozma vs.'' ''Ion Surdu'' |''Surdu'' |''1. kolo -'' ''KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 57 | rowspan="2" |<small>4.5.2024</small> | rowspan="2" |[[Festhalle Frankfurt|<small>Festhalle</small>]]<small>, Frankfurt, Nemecko</small> | '''Christian Eckerlin vs. Miroslav Brož''' |'''Eckerlin''' |'''2. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Langer</small> |- |''Losene Keita vs.'' ''Agi Sardari'' |''Keita'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Osemfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 56 | rowspan="2" |<small>20.4.2024</small> | rowspan="2" |<small>Resorts World Arena, Birmingham, Anglicko</small> | '''Aaron Aby vs.''' '''Sam Creasey''' |'''Creasey''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 56</small> | rowspan="2" |<small>Kalašnik</small> |- |''Akonne Wanliss vs.'' ''Sahil Siraj'' |''Wanliss'' |''1. kolo -'' ''KO'' |<small>Osemfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 55 | rowspan="2" |<small>23.3.2024</small> | rowspan="2" |<small>Hanns-Martin-Schleyer-Halle, Stuttgart, Nemecko</small> | '''Christian Jungwirth vs. Robert Pukač 2''' |'''Jungwirth''' |'''5. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Topallaj</small> |- |''Alexander Poppeck vs. Jeremy Kimball'' |''Poppeck'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 54 | rowspan="2" |<small>2.3.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''Patrik Kincl vs.''' '''Piotr Wawrzyniak''' |'''Kincl''' |'''3. kolo - SUB''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Kincl</small> |- |''Ronald Paradeiser vs.'' ''Atilla Korkmaz'' |''Paradeiser'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Osemfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 53 | rowspan="2" |<small>10.2.2024</small> | rowspan="2" |<small>Rudolf Weber-Arena, Oberhausen, Nemecko</small> |'''Katharina Dalisda vs.''' '''Eva Dourthe''' |'''Dalisda''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 52 - ženy</small> | rowspan="2" |<small>Dulatov</small> |- |''Islam Dulatov vs.'' ''Ioannis Palaiologos'' |''Dulatov'' |''1. kolp - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 52 | rowspan="2" |<small>27.1.2024</small> | rowspan="2" |<small>Utilita Arena, Newcastle, Anglicko</small> |'''Jonas Mågård vs.''' '''Jack Cartwright''' |'''Mågård''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Peňáz</small> |- |''Matěj Peňáz vs.'' ''Matthew Bonner'' |''Peňáz'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 51 | rowspan="2" |<small>29.12.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Bojan Veličković vs.''' '''Andreas Michailidis''' |'''Veličković''' |'''3. kolo - SUB''' |<small>Finále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Krištofič</small> |- |''Vlasto Čepo vs.'' ''Piotr Wawrzyniak'' |''Wawrzyniak'' |''3. kolo - TKO'' |<small>O dočasný titul 84</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 50 | rowspan="2" |<small>9.12.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''Losene Keita vs.''' '''Niko Samsonidse''' |'''Keita''' |'''2. kolo - KO''' |<small>O titul 66</small> | rowspan="2" |<small>Paradeiser</small> |- |''Ronald Paradeiser vs.'' ''Ivan Buchinger 2'' |''Paradeiser'' |''3. kolo - TKO'' |<small>O titul 70</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 49 | rowspan="2" |<small>18.11.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Lanxess Arena]], Kolín nad Rýnom, Nemecko</small> |'''Hatef Moeil vs.''' '''Lazar Todev''' |'''Moeil''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" |<small>Fry</small> |- |''Christian Eckerlin vs. Leandro Silva'' |''Silva'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 48 | rowspan="2" |<small>4.11.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Imtech Arena|AO Arena]], Manchester, Anglicko</small> |'''Aaron Aby vs.''' '''Elias Garcia''' |'''Garcia''' |'''2. kolo - TKO''' |<small>O titul 56</small> | rowspan="2" |<small>Surdu</small> |- |''Scott Askham vs.'' ''Marc Doussis'' |''Askham'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 47 | rowspan="2" |<small>7.10.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Pavol Langer''' |'''Vémola''' |'''1. kolo - KO''' |<small>O titul 93</small> | rowspan="2" |<small>Vémola</small> |- |''Ivan Buchinger vs.'' ''Jakub Dohnal'' |''Buchinger'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 46 | rowspan="2" |<small>16.9.2023</small> | rowspan="2" |[[Festhalle Frankfurt|<small>Festhalle</small>]]<small>, Frankfurt, Nemecko</small> |'''Katharina Dalisda vs. Jacinta Austin''' |'''Dalisda''' |'''3. kolo - SUB''' |<small>O titul 52 - ženy</small> | rowspan="2" |<small>Veličković</small> |- |''David Kozma vs.'' ''Bojan Veličković 2'' |''Veličković'' |''1. kolo - TKO'' |<small>Semifinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 45 | rowspan="2" |<small>29.7.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Mate Sanikidze vs.''' '''Losene Keita''' |'''Sanikidze''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 66</small> | rowspan="2" |<small>Buchinger</small> |- |''Karlos Vémola vs.'' ''Lucas Alsina'' |''Vémola'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 45 Special | rowspan="2" |<small>28.7.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Jonas Mågård vs.''' '''Felipe Lima''' |'''Lima''' |'''5. kolo -DEC''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Lengál</small> |- |''Robert Bryczek vs.'' ''Samuel Krištofič'' |''Bryczek'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 44 | rowspan="2" |<small>17.6.2023</small> | rowspan="2" |<small>Rudolf Weber-Arena, Oberhausen, Nemecko</small> |'''Pavol Langer vs.''' '''Alexander Poppeck''' |'''Langer''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O dočasný titul 93</small> | rowspan="2" |<small>Paradeiser</small> |- |''Bojan Veličković vs.'' ''Christian Jungwirth'' |''Veličković'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Štvrťfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 43 | rowspan="2" |<small>20.5.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Patrik Kincl vs.''' '''Karlos Vémola 2''' |'''Kincl''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Glismann</small> |- |''David Kozma vs.'' ''Alex Lohoré'' |''Kozma'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Štvrťfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 42 | rowspan="2" |<small>29.4.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Losene Keita vs.''' '''Jakub Tichota''' |'''Keita''' |'''4. kolo - TKO''' |<small>O dočasný titul 66</small> | rowspan="2" |<small>Čepo</small> |- |''Vlasto Čepo vs.'' ''Ion Tuburceanu'' |''Čepo'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 41 | rowspan="2" |<small>15.4.2023</small> | rowspan="2" |<small>Home Credit Arena, Liberec, Česko</small> |'''Jonas Mågård vs.''' '''Gustavo Lopez''' |'''Mågård''' |'''2. kolo - TKO''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Mågård, Strzelczyk</small> |- |''Karlos Vémola vs.'' ''Al Matavao'' |''Vémola'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 40 | rowspan="2" |<small>4.3.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Łukasz Siwiecz''' |'''Kozma''' |'''3. kolo - DEC''' | rowspan="2" |<small>Osemfinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Veličkovič</small> |- |''Samuel Krištofič vs.'' ''Alex Lohoré'' |''Lohoré'' |''3. kolo - DEC'' |- | rowspan="2" |Oktagon 39 | rowspan="2" |<small>11.2.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[BMW Park|Audi Dome]], Mníchov, Nemecko</small> |'''Christian Jungwirth vs. Neves de Oliveira''' |'''Jungwirth''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Keita</small> |- |''Alexander Poppeck vs. Martin Zawada'' |''Poppeck'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 38 | rowspan="2" |<small>30.12.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Filip Macek vs.''' '''Gustavo Lopez''' |'''Lopez''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>O dočasný titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Montagnac</small> |- |''Losene Keita vs.'' ''Milan Paleš'' |''Keita'' |''4. kolo - DEC'' |<small>UNDG pravidlá</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 37 | rowspan="2" |<small>3.12.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Kaik Brito''' |'''Brito''' |'''3. kolo - TKO''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Brito</small> |- |''Mate Sanikidze vs.'' ''Jakub Tichota'' |''Sanikidze'' |''5. kolo - DEC'' |<small>O titul 66</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 36 | rowspan="2" |<small>15.10.2022</small> | rowspan="2" |[[Festhalle Frankfurt|<small>Festhalle</small>]]<small>, Frankfurt, Nemecko</small> |'''Christian Eckerlin vs. Neves de Oliveira 2''' |'''Eckerlin''' |'''4. kolo - SUB''' | | rowspan="2" |<small>Kertész, Jungwirth</small> |- |''Jeremy Kimball vs.'' ''Hatef Moeil'' |''Moeil'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 35 | rowspan="2" |<small>17.9.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[Winning Group Arena]], Brno, Česko</small> |'''Patrik Kincl vs.''' '''Alex Lohoré''' |'''Kincl''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Kincl</small> |- |''Karol Ryšavý vs.'' ''František Fodor'' |''Ryšavý'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 34 | rowspan="2" |<small>23.7.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs. Aleksandar Ilić''' |'''Vémola''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>O titul 93</small> | rowspan="2" |<small>Macek</small> |- |''Mateusz Legierski vs. Matouš Kohout'' |''Legierski'' |''3. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 33 | rowspan="2" |<small>4.6.2022</small> | rowspan="2" |[[Festhalle Frankfurt|<small>Festhalle</small>]]<small>, Frankfurt, Nemecko</small> |'''Ivan Buchinger vs.''' '''Losene Keita''' |'''Keita''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 70</small> | rowspan="2" |<small>Keita</small> |- |''Stephan Pütz vs.'' ''Martin Zawada'' |''Pütz'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG 2 | rowspan="2" |<small>21.5.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Otakar Petřina''' |'''Vémola''' |'''4. kolo - TKO''' |<small>Box</small> | rowspan="2" |<small>Mazúch</small> |- |''Miloš Petrášek vs.'' ''Samuel Krištofič'' |''Remíza'' |''4. kolo - DEC'' |<small>Box</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 32 | rowspan="2" |<small>9.4.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Petr Kníže''' |'''Kozma''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Jungwirth</small> |- |''Václav Mikulášek vs.'' ''Tomáš Meliš'' |''Meliš'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon Prime 5 | rowspan="2" |<small>26.3.2022</small> | rowspan="2" |<small>X-BIONIC® SPHERE, Šamorín, Slovensko</small> |'''Máté Kertész vs.''' '''Bojan Veličković''' |'''Veličković''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Kohout</small> |- |''Karol Ryšavý vs.'' ''Ebrahim Hosseinpour'' |''Ryšavý'' |''3. kolo - KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 31 | rowspan="2" |<small>26.2.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Samuel Krištofič vs.''' '''Patrik Kincl''' |'''Kincl''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Čepo</small> |- |''Ronald Paradeiser vs. Losene Keita'' |''Keita'' |''5. kolo - DEC'' |<small>O dočasný titul 70</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 30 | rowspan="2" |<small>30.12.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Tereza Bledá vs.''' '''Mabelly Lima''' |'''Bledá''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 56 - ženy</small> | rowspan="2" |<small>Peňáz</small> |- |''Matěj Peňáz vs.'' ''Cheick Kone'' |''Peňáz'' |''3. kolo - KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 29 | rowspan="2" |<small>4.12.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Bojan Veličković''' |'''Kozma''' |'''4. kolo - TKO''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Kozma</small> |- |''Karol Ryšavý vs.'' ''Losene Keita'' |''Keita'' |''1. kolo - KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon Prime 4 | rowspan="2" |<small>6.11.2021</small> | rowspan="2" |<small>Enteria arena, Sukova třída, Pardubice, Česko</small> |'''Filip Macek vs.''' '''Jonas Mågård''' |'''Mågård''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Bahník</small> |- |''Lucie Pudilová vs.'' ''Marta Waliczek 2'' |''Pudilová'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 28 | rowspan="2" |<small>25.9.2021</small> | rowspan="2" |<small>O2 Universum, Praha, Česko</small> |'''Viktor Pešta vs.''' '''Stephan Pütz''' |'''Pešta''' |'''3. kolo - TKO''' |<small>O titul 93</small> | rowspan="2" |<small>Kalašnik</small> |- |''Kaik Brito vs.'' ''Peter Kníže'' |''Kníže'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 27 | rowspan="2" |<small>11.9.2021</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Ivan Buchinger vs.''' '''Vojto Barborík''' |'''Buchinger''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 66</small> | rowspan="2" |<small>Buchinger</small> |- |''Máté Kertész vs.'' ''Robert Pukač'' |''Kertész'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 26 | rowspan="2" |<small>24.7.2021</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Samuel Krištofič vs. Marcin Naruszczka''' |'''Krištofič''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O dočasný titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Szabová</small> |- |''Lucie Pudilová vs.'' ''Talita Bernardo'' |''Bernardo'' |''3 kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 25 | rowspan="2" |<small>19.6.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Martin Buday vs.''' '''Kamil Minda''' |'''Buday''' |'''2. kolo - TKO''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" |<small>Fodor</small> |- |''Karol Ryšavý vs.'' ''Marek Bartl'' |''Ryšavý'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 24 | rowspan="2" |<small>29.5.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Leandro Silva''' |'''Kozma''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Kozma</small> |- |''Viktor Pešta vs.'' ''Riccardo Nosiglia'' |''Pešta'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 23 | rowspan="2" |<small>1.5.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Petr Kníže vs.''' '''Andrea Fusi''' |'''Kníže''' |'''1. kolo - SUB''' | | rowspan="2" |<small>Brito</small> |- |''Robert Bryczek vs.'' ''Kaik Brito'' |''Brito'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 22 | rowspan="2" |<small>27.3.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Milan Ďatelinka''' |'''Vémola''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Szabová</small> |- |''Lucie Pudilová vs.'' ''Maiju Suotama'' |''Pudilová'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG | rowspan="2" |<small>27.2.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Michael Krčmář vs.''' '''Milan Paleš''' |'''Paleš''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Pyramída Underground 70</small> | rowspan="2" |<small>Fapšo, Kozubovský</small> |- |''Vladimír Moravčík vs.'' ''Igor Daniš'' |''Moravčík'' |''1. kolo - KO'' |<small>UNDG pravidlá</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 21 | rowspan="2" |<small>30.1.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Ronald Paradeiser vs.''' '''Ivan Buchinger''' |'''Buchinger''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>O titul 70</small> | rowspan="2" |<small>Szabová</small> |- |''Leandro Silva vs.'' ''Alex Lohoré'' |''Silva'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 20 | rowspan="2" |<small>30.12.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Alex Lohoré''' |'''Vémola''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Brichta</small> |- |''Viktor Pešta vs.'' ''Ildemar Alcântara'' |''Pešta'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 19 | rowspan="2" |<small>5.12.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Václav Mikulášek''' |'''Vémola''' |'''1. kolo - SUB''' | | rowspan="2" |<small>Vémola</small> |- |''Lucie Pudilová vs.'' ''Cornelia Holm'' |''Pudilová'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 18 | rowspan="2" |<small>21.11.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Jozef Wittner vs.''' '''Robert Pukač''' |'''Wittner''' |'''3. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Brichta</small> |- |''Leo Brichta vs.'' ''Mateusz Makarowski'' |''Brichta'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 17 | rowspan="2" |<small>17.10.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Máté Kertész 2''' |'''Kozma''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Kalašnik</small> |- |''Karlos Vémola vs.'' ''Thomas Robertsen'' |''Vémola'' |''3. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 16 | rowspan="2" |<small>26.9.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Karol Ryšavý vs.''' '''Ronald Paradeiser''' |'''Paradeiser''' |'''1. kolo - SUB''' | | rowspan="2" |<small>Paradeiser</small> |- |''Gábor Boráros vs.'' ''Tato Primera'' |''Primera'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG Super–Finále | rowspan="2" |<small>4.7.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Lucia Szabová vs.''' '''Tereza Bledá''' |'''Bledá''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Super–Finále UNDG</small> | rowspan="2" | |- |''Ronald Paradeiser vs. Matouš Kohout'' |''Kohout'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Super–Finále UNDG</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #6 | rowspan="2" |<small>20.6.2020</small> | rowspan="2" |<small>Edison Park, Bratislava, Slovensko</small> |'''Samuel Krištofič vs.''' '''Vlasto Čepo''' |'''Čepo''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Finále UNDG 90</small> | rowspan="2" | |- |''Lucia Szabová vs.'' ''Lucia Krajčovič'' |''Szabová'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Finále UNDG 61 - ženy</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #5 | rowspan="2" |<small>13.6.2020</small> | rowspan="2" |<small>Epic, Praha, Česko</small> |'''Leo Brichta vs.''' '''Matouš Kohout''' |'''Brichta''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Finále UNDG 80</small> | rowspan="2" | |- |''Tereza Bledá vs.'' ''Magda Šormová'' |''Bledá'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Finále UNDG 61 - ženy</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #4 | rowspan="2" |<small>6.6.2020</small> | rowspan="2" |<small>Edison Park, Bratislava, Slovensko</small> |'''Samuel Krištofič vs.''' '''Lukáš Eliáš''' |'''Krištofič''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>Semifinále UNDG 90</small> | rowspan="2" | |- |''Vlasto Čepo vs.'' ''Erik Tlkanec'' |''Čepo'' |''1. kolo - TKO'' |<small>Semifinále UNDG 90</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #3 | rowspan="2" |<small>30.5.2020</small> | rowspan="2" |<small>Epic, Praha, Česko</small> |'''Lucie Pudilová vs.''' '''Tereza Bledá''' |'''Bledá''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Semifinále UNDG 61 - ženy</small> | rowspan="2" | |- |''Leo Brichta vs.'' ''Matěj Kozubovský'' |''Brichta'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Semifinále UNDG 80</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #2 | rowspan="2" |<small>23.5.2020</small> | rowspan="2" |<small>Epic, Praha, Česko</small> |'''Marek Bartl vs.''' '''Kamil Cibinski''' |'''Cibinski''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Štvrťfinále UNDG 80</small> | rowspan="2" | |- |''Samuel Krištofič vs.'' ''Jakub Benko'' |''Krištofič'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Štvrťfinále UNDG 90</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #1 | rowspan="2" |<small>16.5.2020</small> | rowspan="2" |<small>Jeremi Sport, Praha, Česko</small> |'''Tomáš Linh Le Sy vs.''' '''Tadeáš Růžička''' |'''Růžička''' |'''2. kolo - KO''' |<small>Štvrťfinále UNDG 70</small> | rowspan="2" | |- |''Leo Brichta vs.'' ''Pavel Šach'' |''Brichta'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Štvrťfinále UNDG 80</small> |- | rowspan="2" |Oktagon Prime 3 | rowspan="2" |<small>15.2.2020</small> | rowspan="2" |<small>X-BIONIC® SPHERE, Šamorín, Slovensko</small> |'''Miroslav Štrbák vs. Mateusz Legierski''' |'''Legierski''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 70</small> | rowspan="2" |<small>Klein</small> |- |''Ľudovít Klein vs.'' ''Lukasz Sajewski'' |''Klein'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 15 | rowspan="2" |<small>9.11.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Attila Végh vs.''' '''Karlos Vémola''' |'''Végh''' |'''1. kolo - KO''' |<small>Zápas storočia</small> | rowspan="2" | |- |''Michal Martínek vs.'' ''Viktor Pešta'' |''Martínek'' |''1. kolo - TKO'' |<small>O titul 120</small> |- | rowspan="2" |Oktagon Prime 2 | rowspan="2" |<small>25.10.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Crow Arena]], Košice, Slovensko</small> |'''Jozef Wittner vs.''' '''Máté Kertész''' |'''Kertész''' |'''1. kolo - TKO''' | | rowspan="2" | |- |''Miroslav Štrbák vs.'' ''Max Lima'' |''Štrbák'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 14 | rowspan="2" |<small>14.9.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Tomáš Deák vs.''' '''Filip Macek''' |'''Deák''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" | |- |''Samuel Krištofič vs.'' ''Robert Pukač'' |''Krištofič'' |''5. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 13 | rowspan="2" |<small>27.7.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs. Henrique Da Silva''' |'''Vémola''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" | |- |''Makhmud Muradov vs. Wendell Marques'' |''Muradov'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 12 | rowspan="2" |<small>8.6.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Attila Végh vs.''' '''Virgil Zwicker''' |'''Zwicker''' |'''1. kolo - KO''' | | rowspan="2" | |- |''Samuel Krištofič vs. Anderson Fala Mansa'' |''Krištofič'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon Prime 1 | rowspan="2" |<small>26.4.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Crow Arena]], Košice, Slovensko</small> |'''Jozef Wittner vs.''' '''Adam Horváth''' |'''Wittner''' |'''2. kolo - TKO''' | | rowspan="2" | |- |''Filip Macek vs.'' ''Dmytro Vlasiuk'' |''Macek'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 11 | rowspan="2" |<small>16.3.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Samuel Krištofič''' |'''Kozma''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" | |- |''Miloš Petrášek vs.'' ''Jeremy Kimball 2'' |''Kimball'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 10 | rowspan="2" |<small>17.11.2018</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Tomáš Deák vs.''' '''Cory Galloway''' |'''Deák''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" | |- |''David Kozma vs.'' ''Gábor Boráros'' |''Kozma'' |''2. kolo - TKO'' |<small>O titul 77</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 9 | rowspan="2" |<small>15.9.2018</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Samuel Krištofič vs. Grzegorz Siwy''' |'''Siwy''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" | |- |''Gábor Boráros vs.'' ''Jaroslav Poborský'' |''Boráros'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 7 | rowspan="2" |<small>28.7.2018</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Michal Martínek vs.''' '''Daniel Dittrich''' |'''Martínek''' |'''3. kolo - TKO''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" | |- |''Miloš Petrášek vs.'' ''Wilian Roberto'' |''Petrášek'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 6 | rowspan="2" |<small>26.5.2018</small> | rowspan="2" |<small>[[Steel Aréna]], Košice, Slovensko</small> |'''Samuel Krištofič vs. Ondřej Raška''' |'''Krištofič''' |'''1. kolo - TKO''' | | rowspan="2" | |- |''Gábor Boráros vs.'' ''Fernando Gonzalez'' |''Gonzalez'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 5 | rowspan="2" |<small>17.3.2018</small> | rowspan="2" |<small>RT Torax Arena, Ostrava, Česko</small> |'''Matěj Kuzník vs.''' '''Ľudovít Klein''' |'''Klein''' |'''4. kolo - TKO''' | | rowspan="2" | |- |''Gábor Boráros vs.'' ''Mariusz Radziszewski'' |''Boráros'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 4 | rowspan="2" |<small>12.11.2017</small> | rowspan="2" |<small>[[Inter hala Pasienky|HANT Aréna]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Samuel Krištofič vs. Radovan Úškrt''' |'''Krištofič''' |'''3. kolo - SUB''' |<small>O titul Výzvy 2</small> | rowspan="2" | |- |''Atilla Végh vs.'' ''Travis Fulton'' |''Végh'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 3 | rowspan="2" |<small>29.7.2017</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Attila Végh vs.''' '''Paul Byrne''' |'''Végh''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" | |- |''Gábor Boráros vs.'' ''Mohamed Sayah'' |''Sayah'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 2 | rowspan="2" |<small>7.4.2017</small> | rowspan="2" |<small>[[Inter hala Pasienky|HANT Aréna]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Gábor Boráros vs.''' '''Roland Čambal''' |'''Boráros''' |'''1. kolo - KO''' | | rowspan="2" | |- |''Ilja Škondrič vs.'' ''Vít Mrákota'' |''Škondrič'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 1 | rowspan="2" |<small>10.12.2016</small> | rowspan="2" |<small>Športová hala Královka, Praha, Česko</small> |'''Gábor Boráros vs.''' '''Jakub Běle''' |'''Boráros''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>O titul Výzvy 1</small> | rowspan="2" | |- |''Jaroslav Poborský vs.'' ''Tomáš Lejsek'' |''Remíza'' |''3. kolo - DEC'' | |} == Váhové kategórie / Šampióni == {| class="wikitable" |+<big>Muži</big> !Váhová kategória !Šampión !Skóre OKT !Obhájil !Doč. titul !Nasledujúci zápas !Predošlí šampióni |- |''<small>Mušia váha (56.7)</small>'' | {{KAZ}} Zhalgas Zhumagulov | <small>3 – 0</small> | <small>1</small> | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>Garcia, Creasey, Adamia</small> |- |''<small>Bantamová váha (61.2)</small>'' | {{BRA}} Igor Severino | <small>2 – 0</small> | <small>0</small> | <small>-</small> |<small>Severino vs. Zhumagulov</small> |<small>Deák, Mågård, Lopez (d), Lima</small> |- |''<small>Perová váha (65.8)</small>'' | {{AUT}} Mago Machaev | <small>4 – 1</small> | <small>0</small> | <small>-</small> | <small>-</small> |<small>Buchinger, Sanikidze, Keita</small> |- |''<small>Ľahká váha (70.3)</small>'' | {{POL}} Mateusz Legierski |<small>10 – 1</small> | <small>0</small> | <small>-</small> | <small>Legierski vs. Aksu</small> |<small>Legierski, Buchinger, Paradeiser, Keita</small> |- |''<small>Welterová váha (77.1)</small>'' | {{BRA}} Kaik Brito | <small>6 – 2</small> | <small>0</small> | <small>-</small> |<small>Brito vs. Gogoladze</small> |<small>Kozma, Brito, Surdu</small> |- |''<small>Stredná váha (83.9)</small>'' |<small>{{TUR}}</small> Kerim Engizek |<small>6 - 1</small> | <small>0</small> | {{UZB}} [[Machmud Muradov|Makhmud Muradov]] | <small>Engizek vs. Jotko 2</small> |<small>Vémola, Krištofič (d), Wawrzyniak (d), Kincl</small> |- |''<small>Poloťažká váha (93.0)</small>'' | rowspan="2" |{{IRL}} Will Fleury | rowspan="2" |<small>5 - 0</small> |<small>0</small> | <small>-</small> | <small>-</small> |<small>Pešta, Langer (d), Vémola</small> |- |''<small>Ťažká váha (120.2)</small>'' | <small>1</small> | <small>-</small> | <small>Fleury vs. Aras</small> |<small>Martínek, Buday, Moeil</small> |} {| class="wikitable" |+<big>Ženy</big> !Váhová kategória !Šampión !Skóre OKT !Obhájila !Doč. titul !Nasledujúci zápas !Predošlí šampióni |- |''<small>Slámová váha (52.2)</small>'' | <small>{{USA}}</small> Mallory Martin | <small>4 - 1</small> | <small>1</small> | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>Dalisda</small> |- |''<small>Mušia váha (56.7)</small>'' | {{SVK}} Lucia Szabová | <small>10 - 0</small> | <small>0</small> | <small>-</small> | <small>-</small> |<small>Bledá</small> |- |''<small>Bantamová váha (61.2)</small>'' | {{SVK}} Lucia Szabová | <small>10 - 0</small> | <small>0</small> | <small>-</small> | <small>Szabová vs. Pudilová</small> | <small>Bolander</small> |} == História šampiónov == === Ťažká váha (HW) === ''120.2 kg (265 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{CZE}} Michal Martínek <small>vs. Daniel Dittrich</small> |Oktagon 7 <small>Praha, Česko</small> |28. júl 2018 |768 dní |<small>1. vs. Viktor Pešta na turnaji Oktagon 15, 29. novembra 2019</small> |- ! colspan="6" |''Martínek uvoľnil titul 3. septembra 2020, keď podpísal zmluvu s [[Zmiešané bojové umenia|Absolute Championship Akhmat]].'' |- !2 |{{SVK}} [[Martin Buday]] <small>vs. Kamil Minda</small> |Oktagon 25 <small>Brno, Česko</small> |19. jún 2021 |115 dní | |- ! colspan="6" |''Buday uvoľnil titul 12. októbra 2021, keď podpísal zmluvu s [[Ultimate Fighting Championship]].'' |- !3 |{{GER}} Hatef Moeil <small>vs. Lazar Todev</small> |Oktagon 49 <small>Kolín nad Rýnom, Nemecko</small> |18. november 2023 |395 dní | |- ! colspan="6" |''Moeil bol kvôli rôznym incidentom zbavený'' ''titulu a prepustený 17. decembra 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oktagon MMA Strips Hatef Moeil, Part Ways With The Heavyweight | url = https://cagesidepress.com/2024/12/19/oktagon-mma-strips-hatef-moeil-part-ways-with-the-heavyweight/ | dátum vydania = 2024-12-19 | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = en-US | meno = Patrick | priezvisko = McCorry}}</ref>'' |- !4 |{{IRL}} Will Fleury <small>vs. Lazar Todev</small> |Oktagon 68 <small>Frankfurt, Nemecko</small> |8. marec 2025 |414 dní (úradujúci) |<small>1. vs. [[Martin Buday]] na turnaji Oktagon 81, 28. decembra 2025</small> |} === Poloťažká váha (LHW) === ''93 kg (205 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{CZE}} Viktor Pešta <small>vs. Stephan Pütz</small> |Oktagon 28 <small>Praha, Česko</small> |25. september 2021 |178 dní | |- ! colspan="6" |''Pešta uvoľnil titul 22. marca 2022, keď podpísal zmluvu s [[Professional Fighters League]].'' |- !2 |{{CZE}} [[Karlos Vémola]] <small>vs. Aleksandar Ilić</small> |Oktagon 34 <small>Praha, Česko</small> |23. jún 2022 |890 dní |<small>1. vs. dočasný šampión Pavol Langer na turnaji Oktagon 47, 7. októbra 2023<br/></small><small>2. vs. [[Attila Végh]] na turnaji Oktagon 58, 8. júna 2024</small> |- !– |{{SVK}} Pavol Langer <small>vs. Alexander Poppeck o dočasný titul</small> |Oktagon 44 <small>Oberhausen, Nemecko</small> |17. jún 2023 |– | |- !3 |{{IRL}} Will Fleury <small>vs. Karlos Vémola</small> |Oktagon 65 <small>Praha, Česko</small> |29. december 2024 |483 dní (úradujúci) | |} === Stredná váha (MW) === ''83.9 kg (185 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{CZE}} [[Karlos Vémola]] <small>vs. Alex Lohoré</small> |Oktagon 20 <small>Brno, Česko</small> |30. december 2020 |86 dní | |- ! colspan="6" |''Vémola bol zbavený titulu 26. marca 2021 po tom, čo'' ''nespravil váhu na obhajobu titulu proti Milanovi Ďatelinkovi na Oktagone 22.'' |- !– |{{SVK}} [[Samuel Krištofič]] <small>vs. Marcin Naruszczka o dočasný titul</small> |Oktagon 26 <small>Praha, Česko</small> |24. júl 2021 |– | |- !2 |{{CZE}} [[Patrik Kincl]] <small>vs. Samuel Krištofič</small> |Oktagon 31 <small>Praha, Česko</small> |26. február 2022 |957 dní |<small>1. vs. Alex Lohoré na turnaji Oktagon 35, 17. septembra 2022</small><br/><small>2. vs. [[Karlos Vémola]] na turnaji Oktagon 43, 20. mája 2023</small><br/><small>3. vs. dočasný šampión Piotr Wawrzyniak na turnaji Oktagon 54, 2. marca 2024</small> |- !– |{{POL}} Piotr Wawrzyniak <small>vs. Vlasto Čepo o dočasný titul</small> |Oktagon 51 <small>Praha, Česko</small> |29. december 2023 |– | |- !3 |{{TUR}} Kerim Engizek <small>vs. Patrik Kincl</small> |Oktagon 62 <small>Frankfurt, Nemecko</small> |10. október 2024 |563 dní (úradujúci) | |- !– |{{UZB}} [[Machmud Muradov|Makhmud Muradov]] <small>vs. Patrik Kincl o dočasný titul</small> |Oktagon 72 <small>Praha, Česko</small> |14. jún 2025 |316 dní (úradujúci) | |} === Welterová váha (WW) === ''77.1 kg (170 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{CZE}} [[David Kozma]] <small>vs. Gábor Borároš</small> |Oktagon 10 <small>Praha, Česko</small> |17. november 2018 |1477 dní |<small>1. vs. Samuel Krištofič na turnaji Oktagon 11, 16. marca 2019</small><br/><small>2. vs. Máté Kertész na turnaji Oktagon 17, 17. októbra 2020</small><br/><small>3. vs. Leandro Silva na turnaji Oktagon 24, 29. mája 2021</small><br/><small>4. vs. Bojan Veličković na turnaji Oktagon 29, 4. decembra 2021</small><br/><small>5. vs. Petr Kníže na turnaji Oktagon 32, 9. apíla 2022</small> |- !2 |{{BRA}} Kaik Brito <small>vs. David Kozma</small> |Oktagon 37 <small>Ostrava, Česko</small> |3. december 2022 |173 dní | |- ! colspan="6" |''Brito uvoľnil titul 25. mája 2023, keď sa zúčastnil v súťaži [[Dana White's Contender Series]].'' |- !3 |{{MDA}} Ion Surdu <small>vs. Kaik Brito</small> |Oktagon 64 <small>Mníchov, Nemecko</small> |7. december 2024 |321 dní | |- ! colspan="6" |''Surdu bol zbavený titulu 31. októbra 2025 po tom, čo'' ''nespravil váhu na obhajobu titulu proti'' ''Andrejovi Kalašnikovi na Oktagone 79.'' |- !4 |{{BRA}} Kaik Brito <small>vs. Ronald Paradeiser</small> |Oktagon 84 <small>Ostrava, Česko</small> |14. február 2026 |71 dní (uradujúci) | |} === Ľahká váha (LW) === ''70.3 kg (155 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{POL}} Mateusz Legierski <small>vs. Miroslav Štrbák</small> |Oktagon Prime 3 <small>Šamorín, Slovensko</small> |25. február 2020 |100 dní | |- ! colspan="6" |''Legierski uvoľnil titul 25. mája 2020, keď podpísal zmluvu s [[Konfrontacja Sztuk Walki]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KSW Signs Undefeated Oktagon MMA Lightweight Champion Mateusz Legierski | url = https://www.sherdog.com/news/news/KSW-Signs-Undefeated-Oktagon-MMA-Lightweight-Champion-Mateusz-Legierski-173048 | vydavateľ = Sherdog | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = en | priezvisko = Sherdog.com}}</ref>'' |- !2 |{{SVK}} Ivan Buchinger <small>vs. Ronald Paradeiser</small> |Oktagon 21 <small>Brno, Česko</small> |30. január 2021 |490 dní | |- !– |{{BEL}} [[Losene Keita]] <small>vs. Ronald Paradeiser o dočasný titul</small> |Oktagon 31 <small>Praha, Čekso</small> |26. február 2022 |– | |- !3 |{{BEL}} [[Losene Keita]] <small>vs. Ivan Buchinger</small> |Oktagon 33 <small>Frankfurt, Nemecko</small> |4. jún 2022 |501 dní | |- ! colspan="6" |''Keita oficiálne uvoľnil titul 18. októbra 2023, keď prestúpil do perovej váhy a'' ''bol vyzývateľom o titul.'' |- !4 |{{SVK}} Ronald Paradeiser <small>vs. Ivan Buchinger</small> |Oktagon 50 <small>Ostrava, Česko</small> |9. december 2023 |386 dní | |- !5 |{{BEL}} [[Losene Keita]] <small>vs. Ronald Paradeiser</small> |Oktagon 65 <small>Praha, Česko</small> |29. december 2024 |229 dní | |- ! colspan="6" |''Keita uvoľnil titul 15. augusta 2025, keď podpísal zmluvu s'' ''[[Ultimate Fighting Championship]].''<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UFC signs OKTAGON champion Losene Keita | url = https://mmajunkie.usatoday.com/story/sports/pfl/2025/08/15/ufc-losene-keita-signing-announcement-oktagon/85682764007/ | vydavateľ = MMA Junkie | dátum prístupu = 2025-08-16 | jazyk = en-US | meno = Nolan | priezvisko = King}}</ref> |- !6 |{{POL}} Mateusz Legierski <small>vs. Attila Korkmaz</small> |Oktagon 80 <small>Mníchov, Nemecko</small> |22. november 2025 |155 dní (uradujúci) | |} === Perová váha (FW) === ''65.8 kg (145 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{SVK}} Ivan Buchinger <small>vs. Vojto Barborík</small> |Oktagon 27 <small>Bratislava, Česko</small> |9. november 2021 |317 dní | |- ! colspan="6" |''Buchinger 22. septembra 2022 oficiálne uvoľnil titul z dôvodu zranenia.'' |- !2 |{{GEO}} Mate Sanikidze <small>vs Jakub Tichota</small> |Oktagon 37 <small>Ostrava, Česko</small> |3. december 2022 |238 dní |<small>1. vs. dočasný šampión Losene Keita na turnaji Oktagon 45, 29. júla 2023</small> |- !– |{{BEL}} [[Losene Keita]] <small>vs. Jakub Tichota o dočasný titul</small> |Oktagon 42 <small>Bratislava, Slovensko</small> |29. apríl 2023 |– | |- ! colspan="6" |''Sanikidze uvoľnil titul 11. októbra 2023, keď prestúpil do bantamovej váhy.'' |- !3 |{{BEL}} [[Losene Keita]] <small>vs. Niko Samsonidse</small> |Oktagon 50 <small>Ostrava, Česko</small> |9. december 2023 |615 dní | |- ! colspan="6" |''Keita uvoľnil titul 15. augusta 2025, keď podpísal zmluvu s'' ''[[Ultimate Fighting Championship]].''<ref name=":0" /> |- !4 |{{AUT}} Mago Machaev <small>vs. Niko Samsonidse</small> |Oktagon 83 <small>Stuttgart, Nemecko</small> |31. január 2026 |85 dní (úradujúci) | |} === Bantamová váha (BW) === ''61.2 kg (135 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{SVK}} Tomáš Deák <small>vs. Filip Macek</small> |Oktagon 14 <small>Bratislava, Slovensko</small> |14. september 2019 |391 dní | |- ! colspan="6" |''Deák uvoľnil titul 9. októbra 2020, keď podpísal zmluvu s [[Zmiešané bojové umenia|Absolute Championship Akhmat]].'' |- !2 |{{DEN}} Jonas Mågård <small>vs Filip Macek</small> |Oktagon Prime 4 <small>Pardubice, Česko</small> |6. november 2021 |265 dní |<small>1. vs. dočasný šampión Gustavo Lopez na turnaji Oktagon 41, 15. apríla 2023</small> |- !– |{{USA}} Gustavo Lopez <small>vs. Filip Macek o dočasný titul</small> |Oktagon 38 <small>Praha, Česko</small> |30. december 2022 |– | |- !3 |{{BRA}} Felipe Lima <small>vs. Jonas Mågård</small> |Oktagon 45 <small>Praha, Česko</small> |29. júl 2023 |364 dní | |- ! colspan="6" |''Lima uvoľnil titul 17. júna 2024, keď podpísal zmluvu s'' ''[[Ultimate Fighting Championship]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oktagon Champ Felipe Lima Steps In Against Muhammad Naimov at UFC Saudi Arabia | url = https://cagesidepress.com/2024/06/17/oktagon-champ-felipe-lima-muhammad-naimov-ufc-saudi-arabia/ | dátum vydania = 2024-06-17 | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = en-US | meno = Jay | priezvisko = Anderson}}</ref>'' |- !4 |{{BRA}} Igor Severino <small>vs. Khurshed Kakhorov</small> |Oktagon 85 <small>Hamburg, Nemecko</small> |7. marec 2026 |50 dní (uradujúci) | |} === Mušia váha (FLW) === ''56.7 kg (125 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{USA}} Elias Garcia <small>vs. Aaron Aby</small> |Oktagon 48 <small>Manchester, Anglicko</small> |4. november 2023 |138 dní | |- ! colspan="6" |''Garciovi bol 21. marca 2024 odobratý titul, pretože opakovane odmietal zápasiť.'' |- !2 |{{ENG}} Sam Creasey <small>vs Aaron Aby</small> |Oktagon 56 <small>Birmingham, Anglicko</small> |20. apríl 2024 |308 dní | |- !3 |{{GEO}} Beno Adamia <small>vs. Sam Creasey</small> |Oktagon 67 <small>Třinec, Česko</small> |22. február 2025 |125 dní | |- ! colspan="6" |''Adamia bol zbavený titulu 27. júla 2025 po tom, čo'' ''nespravil váhu na obhajobu titulu proti'' ''Zhalgasovi Zhumagulovi na Oktagone 73.'' |- !4 |{{KAZ}} Zhalgas Zhumagulov <small>vs. Beno Adamia</small> |Oktagon 73 <small>Hamburg, Nemecko</small> |28. jún 2025 |302 dní (úradujúci) |<small>1. vs. David Dvořák na turnaji Oktagon 81, 16. decembra 2025</small> |} === Ženská bantamová váha (W-BW) === ''61.2'' ''kg (135 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{NOR}} Cecilie Bolander <small>vs. Lucie Pudilová</small> |Oktagon 65 <small>Praha, Česko</small> |29. december 2024 |223 dní | |- !2 |{{SVK}} Lucia Szabová <small>vs. Cecilie Bolander</small> |Oktagon 74 <small>Praha, Česko</small> |9. august 2025 |260 dní (úradujúci) | |} === Ženská mušia váha (W-FLW) === ''56.7'' ''kg (125 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{CZE}} Tereza Bledá <small>vs. Mabelly Lima</small> |Oktagon 30 <small>Praha, Česko</small> |30. december 2021 |306 dní | |- ! colspan="6" |''Bledá uvoľnila titul 11. októbra 2022, keď podpísala zmluvu s [[Ultimate Fighting Championship]].'' |- !2 |{{SVK}} Lucia Szabová <small>vs. Leidiane Fernandes</small> |Oktagon 87 <small>Liberec, Česko</small> |25. apríl 2026 |1 deň (uradujúci) | |} === Ženská slámová váha (W-SW) === ''52.2'' ''kg (115 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{GER}} Katharina Dalisda <small>vs. Jacinta Austin</small> |Oktagon 46 <small>Frankfurt, Nemecko</small> |16. september 2023 |390 dní |<small>1. vs. Eva Dourthe na turnaji Oktagon 53, 11. februára 2024</small> |- !2 |{{USA}} Mallory Martin <small>vs. Katharina Dalisda</small> |Oktagon 62 <small>Frankfurt, Nemecko</small> |10. október 2024 |563 dní (úradujúci) |<small>1. vs. Eva Dourthe na turnaji Oktagon 70, 26. apríla 2025</small> |} == Tipsport Gamechanger 2023 == {{Play-off16+info|RD1-team1=Łukasz Siwiec|RD1-seed1={{POL}}|RD1-seed2={{CZE}}|RD1-team2='''David Kozma'''|RD1-score1=3|RD1-score2='''SD'''|RD1-info1=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info2=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info3=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info4=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info5=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info6=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info7=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info8=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-team4='''Alex Lohoré'''|RD1-team3=Samuel Krištofič|RD1-team6=Ion Surdu|RD1-team5='''Bojan Veličković'''|RD1-team8=Tato Primera|RD1-team7='''Christian Jungwirth'''|RD1-team10='''Marcel Grabinski'''|RD1-team9=Máté Kertész|RD1-team12='''Andreas Michailidis'''|RD1-team11=Leandro Silva|RD1-team14='''Melvin van Suijdam'''|RD1-team13=Radovan Úškrt|RD1-team16=Andrej Kalašník|RD1-team15='''Louis Glismann'''|RD1-score3=3|RD1-score4='''UD'''|RD1-score5='''SUB'''|RD1-score6=1|RD1-score7=3|RD1-score8='''UD'''|RD1-score9=1|RD1-score10='''KO'''|RD1-score11=3|RD1-score12='''UD'''|RD1-score13=3|RD1-score14='''UD'''|RD1-score15='''UD'''|RD1-score16=3|RD1-seed3={{SVK}}|RD1-seed4={{FRA}}|RD1-seed5={{SRB}}|RD1-seed6={{MDA}}|RD1-seed7={{GER}}|RD1-seed8={{ESP}}|RD1-seed9={{HUN}}|RD1-seed10={{GER}}|RD1-seed11={{BRA}}|RD1-seed12={{GRE}}|RD1-seed13={{SVK}}|RD1-seed14={{NED}}|RD1-seed15={{DEN}}|RD1-seed16={{CZE}}|RD2-team2=Alex Lohoré|RD2-team1='''David Kozma'''|RD2-team4=Christian Jungwirth|RD2-team3='''Bojan Veličković'''|RD2-team6='''Andreas Michailidis'''|RD2-team5=Marcel Grabinski|RD2-team8='''Louis Glismann'''|RD2-team7=Melvin van Suijdam|RD2-info1=Oktagon 43 – 20.05.2023|RD2-info2=Oktagon 44 – 17.06.2023|RD2-info3=Oktagon 44 – 17.06.2023|RD2-info4=Oktagon 43 – 20.05.2023|RD2-seed1={{CZE}}|RD2-seed2={{FRA}}|RD2-seed3={{SRB}}|RD2-seed4={{GER}}|RD2-seed5={{GER}}|RD2-seed6={{GRE}}|RD2-seed7={{NED}}|RD2-seed8={{DEN}}|RD2-score1='''UD'''|RD2-score2=3|RD2-score3='''UD'''|RD2-score4=3|RD2-score5=2|RD2-score6='''SUB'''|RD2-score7=1|RD2-score8='''SUB'''|RD3-info1=Oktagon 46 – 16.09.2023|RD3-info2=Oktagon 46 – 16.09.2023|RD3-seed1={{CZE}}|RD3-seed2={{SRB}}|RD3-seed3={{GRE}}|RD3-seed4={{DEN}}|RD3-team2='''Bojan Veličković'''|RD3-team1=David Kozma|RD3-team4=Louis Glismann|RD3-team3='''Andreas Michailidis'''|RD3-score1=1|RD3-score2='''KO'''|RD3-score3='''KO'''|RD3-score4=1|RD4-info1=Oktagon 51 – 29.12.2023|RD4-seed1={{SRB}}|RD4-seed2={{GRE}}|RD4-score2=3|RD4-score1='''SUB'''|RD4-team2=Andreas Michailidis|RD4-team1='''Bojan Veličković'''}} == Tipsport Gamechanger 2024 == {{Play-off16+info|RD1-info1=Oktagon 56 – 20.04.2024|RD1-info2=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-info3=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-info4=Oktagon 57 – 04.05.2024|RD1-info5=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-info6=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-info7=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-info8=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-seed1={{ENG}}|RD1-seed2={{SWE}}|RD1-seed3={{POL}}|RD1-seed4={{CZE}}|RD1-seed5={{GER}}|RD1-seed6={{SRB}}|RD1-seed7={{BEL}}|RD1-seed8={{NED}}|RD1-seed10={{ESP}}|RD1-seed9={{GER}}|RD1-seed12={{AUT}}|RD1-seed11={{FIN}}|RD1-seed13={{SVK}}|RD1-seed14={{TUR}}|RD1-seed15={{CZE}}|RD1-seed16={{AUT}}|RD1-team2=Sahil Siraj|RD1-team1='''Akonne Wanliss'''|RD1-team4=Matouš Kohout|RD1-team3='''Mateusz Legierski'''|RD1-team6='''Predrag Bogdanović'''|RD1-team5=Hafeni Nafuka|RD1-team8=Agy Sardari|RD1-team7='''Losene Keita'''|RD1-team10='''Acoidan Duque'''|RD1-team9=Mohamed Grabinski|RD1-team12='''Mochamed Machaev'''|RD1-team11=Makwan Amirkhani|RD1-team14=Attila Korkmaz|RD1-team13='''Ronald Paradeiser'''|RD1-team16='''Daniel Torres'''|RD1-team15=Vladimír Lengál|RD1-score1='''KO'''|RD1-score2=1|RD1-score3='''SUB'''|RD1-score4=1|RD1-score6='''UD'''|RD1-score5=3|RD1-score7=3|RD1-score8='''UD'''|RD1-score9=3|RD1-score10='''UD'''|RD1-score11=3|RD1-score13='''SD'''|RD1-score14=3|RD1-score12='''UD'''|RD1-score15=3|RD1-score16='''UD'''|RD2-info1=Oktagon 58 - 08.06.2024|RD2-info2=Oktagon 59 - 20.07.2024|RD2-info3=Oktagon 58 - 08.06.2024|RD2-info4=Oktagon 59 - 20.07.2024|RD2-seed1={{ENG}}|RD2-seed2={{POL}}|RD2-seed3={{SRB}}|RD2-seed4={{BEL}}|RD2-seed5={{ESP}}|RD2-seed6={{AUT}}|RD2-seed7={{SVK}}|RD2-seed8={{AUT}}|RD2-team2='''Mateusz Legierski'''|RD2-team1=Akonne Wanliss|RD2-team4='''Losene Keita'''|RD2-team3=Predrag Bogdanović|RD2-team6=Mochamed Machaev|RD2-team5='''Acoidan Duque'''|RD2-team8=Daniel Torres|RD2-team7='''Ronald Paradeiser'''|RD2-score1=3|RD2-score2='''UD'''|RD2-score3=2|RD2-score4='''TKO'''|RD2-score5='''UD'''|RD2-score6=3|RD2-score7='''UD'''|RD2-score8=3|RD3-info1=Oktagon 61 – 21.09.2023|RD3-info2=Oktagon 61 – 21.09.2023|RD3-seed1={{POL}}|RD3-seed2={{BEL}}|RD3-seed3={{ESP}}|RD3-seed4={{SVK}}|RD3-team2='''Losene Keita'''|RD3-team1=Mateusz Legierski|RD3-team4='''Ronald Paradeiser'''|RD3-team3=Acoidan Duque|RD3-score1=3|RD3-score2='''UD'''|RD3-score3=1|RD3-score4='''TKO'''|RD4-info1=Oktagon 65 – 29.12.2024|RD4-seed1={{BEL}}|RD4-seed2={{SVK}}|RD4-team1='''Losene Keita'''|RD4-team2=Ronald Paradeiser|RD4-score1='''TKO'''|RD4-score2=2}} == Tipsport Gamechanger 2025 == {{Play-off16+info|RD1-info1=Oktagon 66 – 01.02.2025|RD1-info2=Oktagon 67 – 22.02.2025|RD1-info3=Oktagon 70 – 26.04.2025|RD1-info4=Oktagon 67 – 22.02.2025|RD1-info5=Oktagon 66 – 01.02.2025|RD1-info6=Oktagon 70 – 26.04.2025|RD1-info8=Oktagon 70 – 26.04.2025|RD1-info7=Oktagon 70 – 26.04.2025|RD1-seed1={{TUR}}|RD1-seed2={{POL}}|RD1-seed3={{CZE}}|RD1-seed5={{SVK}}|RD1-seed4={{ENG}}|RD1-seed6={{CZE}}|RD1-seed7={{GRE}}|RD1-seed8={{ZAF}}|RD1-seed10={{GER}}|RD1-seed9={{CZE}}|RD1-seed11={{POL}}|RD1-seed13={{SVK}}|RD1-seed14={{AUT}}|RD1-seed15={{MDA}}|RD1-seed16={{POL}}|RD1-seed12={{SVK}}|RD1-team2=Kamil Oniszczuk|RD1-team1='''Kerim Engizek'''|RD1-team4='''Mick Stanton'''|RD1-team3=Miloš Petrášek|RD1-team6='''Dominik Humburger'''|RD1-team8='''Mark Hulme'''|RD1-team5=Samuel Krištofič|RD1-team7=Andreas Michailidis|RD1-team10=David Zawada|RD1-team9='''Matěj Peňáz'''|RD1-team12=Marek Mazúch|RD1-team11='''Piotr Wawrzyniak'''|RD1-team14=Erhan Kartal|RD1-team13='''Vlasto Čepo'''|RD1-team16='''Krzysztof Jotko'''|RD1-team15=Ion Surdu|RD1-score1='''UD'''|RD1-score2=3|RD1-score15=3|RD1-score16='''UD'''|RD2-seed1={{TUR}}|RD2-seed8={{POL}}|RD2-team8='''Krzysztof Jotko'''|RD2-team1='''Kerim Engizek'''|RD1-score3=3|RD1-score4='''UD'''|RD1-score5=2|RD1-score6='''TKO'''|RD1-score7=1|RD1-score8='''SUB'''|RD1-score9='''TKO'''|RD1-score10=1|RD1-score11='''KO'''|RD1-score12=1|RD1-score14=1|RD1-score13='''KO'''|RD2-team2=Mick Stanton|RD2-score1='''TKO'''|RD2-score2=1|RD2-seed2={{ENG}}|RD2-seed3={{CZE}}|RD2-team4=Mark Hulme|RD2-team3='''Dominik Humburger'''|RD2-score3='''TKO'''|RD2-score4=2|RD2-seed4={{ZAF}}|RD2-seed5={{GER}}|RD2-team6=Piotr Wawrzyniak|RD2-team5='''Hojat Khajevand'''|RD2-score5='''UD'''|RD2-score6=3|RD2-seed6={{POL}}|RD2-seed7={{SVK}}|RD2-team7=Marek Mazúch|RD2-score7=2|RD2-score8='''TKO'''|RD3-seed4={{POL}}|RD3-score4='''UD'''|RD3-score3=3|RD3-team3=Hojat Khajevand|RD3-team4='''Krzysztof Jotko'''|RD3-seed3={{GER}}|RD3-seed2={{CZE}}|RD3-score2=3|RD3-score1='''UD'''|RD3-team1='''Kerim Engizek'''|RD3-team2=Dominik Humburger|RD3-seed1={{TUR}}|RD4-info1=Oktagon 82 – 17.01.2026|RD4-seed1={{TUR}}|RD4-team2='''Krzysztof Jotko'''|RD4-team1=Kerim Engizek|RD4-score1=1|RD4-score2='''SUB'''|RD4-seed2='''{{POL}}'''|RD2-info1=Oktagon 74 – 09.08.2025|RD2-info3=Oktagon 74 – 09.08.2025|RD2-info2=Oktagon 74 – 09.08.2025|RD2-info4=Oktagon 74 – 09.08.2025|RD3-info2=Oktagon 77 – 04.10.2025|RD3-info1=Oktagon 77 – 04.10.2025}} == Oktagon MMA Hall of Fame == Organizácia na turnaji Oktagon 58 v pražskom Edene uviedla do novootvorenej siene slávy dve veľké osobnosti česko-slovenskej bojovej scény. Sú nimi slovenský „krstný otec MMA“ a zakladateľ OFA Gymu Ilja Škondrič, a český priekopník bojových športov a tréner Hanuman Gymu Petr Macháček. Obaja muži majú za sebou bohatú kariéru, počas ktorej priviedli k bojovým umeniam stovky mladých ľudí, boli trénermi mnohých európskych a svetových šampiónov, prispeli k rozvoju podmienok pre bojové športy a tak svojou tvrdou a vytrvalou prácou postavili v našich krajinách základy k modernému MMA. Ďalším členom Siene slávy sa na rekordnom turnaji Oktagon 62 na Frankfurtskom futbalovom štadióne stal Stephan Pütz. Svoju kariéru ukončil s obdivuhodným skóre 22-5, v ktorom nájdeme skalpy viacerých svetových bojovníkoch ako Marcin Tybura, David Zawada či Viktor Nemkov. V čase najväčšej slávy držal opasky v prestížnych organizáciách M1 Challenge alebo GMC, v ktorých má dovedna 9 titulových zápasov a to dokonca v dvoch váhových kategóriách. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Šport}} * [https://oktagonmma.cz/ Oficiálna stránka] [[Kategória:Športové organizácie]] [[Kategória:Organizácie v Česku]] [[Kategória:Zmiešané bojové umenia]] s5fmdj4zyk22r0nee0mqi97x9pqakin Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality 10 653292 8219037 8218425 2026-05-24T15:50:51Z OJJ 116711 * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|24|1945|02|18 | osoba = [[Ján Plachetka]] | popis = slovenský šachista}} 8219037 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS v ľadovom hokeji]] * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | 2026 Cannes Film Festival 01.jpg | popis = [[Festival de Cannes]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-17 | pre epidémiu [[Choroba vyvolaná vírusom Ebola|eboly]] v [[Konžská demokratická republika|Kongu]] a [[Uganda|Ugande]] vyhlásila [[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]] medzinárodný stav núdze v oblasti verejného zdravia. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V provincii Južné Kivu na východe Konga potvrdili u pacienta prípad eboly, na výsledky ďalšieho čakajú. - Správy STVR | url = https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/v-provincii-juzne-kivu-na-vychode-konga-potvrdili-u-pacienta-pripad-eboly-na-vysledky-dalsieho-cakaju/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-17 | finále [[Eurovision Song Contest 2026]] vo [[Viedeň|Viedni]] vyhrala bulharská speváčka [[Dara (speváčka)|Dara]] s piesňou „[[Bangaranga]]“, čo je prvou [[bulharsko]]u výhrou Eurovision Song Contest. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA wins the Eurovision Song Contest 2026 for Bulgaria | url = https://www.eurovision.com/stories/dara-wins-the-eurovision-song-contest-2026-for-bulgaria/ | vydavateľ = Eurovision Song Contest | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = en}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-12 | vo [[Francúzsko|francúzskom]] meste [[Cannes]] sa začal 79. ročník prestížneho [[Festival de Cannes|filmového festivalu]], ktorý pod vedením predsedu poroty Paka Čchan-uka potrvá do [[23. máj|23. mája]] 2026. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Manon de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Festival Cannes 2026: Najnovšie informácie a správy z 79. ročníka | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/guides/291633-festival-cannes-2026-najnovsie-informacie-a-spravy-o-79-rocniku | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2023-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-09 | pasažieri z holandskej výletnej lode ''MV Hondius'' boli umiestnení do karantény na [[Tenerife]] po vypuknutí [[hantavírusový pľúcny syndróm|hantavírusového pľúcneho syndrómu]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Výletná loď s nebezpečným hantavírusom dorazila na Tenerife | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/svet/c/spanielska-ministerka-predstavila-plan-pre-cestujucich-z-lode-na-ktorej-sa-rozsiril-hantavirus | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-09 | dátum prístupu = 2026-05-22}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-09 | [[Maďarsko|maďarským]] [[Predseda vlády|premiérom]] sa stal [[Péter Magyar]]. | zdroj = {{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Novým premiérom Maďarska sa stal Péter Magyar | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/806359-zacala-sa-ustanovujuca-schodza-madarskeho-parlamentu-magyara-zvolia-za-premiera/ | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-09 | dátum prístupu = 2026-05-16 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-06 | [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severná Kórea]] zmenila ústavu vypustením odkazov na znovuzjednotenie [[Kórea|Kóreje]] a vložením velenia nad [[Jadrová zbraň|jadrovými zbraňami]] do rúk vodcu [[Kim Čong-un]]a. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Severná Kórea mení ústavu a ruší všetky odkazy na zjednotenie s juhom | url = https://www.aktuality.sk/clanok/GX6KWsT/severna-korea-zmenila-svoju-ustavu-vypustila-z-nej-odkazy-na-zjednotenie-s-juznou-koreou/ | vydavateľ = aktuality.sk | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-06 | dátum prístupu = 2026-05-17}} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|24|1945|02|18 | osoba = [[Ján Plachetka]] | popis = slovenský šachista}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|22|1942|12|22 | osoba = [[Dick Parry]] | popis = anglický saxofónista}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|21|1939|01|28 | osoba = [[John McCreary Fabian|John M. Fabian]] | popis = americký astronaut}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|19|1951|06|29 | osoba = [[Pavel Zajáček]] | popis = slovenský dirigent, hudobný skladateľ a hráč na trombón}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|18|1941|03|19 | osoba = [[Ole Nydahl]] | popis = dánsky budhista a učiteľ (láma) vadžrajánového budhizmu v tradícii tibetského smeru Karma Kagjü}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|17|1937|12|03 | osoba = [[Anton Švajlen]] | popis = slovenský futbalový brankár}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|16|1952|02|16 | osoba = [[Karel Schelle]] | popis = český právnik, právny historik a advokát}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|15|1933|07|26 | osoba = [[Edmund Phelps]] | popis = americký profesor ekonómie, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny za ekonómiu]]}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|14|1953|10|06 | osoba = [[Karol Chmel]] | popis = slovenský redaktor, básnik a prekladateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|12|1947|02|03 | osoba = [[Emil Paul Tscherrig]] | popis = rímskokatolícky arcibiskup, bývalý diplomat Svätej stolice a kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|07|1952|06|22 | osoba = [[Jana Dubovcová]] | popis = slovenská právnička, ministerka spravodlivosti, verejná ochrankyňa práv a poslankyňa}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> buhgs53t6i8jabr75dl21kz0zf7p8kb 8219042 8219037 2026-05-24T15:54:05Z Fillos X. 212061 8219042 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS v ľadovom hokeji]] * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | 2026 Cannes Film Festival 01.jpg | popis = [[Festival de Cannes]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-17 | pre epidémiu [[Choroba vyvolaná vírusom Ebola|eboly]] v [[Konžská demokratická republika|Kongu]] a [[Uganda|Ugande]] vyhlásila [[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]] medzinárodný stav núdze v oblasti verejného zdravia. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V provincii Južné Kivu na východe Konga potvrdili u pacienta prípad eboly, na výsledky ďalšieho čakajú. - Správy STVR | url = https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/v-provincii-juzne-kivu-na-vychode-konga-potvrdili-u-pacienta-pripad-eboly-na-vysledky-dalsieho-cakaju/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-17 | finále [[Eurovision Song Contest 2026]] vo [[Viedeň|Viedni]] vyhrala bulharská speváčka [[Dara (speváčka)|Dara]] s piesňou „[[Bangaranga]]“, čo je prvou [[bulharsko]]u výhrou Eurovision Song Contest. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA wins the Eurovision Song Contest 2026 for Bulgaria | url = https://www.eurovision.com/stories/dara-wins-the-eurovision-song-contest-2026-for-bulgaria/ | vydavateľ = Eurovision Song Contest | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = en}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-12 | vo [[Francúzsko|francúzskom]] meste [[Cannes]] sa začal 79. ročník prestížneho [[Festival de Cannes|filmového festivalu]], ktorý pod vedením predsedu poroty Paka Čchan-uka potrvá do [[23. máj|23. mája]] 2026. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Manon de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Festival Cannes 2026: Najnovšie informácie a správy z 79. ročníka | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/guides/291633-festival-cannes-2026-najnovsie-informacie-a-spravy-o-79-rocniku | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2023-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-09 | pasažieri z holandskej výletnej lode ''MV Hondius'' boli umiestnení do karantény na [[Tenerife]] po vypuknutí [[hantavírusový pľúcny syndróm|hantavírusového pľúcneho syndrómu]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Výletná loď s nebezpečným hantavírusom dorazila na Tenerife | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/svet/c/spanielska-ministerka-predstavila-plan-pre-cestujucich-z-lode-na-ktorej-sa-rozsiril-hantavirus | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-09 | dátum prístupu = 2026-05-22}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-09 | [[Maďarsko|maďarským]] [[Predseda vlády|premiérom]] sa stal [[Péter Magyar]]. | zdroj = {{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Novým premiérom Maďarska sa stal Péter Magyar | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/806359-zacala-sa-ustanovujuca-schodza-madarskeho-parlamentu-magyara-zvolia-za-premiera/ | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-09 | dátum prístupu = 2026-05-16 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-06 | [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severná Kórea]] zmenila ústavu vypustením odkazov na znovuzjednotenie [[Kórea|Kóreje]] a vložením velenia nad [[Jadrová zbraň|jadrovými zbraňami]] do rúk vodcu [[Kim Čong-un]]a. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Severná Kórea mení ústavu a ruší všetky odkazy na zjednotenie s juhom | url = https://www.aktuality.sk/clanok/GX6KWsT/severna-korea-zmenila-svoju-ustavu-vypustila-z-nej-odkazy-na-zjednotenie-s-juznou-koreou/ | vydavateľ = aktuality.sk | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-06 | dátum prístupu = 2026-05-17}} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|24|1945|02|18 | osoba = [[Ján Plachetka]] | popis = slovenský šachista}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|22|1942|12|22 | osoba = [[Dick Parry]] | popis = anglický saxofónista}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|21|1939|01|28 | osoba = [[John McCreary Fabian|John M. Fabian]] | popis = americký astronaut}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|19|1951|06|29 | osoba = [[Pavel Zajáček]] | popis = slovenský dirigent, hudobný skladateľ a hráč na trombón}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|18|1941|03|19 | osoba = [[Ole Nydahl]] | popis = dánsky budhista a učiteľ (láma) vadžrajánového budhizmu v tradícii tibetského smeru Karma Kagjü}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|17|1937|12|03 | osoba = [[Anton Švajlen]] | popis = slovenský futbalový brankár}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|16|1952|02|16 | osoba = [[Karel Schelle]] | popis = český právnik, právny historik a advokát}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|15|1933|07|26 | osoba = [[Edmund Phelps]] | popis = americký profesor ekonómie, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny za ekonómiu]]}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|14|1953|10|06 | osoba = [[Karol Chmel]] | popis = slovenský redaktor, básnik a prekladateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|12|1947|02|03 | osoba = [[Emil Paul Tscherrig]] | popis = rímskokatolícky arcibiskup, bývalý diplomat Svätej stolice a kardinál}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> cokcro1fv8qbqq1qfe1fq9tsd1rknd9 8219228 8219042 2026-05-25T01:23:21Z Lišiak 21212 dopl. 8219228 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS v ľadovom hokeji]] * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Cristian Mungiu at 2026 Cannes Film Festival 03.jpg | popis = Cristian Mungiu v [[Festival de Cannes|Cannes]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-24 | vláda [[Péter Magyar|Pétra Magyara]] stiahla plán [[Maďarsko|Maďarska]] vystúpiť z [[Medzinárodný trestný súd|Medzinárodného trestného súdu]], ktorý prijala [[Viktor Orbán|Orbánova]] vláda počas návštevy súdom stíhaného izraelského premiéra [[Benjamin Netanjahu|Benjamina Netanjahua]] v apríli 2025. | zdroj = {{Citácia | titul = Maďarsko odvolalo zámer ukončiť členstvo v Medzinárodnom trestnom súde | periodikum = Teraz.sk | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky]] | dátum vydania = 2026-05-24 | dátum prístupu = 2026-05-26 | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-odvolalo-zamer-ukoncit-cle/965113-clanok.html}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-23 | [[Zlatá palma (Cannes)|Zlatú palmu]] na [[Festival de Cannes|Filmovom festivale v Cannes]] získala dráma ''Fjord'' rumunského režiséra Cristiana Mungiua, Veľká cena poroty bola udelená ruskému režisérovi [[Andrej Petrovič Zviagincev|Andrejovi Zvjagincevovi]] za politický triler ''Minotaur''. Americká speváčka a herečka [[Barbra Streisandová|Barbra Streisand]] bola ocenená čestnou Zlatou palmou. | zdroj = {{Citácia | titul = The 79th Festival de Cannes winners’ list | miesto = Paris | vydavateľ = Association Française du Festival International du Film | dátum vydania = 2026-05-23 | dátum prístupu = 2026-05-23 | url = https://www.festival-cannes.com/en/press/press-releases/the-79th-festival-de-cannes-winners-list/}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-22 | Rada [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN-u]] odporučila vybudovať 91-kilometrový Budúci kruhový urýchľovač, ktorý by nahradil [[Veľký hadrónový urýchľovač]] po skončení jeho prevádzky v roku 2041. | zdroj = {{Citácia | priezvisko = Cho | meno = Adrian | titul = It’s official: Europe physicists plan to build 91-kilometer particle collider | periodikum = Science | miesto = Washington, DC | vydavateľ = American Association for the Advancement of Science | dátum vydania = 2026-05-22 | dátum prístupu = 2026-05-26 | url = https://www.science.org/content/article/it-s-official-europe-physicists-plan-build-91-kilometer-particle-collider}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-17 | pre epidémiu [[Choroba vyvolaná vírusom Ebola|eboly]] v [[Konžská demokratická republika|Kongu]] a [[Uganda|Ugande]] vyhlásila [[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]] medzinárodný stav núdze v oblasti verejného zdravia. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V provincii Južné Kivu na východe Konga potvrdili u pacienta prípad eboly, na výsledky ďalšieho čakajú. - Správy STVR | url = https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/v-provincii-juzne-kivu-na-vychode-konga-potvrdili-u-pacienta-pripad-eboly-na-vysledky-dalsieho-cakaju/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-17 | finále [[Eurovision Song Contest 2026]] vo [[Viedeň|Viedni]] vyhrala bulharská speváčka [[Dara (speváčka)|Dara]] s piesňou „[[Bangaranga]]“, čo je prvou [[bulharsko]]u výhrou Eurovision Song Contest. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA wins the Eurovision Song Contest 2026 for Bulgaria | url = https://www.eurovision.com/stories/dara-wins-the-eurovision-song-contest-2026-for-bulgaria/ | vydavateľ = Eurovision Song Contest | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = en}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-12 | vo [[Francúzsko|francúzskom]] meste [[Cannes]] sa začal 79. ročník prestížneho [[Festival de Cannes|filmového festivalu]], ktorý pod vedením predsedu poroty Paka Čchan-uka potrvá do [[23. máj|23. mája]] 2026. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Manon de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Festival Cannes 2026: Najnovšie informácie a správy z 79. ročníka | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/guides/291633-festival-cannes-2026-najnovsie-informacie-a-spravy-o-79-rocniku | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2023-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|24|1945|02|18 | osoba = [[Ján Plachetka]] | popis = slovenský šachista}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|22|1942|12|22 | osoba = [[Dick Parry]] | popis = anglický saxofónista}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|21|1939|01|28 | osoba = [[John McCreary Fabian|John M. Fabian]] | popis = americký astronaut}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|19|1951|06|29 | osoba = [[Pavel Zajáček]] | popis = slovenský dirigent, hudobný skladateľ a hráč na trombón}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|18|1941|03|19 | osoba = [[Ole Nydahl]] | popis = dánsky budhista a učiteľ (láma) vadžrajánového budhizmu v tradícii tibetského smeru Karma Kagjü}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|17|1937|12|03 | osoba = [[Anton Švajlen]] | popis = slovenský futbalový brankár}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|16|1952|02|16 | osoba = [[Karel Schelle]] | popis = český právnik, právny historik a advokát}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|15|1933|07|26 | osoba = [[Edmund Phelps]] | popis = americký profesor ekonómie, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny za ekonómiu]]}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|14|1953|10|06 | osoba = [[Karol Chmel]] | popis = slovenský redaktor, básnik a prekladateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|12|1947|02|03 | osoba = [[Emil Paul Tscherrig]] | popis = rímskokatolícky arcibiskup, bývalý diplomat Svätej stolice a kardinál}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> bq0p2xmq81fbceypqi1bmzo7q1qrywl 8219250 8219228 2026-05-25T06:07:47Z Vasiľ 2806 8219250 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS v ľadovom hokeji]] * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Cristian Mungiu at 2026 Cannes Film Festival 03.jpg | popis = Cristian Mungiu v [[Festival de Cannes|Cannes]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-24 | vláda [[Péter Magyar|Pétra Magyara]] stiahla plán [[Maďarsko|Maďarska]] vystúpiť z [[Medzinárodný trestný súd|Medzinárodného trestného súdu]], ktorý prijala [[Viktor Orbán|Orbánova]] vláda počas návštevy súdom stíhaného izraelského premiéra [[Benjamin Netanjahu|Benjamina Netanjahua]] v apríli 2025. | zdroj = {{Citácia | titul = Maďarsko odvolalo zámer ukončiť členstvo v Medzinárodnom trestnom súde | periodikum = Teraz.sk | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky]] | dátum vydania = 2026-05-24 | dátum prístupu = 2026-05-26 | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-odvolalo-zamer-ukoncit-cle/965113-clanok.html}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-23 | [[Zlatá palma (Cannes)|Zlatú palmu]] na [[Festival de Cannes|Filmovom festivale v Cannes]] získala dráma ''Fjord'' rumunského režiséra Cristiana Mungiua, Veľká cena poroty bola udelená ruskému režisérovi [[Andrej Petrovič Zviagincev|Andrejovi Zviagincevovi]] za politický triler ''Minotaur''. Americká speváčka a herečka [[Barbra Streisandová|Barbra Streisandová]] bola ocenená čestnou Zlatou palmou. | zdroj = {{Citácia | titul = The 79th Festival de Cannes winners’ list | miesto = Paris | vydavateľ = Association Française du Festival International du Film | dátum vydania = 2026-05-23 | dátum prístupu = 2026-05-23 | url = https://www.festival-cannes.com/en/press/press-releases/the-79th-festival-de-cannes-winners-list/}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-22 | Rada [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN-u]] odporučila vybudovať 91-kilometrový Budúci kruhový urýchľovač, ktorý by nahradil [[Veľký hadrónový urýchľovač]] po skončení jeho prevádzky v roku 2041. | zdroj = {{Citácia | priezvisko = Cho | meno = Adrian | titul = It’s official: Europe physicists plan to build 91-kilometer particle collider | periodikum = Science | miesto = Washington, DC | vydavateľ = American Association for the Advancement of Science | dátum vydania = 2026-05-22 | dátum prístupu = 2026-05-26 | url = https://www.science.org/content/article/it-s-official-europe-physicists-plan-build-91-kilometer-particle-collider}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-17 | pre epidémiu [[Choroba vyvolaná vírusom Ebola|eboly]] v [[Konžská demokratická republika|Kongu]] a [[Uganda|Ugande]] vyhlásila [[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]] medzinárodný stav núdze v oblasti verejného zdravia. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V provincii Južné Kivu na východe Konga potvrdili u pacienta prípad eboly, na výsledky ďalšieho čakajú. - Správy STVR | url = https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/v-provincii-juzne-kivu-na-vychode-konga-potvrdili-u-pacienta-pripad-eboly-na-vysledky-dalsieho-cakaju/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-17 | finále [[Eurovision Song Contest 2026]] vo [[Viedeň|Viedni]] vyhrala bulharská speváčka [[Dara (speváčka)|Dara]] s piesňou „[[Bangaranga]]“, čo je prvou [[bulharsko]]u výhrou Eurovision Song Contest. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = DARA wins the Eurovision Song Contest 2026 for Bulgaria | url = https://www.eurovision.com/stories/dara-wins-the-eurovision-song-contest-2026-for-bulgaria/ | vydavateľ = Eurovision Song Contest | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = en}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-12 | vo [[Francúzsko|francúzskom]] meste [[Cannes]] sa začal 79. ročník prestížneho [[Festival de Cannes|filmového festivalu]], ktorý pod vedením predsedu poroty Paka Čchan-uka potrvá do [[23. máj|23. mája]] 2026. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Manon de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Festival Cannes 2026: Najnovšie informácie a správy z 79. ročníka | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/guides/291633-festival-cannes-2026-najnovsie-informacie-a-spravy-o-79-rocniku | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2023-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|24|1945|02|18 | osoba = [[Ján Plachetka]] | popis = slovenský šachista}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|22|1942|12|22 | osoba = [[Dick Parry]] | popis = anglický saxofónista}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|21|1939|01|28 | osoba = [[John McCreary Fabian|John M. Fabian]] | popis = americký astronaut}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|19|1951|06|29 | osoba = [[Pavel Zajáček]] | popis = slovenský dirigent, hudobný skladateľ a hráč na trombón}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|18|1941|03|19 | osoba = [[Ole Nydahl]] | popis = dánsky budhista a učiteľ (láma) vadžrajánového budhizmu v tradícii tibetského smeru Karma Kagjü}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|17|1937|12|03 | osoba = [[Anton Švajlen]] | popis = slovenský futbalový brankár}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|16|1952|02|16 | osoba = [[Karel Schelle]] | popis = český právnik, právny historik a advokát}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|15|1933|07|26 | osoba = [[Edmund Phelps]] | popis = americký profesor ekonómie, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny za ekonómiu]]}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|14|1953|10|06 | osoba = [[Karol Chmel]] | popis = slovenský redaktor, básnik a prekladateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|12|1947|02|03 | osoba = [[Emil Paul Tscherrig]] | popis = rímskokatolícky arcibiskup, bývalý diplomat Svätej stolice a kardinál}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> sgla00mxkg4cc3oodwwdl1mvwiwn28z Kostol svätých Cyrila a Metoda (Poprad) 0 654659 8219218 7987234 2026-05-25T00:15:45Z Teslaton 12161 wl. 8219218 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Kostol svätých Cyrila a Metoda | Druh kostola = Farský kostol | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Kostol Poprad Juh.jpg | Popis obrázka = Kostol sv. Cyrila a Metoda | Patrocínium = svätí [[Cyril a Metod]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Prešovský kraj | Okres typ = | Okres = [[Poprad (okres)|Poprad]] | Mesto typ = Mesto | Mesto = Poprad | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Historický región typ = | Historický región =[[Spiš]] | Je súčasťou = | Adresa = | Zemepisná šírka = 49.045354 | Zemepisná dĺžka = 20.296922 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo =[[kresťanstvo]] | Cirkev typ = | Cirkev = rkc | Provincia typ = | Provincia = [[Východná provincia (slovenská cirkevná provincia)|Východná]] | Diecéza typ = | Diecéza = [[Spišská diecéza|Spišská]] | Dekanát typ = | Dekanát = [[Poprad]] | Farnosť typ = | Farnosť = Poprad - Juh | Dĺžka = | Šírka = | Výška = | Dĺžka hlavnej lode = | Dĺžka svätyne = | Dĺžka3 typ = | Dĺžka3 = | Šírka hlavnej lode = | Šírka svätyne = | Šírka v transepte = | Šírka4 typ = | Šírka4 = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Výška najvyššej veže = | Výška v kupole = | Výška v kupole typ = | Počet lodí = | Počet veží =2 | Počet kupol typ = | Počet kupol = | Počet4 typ = | Počet4 = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Plocha typ = | Plocha = | Plocha1 typ = | Plocha1 = | Architekt = Jozef Koryčánek | Architekt poznámka = | Architekt1 = | Architekt1 poznámka = | Sloh = | Sloh1 = | Materiál = | Materiál1 = | Výstavba = 1993 | Dokončenie = 1998 | Rekonštrukcia = | Rekonštrukcia typ = | Objavenie = | Objavenie typ = | Dátum posvätenia = 26. júna 1998 | Svätiteľ = | Dátum zániku = | Dátum odsvätenia = | Správa = | Vlastník = | Náklady na výstavbu = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Mapa1 lokátor = | Web =rkcpopradjuh.sk | Commons = Poprad-juh kostol.jpg | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = |Farár=vdp. ThLic. Peter Nákačka PhD.|región UNESCO=}} [[Súbor:Kostol_Poprad_Juh_interier.jpg|náhľad|Interiér kostola ([[2021]])]] '''Kostol svätých Cyrila a Metoda''' je [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kostol]] v [[Poprad|Poprade]]. Výstavba kostola, začala v roku [[1993]]. Kostol posvätil [[26. jún|26. júna]] [[1998]] spišský biskup [[František Tondra]].<ref>[https://www.teraz.sk/import/popradsky-kostol-zasvateny-sv-cyrilo/35802-clanok.html Popradský kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi stojí už 15 rokov, teraz.sk]</ref> Od roku [[2018]], nesie titul farského kostola, kvôli rozdeleniu vtedajšej farnosti Poprad, na farnosť Poprad a farnosť Poprad – Juh.<ref>Na sídlisku Juh vznikne nová farnosť, podtatranske-noviny, 2018</ref> Okrem kostola svätých Cyrila a Metoda, má farnosť Poprad – Juh aj filiálku – [[Kostol svätej Heleny (Kvetnica)|Kostol svätej Heleny]], v mestskej časti [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnica]]. Kostol svätých Cyrila a Metoda v roku 1998 bol vybraný za stavbu roku.<ref>[https://www.poprad.sk/sakralne-pamiatky.phtml?id5=19982 Sakrálne pamiatky, poprad.sk]</ref> Vo farnosti slúžia štyria kňazi (farár, dvaja kapláni a školský kaplán).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kňazi vo farnosti {{!}} FARNOSŤ POPRAD – JUH s filiálkou Kvetnica | url = https://www.rkcpopradjuh.sk/knazi-vo-farnosti/ | dátum prístupu = 2024-01-25 | jazyk = sk-SK}}</ref> Do farnosti spadá aj duchovná správa v penzióne Xenon.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Schematizmus Spišskej diecézy | url = https://schematizmus.kapitula.sk/?display=179 | vydavateľ = schematizmus.kapitula.sk | dátum prístupu = 2024-01-25}}</ref> Nachádza sa tu aj [[Cirkevná spojená škola (Poprad, Dlhé hony 3522/2)|Cirkevná spojená škola svätého Jána Pavla II.]], ktorá pozostáva zo Základnej školy, Gymnázia a Základnej umeleckej školy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SPOJENÁ ŠKOLA sv. JÁNA PAVLA II. | url = http://www.scspp.sk/ | vydavateľ = www.scspp.sk | dátum prístupu = 2024-01-25}}</ref> Nad [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnicou]] sa nachádza [[Kaplnka vzkriesenia (Kvetnica)|Kaplnka vzkriesenia]] spolu s krížovou cestou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pútnické miesto - Kaplnka Vzkriesenia pri Poprade | url = https://dromedar.zoznam.sk/cl/1002061/1740063/ | vydavateľ = Dromedár.sk | dátum prístupu = 2024-01-25 | jazyk = sk}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.rkcpopradjuh.sk/ Stránky farnosti] * [http://www.scspp.sk/ Stránka Spojenej cirkevnej školy] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätým Cyrilovi a Metodovi|Poprad]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku|Poprad]] [[Kategória:Kostoly v Poprade]] [[Kategória:Architektúra z 1998]] shp1p6j2vpv431f8fldm7ljycegv34f Kostol svätej Heleny (Kvetnica) 0 655673 8219187 8174556 2026-05-24T22:21:15Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Kostol svätej Heleny (Poprad - Kvetnica)]] na [[Kostol svätej Heleny (Kvetnica)]]: Riešenie typografie. 8174556 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Kostol svätej Heleny (Kvetnica)}} {{Infobox Kostol | Názov kostola = Kostol svätej Heleny | Druh kostola = | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Kvetnica Poprad 18 Slovakia27.jpg | Popis obrázka =Kostol sv. Heleny | Patrocínium = [[Helena (matka Konštantína I.)|Svätá Helena]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát = Slovensko | Kraj = Prešovský kraj | Okres = Poprad | Mesto = Poprad | Mestská časť = [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnica]] | Historický región typ = | Historický región = Spiš | Je súčasťou = | Adresa = 058 01 Poprad-Kvetnica | Zemepisná šírka = 49.015692 | Zemepisná dĺžka = 20.281855 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo =[[kresťanstvo]] | Cirkev typ = | Cirkev = rkc | Provincia typ = | Provincia =[[Východná provincia (slovenská cirkevná provincia) |Východná]] | Diecéza typ = | Diecéza = [[Spišská diecéza|Spišská]] | Dekanát typ = | Dekanát =Poprad | Farnosť typ = | Farnosť = Poprad – Juh | Dĺžka = | Šírka = | Výška = | Dĺžka hlavnej lode = | Dĺžka svätyne = | Dĺžka3 typ = | Dĺžka3 = | Šírka hlavnej lode = | Šírka svätyne = | Šírka v transepte = | Šírka4 typ = | Šírka4 = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Výška najvyššej veže = | Výška v kupole = | Výška v kupole typ = | Počet lodí = | Počet veží = 1 | Počet kupol typ = | Počet kupol = | Počet4 typ = | Počet4 = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Plocha typ = | Plocha = | Plocha1 typ = | Plocha1 = | Architekt = | Architekt poznámka = | Architekt1 = | Architekt1 poznámka = | Sloh = [[neogotika]] | Sloh1 = | Materiál = | Materiál1 = | Výstavba = [[1909]]{{--}}[[1910]] | Dokončenie = [[1910]] | Rekonštrukcia = [[1993]], [[2000]] | Rekonštrukcia typ = | Objavenie = | Objavenie typ = | Dátum posvätenia = [[10. júl]] [[1910]]<br> [[18. august]] [[1990]] | Svätiteľ = [[Alexander Párvy]] (1910) <br> [[František Tondra]] (1990) | Dátum zániku = | Dátum odsvätenia = [[1952]] | Správa = | Vlastník = | Náklady na výstavbu = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | commons = | Web = |odsvätenia typ=Odsvätenia}} '''Kostol svätej Heleny''' je [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|rímskokatolícky]] filiálny kostol v [[Kvetnica (Poprad)|Poprade – Kvetnici]]. == História == Kostolík dal postaviť Peter Ráth, generálny riaditeľ [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]], v rokoch [[1909]]{{--}}[[1910]]. Výstavba kostolíka sa realizovala podľa projektovej dokumentácie nezisteného autora a zo zbierok Petra Rátha, jeho manželky, dcéry Aranky a zaťa Eugéna Karácsonyho. Ďalším darcom bol manžel Gabriely Éder-Dávidovej z vďačnosti za uzdravenie. Dôkazy o tom sú zaznamenané na nápisoch vitráží piatich okien, ktoré sú dielom budapeštianskeho sklomaliara a výrobcu vitráži, Waltera Gidu. Kostolík na počesť [[Helena (matka Konštantína I.)|sv. Heleny]] vysvätil spišský biskup [[Alexander Párvy]] [[10. júl]]a [[1910]].<ref name="korzar"/> Počas prevádzky liečebného ústavu poskytoval pacientom duchovnú útechu. V roku 1952 kostolík prestal plniť svoje duchovné poslanie a stal sa skladom agitačného materiálu a kníh kúpeľnej správy.<ref name="korzar"/> Neskôr bola dohoda medzi cirkvou a Okresným národným výborom v [[Poprad]]e o zmene užívania kostolíka v prospech štátu, kedy došlo aj v zmene vlastníctva na štát. Obrat nastal po novembri [[1989]], kedy tu veriaci po mnohých desaťročiach slávili 24. decembra polnočnú svätú omšu. Kostolík bol znova posvätený na sviatok sv. Heleny [[18. august]]a [[1990]] vtedajším spišským biskupom [[František Tondra|Františkom Tondrom]].<ref name="sv"/> Zničené pôvodné zariadenie bolo nahradené novým. Zozbierali sa naň miestni veriaci v roku 1993 pod vedením kaplána Miloslava Marušiaka. Dôkladnú opravu sklenených vitráží uskutočnil v roku 2000 Stanislav Hudzík a Peter Fedor. Kostol v súčasnosti patrí Farnosti Poprad – Juh. Sväté omše sú v kostole každú nedeľu o 10:00.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DoKostola.sk | url = https://www.dokostola.sk/kostol/412275-kostol-sv-heleny | vydavateľ = dokostola.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Majitelia kostola sa v priebehu času menili, v roku 2010 kostol prenajalo Seniorcentrum Kvetnica rímskokatolíckej cirkvi na 15 rokov, o rok na to však zmluvu nečakane vypovedalo.<ref name="korzar">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Cirkev dostala výpoveď z kostola v Kvetnici | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://spis.korzar.sme.sk/c/5866305/cirkev-dostala-vypoved-z-kostola-v-kvetnici.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2011-04-26 | dátum prístupu = 2020-10-06 }}</ref> V roku 2020 kostol patril rímskokatolíckej cirkvi. [[Súbor:Kvetnica_Poprad_18_Slovakia29.jpg|náhľad|293x293bod|Kaplnka Panny Márie Lurdskej]] Blízko kostola je kaplnka [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie Lurdskej]], posvätená [[6. jún|6. júna]] [[1948]].<ref name="sv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kostol sv. Heleny, Kvetnica {{!}} Severovýchod.sk | url = https://www.severovychod.sk/vylet/kostol-sv-heleny-kvetnica | vydavateľ = severovychod.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == <references /> {{Poprad}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku|Poprad]] [[Kategória:Kostoly v Poprade]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätej Helene|Poprad]] [[Kategória:Kvetnica]] [[Kategória:Architektúra z 1910]] 4mnsfrjcvumheu3idld7rj0hh6sctn1 8219191 8219187 2026-05-24T22:21:31Z Fillos X. 212061 8219191 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Kostol svätej Heleny | Druh kostola = | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Kvetnica Poprad 18 Slovakia27.jpg | Popis obrázka =Kostol sv. Heleny | Patrocínium = [[Helena (matka Konštantína I.)|Svätá Helena]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát = Slovensko | Kraj = Prešovský kraj | Okres = Poprad | Mesto = Poprad | Mestská časť = [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnica]] | Historický región typ = | Historický región = Spiš | Je súčasťou = | Adresa = 058 01 Poprad-Kvetnica | Zemepisná šírka = 49.015692 | Zemepisná dĺžka = 20.281855 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo =[[kresťanstvo]] | Cirkev typ = | Cirkev = rkc | Provincia typ = | Provincia =[[Východná provincia (slovenská cirkevná provincia) |Východná]] | Diecéza typ = | Diecéza = [[Spišská diecéza|Spišská]] | Dekanát typ = | Dekanát =Poprad | Farnosť typ = | Farnosť = Poprad – Juh | Dĺžka = | Šírka = | Výška = | Dĺžka hlavnej lode = | Dĺžka svätyne = | Dĺžka3 typ = | Dĺžka3 = | Šírka hlavnej lode = | Šírka svätyne = | Šírka v transepte = | Šírka4 typ = | Šírka4 = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Výška najvyššej veže = | Výška v kupole = | Výška v kupole typ = | Počet lodí = | Počet veží = 1 | Počet kupol typ = | Počet kupol = | Počet4 typ = | Počet4 = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Plocha typ = | Plocha = | Plocha1 typ = | Plocha1 = | Architekt = | Architekt poznámka = | Architekt1 = | Architekt1 poznámka = | Sloh = [[neogotika]] | Sloh1 = | Materiál = | Materiál1 = | Výstavba = [[1909]]{{--}}[[1910]] | Dokončenie = [[1910]] | Rekonštrukcia = [[1993]], [[2000]] | Rekonštrukcia typ = | Objavenie = | Objavenie typ = | Dátum posvätenia = [[10. júl]] [[1910]]<br> [[18. august]] [[1990]] | Svätiteľ = [[Alexander Párvy]] (1910) <br> [[František Tondra]] (1990) | Dátum zániku = | Dátum odsvätenia = [[1952]] | Správa = | Vlastník = | Náklady na výstavbu = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | commons = | Web = |odsvätenia typ=Odsvätenia}} '''Kostol svätej Heleny''' je [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|rímskokatolícky]] filiálny kostol v [[Kvetnica (Poprad)|Poprade – Kvetnici]]. == História == Kostolík dal postaviť Peter Ráth, generálny riaditeľ [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]], v rokoch [[1909]]{{--}}[[1910]]. Výstavba kostolíka sa realizovala podľa projektovej dokumentácie nezisteného autora a zo zbierok Petra Rátha, jeho manželky, dcéry Aranky a zaťa Eugéna Karácsonyho. Ďalším darcom bol manžel Gabriely Éder-Dávidovej z vďačnosti za uzdravenie. Dôkazy o tom sú zaznamenané na nápisoch vitráží piatich okien, ktoré sú dielom budapeštianskeho sklomaliara a výrobcu vitráži, Waltera Gidu. Kostolík na počesť [[Helena (matka Konštantína I.)|sv. Heleny]] vysvätil spišský biskup [[Alexander Párvy]] [[10. júl]]a [[1910]].<ref name="korzar"/> Počas prevádzky liečebného ústavu poskytoval pacientom duchovnú útechu. V roku 1952 kostolík prestal plniť svoje duchovné poslanie a stal sa skladom agitačného materiálu a kníh kúpeľnej správy.<ref name="korzar"/> Neskôr bola dohoda medzi cirkvou a Okresným národným výborom v [[Poprad]]e o zmene užívania kostolíka v prospech štátu, kedy došlo aj v zmene vlastníctva na štát. Obrat nastal po novembri [[1989]], kedy tu veriaci po mnohých desaťročiach slávili 24. decembra polnočnú svätú omšu. Kostolík bol znova posvätený na sviatok sv. Heleny [[18. august]]a [[1990]] vtedajším spišským biskupom [[František Tondra|Františkom Tondrom]].<ref name="sv"/> Zničené pôvodné zariadenie bolo nahradené novým. Zozbierali sa naň miestni veriaci v roku 1993 pod vedením kaplána Miloslava Marušiaka. Dôkladnú opravu sklenených vitráží uskutočnil v roku 2000 Stanislav Hudzík a Peter Fedor. Kostol v súčasnosti patrí Farnosti Poprad – Juh. Sväté omše sú v kostole každú nedeľu o 10:00.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DoKostola.sk | url = https://www.dokostola.sk/kostol/412275-kostol-sv-heleny | vydavateľ = dokostola.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Majitelia kostola sa v priebehu času menili, v roku 2010 kostol prenajalo Seniorcentrum Kvetnica rímskokatolíckej cirkvi na 15 rokov, o rok na to však zmluvu nečakane vypovedalo.<ref name="korzar">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Cirkev dostala výpoveď z kostola v Kvetnici | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://spis.korzar.sme.sk/c/5866305/cirkev-dostala-vypoved-z-kostola-v-kvetnici.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2011-04-26 | dátum prístupu = 2020-10-06 }}</ref> V roku 2020 kostol patril rímskokatolíckej cirkvi. [[Súbor:Kvetnica_Poprad_18_Slovakia29.jpg|náhľad|293x293bod|Kaplnka Panny Márie Lurdskej]] Blízko kostola je kaplnka [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie Lurdskej]], posvätená [[6. jún|6. júna]] [[1948]].<ref name="sv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kostol sv. Heleny, Kvetnica {{!}} Severovýchod.sk | url = https://www.severovychod.sk/vylet/kostol-sv-heleny-kvetnica | vydavateľ = severovychod.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == <references /> {{Poprad}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku|Poprad]] [[Kategória:Kostoly v Poprade]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätej Helene|Poprad]] [[Kategória:Kvetnica]] [[Kategória:Architektúra z 1910]] 4ft5181sxmv14x8zpclro3i0vaipaoc Diskusia:Kostol svätej Heleny (Kvetnica) 1 656354 8219189 7095812 2026-05-24T22:21:16Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Diskusia:Kostol svätej Heleny (Poprad - Kvetnica)]] na [[Diskusia:Kostol svätej Heleny (Kvetnica)]]: Riešenie typografie. 7095812 wikitext text/x-wiki == Presunutie == Súhlasím s presunutím na Kostol svätej Heleny (Kvetnica), je to miestna časť Popradu a je to v súlade so zaužívanými zvyklosťami (viď kostoly v bratislavských mestských častiach).--[[Redaktor:Belisarius~skwiki|Belisarius]] ([[Diskusia s redaktorom:Belisarius~skwiki|diskusia]]) 05:38, 7. október 2020 (UTC) :Ja by som uprednostnil Kostol svätej Heleny (Poprad), príde mi to jasnejšie a v Popprade snáď nie sú dva kostoly sv. Heleny.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 7. október 2020 (UTC) :Alebo „Kostol svätej Heleny (Poprad-Kvetnica)“, do týchto zložených názvov patrí v zmysle PSP [[spojovník]], nie [[pomlčka]]. A spojovník sa píše bez medzier. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:00, 7. október 2020 (UTC) dtedtecnij8vrpyihhf00k0i4h766d0 Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia 4 656924 8218955 8218777 2026-05-24T13:01:22Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8218955 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q443173|Q443173]] | [[Súbor:DarkSideOfTheMoon1973.jpg|center|75px]] | [[Dick Parry]] | data-sort-value="1942" | 1942-12-22 | data-sort-value="2026" | 2026-05-22 | britský saxofonista | ''[[:d:Q12800682|saxofonista]]''<br/>''[[:d:Q12377274|trubkár]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené kráľovstvo]] | [[Anglicko]] | | |- | [[:d:Q720160|Q720160]] | [[Súbor:Fabian nasa.jpg|center|75px]] | [[John McCreary Fabian]] | data-sort-value="1939" | 1939-01-28 | data-sort-value="2026" | 2026-05-21 | | [[dôstojník]]<br/>[[kozmonaut]]<br/>[[pilot]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Baytown]] | ''[[:d:Q1514660|Port Ludlow]]'' | |- | [[:d:Q12044311|Q12044311]] | | [[Pavel Zajáček]] | data-sort-value="1951" | 1951-06-29 | data-sort-value="2026" | 2026-05-19 | slovenský dirigent a skladateľ, Mgr. art. (1951 – 2026) | [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[dirigent]]<br/>''[[:d:Q544972|trombonista]]'' | | | [[Modra]] | | |- | [[:d:Q313624|Q313624]] | [[Súbor:Lama Ole Nydahl.jpg|center|75px]] | [[Ole Nydahl]] | data-sort-value="1941" | 1941-03-19 | data-sort-value="2026" | 2026-05-18 | | [[spisovateľ]]<br/>[[učiteľ]]<br/>''[[:d:Q2901587|jogín]]''<br/>''[[:d:Q2259532|cleric]]''<br/>[[láma]] | | ''[[:d:Q756617|Dánsko]]'' | [[Kodaň]] | ''[[:d:Q506278|Immenstadt im Allgäu]]'' | |- | [[:d:Q4776082|Q4776082]] | | [[Anton Švajlen]] | data-sort-value="1937" | 1937-12-03 | data-sort-value="2026" | 2026-05-17 | | ''[[:d:Q937857|futbalista]]''<br/>''[[:d:Q628099|association football coach]]'' | | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Slovensko]] | [[Solčany]] | | |- | [[:d:Q12028506|Q12028506]] | [[Súbor:Karel Schelle (detail, cropped).jpg|center|75px]] | [[Karel Schelle]] | data-sort-value="1952" | 1952-02-16 | data-sort-value="2026" | 2026-05-16 | český právnik, právny historik a advokát | [[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[advokát]]<br/>[[právnik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | | [[Brno]] | | |- | [[:d:Q192566|Q192566]] | [[Súbor:Edmund Phelps 2008-01-23.jpg|center|75px]] | [[Edmund Phelps]] | data-sort-value="1933" | 1933-07-26 | data-sort-value="2026" | 2026-05-15 | americký ekonóm | [[ekonóm]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Evanston (Illinois)|Evanston]] | [[New York (mesto)|New York]] | |- | [[:d:Q11735988|Q11735988]] | | [[Karol Chmel]] | data-sort-value="1953" | 1953-10-06 | data-sort-value="2026" | 2026-05-14 | slovenský redaktor, básnik a prekladateľ | [[básnik]]<br/>[[spisovateľ]]<br/>[[novinár]]<br/>''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>[[redaktor]] | | [[Slovensko]] | [[Zvolen]] | | |- | [[:d:Q124553|Q124553]] | [[Súbor:Emil Paul Tscherrig (cropped).jpg|center|75px]] | [[Emil Paul Tscherrig]] | data-sort-value="1947" | 1947-02-03 | data-sort-value="2026" | 2026-05-12 | švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat zo Švajčiarska | ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]'' | ''[[:d:Q50362553|titulárny arcibiskup]]''<br/>''[[:d:Q110548806|apostolic nuncio to Burundi]]''<br/>''[[:d:Q110609931|Apostolic Nuncio to Trinidad and Tobago]]''<br/>''[[:d:Q110609949|apostolic nuncio to Dominica]]''<br/>''[[:d:Q110594834|Apostolic Nuncio to Jamaica]]''<br/>''[[:d:Q110609955|Apostolic Nuncio to Grenada]]''<br/>''[[:d:Q110609968|Apostolic Nuncio to Guyana]]''<br/>''[[:d:Q110598442|Apostolic Nuncio to Saint Lucia]]''<br/>''[[:d:Q110598417|Apostolic Nuncio to Saint Vincent and the Grenadines]]''<br/>''[[:d:Q110598399|Apostolic Nuncio to The Bahamas]]''<br/>''[[:d:Q110598385|Apostolic Nuncio to Barbados]]''<br/>''[[:d:Q110598371|Apostolic nuncio to Antigua and Barbuda]]''<br/>''[[:d:Q110598360|Apostolic Nuncio to Suriname]]''<br/>''[[:d:Q110598344|Apostolic Nuncio to Saint Kitts and Nevis]]''<br/>''[[:d:Q110554000|apostolic nuncio to South Korea]]''<br/>''[[:d:Q110553977|apostolic nuncio to Mongolia]]''<br/>''[[:d:Q110553815|Apostolic Nuncio to Sweden]]''<br/>''[[:d:Q110553858|apostolic nuncio to Denmark]]''<br/>''[[:d:Q110553923|apostolic nuncio to Finland]]''<br/>''[[:d:Q104383272|Apostolic Nuncio to Iceland]]''<br/>''[[:d:Q110553945|apostolic nuncio to Norway]]''<br/>''[[:d:Q3788313|Apostolic Nuncio to Argentina]]''<br/>''[[:d:Q110536201|Apostolic Nuncio to Italy]]''<br/>''[[:d:Q110549570|Apostolic Nuncio to San Marino]]''<br/>[[Kardinál-diakon]] | [[Švajčiarsko]] | ''[[:d:Q67491|Unterems]]'' | [[Rím]] | |- | [[:d:Q12767798|Q12767798]] | | [[Jana Dubovcová]] | data-sort-value="1952" | 1952-06-22 | data-sort-value="2026" | 2026-05-07 | verejná ochrankyňa práv, poslankyňa NRSR, sudkyňa, JUDr. (1952 – 2026) | [[politik]] | [[Verejný ochranca práv (Slovensko)|Verejný ochranca práv]]<br/>''[[:d:Q108048964|minister spravodlivosti Slovenskej republiky]]'' | [[Slovensko]] | [[Žilina]] | | |- | [[:d:Q112517138|Q112517138]] | | [[Marián Járek]] | data-sort-value="1946" | 1946-09-26 | data-sort-value="2026" | 2026-05-01 | slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní | ''[[:d:Q3075052|folklorista]]''<br/>''[[:d:Q17484288|etnomuzikológ]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[primáš]] | | | [[Nitra]] | | |- | [[:d:Q13421415|Q13421415]] | | [[Ján Pataky]] | data-sort-value="1955" | 1955-06-08 | data-sort-value="2026" | 2026-05-01 | poslanec Národnej rady SR | [[politik]] | ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]''<br/>[[starosta]] | [[Česko-Slovensko]] | [[Podbořany]] | | |- | [[:d:Q11903170|Q11903170]] | | [[Zdeněk Chára]] | data-sort-value="1951" | 1951-08-18 | data-sort-value="2026" | 2026-04-30 | český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku | ''[[:d:Q12369333|zápasník]]''<br/>[[tréner]]<br/>''[[:d:Q1650716|vrátnik]]'' | | [[Česko-Slovensko]] | [[Strakonice]] | | |- | [[:d:Q164775|Q164775]] | [[Súbor:Georg Baselitz by Erling Mandelmann.jpg|center|75px]] | [[Georg Baselitz]] | data-sort-value="1938" | 1938-01-23 | data-sort-value="2026" | 2026-04-30 | nemecký maliar a sochár | [[Maliar (umelec)|maliar]]<br/>''[[:d:Q1281618|sochár]]''<br/>''[[:d:Q1925963|grafik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[ilustrátor]]<br/>''[[:d:Q2707485|scénograf]]''<br/>[[autor]]<br/>[[umelec]] | | [[Nemecko]]<br/>[[Rakúsko]] | ''[[:d:Q1201964|Deutschbaselitz]]''<br/>[[Kamenz|Kamenec]] | | |- | [[:d:Q2956310|Q2956310]] | | [[Chantal Nobel]] | data-sort-value="1948" | 1948-11-23 | data-sort-value="2026" | 2026-04-30 | francúzska herečka | [[Herectvo|herec]] | | [[Francúzsko]] | [[Rouen]] | [[Ramatuelle]] | ''[[:d:Q109795846|Cemetery of Ramatuelle]]'' |- | [[:d:Q12042975|Q12042975]] | [[Súbor:Brno, Semilasso, 2. Beatfest, Oskar Petr.jpg|center|75px]] | [[Oskar Petr]] | data-sort-value="1952" | 1952-05-16 | data-sort-value="2026" | 2026-04-29 | český hudobný skladateľ, textár a spevák | [[spevák]]<br/>[[fotograf]]<br/>[[architekt]]<br/>[[publicista]]<br/>[[hudobník]]<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[textár]] | | [[Česko-Slovensko]] | [[Praha]] | | |- | [[:d:Q114959228|Q114959228]] | | [[Ján Kerekréti]] | data-sort-value="1943" | 1943-10-25 | data-sort-value="2026" | 2026-04-28 | slovenský politik, v rokoch 2020 – 2023 poslanec NR SR za hnutie OĽANO | [[politik]] | ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]'' | [[Slovensko]] | | | |- | [[:d:Q62070381|Q62070381]] | [[Súbor:WHM Edith Eger (7701795).jpg|center|75px]] | [[Edita Egerová]] | data-sort-value="1927" | 1927-09-29 | data-sort-value="2026" | 2026-04-27 | americká psychologička a spisovateľka | [[psychológ]]<br/>''[[:d:Q15978655|consultant]]''<br/>''[[:d:Q1900167|psychoterapeut]]'' | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]<br/>[[Maďarsko]] | [[Košice]] | [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]] | |- | [[:d:Q13562002|Q13562002]] | [[Súbor:Nedra Talley.JPG|center|75px]] | [[Nedra Talleyová]] | data-sort-value="1946" | 1946-01-27 | data-sort-value="2026" | 2026-04-26 | americká speváčka (1946 – 2026) | [[spevák]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[New York (mesto)|New York]] | [[Virginia Beach]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] qjg4elutbp9qlgpy9azie5794zoai2r 8219108 8218955 2026-05-24T19:01:22Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8219108 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q1382684|Q1382684]] | [[Súbor:Plachetka, Jan - 2016.jpg|center|75px]] | [[Ján Plachetka]] | data-sort-value="1945" | 1945-02-18 | data-sort-value="2026" | 2026-05-24 | slovenský šachový veľmajster | ''[[:d:Q10873124|šachista]]''<br/>[[tréner]] | | [[Slovensko]] | [[Trenčín]] | | |- | [[:d:Q443173|Q443173]] | [[Súbor:DarkSideOfTheMoon1973.jpg|center|75px]] | [[Dick Parry]] | data-sort-value="1942" | 1942-12-22 | data-sort-value="2026" | 2026-05-22 | britský saxofonista | ''[[:d:Q12800682|saxofonista]]''<br/>''[[:d:Q12377274|trubkár]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené kráľovstvo]] | [[Anglicko]] | | |- | [[:d:Q720160|Q720160]] | [[Súbor:Fabian nasa.jpg|center|75px]] | [[John McCreary Fabian]] | data-sort-value="1939" | 1939-01-28 | data-sort-value="2026" | 2026-05-21 | | [[dôstojník]]<br/>[[kozmonaut]]<br/>[[pilot]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Baytown]] | ''[[:d:Q1514660|Port Ludlow]]'' | |- | [[:d:Q12044311|Q12044311]] | | [[Pavel Zajáček]] | data-sort-value="1951" | 1951-06-29 | data-sort-value="2026" | 2026-05-19 | slovenský dirigent a skladateľ, Mgr. art. (1951 – 2026) | [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[dirigent]]<br/>''[[:d:Q544972|trombonista]]'' | | | [[Modra]] | | |- | [[:d:Q313624|Q313624]] | [[Súbor:Lama Ole Nydahl.jpg|center|75px]] | [[Ole Nydahl]] | data-sort-value="1941" | 1941-03-19 | data-sort-value="2026" | 2026-05-18 | | [[spisovateľ]]<br/>[[učiteľ]]<br/>''[[:d:Q2901587|jogín]]''<br/>''[[:d:Q2259532|cleric]]''<br/>[[láma]] | | ''[[:d:Q756617|Dánsko]]'' | [[Kodaň]] | ''[[:d:Q506278|Immenstadt im Allgäu]]'' | |- | [[:d:Q4776082|Q4776082]] | | [[Anton Švajlen]] | data-sort-value="1937" | 1937-12-03 | data-sort-value="2026" | 2026-05-17 | | ''[[:d:Q937857|futbalista]]''<br/>''[[:d:Q628099|association football coach]]'' | | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Slovensko]] | [[Solčany]] | | |- | [[:d:Q12028506|Q12028506]] | [[Súbor:Karel Schelle (detail, cropped).jpg|center|75px]] | [[Karel Schelle]] | data-sort-value="1952" | 1952-02-16 | data-sort-value="2026" | 2026-05-16 | český právnik, právny historik a advokát | [[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[advokát]]<br/>[[právnik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | | [[Brno]] | | |- | [[:d:Q192566|Q192566]] | [[Súbor:Edmund Phelps 2008-01-23.jpg|center|75px]] | [[Edmund Phelps]] | data-sort-value="1933" | 1933-07-26 | data-sort-value="2026" | 2026-05-15 | americký ekonóm | [[ekonóm]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Evanston (Illinois)|Evanston]] | [[New York (mesto)|New York]] | |- | [[:d:Q11735988|Q11735988]] | | [[Karol Chmel]] | data-sort-value="1953" | 1953-10-06 | data-sort-value="2026" | 2026-05-14 | slovenský redaktor, básnik a prekladateľ | [[básnik]]<br/>[[spisovateľ]]<br/>[[novinár]]<br/>''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>[[redaktor]] | | [[Slovensko]] | [[Zvolen]] | | |- | [[:d:Q124553|Q124553]] | [[Súbor:Emil Paul Tscherrig (cropped).jpg|center|75px]] | [[Emil Paul Tscherrig]] | data-sort-value="1947" | 1947-02-03 | data-sort-value="2026" | 2026-05-12 | švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat zo Švajčiarska | ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]'' | ''[[:d:Q50362553|titulárny arcibiskup]]''<br/>''[[:d:Q110548806|apostolic nuncio to Burundi]]''<br/>''[[:d:Q110609931|Apostolic Nuncio to Trinidad and Tobago]]''<br/>''[[:d:Q110609949|apostolic nuncio to Dominica]]''<br/>''[[:d:Q110594834|Apostolic Nuncio to Jamaica]]''<br/>''[[:d:Q110609955|Apostolic Nuncio to Grenada]]''<br/>''[[:d:Q110609968|Apostolic Nuncio to Guyana]]''<br/>''[[:d:Q110598442|Apostolic Nuncio to Saint Lucia]]''<br/>''[[:d:Q110598417|Apostolic Nuncio to Saint Vincent and the Grenadines]]''<br/>''[[:d:Q110598399|Apostolic Nuncio to The Bahamas]]''<br/>''[[:d:Q110598385|Apostolic Nuncio to Barbados]]''<br/>''[[:d:Q110598371|Apostolic nuncio to Antigua and Barbuda]]''<br/>''[[:d:Q110598360|Apostolic Nuncio to Suriname]]''<br/>''[[:d:Q110598344|Apostolic Nuncio to Saint Kitts and Nevis]]''<br/>''[[:d:Q110554000|apostolic nuncio to South Korea]]''<br/>''[[:d:Q110553977|apostolic nuncio to Mongolia]]''<br/>''[[:d:Q110553815|Apostolic Nuncio to Sweden]]''<br/>''[[:d:Q110553858|apostolic nuncio to Denmark]]''<br/>''[[:d:Q110553923|apostolic nuncio to Finland]]''<br/>''[[:d:Q104383272|Apostolic Nuncio to Iceland]]''<br/>''[[:d:Q110553945|apostolic nuncio to Norway]]''<br/>''[[:d:Q3788313|Apostolic Nuncio to Argentina]]''<br/>''[[:d:Q110536201|Apostolic Nuncio to Italy]]''<br/>''[[:d:Q110549570|Apostolic Nuncio to San Marino]]''<br/>[[Kardinál-diakon]] | [[Švajčiarsko]] | ''[[:d:Q67491|Unterems]]'' | [[Rím]] | |- | [[:d:Q12767798|Q12767798]] | | [[Jana Dubovcová]] | data-sort-value="1952" | 1952-06-22 | data-sort-value="2026" | 2026-05-07 | verejná ochrankyňa práv, poslankyňa NRSR, sudkyňa, JUDr. (1952 – 2026) | [[politik]] | [[Verejný ochranca práv (Slovensko)|Verejný ochranca práv]]<br/>''[[:d:Q108048964|minister spravodlivosti Slovenskej republiky]]'' | [[Slovensko]] | [[Žilina]] | | |- | [[:d:Q112517138|Q112517138]] | | [[Marián Járek]] | data-sort-value="1946" | 1946-09-26 | data-sort-value="2026" | 2026-05-01 | slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní | ''[[:d:Q3075052|folklorista]]''<br/>''[[:d:Q17484288|etnomuzikológ]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[primáš]] | | | [[Nitra]] | | |- | [[:d:Q13421415|Q13421415]] | | [[Ján Pataky]] | data-sort-value="1955" | 1955-06-08 | data-sort-value="2026" | 2026-05-01 | poslanec Národnej rady SR | [[politik]] | ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]''<br/>[[starosta]] | [[Česko-Slovensko]] | [[Podbořany]] | | |- | [[:d:Q11903170|Q11903170]] | | [[Zdeněk Chára]] | data-sort-value="1951" | 1951-08-18 | data-sort-value="2026" | 2026-04-30 | český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku | ''[[:d:Q12369333|zápasník]]''<br/>[[tréner]]<br/>''[[:d:Q1650716|vrátnik]]'' | | [[Česko-Slovensko]] | [[Strakonice]] | | |- | [[:d:Q164775|Q164775]] | [[Súbor:Georg Baselitz by Erling Mandelmann.jpg|center|75px]] | [[Georg Baselitz]] | data-sort-value="1938" | 1938-01-23 | data-sort-value="2026" | 2026-04-30 | nemecký maliar a sochár | [[Maliar (umelec)|maliar]]<br/>''[[:d:Q1281618|sochár]]''<br/>''[[:d:Q1925963|grafik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[ilustrátor]]<br/>''[[:d:Q2707485|scénograf]]''<br/>[[autor]]<br/>[[umelec]] | | [[Nemecko]]<br/>[[Rakúsko]] | ''[[:d:Q1201964|Deutschbaselitz]]''<br/>[[Kamenz|Kamenec]] | | |- | [[:d:Q2956310|Q2956310]] | | [[Chantal Nobel]] | data-sort-value="1948" | 1948-11-23 | data-sort-value="2026" | 2026-04-30 | francúzska herečka | [[Herectvo|herec]] | | [[Francúzsko]] | [[Rouen]] | [[Ramatuelle]] | ''[[:d:Q109795846|Cemetery of Ramatuelle]]'' |- | [[:d:Q12042975|Q12042975]] | [[Súbor:Brno, Semilasso, 2. Beatfest, Oskar Petr.jpg|center|75px]] | [[Oskar Petr]] | data-sort-value="1952" | 1952-05-16 | data-sort-value="2026" | 2026-04-29 | český hudobný skladateľ, textár a spevák | [[spevák]]<br/>[[fotograf]]<br/>[[architekt]]<br/>[[publicista]]<br/>[[hudobník]]<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[textár]] | | [[Česko-Slovensko]] | [[Praha]] | | |- | [[:d:Q114959228|Q114959228]] | | [[Ján Kerekréti]] | data-sort-value="1943" | 1943-10-25 | data-sort-value="2026" | 2026-04-28 | slovenský politik, v rokoch 2020 – 2023 poslanec NR SR za hnutie OĽANO | [[politik]] | ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]'' | [[Slovensko]] | | | |- | [[:d:Q62070381|Q62070381]] | [[Súbor:WHM Edith Eger (7701795).jpg|center|75px]] | [[Edita Egerová]] | data-sort-value="1927" | 1927-09-29 | data-sort-value="2026" | 2026-04-27 | americká psychologička a spisovateľka | [[psychológ]]<br/>''[[:d:Q15978655|consultant]]''<br/>''[[:d:Q1900167|psychoterapeut]]'' | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]<br/>[[Maďarsko]] | [[Košice]] | [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]] | |- | [[:d:Q13562002|Q13562002]] | [[Súbor:Nedra Talley.JPG|center|75px]] | [[Nedra Talleyová]] | data-sort-value="1946" | 1946-01-27 | data-sort-value="2026" | 2026-04-26 | americká speváčka (1946 – 2026) | [[spevák]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[New York (mesto)|New York]] | [[Virginia Beach]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] 97fykgrm29cq6zqakng7ze7oyx57ozi Lincolnovo more 0 657940 8219313 7782060 2026-05-25T08:53:02Z Vasiľ 2806 +ref 8219313 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Lincoln Sea map.png|náhľad|Lincolnovo more]] '''Lincolnovo more'''<ref name="ÚGKK"/> je [[okrajové more]] [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]]. More leží medzi severnou časťou [[Grónsko|Grónska]] a [[Baffinov ostrov|Baffinovho ostrova]]. Cez Robesonov a Naresov prieliv je spojené s [[Baffinovo more|Baffinovým morom]]. Na juhovýchode sa zanoruje do pevniny Grónska niekoľkými veľkými [[fjord]]mi. Severnú hranicu tvorí spojnica medzi [[Cape Columbia]] na Baffinovom ostrove a [[Mys Morrisa Jesupa|mysom Morrisa Jesupa]] v Grónsku. Lincolnovo more je pokryté [[morský ľad|morským ľadom]], ktorý môže dosahovať hrúbku až 15 metrov. More je pomenované po [[Robert Todd Lincoln|Robertovi Toddovi Lincolnovi]] (1843{{--}}1926), americkom právnikovi a ministrovi vojny. Pomenované bolo počas antarktickej expedície A. W. Greelyho do [[Lady Franklin Bay]] v rokoch 1881{{--}}1884. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Lincolnovo moře|16551944}} {{Severný ľadový oceán}} [[Kategória:Moria Severného ľadového oceánu]] [[Kategória:Geografia Grónska]] [[Kategória:Eponymické termíny v geografii]] nz8qh6ka9eeomv2nhniy4rn566zwn2f Lepontské Alpy 0 660082 8219298 7249349 2026-05-25T08:40:02Z Vasiľ 2806 +ref 8219298 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Mountain Range <!-- *** Name section *** --> | name = Lepontské Alpy | native_name = | other_name = Alpi Lepontine, Lepontinische Alpen | category = pohorie <!-- *** Image *** --> | image = Pizzo di Claro.jpg | image_caption = Pizzo di Claro <!-- *** Country etc. *** --> | country = Švajčiarsko | country_flag = 1 | country1 = Taliansko | country1_flag = 1 | state = | state1 = | region = | region1 = | district = | district1 = | district2 = | district3 = | city = | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent = Alpy | unit1 = | border = | border1 = | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | area = | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = Monte Leone | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = 3 553 | highest_lat_d = 46 | highest_lat_m = 25 | highest_lat_s = 1 | highest_lat_NS = S | highest_long_d = 8 | highest_long_m = 40 | highest_long_s = 1 | highest_long_EW = V | lowest = | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = | woods = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Maps *** --> | map = Alps - Lepontine.JPG | map_background = | map_caption = Poloha | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = }} '''Lepontské Alpy'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|ita|''Alpi Lepontine''}}, {{vjz|deu|''Lepontinische Alpen''}}, {{vjz|fra|''Alpes lépontines''}}) je súbor pohorí v centrálnej časti [[Alpy|Álp]], na území [[Taliansko|Talianska]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarska]].<ref>''Geografický místopisný slovník světa''. Odb. red. Hana Bradnová ... [a kol.]. 1. vyd. - Praha : Academia, 1993. 924 s. {{ISBN|80-200-0445-9}}. S. 437.</ref> Ležia v [[Región (Taliansko)|regiónoch]] [[Piemont]] a [[Lombardia]] (Taliansko) a v [[Kantón (Švajčiarsko)|kantónoch]] [[Valais (kantón)|Valais]], [[Ticino (kantón)|Ticino]], [[Uri (kantón)|Uri]] a [[Graubünden]] (Švajčiarsko). Rozkladajú sa približne medzi [[priesmyk]]om ''Simplon'' (2 005 m) na západe a priesmykom ''Splügen'' (2 115 m) na východe. Najvyšším vrchom je ''Monte Leone'' (3 553 m). == Členenie == * [[Monte Leone (horstvo)|Skupina Monte Leone]] * [[Gotthardský masív]] * [[Adulské Alpy]] * [[Ticinské Alpy]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * {{preklad|cs|Lepontské Alpy|18647843}} [[Kategória:Pohoria v Alpách]] [[Kategória:Pohoria v Taliansku]] [[Kategória:Pohoria vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Geografia kantónu Graubünden]] [[Kategória:Geografia kantónu Ticino]] [[Kategória:Geografia kantónu Uri]] [[Kategória:Geografia kantónu Valais]] statv2gtiep2vswdw4yjjtji89begez Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index 4 661172 8219214 8148732 2026-05-25T00:09:43Z Teslaton 12161 + akt. rok 8219214 wikitext text/x-wiki <div class="toccolours hlist" style="margin: 1em 0; padding: 0 0 0.4em 0; text-align: center; line-height: 120%;"> '''Archív prehľadu správ:''' * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2004|2004]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2005|2005]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2006|2006]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2007|2007]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2008|2008]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2009|2009]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2010|2010]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2011|2011]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2012|2012]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2013|2013]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2014|2014]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2015|2015]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2016|2016]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2017|2017]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2018|2018]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2019|2019]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2020|2020]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2021|2021]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2022|2022]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2023|2023]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2024|2024]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2025|2025]] * [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii|2026]] </div> cvhmmkz1ispcvtw04r3ukyxgkatm71o Diskusia s redaktorom:KormiSK 3 661404 8219397 8218037 2026-05-25T11:24:12Z KormiSK 91359 /* Náhrady pri referenciách */ odpoveď 8219397 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable" |- style="border: 2px solid black; background: #EEE; font-size: 133%;" | Archívy starších diskusií: [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2021 – 2022|2021 – 2022]] • [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2023|2023]] • [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2024|2024]] • [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2025|2025]] |} __TOC__ == Vymazanie článku == Zdravim. Bolo mi vymazaný článok o knihe Nového Zjavenia Pána Ježiša Krista od Petra Daniela Francuha. Chcel by som vas poziadat o vysvetlenie prečo sa tak stalo, alebo niekto vám to nakázal ? Dakujem za odpoved --[[Redaktor:Tylerduren1897|Tylerduren1897]] ([[Diskusia s redaktorom:Tylerduren1897|diskusia]]) 20:03, 18. december 2025 (UTC) :{{Re|Tylerduren1897}} Zdravím, nikto mi to nenakázal; v poznámke o zmazaní je napísané O2, ktoré sa odkazuje na [[Wikipédia:KRZ|Kritériá na rýchle zmazanie]]. Text bol cudzojazyčný (v angličtine) a preto na slovenskú Wikipédiu nepatrí. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:35, 19. december 2025 (UTC) ::Dakujem za vysvetlenie. Je to moj prvý článok a tá jazyková nezhoda mi nezišla na um. --[[Redaktor:Tylerduren1897|Tylerduren1897]] ([[Diskusia s redaktorom:Tylerduren1897|diskusia]]) 10:04, 19. december 2025 (UTC) :::{{Re|Tylerduren1897|s=1}} Bez problému. Pozor však na to, až by ste prípadne vytvárali ďalší článok, že [[Wikipédia:NIE|Wikipédia nie je reklama]] a nové články musia [[Wikipédia:2NNSZ|spĺňať kritériá]] [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosti]] a byť [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|dostatočne ozdrojované]]. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:21, 19. december 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:IloveAirbusA350|IloveAirbusA350]] dňa [[Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok]] (19:31, 21. december 2025) == Ako mám vytvoriť názov stránky? --[[Redaktor:IloveAirbusA350|IloveAirbusA350]] ([[Diskusia s redaktorom:IloveAirbusA350|diskusia]]) 19:31, 21. december 2025 (UTC) :{{Re|IloveAirbusA350}} Zdravím, stránku vytvoríte buď zadaním názvu priamo do URL, lebo vyhľadaním daného názvu a následne kliknutím na červený odkaz vo vyhľadávaní (vytvoriť stránku). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:14, 21. december 2025 (UTC) ::Dakujem --[[Redaktor:IloveAirbusA350|IloveAirbusA350]] ([[Diskusia s redaktorom:IloveAirbusA350|diskusia]]) 20:51, 22. december 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:PhoebeCanella|PhoebeCanella]] dňa [[Jeffrey Epstein]] (21:12, 22. december 2025) == Ahoj, ako môžem vytvoriť kapitolu? Alebo teda ten text, ktorý sa dá rozbaliť? Ďakujem --[[Redaktor:PhoebeCanella|PhoebeCanella]] ([[Diskusia s redaktorom:PhoebeCanella|diskusia]]) 21:12, 22. december 2025 (UTC) :{{Re|PhoebeCanella}} Ahoj, nerozumiem otázke, aký text máš na mysli? Na stránke je všetok text normálne vidieť aktuálne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:22, 22. december 2025 (UTC) ::Uz som na to prisla, pardoon :-) --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-42478-29|&#126;2025-42478-29]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-42478-29|diskuse]]) 22:48, 22. december 2025 (UTC) == Obmena WL == Ahoj, vedel by si pls. obmeniť botom všetky dané wl. na zaužívané tvary: * Alica v krajine zázrakov (film, 2010) = Alica v krajine zázrakov (film z roku 2010) * The Final Cut (film, 1983) = The Final Cut (film z roku 1983) * Kandidát (film, 2013) = Kandidát (film z roku 2013) * Život je krásny (film, 1997) = Život je krásny (film z roku 1997) * Život je krásny (film, 1946) = Život je krásny (film z roku 1946) * Winnetou (2016) = Winnetou (film) * Vertigo (1958) = Vertigo (film) * Šťastie pána Slávika (1923) = Šťastie pána Slávika (film) * Jud Süß (1940) = Jud Süß (film) * Dom hrôzy (1999) = Dom hrôzy (film) * Hviezdne vojny (1977) = Hviezdne vojny (film) * Armageddon (1998) = Armageddon (film) * Blade (2025) = Blade (film) * Dallas (seriál, 1978) = Dallas (seriál z roku 1978) * Svätý František (seriál, 2003) = Svätý František (seriál z roku 2003) * Svätý František (seriál, 1996) = Svätý František (seriál z roku 1996) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:36, 29. december 2025 (UTC) :{{Re|Fillos X.}} {{Hotovo}} Tu je [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/KormiSKbot?offset=20251229161000&limit=141 celý zoznam úprav], a ako sme sa bavili mimo Wki, <code>Šťastie pána Slávika (1923)</code> som presunul na <code>Šťastie pána Slávika</code>, nakoľko neexistuje rozlišovačka. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:06, 29. december 2025 (UTC) ::Ok dik, aj som tie názvy už popresúval. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:19, 29. december 2025 (UTC) == Otázka od [[User:JanaBelková|JanaBelková]] (18:01, 3. január 2026) == Dobrý deň volám sa Jana Belková a som slovenská autorka rozprávok z Turzovky. Rada by som, aby na Wikipédii vznikol článok o mojej tvorbe. Viem, že články musia byť neutrálne a dobre zdrojované, a chcela by som požiadať o radu alebo spoluprácu pri jeho príprave. Ďakujem veľmi pekne za Vašu pomoc a čas. --[[Redaktor:JanaBelková|JanaBelková]] ([[Diskusia s redaktorom:JanaBelková|diskusia]]) 18:01, 3. január 2026 (UTC) :{{Re|JanaBelková}} Dobrý deň, je to presne tak - [[Wikipédia:NIE|Wikipédia neslúži ako reklama]], a všetky novo založené články musia byť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedicky významné]]. Tú štandardne dokladáme [[Wikipédia:2NNSZ|nezávislými a netriviálnymi zdrojmi]]. Taktež, presne ako píšete, musia byť články neutrálne a využívať [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]]. Odporúčame, aby teda stránku o Vás vytvoril niektor iný so všetkými týmito náležitosťami. My ako správcovia/mentori s tvorbou obsahu priamo nepomáhame - môžeme však poradiť, čo na stránke chýba, alebo ju upraviť v rámci formátovania. Stránku môže niekto založiť napr. na svojom pieskovisku a potom, po posúdaní niekoho skúsenejšieho, môže byť presunutá do hlavného priestoru pre ostatných čitateľov. Keby bola potreba nejaká ďalšia rada, pokojne sa ozvite. Veľa zdaru! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:34, 3. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:JanaBelková|JanaBelková]] (09:14, 4. január 2026) == Dobrý deň, ďakujem za Vašu odpoveď a usmernenie. Chcela by som Vás ešte poprosiť o radu, či by ste mi vedeli odporučiť niekoho skúsenejšieho z redaktorov, kto by mi vedel pomôcť alebo aspoň nasmerovať pri samotnej tvorbe obsahu článku. Ako začiatočníčka by som si to veľmi vážila. --[[Redaktor:JanaBelková|JanaBelková]] ([[Diskusia s redaktorom:JanaBelková|diskusia]]) 09:14, 4. január 2026 (UTC) :{{Re|JanaBelková}} Dobrý deň, odporúčam pozrieť sa na [[Portál:Ľudia/Ako napísať biografický článok|túto stránku]] a inšpirovať sa niektorými lepšími článkami o osobnostiach, napríklad [[Ján Gunčaga (lekár)]], [[Jana Jurčová]] alebo [[Simone de Beauvoir]]. Ohľadne kritiky sa môžete obrátiť na mňa; prípadne sa môžem spýtať niekoho ďalšieho, či by mal záujem/bol ochotný pomôcť. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:07, 5. január 2026 (UTC) ::Ďakujem veľmi za ochotu, pozriem si stránky. Ak by bol niekto ochotný podujať sa pomôcť, bola by som vďačná.S pozdravom J.Belkova --[[Redaktor:JanaBelková|JanaBelková]] ([[Diskusia s redaktorom:JanaBelková|diskusia]]) 08:05, 6. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:St.Wenceslas School|St.Wenceslas School]] (11:58, 11. január 2026) == Dobrý deň, môžem sa opytať, že školu v ktorej som riaditeľom a poskytuje vzdelavanie môžem pridať ? S pozdravom Mgr. Lukáš Bis, MBA --[[Redaktor:St.Wenceslas School|St.Wenceslas School]] ([[Diskusia s redaktorom:St.Wenceslas School|diskusia]]) 11:58, 11. január 2026 (UTC) :{{Re|St.Wenceslas School}} Dobrý deň, [[Wikipédia:NIE|Wikipédia neslúži ako reklama]] a všetky novo založené články musia byť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedicky významné]]. Tú štandardne dokladáme [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé]] [[Wikipédia:2NNSZ|nezávislými a netriviálnymi zdrojmi]]. Vo Vašom prípade nie ste nezávislá osoba. Článok okrem toho musí byť [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|napísaný neutrálne]]. Ak bude toto všetko splnené, článok by na Wiki mohol byť; odporúčam ale, aby stránku vytvoril niekto iný. Veľa šťastia a v prípade ďalších otázok sa na mňa neváhajte obrátiť. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:38, 12. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:X3n2x|X3n2x]] (12:08, 18. január 2026) == Zdravím, bolo by možné checknúť moje úpravy a nový článok, neviem ako na to štylisticky, najmä u toho portrétu. ďakujem --[[Redaktor:X3n2x|X3n2x]] ([[Diskusia s redaktorom:X3n2x|diskusia]]) 12:08, 18. január 2026 (UTC) :{{Re|X3n2x}} Zdravím, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav_Hribik&diff=8150211&oldid=8150158 na stránku som doplnil infobox a kategórie]. Z obsahu stránky mi nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť osoby]], takže som doplnil i adekvátne údržbové šablóny. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 18. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Vepivepi|Vepivepi]] (12:15, 25. január 2026) == Ak chcem pridať niečo o sebe , je to možné? --[[Redaktor:Vepivepi|Vepivepi]] ([[Diskusia s redaktorom:Vepivepi|diskusia]]) 12:15, 25. január 2026 (UTC) :{{Re|Vepivepi}} Zdravím, [[Wikipédia:NIE|Wikipédia neslúži ako reklama]]. Články obsiahnuté na Wikipédii by mali spĺňať podmienky [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|wikipedickej významnosti]]. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 23:30, 25. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] (07:53, 20. február 2026) == Dobrý deň, veľmi prosím o radu ako zmeniť historická názov školy Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove na aktuálny Vysoká škola technická a ekonomická v Prešove. Potreboval by som to zmeniť na tejto stránke: https://sk.wikipedia.org/wiki/Vysok%C3%A1_%C5%A1kola_medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho_podnikania_ISM_Slovakia_v_Pre%C5%A1ove --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 07:53, 20. február 2026 (UTC) :{{Re|VŠTEvPrešove}} Zdravím, na stránke v možnostiach hore by malo byť Presunúť. Stránku som každopádne [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vysok%C3%A1_%C5%A1kola_technick%C3%A1_a_ekonomick%C3%A1_v_Pre%C5%A1ove&diff=8168777&oldid=8168775 už presunul]. Nakoľko však jej aktuálny obsah porušoval autorské práva, tak sme Vaše [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vysok%C3%A1_%C5%A1kola_technick%C3%A1_a_ekonomick%C3%A1_v_Pre%C5%A1ove&diff=8168811&oldid=8168777 úpravy vrátili do predchádzajúceho stavu]. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:55, 20. február 2026 (UTC) ::Zdravim, velmi pekne dakujem za pomoc. Mozem Vas kontaktovat aj do buducna, ak budem potrebovat pomoct? --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 12:12, 20. február 2026 (UTC) :::{{Re|VŠTEvPrešove}} Samozrejme, moja diskusná stránka je vždy dostupná. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:15, 20. február 2026 (UTC) ::::Dakujem pekne :) Pekny den prajem. --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 12:16, 20. február 2026 (UTC) ::::Zdravim Vas. Velmi prosim o pomoc. Potreboval by som tuto stranku [[Vysoká škola technická a ekonomická v Prešove]] prelozit do anglickej verzie wikipedie. Som zamestnancom danej institucie a dostal som to ako ulohu od veduceho. Neviem si s tym vsak velmi poradit, nakolko wikipediu som v minulosti nepouzival. V pripade, ze by ste potrebovali dodat presny nazov vysokej skoly v anglickom jazyku a presne nazvy studijnych programov v anglickom jazyku, velmi rad Vam ich poslem. Vopred dakujem krasne za Vas cas a pomoc. --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 10:59, 26. február 2026 (UTC) :::::{{Re|VŠTEvPrešove}} Články na žiadosť nezakladáme. Na anglickej Wikipédii možno vyhľadať názov školy a potom kliknúť na červený odkaz, ktorá naznačuje, že stránke ešte neexistuje. Alternatívne môžete rovno napísať názov škole do URL v prehliadači, podobne ako to funguje na slovenskej Wikipédii. Potom stránku upravíte rovnakým spôsobom, ako ste to urobili na našej Wiki. Podotýkam však, že Wikipédia neslúži ako reklama a že na anglickej Wikipédii sú pravidlá trochu prísnejšie, než u nás. Z rovnakého dôvodu som odstránil zoznam ponúkaných odborov - neuvádzame ich ani na iných stránkach univerzít či vysokých škôl; ale zachoval som tam citáciu, takže koho to zaujíma, ten si môže odkaz rozkliknúť. Predsa len, sme encyklopédia, nie Zlaté stránky. :) Až stránku vytvoríte, dajte mi vedieť, prepojím Vám ich, aby bolo jasné, že ide o tú istú inštitúciu. Taktiež by potom bolo vhodné na anglickej Wiki uviesť, že ide o preklad slovenského textu; to by som Vám tam potom tiež doplnil. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:53, 26. február 2026 (UTC) ::::::Dakujem pekne za informacie. Stranku na anglickej wikipedii som prave vytvoril. Pevne dufam, ze mi ju teda nezmazu kvoli prisnym pravidlam. Posielam Vam link https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Institute_of_Technology_and_Business_in_Pre%C5%A1ov a prosim o prepojenie s SK verziou a taktiez doplnenie ze ide o preklad slovenskeho textu. Velmi pekne dakujem. --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 14:47, 26. február 2026 (UTC) :::::::{{Re|VŠTEvPrešove}} Na diskusiu som doplnil, že je to preklad; každopádne nakoľko je to Draft, tak sa tá jazyková verzia napojiť nedá. Dajte mi teda vedieť, až bude stránka publikovaná. Alternatívne potom na [https://www.wikidata.org/wiki/Q29426479 Wikiúdajoch v spodnej sekcii] môžete medzi Wikipedia pridať anglickú (Edit - pridáte "en" a potom do políčka názov anglickej stránky). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:03, 26. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] (22:12, 10. marec 2026) == Dobrý deň, rád by som vymenil fotografiu vo svojom profile na Wikipedii. Mám ich vo vlastníctve, ale nemôžem ich uploadnúť. Ďakujem za pomoc. S pozdravom, Juraj Marušiak --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 22:12, 10. marec 2026 (UTC) :{{Re|Juraj Marušiak}} Dobrý deň, obrázok je nutné nahrať na [[Commons:Special:UploadWizard|Wikimedia Commons]] a odtiaľ je potom možné ho použiť na Wikipédii. Ak ste jeho autorom, tak ho môžete nahrať rovno; ak nie ste autorom, tak k nemu má autorské právo niekto iný a ten ho musí nahrať. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:10, 11. marec 2026 (UTC) == Selešťany – doplnenie historických údajov == Dobrý deň, doplnil som do článku historické údaje o Selešťanoch podľa odbornej literatúry: SITÁR, Tomáš: Osídlenie novohradskej stolice v stredoveku (2019) NOVÁK, Jozef: Pečate miest a obcí na Slovensku II (2008) Ak bol problém vo formátovaní alebo šablónach, rád text upravím do vhodnej encyklopedickej podoby. Cieľom bolo doplniť chýbajúce historické informácie a zdroje. Ďakujem za prípadné usmernenie. --[[Redaktor:MarHody44|MarHody44]] ([[Diskusia s redaktorom:MarHody44|diskusia]]) 11:42, 16. marec 2026 (UTC) :{{Re|MarHody44}} Zdravím, pardon za oneskorenú odpoveď, bol som pracovne odcestovaný. Stránka skutočne nemôže ostať v stave, kedy sú tam nefunkčné šablóny infoboxu alebo citácií. Vidím ale, že v medzičase ste upravili do rozumnej podoby i so zjednotenými citáciami, takže super práca. Keby niečo, ozvite sa znovu. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:45, 19. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Evolution Shock|Evolution Shock]] (18:24, 21. marec 2026) == Dobrý deň, vyrvoril som článok Evolution Shock. Naštudoval som si pravidlá tvorby Wiki a článok som vytvoril neutrálne a veľmi stručne. Následne som dostal upozornenie: Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. Pochopil som to tak, že je príliš stručný, tak som ho rozšíril. Je to za Vás takto v poriadku? Ďakujem vopred :-) --[[Redaktor:Evolution Shock|Evolution Shock]] ([[Diskusia s redaktorom:Evolution Shock|diskusia]]) 18:24, 21. marec 2026 (UTC) :{{Re|Evolution Shock}} Zdravím a ospravedlňujem sa za oneskorenú odpoveď. Stránka je rozhodne v lepšom stave, no [[Wikipédia:NIE|Wikipédie neslúži ako reklama]] (súdiac podľa Vášho prihlasovacieho mena a názvu stránky) a taktiež mi na stránke stále chýba [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|preukázanie významnosti]] (typicky dokladanú pomocou [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]). Väčšinu webov by som nepokladal za dostatočne spoľahlivú a relevantnú. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 23. marec 2026 (UTC) ::Rozumiem. Aktuálne mi nenapadá, ako článok vylepšiť. V tejto téme sa ťažko hľadajú zdroje :-( --[[Redaktor:Evolution Shock|Evolution Shock]] ([[Diskusia s redaktorom:Evolution Shock|diskusia]]) 09:38, 23. marec 2026 (UTC) ::Dobrý deň, dôjde teda k zmazaniu? Môžem ešte článok nejako prípadne vylepšiť? Ďakujem --[[Redaktor:Evolution Shock|Evolution Shock]] ([[Diskusia s redaktorom:Evolution Shock|diskusia]]) 07:35, 1. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Evolution Shock}} Zdravím, ako som povedal, stále si nie som istý doložením 2NNSZ. Ak neviete nájsť zdroje, tak je kapela možno príliš mladá a málo významná, aby mala článok na Wiki. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:43, 1. apríl 2026 (UTC) ==Vymazávanie== Ahoj, nepochopil som prosím úplné vymazanie (podľa mňa regulárnych) presmerovacích stránok [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]]. Jednak neviem nájsť rozlišovacie stránky Alexander Nevský a Ján Žižka (ich existencia by ako tak odôvodňovala zrušenie tých presmerovacích), no zároveň, keďže tieto stránky boli v kategórii Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania, ich zmazaním (a nedoplnením existujúcich stránok, kam smerovali, do tejto kategórie) ostal v kategórii Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania chudák Čapajev sám ... doplnil som do tejto kategórie aspoň strány pod pôvodnými menami, ktoré sú ale nie celkom najšťastnejšie, len prekopávať to akosi nevládzem, to radšej napíšem niečo nové ... pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 09:55, 22. marec 2026 (UTC) :{{Re|Martingazak}} Ahoj, ono totiž na slovenskej Wikipédii nie je zvykom presmerovávať stránky s upresnením, tzn. so zátvorkou na konci. To je aktuálny konsenzus, [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024#Presmerovania zo zátvorkových tvarov|ktorý sa riešil asi rok a pol dozadu]] - na takýchto názvoch by vždy mal byť nejaký článok. Existujú návrhy, že potenciálne to zmysel má, pretože pri vkladaní wikilinkov niekto bude hľadať napr. toho Jána Žižku a nie ten partizánsky oddiel, viď tú diskusiu a názor Scholastika, ale zatiaľ sme však nedošli k inému konsenzu. :Čo sa týka tohto konkrétneho stavu: :* z článku, kde sú uvedené ich mená, môžeš rovno odkázať na ten partizánsky oddiel (i keď odkaz bude viesť ako keby z ich mena) :* vytvoriť rozlišovaciu stránku, kde bude odkaz priamo na ten partizánsky oddiel (za predpokladu, že tie dve mená sú "dostatočne významné" - nie na to, aby mali svoj vlastný článok, ale aby ich niekto chcel dostatočne vyhľadávať; na rozlišovacej stránke tiež nemusí byť úplne každý jeden Ján Žižka, ak nie je dostatočne významný) :Existencia jediného článku v kategórii nie je nutne problémová, ak tam je potenciál na rozšírenie o ďalšie články; ak taký potenciál neexistuje, možno by bolo lepšie kategorizovať do nejakej nadradenej kategórie. :Snáď to takto dáva aspoň trochu zmysel - žiaľ jedným z problémov tohto projektu je malá snaha riešiť obdobné situácie, diskutovať o nich (na čo sme narazili i v nejakej konverzácii včera, neviem, či si tam ešte bol) a hľadať riešenia, kvôli nízkej aktivite a záujmu (týmto cením všetkých, ktorí sa zapájajú). Niektoré skostnatelé postupy tu panujú doteraz, i keď už dávno nie úplne dávajú zmysel. Alternatívne by to chcelo aktualizovať niektoré odporúčania a doplniť ich o novovzniknuté situácie, k čomu sa ale tiež veľmi nemáme... rád by som to ale s niektorými tento rok urobil. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:06, 22. marec 2026 (UTC) ::Mimochodom, toto je off topic, ale podľa mojich skúseností, len málokedy niekto reaguje, keď sa napíše do diskusie ku článku, ale k veci. Vďaka tejto konverzácii som si otvoril článok o Žižkovi a zaujalo ma, že ho tu máme ako Jána a nie Jana. Nebolo by to potrebné presunúť? Nezvykneme meniť Marie na Márie, Josefov na Jozefov atď. A pri zbežnom prezretí slovenských stránok, kde sa o ňom píše som tiež nepostrehol, že by jeho prvé meno niekde bolo slovakizované. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 12:30, 22. marec 2026 (UTC) :::Ano, pravda, moja presmerovacia stranka bola s dlznom. Ale bola Kormim zmazana. :::Original stranka (ktoru som nezakladal) je OK: [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola]] --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 12:34, 22. marec 2026 (UTC) ::::{{Re|Gitanes232}} Dobrý postreh, áno, to by bolo vhodné skontrolovať, keby sme stránky ponechali. V tomto momente však ako píše IP nižšie nie je štandard tieto stránky zakladať a používať; svoj názov môžeš prípadne vyjadriť v [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Kategorizácia presmerovaní|patričnej diskusii]]. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:16, 23. marec 2026 (UTC) :::::O diskusii viem. Ja som myslel teraz priamo stránku [[Ján Žižka]], preto som písal, že je to off topic. Tá sa predpokladám ponechávať bude. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:56, 23. marec 2026 (UTC) #presmerovania stránok so zátvorkovým tvarom sa na slovenskej wikipédii nerobia (ani z rozlišovacích stránok) #na presmerovacie stránky sa na slovenskej wikipédii kategórie nedávajú. To je súčasný stav na slovenskej wikipédii a nič sa na tom nezmenilo. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 13:00, 22. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] (22:50, 22. marec 2026) == Dobrý deň, rád by som vymenil fotografiu vo svojom profile. Nejaké svoje fotky som nahral na Commons, ale neviem, ako to vymeniť na stránke Wikipedie. Neponúka sa mi tam žiadna možnosť výmeny obrázka. https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Maru%C5%A1iak --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 22:50, 22. marec 2026 (UTC) :Nejakú fotku som tam vymenil, iné som na commons nenašiel, môže byť? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 23:09, 22. marec 2026 (UTC) ::Ďakujem, je to ok. ::S pozdravom, Juraj Marušiak --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 23:11, 22. marec 2026 (UTC) :::Ešte ju skúsim orezať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 23:13, 22. marec 2026 (UTC) ::::Ďakujem. --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 23:21, 22. marec 2026 (UTC) :::::Hotovo, takto je to lepšie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-17956-05|&#126;2026-17956-05]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-17956-05|diskuse]]) 23:21, 22. marec 2026 (UTC) ::::::Ďakujem obom za promptné vyriešenie. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:14, 23. marec 2026 (UTC) :::::::Ďakujem, dlho som si nad tým lámal hlavu, ako to vyriešiť. --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 11:04, 23. marec 2026 (UTC) == Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia == Ahoj KormiSK, rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko. Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej. Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival. Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska. Posielam linky: * https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia * https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte) * https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival * https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game) budem rád za tvoj názor Zároveň tento post som pridal aj do diskusie Jetam2 --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:17, 28. marec 2026 (UTC) :{{Re|Asceno}} Ahoj, nemá, články týkajúce sa Slovenska sa nepridávajú, len články týkajúce sa ostatných území strednej a východnej Európy. Máš to aj priamo na úvodnej stránke v sekcii O čom písať?: Všeobecne môžete pripiesvať na '''ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy ''okrem Slovenska'''''.--[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 22:27, 28. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Daviddggallo|Daviddggallo]] (11:46, 9. apríl 2026) == Dobrý deň, Pripravujem wiki page pre značku Rowenta. Som zamestnanec spolocnosti. Mám to ako pracovný task. Keďže budem písať informácie z prvej ruky, neviem ako označovať citácie. Okrem toho tiež budem pridávať obrázky z našej spoločnosti, ktoré neviem ci su licencovane, ale mám prístup na ich pouzitie. Prosim Vas mam moznost napisat tento clanok jednoduchsie ako normalne vdaka tomu ze pracujem v spolocnosti o ktorej pisem. Ďakujem a prajem pekný deň. --[[Redaktor:Daviddggallo|Daviddggallo]] ([[Diskusia s redaktorom:Daviddggallo|diskusia]]) 11:46, 9. apríl 2026 (UTC) : {{Re|Daviddggallo}} Dobrý deň, na rovinu poviem, že toto nie je dobrý prístup, nakoľko [[Wikipédia:NIE|Wikipédia nie je reklama]]. Firma Rowenta každopádne [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|určite významná je]], ale informácie na stránke musia byť každopádne doložené [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivými zdrojmi]] (pričom stránka ako taká musí spĺňať [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]). Taktiež sa v takom prípade obávam [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|nestrannosti obsahu]]. Čo sa týka obrázkov, tie je možné nahrať na [[Commons:Special:UploadWizard|Wikimedia Commons]], ale musia mať slobodnú licenciu. Ak by šlo o firemné veci, tak by malo byť možné [[:commons:Commons:Verifying_permissions|e-mailom vyriešiť to, že máte právo/povolenie nahrávať dané fotografie na Commons]]. ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:54, 9. apríl 2026 (UTC) ::Dobrý deň, nepripravujem to ako reklamu. Ide jedine o informácie o značke ako je na Wikipédii veľa dostupných článkov iných značiek. Neporovnávam nič s konkurenciou a nepisem ani nič podobné, čo by mohlo vyvolať pocit reklamy alebo nám zaručiť nejakú konkurenčnú výhodu. Aj v takomto prípade to je proti požiadavkám Wikipedie? Okrem toho, ďakujem za pomoc, skúsim sa obrátiť na odporúčané linky. V prípade ďaľších otázok Vás budem kontaktovať. --[[Redaktor:Daviddggallo|Daviddggallo]] ([[Diskusia s redaktorom:Daviddggallo|diskusia]]) 11:53, 14. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Daviddggallo}} Zdravím, obdobné konanie na iných Wiki je väčšinou riešené trvalým blokom; u nás to len silne neodporúčame alebo stránky mažeme ako reklamy. Ak bude písaná neutrálne a s doloženými zdrojmi, osobne by som to za veľký problém nepokladal, práve na základe existencie iných firiem... potenciálne problémy som zmienil vyššie. Ak sa im predíde... ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:52, 14. apríl 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Klaudia Gal|Klaudia Gal]] (19:20, 25. apríl 2026) == ahoj, chcela by som vytvoriť príspevok o slovenskej autorke, ktorá má menovkyňu, už známu na wikipédii. Obe aktívne publikujú odborné články, ale bohužiaľ autorstvo tej "mojej" je pripisované jej menovkyni. Už som to pred časom riešila s SNK, ale knižnice sťahujú biografické údaje z wiki, presto sa stále opakuje problém s autorstvom Ako na to? --[[Redaktor:Klaudia Gal|Klaudia Gal]] ([[Diskusia s redaktorom:Klaudia Gal|diskusia]]) 19:20, 25. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Klaudia Gal}} Ahoj, no to je nemilá situácia. Stránka sa danej autorke určite dá založiť, avšak autorka musí byť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|dostatočne významná]] (a spĺňať [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]). Ak také zdroje doložíš, tak nie je problém - pokojne ti so stránkou pomôžem(e), aby odpovedala štandardu, ale je nutné dodať tie informácie. :Že by SNK šla podľa Wiki sa mi nezdá, musia predsa vedieť, že existuje kopa iných ľudí, ktorých na Wiki nemáme. Podľa mňa by sa mali riadiť nejakým iným zoznamom autorov. {{Re|Teslaton|Scholastikos|Jetam2}} Neviete o tom niečo? ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:22, 26. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Klaudia Gal}} Btw, o koho vlastne ide? ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:22, 26. apríl 2026 (UTC) :::Pre info: [[Slovenská Wikipédia#Využitie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:32, 26. apríl 2026 (UTC) :::[[Katarína Nádaská]], tú druhú osobu rovnakého mena má rozpracovanú na svojej [[Redaktor:Klaudia Gal|redaktorskej stránke]]. Problém podľa mňa nie je asi vo Wikipédii, možno skôr vo Wikidata, tam pozerám je len jedna Katarína Nádaská, ktorá má u nás článok. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 17:35, 26. apríl 2026 (UTC) ::::Ako sa určuje význam autorky? V našom svete histórie, umenia, výskumu má určite význam, v rozpracovanom príspevku som uviedla publikačnú činnosť a aj významnejšie ocenenia --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-25546-64|&#126;2026-25546-64]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-25546-64|diskuse]]) 17:51, 26. apríl 2026 (UTC) ::Ahoj, ďakujem za odpoveď, snk nepoužíva prioritne Wiki, ale iné knižnice pri katalogizovani automaticky sťahujú biografické údaje odtiaľ a vytvárajú personálne autority vo svojom systéme. Ja som s SNK riešila tento problém pred cca 2 rokmi v súbornom katalógu a upratali sme autorstvo, napriek tomu sa situácia opakuje. Ide o: Katarína Nádaská - všeobecne známa etnologička , tá druhá, ktorú by som chcela odlíšiť je menovkyňa Katarína Nádaská (1983) historička, tiež historička umenia, kurátorka, pomerne často publikujúca, autorka viacerých odborných publikácií. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-25546-64|&#126;2026-25546-64]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-25546-64|diskuse]]) 17:43, 26. apríl 2026 (UTC) :::Riešením by teda bolo vytvoriť ten druhý článok, prepojiť s Wikidátami a upozorniť SNK? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:47, 26. apríl 2026 (UTC) ::::SNK už je vyriešené, ale na webe to potrebujeme nejako ošetriť --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-25546-64|&#126;2026-25546-64]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-25546-64|diskuse]]) 18:48, 26. apríl 2026 (UTC) :::::Na akom webe? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:51, 26. apríl 2026 (UTC) ::::::{{Re|Klaudia Gal}} Významnosť sa určuje primárne podľa odporúčanie o [[Wikipédia:2NNSZ|dvoch nezávislých netriviálnych spoľahlivých zdrojoch]]. Na tej [[Redaktor:Klaudia Gal|redaktorskej stránke]] zatiaľ takéto zdroje nevidím (ten rozhovor sa skoro dá počítať za jeden taký zdroj; i keď je to zdroj primárny, asi je to ok, na konci je o nej trochu viac textu ako o osobe). Podotýkam, že [[Wikipédia:NIE|Wikipédia nie je zoznam všetkého]], takže by som tam rozhodne nedával výčet všetkého, čo pani kedy urobila, a radšej sa zameral obsahovo na to, prečo by mala byť významná - čomu sa venuje atp. Zoznam kníh, článkov a rozhovorov patrí do jej životopisu, nie na Wikipédiu ako internetovú encyklopédiu. ::::::Inak bolo by fajn používať ten založený účet. ;) I keď to nie je povinnosť, ale potom chodia upozornenia a tak. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:54, 26. apríl 2026 (UTC) :::::::absolútne tomuto nerozumiem prepáčte ... na webe - myslela som tým, že keď si niekto zadá do vyhľadávača meno Katarína Nádaská, objaví sa menovkyňa s vytvoreným odkazom na wiki, a nejde teda len o wiki - t. j. vznikajú nedorozumenia, ktoré časom už začínajú byť obťažujúce. čím viacej "moja" autorka publikuje, tým viac nedorozumení. Preto sme sa rozhodli vytvoriť odkaz na wiki. Aby bolo zrejmé, to nelobujem za kamarátku, je to pracovná záležitosť, a pravda je, že sa absolútne nevyznám ... hľadám riešenie --[[Redaktor:Klaudia Gal|Klaudia Gal]] ([[Diskusia s redaktorom:Klaudia Gal|diskusia]]) 07:36, 27. apríl 2026 (UTC) ::::::::Vytvoril som rozlišovaciu stránku [[Katarína Nádaská]] a stránku na [[Wikidata:Q139569632|Wikiúdajoch]]. Či by bol encyklopedicky významný samotný článok o „Vašej autorke“, to bude treba posúdiť samostatne na základe zdrojov použitých v prípade jeho vytvorenia. Na Vašej redaktorskej stránke však ten obsah dlhodobo zostať nemôže. Ak by ste ten obsah chceli premeniť na samostatnú stránku, museli by ste ho prepracovať v zmysle encyklopedického štýlu (pozrite sa, ako tu vyzerajú biografické stránky, z mnou vytvorených na rýchlo napr. [[Alexandra Krsková]], [[Ľudmila Thurzová]], [[Anton Aškerc]]). Zároveň však: samotná existencia stránky algoritmy na internete nezmení... tam zohráva úlohu viacero skutočností, nielen Wikipédia. Etnologička Nádaská má zároveň aj viacero registrácií v knižničných databázach,... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:39, 27. apríl 2026 (UTC) :::::::::Ďakujem pekne - skúsim to ešte prepracovať - a áno, problém menovkýň pretrváva aj v knižničných databázach, aj napriek úpravám v SNK a Súbornom katalógu knižníc, ale toto je asi na dlhé lakte ;) (nemenovaná štátna vedecká knižnica si naozaj sťahuje bio z wiki - aj napriek tomu, že to sami nepovažujú za korektné) --[[Redaktor:Klaudia Gal|Klaudia Gal]] ([[Diskusia s redaktorom:Klaudia Gal|diskusia]]) 08:43, 27. apríl 2026 (UTC) ::::::::::Tvorba rozlišovacej stránky, ak tá druhý stránka nie je encyklopedicky významná (hypoteticky - to zatiaľ nevieme) je trochu pofidérne konanie, úprimne. Zvyšok inak súhlasím so Scholastikom. ::::::::::{{Re|Klaudia Gal}} Akurát podotýkam, že nahrávanie fotografií na Wikimedia Commons, ktorých nie ste autorom/neboli vydané pod slobodnou licenciou, nie je vhodné - pod akou licenciou bol zverejnený obrázok [[:commons:File:Katarína_Nádaská.png]]? Nechce sa mi veriť, že je to pod CC-BY-SA 2.5. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:32, 28. apríl 2026 (UTC) :::::::::::je to pracovná fotografia, so súhlasom autorky (v rámci našej organizácie) - potrebujeme ešte nejaké ďalšie potvrdenia od autorky? --[[Redaktor:Klaudia Gal|Klaudia Gal]] ([[Diskusia s redaktorom:Klaudia Gal|diskusia]]) 13:57, 28. apríl 2026 (UTC) ::::::::::::{{Re|Klaudia Gal}} Štandardne sa posiela e-mail s nejakým potvrdením/vyjadrením autora, ale zatiaľ by som to teda neriešil. Fotografiu potenciálne niekto môže označiť na zmazanie, tak až potom by som niečo také riešil. Skôr pozor do budúcna. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:26, 28. apríl 2026 (UTC) == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Trenčín - formátovanie == Ďakujem za informáciu! Zapamätám si. [[Trenčín]] @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:43, 6. máj 2026 (UTC) == Náhrady pri referenciách == Ahoj, dalo by sa v článkoch Wiki botom zrealizovať [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jupiter&curid=6729&diff=8215931&oldid=8215922] daný úkon masívnejšie? Pomohlo by to hlavne, v tom aby dávalo referencie do viac stĺpcov (ako v prikladanom linku). Teda pôvodný tvar <code><nowiki><references /></nowiki></code> zmeniť na <code><nowiki>{{Referencie}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:54, 19. máj 2026 (UTC) :{{re|Fillos X.|s=1}} Realizujem to ako súčasť iných úprav, na samostatnú hromadnú úpravu tisícov čl. mi to príde ako marginálna blbosť, inak by som to dávno nahradil. Pričom teda ďalší samostatný aspekt je, že čisté riešenie je požiadať cez phab o zapnutie responzívnych stĺpcov v konfigurácii skwiki. Potom bude aj reflist cez tag defaultne vyplúvať stĺpce responzívne (ak to nie je explicitne potlačné parametrom resp. fixným počtom stĺpcov, čo je rovnako už zastaraný prístup). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:06, 19. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Fillos X.|Teslaton}} Podľa mňa by pokojne malo zmysel o to požiadať, ale neviem, ako sa to robí. Stojí nám to za to? Určite by to cez Phabricator bolo jednoduchšie, než botom upravovať každú jednu stránku s daným tagom. Potreba na to konsenzus vo Wikipolitike? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:24, 25. máj 2026 (UTC) == [[Zoznam SD objektov 2]] == Hello! Sorry for writing in English. I was just wondering if it would be possible to undelete [[Zoznam SD objektov 2]] and e.g. move it to my user-space (maybe [[User:A smart kitten/Zoznam SD objektov 2]])? The reason I'm making this request is because an old revision of that page seems to cause a bug in MediaWiki / [[mw:Special:MyLanguage/Parsoid|Parsoid]] that hasn't yet been fully investigated (tracked on [[mw:Special:MyLanguage/Phabricator|Phabricator]] in [[phab:T416112|T416112]]), and I believe it may be easier to work out what's going wrong if the page is visitable onwiki. (To be clear, I'm making this request myself as a volunteer, not e.g. on behalf of anyone else.) Let me know if you have any queries :) Best, [[user:a smart kitten|a smart kitten]] ([[user talk:a smart kitten|diskusia]]) 13:21, 21. máj 2026 (UTC) :{{Re|a smart kitten}} Hi, no problem! I have recovered the page onto the page you requested. Some pages in the history are entirely non-viewable, but can be viewed through a bot - let me know if you have any questions! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:46, 22. máj 2026 (UTC) ::For the record: ::* plain wikitext content of such unparseable/unrenderable pages (and page revisions) can be viewed by adding an <code>action=raw</code> URL param, e.g. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=6558488&action=raw], no need for bots or API calls. ::* similarly, a rendered output using old parser can be obtained using <code>useparsoid=0</code> param ::--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:06, 22. máj 2026 (UTC) l9dgp9yc0abuuncmryegkynihvmpilw Ligúrske Alpy 0 661725 8219309 8192879 2026-05-25T08:49:50Z Vasiľ 2806 +ref 8219309 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Mountain Range <!-- *** Name section *** --> | name = Ligúrske Alpy | native_name = Alpi Liguri | other_name = | category = pohorie <!-- *** Image *** --> | image = AlpiLiguri0001.jpg | image_caption = Ligúrske Alpy <!-- *** Country etc. *** --> | country = Francúzsko | country_flag = 1 | country1 = Taliansko | country1_flag = 1 | state = | state1 = | region = | region1 = | district = | district1 = | district2 = | district3 = | city = | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent = Alpy | unit1 = | border = | border1 = | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | area = | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = Punta Marguareis | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = 2 650 | highest_lat_d = 44 | highest_lat_m = 10 | highest_lat_s = | highest_lat_NS = S | highest_long_d = 8 | highest_long_m = 5 | highest_long_s = | highest_long_EW = V | lowest = | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = | woods = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Maps *** --> | map = SOIUSA-Alpi Occidentali-sezione01.png | map_background = | map_caption = | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = }} [[Súbor:Alta via.jpg|náhľad|Pohorie z chodníka Via Alpina]] '''Ligúrske Alpy'''<ref name="ÚGKK"/> je [[pohorie]] nachádzajúce sa úplne na juhu [[Alpy|Alpského]] oblúka v Taliansku ([[Piemont]], [[Ligúria]]). Alpy týmto pohorím definitívne prechádzajú do ďaľšieho veľkého celku – [[Apeniny|Apenín]]. Pohorie je zložené výhradne z [[vápenec|vápenca]] a z jednej svojej strany je obklopené [[Ligúrske more|Ligúrskym morom]]. Druhá strana sa pozvoľna stráca v [[Pádska nížina|Pádskej nížine]]. Pohorie leží väčšinou na [[Taliansko|talianskom]] území, vo [[Francúzsko|Francúzsku]] sa nachádza iba zlomok z celkovej rozlohy 4 500 [[Kilometer štvorcový|km²]]. == Poloha == Pohorie je na západe oddelené od Prímorských Álp sedlom [[Colle di Tenda]] (1 870 m). Na juhu tvorí hranicu územia sedlo [[Colle Altare]] ([[Passo Giove]]), ktoré ho oddeľuje od masívu Apenín. Vzhľadom k blízkosti [[more|mora]] a vápencovému podložiu sa Ligúrske Alpy považujú za raj [[botanika|botaniky]]. == Členenie == Ligúrske Alpy tvoria zložitý labyrint masívov a dolín. Až na strednú časť hlavného hrebeňa pôsobí rozloženie hôr chaoticky a neusporiadane. Pohorie je rozdelené na niekoľko skupín: * [[Carmo]] * [[Saccarello]] * [[Armetta]] * [[Marguareis]] * [[Mongioie]] === Vrcholy === Hory majú prevažne trávnatý charakter, iba v najvyšších partiách sú [[skala|skalnaté]]. Najvyšším vrcholom je vápencová [[pyramída]] [[Punta Marguareis]] (2 650 m), ktorá leží v [[prírodný park|prírodnom parku]] [[Alta Valle Pesio]]. [[Hora]] [[Monte Pietravecchia]] leží iba 20 km od mora a jedná sa tak v rámci juhu o poslednú alpskú dvojtisícovku. {{Stĺpce|2| * [[Punta Marguareis]] (2 650 m) * [[Monte Mongioie]] (2 630 m) * [[Cima delle Saline]] (2 612 m) * [[Cima Pian Ballaur]] (2 604 m) * [[Monte Bertrand]] (2 482 m) * [[Pizzo d'Ormea]] (2 476 m) * [[Cima Missun]] (2 356 m) * [[Monte Saccarello]] (2 201 m) * [[Monte Fronté]] (2 152 m) * [[Cima di Marta]] (2 136 m) * [[Monte Pietravecchia]] (2 038 m) * [[Monte Graj]] (2 012 m) * [[Monte Toraggio]] (1 972 m) * [[Bric Mindino]] (1 879 m) }} == Turismus == V Ligúrskych Alpách je vzhľadom k jej nízkej popularite zlá [[infraštruktúra]] avšak podmienky pre [[turistika|turistiku]] nie sú zlé. === Horské chaty === * [[Rifugio Allavena]] * [[Rifugio Don Barbera]] * [[Rifugio Garelli]] * [[Rifugio Havis de Giorgio]] * [[Rifugio Mongioie]] * [[Rifugio San Remo]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Ligurské Alpy|19120292}} {{Portál|Taliansko|Taliansky|Geografia}} [[Kategória:Pohoria v Taliansku]] [[Kategória:Geografia Piemontu]] [[Kategória:Pohoria vo Francúzsku]] [[Kategória:Pohoria v Alpách]] r6790o5f99j6aa4xu2s3sokilptvtw8 Lloyd Austin 0 662382 8219091 8128562 2026-05-24T18:36:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219091 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Lloyd Austin | Rodné meno = Lloyd James Austin | Popis osoby = | Portrét = Defense Secretary Lloyd J. Austin III (50885754687).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 28. | Úrad = minister obrany Spojených štátov | Začiatok obdobia = [[22. január]] [[2021]] | Koniec obdobia = [[20. január]] [[2025]] | Predchodca = Mark Esper | Nástupca = [[Pete Hegseth]] | Poradie2 = 12. | Úrad2 = Veliteľ Ústredného velenia Spojených štátov | Predchodca2 = Jim Mattis | Začiatok obdobia2 = [[22. marec]] [[2013]] | Koniec obdobia2 = [[30. marec]] [[2016]] | Prezident = [[Joe Biden]] | Nástupca2 = Joseph Votel | Dátum narodenia = {{dnv|1953|08|08}} | Miesto narodenia = [[Mobile (Alabama)|Mobile]], [[Alabama]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[United States Military Academy]] (BS) <br> Univerzita Auburn (MA) <br> Univerzita Webster (MBA) | Profesia = | Národnosť = [[americká ulica|americká]] | Vierovyznanie = [[Katolicizmus|katolík]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = Charlene Denise Banner | Partner = | Partnerka = | Deti = 2 | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Lloyd James Austin III''' (* [[8. august]] [[1953]], [[Mobile (Alabama)|Mobile]], [[Alabama]], [[Spojené štáty|USA]]) bol minister obrany Spojených štátov amerických a štvorhviezdičkový armádny generál vo výslužbe. Bol 12. veliteľom Ústredného velenia USA (CENTCOM) a 33. námestník náčelníka štábu [[United States Army|Armády Spojených štátov]]. Bol posledným veliacim generálom operácie Armády Spojených štátov v Iraku počas operácie Nový úsvit. Po odchode do výslužby tiež pracoval v predstavenstvách spoločností Raytheon Technologies, Nucor a Tenet Healthcare.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Secretary of Defense Lloyd J. Austin III|url=https://www.defense.gov/Our-Story/Meet-the-Team/Secretary-of-Defense/|dátum vydania=|dátum prístupu=07.02.2021|vydavateľ=www.defense.gov}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Lloyd Austin|url=https://www.academyofdiplomacy.org/member/lloyd-austin/|dátum vydania=|dátum prístupu=07.02.2021|vydavateľ=The American Academy of Diplomacy|url archívu=https://web.archive.org/web/20230624001920/https://www.academyofdiplomacy.org/member/lloyd-austin/|dátum archivácie=2023-06-24}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Edmondson|meno=Catie|titul=Lloyd Austin Confirmed as Defense Secretary|url=https://www.nytimes.com/2021/01/22/us/lloyd-austin-confirmed.html|dátum vydania=22.1.2021|dátum prístupu=07.02.2021|vydavateľ=The New York Times}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Beer|meno=Tommy|titul=Lloyd Austin Sworn In As First Black Defense Secretary In U.S. History|url=https://www.forbes.com/sites/tommybeer/2021/01/22/lloyd-austin-sworn-in-as-first-black-defense-secretary-in-us-history/?sh=780eb03419cc|dátum vydania=22.1.2021|dátum prístupu=07.02.2021|vydavateľ=www.forbes.com}}</ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Gen. Lloyd Austin Ends 41-year Army Career|url=https://www.military.com/daily-news/2016/04/11/gen-lloyd-austin-ends-41-year-army-career.html|dátum vydania=10.04.2021|dátum prístupu=07.02.2021|vydavateľ=www.military.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20201209145111/https://www.military.com/daily-news/2016/04/11/gen-lloyd-austin-ends-41-year-army-career.html|dátum archivácie=2020-12-09}}</ref> == Štúdium == Lloyd Austin sa narodil v meste [[Mobile (Alabama)|Mobile]] v štáte [[Alabama]] a vyrastal v meste Thomasville, v štáte [[Georgia (štát USA)|Georgia]]. Vyštudoval [[United States Military Academy|Vojenskú akadémiu Spojených štátov]] vo West Pointe, kde získal bakalársky titul z vedy v júni [[1975]]. Študoval tiež na Univerzite Auburn, kde získal titul Master vo vzdelávaní v roku [[1986]]. Titul Master v biznis manažmente má z Univerzity Webster v roku [[1989]]. Miestom jeho vojenského štúdia bola Vysoká škola velenia a armády USA a Vojenská vysoká škola americkej armády, kde sa stal absolventom Kurzov pre pokročilých a Pechotným dôstojníkom.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4" /> == Kariéra == Po skončení štúdia na Vojenskej akadémii West Point v roku [[1975]] bol Lloyd Austin uvedený do služby s hodnosťou podporučíka a pridelený k 3. mechanizovanej pešej divízii v [[Nemecko|Nemecku]], kde bol veliteľom streleckej čaty v rote A, 1. práporu 7. pechoty a veliteľ čaty prieskumníkov v rote bojovej podpory 1. práporu 7. pechoty. Po tomto zaradení a absolvovaní pokročilého kurzu dôstojníka pechoty bol pridelený k 82. výsadkovej divízii vo Fort Bragg v [[Severná Karolína|Severnej Karolíne]], kde velil rote bojovej podpory 2. výsadkového práporu 508. pechoty a bol na pozícii prevádzkového asistenta S-3 pre 1. brigádu 82. výsadkovej divízie. V roku [[1981]] bol Lloyd Austin pridelený do [[Indianapolis|Indianapolisu]], kde bol operačným dôstojníkom náborového velenia okresu Indianapolis [[United States Army|Armády spojených štátov]] a po tomto zaradení velil rote v náborovom prápore americkej armády. Pokračoval štúdiom na Univerzite Auburn, kde v roku [[1986]] získal titul Master vo vzdelávaní. Po štúdiu bol pridelený na [[United States Military Academy|Vojenskú akadémiu Spojených štátov]] vo West Pointe, kde bol taktickým dôstojníkom roty. Lloyd Austin po službe na Vojenskej akadémii West Point absolvoval Vysokú školu velenia a armády Spojených štátov vo Fort Leavenworth v [[Kansas (štát USA)|Kansase]] a po štúdiu bol pridelený k 10. horskej divízii ľahkej pechoty vo Fort Drum v New Yorku, kde mal hodnosť S-3 a neskôr sa stal výkonným riaditeľom pre 2. prápor 22. pechoty. Po tomto zaradení sa stal výkonným riaditeľom 1. brigády, 10. horskej divízie ľahkej pechoty a neskôr riaditeľom plánov, výcviku, mobilizácie a bezpečnosti vo Fort Drum v New Yorku. V roku [[1993]] sa Lloyd Austin vrátil k 82. výsadkovej divízii vo Fort Bragg v Severnej Karolíne, kde velil 2. výsadkovému práporu v 505. pechote. Neskôr bol v pozícii G-3 pre 82. výsadkovú divíziu. Po absolvovaní Vysokej vojenskej školy velil 3. brigáde 82. výsadkovej divízie vo Fort Bragg v Severnej Karolíne. Po velení brigáde bol pridelený do [[Pentagón (USA)|Pentagónu]] v [[Arlington (Virgínia)|Arlingtone]] vo [[Virgínia|Virgínii]], kde bol náčelník Spoločnej operačnej divízie J-3 v spoločnom štábe. Jeho ďalším zaradením bolo miesto asistenta pomocného veliteľa divízie pre manévre (ADC-M) 3. pešej mechanizovanej divízie vo Fort Stewart v štáte [[Georgia (štát USA)|Georgia]]. V pozícii ADC-M pomáhal viesť inváziu divízie do Iraku v marci 2003. Lloyd Austin bol za túto službu veliteľa ocenený Striebornou medailou. Od septembra [[2003]] do augusta [[2005]] bol veliacim generálom 10. horskej divízie ľahkej pechoty s funkciou veliteľa kombinovanej spoločnej jednotky 180 počas [[Vojna v Afganistane (2001 – 2021)|vojny v Afganistane]]. Na ďalšej pozícii bol od septembra 2005 do októbra [[2006]] kedy bol náčelník štábu ústredného velenia Spojených štátov amerických v MacDill AFB v [[Tampa|Tampe]] na [[Florida|Floride]]. Lloyd Austin bol [[8. december|8. decembra]] [[2006]] povýšený na generálporučíka a stal sa veliteľom výsadkového zboru XVIII vo Fort Bragg v Severnej Karolíne. Vo februári [[2008]] sa Lloyd Austin stal druhým najvyššie postaveným veliteľom v Iraku a stal sa veliteľom medzinárodného zboru v Iraku MNC-I. Na pozícii MNC-I riadil operácie asi 152 000 spoločných a koaličných síl vo všetkých sektoroch Iraku. V auguste [[2009]] Lloyd Austin odovzdal pozíciu veliteľa XVIII. Zboru aby sa stal riaditeľom spoločného štábu. Bol povýšený na pokyn admirála Michaela Mullena, ktorý bol vtedy predsedom náčelníkov štábov. Michael Mullen povedal Lloydovi Austinov aby v jeho pozícií riaditeľa bola zväčšená rozmanitosť spoločného štábu. Lloyd Austin považoval nomináciu do funkcie riaditeľa spoločného štábu za rýchly štart pre svoju neskoršiu kariéru a povedal: „Ľudia, ktorí by možno ešte nepoznali Lloyda Austina, ho začali poznať.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Cooper|meno=Helene|titul=‘Is Austin on Your List?’: Biden’s Pentagon Pick Rose Despite Barriers to Diversity|url=https://www.nytimes.com/2020/12/09/us/politics/biden-lloyd-austin-defense-secretary.html|dátum vydania=09.12.2020|dátum prístupu=07.02.2021|vydavateľ=The New York Times}}</ref> Lloyd Austin bol v septembri [[2010]] vymenovaný za veliaceho generála Armády Spojených štátov v Iraku, kde do decembra [[2011]] dozoroval odchod amerických vojenských síl a vybavenia z krajiny. Od februára [[2012]] do marca [[2013]] bol vo funkcii Zástupcu náčelníka armádneho štábu, kde riadil správu rozpočtu a vojenské sily štábu.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4" /> == Ústredné velenie Spojených štátov == V roku [[2012]] bývalý Americký Prezident [[Barack Obama]] nominoval Lloyda Austina do pozície veliteľa Ústredného velenia Spojených štátov, v ktorej začal [[22. marec|22. marca]] [[2013]]. Počas velenia bol okrem iného súčasťou kampane Americkej armády po obsadení mesta Mosul proti vojsku Islamského štátu v Iraku a Sýrii. == Minister obrany == Zámer nominovať Lloyda Austina za ministra obrany prezentoval Prezident [[Joe Biden]] [[7. december|7. decembra]] [[2020]]. Joe Biden a Lloyd Austin spolupracovali už počas administratívy Prezidenta Baracka Obamu kedy Lloyd Austin bol veliteľ Ústredného velenia Spojených štátov. V tomto čase si Lloyd Austin získal dôveru Joea Bidena počas prezentácie správ a tlačových konferencii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Perry|meno=Mark|titul=Lloyd Austin Isn’t Who You Think He Is|url=https://foreignpolicy.com/2020/12/16/lloyd-austin-isnt-who-you-think-he-is/|dátum vydania=16.12.2020|dátum prístupu=07.02.2021|vydavateľ=www.foreignpolicy.com}}</ref> Lloyd Austin v pozícii ministra obrany odvolal Trumpových nominantov z poradných výborov na Ministerstve obrany Spojených štátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Ali, Stewart|meno=Idrees, Phil|titul=Pentagon purges advisory boards after flurry of Trump end-of-term appointees|url=https://www.reuters.com/article/us-usa-pentagon-boards-idUSKBN2A22OS|dátum vydania=02.02.2021|dátum prístupu=07.02.2021|vydavateľ=www.reuters.com}}</ref> V pozícií Ministra obrany chcel Lloyd Austin okrem iného bojovať proti extrémizmu a rasizmu v armáde.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Schmitt|meno=Eric|titul=Lloyd Austin Ramps up the Fight Against Right-Wing Extremism Within the Military.|url=https://www.nytimes.com/2021/02/03/us/lloyd-austin-extremism-military.html|dátum vydania=03.02.2021|dátum prístupu=07.02.2021|vydavateľ=The New York Times}}</ref> == Osobný život == Lloyd Austin je veriaci, mama ho vychovávala v [[Katolicizmus|katolíckej]] viere.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=“Perfect People”: Living The West Point Ideal|url=https://www.westpointcoh.org/interviews/perfect-people-living-the-west-point-ideal|dátum vydania=|dátum prístupu=07.02.2021|vydavateľ=www.westpointcoh.org}}</ref> So svojou ženou Charlene sú manželia už 40 rokov. == Niektoré ocenenia a vyznamenania == [[Súbor:Silver_Star_ribbon.svg|vľavo|60x60bod]] Strieborná hviezda [[Súbor:Defense_Meritorious_Service_ribbon.svg|vľavo|60x60bod]] Medaila za zásluhy o obranu [[Súbor:Joint_Service_Commendation_ribbon.svg|vľavo|60x60bod]] Medaila za spoločnú službu [[Súbor:Presidential_Unit_Citation_ribbon.svg|vľavo|60x60bod]] Citácia Prezidentských jednotiek armády [[Súbor:Joint_Meritorious_Unit_Award_ribbon.svg|vľavo|60x60bod]] Cena za spoločnú záslužnú jednotku [[Súbor:USA_-_DOS_Distinguished_Service_Award.png|vľavo|60x60bod]] Cena ministra za vynikajúce služby, Ministerstvo vnútra [[Súbor:AFEMRib.svg|vľavo|60x60bod]] Expedičná medaila ozbrojených síl [[Súbor:Afghanistan_Campaign_ribbon.svg|vľavo|60x60bod]] Medaila za kampaň v Afganistane [[Súbor:Iraq_Campaign_ribbon.svg|vľavo|60x60bod]] Medaila za kampaň v Iraku [[Súbor:Global_War_on_Terrorism_Expeditionary_ribbon.svg|vľavo|60x60bod]] Expedičná medaila za globálnu vojnu proti terorizmu [[Súbor:Global_War_on_Terrorism_Service_ribbon.svg|vľavo|60x60bod]] Medaila za službu za globálnu vojnu proti terorizmu [[Súbor:Humanitarian_Service_ribbon.svg|vľavo|60x60bod]] Medaila za humanitárnu službu [[Súbor:Army_Service_Ribbon.svg|vľavo|60x60bod]] Armádna služobná stuha [[Súbor:Army_Overseas_Service_Ribbon.svg|vľavo|60x60bod]] Stuha za službu v zámorí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Lloyd James Austin|url=https://valor.militarytimes.com/hero/88304|dátum vydania=|dátum prístupu=07.02.2021|vydavateľ=valor.militarytimes.com}}</ref> {{clear}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|jazyk=en|článok=Lloyd Austin|revízia=1005263863}} {{Ministri obrany Spojených štátov}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Austin, Lloyd}} [[Kategória:Osobnosti z Alabamy]] [[Kategória:Ministri obrany Spojených štátov]] [[Kategória:Generáli United States Army]] [[Kategória:Absolventi United States Military Academy]] [[Kategória:Absolventi United States Army Command and General Staff College]] [[Kategória:Absolventi United States Army War College]] [[Kategória:Nositelia Radu kríža zeme Panny Márie]] l2624jd945fkv0pgh1rpjtv49heamao Poloacetál 0 664969 8219341 7619799 2026-05-25T09:30:23Z Д.Ильин 77724 8219341 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Hemiacetal-2D-skeletal.png|vpravo|náhľad|150x150bod|Vzorec poloacetálu]] [[Súbor:Hemiketal-2D-skeletal.svg|vpravo|náhľad|150x150bod|Poloketál]] '''Poloacetál''' alebo '''poloketál''', občas i '''hemiacetál''' alebo '''hemiketál''', je [[organická zlúčenina]], ktorá vzniká adíciou [[Alkohol (hydroxyderivát)|alkoholu]] na [[aldehyd]] alebo [[ketón]] ([[Karbonylová skupina|karbonylové zlúčeniny]]). Prvá časť názvu, ''polo-'' alebo ''hemi-'' (z gréčtiny), poukazuje na to, že na karbonylovú skupinu bol naadovaný len jeden alkohol, narozdiel od [[Acetál|acetálov]] a [[Ketál|ketálov]], ktoré vznikajú adíciou dvoch alkoxy skupín.<ref>{{Cite book|url=https://books.google.com/books?id=xx_uIP5LgO8C&pg=PA590|title=Organic Chemistry|last=Fox|first=Marye Anne|last2=Whitesell|first2=James K.|date=2004|publisher=Jones & Bartlett Learning|isbn=9780763721978|pages=590|language=en}}</ref> == Vzorce a vznik == [[Súbor:1-ethoxybutan-1-ol_1,1-diethoxybutan.svg|náhľad|Hore: 1-etoxybután-1-ol, poloacetál. Dole: 1,1-dietoxybután, acetál]] Všeobecný vzorec poloacetálu je R<sup>1</sup>R<sup>2</sup>C(OH)OR, kde R<sup>1</sup> alebo R<sup>2</sup> je často vodík a R (viazaný na kyslík) nie je vodík. Definícia poloacetálu podľa [[IUPAC]] uvádza, že R<sup>1</sup> alebo R<sup>2</sup> môže ale nemusí byť vodík, u poloketálu nemôže byť vodík ani jednou z týchto skupín. Poloketály sú vlastne špeciálnym prípadom poloacetálov, kde ani jeden uhľovodíkový zvyšok R nie je vodík, čo z nich robí podskupinu poloacetálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IUPAC - hemiketals (H02776)|url=https://goldbook.iupac.org/terms/view/H02776|vydavateľ=goldbook.iupac.org|dátum prístupu=2021-03-30|poznámka=DOI: 10.1351/goldbook.H02776|meno=The International Union of Pure and Applied|priezvisko=Chemistry (IUPAC)}}</ref> {| |[[Súbor:Formation_of_hemiacetals.png|300x300bod]] |- | align="center" |Vznik poloacetálov |- |<br /> |- |[[Súbor:Hemiketal_formation.png|300x300bod]] |- | align="center" |Vznik poloketálov |} === Cyklické poloacetály a poloketály === {| class="wikitable" style="float:right; margin: 0 0 1em 1em;" |+ |[[Súbor:Beta-D-Ribopyranose.svg|náhľad|150x150bod|Ribopyranóza]] |[[Súbor:Beta-D-Fructopyranose.svg|náhľad|150x150bod|Fruktopyranóza]] |- | colspan="2" |Vľavo je [[laktol]] ribózy, cyklický poloacetál. Vpravo je laktol fruktózy, cyklický poloketál. |} Poloacetály a poloketály sú zvyčajne nestabilné zlúčeniny. V niektorých prípadoch však môžu tvoriť stabilné cyklické poloacetály a poloketály, nazývané [[Laktol|laktoly]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IUPAC - lactols (L03438)|url=https://goldbook.iupac.org/terms/view/L03438|vydavateľ=goldbook.iupac.org|dátum prístupu=2021-03-30|poznámka=DOI: 10.1351/goldbook.L03438|meno=The International Union of Pure and Applied|priezvisko=Chemistry (IUPAC)}}</ref> a to hlavne v prípadoch, ak sú cykly päť- alebo šesťčlenné. V takom prípade reaguje [[Intramolekulárna reakcia|intramolekulárna]] -OH skupina s karbonylovou skupinou. [[Glukóza]] a mnoho iných [[Aldóza|aldóz]] existuje ako ckylické poloacetály, zatiaľ čo [[fruktóza]] a podobné [[ketózy]] existujú ako cyklické poloketály. == Syntéza == Poloacetály je možné pripraviť niekoľkými spôsobmi: * [[Nukleofilná adícia|Nukleofilnou adíciou]] alkoholu na [[Karbonylová skupina|karbonylovú skupinu]] aldehydu * Nukleofilnou adíciou alkoholu na rezonančne stabilizovaný poloacetálový katión * Parciálnou [[Hydrolýza|hydrolýzou]] [[Acetál|acetálu]] == Reakcie == Poloacetály a poloketály sa dajú považovať za medziprodukty v reakciách alkoholov a aldehydov alebo ketónov, kde konečným produktom je acetál alebo ketál: : R<sub>2</sub>C=O + 2 R'OH ⇌ R<sub>2</sub>C(OH)(OR') + R'OH ⇌ R<sub>2</sub>C(OR')<sub>2</sub> + H<sub>2</sub>O Poloacetál môže reagovať s alkoholom v kyslom prostredí za tvorby acetálu a môže disociovať na aldehyd a alkohol. : poloacetál + [[Alkohol (hydroxyderivát)|alkohol]] (nadbytok) + [[kyselina]] (katalyzátor) ↔ [[acetál]] + [[voda]] Aldehyd rozpustený vo vode existuje v rovnováhe s malou koncentráciou jeho hydrátu, R-CH(OH)<sub>2</sub>. Podobne sa pri nadbytku alkoholu v roztoku nachádzajú aldehyd, jeho poloacetál a acetál. Poloacetál vzniká nukleofilným atakom hydroxylovej skupiny alkoholu na uhlík C=O väzby. Acetály vznikajú substitučnými reakciami katalyzovanými kyselinou. Prítomnosť kyseliny zlepšuje schopnosť hydroxylovej skupiny odstúpiť a umožňuje jej náhradu alkoxylovou skupinou (-OR). Premena poloacetálu na acetál je [[SN1 reakcia|S<sub>N</sub>1 reakcia]]. Z ketónov vznikajú poloketály a ketály. Ich tvorba je pomalšia, než tvorba poloacetálov acetálov. Na zvýšenie výťažku ketálov alebo acetálov je možné odstraňovať vodu počas reakcie, na základe [[Le Châtelierov princíp|Le Châtelierovho princípu]]. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Portál|Chémia|Chemický}} {{Preklad|en|Hemiacetal|1014151549}} {{Funkčné skupiny}} [[Kategória:Funkčné skupiny]] [[Kategória:Poloacetály]] 4mggxbkq28wikllu8evnn22db5bome9 8219358 8219341 2026-05-25T10:09:13Z Д.Ильин 77724 8219358 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Hemiacetal-2D-skeletall.svg|vpravo|náhľad|150x150bod|Vzorec poloacetálu]] [[Súbor:Hemiketal-2D-skeletal.svg|vpravo|náhľad|150x150bod|Poloketál]] '''Poloacetál''' alebo '''poloketál''', občas i '''hemiacetál''' alebo '''hemiketál''', je [[organická zlúčenina]], ktorá vzniká adíciou [[Alkohol (hydroxyderivát)|alkoholu]] na [[aldehyd]] alebo [[ketón]] ([[Karbonylová skupina|karbonylové zlúčeniny]]). Prvá časť názvu, ''polo-'' alebo ''hemi-'' (z gréčtiny), poukazuje na to, že na karbonylovú skupinu bol naadovaný len jeden alkohol, narozdiel od [[Acetál|acetálov]] a [[Ketál|ketálov]], ktoré vznikajú adíciou dvoch alkoxy skupín.<ref>{{Cite book|url=https://books.google.com/books?id=xx_uIP5LgO8C&pg=PA590|title=Organic Chemistry|last=Fox|first=Marye Anne|last2=Whitesell|first2=James K.|date=2004|publisher=Jones & Bartlett Learning|isbn=9780763721978|pages=590|language=en}}</ref> == Vzorce a vznik == [[Súbor:1-ethoxybutan-1-ol_1,1-diethoxybutan.svg|náhľad|Hore: 1-etoxybután-1-ol, poloacetál. Dole: 1,1-dietoxybután, acetál]] Všeobecný vzorec poloacetálu je R<sup>1</sup>R<sup>2</sup>C(OH)OR, kde R<sup>1</sup> alebo R<sup>2</sup> je často vodík a R (viazaný na kyslík) nie je vodík. Definícia poloacetálu podľa [[IUPAC]] uvádza, že R<sup>1</sup> alebo R<sup>2</sup> môže ale nemusí byť vodík, u poloketálu nemôže byť vodík ani jednou z týchto skupín. Poloketály sú vlastne špeciálnym prípadom poloacetálov, kde ani jeden uhľovodíkový zvyšok R nie je vodík, čo z nich robí podskupinu poloacetálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IUPAC - hemiketals (H02776)|url=https://goldbook.iupac.org/terms/view/H02776|vydavateľ=goldbook.iupac.org|dátum prístupu=2021-03-30|poznámka=DOI: 10.1351/goldbook.H02776|meno=The International Union of Pure and Applied|priezvisko=Chemistry (IUPAC)}}</ref> {| |[[Súbor:Formation_of_hemiacetals.png|300x300bod]] |- | align="center" |Vznik poloacetálov |- |<br /> |- |[[Súbor:Hemiketal_formation.png|300x300bod]] |- | align="center" |Vznik poloketálov |} === Cyklické poloacetály a poloketály === {| class="wikitable" style="float:right; margin: 0 0 1em 1em;" |+ |[[Súbor:Beta-D-Ribopyranose.svg|náhľad|150x150bod|Ribopyranóza]] |[[Súbor:Beta-D-Fructopyranose.svg|náhľad|150x150bod|Fruktopyranóza]] |- | colspan="2" |Vľavo je [[laktol]] ribózy, cyklický poloacetál. Vpravo je laktol fruktózy, cyklický poloketál. |} Poloacetály a poloketály sú zvyčajne nestabilné zlúčeniny. V niektorých prípadoch však môžu tvoriť stabilné cyklické poloacetály a poloketály, nazývané [[Laktol|laktoly]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IUPAC - lactols (L03438)|url=https://goldbook.iupac.org/terms/view/L03438|vydavateľ=goldbook.iupac.org|dátum prístupu=2021-03-30|poznámka=DOI: 10.1351/goldbook.L03438|meno=The International Union of Pure and Applied|priezvisko=Chemistry (IUPAC)}}</ref> a to hlavne v prípadoch, ak sú cykly päť- alebo šesťčlenné. V takom prípade reaguje [[Intramolekulárna reakcia|intramolekulárna]] -OH skupina s karbonylovou skupinou. [[Glukóza]] a mnoho iných [[Aldóza|aldóz]] existuje ako ckylické poloacetály, zatiaľ čo [[fruktóza]] a podobné [[ketózy]] existujú ako cyklické poloketály. == Syntéza == Poloacetály je možné pripraviť niekoľkými spôsobmi: * [[Nukleofilná adícia|Nukleofilnou adíciou]] alkoholu na [[Karbonylová skupina|karbonylovú skupinu]] aldehydu * Nukleofilnou adíciou alkoholu na rezonančne stabilizovaný poloacetálový katión * Parciálnou [[Hydrolýza|hydrolýzou]] [[Acetál|acetálu]] == Reakcie == Poloacetály a poloketály sa dajú považovať za medziprodukty v reakciách alkoholov a aldehydov alebo ketónov, kde konečným produktom je acetál alebo ketál: : R<sub>2</sub>C=O + 2 R'OH ⇌ R<sub>2</sub>C(OH)(OR') + R'OH ⇌ R<sub>2</sub>C(OR')<sub>2</sub> + H<sub>2</sub>O Poloacetál môže reagovať s alkoholom v kyslom prostredí za tvorby acetálu a môže disociovať na aldehyd a alkohol. : poloacetál + [[Alkohol (hydroxyderivát)|alkohol]] (nadbytok) + [[kyselina]] (katalyzátor) ↔ [[acetál]] + [[voda]] Aldehyd rozpustený vo vode existuje v rovnováhe s malou koncentráciou jeho hydrátu, R-CH(OH)<sub>2</sub>. Podobne sa pri nadbytku alkoholu v roztoku nachádzajú aldehyd, jeho poloacetál a acetál. Poloacetál vzniká nukleofilným atakom hydroxylovej skupiny alkoholu na uhlík C=O väzby. Acetály vznikajú substitučnými reakciami katalyzovanými kyselinou. Prítomnosť kyseliny zlepšuje schopnosť hydroxylovej skupiny odstúpiť a umožňuje jej náhradu alkoxylovou skupinou (-OR). Premena poloacetálu na acetál je [[SN1 reakcia|S<sub>N</sub>1 reakcia]]. Z ketónov vznikajú poloketály a ketály. Ich tvorba je pomalšia, než tvorba poloacetálov acetálov. Na zvýšenie výťažku ketálov alebo acetálov je možné odstraňovať vodu počas reakcie, na základe [[Le Châtelierov princíp|Le Châtelierovho princípu]]. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Portál|Chémia|Chemický}} {{Preklad|en|Hemiacetal|1014151549}} {{Funkčné skupiny}} [[Kategória:Funkčné skupiny]] [[Kategória:Poloacetály]] 52vl6gmlh1y8612fnqiwg4mi6h4ki6k Šablóna:Poprad 10 666309 8219215 8191652 2026-05-25T00:14:44Z Teslaton 12161 wl. 8219215 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Poprad |nadpis = [[Poprad]] |typ obsahu = hlist |skupina1 = Samospráva |zoznam1 = * ''Primátor:'' [[Anton Danko]] <small>(od [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|2018]])</small> * ''[[:Kategória:Čestní občania Poprade|Čestní občania]]'' * ''[[:Kategória:Osobnosti z Popradu|Osobnosti]]'' * ''Mestské časti:'' [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnica]] * [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]] * [[Poprad (časť mesta)|Poprad]] * [[Spišská Sobota]] * [[Stráže pod Tatrami]] * [[Veľká]] |skupina2 = Geografia |zoznam2 = * [[Popradská kotlina]] * [[Kozie chrbty]] * ''Vodstvo:'' [[Poprad (rieka)|Poprad]] * [[Hozelský potok]] * [[Potôčky (prítok Popradu)|Potôčky]] * [[Slavkovský potok (prítok Popradu)|Slavkovský potok]] * [[Velický potok (prítok Popradu)|Velický potok]] |skupina3 = Ekonomika |zoznam3 = * [[TATRAVAGÓNKA]] |skupina4 = Pamiatky a stavby |zoznam4 = * [[Evanjelický kostol Svätej Trojice (Poprad)|Evanjelický kostol Svätej Trojice]] * [[Konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie]] * [[Kostol svätej Heleny (Kvetnica)|Kostol svätej Heleny]] * [[Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)|Kostol svätého Juraja]] * [[Zvonica v Matejovciach]] * [[Zvonica v Poprade]] * [[Zvonica v Spišskej Sobote]] * ''[[Zoznam kultúrnych pamiatok v Poprade|Zoznam kultúrnych pamiatok]]'' * ''[[:Kategória:Stavby v Poprade|K:Stavby]]'' * ''[[:Kategória:Kostoly v Poprade|K:Kostoly]]'' |skupina5 = Doprava |zoznam5 = * ''Mestská:'' [[Mestská hromadná doprava v Poprade|MHD]] * ''Cestná:'' <!-- [[Autobusová stanica Poprad|Autobusová stanica]] --> * [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]] * [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] * [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|I/66]] * [[Cesta II. triedy 534 (Slovensko)|II/534]] * ''Železničná:'' [[Železničná stanica Poprad-Tatry]] * [[Železničná trať Žilina – Košice]] * [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč]] * [[Tatranské elektrické železnice]] * ''Letecká:'' [[Letisko Poprad-Tatry]] * ''[[:Kategória:Doprava v Poprade|K:Doprava]]'' |skupina6 = Námestia a ulice |zoznam6 = * ''Námestia:'' [[Námestie svätého Egídia]] * [[Sobotské námestie]] * ''Ulice:'' * [[Francisciho (Poprad)|Francisciho]] * [[Partizánska (Poprad)|Partizánska]] * [[Popradské nábrežie]] * [[Slovenského odboja (Poprad)|Slovenského odboja]] * [[Štefánikova (Poprad)|Štefánikova]] * [[Železničná (Poprad)|Železničná]] * ''[[Zoznam ulíc a námestí v Poprade|Zoznam]]'' |skupina7 = Kultúra |zoznam7 = * [[Medzinárodný festival horských filmov]] * [[Podtatranská knižnica v Poprade]] * [[Podtatranské múzeum v Poprade]] * [[Tatranská galéria]] * ''[[:Kategória:Kultúra v Poprade|K:Kultúra]]'' |skupina8 = Školy |zoznam8 = * ''[[:Kategória:Školy v Poprade|K:Školy]]'' |skupina9 = Šport |zoznam9 = * [[HK Poprad]] * [[FK Poprad]] * [[Národné tréningové centrum Poprad|Národné tréningové centrum]] * [[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión]] * ''[[:Kategória:Šport v Poprade|K:Šport]]'' }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny miest Slovenska]] </noinclude> t7g2hx7xxfjz9l5kkaogkaq0qqacp0d Kaplnka vzkriesenia (Kvetnica) 0 669940 8219219 8174201 2026-05-25T00:15:49Z Teslaton 12161 wl. 8219219 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Kaplnka_vzkriesenia_Kvetnica.jpg|náhľad|Kaplnka vzkriesenia na Kvetnici]] '''Kaplnka vzkriesenia''' je malá kaplnka nachádzajúca sa nad [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnicou]], mestskou časťou [[Poprad|Popradu]]. Miesto je súčasťou krížovej cesty ktorá vedie z [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnice]]. Kaplnka bola vybudovaná v rokoch [[2014]] až [[2016]]. Za jej myšlienkou stál architekt Samuel Netočný. Je postavená približne zo stovky drevených stĺpov, medzi ktorými je prázdny priestor, cez ktorý preniká do kaplnky svetlo. Vďaka tomu za vhodných svetelných podmienok, špecifická konštrukcia kaplnky vytvára v interiéri súhru svetla a tieňa. Do interiéru sa nezmestí veľa ľudí, jedná sa skôr o miesto na rozjímanie. Pri kaplnke sa nachádza kríž a lavičky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kaplnka vzkriesenia pod Krížovou {{!}} NAJmiesta.sk | url = https://www.najmiesta.sk/presovsky-kraj/kaplnka-vzkriesenia-pod-krizovou | vydavateľ = www.najmiesta.sk | dátum prístupu = 2024-01-25}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnica]] * [[Kostol svätej Heleny (Kvetnica)|Kostol svätej Heleny na Kvetnici]] {{Súradnice|49.013313|20.27234|format=dms|display=title}} [[Kategória:Stavby v Poprade]] [[Kategória:Kaplnky na Slovensku]] [[Kategória:Kvetnica]] [[Kategória:Architektúra z 2016]] jarbb33c3x7la9ezrou1j2bm3jrmpx3 Filmové dielo 0 673304 8219287 8182331 2026-05-25T08:08:18Z DurMar12 181423 Pridaný wikilink, link na wikislovník, malá úprava textu 8219287 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Roundhay_Garden_Scene.ogv|náhľad|Krátkometrážny film ''[[Roundhay Garden Scene]]'' („Záhradná scéna v Roundhayi“, [[1888]]) býva pokladaný za najstaršie dochované filmové dielo.]] '''Filmové dielo''' alebo '''film'''<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = film | PriezviskoEditora = Blech | MenoEditora = Richard | OdkazNaEditora = Richard Blech | Rok = 1993 | Titul = [[Encyklopédia filmu]] | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor]] | Strana = 239 | ISBN = 80-215-0219-3 | Citát = 4. konkrétne, významovo uzavreté a celistvé film.[ové] dielo; }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Heslo = film | PriezviskoEditora = Blech | MenoEditora = Richard | OdkazNaEditora = | Rok = 1974 | Titul = [[Malá encyklopédia filmu]] | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Strana = 182 | Vydavateľ = Vydavateľstvo Obzor | Citát = 4. jedno konkrétne, významove uzavreté a celistvé. film.[ové] dielo. }}</ref> je výsledok filmovej tvorivej činnosti, ktorý vzniká pomocou filmového materiálu (pozri [[filmový pás]]) a filmových vyjadrovacích prostriedkov ako vyjadrenie zámeru [[Filmový režisér|režiséra]], ktorý vedie [[Filmový štáb|tvorivý štáb]]. Filmové dielo vzniká v tvorivom procese, na ktorom sa podieľa tvorivý štáb spolu s technickým štábom (tieto spolu tvoria [[výrobný štáb]]<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = výrobný štáb | PriezviskoEditora = Blech | MenoEditora = Richard | OdkazNaEditora = | Rok = 1993 | Titul = Encyklopédia filmu | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Vydavateľstvo Obzor | Strana = 882 | ISBN = 80-215-0219-3 }}</ref>) a ktorý sa rozdeľuje na literárno-dramatickú a realizačno-dramatickú fázu. Realizácia filmového diela získava konkrétnu a definitívnu podobu premietaním v [[Kino|kine]], na obrazovke [[Televízor|televízora]] a pod.<ref name=EF>{{Citácia Harvard | Heslo = filmové dielo | PriezviskoEditora = Blech | MenoEditora = Richard | OdkazNaEditora = | Rok = 1993 | Titul = Encyklopédia filmu | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Vydavateľstvo Obzor | Strana = 245 | ISBN = 80-215-0219-3 }}</ref> == Typológia == Podľa vzťahu k zobrazovanej [[Skutočnosť (realita)|realite]] a s tým spojených tvorivých postupov sa filmové diela členia na [[Rod filmu|rody]], ktoré sa ďalej delia na superžánre, žánre, subžánre, žánrové formy a žánrové typy (pozri [[filmový žáner]]).<ref name=EF/><ref>{{Citácia Harvard | Heslo = rody filmu | PriezviskoEditora = Blech | MenoEditora = Richard | OdkazNaEditora = | Rok = 1993 | Titul = Encyklopédia filmu | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Vydavateľstvo Obzor | Strana = 697 | ISBN = 80-215-0219-3 }}</ref> Podľa dĺžky sa tradične rozoznávajú dlhometrážne (nad 180 [[Minúta|min.]]), strednometrážne (60{{--}}180 min.) a [[Krátkometrážny film|krátkometrážne]] (do 60 min.) filmové diela.<ref name=EF/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Film|štítok=Film|wikt=film|wikt_štítok=film}} {{Portál|Film|Filmový}} {{Filmový výhonok}} [[Kategória:Kinematografia]] [[Kategória:Filmová terminológia]] [[Kategória:Film]] obyihtqytxuc63mqhlxbe381hbos3io Orlando 0 673321 8219213 7277344 2026-05-25T00:05:24Z Lišiak 21212 dopl. 8219213 wikitext text/x-wiki '''Orlando''' môže byť: * sídlo: ** v Spojených štátoch: *** mesto v štáte Florida, pozri [[Orlando (Florida)]] *** mestečko (''township'') v štáte Kansas, pozri [[Orlando Township]] *** nezačlenené sídlo (''unincorporated community'') v štáte Kentucky, pozri [[Orlando (Kentucky)]] *** mesto v štáte Oklahoma, pozri [[Orlando (Oklahoma)]] *** nezačlenené sídlo (''unincorporated community'') v štáte Západná Virgínia, pozri [[Orlando (Západná Virgínia)]] ** v južnej Afrike: mestečko (''township'') v Sowete v johannesburskej metropolitnej oblasti, pozri [[Orlando (Južná Afrika)]] * meno: ** forma mena Roland, pozri [[Roland]] ** prvé meno, pozri [[Orlando (prvé meno)]], napr.: *** [[Orlando di Lasso]] (1532{{--}}1594), hudobný skladateľ *** [[Orlando Bloom]] (* 1977), herec ** priezvisko, pozri [[Orlando (priezvisko)]] * román Virginie Woolf z roku 1928, pozri [[Orlando (román)|''Orlando'' (román)]] * film režisérky Sally Potter z roku 1928 natočený podľa románu, pozri [[Orlando (film)|''Orlando'' (film)]] * opera Georga Friedricha Händela z roku 1733, pozri [[Orlando (opera)|''Orlando'' (opera)]] * anglická hudobná skupina (1993{{--}}2000), pozri [[Orlando (skupina)]] {{Rozlišovacia stránka}} 6kvliqww8zee5kr0kmnisb8m286xict Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026 0 677342 8219077 8218847 2026-05-24T18:16:00Z Peter 51345 269569 8219077 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR |aktualizácia=24. máju 2026|zápasy=44|góly=257|návštevnosť=311128|najproduktívnejší hráč={{SUI}} [[Sven Andrighetto]]<br/><small>(13 bodov)<small/>}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' sú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa hrá v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{GBR|lh|1}} * {{ITA|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 11 200 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 9 009 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}} '''(H)'''|v=6|vp=0|pp=0|p=0|sg=35|ig=5|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FIN|lh|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=24|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{AUT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=14|ig=20|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=3|sg=16|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=3|sg=17|ig=19|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{USA|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=3|sg=14|ig=17}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=10|ig=23}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=6|sg=4|ig=29|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 516|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A01_74_3_0.pdf|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Philipp Grubauer|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Lundell (T. Teräväinen, A. Barkov) (PH) - 08:33<br/>J. Puljujärvi (T. Teräväinen, A. Lundell) (PH) - 43:05<br/><br/>A. Raty (S. Mäenalanen) - 55:25|góly2=<br/><br/>48:09 - S. Loibl (L. Gawanke, L. Hüttl)|tresty1=10|tresty2=24|strely1=24|strely2=17|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A03_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/><br/>A. Steeves (R. Lindgren, W. Borgen) - 48:45|góly2=02:03 - P. Suter (S. Andrighetto, J.J. Moser)<br/>11:19 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)<br/><br/>56:21 - K. Jäger (S. Knak, D. Kukan)|strely1=20|strely2=20|tresty1=12|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|2|3|0|2|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 974|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A05_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson|brankár2=David Kickert|góly1=<br/><br/><br/>D. Clements (B. Perlini, J. Hazeldine) - 15:33<br/>L. Kirk (C. Neilson, N. Halbert) - 16:10|góly2=02:50 - B. Nissner (D. Zwerger, B. Wolf)<br/>06:00 - P. Schneider (B. Nissner)<br/>09:47 - P. Huber (T. Nickl)<br/><br/><br/>26:43 - P. Schneider (D. Zwerger, T. Nickl)<br/>33:27 - L. Wallner (B. Wolf, L. Kolarik)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|tresty1=6|tresty2=6|strely1=20|strely2=32|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 069|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A07_74_3_0.pdf|brankár1=Ádám Vay|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|brankár2=Joonas Korpisalo|tresty1=6|tresty2=0|strely1=10|strely2=32|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=20:46 - V. Heinola (U. Vaakanainen, J. Puljujärvi)<br/>23:15 - J. Puljujärvi (A. Barkov, S. Manninen)<br/><br/>36:03 - J. Kuokkanen (A. Räty, H. Jokiharju)<br/>42:36 - J. Puljujärvi (A. Barkov, V. Heinola) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/>B. Sebők (B. Horváth, I. Terbócs) - 27:01}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A09_74_3_0.pdf|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|góly1=T. Meier (N. Hischier, T. Rochette) - 30:10<br/><br/><br/>D. Riat (S. Andrighetto, D. Malgin) (PH) - 37:18<br/>D. Kukan (Ch. Marti, T. Meier) - 40:59<br/>D. Riat (S. Knak, D. Kukan) - 52:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=43|strely2=23|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Kristers Gudļevskis|góly2=<br/>31:45 - R. Balcers (D. Smirnovs, S. Vilmanis)<br/><br/><br/><br/>59:46 - R. Balcers (S. Vilmanis, H. Egle) (PH)}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 456|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A11_74_3_0.pdf|brankár1=Ben Bowns|brankár2=Devin Cooley|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=13:55 - P. Cotter (M. Olivier, M. Sasson)<br/><br/>37:01 - I. Howard<br/>42:49 - M. Olivier (S. Lafferty, P. Cotter)<br/>43:04 - D. Carlile (P. Cotter, M. Olivier)<br/>56:11 - I. Howard (O. Moore, T. Novak) (PH)|góly1=<br/>N. Halbert (J. Waller, B. Perlini) (PH) - 28:39|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=39|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 668|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A13_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmüller|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=V. Rohrer (P. Schneider, C. Unterweger) (PH) - 05:01<br/><br/><br/>D. Zwerger (C. Unterweger, P. Schneider) (PH) - 46:21<br/>T. Nickl (P. Huber) - 47:05<br/><br/>T. Nickl (PB) - 59:57|góly2=<br/>11:03 - I. Sorfon (M. Csollák, B. Sebők) (PH)<br/><br/><br/>53:21 - P. Vincze (J. Hári, K. Papp) (PH)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=22|strely2=19}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|2|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 633|správa=|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}|góly2=18:19 - M. Dzierkals (O. Batņa)<br/>24:56 - R. Balcers (D. Smirnovs) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=25|strely2=22}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|3|1|2|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 206|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A17_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Joseph Woll<br/>(od 22. minúty Devin Cooley)|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=L. Hämeenaho - 06:06<br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, O. Määttä) - 08:45<br/>A. Räty (M. Lehtonen, H. Björninen) - 14:10<br/>L. Hämeenaho (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH) - 21:26<br/>S. Mäenalanen (O. Määttä, W. Merelä) - 21:57<br/><br/>A. Lundell (PH) - 46:33|góly2=<br/>07:44 - M. Coronato (O. Moore)<br/><br/><br/><br/><br/>43:21 - R. Leonard (R. Ufko, J. Faulk) (PH)|tresty1=6|tresty2=10|strely1=28|strely2=32}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|5|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A19_74_3_0.pdf|tresty1=12|tresty2=10|strely1=17|strely2=31|brankár1=Jonas Stettmer|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|1|6}}|góly2=25:56 - T. Meier (N. Hischier, R. Josi) (OS)<br/>28:54 - S. Andrighetto (D. Malgin, T. Meier)<br/>29:29 - C. Bertschy (N. Niederreiter, S. Jung)<br/>37:23 - N. Hischier (T. Meier, R. Josi) (PH)<br/>38:19 - R. Josi (N. Niederreiter, K. Jäger) (PH)<br/>45:16 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>F. Tiffels (L. Reichel, J. Samanski) - 55:47}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 677|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A21_74_3_0.pdf|bg=|tresty2=4|tresty1=8|strely1=26|strely2=14|brankár1=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|brankár2=Atte Tolvanen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|góly1=<br/>R. Balcers (D. Smirnovs, A. Šmits)|góly2=27:11 - T. Harnisch (P. Stapelfeldt)<br/><br/>44:22 - B. Nissner (P. Schneider, V. Rohrer) (PH)<br/>59:58 - V. Rohrer (T. Nickl) (PB)}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{HUN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|5|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 996|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A23_74_3_0.pdf|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=26|brankár2=Ben Bowns<br/>(od 34. minúty Mat Robson)|brankár1=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{SUI}} Cedric Borga|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}|góly1=K. Nagy - 02:19<br/>D. Szongoth (M. Horváth, B. Horváth) - 18:14<br/>I. Terbócs (OS) - 23:31<br/>I. Terbócs (B. Horváth, T. Ortenzsky) - 53:24<br/>K. Nagy (P. Vincze, T. Sárpatki) - 54:05}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|9|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|3|0|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A25_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=David Kickert<br/>(od 31. minúty Florian Vorauer)|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}<br/><br/>{{ku|0|9}}|tresty1=8|tresty2=2|strely1=20|strely2=30|góly2=05:11 - T. Rotchette (D. Malgin, S. Andrighetto)<br/>09:20 - T. Meier (D. Egli)<br/>11:28 - N. Hischier (T. Meier, A. Biasca)<br/>13:21 - D. Riat (S. Andrighetto, D. Kukan) (PH)<br/>29:42 - N. Hischier (N. Niederreiter, T. Meier) (PH)<br/>30:03 - C. Thürkauf (J.J. Moser)<br/>32:19 - T. Rochette (S. Andrighetto, Ch. Marti)<br/>50:29 - D. Riat (T. Rochette, D. Malgin) (PH)<br/>56:02 - C. Bertschy (C. Thürkauf, S. Jung)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|4|3|}} sn|tretiny={{tretiny|1|1|1|2|1|0|0|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 731|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A27_74_5_0.pdf|brankár1=Devin Cooley|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/>I. Howard (A. Steeves) - 14:33<br/>M. Sasson (R. Ufko, A. Steeves) - 25:06<br/><br/><br/>T. Novak (D. Carlile) - 54:13|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=39|strely2=34|góly2=01:00 - M. Seider (F. Tiffels, J. Samanski)<br/><br/><br/>29:53 - F. Tiffels (L. Reichel, L. Gawanke)<br/>32:42 - M. Michaelis (A. Ehl)|nájazdy1=<br/>M. Tkachuk - {{sn-nep}}<br/><br/>P. Cotter - {{sn-nep}}<br/><br/>I. Howard - {{sn-nep}}<br/><br/>M. Coronato - {{sn-gól}}<br/><br/>R. Leonard - {{sn-gól}}<br/><br/>|nájazdy2={{sn-gól}} - J. Samanski<br/><br/>{{sn-nep}} - L. Reichel<br/><br/>{{sn-nep}} - D. Kahun<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Michaelis<br/><br/>{{sn-nep}} - N. Krammer}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|7|}}|tretiny={{tretiny|1|3|0|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A29_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Mareks Mitens<br>(od 42. minúty Gustavs Grigals)|brankár2=Justus Annunen|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}<br/><br/>{{ku|1|7}}|góly1=R. Balcers (S. Vilmanis) - 00:10|tresty1=12|tresty2=14|strely1=15|strely2=36|góly2=<br/>05:11 - H. Björninen (H. Jokiharju, W. Merelä)<br/>10:19 - H. Jokiharju (P. Puistola, M. Lehtonen)<br/>15:22 - S. Mäenalanen (H. Björninen)<br/>28:55 - W. Merelä (S. Mäenalanen, H. Björninen)<br/>40:58 - A. Lundell (Mik. Granlund, A. Barkov) (PH)<br/>41:25 - P. Puistola (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH)<br/>45:36 - A. Räty (L. Hämeenaho, M. Lehtonen)}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|1|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A31_74_3_0.pdf|brankár1=Reto Berra|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=41|strely2=14|góly1=N. Niederreiter (R. Josi, D. Egli) - 05:05<br/>N. Hischier - 21:02<br/>S. Knak (D. Riat) - 28:01<br/><br/>N. Niederreiter (T. Meier, N. Hischier) - 52:53|góly2=<br/><br/><br/>34:53 - J. Waller (L. Kirk, M. Richardson)}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|0|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 925|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A33_74_3_0.pdf|bg=|tresty1=2|tresty2=4|strely1=37|strely2=12|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=E. Mik (M. Kastner, M. Wiederer) - 08:43<br/>L. Gawanke (S. Loibl, M. Michaelis) (PH) - 19:35<br/>L. Reichel (F. Tiffels, J. Samanski) - 39:10<br/>S. Dove-McFalls (M. Michaelis, A. Ehl) - 39:49<br/>L. Gawanke (M. Kastner, S. Loibl) - 41:36<br/><br/>L. Gawanke (K. Wissmann, M. Michaelis) - 49:40|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/>44:35 - T. Sárpátki (K. Nagy, Z. Garat)<br/><br/>57:22 - J. Hári (M. Nemes, R. Kiss)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 049|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A35_74_3_0.pdf|brankár1=Joonas Korpisalo|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CZE}} Lukáš Rampir|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=2|tresty2=8|strely1=49|strely2=9|góly1=V. Heinola (K. Helenius, A. Barkov) - 00:58<br/>V. Heinola (H. Jokiharju, L. Hameenaho) - 28:30<br/>M. Lehtonen (A. Räty, Mik. Granlund) - 31:51<br/>H. Jokiharju (V. Saarijärvi, J. Puljujärvi) - 58:50|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 184|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A37_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Kristers Gudļevskis|brankár2=Devin Cooley|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=H. Egle (M. Dzierkals, K. Zile) - 08:47<br/><br/><br/>D. Smirnovs (S. Vilmanis, R. Balcers) - 46:06<br/>S. Vilmanis (O. Batņa) (PB) - 58:58<br/><br/>S. Vilmanis (PB) - 59:18|góly2=<br/>34:48 - M. Tkachuk (O. Moore, D. Nelson) (PH)<br/><br/><br/>59:09 - M. Olivier (M. Tkachuk, J. Faulk)|tresty1=10|tresty2=8|strely1=22|strely2=47}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|9|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|6|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A39_74_3_0.pdf|brankár1=Leonardo Genoni|rozhodca={{GER}} André Schrader|brankár2=Ádám Vay<br/>(od 34. minúty Bence Bálizs)|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|7|0}}<br/>{{ku|8|0}}<br/>{{ku|9|0}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=10|góly1=R. Josi (K. Jäger, D. Riat) - 18:09<br/>R. Josi - 20:29<br/>R. Josi (N. Hischier, S. Andrighetto) (PH) - 22:54<br/>T. Meier (J.J. Moser) - 31:37<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 33:07<br/>C. Thürkauf (S. Andrighetto, D. Malgin) - 35:48<br/>S. Andrighetto (J.J. Moser, T. Berni) - 39:04<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 52:58<br/>S. Knak (R. Josi) - 55:09}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|4|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 685|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A41_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|tresty1=10|tresty2=2|strely1=17|strely2=34|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}<br/><br/>{{ku|2|6}}|góly2=<br/>23:28 - L. Reichel (J. Samanski, F. Tiffels)<br/>33:07 - J. Samanski (F. Tiffels, L. Reichel)<br/>45:47 - L. Reichel (M. Seider, J. Samanski) (PH)<br/>48:25 - M. Wiederer (M. Seider)<br/><br/>51:45 - L. Reichel (F. Tiffels, M. Michaelis) (PH)<br/>54:44 - A. Ehl (M. Michaelis, S. Dove-McFalls) (PB)|góly1=L. Wallner (T. Harnisch, P. Stapelfeldt) - 22:22<br/><br/><br/><br/><br/><br/>V. Rohrer (S. Schwinger, T. Nickl) - 48:59}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 071|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A43_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson<br/>(od 41. minúty Ben Bowns)|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=10|tresty2=4|strely1=19|strely2=38|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:29 - M. Dzierkals (H. Egle, E. Tralmaks)<br/>13:25 - D. Smirnovs (M. Tumānovs, S. Vilmanis)<br/>19:18 - R. Balcers (D. Smirnovs, R. Mamčics)<br/>22:03 - E. Tralmaks (R. Balcers, A. Šmits) (PH)<br/>36:19 - H. Egle (E. Tralmaks)<br/>38:41 - R. Krastenbergs (S. Vilmanis, A. Šmits) (PH)}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=0|sg=25|ig=10|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=0|sg=16|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=18|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NOR|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SWE|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=3|sg=23|ig=14|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=4|sg=12|ig=22}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=4|sg=8|ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=5|sg=4|ig=23|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B02_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Magnus Hellberg|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}|góly1=J. Tavares (D. Nurse, R. Thomas) - 02:21<br/>R. O'Reilly (G. Vilardi, M. Rielly) - 16:00<br/><br/><br/><br/>D. Holloway (F. Minten, D. DeMelo) - 34:16<br/><br/><br/>C. Brown (P. Martone, F. Minten) - 43:21<br/>D. Cozens (P. Martone, D. Nurse) - 52:59|góly2=<br/><br/>08:21 - J. Larsson (J. Berglund)<br/>31:04 - L. Raymond (O. Ekman-Larsson, J. Berglund) (PH)<br/><br/>35:33 - M. Ekholm (L. Karlsson, S. Holmstrom)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=26|strely2=25|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 551|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B04_74_3_0.pdf|brankár1=Josef Kořenář|brankár2=Mads Søgaard|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly1=D. Kubalík (J. Flek) - 08:50<br/>D. Voženílek (D. Tomášek) - 10:00<br/>R. Červenka (M. Blümel, D. Tomášek) - 43:32<br/><br/><br/>M. Blümel (L. Sedlák, R. Červenka) (PB) - 59:08|góly2=<br/><br/><br/>57:30 - M. Aagaard (N. Olesen, J. Blichfeld) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=20}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 455|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B08_74_3_0.pdf|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Cam Talbot|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:21 - D. Holloway (J. Tavares, R. O'Reilly)<br/>10:08 - F. Minten (C. Brown, D. Mateychuk)<br/>16:56 - M. Celebrini (P. Martone, D. Nurse)<br/>22:09 - M. Celebrini (D. Cozens, S. Crosby)<br/>38:14 - E. Bouchard (M. Celebrini, G. Vilardi) (PH)<br/>38:39 - R. O'Reilly (J. Tavares, D. Holloway)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=41}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 528|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B10_74_4_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Dominik Pavlát|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly2=<br/>24:44 - M. Kaut (M. Melovský)<br/>37:14 - L. Sedlák (M. Kempný, J. Mandát)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Török (J. Drozg, R. Sabolič) (PH) - 09:49<br/><br/><br/>A. Kuralt (J. Goličič, R. Tičar)<br/><br/>M. Makhovec (R. Tičar) - 01:14|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=34}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6}}|tretiny={{tretiny|0|2|1|3|1|1}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 095|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B14_74_3_0.pdf|bg=|strely1=16|strely2=29|tresty1=14|tresty2=14|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|2|5}}<br/>{{ku|2|6}}|góly2=09:45 - M. Ekholm (V. Björck, L. Raymond)<br/>17:58 - O. Ekman-Larsson (L. Raymond, I. Stenberg)<br/>25:52 - L. Raymond (J. Persson, J. De La Rose) (PH)<br/>28:09 - J. Silfverberg (C. Grundström, R. Hägg)<br/><br/>33:45 - V. Björck (I. Stenberg, O. Ekman-Larsson) (PH)<br/><br/>55:05 - L. Karlsson (S. Holmström, A. Johansson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>J. Blichfeld (P. Bruggisser, N. Olesen) (PH) - 31:38<br/><br/><br/>M. Aagaard (J. Blichfeld, N. Olesen) (PH) - 51:48}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|0|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 103|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B16_74_3_0.pdf|strely1=25|strely2=11|tresty1=10|tresty2=10|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|góly1=S. Hurrød (K. Østby, H. Salsten) - 07:33<br/>J. Berglund (T. Koblar, S. Solberg) (PH) - 25:27<br/>J. Berglund (K. Østby, H. Haukeland) - 29:51<br/>J. Berglund (H. Salsten, J. Johannesen) - 36:32}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|5|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|5|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 367|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B18_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Nikolaj Henriksen|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}|góly1=P. Martone (S. Crosby, M. Celebrini) - 40:28<br/>G. Vilardi (R. Thomas) - 43:02<br/>D. Mateychuk (S. Crosby, M. Celebrini) - 43:33<br/><br/>R. O'Reilly (S. Crosby, P. Martone) - 51:49<br/>P. Wotherspoon (S. Crosby) - 59:31|góly2=<br/><br/><br/>50:12 - N. Olesen (M. Aagaard)|tresty1=2|tresty2=4|strely1=38|strely2=16}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|4|}}|tretiny={{tretiny|2|3|1|1|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 738|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B20_74_3_0.pdf|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}|tresty1=10|tresty2=33|strely1=27|strely2=14|góly2=03:04 - M. Blümel (F. Hronek, T. Galvas)<br/>12:24 - D. Kubalík (T. Cibulka, M. Kaut) (PH)<br/>13:00 - J. Flek (D. Voženílek, D. Tomášek)<br/><br/><br/>23:21 - J. Černoch (O. Beránek, J. Chmelař)|góly1=<br/><br/><br/><br/>J. Persson (E. Heineman, S. Holmström) (PH) - 15:34<br/>S. Holmström (J. Pearson, E. Heineman) (PH) - 17:45<br/><br/><br/>O. Ekman-Larsson (K. Raymond, I. Stenberg) (PH) - 36:00}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 989|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B22_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Henrik Haukeland|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}|góly2=11:32 - E. Bakke Olsen (M. Krogdahl, M. Øby Olsen)<br/>31:40 - N. Steen (H. Salsten)<br/>38:51 - C. Kåsastul (M. Øby Olsen, M. Krogdahl)<br/>55:28 - T- Koblar (A. Martinsen, E. Pettersen)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=30|strely2=35}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5|}} sn|tretiny={{tretiny|1|2|2|2|1|0|0|0|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 146|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B24_74_5_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Adam Gajan|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}|góly2=01:20 - A. Liška (M. Rosandić, F. Gajdoš)<br/><br/>18:35 - M. Chromiak (S. Čederle, F. Gajdoš)<br/><br/>25:46 - F. Mešár (M. Štrbák, S. Kňažko)<br/>30:09 - M. Faško-Rudáš (A. Liška, F. Mešár) (PH)|góly1=<br/>K. Ograjenšek (R. Tičar, J. Ćosić) (PH) - 15:17<br/><br/>R. Tičar (A. Crvonič, A. Magovac) - 21:17<br/><br/><br/><br/>J. Drozg (B. Gregorc, R. Sabolič) (PH) - 37:48<br/>R. Tičar (J. Drozg, B. Gregorc) - 59:29|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=37|nájazdy1=<br>M. Török - {{sn-nep}}<br><br/>J. Drozg - {{sn-nep}}<br><br/>R. Tičar - {{sn-gól}}<br><br/>R. Sabolič - {{sn-nep}}|nájazdy2={{sn-nep}} - M. Chromiak<br/><br/>{{sn-gól}} - O. Okuliar<br/><br/>{{sn-nep}} - M- Faško-Rudáš<br/><br/>{{sn-gól}} - K. Pospíšil<br/><br/>{{sn-gól}} - F. Mešár}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|3|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 517|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B26_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty2=8|tresty1=2|strely1=58|strely2=15|góly1=<br/>N. Alscher (J. Ticháček, M. Blümel) - 45:14<br/>J. Flek (D. Tomášek, F. Hronek) - 51:05<br/>D. Kubalík (D. Tomášek) (PB) - 59:05|góly2=29:20 - N. Saracino (M. Frycklund)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|4|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 814|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B28_74_3_0.pdf|tresty1=0|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|brankár1=Arvid Söderblom|brankár2=Žan Us|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}|góly1=L. Raymond (C. Grundström, O. Ekman-Larsson) - 03:26<br/>J. De la Rose (L. Karlsson, M. Ekholm) - 19:07<br/>J. De la Rose (L. Karlsson) - 25:55<br/>R. Hagg (O. Ekman-Larsson, A. Frondell) - 26:58<br/>L. Raymond (O. Ekman-Larsson, I. Stenberg) (PH) - 31:38<br/>M. Ekholm (A. Frondell, S. Holmström) - 37:23}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|6|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|2|1|1|2|2|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 938|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B30_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Cam Talbot|brankár2=Tobias Normann|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>{{ku|4|5}}<br/><br/>{{ku|5|5}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|6|5}}|tresty1=8|tresty2=10|strely1=42|strely2=19|góly2=05:18 - E. Bakke Olsen (P. Vesterheim, P. Elvsveen)<br/>11:37 - J. Johannesen (A. Martinsen, T. Koblar)<br/><br/><br/>23:34 - N. Steen (P. Vesterheim, J. Johannesen) (PH)<br/><br/><br/>48:09 - C. Kåsastul (N. Steen)<br/>49:57 - T. Koblar (E. Pettersen, J. Johannesen)|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Scheifele - 13:30<br/>M. Scheifele (P. Wotherspoon, G. Vilardi) - 17:50<br/><br/><br/>G. Vilargi (M. Scheifele, E. Bouchard) (PH) - 31:57<br/>D. Cozens (D. Nurse) (OS) - 40:31<br/><br/><br/><br/>R. O'Reilly (M. Celebrini, E. Bouchard) - 58:21<br/><br/>M. Scheifele (E. Bouchard, M. Celebrini) - 00:29}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 734|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B32_74_3_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard<br/>(od 21. minúty Nicolaj Henriksen)|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=09:28 - M. Chromiak (K. Pospíšil, O. Okuliar) (PH)<br/>20:56 - A. Liška (O. Okuliar, M. Hrivík)<br/>26:44 - O. Okuliar (M. Hrivík, A. Liška)<br/><br/>43:51 - M. Pospíšil (J. V. Kmec, S. Kňažko)<br/>53:05 - S. Čederle (M. Chromiak)|tresty1=8|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Aagaard (P. Russell, J. Jensen Aabo) - 41:43|tresty2=2|strely1=14|strely2=44}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 209|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B34_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=32|strely2=14|góly1=D. Mateychuk (F. Minten, E. Finnie) - 11:07<br/>D. Cozens (D. Nurse, S. Crosby) - 33:14<br/>E. Finnie (M. Rielly, C. Brown) - 46:41|góly2=<br/><br/><br/>58:55 - R. Bohinc (J. Goličič)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 091|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B36_74_3_0.pdf|tresty1=6|strely1=34|tresty2=8|strely2=12|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}|góly1=C. Grundström (E. Brännström, J. Beglund) - 09:09<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) (PH) - 19:27<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) - 28:04}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 604|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B38_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Lukáš Horák|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|čiarový={{FIN}} Tommi Niittylä|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|tresty1=6|tresty2=2|strely1=30|strely2=13|góly1=J. Blichfeld (M. Aagaard, N. Olesen) (PH) - 34:11<br/>P. Russell (P. Bruggisser, M. Aagaard) - 38:43<br/>P. Russell (M. Aagaard, N. Olesen) - 58:13<br/>M. Aagaard (P. Russell, N. Olesen) (PB) - 59:45}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|1|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 811|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B40_74_3_0.pdf|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}|tresty1=8|tresty2=4|strely1=30|strely2=18|góly2=08:09 - D. Voženílek (T. Cibulka, M. Kempný)<br/><br/>34:04 - M. Kaut (L. Sedlák, R. Červenka) (PH)<br/><br/>52:02 - R. Červenka (M. Kaut)|góly1=<br/><br/>M. Hrivík (S. Kňažko, O. Okuliar) - 31:30<br/><br/><br/>M. Chromiak - 37:50}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 417|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B42_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly1=N. Steen (E. Bakke Olsen, P. Vesterheim) (PH) - 09:23<br/><br/>N. Steen (H. Østrem Salsten) (OS) - 33:15<br/><br/>E. Østrem Salsten (M. Ronnild) (OS) - 49:11|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}|tresty1=14|tresty2=10|strely1=14|strely2=34|góly2=<br/>22:23 - I. Stenberg (J. Berglund, V. Björck)<br/><br/>43:10 - L. Raymond}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} sn|tretiny={{tretiny|2|0|0|2|0|0|0|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 157|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B44_74_5_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Davide Fadani|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|2|1}}<br><br>{{ku|2|2}}|tresty1=8|tresty2=8|strely1=29|strely2=37|góly2=<br><br>21:17 - T. Purdeller (M. Frycklund, C. Buono) (PH)<br>35:34 - T. Purdeller (M. Frycklund, A. Trivellato)|góly1=C. Wejse (P. Bruggisser, J. Schmidt-Svejstrup) - 02:33<br>M. Aagaard (N. Olesen, K. Larsen) - 02:49|nájazdy1=N. Olesen - {{sn-nep}}<br><br>J. Blichfeld - {{sn-nep}}<br><br>M. Aagaard - {{sn-nep}}<br><br>P. Russell - {{sn-gól}}<br><br>F. Storm - {{sn-nep}}|nájazdy2=<br/>{{sn-nep}} - D. Mantenuto<br/><br/>{{sn-nep}} - T. Purdeller<br/><br/>{{sn-nep}} - B. Misley<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Bradley<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Frycklund}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" | |- |2. |D2 | style="text-align:left;" | |- |3. |D3 | style="text-align:left;" | |- |4. |D4 | style="text-align:left;" | |- |5. |D5 | style="text-align:left;" | |- |6. |D6 | style="text-align:left;" | |- |7. |D7 | style="text-align:left;" | |- |8. |D8 | style="text-align:left;" | |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2= |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4= |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6= |RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8= |RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2= |RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4= |RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=14:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=18:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} == Štatistiky turnaja == == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] i9pu8joov0qirjgini3j01z5fekstg1 8219378 8219077 2026-05-25T10:30:42Z Peter 51345 269569 8219378 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR |aktualizácia=24. máju 2026|zápasy=46|góly=270|návštevnosť=325077|najproduktívnejší hráč={{SUI}} [[Sven Andrighetto]]<br/><small>(13 bodov)<small/>}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' sú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa hrá v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{GBR|lh|1}} * {{ITA|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 11 200 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 9 009 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}} '''(H)'''|v=6|vp=0|pp=0|p=0|sg=35|ig=5|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FIN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=0|p=0|sg=29|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{AUT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=3|sg=16|ig=25|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=3|sg=16|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=3|sg=17|ig=19|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{USA|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=3|sg=14|ig=17}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=10|ig=23}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=6|sg=4|ig=29|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 516|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A01_74_3_0.pdf|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Philipp Grubauer|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Lundell (T. Teräväinen, A. Barkov) (PH) - 08:33<br/>J. Puljujärvi (T. Teräväinen, A. Lundell) (PH) - 43:05<br/><br/>A. Raty (S. Mäenalanen) - 55:25|góly2=<br/><br/>48:09 - S. Loibl (L. Gawanke, L. Hüttl)|tresty1=10|tresty2=24|strely1=24|strely2=17|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A03_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/><br/>A. Steeves (R. Lindgren, W. Borgen) - 48:45|góly2=02:03 - P. Suter (S. Andrighetto, J.J. Moser)<br/>11:19 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)<br/><br/>56:21 - K. Jäger (S. Knak, D. Kukan)|strely1=20|strely2=20|tresty1=12|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|2|3|0|2|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 974|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A05_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson|brankár2=David Kickert|góly1=<br/><br/><br/>D. Clements (B. Perlini, J. Hazeldine) - 15:33<br/>L. Kirk (C. Neilson, N. Halbert) - 16:10|góly2=02:50 - B. Nissner (D. Zwerger, B. Wolf)<br/>06:00 - P. Schneider (B. Nissner)<br/>09:47 - P. Huber (T. Nickl)<br/><br/><br/>26:43 - P. Schneider (D. Zwerger, T. Nickl)<br/>33:27 - L. Wallner (B. Wolf, L. Kolarik)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|tresty1=6|tresty2=6|strely1=20|strely2=32|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 069|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A07_74_3_0.pdf|brankár1=Ádám Vay|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|brankár2=Joonas Korpisalo|tresty1=6|tresty2=0|strely1=10|strely2=32|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=20:46 - V. Heinola (U. Vaakanainen, J. Puljujärvi)<br/>23:15 - J. Puljujärvi (A. Barkov, S. Manninen)<br/><br/>36:03 - J. Kuokkanen (A. Räty, H. Jokiharju)<br/>42:36 - J. Puljujärvi (A. Barkov, V. Heinola) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/>B. Sebők (B. Horváth, I. Terbócs) - 27:01}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A09_74_3_0.pdf|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|góly1=T. Meier (N. Hischier, T. Rochette) - 30:10<br/><br/><br/>D. Riat (S. Andrighetto, D. Malgin) (PH) - 37:18<br/>D. Kukan (Ch. Marti, T. Meier) - 40:59<br/>D. Riat (S. Knak, D. Kukan) - 52:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=43|strely2=23|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Kristers Gudļevskis|góly2=<br/>31:45 - R. Balcers (D. Smirnovs, S. Vilmanis)<br/><br/><br/><br/>59:46 - R. Balcers (S. Vilmanis, H. Egle) (PH)}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 456|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A11_74_3_0.pdf|brankár1=Ben Bowns|brankár2=Devin Cooley|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=13:55 - P. Cotter (M. Olivier, M. Sasson)<br/><br/>37:01 - I. Howard<br/>42:49 - M. Olivier (S. Lafferty, P. Cotter)<br/>43:04 - D. Carlile (P. Cotter, M. Olivier)<br/>56:11 - I. Howard (O. Moore, T. Novak) (PH)|góly1=<br/>N. Halbert (J. Waller, B. Perlini) (PH) - 28:39|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=39|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 668|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A13_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmüller|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=V. Rohrer (P. Schneider, C. Unterweger) (PH) - 05:01<br/><br/><br/>D. Zwerger (C. Unterweger, P. Schneider) (PH) - 46:21<br/>T. Nickl (P. Huber) - 47:05<br/><br/>T. Nickl (PB) - 59:57|góly2=<br/>11:03 - I. Sorfon (M. Csollák, B. Sebők) (PH)<br/><br/><br/>53:21 - P. Vincze (J. Hári, K. Papp) (PH)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=22|strely2=19}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|2|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 633|správa=|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}|góly2=18:19 - M. Dzierkals (O. Batņa)<br/>24:56 - R. Balcers (D. Smirnovs) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=25|strely2=22}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|3|1|2|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 206|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A17_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Joseph Woll<br/>(od 22. minúty Devin Cooley)|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=L. Hämeenaho - 06:06<br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, O. Määttä) - 08:45<br/>A. Räty (M. Lehtonen, H. Björninen) - 14:10<br/>L. Hämeenaho (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH) - 21:26<br/>S. Mäenalanen (O. Määttä, W. Merelä) - 21:57<br/><br/>A. Lundell (PH) - 46:33|góly2=<br/>07:44 - M. Coronato (O. Moore)<br/><br/><br/><br/><br/>43:21 - R. Leonard (R. Ufko, J. Faulk) (PH)|tresty1=6|tresty2=10|strely1=28|strely2=32}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|5|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A19_74_3_0.pdf|tresty1=12|tresty2=10|strely1=17|strely2=31|brankár1=Jonas Stettmer|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|1|6}}|góly2=25:56 - T. Meier (N. Hischier, R. Josi) (OS)<br/>28:54 - S. Andrighetto (D. Malgin, T. Meier)<br/>29:29 - C. Bertschy (N. Niederreiter, S. Jung)<br/>37:23 - N. Hischier (T. Meier, R. Josi) (PH)<br/>38:19 - R. Josi (N. Niederreiter, K. Jäger) (PH)<br/>45:16 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>F. Tiffels (L. Reichel, J. Samanski) - 55:47}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 677|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A21_74_3_0.pdf|bg=|tresty2=4|tresty1=8|strely1=26|strely2=14|brankár1=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|brankár2=Atte Tolvanen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|góly1=<br/>R. Balcers (D. Smirnovs, A. Šmits)|góly2=27:11 - T. Harnisch (P. Stapelfeldt)<br/><br/>44:22 - B. Nissner (P. Schneider, V. Rohrer) (PH)<br/>59:58 - V. Rohrer (T. Nickl) (PB)}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{HUN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|5|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 996|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A23_74_3_0.pdf|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=26|brankár2=Ben Bowns<br/>(od 34. minúty Mat Robson)|brankár1=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{SUI}} Cedric Borga|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}|góly1=K. Nagy - 02:19<br/>D. Szongoth (M. Horváth, B. Horváth) - 18:14<br/>I. Terbócs (OS) - 23:31<br/>I. Terbócs (B. Horváth, T. Ortenzsky) - 53:24<br/>K. Nagy (P. Vincze, T. Sárpatki) - 54:05}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|9|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|3|0|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A25_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=David Kickert<br/>(od 31. minúty Florian Vorauer)|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}<br/><br/>{{ku|0|9}}|tresty1=8|tresty2=2|strely1=20|strely2=30|góly2=05:11 - T. Rotchette (D. Malgin, S. Andrighetto)<br/>09:20 - T. Meier (D. Egli)<br/>11:28 - N. Hischier (T. Meier, A. Biasca)<br/>13:21 - D. Riat (S. Andrighetto, D. Kukan) (PH)<br/>29:42 - N. Hischier (N. Niederreiter, T. Meier) (PH)<br/>30:03 - C. Thürkauf (J.J. Moser)<br/>32:19 - T. Rochette (S. Andrighetto, Ch. Marti)<br/>50:29 - D. Riat (T. Rochette, D. Malgin) (PH)<br/>56:02 - C. Bertschy (C. Thürkauf, S. Jung)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|4|3|}} sn|tretiny={{tretiny|1|1|1|2|1|0|0|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 731|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A27_74_5_0.pdf|brankár1=Devin Cooley|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/>I. Howard (A. Steeves) - 14:33<br/>M. Sasson (R. Ufko, A. Steeves) - 25:06<br/><br/><br/>T. Novak (D. Carlile) - 54:13|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=39|strely2=34|góly2=01:00 - M. Seider (F. Tiffels, J. Samanski)<br/><br/><br/>29:53 - F. Tiffels (L. Reichel, L. Gawanke)<br/>32:42 - M. Michaelis (A. Ehl)|nájazdy1=<br/>M. Tkachuk - {{sn-nep}}<br/><br/>P. Cotter - {{sn-nep}}<br/><br/>I. Howard - {{sn-nep}}<br/><br/>M. Coronato - {{sn-gól}}<br/><br/>R. Leonard - {{sn-gól}}<br/><br/>|nájazdy2={{sn-gól}} - J. Samanski<br/><br/>{{sn-nep}} - L. Reichel<br/><br/>{{sn-nep}} - D. Kahun<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Michaelis<br/><br/>{{sn-nep}} - N. Krammer}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|7|}}|tretiny={{tretiny|1|3|0|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A29_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Mareks Mitens<br>(od 42. minúty Gustavs Grigals)|brankár2=Justus Annunen|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}<br/><br/>{{ku|1|7}}|góly1=R. Balcers (S. Vilmanis) - 00:10|tresty1=12|tresty2=14|strely1=15|strely2=36|góly2=<br/>05:11 - H. Björninen (H. Jokiharju, W. Merelä)<br/>10:19 - H. Jokiharju (P. Puistola, M. Lehtonen)<br/>15:22 - S. Mäenalanen (H. Björninen)<br/>28:55 - W. Merelä (S. Mäenalanen, H. Björninen)<br/>40:58 - A. Lundell (Mik. Granlund, A. Barkov) (PH)<br/>41:25 - P. Puistola (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH)<br/>45:36 - A. Räty (L. Hämeenaho, M. Lehtonen)}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|1|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A31_74_3_0.pdf|brankár1=Reto Berra|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=41|strely2=14|góly1=N. Niederreiter (R. Josi, D. Egli) - 05:05<br/>N. Hischier - 21:02<br/>S. Knak (D. Riat) - 28:01<br/><br/>N. Niederreiter (T. Meier, N. Hischier) - 52:53|góly2=<br/><br/><br/>34:53 - J. Waller (L. Kirk, M. Richardson)}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|0|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 925|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A33_74_3_0.pdf|bg=|tresty1=2|tresty2=4|strely1=37|strely2=12|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=E. Mik (M. Kastner, M. Wiederer) - 08:43<br/>L. Gawanke (S. Loibl, M. Michaelis) (PH) - 19:35<br/>L. Reichel (F. Tiffels, J. Samanski) - 39:10<br/>S. Dove-McFalls (M. Michaelis, A. Ehl) - 39:49<br/>L. Gawanke (M. Kastner, S. Loibl) - 41:36<br/><br/>L. Gawanke (K. Wissmann, M. Michaelis) - 49:40|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/>44:35 - T. Sárpátki (K. Nagy, Z. Garat)<br/><br/>57:22 - J. Hári (M. Nemes, R. Kiss)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 049|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A35_74_3_0.pdf|brankár1=Joonas Korpisalo|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CZE}} Lukáš Rampir|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=2|tresty2=8|strely1=49|strely2=9|góly1=V. Heinola (K. Helenius, A. Barkov) - 00:58<br/>V. Heinola (H. Jokiharju, L. Hameenaho) - 28:30<br/>M. Lehtonen (A. Räty, Mik. Granlund) - 31:51<br/>H. Jokiharju (V. Saarijärvi, J. Puljujärvi) - 58:50|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 184|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A37_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Kristers Gudļevskis|brankár2=Devin Cooley|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=H. Egle (M. Dzierkals, K. Zile) - 08:47<br/><br/><br/>D. Smirnovs (S. Vilmanis, R. Balcers) - 46:06<br/>S. Vilmanis (O. Batņa) (PB) - 58:58<br/><br/>S. Vilmanis (PB) - 59:18|góly2=<br/>34:48 - M. Tkachuk (O. Moore, D. Nelson) (PH)<br/><br/><br/>59:09 - M. Olivier (M. Tkachuk, J. Faulk)|tresty1=10|tresty2=8|strely1=22|strely2=47}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|9|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|6|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A39_74_3_0.pdf|brankár1=Leonardo Genoni|rozhodca={{GER}} André Schrader|brankár2=Ádám Vay<br/>(od 34. minúty Bence Bálizs)|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|7|0}}<br/>{{ku|8|0}}<br/>{{ku|9|0}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=10|góly1=R. Josi (K. Jäger, D. Riat) - 18:09<br/>R. Josi - 20:29<br/>R. Josi (N. Hischier, S. Andrighetto) (PH) - 22:54<br/>T. Meier (J.J. Moser) - 31:37<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 33:07<br/>C. Thürkauf (S. Andrighetto, D. Malgin) - 35:48<br/>S. Andrighetto (J.J. Moser, T. Berni) - 39:04<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 52:58<br/>S. Knak (R. Josi) - 55:09}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|4|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 685|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A41_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|tresty1=10|tresty2=2|strely1=17|strely2=34|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}<br/><br/>{{ku|2|6}}|góly2=<br/>23:28 - L. Reichel (J. Samanski, F. Tiffels)<br/>33:07 - J. Samanski (F. Tiffels, L. Reichel)<br/>45:47 - L. Reichel (M. Seider, J. Samanski) (PH)<br/>48:25 - M. Wiederer (M. Seider)<br/><br/>51:45 - L. Reichel (F. Tiffels, M. Michaelis) (PH)<br/>54:44 - A. Ehl (M. Michaelis, S. Dove-McFalls) (PB)|góly1=L. Wallner (T. Harnisch, P. Stapelfeldt) - 22:22<br/><br/><br/><br/><br/><br/>V. Rohrer (S. Schwinger, T. Nickl) - 48:59}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 071|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A43_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson<br/>(od 41. minúty Ben Bowns)|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=10|tresty2=4|strely1=19|strely2=38|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:29 - M. Dzierkals (H. Egle, E. Tralmaks)<br/>13:25 - D. Smirnovs (M. Tumānovs, S. Vilmanis)<br/>19:18 - R. Balcers (D. Smirnovs, R. Mamčics)<br/>22:03 - E. Tralmaks (R. Balcers, A. Šmits) (PH)<br/>36:19 - H. Egle (E. Tralmaks)<br/>38:41 - R. Krastenbergs (S. Vilmanis, A. Šmits) (PH)}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 010|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A45_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=David Kickert|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/><br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=34|strely2=16|góly1=Mik. Granlund (A. Barkov, V. Heinola) (PH) - 18:38<br/>S. Mäenalanen (W. Merelä, V. Saarijärvi) - 23:14<br/>J. Puljujärvi (A. Lundell, H. Jokiharju) - 31:49<br/>S. Manninen (A. Räty, J. Puljujärvi) - 32:36<br/><br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, V. Saarijärvi) - 47:29|góly2=<br/><br/><br/><br/>43:24 - B. Nissner (D. Zwerger, P. Schneider)<br/><br/>58:24 - L. Wallner (I. Scherzer, L. Kolarik)}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=0|sg=30|ig=11|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=0|sg=16|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=2|sg=19|ig=15|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NOR|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SWE|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=3|sg=23|ig=14|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=4|sg=12|ig=22}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=4|sg=8|ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=5|sg=4|ig=23|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B02_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Magnus Hellberg|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}|góly1=J. Tavares (D. Nurse, R. Thomas) - 02:21<br/>R. O'Reilly (G. Vilardi, M. Rielly) - 16:00<br/><br/><br/><br/>D. Holloway (F. Minten, D. DeMelo) - 34:16<br/><br/><br/>C. Brown (P. Martone, F. Minten) - 43:21<br/>D. Cozens (P. Martone, D. Nurse) - 52:59|góly2=<br/><br/>08:21 - J. Larsson (J. Berglund)<br/>31:04 - L. Raymond (O. Ekman-Larsson, J. Berglund) (PH)<br/><br/>35:33 - M. Ekholm (L. Karlsson, S. Holmstrom)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=26|strely2=25|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 551|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B04_74_3_0.pdf|brankár1=Josef Kořenář|brankár2=Mads Søgaard|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly1=D. Kubalík (J. Flek) - 08:50<br/>D. Voženílek (D. Tomášek) - 10:00<br/>R. Červenka (M. Blümel, D. Tomášek) - 43:32<br/><br/><br/>M. Blümel (L. Sedlák, R. Červenka) (PB) - 59:08|góly2=<br/><br/><br/>57:30 - M. Aagaard (N. Olesen, J. Blichfeld) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=20}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 455|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B08_74_3_0.pdf|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Cam Talbot|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:21 - D. Holloway (J. Tavares, R. O'Reilly)<br/>10:08 - F. Minten (C. Brown, D. Mateychuk)<br/>16:56 - M. Celebrini (P. Martone, D. Nurse)<br/>22:09 - M. Celebrini (D. Cozens, S. Crosby)<br/>38:14 - E. Bouchard (M. Celebrini, G. Vilardi) (PH)<br/>38:39 - R. O'Reilly (J. Tavares, D. Holloway)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=41}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 528|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B10_74_4_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Dominik Pavlát|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly2=<br/>24:44 - M. Kaut (M. Melovský)<br/>37:14 - L. Sedlák (M. Kempný, J. Mandát)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Török (J. Drozg, R. Sabolič) (PH) - 09:49<br/><br/><br/>A. Kuralt (J. Goličič, R. Tičar)<br/><br/>M. Makhovec (R. Tičar) - 01:14|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=34}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6}}|tretiny={{tretiny|0|2|1|3|1|1}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 095|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B14_74_3_0.pdf|bg=|strely1=16|strely2=29|tresty1=14|tresty2=14|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|2|5}}<br/>{{ku|2|6}}|góly2=09:45 - M. Ekholm (V. Björck, L. Raymond)<br/>17:58 - O. Ekman-Larsson (L. Raymond, I. Stenberg)<br/>25:52 - L. Raymond (J. Persson, J. De La Rose) (PH)<br/>28:09 - J. Silfverberg (C. Grundström, R. Hägg)<br/><br/>33:45 - V. Björck (I. Stenberg, O. Ekman-Larsson) (PH)<br/><br/>55:05 - L. Karlsson (S. Holmström, A. Johansson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>J. Blichfeld (P. Bruggisser, N. Olesen) (PH) - 31:38<br/><br/><br/>M. Aagaard (J. Blichfeld, N. Olesen) (PH) - 51:48}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|0|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 103|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B16_74_3_0.pdf|strely1=25|strely2=11|tresty1=10|tresty2=10|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|góly1=S. Hurrød (K. Østby, H. Salsten) - 07:33<br/>J. Berglund (T. Koblar, S. Solberg) (PH) - 25:27<br/>J. Berglund (K. Østby, H. Haukeland) - 29:51<br/>J. Berglund (H. Salsten, J. Johannesen) - 36:32}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|5|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|5|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 367|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B18_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Nikolaj Henriksen|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}|góly1=P. Martone (S. Crosby, M. Celebrini) - 40:28<br/>G. Vilardi (R. Thomas) - 43:02<br/>D. Mateychuk (S. Crosby, M. Celebrini) - 43:33<br/><br/>R. O'Reilly (S. Crosby, P. Martone) - 51:49<br/>P. Wotherspoon (S. Crosby) - 59:31|góly2=<br/><br/><br/>50:12 - N. Olesen (M. Aagaard)|tresty1=2|tresty2=4|strely1=38|strely2=16}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|4|}}|tretiny={{tretiny|2|3|1|1|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 738|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B20_74_3_0.pdf|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}|tresty1=10|tresty2=33|strely1=27|strely2=14|góly2=03:04 - M. Blümel (F. Hronek, T. Galvas)<br/>12:24 - D. Kubalík (T. Cibulka, M. Kaut) (PH)<br/>13:00 - J. Flek (D. Voženílek, D. Tomášek)<br/><br/><br/>23:21 - J. Černoch (O. Beránek, J. Chmelař)|góly1=<br/><br/><br/><br/>J. Persson (E. Heineman, S. Holmström) (PH) - 15:34<br/>S. Holmström (J. Pearson, E. Heineman) (PH) - 17:45<br/><br/><br/>O. Ekman-Larsson (K. Raymond, I. Stenberg) (PH) - 36:00}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 989|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B22_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Henrik Haukeland|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}|góly2=11:32 - E. Bakke Olsen (M. Krogdahl, M. Øby Olsen)<br/>31:40 - N. Steen (H. Salsten)<br/>38:51 - C. Kåsastul (M. Øby Olsen, M. Krogdahl)<br/>55:28 - T- Koblar (A. Martinsen, E. Pettersen)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=30|strely2=35}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5|}} sn|tretiny={{tretiny|1|2|2|2|1|0|0|0|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 146|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B24_74_5_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Adam Gajan|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}|góly2=01:20 - A. Liška (M. Rosandić, F. Gajdoš)<br/><br/>18:35 - M. Chromiak (S. Čederle, F. Gajdoš)<br/><br/>25:46 - F. Mešár (M. Štrbák, S. Kňažko)<br/>30:09 - M. Faško-Rudáš (A. Liška, F. Mešár) (PH)|góly1=<br/>K. Ograjenšek (R. Tičar, J. Ćosić) (PH) - 15:17<br/><br/>R. Tičar (A. Crvonič, A. Magovac) - 21:17<br/><br/><br/><br/>J. Drozg (B. Gregorc, R. Sabolič) (PH) - 37:48<br/>R. Tičar (J. Drozg, B. Gregorc) - 59:29|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=37|nájazdy1=<br>M. Török - {{sn-nep}}<br><br/>J. Drozg - {{sn-nep}}<br><br/>R. Tičar - {{sn-gól}}<br><br/>R. Sabolič - {{sn-nep}}|nájazdy2={{sn-nep}} - M. Chromiak<br/><br/>{{sn-gól}} - O. Okuliar<br/><br/>{{sn-nep}} - M- Faško-Rudáš<br/><br/>{{sn-gól}} - K. Pospíšil<br/><br/>{{sn-gól}} - F. Mešár}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|3|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 517|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B26_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty2=8|tresty1=2|strely1=58|strely2=15|góly1=<br/>N. Alscher (J. Ticháček, M. Blümel) - 45:14<br/>J. Flek (D. Tomášek, F. Hronek) - 51:05<br/>D. Kubalík (D. Tomášek) (PB) - 59:05|góly2=29:20 - N. Saracino (M. Frycklund)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|4|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 814|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B28_74_3_0.pdf|tresty1=0|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|brankár1=Arvid Söderblom|brankár2=Žan Us|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}|góly1=L. Raymond (C. Grundström, O. Ekman-Larsson) - 03:26<br/>J. De la Rose (L. Karlsson, M. Ekholm) - 19:07<br/>J. De la Rose (L. Karlsson) - 25:55<br/>R. Hagg (O. Ekman-Larsson, A. Frondell) - 26:58<br/>L. Raymond (O. Ekman-Larsson, I. Stenberg) (PH) - 31:38<br/>M. Ekholm (A. Frondell, S. Holmström) - 37:23}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|6|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|2|1|1|2|2|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 938|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B30_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Cam Talbot|brankár2=Tobias Normann|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>{{ku|4|5}}<br/><br/>{{ku|5|5}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|6|5}}|tresty1=8|tresty2=10|strely1=42|strely2=19|góly2=05:18 - E. Bakke Olsen (P. Vesterheim, P. Elvsveen)<br/>11:37 - J. Johannesen (A. Martinsen, T. Koblar)<br/><br/><br/>23:34 - N. Steen (P. Vesterheim, J. Johannesen) (PH)<br/><br/><br/>48:09 - C. Kåsastul (N. Steen)<br/>49:57 - T. Koblar (E. Pettersen, J. Johannesen)|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Scheifele - 13:30<br/>M. Scheifele (P. Wotherspoon, G. Vilardi) - 17:50<br/><br/><br/>G. Vilargi (M. Scheifele, E. Bouchard) (PH) - 31:57<br/>D. Cozens (D. Nurse) (OS) - 40:31<br/><br/><br/><br/>R. O'Reilly (M. Celebrini, E. Bouchard) - 58:21<br/><br/>M. Scheifele (E. Bouchard, M. Celebrini) - 00:29}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 734|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B32_74_3_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard<br/>(od 21. minúty Nicolaj Henriksen)|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=09:28 - M. Chromiak (K. Pospíšil, O. Okuliar) (PH)<br/>20:56 - A. Liška (O. Okuliar, M. Hrivík)<br/>26:44 - O. Okuliar (M. Hrivík, A. Liška)<br/><br/>43:51 - M. Pospíšil (J. V. Kmec, S. Kňažko)<br/>53:05 - S. Čederle (M. Chromiak)|tresty1=8|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Aagaard (P. Russell, J. Jensen Aabo) - 41:43|tresty2=2|strely1=14|strely2=44}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 209|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B34_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=32|strely2=14|góly1=D. Mateychuk (F. Minten, E. Finnie) - 11:07<br/>D. Cozens (D. Nurse, S. Crosby) - 33:14<br/>E. Finnie (M. Rielly, C. Brown) - 46:41|góly2=<br/><br/><br/>58:55 - R. Bohinc (J. Goličič)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 091|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B36_74_3_0.pdf|tresty1=6|strely1=34|tresty2=8|strely2=12|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}|góly1=C. Grundström (E. Brännström, J. Beglund) - 09:09<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) (PH) - 19:27<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) - 28:04}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 604|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B38_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Lukáš Horák|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|čiarový={{FIN}} Tommi Niittylä|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|tresty1=6|tresty2=2|strely1=30|strely2=13|góly1=J. Blichfeld (M. Aagaard, N. Olesen) (PH) - 34:11<br/>P. Russell (P. Bruggisser, M. Aagaard) - 38:43<br/>P. Russell (M. Aagaard, N. Olesen) - 58:13<br/>M. Aagaard (P. Russell, N. Olesen) (PB) - 59:45}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|1|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 811|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B40_74_3_0.pdf|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}|tresty1=8|tresty2=4|strely1=30|strely2=18|góly2=08:09 - D. Voženílek (T. Cibulka, M. Kempný)<br/><br/>34:04 - M. Kaut (L. Sedlák, R. Červenka) (PH)<br/><br/>52:02 - R. Červenka (M. Kaut)|góly1=<br/><br/>M. Hrivík (S. Kňažko, O. Okuliar) - 31:30<br/><br/><br/>M. Chromiak - 37:50}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 417|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B42_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly1=N. Steen (E. Bakke Olsen, P. Vesterheim) (PH) - 09:23<br/><br/>N. Steen (H. Østrem Salsten) (OS) - 33:15<br/><br/>E. Østrem Salsten (M. Ronnild) (OS) - 49:11|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}|tresty1=14|tresty2=10|strely1=14|strely2=34|góly2=<br/>22:23 - I. Stenberg (J. Berglund, V. Björck)<br/><br/>43:10 - L. Raymond}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} sn|tretiny={{tretiny|2|0|0|2|0|0|0|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 157|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B44_74_5_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Davide Fadani|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|2|1}}<br><br>{{ku|2|2}}|tresty1=8|tresty2=8|strely1=29|strely2=37|góly2=<br><br>21:17 - T. Purdeller (M. Frycklund, C. Buono) (PH)<br>35:34 - T. Purdeller (M. Frycklund, A. Trivellato)|góly1=C. Wejse (P. Bruggisser, J. Schmidt-Svejstrup) - 02:33<br>M. Aagaard (N. Olesen, K. Larsen) - 02:49|nájazdy1=N. Olesen - {{sn-nep}}<br><br>J. Blichfeld - {{sn-nep}}<br><br>M. Aagaard - {{sn-nep}}<br><br>P. Russell - {{sn-gól}}<br><br>F. Storm - {{sn-nep}}|nájazdy2=<br/>{{sn-nep}} - D. Mantenuto<br/><br/>{{sn-nep}} - T. Purdeller<br/><br/>{{sn-nep}} - B. Misley<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Bradley<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Frycklund}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|0|0|4|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 939|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B46_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Jet Greaves|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=32|strely2=29|góly1=<br/>K. Pospíšil (L. Radivojevič, M. Rosandić) - 28:47|góly2=14:28 - D. Cozens (S. Crosby, M. Celebrini)<br/><br/>42:14 - G. Vilardi (J. Tavares, R. Thomas) (PH)<br/>44:54 - J. Tavares (R. O'Reilly, M. Rielly)<br/>47:36 - R- O'Reilly (E. Bouchard) (OS)<br/>49:21 - M. Celebrini (G. Vilardi, M. Scheifele)}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" | |- |2. |D2 | style="text-align:left;" | |- |3. |D3 | style="text-align:left;" | |- |4. |D4 | style="text-align:left;" | |- |5. |D5 | style="text-align:left;" | |- |6. |D6 | style="text-align:left;" | |- |7. |D7 | style="text-align:left;" | |- |8. |D8 | style="text-align:left;" | |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2= |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4= |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6= |RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8= |RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2= |RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4= |RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=14:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=18:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} == Štatistiky turnaja == == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] e1u6xf0qvpvcdq944l0pies5pos5d9r 8219381 8219378 2026-05-25T10:31:31Z Peter 51345 269569 8219381 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR |aktualizácia=24. máju 2026|zápasy=46|góly=270|návštevnosť=325077|najproduktívnejší hráč={{SUI}} [[Sven Andrighetto]]<br/><small>(13 bodov)<small/>}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' sú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa hrá v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{GBR|lh|1}} * {{ITA|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 11 200 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 9 009 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}} '''(H)'''|v=6|vp=0|pp=0|p=0|sg=35|ig=5|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FIN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=0|p=0|sg=29|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{AUT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=3|sg=16|ig=25|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=3|sg=16|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=3|sg=17|ig=19|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{USA|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=3|sg=14|ig=17}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=10|ig=23}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=6|sg=4|ig=29|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 516|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A01_74_3_0.pdf|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Philipp Grubauer|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Lundell (T. Teräväinen, A. Barkov) (PH) - 08:33<br/>J. Puljujärvi (T. Teräväinen, A. Lundell) (PH) - 43:05<br/><br/>A. Raty (S. Mäenalanen) - 55:25|góly2=<br/><br/>48:09 - S. Loibl (L. Gawanke, L. Hüttl)|tresty1=10|tresty2=24|strely1=24|strely2=17|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A03_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/><br/>A. Steeves (R. Lindgren, W. Borgen) - 48:45|góly2=02:03 - P. Suter (S. Andrighetto, J.J. Moser)<br/>11:19 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)<br/><br/>56:21 - K. Jäger (S. Knak, D. Kukan)|strely1=20|strely2=20|tresty1=12|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|2|3|0|2|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 974|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A05_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson|brankár2=David Kickert|góly1=<br/><br/><br/>D. Clements (B. Perlini, J. Hazeldine) - 15:33<br/>L. Kirk (C. Neilson, N. Halbert) - 16:10|góly2=02:50 - B. Nissner (D. Zwerger, B. Wolf)<br/>06:00 - P. Schneider (B. Nissner)<br/>09:47 - P. Huber (T. Nickl)<br/><br/><br/>26:43 - P. Schneider (D. Zwerger, T. Nickl)<br/>33:27 - L. Wallner (B. Wolf, L. Kolarik)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|tresty1=6|tresty2=6|strely1=20|strely2=32|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 069|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A07_74_3_0.pdf|brankár1=Ádám Vay|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|brankár2=Joonas Korpisalo|tresty1=6|tresty2=0|strely1=10|strely2=32|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=20:46 - V. Heinola (U. Vaakanainen, J. Puljujärvi)<br/>23:15 - J. Puljujärvi (A. Barkov, S. Manninen)<br/><br/>36:03 - J. Kuokkanen (A. Räty, H. Jokiharju)<br/>42:36 - J. Puljujärvi (A. Barkov, V. Heinola) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/>B. Sebők (B. Horváth, I. Terbócs) - 27:01}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A09_74_3_0.pdf|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|góly1=T. Meier (N. Hischier, T. Rochette) - 30:10<br/><br/><br/>D. Riat (S. Andrighetto, D. Malgin) (PH) - 37:18<br/>D. Kukan (Ch. Marti, T. Meier) - 40:59<br/>D. Riat (S. Knak, D. Kukan) - 52:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=43|strely2=23|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Kristers Gudļevskis|góly2=<br/>31:45 - R. Balcers (D. Smirnovs, S. Vilmanis)<br/><br/><br/><br/>59:46 - R. Balcers (S. Vilmanis, H. Egle) (PH)}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 456|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A11_74_3_0.pdf|brankár1=Ben Bowns|brankár2=Devin Cooley|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=13:55 - P. Cotter (M. Olivier, M. Sasson)<br/><br/>37:01 - I. Howard<br/>42:49 - M. Olivier (S. Lafferty, P. Cotter)<br/>43:04 - D. Carlile (P. Cotter, M. Olivier)<br/>56:11 - I. Howard (O. Moore, T. Novak) (PH)|góly1=<br/>N. Halbert (J. Waller, B. Perlini) (PH) - 28:39|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=39|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 668|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A13_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmüller|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=V. Rohrer (P. Schneider, C. Unterweger) (PH) - 05:01<br/><br/><br/>D. Zwerger (C. Unterweger, P. Schneider) (PH) - 46:21<br/>T. Nickl (P. Huber) - 47:05<br/><br/>T. Nickl (PB) - 59:57|góly2=<br/>11:03 - I. Sorfon (M. Csollák, B. Sebők) (PH)<br/><br/><br/>53:21 - P. Vincze (J. Hári, K. Papp) (PH)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=22|strely2=19}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|2|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 633|správa=|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}|góly2=18:19 - M. Dzierkals (O. Batņa)<br/>24:56 - R. Balcers (D. Smirnovs) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=25|strely2=22}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|3|1|2|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 206|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A17_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Joseph Woll<br/>(od 22. minúty Devin Cooley)|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=L. Hämeenaho - 06:06<br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, O. Määttä) - 08:45<br/>A. Räty (M. Lehtonen, H. Björninen) - 14:10<br/>L. Hämeenaho (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH) - 21:26<br/>S. Mäenalanen (O. Määttä, W. Merelä) - 21:57<br/><br/>A. Lundell (PH) - 46:33|góly2=<br/>07:44 - M. Coronato (O. Moore)<br/><br/><br/><br/><br/>43:21 - R. Leonard (R. Ufko, J. Faulk) (PH)|tresty1=6|tresty2=10|strely1=28|strely2=32}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|5|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A19_74_3_0.pdf|tresty1=12|tresty2=10|strely1=17|strely2=31|brankár1=Jonas Stettmer|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|1|6}}|góly2=25:56 - T. Meier (N. Hischier, R. Josi) (OS)<br/>28:54 - S. Andrighetto (D. Malgin, T. Meier)<br/>29:29 - C. Bertschy (N. Niederreiter, S. Jung)<br/>37:23 - N. Hischier (T. Meier, R. Josi) (PH)<br/>38:19 - R. Josi (N. Niederreiter, K. Jäger) (PH)<br/>45:16 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>F. Tiffels (L. Reichel, J. Samanski) - 55:47}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 677|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A21_74_3_0.pdf|bg=|tresty2=4|tresty1=8|strely1=26|strely2=14|brankár1=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|brankár2=Atte Tolvanen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|góly1=<br/>R. Balcers (D. Smirnovs, A. Šmits)|góly2=27:11 - T. Harnisch (P. Stapelfeldt)<br/><br/>44:22 - B. Nissner (P. Schneider, V. Rohrer) (PH)<br/>59:58 - V. Rohrer (T. Nickl) (PB)}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{HUN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|5|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 996|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A23_74_3_0.pdf|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=26|brankár2=Ben Bowns<br/>(od 34. minúty Mat Robson)|brankár1=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{SUI}} Cedric Borga|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}|góly1=K. Nagy - 02:19<br/>D. Szongoth (M. Horváth, B. Horváth) - 18:14<br/>I. Terbócs (OS) - 23:31<br/>I. Terbócs (B. Horváth, T. Ortenzsky) - 53:24<br/>K. Nagy (P. Vincze, T. Sárpatki) - 54:05}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|9|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|3|0|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A25_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=David Kickert<br/>(od 31. minúty Florian Vorauer)|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}<br/><br/>{{ku|0|9}}|tresty1=8|tresty2=2|strely1=20|strely2=30|góly2=05:11 - T. Rotchette (D. Malgin, S. Andrighetto)<br/>09:20 - T. Meier (D. Egli)<br/>11:28 - N. Hischier (T. Meier, A. Biasca)<br/>13:21 - D. Riat (S. Andrighetto, D. Kukan) (PH)<br/>29:42 - N. Hischier (N. Niederreiter, T. Meier) (PH)<br/>30:03 - C. Thürkauf (J.J. Moser)<br/>32:19 - T. Rochette (S. Andrighetto, Ch. Marti)<br/>50:29 - D. Riat (T. Rochette, D. Malgin) (PH)<br/>56:02 - C. Bertschy (C. Thürkauf, S. Jung)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|4|3|}} sn|tretiny={{tretiny|1|1|1|2|1|0|0|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 731|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A27_74_5_0.pdf|brankár1=Devin Cooley|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/>I. Howard (A. Steeves) - 14:33<br/>M. Sasson (R. Ufko, A. Steeves) - 25:06<br/><br/><br/>T. Novak (D. Carlile) - 54:13|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=39|strely2=34|góly2=01:00 - M. Seider (F. Tiffels, J. Samanski)<br/><br/><br/>29:53 - F. Tiffels (L. Reichel, L. Gawanke)<br/>32:42 - M. Michaelis (A. Ehl)|nájazdy1=<br/>M. Tkachuk - {{sn-nep}}<br/><br/>P. Cotter - {{sn-nep}}<br/><br/>I. Howard - {{sn-nep}}<br/><br/>M. Coronato - {{sn-gól}}<br/><br/>R. Leonard - {{sn-gól}}<br/><br/>|nájazdy2={{sn-gól}} - J. Samanski<br/><br/>{{sn-nep}} - L. Reichel<br/><br/>{{sn-nep}} - D. Kahun<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Michaelis<br/><br/>{{sn-nep}} - N. Krammer}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|7|}}|tretiny={{tretiny|1|3|0|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A29_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Mareks Mitens<br>(od 42. minúty Gustavs Grigals)|brankár2=Justus Annunen|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}<br/><br/>{{ku|1|7}}|góly1=R. Balcers (S. Vilmanis) - 00:10|tresty1=12|tresty2=14|strely1=15|strely2=36|góly2=<br/>05:11 - H. Björninen (H. Jokiharju, W. Merelä)<br/>10:19 - H. Jokiharju (P. Puistola, M. Lehtonen)<br/>15:22 - S. Mäenalanen (H. Björninen)<br/>28:55 - W. Merelä (S. Mäenalanen, H. Björninen)<br/>40:58 - A. Lundell (Mik. Granlund, A. Barkov) (PH)<br/>41:25 - P. Puistola (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH)<br/>45:36 - A. Räty (L. Hämeenaho, M. Lehtonen)}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|1|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A31_74_3_0.pdf|brankár1=Reto Berra|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=41|strely2=14|góly1=N. Niederreiter (R. Josi, D. Egli) - 05:05<br/>N. Hischier - 21:02<br/>S. Knak (D. Riat) - 28:01<br/><br/>N. Niederreiter (T. Meier, N. Hischier) - 52:53|góly2=<br/><br/><br/>34:53 - J. Waller (L. Kirk, M. Richardson)}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|0|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 925|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A33_74_3_0.pdf|bg=|tresty1=2|tresty2=4|strely1=37|strely2=12|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=E. Mik (M. Kastner, M. Wiederer) - 08:43<br/>L. Gawanke (S. Loibl, M. Michaelis) (PH) - 19:35<br/>L. Reichel (F. Tiffels, J. Samanski) - 39:10<br/>S. Dove-McFalls (M. Michaelis, A. Ehl) - 39:49<br/>L. Gawanke (M. Kastner, S. Loibl) - 41:36<br/><br/>L. Gawanke (K. Wissmann, M. Michaelis) - 49:40|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/>44:35 - T. Sárpátki (K. Nagy, Z. Garat)<br/><br/>57:22 - J. Hári (M. Nemes, R. Kiss)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 049|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A35_74_3_0.pdf|brankár1=Joonas Korpisalo|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CZE}} Lukáš Rampir|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=2|tresty2=8|strely1=49|strely2=9|góly1=V. Heinola (K. Helenius, A. Barkov) - 00:58<br/>V. Heinola (H. Jokiharju, L. Hameenaho) - 28:30<br/>M. Lehtonen (A. Räty, Mik. Granlund) - 31:51<br/>H. Jokiharju (V. Saarijärvi, J. Puljujärvi) - 58:50|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 184|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A37_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Kristers Gudļevskis|brankár2=Devin Cooley|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=H. Egle (M. Dzierkals, K. Zile) - 08:47<br/><br/><br/>D. Smirnovs (S. Vilmanis, R. Balcers) - 46:06<br/>S. Vilmanis (O. Batņa) (PB) - 58:58<br/><br/>S. Vilmanis (PB) - 59:18|góly2=<br/>34:48 - M. Tkachuk (O. Moore, D. Nelson) (PH)<br/><br/><br/>59:09 - M. Olivier (M. Tkachuk, J. Faulk)|tresty1=10|tresty2=8|strely1=22|strely2=47}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|9|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|6|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A39_74_3_0.pdf|brankár1=Leonardo Genoni|rozhodca={{GER}} André Schrader|brankár2=Ádám Vay<br/>(od 34. minúty Bence Bálizs)|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|7|0}}<br/>{{ku|8|0}}<br/>{{ku|9|0}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=10|góly1=R. Josi (K. Jäger, D. Riat) - 18:09<br/>R. Josi - 20:29<br/>R. Josi (N. Hischier, S. Andrighetto) (PH) - 22:54<br/>T. Meier (J.J. Moser) - 31:37<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 33:07<br/>C. Thürkauf (S. Andrighetto, D. Malgin) - 35:48<br/>S. Andrighetto (J.J. Moser, T. Berni) - 39:04<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 52:58<br/>S. Knak (R. Josi) - 55:09}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|4|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 685|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A41_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|tresty1=10|tresty2=2|strely1=17|strely2=34|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}<br/><br/>{{ku|2|6}}|góly2=<br/>23:28 - L. Reichel (J. Samanski, F. Tiffels)<br/>33:07 - J. Samanski (F. Tiffels, L. Reichel)<br/>45:47 - L. Reichel (M. Seider, J. Samanski) (PH)<br/>48:25 - M. Wiederer (M. Seider)<br/><br/>51:45 - L. Reichel (F. Tiffels, M. Michaelis) (PH)<br/>54:44 - A. Ehl (M. Michaelis, S. Dove-McFalls) (PB)|góly1=L. Wallner (T. Harnisch, P. Stapelfeldt) - 22:22<br/><br/><br/><br/><br/><br/>V. Rohrer (S. Schwinger, T. Nickl) - 48:59}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 071|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A43_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson<br/>(od 41. minúty Ben Bowns)|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=10|tresty2=4|strely1=19|strely2=38|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:29 - M. Dzierkals (H. Egle, E. Tralmaks)<br/>13:25 - D. Smirnovs (M. Tumānovs, S. Vilmanis)<br/>19:18 - R. Balcers (D. Smirnovs, R. Mamčics)<br/>22:03 - E. Tralmaks (R. Balcers, A. Šmits) (PH)<br/>36:19 - H. Egle (E. Tralmaks)<br/>38:41 - R. Krastenbergs (S. Vilmanis, A. Šmits) (PH)}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 010|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A45_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=David Kickert|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/><br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=34|strely2=16|góly1=Mik. Granlund (A. Barkov, V. Heinola) (PH) - 18:38<br/>S. Mäenalanen (W. Merelä, V. Saarijärvi) - 23:14<br/>J. Puljujärvi (A. Lundell, H. Jokiharju) - 31:49<br/>S. Manninen (A. Räty, J. Puljujärvi) - 32:36<br/><br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, V. Saarijärvi) - 47:29|góly2=<br/><br/><br/><br/>43:24 - B. Nissner (D. Zwerger, P. Schneider)<br/><br/>58:24 - L. Wallner (I. Scherzer, L. Kolarik)}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=0|sg=30|ig=11|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=0|sg=16|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=2|sg=19|ig=15|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NOR|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SWE|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=3|sg=23|ig=14|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=4|sg=12|ig=22}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=4|sg=8|ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=5|sg=4|ig=23|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B02_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Magnus Hellberg|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}|góly1=J. Tavares (D. Nurse, R. Thomas) - 02:21<br/>R. O'Reilly (G. Vilardi, M. Rielly) - 16:00<br/><br/><br/><br/>D. Holloway (F. Minten, D. DeMelo) - 34:16<br/><br/><br/>C. Brown (P. Martone, F. Minten) - 43:21<br/>D. Cozens (P. Martone, D. Nurse) - 52:59|góly2=<br/><br/>08:21 - J. Larsson (J. Berglund)<br/>31:04 - L. Raymond (O. Ekman-Larsson, J. Berglund) (PH)<br/><br/>35:33 - M. Ekholm (L. Karlsson, S. Holmstrom)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=26|strely2=25|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 551|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B04_74_3_0.pdf|brankár1=Josef Kořenář|brankár2=Mads Søgaard|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly1=D. Kubalík (J. Flek) - 08:50<br/>D. Voženílek (D. Tomášek) - 10:00<br/>R. Červenka (M. Blümel, D. Tomášek) - 43:32<br/><br/><br/>M. Blümel (L. Sedlák, R. Červenka) (PB) - 59:08|góly2=<br/><br/><br/>57:30 - M. Aagaard (N. Olesen, J. Blichfeld) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=20}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 455|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B08_74_3_0.pdf|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Cam Talbot|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:21 - D. Holloway (J. Tavares, R. O'Reilly)<br/>10:08 - F. Minten (C. Brown, D. Mateychuk)<br/>16:56 - M. Celebrini (P. Martone, D. Nurse)<br/>22:09 - M. Celebrini (D. Cozens, S. Crosby)<br/>38:14 - E. Bouchard (M. Celebrini, G. Vilardi) (PH)<br/>38:39 - R. O'Reilly (J. Tavares, D. Holloway)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=41}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 528|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B10_74_4_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Dominik Pavlát|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly2=<br/>24:44 - M. Kaut (M. Melovský)<br/>37:14 - L. Sedlák (M. Kempný, J. Mandát)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Török (J. Drozg, R. Sabolič) (PH) - 09:49<br/><br/><br/>A. Kuralt (J. Goličič, R. Tičar)<br/><br/>M. Makhovec (R. Tičar) - 01:14|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=34}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6}}|tretiny={{tretiny|0|2|1|3|1|1}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 095|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B14_74_3_0.pdf|bg=|strely1=16|strely2=29|tresty1=14|tresty2=14|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|2|5}}<br/>{{ku|2|6}}|góly2=09:45 - M. Ekholm (V. Björck, L. Raymond)<br/>17:58 - O. Ekman-Larsson (L. Raymond, I. Stenberg)<br/>25:52 - L. Raymond (J. Persson, J. De La Rose) (PH)<br/>28:09 - J. Silfverberg (C. Grundström, R. Hägg)<br/><br/>33:45 - V. Björck (I. Stenberg, O. Ekman-Larsson) (PH)<br/><br/>55:05 - L. Karlsson (S. Holmström, A. Johansson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>J. Blichfeld (P. Bruggisser, N. Olesen) (PH) - 31:38<br/><br/><br/>M. Aagaard (J. Blichfeld, N. Olesen) (PH) - 51:48}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|0|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 103|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B16_74_3_0.pdf|strely1=25|strely2=11|tresty1=10|tresty2=10|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|góly1=S. Hurrød (K. Østby, H. Salsten) - 07:33<br/>J. Berglund (T. Koblar, S. Solberg) (PH) - 25:27<br/>J. Berglund (K. Østby, H. Haukeland) - 29:51<br/>J. Berglund (H. Salsten, J. Johannesen) - 36:32}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|5|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|5|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 367|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B18_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Nikolaj Henriksen|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}|góly1=P. Martone (S. Crosby, M. Celebrini) - 40:28<br/>G. Vilardi (R. Thomas) - 43:02<br/>D. Mateychuk (S. Crosby, M. Celebrini) - 43:33<br/><br/>R. O'Reilly (S. Crosby, P. Martone) - 51:49<br/>P. Wotherspoon (S. Crosby) - 59:31|góly2=<br/><br/><br/>50:12 - N. Olesen (M. Aagaard)|tresty1=2|tresty2=4|strely1=38|strely2=16}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|4|}}|tretiny={{tretiny|2|3|1|1|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 738|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B20_74_3_0.pdf|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}|tresty1=10|tresty2=33|strely1=27|strely2=14|góly2=03:04 - M. Blümel (F. Hronek, T. Galvas)<br/>12:24 - D. Kubalík (T. Cibulka, M. Kaut) (PH)<br/>13:00 - J. Flek (D. Voženílek, D. Tomášek)<br/><br/><br/>23:21 - J. Černoch (O. Beránek, J. Chmelař)|góly1=<br/><br/><br/><br/>J. Persson (E. Heineman, S. Holmström) (PH) - 15:34<br/>S. Holmström (J. Pearson, E. Heineman) (PH) - 17:45<br/><br/><br/>O. Ekman-Larsson (K. Raymond, I. Stenberg) (PH) - 36:00}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 989|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B22_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Henrik Haukeland|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}|góly2=11:32 - E. Bakke Olsen (M. Krogdahl, M. Øby Olsen)<br/>31:40 - N. Steen (H. Salsten)<br/>38:51 - C. Kåsastul (M. Øby Olsen, M. Krogdahl)<br/>55:28 - T- Koblar (A. Martinsen, E. Pettersen)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=30|strely2=35}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5|}} sn|tretiny={{tretiny|1|2|2|2|1|0|0|0|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 146|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B24_74_5_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Adam Gajan|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}|góly2=01:20 - A. Liška (M. Rosandić, F. Gajdoš)<br/><br/>18:35 - M. Chromiak (S. Čederle, F. Gajdoš)<br/><br/>25:46 - F. Mešár (M. Štrbák, S. Kňažko)<br/>30:09 - M. Faško-Rudáš (A. Liška, F. Mešár) (PH)|góly1=<br/>K. Ograjenšek (R. Tičar, J. Ćosić) (PH) - 15:17<br/><br/>R. Tičar (A. Crvonič, A. Magovac) - 21:17<br/><br/><br/><br/>J. Drozg (B. Gregorc, R. Sabolič) (PH) - 37:48<br/>R. Tičar (J. Drozg, B. Gregorc) - 59:29|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=37|nájazdy1=<br>M. Török - {{sn-nep}}<br><br/>J. Drozg - {{sn-nep}}<br><br/>R. Tičar - {{sn-gól}}<br><br/>R. Sabolič - {{sn-nep}}|nájazdy2={{sn-nep}} - M. Chromiak<br/><br/>{{sn-gól}} - O. Okuliar<br/><br/>{{sn-nep}} - M- Faško-Rudáš<br/><br/>{{sn-gól}} - K. Pospíšil<br/><br/>{{sn-gól}} - F. Mešár}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|3|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 517|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B26_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty2=8|tresty1=2|strely1=58|strely2=15|góly1=<br/>N. Alscher (J. Ticháček, M. Blümel) - 45:14<br/>J. Flek (D. Tomášek, F. Hronek) - 51:05<br/>D. Kubalík (D. Tomášek) (PB) - 59:05|góly2=29:20 - N. Saracino (M. Frycklund)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|4|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 814|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B28_74_3_0.pdf|tresty1=0|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|brankár1=Arvid Söderblom|brankár2=Žan Us|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}|góly1=L. Raymond (C. Grundström, O. Ekman-Larsson) - 03:26<br/>J. De la Rose (L. Karlsson, M. Ekholm) - 19:07<br/>J. De la Rose (L. Karlsson) - 25:55<br/>R. Hagg (O. Ekman-Larsson, A. Frondell) - 26:58<br/>L. Raymond (O. Ekman-Larsson, I. Stenberg) (PH) - 31:38<br/>M. Ekholm (A. Frondell, S. Holmström) - 37:23}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|6|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|2|1|1|2|2|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 938|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B30_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Cam Talbot|brankár2=Tobias Normann|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>{{ku|4|5}}<br/><br/>{{ku|5|5}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|6|5}}|tresty1=8|tresty2=10|strely1=42|strely2=19|góly2=05:18 - E. Bakke Olsen (P. Vesterheim, P. Elvsveen)<br/>11:37 - J. Johannesen (A. Martinsen, T. Koblar)<br/><br/><br/>23:34 - N. Steen (P. Vesterheim, J. Johannesen) (PH)<br/><br/><br/>48:09 - C. Kåsastul (N. Steen)<br/>49:57 - T. Koblar (E. Pettersen, J. Johannesen)|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Scheifele - 13:30<br/>M. Scheifele (P. Wotherspoon, G. Vilardi) - 17:50<br/><br/><br/>G. Vilargi (M. Scheifele, E. Bouchard) (PH) - 31:57<br/>D. Cozens (D. Nurse) (OS) - 40:31<br/><br/><br/><br/>R. O'Reilly (M. Celebrini, E. Bouchard) - 58:21<br/><br/>M. Scheifele (E. Bouchard, M. Celebrini) - 00:29}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 734|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B32_74_3_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard<br/>(od 21. minúty Nicolaj Henriksen)|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=09:28 - M. Chromiak (K. Pospíšil, O. Okuliar) (PH)<br/>20:56 - A. Liška (O. Okuliar, M. Hrivík)<br/>26:44 - O. Okuliar (M. Hrivík, A. Liška)<br/><br/>43:51 - M. Pospíšil (J. V. Kmec, S. Kňažko)<br/>53:05 - S. Čederle (M. Chromiak)|tresty1=8|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Aagaard (P. Russell, J. Jensen Aabo) - 41:43|tresty2=2|strely1=14|strely2=44}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 209|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B34_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=32|strely2=14|góly1=D. Mateychuk (F. Minten, E. Finnie) - 11:07<br/>D. Cozens (D. Nurse, S. Crosby) - 33:14<br/>E. Finnie (M. Rielly, C. Brown) - 46:41|góly2=<br/><br/><br/>58:55 - R. Bohinc (J. Goličič)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 091|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B36_74_3_0.pdf|tresty1=6|strely1=34|tresty2=8|strely2=12|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}|góly1=C. Grundström (E. Brännström, J. Beglund) - 09:09<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) (PH) - 19:27<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) - 28:04}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 604|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B38_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Lukáš Horák|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|čiarový={{FIN}} Tommi Niittylä|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|tresty1=6|tresty2=2|strely1=30|strely2=13|góly1=J. Blichfeld (M. Aagaard, N. Olesen) (PH) - 34:11<br/>P. Russell (P. Bruggisser, M. Aagaard) - 38:43<br/>P. Russell (M. Aagaard, N. Olesen) - 58:13<br/>M. Aagaard (P. Russell, N. Olesen) (PB) - 59:45}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|1|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 811|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B40_74_3_0.pdf|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}|tresty1=8|tresty2=4|strely1=30|strely2=18|góly2=08:09 - D. Voženílek (T. Cibulka, M. Kempný)<br/><br/>34:04 - M. Kaut (L. Sedlák, R. Červenka) (PH)<br/><br/>52:02 - R. Červenka (M. Kaut)|góly1=<br/><br/>M. Hrivík (S. Kňažko, O. Okuliar) - 31:30<br/><br/><br/>M. Chromiak - 37:50}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 417|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B42_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly1=N. Steen (E. Bakke Olsen, P. Vesterheim) (PH) - 09:23<br/><br/>N. Steen (H. Østrem Salsten) (OS) - 33:15<br/><br/>E. Østrem Salsten (M. Ronnild) (OS) - 49:11|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}|tresty1=14|tresty2=10|strely1=14|strely2=34|góly2=<br/>22:23 - I. Stenberg (J. Berglund, V. Björck)<br/><br/>43:10 - L. Raymond}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} sn|tretiny={{tretiny|2|0|0|2|0|0|0|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 157|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B44_74_5_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Davide Fadani|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|2|1}}<br><br>{{ku|2|2}}|tresty1=8|tresty2=8|strely1=29|strely2=37|góly2=<br><br>21:17 - T. Purdeller (M. Frycklund, C. Buono) (PH)<br>35:34 - T. Purdeller (M. Frycklund, A. Trivellato)|góly1=C. Wejse (P. Bruggisser, J. Schmidt-Svejstrup) - 02:33<br>M. Aagaard (N. Olesen, K. Larsen) - 02:49|nájazdy1=N. Olesen - {{sn-nep}}<br><br>J. Blichfeld - {{sn-nep}}<br><br>M. Aagaard - {{sn-nep}}<br><br>P. Russell - {{sn-gól}}<br><br>F. Storm - {{sn-nep}}|nájazdy2=<br/>{{sn-nep}} - D. Mantenuto<br/><br/>{{sn-nep}} - T. Purdeller<br/><br/>{{sn-nep}} - B. Misley<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Bradley<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Frycklund}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|0|0|4|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 939|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B46_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Jet Greaves|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=32|strely2=29|góly1=<br/>K. Pospíšil (L. Radivojevič, M. Rosandić) - 28:47|góly2=14:28 - D. Cozens (S. Crosby, M. Celebrini)<br/><br/>42:14 - G. Vilardi (J. Tavares, R. Thomas) (PH)<br/>44:54 - J. Tavares (R. O'Reilly, M. Rielly)<br/>47:36 - R- O'Reilly (E. Bouchard) (OS)<br/>49:21 - M. Celebrini (G. Vilardi, M. Scheifele)}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" | |- |2. |D2 | style="text-align:left;" | |- |3. |D3 | style="text-align:left;" | |- |4. |D4 | style="text-align:left;" | |- |5. |D5 | style="text-align:left;" | |- |6. |D6 | style="text-align:left;" | |- |7. |D7 | style="text-align:left;" | |- |8. |D8 | style="text-align:left;" | |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2= |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4= |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6= |RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8= |RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2= |RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4= |RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=14:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=18:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} == Štatistiky turnaja == == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] oyj0k08wuz0smqklkru8qrh0jr62s8c 8219383 8219381 2026-05-25T10:32:38Z Peter 51345 269569 8219383 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2026 | usporiadateľ = Švajčiarsko | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dátum = 15. – 31. máj 2026 | počet tímov = 16 | dejiská = [[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] | postupujúci = KAZ | 2 postupujúci = UKR |aktualizácia=24. máju 2026|zápasy=46|góly=270|návštevnosť=325077|najproduktívnejší hráč={{SUI}} [[Sven Andrighetto]]<br/><small>(13 bodov)<small/>}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026''' sú v poradí 89. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= | meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) |url=https://www.iihf.com/en/events/2026/wm |vydavateľ=iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |meno= |autor= |odkaz na autora= |titul=2026 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/969/ |vydavateľ=stats.iihf.com |miesto= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu= |jazyk=en}}</ref> Turnaj Top divízie sa hrá v [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od 15. do 31. mája 2026.<ref name="ceskatelevize">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Příští MS bude opět v Tampere, Helsinky ale nahradí Riga. Šampionát 2026 uspořádá Švýcarsko | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/ms/mistrovstvi-sveta-2022/pristi-ms-bude-opet-v-tampere-helsinky-ale-nahradi-riga-sampionat-2026-usporada-svycarsko/6290b7bf43b414b574427b7f | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="iihf-ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - To Tampere/Riga in ’23, to Switzerland in ’26 | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/wm/news/36477/to_tampere_riga_in_23_to_switzerland_in_26 | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obhajcom titulu z predošlého roka je tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]]. == Kvalifikácia == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{SUI|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvách sveta 2025]]''' * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{GER|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 – I. divízia|I. A divízie MS 2025]]''' * {{GBR|lh|1}} * {{ITA|lh|1}} == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SUI|w}} |- ![[Zürich]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Švajčiarsko|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Švajčiarsko|lat=47.395369|long=8.480031|label='''[[Zürich]]'''|position=left}} {{LocMap~|Švajčiarsko|lat=46.8174|long=7.1555|label='''[[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]'''|position=right}}}} ![[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]] |- |[[Swiss Life Arena]]<br>Kapacita: 11 200 |[[BCF Arena]]<br>Kapacita: 9 009 |- |[[Súbor:Swiss Life Arena 2022.jpeg|220x220bod]] |[[Súbor:BCF Arena.jpg|stred|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože Kanada mala byť pôvodne v skupine A a USA v skupine B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensku sa zmenil súper aj skupina. Definitívne zloženie skupín na MS v hokeji 2026 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-superi-definitivne-zlozenie-skupin-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Zürich) *{{USA|lh|1}} (2) *{{SUI|lh|1}} (3) *{{FIN|lh|1}} (7) *{{GER|lh|1}} (8) *{{LAT|lh|1}} (11) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{HUN|lh|1}} (18) *{{GBR|lh|1}} (19) {{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Fribourg) *{{CAN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{DEN|lh|1}} (9) *{{SVK|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (13) *{{SLO|lh|1}} (17) *{{ITA|lh|1}} (20) {{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2027 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}} '''(H)'''|v=6|vp=0|pp=0|p=0|sg=35|ig=5|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FIN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=0|p=0|sg=29|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{AUT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=3|sg=16|ig=25|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=3|sg=16|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=3|sg=17|ig=19|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{USA|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=3|sg=14|ig=17}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=10|ig=23}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=6|sg=4|ig=29|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 516|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A01_74_3_0.pdf|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Philipp Grubauer|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Lundell (T. Teräväinen, A. Barkov) (PH) - 08:33<br/>J. Puljujärvi (T. Teräväinen, A. Lundell) (PH) - 43:05<br/><br/>A. Raty (S. Mäenalanen) - 55:25|góly2=<br/><br/>48:09 - S. Loibl (L. Gawanke, L. Hüttl)|tresty1=10|tresty2=24|strely1=24|strely2=17|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm|čiarový={{SWE}} Anders Nyqvist|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A03_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|brankár1=Joseph Woll|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/><br/>A. Steeves (R. Lindgren, W. Borgen) - 48:45|góly2=02:03 - P. Suter (S. Andrighetto, J.J. Moser)<br/>11:19 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)<br/><br/>56:21 - K. Jäger (S. Knak, D. Kukan)|strely1=20|strely2=20|tresty1=12|tresty2=10}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|2|3|0|2|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 974|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A05_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson|brankár2=David Kickert|góly1=<br/><br/><br/>D. Clements (B. Perlini, J. Hazeldine) - 15:33<br/>L. Kirk (C. Neilson, N. Halbert) - 16:10|góly2=02:50 - B. Nissner (D. Zwerger, B. Wolf)<br/>06:00 - P. Schneider (B. Nissner)<br/>09:47 - P. Huber (T. Nickl)<br/><br/><br/>26:43 - P. Schneider (D. Zwerger, T. Nickl)<br/>33:27 - L. Wallner (B. Wolf, L. Kolarik)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|tresty1=6|tresty2=6|strely1=20|strely2=32|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 069|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A07_74_3_0.pdf|brankár1=Ádám Vay|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|brankár2=Joonas Korpisalo|tresty1=6|tresty2=0|strely1=10|strely2=32|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=20:46 - V. Heinola (U. Vaakanainen, J. Puljujärvi)<br/>23:15 - J. Puljujärvi (A. Barkov, S. Manninen)<br/><br/>36:03 - J. Kuokkanen (A. Räty, H. Jokiharju)<br/>42:36 - J. Puljujärvi (A. Barkov, V. Heinola) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/>B. Sebők (B. Horváth, I. Terbócs) - 27:01}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A09_74_3_0.pdf|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|góly1=T. Meier (N. Hischier, T. Rochette) - 30:10<br/><br/><br/>D. Riat (S. Andrighetto, D. Malgin) (PH) - 37:18<br/>D. Kukan (Ch. Marti, T. Meier) - 40:59<br/>D. Riat (S. Knak, D. Kukan) - 52:13|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=43|strely2=23|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Kristers Gudļevskis|góly2=<br/>31:45 - R. Balcers (D. Smirnovs, S. Vilmanis)<br/><br/><br/><br/>59:46 - R. Balcers (S. Vilmanis, H. Egle) (PH)}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 456|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A11_74_3_0.pdf|brankár1=Ben Bowns|brankár2=Devin Cooley|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=13:55 - P. Cotter (M. Olivier, M. Sasson)<br/><br/>37:01 - I. Howard<br/>42:49 - M. Olivier (S. Lafferty, P. Cotter)<br/>43:04 - D. Carlile (P. Cotter, M. Olivier)<br/>56:11 - I. Howard (O. Moore, T. Novak) (PH)|góly1=<br/>N. Halbert (J. Waller, B. Perlini) (PH) - 28:39|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=39|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 668|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A13_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{GER}} Lukas Kohlmüller|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=V. Rohrer (P. Schneider, C. Unterweger) (PH) - 05:01<br/><br/><br/>D. Zwerger (C. Unterweger, P. Schneider) (PH) - 46:21<br/>T. Nickl (P. Huber) - 47:05<br/><br/>T. Nickl (PB) - 59:57|góly2=<br/>11:03 - I. Sorfon (M. Csollák, B. Sebők) (PH)<br/><br/><br/>53:21 - P. Vincze (J. Hári, K. Papp) (PH)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=22|strely2=19}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|2|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=6 633|správa=|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}|góly2=18:19 - M. Dzierkals (O. Batņa)<br/>24:56 - R. Balcers (D. Smirnovs) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=25|strely2=22}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|3|1|2|0|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 206|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A17_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=Joseph Woll<br/>(od 22. minúty Devin Cooley)|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=L. Hämeenaho - 06:06<br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, O. Määttä) - 08:45<br/>A. Räty (M. Lehtonen, H. Björninen) - 14:10<br/>L. Hämeenaho (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH) - 21:26<br/>S. Mäenalanen (O. Määttä, W. Merelä) - 21:57<br/><br/>A. Lundell (PH) - 46:33|góly2=<br/>07:44 - M. Coronato (O. Moore)<br/><br/><br/><br/><br/>43:21 - R. Leonard (R. Ufko, J. Faulk) (PH)|tresty1=6|tresty2=10|strely1=28|strely2=32}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|5|1|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A19_74_3_0.pdf|tresty1=12|tresty2=10|strely1=17|strely2=31|brankár1=Jonas Stettmer|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|1|6}}|góly2=25:56 - T. Meier (N. Hischier, R. Josi) (OS)<br/>28:54 - S. Andrighetto (D. Malgin, T. Meier)<br/>29:29 - C. Bertschy (N. Niederreiter, S. Jung)<br/>37:23 - N. Hischier (T. Meier, R. Josi) (PH)<br/>38:19 - R. Josi (N. Niederreiter, K. Jäger) (PH)<br/>45:16 - S. Andrighetto (D. Malgin, P. Suter)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>F. Tiffels (L. Reichel, J. Samanski) - 55:47}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 677|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A21_74_3_0.pdf|bg=|tresty2=4|tresty1=8|strely1=26|strely2=14|brankár1=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|brankár2=Atte Tolvanen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|góly1=<br/>R. Balcers (D. Smirnovs, A. Šmits)|góly2=27:11 - T. Harnisch (P. Stapelfeldt)<br/><br/>44:22 - B. Nissner (P. Schneider, V. Rohrer) (PH)<br/>59:58 - V. Rohrer (T. Nickl) (PB)}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{HUN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|5|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 996|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A23_74_3_0.pdf|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=26|brankár2=Ben Bowns<br/>(od 34. minúty Mat Robson)|brankár1=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{SUI}} Cedric Borga|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{NOR}} Njaal Sostumoen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}|góly1=K. Nagy - 02:19<br/>D. Szongoth (M. Horváth, B. Horváth) - 18:14<br/>I. Terbócs (OS) - 23:31<br/>I. Terbócs (B. Horváth, T. Ortenzsky) - 53:24<br/>K. Nagy (P. Vincze, T. Sárpatki) - 54:05}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|9|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|3|0|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A25_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=David Kickert<br/>(od 31. minúty Florian Vorauer)|brankár2=Leonardo Genoni|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}<br/><br/>{{ku|0|9}}|tresty1=8|tresty2=2|strely1=20|strely2=30|góly2=05:11 - T. Rotchette (D. Malgin, S. Andrighetto)<br/>09:20 - T. Meier (D. Egli)<br/>11:28 - N. Hischier (T. Meier, A. Biasca)<br/>13:21 - D. Riat (S. Andrighetto, D. Kukan) (PH)<br/>29:42 - N. Hischier (N. Niederreiter, T. Meier) (PH)<br/>30:03 - C. Thürkauf (J.J. Moser)<br/>32:19 - T. Rochette (S. Andrighetto, Ch. Marti)<br/>50:29 - D. Riat (T. Rochette, D. Malgin) (PH)<br/>56:02 - C. Bertschy (C. Thürkauf, S. Jung)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|4|3|}} sn|tretiny={{tretiny|1|1|1|2|1|0|0|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 731|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A27_74_5_0.pdf|brankár1=Devin Cooley|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|góly1=<br/>I. Howard (A. Steeves) - 14:33<br/>M. Sasson (R. Ufko, A. Steeves) - 25:06<br/><br/><br/>T. Novak (D. Carlile) - 54:13|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=39|strely2=34|góly2=01:00 - M. Seider (F. Tiffels, J. Samanski)<br/><br/><br/>29:53 - F. Tiffels (L. Reichel, L. Gawanke)<br/>32:42 - M. Michaelis (A. Ehl)|nájazdy1=<br/>M. Tkachuk - {{sn-nep}}<br/><br/>P. Cotter - {{sn-nep}}<br/><br/>I. Howard - {{sn-nep}}<br/><br/>M. Coronato - {{sn-gól}}<br/><br/>R. Leonard - {{sn-gól}}<br/><br/>|nájazdy2={{sn-gól}} - J. Samanski<br/><br/>{{sn-nep}} - L. Reichel<br/><br/>{{sn-nep}} - D. Kahun<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Michaelis<br/><br/>{{sn-nep}} - N. Krammer}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|7|}}|tretiny={{tretiny|1|3|0|1|0|3|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 932|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A29_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Mareks Mitens<br>(od 42. minúty Gustavs Grigals)|brankár2=Justus Annunen|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}<br/><br/>{{ku|1|7}}|góly1=R. Balcers (S. Vilmanis) - 00:10|tresty1=12|tresty2=14|strely1=15|strely2=36|góly2=<br/>05:11 - H. Björninen (H. Jokiharju, W. Merelä)<br/>10:19 - H. Jokiharju (P. Puistola, M. Lehtonen)<br/>15:22 - S. Mäenalanen (H. Björninen)<br/>28:55 - W. Merelä (S. Mäenalanen, H. Björninen)<br/>40:58 - A. Lundell (Mik. Granlund, A. Barkov) (PH)<br/>41:25 - P. Puistola (M. Lehtonen, J. Kuokkanen) (PH)<br/>45:36 - A. Räty (L. Hämeenaho, M. Lehtonen)}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|1|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A31_74_3_0.pdf|brankár1=Reto Berra|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=41|strely2=14|góly1=N. Niederreiter (R. Josi, D. Egli) - 05:05<br/>N. Hischier - 21:02<br/>S. Knak (D. Riat) - 28:01<br/><br/>N. Niederreiter (T. Meier, N. Hischier) - 52:53|góly2=<br/><br/><br/>34:53 - J. Waller (L. Kirk, M. Richardson)}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|2|0|2|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 925|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A33_74_3_0.pdf|bg=|tresty1=2|tresty2=4|strely1=37|strely2=12|brankár1=Philipp Grubauer|brankár2=Bence Bálizs|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|6|2}}|góly1=E. Mik (M. Kastner, M. Wiederer) - 08:43<br/>L. Gawanke (S. Loibl, M. Michaelis) (PH) - 19:35<br/>L. Reichel (F. Tiffels, J. Samanski) - 39:10<br/>S. Dove-McFalls (M. Michaelis, A. Ehl) - 39:49<br/>L. Gawanke (M. Kastner, S. Loibl) - 41:36<br/><br/>L. Gawanke (K. Wissmann, M. Michaelis) - 49:40|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/>44:35 - T. Sárpátki (K. Nagy, Z. Garat)<br/><br/>57:22 - J. Hári (M. Nemes, R. Kiss)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|1|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 049|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A35_74_3_0.pdf|brankár1=Joonas Korpisalo|brankár2=Mat Robson|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{CZE}} Lukáš Rampir|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=2|tresty2=8|strely1=49|strely2=9|góly1=V. Heinola (K. Helenius, A. Barkov) - 00:58<br/>V. Heinola (H. Jokiharju, L. Hameenaho) - 28:30<br/>M. Lehtonen (A. Räty, Mik. Granlund) - 31:51<br/>H. Jokiharju (V. Saarijärvi, J. Puljujärvi) - 58:50|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|3|1|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 184|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A37_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Kristers Gudļevskis|brankár2=Devin Cooley|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=H. Egle (M. Dzierkals, K. Zile) - 08:47<br/><br/><br/>D. Smirnovs (S. Vilmanis, R. Balcers) - 46:06<br/>S. Vilmanis (O. Batņa) (PB) - 58:58<br/><br/>S. Vilmanis (PB) - 59:18|góly2=<br/>34:48 - M. Tkachuk (O. Moore, D. Nelson) (PH)<br/><br/><br/>59:09 - M. Olivier (M. Tkachuk, J. Faulk)|tresty1=10|tresty2=8|strely1=22|strely2=47}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|9|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|6|0|2|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=10 000|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A39_74_3_0.pdf|brankár1=Leonardo Genoni|rozhodca={{GER}} André Schrader|brankár2=Ádám Vay<br/>(od 34. minúty Bence Bálizs)|rozhodca2={{NOR}} Marcus Wannerstedt|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{CZE}} Lukáš Rampir|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|7|0}}<br/>{{ku|8|0}}<br/>{{ku|9|0}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=10|góly1=R. Josi (K. Jäger, D. Riat) - 18:09<br/>R. Josi - 20:29<br/>R. Josi (N. Hischier, S. Andrighetto) (PH) - 22:54<br/>T. Meier (J.J. Moser) - 31:37<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 33:07<br/>C. Thürkauf (S. Andrighetto, D. Malgin) - 35:48<br/>S. Andrighetto (J.J. Moser, T. Berni) - 39:04<br/>D. Malgin (C. Thürkauf, S. Andrighetto) - 52:58<br/>S. Knak (R. Josi) - 55:09}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|4|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=9 685|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A41_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Atte Tolvanen|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|tresty1=10|tresty2=2|strely1=17|strely2=34|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}<br/><br/>{{ku|2|6}}|góly2=<br/>23:28 - L. Reichel (J. Samanski, F. Tiffels)<br/>33:07 - J. Samanski (F. Tiffels, L. Reichel)<br/>45:47 - L. Reichel (M. Seider, J. Samanski) (PH)<br/>48:25 - M. Wiederer (M. Seider)<br/><br/>51:45 - L. Reichel (F. Tiffels, M. Michaelis) (PH)<br/>54:44 - A. Ehl (M. Michaelis, S. Dove-McFalls) (PB)|góly1=L. Wallner (T. Harnisch, P. Stapelfeldt) - 22:22<br/><br/><br/><br/><br/><br/>V. Rohrer (S. Schwinger, T. Nickl) - 48:59}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=8 071|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A43_74_3_0.pdf|brankár1=Mat Robson<br/>(od 41. minúty Ben Bowns)|brankár2=Kristers Gudļevskis|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{USA}} John Rey|tresty1=10|tresty2=4|strely1=19|strely2=38|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:29 - M. Dzierkals (H. Egle, E. Tralmaks)<br/>13:25 - D. Smirnovs (M. Tumānovs, S. Vilmanis)<br/>19:18 - R. Balcers (D. Smirnovs, R. Mamčics)<br/>22:03 - E. Tralmaks (R. Balcers, A. Šmits) (PH)<br/>36:19 - H. Egle (E. Tralmaks)<br/>38:41 - R. Krastenbergs (S. Vilmanis, A. Šmits) (PH)}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|1|2|}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=7 010|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969A45_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Justus Annunen|brankár2=David Kickert|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/><br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|tresty1=6|tresty2=8|strely1=34|strely2=16|góly1=Mik. Granlund (A. Barkov, V. Heinola) (PH) - 18:38<br/>S. Mäenalanen (W. Merelä, V. Saarijärvi) - 23:14<br/>J. Puljujärvi (A. Lundell, H. Jokiharju) - 31:49<br/>S. Manninen (A. Räty, J. Puljujärvi) - 32:36<br/><br/><br/>P. Puistola (L. Hämeenaho, V. Saarijärvi) - 47:29|góly2=<br/><br/><br/><br/>43:24 - B. Nissner (D. Zwerger, P. Schneider)<br/><br/>58:24 - L. Wallner (I. Scherzer, L. Kolarik)}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=0|sg=30|ig=11|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=0|sg=16|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=2|sg=19|ig=15|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NOR|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SWE|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=3|sg=23|ig=14|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=4|sg=12|ig=22}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=4|sg=8|ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=5|sg=4|ig=23|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} <small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small> {{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=7 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B02_74_3_0.pdf|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Magnus Hellberg|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/><br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/><br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|5|3}}|góly1=J. Tavares (D. Nurse, R. Thomas) - 02:21<br/>R. O'Reilly (G. Vilardi, M. Rielly) - 16:00<br/><br/><br/><br/>D. Holloway (F. Minten, D. DeMelo) - 34:16<br/><br/><br/>C. Brown (P. Martone, F. Minten) - 43:21<br/>D. Cozens (P. Martone, D. Nurse) - 52:59|góly2=<br/><br/>08:21 - J. Larsson (J. Berglund)<br/>31:04 - L. Raymond (O. Ekman-Larsson, J. Berglund) (PH)<br/><br/>35:33 - M. Ekholm (L. Karlsson, S. Holmstrom)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=26|strely2=25|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|2|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 551|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B04_74_3_0.pdf|brankár1=Josef Kořenář|brankár2=Mads Søgaard|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/><br/>{{ku|4|1}}|góly1=D. Kubalík (J. Flek) - 08:50<br/>D. Voženílek (D. Tomášek) - 10:00<br/>R. Červenka (M. Blümel, D. Tomášek) - 43:32<br/><br/><br/>M. Blümel (L. Sedlák, R. Červenka) (PB) - 59:08|góly2=<br/><br/><br/>57:30 - M. Aagaard (N. Olesen, J. Blichfeld) (PH)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=29|strely2=20}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 455|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B08_74_3_0.pdf|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Cam Talbot|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}|góly2=09:21 - D. Holloway (J. Tavares, R. O'Reilly)<br/>10:08 - F. Minten (C. Brown, D. Mateychuk)<br/>16:56 - M. Celebrini (P. Martone, D. Nurse)<br/>22:09 - M. Celebrini (D. Cozens, S. Crosby)<br/>38:14 - E. Bouchard (M. Celebrini, G. Vilardi) (PH)<br/>38:39 - R. O'Reilly (J. Tavares, D. Holloway)|tresty1=4|tresty2=6|strely1=19|strely2=41}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 528|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B10_74_4_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Dominik Pavlát|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly2=<br/>24:44 - M. Kaut (M. Melovský)<br/>37:14 - L. Sedlák (M. Kempný, J. Mandát)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Török (J. Drozg, R. Sabolič) (PH) - 09:49<br/><br/><br/>A. Kuralt (J. Goličič, R. Tičar)<br/><br/>M. Makhovec (R. Tičar) - 01:14|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=34}} ----{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6}}|tretiny={{tretiny|0|2|1|3|1|1}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 095|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B14_74_3_0.pdf|bg=|strely1=16|strely2=29|tresty1=14|tresty2=14|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{SUI}} Cedric Borga|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{USA}} John Rey|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|2|5}}<br/>{{ku|2|6}}|góly2=09:45 - M. Ekholm (V. Björck, L. Raymond)<br/>17:58 - O. Ekman-Larsson (L. Raymond, I. Stenberg)<br/>25:52 - L. Raymond (J. Persson, J. De La Rose) (PH)<br/>28:09 - J. Silfverberg (C. Grundström, R. Hägg)<br/><br/>33:45 - V. Björck (I. Stenberg, O. Ekman-Larsson) (PH)<br/><br/>55:05 - L. Karlsson (S. Holmström, A. Johansson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>J. Blichfeld (P. Bruggisser, N. Olesen) (PH) - 31:38<br/><br/><br/>M. Aagaard (J. Blichfeld, N. Olesen) (PH) - 51:48}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|0|0}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 103|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B16_74_3_0.pdf|strely1=25|strely2=11|tresty1=10|tresty2=10|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{GBR}} Danny Beresford|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|góly1=S. Hurrød (K. Østby, H. Salsten) - 07:33<br/>J. Berglund (T. Koblar, S. Solberg) (PH) - 25:27<br/>J. Berglund (K. Østby, H. Haukeland) - 29:51<br/>J. Berglund (H. Salsten, J. Johannesen) - 36:32}} ----{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|5|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|5|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 367|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B18_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Nikolaj Henriksen|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}|góly1=P. Martone (S. Crosby, M. Celebrini) - 40:28<br/>G. Vilardi (R. Thomas) - 43:02<br/>D. Mateychuk (S. Crosby, M. Celebrini) - 43:33<br/><br/>R. O'Reilly (S. Crosby, P. Martone) - 51:49<br/>P. Wotherspoon (S. Crosby) - 59:31|góly2=<br/><br/><br/>50:12 - N. Olesen (M. Aagaard)|tresty1=2|tresty2=4|strely1=38|strely2=16}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|4|}}|tretiny={{tretiny|2|3|1|1|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 738|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B20_74_3_0.pdf|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{FIN}} Riku Brander|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{SUI}} Dominic Schlegel|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}|tresty1=10|tresty2=33|strely1=27|strely2=14|góly2=03:04 - M. Blümel (F. Hronek, T. Galvas)<br/>12:24 - D. Kubalík (T. Cibulka, M. Kaut) (PH)<br/>13:00 - J. Flek (D. Voženílek, D. Tomášek)<br/><br/><br/>23:21 - J. Černoch (O. Beránek, J. Chmelař)|góly1=<br/><br/><br/><br/>J. Persson (E. Heineman, S. Holmström) (PH) - 15:34<br/>S. Holmström (J. Pearson, E. Heineman) (PH) - 17:45<br/><br/><br/>O. Ekman-Larsson (K. Raymond, I. Stenberg) (PH) - 36:00}} ----{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 989|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B22_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Davide Fadani|brankár2=Henrik Haukeland|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}|góly2=11:32 - E. Bakke Olsen (M. Krogdahl, M. Øby Olsen)<br/>31:40 - N. Steen (H. Salsten)<br/>38:51 - C. Kåsastul (M. Øby Olsen, M. Krogdahl)<br/>55:28 - T- Koblar (A. Martinsen, E. Pettersen)|tresty1=8|tresty2=10|strely1=30|strely2=35}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5|}} sn|tretiny={{tretiny|1|2|2|2|1|0|0|0|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 146|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B24_74_5_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Adam Gajan|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}|góly2=01:20 - A. Liška (M. Rosandić, F. Gajdoš)<br/><br/>18:35 - M. Chromiak (S. Čederle, F. Gajdoš)<br/><br/>25:46 - F. Mešár (M. Štrbák, S. Kňažko)<br/>30:09 - M. Faško-Rudáš (A. Liška, F. Mešár) (PH)|góly1=<br/>K. Ograjenšek (R. Tičar, J. Ćosić) (PH) - 15:17<br/><br/>R. Tičar (A. Crvonič, A. Magovac) - 21:17<br/><br/><br/><br/>J. Drozg (B. Gregorc, R. Sabolič) (PH) - 37:48<br/>R. Tičar (J. Drozg, B. Gregorc) - 59:29|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=37|nájazdy1=<br>M. Török - {{sn-nep}}<br><br/>J. Drozg - {{sn-nep}}<br><br/>R. Tičar - {{sn-gól}}<br><br/>R. Sabolič - {{sn-nep}}|nájazdy2={{sn-nep}} - M. Chromiak<br/><br/>{{sn-gól}} - O. Okuliar<br/><br/>{{sn-nep}} - M- Faško-Rudáš<br/><br/>{{sn-gól}} - K. Pospíšil<br/><br/>{{sn-gól}} - F. Mešár}} ----{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|3|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 517|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B26_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Dominik Pavlát|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty2=8|tresty1=2|strely1=58|strely2=15|góly1=<br/>N. Alscher (J. Ticháček, M. Blümel) - 45:14<br/>J. Flek (D. Tomášek, F. Hronek) - 51:05<br/>D. Kubalík (D. Tomášek) (PB) - 59:05|góly2=29:20 - N. Saracino (M. Frycklund)}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|4|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 814|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B28_74_3_0.pdf|tresty1=0|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|brankár1=Arvid Söderblom|brankár2=Žan Us|rozhodca={{CAN}} Jesse Gour|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}|góly1=L. Raymond (C. Grundström, O. Ekman-Larsson) - 03:26<br/>J. De la Rose (L. Karlsson, M. Ekholm) - 19:07<br/>J. De la Rose (L. Karlsson) - 25:55<br/>R. Hagg (O. Ekman-Larsson, A. Frondell) - 26:58<br/>L. Raymond (O. Ekman-Larsson, I. Stenberg) (PH) - 31:38<br/>M. Ekholm (A. Frondell, S. Holmström) - 37:23}} ----{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|6|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|2|1|1|2|2|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 938|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B30_74_4_0.pdf|bg=|brankár1=Cam Talbot|brankár2=Tobias Normann|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>{{ku|4|5}}<br/><br/>{{ku|5|5}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|6|5}}|tresty1=8|tresty2=10|strely1=42|strely2=19|góly2=05:18 - E. Bakke Olsen (P. Vesterheim, P. Elvsveen)<br/>11:37 - J. Johannesen (A. Martinsen, T. Koblar)<br/><br/><br/>23:34 - N. Steen (P. Vesterheim, J. Johannesen) (PH)<br/><br/><br/>48:09 - C. Kåsastul (N. Steen)<br/>49:57 - T. Koblar (E. Pettersen, J. Johannesen)|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Scheifele - 13:30<br/>M. Scheifele (P. Wotherspoon, G. Vilardi) - 17:50<br/><br/><br/>G. Vilargi (M. Scheifele, E. Bouchard) (PH) - 31:57<br/>D. Cozens (D. Nurse) (OS) - 40:31<br/><br/><br/><br/>R. O'Reilly (M. Celebrini, E. Bouchard) - 58:21<br/><br/>M. Scheifele (E. Bouchard, M. Celebrini) - 00:29}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 734|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B32_74_3_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard<br/>(od 21. minúty Nicolaj Henriksen)|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=09:28 - M. Chromiak (K. Pospíšil, O. Okuliar) (PH)<br/>20:56 - A. Liška (O. Okuliar, M. Hrivík)<br/>26:44 - O. Okuliar (M. Hrivík, A. Liška)<br/><br/>43:51 - M. Pospíšil (J. V. Kmec, S. Kňažko)<br/>53:05 - S. Čederle (M. Chromiak)|tresty1=8|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Aagaard (P. Russell, J. Jensen Aabo) - 41:43|tresty2=2|strely1=14|strely2=44}} ----{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 209|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B34_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Jet Greaves|brankár2=Žan Us|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittylä|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}|tresty1=2|tresty2=2|strely1=32|strely2=14|góly1=D. Mateychuk (F. Minten, E. Finnie) - 11:07<br/>D. Cozens (D. Nurse, S. Crosby) - 33:14<br/>E. Finnie (M. Rielly, C. Brown) - 46:41|góly2=<br/><br/><br/>58:55 - R. Bohinc (J. Goličič)}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 091|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B36_74_3_0.pdf|tresty1=6|strely1=34|tresty2=8|strely2=12|brankár1=Magnus Hellberg|brankár2=Damian Clara|rozhodca={{SVK}} Tomáš Hronský|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}|góly1=C. Grundström (E. Brännström, J. Beglund) - 09:09<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) (PH) - 19:27<br/>I. Stenberg (V. Björck, L. Raymond) - 28:04}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 604|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B38_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Lukáš Horák|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|čiarový={{FIN}} Tommi Niittylä|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|rozhodca2={{SVK}} Tomáš Hronský|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}|tresty1=6|tresty2=2|strely1=30|strely2=13|góly1=J. Blichfeld (M. Aagaard, N. Olesen) (PH) - 34:11<br/>P. Russell (P. Bruggisser, M. Aagaard) - 38:43<br/>P. Russell (M. Aagaard, N. Olesen) - 58:13<br/>M. Aagaard (P. Russell, N. Olesen) (PB) - 59:45}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|1|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 811|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B40_74_3_0.pdf|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}|tresty1=8|tresty2=4|strely1=30|strely2=18|góly2=08:09 - D. Voženílek (T. Cibulka, M. Kempný)<br/><br/>34:04 - M. Kaut (L. Sedlák, R. Červenka) (PH)<br/><br/>52:02 - R. Červenka (M. Kaut)|góly1=<br/><br/>M. Hrivík (S. Kňažko, O. Okuliar) - 31:30<br/><br/><br/>M. Chromiak - 37:50}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|1|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 417|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B42_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Henrik Haukeland|brankár2=Arvid Söderblom|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{CAN}} Mitchell Gibbs|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov|góly1=N. Steen (E. Bakke Olsen, P. Vesterheim) (PH) - 09:23<br/><br/>N. Steen (H. Østrem Salsten) (OS) - 33:15<br/><br/>E. Østrem Salsten (M. Ronnild) (OS) - 49:11|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}|tresty1=14|tresty2=10|strely1=14|strely2=34|góly2=<br/>22:23 - I. Stenberg (J. Berglund, V. Björck)<br/><br/>43:10 - L. Raymond}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|3|2|}} sn|tretiny={{tretiny|2|0|0|2|0|0|0|0|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=5 157|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B44_74_5_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard|brankár2=Davide Fadani|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{SVK}} Oto Durmis|čiarový2={{CAN}} Mitchell Gibbs|stav={{ku|1|0}}<br>{{ku|2|0}}<br>{{ku|2|1}}<br><br>{{ku|2|2}}|tresty1=8|tresty2=8|strely1=29|strely2=37|góly2=<br><br>21:17 - T. Purdeller (M. Frycklund, C. Buono) (PH)<br>35:34 - T. Purdeller (M. Frycklund, A. Trivellato)|góly1=C. Wejse (P. Bruggisser, J. Schmidt-Svejstrup) - 02:33<br>M. Aagaard (N. Olesen, K. Larsen) - 02:49|nájazdy1=N. Olesen - {{sn-nep}}<br><br>J. Blichfeld - {{sn-nep}}<br><br>M. Aagaard - {{sn-nep}}<br><br>P. Russell - {{sn-gól}}<br><br>F. Storm - {{sn-nep}}|nájazdy2=<br/>{{sn-nep}} - D. Mantenuto<br/><br/>{{sn-nep}} - T. Purdeller<br/><br/>{{sn-nep}} - B. Misley<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Bradley<br/><br/>{{sn-nep}} - M. Frycklund}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|0|0|4|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 939|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B46_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Jet Greaves|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=32|strely2=29|góly1=<br/>K. Pospíšil (L. Radivojevič, M. Rosandić) - 28:47|góly2=14:28 - D. Cozens (S. Crosby, M. Celebrini)<br/><br/>42:14 - G. Vilardi (J. Tavares, R. Thomas) (PH)<br/>44:54 - J. Tavares (R. O'Reilly, M. Rielly)<br/>47:36 - R. O'Reilly (E. Bouchard) (OS)<br/>49:21 - M. Celebrini (G. Vilardi, M. Scheifele)}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} ----{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" | |- |2. |D2 | style="text-align:left;" | |- |3. |D3 | style="text-align:left;" | |- |4. |D4 | style="text-align:left;" | |- |5. |D5 | style="text-align:left;" | |- |6. |D6 | style="text-align:left;" | |- |7. |D7 | style="text-align:left;" | |- |8. |D8 | style="text-align:left;" | |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej |ZN=áno |RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2= |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4= |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6= |RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8= |RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2= |RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4= |RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2= }} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=28. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=14:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=30. máj 2026|čas=18:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=15:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#ffdab9}} === Finále === {{Hokejbox2|dátum=31. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Swiss Life Arena, Zürich|divákov=|správa=|bg=#f7f6a8}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} == Štatistiky turnaja == == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:2026 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Zürichu]] [[Kategória:Šport vo Fribourgu (Švajčiarsko)]] m69750u0dvfaaf7td8o58hvn11x22s9 Ruská invázia na Ukrajinu 0 677506 8219167 8213631 2026-05-24T22:08:31Z ~2026-31127-16 295898 kokota 8219167 wikitext text/x-wiki {{pozri|rusko-ukrajinskom vojnovom konflikte od roku 2014|rusko-ukrajinská vojna|bojoch prebiehajúcich od februára 2022}} {{prebiehajúci vojenský konflikt}} {{Infobox Bitka | konflikt = Ruská invázia na Ukrajinu | súčasť = [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] | obrázok = 2022 Russian invasion of Ukraine.svg | popis = Aktuálna situácia na Ukrajine<br> <div style="display: inline-block">{{Legenda|#E3D975|{{Small|pod kontrolou Ukrajiny}}}}</div> <div style="display: inline-block">{{Legenda|#EBC0B3|{{Small|okupované územia}}}}</div> | dátum = [[24. február]] [[2022]]{{--}}súčasnosť ({{Vek v dňoch|2022|02|24}} dní) | miesto = [[Ukrajina]] | casus belli = {{Bl|ruská snaha o zmenu zahraničnopolitickej orientácie Ukrajiny}} | stav = prebieha | územie = Rusko okupuje časti Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti | výsledok = {{Bl|vstup [[Fínsko|Fínska]] a [[Švédsko|Švédska]] do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]|ekonomické sankcie uvalené na [[Rusko]]|od 12. novembra 2022 zákopová vojna na juhu a východe Ukrajiny, kombinovaná s raketovými a dronovými útokmi na civilistov a energetický systém, logistiku a priemyselné zariadenia}} | protivník1 = '''{{Minivlajka|Rusko|w}}'''<br>{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}<br>{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}<br>{{minivlajka|Kórejská ľudovodemokratická republika}} [[Kórejská ľudovodemokratická republika|KĽDR]]<br>'''Podporovaný:'''<br>{{Minivlajka|Bielorusko|w}} {{Small|(zázemie, účasť popretá)}}<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bielorusko sa podľa Lukašenka na invázii nezúčastňuje, nasadenie vojsk však úplne nevylúčil | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/228778/bielorusko-sa-podla-lukasenka-na-invazii-nezucastnuje-nasadenie-vojsk-vsak-uplne-nevylucil | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-02 }}</ref><br> | protivník2 = '''{{Minivlajka|Ukrajina|w}}'''<br>'''Podporovaný:'''<br> {{Minivlajka|NATO|w}} {{Small|(od [[25. február]]a prísun zbraní)}} <br> {{Minivlajka|Európska únia|w}} {{Small|(politická a humanitárna pomoc)}} | velitel1 = {{Minivlajka|Rusko}} '''[[Vladimir Vladimirovič Putin|V. V. Putin]]'''<br>{{Minivlajka|Rusko}} [[Michail Vladimirovič Mišustin|M. V. Mišustin]]<br>{{Minivlajka|Rusko}} [[Sergej Kužugetovič Šojgu|S. K. Šojgu]]<br>{{Minivlajka|Rusko}} [[Valerij Vasiljevič Gerasimov|V. V. Gerasimov]]<br>{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Denis Vladimirovič Pušilin|D. V. Pušilin]]<br>{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Vladimír Paškov|V. Paškov]]<br>{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}} [[Leonid Ivanovič Pasečnik|L. I. Pasečnik]]<br>{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}} [[Sergej Kozlov|S. Kozlov]]<br>{{Minivlajka|Kórejská ľudovodemokratická republika}} [[Kim Čong-un]] | velitel2 = {{Minivlajka|Ukrajina}} '''[[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|V. O. Zelenskyj]]'''<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Denys Anatolijovyč Šmyhal|D. A. Šmyhal]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksij Jurijovyč Reznikov|O. J. Reznikov]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Valerij Fedorovyč Zalužnyj|V. F. Zalužnyj]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksandr Stanislavovyč Syrskyj|O. S. Syrskyj]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksii Danilov|O. Danilov]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Serhiy Šaptala|S. Šaptala]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ruslan Chomčak|R. Chomčak]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Dmytro Kuleba|D. Kuleba]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Rustem Enverovyč Umerov|R. E. Umerov]] | sila1 = '''{{Minivlajka|Rusko|n}}:'''<br>~230 000–280 000 vojakov<br> '''{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|n}}:''' <br>20 000 vojakov<br> '''{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|n}}:''' <br>14 000 vojakov<br> '''{{Minivlajka|Čečensko|n}}:''' <br>10 000 vojakov<br> | sila2 = '''{{Minivlajka|Ukrajina|n}}:'''<br>196-209 000 vojakov,<br>102 000 príslušníkov polovojenských jednotiek,<br>900 000 v zálohe | straty1 = pozri kapitolu [[Ruská invázia na Ukrajinu#Straty|straty]] | straty2 = pozri kapitolu [[Ruská invázia na Ukrajinu#Straty|straty]] | straty3 = | poznámky = }} {{Hlavný článok|Rusko-ukrajinská vojna}} hitler jebal kokota jiny a nariadil vstup ruských vojsk na ich územie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Putin: Rusko uznalo ľudové republiky v hraniciach celej Doneckej a Luhanskej oblasti | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/putin-rusko-uznalo-ludove-republiky-v-hraniciach-celej-doneckej-a-luhanskej-oblasti/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-02-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Sily strán == [[Súbor:Russian forces near Ukraine, 2021-12-03 (crop).jpg|náhľad|Satalitné zábery s dôkazmi o narastajúcej ruskej vojenskej prítomnosti v blízkosti ukrajinských hraníc v decembri 2021.]] === Pozemné sily === Podľa správ americkej vlády na začiatku roka 2022 ruská strana dislokovala v blízkosti hraníc s Ukrajinou (v Rusku, Bielorusku, na Kryme, ako aj na Donbase) asi 150 000 až 190 000 mužov, v približne 120 [[Prápor (vojenská jednotka)|práporových]] taktických skupinách (BTG).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Senior Defense Official Holds a Background Briefing | url = https://www.defense.gov/News/Transcripts/Transcript/Article/2954139/senior-defense-official-holds-a-background-briefing/ | vydavateľ = defense.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-16 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Andrew S. Bowen, 2022: Russia’s War in Ukraine: Military and Intelligence Aspects, Updated September 14, 2022, Congressional Research Service, R47068, 27 s. [https://crsreports.congress.gov/product/pdf/R/R47068 Dostupné online]</ref> Tieto sily predstavovali asi 25 - 30% disponibilných ruských pozemných síl (z celkového počtu 900 000 vojakov a 2 milióny mužov v zálohe).<ref name=MB5>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Military Balance | url = https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/04597222.2022.2022930 | vydavateľ = tandfonline.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinské ozbrojené sily mali na začiatku roku 2022 k dispozícii asi 196 600 vojakov<ref name=MB5/>, z toho 125 600 pozemné sily, 15 000 námorníctvo, letectvo 35 000, výsadkové vojsko 20 000, vojská špeciálneho určenia asi 100) a ďalších 102 000 žandárstvo a polovojenské jednotky.<ref name=MB5/> Krajina zároveň deklarovala, že má k dispozícii asi 900 000 rezervistov.<ref name=MB5/> === Letectvo a protivzdušná obrana === [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|Ukrajinské letectvo]] je početne aj technicky slabšie než jeho protivník. Disponovalo iba stíhacími strojmi [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29]] (43 ks jednomiestnej verzie) a [[Suchoj Su-27|Su-27]] (26 ks jednomiestnej verzie) a dovedna cca 40 ks bojových lietadiel [[Suchoj Su-24|Su-24]] a [[Suchoj Su-25|Su-25]]. Jedná sa o 1 generáciu staršie typy v porovnaní s hlavnými nasadenými ruskými typmi stíhacích lietadiel [[Suchoj Su-30|Su-30]], [[Suchoj Su-35|Su-35]] a [[Mikojan-Gurevič MiG-31|MiG-31BM]], či stíhacích bombardérov [[Suchoj Su-34|Su-34]]. Aj ruské letectvo tiež nasadzuje početné Su-24 a Su-25. Celkovo použili Rusi asi 350 moderných lietadiel.<ref name=Bronk1>Justin Bronk with Nick Reynolds and Jack Watling, 2022: The Russian Air War and Ukrainian Requirements for Air Defence, Special Report, Royal United Services Institute for Defence and Security Studies, Whitehall, 7 November 2022, 40 s., [https://static.rusi.org/SR-Russian-Air-War-Ukraine-web-final.pdf Dostupné online]</ref> == Začiatok útoku == {{Hlavný článok|Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu}} Krátko po štvrtej hodine nadránom moskovského času [[24. február]]a [[2022]] ruské štátne médiá odvysielali vopred zaznamenaný prejav [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]], v ktorom oznámil svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu. Označil ju za ''„špeciálnu vojenskú operáciu“'' s cieľom vykonať ''„[[Demilitarizácia|demilitarizáciu]] a [[Denacifikácia|denacifikáciu]]“'' Ukrajiny a vyzval príslušníkov [[Ozbrojené sily Ukrajiny|Ozbrojených síl Ukrajiny]] na kapituláciu.<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Putin objavil o načale vojennoj operacii na Ukraine | URL = https://tass.ru/politika/13825671 | Periodikum = TASS.ru | Miesto = Moskva | Vydavateľ = [[TASS]] | DátumVydania = 2022-02-24 03:49 | DátumPrístupu = 2022-02-24 }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Putin announces formal start of Russia’s invasion in eastern Ukraine | URL = https://meduza.io/en/news/2022/02/24/putin-announces-start-of-military-operation-in-eastern-ukraine | Periodikum = Meduza | Miesto = [Riga] | Vydavateľ = Medusa Project SIA | DátumVydania = 2022-02-24 03:58 | DátumPrístupu = 2022-02-24 }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Ukraine conflict: Russian forces attack from three sides | URL = https://www.bbc.com/news/world-europe-60503037 | Periodikum = [[British Broadcasting Corporation|BBC]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 | DátumPrístupu = 2022-02-24 }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Prejav Putina, ktorý spustil vojnu na Ukrajine | URL = https://dennikn.sk/minuta/2735113 | Periodikum = [[Denník N]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = N Press | DátumVydania = 2022-02-24 04:27 | DátumPrístupu = 2022-02-24 }}</ref> {{Citát|Prijal som rozhodnutie uskutočniť špeciálnu vojenskú operáciu. Jej cieľom je ochrana ľudí, ktorí sú posledných osem rokov vystavení genocíde zo strany kyjevského režimu. S týmto cieľom sa budeme snažiť o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny. A tiež o pritiahnutie k trestnej zodpovednosti tých, kto vykonal mnohonásobné krvavé zločiny proti civilnému obyvateľstvu vrátane občanov Ruskej federácie. Naším plánom však nie je okupácia ukrajinských území. Nechystáme sa nikoho do ničoho tlačiť silou. (...) Teraz pár veľmi vážnych slov pre tých, u koho by mohla vzniknúť chuť miešať sa zvonku do diania. Ktokoľvek bude skúšať nám v tom prekážať a najmä vytvárať pre nás hrozbu, pre našu krajinu a náš národ, nech vie, že odpoveď Ruska bude okamžitá a privedie vás k takým dôsledkom, s akými ste sa ešte nikdy v svojej histórii nestretli.|[[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] v prejave odvysielanom ráno 24. februára 2022<ref>{{Citácia Harvard | Autor = Denník N | OdkazNaAutora = Denník N | Rok = 2022 | Titul = Ako Putin vyhlásil vojnu Ukrajine a hrozí Západu (prejav s titulkami) | URL = https://www.youtube.com/watch?v=yqsaX-zz73g | Miesto = | Vydavateľ = [[YouTube]] | DátumVydania = 2022-02-24 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref>|300|Georgia|100}} Vyhlásenie o ruskej potrebe denacifikovať Ukrajinu bolo ostro kritizované, ako absolútne neopodstatné, absurdné a klamlivé tvrdenie ruskej vojnovej propagandy.<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Chernova | Meno = Anna | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Kremlin spokesperson echoes Putin's baseless claims on invasion objectives | URL = https://edition.cnn.com/europe/live-news/ukraine-russia-news-02-24-22-intl/h_542ef6fc653f4404d483a5156ecc23e6 | Periodikum = [[CNN]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 04:58 SEČ | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Chance | Meno1 = Matthew | OdkazNaAutora1 = | Priezvisko2 = Hodge | Meno2 = Nathan | OdkazNaAutora2 = | Priezvisko3 = Lister| Meno3 = Tim | OdkazNaAutora3 = | Priezvisko4 = Smith-Spark | Meno4 = Laura | OdkazNaAutora4 = | Priezvisko5 = Kottasová | Meno5 = Ivana | OdkazNaAutora5 = | Rok = 2022 | Titul = Peace in Europe 'shattered' as Russia invades Ukraine | URL = https://edition.cnn.com/2022/02/24/europe/ukraine-russia-invasion-thursday-intl/index.html | Periodikum = [[CNN]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 0517 HKT | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Absurdná Putinova propaganda. Treba denacifikovať Ukrajinu či skôr Rusko? | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/619479-treba-denacifikovat-ukrajinu-ci-skor-rusko/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-09 | dátum prístupu = 2022-11-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Szabó | meno = Miloslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Denacifikácia? O zneužívaní fašizmu a antifašizmu dnešnou vojnovou propagandou | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2759840/denacifikacia-o-zneuzivani-fasizmu-a-antifasizmu-dnesnou-vojnovou-propagandou/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-09 | dátum prístupu = 2022-11-14 }}</ref> Ešte o 02:45 miestneho času ukrajinské orgány uzavreli vzdušný priestor nad krajinou pre civilnú leteckú dopravu.<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Україна закрила повітряний простір | URL = https://biz.liga.net/ua/all/transport/novosti/ukraina-zakryla-vozdushnoe-prostranstvo | Periodikum = Liga.biznes | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 08:18 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref> Ruský útok sa začal za úsvitu, krátko po piatej hodine [[UTC+02:00|miestneho času]], a to na viacerých miestach krajiny. Ukrajinská agentúra [[UNIAN]] hlásila explózie v [[Kyjev]]e<ref>Pozri aj: {{Citácia Harvard | Priezvisko = O'Grady | Meno = Siobhán | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Central Kyiv appears calm as explosions are heard | URL = https://www.washingtonpost.com/world/2022/02/23/russia-ukraine-updates/#link-FRPRRIR7UNAPTP7AAMN3HYQHJQ | Periodikum = [[The Washington Post]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 12:13 EST | DátumPrístupu = 2022-02-25}}</ref>, v [[Odesa|Odese]] na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]], v [[Berďansk]]u na pobreží [[Azovské more|Azovského mora]], v [[Charkov]]e<ref>Pozri aj: {{Citácia Harvard | Priezvisko = Khurshudyan | Meno = Isabelle | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Distant booms heard in Kharkiv, Ukraine’s second-largest city | URL = https://www.washingtonpost.com/world/2022/02/23/russia-ukraine-updates/#link-QGDVO5EP5FGCVJU7HIZN5OXMEM | Periodikum = [[The Washington Post]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-23 12:15 EST | DátumPrístupu = 2022-02-25}}</ref> a v [[Kramatorsk]]u na východe Ukrajiny, ako aj silné ostreľovanie na [[Donecká panva|Donbase]]. [[Agence France-Presse]] ďalej informovala o výbuchoch v [[Mariupoľ|Mariupole]]<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = | Meno = | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu, v množstve miest vrátane Kyjeva počuť výbuchy | URL = https://dennikn.sk/minuta/2735174 | Periodikum = [[Denník N]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = N Press | DátumVydania = 2022-02-24 05:28 SEČ | DátumPrístupu = 2022-02-25}}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Miestne médiá hlásia výbuchy na rôznych miestach na Ukrajine | URL = https://dennikn.sk/minuta/2735133 | Periodikum = [[Denník N]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = N Press | DátumVydania = 2022-02-24 04:52 SEČ | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref> a ukrajinská mutácia [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] písala aj o útoku na [[Berďansk]].<ref name=radiosloboda1>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Геращенко заявив про ракетні удари по військових складах і аеродромах у кількох містах України | URL = https://www.radiosvoboda.org/a/news-udary-rakety-gerashchenko/31719715.html | Periodikum = Radio Sloboda | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 06:05 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref> Ukrajinská vláda potvrdila, že ruské ozbrojené sily podnikli vzdušné útoky na vojenské zariadenia a letiská v Kyjeve, Charkove a v [[Dnipro|Dnipre]] ležiacom vo vnútrozemí na rieke [[Dneper]]. Zároveň informovali o delostreleckom útoku na pohraničné ukrajinské územie a o prebiehajúcom útoku zo severu, od [[Bielorusko|Bieloruska]], ako aj z juhu, z Ruskom okupovaného [[Krym (republika)|Krymu]].<ref name=radiosloboda1/><ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Sheftalovich | Meno = Zoya | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Battles flare across Ukraine after Putin declares war | URL = https://www.politico.eu/article/putin-announces-special-military-operation-in-ukraine/ | Periodikum = [[Politico]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 04:08 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref><ref>Pozri aj: {{Citácia Harvard | Priezvisko = Kuleba | Meno = Dmytro | OdkazNaAutora = Dmytro Kuleba | Rok = 2022 | Titul = Putin has just launched a full-scale invasion of Ukraine. Peaceful Ukrainian cities are under strikes | URL = https://twitter.com/DmytroKuleba/status/1496695889401896964 | Miesto = [s. l.] | Vydavateľ = [[Twitter]] | DátumVydania = 2022-02-24 04:58 SEČ | DátumPrístupu = 2022-02-24}}; {{Citácia Harvard | Priezvisko = Knowles | Meno = Hannah | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Russia has ‘launched a full-scale invasion,’ Ukrainian official says | URL = https://www.washingtonpost.com/world/2022/02/23/russia-ukraine-updates/#link-M63AGYYFRBCY5MHL6MHIN27AOM | Periodikum = [[The Washington Post]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 12:10 EST | DátumPrístupu = 2022-02-25}}</ref> Krátko po siedmej hodine miestneho času pred verejnosť predstúpil prezident Ukrajiny [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]] a oznámil zavedenie [[Stanné právo|stanného práva]].<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Президент України Володимир Зеленський звернувся до українців і заявив про введення по всій Україні воєнного стану | URL = https://www.ukrinform.ua/rubric-ato/3410884-ukraina-vvodit-voennij-stan-zelenskij.html | Periodikum = Ukrinform | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 06:57 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref> == Ruská ofenzíva (24. február – 7. apríl) == [[Súbor:2022 Russian Invasion of Ukraine Force Dispositions (February 24 2022).svg|thumb|Situačná mapa v deň začiatku invázie.]] Pozemnej invázii predchádzali letecké a raketové údery na ukrajinské vojenské základne, centrá velenia, sklady a letiská po celej krajine. Ruské sily vpadli na ukrajinské územie pozdĺž celej spoločnej hranice a z územia „neutrálneho“ Bieloruska. Z Krymu bol útok vedený vo viacerých smeroch. Jednak to bol útok na pobrežie spájajúce Krym s Donbasom. Smerom na [[Berďansk]], [[Mariupoľ]] a [[Melitopoľ]]. Ďalej tiež na [[Cherson]] a [[Mykolajiv]]. Z oblasti Melitopoľa postupovali ruské sily na [[Záporožie]]. Útoky boli vedené z oblasti Luhanskej ľudovej republiky a Doneckej ľudovej republiky. Zaútočili aj v smere z oblasti [[Belgorod]]u na [[Charkov|Charkiv]]. Z Bieloruského územia bol útok vedený pozdĺž toku Dnepra cez [[Černobyľ]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi obsadili černobyľskú jadrovú elektráreň | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/rusi-sa-podla-zelenskeho-snazia-obsadit-cernobylsku-jadrovu-elektraren/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na [[Kyjev]]. Vzhľadom na očakávania útoku ukrajinské sily krátko pred ruskými údermi presunuli časť leteckých síl a protilietadlových prostriedkov na záložné pozície čím sa vyhli ich zničeniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Generál Macko: Putin sa tvári ako veľký šachista, ale nevie hrať ani dámu | url = https://www.startitup.sk/videa/general-macko-putin-sa-tvari-ako-velky-sachista-ale-nevie-hrat-ani-damu/ | vydavateľ = startitup.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od začiatku bojov bolo zrejmé, že ukrajinské letectvo i protivzdušná obrana je výrazne slabšie ako jeho ruský protivník. Ukrajinskí letci potvrdili, že modernejšie ruské stroje [[Suchoj Su-30|Su-30M]] a [[Suchoj Su-35|Su-35S]] po technickej stránke prevyšujú všetky dostupné ukrajinské stíhačky.<ref name=Bronk1/> Ruskej strane sa v prvom týždni úspešne darilo napádať a rušiť ukrajinské systémy protivzdušnej obrany, prenikať hlboko do vnútrozemia Ukrajiny pri leteckých úderoch a bojových letoch stíhacích lietadiel. Po chaotickom prvom týždni sa však ukrajinská protivzdušná obrana začiatkom marca skonsolidovala a začala plne fungovať v spolupráci so stíhacím letectvom.<ref name=Bronk1/> === Boje na severnom fronte === [[Súbor:Выдвижение танкового подразделения в Киевской области в ходе вторжения на Украину 005.png|náhľad|Kolóna ruských obrnených vozidiel (v popredí tank [[T-80|T-80BVM]], v pozadí [[BMP-2]]) počas presunu pri bojoch v okolí Kyjeva, 7. marec 2022.]] Rýchle obkľúčenie ukrajinského hlavného mesta zo západu a zajatie vedenia krajiny boli jedným z hlavných cieľov vojsk útočiacich z Bieloruska pozdĺž západného brehu rieky [[Dneper]]. Predvoj útoku na [[Kyjev]] zo severu viedli od rána 24. februára ruská 11. a 31. gardová výsadková brigáda, ktorých úlohou bolo zaistiť letisko [[Hostomeľ]]. Vrtuľníkovému výsadku sa podarilo zaistiť letisko, avšak ukrajinský protiútok znemožnil pristátie 18 transportných [[Iliušin Il-76|Il-76]] s posilami. Ruské sily však onedlho dosiahli letisko pozemnými silami, zničené pristávacie dráhy a prebiehajúce boje v okolí však znemožnili ďalšie využitie letiska Rusmi. V intenzívnych bojoch okolo letiska utrpeli obe strany veľké straty. 3. marca paľbou ostreľovača zahynul zástupca veliteľa ruskej 41. armády genmjr. [[Andrej Alexandrovič Suchoveckij|Andrej Suchoveckij]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Demerly | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Reports: Russian Airborne Forces Commander Killed by Sniper in Hostomel | url = https://theaviationist.com/2022/03/04/general-andrey-sukhovetsky-killed/ | vydavateľ = theaviationist.com | dátum vydania = 2022-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> 4. marca zahynul ukrajinský ostreľovač maj. [[Valerij Viktorovyč Čibineev|Valerij Čibineev]], vyznamenaný v predošlých bojoch na Donbase titulom [[Hrdina Ukrajiny]]. [[File:Russian invasion of Ukraine - military symbols.svg|thumb|Typy inváznych znakov na ruskej technike:<br /> '''Z''' – jednotky postupujúce z Krymu, DĽR a LĽR<br /> '''Z''' (v rámčeku) – jednotky postupujúce na Charkov<br /> '''O''' – jednotky postupujúce v smere Kyjev – Sumy – Černihiv (vých. od Dnepra)<br /> '''V''' – jednotky postupujúce na Kyjev (záp. od Dnepra)<br /> '''X''' – Čečenské jednotky<br /> '''A''' – špeciálne jednotky (SOBR, ALFA, SSO).]] 26. februára sa pokúsili Rusi výsadkom obsadiť letisko [[Vasyľkiv]] južne od Kyjeva, avšak neúspešne. Podarilo sa eliminovať aj ruské špeciálne jednotky, ktoré prenikli do Kyjeva s cieľom zajať alebo zlikvidovať vedenie krajiny. Začiatkom marca Rusi zaútočili na predmestia Kyjeva - [[Irpiň]] a [[Buča]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Smer Kyjev. Rusko sa pripravuje na mohutnú ofenzívu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/619157-rusko-sa-pripravuje-na-mohutny-utok-na-kyjev/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-07 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Front sa v tejto oblasti následne zastavil. 16. marca ukrajinské vojská prešli do protiútoku. Vzhľadom na problémy so zásobovaním v tejto oblasti a neperspektívnosť pokračovania bojov v tomto priestore napokon ruské velenie nariadilo koncom marca ústup za bieloruské hranice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi ustupujú z okolia Kyjeva, povedal Podoľak | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/podolak-rusko-ustup-kyjev/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ukrajinské sily dosiahli kontrolu nad hranicou s Bieloruskom pri meste [[Pripiať (mesto)|Pripiať]] 3. apríla. Ruské sily sa z územia západne od Dnepra stiahli 7. apríla. === Boje na severovýchodnom fronte === {{Hlavný článok|Obliehanie Černihivu}} Oblasť na severovýchode Ukrajiny východne od Dnepra sa vyznačuje plochým reliéfom a riedkym osídlením, ponúkajúc málo dobrých obranných pozícií. Ruským vojskám sa podarilo v tomto regióne, hlavne v oblasti [[Konotop]]u a [[Černihiv]]u rýchlo postúpiť. Konotop padol v prvých dňoch do ruských rúk. Černihiv bol obkľúčený. V oblasti [[Sumy|Súm]], len 35 kilometrov od rusko-ukrajinskej hranice, ruský postup uviazol v mestských bojoch a ukrajinským silám sa podarilo mesto udržať. Pohybom po diaľniciach a obchádzkou spomenutých miest dosiahli ruské sily 4. marca [[Brovary]], východné predmestie Kyjeva, čím spôsobili vážne ohrozenie mesta. Po pretrvávajúcich logistických problémoch, spôsobených okrem iného aj nezabezpečením celého územia a útokmi ukrajinských špeciálnych jednotiek na ruské zásobovacie konvoje, opustili ruské sily 6. apríla Černihivskú a 7. apríla aj Sumskú oblasť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruské jednotky opustili okolie Černihivu, odchádzajú aj zo Sumskej oblasti | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/rusko-cernihiv-ukrajina-vojaci/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Boje na východnom fronte === [[Súbor:Форсування Сіверського Донця.jpg|náhľad|Zničená ruská technika a pontónový most pri pokuse o prekročenie Severského Donca pri Bilohorivke, máj 2022.]] Druhé najväčšie ukrajinské mesto, [[Charkov]], sa nachádza len 40&nbsp;km od hranice s ruskou [[Belgorodská oblasť|Belgorodskou oblasťou]], kde sa už mesiace zhromažďovali ruské vojská. Napriek tomu sa počas invázie ruská armáda nedostala ďalej, než na okraje severných predmestí Charkova. Charkov, dôležité centrum strojárenskeho priemyslu, sa však ocitlo pod paľbou [[Delostrelectvo|delostrelectva]]. Na štvrtý deň invázie bol napríklad zničený [[Charkovský traktorový závod]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ukrainian Tractor Factory Destroyed in Bombing|url=https://www.agequipmentintelligence.com/articles/5369-ukrainian-tractor-factory-destroyed-in-bombing|vydavateľ=www.agequipmentintelligence.com|dátum prístupu=2022-06-17|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20220316120452/https://www.agequipmentintelligence.com/articles/5369-ukrainian-tractor-factory-destroyed-in-bombing|dátum archivácie=2022-03-16}}</ref> Pod paľbou sa však ocitli aj sídliská a verejné budovy ako napríklad Charkovská radnica, pričom zomrelo mnoho civilistov. Neúspešné dobýjanie Charkova odklonilo ruské sily smerom na juhovýchod, na [[Izjum]], pričom cieľom bolo prebiť sa až k [[Doneck]]u a obkľúčiť najlepšie vycvičené ukrajinské vojská rozmiestnené na Donbaskom fronte. Izjum bol po dlhých bojoch dobytý 1. apríla a začiatkom mája sa v meste začali zhromažďovať ruské sily, stiahnuté zo severnej a severovýchodnej Ukrajiny. Napriek tomu sa v okolí Izjumu ruský postup spomalil, a Rusi dobyli iba oblasti na ľavom brehu [[Siverskyj Donec|Severného Donca]]. Pri opakovaných pokusoch o prekročenie rieky pri dedinách [[Dronivka]], [[Bilohorivka]] a [[Serebrianka]] utrpeli Rusi veľké straty. Naopak, Ukrajincom sa v polovici mája podarilo preraziť obliehanie Charkova a zatlačiť Rusov takmer až k štátnej hranici. === Boje na južnom fronte === Z juhu sa podarilo Rusom dosiahnuť najväčšie územné zisky. Ruská strana bola na južnom fronte najefektívnejšia v úderoch na ukrajinskú protivzdušnú obranu, napr. pri [[Cherson]]e a [[Záporožie|Záporoží]].<ref name=Bronk1/> Počiatočný pozemný útok bol vedený z okupovaného [[Krym (polostrov)|Krymu]] v dvoch osiach - smerom na [[Cherson]] a [[Mykolajiv]] s úmyslom dobitia najvýznamnejšieho Ukrajinského prístavu - [[Odesa|Odesy]] a smerom na [[Melitopoľ]] a [[Mariupoľ]], s úmyslom dobiť pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]]. V prvom smere sa ruská armáda dostala až pred [[Mykolajiv]], pričom sa im podarilo obsadiť [[Cherson]] 3. marca takmer bez boja. V opačnom smere dosiahli Rusi veľmi rýchlo [[Mariupoľ]], dôležité prístavné mesto pri Donbaskom fronte, pričom 2. marca ho úplne obkľúčili. Pri bojoch došlo k viacerým kontroverzným akciám ruských síl. 9. marca ruské sily zasiahli miestnu detskú nemocnicu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Barbarstvo najhrubšieho zrna. Ruska armáda zničila detskú nemocnicu a pôrodnicu | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/zelenskyj-ruska-armada-znicila-detsku-nemocnicu-mariupole | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-09 | dátum prístupu = 2023-10-08 }}</ref> 16. marca ruské sily pri bombardovaní Mariupoľa zasiahli dvomi 500 kg bombami miestne divadlo, ktoré bolo jasne označené ako civilná budova obrovským nápisom „Deti“ na streche. Divadlo slúžilo ako civilný protilietadlový kryt. Bežne sa tam skrývalo asi 1000 - 1300 ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pri útoku na divadlo v Mariupole zahynulo takmer 600 ľudí | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/625541-pri-utoku-na-divadlo-v-mariupole-zahynulo-az-takmer-600-ludi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2023-10-08 }}</ref> Presný počet obetí nie je známy. Očití svedkovia potvrdili smrť najmenej 15 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = “Our City Was Gone” | url = https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol/report | vydavateľ = hrw.org | dátum vydania = 2024-02-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Odhady počtu obetí sa pohybujú medzi 60 a 600.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beneath the Rubble | url = https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol | vydavateľ = hrw.org | miesto = | dátum vydania = 2024-02-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-01 | jazyk = }}</ref> == Neúspešné mierové rokovania == Prvé oficiálne stretnutie predstaviteľov oboch strán po vypuknutí vojny sa uskutočnilo 27. februára 2022, skončilo však bez dohody. Druhé kolo rokovaní začalo 3. marca 2022, s rovnakým výsledkom. Následne sa do mierových jednaní zapojil aj vtedajší izraelský premiér [[Naftali Bennett]]. Pred ďalším kolom rokovaní Moskva požadovala, aby Ukrajina zastavila vojenské akcie, v ústave zakotvila neutralitu, uznala Krym za ruské územie a separatistické republiky Doneck a Luhansk za nezávislé štáty. Ďalšie kolo rokovaní sa začalo 14. marca 2022 prostredníctvom videokonferencie, rozhovory však opäť skončili bez dohody. Strany rokovali o 15-bodovom pláne. Plán však neriešil otázku anexie Krymu ani status separatistických regiónov, teda témy, ktoré boli pre obe strany najproblematickejšie. Ani piate kolo rozhovorov, ktoré sa konalo 21. marca, neprinieslo dohodu. Zelenskyj vyzval na priame rozhovory s Putinom o ukončení vojny. Mierové rokovania boli obnovené 29. marca v Istanbule. Zelenskyj ohlásil vôľu diskutovať o ukrajinskej neutralite spolu s odmietnutí členstvo Ukrajiny v NATO v budúcnosti, ale nesúhlasil s demilitarizáciou a o referende o neutralite. Ukrajinskú ochotu rokovať potvrdil aj turecký prezident [[Recep Tayyip Erdoğan]], keď vyhlásil, že Ukrajina je pripravená súhlasiť so 4 zo 6 požiadaviek Ruska. V priebehu rokovaní v marci 2022 boli obidve strany ochotné rokovať a priblížiť svoje pozície, zároveň však ostávali otvorené otázky. Zlom v rokovaniach nastal najmä po odhalení masakrov v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]], konkrétne v ''Buči'', ''Irpini'', [[Boroďanka|Boroďanke]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou neprekazil Boris Johnson | url = https://demagog.sk/mierove-rokovania-medzi-ruskom-a-ukrajinou-neprekazil-boris-johnson | vydavateľ = Demagog.sk | dátum prístupu = 2024-11-06 | jazyk = en | meno = Pavol | priezvisko = Valík | dátum vydania = 2024-03-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/masaker-v-buci-ovplyvnil-mierove-rokovania-medzi-ruskom-a-ukrajinou/ | vydavateľ = ČTK | dátum prístupu = 2024-11-06 | titul = Masaker v Buči ovplyvnil mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou}}</ref> == Preskupenie ruských síl (8. apríl – 5. september 2022) == [[Súbor:Northern Saltivka after battle for Kharkiv (2022-05-19) 01.jpg|náhľad|Severná [[Saltivka]], sídlisko na predmestí Charkova poškodené bojmi, máj 2022.]] Spolu so stiahnutím ruských síl zo severu krajiny prebehla ich reorganizácia. Dňa 8. apríla ruské ministerstvo oznámilo, že všetky jednotky na juhovýchode Ukrajiny sa spoja pod vedením generála [[Alexandr Vladimirovič Dvornikov|Alexandra Dvornikova]], ktorý bol poverený vedením kombinovaných vojenských operácií. Boli mu podriadené aj jednotky presunuté zo severného a severovýchodného frontu. 26. mája 2022 Dvornikova nahradil generáplukovník [[Gennadij Valerievič Židko|Gennadij Židko]]. Neskôr v priebehu leta Rusi priznali, že ich sily sú rozdelené medzi armádne skupiny „Stred“ pod velením generálplukovníka [[Alexandr Pavlovič Lapin|Alexandra Lapina]] a „Juh“ pod velením armádneho generála [[Sergej Vladimirovič Surovikin|Sergeja Surovikina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Черкасов | meno = Александр | autor = | odkaz na autora = | titul = Ljudi, streljavšije v našich otcov / Люди, стрелявшие в наших отцов | url = https://novayagazeta.eu/articles/2022/06/26/liudi-streliavshie-v-nashikh-ottsov | vydavateľ = novayagazeta.eu | dátum vydania = 1656249600000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> 8. apríla zasiahli železničnú stanicu v ukrajinskom [[Kramatorsk]]u dve ruské balistické strely Točka-U s kazetovou muníciou. Na stanici sa v dôsledku prebiehajúcej evakuácie nachádzalo najmenej tisíc civilistov. 63 ľudí (vrátane 9 detí) na mieste zahynulo, 150 ľudí (z toho 34 detí) bolo ranených.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Обстріл Краматорського вокзалу: реконструкція атаки, яка вбила 63 людей, від очевидців (фото) | url = https://freeradio.com.ua/obstril-kramatorskoho-vokzalu-rekonstruktsiia-ataky-iaka-vbyla-63-liudei-vid-ochevydtsiv-foto/ | vydavateľ = freeradio.com.ua | dátum vydania = 2023-04-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Death at the Station | url = https://www.hrw.org/video-photos/interactive/2023/02/21/death-at-the-station/russian-cluster-munition-attack-in-kramatorsk | vydavateľ = hrw.org | dátum vydania = 2023-02-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Použitie kazetovej munície proti obytným oblastiam, naviac zjavne civilným cieľom je považované za porušenie vojnového práva. 13. apríla sa Ukrajincom podarilo zasiahnuť vlajkovú loď Ruskej [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskej flotily]], [[Moskva (raketový krížnik)|krížnik Moskva]] protilodnými strelami [[R-360 Neptun]]. Vzniknutý požiar sa posádke nepodarilo uhasiť a loď sa 14. apríla potopila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Rusko oznámilo, že krížnik Moskva sa potopil | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/rusko-oznamilo-ze-kriznik-moskva-sa-potopil/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-04-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> 19. apríla po asi dvojtýždňovej operačnej prestávke ruské sily obnovili ofenzívu na fronte medzi Charkovom a Doneckom, resp. od Izjumu po Mykolajiv. Ruské jednotky však nedostali posily ani náhrady za straty, ktoré utrpeli v predošlých bojoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie: OS SR: Aktuálna vojenská situácia na Ukrajine | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022042000000360 | vydavateľ = tasr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Sjevjerodoneck a Lysyčansk === [[Súbor:Sievierodonetsk after Russian shelling on 6 April 2022 (03).jpg|náhľad|Zničená zástavba obytných domov v Sjevjerodonecku v apríli 2022.]] Ruským silám sa postupne podarilo zatláčať ukrajinskú obranu. Cieľom ich ofenzívy bolo vytlačiť ukrajinské sily z Luhanskej oblasti. 23. mája ruské sily vstúpili do mesta [[Lyman]] a do 26. mája mesto dobyli. Útočili tiež západne a severne od [[Sjevjerodoneck]]a na [[Kreminna]] a [[Lysyčansk]]. Z juhu útočili na [[Avdiivka|Avdiivku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie: TS OS SR: Aktuálna vojenská situácia na Ukrajine | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022052500000470 | vydavateľ = tasr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Veľmi ťažké boje prebiehali v priebehu leta v oblasti [[Sjevjerodoneck]]a, posledného miesta v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] na sever od Severného Donca pod kontrolou Ukrajinskej armády. Ruské vojská a sily [[Luhanská ľudová republika|LNR]] a [[Donecká ľudová republika|DNR]] sa pokúšali mesto dobyť, ale aj [[Obkľúčenie|obkľúčiť]] útokom na [[Popasna|Popasnú]], ktorú sa im 8. mája podarilo dobyť. Ďalší postup smerom na západ a sever bol však zastavený. Keďže sa Rusom nepodarilo prekročiť Donec, úplné obkľúčenie Ukrajinských síl v oblasti nenastalo. V týchto miestach však pretrvávali najostrejšie boje s mohutným využitím delostrelectva. Najmenšie zisky inváznych síl nastali na pôvodnom fronte medzi DNR a zvyškom Ukrajiny, ktorý je mohutne opevnený a obsadený najlepšie pripravenými jednotkami ukrajinskej armády. 3. júla ruské sily obsadili [[Lysyčansk]]. Ruské invázne jednotky následne pokračovali do priľahlej Doneckej oblasti, aby zaútočili na mestá [[Sloviansk]] a [[Bachmut]]. V priebehu druhej polovice leta postupne dynamika ruského postupu ustala. Čiastočne k tomu prispeli aj ukrajinské útoky na ruské sklady munície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ponomarenko | meno = Ilia | autor = Ilia Ponomarenko | odkaz na autora = | titul = Ukraine targets Russia’s ammunition depots, undermining its artillery advantage | url = https://kyivindependent.com/national/1234 | vydavateľ = kyivindependent.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Pád Mariupoľa === Ruskému postupu na juhovýchodnom fronte bránili ukrajinské sily obkľúčené v [[Mariupoľ|Mariupoli]]. Mariupoľ bol plne obkľúčený ruskými silami 18. apríla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Šojgu tvrdí, že Rusko kontroluje celý Mariupol okrem Azovstalu | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/sojgu-tvrdi-ze-rusko-kontroluje-cely-mariupol-okrem-azovstalu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Mesto bolo počas vyše dvojmesačného obliehania ťažko poškodené. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = “Our City Was Gone” | url = https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol/report | vydavateľ = hrw.org | dátum vydania = 2024-02-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-14 | miesto = | jazyk = }}</ref>Ukrajinskí predstavitelia mesta uvádzajú až 21-tisíc mŕtvych civilistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Pod troskami domov v Mariupole bežne nachádzajú desiatky mŕtvol | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/06/pod-troskami-domov-v-mariupole-bezne-nachadzaju-desiatky-mrtvol/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> 20. mája sa vzdali poslední obrancovia Mariupoľa, ktorí sa ukrývali v krytoch civilnej obrany pod oceliarňou [[Azovstaľ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie: OS SR: Aktuálna vojenská situácia na Ukrajine a činnosť OS SR | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022051800000405 | vydavateľ = tasr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Mariupoľ tak padol do rúk Rusom. Po dobití mesta sa ruské úsilie preorientovalo na Luhanskú a Doneckú oblasť. === Ostatné bojiská === V Južnom operačnom priestore sa situácia výrazne nemenila. Bojové aktivity na južnom fronte sa obmedzili na ostreľovanie a menšie útoky. Ruské sily delostrelectvom napádali nástupné smery ukrajinských jednotiek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie: OS SR: Aktuálna vojenská situácia na Ukrajine a činnosť OS SR | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022061300000306 | vydavateľ = tasr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> 9. augusta 2022 ukrajinské sily napadli letisko [[Saky]] na Kryme, pričom zničili najmenej 8 odstavených lietadiel. V priebehu leta Ukrajinci viackrát avizovali, že začnú protiofenzívu a ich cieľom bude oslobodenie južných regiónov. Ruské sily postupne začali v Chersonskej oblasti budovať trvalé opevnenia a pripravovať sa na obranu. == Anexia a ukrajinské protiofenzívy (6. september – 11. november) == === Severozápadný front === 6. septembra 2022 ukrajinské sily spustili prekvapivú protiofenzívu v Charkovskej oblasti, ktorá sa začala postupom pri [[Balaklija|Balaklii]]. Do 12. septembra ukrajinská protiofenzíva v tomto priestore spôsobila výrazný ústup ruských síl. Ukrajincom sa podarilo oslobodiť dôležité križovatky [[Izjum]] a [[Kupiansk]]. 13. septembra ukrajinské sily prekročili rieku [[Oskiľ]] pri mestečku [[Borova]]. Od 17. septembra postupne vybudovali niekoľko predmostí na ľavom (východnom) brehu Oskiľu. Napokon 1. októbra oslobodili [[Lyman]]. === Situácia v Rusku === 21. septembra vyhlásil Vladimir Putin čiastočnú [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizáciu]], ktorá sa má týkať asi 300-tisíc [[Záložník (vojsko)|záložníkov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/putin-vyhlasil-ciastocnu-mobilizaci/661783-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-21 | dátum prístupu = 2022-10-08 }}</ref> Jedná sa o prvú mobilizáciu v Rusku od [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Nezávislé ruské zdroje, napr. [[Novaja Gazeta]] predpokladajú, že povolaných bude až milión ľudí.<ref>Michaela Lacková: [https://www.mod.gov.sk/data/att/156032.pdf Ukrajina, Slovensko a svet.] Obrana, 10 s. 23</ref> 28. októbra 2022 Ruský minister obrany [[Sergej Kužugetovič Šojgu|Sergej Šojgu]] oznámil ukončenie mobilizácie. Požadovaný počet 300 000 mobilizovaných – bol splnený. Podľa ministra je 218 000 povolaných ešte vo výcviku, 82 000 už bolo vyslaných na [[Ukrajina|Ukrajinu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = SOBOTKA | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Šojgu ukončil mobilizaci | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.novinky.cz/clanek/valka-na-ukrajine-sojgu-ukoncil-mobilizaci-40412971 | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-10-28 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}</ref> Mobilizácia v Rusku bola veľmi problematická. Mnohí nedostali vojenskú výstroj alebo boli poslaní priamo na front bez prípravy. Ruská prokuratúra neskôr uznala, že asi 9000 odvedencov bolo mobilizovaných protiprávne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko muselo poslať domov viac ako 9 000 ilegálne mobilizovaných ľudí | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/01/rusko-muselo-poslat-domov-viac-ako-9-000-ilegalne-mobilizovanych-ludi/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-01-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Dňa 11. januára 2023 ruský minister obrany Sergej Šojgu vymenoval gen. [[Valerij Vasiljevič Gerasimov|Valerija Gerasimova]] namiesto Sergeja Surovikina za hlavného veliteľa ruských síl v bojoch proti Ukrajine. Gen. Surovikin bol menovaný do funkcie Gerasimovovho zástupcu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia appoints top soldier Gerasimov to oversee Ukraine campaign | url = https://www.reuters.com/world/europe/russia-appoints-gerasimov-top-commander-ukraine-2023-01-11/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2023-01-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Južný front === [[Súbor:2022 Kherson Counteroffensive.png|náhľad|Mapa ukrajinskej ofenzívy smerom na Cherson.]] Koncom septembra 2022 zorganizovali ruskí predstavitelia na Ukrajine referendá o [[Anexia|anexii]] okupovaných území Ukrajiny vrátane [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]], ako aj v ďalších okupovaných oblastiach - [[Chersonská oblasť|Chersonskej]] a [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]]. Oficiálne výsledky ukrajinská vláda a jej spojenci odsúdili ako sfalšované. Ruské okupačné úrady tvrdia, že prevažná väčšina ich obyvateľov sa vyjadrila v prospech pripojenia k Rusku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = V okupovaných častiach Ukrajiny sa skončilo hlasovanie o pripojení sa k Rusku | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/09/v-okupovanych-castiach-ukrajiny-sa-skoncilo-hlasovanie-o-pripojeni-sa-k-rusku/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-09-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Dňa 30. septembra 2022 oznámil Vladimir Putin v príhovore k obom komorám ruského parlamentu anexiu [[Donecká oblasť|ukrajinskej Doneckej]], [[Luhanská oblasť|Luhanskej]], Chersonskej a Záporožskej oblasti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR, ČTK | odkaz na autora = | titul = Putin vyhlásil štyri ukrajinské oblasti za územie Ruska | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/09/putin-vyhlasil-styri-ukrajinske-oblasti-za-uzemie-ruska/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-09-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> [[Ukrajina]], [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]], [[Európska únia]] a [[Organizácia Spojených národov|OSN]] anexiu odsúdili. 8. októbra ráno došlo k výbuchu a poškodeniu [[Krymský most|Krymského mosta]], ktorý spája [[Krym (polostrov)|Krym]] z východu s [[Tamanskij poluostrov|Tamanským polostrovom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Na Kerčskom moste došlo k silnému výbuchu a požiaru | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/10/na-kercskom-moste-doslo-k-silnemu-vybuchu-a-poziaru/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Toho istého dňa (8. októbra) Ruské ministerstvo obrany oznámilo menovanie nového veliteľa „''Zjednotenej skupiny vojsk v oblasti špeciálnych vojenských operácií''“ armádneho generála [[Sergej Vladimirovič Surovikin|Sergeja Surovikina]], ktorý dovtedy velil Južnej skupine vojsk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Moskva vymenovala nového veliteľa ruských síl nasadených na Ukrajine | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/10/moskva-vymenovala-noveho-velitela-ruskych-sil-nasadenych-na-ukrajine/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> 22. októbra 2022 proruské úrady v Chersonskej oblasti vyzvali obyvateľov mesta Cherson, aby sa okamžite evakuovali z dôvodu postupujúcej ukrajinskej protiofenzívy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Okamžite opustite mesto, vyzýva civilistov okupantská správa Chersonu​ | periodikum = HNonline.sk | odkaz na periodikum = | url = https://hnonline.sk/svet/96047602-okamzite-opustite-mesto-vyzyva-civilistov-okupantska-sprava-chersonu | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-22 | dátum prístupu = 2022-10-23 }}</ref> 29. októbra 2022 Ukrajina uskutočnila kombinovaný útok lietajúcimi a plávajúcimi dronmi na [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskú flotilu]] v prístave [[Sevastopoľ]] na Kryme. Počas útoku bola zasiahnutá a poškodená aj vlajková loď flotily [[Admiral Makarov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krym. Dym nad portem w Sewastopolu. Doniesienia o pożarze flagowego rosyjskiego okrętu​ | periodikum = polsatnews.pl | odkaz na periodikum = | url = https://www.polsatnews.pl/wiadomosc/2022-10-29/krym-dym-nad-portem-w-sewastopolu-doniesienia-o-plonacym-statku/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-10-29 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}</ref> Jednalo sa o najväčší útok dronov na [[Sevastopoľ]] od začiatku vojny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, Pravda | odkaz na autora = | titul = Útok dronov na Sevastopoľ je podľa proruského gubernátora najväčším od začiatku vojny | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/645336-utok-dronov-na-sevastopol-je-podla-proruskeho-gubernatora-najvacsim-od-zaciatku-vojny/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-10-29 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}</ref> Rusko po útoku na Čiernomorskú flotilu pozastavilo dohodu o obchode s obilím. Dohodu však naďalej podporovalo Turecko, ktoré v ochrane obchodných lodí naďalej pokračovalo.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, Novinky| odkaz na autora = | titul = Rusko po útoku na Černomořskou flotilu pozastavuje dohodu o obchodu s obilím | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-rusko-pozastavuje-dohodu-o-obchodu-s-obilim-40413001 | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-10-29 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | autor = | odkaz na autora = | titul = Po nukleárnom a energetickom vydieraní to Putin skúša cez obilie. Zatiaľ mu to kazí Erdogan | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3086867/po-nuklearnom-a-energetickom-vydierani-to-putin-skusa-cez-obilie-zatial-mu-to-kazi-erdogan/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-31 | dátum prístupu = 2022-11-01 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské prístavy napriek pozastaveniu dohody zo strany Ruska opustili lode s obilím | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/10/ukrajinske-pristavy-napriek-pozastaveniu-dohody-zo-strany-ruska-opustili-lode-s-obilim/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-10-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Rusi neskôr svoje odstúpenie od zmluvy odvolali. 11. novembra ukrajinské sily vstúpili do [[Cherson]]u, odkiaľ v predošlých dňoch ustupovali ruské jednotky. Pri ich ústupe bol zničený [[Antonivskyj most]], ktorý je dôležitou kominikáciou cez Dneper.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR, ČTK | odkaz na autora = | titul = Cherson je už takmer úplne pod kontrolou ukrajinskej armády | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/11/cherson-je-uz-takmer-uplne-pod-kontrolou-ukrajinskej-armady/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-11-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Pri Chersone sa zrútil strategický Antonivskyj most | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/11/pri-chersone-sa-zrutil-strategicky-antonivskyj-most/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-11-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Bitka o Bachmut a budovanie ruskej obrany (11. november 2022 - 7. jún 2023) == === Východný front === [[Súbor:Bakhmut during the battle (2023-04-05), frame 16531.jpg|náhľad|Južná časť Bachmutu počas bojov o mesto, 5. apríl 2023.]] Po porážke v Chersonskej a Charkovskej oblasti sa od konca leta ruské jednotky a žoldnieri [[Vagnerova skupina|Vagnerovej skupiny]] zamerali na mesto [[Bachmut]], ktoré predstavuje dôležitú križovatku na ceste ku [[Kramatorsk]]u a [[Sloviansk]]u, čo by Rusom otvorilo cestu k útoku na posledné mestá v Doneckej oblasti držané Ukrajincami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Pokračovali boje o mesto Bachmut | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajina-pokracovali-boje-o-mesto-bach/683416-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-26 | dátum prístupu = 2023-01-14 }}</ref> Ruským silám sa podarilo zatlačiť ukrajinské sily severne od Bachmutu útokom na [[Soledar]], nad ktorým po ťažkých bitkách a skoro úplnom zničení prevzali 13. januára kontrolu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda sa stiahla z mesta Soledar | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajinska-armada-sa-stiahla-z-mesta-s/689710-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-25 | dátum prístupu = 2023-03-02}}</ref> Počas februára ruské jednotky zvýšili tlak na mesto a v jeho okolí dosiahli väčší postup, čím ohrozili zásobovacie trasy ukrajinských obrancov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = ONLINE: O Bachmut bojujú desaťtisíce vojakov, otvára cestu k ďalším mestám Donbasu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/658812-online-o-bachmut-bojuju-desattisice-vojakov-otvara-cestu-k-dalsim-mestam-donbasu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-02 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> O mesto sa viedli ťažké pouličné boje.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Rusi zosilňujú útoky na Bachmut. Armáda bude zvažovať všetky možnosti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23141928/ukrajinci-zvazuju-strategicke-stiahnutie-z-bachmutu-v-meste-je-stale-asi-4500-civilistov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-01 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> Ruským vojskám sa postupne podarilo mesto obísť a zovrieť ho zo severu aj z juhu. Ukrajinci boli stále schopní udržiavať cestné spojenie. V prvých májových dňoch sa ukrajinské sily držali už iba v jeho západnej časti, čo predstavovalo menej ako 20% mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = V Bachmute sa bojuje o každý dom. Tí, ktorí sa nestihli evakuovať, riskujú pri odchode vlastný život | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/04/v-bachmute-sa-bojuje-o-kazdy-dom-ti-ktori-sa-nestihli-evakuovat-riskuju-pri-odchode-vlastny-zivot/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Mesto však z viacerých príčin neboli ochotní vyprázdniť. === Južný front === Počas februára sa v Doneckej oblasti v okolí mesta [[Vuhledar]] odohrala doteraz najväčšia tanková bitka vojny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vuhledar zažil doteraz najväčšiu tankovú bitku vojny na Ukrajine | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/658771-vuhledar-zazil-doteraz-najvacsiu-tankovu-bitku-vojny-na-ukrajine/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-01 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> Ruská strana v nej podľa ukrajinskej armády prišla o najmenej 130 tankov a obrnených vozidiel, výška ukrajinských strát nie je známa.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Ďalšie ruské fiasko. Pri Vuhledare sa odohrala najväčšia tanková bitka | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23142141/ukrajina-rusko-vojna-vuhledar-tankova-bitka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-02 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> === Útoky na energetickú infraštruktúru === [[Súbor:Kyiv after Russian shelling, 2022-10-10 (073).webp|náhľad|Horiace civilné autá a obete v Kyjeve po raketových útokoch 10. októbra 2022.]] 10. októbra 2022 ruské sily uskutočnili mohutné vzdušné útoky, za použitia [[Strela s plochou dráhou letu|striel s plochou dráhou letu]] a [[dron]]ov, na ukrajinskú energetickú sústavu. Už 12. októbra 2022 bolo oznámené, že údery zasiahli približne 30 percent energetickej infraštruktúry [[Ukrajina|Ukrajiny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vojna na Ukrajina: Rusi zasiahli približne 30 percent energetickej infraštruktúry | periodikum = aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/uaPOIhr/vojna-na-ukrajina-rusi-zasiahli-priblizne-30-percent-energetickej-infrastruktury/ | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-12 | dátum prístupu = 2022-10-22 }}</ref> Ruská strana pri útokoch okrem vlastných rakiet vo väčšej miere začala používať aj drony [[HESA Šáhid-131|Šáhid-131]] a [[HESA Šáhid-136|Šáhid-136]] iránskej výroby.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko malo pri útokoch na Ukrajine doposiaľ použiť vyše štyri stovky iránskych dronov | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/rusko-malo-pri-utokoch-ukrajine-doposial-pouzit-vyse-styri-stovky-iranskych-dronov | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-26 | dátum prístupu = 2023-01-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Británia: Rusko už útočí na Ukrajine iránskymi dronmi z novej dodávky | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/britania-rusko-zacina-na-ukrajine-u/680001-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-09 | dátum prístupu = 2023-01-09 }}</ref> 15. novembra pri jednom z najsilnejších ruských leteckých úderov zasiahla zlyhaná ukrajinská protilietadlová raketa systému S-300 poľskú prihraničnú obec Przewodów ([[Gmina Dołhobyczów]]). [[Výbuch rakety v Poľsku v roku 2022|Explózia rakety]] usmrtila 2 osoby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na poľskú obec vlani dopadla strela odpálená Ukrajincami, potvrdili experti | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/09/na-polsku-obec-vlani-dopadla-strela-odpalena-ukrajincami-potvrdili-experti/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Pri útokoch dochádzalo k použitiu nepresnej munície, čo malo opakovane za následok zásahy nevojenských cieľov. Napr. 14. januára 2023 zasiahla ruská protilodná strela [[Ch-22]] deväťposchodovú obytnú budovu v meste [[Dnipro]]. Strela s hlavicou o hmotnosti asi 1000&nbsp;kg zničila jeden vchod a 236 bytov. K 19. januáru ukrajinské úrady uvádzali 46 obetí (vrátane 6 detí) a 80 zranených, z ktorých bolo (12 v kritickom stave). 11 osôb bolo nezvestných.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Strana.ua | odkaz na autora = | titul = Čislo bogibšich v Dnipre uveličilos do 45 čelovek, sredi nich 6 detej / Число погибших в Днепре увеличилось до 45 человек, среди них 6 детей | url = https://strana.news/news/422114-kolichestvo-zhertv-posle-raketnoho-udara-po-mnohoetazhke-v-dnepre-uzhe-45-chelovek.html | vydavateľ = strana.news | dátum vydania = 2023-01-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinská strana proti tomuto typu rakiet nemá možnosť obrany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruský útok v Dnipru má už 35 obětí. Šance na záchranu nezvěstných klesá | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3557835-rusky-utok-na-civilni-dum-v-dnipru-ma-uz-ctrnact-obeti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2023-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-02 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Podobný incident, keď ruská raketa zasiahla bytový dom sa stal 28. apríla 2023 v meste [[Umaň]]. Zahynulo 23 ľudí z toho 6 detí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Europe | meno = Novaya Gazeta | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine wraps up rescue effort in Uman, where Russian strike on residential building killed 23 people | url = https://novayagazeta.eu/articles/2023/04/29/ukraine-wraps-up-rescue-effort-in-uman-where-russian-strike-on-residential-building-killed-23-people-en-news | vydavateľ = novayagazeta.eu | dátum vydania = 2023-04-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Flood in Kherson Oblast, 2023-06-10.jpg|náhľad|Letecký záber na zaplavené domy v Chersonskej oblasti po poškodení Kachovskej priehrady.]] Ruské útoky na energetickú infraštruktúru do konca roka 2022 odstavili 30 - 40 % ukrajinských elektrární a spôsobili opakované výpadky dodávok elektriny po celej krajine.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Frantová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko zničilo tretinu ukrajinských elektrární. Ohrozuje to aj Slovensko? (odpovede) | periodikum = SME : INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/23038179/ruske-utoky-na-ukrajinske-elektrarne-ovplyvnuju-europu.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-20 | dátum prístupu = 2023-01-09}}</ref> Ruské bombardovanie prevažne civilných cieľov napokon malo za následok prísľub dodávok západných protilietadlových systémov [[MIM-104 Patriot|Patriot]] a [[IRIS-T|IRIS-T SLM]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vasilko | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Padá ďalšie tabu, Američania pošlú Ukrajincom systém Patriot. Ako dokáže ochrániť Ukrajinu? | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3152074/pada-dalsie-tabu-americania-poslu-ukrajincom-system-patriot-ako-dokaze-ochranit-ukrajinu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-15 | dátum prístupu = 2023-01-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina už dostala od Nemecka systém protivzdušnej obrany IRIS-T, píše magazín Der Spiegel | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/ukrajina-dostala-nemecka-system-protivzdusnej-obrany-iris-t-pise-magazin-der-spiegel | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-11 | dátum prístupu = 2023-03-06}}</ref> 6. júna 2023 došlo k výbuchu a následnej deštrukcii [[Kachovská vodná nádrž|Kachovskej priehrady]] obsadenej ruskými jednotkami. Došlo k zaplaveniu ruskom okupovaných aj ukrajinských území. == Ukrajinská ofenzíva (8. jún 2023 - 1. december 2023) == V júni 2023 ukrajinské sily postupne spustili sériu ofenzívnych akcií na viacerých frontoch vrátane Doneckej, Záporožskej a ďalších oblastí. 8. júna 2023 bolo oznámené, že protiofenzívne snahy sa sústredili v blízkosti miest [[Orichiv]] (v smere na centrum ruskej obrany pri meste [[Tokmak]]), [[Velyka Novosilka]], [[Huľajpole]] a [[Bachmut]]. Ukrajinské útoky od začiatku čelili tvrdému odporu ruských síl. Niektoré zdroje, napr. americký think-tank [[Institute for the Study of War|ISW]], označil ruské obranné úsilie za „netypický stupeň koherencie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian Offensive Campaign Assessment, June 8, 2023 | url = https://understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-june-8-2023 | vydavateľ = understandingwar.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-26 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230609004240/https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-june-8-2023 | dátum archivácie = 2023-06-09 }}</ref> V priebehu júna a júla bol ukrajinský postup pomalý a nedosiahol žiadne významnejšie úspechy. Ukrajinci zaznamenali postup v okolí [[Bachmut]]u, kde si zlepšili svoje pozície obsadením viacerých výšin v okolí mesta. Mierne postúpili aj západne od [[Siversk]]a a juhovýchodne od [[Orchivu]]. Postup spomaľovali hlavne ruské mínové polia a snahy Ukrajincov minimalizovať straty ťažkej techniky. Ukrajinci systematicky napádali ruské zásobovacie základne a venovali sa intenzívne útokom na ruské delostrelecké systémy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lean on the Barrage: The Role of Artillery in Ukraine's Counteroffensive | url = https://rusi.org/explore-our-research/publications/commentary/lean-barrage-role-artillery-ukraines-counteroffensive | vydavateľ = rusi.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> Postupne sa im podarilo preniknúť tromi pásmami ruskej obrany, ale rozhodujúci prielom do jesene nedosiahli. 11. júla bol pri raketovom útoku pomocou striel [[Storm Shadow]] v Záporožskej oblasti zabitý ruský generálporučík [[Oleg Jurijevič Cokov|Oleg Cokov]], ktorý pôsobil vo funkcii zástupcu veliteľa ruského [[Južný vojenský okruh|Južného vojenského okruhu]], čím sa stal najvyššie postaveným ruským dôstojníkom zabitým počas vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Spencer | meno = Richard | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainians kill Russian general with British-supplied missile | url = https://www.thetimes.co.uk/article/ukrainians-kill-top-russian-general-with-british-supplied-missile-dxfkc5cqw | vydavateľ = thetimes.co.uk | dátum vydania = 2023-07-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruské sily začali v júli odľahčujúce útoky na ukrajinské pozície severne od [[Kupiansk]]a v Charkovskej oblasti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Post | meno = Kyiv | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine Confirms Major Russian Attack in North-Eastern Lyman-Kupyansk Sector | url = https://www.kyivpost.com/post/19586 | vydavateľ = kyivpost.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> V októbri ruské sily podnikli ofenzívne akcie proti výbežku frontu pri [[Avdijivka|Avdijivke]] v Doneckej oblasti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian Offensive Campaign Assessment, October 19, 2023 | url = https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-october-19-2023 | vydavateľ = understandingwar.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruské sily utrpeli pri ofenzíve ťažké straty, ale prinútili Ukrajincov do oblasti stiahnuť niektoré jednotky, ako 47. mechanizovanú brigádu a 1. tankovú brigádu. [[Súbor:Hroza after missile strike, 2023-10-05 (18).jpg|náhľad|Zvyšky ruskej rakety, ktorá zasiahla posedenie na pamiatku zosnulého v obci Hroza.]] 5. októbra 2023 po 13. hodine ruská raketa [[9K720 Iskander|Iskander]] zasiahla reštauračné zariadenie v obci [[Hroza]] (Kupiansky rajon Charkovskej oblasti), kde práve prebiehal [[Pohrebná hostina|kar]] po pohrebe obyvateľa obce, ktorý padol vo vojne. Zahynulo 59 ľudí (36 žien, 22 mužov, 1 šesťročný chlapec) a najmenej 7 bolo zranených. Pri útoku zahynulo viac než 10% predvojnovej populácie obce.<ref name="OHCHRoza">Ukraine: Report into Hroza missile attack 31 October 2023, [https://www.ohchr.org/en/documents/country-reports/attack-funeral-reception-hroza Dostupné online]</ref> Útok prebehol po informácii miestnych kolaborantov, že na pohrebe vojaka sa môžu účastniť jeho bývalí spolubojovníci. Vyšetrovanie OHCHR však nateraz nepotvrdilo, že by sa pohrebu zúčastnil akýkoľvek vojenský personál ani žiadny iný legitímny vojenský cieľ. 59 zabitých ľudí boli civilisti, ktorí sa nijak nezúčastnili vojenských akciách. Incident predstavuje jeden z najväčších útokov na ukrajinských civilistov od 24. februára 2022.<ref name="OHCHRoza"/> Útokom strelami [[MGM-140 ATACMS|ATACMS]] 17. októbra Ukrajinci zničili na letiskách v [[Berďansk]]u a [[Luhansk]]u 8 zaparkovaných vrtuľníkov a 15 ďalších poškodili. Zároveň poškodili prostriedky protivzdušnej obrany, sklady paliva a munície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oryx says nine Russian helicopters destroyed, 15 damaged, in Ukraine’s October 17 attack | url = https://meduza.io/en/news/2023/10/23/oryx-says-nine-russian-helicopters-destroyed-15-damaged-in-ukraine-s-october-17-attack | vydavateľ = meduza.io | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> V októbri sa ukrajinskej námornej pechote podarilo prekročiť Dneper v Chersonskej oblasti pri dedine [[Krynky (Chersonská oblasť)|Krynky]], kde vybudovali malé predmostie, ktoré sa ruským silám nedarilo do konca roka zlikvidovať. Od októbra však už ukrajinské sily neboli schopné ďalej viesť významnejšie ofenzívne akcie pozdĺž celého frontu, ani v hlavnom smere na [[Mariupoľ]], [[Berďansk]] a [[Melitopoľ]]. Neúspech ofenzívy napokon verejne uznal 1. decembra aj ukrajinský prezident Zlenskyj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj priznal, že ukrajinská ofenzíva nepriniesla želané výsledky. Dôvodom je podľa neho nedostatok zbraní a vojakov | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/12/zelenskyj-priznal-ze-ukrajinska-ofenziva-nepriniesla-zelane-vysledky-dovodom-je-podla-neho-nedostatok-zbrani-a-vojakov/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-12-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Boje na mori === 4. augusta bola pri [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorosijsku]] ťažko poškodená ukrajinským námorným dronom ruská výsadková loď triedy Ropucha [[Olenegorskij Gorňak]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Audacious Ukrainian sea drone attack at Novorossiysk leaves Russian warship listing badly | url = https://news.yahoo.com/audacious-ukrainian-sea-drone-attack-085500859.html?guccounter=1&guce_referrer=aHR0cHM6Ly9lbi53aWtpcGVkaWEub3JnLw&guce_referrer_sig=AQAAAAMfEf5vqaiZd2rvu29x8svkTBZ1rpIldgqwlZdFGi3O38bo63mvhAqj_8PSjoiSyyxlTN3at3fCGGxL_pWrcgUgCj2gy5ExCPCcqJjq5hh3A0cEZdHOj4o7hl4vrTO-cEBp6Z4S_DQ972Wn9A2shLZmnD9T24Vra5ic6Ja_3Rqo | vydavateľ = news.yahoo.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> 13. septembra 2023 bola v Sevastopole zasiahnutá a ťažko poškodené pravdepodobne útokom lietadiel [[Suchoj Su-24|Su-24]] ponorka [[Rostov-na-Donu (ponorka)|Rostov-na-Donu]] u a výsadková loď [[Minsk (loď triedy Ropucha)|Minsk]]. Tieto útoky významne oslabili ruskú čiernomorskú flotilu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajina porazila ruské námorníctvo v Čiernom mori | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/683714-ukrajina-porazila-ruske-namornictvo-v-ciernom-mori/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-03 | dátum prístupu = 2023-10-29 }}</ref> === Vzbura Vagnerovej skupiny === [[Súbor:Tank with flowers in muzzle.jpg|náhľad|Tank Vagnerovej skupiny na nákladnom prívese počas vzbury v Rostove nad Donom 24. júna 2023.]] 24. júna Vagnerova skupina pod vedením [[Jevgenij Viktorovič Prigožin|Jevgenia Prigožina]] v dôsledku snáh ruského Ministerstva obrany o svoje začlenenie do armádnej štruktúry, ale aj ďalším faktorom, spustila krátku vzburu proti ruskému ministerstvu obrany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ‘There’s nobody on earth who can stop them’ What Wagner Group veterans have to say about Yevgeny Prigozhin’s armed rebellion | url = https://meduza.io/en/feature/2023/06/25/there-s-nobody-on-earth-who-can-stop-them | vydavateľ = meduza.io | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prigožinove jednotky sa stiahli z Ukrajiny a bez odporu obsadili [[Rostov nad Donom]], ktorý je jedným z hlavných oporných logistických bodov ruských síl bojujúcich na Ukrajine. Odkiaľ začali postup cez [[Voronež]] na [[Moskva|Moskvu]]. Putin najprv Prigožina a jeho stúpencov označil za zradcov, ale po približne 24 hodinách pristúpil Prigožin k dohode údajne sprostredkovanej bieloruským prezidentom [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Lukašenkom]], ukončil postup na Moskvu s prísľubom beztrestného odchodu do Bieloruska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = With Russia revolt over, mercenaries’ future and direction of Ukraine war remain uncertain | url = https://apnews.com/article/russia-ukraine-war-wagner-prigozhin-belarus-deal-6782455ddc4234816bfb2d7d388d8a9a | vydavateľ = apnews.com | dátum vydania = 2023-06-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> V dôsledku vzbury bol z funkcie zástupcu veliteľa špeciálnej vojenskej operácie ako aj veliteľa vzdušno-kozmických síl RF odvolaný gen. [[Sergej Vladimirovič Surovikin|Surovikin]]. Jevgenij Prigožin zahynul s časťou vedenia Vagnerovej skupiny pri leteckej nehode 23. augusta 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský vyšetrovací výbor potvrdil, že Prigožin pri páde lietadla zomrel | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/08/rusky-vysetrovaci-vybor-potvrdil-ze-prigozin-pri-pade-lietadla-zomrel/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-08-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Medzi mŕtvymi bol aj veliteľ skupiny [[Dmitrij Valerievič Utkin|Dmitrij Utkin]]. == Opotrebovacia vojna (1. december 2023 - súčasnosť) == === Pozemné boje === V priebehu decembra a začiatkom januára pokračoval tlak ruských síl na [[Avdijivka|Avdijivku]] a [[Bachmut]]. Ruské sily koncom decembra obsadili zvyšky zničeného mesta [[Marjinka]], o ktoré sa intenzívne bojovalo od začiatku invázie. Pôvodne mesto s 10 000 obyvateľmi bolo prakticky zrovnané so zemou. 8. februára bol odvolaný dovtedajší veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny gen. [[Valerij Fedorovyč Zalužnyj|Valerij Zalužnyj]]. Na poste ho nahradil gen. [[Oleksandr Stanislavovyč Syrskyj|Olexandr Syrskyj]], ktorý viedol úspešnú obranu Kyjeva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zalužnyj končí na čele ukrajinskej armády. Nahradí ho Syrskyj | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23280145/ukrajina-vojna-zaluznyj-koniec-odvolanie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-08 | dátum prístupu = 2024-02-29 }}</ref> Prebiehali diskusie o rozšírení brannej povinnosti na nižšie ročníky, nakoľko ukrajinské ozbrojené sily mali problém s dopĺňaním strát. Ukrajinskú obranu naviac začal komplikovať nedostatok delostreleckej munície. Spojenci Ukrajiny po iniciatíve Česka začali organizovať koordinovaný nákup munície, aby situáciu Ukrajiny čo najviac uľahčili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Prvú muníciu z českej iniciatívy môže dostať Ukrajina už o dva mesiace | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/04/municiu-ktoru-zaobstarala-ceska-iniciativa-moze-dostat-ukrajina-uz-o-par-mesiacov/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Okolo 20. januára sa Rusom podarilo prelomiť južnú obranu mesta Avdijivka pri reštaurácii Carskaja ochota. Ruské sily intenzívne bombardovali mesto kĺzavými bombami, ktoré zhadzovali z oblasti desiatok kilometrov za frontom, kde boli v bezpečí pred ukrajinskou protivzdušnou obranou. Postupne tak likvidovali dôležité oporné body ukrajinskej obrany. Medzi poslednými sa držal opevnený bod zničenej protilietadlovej batérie, označovaný ako Zenit. Zvyšky ukrajinských síl sa z Avdijivky stiahli 17. februára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Avdijivka padla. Ukrajinskí vojaci sa stiahli, aby sa vyhli obkľúčeniu | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/02/avdijivka-padla-ukrajinski-vojaci-sa-stiahli-aby-sa-vyhli-obkluceniu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Nedostatok delostreleckej munície pre Ukrajinu sa prestal prejavovať už v priebehu mája. Koncom apríla navyše Kongres USA uvoľnil po takmer pol ročnom blokovaní pomoc pre Ukrajinu v hodnote takmer 61 miliárd dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Americká snemovňa po mesiacoch schválila pomoc Ukrajine, ide o vyše 60 miliárd dolárov | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/04/americka-snemovna-po-mesiacoch-schvalila-pomoc-ukrajine-ide-o-vyse-60-miliard-dolarov/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> 10. mája prekročili ruské jednotky rusko-ukrajinskú hranicu severne od Charkova a dvoch miestach postúpili asi o 10&nbsp;km. Jedna skupina postupovala smerom na juh východne od Travianskej vodnej nádrže smerom k Charkovu a druhá smerom na [[Vovčansk]], ktorý je dôležitou križovatkou. Ruské jednotky v prvých dňoch ofenzívy úspešne postupovali aj vďaka vyradeniu ukrajinských pozorovacích dronov a taktike postupu menších skupín vojakov s ľahkou výzbrojou. Ruský postup zastavili protiútoky ukrajinských jednotiek stiahnutých z iných častí frontu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusi sa snažia prelomiť obranu na severe Charkovskej oblasti. Ukrajinská armáda posiela posily | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/05/rusi-sa-snazia-prelomit-obranu-na-severe-charkovskej-oblasti-ukrajinska-armada-posiela-posily/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-05-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V lete pokračovali hlavne intenzívne boje na Doneckom fronte. V júli Rusi rozšírili výbežok severozápadne od Avdijivky a 19. júla dosiahli prielom, ktorý im umožnil začať postupovať k operačne významnému mestu [[Pokrovsk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The fall of Prohres A new Russian breakthrough threatens Ukraine’s supply lines at the most vulnerable part of the front | url = https://meduza.io/en/feature/2024/07/26/the-fall-of-prohres | vydavateľ = meduza.io | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšia ofenzíva v smere na mesto [[Toreck]] sa začala 18. júna, jej cieľom je obkľúčiť [[Časiv Jar]] z juhu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian Offensive Campaign Assessment, June 21, 2024 | url = https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-june-21-2024 | vydavateľ = understandingwar.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://archive.today/20240622164222/https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-june-21-2024 | dátum archivácie = 2024-06-22 }}</ref> Ukrajinci zároveň v júli definitívne ustúpili z dediny Krynky na východnom brehu Dnepra, o ktorú viedli ťažké boje od augusta 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cole | meno = Brendan | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine Troops Abandon Village That Became Symbol of 2023 Counteroffensive | url = https://www.newsweek.com/russia-ukraine-kherson-dnieper-krynki-1926252 | vydavateľ = newsweek.com | dátum vydania = 2024-07-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> 6. augusta 2024 Ukrajina začala prekvapivú ofenzívu na ruské pohraničné územie [[Kurská oblasť|Kurskej]] a v menšej miere aj [[Belgorodská oblasť|Belgorodskej oblasti]]. Hlavná os počiatočného postupu sa sústredila smerom na mestečko [[Sudža]]. Ukrajinské sily túto dôležitú križovatku do 12. augusta dobili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian Offensive Campaign Assessment, August 13, 2024 | url = https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-august-13-2024 | vydavateľ = understandingwar.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> 2. októbra 2024 ukrajinské armádne zložky informovali o stiahnutí svojich síl z mesta [[Vuhledar]]. Mesto, ktoré bolo dôležitou križovatkou a vzhľadom na svoju vyvýšenú pozíciu vhodným obranným bodom od začiatku ruskej invázie úspešne bránila ukrajinská 72. mechanizovaná brigáda. V dôsledku úspešných ruských obchvatných manévrov, ktoré postupne uzatvárali kliešte obkľúčenia boli ukrajinské sily nútené sa stiahnuť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Eckel | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = The Fall Of Vuhledar: What It Means For Ukraine’s Beleaguered Military | url = https://www.rferl.org/a/ukraine-russia-war-vuhledar/33143696.html | vydavateľ = rferl.org | dátum vydania = 2024-10-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Boje na mori === 25. decembra 2023 bola v dôsledku ukrajinského leteckého útoku v prístave [[Feodosija]] na Kryme potopená transportná loď [[Výsadkové lode triedy Ropucha (Projekt 775)|triedy Ropucha]] Novočerkassk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RFE/RL's Ukrainian Service, RFE/RL's Russian Service | odkaz na autora = | titul = News | url = https://www.rferl.org/a/ukraine-russia-drones-attack-war-novocherkassk-ship-air-strike/32749027.html | vydavateľ = rferl.org | dátum vydania = 2023-12-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Loď podľa ukrajinských správ niesla zásoby dronov alebo delostreleckej munície. 31. januára 2024 ukrajinské námorné drony zasiahli v Čiernom mori ruskú korvetu [[Projekt 1241|triedy Tarantul]] Ivanovec a spôsobili jej potopenie. O dva týždne neskôr, 14. februára, rovnaký typ ukrajinských námorných dronov zasiahol a potopil ruskú výsadkovú loď Cezar Kunikov ([[Výsadkové lode triedy Ropucha (Projekt 775)|trieda výsadkových lodí Ropucha]]). === Vzdušné útoky === 29. decembra ruské sily podnikli jeden z najväčších náletov na Ukrajinu, pri ktorom použili okolo 122 resp. 158 rakiet a dronov. Z toho asi 87 striel s plochou dráhou letu a 27 dronov sa podarilo ukrajincom zostreliť. Avšak asi 20 balistických striel sa zostreliť nepodarilo. Po celej krajine zahynulo najmenej 30 ľudí a ďalších bolo 160 ranených.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = В МВД сообщили о 30 погибших и более 160 раненых в результате утренней атаки | url = https://www.pravda.com.ua/rus/news/2023/12/29/7435141/ | vydavateľ = pravda.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poland reports airspace incursion as Russia launches huge strike on Ukraine | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2023/dec/29/russia-launches-huge-wave-missile-strikes-ukraine | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2023-12-29 | dátum prístupu = 2023-12-30 }}</ref> Ukrajinci viedli ofenzívu leteckými dronmi proti ruským ropným rafinériám. Od začiatku roku 2024 zasiahli najmenej 9 rafinérii v západnej časti Ruska. Letecké raketové útoky na ukrajinské územie pokračovali aj v marci, keď v skorých ranných hodinách noci 22. marca podnikli ruské sily jeden z najväčších útokov, pri ktorom použili asi 60 dronov a 90 rakiet.<ref name="22-march">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RFE/RL's Ukrainian Service | odkaz na autora = | titul = Ukraine Hit By Widespread Blackouts After Massive Russian Assault | url = https://www.rferl.org/a/ukraine-russia-strikes-power/32872539.html | vydavateľ = rferl.org | dátum vydania = 2024-03-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poškodená bola energetická infraštruktúra v [[Charkov]]e (zničená Zmijivská tepelná elektráreň), [[Záporožie|Záporoží]], [[Vinnycia|Vinnyci]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckom]] a [[Kryvyj Rih|Kryvom Rihu]]. Zvlášť vážne škody utrpela vodná elektráreň [[DniproHES]] pri [[Záporožie|Záporoží]], ktorú vyradili z prevádzky po zásahu 8 raketami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské útoky ťažko poškodili najväčšiu vodnú elektráreň na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruske-utoky-tazko-poskodili-najva/783246-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-22 | dátum prístupu = 2024-03-25 }}</ref> Útok si vyžiadal životy najmenej 4 ľudí.<ref name="22-march"/> Jedna z ruských rakiet na krátku dobu prenikla aj do vzdušného priestoru Poľska. 24. marca bola zasiahnutá infraštruktúra ukrajinských podzemných zásobníkov zemného plynu spoločnosti [[Naftogaz]]. Pri útoku 29. marca bolo poškodených 5 z šiestich tepelných elektrární firmy DTEK. Zasiahnutá bola aj Kanivská a Dnesterská vodná elektráreň.<ref name="poltyuk">{{Citácia periodika | priezvisko = Polityuk | meno = Pavel | autor = Pavel Polityuk | odkaz na autora = | titul = The Russian attacks that have pounded Ukraine's power facilities | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.reuters.com/business/energy/russian-attacks-that-have-pounded-ukraines-power-facilities-2024-06-14/ | issn = | vydavateľ = Reuters | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-20 | dátum prístupu = 2024-07-09 }}</ref> 10. apríla boli poškodené elektrárne v okolí Odesy a Mykolajiva. 11. apríla zničil nálet Trypiľskú tepelnú elektráreň pri Kyjeve. 8. mája bola poškodená kritická energetická infraštruktúra pri meste [[Stryj (mesto)|Stryj]], v ktorého okolí sa nachádzajú dôležité zásobníky plynu.<ref name="poltyuk"/> Do konca apríla prišla Ukrajina o väčšinu svojich tepelných elektární. Ukrajina tak zostala do veľkej miery závislá na výrobe elektrickej energie v jadrových elektrárňach a dovoze.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko vyradilo z prevádzky takmer všetky ukrajinské tepelné elektrárne | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23315801/rusko-vyradilo-z-prevadzky-takmer-vsetky-ukrajinske-tepelne-elektrarne | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-12 | dátum prístupu = 2024-07-09 }}</ref> Ukrajinským silám sa v septembri podarilo zasiahnuť viacero ruských veľkých muničných skladov pri obciach [[Okťabrskij (Tverská oblasť)|Okťabrskij]] a [[Toropec]] (Tverská oblasť) a pri [[Tichoreck]]u (Krasnodarský kraj).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda potvrdila stredajšie útoky na ruské ropné a muničné sklady | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23376719/ukrajinska-armada-potvrdila-stredajsie-utoky-na-ruske-ropne-a-municne-sklady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-29 | dátum prístupu = 2024-10-03 }}</ref> == Straty == Straty bojujúcich strán v prebiehajúcom ozbrojenom konflikte nie sú presne známe, nakoľko ani jedna zo strán detailne neinformuje o ich výške. O ruských aj ukrajinských zdrojoch sa všeobecne predpokladá, že zámerne zvyšujú počty hlásených obetí nepriateľských síl a zároveň bagatelizujú svoje vlastné straty v záujme zachovania [[Morálny stav vojsk|morálneho stavu]] vojsk a civilného obyvateľstva. Ruské spravodajské kanály prevažne prestali hlásiť počet ruských obetí. Rusko a Ukrajina, teda obe strany konfliktu priznali, že utrpeli „značné“ straty. Potvrdené straty ukrajinského civilného obyvateľstva k 10. decembru 2024 podľa OSN presahujú 12 340 zabitých a 27 836 ranených osôb na území kontrolovanom ukrajinskou vládou v období, kedy ku nim došlo, ďalších 2 151 zabitých a 3 110 ranených na území pod kontrolou Ruska v období, kedy ku nim došlo.<ref name="ohcr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Protection of civilians Ukraine November 2024 update | url = https://ukraine.un.org/sites/default/files/2024-12/Ukraine%20-%20protection%20of%20civilians%20in%20armed%20conflict%20(November%20%202024)_ENG.pdf | vydavateľ = reliefweb.int | dátum vydania = 2024-12-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> OHCHR sa domnieva, že skutočné čísla sú podstatne vyššie. Oblasti, kde prebiehali intenzívne bojové akcie a/alebo sa nachádzajú v operačnom pásme bojujúcich strán, nie je možné dôkladne vyšetriť všetky prípady, alebo tu nemajú príslušné orgány žiadny prístup a preto stále čakajú na potvrdenie. Týka sa to napríklad [[Mariupoľ|Mariupolu]] (Donecká oblasť), [[Lysyčansk]]a, [[Popasná|Popasnej]] a [[Sjevjerodoneck]]a (Luhanská oblasť), kde existujú dôveryhodné svedectvá o mnohých civilných obetiach.<ref name="ohcr"/> {|class="wikitable plainrowheaders" |+ Potvrdené straty |- !scope="col"|Kategória !scope="col"|Potvrdené straty !scope="col"|Obdobie !scope="col"|Zdroj |- !scope="row"|'''Civilné obyvateľstvo''' |'''12 340''' zabitých a 27 836 ranených (na území kontrolovanom ukrajinskou vládou, keď k stratám došlo)<br />2 151 zabitých a 3 110 ranených (na území okupovanom Ruskou federáciou, keď k stratám došlo) |24. február 2022 – 10. december 2024 |OSN<ref name="ohcr"/> |- !scope="row"|'''Ukrajinské sily''' ([[Ozbrojené sily Ukrajiny|Ozbrojené sily]], [[Národná garda Ukrajiny|Národná garda]], pohraničná stráž) |'''46 000''' mŕtvych, 380 000 ranených |24. február 2022 – 17. február 2025 |prezidentská kancelária Ukrajiny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hodunova | meno = Kateryna | autor = | odkaz na autora = | titul = Over 46,000 Ukrainian soldiers killed since start of Russia's full-scale war, Zelensky says | url = https://kyivindependent.com/over-46-000-ukrainian-soldiers-killed-since-start-of-war-zelensky-says/ | vydavateľ = kyivindependent.com | miesto = | dátum vydania = 2025-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = }}</ref> |- !scope="row"|'''Ukrajinské sily''' ([[Ozbrojené sily Ukrajiny|Ozbrojené sily]]) |'''65 542''' mŕtvych (potvrdených podľa mena, vrátane nebojových strát) |24. február 2022 – 17. február 2025 |UA Losses projekt<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's losses in the war | url = https://ualosses.org/en/soldiers/ | vydavateľ = ualosses.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- !scope="row"|'''Ruské sily'''<br />([[Ozbrojené sily Ruskej federácie|Ozbrojené sily]], [[Rosgvardia]], [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]) |'''95 026''' mŕtvych (potvrdených podľa mena) |24. február 2022 – 21. február 2025 |[[BBC News Russian]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Феликс Дзержинский и другие солдаты: что известно о потерях России в Украине за 813 дней войны | url = https://www.bbc.com/russian/articles/c19dke344z0o | vydavateľ = bbc.com | miesto = | dátum vydania = 2024-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = }}</ref> & [[Mediazona]]<ref name="Mediazona">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediazona | odkaz na autora = | titul = Russian losses in the war with Ukraine. Mediazona count, updated | url = https://en.zona.media/article/2022/05/20/casualties_eng-trl | vydavateľ = en.zona.media | miesto = | dátum vydania = 2022-05-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = }}</ref> |- !scope="row"|Sily '''[[Donecká ľudová republika|DĽR]]''' a '''[[Luhanská ľudová republika|LĽR]]''' |'''21 000 – 23 500''' mŕtvych |26. február 2022 – 30. september 2024 |[[Mediazona]]<ref name=Mediazona/> |- |} {|class="wikitable plainrowheaders" |+ Odhadované straty |- !scope="col"|Kategória !scope="col"|Odhadované a potvrdené straty !scope="col"|Obdobie !scope="col"|Zdroj |- ! rowspan="2" scope="row" |'''Civilisti''' |'''12 000''' zabitých, '''28 000''' zajatých |24. február 2022 – 10. december 2024 |ukrajinská vláda<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Post | meno = Kyiv | autor = | odkaz na autora = | titul = 28,000 Ukrainian Civilians in Russian Captivity, Human Rights Commissioner Says | url = https://www.kyivpost.com/post/25207 | vydavateľ = kyivpost.com | miesto = | dátum vydania = 2023-12-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = }}</ref> |- |'''1 911''' zabitých, '''6 834''' ranených |27. február 2022 – 12. august 2024 |DĽR a LĽR<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 95 LPR residents killed in Ukrainian army strikes since February 17 - JCCC | url = https://lug-info.com/en/news/95-lpr-residents-killed-in-ukrainian-army-strikes-since-february-17-jccc | vydavateľ = lug-info.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>[https://ombudsman-dnr.ru/obzor-soczialno-gumanitarnoj-situaczii-slozhivshejsya-na-territorii-doneczkoj-narodnoj-respubliki-vsledstvie-voennyh-dejstvij-v-period-s-05-po-11-avgusta-2024/ БЗОР СОЦИАЛЬНО-ГУМАНИТАРНОЙ СИТУАЦИИ, СЛОЖИВШЕЙСЯ НА ТЕРРИТОРИИ ДОНЕЦКОЙ НАРОДНОЙ РЕСПУБЛИКИ ВСЛЕДСТВИЕ ВОЕННЫХ ДЕЙСТВИЙ В ПЕРИОД С 05 ПО 11 АВГУСТА 2024 г.]</ref> |- !scope="row"|'''Ukrajinské sily'''<br>(ozbrojené sily, národná garda, pohraničná stráž) |najemenj '''57 500''' zabitých a nejmenej '''250 000''' ranených |24. február 2022 – 10. október 2024 |americký odhad<ref name="NYT-10-10-2024"/> |- ! rowspan="4" scope="row" |'''Ruské a ostatné sily'''<br />(ozbrojené sily, Rosgvardia, FSB,<br />Wagnerova skupina, proruskí separatisti) |- | 404 700 – 564 000 zabitých a ranených |24. február 2022 – 20. február 2024 |odhad BBC News Russian<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 90 тысяч погибших: что известно о потерях России в Украине к концу января | url = https://www.bbc.com/russian/articles/c93lklg89e8o | vydavateľ = bbc.com | miesto = | dátum vydania = 2025-01-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = }}</ref> |- |'''115 000''' zabitých, 500 000 ranených |24. február 2022 – 18. október 2024 |americký odhad<ref name="NYT-10-10-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = September Was Deadly Month for Russian Troops in Ukraine, U.S. Says | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2024/10/10/us/politics/russia-casualties-ukraine-war.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2024-10-10 | dátum prístupu = 2025-02-24 }}</ref> |- |'''868 230''' zabitých a ťažko ranených |24. február 2022 – 24. február 2025 |ukrajinská vláda<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.pravda.com.ua/eng/ | vydavateľ = pravda.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> |} == Medzinárodné reakcie == [[Súbor:Countries supplying aid to Ukraine during the 2022 Russian invasion.svg|náhľad|Prehľad krajín dodávajúcich humanitárnu pomoc Ukrajine]] [[Súbor:Countries supplying military equipment to Ukraine during the 2022 Russian invasion.svg|náhľad|Krajiny dodávajúce zbrane pre Ukrajinu]] * {{Minivlajka|Africká únia|w}} – Predseda [[Komisia|komisie]] [[Moussa Faki]] a [[predseda únie]] [[Macky Sall]] vyzvali Rusko a všetkých ďalších zainteresovaných aktérov, aby bezpodmienečne rešpektovali medzinárodné právo, územnú celistvosť a národnú suverenitu Ukrajiny. Rovnako obe strany konfliktu vyzvali k okamžitému uzavretiu prímeria a začatiu politického rokovania. * {{Minivlajka|Európska únia|w}} – V rámci sankcií postupujú štáty Európskej únie jednotne. Približne 300 poslancov Štátnej dumy dostalo zákaz vstupu na územie EÚ a bol im zmrazený majetok. Toto opatrenie bolo vztiahnuté aj na ďalších predstaviteľov Ruska. Rovnako bol obmedzený obchod so separatistickými republikami na východe Ukrajiny. Na mimoriadnom rokovaní [[Európska rada|Európskej rady]] boli prijaté sankcie proti Rusku, nebolo však prijaté niektorými požadované vyradenie Ruska z bankového systému [[SWIFT]], pretože sa na tom všetci zastupitelia členských štátov nezhodli. Štáty, ktoré sa pôvodne postavili proti vylúčeniu Ruska zo SWIFT, však postupne svoje názory prehodnocujú. 25. februára rozhodla Európska únia podľa šéfa diplomacie [[Josep Borrell|Josepa Borrella]] o zmrazení majetku Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí [[Sergej Viktorovič Lavrov|Sergeja Lavrova]]. Rusku bude tiež pozastavené členstvo v [[Rada Európy|Rade Európy]]. Oznámil to taliansky minister zahraničia [[Luigi Di Maio]], ktorého krajina v tomto funkčnom období Rade Európy predsedá. ** {{Minivlajka|Slovensko|w}} – Slovenská prezidentka [[Zuzana Čaputová]], predseda vlády [[Eduard Heger]] a podpredsedníčka vlády [[Veronika Remišová]] odsúdili útok. Slovensko potvrdilo, že bude prijímať ukrajinských utečencov a vytvorilo na hraniciach osem miest na poskytnutie najnutnejšej pomoci. V súvislosti s vyhlásenou mobilizáciou však začalo zamietať prechod hraníc mužom vo veku od 18 do 60 rokov. ** {{Minivlajka|Česko|w}} – Politici na čele s [[Petr Fiala|Petrom Fialou]] a [[Miloš Zeman|Milošom Zemanom]] útok odsúdili a zasadili sa o sprísnenie sankcií proti Rusku. V reakcii na ruský útok zasadla [[Bezpečnostná rada štátu]]. Vláda odvolala súhlas s činnosťou ruských [[konzul]]átov v [[Brno|Brne]] a [[Karlove Vary|Karlových Varoch]] a prerušila činnosť českých konzulátov v [[Petrohrad]]e a [[Jekaterinburg]]u. Česko tiež pozastavilo príjem vízových žiadostí ruských občanov s výnimkou humanitárnych prípadov. [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslanecká snemovňa]] jednomyseľne prijala uznesenie, v ktorom odsúdila ruskú inváziu a podporila zvrchovanosť Ukrajiny. Predseda [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavného súdu]] [[Pavel Rychetský]] navrhol, aby bol na ruského prezidenta Vladimíra Putina vydaný európsky zatykač. Uviedol, že Putin by mal byť súdený na [[Medzinárodný trestný súd]] za „bezprecedentné rozpútanie vojny na európskom kontinente prvýkrát od druhej svetovej vojny“. [[Filip Neusser]] vyzval na vylúčenie ruských športovcov z medzinárodných súťaží a šampionátov. Zároveň navrhol, aby Rusku bolo odobraté usporiadateľstvo všetkých medzinárodných športových podujatí. ** {{Minivlajka|Maďarsko|w}} – Premiér [[Viktor Orbán]] odsúdil ruský vojenský útok a podporil suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. Na maďarsko-ukrajinských hraniciach rozmiestnil maďarské ozbrojené sily, aby pohraničníkom pomáhali s ochranou hraníc, ale prípadne tiež pomohli ukrajinským utečencom. Maďarský minister obrany Tibor Benko uviedol, že jeho krajina neplánuje Ukrajinu zásobovať zbraňami, nieto tam vyslať vojenský personál. ** {{Minivlajka|Poľsko|w}} – Premiér [[Mateusz Morawiecki]] odsúdil ruskú inváziu a požadoval najtvrdšie možné sankcie Európskej únie proti Rusku. Krajina začala pripravovať prijímacie centrá pre ukrajinských utečencov a 25. februára vyhlásila bojovú pohotovosť. Poľské ministerstvo zahraničia uviedlo, že počas 24. februára prijalo 29 tisíc Ukrajincov a že je všetkým pripravené poskytnúť pomoc. ** {{Minivlajka|Nemecko|w}} – Kancelár [[Olaf Scholz]] personifikoval zodpovednosť za napadnutie Ukrajiny do osoby Vladimíra Putina, nie na celý ruský národ a inváziu označil za hrubé porušenie medzinárodného práva. Uviedol, že návrat európskej politickej architektúry pred rok [[1989]] alebo dokonca do [[19. storočie|19. storočia]] je nemysliteľný. Nemecko sa najprv postavilo proti vylúčeniu Ruska z medzinárodného bankového systému SWIFT, postupne sa však začalo prikláňať k opačnému názoru. 26. februára bolo Nemecko posledným členským štátom EÚ, ktorý sa nevyjadril k tomuto záveru kladne. Obáva sa ekonomických strát. V sobotu 26. februára Nemecko oznámilo, že dodá na Ukrajinu 1000 protitankových zbraní a 500 protilietadlových striel Stinger. [[Súbor: BayraktarLithuania.jpg| thumb | alt= Traja muži stoja za dronom, malým bezpilotným lietadlom | [[Bayraktar Taktik İHA|Dron Bayraktar TB2]], dar občanov Litvy Ukrajine]] ** {{Minivlajka|Litva|w}} – Litovský prezident [[Gitanas Nausėda]] podpísal dekrét o zavedení [[Výnimočný stav|výnimočného stavu]] v krajine. ::Tisíce bežných Litovčanov v malých sumách za tri a pol dňa v internetovej zbierke vyzbierali 5 miliónov [[Euro|eur]] potrebných na kúpu osvedčeného bojového dronu [[Bayraktar Taktik İHA|Bayraktar TB2]] pre ukrajinskú armádu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Litovčania sa Kyjevu vyzbierali na bayraktar | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22923619/ukrajinsky-spravodaj-litovcania-sa-kyjevu-vyzbierali-na-bayraktar.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-29 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}</ref> Turecký výrobca dronu neskôr oznámil, že dron Ukrajine venuje bezplatne a vyzbierané peniaze nasmeruje na humanitárnu pomoc.<ref name="UA-spravodaj-02-6">{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko obsadilo pätinu Ukrajiny, rakety zasiahli západ | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22927640/ukrajinsky-spravodaj-rusko-obsadilo-patinu-ukrajiny-rakety-zasiahli-zapad.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajina dostane bojový dron vďaka zbierke Litovčanov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927459/ukrajina-dostane-bojovy-dron-vdaka-zbierke-litovcanov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> ** {{Minivlajka|Fínsko|w}} – Fínska premiérka [[Sanna Marinová]] [[28. február]]a uviedla, že jej krajina Ukrajine dodá zbrane. Minister obrany [[Antti Kaikkonen]] upresnil, že ide o 2 500 útočných pušiek, 150 000 nábojov, 1 500 protitankových zbraní a 70 000 balíčkov s proviantom. * {{Minivlajka|Švajčiarsko|w}} Rovnako ako krajiny NATO aj Švajčiarsko prejavilo solidaritu voči Ukrajine. Súčasný minister hospodárstva a bývalý prezident krajiny [[Guy Parmelin]] uviedol, že Rusi, na ktorých boli uvalené sankcie, nesmú do Švajčiarska. Hoci sa k únijným sankciám Švajčiarsko nepripojilo, minister hospodárstva chce zabrániť využívaniu alebo prípadnému obchádzaniu švajčiarskych finančných inštitúcií sankcionovanými Rusmi. Švajčiarsko je totiž podľa švajčiarskeho veľvyslanectva v Moskve najobľúbenejším miestom, kam bohatí Rusi posielajú svoje peniaze. Podľa stanice [[RTS]] to v roku 2020 bolo 2,5 miliardy [[dolár]]ov. * {{Minivlajka|Čína|w}} – Ministerstvo zahraničia uviedlo, že označenie krokov Ruska za inváziu nie je pravdivé, Rusko ako nezávislá krajina môže podľa neho robiť vlastné rozhodnutia v súlade so svojimi záujmami. * {{Minivlajka|Irán|w}} – Minister zahraničia [[Hosejn Amírabdolláhján]] vyhlásil za príčinu invázie provokácie [[NATO]]. Vojna však podľa neho nie je riešením a vyzval na politické a demokratické vyriešenie situácie. * {{Minivlajka|Izrael|w}} – Vláda po skorších zdržanlivých vyjadreniach vyzývajúcich k diplomatickému riešeniu následne odsúdila ruskú inváziu. Vyjadrila obavu o osud zhruba 200 tisíc obyvateľov židovskej národnosti na území Ukrajiny. * {{Minivlajka|Mikronézia|w}} – V spolupatričnosti s Ukrajinou prerušila diplomatické styky s Ruskom. „Diplomatické vzťahy medzi našimi dvoma krajinami sú prerušené. Ukrajina bola násilne a neospravedlniteľne napadnutá Ruskou federáciou,“ vyhlásil prezident [[David Panuelo]].<ref name="teraz-mikronezia-prerusila-vztahy-s-ruskom">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Mikronézia prerušila vzťahy s Ruskom|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/mikronezia-prerusila-vztahy-s-ruskom/614749-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2022-02-25|dátum prístupu=2022-02-26}}</ref> * [[Súbor:International Criminal Court logo.svg|24px]] [[Medzinárodný trestný súd]] v [[Haag]]u – Vrchný žalobca [[Karim Khan]] oznámil úmysel začať vyšetrovanie informácií o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti na Ukrajine tak rýchlo, ako to len bude možné. * {{Minivlajka|Moldavsko|w}} – Moldavská prezidentka [[Maia Sanduová]] oznámila, že krajina na základe útoku uzatvára svoj vzdušný priestor. * {{Minivlajka|NATO|w}} – Generálny tajomník [[Jens Stoltenberg]] považuje napadnutie Ukrajiny za vážnu hrozbu pre euroatlantickú bezpečnosť a flagrantné porušenie medzinárodného práva. Odsúdil agresiu voči nezávislej krajine. 25. februára lídri krajín NATO na mimoriadnom videosummite jednohlasne odsúdili ruskú agresiu, ktorú označili za „hrozivú strategickú chybu“, a odhlasovali posilnenie východného krídla aliancie. V prípade potreby budú vo východnej Európe rozmiestnené ďalšie jednotky. Podľa Petra Fialu sú členské štáty rozhodným spôsobom pripravené brániť územie NATO, pokiaľ by bolo jeho bezpečie ohrozené. Jens Stoltenberg však oznámil, že jednotky NATO nemienia zasiahnuť priamo na Ukrajine. * {{Minivlajka|OSN|w}} – Generálny tajomník [[António Guterres]] apeloval na Putina, aby ukončil ruský útok a stiahol jednotky z územia Ukrajiny. Inváziu označil za najsmutnejší okamih vo svojej funkcii. Rusko však podľa očakávania 26. februára na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN vetovalo rezolúciu odsudzujúcu útok. * {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} – Uvalilo sankcie na troch blízkych spolupracovníkov Vladimíra Putina a zmrazilo aktíva ruským bankám v Británii. Dňa 9. 4. 2022 navštívil nečakane Kyjev aj britský premiér [[Boris Johnson]], ktorý sa v popoludňajších hodinách stretol s prezidentom [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Zelenským]]. Johnson prisľúbil dodať ukrajinskej armáde 120 obrnených vozidiel a tiež protilodné raketové systémy. Zároveň povedal, že Ukrajina dostane takú "podporu, aby už nikdy nebola napadnutá".<ref name="Prime Minister pledges UK’s unwavering support to Ukraine on visit to Kyiv: 9 April 2022">{{Citácia periodika | priezvisko= | meno= | autor= | odkaz na autora= | titul= Prime Minister pledges UK’s unwavering support to Ukraine on visit to Kyiv: 9 April 2022 | periodikum= Prime Minister′s office | odkaz na periodikum= |url=https://www.gov.uk/government/news/prime-minister-pledges-uks-unwavering-support-to-ukraine-on-visit-to-kyiv-9-april-2022 | issn= | vydavateľ= | miesto= London |dátum=2022-04-09|dátum prístupu=2022-04-09}}</ref> * {{Minivlajka|Spojené štáty americké|w}} – Prezident [[Joe Biden]] podpísal exekutívny príkaz zakazujúci obchod so separatistickými republikami na východe Ukrajiny. Vo večerných hodinách stredoeurópskeho času oznámil prijatie opatrení, ktoré zabránia Rusku byť súčasťou svetovej ekonomiky, zároveň však vylúčil možné zapojenie americkej armády v bojoch na území Ukrajiny. * {{Minivlajka|Turecko|w}} – Prezident [[Recep Tayyip Erdoğan]] najprv odsúdil ruský útok na Ukrajinu. O deň neskôr však odmietol ukrajinskú žiadosť o uzavretie Bosporu a Dardanely pre ruské vojenské lode a postavil sa proti uvaleniu ekonomických sankcií na Rusko. Tureckí právnici skúmajú, či konflikt napĺňa podstatu vojny. 26. februára však prezident Ukrajiny Zelenskyj na [[Twitter]]i poďakoval Erdoganovi za uzavretie prielivov pre ruské vojnové lode, zatiaľ však nebolo oficiálne potvrdené, že Turecko k tomuto kroku pristúpilo. * {{Minivlajka|Azerbajdžan|w}} – Zastáva postoj, že je potrebné rešpektovať suverenitu a územnú celistvosť štátov, všetky spory je potrebné riešiť politickými, diplomatickými prostriedkami a dialógom. Azerbajdžan 26. februára dopravil letecky na Ukrajinu humanitárnu pomoc v hodnote viac ako 5 miliónov eur. Azerbajdžanská ropná spoločnosť SOCAR nariadila svojim čerpacím staniciam na Ukrajine, aby zadarmo dopĺňala palivá sanitiek, hasičských vozidiel a ďalších humanitárnych vozidiel. == Reakcie finančných trhov == Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval na úplnú medzinárodnú izoláciu Ruska – diplomatickú aj obchodnú. Rusko čelí prepadu hodnotenia svojej úverovej spoľahlivosti. Agentúra S&P Global Ratings znížila hlavný rating Ruskej federácie z BBB- na BB+, teda do neinvestičného pásma, Moody's oznámila, že zvažuje podobný krok. S&P varovala, že by mohla ruský rating ďalej znížiť. Ruské akcie oslabili už 24. februára o 50% a investori sa ich hromadne zbavujú. Hodnota akcií na burze v Moskve tak spadla o viac ako 250 miliárd dolárov. Moskovská burza v reakcii prerušila obchodovanie na všetkých trhoch. Podľa agentúry RIA Novosti potom začali banky stanovovať kurz rubľa na výrazne slabších úrovniach, niekedy aj viac ako 100 rubľov za dolár a až 116 rubľov za euro. Rusko exportuje denne okolo päť miliónov barelov ropy, čo je približne päť percent globálneho dopytu. Z tohto množstva zhruba polovicu importuje Európska únia. Cena ropy v reakcii na útok proti Ukrajine prekonala úroveň 100 dolárov za barel prvýkrát od roku [[2014]]. Ak sa nepodarí vojnu včas zastaviť, bude mať vplyv na zvýšenie ceny potravín. Ukrajina sa podieľa zhruba 7% na svetovom obchode s pšenicou a postihnuté by boli najmä štáty v [[Severná Afrika|Severnej Afrike]] a na [[Blízky východ|Blízkom východe]]. Poľnohospodárstvo na Ukrajine tvorí zhruba 10% jej HDP. == Sankcie == [[Súbor:Anonymous Screenshot 2022-02-26 150339.jpg|thumb|26. februára 2022 boli hnutím Anonymous pomocou DDoS útoku odstavené webové stránky ministerstva obrany Ruskej federácie.]] === Politické === * 25. februára 2022 bolo Rusku pozastavené členstvo v [[Rada Európy|Rade Európy]].<ref name="teraz-sef-talianskej-diplomacie-rusku-sme">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šéf talianskej diplomacie: Rusku sme pozastavili členstvo v Rade Európy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/sef-talianskej-diplomacie-rusku-sme-p/614938-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * 7. apríla 2022 bolo Rusku na základe hlasovania členov Valného zhromaždenia OSN pozastavené členstvo v Rade OSN pre ľudské práva. Za tento krok hlasovalo 93 krajín, 24 bolo proti a 58 sa zdržalo hlasovania.<ref name="UN General Assembly votes to suspend Russia from the Human Rights Council">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UN General Assembly votes to suspend Russia from the Human Rights Council | periodikum = UN | odkaz na periodikum = | url = https://news.un.org/en/story/2022/04/1115782 | issn = | vydavateľ = | miesto = New York | dátum = 2022-04-07 | dátum prístupu = 2022-04-07}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = The Guardian | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko má pozastavené členstvo v Rade OSN pre ľudské práva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22880607/rusko-ma-pozastavene-clenstvo-v-rade-osn-pre-ludske-prava | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> === Diplomatické === * 24. februára 2022 česká vláda oznámila odvolanie súhlasu s prevádzkou generálnych konzulátov v [[Brno|Brne]] a v [[Karlovy Vary|Karlových Varoch]]. Česko zavrie svoje konzuláty v [[Petrohrad]]e a v [[Jekaterinburg]]u. Česko na konzultácie odvolalo svojho veľvyslanca z Moskvy a z Minsku. Prestalo tiež ruským občanom vydávať víza (okrem humanitárnych prípadov).<ref name="seznamzpravy-vztahy-ruska-a-ceska-pod-bodem-mrazu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šídlová | meno = Tereza | autor = | odkaz na autora = | titul = Vztahy Ruska a Česka pod bodem mrazu. Zavře se i konzulát ve Varech | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-politika-vztahy-ruska-a-ceska-pod-bodem-mrazu-zavre-se-i-konzulat-ve-varech-190138 | vydavateľ = seznamzpravy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Poľsko v stredu 23. marca 2022 vyhostilo 45 ruských [[diplomat]]ov, ktorí boli označení za [[Špionáž|špiónov]]. Oznámil to poľský minister vnútra [[Mariusz Kamiňski]]. Zamestnanci veľvyslanectva dostali na opustenie krajiny päť dní. Ruské veľvyslanectvo vo [[Varšava|Varšave]] bude v zoštíhlenej forme fungovať aj naďalej, nakoľko [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanec]] Sergej Andrejev za [[Persona non grata|nežiaducu osobu]] označený nebol. Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že podnikne odvetné opatrenia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poľsko vyhostilo 45 ruských diplomatov za špionáž | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22867973/polsko-zrejme-vyhosti-styri-desiatky-ruskych-diplomatov-za-spionaz.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-02-25}}</ref> === Kultúrne === 25. februára 2022 [[Európska vysielacia únia]] oznámila, že sa Rusko nebude môcť zúčastniť súťaže [[Eurovízia]], ktorá sa má konať 10. až 14. mája v [[Turín]]e.<ref name="teraz-rusko-sa-nemoze-zucastnit-na-eurovizii">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko sa nemôže zúčastniť na Eurovízii za vpád na Ukrajinu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-sa-nemoze-zucastnit-na-eurov/614971-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> === Športové === * Inváziu odsúdili [[Medzinárodný olympijský výbor]] a [[Medzinárodný paralympijský výbor]]. MOV požiadal medzinárodné športové federácie, aby zrušili konanie športových udalostí na území Ruska a Bieloruska, neumiestňovali vlajky a nehrali hymny týchto štátov.<ref name="teraz-olympijsky-vybor-vyzyva-na-zrusenie">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Olympijský výbor vyzýva na zrušenie podujatí v Rusku a Bielorusku | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/mov-vyzval-federacie-aby-zrusili-vse/614956-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> Ruskí a bieloruskí športovci neštartujú na [[Zimné paralympijské hry 2022|Zimných paralympijských hrách 2022]] v [[Peking]]u. Medzinárodný paralympijský výbor najprv s ich účasťou súhlasil, ale zúčastnili by sa ako neutrálni športovci. Proti účasti sa však postavilo viacero organziácií a štátov, vyhrážalo sa bojkotom hier a MPV svoje rozhodnutie prehodnotil. Rusko sa proti rozhodnutiu, ktoré ovplyvnilo 83 športovcov, odvolalo na arbitrážny súd CAS.<ref name="irozhlas-zimni-paralympiada-bude-bez-rusu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zimní paralympiáda bude bez Rusů a Bělorusů, mezinárodní výbor po protestech změnil rozhodnutí | url = https://www.irozhlas.cz/sport/paralympiada-rusko-ukrajina-valka-belorsuko_2203030827_apr | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2022-03-03 | dátum aktualizácie = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="sme-mpv-zmenil-rozhodnutie-rusov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = MPV zmenil rozhodnutie. Rusov ani Bielorusov do Pekingu nepustí | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/rusko-bielorusko-rozhodnutie-mpv-zimne-paralympijske-hry-peking-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-09 }}</ref> * Všetky podujatia aktuálnej sezóny, ktoré sa mali konať v Rusku zrušila [[Medzinárodná lyžiarska federácia]] (FIS).<ref name="teraz-fis-zrusila-vsetky-tohtosezonne">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = FIS zrušila všetky tohtosezónne podujatia v Rusku | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/fis-zrusila-vsetky-tohtosezonne-poduj/614775-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * 25. februára 2022 bolo oznámené, že vedenie seriálu F1 kvôli ruskej invázii zrušilo [[Veľká cena Ruska|Veľkú cenu Ruska]], ktorá sa mala konať 25. septembra 2022 v [[Soči]].<ref name="teraz-f1-septembrovu-vc-ruska-zrusili-po">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = F1: Septembrovú VC Ruska zrušili po invázii na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/f1-septembrovu-vc-ruska-zrusili-po-in/614834-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * 26. februára 2022 [[Medzinárodná šachová federácia]] oznámila, že plánovaná šachová olympiáda sa v lete v Moskve neuskutoční.<ref name="teraz-sachova-federacia-odobrala-rusku">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šachová federácia odobrala Rusku tohtoročnú olympiádu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/sachova-federacia-odobrala-rusku-toht/615079-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Z účasti na [[Medzinárodný maratón mieru|Košickom maratóne mieru]] boli vylúčení elitní bežci z [[Rusko|Ruska]] a [[Bielorusko|Bieloruska]]. Obmedzenie sa nevzťahovalo na hobby [[Beh|bežcov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Z košického maratónu vylúčili elitných bežcov z Ruska a Bieloruska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886898/z-kosickeho-maratonu-vylucili-elitnych-bezcov-z-ruska-a-bieloruska | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> === Zatváranie vzdušného priestoru === * Spojené kráľovstvo zakázalo lety [[Aeroflot]]u nad svojim územím. Následne Rusko zakázalo prelety britských letov nad územím Ruska.<ref name="teraz-rusko-zakazalo-vstup-do-vzdusneho">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko zakázalo vstup do vzdušného priestoru britským lietadlám | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-zakazalo-vstup-do-vzdusneho-pri/614748-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Česko zatvorilo svoj vzdušný priestor všetkým ruským dopravcom od polnoci z 25. na 26. februára.<ref name="teraz-cesko-od-polnoci-uzavrie-vzdusny">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Česko od polnoci uzavrie vzdušný priestor pre ruských dopravcov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cesko-od-polnoci-uzavrie-vzdusny-prie/614914-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> V sobotu 26. februára sa k Poľsku a Česku zákazom používania vzdušného priestoru pre ruské letecké spoločnosti pripojilo aj Estónsko.<ref name="teraz-estonsko-zakaze-ruskym-spolocnostiam">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Estónsko zakáže ruským spoločnostiam využívať svoj vzdušný priestor | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/estonsko-zakaze-ruskym-spolocnostia/615102-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> V nedeľu 27. februára šéfka [[Európska komisia|Európskej komisie]] [[Ursula von der Leyenová]] oznámila uzavretie vzdušného priestoru [[EÚ]] pre ruské lietadlá.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Únia zavádza ďalšie opatrenia proti Rusku, zatvorí vzdušný priestor| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://ekonomika.sme.sk/c/22850353/unia-zatvara-vzdusny-priestor-pre-ruske-lietadla-bude-financovat-zbrane-pre-ukrajinu.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2022-02-27| dátum prístupu = 2022-02-28}}</ref> == Dopady == === Utečenci === [[Súbor:Punkt pomocy uchodźcom z Ukrainy w Krakowie.jpg|thumb|Help desk pre utečencov z Ukrajiny na železničnej stanici v Krakove, Poľsku]] Rok od začiatku invázie [[Organizácia Spojených národov]] uvádza, že počet [[Utečenec (osoba)|utečencov]] z Ukrajiny prekonal 8,1 milióna ľudí. Najväčší podiel z tohto množstva, viac ako 1,5 milióna, smerovalo do [[Poľsko|Poľska]].<ref name = "„utec 2mil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3, TASR | odkaz na autora = | titul = Pred vojnou utiekli už viac ako dva milióny ľudí, najviac z nich smeruje do Poľska| periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/230118/pred-vojnou-utiekli-uz-viac-ako-dva-miliony-ludi-najviac-z-nich-smeruje-do-polska | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-03-08 }}</ref> Podľa OSN tak ide o najväčšiu a dosiaľ najrýchlejšie rastúcu utečeneckú krízu v Európe od [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Podľa ich údajov bola hodnota 5 miliónov utečencov opúšťajúcich územie Ukrajiny dosiahnutá k 19. aprílu 2022, pričom až 90% utečencov tvorili ženy a deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RTVS | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie utieklo už päť miliónov ľudí | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/z-ukrajiny-od-zaciatku-ruskej-invazie-utieklo-uz-pat-milionov-ludi/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-04-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sládek | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Až sedem miliónov utečencov. Európu čaká najväčšia imigračná kríza od konca vojny | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/23345552-az-sedem-milionov-utecencov-europu-caka-najvacsia-imigracna-kriza-od-konca-vojny | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-03-09 }}</ref> Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) tiež odhaduje, že sa na Ukrajine nachádza približne 5,9 milióna vnútorne vysídlených osôb.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = UNHCR: Invázia Ruska na Ukrajinu spustila najväčšiu vlnu utečencov od 2. svetovej vojny | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/eFdfMPn/unhcr-invazia-ruska-na-ukrajinu-spustila-najvacsiu-vlnu-utecencov-od-2-svetovej-vojny/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-08 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> V súvislosti s prísunom utečencov schválila česká vláda od 4. marca 2022 núdzový stav.<ref name="teraz-ceska-vlada-vyhlasila-nudzovy-stav">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Česká vláda vyhlásila núdzový stav, má pomôcť zvládnuť vlnu utečencov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ceska-vlada-vyhlasila-nudzovy-stav/616306-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> Koncom marca sa začali domov z viacerých dôvodov vracať mnohí [[Utečenec (osoba)|utečenci]], najmä ženy s deťmi. Podľa odborníkov na migráciu niektorí budú radšej v podzemnom kryte so svojimi rodinami, ako čeliť neistote v cudzej krajine. Iným dôvodom môže byť nedostatok pracovných príležitostí v hostiteľských krajinách, mnohí v zahraničí nemajú príbuzných, minuli sa im peniaze, čo spolu s bojovými úspechmi ukrajinskej armády mohlo vyvolať pocity stabilnejšej situácie doma. V Maďarsku je problémom aj jazyková bariéra. Motiváciou na návrat však môže byť aj snaha pomôcť s útekom svojim starším príbuzným, ktorí dosiaľ zostali na Ukrajine.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na Ukrajinu sa vracajú mnohí utečenci | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22880627/na-ukrajinu-sa-vracaju-mnohi-utecenci-mohli-ich-povzbudit-uspechy-armady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> ==== Na Slovensku ==== Prvé týždne invázie bola situácia na hraničných priechodoch s Ukrajinou štátom nezvládnutá. Ešte v polovici februára 2022 ubezpečoval minister obrany Jaroslav Naď, že Slovensko sa na utečencov pripravuje už od októbra.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Čakali pár tisíc utečencov, prišlo štvrť milióna. Niečo tu ťažko nefunguje | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22860575/ukrajina-vojna-utecenci-slovensko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-17 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> Plány Migračného úradu ministerstva vnútra počítali s tým, že ruský útok na Ukrajinu by k slovenskej hranici pohol 500 osôb denne, aj keď v prvých dňoch invázie to bolo až 15-tisíc osôb.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Morongová | meno = Radoslava Baňovič | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kizáková | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Štát nebol na utečeneckú vlnu pripravený, pomoc stála na hrdinstve dobrovoľníkov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22862715/ukrajina-vojna-slovensko-utecenci.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-17 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> V prvých dňoch konfliktu, od 16:00 23. februára do poludnia 25. februára 2022, prekročilo [[Štátne hranice Slovenska|slovenské hranice]] 7 490 občanov Ukrajiny, pričom pred inváziou hranicu prešlo priemerne 1 400 ľudí za deň.<ref name="teraz-od-stredy-prekrocilo-hranicu-sr-s">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Od stredy prekročilo hranicu SR s Ukrajinou 7490 Ukrajincov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/mv-od-stredajsieho-popoludnia-prekroc/614933-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> V marci sa na hraniciach s Ukrajinou nachádzalo 750 príslušníkov Úradu hraničnej a cudzineckej polície, 550 príslušníkov Ozbrojených síl SR, 60 hasičov a záchranárov, 80 policajtov z Česka a 14 z európskej agentúry Frontex. Vláda Eduarda Hegera do troch týždňov od ruskej invázie vytvorila utečencom nový status dočasného útočiska, ktorý im umožnil si ihneď hľadať prácu. V reakcii na veľký nápor utečencov boli na viacerých miestach Slovenska v marci zriadené stanové mestečká a veľkokapacitné centrá. Príslušníci [[Pozemné sily Slovenskej republiky|Pozemných síl]] OS SR v spolupráci s vojakmi [[Armáda Českej republiky|českej armády]] postavili stanové mestečka pre utečencov vo vojenskom objekte pri [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]].<ref name="mosr-slovenski-a-ceski-vojaci-zacali">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí a českí vojaci začali s výstavbou stanového mestečka ako dočasného útočiska pre utečencov z Ukrajiny | url = https://www.mosr.sk/51131-sk/slovenski-a-ceski-vojaci-zacali-s-vystavbou-stanoveho-mestecka-ako-docasneho-utociska-pre-utecencov-z-ukrajiny/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V Michalovciach zas vzniklo veľkokapacitné krízové centrum pre utečencov, aby odľahčilo hraničný priechod vo [[Vyšné Nemecké|Vyšnom Nemeckom]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Otriová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Ako funguje Mikulcov systém za 2,5 milióna eur. Reportáž zo stanového mestečka | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22871949/ako-delime-utecencov-kto-tu-ma-co-na-starosti-ked-ukrajinci-prejdu-hranicou.html#storm_gallery_202835 | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2022-03-28 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> Až otvorením krízového centra boli nahradení dobrovoľníci na hraniciach štátom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Otriová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Dobrovoľníci si na hranici vo Vyšnom Nemeckom zbalili stany. Na ich miesto prišiel štát | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22863657/dobrovolnici-si-na-hranici-vo-vysnom-nemeckom-zbalili-stany-na-ich-miesto-prisiel-stat.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2022-03-17 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> Takéto centrum spolu so stanovým mestečkom vzniklo aj v Humennom a ďalších slovenských mestách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Otriová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Utečencov prichádzali stovky, teraz desiatky. Stanový tábor uspali | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22884307/utecenci-prichadzali-v-stovkach-teraz-v-desiatkach-stanovy-tabor-uspali.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2022-04-12 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> Po prvých 25 dňoch vojny presiahol počet utečencov z Ukrajiny prichádzajúcich na Slovensko 250 000 ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 | odkaz na autora = | titul = Počet prichádzajúcich utečencov postupne klesá, hranice prešlo menej ako 5-tisíc ľudí | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/231459/pocet-prichadzajucich-utecencov-postupne-klesa-hranice-preslo-menej-ako-5-tisic-ludi | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-21 | dátum prístupu = 2022-03-21 }}</ref> Väčšina z nich však pokračuje ďalej na západ, o dočasné útočisko na Slovensku podľa ministra [[Milan Krajniak|Milana Krajniaka]] žiada približne desatina utečencov.<ref name="„desatina">{{Citácia periodika | priezvisko = Štrbáková Urbanovičová | meno = Miroslava | autor = NOVINY | odkaz na autora = | titul = Cez východnú hranicu prešlo 200-tisíc ľudí z Ukrajiny. O dočasné útočisko požiadala približne desatina | periodikum = noviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.noviny.sk/slovensko/668526-cez-vychodnu-hranicu-preslo-200-tisic-ludi-z-ukrajiny-o-docasne-utocisko-poziadala-priblizne-desatina | issn = | vydavateľ = Slovenská produkčná, a.s. | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-14 | dátum prístupu = 2022-03-21 }}</ref> Podľa [[Rada pre rozpočtovú zodpovednosť|Rady pre rozpočtovú zodpovednosť]] bude utečenecká kríza stáť Slovensko viac než 300 miliónov eur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 | odkaz na autora = | titul = Utečenecká kríza bude stáť Slovensko vyše 300 miliónov. Očakávaný deficit sa zrejme zvýši | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/232446/utecenecka-kriza-bude-stat-slovensko-vyse-300-milionov-ocakavany-deficit-sa-zrejme-zvysi | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-01 }}</ref> Od začiatku konfliktu do februára 2023 prešlo z Ukrajiny na Slovensko celkovo 1,2 milióna ľudí a o štatút dočasného útočiska požiadalo 110-tisíc z nich.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Hraničnými priechodmi prešlo v stredu 3425 ľudí z Ukrajiny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22950763/hranicnymi-priechodmi-preslo-v-stredu-3425-ludi-z-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-30 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> ==== Exodus z Ruska ==== Rusko zažilo jednu z najväčších emigračných vĺn od [[Októbrová revolúcia|októbrovej boľševickej revolúcie z roku 1917]]. Podľa oficiálnych štatistík zverejnených ruskou [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|Federálnou bezpečnostnou službou (FSB)]] za prvý štvrťrok roku [[2022]] opustili svoju vlasť takmer štyri milióny Rusov, pričom zvýšenie [[Vysťahovalectvo|vysťahovalectva]] zaznamenali najmä po [[24. február]]i. Okrem nesúhlasu s vojnou a krutým trestom za spochybňovanie politiky [[Moskovský kremeľ|Kremľa]] boli motiváciou na opustenie krajiny tiež obavy z uzavretia hraníc, vyhlásenia [[Stanné právo|stanného práva]] či všeobecnej [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizácie]]. Podľa údajov FSB odišlo najviac ruských občanov do [[Kazachstan]]u (200 000), [[Arménsko|Arménska]] (135 000), [[Estónsko|Estónska]] (125 000), [[Uzbekistan]]u (53 000), [[Tadžikistan]]u (40 000), [[Gruzínsko|Gruzínska]] (39 000) ako aj do ďalších krajín, kam mohli cestovať bez [[Vízum|víz]]. Z Ruska odišli najmä [[intelektuál]]i ako politickí aktivisti, novinári alebo pracovníci v oblasti [[Informačná technológia|informačných technológií]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko opustili za prvé tri mesiace takmer štyri milióny obyvateľov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22904259/rusko-opustili-za-prve-tri-mesiace-takmer-styri-miliony-obyvatelov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-07 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko zažíva jednu z najväčších migračných vĺn od boľševickej revolúcie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22916235/ukrajinsky-spravodaj-gazprom-odstrihava-finov-od-ruskeho-plynu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}</ref> === NATO === [[Fínsko]] a [[Švédsko]] podali 18. mája 2022 žiadosť o členstvo v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Rozhodnutie bolo „motivované obavami o bezpečnosť, ktoré vyvolala ruská vojenská invázia na Ukrajinu“.<ref name="pravda-svedsko-a-finsko-podali-ziadost">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Švédsko a Fínsko podali žiadosť o vstup do NATO, proces Aliancia urýchli | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/627144-svedsko-a-finsko-podali-ziadost-o-vstup-do-nato/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-18 }}</ref> [[Spojené štáty]] prehodnotili svoju dlhodobú stratégiu postupného preorientovania sa na oblasť [[Tichý oceán|Pacifiku]] a s tým súvisiaceho znižovania vlastných síl v Európe. Namiesto toho v reakcii na inváziu vyslali do [[Spojené kráľovstvo|Británie]] dve letky stíhačiek, zvýšili počet [[Torpédoborec|torpédoborcov]] na základni v [[Španielsko|Španielsku]] a sformovali nové vojenské veliteľstvo v [[Poľsko|Poľsku]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Summit NATO je veľkou prehrou Putina. Namiesto odchodu z Európy USA svoju prítomnosť posilnia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22950093/summit-nato-je-velkou-prehrou-putina-namiesto-odchodu-z-europy-usa-svoju-pritomnost-posilnia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}</ref> Samotná aliancia sa pod vplyvom invázie rozhodla pretransformovať svoje sily takým spôsobom, že rozhodla o zvýšení síl rýchlej reakcie (NRF) z pôvodných 40.000 na viac než 300-tisíc vojakov. V niektorých členských štátoch to vyžadovalo nábor nových síl.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Stoltenberg: NATO výrazne zvýši počet síl rýchlej reakcie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22948228/stoltenberg-nato-vyrazne-zvysi-pocet-sil-rychlej-reakcie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}</ref> === Médiá === ==== Médiá a cenzúra v Rusku ==== V ruských médiách sa nemôžu používať slová „vojna“, „genocída“ a „invázia“. Za [[fake news]] sa v Rusku považujú „klamlivé správy o ruskej armáde, diskreditácia ruských ozbrojených síl a výzvy na sankcie“ a hrozí za ne trest až 15 ročného väzenia.<ref name="dennikn-newsfilter-putin-pacha-coraz-viac">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Denník N | odkaz na autora = | titul = Newsfilter: Putin pácha čoraz viac vojnových zločinov. Kto z Rusov ho zastaví? | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2752812/newsfilter-putin-pacha-coraz-viac-vojnovych-zlocinov-kto-z-rusov-ho-zastavi/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> Poslanci tento nový zákon prijali jednomyseľne 4. marca 2022.<ref name="mosr-prehlad-2022-03-04">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREHĽAD INFORMÁCIÍ K RUSKÉMU ÚTOKU NA UKRAJINU | url = https://www.mosr.sk/51110-sk/prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku-na-ukrajinu/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2022-03-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Svoje vysielanie skončila jedna z posledných nezávislých televíznych staníc v Rusku, [[Dožď]]. Vysielanie ukončila záznamom baletu ''[[Labutie jazero]]'', ktorý „sa za sovietskych čias zaradil mimo plánu do vysielania, keď nastala nejaká dramatická zmena“.<ref name="dennikn-newsfilter-putin-pacha-coraz-viac"/> ==== Cenzúra Wikipédie ==== Moskovský súd tento už v roku uložil Wikimedia Foundation pokutu vo výške miliónov rubľov (rádovo stotisíce eur) za to, že odmietla odstrániť ruskojazyčné články na Wikipédii o konflikte na Ukrajine. V Rusku platí zákaz kritizovať vojenskú operáciu na Ukrajine. Nazývanie operácie ruských síl "vojnou" či "inváziou" je nezákonné. Ruskí predstavitelia udelili vysoké pokuty aj ďalším spoločnostiam vrátane Googlu či Telegramu. V júli 2022 uložil súd v Moskve Googlu pokutu 21 miliárd rubľov (364 miliónov dolárov) za to, že neodstránil obsah týkajúci sa vojny na Ukrajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Rusku pokutovali Wikimediu za obsah týkajúci sa ofenzívy na Ukrajine|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/v-rusku-pokutovali-wikimediu-za-obsah-t/671484-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-11-01|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Ruské súdy v uplynulých začiatkom roka 2023 uložili opäť Wikimedia Foundation sériu pokút. Moskva však "zatiaľ" túto encyklopédiu neplánuje zakázať, povedal tento týždeň ruský minister pre digitálny rozvoj [[Maksut Šadajev]]. Poslednú pokutu vo výške dva milióny rubľov (približne 22.200 eur) udelili za to, že z Wikipédie neodstránili údajne "lživé informácie" o ruskej armáde. Rusko zaviedlo vlani, krátko po spustení invázie na Ukrajinu, zákony určujúce, ako sa na jeho území môže o tejto vojne informovať. Šírenie informácií, ktoré sú v rozpore s oficiálnym [[naratív]]om Kremľa, sa v súlade s touto legislatívou trestá pokutami či blokovaním webstránok. Moskva údajne pracuje na vlastnej verzii Wikipedie s cieľom napraviť to, čo Kremeľ považuje za "nepresnosti, skomolenia a historické i faktické chyby", napísala britská spravodajská stanica [[Sky News]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kremeľ dal Wikimedii pokutu za neodstránenie článku o konflikte|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/kremel-dal-wikimedii-pokutu-za-neodstr/709081-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2023-04-20|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> ==== Na Slovensku ==== 2. marca 2022 [[Národný bezpečnostný úrad]] rozhodol o zablokovaní portálu [[Hlavné správy]]. Rozhodnutie na základe nového zákona úrad nezverejnil. Podľa nového zákona by mal NBÚ kontrolovať do 30. júna na základe informácií od [[Slovenská informačná služba|SIS]], [[Policajný zbor|polície]] a [[Vojenské spravodajstvo|vojenského spravodajstva]].<ref name="dennikn-web-hlavne-spravy-je-zablokovany">{{Citácia periodika | priezvisko = Struhárik | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Web Hlavné správy je zablokovaný. Postup štátu proti dezinformáciám nie je transparentný | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2748815/web-hlavne-spravy-je-zablokovany-postup-statu-proti-dezinformaciam-nie-je-transparentny/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-09 }}</ref> ==== V Európe ==== 2. marca 2022 bola v Európskej únii zablokovaná ruská televízia [[RT]], dôvodom bolo vysielanie systematických dezinformácií o ruskej invázii na Ukrajinu.<ref name="reuters-eu-bans-rt-sputnik-over-ukraine">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Foo Yun Chee | odkaz na autora = | titul = EU bans RT, Sputnik over Ukraine disinformation | url = https://www.reuters.com/world/europe/eu-bans-rt-sputnik-banned-over-ukraine-disinformation-2022-03-02/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Internetové združenie CZ.NIC zablokovalo 8 dezinformačných webov. Stalo sa tak na základe konzultácie s bezpečnostnými zložkami štátu a odporúčania vlády. Šlo o portály a stránky: Aeronet.cz, Protiproud.cz, Ceskobezcenzury.cz, Voxpopuliblog.cz, Prvnizpravy.cz, Czechfreepress.cz, Exanpro.cz a Skrytapravda.cz.<ref name="ceskatelevize-internetove-sdruzeni-cz-nic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Internetové sdružení CZ.NIC zablokovalo kvůli útoku na Ukrajinu osm dezinformačních webů | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3447594-internetove-sdruzeni-cznic-zablokovalo-kvuli-utoku-na | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> == Protesty == [[Súbor:Ukraine solidarity protest Berlin Pariser Platz with lighted Brandenburg Gate 2022-02-24 12.jpg|thumb|Protest v [[Berlín]]e 24. februára 2022, na pozadí [[Brandenburská brána]] vo farbách ukrajinskej vlajky]] === V Rusku === Podľa OVD-Info bolo 24. februára v 51 ruských mestách zadržaných políciou viac ako 1 700 Rusov, ktorí protestovali proti invázii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AFP 23 hrs ago | odkaz na autora = | titul = Russian police have detained almost 1,400 people at anti-war protests across Russia after President Vladimir Putin sent troops to invade Ukraine, an independent monitor said Thursday. | url = https://www.msn.com/en-us/news/world/russian-police-have-detained-almost-1400-people-at-anti-war-protests-across-russia-after-president-vladimir-putin-sent-troops-to-invade-ukraine-an-independent-monitor-said-thursday/ar-AAUgfKI | vydavateľ = msn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Times | meno = The Moscow | autor = | odkaz na autora = | titul = Dozens of Russian Anti-War Picketers Detained – Reports | url = https://www.themoscowtimes.com/2022/02/24/dozens-of-russian-anti-war-picketers-detained-reports-a76559 | vydavateľ = themoscowtimes.com | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fears Moscow plans to encircle and threaten Kyiv – as it happened | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/live/2022/feb/24/russia-invades-ukraine-declares-war-latest-news-live-updates-russian-invasion-vladimir-putin-explosions-bombing-kyiv-kharkiv | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = | dátum prístupu = 2022-02-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rowan | meno = Claudia | autor = | odkaz na autora = | titul = Kyiv goes into 'defensive phase' - how the second morning of invasion played out | url = https://www.telegraph.co.uk/world-news/2022/02/25/russia-ukraine-news-war-invasion-putin-nato-sanctions-latest/ | vydavateľ = telegraph.co.uk | dátum vydania = 25 February 2022 • 3:05pm | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruský nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] mieru [[Dmitrij Muratov]] oznámil, že noviny ''[[Novaja gazeta]]'' vydajú svoje budúce číslo v [[ukrajinčina|ukrajinčine]] aj [[ruština|ruštine]]. Muratov, novinár [[Michail Zygar]], režisér [[Vladimir Mirzojev]] a ďalší podpísali dokument, v ktorom vyhlásili, že Ukrajina nie je pre Rusko hrozbou, a vyzvali ruských občanov, aby odsúdili vojnu. Elena Černěnková, novinárka denníka [[Kommersant]], rozšírila kritický otvorený list, ktorý podpísalo 170 novinárov a akademikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Propaganda, confusion, and an assault on press freedom as Russia attacks Ukraine | url = https://www.cjr.org/the_media_today/propaganda-confusion-and-an-assault-on-press-freedom-as-russia-attacks-ukraine.php | vydavateľ = cjr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek zatýkaniu pokračovali sporadické protesty proti vojne aj naďalej. V sobotu 2. apríla sa konali protesty v štrnástich ruských mestách. Aktivisti uviedli, že protestujú proti kolapsu ekonomiky, proti prezidentovi Vladimírovi Putinovi a za oslobodenie kritika [[Moskovský kremeľ|Kremľa]] [[Alexej Anatolievič Navaľnyj|Alexeja Navaľného]]. Ľudia však mali strach protestovať aktívnejšie, zostávali postávať len roztrúsene a pozorovali situáciu. Napriek tejto forme protestu bolo zadržaných najmenej 176 ľudí. Demonštranti v Rusku riskujú pokuty a možné tresty odňatia slobody už len tým, že vyjdú do ulíc na pacifistickú akciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na protestoch proti vojne na Ukrajine zadržali v Rusku vyše 170 ľudí | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22876185/na-protestoch-proti-vojne-na-ukrajine-zadrzali-v-rusku-vyse-170-ludi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-02 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> === V zahraničí === K proukrajinským protestom došlo na niekoľkých ukrajinských a ruských veľvyslanectvách v zahraničí, okrem iného v [[Arménsko|Arménsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Helix Consulting LLC | odkaz na autora = | titul = «Հայաստանում կան մարդիկ, որոնք դեմ են պատերազմին, Ռուսաստանի կայսերապաշտ քաղաքականությանը». Բողոքի ակցիա՝ ՌԴ դեսպանատան դիմաց | url = https://www.aysor.am/am/news/2022/02/24/%D5%A1%D5%AF%D6%81%D5%AB%D5%A1-%D5%8C%D4%B4-%D5%A4%D5%A5%D5%BD%D5%BA%D5%A1%D5%B6%D5%A1%D5%BF%D5%B8%D6%82%D5%B6/1932562 | vydavateľ = aysor.am | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Azerbajdžan]]e, [[Bulharsko|Bulharsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Караджов | meno = Максим | autor = | odkaz na autora = | titul = На протеста пред руското посолство: Киев покръсти Русия, Киев ще я опее | url = https://www.dnevnik.bg/bulgaria/2022/02/24/4316397_na_protesta_pred_ruskoto_posolstvo_kiev_pokrusti/ | vydavateľ = dnevnik.bg | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Belgicko|Belgicku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = News | meno = Flanders | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian embassy target of Ukrainian anger | url = https://www.vrt.be/vrtnws/en/2022/02/24/russian-embassy-target-of-ukrainian-anger/ | vydavateľ = vrt.be | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Estónsko|Estónsku]], [[Grécko|Grécku]], [[Gruzínsko|Gruzínsku]], [[Holandsko|Holandsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NU.nl | odkaz na autora = | titul = Tientallen demonstranten voor Russische ambassade en op Plein | url = https://www.nu.nl/den-haag/6186109/tientallen-demonstranten-voor-russische-ambassade-en-op-plein.html | vydavateľ = nu.nl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Chorvátsko|Chorvátsku]], [[Japonsko|Japonsku]], [[Nemecko|Nemecku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Deutsche Welle (www.dw.com) | odkaz na autora = | titul = Ukraine-Russia conflict: Protests in Berlin | url = https://www.dw.com/en/ukraine-russia-conflict-protests-in-berlin/g-60885890 | vydavateľ = dw.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Írsko|Írsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTÉ News | odkaz na autora = | titul = 'This is a tragedy' - Ukrainians protest outside Dáil, Russian embassy | url = https://www.rte.ie/news/2022/0224/1282754-ukrainians-protests/ | vydavateľ = rte.ie | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> na [[Island]]e,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Másson | meno = Snorri | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikil­vægt að undir­búa mót­töku fólks frá Úkraínu | url = https://www.visir.is/g/20222227209d | vydavateľ = visir.is | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> v [[Kanada|Kanade]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian-Canadians rally outside embassy in Ottawa ahead of Russian invasion | url = https://ottawa.ctvnews.ca/ukrainian-canadians-rally-outside-embassy-in-ottawa-ahead-of-russian-invasion-1.5794015 | vydavateľ = ottawa.ctvnews.ca | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Kazachstan]]e,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Заңғар ОМАР | odkaz na autora = | titul = Полиция Ресейдің Алматыдағы консулдығы алдында наразылық өткізген белсенділерді ұстап әкетті | url = https://www.azattyq.org/a/31720090.html | vydavateľ = azattyq.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Maďarsko|Maďarsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dóra | meno = Csatári Flóra | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Balázs | meno2 = Bozzay | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Márki-Zay Péter békéért imádkozott többezer tüntetővel az orosz követség előtt | url = https://telex.hu/belfold/2022/02/24/ellenzeki-tuntetes-orosz-ukran-haboru | vydavateľ = telex.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Moldavsko|Moldavsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jurnal.md | odkaz na autora = | titul = Protest la Ambasada Federației Ruse din Chișinău: „Kremlin, oprește-te!” | url = https://www.jurnal.md/ro/news/ef290524822b5b15/protest-la-ambasada-federatiei-ruse-din-chisinau-kremlin-opreste-te.html | vydavateľ = jurnal.md | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220224230533/https://www.jurnal.md/ro/news/ef290524822b5b15/protest-la-ambasada-federatiei-ruse-din-chisinau-kremlin-opreste-te.html | dátum archivácie = 2022-02-24 }}</ref> [[Nórsko|Nórsku]], [[Portugalsko|Portugalsku]], [[Rumunsko|Rumunsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bian | meno = Nicolae | autor = | odkaz na autora = | titul = Profesorul de istorie Marcel Bartic protestează în fața Ambasadei Rusiei din București în semn de solidaritate cu Ucraina/ A fost amendat de jandarmerie pentru protest neautorizat | url = https://www.g4media.ro/profesorul-de-istorie-marcel-bartic-a-protestat-in-fata-ambasadei-rusiei-din-bucurstii-in-semn-de-solidaritate-cu-ucraina-a-fost-amendat-de-jandarmerie-pentru-protest-neautorizat.html | vydavateľ = g4media.ro | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Taliansko|Taliansku]], [[USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Demonstrators protest outside Russian Embassy in Washington after Russia invades Ukraine | url = https://www.cbsnews.com/news/demonstrators-russian-embassy-washington-after-russia-ukraine-invasion/ | vydavateľ = cbsnews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> a vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hundreds protest outside Downing Street to demand tougher sanctions on Russia after invasion of Ukraine | url = https://www.bigissue.com/news/activism/protesters-to-gather-outside-downing-street-to-demand-tougher-russia-sanctions/ | vydavateľ = bigissue.com | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na [[Slovensko|Slovensku]] sa protesty uskutočnili v [[Bratislava|Bratislave]] na [[Hodžovo námestie|Hodžovom námestí]], v [[Košice|Košiciach]] a [[Prešov]]e. V [[Česko|Česku]] sa konal protest v [[Praha|Prahe]] na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vrábeľ| meno = Jaroslav| autor =| odkaz na autora =| titul = V Košiciach a Prešove sa konajú protesty voči ruskej agresii na Ukrajine| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://korzar.sme.sk/c/22848449/v-kosiciach-a-presove-sa-konaju-protesty-voci-ruskej-agresii-na-ukrajine.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2022-02-24| dátum prístupu = 2022-02-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Thousands gather to support Ukraine in central Prague | url = https://english.radio.cz/thousands-gather-support-ukraine-central-prague-8743026 | vydavateľ = english.radio.cz | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = České noviny | url = https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/na-vaclavskem-namesti-lide-demonstruji-proti-ruske-invazi/2166759 | vydavateľ = ceskenoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220225113739/https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/na-vaclavskem-namesti-lide-demonstruji-proti-ruske-invazi/2166759 | dátum archivácie = 2022-02-25 }}</ref> V sobotu 26. februára v [[Helsinki|Helsinkách]] do ulíc vyšlo „vyše 10 tisíc ľudí“. V [[Estónsko|Estónsku]] protestovalo „niekoľko tisíc“ ľudí. Mohlo by však ísť o najväčšie protesty „v tejto krajine vôbec“.<ref name="dennikn-he-ee">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vo viacerých svetových mestách sa dnes opäť | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741379/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Harkotová | meno = Stanislava | autor = | odkaz na autora = | titul = Ešte sme nezomreli : Príbehy z vojnovej Ukrajiny 2013 – 2022 | vydanie = | vydavateľ = Ringier Slovakia Media | miesto = Bratislava | rok = 2022 | počet strán = 208 | url = | isbn = 978-80-974226-2-2}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Forró | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = Tomáš Forró | titul = Spev sirén : putovanie do srdca ukrajinskej vojny | vydanie = | vydavateľ = Absynt | miesto = Žilina | rok = 2024 | počet strán = 599 | url = | isbn = 978-80-8203-480-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * agentúrny prehľad: ** [https://www.teraz.sk/zahranicie/online-rusko-zautocilo-na-ukrajinu-d/615019-clanok.html TASR] ** [https://svet.sme.sk/t/9091/ukrajinsky-spravodaj?ref=msmw-vojna SME] ** [https://dennikn.sk/tema/konflikt-na-ukrajine/ Denník N] ** [https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/online-valka-na-ukrajine-rusko-zahajilo-invazi-idnes-cz.B1007797 iDNES] {{ces icon}} ** [https://www.washingtonpost.com/world/ukraine-russia/ Washington Post] {{eng icon}} [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] [[Kategória:2022 na Ukrajine]] [[Kategória:2022 v Rusku]] [[Kategória:2023 na Ukrajine]] [[Kategória:2023 v Rusku]] [[Kategória:2024 na Ukrajine]] [[Kategória:2024 v Rusku]] [[Kategória:2025 na Ukrajine]] [[Kategória:2025 v Rusku]] [[Kategória:2026 na Ukrajine]] [[Kategória:2026 v Rusku]] jsf7hla9umadczqyux435zpaad2pbe2 8219168 8219167 2026-05-24T22:13:06Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-31127-16|~2026-31127-16]] ([[User_talk:~2026-31127-16|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8213631 wikitext text/x-wiki {{pozri|rusko-ukrajinskom vojnovom konflikte od roku 2014|rusko-ukrajinská vojna|bojoch prebiehajúcich od februára 2022}} {{prebiehajúci vojenský konflikt}} {{Infobox Bitka | konflikt = Ruská invázia na Ukrajinu | súčasť = [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] | obrázok = 2022 Russian invasion of Ukraine.svg | popis = Aktuálna situácia na Ukrajine<br> <div style="display: inline-block">{{Legenda|#E3D975|{{Small|pod kontrolou Ukrajiny}}}}</div> <div style="display: inline-block">{{Legenda|#EBC0B3|{{Small|okupované územia}}}}</div> | dátum = [[24. február]] [[2022]]{{--}}súčasnosť ({{Vek v dňoch|2022|02|24}} dní) | miesto = [[Ukrajina]] | casus belli = {{Bl|ruská snaha o zmenu zahraničnopolitickej orientácie Ukrajiny}} | stav = prebieha | územie = Rusko okupuje časti Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti | výsledok = {{Bl|vstup [[Fínsko|Fínska]] a [[Švédsko|Švédska]] do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]|ekonomické sankcie uvalené na [[Rusko]]|od 12. novembra 2022 zákopová vojna na juhu a východe Ukrajiny, kombinovaná s raketovými a dronovými útokmi na civilistov a energetický systém, logistiku a priemyselné zariadenia}} | protivník1 = '''{{Minivlajka|Rusko|w}}'''<br>{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}<br>{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}<br>{{minivlajka|Kórejská ľudovodemokratická republika}} [[Kórejská ľudovodemokratická republika|KĽDR]]<br>'''Podporovaný:'''<br>{{Minivlajka|Bielorusko|w}} {{Small|(zázemie, účasť popretá)}}<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bielorusko sa podľa Lukašenka na invázii nezúčastňuje, nasadenie vojsk však úplne nevylúčil | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/228778/bielorusko-sa-podla-lukasenka-na-invazii-nezucastnuje-nasadenie-vojsk-vsak-uplne-nevylucil | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-02 }}</ref><br> | protivník2 = '''{{Minivlajka|Ukrajina|w}}'''<br>'''Podporovaný:'''<br> {{Minivlajka|NATO|w}} {{Small|(od [[25. február]]a prísun zbraní)}} <br> {{Minivlajka|Európska únia|w}} {{Small|(politická a humanitárna pomoc)}} | velitel1 = {{Minivlajka|Rusko}} '''[[Vladimir Vladimirovič Putin|V. V. Putin]]'''<br>{{Minivlajka|Rusko}} [[Michail Vladimirovič Mišustin|M. V. Mišustin]]<br>{{Minivlajka|Rusko}} [[Sergej Kužugetovič Šojgu|S. K. Šojgu]]<br>{{Minivlajka|Rusko}} [[Valerij Vasiljevič Gerasimov|V. V. Gerasimov]]<br>{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Denis Vladimirovič Pušilin|D. V. Pušilin]]<br>{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Vladimír Paškov|V. Paškov]]<br>{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}} [[Leonid Ivanovič Pasečnik|L. I. Pasečnik]]<br>{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}} [[Sergej Kozlov|S. Kozlov]]<br>{{Minivlajka|Kórejská ľudovodemokratická republika}} [[Kim Čong-un]] | velitel2 = {{Minivlajka|Ukrajina}} '''[[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|V. O. Zelenskyj]]'''<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Denys Anatolijovyč Šmyhal|D. A. Šmyhal]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksij Jurijovyč Reznikov|O. J. Reznikov]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Valerij Fedorovyč Zalužnyj|V. F. Zalužnyj]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksandr Stanislavovyč Syrskyj|O. S. Syrskyj]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksii Danilov|O. Danilov]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Serhiy Šaptala|S. Šaptala]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ruslan Chomčak|R. Chomčak]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Dmytro Kuleba|D. Kuleba]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Rustem Enverovyč Umerov|R. E. Umerov]] | sila1 = '''{{Minivlajka|Rusko|n}}:'''<br>~230 000–280 000 vojakov<br> '''{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|n}}:''' <br>20 000 vojakov<br> '''{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|n}}:''' <br>14 000 vojakov<br> '''{{Minivlajka|Čečensko|n}}:''' <br>10 000 vojakov<br> | sila2 = '''{{Minivlajka|Ukrajina|n}}:'''<br>196-209 000 vojakov,<br>102 000 príslušníkov polovojenských jednotiek,<br>900 000 v zálohe | straty1 = pozri kapitolu [[Ruská invázia na Ukrajinu#Straty|straty]] | straty2 = pozri kapitolu [[Ruská invázia na Ukrajinu#Straty|straty]] | straty3 = | poznámky = }} '''Ruská invázia na Ukrajinu''' je prebiehajúci [[Vojna|vojenský konflikt]], ktorý začal [[24. február]]a [[2022]] inváziou [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ozbrojených síl]] [[Rusko|Ruskej federácie]] na [[Ukrajina|Ukrajinu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina povoláva do boja aj civilistov, Putin varuje pred zahraničnou pomocou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22848130/ukrajina-rusko-vojna-putin-analyza-invazia-utok.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-24 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> Ozbrojená kampaň je pokračovaním eskalácie napätia trvajúceho od začiatku roku 2022 a rozšírením [[Ozbrojený konflikt na východnej Ukrajine|konfliktu na východnej Ukrajine]] trvajúceho od roku 2014. Invázia spôsobila desiatky tisíc obetí na oboch stranách a spustila jednu z najväčších utečeneckých kríz v Európe. Viac ako osem miliónov Ukrajincov bolo nútených utiecť z krajiny a ďalších 5 miliónov bolo vysídlených vnútorne. Svojím rozsahom, tempom bojových operácií sa jedná o najväčší medzištátny ozbrojený konflikt v Európe od skončenia [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].<ref name="ACS2022">(2022) 2 Europe and Eurasia, Armed Conflict Survey, 8:1, 102-129, DOI: 10.1080/23740973.2022.2135787 [https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/23740973.2022.2135787 Dostupné online] (po anglicky)</ref> [[21. február]]a [[2022]] uznalo Rusko samozvanú [[Donecká ľudová republika|Doneckú ľudovú republiku]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskú ľudovú republiku]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin uznal separatistické republiky v Donbase | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/617703-putin-rozhodnutie-o-uznani-nezavislosti-donbaskych-republik-padne-dnes/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> po čom nasledoval vstup ruských ozbrojených síl do oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] a [[Luhanská oblasť|Luhanska]] na východnej Ukrajine. Tieto oblasti vyhlásili nezávislosť v roku [[2014]], keď boli obsadené proruskými separatistami, ktorých údajnú [[Genocída (právo)|genocídu]] označil Putin ako postačujúci dôvod ([[casus belli]]) na faktické vyhlásenie [[Vojna|vojny]]. V ranných hodinách [[24. február]]a [[2022]] prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] ohlásil „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom „[[Demilitarizácia|demilitarizácie]] a [[Denacifikácia|denacifikácie]] Ukrajiny“. Nasledovali raketové útoky na letiská a [[Protivzdušná obrana|protivzdušnú obranu]] krajiny. Ruské sily vtrhli na Ukrajinu zo severu (aj z [[Bielorusko|Bieloruska]]) a na juhu z Ruskom okupovaného [[Krym (republika)|Krymu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin povolil vojenskú operáciu na východe Ukrajiny, výbuchy počuť aj v Kyjeve | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/putin-povolil-vojensku-operaciu-na-vychode-ukrajiny-vybuchy-pocut-aj-v-kyjeve/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V počiatočnej fáze dosiahli najväčšie úspechy v južnej časti frontu, kde obsadili [[Cherson]], [[Berďansk]], [[Melitopoľ]] a [[Mariupoľ]]. Ukrajinskú obranu však ako celok nezlomili, nezískali [[Vzdušná nadvláda|vzdušnú nadvládu]] a nepodarilo sa im ani zajať či zlikvidovať ukrajinskú vládu. Výrazný bol aj politický neúspech, keď inváziu odsúdili prakticky všetky demokratické krajiny a na Rusko boli uvalené bezprecedentné ekonomické a politické sankcie. Na fronte sa Ukrajincom podarilo začiatkom apríla prinútiť severnú skupinu ruských vojsk k ústupu do Bieloruska a späť na ruské územie čím obnovili spojenie s čiastočne obkľúčenými [[Charkov]]om, [[Černihiv]]om a [[Sumy|Sumami]]. V lete pokračovali obranné boje na východe Ukrajiny, v ktorých ruské sily pomaly obsadili celú [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]] a zatláčali Ukrajincov k [[Sloviansk]]u a [[Bachmut]]u. Ruské sily sa však v týchto bojoch výrazne vyčerpali a neboli schopné zastaviť ukrajinskú protiofenzívu, ktorá oslobodila [[Izjum]] a [[Lyman]] pri ruských hraniciach. Ukrajinci zároveň začali postup s cieľom oslobodiť [[Cherson]], čo sa im podarilo 11. novembra 2022. Obidve bojujúce strany zostávajú naďalej vysoko motivované v pokračovaní vojny.<ref name="ACS2022"/> V Rusku je z [[propaganda|propagandistických]] dôvodov [[vojna]] označovaná ako špeciálna vojenská operácia (rus. специальная военная операция, skr. СВО, slov. SVO).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Специальная военная операция на Украине | url = https://ria.ru/spetsialnaya-voennaya-operatsiya-na-ukraine/ | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Peskov o cieli ruskej operácie: Prinajmenšom treba oslobodiť celú DĽR | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/peskov-o-cieli-ruskej-operacie/663553-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-28 | dátum prístupu = 2023-08-08 }}</ref> Ruské úrady a štátne médiá sa starostlivo vyhýbajú používaniu slov „[[vojna]]“ a „[[invázia (vojenstvo)|invázia]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Here's how propaganda is clouding Russians' understanding of the war in Ukraine | url = https://www.npr.org/2022/03/15/1086705796/russian-propaganda-war-in-ukraine | vydavateľ = npr.org | dátum vydania = 2022-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Predohra == {{Hlavný článok|Rusko-ukrajinská vojna}} V roku 2008 počas návštevy poľskej politickej delegácie v Moskve [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] predostrel poľskému premiérovi [[Donald Tusk|Donaldovi Tuskovi]] názor, že Ukrajina je umelý štát, a že Ľvov je poľské mesto, a navrhol tak rozdeliť si Ukrajinu medzi Rusko a Poľsko. Tusk zaskočený otázkou, zároveň vedomý si faktu, že jeho slová sú nahrávané na otázku neodpovedal.<ref name=Sikorski>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wiktor Szary | meno = | odkaz na autora = | editori = Alison Williams | titul = Polish ex-minister quoted saying Putin offered to divide Ukraine with Poland | url = https://www.reuters.com/article/world/polish-ex-minister-quoted-saying-putin-offered-to-divide-ukraine-with-poland-idUSKCN0I92A7/ | dátum vydania = 2014-10-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-06 | vydavateľ = [[Thomson Reuters]] | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lucas | meno = Edward | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin does think about partitioning Ukraine | url = https://www.politico.eu/article/putin-does-think-about-partitioning-ukraine/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2014-10-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> V septembri 2013 poradca Kremľa [[Sergej Jurievič Glazyev|Sergej Glazyev]] oznámil, že ak Ukrajina podpíše plánovanú asociačnú dohodu s Európskou úniou (EÚ), Rusko nebude schopné zaručiť nezávislosť Ukrajiny.<ref>Dinan, D., Nugent, N. (eds.). The European Union in Crisis. Palgrave Macmillan. s. 3, 274.</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's EU trade deal will be catastrophic, says Russia | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2013/sep/22/ukraine-european-union-trade-russia | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2013-09-22 | dátum prístupu = 2023-10-08 }}</ref> V novembri ukrajinský prezident [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] náhle zrušil podpísanie asociačnej dohody s Európskou úniou a namiesto toho pred pokračovaním rokovaní o vstupe do EÚ uprednostnil tesnejšie vzťahy s [[Eurázijská ekonomická únia|Eurázijskou ekonomickou úniou]] pod vedením Ruska. Tieto kroky vyvolali vlnu protestov známych ako [[Euromajdan]]. Podstatná časť ukrajinskej spoločnosti sa pri protestoch na prelome rokov 2013 a 2014 postavila proti odklonu krajiny od prozápadnej integrácie, ako aj proti krokom proruského prezidenta [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Janukovyča]], ktorý jednak krízu vyvolal a neskôr sa ju snažil potlačiť silou. 19. až 21. januára 2014 došlo k najväčším ozbrojeným zrážkam medzi políciou a protestujúcimi na [[Námestie Nezávislosti|Námestí nezávislosti]] v [[Kyjev]]e. O život prišlo 77 ľudí vrátane 13 príslušníkov bezpečnostných zložiek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vávra | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Od „Majdanu“ a pádu Janukovyče uplynuly tři roky. USA podporovaly aktivisty miliony dolarů | url = https://www.e15.cz/zahranicni/od-majdanu-a-padu-janukovyce-uplynuly-tri-roky-usa-podporovaly-aktivisty-miliony-dolaru-1329261 | vydavateľ = e15.cz | dátum vydania = 2017-02-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221114203736/https://www.e15.cz/zahranicni/od-majdanu-a-padu-janukovyce-uplynuly-tri-roky-usa-podporovaly-aktivisty-miliony-dolaru-1329261 | dátum archivácie = 2022-11-14 }}</ref> Janukovyč napokon v dôsledku protestov prijal 21. januára 2014 rad ústupkov, vrátane návratu k ústave z roku 2004, vymenoval tiež novú dočasnú vládu. Parlament ho následne ďalší deň zbavil moci tým, že hlasoval za jeho odvolanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Oslobodená Tymošenková na Majdane: Bojujte až do konca! | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/309430-protivladne-sily-vraj-ovladli-cely-kyjev-janukovyc-odletel-do-charkova/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-02-22 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}</ref> Ďalšieho dňa Janukovyč opustil Kyjev a neskôr ušiel do Ruska. 27. februára 2014 neoznačení ruskí ozbrojenci začali obsadzovať strategické body a vládne budovy v [[Simferopol]]i a [[Sevastopoľ|Sevastopole]] na ukrajinskom [[Krym (republika)|Kryme]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vzdušný priestor nad Krymom bol uzavretý | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/sevastopol-letisko-ozbrojenci/75625-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-02-28 | dátum prístupu = 2022-10-29}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Neznámí ozbrojenci přechodně obsadili letiště v Simferopolu, ráno se stáhli | url = https://www.irozhlas.cz/node/5915227 | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2014-02-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-29 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> 2. marca 2014 prešiel na ruskú stranu veliteľ ukrajinského námorníctva [[Denys Valentinovič Berezovskyj|Denys Berezovskyj]]. Neoznačení ozbrojenci vtedy už držali pod kontrolou všetky strategické objekty na Kryme a zablokovali všetky ukrajinské vojenské a námorné posádky, ktoré sa odmietli vzdať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = sme.sk,TASR; SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko obsadilo Krym, NATO ho vyzvalo na okamžitý odchod (nedeľa) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/7120645/rusko-obsadilo-krym-nato-ho-vyzvalo-na-okamzity-odchod-nedela.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-03-02 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}</ref> Ruské sily zajali 18 000 ukrajinských vojakov a námorníkov slúžiacich na polostrove. Z nich až 14 500 následne dobrovoľne vstúpilo do služieb ruských ozbrojených síl.<ref>Beskid, J., 2014: Vojna novej generácie realizovaný na Kryme. In: Hrnčiar, M (ed.), Zborník vedeckých a odborných prác „Národná a medzinárodná bezpečnosť 2014“ 5. medzinárodná vedecká konferencia, Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, Liptovský Mikuláš, s. 24 - 32</ref> Rusko na čele s [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimirom Putinom]] zároveň začalo protesty na Ukrajine označovať za štátny prevrat uskutočnený ukrajinskými radikálnymi nacionalistami, fašistami a pod.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Snyder | meno = Timothy | autor = | odkaz na autora = Timothy Snyder| titul = Cesta do neslobody : Rusko, Európa, Amerika | vydanie = Prvé | vydavateľ = Premedia | miesto = &#x5B;Bratislava&#x5D; | rok = 2018 | počet strán = 341 | url = | isbn = 978-80-8159-598-1 | kapitola = | strany = 122 - 150 | jazyk = }}</ref> Ruské masmédiá začali poukazovať na možné ohrozenie ruskej menšiny na Ukrajine. 1. marca 2014 schválila horná komora Ruskej dumy Putinov návrh na vyslanie ozbrojených síl na Ukrajinu.<ref>[https://www.mod.gov.sk/data/att/107141.pdf Ako Rusko ovládlo Krym]. Obrana, 22, 5, s. 10 - 11</ref> Rusko zároveň začalo organizovať akcie proruských separatistov v regiónoch Ukrajiny so silnou ruskou alebo po rusky hovoriacou menšinou. Krym bol oficiálne pričlenený k Ruskej federácii 21. marca 2014. 7. apríla 2014 ozbrojenci proruských polovojenských skupín v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] začali obsadzovať štátne budovy a vyhlásili tzv. [[Donecká ľudová republika|Doneckú ľudovú republiku]]. Krátko nato iné ozbrojené proruské oddiely v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] 27. apríla vyhlásili [[Luhanská ľudová republika|Luhanskú ľudovú republiku]]. Ukrajinské sily boli spočiatku zaskočené. Predseda ukrajinskej dočasnej vlády, zároveň plniaci funkciu prezidenta, [[Oleksandr Valentynovyč Turčynov|Oleksandr Turčynov]] 15. apríla vyhlásil tzv. protiteroristickú operáciu (skr. ATO) s cieľom potlačiť separatistov a ruské vojská, ktoré ich podporovali. V priebehu leta 2014 sa na [[Vojna na východe Ukrajiny|východnej Ukrajine začali otvorené boje]]. Ukrajinská armáda oslobodila v júni [[Kramatorsk]] a [[Sloviansk]] a zatlačila separatistov k okrajom [[Doneck]]a. 17. júla 2014 bolo nad východnou Ukrajinou proruskými separatistami zostrelené civilné lietadlo [[Boeing 777]] spoločnosti Malaysia Airlines ([[Let Malaysia Airlines 17]]), v ktorom zahynulo 298 ľudí na palube. (Protilietadlový systém [[9K37 Buk]], ktorým bolo lietadlo zostrelené, bol prisunutý z Ruska a po zostrele bol stiahnutý späť na ruské územie.) Neskôr na prelome augusta a septembra 2014 došlo k zjavnému nasadeniu ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny. Situáciu sa pokúsili obidve strany vyriešiť dohodami o prímerí ([[prvá Minská dohoda]] z 5. septembra 2014 a [[druhá Minská dohoda]] platná od 15. februára 2015). Dohody však obidve strany porušovali, napríklad tým, že nestiahli ťažké zbrane z dosahu frontu. Boje rôznej intenzity v oblasti prebiehali aj naďalej. Do roku 2018 si boje na východe Ukrajiny vyžiadali asi 10 000 obetí a takmer 2 milióny vnútorne vysídlených osôb.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Galeotti | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = Armies of Russia's War in Ukraine | vydanie = | vydavateľ = Bloomsbury Publishing | miesto = | rok = 2019 | počet strán = 64 | url = | isbn = 978-1-4728-3346-4 | kapitola = | strany = 19 | jazyk = }}</ref> Do začiatku roku 2022 si boje vyžiadali ďalších asi 3 000 ľudských životov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident pripustil, že môže nastať totálna vojna s Ruskom | url = https://spravy.rtvs.sk/2021/09/ukrajinsky-prezident-pripustil-ze-moze-nastat-totalna-vojna-s-ruskom/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2021-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Na prelome rokov 2021 a 2022 sa začali množiť správy o sústredení viac než 100 000 ruských vojakov okolo ukrajinských hraníc (vrátane Bieloruska).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Napätie na východe | url = https://www.mod.gov.sk/data/att/153855.pdf | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }} Obrana, 30, 2, s. 4-5</ref> 17. decembra 2021 Rusko predložilo bezpečnostné požiadavky, aby NATO stiahlo svoje jednotky a zbrane z [[Východná Európa|východnej Európy]], a zaviazalo sa, že Ukrajina nebude môcť nikdy vstúpiť do NATO.<ref name="RTVS,Zel0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Timeline: The events leading up to Russia's invasion of Ukraine | url = https://www.reuters.com/world/europe/events-leading-up-russias-invasion-ukraine-2022-02-28/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2022-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Západ rieši ruské bezpečnostné požiadavky | url = https://spravy.rtvs.sk/2021/12/zapad-riesi-ruske-bezpecnostne-poziadavky/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2021-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Krajiny NATO na toto ultimátum nepristúpili. Ukrajina informovaná zo strany USA, NATO a vlastným spravodajstvom prikročila k prípravám obrany krajiny.<ref name="RTVS,Zel0"/> Ukrajinský prezident Zelenskyj žiadal o opatrnosť, aby Rusko nemalo žiadnu zámienku na rozpútanie vojny, a zároveň neúspešne žiadal o rokovanie s ruskou stranou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Nepotrebujeme pomoc cudzích vojakov na Ukrajine | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/zelenskyj-nepotrebujeme-pomoc-cudzich-vojakov-na-ukrajine/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj vyzval na usporiadanie samitu o ukončení konfliktu na Ukrajine | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/01/zelenskyj-vyzval-na-usporiadanie-samitu-o-ukonceni-konfliktu-na-ukrajine/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-01-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Putin však už v tom čase označoval ukrajinských predstaviteľov za fašistov a ukrajinského prezidenta za narkomana, spochybňoval ukrajinskú štátnosť a tvrdil, že Ukrajinu ovládajú oligarchovia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hron | meno2 = Jan | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Havlická | meno3 = Kateřina | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Ukrajina je historická součást Ruska, řekl Putin. Uznal donbaské republiky | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-rusko-ministr-palba-hranice-separatiste-donecko.A220221_133619_zahranicni_jhr | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-10-30 }}</ref> Zároveň kládol požiadavky smerom k NATO o zastavení jeho rozširovania, stiahnutí „útočných zbraňových systémov“ z blízkosti ruských hraníc a návrate k stavu z roku 1997. V tom čase Rusko a NATO podpísali tzv. zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, RTVS | odkaz na autora = | titul = USA a NATO podľa Putina odignorovali zásadné obavy Ruska | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/usa-a-nato-podla-putina-odignorovali-zasadne-obavy-ruska/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-02-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ruská strana zároveň zahmlievala svoje aktivity a jej predstavitelia opakovane popierali akékoľvek prípravy na vojnu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko môže v januári spustiť rozsiahlu ofenzívu proti Ukrajine, uviedol Kyjev | url = https://spravy.rtvs.sk/2021/12/rusko-moze-v-januari-spustit-rozsiahlu-ofenzivu-proti-ukrajine-uviedol-kyjev/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2021-12-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> alebo obviňovali z eskalácie napätia USA a NATO.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Lavrov telefonoval s Blinkenom. USA obvinil zo snahy o vyprovokovanie konfliktu | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/lavrov-telefonoval-s-blinkenom-usa-obvinil-zo-snahy-o-vyprovokovanie-konfliktu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ruská strana manipulovala verejnou mienkou a obhajovala útok na Ukrajinu viacerými vykonštruovanými obvineniami, napr. že ruská operácia je vynútená provokáciami Ukrajiny a Západu; že na Ukrajine prebieha genocída ruskojazyčného obyvateľstva; alebo že Ukrajina vyrába biologické zbrane.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mýty a fakty o Ukrajine | url = https://www.mzv.sk/aktualne/ukrajina/myty-a-fakty-o-ukrajine | vydavateľ = Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V regióne sa dlhodobo nachádzala špeciálna monitorovacia misia [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]], ktorej súčasťou boli aj ruskí predstavitelia. Žiadne dôkazy o genocíde a prenasledovaní ruskojazyčného obyvateľstva neboli dodnes preukázané.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report on the human rights situation in Ukraine 15 June 2014 | url = https://www.ohchr.org/sites/default/files/Documents/Countries/UA/HRMMUReport15June2014.pdf | vydavateľ = ohchr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Alexander Hinton Distinguished Professor of Anthropology; Director, Center for the Study of Genocide and Human Rights, Rutgers University - Newark | odkaz na autora = | titul = Putin’s claims that Ukraine is committing genocide are baseless, but not unprecedented | url = https://theconversation.com/putins-claims-that-ukraine-is-committing-genocide-are-baseless-but-not-unprecedented-177511 | vydavateľ = theconversation.com | dátum vydania = 2022-02-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pred začiatkom vojny sa hranica Ruska a NATO nachádzala iba v oblasti Pobaltia ([[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]]) a ruskej exklávy Kaliningrad (hranica s [[Poľsko]]m). Ozbrojené sily Litvy, Lotyšska a Estónska nepredstavovali z hľadiska svojej vybavenosti a počtu pre Rusko žiadnu hrozbu. Rovnako sa nepotvrdili informácie o údajných ukrajinských laboratóriách na biologické zbrane.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Ruské diplomatické manévre na pôde BR OSN pokračujú | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/11/rusko-ma-zneuzivat-podu-br-osn-na-sirenie-dezinformacii-a-konspiracnych-teorii/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-11-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ruskom predkladané prípady nepreukazovali, že by sa laboratóriá zaoberali vývojom biologických prostriedkov pre vojnové účely. Proti lživým ruským tvrdeniam sa ohradila aj organizácia OSN pre odzbrojenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko v OSN neuspelo s rezolúciou o biologických zbraniach na Ukrajine | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/11/rusko-v-osn-neuspelo-s-rezoluciou-o-biologickych-zbraniach-na-ukrajine/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-11-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> 21. februára 2022 Putin uznal proruské separatistické republiky na východe Ukrajiny a nariadil vstup ruských vojsk na ich územie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Putin: Rusko uznalo ľudové republiky v hraniciach celej Doneckej a Luhanskej oblasti | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/putin-rusko-uznalo-ludove-republiky-v-hraniciach-celej-doneckej-a-luhanskej-oblasti/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-02-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Sily strán == [[Súbor:Russian forces near Ukraine, 2021-12-03 (crop).jpg|náhľad|Satalitné zábery s dôkazmi o narastajúcej ruskej vojenskej prítomnosti v blízkosti ukrajinských hraníc v decembri 2021.]] === Pozemné sily === Podľa správ americkej vlády na začiatku roka 2022 ruská strana dislokovala v blízkosti hraníc s Ukrajinou (v Rusku, Bielorusku, na Kryme, ako aj na Donbase) asi 150 000 až 190 000 mužov, v približne 120 [[Prápor (vojenská jednotka)|práporových]] taktických skupinách (BTG).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Senior Defense Official Holds a Background Briefing | url = https://www.defense.gov/News/Transcripts/Transcript/Article/2954139/senior-defense-official-holds-a-background-briefing/ | vydavateľ = defense.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-16 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Andrew S. Bowen, 2022: Russia’s War in Ukraine: Military and Intelligence Aspects, Updated September 14, 2022, Congressional Research Service, R47068, 27 s. [https://crsreports.congress.gov/product/pdf/R/R47068 Dostupné online]</ref> Tieto sily predstavovali asi 25 - 30% disponibilných ruských pozemných síl (z celkového počtu 900 000 vojakov a 2 milióny mužov v zálohe).<ref name=MB5>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Military Balance | url = https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/04597222.2022.2022930 | vydavateľ = tandfonline.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinské ozbrojené sily mali na začiatku roku 2022 k dispozícii asi 196 600 vojakov<ref name=MB5/>, z toho 125 600 pozemné sily, 15 000 námorníctvo, letectvo 35 000, výsadkové vojsko 20 000, vojská špeciálneho určenia asi 100) a ďalších 102 000 žandárstvo a polovojenské jednotky.<ref name=MB5/> Krajina zároveň deklarovala, že má k dispozícii asi 900 000 rezervistov.<ref name=MB5/> === Letectvo a protivzdušná obrana === [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|Ukrajinské letectvo]] je početne aj technicky slabšie než jeho protivník. Disponovalo iba stíhacími strojmi [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29]] (43 ks jednomiestnej verzie) a [[Suchoj Su-27|Su-27]] (26 ks jednomiestnej verzie) a dovedna cca 40 ks bojových lietadiel [[Suchoj Su-24|Su-24]] a [[Suchoj Su-25|Su-25]]. Jedná sa o 1 generáciu staršie typy v porovnaní s hlavnými nasadenými ruskými typmi stíhacích lietadiel [[Suchoj Su-30|Su-30]], [[Suchoj Su-35|Su-35]] a [[Mikojan-Gurevič MiG-31|MiG-31BM]], či stíhacích bombardérov [[Suchoj Su-34|Su-34]]. Aj ruské letectvo tiež nasadzuje početné Su-24 a Su-25. Celkovo použili Rusi asi 350 moderných lietadiel.<ref name=Bronk1>Justin Bronk with Nick Reynolds and Jack Watling, 2022: The Russian Air War and Ukrainian Requirements for Air Defence, Special Report, Royal United Services Institute for Defence and Security Studies, Whitehall, 7 November 2022, 40 s., [https://static.rusi.org/SR-Russian-Air-War-Ukraine-web-final.pdf Dostupné online]</ref> == Začiatok útoku == {{Hlavný článok|Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu}} Krátko po štvrtej hodine nadránom moskovského času [[24. február]]a [[2022]] ruské štátne médiá odvysielali vopred zaznamenaný prejav [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]], v ktorom oznámil svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu. Označil ju za ''„špeciálnu vojenskú operáciu“'' s cieľom vykonať ''„[[Demilitarizácia|demilitarizáciu]] a [[Denacifikácia|denacifikáciu]]“'' Ukrajiny a vyzval príslušníkov [[Ozbrojené sily Ukrajiny|Ozbrojených síl Ukrajiny]] na kapituláciu.<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Putin objavil o načale vojennoj operacii na Ukraine | URL = https://tass.ru/politika/13825671 | Periodikum = TASS.ru | Miesto = Moskva | Vydavateľ = [[TASS]] | DátumVydania = 2022-02-24 03:49 | DátumPrístupu = 2022-02-24 }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Putin announces formal start of Russia’s invasion in eastern Ukraine | URL = https://meduza.io/en/news/2022/02/24/putin-announces-start-of-military-operation-in-eastern-ukraine | Periodikum = Meduza | Miesto = [Riga] | Vydavateľ = Medusa Project SIA | DátumVydania = 2022-02-24 03:58 | DátumPrístupu = 2022-02-24 }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Ukraine conflict: Russian forces attack from three sides | URL = https://www.bbc.com/news/world-europe-60503037 | Periodikum = [[British Broadcasting Corporation|BBC]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 | DátumPrístupu = 2022-02-24 }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Prejav Putina, ktorý spustil vojnu na Ukrajine | URL = https://dennikn.sk/minuta/2735113 | Periodikum = [[Denník N]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = N Press | DátumVydania = 2022-02-24 04:27 | DátumPrístupu = 2022-02-24 }}</ref> {{Citát|Prijal som rozhodnutie uskutočniť špeciálnu vojenskú operáciu. Jej cieľom je ochrana ľudí, ktorí sú posledných osem rokov vystavení genocíde zo strany kyjevského režimu. S týmto cieľom sa budeme snažiť o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny. A tiež o pritiahnutie k trestnej zodpovednosti tých, kto vykonal mnohonásobné krvavé zločiny proti civilnému obyvateľstvu vrátane občanov Ruskej federácie. Naším plánom však nie je okupácia ukrajinských území. Nechystáme sa nikoho do ničoho tlačiť silou. (...) Teraz pár veľmi vážnych slov pre tých, u koho by mohla vzniknúť chuť miešať sa zvonku do diania. Ktokoľvek bude skúšať nám v tom prekážať a najmä vytvárať pre nás hrozbu, pre našu krajinu a náš národ, nech vie, že odpoveď Ruska bude okamžitá a privedie vás k takým dôsledkom, s akými ste sa ešte nikdy v svojej histórii nestretli.|[[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] v prejave odvysielanom ráno 24. februára 2022<ref>{{Citácia Harvard | Autor = Denník N | OdkazNaAutora = Denník N | Rok = 2022 | Titul = Ako Putin vyhlásil vojnu Ukrajine a hrozí Západu (prejav s titulkami) | URL = https://www.youtube.com/watch?v=yqsaX-zz73g | Miesto = | Vydavateľ = [[YouTube]] | DátumVydania = 2022-02-24 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref>|300|Georgia|100}} Vyhlásenie o ruskej potrebe denacifikovať Ukrajinu bolo ostro kritizované, ako absolútne neopodstatné, absurdné a klamlivé tvrdenie ruskej vojnovej propagandy.<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Chernova | Meno = Anna | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Kremlin spokesperson echoes Putin's baseless claims on invasion objectives | URL = https://edition.cnn.com/europe/live-news/ukraine-russia-news-02-24-22-intl/h_542ef6fc653f4404d483a5156ecc23e6 | Periodikum = [[CNN]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 04:58 SEČ | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Chance | Meno1 = Matthew | OdkazNaAutora1 = | Priezvisko2 = Hodge | Meno2 = Nathan | OdkazNaAutora2 = | Priezvisko3 = Lister| Meno3 = Tim | OdkazNaAutora3 = | Priezvisko4 = Smith-Spark | Meno4 = Laura | OdkazNaAutora4 = | Priezvisko5 = Kottasová | Meno5 = Ivana | OdkazNaAutora5 = | Rok = 2022 | Titul = Peace in Europe 'shattered' as Russia invades Ukraine | URL = https://edition.cnn.com/2022/02/24/europe/ukraine-russia-invasion-thursday-intl/index.html | Periodikum = [[CNN]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 0517 HKT | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Absurdná Putinova propaganda. Treba denacifikovať Ukrajinu či skôr Rusko? | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/619479-treba-denacifikovat-ukrajinu-ci-skor-rusko/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-09 | dátum prístupu = 2022-11-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Szabó | meno = Miloslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Denacifikácia? O zneužívaní fašizmu a antifašizmu dnešnou vojnovou propagandou | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2759840/denacifikacia-o-zneuzivani-fasizmu-a-antifasizmu-dnesnou-vojnovou-propagandou/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-09 | dátum prístupu = 2022-11-14 }}</ref> Ešte o 02:45 miestneho času ukrajinské orgány uzavreli vzdušný priestor nad krajinou pre civilnú leteckú dopravu.<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Україна закрила повітряний простір | URL = https://biz.liga.net/ua/all/transport/novosti/ukraina-zakryla-vozdushnoe-prostranstvo | Periodikum = Liga.biznes | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 08:18 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref> Ruský útok sa začal za úsvitu, krátko po piatej hodine [[UTC+02:00|miestneho času]], a to na viacerých miestach krajiny. Ukrajinská agentúra [[UNIAN]] hlásila explózie v [[Kyjev]]e<ref>Pozri aj: {{Citácia Harvard | Priezvisko = O'Grady | Meno = Siobhán | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Central Kyiv appears calm as explosions are heard | URL = https://www.washingtonpost.com/world/2022/02/23/russia-ukraine-updates/#link-FRPRRIR7UNAPTP7AAMN3HYQHJQ | Periodikum = [[The Washington Post]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 12:13 EST | DátumPrístupu = 2022-02-25}}</ref>, v [[Odesa|Odese]] na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]], v [[Berďansk]]u na pobreží [[Azovské more|Azovského mora]], v [[Charkov]]e<ref>Pozri aj: {{Citácia Harvard | Priezvisko = Khurshudyan | Meno = Isabelle | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Distant booms heard in Kharkiv, Ukraine’s second-largest city | URL = https://www.washingtonpost.com/world/2022/02/23/russia-ukraine-updates/#link-QGDVO5EP5FGCVJU7HIZN5OXMEM | Periodikum = [[The Washington Post]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-23 12:15 EST | DátumPrístupu = 2022-02-25}}</ref> a v [[Kramatorsk]]u na východe Ukrajiny, ako aj silné ostreľovanie na [[Donecká panva|Donbase]]. [[Agence France-Presse]] ďalej informovala o výbuchoch v [[Mariupoľ|Mariupole]]<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = | Meno = | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu, v množstve miest vrátane Kyjeva počuť výbuchy | URL = https://dennikn.sk/minuta/2735174 | Periodikum = [[Denník N]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = N Press | DátumVydania = 2022-02-24 05:28 SEČ | DátumPrístupu = 2022-02-25}}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Miestne médiá hlásia výbuchy na rôznych miestach na Ukrajine | URL = https://dennikn.sk/minuta/2735133 | Periodikum = [[Denník N]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = N Press | DátumVydania = 2022-02-24 04:52 SEČ | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref> a ukrajinská mutácia [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] písala aj o útoku na [[Berďansk]].<ref name=radiosloboda1>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Геращенко заявив про ракетні удари по військових складах і аеродромах у кількох містах України | URL = https://www.radiosvoboda.org/a/news-udary-rakety-gerashchenko/31719715.html | Periodikum = Radio Sloboda | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 06:05 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref> Ukrajinská vláda potvrdila, že ruské ozbrojené sily podnikli vzdušné útoky na vojenské zariadenia a letiská v Kyjeve, Charkove a v [[Dnipro|Dnipre]] ležiacom vo vnútrozemí na rieke [[Dneper]]. Zároveň informovali o delostreleckom útoku na pohraničné ukrajinské územie a o prebiehajúcom útoku zo severu, od [[Bielorusko|Bieloruska]], ako aj z juhu, z Ruskom okupovaného [[Krym (republika)|Krymu]].<ref name=radiosloboda1/><ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Sheftalovich | Meno = Zoya | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Battles flare across Ukraine after Putin declares war | URL = https://www.politico.eu/article/putin-announces-special-military-operation-in-ukraine/ | Periodikum = [[Politico]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 04:08 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref><ref>Pozri aj: {{Citácia Harvard | Priezvisko = Kuleba | Meno = Dmytro | OdkazNaAutora = Dmytro Kuleba | Rok = 2022 | Titul = Putin has just launched a full-scale invasion of Ukraine. Peaceful Ukrainian cities are under strikes | URL = https://twitter.com/DmytroKuleba/status/1496695889401896964 | Miesto = [s. l.] | Vydavateľ = [[Twitter]] | DátumVydania = 2022-02-24 04:58 SEČ | DátumPrístupu = 2022-02-24}}; {{Citácia Harvard | Priezvisko = Knowles | Meno = Hannah | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Russia has ‘launched a full-scale invasion,’ Ukrainian official says | URL = https://www.washingtonpost.com/world/2022/02/23/russia-ukraine-updates/#link-M63AGYYFRBCY5MHL6MHIN27AOM | Periodikum = [[The Washington Post]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 12:10 EST | DátumPrístupu = 2022-02-25}}</ref> Krátko po siedmej hodine miestneho času pred verejnosť predstúpil prezident Ukrajiny [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]] a oznámil zavedenie [[Stanné právo|stanného práva]].<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Президент України Володимир Зеленський звернувся до українців і заявив про введення по всій Україні воєнного стану | URL = https://www.ukrinform.ua/rubric-ato/3410884-ukraina-vvodit-voennij-stan-zelenskij.html | Periodikum = Ukrinform | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 06:57 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref> == Ruská ofenzíva (24. február – 7. apríl) == [[Súbor:2022 Russian Invasion of Ukraine Force Dispositions (February 24 2022).svg|thumb|Situačná mapa v deň začiatku invázie.]] Pozemnej invázii predchádzali letecké a raketové údery na ukrajinské vojenské základne, centrá velenia, sklady a letiská po celej krajine. Ruské sily vpadli na ukrajinské územie pozdĺž celej spoločnej hranice a z územia „neutrálneho“ Bieloruska. Z Krymu bol útok vedený vo viacerých smeroch. Jednak to bol útok na pobrežie spájajúce Krym s Donbasom. Smerom na [[Berďansk]], [[Mariupoľ]] a [[Melitopoľ]]. Ďalej tiež na [[Cherson]] a [[Mykolajiv]]. Z oblasti Melitopoľa postupovali ruské sily na [[Záporožie]]. Útoky boli vedené z oblasti Luhanskej ľudovej republiky a Doneckej ľudovej republiky. Zaútočili aj v smere z oblasti [[Belgorod]]u na [[Charkov|Charkiv]]. Z Bieloruského územia bol útok vedený pozdĺž toku Dnepra cez [[Černobyľ]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi obsadili černobyľskú jadrovú elektráreň | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/rusi-sa-podla-zelenskeho-snazia-obsadit-cernobylsku-jadrovu-elektraren/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na [[Kyjev]]. Vzhľadom na očakávania útoku ukrajinské sily krátko pred ruskými údermi presunuli časť leteckých síl a protilietadlových prostriedkov na záložné pozície čím sa vyhli ich zničeniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Generál Macko: Putin sa tvári ako veľký šachista, ale nevie hrať ani dámu | url = https://www.startitup.sk/videa/general-macko-putin-sa-tvari-ako-velky-sachista-ale-nevie-hrat-ani-damu/ | vydavateľ = startitup.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od začiatku bojov bolo zrejmé, že ukrajinské letectvo i protivzdušná obrana je výrazne slabšie ako jeho ruský protivník. Ukrajinskí letci potvrdili, že modernejšie ruské stroje [[Suchoj Su-30|Su-30M]] a [[Suchoj Su-35|Su-35S]] po technickej stránke prevyšujú všetky dostupné ukrajinské stíhačky.<ref name=Bronk1/> Ruskej strane sa v prvom týždni úspešne darilo napádať a rušiť ukrajinské systémy protivzdušnej obrany, prenikať hlboko do vnútrozemia Ukrajiny pri leteckých úderoch a bojových letoch stíhacích lietadiel. Po chaotickom prvom týždni sa však ukrajinská protivzdušná obrana začiatkom marca skonsolidovala a začala plne fungovať v spolupráci so stíhacím letectvom.<ref name=Bronk1/> === Boje na severnom fronte === [[Súbor:Выдвижение танкового подразделения в Киевской области в ходе вторжения на Украину 005.png|náhľad|Kolóna ruských obrnených vozidiel (v popredí tank [[T-80|T-80BVM]], v pozadí [[BMP-2]]) počas presunu pri bojoch v okolí Kyjeva, 7. marec 2022.]] Rýchle obkľúčenie ukrajinského hlavného mesta zo západu a zajatie vedenia krajiny boli jedným z hlavných cieľov vojsk útočiacich z Bieloruska pozdĺž západného brehu rieky [[Dneper]]. Predvoj útoku na [[Kyjev]] zo severu viedli od rána 24. februára ruská 11. a 31. gardová výsadková brigáda, ktorých úlohou bolo zaistiť letisko [[Hostomeľ]]. Vrtuľníkovému výsadku sa podarilo zaistiť letisko, avšak ukrajinský protiútok znemožnil pristátie 18 transportných [[Iliušin Il-76|Il-76]] s posilami. Ruské sily však onedlho dosiahli letisko pozemnými silami, zničené pristávacie dráhy a prebiehajúce boje v okolí však znemožnili ďalšie využitie letiska Rusmi. V intenzívnych bojoch okolo letiska utrpeli obe strany veľké straty. 3. marca paľbou ostreľovača zahynul zástupca veliteľa ruskej 41. armády genmjr. [[Andrej Alexandrovič Suchoveckij|Andrej Suchoveckij]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Demerly | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Reports: Russian Airborne Forces Commander Killed by Sniper in Hostomel | url = https://theaviationist.com/2022/03/04/general-andrey-sukhovetsky-killed/ | vydavateľ = theaviationist.com | dátum vydania = 2022-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> 4. marca zahynul ukrajinský ostreľovač maj. [[Valerij Viktorovyč Čibineev|Valerij Čibineev]], vyznamenaný v predošlých bojoch na Donbase titulom [[Hrdina Ukrajiny]]. [[File:Russian invasion of Ukraine - military symbols.svg|thumb|Typy inváznych znakov na ruskej technike:<br /> '''Z''' – jednotky postupujúce z Krymu, DĽR a LĽR<br /> '''Z''' (v rámčeku) – jednotky postupujúce na Charkov<br /> '''O''' – jednotky postupujúce v smere Kyjev – Sumy – Černihiv (vých. od Dnepra)<br /> '''V''' – jednotky postupujúce na Kyjev (záp. od Dnepra)<br /> '''X''' – Čečenské jednotky<br /> '''A''' – špeciálne jednotky (SOBR, ALFA, SSO).]] 26. februára sa pokúsili Rusi výsadkom obsadiť letisko [[Vasyľkiv]] južne od Kyjeva, avšak neúspešne. Podarilo sa eliminovať aj ruské špeciálne jednotky, ktoré prenikli do Kyjeva s cieľom zajať alebo zlikvidovať vedenie krajiny. Začiatkom marca Rusi zaútočili na predmestia Kyjeva - [[Irpiň]] a [[Buča]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Smer Kyjev. Rusko sa pripravuje na mohutnú ofenzívu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/619157-rusko-sa-pripravuje-na-mohutny-utok-na-kyjev/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-07 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Front sa v tejto oblasti následne zastavil. 16. marca ukrajinské vojská prešli do protiútoku. Vzhľadom na problémy so zásobovaním v tejto oblasti a neperspektívnosť pokračovania bojov v tomto priestore napokon ruské velenie nariadilo koncom marca ústup za bieloruské hranice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi ustupujú z okolia Kyjeva, povedal Podoľak | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/podolak-rusko-ustup-kyjev/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ukrajinské sily dosiahli kontrolu nad hranicou s Bieloruskom pri meste [[Pripiať (mesto)|Pripiať]] 3. apríla. Ruské sily sa z územia západne od Dnepra stiahli 7. apríla. === Boje na severovýchodnom fronte === {{Hlavný článok|Obliehanie Černihivu}} Oblasť na severovýchode Ukrajiny východne od Dnepra sa vyznačuje plochým reliéfom a riedkym osídlením, ponúkajúc málo dobrých obranných pozícií. Ruským vojskám sa podarilo v tomto regióne, hlavne v oblasti [[Konotop]]u a [[Černihiv]]u rýchlo postúpiť. Konotop padol v prvých dňoch do ruských rúk. Černihiv bol obkľúčený. V oblasti [[Sumy|Súm]], len 35 kilometrov od rusko-ukrajinskej hranice, ruský postup uviazol v mestských bojoch a ukrajinským silám sa podarilo mesto udržať. Pohybom po diaľniciach a obchádzkou spomenutých miest dosiahli ruské sily 4. marca [[Brovary]], východné predmestie Kyjeva, čím spôsobili vážne ohrozenie mesta. Po pretrvávajúcich logistických problémoch, spôsobených okrem iného aj nezabezpečením celého územia a útokmi ukrajinských špeciálnych jednotiek na ruské zásobovacie konvoje, opustili ruské sily 6. apríla Černihivskú a 7. apríla aj Sumskú oblasť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruské jednotky opustili okolie Černihivu, odchádzajú aj zo Sumskej oblasti | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/rusko-cernihiv-ukrajina-vojaci/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Boje na východnom fronte === [[Súbor:Форсування Сіверського Донця.jpg|náhľad|Zničená ruská technika a pontónový most pri pokuse o prekročenie Severského Donca pri Bilohorivke, máj 2022.]] Druhé najväčšie ukrajinské mesto, [[Charkov]], sa nachádza len 40&nbsp;km od hranice s ruskou [[Belgorodská oblasť|Belgorodskou oblasťou]], kde sa už mesiace zhromažďovali ruské vojská. Napriek tomu sa počas invázie ruská armáda nedostala ďalej, než na okraje severných predmestí Charkova. Charkov, dôležité centrum strojárenskeho priemyslu, sa však ocitlo pod paľbou [[Delostrelectvo|delostrelectva]]. Na štvrtý deň invázie bol napríklad zničený [[Charkovský traktorový závod]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ukrainian Tractor Factory Destroyed in Bombing|url=https://www.agequipmentintelligence.com/articles/5369-ukrainian-tractor-factory-destroyed-in-bombing|vydavateľ=www.agequipmentintelligence.com|dátum prístupu=2022-06-17|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20220316120452/https://www.agequipmentintelligence.com/articles/5369-ukrainian-tractor-factory-destroyed-in-bombing|dátum archivácie=2022-03-16}}</ref> Pod paľbou sa však ocitli aj sídliská a verejné budovy ako napríklad Charkovská radnica, pričom zomrelo mnoho civilistov. Neúspešné dobýjanie Charkova odklonilo ruské sily smerom na juhovýchod, na [[Izjum]], pričom cieľom bolo prebiť sa až k [[Doneck]]u a obkľúčiť najlepšie vycvičené ukrajinské vojská rozmiestnené na Donbaskom fronte. Izjum bol po dlhých bojoch dobytý 1. apríla a začiatkom mája sa v meste začali zhromažďovať ruské sily, stiahnuté zo severnej a severovýchodnej Ukrajiny. Napriek tomu sa v okolí Izjumu ruský postup spomalil, a Rusi dobyli iba oblasti na ľavom brehu [[Siverskyj Donec|Severného Donca]]. Pri opakovaných pokusoch o prekročenie rieky pri dedinách [[Dronivka]], [[Bilohorivka]] a [[Serebrianka]] utrpeli Rusi veľké straty. Naopak, Ukrajincom sa v polovici mája podarilo preraziť obliehanie Charkova a zatlačiť Rusov takmer až k štátnej hranici. === Boje na južnom fronte === Z juhu sa podarilo Rusom dosiahnuť najväčšie územné zisky. Ruská strana bola na južnom fronte najefektívnejšia v úderoch na ukrajinskú protivzdušnú obranu, napr. pri [[Cherson]]e a [[Záporožie|Záporoží]].<ref name=Bronk1/> Počiatočný pozemný útok bol vedený z okupovaného [[Krym (polostrov)|Krymu]] v dvoch osiach - smerom na [[Cherson]] a [[Mykolajiv]] s úmyslom dobitia najvýznamnejšieho Ukrajinského prístavu - [[Odesa|Odesy]] a smerom na [[Melitopoľ]] a [[Mariupoľ]], s úmyslom dobiť pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]]. V prvom smere sa ruská armáda dostala až pred [[Mykolajiv]], pričom sa im podarilo obsadiť [[Cherson]] 3. marca takmer bez boja. V opačnom smere dosiahli Rusi veľmi rýchlo [[Mariupoľ]], dôležité prístavné mesto pri Donbaskom fronte, pričom 2. marca ho úplne obkľúčili. Pri bojoch došlo k viacerým kontroverzným akciám ruských síl. 9. marca ruské sily zasiahli miestnu detskú nemocnicu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Barbarstvo najhrubšieho zrna. Ruska armáda zničila detskú nemocnicu a pôrodnicu | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/zelenskyj-ruska-armada-znicila-detsku-nemocnicu-mariupole | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-09 | dátum prístupu = 2023-10-08 }}</ref> 16. marca ruské sily pri bombardovaní Mariupoľa zasiahli dvomi 500 kg bombami miestne divadlo, ktoré bolo jasne označené ako civilná budova obrovským nápisom „Deti“ na streche. Divadlo slúžilo ako civilný protilietadlový kryt. Bežne sa tam skrývalo asi 1000 - 1300 ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pri útoku na divadlo v Mariupole zahynulo takmer 600 ľudí | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/625541-pri-utoku-na-divadlo-v-mariupole-zahynulo-az-takmer-600-ludi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2023-10-08 }}</ref> Presný počet obetí nie je známy. Očití svedkovia potvrdili smrť najmenej 15 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = “Our City Was Gone” | url = https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol/report | vydavateľ = hrw.org | dátum vydania = 2024-02-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Odhady počtu obetí sa pohybujú medzi 60 a 600.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beneath the Rubble | url = https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol | vydavateľ = hrw.org | miesto = | dátum vydania = 2024-02-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-01 | jazyk = }}</ref> == Neúspešné mierové rokovania == Prvé oficiálne stretnutie predstaviteľov oboch strán po vypuknutí vojny sa uskutočnilo 27. februára 2022, skončilo však bez dohody. Druhé kolo rokovaní začalo 3. marca 2022, s rovnakým výsledkom. Následne sa do mierových jednaní zapojil aj vtedajší izraelský premiér [[Naftali Bennett]]. Pred ďalším kolom rokovaní Moskva požadovala, aby Ukrajina zastavila vojenské akcie, v ústave zakotvila neutralitu, uznala Krym za ruské územie a separatistické republiky Doneck a Luhansk za nezávislé štáty. Ďalšie kolo rokovaní sa začalo 14. marca 2022 prostredníctvom videokonferencie, rozhovory však opäť skončili bez dohody. Strany rokovali o 15-bodovom pláne. Plán však neriešil otázku anexie Krymu ani status separatistických regiónov, teda témy, ktoré boli pre obe strany najproblematickejšie. Ani piate kolo rozhovorov, ktoré sa konalo 21. marca, neprinieslo dohodu. Zelenskyj vyzval na priame rozhovory s Putinom o ukončení vojny. Mierové rokovania boli obnovené 29. marca v Istanbule. Zelenskyj ohlásil vôľu diskutovať o ukrajinskej neutralite spolu s odmietnutí členstvo Ukrajiny v NATO v budúcnosti, ale nesúhlasil s demilitarizáciou a o referende o neutralite. Ukrajinskú ochotu rokovať potvrdil aj turecký prezident [[Recep Tayyip Erdoğan]], keď vyhlásil, že Ukrajina je pripravená súhlasiť so 4 zo 6 požiadaviek Ruska. V priebehu rokovaní v marci 2022 boli obidve strany ochotné rokovať a priblížiť svoje pozície, zároveň však ostávali otvorené otázky. Zlom v rokovaniach nastal najmä po odhalení masakrov v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]], konkrétne v ''Buči'', ''Irpini'', [[Boroďanka|Boroďanke]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou neprekazil Boris Johnson | url = https://demagog.sk/mierove-rokovania-medzi-ruskom-a-ukrajinou-neprekazil-boris-johnson | vydavateľ = Demagog.sk | dátum prístupu = 2024-11-06 | jazyk = en | meno = Pavol | priezvisko = Valík | dátum vydania = 2024-03-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/masaker-v-buci-ovplyvnil-mierove-rokovania-medzi-ruskom-a-ukrajinou/ | vydavateľ = ČTK | dátum prístupu = 2024-11-06 | titul = Masaker v Buči ovplyvnil mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou}}</ref> == Preskupenie ruských síl (8. apríl – 5. september 2022) == [[Súbor:Northern Saltivka after battle for Kharkiv (2022-05-19) 01.jpg|náhľad|Severná [[Saltivka]], sídlisko na predmestí Charkova poškodené bojmi, máj 2022.]] Spolu so stiahnutím ruských síl zo severu krajiny prebehla ich reorganizácia. Dňa 8. apríla ruské ministerstvo oznámilo, že všetky jednotky na juhovýchode Ukrajiny sa spoja pod vedením generála [[Alexandr Vladimirovič Dvornikov|Alexandra Dvornikova]], ktorý bol poverený vedením kombinovaných vojenských operácií. Boli mu podriadené aj jednotky presunuté zo severného a severovýchodného frontu. 26. mája 2022 Dvornikova nahradil generáplukovník [[Gennadij Valerievič Židko|Gennadij Židko]]. Neskôr v priebehu leta Rusi priznali, že ich sily sú rozdelené medzi armádne skupiny „Stred“ pod velením generálplukovníka [[Alexandr Pavlovič Lapin|Alexandra Lapina]] a „Juh“ pod velením armádneho generála [[Sergej Vladimirovič Surovikin|Sergeja Surovikina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Черкасов | meno = Александр | autor = | odkaz na autora = | titul = Ljudi, streljavšije v našich otcov / Люди, стрелявшие в наших отцов | url = https://novayagazeta.eu/articles/2022/06/26/liudi-streliavshie-v-nashikh-ottsov | vydavateľ = novayagazeta.eu | dátum vydania = 1656249600000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> 8. apríla zasiahli železničnú stanicu v ukrajinskom [[Kramatorsk]]u dve ruské balistické strely Točka-U s kazetovou muníciou. Na stanici sa v dôsledku prebiehajúcej evakuácie nachádzalo najmenej tisíc civilistov. 63 ľudí (vrátane 9 detí) na mieste zahynulo, 150 ľudí (z toho 34 detí) bolo ranených.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Обстріл Краматорського вокзалу: реконструкція атаки, яка вбила 63 людей, від очевидців (фото) | url = https://freeradio.com.ua/obstril-kramatorskoho-vokzalu-rekonstruktsiia-ataky-iaka-vbyla-63-liudei-vid-ochevydtsiv-foto/ | vydavateľ = freeradio.com.ua | dátum vydania = 2023-04-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Death at the Station | url = https://www.hrw.org/video-photos/interactive/2023/02/21/death-at-the-station/russian-cluster-munition-attack-in-kramatorsk | vydavateľ = hrw.org | dátum vydania = 2023-02-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Použitie kazetovej munície proti obytným oblastiam, naviac zjavne civilným cieľom je považované za porušenie vojnového práva. 13. apríla sa Ukrajincom podarilo zasiahnuť vlajkovú loď Ruskej [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskej flotily]], [[Moskva (raketový krížnik)|krížnik Moskva]] protilodnými strelami [[R-360 Neptun]]. Vzniknutý požiar sa posádke nepodarilo uhasiť a loď sa 14. apríla potopila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Rusko oznámilo, že krížnik Moskva sa potopil | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/rusko-oznamilo-ze-kriznik-moskva-sa-potopil/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-04-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> 19. apríla po asi dvojtýždňovej operačnej prestávke ruské sily obnovili ofenzívu na fronte medzi Charkovom a Doneckom, resp. od Izjumu po Mykolajiv. Ruské jednotky však nedostali posily ani náhrady za straty, ktoré utrpeli v predošlých bojoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie: OS SR: Aktuálna vojenská situácia na Ukrajine | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022042000000360 | vydavateľ = tasr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Sjevjerodoneck a Lysyčansk === [[Súbor:Sievierodonetsk after Russian shelling on 6 April 2022 (03).jpg|náhľad|Zničená zástavba obytných domov v Sjevjerodonecku v apríli 2022.]] Ruským silám sa postupne podarilo zatláčať ukrajinskú obranu. Cieľom ich ofenzívy bolo vytlačiť ukrajinské sily z Luhanskej oblasti. 23. mája ruské sily vstúpili do mesta [[Lyman]] a do 26. mája mesto dobyli. Útočili tiež západne a severne od [[Sjevjerodoneck]]a na [[Kreminna]] a [[Lysyčansk]]. Z juhu útočili na [[Avdiivka|Avdiivku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie: TS OS SR: Aktuálna vojenská situácia na Ukrajine | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022052500000470 | vydavateľ = tasr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Veľmi ťažké boje prebiehali v priebehu leta v oblasti [[Sjevjerodoneck]]a, posledného miesta v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] na sever od Severného Donca pod kontrolou Ukrajinskej armády. Ruské vojská a sily [[Luhanská ľudová republika|LNR]] a [[Donecká ľudová republika|DNR]] sa pokúšali mesto dobyť, ale aj [[Obkľúčenie|obkľúčiť]] útokom na [[Popasna|Popasnú]], ktorú sa im 8. mája podarilo dobyť. Ďalší postup smerom na západ a sever bol však zastavený. Keďže sa Rusom nepodarilo prekročiť Donec, úplné obkľúčenie Ukrajinských síl v oblasti nenastalo. V týchto miestach však pretrvávali najostrejšie boje s mohutným využitím delostrelectva. Najmenšie zisky inváznych síl nastali na pôvodnom fronte medzi DNR a zvyškom Ukrajiny, ktorý je mohutne opevnený a obsadený najlepšie pripravenými jednotkami ukrajinskej armády. 3. júla ruské sily obsadili [[Lysyčansk]]. Ruské invázne jednotky následne pokračovali do priľahlej Doneckej oblasti, aby zaútočili na mestá [[Sloviansk]] a [[Bachmut]]. V priebehu druhej polovice leta postupne dynamika ruského postupu ustala. Čiastočne k tomu prispeli aj ukrajinské útoky na ruské sklady munície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ponomarenko | meno = Ilia | autor = Ilia Ponomarenko | odkaz na autora = | titul = Ukraine targets Russia’s ammunition depots, undermining its artillery advantage | url = https://kyivindependent.com/national/1234 | vydavateľ = kyivindependent.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Pád Mariupoľa === Ruskému postupu na juhovýchodnom fronte bránili ukrajinské sily obkľúčené v [[Mariupoľ|Mariupoli]]. Mariupoľ bol plne obkľúčený ruskými silami 18. apríla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Šojgu tvrdí, že Rusko kontroluje celý Mariupol okrem Azovstalu | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/sojgu-tvrdi-ze-rusko-kontroluje-cely-mariupol-okrem-azovstalu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Mesto bolo počas vyše dvojmesačného obliehania ťažko poškodené. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = “Our City Was Gone” | url = https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol/report | vydavateľ = hrw.org | dátum vydania = 2024-02-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-14 | miesto = | jazyk = }}</ref>Ukrajinskí predstavitelia mesta uvádzajú až 21-tisíc mŕtvych civilistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Pod troskami domov v Mariupole bežne nachádzajú desiatky mŕtvol | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/06/pod-troskami-domov-v-mariupole-bezne-nachadzaju-desiatky-mrtvol/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> 20. mája sa vzdali poslední obrancovia Mariupoľa, ktorí sa ukrývali v krytoch civilnej obrany pod oceliarňou [[Azovstaľ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie: OS SR: Aktuálna vojenská situácia na Ukrajine a činnosť OS SR | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022051800000405 | vydavateľ = tasr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Mariupoľ tak padol do rúk Rusom. Po dobití mesta sa ruské úsilie preorientovalo na Luhanskú a Doneckú oblasť. === Ostatné bojiská === V Južnom operačnom priestore sa situácia výrazne nemenila. Bojové aktivity na južnom fronte sa obmedzili na ostreľovanie a menšie útoky. Ruské sily delostrelectvom napádali nástupné smery ukrajinských jednotiek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie: OS SR: Aktuálna vojenská situácia na Ukrajine a činnosť OS SR | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022061300000306 | vydavateľ = tasr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> 9. augusta 2022 ukrajinské sily napadli letisko [[Saky]] na Kryme, pričom zničili najmenej 8 odstavených lietadiel. V priebehu leta Ukrajinci viackrát avizovali, že začnú protiofenzívu a ich cieľom bude oslobodenie južných regiónov. Ruské sily postupne začali v Chersonskej oblasti budovať trvalé opevnenia a pripravovať sa na obranu. == Anexia a ukrajinské protiofenzívy (6. september – 11. november) == === Severozápadný front === 6. septembra 2022 ukrajinské sily spustili prekvapivú protiofenzívu v Charkovskej oblasti, ktorá sa začala postupom pri [[Balaklija|Balaklii]]. Do 12. septembra ukrajinská protiofenzíva v tomto priestore spôsobila výrazný ústup ruských síl. Ukrajincom sa podarilo oslobodiť dôležité križovatky [[Izjum]] a [[Kupiansk]]. 13. septembra ukrajinské sily prekročili rieku [[Oskiľ]] pri mestečku [[Borova]]. Od 17. septembra postupne vybudovali niekoľko predmostí na ľavom (východnom) brehu Oskiľu. Napokon 1. októbra oslobodili [[Lyman]]. === Situácia v Rusku === 21. septembra vyhlásil Vladimir Putin čiastočnú [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizáciu]], ktorá sa má týkať asi 300-tisíc [[Záložník (vojsko)|záložníkov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/putin-vyhlasil-ciastocnu-mobilizaci/661783-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-21 | dátum prístupu = 2022-10-08 }}</ref> Jedná sa o prvú mobilizáciu v Rusku od [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Nezávislé ruské zdroje, napr. [[Novaja Gazeta]] predpokladajú, že povolaných bude až milión ľudí.<ref>Michaela Lacková: [https://www.mod.gov.sk/data/att/156032.pdf Ukrajina, Slovensko a svet.] Obrana, 10 s. 23</ref> 28. októbra 2022 Ruský minister obrany [[Sergej Kužugetovič Šojgu|Sergej Šojgu]] oznámil ukončenie mobilizácie. Požadovaný počet 300 000 mobilizovaných – bol splnený. Podľa ministra je 218 000 povolaných ešte vo výcviku, 82 000 už bolo vyslaných na [[Ukrajina|Ukrajinu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = SOBOTKA | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Šojgu ukončil mobilizaci | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.novinky.cz/clanek/valka-na-ukrajine-sojgu-ukoncil-mobilizaci-40412971 | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-10-28 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}</ref> Mobilizácia v Rusku bola veľmi problematická. Mnohí nedostali vojenskú výstroj alebo boli poslaní priamo na front bez prípravy. Ruská prokuratúra neskôr uznala, že asi 9000 odvedencov bolo mobilizovaných protiprávne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko muselo poslať domov viac ako 9 000 ilegálne mobilizovaných ľudí | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/01/rusko-muselo-poslat-domov-viac-ako-9-000-ilegalne-mobilizovanych-ludi/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-01-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Dňa 11. januára 2023 ruský minister obrany Sergej Šojgu vymenoval gen. [[Valerij Vasiljevič Gerasimov|Valerija Gerasimova]] namiesto Sergeja Surovikina za hlavného veliteľa ruských síl v bojoch proti Ukrajine. Gen. Surovikin bol menovaný do funkcie Gerasimovovho zástupcu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia appoints top soldier Gerasimov to oversee Ukraine campaign | url = https://www.reuters.com/world/europe/russia-appoints-gerasimov-top-commander-ukraine-2023-01-11/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2023-01-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Južný front === [[Súbor:2022 Kherson Counteroffensive.png|náhľad|Mapa ukrajinskej ofenzívy smerom na Cherson.]] Koncom septembra 2022 zorganizovali ruskí predstavitelia na Ukrajine referendá o [[Anexia|anexii]] okupovaných území Ukrajiny vrátane [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]], ako aj v ďalších okupovaných oblastiach - [[Chersonská oblasť|Chersonskej]] a [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]]. Oficiálne výsledky ukrajinská vláda a jej spojenci odsúdili ako sfalšované. Ruské okupačné úrady tvrdia, že prevažná väčšina ich obyvateľov sa vyjadrila v prospech pripojenia k Rusku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = V okupovaných častiach Ukrajiny sa skončilo hlasovanie o pripojení sa k Rusku | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/09/v-okupovanych-castiach-ukrajiny-sa-skoncilo-hlasovanie-o-pripojeni-sa-k-rusku/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-09-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Dňa 30. septembra 2022 oznámil Vladimir Putin v príhovore k obom komorám ruského parlamentu anexiu [[Donecká oblasť|ukrajinskej Doneckej]], [[Luhanská oblasť|Luhanskej]], Chersonskej a Záporožskej oblasti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR, ČTK | odkaz na autora = | titul = Putin vyhlásil štyri ukrajinské oblasti za územie Ruska | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/09/putin-vyhlasil-styri-ukrajinske-oblasti-za-uzemie-ruska/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-09-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> [[Ukrajina]], [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]], [[Európska únia]] a [[Organizácia Spojených národov|OSN]] anexiu odsúdili. 8. októbra ráno došlo k výbuchu a poškodeniu [[Krymský most|Krymského mosta]], ktorý spája [[Krym (polostrov)|Krym]] z východu s [[Tamanskij poluostrov|Tamanským polostrovom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Na Kerčskom moste došlo k silnému výbuchu a požiaru | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/10/na-kercskom-moste-doslo-k-silnemu-vybuchu-a-poziaru/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Toho istého dňa (8. októbra) Ruské ministerstvo obrany oznámilo menovanie nového veliteľa „''Zjednotenej skupiny vojsk v oblasti špeciálnych vojenských operácií''“ armádneho generála [[Sergej Vladimirovič Surovikin|Sergeja Surovikina]], ktorý dovtedy velil Južnej skupine vojsk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Moskva vymenovala nového veliteľa ruských síl nasadených na Ukrajine | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/10/moskva-vymenovala-noveho-velitela-ruskych-sil-nasadenych-na-ukrajine/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> 22. októbra 2022 proruské úrady v Chersonskej oblasti vyzvali obyvateľov mesta Cherson, aby sa okamžite evakuovali z dôvodu postupujúcej ukrajinskej protiofenzívy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Okamžite opustite mesto, vyzýva civilistov okupantská správa Chersonu​ | periodikum = HNonline.sk | odkaz na periodikum = | url = https://hnonline.sk/svet/96047602-okamzite-opustite-mesto-vyzyva-civilistov-okupantska-sprava-chersonu | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-22 | dátum prístupu = 2022-10-23 }}</ref> 29. októbra 2022 Ukrajina uskutočnila kombinovaný útok lietajúcimi a plávajúcimi dronmi na [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskú flotilu]] v prístave [[Sevastopoľ]] na Kryme. Počas útoku bola zasiahnutá a poškodená aj vlajková loď flotily [[Admiral Makarov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krym. Dym nad portem w Sewastopolu. Doniesienia o pożarze flagowego rosyjskiego okrętu​ | periodikum = polsatnews.pl | odkaz na periodikum = | url = https://www.polsatnews.pl/wiadomosc/2022-10-29/krym-dym-nad-portem-w-sewastopolu-doniesienia-o-plonacym-statku/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-10-29 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}</ref> Jednalo sa o najväčší útok dronov na [[Sevastopoľ]] od začiatku vojny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, Pravda | odkaz na autora = | titul = Útok dronov na Sevastopoľ je podľa proruského gubernátora najväčším od začiatku vojny | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/645336-utok-dronov-na-sevastopol-je-podla-proruskeho-gubernatora-najvacsim-od-zaciatku-vojny/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-10-29 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}</ref> Rusko po útoku na Čiernomorskú flotilu pozastavilo dohodu o obchode s obilím. Dohodu však naďalej podporovalo Turecko, ktoré v ochrane obchodných lodí naďalej pokračovalo.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, Novinky| odkaz na autora = | titul = Rusko po útoku na Černomořskou flotilu pozastavuje dohodu o obchodu s obilím | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-rusko-pozastavuje-dohodu-o-obchodu-s-obilim-40413001 | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-10-29 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | autor = | odkaz na autora = | titul = Po nukleárnom a energetickom vydieraní to Putin skúša cez obilie. Zatiaľ mu to kazí Erdogan | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3086867/po-nuklearnom-a-energetickom-vydierani-to-putin-skusa-cez-obilie-zatial-mu-to-kazi-erdogan/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-31 | dátum prístupu = 2022-11-01 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské prístavy napriek pozastaveniu dohody zo strany Ruska opustili lode s obilím | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/10/ukrajinske-pristavy-napriek-pozastaveniu-dohody-zo-strany-ruska-opustili-lode-s-obilim/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-10-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Rusi neskôr svoje odstúpenie od zmluvy odvolali. 11. novembra ukrajinské sily vstúpili do [[Cherson]]u, odkiaľ v predošlých dňoch ustupovali ruské jednotky. Pri ich ústupe bol zničený [[Antonivskyj most]], ktorý je dôležitou kominikáciou cez Dneper.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR, ČTK | odkaz na autora = | titul = Cherson je už takmer úplne pod kontrolou ukrajinskej armády | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/11/cherson-je-uz-takmer-uplne-pod-kontrolou-ukrajinskej-armady/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-11-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Pri Chersone sa zrútil strategický Antonivskyj most | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/11/pri-chersone-sa-zrutil-strategicky-antonivskyj-most/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-11-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Bitka o Bachmut a budovanie ruskej obrany (11. november 2022 - 7. jún 2023) == === Východný front === [[Súbor:Bakhmut during the battle (2023-04-05), frame 16531.jpg|náhľad|Južná časť Bachmutu počas bojov o mesto, 5. apríl 2023.]] Po porážke v Chersonskej a Charkovskej oblasti sa od konca leta ruské jednotky a žoldnieri [[Vagnerova skupina|Vagnerovej skupiny]] zamerali na mesto [[Bachmut]], ktoré predstavuje dôležitú križovatku na ceste ku [[Kramatorsk]]u a [[Sloviansk]]u, čo by Rusom otvorilo cestu k útoku na posledné mestá v Doneckej oblasti držané Ukrajincami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Pokračovali boje o mesto Bachmut | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajina-pokracovali-boje-o-mesto-bach/683416-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-26 | dátum prístupu = 2023-01-14 }}</ref> Ruským silám sa podarilo zatlačiť ukrajinské sily severne od Bachmutu útokom na [[Soledar]], nad ktorým po ťažkých bitkách a skoro úplnom zničení prevzali 13. januára kontrolu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda sa stiahla z mesta Soledar | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajinska-armada-sa-stiahla-z-mesta-s/689710-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-25 | dátum prístupu = 2023-03-02}}</ref> Počas februára ruské jednotky zvýšili tlak na mesto a v jeho okolí dosiahli väčší postup, čím ohrozili zásobovacie trasy ukrajinských obrancov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = ONLINE: O Bachmut bojujú desaťtisíce vojakov, otvára cestu k ďalším mestám Donbasu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/658812-online-o-bachmut-bojuju-desattisice-vojakov-otvara-cestu-k-dalsim-mestam-donbasu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-02 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> O mesto sa viedli ťažké pouličné boje.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Rusi zosilňujú útoky na Bachmut. Armáda bude zvažovať všetky možnosti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23141928/ukrajinci-zvazuju-strategicke-stiahnutie-z-bachmutu-v-meste-je-stale-asi-4500-civilistov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-01 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> Ruským vojskám sa postupne podarilo mesto obísť a zovrieť ho zo severu aj z juhu. Ukrajinci boli stále schopní udržiavať cestné spojenie. V prvých májových dňoch sa ukrajinské sily držali už iba v jeho západnej časti, čo predstavovalo menej ako 20% mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = V Bachmute sa bojuje o každý dom. Tí, ktorí sa nestihli evakuovať, riskujú pri odchode vlastný život | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/04/v-bachmute-sa-bojuje-o-kazdy-dom-ti-ktori-sa-nestihli-evakuovat-riskuju-pri-odchode-vlastny-zivot/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Mesto však z viacerých príčin neboli ochotní vyprázdniť. === Južný front === Počas februára sa v Doneckej oblasti v okolí mesta [[Vuhledar]] odohrala doteraz najväčšia tanková bitka vojny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vuhledar zažil doteraz najväčšiu tankovú bitku vojny na Ukrajine | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/658771-vuhledar-zazil-doteraz-najvacsiu-tankovu-bitku-vojny-na-ukrajine/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-01 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> Ruská strana v nej podľa ukrajinskej armády prišla o najmenej 130 tankov a obrnených vozidiel, výška ukrajinských strát nie je známa.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Ďalšie ruské fiasko. Pri Vuhledare sa odohrala najväčšia tanková bitka | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23142141/ukrajina-rusko-vojna-vuhledar-tankova-bitka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-02 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> === Útoky na energetickú infraštruktúru === [[Súbor:Kyiv after Russian shelling, 2022-10-10 (073).webp|náhľad|Horiace civilné autá a obete v Kyjeve po raketových útokoch 10. októbra 2022.]] 10. októbra 2022 ruské sily uskutočnili mohutné vzdušné útoky, za použitia [[Strela s plochou dráhou letu|striel s plochou dráhou letu]] a [[dron]]ov, na ukrajinskú energetickú sústavu. Už 12. októbra 2022 bolo oznámené, že údery zasiahli približne 30 percent energetickej infraštruktúry [[Ukrajina|Ukrajiny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vojna na Ukrajina: Rusi zasiahli približne 30 percent energetickej infraštruktúry | periodikum = aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/uaPOIhr/vojna-na-ukrajina-rusi-zasiahli-priblizne-30-percent-energetickej-infrastruktury/ | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-12 | dátum prístupu = 2022-10-22 }}</ref> Ruská strana pri útokoch okrem vlastných rakiet vo väčšej miere začala používať aj drony [[HESA Šáhid-131|Šáhid-131]] a [[HESA Šáhid-136|Šáhid-136]] iránskej výroby.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko malo pri útokoch na Ukrajine doposiaľ použiť vyše štyri stovky iránskych dronov | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/rusko-malo-pri-utokoch-ukrajine-doposial-pouzit-vyse-styri-stovky-iranskych-dronov | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-26 | dátum prístupu = 2023-01-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Británia: Rusko už útočí na Ukrajine iránskymi dronmi z novej dodávky | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/britania-rusko-zacina-na-ukrajine-u/680001-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-09 | dátum prístupu = 2023-01-09 }}</ref> 15. novembra pri jednom z najsilnejších ruských leteckých úderov zasiahla zlyhaná ukrajinská protilietadlová raketa systému S-300 poľskú prihraničnú obec Przewodów ([[Gmina Dołhobyczów]]). [[Výbuch rakety v Poľsku v roku 2022|Explózia rakety]] usmrtila 2 osoby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na poľskú obec vlani dopadla strela odpálená Ukrajincami, potvrdili experti | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/09/na-polsku-obec-vlani-dopadla-strela-odpalena-ukrajincami-potvrdili-experti/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Pri útokoch dochádzalo k použitiu nepresnej munície, čo malo opakovane za následok zásahy nevojenských cieľov. Napr. 14. januára 2023 zasiahla ruská protilodná strela [[Ch-22]] deväťposchodovú obytnú budovu v meste [[Dnipro]]. Strela s hlavicou o hmotnosti asi 1000&nbsp;kg zničila jeden vchod a 236 bytov. K 19. januáru ukrajinské úrady uvádzali 46 obetí (vrátane 6 detí) a 80 zranených, z ktorých bolo (12 v kritickom stave). 11 osôb bolo nezvestných.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Strana.ua | odkaz na autora = | titul = Čislo bogibšich v Dnipre uveličilos do 45 čelovek, sredi nich 6 detej / Число погибших в Днепре увеличилось до 45 человек, среди них 6 детей | url = https://strana.news/news/422114-kolichestvo-zhertv-posle-raketnoho-udara-po-mnohoetazhke-v-dnepre-uzhe-45-chelovek.html | vydavateľ = strana.news | dátum vydania = 2023-01-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinská strana proti tomuto typu rakiet nemá možnosť obrany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruský útok v Dnipru má už 35 obětí. Šance na záchranu nezvěstných klesá | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3557835-rusky-utok-na-civilni-dum-v-dnipru-ma-uz-ctrnact-obeti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2023-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-02 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Podobný incident, keď ruská raketa zasiahla bytový dom sa stal 28. apríla 2023 v meste [[Umaň]]. Zahynulo 23 ľudí z toho 6 detí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Europe | meno = Novaya Gazeta | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine wraps up rescue effort in Uman, where Russian strike on residential building killed 23 people | url = https://novayagazeta.eu/articles/2023/04/29/ukraine-wraps-up-rescue-effort-in-uman-where-russian-strike-on-residential-building-killed-23-people-en-news | vydavateľ = novayagazeta.eu | dátum vydania = 2023-04-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Flood in Kherson Oblast, 2023-06-10.jpg|náhľad|Letecký záber na zaplavené domy v Chersonskej oblasti po poškodení Kachovskej priehrady.]] Ruské útoky na energetickú infraštruktúru do konca roka 2022 odstavili 30 - 40 % ukrajinských elektrární a spôsobili opakované výpadky dodávok elektriny po celej krajine.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Frantová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko zničilo tretinu ukrajinských elektrární. Ohrozuje to aj Slovensko? (odpovede) | periodikum = SME : INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/23038179/ruske-utoky-na-ukrajinske-elektrarne-ovplyvnuju-europu.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-20 | dátum prístupu = 2023-01-09}}</ref> Ruské bombardovanie prevažne civilných cieľov napokon malo za následok prísľub dodávok západných protilietadlových systémov [[MIM-104 Patriot|Patriot]] a [[IRIS-T|IRIS-T SLM]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vasilko | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Padá ďalšie tabu, Američania pošlú Ukrajincom systém Patriot. Ako dokáže ochrániť Ukrajinu? | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3152074/pada-dalsie-tabu-americania-poslu-ukrajincom-system-patriot-ako-dokaze-ochranit-ukrajinu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-15 | dátum prístupu = 2023-01-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina už dostala od Nemecka systém protivzdušnej obrany IRIS-T, píše magazín Der Spiegel | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/ukrajina-dostala-nemecka-system-protivzdusnej-obrany-iris-t-pise-magazin-der-spiegel | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-11 | dátum prístupu = 2023-03-06}}</ref> 6. júna 2023 došlo k výbuchu a následnej deštrukcii [[Kachovská vodná nádrž|Kachovskej priehrady]] obsadenej ruskými jednotkami. Došlo k zaplaveniu ruskom okupovaných aj ukrajinských území. == Ukrajinská ofenzíva (8. jún 2023 - 1. december 2023) == V júni 2023 ukrajinské sily postupne spustili sériu ofenzívnych akcií na viacerých frontoch vrátane Doneckej, Záporožskej a ďalších oblastí. 8. júna 2023 bolo oznámené, že protiofenzívne snahy sa sústredili v blízkosti miest [[Orichiv]] (v smere na centrum ruskej obrany pri meste [[Tokmak]]), [[Velyka Novosilka]], [[Huľajpole]] a [[Bachmut]]. Ukrajinské útoky od začiatku čelili tvrdému odporu ruských síl. Niektoré zdroje, napr. americký think-tank [[Institute for the Study of War|ISW]], označil ruské obranné úsilie za „netypický stupeň koherencie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian Offensive Campaign Assessment, June 8, 2023 | url = https://understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-june-8-2023 | vydavateľ = understandingwar.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-26 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230609004240/https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-june-8-2023 | dátum archivácie = 2023-06-09 }}</ref> V priebehu júna a júla bol ukrajinský postup pomalý a nedosiahol žiadne významnejšie úspechy. Ukrajinci zaznamenali postup v okolí [[Bachmut]]u, kde si zlepšili svoje pozície obsadením viacerých výšin v okolí mesta. Mierne postúpili aj západne od [[Siversk]]a a juhovýchodne od [[Orchivu]]. Postup spomaľovali hlavne ruské mínové polia a snahy Ukrajincov minimalizovať straty ťažkej techniky. Ukrajinci systematicky napádali ruské zásobovacie základne a venovali sa intenzívne útokom na ruské delostrelecké systémy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lean on the Barrage: The Role of Artillery in Ukraine's Counteroffensive | url = https://rusi.org/explore-our-research/publications/commentary/lean-barrage-role-artillery-ukraines-counteroffensive | vydavateľ = rusi.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> Postupne sa im podarilo preniknúť tromi pásmami ruskej obrany, ale rozhodujúci prielom do jesene nedosiahli. 11. júla bol pri raketovom útoku pomocou striel [[Storm Shadow]] v Záporožskej oblasti zabitý ruský generálporučík [[Oleg Jurijevič Cokov|Oleg Cokov]], ktorý pôsobil vo funkcii zástupcu veliteľa ruského [[Južný vojenský okruh|Južného vojenského okruhu]], čím sa stal najvyššie postaveným ruským dôstojníkom zabitým počas vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Spencer | meno = Richard | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainians kill Russian general with British-supplied missile | url = https://www.thetimes.co.uk/article/ukrainians-kill-top-russian-general-with-british-supplied-missile-dxfkc5cqw | vydavateľ = thetimes.co.uk | dátum vydania = 2023-07-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruské sily začali v júli odľahčujúce útoky na ukrajinské pozície severne od [[Kupiansk]]a v Charkovskej oblasti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Post | meno = Kyiv | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine Confirms Major Russian Attack in North-Eastern Lyman-Kupyansk Sector | url = https://www.kyivpost.com/post/19586 | vydavateľ = kyivpost.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> V októbri ruské sily podnikli ofenzívne akcie proti výbežku frontu pri [[Avdijivka|Avdijivke]] v Doneckej oblasti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian Offensive Campaign Assessment, October 19, 2023 | url = https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-october-19-2023 | vydavateľ = understandingwar.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruské sily utrpeli pri ofenzíve ťažké straty, ale prinútili Ukrajincov do oblasti stiahnuť niektoré jednotky, ako 47. mechanizovanú brigádu a 1. tankovú brigádu. [[Súbor:Hroza after missile strike, 2023-10-05 (18).jpg|náhľad|Zvyšky ruskej rakety, ktorá zasiahla posedenie na pamiatku zosnulého v obci Hroza.]] 5. októbra 2023 po 13. hodine ruská raketa [[9K720 Iskander|Iskander]] zasiahla reštauračné zariadenie v obci [[Hroza]] (Kupiansky rajon Charkovskej oblasti), kde práve prebiehal [[Pohrebná hostina|kar]] po pohrebe obyvateľa obce, ktorý padol vo vojne. Zahynulo 59 ľudí (36 žien, 22 mužov, 1 šesťročný chlapec) a najmenej 7 bolo zranených. Pri útoku zahynulo viac než 10% predvojnovej populácie obce.<ref name="OHCHRoza">Ukraine: Report into Hroza missile attack 31 October 2023, [https://www.ohchr.org/en/documents/country-reports/attack-funeral-reception-hroza Dostupné online]</ref> Útok prebehol po informácii miestnych kolaborantov, že na pohrebe vojaka sa môžu účastniť jeho bývalí spolubojovníci. Vyšetrovanie OHCHR však nateraz nepotvrdilo, že by sa pohrebu zúčastnil akýkoľvek vojenský personál ani žiadny iný legitímny vojenský cieľ. 59 zabitých ľudí boli civilisti, ktorí sa nijak nezúčastnili vojenských akciách. Incident predstavuje jeden z najväčších útokov na ukrajinských civilistov od 24. februára 2022.<ref name="OHCHRoza"/> Útokom strelami [[MGM-140 ATACMS|ATACMS]] 17. októbra Ukrajinci zničili na letiskách v [[Berďansk]]u a [[Luhansk]]u 8 zaparkovaných vrtuľníkov a 15 ďalších poškodili. Zároveň poškodili prostriedky protivzdušnej obrany, sklady paliva a munície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oryx says nine Russian helicopters destroyed, 15 damaged, in Ukraine’s October 17 attack | url = https://meduza.io/en/news/2023/10/23/oryx-says-nine-russian-helicopters-destroyed-15-damaged-in-ukraine-s-october-17-attack | vydavateľ = meduza.io | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> V októbri sa ukrajinskej námornej pechote podarilo prekročiť Dneper v Chersonskej oblasti pri dedine [[Krynky (Chersonská oblasť)|Krynky]], kde vybudovali malé predmostie, ktoré sa ruským silám nedarilo do konca roka zlikvidovať. Od októbra však už ukrajinské sily neboli schopné ďalej viesť významnejšie ofenzívne akcie pozdĺž celého frontu, ani v hlavnom smere na [[Mariupoľ]], [[Berďansk]] a [[Melitopoľ]]. Neúspech ofenzívy napokon verejne uznal 1. decembra aj ukrajinský prezident Zlenskyj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj priznal, že ukrajinská ofenzíva nepriniesla želané výsledky. Dôvodom je podľa neho nedostatok zbraní a vojakov | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/12/zelenskyj-priznal-ze-ukrajinska-ofenziva-nepriniesla-zelane-vysledky-dovodom-je-podla-neho-nedostatok-zbrani-a-vojakov/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-12-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Boje na mori === 4. augusta bola pri [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorosijsku]] ťažko poškodená ukrajinským námorným dronom ruská výsadková loď triedy Ropucha [[Olenegorskij Gorňak]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Audacious Ukrainian sea drone attack at Novorossiysk leaves Russian warship listing badly | url = https://news.yahoo.com/audacious-ukrainian-sea-drone-attack-085500859.html?guccounter=1&guce_referrer=aHR0cHM6Ly9lbi53aWtpcGVkaWEub3JnLw&guce_referrer_sig=AQAAAAMfEf5vqaiZd2rvu29x8svkTBZ1rpIldgqwlZdFGi3O38bo63mvhAqj_8PSjoiSyyxlTN3at3fCGGxL_pWrcgUgCj2gy5ExCPCcqJjq5hh3A0cEZdHOj4o7hl4vrTO-cEBp6Z4S_DQ972Wn9A2shLZmnD9T24Vra5ic6Ja_3Rqo | vydavateľ = news.yahoo.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> 13. septembra 2023 bola v Sevastopole zasiahnutá a ťažko poškodené pravdepodobne útokom lietadiel [[Suchoj Su-24|Su-24]] ponorka [[Rostov-na-Donu (ponorka)|Rostov-na-Donu]] u a výsadková loď [[Minsk (loď triedy Ropucha)|Minsk]]. Tieto útoky významne oslabili ruskú čiernomorskú flotilu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajina porazila ruské námorníctvo v Čiernom mori | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/683714-ukrajina-porazila-ruske-namornictvo-v-ciernom-mori/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-03 | dátum prístupu = 2023-10-29 }}</ref> === Vzbura Vagnerovej skupiny === [[Súbor:Tank with flowers in muzzle.jpg|náhľad|Tank Vagnerovej skupiny na nákladnom prívese počas vzbury v Rostove nad Donom 24. júna 2023.]] 24. júna Vagnerova skupina pod vedením [[Jevgenij Viktorovič Prigožin|Jevgenia Prigožina]] v dôsledku snáh ruského Ministerstva obrany o svoje začlenenie do armádnej štruktúry, ale aj ďalším faktorom, spustila krátku vzburu proti ruskému ministerstvu obrany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ‘There’s nobody on earth who can stop them’ What Wagner Group veterans have to say about Yevgeny Prigozhin’s armed rebellion | url = https://meduza.io/en/feature/2023/06/25/there-s-nobody-on-earth-who-can-stop-them | vydavateľ = meduza.io | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prigožinove jednotky sa stiahli z Ukrajiny a bez odporu obsadili [[Rostov nad Donom]], ktorý je jedným z hlavných oporných logistických bodov ruských síl bojujúcich na Ukrajine. Odkiaľ začali postup cez [[Voronež]] na [[Moskva|Moskvu]]. Putin najprv Prigožina a jeho stúpencov označil za zradcov, ale po približne 24 hodinách pristúpil Prigožin k dohode údajne sprostredkovanej bieloruským prezidentom [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Lukašenkom]], ukončil postup na Moskvu s prísľubom beztrestného odchodu do Bieloruska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = With Russia revolt over, mercenaries’ future and direction of Ukraine war remain uncertain | url = https://apnews.com/article/russia-ukraine-war-wagner-prigozhin-belarus-deal-6782455ddc4234816bfb2d7d388d8a9a | vydavateľ = apnews.com | dátum vydania = 2023-06-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> V dôsledku vzbury bol z funkcie zástupcu veliteľa špeciálnej vojenskej operácie ako aj veliteľa vzdušno-kozmických síl RF odvolaný gen. [[Sergej Vladimirovič Surovikin|Surovikin]]. Jevgenij Prigožin zahynul s časťou vedenia Vagnerovej skupiny pri leteckej nehode 23. augusta 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský vyšetrovací výbor potvrdil, že Prigožin pri páde lietadla zomrel | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/08/rusky-vysetrovaci-vybor-potvrdil-ze-prigozin-pri-pade-lietadla-zomrel/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-08-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Medzi mŕtvymi bol aj veliteľ skupiny [[Dmitrij Valerievič Utkin|Dmitrij Utkin]]. == Opotrebovacia vojna (1. december 2023 - súčasnosť) == === Pozemné boje === V priebehu decembra a začiatkom januára pokračoval tlak ruských síl na [[Avdijivka|Avdijivku]] a [[Bachmut]]. Ruské sily koncom decembra obsadili zvyšky zničeného mesta [[Marjinka]], o ktoré sa intenzívne bojovalo od začiatku invázie. Pôvodne mesto s 10 000 obyvateľmi bolo prakticky zrovnané so zemou. 8. februára bol odvolaný dovtedajší veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny gen. [[Valerij Fedorovyč Zalužnyj|Valerij Zalužnyj]]. Na poste ho nahradil gen. [[Oleksandr Stanislavovyč Syrskyj|Olexandr Syrskyj]], ktorý viedol úspešnú obranu Kyjeva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zalužnyj končí na čele ukrajinskej armády. Nahradí ho Syrskyj | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23280145/ukrajina-vojna-zaluznyj-koniec-odvolanie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-08 | dátum prístupu = 2024-02-29 }}</ref> Prebiehali diskusie o rozšírení brannej povinnosti na nižšie ročníky, nakoľko ukrajinské ozbrojené sily mali problém s dopĺňaním strát. Ukrajinskú obranu naviac začal komplikovať nedostatok delostreleckej munície. Spojenci Ukrajiny po iniciatíve Česka začali organizovať koordinovaný nákup munície, aby situáciu Ukrajiny čo najviac uľahčili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Prvú muníciu z českej iniciatívy môže dostať Ukrajina už o dva mesiace | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/04/municiu-ktoru-zaobstarala-ceska-iniciativa-moze-dostat-ukrajina-uz-o-par-mesiacov/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Okolo 20. januára sa Rusom podarilo prelomiť južnú obranu mesta Avdijivka pri reštaurácii Carskaja ochota. Ruské sily intenzívne bombardovali mesto kĺzavými bombami, ktoré zhadzovali z oblasti desiatok kilometrov za frontom, kde boli v bezpečí pred ukrajinskou protivzdušnou obranou. Postupne tak likvidovali dôležité oporné body ukrajinskej obrany. Medzi poslednými sa držal opevnený bod zničenej protilietadlovej batérie, označovaný ako Zenit. Zvyšky ukrajinských síl sa z Avdijivky stiahli 17. februára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Avdijivka padla. Ukrajinskí vojaci sa stiahli, aby sa vyhli obkľúčeniu | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/02/avdijivka-padla-ukrajinski-vojaci-sa-stiahli-aby-sa-vyhli-obkluceniu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Nedostatok delostreleckej munície pre Ukrajinu sa prestal prejavovať už v priebehu mája. Koncom apríla navyše Kongres USA uvoľnil po takmer pol ročnom blokovaní pomoc pre Ukrajinu v hodnote takmer 61 miliárd dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Americká snemovňa po mesiacoch schválila pomoc Ukrajine, ide o vyše 60 miliárd dolárov | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/04/americka-snemovna-po-mesiacoch-schvalila-pomoc-ukrajine-ide-o-vyse-60-miliard-dolarov/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> 10. mája prekročili ruské jednotky rusko-ukrajinskú hranicu severne od Charkova a dvoch miestach postúpili asi o 10&nbsp;km. Jedna skupina postupovala smerom na juh východne od Travianskej vodnej nádrže smerom k Charkovu a druhá smerom na [[Vovčansk]], ktorý je dôležitou križovatkou. Ruské jednotky v prvých dňoch ofenzívy úspešne postupovali aj vďaka vyradeniu ukrajinských pozorovacích dronov a taktike postupu menších skupín vojakov s ľahkou výzbrojou. Ruský postup zastavili protiútoky ukrajinských jednotiek stiahnutých z iných častí frontu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusi sa snažia prelomiť obranu na severe Charkovskej oblasti. Ukrajinská armáda posiela posily | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/05/rusi-sa-snazia-prelomit-obranu-na-severe-charkovskej-oblasti-ukrajinska-armada-posiela-posily/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-05-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V lete pokračovali hlavne intenzívne boje na Doneckom fronte. V júli Rusi rozšírili výbežok severozápadne od Avdijivky a 19. júla dosiahli prielom, ktorý im umožnil začať postupovať k operačne významnému mestu [[Pokrovsk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The fall of Prohres A new Russian breakthrough threatens Ukraine’s supply lines at the most vulnerable part of the front | url = https://meduza.io/en/feature/2024/07/26/the-fall-of-prohres | vydavateľ = meduza.io | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšia ofenzíva v smere na mesto [[Toreck]] sa začala 18. júna, jej cieľom je obkľúčiť [[Časiv Jar]] z juhu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian Offensive Campaign Assessment, June 21, 2024 | url = https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-june-21-2024 | vydavateľ = understandingwar.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://archive.today/20240622164222/https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-june-21-2024 | dátum archivácie = 2024-06-22 }}</ref> Ukrajinci zároveň v júli definitívne ustúpili z dediny Krynky na východnom brehu Dnepra, o ktorú viedli ťažké boje od augusta 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cole | meno = Brendan | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine Troops Abandon Village That Became Symbol of 2023 Counteroffensive | url = https://www.newsweek.com/russia-ukraine-kherson-dnieper-krynki-1926252 | vydavateľ = newsweek.com | dátum vydania = 2024-07-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> 6. augusta 2024 Ukrajina začala prekvapivú ofenzívu na ruské pohraničné územie [[Kurská oblasť|Kurskej]] a v menšej miere aj [[Belgorodská oblasť|Belgorodskej oblasti]]. Hlavná os počiatočného postupu sa sústredila smerom na mestečko [[Sudža]]. Ukrajinské sily túto dôležitú križovatku do 12. augusta dobili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian Offensive Campaign Assessment, August 13, 2024 | url = https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-august-13-2024 | vydavateľ = understandingwar.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> 2. októbra 2024 ukrajinské armádne zložky informovali o stiahnutí svojich síl z mesta [[Vuhledar]]. Mesto, ktoré bolo dôležitou križovatkou a vzhľadom na svoju vyvýšenú pozíciu vhodným obranným bodom od začiatku ruskej invázie úspešne bránila ukrajinská 72. mechanizovaná brigáda. V dôsledku úspešných ruských obchvatných manévrov, ktoré postupne uzatvárali kliešte obkľúčenia boli ukrajinské sily nútené sa stiahnuť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Eckel | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = The Fall Of Vuhledar: What It Means For Ukraine’s Beleaguered Military | url = https://www.rferl.org/a/ukraine-russia-war-vuhledar/33143696.html | vydavateľ = rferl.org | dátum vydania = 2024-10-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Boje na mori === 25. decembra 2023 bola v dôsledku ukrajinského leteckého útoku v prístave [[Feodosija]] na Kryme potopená transportná loď [[Výsadkové lode triedy Ropucha (Projekt 775)|triedy Ropucha]] Novočerkassk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RFE/RL's Ukrainian Service, RFE/RL's Russian Service | odkaz na autora = | titul = News | url = https://www.rferl.org/a/ukraine-russia-drones-attack-war-novocherkassk-ship-air-strike/32749027.html | vydavateľ = rferl.org | dátum vydania = 2023-12-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Loď podľa ukrajinských správ niesla zásoby dronov alebo delostreleckej munície. 31. januára 2024 ukrajinské námorné drony zasiahli v Čiernom mori ruskú korvetu [[Projekt 1241|triedy Tarantul]] Ivanovec a spôsobili jej potopenie. O dva týždne neskôr, 14. februára, rovnaký typ ukrajinských námorných dronov zasiahol a potopil ruskú výsadkovú loď Cezar Kunikov ([[Výsadkové lode triedy Ropucha (Projekt 775)|trieda výsadkových lodí Ropucha]]). === Vzdušné útoky === 29. decembra ruské sily podnikli jeden z najväčších náletov na Ukrajinu, pri ktorom použili okolo 122 resp. 158 rakiet a dronov. Z toho asi 87 striel s plochou dráhou letu a 27 dronov sa podarilo ukrajincom zostreliť. Avšak asi 20 balistických striel sa zostreliť nepodarilo. Po celej krajine zahynulo najmenej 30 ľudí a ďalších bolo 160 ranených.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = В МВД сообщили о 30 погибших и более 160 раненых в результате утренней атаки | url = https://www.pravda.com.ua/rus/news/2023/12/29/7435141/ | vydavateľ = pravda.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poland reports airspace incursion as Russia launches huge strike on Ukraine | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2023/dec/29/russia-launches-huge-wave-missile-strikes-ukraine | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2023-12-29 | dátum prístupu = 2023-12-30 }}</ref> Ukrajinci viedli ofenzívu leteckými dronmi proti ruským ropným rafinériám. Od začiatku roku 2024 zasiahli najmenej 9 rafinérii v západnej časti Ruska. Letecké raketové útoky na ukrajinské územie pokračovali aj v marci, keď v skorých ranných hodinách noci 22. marca podnikli ruské sily jeden z najväčších útokov, pri ktorom použili asi 60 dronov a 90 rakiet.<ref name="22-march">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RFE/RL's Ukrainian Service | odkaz na autora = | titul = Ukraine Hit By Widespread Blackouts After Massive Russian Assault | url = https://www.rferl.org/a/ukraine-russia-strikes-power/32872539.html | vydavateľ = rferl.org | dátum vydania = 2024-03-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poškodená bola energetická infraštruktúra v [[Charkov]]e (zničená Zmijivská tepelná elektráreň), [[Záporožie|Záporoží]], [[Vinnycia|Vinnyci]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckom]] a [[Kryvyj Rih|Kryvom Rihu]]. Zvlášť vážne škody utrpela vodná elektráreň [[DniproHES]] pri [[Záporožie|Záporoží]], ktorú vyradili z prevádzky po zásahu 8 raketami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské útoky ťažko poškodili najväčšiu vodnú elektráreň na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruske-utoky-tazko-poskodili-najva/783246-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-22 | dátum prístupu = 2024-03-25 }}</ref> Útok si vyžiadal životy najmenej 4 ľudí.<ref name="22-march"/> Jedna z ruských rakiet na krátku dobu prenikla aj do vzdušného priestoru Poľska. 24. marca bola zasiahnutá infraštruktúra ukrajinských podzemných zásobníkov zemného plynu spoločnosti [[Naftogaz]]. Pri útoku 29. marca bolo poškodených 5 z šiestich tepelných elektrární firmy DTEK. Zasiahnutá bola aj Kanivská a Dnesterská vodná elektráreň.<ref name="poltyuk">{{Citácia periodika | priezvisko = Polityuk | meno = Pavel | autor = Pavel Polityuk | odkaz na autora = | titul = The Russian attacks that have pounded Ukraine's power facilities | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.reuters.com/business/energy/russian-attacks-that-have-pounded-ukraines-power-facilities-2024-06-14/ | issn = | vydavateľ = Reuters | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-20 | dátum prístupu = 2024-07-09 }}</ref> 10. apríla boli poškodené elektrárne v okolí Odesy a Mykolajiva. 11. apríla zničil nálet Trypiľskú tepelnú elektráreň pri Kyjeve. 8. mája bola poškodená kritická energetická infraštruktúra pri meste [[Stryj (mesto)|Stryj]], v ktorého okolí sa nachádzajú dôležité zásobníky plynu.<ref name="poltyuk"/> Do konca apríla prišla Ukrajina o väčšinu svojich tepelných elektární. Ukrajina tak zostala do veľkej miery závislá na výrobe elektrickej energie v jadrových elektrárňach a dovoze.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko vyradilo z prevádzky takmer všetky ukrajinské tepelné elektrárne | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23315801/rusko-vyradilo-z-prevadzky-takmer-vsetky-ukrajinske-tepelne-elektrarne | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-12 | dátum prístupu = 2024-07-09 }}</ref> Ukrajinským silám sa v septembri podarilo zasiahnuť viacero ruských veľkých muničných skladov pri obciach [[Okťabrskij (Tverská oblasť)|Okťabrskij]] a [[Toropec]] (Tverská oblasť) a pri [[Tichoreck]]u (Krasnodarský kraj).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda potvrdila stredajšie útoky na ruské ropné a muničné sklady | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23376719/ukrajinska-armada-potvrdila-stredajsie-utoky-na-ruske-ropne-a-municne-sklady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-29 | dátum prístupu = 2024-10-03 }}</ref> == Straty == Straty bojujúcich strán v prebiehajúcom ozbrojenom konflikte nie sú presne známe, nakoľko ani jedna zo strán detailne neinformuje o ich výške. O ruských aj ukrajinských zdrojoch sa všeobecne predpokladá, že zámerne zvyšujú počty hlásených obetí nepriateľských síl a zároveň bagatelizujú svoje vlastné straty v záujme zachovania [[Morálny stav vojsk|morálneho stavu]] vojsk a civilného obyvateľstva. Ruské spravodajské kanály prevažne prestali hlásiť počet ruských obetí. Rusko a Ukrajina, teda obe strany konfliktu priznali, že utrpeli „značné“ straty. Potvrdené straty ukrajinského civilného obyvateľstva k 10. decembru 2024 podľa OSN presahujú 12 340 zabitých a 27 836 ranených osôb na území kontrolovanom ukrajinskou vládou v období, kedy ku nim došlo, ďalších 2 151 zabitých a 3 110 ranených na území pod kontrolou Ruska v období, kedy ku nim došlo.<ref name="ohcr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Protection of civilians Ukraine November 2024 update | url = https://ukraine.un.org/sites/default/files/2024-12/Ukraine%20-%20protection%20of%20civilians%20in%20armed%20conflict%20(November%20%202024)_ENG.pdf | vydavateľ = reliefweb.int | dátum vydania = 2024-12-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> OHCHR sa domnieva, že skutočné čísla sú podstatne vyššie. Oblasti, kde prebiehali intenzívne bojové akcie a/alebo sa nachádzajú v operačnom pásme bojujúcich strán, nie je možné dôkladne vyšetriť všetky prípady, alebo tu nemajú príslušné orgány žiadny prístup a preto stále čakajú na potvrdenie. Týka sa to napríklad [[Mariupoľ|Mariupolu]] (Donecká oblasť), [[Lysyčansk]]a, [[Popasná|Popasnej]] a [[Sjevjerodoneck]]a (Luhanská oblasť), kde existujú dôveryhodné svedectvá o mnohých civilných obetiach.<ref name="ohcr"/> {|class="wikitable plainrowheaders" |+ Potvrdené straty |- !scope="col"|Kategória !scope="col"|Potvrdené straty !scope="col"|Obdobie !scope="col"|Zdroj |- !scope="row"|'''Civilné obyvateľstvo''' |'''12 340''' zabitých a 27 836 ranených (na území kontrolovanom ukrajinskou vládou, keď k stratám došlo)<br />2 151 zabitých a 3 110 ranených (na území okupovanom Ruskou federáciou, keď k stratám došlo) |24. február 2022 – 10. december 2024 |OSN<ref name="ohcr"/> |- !scope="row"|'''Ukrajinské sily''' ([[Ozbrojené sily Ukrajiny|Ozbrojené sily]], [[Národná garda Ukrajiny|Národná garda]], pohraničná stráž) |'''46 000''' mŕtvych, 380 000 ranených |24. február 2022 – 17. február 2025 |prezidentská kancelária Ukrajiny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hodunova | meno = Kateryna | autor = | odkaz na autora = | titul = Over 46,000 Ukrainian soldiers killed since start of Russia's full-scale war, Zelensky says | url = https://kyivindependent.com/over-46-000-ukrainian-soldiers-killed-since-start-of-war-zelensky-says/ | vydavateľ = kyivindependent.com | miesto = | dátum vydania = 2025-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = }}</ref> |- !scope="row"|'''Ukrajinské sily''' ([[Ozbrojené sily Ukrajiny|Ozbrojené sily]]) |'''65 542''' mŕtvych (potvrdených podľa mena, vrátane nebojových strát) |24. február 2022 – 17. február 2025 |UA Losses projekt<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's losses in the war | url = https://ualosses.org/en/soldiers/ | vydavateľ = ualosses.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- !scope="row"|'''Ruské sily'''<br />([[Ozbrojené sily Ruskej federácie|Ozbrojené sily]], [[Rosgvardia]], [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]) |'''95 026''' mŕtvych (potvrdených podľa mena) |24. február 2022 – 21. február 2025 |[[BBC News Russian]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Феликс Дзержинский и другие солдаты: что известно о потерях России в Украине за 813 дней войны | url = https://www.bbc.com/russian/articles/c19dke344z0o | vydavateľ = bbc.com | miesto = | dátum vydania = 2024-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = }}</ref> & [[Mediazona]]<ref name="Mediazona">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediazona | odkaz na autora = | titul = Russian losses in the war with Ukraine. Mediazona count, updated | url = https://en.zona.media/article/2022/05/20/casualties_eng-trl | vydavateľ = en.zona.media | miesto = | dátum vydania = 2022-05-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = }}</ref> |- !scope="row"|Sily '''[[Donecká ľudová republika|DĽR]]''' a '''[[Luhanská ľudová republika|LĽR]]''' |'''21 000 – 23 500''' mŕtvych |26. február 2022 – 30. september 2024 |[[Mediazona]]<ref name=Mediazona/> |- |} {|class="wikitable plainrowheaders" |+ Odhadované straty |- !scope="col"|Kategória !scope="col"|Odhadované a potvrdené straty !scope="col"|Obdobie !scope="col"|Zdroj |- ! rowspan="2" scope="row" |'''Civilisti''' |'''12 000''' zabitých, '''28 000''' zajatých |24. február 2022 – 10. december 2024 |ukrajinská vláda<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Post | meno = Kyiv | autor = | odkaz na autora = | titul = 28,000 Ukrainian Civilians in Russian Captivity, Human Rights Commissioner Says | url = https://www.kyivpost.com/post/25207 | vydavateľ = kyivpost.com | miesto = | dátum vydania = 2023-12-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = }}</ref> |- |'''1 911''' zabitých, '''6 834''' ranených |27. február 2022 – 12. august 2024 |DĽR a LĽR<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 95 LPR residents killed in Ukrainian army strikes since February 17 - JCCC | url = https://lug-info.com/en/news/95-lpr-residents-killed-in-ukrainian-army-strikes-since-february-17-jccc | vydavateľ = lug-info.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>[https://ombudsman-dnr.ru/obzor-soczialno-gumanitarnoj-situaczii-slozhivshejsya-na-territorii-doneczkoj-narodnoj-respubliki-vsledstvie-voennyh-dejstvij-v-period-s-05-po-11-avgusta-2024/ БЗОР СОЦИАЛЬНО-ГУМАНИТАРНОЙ СИТУАЦИИ, СЛОЖИВШЕЙСЯ НА ТЕРРИТОРИИ ДОНЕЦКОЙ НАРОДНОЙ РЕСПУБЛИКИ ВСЛЕДСТВИЕ ВОЕННЫХ ДЕЙСТВИЙ В ПЕРИОД С 05 ПО 11 АВГУСТА 2024 г.]</ref> |- !scope="row"|'''Ukrajinské sily'''<br>(ozbrojené sily, národná garda, pohraničná stráž) |najemenj '''57 500''' zabitých a nejmenej '''250 000''' ranených |24. február 2022 – 10. október 2024 |americký odhad<ref name="NYT-10-10-2024"/> |- ! rowspan="4" scope="row" |'''Ruské a ostatné sily'''<br />(ozbrojené sily, Rosgvardia, FSB,<br />Wagnerova skupina, proruskí separatisti) |- | 404 700 – 564 000 zabitých a ranených |24. február 2022 – 20. február 2024 |odhad BBC News Russian<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 90 тысяч погибших: что известно о потерях России в Украине к концу января | url = https://www.bbc.com/russian/articles/c93lklg89e8o | vydavateľ = bbc.com | miesto = | dátum vydania = 2025-01-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = }}</ref> |- |'''115 000''' zabitých, 500 000 ranených |24. február 2022 – 18. október 2024 |americký odhad<ref name="NYT-10-10-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = September Was Deadly Month for Russian Troops in Ukraine, U.S. Says | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2024/10/10/us/politics/russia-casualties-ukraine-war.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2024-10-10 | dátum prístupu = 2025-02-24 }}</ref> |- |'''868 230''' zabitých a ťažko ranených |24. február 2022 – 24. február 2025 |ukrajinská vláda<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.pravda.com.ua/eng/ | vydavateľ = pravda.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> |} == Medzinárodné reakcie == [[Súbor:Countries supplying aid to Ukraine during the 2022 Russian invasion.svg|náhľad|Prehľad krajín dodávajúcich humanitárnu pomoc Ukrajine]] [[Súbor:Countries supplying military equipment to Ukraine during the 2022 Russian invasion.svg|náhľad|Krajiny dodávajúce zbrane pre Ukrajinu]] * {{Minivlajka|Africká únia|w}} – Predseda [[Komisia|komisie]] [[Moussa Faki]] a [[predseda únie]] [[Macky Sall]] vyzvali Rusko a všetkých ďalších zainteresovaných aktérov, aby bezpodmienečne rešpektovali medzinárodné právo, územnú celistvosť a národnú suverenitu Ukrajiny. Rovnako obe strany konfliktu vyzvali k okamžitému uzavretiu prímeria a začatiu politického rokovania. * {{Minivlajka|Európska únia|w}} – V rámci sankcií postupujú štáty Európskej únie jednotne. Približne 300 poslancov Štátnej dumy dostalo zákaz vstupu na územie EÚ a bol im zmrazený majetok. Toto opatrenie bolo vztiahnuté aj na ďalších predstaviteľov Ruska. Rovnako bol obmedzený obchod so separatistickými republikami na východe Ukrajiny. Na mimoriadnom rokovaní [[Európska rada|Európskej rady]] boli prijaté sankcie proti Rusku, nebolo však prijaté niektorými požadované vyradenie Ruska z bankového systému [[SWIFT]], pretože sa na tom všetci zastupitelia členských štátov nezhodli. Štáty, ktoré sa pôvodne postavili proti vylúčeniu Ruska zo SWIFT, však postupne svoje názory prehodnocujú. 25. februára rozhodla Európska únia podľa šéfa diplomacie [[Josep Borrell|Josepa Borrella]] o zmrazení majetku Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí [[Sergej Viktorovič Lavrov|Sergeja Lavrova]]. Rusku bude tiež pozastavené členstvo v [[Rada Európy|Rade Európy]]. Oznámil to taliansky minister zahraničia [[Luigi Di Maio]], ktorého krajina v tomto funkčnom období Rade Európy predsedá. ** {{Minivlajka|Slovensko|w}} – Slovenská prezidentka [[Zuzana Čaputová]], predseda vlády [[Eduard Heger]] a podpredsedníčka vlády [[Veronika Remišová]] odsúdili útok. Slovensko potvrdilo, že bude prijímať ukrajinských utečencov a vytvorilo na hraniciach osem miest na poskytnutie najnutnejšej pomoci. V súvislosti s vyhlásenou mobilizáciou však začalo zamietať prechod hraníc mužom vo veku od 18 do 60 rokov. ** {{Minivlajka|Česko|w}} – Politici na čele s [[Petr Fiala|Petrom Fialou]] a [[Miloš Zeman|Milošom Zemanom]] útok odsúdili a zasadili sa o sprísnenie sankcií proti Rusku. V reakcii na ruský útok zasadla [[Bezpečnostná rada štátu]]. Vláda odvolala súhlas s činnosťou ruských [[konzul]]átov v [[Brno|Brne]] a [[Karlove Vary|Karlových Varoch]] a prerušila činnosť českých konzulátov v [[Petrohrad]]e a [[Jekaterinburg]]u. Česko tiež pozastavilo príjem vízových žiadostí ruských občanov s výnimkou humanitárnych prípadov. [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslanecká snemovňa]] jednomyseľne prijala uznesenie, v ktorom odsúdila ruskú inváziu a podporila zvrchovanosť Ukrajiny. Predseda [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavného súdu]] [[Pavel Rychetský]] navrhol, aby bol na ruského prezidenta Vladimíra Putina vydaný európsky zatykač. Uviedol, že Putin by mal byť súdený na [[Medzinárodný trestný súd]] za „bezprecedentné rozpútanie vojny na európskom kontinente prvýkrát od druhej svetovej vojny“. [[Filip Neusser]] vyzval na vylúčenie ruských športovcov z medzinárodných súťaží a šampionátov. Zároveň navrhol, aby Rusku bolo odobraté usporiadateľstvo všetkých medzinárodných športových podujatí. ** {{Minivlajka|Maďarsko|w}} – Premiér [[Viktor Orbán]] odsúdil ruský vojenský útok a podporil suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. Na maďarsko-ukrajinských hraniciach rozmiestnil maďarské ozbrojené sily, aby pohraničníkom pomáhali s ochranou hraníc, ale prípadne tiež pomohli ukrajinským utečencom. Maďarský minister obrany Tibor Benko uviedol, že jeho krajina neplánuje Ukrajinu zásobovať zbraňami, nieto tam vyslať vojenský personál. ** {{Minivlajka|Poľsko|w}} – Premiér [[Mateusz Morawiecki]] odsúdil ruskú inváziu a požadoval najtvrdšie možné sankcie Európskej únie proti Rusku. Krajina začala pripravovať prijímacie centrá pre ukrajinských utečencov a 25. februára vyhlásila bojovú pohotovosť. Poľské ministerstvo zahraničia uviedlo, že počas 24. februára prijalo 29 tisíc Ukrajincov a že je všetkým pripravené poskytnúť pomoc. ** {{Minivlajka|Nemecko|w}} – Kancelár [[Olaf Scholz]] personifikoval zodpovednosť za napadnutie Ukrajiny do osoby Vladimíra Putina, nie na celý ruský národ a inváziu označil za hrubé porušenie medzinárodného práva. Uviedol, že návrat európskej politickej architektúry pred rok [[1989]] alebo dokonca do [[19. storočie|19. storočia]] je nemysliteľný. Nemecko sa najprv postavilo proti vylúčeniu Ruska z medzinárodného bankového systému SWIFT, postupne sa však začalo prikláňať k opačnému názoru. 26. februára bolo Nemecko posledným členským štátom EÚ, ktorý sa nevyjadril k tomuto záveru kladne. Obáva sa ekonomických strát. V sobotu 26. februára Nemecko oznámilo, že dodá na Ukrajinu 1000 protitankových zbraní a 500 protilietadlových striel Stinger. [[Súbor: BayraktarLithuania.jpg| thumb | alt= Traja muži stoja za dronom, malým bezpilotným lietadlom | [[Bayraktar Taktik İHA|Dron Bayraktar TB2]], dar občanov Litvy Ukrajine]] ** {{Minivlajka|Litva|w}} – Litovský prezident [[Gitanas Nausėda]] podpísal dekrét o zavedení [[Výnimočný stav|výnimočného stavu]] v krajine. ::Tisíce bežných Litovčanov v malých sumách za tri a pol dňa v internetovej zbierke vyzbierali 5 miliónov [[Euro|eur]] potrebných na kúpu osvedčeného bojového dronu [[Bayraktar Taktik İHA|Bayraktar TB2]] pre ukrajinskú armádu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Litovčania sa Kyjevu vyzbierali na bayraktar | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22923619/ukrajinsky-spravodaj-litovcania-sa-kyjevu-vyzbierali-na-bayraktar.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-29 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}</ref> Turecký výrobca dronu neskôr oznámil, že dron Ukrajine venuje bezplatne a vyzbierané peniaze nasmeruje na humanitárnu pomoc.<ref name="UA-spravodaj-02-6">{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko obsadilo pätinu Ukrajiny, rakety zasiahli západ | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22927640/ukrajinsky-spravodaj-rusko-obsadilo-patinu-ukrajiny-rakety-zasiahli-zapad.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajina dostane bojový dron vďaka zbierke Litovčanov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927459/ukrajina-dostane-bojovy-dron-vdaka-zbierke-litovcanov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> ** {{Minivlajka|Fínsko|w}} – Fínska premiérka [[Sanna Marinová]] [[28. február]]a uviedla, že jej krajina Ukrajine dodá zbrane. Minister obrany [[Antti Kaikkonen]] upresnil, že ide o 2 500 útočných pušiek, 150 000 nábojov, 1 500 protitankových zbraní a 70 000 balíčkov s proviantom. * {{Minivlajka|Švajčiarsko|w}} Rovnako ako krajiny NATO aj Švajčiarsko prejavilo solidaritu voči Ukrajine. Súčasný minister hospodárstva a bývalý prezident krajiny [[Guy Parmelin]] uviedol, že Rusi, na ktorých boli uvalené sankcie, nesmú do Švajčiarska. Hoci sa k únijným sankciám Švajčiarsko nepripojilo, minister hospodárstva chce zabrániť využívaniu alebo prípadnému obchádzaniu švajčiarskych finančných inštitúcií sankcionovanými Rusmi. Švajčiarsko je totiž podľa švajčiarskeho veľvyslanectva v Moskve najobľúbenejším miestom, kam bohatí Rusi posielajú svoje peniaze. Podľa stanice [[RTS]] to v roku 2020 bolo 2,5 miliardy [[dolár]]ov. * {{Minivlajka|Čína|w}} – Ministerstvo zahraničia uviedlo, že označenie krokov Ruska za inváziu nie je pravdivé, Rusko ako nezávislá krajina môže podľa neho robiť vlastné rozhodnutia v súlade so svojimi záujmami. * {{Minivlajka|Irán|w}} – Minister zahraničia [[Hosejn Amírabdolláhján]] vyhlásil za príčinu invázie provokácie [[NATO]]. Vojna však podľa neho nie je riešením a vyzval na politické a demokratické vyriešenie situácie. * {{Minivlajka|Izrael|w}} – Vláda po skorších zdržanlivých vyjadreniach vyzývajúcich k diplomatickému riešeniu následne odsúdila ruskú inváziu. Vyjadrila obavu o osud zhruba 200 tisíc obyvateľov židovskej národnosti na území Ukrajiny. * {{Minivlajka|Mikronézia|w}} – V spolupatričnosti s Ukrajinou prerušila diplomatické styky s Ruskom. „Diplomatické vzťahy medzi našimi dvoma krajinami sú prerušené. Ukrajina bola násilne a neospravedlniteľne napadnutá Ruskou federáciou,“ vyhlásil prezident [[David Panuelo]].<ref name="teraz-mikronezia-prerusila-vztahy-s-ruskom">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Mikronézia prerušila vzťahy s Ruskom|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/mikronezia-prerusila-vztahy-s-ruskom/614749-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2022-02-25|dátum prístupu=2022-02-26}}</ref> * [[Súbor:International Criminal Court logo.svg|24px]] [[Medzinárodný trestný súd]] v [[Haag]]u – Vrchný žalobca [[Karim Khan]] oznámil úmysel začať vyšetrovanie informácií o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti na Ukrajine tak rýchlo, ako to len bude možné. * {{Minivlajka|Moldavsko|w}} – Moldavská prezidentka [[Maia Sanduová]] oznámila, že krajina na základe útoku uzatvára svoj vzdušný priestor. * {{Minivlajka|NATO|w}} – Generálny tajomník [[Jens Stoltenberg]] považuje napadnutie Ukrajiny za vážnu hrozbu pre euroatlantickú bezpečnosť a flagrantné porušenie medzinárodného práva. Odsúdil agresiu voči nezávislej krajine. 25. februára lídri krajín NATO na mimoriadnom videosummite jednohlasne odsúdili ruskú agresiu, ktorú označili za „hrozivú strategickú chybu“, a odhlasovali posilnenie východného krídla aliancie. V prípade potreby budú vo východnej Európe rozmiestnené ďalšie jednotky. Podľa Petra Fialu sú členské štáty rozhodným spôsobom pripravené brániť územie NATO, pokiaľ by bolo jeho bezpečie ohrozené. Jens Stoltenberg však oznámil, že jednotky NATO nemienia zasiahnuť priamo na Ukrajine. * {{Minivlajka|OSN|w}} – Generálny tajomník [[António Guterres]] apeloval na Putina, aby ukončil ruský útok a stiahol jednotky z územia Ukrajiny. Inváziu označil za najsmutnejší okamih vo svojej funkcii. Rusko však podľa očakávania 26. februára na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN vetovalo rezolúciu odsudzujúcu útok. * {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} – Uvalilo sankcie na troch blízkych spolupracovníkov Vladimíra Putina a zmrazilo aktíva ruským bankám v Británii. Dňa 9. 4. 2022 navštívil nečakane Kyjev aj britský premiér [[Boris Johnson]], ktorý sa v popoludňajších hodinách stretol s prezidentom [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Zelenským]]. Johnson prisľúbil dodať ukrajinskej armáde 120 obrnených vozidiel a tiež protilodné raketové systémy. Zároveň povedal, že Ukrajina dostane takú "podporu, aby už nikdy nebola napadnutá".<ref name="Prime Minister pledges UK’s unwavering support to Ukraine on visit to Kyiv: 9 April 2022">{{Citácia periodika | priezvisko= | meno= | autor= | odkaz na autora= | titul= Prime Minister pledges UK’s unwavering support to Ukraine on visit to Kyiv: 9 April 2022 | periodikum= Prime Minister′s office | odkaz na periodikum= |url=https://www.gov.uk/government/news/prime-minister-pledges-uks-unwavering-support-to-ukraine-on-visit-to-kyiv-9-april-2022 | issn= | vydavateľ= | miesto= London |dátum=2022-04-09|dátum prístupu=2022-04-09}}</ref> * {{Minivlajka|Spojené štáty americké|w}} – Prezident [[Joe Biden]] podpísal exekutívny príkaz zakazujúci obchod so separatistickými republikami na východe Ukrajiny. Vo večerných hodinách stredoeurópskeho času oznámil prijatie opatrení, ktoré zabránia Rusku byť súčasťou svetovej ekonomiky, zároveň však vylúčil možné zapojenie americkej armády v bojoch na území Ukrajiny. * {{Minivlajka|Turecko|w}} – Prezident [[Recep Tayyip Erdoğan]] najprv odsúdil ruský útok na Ukrajinu. O deň neskôr však odmietol ukrajinskú žiadosť o uzavretie Bosporu a Dardanely pre ruské vojenské lode a postavil sa proti uvaleniu ekonomických sankcií na Rusko. Tureckí právnici skúmajú, či konflikt napĺňa podstatu vojny. 26. februára však prezident Ukrajiny Zelenskyj na [[Twitter]]i poďakoval Erdoganovi za uzavretie prielivov pre ruské vojnové lode, zatiaľ však nebolo oficiálne potvrdené, že Turecko k tomuto kroku pristúpilo. * {{Minivlajka|Azerbajdžan|w}} – Zastáva postoj, že je potrebné rešpektovať suverenitu a územnú celistvosť štátov, všetky spory je potrebné riešiť politickými, diplomatickými prostriedkami a dialógom. Azerbajdžan 26. februára dopravil letecky na Ukrajinu humanitárnu pomoc v hodnote viac ako 5 miliónov eur. Azerbajdžanská ropná spoločnosť SOCAR nariadila svojim čerpacím staniciam na Ukrajine, aby zadarmo dopĺňala palivá sanitiek, hasičských vozidiel a ďalších humanitárnych vozidiel. == Reakcie finančných trhov == Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval na úplnú medzinárodnú izoláciu Ruska – diplomatickú aj obchodnú. Rusko čelí prepadu hodnotenia svojej úverovej spoľahlivosti. Agentúra S&P Global Ratings znížila hlavný rating Ruskej federácie z BBB- na BB+, teda do neinvestičného pásma, Moody's oznámila, že zvažuje podobný krok. S&P varovala, že by mohla ruský rating ďalej znížiť. Ruské akcie oslabili už 24. februára o 50% a investori sa ich hromadne zbavujú. Hodnota akcií na burze v Moskve tak spadla o viac ako 250 miliárd dolárov. Moskovská burza v reakcii prerušila obchodovanie na všetkých trhoch. Podľa agentúry RIA Novosti potom začali banky stanovovať kurz rubľa na výrazne slabších úrovniach, niekedy aj viac ako 100 rubľov za dolár a až 116 rubľov za euro. Rusko exportuje denne okolo päť miliónov barelov ropy, čo je približne päť percent globálneho dopytu. Z tohto množstva zhruba polovicu importuje Európska únia. Cena ropy v reakcii na útok proti Ukrajine prekonala úroveň 100 dolárov za barel prvýkrát od roku [[2014]]. Ak sa nepodarí vojnu včas zastaviť, bude mať vplyv na zvýšenie ceny potravín. Ukrajina sa podieľa zhruba 7% na svetovom obchode s pšenicou a postihnuté by boli najmä štáty v [[Severná Afrika|Severnej Afrike]] a na [[Blízky východ|Blízkom východe]]. Poľnohospodárstvo na Ukrajine tvorí zhruba 10% jej HDP. == Sankcie == [[Súbor:Anonymous Screenshot 2022-02-26 150339.jpg|thumb|26. februára 2022 boli hnutím Anonymous pomocou DDoS útoku odstavené webové stránky ministerstva obrany Ruskej federácie.]] === Politické === * 25. februára 2022 bolo Rusku pozastavené členstvo v [[Rada Európy|Rade Európy]].<ref name="teraz-sef-talianskej-diplomacie-rusku-sme">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šéf talianskej diplomacie: Rusku sme pozastavili členstvo v Rade Európy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/sef-talianskej-diplomacie-rusku-sme-p/614938-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * 7. apríla 2022 bolo Rusku na základe hlasovania členov Valného zhromaždenia OSN pozastavené členstvo v Rade OSN pre ľudské práva. Za tento krok hlasovalo 93 krajín, 24 bolo proti a 58 sa zdržalo hlasovania.<ref name="UN General Assembly votes to suspend Russia from the Human Rights Council">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UN General Assembly votes to suspend Russia from the Human Rights Council | periodikum = UN | odkaz na periodikum = | url = https://news.un.org/en/story/2022/04/1115782 | issn = | vydavateľ = | miesto = New York | dátum = 2022-04-07 | dátum prístupu = 2022-04-07}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = The Guardian | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko má pozastavené členstvo v Rade OSN pre ľudské práva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22880607/rusko-ma-pozastavene-clenstvo-v-rade-osn-pre-ludske-prava | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> === Diplomatické === * 24. februára 2022 česká vláda oznámila odvolanie súhlasu s prevádzkou generálnych konzulátov v [[Brno|Brne]] a v [[Karlovy Vary|Karlových Varoch]]. Česko zavrie svoje konzuláty v [[Petrohrad]]e a v [[Jekaterinburg]]u. Česko na konzultácie odvolalo svojho veľvyslanca z Moskvy a z Minsku. Prestalo tiež ruským občanom vydávať víza (okrem humanitárnych prípadov).<ref name="seznamzpravy-vztahy-ruska-a-ceska-pod-bodem-mrazu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šídlová | meno = Tereza | autor = | odkaz na autora = | titul = Vztahy Ruska a Česka pod bodem mrazu. Zavře se i konzulát ve Varech | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-politika-vztahy-ruska-a-ceska-pod-bodem-mrazu-zavre-se-i-konzulat-ve-varech-190138 | vydavateľ = seznamzpravy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Poľsko v stredu 23. marca 2022 vyhostilo 45 ruských [[diplomat]]ov, ktorí boli označení za [[Špionáž|špiónov]]. Oznámil to poľský minister vnútra [[Mariusz Kamiňski]]. Zamestnanci veľvyslanectva dostali na opustenie krajiny päť dní. Ruské veľvyslanectvo vo [[Varšava|Varšave]] bude v zoštíhlenej forme fungovať aj naďalej, nakoľko [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanec]] Sergej Andrejev za [[Persona non grata|nežiaducu osobu]] označený nebol. Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že podnikne odvetné opatrenia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poľsko vyhostilo 45 ruských diplomatov za špionáž | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22867973/polsko-zrejme-vyhosti-styri-desiatky-ruskych-diplomatov-za-spionaz.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-02-25}}</ref> === Kultúrne === 25. februára 2022 [[Európska vysielacia únia]] oznámila, že sa Rusko nebude môcť zúčastniť súťaže [[Eurovízia]], ktorá sa má konať 10. až 14. mája v [[Turín]]e.<ref name="teraz-rusko-sa-nemoze-zucastnit-na-eurovizii">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko sa nemôže zúčastniť na Eurovízii za vpád na Ukrajinu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-sa-nemoze-zucastnit-na-eurov/614971-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> === Športové === * Inváziu odsúdili [[Medzinárodný olympijský výbor]] a [[Medzinárodný paralympijský výbor]]. MOV požiadal medzinárodné športové federácie, aby zrušili konanie športových udalostí na území Ruska a Bieloruska, neumiestňovali vlajky a nehrali hymny týchto štátov.<ref name="teraz-olympijsky-vybor-vyzyva-na-zrusenie">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Olympijský výbor vyzýva na zrušenie podujatí v Rusku a Bielorusku | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/mov-vyzval-federacie-aby-zrusili-vse/614956-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> Ruskí a bieloruskí športovci neštartujú na [[Zimné paralympijské hry 2022|Zimných paralympijských hrách 2022]] v [[Peking]]u. Medzinárodný paralympijský výbor najprv s ich účasťou súhlasil, ale zúčastnili by sa ako neutrálni športovci. Proti účasti sa však postavilo viacero organziácií a štátov, vyhrážalo sa bojkotom hier a MPV svoje rozhodnutie prehodnotil. Rusko sa proti rozhodnutiu, ktoré ovplyvnilo 83 športovcov, odvolalo na arbitrážny súd CAS.<ref name="irozhlas-zimni-paralympiada-bude-bez-rusu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zimní paralympiáda bude bez Rusů a Bělorusů, mezinárodní výbor po protestech změnil rozhodnutí | url = https://www.irozhlas.cz/sport/paralympiada-rusko-ukrajina-valka-belorsuko_2203030827_apr | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2022-03-03 | dátum aktualizácie = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="sme-mpv-zmenil-rozhodnutie-rusov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = MPV zmenil rozhodnutie. Rusov ani Bielorusov do Pekingu nepustí | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/rusko-bielorusko-rozhodnutie-mpv-zimne-paralympijske-hry-peking-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-09 }}</ref> * Všetky podujatia aktuálnej sezóny, ktoré sa mali konať v Rusku zrušila [[Medzinárodná lyžiarska federácia]] (FIS).<ref name="teraz-fis-zrusila-vsetky-tohtosezonne">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = FIS zrušila všetky tohtosezónne podujatia v Rusku | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/fis-zrusila-vsetky-tohtosezonne-poduj/614775-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * 25. februára 2022 bolo oznámené, že vedenie seriálu F1 kvôli ruskej invázii zrušilo [[Veľká cena Ruska|Veľkú cenu Ruska]], ktorá sa mala konať 25. septembra 2022 v [[Soči]].<ref name="teraz-f1-septembrovu-vc-ruska-zrusili-po">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = F1: Septembrovú VC Ruska zrušili po invázii na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/f1-septembrovu-vc-ruska-zrusili-po-in/614834-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * 26. februára 2022 [[Medzinárodná šachová federácia]] oznámila, že plánovaná šachová olympiáda sa v lete v Moskve neuskutoční.<ref name="teraz-sachova-federacia-odobrala-rusku">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šachová federácia odobrala Rusku tohtoročnú olympiádu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/sachova-federacia-odobrala-rusku-toht/615079-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Z účasti na [[Medzinárodný maratón mieru|Košickom maratóne mieru]] boli vylúčení elitní bežci z [[Rusko|Ruska]] a [[Bielorusko|Bieloruska]]. Obmedzenie sa nevzťahovalo na hobby [[Beh|bežcov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Z košického maratónu vylúčili elitných bežcov z Ruska a Bieloruska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886898/z-kosickeho-maratonu-vylucili-elitnych-bezcov-z-ruska-a-bieloruska | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> === Zatváranie vzdušného priestoru === * Spojené kráľovstvo zakázalo lety [[Aeroflot]]u nad svojim územím. Následne Rusko zakázalo prelety britských letov nad územím Ruska.<ref name="teraz-rusko-zakazalo-vstup-do-vzdusneho">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko zakázalo vstup do vzdušného priestoru britským lietadlám | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-zakazalo-vstup-do-vzdusneho-pri/614748-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Česko zatvorilo svoj vzdušný priestor všetkým ruským dopravcom od polnoci z 25. na 26. februára.<ref name="teraz-cesko-od-polnoci-uzavrie-vzdusny">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Česko od polnoci uzavrie vzdušný priestor pre ruských dopravcov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cesko-od-polnoci-uzavrie-vzdusny-prie/614914-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> V sobotu 26. februára sa k Poľsku a Česku zákazom používania vzdušného priestoru pre ruské letecké spoločnosti pripojilo aj Estónsko.<ref name="teraz-estonsko-zakaze-ruskym-spolocnostiam">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Estónsko zakáže ruským spoločnostiam využívať svoj vzdušný priestor | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/estonsko-zakaze-ruskym-spolocnostia/615102-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> V nedeľu 27. februára šéfka [[Európska komisia|Európskej komisie]] [[Ursula von der Leyenová]] oznámila uzavretie vzdušného priestoru [[EÚ]] pre ruské lietadlá.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Únia zavádza ďalšie opatrenia proti Rusku, zatvorí vzdušný priestor| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://ekonomika.sme.sk/c/22850353/unia-zatvara-vzdusny-priestor-pre-ruske-lietadla-bude-financovat-zbrane-pre-ukrajinu.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2022-02-27| dátum prístupu = 2022-02-28}}</ref> == Dopady == === Utečenci === [[Súbor:Punkt pomocy uchodźcom z Ukrainy w Krakowie.jpg|thumb|Help desk pre utečencov z Ukrajiny na železničnej stanici v Krakove, Poľsku]] Rok od začiatku invázie [[Organizácia Spojených národov]] uvádza, že počet [[Utečenec (osoba)|utečencov]] z Ukrajiny prekonal 8,1 milióna ľudí. Najväčší podiel z tohto množstva, viac ako 1,5 milióna, smerovalo do [[Poľsko|Poľska]].<ref name = "„utec 2mil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3, TASR | odkaz na autora = | titul = Pred vojnou utiekli už viac ako dva milióny ľudí, najviac z nich smeruje do Poľska| periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/230118/pred-vojnou-utiekli-uz-viac-ako-dva-miliony-ludi-najviac-z-nich-smeruje-do-polska | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-03-08 }}</ref> Podľa OSN tak ide o najväčšiu a dosiaľ najrýchlejšie rastúcu utečeneckú krízu v Európe od [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Podľa ich údajov bola hodnota 5 miliónov utečencov opúšťajúcich územie Ukrajiny dosiahnutá k 19. aprílu 2022, pričom až 90% utečencov tvorili ženy a deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RTVS | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie utieklo už päť miliónov ľudí | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/z-ukrajiny-od-zaciatku-ruskej-invazie-utieklo-uz-pat-milionov-ludi/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-04-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sládek | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Až sedem miliónov utečencov. Európu čaká najväčšia imigračná kríza od konca vojny | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/23345552-az-sedem-milionov-utecencov-europu-caka-najvacsia-imigracna-kriza-od-konca-vojny | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-03-09 }}</ref> Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) tiež odhaduje, že sa na Ukrajine nachádza približne 5,9 milióna vnútorne vysídlených osôb.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = UNHCR: Invázia Ruska na Ukrajinu spustila najväčšiu vlnu utečencov od 2. svetovej vojny | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/eFdfMPn/unhcr-invazia-ruska-na-ukrajinu-spustila-najvacsiu-vlnu-utecencov-od-2-svetovej-vojny/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-08 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> V súvislosti s prísunom utečencov schválila česká vláda od 4. marca 2022 núdzový stav.<ref name="teraz-ceska-vlada-vyhlasila-nudzovy-stav">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Česká vláda vyhlásila núdzový stav, má pomôcť zvládnuť vlnu utečencov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ceska-vlada-vyhlasila-nudzovy-stav/616306-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> Koncom marca sa začali domov z viacerých dôvodov vracať mnohí [[Utečenec (osoba)|utečenci]], najmä ženy s deťmi. Podľa odborníkov na migráciu niektorí budú radšej v podzemnom kryte so svojimi rodinami, ako čeliť neistote v cudzej krajine. Iným dôvodom môže byť nedostatok pracovných príležitostí v hostiteľských krajinách, mnohí v zahraničí nemajú príbuzných, minuli sa im peniaze, čo spolu s bojovými úspechmi ukrajinskej armády mohlo vyvolať pocity stabilnejšej situácie doma. V Maďarsku je problémom aj jazyková bariéra. Motiváciou na návrat však môže byť aj snaha pomôcť s útekom svojim starším príbuzným, ktorí dosiaľ zostali na Ukrajine.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na Ukrajinu sa vracajú mnohí utečenci | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22880627/na-ukrajinu-sa-vracaju-mnohi-utecenci-mohli-ich-povzbudit-uspechy-armady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> ==== Na Slovensku ==== Prvé týždne invázie bola situácia na hraničných priechodoch s Ukrajinou štátom nezvládnutá. Ešte v polovici februára 2022 ubezpečoval minister obrany Jaroslav Naď, že Slovensko sa na utečencov pripravuje už od októbra.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Čakali pár tisíc utečencov, prišlo štvrť milióna. Niečo tu ťažko nefunguje | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22860575/ukrajina-vojna-utecenci-slovensko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-17 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> Plány Migračného úradu ministerstva vnútra počítali s tým, že ruský útok na Ukrajinu by k slovenskej hranici pohol 500 osôb denne, aj keď v prvých dňoch invázie to bolo až 15-tisíc osôb.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Morongová | meno = Radoslava Baňovič | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kizáková | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Štát nebol na utečeneckú vlnu pripravený, pomoc stála na hrdinstve dobrovoľníkov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22862715/ukrajina-vojna-slovensko-utecenci.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-17 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> V prvých dňoch konfliktu, od 16:00 23. februára do poludnia 25. februára 2022, prekročilo [[Štátne hranice Slovenska|slovenské hranice]] 7 490 občanov Ukrajiny, pričom pred inváziou hranicu prešlo priemerne 1 400 ľudí za deň.<ref name="teraz-od-stredy-prekrocilo-hranicu-sr-s">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Od stredy prekročilo hranicu SR s Ukrajinou 7490 Ukrajincov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/mv-od-stredajsieho-popoludnia-prekroc/614933-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> V marci sa na hraniciach s Ukrajinou nachádzalo 750 príslušníkov Úradu hraničnej a cudzineckej polície, 550 príslušníkov Ozbrojených síl SR, 60 hasičov a záchranárov, 80 policajtov z Česka a 14 z európskej agentúry Frontex. Vláda Eduarda Hegera do troch týždňov od ruskej invázie vytvorila utečencom nový status dočasného útočiska, ktorý im umožnil si ihneď hľadať prácu. V reakcii na veľký nápor utečencov boli na viacerých miestach Slovenska v marci zriadené stanové mestečká a veľkokapacitné centrá. Príslušníci [[Pozemné sily Slovenskej republiky|Pozemných síl]] OS SR v spolupráci s vojakmi [[Armáda Českej republiky|českej armády]] postavili stanové mestečka pre utečencov vo vojenskom objekte pri [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]].<ref name="mosr-slovenski-a-ceski-vojaci-zacali">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí a českí vojaci začali s výstavbou stanového mestečka ako dočasného útočiska pre utečencov z Ukrajiny | url = https://www.mosr.sk/51131-sk/slovenski-a-ceski-vojaci-zacali-s-vystavbou-stanoveho-mestecka-ako-docasneho-utociska-pre-utecencov-z-ukrajiny/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V Michalovciach zas vzniklo veľkokapacitné krízové centrum pre utečencov, aby odľahčilo hraničný priechod vo [[Vyšné Nemecké|Vyšnom Nemeckom]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Otriová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Ako funguje Mikulcov systém za 2,5 milióna eur. Reportáž zo stanového mestečka | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22871949/ako-delime-utecencov-kto-tu-ma-co-na-starosti-ked-ukrajinci-prejdu-hranicou.html#storm_gallery_202835 | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2022-03-28 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> Až otvorením krízového centra boli nahradení dobrovoľníci na hraniciach štátom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Otriová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Dobrovoľníci si na hranici vo Vyšnom Nemeckom zbalili stany. Na ich miesto prišiel štát | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22863657/dobrovolnici-si-na-hranici-vo-vysnom-nemeckom-zbalili-stany-na-ich-miesto-prisiel-stat.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2022-03-17 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> Takéto centrum spolu so stanovým mestečkom vzniklo aj v Humennom a ďalších slovenských mestách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Otriová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Utečencov prichádzali stovky, teraz desiatky. Stanový tábor uspali | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22884307/utecenci-prichadzali-v-stovkach-teraz-v-desiatkach-stanovy-tabor-uspali.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2022-04-12 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> Po prvých 25 dňoch vojny presiahol počet utečencov z Ukrajiny prichádzajúcich na Slovensko 250 000 ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 | odkaz na autora = | titul = Počet prichádzajúcich utečencov postupne klesá, hranice prešlo menej ako 5-tisíc ľudí | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/231459/pocet-prichadzajucich-utecencov-postupne-klesa-hranice-preslo-menej-ako-5-tisic-ludi | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-21 | dátum prístupu = 2022-03-21 }}</ref> Väčšina z nich však pokračuje ďalej na západ, o dočasné útočisko na Slovensku podľa ministra [[Milan Krajniak|Milana Krajniaka]] žiada približne desatina utečencov.<ref name="„desatina">{{Citácia periodika | priezvisko = Štrbáková Urbanovičová | meno = Miroslava | autor = NOVINY | odkaz na autora = | titul = Cez východnú hranicu prešlo 200-tisíc ľudí z Ukrajiny. O dočasné útočisko požiadala približne desatina | periodikum = noviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.noviny.sk/slovensko/668526-cez-vychodnu-hranicu-preslo-200-tisic-ludi-z-ukrajiny-o-docasne-utocisko-poziadala-priblizne-desatina | issn = | vydavateľ = Slovenská produkčná, a.s. | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-14 | dátum prístupu = 2022-03-21 }}</ref> Podľa [[Rada pre rozpočtovú zodpovednosť|Rady pre rozpočtovú zodpovednosť]] bude utečenecká kríza stáť Slovensko viac než 300 miliónov eur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 | odkaz na autora = | titul = Utečenecká kríza bude stáť Slovensko vyše 300 miliónov. Očakávaný deficit sa zrejme zvýši | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/232446/utecenecka-kriza-bude-stat-slovensko-vyse-300-milionov-ocakavany-deficit-sa-zrejme-zvysi | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-01 }}</ref> Od začiatku konfliktu do februára 2023 prešlo z Ukrajiny na Slovensko celkovo 1,2 milióna ľudí a o štatút dočasného útočiska požiadalo 110-tisíc z nich.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Hraničnými priechodmi prešlo v stredu 3425 ľudí z Ukrajiny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22950763/hranicnymi-priechodmi-preslo-v-stredu-3425-ludi-z-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-30 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> ==== Exodus z Ruska ==== Rusko zažilo jednu z najväčších emigračných vĺn od [[Októbrová revolúcia|októbrovej boľševickej revolúcie z roku 1917]]. Podľa oficiálnych štatistík zverejnených ruskou [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|Federálnou bezpečnostnou službou (FSB)]] za prvý štvrťrok roku [[2022]] opustili svoju vlasť takmer štyri milióny Rusov, pričom zvýšenie [[Vysťahovalectvo|vysťahovalectva]] zaznamenali najmä po [[24. február]]i. Okrem nesúhlasu s vojnou a krutým trestom za spochybňovanie politiky [[Moskovský kremeľ|Kremľa]] boli motiváciou na opustenie krajiny tiež obavy z uzavretia hraníc, vyhlásenia [[Stanné právo|stanného práva]] či všeobecnej [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizácie]]. Podľa údajov FSB odišlo najviac ruských občanov do [[Kazachstan]]u (200 000), [[Arménsko|Arménska]] (135 000), [[Estónsko|Estónska]] (125 000), [[Uzbekistan]]u (53 000), [[Tadžikistan]]u (40 000), [[Gruzínsko|Gruzínska]] (39 000) ako aj do ďalších krajín, kam mohli cestovať bez [[Vízum|víz]]. Z Ruska odišli najmä [[intelektuál]]i ako politickí aktivisti, novinári alebo pracovníci v oblasti [[Informačná technológia|informačných technológií]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko opustili za prvé tri mesiace takmer štyri milióny obyvateľov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22904259/rusko-opustili-za-prve-tri-mesiace-takmer-styri-miliony-obyvatelov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-07 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko zažíva jednu z najväčších migračných vĺn od boľševickej revolúcie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22916235/ukrajinsky-spravodaj-gazprom-odstrihava-finov-od-ruskeho-plynu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}</ref> === NATO === [[Fínsko]] a [[Švédsko]] podali 18. mája 2022 žiadosť o členstvo v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Rozhodnutie bolo „motivované obavami o bezpečnosť, ktoré vyvolala ruská vojenská invázia na Ukrajinu“.<ref name="pravda-svedsko-a-finsko-podali-ziadost">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Švédsko a Fínsko podali žiadosť o vstup do NATO, proces Aliancia urýchli | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/627144-svedsko-a-finsko-podali-ziadost-o-vstup-do-nato/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-18 }}</ref> [[Spojené štáty]] prehodnotili svoju dlhodobú stratégiu postupného preorientovania sa na oblasť [[Tichý oceán|Pacifiku]] a s tým súvisiaceho znižovania vlastných síl v Európe. Namiesto toho v reakcii na inváziu vyslali do [[Spojené kráľovstvo|Británie]] dve letky stíhačiek, zvýšili počet [[Torpédoborec|torpédoborcov]] na základni v [[Španielsko|Španielsku]] a sformovali nové vojenské veliteľstvo v [[Poľsko|Poľsku]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Summit NATO je veľkou prehrou Putina. Namiesto odchodu z Európy USA svoju prítomnosť posilnia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22950093/summit-nato-je-velkou-prehrou-putina-namiesto-odchodu-z-europy-usa-svoju-pritomnost-posilnia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}</ref> Samotná aliancia sa pod vplyvom invázie rozhodla pretransformovať svoje sily takým spôsobom, že rozhodla o zvýšení síl rýchlej reakcie (NRF) z pôvodných 40.000 na viac než 300-tisíc vojakov. V niektorých členských štátoch to vyžadovalo nábor nových síl.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Stoltenberg: NATO výrazne zvýši počet síl rýchlej reakcie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22948228/stoltenberg-nato-vyrazne-zvysi-pocet-sil-rychlej-reakcie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}</ref> === Médiá === ==== Médiá a cenzúra v Rusku ==== V ruských médiách sa nemôžu používať slová „vojna“, „genocída“ a „invázia“. Za [[fake news]] sa v Rusku považujú „klamlivé správy o ruskej armáde, diskreditácia ruských ozbrojených síl a výzvy na sankcie“ a hrozí za ne trest až 15 ročného väzenia.<ref name="dennikn-newsfilter-putin-pacha-coraz-viac">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Denník N | odkaz na autora = | titul = Newsfilter: Putin pácha čoraz viac vojnových zločinov. Kto z Rusov ho zastaví? | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2752812/newsfilter-putin-pacha-coraz-viac-vojnovych-zlocinov-kto-z-rusov-ho-zastavi/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> Poslanci tento nový zákon prijali jednomyseľne 4. marca 2022.<ref name="mosr-prehlad-2022-03-04">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREHĽAD INFORMÁCIÍ K RUSKÉMU ÚTOKU NA UKRAJINU | url = https://www.mosr.sk/51110-sk/prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku-na-ukrajinu/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2022-03-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Svoje vysielanie skončila jedna z posledných nezávislých televíznych staníc v Rusku, [[Dožď]]. Vysielanie ukončila záznamom baletu ''[[Labutie jazero]]'', ktorý „sa za sovietskych čias zaradil mimo plánu do vysielania, keď nastala nejaká dramatická zmena“.<ref name="dennikn-newsfilter-putin-pacha-coraz-viac"/> ==== Cenzúra Wikipédie ==== Moskovský súd tento už v roku uložil Wikimedia Foundation pokutu vo výške miliónov rubľov (rádovo stotisíce eur) za to, že odmietla odstrániť ruskojazyčné články na Wikipédii o konflikte na Ukrajine. V Rusku platí zákaz kritizovať vojenskú operáciu na Ukrajine. Nazývanie operácie ruských síl "vojnou" či "inváziou" je nezákonné. Ruskí predstavitelia udelili vysoké pokuty aj ďalším spoločnostiam vrátane Googlu či Telegramu. V júli 2022 uložil súd v Moskve Googlu pokutu 21 miliárd rubľov (364 miliónov dolárov) za to, že neodstránil obsah týkajúci sa vojny na Ukrajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Rusku pokutovali Wikimediu za obsah týkajúci sa ofenzívy na Ukrajine|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/v-rusku-pokutovali-wikimediu-za-obsah-t/671484-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-11-01|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Ruské súdy v uplynulých začiatkom roka 2023 uložili opäť Wikimedia Foundation sériu pokút. Moskva však "zatiaľ" túto encyklopédiu neplánuje zakázať, povedal tento týždeň ruský minister pre digitálny rozvoj [[Maksut Šadajev]]. Poslednú pokutu vo výške dva milióny rubľov (približne 22.200 eur) udelili za to, že z Wikipédie neodstránili údajne "lživé informácie" o ruskej armáde. Rusko zaviedlo vlani, krátko po spustení invázie na Ukrajinu, zákony určujúce, ako sa na jeho území môže o tejto vojne informovať. Šírenie informácií, ktoré sú v rozpore s oficiálnym [[naratív]]om Kremľa, sa v súlade s touto legislatívou trestá pokutami či blokovaním webstránok. Moskva údajne pracuje na vlastnej verzii Wikipedie s cieľom napraviť to, čo Kremeľ považuje za "nepresnosti, skomolenia a historické i faktické chyby", napísala britská spravodajská stanica [[Sky News]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kremeľ dal Wikimedii pokutu za neodstránenie článku o konflikte|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/kremel-dal-wikimedii-pokutu-za-neodstr/709081-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2023-04-20|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> ==== Na Slovensku ==== 2. marca 2022 [[Národný bezpečnostný úrad]] rozhodol o zablokovaní portálu [[Hlavné správy]]. Rozhodnutie na základe nového zákona úrad nezverejnil. Podľa nového zákona by mal NBÚ kontrolovať do 30. júna na základe informácií od [[Slovenská informačná služba|SIS]], [[Policajný zbor|polície]] a [[Vojenské spravodajstvo|vojenského spravodajstva]].<ref name="dennikn-web-hlavne-spravy-je-zablokovany">{{Citácia periodika | priezvisko = Struhárik | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Web Hlavné správy je zablokovaný. Postup štátu proti dezinformáciám nie je transparentný | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2748815/web-hlavne-spravy-je-zablokovany-postup-statu-proti-dezinformaciam-nie-je-transparentny/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-09 }}</ref> ==== V Európe ==== 2. marca 2022 bola v Európskej únii zablokovaná ruská televízia [[RT]], dôvodom bolo vysielanie systematických dezinformácií o ruskej invázii na Ukrajinu.<ref name="reuters-eu-bans-rt-sputnik-over-ukraine">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Foo Yun Chee | odkaz na autora = | titul = EU bans RT, Sputnik over Ukraine disinformation | url = https://www.reuters.com/world/europe/eu-bans-rt-sputnik-banned-over-ukraine-disinformation-2022-03-02/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Internetové združenie CZ.NIC zablokovalo 8 dezinformačných webov. Stalo sa tak na základe konzultácie s bezpečnostnými zložkami štátu a odporúčania vlády. Šlo o portály a stránky: Aeronet.cz, Protiproud.cz, Ceskobezcenzury.cz, Voxpopuliblog.cz, Prvnizpravy.cz, Czechfreepress.cz, Exanpro.cz a Skrytapravda.cz.<ref name="ceskatelevize-internetove-sdruzeni-cz-nic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Internetové sdružení CZ.NIC zablokovalo kvůli útoku na Ukrajinu osm dezinformačních webů | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3447594-internetove-sdruzeni-cznic-zablokovalo-kvuli-utoku-na | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> == Protesty == [[Súbor:Ukraine solidarity protest Berlin Pariser Platz with lighted Brandenburg Gate 2022-02-24 12.jpg|thumb|Protest v [[Berlín]]e 24. februára 2022, na pozadí [[Brandenburská brána]] vo farbách ukrajinskej vlajky]] === V Rusku === Podľa OVD-Info bolo 24. februára v 51 ruských mestách zadržaných políciou viac ako 1 700 Rusov, ktorí protestovali proti invázii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AFP 23 hrs ago | odkaz na autora = | titul = Russian police have detained almost 1,400 people at anti-war protests across Russia after President Vladimir Putin sent troops to invade Ukraine, an independent monitor said Thursday. | url = https://www.msn.com/en-us/news/world/russian-police-have-detained-almost-1400-people-at-anti-war-protests-across-russia-after-president-vladimir-putin-sent-troops-to-invade-ukraine-an-independent-monitor-said-thursday/ar-AAUgfKI | vydavateľ = msn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Times | meno = The Moscow | autor = | odkaz na autora = | titul = Dozens of Russian Anti-War Picketers Detained – Reports | url = https://www.themoscowtimes.com/2022/02/24/dozens-of-russian-anti-war-picketers-detained-reports-a76559 | vydavateľ = themoscowtimes.com | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fears Moscow plans to encircle and threaten Kyiv – as it happened | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/live/2022/feb/24/russia-invades-ukraine-declares-war-latest-news-live-updates-russian-invasion-vladimir-putin-explosions-bombing-kyiv-kharkiv | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = | dátum prístupu = 2022-02-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rowan | meno = Claudia | autor = | odkaz na autora = | titul = Kyiv goes into 'defensive phase' - how the second morning of invasion played out | url = https://www.telegraph.co.uk/world-news/2022/02/25/russia-ukraine-news-war-invasion-putin-nato-sanctions-latest/ | vydavateľ = telegraph.co.uk | dátum vydania = 25 February 2022 • 3:05pm | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruský nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] mieru [[Dmitrij Muratov]] oznámil, že noviny ''[[Novaja gazeta]]'' vydajú svoje budúce číslo v [[ukrajinčina|ukrajinčine]] aj [[ruština|ruštine]]. Muratov, novinár [[Michail Zygar]], režisér [[Vladimir Mirzojev]] a ďalší podpísali dokument, v ktorom vyhlásili, že Ukrajina nie je pre Rusko hrozbou, a vyzvali ruských občanov, aby odsúdili vojnu. Elena Černěnková, novinárka denníka [[Kommersant]], rozšírila kritický otvorený list, ktorý podpísalo 170 novinárov a akademikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Propaganda, confusion, and an assault on press freedom as Russia attacks Ukraine | url = https://www.cjr.org/the_media_today/propaganda-confusion-and-an-assault-on-press-freedom-as-russia-attacks-ukraine.php | vydavateľ = cjr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek zatýkaniu pokračovali sporadické protesty proti vojne aj naďalej. V sobotu 2. apríla sa konali protesty v štrnástich ruských mestách. Aktivisti uviedli, že protestujú proti kolapsu ekonomiky, proti prezidentovi Vladimírovi Putinovi a za oslobodenie kritika [[Moskovský kremeľ|Kremľa]] [[Alexej Anatolievič Navaľnyj|Alexeja Navaľného]]. Ľudia však mali strach protestovať aktívnejšie, zostávali postávať len roztrúsene a pozorovali situáciu. Napriek tejto forme protestu bolo zadržaných najmenej 176 ľudí. Demonštranti v Rusku riskujú pokuty a možné tresty odňatia slobody už len tým, že vyjdú do ulíc na pacifistickú akciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na protestoch proti vojne na Ukrajine zadržali v Rusku vyše 170 ľudí | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22876185/na-protestoch-proti-vojne-na-ukrajine-zadrzali-v-rusku-vyse-170-ludi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-02 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> === V zahraničí === K proukrajinským protestom došlo na niekoľkých ukrajinských a ruských veľvyslanectvách v zahraničí, okrem iného v [[Arménsko|Arménsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Helix Consulting LLC | odkaz na autora = | titul = «Հայաստանում կան մարդիկ, որոնք դեմ են պատերազմին, Ռուսաստանի կայսերապաշտ քաղաքականությանը». Բողոքի ակցիա՝ ՌԴ դեսպանատան դիմաց | url = https://www.aysor.am/am/news/2022/02/24/%D5%A1%D5%AF%D6%81%D5%AB%D5%A1-%D5%8C%D4%B4-%D5%A4%D5%A5%D5%BD%D5%BA%D5%A1%D5%B6%D5%A1%D5%BF%D5%B8%D6%82%D5%B6/1932562 | vydavateľ = aysor.am | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Azerbajdžan]]e, [[Bulharsko|Bulharsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Караджов | meno = Максим | autor = | odkaz na autora = | titul = На протеста пред руското посолство: Киев покръсти Русия, Киев ще я опее | url = https://www.dnevnik.bg/bulgaria/2022/02/24/4316397_na_protesta_pred_ruskoto_posolstvo_kiev_pokrusti/ | vydavateľ = dnevnik.bg | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Belgicko|Belgicku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = News | meno = Flanders | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian embassy target of Ukrainian anger | url = https://www.vrt.be/vrtnws/en/2022/02/24/russian-embassy-target-of-ukrainian-anger/ | vydavateľ = vrt.be | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Estónsko|Estónsku]], [[Grécko|Grécku]], [[Gruzínsko|Gruzínsku]], [[Holandsko|Holandsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NU.nl | odkaz na autora = | titul = Tientallen demonstranten voor Russische ambassade en op Plein | url = https://www.nu.nl/den-haag/6186109/tientallen-demonstranten-voor-russische-ambassade-en-op-plein.html | vydavateľ = nu.nl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Chorvátsko|Chorvátsku]], [[Japonsko|Japonsku]], [[Nemecko|Nemecku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Deutsche Welle (www.dw.com) | odkaz na autora = | titul = Ukraine-Russia conflict: Protests in Berlin | url = https://www.dw.com/en/ukraine-russia-conflict-protests-in-berlin/g-60885890 | vydavateľ = dw.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Írsko|Írsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTÉ News | odkaz na autora = | titul = 'This is a tragedy' - Ukrainians protest outside Dáil, Russian embassy | url = https://www.rte.ie/news/2022/0224/1282754-ukrainians-protests/ | vydavateľ = rte.ie | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> na [[Island]]e,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Másson | meno = Snorri | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikil­vægt að undir­búa mót­töku fólks frá Úkraínu | url = https://www.visir.is/g/20222227209d | vydavateľ = visir.is | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> v [[Kanada|Kanade]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian-Canadians rally outside embassy in Ottawa ahead of Russian invasion | url = https://ottawa.ctvnews.ca/ukrainian-canadians-rally-outside-embassy-in-ottawa-ahead-of-russian-invasion-1.5794015 | vydavateľ = ottawa.ctvnews.ca | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Kazachstan]]e,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Заңғар ОМАР | odkaz na autora = | titul = Полиция Ресейдің Алматыдағы консулдығы алдында наразылық өткізген белсенділерді ұстап әкетті | url = https://www.azattyq.org/a/31720090.html | vydavateľ = azattyq.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Maďarsko|Maďarsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dóra | meno = Csatári Flóra | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Balázs | meno2 = Bozzay | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Márki-Zay Péter békéért imádkozott többezer tüntetővel az orosz követség előtt | url = https://telex.hu/belfold/2022/02/24/ellenzeki-tuntetes-orosz-ukran-haboru | vydavateľ = telex.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Moldavsko|Moldavsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jurnal.md | odkaz na autora = | titul = Protest la Ambasada Federației Ruse din Chișinău: „Kremlin, oprește-te!” | url = https://www.jurnal.md/ro/news/ef290524822b5b15/protest-la-ambasada-federatiei-ruse-din-chisinau-kremlin-opreste-te.html | vydavateľ = jurnal.md | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220224230533/https://www.jurnal.md/ro/news/ef290524822b5b15/protest-la-ambasada-federatiei-ruse-din-chisinau-kremlin-opreste-te.html | dátum archivácie = 2022-02-24 }}</ref> [[Nórsko|Nórsku]], [[Portugalsko|Portugalsku]], [[Rumunsko|Rumunsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bian | meno = Nicolae | autor = | odkaz na autora = | titul = Profesorul de istorie Marcel Bartic protestează în fața Ambasadei Rusiei din București în semn de solidaritate cu Ucraina/ A fost amendat de jandarmerie pentru protest neautorizat | url = https://www.g4media.ro/profesorul-de-istorie-marcel-bartic-a-protestat-in-fata-ambasadei-rusiei-din-bucurstii-in-semn-de-solidaritate-cu-ucraina-a-fost-amendat-de-jandarmerie-pentru-protest-neautorizat.html | vydavateľ = g4media.ro | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Taliansko|Taliansku]], [[USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Demonstrators protest outside Russian Embassy in Washington after Russia invades Ukraine | url = https://www.cbsnews.com/news/demonstrators-russian-embassy-washington-after-russia-ukraine-invasion/ | vydavateľ = cbsnews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> a vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hundreds protest outside Downing Street to demand tougher sanctions on Russia after invasion of Ukraine | url = https://www.bigissue.com/news/activism/protesters-to-gather-outside-downing-street-to-demand-tougher-russia-sanctions/ | vydavateľ = bigissue.com | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na [[Slovensko|Slovensku]] sa protesty uskutočnili v [[Bratislava|Bratislave]] na [[Hodžovo námestie|Hodžovom námestí]], v [[Košice|Košiciach]] a [[Prešov]]e. V [[Česko|Česku]] sa konal protest v [[Praha|Prahe]] na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vrábeľ| meno = Jaroslav| autor =| odkaz na autora =| titul = V Košiciach a Prešove sa konajú protesty voči ruskej agresii na Ukrajine| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://korzar.sme.sk/c/22848449/v-kosiciach-a-presove-sa-konaju-protesty-voci-ruskej-agresii-na-ukrajine.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2022-02-24| dátum prístupu = 2022-02-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Thousands gather to support Ukraine in central Prague | url = https://english.radio.cz/thousands-gather-support-ukraine-central-prague-8743026 | vydavateľ = english.radio.cz | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = České noviny | url = https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/na-vaclavskem-namesti-lide-demonstruji-proti-ruske-invazi/2166759 | vydavateľ = ceskenoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220225113739/https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/na-vaclavskem-namesti-lide-demonstruji-proti-ruske-invazi/2166759 | dátum archivácie = 2022-02-25 }}</ref> V sobotu 26. februára v [[Helsinki|Helsinkách]] do ulíc vyšlo „vyše 10 tisíc ľudí“. V [[Estónsko|Estónsku]] protestovalo „niekoľko tisíc“ ľudí. Mohlo by však ísť o najväčšie protesty „v tejto krajine vôbec“.<ref name="dennikn-he-ee">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vo viacerých svetových mestách sa dnes opäť | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741379/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Harkotová | meno = Stanislava | autor = | odkaz na autora = | titul = Ešte sme nezomreli : Príbehy z vojnovej Ukrajiny 2013 – 2022 | vydanie = | vydavateľ = Ringier Slovakia Media | miesto = Bratislava | rok = 2022 | počet strán = 208 | url = | isbn = 978-80-974226-2-2}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Forró | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = Tomáš Forró | titul = Spev sirén : putovanie do srdca ukrajinskej vojny | vydanie = | vydavateľ = Absynt | miesto = Žilina | rok = 2024 | počet strán = 599 | url = | isbn = 978-80-8203-480-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * agentúrny prehľad: ** [https://www.teraz.sk/zahranicie/online-rusko-zautocilo-na-ukrajinu-d/615019-clanok.html TASR] ** [https://svet.sme.sk/t/9091/ukrajinsky-spravodaj?ref=msmw-vojna SME] ** [https://dennikn.sk/tema/konflikt-na-ukrajine/ Denník N] ** [https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/online-valka-na-ukrajine-rusko-zahajilo-invazi-idnes-cz.B1007797 iDNES] {{ces icon}} ** [https://www.washingtonpost.com/world/ukraine-russia/ Washington Post] {{eng icon}} [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] [[Kategória:2022 na Ukrajine]] [[Kategória:2022 v Rusku]] [[Kategória:2023 na Ukrajine]] [[Kategória:2023 v Rusku]] [[Kategória:2024 na Ukrajine]] [[Kategória:2024 v Rusku]] [[Kategória:2025 na Ukrajine]] [[Kategória:2025 v Rusku]] [[Kategória:2026 na Ukrajine]] [[Kategória:2026 v Rusku]] 2xznkvwvhe5bvc5w7ouqzrgg6y7mdhs Duklock 0 677600 8219026 8200912 2026-05-24T15:30:38Z Bedinek 129045 obrázok 8219026 wikitext text/x-wiki {{Infobox Youtuber|Meno=Duklock|Popis osoby=slovenský influencer a youtuber|Rodné meno=Dušan Brachna|Dátum narodenia={{dnv|1997|03|26}}|Bydlisko=Praha |Miesto narodenia=[[Bratislava]], [[Slovensko]]|Názov kanálu=[https://www.youtube.com/c/Duklock Duklock]<small>(hlavný kanál)</small><br/> <small>[https://www.youtube.com/@DuklockPlus DuklockPlus](herný kanál)</small>|Odoberatelia=• 940 tisíc (hlavný kanál) • 468 tisíc (herný kanál) • 26,4 tisíc (shorts kanál)|Silver year={{nowrap|2016 <small>(hlavný kanál)</small>}}<br>{{nowrap|2019 <small>(herný kanál)</small>}}|Silver button=Áno|Vzdelanie=Stredná umelecká škola animovanej tvorby, [[Bratislava]]|Aktívne roky=[[2012]]{{--}}súčasnosť|Zameranie=recenzie, hry, podcasty, vlogy |Chytľavé hlášky=Ale Čau!, Bratu!, Stary!, Hed!, Ci Koky!, Ci Boa! Dukok, Džubaka |Webstránka=https://www.alecau.com/ |Zhliadnutia=• 335 miliónov (hlavný kanál) • 119 miliónov (herný kanál) • 454 miliónov (všetky kanály) |Obrázok=Duklock.jpg |Popis=Duklock v roku 2023}} '''Dušan Brachna''' (* [[26. marec]] [[1997]], [[Bratislava]]), známejší pod svojim internetovým menom '''Duklock''', je slovenský [[youtuber]] a [[grafický dizajnér]]. Pravidelne vydáva [[YouTube]] videá na jeden hlavný a jeden vedľajší kanál '''DuklockPlus'''. Dokopy na obidvoch kanáloch už vydal vyše 1800 videí. Na hlavnom kanáli sa preslávil predovšetkým svojou sériou ''#ME''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Toto sú najznámejší slovenskí Youtuberi. Poznáte ich všetkých? {{!}} SWAN, a.s.|url=https://www.swan.sk/domacnosti/blog/toto-su-najznamejsi-slovenski-youtuberi.-poznate-ich-vsetkych|vydavateľ=swan.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-02-25|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20220225212500/https://www.swan.sk/domacnosti/blog/toto-su-najznamejsi-slovenski-youtuberi.-poznate-ich-vsetkych|dátum archivácie=2022-02-25}}</ref> Dušan Brachna bol v roku 2023 ocenený prestížnym kultúrnym ocenením Identifikačný kód Slovenska v jeho 16. ročníku. Ocenenie si prevzal spolu s ďalšími významnými umelcami a tvorcami na slávnostnom udeľovaní v kaplnke Bratislavského hradu. Občianske združenie Artem takto oceňuje významné osobnosti za ich prínos v oblastiach kultúry a umenia v Slovenskej republike. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ocenenie Identifikačný kód Slovenska získalo 18 osobností | url = https://www.teraz.sk/kultura/ocenenie-identifikacny-kod-slovenska/739682-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2023-09-09 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Životopis == Dušan Brachna sa narodil 26. marca 1997 v [[Bratislava|Bratislave]]. Bol pomenovaný po jeho otcovi, ktorý bol málo známy [[hudobník]]. Keď bol malý, sníval, že raz bude súťažiť v pretekoch [[Formula 1|F1]]. Nakoniec sa však desať rokov venoval [[Ľudový tanec|ľudovému tancu]]. Jeho záľubou vo voľnom čase bolo jazdenie s kamarátmi na [[skejtbord]]e. Navštevoval súkromnú strednú umeleckú školu animovanej tvorby v [[Bratislava|Bratislave]], na ktorej študoval [[Grafický dizajnér|grafický dizajn]]. Stretol sa v nej so známym slovenským [[Youtuber|youtuberom]] [[GoGo|GoGom]].<ref name="fandom">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Duklock|url=https://youtube.fandom.com/wiki/Duklock|vydavateľ=youtube.fandom.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-02-25|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=DatabázeYouTuberů.cz|odkaz na autora=|titul=Duklock|url=https://www.databazeyoutuberu.cz/youtuber/duklock/|vydavateľ=databazeyoutuberu.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-02-25|miesto=|jazyk=}}</ref> == Kariéra == K natáčaniu sa dostal až na strednej škole, kde sa po 7 rokoch stretol s [[Youtuber|youtuberom]] [[GoGo|GoGom]], ktorý už mal skúsenosti s natáčaním [[YouTube]] videí. [[GoGo|Goga]] požiadal preto o pomoc a [[GoGo]] ochotne pomohol, tak sa Brachnovi začala črtať kariéra. Prvý Brachnov kanál sa volal DukePlayGames ([[25. december|25. decembra]] [[2012]] – [[28. október|28. októbra]] [[2013]]). V roku [[2013]] sa rozhodol natáčať na svoj nový hlavný kanál Duklock. V začiatkoch jeho kanálu sa jeho tvorba zameriavala hlavne na [[gameplay]], [[let's play]] a [[Vlog|vlogy]]. Neskôr sa však začal venovať tvorbe reakčných videí. Po smrti jeho otca prestal používať vo väčšine jeho videí [[Vulgarizmus|vulgarizmy]]. 2. mája 2017 vytvoril svoj vedľajší kanál DuklockPlus, ktorý má k 24. 7. 2025 viac než 451 tisíc odoberateľov. Vydáva na ňom prevažne jeho zostrihané [[Live-stream|live-streamy]] z hier. Na začiatku roku 2019 spolupracoval s youtubermi [[Vidrail|Vidrailom]] a [[Vadak|Vadakom]] na [[Rep (hudba)|repovej]] skladbe ''"Wannabe"'', ktorá má k 30.9.2023 viac než 11 miliónov zhliadnutí. V roku 2020 dosiahol jeden z jeho najväčších úspechov svojej kariéry a dostal sa do videa slávneho [[Youtuber|youtubera]] [[PewDiePie]], kde robil triky s [[jojo]]m. Ďalší veľký úspech bola [[Rep (hudba)|repová]] skladba ''"Haló"'', ktorá sa stala v roku 2021 hitom. Súčasné populárne série na jeho kanáli sú #ME, #RE, RECAST, TechLock a ďalšie. Najsledovanejším videom na jeho kanáli je paródia na pieseň ''"Jacuzzi"'', ktorú v origináli naspieval [[GoGo]] spoločne s [[Celeste Buckingham]].<ref name="fandom" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Webikon.sk|odkaz na autora=|titul=Kto je Duklock? Známy youtuber začínal hernými videami, dnes komentuje dianie a natáča tech recenzie|url=https://hashtag.zoznam.sk/kto-je-duklock/|vydavateľ=hashtag.zoznam.sk|dátum vydania=2019-11-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-02-25|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlavatovič|meno=Viktor|autor=|odkaz na autora=|titul=Sedemnásť najúspešnejších slovenských youtuberov. Poznáte ich?|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://fici.sme.sk/c/20167319/toto-je-17-najuspesnejsich-slovenskych-youtuberov-poznate-ich.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-04-04|dátum prístupu=2022-02-25}}</ref> == Populárne série == === ''#RE'' === V tejto sérii videí reaguje na aktuálnu tému z [[YouTube|youtube]] alebo internetu tak, že na ňu vyjadrí svoj vlastný názor. Vo videách sa dosť často hnevá a používa [[Vulgarizmus|vulgarizmy]], na ktoré spolu s iróniou a [[Čierny humor|čiernym humorom]] na začiatku videí upozorňuje. === ''#ME'' === Túto sériu vytvoril Brachna iba ako vtip. Vytvoril [[Reddit]] komunitu, v ktorej ľudia zverejňujú svoje príspevky ako napr. [[meme]], smiešne videá a fanúšikovské obrázky a videá, či umelecké diela týkajúce sa Brachnu a jeho komunity. Duklock každú stredu vybral najlepšie z nich, okomentoval ich a vydal z nich nové video. Postupne sa #ME stala jeho najúspešnejšou sériou. Sériu ukončil v roku 2023 s myšlienkou obnovenia ju v blízkej budúcnosti, ale v inom formáte. === ZASMEJ SA === Pomerne nová séria, v ktorej Dušan reaguje na krátke memes a rôzne iné videá, ktoré má jeho priateľ, Roman Drevo, na Instagram reels. Táto séria je "potomkom" jeho najúspešnejšej série #ME. Začal s ňou v roku 2024, čo fanúšikov zjavne potešilo, pretože tieto videá často prekročia 300 tisíc pozretí. === ''TechLock'' === V tejto sérii odbaľuje nové produkty a natáča o nich recenzie. === ''Živé prenosy na DuklockPlus'' === Na jeho vedľajšom kanále DuklockPlus Brachna robí živé prenosy, na ktorých zvyčajne hrá počítačové hry a reaguje na aktuálne témy. Fanúšikovia tiež môžu na jeho živom prenose peňažne prispievať a komunikovať s Brachnom.<ref name="fandom" /> V marci 2026 presiahol počet členstiev 7100, a to práve v čase, keď bol YouTuber menej aktívny na svojom hernom kanále. == REcast == [[REcast]] je [[Podcasting|podcastová]] relácia v ktorom sa rozpráva s rôznymi hosťami – prevažne z prostredia internetu, hudby, hernej scény, ale aj iných oblastí popkultúry. Témy sa často točia okolo aktuálnych udalostí, kariéry hostí, ich zážitkov, ale aj rôznych kontroverzií či zaujímavostí zo zákulisia. Podcasty vydáva na platformu [[YouTube]], [[ITunes|Apple Podcasts]] a [[Spotify]]. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Slovenskí youtuberi]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] ckh19t2guj5csvsenyx6mfbxx7bbivm Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 19 rokov 1969 0 677755 8219385 7553925 2026-05-25T10:40:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219385 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 19 rokov | rok = 1969 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = NSR | dátum = 26. december 1968 –<br>2. január 1969 | počet tímov = 6 | počet dejísk = 3 | počet miest = 3 | dejiská = [[Garmisch-Partenkirchen]], [[Füssen]], [[Bad Tölz]] | víťaz-kategória = lh18 | víťaz = URS | počet titulov = 1 | druhý = SWE | tretí = TCH | zápasy = | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | aktualizácia = }} '''Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 19 rokov 1969''' boli druhé [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|juniorské majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji]]. Majstrami Európy sa po prvýkrát stali hokejisti Sovietskeho zväzu. ==Skupina A== Turnaj Skupiny A sa hral od 26. decembra 1968 do 2. januára 1969 v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|západonemeckých]] mestách [[Garmisch-Partenkirchen]], [[Füssen]] a [[Bad Tölz]].<ref name="výsledky">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Výsledky ME do 19 rokov 1969 |url=https://www.passionhockey.com/hockeyarchives/U-19_1969.htm |dátum prístupu=2022-03-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220119040834/http://www.passionhockey.com/hockeyarchives/U-19_1969.htm |dátum archivácie=2022-01-19 }}</ref> ===Konečné poradie=== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{URS|lh18|1}}|v=4|r=1|p=0|sg=46|ig=12|pozadie=#F7F6A8}} {{turnaj|210|por=2|tím={{SWE|lh18|1}}|v=4|r=0|p=1|sg=37|ig=17|pozadie=#DCE5E5}} {{turnaj|210|por=3|tím={{TCH|lh18|1}}|v=3|r=1|p=1|sg=28|ig=8|pozadie=#FFDAB9}} {{turnaj|210|por=4|tím={{FIN|lh18|1}}|v=1|r=0|p=4|sg=18|ig=37}} {{turnaj|210|por=5|tím={{FRG|lh18|1}}|v=1|r=0|p=4|sg=15|ig=28}} {{turnaj|210|por=6|tím={{POL|lh18|1}}|v=1|r=0|p=4|sg=11|ig=53|pozadie=#ffcccc}} |} Poľsko zostúpilo do Skupiny „B“ ME 1970. ===Zápasy=== {{Hokejbox2 |dátum = |štadión = [[Garmisch-Partenkirchen]] |mužstvo1 = {{TCH|lh18|2}} |mužstvo2 = {{POL|lh18|1}} |skóre = 14 : 0 |tretiny = (5:0, 5:0, 4:0) }} {{Hokejbox2 |bg = |dátum = |štadión = [[Füssen]] |mužstvo1 = {{FRG|lh18|2}} |mužstvo2 = {{URS|lh18|1}} |skóre = 2 : 10 |tretiny = (0:3, 0:2, 2:5) }} {{Hokejbox2 |dátum = |štadión = [[Garmisch-Partenkirchen]] |mužstvo1 = {{SWE|lh18|2}} |mužstvo2 = {{POL|lh18|1}} |skóre = 15 : 1 |tretiny = (5:0, 4:0, 6:1) }} {{Hokejbox2 |bg = |dátum = |štadión = [[Garmisch-Partenkirchen]] |mužstvo1 = {{FRG|lh18|2}} |mužstvo2 = {{FIN|lh18|1}} |skóre = 7 : 4 |tretiny = (2:1, 4:1, 3:2) }} {{Hokejbox2 |dátum = |štadión = [[Garmisch-Partenkirchen]] |mužstvo1 = {{URS|lh18|2}} |mužstvo2 = {{FIN|lh18|1}} |skóre = 15 : 2 |tretiny = (4:0, 7:2, 4:0) }} {{Hokejbox2 |bg = |dátum = |štadión = [[Garmisch-Partenkirchen]] |mužstvo1 = {{SWE|lh18|2}} |mužstvo2 = {{TCH|lh18|1}} |skóre = 5 : 4 |tretiny = (1:1, 1:0, 3:3) }} {{Hokejbox2 |dátum = |štadión = [[Garmisch-Partenkirchen]] |mužstvo1 = {{URS|lh18|2}} |mužstvo2 = {{SWE|lh18|1}} |skóre = 7 : 3 |tretiny = (4:2, 0:0, 3:1) }} {{Hokejbox2 |bg = |dátum = |štadión = [[Garmisch-Partenkirchen]] |mužstvo1 = {{FIN|lh18|2}} |mužstvo2 = {{POL|lh18|1}} |skóre = 9 : 3 |tretiny = (1:0, 1:3, 7:0) }} {{Hokejbox2 |dátum = |štadión = [[Garmisch-Partenkirchen]] |mužstvo1 = {{FRG|lh18|2}} |mužstvo2 = {{TCH|lh18|1}} |skóre = 1 : 4 |tretiny = (0:0, 1:2, 0:2) }} {{Hokejbox2 |bg = |dátum = |štadión = [[Bad Tölz]] |mužstvo1 = {{TCH|lh18|2}} |mužstvo2 = {{FIN|lh18|1}} |skóre = 4 : 0 |tretiny = (1:0, 1:0, 2:0) }} {{Hokejbox2 |dátum = |štadión = [[Garmisch-Partenkirchen]] |mužstvo1 = {{URS|lh18|2}} |mužstvo2 = {{POL|lh18|1}} |skóre = 12 : 3 |tretiny = (4:1, 0:1, 8:1) }} {{Hokejbox2 |bg = |dátum = |štadión = [[Garmisch-Partenkirchen]] |mužstvo1 = {{FRG|lh18|2}} |mužstvo2 = {{SWE|lh18|1}} |skóre = 2 : 6 |tretiny = (1:2, 0:3, 1:1) }} {{Hokejbox2 |dátum = |štadión = [[Garmisch-Partenkirchen]] |mužstvo1 = {{FRG|lh18|2}} |mužstvo2 = {{POL|lh18|1}} |skóre = 3 : 4 |tretiny = (2:0, 1:2, 0:2) }} {{Hokejbox2 |bg = |dátum = |štadión = [[Garmisch-Partenkirchen]] |mužstvo1 = {{SWE|lh18|2}} |mužstvo2 = {{FIN|lh18|1}} |skóre = 8 : 3 |tretiny = (3:1, 0:1, 5:1) }} {{Hokejbox2 |dátum = |štadión = [[Garmisch-Partenkirchen]] |mužstvo1 = {{TCH|lh18|2}} |mužstvo2 = {{URS|lh18|1}} |skóre = 2 : 2 |tretiny = (1:1, 1:1, 0:0) }} ==Skupina B== Turnaj Skupiny B sa hral od 8. do 14. marca 1969 v [[Ženeva|Ženeve]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]].<ref name="výsledky"/> Bulharsko sa na poslednú chvíľu odhlásilo z turnaja, pretože niektoré kluby nechceli uvoľniť svojich hráčov kvôli ligovým zápasom. ===Konečné poradie=== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{SUI|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=26|ig=6|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{HUN|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=14|ig=17}} {{turnaj|210|por=3|tím={{YUG|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=15|ig=18}} {{turnaj|210|por=4|tím={{AUT|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=1|ig=15}} |} Švajčiarsko postúpilo do Skupiny „A“ ME 1970. ===Zápasy=== {{Hokejbox2 |bg = |dátum = |štadión = [[Ženeva]] |mužstvo1 = {{HUN|lh18|2}} |mužstvo2 = {{YUG|lh18|1}} |skóre = 8 : 4 |tretiny = (0:0, 4:3, 4:1) }} {{Hokejbox2 |dátum = |štadión = [[Ženeva]] |mužstvo1 = {{SUI|lh18|2}} |mužstvo2 = {{AUT|lh18|1}} |skóre = 4 : 0 |tretiny = (2:0, 0:0, 2:0) }} {{Hokejbox2 |bg = |dátum = |štadión = [[Ženeva]] |mužstvo1 = {{YUG|lh18|2}} |mužstvo2 = {{AUT|lh18|1}} |skóre = 7 : 0 |tretiny = (1:0, 2:0, 4:0) }} {{Hokejbox2 |dátum = |štadión = [[Ženeva]] |mužstvo1 = {{SUI|lh18|2}} |mužstvo2 = {{HUN|lh18|1}} |skóre = 12 : 2 |tretiny = (2:1, 4:0, 6:1) }} {{Hokejbox2 |bg = |dátum = |štadión = [[Ženeva]] |mužstvo1 = {{AUT|lh18|2}} |mužstvo2 = {{HUN|lh18|1}} |skóre = 1 : 4 |tretiny = (1:0, 0:2, 0:2) }} {{Hokejbox2 |dátum = |štadión = [[Ženeva]] |mužstvo1 = {{SUI|lh18|2}} |mužstvo2 = {{YUG|lh18|1}} |skóre = 10 : 4 |tretiny = (3:1, 4:1, 3:2) }} ==Referencie== {{Referencie}} {{ME v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1969]] [[Kategória:Ľadový hokej v Nemecku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Nemecku]] [[Kategória:Športové podujatia v Ženeve]] 0xiv8ojj7d4ib3tj5ucyea2zc7zssk3 Lurdská jaskyňa 0 680575 8219151 8026162 2026-05-24T21:01:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219151 wikitext text/x-wiki {{Rozdeliť}} [[Súbor:Grotto of Lourdes - Lourdes 2014 (3).JPG|náhľad|[[Jaskyňa Massabielle]], [[Lurdy]], [[Francúzsko]]]] '''Lurdská jaskyňa''' alebo '''Máriánska jaskyňa''' je názov mariánskych jaskýň, ktoré sú replikami [[Jaskyňa Massabielle|Jaskyne Massabielle]], ktorá sa nachádza vo francúzskom pútnickom mesta [[Lurdy]]. Práve v tejto jaskyni sa [[Bernadetta Soubirousová|Bernadette Soubirousovej]] dňa [[11. februára]] [[1858]] zjavila [[Panna Mária]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bernadette Soubirous| url = https://www.lourdes-france.org/en/bernadette-soubirous/| vydavateľ = Lourdes Sanctuaire| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkev oslávi 160. výročie zjavenia Panny Márie v Lurdoch| url = https://www.teraz.sk/magazin/cirkev-oslavi-160-vyrocie-zjavenia-p/307783-clanok.html| vydavateľ = TASR, teraz.sk| dátum vydania = 2018-02-11| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Na mieste mariánskych zjavení zdobí jaskyňu socha [[Panna Mária Lurdská|Panny Márie Lurdskej]], ktorej originál vytvoril [[Joseph-Hugues Fabisch]] v roku [[1868|1864]] podľa Bernadetinho rozprávania. V jaskyni je tiež umiestnený [[oltár]]. Na mieste zjavenia a to priamo vyhĺbením do Massabielskej skaly bol postavený prvý kostol - nazývaný Krypta, ktorý bol vysvätený už 20. mája 1866 počas omše celebrovanej biskupom a za účasti tisícov pútnikov, aj samotnej Bernadetty. Neskôr bol na vrchole skaly vybudovaný väčší kostol - [[Bazilika Nepoškvrneného počatia]], ktorá bola vysvätená v roku [[1873]].<ref name="Wierook, wijwater & Worstenbrood" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pútnické miesto / Lurdy | url = http://www.lurdy.sk/putnicke-miesto.html | vydavateľ = www.lurdy.sk | dátum prístupu = 2025-04-30}}</ref> Lurdské jaskyne sú väčšinou umiestnená pri [[Kaplnka|kaplnke]] alebo pri [[kostol]]e. Často býva umiestnená v [[kláštor]]e. V roku [[1874]] dal [[Pius IX.]] postaviť vo [[Lurdská jaskyňa (Vatikán)|Vatikáne kópiu jaskyne Massabielle]]. Následne sa začali stavať lurdské jaskyne v mnohých krajinách, na uctenie Panny Márie Lurdskej.<ref name="Wierook, wijwater & Worstenbrood"/> [[Vatikán]] v roku [[1907]] pridelil toto zjavenie v liturgickom kalendári na [[11. február]]. To spustilo ďalšiu vlnu vybudovania lurdských jaskýň. Ďaľšia vlna lurdských jaskýň nastala, keď bola Bernadette Soubirousová blahorečená v roku [[1925]]. Potom v roku [[1933]], keď bola kanonizovaná.<ref name="Wierook, wijwater & Worstenbrood"/> Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] žačala prekvitať oddanosť k Panne Márii, keď mnohí boli Márii vďační za jej ochranu počas vojnových rokov.<ref name="Wierook, wijwater & Worstenbrood">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wols| meno = Rien| autor = | odkaz na autora = | titul = Lourdesgrotten in Noord-Brabant| url = https://wierookwijwaterenworstenbrood.nl/ontdekken/verhalen/lourdesgrotten-in-noord-brabant| vydavateľ = Wierook, wijwater & Worstenbrood| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2017-07-31| dátum prístupu = | miesto = | jazyk = nld}}</ref> Dalšia vlna nastala po roku [[1950]], keď v tomto roku pápež [[Pius XII.]] vyhlásil mariánsku dogmu Nanebovzatia Panny Márie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vícen| meno = Štefan| autor = | odkaz na autora = | titul = Nanebovzatie Panny Márie má pre veriacich zásadný význam| url = https://www.katolickenoviny.sk/duchovna-obnova/category/duchovna-obnova/article/-nanebovzatie-panny-marie-ma-pre-veriacich-zasadny-vyznam-.xhtml| vydavateľ = Katolícke noviny| dátum vydania = 2018-08-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Lurdské jaskyne vo svete == Lurdské jaskyne sa nachádzajú v týchto krajinách: * [[Argentína]] ** La Gruta de Lourdes, [[Mar del Plata]] ** La Gruta de Lourdes, [[San Pedro de Colalao]] * [[Aruba]] - (konštituentná krajina Holandského kráľovstva)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lourdes Grotto| url = https://www.aruba.com/us/explore/lourdes-grotto| vydavateľ = Aruba, aruba.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> * [[Belgicko]] * [[Bosna a Hercegovina]] ** Špilja Gospe Lurdske, Fojnica<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Podignuta Špilja Gospe Lurdske (Samostanska kronika)| url = http://www.fojnica-samostan.com/novo/index.php/21-samostan/razno/68-podignuta-spilja-gospe-lurdske| vydavateľ = Samostan Duha Svetoga u Fojnici| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = hr}}</ref> * [[Česko]] {{Stĺpce|2| ** Lurdská kaple - Starobělské Lurdy, Bělský les, [[Ostrava]] ([[20. roky 20. storočia|20]] - [[30. roky 20. storočia|30. roky]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Antonín Žolnerčík| odkaz na autora = | titul = Obnovená Lurdská jeskyně v ostravském Bělském lese| url = https://www.proglas.cz/program/detail-poradu/2021-02-03-20-15-00/| vydavateľ = Radio Proglas| dátum vydania = 2021-02-03| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Starobělské Lurdy zůstávají poutním místem, i když pramen vyschnul| url = https://www.mujrozhlas.cz/krizem-krajem/starobelske-lurdy-zustavaji-poutnim-mistem-i-kdyz-pramen-vyschnul| vydavateľ = Český rozhlas| dátum vydania = 2017-08-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bělský les (9. 3. 2021) | url = https://www.petrjanecek.cz/index.php/2021/942-belsky-les| vydavateľ = Kantorovy stránky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ** Lurdská jeskyně, [[Bílá (okres Frýdek-Místek)|Bílá]] (1937)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bílá, Lurdská jeskyně| url = https://www.farnostostravice.cz/bila-lurdska-jeskyne/| vydavateľ = Římskokatolická farnost Ostravice| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Antonín Žolnerčík| odkaz na autora = | titul = Lurdská jeskyně na Bílé v Beskydech Lurdská jeskyně na Bílé v Beskydech, Studio Hedvika| url = https://www.proglas.cz/program/detail-poradu/2020-02-05-20-15-00/?play=1| vydavateľ = Radio Proglas| dátum vydania = 2020-02-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ** Lurdská jeskyně, [[Hluboké Mašůvky]] ([[50. roky 20. storočia|50. roky]]) ** Kaple Panny Marie Lurdské na Horečkách, [[Frenštát pod Radhoštěm]], [[Trojanovice]] (1902)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Antonín Žolnerčík| odkaz na autora = | titul = Lurdská kaple na Horečkách v Beskydech| url = https://www.proglas.cz/vyhledavani/?query=Lurdsk%C3%A1+jeskyn%C4%9B| vydavateľ = Radio Proglas| dátum vydania = 2018-01-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kaple| url = https://www.trojanovice.cz/o-obci/kulturni-dedictvi/pamatky-v-obci/kaple/| vydavateľ = Obec Trojanovice| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Církevní památky, kříže, kaple| url = https://frenstat-v-dejinach-casu.webnode.cz/cirkevni-pamatky-krize/| vydavateľ = Frenštát v dějinách času| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Frenštát pod Radhoštěm| url = https://soupispamatek.com/okres_mistek/foto/frenstatpodradhostem/frenstatpodradhostem.htm| vydavateľ = Soupis památek.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ** Lurdská jeskyně, [[Horní Lomná]] (1970)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Horní Lomná, koup., BUS (580m) – Přelač, BUS (681m) – Muřinkový vrch, kaple (940m)| url = https://www.krasybeskyd.cz/trasy/trasa0152.htm| vydavateľ = Krásy Beskyd sloven i obrazem| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Antonín Žolnerčík| odkaz na autora = | titul = Lurdská jeskyně v Horní Lomné, Studio Hedvika| url = https://www.proglas.cz/program/detail-poradu/2016-02-04-22-00-00/| vydavateľ = Radio Proglas| dátum vydania = 2016-06-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ** Kaplička Panny Marie Lurdské, [[Hrčava]] (1937)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kaplička Panny Marie Lurdské na Hrčavě| url = https://www.farnost-jablunkov.cz/filialni-kostel-na-hrcave| vydavateľ = Římskokatolická farnost Jablunkov| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kroniky a kronikáři našeho regionu: Hrčava| url = https://fm.denik.cz/zpravy_region/kroniky-a-kronikari-naseho-regionu-hrcava20090906.html| vydavateľ = Vltava Labe Media, fm.denik.cz| dátum vydania = 2009-09-06| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lurdská jeskyně – mapa studánek| url = https://www.veronica.cz/mapa-studanek?i=5143| vydavateľ = ZO ČSOP Veronica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ** Lurdská jeskyně, [[Koclířov]] ** Lurdská jeskyně, [[Konopiště]] (1905) ** Lurdská jeskyně, Lysice (1920 - socha, 1986 - jaskyňa)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lysice| url = https://www.soupispamatek.com/okres_boskovice/foto/lysice/lysice.htm| vydavateľ = Soupis památek.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ** Lurdská jeskyně na Maria Talhof (1996)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poutní místo Maria Talhof| url = http://mistaneznama.cz/poutni-misto-maria-talhof/| vydavateľ = Místa neznámá.cz| dátum vydania = 2015-07-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Libor Rosner| odkaz na autora = | titul = 20 let od obnovy poutního místa Maria Talhof si věřící připomenou poutí| url = https://www.doo.cz/posledni-zpravy/3016-20-let-od-obnovy-poutniho-mista-maria-talhof-si-verici-pripomenou-pouti.html| vydavateľ = Biskupství ostravsko-opavské| dátum vydania = 2016-09-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Antonín Žolnerčík| odkaz na autora = | titul = Lurdská jeskyně na Maria Talhof| url = https://www.proglas.cz/program/detail-poradu/2017-02-02-20-15-00/?play=1| vydavateľ = Radio Proglas| dátum vydania = 2017-02-02| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ** Lurdská kaplička, Myslíkovské Lurdy, Myslík (1946)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Myslík| url = https://www.soupispamatek.com/okres_mistek/foto/myslik/myslik.htm| vydavateľ = Soupis památek.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Myslík - Lurdská kaple| url = https://cestou-necestou.estranky.cz/clanky/kostely--kaple--klastery-a-hrbitovy/kaple-na-morave/myslik---lurdska-kaple.html| vydavateľ = Cestou-necestou.estranky.cz| dátum vydania = 2019-09-11| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ** Lurdská jeskyně, Petřkovice, [[Starý Jičín]] (1888) ** Lurdská jeskyně, [[Písek]] ** Lurdská jeskyně, [[Píšť (okres Opava)|Píšť]] (2003) ** Lurdská jeskyně, [[Radňovice]] (2014)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lurdskou jeskyni nemají jen v Lurdech, ale i v Radňovicích| url = https://zdarsky.denik.cz/zpravy_region/lurdskou-jeskyni-nemaji-jen-v-lurdech-ale-i-v-radnovicich-20140924.html| vydavateľ = Vltava Labe Media, zdarsky.denik.cz| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V Radňovicích u Nového Města na Moravě najdete Lurdskou jeskyni i místo natáčení Malého Bobše| url = https://region.rozhlas.cz/v-radnovicich-u-noveho-mesta-na-morave-najdete-lurdskou-jeskyni-i-misto-nataceni-8692542| vydavateľ = Český rozhlas| dátum vydania = 2022-03-03| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ** Lurdská jeskyně, [[Rejvíz]] - Starý Rejvíz (1908) ** Lurdská jeskyně, [[Stražisko]] (1895) ** Kaple Panny Marie Lurdské (1934) a Lurdská jeskyně (1948), [[Malé Svatoňovice]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Křížová cesta v Malých Svatoňovicích | url = https://www.veselylidovyrok.cz/na-cestach-krizovych/krizove-cesty-v-krajine-2/dieceze-kralovehradecka/vikariat-trutnov/poutni-areal-v-malych-svatonovicich/| vydavateľ = Agentura Veselý lidový rok| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ** Kaple Panny Marie Šancovní, Praha<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kostel Panny Marie Šancovské, V Pevnosti (Vyšehrad), Kaple Panny Marie Šancovní| url = https://encyklopedie.praha2.cz/stavba/1779-kostel-panny-marie-sancovske-v-pevnosti| vydavateľ = Městská část Praha 2., Encyklopedie Prahy 2| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ** Kostel Narození Panny Marie, [[Dašice]] ** Kostel Narození svatého Jana Křtitele, Plaňany<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = kostel Narození sv. Jana Křtitele| url = https://www.cestyapamatky.cz/kolinsko/planany/kostel-narozeni-sv-jana-krtitele| vydavateľ = Cesty a památky.cz| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> }} * [[Čile]] ** La Gruta de Nuestra Señora de Lourde, [[Santiago de Chile]] * [[Filipíny]] ** Our Lady of Lourdes Grotto, Baguio, ** Our Lady of Lourdes Grotto, Bulacan ** Our Lady of Lourdes Grotto, Cotabato City, * [[Holandsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lourdesgrotten in Nederland| url = https://www.lourdesgrotten.nl/| vydavateľ = Lourdesgrotten.nl| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = nl}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Homeoage: Alle Lourdesgrotten| url = https://lourdesgrotten.com/geschiedenis/| vydavateľ = Lourdesgrotten.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = nl}}</ref> ** Lourdesgrot, Sint-Nyk ** Lourdesgrot, Scheveningen * [[Chorvátsko]] {{Stĺpce|2| ** Spilja Gospe Lurdske, Dubovac, ktorý je pri meste [[Karlovec]]. Lurdská jaskyňa sa nachádza pri kostole Panny Márii Snežnej (crkva Gospe Snježne) ** Lurdska spilja, Kaštel Lukšić ** Kríž a špilja Gospe Lurdske, Kozari Bok, vedľa kostola Krvi Kristovej (crkva Krvi Kristove) ** Špilja Gospe Lurdske, Kupinečki Kraljevec, ** Špilja Gospe Lurdske, Markuševec, pri kostole sv. Šimuna a Júdu Tadeáša (crkva sv. Šimuna i Jude Tadeja) ** Pećina Gospe Lurdske, Dicmo, pri kostole sv, Jakuba Apoštola (crkva sv. Jakova Apostola) ** Spilja Gospe Lurdske, Plitvica Voćanska<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nova spilja Gospe Lurdske u Plitvici Voćanskoj| url = https://www.biskupija-varazdinska.hr/vijesti/nova-spilja-gospe-lurdske-u-plitvici-vocanskoj/1294| vydavateľ = Varaždinska biskupija.| dátum vydania = 2011-07-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = hr}}</ref> ** Špilja Gospe Lurdske, Prečko, vedľa kostola Najsvätejšej Trojice (crkva Presvetog Trojstva) ** Špilja Gospe Lurdske, Prudnice ** Špilja Gospe Lurdske, Rijeka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spilja Gospe Lurdske| url = https://ia-petabox.archive.org/search.php?query=subject%3A%22spilja+gospe+lurdske%22| vydavateľ = PetaBox.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = hr}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ** Špilja Gospe Lurdske, Samobor<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Špilja Gospe Lurdske| url = https://mapsus.net/HR/pilja-gospe-lurdske-7668| vydavateľ = MapsUs.net| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = hr}}{{Nedostupný zdroj|date=december 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ** Špilja Gospe Lurdske v parku sv. Martina, Slani Potok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = https://travelcroatia.live/listing/etno-selo-slani-potok/| url = https://travelcroatia.live/listing/etno-selo-slani-potok/| vydavateľ = TravelCroatiaLive | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> ** Špilja Gospe Lurdske, Stubičke Toplice<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FELJTON Župe Zagrebačke nadbiskupije posvećene sv. Josipu (5/5): Stubičke Toplice| url = https://ika.hkm.hr/novosti/__trashed-27/| vydavateľ = Hrvatska katolička mreža, Informativna katolička agencija, IKA| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = hr}}</ref> ** Spilja Gospe Lurdske, [[Šibenik]] ** Špilja Gospe Lurdske, Trstenik, [[Župa (Chorvátsko)|župa]] Marija Gorica ** Spilja Majke Bozje Lurdske, Trstenik, mestská časť v [[Split]]e<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spilja Majke Bozje Lurdske| url = https://zupatrsteniksplit.com/o-zupi/spilja-majke-bozje-lurdske/| vydavateľ = Župa sv. Ivana Krstitelja – Split-Trstenik| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = hr}}</ref> ** Kostol Panny Márie Lurdskej (Crkva Gospe Lurdske), [[Rijeka]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Crkva Gospe Lurdske| url = https://triprabbits.com/hr/crkva-gospe-lurdske-rijeka/| vydavateľ = Triprabbits j.d.o.o internetski portal i turistička agencija| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210623154329/https://triprabbits.com/hr/crkva-gospe-lurdske-rijeka/| dátum archivácie = 2021-06-23}}</ref> ** Kostol Navštívenia Panny Márie (Crkva Pohođenje Marijino), Sisak ** Kostol sv. Heleny (crkva sv. Jelene Krizarice), Zabok ** Svätyňa Panny Márie Lurdskej (Svetište Majke Božje Lurdske), Vepric<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gospa Lurdska i hrvatski narod| url = https://gospa-lurdska.hr/gospa-lurdska-i-hrvatski-narod/| vydavateľ = Župni ured Majke Božje Lurdske| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = hr}}</ref> }} * [[Írsko]] * [[Japonsko]] ** Grotto of Lourdes, St. Mary's Cathedral, Tokyo * [[Kanada]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Grotto of Our Lady of Lourdes of Sudbury| url = http://www.ameriquefrancaise.org/en/article-485/The%20Grotto%20of%20Our%20Lady%20of%20Lourdes%20of%20Sudbury| vydavateľ = Encylcopedia of French Cultural Heritage in North America| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en| url archívu = https://web.archive.org/web/20250528231515/http://www.ameriquefrancaise.org/en/article-485/The%20Grotto%20of%20Our%20Lady%20of%20Lourdes%20of%20Sudbury| dátum archivácie = 2025-05-28}}</ref> * [[Nemecko]] * [[Portoriko]] ** Gruta de Lourdes, Trujillo Alto * [[Rakúsko]] * [[Slovensko]] {{hlavný článok|Lurdské jaskyne na Slovensku}} * [[Spojené kráľovstvo]] ** Carfin Lourdes Grotto, Carfin, [[Škótsko]] ** St Mary's Grotto, Cleator Moor, [[Anglicko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.littleireland.co.uk/2020/11/st-marys-grotto.html| vydavateľ = Little Ireland - Cleator Moor| dátum vydania = 2020-11-24| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> * [[Švajčiarsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lourdes Grotte| url = https://www.myswitzerland.com/de/erlebnisse/lourdes-grotte/| vydavateľ = Schweiz Tourismus| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[USA]] {| width="100%" | width="50%" valign="top" | ** The Grotto (1929–1959), Mother Cabrini Shrine, [[Golden, Colorado]]<ref>[https://www.mothercabrinishrine.org/about-us/history "History of Mother Cabrini Shrine"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201008010607/https://www.mothercabrinishrine.org/about-us/history |date=2020-10-08 }}, Golden, Colorado.</ref> ** Shrine to Our Lady of Lourdes, Litchfield, Connecticut<ref name=shrines>[http://catholicplaces.org "Catholic Shrines and Holy Places"] (listed by state), Delphi Communications.</ref> ** Lourdes Grotto, Annunciation Church, Aurora, Illinois<ref name=shrines/> ** Lourdes Grotto, National Shrine of Our Lady of the Snows, Belleville, Illinois<ref name=shrines/> ** Shrine to Our Lady of Lourdes, St. Mary Oratory, Rockford, Illinois<ref name=shrines/> ** University of Notre Dame, Notre Dame, Indiana ** Saint Joseph's College, Rensselaer, Indiana ** Grotto of Our Lady of Lourdes, National Shrine of Our Lady of Providence], Saint Mary-of-the-Woods, Indiana<ref name=shrines/> ** Lourdes Rosary Shrine, Church of St. Louis Bertrand, [[Louisville (Kentucky)|Louisville, Kentucky]]<ref name=shrines/> ** Lourdes Grotto, St. Michel de Cantrelle Church Convent, Louisiana ** Our Lady of Lourdes Grotto, New Iberia, Louisiana ** Lourdes Grotto, St. Ann Shrine, [[New Orleans]], [[Louisiana]]<ref name=shrines/> ** Grotto of Our Lady of Lourdes, St. Anthony's Franciscan Monastery, Kennebunkport, Maine<ref name=shrines/> ** Shrine of St. Anthony, Ellicott City, Maryland ** Mount St. Mary's University, National Shrine Grotto of Our Lady of Lourdes, Emmitsburg, Maryland ** Grotto of Our Lady of Lourdes, Franco-American School, [[Lowell (Massachusetts)|Lowell, Massachusetts]]<ref>{{cite web |title=The Story Franco American Stations & Grotto Committee |url=https://www.stationsandgrottofund.org/the-story |website=www.stationsandgrottofund.org |access-date=28 January 2022}}</ref><ref>{{cite news |last1=Dobbins |first1=Elizabeth |title=‘We need this more than ever right now’ |url=https://www.lowellsun.com/2020/03/29/we-need-this-more-than-ever-right-now/ |access-date=28 January 2022 |work=Lowell Sun |date=29 March 2020}}</ref> ** Lourdes Grotto, National Shrine of The Divine Mercy Stockbridge, Massachusetts ** Assumption of the Blessed Virgin Mary Church, Detroit, Michigan | width="50%" valign="top" | ** St. Mary's Catholic Church, Detroit, Michigan ** Orchard Lake Schools, Orchard Lake, Michigan ** Our Lady of Good Counsel Catholic Church, Plymouth, Michigan ** Our Lady of Lourdes Grotto, Los Ojos, New Mexico ** Lourdes Grotto|Lourdes Grotto, College of Mount Saint Vincent, [[Bronx]], [[New York]] ** Our Lady of Lourdes Grotto, St. Lucy's Church, Bronx, New York<ref name=shrines/> ** Grotto Shrine of Our Lady of Lourdes (1898–2015), Our Lady of Lourdes Church, [[Brooklyn]], [[New York]]<ref name=shrines/> ** Shrine of Our Lady of Lourdes, Immaculate Conception Church, New Lebanon, New York<ref name=shrines/> ** Our Lady of Lourdes Grotto, St. Cabrini Home, [[West Park]], [[New York]] ** Grotto of Our Lady of Lourdes, Belmont Abbey, North Carolina ** Our Lady of Lourdes Grotto, Central Catholic High School, Canton, Ohio<ref name=shrines/> ** Our Lady of Lourdes Grotto, Mount Saint John, [[Dayton]], [[Ohio]]<ref name=shrines/> ** Our Lady of Lourdes National Shrine, Euclid, Ohio<ref name=shrines/> ** Lourdes Grotto, Our Lady of the Pines, Fremont, Ohio<ref name=shrines/> ** Our Lady of Lourdes Grotto and Church, Genoa, Ohio<ref name=shrines/> ** Our Lady of Lourdes Shrine, St. Joseph Catholic Church, Mogadore, Ohio<ref name=shrines/> ** Our Lady of Lourdes Grotto of the Southwest, Oblate Missions, [[San Antonio (Texas)|San Antonio, Texas]]<ref name=shrines/> ** St. Francis de Sales Seminary, St. Francis, Wisconsin |} * [[Uruguaj]] ** Gruta de Lourdes, [[Montevideo]] * [[Vatikán]] ([[Lurdská jaskyňa (Vatikán)]], vo [[Vatikánske záhrady|Vatikánskych záhradách]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lourdes Grottoes}} == Zdroj == {{Preklad|nl|Lourdesgrot|60958078|de|Lourdesgrotte|221486946}} [[Kategória:Panna Mária]] [[Kategória:Lurdské jaskyne| ]] [[Kategória:Kresťanské stavby]] [[Kategória:Katolícke pútnické miesta]] 0o67ar0uhplvu84ty4sued5l06g8aon Lurdské jaskyne na Slovensku 0 681945 8219152 8097171 2026-05-24T21:03:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219152 wikitext text/x-wiki V [[Jaskyňa Massabielle|Jaskyni Massabielle]] vo francúzskom meste [[Lurdy]] sa [[Bernadetta Soubirousová|Bernadette Soubirousovej]] v roku [[1858]] zjavila [[Mária (matka Ježiša)|Panna Mária]]. Na počesť zjavenia [[Panna Mária Lurdská|Panny Márie Lurdskej]] sa začali stavať repliky [[Lurdská jaskyňa|lurdskej jaskyne]] v mnohých krajinách. Prejavená úcta a zbožnosť sa rozšírila aj na Slovensko <ref name="epocha">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lurdské jaskyne| url = https://kriz.epocha.sk/index.php/lurdske-jaskyne| vydavateľ = Epocha.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-03-31| dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190217202842/http://www.kriz.epocha.sk/index.php/lurdske-jaskyne| dátum archivácie = 2019-02-17}}</ref>. Lurdské jaskyne sa na Slovensku nachádzajú na týchto miestach: {{Stĺpce|2| * [[Borinka]] (2005) <ref name="epocha"/> **V obci je pri kostole Božského Srdca Ježišovho. * [[Biely Potok (Ružomberok)|Biely Potok]], mestská časť v [[Ružomberok|Ružomberku]] (1939) **Bola vytvorená rehoľným bratom Andrejom Ratulovským. Nachádza sa na Vlčej skale, areál Jezuitskej zotavovne v Trlenskej doline <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lurdská jaskyňa Biely Potok, Trlenská dolina Jezuitská zotavovňa| url = https://visit.ruzomberok.sk/kam-ist/sakralne-pamiatky/zastavenia/lurdska-jaskyna-biely-potok-trlenska-dolina-jezuitska-zotavovna/| vydavateľ = Informačné centrum Ružomberok| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220630221545/https://visit.ruzomberok.sk/kam-ist/sakralne-pamiatky/zastavenia/lurdska-jaskyna-biely-potok-trlenska-dolina-jezuitska-zotavovna/| dátum archivácie = 2022-06-30}}</ref> * [[Borský Mikuláš]] <ref name="epocha"/> **Nachádza sa v predzáhradke rodinného domu. * [[Bratislava]] - Staré Mesto, Hlboká cesta (1892) {{hlavný článok|Lurdská jaskyňa (Hlboká cesta, Bratislava)}} * [[Buková]] (1961) <ref name="epocha"/> * [[Častá]] (1923) <ref name="epocha"/> **Nachádza sa na okraji obce. V [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] bola poškodená. Musela byť obnovená a posätená. Obnovená bola v rokoch 1945-1947. * [[Čečejovce]] **Jaskyňa Panny Márie Lurdskej je v areáli kostola<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Čečejovce - Kostol sv. Jána| url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/cecejovce-jaskyna-panny-marie-lurdskej-v-areali-kostola| vydavateľ = Pamiatky Na Slovensku| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunovo]], mestská časť v [[Bratislava|Bratislave]] (2000)<ref name="epocha"/> **Umiestnená je pri [[Kostol svätého Michala archanjela (Čunovo)|kostole svätého Michala archanjela]]. * [[Divina (obec)|Divina]] (1951) **Kaplnka Panny Márie Lurdskej sa nachádza pri kostole. Má tvar jaskyne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kaplnka Panny Márie Lurdskej| url = http://www.divina.sk/article/default/2137| vydavateľ = Obec Divina| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220531160605/http://www.divina.sk/article/default/2137| dátum archivácie = 2022-05-31}}</ref> * [[Dolná Tižina]] (2018) **8. septembra 2018 bola vysvätená Lurdská jaskyňa pri Kostole svätého Michala Archanjela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lurdská jaskyňa v Dolnej Tižine| url = https://www.obecdolnatizina.sk/--2-685-lurdska-jaskyna-v-dolnej-tizine| vydavateľ = Obec Dolná Tižina| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220531155113/https://www.obecdolnatizina.sk/--2-685-lurdska-jaskyna-v-dolnej-tizine| dátum archivácie = 2022-05-31}}</ref> * [[Doľany]] (1894) <ref name="epocha"/> **Pristavená k fasáde kostola svätého Leonarda. * [[Drahošanka]], mestská časť v [[Čadca|Čadci]] (1943) **Lurdská kaplnka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lurdská kaplnka| url = https://www.drahosanka.sk/lurdska-kaplnka/| vydavateľ = OZ Naša Drahošanka| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[Dubová]] (1966) **Postavená bola v roku 1966. V roku 1976 bola socha rozbitá. K obnove došlo v roku 1990 a dňa 9. septembra bola vysvätená.<ref name="epocha"/> * [[Dubovce]] (1949 - Vlčkovany, 2010-2012 - Vidovany) **Sú tu dve lurdské jaskyne. V časti Vlčkovany sa nachádza pri kostole svätej Žofie.<ref name="epocha"/> Ďalšia je pri kostole svätého Antona Padovského v časti Vidovany. * [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]], mestská časť v [[Bratislava|Bratislave]] (19. storočie) **Jaskyňa Lurdskej Panny Márie je na Brižitskej ulici. Blízko nej sa nachádza [[Kaplnka Panny Márie Ružencovej (Bratislava – Dúbravka)|Kaplnka Panny Márie Ružencovej]]. Neďaleko sa nachádza [[Kostol svätých Kozmu a Damiána (Bratislava)|Kostol svätého Kozmu a Damiána]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jaskyňa Lurdskej Panny Márie Bratislava-Dúbravka| url = https://bratislavaregion.travel/poi/4375/jaskyna-lurdskej-panny-marie-bratislava-dubravka| vydavateľ = Bratislava Region Tourism| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Horné Orešany]] <ref name="epocha"/> * [[Jakubov]] <ref name="epocha"/> * [[Jasenov (okres Humenné)|Jasenov]] (2010) **Jaskyňa Panny Márie Lurdskej sa nachádza pri kostole svátého Martina. * [[Jelka]] ** Nachádza sa v areáli kostola narodenia sv. Jána Krstiteľa <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lurdská jaskyňa - Jelka| url = https://goslovakia.sk/sk/body-zaujmu/45343-lurdska-jaskyna-jelka| vydavateľ = GoSlovakia| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> . * [[Kátov]] <ref name="epocha"/> * [[Komárov]] <ref name="epocha"/> * [[Kuchyňa]] <ref name="epocha"/> * [[Kúty]] <ref name="epocha" /> * [[Láb]] <ref name="epocha" /> * [[Ladice]] ([[60. roky 20. storočia|60. roky]]) ** Umiestnená je pod kostolom Všetkých svätých v múre oplotenia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ladice - Kostol Všetkých svätých| url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/ladice-kostol-vsetkych-svatych| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> . * [[Lopašov]] <ref name="epocha"/> * [[Ludanice]] **Nachádza sa v oplotení farského úradu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sprievodca návštevníka| url = https://www.obecludanice.sk/9566/sprievodca-navstevnika| vydavateľ = Obec Ludanice| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Madunice]] (2018) **Nachádza sa na cintoríne vedľa domu smútku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Posvätili lurdskú kaplnku v Maduniciach| url = https://www.piestanskydennik.sk/2018/11/03/posvatili-lurdsku-kaplnku-v-maduniciach/| vydavateľ = Piešťanský týždeň, piestanskydennik.sk| dátum vydania = 2018-11-03| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Malacky]] * [[Malé Leváre]] (1942) **Jaskyňa Lurdskej Panny Márie je v areáli kostola Preblahoslavenej Panne Márii Nanebovzatej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lurdská jaskyňa| url = http://farnostmalelevare.sk/lurdska-jaskyna-farnost-male-levare/| vydavateľ = Farnosť Malé Leváre| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Marianka]], Mariánske údolie (1914) * [[Moravský Svätý Ján]] <ref name="epocha"/> * [[Nesluša]] - Klimkovce (2008) **Nachádza sa v osada Suchá, v samote Klimkovec.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Geocaching| url = https://www.geocaching.com/geocache/GC2HFQW_penovce-a-lurdska-jaskyna-v-suchej-klinkovci?guid=2a7113db-8fc3-448a-8992-e9a2e08df5e2| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Osada Suchá| url = https://zilina-gallery.sk/picture.php?/72562/category/4764| vydavateľ = Zilina-gallery.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Nová Dedinka]] (2012 - Dedinka pri Dunaji) **V obci sú dve Lurdské jaskyne. Lurdská jaskyňa pri Kostole premenenia Pána v Novej Vsi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pamiatky obce| url = https://www.novadedinka.sk/pamiatky-obce.html| vydavateľ = Obec Nová Dedinka| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> A lurdská jaskyňa vystavaná v roku 2011-2012. Lurdská jaskyňa je umiestnená v cintoríne v časti Dedinka pri Dunaji <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Posvätenie Lurdskej jaskyne v Novej Dedinke| url = https://www.novadedinka.sk/posvatenie-lurdskej-jaskyne-v-novej-dedinke.html?usfd=-1| vydavateľ = Obec Nová Dedinka| dátum vydania = 2012-07-20| dátum aktualizácie = 2021-12-13| dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Oreské]] <ref name="epocha"/> * [[Pečeňady]] (asi 1975) Jaskyňa Panny Márie Lurdskej je umiestnená pri cintoríne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kríže a sochy| url = http://obec.pecenady.szm.com/1216-1996/kostol.htm| vydavateľ = Marek Sobota| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Petrova Ves]] (1969 - 1977) <ref name="epocha"/> * [[Pezinok]] <ref name="epocha"/> * [[Plavecký Mikuláš]] * [[Plavecký Peter]] (1969-1977) V chotári obce cestou k vodnej [[Buková (vodná nádrž)|nádrži Buková]] <ref name="epocha"/> * [[Podunajské Biskupice]] * [[Popudinské Močidľany]] <ref name="epocha"/> * [[Prietržka]] <ref name="epocha"/> * [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]], mestská časť v [[Bratislava|Bratislave]] * [[Radošovce (okres Trnava)|Radošovce]] (2004 - v obci) **Nachádza pri kaplnke Sedembolestnej Panny Márie vo Vieske.<ref name="epocha"/> Ďalej v katastrálnej časti Radošovce v lese sa nachádza Maňovská, Hoštečná studienka so sochou Lurdskej Panny Márie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Tomáš Flajžík| odkaz na autora = | titul = Hoštečná, Maňovská studienka a kaplnka svätého Víta | url = https://kriz.epocha.sk/hostecna-manovska-studienka-a-kaplnka-svaeteho-vita| vydavateľ = Epocha.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hoštecná studnička s liečivým prameňom| url = https://blog.relaxos.sk/hostecna-studnicka/| vydavateľ = Relaxos| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Rohožník]] <ref name="epocha"/> * [[Rosina]] ** Lurdská jaskyňa je vybudovaná pri kostole sv. Kataríny. * [[Rusovce]] <ref name="epocha"/> * [[Sekule]] <ref name="epocha"/> * [[Senec]] (1902)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = VZN č. 5/2012 o pamätihodnostiach mesta Senec| url = https://www.senec.sk/sk/vseobecne-zavazne-nariadenie/52012| vydavateľ = Mesto Senec| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **Lurdská jaskyňa je pri múre kostola [[Kostol svätého Mikuláša (Senec)|Kostola svätého Mikuláša]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pamätník Panenky Márie| url = https://oz.poor.sk/pamatnik-panenky-marie/| vydavateľ = Občianske združenie príslušníkov príbuzenstva s priezviskom POÓR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Na sklenenej ochrane sôch je napísané po maďarsky: Én vagyok a szeplőtelen fogantatás, čo znamená: Som nepoškvrnené počatie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lourdesi Szűz Mária barlang Szencen| url = https://emlekhelyek.csemadok.sk/emlekhelyek/lourdesi-szuz-maria-barlang-szencen/| vydavateľ = Szlovákiai Magyar Művelődési Intézet | dátum vydania = 2017-12-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = hun}}</ref> * [[Smolenice]] **Kaplnka Panny Márie Lurdskej sa nachádza v doline Hlboča.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mgr. Andrej Lančarič| odkaz na autora = | titul = Kaplnky| url = https://smolenice.com/navstevnik/pamiatky/kaplnky/| vydavateľ = Obec Smolenice| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Sološnica]] <ref name="epocha"/> * [[Stará Turá]] (1946) **Lurdská jaskyňa je na cintoríne na Drahách, za Krížovou cestou a kaplnkou sv. Kríža * [[Stupava]] * [[Svätý Jur]] * [[Šajdíkove Humence]] <ref name="epocha"/> * [[Šaľa]] **Jaskyňa - Lurdskej Panny Márie * [[Tomášikovo]] (1901) **Umiestnená je pri vstupe na cintorín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tomášikovo| url = https://www.putnickemiesta.sk/putnicke-miesta-na-slovensku/trnavska-arcidieceza/tomasikovo/| vydavateľ = Pútnické miesta.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210123041822/http://www.putnickemiesta.sk/putnicke-miesta-na-slovensku/trnavska-arcidieceza/tomasikovo/| dátum archivácie = 2021-01-23}}</ref>. V roku 2015 bolo miesto vyhlásené za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tomášikovo vyhlásili za mariánske pútnické miesto arcidiecézy| url = https://www.abu.sk/archiv/spravy/tomasikovo-vyhlasili-za-marianske-putnicke-miesto-trnavskej-arcidiecezy| vydavateľ = Trnavská arcidiecéza| dátum vydania = 2015-09-06| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220531104038/https://www.abu.sk/archiv/spravy/tomasikovo-vyhlasili-za-marianske-putnicke-miesto-trnavskej-arcidiecezy| dátum archivácie = 2022-05-31}}</ref> * [[Topoľčany]] (druhá polovica 19. storočia) **Vybudovaná je v exteriéri fasády, v zadnej časti kostola Nanebovzatia Panny Márie <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Topoľčany - kostol Nanebovzatia Panny Márie a iné sakrálne pamiatky na Námestí M.R.Štefánika| url = https://www.turistika.cz/mista/topolcany-kostol-nanebovzatia-panny-marie-a-ine-sakralne-pamiatky-na-namesti-m-r-stefanika/detail| vydavateľ = Turistika.cz| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 2020 boli sochy reštaurované.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obnovené sochy Panny Márie lurdskej a sv. Bernadety| url = https://topolcany-staryweb.fara.sk/clanok/943/obnovene-sochy-panny-marie-lurdskej-a-sv-bernadety| vydavateľ = Rímskokatolícka cirkev Farnosť Topoľčany| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[Trenčianske Teplice]] (1935) **Lurdská jaskyňa Panny Márie sa chádza pod vrchom Machnáč.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FOTO: zmapovanie našej farnosti| url = https://trencteplice.sk/novinky/187-foto-zmapovanie-nasej-farnosti| vydavateľ = Farnosť Trenčianske Teplice| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> V máji sa konajú Mariánske slávnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lurdská jaskyňa Panny Márie u Trenčianskych Teplíc| url = https://www.turistika.cz/mista/lurdska-jaskyna-panny-marie-u-trencianskych-teplic/detail| vydavateľ = Turistika.cz| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Trstín]] <ref name="epocha"/> * [[Unín]] <ref name="epocha"/> * [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnory]], mestská časť v [[Bratislava|Bratislave]] (1938) Navhádza sa v areáli [[Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Vajnory)|kostola Sedembolestnej Panny Márie]].<ref name="epocha"/> * [[Valaská Dubová]] (2008) **Kaplnka Panny Márie Lurdskej<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vysvätenie kaplnky Panny Márie Lurdskej 2008| url = https://www.valaskadubova.sk/farnost/kaplnka-panny-marie-lurdskej/vysvatenie-kaplnky-panny-marie-lurdskej-2008-307sk.html| vydavateľ = Valaská Dubová| dátum vydania = 2009-11-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220526144921/https://www.valaskadubova.sk/farnost/kaplnka-panny-marie-lurdskej/vysvatenie-kaplnky-panny-marie-lurdskej-2008-307sk.html| dátum archivácie = 2022-05-26}}</ref> * [[Veľká Mača]] (1991) **Umiestnená je pri kostole svätého Jána Krstiteľa. * [[Vieska]] **Lurdská jaskyňa vo Vieske * [[Vinosady]] <ref name="epocha"/> * [[Vlky]] (1930) * nachádza sa pri okrasnej záhrade za gaštanovou alejov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lurdská jaskyňa| url = https://www.vlky.eu/obec-2/historia/lurdska-jaskyna/| vydavateľ = Obecný úrad Vlky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> . * [[Vrádište]] <ref name="epocha"/> * [[Závod (okres Malacky)|Závod]] (1953) **Jaskynka Panny Márie Lurdskej je umiestnená pri kostole svätého Michala archanjela <ref name="epocha"/> V kostole: * [[Kostol svätého Ladislava (Bratislava)|Kostol svätého Ladislava]], [[Bratislava]] (1929) * Kostol svätého Juraja, [[Dolinka (okres Veľký Krtíš)|Dolinka]] (2000)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rímskokatolícky kostol sv. Juraja | url = http://www.dolinka.org/sk/o-obci/rimskokatolicky-kostol-sv-juraja.html| vydavateľ = Obec Dolinka| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Kostol svätého Jozefa (Prešov)|Kostol svätého Jozefa]], [[Prešov]] * Kostol svätého Juraja, [[Skačany]] * Kostol svätého Štefana, [[Studienka]] V kaplnke * Kaplnka Panny Márie Lurdskej, [[Starý Smokovec]] Zaniknuté * [[Devínska Nová Ves]] **Kaplnka Lurdskej Panny Márie - v roku 1997<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://kriz.epocha.sk/kaplnky-bratislava/devinska-nova-ves-kaplnka-lurdskej-panny-marie-zaniknute| vydavateľ = Epocha.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220524185716/https://kriz.epocha.sk/kaplnky-bratislava/devinska-nova-ves-kaplnka-lurdskej-panny-marie-zaniknute| dátum archivácie = 2022-05-24}}</ref> }} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Lurdské jaskyne]] a8mm7e6e08zz55lajetli5ilbzayxx2 Ján Pálfi (? – 1646) 0 685028 8219376 8116379 2026-05-25T10:30:31Z Bakjb 236375 wl 8219376 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Pálfi | Rodné meno = | Popis osoby = uhorský stoličný hodnostár a feudálny zemepán | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = ? | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[29. máj]] [[1646]]<!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[habsburská monarchia]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláš Pálfi]] <small>(1552{{--}}1600)</small><br>Mária, rod. Fuggerová <small>(?{{--}}1646)</small> | Príbuzní = | Súrodenci = Katarína, vyd. Forgáčová<br>[[Štefan Pálfi|Štefan Pálfi]] <small>(1586{{--}}1646)</small><br>[[Pavol Pálfi|Pavol Pálfi]] <small>(1590{{--}}1653)</small><br>[[Mikuláš Pálfi (1599 – 1621)|Mikuláš Pálfi]] <small>(1599{{--}}1621)</small> | Manželka = Anna Lucia, rod. Mansfeldová<br>Judita, rod. Amadeová | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ján''' gróf '''Pálfi''' - prídomok "Pálffy de Erdőd" (staršie ''Pálffy''; * ?{{--}}† [[29. máj]] [[1646]]) bol [[Natio Hungarica|uhorský]] stoličný hodnostár a feudálny zemepán, príslušník šľachtického rodu [[Pálfiovci|Pálfiovcov]]. == Život == Narodil sa ako jedno z ôsmich detí v rodine [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláša Pálfiho]] (1552{{--}}1600) a jeho manželky Márie, rod. Fuggerovej (?{{--}}1646). Mal tri sestry – okrem iných Katarínu, tretiu manželku krajinského hodnostára [[Žigmund Forgáč (1557 – 1621)|Žigmunda Forgáča]]<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = FORGÁČ, Žigmund (Forgách) | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = II. zväzok E{{--}}J | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1987 | Strana = 111 }}</ref> – a štyroch bratov, medzi ktorými bol vojenský a stoličný hodnostár [[Štefan Pálfi|Štefan]] (1586{{--}}1646)<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Štefan (Pálffy) | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 380 }}</ref>, krajinský hodnostár [[Pavol Pálfi (palatín)|Pavol]] (1590{{--}}1653)<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Pavol (Pálffy) | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 380 }}</ref> a bratislavský [[prepošt]] [[Mikuláš Pálfi (1599 – 1621)|Mikuláš]] (1599{{--}}1621).<ref name=SBS>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ján (Pálffy) | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 375 }}</ref> Počas služby v armáde dosiahol hodnosť kapitána. Pôsobil ako kráľovský radca, strážca uhorskej koruny (1625) a župan [[Komárňanská župa (Uhorsko)|Komárňanskej stolice]] (1643). Zúčastnil sa bojov proti [[Osmanská ríša|Osmanom]]. V roku 1636 bol spolu s bratmi povýšený do grófskeho stavu. Získal vyznamenanie Rad zlatého rúna. Bol zemepánom tej časti hradného panstva [[Červený Kameň (hrad)|Červený Kameň]], ktorá mala centrum v [[Suchá nad Parnou|Suchej nad Parnou]].<ref name=SBS/> Jeho prvou manželkou bola grófka Anna Lucia, rod. Mansfeldová, druhou barónka Judita, rod. Amadeová. Mal jedného syna – [[Ferdinand Pálfi (1620 – 1680)|Ferdinanda]] (1620{{--}}1680)<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ferdinand (Pálffy) | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 374 }}</ref> – a dve dcéry. Zomrel v rovnaký deň ako jeho matka a brat Štefan. Bol pochovaný v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=SBS/> == Referencie == {{Referencie}} == Odporúčaná literatúra == * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Jedlicska | Meno = Pál | Rok = 1910 | Titul = Eredeti részletek gróf Pálffy-család okmánytárához 1401{{--}}1653 s gróf Pálffyak életrajzi vázlatai | URL = https://adt.arcanum.com/hu/view/CsaladHely_CsaladokEgyedi_EredetiReszletekGrofPalffyCsalad/ | Miesto = Budapest | Vydavateľ = Stephaneum | Strany = 494-495 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Kempelen | Meno = Béla | Rok = 1914 | Titul = Magyar nemes családok | Diel = 8. kötet | URL = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Kempelen-kempelen-bela-magyar-nemes-csaladok-1/8-kotet-E988/ | Miesto = Budapest | Vydavateľ = Könyvkiadóvállalata | Strana = 137 }} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Pálfi, Ján}} [[Kategória:Osoby s neistým dátumom narodenia]] [[Kategória:Úmrtia 29. mája]] [[Kategória:Úmrtia v 1646]] [[Kategória:Pálfiovci]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Pochovaní v katedrále svätého Martina v Bratislave]] 4zit1vu6jrbjlo5fhji4t28bxxjgr8k Ján Anton Pálfi 0 685030 8219377 7637811 2026-05-25T10:30:40Z Bakjb 236375 wl 8219377 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Anton Pálfi | Rodné meno = | Popis osoby = uhorský stoličný hodnostár a feudálny zemepán | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[1642]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[29. november]] [[1694]]<!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], habsburská monarchia (dnes [[Slovensko]]) | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[habsburská monarchia]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = [[Pavol Pálfi|Pavol Pálfi]] <small>(1590{{--}}1653)</small><br>Františka, rod. Khuenová | Príbuzní = | Súrodenci = [[Ján Karol Pálfi|Ján Karol Pálfi]] <small>(1645{{--}}1694)</small> | Manželka = Agneša, rod. Nádašdyová<br>Eleonóra, rod. Molarthová | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ján Anton''' gróf '''Pálfi''' - prídomok "Pálffy de Erdőd" (* [[1642]]{{--}}† [[29. november]] [[1694]], [[Bratislava]]) bol [[Natio Hungarica|uhorský]] stoličný hodnostár a feudálny zemepán, príslušník šľachtického rodu [[Pálfiovci|Pálfiovcov]]. == Život == Narodil sa v rodine krajinského hodnostára [[Pavol Pálfi (palatín)|Pavla]] (1590{{--}}1653)<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Pavol (Pálffy) | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 380 }}</ref> a jeho manželky grófky Františky, rod. Khuenovej. Mal brata, vojenského hodnostára a diplomata [[Ján Karol Pálfi|Jána Karla]] (1645{{--}}1694)<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ján Karol (Pálffy) | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 376 }}</ref> a jednu sestru.<ref name=SBS>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ján Anton (Pálffy) | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 376 }}</ref> Bol dedičným kapitánom [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]] (1679{{--}}1694), županom [[Bratislavská župa (Uhorsko)|Bratislavskej stolice]], zemepánom hradného panstva [[Červený Kameň (hrad)|Červený Kameň]], komorníkom (1683) a tajným radcom rýnskeho [[kurfist]]a Viliama.<ref name=SBS/> Jeho prvou manželkou bola grófka Agneša, rod. Nádašdyová, druhou Eleonóra, rod. Molarthová. Mal jednu dcéru.<ref name=SBS/> == Referencie == {{Referencie}} == Odporúčaná literatúra == * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Somogyi | Meno = Zsigmond | Rok = 1902 | Titul = Magyarország főispánjainak története 1000{{--}}1903 | URL = https://adt.arcanum.com/hu/view/Books_10_CsaladtortenetHeraldikaNumizmatika_0628_magyarorszag_foispanjainak_tortenete_425/ | Miesto = Budapest | Vydavateľ = Kellner Nyomda | Strana = 156 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Kempelen | Meno = Béla | Rok = 1914 | Titul = Magyar nemes családok | Diel = 8. kötet | URL = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Kempelen-kempelen-bela-magyar-nemes-csaladok-1/8-kotet-E988/ | Miesto = Budapest | Vydavateľ = Könyvkiadóvállalata | Strana = 137 }} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Pálfi, Ján Anton}} [[Kategória:Narodenia v 1642]] [[Kategória:Úmrtia 29. novembra]] [[Kategória:Úmrtia v 1694]] [[Kategória:Pálfiovci]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] nbnulamcca5baj5jjgpn1uz05nadxoe Roman Jantoš 0 685335 8219351 8188702 2026-05-25T09:54:22Z Scholastikos 174170 8219351 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak | Meno = Roman Jantoš | Rodné meno = | Portrét = Roman Jantoš (2026-05-25).jpg | Veľkosť portrétu = 200px | Popis = Roman Jantoš 25. mája 2026 na rozlúčke pri príležitosti ukončenia jeho profesionálnej práce | Dátum narodenia = {{dnv|1971|04|19}} | Miesto narodenia = [[Ružomberok]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Miesto pochovania = | Iné mená = | Prezývky = | Civilná činnosť = | Alma mater = [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika]] | Národnosť = | Vierovyznanie = | Štátne občianstvo = {{Minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Československo]] <br /> {{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | Rodičia = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = Veronika Jantošová, Roman Jantoš | Príbuzní = | Ozbrojené sily = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojené sily SR]] | Zložka = | Jednotka = | Hodnosť = [[Súbor:Army-SVK-OF-06.svg|25px]] [[Brigádny generál]] | Funkcia = | Doba služby = 1995{{--}}súčasnosť | Velil = [[Veliteľstvo vojenského zdravotníctva]] | Vyznamenania = | Vojny = [[Sily pre Kosovo|KFOR]]{{break}}[[Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily|ISAF]] | Bitky = }} {{Aktualizovať}} [[Brigádny generál]] [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] '''Roman Jantoš''' (* [[19. apríl]] [[1971]], [[Ružomberok]], [[Česko-Slovensko]]<ref name="mil-velitel-hlavny-lekar-os-sr"/>) je slovenský [[generál]]. V súčasnosti je od roku októbra 2020 veliteľom [[Veliteľstvo vojenského zdravotníctva|Veliteľstva vojenského zdravotníctva]]. == Život a vzdelanie == Svoje lekárske vzdelanie začal na Vojenskej lekárskej akadémii J. E. Purkyňe v Hradci Králové, po rozpade Československa ho dokončil na [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika]].<ref name="mil-velitel-hlavny-lekar-os-sr"/> == Vojenská kariéra == Od [[10. júl]]a [[1995]] bol lekár v špecializačnej príprave v [[Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – fakultná nemocnica|Ústrednej vojenskej nemocnici SNP v Ružomberku]]. Následne pracoval od [[1. august]]a [[1998]] ako starší lekár a neskôr náčelník polikliniky Vojenskej akadémie Liptovský Mikuláš. K [[1. máj]]u [[2008]] sa stal riaditeľom odboru riadenia vojenského zdravotníctva Úradu hlavného lekára, od [[1. september|1. septembra]] [[2010]] sa k tomu stal zástupcom Hlavného lekára OS SR. Od [[1. júl]]a [[2013]] bol zástupcom riaditeľa Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku. Od [[1. august]]a [[2014]] bol zdravotnícky dôstojník špecialista na spojeneckom veliteľstve [[Joint Force Command]] a súčasne zdravotnícky poradca veliteľa (Spojenecké veliteľstvo Joint Logistics Support Group) v holandskom [[Brunssum]]e. Od [[1. august]]a [[2017]] bol opäť riaditeľ odboru a zástupca Hlavného lekára OS SR. Od [[1. máj]]a [[2019]] bol opäť zástupca riaditeľa Ústrednej vojenskej nemocnice SNP. Od [[15. október|15. októbra]] je hlavným lekárom Ozbrojených síl.<ref name="mil-velitel-hlavny-lekar-os-sr"/> Vo výkone služby sa zúčastnil dvoch misií [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] ([[Sily pre Kosovo|KFOR]] v [[Kosovo|Kosove]] [[2002]]{{--}}[[2003]] a [[Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily|ISAF]] v [[Afganistan|Afganistane]] [[2005]]{{--}}[[2006]]).<ref name="mil-velitel-hlavny-lekar-os-sr"/> === Veliteľstvo vojenského zdravotníctva a prvá generálska hodnosť === [[16. december|16. decembra]] [[2020]] vláda schválila vymenovanie do prvej generálskej hodnosti 5 plukovníkom, medzi nimi aj plk. Jantošovi.<ref name="dennikn-vlada-schvalila-povysenie"/> [[28. január]]a [[2021]] ho na poste hlavného lekára Ozbrojených síl prezidentka [[Zuzana Čaputová]] vymenovala do prvej generálskej hodnosti, [[brigádny generál]].<ref name="menovanie"/><ref name="mil-202101"/> K [[1. júl]]u [[2022]] vzniklo [[Veliteľstvo vojenského zdravotníctva]]<ref name="mil-vznik-velitelstva-vz"/> a Jantoš sa stal jeho prvým veliteľom.<ref name="mil-vznik-velitelstva-vz"/><ref name="rkmagazin-v-ruzomberku-vzniklo"/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="mil-velitel-hlavny-lekar-os-sr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veliteľ - hlavný lekár OS SR | url = https://www.mil.sk/9603/ | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-04 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="dennikn-vlada-schvalila-povysenie">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda schválila povýšenie a vymenovanie do | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2190005/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-16 | dátum prístupu = 2020-12-18 }}</ref> <ref name="menovanie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Profesionálni vojaci si prevzali vymenovania a povýšenia do vyšších vojenských hodností | url = https://www.mosr.sk/48793-sk/profesionalni-vojaci-si-prevzali-vymenovania-a-povysenia-do-vyssich-vojenskych-hodnosti/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="mil-202101">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Noví generáli OS SR | url = https://gs.mil.sk/94721/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-28 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210227214556/https://gs.mil.sk/94721/?pg=1 | dátum archivácie = 2021-02-27 }}</ref> <ref name="mil-vznik-velitelstva-vz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Belák | meno = Boris, nrtm. | autor = | odkaz na autora = | titul = Vznik Veliteľstva vojenského zdravotníctva | url = https://www.mil.sk/100191/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = 2022-07-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220729231857/https://www.mil.sk/100191/?pg=1 | dátum archivácie = 2022-07-29 }}</ref> <ref name="rkmagazin-v-ruzomberku-vzniklo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V Ružomberku vzniklo Veliteľstvo vojenského zdravotníctva | url = https://rkmagazin.sk/v-ruzomberku-vzniklo-velitelstvo-vojenskeho-zdravotnictva/ | vydavateľ = rkmagazin.sk | dátum vydania = 2022-07-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://www.mil.sk/9603/ Životopis Romana Jantoša]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{DEFAULTSORT:Jantoš, Roman}} [[Kategória:Osobnosti z Ružomberka]] [[Kategória:Slovenskí generáli]] [[Kategória:Príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky]] [[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] [[Kategória:Velitelia Veliteľstva vojenského zdravotníctva]] 4nlq03rt16vln2y4ajkwdkt7lmtpjxt Diskusia s redaktorom:Fillos X. 3 688972 8219027 8217841 2026-05-24T15:30:41Z Teslaton 12161 /* K zakladaniu hlasovaní k urgentom */ nová sekcia 8219027 wikitext text/x-wiki {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie}} == Otázka od [[User:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] (10:24, 26. január 2026) == Dobrý deň, už som môj priložený článok opravila a doplnila kedy bude prijatý ? --[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] ([[Diskusia s redaktorom:Paulína Mihálová|diskusia]]) 10:24, 26. január 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] Nazdar. Ak myslíte vami vytvorený [[CACHE challenge]], tak ten ešte nie je v ideálnej podobe na ponechanie. Článku chýba momentálne [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|zakladá forma]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], [[Pomoc:Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]]. Články tu na Wiki zvyknú používať bold iba ako zvýraznenie názvu článku v úvodnej definícii. Nie som si z hesla úplne istý či spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] posudzovaný zväčša [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Keby niečo pokojne napíšte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 26. január 2026 (UTC) == Škótska cirkev == Zdravím. Nebolo by vhodné článok o Škótskej cirkvi upraviť čo sa názvu týka? {{Nepodpísal|JOJOMOJUJO}} :@[[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] Nazdar. Ak ide o čl. [[Škótska presbyteriánska cirkev]], tak som ho presunul na správny tvar. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:41, 30. január 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Saský vrch|Saský vrch]] dňa [[Diskusia:Hlavná stránka]] (19:48, 7. február 2026) == Saský Vrch --[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] ([[Diskusia s redaktorom:Saský vrch|diskusia]]) 19:48, 7. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] Nazdar. Skúste špecifikovať problém / otázku? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:53, 7. február 2026 (UTC) == Irena Skružná == Nazdar. K Irene Skružnej. Kde sa narodila? V tom infoboxe to treba upraviť. Ak sa narodila v meste Volyň, tak to leží v Poľsku, pri nemeckých hraniciach a v živote nebolo súčasťou Ukrajiny. Ak si tým myslel historickú oblasť Volyň, tak tie ako miesta narodenia nepíšeme, to ako keby si písal pri slovenských osobnostiach Miesto narodenia: Malohont, Slovensko. Okrem toho dnešná Ukrajina v roku 1918 neexistovala, píšeme tam vždy ako miesto narodenia štátny útvar do ktorého vtedy to mesto patrilo a do zátvorky súčasný štátny útvar. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:40, 8. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj, ďakujem za postreh, každopádne: :* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10798/irena-skruzna] spomína: Volyň, Rusko :* [https://www.dabdb.cz/osoba/4676-irena-skruzna/] spomína: Malé Horošky, Ukrajina :* [https://www.wikidata.org/wiki/Q95381724] spomína: Volyň :* [https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0004839-Skruzna-Irena-19182003/?iset=1&qt=mg] spomína: Malé Horošky, Polsko :--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:28, 8. február 2026 (UTC) ::Hmm tak by trebalo dať tie Horošky a zistiť, kam to vtedy spadalo, keďže v tej oblasti to bolo v tom čase celkom chaotické, lebo Volyňou je v tomto prípade myslená historicko-geografická oblasť a tie fakt neudávame ako miesto narodenia (Česi zvyknú udávať Volyň, lebo na tom území žila pomerne veľká česká komunita, ale to je extrémne nepresné, je to ako keby sme sa rozhodli, že nebudeme napríklad písať u Slovákov Báčsky Petrovec, ale budeme písať Vojvodina, alebo Dolná zem). Aj ten samotný wikilink by bol nesprávny, lebo Volyň má x významov. Česká akadémia vied udáva Horošky, takže toho by som sa držal. Skúsim nájsť, neviem, či sa mi podarí dnes, kam to v apríli 1918 patrilo. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 8. február 2026 (UTC) :::Plus ešte bude treba pozrieť, či sú Horošky kodifikovaný slovenský názov v zozname ÚGKK, ak nie tak tam bude treba dať ukrajinský prepis (ak je iný než Horošky). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:01, 8. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ak by sa ti dačo podarilo dohľadať bolo by to super. Každopádne keď si budeš istý, pokojne to v čl. zmeň. Prípadne by sa dalo info o mieste narodenia jednoducho odobrať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 8. február 2026 (UTC) ::::Prešiel som kopec zdrojov, väčšina uvádza Malé Horošky, tak som to zmenil a do zátvorky som hodil, že je to dnes Ukrajina. Obávam sa, že bližšie sa nedostaneme. Veľká časť tých obcí na Volyni boli malé osady, ktoré neboli na mapách a dnes už neexistujú, žiaľ medzi ne patria aj Horošky a bez geografického určenia nezistíme, kde to vtedy bolo, lebo Volyň bola v tom období porozdelovaná a ešte sa tam situácia dosť často menila. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:46, 9. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:YOYOKA20|YOYOKA20]] (13:44, 22. február 2026) == Dobryden,kde tu mozem nájst známych z okolia? --[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] ([[Diskusia s redaktorom:YOYOKA20|diskusia]]) 13:44, 22. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] Nazdar, nerozumiem úplne požiadavke? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:53, 22. február 2026 (UTC) == zaverecne sekcie == ahoj. Co su zaverecne sekcie. Vzdy ich editujes v mnou vytvorenych clankoch. Nechcem ta zbytocne zatazovat. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 20:12, 24. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] Ahoj, áno snažím sa ich vždy doplniť = pre viac info mrkni [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Keby niečo daj pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 24. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (09:24, 27. február 2026) == Dobrý deň! Ako si nastavím napríklad jazyky ktoré ovládam? Použil som Babel ale nič neukazuje. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:24, 27. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar, fixol som vám to na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3ASaf%C3%AD%C4%8Dek&diff=8172675&oldid=8172662]. Každopádne ešte si tam upresniťe CS jazyk. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:36, 27. február 2026 (UTC) == Defaultsort == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8176801]: k pseudonymu, utovrenému vypustením priezviska (Karin Ann Trabelssie → Karin Ann), asi nie je zmysluplné vymýšľať radiaci kľúč s prehodenými zložkami (Karin Ann → Ann, Karin). Do úvahy to prichádza len ak pseudonym má zjavne charakter mena a priezviska a aj tam je vždy na zváženie, či ho radšej nenechať radiť prirodzene lexikograficky „ako je“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:50, 6. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] No, napr. [[Elton John]] (Elton Hercules John) má ako defaultsort <nowiki>{{DEFAULTSORT:John, Elton}}</nowiki> a nie je to jediný prípad. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:56, 6. marec 2026 (UTC) ::Ten má ale vlastné meno úplne iné, tzn. nejde o pseudonym utvorený z jeho dvoch krstných mien, vypustením priezviska (Reginald Kenneth Dwight → Reginald Kenneth). Aj keď teda nevylučujem, že by tiež bola tendencia radiť to ako „Kenneth, Reginald“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:05, 6. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže, je lepšie pri [[Karin Ann]] nemať vôbec daný radiaci kľuč? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 6. marec 2026 (UTC) ::::No veď radiaci kľúč to má, akurát zhodný z názvom stránky, nie explicitný. Ale ako dá sa tam vložiť aj explicitný (aby niekoho nelákalo ho tam dopĺňať v presvedčení, že chýba), len teda bude mať podobu <code><nowiki>{{DEFAULTSORT:Karin Ann}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:20, 6. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] (11:36, 16. marec 2026) == Dobrý deň, vytvorila som stránku Wikipédia:Dielňa/PixelWanderer42/Christina Mantis je odzdrojovaná, ma infobox, myslim, ze splna kriteria. Neviem ju ale premenovat na Christina Mantis a akoby pushnut aby bola realne publikovana. Viete ma prosim nasmerova? Dakujem za pomoc. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 11:36, 16. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} = [[Pomoc:Premenovanie stránky]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:15, 16. marec 2026 (UTC) ::Dakujem. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 14:25, 16. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Inak článok [[Christina Mantis]] stále nie je úplne v OK stave (chýbajú napr. [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] či [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Enc. významnosť]] prevažne dokladanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čosi som na stránke upravil ale ešte by to trebalo dotiahnúť. Keby niečoho dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) ::::Dakujem, pridala som Wikilinky, tam kde to malo zmysel, ako pise v guide. Co sa tyka 2NNSZ - je tam zdroj Dennik N, STVR a Festival Pohoda. Myslim, ze minimalne tie by mali splnat podmienky. Ak nie skusim najst nieco este relevantnejsie. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 07:22, 19. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dá sa po spravených úpravách článok považovať za dostatočný? Bolo by možné odstŕaniť tú hornú šablónu, alebo sú potrebné ešte ďalšie zásahy do článku? Ďakujem --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Je to už lepšie, trebalo by ale mať doladenejšie urobené citácie, nie len holé [[URL]]. Otázka čo s tou významnosťou umelca. Skúste sa možno opýtať vkladateľa [[Wikipédia:Šablóny/Údržba|údržbových šablón]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:49, 25. marec 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Ďakujem. Citácie som upravila podľa príručky. K tomu vkladateľovi, asi nerozumiem, ja tam nevidim kto vložil tieto horné šablóny. Takže stále neviem ako sa ich zbaviť, ja ich podľa pravidiel odstrániť nesmiem. Článok ale významnosť určite spĺňa, odkazujú sa naňho zdroje nezávislé, relevantné a s autoritou. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 08:31, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Tu sa dá vidieť história článku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Christina_Mantis&action=history] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 27. marec 2026 (UTC) :::::::::Podmienka pri hudobníkoch je vydaný album. Takže len s jedným EP podmienky určite nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18844-01|&#126;2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18844-01|diskuse]]) 15:36, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:~2026-18844-01|~2026-18844-01]] Ok rozumiem, tak to som nevedela, ospravedlnujem sa. Vychadzala som len z relevantnych odkazov. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] bolo by mozne presunut clanok do mojho sandboxu namiesto vymazu, aby som ho potom ked bude album mohla len aktualizovat a publikovat, namiesto toho, aby som ho vytvarala nanonvo? Dakujem velmi pekne --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 05:51, 30. marec 2026 (UTC) :::::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} Presunuté na redaktorskú podstránku [[Redaktor:PixelWanderer42/Christina Mantis]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:03, 30. marec 2026 (UTC) == Obrázky == Vložil jsem je [[Redaktor:Fillos X./obrázky|sem]] dle soukromé žádosti. Budu velmi rád, pokud se vyvaruješ těchto hromadných editací přepisujících historii (nebavíme se zde o opravě překlepů, pohřbít [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/02_2007&diff=prev&oldid=8181484 Jakubiska] o 16 let dřív a fotku z [[New Horizons]] nasadit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Astron%C3%B3mia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/46_2007&diff=prev&oldid=8180006 o osm let dřív] opravdu nedělá Wikipedii v očích případných návštěvníků dobrou reklamu, pomineme-li formální věci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:29, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Ok rozumiem, dik za obrázky, budem teda nahadzovať foto do akt. ročníka. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:42, 20. marec 2026 (UTC) Pripájam sa, snahy o spätné dopĺňania a prekopávania historických položiek periodických rubrík sú kontraproduktívne. Návštevnosť tých archívov je úplne marginálna (a aj to málo tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou samotní redaktori wiki) a mimo zbytočne spáleného času to spotrebúva aj materiál, ev. použiteľný skôr pre aktuálne/nastávajúce položky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:03, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako môj hlavný úmysel bol to, aby sa napr. pri obr. týždňa nestávalo toto [[Šablóna:Obrázky týždňa/2 2020]] (prípadov bolo viacero (dokonce 1 obr. nebol ani založený))), čo pôsobí pre prípadných čitateľov, ktorí sa tam dostanú z [[Hlavná stránka|HS]] (ktorá na to odkazuje prostredníctvom archívu), že to nejako nefunguje / skapal pes. Napadá ťa niečo iné ako by sa to dalo vyriešiť (pri zmazaných fotkách)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:08, 20. marec 2026 (UTC) ::Ešte raz: reálna návštevnosť tých archívov je limitne blízka nule [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=latest-90&pages=Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2020]. Tzn. pes tam skapal bez ohľadu na prípadný jeden absentujúci obr. v nejakom historickom roku. ::Ale teda ak už obsesivita napriek tomu nepustí, tak kde sa dá nájsť iný obr. zodpovedajúci popisu, dá sa ev. vymeniť (stále je to s ohľadom na návštevnosť skôr strata času, no budiž), určite ale nemá zmysel nahrádzať ho úplne inou novou položkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 20. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Dal bych tam poznámku, že obrázek byl smazán. Hotovo. Jiný obrázek, zvlášť jsou-li k němu zamodřeny i příslušné odkazy, bych nasadil na jiný týden a neplýtval jím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:22, 20. marec 2026 (UTC) ::::Asi je to najčistejšie riešenie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:25, 20. marec 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] dňa [[Dolný Vadičov]] (11:48, 26. marec 2026) == Opraviť gramatiku --[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]]) 11:48, 26. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] Nazdar, nerozumiem úplne žiadosti? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 26. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Andula333|Andula333]] (16:28, 28. marec 2026) == Dobrý deň, keďže som sa nevedela dostať do môjho účtu cez pôvodné meno a neprišlo mi náhradné heslo, tak som si vytvorila nový účet. S predchádzajúcim menom Andula2 som vložila do Wikipédie článok cca s názvom "Romerov dom v Bratislave". Je možné sa dostať aj k pôvodnému menu Andula2.? --[[Redaktor:Andula333|Andula333]] ([[Diskusia s redaktorom:Andula333|diskusia]]) 16:28, 28. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Andula333|Andula333]] Nazdar, na článok si spomínam [[Rómerov dom]] v rámci kurzu [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|SPV]]. Obávam sa, že do účtu sa dá dostať iba zo zadanými hodnotami (nick + heslo). V každom prípade by som si ale 100% niekde uložil súčasné údaje k prihláseniu pre [[Redaktor:Andula333|Andula333]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 28. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Lydulienka|Lydulienka]] (12:44, 16. apríl 2026) == Dobry den k mojmu clanku bol priradeny vystrazny trojuholnik, viete mi poradit co s tym ? Ako ho upravit aby zmyzol ? Dakujem --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 12:44, 16. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] Ak myslíte stránku [[Juraj Koreň]] bola na ňu pridaná šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. To znamená, že daný článok je potrebné po dobu 14 dní uviesť do vhodnejšieho stavu. Konkrétne by trebalo vylepšiť formu [[Pomoc:Referencie|citácii]], dovytvárať [[Pomoc:Kategória|kategórie]], pridať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|niečo nadbytočné odstrániť]]. Skúste sa pri dolaďovaní inšpirovať inými / podobnými článkami. keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:09, 18. apríl 2026 (UTC) ::Dakujem velmi pekne za rady.. Vyskúšam :) --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 09:21, 21. apríl 2026 (UTC) == Kategorizovanie == Nazdar. Vďaka za snahu čo sa týka dopĺňania kat. do [[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií|čl. zo zoznamu]], nie všade je ale postačujúce doplnenie „nejakej“ jednej všeobecnej kategórie. Keď už sa konkrétnemu ćlánku venuješ, skús sa pls. vždy zamyslieť nad všetkými dimenziami (časová, zemepisná, tematická, ...) v rámci ktorých je dotyčná vec zaraditeľná, resp. pozrieť radenie na iných wiki a podľa toho ho doplniť tu. Námatkovo viď napr. dokategorizovania: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205113] (FR obce sú na skwiki kategorizované cez územnosprávne členenie, nie hromadne do jednej zbernej kat. – tá je tu s výnimkou eponymného hesla metakategóriou, do ktorej patria výhradne konkrétnejšie kategórie, nie články jednotlivých obcí), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205114][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205116] (chýbala väčšina relevantných dimenzií), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205127] (dtto.). Skustočne nie je cieľom zmiesť tie prípady zo stola čo najbanálenjším zaradením niekam, plus potom samostané riešenie vyžadujú tie, ktoré sú spracovaním v stave urgentov – upozorňoval som na to už v diskusii k tomu zoznamu. Povrchné riešenie je z viacerých aspektov horšie než ponechanie v stave bez zaradenia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 28. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Takto, prechádzam prevažne články, ktoré sú novšie / v lepšom stave. Pri niektorých témach napr. viacerých článkoch od @[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] (ktorý, by ich mohol aj sám kategorizovať) je škoda aby tam tá nejaká kat. nebola. Už v minulosti som jeho články značne prechádzal. U niektorých napr. hokejových témach som išiel podľa CS Wiki, čiže vychádalo to cca 3 kat. na článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 28. apríl 2026 (UTC) ::Ešte raz: buď k tomu pls. pristupuj seriózne, alebo (ak nechceš, nevieš, ponáhľaš sa, čokoľvek) to potom radšej nechaj na niekoho, kto to ev. niekedy seriózne spraví. Nedávaj tam „nejakú jednu“ katagóriu od oka v snahe formalisticky odškrtnúť položku zoznamu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:04, 28. apríl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] A pls. nedá sa to aspoň tam kde „niet o čom“ (OK počiny) doplniť nejako strojovo? Úplne zbytočne niekde visia nové počiny (aj od zavedených redaktorov) ako napr. [[Izomerizácia]], [[β-hydroxykyselina]] či [[Ordzoviansky potok]] a ďalsie iné... Predsa medzi pravidlami Wiki je články kategorizovať: ''Každý článok na Wikipédii by mal mať aspoň jednu kategóriu'' ([[Wikipédia:Kategorizácia]])! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:22, 28. apríl 2026 (UTC) ::::Dá sa samozrejme aj strojovo, okrem iných možností (WD based) relatívne priamoćiaro mapovaním z kategorizácií na iných wiki, základ tamtých dodatočných úprav čo som linkoval vyššie je generovaný práve týmto spôsobom. Nie ale plnoautomaticky, potrebuje to manuálnu supervíziu (významová korešpondencia kat. medzi projektami nie je 1:1, občas treba niečo manuálne vyradiť alebo naopak doplniť, nahradiť konkrétnejšou/všeobecnejšou kat. a pod.; rovnako ďalšie typy úprav a normalizácií, ktoré to robí, vyžadujú supervíziu), takže to tiež vyžaduje nejaký čas na každý čl. Ale teda hej, oproti čisto manuálnemu postupu to šetrí hodne otravnej rutiny, v zásade to pripraví návrh úpravy, ktorý stačí už len skontrolovať, v prípade potreby manuálne doladiť a uložiť. Druhá vec je, že to mám roky len v podobe interného bastlu, implementovaného v PHP a integrovaného foromou C#/.NET pluginu do AWB, nemá to formou žiadneho feši nástroja, ktorý by bol vhodný na sprístupnenie ostatným. ::::Tá časť funkcionality, ktorá sa týka dopĺňania kat. podľa iných wiki, by v princípe bola elegantne integrovateľná do HotCat-u – bol by tam link, ktorý by navrhol vhodné kat. podľa zvolenej sady wiki (ja používam en/de/cs/hu, v tunajšom geografickom a jazykovom kontexte to pre väčšinu tém dáva príčetné výsledky), človek by to interaktívne zrevidoval cez HotCat interface pre úpravu viacerých kat. a následne uložil ako jedinú úpravu. Nemám ale momentálne priestor sa tomu venovať, plus je pokojne možné, že už niekto niečo podobné (integrovateľné do editačného rozhrania) niekde implementoval, trebárs aj len formou redaktorského skriptu, bolo by treba pozrieť. ::::V každom prípade, je to ale v pohode realizovateľné aj manuálne – otvoríš si do nových tabov trebárs en, cs ekvivalenty článku, následne si naotváraš (znova do nových tabov) tamojšie kategórie a z nich preklikneš na sk ekvivalenty, kde existujú. Tie čo vyhodnotíš ako relevantné, následne cez HotCat doplníš do článku (názvy použiješ cez copy&paste). Dnes už by ti to podľa napromptovaného postupu zrejme vedel v pohode zrealizovať aj AI agent – problém tam môže byť akurát forma, v akej by pripravil úpravu na kontrolu a uloženie, ideálne by bolo ak by vedel pripraviť rozpracovanú úpravu zdrojáku v tabe browsra. Aj táto cesta sa dá vyskúšať a doladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 28. apríl 2026 (UTC) == Šuvadová == Zdravím, keďže sa venuješ filmu, nevieš náhodou, či [[Silvia Šuvadová]] hrala v inom dieli Rýchlo a zbesilo než Tokio drift? Náhodou som otvoril jej článok a vo filmografii tam má uvedené, že hrala vo Filme Rýchlo a zbesilo z roku 2009 s tým, žeje tam prelinkovaný prvý diel. Ten je ale z roku 2001 a na IMBD som nenašiel, že by hrala v inom dieli než Tokio drift (ten ale vo filmografii uvedený tiež má a dokonca so správnym rokom). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:45, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj. Fú, séria [[Rýchlo a zbesilo (filmová séria)|Rýchlo a zbesilo]] ide tak dajako mimo mňa. Každopádne dané info tam bolo doplnené IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=6941668&oldid=6929056 viď]), čo my som moc vážne nebral. Každopádne som to fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=8207405&oldid=8048525 takto], keby dačo tak daj vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:18, 2. máj 2026 (UTC) ::Mimo mňa to ide úplne, len sa mi zdalo divné to prelinkovanie na prvý diel, ktorý bol 8 rokov predtým a tak som to kontroloval pre istotu na IMDB, či náhodou nehrala v nejakom nasledujúcom z tých x dielov čo to má, ale nič som nenašiel. Díky každopádne. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:27, 2. máj 2026 (UTC) == [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] == Ahoj, texty [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] nespĺňajú základné kritériá a je nutné ich prerobiť -[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom%3ALoverofBattle12&diff=8207450&oldid=8176370 viď toto upozornenie]. Preto tvoje úpravy revertujem.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:09, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Pelex|Pelex]] Ono, často tie jeho počiny zvyknem prechádzať, apoň po stránke typografie, formátovania či záverečných sekcii (čo dá často dosť práce). Na prvý pohľad (bez väčšieho začítania) to na človeka nepôsobí úplne zle. A témy sú častokrát významné a potrebné... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:51, 2. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:37, 3. máj 2026) == Čau Môžem sa Ťa spýtať či je na mieste vytvoriť stránku Lov Slov Junior. Viem, že existuje stránka nap. Milujem Slovensko. Len, že či by to bolo namieste také niečo urobiť aj nap. z názvamy tímov vrátane nahratých bodov. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:37, 3. máj 2026 (UTC) :? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:15, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar. Ohľadom ''[[Lov Slov Junior]]'' sa má situácia tak, že neexistuje ani samotný ''[[Lov Slov]]'', ktorý by mal byť IMHO prioritnejšie vytvorený. Každopádne založený článok by mal spĺňať základnú štábnu kultúru ([[Pomoc:Úvod článku|úvodný opis]], [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]], [[Pomoc:Infobox|infobox]], [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]]...). Keby dačo obráte sa v diskusii na mňa. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:23, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej pokusim sa vytvorit ten Junior a potom mozno dam aj normalny. Mozem dat na zaciatok clanku sablonu ze neupravovat pracuje sa na clanku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Hej čl. môže obsahovať {{Tl|Pracuje sa}} ale treba článok raz dokončiť. Odporúčam si ešte preštudovať manuály: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Každopádne by som tie články zakladal seriózne, nech to nestojí za ''milu-jarmilu''... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:44, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Okej ked sa mi bude zdať dokončené tak pošlem na kontrolu :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:47, 4. máj 2026 (UTC) :::::::V prvom rade je vhodné robiť to na svojom pieskovisku a až potom presunúť. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:50, 4. máj 2026 (UTC) :Zatiaľ: (absolútne to nieje dokončené) [[Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:21, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Na dokončenie odporúčam pozrieť aj články s podobnou tematikou. Ohľadom [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Lov_slov_junior.png foto] z najväčšou pravdepodobnosťou nebude slobodné dielo. PS nakoniec [[Lov slov]] má teda už vlastný článok vytvorený. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:58, 4. máj 2026 (UTC) ::Dokončené to nie je vôbec. Každopádne mám jednu poznámku: z infoboxu určite vyhoď ten počet epizód. Predsa nebudeš každú nedeľu, keď vyjde nová epizóda prepisovať infobox. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:59, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej ďakujem ☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Článok som ti presunul na pieskovisko, kde ho môžeš v pokoji upravovať. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:07, 4. máj 2026 (UTC) :Už to je hotové :-) [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]]@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:51, 4. máj 2026 (UTC) ::Je to už lepšie ale stále je na čom pracovať + je zbytočné pingovať zbytočne veľa redaktorov kvôli tomúto. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:05, 4. máj 2026 (UTC) :::Čo by ste tam napríklad pridali? Niektorými vecami som sa inšpiroval z článku [[Lov slov]] @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:08, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Viac zdrojov, viac wikilinkov, viac kategórii... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::Je to takto OK? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]][[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:49, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Pozri si iné, podobné články súťaží a relácií a inšpiruj sa. Keď ti budeme hovoriť každú drobnosť, nič sa nenaučíš ;) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:52, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Som pozrel len či je vhodné na zverejnenie. A aj keby bolo neviem ako to dať preč z pieskoviska :-)@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:57, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::Pozriem a ak, tak presuniem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:02, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:05, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Vyzerá to tak, že teraz sa pustím do Duelu Junior :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] Si ešte nemal presúvať, ale čo už... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Prečo? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Bude to treba ešte editnúť, zbytočne by som sa s tým neponáhlal. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Myslím, že to je vcelku fajn @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] tam ešte urobil malé úpravy a myslím, že to spĺňa všetko --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::To je síce pekné, že to hovoríš no realita je trochu iná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:17, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ak sa môžem spýtať na nejakú konkrétnu vec nech viem do budúcnosti na čo si dávať pozor? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:19, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Stále platia vyššie spomínané nedostatky. Keď budem mať čas tak sa ti skúsim sa na to mrknúť a článok vylepšiť. Zatiaľ heslo pokojne vylepšuj sám. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:24, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::::Okej --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:27, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Čosi som omrkol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lov_slov_junior&diff=8208723&oldid=8208512 tu], no keď budem mať viac času tak by som to ešte prešiel. No na stránke mi stále v niektorých sekciách chýbajú [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]] a [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]. Trebalo by to ešte seriózne doladiť nech to je [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedický text.]] :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:58, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Ďakujem :-) Teraz musím vyriešiť ten problém s tým jedným redaktorom. Ešte sa na to kuknem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:00, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Plánujem tam ešte dať tabuľku s názvamy tímov nahratými bodmi kedy sa to vysielalo niečo pod. nap. v [[Milujem Slovensko]] článku. Ale teraz som na to nemal čas --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:08, 6. máj 2026 (UTC) == Vyznamenanie == {{Vyznamenanie|kod=7010|text=Ďakujem za tvoju pomoc pri mojich dotazoch|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:26, 4. máj 2026 (UTC)}} {{Clear}} == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:53, 6. máj 2026) == Ahoj prepáč, že ruším ale neviem si dať rady s jednym redaktorom. Skúšal som už všetko ale stále mi pridáva na diskusnú stránku nepravdivý Hoax. Ak by si sa na to mohol pozrieť Ďakujem. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:53, 6. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:56, 6. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Zdravím, diskusia bola medzičasom zmazaná, no každopádne by som to nejako extra neriešil. Vždy je dobre si zachovať na Wiki čistú hlavu a snažiť sa byť pokojný a slušný. Každopádne Wiki je prevažne o tvorení a nie o hádaní sa či bojovaní s niekým. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:35, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno snažil som sa o to. Ale nedal si povedať. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 06:00, 8. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:SjuKay|SjuKay]] (07:52, 14. máj 2026) == zdravím, vytvorila som včera článok na tému Ota Plávková, vy ste ho vylepšili, vyzerá dobre, ale stále sa nezobrazuje vo vyhľadávači - viete mi povedať prečo? --[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] ([[Diskusia s redaktorom:SjuKay|diskusia]]) 07:52, 14. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] Zdravím, článok [[Ota Plávková]] som vám ja needitoval, viďte históriu – [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ota_Pl%C3%A1vkov%C3%A1&action=history História revízií]. Niektoré problémy vyrieši jednoducho čas, v súčasnosti mi ho internetový prehliadač vyhadzuje ako prvý medzi článkami. Keby dača dajte pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:51, 16. máj 2026 (UTC) == Spam? == Užívateľ ~2026-29230-47 [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29230-47|vrátil]] moje dnešné úpravy stránok o internetových doménach s tým že sa jedná o spam. Malo ísť iba o zdroje, mnoho nekomerčných stránok o jednotlivých internetových doménach som nenašiel. Aký je na to tvoj názor? S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:12, 17. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] Vcelku to nie je moja doména, no asi by som tie zdroje obmenil za lepšie. Skús možno pozrieť internetové enc. ako [[Encyclopædia Britannica|Britannica]], [[Encyclopædia Universalis|Universalis]] či iných krajín. Prípadne dajte ešte vedieť a pomôžem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:38, 18. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem za odpoveď. ::A [https://eprehledy.cz/narodni-domeny-statu.php túto] stránku by bolo možné ako zdroj použiť? Je (asi) nekomerčná, a je tu aj niečo málo o tom, čo ccTLD, národná doména znamená. ::S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 11:45, 18. máj 2026 (UTC) :::Nie, nie je to možné, lebo daná stránka to skopírovala z wikipédie, na konci máš zdroj. Wikipédia má byť sama sebe zdrojom? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 18:40, 18. máj 2026 (UTC) == Obrázky týždňa == Nazdar. Na margo výberu obrázkov, pripájam pointu zo [[Diskusia s redaktorkou:Eryn Blaireová#Obr. týždňa|staršej disksie]]: :Keďže tu nemáme žiaden širší proces selekcie, je dobré voliť prioritne zo záberov, ktoré už niekde nejakým procesom selekcie prešli. Tzn. napr. fotky, ktoré na Commonse získali príznak [[:commons:Commons:Featured pictures|Featured]]/[[:commons:Commons:Quality images|Quality]]/[[:commons:Commons:Valued images|Valued]] image, alebo boli zvolené ako obr. dňa/týždňa niekde, kde výberový proces prebieha, boli finalistami niektorej súťaže a pod. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:00, 19. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Oki, napr. ale toto [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Isla_Tapu,_Phuket,_Tailandia,_2013-08-20,_DD_36.JPG] to ocenenie práve má (ak myslím správne?). S tým, že nie pri každej téme viem jednoducho dohľadať dané „odznaky“ k obr. no fotka je solidná. Niektoré tie „katalogové“ fotky (Featured/Quality/Valued image) IMHO pôsobia moc umelo. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:10, 20. máj 2026 (UTC) ::No veď tie čo ti prídu umelé nevyberaj, F/Q/V-tagnutých je na Commonse zhruba 500-tisíc obr., čo je rádovo 1000-násobok tunajších HS potrieb na 10 rokov. Pričom znova, nie je to jediné krit., napr. ocenené zábery z rôznych súťaží sú ďalšia samostatná skupina. Ide mi o to, aby sa tam nedostávali bežné „dokumentačné“ zábery z mobilov, rôzne kompozične alebo technicky problematické zábery a pod., proste mala by to byť vždy fotografia (alebo iný typ obr.) s nejakým „wow“ aspektom. Pre ilustráciu/inšpiráciu viď napr. [[:fr:Wikipédia:Image du jour/mai 2026|frwiki]], tam vyberajú denne a napriek tomu je výsledok kvalitatívne aj pestrosťou tém mimoriadne na úrovni. Pričom drvivá väčšina, zvyčajne úplne všetky za konkrétny mesiac, sú F/Q/V zábery z Commonsu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:21, 20. máj 2026 (UTC) Pre info, tie tri ďalšie na najbližšie týždne som presunul na [[Redaktor:Fillos X./pieskovisko]], jednak je žiadúce sa pri výbere striedať, v druhom rade viď vyššie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:25, 20. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ale môžem ich (3ks) pls. neskôr použiť, nech nezahadzujem už danú prácu? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:45, 20. máj 2026 (UTC) ::Použi ich ak tak na portáloch alebo inde, no pre účely obr. týždňa na HP skús vyberať pokiaľ možno z ocenených resp. inak kolaboratívne predvybraných. Z času na čas sa to dá pri nejakom výnimočnom obr. obísť, no nie pls. takto systematicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:53, 20. máj 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Oki, [[Wikipédia:Obrázky týždňa/archív 2026|sem]] už ich dávať nebudem (príde mi to ale osobne škoda) a dám ich kamsi inde nech zas moja práca nezmizne. S priestriedaním som to riešil s @[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]], ktorý proti tomu nič nemal. Inak nechcel by si to oficiálne niekde ukotviť s tými ocenenými / pred-vybranými obr. pre HS? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:03, 20. máj 2026 (UTC) Plus ešte k formuláciám (fix [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8217200], tvar „100 tisícky“ niečoho sa fakt nepoužíva): používaj prosím na výstupy, aspoň tie, čo idú na takéto exponovanejšie miesta, [https://www.zerogpt.com/grammar-checker ZeroGPT] alebo iný pokročilý spell/grammar-checker; na takéto veci spravidla dokáže upozorniť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:01, 20. máj 2026 (UTC) == Pozretie stránky == Čau :-) Môžeš sa prosím len kuknúť na [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)]] či to je OK? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:43, 21. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:43, 21. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Článok som trochu prešiel [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1_%C5%A1kola_%28Tren%C4%8D%C3%ADn%2C_Bezru%C4%8Dova_66%29&diff=8217839&oldid=8217825]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:04, 21. máj 2026 (UTC) == K zakladaniu hlasovaní k urgentom == Nazdar. 1. nechávaj tomu pls. aspoň týždeň po uplynutí lehoty, nie je nutné zakladať hlasovania obratom po vypršaní, zahlcuje to zoznam o prípady, na ktorých vybavenie prosto len ešte nedošlo. 2. keď už hlasovanie zakladáš, pinguj prosím z úvodu zainteresovaných redaktorov – v minimálnom prípade aspoň zakladateľa článku, ktorý (či už je to nový prispievajúci; starý, ktorý momentálne nie je aktívny; alebo vo všeobecnosti ale ktokoľvek) nemusí zachytiť existenciu hlasovania a zbytočne prichádza o priestor sa vyjadriť, prípadne na článku počas doby hlasovania ešte zapracovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:30, 24. máj 2026 (UTC) 8jp2nh8dma06sr49x5kaae6gtfpqnig 8219032 8219027 2026-05-24T15:46:21Z Fillos X. 212061 /* K zakladaniu hlasovaní k urgentom */ odpoveď 8219032 wikitext text/x-wiki {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie}} == Otázka od [[User:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] (10:24, 26. január 2026) == Dobrý deň, už som môj priložený článok opravila a doplnila kedy bude prijatý ? --[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] ([[Diskusia s redaktorom:Paulína Mihálová|diskusia]]) 10:24, 26. január 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] Nazdar. Ak myslíte vami vytvorený [[CACHE challenge]], tak ten ešte nie je v ideálnej podobe na ponechanie. Článku chýba momentálne [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|zakladá forma]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], [[Pomoc:Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]]. Články tu na Wiki zvyknú používať bold iba ako zvýraznenie názvu článku v úvodnej definícii. Nie som si z hesla úplne istý či spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] posudzovaný zväčša [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Keby niečo pokojne napíšte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 26. január 2026 (UTC) == Škótska cirkev == Zdravím. Nebolo by vhodné článok o Škótskej cirkvi upraviť čo sa názvu týka? {{Nepodpísal|JOJOMOJUJO}} :@[[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] Nazdar. Ak ide o čl. [[Škótska presbyteriánska cirkev]], tak som ho presunul na správny tvar. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:41, 30. január 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Saský vrch|Saský vrch]] dňa [[Diskusia:Hlavná stránka]] (19:48, 7. február 2026) == Saský Vrch --[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] ([[Diskusia s redaktorom:Saský vrch|diskusia]]) 19:48, 7. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] Nazdar. Skúste špecifikovať problém / otázku? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:53, 7. február 2026 (UTC) == Irena Skružná == Nazdar. K Irene Skružnej. Kde sa narodila? V tom infoboxe to treba upraviť. Ak sa narodila v meste Volyň, tak to leží v Poľsku, pri nemeckých hraniciach a v živote nebolo súčasťou Ukrajiny. Ak si tým myslel historickú oblasť Volyň, tak tie ako miesta narodenia nepíšeme, to ako keby si písal pri slovenských osobnostiach Miesto narodenia: Malohont, Slovensko. Okrem toho dnešná Ukrajina v roku 1918 neexistovala, píšeme tam vždy ako miesto narodenia štátny útvar do ktorého vtedy to mesto patrilo a do zátvorky súčasný štátny útvar. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:40, 8. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj, ďakujem za postreh, každopádne: :* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10798/irena-skruzna] spomína: Volyň, Rusko :* [https://www.dabdb.cz/osoba/4676-irena-skruzna/] spomína: Malé Horošky, Ukrajina :* [https://www.wikidata.org/wiki/Q95381724] spomína: Volyň :* [https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0004839-Skruzna-Irena-19182003/?iset=1&qt=mg] spomína: Malé Horošky, Polsko :--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:28, 8. február 2026 (UTC) ::Hmm tak by trebalo dať tie Horošky a zistiť, kam to vtedy spadalo, keďže v tej oblasti to bolo v tom čase celkom chaotické, lebo Volyňou je v tomto prípade myslená historicko-geografická oblasť a tie fakt neudávame ako miesto narodenia (Česi zvyknú udávať Volyň, lebo na tom území žila pomerne veľká česká komunita, ale to je extrémne nepresné, je to ako keby sme sa rozhodli, že nebudeme napríklad písať u Slovákov Báčsky Petrovec, ale budeme písať Vojvodina, alebo Dolná zem). Aj ten samotný wikilink by bol nesprávny, lebo Volyň má x významov. Česká akadémia vied udáva Horošky, takže toho by som sa držal. Skúsim nájsť, neviem, či sa mi podarí dnes, kam to v apríli 1918 patrilo. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 8. február 2026 (UTC) :::Plus ešte bude treba pozrieť, či sú Horošky kodifikovaný slovenský názov v zozname ÚGKK, ak nie tak tam bude treba dať ukrajinský prepis (ak je iný než Horošky). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:01, 8. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ak by sa ti dačo podarilo dohľadať bolo by to super. Každopádne keď si budeš istý, pokojne to v čl. zmeň. Prípadne by sa dalo info o mieste narodenia jednoducho odobrať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 8. február 2026 (UTC) ::::Prešiel som kopec zdrojov, väčšina uvádza Malé Horošky, tak som to zmenil a do zátvorky som hodil, že je to dnes Ukrajina. Obávam sa, že bližšie sa nedostaneme. Veľká časť tých obcí na Volyni boli malé osady, ktoré neboli na mapách a dnes už neexistujú, žiaľ medzi ne patria aj Horošky a bez geografického určenia nezistíme, kde to vtedy bolo, lebo Volyň bola v tom období porozdelovaná a ešte sa tam situácia dosť často menila. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:46, 9. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:YOYOKA20|YOYOKA20]] (13:44, 22. február 2026) == Dobryden,kde tu mozem nájst známych z okolia? --[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] ([[Diskusia s redaktorom:YOYOKA20|diskusia]]) 13:44, 22. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] Nazdar, nerozumiem úplne požiadavke? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:53, 22. február 2026 (UTC) == zaverecne sekcie == ahoj. Co su zaverecne sekcie. Vzdy ich editujes v mnou vytvorenych clankoch. Nechcem ta zbytocne zatazovat. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 20:12, 24. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] Ahoj, áno snažím sa ich vždy doplniť = pre viac info mrkni [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Keby niečo daj pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 24. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (09:24, 27. február 2026) == Dobrý deň! Ako si nastavím napríklad jazyky ktoré ovládam? Použil som Babel ale nič neukazuje. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:24, 27. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar, fixol som vám to na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3ASaf%C3%AD%C4%8Dek&diff=8172675&oldid=8172662]. Každopádne ešte si tam upresniťe CS jazyk. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:36, 27. február 2026 (UTC) == Defaultsort == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8176801]: k pseudonymu, utovrenému vypustením priezviska (Karin Ann Trabelssie → Karin Ann), asi nie je zmysluplné vymýšľať radiaci kľúč s prehodenými zložkami (Karin Ann → Ann, Karin). Do úvahy to prichádza len ak pseudonym má zjavne charakter mena a priezviska a aj tam je vždy na zváženie, či ho radšej nenechať radiť prirodzene lexikograficky „ako je“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:50, 6. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] No, napr. [[Elton John]] (Elton Hercules John) má ako defaultsort <nowiki>{{DEFAULTSORT:John, Elton}}</nowiki> a nie je to jediný prípad. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:56, 6. marec 2026 (UTC) ::Ten má ale vlastné meno úplne iné, tzn. nejde o pseudonym utvorený z jeho dvoch krstných mien, vypustením priezviska (Reginald Kenneth Dwight → Reginald Kenneth). Aj keď teda nevylučujem, že by tiež bola tendencia radiť to ako „Kenneth, Reginald“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:05, 6. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže, je lepšie pri [[Karin Ann]] nemať vôbec daný radiaci kľuč? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 6. marec 2026 (UTC) ::::No veď radiaci kľúč to má, akurát zhodný z názvom stránky, nie explicitný. Ale ako dá sa tam vložiť aj explicitný (aby niekoho nelákalo ho tam dopĺňať v presvedčení, že chýba), len teda bude mať podobu <code><nowiki>{{DEFAULTSORT:Karin Ann}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:20, 6. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] (11:36, 16. marec 2026) == Dobrý deň, vytvorila som stránku Wikipédia:Dielňa/PixelWanderer42/Christina Mantis je odzdrojovaná, ma infobox, myslim, ze splna kriteria. Neviem ju ale premenovat na Christina Mantis a akoby pushnut aby bola realne publikovana. Viete ma prosim nasmerova? Dakujem za pomoc. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 11:36, 16. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} = [[Pomoc:Premenovanie stránky]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:15, 16. marec 2026 (UTC) ::Dakujem. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 14:25, 16. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Inak článok [[Christina Mantis]] stále nie je úplne v OK stave (chýbajú napr. [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] či [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Enc. významnosť]] prevažne dokladanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čosi som na stránke upravil ale ešte by to trebalo dotiahnúť. Keby niečoho dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) ::::Dakujem, pridala som Wikilinky, tam kde to malo zmysel, ako pise v guide. Co sa tyka 2NNSZ - je tam zdroj Dennik N, STVR a Festival Pohoda. Myslim, ze minimalne tie by mali splnat podmienky. Ak nie skusim najst nieco este relevantnejsie. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 07:22, 19. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dá sa po spravených úpravách článok považovať za dostatočný? Bolo by možné odstŕaniť tú hornú šablónu, alebo sú potrebné ešte ďalšie zásahy do článku? Ďakujem --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Je to už lepšie, trebalo by ale mať doladenejšie urobené citácie, nie len holé [[URL]]. Otázka čo s tou významnosťou umelca. Skúste sa možno opýtať vkladateľa [[Wikipédia:Šablóny/Údržba|údržbových šablón]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:49, 25. marec 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Ďakujem. Citácie som upravila podľa príručky. K tomu vkladateľovi, asi nerozumiem, ja tam nevidim kto vložil tieto horné šablóny. Takže stále neviem ako sa ich zbaviť, ja ich podľa pravidiel odstrániť nesmiem. Článok ale významnosť určite spĺňa, odkazujú sa naňho zdroje nezávislé, relevantné a s autoritou. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 08:31, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Tu sa dá vidieť história článku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Christina_Mantis&action=history] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 27. marec 2026 (UTC) :::::::::Podmienka pri hudobníkoch je vydaný album. Takže len s jedným EP podmienky určite nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18844-01|&#126;2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18844-01|diskuse]]) 15:36, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:~2026-18844-01|~2026-18844-01]] Ok rozumiem, tak to som nevedela, ospravedlnujem sa. Vychadzala som len z relevantnych odkazov. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] bolo by mozne presunut clanok do mojho sandboxu namiesto vymazu, aby som ho potom ked bude album mohla len aktualizovat a publikovat, namiesto toho, aby som ho vytvarala nanonvo? Dakujem velmi pekne --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 05:51, 30. marec 2026 (UTC) :::::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} Presunuté na redaktorskú podstránku [[Redaktor:PixelWanderer42/Christina Mantis]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:03, 30. marec 2026 (UTC) == Obrázky == Vložil jsem je [[Redaktor:Fillos X./obrázky|sem]] dle soukromé žádosti. Budu velmi rád, pokud se vyvaruješ těchto hromadných editací přepisujících historii (nebavíme se zde o opravě překlepů, pohřbít [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/02_2007&diff=prev&oldid=8181484 Jakubiska] o 16 let dřív a fotku z [[New Horizons]] nasadit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Astron%C3%B3mia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/46_2007&diff=prev&oldid=8180006 o osm let dřív] opravdu nedělá Wikipedii v očích případných návštěvníků dobrou reklamu, pomineme-li formální věci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:29, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Ok rozumiem, dik za obrázky, budem teda nahadzovať foto do akt. ročníka. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:42, 20. marec 2026 (UTC) Pripájam sa, snahy o spätné dopĺňania a prekopávania historických položiek periodických rubrík sú kontraproduktívne. Návštevnosť tých archívov je úplne marginálna (a aj to málo tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou samotní redaktori wiki) a mimo zbytočne spáleného času to spotrebúva aj materiál, ev. použiteľný skôr pre aktuálne/nastávajúce položky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:03, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako môj hlavný úmysel bol to, aby sa napr. pri obr. týždňa nestávalo toto [[Šablóna:Obrázky týždňa/2 2020]] (prípadov bolo viacero (dokonce 1 obr. nebol ani založený))), čo pôsobí pre prípadných čitateľov, ktorí sa tam dostanú z [[Hlavná stránka|HS]] (ktorá na to odkazuje prostredníctvom archívu), že to nejako nefunguje / skapal pes. Napadá ťa niečo iné ako by sa to dalo vyriešiť (pri zmazaných fotkách)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:08, 20. marec 2026 (UTC) ::Ešte raz: reálna návštevnosť tých archívov je limitne blízka nule [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=latest-90&pages=Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2020]. Tzn. pes tam skapal bez ohľadu na prípadný jeden absentujúci obr. v nejakom historickom roku. ::Ale teda ak už obsesivita napriek tomu nepustí, tak kde sa dá nájsť iný obr. zodpovedajúci popisu, dá sa ev. vymeniť (stále je to s ohľadom na návštevnosť skôr strata času, no budiž), určite ale nemá zmysel nahrádzať ho úplne inou novou položkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 20. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Dal bych tam poznámku, že obrázek byl smazán. Hotovo. Jiný obrázek, zvlášť jsou-li k němu zamodřeny i příslušné odkazy, bych nasadil na jiný týden a neplýtval jím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:22, 20. marec 2026 (UTC) ::::Asi je to najčistejšie riešenie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:25, 20. marec 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] dňa [[Dolný Vadičov]] (11:48, 26. marec 2026) == Opraviť gramatiku --[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]]) 11:48, 26. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] Nazdar, nerozumiem úplne žiadosti? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 26. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Andula333|Andula333]] (16:28, 28. marec 2026) == Dobrý deň, keďže som sa nevedela dostať do môjho účtu cez pôvodné meno a neprišlo mi náhradné heslo, tak som si vytvorila nový účet. S predchádzajúcim menom Andula2 som vložila do Wikipédie článok cca s názvom "Romerov dom v Bratislave". Je možné sa dostať aj k pôvodnému menu Andula2.? --[[Redaktor:Andula333|Andula333]] ([[Diskusia s redaktorom:Andula333|diskusia]]) 16:28, 28. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Andula333|Andula333]] Nazdar, na článok si spomínam [[Rómerov dom]] v rámci kurzu [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|SPV]]. Obávam sa, že do účtu sa dá dostať iba zo zadanými hodnotami (nick + heslo). V každom prípade by som si ale 100% niekde uložil súčasné údaje k prihláseniu pre [[Redaktor:Andula333|Andula333]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 28. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Lydulienka|Lydulienka]] (12:44, 16. apríl 2026) == Dobry den k mojmu clanku bol priradeny vystrazny trojuholnik, viete mi poradit co s tym ? Ako ho upravit aby zmyzol ? Dakujem --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 12:44, 16. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] Ak myslíte stránku [[Juraj Koreň]] bola na ňu pridaná šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. To znamená, že daný článok je potrebné po dobu 14 dní uviesť do vhodnejšieho stavu. Konkrétne by trebalo vylepšiť formu [[Pomoc:Referencie|citácii]], dovytvárať [[Pomoc:Kategória|kategórie]], pridať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|niečo nadbytočné odstrániť]]. Skúste sa pri dolaďovaní inšpirovať inými / podobnými článkami. keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:09, 18. apríl 2026 (UTC) ::Dakujem velmi pekne za rady.. Vyskúšam :) --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 09:21, 21. apríl 2026 (UTC) == Kategorizovanie == Nazdar. Vďaka za snahu čo sa týka dopĺňania kat. do [[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií|čl. zo zoznamu]], nie všade je ale postačujúce doplnenie „nejakej“ jednej všeobecnej kategórie. Keď už sa konkrétnemu ćlánku venuješ, skús sa pls. vždy zamyslieť nad všetkými dimenziami (časová, zemepisná, tematická, ...) v rámci ktorých je dotyčná vec zaraditeľná, resp. pozrieť radenie na iných wiki a podľa toho ho doplniť tu. Námatkovo viď napr. dokategorizovania: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205113] (FR obce sú na skwiki kategorizované cez územnosprávne členenie, nie hromadne do jednej zbernej kat. – tá je tu s výnimkou eponymného hesla metakategóriou, do ktorej patria výhradne konkrétnejšie kategórie, nie články jednotlivých obcí), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205114][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205116] (chýbala väčšina relevantných dimenzií), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205127] (dtto.). Skustočne nie je cieľom zmiesť tie prípady zo stola čo najbanálenjším zaradením niekam, plus potom samostané riešenie vyžadujú tie, ktoré sú spracovaním v stave urgentov – upozorňoval som na to už v diskusii k tomu zoznamu. Povrchné riešenie je z viacerých aspektov horšie než ponechanie v stave bez zaradenia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 28. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Takto, prechádzam prevažne články, ktoré sú novšie / v lepšom stave. Pri niektorých témach napr. viacerých článkoch od @[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] (ktorý, by ich mohol aj sám kategorizovať) je škoda aby tam tá nejaká kat. nebola. Už v minulosti som jeho články značne prechádzal. U niektorých napr. hokejových témach som išiel podľa CS Wiki, čiže vychádalo to cca 3 kat. na článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 28. apríl 2026 (UTC) ::Ešte raz: buď k tomu pls. pristupuj seriózne, alebo (ak nechceš, nevieš, ponáhľaš sa, čokoľvek) to potom radšej nechaj na niekoho, kto to ev. niekedy seriózne spraví. Nedávaj tam „nejakú jednu“ katagóriu od oka v snahe formalisticky odškrtnúť položku zoznamu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:04, 28. apríl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] A pls. nedá sa to aspoň tam kde „niet o čom“ (OK počiny) doplniť nejako strojovo? Úplne zbytočne niekde visia nové počiny (aj od zavedených redaktorov) ako napr. [[Izomerizácia]], [[β-hydroxykyselina]] či [[Ordzoviansky potok]] a ďalsie iné... Predsa medzi pravidlami Wiki je články kategorizovať: ''Každý článok na Wikipédii by mal mať aspoň jednu kategóriu'' ([[Wikipédia:Kategorizácia]])! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:22, 28. apríl 2026 (UTC) ::::Dá sa samozrejme aj strojovo, okrem iných možností (WD based) relatívne priamoćiaro mapovaním z kategorizácií na iných wiki, základ tamtých dodatočných úprav čo som linkoval vyššie je generovaný práve týmto spôsobom. Nie ale plnoautomaticky, potrebuje to manuálnu supervíziu (významová korešpondencia kat. medzi projektami nie je 1:1, občas treba niečo manuálne vyradiť alebo naopak doplniť, nahradiť konkrétnejšou/všeobecnejšou kat. a pod.; rovnako ďalšie typy úprav a normalizácií, ktoré to robí, vyžadujú supervíziu), takže to tiež vyžaduje nejaký čas na každý čl. Ale teda hej, oproti čisto manuálnemu postupu to šetrí hodne otravnej rutiny, v zásade to pripraví návrh úpravy, ktorý stačí už len skontrolovať, v prípade potreby manuálne doladiť a uložiť. Druhá vec je, že to mám roky len v podobe interného bastlu, implementovaného v PHP a integrovaného foromou C#/.NET pluginu do AWB, nemá to formou žiadneho feši nástroja, ktorý by bol vhodný na sprístupnenie ostatným. ::::Tá časť funkcionality, ktorá sa týka dopĺňania kat. podľa iných wiki, by v princípe bola elegantne integrovateľná do HotCat-u – bol by tam link, ktorý by navrhol vhodné kat. podľa zvolenej sady wiki (ja používam en/de/cs/hu, v tunajšom geografickom a jazykovom kontexte to pre väčšinu tém dáva príčetné výsledky), človek by to interaktívne zrevidoval cez HotCat interface pre úpravu viacerých kat. a následne uložil ako jedinú úpravu. Nemám ale momentálne priestor sa tomu venovať, plus je pokojne možné, že už niekto niečo podobné (integrovateľné do editačného rozhrania) niekde implementoval, trebárs aj len formou redaktorského skriptu, bolo by treba pozrieť. ::::V každom prípade, je to ale v pohode realizovateľné aj manuálne – otvoríš si do nových tabov trebárs en, cs ekvivalenty článku, následne si naotváraš (znova do nových tabov) tamojšie kategórie a z nich preklikneš na sk ekvivalenty, kde existujú. Tie čo vyhodnotíš ako relevantné, následne cez HotCat doplníš do článku (názvy použiješ cez copy&paste). Dnes už by ti to podľa napromptovaného postupu zrejme vedel v pohode zrealizovať aj AI agent – problém tam môže byť akurát forma, v akej by pripravil úpravu na kontrolu a uloženie, ideálne by bolo ak by vedel pripraviť rozpracovanú úpravu zdrojáku v tabe browsra. Aj táto cesta sa dá vyskúšať a doladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 28. apríl 2026 (UTC) == Šuvadová == Zdravím, keďže sa venuješ filmu, nevieš náhodou, či [[Silvia Šuvadová]] hrala v inom dieli Rýchlo a zbesilo než Tokio drift? Náhodou som otvoril jej článok a vo filmografii tam má uvedené, že hrala vo Filme Rýchlo a zbesilo z roku 2009 s tým, žeje tam prelinkovaný prvý diel. Ten je ale z roku 2001 a na IMBD som nenašiel, že by hrala v inom dieli než Tokio drift (ten ale vo filmografii uvedený tiež má a dokonca so správnym rokom). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:45, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj. Fú, séria [[Rýchlo a zbesilo (filmová séria)|Rýchlo a zbesilo]] ide tak dajako mimo mňa. Každopádne dané info tam bolo doplnené IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=6941668&oldid=6929056 viď]), čo my som moc vážne nebral. Každopádne som to fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=8207405&oldid=8048525 takto], keby dačo tak daj vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:18, 2. máj 2026 (UTC) ::Mimo mňa to ide úplne, len sa mi zdalo divné to prelinkovanie na prvý diel, ktorý bol 8 rokov predtým a tak som to kontroloval pre istotu na IMDB, či náhodou nehrala v nejakom nasledujúcom z tých x dielov čo to má, ale nič som nenašiel. Díky každopádne. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:27, 2. máj 2026 (UTC) == [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] == Ahoj, texty [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] nespĺňajú základné kritériá a je nutné ich prerobiť -[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom%3ALoverofBattle12&diff=8207450&oldid=8176370 viď toto upozornenie]. Preto tvoje úpravy revertujem.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:09, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Pelex|Pelex]] Ono, často tie jeho počiny zvyknem prechádzať, apoň po stránke typografie, formátovania či záverečných sekcii (čo dá často dosť práce). Na prvý pohľad (bez väčšieho začítania) to na človeka nepôsobí úplne zle. A témy sú častokrát významné a potrebné... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:51, 2. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:37, 3. máj 2026) == Čau Môžem sa Ťa spýtať či je na mieste vytvoriť stránku Lov Slov Junior. Viem, že existuje stránka nap. Milujem Slovensko. Len, že či by to bolo namieste také niečo urobiť aj nap. z názvamy tímov vrátane nahratých bodov. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:37, 3. máj 2026 (UTC) :? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:15, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar. Ohľadom ''[[Lov Slov Junior]]'' sa má situácia tak, že neexistuje ani samotný ''[[Lov Slov]]'', ktorý by mal byť IMHO prioritnejšie vytvorený. Každopádne založený článok by mal spĺňať základnú štábnu kultúru ([[Pomoc:Úvod článku|úvodný opis]], [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]], [[Pomoc:Infobox|infobox]], [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]]...). Keby dačo obráte sa v diskusii na mňa. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:23, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej pokusim sa vytvorit ten Junior a potom mozno dam aj normalny. Mozem dat na zaciatok clanku sablonu ze neupravovat pracuje sa na clanku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Hej čl. môže obsahovať {{Tl|Pracuje sa}} ale treba článok raz dokončiť. Odporúčam si ešte preštudovať manuály: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Každopádne by som tie články zakladal seriózne, nech to nestojí za ''milu-jarmilu''... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:44, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Okej ked sa mi bude zdať dokončené tak pošlem na kontrolu :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:47, 4. máj 2026 (UTC) :::::::V prvom rade je vhodné robiť to na svojom pieskovisku a až potom presunúť. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:50, 4. máj 2026 (UTC) :Zatiaľ: (absolútne to nieje dokončené) [[Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:21, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Na dokončenie odporúčam pozrieť aj články s podobnou tematikou. Ohľadom [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Lov_slov_junior.png foto] z najväčšou pravdepodobnosťou nebude slobodné dielo. PS nakoniec [[Lov slov]] má teda už vlastný článok vytvorený. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:58, 4. máj 2026 (UTC) ::Dokončené to nie je vôbec. Každopádne mám jednu poznámku: z infoboxu určite vyhoď ten počet epizód. Predsa nebudeš každú nedeľu, keď vyjde nová epizóda prepisovať infobox. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:59, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej ďakujem ☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Článok som ti presunul na pieskovisko, kde ho môžeš v pokoji upravovať. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:07, 4. máj 2026 (UTC) :Už to je hotové :-) [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]]@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:51, 4. máj 2026 (UTC) ::Je to už lepšie ale stále je na čom pracovať + je zbytočné pingovať zbytočne veľa redaktorov kvôli tomúto. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:05, 4. máj 2026 (UTC) :::Čo by ste tam napríklad pridali? Niektorými vecami som sa inšpiroval z článku [[Lov slov]] @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:08, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Viac zdrojov, viac wikilinkov, viac kategórii... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::Je to takto OK? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]][[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:49, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Pozri si iné, podobné články súťaží a relácií a inšpiruj sa. Keď ti budeme hovoriť každú drobnosť, nič sa nenaučíš ;) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:52, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Som pozrel len či je vhodné na zverejnenie. A aj keby bolo neviem ako to dať preč z pieskoviska :-)@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:57, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::Pozriem a ak, tak presuniem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:02, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:05, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Vyzerá to tak, že teraz sa pustím do Duelu Junior :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] Si ešte nemal presúvať, ale čo už... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Prečo? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Bude to treba ešte editnúť, zbytočne by som sa s tým neponáhlal. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Myslím, že to je vcelku fajn @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] tam ešte urobil malé úpravy a myslím, že to spĺňa všetko --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::To je síce pekné, že to hovoríš no realita je trochu iná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:17, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ak sa môžem spýtať na nejakú konkrétnu vec nech viem do budúcnosti na čo si dávať pozor? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:19, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Stále platia vyššie spomínané nedostatky. Keď budem mať čas tak sa ti skúsim sa na to mrknúť a článok vylepšiť. Zatiaľ heslo pokojne vylepšuj sám. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:24, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::::Okej --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:27, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Čosi som omrkol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lov_slov_junior&diff=8208723&oldid=8208512 tu], no keď budem mať viac času tak by som to ešte prešiel. No na stránke mi stále v niektorých sekciách chýbajú [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]] a [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]. Trebalo by to ešte seriózne doladiť nech to je [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedický text.]] :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:58, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Ďakujem :-) Teraz musím vyriešiť ten problém s tým jedným redaktorom. Ešte sa na to kuknem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:00, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Plánujem tam ešte dať tabuľku s názvamy tímov nahratými bodmi kedy sa to vysielalo niečo pod. nap. v [[Milujem Slovensko]] článku. Ale teraz som na to nemal čas --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:08, 6. máj 2026 (UTC) == Vyznamenanie == {{Vyznamenanie|kod=7010|text=Ďakujem za tvoju pomoc pri mojich dotazoch|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:26, 4. máj 2026 (UTC)}} {{Clear}} == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:53, 6. máj 2026) == Ahoj prepáč, že ruším ale neviem si dať rady s jednym redaktorom. Skúšal som už všetko ale stále mi pridáva na diskusnú stránku nepravdivý Hoax. Ak by si sa na to mohol pozrieť Ďakujem. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:53, 6. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:56, 6. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Zdravím, diskusia bola medzičasom zmazaná, no každopádne by som to nejako extra neriešil. Vždy je dobre si zachovať na Wiki čistú hlavu a snažiť sa byť pokojný a slušný. Každopádne Wiki je prevažne o tvorení a nie o hádaní sa či bojovaní s niekým. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:35, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno snažil som sa o to. Ale nedal si povedať. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 06:00, 8. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:SjuKay|SjuKay]] (07:52, 14. máj 2026) == zdravím, vytvorila som včera článok na tému Ota Plávková, vy ste ho vylepšili, vyzerá dobre, ale stále sa nezobrazuje vo vyhľadávači - viete mi povedať prečo? --[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] ([[Diskusia s redaktorom:SjuKay|diskusia]]) 07:52, 14. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] Zdravím, článok [[Ota Plávková]] som vám ja needitoval, viďte históriu – [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ota_Pl%C3%A1vkov%C3%A1&action=history História revízií]. Niektoré problémy vyrieši jednoducho čas, v súčasnosti mi ho internetový prehliadač vyhadzuje ako prvý medzi článkami. Keby dača dajte pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:51, 16. máj 2026 (UTC) == Spam? == Užívateľ ~2026-29230-47 [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29230-47|vrátil]] moje dnešné úpravy stránok o internetových doménach s tým že sa jedná o spam. Malo ísť iba o zdroje, mnoho nekomerčných stránok o jednotlivých internetových doménach som nenašiel. Aký je na to tvoj názor? S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:12, 17. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] Vcelku to nie je moja doména, no asi by som tie zdroje obmenil za lepšie. Skús možno pozrieť internetové enc. ako [[Encyclopædia Britannica|Britannica]], [[Encyclopædia Universalis|Universalis]] či iných krajín. Prípadne dajte ešte vedieť a pomôžem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:38, 18. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem za odpoveď. ::A [https://eprehledy.cz/narodni-domeny-statu.php túto] stránku by bolo možné ako zdroj použiť? Je (asi) nekomerčná, a je tu aj niečo málo o tom, čo ccTLD, národná doména znamená. ::S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 11:45, 18. máj 2026 (UTC) :::Nie, nie je to možné, lebo daná stránka to skopírovala z wikipédie, na konci máš zdroj. Wikipédia má byť sama sebe zdrojom? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 18:40, 18. máj 2026 (UTC) == Obrázky týždňa == Nazdar. Na margo výberu obrázkov, pripájam pointu zo [[Diskusia s redaktorkou:Eryn Blaireová#Obr. týždňa|staršej disksie]]: :Keďže tu nemáme žiaden širší proces selekcie, je dobré voliť prioritne zo záberov, ktoré už niekde nejakým procesom selekcie prešli. Tzn. napr. fotky, ktoré na Commonse získali príznak [[:commons:Commons:Featured pictures|Featured]]/[[:commons:Commons:Quality images|Quality]]/[[:commons:Commons:Valued images|Valued]] image, alebo boli zvolené ako obr. dňa/týždňa niekde, kde výberový proces prebieha, boli finalistami niektorej súťaže a pod. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:00, 19. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Oki, napr. ale toto [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Isla_Tapu,_Phuket,_Tailandia,_2013-08-20,_DD_36.JPG] to ocenenie práve má (ak myslím správne?). S tým, že nie pri každej téme viem jednoducho dohľadať dané „odznaky“ k obr. no fotka je solidná. Niektoré tie „katalogové“ fotky (Featured/Quality/Valued image) IMHO pôsobia moc umelo. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:10, 20. máj 2026 (UTC) ::No veď tie čo ti prídu umelé nevyberaj, F/Q/V-tagnutých je na Commonse zhruba 500-tisíc obr., čo je rádovo 1000-násobok tunajších HS potrieb na 10 rokov. Pričom znova, nie je to jediné krit., napr. ocenené zábery z rôznych súťaží sú ďalšia samostatná skupina. Ide mi o to, aby sa tam nedostávali bežné „dokumentačné“ zábery z mobilov, rôzne kompozične alebo technicky problematické zábery a pod., proste mala by to byť vždy fotografia (alebo iný typ obr.) s nejakým „wow“ aspektom. Pre ilustráciu/inšpiráciu viď napr. [[:fr:Wikipédia:Image du jour/mai 2026|frwiki]], tam vyberajú denne a napriek tomu je výsledok kvalitatívne aj pestrosťou tém mimoriadne na úrovni. Pričom drvivá väčšina, zvyčajne úplne všetky za konkrétny mesiac, sú F/Q/V zábery z Commonsu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:21, 20. máj 2026 (UTC) Pre info, tie tri ďalšie na najbližšie týždne som presunul na [[Redaktor:Fillos X./pieskovisko]], jednak je žiadúce sa pri výbere striedať, v druhom rade viď vyššie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:25, 20. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ale môžem ich (3ks) pls. neskôr použiť, nech nezahadzujem už danú prácu? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:45, 20. máj 2026 (UTC) ::Použi ich ak tak na portáloch alebo inde, no pre účely obr. týždňa na HP skús vyberať pokiaľ možno z ocenených resp. inak kolaboratívne predvybraných. Z času na čas sa to dá pri nejakom výnimočnom obr. obísť, no nie pls. takto systematicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:53, 20. máj 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Oki, [[Wikipédia:Obrázky týždňa/archív 2026|sem]] už ich dávať nebudem (príde mi to ale osobne škoda) a dám ich kamsi inde nech zas moja práca nezmizne. S priestriedaním som to riešil s @[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]], ktorý proti tomu nič nemal. Inak nechcel by si to oficiálne niekde ukotviť s tými ocenenými / pred-vybranými obr. pre HS? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:03, 20. máj 2026 (UTC) Plus ešte k formuláciám (fix [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8217200], tvar „100 tisícky“ niečoho sa fakt nepoužíva): používaj prosím na výstupy, aspoň tie, čo idú na takéto exponovanejšie miesta, [https://www.zerogpt.com/grammar-checker ZeroGPT] alebo iný pokročilý spell/grammar-checker; na takéto veci spravidla dokáže upozorniť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:01, 20. máj 2026 (UTC) == Pozretie stránky == Čau :-) Môžeš sa prosím len kuknúť na [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)]] či to je OK? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:43, 21. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:43, 21. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Článok som trochu prešiel [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1_%C5%A1kola_%28Tren%C4%8D%C3%ADn%2C_Bezru%C4%8Dova_66%29&diff=8217839&oldid=8217825]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:04, 21. máj 2026 (UTC) == K zakladaniu hlasovaní k urgentom == Nazdar. 1. nechávaj tomu pls. aspoň týždeň po uplynutí lehoty, nie je nutné zakladať hlasovania obratom po vypršaní, zahlcuje to zoznam o prípady, na ktorých vybavenie prosto len ešte nedošlo. 2. keď už hlasovanie zakladáš, pinguj prosím z úvodu zainteresovaných redaktorov – v minimálnom prípade aspoň zakladateľa článku, ktorý (či už je to nový prispievajúci; starý, ktorý momentálne nie je aktívny; alebo vo všeobecnosti ale ktokoľvek) nemusí zachytiť existenciu hlasovania a zbytočne prichádza o priestor sa vyjadriť, prípadne na článku počas doby hlasovania ešte zapracovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:30, 24. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] 1) Oki, ale obávam sa, že by to bol jeden z prípadov, ktorý by tam visel dlho. 2) Ako kedysi som to zvykol dávať: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Zoznam_ul%C3%ADc_a_n%C3%A1mest%C3%AD_v_Tur%C4%8Dianskych_Tepliciach&action=edit&section=T-1], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Zoznam_konfliktov_v_Severnej_Amerike&action=edit&section=T-1], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Conan_a_sv%C3%A4ty%C5%88a_d%C3%A9monov&action=edit&section=T-1] ale neviem či je to úplne bežná rutina. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:46, 24. máj 2026 (UTC) cvpx7tg3xldmdtf1wlsj86s6y8qxr8i 8219221 8219032 2026-05-25T00:29:41Z Teslaton 12161 /* K presunom */ nová sekcia 8219221 wikitext text/x-wiki {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie}} == Otázka od [[User:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] (10:24, 26. január 2026) == Dobrý deň, už som môj priložený článok opravila a doplnila kedy bude prijatý ? --[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] ([[Diskusia s redaktorom:Paulína Mihálová|diskusia]]) 10:24, 26. január 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] Nazdar. Ak myslíte vami vytvorený [[CACHE challenge]], tak ten ešte nie je v ideálnej podobe na ponechanie. Článku chýba momentálne [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|zakladá forma]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], [[Pomoc:Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]]. Články tu na Wiki zvyknú používať bold iba ako zvýraznenie názvu článku v úvodnej definícii. Nie som si z hesla úplne istý či spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] posudzovaný zväčša [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Keby niečo pokojne napíšte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 26. január 2026 (UTC) == Škótska cirkev == Zdravím. Nebolo by vhodné článok o Škótskej cirkvi upraviť čo sa názvu týka? {{Nepodpísal|JOJOMOJUJO}} :@[[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] Nazdar. Ak ide o čl. [[Škótska presbyteriánska cirkev]], tak som ho presunul na správny tvar. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:41, 30. január 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Saský vrch|Saský vrch]] dňa [[Diskusia:Hlavná stránka]] (19:48, 7. február 2026) == Saský Vrch --[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] ([[Diskusia s redaktorom:Saský vrch|diskusia]]) 19:48, 7. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] Nazdar. Skúste špecifikovať problém / otázku? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:53, 7. február 2026 (UTC) == Irena Skružná == Nazdar. K Irene Skružnej. Kde sa narodila? V tom infoboxe to treba upraviť. Ak sa narodila v meste Volyň, tak to leží v Poľsku, pri nemeckých hraniciach a v živote nebolo súčasťou Ukrajiny. Ak si tým myslel historickú oblasť Volyň, tak tie ako miesta narodenia nepíšeme, to ako keby si písal pri slovenských osobnostiach Miesto narodenia: Malohont, Slovensko. Okrem toho dnešná Ukrajina v roku 1918 neexistovala, píšeme tam vždy ako miesto narodenia štátny útvar do ktorého vtedy to mesto patrilo a do zátvorky súčasný štátny útvar. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:40, 8. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj, ďakujem za postreh, každopádne: :* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10798/irena-skruzna] spomína: Volyň, Rusko :* [https://www.dabdb.cz/osoba/4676-irena-skruzna/] spomína: Malé Horošky, Ukrajina :* [https://www.wikidata.org/wiki/Q95381724] spomína: Volyň :* [https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0004839-Skruzna-Irena-19182003/?iset=1&qt=mg] spomína: Malé Horošky, Polsko :--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:28, 8. február 2026 (UTC) ::Hmm tak by trebalo dať tie Horošky a zistiť, kam to vtedy spadalo, keďže v tej oblasti to bolo v tom čase celkom chaotické, lebo Volyňou je v tomto prípade myslená historicko-geografická oblasť a tie fakt neudávame ako miesto narodenia (Česi zvyknú udávať Volyň, lebo na tom území žila pomerne veľká česká komunita, ale to je extrémne nepresné, je to ako keby sme sa rozhodli, že nebudeme napríklad písať u Slovákov Báčsky Petrovec, ale budeme písať Vojvodina, alebo Dolná zem). Aj ten samotný wikilink by bol nesprávny, lebo Volyň má x významov. Česká akadémia vied udáva Horošky, takže toho by som sa držal. Skúsim nájsť, neviem, či sa mi podarí dnes, kam to v apríli 1918 patrilo. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 8. február 2026 (UTC) :::Plus ešte bude treba pozrieť, či sú Horošky kodifikovaný slovenský názov v zozname ÚGKK, ak nie tak tam bude treba dať ukrajinský prepis (ak je iný než Horošky). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:01, 8. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ak by sa ti dačo podarilo dohľadať bolo by to super. Každopádne keď si budeš istý, pokojne to v čl. zmeň. Prípadne by sa dalo info o mieste narodenia jednoducho odobrať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 8. február 2026 (UTC) ::::Prešiel som kopec zdrojov, väčšina uvádza Malé Horošky, tak som to zmenil a do zátvorky som hodil, že je to dnes Ukrajina. Obávam sa, že bližšie sa nedostaneme. Veľká časť tých obcí na Volyni boli malé osady, ktoré neboli na mapách a dnes už neexistujú, žiaľ medzi ne patria aj Horošky a bez geografického určenia nezistíme, kde to vtedy bolo, lebo Volyň bola v tom období porozdelovaná a ešte sa tam situácia dosť často menila. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:46, 9. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:YOYOKA20|YOYOKA20]] (13:44, 22. február 2026) == Dobryden,kde tu mozem nájst známych z okolia? --[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] ([[Diskusia s redaktorom:YOYOKA20|diskusia]]) 13:44, 22. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] Nazdar, nerozumiem úplne požiadavke? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:53, 22. február 2026 (UTC) == zaverecne sekcie == ahoj. Co su zaverecne sekcie. Vzdy ich editujes v mnou vytvorenych clankoch. Nechcem ta zbytocne zatazovat. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 20:12, 24. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] Ahoj, áno snažím sa ich vždy doplniť = pre viac info mrkni [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Keby niečo daj pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 24. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (09:24, 27. február 2026) == Dobrý deň! Ako si nastavím napríklad jazyky ktoré ovládam? Použil som Babel ale nič neukazuje. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:24, 27. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar, fixol som vám to na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3ASaf%C3%AD%C4%8Dek&diff=8172675&oldid=8172662]. Každopádne ešte si tam upresniťe CS jazyk. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:36, 27. február 2026 (UTC) == Defaultsort == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8176801]: k pseudonymu, utovrenému vypustením priezviska (Karin Ann Trabelssie → Karin Ann), asi nie je zmysluplné vymýšľať radiaci kľúč s prehodenými zložkami (Karin Ann → Ann, Karin). Do úvahy to prichádza len ak pseudonym má zjavne charakter mena a priezviska a aj tam je vždy na zváženie, či ho radšej nenechať radiť prirodzene lexikograficky „ako je“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:50, 6. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] No, napr. [[Elton John]] (Elton Hercules John) má ako defaultsort <nowiki>{{DEFAULTSORT:John, Elton}}</nowiki> a nie je to jediný prípad. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:56, 6. marec 2026 (UTC) ::Ten má ale vlastné meno úplne iné, tzn. nejde o pseudonym utvorený z jeho dvoch krstných mien, vypustením priezviska (Reginald Kenneth Dwight → Reginald Kenneth). Aj keď teda nevylučujem, že by tiež bola tendencia radiť to ako „Kenneth, Reginald“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:05, 6. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže, je lepšie pri [[Karin Ann]] nemať vôbec daný radiaci kľuč? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 6. marec 2026 (UTC) ::::No veď radiaci kľúč to má, akurát zhodný z názvom stránky, nie explicitný. Ale ako dá sa tam vložiť aj explicitný (aby niekoho nelákalo ho tam dopĺňať v presvedčení, že chýba), len teda bude mať podobu <code><nowiki>{{DEFAULTSORT:Karin Ann}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:20, 6. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] (11:36, 16. marec 2026) == Dobrý deň, vytvorila som stránku Wikipédia:Dielňa/PixelWanderer42/Christina Mantis je odzdrojovaná, ma infobox, myslim, ze splna kriteria. Neviem ju ale premenovat na Christina Mantis a akoby pushnut aby bola realne publikovana. Viete ma prosim nasmerova? Dakujem za pomoc. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 11:36, 16. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} = [[Pomoc:Premenovanie stránky]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:15, 16. marec 2026 (UTC) ::Dakujem. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 14:25, 16. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Inak článok [[Christina Mantis]] stále nie je úplne v OK stave (chýbajú napr. [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] či [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Enc. významnosť]] prevažne dokladanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čosi som na stránke upravil ale ešte by to trebalo dotiahnúť. Keby niečoho dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) ::::Dakujem, pridala som Wikilinky, tam kde to malo zmysel, ako pise v guide. Co sa tyka 2NNSZ - je tam zdroj Dennik N, STVR a Festival Pohoda. Myslim, ze minimalne tie by mali splnat podmienky. Ak nie skusim najst nieco este relevantnejsie. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 07:22, 19. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dá sa po spravených úpravách článok považovať za dostatočný? Bolo by možné odstŕaniť tú hornú šablónu, alebo sú potrebné ešte ďalšie zásahy do článku? Ďakujem --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Je to už lepšie, trebalo by ale mať doladenejšie urobené citácie, nie len holé [[URL]]. Otázka čo s tou významnosťou umelca. Skúste sa možno opýtať vkladateľa [[Wikipédia:Šablóny/Údržba|údržbových šablón]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:49, 25. marec 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Ďakujem. Citácie som upravila podľa príručky. K tomu vkladateľovi, asi nerozumiem, ja tam nevidim kto vložil tieto horné šablóny. Takže stále neviem ako sa ich zbaviť, ja ich podľa pravidiel odstrániť nesmiem. Článok ale významnosť určite spĺňa, odkazujú sa naňho zdroje nezávislé, relevantné a s autoritou. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 08:31, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Tu sa dá vidieť história článku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Christina_Mantis&action=history] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 27. marec 2026 (UTC) :::::::::Podmienka pri hudobníkoch je vydaný album. Takže len s jedným EP podmienky určite nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18844-01|&#126;2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18844-01|diskuse]]) 15:36, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:~2026-18844-01|~2026-18844-01]] Ok rozumiem, tak to som nevedela, ospravedlnujem sa. Vychadzala som len z relevantnych odkazov. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] bolo by mozne presunut clanok do mojho sandboxu namiesto vymazu, aby som ho potom ked bude album mohla len aktualizovat a publikovat, namiesto toho, aby som ho vytvarala nanonvo? Dakujem velmi pekne --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 05:51, 30. marec 2026 (UTC) :::::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} Presunuté na redaktorskú podstránku [[Redaktor:PixelWanderer42/Christina Mantis]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:03, 30. marec 2026 (UTC) == Obrázky == Vložil jsem je [[Redaktor:Fillos X./obrázky|sem]] dle soukromé žádosti. Budu velmi rád, pokud se vyvaruješ těchto hromadných editací přepisujících historii (nebavíme se zde o opravě překlepů, pohřbít [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/02_2007&diff=prev&oldid=8181484 Jakubiska] o 16 let dřív a fotku z [[New Horizons]] nasadit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Astron%C3%B3mia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/46_2007&diff=prev&oldid=8180006 o osm let dřív] opravdu nedělá Wikipedii v očích případných návštěvníků dobrou reklamu, pomineme-li formální věci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:29, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Ok rozumiem, dik za obrázky, budem teda nahadzovať foto do akt. ročníka. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:42, 20. marec 2026 (UTC) Pripájam sa, snahy o spätné dopĺňania a prekopávania historických položiek periodických rubrík sú kontraproduktívne. Návštevnosť tých archívov je úplne marginálna (a aj to málo tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou samotní redaktori wiki) a mimo zbytočne spáleného času to spotrebúva aj materiál, ev. použiteľný skôr pre aktuálne/nastávajúce položky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:03, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako môj hlavný úmysel bol to, aby sa napr. pri obr. týždňa nestávalo toto [[Šablóna:Obrázky týždňa/2 2020]] (prípadov bolo viacero (dokonce 1 obr. nebol ani založený))), čo pôsobí pre prípadných čitateľov, ktorí sa tam dostanú z [[Hlavná stránka|HS]] (ktorá na to odkazuje prostredníctvom archívu), že to nejako nefunguje / skapal pes. Napadá ťa niečo iné ako by sa to dalo vyriešiť (pri zmazaných fotkách)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:08, 20. marec 2026 (UTC) ::Ešte raz: reálna návštevnosť tých archívov je limitne blízka nule [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=latest-90&pages=Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2020]. Tzn. pes tam skapal bez ohľadu na prípadný jeden absentujúci obr. v nejakom historickom roku. ::Ale teda ak už obsesivita napriek tomu nepustí, tak kde sa dá nájsť iný obr. zodpovedajúci popisu, dá sa ev. vymeniť (stále je to s ohľadom na návštevnosť skôr strata času, no budiž), určite ale nemá zmysel nahrádzať ho úplne inou novou položkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 20. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Dal bych tam poznámku, že obrázek byl smazán. Hotovo. Jiný obrázek, zvlášť jsou-li k němu zamodřeny i příslušné odkazy, bych nasadil na jiný týden a neplýtval jím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:22, 20. marec 2026 (UTC) ::::Asi je to najčistejšie riešenie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:25, 20. marec 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] dňa [[Dolný Vadičov]] (11:48, 26. marec 2026) == Opraviť gramatiku --[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]]) 11:48, 26. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] Nazdar, nerozumiem úplne žiadosti? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 26. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Andula333|Andula333]] (16:28, 28. marec 2026) == Dobrý deň, keďže som sa nevedela dostať do môjho účtu cez pôvodné meno a neprišlo mi náhradné heslo, tak som si vytvorila nový účet. S predchádzajúcim menom Andula2 som vložila do Wikipédie článok cca s názvom "Romerov dom v Bratislave". Je možné sa dostať aj k pôvodnému menu Andula2.? --[[Redaktor:Andula333|Andula333]] ([[Diskusia s redaktorom:Andula333|diskusia]]) 16:28, 28. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Andula333|Andula333]] Nazdar, na článok si spomínam [[Rómerov dom]] v rámci kurzu [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|SPV]]. Obávam sa, že do účtu sa dá dostať iba zo zadanými hodnotami (nick + heslo). V každom prípade by som si ale 100% niekde uložil súčasné údaje k prihláseniu pre [[Redaktor:Andula333|Andula333]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 28. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Lydulienka|Lydulienka]] (12:44, 16. apríl 2026) == Dobry den k mojmu clanku bol priradeny vystrazny trojuholnik, viete mi poradit co s tym ? Ako ho upravit aby zmyzol ? Dakujem --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 12:44, 16. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] Ak myslíte stránku [[Juraj Koreň]] bola na ňu pridaná šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. To znamená, že daný článok je potrebné po dobu 14 dní uviesť do vhodnejšieho stavu. Konkrétne by trebalo vylepšiť formu [[Pomoc:Referencie|citácii]], dovytvárať [[Pomoc:Kategória|kategórie]], pridať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|niečo nadbytočné odstrániť]]. Skúste sa pri dolaďovaní inšpirovať inými / podobnými článkami. keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:09, 18. apríl 2026 (UTC) ::Dakujem velmi pekne za rady.. Vyskúšam :) --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 09:21, 21. apríl 2026 (UTC) == Kategorizovanie == Nazdar. Vďaka za snahu čo sa týka dopĺňania kat. do [[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií|čl. zo zoznamu]], nie všade je ale postačujúce doplnenie „nejakej“ jednej všeobecnej kategórie. Keď už sa konkrétnemu ćlánku venuješ, skús sa pls. vždy zamyslieť nad všetkými dimenziami (časová, zemepisná, tematická, ...) v rámci ktorých je dotyčná vec zaraditeľná, resp. pozrieť radenie na iných wiki a podľa toho ho doplniť tu. Námatkovo viď napr. dokategorizovania: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205113] (FR obce sú na skwiki kategorizované cez územnosprávne členenie, nie hromadne do jednej zbernej kat. – tá je tu s výnimkou eponymného hesla metakategóriou, do ktorej patria výhradne konkrétnejšie kategórie, nie články jednotlivých obcí), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205114][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205116] (chýbala väčšina relevantných dimenzií), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205127] (dtto.). Skustočne nie je cieľom zmiesť tie prípady zo stola čo najbanálenjším zaradením niekam, plus potom samostané riešenie vyžadujú tie, ktoré sú spracovaním v stave urgentov – upozorňoval som na to už v diskusii k tomu zoznamu. Povrchné riešenie je z viacerých aspektov horšie než ponechanie v stave bez zaradenia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 28. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Takto, prechádzam prevažne články, ktoré sú novšie / v lepšom stave. Pri niektorých témach napr. viacerých článkoch od @[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] (ktorý, by ich mohol aj sám kategorizovať) je škoda aby tam tá nejaká kat. nebola. Už v minulosti som jeho články značne prechádzal. U niektorých napr. hokejových témach som išiel podľa CS Wiki, čiže vychádalo to cca 3 kat. na článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 28. apríl 2026 (UTC) ::Ešte raz: buď k tomu pls. pristupuj seriózne, alebo (ak nechceš, nevieš, ponáhľaš sa, čokoľvek) to potom radšej nechaj na niekoho, kto to ev. niekedy seriózne spraví. Nedávaj tam „nejakú jednu“ katagóriu od oka v snahe formalisticky odškrtnúť položku zoznamu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:04, 28. apríl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] A pls. nedá sa to aspoň tam kde „niet o čom“ (OK počiny) doplniť nejako strojovo? Úplne zbytočne niekde visia nové počiny (aj od zavedených redaktorov) ako napr. [[Izomerizácia]], [[β-hydroxykyselina]] či [[Ordzoviansky potok]] a ďalsie iné... Predsa medzi pravidlami Wiki je články kategorizovať: ''Každý článok na Wikipédii by mal mať aspoň jednu kategóriu'' ([[Wikipédia:Kategorizácia]])! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:22, 28. apríl 2026 (UTC) ::::Dá sa samozrejme aj strojovo, okrem iných možností (WD based) relatívne priamoćiaro mapovaním z kategorizácií na iných wiki, základ tamtých dodatočných úprav čo som linkoval vyššie je generovaný práve týmto spôsobom. Nie ale plnoautomaticky, potrebuje to manuálnu supervíziu (významová korešpondencia kat. medzi projektami nie je 1:1, občas treba niečo manuálne vyradiť alebo naopak doplniť, nahradiť konkrétnejšou/všeobecnejšou kat. a pod.; rovnako ďalšie typy úprav a normalizácií, ktoré to robí, vyžadujú supervíziu), takže to tiež vyžaduje nejaký čas na každý čl. Ale teda hej, oproti čisto manuálnemu postupu to šetrí hodne otravnej rutiny, v zásade to pripraví návrh úpravy, ktorý stačí už len skontrolovať, v prípade potreby manuálne doladiť a uložiť. Druhá vec je, že to mám roky len v podobe interného bastlu, implementovaného v PHP a integrovaného foromou C#/.NET pluginu do AWB, nemá to formou žiadneho feši nástroja, ktorý by bol vhodný na sprístupnenie ostatným. ::::Tá časť funkcionality, ktorá sa týka dopĺňania kat. podľa iných wiki, by v princípe bola elegantne integrovateľná do HotCat-u – bol by tam link, ktorý by navrhol vhodné kat. podľa zvolenej sady wiki (ja používam en/de/cs/hu, v tunajšom geografickom a jazykovom kontexte to pre väčšinu tém dáva príčetné výsledky), človek by to interaktívne zrevidoval cez HotCat interface pre úpravu viacerých kat. a následne uložil ako jedinú úpravu. Nemám ale momentálne priestor sa tomu venovať, plus je pokojne možné, že už niekto niečo podobné (integrovateľné do editačného rozhrania) niekde implementoval, trebárs aj len formou redaktorského skriptu, bolo by treba pozrieť. ::::V každom prípade, je to ale v pohode realizovateľné aj manuálne – otvoríš si do nových tabov trebárs en, cs ekvivalenty článku, následne si naotváraš (znova do nových tabov) tamojšie kategórie a z nich preklikneš na sk ekvivalenty, kde existujú. Tie čo vyhodnotíš ako relevantné, následne cez HotCat doplníš do článku (názvy použiješ cez copy&paste). Dnes už by ti to podľa napromptovaného postupu zrejme vedel v pohode zrealizovať aj AI agent – problém tam môže byť akurát forma, v akej by pripravil úpravu na kontrolu a uloženie, ideálne by bolo ak by vedel pripraviť rozpracovanú úpravu zdrojáku v tabe browsra. Aj táto cesta sa dá vyskúšať a doladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 28. apríl 2026 (UTC) == Šuvadová == Zdravím, keďže sa venuješ filmu, nevieš náhodou, či [[Silvia Šuvadová]] hrala v inom dieli Rýchlo a zbesilo než Tokio drift? Náhodou som otvoril jej článok a vo filmografii tam má uvedené, že hrala vo Filme Rýchlo a zbesilo z roku 2009 s tým, žeje tam prelinkovaný prvý diel. Ten je ale z roku 2001 a na IMBD som nenašiel, že by hrala v inom dieli než Tokio drift (ten ale vo filmografii uvedený tiež má a dokonca so správnym rokom). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:45, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj. Fú, séria [[Rýchlo a zbesilo (filmová séria)|Rýchlo a zbesilo]] ide tak dajako mimo mňa. Každopádne dané info tam bolo doplnené IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=6941668&oldid=6929056 viď]), čo my som moc vážne nebral. Každopádne som to fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=8207405&oldid=8048525 takto], keby dačo tak daj vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:18, 2. máj 2026 (UTC) ::Mimo mňa to ide úplne, len sa mi zdalo divné to prelinkovanie na prvý diel, ktorý bol 8 rokov predtým a tak som to kontroloval pre istotu na IMDB, či náhodou nehrala v nejakom nasledujúcom z tých x dielov čo to má, ale nič som nenašiel. Díky každopádne. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:27, 2. máj 2026 (UTC) == [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] == Ahoj, texty [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] nespĺňajú základné kritériá a je nutné ich prerobiť -[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom%3ALoverofBattle12&diff=8207450&oldid=8176370 viď toto upozornenie]. Preto tvoje úpravy revertujem.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:09, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Pelex|Pelex]] Ono, často tie jeho počiny zvyknem prechádzať, apoň po stránke typografie, formátovania či záverečných sekcii (čo dá často dosť práce). Na prvý pohľad (bez väčšieho začítania) to na človeka nepôsobí úplne zle. A témy sú častokrát významné a potrebné... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:51, 2. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:37, 3. máj 2026) == Čau Môžem sa Ťa spýtať či je na mieste vytvoriť stránku Lov Slov Junior. Viem, že existuje stránka nap. Milujem Slovensko. Len, že či by to bolo namieste také niečo urobiť aj nap. z názvamy tímov vrátane nahratých bodov. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:37, 3. máj 2026 (UTC) :? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:15, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar. Ohľadom ''[[Lov Slov Junior]]'' sa má situácia tak, že neexistuje ani samotný ''[[Lov Slov]]'', ktorý by mal byť IMHO prioritnejšie vytvorený. Každopádne založený článok by mal spĺňať základnú štábnu kultúru ([[Pomoc:Úvod článku|úvodný opis]], [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]], [[Pomoc:Infobox|infobox]], [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]]...). Keby dačo obráte sa v diskusii na mňa. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:23, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej pokusim sa vytvorit ten Junior a potom mozno dam aj normalny. Mozem dat na zaciatok clanku sablonu ze neupravovat pracuje sa na clanku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Hej čl. môže obsahovať {{Tl|Pracuje sa}} ale treba článok raz dokončiť. Odporúčam si ešte preštudovať manuály: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Každopádne by som tie články zakladal seriózne, nech to nestojí za ''milu-jarmilu''... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:44, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Okej ked sa mi bude zdať dokončené tak pošlem na kontrolu :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:47, 4. máj 2026 (UTC) :::::::V prvom rade je vhodné robiť to na svojom pieskovisku a až potom presunúť. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:50, 4. máj 2026 (UTC) :Zatiaľ: (absolútne to nieje dokončené) [[Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:21, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Na dokončenie odporúčam pozrieť aj články s podobnou tematikou. Ohľadom [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Lov_slov_junior.png foto] z najväčšou pravdepodobnosťou nebude slobodné dielo. PS nakoniec [[Lov slov]] má teda už vlastný článok vytvorený. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:58, 4. máj 2026 (UTC) ::Dokončené to nie je vôbec. Každopádne mám jednu poznámku: z infoboxu určite vyhoď ten počet epizód. Predsa nebudeš každú nedeľu, keď vyjde nová epizóda prepisovať infobox. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:59, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej ďakujem ☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Článok som ti presunul na pieskovisko, kde ho môžeš v pokoji upravovať. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:07, 4. máj 2026 (UTC) :Už to je hotové :-) [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]]@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:51, 4. máj 2026 (UTC) ::Je to už lepšie ale stále je na čom pracovať + je zbytočné pingovať zbytočne veľa redaktorov kvôli tomúto. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:05, 4. máj 2026 (UTC) :::Čo by ste tam napríklad pridali? Niektorými vecami som sa inšpiroval z článku [[Lov slov]] @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:08, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Viac zdrojov, viac wikilinkov, viac kategórii... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::Je to takto OK? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]][[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:49, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Pozri si iné, podobné články súťaží a relácií a inšpiruj sa. Keď ti budeme hovoriť každú drobnosť, nič sa nenaučíš ;) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:52, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Som pozrel len či je vhodné na zverejnenie. A aj keby bolo neviem ako to dať preč z pieskoviska :-)@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:57, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::Pozriem a ak, tak presuniem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:02, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:05, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Vyzerá to tak, že teraz sa pustím do Duelu Junior :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] Si ešte nemal presúvať, ale čo už... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Prečo? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Bude to treba ešte editnúť, zbytočne by som sa s tým neponáhlal. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Myslím, že to je vcelku fajn @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] tam ešte urobil malé úpravy a myslím, že to spĺňa všetko --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::To je síce pekné, že to hovoríš no realita je trochu iná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:17, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ak sa môžem spýtať na nejakú konkrétnu vec nech viem do budúcnosti na čo si dávať pozor? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:19, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Stále platia vyššie spomínané nedostatky. Keď budem mať čas tak sa ti skúsim sa na to mrknúť a článok vylepšiť. Zatiaľ heslo pokojne vylepšuj sám. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:24, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::::Okej --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:27, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Čosi som omrkol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lov_slov_junior&diff=8208723&oldid=8208512 tu], no keď budem mať viac času tak by som to ešte prešiel. No na stránke mi stále v niektorých sekciách chýbajú [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]] a [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]. Trebalo by to ešte seriózne doladiť nech to je [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedický text.]] :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:58, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Ďakujem :-) Teraz musím vyriešiť ten problém s tým jedným redaktorom. Ešte sa na to kuknem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:00, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Plánujem tam ešte dať tabuľku s názvamy tímov nahratými bodmi kedy sa to vysielalo niečo pod. nap. v [[Milujem Slovensko]] článku. Ale teraz som na to nemal čas --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:08, 6. máj 2026 (UTC) == Vyznamenanie == {{Vyznamenanie|kod=7010|text=Ďakujem za tvoju pomoc pri mojich dotazoch|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:26, 4. máj 2026 (UTC)}} {{Clear}} == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:53, 6. máj 2026) == Ahoj prepáč, že ruším ale neviem si dať rady s jednym redaktorom. Skúšal som už všetko ale stále mi pridáva na diskusnú stránku nepravdivý Hoax. Ak by si sa na to mohol pozrieť Ďakujem. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:53, 6. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:56, 6. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Zdravím, diskusia bola medzičasom zmazaná, no každopádne by som to nejako extra neriešil. Vždy je dobre si zachovať na Wiki čistú hlavu a snažiť sa byť pokojný a slušný. Každopádne Wiki je prevažne o tvorení a nie o hádaní sa či bojovaní s niekým. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:35, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno snažil som sa o to. Ale nedal si povedať. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 06:00, 8. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:SjuKay|SjuKay]] (07:52, 14. máj 2026) == zdravím, vytvorila som včera článok na tému Ota Plávková, vy ste ho vylepšili, vyzerá dobre, ale stále sa nezobrazuje vo vyhľadávači - viete mi povedať prečo? --[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] ([[Diskusia s redaktorom:SjuKay|diskusia]]) 07:52, 14. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] Zdravím, článok [[Ota Plávková]] som vám ja needitoval, viďte históriu – [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ota_Pl%C3%A1vkov%C3%A1&action=history História revízií]. Niektoré problémy vyrieši jednoducho čas, v súčasnosti mi ho internetový prehliadač vyhadzuje ako prvý medzi článkami. Keby dača dajte pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:51, 16. máj 2026 (UTC) == Spam? == Užívateľ ~2026-29230-47 [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29230-47|vrátil]] moje dnešné úpravy stránok o internetových doménach s tým že sa jedná o spam. Malo ísť iba o zdroje, mnoho nekomerčných stránok o jednotlivých internetových doménach som nenašiel. Aký je na to tvoj názor? S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:12, 17. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] Vcelku to nie je moja doména, no asi by som tie zdroje obmenil za lepšie. Skús možno pozrieť internetové enc. ako [[Encyclopædia Britannica|Britannica]], [[Encyclopædia Universalis|Universalis]] či iných krajín. Prípadne dajte ešte vedieť a pomôžem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:38, 18. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem za odpoveď. ::A [https://eprehledy.cz/narodni-domeny-statu.php túto] stránku by bolo možné ako zdroj použiť? Je (asi) nekomerčná, a je tu aj niečo málo o tom, čo ccTLD, národná doména znamená. ::S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 11:45, 18. máj 2026 (UTC) :::Nie, nie je to možné, lebo daná stránka to skopírovala z wikipédie, na konci máš zdroj. Wikipédia má byť sama sebe zdrojom? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 18:40, 18. máj 2026 (UTC) == Obrázky týždňa == Nazdar. Na margo výberu obrázkov, pripájam pointu zo [[Diskusia s redaktorkou:Eryn Blaireová#Obr. týždňa|staršej disksie]]: :Keďže tu nemáme žiaden širší proces selekcie, je dobré voliť prioritne zo záberov, ktoré už niekde nejakým procesom selekcie prešli. Tzn. napr. fotky, ktoré na Commonse získali príznak [[:commons:Commons:Featured pictures|Featured]]/[[:commons:Commons:Quality images|Quality]]/[[:commons:Commons:Valued images|Valued]] image, alebo boli zvolené ako obr. dňa/týždňa niekde, kde výberový proces prebieha, boli finalistami niektorej súťaže a pod. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:00, 19. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Oki, napr. ale toto [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Isla_Tapu,_Phuket,_Tailandia,_2013-08-20,_DD_36.JPG] to ocenenie práve má (ak myslím správne?). S tým, že nie pri každej téme viem jednoducho dohľadať dané „odznaky“ k obr. no fotka je solidná. Niektoré tie „katalogové“ fotky (Featured/Quality/Valued image) IMHO pôsobia moc umelo. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:10, 20. máj 2026 (UTC) ::No veď tie čo ti prídu umelé nevyberaj, F/Q/V-tagnutých je na Commonse zhruba 500-tisíc obr., čo je rádovo 1000-násobok tunajších HS potrieb na 10 rokov. Pričom znova, nie je to jediné krit., napr. ocenené zábery z rôznych súťaží sú ďalšia samostatná skupina. Ide mi o to, aby sa tam nedostávali bežné „dokumentačné“ zábery z mobilov, rôzne kompozične alebo technicky problematické zábery a pod., proste mala by to byť vždy fotografia (alebo iný typ obr.) s nejakým „wow“ aspektom. Pre ilustráciu/inšpiráciu viď napr. [[:fr:Wikipédia:Image du jour/mai 2026|frwiki]], tam vyberajú denne a napriek tomu je výsledok kvalitatívne aj pestrosťou tém mimoriadne na úrovni. Pričom drvivá väčšina, zvyčajne úplne všetky za konkrétny mesiac, sú F/Q/V zábery z Commonsu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:21, 20. máj 2026 (UTC) Pre info, tie tri ďalšie na najbližšie týždne som presunul na [[Redaktor:Fillos X./pieskovisko]], jednak je žiadúce sa pri výbere striedať, v druhom rade viď vyššie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:25, 20. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ale môžem ich (3ks) pls. neskôr použiť, nech nezahadzujem už danú prácu? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:45, 20. máj 2026 (UTC) ::Použi ich ak tak na portáloch alebo inde, no pre účely obr. týždňa na HP skús vyberať pokiaľ možno z ocenených resp. inak kolaboratívne predvybraných. Z času na čas sa to dá pri nejakom výnimočnom obr. obísť, no nie pls. takto systematicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:53, 20. máj 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Oki, [[Wikipédia:Obrázky týždňa/archív 2026|sem]] už ich dávať nebudem (príde mi to ale osobne škoda) a dám ich kamsi inde nech zas moja práca nezmizne. S priestriedaním som to riešil s @[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]], ktorý proti tomu nič nemal. Inak nechcel by si to oficiálne niekde ukotviť s tými ocenenými / pred-vybranými obr. pre HS? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:03, 20. máj 2026 (UTC) Plus ešte k formuláciám (fix [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8217200], tvar „100 tisícky“ niečoho sa fakt nepoužíva): používaj prosím na výstupy, aspoň tie, čo idú na takéto exponovanejšie miesta, [https://www.zerogpt.com/grammar-checker ZeroGPT] alebo iný pokročilý spell/grammar-checker; na takéto veci spravidla dokáže upozorniť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:01, 20. máj 2026 (UTC) == Pozretie stránky == Čau :-) Môžeš sa prosím len kuknúť na [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)]] či to je OK? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:43, 21. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:43, 21. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Článok som trochu prešiel [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1_%C5%A1kola_%28Tren%C4%8D%C3%ADn%2C_Bezru%C4%8Dova_66%29&diff=8217839&oldid=8217825]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:04, 21. máj 2026 (UTC) == K zakladaniu hlasovaní k urgentom == Nazdar. 1. nechávaj tomu pls. aspoň týždeň po uplynutí lehoty, nie je nutné zakladať hlasovania obratom po vypršaní, zahlcuje to zoznam o prípady, na ktorých vybavenie prosto len ešte nedošlo. 2. keď už hlasovanie zakladáš, pinguj prosím z úvodu zainteresovaných redaktorov – v minimálnom prípade aspoň zakladateľa článku, ktorý (či už je to nový prispievajúci; starý, ktorý momentálne nie je aktívny; alebo vo všeobecnosti ale ktokoľvek) nemusí zachytiť existenciu hlasovania a zbytočne prichádza o priestor sa vyjadriť, prípadne na článku počas doby hlasovania ešte zapracovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:30, 24. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] 1) Oki, ale obávam sa, že by to bol jeden z prípadov, ktorý by tam visel dlho. 2) Ako kedysi som to zvykol dávať: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Zoznam_ul%C3%ADc_a_n%C3%A1mest%C3%AD_v_Tur%C4%8Dianskych_Tepliciach&action=edit&section=T-1], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Zoznam_konfliktov_v_Severnej_Amerike&action=edit&section=T-1], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Conan_a_sv%C3%A4ty%C5%88a_d%C3%A9monov&action=edit&section=T-1] ale neviem či je to úplne bežná rutina. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:46, 24. máj 2026 (UTC) == K presunom == Nazdar. Keď sa pustíš do realizácie presunu pri ktorom nie je principiálne nutné/žiadúce ponechávať starý tvar a presmerovanie z neho, je dobré prejsť a poupravovať backlinky [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Teslaton&offset=202605250017&limit=6] (pričom obzvlášť pri tých z navboxov bez úpravy prestane fungovať zvýrazňovanie aktuálnej stránky) a následne dať starý tvar na ZL. Bez toho je presun len v rovine takého polovičatého kafrania. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:29, 25. máj 2026 (UTC) ncz1rh63mebdv3vrs9c3o5mmugvqt0e Lombardská literatúra 0 688977 8219106 8216505 2026-05-24T19:00:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219106 wikitext text/x-wiki '''Lombardská literatúra''' ([[Lombardčina|lmo]].Letteradura lombarda) je tvorba v [[lombardčina|lombardskom jazyku]] od stredoveku do našich dní, pochádzajúca z územia [[Taliansko|talianskeho]] regiónu [[Lombardsko|Lombardia]] a susedných oblastí. Aktuálne, kvôli absencii štandardnej jazykovej komunity alebo dorozumievacieho spisovného jazyka je vcelku komplikované rekonštruovať jednotný koherentný príbeh literatúry v lombardskom jazyku. V priebehu storočí vždy stav dualizmu milánskej literatúry v západo-lombardskom a východo-lombardskom jazyku odkazoval na [[Bergamo (mesto)|Bergamo]] a [[Brescia (provincia)|Bresciu]]. Počnúc [[20. storočie|20. storočím]] (resp. už od konca [[19. storočie|19. stor.]]) sa vyvinuli početné provinciálne javy, aj lokálne, ktoré komplikovali vnútornú situáciu a spôsobili, že v súčasnosti všetky lombardské hlavné mestá majú svoju vlastnú písanú literatúru, veľmi často odvodenú od ľudovej ústnej tradície. == 13. – 14. storočie == Prvé texty napísané v dialekte oblasti [[Lombardsko|Lombardia]] sa datujú do [[13. storočie|trinásteho storočia]]. Ide predovšetkým o diela didakticko-náboženského typu, ako je napríklad ''Božská kázeň'' od [[Pietro da Barsegapè|Pietra da Barsegapèho]],<ref>{{Citácia knihy|titul=Arte e religione nei poeti lombardi del Duecento|priezvisko=Bascapè|meno=Angelo|vydavateľ=Olschki|rok=1964}}</ref> ktorá hovorí o [[Ježiš Kristus|Kristovom]] umučení. Nedostatok prác v lombardskom jazyku v tomto období je tiež kvôli silnému vplyvu, ktorý mali [[Okcitánčina|okcitánski]] [[Trubadúr|trubadúri]] na vtedajšiu literatúru v [[Lombardsko|Lombardsku]] až do tej miery, že mnohí básnici uprednostňovali používanie jazyka [[Okcitánčina|oc]] ([[francúzština|franc]].langue d´oc, inak [[okcitánčina]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Trovatori provenzali|dátum prístupu=2022-10-24|priezvisko=Meliga|meno=Walter|dátum vydania=|url archívu=http://www.treccani.it/enciclopedia/trovatori-provenzali_%28Federiciana%29/|vydavateľ=Enciclopedia Treccani}}</ref> pre svoje skladby, ako slávny [[Sordello da Goito]], o ktorom sa zmienil aj [[Dante Alighieri]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Nouveau Petit Larousse Illustré |priezvisko=Augé|meno=Claude a Paul|vydanie=1|vydavateľ=LibrairieLarousse|miesto=Paris|rok=1940|strany=1315}}</ref> [[Súbor:Bonvesin de la Riva - Meraviglie di Milano.djvu|náhľad|Bonvesin dalla Riva]] Najdôležitejší spisovateľ obdobia je Milánčan [[Bonvesin de la Riva]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=L'oltretomba senz'anima (o quasi)|url=L'oltretomba senz'anima (o quasi) di Bonvesin da la Riva|dátum prístupu=2022-10-24|priezvisko=Spagnolo|meno=Luigi|dátum vydania=2015-06-18}}</ref> otec terciár rádu humiliátov (red. stredoveký žobravý rád), ktorý bol zodpovedný za veľký počet skladieb morálneho a didaktického typu, ako aj ''Knihu troch písem'', ktorá opisuje peklo, umučenie Krista a raj. V tejto knihe vidíme rôzne [[Inotaj|alegorické]] prvky a jeden z prvých literárnych úvodov odvety. Medzi jeho dielami sú aj niektoré o živote [[Miláno|Milána]] a [[etiketa (súhrn pravidiel)|etikete]]. Iní súvisiaci básnici sú [[Gherardo Patecchio]], [[Uguccione da Lodi]] a [[Salimbene de Adam]], ako aj niektoré anonymné skladby, napríklad ''Legenda o sv. Sebastiánovi'' z mesta [[Lodi]]. Jazyk používaný Bonvesinom a jeho súčasníkmi, hoci má jednoznačne severskú pečať, nemožno však považovať za vernú reprodukciu dobového jazyka: existuje veľa výpožičiek z [[Occitánia (región)|Okcitánska]] a [[Toskánsko|Toskánska]] a aj grafická podoba je ovplyvnená niektorými Toskáncami,<ref group="pozn.">napríklad koncovky -o pre podstatné mená a vlastné mená mužského rodu</ref> teda blízko lombardsko-benátskeho koiné. Najstaršia známa citácia lombardského jazyka pochádza z roku [[1280]], pravdepodobne chápaná v zmysle bližšie k súdobej francúzštine a taliančine: V texte od [[Salimbene de Adam|Salimbene de Adama]] sa píše, že &nbsp;„optime loquebatur gallice tuscice et lombardice“ ([[Slovenčina|slov]]. „hovoril vynikajúco francúzsky, toskánsky a lombardsky“).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tous vos gens a latin|url=https://books.google.it/books?id=3yTkbnZIeSwC&pg=PA35&lpg=PA35&dq=optime+loquebatur+gallice+tuscice+et+lombardice&source=bl&ots=bP79mXQafO&sig=uCLpYq9Ln5Zat6phCyd5yhkw5Bo&hl=it&sa=X&ved=0ahUKEwi16K_R3ozWAhWHUBQKHRcXBDcQ6AEIJjAC#v=onepage&q=optime%20loquebatur%20gallice%20tuscice%20et%20lombardice&f=false|dátum prístupu=2022-10-24|priezvisko=Bury|meno=Emmanuel|dátum vydania=|vydavateľ=Librairie Droz s.a., 2005|odkaz na autora=Emmanuel Bury}}</ref> Dokonca aj v [[Okcitánčina|okcitánskom]] poetickom kódexe zo [[14. storočie|14. storočia]] sa cituje ''Las Leys d'amors'' (pojednanie o okcitánskej gramatike a rétorike, napísané v [[14. storočie|14. storočí]]) v cudzích jazykoch vo vete „Apelam lengatge estranh coma frances, engles, espanhol, lombard“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Congresso internationadi Linguistica e Filologia Romanza|url=https://books.google.it/books?id=Ou6qCQAAQBAJ&pg=RA1-PA31&lpg=RA1-PA31&dq=Apelam+lengatge+estranh+coma+frances,+engles,+espanhol,+lombard&source=bl&ots=J5rgy8eJF_&sig=jblseWv-S9aIxAjZuYx5t_t4spE&hl=it&sa=X&ved=0ahUKEwibuufE34zWAhUFVhoKHdTTBqMQ6AEIIDAB#v=onepage&q&f=false|dátum prístupu=2022-10-24|priezvisko=Várvaro|meno=Alberto|dátum vydania=|vydavateľ=John Benjamins Publishing Company|odkaz na autora=Alberto Várvaro}}</ref> V prvých rokoch [[14. storočie|14. storočia]] preložil [[Vivaldo Belcazer]] encyklopédiu ''De proprietatibus rerum'' do ľudovej reči [[Mantova (provincia)|Mantovy]]. Ku koncu 14. storočia máme tiež prvý dôkaz o ľudovom jazyku oblasti [[Brescia (provincia)|Brescia]]; sú to ''Mayor gremeza'', ktorú napísal notár vo [[Val Trompia]] [[Bortolino Benolchini]] v roku [[1355]] a anonymné ''Passio Christi'' vo veršoch z roku [[1390]], ktoré sa spievajú dvojhlasne: :Cum fo tradith el nos Segnor :e vel dirò cum grant dolor: :al tempo de quey malvas Zuthé :Un grant consey de Christ sì fé. :Chel fos tradit e inganath :e su la cros crucificath. [...] (Anonimo,&nbsp;Passio Christi, vv. 1-6) == 14. – 15. storočie == V nasledujúcich storočiach prestíž literárneho [[Toskánsko|Toskánska]] vytlačila používanie severnej ľudovej reči, ktorá, hoci bola ovplyvnená [[Florencia (provincia)|florentskou]] ľudovou rečou, sa používala aj v oblasti kancelárskej a administratívnej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Testimonianze Di Una Precoce Toscanizzazione Nelle Lettere Commerciali del Mercante Milanese Francesco Tanso (?-1398), Archivio Datini, Prato|url=https://www.highbeam.com/doc/1G1-437059133.html|dátum prístupu=2022-10-25|priezvisko=Brown|meno=Josh|dátum vydania=|vydavateľ=Internet Archive|url archívu=https://web.archive.org/web/20180818052204/https://www.highbeam.com/doc/1G1-437059133.html|dátum archivácie=2018-08-18}}</ref> K tým, ktorí podporujú túto toskánizáciu lombardskej kultúry, patrí práve milánsky vojvoda [[Ludovico il Moro]], ktorý počas svojej vlády priviedol na svoj dvor množstvo kultúrnych osobností z [[Toskánsko|Toskánskeho veľkovojvodstva]], z ktorých najznámejší je určite [[Leonardo da Vinci]]. V období medzi 15. a [[16. storočie|16. storočím]] nám niektorí toskánski spisovatelia, napr. [[Luigi Pulci]] a [[Benedetto Dei]], posielajú formou paródie niektoré aspekty jazyka, ktorým sa hovorí v [[Miláno|Miláne]], ale nejde o literárne poetické kompozície; to platí aj pre Milánčanov parodovaných v diele [[Giovano Giorgio Allione|Giovana Giorgia Allioneho]] z [[Asti (mesto)|Asti]]. Florentský humanista [[Leonardo Salviati]], jeden zo zakladateľov [[Accademia della Crusca]], publikuje sériu prekladov v rôznych jazykoch (vrátane bergamského a milánskeho) románu od [[Giovanni Boccaccio|Boccacia]], aby demonštroval, aké škaredé a nemotorné sú v porovnaní s toskánskymi.<ref>{{Knižná referencia|autor=Salviati, Leonardo|názov=Degli Avvertimenti Della Lingua Sopra Il Decamerone|mesto=|vydavateľstvo=Raillard|rok=1712}}</ref> ''Nei tempi del primo re di Cipri, dopo il conquisto fatto della terra santa di Goffredo di Buglione, avvenne che una Gentildonna di Guascogne in pellegrinaggio andò al sepolcro, d'onde tornando, in Cipri arrivata, da alcuni scellerati uomini villanamente fu oltraggiata: di che ella senza alcuna consolazion dolendosi, pensò d'andarsene a richiamare al Re. [...]'' ((Toskánska verzia)) ''Perzo av dighi ch'a i tep dol prim Re de Zipri, daspò ol recuperamet che fes Gottfred de Baiò de la Terra Santa, al se imbattè una fomna de sang zentil de Guascogna, ches fes pelegrina, e andet al Sepolcher del Nos Signur per so devotiù: e in dol tornà in drè, e zota in Zipri, al ghe fu fag u'trent'ù da chi se fos homegn de mal affà, e bruttamet inzuriada; tant che qula povreta nos podiva consolà per neguna manera ches fos; pur las pensè de volì andà dinaz a ol Re per fag savì ol tug, perché lu po stramenes quei iottò, che l'avea stramenada lè. [...]'' ((Bergamská verzia)) ''A digh donca che al temp del prim Re de Cipr', de poù che Gofred da Bujon piè la Terra Santa, l'accaschè ch'una zentildonna da Guascogna andè in peregrinag' al Sepolchr, e nel torna a cà la passè per Cipr', es la fo svergognava da non so chi forfanton: e le dal gran dorò la pensè d'andagh a da na quarella al Re [...]'' ((Milánska verzia)) == 16. storočie == Od [[16. storočie|16. storočia]] sa začínajú objavovať prvé náznaky lombardskej literatúry: vo východnej oblasti nájdeme satirické básne [[Giovanni Bressani|Giovanniho Bressaniho]] z [[Bergamo (mesto)|Bergama]] a pieseň ''Massera da bé'' od [[Galeazzo di Orz|Galeazza di Orz]], „frottola“ (druh divadelného dialógu) tiež od [[Galeazzo di Orz|Galeazza di Orz]] z [[Brescia (mesto)|Brescie]]; v západnej oblasti máme namiesto toho poetickú produkciu ''Rabische'' („arabesky“) v [[Accademia dei Facchini]] z [[Val di Blenio]] pod vedením manieristického maliara [[Giovanni Paolo Lomazzo|Giovanniho Paola Lomazza]]. Začiatkom [[17. storočie|17. storočia]] Milánčan [[Fabio Varese]] (literárnymi kritikmi často označovaný ako „prekliaty básnik“ ante litteram), ktorý zomrel v roku [[1630]] na mor, bol autor spoločensko-kritických básní, ktoré zapadajú do živého antiklasicizmu v duchu doby. V roku [[1610]] vyšiel ''Varon Milananes'', akýsi etymologický slovník veľkého počtu milánskych slov, od [[Giovanni Capise|Giovanniho Capiseho]] z [[Ossolo|Ossola]], ktorý ako úvod napísal aj sériu [[sonet|sonetov]] v milánčine. K tomuto pojednaniu bol pridaný ''Prissian'' od [[Giovanni Ambrogio Biffi|Giovanniho Ambrogia Biffiho]], text kompletne v milánskom dialekte, v ktorom sa po prvýkrát rieši otázka výslovnosti a pravopisu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Giovanni Ambrogio Biffi - Dizionario Biografico degli Italiani|url=https://www.treccani.it/enciclopedia/giovanni-ambrogio-biffi_(Dizionario-Biografico)/|dátum prístupu=2022-10-25|vydavateľ=Enciclopedia Treccani}}</ref> == 17. storočie == V [[17. storočie|17. storočí]] sa potom na scéne presadil talent [[Carlo Maria Maggi|Carla Maria Maggiho]], poprednej osobnosti španielskeho Milána. Pomáha normalizovať milánsky pravopis a svojimi komédiami a básňami otvára literárnu tradíciu, ktorá pokračuje dodnes. Maggi je tiež tvorcom a kodifikátorom postavy Meneghina, obľúbenej postavy v Miláne: on, múdry, pracovitý, srdečný sluha so zdravým rozumom, predstavuje všetky tradičné cnosti milánskeho ľudu. Priateľom a korešpondentom Maggiho je libretista z Lodi [[Francesco De Lemene]], autor komédie ''Manželka Francesca'' (prvé literárne dielo v modernej Lodi) a prekladu [[Oslobodený Jeruzalem]].<ref>{{Knižná referencia|autor=De Lemene, Francesco|názov=La Sposa Francesca|mesto=|vydavateľstvo=Edizione curata da Dante Isella, Giulio Einaudi Editore|rok=1979}}</ref> Všetky jeho diela v lombardskom jazyku vyšli posmrtne. Vo východnej Lombardii (vtedy pod vládou [[Benátska republika|Benátskej republiky]]) máme autorov ako [[Giovanni Gandini]] z Brescie a [[Carlo Assonica]] z Bergama. Ten v roku [[1670]] urobil slávny preklad [[Torquato Tasso|Tassovej]] knihy ''Oslobodený Jeruzalem'', ktorá je najvýznamnejším bergamským literárnym dielom [[17. storočie|17. storočia]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Delle inscrizioni veneziane raccolte ed illustrate da Emmanuele Antonio Cigogna, cittadino veneto Volume III|priezvisko=Cigogna|meno=Emmanuele Antonio|vydavateľ=Giuseppe Picotti Stampatore|rok=1830|strany=152-154}}</ref> Rozšírili sa aj prvé [[Bosinada (báseň)|bosinady]], obľúbené príležitostné básne, písané na voľných listoch, vyvesené na námestiach alebo čítané (alebo aj spievané) na verejnosti, ktoré budú mať veľký úspech a šírenie až do prvých desaťročí [[20. storočie|20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definizione della bosinada|url=http://www.canzon.milan.it/saggi%5Cfichera.htm#_DEFINIZIONE_DELLA_BOSINADA|dátum prístupu=2022-10-27|priezvisko=Fichera|meno=Giovanni|vydavateľ=Canzon.milan.it}}</ref> Príkladom textu v milánskom dialekte 17. storočia je tento úryvok z ''Falošného filozofa'' ([[1698]]), dejstvo III, scéna XIV, kde Meneghino, postava z milánskeho divadla, ktorá sa neskôr stala maskou [[Commedia dell'arte|commedia dell'arte]], vystupuje na súde: (LMO) «E mì interrogatus ghe responditt. Sont Meneghin Tandœuggia, Ciamæ par sora nomm el Tananan, Del condamm Marchionn ditt el Sginsgiva; Sont servitor del sior Pomponi Gonz, C'al è trent agn che'l servj» (IT) «E io interrogatus risposi: Sono Meneghino Babbeo chiamato per soprannome il Ciampichino del fu Marchionne detto il Gengiva; sono servitore del signor Pomponio Gonzo che servo da trent'anni» (Meneghino si presenta in tribunale in Il falso filosofo (1698), atto III, scena XIV[22]) == 18. storočie == V [[18. storočie|18. storočí]] existovali niektoré významné mená, ako Milánčan [[Carlo Antonio Tanzi]] a predovšetkým [[Domenico Balestrieri|Domenico Balestrier]]i, ktorí boli spájaní s radom menších postáv, medzi ktoré môžeme v milánskej oblasti zaradiť [[Giuseppe Bertani|Giuseppe Bertaniho]], [[Girolamo Birago|Girolama Biraga]] a [[Francesco Girolamo Corio|Francesca Girolama Coria]]. Dokonca aj slávny básnik [[Giuseppe Parini]] píše v lombardskom jazyku nejednu báseň. Mimo Milána čelíme pokusu o ''commedia in bustocco''<ref group="pozn."> Bustocco je dialekt z mesta Busto Arsizio a jeho okolia</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bustocco dialetto ligure|url=https://patrimonilinguistici.it/bustocco-dialetto-ligure/|dátum prístupu=2022-10-25|priezvisko=Cociancich|meno=Pietro|vydavateľ=patrimonilinguistici.it|odkaz na autora=Oietro Cociancich}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>), ''Mommena bustese'', od kanonika [[Biagio Bellotti|Biagia Bellottiho]]. V Brescii bol kanonik [[Carlo Girelli]], autor príležitostných básní. Jedným z najvýznamnejších autorov tohto obdobia je aj bergamský opát [[Giuseppe Rota]], autor plnohodnotnej (nepublikovanej) bergamsko-taliansko-latinskej slovnej zásoby a niekoľkých básnických diel v bergamskom jazyku, ktorý vždy nazýval „jazyk“. V tomto období sú lombardské jazykové charakteristiky dobre rozpoznateľné a porovnateľné s tými dnešnými, s výnimkou niektorých fonetických zvláštností a prítomnosti vzdialenej minulosti, ktorá sa čoskoro pominie. Väčšina milánskych autorov je súčasťou bohatej a kultivovanej milánskej vysokej spoločnosti, ktorá lombardčinu využíva skôr na zábavu ako na skutočnú výrazovú potrebu. No v slávnej literárnej polemike medzi [[Giuseppe Parini|Giuseppem Parinim]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Malá encyklopédia spisovateľov sveta|priezvisko=Juríček|meno=Ján|vydanie=2|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1981|strany=425|odkaz na autora=Ján Juríček|jazyk=slovenský}}</ref> a toskánskym opátom [[Paolo Onofrio Brando|Paolom Onofriom Brandom]] (ktorý sa k milánskej reči správal pohŕdavo, na úkor Toskánska), objavuje sa hrdosť na jazyk považovaný za rýdzi a priamočiary, v niektorých ohľadoch akosi úprimnejší a expresívnejší ako literárna a klasicistická taliančina. [[Súbor:Carlo Porta.jpg|náhľad|Carlo Porta, autor tvoriaci v lombardskom jazyku]] == 19. storočie == Na začiatku Ottocenta dominovala osobnosť [[Carlo Porta|Carla Portu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Carlo Porta - biography|url=https://www.britannica.com/biography/Carlo-Porta|dátum prístupu=2022-10-27|vydavateľ=Britannica Encyclopedia}}</ref> mnohými uznaného ako najdôležitejšieho autora lombardskej literatúry, zaradeného aj medzi velikánov národnej literatúry. S ním sa dosiahli niektoré z najvyšších vrcholov expresivity v lombardskom jazyku, ktoré sa jasne objavujú vo všeobecne uznávaných dielach, napríklad ''La Ninetta del Verzee''. „Il Porta“ sa potom stal jedným zo zakladajúcich modelov celej ďalšej poetickej tvorby. V Portovej ére tvorili aj iní umelci, napríklad maliar [[Giuseppe Bossi]], kurát zo [[Solaro (Taliansko)|Solara]] [[Carlo Alfonso Mario Pellizzoni]] a predovšetkým [[Tommaso Grossi]]. Tento najväčší priateľ Manzoniho a veľký obdivovateľ Portu bude písať satirické diela proti rakúskej vláde (La Prineide), veršované romány (Utečenec) a pokusy o preklad klasických diel (Zlatý dážď). Milánska básnická produkcia nadobúda také podstatné rozmery, že už v roku [[1815]] môže učenec [[Francesco Cherubini]] vydať prvú antológiu v dvanástich zväzkoch, ktorá sa začína v Seicente a pokračuje až do jeho čias. Ottocento je tiež jedným z najviac prekvitajúcich storočí pre lombardskú literatúru, a to nielen v Miláne. V [[Pavia (provincia)|Pavii]] pôsobí napríklad typograf [[Giuseppe Bignami]] a stredoškolský učiteľ [[Siro Carati]]; v [[Como (mesto, Lombardsko)|Como]] máme [[Giovanni Rezzonico|Giovanniho Rezzonico]]. Popri poézii sa rozvíja divadlo (najmä v období po zjednotení Talianska) a tiež pokusy o písanie v próze. Veľmi dôležitá je aj lexikografická tvorba. V tomto zmysle je predchodcom ''Il Vocabulario'' [[Francesco Cherubini|Francesca Cherubiniho]], ktorý predstavuje akúsi encyklopédiu milánskeho jazyka a kultúry. Slovná zásoba bergamských dialektov [[Antonio Tiraboschi|Antonia Tiraboschiho]] je tiež v tejto rade. Medzi hlavných básnikov tohto obdobia môžeme zaradiť milánskeho lekára [[Giovanni Rajberti|Giovanniho Rajbertiho]] a bergamského rodáka [[Pietro Ruggeri da Stabello|Pietra Ruggeri da Stabella]], ktorého Tiraboschi definoval ako bergamského Portu. Ďalším bergamským básnikom tej doby je [[Luigi Benaglio]]. [[19. storočie]] je svedkom predovšetkým triumfu lombardského divadla. Medzi autorov divadla môžeme zaradiť týchto protagonistov: [[Cletto Arrighi]], [[Luigi Illica]], [[Decio Guicciardi]], [[Gaetano Sbodio]], [[Edoardo Ferravilla]] a [[Carlo Bertolazzi]]. Arrighi, jeden zo zakladateľov ''Scapigliatury''<ref group="pozn.">Scapigliatura, slov. bohéma, bolo umelecké hnutie po zjednotení Talianska</ref> bol aj autorom praktického milánsko-talianskeho slovníka. Na druhej strane, medzi prozaikmi nájdeme [[Emilio De Marchi|Emilia De Marchiho]] a [[Camillo Cima|Camilla Cimu]], ktorí v roku [[1879]] uverejnili po častiach vo svojich novinách [[L'Uomo di Pietra]] prvý román celý v lombardskom jazyku, a to ''El venter de Milan'', vydaný v plnom znení až v roku [[1897]]. Milánska literárna tvorba v tomto storočí bola preto veľmi plodná: od roku [[1891]] publikoval libretista Ferdinando Fontana novú poetickú antológiu. Je veľmi cenná, pretože je často jediným prameňom dokumentujúcim biografiu a diela niektorých menších autorov. == Súčasnosť == Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] bol najväčším predstaviteľom lombardskej literatúry milánsky právnik [[Delio Tessa]], ktorý sa odkláňla od portovskej tradície a dával svojim textom silný [[expresionizmus|expresionistický]] odtlačok.<ref>{{Citácia knihy|titul=I Saggi Lirici di Delio Tessa|priezvisko=Novelli|meno=Mauro|vydavateľ=LED|rok=2001|strany=52-54}}</ref> V [[Bergamo (mesto)|Bergame]] zasa pôsobí [[Bortolo Belotti]], právnik, historik a minister niektorých liberálnych vlád. Ďalšími významnými postavami sú [[Speri Della Chiesa Jemoli]] z [[Varese]], [[Angelo Canossi]] a [[Aldo Cibaldi]] z [[Brescia (mesto)|Brescie]], [[Gian Stefano Cremaschi]], [[Giacinto Gambirasio]] z [[Bergamo (mesto)|Bergama]], [[Giovanni Bertacchi]] z [[Chiavenna|Chiavenny]], [[Uberto Pozzoli]] a [[Luigi Manzoni]] z [[Lecce|Leccy]], [[Giovanni Barrel]] z [[Miláno|Milána]] a [[Luigi Medici]]. Od milánskej literárnej tradície sa odlišuje básnik [[Franco Loi]] aj z hľadiska rukopisu, ktorý sa však ukazuje ako jeden z najoriginálnejších autorov 1. polovice [[20. storočie|20. storočia]]. V oblasti [[Ticino (kantón)|Ticina]] máme dielo [[Giovanni Orelli|Giovanniho Orelliho]], ktorý píše vo variante dialektu z [[Val Leventino|Val Leventina]]. V 20. storočí boli ďalší autori, ktorí používali lombardský jazyk rôznymi spôsobmi, z ktorých spomeňme [[Enzo Jannacci|Enza Jannacciho]], [[Dario Fo|Daria Foa]] – nositeľa [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] z roku [[1997]], a [[Nanni Svampa|Nanniho Svampu]]. Lombardský jazyk je známy aj mimo svojich jazykových hraníc vďaka „I Legnanesi“, divadelnej spoločnosti, ktorá hrá komédie v legnanskom dialekte a ktorá je najznámejším príkladom divadla travestií v Taliansku. Vo svojich komediálnych predstaveniach herci ponúkajú divákom satirické postavy typického lombardského dvora. Spoločnosť založili v [[Legnano]] v roku [[1949]] [[Felice Musazzi|Felice Musazz]]i, [[Tony Barlocco]] a [[Luigi Cavalleri]] a je jednou z najznámejších spoločností na európskej národnostnej divadelnej scéne. V [[21. storočie|21. storočí]] sme videli použitie lombardského jazyka aj v súčasnej hudbe, napríklad v hudobných skladbách [[David Van De Sfroos|Davida Van De Sfroosa]] a v lombardských prekladoch diel [[Bob Dylan|Boba Dylana]]. V súčasnosti existuje veľa súťaží v poézii v každej provincii Lombardska (a za regionálnymi hranicami). Združenia ako ''Circolo Filologico Milanese'', rodina Bosina, rodina Bustocca a ''Vojvodstvo Piazza Pontida'' každoročne zaisťujú niekoľko malých literárnych iniciatív. Reálne existujú početné lombardské verzie diel, ako je [[Pinocchio]], [[I promessi sposi]], [[Božská komédia]] a v náboženskej literatúre [[evanjelium (spisy)|evanjeliá]]. == Poznámky == {{Referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{Referencie}} == Bibliografia == * [[Cletto Arrighi]], Dizionario milanese-italiano, col repertorio italiano-milanese: premiato nel concorso governativo del 1890-93, Milano, 1896, ISBN 978-88-203-0964-0. * [[Bernardino Biondelli]], Saggio sui dialetti gallo-italici, Milano, 1853. * [[Venosto Lucati]], Giovanni Rezzonico e la sua poesia dialettale, Como, ed. Cairoli, 1966. * [[Francesco De Lemene]], La sposa Francesca, Torino, Einaudi, 1979 (prima ed.: Lod, 1709). * [[Claudio Beretta]], Giovanni Luzzi, Letteratura milanese: itinerario antologico-critico dalle origini a Carlo Porta, Milano, Libreria Meravigli, 1982. * [[Carletto Colombo]], Storia del teatro dialettale milanese, dagli autori del Seicento a oggi, Milano, Silvana Editoriale, 1990. * La bagna al nas a queai dla Buratera. Poesie e prose pavesi dell'Accademia dla Basleatta (secolo XVIII), a cura de Felice Milani, Pavia, ed. Antares, 1996. * Claudio Beretta, Letteratura dialettale milanese. Itinerario antologico-critico dalle origini ai nostri giorni, Milano, Hoepli, 2003. * [[Dante Isella]], Lombardia stravagante. Testi e studi dal Quattrocento al Seicento tra lettere e arti, Torino, Einaudi, 2005. * AA.VV., Antologia della poesia nelle lingue e nei dialetti lombardi dal Medioevo al XX secolo, Milano, Libri Schweiller, 2006. * [[Silvia Morgana]], Storia linguistica di Milano, Roma, Carocci, 2012. == Pozri aj == * [[Talianska literatúra]] * [[Giuseppe Parini]] * [[Carlo Porta]] == Zdroj == {{Preklad|it|Lombardská literatúra|130057195}} {{Portál|Literatúra}} [[Kategória:Lombardská literatúra| ]] [[Kategória:Literatúra v Taliansku]] [[Kategória:Lombardsko]] 5v4xywtlgf1owu3lb2itivwya0xf06j 8219154 8219106 2026-05-24T21:17:25Z Nelliette 31909 /* 18. storočie */ Oprava http 8219154 wikitext text/x-wiki '''Lombardská literatúra''' ([[Lombardčina|lmo]].Letteradura lombarda) je tvorba v [[lombardčina|lombardskom jazyku]] od stredoveku do našich dní, pochádzajúca z územia [[Taliansko|talianskeho]] regiónu [[Lombardsko|Lombardia]] a susedných oblastí. Aktuálne, kvôli absencii štandardnej jazykovej komunity alebo dorozumievacieho spisovného jazyka je vcelku komplikované rekonštruovať jednotný koherentný príbeh literatúry v lombardskom jazyku. V priebehu storočí vždy stav dualizmu milánskej literatúry v západo-lombardskom a východo-lombardskom jazyku odkazoval na [[Bergamo (mesto)|Bergamo]] a [[Brescia (provincia)|Bresciu]]. Počnúc [[20. storočie|20. storočím]] (resp. už od konca [[19. storočie|19. stor.]]) sa vyvinuli početné provinciálne javy, aj lokálne, ktoré komplikovali vnútornú situáciu a spôsobili, že v súčasnosti všetky lombardské hlavné mestá majú svoju vlastnú písanú literatúru, veľmi často odvodenú od ľudovej ústnej tradície. == 13. – 14. storočie == Prvé texty napísané v dialekte oblasti [[Lombardsko|Lombardia]] sa datujú do [[13. storočie|trinásteho storočia]]. Ide predovšetkým o diela didakticko-náboženského typu, ako je napríklad ''Božská kázeň'' od [[Pietro da Barsegapè|Pietra da Barsegapèho]],<ref>{{Citácia knihy|titul=Arte e religione nei poeti lombardi del Duecento|priezvisko=Bascapè|meno=Angelo|vydavateľ=Olschki|rok=1964}}</ref> ktorá hovorí o [[Ježiš Kristus|Kristovom]] umučení. Nedostatok prác v lombardskom jazyku v tomto období je tiež kvôli silnému vplyvu, ktorý mali [[Okcitánčina|okcitánski]] [[Trubadúr|trubadúri]] na vtedajšiu literatúru v [[Lombardsko|Lombardsku]] až do tej miery, že mnohí básnici uprednostňovali používanie jazyka [[Okcitánčina|oc]] ([[francúzština|franc]].langue d´oc, inak [[okcitánčina]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Trovatori provenzali|dátum prístupu=2022-10-24|priezvisko=Meliga|meno=Walter|dátum vydania=|url archívu=http://www.treccani.it/enciclopedia/trovatori-provenzali_%28Federiciana%29/|vydavateľ=Enciclopedia Treccani}}</ref> pre svoje skladby, ako slávny [[Sordello da Goito]], o ktorom sa zmienil aj [[Dante Alighieri]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Nouveau Petit Larousse Illustré |priezvisko=Augé|meno=Claude a Paul|vydanie=1|vydavateľ=LibrairieLarousse|miesto=Paris|rok=1940|strany=1315}}</ref> [[Súbor:Bonvesin de la Riva - Meraviglie di Milano.djvu|náhľad|Bonvesin dalla Riva]] Najdôležitejší spisovateľ obdobia je Milánčan [[Bonvesin de la Riva]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=L'oltretomba senz'anima (o quasi)|url=L'oltretomba senz'anima (o quasi) di Bonvesin da la Riva|dátum prístupu=2022-10-24|priezvisko=Spagnolo|meno=Luigi|dátum vydania=2015-06-18}}</ref> otec terciár rádu humiliátov (red. stredoveký žobravý rád), ktorý bol zodpovedný za veľký počet skladieb morálneho a didaktického typu, ako aj ''Knihu troch písem'', ktorá opisuje peklo, umučenie Krista a raj. V tejto knihe vidíme rôzne [[Inotaj|alegorické]] prvky a jeden z prvých literárnych úvodov odvety. Medzi jeho dielami sú aj niektoré o živote [[Miláno|Milána]] a [[etiketa (súhrn pravidiel)|etikete]]. Iní súvisiaci básnici sú [[Gherardo Patecchio]], [[Uguccione da Lodi]] a [[Salimbene de Adam]], ako aj niektoré anonymné skladby, napríklad ''Legenda o sv. Sebastiánovi'' z mesta [[Lodi]]. Jazyk používaný Bonvesinom a jeho súčasníkmi, hoci má jednoznačne severskú pečať, nemožno však považovať za vernú reprodukciu dobového jazyka: existuje veľa výpožičiek z [[Occitánia (región)|Okcitánska]] a [[Toskánsko|Toskánska]] a aj grafická podoba je ovplyvnená niektorými Toskáncami,<ref group="pozn.">napríklad koncovky -o pre podstatné mená a vlastné mená mužského rodu</ref> teda blízko lombardsko-benátskeho koiné. Najstaršia známa citácia lombardského jazyka pochádza z roku [[1280]], pravdepodobne chápaná v zmysle bližšie k súdobej francúzštine a taliančine: V texte od [[Salimbene de Adam|Salimbene de Adama]] sa píše, že &nbsp;„optime loquebatur gallice tuscice et lombardice“ ([[Slovenčina|slov]]. „hovoril vynikajúco francúzsky, toskánsky a lombardsky“).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tous vos gens a latin|url=https://books.google.it/books?id=3yTkbnZIeSwC&pg=PA35&lpg=PA35&dq=optime+loquebatur+gallice+tuscice+et+lombardice&source=bl&ots=bP79mXQafO&sig=uCLpYq9Ln5Zat6phCyd5yhkw5Bo&hl=it&sa=X&ved=0ahUKEwi16K_R3ozWAhWHUBQKHRcXBDcQ6AEIJjAC#v=onepage&q=optime%20loquebatur%20gallice%20tuscice%20et%20lombardice&f=false|dátum prístupu=2022-10-24|priezvisko=Bury|meno=Emmanuel|dátum vydania=|vydavateľ=Librairie Droz s.a., 2005|odkaz na autora=Emmanuel Bury}}</ref> Dokonca aj v [[Okcitánčina|okcitánskom]] poetickom kódexe zo [[14. storočie|14. storočia]] sa cituje ''Las Leys d'amors'' (pojednanie o okcitánskej gramatike a rétorike, napísané v [[14. storočie|14. storočí]]) v cudzích jazykoch vo vete „Apelam lengatge estranh coma frances, engles, espanhol, lombard“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Congresso internationadi Linguistica e Filologia Romanza|url=https://books.google.it/books?id=Ou6qCQAAQBAJ&pg=RA1-PA31&lpg=RA1-PA31&dq=Apelam+lengatge+estranh+coma+frances,+engles,+espanhol,+lombard&source=bl&ots=J5rgy8eJF_&sig=jblseWv-S9aIxAjZuYx5t_t4spE&hl=it&sa=X&ved=0ahUKEwibuufE34zWAhUFVhoKHdTTBqMQ6AEIIDAB#v=onepage&q&f=false|dátum prístupu=2022-10-24|priezvisko=Várvaro|meno=Alberto|dátum vydania=|vydavateľ=John Benjamins Publishing Company|odkaz na autora=Alberto Várvaro}}</ref> V prvých rokoch [[14. storočie|14. storočia]] preložil [[Vivaldo Belcazer]] encyklopédiu ''De proprietatibus rerum'' do ľudovej reči [[Mantova (provincia)|Mantovy]]. Ku koncu 14. storočia máme tiež prvý dôkaz o ľudovom jazyku oblasti [[Brescia (provincia)|Brescia]]; sú to ''Mayor gremeza'', ktorú napísal notár vo [[Val Trompia]] [[Bortolino Benolchini]] v roku [[1355]] a anonymné ''Passio Christi'' vo veršoch z roku [[1390]], ktoré sa spievajú dvojhlasne: :Cum fo tradith el nos Segnor :e vel dirò cum grant dolor: :al tempo de quey malvas Zuthé :Un grant consey de Christ sì fé. :Chel fos tradit e inganath :e su la cros crucificath. [...] (Anonimo,&nbsp;Passio Christi, vv. 1-6) == 14. – 15. storočie == V nasledujúcich storočiach prestíž literárneho [[Toskánsko|Toskánska]] vytlačila používanie severnej ľudovej reči, ktorá, hoci bola ovplyvnená [[Florencia (provincia)|florentskou]] ľudovou rečou, sa používala aj v oblasti kancelárskej a administratívnej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Testimonianze Di Una Precoce Toscanizzazione Nelle Lettere Commerciali del Mercante Milanese Francesco Tanso (?-1398), Archivio Datini, Prato|url=https://www.highbeam.com/doc/1G1-437059133.html|dátum prístupu=2022-10-25|priezvisko=Brown|meno=Josh|dátum vydania=|vydavateľ=Internet Archive|url archívu=https://web.archive.org/web/20180818052204/https://www.highbeam.com/doc/1G1-437059133.html|dátum archivácie=2018-08-18}}</ref> K tým, ktorí podporujú túto toskánizáciu lombardskej kultúry, patrí práve milánsky vojvoda [[Ludovico il Moro]], ktorý počas svojej vlády priviedol na svoj dvor množstvo kultúrnych osobností z [[Toskánsko|Toskánskeho veľkovojvodstva]], z ktorých najznámejší je určite [[Leonardo da Vinci]]. V období medzi 15. a [[16. storočie|16. storočím]] nám niektorí toskánski spisovatelia, napr. [[Luigi Pulci]] a [[Benedetto Dei]], posielajú formou paródie niektoré aspekty jazyka, ktorým sa hovorí v [[Miláno|Miláne]], ale nejde o literárne poetické kompozície; to platí aj pre Milánčanov parodovaných v diele [[Giovano Giorgio Allione|Giovana Giorgia Allioneho]] z [[Asti (mesto)|Asti]]. Florentský humanista [[Leonardo Salviati]], jeden zo zakladateľov [[Accademia della Crusca]], publikuje sériu prekladov v rôznych jazykoch (vrátane bergamského a milánskeho) románu od [[Giovanni Boccaccio|Boccacia]], aby demonštroval, aké škaredé a nemotorné sú v porovnaní s toskánskymi.<ref>{{Knižná referencia|autor=Salviati, Leonardo|názov=Degli Avvertimenti Della Lingua Sopra Il Decamerone|mesto=|vydavateľstvo=Raillard|rok=1712}}</ref> ''Nei tempi del primo re di Cipri, dopo il conquisto fatto della terra santa di Goffredo di Buglione, avvenne che una Gentildonna di Guascogne in pellegrinaggio andò al sepolcro, d'onde tornando, in Cipri arrivata, da alcuni scellerati uomini villanamente fu oltraggiata: di che ella senza alcuna consolazion dolendosi, pensò d'andarsene a richiamare al Re. [...]'' ((Toskánska verzia)) ''Perzo av dighi ch'a i tep dol prim Re de Zipri, daspò ol recuperamet che fes Gottfred de Baiò de la Terra Santa, al se imbattè una fomna de sang zentil de Guascogna, ches fes pelegrina, e andet al Sepolcher del Nos Signur per so devotiù: e in dol tornà in drè, e zota in Zipri, al ghe fu fag u'trent'ù da chi se fos homegn de mal affà, e bruttamet inzuriada; tant che qula povreta nos podiva consolà per neguna manera ches fos; pur las pensè de volì andà dinaz a ol Re per fag savì ol tug, perché lu po stramenes quei iottò, che l'avea stramenada lè. [...]'' ((Bergamská verzia)) ''A digh donca che al temp del prim Re de Cipr', de poù che Gofred da Bujon piè la Terra Santa, l'accaschè ch'una zentildonna da Guascogna andè in peregrinag' al Sepolchr, e nel torna a cà la passè per Cipr', es la fo svergognava da non so chi forfanton: e le dal gran dorò la pensè d'andagh a da na quarella al Re [...]'' ((Milánska verzia)) == 16. storočie == Od [[16. storočie|16. storočia]] sa začínajú objavovať prvé náznaky lombardskej literatúry: vo východnej oblasti nájdeme satirické básne [[Giovanni Bressani|Giovanniho Bressaniho]] z [[Bergamo (mesto)|Bergama]] a pieseň ''Massera da bé'' od [[Galeazzo di Orz|Galeazza di Orz]], „frottola“ (druh divadelného dialógu) tiež od [[Galeazzo di Orz|Galeazza di Orz]] z [[Brescia (mesto)|Brescie]]; v západnej oblasti máme namiesto toho poetickú produkciu ''Rabische'' („arabesky“) v [[Accademia dei Facchini]] z [[Val di Blenio]] pod vedením manieristického maliara [[Giovanni Paolo Lomazzo|Giovanniho Paola Lomazza]]. Začiatkom [[17. storočie|17. storočia]] Milánčan [[Fabio Varese]] (literárnymi kritikmi často označovaný ako „prekliaty básnik“ ante litteram), ktorý zomrel v roku [[1630]] na mor, bol autor spoločensko-kritických básní, ktoré zapadajú do živého antiklasicizmu v duchu doby. V roku [[1610]] vyšiel ''Varon Milananes'', akýsi etymologický slovník veľkého počtu milánskych slov, od [[Giovanni Capise|Giovanniho Capiseho]] z [[Ossolo|Ossola]], ktorý ako úvod napísal aj sériu [[sonet|sonetov]] v milánčine. K tomuto pojednaniu bol pridaný ''Prissian'' od [[Giovanni Ambrogio Biffi|Giovanniho Ambrogia Biffiho]], text kompletne v milánskom dialekte, v ktorom sa po prvýkrát rieši otázka výslovnosti a pravopisu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Giovanni Ambrogio Biffi - Dizionario Biografico degli Italiani|url=https://www.treccani.it/enciclopedia/giovanni-ambrogio-biffi_(Dizionario-Biografico)/|dátum prístupu=2022-10-25|vydavateľ=Enciclopedia Treccani}}</ref> == 17. storočie == V [[17. storočie|17. storočí]] sa potom na scéne presadil talent [[Carlo Maria Maggi|Carla Maria Maggiho]], poprednej osobnosti španielskeho Milána. Pomáha normalizovať milánsky pravopis a svojimi komédiami a básňami otvára literárnu tradíciu, ktorá pokračuje dodnes. Maggi je tiež tvorcom a kodifikátorom postavy Meneghina, obľúbenej postavy v Miláne: on, múdry, pracovitý, srdečný sluha so zdravým rozumom, predstavuje všetky tradičné cnosti milánskeho ľudu. Priateľom a korešpondentom Maggiho je libretista z Lodi [[Francesco De Lemene]], autor komédie ''Manželka Francesca'' (prvé literárne dielo v modernej Lodi) a prekladu [[Oslobodený Jeruzalem]].<ref>{{Knižná referencia|autor=De Lemene, Francesco|názov=La Sposa Francesca|mesto=|vydavateľstvo=Edizione curata da Dante Isella, Giulio Einaudi Editore|rok=1979}}</ref> Všetky jeho diela v lombardskom jazyku vyšli posmrtne. Vo východnej Lombardii (vtedy pod vládou [[Benátska republika|Benátskej republiky]]) máme autorov ako [[Giovanni Gandini]] z Brescie a [[Carlo Assonica]] z Bergama. Ten v roku [[1670]] urobil slávny preklad [[Torquato Tasso|Tassovej]] knihy ''Oslobodený Jeruzalem'', ktorá je najvýznamnejším bergamským literárnym dielom [[17. storočie|17. storočia]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Delle inscrizioni veneziane raccolte ed illustrate da Emmanuele Antonio Cigogna, cittadino veneto Volume III|priezvisko=Cigogna|meno=Emmanuele Antonio|vydavateľ=Giuseppe Picotti Stampatore|rok=1830|strany=152-154}}</ref> Rozšírili sa aj prvé [[Bosinada (báseň)|bosinady]], obľúbené príležitostné básne, písané na voľných listoch, vyvesené na námestiach alebo čítané (alebo aj spievané) na verejnosti, ktoré budú mať veľký úspech a šírenie až do prvých desaťročí [[20. storočie|20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definizione della bosinada|url=http://www.canzon.milan.it/saggi%5Cfichera.htm#_DEFINIZIONE_DELLA_BOSINADA|dátum prístupu=2022-10-27|priezvisko=Fichera|meno=Giovanni|vydavateľ=Canzon.milan.it}}</ref> Príkladom textu v milánskom dialekte 17. storočia je tento úryvok z ''Falošného filozofa'' ([[1698]]), dejstvo III, scéna XIV, kde Meneghino, postava z milánskeho divadla, ktorá sa neskôr stala maskou [[Commedia dell'arte|commedia dell'arte]], vystupuje na súde: (LMO) «E mì interrogatus ghe responditt. Sont Meneghin Tandœuggia, Ciamæ par sora nomm el Tananan, Del condamm Marchionn ditt el Sginsgiva; Sont servitor del sior Pomponi Gonz, C'al è trent agn che'l servj» (IT) «E io interrogatus risposi: Sono Meneghino Babbeo chiamato per soprannome il Ciampichino del fu Marchionne detto il Gengiva; sono servitore del signor Pomponio Gonzo che servo da trent'anni» (Meneghino si presenta in tribunale in Il falso filosofo (1698), atto III, scena XIV[22]) == 18. storočie == V [[18. storočie|18. storočí]] existovali niektoré významné mená, ako Milánčan [[Carlo Antonio Tanzi]] a predovšetkým [[Domenico Balestrieri|Domenico Balestrier]]i, ktorí boli spájaní s radom menších postáv, medzi ktoré môžeme v milánskej oblasti zaradiť [[Giuseppe Bertani|Giuseppe Bertaniho]], [[Girolamo Birago|Girolama Biraga]] a [[Francesco Girolamo Corio|Francesca Girolama Coria]]. Dokonca aj slávny básnik [[Giuseppe Parini]] píše v lombardskom jazyku nejednu báseň. Mimo Milána čelíme pokusu o ''commedia in bustocco''<ref group="pozn."> Bustocco je dialekt z mesta Busto Arsizio a jeho okolia</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bustocco dialetto ligure|https://patrimonilinguistici.it/bustocco-dialetto-ligure/|dátum prístupu=2022-05-24|priezvisko=Cociancich|meno=Pietro|vydavateľ=patrimonilinguistici.it|odkaz na autora=Oietro Cociancich}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>), ''Mommena bustese'', od kanonika [[Biagio Bellotti|Biagia Bellottiho]]. V Brescii bol kanonik [[Carlo Girelli]], autor príležitostných básní. Jedným z najvýznamnejších autorov tohto obdobia je aj bergamský opát [[Giuseppe Rota]], autor plnohodnotnej (nepublikovanej) bergamsko-taliansko-latinskej slovnej zásoby a niekoľkých básnických diel v bergamskom jazyku, ktorý vždy nazýval „jazyk“. V tomto období sú lombardské jazykové charakteristiky dobre rozpoznateľné a porovnateľné s tými dnešnými, s výnimkou niektorých fonetických zvláštností a prítomnosti vzdialenej minulosti, ktorá sa čoskoro pominie. Väčšina milánskych autorov je súčasťou bohatej a kultivovanej milánskej vysokej spoločnosti, ktorá lombardčinu využíva skôr na zábavu ako na skutočnú výrazovú potrebu. No v slávnej literárnej polemike medzi [[Giuseppe Parini|Giuseppem Parinim]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Malá encyklopédia spisovateľov sveta|priezvisko=Juríček|meno=Ján|vydanie=2|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1981|strany=425|odkaz na autora=Ján Juríček|jazyk=slovenský}}</ref> a toskánskym opátom [[Paolo Onofrio Brando|Paolom Onofriom Brandom]] (ktorý sa k milánskej reči správal pohŕdavo, na úkor Toskánska), objavuje sa hrdosť na jazyk považovaný za rýdzi a priamočiary, v niektorých ohľadoch akosi úprimnejší a expresívnejší ako literárna a klasicistická taliančina. [[Súbor:Carlo Porta.jpg|náhľad|Carlo Porta, autor tvoriaci v lombardskom jazyku]] == 19. storočie == Na začiatku Ottocenta dominovala osobnosť [[Carlo Porta|Carla Portu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Carlo Porta - biography|url=https://www.britannica.com/biography/Carlo-Porta|dátum prístupu=2022-10-27|vydavateľ=Britannica Encyclopedia}}</ref> mnohými uznaného ako najdôležitejšieho autora lombardskej literatúry, zaradeného aj medzi velikánov národnej literatúry. S ním sa dosiahli niektoré z najvyšších vrcholov expresivity v lombardskom jazyku, ktoré sa jasne objavujú vo všeobecne uznávaných dielach, napríklad ''La Ninetta del Verzee''. „Il Porta“ sa potom stal jedným zo zakladajúcich modelov celej ďalšej poetickej tvorby. V Portovej ére tvorili aj iní umelci, napríklad maliar [[Giuseppe Bossi]], kurát zo [[Solaro (Taliansko)|Solara]] [[Carlo Alfonso Mario Pellizzoni]] a predovšetkým [[Tommaso Grossi]]. Tento najväčší priateľ Manzoniho a veľký obdivovateľ Portu bude písať satirické diela proti rakúskej vláde (La Prineide), veršované romány (Utečenec) a pokusy o preklad klasických diel (Zlatý dážď). Milánska básnická produkcia nadobúda také podstatné rozmery, že už v roku [[1815]] môže učenec [[Francesco Cherubini]] vydať prvú antológiu v dvanástich zväzkoch, ktorá sa začína v Seicente a pokračuje až do jeho čias. Ottocento je tiež jedným z najviac prekvitajúcich storočí pre lombardskú literatúru, a to nielen v Miláne. V [[Pavia (provincia)|Pavii]] pôsobí napríklad typograf [[Giuseppe Bignami]] a stredoškolský učiteľ [[Siro Carati]]; v [[Como (mesto, Lombardsko)|Como]] máme [[Giovanni Rezzonico|Giovanniho Rezzonico]]. Popri poézii sa rozvíja divadlo (najmä v období po zjednotení Talianska) a tiež pokusy o písanie v próze. Veľmi dôležitá je aj lexikografická tvorba. V tomto zmysle je predchodcom ''Il Vocabulario'' [[Francesco Cherubini|Francesca Cherubiniho]], ktorý predstavuje akúsi encyklopédiu milánskeho jazyka a kultúry. Slovná zásoba bergamských dialektov [[Antonio Tiraboschi|Antonia Tiraboschiho]] je tiež v tejto rade. Medzi hlavných básnikov tohto obdobia môžeme zaradiť milánskeho lekára [[Giovanni Rajberti|Giovanniho Rajbertiho]] a bergamského rodáka [[Pietro Ruggeri da Stabello|Pietra Ruggeri da Stabella]], ktorého Tiraboschi definoval ako bergamského Portu. Ďalším bergamským básnikom tej doby je [[Luigi Benaglio]]. [[19. storočie]] je svedkom predovšetkým triumfu lombardského divadla. Medzi autorov divadla môžeme zaradiť týchto protagonistov: [[Cletto Arrighi]], [[Luigi Illica]], [[Decio Guicciardi]], [[Gaetano Sbodio]], [[Edoardo Ferravilla]] a [[Carlo Bertolazzi]]. Arrighi, jeden zo zakladateľov ''Scapigliatury''<ref group="pozn.">Scapigliatura, slov. bohéma, bolo umelecké hnutie po zjednotení Talianska</ref> bol aj autorom praktického milánsko-talianskeho slovníka. Na druhej strane, medzi prozaikmi nájdeme [[Emilio De Marchi|Emilia De Marchiho]] a [[Camillo Cima|Camilla Cimu]], ktorí v roku [[1879]] uverejnili po častiach vo svojich novinách [[L'Uomo di Pietra]] prvý román celý v lombardskom jazyku, a to ''El venter de Milan'', vydaný v plnom znení až v roku [[1897]]. Milánska literárna tvorba v tomto storočí bola preto veľmi plodná: od roku [[1891]] publikoval libretista Ferdinando Fontana novú poetickú antológiu. Je veľmi cenná, pretože je často jediným prameňom dokumentujúcim biografiu a diela niektorých menších autorov. == Súčasnosť == Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] bol najväčším predstaviteľom lombardskej literatúry milánsky právnik [[Delio Tessa]], ktorý sa odkláňla od portovskej tradície a dával svojim textom silný [[expresionizmus|expresionistický]] odtlačok.<ref>{{Citácia knihy|titul=I Saggi Lirici di Delio Tessa|priezvisko=Novelli|meno=Mauro|vydavateľ=LED|rok=2001|strany=52-54}}</ref> V [[Bergamo (mesto)|Bergame]] zasa pôsobí [[Bortolo Belotti]], právnik, historik a minister niektorých liberálnych vlád. Ďalšími významnými postavami sú [[Speri Della Chiesa Jemoli]] z [[Varese]], [[Angelo Canossi]] a [[Aldo Cibaldi]] z [[Brescia (mesto)|Brescie]], [[Gian Stefano Cremaschi]], [[Giacinto Gambirasio]] z [[Bergamo (mesto)|Bergama]], [[Giovanni Bertacchi]] z [[Chiavenna|Chiavenny]], [[Uberto Pozzoli]] a [[Luigi Manzoni]] z [[Lecce|Leccy]], [[Giovanni Barrel]] z [[Miláno|Milána]] a [[Luigi Medici]]. Od milánskej literárnej tradície sa odlišuje básnik [[Franco Loi]] aj z hľadiska rukopisu, ktorý sa však ukazuje ako jeden z najoriginálnejších autorov 1. polovice [[20. storočie|20. storočia]]. V oblasti [[Ticino (kantón)|Ticina]] máme dielo [[Giovanni Orelli|Giovanniho Orelliho]], ktorý píše vo variante dialektu z [[Val Leventino|Val Leventina]]. V 20. storočí boli ďalší autori, ktorí používali lombardský jazyk rôznymi spôsobmi, z ktorých spomeňme [[Enzo Jannacci|Enza Jannacciho]], [[Dario Fo|Daria Foa]] – nositeľa [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] z roku [[1997]], a [[Nanni Svampa|Nanniho Svampu]]. Lombardský jazyk je známy aj mimo svojich jazykových hraníc vďaka „I Legnanesi“, divadelnej spoločnosti, ktorá hrá komédie v legnanskom dialekte a ktorá je najznámejším príkladom divadla travestií v Taliansku. Vo svojich komediálnych predstaveniach herci ponúkajú divákom satirické postavy typického lombardského dvora. Spoločnosť založili v [[Legnano]] v roku [[1949]] [[Felice Musazzi|Felice Musazz]]i, [[Tony Barlocco]] a [[Luigi Cavalleri]] a je jednou z najznámejších spoločností na európskej národnostnej divadelnej scéne. V [[21. storočie|21. storočí]] sme videli použitie lombardského jazyka aj v súčasnej hudbe, napríklad v hudobných skladbách [[David Van De Sfroos|Davida Van De Sfroosa]] a v lombardských prekladoch diel [[Bob Dylan|Boba Dylana]]. V súčasnosti existuje veľa súťaží v poézii v každej provincii Lombardska (a za regionálnymi hranicami). Združenia ako ''Circolo Filologico Milanese'', rodina Bosina, rodina Bustocca a ''Vojvodstvo Piazza Pontida'' každoročne zaisťujú niekoľko malých literárnych iniciatív. Reálne existujú početné lombardské verzie diel, ako je [[Pinocchio]], [[I promessi sposi]], [[Božská komédia]] a v náboženskej literatúre [[evanjelium (spisy)|evanjeliá]]. == Poznámky == {{Referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{Referencie}} == Bibliografia == * [[Cletto Arrighi]], Dizionario milanese-italiano, col repertorio italiano-milanese: premiato nel concorso governativo del 1890-93, Milano, 1896, ISBN 978-88-203-0964-0. * [[Bernardino Biondelli]], Saggio sui dialetti gallo-italici, Milano, 1853. * [[Venosto Lucati]], Giovanni Rezzonico e la sua poesia dialettale, Como, ed. Cairoli, 1966. * [[Francesco De Lemene]], La sposa Francesca, Torino, Einaudi, 1979 (prima ed.: Lod, 1709). * [[Claudio Beretta]], Giovanni Luzzi, Letteratura milanese: itinerario antologico-critico dalle origini a Carlo Porta, Milano, Libreria Meravigli, 1982. * [[Carletto Colombo]], Storia del teatro dialettale milanese, dagli autori del Seicento a oggi, Milano, Silvana Editoriale, 1990. * La bagna al nas a queai dla Buratera. Poesie e prose pavesi dell'Accademia dla Basleatta (secolo XVIII), a cura de Felice Milani, Pavia, ed. Antares, 1996. * Claudio Beretta, Letteratura dialettale milanese. Itinerario antologico-critico dalle origini ai nostri giorni, Milano, Hoepli, 2003. * [[Dante Isella]], Lombardia stravagante. Testi e studi dal Quattrocento al Seicento tra lettere e arti, Torino, Einaudi, 2005. * AA.VV., Antologia della poesia nelle lingue e nei dialetti lombardi dal Medioevo al XX secolo, Milano, Libri Schweiller, 2006. * [[Silvia Morgana]], Storia linguistica di Milano, Roma, Carocci, 2012. == Pozri aj == * [[Talianska literatúra]] * [[Giuseppe Parini]] * [[Carlo Porta]] == Zdroj == {{Preklad|it|Lombardská literatúra|130057195}} {{Portál|Literatúra}} [[Kategória:Lombardská literatúra| ]] [[Kategória:Literatúra v Taliansku]] [[Kategória:Lombardsko]] a82mc7bxm6fnvbeay7a13zqda0k515b 8219158 8219154 2026-05-24T21:25:55Z Nelliette 31909 /* 18. storočie */ oprava odkazu 8219158 wikitext text/x-wiki '''Lombardská literatúra''' ([[Lombardčina|lmo]].Letteradura lombarda) je tvorba v [[lombardčina|lombardskom jazyku]] od stredoveku do našich dní, pochádzajúca z územia [[Taliansko|talianskeho]] regiónu [[Lombardsko|Lombardia]] a susedných oblastí. Aktuálne, kvôli absencii štandardnej jazykovej komunity alebo dorozumievacieho spisovného jazyka je vcelku komplikované rekonštruovať jednotný koherentný príbeh literatúry v lombardskom jazyku. V priebehu storočí vždy stav dualizmu milánskej literatúry v západo-lombardskom a východo-lombardskom jazyku odkazoval na [[Bergamo (mesto)|Bergamo]] a [[Brescia (provincia)|Bresciu]]. Počnúc [[20. storočie|20. storočím]] (resp. už od konca [[19. storočie|19. stor.]]) sa vyvinuli početné provinciálne javy, aj lokálne, ktoré komplikovali vnútornú situáciu a spôsobili, že v súčasnosti všetky lombardské hlavné mestá majú svoju vlastnú písanú literatúru, veľmi často odvodenú od ľudovej ústnej tradície. == 13. – 14. storočie == Prvé texty napísané v dialekte oblasti [[Lombardsko|Lombardia]] sa datujú do [[13. storočie|trinásteho storočia]]. Ide predovšetkým o diela didakticko-náboženského typu, ako je napríklad ''Božská kázeň'' od [[Pietro da Barsegapè|Pietra da Barsegapèho]],<ref>{{Citácia knihy|titul=Arte e religione nei poeti lombardi del Duecento|priezvisko=Bascapè|meno=Angelo|vydavateľ=Olschki|rok=1964}}</ref> ktorá hovorí o [[Ježiš Kristus|Kristovom]] umučení. Nedostatok prác v lombardskom jazyku v tomto období je tiež kvôli silnému vplyvu, ktorý mali [[Okcitánčina|okcitánski]] [[Trubadúr|trubadúri]] na vtedajšiu literatúru v [[Lombardsko|Lombardsku]] až do tej miery, že mnohí básnici uprednostňovali používanie jazyka [[Okcitánčina|oc]] ([[francúzština|franc]].langue d´oc, inak [[okcitánčina]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Trovatori provenzali|dátum prístupu=2022-10-24|priezvisko=Meliga|meno=Walter|dátum vydania=|url archívu=http://www.treccani.it/enciclopedia/trovatori-provenzali_%28Federiciana%29/|vydavateľ=Enciclopedia Treccani}}</ref> pre svoje skladby, ako slávny [[Sordello da Goito]], o ktorom sa zmienil aj [[Dante Alighieri]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Nouveau Petit Larousse Illustré |priezvisko=Augé|meno=Claude a Paul|vydanie=1|vydavateľ=LibrairieLarousse|miesto=Paris|rok=1940|strany=1315}}</ref> [[Súbor:Bonvesin de la Riva - Meraviglie di Milano.djvu|náhľad|Bonvesin dalla Riva]] Najdôležitejší spisovateľ obdobia je Milánčan [[Bonvesin de la Riva]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=L'oltretomba senz'anima (o quasi)|url=L'oltretomba senz'anima (o quasi) di Bonvesin da la Riva|dátum prístupu=2022-10-24|priezvisko=Spagnolo|meno=Luigi|dátum vydania=2015-06-18}}</ref> otec terciár rádu humiliátov (red. stredoveký žobravý rád), ktorý bol zodpovedný za veľký počet skladieb morálneho a didaktického typu, ako aj ''Knihu troch písem'', ktorá opisuje peklo, umučenie Krista a raj. V tejto knihe vidíme rôzne [[Inotaj|alegorické]] prvky a jeden z prvých literárnych úvodov odvety. Medzi jeho dielami sú aj niektoré o živote [[Miláno|Milána]] a [[etiketa (súhrn pravidiel)|etikete]]. Iní súvisiaci básnici sú [[Gherardo Patecchio]], [[Uguccione da Lodi]] a [[Salimbene de Adam]], ako aj niektoré anonymné skladby, napríklad ''Legenda o sv. Sebastiánovi'' z mesta [[Lodi]]. Jazyk používaný Bonvesinom a jeho súčasníkmi, hoci má jednoznačne severskú pečať, nemožno však považovať za vernú reprodukciu dobového jazyka: existuje veľa výpožičiek z [[Occitánia (región)|Okcitánska]] a [[Toskánsko|Toskánska]] a aj grafická podoba je ovplyvnená niektorými Toskáncami,<ref group="pozn.">napríklad koncovky -o pre podstatné mená a vlastné mená mužského rodu</ref> teda blízko lombardsko-benátskeho koiné. Najstaršia známa citácia lombardského jazyka pochádza z roku [[1280]], pravdepodobne chápaná v zmysle bližšie k súdobej francúzštine a taliančine: V texte od [[Salimbene de Adam|Salimbene de Adama]] sa píše, že &nbsp;„optime loquebatur gallice tuscice et lombardice“ ([[Slovenčina|slov]]. „hovoril vynikajúco francúzsky, toskánsky a lombardsky“).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tous vos gens a latin|url=https://books.google.it/books?id=3yTkbnZIeSwC&pg=PA35&lpg=PA35&dq=optime+loquebatur+gallice+tuscice+et+lombardice&source=bl&ots=bP79mXQafO&sig=uCLpYq9Ln5Zat6phCyd5yhkw5Bo&hl=it&sa=X&ved=0ahUKEwi16K_R3ozWAhWHUBQKHRcXBDcQ6AEIJjAC#v=onepage&q=optime%20loquebatur%20gallice%20tuscice%20et%20lombardice&f=false|dátum prístupu=2022-10-24|priezvisko=Bury|meno=Emmanuel|dátum vydania=|vydavateľ=Librairie Droz s.a., 2005|odkaz na autora=Emmanuel Bury}}</ref> Dokonca aj v [[Okcitánčina|okcitánskom]] poetickom kódexe zo [[14. storočie|14. storočia]] sa cituje ''Las Leys d'amors'' (pojednanie o okcitánskej gramatike a rétorike, napísané v [[14. storočie|14. storočí]]) v cudzích jazykoch vo vete „Apelam lengatge estranh coma frances, engles, espanhol, lombard“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Congresso internationadi Linguistica e Filologia Romanza|url=https://books.google.it/books?id=Ou6qCQAAQBAJ&pg=RA1-PA31&lpg=RA1-PA31&dq=Apelam+lengatge+estranh+coma+frances,+engles,+espanhol,+lombard&source=bl&ots=J5rgy8eJF_&sig=jblseWv-S9aIxAjZuYx5t_t4spE&hl=it&sa=X&ved=0ahUKEwibuufE34zWAhUFVhoKHdTTBqMQ6AEIIDAB#v=onepage&q&f=false|dátum prístupu=2022-10-24|priezvisko=Várvaro|meno=Alberto|dátum vydania=|vydavateľ=John Benjamins Publishing Company|odkaz na autora=Alberto Várvaro}}</ref> V prvých rokoch [[14. storočie|14. storočia]] preložil [[Vivaldo Belcazer]] encyklopédiu ''De proprietatibus rerum'' do ľudovej reči [[Mantova (provincia)|Mantovy]]. Ku koncu 14. storočia máme tiež prvý dôkaz o ľudovom jazyku oblasti [[Brescia (provincia)|Brescia]]; sú to ''Mayor gremeza'', ktorú napísal notár vo [[Val Trompia]] [[Bortolino Benolchini]] v roku [[1355]] a anonymné ''Passio Christi'' vo veršoch z roku [[1390]], ktoré sa spievajú dvojhlasne: :Cum fo tradith el nos Segnor :e vel dirò cum grant dolor: :al tempo de quey malvas Zuthé :Un grant consey de Christ sì fé. :Chel fos tradit e inganath :e su la cros crucificath. [...] (Anonimo,&nbsp;Passio Christi, vv. 1-6) == 14. – 15. storočie == V nasledujúcich storočiach prestíž literárneho [[Toskánsko|Toskánska]] vytlačila používanie severnej ľudovej reči, ktorá, hoci bola ovplyvnená [[Florencia (provincia)|florentskou]] ľudovou rečou, sa používala aj v oblasti kancelárskej a administratívnej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Testimonianze Di Una Precoce Toscanizzazione Nelle Lettere Commerciali del Mercante Milanese Francesco Tanso (?-1398), Archivio Datini, Prato|url=https://www.highbeam.com/doc/1G1-437059133.html|dátum prístupu=2022-10-25|priezvisko=Brown|meno=Josh|dátum vydania=|vydavateľ=Internet Archive|url archívu=https://web.archive.org/web/20180818052204/https://www.highbeam.com/doc/1G1-437059133.html|dátum archivácie=2018-08-18}}</ref> K tým, ktorí podporujú túto toskánizáciu lombardskej kultúry, patrí práve milánsky vojvoda [[Ludovico il Moro]], ktorý počas svojej vlády priviedol na svoj dvor množstvo kultúrnych osobností z [[Toskánsko|Toskánskeho veľkovojvodstva]], z ktorých najznámejší je určite [[Leonardo da Vinci]]. V období medzi 15. a [[16. storočie|16. storočím]] nám niektorí toskánski spisovatelia, napr. [[Luigi Pulci]] a [[Benedetto Dei]], posielajú formou paródie niektoré aspekty jazyka, ktorým sa hovorí v [[Miláno|Miláne]], ale nejde o literárne poetické kompozície; to platí aj pre Milánčanov parodovaných v diele [[Giovano Giorgio Allione|Giovana Giorgia Allioneho]] z [[Asti (mesto)|Asti]]. Florentský humanista [[Leonardo Salviati]], jeden zo zakladateľov [[Accademia della Crusca]], publikuje sériu prekladov v rôznych jazykoch (vrátane bergamského a milánskeho) románu od [[Giovanni Boccaccio|Boccacia]], aby demonštroval, aké škaredé a nemotorné sú v porovnaní s toskánskymi.<ref>{{Knižná referencia|autor=Salviati, Leonardo|názov=Degli Avvertimenti Della Lingua Sopra Il Decamerone|mesto=|vydavateľstvo=Raillard|rok=1712}}</ref> ''Nei tempi del primo re di Cipri, dopo il conquisto fatto della terra santa di Goffredo di Buglione, avvenne che una Gentildonna di Guascogne in pellegrinaggio andò al sepolcro, d'onde tornando, in Cipri arrivata, da alcuni scellerati uomini villanamente fu oltraggiata: di che ella senza alcuna consolazion dolendosi, pensò d'andarsene a richiamare al Re. [...]'' ((Toskánska verzia)) ''Perzo av dighi ch'a i tep dol prim Re de Zipri, daspò ol recuperamet che fes Gottfred de Baiò de la Terra Santa, al se imbattè una fomna de sang zentil de Guascogna, ches fes pelegrina, e andet al Sepolcher del Nos Signur per so devotiù: e in dol tornà in drè, e zota in Zipri, al ghe fu fag u'trent'ù da chi se fos homegn de mal affà, e bruttamet inzuriada; tant che qula povreta nos podiva consolà per neguna manera ches fos; pur las pensè de volì andà dinaz a ol Re per fag savì ol tug, perché lu po stramenes quei iottò, che l'avea stramenada lè. [...]'' ((Bergamská verzia)) ''A digh donca che al temp del prim Re de Cipr', de poù che Gofred da Bujon piè la Terra Santa, l'accaschè ch'una zentildonna da Guascogna andè in peregrinag' al Sepolchr, e nel torna a cà la passè per Cipr', es la fo svergognava da non so chi forfanton: e le dal gran dorò la pensè d'andagh a da na quarella al Re [...]'' ((Milánska verzia)) == 16. storočie == Od [[16. storočie|16. storočia]] sa začínajú objavovať prvé náznaky lombardskej literatúry: vo východnej oblasti nájdeme satirické básne [[Giovanni Bressani|Giovanniho Bressaniho]] z [[Bergamo (mesto)|Bergama]] a pieseň ''Massera da bé'' od [[Galeazzo di Orz|Galeazza di Orz]], „frottola“ (druh divadelného dialógu) tiež od [[Galeazzo di Orz|Galeazza di Orz]] z [[Brescia (mesto)|Brescie]]; v západnej oblasti máme namiesto toho poetickú produkciu ''Rabische'' („arabesky“) v [[Accademia dei Facchini]] z [[Val di Blenio]] pod vedením manieristického maliara [[Giovanni Paolo Lomazzo|Giovanniho Paola Lomazza]]. Začiatkom [[17. storočie|17. storočia]] Milánčan [[Fabio Varese]] (literárnymi kritikmi často označovaný ako „prekliaty básnik“ ante litteram), ktorý zomrel v roku [[1630]] na mor, bol autor spoločensko-kritických básní, ktoré zapadajú do živého antiklasicizmu v duchu doby. V roku [[1610]] vyšiel ''Varon Milananes'', akýsi etymologický slovník veľkého počtu milánskych slov, od [[Giovanni Capise|Giovanniho Capiseho]] z [[Ossolo|Ossola]], ktorý ako úvod napísal aj sériu [[sonet|sonetov]] v milánčine. K tomuto pojednaniu bol pridaný ''Prissian'' od [[Giovanni Ambrogio Biffi|Giovanniho Ambrogia Biffiho]], text kompletne v milánskom dialekte, v ktorom sa po prvýkrát rieši otázka výslovnosti a pravopisu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Giovanni Ambrogio Biffi - Dizionario Biografico degli Italiani|url=https://www.treccani.it/enciclopedia/giovanni-ambrogio-biffi_(Dizionario-Biografico)/|dátum prístupu=2022-10-25|vydavateľ=Enciclopedia Treccani}}</ref> == 17. storočie == V [[17. storočie|17. storočí]] sa potom na scéne presadil talent [[Carlo Maria Maggi|Carla Maria Maggiho]], poprednej osobnosti španielskeho Milána. Pomáha normalizovať milánsky pravopis a svojimi komédiami a básňami otvára literárnu tradíciu, ktorá pokračuje dodnes. Maggi je tiež tvorcom a kodifikátorom postavy Meneghina, obľúbenej postavy v Miláne: on, múdry, pracovitý, srdečný sluha so zdravým rozumom, predstavuje všetky tradičné cnosti milánskeho ľudu. Priateľom a korešpondentom Maggiho je libretista z Lodi [[Francesco De Lemene]], autor komédie ''Manželka Francesca'' (prvé literárne dielo v modernej Lodi) a prekladu [[Oslobodený Jeruzalem]].<ref>{{Knižná referencia|autor=De Lemene, Francesco|názov=La Sposa Francesca|mesto=|vydavateľstvo=Edizione curata da Dante Isella, Giulio Einaudi Editore|rok=1979}}</ref> Všetky jeho diela v lombardskom jazyku vyšli posmrtne. Vo východnej Lombardii (vtedy pod vládou [[Benátska republika|Benátskej republiky]]) máme autorov ako [[Giovanni Gandini]] z Brescie a [[Carlo Assonica]] z Bergama. Ten v roku [[1670]] urobil slávny preklad [[Torquato Tasso|Tassovej]] knihy ''Oslobodený Jeruzalem'', ktorá je najvýznamnejším bergamským literárnym dielom [[17. storočie|17. storočia]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Delle inscrizioni veneziane raccolte ed illustrate da Emmanuele Antonio Cigogna, cittadino veneto Volume III|priezvisko=Cigogna|meno=Emmanuele Antonio|vydavateľ=Giuseppe Picotti Stampatore|rok=1830|strany=152-154}}</ref> Rozšírili sa aj prvé [[Bosinada (báseň)|bosinady]], obľúbené príležitostné básne, písané na voľných listoch, vyvesené na námestiach alebo čítané (alebo aj spievané) na verejnosti, ktoré budú mať veľký úspech a šírenie až do prvých desaťročí [[20. storočie|20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definizione della bosinada|url=http://www.canzon.milan.it/saggi%5Cfichera.htm#_DEFINIZIONE_DELLA_BOSINADA|dátum prístupu=2022-10-27|priezvisko=Fichera|meno=Giovanni|vydavateľ=Canzon.milan.it}}</ref> Príkladom textu v milánskom dialekte 17. storočia je tento úryvok z ''Falošného filozofa'' ([[1698]]), dejstvo III, scéna XIV, kde Meneghino, postava z milánskeho divadla, ktorá sa neskôr stala maskou [[Commedia dell'arte|commedia dell'arte]], vystupuje na súde: (LMO) «E mì interrogatus ghe responditt. Sont Meneghin Tandœuggia, Ciamæ par sora nomm el Tananan, Del condamm Marchionn ditt el Sginsgiva; Sont servitor del sior Pomponi Gonz, C'al è trent agn che'l servj» (IT) «E io interrogatus risposi: Sono Meneghino Babbeo chiamato per soprannome il Ciampichino del fu Marchionne detto il Gengiva; sono servitore del signor Pomponio Gonzo che servo da trent'anni» (Meneghino si presenta in tribunale in Il falso filosofo (1698), atto III, scena XIV[22]) == 18. storočie == V [[18. storočie|18. storočí]] existovali niektoré významné mená, ako Milánčan [[Carlo Antonio Tanzi]] a predovšetkým [[Domenico Balestrieri|Domenico Balestrier]]i, ktorí boli spájaní s radom menších postáv, medzi ktoré môžeme v milánskej oblasti zaradiť [[Giuseppe Bertani|Giuseppe Bertaniho]], [[Girolamo Birago|Girolama Biraga]] a [[Francesco Girolamo Corio|Francesca Girolama Coria]]. Dokonca aj slávny básnik [[Giuseppe Parini]] píše v lombardskom jazyku nejednu báseň. Mimo Milána čelíme pokusu o ''commedia in bustocco''<ref group="pozn."> Bustocco je dialekt z mesta Busto Arsizio a jeho okolia</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bustocco dialetto ligure/https://patrimonilinguistici.it/bustocco-dialetto-ligure/#:~:text=La%20supposta%20connessione%20tra%20bustocco%20e%20genovese|dátum prístupu=2022-05-24|priezvisko=Cociancich|meno=Pietro|vydavateľ=patrimonilinguistici.it|odkaz na autora=Pietro Cociancich}}j|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>), ''Mommena bustese'', od kanonika [[Biagio Bellotti|Biagia Bellottiho]]. V Brescii bol kanonik [[Carlo Girelli]], autor príležitostných básní. Jedným z najvýznamnejších autorov tohto obdobia je aj bergamský opát [[Giuseppe Rota]], autor plnohodnotnej (nepublikovanej) bergamsko-taliansko-latinskej slovnej zásoby a niekoľkých básnických diel v bergamskom jazyku, ktorý vždy nazýval „jazyk“. V tomto období sú lombardské jazykové charakteristiky dobre rozpoznateľné a porovnateľné s tými dnešnými, s výnimkou niektorých fonetických zvláštností a prítomnosti vzdialenej minulosti, ktorá sa čoskoro pominie. Väčšina milánskych autorov je súčasťou bohatej a kultivovanej milánskej vysokej spoločnosti, ktorá lombardčinu využíva skôr na zábavu ako na skutočnú výrazovú potrebu. No v slávnej literárnej polemike medzi [[Giuseppe Parini|Giuseppem Parinim]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Malá encyklopédia spisovateľov sveta|priezvisko=Juríček|meno=Ján|vydanie=2|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1981|strany=425|odkaz na autora=Ján Juríček|jazyk=slovenský}}</ref> a toskánskym opátom [[Paolo Onofrio Brando|Paolom Onofriom Brandom]] (ktorý sa k milánskej reči správal pohŕdavo, na úkor Toskánska), objavuje sa hrdosť na jazyk považovaný za rýdzi a priamočiary, v niektorých ohľadoch akosi úprimnejší a expresívnejší ako literárna a klasicistická taliančina. [[Súbor:Carlo Porta.jpg|náhľad|Carlo Porta, autor tvoriaci v lombardskom jazyku]] == 19. storočie == Na začiatku Ottocenta dominovala osobnosť [[Carlo Porta|Carla Portu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Carlo Porta - biography|url=https://www.britannica.com/biography/Carlo-Porta|dátum prístupu=2022-10-27|vydavateľ=Britannica Encyclopedia}}</ref> mnohými uznaného ako najdôležitejšieho autora lombardskej literatúry, zaradeného aj medzi velikánov národnej literatúry. S ním sa dosiahli niektoré z najvyšších vrcholov expresivity v lombardskom jazyku, ktoré sa jasne objavujú vo všeobecne uznávaných dielach, napríklad ''La Ninetta del Verzee''. „Il Porta“ sa potom stal jedným zo zakladajúcich modelov celej ďalšej poetickej tvorby. V Portovej ére tvorili aj iní umelci, napríklad maliar [[Giuseppe Bossi]], kurát zo [[Solaro (Taliansko)|Solara]] [[Carlo Alfonso Mario Pellizzoni]] a predovšetkým [[Tommaso Grossi]]. Tento najväčší priateľ Manzoniho a veľký obdivovateľ Portu bude písať satirické diela proti rakúskej vláde (La Prineide), veršované romány (Utečenec) a pokusy o preklad klasických diel (Zlatý dážď). Milánska básnická produkcia nadobúda také podstatné rozmery, že už v roku [[1815]] môže učenec [[Francesco Cherubini]] vydať prvú antológiu v dvanástich zväzkoch, ktorá sa začína v Seicente a pokračuje až do jeho čias. Ottocento je tiež jedným z najviac prekvitajúcich storočí pre lombardskú literatúru, a to nielen v Miláne. V [[Pavia (provincia)|Pavii]] pôsobí napríklad typograf [[Giuseppe Bignami]] a stredoškolský učiteľ [[Siro Carati]]; v [[Como (mesto, Lombardsko)|Como]] máme [[Giovanni Rezzonico|Giovanniho Rezzonico]]. Popri poézii sa rozvíja divadlo (najmä v období po zjednotení Talianska) a tiež pokusy o písanie v próze. Veľmi dôležitá je aj lexikografická tvorba. V tomto zmysle je predchodcom ''Il Vocabulario'' [[Francesco Cherubini|Francesca Cherubiniho]], ktorý predstavuje akúsi encyklopédiu milánskeho jazyka a kultúry. Slovná zásoba bergamských dialektov [[Antonio Tiraboschi|Antonia Tiraboschiho]] je tiež v tejto rade. Medzi hlavných básnikov tohto obdobia môžeme zaradiť milánskeho lekára [[Giovanni Rajberti|Giovanniho Rajbertiho]] a bergamského rodáka [[Pietro Ruggeri da Stabello|Pietra Ruggeri da Stabella]], ktorého Tiraboschi definoval ako bergamského Portu. Ďalším bergamským básnikom tej doby je [[Luigi Benaglio]]. [[19. storočie]] je svedkom predovšetkým triumfu lombardského divadla. Medzi autorov divadla môžeme zaradiť týchto protagonistov: [[Cletto Arrighi]], [[Luigi Illica]], [[Decio Guicciardi]], [[Gaetano Sbodio]], [[Edoardo Ferravilla]] a [[Carlo Bertolazzi]]. Arrighi, jeden zo zakladateľov ''Scapigliatury''<ref group="pozn.">Scapigliatura, slov. bohéma, bolo umelecké hnutie po zjednotení Talianska</ref> bol aj autorom praktického milánsko-talianskeho slovníka. Na druhej strane, medzi prozaikmi nájdeme [[Emilio De Marchi|Emilia De Marchiho]] a [[Camillo Cima|Camilla Cimu]], ktorí v roku [[1879]] uverejnili po častiach vo svojich novinách [[L'Uomo di Pietra]] prvý román celý v lombardskom jazyku, a to ''El venter de Milan'', vydaný v plnom znení až v roku [[1897]]. Milánska literárna tvorba v tomto storočí bola preto veľmi plodná: od roku [[1891]] publikoval libretista Ferdinando Fontana novú poetickú antológiu. Je veľmi cenná, pretože je často jediným prameňom dokumentujúcim biografiu a diela niektorých menších autorov. == Súčasnosť == Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] bol najväčším predstaviteľom lombardskej literatúry milánsky právnik [[Delio Tessa]], ktorý sa odkláňla od portovskej tradície a dával svojim textom silný [[expresionizmus|expresionistický]] odtlačok.<ref>{{Citácia knihy|titul=I Saggi Lirici di Delio Tessa|priezvisko=Novelli|meno=Mauro|vydavateľ=LED|rok=2001|strany=52-54}}</ref> V [[Bergamo (mesto)|Bergame]] zasa pôsobí [[Bortolo Belotti]], právnik, historik a minister niektorých liberálnych vlád. Ďalšími významnými postavami sú [[Speri Della Chiesa Jemoli]] z [[Varese]], [[Angelo Canossi]] a [[Aldo Cibaldi]] z [[Brescia (mesto)|Brescie]], [[Gian Stefano Cremaschi]], [[Giacinto Gambirasio]] z [[Bergamo (mesto)|Bergama]], [[Giovanni Bertacchi]] z [[Chiavenna|Chiavenny]], [[Uberto Pozzoli]] a [[Luigi Manzoni]] z [[Lecce|Leccy]], [[Giovanni Barrel]] z [[Miláno|Milána]] a [[Luigi Medici]]. Od milánskej literárnej tradície sa odlišuje básnik [[Franco Loi]] aj z hľadiska rukopisu, ktorý sa však ukazuje ako jeden z najoriginálnejších autorov 1. polovice [[20. storočie|20. storočia]]. V oblasti [[Ticino (kantón)|Ticina]] máme dielo [[Giovanni Orelli|Giovanniho Orelliho]], ktorý píše vo variante dialektu z [[Val Leventino|Val Leventina]]. V 20. storočí boli ďalší autori, ktorí používali lombardský jazyk rôznymi spôsobmi, z ktorých spomeňme [[Enzo Jannacci|Enza Jannacciho]], [[Dario Fo|Daria Foa]] – nositeľa [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] z roku [[1997]], a [[Nanni Svampa|Nanniho Svampu]]. Lombardský jazyk je známy aj mimo svojich jazykových hraníc vďaka „I Legnanesi“, divadelnej spoločnosti, ktorá hrá komédie v legnanskom dialekte a ktorá je najznámejším príkladom divadla travestií v Taliansku. Vo svojich komediálnych predstaveniach herci ponúkajú divákom satirické postavy typického lombardského dvora. Spoločnosť založili v [[Legnano]] v roku [[1949]] [[Felice Musazzi|Felice Musazz]]i, [[Tony Barlocco]] a [[Luigi Cavalleri]] a je jednou z najznámejších spoločností na európskej národnostnej divadelnej scéne. V [[21. storočie|21. storočí]] sme videli použitie lombardského jazyka aj v súčasnej hudbe, napríklad v hudobných skladbách [[David Van De Sfroos|Davida Van De Sfroosa]] a v lombardských prekladoch diel [[Bob Dylan|Boba Dylana]]. V súčasnosti existuje veľa súťaží v poézii v každej provincii Lombardska (a za regionálnymi hranicami). Združenia ako ''Circolo Filologico Milanese'', rodina Bosina, rodina Bustocca a ''Vojvodstvo Piazza Pontida'' každoročne zaisťujú niekoľko malých literárnych iniciatív. Reálne existujú početné lombardské verzie diel, ako je [[Pinocchio]], [[I promessi sposi]], [[Božská komédia]] a v náboženskej literatúre [[evanjelium (spisy)|evanjeliá]]. == Poznámky == {{Referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{Referencie}} == Bibliografia == * [[Cletto Arrighi]], Dizionario milanese-italiano, col repertorio italiano-milanese: premiato nel concorso governativo del 1890-93, Milano, 1896, ISBN 978-88-203-0964-0. * [[Bernardino Biondelli]], Saggio sui dialetti gallo-italici, Milano, 1853. * [[Venosto Lucati]], Giovanni Rezzonico e la sua poesia dialettale, Como, ed. Cairoli, 1966. * [[Francesco De Lemene]], La sposa Francesca, Torino, Einaudi, 1979 (prima ed.: Lod, 1709). * [[Claudio Beretta]], Giovanni Luzzi, Letteratura milanese: itinerario antologico-critico dalle origini a Carlo Porta, Milano, Libreria Meravigli, 1982. * [[Carletto Colombo]], Storia del teatro dialettale milanese, dagli autori del Seicento a oggi, Milano, Silvana Editoriale, 1990. * La bagna al nas a queai dla Buratera. Poesie e prose pavesi dell'Accademia dla Basleatta (secolo XVIII), a cura de Felice Milani, Pavia, ed. Antares, 1996. * Claudio Beretta, Letteratura dialettale milanese. Itinerario antologico-critico dalle origini ai nostri giorni, Milano, Hoepli, 2003. * [[Dante Isella]], Lombardia stravagante. Testi e studi dal Quattrocento al Seicento tra lettere e arti, Torino, Einaudi, 2005. * AA.VV., Antologia della poesia nelle lingue e nei dialetti lombardi dal Medioevo al XX secolo, Milano, Libri Schweiller, 2006. * [[Silvia Morgana]], Storia linguistica di Milano, Roma, Carocci, 2012. == Pozri aj == * [[Talianska literatúra]] * [[Giuseppe Parini]] * [[Carlo Porta]] == Zdroj == {{Preklad|it|Lombardská literatúra|130057195}} {{Portál|Literatúra}} [[Kategória:Lombardská literatúra| ]] [[Kategória:Literatúra v Taliansku]] [[Kategória:Lombardsko]] am2u7ce2fw39mrcofn76ky4xvjpslic Machmud Muradov 0 689445 8219201 8109597 2026-05-24T22:57:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219201 wikitext text/x-wiki {{Infobox športovec | titul pred = | meno = Machmud Muradov | titul za = | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = Muradov s vlajkami Uzbekistanu a Česka | celé meno = | rodné meno = | prezývka = Mach | dátum narodenia = {{dnv|1990|2|8}} | miesto narodenia = Leninabad, Tadžická SSR, [[Sovietsky zväz]] (dnes Chudžand, [[Tadžikistan]]) | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = Uzbecká (od [[2019]]){{break}}Tadžická ([[1991]] - [[2019]]) | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = [[2012]]{{--}}súčasnosť | výška = 188 cm | váha = 84 kg | partner = | partnerka = [[Monika Bagárová]] (2018 - 2021) | manžel = | manželka = | deti = 1 | krajina = | šport = [[Zmiešané bojové umenia]] (MMA) | disciplína = | váhová kategória = Stredná váha | liga = [[Ultimate Fighting Championship]] | klub = SK MMA Monster Praha{{break}}Ankos MMA Poznań | tím = The Money Team | tréner = Petr Kníže (hlavný tréner)<ref name=trener>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Makhmud "MACH" Muradov - Trénink a rozhovor těsně před zápasem {{!}} LIVELOVELIFT #12 - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=mh9nUjPKkXg%7Ctitle=Makhmud | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2019-08-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref>{{break}}Andrzej Kościelski (hlavný tréner)<ref name=trener/>{{break}}Dewey Cooper (postoj)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rising MMA star Makhmud Muradov talks with Dewey Cooper about his move to the Mayweather Boxing Club - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=0Cn6o9SSJhM | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2018-01-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref>{{break}}Karlos Vémola (wrestling)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = lik | odkaz na autora = | titul = Muradov má zbraně, tvrdí Vémola, který chce být sobcem. V Česku je prý nedoceněný | url = https://www.sport.cz/clanek/bojove-sporty-muradov-ma-zbrane-tvrdi-vemola-ktery-chce-byt-sobcem-v-cesku-je-pry-nedoceneny-1143993 | vydavateľ = sport.cz | dátum vydania = 2019-09-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''Machmud Muradov''' ([[tadžičtina|tg]]. Маҳмуд Мурадов; * [[8. február]] [[1990]], [[Chudžand]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Автор: Нинель Загребская | odkaz na autora = | titul = Махмуд Мурадов | url = https://24smi.org/celebrity/147222-makhmud-muradov.html | vydavateľ = 24smi.org | dátum vydania = 2021-01-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> je [[Uzbekistan|uzbecký]]<ref name=obcianstvo>{{Citácia periodika | priezvisko = Bilohuščin | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Makhmud Muradov: Nič neľutujem! (rozhovor) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/makhmud-muradov-nic-nelutujem-rozhovor/?clanok=2355 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-16 | dátum prístupu = 2022-11-09 }}</ref><ref name=obcianstvo2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CONAN Daily | url = https://conandaily.com/2022/10/22/makhmud-muradov-biography-13-things-about-1st-uzbek-ufc-fighter/ | vydavateľ = conandaily.com | dátum vydania = 2022-10-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> bojovník [[zmiešané bojové umenia|zmiešaných bojových umení]] a bývalý [[kickbox]]er a sambista. V súčasnosti zápasí v kategórii strednej váhy organizácie [[Oktagon MMA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Makhmud Muradov | url = https://www.ufc.com/athlete/makhmud-muradov | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = 2019-09-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Je historicky prvým uzbeckým bojovníkom v UFC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uzbek MMA fighter signs deal with UFC | url = https://www.for.kg/news-609006-en.html | vydavateľ = for.kg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Detstvo a začiatky == Muradov sa narodil [[8. február]]a [[1990]] v [[Tadžická sovietska socialistická republika|Sovietskom Tadžikistane]], otcovi ktorý bol tadžickým občanom a mame pochádzajúcej z [[Uzbekistan]]u. V roku [[1993]] jeho rodina odišla do Uzbekistanu kvôli prebiehajúcej občianskej vojne v Tadžikistane. Uzbecké občianstvo však Muradov eventuálne získal až v roku [[2019]].<ref name=obcianstvo/><ref name=obcianstvo2/> K športu sa prvýkrát dostal ako trinásťročný, začínajúc s [[box (šport)|boxom]]. Neskôr prešiel na [[kickbox]], v ktorom sa stal juniorským šampiónom Uzbekistanu pod pravidlami K-1.<ref name=firststyle>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Redakce | odkaz na autora = | titul = FirstStyle | url = https://www.firststyle.cz/makhmud-muradov-postavim-se-komukoli-souper-je-clovek/ | vydavateľ = firststyle.cz | dátum vydania = 2016-07-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221109203216/https://www.firststyle.cz/makhmud-muradov-postavim-se-komukoli-souper-je-clovek/ | dátum archivácie = 2022-11-09 }}</ref> Keď mal Muradov 15, z jeho otca sa po vážnej autonehode stal invalid, a on bol nútený odísť zo školy a začať pracovať aby finančne pomohol rodine. Ako sedemnásťročný začal zápasiť bojovom sambe, a vďaka úspechom ktoré v tomto športe dosahoval sa mu podarilo nájsť si dobre platenú prácu ochrankára v kasíne na ruskom [[Sibír]]i. Tam bol niekoľkokrát vážne bodnutý nožom a postrelený. Po tom čo jeho otca po štyroch rokoch prepustili z nemocnice, jeho rodina musela predať ich byt aby boli schopní zaplatiť nemocničné poplatky. Muradov sa vrátil späť do Uzbekistanu a eventuálne sa mu podarilo zarobiť dostatok peňazí zo zápasenia aby si jeho rodičia mohli byt kúpiť naspäť. Podľa jeho slov však bolo ťažké nájsť si v Uzbekistane dobrú prácu bez potrebných kontaktov, a preto sa ako devätnásťročný v roku [[2011]] rozhodol emigrovať do [[Česko|Česka]]. Tam žil na ubytovni a robil rôzne práce ako robotníka na stavbe, upratovača či čašníka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = „Měl jsem jednání s UFC,“ prozradil Makhmud Muradov | url = https://www.mmashorties.cz/index.php/2019/03/04/mel-jsem-jednani-s-ufc-prozradil-makhmud-muradov/ | vydavateľ = mmashorties.cz | dátum vydania = 2019-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191102000033/https://www.mmashorties.cz/index.php/2019/03/04/mel-jsem-jednani-s-ufc-prozradil-makhmud-muradov/ | dátum archivácie = 2019-11-02 }}</ref><ref name=primacool>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ZLOMIL JSEM MU ČELIST A SKORO JSEM ŠEL SEDĚT – MMA zápasník Makhmud Muradov v COOLtalks - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=BuZLNy3RcKk | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2020-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pár mesiacov po jeho príchode do Prahy sa objavil aj v sólových pornografických záberoch pod menom „Akhmed Virt“, za ktoré mu bolo zaplatené 5 tisíc českých korún.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Odráška | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Stavba, čašníctvo, porno a sen o UFC: Príbeh MAKHMUDA MURADOVA, Uzbeka s českým srdcom | url = https://sport24.pluska.sk/ostatne/bojove-sporty/stavba-casnictvo-porno-sen-ufc-pribeh-makhmuda-muradova-uzbeka-ceskym-srdcom | vydavateľ = sport24.pluska.sk | dátum vydania = 2020-01-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Praha|Prahe]] začal Muradov trénovať [[Thajský box|Muay Thai]] a MMA pod vedením českého MMA veterána Petra Knížeho, ktorý mu dovolil bývať a trénovať v jeho gyme zadarmo, a zároveň mu pomohol nájsť si lepšiu prácu vyhadzovača v nočnom klube. Muradov následne začal svoju profesionálnu MMA kariéru v roku [[2012]].<ref name=firststyle/><ref name=primacool/> == Kariéra v zmiešaných bojových umeniach == Muradov v MMA profesionálne debutoval v apríli [[2012]], vyhrávajúc v prvom kole na technický knokaut (TKO). Na regionálnej scéne eventuálne nazbieral bilanciu 22 výher a 6 prehier, pričom sa stal držiteľom šampiónskych opaskov v organizáciách ako XFN, WKN, Caveam či WAKO.<ref name=xfn>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Makhmud Muradov: V MMA se může stát cokoliv | url = http://www.czechfighters.cz/2016/06/09/makhmud-muradov-v-mma-se-muze-stat-cokoliv/ | vydavateľ = czechfighters.cz | dátum vydania = 2016-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=wkn>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Makhmud Muradov : Jsem namotivovanej, protože chci vyhrát | url = http://www.czechfighters.cz/2018/10/05/makhmud-muradov-jsem-namotivovanej-protoze-chci-vyhrat/ | vydavateľ = czechfighters.cz | dátum vydania = 2018-10-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V septembri [[2015]] Muradov vstúpil do turnaja o Európsky pohár WAKO K-1, kde prehral v prvom kole proti poľskému šampiónovi Bartoszovi Dolbieńovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = WAKO K-1 WORLD GRAND PRIX 2015 | url = http://2015.k-1.cz/vysledky-zapasy | vydavateľ = 2015.k-1.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221102033251/http://2015.k-1.cz/vysledky-zapasy | dátum archivácie = 2022-11-02 }}</ref> Vo februári [[2018]] sa Muradov stal prvým a zatiaľ aj jediným MMA bojovníkom na svete ktorého reprezentuje Money Team legendárneho amerického boxera Floyda Mayweathera Jr, ktorý Muradova kontroverzne označil za najlepšieho MMA bojovníka na svete. S Mayweatherom sa Muradov spriatelil po tom čo sa stretli v pražskom klube Lávka v marci [[2017]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Makhmud Muradov Is First MMA Fighter To Sign With Floyd Mayweather's TMT | url = http://www.thepostgame.com/makhmud-muradov-mma-tmt-floyd-mayweather-uzbekistan | vydavateľ = thepostgame.com | dátum vydania = 6461-11-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190928145359/http://www.thepostgame.com/makhmud-muradov-mma-tmt-floyd-mayweather-uzbekistan | dátum archivácie = 2019-09-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hannoun | meno = Farah | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Corner | meno2 = The Blue | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Floyd Mayweather names the world's best MMA fighter – and it's not Conor McGregor | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2019/08/floyd-mayweather-worlds-best-mma-fighter-not-conor-mcgregor | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2019-08-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Ultimate Fighting Championship === ==== 2019 ==== Muradov v UFC debutoval [[28. september|28. septembra]] [[2019]] proti Alessiovi di Chiricovi na ''UFC Fight Night 160 – Hermansson vs. Cannonier'' ako náhrada za zraneného Petra Sobottu. Zápas akceptoval len s 12-dňovým predstihom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Makhmud Muradov: Pořád nemůžu uvěřit tomu, že jsem v UFC | url = http://www.czechfighters.cz/2019/09/17/makhmud-muradov-porad-nemuzu-uverit-tomu-ze-jsem-v-ufc/ | vydavateľ = czechfighters.cz | dátum vydania = 2019-09-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Svojho súpera porazil jednohlasne na body.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Häljestam | meno = Per | autor = | odkaz na autora = | titul = Makhmud Muradov def. Alessio Di Chirico at UFC on ESPN+ 18: Best photos | url = https://mmajunkie.usatoday.com/gallery/makhmud-muradov-def-alessio-di-chirico-at-ufc-on-espn-18-best-photos | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2019-09-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po tomto víťazstve bol portálom Tapology umiestnený na prvé miesto rebríčka najlepších východoeurópskych bojovníkov strednej váhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Makhmud Muradov | url = https://www.tapology.com/fightcenter/fighters/34702-makhmud-muradov | vydavateľ = tapology.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190929011746/https://www.tapology.com/fightcenter/fighters/34702-makhmud-muradov | dátum archivácie = 2019-09-29 }}</ref> Jeho druhý UFC zápas sa uskutočnil [[7. december|7. decembra]] [[2019]] na ''UFC on ESPN 7 – Overeem vs. Rozenstruik'', kde čelil Trevorovi Smithovi ako náhrada za Alonza Menifielda. Smitha knokautoval v treťom kole, za čo získal svoje prvé ocenenie za ''Výkon večera''.<ref name=vykon1>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = King | meno = Nolan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Corner | meno2 = The Blue | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Video: Makhmud Muradov sends Trevor Smith's mouthpiece flying with brutal knockout | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2019/12/ufc-dc-video-makmuhd-muradov-travor-smith-mouthpiece-flying-brutal-knockout | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2019-12-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA Junkie Staff | odkaz na autora = | titul = UFC DC bonuses: Of course that twister earned Bryce Mitchell $50k | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2019/12/ufc-dc-bonuses-twister-earned-bryce-mitchell-50k | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2019-12-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na oficiálnom UFC koncoročnom zozname desiatich najlepších nováčikov z roku [[2019]] sa Muradov umiestnil na siedmom mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ten Best – The Newcomers of 2019 | url = https://www.ufc.com/news/ten-best-newcomers-2019-ufc-jairzinho-rozenstruik | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = 2019-12-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== 2020 ==== Muradov mal čeliť Antôniovi Carlosovi Júniorovi [[14. marec|14. marca]] [[2020]] na UFC Fight Night 170, ako náhrada za Brada Tavaresa ktorý musel odstúpiť kvôli zraneniu kolena.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brad Tavares sofre lesão e está fora da luta contra Cara de Sapato no UFC Brasília | url = https://globoesporte.globo.com/combate/noticia/brad-tavares-sofre-lesao-e-esta-fora-da-luta-contra-cara-de-sapato-no-ufc-brasilia.ghtml | vydavateľ = globoesporte.globo.com | dátum vydania = 30/12/2019 11h29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = Makhmud Muradov Steps in Against Antonio Carlos Jr. at UFC Brasilia | url = https://www.sherdog.com/news/news/Makhmud-Muradov-Steps-in-Against-Antonio-Carlos-Jr-at-UFC-Brasilia-168293 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Neskôr však kvôli zraneniu odstúpil aj samotný Carlos Júnior, a zápas bol zrušený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bohn | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = Antonio Carlos Junior injured, Makhmud Muradov fight scratched from UFC on ESPN+ 28 | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2020/01/antonio-carlos-junior-injured-makhmud-muradov-fight-scratched-from-ufc-on-espn-28 | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2020-01-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho ďalším súperom mal byť Karl Roberson [[18. apríl]]a [[2020]] na UFC 249.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gerbosi | meno = Ryan | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 249: Karl Roberson to face Makhmud Muradov at Barclays Center | url = https://www.newsday.com/sports/mixed-martial-arts/ufc-249-karl-roberson-makhmud-muradov-barclays-center-k04368 | vydavateľ = newsday.com | dátum vydania = 2020-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Muradov bol však nútený zo zápasu odstúpiť kvôli cestovným obmedzeniam súvisiacimi s pandémiou [[COVID-19]], a bol nahradený Marvinom Vettorim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dorff | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = Verschillende gevechten voor aankomende evenementen bekend gemaakt MMA DNA | url = https://mmadna.nl/verschillende-gevechten-voor-aankomende-evenementen-bekend-gemaakt/ | vydavateľ = mmadna.nl | dátum vydania = 2020-04-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na október 2020 bol dohodnutý zápas medzi Muradovom a Krzysztofom Jotkom, Jotko však neskôr odstúpil kvôli zraneniu a bol nahradený Kevinom Hollandom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dorff | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = Kryzysztof Jotko vs. Makhmud Muradov toegevoegd aan UFC evenement op 17 oktober MMA DNA | url = https://mmadna.nl/kryzysztof-jotko-vs-makhmud-muradov-toegevoegd-aan-ufc-evenement-op-17-oktober/ | vydavateľ = mmadna.nl | dátum vydania = 2020-08-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dva dni pred zápasom bol Muradov z karty stiahnutý po tom čo pozitívne testoval na COVID-19, a nahradil ho Charlie Ontiveros.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martin | meno = Damon | autor = | odkaz na autora = | titul = Makhmud Muradov out, Kevin Holland now expected to face newcomer Charlie Ontiveros at UFC Vegas 12 | url = https://www.mmafighting.com/platform/amp/2020/10/28/21539535/makhmud-muradov-out-kevin-holland-now-expected-to-face-newcomer-charlie-ontiveros-at-ufc-vegas-12 | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221109203201/https://www.mmafighting.com/platform/amp/2020/10/28/21539535/makhmud-muradov-out-kevin-holland-now-expected-to-face-newcomer-charlie-ontiveros-at-ufc-vegas-12 | dátum archivácie = 2022-11-09 }}</ref> ==== 2021 ==== Muradov čelil Andrewovi Sanchezovi [[24. január]]a [[2021]] na ''UFC 257 – Poirier vs. McGregor 2''. Zápas vyhral prostredníctvom technického knokautu v treťom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anderson | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 257 Results: Makhmud Muradov Shocks Andrew Sanchez for 14th Straight Win | url = https://cagesidepress.com/2021/01/23/ufc-257-results-andrew-sanchez-vs-makhmud-muradov/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2021-01-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Toto víťazstvo mu získalo jeho druhé ocenenie za ''Výkon večera''.<ref name=vykon2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 257 post-fight bonuses: Poirier stops McGregor in second round | url = https://www.bloodyelbow.com/2021/1/24/22246438/ufc-257-post-fight-bonuses-poirier-stops-mcgregor-in-second-round | vydavateľ = bloodyelbow.com | dátum vydania = 2021-01-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210129080425/https://www.bloodyelbow.com/2021/1/24/22246438/ufc-257-post-fight-bonuses-poirier-stops-mcgregor-in-second-round | dátum archivácie = 2021-01-29 }}</ref> Jeho ďalším súperom sa stal Gerald Meerschaert [[28. august]]a [[2021]] na ''UFC on ESPN 30 – Barboza vs. Chikadze''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Boussenaf | meno = Jamal | autor = | odkaz na autora = | titul = Gerald Meerschaert treft Makhmud Muradov op 28 augustus MMA DNA | url = https://mmadna.nl/gerald-meerschaert-treft-makhmud-muradov-op-28-augustus/ | vydavateľ = mmadna.nl | dátum vydania = 2021-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Muradov zápas prehral po tom čo bol uškrtený v druhom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Doherty | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC Vegas 35 Results: Gerald Meerschaert Submits, Upsets Makhmud Muradov | url = https://cagesidepress.com/2021/08/28/ufc-vegas-35-results-gerald-meerschaert/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2021-08-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== 2022 ==== Muradov sa mal postaviť Mishovi Cirkunovovi [[26. február]]a [[2022]] na UFC Fight Night 202.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = Misha Cirkunov vs. Makhmud Muradov Added to UFC Fight Night Lineup on Feb. 26 | url = https://www.sherdog.com/news/news/Misha-Cirkunov-vs-Makhmud-Muradov-Added-to-UFC-Fight-Night-Lineup-on-Feb-26-183335 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V januári však odstúpil kvôli zraneniu ruky a nahradil ho Wellington Turman.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA Junkie Staff | odkaz na autora = | titul = Makhmud Muradov says he's out of UFC Fight Night 202 vs. Misha Cirkunov | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2022/01/ufc-fight-night-202-makhmud-muradov-out-vs-misha-cirkunov-hand-injury | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2022-01-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dorff | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = Turman valt in voor Muradov tegen Cirkunov tijdens UFC Vegas 49 | url = https://www.eurosport.nl/mixed-martial-arts/ufc/2022/turman-valt-in-voor-muradov-tegen-cirkunov-tijdens-ufc-vegas-49_sto8743405/story.shtml | vydavateľ = eurosport.nl | dátum vydania = 2022-01-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Následne mal čeliť UFC nováčikovi Abusupiyanovi Magomedovovi na UFC Fight Night 209, ktoré sa konalo [[3. september|3. septembra]] [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = King | meno = Nolan | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC Paris pairs Abusupiyan Magomedov vs. Makhmud Muradov | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2022/05/ufc-paris-news-abus-magomedov-vs-makhmud-muradov | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2022-05-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Muradov bol však nútený odstúpiť kvôli problémom s vízami a nahradený bol Dustinom Stolfutzom. Muradovovým ďalším súperom bol Caio Borralho [[22. október|22. októbra]] [[2022]] na ''UFC 280 – Oliveira vs. Makhachev''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ATSteveDuncan | odkaz na autora = | titul = Makhmud Muradov vs. Caio Borralho agregado a UFC 280 | url = https://mma.uno/makhmud-muradov-vs-caio-borralho-agregado-a-ufc-280/ | vydavateľ = mma.uno | dátum vydania = 2022-07-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zápas prehral jednohlasným rozhodnutím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dewar | meno = Val | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 280: Caio Borralho Grinds Out UD Over Muradov | url = https://cagesidepress.com/2022/10/22/ufc-280-makhmud-muradov-vs-caio-borralho/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2022-10-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== 2023 ==== Na [[11. marec]] [[2023]] bol znovu dohodnutý zápas medzi Abusupiyanom Magomedovom a Muradovom, avšak na konci februára bolo oznámené že Muradov opäť odstúpil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Makhmud Muradov wypada z marcowej gali UFC. Abus Magomedov kolejny raz bez rywala | url = https://www.mmarocks.pl/abus-magomedov/makhmud-muradov-wypada-z-marcowej-gali-ufc-abus-magomedov-kolejny-raz-bez-rywala | vydavateľ = mmarocks.pl | dátum vydania = 2023-02-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Muradovov ďalší zápas bol proti Bryanovi Barbarenovi [[22. júl]]a [[2023]] na ''UFC Fight Night 224: Aspinall vs. Tybura''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zawodnik Ankosu, Makhmud Muradov, zawalczy z Bryanem Barbereną na UFC w Londynie | url = https://www.mmarocks.pl/mma-news/zawodnik-ankosu-makhmud-muradov-zawalczy-z-bryanem-barberena-na-ufc-w-londynie | vydavateľ = mmarocks.pl | dátum vydania = 2023-05-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Muradov nad súperom dominoval vo všetkých troch kolách a vyhral jednohlasne na body.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO Návrat vo veľkom štýle. Machmud Muradov pretrhol sériu prehier v UFC | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/mma/clanok/video-ufc-fight-night-224--velky-navrat-machmud-muradov-vyhral-2023072213502579054 | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-22 | dátum prístupu = 2023-07-22 }}</ref> == Osobný život == Od decembra [[2018]] tvoril Muradov pár s českou speváčkou [[Monika Bagárová|Monikou Bagárovou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kazda | meno = Vojtěch | autor = | odkaz na autora = | titul = Monika Bagárová a Makhmud Muradov čekají potomka | url = https://top-fight.cz/ceska-scena/monika-bagarova-a-makhmud-muradov-cekaji-potomka/ | vydavateľ = top-fight.cz | dátum vydania = 2019-12-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V máji [[2020]] sa im narodila dcéra Rumia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Global24 s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Bojovník MMA je šťastím bez seba: Speváčka Bagárová mu porodila dcérku s krásnym menom! FOTO | url = https://www.dnes24.sk/bojovnik-mma-je-stastim-bez-seba-spevacka-bagarova-mu-porodila-dcerku-s-krasnym-menom-foto-362438 | vydavateľ = dnes24.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V decembri [[2021]] Bagárová oznámila koniec ich vzťahu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Bagárová, Nízlová s Lobotkom či Marcel Forgáč: Toto sú rozchody roka 2021! | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/611699-bagarova-nizlova-s-lobotkom-ci-sebrle-toto-su-rozchody-roka-2021/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-28 | dátum prístupu = 2022-11-09 }}</ref> Okrem rodnej uzbečtiny Muradov plynule hovorí po česky, rusky a anglicky, a dokáže sa dorozumieť po poľsky a arabsky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MMA LETEM SVĚTEM SPECIÁL - MURADOV V UFC - 48h DO ZÁPASU - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=EEF-lnb7Wak | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2019-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Muradov je vierovyznaním [[moslim (vyznávač islamu)|moslim]], ktorý sa nehlási k žiadnej z hlavných vetiev islamu a nedodržuje striktne [[ramadán]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OKTAGON MAJK #17 - Mach Muradov a Milan Ďatelinka - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=eSWqkWO12l0 | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2019-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Muradov sám seba nazýva „Uzbek s českým srdcom“, a v minulosti popri uzbeckej vlajke zdvíhal v UFC aj českú vlajku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Rampa | meno = Robert | autor = | odkaz na autora = | titul = Muradov: Jsem Uzbek s českým srdcem, v UFC reprezentuji obě země | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/sport/mma/machmud-muradov-ufc-oktagon-mma-ceska-vlajka-floyd-mayweather.A190917_220248_sporty_rmp | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2019-09-18 | dátum prístupu = 2022-11-09 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pastva | meno = Od Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Muradov nebude v UFC zvedat českou vlajku! Ke státu nemám úctu, říká. Jaký je jeho důvod? | url = https://www.ruik.cz/muradov-nebude-v-ufc-zvedat-ceskou-vlajku-ke-statu-nemam-uctu-rika-jaky-je-jeho-duvod/ | vydavateľ = ruik.cz | dátum vydania = 2021-05-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Šampionáty a úspechy == === Zmiešané bojové umenia === * '''Ultimate Fighting Championship''' ** Výkon večera (dvakrát) vs. Trevor Smith a Andrew Sanchez<ref name=vykon1/><ref name=vykon2/> * '''X Fight Nights''' ** XFN šampión strednej váhy (raz)<ref name=xfn/> *** Jedna úspešná obhajoba ** Dočasný XFN šampión strednej váhy (raz) * '''World Kickboxing Network''' ** WKN MMA medzinárodný šampión strednej váhy (raz)<ref name=wkn/> * '''Caveam''' ** Caveam šampión strednej váhy (raz)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Makhmud Muradov vs. Andreas Birgels | url = https://www.tapology.com/fightcenter/bouts/189303-bitva-roku-2015-makhmud-muradov-vs-andreas-zega-birgels | vydavateľ = tapology.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''World Association of Sporting Organizations''' ** WASO MMA európsky šampión strednej váhy (raz)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Night of Warriors 15: Vítězství Pešty, Muradova, Vémoly a Dvořáka – VÝSLEDKY | url = https://fightclubnews.cz/night-of-warriors-15-vitezstvi-pesty-muradova-vemoly-a-dvoraka-vysledky/ | vydavateľ = fightclubnews.cz | dátum vydania = 2019-04-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221024132911/https://fightclubnews.cz/night-of-warriors-15-vitezstvi-pesty-muradova-vemoly-a-dvoraka-vysledky/ | dátum archivácie = 2022-10-24 }}</ref> === Kickbox === * Uzbecká Kickboxerská Federácia ** Národný juniorský šampión pod pravidlami K-1 (raz)<ref name=obcianstvo2/> == Bilancia v zmiešaných bojových umeniach == {| class = "wikitable sortable" !colspan= "3" style="background:#E8E8E8"| Profesionálna bilancia |- !style="background:#E8E8E8; text-align:center"| 38 zápasov !style="background:#E8E8E8;text-align:center"| 29 výher !style="background:#E8E8E8;text-align:center"| 8 prehier |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez knokaut''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 18 |style="background:#fbb;text-align:center"| 1 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez submisiu''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 3 |style="background:#fbb;text-align:center"| 5 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez rozhodnutie''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 8 |style="background:#fbb;text-align:center"| 2 |} {| class= "wikitable sortable" style="font-size: 85%;" !style="background:#E8E8E8"|Výsledok !style="background:#E8E8E8"|Bilancia !style="background:#E8E8E8"|Oponent !style="background:#E8E8E8"|Metóda !style="background:#E8E8E8"|Podujatie !style="background:#E8E8E8"|Dátum !style="background:#E8E8E8"|Kolo !style="background:#E8E8E8"|Čas !style="background:#E8E8E8"|Miesto !style="background:#E8E8E8"|Poznámky |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center" |29-8 (1) |[[Patrik Kincl]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |Oktagon 72: Vémola vs. Végh 3 |14. júna 2025 |style="text-align:center"|5 |style="text-align:center"|5:00 |Praha, Česko |<small>Vyhral dočasný majstrovský opasok Oktagon MMA v strednej váhe.</small> |- |style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra |style="text-align:center" |28-8 (1) |[[Yasubey Enomoto]] |KO (koleno a údery) |Oktagon 68: Todev vs. Fleury |8. marca 2025 |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|0:40 |Stuttgart, Nemecko | |- |style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra |style="text-align:center" |27-8 (1) |[[Scott Askham]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |Oktagon 61: Paradeiser vs. Duque |21. septembra 2024 |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Brno, Česko | |- |style="background:#c5d2ea;text-align:center"|No contest |style="text-align:center" |26-8 (1) |[[Aliaskhab Khizriev]] |No contest (náhodný úder prstom do oka) |UFC Fight Night: Imavov vs. Dolidze |3. februára 2024 |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|0:11 |Las Vegas, Nevada, USA |<small>Khizrevov náhodný prst zasiahol Muradovovo oko, čo mu zabránilo pokračovať v boji.</small> |- | style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra | style="text-align:center" |26-8 |[[Bryan Barbarena]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |UFC Fight Night: Aspinall vs. Tybura |{{dts|22|7|2023}} | align="center" |3 | align="center" |5:00 |Londýn, Spojené kráľovstvo | |- | style="background:#fbb;text-align:center" |Prehra | style="text-align:center" |25-8 |[[Caio Borralho]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |UFC 280 |{{dts|22|10|2022}} | align="center" |3 | align="center" |5:00 |Abú Zabí, Spojené arabské emiráty | |- | style="background:#fbb;text-align:center" |Prehra | style="text-align:center" |25-7 |[[Gerald Meerschaert]] |Submisia (uškrtenie) |UFC on ESPN: Barboza vs. Chikadze |{{dts|28|8|2021}} | style="text-align:center" |2 | style="text-align:center" |1:49 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|25-6 |Andrew Sanchez |TKO (letiace koleno a údery) |UFC 257 |{{dts|23|1|2021}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|2:59 |Abú Zabí, Spojené arabské emiráty |{{malé|Výkon večera.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|24-6 |Trevor Smith |KO (úder) |UFC on ESPN: Overeem vs. Rozenstruik |{{dts|7|12|2019}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|4:09 |Washington, D.C., USA |{{malé|Výkon večera.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|23-6 |[[Alessio Di Chirico]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |UFC Fight Night: Hermansson vs. Cannonier |{{dts|28|9|2019}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Copenhagen, Dánsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|22-6 |Wendell de Oliveira Marques |KO (údery) |Oktagon 13: Vémola vs. da Silva |{{dts|27|7|2019}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|1:56 |Praha, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|21-6 |Alberto Emiliano Pereira |TKO (údery) |Oktagon 12: Végh vs. Zwicker |{{dts|8|6|2019}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|3:34 |Bratislava, Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|20-6 |Tato Primera |KO (úder) |Night of Warriors 15 |{{dts|6|4|2019}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|0:18 |Liberec, Česko |{{malé|Vyhral titul európskeho WASO MMA šampióna strednej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|19-6 |Diego Gonzalez |Rozhodnutie (jednohlasné) |XFN 17 |{{dts|16|3|2019}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Brno, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|18-6 |Grzegorz Siwy |KO (úder) |XFN 15 |{{dts|27|12|2018}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|4:50 |Praha, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|17-6 |Deyan Topalski |TKO (údery) |XFN 12 |{{dts|6|10|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:27 |Praha, Česko |{{malé|Obhájil titul XFN šampióna strednej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|16-6 |David Ramires |TKO (údery) |XFN 11: Back to the O2 Arena |{{dts|28|6|2018}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|0:30 |Praha, Česko |{{malé|Vyhral titul XFN šampióna strednej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|15-6 |Edvaldo de Oliveira |TKO (lakte) |XFN 8: Vémola vs. Sloane |{{dts|3|3|2018}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|4:42 |Pardubice, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|14-6 |Tomáš Penz |TKO (údery) |XFN 6 |{{dts|7|12|2017}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:20 |Praha, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|13-6 |Zoran Dod |Rozhodnutie (jednohlasné) |XFN 3 |{{dts|25|6|2017}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Praha, Česko |{{malé|Vyhral titul dočasného XFN šampióna strednej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|12-6 |Shota Gvasalia |TKO (údery) |Simply the Best 14 |{{dts|18|4|2018}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|2:07 |Praha, Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|11-6 |David Ramires |TKO (zranenie kľúčnej kosti) |XFN 2 |{{dts|18|12|2016}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|1:19 |Praha, Česko |{{malé|O titul XFN interkontinentálneho šampióna strednej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|11-5 |Damian Chandzel |Submisia (škrtenie) |Night of Warriors 10 |{{dts|5|12|2016}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:36 |Liberec, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|10-5 |Rafael Silva |Rozhodnutie (jednohlasné) |XFN 1 |{{dts|12|6|2016}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Praha, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|9-5 |Tomáš Kužela |Rozhodnutie (jednohlasné) |Night of Warriors 9 |{{dts|19|3|2016}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Praha, Česko |{{malé|Vyhral titul WKN MMA medzinárodného šampióna strednej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|8-5 |Andreas Birgels |TKO (údery) |Caveam: Bitva Roku [[2015]] |{{dts|19|3|2015}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|3:35 |Praha, Česko |{{malé|Vyhral titul Caveam šampióna strednej váhy.}} |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|7-5 |[[Maciej Różański]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |Fighting Zone: Cage Time 1 |{{dts|10|12|2014}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Praha, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|7-4 |István Tóth |Submisia (uškrtenie) |CMTA Pardál Gladiators Night Cage 3 |{{dts|24|5|2014}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|2:20 |České Budějovice, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|6-4 |Krzysztof Klepacz |TKO (údery) |MMAA Aréna 3 |{{dts|7|3|2014}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|3:48 |Hradec Králové, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|5-4 |Peter Čapkovič |Submisia (gilotína) |Fight Explosion: Return Of Kings |{{dts|6|12|2013}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|2:37 |Bratislava, Slovensko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|4-4 |Livio Victoriano |Submisia (škrtenie nohami) |MMAA Aréna 2: Vémola vs. Kníže |{{dts|10|11|2013}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|3:40 |Praha, Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|4-3 |[[Maciej Różański]] |Submisia (gilotína) |BA 3: The Rebirth |{{dts|11|5|2013}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|0:45 |Goleniów, Poľsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|4-2 |Pavol Langer |TKO (údery) |CMTA Trutnovs Night Of Gladiators |{{dts|7|5|2013}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|3:30 |Trutnov, Česko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|3-2 |Marcin Krysztofiak |Rozhodnutie (nejednohlasné) |MFC 5 |{{dts|8|12|2012}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|5:00 |Nowa Sól, Poľsko |{{malé|Catchweight (84.8 kg) zápas.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|3-1 |Christoph Steinmann |Rozhodnutie (jednohlasné) |Cage XFC: International Lake Constance Cup 2 |{{dts|20|10|2012}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|N/A |Lochau, Rakúsko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|2-1 |Kamil Cibiński |Submisia (páka na lakeť) |MMAA Aréna |{{dts|30|9|2012}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:57 |Praha, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|2-0 |Francisco Silva |TKO (údery) |CMTA Pardál Gladiators Night Cage |{{dts|19|5|2012}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|1:05 |České Budějovice, Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|1-0 |Patrik Jevický |TKO (údery) |K1 Empress League: Round 2 |{{dts|29|4|2012}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|0:26 |Košice, Slovensko | |} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = Makhmud Muradov | url = https://www.sherdog.com/fighter/Makhmud-Muradov-109565 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Bilancia v KMM == {| class = "wikitable sortable" !colspan= "3" style="background:#E8E8E8"| Profesionálna bilancia |- !style="background:#E8E8E8; text-align:center"| 2 zápasy !style="background:#E8E8E8;text-align:center"| 2 výhry !style="background:#E8E8E8;text-align:center"| 0 prehier |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez knokaut''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 2 |style="background:#fbb;text-align:center"| 0 |} {| class= "wikitable sortable" style="font-size: 85%;" !style="background:#E8E8E8"|Výsledok !style="background:#E8E8E8"|Bilancia !style="background:#E8E8E8"|Oponent !style="background:#E8E8E8"|Metóda !style="background:#E8E8E8"|Podujatie !style="background:#E8E8E8"|Dátum !style="background:#E8E8E8"|Kolo !style="background:#E8E8E8"|Čas !style="background:#E8E8E8"|Miesto !style="background:#E8E8E8"|Poznámky |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|2–0 |Nordin Bouhaddaoui |TKO (lakte) |Souboj Titánů 2015 |{{dts|15|4|2015}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|1:38 |[[Plzeň]], Česko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|1–0 |Róbert Kertész |TKO (údery) |Souboj Titánů 2014 |{{dts|15|4|2014}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|N/A |[[Plzeň]], Česko | |} {{#tag:ref|KMM (Kickbox-Muay Thai-MMA) používa hybridné pravidlá: prvé kolo je pod pravidlami WAKO K-1, druhé kolo pod IFMA pravidlami Muay Thai, a tretie kolo pod Unifikovanými pravidlami MMA.|group=pozn}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Souboj titánů - Pyramida 2014 - reportáž a fotogalerie | url = https://powerlifting.ronnie.cz/c-20515-souboj-titanu-pyramida-2014-reportaz-a-fotogalerie.html | vydavateľ = powerlifting.ronnie.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SOUBOJ TITÁNŮ 2015 - výsledky | url = http://www.czechmuaythai.cz/clanky/souboj-titanu-2015-vysledky-105 | vydavateľ = czechmuaythai.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221109203205/http://www.czechmuaythai.cz/clanky/souboj-titanu-2015-vysledky-105 | dátum archivácie = 2022-11-09 }}</ref> == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.sherdog.com/fighter/Makhmud-Muradov-109565 Machmud Muradov] na portáli Sherdog * [https://www.ufc.com/athlete/makhmud-muradov Machmud Muradov] na oficiálnej webstránke UFC == Zdroj == {{preklad|en|Makhmud Muradov|1117696966}} {{DEFAULTSORT:Muradov, Machmud}} [[Kategória:Uzbeckí športovci]] [[Kategória:Súťažiaci v MMA]] [[Kategória:Kickboxeri]] tcki4o1vj143duz0jnfh2rczvwpn01h Majself 0 692056 8219208 8202348 2026-05-24T23:58:52Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219208 wikitext text/x-wiki {{na úpravu|neencyklopedický článok}} {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Majself | Obrázok = Majself.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Majself (2019) | Popis umelca = | Rodné meno = Michael Švehla | Umelecké mená = Majself | Dátum narodenia = {{dnv|1987|2|7}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = raper, hudobník | Roky pôsobenia = 2003 – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = Neptun Clan | Deti = 1 | Manželka = Júlia Švehlová }} '''Michael Švehla''' (*[[7. február]] [[1987]], [[Bratislava]]), umeleckým menom '''Majself''', je slovenský [[Rap (hudba)|raper]] a hudobník. Svoju prvú skladbu vydal v roku [[2006]], naplno sa hudbe venuje od roku [[2010]]. Odvtedy má na konte vydanie siedmich albumov: ''Siedmy archanjel'' (2012), ''Parfém'' (2013), ''Eden'' (2015), ''Neptun'' (2016), ''Trip'' (2017), ''Romeo a Júlia'' (2019) a ''Porcelán'' (2021). Skladba „Talizman“, pochádzajúca z albumu ''Trip'', sa stala rádiovým hitom a päťkrát po sebe vyhrala hitparádu rádia [[Europa 2]] {{Bez citácie}}, čím otvorila Majselfovi dvere k širšiemu publiku. V roku 2018 sa Majself stal Objavom roka na hudobných cenách rádia [[Europa 2]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= https://www.radia.sk/spravy/3853_hudobne-ceny-europy-2-su-rozdane|titul= Hudobné ceny Europy 2 sú rozdané|vydavateľ= radia.sk}}</ref> Majself spolupracoval s kapelou [[Desmod]] na skladbe „Kométa“, ktorá vznikla ako titulná skladba ku kinohitu ''Gump: Pes, ktorý naučil ľudí žiť''. Niekoľko mesiacov viedla rebríček rádiovej hranosti na Slovensku a poslucháči ju zaradili na poprednú priečku rebríčka Hit storočia [[Rádio Expres|rádia Expres]] {{Bez citácie}}. Pri príležitosti Majstrovstiev Európy vo futbale hráčov do 19 rokov 2022 sa podieľal na príprave futbalovej hymny s názvom „Za jeden tím“, ktorá mladé slovenské talenty sprevádzala počas ich postupu na MS 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= https://futbalsfz.sk/u19-majself-sorty-a-milan-lieskovsky-s-prekvapenim-pre-sokolikov-co-im-vymysleli/ |titul= Majself, Šorty, Dlugosh a Milan Lieskovský pripravili našim hráčom song |vydavateľ= futbalsfz.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ==Kariéra== ===2003 – 2009: Hudobné začiatky=== Ako šestnásťročný začal písať svoje prvé texty. Jeho prvá skladba „Jaký je rozdiel“ vyšla ešte v roku 2006. Nasledujúce roky rap opustil a venoval sa čisto hudobnej produkcii {{Bez citácie}}. ===2010 – súčasnosť: Sólová kariéra=== Návrat na slovenskú rapovú hudobnú scénu sa konal v roku 2010, keď vyhral televíznu súťaž ''Vytiahni svoj majk'' v [[Musiq1]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= https://www.aktuality.sk/clanok/176105/vytiahni-svoj-majk-vyhral-majself/ |titul= Vytiahni Svoj Majk vyhral Majself! |vydavateľ= aktuality.sk |dátum prístupu= 2023-01-12 |url archívu= https://web.archive.org/web/20230112121319/https://www.aktuality.sk/clanok/176105/vytiahni-svoj-majk-vyhral-majself/ |dátum archivácie= 2023-01-12 }}</ref> V roku 2011 nahral skladbu „Živý spánok“, o rok neskôr vydal svoj prvý [[mixtape]] ''Číslo 7 žije'' a aj prvý [[Demonahrávka|demo]] album ''Siedmy Archanjel''. Prevažná väčšina z 15 skladieb albumu sa nahrala v štúdiu Bodak Records, šesť skladieb si produkoval Majself sám popri menách ako Mugis, Lkama, Komander Ground, Gary či francúzsky producent Al’Tarba. Na albume hosťovali interpreti [[Separ]], Plexo, Rasco, Wuty a iní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= https://www.artattack.sk/10/majself-vydal-album-siedmy-archnjel/ |titul=Majselfov Siedmy archanjel je tu a teraz |vydavateľ= artattack.sk}}</ref> ====Parfem (2013)==== Prvý štúdiový album vznikol v roku 2013, kedy Majself nadviazal na spoluprácu s producentom Mugisom. Išlo o prvotinu oboch hudobníkov a hosťovali na nej interpreti ako [[Kali]], [[Separ]], [[Momo (raper)|Momo]], [[Strapo]], Plexo, Rest, Danosť, Rebel, Idea, a ďalší. Tracklist albumu tvorí celkom 18 skladieb {{Bez citácie}}. V tomto roku o ňom [[Slovenská televízia]] nakrútila dokument v rámci príbehov Jedeň deň {{Bez citácie}}. ====Eden (2015)==== Pri ďalšom albume si Majself na spoluprácu vybral producenta Grizzlyho a hostí ako Plexo, Rest, DJ Metys, Elpe, Danosť, [[Kali]] a Idea. Album prináša 13 skladieb, z ktorých sa do povedomia dostala napríklad motivačno-energická pieseň ''Teraz'' či skladba „Playback“, v ktorej spoločne s Restom vyjadrujú názor na playback raperov {{Bez citácie}}. Storytellingom Majself popisuje smutnú situáciu o dievčati v skladbe ''Nevinná'', ktorej videoklip oslovil širokú verejnosť {{Bez citácie}}. Inšpirácia pochádzala z umelcovho života, kedy jeho kamarátka z detstva v mladom veku prepadla tvrdým drogám, zažila autonehodu a skončila v resocializačnom centre. Dokázala sa však postaviť na nohy a jej príbeh mal byť inšpiráciou, aby sa ľudia nevzdávali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= https://youtuberi.tv/majself-nevinna-prod-grizzly-official-video/ |titul= NEVINNÁ - skutočný príbeh zo slovenskej rodiny, zachytený objektívom a hudbou. |vydavateľ= youtuberi.tv |dátum prístupu= 2023-01-12 |url archívu= https://web.archive.org/web/20230112134937/https://youtuberi.tv/majself-nevinna-prod-grizzly-official-video/ |dátum archivácie= 2023-01-12 }}</ref> Majself svojej kamarátke zároveň venoval časť výnosu z predaného albumu {{Bez citácie}}. ====Neptun (2016)==== V máji v roku 2016 vydal Majself spolu s Grizzlym album Neptun. Obsahuje dvanásť skladieb, ako napríklad „Rolls Royce“, „Denník“, „Schody do neba“, na ktorej spolupracoval s [[Kali]]m, „Iný“, na ktorej sa podieľal aj Plexo či „Čo chceš viac“ s [[Kali]]m a [[Separ]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= https://hashtag.zoznam.sk/kto-je-majself/|titul= Kto je Majself|vydavateľ= hashtag.zoznam.sk}}</ref> Okrem osvedčených spoluprác prináša i nové spolupráce, napríklad s interpretmi ako Paulie Garand, [[Boy Wonder]] či Martina Fabová. ====Trip (2017)==== V roku 2017 Majself spolu s producentom Grizzlym vydali ich už tretí spoločný album ''Trip''. Jeho príprava trvala jeden a pol roka a album reflektuje celú túto cestu, ale aj cestu rapera Majselfa jeho životom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= https://www.pantarhei.sk/196437-majself-grizzly-trip-cd-majself-grizzly|titul= Majself & Grizzly - Trip CD|vydavateľ= pantarhei.sk}}</ref> CD obsahuje sedemnásť skladieb, vrátane spoluprác s [[Kali|Kalim]], Plexom, [[Ben Cristovao|Benom Cristovaom]], Matejom Strakom, [[ADiss|ADissom]], na albume hosťuje i DJ Witch, P.A.T., Renne Dang, Fejbs, Dualit. Vydanie albumu sprevádzala 21-zastávková tour. Medzi poslucháčsky úspešné piesne patrili „Talizman“, „Duch“ a „Vlny“, ktoré majú na umelcovom [[YouTube]] kanáli niekoľko miliónov zhliadnutí {{Bez citácie}}. Skladba Talizman sa v danom roku stala rádiovým hitom a 5-krát po sebe vyhrala hudobnú hitparádu TOP 22 rádia [[Europa 2]] {{Bez citácie}}. ====Romeo a Julia (2019)==== Do dvojročnej pauze Majself vydal svoj prvý multižánrový album ''Romeo a Julia'', ktorý producentsky zastrešil producent Hoodini. Tematicky je zameraný na raperov vzťah s manželkou Júliou, jeho najväčšou životnou múzou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= https://hudba.zoznam.sk/spravy/28-05-2019-majself-zverenil-videoklip-romeo-a-julia-zahral-si-v-nom-aj-youtuber-matej-zrebny/ |titul= Majself zverejnil videoklip Romeo a Julia|vydavateľ= hudba.zoznam.sk}}</ref> Album je zároveň predzvesťou umelcovho hudobného posunu vpred a prináša zmenu v prejave a nový zvuk. Hudobné spolupráce tentokrát presahujú rapový rámec, kedy Majself okrem osvedčených kolegov z tohto prostredia ([[Ben Cristovao]] a [[ADiss]]) oslovil i [[Dominika Mirgová|Dominiku Mirgovú]], Martina Císara, [[Veronika Strapková|Veroniku Strapkovú]] či Nikol Kassell. Poslucháčsky úspešnými skladbami boli napríklad „Mám to rád“, „Romeo a Julia“, „Ráno“ či „Znovu“. Na následnej ''Romeo a Julia tour'' po Slovensku a Česku si cestu do klubov našlo viac ako desaťtisíc fanúšikov {{Bez citácie}}. ====Porcelán (2021)==== Doteraz posledný vydaný Majselfov album ''[[Porcelán (album)|Porcelán]]'' vznikal v úzkej spolupráci s producentom Fillipianom, ktorý zastrešil väčšinu z celkovo pätnástich produkcií a postaral sa o celý mix a master. Okrem jeho hudby sa však o vznik projektu po hudobnej stránke postaral aj DJ Wich, Mairee, Grizzly a Hoodini. Dominantnou skladbou albumu je rovnomenná titulná pieseň „Porcelán“, pieseň „Vydržím stáť“ či „Ruže“ s [[Kali]]m. Okrem neho na albume hosťovali i interpreti ako [[Tina (speváčka)|Tina]], Lvcas Dope, Martin Císar, Dano Kapitán, [[Dominika Mirgová]], Jan Bendig, Refew alebo aj [[Desmod]] na bonusovej skladbe „Kométa“. Táto pieseň vznikla ako titulná skladba ku kinohitu Gump: ''Pes, ktorý naučil ľudí žiť''. Niekoľko mesiacov viedla rebríček rádiovej hranosti na Slovensku a bola zaradená medzi hity storočia na základe hlasov poslucháčov [[Rádio Expres|rádia Expres]] {{Bez citácie}}. Skladba „Keby bola moja“ zase bodovala v hitparáde na českej televízii [[Óčko]] {{Bez citácie}}. ====Pripravovaný album==== Majself ohlásil prípravu ôsmeho albumu v roku 2023 {{Bez citácie}}. Doteraz publikoval štyri skladby s videoklipom - „Vibe“, „Zrkadlá“, „Na dne“ a „Hviezdy“. O ich hudobnú produkciu a mix [[Mastering|master]] sa postaral Majselfov dvorný producent Fillipian. Už pri predchádzajúcom projekte ''Porcelán'' prišiel Majself s novým zvukom v porovnaní so staršími albumami a v tomto smerovaní pokračuje. Umelec sa inšpiroval aktuálnymi hudobnými trendami zo zahraničia, ktoré prinášajú moderný zvuk s prvkami tanečnej [[House (hudba)|house]] hudby. Tento vplyv zakomponoval do skladby „Vibe“, ktorej videoklip sa natáčal v Prahe pod taktovkou českého režiséra Randy Colda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= https://hudba.zoznam.sk/spravy/03-09-2022-majself-predstavil-singel-citim-je-prvou-ukazkou-z-pripravovaneho-albumu/|titul= Majself predstavil singel „Cítim“. Je prvou ukážkou z pripravovaného albumu|vydavateľ= hudba.zoznam.sk}}</ref> Skladba „Na dne“ vznikla v spolupráci s raperom [[Kali|Kalim]] a českým hudobníkom Refewom. Videoklip vznikol pod režisérskym dohľadom mladého českého režiséra Nikitu Rubleva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= https://www.expres.sk/291332/kali-majself-a-cesky-raper-sa-predstavili-v-najosobnejsej-piesni-na-dne/|titul= Kali, Majself a český raper sa predstavili v najosobnejšej piesni Na dne!|vydavateľ= expres.sk}}</ref> ==Osobný život== Majself vyrastal v meste [[Stupava]]. Odmalička ho bavil hlavne šport a hudba. Po niekoľkých rokoch súťažného plávania sa rozhodol vymeniť vodu za basketbalovú loptu, s ktorou skončil v 16 rokoch s niekoľkými vystúpeniami za slovenskú mládežnícku reprezentáciu {{Bez citácie}}. Kým sa Majself začal venovať hudobnej kariére naplno, privyrábal si ako recepčný či stánkovým jarmočným predajom {{Bez citácie}}. Má ukončené magisterské vzdelanie v oblasti marketingovej komunikácie {{Bez citácie}}. Od roku 2018 bojuje s [[Crohnova choroba|Crohnovou chorobou]] a snaží sa o tomto ochorení zvyšovať povedomie – v minulosti patril medzi ambasádorov Slovak Crohn Club.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= https://crohnclub.sk/majself-odkaz-pacientom|titul= Majself: Odkaz pacientom|vydavateľ= crohnclub.sk}}</ref> Pravidelne sa zúčastňuje charitatívnych akcií Úsmev ako dar či Nájdite sa so zvieratkom z útulku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/petrzalka/72322-najdite-sa-so-zvieratkom-z-utulku-11-rocnik-navstivil-rekordny-pocet-ludi-svoj-domov-nasli-dalsi-psici|titul= Majself podporil akciu Nájdite sa so zvieratkom z útulku|vydavateľ= bratislavskenoviny.sk}}</ref> Od roku 2015 je ženatý s make-up artistkou a influencerkou Júliou Švehlovou (rod. Suchovskou), s ktorou pár tvoria viac ako 14 rokov a spoločne vychovávajú syna Nikolasa (nar. v roku 2011) {{Bez citácie}}. == Diskografia == ===Štúdiové albumy=== {|class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" |- ! style="width:10em;"| '''Názov albumu''' ! style="width:17em;"| Podrobnosti ! style="width:39em;"| Zoznam skladieb |- ! scope="row"| '''''Siedmy archanjel''''' | align="left"| * Dátum vydania: 10. 10. 2012 * Formát: CD, digitálny download * Producent: Majself, Mugis, Lkama, KomanderGround, Gary, Al´Tarba | 1. Jeden 2. Vidím (feat. Sedláci) 3. Nulový Dialóg 4. Medicine (feat. Rasco) 5. Pohlad hore (feat. Dar) 6. Srdce 7. Francúzsky bozk 8. Nezávislí (feat. Block Mc Cloud) 9. Tu a teraz 10. Komu veriť (feat. Esenpe, 3CK) 11. Ty 12. Križovatky 13. Chránený svedok (feat. Wuty) 14. Nikdy 15. Tretie Oko (feat. Kruscifix) |- ! scope="row"| ''Parfém'' | align="left"| * Dátum vydania: 25. 10. 2014 * Formát: CD, digitálny download * Producent: Mugis | 1. Parfem ft. Dj Spinhandz 2. Víťaz ft. Momo 3. Nehaj tak! 4. Purpurové rieky 5. Šťastný človek ft. Rest, Strapo 6. Máme sa dobre 7. Neni problém ft. Plexo 8. Útek z Alcatrazu ft. Danosť, Rebel, Dj Metys 9. Navonok 10. Zajtra 11. V dave ft. Idea 12. Rajská záhrada 13. Osudová 14. Dojdeš nato sám ft. Separ, Plexo 15. Deň keď sa zastavila Zem 16. Jediná vec ft. 3ck 17. Milión dôvodov 18. Sny sa plnia ft. Kali |- ! scope="row"| ''Eden'' | align="left"| * Dátum vydania: 6. 3. 2015 * Formát: CD, digitálny download * Producent: Grizzly | 1. Eden 2. Dieťa ulice 3. Playback ft. Rest 4. Nevinná 5. Interstellar + Dj Metys 6. Teraz 7. Ideál ft. Idea 8. Neviem to inak ft. Plexo 9. Magnet 10. Pokoj v duši 2 ft. Danosť, Elpe, Plexo 11. Korene ft. Kali 12. Kruh 13. Zázrak |- ! scope="row"| ''Neptun'' | align="left"| * Dátum vydania: 24. 5. 2016 * Formát: CD, digitálny download * Producent: Grizzly | 1. Rolls Royce 2. Sirény 3. Denník ft. Paulie Garand, Boy Wonder 4. Misia 5. Schody do neba Ft. Kali 6. Iný Ft. Plexo 7. Ticho 8. Čo chceš viac Ft. Separ, Kali 9. Exit 10. Nič mi není 11. Hrdina ft. Martina Fabová 12. Cudzinec |- ! scope="row"| ''TRIP'' | align="left"| * Dátum vydania: 23. 9. 2017 * Formát: CD, digitálny download * Producent: Grizzly | 1. TRIP 2. Kurt Kodein 3. Talizman ft. Ben Cristovao 4. Mustang 5. Jazvy ft. DJ Wich 6. Kotvy 7. Nerev ft. P.A.T. 8. Neni jedno 9. Scenár ft. Plexo, Fejbs 10. Vlny 11. Žijem to pre ft. Kali 12. Chlad ft. Dualit 13. Duch ft. ADiss 14. R.I.P. ft. Renne Dang 15. Bang! 16. Nechajte ma dýchať ft. Matej Straka 17. Aby bolo dobre |- ! scope="row"| ''Romeo a Julia'' | align="left"| * Dátum vydania: 4. 6. 2019 * Formát: CD, digitálny download * Producent: Fillipian, Hoodini, Maskerr Muzik | 1. Intro 2. Oheň 3. Posledný Tanec 4. Ráno 5. Popstar 6. Nečakám feat. Martin Císar 7. Romeo a Julia 8. Znovu 9. Musím ísť 10. Tanec v daždi feat. Veronika Strapková 11. Jump 12. Mám to rád 13. Raj feat. Dominika Mirgová 14. S tebou feat. Adiss 15. Trofej feat. Ben Cristovao 16. 87 ( skit ) 17. Navždy 18. Jedno feat. Nikol Kassell |- ! scope="row"| ''[[Porcelán (album)|Porcelán]]'' | align="left"| * Dátum vydania: 11. 7. 2021 * Formát: CD, digitálny download * Producent: Fillipian, Hoodini | 1. Drajf ft. Tina 2. Oáza 3. Porcelán 4. Keby bola moja ft. Jan Bendig, Refew 5. Závislý 6. Nebo je tu ft. Dano Kapitán 7. Ryder ft. LVCAS Dope 8. Off ft. Dominika Mirgová 9. Všetci nám môžu 10. Ruže ft. Kali 11. Horizont ft. Martin Císar 12. Pam pam 13. Trón 14. Vydržím stáť 15. Kométa ft. Desmod |} == Videoklipy == {| class="wikitable" !Rok !Videoklip !Režisér(i) !Dátum zverejnenia |- |2011 |ŽIVÝ SPÁNOK feat. Monique |Jozef Koháry |29. 6. 2011 |- | rowspan="2" |2012 |NULOVÝ DIALÓG |Michal Mészáros |30. 9. 2012 |- |TABULA RASA |Ivan Kollár |18. 11. 2012 |- |2013 |ZÁZRAK |Ivan Kollár |17. 4. 2013 |- | |NENI PROBLEM feat. PLEXO |Z.matek | 4. 6. 2013 |- | |ENDORFÍN |Z.matek |18. 8. 2013 |- | rowspan="2" |2014 |TERAZ |Arogant |11. 5. 2014 |- |KRUH |FXTR |30. 10. 2014 |- | rowspan="4" |2015 |PLAYBACK feat. REST |Moovi |17. 2. 2015 |- |NEVINNÁ |Moovi |24. 2. 2015 |- |INTERSTELLAR feat. DJ METYS |Sule Dsgn | 5. 3. 2015 |- |MAGNET |Moovi |22. 3. 2015 |- | rowspan="6" |2016 |CUDZINEC |Moovi |24. 4. 2016 |- |ROLLS ROYCE |Moovi |11. 5. 2016 |- |SCHODY DO NEBA feat. KALI |Moovi |13. 6. 2016 |- |PETER PANN - DŽUNGLA Feat. Kali, Strapo, Majself |Dušan Krajčovič |13. 7. 2016 |- |AMEN |Moovi |27. 9. 2015 |- |VLNY |Moovi |9. 11. 2016 |- | rowspan="9" |2017 |KURT KODEIN |Dušan Krajčovič |16. 1. 2017 |- |KALI - ČO S NIMI feat. MAJSELF |Tomáš Jurkovič |12. 2. 2017 |- |NECHAJTE MA DÝCHAŤ feat. MATEJ STRAKA |Dušan Krajčovič |30. 5. 2017 |- |CHLAD |Dušan Krajčovič |18. 6. 2017 |- |TALIZMAN feat. Ben Cristovao |Dušan Krajčovič |11. 9. 2017 |- |TRIP |Dušan Krajčovič |21. 9. 2017 |- |RENNE DANG - CHÁPEŠ Feat. STRAPO, MAJSELF |Petr Simon & Radim Střelka | 24. 9. 2017 |- |ABY BOLO DOBRE |Dušan Krajčovič |10. 10. 2017 |- |ŽIJEM TO PRE feat. KALI |Dušan Krajčovič |15. 11. 2017 |- | rowspan="9" |2018 |TANEC V DAŽDI feat. VeronikaS |Dušan Krajčovič |11. 2. 2018 |- |DUCH feat. ADISS |Dušan Krajčovič | 4. 3. 2018 |- |KOTVY |Dušan Krajčovič |8. 4. 2018 |- |PETER PANN - KEBY BOLO KEBY feat. Palermo, Mega M, Majself |AROGANT |6. 6. 2018 |- |MÁM TO RÁD |Dušan Krajčovič |24. 6. 2018 |- |DJ WICH - KRÍDLA feat. Majself, Erycan | - |1. 7. 2018 |- |ZNOVU |Dušan Krajčovič | 28. 10. 2018 |- |DDOMINIKA MIRGOVÁ - STOPY Feat. MAJSELF | - | 9. 9. 2018 |- |MUSÍM ÍSŤ |Dušan Krajčovič |16. 12. 2018 |- | rowspan="11" |2019 |MARTIN CÍSAR - Šťastie feat. Majself |Ján DoubleJ Jančok |24. 1. 2019 |- |POSLEDNÝ TANEC |Dušan Krajčovič | 24. 2. 2019 |- |JUMP |Dušan Krajčovič |14. 4. 2019 |- |RÁNO |Dušan Krajčovič |8. 5. 2019 |- |RÓMEO A JÚLIA |Dušan Krajčovič |26. 5. 2019 |- |OHEŇ |Dušan Krajčovič |3. 7. 2019 |- |NAŽIVO SI KRAJŠIA |Dušan Krajčovič |4. 8. 2019 |- |RÓMEO A JÚLIA Feat. CIMBAL BROTHERS (remix) |Samuel Hoffman |20. 8. 2019 |- |POSLEDNÝ HRÁČ |Lukáš Gira |1. 9. 2019 |- |NEČAKÁM Feat. Martin Cisár |Juraj Škula |25. 9. 2019 |- |DANO KAPITÁN - Návraty feat. MAJSELF |Dušan Krajčovič |29. 12. 2019 |- | rowspan="4" |2020 |POŠLI MI NÁDEJ |Lupa Production | 23. 3. 2020 |- |DOMINIKA MIRGOVÁ - ÚSMEV Feat. MAJSELF |Abdu |13. 4. 2020 |- |PULZ |Jakub Krška |27. 9. 2020 |- |NEBUDEM TO JA |Dušan Krajčovič |16. 11. 2020 |- | rowspan="10" |2021 |HORIZONT feat. Martin Císar |Lupa Production |31. 1. 2021 |- |ZÁVISLÝ |Peter "P.graphy" Lašut |14. 2. 2021 |- |RUŽE Feat. Kali |Juraj Škula |11. 4. 2021 |- |VYDRŽÍM STÁT |Juraj Škula |6. 6. 2021 |- |ICONITO - NEPOZNÁM STRACH feat. MAJSELF |Kristián Dufinec |14. 6. 2021 |- |PORCELÁN |Peter "P.graphy" Lašut |20. 6. 2021 |- |KEBY BOLA MOJA Feat. Jan Bendig, Refew |Dušan Krajčovič |5. 7. 2021 |- |KOMÉTA Feat. Desmod |Michal Nemtuda |12. 7. 2021 |- |NEBO JE TU Feat. Dano Kapitán |Peter "P.graphy" Lašut | 31. 8. 2021 |- |DRAJF Feat. Tina |Peter "P.graphy" Lašut |5. 10. 2021 |- | rowspan="5" |2022 |KOMÉTA Feat. Desmod (Orchester RB) |Fillipian |8. 5. 2022 |- |KALI - SRDCE AKO KAMEŇ Feat. ALAN MURIN, MAJSELF |Dušan Krajčovič |13. 5. 2022 |- |CÍTIM |Randy Cold |22. 8. 2022 |- |ZRKADLÁ |Peter "P.graphy" Lašut |26. 9. 2022 |- |NA DNE Feat. Kali, Refew |Nikita Rubliev |12. 12. 2022 |- | rowspan="8" |2023 |HVIEZDY |Pierre Lexis |29. 1. 2023 |- |FARBY feat. Júlia |Pierre Lexis |4. 6. 2023 |- |ALYA - MESTO Feat. Majself |Martin Miko |11. 6. 2023 |- |IBA JA Feat. Refew, Jaroslav Oláh |Pierre Lexis | 9. 7. 2023 |- |Jaroslav Oláh - NAMOTANÁ Feat. Majself, Refew |Nikita Rublev |1.10.2023 |- |ANDROMÉDA |Pierre Lexis |25. 10. 2023 |- |MIESTO |Pierre Lexis |1. 11. 2023 |- |PEPERMINT |Pierre Lexis |13. 11. 2023 |- | rowspan="6" |2024 |DEŇ ZA DŇOM Feat. Nia |Pierre Lexis |14. 4. 2024 |- |NAVZÁJEM Feat. Refew, Jaroslav Oláh |Pierre Lexis |4. 7. 2024 |- |ŠORTY, ADISS - VÍKEND Feat. MAJSELF |Pierre Lexis |2. 6. 2024 |- |NEPRESTANEM DÝCHAŤ Feat. Nela Pocisková |Martin Miko |9. 6. 2024 |- |KÝM ŤA MÁM |Matthew Csiba |20. 10. 2024 |- |RODNÁ ZEM |Pierre Lexis |19. 11. 2024 |- |2025 |STÁR Feat. Nela Pocisková |Pierre Lexis |16. 1. 2025 |- | |VESMÍR Feat. Nela Pocisková |Pierre Lexis |27. 2. 2025 |- | |MATHIA - DZIVOČKA feat. Tomy Kotty, Call Dominika, Majself |Pierre Lexis |9. 3. 2025 |- | |ČIERNA MADONA feat. NELA POCISKOVÁ |Viktória Nolan |13. 3. 2025 |- | |UP |Pierre Lexis |11. 5. 2025 |- | |REŤAZ |Pierre Lexis |30. 5. 2025 |- | |SUPERPOWER |Pierre Lexis |1. 6. 2025 |- | |BLUEPRINT |Pierre Lexis |4. 6. 2025 |- | |NEBUĎ ZLÁ |Pierre Lexis |1. 7. 2025 |- | |DO RÁNA |Pierre Lexis |21.8.2025 |- | |TOMY KOTTY - NEODCHÁDZAM Ft. Majself |Pierre Lexis |25. 11. 2025 |- | |SOM OKEY |Pierre Lexis |14. 12. 2025 |- | |PRIPÍJAM NA ŽIVOT |Pierre Lexis |28. 9. 2025 |- |2026 |MILUJEM ŤA |Fulikos creative nest |8. 2. 2026 |- | |Stále dúfam Feat. NIA |Pierre Lexis |8. 3. 2026 |- | |ĎAKUJEM Feat. Desmod, Kali |Fulikos creative nest |19. 4. 2026 |} == Skladby umiestnené v rebríčkoch == {| class="wikitable" style="font-size: 9pt; text-align:center;" ! rowspan="2" width="30"|Rok ! rowspan="2" width="300"|Pieseň ! colspan="4"|Umiestnenie v rebríčkoch ! rowspan="2" width="230"|Album |- style="font-size:smaller;" ! width="45"| [[Slovensko|SK]]<br /> RADIO TOP 100 <br /><ref name="RADIO TOP 100">Vrcholové pozície singlov Majselfa v rebríčku TOP 100 najhranejších singlov v slovenských rádiách: * {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/40/majself-grizzly/vlny/156428 |titul=Vlny – Majself & Grizzly| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2023-11-14}} * {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/40/majself/raj-feat-dominika-mirgova/162942 |titul=Raj (feat. Dominika Mirgová) – Majself| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2023-11-14}} * {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/40/majself/romeo-a-julia/162585 |titul=Romeo a Julia – Majself| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2023-11-14}} * {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/40/desmod-majself/kometa-pre-gumpa/165968 |titul=Kométa (pre Gumpa) – Desmod & Majself| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2023-11-14}}</ref> ! width="45"| [[Slovensko|SK]]<br /> RADIO TOP 50 SK<br /><ref name="SK - RADIO - TOP 50 SK">Vrcholové pozície singlov Majselfa v rebríčku TOP 50 najhranejších domácich singlov v slovenských rádiách: * {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/42/majself-grizzly/talizman-feat-ben-cristovao/158208 |titul=Talizman (feat. Ben Cristovao) – Majself & Grizzly| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2023-11-14}} * {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/42/majself-grizzly/vlny/156428 |titul=Vlny – Majself & Grizzly| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2023-11-14}} * {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/42/majself/mam-to-rad/160272 |titul=Mám to rád – Majself| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2023-11-14}} * {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/42/majself/raj-feat-dominika-mirgova/162942 |titul=Raj (feat. Dominika Mirgová) – Majself| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2023-11-14}} * {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/42/majself/posledny-tanec/161959|titul=Posledný tanec – Majself| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2023-11-14}} * {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/42/majself/romeo-a-julia/162585 |titul=Romeo a Julia – Majself| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2023-11-14}} * {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/42/desmod-majself/kometa-pre-gumpa/165968 |titul=Kométa (pre Gumpa) – Desmod & Majself| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2023-11-14}} * {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/42/dominika-mirgova/usmev-feat-majself/165353 |titul=Úsmev (feat. Majself) – Dominika Mirgová| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2023-11-14}} * {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/42/majself/znovu/161172 |titul=Znovu – Majself| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2023-11-14}} * {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/42/majself/drajf-feat-tina/170179 |titul=Drajf (feat. Tina) – Majself| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2023-11-14}} * {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/42/majself/hviezdy/171933 |titul=Hviezdy – Majself| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2023-11-14}}</ref> ! width="45"| [[Slovensko|SK]] <br /> SINGLES DIGITAL TOP 100 <br /><ref name="SK - SINGLES DIGITAL - TOP 100">Vrcholové pozície singlov Majselfa v rebríčku TOP 100 digitálnych singlov na Slovensku: * {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/43/majself-grizzly/talizman-feat-ben-cristovao/158208 |titul=Talizman (feat. Ben Cristovao) – Majself & Grizzly| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2023-11-14}} * {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/43/majself/mam-to-rad/160272 |titul=Mám to rád – Majself| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2023-11-14}}</ref> ! width="45"| [[Slovensko|SK]] <br /> SINGLES DIGITAL 50 SK<br /><ref name="SK - SINGLES DIGITAL - TOP 50">Vrcholové pozície singlov Majselfa v rebríčku TOP 50 digitálnych domácich singlov na Slovensku: * {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/44/majself-grizzly/talizman-feat-ben-cristovao/158208 |titul=Talizman (feat. Ben Cristovao) – Majself & Grizzly| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2023-11-14}} * {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/44/majself/mam-to-rad/160272 |titul=Mám to rád – Majself| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2023-11-14}} * {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/44/desmod-majself/kometa-pre-gumpa/165968 |titul=Kométa (pre Gumpa) – Desmod & Majself| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2023-11-14}} * {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/44/majself/znovu/161172 |titul=Znovu – Majself| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2023-11-14}}</ref> |- |rowspan="2"| 2017 ||align="left"| „Talizman“ <small>(feat. [[Ben Cristovao]])</small> || – || 26 || 95 || 13 ||rowspan="2"|''[[TRIP (album)|TRIP]]'' |- |align="left"| „Vlny“ || 77 || 12 || – || – |- |rowspan="4"| 2019 ||align="left"| „Mám to rád“ || – || 25 || 52 || 4 ||rowspan="4"|''[[Romeo a Julia (album)|Romeo a Julia]]'' |- |align="left"| „Raj“ <small>(feat. [[Dominika Mirgová]])</small> || 96 || 14 || – || – |- |align="left"| „Posledný tanec“ || – || 13 || – || – |- |align="left"| „Romeo a Julia“ || 87 || 10 || – || – |- |rowspan="2"| 2020 ||align="left"| „Kométa (pre Gumpa)“ <small>([[Desmod]] feat. Majself)</small>|| 10 || 1 || – || 34 ||''[[Porcelán (album)|Porcelán]]'' (bonus) |- |align="left"| „Úsmev“ <small>([[Dominika Mirgová]] feat. Majself)</small>|| – || 29 || – || – ||''[[Noačo?!]]'' |- |rowspan="2"| 2022 ||align="left"| „Znovu“ || – || 33 || – || 14 ||rowspan="2"|''[[Porcelán (album)|Porcelán]]'' |- |align="left"|„Drajf“ <small>(feat. [[Tina (speváčka)|Tina]])</small> || – || 32 || – || – |- | 2023 ||align="left"| „Hviezdy“ || – || 40 || – || – || – |- style="font-size:smaller;" |-bgcolor="#CCCCCC" | |'''Single č. 1''' | 0 | '''1''' | 0 | 0 | |-bgcolor="#CCCCCC" | |'''Single v TOP 10''' | '''1''' | '''2''' | 0 | '''1''' | |- |} == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Majself}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/de/artist/3232213-Majself Majself] na [[Discogs]] * [https://www.allmusic.com/artist/majself-mn0003809669 Majself] na [[Allmusic]] * {{Csfd meno|326220|Majself}} Prehľad umiestnených albumov v rebríčkoch ČNS [[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|IFPI]]: * [https://ifpicr.cz/hitparada/36/majself/45104 Majself — SK - ALBUMS - TOP 100] * [https://ifpicr.cz/hitparada/14/majself/45104 Majself — CZ - ALBUMS - TOP 100] * [https://ifpicr.cz/hitparada/36/majself-grizzly/44437 Majself & Grizzly — SK - ALBUMS - TOP 100] * [https://ifpicr.cz/hitparada/14/majself-grizzly/44437 Majself & Grizzly — CZ - ALBUMS - TOP 100] Prehľad umiestnených skladieb v rebríčkoch ČNS [[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|IFPI]]: * [https://ifpicr.cz/hitparada/40/majself/45104 Majself — SK - RADIO - TOP 100] * [https://ifpicr.cz/hitparada/42/majself/45104 Majself — SK - RADIO - TOP 50 SK] * [https://ifpicr.cz/hitparada/43/majself/45104 Majself — SK - SINGLES DIGITAL - TOP 100] * [https://ifpicr.cz/hitparada/44/majself/45104 Majself — SK - SINGLES DIGITAL - TOP 50 SK] * [https://ifpicr.cz/hitparada/40/majself-grizzly/44437 Majself & Grizzly — SK - RADIO - TOP 100] * [https://ifpicr.cz/hitparada/42/majself-grizzly/44437 Majself & Grizzly — SK - RADIO - TOP 50 SK] * [https://ifpicr.cz/hitparada/43/majself-grizzly/44437 Majself & Grizzly — SK - SINGLES DIGITAL - TOP 100] * [https://ifpicr.cz/hitparada/44/majself-grizzly/44437 Majself & Grizzly — SK - SINGLES DIGITAL - TOP 50 SK] [[Kategória:Slovenskí reperi]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] 2lghdpksfesfhztc6gtkfy5vsx89yae Štefan Pálfi (bratislavský župan) 0 693856 8219379 7637806 2026-05-25T10:31:00Z Bakjb 236375 wl 8219379 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Štefan Pálfi | Rodné meno = | Popis osoby = uhorský statkár, politik, dedičný župan Bratislavskej župy | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[3. jún]] [[1828]] | Miesto narodenia = hrad [[Červený Kameň (hrad)|Červený kameň]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1910|07|27|1828|06|03}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]]) | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Politika | Portál2 = | Portál3 = }} '''Štefan g'''róf '''Pálfi'''<ref name="sbs">{{Citácia knihy | kapitola zborník = PÁLFI, Štefan | titul = [[Slovenský biografický slovník]] | odkaz na titul = | zväzok = IV. M{{--}}Q | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1990 | isbn = 80-7090-070-9 | počet strán = 568 | strany = 380 | url = https://chamo.kis3g.sk/lib/item?id=chamo:10922498&theme=system}}</ref> - prídomok "Pálffy de Erdőd" ({{hun|Pálffy István}}; * [[3. jún]] [[1828]], hrad [[Červený Kameň (hrad)|Červený kameň]] – † [[27. júl]] [[1910]], [[Bratislava]]) bol uhorský šľachtic, cisársky a kráľovský komorník, miestodržiteľský radca, dedičný kapitán [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]] a dedičný župan [[Bratislavská župa (Uhorsko)|Bratislavskej župy]], člen uhorského šľachtického rodu [[Pálfiovci|Pálfiovcov]]. == Životopis == Gróf Štefan Pálfi sa narodil [[3. jún]]a [[1828]] [[Červený Kameň (hrad)|na hrade Červený kameň]] ako člen [[Pálfiovci|rodiny Pálfiovcov]] – červenokamenskej línie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bakošová|meno=Zora|titul=Rod Pálfi - červenokamenská línia / inventár|url=https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/slovensky_narodny_archiv/archivne_pomocky/Palfi-cervenokamenska_linia_(16.%20stor.)_1742-1945-inventar.pdf|dátum vydania=1995|dátum prístupu=2.3.2023|vydavateľ=Slovenský archív}}</ref> ako šieste dieťa grófa Vincenta Pálfiho a grófky Apollónie Csákyovej. Stredoškolské štúdiá absolvoval doma a v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku [[1846]] získal právnické vzdelanie v Bratislave a od augusta 1846 do roku [[1848]] bol čestným podnotárom Bratislavskej župy. V rokoch [[1846]]{{--}}[[1846]] bol koncipientom uhorského ministerstva vnútra. Po porážke [[Uhorská revolúcia|uhorskej revolúcie]] sa vrátil na hrad Červený kameň a neskôr, na želanie svojho otca, sa zamestnal v uhorskom oddelení viedenského Najvyššieho súdu. V roku [[1856]] ho súd vymenoval za poručníka rodového [[Seniorát (dedičská postupnosť)|seniorátu]] ustanoveného v testamente palatína [[Pavol Pálfi (palatín)|Pavla Pálfiho]] z roku [[1653]]. Túto funkciu zastával 43 rokov. V roku [[1856]] sa stal aj cisárskym a kráľovským komorníkom, ako aj členom hornej komory [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. V roku [[1861]] bol zakladajúcim členom Hospodárskeho spolku Bratislavskej (Prešporskej) župy, ktorého sa stal v roku [[1864]] podpredsedom a od roku [[1871]] predsedom. V roku [[1865]] bol zvolený za poslanca [[Uhorský snem|uhorského snemu]] vo volebnom okrsku Pezinok, no už v roku [[1866]] sa mandátu vzdal z rodinných dôvodov. Od [[8. december|8. decembra]] [[1900]] bol rodinným seniorom a [[5. apríl]]a [[1901]] ho cisár [[František Jozef I.]] vymenoval za bratislavského grófa a dedičného hradného kapitána. Bol mecenášom mnohých Bratislavských (Prešporských) spolkov napr. okrášľovacieho, umeleckého, národnej osvety. Zomrel v Bratislave v roku [[1910]] a bol pochovaný na hrade Červený kameň. V roku [[1856]] sa oženil s grófkou Matildou Dežőfiovou (* 1827 – † 1908). Mali spolu tri deti. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|hu|Pálffy István (főispán)|24517036}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pálfi, Štefan}} [[Kategória:Osobnosti z Častej]] [[Kategória:Pálfiovci]] [[Kategória:Uhorskí právnici]] [[Kategória:Uhorskí politici]] [[Kategória:Poslanci uhorského snemu]] [[Kategória:Poslanci uhorského snemu narodení na území dnešného Slovenska]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Župani]] dlm3ohax2burb7fsinaq2amgz9cniqs Ján Drobný 0 695608 8219294 7563185 2026-05-25T08:31:25Z ~2026-31144-37 295919 nebol prvy prezident slovenskej republiky, ale prvý krajinský prezident. 8219294 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Ján Drobný  | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Príbuzní = | Úrad3 = predseda [[Štátna rada Slovenskej republiky|Štátnej rady Slovenskej republiky]] | Koniec obdobia3 = [[1945]] | Začiatok obdobia3 = [[1943]] | Poradie3 = | Súrodenci = [[Jozef Drobný]] | Rodičia = | Rodné meno = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Predchodca = funkcia vznikla | Vierovyznanie = rímskokatolícke | Nástupca = [[Jozef Országh]] | Dátum narodenia = [[6. september]] [[1881]] | Miesto narodenia = [[Ružomberok]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1948|04|05|1881|09|06}} | Miesto úmrtia = [[Žilina]], [[Česko-Slovensko|Československo]] | Politická strana = [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] | Alma mater = | Profesia = sudca | Národnosť = slovenská | Nástupca3 = funkcia zanikla | Portrét = Drobný_Ján.jpg | Predchodca3 = [[Viktor Ravasz]] | Úrad = prezident [[Slovenská krajina|Slovenskej krajiny]] | Začiatok obdobia = [[1928]] | Koniec obdobia = [[1930]] }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Ján Drobný''' (* [[6. september]] [[1881]], [[Ružomberok]]{{--}}† [[5. apríl]] [[1948]], [[Žilina]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vila Jána Drobného|url=http://www.tikzilina.eu/vila-jana-drobneho/|dátum prístupu=2023-04-09|vydavateľ=tikzilina.sk}}</ref> bol slovenský právnik, verejný činiteľ a prvý krajinský prezident [[Slovenská krajina (1928 – 1938)|Slovenskej krajiny]]. == Životopis == Pochádzal zo starej slovenskej meštianskej rodiny. Jeho otec pracoval ako ružomberský súdny úradník. Štúdium gymnázia absolvoval v rodnom meste. Právnické vzdelanie dosiahol na právnickej akadémii v [[Prešov]]e a následne v [[Budapešť|Budapešti]]. Po jeho dosiahnutí nastúpil do prípravnej súdnej služby na ružomberskom súde (sedrii), odkiaľ bol neskôr preložený do [[Nitra|Nitry]]. Následne pracoval ako okresný sudca na súdoch v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]], [[Čadca|Čadci]] a v [[Žilina|Žiline]]. V rokoch [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]] bol záložným dôstojníkom a pre svoje zaobchádzanie s podriadenými sa stal veľmi obľúbeným. V roku [[1926]] bol vymenovaný za tabulárneho sudcu a prednostu okresného sudcu v Žiline (v tom čase jeden z najväčších okresných súdov na území Slovenska). Ako sudca požíval veľkú autoritu. V Žiline sa aktívne zúčastnil na miestnom spolkovom a verejnom živote. Bol členom [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovej slovenskej ľudovej strany]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Ján Drobný na čelo zemskej správy|periodikum=Slovenský denník|dátum=1928-06-29|ročník=XI|číslo=149|strany=1}}</ref> Po zavedení [[Krajinské zriadenie|krajinského zriadenia]] v roku [[1928]] bol post krajinského prezidenta na základe dohody medzi vtedajšími vtedajšími vládnymi stranami určený pre nominanta HSĽS. Tá ponúkla troch kandidátov: bývalého starostu Bratislavy [[Viktor Dušek|Viktora Dušeka]], bývalého mešťanostu Ružomberka [[Karol Mederly|Karola Mederlyho]] a sudcu Jána Drobného. Výber padol práve na Jána Drobného. Do funkcie bol vymenovaný [[28. jún]]a [[1928]] na základe uznesenia vlády. Krajinským prezidentom bol v komplikovanom období, kedy sa krajinské zriadenie ešte len zavádzalo do praxe. Napriek tomu, že v jeho prípade išlo o politickú nomináciu, Slovenský denník v závere jeho mandátu konštatoval: „...''má zmysel pre poriadok v státe. Dnes pri jeho odchode vďačne zaznamenávame, že sme sa v Drobnom po tejto stránke nesklamali.''“<ref>{{Citácia periodika|titul=Zemský prezident Drobný odchádza|periodikum=Slovenský denník|odkaz na periodikum=http://digitalna.kniznica.info/zoom/109234/view?search=J%C3%A1n%20Drobn%C3%BD&page=1&p=separate&tool=download&view=370,843,1133,495|dátum=1930-12-10|ročník=XIII|číslo=288|strany=1|dátum prístupu=2023-04-09}}</ref> V závere roku [[1930]] požiadal ministra vnútra o penzionovanie pre zdravotné dôvody k [[1. január]]u [[1931]]. Jeho nástupcom sa stal dovtedajší viceprezident [[Jozef Országh (verejný činiteľ)|Jozef Országh]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Zemský prez. Ján Drobný do penzie|periodikum=Slovenský denník|odkaz na periodikum=|dátum=1930-11-26|ročník=XIII|číslo=272|strany=1|dátum prístupu=2023-04-09}}</ref> V období [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] pôsobil v rokoch [[1943]]{{--}}[[1945]] ako predseda [[Štátna rada Slovenskej republiky|Štátnej rady Slovenskej republiky]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Nová Štátna rada|periodikum=Gardista|dátum=1943-08-31|ročník=V|číslo=199|strany=3}}</ref> V roku [[1945]] bol zaistený orgánmi Národnej bezpečnosti a následne súdený.<ref>{{Citácia periodika|titul=Prví pred Národný súd|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=http://digitalna.kniznica.info/zoom/81591/view?search=J%C3%A1n%20Drobn%C3%BD&page=1&p=separate&view=0,1840,3412,3573|dátum=1945-06-22|ročník=1945|číslo=100|strany=1|dátum prístupu=2023-04-09}}</ref> == Referencie == <references /> {{DEFAULTSORT:Drobný, Ján}} [[Kategória:Osobnosti z Ružomberka]] [[Kategória:Slovenskí sudcovia]] [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Slovenskí úradníci]] [[Kategória:Politici HSĽS]] [[Kategória:Prezidenti Slovenska]] lssfq9rocqz6yqjcjkdiv1k8u0715ah Leopold Bogdan Mandić 0 695853 8218993 8200639 2026-05-24T14:15:39Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218993 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = rehoľník | zvolené meno = Leopold Mária Mandić | meno = Ivan Bogdan Mandić | aktuálny titul = rehoľník a svätý | portrét = San Leopoldo Mandic.jpg | popis portrétu = Fotografia spred roku 1942 | štát pôsobenia = {{Minivlajka|Taliansko|w}} <br /> {{Minivlajka|Chorvátsko|w}} | dátum narodenia = {{dn|1866|05|12}} | miesto narodenia = [[Herceg Novi (mesto)|Herceg Novi]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Čierna Hora]]) | dátum úmrtia = {{dúv|1942|07|30|1866|05|12}} | miesto úmrtia = [[Padova]], [[Taliansko]] | miesto pohrebu = Santuario di San Leopoldo Mandić, [[Padova]] | cirkev = [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] | rehoľa = [[Rád menších bratov kapucínov]] | večné sľuby dátum = {{dv|1888|10|28|1866|05|12}} | vstup do rehole dátum = {{dv|1884|05|02|1866|05|12}} | kňazské svätenie dátum = {{dv|1890|09|20|1866|05|12}} | kňazské svätenie svätiteľ = [[Domenico Agostini]] | blahorečenie dátum = {{dv|1976|05|02|1866|05|12}} | blahorečil = [[Pavol VI.]] | kanonizovaný dátum = {{dv|1983|10|16|1866|05|12}} | kanonizoval = [[Ján Pavol II.]] | dátum sviatku = [[30. júl]] | patrón = ľudí trpiacich rakovinou, ekumény, spovedníkov | blahorečenie miesto = [[Vatikán]] | kanonizovaný miesto = [[Vatikán]] | atribúty = rehoľný odev, ornát, brada, ruženec }} '''Leopold Bogdan Mandić''', [[Rád menších bratov kapucínov|OFMCap]] (rehoľným menom '''Leopold Mária Mandić''', tiež známy ako '''Leopold z Castelnuova'''; * [[12. máj]] [[1866]], [[Herceg Novi (mesto)|Herceg Novi]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Čierna Hora|Čierna hora]]) – † [[30. júl]] [[1942]], [[Padova]], [[Taliansko]]) bol [[Chorváti|chorvátsky]] [[Rád menších bratov kapucínov|kapucínsky mních]] a [[Kňaz|katolícky kňaz]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veliki svetac i rodoljub, Bogdan Leopold Mandić|url=http://www.hkv.hr/izdvojeno/komentari/dvidmarovic/6645-veliki-svetac-i-rodoljub-bogdan-leopold-mandi.html|vydavateľ=Portal Hrvatskoga kulturnog vijeća|dátum vydania=2010-08-23|dátum prístupu=2023-04-15|jazyk=hr-hr}}</ref> ktorý trpel postihnutím, ktoré sužovalo jeho reč a postavu. Napriek svojmu zdravotnému stavu sa stal mimoriadne obľúbeným vo svojej službe [[Sviatosť zmierenia|spovedníka]]. Bol zástancom myšlienky zjednotenia [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Stal sa známym ako apoštol vyznania a apoštol jednoty. == Život == === Skorý život === Jeho rodina pochádzala z [[Bosna (historická krajina)|Bosny]], odkiaľ sa usadila v [[Dalmácia|Dalmácii]] a neskôr v [[Kotorská boka|Kotorskej boke]].<ref>{{Cite news|last=Rozić|first=Milka|date=21 May 2021|title=Intervju biskup Ivan Štironja: Dio smo jedne Crkve i to je snaga koja povezuje|url=https://radio-medjugorje.com/vijesti/crkva/intervju-biskup-ivan-stironja-dio-smo-jedne-crkve-i-to-je-snaga-koja-povezuje/|language=hr|work=Radio Mir Međugorje|accessdate=22 May 2021}}</ref>Narodil sa ako Bogdan Ivan Mandić v pobrežnom meste [[Herceg Novi (mesto)|Herceg Novi]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sv. Leopold Mandič z Castelnuova|url=https://kapucini.sk/kto-sme/spiritualita/kapucinski-svati/sv-leopold-mandic-z-castelnuova/|dátum prístupu=2023-04-16|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20230416064347/https://kapucini.sk/kto-sme/spiritualita/kapucinski-svati/sv-leopold-mandic-z-castelnuova/|dátum archivácie=2023-04-16}}</ref> vo vtedajšej [[Rakúske cisárstvo|Rakúskej ríši]] (dnes [[Čierna Hora]]) [[12. máj|12. mája]] [[1866]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leopold Bogdan Mandić, kňaz, rehoľník : Životopisy svätých|url=https://www.zivotopisysvatych.sk/leopold-mandic/|dátum prístupu=2023-04-16|jazyk=sk-SK}}</ref> Bol dvanástym dieťaťom<ref>{{Citácia knihy|titul=Saint Leopold Mandic|url=https://books.google.com/books?id=vmuPDwAAQBAJ&newbks=0&printsec=frontcover&dq=leopold+mandi%C4%87&hl=sk|vydavateľ=Journeys of Faith|rok=2019-03-29|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: vmuPDwAAQBAJ|meno=Bob|priezvisko=Lord|meno2=Penny|priezvisko2=Lord}}</ref> Dragice Zarevićovej a Petara Antuna Mandića, majiteľa [[Jadranské more|jadranskej]] rybárskej flotily, rodákov zo Zakučca (v zázemí mesta [[Omiš]], 28 km od [[Split|Splitu]]). Národnostne sa považoval za [[Chorváti|Chorváta]].<ref name=":1" /> Ivan Mandić vyrastal pod vplyvom komunity bratov [[Rád menších bratov kapucínov|kapucínov]] so sídlom v provincii [[Benátky]], ktorí v jeho meste slúžili dve storočia (od čias, keď oblasť bola ovládaná [[Benátska republika|Benátskou republikou]]). Mandić bol fyzicky deformovaný a krehký, narástol do výšky iba 135 cm. Zároveň mal nemotornú chôdzu a [[Koktanie|koktal]]. V neskoršom období sa k tomu pridružila [[artritída]], žalúdočné ťažkosti a slabý [[zrak]].<ref name=":1" /> Napriek tomu bol v detstve veľmi usilovným a nadaným žiakom.<ref name=":2" /> Keď pocítil rehoľné povolanie, v novembri [[1882]], keď mal 16 rokov, odišiel do [[Udine]], aby vstúpil do [[Nižší seminár|nižšieho seminára]] kapucínskej [[Benátky|benátskej]] [[Cirkevná provincia|provincie]]. O dva roky neskôr, [[2. máj]]a [[1884]],<ref name=":2" /><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sv. Leopold Mandič (1866–1942)|url=https://kapucini.cz/zivotopisy-svatych/leopoldmandic/|dátum prístupu=16.4.2023|vydavateľ=kapucini.cz|jazyk=po česky}}</ref> bol prijatý do [[Noviciát|noviciátu]] [[Rád menších bratov kapucínov|kapucínskych]] bratov v [[Bassano del Grappa]], kde dostal rehoľné meno Leopold Mária.<ref name=":1" /> Počas štúdia [[Filozofia|filozofie]], ako často podotýkal, počul [[Boh|Boží]] hlas,<ref name=":3" /> ktorý mu hovoril, že je potrebné obnoviť jednotu s [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|východnými kresťanmi]].<ref name=":2" /> Dňa [[3. máj|3. mája]] [[1885]] zložil svoje prvé rehoľné sľuby, po ktorých bol poslaný študovať do kláštorov [[Sviatosť kňazstva|kapucínov]] v [[Padova|Padove]] a [[Benátky|Benátkach]]. Večné sľuby zložil [[28. október|28. októbra]] [[1888]] v Padove.<ref name=":3" /> === Kňazstvo<ref name=":1" /> === Dňa [[20. september|20. septembra]] [[1890]]<ref name=":2" /><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Saints and Blesseds: Leopold Mandić|url=http://www.gcatholic.org/saints/data/saints-LE.htm#67216|vydavateľ=www.gcatholic.org|dátum prístupu=2023-04-15|jazyk=po anglicky}}</ref> bol Mandić [[Sviatosť kňazstva|vysvätený]] za kňaza v [[Bazilika|Bazilike]] [[Santa Maria della Salute]] v [[Benátky|Benátkach]] vo veku 24 rokov. [[Sviatosť kňazstva|Sviatosť]] prijal z rúk [[Kardinál|kardinála]] [[Domenico Agostini|Domenica Agostiniho]], [[Benátsky patriarchát|benátskeho patriarchu]]. Po vysviacke požiadal Leopold o misie na východ, ale jeho predstavení to zamietli, pretože koktal a nebol vo vhodnom zdravotnom stave.<ref name=":2" /> Mandić strávil sedem rokov v [[Benátky|Benátkach]], následne tri roky v hospici v Zare. Odtiaľ bol poslaný do kláštora v Bassane, kde strávil päť rokov.<ref name=":3" /> V roku [[1905]] bol pridelený do [[Kláštor|kláštora]] v Capodistrii, kde bol vymenovaný za vikára.<ref name=":2" /> Medzi jeho rôzne úlohy na týchto stanovištiach patrilo vyučovanie [[Seminár (katolíci)|seminaristov]], ako aj domáce povinnosti, ako napríklad vrátnik. Pri všetkých postoch mal aj povinnosť [[Spoveď|spovedať]] v kostole, ktorému bratia slúžili. V spovednej službe často trávil 12 – 15 hodín. {{Citát|Ak ma Pán bude chcieť obviniť, že som príliš zhovievavý k hriešnikom, poviem mu, že to on mi dal taký príklad.|sv. Leopold Manić na obvinenia z jeho prístupu k spovedaniu}} Jeho životné pôsobisko sa zmenilo v roku [[1909]],<ref name=":3" /> keď bol pridelený do kláštora Santa Croce v [[Padova|Padove]]. Tam strávil zvyšok svojho života. Aj keď poslušne pokračoval vo svojej spovednej službe a vzornom plnení si mníšskych povinností, stále sa túžil vrátiť do rodného regiónu.<ref name=":1" /> Jeho spolubratia ho kritizovali kvôli veľkému súcitu pri spovedaní a odvolávaní sa na Božie milosrdenstvo.<ref name=":2" /> Na druhej strane bol však Leopold Manić zásadový a verný náuke [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]].<ref name=":1" /> Súcit sa prejavoval aj tým, že inicioval vznik viacerých sirotincov.<ref name=":1" /> Taktiež pravidelne a veľmi často navštevoval chorých a starých v Padove.<ref name=":1" /> Celý čas bol veľkým ctiteľom [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] – často slúžil [[Omša (bohoslužba)|omšu]] pri jej oltári a pravidelne sa modlieval [[Ruženec (modlitba)|ruženec]].<ref name=":1" /> Od roku [[1914]] bol navyše zbavený vedenia študentov, takže prakticky všetok čas trávil spovedaním.<ref name=":2" /> Postupne sa zmieril s tým, že nikdy nepôjde na misie na Východ, čo poznamenal aj vo svojom denníku: „Ktokoľvek bude potrebovať moju službu, bude pre mňa Východom.“ ([[13. jún]] [[1941]]) Keď mu na krátku dobu odňali fakultu spovedať, písal články o [[Tretí františkánsky rád|treťom františkánskom ráde]], tzv. terciároch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mandić|meno=Leopold|titul=Sv. Leopold terciářům|url=https://kapucini.cz/sv-leopold-terciarum/|dátum prístupu=16.4.2023|vydavateľ=kapucini.cz|jazyk=po česky}}</ref> Leopold Mandić musel opustiť Padovu medzi rokmi [[1917]] až [[1918]], pretože sa odmietal vzdať svojej chorvátskej národnosti. Keďže tí patrili pod vtedajšie [[Rakúsko-Uhorsko]], a táto krajina bola vo vojne s [[Taliansko|Talianskom]], bol nútený stiahnuť sa do južného Talianska.<ref name=":3" /> Srdcom chcel byť stále na východe.<ref>{{Citácia knihy|titul=Pray for Us: 75 Saints Who Sinned, Suffered, and Struggled on Their Way to Holiness|url=https://books.google.com/books?id=zroxEAAAQBAJ&newbks=0&printsec=frontcover&pg=PA262&dq=leopold+mandi%C4%87&hl=sk|vydavateľ=Ave Maria Press|rok=2021-10-22|isbn=978-1-64680-083-4|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: zroxEAAAQBAJ|meno=Meg|priezvisko=Hunter-Kilmer}}</ref> Keď ho v roku [[1923]] poslali do Zary, bol veľmi potešený. Po pár mesiacoch bol však premiestnený naspäť do Padovy, ktorej obyvatelia požadovali návrat svojho obľúbeného spovedníka.<ref name=":3" /> === Ekuména === V polovici osemdesiatych rokov [[19. storočie|19. storočia]] chorvátsky [[biskup]] [[Josip Juraj Strossmayer]] požehnaním katedrály v Đakove a Srijeme inicioval [[Ekumenizmus|ekumenické hnutie]], ktoré sa zameriavalo hlavne na jednotu kresťanov. Leopold Manić sa o tieto myšlienky veľmi zaujímal.<ref name=":1" /> I keď nebol počas svojho života poslaný na misie, snažil sa, aby sa mladé ženy, ktoré učil po chorvátsky v roku [[1924]], stali misionárkami zjednotenia.<ref name=":3" /> === Smrť === Mandić ku koncu života trpel [[Rakovina pažeráka|rakovinou pažeráka]]. Od roku [[1940]] sa jeho stav zhoršoval. O dva roky neskôr bol na krátky čas hospitalizovaný v mestskej nemocnici.<ref name=":3" /> Dňa [[29. júl|29. júla]] [[1942]] sa celý deň venoval spovedaniu a celú noc modleniu sa.<ref name=":2" /> Keď sa na druhý deň [[30. júl|30. júla]] [[1942]] pripravoval na [[Omša (bohoslužba)|svätú omšu]], stratil vedomie. Potom ho preniesli do jeho cely, kde mu dali [[Sviatosť pomazania chorých|posledné pomazanie]]. Bratia, ktorí sa zhromaždili pri jeho posteli, začali spievať modlitbu [[Salve Regina]]. Videli, že Leopold zomrel, keď spievali „Ó, milostivá a nad všetky pobožná, ó, presladká [[Mária (matka Ježiša)|Panna, Matka Božia Mária]]“.<ref name=":1" /> Umrel vo veku 76 rokov. == Uctievanie == [[Pavol VI.|Pápež Pavol VI.]] blahorečil Leopolda [[2. máj|2. mája]] [[1976]].<ref name=":4" /> Na Valnom zhromaždení Biskupskej synody [[16. október|16. októbra]] [[1983]] ho vyhlásil za svätého [[Ján Pavol II.|pápež Ján Pavol II]].<ref name=":4" /> Leopold je oslavovaný ako „apoštol jednoty“ a je považovaný za patróna ekumény či spovedníkov.<ref name=":1" /> V dôsledku leteckého útoku [[14. máj|14. mája]] [[1944]] počas druhej svetovej vojny bol kostol a časť kláštora v [[Padova|Padove]], kde Mandić býval, zbúraný, ale jeho cela a spovednica zostali nepoškodené.<ref name=":3" /> Predpovedal to pred svojou smrťou a povedal: „Kostol a kláštor budú zasiahnuté bombami, ale nie táto malá cela. Tu [[Boh]] prejavil ľuďom toľko milosrdenstva, že to musí zostať ako pomník Božej dobroty.“ Taliani vybudovali na tomto mieste svätyňu Leopolda Mandića, v ktorej sa nachádza aj spovednica. === Jubilejný rok === Na osobnú žiadosť [[František (pápež)|pápeža Františka]] boli Mandićove pozostatky privezené do [[Rím|Ríma]] na uctenie počas [[Mimoriadny Svätý rok Božieho milosrdenstva|mimoriadneho jubilea milosrdenstva]] v rokoch [[2015]]{{--}}[[2016]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=We All Know Padre Pio, But Who Is St. Leopold Mandić?|url=https://www.ncregister.com/blog/we-all-know-padre-pio-but-who-is-st-leopold-mandic|vydavateľ=NCR|dátum prístupu=2023-04-16|jazyk=en}}</ref> On a jeho kapucínsky spolubrat sv. [[Pio z Pietrelciny]] boli určení za svätých spovedníkov, aby povzbudili ľudí k zmiereniu s Cirkvou a Bohom vyznaním svojich hriechov. Ich telá boli k dispozícii na uctenie najprv v Bazilike svätého Vavrinca za hradbami, ktorú spravovali bratia kapucíni a neskôr v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike sv. Petra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roma se prepara para recibir los restos del Padre Pío en ocasión del Jubileo|url=https://www.aciprensa.com/noticias/roma-se-prepara-para-recibir-el-cuerpo-incorrupto-del-padre-pio-en-ocasion-del-jubileo-37035|vydavateľ=www.aciprensa.com|dátum prístupu=2023-04-15|jazyk=es}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi]] * [[Rímske martyrológium]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.leopoldomandic.it/index.php/san-leopoldo/video-2/english/ Svätyňa a hrob svätého Leopolda Mandića – Padova, Taliansko (oficiálna stránka)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230419154707/https://www.leopoldomandic.it/index.php/san-leopoldo/video-2/english/ |date=2023-04-19 }} (anglicky, taliansky) * [https://kapucini.cz/sv-leopold-terciarum/ Listy sv. Leopolda Mandića terciárom] (česky) == Zdroj == {{Preklad|en|Leopold Mandić|1125209566}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mandić, Leopold Bogdan}} [[Kategória:Kanonizovaní Jánom Pavlom II.]] [[Kategória:Blahorečení Pavlom VI.]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Chorvátski rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Chorvátski katolícki svätci]] [[Kategória:Talianski katolícki svätci]] [[Kategória:Chorvátski kapucíni]] [[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 30. júla]] rgw7fvmnp5uuuow1nqoxvj58qwbin4i Litvinovov pakt 0 697153 8219083 7588167 2026-05-24T18:25:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219083 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Litvinoff Profile.jpg|alt=Sovietsky diplomat Maxim Litvinov (1876 – 1951), podľa ktorého je dohoda pomenovaná|náhľad|Sovietsky diplomat [[Maxim Maximovič Litvinov|Maxim Litvinov]] ([[1876]] – [[1951]]), podľa ktorého je dohoda pomenovaná]] [[Súbor:Bundesarchiv Bild 102-12859A, Georgi Wassiljewitsch Tschitscherin.jpg|alt=Georgij Vasilijevič Čičerin, kritik dohody|náhľad|Georgij Vasilijevič Čičerin, kritik dohody]] '''Litvinovov pakt''' je spoločný názov medzinárodnej [[Mier|mierovej]] [[Zmluva|zmluvy]] uzavretej [[9. február|9. februára]] [[1929]] v [[Moskva|Moskve]]. Zmluva bola pomenovaná podľa hlavného [[Sovietsky zväz|sovietskeho]] [[Diplomat|diplomata]], ktorý viedol rokovania, [[Maxim Maximovič Litvinov|Maxima Litvinova]], a jej signatári sa v nej zaviazali k okamžitému uplatňovaniu [[Briandov-Kelloggov pakt|Briandov-Kelloggovho paktu]], čím sa formálne vzdali [[Vojna|vojny]] ako súčasti [[Zahraničná politika|zahraničnej politiky]] štátu. Oficiálny názov Litvinovovho paktu zaregistrovaného v [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] bol „''Protokol o okamžitom nadobudnutí platnosti Parížskej zmluvy z 27. augusta 1928 o zrieknutí sa vojny ako nástroja národnej politiky''". Zmluva je niekedy známa aj ako „''Moskovský protokol''". Medzi prvými signatármi Litvinovovho paktu boli [[Sovietsky zväz|Zväz sovietskych socialistických republík]] (Sovietsky zväz), [[Poľsko]], [[Lotyšsko]], [[Estónsko]] a [[Rumunsko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Estonia - Protocol for the immediate entry into force of the Treaty of Paris of August 27, 1928, regarding renunciation of War as an Instrument of National Policy. Signed at Moscow, February 9, 1929 [1929] LNTSer 123; 89 LNTS 369|url=http://www.worldlii.org/int/other/LNTSer/1929/123.html|vydavateľ=www.worldlii.org|dátum prístupu=2023-05-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20230507044939/http://www.worldlii.org/int/other/LNTSer/1929/123.html|dátum archivácie=2023-05-07}}</ref> == Pozadie == Koncom roka [[1927]] sa začala korešpondencia medzi zahraničnými diplomatickými zbormi [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Spojené štáty|Spojených štátov]] smerujúca k medzinárodnej zmluve, v ktorej by sa signatári zriekli používania [[Vojna|vojny]] ako nástroja [[Zahraničná politika|zahraničnej politiky]]. Rokovania pokračovali rýchlym tempom v prvej polovici roka [[1928]], pričom sa na nich nakoniec zúčastnili zahraničné rezorty 15 vlád. Konečné znenie bolo dohodnuté pomerne rýchlo a [[27. august|27. augusta]] [[1928]] sa v [[Paríž|Paríži]] uskutočnil slávnostný podpis zmluvy, ktorá sa stala známou ako [[Briandov-Kelloggov pakt]] (pomenovaný podľa amerického ministra zahraničných vecí [[Frank Kellogg|Franka B. Kellogga]] a francúzskeho ministra zahraničných vecí [[Aristide Briand|Aristida Brianda]]). [[Komunizmus|Komunistická]] vláda Sovietskeho zväzu bola počas procesu rokovaní v roku [[1928]] názorovo rozdelená, držala sa bokom od [[Kapitalizmus|kapitalistických]] mocností, ktoré stáli za zmluvou, a na serióznosť a zámery týchto veľmocí sa pozerala s veľkou dávkou cynizmu. Sovietska vláda, ktorá sa vždy obávala zahraničnej invázie, sa usilovala o úplné vojenské odzbrojenie, pričom tvrdila, že pokračujúca existencia zbrojenia v masovom meradle je zásadne nezlučiteľná s formalistickou výzvou na zákaz vojny. V článku v sovietskych vládnych novinách [[Izvestija]] sa vyzdvihoval najmä štátny tajomník Kellogg, pričom sa upozorňovalo na jeho pokračujúcu verejnú podporu [[Monroeova doktrína|Monroeovej doktríny]] a jej dôraz na vojenskú akcieschopnosť Spojených štátov proti „každej mocnosti na svete", ktorá by ju porušila. Sovietsky ľudový komisár zahraničných vecí [[Georgij Vasilievič Čičerin|Georgij Čičerin]] tiež ostro kritizoval rozhodnutie neumožniť ZSSR aktívnu účasť na rokovaniach o zmluve, ako aj formálne výhrady voči zmluve, ktoré vyjadrili vlády [[Veľká Británia|Veľkej Británie]] a [[Francúzsko|Francúzska]]. Hoci sovietska vláda hlboko podozrievala politické zámery, ktoré sa skrývali za [[Briandov-Kelloggov pakt|Briand-Kelloggovým paktom]], zároveň sa snažila získať politické body a vytvoriť si aspoň určitú diplomatickú istotu tým, že schválila zákaz používania vojny ako nástroja politiky, ktorý navrhovaná zmluva obsahovala. V lete [[1928]] bolo pozorovateľom zahraničnej politiky jasné, že Sovietsky zväz sa aktívne usiluje o miesto za rokovacím stolom, ktorý viedol k vytvoreniu a podpísaniu Parížskej zmluvy, pričom Čičerin, odporca toho, aby sa ZSSR stal zmluvnou stranou multilaterálnej dohody, prehral politickú diskusiu so zástupcom ľudového komisára zahraničných vecí a veteránom sovietskej diplomacie [[Maxim Maximovič Litvinov|Maximom Litvinovom]], ktorý zmluvu podporoval. Hoci ZSSR bol [[27. august|27. augusta]] vylúčený z pocty byť zakladajúcim signatárom paktu, v ten istý deň bola vládam všetkých ostatných krajín sveta predložená oficiálna výzva na pristúpenie k dohode a sovietska vláda rýchlo pridala svoje meno na zoznam signatárov. [[29. august|29. augusta]] prijalo vládnuce prezídium Ústredného výkonného výboru sovietov (ÚV KSSZ), nominálna hlava vlády, formálne uznesenie o prijatí zmluvy - o výsledku Litvinov informoval funkcionárov mierovej komisie nasledujúci deň. [[8. september|8. septembra]] [[1928]] bol ratifikovaný akt formálneho pristúpenia k Parížskej zmluve. V oficiálnom úvodníku denníka [[Izvestija]] zo [[7. september|7. septembra]] [[1928]] sa sovietska vláda domnievala, že prijatie Parížskej zmluvy bolo uskutočnené „s cieľom poukázať na nedostatočnosť navrhovaných záväzkov a požadovať rozšírenie týchto záväzkov tak, aby skutočne zabezpečovali mier", čo sa dalo dosiahnuť len prostredníctvom „pozitívnej a plodnej práce na odzbrojení". Takéto želania boli rýchlo zmarené, pretože ratifikačný proces rôznych signatárov uviazol. Štyri mesiace po podpise zmluvy ju formálne neratifikoval ani jeden zo signatárov. == Koncepcia == Po rozhodnutí pridať sa k signatárom parížskej protivojnovej dohody sa vláda Sovietskeho zväzu, či už z propagandistických alebo praktických dôvodov, stala hlavným podporovateľom [[Briandov-Kelloggov pakt|Briandov-Kelloggovho paktu]] a pokúsila sa ho uviesť do platnosti so susednými krajinami. [[29. december|29. decembra]] [[1928]] Litvinov navrhol dodatkový protokol k Parížskej zmluve, ktorý ju uvádzal do okamžitej platnosti v bilaterálnych vzťahoch ZSSR s historickým nepriateľom [[Poľsko|Poľskom]] a novou nezávislou bývalou súčasťou [[Ruská ríša|Ruského impéria]] [[Litva|Litvou]]. Na túto sovietsku iniciatívu ako prvé zareagovalo Poľsko, ktoré predložilo protinávrh, aby sa súčasťou dodatkového protokolu stalo aj jeho vojenské spojenectvo, [[Rumunsko]], ako aj ostatné [[Pobaltský štát|pobaltské štáty]]. Sovietska vláda súhlasila s týmto poľským návrhom na rozšírenie okruhu regionálnych národov, čím sa urýchlilo prijatie Parížskej zmluvy, a okruh komunikácie sa rozšíril tak, že okrem ZSSR, Poľska a Litvy zahŕňal aj [[Rumunsko]], [[Lotyšsko]], [[Estónsko]], [[Fínsko]], Perziu a [[Turecko]]. Dokument urýchľujúci prijatie zásad Parížskej zmluvy sa stal všeobecne známy ako „Litvinovov protokol" alebo „Moskovský protokol". Formálny názov dokumentu, ako bol zaregistrovaný v Spoločnosti národov, bol „''Protokol o okamžitom nadobudnutí platnosti Parížskej zmluvy z 27. augusta 1928, týkajúci sa zrieknutia sa vojny ako nástroja národnej politiky''". == Podpis == Zmluvu ratifikovala lotyšská vláda [[5. marec|5. marca]] [[1929]], Estónsko [[16. marec|16. marca]] [[1929]] a vlády Poľska a Rumunska [[30. marec|30. marca]] [[1929]]. Do série zmlúv [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] bola zaregistrovaná [[3. jún|3. júna]] [[1929]] a podľa článku 3 nadobudla platnosť [[16. marec|16. marca]] [[1929]]. == Účinok a odkaz == Litvinovov pakt bol obohatením [[Briandov-Kelloggov pakt|Briandov-Kelloggovho paktu]] s cieľom zabezpečiť ZSSR dostatok času na zotavenie a obnovu sovietskeho štátu v 20. rokoch [[20. storočie|20. storočia]]. V 30. rokoch 20. storočia sa situácia začala zhoršovať, pretože spory členských štátov boli čoraz častejšie a vážnejšie. [[Československo-poľské pohraničné spory]] po [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohode]] pakt vážne poškodili, v roku [[1938]] Poľsko s pomocou [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] anektovalo časti [[Česko-Slovensko|Československa]]. Napokon ZSSR pakt surovo narušil, keď v roku [[1939]] [[Sovietska invázia do Poľska|napadol Poľsko]]. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Maxim Maximovič Litvinov]] == Externé odkazy == * [http://www.worldlii.org/int/other/LNTSer/1929/123.html Text paktu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230507044939/http://www.worldlii.org/int/other/LNTSer/1929/123.html |date=2023-05-07 }} == Zdroj == {{preklad|en|Litvinov Protocol|1152973806}} [[Kategória:Dejiny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Dejiny Poľska]] [[Kategória:Dejiny Rumunska]] [[Kategória:Dejiny Estónska]] [[Kategória:Dejiny Lotyšska]] [[Kategória:Dejiny Litvy]] [[Kategória:Dejiny Turecka]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Sovietskeho zväzu]] 6ctxbfdvgibeaz341vsi9e0ubpqvw3p DFB-Pokal 0 698795 8219115 8039377 2026-05-24T19:15:47Z Manager816 245357 /* Víťazi jednotlivých ročníkov */ +2026 8219115 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox football" style="width: 16em; text-align: center;" ! style="font-size: 16px;" |DFB-Pokal |- align="center" |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Založený''' |- | style="font-size: 12px;" |1935 |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Krajina''' |- | style="font-size: 12px;" |Nemecko |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Počet tímov''' |- | style="font-size: 12px;" |64 tímov |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Súčasný víťaz (2025/26)''' |- | style="font-size: 12px;" |[[Bayern Mníchov]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Finále 2025/26''' |- | style="font-size: 12px;" |[[Bayern Mníchov]] - [[VfB Stuttgart]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Najúspešnejší klub''' |- | style="font-size: 12px;" |[[Bayern Mníchov]] (21 titulov) |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Webová stránka''' |- | style="font-size: 12px;" |[https://www.dfb.de/en/national-tournaments/ Oficiálna stránka] |} '''DFB-Pokal''' (tiež známy ako Nemecký pohár) je [[Nemecko|nemecký]] [[Futbal|futbalový]] pohár, riadený [[Nemecký futbalový zväz|Nemeckým futbalovým zväzom]] (DFB). Súťaž vznikla v roku [[1935]]. Súťaže sa zúčastňuje 64 tímov vrátane všetkých tímov z [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]] a [[2. Bundesliga|2. Bundesligy]]. Koná sa od augusta do mája a víťaz sa kvalifikuje do skupinovej fázy [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]] a tiež sa kvalifikuje do [[DFL-Supercup]] (superpohár). Tento pohár je považovaný za druhý najdôležitejší v nemeckom futbale. Najúspešnejším tímom je [[Bayern Mníchov]], ktorý má 21 titulov. Aktuálnym držiteľom je [[Bayern Mníchov]], ktorý vo finále v roku 2026 zdolal [[VfB Stuttgart]] {{ku|3|0}}. == História == Súťaž vznikla v roku [[1935]] vtedy ešte pod názvom ''Tschammer-Pokal.'' Prvým držiteľom tohto titulu bol [[1. FC Nürnberg]]. Každoročne sa finále hráva na [[Olympiastadion (Mníchov)|Olympijskom štadióne v Berlíne]] od roku [[1985]]. Do turnaja sa automaticky kvalifikujú všetky tímy z [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]] a [[2. Bundesliga|2. Bundesligy]] a štyri najlepšie tímy z [[3. Bundesliga|3. Bundesligy]]. Zostávajúcich 21 miest pridelia víťazom pohárov v regionálnych futbalových zväzoch. Ostanú posledné tri miesta, ktoré sú pridelené trom oblastným zväzom s najväčším počtom mužských tímov. Jediným tímom, ktorý sa nemôže zúčastniť súťaže sú rezervné tímy (napr. [[FC Bayern München II|Bayern München II]]). == Víťazi jednotlivých ročníkov == === Tschammer-Pokal === {| class="wikitable sortable" |+ !Rok !Víťaz !Finalista !Výsledok !Miesto konania |- |1935 |[[1. FC Nürnberg]] |[[Schalke 04]] |2:0 |[[Düsseldorf]] |- |1936 |[[1. FC Lokomotive Leipzig]] |[[Schalke 04]] |2:1 |[[Berlín]] |- |1937 |[[Schalke 04]] |[[Fortuna Düsseldorf]] |2:1 |[[Kolín nad Rýnom]] |- |1938 |[[Rapid Viedeň]] |[[FSV Frankfurt]] |3:1 |[[Berlín]] |- |1939 |[[1. FC Nürnberg]] |[[SV Waldhof Mannheim|Waldhof Mannheim]] |2:0 |[[Berlín]] |- |1940 |[[Dresdner SC]] |[[1. FC Nürnberg]] |2:1[[Predĺženie|pp]] |[[Berlín]] |- |1941 |[[Dresdner SC]] |[[Schalke 04]] |2:1 |[[Berlín]] |- |1942 |[[TSV 1860 Mníchov]] |[[Schalke 04]] |2:0 |[[Berlín]] |- |1943 |[[First Vienna FC]] |[[Luftwaffen-SV Hamburg]] |3:2[[Predĺženie|pp]] |[[Stuttgart]] |} === DFB-Pokal === {| class="wikitable sortable" |+ !Rok !Víťaz !Finalista !Výsledok !Štadión |- |1953 |[[Rot-Weiss Essen]] |[[Alemannia Aachen]] |2:1 |[[Düsseldorf]] |- |1954 |[[VfB Stuttgart]] |[[1. FC Köln]] |1:0pp |[[Ludwigshafen am Rhein]] |- |1955 |[[Karlsruher SC]] |[[Schalke 04]] |3:2 |[[Braunschweig]] |- |1956 |[[Karlsruher SC]] |[[Hamburger SV]] |3:1 |[[Karlsruhe (mesto)|Karlsruhe]] |- |1957 |[[Bayern Mníchov]] |[[Fortuna Düsseldorf]] |1:0 |[[Augsburg]] |- |1958 |[[VfB Stuttgart]] |[[Fortuna Düsseldorf]] |4:3pp |[[Kassel]] |- |1959 |[[Schwarz-Weiss Essen]] |[[Borussia Neunkirchen]] |5:2 |[[Kassel]] |- |1960 |[[Borussia Mönchengladbach]] |[[Karlsruher SC]] |3:2 |[[Düsseldorf]] |- |1961 |[[Werder Bremen]] |[[1. FC Kaiserslautern]] |2:0 |[[Gelsenkirchen]] |- |1962 |[[1. FC Nürnberg]] |[[Fortuna Düsseldorf]] |2:1pp |[[Hannover]] |- |1963 |[[Hamburger SV]] |[[Borussia Dortmund]] |3:0 |[[Hannover]] |- |1964 |[[TSV 1860 München]] |[[Eintracht Frankfurt]] |2:0 |[[Stuttgart]] |- |1965 |[[Borussia Dortmund]] |[[Alemannia Aachen]] |2:0 |[[Hannover]] |- |1966 |[[Bayern Mníchov]] |[[MSV Duisburg]] |4:2 |[[Frankfurt nad Mohanom]] |- |1967 |[[Bayern Mníchov]] |[[Hamburger SV]] |4:0 |[[Stuttgart]] |- |1968 |[[1. FC Köln]] |[[VfL Bochum]] |4:1 |[[Ludwigshafen am Rhein]] |- |1969 |[[Bayern Mníchov]] |[[Schalke 04]] |2:1 |[[Frankfurt nad Mohanom]] |- |1970 |[[Kickers Offenbach]] |[[1. FC Köln]] |2:1 |[[Hannover]] |- |1971 |[[Bayern Mníchov]] |[[1. FC Köln]] |2:1pp |[[Stuttgart]] |- |1972 |[[Schalke 04]] |[[1. FC Kaiserslautern]] |5:0 |[[Hannover]] |- |1973 |[[Borussia Mönchengladbach]] |[[1. FC Köln]] |2:1pp |[[Düsseldorf]] |- |1974 |[[Eintracht Frankfurt]] |[[Hamburger SV]] |3:1pp |[[Düsseldorf]] |- |1975 |[[Eintracht Frankfurt]] |[[MSV Duisburg]] |1:0 |[[Hannover]] |- |1976 |[[Hamburger SV]] |[[1. FC Kaiserslautern]] |2:0 |[[Frankfurt nad Mohanom]] |- |1977 |[[1. FC Köln]] |[[Hertha BSC]] |1:1pp 1:0 (opakovaný zápas) |[[Hannover]] |- |1978 |[[1. FC Köln]] |[[Fortuna Düsseldorf]] |2:0 |[[Gelsenkirchen]] |- |1979 |[[Fortuna Düsseldorf]] |[[Hertha BSC]] |1:0pp |[[Hannover]] |- |1980 |[[Fortuna Düsseldorf]] |[[1. FC Köln]] |2:1 |[[Gelsenkirchen]] |- |1981 |[[Eintracht Frankfurt]] |[[1. FC Kaiserslautern]] |3:1 |[[Stuttgart]] |- |1982 |[[Bayern Mníchov]] |[[1. FC Nürnberg]] |4:2 |[[Frankfurt nad Mohanom]] |- |1983 |[[1. FC Köln]] |[[SC Fortuna Köln]] |1:0 |[[Kolín nad Rýnom]] |- |1984 |[[Bayern Mníchov]] |[[Borussia Mönchengladbach]] |1:1 (7:6pen) |[[Frankfurt nad Mohanom]] |- |1985 |[[KFC Uerdingen 05]] |[[Bayern Mníchov]] |2:1 |[[Západný Berlín]] |- |1986 |[[Bayern Mníchov]] |[[VfB Stuttgart]] |5:2 |[[Západný Berlín]] |- |1987 |[[Hamburger SV]] |[[Stuttgart Kickers]] |3:1 |[[Západný Berlín]] |- |1988 |[[Eintracht Frankfurt]] |[[VfL Bochum]] |1:0 |[[Západný Berlín]] |- |1989 |[[Borussia Dortmund]] |[[Werder Bremen]] |4:1 |[[Západný Berlín]] |- |1990 |[[1. FC Kaiserslautern]] |[[Werder Bremen]] |3:2 |[[Západný Berlín]] |- |1991 |[[Werder Bremen]] |[[1. FC Köln]] |1:1 (4:3pen) |[[Berlín]] |- |1992 |[[Hannover 96]] |[[Borussia Mönchengladbach]] |0:0 (4:3pen) |[[Berlín]] |- |1993 |[[Bayer 04 Leverkusen]] |[[Hertha BSC II]] |1:0 |[[Berlín]] |- |1994 |[[Werder Bremen]] |[[Rot-Weiss Essen]] |3:1 |[[Berlín]] |- |1995 |[[Borussia Mönchengladbach]] |[[VfL Wolfsburg]] |3:0 |[[Berlín]] |- |1996 |[[1. FC Kaiserslautern]] |[[Karlsruher SC]] |1:0 |[[Berlín]] |- |1997 |[[VfB Stuttgart]] |[[FC Energie Cottbus]] |2:0 |[[Berlín]] |- |1998 |[[Bayern Mníchov]] |[[MSV Duisburg]] |2:1 |[[Berlín]] |- |1999 |[[Werder Bremen]] |[[Bayern Mníchov]] |1:1 (5:4pen) |[[Berlín]] |- |2000 |[[Bayern Mníchov]] |[[Werder Bremen]] |3:0 |[[Berlín]] |- |2001 |[[Schalke 04]] |[[1. FC Union Berlin]] |2:0 |[[Berlín]] |- |2002 |[[Schalke 04]] |[[Bayer 04 Leverkusen]] |4:2 |[[Berlín]] |- |2003 |[[Bayern Mníchov]] |[[1. FC Kaiserslautern]] |3:1 |[[Berlín]] |- |2004 |[[Werder Bremen]] |[[Alemannia Aachen]] |3:2 |[[Berlín]] |- |2005 |[[Bayern Mníchov]] |[[Schalke 04]] |2:1 |[[Berlín]] |- |2006 |[[Bayern Mníchov]] |[[Eintracht Frankfurt]] |1:0 |[[Berlín]] |- |2007 |[[1. FC Nürnberg]] |[[VfB Stuttgart]] |3:2pp |[[Berlín]] |- |2008 |[[Bayern Mníchov]] |[[Borussia Dortmund]] |2:1pp |[[Berlín]] |- |2009 |[[Werder Bremen]] |[[Bayer 04 Leverkusen]] |1:0 |[[Berlín]] |- |2010 |[[Bayern Mníchov]] |[[Werder Bremen]] |4:0 |[[Berlín]] |- |2011 |[[Schalke 04]] |[[MSV Duisburg]] |5:0 |[[Berlín]] |- |2012 |[[Borussia Dortmund]] |[[Bayern Mníchov]] |5:2 |[[Berlín]] |- |2013 |[[Bayern Mníchov]] |[[VfB Stuttgart]] |3:2 |[[Berlín]] |- |2014 |[[Bayern Mníchov]] |[[Borussia Dortmund]] |2:0pp |[[Berlín]] |- |2015 |[[VfL Wolfsburg]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Wolfsburg vyhral Nemecký pohár, Klopp sa lúči prehrou | url = https://sport7.dnes24.sk/100152/video-wolfsburg-vyhral-nemecky-pohar-klopp-sa-luci-prehrou | vydavateľ = sport7.dnes24.sk | dátum vydania = 2015-05-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> |[[Borussia Dortmund]] |3:1 |[[Berlín]] |- |2016 |[[Bayern Mníchov]] |[[Borussia Dortmund]] |0:0 (4:3pen) |[[Berlín]] |- |2017 |[[Borussia Dortmund]] |[[Eintracht Frankfurt]] |2:1 |[[Berlín]] |- |2018 |[[Eintracht Frankfurt]] |[[Bayern Mníchov]] |3:1 |[[Berlín]] |- |2019 |[[Bayern Mníchov]] |[[RB Leipzig]] |3:0 |[[Berlín]] |- |2020 |[[Bayern Mníchov]] |[[Bayer 04 Leverkusen]] |4:2 |[[Berlín]] |- |2021 |[[Borussia Dortmund]] |[[RB Leipzig]] |4:1 |[[Berlín]] |- |2022 |[[RB Leipzig]] |[[SC Freiburg]] |1:1 (4:2pen) |[[Berlín]] |- |2023 |[[RB Leipzig]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Góly padli až v závere zápasu. Lipsko obhájilo titul v Nemeckom pohári | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-lipsko-frankfurt-finale-vysledky-nemecky-pohar-2022-2023/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-03 | dátum prístupu = 2023-11-08 }}</ref> |[[Eintracht Frankfurt]] |2:0 |[[Berlín]] |- |2024 |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Leverkusen oslavuje double, v pohári triumfoval po 31 rokoch | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024052500000244 | vydavateľ = TASR | dátum vydania = 2024-05-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> |[[1. FC Kaiserslautern]] |1:0 |[[Berlín]] |- |2025 |[[VfB Stuttgart]] |[[Arminia Bielefeld]] |4:2 |[[Berlín]] |- |2026 |[[Bayern Mníchov]] |[[VfB Stuttgart]] |3:0 |[[Berlín]] |- |} == Najúspešnejšie tímy nemeckého pohára == {| class="wikitable" |+ !Klub !Počet víťazstiev !Víťazne roky |- |[[Bayern Mníchov]] |21 |1957, 1966, 1967, 1969, 1971, 1982, 1984, 1986, 1998, 2000, 2003, 2005, 2006, 2008, 2010, 2013, 2014, 2016, 2019, 2020, 2026 |- |[[Werder Bremen]] |6 |1961, 1991, 1994, 1999, 2004, 2009 |- |[[Schalke 04]] |5 |1937, 1972, 2001, 2002, 2011 |- |[[Borussia Dortmund]] |5 |1965, 1989, 2012, 2017, 2021 |- |[[Eintracht Frankfurt]] |5 |1974, 1975, 1981, 1988, 2018 |- |[[1. FC Köln]] |4 |1968, 1977, 1978, 1983 |- |[[1. FC Nürnberg]] |4 |1935, 1939, 1962, 2007 |- |[[VfB Stuttgart]] |4 |1954, 1958, 1997, 2025 |- |[[Hamburger SV]] |3 |1963, 1976, 1987 |- |[[Borussia Mönchengladbach]] |3 |1960, 1973, 1995 |- |[[1. FC Kaiserslautern]] |2 |1990, 1996 |- |[[Fortuna Düsseldorf]] |2 |1979, 1980 |- |[[Bayer 04 Leverkusen]] |2 |1993, 2024 |- |[[Karlsruher SC]] |2 |1955, 1956 |- |[[RB Leipzig]] |2 |2022, 2023 |- |[[Dresdner SC]] |2 |1940, 1941 |- |[[TSV 1860 München]] |2 |1942, 1964 |- |[[Rot-Weiss Essen]] |1 |1953 |- |[[VfL Wolfsburg]] |1 |2015 |- |[[KF Uerdingen 05]] |1 |1985 |- |[[Hannover 96]] |1 |1992 |- |[[1. FC Lokomotive Leipzig (1966)|1. FC Lokomotive Leipzig]] |1 |1936 |- |[[Kickers Offenbach]] |1 |1970 |- |[[Rapid Viedeň]] |1 |1938 |- |[[Schwarz-Weiss Essen]] |1 |1959 |- |[[First Vienna]] |1 |1943 |} == Pozri aj == * [[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]] * [[DFL-Supercup]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.dfb.de/en/national-tournaments/ Oficiálna stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|DFB-Pokal|1225655910}} {{Najvyššie národné futbalové poháre}} [[Kategória:Nemecké futbalové súťaže]] [[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]] g88sjbokjuzkg818kp1q09wifwvrggf Hampden Park 0 699954 8218948 7612552 2026-05-24T12:47:47Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|1|0 */ 8218948 wikitext text/x-wiki {{Infobox štadión|názov štadiónu=Hampden Park|fotka=Hampden Park, January 2023.jpg|popis fotky=Hampden Park v januári [[2023]]|štát=Škótsko|poloha=Mount Florida, [[Glasgow]]|otvorený=[[1903]]|prestavaný=1999|majiteľ=Škótska futbalová asociácia|kapacita=51,866 (futbal)<br/> 44,000 (atletika)|povrch=Prírodný trávnik|kluby=[[Queen's Park FC|Queen's Park]] 1903–2021; 2023–<br/>[[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]] 1906-<br/>[[Celtic FC|Celtic]] 1994-1995}} '''Hampden Park''' často označovaný ako '''Hampden''', je [[Futbal|futbalový]] [[Štadión (moderný)|štadión]] v oblasti Mount Florida v [[Glasgow|Glasgowe]] v [[Škótsko|Škótsku]]. S kapacitou 51,866 slúži ako národný futbalový štadión [[Škótske národné futbalové mužstvo|škótskej reprezentácie]] a viac ako storočie bol štadiónom domovom klubu [[Queen's Park FC|Queen's Park]]. Hampden pravidelne hostí posledné fázy súťaží [[Škótsky pohár|Škótskeho pohára]] a [[Škótsky ligový pohár|Škótskeho ligového pohára]] a používa sa aj na hudobné koncerty a iné športové podujatia. V roku 2014 bol napríklad prekonfigurovaný ako atletický štadión pre Commonwealth Games 2014. == Otvorenie štadióna == V čase otvorenie Hampden Parku v roku 1903 bol štadión najväčší na svete s kapacitou niečo vyše 100 000 divákov. Kapacita sa medzi rokmi 1927 až 1937 zvyšovala a dosiahla až 150 000 divákov. Rekordná návštevnosť štadióna bola 149 415 divákov na zápase [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]] - [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]] v roku 1937. Je to [[Európa|európsky]] rekord v návštevnosti na medzinárodný futbalový zápas. Prísnejšie bezpečnostné predpisy znamenali, že kapacita bola v roku 1977 znížená na 81 000. Štadión bol odvtedy kompletne zrekonštruovaný, pričom posledné práce boli dokončené v roku 1999. Na štadióne sídlia kancelárie [[Škótska futbalová asociácia|Škótskej futbalovej asociácie]] (SFA) a Škótskej profesionálnej futbalovej ligy (SPFL). Hampden hostil prestížne športové podujatia, vrátane troch [[Liga majstrov UEFA|finále Európskeho pohára / Ligy majstrov]], dvoch finále Pohára víťazov pohárov a [[Európska liga UEFA|finále Pohára UEFA]]. Hampden je štadión [[Kategórie štadiónov UEFA|kategórie 4 UEFA]]. == Zdroj == {{Preklad|jazyk=en|článok=Hampden Park|revízia=1165945724}} [[Kategória:Celtic FC]] [[Kategória:Športoviská na Letných olympijských hrách 2012]] [[Kategória:Futbalové štadióny v Škótsku]] [[Kategória:Stavby v Glasgowe]] msq1vqbu7wj4moflpiemehto24nrmcz Libuša Lopejská 0 702552 8219055 7713297 2026-05-24T16:39:29Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219055 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20231017}} '''Libuša Lopejská''' ( * [[24. december]] [[1933]], [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]]) je [[Slovensko|slovenská]] dramaturgička, scenáristka televíznych a divadeľných hier a prekladateľka. Spolu s Jánom Patarákom je spolutvorkyňa televíznej detskej speváckej relácie Košického televízneho štúdia, pod názvom [[Zlatá brána (televízna relácia)|Zlatá Brána]]. == Zo života == Medzi rokmi 1973 - 1979 pôsobila v [[Bábkové divadlo Košice|Bábkovom divadle Košice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Henzelyová| meno = Rita | autor = | odkaz na autora = | titul = Historie Loutkového divadla v Košicích| url = https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/46081/130064324.pdf?sequence=1&isAllowed=y| vydavateľ = Univerzita Karlova v Praze, Filozofická fakulta| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predmerský, Vladimír: Košické bábkové divadlo päťdesiatročné.| url = http://www.loutkar.eu/index.php?h&id=2010010| vydavateľ = Loutkar.online, Loutkář 1/2010, s. 13–15.| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Scenáre == * ''Strašiak Straško a bocian Bocko'', 1966, divadeľná hra, réžia: Ján Chlebík, dramaturgia: Mikuláš Fehér<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Lenka Regrutová| odkaz na autora = | titul = | url = https://www.ff.unipo.sk/jak/31-32_2017/Lenka_Regrutova_studia.pdf| vydavateľ = Prešovská univerzita v Prešove, Jazyk a kultúra číslo 31-32/2017| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * ''Cesta do Paríža'', 1973, televízny film, 1. cena v celoštátnej súťaži pôvodných televíznych hier * ''Veď sme chlapi!'', 1981, tevízny film, réžia: Jozef Pálka * ''Dúšok na obrátke'', 1983, televízny film * ''Žena'', 1985 , televízny film * ''Kapušanskí pyšní páni'', 1991, televízny film * ''Kozliatka a vlk'', Premiéra: 22. september 1995, divadeľná hra, réžia: Vladimír Čada, Réžia obnovenej premiéry: 16. október 2009: František Dolejší, Bábkové divadlo, Košice<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Ondáková| odkaz na autora = | titul = Libuša Lopejská: Kozliatka a vlk| url = https://www.kosicak.sk/clanky/121/libusa-lopejska-kozliatka-a-vlk| vydavateľ = mediak, Košicak.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231006032942/https://www.kosicak.sk/clanky/121/libusa-lopejska-kozliatka-a-vlk| dátum archivácie = 2023-10-06}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kozliatka a vlk| url = https://www.facebook.com/svdivadlo/photos/a.305826126198921.72887.301316059983261/830098040438391/| vydavateľ = Slovenské vojvodinské divadlo | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Preklady == * ''Deväť remesiel'' - Helena Lisická, 1981, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, edícia: Otvor sa rozprávka, ilustrácia: Anna Grmelová == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Lopejská, Libuša}} [[Kategória:Slovenskí dramaturgovia]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Tisovca]] c575dso6aec2s7wxxdd4vd2e40cgfpv Hlboký potok (prítok Bieleho potoka) 0 707981 8219413 7984776 2026-05-25T11:49:54Z Akul59 168826 odobratá [[Kategória:Vodné toky v Malej Fatre]]; pridaná [[Kategória:Povodie Váhu]] pomocou použitia HotCat 8219413 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Hlboký potok | other_name = | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj]] | region_type = Kraj | district = [[Žilina (okres)|Žilina]] | commune = | municipality = [[Terchová]] <!-- *** Locations *** --> | source = [[Krivánska Fatra]] | source_type = Prameň | source_location = [[Malý Rozsutec]] | source_elevation = 1099 | source_lat_d = 49.2405 | source_long_d = 19.0954 | mouth = [[Biely potok (prítok Varínky)|Biely potok]] | mouth_location = [[Terchová]] | mouth_elevation = 566 | mouth_lat_d = 49.2578 | mouth_long_d = 19.0670 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 4.2 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Žilinský kraj <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-05-6724 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Hlboký potok'''<ref name=N>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> je [[potok]] v pohorí [[Malá Fatra]] a jej geomorfologickom podcelku [[Krivánska Fatra]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-19 | miesto = Bratislava }}</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 8, 48, 49. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref> v regióne [[Horné Považie]] v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]] v [[Žilina (okres)|okrese Žilina]]. Je ľavostranným prítokom [[Biely potok (prítok Varínky)|Bieleho potoka]] v povodí [[Váh]]u. Má dĺžku {{km|4.2}}. ==Prameň== Pramení vo východnej časti územia obce [[Terchová]] v {{mnm|1099}} v lesnom [[extravilán]]e juhovýchodne od vrchu [[Malý Rozsutec]] s {{mnm|1343}} v okrese [[Žilina (okres)|Žilina]] v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]]. ==Opis toku== Od prameňa tečie západným smerom vo východnej časti územia obce [[Terchová]] cez lesný [[extravilán]], skrúca sa na sever, veľkým oblúkom mení smer na západ a juhozápad, preteká cez turisticky veľmi atraktívnu tiesňavu v lese [[Horné diery]] v západnom smere. Vyteká do priestoru pasienkov a lesa Podžiar, vracia sa do lesa a preteká cez rovnako turisticky príťažlivú tiesňavu v doline [[Dolné diery]], priberá bezmenný pravostranný prítok pritekajúci z poľa Krížové grúne a z lúky Ryšiačka, preteká cez les Za Mladou horou, ľavým brehom obmýva úpätie lesa a poľa Košariská. V {{mnm|506}} medzi samotou Dávidíkovci a samotou Šparengovci [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Biely potok (prítok Varínky)|Bieleho potoka]] ako jeho ľavostranný prítok.<ref>Priebeh vodného toku Hlboký potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/8515?pos=49.249121,19.081049,15] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240117091520/https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/8515?pos=49.249121,19.081049,15 |date=2024-01-17 }} [cit. 2024-01-15].</ref><ref>Geografické názvy okresu Žilina A38. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-1049/1994 z 18.4.1994. Bratislava 1994. 82 s. S. 51-56. ISBN 80-85672-19-7.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Krško | meno = Jaromír | autor = Krško | titul = Hydronymia povodia horného povodia Váhu (od povodia Rajčanky po prameň Váhu) | vydanie = 1 | vydavateľ = Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied | miesto = Banská Bystrica | rok = 2011 | počet zväzkov = 1 | počet strán = 228 | edícia = Hydronymia Slovaciae | strany = 53 | isbn = 978-80-557-0325-1 }}</ref> Pramení, preteká a ústi na území obce [[Terchová]] v okrese [[Žilina (okres)|Žilina]]. Nemá dôležitejší prítok. Pramení a preteká v [[Národný park Malá Fatra|Národnom parku malá Fatra]]. == Pôvod názvu == Motivantom pomenovania vodného toku bola jeho vlastnosť vyjadrená v slove ''hlboký'' vo význame ''nie plytký, majúci značnú hĺbku''. Z prídavného mena ''hlboký'' po kombinácii so všeobecným podstatným menom ''potok'' s významom ''menší prirodzený vodný tok'' bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Hlboký potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan| autor = Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 25, 26, 140-144 | isbn = 80-224-0480-2}}</ref> Hydronymum Hlboký potok bolo štandardizované v roku 1992.<ref>Geografické názvy okresu Žilina A38. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-1049/1994 z 18.4.1994. Bratislava 1994. 82 s. S. 52, 64. ISBN 80-85672-19-7.</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Šablóna:Vodné toky v povodí Varínky}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v Krivánskej Fatre]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Žilina]] [[Kategória:Terchová]] f4kdv5tokri89w72flrxe98s73u18uw Kleofradov maliar 0 710218 8219238 8019573 2026-05-25T04:12:19Z Luppus 39967 wikilinka 8219238 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Kleophrades Painter ARV 182 6 young athletes - Dionysos with maenads and satyrs (09).jpg|náhľad|Atická červenofigúrová špicatá amfora, krk nádoby zobrazuje mladých atlétov cvičiacich v [[Palaistra|palaistre]], na tele amfory je zobrazený satyr obťažujúci menádu, cca 500 pred Kr. Staatliche Antikensammlungen 2344, Mníchov]] [[Súbor:Kleophrades Painter ARV 189 73bis mission to Achilles (01a).jpg|náhľad|Atický červenofigúrový [[kalpis]], opis zobrazenia na ramene vázy: misia k Achillovi s cieľom presvedčiť ho, aby sa opäť zúčastnil bitky: starý Foinix stojí, Odyseus sedí, mladý Achilles sedí na stoličke (zahalený v plášti, trucuje), Patroklos stojí, opiera sa o palicu, cca 480 pred Kr., Staatliche Antikensammlungen 8770, Mníchov ]] '''Kleofradov maliar''' bol [[Staroveké Grécko|grécky]] maliar [[Červenofigúrová keramika|červenofigúrových]] váz, činný v [[Atény|Aténach]] približne v rokoch [[505 pred Kr.|505]] až [[475 pred Kr.]]<ref name=":223">{{Citácia knihy| autor = Michael Oppenheimer | titul = The Monuments of Italy | isbn = 978-18-6064-570-9 | miesto = London | vydavateľ = Tauris | rok = 2002 | strany = 223}}</ref> Kleofradov maliar, atický maliar váz, bol nepochybne jednou z najväčších a najvýznamnejších osobností (spolu s [[Berlínsky maliar|Berlínskym maliarom]]), s ktorými sa bolo možno stretnúť v dlhom a pestrom vývoji gréckeho vázového maliarstva. Jeho skutočné meno nie je známe, bol nazvaný podľa aténskeho hrnčiara [[Kleofrades|Kleofrada]] (nápis ''ΚΛΕΟΦΡΑΔΕΣ ΕΠΟΙΕΣΕΝ ΑΜΑΣ...Σ – epoiesen - zhotovil'' sa nachádza na okraji nôžky ním zdobenej fragmentárnej čaše<ref name=":230-231">{{Citácia knihy| autor = Dietrich von Bothmer | titul = The Amasis Painter and his World | isbn = 978-05-0023-443-3 | miesto = Malibu, New York | vydavateľ = Getty Publications | rok = 1985 | strany = 230-231}}</ref><ref name=":57">{{Citácia knihy| autor = Martin Robertson | titul = The Art of Vase-Painting in Classical Athens | isbn = 978-05-2133-881-3 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1992 | strany = 57}}</ref>).<ref name=":223"/> Meno „Kleofradov maliar“ mu dal v roku [[1910]] britský historik umenia [[John Beazley]].<ref name=":67">{{Citácia knihy| autor = Cedric G. Boulter | titul = Greek Art | isbn = 978-90-0407-079-0 | miesto = Leiden | vydavateľ = BRILL | rok = 1985 | strany = 67}}</ref> Po objavení ''Epiktétovej signatúry'' „Epiktétos egrafsen“ (Epiktétos namaľoval) na berlínskom [[peliké]] (Antikenmuseen F 2170, Berlín), ktoré bolo v zozname jeho diel, dostal meno ''Epiktétos II.'', pretože toto maliarske dielo nemalo štylisticky nič spoločné s [[Epiktétos (maliar)|Epiktétom]], už známym maliarom (to by znamenalo, že meno Epiktétos bolo skutočným menom Kleofradovho maliara). Tento problém nakoniec vyriešil britský archeológ [[John Boardman (historik umenia)|John Boardman]] tým, že dokázal, že podpis je falzifikát.<ref name=":96">{{Citácia knihy| autor = Philippe Rouet | titul = Approaches to the Study of Attic Vases | isbn = 978-01-9815-272-9 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2001 | strany = 96}}</ref> Kleofradov maliar (ktorý bol pravdepodobne otrok<ref name=":63"/>) sa svojmu remeslu zrejme vyučil od [[Euthymides (maliar)|Euthymida]],<ref name=":400">{{Citácia knihy| autor = | titul = Malá československá encyklopedie | id = 21-058-86 | miesto = Praha | vydavateľ = Academia | rok = 1986 | strany = 400}}</ref> veľkého maliara predchádzajúcej generácie, ktorý výrazne pomohol rozvinúť novú techniku červenofigúrovej vázovej maľby. Kleofradovmu maliarovi sa pripisuje niečo vyše sto červenofigúrových váz a keramických fragmentov (aj na základe štylistických podobností), ale maľoval aj staršou [[Čiernofigúrová keramika|čiernofigúrovou]] technikou panathenajské amfory, z ktorých sa zachovalo menej ako tucet (v obľube mal veľké tvary nádob, [[Amfora|amfory]], [[hydria|hydrie]], [[kratér]]y, [[peliké|pelikai]]).<ref name=":63">{{Citácia knihy| autor = The J. Paul Getty Muiseum | titul = The J. Paul Getty Museum Journal | isbn = 978-08-9236-006-2 | miesto = Malibu | vydavateľ = Getty Publications | rok = 1977 | strany = 63}}</ref><ref name=":223"/> Pri zdobení svojich červenofigurových váz používal aj niektoré staršie metódy. Napríklad niektoré detaily (okraj vlasov) skôr vyrýval. Užíval si však voľnosť, ktorú mu umožňovala červenofigúrová technika. S potešením používal jej najvýraznejšie črty, takzvanú reliéfnu líniu, ktorá je u neho viditeľne zreteľnejšia a zriedenú glazúru pre mnohé detaily.<ref name=":63"/> Maľoval odvážne a inovatívne figurálne kompozície, ktorými v súvislých pásoch zdobil ako jeden z prvých celé telá váz (s prevažujúcou [[Grécka mytológia|mytologickou]] a panathenajskou tématikou<ref name=":400"/>).<ref name=":2"> Encyclopaedia beliana: Encyklopedický ústav Slovenskej akademie vied, Bratislava 2016, ''Klefradov maliar'' [https://beliana.sav.sk/heslo/kleofradov-maliar]</ref> Oficiálne uznanie za svoju remeselnú zručnosť však získal za práce v čiernofigúrovej technike. V rokoch [[480 pred Kr.|490]] až [[480 pred Kr.]] bol pravidelne poverený mestom Atény maľovať čiernofigúrové amfory pre [[Panathenajské hry]]. Týmito amforami, ktoré sa ešte naplnili olejom z posvätného hája bohyne Atény, sa oceňovali víťazi mnohých súťaží na panathenajských hrách.<ref name=":63"/> Medzi jeho najznámejšie diela patrí mníchovská špicatá amfora (Staatliche Antikensammlungen 2344, Mníchov), datovaná približne do rokov 500 až 490 pred Kr., ktorá na krku nádoby zobrazuje šesť cvičiacich atlétov v [[Palaistra|palaistre]], na tele nádoby je hlavnou scénou dionýzovský ''thiasos'' (sprievod). Je tu zobrazený bradatý [[Dionýzos]] držiaci [[Kantharos (nádoba)|kantharos]] a ratolesť viniča, [[satyr]]ovia a Dionýzove stúpenkyne [[menády]], z ktorých sa jedna obťažovaná satyrom obratne bráni (satyr ju chytil za lem [[Chitón (staroveké Grécko)|chitónu]], kým ona mu jednou rukou odtláča ruku a druhou mu zamierila ''thyrsos'', symbol plodnosti, na genitálie). Táto scéna zrejme zachytáva vtedajšiu predstavivosť na sexuálne väzby pri nepriateľských stretnutiach medzi menádami a satyrmi.<ref name=":267">{{Citácia knihy| autor = Barbara Goff | titul = Citizen Bacchae: Women’s Ritual Practice in Ancient Greece | isbn = 978-05-2093-058-2 | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 2004 | strany = 267}}</ref> Ďalším jeho známym dielom je červenofigúrová hydria ([[kalpis]]) z mníchovského múzea (Staatliche Antikensammlungen 8770, Mníchov), datovaná približne do roku [[480 pred Kr.]], na ktorej je výjav z [[Trójska vojna|trójskej vojny]]. Na ramene tejto nádoby je zobrazená misia k [[Achilles (mytológia)|Achillovi]]. Hrdina skľúčene sedí a má sklonenú hlavu. [[Odyseus]] ho neúspešne presviedča, aby sa vrátil na bojové pole. Zľava a zprava sú zobrazení [[Foinix (syn Amyntora)|Foinix]] a [[Patroklos (mytológia)|Patroklos]] ([[Homér]]ova [[Iliada]] IX. 185-98) <ref name=":157">{{Citácia knihy| autor = | titul = The Cambridge Ancient Histor | isbn = 978-05-2130-580-8 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | strany = 157}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|Umenie|Umelecký}} {{projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] qn2tsmfwnccrzegcoz4wbmixsvb7w2i Julian Junca 0 713648 8219137 8154783 2026-05-24T20:30:59Z Polandball 143 289450 8219137 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Julian Junca | Portrét = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Celé meno = | Štátna príslušnosť = Francúzsko | Štátna príslušnosť 2 = Španielsko | Dátum narodenia = {{dnv|1998|2|15}} | Miesto narodenia = [[Prades (Pyrénées-Orientales)|Prades]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Rok1 = 2015 | Rok2 = súčasnosť | Pozícia = brankár | Streľba = | Lapačka = ľavá ruka | Výška = 195 | Váha = 97 | Tím = [[HC Slovan Bratislava]] | Bývalé tímy = '''[[American Hockey League|AHL]]''' <br /> [[Chicago Wolves]] (2023-2024)<br /> '''[[Ligue Magnus]]'''<br /> [[Briançon]] (2015{{--}}2016)<br /> [[Grenoble]] (2016{{--}}2017)<br /> [[Bordeaux]] (2018{{--}}2020)<br /> [[Gap]] (2020{{--}}2023) | Hral za = <!--(využívať v prípade už bývalého hráča!) --> | Draft = | WHA Draft = | Sieň slávy rok = | Príbuzenstvo = | Prezývka = |Portál1=Francúzsko}} '''Julian Junca''' (* [[15. február]] [[1998]], [[Prades (Pyrénées-Orientales)|Prades]], [[Francúzsko]]) je francúzsko-španielsky profesionálny hokejový brankár, aktuálne pôsobiaci v tíme [[HC Slovan Bratislava]] v [[Tipsport liga|Tipsport lige]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katalánsko nie je iba futbal. Obrovitý brankár vychytal aj Slovan, Slovensko ho prekvapilo | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-julian-henri-miguel-junca-tipos-extraliga-2024-2025/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-02-04 | jazyk = sk}}</ref> V sezóne 2023/2024 zažil svoj debut v [[American Hockey League]], keď v dvoch zápasoch nastúpil v drese tímu [[Chicago Wolves]]. V roku [[2023]] bol ocenený ako najlepší brankár najvyššej francúzskej súťaže [[Ligue Magnus]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Julian Junca - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/241916/julian-junca | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2024-05-19 | jazyk = en}}</ref> == Reprezentačná kariéra == Junca reprezentoval [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsk]]<nowiki/>o na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji]] (2023, 2024). Na juniorskej úrovni sa zúťastnil na Majstrovstách sveta hráčov do 18 rokov (2016) a do 20 rokov (2018). Oba šampionáty Francúzsko hralo v ''Divízii 1A.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Julian Junca, Hráči, Hockey Archive | url = https://hockeyarchive.info/sk/d/hraci/5152-julian-junca/ | vydavateľ = hockeyarchive.info | dátum prístupu = 2024-05-19}}</ref> == Úspechy == * Najlepší brankár francúzskej Ligue Magnus{{--}}''„Jean Ferrand Trophy“'' (2023) == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Junca, Julian}} [[Kategória:Francúzski hokejisti]] [[Kategória:Francúzski hokejoví brankári]] [[Kategória:Španielski hokejisti]] [[Kategória:Španielski hokejoví brankári]] [[Kategória:Hráči HK Dukla Michalovce]] [[Kategória:Hráči Gap HC]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2023]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2024]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2026]] 5tcpdct77g3m4vkiq19pd0fvhkh2q50 8219142 8219137 2026-05-24T20:34:25Z Polandball 143 289450 /* Reprezentačná kariéra */ 8219142 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Julian Junca | Portrét = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Celé meno = | Štátna príslušnosť = Francúzsko | Štátna príslušnosť 2 = Španielsko | Dátum narodenia = {{dnv|1998|2|15}} | Miesto narodenia = [[Prades (Pyrénées-Orientales)|Prades]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Rok1 = 2015 | Rok2 = súčasnosť | Pozícia = brankár | Streľba = | Lapačka = ľavá ruka | Výška = 195 | Váha = 97 | Tím = [[HC Slovan Bratislava]] | Bývalé tímy = '''[[American Hockey League|AHL]]''' <br /> [[Chicago Wolves]] (2023-2024)<br /> '''[[Ligue Magnus]]'''<br /> [[Briançon]] (2015{{--}}2016)<br /> [[Grenoble]] (2016{{--}}2017)<br /> [[Bordeaux]] (2018{{--}}2020)<br /> [[Gap]] (2020{{--}}2023) | Hral za = <!--(využívať v prípade už bývalého hráča!) --> | Draft = | WHA Draft = | Sieň slávy rok = | Príbuzenstvo = | Prezývka = |Portál1=Francúzsko}} '''Julian Junca''' (* [[15. február]] [[1998]], [[Prades (Pyrénées-Orientales)|Prades]], [[Francúzsko]]) je francúzsko-španielsky profesionálny hokejový brankár, aktuálne pôsobiaci v tíme [[HC Slovan Bratislava]] v [[Tipsport liga|Tipsport lige]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katalánsko nie je iba futbal. Obrovitý brankár vychytal aj Slovan, Slovensko ho prekvapilo | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-julian-henri-miguel-junca-tipos-extraliga-2024-2025/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-02-04 | jazyk = sk}}</ref> V sezóne 2023/2024 zažil svoj debut v [[American Hockey League]], keď v dvoch zápasoch nastúpil v drese tímu [[Chicago Wolves]]. V roku [[2023]] bol ocenený ako najlepší brankár najvyššej francúzskej súťaže [[Ligue Magnus]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Julian Junca - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/241916/julian-junca | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2024-05-19 | jazyk = en}}</ref> == Reprezentačná kariéra == Junca reprezentoval [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]]<nowiki/> na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|2023]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]]) a na [[Zimné olympijské hry|Zimných olympijských hrách]] ([[Zimné olympijské hry 2026|2026]]) Na juniorskej úrovni sa zúťastnil na Majstrovstách sveta hráčov do 18 rokov (2016) a do 20 rokov (2018). Oba šampionáty Francúzsko hralo v ''Divízii 1A.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Julian Junca, Hráči, Hockey Archive | url = https://hockeyarchive.info/sk/d/hraci/5152-julian-junca/ | vydavateľ = hockeyarchive.info | dátum prístupu = 2024-05-19}}</ref> == Úspechy == * Najlepší brankár francúzskej Ligue Magnus{{--}}''„Jean Ferrand Trophy“'' (2023) == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Junca, Julian}} [[Kategória:Francúzski hokejisti]] [[Kategória:Francúzski hokejoví brankári]] [[Kategória:Španielski hokejisti]] [[Kategória:Španielski hokejoví brankári]] [[Kategória:Hráči HK Dukla Michalovce]] [[Kategória:Hráči Gap HC]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2023]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2024]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2026]] jov37fiwe2yzjxx8iykgw9ll09ibjq8 Dávid Paška 0 720092 8218943 8216667 2026-05-24T12:42:34Z ~2026-31010-47 295844 /* Dramatická tvorba */ Odstránenie položky Kupec benátsky/Mauser zo sekcie Dramatická tvorba 8218943 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Dávid Paška | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský divadelný režisér a dramatik | Portrét = David Paska F.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1999|05|18}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = Max Reinhardt Seminar vo Viedni | Profesia = režisér, divadelný režisér, dramatik a spisovateľ | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = https://www.davidpaska.com/ | Poznámky = | Portál1 = Divadlo | Portál2 = Literatúra | Portál3 = Slovensko }} '''Dávid Paška''' (* [[18. máj]] [[1999]], [[Bratislava]])<ref name="mdw">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dávid Paška | url = https://www.mdw.ac.at/maxreinhardtseminar/david-paska/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20240522195512/https://www.mdw.ac.at/maxreinhardtseminar/david-paska/ | vydavateľ = Max Reinhardt Seminar | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-16 | dátum archivácie = 2024-05-22 | miesto = Viedeň | jazyk = }}</ref> je slovenský divadelný režisér, dramatik a spisovateľ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Es ist ein Warnsignal für den Rest Europas“: Dávid Paška über die Entlassung von Matej Drlička | url = https://www.buehne-magazin.com/a/david-paska-ueber-das-slowakische-nationaltheater | vydavateľ = buehne-magazin.com | dátum prístupu = 2024-10-15 | jazyk = de}}</ref> == Životopis == Detstvo a mladosť prežil v Bratislave, Prahe a vo Viedni. V roku [[2018]] až [[2022]] študoval divadelnú réžiu na Max Reinhardt Seminar vo Viedni v Rakúsku, okrem iných u Anny Marie Krassnigg, Davida Böscha, Dušana David Pařízka a Martina Kušeja.<ref name=":0" /> Od ukončenia štúdia réžie sa naplno venuje inscenovaniu moderných, autorských aj klasických dramatických diel na medzinárodnej úrovni. Patrí medzi nastupujúcu generáciu divadelných režisérov a dramatikov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Negatívy snehu Wetzler, Vrba, Schulman, Lux | url = https://www.djp.sk/podujatia/negativy-snehu-wetzler-vrba-schulman-lux | vydavateľ = Divadlo Jána Palárika | miesto = Trnava | dátum prístupu = 2024-10-15 | jazyk = sk}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dávid Paška | url = https://snd.sk/profil/4026/david-paska | vydavateľ = Slovenské národné divadlo | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Režíruje inscenácie v popredných európskych divadlách, medzi ktoré patria napríklad „''Ein Jedermann''“ v rumunskom Teatrul National Radu Stanca (2022), „''NAT.U.R.AL''“ v Linzi (2023), „''Don Karlos''“ v Kasematten Wiener Neustadt (2023) a „''1984''“ v Schauspielhaus Salzburg (2024).<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dávid Paška divadelný režisér a spisovateľ | url = https://www.davidpaska.com/o-mne/ | vydavateľ = davidpaska.com | dátum vydania = 2024-10-15 | dátum prístupu = 2024-10-15 | jazyk = sk}}</ref> Viaceré jeho inscenácie boli zaradené do programu významných medzinárodných festivalov. Medzi ne patrí Divadelný festival Nová dráma 2025 na Slovensku (2025), kde prestavil inscenáciu „''Tatarka''“, Divadelný festival Kutná Hora v Česku (2024), kde predstavil inscenáciu „''Odysea''“ od Rolanda Schimmelpfenniga, ďalej Medzinárodný divadelný festival FITS v Sibiu, Rumunsko (2022) s inscenáciou „''Ein Jedermann''“ od Thomasa Perleho podľa Huga von Hofmannsthala, a tiež festival Körber Studio Junge Regie v Hamburgu, Nemecko (2022), kde uviedol „''Das Schweigen''“ od Nathalie Sarraute.<ref name=":2" /> == Umelecká tvorba == V roku [[2017]] vydal Dávid Paška svoju prvú básnickú zbierku ''V roztrieštenom procese'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V roztrieštenom procese | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/v-roztriestenom-procese-474996 | vydavateľ = databazeknih.cz | dátum prístupu = 2024-10-15 | priezvisko = }}</ref> ktorá bola nominovaná na prestížne ocenenie Panta Rhei Awards v kategórii Slovenská mládežnícka kniha roka. Zbierka obsahuje poéziu v slovenskom, českom a anglickom jazyku, čím reflektuje jeho literárny záber naprieč viacerými kultúrami a jazykmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dávid Paška autor básnickej zbierky V roztrieštenom procese | url = https://www.davidpaska.com/panta-rhei-awards-2017/ | vydavateľ = davidpaska.com | dátum vydania = 2023-04-15 | dátum prístupu = 2024-10-15 | jazyk = sk}}</ref> V roku [[2021]] vydal Dávid Paška svoju druhú básnickú zbierku ''Nomos črepín a vrások''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nomos črepín a vrások | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/nomos-crepin-a-vrasok-474997 | vydavateľ = databazeknih.cz | dátum prístupu = 2024-10-15 | priezvisko = }}</ref> Prológ k tejto zbierke napísal a jej krstným otcom sa stal významný predstaviteľ slovenskej literatúry [[Ľubomír Feldek]], známy básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ. === Ocenenia === * 2026: Cena Nadácie Tatra banky za umenie 2025 – Mladý tvorca za réžiu inscenácií ''Tatarka'', ''The Bloody Sonnets'' a ''Negatívy snehu: Wetzler, Vrba, Schulman, Lux''.<ref>https://www.nadaciatatrabanky.sk/cena-za-umenie/</ref> * 2025: ''Divadelné Dosky 2025'' – nominácie v kategórii Najlepšia inscenácia sezóny a Mimoriadny počin v činohernom divadle za inscenáciu ''Negatívy snehu: Wetzler, Vrba, Schulman, Lux''.<ref>{{Cite web |title=Nominácie – Divadelné Dosky 2025 |url=https://www.cenydosky.sk/ |website=Ceny Dosky |language=sk |access-date=7. november 2025}}</ref> * 2025: Cena Festivalu Nová dráma 2025 – Cena študentskej poroty za inscenáciu ''TATARKA'' – podľa [[Dominik Tatarka|Dominika Tatarku]], réžia Dávid Paška.<ref>{{Cite web |title=Cena Festivalu Nová dráma 2025 – Cena študentskej poroty za inscenáciu Tatarka |url=https://www.novadrama.sk/o-festivale/archiv/2025 |website=Festival Nová dráma / New Drama |language=sk |access-date=2. november 2025}}</ref> * 2025: Cena Nadácie Tatra banky za umenie 2024 – Mladý tvorca za réžiu inscenácie [[Odysea (Homér)|Odysea]] – Roland Schimmelpfennig === Režírované inscenácie === * 2020: ''Die Bakchen'' – Euripides, Max-Reinhardt-Seminars * 2021: ''Nomos Faustus'' – Thomas Mann, Josef Matthias Hauer, Arnold Schönberg, Koprodukcia seminára Maxa Reinhardta s isa Festivalom, Kasematten Wiener Neustadt * 2021: ''Das Schweigen'' – Nathalie Sarraute, Schönbrunn Palace Theatre (Rakúsko) * 2022: ''Ein Jedermann'' – Thomas Perle podľa Hugo von Hofmannsthal, Nationaltheater Radu Stanca, Sibiu (Rumunsko), Linz (Rakúsko) * 2022: ''NAT.U.R.AL'' – podľa [[Karel Čapek|Karla Čapka]], Theater Zirkus des Wissens, Linz (Rakúsko) * 2023: ''Les Aventures du Roi fou'' – György Ligeti, Sir Peter Maxwell Davies, Academie-theatre-musique, Theater de Nimes (Francúzsko) * 2023: ''[[Don Carlos|Don Karlos]]'' – [[Friedrich Schiller]], Wortwiege (Rakúsko) * 2024: ''[[Odysea (Homér)|ODYSEA]]'' – Roland Schimmelpfennig, [[Bratislava]] (Slovensko) * 2024: ''1984'' – Tabea Baumann podľa [[George Orwell|Georga Orwella]], Schauspielhaus Salzburg (Rakúsko) * 2024: ''Tatarka'' – podľa Dominika Tatarku, [[Slovenské národné divadlo]] (Slovensko)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tatarka | url = https://snd.sk/inscenacia/4103/tatarka | vydavateľ = Slovenské národné divadlo | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * 2025: ''The Bloody Sonnets'' – podľa [[Pavol Országh Hviezdoslav|Pavla Országha Hviezdoslava]], [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|Divadlo P. O. Hviezdoslava]] a La MaMa Experimental Theatre Club (Slovensko, USA).<ref>{{Cite web |title=The Bloody Sonnets – Divadlo P. O. Hviezdoslava |url=https://dpoh.sk/inscenacia/the-bloody-sonnets/ |website=Divadlo P. O. Hviezdoslava |language=sk |access-date=2. november 2025}}</ref> * 2025: ''Negatívy snehu: Trilógia'' (Lux / [[Faye Schulman]] / [[Alfréd Wetzler]]–[[Vrba–Wetzlerova správa|Vrba]]) – podľa [[Alfréd Wetzler|Alfréda Wetzlera]], [[Faye Schulman]], [[Štefan Lux|Štefana Luxa]] a Rüdigera Strempela, réžia Dávid Paška. Koprodukcia: Jan Palarik Theatre, Teatr im. Jana Kochanowski()* * 2025: ''Dobytie'' – [[Elfriede Jelinek]], Malá scéna STU, Bratislava (Slovensko).<ref>{{Cite web |title=Dobytie – Malá scéna STU |url=https://ludusdivadlo.sk/endsieg-dobytie/ |website=Ludus Divadlo |language=sk |access-date=19. máj 2026}}</ref> * 2026: ''Spasení'' – [[Edward Bond]], [[Divadlo Aréna]] (Slovensko).<ref>{{Cite web |title=SAVED/SPASENÍ |url=https://www.divadloarena.sk/podujatia/saved-spaseni |website=Divadlo Aréna |language=sk |access-date=19. máj 2026}}</ref> * 2026: ''Jak se stát jiným'' – [[Édouard Louis]], Městská divadla pražská – Divadlo Komedie (Česko).<ref>{{Cite web |title=Jak se stát jiným |url=https://www.mestskadivadlaprazska.cz/inscenace/2380/jak-se-stat-jinym/ |website=Městská divadla pražská |language=cs |access-date=19. máj 2026}}</ref> * 2026: ''Kupec benátsky/Mauser'' – [[William Shakespeare]] / [[Heiner Müller]], Divadlo P. O. Hviezdoslava (Slovensko).<ref>{{Cite web |title=Kupec benátsky/Mauser |url=https://dpoh.sk/inscenacia/kupec-benatsky-mauser/ |website=Divadlo P. O. Hviezdoslava |language=sk |access-date=19. máj 2026}}</ref> === Dramatická tvorba === * 2015: ''NUSICA'' – LUDUS, Bratislava (Slovensko) * 2017: ''Kým nacionalista zakikiríka'' – Slovač Woodstock Divadlo Znudy Ľudu, Bratislava (Slovensko) * 2022: ''Tenká línia povedomia'' – Divadlo LUDUS, Bratislava (Slovensko) * 2022: ''NAT.U.R.AL'' – Theater Zirkus des Wissens, Linz (Rakousko) * 2024: ''TATARKA'' – Slovenské národné divadlo, Bratislava (Slovensko) * 2025: ''Negatívy snehu'' – Trilógia: Wetzler, Vrba, Lux Faye, Koprodukcia: Divadlo Jána Palárika, JK Opole Divadlo, Akademie für Theater und Digitalität Dortmund, u.a. (Slovensko, Poľsko, Nemecko)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Negatívy snehu Wetzler, Vrba, Schulman, Lux | url = https://www.djp.sk/podujatia/negativy-snehu-wetzler-vrba-schulman-lux | vydavateľ = Divadlo Jána Palárika | miesto = Trnava | dátum prístupu = 2024-10-15 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> * 2026: ''Jak se stát jiným'' – adaptácia Dávida Pašku na motívy troch románov [[Édouard Louis|Édouarda Louisa]]: ''Change: A Method'', ''A Woman's Battles and Transformations'' a ''Monique Escapes''.<ref>{{Cite web |title=Jak se stát jiným |url=https://www.mestskadivadlaprazska.cz/inscenace/2380/jak-se-stat-jinym/ |website=Městská divadla pražská |language=cs |access-date=19. máj 2026}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.davidpaska.com/ Dávid Paška] – osobný web {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Paška, Dávid}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí dramatici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí divadelní režiséri]] oru6txep3w4n0ru5gbj22y9rh0mxhu1 Kráľovnina kaplnka 0 721030 8218947 7944966 2026-05-24T12:47:47Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8218947 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol|Názov kostola=Kráľovnina kaplnka|Celé meno=Kráľovnina kaplnka v St. James’s Palace|Druh kostola=kaplnka|Obrázok=Queen's Chapel St James's Palace Inigo Jones.jpg|Mesto=[[Londýn]]|Cirkev=[[Anglikánska cirkev|Anglikánska]]|Náboženstvo=[[Kresťanstvo]]|Štát=Spojené kráľovstvo|Zemepisná šírka=51.504988|Zemepisná dĺžka=-0.136855|Architekt=[[Inigo Jones]]|Výstavba=1623 - 1625|Portál1=Spojené kráľovstvo}} '''Kráľovnina kaplnka''' (oficiálne ''Kráľovnina kaplnka v St. James’s Palace)'' je kaplnka v [[Londýn|Londýne]] v [[Anglicko|Anglicku]], ktorú navrhol [[Inigo Jones]] a bola postavená v rokoch 1623 až 1625 ako doplnok ku [[St. James’s Palace]] pre katolícku kráľovnú [[Henrietta Mária Bourbonská|Henriettu Máriu]]. Ako kráľovská kaplnka slúži pre náboženské potreby britského panovníka. Kaplnka je pamiatkovo chránená budova 1. stupňa.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = QUEEN'S CHAPEL | url = https://historicengland.org.uk/listing/the-list/list-entry/1273605 | dátum prístupu = 2024-11-04 | vydavateľ = Historic England}}</ref> == História == [[Súbor:Queen's Chapel, Marlborough Road - geograph.org.uk - 5337699.jpg|vľavo|náhľad|274x274bod|Kráľovnina kaplnka]] Kráľovnina kaplnka bola postavená v čase, keď stavba katolíckych kostolov bola v Anglicku inak zakázaná. Používala ju manželka kráľa [[Karol I. (Anglicko)|Karola I.]], [[Henrietta Mária Bourbonská]], ktorá si z [[Francúzsko|Francúzska]] priviezla do Anglicka zariadenie kaplnky.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Chapel Royal at St. James’s Palace from King Henry VIII to Prince George of Cambridge | url = https://www.royalhistorian.com/the-chapel-royal-at-st-james-s-palace-from-king-henry-viii-to-prince-george-of-cambridge | dátum prístupu = 2024-11-04}}</ref> Počas [[Anglická občianska vojna|anglickej občianskej vojny]] bola kaplnka využívaná ako stajňa.<ref name=":1" /> Kaplnka bola renovovaná v roku 1662.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Queen’s Chapel, St James’s | url = https://royalcentral.co.uk/features/the-queens-chapel-st-jamess-102570/#google_vignette | dátum prístupu = 2024-11-04}}</ref> V 80. rokoch 17. storočia bola kaplnka znova zrenovovaná [[Christopher Wren|Christopherom Wrenom]]. Od 90. rokov 17. storočia ju využívali protestantskí dvorania [[Viliam III. Oranžský|Viliama III.]] a [[Mária II. (Anglicko)|Márie II.]] Kráľovskou kaplnkou za znova stala až v roku 1938.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bradley|meno=Simon|titul=The Queen's Chapel in the Twentieth Century|periodikum=Architectural History|dátum=2022-05-05|ročník=44.|strany=293 - 302|issn=0066-622X|url=https://www.jstor.org/stable/1568758|dátum prístupu=2024-11-04}}</ref> Kaplnka bola postavená ako súčasť [[St. James’s Palace]], ale keď v roku 1809 byty panovníka vyhoreli, neboli nahradené a v rokoch 1856 až 1857 bola medzi palácom a kaplnkou vybudovaná Marlborough Road. Výsledkom je, že teraz sa zdá, že kaplnka patrí do komplexu [[Marlborough House]] ako St. James’s Palace. Telo [[Alžbeta, kráľovná matka|Alžbety, kráľovnej matky]] ležalo v roku 2002 v kráľovninej kaplnke niekoľko dní počas príprav na jej pohreb vo [[Westminster Hall]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gun salutes honour Queen Mother | url = https://www.theguardian.com/uk/2002/apr/01/queenmother.monarchy5 | dátum prístupu = 2024-11-04}}</ref><ref name=":2" /> == Architektúra == Kráľovnina kaplnka bola postavená z [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]] ale vyzerá, že je postavená z kameňa.<ref name=":0" /> Bola postavená v [[Palladiánska architektúra|palladiánskom štýle]]. Má štítové zakončenie s [[Frontón|frontónmi]]. Vnútorná [[klenba]] je pozlátená.<ref name=":0" /> == Galéria == <gallery widths="150" heights="150"> Súbor:The Queen's Chapel from Marlborough House.jpg|Severná a východná stena Kráľovninej kaplnky. Súbor:Queen's Chapel Jan Kip 1688.jpg|Kráľovnina kaplnka v roku 1688 po renovácii [[Christopher Wren|Christophera Wrena]] v rokoch 1682 až 1684. Súbor:German Chapel, St James's Palace, from Pyne's Royal Residences, 1819 - panteek py107-331.jpg|Kráľovnina kaplnka v roku 1819. </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Savojská kaplnka]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Queen's Chapel, St James' Palace}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Královnina kaple|22641844}} [[Kategória:Kaplnky v Londýne]] [[Kategória:Architektúra z 1625]] [[Kategória:Pamiatkovo chránené budovy stupňa I v Anglicku]] [[Kategória:Anglikánske kostoly]] [[Kategória:Palladiánska architektúra]] 9yqrair1qgkf3w09f8939hl1dpp8wmp Latrodectus 0 725128 8218951 8175410 2026-05-24T12:53:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218951 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy | Názov = snovačka | Obrázok = Latrodectus_hesperus_Berkeley,_California.jpg | Titulok = snovačka kalifornská | Ríša po slovensky = [[živočíchy]] |Ríša po latinsky = Animalia | Podríša po slovensky = [[mnohobunkovce]] |Podríša po latinsky = Polycytozoa | Vývojový stupeň po slovensky = [[epitelovce]] |Vývojový stupeň po latinsky = Eumetazoa | Skupina 1 po slovensky = [[dvojstranovce]] |Skupina 1 po latinsky = Bilateralia | Vývojová vetva po slovensky = [[prvoústovce]] |Vývojová vetva po latinsky = Protostomia | Nadkmeň po slovensky = |Nadkmeň po latinsky = [[Panarthropoda]] | Kmeň po slovensky = [[článkonožce]] |Kmeň po latinsky = Arthropoda | Oddelenie po slovensky = [[bezhryzadlovce]] |Oddelenie po latinsky = Amandibulata | Podkmeň po slovensky = [[klepietkavce]] |Podkmeň po latinsky = Chelicetrata | Trieda po slovensky = [[pavúkovce]]|Trieda po latinsky = Arachnoidea | Rad po slovensky = [[pavúky (rad)|pavúky]]|Rad po latinsky = Araneae | Podrad po slovensky = [[dvojpľúcne]]|Podrad po latinsky = Araneomorpha | Čeľaď po slovensky = [[snovačkovité]]|Čeľaď po latinsky = Theridiidae | Rod po slovensky = snovačka|Rod po latinsky = Latrodectus | Binomické meno = Latrodectus | Synonymá = | Klasifikátor1 = | Dátum1 = | Obrázok2 = | Titulok2 = |}} '''''Latrodectus''''' (staršie: ''Lathrodectus'', ''Lathrodectes'', ''Latrodectes''; po slovensky v závislosti od autora: '''snovačka''', '''pradiarka''', '''spriadačka''', staršie '''malmiňata''' [staršie písanie: ''malmignata''], mimo taxonómie '''[[čierna vdova]]''' <small>v najširšom zmysle</small>) je rod [[Toxicita|jedovatých]] [[pavúky (rad)|pavúkov]] z čeľade [[Theridiidae]] (po slovensky [[snovačkovité]]/[[pradiarkovité]]/[[spriadačkovité]]). == Etymológia == Latinské rodové meno ''Latrodectus'' (Walckenaer 1809), staršie uvádzané aj v podobách ''Lathrodectes'' (Banks 1899), ''Latrodectes'' (Canestini et Paveri 1869) či ''Lathrodectus'' (Thorell 1869), je umelé slovo, ktoré vzniklo spojením [[Latinčina|latinského]] ''latro'' („žoldnier“, „lupič“; pôvod: grécke λάτρις - latris = „sluha“, „otrok“) a latinskej koncovky ''-dectus'', ktorá je pravdepodobne myslená ako polatinčený tvar gréckeho déktés (pozri v nasledujúcej vete). Alternatívne sa toto rodové meno (ako to vidno úplne jasne najmä na jeho variante ''Lathrodectes'') odvodzuje priamo z gréckych slov λάθρᾳ - lathra („tajne“) a δήκτης - déktés („hrýzač“) (resp. alternatívne, no nepravdepodobne: δέκτης - dektés = "prijímač, žobrák, žoldnier") a teda znamená niečo ako "tajnohrýzač".<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bücherl | meno = Wolfgang | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Buckley | meno2 = Eleanor E. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Venomous Animals and Their Venoms (Venomous Invertebrates) | vydanie = | vydavateľ = Elsevier | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 562 | url = https://books.google.sk/books?id=_KzSBAAAQBAJ&pg=PA299&dq=Latrodectus+Walckenaer+in+secret&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjG3-OewKeLAxXCVvEDHfXCEUEQ6AF6BAgMEAM#v=onepage&q=Latrodectus%20Walckenaer%20in%20secret&f=false| isbn = 978-1-4832-6289-5 | kapitola = | strany = 299| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nova acta Leopoldina (Abhandlungen der Kaiserlich Leopoldinisch-Carolinisch Deutschen Akademie der Naturforscher) | vydanie = | vydavateľ = Herausgegeben und redigiert im Namen der Kaiserlich Leopoldinisch-Carolinisch Deutschen Akademie der Naturforscher von E. Abderhalden | miesto = | rok = 1956 | počet strán = 766 | url = https://books.google.sk/books?id=qAAEAAAAIAAJ&q=dectus+dektes&dq=dectus+dektes&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjPwr3LxqeLAxWBB9sEHfQuJlgQ6AF6BAgGEAM| isbn = | kapitola = | strany = 41| jazyk = }}</ref> Latinské slovo ''mactans'' v preklade znamená „obetujúci, zabíjajúci, trestajúci“. Slovenské rodové mená snovača, pradiarka, spriadačka sú odvodené od slov [[snovanie]], [[pradenie]] a [[spriadanie]]. Slovenské rodové meno malmiňata či malmignata je odvodené od talianskeho názvu malmignatta označujúceho druh ''[[Latrodectus tredecimguttatus]]'' (t. j. staršie: poddruh ''[[Latrodectes mactans tredecimguttatus]]'') - porovnaj nižšie v kapitole Systematika. == Opis tela == Sfarbenie samice je iné než sfarbenie samca a farba sa tiež mení podľa konkrétneho druhu a niekedy čiastočne kolíše aj v rámci jedného druhu. Samice mávajú základnú farbu väčšinou čiernu alebo tmavohnedú (odtiaľ pochádza prívlastok "čierna" v názve čierna vdova), menej často sivú, bledohnedú či červenú. Samice väčšiny druhov majú na chrbte, a často aj na bruchu, červenú, oranžovú, bielu, hnedú alebo dvojfarebnú kresbu (resp. škrvny) rôzneho tvaru. Niekedy, najmä u niektorých menej rozšírených druhov, sa u samíc líši základná farba končatín (prípadne končatín a hlavohrude) od základnej farby bruška. Samce bývajú celkovo bledšie než samice; často sú viacfarebné, napríklad môžu mať dvojfarebné (čierno-hnedé) končatiny a na bokoch bruška môžu mať rôzne sfarbené zvislé pruhy rôzneho tvaru, ktoré samice nemajú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Genus Latrodectus - Widow Spiders | url = https://bugguide.net/node/view/1999 | vydavateľ = bugguide.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-11 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Latrodectus species | url = https://aablauro.myportfolio.com/latrodectus-species | vydavateľ = aablauro.myportfolio.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-11 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Wright/><ref name=Van/><ref name=Kleber/> Samica meria 3,2-23 mm, zatiaľ čo samec je oveľa menší - meria len 2,8-3 mm. Vzdialenosť bočných očí je rovná minimálne ich priemeru, čiže nie sú tesne vedľa seba (týmto sa ''Latrodectus'' odlišuje napríklad od inak veľmi podobného rodu ''[[Steatoda]]''<ref>Sutton, M.E.; Christensen, B.R.; Hutcheson, J.A. 2006: Field identification of katipo. Research & Development Series 237. Department of Conservation, Wellington. 9 p. [https://www.doc.govt.nz/documents/science-and-technical/drds237.pdf]</ref>). [[Bruško]] (opistozóma) je u samíc veľké a guľovité, zatiaľ čo u samcov je pretiahnuté a valcovité. Chrbát samice je pokrytý modifikovanými chĺpkami. [[Končatina|Končatiny]] sú stredne dlhé, u samíc silné, u samcov štíhle a husto pokryté jemnými chĺpkami. Prvý pár končatín je zvyčajne dlhší než štvrtý. [[Kolulus]] je veľký. [[Karapax]] je v hrudnej oblasti pomerne široký. [[Hlavohruď]] je hladká. [[Čelový štítok]] (clypeus) je krátky. [[Stridulačný orgán]] je nenápadný. [[Chelicery]] sú malé, bez zúbkov na okrajoch. Samčie [[hmatadlá|hmatadlá]] ([[pedipalp]]y) majú veľmi dlhý [[embolus]] pozostávajúci z viacerých zvitkov (slučiek), ktorých konkrétny počet závisí od konkrétneho druhu; okrem toho majú membránový štíhly [[konduktor]], malé [[subtegulum]] a [[tegulum]] (zakryté distálnymi [[sklerit]]mi [[bulbus|bulbu]]), modifikované asymetrické malé [[cymbium]] a háčikovité [[paracymbium]]. Tegulum je z veľkej časti vyplnené širokým spermovodom. [[Epigyna]] je sklerotizovaná, s vajcovitou depresiou; [[vulva]] má párovú nádobku v tvare činky a stočené spojovacie kanáliky.<ref name=Van>VANUYTVEN, H. The Theridiidae (Araneae) of the World - A key to the genera with their diagnosis and a study of the body length of all known species. Arachnological Contributions. Newsletter Belgian Arachnological Society, volume 35 (suppl.). 14 February 2021. S. 176 [https://belgianspiders.be/wp-content/uploads/2021/02/Key-Theridiidae-World.pdf]</ref> == Systematika == Systematika tohto rodu je už dlho povestná svojou spornosťou. Hoci niektoré texty dnes v rode ''Latrodectus'' rozlišujú vyše 50 druhov<ref name=Kleber/>, bežne sa používa systém podľa webových stránok o systéme pavúkov ''The [[World Spider Catalog]]'', ktoré v súčasnosti (t. j. od roku 2023) rod ''Latrodectus'' delia na 35 druhov (plus 2 pochybné druhy), v rokoch 2021-2023 ho delili na 34 druhov, v rokoch 2019-2021 na 32 druhov a v rokoch 2000-2019 na 31 (z toho na začiatku roku 2003 prechodne len 30) druhov.<ref name=WSC>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bern | meno = Natural History Museum | autor = | odkaz na autora = | titul = NMBE - World Spider Catalog (jan. 2025) | url = https://wsc.nmbe.ch/genus/3502/Latrodectus | vydavateľ = wsc.nmbe.ch | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>NMBE - World Spider Catalog (2018) [https://web.archive.org/web/20180201212226/http://www.wsc.nmbe.ch/genus/3502/Latrodectus]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://wsc.nmbe.ch/resources/archive/catalog_5.5/THERIDIIDAE.html | vydavateľ = wsc.nmbe.ch | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-26 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The World Spider Catalog, V3.5 by N. I. Platnick © 2000, 2001, 2002, 2003 AMNH | url = https://wsc.nmbe.ch/resources/archive/catalog_3.5/THERIDIIDAE.html | vydavateľ = wsc.nmbe.ch | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-27 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://wsc.nmbe.ch/resources/archive/catalog_1.0/THERIDIIDAE.html | vydavateľ = wsc.nmbe.ch | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch a čiastočne už v 80. rokoch 20. storočia bolo delenie tohto rodu na druhy podobné ako vo World Spider Catalog na začiatku 21. storočia.<ref>SCHMIDT, G. Further crossing experiments in Latroelectus species (Araneida: Theridiidae). 1991 [https://www.european-arachnology.org/esa/wp-content/uploads/2015/08/215-222_Schmidt.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Arturo Valledor de Lozoya | odkaz na autora = | titul = Envenenamientos por animales (animales venenosos y urticantes del mundo) | vydanie = | vydavateľ = Ediciones Díaz de Santos | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 340 | url = https://books.google.sk/books?id=gISwxQhBw0cC&pg=PA141&dq=%22Latrodectus+lugubris%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjH_v-ShZaLAxUPxQIHHcuNJFk4ChDoAXoECAQQAw#v=onepage&q=%22Latrodectus%20lugubris%22&f=false| isbn = 978-84-7978-169-9 | kapitola = | strany = 140-141| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bern | meno = Natural History Museum | autor = | odkaz na autora = | titul = NMBE - World Spider Catalog - Abalos, J. W. (1980).| url = https://wsc.nmbe.ch/refincluded/5246 | vydavateľ = wsc.nmbe.ch | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-27 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>LOTZ, L. N. Revision of the genus Latrodectus in Africa. 1994 [https://journals.co.za/doi/pdf/10.10520/AJA00679208_1357]</ref><ref name=Advances>{{Citácia knihy | priezvisko = Platnick | meno = Norman I. | autor = | odkaz na autora = | titul = Advances in Spider Taxonomy, 1981-1987 (A Supplement to Brignoli's A Catalogue of the Araneae Described Between 1940 and 1981) | vydanie = | vydavateľ = Manchester University Press | miesto = | rok = 1989 | počet strán = 673 | url = https://books.google.sk/books?id=_s9RAQAAIAAJ&pg=PA198&dq=tredecimguttatus+Rossi+1790&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwiPwPq_z6eLAxV987sIHUkpNYsQ6AF6BAgMEAM#v=onepage&q=tredecimguttatus%20Rossi%201790&f=false| isbn = 978-0-7190-2782-6 | kapitola = | strany = 197-198| jazyk = }}</ref> V 20. storočí - okrem 90. a sčasti 80. rokov - sa často v literatúre v rámci rodu ''Latrodectus'' uznávalo len 3 až 11 druhov, čiže namiesto rozdelenia na (dnes zhruba 35) úzko poňatých druhov bol rod vtedy rozdelený do (3 až 11) širšie poňatých druhov.<ref name=Levi>Levi, H. W. (1959). The Spider Genus Latrodectus (Araneae, Theridiidae). Transactions of the American Microscopical Society, 78(1), 7.</ref><ref name=Keegan>Keegan, H. L. (1955). Spiders of Genus Latrodectus. American Midland Naturalist, 54(1), 142</ref><ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Kůrka|meno=Antonín|titul=Jedovatí živočichové|vydanie=1|vydavateľ=Academia (ČSAV)|miesto=Praha|rok=1984|strany=48–51|priezvisko2=Pfleger|meno2=václav|jazyk=cs}}</ref><ref name=Crone/><ref name=Habermehl1976>{{Citácia knihy | priezvisko = Habermehl | meno = Gerhard G. K. | autor = | odkaz na autora = | titul = Gift-Tiere und ihre Waffen (Eine Einführung für Biologen, Chemiker und Mediziner. Ein Leitfaden für Touristen) | vydanie = | vydavateľ = Springer | miesto = | rok = 1976 | počet strán = 126 | url = | isbn = 978-3-540-07813-5 | kapitola = | strany = 17 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Scarborough | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = Pharmacy and Drug Lore in Antiquity (Greece, Rome, Byzantium) | vydanie = | vydavateľ = Taylor & Francis | miesto = | rok = 2024 | počet strán = 384 | url = https://books.google.sk/books?id=nZ42EQAAQBAJ&pg=PA414&dq=Latrodectus+dahli&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjWjYeYlZaLAxUI2wIHHTqsFuM4FBDoAXoECA0QAw#v=onepage&q=Latrodectus%20dahli&f=false| isbn = 978-1-04024176-9 | kapitola = | strany = 7, 8| jazyk = }}</ref><ref name=Caruso>Caruso M. B. et al. Widow spiders in the New World: a review on Latrodectus Walckenaer, 1805 (Theridiidae) and latrodectism in the Americas. J Venom Anim Toxins Incl Trop Dis. 2021 Oct 22 [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC8553018/#B10]</ref><ref name=Jäger/><ref name=Simon>SIMON, E. Histoire naturelle des Araignées. 2. vyd. 1892. S. 565 - 569 [https://www.biodiversitylibrary.org/item/119058#page/581/mode/1up]</ref><ref>BRIGNOLI, P. M. A catalogue of the Araneae described between 1940 and 1981. S. 408 [https://archive.org/details/catalogueofarane0000brig/page/408/mode/2up?q=Latrodectus+mactans]</ref><ref name=Petrunk/><ref name=Bücherl1965/><ref>TYŠČENKO, V. P. Opredeliteľ paukov evropejskoj časti SSSR. Leningrad: Izd. Nauka. 1971. S. 34, 35 [https://www.zin.ru/publications/fauna_keys/keys_105_tyshchenko_1971.pdf]</ref><ref name=Bettini/> Do roku 1958 však tomuto deleniu na širšie poňaté druhy konkurovalo delenie na 21 či 22 (prípadne 35<ref>{{Citácia periodika|titul=The behavioural ecology of Latrodectus hasselti (Thorell), the Australian Redback Spider (Araneae: Theridiidae)|url=https://museum.wa.gov.au/sites/default/files/3.%20Forster.pdf|periodikum=Records of the Western Australian Museum|dátum=1995|dátum prístupu=2023-07-28|ročník=52|číslo=|strany=13–24|issn=|doi=|meno=Lyn|priezvisko=Forster|jazyk=en}}</ref>) úzko poňatých druhov.<ref name=Brehm>BREHM, A. et al. Život zvierat v štyroch zväzkoch, Bezstavovce. Bratislava: Obzor, 1975, S. 129</ref><ref name=Brehmstarší>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2. alrend: Kéttüdősök (Dipneumones) | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Brehm-brehm-allatok-vilaga-8CCA/izeltlabuak-arthropoda-6DF7/ragocsapuak-chelicerata-6E29/masodik-osztaly-pokfelek-arachnoidea-6E47/otodik-rend-tulajdonkepeni-pokok-araneida-6E95/2-alrend-kettudosok-dipneumones-6EC2/ | vydavateľ = arcanum.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-27 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Bücherl>{{Citácia knihy | priezvisko = Bücherl | meno = Wolfgang | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Buckley | meno2 = Eleanor E. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Venomous Animals and Their Venoms (Venomous Invertebrates) | vydanie = | vydavateľ = Elsevier | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 562 | url = https://books.google.sk/books?id=_KzSBAAAQBAJ&pg=PA219&dq=tredecimguttatus+Rossi+1790+Tuscany&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwiA_IXf1qeLAxWM87sIHb4fGaoQ6AF6BAgLEAM#v=onepage&q=tredecimguttatus%20Rossi%201790%20Tuscany&f=false| isbn = 978-1-4832-6289-5 | kapitola = | strany = 218, 219, 301, 302| jazyk = }}</ref> Nižšie je uvedená najčastejšia podoba súčasného systému a najznámejší systém z druhej polovice 20. storočia - Leviho systém. === Súčasný systém === rod ''Latrodectus'' (po slovensky: snovačka/pradiarka/spriadačka/malmiňata): * [[incertae sedis]]: ** ''[[Latrodectus hystrix]]'' – Výskyt: Jemen. ** ''[[Latrodectus obscurior]]'' – Výskyt: Kapverdy, Madagaskar. Možno je príbuzný s druhom ''Latrodectus geometricus'', za ktorého súčasť sa v minulosti považoval. ** ''[[Latrodectus quartus]]'' – Výskyt: Argentína. ** ''[[Latrodectus limacida]]'' – Ide o nomen dubium. Výskyt: Čína. *klád ''geometricus''/skupina (druhov) ''geometricus'': ** ''[[Latrodectus umbukwane]]'' – Výskyt: Južná Afrika. Tento druh bol opísaný až v roku 2019. ** ''[[Latrodectus rhodesiensis]]'' – Výskyt: Namíbia, Botswana, Zimbabwe, Južná Afrika. ** ''[[Latrodectus geometricus]]'' (ľudovo: [[hnedá vdova]]) – Výskyt: Afrika, zavlečený do Ameriky, na Svätej Helene, na Strednom východe, v Pakistane, Indii, Číne, Japonsku, Thajsku, Malajzii, Papui-Novej Guinei, Austrálii a na Havaji. Ako zavlečený druh, ktorý sa neujal, sa vyskytol napríklad v Írsku, Holandsku, Belgicku a Poľsku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = araneae - Latrodectus geometricus | url = https://araneae.nmbe.ch/data/2135 | vydavateľ = araneae.nmbe.ch | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-11 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Zahŕňa aj bývalé druhy ''Latrodectus concinnus'' (Južná Afrika), ''Latrodectus zickzack'' (Zanzibar) a ''Latrodectus distinctus'' (Južná Amerika). * ''[[Latrodectus dahli]]'' – Výskyt: Severná Afrika, Cyprus, Turecko, Azerbajdžan, Kazachstan, Stredný východ, Irán, Stredná Ázia. Je to sesterský taxón nižšie uvedeného kládu ''mactans''<ref name=Condy/>. Zahŕňa aj bývalý druh ''[[Latrodectus tadzhicus]]''. * klád ''mactans''/skupina (druhov) ''mactans'' – Tento klád približne zodpovedá druhu ''[[Latrodectus mactans]]'' <small>v najširšom zmysle</small> (iné názvy: skupina [druhov] ''mactans'' <small>v staršom ponímaní</small>/komplex ''Latrodectus mactans'') z niektorých starších systémov, ktorý sa po slovensky nazýva [[snovačka jedovatá|snovačka [alebo pradiarka alebo spriadačka] jedovatá]] <small>v širšom zmysle</small> (alebo zriedkavo [[snovačka americká]] <small>v širšom zmysle</small>). ''Latrodectus mactans'' <small>v najširšom zmysle</small> na rozdiel od dnešného kládu ''mactans'' predovšetkým nezahŕňal druh ''Latrodectus pallidus'' a často ani klád/druh ''Latrodectus curacaviensis'' <small>v širšom zmysle</small> (príp. nezahŕňa len hlavnú časť kládu ''Latrodectus curacaviensis'' <small>v širšom zmysle</small>) - porovnaj aj nižšie komentár k poslednému bezmennému kládu a systematiku v článku [[snovačka americká]].: ** incertae sedis: *** ''[[Latrodectus lilianae]]'' – Výskyt: Španielsko a možno Alžírsko. Možno je príbuzný s druhom ''Latrodectus tredecimguttatus''. *** ''[[Latrodectus elegans]]'' – Výskyt: India, Nepál, Mjanmarsko, Thajsko<ref>Case report: First Black Widow Spider Victim in Thailand [http://apamt.org/demo/wp-content/uploads/2016/11/13th_Poster_Presentation_012.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250215132741/http://apamt.org/demo/wp-content/uploads/2016/11/13th_Poster_Presentation_012.pdf |date=2025-02-15 }}</ref>, Čína, Japonsko. Pravdepodobne je príbuzný s druhom ''Latrodectus hasselti'' <small>v užšom zmysle</small>, za ktorého súčasť sa v rokoch 1909 - 2002/2003 často považoval. *** bezmenná skupina druhov – Táto skupina zodpovedá druhu ''[[Latrodectus cinctus]]'' <small>v širšom zmysle</small> (iný názov: ''[[Latrodectus indistinctus]]'' <small>v širšom zmysle</small>) z niektorých starších systémov, ktorý ale niekedy zahŕňal aj dnešný druh ''Latrodectus renivulvatus''<ref name=Snyman/>. **** ''[[Latrodectus cinctus]]'' <small>v užšom zmysle</small> – Výskyt: Kapverdy, Afrika, Omán, Kuvajt, Irak, Irán. Zahŕňa aj bývalý východoafrický druh ''[[Latrodectus stuhlmanni]]'' (staršie považovaný za súčasť druhu ''Latrodectus mactans'' <small>v širšom zmysle</small>). Podľa Lotz 1994 je ''Latrodectus cinctus'' <small>v užšom zmysle</small> (spolu s ''Latrodectus indistinctus'' <small>v užšom zmysle</small> a ''Latrodectus karrooensis'') príbuzný s druhmi ''Latrodectus tredecimguttatus'' (a ''Latrodectus pallidus'' a ''Latrodectus renivulvatus''). **** ''[[Latrodectus indistinctus]]'' <small>v užšom zmysle</small> – Výskyt: Namíbia, Južná Afrika. **** ''[[Latrodectus karrooensis]]'' – Výskyt: Južná Afrika. Staršie sa niekedy považoval za súčasť druhu ''Latrodectus indistinctus'' <small>v užšom zmysle</small>. *** ''[[Latrodectus apicalis]]'' – Výskyt: Galapágy. Staršie sa považoval za súčasť druhu ''Latrodectus mactans'' <small>v širšom zmysle</small> alebo druhu ''Latrodectus curacaviensis'' <small>v širšom zmysle</small> alebo druhu ''Latrodectus hasselti'' (''Latrodectus scelio''); a niekedy sa za synonymum druhu ''Latrodectus apicalis'' považuje nižšie spomínaný taxón ''Latrodectus carolinus'' <ref name=Levi/><ref>BAERT, L. L., MAELFAIT, J.-P. A contribution to the knowledge of the spider fauna of Galapagos (Ecuador). Bull. Inst. R. Sci. Nat. Belg. : Entomologie 56, 93 - 123 , 1986 [https://biblio.naturalsciences.be/rbins-publications/bulletins-de-linstitut-royal-des-sciences-naturelles-de-belgique-entomologie/56-1986/irscnb_p4087_903388-520_56_bulletin-13.pdf]</ref><ref>BAERT, L. L. et al. Distribution and habitat preference of the spiders (Araneae) of Galapagos. Bull. Inst. R. Sci. Nat. Belg..: Entomologie 78m 39-111, 2008 [https://biblio.naturalsciences.be/rbins-publications/bulletins-de-linstitut-royal-des-sciences-naturelles-de-belgique-entomologie/78-2008/entomo78-art39-111.pdf]</ref>. *** ''[[Latrodectus dotatus]]'' – Možno ide o nomen dubium. Výskyt: USA (Pensylvánia). Tradične zaraďovaný buď ako súčasť druhu ''Latrodectus mactans'' <small>v širšom zmysle</small> alebo ako súčasť druhu ''Latrodectus curacaviensis'' <small>v širšom zmysle</small>. ** ''[[Latrodectus tredecimguttatus]]'' [staršie: ''Latrodectus tredecim-guttatus'', ''Latrodectus 13-guttatus'', ''Latrodectus malmignat(t)us'', ''Latrodectus malmignathus''] (po slovensky: [[snovačka jedovatá (Latrodectus tredecimguttatus)|snovačka [alebo pradiarka alebo spriadačka] jedovatá]] <small>v užšom zmysle</small><ref name=El/><ref>GAJDOŠ, P. et al. Pavúky Slovenska - slovenské názvoslovie, prehľad čeľadí a súčasné poznatky. Bratislava: Veda, 2018. S. 28</ref><ref name=Š2008>karakurt. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. Bratislava: Samo, 2008, S. 564</ref>/[[snovačka európska]]/[[snovačka obyčajná]]<ref>KORENKO, V. Myasthenia gravis a myastenické syndrómy. Martin: Osveta, 2011, S. 226</ref>/[[malmiňata trinásťbodková|malmiňata [staršie: malmignata] trinásťbodková]]/[[malmiňata]] [staršie: malmigna(t)ta] <small>v užšom zmysle</small><ref>VOSTAL, Z. Vybrané kapitoly zo zoológie - živočíchy v cestovnom ruchu. Košice: Technická univerzita, 2002-2003, S. 14</ref><ref>LUDWIG, M. et al. 55 najnebezpečnejších zvierat sveta. Bratislava: Fortuna Libri, 2007. S. 107</ref><ref>TURČEK, F. J. Sú jedovaté len hady? In: Matičné čítanie. č. 9 1949. S. 260</ref>/[[karakurt]]<ref>karakurt. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. Bratislava: Samo, 2000, S. 598</ref><small>v širšom zmysle</small>) – Vyskytuje sa v Stredozemí (z toho v Európe na Pyrenejskom polostrove, vo Francúzsku, Taliansku, na Sardínii, Korzike a celom Balkánskom polostrove<ref name=ArTre>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = araneae - Latrodectus tredecimguttatus | url = https://araneae.nmbe.ch/data/2138/Latrodectus_tredecimguttatus | vydavateľ = araneae.nmbe.ch | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-26 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Po uhryznutí čiernou vdovou je potrebné ranu umyť mydlom a vyhľadať lekára|url=https://cestovanie.sme.sk/c/1027374/po-uhryznuti-ciernou-vdovou-je-potrebne-ranu-umyt-mydlom-a-vyhladat-lekara.html|vydavateľ=Petit Press, a.s. (cestovanie.sme.sk)|dátum prístupu=2023-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=TASR|dátum vydania=2003-07-07}}</ref>, novšie aj v Slovinsku a Rakúsku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pigula | meno = Topi | autor = | odkaz na autora = | titul = 10 věcí, které možná nevíte o černé vdově: Jak moc je nebezpečné její kousnutí? | url = https://zoom.iprima.cz/priroda/cerna-vdova-pavouk | vydavateľ = zoom.iprima.cz | dátum vydania = 2022-12-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-26 | miesto = | jazyk = }}</ref>), na západnom a severnom okolí Čierneho mora, na Kaukaze, v Rusku (až po západnú južnú Sibír), v Kazachstane, na Strednom východe, v Iráne, Strednej Ázii a Číne. Ako zavlečený druh, ktorý sa neujal, sa už dávnejšie vyskytol napríklad aj v Holandsku<ref name=ArTre/> a Nemecku<ref name=Jäger/>. Zahŕňa aj bývalý druh ''[[Latrodectus lugubris]]''/''[[Latrodectus erebus]]'' (po slovensky v minulosti [[karakurt stepný]] alebo ľudovo [[karakurt]] <small>v užšom zmysle</small>/[[čierny vlk]]), ktorý sa dodnes niekedy uvádza ako samostatný druh. Okrem toho zahŕňa aj bývalé druhy ''[[Latrodectus martius]]'' (Taliansko), ''[[Latrodectus conglobatus]]'' (Grécko), ''[[Latrodectus hispidus]]'' (Grécko), ''[[Latrodectus quinqueguttatus]]''/''[[Latrodectus 5-guttatus]]'' (územia severne od Čierneho mora), ''[[Latrodectus occulatus]]''/''[[Latrodectus argus]]'' (Egypt) a ''[[Latrodectus venator]]'' (Egypt). V Taliansku je ''Latrodectus tredecimguttatus'' známy pod názvom malmignatta [vyslov: malmiňatta] (na Korzike sa nazýva marmignato alebo zriedkavo malmignatto), t. j. „zlá pijavica“ alebo „zlý dotieravec“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Malmignatta | url = https://www.treccani.it/vocabolario/malmignatta/ | vydavateľ = treccani.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Grande dizionario della lingua italiana [https://www.gdli.it/pdf_viewer/Scripts/pdf.js/web/viewer.asp?file=/PDF/GDLI09/GDLI_09_ocr_573.pdf&parola=], [https://www.gdli.it/pdf_viewer/Scripts/pdf.js/web/viewer.asp?file=/PDF/GDLI09/GDLI_09_ocr_828.pdf&parola=]</ref><ref name=":1" />. Karakurt je kazašský názov a znamená „čierny vlk“<ref name=":1" />. Do polovice 20. storočia sa názov ''Latrodectus tredecimguttatus'' (''Lathrodectus malmignatus'') niekedy v širšom zmysle používal namiesto názvu ''Latrodectus mactans'' <small>v najširšom zmysle</small><ref name=Simon/><ref name=Levi/>. ** bezmenný klád – Tento klád zodpovedá druhu ''[[Latrodectus hasselti]]'' <small>v širšom zmysle</small> z niektorých starších systémov, ktorý však spravidla zahŕňal aj druh ''Latrodectus elegans''.: *** ''[[Latrodectus hasselti]]'' <small>v užšom zmysle</small> ([[snovačka Hasseltova|snovačka [alebo pradiarka alebo spriadačka] Hasseltova]]/ [[snovačka červenochrbtá]]<ref>LUDWIG, M. et al. 55 najnebezpečnejších zvierat sveta. Bratislava: Fortuna Libri, 2007, S. 107</ref>/ ľudovo: [[austrálska čierna vdova]]) – Vyskytuje sa v Juhovýchodnej Ázii a ďalej až po (vrátane) Austráliu; zavlečený žije aj v Pakistane, Indii, Japonsku a na Novom Zélande. Ako zavlečený druh, ktorý sa neujal, sa vyskytuje aj napríklad v Dánsku<ref name=Jäger/>, Holandsku, Belgicku a Chorvátsku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = araneae - Latrodectus hasselti | url = https://araneae.nmbe.ch/data/5200 | vydavateľ = araneae.nmbe.ch | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-26 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Zahŕňa aj bývalé druhy ''[[Latrodectus scelio]]'' (Austrália; po slovensky [[katipo červenoškvrnitý]]; niekedy zahŕňal aj nižšie uvedený taxón ''Latrodectus katipo''), ''[[Latrodectus indicus]]'' (India [a asi nesprávne aj Arábia]<ref>SIMON, E. Arachnides recueillis par M. M. Maindron à Mascate, en octobre 1896. Bulletin du Muséum d'Histoire Naturelle 3 1897: 95-98 [https://archive.org/details/biostor-268598/page/n1/mode/2up]</ref>) a ''[[Latrodectus ancorifer]]'' (Nová Guinea). V Austrálii sa ''Latrodectus hasseltii'' označuje názvom jockey spider – „pavúk džokej“<ref name=":1" /> alebo redback spider - „červenochrbtý pavúk“. *** ''[[Latrodectus erythromelas]]'' – Výskyt: India, Srí Lanka. Pravdepodobne je správnejšie ho považovať za súčasť druhu ''[[Latrodectus hasselti]]'' <small>v užšom zmysle</small><ref>Kananbala, A. & Manoj, K. & Bhubaneshwari, M. & Binarani, A. & Siliwal, Manju. (2012). The first report of the widow spider Latrodectus elegans (Araneae: Theridiidae) from India. Journal of Threatened Taxa. 4. [https://www.researchgate.net/publication/233971272_The_first_report_of_the_widow_spider_Latrodectus_elegans_Araneae_Theridiidae_from_India].</ref>. *** ''[[Latrodectus katipo]]'' (ľudovo: [[katipo]]<ref>FOGAŠ, A. et al. Sprievodca cestovného ruchu. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove, 2019, S. 38</ref>)– Výskyt: Nový Zéland. Zahŕňa aj bývalé druhy ''[[Latrodectus atritus]]'' (Portland Island v Novom Zélande), ''[[Latrodectus zebrinius]]'' (Wellington v Novom Zélande) a ''[[Latrodectus melanozanthus]]'' (Waiwera v Novom Zélande). Katipo (katipō<ref>{{Citácia periodika|titul=The Katipo or Venomous Spider of New Zealand|url=https://www.nature.com/articles/007029c0|periodikum=Nature|dátum=1872-11|dátum prístupu=2023-07-28|ročník=7|číslo=159|strany=29–29|issn=0028-0836|doi=10.1038/007029c0|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Studies in preventive hygiene from the Otago Medical School: the katipo spider|url=https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/14853159/|periodikum=The New Zealand Medical Journal|dátum=1951-04|dátum prístupu=2023-07-28|ročník=50|číslo=276|strany=131–138|issn=0028-8446|poznámky=PMID: 14853159|meno=R. W.|priezvisko=Hornabrook|jazyk=en}}</ref>) je novozélandský názov taxónu ''Latrodectus katipo'' a znamená „štípe v noci“<ref name=":1" />. ** ''[[Latrodectus menavodi]]'' – Výskyt: Madagaskar, Komorské ostory, Seychely. ** ''[[Latrodectus renivulvatus]]'' – Výskyt: Svätá Helena, Afrika, Jemen, Saudská Arábia, Irak. Zahŕňa aj bývalý juhoafrický druh ''[[Latrodectus incertus]]''. Staršie sa ''renivulvatus'' niekedy považoval za súčasť druhu ''Latrodectus mactans'' <small>v širšom zmysle</small> alebo (najmä taxón ''Latrodectus incertus'') za súčasť druhu ''Latrodectus indistinctus'' <small>v užšom či širšom zmysle</small> (resp. ''Latrodectus cinctus'' <small>v širšom zmysle</small>). Lotz 1994 zastával názor, že je príbuzný s druhom ''Latrodectus tredecimguttatus''. ** ''[[Latrodectus revivensis]]'' – Výskyt: Izrael, Irán, možno Kanárske ostrovy. Staršie sa niekedy považoval za súčasť druhu ''Latrodectus tredecimguttatus''. ** ''[[Latrodectus pallidus]]'' – Výskyt: severozápadná Afrika, Južná Afrika, Turecko, stredná Ázia. Lotz 1994 zastával názor, že je príbuzný s druhom ''Latrodectus tredecimguttatus''. ** bezmenný klád – Tento klád približne zodpovedá druhu ''[[Latrodectus curacaviensis]]'' <small>v širšom zmysle</small> z niektorých starších systémov, ktorý ale istý čas zahŕňal aj dnešné druhy ''Latrodectus variolus'', ''Latrodectus hesperus'', ''Latrodectus bishopi'' a prípadne ''Latrodectus apicalis''. Alternatívne sa označuje ako skupina (druhov) ''curacaviensis'', ale týmto názvom sa (najmä v juhoamerických textoch) niekedy označujú len druhy ''Latrodectus curacaviensis'' <small>v užšom zmysle</small>, ''Latrodectus antheratus'' a prípadne ''Latrodectus variegatus''.: *** ''[[Latrodectus mirabilis]]'' – Výskyt: Brazília, Argentína, Uruguaj, Čile. Podľa Аguilera et al. 2009 je súčasťou druhu ''Latrodectus thoracicus''<ref name=Aguilera/>. V niektorých starších systémoch sa považoval za súčasť skupiny (resp. druhu) ''Latrodectus mactans'' v širšom zmysle. *** ''[[Latrodectus variegatus]]'' – Výskyt: Čile, Argentína. V niektorých starších systémoch sa považoval za súčasť druhu ''Latrodectus mactans'' v širšom zmysle. *** ''[[Latrodectus thoracicus]]'' – Výskyt: Čile. V niektorých starších systémoch sa považoval za súčasť druhu ''[[Latrodectus mactans]]'' v širšom zmysle. *** ''[[Latrodectus antheratus]]'' – Výskyt: Paraguaj, Argentína. Zahŕňa aj bývalé druhy ''[[Latrodectus carteri]]'', ''[[Latrodectus cretaceus]]'' a ''[[Latrodectus flavodorsatus]]''. *** ''[[Latrodectus corallinus]]'' – Výskyt: Argentína. V niektorých starších systémoch sa považoval za súčasť skupiny (resp. druhu) ''Latrodectus mactans'' v širšom zmysle. *** ''[[Latrodectus diaguita]]'' – Výskyt: Argentína. V niektorých starších systémoch sa považoval za súčasť skupiny (resp. druhu) ''Latrodectus mactans'' v širšom zmysle. *** ''[[Latrodectus garbae]]'' – Výskyt: Kolumbia. Druh bol opísaný až v roku 2021. *** ''[[Latrodectus curacaviensis]]'' <small>v užšom zmysle</small> – Výskyt: Karibik, Južná Amerika. Zahŕňa aj bývalé druhy ''[[Latrodectus geographicus]]'' (Brazília, Paraguaj) a ''[[Latrodectus foliatus]]'' (Argentína). A zahŕňa aj bývalý taxón ''Latrodectus malmignatus'' var. ''tropica'' (resp. nepresne ''Latrodectus malmignatus tropica''), opísaný z ostrova [[Curaçao]], ktorý ale zahŕňal aj niektoré ďalšie druhy z kládu ''mactans''<ref name=Hasselt/><ref name=Thorell/>. ** bezmenný klád – Tento klád (okrem druhu ''Latrodectus hurtadoi'') zodpovedá druhu ''[[Latrodectus mactans]]'' <small>v širšom zmysle</small> z niektorých starších systémov - porovnaj aj vyššie uvedený komentár ku kládu ''mactans'' a systematiku v článku [[snovačka americká]].: *** ''[[Latrodectus mactans]]'' <small>v užšom zmysle</small> (po slovensky: [[snovačka americká]] <small>v užšom zmysle</small>/[[malmiňata zlovestná]]/ľudovo: [[čierna vdova]] <small>v najužšom zmysle</small>) – Výskyt: východné USA, severné Mexiko, Karibik, možno Guatemala <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Portal de Biodiversidad de Guatemala | url = https://biodiversidad.gt/portal/taxa/index.php?taxon=4017 | vydavateľ = biodiversidad.gt | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250222174617/https://biodiversidad.gt/portal/taxa/index.php?taxon=4017 | dátum archivácie = 2025-02-22 }}</ref> (toto ale môže byť aspoň sčasti aj druh ''Latrodectus occidentalis'') a možno Nikaragua<ref name=Salazar/>. Zavlečený sa vyskytuje v Južnej Amerike, Ázii (napr. na Filipínach) a možno v častiach Stredozemia a na Bismarckovom súostroví. V minulosti (pred vyše 100 rokmi) boli hlásené viaceré výskyty druhu ''Latrodectus mactans'' (v užšom alebo podobnom zmysle) z Guatemaly, Kostariky a Panamy, ktoré však následne počas 20. storočia vymizli<ref name=Pickard/><ref>Murcia-Moreno D, Gálvez D. Introduced Spiders in Panama: Species Distributions and New Records. Biology. 2025; 14(1):4. [https://www.mdpi.com/2079-7737/14/1/4] </ref>; tieto mohli - čisto podľa geografickej polohy – spadať skôr do druhu ''Latrodectus occidentalis''. Druh ''Latrodectus mactans'' <small>v užšom zmysle</small> zahŕňa aj bývalé druhy ''[[Latrodectus zorilla]]'' (Karolíny v USA<ref>Walckenaer, C. A. (1841). Histoire naturelle des Insects. Aptères. Tome deuxième. Roret, Paris S. 221 [https://www.biodiversitylibrary.org/item/102964#page/233/mode/1up]</ref>), ''[[Latrodectus perfidus]]'' (Georgia v USA), ''[[Latrodectus formidabilis]]'' (Georgia v USA ; niekedy považovaný za súčasť druhu ''Latrodectus variolus''), ''[[Latrodectus verecundus]]'' (Karolíny, Georgia, Alabama v USA), ''[[Latrodectus lineatus]]''/''[[Latrodectus lineamentus]]'' (Severná Karolína, Alabama v USA), ''[[Latrodectus intersector]]'' (USA a možno Egypt; staršie sa minimálne časť tohto taxónu považovala za súčasť druhu ''Latrodectus tredecimguttatus''), ''[[Latrodectus albomaculatus]]'' (Kuba), ''[[Latrodectus insularis]]'' (Antily), ''[[Latrodectus carolinus]]'' (Galapágy<ref>Butler, A. G. (1877). Myriopoda and Arachnida. In: Günther, A. (ed.). Account of the zoological collection made during the visit of H. M. S. "Peterel" to the Galapagos Islands. Proceedings of the Zoological Society of London 45(1). S. 75 [https://search.library.wisc.edu/digital/AITTKYKQBDHPN686/full/AMMZV54RDVD45W9E]</ref>; alternatívne môže ísť o synonymum druhu ''Latrodectus apicalis''), ''[[Latrodectus sagittifer]]'' (južná Brazília), ''[[Latrodectus agoyangyang]]'' (Filipíny; niekedy považovaný za príbuzný skôr s druhom ''Latrodectus hasselti'' <ref>Plantilla, F. C. & Mabalay, E. (1935). Latrodectus agoyanyang, preliminary notes on the entomological, clinical and experimental studies. Monthly Bulletin of the Philippine Health Service 15(6): 187-197, [http://www.repository.mainlib.upd.edu.ph/omekas/files/original/96f100722b91e0704c51079677a4f3f24a17f0f4.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250215132744/http://www.repository.mainlib.upd.edu.ph/omekas/files/original/96f100722b91e0704c51079677a4f3f24a17f0f4.pdf |date=2025-02-15 }}</ref>), ''[[Latrodectus luzonicus]]'' (Filipíny), ''[[Latrodectus schuchi]](i)'' (Grécko; niekedy považovaný za súčasť druhu ''Latrodectus lilianae'' alebo staršie za súčasť druhu ''Latrodectus tredecimguttatus'', údajné severoafrické výskyty sú každopádne súčasť druhu ''Latrodectus tredecimguttatus''), ''[[Latrodectus hahli]]'' (Bismarckovo súostrovie a Filipíny). *** ''[[Latrodectus occidentalis]]'' – Vyskytuje sa v južnom Mexiku a pomenej možno aj v Hondurase, Nikaragui a Kostarike<ref name=Salazar> SALAZAR-SAAVEDRA, M. Confirmación y distribución potencial de la Viuda Negra Occidental (Latrodectus aff. occidentalis Valdez-Mondragón, 2023) y la Viuda Negra Norteamericana (Latrodectus aff. mactans Fabricius, 1775) (Araneae, Theridiidae) para Nicaragua. REVISTA NICARAGÜENSE DE BIODIVERSIDAD. No. 101. 2024. [http://www.bio-nica.info/RevNicaBiodiv/101-Viuda-Negra.pdf]</ref>; o Guatemale a Paname pozri vyššie uvedený komentár k druhu ''Latrodectus mactans'' v užšom zmysle. Opísaný bol až v roku 2023, predtým bol považovaný za súčasť (prevažne) druhu ''Latrodectus mactans'' <small>v užšom zmysle</small>. Konkrétne čiastočne zodpovedá staršie uvádzanému poddruhu ''[[Latrodectus mactans mexicanus]]''<ref>VILLALOBOS, A. Accidentes por animales venenosos. Sistemática y ecología. In: Revista de la Facultad de medicina. Vol. 3 - No. 12 (Diciembre 1961). S. 794 [https://revistas.unam.mx/index.php/rfm/article/download/73208/64587]</ref> (ktorý sa ojedinele uvádzal ako druh ''[[Latrodectus mexicanus]]'' <ref name=Tamburi/>). *** ''[[Latrodectus variolus]]'' (po slovensky: [[snovačka severoamerická|snovačka [alebo pradiarka alebo spriadačka] severoamerická]]<ref>Živočíchy. Bratislava: Ikar, 2010. preklad: M. Thurzo. S. 281</ref>/ľudovo: [[severná čierna vdova]]) - Vyskytuje sa približne na tom istom území v rámci USA ako ''Latrodectus mactans'' v užšom zmysle (i keď prevažne v severnej časti tohto územia) a navyše v Kanade v južnom [[Ontário|Ontáriu]] a južnom [[Québec]]u<ref>{{Citácia periodika|titul=Predicting the distribution of poorly-documented species, Northern black widow (Latrodectus variolus) and Black purse-web spider (Sphodros niger), using museum specimens and citizen science data|url=https://dx.plos.org/10.1371/journal.pone.0201094|periodikum=PLOS ONE|dátum=2018-08-08|dátum prístupu=2023-07-24|ročník=13|číslo=8|strany=e0201094|issn=1932-6203|doi=10.1371/journal.pone.0201094|jazyk=en|meno=Yifu|priezvisko=Wang|meno2=Nicolas|priezvisko2=Casajus|meno3=Christopher|priezvisko3=Buddle}}</ref>. Pár rokov (1958 – 1964) sa časť tohto taxónu považovala za súčasť druhu ''Latrodectus curacaviensis'' <small>v širšom zmysle</small><ref name=Kaston/><ref name=Crone/><ref name=WSCvariolus/>. *** ''[[Latrodectus bishopi]]'' (ľudovo: [[červená vdova]]<ref>Veľká všeobecná ilustrovaná encyklopédia. Bratislava: Mladé letá, 2002. S. 117</ref>) – Výskyt: Florida v USA. Pár rokov (1958 – 1964) sa považoval za súčasť druhu ''Latrodectus curacaviensis'' <small>v širšom zmysle</small>. *** ''[[Latrodectus hesperus]]'' (po slovensky: [[snovačka kalifornská|snovačka [alebo pradiarka alebo spriadačka] kalifornská]]/ľudovo: [[západná čierna vdova]]<ref>KRAIC, J. et al. RASTLINNÉ, ŽIVOČÍŠNE A POTRAVINÁRSKE BIOTECHNOLÓGIE, ICH REGULÁCIA A BIOLOGICKÁ BEZPEČNOSŤ. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta prírodných vied, 2024 [https://www.ucm.sk/files/sk/ine-pracoviska/centrum-informacnych-zdrojov-ucm-trnave/referat-informacnych-sluzieb/e-zdroje/ucebne-texty-k-stiahnutiu/rastlinne.pdf]</ref><ref>JACKSON, T. et al. Ilustrovaná kniha, Nebezpečné živočíchy. Bratislava: Fortuna Libri, 2019, S. 26</ref>)– Vyskytuje sa v západnej polovici USA, vrátane priľahlého kanadského pohraničia, a v severnom Mexiku (okrem pásu území pri Mexickom zálive). Ako zavlečený druh, ktorý sa neujal, je doložený aj v Kórei, Izraeli, Írsku, Holandsku<ref name=Noor>Noordijk, J., J. Vos & B. Schoelitsz 2013. Risicobeoordeling van zwarte weduwen en verwante spinnensoorten. – EIS-Nederland, Leiden & Stichting KAD, Wageningen.[https://www.nvwa.nl/binaries/nvwa/documenten/dier/dieren-in-de-natuur/exoten/risicobeoordelingen/risicobeoordeling-zwarte-weduwen-en-verwante-spinnensoorten/EIS+%2713+-+Noordijk+et+al++-+Risicobeoordeling+Latrodectus.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250215132742/https://www.nvwa.nl/binaries/nvwa/documenten/dier/dieren-in-de-natuur/exoten/risicobeoordelingen/risicobeoordeling-zwarte-weduwen-en-verwante-spinnensoorten/EIS%2B%2713%2B-%2BNoordijk%2Bet%2Bal%2B%2B-%2BRisicobeoordeling%2BLatrodectus.pdf |date=2025-02-15 }}, najmä S. 16</ref>, Belgicku, na Slovensku (nález z roku 2023 [publikovaný 2025] pri tovare z Kalifornie)<ref name=Purgat/>, a pravdepodobne aj v Česku (nález z roku 2017 v prepravkách z Kalifornie)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Firbacherová | meno = Pavla | autor = | odkaz na autora = | titul = S laserem Lucifer přicestovaly do Česka i jedovaté 'černé vdovy' | url = https://www.irozhlas.cz/veda-technologie/veda/s-laserem-lucifer-pricestovaly-do-ceska-i-jedovate-cerne-vdovy_1708290730_mos | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2017-08-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-30 | miesto = Praha | jazyk = }} (Poznámka: Podľa geografickej polohy [Kalifornia] prakticky môže ísť z druhov skupiny ''mactans'' len o druh ''Latrodectus hesperus''.)</ref> a Dánsku (nález z roku 2008 v aute dovezenom z Arizony)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Post | meno = The Copenhagen | autor = | odkaz na autora = | titul = Deadly spiders hitch ride to Denmark | url = https://jyllands-posten.dk/uknews/ECE3920489/Deadly-spiders-hitch-ride-to-Denmark/ | vydavateľ = jyllands-posten.dk | dátum vydania = 2008-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-30 | miesto = | jazyk = }}(Poznámka: Podľa geografickej polohy [Arizona] prakticky môže ísť z druhov skupiny ''mactans'' len o druh ''Latrodectus hesperus'', i keď podľa starších názorov sa v Arizone vyskytuje aj o druh ''Latrodectus mactans'' v užšom zmysle.)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Giftig edderkop ynglede i garage i Ølstykke | url = https://politiken.dk/danmark/art4728869/Giftig-edderkop-ynglede-i-garage-i-%C3%98lstykke | vydavateľ = Politiken | dátum vydania = 2008-01-29 | dátum prístupu = 2024-08-19 | jazyk = da-DK}}</ref>. Čisto vizuálne je tento druh pre človeka takmer neodlíšiteľný od druhu ''Latrodectus mactans'' <small>v užšom zmysle</small><ref name=Purgat>Purgat, P. & Švecová, L. (2025). First record of Latrodectus hesperus Chamberlin & Ivie, 1935, Western Black Widow (Araneae, Theridiidae), in Slovakia. Check List 21(1): 107-115</ref>. Taxón ''hesperus'' bol prvýkrát opísaný v roku 1935 (a to ako poddruh ''Latrodectus mactans hesperus''), na samostatný druh bol prvýkrát povýšený v roku 1970<ref name=Kaston/>, ale až do prvých rokov 21. storočia mnohí autori zastávali názor, že povýšenie na samostatný druh je sporné či nesprávne <ref>Zhang, Daiyuan & Cook, William & Horner, Norman. (2004 (napísané 2002)). ITS2 rDNA variation of two black widow species, Latrodectus mactans and Latrodectus hesperus (Araneae, Theridiidae). Journal of Arachnology. 32. 349-352 [https://www.researchgate.net/publication/232667400_ITS2_rDNA_variation_of_two_black_widow_species_Latrodectus_mactans_and_Latrodectus_hesperus_Araneae_Theridiidae]</ref><ref>https://wsc.nmbe.ch/refincluded/8599</ref><ref name=Levi1975/>. V rokoch 1958 – 1969 sa časť dnešného druhu ''Latrodectus hesperus'' považovala za súčasť druhu ''Latrodectus curacaviensis'' <small>v širšom zmysle</small> a okolo roku 1970 (podrobnejšie pozri nižie uvedený Leviho systém) sa celý dnešný druh považoval za súčasť druhu ''Latrodectus variolus''. <ref name=Kaston/><ref name=WSChesperus>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bern | meno = Natural History Museum | autor = | odkaz na autora = | titul = NMBE - World Spider Catalog | url = https://wsc.nmbe.ch/species/39049 | vydavateľ = wsc.nmbe.ch | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-09 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Niektorí autori považovali celý druh ''Latrodectus hesperus'' za súčasť kládu (druhu) ''Latrodectus curacaviensis'' <small>v širšom zmysle</small><ref name=Kaston/>. ''Latrodectus hesperus'' zahŕňa aj bývalý poddruh ''[[Latrodectus mactans texanus]]''. *** ''[[Latrodectus hurtadoi]]'' – Výskyt: Kolumbia. Druh bol opísaný až v roku 2021. <small>Zdroje tejto kapitoly:<ref name=WSC/><ref>VALDEZ-MONDRAGÓN, A., CABRERA-ESPINOSA L. A. Phylogenetic analyses and description of a new species of black widow spider of the genus Latrodectus Walckenaer (Araneae, Theridiidae) from Mexico; one or more species? European Journal of Taxonomy 897: 1–56 2023 [https://www.zobodat.at/pdf/EJT_0897_0001-0056.pdf] </ref><ref>GARB, J. E. et al. The black widow spider genus Latrodectus (Araneae:Theridiidae): phylogeny, biogeography, and invasion history. In: Molecular Phylogenetics and Evolution 31 (2004) 1127–1142 [https://api.naturalis.fcnym.unlp.edu.ar/server/api/core/bitstreams/ac213685-2007-49bf-bb3b-cf87b057b727/content]</ref><ref name=Levi/><ref name=Bücherl/><ref name=Bücherl1965>BÜCHERL, W. Latrodectus e latrodectismo na América do sul. In: Mem. Inst. Butantan, 32: 95-100, 1965 [https://bibliotecadigital.butantan.gov.br/arquivos/103/PDF/10.pdf]</ref><ref name=Bettini>{{Citácia knihy | priezvisko = Bettini | meno = S. | autor = | odkaz na autora = | titul = Arthropod Venoms | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 977 | url = https://books.google.sk/books?id=VHPqCAAAQBAJ&pg=PA149&dq=%22mactans+group%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwi4293HjJaLAxVn6wIHHe_FJFoQ6AF6BAgFEAM#v=onepage&q=%22mactans%20group%22&f=false | isbn = 978-3-642-45501-8 | kapitola = | strany = 149| jazyk = }}</ref><ref name=":1"/><ref>MELIC, A. Leur imagination, déjà plein de tarentules... o Algunas curiosidades, errores y exageraciones a propósito de la araña "viuda negra" (Araneae: Theridiidae: Latrodectus). Boln. SEA, nº 15 (1996): 13-18. [http://sea-entomologia.org/PDF/BOLETIN_15/B15-004-013.pdf]</ref><ref>TYŠČENKO, V. P. Opredeliteľ paukov evropejskoj časti SSSR. Leningrad: Izd. Nauka. 1971. S. 34, 35 [https://www.zin.ru/publications/fauna_keys/keys_105_tyshchenko_1971.pdf]</ref><ref name=Brehm/><ref name=Brehmstarší/><ref name=El>Tajomstvá v sieti. In: Elektrón č. 2 1975. S. 9</ref><ref name=SŽR>Svet živočíšnej ríše. Martin: Osveta. 1984. S. 262 - 263</ref><ref>Rueda, Martha & Lozano, Daniela & Muñoz-Charry, Valentina & Velasquez-Vélez, Maria & Amézquita, Adolfo & Parra, Diego & Realpe, Emilio & Velásquez-Vélez, Lozano & Mi, Amézquita & Phylogeny, Realpe. (2021). Phylogeny of the genus Latrodectus (Araneae: Theridiidae) and two new species from the dry forests in the Magdalena Valley- Colombia. Plant Species Biology. 22. 243-265. [https://www.researchgate.net/publication/355080761_Phylogeny_of_the_genus_Latrodectus_Araneae_Theridiidae_and_two_new_species_from_the_dry_forests_in_the_Magdalena_Valley-_Colombia]</ref><ref name=Wright>WRIGHT, B. M. O. G. et al. A new forest dwelling button spider from South Africa (Araneae, Theridiidae, Latrodectus). In: Zootaxa 2019 vol. 4700 no. 4: 584–600 [https://www.mapress.com/zt/article/view/zootaxa.4700.4.12]</ref><ref name=Condy>CONDY, Ch. E. et al. Untangling evolutionary relationships of widow spiders (Latrodectus, Theridiidae, Araneae): Latrodectus phylogeny revisited. In: ICA 2016 – Abstracts. S. [50-51] [https://arachnology.org/fileadmin/user_upload/ICA/ICA_2016/ICA2016_Abstracts_May23.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250215132742/https://arachnology.org/fileadmin/user_upload/ICA/ICA_2016/ICA2016_Abstracts_May23.pdf |date=2025-02-15 }}</ref><ref>Ali, Hayder & Baker, Ishraq & Fadhil, Hula. (2018). TAXONOMIC AND MOLECULAR STUDY OF TE WIDOW SPIDER GENUS LATRODECTUS WALCKENAER, 1805 (ARANEAE: THERIDIIDAE) IN IRAQ. [https://www.researchgate.net/publication/327744110_TAXONOMIC_AND_MOLECULAR_STUDY_OF_THE_WIDOW_SPIDER_GENUS_LATRODECTUS_WALCKENAER_1805_ARANEAE_THERIDIIDAE_IN_IRAQ]</ref><ref>SHRESTHA, B., DÖRR, T. First records of the black widow spider Latrodectus elegans Thorell, 1898 (Araneae: Theridiidae) from Nepal. In: Journal of Threatened Taxa. Vol. 12 No. 10 (2020) [https://threatenedtaxa.org/index.php/JoTT/article/view/5796]</ref><ref>SRINIVASULU, C. et al. Additions to the araneofauna of Andhra Pradesh, India - part II. Records of interesting species of the comb-footed genera Latrodectus, Rhomphaea and Coleosoma (Araneae: Theridiidae). In: Journal of Threatened Taxa. 5(10) 4483-4491. 26. 6. 2013 [https://threatenedtaxa.org/index.php/JoTT/article/view/892]</ref><ref>Rodrigues, Everton. (2014). First record of Latrodectus mirabilis (Araneae: Theridiidae) from southern Brazil and data on natural history of the species. Revista colombiana de entomología. 40. 311-316. [https://www.researchgate.net/publication/272202123_First_record_of_Latrodectus_mirabilis_Araneae_Theridiidae_from_southern_Brazil_and_data_on_natural_history_of_the_species]</ref><ref>JÄGER, P., GROMOV, A. V. First records of Latrodectus dahli Levi, 1959 from Morocco, Turkey, Turkmenistan and the United Arab Emirates. Bulletin of the British Arachnological Society (2011) 15 (6), 188–192 [https://citeseerx.ist.psu.edu/document?repid=rep1&type=pdf&doi=1efe059caf1ad6544313131cd8d28359d3776946]</ref><ref> AGUILERA, M. A. et al. REVALUATION OF LATRODECTUS THORACICUS NICOLET, 1849 (ARANEAE: THERIDIIDAE): BIOLOGICAL AND PHYLOGENETIC ANTECEDENTS. Gayana (Concepción) [online]. 2009, vol.73, n.2, pp.161-171. [https://www.scielo.cl/scielo.php?script=sci_arttext&pid=S0717-65382009000200001&lng=pt&nrm=iso&tlng=pt] </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tree of Life - Latrodectus (2007)| url = http://tolweb.org/Latrodectus/93274 | vydavateľ = tolweb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Tamburi>TAMBURI, T. Il genere Latrodectus (Vedove nere). 2017 [http://antidotumtarantulae.altervista.org/LATRODECTUS.pdf]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sociedad Entomológica Aragonesa - SEA | odkaz na autora = | titul = CATALOGUS online - Aranei IV | url = http://entomologia.rediris.es/sea/database/catalogus/aranei4.htm | vydavateľ = entomologia.rediris.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250215132741/http://entomologia.rediris.es/sea/database/catalogus/aranei4.htm | dátum archivácie = 2025-02-15 }}</ref><ref name=Kleber>Auszug aus Datenbank der Toxikologischen Abteilung der II. Medizinischen Klinik München; Toxinfo von Kleber JJ , Ganzert M, Zilker Th; Ausgabe 2002; erstellt Wagner Ph, Kleber J.J. 1999 [https://www.provings.info/download/toxinfo/Latrodectus%20sp.pdf] </ref><ref>MELIC, A. El género Latrodectus Walckenaer, 1805 en la peninsula Ibérica (Araneae: Theridiidae). In: Revista Ibérica de Aracnología. Vol.1, XII-2000. Sección: Artículos y Notas. pp: 13–30. [http://sea-entomologia.org/PDF/RIA_1/R01-002-013.pdf ]</ref><ref>LOTZ, L. N. Revision of the genus Latrodectus (Araneae: Theridiidae) in Africa. In: Navorsinge van die Nasionale Museum Bloemfontein 10 1994: 1-60. [https://journals.co.za/doi/pdf/10.10520/AJA00679208_1363] </ref><ref name=Main>{{Citácia knihy | priezvisko = Main | meno = Iain G. | autor = | odkaz na autora = | titul = Vibrations and Waves in Physics | vydanie = | vydavateľ = CUP Archive | miesto = | rok = 1982 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=Sw44AAAAIAAJ&pg=PA180&dq=Latrodectus+texanus&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwiW2rO75qeLAxXP9LsIHfjoHs8Q6AF6BAgNEAM#v=onepage&q=Latrodectus%20texanus&f=false| isbn = 978-0-521-29920-9 | kapitola = | strany = 180| jazyk = }} (Poznámka: Zachytený je stav z predchádzajúceho vydania knihy, t. j. z roku 1970.)</ref><ref name=Levi1975>LEVI, H .W ., RANDOLPH, D. E.. A key and checklist of American spiders of the family Theridiidae north of Mexico (Araneae) . J . Arachnol. 3 1975: 31-51 [https://www.americanarachnology.org/journal-joa/joa-all-articles/article/download/JoA_v3_p31.pdf/?no_cache=1] </ref><ref name=Kaston>KASTON, B. J. Comparative Biology Of American Black Widow Spiders. In: Transactions of The San Diego Society of Natural History 16:33-82, 1970 [https://redtox.org/sites/default/files/toxiblog/descargables/1970-comparative-biology-of-american-black-widow-spiders_1.pdf] </ref><ref>Berta S. Gerschman, Rita D. Schiapelli. El género Latrodectus Walckenaer, 1805 (Araneae: Theridiidae) en la Argentina. In: Rev. de la Soc. Ent. Argentina, Vol. 27 Núm. 1-4 (1964) [https://biotaxa.prod.amazon.auckland.ac.nz/RSEA/article/view/43032/36850]{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>GONZÁLEZ, A. Desarrollo postembrionario de latrodectus mirabilis, latrodectus corallinus y latrodectus antheratus (Araneae, Theridiidae). In: Physis. 1981;39(97):83-91 [https://core.ac.uk/download/pdf/19331615.pdf]</ref><ref> MICIELI, M. V. et al. Capítulo 13 – Orden Araneae. In: MICIELI, M. V. et al. (eds.). Entomología médica y veterinaria. Universidad Nacional de la Plata. 2023 [https://sedici.unlp.edu.ar/bitstream/handle/10915/156059/Documento_completo.pdf-PDFA.pdf?sequence=1&isAllowed=y] </ref><ref name=Snyman>SNYMAN, C., LARSEN, N. Spider bite and its treatment in southern Africa. In: Occupational Health South Africa. March/April 2005. pp. 22-26 [https://www.occhealth.co.za/_assets/articles/155/744.pdf]</ref><ref name=Thorp>{{Citácia knihy | priezvisko = Thorp | meno = Raymond W. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Woodson | meno2 = Weldon Dwight | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Black Widow (America's Most Poisonous Spider) | vydanie = | vydavateľ = University of North Carolina Press | miesto = | rok = 1945 | počet strán = 222 | url = https://books.google.sk/books?redir_esc=y&hl=sk&id=t-o5AAAAMAAJ&focus=searchwithinvolume&q=mactans| isbn = | kapitola = | strany = 126| jazyk = }}</ref><ref name=Chamberlin> Chamberlin, R. V. & Ivie, W. The black widow spider and its varieties in the United States. Bulletin of the University of Utah 25(8): 1-29. 1935 [https://core.ac.uk/download/pdf/276282343.pdf]</ref><ref name=Pickard> Pickard-Cambridge, F. O. Arachnida - Araneida and Opiliones. In: Biologia Centrali-Americana, Zoology. London 2. 1902 (1905). S. 378, 379. [https://www.biodiversitylibrary.org/item/14597#page/393/mode/1up] </ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Russell | meno = Richard C. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Otranto | meno2 = Domenico | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Wall | meno3 = Richard L. | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = The Encyclopedia of Medical and Veterinary Entomology | vydanie = | vydavateľ = CABI | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 440 | url = https://books.google.sk/books?id=9QfhF_wQSV4C&pg=PA316&dq=%22mactans+group%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwi4293HjJaLAxVn6wIHHe_FJFoQ6AF6BAgLEAM#v=onepage&q=%22mactans%20group%22&f=false| isbn = 978-1-78064-037-2 | kapitola = | strany = 316| jazyk = }}</ref><ref name=Aguilera>Aguilera, M., G. D’Elía & Casanueva, M. (2009). Revalidación de Latrodectus thoracicus Nicolet, 1849 (Araneae: Theridiidae): Antecedentes biológicos filogenéticos. Gayana, 73(2), 161-171.</ref><ref name=Draney>DRANEY, M. L. Checklist of Theridiidae (Araneae) of America north of Mexico. Version: 13 September 2001 [https://entnemdept.ufl.edu/creatures/URBAN/SPIDERS/black_widow_spiderREF.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mullen | meno = Gary R. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Durden | meno2 = Lance A. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Medical and Veterinary Entomology | vydanie = | vydavateľ = Academic Press | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 637 | url = https://books.google.sk/books?id=T8CWvVGwKhoC&pg=PA417&dq=%22mactans+dahli%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwiPyM-pk5aLAxV41AIHHTWBCIYQ6AF6BAgGEAM#v=onepage&q=%22mactans%20dahli%22&f=false| isbn = 978-0-08-091969-0 | kapitola = | strany = 416-420| jazyk = }} (Poznámka: Geografické vymedzenie uvedené pri druhu Latrodectus mactans ako "pravdepodobne len Severná Amerika" protirečí zoznamu synoným uvedeným k tomuto druhu, keďže viaceré uvedené synonymá označujú taxóny vyskytujúce sa mimo Ameriky.)</ref><ref name=Platnick1993>PLATNICK, N.: Advances in spider taxonomy, 1988-1991 : with synonymies and transfers, 1940-1980. 1993 [https://archive.org/details/advancesinspider00plat/page/208/mode/2up?q=Latrodectus] S. 207-209</ref><ref name=Advances/><ref> BRIGNOLI, P. M. A catalogue of the Araneae described between 1940 and 1981. S. 408 [https://archive.org/details/catalogueofarane0000brig/page/408/mode/2up?q=Latrodectus+mactans]</ref><ref name=Keegan/><ref name=Crone>McCrone, J. D. & Levi, H. W. (1964). North American widow spiders of the Latrodectus curacaviensis group (Araneae: Theridiidae). Psyche, Cambridge 71(1): 12-27.</ref><ref name=Caruso/><ref name=Vapa>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = VAPAGuide - Biomedical database - Spiders - Latrodectus spp. | url = https://www.vapaguide.info/catalogue/NORAM-SPI-117 | vydavateľ = vapaguide.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-26 | miesto = | jazyk = }} (Poznámka: Tvrdenie "All species were originally described as subspecies of L. mactans" nie je správne.)</ref><ref name=Garb>Garb, J. E., González, A., & Gillespie, R. G. (2004). The black widow spider genus Latrodectus (Araneae: Theridiidae): phylogeny, biogeography, and invasion history. Molecular Phylogenetics and Evolution, 31(3), 1127–1142. doi:10.1016/j.ympev.2003.10.012</ref><ref name=Habermehl1976/><ref name=Habermehl1994>{{Citácia knihy | priezvisko = Habermehl | meno = Gerhard G. | autor = | odkaz na autora = | titul = Gift-Tiere und ihre Waffen (Eine Einführung für Biologen, Chemiker und Mediziner Ein Leitfaden für Touristen) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 245 | url = https://books.google.sk/books?id=dM3JBgAAQBAJ&pg=PA45&dq=%22mactans-Gruppe%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjvk5ypi5aLAxVL0QIHHZv8GloQ6AF6BAgGEAM#v=onepage&q=%22mactans-Gruppe%22&f=false| isbn = 978-3-642-63404-8 | kapitola = | strany = 41, 45| jazyk = }}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Eiden|meno=Amanda L.|titul=Southern black widow spider|url=https://entnemdept.ufl.edu/creatures/URBAN/SPIDERS/black_widow_spider.htm|dátum prístupu=2023-07-24|vydavateľ=UF{{!}}IFAS (University of Florida)|priezvisko2=Kaufman|meno2=Phillip E.|jazyk=en}}</ref><ref name=Jäger>JÄGER, P. Latrodectus mactans nach Deutschland eingeschleppt (Araneae: Theridiidae). In: Arachnol. Mitt. 37: 35-38 Nürnberg, Juli 2009 [https://arages.de/10.5431/aramit3707]</ref><ref name= Mel>Melissa, S. et al. Urban Environments Aid Invasion of Brown Widows (Theridiidae: Latrodectus geometricus) in North America, Constraining Regions of Overlap and Mitigating Potential Impact on Native Widows. In: Frontiers in Ecology and Evolution, vol. 9, 2021 [https://www.frontiersin.org/journals/ecology-and-evolution/articles/10.3389/fevo.2021.757902]</ref><ref name=Valdez>Valdez-Mondragón, A., Cabrera-Espinosa, L. A. (2023). Phylogenetic analyses and description of a new species of black widow spider of the genus Latrodectus Walckenaer (Araneae, Theridiidae) from Mexico; one or more species?. European Journal of Taxonomy, 897(1), 1–56. https://doi.org/10.5852/ejt.2023.897.2293</ref><ref name=Simon/><ref name=Scott>{{Citácia knihy | priezvisko = Scott | meno = Harold George | autor = | odkaz na autora = | titul = Scorpions, Spiders, and Other Arthropods of Minor Public Health Importance and Their Controls | vydanie = | vydavateľ = U.S. Department of Health, Education and Welfare, Public Health Service, Health Services and Mental Health Administration, National Communicable Disease Center | miesto = | rok = 1959 | počet strán = 27 | url = https://books.google.sk/books?id=_qX9zVjz-ckC&pg=PA12&dq=1726+1943+55+1291&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwj14JSM8KWLAxXWhv0HHSzcLZUQ6AF6BAgJEAM#v=onepage&q=1726%201943%2055%201291&f=false| isbn = | kapitola = | strany = XI - 10| jazyk = }}</ref><ref name=Petrunk>PETRUNKEVITCH, A.. A synonymic index-catalogue of spiders of North, Central and South America with all adjacent islands, Greenland, Bermuda, West Indies, Terra del Fuego, Galapagos, etc. In: Bulletin of the American Museum of Natural History 29 1911. S. 180-181 [https://digitallibrary.amnh.org/items/e8e6203d-2245-45e4-a497-628d5eb47e75 ]</ref><ref name=Ureta>EMILIO URETA R., JULIO ESPINOZA, S. Aracnoidismo en Chile. In: Revista Chilena de Pediatria, 7/1944. S. 500 [https://www.scielo.cl/pdf/rcp/v15n7/art01.pdf]</ref><ref>DAHL, F. Über abgebrochene Copulationsorgane männlicher Spinnen im Körper der Weibchen. Sitzungsberichte der Gesellschaft Naturforschender Freunde zu Berlin 1902: 36-45. S. 40 a nasl. [https://www.biodiversitylibrary.org/page/7931167#page/46/mode/1up] </ref><ref>McCOOK, H. C.. Necessity for revising the nomenclature of American spiders. Proceedings of the Academy of Natural Sciences of Philadelphia 40 1888. S. 79 poznámka pod čiarou [https://books.google.sk/books?id=yspLAAAAYAAJ&pg=PA79&dq=%22Tetragnatha+zorilla%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwiXoqzfuK-LAxUa-AIHHaW1DIsQ6AF6BAgLEAM#v=onepage&q=%22Tetragnatha%20zorilla%22&f=false]</ref><ref name=Thorell>THORELL, T. On some spiders from New Caledonia, Madagascar, and Réunion. "Proc. Zool. Soc.—1875. S. 138 – 143 [https://books.google.sk/books?id=lvEKAAAAIAAJ&pg=PA141&dq=Hasselt+%22var.+tropica%22+Latrodectus&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwin9uLi_8KLAxWg8bsIHeGsAf0Q6AF6BAgFEAM#v=onepage&q=Hasselt%20%22var.%20tropica%22%20Latrodectus&f=false]</ref><ref name=Hasselt>HASSELT, A. W. M. van. Studien over de z. g. curaçaosche Orange-Spin, eene nog weinig bekende Latrodectus-soort. Tijdschrift voor Entomologie (3) 16 1860: 46-66. [https://books.google.sk/books?id=tflGAQAAMAAJ&pg=PA46&dq=%22eene+nog+weinig+bekende+Latrodectus-soort%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwiUk8OPr7SLAxVY-AIHHdv0FfsQ6AF6BAgKEAM#v=onepage&q=%22eene%20nog%20weinig%20bekende%20Latrodectus-soort%22&f=false] </ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Charles-Athanase Walckenaer | odkaz na autora = | titul = Histoire naturelle des insects. Apteres. Tome premier. | vydanie = | vydavateľ = Roret | miesto = | rok = 1837 | počet strán = 704 | url = https://books.google.sk/books?id=qttgu-0hLz4C&pg=PA649&dq=Latrodectus+intersector&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjq_62bx6-LAxXk9LsIHfc9KfQ4ChDoAXoECAwQAw#v=onepage&q=Latrodectus%20intersector&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 642-649| jazyk = }}</ref><ref>FABRICIUS, J. C.. Systema entomologiae, sistens insectorum classes, ordines, genera, species, adiectis, synonymis, locis descriptionibus observationibus. Libraria Kortii, Flensbvrgi et Lipsiae [= Kortensche Buchhandlung, Flensburg & Leipzig]. 1775 [https://www.biodiversitylibrary.org/item/82400#page/449/mode/1up 432] (podobne v roku 1793 [https://www.biodiversitylibrary.org/item/245452#page/424/mode/1up] S. 410)</ref></small> === Leviho systém === Staršie existovalo veľa rôznych delení rodu ''Latrodectus'' na druhy. Napríklad v 60. – 80. rokoch bol dosť rozšírený systém podľa Leviho 1959 (resp. Levi 1958), v ktorom sa rod ''Latrodectus'' delil na nasledujúcich 6 (resp. v roku 1958: 5) široko poňatých druhov:<ref name=Levi/><ref name=Bücherl/><ref name=Bettini/> * ''[[Latrodectus hystrix]]'' * ''[[Latrodectus geometricus]]'' * ''[[Latrodectus dahli]]'' (tento druh Levi pridal až v roku 1959) * ''[[Latrodectus pallidus]]'' * ''[[Latrodectus curacaviensis]]'' <small>v širšom zmysle</small> (zodpovedá najmä dnešným druhom ''Latrodectus curacaviensis'' <small>v užšom zmysle</small>, ''Latrodectus bishopi'', ''Latrodectus apicalis'', ''Latrodectus mirabilis'', ''Latrodectus variegatus'', ''Latrodectus thoracicus'', ''Latrodectus antheratus'' [Prísne vzaté zahŕňa aj časť dnešných druhov ''Latrodectus variolus'' a ''Latrodectus hesperus''.<ref name=Kaston/><ref name=Crone/><ref name=WSCvariolus>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bern | meno = Natural History Museum | autor = | odkaz na autora = | titul = NMBE - World Spider Catalog – Latrodectus variolus| url = https://wsc.nmbe.ch/species/39067 | vydavateľ = wsc.nmbe.ch | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-09 | miesto = | jazyk = }}</ref>]) * ''[[Latrodectus mactans]]'' <small>v najširšom zmysle</small> ** poddruh ''[[Latrodectus mactans cinctus]]'' (zodpovedá dnešným druhom ''Latrodectus cinctus'' <small>v užšom zmysle</small>, ''Latrodectus indistinctus'' <small>v užšom zmysle</small>, ''Latrodectus karrooensis'' a pravdepodobne aj ''Latrodectus renivulvatus'') ** poddruh ''[[Latrodectus mactans menavodi]]'' (zodpovedá dnešnému druhu ''Latrodectus menavodi'') ** poddruh ''[[Latrodectus mactans tredecimguttatus]]'' (zodpovedá dnešným druhom ''Latrodectus tredecimguttatus'' a ''Latrodectus revivensis'') ** poddruh ''[[Latrodectus mactans hasselti]]'' (zodpovedá dnešným druhom ''Latrodectus hasselti'' <small>v užšom zmysle</small>, ''Latrodectus katipo'' a ''Latrodectus elegans'') ** poddruh ''[[Latrodectus mactans mactans]]'' (zodpovedá dnešným druhom ''Latrodectus mactans'' <small>v užšom zmysle</small> [vrátane ''Latrodectus schuchi'' a Južnej Ameriky], ''Latrodectus occidentalis'', ''Latrodectus variolus'' a ''Latrodectus hesperus'', ''Latrodectus dotatus'') Neskôr, v 60. rokoch Levi od vyššie uvedených druhov odčlenil samostatné druhy ''Latrodectus variolus'', ''Latrodectus bishopi'' a ''Latrodectus revivensis''. ''Latrodectus hesperus'' v 70. rokoch síce Levi už (na základe práce Kaston 1970<ref name=Kaston/>) uvádzal ako ďalší samostatný druh, ale s komentárom, že jeho platnosť je pochybná; predtým, t. j. v 60. rokoch ho uvádzal ako súčasť druhu ''Latrodectus variolus''.<ref name=Crone/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bern | meno = Natural History Museum | autor = | odkaz na autora = | titul = NMBE - World Spider Catalog - Levi, H. W. (1966a)| url = https://wsc.nmbe.ch/refincluded/3821 | vydavateľ = wsc.nmbe.ch | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bern | meno = Natural History Museum | autor = | odkaz na autora = | titul = NMBE - World Spider Catalog - Levi, H. W. (1969)| url = https://wsc.nmbe.ch/refincluded/4076 | vydavateľ = wsc.nmbe.ch | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Main/><ref name=Levi1975/> Viaceré texty z 20. storočia však tieto úpravy zo 60. a 70. rokov ignorovali, čiže naďalej uvádzali systém podľa Levi 1959 <ref name=":1"/>. == Potrava == [[Súbor:Redback vers Lizard.jpg|náhľad|[[Snovačka Hasseltova]] (''Latrodectus hasselti'') s ulovenou jaštericou]] Na chytanie potravy si pavúky z rodu ''Latrodectus'' stavajú trojrozmernú sieť s priemerom 300 – 400 mm a silne lepkavým stredom, do ktorej chytá najčastejšie lietavý hmyz; [[mucha domáca|muchy]], [[vošky (Aphidinea)|vošky]], [[kobylky (podrad)|kobylky]], [[koníky (podrad)|koníky]], mory a [[motýle]] alebo [[žihadlovce|osy]].<ref name=":8">{{Citácia periodika|titul=Latrodectus mactans|url=http://www.nejm.org/doi/abs/10.1056/NEJM199706053362305|periodikum=New England Journal of Medicine|dátum=1997-06-05|dátum prístupu=2023-07-24|ročník=336|číslo=23|strany=1649–1649|issn=0028-4793|doi=10.1056/NEJM199706053362305|jazyk=en|meno=Lawrence B.|priezvisko=Stack}}</ref><ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow Spider|url=https://oepos.ca.uky.edu/content/black-widow-spider|vydavateľ=Office for Environmental Programs Outreach Services, University of Kentucky|dátum vydania=|dátum prístupu=2023-07-24|dátum archivácie=2022-07-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20220708082156/https://oepos.ca.uky.edu/content/black-widow-spider|jazyk=en}}</ref> Lovia však aj pozemné živočíchy, ako napr. [[mnohonôžky]], [[stonôžky]], [[šťúry]], alebo iné druhy menších pavúkovcov.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Latrodectus mactans|url=https://animaldiversity.org/accounts/Latrodectus_mactans/|vydavateľ=Animal Diversity Web (University of Michigan)|dátum prístupu=2023-07-24|jazyk=en|meno=Matthew|priezvisko=McCorkle|dátum vydania=2002}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow Spiders|url=https://www.nationalgeographic.com/animals/invertebrates/facts/black-widow-spiders|vydavateľ=Animals, National Geographic|dátum vydania=2010-09-10|dátum prístupu=2023-07-24|jazyk=en}}</ref> Pavučina je ale natoľko silná, že dokáže lapiť aj menšie či mladé [[stavovce]], ako sú [[hady]], [[jaštery (Lacertilia)|jašterice]] alebo [[myšorodé|myši]].<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow Spiders|url=https://mdc.mo.gov/discover-nature/field-guide/black-widow-spiders|vydavateľ=Missouri Department of Conservation|dátum prístupu=2023-07-24|jazyk=en}}</ref><ref name=":20">{{Citácia periodika|titul=Black widow spiders, Latrodectus spp. (Araneae: Theridiidae), and other spiders feeding on mammals|url=https://www.jstor.org/stable/26758312|periodikum=The Journal of Arachnology|dátum=2018|dátum prístupu=2023-07-24|ročník=46|číslo=3|strany=541–548|issn=0161-8202|meno=Martin|priezvisko=Nyffeler|meno2=Richard S.|priezvisko2=Vetter|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widows Use Their Silk To Combat Rodents|url=https://www.jjext.com/black-widows-use-silk-combat-rodents|vydavateľ=J&J Exterminating|dátum prístupu=2023-07-24|priezvisko=John|meno=Robert|dátum vydania=2018-05-16|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widows Have More Control Over Their Attacks Than You Think|url=https://blogs.scientificamerican.com/not-bad-science/black-widows-have-more-control-over-their-attacks-than-you-think/|vydavateľ=Scientific American Blog Network|dátum prístupu=2023-07-24|jazyk=en|meno=Felicity|priezvisko=Muth|dátum vydania=2014-02-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Watch a Venomous Spider Kill a Deadly Snake in Rare Attack|url=https://www.nationalgeographic.com/animals/article/video-redback-spider-kills-brown-snake|vydavateľ=Animals (National Geographic)|dátum vydania=2017-02-16|dátum prístupu=2023-07-28|jazyk=en|priezvisko=Brown|meno=Rachel}}</ref> Potom, čo sa korisť zapletie do siete, opustí pavúk z rodu ''Latrodectus'' svoj úkryt, svoju korisť zabalí do pevných lepkavých vlákien a nakoniec do nej vpustí jedným uhryznutím vysoko účinný jed s tráviacimi enzýmami, ktorý začne pôsobiť zhruba po desiatich minútach. Kým sa tak stane, svoju obalenú korisť pevne drží svojimi dlhými končatinami. Potom, čo ucíti, že sa jej pulz zastavil, uvoľní ju z pavučiny a odnesie do úkrytu, kde ju pomaly skonzumuje (vysaje). Na väčšiu alebo potenciálne nebezpečnú korisť sa nevrhá okamžite, ale nechá ju niekoľko hodín bojovať s lepkavou pavučinou, kým nie je dostatočne vyčerpaná, aby sa k nej mohla bezpečne priblížiť a ukončiť jej utrpenie.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Species Latrodectus mactans - Southern Black Widow|url=https://bugguide.net/node/view/26336|vydavateľ=Iowa State University (Department of Entomology)|dátum prístupu=2023-07-24|priezvisko=Balaban|meno=John|dátum vydania=2005-07-31|priezvisko2=Balaban|meno2=Jane|priezvisko3=Elliott|meno3=Lynette|dátum aktualizácie=2022-12-13|jazyk=en}}</ref><ref name=":5" /><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Foelix|meno=R.|titul=Biology of Spiders|vydavateľ=Harvard University, U.S|miesto=USA|rok=1982|strany=162–163|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Knoflach|meno=Barbara|titul=Kugelspinnen - eine Einführung (Araneae, Theridiidae)|url=https://www.zobodat.at/pdf/DENISIA_0012_0111-0160.pdf|dátum prístupu=2023-07-24|vydavateľ=Zoologisch-Botanische Datenbank|priezvisko2=Pfaller|meno2=Kristian|strany=111–160|poznámka=Roč. 2004, čís. 0012|jazyk=de|dátum vydania=2004}}</ref> Napriek svojej povesti sú teda pavúky z rodu ''Latrodectus'' užitočné, pretože fakticky regulujú populáciu rôznych škodcov a nepríjemného [[hmyz]]u, čím sa podieľajú na prírodnej rovnováhe.<ref name=":0"/><ref name=":2" /> == Rozmnožovanie == Obdobie rozmnožovania nastáva v exteriéri počas teplých mesiacov, obyčajne na [[jar]] alebo v [[leto|lete]], zatiaľ čo v interiéroch prebieha počas celého roka.<ref>PB1193-The Black Widow Spider," The University of Tennessee Agricultural Extension Service, PB1193-500-7/02 (Rev) E12-4615-00-005-03, https://trace.tennessee.edu/utk_agexdise/13</ref><ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Limited mating opportunities and male monogamy: a field study of white widow spiders, Latrodectus pallidus (Theridiidae) | url = https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0003347206002181 | vydavateľ = sciencedirect.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Samica vypúšťa zvláštny výlučok, ktorý priťahuje samcov žijúcich v okolí. Pred párením vytvorí samec malú pavučinku, do ktorej uvoľní svoje [[Spermia|spermie]], ktoré potom naberá do puzdier na konci hmatadiel. Potom sa priblíži k pavučine samice a opatrne na ňu poklepáva, pričom vytvára rôzne „rituálne vzorce“, aby samica pochopila, že nie je potrava a s akým zámerom ju navštívil.<ref name=":10" /> Ku kopulácii dochádza, keď samec zasunie svoje pedipalpy (naplnené puzdrá – bulby – na hmatadlách) do spermatických otvorov samice.<ref name=":2" /><ref name=":3" /> Po spárení samica samca príležitostne zabije a zožerie (niekedy ho začína požierať už počas kopulácie<ref>{{Citácia periodika|titul=Female control of a novel form of cannibalism during copulation in a South American widow spider|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0376635721000930|periodikum=Behavioural Processes|dátum=2021-07|dátum prístupu=2023-07-24|ročník=188|strany=104406|doi=10.1016/j.beproc.2021.104406|jazyk=en|meno=Luciana|priezvisko=Baruffaldi|meno2=Maydianne C.B.|priezvisko2=Andrade |issn=0376-6357 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Female black widow spiders start EATING their partner while mating|url=https://www.dailymail.co.uk/sciencetech/article-9525959/Female-black-widow-spiders-start-EATING-partner-theyve-finished-mating.html|vydavateľ=Mail Online (Associated Newspapers Ltd)|dátum vydania=2021-04-29|dátum prístupu=2023-07-24|meno=Jonathan|priezvisko=Chadwick|dátum aktualizácie=2021-04-30|jazyk=en}}</ref>) – takzvane „ovdovie“, kvôli čomu pavúk získal v niektorých jazykoch svoj alternatívny názov ''vdova'' (napr. v angličtine widow spider), prípadne ''čierna vdova'' (napr. v angličtine black widow spider).<ref name=":1" /><ref name=":3" /><ref name=":5" /><ref name=":10" /> V niektorých prípadoch sú samce zožraté dokonca ešte skôr, ako vôbec k páreniu dôjde.<ref name=":13">{{Citácia periodika|titul=Male black widows court well-fed females more than starved females: silken cues indicate sexual cannibalism risk|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0003347211002247|periodikum=Animal Behaviour|dátum=2011-08|dátum prístupu=2023-07-25|ročník=82|číslo=2|strany=383–390|doi=10.1016/j.anbehav.2011.05.018|jazyk=en|meno=J. Chadwick|priezvisko=Johnson|meno2=Patricia|priezvisko2=Trubl|meno3=Valerie|priezvisko3=Blackmore}}</ref> Na skutočnosť tejto hrozby reagujú aj samotné samce, ktoré dávajú prednosť dostatočne nasýteným samiciam, čo poznajú podľa toho, aké signály (vibrácie) samica cez pavučinu vydáva, alebo na základe feromónovej komunikácie a chemických látok usadených v pavučine (chemotaktilné receptory umožňujú samcom detegovať rozdiely v príjme potravy a hmotnosti samíc).<ref name=":13" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Contact pheromones mediate male preference in black widow spiders: avoidance of hungry sexual cannibals?|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0003347215000081|periodikum=Animal Behaviour|dátum=2015-04|dátum prístupu=2023-07-25|ročník=102|strany=25–32|doi=10.1016/j.anbehav.2015.01.007|jazyk=en|meno=Luciana|priezvisko=Baruffaldi|meno2=Maydianne C.B.|priezvisko2=Andrade}}</ref> Kanibalizmu sa niektoré samce snažia vyhnúť aj tým, že sa pokúšajú oplodniť ešte nedospelú samicu, ktorá sa nachádza v predposlednom instare (pred posledným vyzliekaním a premenou v dospelého pavúka), ale má už plne vyvinuté spermatéky (orgány pre uchovanie spermií), a ktorá samca požiera len výnimočne. Prekážkou je iba to, že vstup do pohlavného ústrojenstva samica je v tejto fáze ešte uzavretý a samce tak musia svojimi pedipalpami preniknúť priamo exoskeletom (vonkajšou kostrou) samice, aby mohli úspešne odovzdať svoje spermie. Tie potom zostanú bezpečne uložené v spermatékach samice a po jej premene na dospelého jedinca môžu zabezpečiť úspešné oplodnenie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Copulation with immature females increases male fitness in cannibalistic widow spiders|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsbl.2016.0516|periodikum=Biology Letters|dátum=2016-09|dátum prístupu=2024-08-20|ročník=12|číslo=9|strany=20160516|issn=1744-9561|doi=10.1098/rsbl.2016.0516|jazyk=en|meno=M. Daniela|priezvisko=Biaggio|meno2=Iara|priezvisko2=Sandomirsky|meno3=Yael|priezvisko3=Lubin}}</ref> [[Súbor:Black Widow Spider 07-04-20.jpg|náhľad|Samica vedľa [[Kokón (obal vajíčok)|kokónu]] s vajíčkami]] Samica svoje vajíčka ukladá do guľovitého útvaru s priemerom 10 – {{mm|12.5|m}} z jemných vlákien (do tzv. [[Kokón (obal vajíčok)|kokónu]]), kde sú dobre zamaskované a chránené pred vonkajšími podmienkami.<ref name=":0" /> V priaznivých klimatických podmienkach môže počas jedného leta naklásť štyri až deväť znášok, pričom každá môže obsahovať aj viac ako 200 vajíčok (zrejme až 400,<ref name=":3" /> 750<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow Spider {{!}} Black Widow Description {{!}} Black Widow Bite|url=https://www.desertusa.com/insects/black-widow-spider.html|vydavateľ=DesertUSA|dátum prístupu=2023-07-24|jazyk=en}}</ref> alebo dokonca 900<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Genus Latrodectus - Widow Spiders|url=https://bugguide.net/node/view/1999|vydavateľ=Iowa State University (Department of Entomology)|dátum prístupu=2023-07-24|priezvisko=Bartlett|meno=Troy|dátum vydania=2004-02-16|priezvisko2=Elliott|meno2=Lynette|priezvisko3=Barnes,|meno3=Jay|dátum aktualizácie=2021-08-16|jazyk=en}}</ref>).<ref name=":0" /><ref name=":2" /><ref name=":6" /> [[Inkubačná doba]] trvá obyčajne 14 až 30 dní. Hoci kladie veľké množstvo vajíčok, prežije obyčajne menej ako sto mláďat. O úspechu či neúspechu rozhoduje okolitá teplota, množstvo dostupnej potravy, alebo jednoducho zvolený typ úkrytu a jeho bezpečnosť. Sčasti však aj rivalita a [[kanibalizmus]] medzi mláďatami. Dospelými sa pavúky stávajú po 70 dňoch (samce) až 90 dňoch života (samice). V záverečnom vývojovom štádiu ([[Instar|instare]]) sa samice dožívajú v priemere 1,5 roka (zriedkavo až 4 rokov), samce len 2 – 5 mesiacov.<ref name=":0" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":6" /> == Prirodzení nepriatelia == [[Súbor:Chalybion californicum, F, side, MD, PG County 2013-08-08-14.01.04 ZS PMax (9557305454).jpg|náhľad|Osa ''[[Chalybion californicum]]'']] Pavúky z rodu ''Latrodectus'' vďaka svojmu účinnému jedu nemajú veľa nepriateľov. Jedovaté sú aj ich vajíčka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Recent Advances in Research on Widow Spider Venoms and Toxins|url=http://www.mdpi.com/2072-6651/7/12/4862|periodikum=Toxins|dátum=2015-11-27|dátum prístupu=2023-07-24|ročník=7|číslo=12|strany=5055–5067|issn=2072-6651|doi=10.3390/toxins7124862|jazyk=en|meno=Shuai|priezvisko=Yan|meno2=Xianchun|priezvisko2=Wang}}</ref> Kdejakého nezvaného hosťa odradí pri niektorých druhoch už samotné červené výstražné znamenie samíc na tele. Prípady, v ktorých nejaký väčší živočích pavúka rodu ''Latrodectus'' napadne a skonzumuje, najčastejšie končia úmrtím alebo vážnymi zdravotnými problémami. Na svoju obranu pavúk využíva aj svoju sieť. Keď sa potenciálny predátor dostane do kontaktu s pavučinou, zvyčajne sa do nej zamotá. To pavúk využije, dodatočne ho omotá a vstrekne do neho jed. V Severnej Amerike pavúky z rodu ''Latrodectus'' loví napríklad bahenná [[žihadlovce|osa]] ''[[Chalybion californicum]]'' alebo vzdialená príbuzná [[snovačka domová]] (tzv. [[falošná čierna vdova]], ''Steatoda grossa''). V Austrálii napríklad niektoré pavúky ako [[trasavka veľká]] (''Pholcus phalangioides''), ''[[Lampona cylindrata]]'' či ''[[Lampona murina]].'' Vajíčok sa môžu zmocniť príslušníci čeľade [[pamodlivkovité]] ([[Mantispidae]]).<ref name=":2" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Latrodectus hasselti|url=https://animaldiversity.org/accounts/Latrodectus_hasselti/|vydavateľ=Animal Diversity Web (University of Michigan)|dátum prístupu=2023-07-24|jazyk=en|meno=Aaron|priezvisko=Bindman|dátum vydania=2013}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Latrodectus hesperus|url=https://animaldiversity.org/accounts/Latrodectus_hesperus/|vydavateľ=Animal Diversity Web (University of Michigan)|dátum prístupu=2023-07-24|jazyk=en|meno=Ashley|priezvisko=Minus|dátum vydania=2001}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Species Steatoda grossa - False Black Widow|url=https://bugguide.net/node/view/6932|vydavateľ=Iowa State University (Department of Entomology)|dátum prístupu=2023-07-24|priezvisko=Balaban|meno=John|dátum vydania=2004-09-10|priezvisko2=Balaban|meno2=Jane|priezvisko3=Elliott|meno3=Lynette|dátum aktualizácie=2015-03-07|jazyk=en}}</ref> == Toxicita == Všetky druhy rodu majú neurotoxický jed. Ťažký priebeh bol však pozorovaný iba v 20-40 % prípadoch uhryznutia ľudí pavúkmi z tohto rodu. V prípade neošetrenia môže byť jed ojedinele smrteľný pre malé deti (úmrtia zdravých dospelých osôb sú dnes vzácne<ref name=":15" />). Jednotlivé druhy rodu spôsobujú rôznu intenzitu syptómov, čiže nie sú všetky rovnako nebezpečné. Konkrétne sú pre človeka nebezpečné v zásade všetky druhy rodu, ale s tou výnimkou, že druhy ''[[Latrodectus pallidus]]'', ''[[Latrodectus geometricus]]'' a podľa niektorých názorov aj ''[[Latrodectus bishopi]]'' pre človeka nie sú nebezpečné, pretože ich uhryznutie vyvoláva len slabé symptómy, a toxicita druhov ''[[Latrodectus hystrix]]'', ''[[Latrodectus dahli]]'', ''[[Latrodectus rhodesiensis]]'', ''[[Latrodectus umbukwane]]'', ''[[Latrodectus revivensis]]'', ''[[Latrodectus erythromelas]]'', ''[[Latrodectus garbae]]'' a ''[[Latrodectus hurtadoi]]'' je neznáma. Trochu zjednodušene sa teda dá povedať, že pre človeka je nebezpečný najmä tradičný druh ''[[Latrodectus mactans]]'' v najširšom zmysle.<ref name=Kleber/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bradley | meno = Richard A. | autor = | odkaz na autora = | titul = Common Spiders of North America | vydanie = | vydavateľ = Univ of California Press | miesto = | rok = 2019 | počet strán = 288 | url = https://books.google.sk/books?id=G8OJDwAAQBAJ&pg=PA228&dq=toxicity+of+American+Latrodectus&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwim4Znd0r-LAxV287sIHQMOAj0Q6AF6BAgJEAM#v=onepage&q=toxicity%20of%20American%20Latrodectus&f=false | isbn = 978-0-520-31531-0 | kapitola = | strany = 228, 229| jazyk = }}</ref> === Jed === Príznaky otravy po uhryznutí pavúkom z rodu ''Latrodectus'' (najmä pavúkom druhu ''[[Latrodectus mactans]]'' v najširšom zmysle) sa nazývajú [[latrodektizmus]]. Latrodektizmus sa začína bolesťou v okolí miesta uhryznutia, ktorá postupne naberá na intenzite, šíri sa a môže pretrvávať viac ako 24 hodín. Ďalšími príznakmi [[Intoxikácia|intoxikácie]] sú potenie, nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy alebo tzv. [[agitovanosť]] (ktorá môže naznačovať ťažkú otravu).{{bez citácie}} [[Jed]] pavúka z rodu ''Latrodectus'' je veľmi nebezpečný – patrí k najúčinnejším medzi pavúkmi (býva dokonca označovaný za silnejší (možno až 15-krát<ref name=":18">{{Citácia periodika|titul=Black widow bites in children|url=https://www.degruyter.com/document/doi/10.7556/jaoa.2001.101.4.229/html|periodikum=Journal of Osteopathic Medicine|dátum=2001-04-01|dátum prístupu=2023-07-25|ročník=101|číslo=4|strany=229–231|issn=2702-3648|doi=10.7556/jaoa.2001.101.4.229|jazyk=en|meno=F.|priezvisko=Gonzalez}}</ref>) ako jed [[štrkáče|štrkáčov]], [[kobry|kobier]] alebo iných [[koralovcovité|koralovcov]]; polovičná [[smrteľná dávka]] jedu (LD<sub>50</sub>) testovaná na laboratórnych myšiach zodpovedá hodnote 0,55 mg/kg, 0,43 – 1,39 mg/kg, alebo rozmedziu 1,20 – 2,70 mg/kg<ref name=":7">{{Citácia knihy|titul=Spider Envenomation|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/B978145570717100079X|vydavateľ=Elsevier|rok=2013|isbn=978-1-4557-0717-1|doi=10.1016/b978-1-4557-0717-1.00079-x.|strany=817–821|jazyk=en|meno=Michael E.|priezvisko=Peterson|meno2=Jude|priezvisko2=McNalley}}</ref><ref name=":12" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Black Widow Spider Bites|url=http://www.tandfonline.com/doi/full/10.3109/15563658308990435|periodikum=Journal of Toxicology: Clinical Toxicology|dátum=1983-01|dátum prístupu=2023-07-24|ročník=21|číslo=4-5|strany=473–485|issn=0731-3810|doi=10.3109/15563658308990435|jazyk=en|meno=Albert|priezvisko=Rauber}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Comparative lethality of several Latrodectus venoms|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/0041010164900236|periodikum=Toxicon|dátum=1964-12|dátum prístupu=2023-07-24|ročník=2|číslo=3|strany=201–203|doi=10.1016/0041-0101(64)90023-6|jazyk=en|meno=J.D.|priezvisko=McCrone}}</ref>).<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":5" /><ref name=":11">{{Citácia knihy|titul=Terrestrial Zootoxins|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/B9780128114100000581|vydavateľ=Elsevier|rok=2018|isbn=978-0-12-811410-0|doi=10.1016/b978-0-12-811410-0.00058-1.|strany=781–801|jazyk=en|meno=Sharon M.|priezvisko=Gwaltney-Brant|meno2=Eric|priezvisko2=Dunayer|meno3=Hany|priezvisko3=Youssef}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow Spider Facts|url=https://www.livescience.com/39919-black-widow-spiders.html|vydavateľ=Live Science (Future US Inc)|dátum vydania=2021-12-07|dátum prístupu=2023-07-24|jazyk=en|meno=Mindy|priezvisko=Weisberger|meno2=Jessie|priezvisko2=Szalay}}</ref> Podobne ako u veľa jedovatých pavúkov nemá príliš silné a veľké chelicery, ale na prenos jedu postačia, aj keď s nimi prenikne iba jeden milimeter hlboko do kože. Do tela sa týmto spôsobom dostane taká dávka jedu, ktorá môže usmrtiť človeka či väčšieho [[kopytníky|kopytníka]]. Zvlášť citlivé sa ukázali byť [[bylinožravec|bylinožravce]] ([[tur domáci|hovädzí dobytok]], [[ťava|ťavy]] a [[kôň (rod)|kone]]).<ref name=":1" /><ref name=":7" /> Pokusne sa zistilo, že na zabitie koňa stačí dávka jedu od jediného pavúka druhu ''Latrodectus mactans'' v najširšom zmysle.<ref name=":1" /> Nebezpečný je jed napríklad aj pre [[mačka domáca|mačky]] alebo [[pes domáci|psy]]. Psy sa však zdajú byť voči jedu pavúka z rodu ''Latrodectus'' odolnejšie,<ref name=":7" /><ref name=":12">{{Citácia knihy|titul=Toxins and Venoms|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/B9780124158139000143|vydavateľ=Elsevier|rok=2012|isbn=978-0-12-415813-9|doi=10.1016/b978-0-12-415813-9.00014-3.|strany=373–415|zväzok=112|jazyk=en|meno=Ernest|priezvisko=Hodgson}}</ref> mačky na záchranu života častejšie vyžadujú protilátku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider Bite|url=http://www.avru.org/vetpet/vetpet_vetspider.html|vydavateľ=Australian Venom Research Unit|dátum vydania=|dátum prístupu=2023-07-26|dátum archivácie=2015-02-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20150217203444/http://www.avru.org/vetpet/vetpet_vetspider.html|jazyk=en}}</ref> V jednej štúdii zahynulo po uhryznutí pavúka rodu ''Latrodectus'' 20 z 22 mačiek, ktoré sa udržali na žive v priemere 115 hodín (necelých 5 dní).<ref name=":7" /><ref>Lucena, Raissa & Dasilva, Marcio. (2023). Accidents and poisoning caused by arachnids on domestic felines and canines: a review. Medicina Veterinária (UFRPE). 17. 1-10. [https://www.researchgate.net/publication/370170463_Accidents_and_poisoning_caused_by_arachnids_on_domestic_felines_and_canines_a_review]</ref> Najmä samice majú silný jed. Výrazne menšie samce majú tiež nižšiu účinnosť jedu a v prípade uhryznutia zvyčajne smrť nehrozí, prípadne nedokážu ani prehryznúť kožu. V jedovej žľaze čiernej vdovy nájdeme asi 0,3 – 0,5 mg väzkého jedu, ktorý pôsobí ako [[neurotoxín]] (účinkuje na [[Nervová sústava|nervovú sústavu]] a spôsobuje silné bolesti, svalové kŕče alebo sťažuje dýchanie), pričom najdominantnejšou zložkou je α-[[latrotoxin]].<ref name=":1" /><ref name=":3" /><ref name=":5" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Black widow spider α-latrotoxin: a presynaptic neurotoxin that shares structural homology with the glucagon-like peptide-1 family of insulin secretagogic hormones|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0305049198100883|periodikum=Comparative Biochemistry and Physiology Part B: Biochemistry and Molecular Biology|dátum=1998-10|dátum prístupu=2023-07-24|ročník=121|číslo=2|strany=177–184|doi=10.1016/S0305-0491(98)10088-3|jazyk=en|meno=George G|priezvisko=Holz|meno2=Joel F|priezvisko2=Habener}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Neurological effects of venomous bites and stings|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/B9780444534903000285|vydavateľ=Elsevier|rok=2013|isbn=978-0-444-53490-3|doi=10.1016/b978-0-444-53490-3.00028-5.|strany=349–368|zväzok=114|jazyk=en|meno=Oscar H.|priezvisko=Del Brutto}}</ref><ref name=":14">{{Citácia periodika|titul=Black Widow Spider Envenomation with Elevated Troponin I Levels|url=http://www.jemcr.org/eng/makale/3208/241/Full-Text|periodikum=Journal of Emergency Medicine Case Reports|dátum=2018-07-16|dátum prístupu=2023-07-25|ročník=9|číslo=3|strany=55–57|doi=10.5152/jemcr.2018.2163|priezvisko=Daş|meno2=Okhan|priezvisko2=Akdur|meno3=Akman|priezvisko3=Canan|meno=Murat|vydavateľ=Department of Emergency Medicine, Canakkale Onsekiz Mart University, Canakkale, Turkey|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20180902054201/http://jemcr.org/eng/makale/3208/241/Full-Text|dátum archivácie=2018-09-02}}</ref> Častá je tiež mierna až stredná [[hypertenzia]]/[[hypotenzia]], [[bradykardia]]/[[tachykardia]] či srdcová [[arytmia]], zriedkavá napríklad [[horúčka]] alebo [[priapizmus]] (nekontrolovaná [[Erekcia (človek)|erekcia]]). Vo väčšine prípadov, asi za 48 – 72 hodín (či 72 – 120 hodín, t. j. 3 – 5 dní<ref name=":0" /> alebo aj 7 dní<ref name=":7" />), [[Symptóm (medicína)|symptómy]] odznejú, ale menej závažné príznaky ako slabosť, únava, nespavosť alebo miernejšia bolesť (citlivosť) v mieste uhryznutia môžu pretrvávať týždne až mesiace. Napriek tomu môže človek aj zomrieť na ochrnutie dýchacích ciest (udusenie) alebo v dôsledku obehového zlyhania (obehového kolapsu). Prvá pomoc (monitorovanie či preventívna/podporná liečba) by preto mala, pre istotu, prísť čo najskôr (proti nepríjemnej bolesti sa používajú tradičné analgetiká ako [[Kyselina acetylsalicylová|acylpyrín]] a [[paracetamol]], alebo vnútrožilovo aplikované [[Vápnik|kalcium]]<ref name=":17"/><ref name=":18" />). Väčšie nebezpečenstvo hrozí starším ľuďom, ľuďom s chronickým ochorením (napr. srdce), tehotným ženám, malým deťom a všeobecne [[Alergia|alergikom]].<ref name=":4" /><ref name=":10" /><ref name=":12" /><ref name=":11" /><ref name=":14" /><ref>{{Citácia periodika|titul=The multiple actions of black widow spider toxins and their selective use in neurosecretion studies|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0041010104000571|periodikum=Toxicon|dátum=2004-04|dátum prístupu=2023-07-24|ročník=43|číslo=5|strany=527–542|doi=10.1016/j.toxicon.2004.02.008|jazyk=en|meno=Y.A.|priezvisko=Ushkaryov|meno2=K.E.|priezvisko2=Volynski|meno3=A.C.|priezvisko3=Ashton}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Nature Notes Red-backs and Black Widow|url=http://nla.gov.au/nla.news-article57311162|periodikum=Morning Bulletin|miesto=Rockhampton, Queensland|dátum=1954-03-02|dátum prístupu=2023-07-24|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=JAK|titul=Tři děti se nechaly pokousat prudce jedovatým pavoukem. Myslely si, že z nich bude Spider-Man|periodikum=Lidovky.cz|vydavateľ=MAFRA, a.s.|miesto=Praha|dátum=2020-05-31|issn=1213-1385|url=https://www.lidovky.cz/svet/tri-deti-se-nechaly-pokousat-prudce-jedovatym-pavoukem-myslely-si-ze-z-nich-bude-spider-man.A200531_091117_ln_zahranici_ele|jazyk=cs}}</ref> V zriedkavých prípadoch spôsobuje zápal srdcového svalu ([[Myokarditída|myokarditídu]]).<ref>{{Citácia periodika|titul=Myocarditis after black widow spider envenomation|url=https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0735675707006043|periodikum=The American Journal of Emergency Medicine|dátum=2008-06-01|dátum prístupu=2023-07-25|ročník=26|číslo=5|strany=630.e1–630.e3|issn=0735-6757|doi=10.1016/j.ajem.2007.09.012|jazyk=en|meno=Ibrahim|priezvisko=Sari|meno2=Suat|priezvisko2=Zengin|meno3=Vedat|priezvisko3=Davutoglu}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Acute Myocarditis After Black Widow Spider Bite: A Case Report|url=https://doi.org/10.1007/s40119-020-00178-3|periodikum=Cardiology and Therapy|dátum=2020-12-01|dátum prístupu=2023-07-25|ročník=9|číslo=2|strany=569–575|issn=2193-6544|doi=10.1007/s40119-020-00178-3|jazyk=en|meno=A.|priezvisko=Piscopo|meno2=F.|priezvisko2=Massari|meno3=P.|priezvisko3=Scicchitano}}</ref> Moderná medicína má k dispozícii tiež účinné [[Protijed|sérum]], ktoré existuje od roku 1956, s prvými pokusmi už v roku 1920.<ref>{{Citácia periodika|titul=Evolution in the choice of therapies used to treat latrodectism: Redback spider antivenom or standard analgesic medications. Nothing to rave about|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/1742-6723.14182|periodikum=Emergency Medicine Australasia|dátum=2023-08|dátum prístupu=2023-07-28|ročník=35|číslo=4|strany=630–635|issn=1742-6731|doi=10.1111/1742-6723.14182|jazyk=en|meno=Siba J|priezvisko=Sulaeman|meno2=Andis|priezvisko2=Graudins}}</ref> Slúži aj na okamžitú úľavu od bolesti.<ref name=":14" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Randomized Controlled Trial of Intravenous Antivenom Versus Placebo for Latrodectism: The Second Redback Antivenom Evaluation (RAVE-II) Study|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0196064414005150|periodikum=Annals of Emergency Medicine|dátum=2014-12|dátum prístupu=2023-07-24|ročník=64|číslo=6|strany=620–628.e2|doi=10.1016/j.annemergmed.2014.06.006|jazyk=en|meno=Geoffrey K.|priezvisko=Isbister|meno2=Colin B.|priezvisko2=Page|meno3=Nicholas A.|priezvisko3=Buckley}}</ref> Kvôli možným vedľajším účinkom alebo tiež alergickej reakcii pre zmenu na protilátku (hoci zvyčajne stačí malé množstvo, odporúča sa najprv vykonať kožný test<ref name=":18" /><ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How Serious Is a Black Widow Spider Bite? Symptoms & Treatment|url=https://www.emedicinehealth.com/black_widow_spider_bite/article_em.htm|vydavateľ=eMedicineHealth|dátum prístupu=2023-07-27|jazyk=en|priezvisko=Balentine|meno=Jerry R.|priezvisko2=Stöppler|meno2=Melissa C.}}</ref>) sa podáva väčšinou len rizikovým pacientom, alebo ak sa zdravotný stav postihnutej osoby zhoršil napriek inej primeranej starostlivosti.<ref name=":11" /><ref name=":19" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Anaphylaxis to black widow spider antivenom|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0735675711001203|periodikum=The American Journal of Emergency Medicine|dátum=2012-06|dátum prístupu=2023-07-27|ročník=30|číslo=5|strany=836.e1–836.e2|doi=10.1016/j.ajem.2011.03.017|jazyk=en|meno=Christopher O.|priezvisko=Hoyte|meno2=Tracy A.|priezvisko2=Cushing|meno3=Kennon J.|priezvisko3=Heard}}</ref> Pri zahryznutí pavúk z rodu ''Latrodectus'' kontroluje množstvo jedu pomocou svalstva, takže vstrekuje do obete odmerané množstvo látky, podľa potreby. To okrem iného znamená, že ani nemusí dôjsť k intoxikácii – odhaduje sa, že 15 % útokov na človeka končí bez aplikácie jedu, alebo sa do tela dostane nepatrné, život neohrozujúce množstvo.<ref name=":7" /><ref name=":4" /> Na rozdiel od jedovatých hadov má len veľmi malú kapacitu jedu (pozri vyššie). Jed mláďat nie je ešte tak účinný ako jed dospelých jedincov, takže pre dospelého a zdravého človeka nepredstavuje nebezpečenstvo.<ref name=":6" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Recent Advances in Research on Widow Spider Venoms and Toxins|url=http://www.mdpi.com/2072-6651/7/12/4862|periodikum=Toxins|dátum=2015-11-27|dátum prístupu=2023-07-24|ročník=7|číslo=12|strany=5055–5067|issn=2072-6651|doi=10.3390/toxins7124862|jazyk=en|meno=Shuai|priezvisko=Yan|meno2=Xianchun|priezvisko2=Wang}}</ref> == Prevencia pred uhryznutím == V prevencii pred uhryznutím môže pomôcť nosenie pracovných rukavíc (napríklad pri manipulácii s drevom), používanie pevnej či vyššej obuvi, dôkladné prezretie tmavých miest a raňajšie pretriasanie odevu.<ref name=":17" /> == Incidenty == === USA === Od roku 2000 do roku 2008 bolo v 47 [[Spojené štáty|amerických štátoch]] zdokumentovaných 23 409 prípadov uhryznutia pavúkom z rodu ''Latrodectus'', pričom nedošlo k žiadnemu úmrtiu.<ref name=":15">{{Citácia periodika|titul=A US Perspective of Symptomatic Latrodectus spp. Envenomation and Treatment: A National Poison Data System Review|url=https://www.researchgate.net/publication/51830276_A_US_Perspective_of_Symptomatic_Latrodectus_spp_Envenomation_and_Treatment_A_National_Poison_Data_System_Review)|periodikum=Annals of Pharmacotherapy|dátum=2011-12|dátum prístupu=2025-02-03|ročník=45|číslo=12|strany=1491–1498|issn=1060-0280|doi=10.1345/aph.1Q424|jazyk=en|meno=Andrew A|priezvisko=Monte|meno2=Becki|priezvisko2=Bucher-Bartelson|meno3=Kennon J|priezvisko3=Heard}}</ref> V roku 2013 American Association of Poison Control Centers (Americká asociácia centier pre kontrolu jedov, skr. AAPCC) zaznamenala celkovo 1 866 prípadov uhryznutia "[[čierna vdova|čiernou vdovou]]", z ktorých iba 14 bolo vážnejšieho charakteru, ale žiadny nemal smrteľné následky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mehta | meno = Foram | autor = | odkaz na autora = | titul = What happens after a black widow spider bite? | url = https://www.medicalnewstoday.com/articles/313647#appearance | vydavateľ = medicalnewstoday.com | dátum vydania = 2018-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>MOWRY, J. B. et al. 2013 Annual Report of the American Association of Poison Control Centers’ National Poison Data System (NPDS): 31st Annual Report [https://www.poison.org/-/media/files/aapcc-annual-reports/npds2013.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230220073246/https://www.poison.org/-/media/files/aapcc-annual-reports/npds2013.pdf |date=2023-02-20 }}</ref> Pokiaľ ide o minulosť, v [[Spojené štáty|USA]] bolo pre druh ''[[Latrodectus mactans]]'' v najširšom zmysle zistených za obdobie od roku 1726 do roku 1943 (t. j. vyše 200 rokov) 1 291 prípadov uhryznutia, z toho 55 smrteľných,<ref name=":1" /><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Scott | meno = Harold George | autor = | odkaz na autora = | titul = Scorpions, Spiders, and Other Arthropods of Minor Public Health Importance and Their Controls | vydanie = | vydavateľ = U.S. Department of Health, Education and Welfare, Public Health Service, Health Services and Mental Health Administration, National Communicable Disease Center | miesto = | rok = 1959 | počet strán = 27 | url = https://books.google.sk/books?id=_qX9zVjz-ckC&pg=PA12&dq=1726+1943+55+1291&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwj14JSM8KWLAxXWhv0HHSzcLZUQ6AF6BAgJEAM#v=onepage&q=1726%201943%2055%201291&f=false| isbn = | kapitola = | strany = XI - 12| jazyk = }}</ref> a v rokoch 1950 – 1959 pre ten istý druh celkovo 63 úmrtí<ref name=":3" /><ref>Jacob, J., White, J. (2017). Widow and Related Lactrodectus Spiders. In: Brent, J., et al. Critical Care Toxicology. Springer, Cham. S. 2595 (Citát: "In North America, data from 1950–1959 indicated 63 deaths ascribed to widow spider bite (at that time all would have been considered L. mactans) with highest numbers in some southern and eastern states...")</ref>. === Austrália === V [[Austrália (štát)|Austrálii]] končilo smrťou približne 10 incidentov zo 100,<ref name=":1" /> ale od roku 1979, vďaka pokroku v zdravotníctve a dostupnému protijedu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider facts|url=https://australian.museum/learn/animals/spiders/spider-facts/|vydavateľ=The Australian Museum|dátum prístupu=2023-07-28|jazyk=en|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Australia: The Dangers and The Myths!|url=https://www.ultimate.travel/our-blog/australia-the-dangers-and-the-myths/|dátum vydania=2023-03-13|dátum prístupu=2023-07-28|jazyk=en|meno=Nico|priezvisko=Salvemini|vydavateľ=Ultimate Adventure Travel Pty Ltd}}</ref><ref name=":21">{{Citácia periodika|titul=Sydney man dies after redback spider bite, although not yet clear bite to blame|url=https://www.theguardian.com/environment/2016/apr/12/sydney-man-dies-after-redback-spider-bite|periodikum=The Guardian|dátum=2016-04-12|dátum prístupu=2023-07-28|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Elle|priezvisko=Hunt}}</ref> došlo k úmrtiu iba raz, v roku 2016.<ref name=":21" /> == Odkazy == {{referencie}} {{Taxonbar}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Snovačkovité]] 1wesrhszhvke0421y74silm3bxy8b5c Ľubochnianska elektrická lesná železnica 0 725205 8219127 8153546 2026-05-24T20:15:04Z 1Mmarek 127698 opravené poradie odbočiek + pridané kilometre 8219127 wikitext text/x-wiki {{Infobox železničná trať | trať = Lesná železnica Ľubochňa – Močidlo | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | číslo = | prevádzkovateľ = Štátne lesy | dĺžka = 28,177km celkovo, 19,692km hlavná elektrifikovaná trať | otvorenie = [[9. jún]] [[1904]]<br />({{vek v rokoch a dňoch|1904|6|9}})'' | zrušenie = [[30. november]] [[1966]]<br />({{vek v rokoch a dňoch|1966|11|30}})'' | rozchod = 760 mm | počet koľají = 1 | traťová trieda = | napájacia sústava = 550 V [[jednosmerný prúd|jednosmerná]] | v úseku = | maximálny sklon = 3,29% na hlavnej trati, >10% na odbočkách | minimálny radius = 50m | maximálna rýchlosť = 15 km/h pre osobnú dopravu | stanice = {{BS-start}} {{BS|exKBHFa|0|[[Železničná stanica Ľubochňa|stanica Ľubochňa]]}} {{BS3||exhKRZWae||||[[Váh]]}} {{BS3||exHST||1,9|zriaďovacia stanica}} {{BS3||exHST||4|Huty}} {{BS3||exHST||5|Krátkô}} {{BS3||exhKRZWae||||[[Ľubochnianka]]}} {{BS3||exHST||7|[[Kračkov]]}} {{BS3||exHST||8|[[Salatín (osada)|Salatín]]}} {{BS3||exHST||10|[[Kľak]]}} {{BS3||exHST||12|[[Čierňavy]]}} {{BS3||exABZgl||12.4|neelektrifikovaná odbočka Nižné Čierňavy}} {{BS3||exHST||15|[[Nižný Tajch]]}} {{BS3||exhKRZWae||||[[Ľubochnianka]]}} {{BS3||exHST||18|[[Rakytov]]}} {{BS3||exABZgl||18|neelektrifikovaná odbočka Rakytov}} {{BS3||exhKRZWae||||[[Ľubochnianka]]}} {{BS3||exHST||19,692|[[Nevedomá]]}} {{BS3||exCONTf||||neelektrifikovaná odbočka pod [[Čierny kameň]]}} }} |} '''Ľubochnianska elektrická lesná železnica''' bola [[Úzkorozchodná železnica|úzkorozchodná]] lesná [[železnica]] v [[Ľubochnianska dolina|Ľubochnianskej doline]]. Železnica slúžila najmä pre dopravu [[Drevo|dreva]], neskôr aj osobnej doprave. Bola elektrifikovaná jednosmerným prúdom pod napätím 550V. == Dejiny == V Ľubochnianskej doline sa minimálne od začiatku [[17. storočie|sedemnásteho storočia]] rozvíjal [[Drevárstvo|drevársky]] priemysel. V tom čase sa v doline nachádzali 3 [[Píla (závod)|píly]] a [[Sklárstvo|sklárska huta]]. Na začiatku [[19. storočie|devätnásteho storočia]] tu vznikol aj hámor na spracovanie surového železa. Dovtedy používaná doprava dreva na vozoch a saniach už nepostačovala, preto bol v podobnom čase postavený systém [[Vodná nádrž|vodných nádrží]] slúžiacich na splav dreva. Aj tento systém prestal postupne postačovať prepravným nárokom na drevo, preto sa Štátne lesy rozhodli pre výstavbu úzkorozchodnej elekrifikovanej železnice. V čase jej otvorenia, v roku [[1904]], bola okrem [[Električková doprava v Bratislave|električiek v Bratislave]] jedinou elektrifikovanou traťou na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. Spolu s traťou bola zároveň postavená aj [[vodná elektráreň]], ktorá poskytovala elektrinu trati aj [[Ľubochňa|Ľubochni]]. Rozhodnutiu pre elektrickú trakciu pomohlo, že Ľubochňa bola rekreačným a kúpeľným miestom, kde by znečisťovanie vzduchu parnými lokomotívami nebolo vhodné. Lokomotívy aj vybavenie elektrárne bolo vyrobené [[Budapešť|budapeštianskou]] firmou [[Ganz]], nimi dodané lokomotívy slúžili na železnici od jej otvorenia až po zánik. Neskôr bol vozový park rozšírený o [[Parný rušeň|parné]] i [[Elektrický rušeň|elektrické]] lokomotívy, po dostavbe neelektrifikovaných odbočiek sa objavili aj [[Dieselový rušeň|dieselové]]. Od roku [[1921]] začali Štátne lesy vykonávať na trati aj osobnú dopravu, hoci vo veľmi obmedzenom režime – jazdili iba v letnej sezóne a za týždeň boli vypravené najviac tri vlaky v každom smere. Ich maximálna predpismi povolená rýchlosť bola 15 km/h. Osobná preprava pokračovala až do zrušenia trate. Po povodni v roku [[1925]] boli časti trate podmyté a trať musela prejsť rozsiahlou rekonštrukciou. V období [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] navštevovali dolinu členovia vtedajšej vlády, na dopravu používali zvláštny luxusný výletný vozeň. Počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] využívali [[Partizán|partizáni]] železnicu na presun materiálu, ranených, potravín aj liekov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lesná železnica Ľubochňa | url = https://www.lubochna.sk/lesna-zeleznica.html | vydavateľ = www.lubochna.sk | dátum prístupu = 2025-02-04 | jazyk = sk | priezvisko = WEBYGROUP}}</ref> Posledné doplnenie vozového parku nastalo 5 rokov pred zrušením trate, v roku [[1961]] vo forme dvoch diesel-hydraulických lokomotív [[Győr|győrskej]] firmy Rába. Tie však svojou váhou trať poškodzovali, čo pomohlo v roku [[1966]] k rozhodnutiu o zrušení trate. Do ďalšieho roka bola trať demontovaná, lokomotívy zošrotované. Vodná elektráreň v Ľubochni bola v roku [[1994]] opravená a znova uvedená do prevádzky, s výkonom 22 kW.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lesná železnica Ľubochňa - Močidlo {{!}} História železnice | url = http://www.lzlm.wbl.sk/Historia-zeleznice.html | vydavateľ = www.lzlm.wbl.sk | dátum prístupu = 2025-02-04}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hydroelektráreň Ľubochňa | url = https://ruzomberok.bike/hydroelektraren-lubochna/ | vydavateľ = Ružomberok Bike | dátum vydania = 2018-06-19 | dátum prístupu = 2025-02-04 | jazyk = sk-SK | priezvisko = admin}}</ref> == Popis trate == Železnica sa začínala prekladiskom v [[Železničná stanica Ľubochňa|stanici Ľubochňa]], kde sa prekladalo drevo z lesnej železnice na hlavnú trať. Trať tesne za stanicou prekročila rieku [[Váh]] a pokračovala cez osadu, cez lipovú alej popri škole k parku. Následne bola vedená popri potoku [[Ľubochnianka]] nad obec, kde sa nachádzala píla. Okolo druhého kilometra sa nachádzala zriaďovacia stanica. Odtiaľ trať pokračovala hore dolinou až k Nevedomej. Nakladanie dreva sa nesústredilo do staníc a nákladísk, nakladanie prebiehalo po celej dĺžke trate. Okrem zriaďovacej stanice sa tu nachádzali výhybne Krátke, Kračkov, Salatín, Jarovisko-Kľak, Rebrová, Blatná, Vyšný Tajch a Rakytov. Počas zím zamŕzanie vody v elektrárni a sneh na koľajniciach znemožňoval prevádzku elektrických lokomotív, preto na trati častokrát vypomáhali parné rušne. Neskôr postavené odbočky pod Čierny kameň, pod Veľký Rakytov a Nižné Čierňavy už neboli elektrifikované, postavené boli ako dočasné trate. Miesto elektrickej trakcie sa zo začiatku používala na vyťahovanie prázdnych vozňom animálna trakcia (kone), opačným smerom šli samospádom. Neskôr tu boli zavedené dieselové lokomotívy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lesná železnica Ľubochňa - Močidlo {{!}} Popis trate a jej technické parametre | url = http://www.lzlm.wbl.sk/Popis-trate-a-jej-technicke-parametre.html | vydavateľ = www.lzlm.wbl.sk | dátum prístupu = 2025-02-04}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.lzlm.wbl.sk/] * [https://www.lubochna.sk/lesna-zeleznica.html] * [https://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h481.htm] {{Železničná infraštruktúra na Slovensku}} {{MHD na Slovensku}} {{Súradnice|49.037725|19.154782|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Úzkorozchodné železničné trate na Slovensku|Ľubochňa – Močidlo]] [[Kategória:Zrušené železničné trate na Slovensku|Ľubochňa – Močidlo]] [[Kategória:Trate s rozchodom 760 mm|Ľubochňa – Močidlo]] [[Kategória:Doprava v okrese Ružomberok]] 9sdh22jek3cq0cyup15c23yxox7juxf Lineárny obal 0 725814 8219074 7988502 2026-05-24T17:34:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219074 wikitext text/x-wiki '''Lineárny obal''' [[množina|množiny]] [[vektor (matematika)|vektorov]] vo [[vektorový priestor|vektorovom priestore]] je množina všetkých ich [[lineárna kombinácia|lineárnych kombinácií]]. Ak je daná podmnožina <math>S</math> vektorového priestoru <math>V</math>, jej lineárny obal sa označuje ako <math>\operatorname{span}(S)</math> alebo <math>\langle S \rangle</math>.<ref>{{cite book |author=Pavol Zlatoš |title=Lineárna algebra a geometria |date=2011 |location=Bratislava |publisher=Marenčin PT |url=http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200717120627/http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf |date=2020-07-17 }}</ref> == Definícia == Ak <math>S = \{ v_1, v_2, \dots, v_n \}</math> je konečná množina vektorov vo <math>V</math>, potom: :<math> \operatorname{span}(S) = \left\{ \sum_{i=1}^{n} \alpha_i v_i \mid \alpha_i \in \mathbb{K} \right\} </math> kde <math>\mathbb{K}</math> je [[pole (algebra)|pole]] skalárov, nad ktorým je definovaný priestor <math>V</math>. == Vlastnosti == * Lineárny obal <math>S</math> je vždy [[vektorový podpriestor]] <math>V</math>. * Ak <math>S</math> obsahuje bázu <math>V</math>, potom <math>\operatorname{span}(S) = V</math>. * Najmenší podpriestor obsahujúci <math>S</math> je práve <math>\operatorname{span}(S)</math>. == Príklady == * V [[Euklidovský priestor|Euklidovskom priestore]] <math>\mathbb{R}^2</math> množina dvoch lineárne nezávislých vektorov generuje celý priestor <math>\mathbb{R}^2</math>. * Ak <math>S</math> obsahuje len jeden vektor <math>v \neq 0</math>, potom <math>\operatorname{span}(S)</math> je priamka prechádzajúca bodom <math>v</math> a nulovým vektorom. == Súvisiace pojmy == * [[Lineárna nezávislosť]] * [[Báza (vektorový priestor)]] * [[Vektorový priestor]] == Referencie == {{Referencie}} {{Lineárna algebra}} [[Kategória:Lineárna algebra]] a8g44lyshnzdpxknhn3mbd6mamg7dsc Lineárna nezávislosť 0 725860 8219073 7988984 2026-05-24T17:34:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219073 wikitext text/x-wiki '''Lineárna nezávislosť''' je v [[lineárna algebra|lineárnej algebre]] vlastnosť množiny vektorov, ktorá vyjadruje, že žiadny z vektorov v tejto množine nie je možné vyjadriť ako [[lineárna kombinácia|lineárnu kombináciu]] ostatných.<ref>{{cite book |author=Pavol Zlatoš |title=Lineárna algebra a geometria |date=2011 |location=Bratislava |publisher=Marenčin PT |url=http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200717120627/http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf |date=2020-07-17 }}</ref> == Motivácia == Predstavme si, že máme niekoľko vektorov v [[Euklidovský priestor|Euklidovskom priestore]] <math>\mathbb{R}^3</math>. Ak jeden z vektorov možno vyjadriť ako súčet násobkov ostatných, znamená to, že neprináša novú informáciu – je nadbytočný. Napríklad, ak máme vektory :: <math> v_1 = (1, 0, 0), \quad v_2 = (0, 1, 0), \quad v_3 = (1, 1, 0) </math> vidíme, že <math>v_3</math> je súčtom <math>v_1</math> a <math>v_2</math>: :: <math> v_3 = v_1 + v_2. </math> Preto tieto tri vektory nie sú lineárne nezávislé. == Definícia == Nech <math>V</math> je [[vektorový priestor]] nad [[pole (algebra)|poľom]] <math>\mathbb{K}</math>. Množina vektorov <math>\{ v_1, v_2, \dots, v_n \}</math> vo <math>V</math> sa nazýva '''lineárne závislá''', ak existujú [[skalár (matematika)|skaláre]] <math>\alpha_1, \alpha_2, \dots, \alpha_n \in \mathbb{F}</math>, z ktorých aspoň jeden je nenulový, také že: :: <math> \alpha_1 v_1 + \alpha_2 v_2 + \dots + \alpha_n v_n = 0. </math> Ak takáto nenulová kombinácia neexistuje, množina vektorov sa nazýva '''lineárne nezávislá'''. Ekvivalentne, vektory sú lineárne nezávislé, ak jediná možnosť, ako ich lineárna kombinácia dá nulový vektor, je, že všetky skaláre musia byť nuly: :: <math> \alpha_1 v_1 + \alpha_2 v_2 + \dots + \alpha_n v_n = 0 \quad \Rightarrow \quad \alpha_1 = \alpha_2 = \dots = \alpha_n = 0. </math> == Príklady == * Vektory <math>(1,0)</math> a <math>(0,1)</math> v <math>\mathbb{R}^2</math> sú lineárne nezávislé, pretože ich jediná lineárna kombinácia, ktorá dá nulový vektor, je triviálna kombinácia s nulovými koeficientmi. * Vektory <math>(1,2,3)</math>, <math>(2,4,6)</math> a <math>(3,6,9)</math> v <math>\mathbb{R}^3</math> sú lineárne závislé, pretože každý z nich je len násobkom iného. * Ak máme viac vektorov, ako je dimenzia priestoru, sú vždy lineárne závislé (napr. štyri vektory v <math>\mathbb{R}^3</math>). == Vlastnosti == * Každá podmnožina lineárne nezávislej množiny je tiež lineárne nezávislá. * Počet vektorov v maximálnej lineárne nezávislej množine sa nazýva [[dimenzia (vektorový priestor)|dimenzia]] priestoru. * Lineárne nezávislé množiny tvoria základ pre [[báza (vektorový priestor)|bázy vektorových priestorov]]. == Súvisiace pojmy == * [[Lineárna kombinácia]] * [[Báza (vektorový priestor)]] * [[Matica (matematika)#Hodnosť matice|Hodnosť matice]] == Referencie == {{Referencie}} {{Lineárna algebra}} [[Kategória:Lineárna algebra]] gou86e0sndkpdd1dj44gp3vh8pja5s7 Les Tuche 0 727828 8218997 8025626 2026-05-24T14:28:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218997 wikitext text/x-wiki {{Infobox Filmová séria | Názov = Les Tuche | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Pôvodný názov = Les Tuche | Iný názov = | Autor myšlienky = | Predloha = | Počet dielov série = 5 | Prvý diel série = ''Les Tuche'' {{Small|([[2011]])}} | Posledný diel série = ''God Save the Tuche'' {{Small|([[2025]])}} | Podobné série = | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Pôvodný jazyk = [[francúzština|francúzsky]] | Časové obdobie = [[2011]]{{--}}[[2025]] | Produkcia = | Žáner = [[komédia]] | Herci a postavy = | Réžia = Olivier Baroux (1. až 4. film), Jean-Paul Rouve (5. film) | Hlavná zvučka = | Commons = | Webstránka = | Portál 1 = Francúzsko | Portál 2 = | Portál 3 = }} '''Les Tuche''' je [[pentalógia]] [[francúzsko|francúzskych]] [[Komédia|komediálnych]] filmov vydaných v rokoch [[2011]] až [[2025]]. Režisérom prvých štyroch dielov bol [[Olivier Baroux]] a piatu časť natočil [[Jean-Paul Rouve]]. Séria sa zameriava na príbehy šesť člennej rodiny Tucheových.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Tuche: populárna komédia s Jean-Paul Rouvom a Isabelle Nanty v hlavných úlohách | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/105123-les-tuche-kultova-komedia-ktora-odstartovala-blaznivu-rodinu | vydavateľ = www.sortiraparis.com | dátum prístupu = 2025-03-25 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le film « Les Tuche 5 » en tournage à Lille en ce début de semaine | url = https://www.lavoixdunord.fr/1457153/article/2024-04-29/le-film-les-tuche-5-en-tournage-lille-en-ce-debut-de-semaine | vydavateľ = La Voix du Nord | dátum vydania = 2024-04-29 | dátum prístupu = 2025-03-25 | jazyk = fr | meno = Romain | priezvisko = Brusa}}</ref> Sága zaznamenala vo Francúzsku výrazný populárny úspech a prilákala viac ako 17 miliónov divákov. == Opis filmov == Séria sa sústreďuje na život skromnej a trochu excentrickej francúzskej rodiny Tuchesovcov, ktorú tvoria otec Jeff Tuche, matka Cathy, ich tri deti Stéphanie, Wilfried a Donald, ako aj stará mama Mamie Suze, Jeffova matka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Review of the film Les Tuche (2011) | url = http://www.frenchfilms.org/review/les-tuche-2011.html | vydavateľ = frenchfilms.org | dátum vydania = 2011 | dátum prístupu = 2025-03-26 | jazyk = en | meno = James | priezvisko = Travers }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Väčšina filmov začína vo fiktívnej obci Bouzolles, ktorá sa nachádza vo fiktívnom regióne severného Francúzska s názvom Limaret. V prvom filme sa rodina Tuche presťahuje do [[Monako|Monaka]] po výhre 100 miliónov [[Euro|eur]] v lotérii. V druhom filme rodina navštívi Donalda, ktorý odišiel študovať do [[Spojené štáty|Spojených štátov]] a nakoniec sa tam dočasne usadil. V treťom filme sa rodina presťahuje do [[Elyzejský palác|Elyzejského paláca]] po prekvapivom víťazstve Jeffa Tucheho vo funkcii prezidenta republiky. Vo štvrtej časti sa Tuchesovci pripravujú na [[Vianoce]] a znovu sa spájajú s Cathyinou sestrou a jej manželom Jean-Yvesom Marteauom, riaditeľom ''Magazone''. V piatom pokračovaní odchádzajú Tuchesovci do [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]. == Filmy série == Séria sa skladá z piatich filmov: * ''Les Tuche'' ([[2011]]) * ''Les Tuche 2 : Le Rêve américain'' ([[2016]]) * ''Les Tuche 3 : Liberté, Égalité, Fraternituche'' ([[2018]]) * ''Les Tuche 4'' ([[2021]]) * ''God Save the Tuche'' ([[2025]]) == Herecké obsadenie == {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Meno postavy ! colspan="5" |Filmy |- !Les Tuche !Les Tuche 2 : Le Rêve américain !Les Tuche 3 : Liberté, Égalité, Fraternituche !Les Tuche 4 !God Save the Tuche |- |Jeff Tuche | colspan="5" |<center>Jean-Paul Rouve</center> |- |Cathy Tuche | colspan="5" |<center>Isabelle Nanty</center> |- |Mamie Suze | colspan="5" |<center>Claire Nadeau</center> |- |Stéphanie Tuche | colspan="5" |<center>Sarah Stern</center> |- |Wilfried Tuche | colspan="5" |<center>Pierre Lottin</center> |- |Donald Tuche | colspan="5" |<center>Théo Fernandez</center> |- |Georges Diouf | colspan="4" |<center>Ralph Amoussou</center> | |} == Filmový štáb == {| class="wikitable" ! rowspan="2" |[[Filmový štáb]] ! colspan="5" |Filmy |- !Les Tuche !Les Tuche 2 : Le Rêve américain !Les Tuche 3 : Liberté, Égalité, Fraternituche !Les Tuche 4 !God Save the Tuche |- !Réžia | colspan="4" |<center>Olivier Baroux</center> |<center>Jean-Paul Rouve</center> |- ! rowspan="4" |Scenár | colspan="5" |<center>Philippe Mechelen</center> |- | colspan="1" |<center>Chantal Lauby</center> | colspan="1" |<center>Lionel Dutemple, Benjamin Morgaine</center> | colspan="3" |<center>Jean-Paul Rouve</center> |- | | colspan="4" |<center>Nessim Chikhaoui</center> |- | | colspan="4" |<center>Julien Hervé</center> |- !Hudba | colspan="4" |<center>Martin Rappeneau</center> |<center>–</center> |- !Kamera |<center>Arnaud Stefani</center> | colspan="3" |<center>Christian Abomnes</center> |<center>–</center> |- !Strih | colspan="2" |<center>Richard Marizy</center> |<center>Flora Volpelière</center> |<center>Stéphan Couturier</center> |<center>Delphine Rondeau Guilbaud</center> |- !Zvuk |<center>Vincent Arnardi</center> |<center>Pierre Excoffier</center> |<center>Vincent Tulli</center> |<center>Martin Boissau</center> |<center>–</center> |- !Dekorácie | colspan="4" |<center>Perine Barre</center> |<center>Frederic Grandclere, Frederique Doublet</center> |- !Kostýmy | colspan="4" |<center>Sandra Guiterrez</center> |<center>–</center> |} == Technické parametre == {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Technické parametre ! colspan="5" |Filmy |- !Les Tuche !Les Tuche 2 : Le Rêve américain !Les Tuche 3 : Liberté, Égalité, Fraternituche !Les Tuche 4 !God Save the Tuche |- !Žáner | colspan="5" |<center>[[komédia]]</center> |- !Krajina pôvodu | colspan="5" |<center>[[Francúzsko]]</center> |- !Minutáž |97 min. |97 min. |92 min. |101 min. |95 min. |- !Premiéra (Francúzsko) |[[1. júl|<abbr>1.</abbr> júl]] [[2011]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Tuche de Olivier Baroux (2010) - Unifrance | url = https://www.unifrance.org/film/31969/les-tuche | vydavateľ = www.unifrance.org | dátum prístupu = 2025-03-26}}</ref> |[[3. február]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Tuche 2 - Le rêve américain de Olivier Baroux (2015) - Unifrance | url = https://www.unifrance.org/film/40896/les-tuche-2-le-reve-americain | vydavateľ = www.unifrance.org | dátum prístupu = 2025-03-26}}</ref> |[[31. január]] [[2018]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Tuche 3 de Olivier Baroux (2017) - Unifrance | url = https://www.unifrance.org/film/44170/les-tuche-3 | vydavateľ = www.unifrance.org | dátum prístupu = 2025-03-26}}</ref> |[[8. december]] [[2021]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Tuche 4 de Olivier Baroux (2021) - Unifrance | url = https://www.unifrance.org/film/50908/les-tuche-4 | vydavateľ = www.unifrance.org | dátum prístupu = 2025-03-26}}</ref> |[[5. február]] [[2025]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = God Save the Tuche de Jean-Paul Rouve (2024) - Unifrance | url = https://www.unifrance.org/film/59830/god-save-the-tuche | vydavateľ = www.unifrance.org | dátum prístupu = 2025-03-26}}</ref> |- !Produkčná spoločnosť | colspan="5" |<center>Ekswag</center> |- !Počet divákov (Francúzsko)<ref name="vs2" group="pozn.">Počty divákov na jednotlivých filmoch v kinách vo Francúzsku.</ref> |1 534 491<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Tuche (2011) - JP Box-Office (Mobile) | url = https://www.jpbox-office.com/mobile/fichfilm.php?id=11902 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-03-26}}</ref> |4 619 897<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Tuche 2 - Le rêve américain (2016) - JP Box-Office (Mobile) | url = https://www.jpbox-office.com/mobile/fichfilm.php?id=15559 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-03-26}}</ref> |5 687 200<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Tuche 3 : Liberté, Égalité, FraterniTuche (2018) - JP Box-Office (Mobile) | url = https://www.jpbox-office.com/mobile/fichfilm.php?id=17409 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-03-26}}</ref> |2 436 419<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Tuche 4 (2021) - JP Box-Office (Mobile) | url = https://www.jpbox-office.com/mobile/fichfilm.php?id=20758 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-03-26}}</ref> |2 952 165<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = God Save the Tuche (2025) - JP Box-Office (Mobile) | url = https://www.jpbox-office.com/mobile/fichfilm.php?id=23717 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-03-26}}</ref> |- !Umiestenie v návštevnosti (Francúzsko) |32<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charts - LES ENTREES EN FRANCE - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/v9_charts_total.php?view=2&filtre=datefr&limite=30&infla=0&variable=2011&tri=champ0&order=DESC&limit5=0 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-03-26}}</ref> |4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charts - LES ENTREES EN FRANCE - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/v9_charts_total.php?view=2&filtre=datefr&infla=0&variable=2016 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-03-26}}</ref> |2<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charts - LES ENTREES EN FRANCE - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/v9_charts_total.php?view=2&filtre=datefr&infla=0&variable=2018 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-03-26}}</ref> |7<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charts - LES ENTREES EN FRANCE - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/v9_charts_total.php?view=2&filtre=datefr&infla=0&variable=2021 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-03-26}}</ref> |1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charts - LES ENTREES EN FRANCE - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/v9_charts_total.php?view=2&filtre=datefr&infla=0&variable=2025 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-03-26}}</ref> |} == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|fr|Les Tuche (série de films)|224218783}} [[Kategória:Francúzske filmové série]] 40smtzqp35jbj9fl2bwiah15rhj0jeb Lukáš Krivosudský 0 733355 8219150 8216588 2026-05-24T20:52:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 3 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219150 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu|Nadbytočné množstvo wikilinkov}} {{Infobox Vedec | Meno = Lukáš Krivosudský | Dátum narodenia = {{dnv|1988}} | Miesto narodenia = [[Sereď]], [[Slovensko]] | Profesia = bioanorganický chemik | Známy vďaka = Chémia vanádu | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Akademický titul = [[docent]] | Významní profesori = Erik Rakovský, Peter Schwendt, Petr Štěpnička | Významní študenti = Ondrej Vargovčík, Janaki Devi Somasundaram | Portrét = }} RNDr. '''Lukáš Krivosudský''', PhD. (* [[1988]], [[Sereď]])<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://ais2.uniba.sk/repovsk/repository/default/ais/vsk/Prirodovedecka_fakulta/chemia/studijny_program/Biological_Chemistry_(I._st._denna_forma)_(BCH)/UK_2022/VUPCHZO_RNDr_Lukas_Krivosudsky_PhD_(EN).html | vydavateľ = ais2.uniba.sk | dátum prístupu = 2025-07-08 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> je významný [[Slovensko|slovenský]] [[vedec]] z oblasti [[Bioanorganická chémia|bioanorganickej chémie]], ktorý sa zaoberá [[výskum]]om [[Zlúčenina|zlúčenín]] [[vanád]]u, [[polyoxometalát]]ov, [[Nukleárna magnetická rezonancia|nukleárnou magnetickou rezonanciou]] [[izotop]]u [[vanád]]u-51 a [[Kryštalizácia|kryštalizáciou]] [[Bielkovina|proteínov]] pre potreby [[Röntgenová štruktúrna analýza|Röntgenovej štruktúrnej analýzy]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lukas Krivosudsky | url = https://www.bpc.univie.ac.at/en/about-us/staff/former-staff/lukas-krivosudsky/ | vydavateľ = www.bpc.univie.ac.at | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = en}}</ref> Založil [[Laboratórium]] [[Bioanorganická chémia|bioanorganickej chémie]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":0" /> == Vzdelanie == V roku [[2006]] nastúpil na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckú fakultu]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde v roku [[2009]] získal [[Bakalár|bakalársky titul]].<ref name=":0" /> V [[Magister (akademická hodnosť)|magisterskom]] štúdiu pokračoval na [[Katedra anorganickej chémie|Katedre anorganickej chémie]] [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] v odbore [[Anorganická chémia]].<ref name=":0" /> V roku [[2011]] získal titul magister za diplomovú prácu "Komplexy Cu a Zn vhodné ako katiónové komponenty polyoxometalátových usporiadaní", ktorú viedol školiteľ Erik Rakovský.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivosudský | meno = Lukáš | titul = Komplexy Cu a Zn vhodné ako katiónové komponenty polyoxometalátových usporiadaní. | url = https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildG6K9O&sid=94C2783B2E0024F4FCEBFC437AF4&seo=CRZP-detail-kniha | dátum prístupu = 2025-07-08 | url archívu = https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildG6K9O&sid=94C2783B2E0024F4FCEBFC437AF4&seo=CRZP-detail-kniha}}</ref> V [[Doktorand|doktorandskom]] štúdiu pokračoval na [[Katedra anorganickej chémie|Katedre anorganickej chémie]] [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] v odbore [[Anorganická chémia]].<ref name=":0" /> V roku [[2014]] v rámci [[Doktorandské štúdium|doktorandského]] štúdia obhájil [[Rigorózna práca|rigoróznu prácu]] s názvom "Príprava a charakterizácia fluórovaných izopolyzlúčenín" za zisku [[Akademický titul|titulu]] [[Doktor prírodných vied|doktora prírodných vied]] ([[RNDr.]]).<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivosudský | meno = Lukáš | titul = Príprava a charakterizácia fluórovaných izopolyzlúčenín | url = https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildI8JT2&sid=75B7A01F43629DD3F0260D287959&seo=CRZP-detail-kniha | dátum prístupu = 2025-07-08 }}{{Nedostupný zdroj|date=november 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V tejto [[Rigorózna práca|rigoróznej práci]] je uvedená nová [[Syntéza|syntetická]] stratégia pre jednokrokovú prípravu [[Fluór|fluórovaného]] izopolyvanadičnanu (NMe<sub>4</sub>)<sub>4</sub>[V<sub>12</sub>O<sub>30</sub>F<sub>4</sub>(H<sub>2</sub>O)<sub>2</sub>]&nbsp;∙&nbsp;9&nbsp;H<sub>2</sub>O s využitím peroxidovanadičnanových [[Reakčný medziprodukt|medziproduktov]] a postupná charakterizácia [[Reakčná zmes|reakčnej zmesi]].<ref name=":4" /> Charakterizácia titulnej [[Chemická zlúčenina|zlúčeniny]] bola vykonaná pomocou [[Röntgenová difrakcia|röntgenovej difrakcie]] monokryštálov, [[Infračervená spektroskopia|IR]] a <sup>51</sup>V-[[Nukleárna magnetická rezonancia|NMR spektroskopie]].<ref name=":4" /> [[Anión]] [V<sub>12</sub>O<sub>30</sub>F<sub>4</sub>(H<sub>2</sub>O)<sub>2</sub>]<sup>4‒</sup> pozostáva zo štyroch jednotiek VO<sub>5</sub> v centrálnej vrstve a dvoch skupín troch jednotiek VO<sub>5</sub>F, ktoré sú zakončené jednou jednotkou VO<sub>4</sub>F(H<sub>2</sub>O) vo vonkajších vrstvách aniónu.<ref name=":4" /> V [[Kryštál|kryštálovej]] štruktúre tvoria [[Anión|anióny]] silné [[Vodíková väzba|vodíkové väzby]] O‒H∙∙∙F prebiehajúce v smere osi a.<ref name=":4" /> Po štvorročnom štúdiu obhájil v roku [[2015]] [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]], ktorú školil Peter Schwendt, "Oxido- a peroxidokomplexy vanádu", a ktorú oponovali Peter Segľa, Zdeněk Trávniček a Juraj Černák.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivosudský | meno = Lukáš | titul = Oxido- a peroxidokomplexy vanádu | url = https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildI76H1&sid=78283B71680DBAF21D44DA1D22D4&seo=CRZP-detail-kniha | dátum prístupu = 2025-07-08 | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave PriF PriF.KAgCh }}{{Nedostupný zdroj|date=november 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Dizertačná práca]] sa zaoberá prípravou a charakterizáciou dioxidokomplexov [[Vanád|vanádu]] so [[Schiffova báza|Schiffovými bázami]] pripravenými [[Kondenzačná reakcia|kondenzáciou]] [[Salicylaldehyd|salicylaldehydu]] a [[Aminokyselina|aminokyselín]] (L–[[valín]], L–[[leucín]], L–[[izoleucín]], D–[[izoleucín]], L–allo–[[izoleucín]], D–allo–[[izoleucín]], L–[[treonín]], D–[[treonín]], L–[[histidín]]) so všeobecným [[Chemický vzorec|vzorcom]] NBu<sub>4</sub>[VO<sub>2</sub>(N–salicyliden–aminoacidáto)].<ref name=":2" /> Práca je zameraná na štúdium [[Chiralita (chémia)|chirality]] pripravených [[Chemická látka|látok]] pomocou [[RTG štruktúrna analýza|RTG štruktúrnej analýzy]], [[Elektrón|elektrónového]] a [[Vibrácia|vibračného]] [[Cirkulárny dichroizmus|cirkulárneho dichroizmu]].<ref name=":2" /> Mimoriadna pozornosť je venovaná [[Koordinačná zlúčenina|komplexom]] pripraveným z [[Izoleucín|izoleucínu]], pri ktorých sa pozorovala neobyčajná [[rezolúcia stereoizomérov]] z [[Racemická zmes|racemickej zmesi]] a pomocou [[Frakčná kryštalizácia|frakčnej kryštalizácie]] sa z [[Racemát|racemátu]] podarilo oddeliť [[Stereoizoméria|stereoizoméry]] NBu<sub>4</sub>[VO<sub>2</sub>(N–salicyliden–L–izoleucináto)] a NBu<sub>4</sub>[VO<sub>2</sub>(''N''–salicyliden–D–allo–izoleucináto)].<ref name=":2" /> V [[Kryštalizácia|kryštalizačných]] [[Roztok|roztokoch]] bola pozorovaná [[Vanád|vanádom]] [[Katalyzátor (chémia)|katalyzovaná]] [[epimerizácia]] [[Izoleucín|izoleucínu]].<ref name=":2" /> Druhá časť práce sa zaoberá prípravou a charakterizáciou prvého trojjadrového peroxidokomplexu [[Vanád|vanádu]] so zložením (NBu<sub>4</sub>)<sub>3</sub>[V<sub>3</sub>O<sub>3</sub>(O<sub>2</sub>)<sub>6</sub>]&nbsp;∙&nbsp;2&nbsp;H<sub>2</sub>O. V unikátnej [[Cyklus (chémia)|cyklickej]] štruktúre [V<sub>3</sub>O<sub>3</sub>(O<sub>2</sub>)<sub>6</sub>]<sup>3−</sup> [[Anión|aniónu]] uplatňuje jeden [[peroxidoligand]] doposiaľ nepozorovaný spôsob [[Koordinačná reakcia|koordinácie]] μ<sup>3</sup>–η<sup>2</sup>:η<sup>1</sup>:η<sup>1</sup>.<ref name=":2" /> Špeciačné štúdie s využitím <sup>51</sup>V-[[Nukleárna magnetická rezonancia|NMR spektroskopie]] ukázali, že vyššia [[koncentrácia]] [[Vanád|vanádu]] a vyššia koncentrácia [[Acetonitril|acetonitrilu]] v dvojzložkovom [[Rozpúšťadlo|rozpúšťadle]] CH<sub>3</sub>CN/H<sub>2</sub>O podporujú vznik [[Oligomér|oligomérov]] [V<sub>2</sub>O<sub>2</sub>(O<sub>2</sub>)<sub>4</sub>(H<sub>2</sub>O)]<sup>2−</sup> a [V<sub>3</sub>O<sub>3</sub>(O<sub>2</sub>)<sub>6</sub>]<sup>3−</sup>.<ref name=":2" /> Ukázalo sa, že [V<sub>3</sub>O<sub>3</sub>(O<sub>2</sub>)<sub>6</sub>]<sup>3−</sup> môže vystupovať ako [[oxidačné činidlo]] vo [[Vanád|vanádom]] [[Katalýza|katalyzovaných]] [[Oxidácia|oxidáciách]] pomocou [[Peroxid vodíka|peroxidu vodíka]].<ref name=":2" /> Ako [[vedľajší produkt]] bol pripravený prvý diperoxidokomplex [[Vanád|vanádu]] s monodentátne [[Koordinačná zlúčenina|koordinovaným]] [[Amín|amínom]] výhradne cez [[Aminoskupina|–NH<sub>2</sub> skupinu]] so zložením Hmba[VO(O<sub>2</sub>)<sub>2</sub>mba]&nbsp;∙&nbsp;H<sub>2</sub>O (mba = (''S'')–metylbenzylamín).<ref name=":2" /> V roku 2022 predložil habilitačnú prácu s názvom "Príprava a bioanorganická chémia funkcionalizovaných polyoxometalátov", ktorú oponovali Juraj Bujdák, Zuzana Vargová, Petr Štěpnička z [[Prírodovedecká fakulta Karlovej univerzity|Přírodovědecké fakulty]] [[Karlova univerzita|Univerzity Karlovy]] v [[Praha|Prahe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoba {{!}} PřF UK | url = https://natur.cuni.cz/osoba?poid=1993313911482290 | vydavateľ = natur.cuni.cz | dátum prístupu = 2025-07-08}}</ref> [[Habilitačná práca]] je súborom desiatich [[Vedecká publikácia|vedeckých publikácií]] v renomovaných zahraničných [[Vedecký časopis|vedeckých časopisoch]], ktoré sa zaoberajú [[Syntéza|prípravou]], [[Charakterizácia|charakterizáciou]] a [[Štúdium|štúdiom]] [[Biológia|biologických]] účinkov polyoxometalátov – obrovskej skupiny [[Chemická zlúčenina|zlúčenín]] so zaujímavými vlastnosťami s využitím v [[Materiálová chémia|materiálovej]] aj v [[Biologická chémia|biologickej chémii]].<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivosudský | meno = Lukáš | titul = Príprava a bioanorganická chémia funkcionalizovaných polyoxometalátov | url = https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildU8PBG&sid=F61F6471725A730B5AB2E409E9B9&seo=CRZP-detail-kniha | dátum prístupu = 2025-07-08 | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave PriF PriF.KAgCh }}{{Nedostupný zdroj|date=november 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V [[Habilitačná práca|habilitačnej práci]] je predstavená nová metodika prípravy polyoxometalátov s využitím peroxidokomplexov [[Vanád|vanádu]], ktoré boli úspešne využité na prípravu funkcionalizovaných [[Polyvanadičnan|polyvanadičnanov]], a to [[Fluór|fluórovaného]] [[Anión|aniónu]] v (NMe<sub>4</sub>)<sub>4</sub>[V<sub>12</sub>O<sub>30</sub>F<sub>4</sub>(H<sub>2</sub>O)<sub>2</sub>]&nbsp;·&nbsp;9&nbsp;H<sub>2</sub>O, zmiešaného [[Vanádomolybdénan|vanádomolybdénanu]] K<sub>5</sub>[VMo<sub>7</sub>O<sub>26</sub>]&nbsp;·&nbsp;6&nbsp;H<sub>2</sub>O a základného [[Vanadičnan|vanadičnanu]] Ni(VO)<sub>3</sub>.<ref name=":5" /> Ďalej sú študované interakcie funkcionalizovaného [[Dekavanadičnan|dekavanadičnanu]] (hepH)<sub>2</sub>[{Co(H<sub>2</sub>O)<sub>5</sub>}<sub>2</sub>V<sub>10</sub>O<sub>28</sub>]&nbsp;·&nbsp;4&nbsp;H<sub>2</sub>O s modelovými [[Bielkovina|proteínmi]] [[taumatín]], [[proteináza K]], [[lyzozým]] a [[Bielkovina|proteíny]] [[Človek rozumný|ľudského]] [[Krv|krvného]] [[Sérum|séra]] [[albumín]] a [[transferín]].<ref name=":5" /> Interakčné štúdie priniesli cenné informácie o možnosti použitia [[Dekavanadičnan|dekavanadičnanov]] ako aditív pri [[Kryštalizácia|kryštalizácii]] [[Bielkovina|proteínov]], čo je metóda nevyhnutná pre poznanie a pochopenie štruktúry a funkcií [[Biologická sústava|biologických sústav]].<ref name=":5" /> Ďalej boli študované biologické účinky série už známych [[Polyoxometalát|polyoxometalátov]], a to [[Antibiotikum|antibiotické]] účinky voči [[Baktérie|baktérii]] [[Moraxella catarrhalis|''Moraxella'']] [[Moraxella catarrhalis|''catarrhalis'']] a [[Inhibítor (chémia)|inhibičné]] účinky na [[Ión (častica)|iónové]] [[Pumpa|pumpy]] [[ATPáza|ATPáz]].<ref name=":5" /> Zistil, že rôzne [[Polyoxometalát|polyoxometaláty]] vykazujú odlišné účinnosti, ktoré boli sledované ''[[in vitro]]'' aj ''[[ex vivo]]''.<ref name=":5" /> Nová látka Cs<sub>5.6</sub>H<sub>3.4</sub>[PV<sub>14</sub>O<sub>42</sub>]&nbsp;·&nbsp;12&nbsp;H<sub>2</sub>O je najúčinnejší inhibítor [[Vápnik|Ca]]<sup>2+</sup>-[[ATPáza|ATPázy]] (''[[in vitro]]'', [[Inhibičná koncentrácia|IC<sub>50</sub>]] = 5,4 ± 0,5 μM) a Na<sup>+</sup>/K<sup>+</sup>-[[ATPáza|ATPázy]] (''[[ex vivo]]'', ET<sub>50</sub> pre 10 μM roztok je 6,4 min pri 78% [[Inhibítor (chémia)|inhibícii]]) spomedzi doposiaľ skúmaných [[Vanadičnan|vanadičnanov]].<ref name=":5" /> Najvyššia [[inhibičná aktivita]] pre ostatné [[Polyoxometalát|polyoxometaláty]] bola pozorovaná pre P<sub>2</sub>W<sub>18</sub><sup>6−</sup> (0,6 μM) a Se<sub>2</sub>W<sub>29</sub><sup>14−</sup> (0,3 μM) pre Ca<sup>2+</sup>-[[ATPáza|ATPázu]] (''[[in vitro]]'') a P<sub>2</sub>W<sub>18</sub><sup>6−</sup> (8,2 min pre 0,5 μM, 86 % [[Inhibítor (chémia)|inhibícia]]) pre Na<sup>+</sup>/K<sup>+</sup>-[[ATPáza|ATPázu]] (''[[ex vivo]]'').<ref name=":5" /> Všetky študované [[Polyoxometalát|polyoxometaláty]] však vykazovali aspoň strednú [[Inhibičná aktivita|inhibičnú aktivitu]].<ref name=":5" /> Najsilnejšie [[Antibiotikum|antibiotické]] (bakteriostatické) účinky voči ''[[Moraxella catarrhalis]]'' majú P<sub>5</sub>W<sub>30</sub><sup>14−</sup>, P<sub>2</sub>W<sub>18</sub><sup>6−</sup> a P<sub>2</sub>W<sub>15</sub>V<sub>3</sub><sup>6−</sup>.<ref name=":5" /> Na záver práce sa venuje aj [[Názvoslovie anorganických zlúčenín|názvoslovným]] problémom [[Izopolyzlúčenina|izopoly]]- a [[Heteropolyzlúčenina|heteropolyzlúčenín]] v [[Slovenčina|slovenčine]]. <ref name=":5" /> == Akademická kariéra == Po zisku titulu [[Doktor (PhD.)|PhD]] nastúpil na [[Viedenská univerzita|Viedenskú Univerzitu]] ako výskumný pracovník, kde bol podporený Slovenským grantom a Grantom Lise Meitner.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> Pôsobil aj ako postdoktorand na [[Katedra anorganickej chémie|Katedre anorganickej chémie]] [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":0" /><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lukáš Krivosudský (RNDr., PhD.) detail {{!}} Register zamestnancov - verejné vyhľadávanie | url = https://www.portalvs.sk/regzam/detail/24947?mode=full | vydavateľ = www.portalvs.sk | dátum prístupu = 2025-07-08}}</ref> Na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] vyučoval predmety určené pre bakalárskych študentov, ako je Kolokvium Anorganickej chémie, Všeobecná chémia, Anorganická chémia.<ref name=":0" /> Prednášal základnú veľkú prednášku z anorganickej chémie pre študentov bakalárskeho štúdia v odbore Chémia a Biochémia.<ref name=":0" /> V rámci predmetu Anorganická chémia vypracoval nové laboratórne cvičenia a viedol semináre.<ref name=":0" /> Viaceré predmety vyučoval v anglickom jazyku. Na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] garantoval bakalárske štúdium v angličtine v odbore Biological Chemistry,<ref name=":3" /> magisterské štúdium v slovenčine v odbore Anorganická chémia,<ref name=":3" /> dennú formu doktorandského štúdia v odbore Anorganická chémia, <ref name=":3" /> externú formu doktorandského štúdia v odbore Anorganická chémia.<ref name=":3" /> Krátko pôsobil ako [[Stredná škola|stredoškolský]] [[Pedagógia|pedagóg]] na [[Stredná odborná škola chemická|Strednej odbornej škole chemickej]] na [[Vlčie hrdlo (lokalita)|Vlčom hrdle]] v [[Bratislava|Bratislave]] pre získanie úplnej kvalifikácie na vyučovanie chémie na základných a stredných školách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stredná odborná škola chemická, Vlčie hrdlo 50, Bratislava {{!}} Cesta k Vášmu úspechu je našou prioritou | url = https://www.sosch.sk/ | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = sk-SK}}</ref> v rámci Doplňujúceho pedagogického štúdia na [[Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]]. == Laboratórium bioanorganickej chémie a koniec pôsobenia na PriF UK == Na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] založil Laboratórium bioanorganickej chémie, kde sa mu podarilo zhromaždiť medzinárodný tým podporený študentami [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V priebehu krátkej doby sa mu podarilo školiť štyroch študentov bakalárskeho štúdia a dvoch doktorandov.<ref name=":0" /> V tom čase zároveň pôsobil na mieste funkčného docenta v odbore anorganická chémia. Hoci predložil habilitačnú prácu s pozitívnymi posudkami a spĺňal všetky kritériá pre habilitačné konanie, toto konanie z vlastnej vôle predčasne ukončil pre nezhody s vedením fakulty. Laboratórium zaniklo v roku 2023 s odchodom RNDr. Lukáša Krivosudského, PhD. [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] zhodou okolností v krátkom čase na to stratila práva pre habilitačné konania v odbore anorganická chémia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odbory habilitačných konaní a inauguračných konaní | url = https://fns.uniba.sk/veda/habilitacne-a-vymenuvacie-konania/odbory-habilitacnych-konani-a-inauguracnych-konani/ | vydavateľ = fns.uniba.sk | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk-SK}}</ref> Po jeho odchode koordinačná chémia na Katedre anorganickej chémie upadla. == Pôsobenie v zahraničí == === Rakúsko === Lukáš Krivosudský pôsobil dva roky (1.8.2017 – 31.7.2019) po zisku doktorátu na Viedeňskej Univerzite, Fakulte chémie na Inštitúte Biofyzikálnej chémie.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Bol podporený rakúskym vedeckým fondom a získal Štipendium Lise Meitnerovej pre vedcov zo zahraničia.<ref name=":0" /> Predtým pôsobil pol roka (1.2.2017 – 31.7.2017) na rovnakom Inštitúte podporený Štipendiom Ernsta Macha.<ref name=":0" /> === Nemecko === Lukáš Krivosudský pôsobil počas svojho doktorandského štúdia v roku 2013 päť mesiacov na Univerzite Friedricha Schillera v nemeckej Jene, kde bol finančne podporený Národným štipendijným programom.<ref name=":0" /> Po čas štúdia doktorátu pôsobil jeden mesiac v roku 2012 aj vo [[Freiburg im Breisgau|Freiburgu im Breisgau]] na Univerzite Freiburg.<ref name=":0" /> === Španielsko === Lukáš Krivosudský pôsobil v Španielsku v roku 2018 na Univerzite v Grenade, kde sa zúčastnil na medzinárodnej škole kryštalizácie, pričom jeho dvojtýždenný pobyt bol financovaný z Rakúskeho vedeckého fondu.<ref name=":0" /> === Francúzsko === Lukáš Krivosudský pôsobil vo Francúzsku na ESFR Grenoble, kde v roku 2017 a 2018 strávil každý rok tri dni za podpory ESFR Fundingu.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildG6K9O&sid=94C2783B2E0024F4FCEBFC437AF4&seo=CRZP-detail-kniha Lukáš Krivosudský: Diplomová práca: Komplexy Cu a Zn vhodné ako katiónové komponenty polyoxometalátových usporiadaní.]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildI76H1&sid=78283B71680DBAF21D44DA1D22D4&seo=CRZP-detail-kniha Lukáš Krivosudský: Dizertačná práca: Oxido- a peroxidokomplexy vanádu]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildU8PBG&sid=F61F6471725A730B5AB2E409E9B9&seo=CRZP-detail-kniha Lukáš Krivosudský: Habilitačná práca: Príprava a bioanorganická chémia funkcionalizovaných polyoxometalátov]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{DEFAULTSORT:Krivosudský, Lukáš}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Bioanorganická chémia]] [[Kategória:Slovenskí stredoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Vyučujúci na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti zo Serede]] rl5qw7u4vvevfwq7yihkuj6ab0sgaag Liga majstrov žien UEFA 0 734158 8218937 8150433 2026-05-24T12:24:14Z Lekvarnička 262477 8218937 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalová liga | názov ligy = Liga majstrov žien UEFA | obrázok loga = | krajina = Európa ([[UEFA]]) | vznik = 2001 | zánik = | vyššia liga = | nižšia liga = [[Európsky pohár žien UEFA]] | počet klubov = 18 (ligová fáza)<br>74 (celkovo) | kvalifikácie = | poháre = | najviac víťazstiev = {{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] (8 titulov) | posledný víťaz = {{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (4. titul) | webstránka = {{Oficiálna stránka}} | aktuálna sezóna = [[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026|2025/2026]] }} '''Liga majstrov žien UEFA''' (tiež nazývaná aj '''ženská Liga majstrov''' alebo '''Liga majsteriek'''), predtým nazývaná '''Pohár žien UEFA''' (2001{{--}}2009), je európska ženská futbalová súťaž, ktorú organizuje [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Zúčastňujú sa jej najlepšie klubové tímy z európskych líg. Prvýkrát sa súťaž hrala v sezóne 2001/2002 pod názvom ''Pohár žien UEFA''. Od sezóny 2009/2010 bola súťaž premenovaná na Ligu majstrov. Najvýznamnejšími zmenami v roku 2009 bolo zahrnutie druhých miest z ôsmich najlepších krajín, jednozápasové finále na rozdiel od dvojzápasového finále v predchádzajúcich rokoch a až do roku 2018 sa hralo finále v rovnakom meste ako finále [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA mužov]]. V sezóne 2021/2022 samotná súťaž po prvýkrát v ére Ligy majstrov žien zahŕňala skupinovú fázu, ktorá sa od sezóny 2025/2026 prejde do ligovej fázy.<ref name=":0" /> [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] je najúspešnejším klubom v histórii súťaže, titul získali osemkrát, vrátane piatich po sebe idúcich titulov v rokoch 2016 až 2020. [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] je súčasným obhajcom titulu, keď vo finále v roku 2026 porazili OL Lyonnnes.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Formát == === Pohár žien UEFA (2001{{--}}2009) === V prvých troch ročníkoch sa predkolom zredukoval počet tímov na 32. Od druhého ročníka sa predkolo hralo formou miniturnajov štyroch tímov a víťazný tím postúpil do druhého kvalifikačného kola, ktorý sa označoval aj skupinová fáza. V tejto fáze bolo 8 skupín po štyroch tímoch, hralo sa systémom každý s každým jeden zápas. Víťazný tím skupiny postúpil do štvrťfinále. Od sezóny [[Pohár žien UEFA 2004/2005|2004/2005]] bola kvalifikačná fáza rozšírená na 9 skupín po štyroch tímoch. Víťazné tímy postúpili do skupinovej fázy. Sedem tímov postúpilo do skupinovej fázy priamo (v sezóne [[Pohár žien UEFA 2007/2008|2007/2008]] to bolo 10 skupín po 4, víťazné tímy postúpi do skupinovej fázy a 1 tím z druhého miesta, 5 tímov postúpilo priamo do skupinovej fázy). V skupinovej fáza hralo 16 tímov rozdelených do 4 skupín, prvé dva tímy z každej skupiny postúpili do štvrťfinále. Vyraďovacia fáza sa hrala ako dvojzápas doma a vonku, okrem finále v prvom ročníku. === Liga majsteriek (2009{{--}}2021) === 11. decembra 2008 UEFA oznámila, že súťaž bude zmenená a premenovaná na Ligu majstrov žien od sezóny [[Liga majstrov žien UEFA 2009/2010|2009/2010]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's Champions League launches in 2009 | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/01d4-0e10c6854f62-41bfd3fad702-1000--women-s-champions-league-launches-in-2009/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-07-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA | url archívu = https://web.archive.org/web/20150717163809/http://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/newsid=781313.html}}</ref> Tak ako v mužskej súťaži, do súťaže pribudli aj tímy z druhých miest domácich líg z najlepších ženských domácich líg v Európe.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = UEFA | titul = Women's Champions League details confirmed | url = https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/womencup/81/42/34/814234_download.pdf | dátum prístupu = 2025-07-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20121020115032/https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/womencup/81/42/34/814234_download.pdf}}</ref> Do súťaže sa mohli zapojiť majsterky domácich líg zo všetkých 55 futbalových asociácií UEFA, ktoré mali ženskú ligu na kvalifikáciu. Kvôli rôznemu počtu tímov v súťaži počas rokov, menil sa aj počet tímov v kvalifikačnej časti. Počty sa menili podľa týchto princípov: * V kvalifikačnej časti boli tímy rozdelené do skupín po 4. * Víťazky skupiny a čo najmenší počet tímov na druhom mieste postúpili do vyraďovacej fázy, v ktorej bolo 32 tímov. * Majsterky domácich líg z najlepšie umiestených asociácií podľa koeficientu postúpili priamo do vyraďovacej fázy, v ktorej bolo 32 tímov. Vo vyraďovacej fázy sa hralo dvojzápasovo, doma a vonku, okrem finálového zápasu. ==== Malé zmeny ==== Pri prvom oznámení nového formátu sa do súťaže mali zapojiť po 2 tímy z ôsmich najlepších asociácií podľa koeficientu UEFA<ref name=":1" />, tímy z druhého miesta domácej ligy mali súťažiť v kvalifikačnej časti. V sezóne [[Liga majstrov žien UEFA 2011/2012|2011/2012]] tímy z druhých miest domácich líg z ôsmich najlepších asociácií sa kvalifikovalo priamo do vyraďovacej fázy, v ktorej bolo 32 tímov. Počas piatich rokov, keď fungoval tento formát, 7 krajín zostali v najlepšej osmičke: Nemecko, Švédsko, Anglicko, Francúzsko, Dánsko, Rusko a Taliansko. A ôsma krajina bola každý rok iná: Island, Nórsko, Rakúsko, Česko<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = UEFA | titul = UEFA Women's Champions League association coefficient rankings: places for the 2013/14 season | url = https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/General/01/88/09/50/1880950_DOWNLOAD.pdf | dátum prístupu = 2025-07-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20121112095220/https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/General/01/88/09/50/1880950_DOWNLOAD.pdf}}</ref> a Španielsko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = UEFA | titul = Access List for the UEFA Women's Champions League 2015/16 | url = https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/Draws/02/25/55/97/2255597_DOWNLOAD.pdf | dátum prístupu = 2025-07-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150905080459/https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/Draws/02/25/55/97/2255597_DOWNLOAD.pdf}}</ref> Súťaž sa v sezóne [[Liga majstrov žien UEFA 2016/2017|2016/2017]] rozšírila o tímy z druhých miest domácich líg z asociácií na 9. až 12. mieste podľa koeficientu UEFA. Vo všetkých 11 sezónach podľa tohto formátu, kvalifikačná fáza obsahovala 7 až 10 skupín po 4 tímy. Víťazky skupín a 0 až 2 tímy na druhých miestach skupín postúpili do vyraďovacej fázy. Počet tímov, ktoré priamo vstúpili až do vyraďovacej fázy sa počas rokov menil od 20 po 25 tímov. Kvôli obmedzeniam počas pandémie COVID sezóny [[Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|2019/2020]] a [[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|2020/2021]] boli upravené. Štvrťfinále, semifinále a finále sa v sezóne [[Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|2019/2020]] hralo a v lete 2020 a len jednozápasovo. V sezóne [[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|2020/2021]] sa kvalifikačná časť hrala jednozápasovo, 20 zápasov v 1. kole a 10. zápasov v 2. kole. Víťazky sa pripojili do vyraďovacej fázy k 22 tímom. Vyraďovacia fáza sa hrala normálnym spôsobom. === Liga majsteriek (2021{{--}}2025) === Nový formát podľa ktorého sa hralo od sezóny [[Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|2021/2022]] oznámili 4. decembra 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Game changer: group stage for UEFA Women’s Champions League | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0258-0f8e72d16d81-dbec7fd2f2cf-1000--game-changer-group-stage-for-uefa-women-s-champions-league/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-07-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA | url archívu = https://web.archive.org/web/20191205020339/https://www.uefa.com/insideuefa/about-uefa/news/newsid=2635809.html}}</ref> Do súťaže sa zapojili 3 tímy zo šiestich najlepších asociácií, podľa koeficientu UEFA, 2 tímy zo 7. až 16. miesta, a po 1 tím zo zvyšných asociácií. V skupinovej fáze sa hralo systémom každý s každým doma a vonku. A kvalifikácií sa hralo dvoma cestami (majstrovská a nemajstrovská) pre tímy, ktoré sa nekvalifikovali priamo do skupinovej fázy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New Women’s Champions League format with group stage: how it will work | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0258-0e222dadd45e-11c2e2ca042a-1000/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-07-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA | url archívu = https://web.archive.org/web/20200921062747/https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0258-0e222dadd45e-11c2e2ca042a-1000/}}</ref> * Kvalifikácia má dve kolá. V 1. kole hrali 3 alebo 4 tímy miniturnaj vyraďovacím spôsobom a 2. kolo sa hralo dvojzápasovo. Obe kolá sa hrali v oboch častiach, podľa toho ako sa tím kvalifikoval: ** V majstrovskej časti hrali majsterky domácich líg z asociácií na 8. až 50. mieste podľa koeficientu. 7 tímov postúpilo. ** V nemajstrovskej časti hrali tímy z druhých miest domácich líg z asociácií na 1. až 16. mieste a tímy z tretích miest domácich líg z asociácií na 1. až 6. mieste. 5 tímov postúpilo. * Do skupinovej fázy postúpili priamo: obhajkyne titulu, majsterky domácich líg z asociácií na prvých troch miestach podľa koeficientu. Hralo sa v 4 skupinách, dva tímy z každej skupiny postúpili do dvojzápasového štvrťfinále. {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" | !Tímy vstupujúce do tohto kola !Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola |- | rowspan="2" |'''1. kolo''' |'''Majstrovstvá časť''' '''(44 tímov)''' | * 44 majsteriek z asociácií na 7. až 50. mieste | |- |'''Nemajstrovská časť''' '''(16 tímov)''' | * 10 tímov z druhého miesta z asociácií na 7. až 16. mieste * 6 tímy z tretieho miesta z asociácií na 1. až 6. mieste | |- | rowspan="2" |'''2. kolo''' |'''Majstrovstvá časť''' '''(14 tímov)''' | * 3 majsteriek z asociácií na 4. až 6. mieste | * 11 víťaziek miniturnajov z prvého kola majstrovskej časti |- |'''Nemajstrovská časť''' '''(10 tímov)''' | * 6 tímov z druhého miesta z asociácií na 1. až 6. mieste | * 4 víťaziek miniturnajov z prvého kola nemajstrovskej časti |- | colspan="2" |'''Skupinová fáza''' | * víťaz Ligy majstrov žien * 3 majsteriek z asociácií na 1. až 3. mieste | * 7 víťaziek z druhého kola majstrovskej časti * 5 víťaziek z druhého kola nemajstrovskej časti |- | colspan="2" |'''Vyraďovacia fáza''' | | * 4 víťazky skupinovej fázy * 4 tímy na druhých miestach skupinovej fázy |} === Liga majsteriek (2025{{--}}súčasnosť) === UEFA predstavila nový formát [[4. december|4. decembra]] [[2023]], ktorý platí od sezóny [[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026|2025/2026]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New UEFA women’s club football system explained | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0288-199d52e851a2-5aae94448728-1000--new-uefa-women-s-club-system-explained/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-07-28 | jazyk = en | priezvisko = UEFA}}</ref> Do súťaže sa zapoja po 3 tímy zo siedmich najlepších asociácii podľa koeficientu UEFA, po 2 tímy z 8. až 17. miesta, a ostatní po 1 tíme. Súťaž má ligovú fázu, ktorá pozostáva zo 6 zápasov proti 6 súperom (3 doma a 3 vonku) a dvoch častí (majstrovská časť a nemajstrovská časť) pre tímy, ktoré sa automaticky nekvalifikujú do ligovej fázy. * Kvalifikácia prebieha v dvoch samostatných častiach, maximálne v troch kolách. ** V majstrovskej časti súťažia majsterky domácich líg z krajín na 7. mieste a nižšom spolu s víťazkou druhej súťaže (Európsky pohár žien). 4 tímy postúpia do ligovej fázy. 1. a 2. kolo sa hrá formou miniturnajov. 3. kolo sa hrá dvojzápasovo. ** V nemajstrovskej časti súťažia tímy umiestnené na druhých miestach domácich líg z asociácii na 4. až 17. mieste podľa koeficientu a tímy z tretích miest domácich súťaži z líg na 1. až 7. mieste podľa koeficientu. Druhé kolo sa hrá ako séria miniturnajov 4 tímov. Tretie kolo sa hrá dvojzápasovo. ** Porazené z tretieho kola a tímy, ktoré sa umiestili na druhom a treťom mieste v druhom kole miniturnajov postúpia do [[Európsky pohár žien UEFA|Európskeho pohára žien UEFA]]. Tímy, ktoré sa umiestnia na štvrtom mieste v druhom kole miniturnajov a porazené tímy z prvého kola vypadávajú zo súťaže * Ligová fáza pozostáva z deviatich tímov, ktoré sa kvalifikujú priamo: obhajkyne titulu, majsterky domácich líg z asociácií umiestnených na šiestom alebo vyššom mieste, ako aj tímy z 2. miesta domácich líg z dvoch najlepších asociácií. ** Štyri najlepšie tímy z ligovej fázy postúpia do štvrťfinále, zatiaľ čo tímy z piateho až dvanásteho miesta sa kvalifikujú do vyraďovacieho kola play-off. Zostávajúcich šesť tímov bude vyradených. {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" | !Tímy vstupujúce do tohto kola !Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola |- |'''1. kolo''' |'''Majstrovstvá časť''' '''(24 tímov)''' | * 24 majsteriek z asociácií na 29. až 52. mieste | |- | rowspan="2" |'''2. kolo''' |'''Majstrovstvá časť''' '''(28 tímov)''' | * 22 majsteriek z asociácií na 7. až 28. mieste | * 6 víťaziek miniturnajov z prvého kola |- |'''Nemajstrovská časť''' '''(16 tímov)''' | * 12 tímov z druhého miesta z asociácií na 6. až 17. mieste * 4 tímy z tretieho miesta z asociácií na 4. až 7. mieste | |- | rowspan="2" |'''3. kolo''' |'''Majstrovstvá časť''' '''(8 tímov)''' | * víťaz [[Európsky pohár žien UEFA|Európskeho pohára žien UEFA]] | * 7 víťaziek miniturnajov z druhého kola |- |'''Nemajstrovská časť''' '''(10 tímov)''' | * 3 tímy z druhého miesta z asociácií na 3. až 5. mieste * 3 tímy z tretieho miesta z asociácií na 1. až 3. mieste | * 4 víťaziek miniturnajov z druhého kola |- | colspan="2" |'''Ligová fáza (18 tímov)''' | * víťaz Ligy majstrov žien * 6 majsteriek z asociácií na 1. až 6. mieste * 2 tímy z druhého miesta z asociácií na 1. až 2. mieste | * 4 víťazky 3. kola majstrovskej časti * 5 víťaziek 3. kola nemajstrovskej časti |- | colspan="2" |'''Predkolo vyraďovacej fázy (8 tímov)''' | | * 8 tímov z 5. až 12. miesta ligovej fázy |- | colspan="2" |'''Vyraďovacia fáza (8 tímov)''' | | * 4 víťazky predkola vyraďovacej fázy * 4 tímy z 1. až 4. miesta ligovej fázy |} == Prehľad finálových zápasov == {| class="wikitable" |+ ! colspan="5" |Pohár žien UEFA |- !Sezóna !Štadión !Víťazky !Skóre !Finalistky |- |[[Pohár žien UEFA 2001/2002|2001/2002]] |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Deutsche Bank Park]], [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]] | align="center" |{{Ku|2|0}} |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Umeå IK]] |- | rowspan="2" |[[Pohár žien UEFA 2002/2003|2002/2003]] |{{Minivlajka|Švédsko}}Umeå Energi Arena, [[Umeå]] | rowspan="2" |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Umeå IK]] | align="center" |{{Ku|4|1}} | rowspan="2" |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small>[[Fortuna Hjørring]] |- |{{Minivlajka|Dánsko}}Hjørring Stadium, [[Hjørring]] | align="center" |{{Ku|3|0}} |- | rowspan="2" |[[Pohár žien UEFA 2003/2004|2003/2004]] |{{Minivlajka|Švédsko}}Råsunda, Solna | rowspan="2" |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Umeå IK]] (2) | align="center" |{{Ku|3|0}} | rowspan="2" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]] |- |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Stadion am Bornheimer Hang]], [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]] | align="center" |{{Ku|5|0}} |- | rowspan="2" |[[Pohár žien UEFA 2004/2005|2004/2005]] |{{Minivlajka|Švédsko}}Olympijský stadion, [[Štokholm]] | rowspan="2" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | rowspan="2" |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Djurgårdens IF (ženy)|Djurgården]] |- |{{Minivlajka|Nemecko}}Karl-Liebknecht-Stadion, [[Postupim]] | align="center" |{{Ku|3|1}} |- | rowspan="2" |[[Pohár žien UEFA 2005/2006|2005/2006]] |{{Minivlajka|Nemecko}}Karl-Liebknecht-Stadion, [[Postupim]] | rowspan="2" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]] (2) | align="center" |{{Ku|4|0}} | rowspan="2" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]] |- |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Stadion am Bornheimer Hang]], [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]] | align="center" |{{Ku|3|2}} |- | rowspan="2" |[[Pohár žien UEFA 2006/2007|2006/2007]] |{{Minivlajka|Švédsko}}Umeå Energi Arena, [[Umeå]] | rowspan="2" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | rowspan="2" |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Umeå IK]] |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Meadow Park]], [[Borehamwood]] | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | rowspan="2" |[[Pohár žien UEFA 2007/2008|2007/2008]] |{{Minivlajka|Švédsko}}Umeå Energi Arena, [[Umeå]] | rowspan="2" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]] (3) | align="center" |{{Ku|1|1}} | rowspan="2" |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Umeå IK]] |- |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Deutsche Bank Park]], [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]] | align="center" |{{Ku|3|2}} |- | rowspan="2" |[[Pohár žien UEFA 2008/2009|2008/2009]] |{{Minivlajka|Rusko}}Centrálny stadion, [[Kazaň]] | rowspan="2" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FCR 2001 Duisburg|FCR Duisburg]] | align="center" |{{Ku|6|0}} | rowspan="2" |{{Minivlajka|Rusko}}[[Zvezda-2005 Perm]] |- |{{Minivlajka|Nemecko}}MSV-Arena, [[Duisburg]] | align="center" |{{Ku|1|1}} |- ! colspan="5" |Liga majstrov žien UEFA |- !Sezóna !Štadión !Víťazky !Skóre !Finalistky |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2009/2010|2009/2010]] |{{Minivlajka|Španielsko}}Estadio Coliseum Alfonso Pérez, [[Getafe]] |{{Minivlajka|Nemecko}}[[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]] (2) | align="center" |{{Ku|0|0}} <small>({{Ku|7|6}}</small> [[Penaltový rozstrel|<small>p. p.</small>]]<small>)</small> |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2010/2011|2010/2011]] |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Craven Cottage]], [[Londýn]] |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] | align="center" |{{Ku|2|0}} |{{Minivlajka|Nemecko}}[[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]] |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2011/2012|2011/2012]] |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Olympiastadion (Mníchov)|Olympiastadion]], [[Mníchov]] |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] (2) | align="center" |{{Ku|2|0}} |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]] |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2012/2013|2012/2013]] |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Stamford Bridge]], [[Londýn]] |{{Minivlajka|Nemecko}}[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] | align="center" |{{Ku|1|0}} |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2013/2014|2013/2014]] |{{Minivlajka|Portugalsko}}[[Estádio do Restelo]], [[Lisabon]] |{{Minivlajka|Nemecko}}[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] (2) | align="center" |{{Ku|4|3}} |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Tyresö FF (ženy)|Tyresö FF]] |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2014/2015|2014/2015]] |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Friedrich-Ludwig-Jahn-Sportpark]], [[Berlín]] |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]] (4) | align="center" |{{Ku|2|1}} |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2015/2016|2015/2016]] |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Stadio Giglio]], [[Reggio Emilia]] |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] (3) | align="center" |{{Ku|1|1}} <small>({{Ku|4|3}} [[Penaltový rozstrel|p. p.]])</small> |{{Minivlajka|Nemecko}}[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2016/2017|2016/2017]] |{{Minivlajka|Wales}}[[Cardiff City Stadium]], [[Cardiff]] |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] (4) | align="center" |{{Ku|0|0}} <small>({{Ku|7|6}}</small> [[Penaltový rozstrel|<small>p. p.</small>]] |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2017/2018|2017/2018]] |{{Minivlajka|Ukrajina}}[[Stadion Valerije Lobanovského]], [[Kyjev]] |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] (5) | align="center" |{{Ku|4|1}} <small>([[Predĺženie|pred]].)</small> |{{Minivlajka|Nemecko}}[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2018/2019|2018/2019]] |{{Minivlajka|Maďarsko}}[[Groupama Arena]], [[Budapešť]] |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] (6) | align="center" |{{Ku|4|1}} |{{Minivlajka|Španielsko}}[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|2019/2020]] |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Estadio Anoeta]], [[Donostia-San Sebastián|San Sebastián]] |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] (7) | align="center" |{{Ku|3|1}} |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|2020/2021]] |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Gamla Ullevi]], [[Göteborg]] |{{Minivlajka|Španielsko}}[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |{{Ku|4|0}} |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|2021/2022]] |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Juventus Stadium|Allianz Stadium]], [[Turín]] |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] (8) | align="center" |{{Ku|3|1}} |{{Minivlajka|Španielsko}}[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|2022/2023]] |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Philips Stadion]], [[Eindhoven]] |{{Minivlajka|Španielsko}}[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (2) | align="center" |{{Ku|3|2}} |{{Minivlajka|Nemecko}}[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2023/2024|2023/2024]] |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Štadión San Mamés Barria|San Mamés]], [[Bilbao]] |{{Minivlajka|Španielsko}}[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (3) | align="center" |{{Ku|2|0}} |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|2024/2025]] |{{Minivlajka|Portugalsko}}[[Estádio José Alvalade]], [[Lisabon]] |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] (2) | align="center" |{{Ku|1|0}} |{{Minivlajka|Španielsko}}[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026|2025/2026]] |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Ullevaal Stadion]], [[Oslo]] |{{Minivlajka|Španielsko}}[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (4) | align="center" |{{Ku|4|0}} |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] |} == Štatistiky == === Zoznam víťaziek === {| class="wikitable" |+ !Klub !1. miesto !2. miesto |- |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] |8 (2011, 2012, 2016, 2017, 2018, 2019, 2020, 2022) |4 (2010, 2013, 2024, 2026) |- |{{Minivlajka|Španielsko}}[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |4 (2021, 2023, 2024, 2026) |3 (2019, 2022, 2025 |- |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]] |4 (2002, 2006, 2008, 2015) |2 (2004, 2012) |- |{{Minivlajka|Nemecko}}[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |2 (2013, 2014) |4 (2016, 2018, 2020, 2023) |- |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Umeå IK]] |2 (2003, 2004) |3 (2002, 2007, 2008) |- |{{Minivlajka|Nemecko}}[[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]] |2 (2005, 2010) |2 (2006, 2011) |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |2 (2007, 2025) |0 |- |{{Minivlajka|Nemecko}}[[FCR 2001 Duisburg|FCR Duisburg]] |1 (2009) |0 |- |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |0 |2 (2015, 2017) |- |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small>[[Fortuna Hjørring]] |0 |1 (2003) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Djurgårdens IF (ženy)|Djurgården]] |0 |1 (2005) |- |{{Minivlajka|Rusko}}[[Zvezda-2005 Perm]] |0 |1 (2009) |- |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Tyresö FF (ženy)|Tyresö FF]] |0 |1 (2014) |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |0 |1 (2021) |} === Najlepšie strelkyne turnajov === Ocenenie je udeľované hráčke, ktorá strelí najviac gólov počas turnaja. Až do ročníka so skupinovou fázou sa rátali aj góly z kvalifikačnej fázy. Od sezóny 2021/2022 sa rátajú len góly zo skupinovej fázy. {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Hráčka (klub) !{{Tooltip|G|Počet strelených gólov}} |- |[[Pohár žien UEFA 2001/2002|2001/2002]] |{{Minivlajka|Rumunsko}}[[Gabriela Enache]] (FC Codru Anenii Noi) |12 |- |[[Pohár žien UEFA 2002/2003|2002/2003]] |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Hanna Ljungberg]] (Umeå IK) |10 |- |[[Pohár žien UEFA 2003/2004|2003/2004]] |{{Minivlajka|Rakúsko}}[[Maria Gstöttner]] (SV Neulengbach) |11 |- |[[Pohár žien UEFA 2004/2005|2004/2005]] |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Conny Pohlers]] (1. FFC Turbine Potsdam) |14 |- |[[Pohár žien UEFA 2005/2006|2005/2006]] |{{Minivlajka|Island}}[[Margrét Lára Viðarsdóttir]] (Valur Reykjavík) |11 |- |[[Pohár žien UEFA 2006/2007|2006/2007]] |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Julie Fleeting]] (Arsenal LFC) |3 |- | rowspan="3" |[[Pohár žien UEFA 2007/2008|2007/2008]] |{{Minivlajka|Ukrajina}}[[Vira Dyatel]] (Zhilstroy-1 Karkhiv) | rowspan="3" |9 |- |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Patrizia Panico]] (ASD CF Bardolino Verona) |- |{{Minivlajka|Island}}[[Margrét Lára Viðarsdóttir]] (Valur Reykjavík) |- |[[Pohár žien UEFA 2008/2009|2008/2009]] |{{Minivlajka|Island}}[[Margrét Lára Viðarsdóttir]] (Valur Reykjavík) |14 |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2009/2010|2009/2010]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Vanessa Bürki]] (FC Bayern München) |11 |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2010/2011|2010/2011]] |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Inka Grings]] (FCR 2001 Duisburg) |13 |- | rowspan="2" |[[Liga majstrov žien UEFA 2011/2012|2011/2012]] |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Camille Abily]] (Olympique Lyonnais) | rowspan="2" |9 |- |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Eugénie Le Sommer]] (Olympique Lyonnais) |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2012/2013|2012/2013]] |{{Minivlajka|Rumunsko}}[[Laura Rus]] (Apollon Limassol) |11 |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2013/2014|2013/2014]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Milena Nikolić]] (ŽFK Spartak) |11 |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2014/2015|2014/2015]] |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Célia Šašić]] (Frankfurt) |14 |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2015/2016|2015/2016]] |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Ada Hegerberg]] (Olympique Lyonnais) |13 |- | rowspan="2" |[[Liga majstrov žien UEFA 2016/2017|2016/2017]] |{{Minivlajka|Maďarsko}}[[Zsanett Jakabfi]] (VfL Wolfsburg) | rowspan="2" |8 |- |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Vivianne Miedema]] (FC Bayern Munich) |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2017/2018|2017/2018]] |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Ada Hegerberg]] (Olympique Lyonnais) |15 |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2018/2019|2018/2019]] |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Pernille Harder]] (VfL Wolfsburg) |8 |- | rowspan="3" |[[Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|2019/2020]] |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Vivianne Miedema]] (Arsenal) | rowspan="3" |10 |- |{{Minivlajka|Nigéria}}[[Emueje Ogbiagbevha]] (Minsk) |- |{{Minivlajka|Island}}[[Berglind Björg Þorvaldsdóttir]] (Breiðablik) |- | rowspan="2" |[[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|2020/2021]] |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Jenni Hermoso]] (Barcelona) | rowspan="2" |6 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Fran Kirby]] (Chelsea) |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|2021/2022]] |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Alexia Putellas]] (Barcelona) |11 |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|2022/2023]] |{{Minivlajka|Poľsko}}[[Ewa Pajor]] (VfL Wolfsburg) |9 |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2023/2024|2023/2024]] |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Kadidiatou Diani]] (Olympique Lyonnais) |8 |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|2024/2025]] |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Clàudia Pina]] (Barcelona) |10 |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026|2025/2026]] |{{Minivlajka|Poľsko}}[[Ewa Pajor]] (Barcelona) |11 |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Európsky pohár žien UEFA]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} == Zdroj == {{Preklad|en|UEFA Women's Champions League|1302355709|cs|Liga mistrů žen UEFA|24964083}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov žien UEFA}} [[Kategória:Liga majstrov žien UEFA| ]] n7p4klxjstgmlyymp48fmxhj8ws9wy8 Hummus 0 734853 8219145 8074562 2026-05-24T20:39:14Z DurMar12 181423 pridaný infobox, link na wikikuchárku, wikilinky, upravený wikilink 8219145 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jedlo | názov = Hummus | obrázok = Lebanese style hummus.jpg | komentár = Libanonský spôsob prípravy hummusu | alt názvy = Hummus Bi Tahini | krajina = | región = [[Stredný východ]] | tvorca = | chod = | typ = | podáva sa = | hlavné ingrediencie = [[Cícer baraní|cícer]], [[tahini]], [[citrón]]ová šťava, [[Cesnak kuchynský|cesnak]] | variácie = | kalórie = | iné = }} '''Hummus''' ({{vjz|ara|حُمُّص|''ḥummuṣ''}} – „cícer“), celým názvom '''Hummus Bi Tahini''',<ref>{{Citácia knihy|titul=Mediterranean Harvest: Vegetarian Recipes from the World's Healthiest Cuisine: A Cookbook|url=https://www.google.bg/books/edition/Mediterranean_Harvest/GAjPxCUVS5UC?hl=ar&gbpv=1&dq=Hummus+Bi+Tahini&pg=PA103&printsec=frontcover|vydavateľ=Potter/Ten Speed/Harmony/Rodale|rok=2010-06-08|isbn=978-1-60529-619-7|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: GAjPxCUVS5UC|meno=Martha Rose|priezvisko=Shulman}}</ref> je [[Levanta|levantský]]<ref name=":0">NUSSBAUM, Harriet. ''Hummus A Global History''. Reaktion Books, 2021. s. 42.</ref> [[dip]], [[nátierka]] alebo slané [[jedlo]], ktoré sa vyrába z vareného a rozdrveného [[Cícer baraní|cíceru]] zmiešaného s [[tahini]], [[citrón]]ovou šťavou a [[Cesnak kuchynský|cesnakom]].<ref>{{Citácia knihy|titul=The Oxford Companion to Food|url=https://books.google.com/books?id=bIIeBQAAQBAJ&pg=PA172|vydavateľ=OUP Oxford|rok=2014-08-21|isbn=978-0-19-104072-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: bIIeBQAAQBAJ|meno=Alan|priezvisko=Davidson}}</ref> Štandardná obloha sa skladá z [[olivový olej|olivového oleja]], hŕstky cíceru v celku, [[Petržlen záhradný|petržlenovej]] vňate a [[Paprika ročná|papriky]].<ref>RODEN, Claudia. ''A Book of Middle Eastern Food''. 1985. {{ISBN|0394471814}}. s. 45–46.</ref><ref>UVEZIAN, Sonia. ''Recipes and Remembrances from an Eastern Mediterranean Kitchen''. 2001. {{ISBN|9780970971685}}. s. 106–107.</ref> Najstaršia zmienka o hummuse sa nachádza v kuchárskej knihe z [[13. storočie|13. storočia]], ktorej autorstvo sa pripisuje historikovi [[Ibn al-Adim]]ovi z [[Aleppo|Aleppa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The True Origins of Hummus | url = https://newlinesmag.com/newsletter/the-true-origins-of-hummus/ | dátum vydania = 2023-03-24 | dátum prístupu = 2025-08-14 | jazyk = en | meno = Kareem | priezvisko = Shaheen}}</ref> V [[levantská kuchyňa|levantskej kuchyni]] sa bežne konzumuje ako dip s [[pita chlieb|pita chlebom]]. V [[Západná kultúra|Západnom svete]] sa vyrába priemyselne a konzumuje sa ako občerstvenie alebo [[predjedlo]] s krekrami alebo zeleninou.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|b=Wikikuchárka/Hummus}} == Zdroj == * {{Preklad|en|Hummus|1297841642}} {{Gastronomický výhonok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Zeleninové jedlá]] ncvcst23e0z0jocvi6oxvl8f9autucb 1. slovenská futbalová liga žien 2025/2026 0 734981 8218942 8215807 2026-05-24T12:39:33Z Lekvarnička 262477 8218942 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|futbal}}{{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská futbalová liga žien|sezóna=2025/2026|začiatok=[[16. august]] [[2025]]|koniec=|majster=|2_miesto=|3_miesto=|zostup=|počet_mužstiev=10|odohraté_zápasy=|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|najlepší_strelec=|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga žien 2025/2026]]}} '''1. slovenská futbalová liga žien 2025/2026''' je 33. ročník [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže žien]]. Sezóna začala prvým kolom 16. augusta 2025. Prvýkrát bude zápasy ženskej ligy vysielať [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]]. Z každého kola odvysielajú jeden zápas. Premiérovo to bol zápas [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] proti [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽIEN – Štartuje nový ročník, premiérovo aj na televíznej obrazovke | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zien-startuje-novy-rocnik-premierovo-aj-na-televiznej-obrazovke/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-08-15 | dátum prístupu = 2025-08-16 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> {{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.749167|long=17.564444|label=[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.143889|long=17.109722|label=[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.143889|long=17.109722|label=[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]|position=bottom}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49|long=21.233333|label=[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|Tatran Prešov]]|position=bottom}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49.292222|long=21.276389|label=[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.894167|long=18.040556|label=[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=47.75742|long=18.12982|label=[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49.078611|long=19.308333|label=[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49.222778|long=18.74|label=[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.37775|long=17.586211|label=[[FC Spartak Trnava (ženy)|Spartak Trnava]]|position=top}}|caption=Tímy súťažiace v 1. lige v sezóne 2025/2026}} V zápase 5. kola nadstavbovej časti v [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|Prešove]] proti [[Spartak Myjava (ženy)|Myjave]] vznikol rekord návštevnosti ženského zápasu na Slovensku. Na zápas prišlo 5636 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Prešove prišla na zápas ženskej futbalovej ligy rekordná návšteva 5636 divákov | url = https://dennikn.sk/minuta/5305656/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2026-04-29 | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC TATRAN Prešov - Spartak Myjava {{!}} I. liga - Ženy 5. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b91031aae1188f036af517/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = sk}}</ref> == Hrací systém == V základnej časti sa hrá systémom každý s každým doma a vonku. V nadstavbovej časti bude prvých 5 tímov z tabuľky hrať v skupine o titul a ďalších 5 tímov v skupine o umiestenie.<ref name=":0" /> == Základná časť == === Tabuľka === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- | align="center" |'''1.''' |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" |18 | align="center" |17 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |82:8 | align="center" |25 | align="center" |'''52''' | rowspan="5" |Postup do skupiny o titul |- | align="center" |'''2.''' |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |18 | align="center" |15 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |72:21 | align="center" |20 | align="center" |'''47''' |- | align="center" |'''3.''' |[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" |18 | align="center" |11 | align="center" |2 | align="center" |5 | align="center" |43:21 | align="center" | 8 | align="center" |'''35''' |- | align="center" |'''4.''' |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" |18 | align="center" |9 | align="center" |3 | align="center" |6 | align="center" |25:24 | align="center" | 3 | align="center" |'''30''' |- | align="center" |'''5.''' |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |18 | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |30:56 | align="center" | -6 | align="center" |'''21''' |- | align="center" |'''6.''' |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |18 | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |11 | align="center" |23:39 | align="center" | -8 | align="center" |'''19''' | rowspan="5" align="center" |Postup do skupiny o udržanie |- | align="center" |'''7.''' |[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" |18 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |13:35 | align="center" | -10 | align="center" |'''17''' |- | align="center" |'''8.''' |[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | align="center" |18 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |12 | align="center" |28:44 | align="center" | -11 | align="center" |'''16''' |- | align="center" |'''9.''' |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |18 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |20:54 | align="center" | -15 | align="center" |'''12''' |- | align="center" |'''10.''' |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |18 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |23:45 | align="center" | -18 | align="center" |'''9''' |} Zdroj.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy (2025/2026) - tabuľky {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/tabulky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-29 | jazyk = sk}}</ref> === Zápasy === {| class="wikitable" !Doma / Vonku ![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]] ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]] ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|PRE]] ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|BAR]] ![[FC Petržalka (ženy)|PET]] ![[AS Trenčín (ženy)|TRE]] ![[KFC Komárno (ženy)|KOM]] ![[MFK Ružomberok (ženy)|RUŽ]] ![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava (ženy)|TRN]] |- ![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|7|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|7|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|6|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|12|0}} |- ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|5|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|5|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|12|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|1}} |- ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}}* | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|8|1}} |- ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} |- ![[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|11}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|2|2}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|2}} |- ![[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|5|0}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} |- ![[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|5}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} |- ![[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|3|7}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|6|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} |- ![[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}} |- ![[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|3|7}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} ! align="center" |'''×''' |} '''Poznámka:''' modrá: víťazstvo domácich; žltá: remíza; červená: víťazstvo hostí; * kontumačne Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Favoritky víťazne, hetriky Naňovej a Bučkovej | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-favoritky-vitazne-hetriky-nanovej-a-buckovej/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-08-18 | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Šláger 2. kola v Myjave, Trnava v Horných Orešanoch aj v televízii | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-slager-2-kola-v-myjave-trnava-v-hornych-oresanoch-aj-v-televizii/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-08-22 | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga ženy – Prvá prehra Prešova, Myjavčanky už bez Kramlíkovej | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-prva-prehra-presova-myjavcanky-uz-bez-kramlikovej/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-08 | dátum prístupu = 2025-09-15 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I . LIGA ŽENY – Na Pasienkoch pred TV kamerami stopercentné Prešovčanky | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-na-pasienkoch-pred-tv-kamerami-stopercentne-presovcanky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-05 | dátum prístupu = 2025-09-15 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga ženy – Živé šarišské derby nemalo víťaza | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-zive-sarisske-derby-nemalo-vitaza/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-15 | dátum prístupu = 2025-09-15 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Derby pre Slovan, prvé víťazstvo Ružomberka | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-derby-pre-slovan-prve-vitazstvo-ruzomberka/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-29 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Myjava nadelila Žiline poltucet, derby pre slovanistky | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-myjava-nadelila-ziline-poltucet-derby-pre-slovanistky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-10-06 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Trenčín vzdoroval Myjave, kompletný zisk hostiek | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-trencin-vzdoroval-myjave-kompletny-zisk-hostiek/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-10-13 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Jediný domáci bod zostal v Petržalke, Myjava stále stopercentná | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-jediny-domaci-bod-zostal-v-petrzalke-myjava-stale-stopercentna/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-10-20 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Myjava a Slovan rozdali súperkám štvorky | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-myjava-a-slovan-rozdali-superkam-stvorky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-11-03 | dátum prístupu = 2025-11-03 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Nečakaný triumf Žiliny v Petržalke, Prešov vzdoroval Slovanu | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-necakany-triumf-ziliny-v-petrzalke-presov-vzdoroval-slovanu/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-11-10 | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Bardejovčanky si zahrajú v skupine o titul, pomohla im k tomu aj Japonka | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-bardejovcanky-si-zahraju-v-skupine-o-titul-pomohla-im-k-tomu-aj-japonka/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-03-09 | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> == Nadstavbová časť == Do nadstavbovej časti o titul postúpili tímy: [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]], [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]], [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]], [[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] a prvýkrát v histórii [[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Posledná miestenka pre Petržalku, domáci gólový uragán 35:3 | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-posledna-miestenka-pre-petrzalku-domaci-golovy-uragan-353/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-03-16 | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> V skupine o udržanie budú hrať tímy: [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]], [[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]], [[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]], [[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] a [[FC Spartak Trnava (ženy)|Spartak Trnava]].<ref name=":2" /> === O titul === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" |+ ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |24 | align="center" |21 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |103:24 | align="center" |20 | align="center" |'''65''' |Postup do [[Liga majstrov žien UEFA 2026/2027#1. kolo|1. kola kvalifikácie Ligy majsteriek]] |- | align="center" |'''2.''' |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" |23 | align="center" |21 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |112:12 | align="center" |25 | align="center" |'''64''' | |- | align="center" |'''3.''' |[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" |24 | align="center" |14 | align="center" |2 | align="center" |8 | align="center" |56:33 | align="center" |8 | align="center" |'''44''' | |- | align="center" |'''4.''' |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" |24 | align="center" |11 | align="center" |3 | align="center" |10 | align="center" |33:47 | align="center" | 3 | align="center" |'''36''' | |- | align="center" |'''5.''' |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |25 | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |16 | align="center" |34:100 | align="center" | -6 | align="center" |'''21''' | |} Zdroj.<ref name=":3" /> ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" |+ !Doma / Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]] ![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]] ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|PRE]] ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|BAR]] ![[FC Petržalka (ženy)|PET]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] ! align="center" |'''×''' | | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}}* | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|11|0}} |- ![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" bgcolor="#ffcccc" |{{Ku|1|2}} ! align="center" |'''×''' | | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|9|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|10|0}} |- ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} ! align="center" |'''×''' | | align="center" bgcolor="#bbf3ff"|{{Ku|4|1}} |- ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|8}} | | align="center" bgcolor="#ffcccc"|{{Ku|1|2}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}}* |- ![[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|8}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|5}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} ! align="center" |'''×''' |} Poznámka: * kontumačne. Zdroj.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy (2025/2026) - výsledky {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/vysledky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = sk}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Dvojciferný strelecký koncert Slovana, vedie tabuľku | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-dvojciferny-strelecky-koncert-slovana-vedie-tabulku/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-05-04 | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> === O umiestenie === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" |+ ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} ! |- | align="center" |'''1.''' |[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" |25 | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |12 | align="center" |24:43 | align="center" | -10 | align="center" |'''29''' | |- | align="center" |'''2.''' |[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | align="center" |24 | align="center" |8 | align="center" |2 | align="center" |14 | align="center" |40:55 | align="center" | -11 | align="center" |'''26''' | |- | align="center" |'''3.''' |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |25 | align="center" |7 | align="center" |4 | align="center" |14 | align="center" |33:60 | align="center" | -18 | align="center" |'''25''' | |- | align="center" |'''4.''' |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |25 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" |15 | align="center" |27:50 | align="center" | -8 | align="center" |'''24''' | |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |'''5.''' |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |25 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |17 | align="center" |27:65 | align="center" | -15 | align="center" |'''18''' |Zostup do [[2. slovenská futbalová liga žien|2. ligy]] |} Zdroj.<ref name=":3" /> ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" |+ !Doma / Vonku ![[KFC Komárno (ženy)|KOM]] ![[MFK Ružomberok (ženy)|RUŽ]] ![[FC Spartak Trnava (ženy)|TRN]] ![[AS Trenčín (ženy)|TRE]] ![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]] |- ![[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} |- ![[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} |- ![[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|5|1}} | ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|1|0}} |- ![[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} ! align="center" |'''×''' | |- ![[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|3|5}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|1|0}} ! align="center" |'''×''' |} Zdroj.<ref name=":4" /><ref name=":5" /> == Štatistiky hráčok == === Hetriky === {| class="wikitable" |+ !Kolo !Hráčka !Tím !Súper !Výsledok !Dátum ! |- |1. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Laura Bučková |[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|4|0}} (doma) |16. august 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC TATRAN Prešov - MŠK Žilina {{!}} I. liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114335a52cdc9430927fc/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref> |- |1. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Tamara Naňová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |{{Ku|5|1}} (doma) |16. august 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava futbal - AS Trenčín {{!}} I. liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114335a52cdc943092823/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref> |- |4. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Emilija Poniger |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|1|4}} (vonku) |6. september 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MŠK Žilina - FC Petržalka {{!}} I. liga - Ženy 4. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114345a52cdc943092cab/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-08 | jazyk = sk}}</ref> |- |7. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Natália Masárová |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|3|3}} (vonku) |27. september 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MŠK Žilina - AS Trenčín {{!}} I. liga - Ženy 7. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114345a52cdc943092b85/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-29 | jazyk = sk}}</ref> |- |15. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |[[Katarína Vredíková|Katarína Vrediková]] |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |{{Ku|0|11}} (vonku) |21. február 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Petržalské zemetrasenie s 11-gólovým magnitúdom od Myjavy | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-petrzalske-zemetrasenie-s-11-golovym-magnitudom-od-myjavy/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-02-23 | dátum prístupu = 2026-02-23 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> |- |17. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Lucia Droppová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |{{Ku|3|7}} (vonku) |7. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC Spartak Trnava - ŠK Slovan Bratislava futbal {{!}} I. liga - Ženy 17. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114355a52cdc943093277/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = sk}}</ref> |- |18. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Tamara Kramlíková |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |{{Ku|7|0}} (doma) |14. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - AS Trenčín {{!}} I. liga - Ženy 18. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114355a52cdc9430935ff/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = sk}}</ref> |- |18. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Lucia Droppová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|12|1}} (doma) |14. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava futbal - MŠK Žilina {{!}} I. liga - Ženy 18. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114355a52cdc943093464/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = sk}}</ref> |- |16. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Lívia Múčková |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |{{Ku|12|0}} (doma) |17. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - FC Spartak Trnava {{!}} I. liga - Ženy 16. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114345a52cdc9430930dc/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-17 | jazyk = sk}}</ref> |- |1. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}} |Michaela Hudecová |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |{{Ku|0|8}} (vonku) |28. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Partizán Bardejov BŠK - ŠK Slovan Bratislava futbal {{!}} I. liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b9103baae1188f036b0739/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = sk}}</ref> |- |5. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}} |Martina Švecová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |{{Ku|11|0}} (doma) |2. máj 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava futbal - FC Petržalka {{!}} I. liga - Ženy 5. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b91031aae1188f036af2fe/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = sk}}</ref> |- |6. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}} |Tamara Kramlíková |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |{{Ku|10|0}} (doma) |13. máj 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - FC Petržalka {{!}} I. liga - Ženy 6. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b9103faae1188f036b0df4/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = sk}}</ref> |- |8. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}} |Paulína Tonkovičová |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] |[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" |{{Ku|5|1}} (doma) |23. máj 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC Spartak Trnava - KFC Komárno futbal {{!}} I. liga - Ženy 8. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b5d5cbaae1188f0399b33d/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk}}</ref> |- |8. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}} |Tamara Kramlíková |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" |{{Ku|9|1}} (doma) |23. máj 2026 |<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - Partizán Bardejov BŠK {{!}} I. liga - Ženy 8. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b91032aae1188f036af675/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk}}</ref> |- |8. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}} |Nina Matušicová |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" |{{Ku|9|1}} (doma) |23. máj 2026 |<ref name=":6" /> |} == Referencie == {{Referencie}} {{Najvyššia futbalová súťaž žien na Slovensku}} [[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] [[Kategória:Ženský futbal na Slovensku]] [[Kategória:Futbal v 2025]] [[Kategória:Futbal v 2026]] akc9jqjrmis8d64gxufwsuzl525odx5 John Beazley 0 736661 8219245 8091810 2026-05-25T05:31:28Z Luppus 39967 pozri tiež 8219245 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = John Davidson Beazley | Rodné meno = | Popis osoby = britský archeológ a profesor | Portrét = Sir John Beazley.tif | Popis portrétu = John D. Beazley, [[1956]] | Dátum narodenia = [[13. september]] [[1885]] | Miesto narodenia = [[Glasgow]], [[Škótsko]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1970|5|6|1885|9|13}} | Miesto úmrtia = [[Oxford]], [[Anglicko]], [[Spojené kráľovstvo]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = profesor klasickej archeológie a umenia | Známy vďaka = | Alma mater = Balliol College, [[University of Oxford]] | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Deti = | Rodičia = Murray Beazley a Mary Catherine Beazleyová | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Spojené kráľovstvo | Portál2 = | Portál3 = }} [[Sir]] '''John Davidson Beazley''' (* [[13. september]] [[1885]], [[Glasgow]]{{--}}† [[6. máj]] [[1970]], [[Oxford]]) bol [[Spojené kráľovstvo|britský]] klasický archeológ a historik umenia, známy najmä svojou prácou na identifikácii a klasifikácii starovekých atických váz podľa ich umeleckého štýlu. Metóda pripisovania váz jednotlivým maliarom, ktorá je platná i dnes, siaha až k nemu.<ref name=":52">{{Citácia knihy| autor = Alan Bullock, Robert Bertram Woodings, John Cumming | titul = Twentieth-century Culture | isbn = 978-00-6015-248-2 | miesto = New York | vydavateľ = Harper & Row | rok = 1983 | strany = 52}}</ref> John D. Beazley sa narodil v Glasgowe ako syn [[Interiérový dizajn|interiérového dizajnéra]] ''Murray Beazleyho'' a jeho manželky ''Mary Catherine Beazleyovej'', ktorá pracovala ako [[Sestra (zdravotníctvo)|zdravotná sestra]].<ref name=":86">{{Citácia knihy| autor = Diana Rodríguez Pérez, Thomas Mannack | titul = La Cerámica Ática y su Historiografía | isbn = 978-98-9261-533-2 | miesto = Coimbra | vydavateľ = Imprensa da Universidade de Coimbra / Coimbra University Press | rok = 2019 | strany = 86}}</ref> Spočiatku navštevoval ''školu kráľa Eduarda VI.'' v [[Southampton (mesto)|Southamptone]] a ''Christ's Hospital'' (verejnú školu - anglickú internátnu školu pre žiakov vo veku 11 – 18 rokov)<ref name=":18">{{Citácia knihy| autor = Petra Ahrweiler | titul = Angels and Other Cows | isbn = 978-30-3160-401-0 | miesto = Cham | vydavateľ = Springer Nature | rok = 2024 | strany = 18}}</ref> v [[Horsham]]e a neskôr študoval na ''Balliol College'' na [[University of Oxford|Oxfordskej univerzite]]. V [[Oxford]]e nadviazal blízky vzťah s britským dramatikom [[James Elroy Flecker|Jamesom Elroyom Fleckerom]] (1884 – 1915) a pestoval s ním estetický [[životný štýl]], inšpirovaný [[Oscar Wilde|Oscarom Wildom]]. Ich spolužiak [[Thomas Edward Lawrence|T. E. Lawrence]] tvrdil, že v tom čase Beazley prejavoval skôr talent umelca ako vedca. Po roku strávenom na [[British School at Athens|Britskej škole v Aténach]] sa v roku [[1908]] vrátil do Oxfordu, kde pôsobil ako študent a tútor na prestížnej ''Christ Church College''.<ref name=":21">{{Citácia knihy| autor = Christina M. Anderson, Peter Stewart | titul = Connoisseurship | isbn = 978-01-9092-358-7 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2023 | strany = 21}}</ref> Beazley v roku 1908 v časopise ''Journal of Hellenic Studies'' publikoval svoj prvý článok o troch gréckych vázach z múzea umenia a archeológie (Ashmolean Museum) pri Oxfordskej univerzite<ref name=":303">{{Citácia knihy| autor = Emma Gooch | titul = Experiencing Childhood in Ancient Athens | isbn = 978-01-9894-914-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2025 | strany = 303}}</ref> a v roku [[1910]] článok „Kleofrades“, v ktorom predstavil myšlienku priradiť väčšinu zobrazení na [[červenofigúrová keramika|červenofigúrových]] atických vázach jednotlivým maliarom, a postaviť túto štúdiu na rovnakú úroveň aké malo talianske [[Renesančné výtvarné umenie|renesančné maliarstvo]].<ref name=":2">{{Citácia knihy| autor = Tom Rasmussen, Nigel Jonathan Spivey | titul = Looking at Greek Vases | isbn = 978-05-2137-679-2 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1991 | strany = 2}}</ref> Beazley sa venoval štúdiu atických váz, oblasti, ktorú už založili nemeckí vedci ako [[Adolf Furtwängler]] a [[Paul Hartwig]]. Vyvinul metódu, čiastočne inšpirovanú prácou [[Giovanni Morelli|Giovanniho Morelliho]] o talianskych renesančných maľbách, pomocou ktorej dokázal objaviť, identifikovať a usporiadať rôzne školy, štýly, majstrov a žiakov na atických červenofigúrových vázach.<ref name=":52"/> V roku 1910 odišiel do [[Paríž]]a študovať zbierky [[Musée du Louvre|Louvru]] a v rokoch [[1911]] – [[1912]] navštívil múzeá vo [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Nemecko|Nemecku]] a [[Taliansko|Taliansku]]. V roku [[1914]] podnikol svoju prvú cestu do [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] slúžil ako poručík v [[Royal Navy|Kráľovskej námornej]] dobrovoľníckej zálohe.<ref name=":584">{{Citácia knihy| autor = Ève Gran-Aymerich | titul = Les chercheurs du passé 1798-1945: Aux sources de l’archéologie | isbn = 978-22-7109-424-7 | miesto = Paris | vydavateľ = CNRS Éditions via OpenEdition | rok = 2016 | strany = 584}}</ref> Po skončení vojny pokračoval vo vyučovaní na Oxfordskej Christ Church College, kde bol v roku [[1920]] menovaný univerzitným lektorom gréckych váz ([[angličtina|ang.]] ''University Lecturer in Greek Vases'').<ref name=":60">{{Citácia knihy| autor = Dietrich Von Bothmer | titul = Beazley and Oxford: Lectures Delivered in Wolfson College, Oxford | isbn = 978-09-4781-610-0 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Committee for Archaeology | rok = 1985 | strany = 60}}</ref> V roku [[1919]] sa oženil s [[Marie Bloomfieldová|Marie Bloomfieldovou]] (vojnovou vdovou),<ref name=":60a">{{Citácia knihy| autor = Dietrich Von Bothmer | titul = Beazley and Oxford | isbn = 978-09-4781-610-0 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Committee for Archaeology | rok = 1985 | strany = 60}}</ref> ktorá sa stala jeho cennou spolupracovníčkou, najmä vynikajúcou fotografkou gréckych váz.<ref name=":585">{{Citácia knihy| autor = Ève Gran-Aymerich | titul = Les chercheurs du passé 1798-1945: Aux sources de l’archéologie | isbn = 978-22-7109-424-7 | miesto = Paris | vydavateľ = CNRS Éditions via OpenEdition | rok = 2016 | strany = 585}}</ref> V roku [[1925]] sa stal profesorom klasickej archeológie a umenia na Oxfordskej univerzite ([[angličtina|ang.]] ''Lincoln Professor of Classical Archaeology and Art''), kde vyučoval grécku archeológiu až do roku 1946.<ref name=":585"/><ref name=":8">{{Citácia knihy| autor = John R. Hilton | titul = Colonial Intrigues and My Dismissal as Director of Antiquities | isbn = 978-18-0583-065-8 | miesto = Oxford | vydavateľ = Archaeopress Publishing Ltd | rok = 2025 | strany = 8}}</ref> Počas týchto rokov urobil z Oxfordu veľké svetové centrum pre štúdium gréckeho umenia. V roku [[1941]] odmietol pozvanie [[University of California, Berkeley|Kalifornskej univerzity v Berkeley]] (mohol sa stať ''Sather'' profesorom), aby počas vojny neopustil Spojené kráľovstvo. V roku 1946 odišiel do [[New York]]u na pozvanie [[Gizela Richterová|Gisely Richterovej]], kurátorky oddelenia gréckeho a rímskeho umenia v [[Metropolitan Museum of Art|Metropolitnom múzeu]]. Tam sa stretol s [[Dietrich von Bothmer|D. von Bothmerom]], asistentom G. Richterovej, ktorý bol jeho študentom v Oxforde. V roku 1949 prijal ponuku stať sa Sather profesorom v Berkeley. V roku [[1964]] na žiadosť [[Arthur Dale Trendall|A. D. Trendalla]] odcestoval do [[ Austrália (štát)|Austrálie]] a na [[Nový Zéland]], kde predniesol svoju poslednú verejnú prednášku o [[Berlínsky maliar|Berlínskom maliarovi]].<ref name=":585"/> J. D. Beazley vychoval mnoho žiakov, medzi nimi [[Humfry Payne|H. Paynea]], ktorý s ním spolupracoval na zväzku ''Corpus Vasorum Antiquorum'' a v roku [[1929]] sa stal riaditeľom Britskej školy v Aténach; [[William Llewellyn Brown|L. Brown]], autor knihy ''Etruský lev'' (The Etruscan Lion), je ďalším z jeho študentov; D. von Bothmer, ktorý si vybudoval kariéru v Metropolitnom múzeu v New Yorku, bol jedným z jeho študentov v Oxforde. A. D. Trendall, ktorý navštevoval jeho prednášky, aplikoval jeho metódy na maľované vázy z južného Talianska. Unikátna zbierka fotografií, kresieb a poznámok k vázam, ktorú zhromaždil počas svojho života, bola odkázaná Oxfordskej univerzite. Svoju rozsiahlu zbierku starožitností zveril aj [[Ashmolean Museum|Ashmoleovmu múzeu]]. Jeho celé dielo obsahuje 275 publikácií. Použitím metódy, ktorú vyvinul G. Morelli na identifikáciu autorov malieb na základe štúdia detailov, sa J. D. Beazley snažil identifikovať všetkých maliarov atických červenofigúrnych váz. Od roku 1927 bol členom Britskej akadémie, čestným viceprezidentom Gréckej archeologickej spoločnosti, čestným členom mnohých akadémií v [[Európa|Európe]] a Spojených štátoch.<ref name=":585"/> == Vybrané diela == * ''Attic Red-figured Vases in American Museums'', 1918 * ''The Lewes House Collection of Ancient Gems'', 1920 * ''Attische Vasenmaler des rotfigurigen Stils'', 1925 * ''chapters on archaic and classical painting and sculpture in volumes IV, V and VI of the Cambridge Ancient History'' * ''Corpus Vasorum Antiquorum, Oxford 1 and 2'', 1927 – 1931 * ''Greek Vases in Poland'', 1928 * ''avec L. D. Caskey, Attic Vase-Painting in the Museum of Fine Arts, Boston'', I-1931, II-1954, III-1963 * ''Campana Fragments in Florence'', 1933 * ''Etruscan Vase-Painting, Oxford Monographs in Classical Archaeology'', 1947 * ''The World of the Etruscan Miror'', 1950 * ''Attic Red-Figure Vase-Painters'', tri zväzky 1942, 2. vydanie 1963 * ''Etruscan Vase Painting, Oxford'', 1947 * ''Attic Black-figure Vase-painters, Oxford'', 1956 <ref name=":585"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri tiež == * [[John Boardman (historik umenia)|John Boardman]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Beazley, John}} [[Kategória:Britskí archeológovia]] [[Kategória:Britskí historici umenia]] [[Kategória:Vyučujúci na University of Oxford]] [[Kategória:Členovia British Academy]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Zahraniční členovia American Philosophical Society]] [[Kategória:Absolventi Oxfordskej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Glasgowa]] 0cm896snvqcs1sia60c7fy6fgqywhy3 Logan Sargeant 0 736729 8219099 8098968 2026-05-24T18:52:50Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219099 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jazdec F1|Meno=Logan Sargeant|obrázok=Logan Sargeant NYC (cropped).jpg|štát=USA|dátum_narodenia={{dnv|2000|12|31}}|miesto_narodenia=[[Fort Lauderdale]], [[Florida]], [[USA]]|dátum_úmrtia=<!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->|sezóny=[[Formula 1 v roku 2023|2023]]{{--}}[[Formula 1 v roku 2024|2024]]|tímy=[[Williams F1|Williams]]|preteky=37 (36 štartov)|majster_sveta=0|víťazstvá=0|stupne_víťazov=0|body=1|pole_positions=0|najrýchlejšie_kolá=0|prvá_GP=[[Veľká cena Bahrajnu 2023]]|posledná GP=[[Veľká cena Holandska 2024]]}} '''Logan Hunter Sargeant''' (* [[31. december]] [[2000]], [[Fort Lauderdale]], [[Florida]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký automobilový pretekár. Bol jazdcom [[Formula 1|Formuly 1]] za tím [[Williams F1|Williams]] v sezónach [[Formula 1 v roku 2023|2023]]{{--}}[[Formula 1 v roku 2024|2024]]. == Detstvo a začiatky == Logan sa narodil v meste Fort Lauderdale v štáte Florida. Už od detstva sa zaujímal o motoršport. V roku 2008 začal svoju kariéru v motokárach v USA, kde v nasledujúcich rokoch zbieral úspechy v regionálnych aj národných súťažiach. Vo veku približne 12 rokov sa presťahoval do Európy, aby rozvíjal svoju kariéru na medzinárodnej úrovni. == Juniorská kariéra == === Formula 4 (2016 – 2017) === Po kariére v motokárach Logan prešiel do formulových sérií. Súťažil vo Formula 4 (napríklad British F4, Formula 4 UAE), kde sa ukázal ako konkurencieschopný jazdec. === Formula Renault Eurocup (2018) === V seriáli Formula Renault Eurocup získal tri víťazstvá a skončil šampionát na štvrtej pozícii. === Formula 3 (2019 – 2021) === V roku 2019 sa Sargeant vrátil do tímu Carlin, skončil na 19. mieste s 5 bodmi. Sargeantovi sa podarilo do sezóny 2020 pripojiť k tímovým šampiónom [[Prema Racing]], po boku [[Frederik Vesti|Frederika Vestiho]] a [[Oscar Piastri|Oscara Piastriho]]. Sezónu skončil na 3. mieste s dvomi víťazstvami. Sezóna 2021 nebola taká úspešná, no napriek tomu skončil na 7. mieste, kde získal 102 bodov z tímových 127. === Formula 2 (2021 – 2022) === Po získaní podpory tímu [[Williams F1|Williams]], Sargeant debutoval vo [[Formula 2|Formule 2]] v posledných dvoch pretekoch sezóny [[Formula 2 v roku 2021|2021]]. V decembri 2021 bol oznámený návrat do tímu Carlin na sezónu [[Formula 2 v roku 2022|2022]], kde pretekal po boku [[Liam Lawson|Liama Lawsona]]. Po výhre na okruhu [[Silverstone Circuit]] sa stal prvým Američanom, ktorý vyhral preteky Formuly 2. Sezónu skončil na 4. mieste, s dvomi víťazstvami a so 148 bodmi, bod za Lawsonom. == Formula 1 == V roku 2021 Sargeant vstúpil do akadémie Williams. Po prvý krát sedel v monoposte na okruhu [[Yas Marina Circuit|Yas Marina]] na posezónnych testoch s monopostom Williams FW43B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Logan Sargeant bude v Abú Zabí testovať monopost Williams {{!}} Magazín F1 | url = https://f1online.sk/clanky/51069/logan-sargeant-bude-v-abu-zabi-testovat-monopost-williams | vydavateľ = F1online.sk | dátum vydania = 2021-12-09 | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> Debut víkendu Formuly 1 si Sargeant zapísal na [[Veľká cena USA 2022|Veľkej cene USA 2022]] v piatkovom tréningu. === Williams (2023 – 2024) === ==== 2023 ==== V sezóne [[Formula 1 v roku 2023|2023]] Logan začal svoju plnohodnotnú kariéru vo Formule 1 za tím [[Williams F1|Williams]], keď získal miesto po tom, čo splnil podmienky pre tzv. [[Superlicencia|superlicenciu]]. Jeho tímovým kolegom bol [[Alexander Albon|Alex Albon]]. Týmto krokom sa stal prvým Američanom na plný úväzok vo Formule 1, od roku 2007.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Logan Sargeant bude pilotom Williamsu v roku 2023! {{!}} Magazín F1 | url = https://f1online.sk/clanky/79793/logan-sargeant-bude-pilotom-williamsu-v-roku-2023 | vydavateľ = F1online.sk | dátum vydania = 2022-10-22 | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> Jeho prvý a posledný bod získal počas [[Veľká cena USA 2023|Veľkej ceny USA]] v roku 2023, keď sa v cieli umiestnil dvanásty, ale získal bod v dôsledku diskvalifikácií niektorých jazdcov pred ním. Sezónu skončil na 21. mieste. ==== 2024 ==== V decembri 2023 Williams oznámil, že Sargeant podpísal novú zmluvu a v roku [[Formula 1 v roku 2024|2024]] bude jazdiť za tím po boku [[Alexander Albon|Albona]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oficiálne! Sargeant bude pokračovať vo Williamse {{!}} Magazín F1 | url = https://f1online.sk/clanky/136819/oficialne-sargeant-bude-pokracovat-vo-williamse | vydavateľ = F1online.sk | dátum vydania = 2023-12-01 | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> Po pätnástich Veľkých cenách, bol dôsledkom slabých výkonov Sargeant prepustený, nahradil ho argentínsky jazdec [[Franco Colapinto]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Logan Sargeant končí s okamžitou platnosťou. Williams ho nahradí jazdcom z akadémie {{!}} Magazín F1 | url = https://f1online.sk/clanky/168974/logan-sargeant-konci-s-okamzitou-platnostou-williams-ho-nahradi-jazdcom-z-akademie | vydavateľ = F1online.sk | dátum vydania = 2024-08-27 | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> == Pretekanie mimo Formuly 1 == === Pohár Le Mans === Sargeant pretekal za [[Iron Lynx]] v triede GT3 počas dvoch kôl Le Mans Cupu 2021, kde získal dve pole position a dve víťazstva. === Majstrovstvá športových áut IMSA === V auguste 2025 Sargeant oznámil svoj návrat k pretekom športových automobilov s tímom PR1/Mathiasen Motorsports, aby súťažil v triede LMP2 v posledných dvoch kolách majstrovstiev IMSA SportsCar Championship 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Logan Sargeant Returns To Racing With PR1 Mathiasen Motorsports | url = https://www.dailysportscar.com/2025/08/14/logan-sargeant-returns-to-racing-with-pr1-mathiasen-motorsports.html | dátum vydania = 2025-08-14 | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = en-GB | meno = R. J. | priezvisko = O’Connell | url archívu = https://web.archive.org/web/20250815170810/https://www.dailysportscar.com/2025/08/14/logan-sargeant-returns-to-racing-with-pr1-mathiasen-motorsports.html | dátum archivácie = 2025-08-15 }}</ref> == Pretekárske výsledky == {| class="wikitable" style="font-size: 90%; text-align:center" !Sezóna !Séria !Tím !Preteky !Víťazstva !{{tooltip|PP|Pole position}} !{{tooltip|NK|Najrýchlejšie kola}} !Pódia !Body !Umiestnenie |- !2016 | align="left" nowrap="" |Formula 4 UAE Championship – Trophy Event | align="left" |Team Motopark |3 |0 |0 |2 |3| N/A |N/A |- ! nowrap="" |2016–17 | align="left" |Formula 4 UAE Championship | align="left" |Team Motopark |18 |0 |0 |7 |15 |261 | style="background:#DFDFDF;" |'''2. miesto''' |- ! rowspan="4" |2017 | align="left" |F4 British Championship | align="left" |Carlin |30 |2 |2 |2 |10 |356 | style="background:#FFDF9F;" |'''3. miesto''' |- | align="left" |Formula Renault Eurocup | rowspan="3" align="left" |R-ace GP |3 |0 |0 |0 |0| N/A |N/A |- | align="left" |Formula Renault NEC |2 |0 |0 |0 |0 |24 |23. miesto |- | align="left" |V de V Challenge Monoplace |3 |1 |1 |0 |3 |99 |28. miesto |- ! rowspan="2" |2018 | align="left" |Formula Renault Eurocup | rowspan="2" align="left" |R-ace GP |20 |3 |2 |3 |7 |218 |4. miesto |- | align="left" |Formula Renault NEC |12 |1 |0 |2 |3 |87 |5. miesto |- ! rowspan="2" |2019 | align="left" |[[Formula 3|FIA Formula 3 Championship]] | rowspan="2" align="left" |Carlin Buzz Racing |16 |0 |0 |0 |0 |5 |19. miesto |- | align="left" |Macau Grand Prix |1 |0 |0 |0 |1| 1 |N/A | style="background:#FFDF9F;" |'''3. miesto''' |- !2020 | align="left" |[[Formula 3|FIA Formula 3 Championship]] | align="left" |[[Prema Powerteam|Prema Racing]] |18 |2 |3 |2 |6 |160 | style="background:#FFDF9F;" |'''3. miesto''' |- ! rowspan="4" |2021 | align="left" |[[Formula 3|FIA Formula 3 Championship]] | align="left" nowrap="" |Charouz Racing System |20 |1 |0 |0 |4 |102 |7. miesto |- | align="left" |European Le Mans Series – LMP2 | align="left" nowrap="" |Racing Team Turkey |2 |0 |1 |0 |0 |21 |19. miesto |- | align="left" |Le Mans Cup – GT3 | align="left" |[[Iron Lynx]] |3 |2 |2 |3 |3 |51 |6. miesto |- | align="left" |[[Formula 2|FIA Formula 2 Championship]] | align="left" |HWA Racelab |3 |0 |0 |0 |0 |0 |29. miesto |- !2022 | align="left" |[[Formula 2|FIA Formula 2 Championship]] | align="left" |Carlin |28 |2 |2 |0 |4 |148 |4. miesto |- !2023 | align="left" |[[Formula 1]] | align="left" |[[Williams F1|Williams Racing]] |22 |0 |0 |0 |0 |1 |21. miesto |- !2024 | align="left" |[[Formula 1]] | align="left" |[[Williams F1|Williams Racing]] |15 |0 |0 |0 |0 |0 |23. miesto |- !2025 | align="left" |IMSA SportsCar Championship – LMP2 | align="left" |PR1/Mathiasen Motorsports | | | | | | | |} ==== Jednotlivé sezóny F1 ==== {| class="wikitable" style="font-size:90%; text-align:center;" |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] !Tím ![[Veľká cena Bahrajnu 2023|BHR]] {{minivlajka|Bahrain}} ![[Veľká cena Saudskej Arábie 2023|SAU]] {{minivlajka|Saudská Arábia}} ![[Veľká cena Austrálie 2023|AUS]] {{minivlajka|Austrália}} ![[Veľká cena Azerbajdžanu 2023|AZE]] {{minivlajka|Azerbajdžan}} ![[Veľká cena Miami 2023|MIA]] {{minivlajka|Spojené štáty}} !EMI {{minivlajka|Taliansko}} ![[Veľká cena Monaka 2023|MCO]] {{minivlajka|Monako}} ![[Veľká cena Španielska 2023|ESP]] {{minivlajka|Španielsko}} ![[Veľká cena Kanady 2023|CAN]] {{minivlajka|Kanada}} ![[Veľká cena Rakúska 2023|AUT]] {{minivlajka|Rakúsko}} ![[Veľká cena Veľkej Británie 2023|GBR]] {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ![[Veľká cena Maďarska 2023|HUN]] {{minivlajka|Maďarsko}} ![[Veľká cena Belgicka 2023|BEL]] {{minivlajka|Belgicko}} ![[Veľká cena Holandska 2023|NED]] {{minivlajka|Holandsko}} ![[Veľká cena Talianska 2023|ITA]] {{minivlajka|Taliansko}} ![[Veľká cena Singapuru 2023|SIN]] {{minivlajka|Singapur}} ![[Veľká cena Japonska 2023|JAP]] {{minivlajka|Japonsko}} ![[Veľká cena Kataru 2023|QAT]] {{minivlajka|Katar}} ![[Veľká cena USA 2023|USA]] {{minivlajka|Spojené štáty}} ![[Veľká cena Mexika 2023|MXC]] {{minivlajka|Mexiko}} ![[Veľká cena São Paula 2023|SAP]] {{minivlajka|Brazília}} ![[Veľká cena Las Vegas 2023|VGS]] {{minivlajka|Spojené štáty}} ![[Veľká cena Abú Zabí 2023|ARE]] {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !- !Body !Umiestnenie |- ![[Williams F1|Williams]] | style="background:#CFCFFF;" | 12 | style="background:#CFCFFF;" | 16 | style="background:#CFCFFF;" | 16† | style="background:#CFCFFF;" | 16 | style="background:#CFCFFF;" | 20 | style="background:#FFFFFF;" | C | style="background:#CFCFFF;" | 18 | style="background:#CFCFFF;" | 20 | style="background:#EFCFFF;" | DNF | style="background:#CFCFFF;" | 13 | style="background:#CFCFFF;" | 11 | style="background:#CFCFFF;" | 18† | style="background:#CFCFFF;" | 17 | style="background:#EFCFFF;" | DNF | style="background:#CFCFFF;" | 13 | style="background:#CFCFFF;" | 14 | style="background:#EFCFFF;" | DNF | style="background:#EFCFFF;" | DNF | style="background:#DFFFDF;" | 10 | style="background:#CFCFFF;" | 16† | style="background:#CFCFFF;" | 11 | style="background:#CFCFFF;" | 16 | style="background:#CFCFFF;" | 16 | - !1 !21. miesto |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2024|2024]] !Tím ![[Veľká cena Bahrajnu 2024|BHR]] {{minivlajka|Bahrajn}} ![[Veľká cena Saudskej Arábie 2024|SAU]] {{minivlajka|Saudská Arábia}} ![[Veľká cena Austrálie 2024|AUS]] {{minivlajka|Austrália}} ![[Veľká cena Japonska 2024|JPN]] {{minivlajka|Japonsko}} ![[Veľká cena Číny 2024|CHN]] {{minivlajka|Čína}} ![[Veľká cena Miami 2024|MIA]] {{minivlajka|Spojené štáty}} ![[Veľká cena Emilia Romagna 2024|EMI]] {{minivlajka|Taliansko}} ![[Veľká cena Monaka 2024|MCO]] {{minivlajka|Monako}} ![[Veľká cena Kanady 2024|CAN]] {{minivlajka|Kanada}} ![[Veľká cena Španielska 2024|ESP]] {{minivlajka|Španielsko}} ![[Veľká cena Rakúsko 2024|AUT]] {{minivlajka|Rakúsko}} ![[Veľká cena Veľkej Británie 2024|GBR]] {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ![[Veľká cena Maďarska 2024|HUN]] {{minivlajka|Maďarsko}} ![[Veľká cena Belgicka 2024|BEL]] {{minivlajka|Belgicko}} ![[Veľká cena Holandska 2024|NED]] {{minivlajka|Holandsko}} ![[Veľká cena Talianska 2024|ITA]] {{minivlajka|Taliansko}} ![[Veľká cena Azerbajdžanu 2024|AZE]] {{minivlajka|Azerbajdžan}} ![[Veľká cena Singapuru 2024|SIN]] {{minivlajka|Singapur}} ![[Veľká cena USA 2024|USA]] {{minivlajka|Spojené štáty}} ![[Veľká cena Mexika 2024|MEX]] {{minivlajka|Mexiko}} ![[Veľká cena São Paula 2024|SAP]] {{minivlajka|Brazília}} ![[Veľká cena Las Vegas 2024|VGS]] {{minivlajka|Spojené štáty}} ![[Veľká cena Kataru 2024|QAT]] {{minivlajka|Katar}} ![[Veľká cena Abú Zabí 2024|ABU]] {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !Body !Umiestnenie |- ![[Williams F1|Williams]] | style="background: #cfcfff" | 20 | style="background: #cfcfff" | 14 | WD | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 20 | style="background: #cfcfff" | 19 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 16 | - | - | - | - | - | - | - | - | - !0 !23. miesto |} {{Legenda pri výsledkoch v F1}} == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Formula 1}} {{DEFAULTSORT:Sargeant, Logan}} [[Kategória:Americkí piloti F1]] [[Kategória:Automobiloví pretekári USA]] [[Kategória:Osobnosti z Floridy]] 20038olof81amtwvfbvp5w8p20hkzos Vojtech Kállay 0 739887 8219224 8123706 2026-05-25T00:43:03Z Teslaton 12161 + [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Osobnosti]] 8219224 wikitext text/x-wiki '''Vojtech Kállay''' môže byť: * slovenský stavebný inžinier (1880{{--}}1937),<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = KÁLLAY, Vojtech | Rok = 2010 | Titul = [[Biografický lexikón Slovenska]] | Diel = IV CH – Kl | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = Slovenská národná knižnica | Strana = 379 | ISBN = 978-80-89301-57-7 }}</ref><ref name=SBS>{{Citácia Harvard | Heslo = KÁLLAY, Vojtech | Rok = 1989 | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = III. zväzok, K — L | Vydanie = | Miesto = Martin | Vydavateľ = Matica slovenská | ISBN = 80-7090-019-9 | Strana = 27 }}</ref> pozri [[Vojtech Kállay (stavebný inžinier)]] * slovenský právnik (1887{{--}}1956),<ref name=SBS/><ref>{{Citácia Harvard | Heslo = KÁLLAY, Vojtech | Rok = 2010 | Titul = Biografický lexikón Slovenska | Diel = IV CH – Kl | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = Slovenská národná knižnica | Strany = 379-380 | ISBN = 978-80-89301-57-7 }}</ref> pozri [[Vojtech Kállay (právnik)]] == Pozri aj == * [[Kállay]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Osobnosti|Kállay, Vojtech]] 98q6pkxpp8gb2zp5j7l3hmnw2r5gewb Peter Droppa 0 739917 8219225 8123877 2026-05-25T00:43:09Z Teslaton 12161 + [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Osobnosti]] 8219225 wikitext text/x-wiki '''Peter Droppa''' môže byť: * slovenský podnikateľ, majiteľ továrne na remene vo Vrbici, dnes súčasti Liptovského Mikuláša (1858{{--}}1941),<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = DROPPA, Peter | Rok = 2004 | Titul = [[Biografický lexikón Slovenska]] | Diel = II C – F | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Slovenská národná knižnica]] | Strana = 330 | ISBN = 80-89023-44-4 }}</ref> pozri [[Peter Droppa (podnikateľ)]] * slovenský speleológ (1910{{--}}1990),<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = DROPPA, Peter | Rok = 2004 | Titul = [[Biografický lexikón Slovenska]] | Diel = II C – F | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Slovenská národná knižnica]] | Strany = 330-331 | ISBN = 80-89023-44-4 }}</ref> pozri [[Peter Droppa (speleológ)]] == Pozri aj == * [[Droppa]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Osobnosti|Droppa, Peter]] nuq78eq14gejb9c5ye7lrdb8snwgan0 Šablóna:Citácia 10 740484 8219230 8127488 2026-05-25T02:01:04Z Teslaton 12161 Zamkol stránku „[[Šablóna:Citácia]]“: šablóna použitá na hlavnej stránke ([Úprava=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (na neurčito) [Presun=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (na neurčito)) 8127488 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#if: {{{periodikum|{{{časopis|{{{noviny|}}}}}}}}} | {{Citácia periodika | autor = {{{autor|}}} | autor2 = {{{autor2|}}} | autor3 = {{{autor3|}}} | autor4 = {{{autor4|}}} | autor5 = {{{autor5|}}} | autor6 = {{{autor6|}}} | autor7 = {{{autor7|}}} | časopis = {{{časopis|}}} | číslo = {{{číslo|}}} | ďalší = {{{ďalší|}}} | dátum archivácie = {{{dátum archivácie|}}} | dátum prístupu = {{{dátum prístupu|}}} | dátum vydania = {{{dátum vydania|}}} | dátum = {{{dátum|}}} | deň prístupu = {{{deň prístupu|}}} | den vydania = {{{den vydania|}}} | deň = {{{deň|}}} | doi = {{{doi|}}} | editori = {{{editori|}}} | formát = {{{formát|}}} | fotografi = {{{fotografi|}}} | id = {{{id|}}} | ilustrátori = {{{ilustrátori|}}} | issn = {{{issn|}}} | jazyk = {{{jazyk|}}} | meno = {{{meno|}}} | meno2 = {{{meno2|}}} | meno3 = {{{meno3|}}} | meno4 = {{{meno4|}}} | meno5 = {{{meno5|}}} | meno6 = {{{meno6|}}} | meno7 = {{{meno7|}}} | mesiac prístupu = {{{mesiac prístupu|}}} | mesiac vydania = {{{mesiac vydania|}}} | mesiac = {{{mesiac|}}} | miesto = {{{miesto|}}} | noviny = {{{noviny|}}} | odkaz na autora = {{{odkaz na autora|}}} | odkaz na autora2 = {{{odkaz na autora2|}}} | odkaz na autora3 = {{{odkaz na autora3|}}} | odkaz na autora4 = {{{odkaz na autora4|}}} | odkaz na autora5 = {{{odkaz na autora5|}}} | odkaz na autora6 = {{{odkaz na autora6|}}} | odkaz na autora7 = {{{odkaz na autora7|}}} | odkaz na časopis = {{{odkaz na časopis|}}} | odkaz na noviny = {{{odkaz na noviny|}}} | odkaz na periodikum = {{{odkaz na periodikum|}}} | periodikum = {{{periodikum|}}} | pmc = {{{pmc|}}} | pmid = {{{pmid|}}} | poznámky = {{{poznámky|}}} | prekladatelia = {{{prekladatelia|}}} | priezvisko = {{{priezvisko|}}} | priezvisko2 = {{{priezvisko2|}}} | priezvisko3 = {{{priezvisko3|}}} | priezvisko4 = {{{priezvisko4|}}} | priezvisko5 = {{{priezvisko5|}}} | priezvisko6 = {{{priezvisko6|}}} | priezvisko7 = {{{priezvisko7|}}} | redaktori = {{{redaktori|}}} | ref = {{{ref|}}} | ročník = {{{ročník|}}} | rok prístupu = {{{rok prístupu|}}} | rok vydania = {{{rok vydania|}}} | rok = {{{rok|}}} | spoluautori = {{{spoluautori|}}} | strany = {{{strany|}}} | titul = {{{titul|}}} | typ čísla = {{{typ čísla|}}} | typ ročníka = {{{typ ročníka|}}} | url archívu = {{{url archívu|}}} | url = {{{url|}}} | vydavateľ = {{{vydavateľ|}}} }}{{#if: {{{l|}}} | (CP) }} | <!-- if ({{{dátum vydania|}}} or {{{dátum aktualizácie|}}} or ({{{url|}}} and not {{{isbn|}}} and not {{{zväzok|}}} and not {{{diel|}}})) then el.d. else kniha --> {{#if: {{{dátum vydania|}}}{{{dátum_vydania|}}}{{{dátum aktualizácie|}}}{{{dátum_aktualizácie|}}}{{#if: {{{url|}}} | {{#if: {{{isbn|}}}{{{zväzok|}}}{{{diel|}}} | | 1 }} }} | {{Citácia elektronického dokumentu | autor zborník = {{{autor zborník|}}} | autor zborník2 = {{{autor zborník2|}}} | autor zborník3 = {{{autor zborník3|}}} | autor = {{{autor|}}} | autor2 = {{{autor2|}}} | autor3 = {{{autor3|}}} | autor4 = {{{autor4|}}} | autor5 = {{{autor5|}}} | autor6 = {{{autor6|}}} | autor7 = {{{autor7|}}} | číslovanie = {{{číslovanie|}}} | ďalší = {{{ďalší|}}} | dátum aktualizácie = {{{dátum aktualizácie|{{{dátum_aktualizácie|}}}}}} | dátum archivácie = {{{dátum archivácie|{{{dátum_archivácie|}}}}}} | dátum prístupu = {{{dátum prístupu|{{{dátum_prístupu|}}}}}} | dátum vydania = {{{dátum vydania|{{{dátum_vydania|}}}}}} | dátum = {{{dátum|}}} | dielo = {{{dielo|}}} | doi = {{{doi|}}} | dostupnosť2 = {{{dostupnosť2|}}} | dostupnosť3 = {{{dostupnosť3|}}} | druh nosiča = {{{druh nosiča|}}} | edícia = {{{edícia|}}} | editori = {{{editori|}}} | formát = {{{formát|}}} | id = {{{id|}}} | ilustrátori = {{{ilustrátori|}}} | isbn = {{{isbn|}}} | jazyk = {{{jazyk|}}} | kapitola zborník = {{{kapitola zborník|}}} | kapitola = {{{kapitola|}}} | korporácia = {{{korporácia|}}} | lokácia = {{{lokácia|}}} | meno zborník = {{{meno zborník|}}} | meno zborník2 = {{{meno zborník2|}}} | meno zborník3 = {{{meno zborník3|}}} | meno = {{{meno|}}} | meno2 = {{{meno2|}}} | meno3 = {{{meno3|}}} | meno4 = {{{meno4|}}} | meno5 = {{{meno5|}}} | meno6 = {{{meno6|}}} | meno7 = {{{meno7|}}} | miesto = {{{miesto|}}} | odkaz na autora zborník = {{{odkaz na autora zborník|}}} | odkaz na autora zborník2 = {{{odkaz na autora zborník2|}}} | odkaz na autora zborník3 = {{{odkaz na autora zborník3|}}} | odkaz na autora = {{{odkaz na autora|{{{odkaz_na_autora|}}}}}} | odkaz na autora2 = {{{odkaz na autora2|{{{odkaz_na_autora2|}}}}}} | odkaz na autora3 = {{{odkaz na autora3|{{{odkaz_na_autora3|}}}}}} | odkaz na autora4 = {{{odkaz na autora4|{{{odkaz_na_autora4|}}}}}} | odkaz na autora5 = {{{odkaz na autora5|{{{odkaz_na_autora5|}}}}}} | odkaz na autora6 = {{{odkaz na autora6|{{{odkaz_na_autora6|}}}}}} | odkaz na autora7 = {{{odkaz na autora7|{{{odkaz_na_autora7|}}}}}} | odkaz na korporáciu = {{{odkaz na korporáciu|}}} | odkaz na titul = {{{odkaz na titul|}}} | poznámka = {{{poznámka|}}} | poznámky = {{{poznámky|}}} | prekladatelia = {{{prekladatelia|}}} | priezvisko zborník = {{{priezvisko zborník|}}} | priezvisko zborník2 = {{{priezvisko zborník2|}}} | priezvisko zborník3 = {{{priezvisko zborník3|}}} | priezvisko = {{{priezvisko|}}} | priezvisko2 = {{{priezvisko2|}}} | priezvisko3 = {{{priezvisko3|}}} | priezvisko4 = {{{priezvisko4|}}} | priezvisko5 = {{{priezvisko5|}}} | priezvisko6 = {{{priezvisko6|}}} | priezvisko7 = {{{priezvisko7|}}} | redaktori = {{{redaktori|}}} | ref = {{{ref|}}} | spoluautori zborník = {{{spoluautori zborník|}}} | spoluautori = {{{spoluautori|}}} | strany = {{{strany|}}} | subedícia = {{{subedícia|}}} | titul = {{{titul|}}} | typ aktualizácie = {{{typ aktualizácie|}}} | typ kapitoly = {{{typ kapitoly|}}} | typ vydania = {{{typ vydania|}}} | url archívu = {{{url archívu|}}} | url kapitoly zborník = {{{url kapitoly zborník|}}} | url kapitoly = {{{url kapitoly|}}} | url = {{{url|}}} | url2 = {{{url2|}}} | url3 = {{{url3|}}} | vydanie = {{{vydanie|}}} | vydavateľ = {{{vydavateľ|}}} }}{{#if: {{{l|}}} | (CED) }} | {{Citácia knihy | autor zborník = {{{autor zborník|}}} | autor zborník2 = {{{autor zborník2|}}} | autor zborník3 = {{{autor zborník3|}}} | autor = {{{autor|}}} | autor2 = {{{autor2|}}} | autor3 = {{{autor3|}}} | autor4 = {{{autor4|}}} | autor5 = {{{autor5|}}} | autor6 = {{{autor6|}}} | autor7 = {{{autor7|}}} | ďalší = {{{ďalší|}}} | dátum archivácie = {{{dátum archivácie|}}} | dátum prístupu = {{{dátum prístupu|}}} | dátum = {{{dátum|}}} | deň tlače = {{{deň tlače|}}} | deň = {{{deň|}}} | diel = {{{diel|}}} | dielo = {{{dielo|}}} | doi = {{{doi|}}} | dostupnosť2 = {{{dostupnosť2|}}} | dostupnosť3 = {{{dostupnosť3|}}} | edícia = {{{edícia|}}} | editori = {{{editori|}}} | id = {{{id|}}} | ilustrátori = {{{ilustrátori|}}} | isbn = {{{isbn|}}} | isbn2 = {{{isbn2|}}} | jazyk = {{{jazyk|}}} | kapitola zborník = {{{kapitola zborník|}}} | kapitola = {{{kapitola|}}} | korporácia = {{{korporácia|}}} | meno zborník = {{{meno zborník|}}} | meno zborník2 = {{{meno zborník2|}}} | meno zborník3 = {{{meno zborník3|}}} | meno = {{{meno|}}} | meno2 = {{{meno2|}}} | meno3 = {{{meno3|}}} | meno4 = {{{meno4|}}} | meno5 = {{{meno5|}}} | meno6 = {{{meno6|}}} | meno7 = {{{meno7|}}} | mesiac tlače = {{{mesiac tlače|}}} | mesiac = {{{mesiac|}}} | miesto = {{{miesto|}}} | odkaz na autora zborník = {{{odkaz na autora zborník|}}} | odkaz na autora zborník2 = {{{odkaz na autora zborník2|}}} | odkaz na autora zborník3 = {{{odkaz na autora zborník3|}}} | odkaz na autora = {{{odkaz na autora|}}} | odkaz na autora2 = {{{odkaz na autora2|}}} | odkaz na autora3 = {{{odkaz na autora3|}}} | odkaz na autora4 = {{{odkaz na autora4|}}} | odkaz na autora5 = {{{odkaz na autora5|}}} | odkaz na autora6 = {{{odkaz na autora6|}}} | odkaz na autora7 = {{{odkaz na autora7|}}} | odkaz na korporáciu = {{{odkaz na korporáciu|}}} | odkaz na titul = {{{odkaz na titul|}}} | počet strán = {{{počet strán|}}} | počet zväzkov = {{{počet zväzkov|}}} | poznámka = {{{poznámka|}}} | prekladatelia = {{{prekladatelia|}}} | priezvisko zborník = {{{priezvisko zborník|}}} | priezvisko zborník2 = {{{priezvisko zborník2|}}} | priezvisko zborník3 = {{{priezvisko zborník3|}}} | priezvisko = {{{priezvisko|}}} | priezvisko2 = {{{priezvisko2|}}} | priezvisko3 = {{{priezvisko3|}}} | priezvisko4 = {{{priezvisko4|}}} | priezvisko5 = {{{priezvisko5|}}} | priezvisko6 = {{{priezvisko6|}}} | priezvisko7 = {{{priezvisko7|}}} | prílohy = {{{prílohy|}}} | redaktori = {{{redaktori|}}} | ref = {{{ref|}}} | rok copyrightu = {{{rok copyrightu|}}} | rok tlače = {{{rok tlače|}}} | rok = {{{rok|}}} | spoluautori zborník = {{{spoluautori zborník|}}} | spoluautori = {{{spoluautori|}}} | strany = {{{strany|}}} | subedícia = {{{subedícia|}}} | titul = {{{titul|}}} | typ dielu = {{{typ dielu|}}} | typ kapitoly = {{{typ kapitoly|}}} | typ vydania = {{{typ vydania|}}} | typ zväzku = {{{typ zväzku|}}} | url archívu = {{{url archívu|}}} | url kapitoly zborník = {{{url kapitoly zborník|}}} | url kapitoly = {{{url kapitoly|}}} | url = {{{url|}}} | url2 = {{{url2|}}} | url3 = {{{url3|}}} | vydanie text = {{{vydanie text|}}} | vydanie = {{{vydanie|}}} | vydavateľ = {{{vydavateľ|}}} | zväzok edície = {{{zväzok edície|}}} | zväzok = {{{zväzok|}}} }}{{#if: {{{l|}}} | (CK) }} }} }}</includeonly><noinclude> {{Dokumentácia}} </noinclude> ch33azojverafwiutsjikwey3q7ndia James Guthrie 0 741145 8219223 8132686 2026-05-25T00:40:26Z Teslaton 12161 @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]: sem treba dávať aj radiace kľúče 8219223 wikitext text/x-wiki '''James Guthrie''' môže byť: * škótsky presbyteriánsky duchovný (ca 1612{{--}}1661),<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Holfelder | Meno = K. D. | Heslo = Guthrie, James | URL = https://doi.org/10.1093/ref:odnb/11788 | PriezviskoEditora1 = Matthew | MenoEditora1 = H.[enry] C.[olin] G.[ray] | PriezviskoEditora2 = Harrison | MenoEditora2 = Brian | Rok = 2004 | Titul = Oxford Dictionary of National Biography : From the earliest times to the year 2000 | Diel = Volume 24 Grigg–Hanboys | Vydanie = 1. | Miesto = Oxford; New York, NY | Vydavateľ = [[Oxford University Press]] | Strany = 308-310 | DOI = 10.1093/ref:odnb/11788 | ISBN = 0-19-861374-1 | DátumPrístupu = 2025-12-12 }}</ref> pozri [[James Guthrie (duchovný)]] * americký právnik a politik, minister financií Spojených štátov v rokoch 1853{{--}}1857 a senátor štátu Kentucky v rokoch 1865{{--}}1868 (1792{{--}}1869),<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Bussey | Meno = Charles J. | Heslo = GUTHRIE, JAMES | URL = https://books.google.sk/books?id=8eFSK4o--M0C&pg=PA396 | PriezviskoEditora1 = Kleber | MenoEditora1 = John E. | PriezviskoEditora2 = Clark | MenoEditora2 = Thomas D. | PriezviskoEditora3 = Harrison | MenoEditora3 = Lowell H. | PriezviskoEditora4 = Klotter | MenoEditora4 = James C. | Rok = c1992 | Titul = The Kentucky Encyclopedia | Miesto = Lexington, KY | Vydavateľ = The University Press of Kentucky | Strana = 396 | ISBN = 0-8131-1772-0 | DátumPrístupu = 2025-12-12 }}</ref> pozri [[James Guthrie (politik)]] * austrálsky obchodník s vlnou a politik, senátor štátu Viktória v rokoch 1920{{--}}1938 (1872{{--}}1958),<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Barnard | Meno = Alan | Heslo = James Francis Guthrie (1872–1958) | URL = https://adb.anu.edu.au/biography/guthrie-james-francis-450 | Rok = 1983 | Titul = Australian Dictionary of Biography | Diel = Volume 9 | Vydanie = | Miesto = Melbourne | Vydavateľ = Melbourne University Press | Strana = | ISBN = | DátumPrístupu = 2025-12-12 }}</ref> pozri [[James Francis Guthrie]] * škótsky maliar, prezident Škótskej kráľovskej akadémie v rokoch 1902{{--}}1919 (1859{{--}}1930),<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Normand | Meno = Tom | Heslo = Guthrie, Sir James | URL = https://doi.org/10.1093/ref:odnb/33613 | PriezviskoEditora1 = Matthew | MenoEditora1 = H.[enry] C.[olin] G.[ray] | PriezviskoEditora2 = Harrison | MenoEditora2 = Brian | Rok = 2004 | Titul = Oxford Dictionary of National Biography : From the earliest times to the year 2000 | Diel = Volume 24 Grigg–Hanboys | Vydanie = 1. | Miesto = Oxford; New York, NY | Vydavateľ = [[Oxford University Press]] | Strany = 310-311 | DOI = 10.1093/ref:odnb/33613 | ISBN = 0-19-861374-1 | DátumPrístupu = 2025-12-12 }}</ref> pozri [[James Guthrie (maliar)]] * americký dirigent a vydavateľ novín ''The San Bernardino Sun'' (1914{{--}}1996),<ref>{{Citácia Harvard | Rok = [s. a.] | Titul = James K Guthrie | URL = https://www.sanbernardino.gov/1710/James-K-Guthrie | Miesto = San Bernardino, CA | Vydavateľ = San Bernardino Public Library | DátumVydania = [s. a.] | DátumPrístupu = 2025-12-12 }}</ref> pozri [[James Kelley Guthrie]] * anglický hudobný producent a zvukový inžinier (* 1953),<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Mettler | Meno = Mike | Rok = 2015 | Titul = James Guthrie on Mixing Roger Waters and Pink Floyd in 5.1 | URL = https://www.soundandvision.com/content/james-guthrie-mixing-roger-waters-and-pink-floyd-51 | Periodikum = Sound & Vision | Miesto = Roswell, GA | Vydavateľ = AVTech Media Americas Inc. | DátumVydania = 2015-09-25 | DátumPrístupu = 2025-12-12 }}</ref> pozri [[James Guthrie (producent)]] == Pozri aj == * [[Guthrie]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Osobnosti|Guthrie, James]] 8mi8oqcgrec8pnxv18io011c4f666k9 1. česká futbalová liga žien 0 741746 8219272 8216126 2026-05-25T07:33:53Z Lekvarnička 262477 8219272 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalová liga | krajina = Česko | vznik = 1993 | nižšia liga = 2. česká futbalová liga žien | kvalifikácie = [[Liga majstrov žien UEFA|Liga Majsteriek]]<br/>[[Európsky pohár žien UEFA]] | počet klubov = 8 | najviac víťazstiev = [[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] (22 titulov) | posledný víťaz = [[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] (22. titul) | webstránka = {{URL|https://www.fortunaligazen.cz/}} }} '''1. česká futbalová liga žien''' (od roku 2024 '''Fortuna=Liga''' podľa sponzora)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ženská fotbalová liga má poprvé generálního partnera, stala se jím Fortuna | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/fotbal/zenska-fotbalova-liga-ma-poprve-generalniho-partnera-stala-se-jim-fortuna-8752 | vydavateľ = sport.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2025-12-22 | jazyk = cs | meno = | priezvisko = }}</ref> je najvyššia česká ženská futbalov liga. Súťaž vznikla v roku 1993. Všetky tituly vyhrali tímy z mesta [[Praha]], [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] má 22 titulov a [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] 11 titulov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czech Republic - List of Women Champions | url = https://www.rsssf.org/tablest/tsje-womchamp.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2025-12-22}}</ref> == Zoznam víťazných tímov == {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Víťazný tím !2. miesto !3. miesto |- |[[1. česká futbalová liga žien 1993/1994|1993/94]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] | | |- |[[1. česká futbalová liga žien 1994/1995|1994/95]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] | | |- |[[1. česká futbalová liga žien 1995/1996|1995/96]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] | | |- |[[1. česká futbalová liga žien 1996/1997|1996/97]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] | | |- |[[1. česká futbalová liga žien 1997/1998|1997/98]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] | | |- |[[1. česká futbalová liga žien 1998/1999|1998/99]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |DFC Praha |Otrokovice |- |[[1. česká futbalová liga žien 1999/2000|1999/00]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |SK Slavia Praha |Otrokovice |- |[[1. česká futbalová liga žien 2000/2001|2000/01]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |Otrokovice |DFC Praha |- |[[1. česká futbalová liga žien 2001/2002|2001/02]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] | | |- |[[1. česká futbalová liga žien 2002/2003|2002/03]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] | | |- |[[1. česká futbalová liga žien 2003/2004|2003/04]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |Hradec Kralove |- |[[1. česká futbalová liga žien 2004/2005|2004/05]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |Hradec Kralove |- |[[1. česká futbalová liga žien 2005/2006|2005/06]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |Otrokovice |- |[[1. česká futbalová liga žien 2006/2007|2006/07]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2007/2008|2007/08]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2008/2009|2008/09]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2009/2010|2009/10]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2010/2011|2010/11]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2011/2012|2011/12]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2012/2013|2012/13]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |Viktoria Plzeň |- |[[1. česká futbalová liga žien 2013/2014|2013/14]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |FK Bohemians Praha |- |[[1. česká futbalová liga žien 2014/2015|2014/15]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2015/2016|2015/16]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2016/2017|2016/17]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2017/2018|2017/18]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Ženy Sparty zvládly poslední krok a slaví mistrovský titul {{!}} FOTBAL.CZ|url=https://www.fotbal.cz/zeny/zeny-sparty-zvladly-posledni-krok-a-slavi-mistrovsky-titul/a7924|periodikum=Fotbal.cz|dátum prístupu=2026-05-18|jazyk=cs-CZ|priezvisko=}}</ref> |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2018/2019|2018/19]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sparťanky získaly mistrovský titul | url = https://sparta.cz/cs/novinky/35338-spartanky-ziskaly-mistrovsky-titul | vydavateľ = sparta.cz | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = cs}}</ref> |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |FC Slovan Liberec |- |[[1. česká futbalová liga žien 2019/2020|2019/20]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slávistky jsou mistryně ligy! | url = https://slavistickenoviny.cz/clanek/13501-Slavistky-jsou-mistryne-ligy | vydavateľ = slavistickenoviny.cz | dátum prístupu = 2026-05-18}}</ref> |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |FC Viktoria Plzeň |- |[[1. česká futbalová liga žien 2020/2021|2020/21]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sparta mistrem 1. ligy žen | url = https://sparta.cz/cs/novinky/38119-sparta-mistrem-1-ligy-zen | vydavateľ = sparta.cz | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = cs}}</ref> |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2021/2022|2021/22]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Slávistky si výhrou na Slovácku zajistily titul {{!}} FOTBAL.CZ|url=https://www.fotbal.cz/zeny/slavistky-si-vyhrou-na-slovacku-zajistily-titul/a16240|periodikum=Fotbal.cz|dátum prístupu=2026-05-18|jazyk=cs-CZ|priezvisko=}}</ref> |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2022/2023|2022/23]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slávistky obhájily titul v ženské lize, Spartě utekly v nadstavbě | url = https://isport.blesk.cz/clanek/fotbal/431184/slavistky-obhajily-titul-v-zenske-lize-sparte-utekly-v-nadstavbe.html | vydavateľ = iSport.cz | dátum vydania = 2023-05-07 | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = cs | meno = | priezvisko = }}</ref> |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2023/2024|2023/24]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slavia si pojistila titul. Fotbalistky mají před Spartou nedostižný náskok - Sport.cz | url = https://www.sport.cz/clanek/fotbal-slavia-si-pojistila-titul-fotbalistky-maji-pred-spartou-nedostizny-naskok-5027634 | vydavateľ = www.sport.cz | dátum vydania = 2024-05-04 | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = cs}}</ref> |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2024/2025|2024/25]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fotbalistky Slavie zničily Spartu a mají titul. V Edenu padl divácký rekord | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zensky-fotbal/derby-zen-slavia-sparta-derby-mistrovsky-titul.A250517_134733_zensky-fotbal_malu | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2025-05-17 | dátum prístupu = 2026-05-18}}</ref> |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |[[1. FC Slovácko (ženy)|1. FC Slovácko]] |- |[[1. česká futbalová liga žien 2025/2026|2025/26]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mistryně ligy! Fotbalistky Sparty porazily Slavii, po pěti letech slaví český titul | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zensky-fotbal/sparta-slavia-derby-titul-ceska-liga.A260516_060559_zensky-fotbal_malu | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-05-18}}</ref> |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |FC Slovan Liberec |} Zdroj.<ref name=":0" /> == Zoznam víťazov == {| class="wikitable" |+ !Tím !Počet titulov !Roky |- |[[AC Sparta Praha (ženy)|AC Sparta Praha]] |22 |[[1. česká futbalová liga žien 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga žien 1994/1995|1994/95]], [[1. česká futbalová liga žien 1995/1996|1995/96]], [[1. česká futbalová liga žien 1996/1997|1996/97]], [[1. česká futbalová liga žien 1997/1998|1997/98]], [[1. česká futbalová liga žien 1998/1999|1998/99]], [[1. česká futbalová liga žien 1999/2000|1999/00]], [[1. česká futbalová liga žien 2000/2001|2000/01]], [[1. česká futbalová liga žien 2001/2002|2001/02]], [[1. česká futbalová liga žien 2004/2005|2004/05]], [[1. česká futbalová liga žien 2005/2006|2005/06]], [[1. česká futbalová liga žien 2006/2007|2006/07]], [[1. česká futbalová liga žien 2007/2008|2007/08]], [[1. česká futbalová liga žien 2008/2009|2008/09]], [[1. česká futbalová liga žien 2009/2010|2009/10]], [[1. česká futbalová liga žien 2010/2011|2010/11]], [[1. česká futbalová liga žien 2011/2012|2011/12]], [[1. česká futbalová liga žien 2012/2013|2012/13]], [[1. česká futbalová liga žien 2017/2018|2017/18]], [[1. česká futbalová liga žien 2018/2019|2018/19]], [[1. česká futbalová liga žien 2020/2021|2020/21]], [[1. česká futbalová liga žien 2025/2026|2025/26]] |- |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] |11 |[[1. česká futbalová liga žien 2002/2003|2002/03]], [[1. česká futbalová liga žien 2003/2004|2003/04]], [[1. česká futbalová liga žien 2013/2014|2013/14]], [[1. česká futbalová liga žien 2014/2015|2014/15]], [[1. česká futbalová liga žien 2015/2016|2015/16]], [[1. česká futbalová liga žien 2016/2017|2016/17]], [[1. česká futbalová liga žien 2019/2020|2019/20]], [[1. česká futbalová liga žien 2021/2022|2021/22]], [[1. česká futbalová liga žien 2022/2023|2022/23]], [[1. česká futbalová liga žien 2023/2024|2023/24]], [[1. česká futbalová liga žien 2024/2025|2024/25]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|1. česká fotbalová liga žen|25225401}} {{Ligy žien UEFA}} [[Kategória:Futbal v Česku]] [[Kategória:Najvyššie národné futbalové súťaže]] [[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]] [[Kategória:Ženské futbalové súťaže]] law1lvzzerwmfa9vi5gus8yj98w3j7a 2026 na Slovensku 0 741987 8219062 8217361 2026-05-24T17:02:35Z ~2026-30933-32 295797 /* Úmrtia */ 8219062 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2026}} Tento článok obsahuje výpis významných udalostí v roku '''[[2026]] na [[Slovensko|Slovensku]]'''. == Udalosti == * [[1. január]] – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]]. == Očakávané udalosti == === Január === * [[23. január]] – zloženie olympijského sľubu [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2026|reprezentantmi Slovenska]] pred [[Zimné olympijské hry 2026|Zimnými olympijskými hrami 2026]].<ref name="olympic-zisli-kandidati">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = V Banskej Bystrici sa zišli kandidáti štartu na ZOH 2026 | url = https://www.olympic.sk/clanok/011025-seminar-zoh-2026 | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Február === * [[20. február]] – do tohto dňa bude známa nominácia do [[Slovensko na Zimných paralympijských hrách 2026|slovenského tímu]] na [[Zimné paralympijské hry 2026|Zimné paralympijské hry 2026]].<ref name="ta3-zacnu-o-100">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Paralympijské zimné hry začnú presne o 100 dní. Lajtman sa vracia, Rexová bude obhajovať zlatú medailu | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/1022215/paralympijske-zimne-hry-zacnu-presne-o-100-dni-lajtman-sa-vracia-rexova-bude-obhajovat-zlatu-medailu | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2026-01-02 }}</ref> === Marec === * [[21. marec]] – voľby do orgánov samosprávy obcí.<ref name="minv-volby-do-organov-samospravy-obci">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí konané v priebehu volebného obdobia 2022 - 2026 | url = https://www.minv.sk/?oso2226 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-26 | jazyk = }}</ref> === Júl === * júl – očakávané dokončenie 4-pruhovej časti [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]] medzi Bratislavou a Triblavinou.<ref name="dennikn-dialniciari-chcu-v-roku-2026-dokoncit">{{Citácia periodika | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | titul = Diaľničiari chcú v roku 2026 dokončiť 22 kilometrov diaľnic. Najviac sa čaká na obchvat Ružomberka | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/5043986/dialniciari-chcu-v-roku-2026-dokoncit-22-kilometrov-dialnic-najviac-sa-caka-na-obchvat-ruzomberka/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-12-24 | dátum prístupu = 2025-12-26 }}</ref> <!-- == Úmrtia == * {{0}}[[1. január]] – [[Príklad Príkladovský]], slovenský príklad (*&nbsp;[[1901]]) --> == Úmrtia == * {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[10. január]] – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]]) * 10. január – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]]) * [[13. január]] – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]]) * 13. január – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]]) * [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]]) * [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]]) * [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]]) * [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]]) * [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]]) * [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]]) * [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]]) * [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]]) * [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]]) * [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]]) * [[21. apríl]] – [[Milan Šuna]], slovensky horolezec, tatranský horský vodca (* [[1966]]) * [[28. apríl]] – [[Ján Kerekréti]], slovenský politik (* [[1943]]) * [[30. apríl]] – [[Zdeněk Chára]], český zápasník a tréner pôsobiaci na Slovensku (* [[1951]]) * {{0}}[[1. máj]] – [[Ján Pataky]], slovenský politik (* [[1955]]) * {{0}}1. máj – [[Marián Járek]], slovenský vysokoškolský pedagóg, folklórista (* [[1946]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Jana Dubovcová]], slovenská právnička, sudkyňa a politička (* [[1952]]) * [[14. máj]] – [[Karol Chmel]], slovenský redaktor, básnik a prekladateľ (* [[1953]]) * [[17. máj]] – [[Anton Švajlen]], slovenský futbalový brankár (* [[1937]]) * [[19. máj]] – [[Pavel Zajáček]], slovenský dirigent, hudobný skladateľ, hráč na trombón, klavirista, gitarista, bubeník a harmonikár (* [[1951]]) * [[24. máj]] – [[Ján Plachetka]], slovenský šachový veľmajster (* [[1945]]) == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:2026 na Slovensku| ]] 4aj02xmytv60wz2d2jtdh8zngais2lr Women’s Super League 0 742591 8219177 8216130 2026-05-24T22:18:54Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Women's Super League]] na [[Women’s Super League]]: Riešenie typografie. 8216130 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Women’s Super League}} {{Infobox futbalová liga | názov ligy = Women’s Super League | krajina = Anglicko | vznik = 2011 | nižšia liga = Women’s Super League 2 | kvalifikácie = [[Liga majstrov žien UEFA|Liga majsteriek]]<br/>[[Európsky pohár žien UEFA]] | počet klubov = 12 | poháre = Women’s FA Cup<br/>Women’s League Cup | najviac víťazstiev = [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] (8 titulov) | posledný víťaz = [[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] (2. titul) | aktuálna sezóna = [[Women’s Super League 2025/2026|2025/2026]] }} '''Women’s Super League''' (podľa sponzora '''Barclays Women’s Super League''', predtým ako '''FA WSL''') je profesionálna ženská futbalová liga v [[Anglicko|Anglicku]]. Liga je profesionálna a má 12 tímov a nahradila [[FA Women’s Premier League National Division]] ako najvyššiu ligu v Anglicku. V prvom ročníku v nej súťažilo 8 tímov a v prvých dvoch ročníkov z ligy žiaden tím nezostúpil. Ročníky 2011 až 2016 sa zápasy hrali od marca do októbra. Od sezóny 2018/18 nastala zmena a zápasy a hrali od septembra do mája. Tímy na prvom, druhom a treťom mieste sa kvalifikujú do [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majsteriek]]. == Zoznam víťazných tímov podľa sezóny == Tímy hrubým písmom vyhrala v danej sezóne aj Women’s FA Cup. Tímy hrubým a šikmým písmom vyhrali Women’s FA Cup a Women’s League Cup. {| class="wikitable" |+ !Sezóna !1. miesto !2. miesto !3. miesto !Najlepšia strelkyňa !{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- |[[FA WSL 2011|2011]] |'''''[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]''''' |[[Birmingham City FC (ženy)|Birmingham City]] |[[Everton FC (ženy)|Everton]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Rachel Williams]] (Birmingham City) |14 |- |[[FA WSL 2012|2012]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |[[Birmingham City FC (ženy)|Birmingham City]] |[[Everton FC (ženy)|Everton]] |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Kim Little]] (Arsenal) |11 |- |[[FA WSL 2013|2013]] |[[Liverpool FC (ženy)|Liverpool]] |[[Bristol Academy (ženy)|Bristol Academy]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Natasha Dowie]] (Liverpool) |13 |- |[[FA WSL 2014|2014]] |[[Liverpool FC (ženy)|Liverpool]] |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |[[Birmingham City FC (ženy)|Birmingham City]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Karen Carney]] (Birmingham City) |8 |- |[[FA WSL 2015|2015]] |'''[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]''' |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Beth Mead]] (Sunderland) |12 |- |[[FA WSL 2016|2016]] |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Eniola Aluko]] (Chelsea) |9 |- |[[FA WSL 2017|2017]] <sup>a)</sup> |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Fran Kirby]] (Chelsea) |6 |- |[[FA WSL 2017/2018|2017/2018]] |'''[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]''' |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Ellen White (futbalistka|Ellen White]] (Birmingham City) |15 |- |[[FA WSL 2018/2019|2018/2019]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Vivianne Miedema]] (Arsenal) |22 |- |[[FA WSL 2019/2020|2019/2020]] |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Vivianne Miedema]] (Arsenal) |16 |- |[[FA WSL 2020/2021|2020/2021]] |'''''[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]''''' |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Austrália}} [[Sam Kerr]] (Chelsea) |21 |- |[[FA WSL 2021/2022|2021/2022]] |'''[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]''' |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |{{Minivlajka|Austrália}} [[Sam Kerr]] (Chelsea) |20 |- |[[Women's Super League 2022/2023|2022/2023]] |'''[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]''' |[[Manchester United FC (ženy)|Manchester United]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Rachel Daly]] (Aston Villa) |22 |- |[[Women's Super League 2023/2024|2023/2024]] |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Jamajka}} [[Khadija Shaw]] (Manchester City) |21 |- |[[Women's Super League 2024/2025|2024/2025]] |'''''[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]''''' |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |[[Manchester United FC (ženy)|Manchester United]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Alessia Russo]] (Arsenal) {{Minivlajka|Jamajka}} [[Khadija Shaw]] (Manchester City) |12 |- |[[Women's Super League 2025/2026|2025/2026]] |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Jamajka}} [[Khadija Shaw]] (Manchester City) |21 |} a) sezóna 2017 jarná časť - bola medzisezóna a víťazný tím nedostal oficiálny titul, pretože sa nehrala celá sezóna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = England - List of Women Champions | url = https://www.rsssf.org/tablese/eng-womchamp.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-01-05}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Chelsea seal 'best ever' WSL title thanks to Emma Hayes' tactical tweaks and Sam Kerr's stunning double|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2022/05/08/chelsea-win-manchester-united-womens-super-league-score-goals/|periodikum=The Telegraph|dátum=2022-05-09|dátum prístupu=2026-01-05|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Tom|priezvisko=Garry|meno2=Jake|priezvisko2=Goodwill|url archívu=https://web.archive.org/web/20220619182304/https://www.telegraph.co.uk/football/2022/05/08/chelsea-win-manchester-united-womens-super-league-score-goals/}}</ref> == Zoznam víťazných tímov == {| class="wikitable" |+ ! !Počet titulov !Roky |- |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |8 |[[FA WSL 2015|2015]], [[FA WSL 2017/2018|2017/18]], [[FA WSL 2019/2020|2019/20]], [[FA WSL 2020/2021|2020/21]], [[FA WSL 2021/2022|2021/22]], [[Women’s Super League 2022/2023|2022/23]], [[Women’s Super League 2023/2024|2023/24]], [[Women’s Super League 2024/2025|2024/25]] |- |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |3 |[[FA WSL 2011|2011]], [[FA WSL 2012|2012]], [[FA WSL 2018/2019|2018/19]] |- |[[Liverpool FC (ženy)|Liverpool]] |2 |[[FA WSL 2013|2013]], [[FA WSL 2014|2014]] |- |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |2 |[[FA WSL 2016|2016]], [[Women’s Super League 2025/2026|2025/26]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Women's Super League|1326712227}} {{Ligy žien UEFA}} [[Kategória:Najvyššie národné futbalové súťaže]] [[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]] [[Kategória:Ženské futbalové súťaže]] h3sxwus8xp6vm85wrlguaxi1ofmfg9u 8219179 8219177 2026-05-24T22:19:06Z Fillos X. 212061 8219179 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalová liga | názov ligy = Women’s Super League | krajina = Anglicko | vznik = 2011 | nižšia liga = Women’s Super League 2 | kvalifikácie = [[Liga majstrov žien UEFA|Liga majsteriek]]<br/>[[Európsky pohár žien UEFA]] | počet klubov = 12 | poháre = Women’s FA Cup<br/>Women’s League Cup | najviac víťazstiev = [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] (8 titulov) | posledný víťaz = [[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] (2. titul) | aktuálna sezóna = [[Women’s Super League 2025/2026|2025/2026]] }} '''Women’s Super League''' (podľa sponzora '''Barclays Women’s Super League''', predtým ako '''FA WSL''') je profesionálna ženská futbalová liga v [[Anglicko|Anglicku]]. Liga je profesionálna a má 12 tímov a nahradila [[FA Women’s Premier League National Division]] ako najvyššiu ligu v Anglicku. V prvom ročníku v nej súťažilo 8 tímov a v prvých dvoch ročníkov z ligy žiaden tím nezostúpil. Ročníky 2011 až 2016 sa zápasy hrali od marca do októbra. Od sezóny 2018/18 nastala zmena a zápasy a hrali od septembra do mája. Tímy na prvom, druhom a treťom mieste sa kvalifikujú do [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majsteriek]]. == Zoznam víťazných tímov podľa sezóny == Tímy hrubým písmom vyhrala v danej sezóne aj Women’s FA Cup. Tímy hrubým a šikmým písmom vyhrali Women’s FA Cup a Women’s League Cup. {| class="wikitable" |+ !Sezóna !1. miesto !2. miesto !3. miesto !Najlepšia strelkyňa !{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- |[[FA WSL 2011|2011]] |'''''[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]''''' |[[Birmingham City FC (ženy)|Birmingham City]] |[[Everton FC (ženy)|Everton]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Rachel Williams]] (Birmingham City) |14 |- |[[FA WSL 2012|2012]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |[[Birmingham City FC (ženy)|Birmingham City]] |[[Everton FC (ženy)|Everton]] |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Kim Little]] (Arsenal) |11 |- |[[FA WSL 2013|2013]] |[[Liverpool FC (ženy)|Liverpool]] |[[Bristol Academy (ženy)|Bristol Academy]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Natasha Dowie]] (Liverpool) |13 |- |[[FA WSL 2014|2014]] |[[Liverpool FC (ženy)|Liverpool]] |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |[[Birmingham City FC (ženy)|Birmingham City]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Karen Carney]] (Birmingham City) |8 |- |[[FA WSL 2015|2015]] |'''[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]''' |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Beth Mead]] (Sunderland) |12 |- |[[FA WSL 2016|2016]] |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Eniola Aluko]] (Chelsea) |9 |- |[[FA WSL 2017|2017]] <sup>a)</sup> |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Fran Kirby]] (Chelsea) |6 |- |[[FA WSL 2017/2018|2017/2018]] |'''[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]''' |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Ellen White (futbalistka|Ellen White]] (Birmingham City) |15 |- |[[FA WSL 2018/2019|2018/2019]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Vivianne Miedema]] (Arsenal) |22 |- |[[FA WSL 2019/2020|2019/2020]] |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Vivianne Miedema]] (Arsenal) |16 |- |[[FA WSL 2020/2021|2020/2021]] |'''''[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]''''' |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Austrália}} [[Sam Kerr]] (Chelsea) |21 |- |[[FA WSL 2021/2022|2021/2022]] |'''[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]''' |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |{{Minivlajka|Austrália}} [[Sam Kerr]] (Chelsea) |20 |- |[[Women's Super League 2022/2023|2022/2023]] |'''[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]''' |[[Manchester United FC (ženy)|Manchester United]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Rachel Daly]] (Aston Villa) |22 |- |[[Women's Super League 2023/2024|2023/2024]] |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Jamajka}} [[Khadija Shaw]] (Manchester City) |21 |- |[[Women's Super League 2024/2025|2024/2025]] |'''''[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]''''' |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |[[Manchester United FC (ženy)|Manchester United]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Alessia Russo]] (Arsenal) {{Minivlajka|Jamajka}} [[Khadija Shaw]] (Manchester City) |12 |- |[[Women's Super League 2025/2026|2025/2026]] |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Jamajka}} [[Khadija Shaw]] (Manchester City) |21 |} a) sezóna 2017 jarná časť - bola medzisezóna a víťazný tím nedostal oficiálny titul, pretože sa nehrala celá sezóna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = England - List of Women Champions | url = https://www.rsssf.org/tablese/eng-womchamp.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-01-05}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Chelsea seal 'best ever' WSL title thanks to Emma Hayes' tactical tweaks and Sam Kerr's stunning double|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2022/05/08/chelsea-win-manchester-united-womens-super-league-score-goals/|periodikum=The Telegraph|dátum=2022-05-09|dátum prístupu=2026-01-05|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Tom|priezvisko=Garry|meno2=Jake|priezvisko2=Goodwill|url archívu=https://web.archive.org/web/20220619182304/https://www.telegraph.co.uk/football/2022/05/08/chelsea-win-manchester-united-womens-super-league-score-goals/}}</ref> == Zoznam víťazných tímov == {| class="wikitable" |+ ! !Počet titulov !Roky |- |[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |8 |[[FA WSL 2015|2015]], [[FA WSL 2017/2018|2017/18]], [[FA WSL 2019/2020|2019/20]], [[FA WSL 2020/2021|2020/21]], [[FA WSL 2021/2022|2021/22]], [[Women’s Super League 2022/2023|2022/23]], [[Women’s Super League 2023/2024|2023/24]], [[Women’s Super League 2024/2025|2024/25]] |- |[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |3 |[[FA WSL 2011|2011]], [[FA WSL 2012|2012]], [[FA WSL 2018/2019|2018/19]] |- |[[Liverpool FC (ženy)|Liverpool]] |2 |[[FA WSL 2013|2013]], [[FA WSL 2014|2014]] |- |[[Manchester City FC (ženy)|Manchester City]] |2 |[[FA WSL 2016|2016]], [[Women’s Super League 2025/2026|2025/26]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Women's Super League|1326712227}} {{Ligy žien UEFA}} [[Kategória:Najvyššie národné futbalové súťaže]] [[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]] [[Kategória:Ženské futbalové súťaže]] c6562y9iwdb4meggvy1ce0yr6x54w8c Damallsvenskan 0 742604 8219291 8152096 2026-05-25T08:21:55Z Lekvarnička 262477 oprava wikilinku 8219291 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalová liga | názov ligy = Damallsvenskan | krajina = Švédsko | vznik = 1988 | nižšia liga = Elitettan | kvalifikácie = [[Liga majstrov žien UEFA|Liga Majsteriek]] | počet klubov = 14 | poháre = Svenska Cupen | najviac víťazstiev = [[FC Rosengård]] (14 titulov) | posledný víťaz = [[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] (2. titul) }} '''Damallsvenskan''' (podľa sponzora '''OBOS Damallsvenskan''') je najvyššia futbalová ženská liga vo [[Švédsko|Švédsku]]. Bola založená v roku 1988. 3 najlepšie umiestené tímy sa kvalifikujú do [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majsteriek]]. == Zoznam víťazných tímov podľa sezóny == {| class="wikitable" |+ !Sezóna !1. miesto !2. miesto !Najlepšia strelkyňa !{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- ! colspan="5" |Svenska riksmästerskapet (1972) |- |1973 (neoficálny) |Öxabäck IF |Sandåkern | | |- ! colspan="5" |Svenska mästerskapet (1973 - 1977) |- |1973 |Öxabäck IF (1) |IFK Rättvik | | |- |1974 |Jitex BK (1) |[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby IF]] | | |- |1975 |Öxabäck IF (2) |Jakobsbergs GoIF | | |- |1976 |Jitex BK (2) |Ope IF | | |- |1977 |Jakobsbergs GoIF (1) |[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby IF]] | | |- |1978 |Öxabäck IF (3) |[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby IF]] | | |- ! colspan="5" |Division 1 (1978 - 1987) |- |1979 |Jitex BK (3) |Gideonsbergs IF | | |- |1980 |Sunnanå SK (1) |Gideonsbergs IF | | |- |1981 |Jitex BK (4) |Sunnanå SK | | |- |1982 |Sunnanå SK (2) |[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby IF]] |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Pia Sundhage]] (Östers IF) |30 |- |1983 |Öxabäck IF (4) |[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby IF]] |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Pia Sundhage]] (Östers IF) |35 |- |1984 |Jitex BK (5) |Trollhättans IF |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Lena Videkull]] (Malmö FF) |35 |- |1985 |[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby IF]] (1) |GAIS |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Anette Nilsson]] (Hammarby IF) |19 |- |1986 |[[FC Rosengård|Malmö FF]] (1) |Sunnanå SK |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Gunilla Axén]] (Gideonsbergs IF) |22 |- |1987 |Öxabäck IF (5) |Jitex BK |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Eva-Lotta Carlsson]] (Dalhem IF) |28 |- ! colspan="5" |Damallsvenskan Play-offs (1988 - 1992) |- |1988 |Öxabäck IF (6) |Jitex BK |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Lena Videkull]] (Malmö FF) |24 |- |1989 |Jitex BK (6) |[[FC Rosengård|Malmö FF]] |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Eleonor Hultin]] (Jitex BK) |25 |- |1990 |[[FC Rosengård|Malmö FF]] (2) |Öxabäck IF |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Lena Videkull]] (Malmö FF) |21 |- |1991 |[[FC Rosengård|Malmö FF]] (3) |Jitex BK |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Lena Videkull]] (Malmö FF) |28 |- |1992 |Gideonsbergs IF (1) |Öxabäck IF |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Anneli Andelén]] (Öxabäck/Mark IF) |26 |- ! colspan="5" |Damallsvenskan (1993 - 1997) |- |1993 |[[FC Rosengård|Malmö FF]] (4) |Jitex BK/JG93 |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Anneli Andelén]] (Öxabäck/Mark IF) |29 |- |1994 |[[FC Rosengård|Malmö FF]] (5) |[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby IF]] |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Anneli Andelén]] (Öxabäck/Mark IF) |33 |- |1995 |[[Älvsjö AIK FF|Älvsjö AIK]] (1) |Gideonsbergs IF |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Annelie Wahlgren]] (Bälinge IF) |27 |- |1996 |[[Älvsjö AIK FF|Älvsjö AIK]] (2) |[[FC Rosengård|Malmö FF]] |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Lena Videkull]] (Malmö FF) |23 |- |1997 |[[Älvsjö AIK FF|Älvsjö AIK]] (3) |[[FC Rosengård|Malmö FF]] |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Annelie Wahlgren]] (Bälinge IF) {{Minivlajka|Švédsko}} [[Lena Videkull]] (Malmö FF) |22 |- ! colspan="5" |Damallsvenskan Play-offs (1998 - 1999) |- |1998 |[[Älvsjö AIK FF|Älvsjö AIK]] (4) |[[FC Rosengård|Malmö FF]] |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Victoria Svensson]] (Älvsjö AIK) |32 |- |1999 |[[Älvsjö AIK FF|Älvsjö AIK]] (5) |[[FC Rosengård|Malmö FF]] |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Luiza Pendyk]] (Malmö FF) |29 |- ! colspan="5" |Damallsvenskan (2000 -) |- |[[Damallsvenskan 2000|2000]] |[[Umeå IK]] (1) |[[FC Rosengård|Malmö FF]] |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Luiza Pendyk]] (Malmö FF) |25 |- |[[Damallsvenskan 2001|2001]] |[[Umeå IK]] (2) |[[FC Rosengård|Malmö FF]] |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Victoria Svensson]] (Älvsjö AIK) |34 |- |[[Damallsvenskan 2002|2002]] |[[Umeå IK]] (3) |[[FC Rosengård|Malmö FF]] |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Hanna Ljungberg]] (Umeå IK) |'''39''' |- |[[Damallsvenskan 2003|2003]] |[[Djurgårdens IF (ženy)|Djurgården/Älvsjö]] (1) |[[Umeå IK]] |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Victoria Svensson]] (Djurgården/Älvsjö) |23 |- |[[Damallsvenskan 2004|2004]] |[[Djurgårdens IF (ženy)|Djurgården/Älvsjö]] (2) |[[Umeå IK]] |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Laura Kalmari]] (Umeå IK) {{Minivlajka|Brazília}} [[Marta (futbalistka)|Marta]] (Umeå IK) |22 |- |[[Damallsvenskan 2005|2005]] |[[Umeå IK]] (4) |[[FC Rosengård|Malmö FF]] |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Therese Lundin]] (Malmö FF DFF) {{Minivlajka|Brazília}} [[Marta (futbalistka)|Marta]] (Umeå IK) |21 |- |[[Damallsvenskan 2006|2006]] |[[Umeå IK]] (5) |[[Djurgårdens IF (ženy)|Djurgården/Älvsjö]] |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Lotta Schelin]] (Kopparbergs/Göteborg FC) |21 |- |[[Damallsvenskan 2007|2007]] |[[Umeå IK]] (6) |[[Djurgårdens IF (ženy)|Djurgården/Älvsjö]] |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Lotta Schelin]] (Kopparbergs/Göteborg FC) |26 |- |[[Damallsvenskan 2008|2008]] |[[Umeå IK]] (7) |[[Linköping FC (ženy)|Linköpings FC]] |{{Minivlajka|Brazília}} [[Marta (futbalistka)|Marta]] (Umeå IK) {{Minivlajka|Holandsko}} [[Manon Melis]] (LdB FC Malmö) |23 |- |[[Damallsvenskan 2009|2009]] |[[Linköping FC (ženy)|Linköpings FC]] (1) |[[Umeå IK]] |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Linnea Liljegärd]] (Kopparbergs/Göteborg FC) |22 |- |[[Damallsvenskan 2010|2010]] |[[FC Rosengård|LdB FC Malmö]] (6) |[[BK Häcken (ženy)|Kopparbergs/Göteborg FC]] |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Manon Melis]] (LdB FC Malmö) |25 |- |[[Damallsvenskan 2011|2011]] |[[FC Rosengård|LdB FC Malmö]] (7) |[[BK Häcken (ženy)|Kopparbergs/Göteborg FC]] |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Manon Melis]] (LdB FC Malmö) {{Minivlajka|Island}} [[Margrét Lára Viðarsdóttir]] (Kristianstads DFF) |16 |- |[[Damallsvenskan 2012|2012]] |[[Tyresö FF (ženy)|Tyresö FF]] (1) |LdB FC Malmö |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Anja Mittag]] (LdB FC Malmö) |21 |- |[[Damallsvenskan 2013|2013]] |[[FC Rosengård|LdB FC Malmö]] (8) |[[Tyresö FF (ženy)|Tyresö FF]] |{{Minivlajka|USA}} [[Christen Press]] (Tyresö FF) |23 |- |[[Damallsvenskan 2014|2014]] |[[FC Rosengård]] (9) |KIF Örebro DFF |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Anja Mittag]] (FC Rosengård) |21 |- |[[Damallsvenskan 2015|2015]] |[[FC Rosengård]] (10) |Eskilstuna United DFF |{{Minivlajka|Kamerun}} [[Gaëlle Enganamouit]] (Eskilstuna United DFF) |18 |- |[[Damallsvenskan 2016|2016]] |[[Linköping FC (ženy)|Linköpings FC]] (2) |[[FC Rosengård]] |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Pernille Harderová|Pernille Harder]] (Linköping FC) |23 |- |[[Damallsvenskan 2017|2017]] |[[Linköping FC (ženy)|Linköpings FC]] (3) |[[FC Rosengård]] |{{Minivlajka|Malawi}} [[Tabitha Chawinga]] (Kvarnsvedens IK) |24 |- |[[Damallsvenskan 2018|2018]] |Piteå IF (1) |[[BK Häcken (ženy)|Kopparbergs/Göteborg FC]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Anja Mittag]] (FC Rosengård) |17 |- |[[Damallsvenskan 2019|2019]] |[[FC Rosengård]] (11) |[[BK Häcken (ženy)|Kopparbergs/Göteborg FC]] |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Anna Anvegård]] (FC Rosengård) |14 |- |[[Damallsvenskan 2020|2020]] |[[BK Häcken (ženy)|Kopparbergs/Göteborg FC]] (1) |[[FC Rosengård]] |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Anna Anvegård]] (FC Rosengård) |16 |- |[[Damallsvenskan 2021|2021]] |[[FC Rosengård]] (12) |[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Stina Blackstenius]] (BK Häcken) |17 |- |[[Damallsvenskan 2022|2022]] |[[FC Rosengård]] (13) |[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Amalie Vangsgaard]] (Linköping FC) |22 |- |[[Damallsvenskan 2023|2023]] |[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby IF]] (2) |[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] |{{Minivlajka|Nórsko}} [[Cathinka Tandberg]] (Linköping FC) |19 |- |[[Damallsvenskan 2024|2024]] |[[FC Rosengård]] (14) |[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] |{{Minivlajka|Japonsko}} [[Momoko Tanikawa]] (FC Rosengård) |16 |- |[[Damallsvenskan 2025|2025]] |[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] (2) |[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby IF]] |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Felicia Schröder]] (BK Häcken) |30 |} Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sweden - List of Women Champions | url = https://www.rsssf.org/tablesz/zwed-womchamp.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-01-05}}</ref> Malmö FF (do roku 2005), LdB FC Malmö a FC Rosengård sú jeden klub. Kopparbergs/Göteborg FC sa stal BK Häcken v roku 2021. == Zoznam víťazných tímov == {| class="wikitable" |+ ! !Počet titulov !Roky |- |[[FC Rosengård]] |10 |1986, 1990, 1991, 1993, 1994, [[Damallsvenskan 2010|2010]], [[Damallsvenskan 2011|2011]], [[Damallsvenskan 2013|2013]], [[Damallsvenskan 2014|2014]], [[Damallsvenskan 2015|2015]] |- |[[Umeå IK]] |7 |[[Damallsvenskan 2000|2000]], [[Damallsvenskan 2001|2001]], [[Damallsvenskan 2002|2002]], [[Damallsvenskan 2005|2005]], [[Damallsvenskan 2006|2006]], [[Damallsvenskan 2007|2007]], [[Damallsvenskan 2008|2008]] |- |Jitex BK |6 |1974, 1976, 1979, 1981, 1984, 1989 |- |Öxabäck IF |6 |1973, 1975, 1978, 1983, 1987, 1988 |- |[[Älvsjö AIK FF|Älvsjö AIK]] |5 |1995, 1996, 1997, 1998, 1999 |- |[[Linköping FC (ženy)|Linköpings FC]] |3 |[[Damallsvenskan 2009|2009]], [[Damallsvenskan 2016|2016]], [[Damallsvenskan 2017|2017]] |- |[[Djurgårdens IF (ženy)|Djurgården/Älvsjö]] |2 |[[Damallsvenskan 2003|2003]], [[Damallsvenskan 2004|2004]] |- |[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby IF]] |2 |1985, [[Damallsvenskan 2023|2023]] |- |Sunnanå SK |2 |1980, 1982 |- |Gideonsbergs IF |1 |1992 |- |Jakobsbergs GoIF |1 |1977 |- |[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] |1 |[[Damallsvenskan 2020|2020]] |- |Piteå IF |1 |[[Damallsvenskan 2018|2018]] |- |[[Tyresö FF (ženy)|Tyresö FF]] |1 |[[Damallsvenskan 2012|2012]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Damallsvenskan|1324475017}} {{Ligy žien UEFA}} [[Kategória:Najvyššie národné futbalové súťaže]] [[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]] [[Kategória:Ženské futbalové súťaže]] [[Kategória:Ženský futbal vo Švédsku]] 2audypd8rlkgeq9ynx2seqbdwelj1gm Liga majstrov žien UEFA 2011/2012 0 743951 8219292 8198928 2026-05-25T08:30:00Z Lekvarnička 262477 8219292 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Liga majsteriek|sezóna=2011/2012|sezóna_po=Liga majstrov žien UEFA 2012/2013|majster={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] (2. titul)|2_miesto={{minivlajka |Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]]|najlepší_strelec={{minivlajka |Francúzsko}} [[Eugénie Le Sommer]]<br/>{{minivlajka |Francúzsko}} [[Camille Abily]] (9 gólov)|sezóna_pred=Liga majstrov žien UEFA 2010/2011|počet_mužstiev=54 (zo 46 asociácii)|odohraté_zápasy=109|počet_gólov=456|začiatok=11. august 2011|koniec=17. máj 2012}}'''Liga majstrov žien UEFA 2011/2012''' bol 11. ročníkom [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majsteriek]]. Finálový zápas sa konal 17. mája 2012 na [[Olympiastadion (Mníchov)|Olympijskom štadióne]] v [[Mníchov|Mníchove]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Munich's Olympiastadion to stage final | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/01f9-0e137b924a6c-beacc5c4dfa6-1000--munich-s-olympiastadion-to-stage-final/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Majsterkami sa stali druhýkrát po sebe futbalistky z [[Olympique Lyonnais|Lyonu]]. == Priradenie asociačných tímov == 15. júna 2011 UEFA oznámila, že 54 tímov z 46 asociácii vstúpi do súťaže v tomto ročníku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lyon lead record Women's Champions League entry|url=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/01f2-0e123cc3fe93-49163f8d4666-1000--lyon-lead-record-women-s-champions-league-entry/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2026-01-30|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Čo bol najväčší počet tímov v súťaži, keďže sa do súťaže pripojilo aj Albánsko a Lotyšsko, Luxembursko sa tiež pripojilo, keď majsterky z ich krajiny sa naposledy pripojili v ročníku 2001/02. 11 tímov malo debut. Počet miest z každej krajiny bol určený na základe UEFA koeficientu žien 2010<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=UEFA|titul="Accesslist for the UEFA Women's Champions League 2011/12|url=https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/General/01/54/65/08/1546508_DOWNLOAD.pdf|dátum prístupu=2026-01-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=UEFA|titul=UEFA Women's Champions League Places for the 2011/12 season|url=https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/General/01/54/65/09/1546509_DOWNLOAD.pdf|dátum prístupu=2026-01-30}}</ref>, ktorý bral do úvahy výsledky od sezóny 2005/06 do 2009/10. Asociácie na prvom až ôsmom mieste mali v súťaži 2 tímy, ostatné jeden. {| class="wikitable" |+ !Kolo !Tímy vstupujúce do tohto kola !Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola !Formát |- ! valign="middle" |Kvalifikačné kolo (32 tímov) | * 32 víťazných tímov domácich líg z asociácii na 15. až 53. mieste | | * 8 skupín po 4 tímy, pri žrebovaní nasadené do 4 košov * jeden z tímov je usporiadateľ |- ! valign="middle" |Šestnásťfinále (32 tímov | * 14 víťazných tímov domácich líg z asociácii na 1. až 14. mieste * 8 tímov 2. mieste domácich líg z asociácii na 1. až 8 mieste. | * 8 víťazných tímov skupín kvalifikačného kola * 2 najlepšie tímy z druhým miest skupín kvalifikačného kola | * vyraďovacie dvojzápasy, tímy nasadené podľa koeficientu UEFA |} == Harmonogram == {| class="wikitable" |+ !Kolo !Losovanie !1. zápas !2. zápas |- |Kvalifikačné kolo |23. jún 2011 | colspan="2" |11. – 16. august 2011 |- |Šestnásťfinále | rowspan="2" |23. august 2011 |28. – 29. september 2011 |5. – 6. október 2011 |- |Osemfinále |2. – 3. november 2011 |9. – 10. november 2011 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |17. november 2011 |14.– 15. marec 2012 |21. – 22. marec 2012 |- |Semifinále |14. – 15. apríl 2012 |21. – 22. apríl 2012 |- |Finále | colspan="2" |17. máj 2012 |} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Next season – UEFA.com|url=http://www.uefa.com/womenschampionsleague/finals/nextseason/index.html|vydavateľ=www.uefa.com|dátum prístupu=2026-01-30|jazyk=en|priezvisko=uefa.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20110622044232/http://www.uefa.com/womenschampionsleague/finals/nextseason/index.html}}</ref> == Tímy == {| class="wikitable" |+ ! colspan="4" |Šestnásťfinále |- |{{Minivlajka|Nemecko}}[[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]] (1) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]] (2) |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Malmö]] (1) |{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|Göteborg]] (2) |- |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] (1) |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] (2) |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> [[ŽFK Rossijanka|Rossijanka]] (1) |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> [[FK Energija Voronež|Energija Voronež]] (2) |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] (1P) |{{Minivlajka|Anglicko}} Bristol Academy (2P) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]] (1) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small>[[Fortuna Hjørring]] (2) |- |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Torres Calcio (ženy)|Torres]] (1) |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> Tavagnacco (2) |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> [[Valur (ženy)|Valur]] (1) |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Þór/KA (2) |- |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Stabæk (1) |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SV Neulengbach|Neulengbach]] (1) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] (1) |<small>{{Minivlajka|Holandsko}}</small> Twente (1) |- |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Standard Liège (1) |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> CSHVSM (1) | | |- ! colspan="4" |Kvalifikácia |- |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[Rayo Vallecano (ženy)|Rayo Vallecano]] (1) |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys (ženy)|YB Frauen]] (1) |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> Bobruichanka (1) |<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> [[RTP Unia Racibórz|Unia Racibórz]] (1) |- |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Lehenda-ShVSM (1) |{{Minivlajka|Fínsko}} PK-35 Vantaa (1) |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> MTK (1) |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] (1) |- |<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small> PAOK (1) |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> 1° Dezembro (1) |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> Olimpia Cluj (1) |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] (1) |- |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica (1) |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> NSA Sofia (1) |<small>{{Minivlajka|Izrael}}</small> ASA Tel Aviv University (1) |<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] (1) |- |<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra Universitetas]] (1) |<small>{{Minivlajka|Wales}}</small> Swansea City (1) |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> [[ŽNK Krka]] (1) |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}}</small> Goliador Chişinău (1) |- |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}</small> [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ Klaksvík]] (1) |<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small> Peamount United (1) |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> [[ŽNK Osijek|Osijek]] (1) |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Apollon Ladies F.C.|Apollon Limassol]] (1) |- |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}}</small> [[Crusaders Strikers F.C.|Newtownabbey Strikers]] (1) |<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small> ZFK Nashe Taksi (1) |<small>{{Minivlajka|Estónsko}}</small> Pärnu JK (1) |{{Minivlajka|Turecko}} Ataşehir Belediyesi (1) |- |{{Minivlajka|Malta}} Mosta (1) |{{Minivlajka|Albánsko}} Ada (1) |{{Minivlajka|Lotyšsko}} Liepājas Metalurgs (1) |{{Minivlajka|Holandsko}} Progrès Niedercorn (1) |} Vysvetlivky: (1) - tím skončil na prvom mieste v domácej ligy, (2) - tím skončil na druhom mieste v domácej lige, (1P) - tím vyhral domáci pohár, (2P) tím prehral finálový zápas o domáci pohár. == Kvalifikačné kolo == {{Hlavný článok|Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2011/2012}} === Skupina 1 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Švajčiarsko}} !<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Moldavsko}}</small> |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys (ženy)|YB Frauen]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |11 | align="center" |2 | align="center" | +9 | align="center" |7 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |— |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small> ZFK Nashe Taksi | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |8 | align="center" |3 | align="center" | +5 | align="center" |6 | rowspan="3" align="center" | | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|6|0}} |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small> PAOK | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |4 | align="center" |2 | align="center" | +2 | align="center" |4 | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}}</small> Goliador Chişinău | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |16 | align="center" |−16 | align="center" |0 | align="center" |{{ku|0|7}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |— |} === Skupina 2 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !<small>{{Minivlajka|Izrael}}</small> !<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> !{{Minivlajka|Lotyšsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Izrael}}</small> ASA Tel Aviv University | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" | +4 | align="center" |7 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> 1° Dezembro | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" | +4 | align="center" |5 | rowspan="3" align="center" | | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|0}} |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> MTK | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |12 | align="center" |1 | align="center" | +11 | align="center" |4 | align="center" |– | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|12|0}} |- | align="center" |'''4.''' |{{Minivlajka|Lotyšsko}} Liepājas Metalurgs | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |20 | align="center" |−19 | align="center" |0 | align="center" |{{ku|1|4}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |— |} === Skupina 3 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Estónsko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[Rayo Vallecano (ženy)|Rayo Vallecano]] | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |9 | align="center" |1 | align="center" | +8 | align="center" |9 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|4|1}} | align="center" |— |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small> Peamount United | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |12 | align="center" |2 | align="center" | +10 | align="center" |6 | rowspan="3" | | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |– | align="center" |{{ku|7|0}} |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Estónsko}}</small> Pärnu JK | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |10 | align="center" |−6 | align="center" |3 | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|5}} | align="center" |— | align="center" |— |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> [[ŽNK Krka]] | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |13 | align="center" |−12 | align="center" |0 | align="center" |{{ku|0|4}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— |} === Skupina 4 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> !{{Minivlajka|Turecko}} !<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> Olimpia Cluj | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |12 | align="center" |2 | align="center" | +10 | align="center" |9 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|5|0}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |7 | align="center" |5 | align="center" | +2 | align="center" |6 | rowspan="3" | | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|1}} | align="center" |— |- | align="center" |'''3.''' |{{Minivlajka|Turecko}} Ataşehir Belediyesi | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |−6 | align="center" |1 | align="center" |{{ku|1|4}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |— |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra Universitetas]] | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |8 | align="center" |−6 | align="center" |1 | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |— |} === Skupina 5 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}</small> !{{Minivlajka|Malta}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |17 | align="center" |0 | align="center" | +17 | align="center" |9 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|8|0}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |15 | align="center" |6 | align="center" | +9 | align="center" |6 | rowspan="3" | | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|2}} | align="center" |— |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}</small> [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ Klaksvík]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |−6 | align="center" |3 | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |'''4.''' |{{Minivlajka|Malta}} Mosta | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |20 | align="center" |−20 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|11}} | align="center" |— | align="center" |— |} === Skupina 6 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Fínsko}} !<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> !{{Minivlajka|Albánsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |{{Minivlajka|Fínsko}} PK-35 Vantaa | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |12 | align="center" |1 | align="center" | +11 | align="center" |7 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|10|0}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |17 | align="center" |1 | align="center" | +16 | align="center" |6 | rowspan="3" align="center" | | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |— |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> [[RTP Unia Racibórz|Unia Racibórz]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |9 | align="center" |2 | align="center" | +7 | align="center" |4 | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|8|0}} |- | align="center" |'''4.''' |{{Minivlajka|Albánsko}} Ada | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |34 | align="center" |−34 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|16}} | align="center" |— | align="center" |— |} === Skupina 7 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Cyprus}} !<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> !<small>{{Minivlajka|Wales}}</small> !{{Minivlajka|Holandsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Apollon Ladies F.C.|Apollon Limassol]] | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |24 | align="center" |1 | align="center" | +23 | align="center" |9 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|14|0}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Lehenda-ShVSM | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |11 | align="center" |2 | align="center" | +9 | align="center" |6 | rowspan="3" align="center" | | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|8|0}} |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Wales}}</small> Swansea City | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |10 | align="center" |−6 | align="center" |3 | align="center" |{{ku|0|8}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |— |- | align="center" |'''4.''' |{{Minivlajka|Holandsko}} Progrès Niedercorn | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |26 | align="center" |−26 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|4}} | align="center" |— |} === Skupina 8 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia !<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}}</small> |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> [[ŽNK Osijek|Osijek]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |7 | align="center" |2 | align="center" | +5 | align="center" |7 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |— |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> Bobruichanka | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |10 | align="center" |1 | align="center" | +9 | align="center" |6 | rowspan="3" | | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} | align="center" |{{ku|7|0}} |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> NSA Sofia | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |−2 | align="center" |4 | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}}</small> [[Crusaders Strikers F.C.|Newtownabbey Strikers]] | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |13 | align="center" |−12 | align="center" |0 | align="center" |{{ku|1|5}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |— |} Zdroj.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA Club Championship (Women) 2011/12|url=https://www.rsssf.org/ec/ec-wom2012.html|vydavateľ=www.rsssf.org|dátum prístupu=2026-01-30}}</ref> === Tabuľka tímov na druhých miestach === Dva najlepšie tímy umiestené na druhých miestach skupín sa kvalifikovali do šestnásťfinále. Zápasy proti tímom na štvrtom mieste sa nezarátavali do tejto tabuľky. Tabuľka je usporiadaná podľa pravidiel: # Vyšší počet bodov # Väčší rozdiel v počet skórovaných a inkasovaných gólov # Vyšší počet skórovaných gólov # Vyšší klubový koeficient # Fair play správanie vo zápasoch skupinovej fázy {| class="wikitable" ! !{{Tooltip|Sk|Skupina}} !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |3 |<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small> Peamount United | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |5 | align="center" |2 | align="center" | +3 | align="center" |3 | rowspan="2" align="center" |Postup vyraďovacej fázy |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''2.''' |8 |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> Bobruichanka | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" | +2 | align="center" |3 |- | align="center" |'''3.''' |4 |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |5 | align="center" |4 | align="center" | +1 | align="center" |3 | |- | align="center" |'''4.''' |7 |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Lehenda-ShVSM | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" | +1 | align="center" |3 | |- | align="center" |'''5.''' |6 |<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" | |- | align="center" |'''6.''' |1 |<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small> ZFK Nashe Taksi | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |−1 | align="center" |3 | align="center" | |- | align="center" |'''7.''' |5 |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |4 | align="center" |6 | align="center" |−2 | align="center" |3 | align="center" | |- | align="center" | |2 |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> 1° Dezembro | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" | |} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peamount and Bobruichanka complete last 32|url=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/01f4-0e12438795ed-159d57206ae3-1000--peamount-and-bobruichanka-complete-last-32/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2026-01-30|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> == Vyraďovacia fáza == {{Hlavný článok|Vyraďovacia fáza Ligy majstrov žien UEFA 2011/2012}} === Šestnásťfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Apollon Ladies F.C.|Apollon Limassol]] | align="center" |{{ku|3|4}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |{{ku|1|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> Olimpia Cluj | align="center" |{{ku|0|12}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] | align="center" |{{ku|0|9}} | align="center" |{{ku|0|3}} |- |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Standard Liège | align="center" |{{ku|4|5}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]] | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |{{ku|4|3}} |- |<small>{{Minivlajka|Izrael}}</small> ASA Tel Aviv University | align="center" |{{ku|2|5}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Torres Calcio (ženy)|Torres]] | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |{{ku|2|3}} |- |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Þór/KA | align="center" |{{ku|2|14}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]] | align="center" |{{ku|0|6}} | align="center" |{{ku|2|8}} |- | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] | align="center" |{{ku|4|1}} |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> [[Valur (ženy)|Valur]] | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|3|0}} |- |{{Minivlajka|Anglicko}} Bristol Academy | align="center" |{{ku|3|5}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> [[FK Energija Voronež|Energija Voronež]] | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|2|4}} |- |<small>{{Minivlajka|Holandsko}}</small> Twente | align="center" |{{ku|0|3}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> [[ŽFK Rossijanka|Rossijanka]] | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |{{ku|0|1}} |- |{{Minivlajka|Fínsko}} PK-35 Vantaa | align="center" |{{ku|1|7}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[Rayo Vallecano (ženy)|Rayo Vallecano]] | align="center" |{{ku|1|4}} | align="center" |{{ku|0|3}} |- |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> Bobruichanka | align="center" |{{ku|0|10}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{ku|0|4}} | align="center" |{{ku|0|6}} |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys (ženy)|YB Frauen]] | align="center" |{{ku|1|5}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small>[[Fortuna Hjørring]] | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |{{ku|1|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> [[ŽNK Osijek|Osijek]] | align="center" |{{ku|0|11}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|Göteborg]] | align="center" |{{ku|0|4}} | align="center" |{{ku|0|7}} |- |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> CSHVSM | align="center" |{{ku|2|6}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SV Neulengbach|Neulengbach]] | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |{{ku|0|5}} |- |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> Tavagnacco | align="center" |{{ku|2|6}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Malmö]] | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |{{ku|0|5}} |- |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Stabæk | align="center" |{{ku|2|4}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]] | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|1|4}} |- |<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small> Peamount United | align="center" |{{ku|0|5}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |{{ku|0|3}} |} === Osemfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] | align="center" |{{ku|0|12}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] | align="center" |{{ku|0|6}} | align="center" |{{ku|0|6}} |- | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]] | align="center" |{{ku|5|2}} |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Torres Calcio (ženy)|Torres]] | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |{{ku|3|1}} |- | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]] | align="center" |{{ku|17|0}} |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] | align="center" |{{ku|10|0}} | align="center" |{{ku|7|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> [[FK Energija Voronež|Energija Voronež]] | align="center" |{{ku|3|7}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> [[ŽFK Rossijanka|Rossijanka]] | align="center" |{{ku|0|4}} | align="center" |{{ku|3|3}} |- |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[Rayo Vallecano (ženy)|Rayo Vallecano]] | align="center" |{{ku|2|6}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|1|5}} |- |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small>[[Fortuna Hjørring]] | align="center" |{{ku|2|4}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|Göteborg]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|2|3}} |- |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SV Neulengbach|Neulengbach]] | align="center" |{{ku|1|4}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Malmö]] | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|0|1}} |- | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]] | align="center" |{{ku|4|2}} |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |{{ku|3|0}} | align="center" |{{ku|1|2}} |} === Štvrťfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] | align="center" |{{ku|8|0}} |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]] | align="center" |{{ku|4|0}} | align="center" |{{ku|4|0}} |- | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]] | align="center" |{{ku|5|0}} |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> [[ŽFK Rossijanka|Rossijanka]] | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|3|0}} |- | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{ku|3|2}} |{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|Göteborg]] | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|0|1}} |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Malmö]] | align="center" |{{ku|1|3}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]] | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|0|3}} |} === Semifinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] | align="center" |{{ku|5|1}} |{{Minivlajka|Nemecko}}[[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]] | align="center" |{{ku|5|1}} | align="center" |{{ku|0|0}} |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{ku|1|4}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]] | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|2}} |} Zdroj.<ref name=":0" /> === Finále === {{Futbalbox3|mužstvo1={{minivlajka |Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]]|mužstvo2={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]]|dátum=17. máj 2012|čas=18:00|skóre={{ku|2|0}}|polčas={{ku|2|0}}|štadión=[[Olympiastadion (Mníchov)|Olympiastadion]], [[Mníchov]]|divákov=50 212|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2009097--lyon-vs-eintracht-frankfurt/|góly1={{gól|15|p}} [[Eugénie Le Sommer]]<br/>{{gól|28}} [[Camille Abily]]|žlté karty1={{žltá karta |90+1}} Henry|rozhodca={{minivlajka |Švédsko}} Jenny Palmqvist}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|2011–12 UEFA Women's Champions League|1326756492}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov žien UEFA}} [[Kategória:Liga majstrov žien UEFA]] b4o0n3d59c9y2dpepeyztkxrrzww4m0 Liga majstrov žien UEFA 2012/2013 0 744580 8219293 8198945 2026-05-25T08:30:48Z Lekvarnička 262477 8219293 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Liga majsteriek|sezóna=2012/2013|sezóna_po=Liga majstrov žien UEFA 2013/2014|majster={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] (1. titul)|2_miesto={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]]|najlepší_strelec={{minivlajka |Rumunsko}} [[Laura Rus]] (11 gólov)|sezóna_pred=Liga majstrov žien UEFA 2011/2012|počet_mužstiev=54 (zo 46 asociácii)|odohraté_zápasy=144|počet_gólov=491|začiatok=11. august 2012|koniec=23. máj 2013}}'''Liga majstrov žien UEFA 2012/2013''' bol 12. ročníkom [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majsteriek]]. Finálový zápas sa konal 23. mája 2013 v [[Londýn|Londýne]] na štadióne [[Stamford Bridge]]. [[Súbor:Stamford Bridge Clear Skies.JPG|náhľad|Finále sa konalo na štadióne [[Stamford Bridge]]]] == Priradenie asociačných tímov == Počet miest z každej krajiny bol určený na základe UEFA koeficientu žien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = UEFA | titul = Access List for the 2012–13 Champions League | url = https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/General/01/67/56/51/1675651_DOWNLOAD.pdf | dátum prístupu = 2026-02-11}}</ref> {| class="wikitable" |+ ! colspan="4" |Šestnásťfinále |- |{{Minivlajka|Nemecko}}[[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]] (1) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] (2) |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] (1) |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris FC (ženy)|Juvisy]] (2) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Malmö]] (1) |{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|Göteborg]] (2) |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> [[ŽFK Rossijanka|Rossijanka]] (1) |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> [[Zorkij Krasnogorsk]] (2) |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] (1) |{{Minivlajka|Anglicko}} Birmingham City (2) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]] (1) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small>[[Fortuna Hjørring]] (2) |- |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Torres Calcio (ženy)|Torres]] (1) |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Hellas Verona FC (ženy)|Bardolino Verona]] (2) |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Røa (1) |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Stabæk (2) |- |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Stjarnan (1) |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SV Neulengbach|Neulengbach]] (1) |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (1) |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Standard Liège (1) |- |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] (1) |{{Minivlajka|Holandsko}} ADO Den Haag (1) | | |- ! colspan="4" |Kvalifikácia |- |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> Bobruichanka (1) |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt (1) |<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> [[RTP Unia Racibórz|Unia Racibórz]] (1) |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv (1) |- |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> MTK (1) |{{Minivlajka|Fínsko}} PK-35 Vantaa (1) |<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small> PAOK (1) |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]] (1) |- |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica (1) |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] (1) |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> NSA Sofia (1) |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> Olimpia Cluj (1) |- |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> 1° Dezembro (1) |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje (1) |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] (1) |<small>{{Minivlajka|Izrael}}</small> ASA Tel Aviv University (1) |- |<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra Universitetas]] (1) |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Apollon Ladies F.C.|Apollon Limassol]] (1) |<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] (1) |<small>{{Minivlajka|Wales}}</small> Cardiff Met. (1) |- |<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small> Peamount United (1) |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}</small> [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ Klaksvík]] (1) |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}}</small> FC Noroc (1) |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> [[ŽNK Osijek|Osijek]] (1) |- |{{Minivlajka|Turecko}} Ataşehir Belediyesi (1) |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}}</small> Glentoran Belfast United (1) |<small>{{Minivlajka|Estónsko}}</small> Pärnu JK (1) |<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small> ŽFK Naše Taksi (1) |- |{{Minivlajka|Malta}} Birkirkara (1) |{{Minivlajka|Lotyšsko}} Skonto/Ceriba (1) |{{Minivlajka|Albánsko}} Ada (1) |{{Minivlajka|Čierna hora}} Ekonomist (1) |} == Harmonogram == {| class="wikitable" |+ !Kolo !Losovanie !1. zápas !2. zápas |- |Kvalifikačné kolo |28. jún 2012 | colspan="2" |11. – 16. august 2012 |- |Šestnásťfinále | rowspan="2" |23. august 2012 |26. – 27. september 2012 |3. – 4. október 2012 |- |Osemfinále |31. október – 1. november 2012 |7. – 8. november 2012 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |27. november 2012 |20. – 21. marec 2013 |27. – 28. marec 2013 |- |Semifinále |13. – 14, apríl 2013 |20. – 21. apríl 2013 |- |Finále | colspan="2" |23. máj 2013 |} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = UEFA | titul = 2012–13 UEFA Women calendar | url = https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/General/01/68/19/07/1681907_DOWNLOAD.pdf | dátum prístupu = 2026-02-11}}</ref> == Kvalifikačné kolo == {{Hlavný článok|Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2012/2013}} === Skupina 1 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Švajčiarsko}} !<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> !{{Minivlajka|Turecko}} !<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]] | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |14 | align="center" |0 | align="center" | +14 | align="center" |'''9''' | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|4|0}} | align="center" |– |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |13 | align="center" |5 | align="center" | +8 | align="center" |'''6''' | rowspan="3" align="center" | | align="center" |– | align="center" |— | align="center" |– | align="center" |{{ku|9|1}} |- | align="center" |'''3.''' |{{Minivlajka|Turecko}} Ataşehir Belediyesi | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |−5 | align="center" |'''3''' | align="center" |– | align="center" |{{ku|2|4}} | align="center" |— | align="center" |– |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra Universitetas]] | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |20 | align="center" |−17 | align="center" |'''0''' | align="center" |{{ku|0|8}} | align="center" |– | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |— |} === Skupina 2 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> !<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Estónsko}}</small> |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |9 | align="center" |0 | align="center" | +9 | align="center" |'''9''' | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |– | align="center" |{{ku|4|0}} | align="center" |{{ku|3|0}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |8 | align="center" |2 | align="center" | +6 | align="center" |'''6''' | rowspan="3" | | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |— | align="center" |– | align="center" |– |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> NSA Sofia | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |11 | align="center" |−9 | align="center" |'''3''' | align="center" |– | align="center" |{{ku|0|7}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Estónsko}}</small> Pärnu JK | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |−6 | align="center" |'''0''' | align="center" |– | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |– | align="center" |— |} === Skupina 3 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}}</small> !{{Minivlajka|Malta}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> Olimpia Cluj | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |16 | align="center" |3 | align="center" | +13 | align="center" |'''9''' | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|1}} | align="center" |– | align="center" |{{ku|8|0}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> 1° Dezembro | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" | +2 | align="center" |'''6''' | rowspan="3" align="center" | | align="center" |– | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}}</small> Glentoran Belfast United | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |−4 | align="center" |'''3''' | align="center" |{{ku|2|4}} | align="center" |– | align="center" |— | align="center" |– |- | align="center" |'''4.''' |{{Minivlajka|Malta}} Birkirkara | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |12 | align="center" |−11 | align="center" |'''0''' | align="center" |– | align="center" |– | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |— |} === Skupina 4 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> !{{Minivlajka|Čierna hora}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> [[RTP Unia Racibórz|Unia Racibórz]] | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |17 | align="center" |1 | align="center" | +16 | align="center" |'''9''' | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|5|0}} | align="center" |– | align="center" |{{ku|7|1}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |11 | align="center" |7 | align="center" | +4 | align="center" |'''6''' | rowspan="3" align="center" | | align="center" |– | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |– |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> Bobruichanka | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |7 | align="center" |9 | align="center" |−2 | align="center" |'''3''' | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |– | align="center" |— | align="center" |{{ku|5|1}} |- | align="center" |'''4.''' |{{Minivlajka|Čierna hora}} Ekonomist | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |20 | align="center" |−18 | align="center" |'''0''' | align="center" |– | align="center" |{{ku|0|8}} | align="center" |– | align="center" |— |} === Skupina 5 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> !<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Izrael}}</small> !<small>{{Minivlajka|Wales}}</small> |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" | +5 | align="center" |'''7''' | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|0}} | align="center" |– | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small> Peamount United | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |9 | align="center" |4 | align="center" | +5 | align="center" |'''6''' | rowspan="3" align="center" | | align="center" |– | align="center" |— | align="center" |{{ku|5|0}} | align="center" |– |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Izrael}}</small> ASA Tel Aviv University | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |'''4''' | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |– | align="center" |— | align="center" |{{ku|5|0}} |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Wales}}</small> Cardiff Met. | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |10 | align="center" |−10 | align="center" |'''0''' | align="center" |– | align="center" |{{ku|0|4}} | align="center" |– | align="center" |— |} === Skupina 6 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Cyprus}} !<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> !<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}</small> !{{Minivlajka|Albánsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Apollon Ladies F.C.|Apollon Limassol]] | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |31 | align="center" |0 | align="center" | +31 | align="center" |'''9''' | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |– | align="center" |{{ku|7|0}} | align="center" |{{ku|21|0}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |16 | align="center" |5 | align="center" | +11 | align="center" |'''6''' | rowspan="3" align="center" | | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |— | align="center" |– | align="center" |{{ku|14|1}} |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}</small> [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ Klaksvík]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |12 | align="center" |10 | align="center" | +2 | align="center" |'''3''' | align="center" |– | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— | align="center" |– |- | align="center" |'''4.''' |{{Minivlajka|Albánsko}} Ada | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |46 | align="center" |−44 | align="center" |'''0''' | align="center" |– | align="center" |– | align="center" |{{ku|1|11}} | align="center" |— |} === Skupina 7 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small> !{{Minivlajka|Lotyšsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> MTK | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |14 | align="center" |0 | align="center" | +14 | align="center" |'''9''' | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |– | align="center" |{{ku|5|0}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small> PAOK | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |9 | align="center" |2 | align="center" | +7 | align="center" |'''6''' | rowspan="3" align="center" | | align="center" |– | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|8|0}} |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small> ŽFK Naše Taksi | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |−5 | align="center" |'''3''' | align="center" |{{ku|0|7}} | align="center" |– | align="center" |— | align="center" |– |- | align="center" |'''4.''' |{{Minivlajka|Lotyšsko}} Skonto/Ceriba | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |18 | align="center" |−16 | align="center" |'''0''' | align="center" |– | align="center" |– | align="center" |{{ku|2|5}} | align="center" |— |} === Skupina 8 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> !{{Minivlajka|Fínsko}} !<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> !<small>{{Minivlajka|Moldavsko}}</small> |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |15 | align="center" |3 | align="center" | +12 | align="center" |'''7''' | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |– | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|11|0}} |- | align="center" |'''2.''' |{{Minivlajka|Fínsko}} PK-35 Vantaa | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |10 | align="center" |2 | align="center" | +8 | align="center" |'''7''' | rowspan="3" | | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |— | align="center" |– | align="center" |{{ku|6|0}} |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> [[ŽNK Osijek|Osijek]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |14 | align="center" |7 | align="center" | +7 | align="center" |'''3''' | align="center" |– | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |— | align="center" |– |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}}</small> FC Noroc | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |28 | align="center" |−27 | align="center" |'''0''' | align="center" |– | align="center" |– | align="center" |{{ku|1|11}} | align="center" |— |} Zdroj.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Club Championship (Women) 2012/13 | url = https://www.rsssf.org/ec/ec-wom2013.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-02-11}}</ref> === Tabuľka tímov na druhých miestach === Dva najlepšie tímy umiestené na druhých miestach skupín sa kvalifikovali do šestnásťfinále. Zápasy proti tímom na štvrtom mieste sa nezarátavali do tejto tabuľky. Tabuľka je usporiadaná podľa pravidiel: # Vyšší počet bodov # Väčší rozdiel v počet skórovaných a inkasovaných gólov # Vyšší počet skórovaných gólov # Vyšší klubový koeficient # Fair play správanie vo zápasoch skupinovej fázy {| class="wikitable" ! !{{Tooltip|Sk|Skupina}} !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |8 |{{Minivlajka|Fínsko}} PK-35 Vantaa | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |2 | align="center" | +2 | align="center" |'''4''' | rowspan="2" align="center" |Postup vyraďovacej fázy |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''2.''' |2 |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |7 | align="center" |2 | align="center" | +5 | align="center" |'''3''' |- | align="center" |'''3.''' |3 |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> 1° Dezembro | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |5 | align="center" |4 | align="center" | +1 | align="center" |'''3''' | rowspan="6" | |- | align="center" |'''4.''' |5 |<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small> Peamount United | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |5 | align="center" |4 | align="center" | +1 | align="center" |'''3''' |- | align="center" |'''5.''' |1 |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |'''3''' |- | align="center" |'''6.''' |7 |<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small> PAOK | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |−1 | align="center" |'''3''' |- | align="center" |'''7.''' |6 |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |−2 | align="center" |'''3''' |- | align="center" |'''8.''' |4 |<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |7 | align="center" |−4 | align="center" |'''3''' |} == Vyraďovacia fáza == {{Hlavný článok|Vyraďovacia fáza Ligy majstrov žien UEFA 2012/2013}} === Šestnásťfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |{{ku|0|7}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |{{ku|0|4}} |- |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Standard Liège | align="center" |{{ku|1|8}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]] | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|0|5}} |- |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Apollon Ladies F.C.|Apollon Limassol]] | align="center" |{{ku|3|6}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Torres Calcio (ženy)|Torres]] | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |{{ku|1|3}} |- | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> Olimpia Cluj | align="center" |{{ku|3|3}} ([[Pravidlo vonkajších gólov|prav.]]) |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SV Neulengbach|Neulengbach]] | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|2|2}} ([[Predĺženie|po p.]]) |- |<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> [[RTP Unia Racibórz|Unia Racibórz]] | align="center" |{{ku|2|11}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] | align="center" |{{ku|1|5}} | align="center" |{{ku|1|6}} |- |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt | align="center" |{{ku|0|8}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Røa | align="center" |{{ku|0|4}} | align="center" |{{ku|0|4}} |- |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] | align="center" |{{ku|0|6}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |{{ku|0|3}} |- |{{Minivlajka|Holandsko}} ADO Den Haag | align="center" |{{ku|3|5}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> [[ŽFK Rossijanka|Rossijanka]] | align="center" |{{ku|1|4}} | align="center" |{{ku|2|1}} |- |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Stjarnan | align="center" |{{ku|1|3}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> [[Zorkij Krasnogorsk]] | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|1|3}} |- |{{Minivlajka|Fínsko}} PK-35 Vantaa | align="center" |{{ku|0|12}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] | align="center" |{{ku|0|7}} | align="center" |{{ku|0|5}} |- |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> MTK | align="center" |{{ku|1|10}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Malmö]] | align="center" |{{ku|0|4}} | align="center" |{{ku|1|6}} |- |{{Minivlajka|Anglicko}} Birmingham City | align="center" |{{ku|2|3}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Hellas Verona FC (ženy)|Bardolino Verona]] | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|0|3}} ([[Predĺženie|po p.]]) |- | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Stabæk | align="center" |{{ku|5|3}} |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]] | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|3|3}} |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]] | align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris FC (ženy)|Juvisy]] | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|0|1}} |- |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] | align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small>[[Fortuna Hjørring]] | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica | align="center" |{{ku|0|4}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|Göteborg]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|0|3}} |} === Osemfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{ku|6|4}} |{{Minivlajka|Nemecko}}[[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]] | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |{{ku|4|3}} |- | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Torres Calcio (ženy)|Torres]] | align="center" |{{ku|7|1}} |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> Olimpia Cluj | align="center" |{{ku|4|1}} | align="center" |{{ku|3|0}} |- | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] | align="center" |{{ku|5|2}} |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Røa | align="center" |{{ku|4|1}} | align="center" |{{ku|1|1}} |- |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] | align="center" |{{ku|2|3}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> [[ŽFK Rossijanka|Rossijanka]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|2|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> [[Zorkij Krasnogorsk]] | align="center" |{{ku|0|11}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] | align="center" |{{ku|0|9}} | align="center" |{{ku|0|2}} |- | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Malmö]] | align="center" |{{ku|3|0}} |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Hellas Verona FC (ženy)|Bardolino Verona]] | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Stabæk | align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris FC (ženy)|Juvisy]] | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|1|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small>[[Fortuna Hjørring]] | align="center" |{{ku|3|4}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|Göteborg]] | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|2|3}} |} === Štvrťfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{ku|4|1}} |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Torres Calcio (ženy)|Torres]] | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] | align="center" |{{ku|4|1}} |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> [[ŽFK Rossijanka|Rossijanka]] | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] | align="center" |{{ku|8|0}} |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Malmö]] | align="center" |{{ku|5|0}} | align="center" |{{ku|3|0}} |- | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris FC (ženy)|Juvisy]] | align="center" |{{ku|4|1}} |{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|Göteborg]] | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|3|1}} |} === Semifinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{ku|1|4}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |{{ku|1|2}} |- | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] | align="center" |{{ku|9|1}} |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris FC (ženy)|Juvisy]] | align="center" |{{ku|3|0}} | align="center" |{{ku|6|1}} |} Zdroj.<ref name=":0" /> === Finále === {{Futbalbox3|mužstvo1={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]|mužstvo2={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]]|dátum=23. máj 2013|čas=19:30|skóre={{ku|1|0}}|polčas={{ku|0|0}}|štadión=[[Stamford Bridge]], [[Londýn]]|divákov=19 278|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2011593--wolfsburg-vs-lyon/|góly1={{gól|73|p}} Martina Müller|žlté karty1={{žltá karta |90}} Magull|rozhodca={{minivlajka |Rumunsko}} Teodora Albon|žlté karty2={{žltá karta |89}} Renard}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|2012–13 UEFA Women's Champions League|1326759656}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov žien UEFA}} [[Kategória:Liga majstrov žien UEFA]] kqbjfojm9ykblvx0ssgr0orerb1gojk Kristián Pospíšil 0 744879 8219086 8167116 2026-05-24T18:27:20Z ~2026-30933-32 295797 /* */ 8219086 wikitext text/x-wiki {{olympijský bronz}} {{Infobox Hokejista | Meno = Kristián Pospíšil | Portrét =2022-04-29 Deutschland gegen Slowakei (Eishockey-Länderspiel) by Sandro Halank–220.jpg | Veľkosť obrázku = | Celé meno = | Štátna príslušnosť = Slovensko | Štátna príslušnosť 2= | Dátum narodenia = {{dnv|1996|4|22}} | Miesto narodenia = [[Zvolen]], [[Slovensko]] | Miesto úmrtia = | Rok1 =2013 | Rok2 = | Pozícia = pravé krídlo | Streľba = ľavou rukou | Výška = 188 | Váha = 81 | Tím = [[HC Kometa Brno]] | Bývalé tímy = [[Lukko Rauma]]<br/>[[HC Davos]]<br/>[[SaiPa]] | Hral za = <!--(využívať v prípade už bývalého hráča!) --> | Draft = nedraftovaný | WHA draft = | Sieň slávy rok = | Prezývka = | Príbuzenstvo = }} '''Kristián Pospíšil''' (* [[22. apríl]] [[1996]], [[Zvolen]]) je [[Slovensko|slovenský]] profesionálny [[Ľadový hokej|hokejista]] hrajúci na pozícii pravého krídla za [[HC Kometa Brno]] v [[Česká hokejová extraliga|českej extralige]]. == Klubová kariéra == Jeho prvý seniorský klub bol zámorský [[Blainville-Boisbriand Armada]] v [[Ligue de hockey junior Maritimes Québec|LHJMQ]], do ktorého prestúpil v roku [[2015]]. V ďalšej sezóne hral za [[Sioux City Musketeers]] v [[United States Hockey League|USHL]]. Tam si v základnej časti pripísal 40 bodov v 48 zápasoch a v play-off si pripísal 14 bodov. V [[AHL]] odohral iba dva zápasy za [[Toronto Marlies]], v ktorých mal dva body - gól a asistenciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TheAHL.com {{!}} The American Hockey League | url = https://theahl.com/stats/player/7128/60/kristian-pospisil | vydavateľ = theahl.com | dátum prístupu = 2026-02-16 | jazyk = en}}</ref> V sezóne 2017/18 hral za [[Orlando Solar Bears]] v [[ECHL]]. V sezóne 2018/19 neodohral žiadny zápas, ale v nasledujúcej sezóne podpísal zmluvu s tímom [[Lukko Rauma]] z fínskej najvyššej súťaže [[Liiga|Liigy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristián Pospíšil Joukkue Rauma Lukko | url = https://www.raumanlukko.fi/joukkue/kristian-pospisil | vydavateľ = Rauman Lukko | dátum prístupu = 2026-02-16 | jazyk = fi}}</ref> V sezóne 2022/23 sa Pospíšil vrátil do Liigy a v drese [[SaiPa|SaiPy]] odohral 24 zápasov s bilanciou 6 gólov a 11 bodov, než 2. januára 2023 opustil klub a Fínsko. Novú dvojročnú zmluvu podpísal s [[Česko|českým]] klubom HC Kometa Brno v extralige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Novou posilou Komety sa stáva slovenský útočník Kristián Pospíšil | url = https://hc-kometa.cz/clanek.asp?id=Novou-posilou-Komety-se-stava-slovensky-utocnik-Kristian-Pospisil-13331 | vydavateľ = HC Kometa Brno | dátum prístupu = 2026-02-16 | meno = Roman Zajíček, Jakub | priezvisko = Ruč | jazyk = cs}}</ref> == Reprezentácia == Kristián Pospíšil hrával za slovenský juniorský tím, ako aj na seniorských [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|majstrovstvách sveta]]. Bol súčasťou slovenského hokejového mužstva počas [[Zimné olympijské hry 2022|Zimných olympijských hier 2022]], keď vyhrali historicky prvú olympijskú medailu v hokeji (bronz). == Štatistiky == ''Z = západy, G = góly, A = asistencie, B = body, TM = trestné minúty'' ===Klub=== {| border="0" cellpadding="1" cellspacing="0" style="text-align:center; width:60em" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" bgcolor="#ffffff" | ! rowspan="107" bgcolor="#ffffff" | ! colspan="5" | Základná časť ! rowspan="107" bgcolor="#ffffff" | ! colspan="5" | Play-off |- bgcolor="#e0e0e0" ! Sezóna ! Klub ! Liga ! Z ! G ! A ! B ! TM ! Z ! G ! A ! B ! T |- | 2011–12 | [[HKM Zvolen]] | SVK U18 | 41 | 18 | 9 | 27 | 94 | — | — | — | — | — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2012–13 | RB Hockey Academy | RBHRC U18 | 25 | 17 | 24 | 41 | 52 | — | — | — | — | — |- | 2012–13 | RB Hockey Juniors | RBHRC U20 | 11 | 1 | 5 | 6 | 16 | — | — | — | — | — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2013–14 | RB Hockey Academy | RBHRC U18 | 6 | 3 | 9 | 12 | 31 | — | — | — | — | — |- | 2013–14 | EC Salzburg U20 | EBYSL | 10 | 6 | 7 | 13 | 80 | — | — | — | — | — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2013–14 Junior Hockey League season|2013–14 | RB Hockey Juniors | MHL | 32 | 4 | 9 | 13 | 52 | — | — | — | — | — |- | 2014–15 Junior Hockey League season|2014–15 | RB Hockey Juniors | MHL | 49 | 20 | 29 | 49 | 161 | — | — | — | — | — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2015/16 | [[Blainville-Boisbriand Armada]] | [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] | 52 | 25 | 15 | 40 | 74 | 10 | 1 | 2 | 3 | 19 |- | 2016/17 | [[Sioux City Musketeers]] | [[United States Hockey League|USHL]] | 48 | 15 | 25 | 40 | 111 | 13 | 5 | 9 | 14 | 14 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2017/18 | [[Toronto Marlies]] | [[American Hockey League|AHL]] | 2 | 1 | 1 | 2 | 2 | — | — | — | — | — |- | 2017/18 | [[Orlando Solar Bears (ECHL)|Orlando Solar Bears]] | [[ECHL]] | 51 | 13 | 13 | 26 | 75 | — | — | — | — | — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2018/19 | [[Newfoundland Growlers]] | ECHL | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | — | — | — | — | — |- | 2019/20 | [[Lukko]] | [[Liiga]] | 54 | 15 | 19 | 34 | 139 | — | — | — | — | — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2020/21 | Lukko | Liiga | 39 | 8 | 16 | 24 | 58 | 9 | 3 | 3 | 6 | 50 |- | 2021/22 | Lukko | Liiga | 18 | 5 | 5 | 10 | 18 | — | — | — | — | — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2021/22 | [[HC Davos]] | [[National League]] | 8 | 1 | 0 | 1 | 6 | 4 | 2 | 2 | 4 | 6 |- | 2022/23 | [[SaiPa]] | Liiga | 24 | 6 | 5 | 11 | 39 | — | — | — | — | — |- ALIGN="center" bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" | Spolu (Liiga) ! 135 ! 34 ! 45 ! 79 ! 254 ! 9 ! 3 ! 3 ! 6 ! 50 |} ===Reprezentácia=== {| border="0" cellpadding="1" cellspacing="0" ID="Table3" style="text-align:center; width:40em" |- ALIGN="center" bgcolor="#e0e0e0" ! Rok ! Tím ! Udalosť ! Umiestnenie ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | ! Z ! G ! A ! B ! TM |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2014|2014]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko U18]] | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|MS U18]] | 8. | 5 | 1 | 1 | 2 | 10 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2016|2016]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Slovensko U20]] | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|MS U20]] | 7. | 5 | 0 | 0 | 0 | 6 |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|2021]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovensko]] | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|MS]] | 8. | 7 | 3 | 0 | 3 | 33 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – kvalifikácia na mužský turnaj|2021]] | Slovensko | [[Zimné olympijské hry|ZOH]] Kvalif. | Postup | 3 || 0 || 1 || 1 || 6 |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|2022]] | Slovensko | ZOH |{{Bronzová medaila}} | 7 || 0 || 1 || 1 || 2 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|2022]] | Slovensko | MS | 8. | 5 | 1 | 0 | 1 | 6 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="4" | Spolu - junior ! 10 ! 1 ! 1 ! 2 ! 16 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="4" | Spolu - senior ! 22 ! 4 ! 2 ! 6 ! 47 |} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2021}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2022}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2022}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pospíšil, Kristián}} [[Kategória:Osobnosti zo Zvolena]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Slovenskí bronzoví olympijskí medailisti]] [[Kategória:Hráči Lukko Rauma]] [[Kategória:Hráči HC Davos]] [[Kategória:Hráči Kometa Brno]] [[Kategória:Bronzoví olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]] h9zgp7ukj8f09pimc8nkcbosh6denh1 Festhalle Frankfurt 0 745941 8218946 8181045 2026-05-24T12:47:47Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8218946 wikitext text/x-wiki {{Infobox štadión|názov štadiónu=Festhalle Frankfurt|fotka=Festhalle Frankfurt 2016.jpg|štát=Nemecko|zemepisná šírka=50.111667|zemepisná dĺžka=8.650833|poloha=[[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]], [[Hesensko]], [[Nemecko]]|otvorený=19. máj 1909|prestavaný=80. rokoch 20. storočia|architekt=[[Friedrich von Thiersch]]|kapacita=13 500 (koncert)<br/>9 850 (so sedadlami)|majiteľ=[[Messe Frankfurt|Messe Frankfurt GmbH]]}} '''Festhalle Frankfurt''', v angličtine známa ako '''Frankfurt Festival Arena''', je viacúčelová aréna nachádzajúca sa vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]] v [[Nemecko|Nemecku]]. Vnútorná časť kupoly v najvyššej polohe dosahuje výšku 40 metrov. Ponúka plochu 5 646 metrov štvorcových a vďaka variabilnému systému tribún ponúka priestor až pre 8 500 ľudí (spolu s dvoma poschodiami) na sedenie a 13 500 ľudí nesediacich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://festhalle.messefrankfurt.com/frankfurt/en/veranstalter/locations/messehallen_/hall1.html?nc |dátum prístupu=2026-03-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160509134921/http://festhalle.messefrankfurt.com/frankfurt/en/veranstalter/locations/messehallen_/hall1.html?nc |dátum archivácie=2016-05-09 }}</ref> == História == === Otvorenie v roku 1909 === Koncom 19. storočia sa frankfurtský veľtrh konal v rôznych zariadeniach. Často sa konal v [[Hipodróm|hipodróme]] v [[Sachsenhausen (Frankfurt nad Mohanom)|Sachsenhausene]] (štvrť južne od rieky [[Mohan]]), inokedy v jednorazových pavilónoch. Po čase mnohí cítili, že mesto potrebuje špecializovanú výstavnú sieň. Bola vyhlásená súťaž a plány [[Marburg|marburského]] architekta [[Friedrich von Thiersch|Friedricha von Thierscha]] sa dostali do užšieho výberu finalistov. Po niekoľkých úpravách bol von Thierschov koncept všeobecne prijatý. Výstavba sa začala 11. júna 1907. 19. mája 1909 ju oficiálne otvoril [[Viliam II. (Nemecko)|cisár Viliam II]]. V čase jej dokončenia bola Festhalle najväčšou kupolou v Európe. Prvými podujatiami v novej budove boli Nemecký gymnastický festival a Medzinárodná letecká show. V roku 1914, po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], bola banketová sieň premenená na tábor pre vojakov. Po vojne sa sieň vrátila k svojmu pôvodnému účelu. === 9. november 1938 a druhá svetová vojna === V noci z 8. na 9. novembra 1938 boli počas [[Krištáľová noc|novembrových pogromov]] stovky frankfurtských židovských občanov nahnané cez centrum mesta do Festhalle a niektorí boli vážne zle zaobchádzaní. Známy [[Oper Frankfurt|frankfurtský operný]] spevák [[Hans Erl]] bol nútený spievať „[[Čarovná flauta|In Diesen Heil'gen Hallen]]“ („V týchto svätých sieňach“).<ref>https://web.archive.org/web/20110720063018/http://www.ajr.org.uk/journalpdf/1962_january.pdf</ref> Odtiaľto smerovali prvé hromadné transporty do [[Nacistický vyhladzovací tábor|nacistických koncentračných táborov]]. Festhalle má preto značný význam pre holokaust. Frankfurtský lekár a preživší holokaust Dr. Max Kirschner opisuje deportáciu vo svojich pamätiach. Od roku 1991 pripomína toto temné miesto v histórii pamätná tabuľa umiestnená v [[Rotunda|rotunde]]. Počas druhej svetovej vojny sa hala používala na uskladnenie uniforiem ozbrojených síl. 18. decembra 1940 textil spôsobil požiar a halu vážne poškodil; nie je jasné, či išlo o podpaľačstvo. Bombardovanie spojeneckými silami frankfurtskú Festhalle ďalej poškodilo. === Povojnové obdobie === Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa uvažovalo o demolácii haly, ale obyvatelia Frankfurtu a ich starosta Walter Kolb tomu zabránili. Preto boli nariadené provizórne opravy. [[Led Zeppelin]] boli prvou rockovou kapelou, ktorá v hale vystúpila ako hlavná hviezda v júli 1970. Počas 80. rokov 20. storočia sa uskutočnili rozsiahle modernizácie, ako napríklad inštalácia klimatizácie. [[Pink Floyd]] tu vystúpili počas svojho turné [[In the Flesh Tour|In The Flesh Tour]] v roku 1977 dva večery po sebe, 26. a 27. januára, a potom 20. a 21. júna 1989 v rámci svojho turné [[A Momentary Lapse of Reason Tour|A Momentary Lapse of Reason]]. Skupina [[Grateful Dead|The Grateful Dead]] hrala vo Festhalle 22. októbra v rámci svojho európskeho jesenného turné v roku 1990. === Dnes === [[Súbor:Festhalle-Frankfurt-am-Main-2.jpg|náhľad|290x290bod|Festhalle Frankfurt v roku 2007]] Dnes hala opäť slúži ako výstavná sieň a je obľúbeným miestom pre koncerty mnohých významných umelcov. Počas [[Medzinárodná automobilová výstava|Medzinárodného autosalónu]] [[Daimler (súčasný podnik)|Daimler AG]] tradične využíva Festhalle na prezentáciu svojich automobilov [[Mercedes-Benz]]. V prvej polovici 90. rokov sa v banketovej sále konali [[ATP Finals|majstrovstvá sveta ATP]]. V rokoch 2001 a 2012 sa vo Festhalle konali udeľovania cien [[MTV Europe Music Awards]]. V rokoch 2004 a 2007 tam organizovala [[World Wrestling Entertainment]] (WWE) niekoľko významných živých vystúpení. Zábery z vystúpenia [[Depeche Mode]] na tomto mieste 21. júla 1993 sú súčasťou ich videoklipu ''[[Devotional (video)|Devotional]]''. 13. apríla 2002 usporiadala írska vokálna popová skupina [[Westlife]] koncert v rámci svojho [[World of Our Own Tour|turné World of Our Own]] na podporu svojho albumu [[World of Our Own]]. 3. júna 2002 v tomto priestore prvýkrát vystúpila americká dievčenská skupina [[Destiny’s Child|Destiny's Child]] a potom sa v máji 2005 vrátila v rámci svojho posledného turné „Destiny Fulfilled... and Lovin' It“. 24. septembra 2004 kanadské rockové trio [[Rush (skupina)|Rush]] nahralo v tomto priestore DVD s názvom ''R30: 30th Anniversary World Tour''. 30. apríla 2007 v tomto priestore prvýkrát vystúpila americká ikona [[Beyoncé]] ako sólová umelkyňa, ktorá otvorila európsku časť svojho prvého svetového turné [[The Beyoncé Experience]]. 28. júna 2009 sa sté výročie Festhalle oslavovalo dňom otvorených dverí. 2. novembra 2010 v tomto priestore vystúpila skupina [[Linkin Park]] v rámci svetového turné propagujúceho ich štvrtý štúdiový album ''[[A Thousand Suns]]''.<ref>https://www.setlist.fm/setlist/linkin-park/2010/festhalle-frankfurt-germany-63d56ecf.html</ref> Festhalle sa nedávno rozsiahlo rekonštruovala. V mriežkach na parapetoch boli okná a vetracie šachty osadené pôvodne existujúcim zlatým plátkom. Kupoly na vežiach, ktoré neboli po vojne zrekonštruované, boli znovu postavené. Farba bola zmenená z bielej na nedotknutú žiarivú okrovú. 9. októbra 2022 sa tu konalo žrebovanie kvalifikačných zápasov UEFA Euro 2024. Plánovaný koncert [[Roger Waters|Rogera Watersa]] v máji 2023 sa pokúsil zrušiť po tom, čo mestská rada vo Frankfurte označila bývalého speváka/basgitaristu Pink Floyd za „jedného z najznámejších antisemitov na svete“.<ref>https://www.billboard.com/music/rock/roger-waters-concert-frankfurt-cancelled-antisemitism-1235276078/</ref> Waters sa obrátil na súd a 24. apríla súd rozhodol v Watersov prospech a súhlasil s jeho vystúpením.<ref>https://www.spiegel.de/kultur/musik/roger-waters-darf-trotz-antisemitismusvorwuerfen-in-frankfurt-auftreten-a-809f728d-6a5d-428f-92cc-d40728564ad3</ref> == Architektúra == Festhalle je jednou z najdôležitejších budov neskorého [[Historizmus (umenie)|historizmu]]. Cieľom architekta bolo vytvoriť nádheru [[Novobarok|neobarokového]] štýlu, hala je dôstojným predstaviteľom veľtrhovej mestskej budovy svojej doby. Obdĺžnikový pôdorys je prekrytý [[Rotunda|rotundou]] s kupolou, ktorá vytvára kontrast s majestátnou architektúrou spodnej časti. Festhalle bola archetypom pre mnoho ďalších hal; najmä kupola bola často napodobňovaná. Najznámejším príkladom je [[Hala Stulecia|Sieň storočnice]] vo [[Vroclav|Vroclave]] od [[Max Berg|Maxa Berga]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Festhalle Frankfurt|1329782932}} [[Kategória:Športové haly v Nemecku]] [[Kategória:Šport vo Frankfurte nad Mohanom]] [[Kategória:Stavby vo Frankfurte nad Mohanom]] [[Kategória:Architektúra z 1909]] r3l4fck435nkl62d1q0ihhya5gs9qui Luhový potok 0 746562 8219138 8184040 2026-05-24T20:32:09Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219138 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Luhový potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Trnava (okres)|Trnava]] | district1 = | commune = | municipality = [[Smolenice]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Malé Karpaty]], [[Pezinské Karpaty]] | source_type = Prameň | source_location = [[Molpír]] | source_elevation = cca 280 | source_lat_d = 48.5132 | source_long_d = 17.4266 | mouth = [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávka]] | mouth_location = [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]] | mouth_elevation = cca 185 | mouth_lat_d = 48.4918 | mouth_long_d = 17.4746 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VII. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-16-1136 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Luhový potok'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Trnava (okres)|Trnava]].<ref name=Geo/> Je to pravostranný prítok [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávky]] v povodí [[Dudváh]]u<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 5 km a je tokom VII. rádu. Pramení a sčasti preteká územím [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty]].<ref name=Tm/> == Priebeh toku == Potok pramení na východe strednej časti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], v ich [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Pezinské Karpaty]] a [[Časť (geomorfológia)|časti]] [[Smolenická vrchovina]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-20 | miesto = Bratislava}}</ref>, na severnom úpätí vrchu [[Molpír]] ({{Mnm|354}})<ref name="vku"/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|280}}<ref name=Tm/> Od prameňa v lesnom poraste v lokalite Rúbanice<ref name=mcz/> tečie východným smerom. Preteká cez malé jazierko a pod [[Smolenický zámok|Smolenickým zámkom]] sa stáča južným smerom. Opúšťa [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenú krajinnú oblasť Malé Karpaty]]<ref name=Tm/> a už v intraviláne [[Smolenice|Smoleníc]] prechádza zo [[Smolenická vrchovina|Smolenickej vrchoviny]] a [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] do [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], jej podcelku [[Trnavská pahorkatina]] a časti [[Podmalokarpatská pahorkatina]].<ref name=GP/> V centre obce križuje [[Cesta II. triedy 502 (Slovensko)|cestu II/502]]<ref name="vku">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> a postupne sa stáča na východ. Opúšťa obec a tečie poľnohospodársky využívanou krajinou, postupne sa stáčajúc na juhovýchod. Prijíma významnejší ľavostranný prítok<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.498770,17.464566,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a lemovaný nesúvislým pobrežným porastom<ref name=mcz/> pokračuje málo zvlneným územím k vodnej nádrži Boleráz.<ref name="vku"/> Do nej a teda i riečky [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávky]]<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.45386&y=48.48991&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> sa vlieva v nadmorskej výške približne {{Mnm|185}} Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u a [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]], resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Luhový potok pramení a preteká iba územím obce [[Smolenice]] v okrese [[Trnava (okres)|Trnava]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=110 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015717515&ds=1&x=17.4620153&y=48.4981212&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Malé Karpaty]], [[Pezinské Karpaty]], [[Smolenická vrchovina]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]], [[Podmalokarpatská pahorkatina]] * [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.45386&y=48.48991&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Trnávky (Dolný Dudváh)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Malých Karpatoch]] [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]] [[Kategória:Smolenice]] 1kbnwsl0p9jceybi1kuvpc9o3rojcov Lago di Fondi 0 747642 8218932 8193300 2026-05-24T12:06:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8218932 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Lake <!-- *** Heading *** --> | name = Lago di Fondi | other_name = | category = [[jazero]] <!-- *** Image *** --> | image = Lago di Fondi (cropped).jpg | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Taliansko | country_flag = 1 | region = Lazio | district = [[Provincia Latina|Latina]] | district_type = Provincia | municipality = [[Fondi]] <!-- *** Family *** --> | range = | parent = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | lat_d = 41.324 | long_d = 13.333 | elevation = | source = | source_location = | source_region = | source_elevation = | source_lat_d = | source_long_d = | source1 = | source1_location = | source1_region = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | depth = maximálna: 21.5{{break}}priemerná: 9.1 | area = 3.8 | area_unit = | volume = | watershed = <!-- *** Free fields *** --> | free = | free_type = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | ascent = | ascent_date = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_type = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = | category_iucn = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_caption = Poloha v rámci Talianska | map_background = | map_locator = Taliansko | map1 = | map1_caption = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Fondi (Lake) | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Lago di Fondi''' je pobrežné [[jazero]] lagúnového typu v [[Taliansko|Taliansku]], v juhovýchodnej časti regiónu Lazio, v provincii Latina. Leží na pobrežnej rovine medzi mestami Terracina a Fondi.<ref name="Treccani">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fondi | url = https://www.treccani.it/enciclopedia/fondi/ | vydavateľ = Treccani | jazyk = po taliansky | dátum prístupu = 2026-04-05 }}</ref><ref name="Sapere">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fóndi, lago di | url = https://www.sapere.it/enciclopedia/F%C3%B3ndi%2C%2Blago%2Bdi-.html | vydavateľ = Sapere.it | jazyk = po taliansky | dátum prístupu = 2026-04-05 }}</ref> Jazero má oblúkovitý tvar a veľmi členité brehy. Od [[Tyrrhenské more|Tyrrhenského mora]] ho oddeľuje pobrežný pás. Jeho rozloha je 4,5 km² a maximálna hĺbka dosahuje približne 30 m.<ref name="Treccani" /> S morom je spojené kanálmi Canneto a Santa Anastasia.<ref name="Sapere" /> Podľa materiálov regionálneho parku má jazero priemernú hĺbku približne 10 m, obvod asi 32 km a od mora je dnes vzdialené približne 700 m.<ref name="ParchiNatura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monti Ausoni e Lago di Fondi - Natura | url = https://www.parchilazio.it/montiausoni-natura | vydavateľ = Parchilazio | jazyk = po taliansky | dátum prístupu = 2026-04-05 }}</ref> == Geografia a hydrológia == [[Súbor:Lago di Fondi 2012 by-RaBoe 01.jpg|thumb|Pohľad na Lago di Fondi]] Lago di Fondi leží na rovine Piana di Fondi na úpätí pohorí Ausoni a Lepini. Patrí medzi pobrežné lagúnové jazerá, ktoré sú typické pre tyrrhenské pobrežie stredného Talianska.<ref name="Sapere" /><ref name="CESAB">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Studio sulla caratterizzazione ambientale del Lago di Fondi | url = https://cesabricerche.it/1/upload/studio_caratterizzazione_lago_fondi_estratto.pdf | vydavateľ = CESAB Ricerche Editore | dátum vydania = 2024-02 | jazyk = po taliansky | dátum prístupu = 2026-04-05 }}</ref> Vznik jazera súvisí s geologickými procesmi typickými pre pobrežie Lazia: lagúna sa vytvorila oddelením časti morskej vody pieskovými bariérami a nánosmi usadenín. Okolitá rovina bola formovaná morskou aj riečnou sedimentáciou a priľahlé vápencové masívy sú krasového pôvodu.<ref name="CESAB" /><ref name="ParchiNatura" /> Hydrologický režim jazera je zložený. Do panvy prúdi sladká voda z prameňov na úpätí pohorí a z krátkych prítokov, zatiaľ čo cez odtokové kanály Canneto a Santa Anastasia do jazera preniká aj morská voda, čo vedie k miešaniu sladkých a slaných vôd typickému pre lagúnové prostredie.<ref name="Sapere" /><ref name="ParchiNatura" /> V novších odborných materiáloch sa jazero uvádza ako významná súčasť vodnej bilancie celej pobrežnej roviny Fondi.<ref name="CESAB" /> == Príroda == Lago di Fondi patrí medzi takzvané prechodné vody, teda ekosystémy na rozhraní sladkovodného a morského prostredia, ktoré sa vyznačujú zvýšenou biodiverzitou a zložitou štruktúrou spoločenstiev organizmov.<ref name="Basset2008">{{Citácia periodika | priezvisko = Basset | meno = Alberto | priezvisko2 = Pinna | meno2 = Maurizio | priezvisko3 = Sabetta | meno3 = Letizia | priezvisko4 = Barbone | meno4 = Enrico | priezvisko5 = Galuppo | meno5 = Nicola | titul = Hierarchical scaling of biodiversity in lagoon ecosystems | periodikum = Transitional Waters Bulletin | ročník = 3 | rok = 2008 | strany = 75–86 | url = https://www.researchgate.net/publication/234155354_Hierarchical_scaling_of_biodiversity_in_lagoon_ecosystems | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2026-04-05 }}</ref> V porovnávacích štúdiách talianskych lagún bolo jazero zaradené do stredotyrrhenskej skupiny pobrežných lagún Lazia.<ref name="Basset2008" /> Jazero a priľahlé kanály hostia bohatú ichtyofaunu. Medzi uvádzané druhy patria napríklad úhor, morský vlk, cefal, lieň, kapor, pichľavka, čík a rovella.<ref name="Treccani" /><ref name="ParchiNatura" /> Významné je aj pre vtáctvo. Regionálny park uvádza, že v oblasti Lago di Fondi bolo zaznamenaných viac ako 100 druhov vtákov, a to hniezdiacich, stálych aj sťahovavých. Pravidelne sa tu pozorujú kormorány, potápky, lysky, sliepočky vodné, volavky a viaceré druhy kačíc; trstinové porasty a sezónne zaplavované okraje jazera predstavujú cenné biotopy mokraďového vtáctva.<ref name="ParchiNatura" /><ref name="EUNIS">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lago di Fondi | url = https://eunis.eea.europa.eu/sites/IT6040010 | vydavateľ = European Environment Agency | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2026-04-05 }}</ref> == História využívania územia == Pred melioráciou [[Pontské močiare|Pontských močiarov]] bolo jazero súčasťou rozsiahlejšieho močaristého územia. V 19. a 20. storočí tu prebehli rozsiahle hydrotechnické práce spojené s odvodňovaním a reguláciou vodných pomerov vrátane budovania kanálov a čerpacích zariadení.<ref name="CESAB" /> Tieto zásahy zásadne zmenili podobu pobrežnej roviny, ktorá bola následne intenzívne zapojená do poľnohospodárskeho využívania.<ref name="CESAB" /> V súčasnosti je vodné hospodárstvo v okolí jazera riadené systémom kanálov a ochranných zásahov spravovaných príslušnými regionálnymi orgánmi a vodohospodárskymi subjektmi.<ref name="ANBI">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ANBI Lazio: intervento immediato del Consorzio di Bonifica Lazio Sud Ovest a tutela del Lago di Fondi | url = https://www.anbilazio.com/news/anbi-lazio-intervento-immediato-del-consorzio-di-bonifica-lazio-sud-ovest-a-tutela-del-lago-di-fondi-grazie-al-filo-diretto-con-cittadini-e-consorziati/ | vydavateľ = ANBI Lazio | jazyk = po taliansky | dátum prístupu = 2026-04-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260124032844/https://www.anbilazio.com/news/anbi-lazio-intervento-immediato-del-consorzio-di-bonifica-lazio-sud-ovest-a-tutela-del-lago-di-fondi-grazie-al-filo-diretto-con-cittadini-e-consorziati/ | dátum archivácie = 2026-01-24 }}</ref> == Hospodárske využitie a súčasný ekologický stav == Lago di Fondi a priľahlá rovina majú dlhodobý hospodársky význam. Piana di Fondi patrí medzi dôležité poľnohospodárske oblasti južného Lazia; podľa novšieho environmentálneho spracovania zaberá poľnohospodárska pôda približne 80 % roviny a tradičné citrusové sady boli vo veľkej miere nahradené intenzívnou zeleninárskou výrobou a skleníkovým poľnohospodárstvom.<ref name="CESAB" /> Jazero sa využíva aj na rybolov. Regionálny park informoval, že v roku 2021 spolupracoval s obcami, predstaviteľmi regiónu a profesionálnymi rybármi na príprave nového rybárskeho poriadku a na diskusii o rozvoji regulovanej rekreačnej rybárskej turistiky.<ref name="ParcoPesca">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Con un arco d'acqua nel cuore… L'impegno dell'Ente Parco Ausoni per il Lago di Fondi | url = https://www.parchilazio.it/documenti/schede/2021_04_03_enteparcoausoni_comunicato_impegno_per_lago_di_fondi_regolamento_pesca_e_tavolo_lavoro.pdf | vydavateľ = Parchilazio | dátum vydania = 2021-04-03 | jazyk = po taliansky | dátum prístupu = 2026-04-05 }}</ref> Súčasný ekologický stav jazera si však vyžaduje trvalé monitorovanie. Regionálny park Monti Ausoni e Lago di Fondi upozornil, že výsledky environmentálneho monitoringu a novšie štúdie poukazujú na pretrvávanie viacerých problémov vrátane vplyvu zástavby, živočíšnej výroby a poľnohospodárskych praktík na rovnováhu jazerného ekosystému.<ref name="ParcoCriticita">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lo stato di salute del nostro mare e del Lago di Fondi: un report in chiaroscuro e nuovi studi al riguardo | url = https://www.parchilazio.it/schede-32542-lo_stato_di_salute_del_nostro_mare_e_del_lago_di_fondi_un_report_in_chiaroscuro_e_nuovi_studi_al_ri | vydavateľ = Parchilazio | jazyk = po taliansky | dátum prístupu = 2026-04-05 }}</ref><ref name="ParcoStudio">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = L'impegno dell'Ente Parco per la conservazione dell'ecosistema del Lago di Fondi | url = https://www.parchilazio.it/lago_di_fondi_zps_zsc-schede-31797-l_impegno_dell_ente_parco_per_la_conservazione_dell_ecosistema_del_lago_di_fondi | vydavateľ = Parchilazio | jazyk = po taliansky | dátum prístupu = 2026-04-05 }}</ref> == Ochrana == Územie jazera je chránené. Prírodná pamiatka "Lago di Fondi" bola zriadená dekrétom prezidenta regiónu Lazio z 1. augusta 2006; neskôr boli hranice a režim ochrany spresnené ďalším dekrétom z roku 2007.<ref name="Parchilazio">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lago di Fondi | url = https://www.parchilazio.it/lago_di_fondi | vydavateľ = Parchilazio | jazyk = po taliansky | dátum prístupu = 2026-04-05 }}</ref> Správu územia vykonáva regionálny park Monti Ausoni e Lago di Fondi.<ref name="Parchilazio" /> Jazero je zároveň súčasťou sústavy [[Natura 2000]] ako lokalita IT6040010 "Lago di Fondi", ktorá má status územia európskeho významu (ZSC - Zona Speciale di Conservazione). Podľa údajov [[Európska environmentálna agentúra|Európskej environmentálnej agentúry]] má táto lokalita rozlohu 702 ha a chráni biotopy a druhy významné pre zachovanie biodiverzity v stredomorskej biogeografickej oblasti.<ref name="EUNIS" /><ref name="Parks">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zona Speciale di Conservazione e Zona di Protezione Speciale Lago di Fondi: L'Area Protetta | url = https://www.parks.it/IT6040010/par.php | vydavateľ = Parks.it | jazyk = po taliansky | dátum prístupu = 2026-04-05 }}</ref> V dokumentoch ochrany lokality IT6040010 sa medzi hlavné priority zaraďuje zachovanie alebo obnova priaznivého stavu biotopov a druhov a udržanie celkovej biologickej rovnováhy územia; medzi rizikové faktory patria okrem iného odvodňovanie a pokles hladiny podzemných vôd.<ref name="MisureConservazione">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Misure di conservazione del SIC IT6040010 "Lago di Fondi" | url = https://www.parchilazio.it/documenti/schede/misure_di_conservazione_sic_it6040010_lago_di_fondi.pdf | vydavateľ = Parchilazio | jazyk = po taliansky | dátum prístupu = 2026-04-05 }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Jazerá v Taliansku]] [[Kategória:Lazio]] jbzz36f65u4rowu61cv0b5ct2k7bzg3 Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2026 0 748021 8219075 8218849 2026-05-24T18:01:54Z Peter 51345 269569 8219075 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]] Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré reprezentuje Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím vedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]], asistentmi sú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]]. Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli potvrdené mená ako [[Adam Gajan]], [[Adam Sýkora]], [[Samuel Hlavaj]], [[Filip Mešár]], [[Martin Chromiak]], [[Jozef Viliam Kmec]], [[Maxim Štrbák]] a [[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diskusia: VIDEO: Ďalšia posila Slovenska z NHL na MS v hokeji. Pospíšil sa vyjadril pozitívne | url = https://sportnet.sme.sk/diskusia/hokej-martin-pospisil-ucast-posilni-slovensko-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelé správy pre Slovensko! Oslabená reprezentácia má na MS v hokeji 2026 tri zvučné posily | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/slovensko-ma-pred-na-ms-v-hokeji-2026-tri-zvucne-posily-2026051204551422811 | vydavateľ = sport.aktuality.sk | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = sk}}</ref> == Realizačný tím == * '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]] * '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]] * '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]] * '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]] * '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]] * '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]] * '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]] * '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]] * '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]] * '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]] == Súpiska == === Brankári === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[Adam Gajan]] |{{USA}} [[Rockford IceHogs]] |- |[[Samuel Hlavaj]] |{{USA}} [[Iowa Wild]] |- |[[Eugen Rabčan]] |{{SVK}} [[HC MONACObet Banská Bystrica]] |} === Obrancovia === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[František Gajdoš]] |{{CZE}} [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]] |- |[[Jozef Viliam Kmec]] |{{USA}} [[Henderson Silver Knights]] |- |[[Samuel Kňažko]] |{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |[[Patrik Koch]] |{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] |- |[[Jakub Meliško]] |{{SVK}} [[HK Dukla Michalovce]] |- |[[Luka Radivojevič]] |{{USA}} [[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College Eagles]] |- |[[Mislav Rosandić]] |{{SVK}} [[HC Košice]] |- |[[Maxim Štrbák]] |{{USA}} [[Rochester Americans]] |} === Útočníci === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[Sebastián Čederle]] |{{SVK}} [[HK Nitra]] |- |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' |{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |[[Martin Chromiak]] |{{USA}} [[Ontario Reign]] |- |[[Andrej Kollár]] |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |[[Adam Liška]] |{{RUS}} [[CHK Severstaľ Čerepovec]] |- |[[Filip Mešár]] |{{CAN}} [[Laval Rocket]] |- |[[Jakub Minárik]] |{{CZE}} [[HC Energie Karlovy Vary]] |- |[[Aurel Nauš]] |{{SVK}} [[HK Poprad]] |- |[[Oliver Okuliar]] |{{SWE}} [[Skellefteå AIK]] |- |[[Servác Petrovský]] |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |[[Kristián Pospíšil]] |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{USA}} [[Calgary Flames]] |- |[[Adam Sýkora]] |{{USA}} [[New York Rangers]] |} == Tvorba finálnej nominácie == === Dvojzápas proti Švajčiarsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Roman Rychlík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Marek Korenčík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | rowspan="4" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Roman Faith]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |- |[[Adrián Holešinský]] <small>([[Banes Motor České Budějovice]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Andrej Kukuča]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Patrik Hrehorčák]] <small>([[HKM Zvolen]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Matúš Spodniak]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |[[Marek Valach]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Matúš Vojtech]] <small>([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])</small> | colspan="2" | |} === Dvojzápas proti Lotyšsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] <small>([[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|University of Minnesota-Duluth]])</small> |[[Samuel Hlavaj]] <small>([[Iowa Wild]])</small> |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[František Gajdoš]] <small>([[HC Verva Litvínov]])</small> | rowspan="5" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Mislav Rosandić]] <small>([[HC Košice]])</small> |- |[[Maxim Štrbák]] <small>([[Rochester Americans]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |- |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Adam Liška]] <small>([[CHK Severstaľ Čerepovec]])</small> |[[Adam Lukošik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |- |[[Jakub Minárik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Aurel Nauš]] <small>([[HK Poprad]])</small> |- |[[Šimon Petráš]] <small>([[HC Košice]])</small> |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Kristián Pospíšil]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] <small>([[Calgary Flames]])</small> |[[Adam Sýkora]] <small>([[New York Rangers]])</small> | |} == Príprava == {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 631|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=<br/>M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02<br/>J. Meliško (A. Kollár) - 41:52<br/>A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|3|2|1|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 535|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159707/stats|strely1=18|strely2=16|tresty1=0|tresty2=8|góly1=<br/><br/>M. Faško-Rudáš (A. Kollár) (PH) - 26:27<br/><br/><br/>O. Myklukha (A. Žiak, R. Faith) - 41:01<br/>M. Valach (O. Myklukha) (PH) - 44:24|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}|góly2=14:07 - T. Scherwey (F. Herzog, G. Haas)<br/>21:23 - F. Herzog (T. Rochette, K. Jäger)<br/><br/>33:48 - F. Herzog (T. Scherwey, G. Haas)<br/>39:45 - R. Loeffel (T. Geisser, G. Hofmann)<br/><br/><br/>59:57 - K. Jäger (R. Loeffel) (PB)|brankár1=Eugen Rabčan|brankár2=Kevin Pasche<br/>(od 34. minúty Ludovic Waeber)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|1|0|}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=|brankár1=Niklas Treutle|brankár2=Eugen Rabčan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=<br/>E. Hede (D. Leonhardt) - 20:16<br/> N. Kinder (N. Krammer) - 28:07<br/> D. Fishbuch ()|góly2=05:58 - M. Faško-Rudáš (M. Hrivík) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|1|0|}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=|brankár1=Leon Hungerecker|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Karachun (J. Chrobot) - 22:28<br/>F. Pilu (J. Chrobot) - 37:06<br/><br/><br/>T. Brunnhuber (PB) - 59:57|góly2=<br/><br/>39:39 - D. Romaňák (M. Valach, L. Radivojevič) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|2|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 823|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159708/stats|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Kristers Gudļevskis|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}|góly2=23:29 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>24:12 - D. Smirnovs (R. Baicers, O. Batna)<br/><br/>32:41 - R. Balcers (R. Mamcics, T. Andersons)<br/>42:39 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>55:53 - P. Zabusovs (T. Andersons, O. Batna)|góly1=<br/><br/><br/>A. Sýkora (K. Pospíšil. M. Pospíšil) - 29:05|strely1=17|strely2=17|tresty1=2|tresty2=6}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|2|1|2|1|1|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 112|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159709/stats|brankár1=Adam Gajan|brankár2=Gustavs Davis Grigals|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}<br/><br/>{{ku|5|2}}|tresty1=6|tresty2=10|strely1=32|strely2=8|góly1=K. Pospíšil (SN) - 07:55<br/><br/>F. Gajdoš (S. Petrovský, O. Myklukha) - 19:46<br/>S. Petrovský (M. Faško-Rudáš, A. Žiak) - 2817<br/>A. Liška (A. Kollár, K. Pospíšil) - 36:22<br/><br/><br/>A. Nauš (A. Liška, M. Rosandić) (OS) - 58:23|góly2=<br/><br/>10:15 - R. Balcers (D. Smirnovs)<br/><br/><br/>38:10 - F. Buncis (G. Prohorenkovs, A. Andzans) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|2|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Mads Søgaard|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}|góly2=12:06 - M. From (N. Olesen, A. Koch)<br/>43:46 - F. Storm (A. True, K. Larsen)<br/>58:55 - N. Olesen (PB)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|1|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Frederik Dichow Nissen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=A. Kollár (M. Faško-Rudáš, F. Gajdoš) - 00:31<br/>P. Cehlárik (R. Petrovický, T. Kráľovič) - 07:52<br/>A. Liška (L. Radivojevič, M. Hrivík) (PH) - 28:33<br/><br/><br/>S. Čederle (PB) - 59:46|góly2=<br/><br/><br/>39:19 - P. Russell (N. Olesen, F. Storm)<br/>45:23 - A. True (F. Scheel, J. Jensen)}} == Základná skupina == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=0|sg=25|ig=10|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=0|sg=16|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=18|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NOR|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SWE|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=3|sg=23|ig=14|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=9|ig=20}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=4|sg=8|ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=2|ig=20|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} === Zápasy === {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}} {{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla|bg=}} {{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5|}} sn|tretiny={{tretiny|1|2|2|2|1|0|0|0|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 146|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B24_74_5_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Adam Gajan|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}|góly2=01:20 - A. Liška (M. Rosandić, F. Gajdoš)<br/><br/>18:35 - M. Chromiak (S. Čederle, F. Gajdoš)<br/><br/>25:46 - F. Mešár (M. Štrbák, S. Kňažko)<br/>30:09 - M. Faško-Rudáš (A. Liška, F. Mešár) (PH)|góly1=<br/>K. Ograjenšek (R. Tičar, J. Ćosić) (PH) - 15:17<br/><br/>R. Tičar (A. Crvonič, A. Magovac) - 21:17<br/><br/><br/><br/>J. Drozg (B. Gregorc, R. Sabolič) (PH) - 37:48<br/>R. Tičar (J. Drozg, B. Gregorc) - 59:29|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=37|nájazdy1=<br>M. Török - {{sn-nep}}<br><br/>J. Drozg - {{sn-nep}}<br><br/>R. Tičar - {{sn-gól}}<br><br/>R. Sabolič - {{sn-nep}}|nájazdy2={{sn-nep}} - M. Chromiak<br/><br/>{{sn-gól}} - O. Okuliar<br/><br/>{{sn-nep}} - M- Faško-Rudáš<br/><br/>{{sn-gól}} - K. Pospíšil<br/><br/>{{sn-gól}} - F. Mešár|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 734|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B32_74_3_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard<br/>(od 21. minúty Nicolaj Henriksen)|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=09:28 - M. Chromiak (K. Pospíšil, O. Okuliar) (PH)<br/>20:56 - A. Liška (O. Okuliar, M. Hrivík)<br/>26:44 - O. Okuliar (M. Hrivík, A. Liška)<br/><br/>43:51 - M. Pospíšil (J. V. Kmec, S. Kňažko)<br/>53:05 - S. Čederle (M. Chromiak)|tresty1=8|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Aagaard (P. Russell, J. Jensen Aabo) - 41:43|tresty2=2|strely1=14|strely2=44|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|1|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 811|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B40_74_3_0.pdf|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}|tresty1=8|tresty2=4|strely1=30|strely2=18|góly2=08:09 - D. Voženílek (T. Cibulka, M. Kempný)<br/><br/>34:04 - M. Kaut (L. Sedlák, R. Červenka) (PH)<br/><br/>52:02 - R. Červenka (M. Kaut)|góly1=<br/><br/>M. Hrivík (S. Kňažko, O. Okuliar) - 31:30<br/><br/><br/>M. Chromiak - 37:50|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} {{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} == Zostavy == === Základná skupina === ==== Slovensko vs. Nórsko – 16.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Servác Petrovský]] !83 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Taliansko vs. Slovensko – 17.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] !30 |[[Eugen Rabčan]] !88 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Servác Petrovský]] !83 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Slovinsko vs. Slovensko – 19.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] !30 |[[Eugen Rabčan]] !88 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Dánsko vs. Slovensko – 21.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Slovensko vs. Česko – 23.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Servác Petrovský]] !83 | colspan="2" | |} ==== Slovensko vs. Kanada – 24.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Servác Petrovský]] !83 | colspan="2" | |} == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] tqhfpdi0d6b53dqg65h5nycigmu8lkq 8219375 8219075 2026-05-25T10:30:02Z Peter 51345 269569 8219375 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]] Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré reprezentuje Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím vedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]], asistentmi sú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]]. Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli potvrdené mená ako [[Adam Gajan]], [[Adam Sýkora]], [[Samuel Hlavaj]], [[Filip Mešár]], [[Martin Chromiak]], [[Jozef Viliam Kmec]], [[Maxim Štrbák]] a [[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diskusia: VIDEO: Ďalšia posila Slovenska z NHL na MS v hokeji. Pospíšil sa vyjadril pozitívne | url = https://sportnet.sme.sk/diskusia/hokej-martin-pospisil-ucast-posilni-slovensko-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelé správy pre Slovensko! Oslabená reprezentácia má na MS v hokeji 2026 tri zvučné posily | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/slovensko-ma-pred-na-ms-v-hokeji-2026-tri-zvucne-posily-2026051204551422811 | vydavateľ = sport.aktuality.sk | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = sk}}</ref> == Realizačný tím == * '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]] * '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]] * '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]] * '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]] * '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]] * '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]] * '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]] * '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]] * '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]] * '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]] == Súpiska == === Brankári === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[Adam Gajan]] |{{USA}} [[Rockford IceHogs]] |- |[[Samuel Hlavaj]] |{{USA}} [[Iowa Wild]] |- |[[Eugen Rabčan]] |{{SVK}} [[HC MONACObet Banská Bystrica]] |} === Obrancovia === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[František Gajdoš]] |{{CZE}} [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]] |- |[[Jozef Viliam Kmec]] |{{USA}} [[Henderson Silver Knights]] |- |[[Samuel Kňažko]] |{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |[[Patrik Koch]] |{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] |- |[[Jakub Meliško]] |{{SVK}} [[HK Dukla Michalovce]] |- |[[Luka Radivojevič]] |{{USA}} [[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College Eagles]] |- |[[Mislav Rosandić]] |{{SVK}} [[HC Košice]] |- |[[Maxim Štrbák]] |{{USA}} [[Rochester Americans]] |} === Útočníci === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[Sebastián Čederle]] |{{SVK}} [[HK Nitra]] |- |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' |{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |[[Martin Chromiak]] |{{USA}} [[Ontario Reign]] |- |[[Andrej Kollár]] |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |[[Adam Liška]] |{{RUS}} [[CHK Severstaľ Čerepovec]] |- |[[Filip Mešár]] |{{CAN}} [[Laval Rocket]] |- |[[Jakub Minárik]] |{{CZE}} [[HC Energie Karlovy Vary]] |- |[[Aurel Nauš]] |{{SVK}} [[HK Poprad]] |- |[[Oliver Okuliar]] |{{SWE}} [[Skellefteå AIK]] |- |[[Servác Petrovský]] |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |[[Kristián Pospíšil]] |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{USA}} [[Calgary Flames]] |- |[[Adam Sýkora]] |{{USA}} [[New York Rangers]] |} == Tvorba finálnej nominácie == === Dvojzápas proti Švajčiarsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Roman Rychlík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Marek Korenčík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | rowspan="4" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Roman Faith]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |- |[[Adrián Holešinský]] <small>([[Banes Motor České Budějovice]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Andrej Kukuča]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Patrik Hrehorčák]] <small>([[HKM Zvolen]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Matúš Spodniak]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |[[Marek Valach]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Matúš Vojtech]] <small>([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])</small> | colspan="2" | |} === Dvojzápas proti Lotyšsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] <small>([[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|University of Minnesota-Duluth]])</small> |[[Samuel Hlavaj]] <small>([[Iowa Wild]])</small> |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[František Gajdoš]] <small>([[HC Verva Litvínov]])</small> | rowspan="5" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Mislav Rosandić]] <small>([[HC Košice]])</small> |- |[[Maxim Štrbák]] <small>([[Rochester Americans]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |- |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Adam Liška]] <small>([[CHK Severstaľ Čerepovec]])</small> |[[Adam Lukošik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |- |[[Jakub Minárik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Aurel Nauš]] <small>([[HK Poprad]])</small> |- |[[Šimon Petráš]] <small>([[HC Košice]])</small> |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Kristián Pospíšil]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] <small>([[Calgary Flames]])</small> |[[Adam Sýkora]] <small>([[New York Rangers]])</small> | |} == Príprava == {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 631|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=<br/>M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02<br/>J. Meliško (A. Kollár) - 41:52<br/>A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|3|2|1|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 535|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159707/stats|strely1=18|strely2=16|tresty1=0|tresty2=8|góly1=<br/><br/>M. Faško-Rudáš (A. Kollár) (PH) - 26:27<br/><br/><br/>O. Myklukha (A. Žiak, R. Faith) - 41:01<br/>M. Valach (O. Myklukha) (PH) - 44:24|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}|góly2=14:07 - T. Scherwey (F. Herzog, G. Haas)<br/>21:23 - F. Herzog (T. Rochette, K. Jäger)<br/><br/>33:48 - F. Herzog (T. Scherwey, G. Haas)<br/>39:45 - R. Loeffel (T. Geisser, G. Hofmann)<br/><br/><br/>59:57 - K. Jäger (R. Loeffel) (PB)|brankár1=Eugen Rabčan|brankár2=Kevin Pasche<br/>(od 34. minúty Ludovic Waeber)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|1|0|}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=|brankár1=Niklas Treutle|brankár2=Eugen Rabčan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=<br/>E. Hede (D. Leonhardt) - 20:16<br/> N. Kinder (N. Krammer) - 28:07<br/> D. Fishbuch ()|góly2=05:58 - M. Faško-Rudáš (M. Hrivík) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|1|0|}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=|brankár1=Leon Hungerecker|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Karachun (J. Chrobot) - 22:28<br/>F. Pilu (J. Chrobot) - 37:06<br/><br/><br/>T. Brunnhuber (PB) - 59:57|góly2=<br/><br/>39:39 - D. Romaňák (M. Valach, L. Radivojevič) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|2|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 823|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159708/stats|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Kristers Gudļevskis|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}|góly2=23:29 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>24:12 - D. Smirnovs (R. Baicers, O. Batna)<br/><br/>32:41 - R. Balcers (R. Mamcics, T. Andersons)<br/>42:39 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>55:53 - P. Zabusovs (T. Andersons, O. Batna)|góly1=<br/><br/><br/>A. Sýkora (K. Pospíšil. M. Pospíšil) - 29:05|strely1=17|strely2=17|tresty1=2|tresty2=6}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|2|1|2|1|1|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 112|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159709/stats|brankár1=Adam Gajan|brankár2=Gustavs Davis Grigals|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}<br/><br/>{{ku|5|2}}|tresty1=6|tresty2=10|strely1=32|strely2=8|góly1=K. Pospíšil (SN) - 07:55<br/><br/>F. Gajdoš (S. Petrovský, O. Myklukha) - 19:46<br/>S. Petrovský (M. Faško-Rudáš, A. Žiak) - 2817<br/>A. Liška (A. Kollár, K. Pospíšil) - 36:22<br/><br/><br/>A. Nauš (A. Liška, M. Rosandić) (OS) - 58:23|góly2=<br/><br/>10:15 - R. Balcers (D. Smirnovs)<br/><br/><br/>38:10 - F. Buncis (G. Prohorenkovs, A. Andzans) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|2|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Mads Søgaard|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}|góly2=12:06 - M. From (N. Olesen, A. Koch)<br/>43:46 - F. Storm (A. True, K. Larsen)<br/>58:55 - N. Olesen (PB)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|1|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Frederik Dichow Nissen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=A. Kollár (M. Faško-Rudáš, F. Gajdoš) - 00:31<br/>P. Cehlárik (R. Petrovický, T. Kráľovič) - 07:52<br/>A. Liška (L. Radivojevič, M. Hrivík) (PH) - 28:33<br/><br/><br/>S. Čederle (PB) - 59:46|góly2=<br/><br/><br/>39:19 - P. Russell (N. Olesen, F. Storm)<br/>45:23 - A. True (F. Scheel, J. Jensen)}} == Základná skupina == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=0|sg=30|ig=11|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=0|sg=16|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=2|sg=19|ig=15|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NOR|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SWE|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=3|sg=23|ig=14|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=4|sg=12|ig=22}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=4|sg=8|ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=5|sg=4|ig=23|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} === Zápasy === {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}} {{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla|bg=}} {{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5|}} sn|tretiny={{tretiny|1|2|2|2|1|0|0|0|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 146|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B24_74_5_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Adam Gajan|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}|góly2=01:20 - A. Liška (M. Rosandić, F. Gajdoš)<br/><br/>18:35 - M. Chromiak (S. Čederle, F. Gajdoš)<br/><br/>25:46 - F. Mešár (M. Štrbák, S. Kňažko)<br/>30:09 - M. Faško-Rudáš (A. Liška, F. Mešár) (PH)|góly1=<br/>K. Ograjenšek (R. Tičar, J. Ćosić) (PH) - 15:17<br/><br/>R. Tičar (A. Crvonič, A. Magovac) - 21:17<br/><br/><br/><br/>J. Drozg (B. Gregorc, R. Sabolič) (PH) - 37:48<br/>R. Tičar (J. Drozg, B. Gregorc) - 59:29|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=37|nájazdy1=<br>M. Török - {{sn-nep}}<br><br/>J. Drozg - {{sn-nep}}<br><br/>R. Tičar - {{sn-gól}}<br><br/>R. Sabolič - {{sn-nep}}|nájazdy2={{sn-nep}} - M. Chromiak<br/><br/>{{sn-gól}} - O. Okuliar<br/><br/>{{sn-nep}} - M- Faško-Rudáš<br/><br/>{{sn-gól}} - K. Pospíšil<br/><br/>{{sn-gól}} - F. Mešár|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 734|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B32_74_3_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard<br/>(od 21. minúty Nicolaj Henriksen)|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=09:28 - M. Chromiak (K. Pospíšil, O. Okuliar) (PH)<br/>20:56 - A. Liška (O. Okuliar, M. Hrivík)<br/>26:44 - O. Okuliar (M. Hrivík, A. Liška)<br/><br/>43:51 - M. Pospíšil (J. V. Kmec, S. Kňažko)<br/>53:05 - S. Čederle (M. Chromiak)|tresty1=8|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Aagaard (P. Russell, J. Jensen Aabo) - 41:43|tresty2=2|strely1=14|strely2=44|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|1|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 811|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B40_74_3_0.pdf|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}|tresty1=8|tresty2=4|strely1=30|strely2=18|góly2=08:09 - D. Voženílek (T. Cibulka, M. Kempný)<br/><br/>34:04 - M. Kaut (L. Sedlák, R. Červenka) (PH)<br/><br/>52:02 - R. Červenka (M. Kaut)|góly1=<br/><br/>M. Hrivík (S. Kňažko, O. Okuliar) - 31:30<br/><br/><br/>M. Chromiak - 37:50|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|0|0|4|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 939|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B46_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Jet Greaves|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=32|strely2=29|góly1=<br/>K. Pospíšil (L. Radivojevič, M. Rosandić) - 28:47|góly2=14:28 - D. Cozens (S. Crosby, M. Celebrini)<br/><br/>42:14 - G. Vilardi (J. Tavares, R. Thomas) (PH)<br/>44:54 - J. Tavares (R. O'Reilly, M. Rielly)<br/>47:36 - R- O'Reilly (E. Bouchard) (OS)<br/>49:21 - M. Celebrini (G. Vilardi, M. Scheifele)}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} == Zostavy == === Základná skupina === ==== Slovensko vs. Nórsko – 16.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Servác Petrovský]] !83 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Taliansko vs. Slovensko – 17.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] !30 |[[Eugen Rabčan]] !88 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Servác Petrovský]] !83 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Slovinsko vs. Slovensko – 19.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] !30 |[[Eugen Rabčan]] !88 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Dánsko vs. Slovensko – 21.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Slovensko vs. Česko – 23.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Servác Petrovský]] !83 | colspan="2" | |} ==== Slovensko vs. Kanada – 24.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Servác Petrovský]] !83 | colspan="2" | |} == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] 90o4j3val2yz1x45clhu10x8d7jugip 8219380 8219375 2026-05-25T10:31:19Z Peter 51345 269569 8219380 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]] Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré reprezentuje Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím vedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]], asistentmi sú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]]. Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli potvrdené mená ako [[Adam Gajan]], [[Adam Sýkora]], [[Samuel Hlavaj]], [[Filip Mešár]], [[Martin Chromiak]], [[Jozef Viliam Kmec]], [[Maxim Štrbák]] a [[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diskusia: VIDEO: Ďalšia posila Slovenska z NHL na MS v hokeji. Pospíšil sa vyjadril pozitívne | url = https://sportnet.sme.sk/diskusia/hokej-martin-pospisil-ucast-posilni-slovensko-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelé správy pre Slovensko! Oslabená reprezentácia má na MS v hokeji 2026 tri zvučné posily | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/slovensko-ma-pred-na-ms-v-hokeji-2026-tri-zvucne-posily-2026051204551422811 | vydavateľ = sport.aktuality.sk | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = sk}}</ref> == Realizačný tím == * '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]] * '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]] * '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]] * '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]] * '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]] * '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]] * '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]] * '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]] * '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]] * '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]] == Súpiska == === Brankári === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[Adam Gajan]] |{{USA}} [[Rockford IceHogs]] |- |[[Samuel Hlavaj]] |{{USA}} [[Iowa Wild]] |- |[[Eugen Rabčan]] |{{SVK}} [[HC MONACObet Banská Bystrica]] |} === Obrancovia === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[František Gajdoš]] |{{CZE}} [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]] |- |[[Jozef Viliam Kmec]] |{{USA}} [[Henderson Silver Knights]] |- |[[Samuel Kňažko]] |{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |[[Patrik Koch]] |{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] |- |[[Jakub Meliško]] |{{SVK}} [[HK Dukla Michalovce]] |- |[[Luka Radivojevič]] |{{USA}} [[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College Eagles]] |- |[[Mislav Rosandić]] |{{SVK}} [[HC Košice]] |- |[[Maxim Štrbák]] |{{USA}} [[Rochester Americans]] |} === Útočníci === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[Sebastián Čederle]] |{{SVK}} [[HK Nitra]] |- |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' |{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |[[Martin Chromiak]] |{{USA}} [[Ontario Reign]] |- |[[Andrej Kollár]] |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |[[Adam Liška]] |{{RUS}} [[CHK Severstaľ Čerepovec]] |- |[[Filip Mešár]] |{{CAN}} [[Laval Rocket]] |- |[[Jakub Minárik]] |{{CZE}} [[HC Energie Karlovy Vary]] |- |[[Aurel Nauš]] |{{SVK}} [[HK Poprad]] |- |[[Oliver Okuliar]] |{{SWE}} [[Skellefteå AIK]] |- |[[Servác Petrovský]] |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |[[Kristián Pospíšil]] |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{USA}} [[Calgary Flames]] |- |[[Adam Sýkora]] |{{USA}} [[New York Rangers]] |} == Tvorba finálnej nominácie == === Dvojzápas proti Švajčiarsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Roman Rychlík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Marek Korenčík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | rowspan="4" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Roman Faith]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |- |[[Adrián Holešinský]] <small>([[Banes Motor České Budějovice]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Andrej Kukuča]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Patrik Hrehorčák]] <small>([[HKM Zvolen]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Matúš Spodniak]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |[[Marek Valach]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Matúš Vojtech]] <small>([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])</small> | colspan="2" | |} === Dvojzápas proti Lotyšsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] <small>([[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|University of Minnesota-Duluth]])</small> |[[Samuel Hlavaj]] <small>([[Iowa Wild]])</small> |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[František Gajdoš]] <small>([[HC Verva Litvínov]])</small> | rowspan="5" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Mislav Rosandić]] <small>([[HC Košice]])</small> |- |[[Maxim Štrbák]] <small>([[Rochester Americans]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |- |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Adam Liška]] <small>([[CHK Severstaľ Čerepovec]])</small> |[[Adam Lukošik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |- |[[Jakub Minárik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Aurel Nauš]] <small>([[HK Poprad]])</small> |- |[[Šimon Petráš]] <small>([[HC Košice]])</small> |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Kristián Pospíšil]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] <small>([[Calgary Flames]])</small> |[[Adam Sýkora]] <small>([[New York Rangers]])</small> | |} == Príprava == {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 631|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=<br/>M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02<br/>J. Meliško (A. Kollár) - 41:52<br/>A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|3|2|1|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 535|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159707/stats|strely1=18|strely2=16|tresty1=0|tresty2=8|góly1=<br/><br/>M. Faško-Rudáš (A. Kollár) (PH) - 26:27<br/><br/><br/>O. Myklukha (A. Žiak, R. Faith) - 41:01<br/>M. Valach (O. Myklukha) (PH) - 44:24|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}|góly2=14:07 - T. Scherwey (F. Herzog, G. Haas)<br/>21:23 - F. Herzog (T. Rochette, K. Jäger)<br/><br/>33:48 - F. Herzog (T. Scherwey, G. Haas)<br/>39:45 - R. Loeffel (T. Geisser, G. Hofmann)<br/><br/><br/>59:57 - K. Jäger (R. Loeffel) (PB)|brankár1=Eugen Rabčan|brankár2=Kevin Pasche<br/>(od 34. minúty Ludovic Waeber)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|1|0|}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=|brankár1=Niklas Treutle|brankár2=Eugen Rabčan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=<br/>E. Hede (D. Leonhardt) - 20:16<br/> N. Kinder (N. Krammer) - 28:07<br/> D. Fishbuch ()|góly2=05:58 - M. Faško-Rudáš (M. Hrivík) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|1|0|}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=|brankár1=Leon Hungerecker|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Karachun (J. Chrobot) - 22:28<br/>F. Pilu (J. Chrobot) - 37:06<br/><br/><br/>T. Brunnhuber (PB) - 59:57|góly2=<br/><br/>39:39 - D. Romaňák (M. Valach, L. Radivojevič) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|2|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 823|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159708/stats|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Kristers Gudļevskis|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}|góly2=23:29 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>24:12 - D. Smirnovs (R. Baicers, O. Batna)<br/><br/>32:41 - R. Balcers (R. Mamcics, T. Andersons)<br/>42:39 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>55:53 - P. Zabusovs (T. Andersons, O. Batna)|góly1=<br/><br/><br/>A. Sýkora (K. Pospíšil. M. Pospíšil) - 29:05|strely1=17|strely2=17|tresty1=2|tresty2=6}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|2|1|2|1|1|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 112|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159709/stats|brankár1=Adam Gajan|brankár2=Gustavs Davis Grigals|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}<br/><br/>{{ku|5|2}}|tresty1=6|tresty2=10|strely1=32|strely2=8|góly1=K. Pospíšil (SN) - 07:55<br/><br/>F. Gajdoš (S. Petrovský, O. Myklukha) - 19:46<br/>S. Petrovský (M. Faško-Rudáš, A. Žiak) - 2817<br/>A. Liška (A. Kollár, K. Pospíšil) - 36:22<br/><br/><br/>A. Nauš (A. Liška, M. Rosandić) (OS) - 58:23|góly2=<br/><br/>10:15 - R. Balcers (D. Smirnovs)<br/><br/><br/>38:10 - F. Buncis (G. Prohorenkovs, A. Andzans) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|2|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Mads Søgaard|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}|góly2=12:06 - M. From (N. Olesen, A. Koch)<br/>43:46 - F. Storm (A. True, K. Larsen)<br/>58:55 - N. Olesen (PB)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|1|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Frederik Dichow Nissen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=A. Kollár (M. Faško-Rudáš, F. Gajdoš) - 00:31<br/>P. Cehlárik (R. Petrovický, T. Kráľovič) - 07:52<br/>A. Liška (L. Radivojevič, M. Hrivík) (PH) - 28:33<br/><br/><br/>S. Čederle (PB) - 59:46|góly2=<br/><br/><br/>39:19 - P. Russell (N. Olesen, F. Storm)<br/>45:23 - A. True (F. Scheel, J. Jensen)}} == Základná skupina == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=0|sg=30|ig=11|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=0|sg=16|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=2|sg=19|ig=15|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NOR|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SWE|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=3|sg=23|ig=14|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=4|sg=12|ig=22}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=4|sg=8|ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=5|sg=4|ig=23|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} === Zápasy === {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}} {{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla|bg=}} {{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5|}} sn|tretiny={{tretiny|1|2|2|2|1|0|0|0|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 146|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B24_74_5_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Adam Gajan|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}|góly2=01:20 - A. Liška (M. Rosandić, F. Gajdoš)<br/><br/>18:35 - M. Chromiak (S. Čederle, F. Gajdoš)<br/><br/>25:46 - F. Mešár (M. Štrbák, S. Kňažko)<br/>30:09 - M. Faško-Rudáš (A. Liška, F. Mešár) (PH)|góly1=<br/>K. Ograjenšek (R. Tičar, J. Ćosić) (PH) - 15:17<br/><br/>R. Tičar (A. Crvonič, A. Magovac) - 21:17<br/><br/><br/><br/>J. Drozg (B. Gregorc, R. Sabolič) (PH) - 37:48<br/>R. Tičar (J. Drozg, B. Gregorc) - 59:29|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=37|nájazdy1=<br>M. Török - {{sn-nep}}<br><br/>J. Drozg - {{sn-nep}}<br><br/>R. Tičar - {{sn-gól}}<br><br/>R. Sabolič - {{sn-nep}}|nájazdy2={{sn-nep}} - M. Chromiak<br/><br/>{{sn-gól}} - O. Okuliar<br/><br/>{{sn-nep}} - M- Faško-Rudáš<br/><br/>{{sn-gól}} - K. Pospíšil<br/><br/>{{sn-gól}} - F. Mešár|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 734|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B32_74_3_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard<br/>(od 21. minúty Nicolaj Henriksen)|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=09:28 - M. Chromiak (K. Pospíšil, O. Okuliar) (PH)<br/>20:56 - A. Liška (O. Okuliar, M. Hrivík)<br/>26:44 - O. Okuliar (M. Hrivík, A. Liška)<br/><br/>43:51 - M. Pospíšil (J. V. Kmec, S. Kňažko)<br/>53:05 - S. Čederle (M. Chromiak)|tresty1=8|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Aagaard (P. Russell, J. Jensen Aabo) - 41:43|tresty2=2|strely1=14|strely2=44|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|1|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 811|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B40_74_3_0.pdf|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}|tresty1=8|tresty2=4|strely1=30|strely2=18|góly2=08:09 - D. Voženílek (T. Cibulka, M. Kempný)<br/><br/>34:04 - M. Kaut (L. Sedlák, R. Červenka) (PH)<br/><br/>52:02 - R. Červenka (M. Kaut)|góly1=<br/><br/>M. Hrivík (S. Kňažko, O. Okuliar) - 31:30<br/><br/><br/>M. Chromiak - 37:50|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|0|0|4|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 939|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B46_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Jet Greaves|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=32|strely2=29|góly1=<br/>K. Pospíšil (L. Radivojevič, M. Rosandić) - 28:47|góly2=14:28 - D. Cozens (S. Crosby, M. Celebrini)<br/><br/>42:14 - G. Vilardi (J. Tavares, R. Thomas) (PH)<br/>44:54 - J. Tavares (R. O'Reilly, M. Rielly)<br/>47:36 - R- O'Reilly (E. Bouchard) (OS)<br/>49:21 - M. Celebrini (G. Vilardi, M. Scheifele)}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} == Zostavy == === Základná skupina === ==== Slovensko vs. Nórsko – 16.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Servác Petrovský]] !83 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Taliansko vs. Slovensko – 17.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] !30 |[[Eugen Rabčan]] !88 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Servác Petrovský]] !83 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Slovinsko vs. Slovensko – 19.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] !30 |[[Eugen Rabčan]] !88 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Dánsko vs. Slovensko – 21.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Slovensko vs. Česko – 23.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Servác Petrovský]] !83 | colspan="2" | |} ==== Slovensko vs. Kanada – 24.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Servác Petrovský]] !83 | colspan="2" | |} == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] nodb3ebfe22r10ra0d9a3i7e9egvken 8219382 8219380 2026-05-25T10:32:36Z Peter 51345 269569 8219382 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]] Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré reprezentuje Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím vedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]], asistentmi sú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]]. Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli potvrdené mená ako [[Adam Gajan]], [[Adam Sýkora]], [[Samuel Hlavaj]], [[Filip Mešár]], [[Martin Chromiak]], [[Jozef Viliam Kmec]], [[Maxim Štrbák]] a [[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diskusia: VIDEO: Ďalšia posila Slovenska z NHL na MS v hokeji. Pospíšil sa vyjadril pozitívne | url = https://sportnet.sme.sk/diskusia/hokej-martin-pospisil-ucast-posilni-slovensko-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelé správy pre Slovensko! Oslabená reprezentácia má na MS v hokeji 2026 tri zvučné posily | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/slovensko-ma-pred-na-ms-v-hokeji-2026-tri-zvucne-posily-2026051204551422811 | vydavateľ = sport.aktuality.sk | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = sk}}</ref> == Realizačný tím == * '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]] * '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]] * '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]] * '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]] * '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]] * '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]] * '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]] * '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]] * '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]] * '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]] == Súpiska == === Brankári === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[Adam Gajan]] |{{USA}} [[Rockford IceHogs]] |- |[[Samuel Hlavaj]] |{{USA}} [[Iowa Wild]] |- |[[Eugen Rabčan]] |{{SVK}} [[HC MONACObet Banská Bystrica]] |} === Obrancovia === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[František Gajdoš]] |{{CZE}} [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]] |- |[[Jozef Viliam Kmec]] |{{USA}} [[Henderson Silver Knights]] |- |[[Samuel Kňažko]] |{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |[[Patrik Koch]] |{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] |- |[[Jakub Meliško]] |{{SVK}} [[HK Dukla Michalovce]] |- |[[Luka Radivojevič]] |{{USA}} [[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College Eagles]] |- |[[Mislav Rosandić]] |{{SVK}} [[HC Košice]] |- |[[Maxim Štrbák]] |{{USA}} [[Rochester Americans]] |} === Útočníci === {| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0" ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |[[Sebastián Čederle]] |{{SVK}} [[HK Nitra]] |- |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' |{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |[[Martin Chromiak]] |{{USA}} [[Ontario Reign]] |- |[[Andrej Kollár]] |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |[[Adam Liška]] |{{RUS}} [[CHK Severstaľ Čerepovec]] |- |[[Filip Mešár]] |{{CAN}} [[Laval Rocket]] |- |[[Jakub Minárik]] |{{CZE}} [[HC Energie Karlovy Vary]] |- |[[Aurel Nauš]] |{{SVK}} [[HK Poprad]] |- |[[Oliver Okuliar]] |{{SWE}} [[Skellefteå AIK]] |- |[[Servác Petrovský]] |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |[[Kristián Pospíšil]] |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{USA}} [[Calgary Flames]] |- |[[Adam Sýkora]] |{{USA}} [[New York Rangers]] |} == Tvorba finálnej nominácie == === Dvojzápas proti Švajčiarsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Roman Rychlík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Marek Korenčík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | rowspan="4" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Roman Faith]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |- |[[Adrián Holešinský]] <small>([[Banes Motor České Budějovice]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Andrej Kukuča]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Patrik Hrehorčák]] <small>([[HKM Zvolen]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Matúš Spodniak]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |[[Marek Valach]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Matúš Vojtech]] <small>([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])</small> | colspan="2" | |} === Dvojzápas proti Lotyšsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] <small>([[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|University of Minnesota-Duluth]])</small> |[[Samuel Hlavaj]] <small>([[Iowa Wild]])</small> |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[František Gajdoš]] <small>([[HC Verva Litvínov]])</small> | rowspan="5" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Mislav Rosandić]] <small>([[HC Košice]])</small> |- |[[Maxim Štrbák]] <small>([[Rochester Americans]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |- |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Adam Liška]] <small>([[CHK Severstaľ Čerepovec]])</small> |[[Adam Lukošik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |- |[[Jakub Minárik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Aurel Nauš]] <small>([[HK Poprad]])</small> |- |[[Šimon Petráš]] <small>([[HC Košice]])</small> |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Kristián Pospíšil]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] <small>([[Calgary Flames]])</small> |[[Adam Sýkora]] <small>([[New York Rangers]])</small> | |} == Príprava == {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 631|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=<br/>M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02<br/>J. Meliško (A. Kollár) - 41:52<br/>A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|3|2|1|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 535|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159707/stats|strely1=18|strely2=16|tresty1=0|tresty2=8|góly1=<br/><br/>M. Faško-Rudáš (A. Kollár) (PH) - 26:27<br/><br/><br/>O. Myklukha (A. Žiak, R. Faith) - 41:01<br/>M. Valach (O. Myklukha) (PH) - 44:24|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}|góly2=14:07 - T. Scherwey (F. Herzog, G. Haas)<br/>21:23 - F. Herzog (T. Rochette, K. Jäger)<br/><br/>33:48 - F. Herzog (T. Scherwey, G. Haas)<br/>39:45 - R. Loeffel (T. Geisser, G. Hofmann)<br/><br/><br/>59:57 - K. Jäger (R. Loeffel) (PB)|brankár1=Eugen Rabčan|brankár2=Kevin Pasche<br/>(od 34. minúty Ludovic Waeber)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|1|0|}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=|brankár1=Niklas Treutle|brankár2=Eugen Rabčan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=<br/>E. Hede (D. Leonhardt) - 20:16<br/> N. Kinder (N. Krammer) - 28:07<br/> D. Fishbuch ()|góly2=05:58 - M. Faško-Rudáš (M. Hrivík) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|1|0|}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=|brankár1=Leon Hungerecker|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Karachun (J. Chrobot) - 22:28<br/>F. Pilu (J. Chrobot) - 37:06<br/><br/><br/>T. Brunnhuber (PB) - 59:57|góly2=<br/><br/>39:39 - D. Romaňák (M. Valach, L. Radivojevič) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|2|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 823|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159708/stats|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Kristers Gudļevskis|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}|góly2=23:29 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>24:12 - D. Smirnovs (R. Baicers, O. Batna)<br/><br/>32:41 - R. Balcers (R. Mamcics, T. Andersons)<br/>42:39 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>55:53 - P. Zabusovs (T. Andersons, O. Batna)|góly1=<br/><br/><br/>A. Sýkora (K. Pospíšil. M. Pospíšil) - 29:05|strely1=17|strely2=17|tresty1=2|tresty2=6}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|2|1|2|1|1|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 112|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159709/stats|brankár1=Adam Gajan|brankár2=Gustavs Davis Grigals|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}<br/><br/>{{ku|5|2}}|tresty1=6|tresty2=10|strely1=32|strely2=8|góly1=K. Pospíšil (SN) - 07:55<br/><br/>F. Gajdoš (S. Petrovský, O. Myklukha) - 19:46<br/>S. Petrovský (M. Faško-Rudáš, A. Žiak) - 2817<br/>A. Liška (A. Kollár, K. Pospíšil) - 36:22<br/><br/><br/>A. Nauš (A. Liška, M. Rosandić) (OS) - 58:23|góly2=<br/><br/>10:15 - R. Balcers (D. Smirnovs)<br/><br/><br/>38:10 - F. Buncis (G. Prohorenkovs, A. Andzans) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|2|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Mads Søgaard|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}|góly2=12:06 - M. From (N. Olesen, A. Koch)<br/>43:46 - F. Storm (A. True, K. Larsen)<br/>58:55 - N. Olesen (PB)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|1|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Frederik Dichow Nissen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=A. Kollár (M. Faško-Rudáš, F. Gajdoš) - 00:31<br/>P. Cehlárik (R. Petrovický, T. Kráľovič) - 07:52<br/>A. Liška (L. Radivojevič, M. Hrivík) (PH) - 28:33<br/><br/><br/>S. Čederle (PB) - 59:46|góly2=<br/><br/><br/>39:19 - P. Russell (N. Olesen, F. Storm)<br/>45:23 - A. True (F. Scheel, J. Jensen)}} == Základná skupina == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=0|sg=30|ig=11|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=0|sg=16|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=2|sg=19|ig=15|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NOR|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=17|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SWE|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=3|sg=23|ig=14|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS v ľadovom hokeji 2027]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=4|sg=12|ig=22}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=4|sg=8|ig=24}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=5|sg=4|ig=23|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2027]]}} |} === Zápasy === {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 711|správa=https://www.iihf.com/pdf/969/ihm969b06_74_3_0|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Tobias Normann|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly1=K. Pospíšil (M. Pospíšil. S. Kňažko) - 08:15<br/><br/>M. Hrivík (A. Liška, M. Rosandić) - 48:07|góly2=<br/>39:47 - T. Koblar (E. Bakke Olsen)|tresty1=6|tresty2=8|strely1=19|strely2=23|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{FIN}} Onni Hautamäki|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä}} {{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 881|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B12_74_3_0.pdf|brankár1=Jacob Smith|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=13:31 - M. Hrivík (M. Rosandić, F. Mešár)<br/>39:32 - J. V. Kmec (S. Čederle, M. Faško-Rudáš)<br/>40:30 - K. Pospíšil (M. Pospíšil, M. Faško-Rudáš)<br/><br/>54:13 - O. Okuliar (M. Pospíšil, M. Chromiak) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>G. Nitz (C. Buono, L. Frigo) - 45:03|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=31|rozhodca={{USA}} Nolan Bloyer|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari|čiarový={{USA}} Shane Gustafson|čiarový2={{FIN}} Tommi Niityyla|bg=}} {{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5|}} sn|tretiny={{tretiny|1|2|2|2|1|0|0|0|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=3 146|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B24_74_5_0.pdf|brankár1=Lukáš Horák|brankár2=Adam Gajan|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig|čiarový={{LAT}} Renārs Davidonis|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/><br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|4|4}}|góly2=01:20 - A. Liška (M. Rosandić, F. Gajdoš)<br/><br/>18:35 - M. Chromiak (S. Čederle, F. Gajdoš)<br/><br/>25:46 - F. Mešár (M. Štrbák, S. Kňažko)<br/>30:09 - M. Faško-Rudáš (A. Liška, F. Mešár) (PH)|góly1=<br/>K. Ograjenšek (R. Tičar, J. Ćosić) (PH) - 15:17<br/><br/>R. Tičar (A. Crvonič, A. Magovac) - 21:17<br/><br/><br/><br/>J. Drozg (B. Gregorc, R. Sabolič) (PH) - 37:48<br/>R. Tičar (J. Drozg, B. Gregorc) - 59:29|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=37|nájazdy1=<br>M. Török - {{sn-nep}}<br><br/>J. Drozg - {{sn-nep}}<br><br/>R. Tičar - {{sn-gól}}<br><br/>R. Sabolič - {{sn-nep}}|nájazdy2={{sn-nep}} - M. Chromiak<br/><br/>{{sn-gól}} - O. Okuliar<br/><br/>{{sn-nep}} - M- Faško-Rudáš<br/><br/>{{sn-gól}} - K. Pospíšil<br/><br/>{{sn-gól}} - F. Mešár|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|2|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=4 734|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B32_74_3_0.pdf|brankár1=Mads Søgaard<br/>(od 21. minúty Nicolaj Henriksen)|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{GER}} Lukas Kohlmüller|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|góly2=09:28 - M. Chromiak (K. Pospíšil, O. Okuliar) (PH)<br/>20:56 - A. Liška (O. Okuliar, M. Hrivík)<br/>26:44 - O. Okuliar (M. Hrivík, A. Liška)<br/><br/>43:51 - M. Pospíšil (J. V. Kmec, S. Kňažko)<br/>53:05 - S. Čederle (M. Chromiak)|tresty1=8|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Aagaard (P. Russell, J. Jensen Aabo) - 41:43|tresty2=2|strely1=14|strely2=44|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|1|0|1|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 811|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B40_74_3_0.pdf|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Josef Kořenář|rozhodca={{CAN}} Taylor Burzminski|rozhodca2={{CAN}} Jesse Gour|čiarový={{CAN}} Brian Birkhoff|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}|tresty1=8|tresty2=4|strely1=30|strely2=18|góly2=08:09 - D. Voženílek (T. Cibulka, M. Kempný)<br/><br/>34:04 - M. Kaut (L. Sedlák, R. Červenka) (PH)<br/><br/>52:02 - R. Červenka (M. Kaut)|góly1=<br/><br/>M. Hrivík (S. Kňažko, O. Okuliar) - 31:30<br/><br/><br/>M. Chromiak - 37:50|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|0|0|4|}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=6 939|správa=https://stats.iihf.com/hydra/969/IHM969B46_74_3_0.pdf|bg=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Jet Greaves|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový={{SWE}} Gustav Jonsson|čiarový2={{NOR}} Njaal Søstumoen|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/><br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}|tresty1=4|tresty2=8|strely1=32|strely2=29|góly1=<br/>K. Pospíšil (L. Radivojevič, M. Rosandić) - 28:47|góly2=14:28 - D. Cozens (S. Crosby, M. Celebrini)<br/><br/>42:14 - G. Vilardi (J. Tavares, R. Thomas) (PH)<br/>44:54 - J. Tavares (R. O'Reilly, M. Rielly)<br/>47:36 - R. O'Reilly (E. Bouchard) (OS)<br/>49:21 - M. Celebrini (G. Vilardi, M. Scheifele)}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} == Zostavy == === Základná skupina === ==== Slovensko vs. Nórsko – 16.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Servác Petrovský]] !83 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Taliansko vs. Slovensko – 17.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] !30 |[[Eugen Rabčan]] !88 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Servác Petrovský]] !83 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Slovinsko vs. Slovensko – 19.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] !30 |[[Eugen Rabčan]] !88 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Dánsko vs. Slovensko – 21.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Jakub Minárik]] !15 | colspan="2" | |} ==== Slovensko vs. Česko – 23.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Servác Petrovský]] !83 | colspan="2" | |} ==== Slovensko vs. Kanada – 24.5.2026 ==== {| class="wikitable" ! colspan="6" |Brankári |- |[[Samuel Hlavaj]] !31 |[[Adam Gajan]] !30 | colspan="2" | |- ! colspan="6" |Obrancovia |- |[[Mislav Rosandić]] !44 |[[František Gajdoš]] !13 | colspan="2" rowspan="4" | |- |[[Patrik Koch]] !64 |[[Jozef Viliam Kmec]] !6 |- |[[Samuel Kňažko]] !12 |[[Maxim Štrbák]] !7 |- | colspan="2" | |[[Luka Radivojevič]] !26 |- ! colspan="6" |Útočníci |- |[[Kristián Pospíšil]] !22 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !76 |[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(A)]]''' !77 |- |[[Adam Liška]] !23 |[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' !27 |[[Oliver Okuliar]] !8 |- |[[Adam Sýkora]] !10 |[[Sebastián Čederle]] !21 |[[Martin Chromiak]] !88 |- |[[Aurel Nauš]] !42 |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] !72 |[[Filip Mešár]] !9 |- | colspan="2" | |[[Servác Petrovský]] !83 | colspan="2" | |} == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] ly1ozazqmjyzzpjqz41wp9300z57ykn Liga majstrov žien UEFA 2021/2022 0 748390 8219296 8199484 2026-05-25T08:38:38Z Lekvarnička 262477 8219296 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Liga majsteriek|sezóna=2021/2022|sezóna_po=Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|majster={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] (8. titul)|2_miesto={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|najlepší_strelec={{minivlajka |Španielsko}} [[Alexia Putellas]] (11 gólov)|sezóna_pred=Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|počet_mužstiev=72 (zo 50 asociácii)|odohraté_zápasy=61|počet_gólov=220|začiatok=17. august 2021|koniec=21. máj 2022|počet_divákov=551 578|priemer_gólov_na_zápas=3,61}} '''Liga majsteriek 2021/2022''' bol 21. ročníkom [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majsteriek]]. Bol prvým ročníkom po zmene formátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New Women’s Champions League format with group stage: how it will work | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0258-0e222dadd45e-11c2e2ca042a-1000/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Finále sa konalo na v [[Turín|Turíne]] na [[Juventus Stadium]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Turin and Eindhoven to stage 2022 and 2023 finals | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/025b-0ed521530720-610eacceb1e7-1000--2022-2023-finals-turin-eindhoven/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Víťaz sa automaticky kvalifikoval do skupinovej fázy ročníka Ligy majsteriek 2022/23. Vo všetkých zápasoch vyraďovacej fázy sa použil VAR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Champions League: Financial distribution model central to European game's drive for sustainability | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0268-1224105e2fa9-56cd49889447-1000--how-the-new-uwcl-financial-model-works/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> 24. júna 2021 UEFA schválila návrh na zrušenie [[Pravidlo vonkajších gólov|pravidla vonkajších gólov]] vo všetkých klubových súťažiach. Ak je po dvojzápase remíza, o víťazovi rozhodne 30 minútové predĺženie, ak je remíza aj po predĺžení, o víťazovi rozhodne [[penaltový rozstrel]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Abolition of the away goals rule in all UEFA club competitions | url = https://www.uefa.com/news-media/news/026a-1298aeb73a7a-5b64cb68d920-1000--abolition-of-the-away-goals-rule-in-all-uefa-club-competitions/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] ako obhajca titulu prehrala vo finále s [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]], tie vyhrali svoj ôsmy titul. Keďže v tomto ročníku neboli už v žiadnej krajine obmedzenia divákov na vonkajších športových podujatiach, návštevnosť (od skupinovej fázy) sa zvýšila na 552 000 divákov, čo je viac ako dvojnásobok predchádzajúceho rekordu 228 000 divákov v ročníku 2016/17, pomohli tomu aj dva zápasy vyraďovacej fázy na štadióne [[Camp Nou]] s viac ako 90 000 divákmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's Champions League attendances still surging upward | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0281-17ec3944f311-325d53d00720-1000--women-s-champions-league-attendances-still-surging-upward/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Priradenie asociačných tímov == Rebríček futbalových asociácii bol na základe koeficientov UEFA, a určili počet tímov z asociácii, ktoré sa zúčastnili súťaže.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2021/22 Women’s Champions League: dates, access list, full guide | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0262-108bd1c13e3a-cd0bf3210aad-1000--2021-22-women-s-champions-league-dates-access-list-full-guide/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> *Asociácie na 1. až 6. mieste - 3 tímy *Asociácie na 7. až 16. mieste - 2 tímy * Ostatné asociácie - 1 tím * Ak by sa víťazný tím [[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|Ligy majsteriek 2020/21]] nekvalifikoval cez svoju domácu súťaž, dostal by dodatočné miesto v súťaži. Futbalové asociácie musia mať domácu ligu hranú systémom jedenásť na jedenásť, aby mohol tím súťažiť. Od sezóny 2019/2020 organizuje ženskú domácu ligu 52 z 55 členov UEFA, neorganizujú ich krajiny: Andorra, Lichtenštajnsko a San Maríno. === Rebríček UEFA === Pre tento ročník sa použil koeficient ženských tímov 2020, ktoré brali do úvahy výsledky v európskych súťažiach od sezóny 2015/2016 do 2019/2020.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Member associations - UEFA Coefficients - Country coefficients | url = https://www.uefa.com/memberassociations/uefarankings/womenscountry/#/yr/2020 | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com | url archívu = https://web.archive.org/web/20181030202925/https://www.uefa.com/memberassociations/uefarankings/womenscountry/#/yr/2020}}</ref> {| class="wikitable" |+ !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! rowspan="20" | !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! rowspan="20" | !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> |- !<small>1.</small> |<small>{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]</small> | align="right" |<small>96,000</small> | rowspan="6" align="center" |<small>3</small> !<small>20.</small> |<small>{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]</small> | align="right" |<small>14,500</small> | rowspan="18" align="center" |<small>1</small> !<small>38.</small> |<small>{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]]</small> | align="right" |<small>4,000</small> | rowspan="13" align="center" |<small>1</small> |- !<small>2.</small> |<small>{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]</small> | align="right" |<small>73,000</small> !<small>21.</small> |<small>{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]</small> | align="right" |<small>14,500</small> !<small>39.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]</small> | align="right" |<small>4,000</small> |- !<small>3.</small> |<small>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]</small> | align="right" |<small>58,000</small> !<small>22.</small> |<small>{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]</small> | align="right" |<small>12,500</small> !<small>40.</small> |<small>{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]]</small> | align="right" |<small>3,500</small> |- !<small>4.</small> |<small>{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]]</small> | align="right" |<small>56,500</small> !<small>23.</small> |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]]</small> | align="right" |<small>12,000</small> !<small>41.</small> |<small>{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]</small> | align="right" |<small>3,000</small> |- !<small>5.</small> |<small>{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]</small> | align="right" |<small>45,500</small> !<small>24.</small> |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]]</small> | align="right" |<small>12,000</small> !<small>42.</small> |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]]</small> | align="right" |<small>2,500</small> |- !<small>6.</small> |<small>{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]</small> | align="right" |<small>40,500</small> !<small>25.</small> |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]</small> | align="right" |<small>11,000</small> !<small>43.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]]</small> | align="right" |<small>2,000</small> |- !<small>7.</small> |<small>{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]</small> | align="right" |<small>34,500</small> | rowspan="10" align="center" |<small>2</small> !<small>26.</small> |<small>{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]</small> | align="right" |<small>10,500</small> !<small>44.</small> |<small>{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]]</small> | align="right" |<small>1,000</small> |- !<small>8.</small> |<small>{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]</small> | align="right" |<small>33,000</small> !<small>27.</small> |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]</small> | align="right" |<small>10,000</small> !<small>45.</small> |<small>{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]</small> | align="right" |<small>1,000</small> |- !<small>9.</small> |<small>{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]</small> | align="right" |<small>30,500</small> !<small>28.</small> |<small>{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]</small> | align="right" |<small>9,500</small> !<small>46.</small> |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]]</small> | align="right" |<small>0,500</small> |- !<small>10.</small> |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]]</small> | align="right" |<small>29,000</small> !<small>29.</small> |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]</small> | align="right" |<small>9,000</small> !<small>47.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]]</small> | align="right" |<small>0,000</small> |- !<small>11.</small> |<small>{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]</small> | align="right" |<small>27,500</small> !<small>30.</small> |<small>{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]</small> | align="right" |<small>7,500</small> !<small>48.</small> |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]]</small> | align="right" |<small>0,000</small> |- !<small>12.</small> |<small>{{Minivlajka|Island}} [[Island]]</small> | align="right" |<small>26,000</small> !<small>31.</small> |<small>{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]]</small> | align="right" |<small>7,500</small> !<small>49.</small> |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]</small> | align="right" |<small>0,000</small> |- !<small>13.</small> |<small>{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]</small> | align="right" |<small>24,000</small> !<small>32.</small> |<small>{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]]</small> | align="right" |<small>7,000</small> !<small>50.</small> |<small>{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]</small> | align="right" |<small>0,000</small> |- !<small>14.</small> |<small>{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]]</small> | align="right" |<small>23,000</small> !<small>33.</small> |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]</small> | align="right" |<small>7,000</small> ! rowspan="5" |<small>{{Tooltip|BP|Bez poradia}}</small> |<small>{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]</small> | align="center" |<small>—</small> | rowspan="2" align="center" |<small>{{Tooltip|NDS|Nevstúpili do súťaže}}</small> |- !<small>15.</small> |<small>{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]</small> | align="right" |<small>22,500</small> !<small>34.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]</small> | align="right" |<small>6,000</small> |<small>{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>16.</small> |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]]</small> | align="right" |<small>19,000</small> !<small>35.</small> |<small>{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]]</small> | align="right" |<small>5,000</small> |<small>{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]]</small> | align="center" |<small>—</small> | rowspan="3" align="center" |<small>{{Tooltip|NDL|Neorganizujú domácu ligu}}</small> |- !<small>17.</small> |<small>{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]]</small> | align="right" |<small>16,000</small> | rowspan="3" align="center" |<small>1</small> !<small>36.</small> |<small>{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]</small> | align="right" |<small>4,500</small> |<small>{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>18.</small> |<small>{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]]</small> | align="right" |<small>15,500</small> !<small>37.</small> |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]]</small> | align="right" |<small>4,500</small> |<small>{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>19.</small> |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]</small> | align="right" |<small>15,000</small> | colspan="4" | | colspan="4" | |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" ! colspan="2" | !Tímy vstupujúce do tohto kola !Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola |- ! rowspan="2" |1. kolo !Majstrovstvá časť (43 tímov) | * 43 majsteriek z asociácií na 8. až 50. mieste | |- !Nemajstrovská časť (16 tímov) | * 10 tímov z druhého miesta z asociácií na 7. až 16. mieste * 6 tímy z tretieho miesta z asociácií na 1. až 6. mieste | |- ! rowspan="2" |2. kolo !Majstrovstvá časť (14 tímov) | * 3 majsteriek z asociácií na 5. až 7. mieste | * 11 víťaziek miniturnajov z prvého kola majstrovskej časti |- !Nemajstrovská časť (10 tímov) | * 6 tímov z druhého miesta z asociácií na 1. až 6. mieste | * 4 víťaziek miniturnajov z prvého kola nemajstrovskej časti |- ! colspan="2" |Skupinová fáza (16 tímov) | * 4 majsteriek z asociácií na 1. až 4. mieste | * 7 víťaziek z druhého kola majstrovskej časti * 5 víťaziek z druhého kola nemajstrovskej časti |- ! colspan="2" |Vyraďovacia fáza (8 tímov) | | * 4 víťazky skupinovej fázy * 4 tímy na druhých miestach skupinovej fázy |} === Tímy === Legenda: * LM - tím vyhral Ligu majstrov žien v minulom ročníku * (1) - tím bol na prvom mieste v domácej lige * (2) - tím bol na druhom mieste v domácej lige * (3) - tím bol na treťom mieste v domácej lige * {{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}} - súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19 {| class="wikitable" |+Tímy kvalifikované do Ligy majsteriek 2021/22 ! colspan="2" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" |Skupinová fáza |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]<small><sup>[[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|LM]]</sup></small> (1) |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] (1) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] (1) |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] (1) |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="3" |2. kolo !MČ |{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] (1) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] (1) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> Køge (1) | |- ! rowspan="2" |NČ |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] (2) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] (2) |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid (2) |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City (2) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]] (2) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] (2) | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="15" |1. kolo ! rowspan="11" |MČ |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente (1) |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] (1) |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt (1) |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small>Vålerenga (1) |- |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-1) |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Servette Chênois (1) |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] (1) |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> CSKA Moskva (1) |- |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> Dinamo-BGU Minsk (1) |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol (1) |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica (1) |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] (1) |- |<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra Universitetas]] (1) |<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> Czarni Sosnowiec (1) |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Anderlecht (1) |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica (1) |- |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] (1) |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> Olimpia Cluj (1) |{{Minivlajka|Fínsko}} Åland United (1) |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv (1) |- |<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small> PAOK (1) |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> Ferencváros (1) |{{Minivlajka|Turecko}} Beşiktaş (1) |<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small>Peamount United (1) |- |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia (1) |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> Osijek (1) |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje (1) |<small>{{Minivlajka|Izrael}}</small> Kiryat Gat (1) |- |<small>{{Minivlajka|Estónsko}}</small> Flora (1) |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> NSA Sofia (1) |<small>{{Minivlajka|Kosovo}}</small> Mitrovica (1) |<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-[[1. slovenská futbalová liga žien 2020/2021|1]]) |- |<small>{{Minivlajka|Wales}}</small> Swansea City (1) |{{Minivlajka|Čierna hora}} Breznica Pljevlja (1) |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}</small> [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]] (1) |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}}</small> Glentoran (1) |- |{{Minivlajka|Malta}} Birkirkara ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-1) |{{Minivlajka|Lotyšsko}} Rīgas FS (1) |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}}</small> Agarista-ȘS Anenii Noi (1) |<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small> Kamenica Sasa (1) |- |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}}</small> Tbilisi Nike (1) |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}}</small> Racing FC (1) |<small>{{Minivlajka|Arménsko}}</small> Hayasa (1) | |- ! rowspan="4" |NČ |{{Minivlajka|Francúzsko}} Bordeaux (3) |{{Minivlajka|Nemecko}} 1899 Hoffenheim (3) |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Levante (3) |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] (3) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} Kristianstad (3) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> Slovácko (3) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby IF]] (2) |{{Minivlajka|Holandsko}} PSV (2) |- |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> Milan (2) |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> Okzhetpes (2) |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Rosenborg (2) |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Valur ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-2) |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} Zürich (2) |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small>Celtic (2) |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> Lokomotiv Moskva (2) |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk (2) |} == Harmonogram == Termíny pre odohranie jednotlivých kôl a ich žrebovanie sú uvedené nižšie.<ref name=":0" /> {| class="wikitable" |+ !Fáza !Kolo !Losovanie !1. zápas !2. zápas |- | rowspan="2" align="center" |'''Kvalifikácia''' | align="center" |'''1. kolo''' |align=center|2. júl 2021 2021 |align=center|17. – 18. august 2021 (semifinále) |align=center|20. – 21. august 2021 (o 3. miesto a finále) |- | align="center" |'''2. kolo''' |align=center|22. august 2021 |align=center|31. august – 1. september 2021 |align=center|8. – 9. september 2021 |- |align=center rowspan="6" |'''Skupinová fáza''' |align=center|'''1. zápas''' |align=center rowspan="6" |13. september 2021 |align=center colspan="2" |5. – 6. október 2021 |- |align=center|'''2. zápas''' |align=center colspan="2" |13. – 14. október 2021 |- |align=center|'''3. zápas''' |align=center colspan="2" |9. – 10. november 2021 |- |align=center|'''4. zápas''' |align=center colspan="2" |17. – 18. november 2021 |- |align=center|'''5. zápas''' |align=center colspan="2" |8. – 9. december 2021 |- |align=center|'''6. zápas''' |align=center colspan="2" |15. – 16. december 2021 |- | rowspan="3" align="center" |'''Vyraďovacia fáza''' |align=center|'''Štvrťfinále''' |align=center rowspan="3" |20. december 2021 |align=center|22. – 23, marec 2022 |align=center|30. – 31. marec 2022 |- |align=center|'''Semifinále''' |align=center|23. – 24. apríl 2022 |align=center|30. apríl – 1. máj 2022 |- |align=center|'''Finále''' |align=center colspan="2" |21. máj 2022 na [[Juventus Stadium]], [[Turín]] |} == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2021/2022}} === 1. kolo === ==== Majstrovstvá časť ==== '''Turnaj 1''' * Usporiadateľ: [[FC Gintra|Gintra Universitetas]].{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Litva}} [[FC Gintra|Gintra Universitetas]]|0|{{minivlajka |Estónsko}} Flora|0|18. august|{{minivlajka |Island}} Breiðablik|7|{{minivlajka |Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]]|0|21. august|{{minivlajka |Litva}} [[FC Gintra|Gintra Universitetas]]|1|{{minivlajka |Island}} Breiðablik|8|21. august|{{minivlajka |Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]]|0|{{minivlajka |Estónsko}} Flora|1}}'''Turnaj 2''' * Usporiadateľ: Glasgow City. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Kazachstan}} BIIK Kazygurt|4|{{minivlajka |Slovensko}} [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]|0|18. august|{{minivlajka |Škótsko}} Glasgow City|3|{{minivlajka |Malta}} Birkirkara|0|21. august|{{minivlajka |Kazachstan}} BIIK Kazygurt|0|{{minivlajka |Škótsko}} Glasgow City|1|21. august|{{minivlajka |Slovensko}} [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] ([[Predĺženie|po p.]])|1|{{minivlajka |Malta}} Birkirkara|0}}'''Turnaj 3''' * Usporiadateľ: Osijek. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Belgicko}} Anderlecht|3|{{minivlajka |Arménsko}} Hayasa|0|18. august|{{minivlajka |Chorvátsko}} Osijek|5|{{minivlajka |Čierna hora}} Breznica Pljevlja|0|21. august|{{minivlajka |Belgicko}} Anderlecht|0|{{minivlajka |Chorvátsko}} Osijek|1|21. august|{{minivlajka |Čierna hora}} Breznica Pljevlja|3|{{minivlajka |Arménsko}} Hayasa|2}}'''Turnaj 4''' * Usporiadateľ: SFK 2000. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Portugalsko}} Benfica|4|{{minivlajka |Izrael}} Kiryat Gat|0|18. august|{{minivlajka |Bosna a Hercegovina}} SFK 2000|0|{{minivlajka |Luxembursko}} Racing FC|1|21. august|{{minivlajka |Portugalsko}} Benfica|7|{{minivlajka |Luxembursko}} Racing FC|0|21. august|{{minivlajka |Bosna a Hercegovina}} SFK 2000 ([[Predĺženie|po p.]]) ([[Penaltový rozstrel|p]])|1 (4)|{{minivlajka |Izrael}} Kiryat Gat|1 (2)}}'''Turnaj 5''' * Usporiadateľ: Åland United. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} Servette Chênois|1|{{minivlajka |Severné Írsko}} Glentoran|0|18. august|{{minivlajka |Rumunsko}} Olimpia Cluj|0|{{minivlajka |Fínsko}} Åland United|4|21. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} Servette Chênois|1|{{minivlajka |Fínsko}} Åland United|0|21. august|{{minivlajka |Rumunsko}} Olimpia Cluj|0|{{minivlajka |Severné Írsko}} Glentoran|2}}'''Turnaj 6''' * Usporiadateľ: Apollon Limassol. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Cyprus}} Apollon Limassol|2|{{minivlajka |Bielorusko}} Dinamo-BGU Minsk|0|18. august|{{minivlajka |Rusko}} CSKA Moskva|4|{{minivlajka |Wales}} Swansea City|1|21. august|{{minivlajka |Cyprus}} Apollon Limassol|2|{{minivlajka |Rusko}} CSKA Moskva|1|21. august|{{minivlajka |Bielorusko}} Dinamo-BGU Minsk|2|{{minivlajka |Wales}} Swansea City|0}}'''Turnaj 7''' * Usporiadateľ: PAOK. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Nórsko}} Vålerenga|5|{{minivlajka |Kosovo}} Mitrovica|0|18. august|{{minivlajka |Grécko}} PAOK|6|{{minivlajka |Moldavsko}} Agarista Anenii Noi|0|21. august|{{minivlajka |Nórsko}} Vålerenga|2|{{minivlajka |Grécko}} PAOK|0|21. august|{{minivlajka |Kosovo}} Mitrovica|3|{{minivlajka |Moldavsko}} Agarista Anenii Noi|0}}'''Turnaj 8''' * Usporiadateľ: Juventus. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]|7|{{minivlajka |Turecko}} Beşiktaş|0|18. august|{{minivlajka |Taliansko}} Juventus|12|{{minivlajka |Macedónsko}} Kamenica Sasa|0|21. august|{{minivlajka |Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]|1|{{minivlajka |Taliansko}} Juventus|4|21. august|{{minivlajka |Turecko}} Beşiktaş|4|{{minivlajka |Macedónsko}} Kamenica Sasa|0}}'''Turnaj 9''' * Usporiadateľ: Twente {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Holandsko}} Twente|9|{{minivlajka |Gruzínsko}} Tbilisi Nike|0|18. august|{{minivlajka |Srbsko}} Spartak Subotica|5|{{minivlajka |Írsko}} Peamount United|2|21. august|{{minivlajka |Holandsko}} Twente ([[Predĺženie|po p.]])|5|{{minivlajka |Srbsko}} Spartak Subotica|3|21. august|{{minivlajka |Írsko}} Peamount United|kont.|{{minivlajka |Gruzínsko}} Tbilisi Nike|}}'''Turnaj 10''' * Usporiadateľ: Pomurje. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Ukrajina}} Zhytlobud-1 Kharkiv|5|{{minivlajka |Bulharsko}} NSA Sofia|1|18. august|{{minivlajka |Slovinsko}} Pomurje|6|{{minivlajka |Lotyšsko}} Rīgas FS|1|21. august|{{minivlajka |Ukrajina}} Zhytlobud-1 Kharkiv|4|{{minivlajka |Slovinsko}} Pomurje|1|21. august|{{minivlajka |Bulharsko}} NSA Sofia|2|{{minivlajka |}}|1}}'''Turnaj 11''' * Usporiadateľ: Czarni Sosnowiec. {{Play-off3|RD1=Semifinále|RD2-team1={{minivlajka|Albánsko}} Vllaznia ([[Predĺženie|po p.]]) ([[Penaltový rozstrel|p]])|RD1-team1={{minivlajka|Maďarsko}} Ferencváros|RD1-team2={{minivlajka|Poľsko}} Czarni Sosnowiec|RD1-score1=2|RD1-score2=1|RD2-team2={{minivlajka|Maďarsko}} Ferencváros|RD2-score1=0 (3)|RD2-score2=0 (1)}} === Nemajstrovská časť === '''Turnaj 1''' * Usporiadateľ: [[FC Zürich (ženy)|Zürich]].{{Play-off4+3miesto|17. august|{{minivlajka |Nemecko}} 1899 Hoffenheim|1|{{minivlajka |Island}} Valur|0|17. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]]|1|{{minivlajka |Taliansko}} AC Miláno|2|20. august|{{minivlajka |Nemecko}} 1899 Hoffenheim|2|{{minivlajka |Taliansko}} AC Miláno|0|20. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]]|1|{{minivlajka |Island}} Valur|3}}'''Turnaj 2''' * Usporiadateľ: Kristianstad. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Francúzsko}} Bordeaux|2|{{minivlajka |Česko}} Slovácko|1|18. august|{{minivlajka |Dánsko}} [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby IF]]|0|{{minivlajka |Švédsko}} Kristianstad|1|21. august|{{minivlajka |Francúzsko}} Bordeaux|3|{{minivlajka |Švédsko}} Kristianstad|1|21. august|{{minivlajka |Dánsko}} [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby IF]]|2|{{minivlajka |Česko}} Slovácko|1}}'''Turnaj 3''' * Usporiadateľ: [[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]].{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Španielsko}} Levante|2|{{minivlajka |Škótsko}} Celtic|1|18. august|{{minivlajka |Bielorusko}} FC Minsk|1|{{minivlajka |Nórsko}} [[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]]|2|21. august|{{minivlajka |Španielsko}} Levante ([[Predĺženie|po p.]])|4|{{minivlajka |Nórsko}} [[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]]|3|21. august|{{minivlajka |Bielorusko}} FC Minsk ([[Predĺženie|po p.]])|3|{{minivlajka |Škótsko}} Celtic|2}}'''Turnaj 4''' * Usporiadateľ: Lokomotiv Moskva. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|4|{{minivlajka |Kazachstan}} Okzhetpes|0|18. august|{{minivlajka |Holandsko}} PSV|6|{{minivlajka |Rusko}} Lokomotiv Moskva|1|21. august|{{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|3|{{minivlajka |Holandsko}} PSV|1|21. august|{{minivlajka |Kazachstan}} Okzhetpes|2|{{minivlajka |Rusko}} Lokomotiv Moskva|4}} === 2. kolo === {| class="wikitable" |+Majstrovská časť !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |align=center|{{ku|0|3}} |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> Køge |align=center|{{ku|0|1}} |align=center|{{ku|0|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> Osijek |align=center|{{ku|1|4}} |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|0|3}} |- |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia |align=center|{{ku|0|3}} |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|{{ku|0|1}} |- |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente |align=center|{{ku|1|5}} |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|0|4}} |- |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol |align=center|{{ku|2|5}} |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|{{ku|1|3}} |- |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Servette Chênois |align=center|{{ku|3|2}} |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|2|1}} |- |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small>Vålerenga |align=center|{{ku|3|6}} |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] |align=center|{{ku|1|3}} |align=center|{{ku|2|3}} |} {| class="wikitable" |+Nemajstrovská časť !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Levante |align=center|{{ku|2|4}} |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|{{ku|1|2}} |- |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|{{ku|7|0}} |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |align=center|{{ku|3|0}} |align=center|{{ku|4|0}} |- |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid |align=center|{{ku|2|1}} |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|1|0}} |- |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] |align=center|{{ku|5|5}} ({{ku|3|0}} [[Penaltový rozstrel|p]].) |{{Minivlajka|Francúzsko}} Bordeaux |align=center|{{ku|3|2}} |align=center|{{ku|2|3}} ([[Predĺženie|po p.]]) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]] |align=center|{{ku|3|6}} |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} 1899 Hoffenheim |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|3|3}} |} Zdroj.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Club Championship (Women) 2021/22 | url = https://www.rsssf.org/ec/ec-wom2022.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-04-17}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season 2021/2022 Matches | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/history/seasons/2022/matches/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Skupinová fáza == {{Hlavný článok|Skupinová fáza Ligy majstrov žien UEFA 2021/2022}} Losovanie do skupinovej fázy sa uskutočnilo 13. septembra 2021 o 13:00.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Champions League group stage draw made | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/026d-133b83fe0356-8e9b0df0a565-1000--group-stage-draw-in-full/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> 16 tímov bolo vylosovaných do 4 skupín po 4 tímy. Pred losovaním boli tímy rozdelené do 4 košov podľa týchto pravidiel: * kôš 1 obsahoval 4 tímy, ktoré sa priamo kvalifikovali do skupinovej fázy (víťazný tím minulej sezóny a majsterky domácich líg 3 najlepších asociácii podľa UEFA koeficientu žien 2020.<ref name=":1" /> * kôš 2, 3 sa 4 obsahovali zvyšné tímy, nasadené podľa UEFA koeficientu žien 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Member associations - UEFA Coefficients - Club coefficients | url = https://www.uefa.com/memberassociations/uefarankings/womensclub/#/yr/2021 | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com | url archívu = https://web.archive.org/web/20180930193107/https://www.uefa.com/memberassociations/uefarankings/womensclub/#/yr/2021}}</ref> Tímy z rovnakej asociácie nemohli vyť vyžrebované do rovnakej skupiny. Pred losovaním UEFA vytvorila páry tímov pre asociácie s 2 alebo 3 tímami, kde jeden tím bol vylosovaný do skupiny A alebo B, a druhý do C alebo D, aby tímy hrali zápasy v iné dni. Klubom z krajín s extrémnymi zimnými podmienkami (Švédsko, Island) boli určené pozície, aby hrali 6. zápas vonku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's Champions League group stage draw live on Monday: full guide | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/026d-13321cc4df4c-32df21f92e32-1000--group-stage-draw-guide/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> === Skupina A === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Postup ! rowspan="5" | !WOL !JUV !CHE !SER |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|1. |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|6 |align=center|3 |align=center|2 |align=center|1 |align=center|17 |align=center|7 |align=center| +10 |align=center|'''11''' |align=center rowspan="2" |Postup na vyraďovacej fázy |align=center|— |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|5|0}} |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|2. |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |align=center|6 |align=center|3 |align=center|2 |align=center|1 |align=center|12 |align=center|4 |align=center| +8 |align=center|'''11''' |align=center|{{ku|2|2}} |align=center|— |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|{{ku|4|0}} |- |align=center|3. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|6 |align=center|3 |align=center|2 |align=center|1 |align=center|13 |align=center|8 |align=center| +5 |align=center|'''11''' | rowspan="2" | |align=center|{{ku|3|3}} |align=center|{{ku|0|0}} |align=center|— |align=center|{{ku|1|0}} |- |align=center|4. |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Servette Chênois |align=center|6 |align=center|0 |align=center|0 |align=center|6 |align=center|0 |align=center|23 |align=center|−23 |align=center|'''0''' |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|0|7}} |align=center|— |} <small>Poznámka: Vzájomné body: Wolfsburg 5, Juventus 5, Chelsea 5. Vzájomný gólový rozdiel: Wolfsburg +2, Juventus +1, Chelsea −3.</small> === Skupina B === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Postup ! rowspan="5" | !PSG !RMA !KHA !BRE |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|1. |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|6 |align=center|6 |align=center|0 |align=center|0 |align=center|25 |align=center|0 |align=center| +25 |align=center|'''18''' |align=center rowspan="2" |Postup na vyraďovacej fázy |align=center|— |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|5|0}} |align=center|{{ku|6|0}} |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|2. |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid |align=center|6 |align=center|4 |align=center|0 |align=center|2 |align=center|12 |align=center|6 |align=center| +6 |align=center|'''12''' |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|— |align=center|{{ku|3|0}} |align=center|{{ku|5|0}} |- |align=center|3. |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv |align=center|6 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|4 |align=center|2 |align=center|15 |align=center|−13 |align=center|'''4''' |align=center rowspan="2" | |align=center|{{ku|0|6}} |align=center|{{ku|0|1}} |align=center|— |align=center|{{ku|0|0}} |- |align=center|4. |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik |align=center|6 |align=center|0 |align=center|1 |align=center|5 |align=center|0 |align=center|18 |align=center|−18 |align=center|'''1''' |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|— |} === Skupina C === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Postup ! rowspan="5" | !BAR !ARS !HOF !KOG |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|1. |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|6 |align=center|6 |align=center|0 |align=center|0 |align=center|24 |align=center|1 |align=center| +23 |align=center|'''18''' |align=center rowspan="2" |Postup na vyraďovacej fázy |align=center|— |align=center|{{ku|4|1}} |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|5|0}} |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|2. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|6 |align=center|3 |align=center|0 |align=center|3 |align=center|14 |align=center|13 |align=center| +1 |align=center|'''9''' |align=center|{{ku|0|4}} |align=center|— |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|3|0}} |- |align=center|3. |{{Minivlajka|Nemecko}} 1899 Hoffenheim |align=center|6 |align=center|3 |align=center|0 |align=center|3 |align=center|11 |align=center|15 |align=center|−4 |align=center|'''9''' | rowspan="2" | |align=center|{{ku|0|5}} |align=center|{{ku|4|1}} |align=center|— |align=center|{{ku|5|0}} |- |align=center|4. |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> Køge |align=center|6 |align=center|0 |align=center|0 |align=center|6 |align=center|2 |align=center|22 |align=center|−20 |align=center|'''0''' |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|{{ku|1|5}} |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|— |} <small>Poznámka: Vzájomné body: Arsenal 3, 1899 Hoffenheim 3. Vzájomný gólový rozdiel: Arsenal +1, 1899 Hoffenheim −1.</small> === Skupina D === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Postup ! rowspan="5" | !LYO !BAY !BEN !HAK |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|1. |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|6 |align=center|5 |align=center|0 |align=center|1 |align=center|19 |align=center|2 |align=center| +17 |align=center|'''15''' |align=center rowspan="2" |Postup na vyraďovacej fázy |align=center|— |align=center|{{ku|2|1}} |align=center|{{ku|5|0}} |align=center|{{ku|4|0}} |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|2. |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |align=center|6 |align=center|4 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|15 |align=center|3 |align=center| +12 |align=center|'''13''' |align=center|{{ku|1|0}} |align=center|— |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|4|0}} |- |align=center|3. |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica |align=center|6 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|4 |align=center|2 |align=center|16 |align=center|−14 |align=center|'''4''' | rowspan="2" | |align=center|{{ku|0|5}} |align=center|{{ku|0|0}} |align=center|— |align=center|{{ku|0|1}} |- |align=center|4. |{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] |align=center|6 |align=center|1 |align=center|0 |align=center|5 |align=center|3 |align=center|18 |align=center|−15 |align=center|'''3''' |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|1|5}} |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|— |} Zdroj.<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season 2021/2022 Groups | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/history/seasons/2022/groups/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Vyraďovacia fáza == {{Hlavný článok|Vyraďovacia fáza Ligy majstrov žien UEFA 2021/2022}} === Štvrťfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |align=center|{{ku|3|4}} |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|{{ku|2|2}} ([[Predĺženie|po p.]]) |- |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |align=center|{{ku|3|4}} |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{ku|2|1}} |align=center|{{ku|1|3}} |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|0|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid |align=center|{{ku|3|8}} |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{ku|1|3}} |align=center|{{ku|2|5}} |} === Semifinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{ku|5|3}} |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{ku|5|1}} |align=center|{{ku|0|2}} |- |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{ku|5|3}} |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{ku|3|2}} |align=center|{{ku|2|1}} |} Zdroj.<ref name=":2" /><ref name=":3" /> === Finále === {{Futbalbox3|dátum=21. máj 2022|čas=19:00|mužstvo1={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|mužstvo2={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|skóre={{ku|1|3}}|polčas={{ku|1|3}}|štadión=[[Juventus Stadium]], [[Turín]]|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2034585/|rozhodca={{minivlajka |Fínsko}} Lina Lehtovaara|góly2={{gól|6}} Amandine Henry<br/>{{gól|23}} Ada Hegerberg<br/>{{gól|33}} Catarina Macario|žlté karty1={{žltá karta |33}} Mapi León<br/>{{žltá karta |80}} Giráldez<br/>{{žltá karta |85}} Irene Paredes|žlté karty2={{žltá karta |45+3}} Hegerberg<br/>{{žltá karta |65}} Macario<br/>{{žltá karta |90+4}} Morroni|divákov=32 257|góly1={{gól|41}} Alexia Putellas}} == Štatistiky == === Najlepšie strelkyne === {| class="wikitable" |+ !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Hráčka !Klub !{{Tooltip|G|Počet gólov}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Champions League – Goals | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/history/seasons/2022/statistics/players/goals/?sortBy=goals | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> |- ! align="center" |1. | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Alexia Putellas | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|11 |- ! align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}}Tabea Waßmuth | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|10 |- ! align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|USA}}Catarina Macario | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|8 |- ! align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Marie-Antoinette Katoto]] | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|7 |- ! rowspan="2" |5. | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}}Ada Hegerberg | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center rowspan="2" |6 |- | align="left" |{{Minivlajka|Kanada}}Jordyn Huitema | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- ! rowspan="3" |7. | align="left" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small>Cristiana Girelli | align="left" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |align=center rowspan="3" |5 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Jennifer Hermoso | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Holandsko}}</small>Jill Roord | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- ! rowspan="4" |10. | align="left" |<small>{{Minivlajka|Švajčiarsko}}</small>Ramona Bachmann | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center rowspan="4" |4 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Aitana Bonmatí | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Austrália}}</small>Sam Kerr | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}}Lea Schüller | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |} === Káder sezóny === Tieto hráčky boli vybraté do kádra sezón:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2021/22 Women's Champions League Team of the Season | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0275-15363874f70f-dd08b6e37100-1000--2021-22-all-star-xi/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Pozícia !Hráčka !Klub |- !Brankárky | align="left" |<small>{{Minivlajka|Čile}}</small>Christiane Endler | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- ! rowspan="4" |Obrankyne | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}Griedge Mbock Bathy | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}Wendie Renard | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Mapi León | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}Selma Bacha | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- ! rowspan="4" |Stredopoliarky | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Aitana Bonmatí | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Patricia Guijarro | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}Amandine Henry | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Alexia Putellas | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- ! rowspan="2" |Útočníčky | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}}Ada Hegerberg | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Marie-Antoinette Katoto]] | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|2021–22 UEFA Women's Champions League|1320378853}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov žien UEFA}} [[Kategória:Liga majstrov žien UEFA]] m05384virkccvlurz4nu1opvvhpgz45 Poorman’s Meal 0 748714 8219181 8202404 2026-05-24T22:19:44Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Poorman's Meal]] na [[Poorman’s Meal]]: Riešenie typografie. 8202404 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Poorman’s Meal}} '''Poorman’s Meal''' alebo '''Poor Man’s Meal''' (doslovne „Jedlo chudobného“) je klasické [[Spojené štáty|americké]] jedlo z čias [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej hospodárskej krízy]], ktoré pozostáva z [[praženie|vyprážaných]] [[Ľuľok zemiakový|zemiakov]] a plátkov [[hotdog]]ov.<ref name="poormans_meal">{{cite web |url=https://www.neverfreefarm.com/2022/05/31/great-depression-era-recipes-poor-mans-meal/ |title=Great Depression Era Recipes: Poor Man's Meal |publisher=Never Free Farm |language=en }}</ref> Poorman’s Meal bolo spopularizované [[Clara Cannucciariová|Clarou Cannucciariovou]], ktorá zažila Veľkú hospodársku krízu, pamätala si jedlo a vytvorila o ňom populárne videá.<ref>{{cite web |url=https://scoop.upworthy.com/grandmas-recipe-for-poor-mans-meal-from-the-great-depression-is-a-true-reflection |title=Grandma's recipe for 'poor man's meal' from the Great Depression is a true reflection of those times |publisher=Scoop |language=en }}</ref> Toto jedlo sa ľahko pripravuje a pozostáva z niekoľkých lacných ingrediencií. Pripravuje sa nakrájaním zemiakov na malé kúsky a ich opražením na panvici s [[cibuľa kuchynská|cibuľou]], pridaním [[Rajčiak jedlý|paradajkovej]] [[omáčka|omáčky]] a trochy vody a neskôr pridaním plátkov hotdogu.<ref name="poormans_meal" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[hot dog]] * [[espageti ayisyen]] == Zdroj == {{Preklad|en|Poorman's Meal|1317953598}} [[Kategória:Kuchyňa USA]] 57bfsoczvbg0xmlat69ldom5dalrggh 8219183 8219181 2026-05-24T22:19:52Z Fillos X. 212061 8219183 wikitext text/x-wiki '''Poorman’s Meal''' alebo '''Poor Man’s Meal''' (doslovne „Jedlo chudobného“) je klasické [[Spojené štáty|americké]] jedlo z čias [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej hospodárskej krízy]], ktoré pozostáva z [[praženie|vyprážaných]] [[Ľuľok zemiakový|zemiakov]] a plátkov [[hotdog]]ov.<ref name="poormans_meal">{{cite web |url=https://www.neverfreefarm.com/2022/05/31/great-depression-era-recipes-poor-mans-meal/ |title=Great Depression Era Recipes: Poor Man's Meal |publisher=Never Free Farm |language=en }}</ref> Poorman’s Meal bolo spopularizované [[Clara Cannucciariová|Clarou Cannucciariovou]], ktorá zažila Veľkú hospodársku krízu, pamätala si jedlo a vytvorila o ňom populárne videá.<ref>{{cite web |url=https://scoop.upworthy.com/grandmas-recipe-for-poor-mans-meal-from-the-great-depression-is-a-true-reflection |title=Grandma's recipe for 'poor man's meal' from the Great Depression is a true reflection of those times |publisher=Scoop |language=en }}</ref> Toto jedlo sa ľahko pripravuje a pozostáva z niekoľkých lacných ingrediencií. Pripravuje sa nakrájaním zemiakov na malé kúsky a ich opražením na panvici s [[cibuľa kuchynská|cibuľou]], pridaním [[Rajčiak jedlý|paradajkovej]] [[omáčka|omáčky]] a trochy vody a neskôr pridaním plátkov hotdogu.<ref name="poormans_meal" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[hot dog]] * [[espageti ayisyen]] == Zdroj == {{Preklad|en|Poorman's Meal|1317953598}} [[Kategória:Kuchyňa USA]] lt4aylotlbpjmx6gyf8f2iun4pbanp2 Poor Man's Meal 0 748715 8219196 8202181 2026-05-24T22:37:36Z EmausBot 42000 Bot: Oprava dvojitého presmerovanie na [[Poorman’s Meal]] 8219196 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Poorman’s Meal]] 5e6tbulzwmmjitw8nja8xgtodq8hjm3 Alexej Komov 0 748875 8219207 8213319 2026-05-24T23:58:33Z IronLiberty 280078 Revízia [[Special:Diff/8213319|8213319]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[User talk:~2026-28232-46|diskusia]]) bola vrátená Vandalizmus, encyklopedická významnosť zjavná už z aktuálneho obsahu, je tam už teraz hodnotný obsah, na doplnení pracujem 8219207 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20260508}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexej Jurjevič Komov | Popis osoby = ruský konzervatívny aktivista, finančník | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1971|11|15}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] | Alma mater = Fakulta histórie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova]],<br/> Open University Business School v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom Kráľovstve]] | Národnosť = ruská | Štátna príslušnosť = [[Rusko|Ruská federácia]] | Štát pôsobenia = [[Rusko|Ruská federácia]] | Deti = 5 | Manželka = Irina Valerievna Šamolina | Profesia = podnikateľ, projektový manažér, aktivista | Rodičia = Jurij Pavlovič Komov | Rodné meno = Юрий Павлович Комов | Súrodenci = brat | Webstránka = [https://web.archive.org/web/20180308160204/http://alexeykomov.ru/ alexejkomov.ru] | Portál1 = Rusko | Známy vďaka = blízky spolupracovník oligarchu Konštantína Malofejeva, člen správnej rady CitizenGO, zakladateľ a riaditeľ FamilyPolicy.ru, zástupca Svetového kongresu rodín pre Rusko a SNŠ, propagácii domáceho vzdelávania }} '''Alexej Jurjevič Komov''' ([[Ruština|rus.]] Алексей Юрьевич Комов, [[Angličtina|angl.]] Alexey Yuryevich Komov; * [[15. november|15. novembra]] [[1971]], [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]) je ruský [[Konzervativizmus|konzervatívny]] aktivista, finančník a oficiálny zástupca Svetového kongresu rodín (WCF) pre [[Rusko]] a [[Spoločenstvo nezávislých štátov]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How the World Congress of Families serves Russian Orthodox political interests | url = https://www.splcenter.org/resources/hatewatch/how-world-congress-families-serves-russian-orthodox-political-interests/ | dátum vydania = 2018-05-16 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en-US | priezvisko = Barthélemy | meno = Hélène | vydavateľ = The Southern Poverty Law Center}}</ref> Je blízkym dlhoročným spolupracovníkom ruského oligarchu [[Konštantín Malofejev|Konštantína Malofejeva]] a riadil viaceré medzinárodné projekty jeho Nadácie svätého Vasilija Veľkého.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian Representative of the American Anti-LGBTQ+ World Congress of Families Indicted by U.S. Authorities | url = https://globalextremism.org/post/russian-representative-of-the-american-anti-lgbtq-indicted/ | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en-US | priezvisko = GPAHE | vydavateľ = Global Project against Hate and Extremism}}</ref> Bol tiež členom správnej rady Ligy bezpečného internetu, ktorú založil a financoval Malofejev. Komov je známy svojimi aktivitami v oblasti podpory tradičnej rodiny a [[Pro-life hnutie|pro-life]] [[Pro-life hnutie|hnutia]], ako aj kritickými postojmi voči právam [[LGBT]] osôb.<ref name=":1" /> Zároveň sa angažuje v propagácii [[Domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]] a je spájaný s úzkymi väzbami na [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskú pravoslávnu cirkev]] a medzinárodné konzervatívne siete.<ref name=":1" /> Bol dlhoročným členom správnej rady ultrakonzervatívnej organizácie [[CitizenGO]],<ref name=":1" /> zohral kľúčovú úlohu pri organizácii 8. kongresu Svetového kongresu rodín v Moskve v roku 2014.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> S manželkou Irinou Šamolinovou založil a vedie spoločnosť Klasické besedy (rus. Классические беседы)''',''' ktorá je licencovaným partnerom americkej Classical Conversations. Aktívne sa angažoval v medzinárodnej sieti Global Home Education Exchange (GHEX)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Permoser|meno=Julia Mourão|titul=Global Network|vydavateľ=Wiley|strany=681-702|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/glob.12299|priezvisko2=Stoeckl|meno2=Kristina|jazyk=en|vydanie=4|rok=2021|kapitola=Reframing human rights: the global network of moral conservative homeschooling activists|zväzok=21}}</ref> a je spoluzakladateľom a riaditeľom analytického centra FamilyPolicy.ru.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Hannah|meno=Levintova|titul=The World Congress of Families’ Russian Network|periodikum=Mother Jones|vydavateľ=The Center for Investigative Reporting|dátum=2014-02-21|issn=0362-8841|url=https://www.motherjones.com/politics/2014/02/world-congress-families-us-evangelical-russia-family-tree/|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=en}}</ref><ref name=":1" /> Do roku 2020 bol tiež členom Patriarchálnej komisie [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]] pre rodinu, materstvo a detstvo.<ref name=":2" /> V decembri 2024 bol Komov v [[Spojené štáty|USA]] obžalovaný z porušenia [[Sankcia (trest)|sankcií]]. Podľa obžaloby pomáhal [[Konštantín Malofejev|Malofejevovi]] získať Jack Hanick na spustenie Tsargrad TV a podieľal sa aj na nelegálnom prevode 10 miliónov dolárov cez [[Grécko]] s cieľom obísť sankcie.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian National Indicted for Assisting Sanctioned Oligarch in Schemes to Employ an American Citizen to Launch and Operate Russian Television Network | url = https://www.justice.gov/archives/opa/pr/russian-national-indicted-assisting-sanctioned-oligarch-schemes-employ-american-citizen | vydavateľ = U.S. Department of Justice | dátum prístupu = 2026-04-25 | dátum vydania = 2024-12-12 | miesto = Washington | jazyk = en}}</ref> V prípade odsúdenia v USA mu hrozí trest 20 rokov väzenia za každý z bodov obžaloby.<ref name=":7" /> == Mladosť a vzdelanie == Alexej Komov sa narodil 15. novembra 1971 v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Отставки и назначения | url = https://www.vedomosti.ru/newspaper/articles/2008/03/06/otstavki-i-naznacheniya | vydavateľ = Ведомости | dátum vydania = 2008-03-06 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Комов Алексей Юрьевич|url=https://myrotvorets.center/criminal/komov-aleksej-yurevich/|periodikum=Myrotvorets.center|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=ru-RU|vydavateľ=Myrotvorets Research Center|dátum=2018-07-09|dátum archivácie=2019-12-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20191211014007/https://myrotvorets.center/criminal/komov-aleksej-yurevich/}}</ref> V rokoch 1989 až 1995 študoval na Fakulte histórie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]] (MGU) so špecializáciou na moderné dejiny USA a úspešne obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] zameranú na reguláciu amerického akciového trhu.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aleksey Komov | url = https://www.foiaresearch.net/person/aleksey-komov | vydavateľ = FOIA Research | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en | dátum vydania = 2019-04-22}}</ref><ref name=":3" /><ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = C.V. Alexej Komov | url = http://www.integrityconsulting.ru/content/1158568107.pdf | vydavateľ = Integrity Consulting | dátum prístupu = 2026-04-26 | priezvisko = Alexej | meno = Komov | dátum vydania = 2007 | dátum archivácie = 2007-07-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070710050500/http://www.integrityconsulting.ru/content/1158568107.pdf}}</ref> V roku 1993 absolvoval pol ročný študijný pobyt so zameraním na financie, obchodné právo a históriu USA na State University of New York (SUNY) v [[Spojené štáty|USA]].<ref name=":8" /><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Беседа с А.Комовым. Мировые элиты, неомарксизм и гендерная идеология | url = https://pravoslavie.ru/63855.html | vydavateľ = pravoslavie.ru | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru | priezvisko = Pospelov | meno = Anton | dátum vydania = 2013-09-05}}</ref><ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Alexej | meno = Komov | titul = Московский демографический саммит: Семья и будущее человечества | url = https://www.demoscope.ru/weekly/anons/anons01031162.pdf | dátum prístupu = 2026-04-25 | vydavateľ = worldcongress.ru | jazyk = ru | miesto = Moskva}}</ref><ref name=":11" /> V rokoch 1996 až 1999 absolvoval postgraduálne štúdium na Primakovovom inštitúte (IMEMO).<ref name=":8" /><ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алексей Комов в Кишинёве: «Пора поставить последнюю точку в отношении к коммунизму» | url = https://ava.md/ru/stati/society/aleksey-komov-v-kishineve-pora-postavit/ | vydavateľ = ava.md | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru | dátum vydania = 2014-04-12}}</ref><ref name=":11" /> V rokoch 1999 až 2002 študoval na Open University v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a získal titul [[Master of Business Administration|MBA]].<ref name=":3" /><ref name=":11" /> Okolo roku 2010 začal pracovať na [[Dizertačná práca|dizertačnej práci]] na tému „Demografické modelovanie v Rusku v 21. storočí“ na Katedre sociológie rodiny a demografie Fakulty sociológie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]] pod vedením vedúceho katedry Anatolija I. Antonova.<ref name=":2" /><ref name=":16" /> Absolval aj magisterské štúdium [[Teológia|teológie]] na Pravoslávnej univerzite sv. Tichona (PSTGU).<ref name=":8" /><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Об авторе | url = http://alexeykomov.ru/ob-avtore-3 | vydavateľ = alexeykomov.ru | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru-RU | dátum vydania = 2013 | dátum archivácie = 2014-08-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140803103307/http://alexeykomov.ru/ob-avtore-3}}</ref> Alexej Komov pochádza z [[Diplomat|diplomatickej]] rodiny. Jeho otec Jurij Pavlovič Komov pôsobil ako pracovník sovietskej obchodnej delegácie (angl. Soviet Trade Delegation) v [[Londýn|Londýne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Armstrong | meno = Robert | titul = Robert Armstrong minute to Charles Powell HETMAN | url = https://archive.margaretthatcher.org/doc18/850909%20Robert%20Armstrong%20minute%20to%20Charles%20Powell%20HETMAN%20PREM19-1647%20f35.pdf | dátum vydania = 1985-09-09 | dátum prístupu = 2026-04-25 | vydavateľ = Cabinet Office UK | jazyk = en}}</ref><ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Apple Jr.|meno=R. W.|titul=K.G.B. defects and British order 25 Russians home|periodikum=The New York Times|odkaz na periodikum=The New York Times|vydavateľ=Arthur Gregg Sulzberger|dátum=1985-09-13|strany=1|issn=0362-4331|url=https://www.nytimes.com/1985/09/13/world/kgb-defects-and-british-order-25-russians-home.html|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=en}}</ref> V septembri 1985 bol otec spolu s manželkou a dvoma synmi, vrátane vtedy trinásťročného Alexeja, vyhostený zo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného Kráľovstva]] v rámci masovej odvety [[Margaret Thatcherová|Thatcherovej]] vlády, keď bol zaradený medzi 25 Sovietov, ktorých na základe informácií od defektora Olega Gordievského (krycie meno Hetman), vysokého dôstojníka [[KGB]], považovali britské úrady za súčasť sovietskej spravodajskej siete v Londýne.<ref name=":6" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A list released by the Foreign Office of the 25 Soviets ordered to leave Britain in three weeks | url = https://www.upi.com/Archives/1985/09/12/A-list-released-by-the-Foreign-Office-of-the/7156495345600/ | vydavateľ = United Press International, Inc. | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en | dátum vydania = 1985-09-12}}</ref> Rodina žila aj štyri roky na [[Kuba|Kube]].<ref name=":5" /> Podľa novinárky Hannah Levintovej, ktorá sa s Komovom osobne stretla a viedla rozhovor, v minulosti vlastnil nočný klub v [[Moskva|Moskve]]. Následne sa niekoľko rokov venoval štúdiu [[Joga|jogy]] pod vedením známeho moskovského gurua a cestoval po krajinách ako [[India]], [[Tibet (historické územie)|Tibet]], [[Mongolsko]] a [[Izrael]], kde sa oboznamoval s rôznymi náboženskými tradíciami.<ref name=":2" /> Komov zároveň uviedol, že v mladosti zastával [[Liberalizmus|liberálne]] názory a viedol [[životný štýl]] zahŕňajúci užívanie [[Droga (omamná látka)|drog]] a [[Promiskuita|promiskuitu]], pričom neskôr tieto skúsenosti interpretoval ako vedúce k oslabeniu človeka.<ref name=":2" /> Zlom u Komova nastal, keď jeho guru ochorel na rakovinu, vyhlásil jogu za „satanskú“, dal sa pokrstiť v [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]], stal sa [[Mních|mníchom]] a zomrel.<ref name=":2" /> Komov bol na jeho pohrebe. Tento moment ho hlboko zasiahol a bol podľa jeho slov bol rozhodujúcim impulzov k obratu k pravosláviu.<ref name=":2" /> == Kariéra v biznise == Pred vstupom do verejného a [[Aktivizmus|aktivistického]] života pôsobil v podnikateľskej sfére.<ref name=":3" /> Svoju pracovnú kariéru začal už počas štúdia v roku 1993 v oblasti marketingu.<ref name=":11" /> Od roku 1995 pracoval ako manažér [[Marketing|marketingových]] projektov v spoločnosti Philip Morris Management Services, neskôr zastával v tejto spoločnosti pozíciu vedúceho bezcolného obchodu na území [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]].<ref name=":3" /> Od roku 2004 pôsobil ako riaditeľ [[Marketing|marketingu]] a rozvoja obchodu v investično-stavebnej spoločnosti Logic Realty a v poradenskej firme Cushman & Wakefield / Stiles & Riabokobylko.<ref name=":3" /> V roku 2006 založil spoločne s manželkou Irinou a viedol spoločnosť Integrity Consulting & Marketing Services, ktorú viedli približne 10 rokov.<ref name=":3" /> Firma poskytovala manažérske a marketingové konzultačné služby (strategické plánovanie, business development, market research, finančné modelovanie atď.) veľkým klientom ako [[Gazprom]], [[JPMorgan Chase|JP Morgan]] a Philip Morris.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Client Challenge | url = https://www.slideshare.net/slideshow/integrity-company-overview-amp-portfolio-2530184/2530184 | vydavateľ = Integrity Consulting | dátum prístupu = 2026-04-26 | dátum vydania = 2009 | jazyk = en}}</ref> V rokoch 2011 až 2014 bol čestným partnerom tejto spoločnosti aj americký aktivista Larry Jacobs, výkonný riaditeľ World Congress of Families.<ref name=":2" /> V roku 2008 bol vymenovaný za riaditeľa oddelenia analýzy a poradenstva v realitnej agentúre Tweed.<ref name=":3" /> == Konzervatívny aktivizmus == === Konverzia a Dimitrij Smirnov === Komov [[Konverzia (náboženstvo)|konvertoval]] na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]] približne v roku 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Плод веры. Посол Всемирного конгресса семей в ООН Алексей Комов. Часть 2 | url = https://tv-soyuz.ru/peredachi/plod-very-posol-vsemirnogo-kongressa-semey-v-oon-aleksey-komov-chast-2 | vydavateľ = tv-soyuz.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | priezvisko = Gatilin | meno = Alexander | dátum vydania = 2015-07-13}}</ref> Jeho duchovným poradcom<ref name=":10">{{Citácia periodika|titul=The rise of the Russian Christian Right: the case of the World Congress of Families|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/09637494.2020.1796172|periodikum=Religion, State and Society|dátum=2020-08-07|dátum prístupu=2026-04-26|ročník=48|číslo=4|strany=223–238|issn=0963-7494|doi=10.1080/09637494.2020.1796172|jazyk=en|meno=Kristina|priezvisko=Stoeckl}}</ref> a významným mentorom bol [[Dmitrij Smirnov|Dmitrij Nikolaevič Smirnov]] (1959{{--}}2020), s ktorým ho spájalo dlhoročné osobné aj pracovné prepojenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алексей Комов: «Традиционная семья — оголённый нерв западного общества» | url = https://media.elitsy.ru/otvety/aleksej-komov-tradicionnaja-semja-ogoljonnyj-nerv-zapadnogo-obshhestva/ | dátum vydania = 2019-08-02 | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru-RU | meno = Елена | priezvisko = Есаулова | vydavateľ = elitsy.ru}}</ref> Komov sa stal v roku 2006 farníkom v Smirnovovom chráme Zvestovania Presvätej Bohorodičky v [[Moskva|Moskve]] a neskôr sa stal členom jeho správnej rady.<ref name=":9" /> Práve po konzultácii so Smirnovom sa Komov po finančnej kríze v roku 2008 rozhodol opustiť svet biznisu a začať sa venovať '''„'''niečomu dobrému'''“''', konkrétne ochrane rodinných hodnôt.<ref name=":10" /> V čase ich zoznámenia pôsobil Dmitrij Smirnov ako predseda Synodiálneho oddelenia [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvy]] pre spoluprácu s ozbrojenými silami a orgánmi činnými v trestnom konaní (2003{{--}}2013).<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Синодальный отдел по взаимодействию с Вооруженными силами и правоохранительными органами - Патриархия.ру | url = https://www.patriarchia.ru/org/82 | vydavateľ = Патриархия.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru}}</ref> Toto oddelenie malo priamu zodpovednosť za vojenských duchovných ([[Kaplán|kaplánov]]) v armáde, [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]], v jednotkách Ministerstva vnútra, väzenskej službe a iných silových zložkách.<ref name=":12" /> Bol členom verejných rád viacerých silových ministerstiev a mal osobné kontakty s vysokými predstaviteľmi armády a bezpečnostných služieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Протоиерей Димитрий Смирнов войдет в состав Общественного Совета при Министерстве Обороны | url = https://pravoslavie.ru/19423.html | vydavateľ = pravoslavie.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | dátum vydania = 2006-11-16 | miesto = Moskva}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = о. Димитрий Смирнов | url = https://radiokp.ru/people/o-dimitriy-smirnov | vydavateľ = Радио Комсомольская Правда | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | meno = | priezvisko = }}</ref> Neskôr viedol Smirnov Patriarchálnu komisiu pre rodinu, ochranu materstva a detstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Патриаршая комиссия по вопросам семьи, защиты материнства и детства - Патриархия.ру | url = https://www.patriarchia.ru/org/349 | vydavateľ = Патриархия.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru}}</ref> Smirnov bol známy radikálnymi konzervatívnymi postojmi, ostro kritizoval západnú liberálnu kultúru a [[Homosexualita|homosexualitu]].<ref name=":2" /> Používal hanlivé výrazy ako „pederasti“ alebo „homosexualisti“ namiesto „gayovia“ a označoval homosexualitu za [[hriech]] porovnateľný s [[Alkoholizmus|alkoholizmom]] či vraždou.<ref name=":2" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Coalson|meno=Robert|titul=Russian Priest Sparks Firestorm By Calling Cohabitating Women 'Unpaid Prostitutes'|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2020-17-20|url=https://www.rferl.org/a/russian-priest-sparks-firestorm-by-calling-cohabitating-women-unpaid-prostitutes-/30439887.html|jazyk=en}}</ref> Ženy svojimi výrokmi staval do menejcennej pozície, prisudzoval im „slabšiu myseľ“ a nižšiu inteligenciu<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О вере и Крыме: 10 высказываний отца Дмитрия Смирнова | url = https://crimea.ria.ru/20201021/O-vere-i-Kryme-10-vyskazyvaniy-ottsa-Dmitriya-Smirnova--1118854347.html | vydavateľ = РИА Новости Крым | dátum vydania = 2020-10-21 | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | meno = | priezvisko = }}</ref><ref name=":14">{{Citácia periodika|titul=Controversial Russian Priest Dies During Coronavirus Rehabilitation|periodikum=The Moscow Times|vydavateľ=Alexander Gubsky|dátum=2020-10-21|issn=1563-6275|url=https://www.themoscowtimes.com/2020/10/21/controversial-russian-priest-dies-during-coronavirus-rehabilitation-a71809|dátum prístupu=2026-04-26|jazyk=en}}</ref> a ženy žijúce v partnerskom zväzku mimo [[Manželstvo|manželstva]] označil za „neplatené prostitútky“.<ref name=":14" /><ref name=":15">{{Citácia periodika|titul=Russian Priest Known For Controversial Statements Dies At 69|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2020-10-21|url=https://www.rferl.org/a/russian-priest-controversial-smirnov-dies-69/30904541.html|dátum prístupu=2026-04-26|jazyk=en}}</ref> V čase anexie [[Krym (polostrov)|Krymu]] a ruskej invázie na [[Donbas (rozlišovacia stránka)|Donbas]] vyzýval na žehnanie [[Jadrová zbraň|jadrových zbraní]], ktoré označil za „záchranu ruského ľudu a jeho kultúry“.<ref name=":15" /><ref name=":14" /> Verejne zastával proruské stanoviská k udalostiam na Ukrajine v roku 2014. Krym označoval za historicky ruské územie, Kyjev za „matku ruských miest“<ref name=":13" /> a dianie na Donbase charakterizoval ako „Božie navštívenie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Протоиерей Димитрий Смирнов о событиях на Украине: «Это надо воспринимать как посещение Божие» | url = https://www.youtube.com/watch?v=0j36bG1exn0 | dátum vydania = 2014-12-25 | dátum prístupu = 2026-04-26 | priezvisko = Smirnov | meno = Dmitrij | vydavateľ = Мультиблог протоиерея Димитрия Смирнова}}</ref> Vzťah k Smirnovovi zahŕňal aj Komovovu manželku Irinu, ktorá od roku 2015 až do Smirnovovej smrti pôsobila ako jeho poradkyňa pre otázky rozvoja [[Domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]] (homeschooling).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О нас | url = https://classical-conversations.ru/onas | vydavateľ = classical-conversations.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru}}</ref> Po Komovovej [[Konverzia (náboženstvo)|konverzii]] spolupracovali na viacerých iniciatívach zameraných na podporu tzv. tradičných hodnôt a [[Pro-life hnutie|pro-life]] agendy.<ref name=":2" /> Podieľali sa najmä na činnosti Fondu rodiny a demografie sv. Petra a Fevronie a analytického centra FamilyPolicy.ru,<ref name=":10" /> pričom Komov v týchto projektoch pôsobil ako výkonný riaditeľ.<ref name=":10" /> Spoločne tiež iniciovali fundraisingové kampane v americkom štýle na podporu svojich aktivít prostredníctvom Smirnovovho blogu.<ref name=":10" /> == Súkromný život == Alexej Komov je ženatý s Irinou Šamolinou a majú spolu päť detí.<ref name=":2" /><ref name=":8" /> Obaja manželia sú silní pravoslávni veriaci.<ref name=":2" /> == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Komov, Alexej}} [[Kategória:Narodenia v 1971]] [[Kategória:Narodenia 15. novembra]] [[Kategória:Ruskí podnikatelia]] [[Kategória:Ruskí aktivisti]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] hvpviwxymp33beleijbk3m1a729fj9y Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 16 100 749009 8219295 8204539 2026-05-25T08:38:24Z Fillos X. 212061 + 8219295 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Lorenzo Gafa.jpg | meno = [[Lorenzo Gafà]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1703]] – zomrel [[Lorenzo Gafà]], maltský barokový architekt a sochár (*&nbsp;[[1639]]) * [[1893]] – narodil sa [[Victor Fürth]], český architekt a pedagóg židovského pôvodu (†&nbsp;[[1984]]) * [[1960]] – zomrel [[František Eduard Bednárik]], český architekt (*&nbsp;[[1902]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 16]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 16]]</noinclude> edr7p7ol858enjxp40y59eu2yrv7sm6 Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 17 100 749010 8219302 8204540 2026-05-25T08:41:45Z Fillos X. 212061 + 8219302 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = TheophilHansen.jpg | meno = [[Theophil von Hansen]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1884]] – narodil sa [[Karl Friedrich Kühn]], český architekt a historik umenia (†&nbsp;[[1945]]) * [[1891]] – zomrel [[Theophil von Hansen]], dánsko-rakúsky architekt (*&nbsp;[[1813]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 17]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 17]]</noinclude> n1me21yvqf2uug0v47jdg5gz1wbkqqy Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 18 100 749011 8219304 8204541 2026-05-25T08:44:42Z Fillos X. 212061 + 8219304 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Miguel Ángel, por Daniele da Volterra (detalle).jpg | meno = [[Michelangelo Buonarroti]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1564]] – zomrel [[Michelangelo Buonarroti]], taliansky renesančný architekt, sochár, maliar a básnik (*&nbsp;[[1475]]) * [[1682]] – zomrel [[Baldassare Longhena]], taliansky architekt (*&nbsp;[[1598]]) * [[1955]] – zomrel [[Tadeusz Michejda]], poľský architekt (*&nbsp;[[1885]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 18]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 18]]</noinclude> 1byeb1g9i469oni24e1j8pi2iftr22z Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 19 100 749012 8219307 8204543 2026-05-25T08:48:16Z Fillos X. 212061 + 8219307 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Hundertwasser nz 1998 hg.jpg | meno = [[Friedensreich Hundertwasser]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1715]] – zomrel [[Domenico Egidio Rossi]], taliansky architekt a staviteľ (*&nbsp;[[1659]]) * [[2000]] – zomrel [[Friedensreich Hundertwasser]], rakúsky maliar, sochár a architekt (*&nbsp;[[1928]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 19]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 19]]</noinclude> kw2sjt7gosr0ttjj8sfy2slk420qccj Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 20 100 749013 8219311 8204544 2026-05-25T08:52:18Z Fillos X. 212061 + 8219311 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Jaap Bakema 1966.jpg | meno = [[Jacob Berend Bakema]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1901]] – narodil sa [[Louis Kahn]], americký architekt (†&nbsp;[[1974]]) * [[1981]] – zomrel [[Jacob Berend Bakema]], holandský architekt (*&nbsp;[[1914]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 20]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 20]]</noinclude> 2soi2mxiye4n4447al1ll9aovotapwe Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 21 100 749014 8219319 8204546 2026-05-25T08:56:05Z Fillos X. 212061 + 8219319 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Gérard Desargues.jpeg | meno = [[Girard Desargues]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1591]] – narodil sa [[Girard Desargues]], francúzsky matematik, architekt a inžinier (†&nbsp;[[1661]]) * [[1856]] – narodil sa [[Henrik Petrus Berlage]], nizozemský architekt (†&nbsp;[[1934]]) * [[1888]] – narodil sa [[Emil Králík]], český architekt (†&nbsp;[[1946]]) * [[1900]] – narodil sa [[Leo Mayer]], pražský architekt (†&nbsp;[[1944]]) * [[1986]] – zomrel [[Mart Stam]], nizozemský architekt, urbanista a nábytkový dizajnér (*&nbsp;[[1899]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 21]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 21]]</noinclude> b0ewh7e2gm6ce5r0dn4kldgeqve4chp Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 22 100 749015 8219331 8204547 2026-05-25T09:06:48Z Fillos X. 212061 + 8219331 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Antonín Balšánek.jpg | meno = [[Antonín Balšánek]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1874]] – narodil sa [[Antonín Blažek]], český architekt (†&nbsp;[[1944]]) * [[1889]] – narodil sa [[Berty Vojtěch Ženatý]], český novinár, spisovateľ a architekt (†&nbsp;[[1981]]) * [[1921]] – zomrel [[Antonín Balšánek]], český architekt (*&nbsp;[[1865]]) * [[1922]] – zomrel [[Viktor Beneš]], český architekt (*&nbsp;[[1858]]) * [[1943]] – zomrel [[Vladimír Grégr]], český architekt (*&nbsp;[[1902]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 22]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 22]]</noinclude> fxsq1jved3fa8pm5sw5ga7oyptj3xxv Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 23 100 749016 8219342 8204548 2026-05-25T09:32:12Z Fillos X. 212061 + 8219342 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Josef Effner.jpg | meno = [[Joseph Effner]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1745]] – zomrel [[Joseph Effner]], nemecký architekt (*&nbsp;[[1687]]) * [[1869]] – narodil sa [[Ferenc Raichle]], maďarský architekt (†&nbsp;[[1960]]) * [[1924]] – narodil sa [[Karel Hubáček]], český architekt (†&nbsp;[[2011]]) * [[1935]] – zomrel [[Jan Duiker]], nizozemský architekt (*&nbsp;[[1890]]) * [[1986]] – zomrel [[Ernst Neufert]], nemecký architekt (*&nbsp;[[1900]]) * [[2009]] – zomrel [[Sverre Fehn]], nórsky architekt (*&nbsp;[[1924]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 23]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 23]]</noinclude> rkuzpk4llmmzn6su0gvygfx5in1iz2d Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 24 100 749017 8219344 8204549 2026-05-25T09:38:45Z Fillos X. 212061 + 8219344 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = DryakAlois.jpg | meno = [[Alois Dryák]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1872]] – narodil sa [[Alois Dryák]], český architekt (†&nbsp;[[1932]]) * [[1907]] – narodil sa [[Eugen Rosenberg]], slovenský architekt (†&nbsp;[[1990]]) * [[1924]] – narodil sa [[Karel Hubáček]], český architekt (†&nbsp;[[2011]]) * [[1989]] – zomrel [[Martin Kusý (architekt, 1916)|Martin Kusý]], slovenský architekt, vysokoškolský pedagóg, odborný publicista a zaslúžilý umelec (*&nbsp;[[1916]]) * [[2013]] – zomrel [[Milan Hladký]], slovenský architekt a politik (*&nbsp;[[1925]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 24]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 24]]</noinclude> g7zfhu4zlo9jj32a3b52699724ifawn Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 25 100 749018 8219350 8204550 2026-05-25T09:54:10Z Fillos X. 212061 + 8219350 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Théo van Rysselberghe - Portrait of Auguste Perret.jpg | meno = [[Auguste Perret]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1723]] – zomrel [[Sir]] [[Christopher Wren]], britský architekt a astronóm (*&nbsp;[[1632]]) * [[1937]] – zomrel [[Artur Payr]], rakúsky architekt a vysokoškolský profesor (*&nbsp;[[1880]]) * [[1954]] – zomrel [[Auguste Perret]], francúzsky architekt (*&nbsp;[[1874]]) * [[2000]] – zomrel [[Vlastimil Koutecký]], český architekt a scénograf (*&nbsp;[[1930]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 25]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 25]]</noinclude> jrazxoj6nz1i8uf93dr02jsgw4l9zft Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 26 100 749019 8219352 8204551 2026-05-25T09:55:38Z Fillos X. 212061 + 8219352 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Quidó Hoepfner.jpg | meno = [[Quidó Hoepfner]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1945]] – zomrel [[Quidó Hoepfner]], maďarský architekt (*&nbsp;[[1868]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 26]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 26]]</noinclude> b240v0idj3szuwa5df6xbx1ryhlhk7d Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 27 100 749020 8219354 8204552 2026-05-25T10:00:47Z Fillos X. 212061 + 8219354 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = LucioCostaELA.jpg | meno = [[Lúcio Costa]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1897]] – zomrel [[Bedřich Wachsmann]], český maliar a architekt (*&nbsp;[[1820]]) * [[1902]] – narodil sa [[Lúcio Costa]], brazílsky architekt a urbanista (†&nbsp;[[1998]]) * [[1940]] – zomrel [[Peter Behrens (architekt)|Peter Behrens]], nemecký architekt (*&nbsp;[[1868]]) * [[1947]] – narodil sa [[Ivan Margolius]], český architekt a spisovateľ * [[1951]] – narodil sa [[Karel Schmeidler]], český architekt <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 27]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 27]]</noinclude> sc5v09h3xczf2jw91z5c59mc2bjw5xc Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 28 100 749021 8219356 8204555 2026-05-25T10:07:34Z Fillos X. 212061 + 8219356 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Frank Gehry, Viljo Revell Centenary reception, 2010 (S2311 fl2969 it0089) (cropped).jpg | meno = [[Frank Gehry]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1892]] – narodil sa [[Otto Rothmayer]], český architekt (†&nbsp;[[1966]]) * [[1901]] – narodil sa [[Josef Kranz]], český architekt a maliar (†&nbsp;[[1968]]) * [[1929]] – narodil sa [[Frank Gehry]], kanadský architekt žijúci v USA, autor Tancujúceho domu (†&nbsp;[[2025]]) * [[1974]] – zomrel [[Jindřich Merganc]], český architekt tvoriaci na Slovensku (*&nbsp;[[1889]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 28]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 28]]</noinclude> ae592mn6y0uf6o87y6tmrue4tnb899l Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 1 100 749022 8219390 8204556 2026-05-25T11:05:06Z Fillos X. 212061 + 8219390 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Թորոս Թորամանյանը Անիում 1907թ..jpg | meno = [[Toros Toramanian]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1773]] – zomrel [[Luigi Vanvitelli]], taliansky architekt a maliar (*&nbsp;[[1700]]) * [[1883]] – narodil sa [[Jaroslav Kovář st.]], český architekt (†&nbsp;[[1961]]) * [[1890]] – narodil sa [[Jan Duiker]], nizozemský architekt (†&nbsp;[[1935]]) * [[1934]] – narodil sa [[Igor Teplan]], slovenský architekt (†&nbsp;[[1997]]) * [[1934]] – zomrel [[Toros Toramanian]], arménsky architekt, archeológ a historik architektúry (*&nbsp;[[1864]]) * [[1943]] – narodil sa [[Milan Pitlach]], český architekt a fotograf * [[1944]] – narodil sa [[Václav Aulický]], český architekt a vysokoškolský profesor * [[2019]] – zomrel [[Kevin Roche]], americko-írsky architekt (*&nbsp;[[1922]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|03 01]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|03 01]]</noinclude> qlvup962gbr8rfwoh6xo6q70o774o1w Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 2 100 749023 8219394 8204557 2026-05-25T11:13:49Z Fillos X. 212061 + 8219394 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Памятник Доменико Трезини в Санкт-Петербурге 2H1A9910WI.jpg | meno = [[Domenico Trezzini]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1725]] – zomrel [[José Benito de Churriguera]], španielsky barokový architekt, sochár a urbanista (*&nbsp;[[1665]]) * [[1734]] – zomrel [[Domenico Trezzini]], švajčiarsko-taliansky architekt pôsobiaci v Petrohrade (*&nbsp;[[1670]]) * [[1942]] – narodil sa [[Mír Hosejn Músáví]], iránsky politik, maliar a architekt * [[1954]] – narodil sa [[Zdeněk Lukeš]], český architekt a historik architektúry * [[1956]] – zomrel [[František Janda]], český architekt a urbanista (*&nbsp;[[1886]]) * [[1963]] – zomrel [[Karel Řepa]], český architekt (*&nbsp;[[1895]]) * [[2023]] – zomrel [[Rafael Viñoly]], uruguajský architekt (*&nbsp;[[1944]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|03 02]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|03 02]]</noinclude> ly41whcbom2k044d3io6mfefrnz6iob Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 3 100 749024 8219398 8204558 2026-05-25T11:24:14Z Fillos X. 212061 + 8219398 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Eva Jiřičná (2019).jpg | meno = [[Eva Jiřičná]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1792]] – zomrel [[Robert Adam]], britský architekt (*&nbsp;[[1728]]) * [[1855]] – narodil sa [[Karel Zdeněk Líman]], český architekt (†&nbsp;[[1929]]) * [[1939]] – narodila sa [[Eva Jiřičná]], česká architektka * [[1941]] – narodil sa [[Vlado Milunić]], český architekt (†&nbsp;[[2022]]) * [[2000]] – zomrela [[Gabriela Cimmermannová]], slovenská architektka (*&nbsp;[[1934]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|03 03]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|03 03]]</noinclude> e0cuh4w5f24zx5hgho2s2wfavhjdycu Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 4 100 749025 8219407 8204560 2026-05-25T11:41:24Z Fillos X. 212061 + 8219407 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Hugh Newell Jacobsen.jpg | meno = [[Hugh Newell Jacobsen]] | rám = none | veľkosť = }} * [[2010]] – zomrel [[Raimund Abraham]], rakúsko-americký architekt a profesor architektúry (*&nbsp;[[1933]]) * [[2021]] – zomrel [[Hugh Newell Jacobsen]], americký architekt (*&nbsp;[[1929]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|03 04]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|03 04]]</noinclude> pji7o4n70pltyrbv6gevm2oy35rbcgt Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 5 100 749026 8219409 8204561 2026-05-25T11:44:37Z Fillos X. 212061 + 8219409 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Palais Rožmberk - Wohnzimmer Porträt Pacassi.jpg | meno = [[Nicolò Pacassi]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1716]] – narodil sa [[Nicolò Pacassi]], rakúsky barokový architekt (†&nbsp;[[1790]]) * [[1889]] – narodil sa [[Čeněk Musil]], český architekt a urbanista (†&nbsp;[[1947]]) * [[1899]] – narodila sa [[Zdenka Košáková]], česká záhradná architektka, návrhárka a maliarka (†&nbsp;[[1945]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|03 05]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|03 05]]</noinclude> bd3vlp22yy60sa06itnh8e37drqz63l Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 6 100 749027 8219416 8204562 2026-05-25T11:54:07Z Fillos X. 212061 + 8219416 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Bálint Zoltán sírja.jpg | meno = [[Zoltán Bálint]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1475]] – narodil sa [[Michelangelo Buonarroti]], taliansky sochár, maliar, architekt a básnik (†&nbsp;[[1564]]) * [[1683]] – zomrel [[Guarino Guarini]], taliansky matematik, filozof a architekt neskorého baroka (*&nbsp;[[1624]]) * [[1702]] – zomrel [[Giovanni Pietro Tencalla]], taliansko-švajčiarsky architekt (*&nbsp;[[1629]]) * [[1862]] – zomrel [[František Šebek]], český architekt, staviteľ a politik (*&nbsp;[[1814]]) * [[1871]] – narodil sa [[Zoltán Bálint]], maďarský architekt (†&nbsp;[[1939]]) * [[1957]] – narodil sa [[Jan Sapák]], český architekt a teoretik architektúry <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|03 06]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|03 06]]</noinclude> 64lakxxqyk57px46tnf0cw46tmomu7k Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 29 100 749111 8219359 8204669 2026-05-25T10:10:02Z Fillos X. 212061 + 8219359 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Leo Klenze Litho.JPG | meno = [[Leo von Klenze]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1784]] – narodil sa [[Leo von Klenze]], nemecký neoklasicisticky architekt, maliar a spisovateľ (†&nbsp;[[1864]]) * [[1924]] – narodil sa [[Agustín Hernández Navarro]], mexický architekt (†&nbsp;[[2022]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|02 29]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|02 29]]</noinclude> 9xvxdozjk04mbrhxkzf7xfw40b5fc2c Liga majstrov žien UEFA 2023/2024 0 749404 8219299 8205545 2026-05-25T08:40:23Z Lekvarnička 262477 8219299 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Liga majsteriek|sezóna=2023/2024|sezóna_po=Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|majster={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (3. titul)|2_miesto={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|najlepší_strelec={{minivlajka |Francúzsko}} [[Kadidiatou Diani]] (8 gólov)|sezóna_pred=Liga majstrov žien UEFA 2023/2023|počet_mužstiev=70 (zo 49 asociácii)|odohraté_zápasy=61|počet_gólov=192|začiatok=6. september 2023|koniec=25. máj 2024|počet_divákov=563 136|priemer_gólov_na_zápas=3,15}}'''Liga majsteriek 2022/2023''' bol 23. ročníkom [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majsteriek]]. Finále sa konalo na [[Štadión San Mamés Barria|štadióne San Mamés Barria]] v [[Bilbao|Bilbau]]. [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] obhájila titul, keď porazila vo finálovom zápase [[OL Lyonnes (ženy)|Lyonnes]] 2:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's Champions League final report: Barcelona 2-0 Lyon | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/028d-1af9862331e9-90fcbcd9c8ba-1000--report-barcelona-win-third-title/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Priradenie asociačných tímov == Rebríček futbalových asociácii bol na základe koeficientov UEFA, a určili počet tímov z asociácii, ktoré sa zúčastnili súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2021/22 Women’s Champions League: dates, access list, full guide | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0262-108bd1c13e3a-cd0bf3210aad-1000--2021-22-women-s-champions-league-dates-access-list-full-guide/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * Asociácie na 1. až 6. mieste - 3 tímy * Asociácie na 7. až 16. mieste - 2 tímy * Ostatné asociácie (okrem Ruska) - 1 tím * Ak by sa víťazný tím [[Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|Ligy majsteriek 2022/23]] nekvalifikoval cez svoju domácu súťaž, dostal by dodatočné miesto v súťaži. Futbalové asociácie musia mať domácu ligu hranú systémom jedenásť na jedenásť, aby mohol tím súťažiť. V sezóne 2022/2023 organizovalo ženskú domácu ligu 52 z 55 členov UEFA, neorganizujú ich krajiny: Andorra (1 tím v Španielsku), Lichtenštajnsko (3 tímy vo Švajčiarsku) a San Maríno (1 tím v Taliansku). === Rebríček UEFA === Pre tento ročník sa použil koeficient ženských tímov 2022, ktoré brali do úvahy výsledky v európskych súťažiach od sezóny 2017/2018 do 2021/2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's association club coefficients 2022/23 | url = https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/womenscountry/?year=2023 | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" |+ !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! rowspan="20" | !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! rowspan="20" | !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> |- !<small>1.</small> |<small>{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]</small> | align="right" |<small>88,333</small> | rowspan="6" align="center" |<small>3</small> !<small>20.</small> |<small>{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]]</small> | align="right" |<small>15,000</small> | align="center" |<small>1</small> !<small>38.</small> |<small>{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]</small> | align="right" |<small>5,500</small> | rowspan="12" align="center" |<small>1</small> |- !<small>2.</small> |<small>{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]</small> | align="right" |<small>75,666</small> !<small>21.</small> |<small>{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]</small> | align="right" |<small>14,250</small> | align="center" |<small>0</small> !<small>39.</small> |<small>{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]</small> | align="right" |<small>5,000</small> |- !<small>3.</small> |<small>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]</small> | align="right" |<small>66,166</small> !<small>22.</small> |<small>{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]]</small> | align="right" |<small>14,000</small> | rowspan="16" align="center" |<small>1</small> !<small>40.</small> |<small>{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]]</small> | align="right" |<small>4,500</small> |- !<small>4.</small> |<small>{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]]</small> | align="right" |<small>66,000</small> !<small>23.</small> |<small>{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]]</small> | align="right" |<small>12,000</small> !<small>41.</small> |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]]</small> | align="right" |<small>4,000</small> |- !<small>5.</small> |<small>{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]</small> | align="right" |<small>34,166</small> !<small>24.</small> |<small>{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]</small> | align="right" |<small>12,000</small> !<small>42.</small> |<small>{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]]</small> | align="right" |<small>4,000</small> |- !<small>6.</small> |<small>{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]</small> | align="right" |<small>33,833</small> !<small>25.</small> |<small>{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]</small> | align="right" |<small>11,000</small> !<small>43.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]]</small> | align="right" |<small>3,500</small> |- !<small>7.</small> |<small>{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]</small> | align="right" |<small>29,500</small> | rowspan="10" align="center" |<small>2</small> !<small>26.</small> |<small>{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]</small> | align="right" |<small>9,500</small> !<small>44.</small> |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]</small> | align="right" |<small>3,000</small> |- !<small>8.</small> |<small>{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]</small> | align="right" |<small>27,750</small> !<small>27.</small> |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]]</small> | align="right" |<small>9,500</small> !<small>45.</small> |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]]</small> | align="right" |<small>3,000</small> |- !<small>9.</small> |<small>{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]</small> | align="right" |<small>24,500</small> !<small>28.</small> |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]</small> | align="right" |<small>9,000</small> !<small>46.</small> |<small>{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]]</small> | align="right" |<small>2,500</small> |- !<small>10.</small> |<small>{{Minivlajka|Island}} [[Island]]</small> | align="right" |<small>24,250</small> !<small>29.</small> |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]</small> | align="right" |<small>9,000</small> !<small>47.</small> |<small>{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]</small> | align="right" |<small>2,000</small> |- !<small>11.</small> |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]]</small> | align="right" |<small>23,000</small> !<small>30.</small> |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]</small> | align="right" |<small>8,500</small> !<small>47.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]]</small> | align="right" |<small>2,000</small> |- !<small>12.</small> |<small>{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]</small> | align="right" |<small>22,500</small> !<small>31.</small> |<small>{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]</small> | align="right" |<small>8,000</small> !<small>47.</small> |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]]</small> | align="right" |<small>2,000</small> |- !<small>13.</small> |<small>{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]]</small> | align="right" |<small>22,000</small> !<small>32.</small> |<small>{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]</small> | align="right" |<small>8,000</small> !<small>47.</small> |<small>{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]</small> | align="right" |<small>2,000</small> | rowspan="3" align="center" |<small>{{Tooltip|NDS|Nevstúpili do súťaže}}</small> |- !<small>14.</small> |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]]</small> | align="right" |<small>19,500</small> !<small>33.</small> |<small>{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]]</small> | align="right" |<small>7,500</small> ! rowspan="5" |<small>{{Tooltip|BP|Bez poradia}}</small> |<small>{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>15.</small> |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]</small> | align="right" |<small>18,500</small> !<small>34.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]</small> | align="right" |<small>7,000</small> |<small>{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>16.</small> |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]</small> | align="right" |<small>18,500</small> !<small>35.</small> |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]]</small> | align="right" |<small>6,000</small> |<small>{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]]</small> | align="center" |<small>—</small> | rowspan="3" align="center" |<small>{{Tooltip|NDL|Neorganizujú domácu ligu}}</small> |- !<small>17.</small> |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]]</small> | align="right" |<small>18,000</small> | rowspan="3" align="center" |<small>1</small> !<small>36.</small> |<small>{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]]</small> | align="right" |<small>5,500</small> |<small>{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>18.</small> |<small>{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]</small> | align="right" |<small>17,500</small> !<small>37.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]</small> | align="right" |<small>5,500</small> |<small>{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>19.</small> |<small>{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]</small> | align="right" |<small>15,500</small> | colspan="4" | | colspan="4" | |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" ! colspan="2" | !Tímy vstupujúce do tohto kola !Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola |- ! rowspan="2" |1. kolo !Majstrovstvá časť (41 tímov) | * 41 majsteriek z asociácií na 8. až 49. mieste (okrem Ruska) | |- !Nemajstrovská časť (16 tímov) | * 10 tímov z druhého miesta z asociácií na 7. až 16. mieste * 6 tímy z tretieho miesta z asociácií na 1. až 6. mieste | |- ! rowspan="2" |2. kolo !Majstrovstvá časť (14 tímov) | * 3 majsteriek z asociácií na 5. až 7. mieste | * 11 víťaziek miniturnajov z prvého kola majstrovskej časti |- !Nemajstrovská časť (10 tímov) | * 6 tímov z druhého miesta z asociácií na 1. až 6. mieste | * 4 víťaziek miniturnajov z prvého kola nemajstrovskej časti |- ! colspan="2" |Skupinová fáza (16 tímov) | * 4 majsteriek z asociácií na 1. až 4. mieste | * 7 víťaziek z druhého kola majstrovskej časti * 5 víťaziek z druhého kola nemajstrovskej časti |- ! colspan="2" |Vyraďovacia fáza (8 tímov) | | * 4 víťazky skupinovej fázy * 4 tímy na druhých miestach skupinovej fázy |} <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2023/24 Women's Champions League: Dates, access list, full guide | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/027b-167e6cfcab9a-d3f0828b26e5-1000--2023-24-women-s-champions-league-dates-provisional-access-/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Keďže sa Barcelona ako obhajca titulu kvalifikoval cez svoju domácu súťaž, nastali tieto zmeny: * Majsterky z asociácie na 4. mieste (Anglicko) vstúpili do súťaže v skupinovej fáze namiesto 2. kola (majstrovská časť). * Majsterky z asociácie na 7. mieste (Taliansko) vstúpilo do súťaže v 2. kola namiesto 1. kola (majstrovská časť). === Tímy === Legenda: * LM - tím vyhral Ligu majstrov žien v minulom ročníku * (1) - tím bol na prvom mieste v domácej lige * (2) - tím bol na druhom mieste v domácej lige * (3) - tím bol na treťom mieste v domácej lige {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" |Skupinová fáza |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]<small><sup>[[Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|LM]]</sup></small> (1) |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] (1) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] (1) |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] (1) |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="3" |2. kolo !MČ |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]] (1) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] (1) |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> AS Rím (1) | |- ! rowspan="2" |NČ |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] (2) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] (2) |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid (2) |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United (2) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] (2) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] (2) | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="15" |1. kolo ! rowspan="11" |MČ |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> Køge (1) |{{Minivlajka|Holandsko}} Ajax (1) |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Valur (1) |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt (1) |- |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Brann (1) |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] (1) |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> Dinamo Minsk (1) |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Vorskla Poltava (1) |- |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] (1) |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica (1) |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]] (1) |<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra]] (1) |- |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol (1) |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica (1) |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia (1) |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Anderlecht (1) |- |<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> Katowice (1) |{{Minivlajka|Fínsko}} KuPS (1) |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] (1) |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> Ferencváros (1) |- |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> U Olimpia Cluj (1) |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> Osijek (1) |<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small> PAOK (1) |{{Minivlajka|Turecko}} Fomget Gençlik (1) |- |<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small> Shelbourne (1) |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Mura (1) |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> Lokomotiv Stara Zagora (1) |<small>{{Minivlajka|Kosovo}}</small> EP-COM Hajvalia (1) |- |<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] ([[1. slovenská futbalová liga žien 2022/2023|1]]) |<small>{{Minivlajka|Estónsko}}</small> Flora (1) |{{Minivlajka|Čierna hora}} Breznica (1) |<small>{{Minivlajka|Wales}}</small> Cardiff City (1) |- |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}}</small> Samegrelo (1) |<small>{{Minivlajka|Izrael}}</small> Kiryat Gat (1) |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}}</small> Cliftonville (1) |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}}</small> Racing Union (1) |- |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}</small> [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]] (1) |{{Minivlajka|Malta}} Birkirkara (1) |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}}</small> Agarista-ȘS Anenii Noi (1) |{{Minivlajka|Lotyšsko}} Rīgas FS (1) |- |<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small> Ljuboten (1) | colspan="3" | |- ! rowspan="4" |NČ |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC (3) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] (3) |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Levante (3) |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] (3) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} Linköping (3) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> Slovácko (3) |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] (2) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]] (2) |- |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente (2) |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Stjarnan (2) |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> Okzhetpes (2) |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Vålerenga (2) |- |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> Celtic (2) |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk (2) |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Kryvbas Kryvyi Rih (2) |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> Sturm Graz (2) |} Poznámky: * Rusko: 28. februára 2022 boli všetky kluby a národné tímy suspendované zo všetkých súťaži FIFA a UEFA kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu]] v roku 2022. == Harmonogram == Termíny pre odohranie jednotlivých kôl a ich žrebovanie sú uvedené nižšie.<ref name=":0" /> {| class="wikitable" |+ !Fáza !Kolo !Losovanie !1. zápas !2. zápas |- | rowspan="2" align="center" |Kvalifikácia | align="center" |'''1. kolo''' | align="center" |30. jún 2023 | align="center" |6. september 2023 (semifinále) | align="center" |9. september 2023 (o 3. miesto a finále) |- | align="center" |'''2. kolo''' | align="center" |15. september 2023 | align="center" |10. – 11. október 2023 | align="center" |18. – 19. október 2023 |- | rowspan="6" align="center" |Skupinová fáza | align="center" |'''1. zápas''' | rowspan="6" align="center" |20. október 2023 | colspan="2" align="center" |14. – 15. november 2023 |- | align="center" |'''2. zápas''' | colspan="2" align="center" |22. – 23. november 2023 |- | align="center" |'''3. zápas''' | colspan="2" align="center" |13. – 14. december 2023 |- | align="center" |'''4. zápas''' | colspan="2" align="center" |20. – 21. december 2023 |- | align="center" |'''5. zápas''' | colspan="2" align="center" |24. – 25. január 2024 |- | align="center" |'''6. zápas''' | colspan="2" align="center" |30. – 31. január 2024 |- | rowspan="3" align="center" |Vyraďovacia fáza | align="center" |'''Štvrťfinále''' | rowspan="3" align="center" |6. feburár 2024 | align="center" |19. – 20. marec 2024 | align="center" |27. – 28. marec 2024 |- | align="center" |'''Semifinále''' | align="center" |20. – 21. apríl 2024 | align="center" |27. – 28. apríl 2024 |- | align="center" |'''Finále''' | colspan="2" align="center" |25. máj 2024 na [[Štadión San Mamés Barria|štadióne San Mamés Barria]], [[Bilbao]] |} == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2023/2024}} === 1. kolo === 57 tímov súťažilo v 1. kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2023/24 Women's Champions League entries confirmed | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0282-1858f4802e10-a7226944f372-1000--all-the-contenders/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> ==== Majstrovstvá časť ==== '''Turnaj 1''' Usporiadateľ: U Olimpia Cluj.{{Play-off4+3miesto|6. september|{{minivlajka |Maďarsko}} Ferencváros|2 (1)|{{minivlajka |Izrael}} Kiryat Gat ([[Penaltový rozstrel|p.]])|2 (3)|6. september|{{minivlajka |Rumunsko}} U Olimpia Cluj|6|{{minivlajka |Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|2|9. september|{{minivlajka |Izrael}} Kiryat Gat|0 (3)|{{minivlajka |Rumunsko}} U Olimpia Cluj ([[Penaltový rozstrel|p.]])|0 (4)|9. september|{{minivlajka |Maďarsko}} Ferencváros|7|{{minivlajka |Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|0}} '''Turnaj 2''' Usporiadateľ: SFK 2000.{{Play-off4+3miesto|6. september|{{minivlajka |Ukrajina}} Vorskla Poltava ([[Predĺženie|po p.]])|4|{{minivlajka |Estónsko}} Flora|3|6. september|{{minivlajka |Bosna a Hercegovina}} SFK 2000|0|{{minivlajka |Chorvátsko}} Osijek|4|9. september|{{minivlajka |Ukrajina}} Vorskla Poltava|3|{{minivlajka |Chorvátsko}} Osijek|0|9. september|{{minivlajka |Estónsko}} Flora|3|{{minivlajka |Bosna a Hercegovina}} SFK 2000|5}} '''Turnaj 3''' Usporiadateľ: Mura.{{Play-off4+3miesto|6. september|{{minivlajka |Cyprus}} Apollon Ladies|9|{{minivlajka |Macedónsko}} Ljuboten|0|6. september|{{minivlajka |Slovinsko}} Mura|0 (4)|{{minivlajka |Gruzínsko}} Samegrelo ([[Penaltový rozstrel|p.]])|0 (5)|9. september|{{minivlajka |Cyprus}} Apollon Ladies|3|{{minivlajka |Gruzínsko}} Samegrelo|0|9. september|{{minivlajka |Macedónsko}} Ljuboten|1|{{minivlajka |Slovinsko}} Mura|7}} '''Turnaj 4''' Usporiadateľ: Køge.{{Play-off4+3miesto|6. september|{{minivlajka |Srbsko}} Spartak Subotica|7|{{minivlajka |Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]]|0|6. september|{{minivlajka |Dánsko}} Køge|1|{{minivlajka |Fínsko}} KuPS|2|9. september|{{minivlajka |Srbsko}} Spartak Subotica|2|{{minivlajka |Fínsko}} KuPS|1|9. september|{{minivlajka |Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]]|1|{{minivlajka |Dánsko}} Køge|3}}'''Turnaj 5''' Usporiadateľ: Katowice.{{Play-off4+3miesto|6. september|{{minivlajka |Nórsko}} Brann|5|{{minivlajka |Bulharsko}} Lokomotiv Stara Zagora|0|6. september|{{minivlajka |Belgicko}} [[RSC Anderlecht (ženy)|Anderlecht]]|5|{{minivlajka |Poľsko}} Katowice|0|9. september|{{minivlajka |Nórsko}} Brann|3|{{minivlajka |Belgicko}} [[RSC Anderlecht (ženy)|Anderlecht]]|0|9. september|{{minivlajka |Bulharsko}} Lokomotiv Stara Zagora|0 (1)|{{minivlajka |Poľsko}} Katowice ([[Penaltový rozstrel|p.]])|0 (3)}} '''Turnaj 6''' Usporiadateľ: Benfica.{{Play-off4+3miesto|6. september|{{minivlajka |Kazachstan}} BIIK Shymkent|0|{{minivlajka |Lotyšsko}} SFK Rīga|1|6. september|{{minivlajka |Portugalsko}} Benfica|8|{{minivlajka |Severné Írsko}} Cliftonville|1|9. september|{{minivlajka |Lotyšsko}} SFK Rīga|0|{{minivlajka |Portugalsko}} Benfica|4|9. september|{{minivlajka |Kazachstan}} BIIK Shymkent|4|{{minivlajka |Severné Írsko}} Cliftonville|2}} '''Turnaj 7''' Usporiadateľ: Vllaznia.{{Play-off4+3miesto|6. september|{{minivlajka |Island}} Valur|2|{{minivlajka |Turecko}} Fomget Gençlik|1|6. september|{{minivlajka |Albánsko}} Vllaznia|4|{{minivlajka |Kosovo}} EP-COM Hajvalia|2|9. september|{{minivlajka |Island}} Valur|2|{{minivlajka |Albánsko}} Vllaznia|1|9. september|{{minivlajka |Turecko}} Fomget Gençlik|6|{{minivlajka |Kosovo}} EP-COM Hajvalia|0}} '''Turnaj 8''' Usporiadateľ: [[FC Gintra|Gintra]].{{Play-off4+3miesto|6. september|{{minivlajka |Škótsko}} Glasgow City|2|{{minivlajka |Írsko}} Shelbourne|0|6. september|{{minivlajka |Litva}} [[FC Gintra|Gintra]]|2|{{minivlajka |Wales}} Cardiff City|0|9. september|{{minivlajka |Škótsko}} Glasgow City|3|{{minivlajka |Litva}} [[FC Gintra|Gintra]]|0|9. september|{{minivlajka |Írsko}} Shelbourne|3|{{minivlajka |Wales}} Cardiff City|0}} '''Turnaj 9''' Usporiadateľ: [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]].{{Play-off3|RD2-team1={{minivlajka |Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]|RD1-team1={{minivlajka |Grécko}} PAOK|RD1-team2={{minivlajka |Luxembursko}} Racing Union|RD2-team2={{minivlajka |Grécko}} PAOK|RD1-score1=6|RD1-score2=1|RD2-score1=3|RD2-score2=0}}'''Turnaj 10''' Usporiadateľ: Agarista Anenii Noi.{{Play-off3|RD2-team1={{minivlajka |Holandsko}} Ajax|RD1-team1={{minivlajka |Bielorusko}} Dinamo Minsk|RD2-team2={{minivlajka |Bielorusko}} Dinamo Minsk|RD1-team2={{minivlajka |Moldavsko}} Agarista Anenii Noi|RD1-score1=9|RD1-score2=0|RD2-score1=3|RD2-score2=0}}'''Turnaj 11''' Usporiadateľ: Birkirkara.{{Play-off3|RD2-team1={{minivlajka |Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]]|RD1-team1={{minivlajka |Čierna hora}} Breznica|RD2-team2={{minivlajka |Malta}} Birkirkara|RD1-team2={{minivlajka |Malta}} Birkirkara|RD1-score1=0|RD1-score2=1|RD2-score1=3|RD2-score2=1}} ==== Nemajstrovstvá časť ==== '''Turnaj 1''' Usporiadateľ: Twente.{{Play-off4+3miesto|6. september|{{minivlajka |Španielsko}} Levante|4|{{minivlajka |Island}} Stjarnan|0|6. september|{{minivlajka |Holandsko}} Twente|6|{{minivlajka |Rakúsko}} Sturm Graz|0|9. september|{{minivlajka |Španielsko}} Levante|2|{{minivlajka |Holandsko}} Twente|6|9. september|{{minivlajka |Island}} Stjarnan ([[Penaltový rozstrel|p.]])|0 (7)|{{minivlajka |Rakúsko}} Sturm Graz|0 (6)}} '''Turnaj 2''' Usporiadateľ: [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]].{{Play-off4+3miesto|6. september|{{minivlajka |Taliansko}} Juventus|6|{{minivlajka |Kazachstan}} Okzhetpes|0|6. september|{{minivlajka |Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]]|1|{{minivlajka |Česko}} Slovácko|0|9. september|{{minivlajka |Taliansko}} Juventus|1 (4)|{{minivlajka |Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] ([[Penaltový rozstrel|p.]])|1 (5)|9. september|{{minivlajka |Kazachstan}} Okzhetpes|0|{{minivlajka |Česko}} Slovácko|3}} '''Turnaj 3''' Usporiadateľ: Linköping.{{Play-off4+3miesto|6. september|{{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|3|{{minivlajka |Švédsko}} Linköping|0|6. september|{{minivlajka |Francúzsko}} Paris FC|4|{{minivlajka |Ukrajina}} Kryvbas Kryvyi Rih|0|9. september|{{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|3 (2)|{{minivlajka |Francúzsko}} Paris FC ([[Penaltový rozstrel|p.]])|3 (4)|9. september|{{minivlajka |Švédsko}} Linköping|3|{{minivlajka |Ukrajina}} Kryvbas Kryvyi Rih|0}} '''Turnaj 4''' Usporiadateľ: Vålerenga.{{Play-off4+3miesto|6. september|{{minivlajka |Dánsko}} [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]]|0|{{minivlajka |Škótsko}} Celtic|1|6. september|{{minivlajka |Bielorusko}} FC Minsk|1|{{minivlajka |Nórsko}} Vålerenga|3|9. september|{{minivlajka |Škótsko}} Celtic|2 (10)|{{minivlajka |Nórsko}} Vålerenga ([[Penaltový rozstrel|p.]])|2 (11)|9. september|{{minivlajka |Dánsko}} [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]]|2|{{minivlajka |Bielorusko}} FC Minsk|1}} === 2. kolo === 24 tímov súťažilo v 2. kole. Losovanie sa konalo 15. septembra 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's Champions League round 2 draw | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0282-185910f8a694-218eb75754fe-1000--round-2-draw-friday/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's Champions League round 2 draw | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0282-185910f8a694-218eb75754fe-1000--women-s-champions-league-round-2-draw/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" |+Majstrovská časť !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol | align="center" |{{ku|0|11}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica | align="center" |{{ku|0|7}} | align="center" |{{ku|0|4}} |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]] | align="center" |{{ku|0|8}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Holandsko}} Ajax | align="center" |{{ku|0|6}} | align="center" |{{ku|0|2}} |- | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small>AS Rím | align="center" |{{ku|9|1}} |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Vorskla Poltava | align="center" |{{ku|3|0}} | align="center" |{{ku|6|1}} |- |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Valur | align="center" |{{ku|1|4}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] | align="center" |{{ku|0|4}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] | align="center" |{{ku|11|0}} |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> U Olimpia Cluj | align="center" |{{ku|5|0}} | align="center" |{{ku|6|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] | align="center" |{{ku|0|6}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Brann | align="center" |{{ku|0|4}} | align="center" |{{ku|0|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica | align="center" |{{ku|2|7}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]] | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|1|5}} |} {| class="wikitable" |+Nemajstrovská časť !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] | align="center" |{{ku|4|3}} |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |{{ku|2|1}} |- | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid | align="center" |{{ku|5|1}} |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Vålerenga | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |{{ku|3|0}} |- | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] | align="center" |{{ku|8|0}} |{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] | align="center" |{{ku|5|0}} | align="center" |{{ku|3|0}} |- | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC | align="center" |{{ku|5|3}} | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] | align="center" |{{ku|3|3}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United | align="center" |{{ku|2|4}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|1|3}} |} <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season 2022/2023 Groups [online]. UEFA.com | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/history/seasons/2024/groups/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season 2023/2024 Matches [online]. UEFA.com | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/history/seasons/2024/matches/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Club Championship (Women) 2023/24 | url = https://www.rsssf.org/ec/ec-wom2024.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-04-29}}</ref> == Skupinová fáza == {{Hlavný článok|Skupinová fáza Ligy majstrov žien UEFA 2023/2024}} Losovanie sa konalo 20. októbra 2023 a 16 tímov bolo rozdelených do 4 skupín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meet the UEFA Women's Champions League group contenders | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0286-193f29e9c251-102004e1d1ee-1000--meet-the-uefa-women-s-champions-league-group-contenders/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> === Skupina A === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Postup ! rowspan="5" | !BAR !BEN !FRA !ROS |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |27 | align="center" |5 | align="center" | +22 | align="center" |'''16''' | rowspan="2" align="center" |Postup na vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|5|0}} | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|7|0}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |2. |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |9 | align="center" |12 | align="center" |−3 | align="center" |'''9''' | align="center" |{{ku|4|4}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |3. |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |8 | align="center" | +1 | align="center" |'''7''' | rowspan="2" | | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|5|0}} |- | align="center" |4. |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |23 | align="center" |−20 | align="center" |'''1''' | align="center" |{{ku|0|6}} | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— |} === Skupina B === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Postup ! rowspan="5" | !LYO !BRA !PRA !PÖL |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |25 | align="center" |5 | align="center" | +20 | align="center" |'''14''' | rowspan="2" align="center" |Postup na vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |2. |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Brann | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |9 | align="center" |7 | align="center" | +2 | align="center" |'''13''' | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|2|1}} |- | align="center" |3. |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |13 | align="center" |−10 | align="center" |'''5''' | rowspan="2" | | align="center" |{{ku|0|9}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |4. |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |5 | align="center" |2 | align="center" |14 | align="center" |−12 | align="center" |'''1''' | align="center" |{{ku|0|7}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |— |} === Skupina C === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Postup ! rowspan="5" | !PSG !AJA !BAY !RÍM |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |10 | align="center" |8 | align="center" | +2 | align="center" |'''10''' | rowspan="2" align="center" |Postup na vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|2|1}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |2. |{{Minivlajka|Holandsko}} Ajax | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |7 | align="center" |8 | align="center" |−1 | align="center" |'''10''' | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|2|1}} |- | align="center" |3. |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |8 | align="center" |8 | align="center" |0 | align="center" |'''7''' | rowspan="2" | | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|2}} |- | align="center" |4. |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small>AS Rím | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |10 | align="center" |11 | align="center" |−1 | align="center" |'''5''' | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|3|0}} | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |— |} === Skupina D === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Postup ! rowspan="5" | !CHE !HAC !PFC !RMA |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |15 | align="center" |5 | align="center" | +10 | align="center" |'''14''' | rowspan="2" align="center" |Postup na vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|4|1}} | align="center" |{{ku|2|1}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |2. |{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" | +1 | align="center" |'''11''' | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|2|1}} |- | align="center" |3. |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |11 | align="center" |−6 | align="center" |'''7''' | rowspan="2" | | align="center" |{{ku|0|4}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} |- | align="center" |4. |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |5 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |−5 | align="center" |'''1''' | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |— |} <ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /> == Vyraďovacia fáza == {{Hlavný článok|Vyraďovacia fáza Ligy majstrov žien UEFA 2023/2024}} === Štvrťfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Brann | align="center" |{{ku|2|5}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|1|3}} |- |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica | align="center" |{{ku|2|6}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|1|4}} |- |{{Minivlajka|Holandsko}} Ajax | align="center" |{{ku|1|4}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |{{ku|1|1}} |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] | align="center" |{{ku|1|5}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|3}} |} === Semifinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |{{ku|2|1}} |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align="center" |{{ku|5|3}} |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|2|1}} |} === Finále === {{Futbalbox3|dátum=25. máj 2024|čas=18:00|mužstvo1={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|mužstvo2={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|skóre={{ku|2|0}}|polčas=({{ku|0|0}})|štadión=[[Štadión San Mamés Barria]], [[Bilbao]]|divákov=50 827|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2039913/|rozhodca={{minivlajka |Anglicko}} Rebecca Welch|góly1={{gól|63}} [[Aitana Bonmatí]]<br/>{{gól|90+5}} [[Alexia Putellas]]|žlté karty1={{žltá karta |90+6}} Alexia Putellas|žlté karty2={{žltá karta |70}} Renard<br/>{{žltá karta |90+8}} Endler}} <ref name=":3" /> == Štatistiky == === Najlepšie strelkyne === {| class="wikitable" |+ !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Hráčka !Klub !{{Tooltip|G|Počet gólov}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Champions League – Top Scorers | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/history/seasons/2024/statistics/players/goals/?sortBy=goals | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> |- !1. | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Kadidiatou Diani | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align="center" |8 |- !2. | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Marie-Antoinette Katotová|Marie-Antoinette Katoto]] | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |7 |- ! rowspan="2" |3. | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Aitana Bonmatí | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" rowspan="2" |6 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Salma Paralluelo | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- ! rowspan="5" |5. | align="left" |<small>{{Minivlajka|Kanada}}</small> Marie-Yasmine Alidou | align="left" |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica | align="center" rowspan="5" |5 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Malawi}}</small> Tabitha Chawinga | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Caroline Graham Hansen | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> [[Ada Hegerberg]] | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Austrália}}</small> Sam Kerr | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- ! rowspan="6" |10. | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} Sara Däbritz | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align="center" rowspan="6" |4 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> Valentina Giacinti | align="left" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small>AS Rím |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> Manuela Giugliano | align="left" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small>AS Rím |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Patricia Guijarro | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Švédsko}} Rosa Kafaji | align="left" |{{Minivlajka|Švédsko}} BK Häcken |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Amel Majri | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |} === Káder sezóny === Tieto hráčky boli vybraté do kádra sezón:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2023/24 Women's Champions League Team of the Season | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/028d-1afcf841e157-7aed3be7fae0-1000--2023-24-all-star-xi/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Pozícia !Hráčka !Klub |- |Brankárky | align="left" |<small>{{Minivlajka|Čile}}</small> Christiane Endler | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | rowspan="4" |Obrankyne | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} Lucy Bronze | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Irene Paredes | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} Jess Carter | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Selma Bacha | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | rowspan="3" |Stredopoliarky | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Patricia Guijarro | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Aitana Bonmatí | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|USA}}</small> Lindsey Horan | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | rowspan="3" |Útočníčky | align="left" |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Caroline Graham Hansen | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Malawi}}</small> Tabitha Chawinga | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Kadidiatou Diani | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |} === Hráčka sezóny === * <small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Aitana Bonmatí (<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aitana Bonmatí named 2023/24 UEFA Women's Champions League Player of the Season | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/028d-1afcf82e54da-f7098977096b-1000--player-of-the-season-bonmati/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> === Mladá hráčka sezóny === <small>{{Minivlajka|Haiti}}</small> Melchie Dumornay ({{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Melchie Dumornay named 2023/24 UEFA Women's Champions League Young Player of the Season | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/028d-1afcf8370bde-bc640824ecaa-1000--young-player-of-the-season-dumornay/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|2023–24 UEFA Women's Champions League|1351400885}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov žien UEFA}} [[Kategória:Liga majstrov žien UEFA]] 7ct4axyus2u1vyyul5b8vlka1g58zyp Generatívna umelá inteligencia 0 749443 8219016 8213030 2026-05-24T15:13:27Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8219016 wikitext text/x-wiki {{ZL|14 dní nedoriešený urgent}} {{Urgentne upraviť|20260429}} <!-- Návrh článku pre slovenskú Wikipédiu. Odporúčaný názov: Generatívna umelá inteligencia Možné presmerovania: Generatívna AI, Generative AI, GenAI, GAI Pred publikovaním skontrolujte názvy kategórií a dostupnosť súborov na Wikimedia Commons. --> [[Súbor:AI relation to Generative Models subset, venn diagram.png|náhľad|Vzťah medzi [[umelá inteligencia|umelou inteligenciou]], [[strojové učenie|strojovým učením]], [[hlboké učenie|hlbokým učením]] a generatívnymi modelmi.]] [[Súbor:Oversimplification on how AI Model Text 2 Image works.png|náhľad|Zjednodušená schéma generovania obrazu z textového zadania.]] [[Súbor:State of AI Art Machine Learning Models.svg|náhľad|Prehľad niektorých prístupov používaných v oblasti generatívnej umelej inteligencie.]] '''Generatívna umelá inteligencia''' alebo '''generatívna AI''' (angl. ''generative artificial intelligence'', skrátene ''generative AI'', ''GenAI'' alebo ''GAI'') je oblasť [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]], ktorá sa zameriava na vytváranie nového obsahu na základe vzorov naučených z tréningových údajov. Takýto obsah môže mať podobu textu, obrázkov, zvuku, videa, programového kódu, 3D objektov, molekulárnych štruktúr alebo iných digitálnych dát.<ref name="nist-def">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Generative artificial intelligence | url = https://csrc.nist.gov/glossary/term/generative_artificial_intelligence | vydavateľ = National Institute of Standards and Technology | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="ibm-def">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is generative AI? | url = https://www.ibm.com/think/topics/generative-ai | vydavateľ = IBM | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Generatívna AI sa líši od systémov, ktoré sú určené najmä na klasifikáciu, predikciu alebo vyhľadávanie. Namiesto toho, aby iba priraďovala vstupy do kategórií, generuje nové výstupy, ktoré sa štatisticky podobajú na údaje použité pri trénovaní modelu. Typickým príkladom je [[veľký jazykový model]], ktorý na základe textového zadania vytvára odpoveď v prirodzenom jazyku, alebo model na generovanie obrazu, ktorý vytvára obrázok podľa textového opisu. Výraznejší verejný záujem o generatívnu AI nastal po roku 2022, keď sa rozšírili konverzačné systémy, generátory obrázkov, programovacie asistenty a multimodálne modely. Generatívna AI sa začala používať vo vzdelávaní, softvérovom vývoji, marketingu, médiách, dizajne, vedeckom výskume, zákazníckej podpore a podnikovej automatizácii. == Terminológia == Pojem '''generatívna''' označuje schopnosť modelu vytvárať nové dáta alebo obsah. V kontexte umelej inteligencie sa zvyčajne používa pre modely, ktoré sa učia pravdepodobnostné vzory v údajoch a následne produkujú nové výstupy podobného typu. V slovenskom prostredí sa používa viacero označení: * '''generatívna umelá inteligencia''' – úplný odborný názov, * '''generatívna AI''' – bežná skrátená forma, * '''generatívny model''' – technickejší pojem označujúci model schopný generovať dáta, * '''GenAI''' – medzinárodná skratka používaná najmä v anglických textoch, * '''tvorivá AI''' – menej presné popularizačné označenie. Slovo „tvorivá“ môže byť zavádzajúce, pretože modely generatívnej AI nemusia mať tvorivosť v ľudskom zmysle. Ich výstupy vznikajú na základe štatistických vzťahov, optimalizačných algoritmov a tréningových dát. == Princíp fungovania == Generatívne systémy sa učia z veľkého množstva príkladov. Pri trénovaní model analyzuje štruktúry, vzory a vzťahy v dátach. Pri používaní následne vytvára nový výstup na základe zadania používateľa, ktoré sa často označuje ako '''prompt''' alebo výzva. Všeobecný postup možno zjednodušene opísať takto: # zhromaždenie a príprava tréningových údajov, # učenie modelu na veľkom množstve príkladov, # optimalizácia modelu pomocou matematických metód, # zadanie používateľa vo forme textu, obrázka, zvuku alebo iného vstupu, # generovanie výstupu, # prípadné hodnotenie, filtrovanie alebo úprava výstupu. Moderné generatívne systémy často využívajú [[neurónová sieť|neurónové siete]], [[hlboké učenie]], veľké dátové súbory a špecializovaný výpočtový hardvér. Výstup modelu nie je jednoduchou kópiou jednej konkrétnej položky z tréningových dát; vzniká ako výsledok výpočtu založeného na naučených vzoroch. To však neznamená, že výstupy nemôžu obsahovať podobnosti s existujúcimi dielami alebo údajmi, najmä ak boli tieto údaje súčasťou tréningového súboru. == Hlavné typy generatívnych modelov == === Veľké jazykové modely === [[Veľký jazykový model|Veľké jazykové modely]] sú modely trénované na rozsiahlych textových dátach. Používajú sa na generovanie textu, sumarizáciu, preklad, odpovedanie na otázky, písanie programového kódu, tvorbu návrhov dokumentov a konverzačné rozhrania. Významný vplyv na vývoj moderných jazykových modelov mala architektúra [[transformer]], predstavená v článku ''Attention Is All You Need'' z roku 2017. Autori navrhli architektúru založenú na mechanizme pozornosti, ktorá umožnila efektívnejšie spracovanie sekvencií než mnohé predchádzajúce rekurentné alebo konvolučné prístupy.<ref name="transformer">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vaswani | meno = Ashish | spoluautori = Noam Shazeer, Niki Parmar, Jakob Uszkoreit, Llion Jones, Aidan N. Gomez, Łukasz Kaiser, Illia Polosukhin | titul = Attention Is All You Need | url = https://arxiv.org/abs/1706.03762 | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Jedným z dôležitých míľnikov bol model GPT-3, opísaný v roku 2020 v článku ''Language Models are Few-Shot Learners''. Autori skúmali, ako škálovanie jazykových modelov ovplyvňuje schopnosť riešiť úlohy na základe krátkeho zadania alebo niekoľkých príkladov.<ref name="gpt3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brown | meno = Tom B. | spoluautori = Benjamin Mann, Nick Ryder, Melanie Subbiah a ďalší | titul = Language Models are Few-Shot Learners | url = https://arxiv.org/abs/2005.14165 | dátum vydania = 2020 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Difúzne modely === [[Difúzny model|Difúzne modely]] sa často používajú pri generovaní obrázkov, videa a zvuku. Zjednodušene fungujú tak, že sa naučia odstraňovať šum z dát a postupne vytvárať výsledný výstup. V oblasti generovania obrazov sa rozšírili najmä po tom, ako výskum ukázal, že difúzne modely môžu dosahovať vysokú kvalitu syntetických obrázkov.<ref name="diffusion">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dhariwal | meno = Prafulla | spoluautori = Alex Nichol | titul = Diffusion Models Beat GANs on Image Synthesis | url = https://arxiv.org/abs/2105.05233 | dátum vydania = 2021 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Difúzne modely sa používajú v systémoch na tvorbu obrazov z textu, úpravu existujúcich obrázkov, dopĺňanie chýbajúcich častí obrazu, štýlovú transformáciu a tvorbu vizuálnych návrhov. === Generatívne adversariálne siete === '''Generatívne adversariálne siete''' (angl. ''generative adversarial networks'', GAN) sú typom generatívnych modelov, ktoré pozostávajú z dvoch častí: generátora a diskriminátora. Generátor vytvára syntetické dáta, zatiaľ čo diskriminátor sa snaží rozlíšiť syntetické dáta od skutočných. Tieto dve časti sa trénujú v súťaživom procese.<ref name="gan">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Goodfellow | meno = Ian | spoluautori = Jean Pouget-Abadie, Mehdi Mirza, Bing Xu, David Warde-Farley, Sherjil Ozair, Aaron Courville, Yoshua Bengio | titul = Generative Adversarial Networks | url = https://arxiv.org/abs/1406.2661 | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> GAN modely sa používali najmä pri generovaní realistických obrázkov, tvárí, textúr, módnych návrhov a syntetických dát. V niektorých oblastiach ich neskôr doplnili alebo nahradili difúzne modely. === Variational autoencoders === '''Variačné autoenkodéry''' (angl. ''variational autoencoders'', VAE) sú generatívne modely, ktoré sa učia reprezentovať dáta v latentnom priestore. Používajú sa na generovanie nových dát, kompresiu, rekonštrukciu a učenie skrytých štruktúr v údajoch. Dôležitým príspevkom v tejto oblasti bol článok ''Auto-Encoding Variational Bayes'' z roku 2013.<ref name="vae">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kingma | meno = Diederik P. | spoluautori = Max Welling | titul = Auto-Encoding Variational Bayes | url = https://arxiv.org/abs/1312.6114 | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Multimodálne modely === Multimodálne generatívne modely dokážu pracovať s viacerými typmi vstupov a výstupov, napríklad s textom, obrázkom, zvukom a videom. Používateľ môže napríklad zadať obrázok a textový pokyn a model môže vytvoriť opis, úpravu obrázka alebo ďalší multimediálny výstup. Multimodálne modely sú dôležité pre aplikácie, v ktorých je potrebné prepájať jazyk, vizuálne vnímanie, zvuk a akcie. Patria sem asistenti, nástroje pre dizajn, analýza dokumentov, robotika, vzdelávacie systémy a softvér pre tvorbu médií. == História == Korene generatívnej umelej inteligencie siahajú do štatistického modelovania, teórie informácie, spracovania prirodzeného jazyka, počítačovej grafiky a strojového učenia. Ešte pred nástupom hlbokého učenia existovali modely na generovanie textu, hudby, obrazov alebo syntetických dát, ich možnosti však boli obmedzené kvalitou algoritmov, dostupnými dátami a výpočtovým výkonom. V 2010. rokoch sa rozšírilo hlboké učenie, ktoré umožnilo trénovať väčšie neurónové siete na rozsiahlych dátových súboroch. V roku 2014 boli predstavené generatívne adversariálne siete, ktoré výrazne ovplyvnili výskum generovania obrázkov.<ref name="gan" /> V roku 2017 bola predstavená architektúra transformer, ktorá sa stala základom mnohých moderných jazykových a multimodálnych modelov.<ref name="transformer" /> Po roku 2020 sa zrýchlil vývoj veľkých jazykových modelov a systémov generujúcich obraz z textu. Model GPT-3 ukázal, že veľké jazykové modely môžu vykonávať rôzne úlohy na základe textového zadania bez špecifického trénovania pre každú úlohu.<ref name="gpt3" /> Systémy ako DALL·E 2 ukázali možnosti generovania realistických alebo umeleckých obrazov z textového opisu.<ref name="dalle2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DALL·E 2 | url = https://openai.com/index/dall-e-2/ | vydavateľ = OpenAI | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Od roku 2022 sa generatívna AI dostala do širokého povedomia verejnosti vďaka konverzačným asistentom, nástrojom na tvorbu obrázkov, programovacím asistentom a integrácii AI funkcií do kancelárskeho, vyhľadávacieho, dizajnérskeho a vývojárskeho softvéru. == Použitie == === Text a jazyk === Generatívna AI sa používa na tvorbu a úpravu textu, sumarizáciu dokumentov, preklad, odpovedanie na otázky, tvorbu e-mailov, návrh článkov, generovanie štruktúr dokumentov a tvorbu scenárov. V podnikoch sa používa aj pri zákazníckej podpore, analýze dokumentov a vyhľadávaní informácií vo firemných znalostných databázach. === Programovanie === V softvérovom vývoji sa generatívna AI používa na návrh kódu, vysvetľovanie existujúceho kódu, hľadanie chýb, písanie testov, refaktoring, tvorbu dokumentácie a generovanie príkladov použitia. Programovacie asistenty môžu zrýchliť niektoré opakujúce sa úlohy, ale výsledný kód zvyčajne vyžaduje kontrolu človekom. === Obraz, dizajn a médiá === Generatívne modely dokážu vytvárať obrázky z textu, upravovať fotografie, dopĺňať chýbajúce časti obrazu, meniť štýl, generovať vizuálne koncepty, storyboardy, reklamy, ilustrácie a návrhy používateľského rozhrania. Používajú sa v grafickom dizajne, marketingu, hernom vývoji, filme, architektúre a móde. === Zvuk, hudba a video === Generatívna AI sa používa aj na syntézu hlasu, tvorbu hudby, zvukové efekty, dabing, čistenie zvuku a generovanie videa. Tieto aplikácie prinášajú nové možnosti pre tvorcov, ale aj otázky týkajúce sa autorstva, súhlasu, napodobňovania hlasu a dezinformácií. === Veda a výskum === Vo vedeckom výskume sa generatívne modely používajú na návrh molekúl, proteínov, materiálov, experimentálnych postupov a simulácií. Môžu pomáhať pri generovaní hypotéz, analýze literatúry, spracovaní dát a automatizácii častí výskumného procesu. Výsledky však vyžadujú overenie odborníkmi a experimentálnu validáciu. === Vzdelávanie === Vo vzdelávaní sa generatívna AI používa na vysvetľovanie učiva, tvorbu príkladov, spätnú väzbu k textom, individuálne doučovanie a prípravu materiálov. UNESCO vo svojom usmernení pre generatívnu AI vo vzdelávaní a výskume upozornilo, že jej zavádzanie by malo zohľadňovať ochranu súkromia, ľudskú kontrolu, rovnosť prístupu a rozvoj digitálnych kompetencií.<ref name="unesco">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guidance for generative AI in education and research | url = https://www.unesco.org/en/articles/guidance-generative-ai-education-and-research | vydavateľ = UNESCO | dátum vydania = 2023-09-07 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Rozšírenie a ekonomický význam == Podľa správy ''AI Index Report 2025'' Stanfordskej univerzity používalo v roku 2024 umelú inteligenciu 78 % sledovaných organizácií, oproti 55 % v roku 2023. Podiel organizácií používajúcich generatívnu AI aspoň v jednej podnikovej funkcii sa podľa tej istej správy zvýšil z 33 % v roku 2023 na 71 % v roku 2024.<ref name="stanford2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 2025 AI Index Report | url = https://hai.stanford.edu/ai-index/2025-ai-index-report | vydavateľ = Stanford Institute for Human-Centered Artificial Intelligence | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Generatívna AI ovplyvnila aj investície do dátových centier, polovodičov, cloudových služieb a softvérových platforiem. Vysoké náklady na trénovanie a prevádzku veľkých modelov viedli k zvýšenému dopytu po grafických procesoroch, špecializovaných čipoch a energetickej infraštruktúre. Ekonomický dopad generatívnej AI je predmetom diskusií. Optimistické odhady očakávajú rast produktivity a vznik nových produktov, zatiaľ čo kritici upozorňujú na vysoké náklady, neistú návratnosť investícií, právne riziká a možnú nadhodnotenosť niektorých firiem v AI sektore. == Obmedzenia == Generatívna AI má viacero technických a praktických obmedzení: * môže vytvárať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, * nemusí spoľahlivo rozlišovať medzi faktom a pravdepodobne znejúcim tvrdením, * môže reprodukovať predsudky alebo nerovnováhy z tréningových dát, * môže vytvárať výstupy podobné existujúcim dielam, * môže nesprávne citovať zdroje alebo vymýšľať odkazy, * pri programovaní môže produkovať bezpečnostne chybný alebo neefektívny kód, * pri práci s citlivými údajmi môže vytvárať riziká pre súkromie a bezpečnosť. Jedným z často diskutovaných problémov je tzv. '''halucinácia''' umelej inteligencie, teda situácia, keď model vytvorí presvedčivo pôsobiacu, ale nepravdivú informáciu. Tento jav je dôležitý najmä v medicíne, práve, vede, žurnalistike a finančných službách, kde nesprávny výstup môže mať závažné následky. NIST v profile rizík pre generatívnu AI uvádza, že organizácie by mali generatívne systémy riadiť s ohľadom na špecifické riziká, ktoré zahŕňajú spoľahlivosť, bezpečnosť, súkromie, transparentnosť, zneužitie a dopady na ľudí.<ref name="nist-risk">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artificial Intelligence Risk Management Framework: Generative Artificial Intelligence Profile | url = https://www.nist.gov/itl/ai-risk-management-framework | vydavateľ = National Institute of Standards and Technology | dátum vydania = 2024-07-26 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Etické a spoločenské otázky == Generatívna AI vyvoláva viacero etických a spoločenských otázok: ; Dezinformácie : Generatívne modely môžu vytvárať falošné texty, obrázky, zvukové nahrávky a videá. To zvyšuje riziko manipulácie verejnej mienky, podvodov a automatizovanej propagandy. ; Autorské právo : Pri trénovaní modelov sa často používajú veľké množstvá textov, obrázkov, hudby alebo kódu. To vyvoláva spory o to, či je takéto použitie chránených diel zákonné a za akých podmienok. V USA Úrad pre autorské práva riešil otázku diel obsahujúcich AI-generovaný materiál a zdôraznil význam ľudského autorstva pri registrácii autorských práv.<ref name="copyright-office">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Copyright Registration Guidance: Works Containing Material Generated by Artificial Intelligence | url = https://www.federalregister.gov/documents/2023/03/16/2023-05321/copyright-registration-guidance-works-containing-material-generated-by-artificial-intelligence | vydavateľ = Federal Register | dátum vydania = 2023-03-16 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> ; Práca a zamestnanosť : Generatívna AI môže automatizovať niektoré úlohy v administratíve, médiách, programovaní, zákazníckej podpore a tvorivých odvetviach. Súčasne môže vytvárať nové pracovné postupy a profesie. Dopad na zamestnanosť závisí od odvetvia, regulácie, kvalifikácie pracovníkov a schopnosti organizácií technológiu zodpovedne zavádzať. ; Súkromie a dáta : Používanie generatívnych nástrojov môže viesť k úniku dôverných informácií, ak používatelia zadávajú osobné, obchodné alebo právne citlivé údaje do externých systémov. Organizácie preto zavádzajú pravidlá pre používanie AI nástrojov a kontrolu dát. ; Jazyková a kultúrna nerovnosť : Modely trénované prevažne na anglických alebo dominantných jazykových dátach môžu dosahovať horšie výsledky v menších jazykoch. To sa týka aj slovenčiny, kde môže byť kvalita výstupov ovplyvnená menším objemom kvalitných tréningových dát. == Regulácia == V Európskej únii sa generatívnej AI týka najmä [[Akt o umelej inteligencii]] známy ako '''AI Act'''. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 vytvára právny rámec pre systémy umelej inteligencie vrátane pravidiel pre všeobecné modely umelej inteligencie.<ref name="ai-act">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Regulation (EU) 2024/1689 of the European Parliament and of the Council | url = https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2024/1689/oj | vydavateľ = EUR-Lex | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Európska komisia uviedla, že povinnosti pre poskytovateľov všeobecných modelov umelej inteligencie sa začali uplatňovať od 2. augusta 2025. Poskytovatelia najpokročilejších modelov so systémovým rizikom majú okrem iného povinnosť notifikovať tieto modely Úradu pre AI.<ref name="gpai-guidelines">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guidelines for providers of general-purpose AI models | url = https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/guidelines-gpai-providers | vydavateľ = European Commission | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Regulačné otázky sa týkajú najmä transparentnosti, označovania AI-generovaného obsahu, ochrany osobných údajov, autorského práva, bezpečnosti modelov, zodpovednosti za škodu a nasadenia AI v citlivých oblastiach. == Kritika == Kritici generatívnej AI tvrdia, že jej schopnosti sú často prezentované prehnane a že mnohé systémy iba štatisticky napodobňujú vzory bez skutočného porozumenia. Ďalšou kritikou sú vysoké náklady na infraštruktúru, spotreba energie, centralizácia trhu okolo veľkých technologických spoločností a závislosť startupov od modelov a cloudov niekoľkých dominantných poskytovateľov. V tvorivých odvetviach sa kritika zameriava na používanie diel autorov v tréningových dátach bez jasného súhlasu alebo kompenzácie. V žurnalistike a politike sú obavy spojené s dezinformáciami a automatizovanou tvorbou presvedčivého falošného obsahu. V školstve sa diskutuje o plagiátorstve, overovaní vedomostí a potrebe meniť spôsob hodnotenia. == Porovnanie s inými typmi AI == {| class="wikitable" ! Typ systému ! Hlavná úloha ! Príklad výstupu |- | Prediktívna AI | Odhad budúceho výsledku alebo pravdepodobnosti | Predikcia dopytu, rizika alebo ceny |- | Klasifikačná AI | Zaradenie vstupu do kategórie | Rozpoznanie spamu alebo typu obrázka |- | Konverzačná AI | Vedenie dialógu s používateľom | Chatbot zákazníckej podpory |- | Generatívna AI | Tvorba nového obsahu | Text, obrázok, kód, hudba alebo video |- | Agentská AI | Plánovanie a vykonávanie viackrokových úloh | Automatizovaný pracovný postup s viacerými nástrojmi |} Tieto kategórie sa môžu prekrývať. Napríklad moderný asistent môže byť súčasne konverzačný, generatívny aj agentský. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Umelá inteligencia]] * [[Strojové učenie]] * [[Hlboké učenie]] * [[Neurónová sieť]] * [[Veľký jazykový model]] * [[Spracovanie prirodzeného jazyka]] * [[Chatbot]] * [[Prompt engineering]] * [[Generatívne adversariálne siete]] * [[Difúzny model]] * [[AI Act]] * [[Halucinácia umelej inteligencie]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://csrc.nist.gov/glossary/term/generative_artificial_intelligence NIST: Generative artificial intelligence] * [https://hai.stanford.edu/ai-index/2025-ai-index-report Stanford AI Index Report 2025] * [https://www.nist.gov/itl/ai-risk-management-framework NIST AI Risk Management Framework: Generative AI Profile] * [https://www.unesco.org/en/articles/guidance-generative-ai-education-and-research UNESCO: Guidance for generative AI in education and research] * [https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/guidelines-gpai-providers Európska komisia: Guidelines for providers of general-purpose AI models] * [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Generative_artificial_intelligence Wikimedia Commons: Generative artificial intelligence] [[Kategória:Umelá inteligencia]] [[Kategória:Strojové učenie]] [[Kategória:Informačné technológie]] [[Kategória:Počítačová grafika]] n7uac0dxrl005rb4brrbkjgfaaj0821 Diskusia s redaktorom:~2026-27094-73 3 749696 8218959 8218786 2026-05-24T13:04:21Z ~2026-27094-73 293889 /* */ odpoveď 8218959 wikitext text/x-wiki {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:24, 5. máj 2026 (UTC) :#[÷÷[×[=[=/[÷[÷[××[+[×[÷×[××##@@@@@@@#$$#×××+÷334=÷÷÷203484473829229292192○£●£□♡|□♡□£○♡▪︎¤¿●♡\♡\♡●●♡□♡\♡\~£`2¥#>₽#>÷#₽"₽₽[# --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27094-73|&#126;2026-27094-73]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27094-73|diskuse]]) 13:04, 24. máj 2026 (UTC) 9qglldbvn1f96lr59r6a2ejfy9721i0 8218960 8218959 2026-05-24T13:05:08Z Henryk Siuda 264914 Revízia [[Special:Diff/8218959|8218959]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-27094-73|~2026-27094-73]] ([[User talk:~2026-27094-73|diskusia]]) bola vrátená, niezmysel 8218960 wikitext text/x-wiki {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:24, 5. máj 2026 (UTC) mwz0mymh9lwy73s1xvs98puvosgh2mo 3D prostredie 0 749782 8219013 8217401 2026-05-24T15:08:57Z Fillos X. 212061 8219013 wikitext text/x-wiki {{Na zmazanie}} {{ZL|14 dní nedoriešený urgent}} {{Urgentne upraviť|2026-05-07}} '''3D prostredie''' je digitálne vytvorený [[trojrozmerný priestor]]. Ide o komplexnú scénú vytvorenú pomocou [[3D modelovanie (digitálne)|3D modelovania]], [[Textúra (počítačová grafika)|textúrovania]], svietenia a [[Renderovanie|renderovania]], ktorá môže predstavovať napríklad krajinu, mesto, interiér budovy, vesmírne prostredie alebo fantazijný svet. 3D prostredia nachádzajú využitie primárne vo [[Filmové umenie|filmovom priemysle]] pri tvorbe [[Vizuálny efekt|vizuálnych efektov (VFX)]], kde sa používajú ako „set extension“ (doplnenie alebo rozšírenie scény) alebo ako kompletne digitálna scéna. Využitie taktiež nachádzajú v [[Počítačová hra|hernom priemysle]], kde predstavujú interaktívny herný svet, v ktorom sa hráč pohybuje.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fajta | meno = Michal | titul = Neopatrný. Tvorba 3D prostredí. | url = https://www.avfx.sk/02-projekty/bakalarska-praca-neopatrny | dátum vydania = 2024-06-23 | dátum prístupu = 2026-02-11}}</ref> [[Súbor:3D Prostredie.png|náhľad|3D prostredie]] == Tvorba 3D prostredia == === Referencie, Concept a Blockout === Prvým krokom pri tvorbe [[Trojrozmerný priestor|3D]] prostredia je zhromaždenie referencií, ktoré podporujú príbeh, ktorý chceme povedať<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rizoo|meno=Michael|titul=The Art Direction Handbook for Film|rok=2005|isbn=978-0-240-80680-8|strany=53}}</ref>. Referencie sa dajú získať z viacerých zdrojov či už sú to obrázky napríklad z [[Internet|internetu]], [[Časopis|časopisov]] a [[Kniha|kníh]] alebo napríklad vlastné [[Kresba (umenie)|kresby]] a [[Fotografia|fotografie]]<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rodriguez | meno = Andres | titul = Intro to Environment Art with Andres Rodriguez | url = https://www.youtube.com/watch?v=oSjAcoYOw5s | dátum vydania = 2016 | dátum prístupu = 2026-02-11}}</ref>. Je potrebné získať čo najviac referencií a následne vyradiť tie, ktoré sa nehodia. Je dôležité tieto referencie nielen zhromaždiť ale správne kategorizovať. Napríklad referencie pre atmosféru, [[Architektúra|architektúru]], [[Kompozícia|kompozíciu]], svietenie. Referencie sú dôležité najmä pri fotorealizme kde je potrebné vytvoriť niečo, čo je nerozoznateľné od [[Objektívna realita|reality]]. Veľakrát sa môže zdať že si niečo pamätáme, ale až neskôr zistíme, že obrázok v našej hlave nezodpovedá realite<ref name=":0" />. Na základe referencíí nasleduje tvorba [[Koncept|konceptu]]. Koncepty sa väčšinou tvoria ako [[2D]] digitálne maľby, avšak konkrétne pri prostrediach sa zvyčajne začína blockoutom – jednoduchá [[Trojrozmerný priestor|3D]] scéna so správnymi rozmermi. Cieľom blockoutu nie je atmosféra ale rozmiestnenie objektov [[Trojrozmerný priestor|3D]] priestore. Pri blockoute je dôležité nesústreďovať sa na detaily, ale na veľké tvary a kompozíciu. Pri hrách treba taktiež dbať na to aký dopad má rozmiestnenie objektov na „gameplay“, napríklad či je hráč schopný vyskočiť na platformu, ktorá je veľmi vysoko<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dunlop|meno=Renee|titul=Production Pipeline Fundamentals for Film and Games|rok=2014|isbn=978-0-415-81229-0|strany=88}}</ref>. Modely vytvorené počas tvorby blockoutu zvyčajne nespĺňajú technické a estetické požiadavky (napríklad [[Topológia|topológiou]], [[Polygón (počítačová grafika)|polycountom]] a celkovo nedostatkom detailov) a preto sa neskôr nahrádzajú detailnejšími modelmi – assetmi. Po vytvorení blockoutu je môžné použiť obrázok [[Trojrozmerný priestor|3D]] scény ako základ pre [[2D]] koncept. Keďže obrázok už má správnu [[Lineárna perspektíva|perspektívu]], concept artista môže tráviť viac času nad vytváraním atmosféry a [[Dizajn (výrobok)|dizajnom]], ako nad riešením technických problémov<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rizzo|meno=Michael|titul=The Art Direction Handbook for Film|rok=2005|isbn=978-0-240-80680-8|strany=145}}</ref>. Cieľom nie je dosiahnutie finálnej kvality, ale aby koncept predával myšlienku, náladu a jednotlivé nápady čo najefektívnejšie. V niektorých prípadoch je možné zvoliť opačný postup – najskôr [[2D]] koncept a až potom [[Trojrozmerný priestor|3D]] blockout.[[Súbor:Blockout a concept art.jpg|náhľad|Blockout (hore) a concept art (dole)]] Pri [[Dizajn|dizajnovaní]] prostredia je potrebné vytvárať emocionálne prepojenia a nachádzať odpovede na otázky, ako toto prostredie ovplyvňuje postavy, ktoré tu žijú alebo naopak, ako tieto postavy ovplyvňujú toto prostredie. Prečo tam sú, akú históriu má tento priestor a ako sa dostal do podoby v akej ho momentálne vidíme. Jednoducho povedané, je potrebné dávať objektom dramaturgický význam. Dobrým príkladom je film [[Duna (film z roku 2021)|Dune (2021)]], kde je život na púštnej planéte s nedostatkom vody prispôsobený, tomuto drsnému prostrediu, s cieľom získať z nej vzácne suroviny. Budovy majú hrubé steny, ktoré majú obrániť mesto pred piesočnými búrkami a teplom, ľudia nosia obleky, ktoré udržujú všetku vodu a zas naopak ľudia túto planétu ničia a znečisťujú ťažbou surovín. Je potrebné zamýšľať sa nad orientáciou diváka a do priestoru umiestňovať orientačné body – miesta, ktoré sú niečím výnimočné, či už farbou, tvarom, veľkosťou alebo sú nejak významné pre príbeh. Nielenže pomocou orientačných bodov upútame divákovu pozornosť tam kam chceme v [[2D]] priestore obrazovky, ale aj v [[Trojrozmerný priestor|3D]] priestore. Orientačné body sú dôležité najmä pri počítačových hrách – kde sa hráč zvyčajne voľne pohybuje v priestore a tým pádom musíme dať pozor aby „nezablúdil“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Buttiens | meno = Dominique | titul = Storytelling in Environment Art & Level Design | url = https://cubebrush.co/blog/storytelling-in-environment-art-level-design | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2024-06-12}}</ref>. Napríklad v počítačovej hre [[Half-Life 2|Half-Life 2 (2004)]] slúži ako orientačný bod vysoká budova „Citadela“ v ktorej sa odohráva klimax hry. Kdekoľvek v tomto meste sa hráč nachádza, vždy „Citadelu“ v pozadí vidí a tým pádom vie vieme kde približne je. Jednotlivé vzťahy sa dajú zobraziť a podporiť základnými vizuálnymi komponentami<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Block|meno=Bruce|titul=The Visual Story|rok=2008|isbn=978-0-240-80779-9|strany=2}}</ref>: * '''Priestor''' – Rozdiel medzi priestorom na obrazovke ([[2D]]) a „reálnym“ priestorom ([[3D]]). Pri dizajnovaní prostredí síce vytvárame [[Trojrozmerný priestor|3D]] priestor avšak je potrebné brať do úvahy ako sa divák bude na toto prostredie pozerať. * '''Línia a tvar''' – Pomocou línií, ktoré niekam smerujú môžeme oko diváka niekam nasmerovať a zároveň vytvoriť vzťah medzi týmito objektmi. Línie sa spájajú a vytvárajú tvary (základné – kruh, štvorec, trojuholník). Pokiaľ celé prostredie vyskladáme napríklad z trojuholníkov bude pôsobiť nebezpečne, vďaka množstvu ostrých uhlov a pokiaľ z kruhov a kriviek, toto prostredie bude naopak pôsobiť bezpečne. * '''Tón''' – „Jas“ objektov. Napríklad ľudské oko je zvyčajne priťahované k svetlejším objektom, pomocou jasu teda môžeme na niečo upozorniť a naopak od niečoho ubrať pozornosť. * '''Farba''' – „Odtieň“ objektov. Ľudia si zvyčajne spájajú s rôznymi farbami rôzne emócie. Napríklad červená (nebezpečenstvo,vzrušenie) a modrá (stabilita, kľud). * '''Pohyb''' – pomocou objektov, kamery a očí divákov pri sledovaní obrazovky. Pri tvorbe prostredí pohyb objektov a kamery nedokážeme veľmi ovplyvniť (ten majú na zodpovednosť animátori a kameramani), avšak stále je dôležitý pohyb očí divákov, ktorý môžeme ovplyvniť napríklad líniami, tónom alebo rytmusom. * '''Rytmus''' – vizuálny rytmus. Podobne ako v hudbe má tempo, striedanie a opakovanie. Môže to byť napríklad aleja stromov idúca do diaľky. === Assety === Zvyčajne ide o časť obsahu počas produkcie, napríklad charakter, prostredie, objekt, textúra, zvuk a podobne. Assety sa skladajú z ďalších assetov. Napríklad prostredia sa skladajú z modelov, materiálov a textúr<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dunlop|meno=Renee|titul=Production Pipeline Fundamentals for Film and Games|rok=2014|isbn=978-0-415-81229-0|strany=326}}</ref>. Pojem „Asset“ väčšinou odkazuje na kompletný finálny objekt s hotovým [[3D model|modelom]], [[Materiál|materiálom]], [[Textúra (počítačová grafika)|textúram]]<nowiki/>i a v prípade počítačových hier aj logikou. Finálnymi assetmi nahrádzame objekty vytvorené počas blockoutu. Tvorba assetov je jedným z časovo najnáročnejších krokov. Pre potreby 3D prostredí sa výroba assetov dá rozdeliť na 3D [[3D modelovanie (digitálne)|modelovanie]] a textúrovanie. === Procedurálne nástroje === K [[Trojrozmerný priestor|3D]] grafike sa všeobecne sa dá pristupovať dvoma spôsobmi – manuálny a procedurálny. Pri manuálnom prístupe prístupe sa assety [[3D modelovanie (digitálne)|modelujú]] a [[Textúra (počítačová grafika)|textúrujú]] ručne a následne taktiež manuálne umiestňujú do prostredia presne tam kde ich chceme. Síce máme maximálnu kontrolu, avšak pri komplikovanejších scénach máme problém v neskorších fázach produkcie urobiť väčšie zmeny. Pri procedurálnom prístupe pomocou matematických funkcií definujeme scénu a teda kedykoľvek môžme nejaký parameter zmeniť a tak ovplyvniť celú scénu aj ráznešími zmenami a zároveň niečo čo už bolo raz vytvorené je jednoduchšie znova použiť. Bežne sa procedurálne nástroje napríklad využívajú na rozmiestňovanie [[Vegetácia (rastlinstvo)|vegetácie]], skál a objektov, ktoré môžeme bežne nájsť v prírode, podľa viacerých parametrov ako nadmorská výška, sklon svahu, vzdialenosť od vody a podobne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Carrier | meno = Etienne | titul = Procedural World Generation of Ubisoft’s Far Cry 5 {{!}} Etienne Carrier {{!}} Houdini HIVE Utrech | url = https://www.youtube.com/watch?v=NfizT369g60 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2026-02-12}}</ref>. Treba však dať pozor, a zbytočne všetko [[Automatizácia|neautomatizovať]]. Pokiaľ je niečo potrebné spraviť iba raz, je zbytočné tráviť čas na procedurálnom riešení, ktoré pravdepodobne zabere viac času, ako manuálny prístup. Taktiež keďže všetko je definované matematicky, nemáme kontrolu úplne nad všetkým a tým pádom, veci takto vytvorené, môžu pôsobiť veľmi „rovnako“ alebo „bez charakteru“. Procedurálne systémy sú zvyčajne buď naprogramované v programovacom jazyku (vačšinou [[Python (programovací jazyk)|Python]]) alebo vytvorené v nodových systémoch v softvéroch ako [[Blender]] alebo Houdini. Tieto nástroje sú väčšinou vytvorené technickejšie zameraným človekom (technical artist), pre ľudí, ktorý riešia [[Estetika|estetickú]] stránku projektu. === Skladanie Prostredí === Po vytvorení blockoutu ide o [[iterovanie]] a postupné vymieňanie jednoduchých modelov za kvalitnejšie finálne assety<ref name=":1" />. Pri tomto procese je dobré vedieť ako bude umiestnená kamera a zároveň prostredie nasvietené, aby bolo možné sa sústrediť len na veci, ktoré vo finálnom zábere vidíme. Samozrejme pri reálnej produkcíí tento proces nie je [[lineárny]] a môže sa stať že sa kamera aj svetlo ešte zmenia. Avšak ak bola preprodukcia (blockout, concept art) dobre premyslená, zmeny by mali byť minimálne. Tak ako pri tvorbe blockoutu je dvôležité aby bol záber/prostredie kompozične vyvážené avšak už sa nesústreďujeme na veľké tvary, ktoré boli vymyslené v concept arte ale skôr na detaily. Málokedy všetky assety boli vytvorené pre konkrétny projekt či prostredie. Často pre ušetrenie času sa využívajú modely z rôznych internetových knižníc alebo sa recyklujú z predošlých projektov. Tento prístup je efektívny pri fotorealizme, no pokiaľ chceme dosiahnuť špecifikú [[Štylizácia|štylizáciu]], assety z rôznych zdrojov nemusia nakoniec pôsobiť koherentne. Ak skladáme prostredie je dobré mať assety, usporiadané v knižnici, v ktorej je možné jednoducho listovať a priamo z nej ich vkladať do scény. Po technickej stránke je dôležité dávať pozor na [[Optimalizácia|optimalizáciu]] (špeciálne pri počítačových hrách). Všeobecne treba pridávať detaily len tam kde ich vidno (napríklad do popredia, tam kde je upriamená pozornosť diváka…). Taktiež môže pomôcť instancing. Pokiaľ máme nejaký kameň ktorý sa v scéne opakuje veľakrát, nie je potrebné aby v pamäti zaberali miesto dáta o geometrií každého z nich keďže sú rovnaké. Pokiaľ sú tieto kamene rozmiestnené ako inštancie v pamäti máme dáta [[Geometria|geometrie]] len jedného kameňa a každý z nich ich používa<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dunlop|meno=Renee|titul=Production Pipeline Fundamentals for Film and Games|rok=2014|isbn=978-0-415-81229-0|strany=333}}</ref>. Používanie inštancií má veľký dopad najmä pri veľkých a komplikovaných scénach, avšak aj v menších scénach dokáže uľahčiť tvorbu keďže stačí upraviť jeden a zmenia sa všetky kamene. Optimalizovať prostredie môžeme aj použitím tilovacích textúr, ktoré na seba nadväzujú a dajú sa použiť niekoľkokrát, bez toho, aby bola rozoznateľná repetitívnosť (častokrát však nestačia keďže kvoli tomu aby boli tilovacie, vyzerajú jednoliato, a tak treba pridať variáciu v shadery)<ref name=":1" />. == Rozdiely medzi filmovým a herným priemyslom == === Kamera === Vo filme častokrát celé prostredie vidíme len z pohľadu kamery ktorej pozíciu ako divák zmeniť nemôžeme. Preto sú prostredia pre film, zvyčajne vytvorené tak, aby vyzerali „dobre“ len z pohľadu kamery – podobné napríklad tradičnej [[Kresba (umenie)|kresbe]] a [[Maľba|maľbe]]. V hrách, kde sa hráč môže pozrieť kdekoľvek chce, je preto potrebné rozmýšľať o prostrediach viac trojdimenzionálne a prostredie musí vyzerať dobre z každého uhla. === Optimalizácia === Hry musia bežať v reálnom čase, a tak je väčšia potreba objekty [[Optimalizácia|optimalizovať]] a všeobecne zjednodušovať. Avšak s narastajúcim výpočtovým výkonom a vývojom softvéru sa film a hry po technickej stránke čoraz viac podobajú, veľakrát sa podobné postupy používajú aj pri [[Vizuálny efekt|VFX]] avšak nie vždy je to až tak potrebné. Pri [[Vizuálny efekt|VFX]] sa optimalizuje hlavne scéna vo viewporte pre responzívny náhľad počas práce, napríklad pri [[Animácia (film)|animácií]] (objekty ktoré nepotrebujeme sa vypnú, vypne sa teselácia, alebo sa vo viewporte použijú zjednodušené verzie objektov). Všeobecne v [[Počítačová hra|počítačových hrách]] majú objekty menej polygónov a menšie rozlíšenie textúr, preto je dôležité aby boli modely optimalizované<ref name=":1" />. Taktiež sa využíva „culling“ – dynamické vypnutie nepotrebných objektov alebo redukcia geometrie tam kde ju netreba<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dunlop|meno=Renee|titul=Production Pipeline Fundamentals for Film and Games|rok=2014|isbn=978-0-415-81229-0|strany=329}}</ref>. Existuje viacero variánt: * '''Occlusion culling''' – vypnutie objektov ktoré sú skryté za inými objektmi * '''Frustum culling''' – vypnutie objektov ktoré sú mimo zorného poľa kamery * '''Depth culling''' – je potrebné vytvoriť viacero variánt objektov s rôznymi úrovňami detailov (LOD – level of detail). Podľa vzdialenosti od kamery sa postupne prepínajú objekty od najdetalnejšieho po najmenej detailný. Najmodernejšou technológiou je systém „Nanite“ v [[Unreal Engine]]. Ide vlastne o automatickú decimáciu v realnom čase, čiže nie je potrebné vytvárať LOD. * '''Back-face culling''' – zabezpečuje aby sa nerenderovali [[Polygón (počítačová grafika)|polygóny]] ktorých normálový vektor smeruje od kamery (nerenderuje sa zadná strana) === Interaktivita === Prostredia v hrách sú zvyčajne interaktívne a nejak reagujú na hráča. Preto musia byť nielen vizuálne zaujímavé ale zároveň fungovať „gameplayovo“<ref name=":1" />. Dobrým príkladom sú puzzle hry ako napríklad [[Portal (počítačová hra)|Portal (2007)]]. Po technickej stránke treba pri hrách taktiež vytvoriť napríklad collision mesh pre každý objekt s ktorým hráč interaguje. Samotný asset v hernom priemysle je podstatne komplikovanejší pretože okrem „vizuálu“ so sebou nesie logiku. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Počítačová 3D grafika]] my9pjsg0ix8awu3pqbanbgpl1sxycab Štefan Bátori (palatín) 0 749864 8219260 8214953 2026-05-25T06:55:36Z Vasiľ 2806 zmazať lebo 8219260 wikitext text/x-wiki {{ZL|14 dní nedoriešený urgent}} {{Urgentne upraviť|2026-05-09}} {{Infobox Politik | meno = Štefan III. Báthory | rodné meno = ecsedi Báthori István | portrét = | popis portrétu = | poradie1 = [[Zoznam palatínov v Uhorsku|Palatín Uhorska]] | obdobie1 = [[1519]] – [[1523]]<br>[[1524]] – [[1525]]<br>[[1526]] – [[1530]] | panovník1 = [[Ľudovít II. (Uhorsko a Čechy)|Ľudovít II. Jagelovský]], [[Ferdinand I. (Habsburg)|Ferdinand I. Habsburský]] | predchodca1 = [[Imrich Perényi]] | nástupca1 = [[Ján VII. Bornemissa]] | funkcia2 = [[Župan (Uhorsko)|Temešský župan]] a hlavný kapitán Dolného Uhorska | obdobie2 = [[1511]] – [[1514]] | dátum narodenia = cca [[1480]] | miesto narodenia = pravdepodobne [[Ečed]] (Uhorsko) | dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1530|5|8|1480}} | miesto úmrtia = [[Hrad Devín]], [[Uhorsko]] | miesto odpočinku = [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóm sv. Martina]], [[Bratislava]] | vyznanie = rímskokatolícke | manželka = [[Žofia Mazovská]] | deti = Anna, Stanislav | rodičia = Andrej Báthory, Juliana Rátótiová | rod = [[Bátoriovci|Báthoryovci (ečedská línia)]] }} '''Štefan III. Báthory''' (staršie: ''Štefan Bátory''; maď. ''ecsedi Báthori István''; prezývaný ''Sánta'' – Chromý; * cca [[1480]] – † [[8. máj]] [[1530]], [[Hrad Devín|Devín]]) bol významný uhorský aristokrat, štátnik, vojvodca a v troch obdobiach [[Zoznam palatínov v Uhorsku|palatín]] Uhorského kráľovstva. Bol kľúčovou postavou pri prechode uhorského trónu do rúk [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. == Životopis == Pochádzal z vplyvnej ečedskej (''ecsedi'') línie rodu [[Bátoriovci|Báthory]]. Jeho otcom bol Andrej Bátori a matkou Juliana Rátótiová. Od mladosti sa pohyboval v najvyšších politických kruhoch. V roku [[1507]] sa stal županom Zalianskej stolice a neskôr temešským županom. Vďaka svojej lojalite k [[Jagelovci|Jagelovcom]] ho kráľ [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II.]] v roku [[1508]] vymenoval za vychovávateľa mladého princa Ľudovíta (budúci kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko a Čechy)|Ľudovít II.]]). == Vojenské pôsobenie a konflikty == Ako hlavný kapitán Dolného Uhorska viedol od roku [[1511]] úspešné obranné boje proti expandujúcej [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Počas [[Dóžovo povstanie|Dóžovho povstania]] v roku [[1514]] stál na čele šľachtického odporu. Po počiatočnej porážke pri Nagylaku bol nútený ustúpiť na hrad Solymos. Spoločne so svojím neskorším rivalom [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]] však rozhodujúcim spôsobom prispel k definitívnej porážke povstalcov pri [[Temešvár|Temešváre]]. == Politická kariéra a palatínsky úrad == Úrad palatína zastával celkovo trikrát. Jeho pôsobenie bolo poznačené hlbokou krízou štátnych financií a neustálymi útokmi nižšej šľachty, ktorá ho obviňovala zo sprenevery prostriedkov určených na protitureckú obranu. Zúčastnil sa osudnej [[Bitka pri Moháči|bitky pri Moháči]] (1526), ktorú prežil. V následnom boji o uhorský trón sa postavil proti Jánovi Zápoľskému a stal sa jedným z najvernejších stúpencov '''[[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I. Habsburského]]'''. Vďaka jeho diplomatickému úsiliu a vplyvu získal Ferdinand podporu veľkej časti uhorskej aristokracie. Za vernosť habsburskému dvoru bol kráľom odmenený strategickými majetkami, vrátane hradu [[Hrad Devín|Devín]] a panstva [[Kőszeg]]. Od roku [[1528]] zastával funkciu miestodržiteľa Uhorska. Zomrel na Devíne v roku 1530. Pochovaný je v hrobke pod [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dómom sv. Martina]] v Bratislave. == Rodina a potomstvo == Štefan Báthory bol ženatý so [[Žofia Mazovská|Žofiou Mazovskou]] (poľ. ''Zofia mazowiecka''), dcérou poľského kniežaťa Konráda III. Ryšavého z dynastie [[Piastovci|Piastovcov]]. Tento sobáš ho rodinne prepojil s poľským kráľovským dvorom [[Žigmund I. Starý|Žigmunda I. Starého]]. Mali dve deti: * Anna * Stanislav == Zdroje == * C. TÓTH, Norbert. ''Szapolyai János és ecsedi Bátori István viszonya 1526 előtt''. In: Századok, 2012. * TARJÁN, Tamás. ''1530. május 8. Báthory István nádor halála''. Rubicon Online. [[Kategória:Uhorskí palatíni]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Úmrtia v 1530]] g6h0xcc835og85fifz3fje6nub6i8vb Katarína Rozhanovská 0 749865 8219259 8214950 2026-05-25T06:55:25Z Vasiľ 2806 zmazať lebo 8219259 wikitext text/x-wiki {{ZL|14 dní nedoriešený urgent}} {{Urgentne upraviť|2026-05-09}} '''Katarína Rozhanovská''' (staršie: ''Katarína z Rozhanoviec''; maď. ''Rozgonyi Katalin''; * 1474 – † po 1533) bola vplyvná uhorská šľachtičná z popredného veľmožského [[Rozhanovci|rodu Rozhanovcov]]. Jej hlavný historický význam spočíva v zabezpečení pokračovania ečedskej (ecsedi) línie významného [[Bátoriovci|rodu Bátori]], pričom patrí k priamym predkom tzv. „čachtickej panej“ [[Alžbeta Bátoriová|Alžbety Bátoriovej]]. == Pôvod a rodina == Pochádzala z rodu Rozhanovcov, ktorý patril k najbohatším a najmocnejším šľachtickým domom vtedajšieho Uhorského kráľovstva. V roku 1492 sa ako 18-ročná vydala za Andreja Bátoriho (András Báthori), čím došlo k strategickému majetkovému a politickému spojeniu dvoch dominantných rodov vtedajšej doby. == Dynastický význam a potomstvo == Katarína bola kľúčovou postavou pre prežitie a biologickú kontinuitu ečedskej vetvy Bátoriovcov. Podľa rôznych genealogických prameňov mala s manželom Andrejom 8 až 12 detí, ktoré neskôr zastávali popredné úrady v krajine. Medzi jej najvýznamnejšie deti a genealogické línie patrili: * '''Juraj Bátori''' (György) – oženil sa s Annou Bátoriovou zo šomlyovskej línie rodu, čím sa obe vetvy opäť spojili. Z tohto manželstva sa narodila [[Alžbeta Bátoriová]] (Katarína Rozhanovská je tak jej priamou starou matkou). * '''Andrej Bátori''' – stal sa liptovským županom a neskôr krajinským sudcom. * '''Klára''' * '''Mikuláš''' == Zdroje == * NAGY, Iván. ''Magyarország családai czímerekkel és nemzékrendi táblákkal.'' Pest: 1857 – 1868. * C. TÓTH, Norbert. ''Szapolyai János és ecsedi Bátori István viszonya 1526 előtt.'' In: Századok, 2012. * HÝROS, Štefan Nikolaj. ''Zámok Lykawa a jeho páni.'' Turčiansky Sv. Martin: Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok, 1876. * Genealogické záznamy a rodokmene rodov Rozgonyi (Rozhanovský) a Báthory (Bátori). [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] mutsgqm0cz8acjjczs2bvc0r8p9rz62 Judita Bilá 0 749902 8219261 8217333 2026-05-25T06:55:57Z Vasiľ 2806 zmazať lebo 8219261 wikitext text/x-wiki {{ZL|14 dní nedoriešený urgent}} {{UU|20260510}} {{významnosť}} {{Infobox Herec | meno = Judita Bilá | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1978|04|12}} | miesto narodenia = | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[herectvo|herečka]], [[dabing|dabérka]] | roky pôsobenia = | manžel = | priateľ = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Judita Bilá''' (* [[12. apríl]] [[1978]]) je slovenská [[herectvo|herečka]] a [[dabing|dabérka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Judita Bilá | vydavateľ = skcinema.sk | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0147204 | dátum prístupu = 2026-05-20 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Judita Bilá | vydavateľ = tv-archiv.sk | url = https://www.tv-archiv.sk/-judita-bila | dátum prístupu = 2026-05-20}}</ref> == Životopis == Vyštudovala herectvo na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V dramatickom odbore si žiaci mnohé situácie odskúšajú | url = https://korzar.sme.sk/zemplin/c/v-dramatickom-odbore-si-ziaci-mnohe-situacie-odskusaju | vydavateľ = korzar.sme.sk | dátum vydania = 2014-09-26 | dátum prístupu = 2026-05-16 | jazyk = sk }}</ref> V roku [[2014]] získala ocenenie Literárneho fondu za dabing postáv Bridget a Siobhan v americkom seriáli [[Dvojičky (americký seriál)|Dvojičky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto robí najlepší slovenský dabing. Pozrite si prehľad víťazov | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/780837-kto-robi-najlepsi-slovensky-dabing-pozrite-si-prehlad-vitazov | vydavateľ = strategie.hnonline.sk | dátum vydania = 2014-12-01 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Literárny fond udelil ceny za oblasť divadla, rozhlasu a zábavy | url = https://www.teraz.sk/import/literarny-fond-ocenenie/108621-clanok.html | vydavateľ = teraz.sk | dátum vydania = 2014-12-01 | dátum prístupu = 2026-05-16 | jazyk = sk }}</ref> == Filmografia == * 1994: ''[[Spiaca krásavica a Železný princ]]'' (televízny film)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spiaca krásavica a Železný princ (1994) | vydavateľ = tv-program.sk | url = https://tv-program.sk/film/spiaca-krasavica-a-zelezny-princ-1994/ | dátum prístupu = 2026-05-16}}</ref> * 1999: ''[[Mučivé tajomstvo]]'' (televízny film) == Dabing == === Latinskoamerické telenovely === * 1997 – 1998: ''[[Pohľad ženy]]'' – Adriana San Millán Domínguez * 1998: ''[[Skrytá vášeň (mexická telenovela)|Skrytá vášeň]]'' – Yadira Balanzario * 1998 – 1999: ''[[Právo na lásku]]'' – Begoña * 1999 – 2000: ''[[Sladká Lucia]]'' – Yoli * 2001: ''[[Votrelkyňa]]'' – Guadalupe „Lupita“ Rojas * 2001 – 2002: ''[[Keď budeš moja]]'' – Leonor de Lopéz * 2001 – 2002: ''[[Yago]]'' – Luisa * 2002: ''[[Medzi láskou a nenávisťou]]'' – Cecilia Amaral * 2002: ''[[Daniela (telenovela)|Daniela]]'' – María de la Luz „Marilyn“ Gamboa Montijo * 2002: ''[[Žena na úteku]]'' – Patricia „Pato“ * 2002 – 2003: ''[[Divoška Rosaura]]'' – Camelia Valente * 2002 – 2003: ''[[Cesty lásky]]'' – Claudia Jiménez * 2002 – 2003: ''[[Maximo v mojom srdci]]'' – Lucila de Martinelli * 2002 – 2003: ''[[Odplata (telenovela)|Odplata]]'' – Sandra Guzmán * 2003: ''[[Rebeca (telenovela)|Rebeca]]'' – Carolina Montalbán * 2003: ''[[Pravá láska]]'' – Adelaida Sandoval * 2003 – 2004: ''[[Mariana, dcéra noci]]'' – Miguelina de Páramo * 2003 – 2004: ''[[Skrytá vášeň (kolumbijská telenovela)|Skrytá vášeň]]'' – Sara „Sarita“ Elizondo * 2004 – 2005: ''[[Naučím ťa milovať]]'' – Flor del Valle * 2004 – 2006: ''[[Rebeli (seriál)|Rebeli]]'' – Sabrina * 2005 – 2006: ''[[La Tormenta: Pokušenie lásky]]'' – Isabella Montilla Manterola * 2005 – 2006: ''[[Osudové stretnutie]]'' – Mirtha * 2005: ''[[Macocha (telenovela)|Macocha]]'' – Alma Martínez * 2006 – 2007: ''[[Rany z lásky]]'' – Constanza Insúa * 2006: ''[[Rany lásky]]'' – Pamela Altamirano Villamil * 2006: ''[[Súboj vášní]]'' – Mariana Montellano de Gómez * 2007: ''[[Čistá láska]]'' – Minerva Olmos de Montalvo * 2008 – 2009: ''[[Nespútaný anjel]]'' – Viviana Mayer Montenegro de San Román * 2009: ''[[Čaro lásky]]'' – Raquel Albéniz Sarmiento de Castelar / Raquel Lombardo Sarmiento de Castelar * 2009 – 2010: ''[[Láska a pomsta]]'' – Yesica * 2009 – 2010: ''[[Mladí, krásni, skazení]]'' – Mónica de San Miguel * 2009 – 2010: ''[[More lásky]]'' – Lucía Galíndez * 2010: ''[[Nezvestná (telenovela)|Nezvestná]]'' – Danna Riggs de Altamira * 2010: ''[[Nezlomná Valentína]]'' – Iluminada Camargo * 2010 – 2011: ''[[Teresa (telenovela)|Teresa]]'' – Esperanza Medina * 2010 – 2011: ''[[Víťazstvo lásky]]'' – Natividad „Nati“ Duval * 2011: ''[[Vojna Monteovcov]]'' – Berta Soto Manzanares * 2011: ''[[Kráľovná juhu (telenovela)|Kráľovná juhu]]'' – Sheila * 2013: ''[[Búrka: Dobrodružstvo lásky]]'' – Rebeca „Becky“ Reverte * 2022: ''[[Skrytá vášeň – Príbeh pokračuje]]'' – Sara „Sarita“ Elizondo == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=411190|meno=Judita Bilá}} * [https://www.fdb.cz/osobnost/400008-judita-bila Judita Bilá na FDb.cz] * {{imdb meno|id=10404677|meno=Judita Bilá}} {{DEFAULTSORT:Bilá, Judita}} [[Kategória:Slovenské televízne herečky]] [[Kategória:Slovenské dabingové herečky]] 8d8ae8x6hq769pfvwcdbmswgngr9hy0 Marcel Vrchota 0 749989 8219262 8212010 2026-05-25T06:56:13Z Vasiľ 2806 zmazať lebo 8219262 wikitext text/x-wiki {{ZL|14 dní nedoriešený urgent}} {{urgentne upraviť|20260511}}{{významnosť}} '''Mgr. Marcel Vrchota''' (*3. janúár 1985, Praha) je slovenský regionálny politik, právnik, manažér a aktuálny starosta mestskej časti Košice-Západ. Do funkcie bol zvolený 11.novembra 2018 v komunálnych voľbách. Od roku 2018 je zároveň poslancom mestského zastupiteľstva mesta Košice a od roku 2022 poslancom Košického samosprávneho kraja za okres Košice II. <u>Vzdelanie:</u> 1991-2000 ZŠ Bernolákova 18 a Kežmarská 28 2000-2004 Gymnázium Šrobárova 2004-2011 Fakulta práva- Paneurópska vysoká škola <u>Študijné pobyty a odborné stáže:</u> 2006 Právnická fakulta University of Iceland, Reykjavík, Island 2008-2009 Kancelária NR SR, Bratislava – úsek legislatívy a aproximácie práva 2009 Okresný súd Michalovce Profesijne pôsobil ako právnik, advokátsky koncipient a podnikateľ. Prioritnými oblasťami, ktorým sa venuje v komunálnej politike sú miestna infraštruktúra, smart riešenia, bezpečnosť, odpadové hospodárstvo a kvalita života obyvateľov. 439g84qbyjq6idaeyo4wvspu1p1f5o2 AKDB 0 750076 8219007 8216590 2026-05-24T15:00:13Z ~2026-30815-88 295850 UU 8219007 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260524}}{{presunúť|Anstalt für Kommunale Datenverarbeitung in Bayern}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Anstalt für Kommunale Datenverarbeitung in Bayern | Logo spoločnosti = | Veľkosť loga = | Popis = Nemecká verejnoprávna IT spoločnosť pre samosprávy a verejnú správu | Právna forma = Anstalt des öffentlichen Rechts (AöR) | IČO = | Odvetvie = informačné technológie, eGovernment | Založená = 1971 | Zakladateľ = Bavorské komunálne združenia | Sídlo = [[Mníchov]] | Štát sídla = [[Nemecko]] | Pôvod = [[Bavorsko]] | Vedenie = | Územný rozsah = [[Nemecko]] | Priemysel = IT služby pre verejnú správu | Produkcia = softvér pre samosprávy, registre obyvateľov, finančné systémy, eGovernment riešenia | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = viac než 5 000 | Divízie = AKDB DigitalFabriX, Living Data, digital@M | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = bavorské mestá, obce a okresy | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|www.akdb.de}} | Zánik = | Poznámka = Jeden z najväčších poskytovateľov IT riešení pre verejnú správu v Nemecku }} '''Anstalt für Kommunale Datenverarbeitung in Bayern''' (skr. '''AKDB''') je nemecká verejnoprávna IT organizácia poskytujúca softvérové a digitálne riešenia pre mestá, obce, okresy a ďalšie orgány verejnej správy v [[Nemecko|Nemecku]]. Spoločnosť patrí medzi najväčších poskytovateľov eGovernment riešení v Nemecku a je významná najmä v oblasti komunálnej digitalizácie, evidencie obyvateľstva a elektronických služieb verejnej správy. == História == AKDB bola založená v roku 1971 bavorskými komunálnymi združeniami s cieľom centralizovať a modernizovať spracovanie dát vo verejnej správe. Počas nasledujúcich desaťročí sa organizácia rozšírila z regionálneho IT centra na jedného z najvýznamnejších poskytovateľov komunálnych IT systémov v Nemecku. == Produkty a služby == AKDB vyvíja a prevádzkuje softvérové riešenia pre: * evidenciu obyvateľstva, * matriky, * občianske preukazy a pasy, * finančnú správu, * personalistiku, * voľby, * elektronické podania, * cloudové služby verejnej správy. Medzi známe produkty patria: * OK.EWO * OK.FIS * OK.VISA * VOIS * Bürgerservice-Portale == Postavenie == AKDB zabezpečuje IT infraštruktúru a softvérové riešenia pre tisíce nemeckých samospráv a úradov. Významnú úlohu zohráva najmä v [[Bavorsko|Bavorsku]], no jej produkty sa používajú aj v ďalších spolkových krajinách. Spoločnosť je dôležitou súčasťou digitalizácie nemeckej verejnej správy a eGovernment projektov. == Referencie == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Über uns | vydavateľ = AKDB | url = https://www.akdb.de | dátum-prístupu = 2026-05-12 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Produkte und Lösungen | vydavateľ = AKDB | url = https://www.akdb.de/produkte-services | dátum-prístupu = 2026-05-12 }} == Externé odkazy == * [https://www.akdb.de Oficiálna stránka] [[Kategória:Podniky v Nemecku]] [[Kategória:Softvérové podniky]] [[Kategória:Organizácie v Bavorsku]] [[Kategória:Podniky založené v 1971]] re0amedeiwcf9b0y8wwj3m68wk47zgd 8219101 8219007 2026-05-24T18:55:37Z ~2026-31098-58 295874 jednorazový provokačný účet 8219101 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Anstalt für Kommunale Datenverarbeitung in Bayern}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Anstalt für Kommunale Datenverarbeitung in Bayern | Logo spoločnosti = | Veľkosť loga = | Popis = Nemecká verejnoprávna IT spoločnosť pre samosprávy a verejnú správu | Právna forma = Anstalt des öffentlichen Rechts (AöR) | IČO = | Odvetvie = informačné technológie, eGovernment | Založená = 1971 | Zakladateľ = Bavorské komunálne združenia | Sídlo = [[Mníchov]] | Štát sídla = [[Nemecko]] | Pôvod = [[Bavorsko]] | Vedenie = | Územný rozsah = [[Nemecko]] | Priemysel = IT služby pre verejnú správu | Produkcia = softvér pre samosprávy, registre obyvateľov, finančné systémy, eGovernment riešenia | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = viac než 5 000 | Divízie = AKDB DigitalFabriX, Living Data, digital@M | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = bavorské mestá, obce a okresy | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|www.akdb.de}} | Zánik = | Poznámka = Jeden z najväčších poskytovateľov IT riešení pre verejnú správu v Nemecku }} '''Anstalt für Kommunale Datenverarbeitung in Bayern''' (skr. '''AKDB''') je nemecká verejnoprávna IT organizácia poskytujúca softvérové a digitálne riešenia pre mestá, obce, okresy a ďalšie orgány verejnej správy v [[Nemecko|Nemecku]]. Spoločnosť patrí medzi najväčších poskytovateľov eGovernment riešení v Nemecku a je významná najmä v oblasti komunálnej digitalizácie, evidencie obyvateľstva a elektronických služieb verejnej správy. == História == AKDB bola založená v roku 1971 bavorskými komunálnymi združeniami s cieľom centralizovať a modernizovať spracovanie dát vo verejnej správe. Počas nasledujúcich desaťročí sa organizácia rozšírila z regionálneho IT centra na jedného z najvýznamnejších poskytovateľov komunálnych IT systémov v Nemecku. == Produkty a služby == AKDB vyvíja a prevádzkuje softvérové riešenia pre: * evidenciu obyvateľstva, * matriky, * občianske preukazy a pasy, * finančnú správu, * personalistiku, * voľby, * elektronické podania, * cloudové služby verejnej správy. Medzi známe produkty patria: * OK.EWO * OK.FIS * OK.VISA * VOIS * Bürgerservice-Portale == Postavenie == AKDB zabezpečuje IT infraštruktúru a softvérové riešenia pre tisíce nemeckých samospráv a úradov. Významnú úlohu zohráva najmä v [[Bavorsko|Bavorsku]], no jej produkty sa používajú aj v ďalších spolkových krajinách. Spoločnosť je dôležitou súčasťou digitalizácie nemeckej verejnej správy a eGovernment projektov. == Referencie == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Über uns | vydavateľ = AKDB | url = https://www.akdb.de | dátum-prístupu = 2026-05-12 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Produkte und Lösungen | vydavateľ = AKDB | url = https://www.akdb.de/produkte-services | dátum-prístupu = 2026-05-12 }} == Externé odkazy == * [https://www.akdb.de Oficiálna stránka] [[Kategória:Podniky v Nemecku]] [[Kategória:Softvérové podniky]] [[Kategória:Organizácie v Bavorsku]] [[Kategória:Podniky založené v 1971]] jf5om2s6b9nfkwt7tfiqrwi67odlmia 8219116 8219101 2026-05-24T19:26:56Z ~2026-30871-50 295879 UU 8219116 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260524}}{{presunúť|Anstalt für Kommunale Datenverarbeitung in Bayern}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Anstalt für Kommunale Datenverarbeitung in Bayern | Logo spoločnosti = | Veľkosť loga = | Popis = Nemecká verejnoprávna IT spoločnosť pre samosprávy a verejnú správu | Právna forma = Anstalt des öffentlichen Rechts (AöR) | IČO = | Odvetvie = informačné technológie, eGovernment | Založená = 1971 | Zakladateľ = Bavorské komunálne združenia | Sídlo = [[Mníchov]] | Štát sídla = [[Nemecko]] | Pôvod = [[Bavorsko]] | Vedenie = | Územný rozsah = [[Nemecko]] | Priemysel = IT služby pre verejnú správu | Produkcia = softvér pre samosprávy, registre obyvateľov, finančné systémy, eGovernment riešenia | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = viac než 5 000 | Divízie = AKDB DigitalFabriX, Living Data, digital@M | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = bavorské mestá, obce a okresy | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|www.akdb.de}} | Zánik = | Poznámka = Jeden z najväčších poskytovateľov IT riešení pre verejnú správu v Nemecku }} '''Anstalt für Kommunale Datenverarbeitung in Bayern''' (skr. '''AKDB''') je nemecká verejnoprávna IT organizácia poskytujúca softvérové a digitálne riešenia pre mestá, obce, okresy a ďalšie orgány verejnej správy v [[Nemecko|Nemecku]]. Spoločnosť patrí medzi najväčších poskytovateľov eGovernment riešení v Nemecku a je významná najmä v oblasti komunálnej digitalizácie, evidencie obyvateľstva a elektronických služieb verejnej správy. == História == AKDB bola založená v roku 1971 bavorskými komunálnymi združeniami s cieľom centralizovať a modernizovať spracovanie dát vo verejnej správe. Počas nasledujúcich desaťročí sa organizácia rozšírila z regionálneho IT centra na jedného z najvýznamnejších poskytovateľov komunálnych IT systémov v Nemecku. == Produkty a služby == AKDB vyvíja a prevádzkuje softvérové riešenia pre: * evidenciu obyvateľstva, * matriky, * občianske preukazy a pasy, * finančnú správu, * personalistiku, * voľby, * elektronické podania, * cloudové služby verejnej správy. Medzi známe produkty patria: * OK.EWO * OK.FIS * OK.VISA * VOIS * Bürgerservice-Portale == Postavenie == AKDB zabezpečuje IT infraštruktúru a softvérové riešenia pre tisíce nemeckých samospráv a úradov. Významnú úlohu zohráva najmä v [[Bavorsko|Bavorsku]], no jej produkty sa používajú aj v ďalších spolkových krajinách. Spoločnosť je dôležitou súčasťou digitalizácie nemeckej verejnej správy a eGovernment projektov. == Referencie == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Über uns | vydavateľ = AKDB | url = https://www.akdb.de | dátum-prístupu = 2026-05-12 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Produkte und Lösungen | vydavateľ = AKDB | url = https://www.akdb.de/produkte-services | dátum-prístupu = 2026-05-12 }} == Externé odkazy == * [https://www.akdb.de Oficiálna stránka] [[Kategória:Podniky v Nemecku]] [[Kategória:Softvérové podniky]] [[Kategória:Organizácie v Bavorsku]] [[Kategória:Podniky založené v 1971]] re0amedeiwcf9b0y8wwj3m68wk47zgd MOPS 0 750162 8219198 8214204 2026-05-24T22:43:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8219198 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina | Názov = MOPS | Obrázok = Mops is.svg | Vzorec = {{chem|C|7|H|15|NO|4|S}} | Systematický názov = kyselina 3-(morfolín-4-yl)propán-1-sulfónová | Synonymá = kyselina 3-morfolínpropánsulfónová | Molárna hmotnosť = 209,26 g/mol | CAS = 1132-61-2 | PubChem = 70807 | ChemSpider = 63972 | SMILES = C1COCCN1CCCS(=O)(=O)O }} '''MOPS''', celým názvom '''kyselina 3-(''N''-morfolín)propánsulfónová''', je [[pufer]], ktorý sa začal používať v 60. rokoch 20. storočia a patrí medzi dvadsať [[Goodove pufre|Goodových pufrov]]. Je štruktúrne podobný pufru [[MES (pufer)|MES]]<ref>{{cite journal|doi=10.1021/bi00866a011|title=Hydrogen Ion Buffers for Biological Research|year=1966|last1=Good|first1=Norman E.|last2=Winget|first2=G. Douglas|last3=Winter|first3=Wilhelmina|last4=Connolly|first4=Thomas N.|last5=Izawa|first5=Seikichi|last6=Singh|first6=Raizada M. M.|journal=Biochemistry|volume=5|pages=467–77|pmid=5942950|issue=2}}</ref> a taktiež obsahuje [[morfolín]]. [[HEPES]] je ďalšia podobná látka, ktorá funguje ako tlmivý roztok, ktorá namiesto morfolína obsahuje [[Piperazín|piperazínový]] kruh. Vďaka [[PKa|p''K''<sub>a</sub>]] 7,20 je to výborný pufer na použitie v biologických systémoch pri neutrálnom pH. == Použitie == MOPS sa bežne používa ako [[tlmivý roztok]] v [[Biológia|biológii]] a [[Biochémia|biochémii]]. Jeho použitie bolo overené a je odporúčané na [[Polyakrylamidová gélová elektroforéza|polyakrylamidovú gélovú elektroforézu]] (PAGE).<ref>{{cite journal|doi=10.1016/0003-2697(81)90178-0|pmid=6278979|title=A new discontinuous buffer system for the electrophoresis of cationic proteins at near-neutral pH|first2=ME|year=1981|last2=Hodes|last1=Thomas|first1=J|journal=Analytical Biochemistry|volume=118|issue=1|pages=194–6}}</ref> V cicavčích [[Bunková kultúra|bunkových kultúrach]] sa neodporúča používať [[Koncentrácia|koncentráciu]] vyššiu než 20 mM.<ref>{{cite journal|doi=10.1126/science.174.4008.500|pmid=5110427|title=Buffer Combinations for Mammalian Cell Culture|year=1971|last1=Eagle|first1=H.|journal=Science|volume=174|issue=4008|pages=500–3|bibcode=1971Sci...174..500E|s2cid=29876583}}</ref> Tlmivé roztoky, ktoré obsahujú MOPS, postupne žltnú, ale podľa niektorých zdrojov mierna zmena farby výrazne neovplyvňuje tlmiacu kapacitu roztoku.<ref>{{cite web |url=https://bostonbioproducts.com/products/mops-buffer-1-m-ph-74-bbm-74 |title=Boston BioProducts - MOPS Buffer (1 M, pH 7.4) }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[CAPS (pufer)|CAPS]] * [[HEPPS (pufer)|HEPPS]] * [[Tris]] * [[Bežné pufre používané v biológii]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.sigmaaldrich.com/life-science/core-bioreagents/biological-buffers/learning-center/buffer-calculator.html Sigma Aldrich Buffer Calculator] – Užitočný nástroj na výpočet hmotnosti, objemu alebo koncentrácie na základe molárnej hmotnosti == Zdroj == {{Preklad|en|MOPS|1248773447}} [[Kategória:Tlmivé roztoky]] [[Kategória:Sulfónové kyseliny]] huz2dqhd1f6h0jjh3s1zozt405w4n3w Bangaranga 0 750283 8219041 8215714 2026-05-24T15:54:03Z Safíček 270527 /* Naciоnalnata selekcija */ do slovenčiny 8219041 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = Bangaranga | Interpret = [[Dara (speváčka)|Dara]] | Dátum vydania = 28. február 2026 | Žáner = | Dĺžka = 2:58 | Vydavateľ = | Textár = Darina Jotova, Anne Judith Wik, Monoir, Dimitris Kontopoulos | Chronológia = | Predchádzajúci singel = This is Me (2026) | Tento singel = Bangaranga (2026) | Nasledujúci singel = | Chronológia2 = Bulharsko v Eurovision Song Contest chronológia | Predchádzajúci singel2 = Intention (2022) | Tento singel2 = Bangaranga (2026) | Nasledujúci singel2 = }} „'''Bangaranga'''“ je pieseň [[Bulharsko|bulharskej]] speváčky [[Dara (speváčka)|Dary]], ktorá vyšla 28. februára 2026. Producentom skladby je [[Monoir]]. Skladba reprezentovala Bulharsko na [[Eurovision Song Contest 2026]], kde vyhrala s celkovým počtom bodov 516.<ref>{{Cite web |date=2026-03-03 |title=Ποια είναι η εντυπωσιακή Ντάρα που θα εκπροσωπήσει τη Βουλγαρία στη Eurovision με τη συμμετοχή Έλληνα συνθέτη |url=https://www.protothema.gr/life-style/article/1782718/poia-einai-i-eduposiaki-dara-pou-tha-ekprosopisei-ti-voulgaria-sti-eurovision-me-ti-summetohi-ellina-suntheti/ |access-date=2026-04-17 |website=ProtoThema |language=el}}</ref><ref>{{Cite web |title=Bangaranga is Bulgaria’s song for the Eurovision Song Contest 2026 |url=https://bnrnews.bg/en/post/434808/bangaranga-is-bulgarias-song-for-the-eurovision-song-contest-2026 |access-date=2026-04-17 |website=bnrnews.bg |language=en}}</ref> == Vznik == ''Bangaranga'' napísali a zložili Darina Jotova a Anne Judith Wik spolu s Cristianom „Monoirom“ Tarceom<ref>{{cite web |title=Cine e românul care se află în spatele succesului Bulgariei de la Eurovision 2026. El a produs melodia „Bangaranga” |url=https://www.libertatea.ro/entertainment/bulgaria-a-castigat-eurovision-2026-romanul-cristian-tarcea-monoir-a-produs-melodia-bangaranga-5742440 |publisher=[[Libertatea]] |date=17 May 2026 |language=ro}}</ref> a [[Dimitris Kontopolous|Dimitrisom Kontopolousom]], pričom Tarcea a Kontopolous robili i producentov.<ref>{{cite web|language=el|author=Anna Dallarī|url=https://www.protothema.gr/life-style/article/1782718/poia-einai-i-eduposiaki-dara-pou-tha-ekprosopisei-ti-voulgaria-sti-eurovision-me-ti-summetohi-ellina-suntheti/|title=Ποια είναι η εντυπωσιακή Ντάρα που θα εκπροσωπήσει τη Βουλγαρία στη Eurovision με τη συμμετοχή Έλληνα συνθέτη|website=Proto Thema|date=3 March 2026|access-date=14 March 2026}}</ref> Pieseň Bangaranga čiastočne inšpirovali [[kukeri]].<ref>{{Cite news |last=Oltermann |first=Philip |last2=Belam |first2=Martin |date=2026-05-16 |title=Bulgaria wins 70th Eurovision contest with Dara and Bangaranga |url=https://www.theguardian.com/world/2026/may/17/bulgaria-wins-70th-eurovision-contest-dara-bangaranga |access-date=2026-05-16 |work=The Guardian |language=en-GB |issn=0261-3077}}</ref> == Videoklip a propagácia == Videoklip k ''Bangaranga'', ktorý bol režírovaný K2ID Productions, bol zverejnený 18. marca 2026 na kanále [[Eurovision Song Contest]] na [[YouTube]].<ref>{{cite web|author=Neil Farren|url=https://eurovoix.com/2026/03/17/bulgaria-dara-releases-bangaranga-music-video/|title=Bulgaria: DARA Releases "Bangaranga" Music Video|website=Eurovoix|date=17 March 2026|access-date=18 March 2026}}</ref> Na propagáciu ''Bangaranga'' pred Eurovision Song Contest 2026 sa Dara plánovala zúčastniť rôznych osláv konaných pred Eurovíziou. So skladbou vystúpila 21. marca 2026 na ''Nordic Eurovision Party 2026'' v [[Rockefeller Oslo|Rockefelleri]] v [[Nórsko|nórskom]] [[Oslo|Osle]]<ref>{{cite news |date=15 March 2026 |last=Granger |first=Anthony |url=https://eurovoix.com/2026/03/15/dara-to-perform-in-oslo-ahead-of-eurovision/ |title=Bulgaria: DARA to Perform in Oslo Ahead of Eurovision |work=Eurovoix News |access-date=17 May 2026}}</ref> a neskôr i 18. apríla 2026 v [[Rumunsko|rumunskej]] [[Bukurešť|Bukurešti]] na ''Eurovision Pre-Party Bucharest 2026'' v [[Arenele Romane]].<ref>{{cite news |date=12 March 2026 |last=Farren |first=Neil |url=https://eurovoix.com/2026/02/04/first-artists-announced-for-london-eurovision-party-2026/ |title=DARA Announced for Eurovision Pre-Party Bucharest 2026 |work=Eurovoix News |access-date=8 February 2026}}</ref> == Eurovision Song Contest 2026 == === ''Národný výber'' === Po kvalifikácii v druhom kole národného výberu<ref>{{Cite web |last=Conte |first=Davide |date=2026-01-24 |title=Bulgaria: Natsionalnata Selektsiya 2026 Show One Results |url=https://eurovoix.com/2026/01/24/bulgaria-natsionalnata-selektsiya-2026-show-one-results/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovoix |language=en-GB}}</ref> bola Dara zvolená za víťaza na základe kombinácie hlasov od publika a poroty.<ref>{{Cite web |date=2026-01-31 |title=Dara will represent Bulgaria at Eurovision 2026 |url=https://eurovisionworld.com/esc/dara-will-represent-bulgaria-at-eurovision-2026 |access-date=2026-04-17 |website=Eurovisionworld |language=en-gb}}</ref> 28. februára vystúpila s tromi skladbami, ktoré predstavovali kandidátov na reprezentáciu, pričom pieseň ''Bangaranga'' skončila na prvom mieste v hlasovaní poroty i v hlasovaní divákov.<ref>{{Cite web |last=Farren |first=Neil |date=2026-02-28 |title=Bulgaria: DARA to Perform "Bangaranga" at Eurovision 2026 |url=https://eurovoix.com/2026/02/28/bulgaria-dara-to-perform-bangaranga-at-eurovision-2026/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovoix |language=en-GB}}</ref> === Eurovízia === Eurovision Song Contest 2026 sa konala vo [[Wiener Stadthalle]] vo [[Viedeň|Viedni]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] a pozostávala z dvoch semifinále, ktoré sa konali 12. a 14. mája, a finále, ktoré sa konalo 16. mája 2026. Počas plánovania súťaže 12. januára 2026 bolo náhodne rozhodnuté, že Bulharsko bude súťažiť v druhom semifinále, konkrétne v jeho prvej polovici.<ref>{{Cite web |date=2026-01-12 |title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovision Song Contest |language=en}}</ref> Neskôr bolo náhodne rozhodnuté, že Dara bude vystupovať ako prvá.<ref>{{Cite web |date=2026-04-02 |title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/ |access-date=2026-04-17 |website=Eurovision Song Contest |language=en}}</ref> Zo semifinále postúpila do finále, kde pieseň ''Bangaranga'' vyhrala s 516 bodmi, pričom vyhrala hlasovanie poroty aj hlasovanie divákov, čím sa stala prvým víťazstvom Bulharska v Eurovision Song Contest.<ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.com/news/live/cm2p9xmmpylt|title= Bulgaria wins Eurovision 2026 as UK comes last |first1=Matt|last1=Spivey|first2=Jack|last2=Burgess|first3=with Helen|last3=Bushby|first4=Emma Saunders in|last4=London|first5=Mark Savage at the Eurovision Song|last5=Contest|date=16 May 2026|website=BBC News}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-05-16 |title=Bulgarije wint songfestival • Israël tweede |url=https://nos.nl/liveblog/2614585-bulgarije-wint-songfestival-israel-tweede |access-date=2026-05-16 |website=nos.nl |language=nl}}</ref> == Rebríčky == {| class="wikitable sortable plainrowheaders" style="text-align:center" |+ Týždenné rebríčky pre pieseň ''Bangaranga'' ! Rebríček (2026) ! Najvyššia pozícia |- ! scope="row"| Bulgaria Airplay ([[PROPHON]])<ref name="BG">{{cite web|url=https://www.prophon.org/charts/09-apr-2026|title=Класации – Световният Top 10 – 09.04.2026 – 16.04.2026|trans-title=Rankings – World Top 10 – 09.04.2026 – 16.04.2026|publisher=[[PROPHON]]|lang=bg|access-date=23 April 2026|date=17 April 2026}}</ref> | 3 |- ! scope="row"| Bulgaria Domestic Airplay (PROPHON)<ref name="BG"/> | 1 |- |} == Ceny a nominácie == {| class="wikitable sortable plainrowheaders" ! scope="col" | Rok ! scope="col" | Ocenenie ! scope="col" | Kategória ! scope="col" | Nominovaní ! scope="col" | Výsledok ! scope="col" | Zdroj |- | 2026 | [[Marcel Bezençon Awards]] | Artistic Award | ''Bangaranga'' | {{won}} | style="text-align:center;"| <ref>{{Cite web |date=2026-05-16 |title=The 2026 Marcel Bezençon Award Winners |url=https://www.eurovision.com/stories/the-2026-marcel-bezencon-award-winners/ |access-date=2026-05-16 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Bangaranga|1354595632}} {{s-start}} ! colspan="3" style="border-top: 5px solid #5B8EBF;" | Víťazi [[Eurovision Song Contest]] {{s-pred|pred=„[[Wasted Love]]“, [[JJ (singer)|JJ]]|roky=2025}} {{s-teraz|teraz=„Bangaranga“, [[Dara (speváčka)|Dara]]|}} {{s-potom|potom=zatiaľ neprebehlo}} {{s-end}} [[Kategória:Piesne v angličtine]] [[Kategória:Víťazi Eurovision Song Contest]] [[Kategória:Eurovision Song Contest 2026]] [[Kategória:Bulharsko na Eurovision Song Contest]] [[Kategória:Piesne z 2026]] j8mukstbvl11efed1plovksvs1jgvlj Wikipédia:Wiki miluje pride 4 750309 8219265 8218829 2026-05-25T07:06:03Z Fillos X. 212061 8219265 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Wikipride.gif|200px|right|thumb|Logo Wikipédie vo farbách rôznych vlajok patriacim komunitám v rámci LGBT+.]] {{Skratka|[[WP:WLP]]}} '''Wiki miluje pride''' (WMP; {{vjz|eng|Wiki Loves Pride}}, WLP) je kampaň zameraná na tvorbu článkov o [[LGBT|LGBT+]] témach, ľuďoch a histórii. WMP je súčasťou medzinárodnej kampane [[meta:Wiki Loves Pride|Wiki Loves Pride]], organizovanej [[meta:Wikimedia LGBT+|Wikimediou LGBT+]] od roku 2014, ktorá sa typicky koná v júni a októbri, pretože tieto mesiace sú historicky spojené s LGBT+ kultúrou. Na [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]] je organizovaná [[Wikimedia Slovensko|Wikimediou Slovensko]] a v júni 2026 prebehne prvý ročník kampane. == Ročníky == {| class="wikitable" !Rok !Počet súťažiacich !Počet súťažných kategórií !Počet článkov |- | [[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|2026]] | ''ešte neprebehlo'' | 0 | ''ešte neprebehlo'' |} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Wiki_Loves_Pride Medzinárodná stránka na Mete] [[Kategória:Wiki miluje pride| ]] [[Kategória:WikiProjekty]] [[Kategória:Wikipédia:Projekty Wikimedie Slovensko]] 5o0uhjl8mvnn0tqslo52d8f872af7az Wikipédia:Wiki miluje pride/2026 4 750311 8219264 8218828 2026-05-25T07:01:53Z Fillos X. 212061 + 8219264 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Wikipride.gif|200px|right|thumb|Logo Wikipédie vo farbách rôznych vlajok patriacim komunitám v rámci LGBT+.]] '''Wiki miluje pride''' je výzva zameraná na tvorbu článkov a rozširovanie povedomia o [[LGBT|LGBT+]] a [[queer]] (kvír) témach na Slovensku a vo svete. Anglické slovo „pride“ [prajd], v preklade hrdosť, je spojené s touto komunitou a propagáciou práv, dôstojnosti a rovnosti pre LGBT+/queer osoby. Wiki miluje pride je súčasťou medzinárodnej výzvy [[meta:Wiki Loves Pride|Wiki Loves Pride]], ktorú organizuje [[meta:Wikimedia LGBT+|Wikimedia LGBT+]]. Na slovenskej Wikipédii sa v roku 2026 výzva koná od 1. júna do 30. júna, v rámci tzv. „pride month“ (mesiaca hrdosti). Hlavnou myšlienkov výzvy na slovenskej Wikipédii je tvorba nových článkov o LGBT+ témach. Rozširovanie už existujúcich článkov či pridávanie fotografií je však taktiež dôležitou súčasťou zdieľania informácií o LGBT+ kultúre a histórii. == O čom písať? == {{Pozri aj|Wikipédia:Wiki miluje pride/2026/Návrhy na články}} * LGBT+/queer história * LGBT+/queer pojmy * LGBT+/queer osobnosti – herci a herečky, umelci a umelkyne, športovci a športovkyne, politici a političky... * LGBT+/queer kultúra – filmy, seriály, hudba, videohry... * a čomkoľvek inom, čo je spojené s LGBT+/queer témami == Pravidlá výzvy == * Prihlásiť je možné len nové články založené medzi 1. júnom a 30. júnom 2026. * Téma článku musí súvisieť s LGBT+/queer tematikou. * Rozsah článku musí byť aspoň 3000 bytov a zároveň aspoň 300 slov. * Článok musí obsahovať [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]] [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivých zdrojov]], dodržiavať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť]] a ďalšie pravidlá Wikipédie. * Na konci výzvy nesmú články obsahovať žiadne upozorňovacie šablóny (napríklad {{tl|Urgentne upraviť}}, {{tl|Významnosť}}, {{tl|Bez zdroja}}, a iné). == Ceny == * Tento ročník výzvy je organizovaný bez vecných cien. == Prihlasovanie == * Do slovenskej časti sa nové články prihlasujú nástrojom Fountain: {{Klikateľné tlačidlo|Prihlásiť článok|url=https://fountain.toolforge.org/editathons/wlp-sk|typ=progressive|typ2=primary}} == Výsledky výzvy == * Výsledky budú zverejnené po ukončení výzvy. [[Kategória:Wiki miluje pride|2026]] 4dgqwtf4ehk2smq21mwno4ici9age31 Magnifica Humanitas 0 750344 8219405 8216048 2026-05-25T11:36:21Z Scholastikos 174170 8219405 wikitext text/x-wiki {{Aktualita}} [[File:Coat of arms of Leone XIV.svg|náhľad|Erb pápeža Leva XIV.]] '''''Magnifica Humanitas''''' ({{V jazyku|slk|„Skvelé ľudstvo“}}) je v poradí prvá [[encyklika]] rímskeho [[pápež]]a [[Lev XIV.|Leva XIV.]] Autorizovaná bola [[15. máj]]a [[2026]], teda na 135. výročie vyhlásenia encykliky ''[[Rerum novarum]]'' pápežovho predchodcu [[Lev XIII.|Leva XIII.]] Zverejnená však bola až 25. mája 2026. Encyklika je venovaná ochrane človeka v čase [[Umelá inteligencia|umelej inteligencie]].<ref name = tkkbs>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Magnifica Humanitas“, prvá encyklika Leva XIV., bude zverejnená 25. mája | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260518026https%3A%2F%2Fwww.tkkbs.sk%2Fview.php%3Fcisloclanku%3D20260518026 | vydavateľ = TK KBS | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = }} </ref><ref name = pravda>{{Citácia periodika | titul = Pápež sa púšťa do boja o človeka v ére AI. Vatikán zverejní novú encykliku | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/808691-papez-lev-xiv-encyklika-umela-inteligencia-ai-clovek/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-18 | dátum prístupu = 2026-05-18 }}</ref> == Názov == Encyklika získala svoje meno už tradične, podľa jej prvých slov. Začína sa vetou: „''Veľkolepé ľudstvo stvorené Bohom dnes stojí pred rozhodujúcou voľbou: postaviť novú babylonskú vežu alebo budovať mesto, v ktorom Boh a ľudstvo prebývajú spolu.''“<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Encyklika Leva XIV.: Umelá inteligencia má slúžiť ľudstvu, nie moci niekoľkých | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2026-05/encyklika-leva-xiv-umela-inteligencia-ma-sluzit-ludstvu.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2026-05-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = }}</ref> == Publikovanie == Encyklika bola autorizovaná (podpísaná s datovaním) [[15. máj]]a [[2026]], teda na 135. výročie vyhlásenia encykliky ''[[Rerum novarum]]'' pápeža [[Lev XIII.|Leva XIII.]] (1878{{--}}1903). Zverejnená však bola až 25. mája 2026 o 11:30 v Synodálnej aule vo [[Vatikán]]e.<ref name = tkkbs/><ref name = pravda/> == Obsah == Encyklika je venovaná ochrane človeka v čase [[Umelá inteligencia|umelej inteligencie]].<ref name = tkkbs/> Táto téma rezonovala u Leva XIV. už prvé dni jeho pontifikátu.<ref name="pravda" /> Encyklika je rozdelená do piatich kapitol.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Encykliky]] [[Kategória:Lev XIV.]] sf6q3pxermmlcn6zhfwur5oit6clpz2 Základná škola (Trenčín, Bezručova 66) 0 750443 8219104 8218820 2026-05-24T18:58:23Z ~2026-31098-58 295874 Revízia [[Special:Diff/8218820|8218820]] používateľa [[Special:Contributions/Safíček|Safíček]] ([[User talk:Safíček|diskusia]]) bola vrátená 8219104 wikitext text/x-wiki {{UU|20260521}} {{Infobox Základná škola|Názov=ZŠ Bezručova 66 Trenčín|Typ=[[Základná škola]]|Súčasný zriaďovateľ=Mesto [[Trenčín]]|Rok založenia=[[1964]]|Dĺžka štúdia=9 rokov|Vyučovací jazyk=[[Slovenčina|Slovenský]]|Riaditeľ=Mgr. Ivan Pavlík|Zástupca riaditeľa=Mgr. Ivana Pomajbová|Počet učiteľov=43|Počet žiakov=484|Počet tried=22|Školský časopis=(Zá)školáčik|Adresa=Bezručova 66 Trenčín 91101 Slovensko|Telefón=032 / 6521472|Web=https://zsbezrucova.sk https://zsbezrucova.edupage.org|E-mail=sestka@zsbezrucovatn.sk|Mesto=[[Trenčín]]}} '''Základná škola Bezručova 66''' sa nachádza v [[Trenčín|Trenčíne]] na ulici P. Bezruča. [[Základná škola|Školu]] momentálne navštevuje 484 žiakov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.zsbezrucovatn.sk/nov.html | vydavateľ = www.zsbezrucovatn.sk | dátum prístupu = 2026-05-21}}</ref>, má 43 [[Pedagogický|pedagogických]] [[Zamestnanec|zamestnancov]]<ref name=":0" /> a 12 nepedagogických zamestnancov. Škola disponuje vynovenými učebňami, športovým areálom aj [[Telocvičňa|telocvičňou]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stránka Základnej školy Bezručova 66 Trenčín | url = http://www.zsbezrucovatn.sk/ | vydavateľ = www.zsbezrucovatn.sk | dátum prístupu = 2026-05-21}}</ref> Má aj vlastnú školskú jedáleň pre žiakov a [[Učiteľ|učiteľov]] školy. V [[Mesto (všeobecne)|meste]] Trenčín sa táto škola kedysi označovala 6. ZDŠ.<ref>{{Citácia knihy|titul=Trenčín|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tren%C4%8D%C3%ADn&oldid=8208888|rok=2026-05-05|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8208888}}</ref> Riaditeľom školy je od roku [[2006]] [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] Ivan Pavlík. Zriaďovateľom školy je Mesto Trenčín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úvodná stránka » Mesto Trenčín | url = https://trencin.sk/ | vydavateľ = Mesto Trenčín | dátum prístupu = 2026-05-21 | jazyk = sk-SK | meno = Mesto | priezvisko = Trenčín}}</ref> == Riaditelia<ref>{{Citácia knihy|titul=Základná škola Bezručova 66 Trenčín - 60. výročie 1964 - 2024|rok=2024}}</ref> == * RNDr. Milan Martinko ([[1964]]{{--}}[[1991]]) * Mgr. Anna Plánková ([[1991]]{{--}}[[2001]]) * Mgr. Jarmila Mahríková ([[2001]]{{--}}[[2006]]) * Mgr. Ivan Pavlík ([[2006]]{{--}}súčastnosť) == Úspechy == Škola má každoročne vynikajúce výsledky v celoštátnom [[Monitor 9|Monitore 9]]. V roku [[2026]] vyhlásilo Ineko podľa výsledkov zo šk. rokov 2021/22 až 2024/25 ako najlepšiu [[Základná škola|Základná školu]] v Trenčíne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najlepšie výsledky má Základná škola na Bezručovej ulici » Mesto Trenčín | url = https://trencin.sk/aktuality/najlepsie-vysledky-ma-zakladna-skola-na-bezrucovej-ulici/ | dátum vydania = 2026-03-23 | dátum prístupu = 2026-05-21 | jazyk = sk-SK | meno = Mesto | priezvisko = Trenčín | meno2 = Erika | priezvisko2 = Ságová}}</ref> a 32. na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hodnotenie výsledkov žiakov škôl | url = https://skoly.ineko.sk/skola?id=1089 | vydavateľ = skoly.ineko.sk | dátum prístupu = 2026-05-21}}</ref> [[Žiak (škola)|Žiaci]] tejto [[Škola|školy]] taktiež dosahujú mimoriadne [[Úspech|úspechy]] v predmetových [[Olympiáda (škola)|olympiádach]] a taktiež v mimoškolských aktivitách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Základná škola | url = https://zsbezrucova.edupage.org/ | vydavateľ = www.zsbezrucova.edupage.org | dátum prístupu = 2026-05-21 | jazyk = sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Trenčín]] == Externé odkazy == * [http://www.zsbezrucovatn.sk/ Oficiálny web] [[Kategória:Základné školy v Trenčíne]] c6socaw6o2wq0prwabwprzv3i2joabv Reverb Worship 0 750504 8219129 8217874 2026-05-24T20:24:11Z Supermimko25 235737 + logo 8219129 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|2026-05-21}} {{Významnosť}} '''Reverb Worship''' je [[Slovensko|slovenská]] [[Kresťanstvo|kresťanská]] [[Hudobná skupina|kapela]], ktorá bola založená v zbore [[Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike|Bratskej jednoty Baptistov]] v [[Košice|Košiciach]] v roku 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Košice Baptist - cirkevný zbor | url = https://kosicebaptist.sk/ | vydavateľ = Košice Baptist - cirkevný zbor | dátum prístupu = 2026-05-21 | jazyk = sk-SK}}</ref> {{Infobox Hudobná skupina|Názov skupiny=Reverb Worship|Krajina pôvodu={{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]], [[Slovensko]]|Žáner=kresťanská hudba, [[gospel]]|Roky pôsobenia=[[2025]] – súčasnosť|Alias=REVƎRB|Obrázok=reverb_logo.png}} == Zdroje == <references /> 7q167v5mm6tan9insucc61qrmfd1wmt HMS Challenger 0 750506 8219134 8217895 2026-05-24T20:29:21Z Pelex 2483 dopl. 8219134 wikitext text/x-wiki '''HMS Challenger''' môže byť označenie lode Britského kráľovského námorníctva: * [[HMS Challenger (1806)]] * [[HMS Challenger (1813)]] * [[HMS Challenger (1826)]] * nedostavaná loď zo 40. rokov 19. storočia * [[HMS Challenger (1858)]] - korveta, ktorá realizovala [[Challenger (expedícia)|expedíciu Challenger]] * [[HMS Challenger (1902)]] * [[HMS Challenger (1931)]] * [[HMS Challenger (K07)]] {{rozlišovacia stránka}} btc1utpp4ux3mhvso1nhbtovu1hntfc Wikipédia:Stránky na zmazanie/Spin doctoring 4 750523 8219400 8218150 2026-05-25T11:26:40Z KormiSK 91359 8219400 wikitext text/x-wiki == [[Spin doctoring]] == Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:34, 22. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} výhonok, bez zdroja.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:25, 22. máj 2026 (UTC) #{{Za}} Navyše nedoložené použitie v slovenčine. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:26, 25. máj 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === 24ut1iuh4hcrqwvjwb3eb5yn7z6hv3l Wikipédia:Stránky na zmazanie/Svetelné efekty v atmosfére 4 750525 8219401 8218151 2026-05-25T11:28:22Z KormiSK 91359 8219401 wikitext text/x-wiki == [[Svetelné efekty v atmosfére]] == Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:38, 22. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} v podstate experiment, bez zdroja, bez formátovania.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:27, 22. máj 2026 (UTC) #{{Za}} V tomto stave za. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:28, 25. máj 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === {{Re|Eryn Blaireová}}Existuje nejaká šanca, že by si sa chcela chytiť tohto? Asi by to vyžadovalo úplný prepis, keďže je to úplne bez zdroja... ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:28, 25. máj 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === h1lg7talxypvp2k66m1g8w6wpoefu9x Wikipédia:Stránky na zmazanie/Tartan (vlnená látka) 4 750526 8219025 8218069 2026-05-24T15:30:35Z Fillos X. 212061 /* Za */ 8219025 wikitext text/x-wiki == [[Tartan (vlnená látka)]] == Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:40, 22. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} V tomto stave nespĺňa požiadavky. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:30, 24. máj 2026 (UTC) # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === g4dealcrd67syc77hbb72s0ndzrqumu Jaromír Soukup 0 750527 8218992 8218075 2026-05-24T14:12:43Z ~2026-30815-88 295850 UU 8218992 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260524}}'''Jaromír Soukup''' (*22. februára 1969 [[Mariánské Lázně]]) je český moderátor, podnikateľ, mediálny magnát, politický aktivista a bývalý generálny riaditeľ TV Barrandov. == Vzdelanie == V roku 1993 absolvoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity v [[Praha|Prahe]]. == Mediálne podnikanie == V roku 1991 Soukup založil mediálna agentúru ''Médea'', ktoré bol majoritným vlastníkom. Agentúra, ktorá vlastní v Česku a na Slovensku množstvo dcérskych spoločností, ktoré sa zaoberajú poradenstvom, výskumom trhu alebo pôsobením na verejnosti (Public Relations, PR)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Milionář, boxer, hráč politického zákulisí... Kdo je Jaromír Soukup {{!}} TN.cz | url = https://tn.nova.cz/zpravodajstvi/clanek/140351-milionar-boxer-hrac-politickeho-zakulisi-kdo-je-jaromir-soukup | vydavateľ = tn.nova.cz | dátum vydania = 2009-07-10 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs}}</ref> je od októbra 2024 v úpadku. V roku [[2000]] založil vydavateľstvo ''Empresa Media'', ku ktorému v roku [[2012]] pribudla ''[[TV Barrandov]]'', ktorú odkúpil od spoločnosti Moravia Steel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jaromír Soukup koupil televizi Barrandov, šéfem představenstva bývalý obchodní ředitel ČT Kvapil | url = https://www.mediar.cz/jaromir-soukup-koupil-televizi-barrandov-sefem-predstavenstva-byvaly-obchodni-reditel-ct-kvapil/ | vydavateľ = Médiář | dátum prístupu = 2026-05-22 | meno = News | priezvisko = Media}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Soukup rozšířil své mediální impérium. Od Chrenka koupil TV Barrandov | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/soukup-koupil-tv-barrandov.A120912_112107_ekonomika_mad | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2012-09-12 | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TV Barrandov kupuje mediální magnát Jaromír Soukup {{!}} Aktuálně.cz | url = https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/ceska-ekonomika/tv-barrandov-kupuje-medialni-magnat-jaromir-soukup/r~i:article:757161/ | vydavateľ = Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje | dátum vydania = 2012-09-12 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Empresa Media kupuje TV Barrandov | url = https://www.mediaguru.cz/empresa-media-kupuje-tv-barrandov | vydavateľ = MediaGuru | dátum vydania = 2012-09-12 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs}}</ref> == Politická aktivita == V roku [[1990]] pôsobil v Občianskom fóre, bol delegátom Hostivařského snemu. Po voľbách vyjednával s koaličnými partnermi časť ekonomického programu vlády a následne bol nominovaný do funkcie námestníka ministerky školstva mládeže a telovýchovy [[Dana Kuchtová|Dany Kuchtovej]] v druhej vláde [[Mirek Topolánek|Mirka Topolánka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Náměstek Soukup skončil na ministerstvu školství - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/domaci-namestek-soukup-skoncil-na-ministerstvu-skolstvi-40171867 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2007-10-01 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs}}</ref> Po konflikte s vedením SZ na čele s [[Martin Bursík|Martinom Bursíkom]] financoval volebnú kampaň Olgy Zubovej a jej Demokratickej strany zelených. Vo [[Volby do europského parlamentu 2009|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009]] kandidoval ako člen [[Demokratická strana zelených|Demokratickej strany zelených]] (DSZ) na 9. mieste kandidátky tejto strany, ale neuspel. DSZ získala iba 0,62 % hlasov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jmenné seznamy {{!}} volby.cz | url = https://www.volby.cz/pls/ep2009/ep2111?xjazyk=CZ&xv=1&xt=2&xstrana=11 | vydavateľ = www.volby.cz | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref> V roku [[2010]] v čase predvolebnej kampane nepriamo podporoval stranu Veci verejné výhodnými cenami propagácie a inzertných plôch a jeho firmy tejto strane poskytovali aj analytické a PR služby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dostal do politiky véčkaře. Jako zelené | url = https://hn.cz/c1-44243170-dostal-do-politiky-veckare-jako-zelene | vydavateľ = Hospodářské noviny (HN.cz) | dátum vydania = 2010-06-14 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs | meno = Luboš | priezvisko = Kreč}}</ref> V júli [[2012]] ohlásil [[Jan Fischer]] pri oficiálnom začatí svojej predvolebnej kampane, že medzi jeho podporovateľov patrí aj Soukup.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fischer spouští ostrou kampaň, pomáhat mu bude i podnikatel Soukup | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/fischer-spousti-ostrou-kampan-pomahat-mu-bude-i-podnikatel-soukup-278999 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs | priezvisko = ČT24}}</ref> V januári [[2019]] oznámil v rámci vysielania programu "''Moje'' ''zprávy''" na TV Barrandov že zakladá svoje vlastné politické hnutie "''[[List Jaromíra Soukupa]]''".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Soukup chce dobýt Evropský parlament. Z TV Barrandov zmizí jeho pořady | url = https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/jaromir-soukup-barrandov-evropsky-parlament.A190116_111803_domaci_kuce | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2019-01-16 | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref> V apríli toho istého roku oznámil, že chce kandidovať v [[Voľba prezidenta Českej republiky v roku 2023|prezidentských voľbách 2023]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jaromír Soukup chce kandidovat na prezidenta - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/domaci-jaromir-soukup-chce-kandidovat-na-prezidenta-po-milosi-zemanovi-40280219 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2019-04-16 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs}}</ref> V decembri 2019 však [[Vláda Českej republiky|vláda]] [[Vláda Českej republiky|ČR]] predložila Najvyššiemu správnemu súdu ČR návrh na zrušenie hnutia, pretože v zákonnej šesťmesačnej lehote nestihlo zriadiť potrebné orgány.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konec Soukupova politického hnutí. Vláda soudu navrhne jeho zrušení {{!}} Aktuálně.cz | url = https://zpravy.aktualne.cz/domaci/vlada-navrhne-soudu-zruseni-hnuti-list-jaromira-soukupa/r~59480f5a1aa311ea84c6ac1f6b220ee8/ | vydavateľ = Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje | dátum vydania = 2019-12-09 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs}}</ref> == Televízne účinkovanie == Na TV Barrandov začal v roku [[2017]] moderovať program "''TÝDEN s prezidentem''"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Týden s prezidentem na TV Barrandov se mění na Týden s prezidentem Jaromíra Soukupa | url = https://www.idnes.cz/zpravy/mediahub/tyden-s-prezidentem-na-tv-barrandov-se-meni-na-tyden-s-prezidentem-jaromira-soukupa.A170630_988516_mediahub_imp | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2017-06-30 | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref> V tomto programe prebiehali rozhovory s vtedajším prezidentom [[Miloš Zeman|Milošom Zemanom]], ďalším programom bola talkshow ''Instinkty Jaromíra Soukupa'', diskusný ''Duel Jaromíra Soukupa'', neskôr aj ''Aréna Jaromíra Soukupa'', ''Kauzy Jaromíra Soukupa'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Šéf Barrandova přidává Kauzy Jaromíra Soukupa | url = https://www.mediar.cz/sef-barrandova-pridava-kauzy-jaromira-soukupa/ | dátum vydania = 2017-12-05 | dátum prístupu = 2026-05-22 | meno = News | priezvisko = Media}}</ref> ''Jaromír Soukup LIVE'' alebo ''Interview'' ''Jaromíra Soukupa''. V januári [[2018]] mu bola v rámci cien trilobitov udelená negatívna cena [[Zlatý citrón]] za "''neuveriteľné konferovanie "diskusných" relácií v TV Barrandov, ktoré sú bizarným kokteilom diletantstva a účelového politického aktivizmu''". V októbri 2018 k jeho programom pribudla "spravodajská" relácia "''Moje zprávy"'', v decembri ohlásil už 11. program "''Moje zprávy PLUS"'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Soukup má svůj jedenáctý pořad: Moje zprávy plus | url = https://www.mediar.cz/soukup-ma-svuj-jedenacty-porad-moje-zpravy-plus/ | dátum vydania = 2018-12-12 | dátum prístupu = 2026-05-22 | meno = News | priezvisko = Media}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Soukup má opět nový pořad a opřel se do novinářů | url = https://www.idnes.cz/zpravy/mediahub/tv-barrandov-jaromir-soukup-ceska-televize-pavel-novotny.A181213_124425_mediahub_jpl | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2018-12-13 | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref> moderoval tiež Silvestrovskú estrádu "''Barrandovský silvestr 2018"'' alebo doplnkový program "''Jaromír Soukup LIVE - Krimi speciál".'' Po niekoľkých jarných dielach programu "''Kauzy Jaromíra Soukupa"'', kde popisoval hospodárenie [[Česká televize|Českej televízie]] (ČT) vrátane údajného prepojenia rôznych osôb, sa zdvihla veľká vlna otázok na ČT. Mnoho Súkupových výrokov na adresu Českej televízie bolo podľa vyjadrenia ČT nepravdivých alebo manipulatívnych a televízia ich priebežne vyvracala na svojom twitterovom účte a prostredníctvom článku na svojich stránkach av pdf dokumente, potom sa rozhodla celú záležitosť riešiť právnou cestou. Po silných vyhláseniach oboch riaditeľov pozvali Jaromíra Soukupa na diskusiu do ČT. Ten následne reagoval s tým, že sa na diskusiu nemôže pripraviť, pretože ČT stále začierňuje zmluvy s dodávateľmi na výrobu seriálov, nákup hotových relácií či športového obsahu, ale akonáhle ČT tieto zmluvy zverejní, tak pozvanie rád prijme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dvořák pozval Soukupa do ČT na diskuzi. Ředitel Barrandova přijde rád, má ale mnoho podmínek {{!}} Ekonomika | url = https://www.lidovky.cz/byznys/jaromir-soukup-barrandov-ceska-televize-petr-dvorak-diskuze-kauzy.A180308_121805_ln-media_rsa | vydavateľ = Lidovky.cz | dátum vydania = 2018-03-08 | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref> Po ďalších výpadoch voči ČT a jej pracovníkom, tentoraz v decembrovom programe ''Týden podle Jaromíra Soukupa'', Česká televízia informovala o rozhodnutí podať trestné oznámenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Za nadávky v TV Barrandov podala ČT trestní oznámení. Soukup se směje | url = https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/ceska-televize-barrandov-newsroom-soukup-rosy-jaromir-soukup.A181214_102345_domaci_onkr | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2018-12-14 | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref> Zvažovala tiež podanie sťažnosti na Radu pre rozhlasové a televízne vysielanie. Český regulátor televízneho a rozhlasového vysielania (Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie) kritizovala Soukupov program "''Moje zprávy"'' za jeho formát, pretože ho nepovažovala za spravodajský program. V decembri 2018 kvôli obsahu jednej z reportáží začala priestupkové konanie. === Prehľad relácií TV Barrandov, ktoré moderoval Jaromír Soukup === {| class="wikitable" |+ !Názov |- |''Aréna Jaromíra Soukupa'' |- |''Agáta Jaromíra Soukupa'' |- |''Barrandovský silvestr'' |- |''Česko volí prezidenta'' |- |''Dobrý večer, Česko!'' |- |''Duel Jaromíra Soukupa'' |- |''Hovory Kalousek Soukup'' |- |''Instinkty Jaromíra Soukupa'' |- |''Interview Jaromíra Soukupa'' |- |''Jak zbohatnout'' |- |''Jaromír Soukup LIVE'' |- |''Jaromír Soukup: Bez brzdy'' |- |''Jasně a stručně'' |- |''Kauzy Jaromíra Soukupa'' |- |''Kdo je...'' |- |''Kvíz Jaromíra Soukupa'' |- |''Moje zprávy'' |- |''Moje zprávy plus'' |- |''Moje zprávy, komentáře'' |- |''Na ostří nože se Soukupem'' |- |''Na rovinu se Soukupem'' |- |''Nebezpečné vztahy'' |- |''Osudové okamžiky'' |- |''Politický kabaret'' |- |''Právník ve studiu'' |- |''Prezident - aneb co byste měli slyšet od hlavy státu'' |- |''Případ'' |- |''RE:akce Jaromíra Soukupa'' |- |''Tajemství''... |- |Týden podle Jaromíra Soukupa |- |Takový byl týden Jaromíra Soukupa |- |Takhle tu žijeme! |- |Týden s prezidentem |- |U tebe nebo u mě |- |Vaření se Soukupem |- |VIP Svět |- |Volejte a pište šéfovi |} dw52biyqrv2ou4slprsz2bn85t74wfp 8219164 8218992 2026-05-24T22:05:47Z ~2026-31127-16 295898 pojebat wiki 8219164 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260524}}'''Jaromír Soukup''' (*22. februára 1969 [[Mariánské Lázně]]) je český moderátor, podnikateľ, mediálny magnát, politický aktivista a bývalý generálny riaditeľ TV Barrandov. == Vzdelanie ==mazanie nie V roku 1993 absolvoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity v [[Praha|Prahe]]. == Mediálne podnikanie == V roku 1991 Soukup založil mediálna agentúru ''Médea'', ktoré bol majoritným vlastníkom. Agentúra, ktorá vlastní v Česku a na Slovensku množstvo dcérskych spoločností, ktoré sa zaoberajú poradenstvom, výskumom trhu alebo pôsobením na verejnosti (Public Relations, PR)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Milionář, boxer, hráč politického zákulisí... Kdo je Jaromír Soukup {{!}} TN.cz | url = https://tn.nova.cz/zpravodajstvi/clanek/140351-milionar-boxer-hrac-politickeho-zakulisi-kdo-je-jaromir-soukup | vydavateľ = tn.nova.cz | dátum vydania = 2009-07-10 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs}}</ref> je od októbra 2024 v úpadku. hitler jebal moju manku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jaromír Soukup koupil televizi Barrandov, šéfem představenstva bývalý obchodní ředitel ČT Kvapil | url = https://www.mediar.cz/jaromir-soukup-koupil-televizi-barrandov-sefem-predstavenstva-byvaly-obchodni-reditel-ct-kvapil/ | vydavateľ = Médiář | dátum prístupu = 2026-05-22 | meno = News | priezvisko = Media}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Soukup rozšířil své mediální impérium. Od Chrenka koupil TV Barrandov | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/soukup-koupil-tv-barrandov.A120912_112107_ekonomika_mad | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2012-09-12 | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TV Barrandov kupuje mediální magnát Jaromír Soukup {{!}} Aktuálně.cz | url = https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/ceska-ekonomika/tv-barrandov-kupuje-medialni-magnat-jaromir-soukup/r~i:article:757161/ | vydavateľ = Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje | dátum vydania = 2012-09-12 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Empresa Media kupuje TV Barrandov | url = https://www.mediaguru.cz/empresa-media-kupuje-tv-barrandov | vydavateľ = MediaGuru | dátum vydania = 2012-09-12 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs}}</ref> == Politická aktivita == V roku [[1990]] pôsobil v Občianskom fóre, bol delegátom Hostivařského snemu. Po voľbách vyjednával s koaličnými partnermi časť ekonomického programu vlády a následne bol nominovaný do funkcie námestníka ministerky školstva mládeže a telovýchovy [[Dana Kuchtová|Dany Kuchtovej]] v druhej vláde [[Mirek Topolánek|Mirka Topolánka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Náměstek Soukup skončil na ministerstvu školství - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/domaci-namestek-soukup-skoncil-na-ministerstvu-skolstvi-40171867 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2007-10-01 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs}}</ref> Po konflikte s vedením SZ na čele s [[Martin Bursík|Martinom Bursíkom]] financoval volebnú kampaň Olgy Zubovej a jej Demokratickej strany zelených. Vo [[Volby do europského parlamentu 2009|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009]] kandidoval ako člen [[Demokratická strana zelených|Demokratickej strany zelených]] (DSZ) na 9. mieste kandidátky tejto strany, ale neuspel. DSZ získala iba 0,62 % hlasov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jmenné seznamy {{!}} volby.cz | url = https://www.volby.cz/pls/ep2009/ep2111?xjazyk=CZ&xv=1&xt=2&xstrana=11 | vydavateľ = www.volby.cz | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref> V roku [[2010]] v čase predvolebnej kampane nepriamo podporoval stranu Veci verejné výhodnými cenami propagácie a inzertných plôch a jeho firmy tejto strane poskytovali aj analytické a PR služby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dostal do politiky véčkaře. Jako zelené | url = https://hn.cz/c1-44243170-dostal-do-politiky-veckare-jako-zelene | vydavateľ = Hospodářské noviny (HN.cz) | dátum vydania = 2010-06-14 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs | meno = Luboš | priezvisko = Kreč}}</ref> V júli [[2012]] ohlásil [[Jan Fischer]] pri oficiálnom začatí svojej predvolebnej kampane, že medzi jeho podporovateľov patrí aj Soukup.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fischer spouští ostrou kampaň, pomáhat mu bude i podnikatel Soukup | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/fischer-spousti-ostrou-kampan-pomahat-mu-bude-i-podnikatel-soukup-278999 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs | priezvisko = ČT24}}</ref> V januári [[2019]] oznámil v rámci vysielania programu "''Moje'' ''zprávy''" na TV Barrandov že zakladá svoje vlastné politické hnutie "''[[List Jaromíra Soukupa]]''".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Soukup chce dobýt Evropský parlament. Z TV Barrandov zmizí jeho pořady | url = https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/jaromir-soukup-barrandov-evropsky-parlament.A190116_111803_domaci_kuce | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2019-01-16 | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref> V apríli toho istého roku oznámil, že chce kandidovať v [[Voľba prezidenta Českej republiky v roku 2023|prezidentských voľbách 2023]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jaromír Soukup chce kandidovat na prezidenta - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/domaci-jaromir-soukup-chce-kandidovat-na-prezidenta-po-milosi-zemanovi-40280219 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2019-04-16 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs}}</ref> V decembri 2019 však [[Vláda Českej republiky|vláda]] [[Vláda Českej republiky|ČR]] predložila Najvyššiemu správnemu súdu ČR návrh na zrušenie hnutia, pretože v zákonnej šesťmesačnej lehote nestihlo zriadiť potrebné orgány.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konec Soukupova politického hnutí. Vláda soudu navrhne jeho zrušení {{!}} Aktuálně.cz | url = https://zpravy.aktualne.cz/domaci/vlada-navrhne-soudu-zruseni-hnuti-list-jaromira-soukupa/r~59480f5a1aa311ea84c6ac1f6b220ee8/ | vydavateľ = Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje | dátum vydania = 2019-12-09 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs}}</ref> == Televízne účinkovanie == Na TV Barrandov začal v roku [[2017]] moderovať program "''TÝDEN s prezidentem''"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Týden s prezidentem na TV Barrandov se mění na Týden s prezidentem Jaromíra Soukupa | url = https://www.idnes.cz/zpravy/mediahub/tyden-s-prezidentem-na-tv-barrandov-se-meni-na-tyden-s-prezidentem-jaromira-soukupa.A170630_988516_mediahub_imp | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2017-06-30 | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref> V tomto programe prebiehali rozhovory s vtedajším prezidentom [[Miloš Zeman|Milošom Zemanom]], ďalším programom bola talkshow ''Instinkty Jaromíra Soukupa'', diskusný ''Duel Jaromíra Soukupa'', neskôr aj ''Aréna Jaromíra Soukupa'', ''Kauzy Jaromíra Soukupa'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Šéf Barrandova přidává Kauzy Jaromíra Soukupa | url = https://www.mediar.cz/sef-barrandova-pridava-kauzy-jaromira-soukupa/ | dátum vydania = 2017-12-05 | dátum prístupu = 2026-05-22 | meno = News | priezvisko = Media}}</ref> ''Jaromír Soukup LIVE'' alebo ''Interview'' ''Jaromíra Soukupa''. V januári [[2018]] mu bola v rámci cien trilobitov udelená negatívna cena [[Zlatý citrón]] za "''neuveriteľné konferovanie "diskusných" relácií v TV Barrandov, ktoré sú bizarným kokteilom diletantstva a účelového politického aktivizmu''". V októbri 2018 k jeho programom pribudla "spravodajská" relácia "''Moje zprávy"'', v decembri ohlásil už 11. program "''Moje zprávy PLUS"'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Soukup má svůj jedenáctý pořad: Moje zprávy plus | url = https://www.mediar.cz/soukup-ma-svuj-jedenacty-porad-moje-zpravy-plus/ | dátum vydania = 2018-12-12 | dátum prístupu = 2026-05-22 | meno = News | priezvisko = Media}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Soukup má opět nový pořad a opřel se do novinářů | url = https://www.idnes.cz/zpravy/mediahub/tv-barrandov-jaromir-soukup-ceska-televize-pavel-novotny.A181213_124425_mediahub_jpl | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2018-12-13 | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref> moderoval tiež Silvestrovskú estrádu "''Barrandovský silvestr 2018"'' alebo doplnkový program "''Jaromír Soukup LIVE - Krimi speciál".'' Po niekoľkých jarných dielach programu "''Kauzy Jaromíra Soukupa"'', kde popisoval hospodárenie [[Česká televize|Českej televízie]] (ČT) vrátane údajného prepojenia rôznych osôb, sa zdvihla veľká vlna otázok na ČT. Mnoho Súkupových výrokov na adresu Českej televízie bolo podľa vyjadrenia ČT nepravdivých alebo manipulatívnych a televízia ich priebežne vyvracala na svojom twitterovom účte a prostredníctvom článku na svojich stránkach av pdf dokumente, potom sa rozhodla celú záležitosť riešiť právnou cestou. Po silných vyhláseniach oboch riaditeľov pozvali Jaromíra Soukupa na diskusiu do ČT. Ten následne reagoval s tým, že sa na diskusiu nemôže pripraviť, pretože ČT stále začierňuje zmluvy s dodávateľmi na výrobu seriálov, nákup hotových relácií či športového obsahu, ale akonáhle ČT tieto zmluvy zverejní, tak pozvanie rád prijme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dvořák pozval Soukupa do ČT na diskuzi. Ředitel Barrandova přijde rád, má ale mnoho podmínek {{!}} Ekonomika | url = https://www.lidovky.cz/byznys/jaromir-soukup-barrandov-ceska-televize-petr-dvorak-diskuze-kauzy.A180308_121805_ln-media_rsa | vydavateľ = Lidovky.cz | dátum vydania = 2018-03-08 | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref> Po ďalších výpadoch voči ČT a jej pracovníkom, tentoraz v decembrovom programe ''Týden podle Jaromíra Soukupa'', Česká televízia informovala o rozhodnutí podať trestné oznámenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Za nadávky v TV Barrandov podala ČT trestní oznámení. Soukup se směje | url = https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/ceska-televize-barrandov-newsroom-soukup-rosy-jaromir-soukup.A181214_102345_domaci_onkr | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2018-12-14 | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref> Zvažovala tiež podanie sťažnosti na Radu pre rozhlasové a televízne vysielanie. Český regulátor televízneho a rozhlasového vysielania (Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie) kritizovala Soukupov program "''Moje zprávy"'' za jeho formát, pretože ho nepovažovala za spravodajský program. V decembri 2018 kvôli obsahu jednej z reportáží začala priestupkové konanie. === Prehľad relácií TV Barrandov, ktoré moderoval Jaromír Soukup === {| class="wikitable" |+ !Názov |- |''Aréna Jaromíra Soukupa'' |- |''Agáta Jaromíra Soukupa'' |- |''Barrandovský silvestr'' |- |''Česko volí prezidenta'' |- |''Dobrý večer, Česko!'' |- |''Duel Jaromíra Soukupa'' |- |''Hovory Kalousek Soukup'' |- |''Instinkty Jaromíra Soukupa'' |- |''Interview Jaromíra Soukupa'' |- |''Jak zbohatnout'' |- |''Jaromír Soukup LIVE'' |- |''Jaromír Soukup: Bez brzdy'' |- |''Jasně a stručně'' |- |''Kauzy Jaromíra Soukupa'' |- |''Kdo je...'' |- |''Kvíz Jaromíra Soukupa'' |- |''Moje zprávy'' |- |''Moje zprávy plus'' |- |''Moje zprávy, komentáře'' |- |''Na ostří nože se Soukupem'' |- |''Na rovinu se Soukupem'' |- |''Nebezpečné vztahy'' |- |''Osudové okamžiky'' |- |''Politický kabaret'' |- |''Právník ve studiu'' |- |''Prezident - aneb co byste měli slyšet od hlavy státu'' |- |''Případ'' |- |''RE:akce Jaromíra Soukupa'' |- |''Tajemství''... |- |Týden podle Jaromíra Soukupa |- |Takový byl týden Jaromíra Soukupa |- |Takhle tu žijeme! |- |Týden s prezidentem |- |U tebe nebo u mě |- |Vaření se Soukupem |- |VIP Svět |- |Volejte a pište šéfovi |} 1p79plgjtuv2p3e3bhrtl4n9naw3mgx 8219170 8219164 2026-05-24T22:13:42Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-31127-16|~2026-31127-16]] ([[User_talk:~2026-31127-16|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-30815-88 8218992 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260524}}'''Jaromír Soukup''' (*22. februára 1969 [[Mariánské Lázně]]) je český moderátor, podnikateľ, mediálny magnát, politický aktivista a bývalý generálny riaditeľ TV Barrandov. == Vzdelanie == V roku 1993 absolvoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity v [[Praha|Prahe]]. == Mediálne podnikanie == V roku 1991 Soukup založil mediálna agentúru ''Médea'', ktoré bol majoritným vlastníkom. Agentúra, ktorá vlastní v Česku a na Slovensku množstvo dcérskych spoločností, ktoré sa zaoberajú poradenstvom, výskumom trhu alebo pôsobením na verejnosti (Public Relations, PR)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Milionář, boxer, hráč politického zákulisí... Kdo je Jaromír Soukup {{!}} TN.cz | url = https://tn.nova.cz/zpravodajstvi/clanek/140351-milionar-boxer-hrac-politickeho-zakulisi-kdo-je-jaromir-soukup | vydavateľ = tn.nova.cz | dátum vydania = 2009-07-10 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs}}</ref> je od októbra 2024 v úpadku. V roku [[2000]] založil vydavateľstvo ''Empresa Media'', ku ktorému v roku [[2012]] pribudla ''[[TV Barrandov]]'', ktorú odkúpil od spoločnosti Moravia Steel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jaromír Soukup koupil televizi Barrandov, šéfem představenstva bývalý obchodní ředitel ČT Kvapil | url = https://www.mediar.cz/jaromir-soukup-koupil-televizi-barrandov-sefem-predstavenstva-byvaly-obchodni-reditel-ct-kvapil/ | vydavateľ = Médiář | dátum prístupu = 2026-05-22 | meno = News | priezvisko = Media}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Soukup rozšířil své mediální impérium. Od Chrenka koupil TV Barrandov | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/soukup-koupil-tv-barrandov.A120912_112107_ekonomika_mad | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2012-09-12 | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TV Barrandov kupuje mediální magnát Jaromír Soukup {{!}} Aktuálně.cz | url = https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/ceska-ekonomika/tv-barrandov-kupuje-medialni-magnat-jaromir-soukup/r~i:article:757161/ | vydavateľ = Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje | dátum vydania = 2012-09-12 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Empresa Media kupuje TV Barrandov | url = https://www.mediaguru.cz/empresa-media-kupuje-tv-barrandov | vydavateľ = MediaGuru | dátum vydania = 2012-09-12 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs}}</ref> == Politická aktivita == V roku [[1990]] pôsobil v Občianskom fóre, bol delegátom Hostivařského snemu. Po voľbách vyjednával s koaličnými partnermi časť ekonomického programu vlády a následne bol nominovaný do funkcie námestníka ministerky školstva mládeže a telovýchovy [[Dana Kuchtová|Dany Kuchtovej]] v druhej vláde [[Mirek Topolánek|Mirka Topolánka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Náměstek Soukup skončil na ministerstvu školství - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/domaci-namestek-soukup-skoncil-na-ministerstvu-skolstvi-40171867 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2007-10-01 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs}}</ref> Po konflikte s vedením SZ na čele s [[Martin Bursík|Martinom Bursíkom]] financoval volebnú kampaň Olgy Zubovej a jej Demokratickej strany zelených. Vo [[Volby do europského parlamentu 2009|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009]] kandidoval ako člen [[Demokratická strana zelených|Demokratickej strany zelených]] (DSZ) na 9. mieste kandidátky tejto strany, ale neuspel. DSZ získala iba 0,62 % hlasov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jmenné seznamy {{!}} volby.cz | url = https://www.volby.cz/pls/ep2009/ep2111?xjazyk=CZ&xv=1&xt=2&xstrana=11 | vydavateľ = www.volby.cz | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref> V roku [[2010]] v čase predvolebnej kampane nepriamo podporoval stranu Veci verejné výhodnými cenami propagácie a inzertných plôch a jeho firmy tejto strane poskytovali aj analytické a PR služby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dostal do politiky véčkaře. Jako zelené | url = https://hn.cz/c1-44243170-dostal-do-politiky-veckare-jako-zelene | vydavateľ = Hospodářské noviny (HN.cz) | dátum vydania = 2010-06-14 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs | meno = Luboš | priezvisko = Kreč}}</ref> V júli [[2012]] ohlásil [[Jan Fischer]] pri oficiálnom začatí svojej predvolebnej kampane, že medzi jeho podporovateľov patrí aj Soukup.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fischer spouští ostrou kampaň, pomáhat mu bude i podnikatel Soukup | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/fischer-spousti-ostrou-kampan-pomahat-mu-bude-i-podnikatel-soukup-278999 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs | priezvisko = ČT24}}</ref> V januári [[2019]] oznámil v rámci vysielania programu "''Moje'' ''zprávy''" na TV Barrandov že zakladá svoje vlastné politické hnutie "''[[List Jaromíra Soukupa]]''".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Soukup chce dobýt Evropský parlament. Z TV Barrandov zmizí jeho pořady | url = https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/jaromir-soukup-barrandov-evropsky-parlament.A190116_111803_domaci_kuce | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2019-01-16 | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref> V apríli toho istého roku oznámil, že chce kandidovať v [[Voľba prezidenta Českej republiky v roku 2023|prezidentských voľbách 2023]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jaromír Soukup chce kandidovat na prezidenta - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/domaci-jaromir-soukup-chce-kandidovat-na-prezidenta-po-milosi-zemanovi-40280219 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2019-04-16 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs}}</ref> V decembri 2019 však [[Vláda Českej republiky|vláda]] [[Vláda Českej republiky|ČR]] predložila Najvyššiemu správnemu súdu ČR návrh na zrušenie hnutia, pretože v zákonnej šesťmesačnej lehote nestihlo zriadiť potrebné orgány.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konec Soukupova politického hnutí. Vláda soudu navrhne jeho zrušení {{!}} Aktuálně.cz | url = https://zpravy.aktualne.cz/domaci/vlada-navrhne-soudu-zruseni-hnuti-list-jaromira-soukupa/r~59480f5a1aa311ea84c6ac1f6b220ee8/ | vydavateľ = Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje | dátum vydania = 2019-12-09 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = cs}}</ref> == Televízne účinkovanie == Na TV Barrandov začal v roku [[2017]] moderovať program "''TÝDEN s prezidentem''"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Týden s prezidentem na TV Barrandov se mění na Týden s prezidentem Jaromíra Soukupa | url = https://www.idnes.cz/zpravy/mediahub/tyden-s-prezidentem-na-tv-barrandov-se-meni-na-tyden-s-prezidentem-jaromira-soukupa.A170630_988516_mediahub_imp | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2017-06-30 | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref> V tomto programe prebiehali rozhovory s vtedajším prezidentom [[Miloš Zeman|Milošom Zemanom]], ďalším programom bola talkshow ''Instinkty Jaromíra Soukupa'', diskusný ''Duel Jaromíra Soukupa'', neskôr aj ''Aréna Jaromíra Soukupa'', ''Kauzy Jaromíra Soukupa'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Šéf Barrandova přidává Kauzy Jaromíra Soukupa | url = https://www.mediar.cz/sef-barrandova-pridava-kauzy-jaromira-soukupa/ | dátum vydania = 2017-12-05 | dátum prístupu = 2026-05-22 | meno = News | priezvisko = Media}}</ref> ''Jaromír Soukup LIVE'' alebo ''Interview'' ''Jaromíra Soukupa''. V januári [[2018]] mu bola v rámci cien trilobitov udelená negatívna cena [[Zlatý citrón]] za "''neuveriteľné konferovanie "diskusných" relácií v TV Barrandov, ktoré sú bizarným kokteilom diletantstva a účelového politického aktivizmu''". V októbri 2018 k jeho programom pribudla "spravodajská" relácia "''Moje zprávy"'', v decembri ohlásil už 11. program "''Moje zprávy PLUS"'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Soukup má svůj jedenáctý pořad: Moje zprávy plus | url = https://www.mediar.cz/soukup-ma-svuj-jedenacty-porad-moje-zpravy-plus/ | dátum vydania = 2018-12-12 | dátum prístupu = 2026-05-22 | meno = News | priezvisko = Media}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Soukup má opět nový pořad a opřel se do novinářů | url = https://www.idnes.cz/zpravy/mediahub/tv-barrandov-jaromir-soukup-ceska-televize-pavel-novotny.A181213_124425_mediahub_jpl | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2018-12-13 | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref> moderoval tiež Silvestrovskú estrádu "''Barrandovský silvestr 2018"'' alebo doplnkový program "''Jaromír Soukup LIVE - Krimi speciál".'' Po niekoľkých jarných dielach programu "''Kauzy Jaromíra Soukupa"'', kde popisoval hospodárenie [[Česká televize|Českej televízie]] (ČT) vrátane údajného prepojenia rôznych osôb, sa zdvihla veľká vlna otázok na ČT. Mnoho Súkupových výrokov na adresu Českej televízie bolo podľa vyjadrenia ČT nepravdivých alebo manipulatívnych a televízia ich priebežne vyvracala na svojom twitterovom účte a prostredníctvom článku na svojich stránkach av pdf dokumente, potom sa rozhodla celú záležitosť riešiť právnou cestou. Po silných vyhláseniach oboch riaditeľov pozvali Jaromíra Soukupa na diskusiu do ČT. Ten následne reagoval s tým, že sa na diskusiu nemôže pripraviť, pretože ČT stále začierňuje zmluvy s dodávateľmi na výrobu seriálov, nákup hotových relácií či športového obsahu, ale akonáhle ČT tieto zmluvy zverejní, tak pozvanie rád prijme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dvořák pozval Soukupa do ČT na diskuzi. Ředitel Barrandova přijde rád, má ale mnoho podmínek {{!}} Ekonomika | url = https://www.lidovky.cz/byznys/jaromir-soukup-barrandov-ceska-televize-petr-dvorak-diskuze-kauzy.A180308_121805_ln-media_rsa | vydavateľ = Lidovky.cz | dátum vydania = 2018-03-08 | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref> Po ďalších výpadoch voči ČT a jej pracovníkom, tentoraz v decembrovom programe ''Týden podle Jaromíra Soukupa'', Česká televízia informovala o rozhodnutí podať trestné oznámenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Za nadávky v TV Barrandov podala ČT trestní oznámení. Soukup se směje | url = https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/ceska-televize-barrandov-newsroom-soukup-rosy-jaromir-soukup.A181214_102345_domaci_onkr | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2018-12-14 | dátum prístupu = 2026-05-22}}</ref> Zvažovala tiež podanie sťažnosti na Radu pre rozhlasové a televízne vysielanie. Český regulátor televízneho a rozhlasového vysielania (Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie) kritizovala Soukupov program "''Moje zprávy"'' za jeho formát, pretože ho nepovažovala za spravodajský program. V decembri 2018 kvôli obsahu jednej z reportáží začala priestupkové konanie. === Prehľad relácií TV Barrandov, ktoré moderoval Jaromír Soukup === {| class="wikitable" |+ !Názov |- |''Aréna Jaromíra Soukupa'' |- |''Agáta Jaromíra Soukupa'' |- |''Barrandovský silvestr'' |- |''Česko volí prezidenta'' |- |''Dobrý večer, Česko!'' |- |''Duel Jaromíra Soukupa'' |- |''Hovory Kalousek Soukup'' |- |''Instinkty Jaromíra Soukupa'' |- |''Interview Jaromíra Soukupa'' |- |''Jak zbohatnout'' |- |''Jaromír Soukup LIVE'' |- |''Jaromír Soukup: Bez brzdy'' |- |''Jasně a stručně'' |- |''Kauzy Jaromíra Soukupa'' |- |''Kdo je...'' |- |''Kvíz Jaromíra Soukupa'' |- |''Moje zprávy'' |- |''Moje zprávy plus'' |- |''Moje zprávy, komentáře'' |- |''Na ostří nože se Soukupem'' |- |''Na rovinu se Soukupem'' |- |''Nebezpečné vztahy'' |- |''Osudové okamžiky'' |- |''Politický kabaret'' |- |''Právník ve studiu'' |- |''Prezident - aneb co byste měli slyšet od hlavy státu'' |- |''Případ'' |- |''RE:akce Jaromíra Soukupa'' |- |''Tajemství''... |- |Týden podle Jaromíra Soukupa |- |Takový byl týden Jaromíra Soukupa |- |Takhle tu žijeme! |- |Týden s prezidentem |- |U tebe nebo u mě |- |Vaření se Soukupem |- |VIP Svět |- |Volejte a pište šéfovi |} dw52biyqrv2ou4slprsz2bn85t74wfp MAGURA V5 0 750528 8219052 8218116 2026-05-24T16:32:09Z Pelex 2483 opr. 8219052 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Magura V5}} {{Infobox Bojová loď | názov= MAGURA V5 | obrázok= Stamp of Ukraine s2086.jpg | titulok= Magura V5 na ukrajinskej známke z roku 2024 | štát1= Ukrajina | štát2= | druh= bezposádkové hladinové plavidlo | lodenica= | začiatok= | spustenie= | prevzatie= 2023 | koniec= | dĺžka= 5,5 | šírka= 1,5 | ponor= 0,4 | štandardný výtlak= | bojový výtlak= | posádka=0 | pancier stred= | pancier prova a korma= | pancier veža= | pancier barbeta= | pancier paluba= | hlavná výzbroj= 300 kg nálož<br />infračervená strela [[R-73 (raketa vzduch-vzduch)|R-73]] | pomocná výzbroj= | protilietadlová výzbroj= | lietadlá= | počet= | pohon= | výkon (ks)= | výkon (kW)= | palivo= | množstvo= | maximálna rýchlosť= 78 km/h | cestovná rýchlosť= | max dosah= 500 | poznámka= }} '''MAGURA V5''' je [[Ukrajina|ukrajinské]] viacúčelové bezpilotné hladinové plavidlo (angl. unmanned surface vehicle, USV). Bolo navrhnuté na plnenie širokej škály úloh – sledovanie, prieskum, hliadkovanie, pátranie a záchranu, boj proti mínam, ochranu námorných koridorov a najmä bojové údery. V praxi sa najviac preslávilo v úlohe tzv. „samovražedného“ (kamikadze) plavidla, ktoré s výbušnou náložou pôsobí proti nepriateľským cieľom. Názov MAGURA je skratkou pre Maritime Autonomous Guard Unmanned Robotic Apparatus (slov. ''Námorné autonómne strážne bezposádkové robotické zariadenie''). Plavidlo bolo vyvinuté pre Hlavné riaditeľstvo rozviedky Ministerstva obrany Ukrajiny (HUR) a do širšieho povedomia sa dostalo počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]], keď sa stalo jednou z hlavných zbraní Ukrajiny v boji proti ruskej Čiernomorskej flotile. Existuje niekoľko teórií ohľadom pôvodu názvu Magura V5. Podľa jednej je dron pomenovaný podľa Mahury (Magury), bohyne vojny zo slovanskej mytológie. Iné zdroje naznačujú, že názov Magura V5 je skratka z anglického označenia „Maritime Autonomous Guard Unmanned Robotic Apparatus V-type“, t.j. „námorný autonómny hliadkovací bezpilotný robotický prostriedok typu V“. Celý systém netvorí len samotné plavidlo, ale aj pozemná autonómna riadiaca stanica, prepravný a skladovací systém a dátové centrum. Náklady na jeden komplet sa podľa rôznych odhadov pohybujú približne medzi 250 000 a 300 000 USD, pričom najčastejšie uvádzaná hodnota je okolo 273 000 USD. === Vývoj === Dron Magura V5 vyvinula a vyrobila ukrajinská súkromná spoločnosť Spetstechnoexport. O samotnej spoločnosti sa z bezpečnostných dôvodov vie len veľmi málo. Nie je však tajomstvom, že prvé prototypy ponúkla táto spoločnosť Bezpečnostnej službe Ukrajiny (SBU). Tieto prvé modely sa výrazne líšili od verzií, ktoré poznáme dnes. Drony boli spočiatku jednoduchej konštrukcie a spoliehali sa na jeden komunikačný kanál cez [[Starlink]]. Z nejakého dôvodu však ukrajinská bezpečnostná služba o tento produkt neprejavila záujem. Jedným z dôvodov mohlo byť, že už mala rozbehnutý projekt vývoja dronu [[Sea Baby]]. Vývojári sa však nevzdali a so svojím výtvorom oslovili Hlavné riaditeľstvo rozviedky Ukrajiny (HUR). Je dôležité poznamenať, že HUR v tej dobe už skúmalo potenciál námorných a leteckých dronov. Dokonca zriadilo špecializovanú divíziu pre bezpilotné systémy s názvom „Skupina 13“. Je známe, že táto skupina začala svoju prácu v lete 2022 a položila základy pre vlastné iniciatívy vývoja dronov. Členovia „Skupiny 13“ sa spočiatku zameriavali na úpravu existujúcich plavidiel pridaním systémov diaľkového ovládania a výbušných náloží do plavidiel, ako sú vodné skútre a motorové člny. Dokonca sa uskutočnili prvé pokusy o použitie týchto hladinových plavidiel na prieskum, sledovanie a útoky v štýle kamikadze. Tieto operácie sa vykonávali v oblasti rieky [[Dneper]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]]. Členovia „Skupiny 13“ si však rýchlo uvedomili, že tieto úpravy nestačia. Preto začali na rôznych vojenských výstavách hľadať pokročilejšie platformy. Keď nenašli nič, čo by spĺňalo ich požiadavky, rozhodli sa osloviť domácich výrobcov. Vtom čase sa začala spolupráca so spoločnosťou Spetstechnoexport, ktorej výsledkom bol projekt Magura. O existencii nového ukrajinského hladinového dronu s dosahom približne 800 km informoval verejnosť prezident [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]] koncom roka 2022. === Predstavenie a výroba === Verejnú premiéru malo plavidlo na medzinárodnom obrannom veľtrhu International Defence Industry Fair (IDEF) 2023 v [[turecko]]m [[Istanbul]]e, ktorý sa konal 25. – 28. júla 2023. Tam ukrajinská delegácia zverejnila názov i základné parametre. Krátko nato, 29. júla 2023, odvysielala stanica CNN reportáž, ktorá potvrdila, že nejde len o výstavný model, ale o plne funkčný a do výzbroje zaradený systém. Označenie „V5“ naznačuje, že ide už o piatu generáciu vývoja tohto typu plavidla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Media Reveal Magura V5, the Ukrainian Naval Drone: Features and Specifications | url = https://en.defence-ua.com/weapon_and_tech/media_reveal_magura_v5_the_ukrainian_naval_drone_features_and_specifications-7471.html | vydavateľ = en.defence-ua.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }}</ref> Ukrajina v roku 2024 uvádzala, že je schopná domácej výroby rádovo desiatok kusov ročne (rádovo do 50 jednotiek). V roku 2025 boli predstavené ďalší členovia rodiny – nebojový variant Magura V6P určený na prieskum, hliadkovanie, záchranné operácie a prepravu nákladu a väčší bojový variant Magura V7. == Konštrukcia == Trup dronu je vytvorený z tkaniny z uhlíkových vlákien a epoxidovej živice. Kompaktná veľkosť a vynikajúca manévrovateľnosť plavidla sú v ostrom kontraste s vlastnosťami dronu Sea Baby, ktorý je určený na ničenie stacionárnych cieľov. Magura V5 má dĺžku približne 5,5 m, šírku okolo 1,5 m a ponor zhruba 0,4 m. Plne naložené dosahuje hmotnosť do jednej tony (uvádza sa okolo 1,1 tony). V závislosti od konfigurácie môže byť plavidlo poháňané buď dieselovým alebo benzínovým motorom. Výkon motora je približne 50-100 konských síl. Motor umožňuje dosiahnuť dronu cestovnú rýchlosť približne 41 km/h a maximálnu rýchlosť až 78 km/h. Operačný dosah sa udáva približne 800 km (niektoré zdroje uvádzajú až 833 km), čo plavidlu umožňuje dosiahnuť [[Krym (polostrov)|Krymský polostrov]] i ruské pobrežie. Na navigáciu plavidlo využíva kombináciu metód – automatickú satelitnú navigáciu (GNSS), inerciálnu a vizuálnu navigáciu. Dokáže prenášať až tri streamy videa vo vysokom rozlíšení vrátane nočného videnia a komunikáciu chráni 256-bitové šifrovanie; ako spojenie sa uvádza rádiová sieť alebo satelitné spojenie. Hlavnú výzbroj pôvodne tvorila výbušná nálož s hmotnosťou až 300 – 320 kg, ktorá je dostatočná na potopenie vojnovej lode. Plavidlo bolo neskôr upravené aj na nesenie protilietadlových rakiet – ide o modifikované rakety vzduch-vzduch [[R-73 (raketa vzduch-vzduch)|R-73]] v konfigurácii označovanej ako „Sea Dragon“, ktoré z dronu urobili prvý hladinový prostriedok schopný ničiť aj vzdušné ciele. == Bojové nasadenie == Plavidlá Magura V5 prevádzkuje vojenská spravodajská služba HUR, predovšetkým prostredníctvom špeciálnej jednotky Group 13 (Skupina 13). Do bojovej prevádzky boli zaradené v priebehu roka 2023. K prvým medializovaným nasadeniam patril útok na ruskú spravodajskú loď Ivan Churs ([[Spravodajské lode triedy Jurij Ivanov (Projekt 18280)|Projekt 18280]]) v máji 2023 a zničenie výsadkových člnov [[Výsadkové člny triedy Serna (Projekt 11770)|triedy Serna]] (D-144) a [[Výsadkové člny triedy Akula (Projekt 1176)|Akula]] (D-295) v ruskej námornej základni na západnom Kryme v novembri 2023. Najvýznamnejšie úspechy prišli začiatkom roka 2024. V noci na 1. februára 2024 zaútočil roj plavidiel Magura V5 na ruskú raketovú korvetu Ivanovec ([[Korvety triedy Molnia (Projekt 1241)|trieda Molnia]]) pri jazere Donuzlav na Kryme; loď bola potopená. Tým sa Magura stala prvým námorným dronom, ktorý v boji potopil nepriateľskú vojnovú loď. Dňa 14. februára 2024 plavidlá potopili veľkú výsadkovú loď Cézar Kunikov ([[Výsadkové lode triedy Ropucha (Projekt 775)|trieda Ropucha]]) pri Alupke<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine’s Magura Naval Drones: Black Sea Equalizers | url = https://www.usni.org/magazines/proceedings/2025/september/ukraines-magura-naval-drones-black-sea-equalizers | vydavateľ = usni.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }}</ref> a 5. marca 2024 hliadkovú loď Sergej Kotov (projekt 22160) pri [[Kerčský prieliv|Kerčskom prielive]]. Nasledovali útoky na menšie rýchle člny (okrem iného typy KS-701 Tunec a RIF-75) počas jari a leta 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Weapons of Ukrainian Victory: MAGURA V5 Maritime Drones | url = https://root-nation.com/en/articles-en/weapons-en/en-magura-v5-ukraine/ | vydavateľ = root-nation.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }}</ref> Podľa vyjadrení ukrajinskej spravodajskej služby z augusta 2024 zasiahli plavidlá Magura počas približne roka a pol osemnásť ruských plavidiel, z ktorých deväť utrpelo nezvratné poškodenie. Skoršie odhady hovorili o ôsmich zničených a šiestich poškodených lodiach a o škodách prevyšujúcich 500 miliónov USD spôsobených ruskej flotile. Mimoriadny medzník predstavovalo nasadenie z 31. decembra 2024, keď plavidlo Magura V5 vyzbrojené raketou [[R-73 (raketa vzduch-vzduch)|R-73]] zostrelilo pri myse Tarchankut na západnom [[Krym (polostrov)|Kryme]] ruský vrtuľník [[Mil Mi-8|Mi-8]] (druhý vrtuľník bol poškodený). Išlo o prvý prípad v histórii, keď námorný dron zničil vzdušný cieľ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historic strike: Ukrainian intelligence destroys Russian Mi-8 helicopter with naval drone | url = https://newsukraine.rbc.ua/news/historic-strike-ukrainian-intelligence-destroys-1735632746.html | vydavateľ = newsukraine.rbc.ua | miesto = | dátum vydania = 2024-12-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }}</ref> Dňa 2. mája 2025 ukrajinská spravodajská služba oznámila zostrelenie ruského viacúčelového stíhacieho lietadla [[Suchoj Su-30|Su-30]] nad [[Čierne more|Čiernym morom]] pri [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijsku]] raketou odpálenou z hladinového dronu, čo bol prvý takýto prípad zničenia bojového lietadla na svete. Pri tejto udalosti sa však zdroje rozchádzajú v tom, aký typ plavidla bol použitý: časť zdrojov vrátane samotnej HUR pripisuje úder plavidlu Magura V5 s raketou [[R-73 (raketa vzduch-vzduch)|R-73]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine’s Magura naval drone shoots down Russian Su-30 jet, HUR releases video | url = https://english.nv.ua/nation/ukraine-s-magura-sea-drone-shoots-down-russian-su-30-fighter-in-historic-first-hur-confirms-50511174.html | vydavateľ = english.nv.ua | miesto = | dátum vydania = 2025-05-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }}</ref> iné zdroje identifikovali plavidlo ako novší a väčší variant Magura V7 vyzbrojený raketami [[AIM-9 Sidewinder]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pravda | meno = Ukrainska | autor = | odkaz na autora = | titul = Photo reveals Ukrainian sea drone that downed Russian Su-30 fighter | url = https://www.yahoo.com/news/photo-reveals-ukrainian-sea-drone-124119324.html?guccounter=1 | vydavateľ = yahoo.com | miesto = | dátum vydania = 2025-05-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }}</ref> == Požívatelia == {{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] : [[Hlavné riaditeľstvo rozviedky Ministerstva obrany Ukrajiny]] == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Ukrajinské zbrane]] [[Kategória:Plavidlá]] 7cpmhr7vmklc8ej65egcp4tfi6ndd88 8219093 8219052 2026-05-24T18:47:00Z ~2026-31098-58 295874 treba zdroj, nižšie sa píše niečo iné, že to nie je jednoznačné 8219093 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Magura V5}} {{Infobox Bojová loď | názov= Magura V5 | obrázok= Stamp of Ukraine s2086.jpg | titulok= Magura V5 na ukrajinskej známke z roku 2024 | štát1= Ukrajina | štát2= | druh= bezposádkové hladinové plavidlo | lodenica= | začiatok= | spustenie= | prevzatie= 2023 | koniec= | dĺžka= 5,5 | šírka= 1,5 | ponor= 0,4 | štandardný výtlak= | bojový výtlak= | posádka=0 | pancier stred= | pancier prova a korma= | pancier veža= | pancier barbeta= | pancier paluba= | hlavná výzbroj= 300 kg nálož<br />infračervená strela [[R-73 (raketa vzduch-vzduch)|R-73]] | pomocná výzbroj= | protilietadlová výzbroj= | lietadlá= | počet= | pohon= | výkon (ks)= | výkon (kW)= | palivo= | množstvo= | maximálna rýchlosť= 78 km/h | cestovná rýchlosť= | max dosah= 500 | poznámka= }} '''Magura V5''' je [[Ukrajina|ukrajinské]] viacúčelové bezpilotné hladinové plavidlo (angl. unmanned surface vehicle, USV). Bolo navrhnuté na plnenie širokej škály úloh – sledovanie, prieskum, hliadkovanie, pátranie a záchranu, boj proti mínam, ochranu námorných koridorov a najmä bojové údery. V praxi sa najviac preslávilo v úlohe tzv. „samovražedného“ (kamikadze) plavidla, ktoré s výbušnou náložou pôsobí proti nepriateľským cieľom. Plavidlo bolo vyvinuté pre Hlavné riaditeľstvo rozviedky Ministerstva obrany Ukrajiny (HUR) a do širšieho povedomia sa dostalo počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]], keď sa stalo jednou z hlavných zbraní Ukrajiny v boji proti ruskej Čiernomorskej flotile. Existuje niekoľko teórií ohľadom pôvodu názvu Magura V5. Podľa jednej je dron pomenovaný podľa Mahury (Magury), bohyne vojny zo slovanskej mytológie. Iné zdroje naznačujú, že názov Magura V5 je skratka z anglického označenia „Maritime Autonomous Guard Unmanned Robotic Apparatus V-type“, t.j. „námorný autonómny hliadkovací bezpilotný robotický prostriedok typu V“. Celý systém netvorí len samotné plavidlo, ale aj pozemná autonómna riadiaca stanica, prepravný a skladovací systém a dátové centrum. Náklady na jeden komplet sa podľa rôznych odhadov pohybujú približne medzi 250 000 a 300 000 USD, pričom najčastejšie uvádzaná hodnota je okolo 273 000 USD. === Vývoj === Dron Magura V5 vyvinula a vyrobila ukrajinská súkromná spoločnosť Spetstechnoexport. O samotnej spoločnosti sa z bezpečnostných dôvodov vie len veľmi málo. Nie je však tajomstvom, že prvé prototypy ponúkla táto spoločnosť Bezpečnostnej službe Ukrajiny (SBU). Tieto prvé modely sa výrazne líšili od verzií, ktoré poznáme dnes. Drony boli spočiatku jednoduchej konštrukcie a spoliehali sa na jeden komunikačný kanál cez [[Starlink]]. Z nejakého dôvodu však ukrajinská bezpečnostná služba o tento produkt neprejavila záujem. Jedným z dôvodov mohlo byť, že už mala rozbehnutý projekt vývoja dronu [[Sea Baby]]. Vývojári sa však nevzdali a so svojím výtvorom oslovili Hlavné riaditeľstvo rozviedky Ukrajiny (HUR). Je dôležité poznamenať, že HUR v tej dobe už skúmalo potenciál námorných a leteckých dronov. Dokonca zriadilo špecializovanú divíziu pre bezpilotné systémy s názvom „Skupina 13“. Je známe, že táto skupina začala svoju prácu v lete 2022 a položila základy pre vlastné iniciatívy vývoja dronov. Členovia „Skupiny 13“ sa spočiatku zameriavali na úpravu existujúcich plavidiel pridaním systémov diaľkového ovládania a výbušných náloží do plavidiel, ako sú vodné skútre a motorové člny. Dokonca sa uskutočnili prvé pokusy o použitie týchto hladinových plavidiel na prieskum, sledovanie a útoky v štýle kamikadze. Tieto operácie sa vykonávali v oblasti rieky [[Dneper]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]]. Členovia „Skupiny 13“ si však rýchlo uvedomili, že tieto úpravy nestačia. Preto začali na rôznych vojenských výstavách hľadať pokročilejšie platformy. Keď nenašli nič, čo by spĺňalo ich požiadavky, rozhodli sa osloviť domácich výrobcov. Vtom čase sa začala spolupráca so spoločnosťou Spetstechnoexport, ktorej výsledkom bol projekt Magura. O existencii nového ukrajinského hladinového dronu s dosahom približne 800 km informoval verejnosť prezident [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]] koncom roka 2022. === Predstavenie a výroba === Verejnú premiéru malo plavidlo na medzinárodnom obrannom veľtrhu International Defence Industry Fair (IDEF) 2023 v [[turecko]]m [[Istanbul]]e, ktorý sa konal 25. – 28. júla 2023. Tam ukrajinská delegácia zverejnila názov i základné parametre. Krátko nato, 29. júla 2023, odvysielala stanica CNN reportáž, ktorá potvrdila, že nejde len o výstavný model, ale o plne funkčný a do výzbroje zaradený systém. Označenie „V5“ naznačuje, že ide už o piatu generáciu vývoja tohto typu plavidla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Media Reveal Magura V5, the Ukrainian Naval Drone: Features and Specifications | url = https://en.defence-ua.com/weapon_and_tech/media_reveal_magura_v5_the_ukrainian_naval_drone_features_and_specifications-7471.html | vydavateľ = en.defence-ua.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }}</ref> Ukrajina v roku 2024 uvádzala, že je schopná domácej výroby rádovo desiatok kusov ročne (rádovo do 50 jednotiek). V roku 2025 boli predstavené ďalší členovia rodiny – nebojový variant Magura V6P určený na prieskum, hliadkovanie, záchranné operácie a prepravu nákladu a väčší bojový variant Magura V7. == Konštrukcia == Trup dronu je vytvorený z tkaniny z uhlíkových vlákien a epoxidovej živice. Kompaktná veľkosť a vynikajúca manévrovateľnosť plavidla sú v ostrom kontraste s vlastnosťami dronu Sea Baby, ktorý je určený na ničenie stacionárnych cieľov. Magura V5 má dĺžku približne 5,5 m, šírku okolo 1,5 m a ponor zhruba 0,4 m. Plne naložené dosahuje hmotnosť do jednej tony (uvádza sa okolo 1,1 tony). V závislosti od konfigurácie môže byť plavidlo poháňané buď dieselovým alebo benzínovým motorom. Výkon motora je približne 50-100 konských síl. Motor umožňuje dosiahnuť dronu cestovnú rýchlosť približne 41 km/h a maximálnu rýchlosť až 78 km/h. Operačný dosah sa udáva približne 800 km (niektoré zdroje uvádzajú až 833 km), čo plavidlu umožňuje dosiahnuť [[Krym (polostrov)|Krymský polostrov]] i ruské pobrežie. Na navigáciu plavidlo využíva kombináciu metód – automatickú satelitnú navigáciu (GNSS), inerciálnu a vizuálnu navigáciu. Dokáže prenášať až tri streamy videa vo vysokom rozlíšení vrátane nočného videnia a komunikáciu chráni 256-bitové šifrovanie; ako spojenie sa uvádza rádiová sieť alebo satelitné spojenie. Hlavnú výzbroj pôvodne tvorila výbušná nálož s hmotnosťou až 300 – 320 kg, ktorá je dostatočná na potopenie vojnovej lode. Plavidlo bolo neskôr upravené aj na nesenie protilietadlových rakiet – ide o modifikované rakety vzduch-vzduch [[R-73 (raketa vzduch-vzduch)|R-73]] v konfigurácii označovanej ako „Sea Dragon“, ktoré z dronu urobili prvý hladinový prostriedok schopný ničiť aj vzdušné ciele. == Bojové nasadenie == Plavidlá Magura V5 prevádzkuje vojenská spravodajská služba HUR, predovšetkým prostredníctvom špeciálnej jednotky Group 13 (Skupina 13). Do bojovej prevádzky boli zaradené v priebehu roka 2023. K prvým medializovaným nasadeniam patril útok na ruskú spravodajskú loď Ivan Churs ([[Spravodajské lode triedy Jurij Ivanov (Projekt 18280)|Projekt 18280]]) v máji 2023 a zničenie výsadkových člnov [[Výsadkové člny triedy Serna (Projekt 11770)|triedy Serna]] (D-144) a [[Výsadkové člny triedy Akula (Projekt 1176)|Akula]] (D-295) v ruskej námornej základni na západnom Kryme v novembri 2023. Najvýznamnejšie úspechy prišli začiatkom roka 2024. V noci na 1. februára 2024 zaútočil roj plavidiel Magura V5 na ruskú raketovú korvetu Ivanovec ([[Korvety triedy Molnia (Projekt 1241)|trieda Molnia]]) pri jazere Donuzlav na Kryme; loď bola potopená. Tým sa Magura stala prvým námorným dronom, ktorý v boji potopil nepriateľskú vojnovú loď. Dňa 14. februára 2024 plavidlá potopili veľkú výsadkovú loď Cézar Kunikov ([[Výsadkové lode triedy Ropucha (Projekt 775)|trieda Ropucha]]) pri Alupke<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine’s Magura Naval Drones: Black Sea Equalizers | url = https://www.usni.org/magazines/proceedings/2025/september/ukraines-magura-naval-drones-black-sea-equalizers | vydavateľ = usni.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }}</ref> a 5. marca 2024 hliadkovú loď Sergej Kotov (projekt 22160) pri [[Kerčský prieliv|Kerčskom prielive]]. Nasledovali útoky na menšie rýchle člny (okrem iného typy KS-701 Tunec a RIF-75) počas jari a leta 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Weapons of Ukrainian Victory: MAGURA V5 Maritime Drones | url = https://root-nation.com/en/articles-en/weapons-en/en-magura-v5-ukraine/ | vydavateľ = root-nation.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }}</ref> Podľa vyjadrení ukrajinskej spravodajskej služby z augusta 2024 zasiahli plavidlá Magura počas približne roka a pol osemnásť ruských plavidiel, z ktorých deväť utrpelo nezvratné poškodenie. Skoršie odhady hovorili o ôsmich zničených a šiestich poškodených lodiach a o škodách prevyšujúcich 500 miliónov USD spôsobených ruskej flotile. Mimoriadny medzník predstavovalo nasadenie z 31. decembra 2024, keď plavidlo Magura V5 vyzbrojené raketou [[R-73 (raketa vzduch-vzduch)|R-73]] zostrelilo pri myse Tarchankut na západnom [[Krym (polostrov)|Kryme]] ruský vrtuľník [[Mil Mi-8|Mi-8]] (druhý vrtuľník bol poškodený). Išlo o prvý prípad v histórii, keď námorný dron zničil vzdušný cieľ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historic strike: Ukrainian intelligence destroys Russian Mi-8 helicopter with naval drone | url = https://newsukraine.rbc.ua/news/historic-strike-ukrainian-intelligence-destroys-1735632746.html | vydavateľ = newsukraine.rbc.ua | miesto = | dátum vydania = 2024-12-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }}</ref> Dňa 2. mája 2025 ukrajinská spravodajská služba oznámila zostrelenie ruského viacúčelového stíhacieho lietadla [[Suchoj Su-30|Su-30]] nad [[Čierne more|Čiernym morom]] pri [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijsku]] raketou odpálenou z hladinového dronu, čo bol prvý takýto prípad zničenia bojového lietadla na svete. Pri tejto udalosti sa však zdroje rozchádzajú v tom, aký typ plavidla bol použitý: časť zdrojov vrátane samotnej HUR pripisuje úder plavidlu Magura V5 s raketou [[R-73 (raketa vzduch-vzduch)|R-73]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine’s Magura naval drone shoots down Russian Su-30 jet, HUR releases video | url = https://english.nv.ua/nation/ukraine-s-magura-sea-drone-shoots-down-russian-su-30-fighter-in-historic-first-hur-confirms-50511174.html | vydavateľ = english.nv.ua | miesto = | dátum vydania = 2025-05-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }}</ref> iné zdroje identifikovali plavidlo ako novší a väčší variant Magura V7 vyzbrojený raketami [[AIM-9 Sidewinder]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pravda | meno = Ukrainska | autor = | odkaz na autora = | titul = Photo reveals Ukrainian sea drone that downed Russian Su-30 fighter | url = https://www.yahoo.com/news/photo-reveals-ukrainian-sea-drone-124119324.html?guccounter=1 | vydavateľ = yahoo.com | miesto = | dátum vydania = 2025-05-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }}</ref> == Požívatelia == {{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] : [[Hlavné riaditeľstvo rozviedky Ministerstva obrany Ukrajiny]] == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Ukrajinské zbrane]] [[Kategória:Plavidlá]] 4fxf2kx2ufo8j4g8uj7fciip48y4apy Diskusia ku kategórii:Fosfáty 15 750547 8218988 8218531 2026-05-24T14:02:35Z Lalina 22926 /* Fosforečnany? */ + 8218988 wikitext text/x-wiki == Fosforečnany? == {{re|Fillos X.}} Ahoj, nie sú [[Fosforečnan|fosfáty]] hovorový výraz pre fosforečnany? A pre tie kategóriu už máme. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:58, 22. máj 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Terminologicky je to zrejme primárne na chemikov a spol. (@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]]), no súdiac podľa rozsiahlych samostatných interwiki klastrov ([[d:Q7215191|Phosphate minerals]], [[d:Q7237038|Phosphates]]), s ktorými sú tie dve kat. prepojené, sa dá vcelu bezpečne odhadovať, že sú asi obe relevantné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:35, 22. máj 2026 (UTC) ::Táto kategória by mala mať názov skôr ''Fosfátové minerály'' alebo ''Fosfáty (minerály)'' (podľa ''Kategória:Halogenidy (minerály)''), lebo je to zameniteľné z kategóriou Fosforečnany, a je to domiešané, lebo v kategórii Fosforečnany sú články z minerálov. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 11:15, 23. máj 2026 (UTC) :::Na cswiki sú minerály kategorizované rovnako len ako [[:cs:Kategorie:Fosfáty|fosfáty]], preto ma zaujíma chemický/mineralogický pohľad, či je to zaužívané takto rozlišovať. Relevantné čl. nie je problém presunúť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:50, 23. máj 2026 (UTC) ::::Písala som Filos X. ako tvorcovi kategórie. My a cs wiki máme kategóriu fosforečnany, ale na na iných sú to fosfáty. Aj podľa článku [[fosforečnan]] je fosfát len iný názov pre fosforečnan.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:02, 24. máj 2026 (UTC) 2jncwwvb8bvqq0opm4qc49yu0pte2k9 8219410 8218988 2026-05-25T11:46:12Z KormiSK 91359 /* Fosforečnany? */ odpoveď 8219410 wikitext text/x-wiki == Fosforečnany? == {{re|Fillos X.}} Ahoj, nie sú [[Fosforečnan|fosfáty]] hovorový výraz pre fosforečnany? A pre tie kategóriu už máme. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:58, 22. máj 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Terminologicky je to zrejme primárne na chemikov a spol. (@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]]), no súdiac podľa rozsiahlych samostatných interwiki klastrov ([[d:Q7215191|Phosphate minerals]], [[d:Q7237038|Phosphates]]), s ktorými sú tie dve kat. prepojené, sa dá vcelu bezpečne odhadovať, že sú asi obe relevantné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:35, 22. máj 2026 (UTC) ::Táto kategória by mala mať názov skôr ''Fosfátové minerály'' alebo ''Fosfáty (minerály)'' (podľa ''Kategória:Halogenidy (minerály)''), lebo je to zameniteľné z kategóriou Fosforečnany, a je to domiešané, lebo v kategórii Fosforečnany sú články z minerálov. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 11:15, 23. máj 2026 (UTC) :::Na cswiki sú minerály kategorizované rovnako len ako [[:cs:Kategorie:Fosfáty|fosfáty]], preto ma zaujíma chemický/mineralogický pohľad, či je to zaužívané takto rozlišovať. Relevantné čl. nie je problém presunúť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:50, 23. máj 2026 (UTC) ::::Písala som Filos X. ako tvorcovi kategórie. My a cs wiki máme kategóriu fosforečnany, ale na na iných sú to fosfáty. Aj podľa článku [[fosforečnan]] je fosfát len iný názov pre fosforečnan.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:02, 24. máj 2026 (UTC) :::::{{Re|Lalina|Teslaton|Fillos X.}} Chemicky je fosfát jednoducho anglicizmus pre fosforečnan, z anglického phosphate. Je to úplne to isté. V biochémii sa však tento pojem preferuje oproti pojmu fosforečnan; v anorganike sa potom výrazne viac (aspoň čo viem) používa fosforečnan. Čo sa týka minerálov, k tomu sa asi lepšie vyjadrí @[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]], ak sa v diskusii objaví; typickým fosforečnanovým minerálom je [[apatit]], ktorý je na skwiki pomenovaný ako fosforečnan, nie ako fosfát, čo ale nemusí nič znamenať. Chemici teda inak úplne nerozlišujú (minimálne v bežnej praxi) či je "fosforečnan" anión, soľ, alebo ešte niečo iné, jednoducho je to fosforečnan. Jednoducho je to ten zvyšok po tej kyseline, bez ohľadu na to, čo stojí vedľa neho. To majú niektoré IP strašnú chuť vždy upresňovať a presne na takomto mieste je to skôr problém než úžitok, povedal by som. :::::Otázka teda skôr je, či máme potrebu minerály klasifikovať ako minerály albeo čisto podľa chemického zloženia. Ak chemicky, stačí pod fosforečnany, ak to chceme separátne ako minerály, tak niečo na spôsob zmienených ''cs:Kategorie:Halogenidy (minerály)'' by bolo okay, i keď teda mi nepripadá najlepší nápad dávať do názvu kategórie zátvorky a zvolil by som napr. ''K:Halogenidové minerály'' alebo napr. ''K:Minerály halogenidov''. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:46, 25. máj 2026 (UTC) 5keqq1gq8bofjbr7uwsgbgj4rxzga62 8219412 8219410 2026-05-25T11:48:18Z KormiSK 91359 8219412 wikitext text/x-wiki == Fosforečnany? == {{re|Fillos X.}} Ahoj, nie sú [[Fosforečnan|fosfáty]] hovorový výraz pre fosforečnany? A pre tie kategóriu už máme. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:58, 22. máj 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Terminologicky je to zrejme primárne na chemikov a spol. (@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]]), no súdiac podľa rozsiahlych samostatných interwiki klastrov ([[d:Q7215191|Phosphate minerals]], [[d:Q7237038|Phosphates]]), s ktorými sú tie dve kat. prepojené, sa dá vcelu bezpečne odhadovať, že sú asi obe relevantné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:35, 22. máj 2026 (UTC) ::Táto kategória by mala mať názov skôr ''Fosfátové minerály'' alebo ''Fosfáty (minerály)'' (podľa ''Kategória:Halogenidy (minerály)''), lebo je to zameniteľné z kategóriou Fosforečnany, a je to domiešané, lebo v kategórii Fosforečnany sú články z minerálov. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 11:15, 23. máj 2026 (UTC) :::Na cswiki sú minerály kategorizované rovnako len ako [[:cs:Kategorie:Fosfáty|fosfáty]], preto ma zaujíma chemický/mineralogický pohľad, či je to zaužívané takto rozlišovať. Relevantné čl. nie je problém presunúť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:50, 23. máj 2026 (UTC) ::::Písala som Filos X. ako tvorcovi kategórie. My a cs wiki máme kategóriu fosforečnany, ale na na iných sú to fosfáty. Aj podľa článku [[fosforečnan]] je fosfát len iný názov pre fosforečnan.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:02, 24. máj 2026 (UTC) :::::{{Re|Lalina|Teslaton|Fillos X.}} Chemicky je fosfát jednoducho anglicizmus pre fosforečnan, z anglického phosphate. Je to úplne to isté. V biochémii sa však tento pojem preferuje oproti pojmu fosforečnan (označovaný ako [[anorganický fosfát]], ktorý je presmerovaný na [[Fosforečnan#Biochémia_fosfátov]]); v anorganike sa potom výrazne viac (aspoň čo viem) používa termín fosforečnan. Čo sa týka minerálov, k tomu sa asi lepšie vyjadrí @[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]], ak sa v diskusii objaví; typickým fosforečnanovým minerálom je [[apatit]], ktorý je na skwiki pomenovaný ako fosforečnan, nie ako fosfát, čo ale nemusí nič znamenať. Chemici teda inak úplne nerozlišujú (minimálne v bežnej praxi) či je "fosforečnan" anión, soľ, alebo ešte niečo iné, jednoducho je to fosforečnan. Jednoducho je to ten zvyšok po tej kyseline, bez ohľadu na to, čo stojí vedľa neho. To majú niektoré IP strašnú chuť vždy upresňovať a presne na takomto mieste je to skôr problém než úžitok, povedal by som. :::::Otázka teda skôr je, či máme potrebu minerály klasifikovať ako minerály albeo čisto podľa chemického zloženia. Ak chemicky, stačí pod fosforečnany, ak to chceme separátne ako minerály, tak niečo na spôsob zmienených ''cs:Kategorie:Halogenidy (minerály)'' by bolo okay, i keď teda mi nepripadá najlepší nápad dávať do názvu kategórie zátvorky a zvolil by som napr. ''K:Halogenidové minerály'' alebo napr. ''K:Minerály halogenidov''. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:46, 25. máj 2026 (UTC) cucjrdot2j9olm6y13dkbjskim8519o Beresford Hopeov relikviárový kríž 0 750566 8219017 8218855 2026-05-24T15:13:38Z MelchiorSK 157187 8219017 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Výtvarné dielo | Názov = Beresford Hopeov relikviárový kríž | Obrázok = Beresford Hope cross VandA 265-1886.jpg | Popis = | V pôvodnom jazyku = | Iný názov = Relikviár z Beresford Hope | Autor = neznámy | Rok = [[800]]{{--}}[[900]] | Technika = [[Zlato (minerál)|zlato]], pozlátené [[Striebro (minerál)|striebro]] a priehradkový email (''cloisonné'') | Výška = 8,7 | Šírka = 5,8 | Priemer = | Galéria = [[Victoria and Albert Museum]] | Mesto = [[Londýn]] | Štát = [[Spojené kráľovstvo]] | Majiteľ = | Commons = }} '''Beresford Hopeov relikviárový kríž'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gábriš | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = Tomáš Gábriš | spoluautori = | titul = Opätovne k tzv. Monochamovej korune | periodikum = Ars | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Ústav dejín umenia SAV | miesto = Bratislava | rok = 2021 | mesiac = | ročník = 54 | číslo = 2 | strany = 156 | url = https://www.sav.sk/journals/uploads/12071145Gabris_ars2021-2.pdf | dátum prístupu = 2026-05-16 | issn = 0044-9008 }}</ref > alebo '''Relikviár z Beresford Hope'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lassus | meno = Jean | odkaz na autora = | prekladatelia = Klement Benda | titul = Raně křesťanské a byzantské umění | vydanie = | vydavateľ = Artia | miesto = Praha | rok = 1971 | isbn = | kapitola = | strany = 152 | jazyk = cs }}</ref> je menší [[pektorál]]ny relikviárový kríž zdobený technikou priehradkového emailu (''cloisonné''), ktorý bol pravdepodobne určený na uchovávanie fragmentu [[Pravý Kríž|Pravého kríža]] v korpuse. Ide o významné dielo [[Byzantské výtvarné umenie|byzantského zlatníckeho umenia]] [[9. storočie|9. storočia]]. Kríž bol pravdepodobne zhotovený v južnom [[Taliansko|Taliansku]] krátko po skončení [[Obrazoborectvo|ikonoklazmu]], približne medzi rokom [[843]] a polovicou [[10. storočie|10. storočia]]. V roku [[1886]] relikviárový kríž získalo [[Victoria and Albert Museum]] v [[Londýn]]e.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Beresford Hope Cross | url = https://collections.vam.ac.uk/item/O115274/beresford-hope-cross-cross-unknown/ | dátum vydania = 2005-08-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-16 | vydavateľ = Victoria and Albert Museum | miesto = London | jazyk = en }}</ref> == História == Dielo sa všeobecne datuje do [[9. storočie|9. storočia]], pričom rozhodujúcim kritériom jeho chronologického zaradenia je technológia emailovej výzdoby. Od [[19. storočie|19. storočia]] bol predmetom odbornej diskusie o jeho pôvode a datovaní.<ref name=":1">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | editori = Paul Williamson | titul = The medieval treasury: the art of the Middle Ages in the Victoria and Albert Museum | vydanie = | vydavateľ = Victoria and Albert Museum | miesto = London | rok = 1986 | isbn = 0948107383 | kapitola = | strany = 6263 | jazyk = en }}</ref> Britský historik umenia David Buckton považoval emailovú výzdobu za pomerne jednoduchú a technicky nevyspelú, čo interpretoval ako znak raného štádia byzantského priehradkového emailu (''cloisonné'').<ref name=":0" /> Podobný názor zastával aj britský historik umenia Robin Cormack, ktorý kríž pokladal za doklad nových umeleckých impulzov prenesených z východného [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]] po skončení ikonoklazmu. Poukázal na prechod od filigránskej techniky emailu k technike priehradkového emailu (''cloisonné''), pri ktorej bolo farebné sklo vypaľovalané v drobných priehradkách vytvorených tenkými zlatými pásikmi. Na základe týchto znakov datoval vznik kríža krátko po roku 843.<ref name=":2">{{Citácia knihy | priezvisko = Cormack | meno = Robin | odkaz na autora = | titul = Byzantine Arts | vydanie = | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | miesto = Oxford | rok = 2000 | isbn = 0-19-284211-0 | kapitola = | strany = 113{{--}}114 | jazyk = en }}</ref> Charakteristický odtieň priesvitného zeleného emailu v kontraste s inkarnátom figúr umožňuje zaradiť vznik diela do obdobia po skončení ikonoklazmu, približne od roku 843 do polovice 10. storočia.<ref name=":1" /> Štylistická analýza vyobrazení [[Ježiš Kristus|Krista]], [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] a [[Svätec|svätcov]], ktoré sa vyznačujú zjednodušeným a pomerne robustným modelovaním, viedla bádateľov k predpokladu, že autorom bol byzantský remeselník pôsobiaci na juhu Talianska. Pravdepodobne išlo o umelca, ktorý sa počas ikonoklazmu presťahoval zrejme z okolia [[Istanbul|Konštantínopola]] do byzantských provincií na juhu Talianska. Izolovaný charakter dielne a nižšia technická úroveň naznačujú, že dielo vznikolo mimo hlavných centier byzantského umenia. Kríž vykazuje určité štylistické paralely s relikviárom Staurothéka Fieschi Morgan ([[815]]/[[843]], dnes [[Metropolitan Museum of Art|The Metropolitan Museum of Art]], [[New York (mesto)|New York]]) a relikviárom Pravého kríža zo Sancta Sanctorum (9. storočie, dnes [[Musei Vaticani]], [[Vatikán]]).<ref name=":1" /> David Buckton považuje kríž za menej primitívny ako Staurothéka Fieschi Morgan, ale menej prepracovaný ako votívna koruna byzantského cisára [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Leva VI.]] ([[886]][[912|{{--}}912]], dnes klenotnica [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Baziliky svätého Marka]], [[Benátky]]).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | editori = David Buckton | titul = Byzantium: treasures of Byzantine art and culture from British collections | vydanie = | vydavateľ = [[British Museum]] | miesto = London | rok = 1994 | isbn = 0-7141-0566-X | kapitola = | strany = 132 | jazyk = en }}</ref> Dielo bolo prvýkrát evidované v katalógu zbierky Louisa Fidela Debruge-Duménila ([[1788]][[1838|{{--}}1838]]), ktorý bol publikovaný v roku [[1847]]. Kríž sa neskôr dostal do vlastníctva Alexandra Beresforda Hopea, po ktorom nesie svoje dnešné pomenovanie. Po rozpredaji jeho zbierky v aukčnej sieni Christie's v máji 1886 kríž zakúpilo Victoria and Albert Museum, kde je uložený dodnes.<ref name=":1" /> == Opis == [[Súbor:Sussex archaeological collections relating to the history and antiquities of the county (1856) (14776575414).jpg|vľavo|náhľad|Ilustrácia zobrazujúca prednú a zadnú stranu Beresford Hopeovho relikvárového kríža, In: Catalogue of the Antiquities exhibited in the. Museum formed during the Annual Meeting of the Archaeological Institute at Chichester in July 1853. In: ''Sussex archaeological collections relating to the history and antiquities of the county'', London : Sussex Archaeological Society, 1856, s. 302.]] Beresford Hopeov relikviárový kríž je zhotovený zo zlata, pozláteného striebra a priehradkového emailu (''cloisonné''). Rozmer diela je približne 8,7 cm na výšku, 5,8 cm na šírku a 1,8 cm na hrúbku. Konštrukcia pozostáva z dvoch častí spojených pántom v hornej časti a západkou na spodnej strane, čo umožňuje otvorenie kríža a uloženie malej [[Relikvia|relikvie]] do vnútorného priestoru. Relikviárové kríže tohto typu slúžili na uchovávanie relikvií spojených so svätcami alebo posvätnými miestami. Zároveň plnili funkciu predmetov osobnej zbožnosti, často nosených príslušníkmi [[Aristokracia|aristokracie]] a vyšších [[Duchovenstvo|cirkevných hodnostárov]].<ref name=":0" /> Predná strana kríža zobrazuje ukrižovaného [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] medzi [[Mária (matka Ježiša)|Pannou Máriou]] a [[Ján (apoštol)|svätým Jánom Evanjelistom]]. Nad Kristovou hlavou sú umiestnené [[Personifikácia|personifikácie]] [[Slnko|Slnka]] a [[Mesiac]]a v podobe [[polmesiac]]a, zatiaľ čo pod jeho nohami sa nachádza [[Adam a Eva|Adamova]] [[lebka]], tradičný symbol [[Golgota|Golgoty]] a vykúpenia ľudstva prostredníctvom Kristovej obety. Kompozíciu dopĺňajú grécke nápisy (Ježiš Kristus; Žena, hľa, tvoj syn!; Hľa, tvoja matka!) vytvorené z tenkých zlatých pásikov vsadených do emailovej výzdoby.<ref name=":3">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | editori = Robin Cormack, Maria Vassilaki | titul = Byzantium, 330{{--}}1453 | vydanie = | vydavateľ = Royal Academy of Arts | miesto = London | rok = 2008 | isbn = 9781905711260 | kapitola = | strany = 391 | jazyk = en }}</ref> Po stranách Adamovej lebky sa zachovali dve prázdne trojuholníkové lôžka po pôvodne osadených dekoratívnych prvkoch. V centrálnej časti kríža sa nachádza kruhový otvor prerušujúci Kristovo torzo, kde bol pravdepodobne uložená relivkia. Zadná strana kríža zobrazuje postavu Panny Márie v postoji [[orant]]ky, teda s rukami zdvihnutými v geste [[Modlitba|modlitby]]. Pannu Máriu obklopujú svätci s identifikačnými gréckymi nápismi. V hornej časti je zobrazený [[Ján Krstiteľ|svätý Ján Krstiteľ]], po stranách [[Peter (apoštol)|svätí Peter]] a [[Ondrej (apoštol)|Ondrej]] a v spodnej časti [[Pavol (apoštol)|svätý Pavol]]. [[Ikonografia|Ikonografický program]] zdôrazňuje ochrannú a sprostredkovateľskú úlohu [[Theotokos|Bohorodičky]] v kontexte byzantskej zbožnosti.<ref name=":1" /> Významným aspektom kríža je technika priehradkového emailu (''cloisonné''), ktorá patrila k charakteristickým prejavom byzantského zlatníctva. Pri tejto technike sa tenké pásiky zlata alebo iného kovu používajú na vytvorenie kontúr priehradok. Jednotlivé polia boli následne vyplnené farebnou sklovitou pastou a vypaľované pri vysokej teplote. Po vypálení bol povrch brúsený a leštený. Hoci technika umožňovala dosiahnuť výraznú farebnosť a dekoratívny efekt, menej vyhovovalo jemnému plastickému modelovaniu tvárí a anatomických detailov. Táto skutočnosť sa na kríži prejavuje schematizovaným a mäkko modelovanými črtami postáv Krista, Panny Márie a ostatných svätcov. Kríž býva považovaný za jeden z najstarších známych príkladov tohto typu relikviárov a pravdepodobne predstavoval významný vzor pre ďalší vývoj byzantských relikviárových krížov v stredomorskej oblasti.<ref name=":0" /> == Interpretácia diela == Podľa britského historika umenia Robina Cormacka bezprostredným predobrazom tohto typu kríža boli pektorály a [[fylakter]]ia, ktoré sa stali obľúbenými predmetmi [[Ikonodul|ikonodulov]] po odsúdení obrazoborectva ako [[Heréza|herézy]] na [[Druhý nicejský koncil|Druhom nicejskom koncile]] v roku [[787]]. Tieto predmety často kombinovali ochrannú a devocionálnu funkciu prostredníctvom figurálnych zobrazení, ktoré demonštrovali pravovernosť a poskytovali ochranu pred nešťastím svojmu nositeľovi. Po opätovnom odsúdení ikonoklazmu ako herézy v roku [[843]] zaznamenal tento typ relikviárových krížov nový rozmach, pričom Beresford Hopeov kríž možno zaradiť práve do tohto okruhu diel v kontexte obnovenej ikonodulnej tradície.<ref name=":2" /> Tento typ kríža bol určený na uloženie relikvie, pravdepodobne fragmentu Pravého kríža. Pôvodne sa nosil zavesený na reťazi okolo [[krk]]u ako osobný devocionálny predmet. Tradícia Pravého kríža sa viaže k objaveniu Kristovho kríža v [[Jeruzalem]]e počas výstavby [[Bazilika Svätého hrobu|Baziliky Božieho hrobu]] približne v rokoch [[325]]{{--}}[[326]]. Neskoršia kresťanská tradícia pripísala významnú úlohu pri nájdení relikvie [[Helena (matka Konštantína I.)|cisárovnej Helene]], matke cisára [[Konštantín I. (cisár)|Konštantína I.]], hoci jej účasť nie je doložená v diele ''Vita Constantini'' od [[Eusebios z Kaisareie|Eusébia z Kaisareie]]. Kult Pravého kríža je doložený v ''Katechézach ''[[Cyril Jeruzalemský|Cyrila Jeruzalemského]] z polovice [[4. storočie|4. storočia]]. Relikvie Pravého kríža sa následne rozšírili po celom kresťanskom svete a napriek ich veľkému množstvu si zachovávali vysoký duchovný a reprezentatívny význam. Často boli využívané ako diplomatické dary medzi [[Dynastia|panovníckymi dynastiami]] a cirkevnými hodnostármi. Byzantský cisár [[Justín II.]] daroval v roku [[569]] relikviu Pravého kríža franskej kráľovnej Radegunda, zatiaľ čo pápež [[Gregor I. (pápež)|Gregor I.]] zaslal časti relikvie longobardskej kráľovnej [[Theodelinda|Theodelinde]] a vizigótskemu kráľovi [[Rekkared I.|Rekkaredovi I.]]<ref name=":0" /><ref name=":3" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Kondakov | meno = Nikodim Pavlovich | odkaz na autora = | titul = Geschichte und Denkmäler des byzantinischen Emails | vydanie = | vydavateľ = A. Osterrieth | miesto = Frankfurt am Main | rok = 1892 | isbn = | kapitola = | strany = 176177 | jazyk = deu }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Reil | meno = Johannes | odkaz na autora = | titul = Christus am Kreuz in der Bildkunst der Karolingerzeit | vydanie = | vydavateľ = Dietrich | miesto = Leipzig | rok = 1930 | isbn = | kapitola = | strany = 74, 103{{--}}104 | jazyk = deu }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hackenbroch | meno = Yvonne | odkaz na autora = | titul = ltalienisches Email des friihen Mittelalters | vydanie = | vydavateľ = Holbein | miesto = Basel | rok = 1938 | isbn = | kapitola = | strany = 1618 | jazyk = deu }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Cambell | meno = Marian | odkaz na autora = | titul = An introduction to medieval enamels | vydanie = | vydavateľ = Her Majesty's Stationery Office | miesto = London | rok = 1983 | isbn = 0-11-290385-1 | kapitola = | strany = 15 | jazyk = en }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://collections.vam.ac.uk/item/O115274/beresford-hope-cross-cross-unknown/ Beresford Hopeov relikviárový kríž] v katalógu Victoria and Albert Museum (po anglicky) * [https://historica.unibo.it/entities/publication/489b2aa4-bc6b-4428-988a-48b7c62cce10 Beresford Hopeov relikviárový kríž] (po anglicky) [[Kategória:Byzantské umenie]] [[Kategória:Relikviáre]] qgkbxeygdrstaww1nizzjtmxruvkt1r Architekt (film z roku 2025) 0 750579 8219124 8218662 2026-05-24T20:06:29Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8219124 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Film | Názov = Architekt | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = L'Inconnu de la Grande Arche | Názov2 = | Žáner = dráma, životopisný, historický | Dĺžka = 105 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Jazyk = [[francúzština|francúzsky]] | Rok = [[2025]] | Dátum uvedenia = [[5. november]] (Francúzsko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = | Zárobok = | Ocenenia = | Veková prístupnosť = {{Veková prístupnosť|}} | Réžia = [[Stéphane Demoustier]] | Scenár = | Predloha = | Námet = | Produkcia = | Hudba = [[Olivier Marguerit]] | Kamera = David Chambille | Strih = | Zvuk = | Scénografia = Catherine Cosme | Kostýmy = Camille Rabineau | Masky = | Špeciálne efekty = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Architekt''''' ({{Vjz|fra|''L'Inconnu de la Grande Arche''}}) je [[francúzsko]]-[[Dánsko|dánsky]] film z roku [[2025]], ktorý režíroval [[Stéphane Demoustier]]. == Herecké obsadenie == * [[Claes Bang]]{{--}}[[Johan Otto von Spreckelsen]] * [[Sidse Babett Knudsen]]{{--}}Liv von Spreckelsen * Xavier Dolan{{--}}Jean-Louis Subileau * Swann Arlaud{{--}}Paul Andreu * [[Michel Fau]]{{--}}[[François Mitterrand]] == Fakty a zaujímavosti == * == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Grande Arche]] * [[Johan Otto von Spreckelsen]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=1664549}} * {{Imdb film|id=32398150}} * {{Fdb film|id=391763}} * {{Kinobox film|id=4411943}} * {{AlloCiné film|id=325267}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2025]] [[Kategória:Francúzske filmové drámy]] [[Kategória:Francúzske historické filmy]] [[Kategória:Francúzske biografické filmy]] [[Kategória:Francúzske filmy inšpirované skutočnou udalosťou]] cv5ut0zi6b2hd5crt5ssfsww9u3rs25 Andrej Alexander 0 750598 8218962 8218925 2026-05-24T13:06:06Z ~2026-29230-47 294915 8218962 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Andrej Alexander | Rodné meno = Alexandr Andrejev | Popis osoby = rusko-nemecký umelec, fotograf, režisér a herec | Portrét = Andrey Alexander 2018.jpg | Popis portrétu = Andrej Alexander v roku 2018 | Dátum narodenia = <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} --> | Miesto narodenia = [[Chabarovsk]], [[Sovietsky zväz]] (dnes [[Rusko]]) | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = Andrej Alexander | Štát pôsobenia = | Národnosť = ruská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Ruská akadémia divadelného umenia]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Súbor:ЛиФФт 2018 День первый 10.jpg|náhľad|Andrej Alexander ako hosť na tlačovom brífingu literárneho festivalu LIFFT v roku 2018]] '''Andrej Alexander''' (rodený '''Alexandr Andrejev'''; * [[Chabarovsk]], [[Sovietsky zväz]]) je rusko-nemecký umelec, fotograf, režisér a herec. == Životopis == Andrej Alexander študoval na moskovskom „Zelenom divadle“ [[pantomíma|pantomímu]], klasický balet a akrobatiku. Následne v rokoch 1981 – 1986 pokračoval v štúdiu na [[Ruská akadémia divadelného umenia|Vysokej škole divadelného umenia (GITIS)]] v [[Moskva|Moskve]], ktoré úspešne ukončil so zameraním na herectvo a réžiu. Dlhé roky pôsobil ako sólista v tradičnom moskovskom súbore pantomímy. V roku 1980 sa v Moskve zoznámil s legendárnym [[Marcel Marceau|Marcelom Marceauom]], s ktorým ho až do jeho smrti spájalo dlhoročné priateľstvo.<ref name="perlentaucher">[https://perlentaucher.de Biografia autora: Andrey Alexander], Perlentaucher (po nemecky)</ref> Od roku 1990 vystupuje so svojimi sólovými programami po celom svete (napr. ''All World Festival'' v Moskve, ''Medzinárodný festival pantomímy'' v Primorsku, ''Festival gestického divadla'' v Berlíne či ''1. medzinárodný festival pantomímy'' v Šanghaji). Za svoju tvorbu získal viacero medzinárodných ocenení. Od roku 1996 cestoval spolu s nemeckou autorkou a dokumentaristkou [[Angelika Gebhard|Angelikou Gebhardovou]] po [[Rusko|Rusku]] a [[Ukrajina|Ukrajine]]. Spoločne produkovali knihy a televízne dokumentárne filmy, ktoré boli vysielané na regionálnych staniciach nemeckej verejnoprávnej televízie (ARD/MDR/BR).<ref name="perlentaucher" /> V roku 2018 sa zúčastnil ako hosť na III. Eurázijskom a Všeruskom literárnom festivale „LIFFT-2018“, kde vystúpil aj na oficiálnom brífingu pre novinárov. V roku 2007 začal pracovať na rozsiahlej fotoumeleckej rekonštrukcii štyroch vlysov [[Pergamský oltár|Pergamského oltára]]. V roku 2010 zverejnil v kalendári rekonštrukciu východného vlysu. V roku 2013 bola jeho multimediálna výstava ''„Giganti proti bohom“'' predstavená v [[Puškinovo múzeum|Puškinovom múzeu]] v Moskve. Ďalšie výstavy nasledovali v moskovskom Architektonickom múzeu (2015) a v nemeckej premiére v [[Mníchov]]e pod názvom ''„Dva životy Pergamského oltára“'' (2017) v mníchovskom Múzeu odliatkov klasických sôch.<ref name="abgussmuseum">[https://www.abgussmuseum.de/de/die-zwei-leben-des-pergamonaltars Výstava: Die zwei Leben des Pergamonaltars], Abgussmuseum München (po nemecky)</ref> == Prehľad ocenení == {| class="wikitable sortable" |- ! Ocenenie / Cena !! Festival / Podujatie !! Miesto konania |- | 1. cena || Medzinárodný festival pantomímy || {{minivlajka|Bulharsko}} Primorsko, Bulharsko |- | 1. cena – Brillantauge „Herz gegen Hass“ || — || {{minivlajka|Nemecko}} Kolín nad Rýnom, Nemecko |- | Hlavné ocenenie || All World Festival || {{minivlajka|Rusko}} Moskva, Rusko |- | Špeciálna cena (Special Award) || 1st International Pantomime Festival || {{minivlajka|Čína}} Šanghaj, Čína |- | „Pantomimi Ars Universalis“ (Medaila Petra Makala) || — || {{minivlajka|Nemecko}} Nemecko |- | 1. cena poroty a publika || International Festival of Monodrama and Mime || {{minivlajka|Srbsko}} Belehrad, Srbsko |- | Žánrová cena za najlepšiu pantomímu || Kleinkunstfestival || {{minivlajka|Nemecko}} Lipsko, Nemecko |} == Tvorba == === Knižné publikácie === {| class="wikitable" |- ! Rok !! Pôvodný názov !! Spoluautori !! Vydavateľstvo |- | 2007 || ''Wolgareise – Russische Lebensart zwischen Sankt Petersburg und Odessa'' || Angelika Gebhard || Herbig (München)<ref name="perlentaucher" /> |- | — || ''Mit Rollo auf Abenteuerkurs – Spurensuche im Schwarzen Meer'' || Angelika Gebhard || Delius Klasing |- | — || ''Zauber der Wolga – Abenteuer unter russischer Flagge'' || Angelika Gebhard || Delius Klasing |} === Filmové dokumenty === {| class="wikitable" |- ! Názov filmu / seriálu !! Formát !! Koprodukcia !! Poznámka |- | ''Kurs Abenteuer'' || 3-dielny TV seriál || Bayerischer Rundfunk (BR) || O plavbe s Rollom a Angelikou Gebhardovcami z Regensburgu na Kaukaz. |- | ''Zauber der Wolga'' || 5-dielny TV seriál || Bayerischer Rundfunk (BR) || O prvej plavbe po Volge na vlastnom člne. |- | ''Unter falscher Flagge'' || 2-dielny TV seriál || Bayerischer Rundfunk (BR) || Dokumentárna miniséria. |- | ''Giganten gegen Götter'' || Krátky film || Puškinovo múzeum || Sprievodný film k moskovskej výstave. |} === Fotografické výstavy === * Centrála [[HypoVereinsbank]], Mníchov * Centrála [[Commerzbank]], Mníchov * Národná galéria Lipeck, Rusko * [[Puškinovo múzeum]], Moskva * Architektonické múzeum, Moskva * Museum für Abgüsse klassischer Bildwerke, Mníchov<ref name="abgussmuseum" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Pantomíma]] == Externé odkazy == * [http://andreyalexander.de Oficiálna stránka Andreja Alexandra] (po nemecky, po rusky) * [https://perlentaucher.de Profil autora] na Perlentaucher.de (po nemecky) * [https://youtube.com Rozhovor s tureckým veľvyslancom Ümitom Yardımom na prezentácii projektu „Temná strana Pergamského oltára“] na YouTube [[Kategória:Ruskí maliari]] [[Kategória:Ruskí režiséri]] [[Kategória:Ruskí fotografi]] [[Kategória:Ruskí herci]] [[Kategória:Mímovia]] [[Kategória:Pseudonymy]] [[Kategória:Osoby s neistým dátumom narodenia]] [[Kategória:Osobnosti z Chabarovska]] rb7h1c809i17qmsay18jgjgokvwgw42 8218963 8218962 2026-05-24T13:07:13Z ~2026-29230-47 294915 8218963 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Andrej Alexander | Rodné meno = Alexandr Andrejev | Popis osoby = rusko-nemecký umelec, fotograf, režisér a herec | Portrét = Andrey Alexander 2018.jpg | Popis portrétu = Andrej Alexander v roku 2018 | Dátum narodenia = <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} --> | Miesto narodenia = [[Chabarovsk]], [[Sovietsky zväz]] (dnes [[Rusko]]) | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = Andrej Alexander | Štát pôsobenia = | Národnosť = ruská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Ruská akadémia divadelného umenia]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Súbor:ЛиФФт 2018 День первый 10.jpg|náhľad|Andrej Alexander ako hosť na tlačovom brífingu literárneho festivalu LIFFT v roku 2018]] '''Andrej Alexander''' (rodený '''Alexandr Andrejev'''; * [[Chabarovsk]], [[Sovietsky zväz]]) je rusko-nemecký umelec, fotograf, režisér a herec. == Životopis == Andrej Alexander študoval na moskovskom „Zelenom divadle“ [[pantomíma|pantomímu]], klasický balet a akrobatiku. Následne v rokoch 1981 – 1986 pokračoval v štúdiu na [[Ruská akadémia divadelného umenia|Vysokej škole divadelného umenia (GITIS)]] v [[Moskva|Moskve]], ktoré úspešne ukončil so zameraním na herectvo a réžiu. Dlhé roky pôsobil ako sólista v tradičnom moskovskom súbore pantomímy. V roku 1980 sa v Moskve zoznámil s legendárnym [[Marcel Marceau|Marcelom Marceauom]], s ktorým ho až do jeho smrti spájalo dlhoročné priateľstvo.<ref name="perlentaucher">[https://perlentaucher.de Biografia autora: Andrey Alexander], Perlentaucher (po nemecky)</ref> Od roku 1990 vystupuje so svojimi sólovými programami po celom svete (napr. ''All World Festival'' v Moskve, ''Medzinárodný festival pantomímy'' v Primorsku, ''Festival gestického divadla'' v Berlíne či ''1. medzinárodný festival pantomímy'' v Šanghaji). Za svoju tvorbu získal viacero medzinárodných ocenení. Od roku 1996 cestoval spolu s nemeckou autorkou a dokumentaristkou [[Angelika Gebhard|Angelikou Gebhardovou]] po [[Rusko|Rusku]] a [[Ukrajina|Ukrajine]]. Spoločne produkovali knihy a televízne dokumentárne filmy, ktoré boli vysielané na regionálnych staniciach nemeckej verejnoprávnej televízie (ARD/MDR/BR).<ref name="perlentaucher" /> V roku 2018 sa zúčastnil ako hosť na III. Eurázijskom a Všeruskom literárnom festivale „LIFFT-2018“, kde vystúpil aj na oficiálnom brífingu pre novinárov. V roku 2007 začal pracovať na rozsiahlej fotoumeleckej rekonštrukcii štyroch vlysov [[Pergamský oltár|Pergamského oltára]]. V roku 2010 zverejnil v kalendári rekonštrukciu východného vlysu. V roku 2013 bola jeho multimediálna výstava ''„Giganti proti bohom“'' predstavená v [[Puškinovo múzeum|Puškinovom múzeu]] v Moskve. Ďalšie výstavy nasledovali v moskovskom Architektonickom múzeu (2015) a v nemeckej premiére v [[Mníchov]]e pod názvom ''„Dva životy Pergamského oltára“'' (2017) v mníchovskom Múzeu odliatkov klasických sôch.<ref name="abgussmuseum">[https://www.abgussmuseum.de/de/die-zwei-leben-des-pergamonaltars Výstava: Die zwei Leben des Pergamonaltars], Abgussmuseum München (po nemecky)</ref> == Prehľad ocenení == {| class="wikitable sortable" |- ! Ocenenie / Cena !! Festival / Podujatie !! Miesto konania |- | 1. cena || Medzinárodný festival pantomímy || {{minivlajka|Bulharsko}} Primorsko, Bulharsko |- | 1. cena – Brillantauge „Herz gegen Hass“ || — || {{minivlajka|Nemecko}} Kolín nad Rýnom, Nemecko |- | Hlavné ocenenie || All World Festival || {{minivlajka|Rusko}} Moskva, Rusko |- | Špeciálna cena (Special Award) || 1st International Pantomime Festival || {{minivlajka|Čína}} Šanghaj, Čína |- | „Pantomimi Ars Universalis“ (Medaila Petra Makala) || — || {{minivlajka|Nemecko}} Nemecko |- | 1. cena poroty a publika || International Festival of Monodrama and Mime || {{minivlajka|Srbsko}} Belehrad, Srbsko |- | Žánrová cena za najlepšiu pantomímu || Kleinkunstfestival || {{minivlajka|Nemecko}} Lipsko, Nemecko |} == Tvorba == === Knižné publikácie === {| class="wikitable" |- ! Rok !! Pôvodný názov !! Spoluautori !! Vydavateľstvo |- | 2007 || ''Wolgareise – Russische Lebensart zwischen Sankt Petersburg und Odessa'' || Angelika Gebhard || Herbig (München)<ref name="perlentaucher" /> |- | — || ''Mit Rollo auf Abenteuerkurs – Spurensuche im Schwarzen Meer'' || Angelika Gebhard || Delius Klasing |- | — || ''Zauber der Wolga – Abenteuer unter russischer Flagge'' || Angelika Gebhard || Delius Klasing |} === Filmové dokumenty === {| class="wikitable" |- ! Názov filmu / seriálu !! Formát !! Koprodukcia !! Poznámka |- | ''Kurs Abenteuer'' || 3-dielny TV seriál || Bayerischer Rundfunk (BR) || O plavbe s Rollom a Angelikou Gebhardovcami z Regensburgu na Kaukaz. |- | ''Zauber der Wolga'' || 5-dielny TV seriál || Bayerischer Rundfunk (BR) || O prvej plavbe po Volge na vlastnom člne. |- | ''Unter falscher Flagge'' || 2-dielny TV seriál || Bayerischer Rundfunk (BR) || Dokumentárna miniséria. |- | ''Giganten gegen Götter'' || Krátky film || Puškinovo múzeum || Sprievodný film k moskovskej výstave. |} === Fotografické výstavy === * Centrála [[HypoVereinsbank]], Mníchov * Centrála [[Commerzbank]], Mníchov * Národná galéria Lipeck, Rusko * [[Puškinovo múzeum]], Moskva * Architektonické múzeum, Moskva * Museum für Abgüsse klassischer Bildwerke, Mníchov<ref name="abgussmuseum" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Pantomíma]] == Externé odkazy == * [http://andreyalexander.de Oficiálna stránka Andreja Alexandra] (po nemecky, po rusky) * [https://perlentaucher.de Profil autora] na Perlentaucher.de (po nemecky) * [https://youtube.com Rozhovor s tureckým veľvyslancom Ümitom Yardımom na prezentácii projektu „Temná strana Pergamského oltára“] na YouTube {{DEFAULTSORT:Alexander, Andrej}} [[Kategória:Ruskí maliari]] [[Kategória:Ruskí režiséri]] [[Kategória:Ruskí fotografi]] [[Kategória:Ruskí herci]] [[Kategória:Mímovia]] [[Kategória:Pseudonymy]] [[Kategória:Osoby s neistým dátumom narodenia]] [[Kategória:Osobnosti z Chabarovska]] 0zmkkzpeuelikqd504pabj16bzj1xr2 Zinal (ľadovec) 0 750600 8218931 2026-05-24T12:00:38Z Gateshebe 193515 + 8218931 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Glacier de Zinal | other_name = | category = ľadovec <!-- *** Image *** --> | image = Dent blanche.jpg | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Švajčiarsko | country_flag = 1 | region = Valais <!-- *** Locations *** --> | lat_d = 46 | lat_m = 3 | lat_s = 13 | lat_NS = S | long_d = 7 | long_m = 39 | long_s = 7 | long_EW = V | area = 13.46 | area_unit = | length = | length_unit = <!-- *** Maps *** --> | map = Switzerland location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha | map_locator = Švajčiarsko <!-- *** Websites *** --> | commons = | website = }} '''Glacier de Zinal''' je [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovec]] vo [[Penninské Alpy|Penninských Alpách]] v kantóne [[Valais]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zinal Glacier | url = https://www.valais.ch/en/explore/activities/natural-sites/glaciers/zinal-glacier | vydavateľ = valais.ch | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> Zteká do doliny [[Val de Zinal]] spod vrcholov [[Dent Blanche]] a [[Grand Cornier]] z výšky približne {{mnm|3470}} Tiahne sa až po priesmyk [[Col Durand]]. Má dĺžku {{km|6,9}} (stav k roku 2013) a plochu 13,46 km² (stav k roku 2016).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Swiss glaciers | url = https://www.glamos.ch/en#/B63-05 | vydavateľ = glamos.ch | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> V hornej časti doliny, vo výške približne {{mnm|2005}}, z neho vyteká zdrojový tok rieky [[Navizence]]. == História == Od kulminácie [[Malej doby ľadovej]] v polovici [[19. storočie|19. storočia]] ustúpil ľadovec Zinal o približne {{km|1,2}}. V dávnych dobách viedol pozdĺž ľadovca Zinal hojne využívaný chodník cez priesmyk ''Col Durand'' v nadmorskej výške {{mnm|3443}}, ktorý slúžil na prepravu tovaru a dobytka medzi stredným Valais a [[Taliansko|Severným Talianskom]]. == Vysokohorská turistika == Na úbočí hory [[Besso]], nad sútokom troch hlavných ľadovcov, sa v nadmorskej výške {{mnm|2886}} nachádza chata [[Cabane du Mountet]] patriaca [[Švajčiarsky alpský klub|Švajčiarskemu alpskému klubu (SAC)]]. Chata slúži ako východiskový bod pre najrôznejšie horolezecké výstupy a dlhé ľadovcové túry v okolí. == Externé odkazy == * [http://glaciology.ethz.ch/messnetz/glaciers/zinal.html Monitoring ľadovca] == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|pl|Glacier de Zinal|72667613|eo|Glacier de Zinal|8763462}} [[Kategória:Ľadovce vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Geografia kantónu Valais]] l2pry9atsc7d832ldmu25fnne4nh0jn 8219269 8218931 2026-05-25T07:31:13Z Bakjb 236375 8219269 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Glacier de Zinal | other_name = | category = ľadovec <!-- *** Image *** --> | image = Dent blanche.jpg | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Švajčiarsko | country_flag = 1 | region = Valais <!-- *** Locations *** --> | lat_d = 46 | lat_m = 3 | lat_s = 13 | lat_NS = S | long_d = 7 | long_m = 39 | long_s = 7 | long_EW = V | area = 13.46 | area_unit = | length = | length_unit = <!-- *** Maps *** --> | map = Switzerland location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha | map_locator = Švajčiarsko <!-- *** Websites *** --> | commons = | website = }} '''Glacier de Zinal''' je [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovec]] vo [[Penninské Alpy|Penninských Alpách]] v kantóne [[Valais]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zinal Glacier | url = https://www.valais.ch/en/explore/activities/natural-sites/glaciers/zinal-glacier | vydavateľ = valais.ch | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> Zteká do doliny [[Val de Zinal]] spod vrcholov [[Dent Blanche]] a [[Grand Cornier]] z výšky približne {{mnm|3470}} Tiahne sa až po priesmyk [[Col Durand]]. Má dĺžku {{km|6,9}} (stav k roku 2013) a plochu 13,46 km² (stav k roku 2016).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Swiss glaciers | url = https://www.glamos.ch/en#/B63-05 | vydavateľ = glamos.ch | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> V hornej časti doliny, vo výške približne {{mnm|2005}}, z neho vyteká zdrojový tok rieky [[Navizence]]. == História == Od kulminácie [[Malá doba ľadová|Malej doby ľadovej]] v polovici [[19. storočie|19. storočia]] ustúpil ľadovec Zinal o približne {{km|1,2}}. V dávnych dobách viedol pozdĺž ľadovca Zinal hojne využívaný chodník cez priesmyk ''Col Durand'' v nadmorskej výške {{mnm|3443}}, ktorý slúžil na prepravu tovaru a dobytka medzi stredným Valais a [[Taliansko|Severným Talianskom]]. == Vysokohorská turistika == Na úbočí hory [[Besso]], nad sútokom troch hlavných ľadovcov, sa v nadmorskej výške {{mnm|2886}} nachádza chata [[Cabane du Mountet]] patriaca [[Švajčiarsky alpský klub|Švajčiarskemu alpskému klubu (SAC)]]. Chata slúži ako východiskový bod pre najrôznejšie horolezecké výstupy a dlhé ľadovcové túry v okolí. == Externé odkazy == * [http://glaciology.ethz.ch/messnetz/glaciers/zinal.html Monitoring ľadovca] == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|pl|Glacier de Zinal|72667613|eo|Glacier de Zinal|8763462}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ľadovce vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Geografia kantónu Valais]] it33tch5cdiptmxp52yzhnmelsq8lmp Lipník (prítok Hrona) 0 750601 8218939 2026-05-24T12:30:19Z Starček 199741 Pridaná nová stránka Lipník (prítok Hrona). 2026-05-29. Starček. 8218939 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Lipník | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj]] | region_type = kraj | district = [[Levice (okres)|Levice]] | commune = | municipality = [[Kozárovce]], [[Malé Kozmálovce]], [[Tlmače]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Kozárovce]] | source_type = Prameň | source_location = Zadný vrch | source_elevation = 267 | source_lat_d = 48.2978 | source_long_d = 18.4774 | mouth = [[Hron]] | mouth_location = [[Tlmače]] | mouth_elevation = 175 | mouth_lat_d = 48.2880 | mouth_long_d = 18.5235 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 4.5 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-04-367 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Lipník'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-05-23].</ref> je [[potok]] v regióne [[Tekov (región)|Tekov]] na území obcí [[Kozárovce]], [[Malé Kozmálovce]] a [[Tlmače]] v okrese [[Levice (okres)|Levice]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Hron]]a. Má dĺžku {{km|4,5}} a je tokom III. rádu. == Prameň == Lipník pramení v {{mnm|267}} na okraji lesného [[extravilán]]u a poľnohospodárskeho [[extravilán]]u na území obce [[Kozárovce]] v okrese [[Levice]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]] vo vzdialenosti {{km|0,5}} severozápadoseverne od vrchu Zadný vrch s {{mnm|347}} == Opis toku == Lipník tečie od prameňa východným smerom medzi lesným [[extravilán]]om a poľnohospodárskym [[extravilán]]om obce [[Kozárovce]] v okrese [[Levice (okres)|Levice]], pravým brehom obteká úpätie vrchu Zadný vrch s {{mnm|347}} a les Dlhá hora, ľavým brehom obteká pole Nad Uhliskom, približuje sa k samote Helena<ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. Bratislava 1981. 79-906-81 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>, pravým brehom obteká severné úpätie vrchu a lesa Ostrovica s {{mnm|304}}, v {{mnm|198}} vteká na obecnú hranicu medzi Kozárovcami a [[Malé Kozmálovce|Malými Kozmálovcami]] a nižšie plynule pokračuje po obecnej hranici medzi obcou [[Malé Kozmálovce]] a mestom [[Tlmače]] až po {{mnm|191}}, kde vteká na územie Tlmáč. Mení smer na juhovýchod, na dlhom úseku obteká južnú stranu [[intravilán]]u mestskej časti Lipník, mení smer na juh, v {{mnm|175}} na hranici [[intravilán]]u a poľnohospodárskeho [[extravilán]]u mesta Tlmače mestskej časti Lipník pri poli Orešie [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Hron]]a ako jeho pravostranný prítok. [[Hron]] ďalej ústi do [[Dunaj]]a.<ref>Priebeh Lipníka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/14539?pos=48.293709,18.500719,15][cit. 2026-05-23]</ref><ref> Geografické názvy okresu Levice A35. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-2327/1993 z 9.11.1993. 86 s. ISBN 80-85672-08-1.</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 59, 118. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref> Patrí do okresu [[Levice (okres)|Levice]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Pramení, preteká a ústi do [[Hron]]a na území obcí [[Kozárovce]], [[Malé Kozmálovce]] a [[Tlmače]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] v ich geomorfologickom podcelku [[Kozmálovské vŕšky]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-05-22</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 81, 82. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref>. Lipník nemá prítok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.52346y=48.28798ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Pôvod názvu == Názov vodného toku Lipník má pôvod v názve pôvodne lesa Lipník, dnes už v názve sídliska a mestskej časti mesta Tlmače s názvom Lipník na pravom brehu Hrona, ktoré je počtom obyvateľov už päťnásobne väčšie ako náprotivná stará mestská časť mesta Tlmače na ľavom brehu Hrona. Slovo Lipník bolo bez zmeny prenesené z názvu sídliska (mestskej časti) na vodný tok a tým sa hydronymum zaradilo do skupiny jednoslovných názvov v slovenskej toponymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref>. Najstarší dochovaný písomný záznam vodného toku a jeho vývoj: 1302 Lypuk, 1971 Lipník vo význame priestor porastený lipami, lipovým porastom<ref>KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 131. ISBN 978-80-8083-511-5.</ref><ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (30). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2011, ročník 45, č. 6, ISSN 0023-5202. S. 359. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2011/6/ks2011-6.pdf] [cit. 2026-05-23.]</ref>. Názov vodného toku Lipník bol štandardizovaný v roku 1978<ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 59. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Lipník nie je jedinečným hydronymom; na Slovensku je 5 vodných tokov s týmto štandardizovaným názvom (máj 2026). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Hrona (6. časť)}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Levice]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Štiavnických vrchoch]] [[Kategória:Kozárovce]] [[Kategória:Malé Kozmálovce]] [[Kategória:Tlmače]] [[Kategória:Povodie Hrona]] ndpp5yv8gjt0k5ucwtyo2nqoqc9wguf Alexandr Andrejev 0 750602 8218964 2026-05-24T13:07:56Z ~2026-29230-47 294915 Presmerovanie na [[Andrej Alexander]] 8218964 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Andrej Alexander]] kj5cw316g910i90jho27knabfdnjmse 8218970 8218964 2026-05-24T13:25:25Z ~2026-29230-47 294915 Zrušené presmerovanie na [[Andrej Alexander]] 8218970 wikitext text/x-wiki '''Alexandr Andrejev''' ({{vjz|rus|Александр Андреев}}) môže byť: * ruský teoretický fyzik (* 1939 – † 2023), pozri [[Alexandr Fiodorovič Andrejev]] * rusko-nemecký umelec, fotograf, režisér a herec, pozri [[Andrej Alexander]] {{rozlišovacia stránka}} 13qy3ub5y7jwkb4abvvosihesbzc78e Christa Pikeová 0 750603 8218972 2026-05-24T13:28:06Z Henrіch 186557 le'sen 8218972 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Christa Pikeová | Popis osoby = americká vrahyňa | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1976|03|10}} | Miesto narodenia = [[Beckley]], [[Západná Virgínia]], [[USA]] | Známa vďaka = jedna z najmladších žien odsúdených na trest smrti }} '''Christa Gail Pikeová''' (* [[10. marec]] [[1976]], [[Beckley (West Virginia)|Beckley]], [[Západná Virgínia]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká vrahyňa, ktorá ako osemnásťročná umučila na smrť svoju spolužiačku. Za vraždu bola odsúdená na [[trest smrti]] ako jedna z najmladších žien v dejinách Spojených štátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women on Death Row | url = https://www.tn.gov/correction/about-us/executions/women-on-death-row.html | vydavateľ = www.tn.gov | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = en}}</ref> Popravená bude 30. septembra 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tennessee’s Execution of Christa Pike Would Make Her the First Woman to be Executed in the State in Over 200 Years | url = https://deathpenaltyinfo.org/tennessees-execution-of-christa-pike-would-make-her-the-first-woman-to-be-executed-in-the-state-in-over-200-years | vydavateľ = Death Penalty Information Center | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = en-US}}</ref> == Detstvo == Pochádzala z nestabilnej rodiny, jej rodičia sa pravidelne rozchádzali a dávali dokopy. Jej matka bola alkoholička, ktorá zanedbávala výchovu a nechávala ju ako batoľa loziť v psích výkaloch. Väčšinou sa o ňu starala jej stará mama. Keď však zomrela, dvanásťročná Pikeová sa neúspešne pokúsila spáchať [[Samovražda|samovraždu]]. Počas dospievania bola obeťou fyzického násilia zo strany nového priateľa jej mamy. Preto istý čas žila so svojím biologickým otcom, ktorý ju však neskôr vyhodil z domu, keď údajne [[Sexuálne zneužívanie|sexuálne zneužila]] svoju nevlastnú mladšiu sestru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pike v. State, No. E2009-00016-CCA-R3-PD {{!}} Casetext Search + Citator | url = https://casetext.com/case/pike-v-state-15 | vydavateľ = casetext.com | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = en}}</ref> V škole mala veľmi zlý prospech a napokon ju ani nedokončila, lebo musela nastúpiť do nápravného zariadenia pre mládež. Tam sa stala účastníčkou vládneho programu, ktorý ponúkal kurzy a školenia pre mládež zo znevýhodneného prostredia. Chcela sa stať [[Praktická sestra|praktickou sestrou]]. Vzdelávanie prebiehalo v [[Knoxville (Tennessee)|Knoxville]], v štáte [[Tennessee]], kde sa zoznámila s o rok mladším Tadarylom Shippom. Začali spolu chodiť, pričom si vypestovali spoločný záujem pre [[okultizmus]]. == Vražda == Mala časté konflikty s devätnásťročnou spolužiačkou Colleen Slemmerovou, na ktorú žiarlila, že sa jej snaží prebrať priateľa. Spolu so Shippom a ich osemnásťročnou kamarátkou Shadollou Petersonovou vylákali Slemmerovú do lesa za internátom, kde všetci štyria bývali, pod zámienkou, že pri spoločnom fajčení [[Marihuana|marihuany]] zakopú vojnovú sekeru. Keď však dorazili na miesto, Pikeová a Shipp fyzicky zaútočili na Slemmerovú, pričom Petersonová dávala pozor, či sa niekto neblíži.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Christa Pike | url = https://www.willkern.com/pike.html | vydavateľ = www.willkern.com | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> Slemmerovú viacnásobne pobodali nožom, do hrude jej vyryli [[pentagram]] a napokon jej Pikeová kusom asfaltu rozdrvila hlavu. Počas útoku sa Slemmerovej posmievali a slovne ju ponižovali. Pikeová si dokonca vzala kúsok jej lebky ako suvenír. Nasledujúci deň správca pozemku objavil mŕtvolu, ktorá bola natoľko zohavená, že si najskôr myslel, že ide o zviera. Napokon však zalarmoval políciu. == Väzba == === Súdny proces === Pikeová, Shipp a Petersonová sa okamžite stali hlavnými podozrivými, pretože v knihe návštev stálo, že predošlý večer odišli z internátu spolu so Slemmerovou, ale vrátili sa bez nej. Už dva dni po vražde trojicu zatkli a vyšetrovatelia našli kúsok lebky v Pikeovej bunde. Tá sa k vražde ihneď priznala, hoci trvala na tom, že chcela Slemmerovú iba postrašiť, ale potom sa jej to vymklo z rúk. Jej výpoveď sa však nezhodovala so svedectvom Petersonovej, ktorá sa rozhodla spolupracovať s políciou výmenou za nižší trest. Odsúdili ju na šesť rokov za napomáhanie k vražde. Pikeovú a neskôr aj Shippa uznali vinnými z [[Úkladná vražda|vraždy prvého stupňa]] a plánovania vraždy. Pikeovú odsúdili na trest smrti [[Elektrické kreslo|elektrickým kreslom]]: stala sa jednou z najmladších žien v dejinách Spojených štátoch odsúdenou na trest smrti a prvou v štáte Tennesse po takmer dvesto rokoch. Shipp, ktorý bol v čase vraždy ešte stále neplnoletý, dostal doživotný trest s možnosťou prepustenia po 25 rokoch. V októbri 2025 mu žiadosť o prepustenie zamietli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Detailed Results | url = https://foil.app.tn.gov/foil/details.jsp | vydavateľ = foil.app.tn.gov | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Tadaryl Shipp Convicted|url=https://www.newspapers.com/article/the-orlando-sentinel-tadaryl-shipp-convi/14245140/|periodikum=The Orlando Sentinel|miesto=Orlando, Florida|dátum=1997-03-09|dátum prístupu=2026-05-24|strany=181}}</ref> Proti rozsudku opakovane odvolávala, niekoľkokrát odvolania stiahla a potom znovu podala. Neskôr naopak žiadala, aby ju popravili na elektrickom kresle. Jej žiadosti vyhoveli a popravená mala byť 19. augusta 2002, no medzitým si to rozmyslela, a znovu sa proti rozsudku odvolala. V decembri 2008 jej rovnako zamietli žiadosť o nový súdny proces. Neúspešná bola aj jej snaha o prekvalifikovanie rozsudku z trestu smrti na doživotie. === Ďalší pokus o vraždu a plánovanie úteku === V auguste 2001 sa pokúsila uškrtiť spoluväzenkyňu v cele pomocou šnúrky od topánok. Jej obeť prežila, ale Pikeovú odsúdili na dodatočných 25 rokov odňatia slobody a prevelili na samotku. Začiatkom roku 2011 si začala dopisovať s osobným trénerom Donaldom Kohutom. Po čase ju začal navštevovať a neskôr dokonca podplatil dozorcu Justina Heflina, aby mu pomohol naplánovať jej útek. Ich zámer však veľmi rýchlo odhalili a Kohutovi vymerali sedemročný trest. Heflin sa síce vyhol väzbe, ale prišiel o prácu dozorcu. Trestu sa vyhla aj Pikeová, ktorej sa nepodarilo dokázať spoluúčasť na plánovaní úteku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Raritan Twp. man arrested in foiled plot to bust Tenn. female death row inmate from jail|url=https://www.nj.com/news/2012/03/flemington_man_arrested_in_foi.html|periodikum=nj|dátum=2012-03-22|dátum prístupu=2026-05-24|jazyk=en}}</ref> === Príprava k poprave === Pikeovej argumenty, že v čase vraždy bola mladá a trpela psychickými problémami neobstáli a v novembri 2022 vyčerpala všetky možnosti k odvolaniu. Najvyšší súd štátu Tennesse rozhodol, že popravená bude 30. septembra 2026. Hoci bola pôvodne odsúdená na trest smrti elektrickým kreslom, ešte nie je potvrdené, či dôjde k vykonaniu rozsudku týmto spôsobom. == Referencie == {{KLÍČŘAZENÍ:Pikeová, Christa}} [[Kategória:Vrahovia USA]] [[Kategória:Odsúdení na trest smrti]] [[Kategória:Úmrtia 30. septembra]] [[Kategória:Úmrtia v 2026]] [[Kategória:Osobnosti zo Západnej Virgínie]] 9mh5obvr74oyc7j2c0jsvloyhg79prk 8218980 8218972 2026-05-24T13:45:19Z ~2026-29230-47 294915 8218980 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Christa Pikeová | Popis osoby = americká vrahyňa | Dátum narodenia = {{dnv|1976|03|10}} | Miesto narodenia = [[Beckley]], [[Západná Virgínia]], [[USA]] | Známa vďaka = jedna z najmladších žien odsúdených na trest smrti }} '''Christa Gail Pikeová''' (* [[10. marec]] [[1976]], [[Beckley (West Virginia)|Beckley]], [[Západná Virgínia]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká vrahyňa, ktorá ako osemnásťročná umučila na smrť svoju spolužiačku. Za vraždu bola odsúdená na [[trest smrti]] ako jedna z najmladších žien v dejinách Spojených štátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women on Death Row | url = https://www.tn.gov/correction/about-us/executions/women-on-death-row.html | vydavateľ = www.tn.gov | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = en}}</ref> Popravená bude 30. septembra 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tennessee’s Execution of Christa Pike Would Make Her the First Woman to be Executed in the State in Over 200 Years | url = https://deathpenaltyinfo.org/tennessees-execution-of-christa-pike-would-make-her-the-first-woman-to-be-executed-in-the-state-in-over-200-years | vydavateľ = Death Penalty Information Center | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = en-US}}</ref> == Detstvo == Pochádzala z nestabilnej rodiny, jej rodičia sa pravidelne rozchádzali a dávali dokopy. Jej matka bola alkoholička, ktorá zanedbávala výchovu a nechávala ju ako batoľa loziť v psích výkaloch. Väčšinou sa o ňu starala jej stará mama. Keď však zomrela, dvanásťročná Pikeová sa neúspešne pokúsila spáchať [[Samovražda|samovraždu]]. Počas dospievania bola obeťou fyzického násilia zo strany nového priateľa jej mamy. Preto istý čas žila so svojím biologickým otcom, ktorý ju však neskôr vyhodil z domu, keď údajne [[Sexuálne zneužívanie|sexuálne zneužila]] svoju nevlastnú mladšiu sestru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pike v. State, No. E2009-00016-CCA-R3-PD {{!}} Casetext Search + Citator | url = https://casetext.com/case/pike-v-state-15 | vydavateľ = casetext.com | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = en}}</ref> V škole mala veľmi zlý prospech a napokon ju ani nedokončila, lebo musela nastúpiť do nápravného zariadenia pre mládež. Tam sa stala účastníčkou vládneho programu, ktorý ponúkal kurzy a školenia pre mládež zo znevýhodneného prostredia. Chcela sa stať [[Praktická sestra|praktickou sestrou]]. Vzdelávanie prebiehalo v [[Knoxville (Tennessee)|Knoxville]], v štáte [[Tennessee]], kde sa zoznámila s o rok mladším Tadarylom Shippom. Začali spolu chodiť, pričom si vypestovali spoločný záujem pre [[okultizmus]]. == Vražda == Mala časté konflikty s devätnásťročnou spolužiačkou Colleen Slemmerovou, na ktorú žiarlila, že sa jej snaží prebrať priateľa. Spolu so Shippom a ich osemnásťročnou kamarátkou Shadollou Petersonovou vylákali Slemmerovú do lesa za internátom, kde všetci štyria bývali, pod zámienkou, že pri spoločnom fajčení [[Marihuana|marihuany]] zakopú vojnovú sekeru. Keď však dorazili na miesto, Pikeová a Shipp fyzicky zaútočili na Slemmerovú, pričom Petersonová dávala pozor, či sa niekto neblíži.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Christa Pike | url = https://www.willkern.com/pike.html | vydavateľ = www.willkern.com | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref> Slemmerovú viacnásobne pobodali nožom, do hrude jej vyryli [[pentagram]] a napokon jej Pikeová kusom asfaltu rozdrvila hlavu. Počas útoku sa Slemmerovej posmievali a slovne ju ponižovali. Pikeová si dokonca vzala kúsok jej lebky ako suvenír. Nasledujúci deň správca pozemku objavil mŕtvolu, ktorá bola natoľko zohavená, že si najskôr myslel, že ide o zviera. Napokon však zalarmoval políciu. == Väzba == === Súdny proces === Pikeová, Shipp a Petersonová sa okamžite stali hlavnými podozrivými, pretože v knihe návštev stálo, že predošlý večer odišli z internátu spolu so Slemmerovou, ale vrátili sa bez nej. Už dva dni po vražde trojicu zatkli a vyšetrovatelia našli kúsok lebky v Pikeovej bunde. Tá sa k vražde ihneď priznala, hoci trvala na tom, že chcela Slemmerovú iba postrašiť, ale potom sa jej to vymklo z rúk. Jej výpoveď sa však nezhodovala so svedectvom Petersonovej, ktorá sa rozhodla spolupracovať s políciou výmenou za nižší trest. Odsúdili ju na šesť rokov za napomáhanie k vražde. Pikeovú a neskôr aj Shippa uznali vinnými z [[Úkladná vražda|vraždy prvého stupňa]] a plánovania vraždy. Pikeovú odsúdili na trest smrti [[Elektrické kreslo|elektrickým kreslom]]: stala sa jednou z najmladších žien v dejinách Spojených štátoch odsúdenou na trest smrti a prvou v štáte Tennesse po takmer dvesto rokoch. Shipp, ktorý bol v čase vraždy ešte stále neplnoletý, dostal doživotný trest s možnosťou prepustenia po 25 rokoch. V októbri 2025 mu žiadosť o prepustenie zamietli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Detailed Results | url = https://foil.app.tn.gov/foil/details.jsp | vydavateľ = foil.app.tn.gov | dátum prístupu = 2026-05-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Tadaryl Shipp Convicted|url=https://www.newspapers.com/article/the-orlando-sentinel-tadaryl-shipp-convi/14245140/|periodikum=The Orlando Sentinel|miesto=Orlando, Florida|dátum=1997-03-09|dátum prístupu=2026-05-24|strany=181}}</ref> Proti rozsudku sa opakovane odvolávala, niekoľkokrát odvolania stiahla a potom znovu podala. Neskôr naopak žiadala, aby ju popravili na elektrickom kresle. Jej žiadosti vyhoveli a popravená mala byť 19. augusta 2002, no medzitým si to rozmyslela, a znovu sa proti rozsudku odvolala. V decembri 2008 jej rovnako zamietli žiadosť o nový súdny proces. Neúspešná bola aj jej snaha o prekvalifikovanie rozsudku z trestu smrti na doživotie. === Ďalší pokus o vraždu a plánovanie úteku === V auguste 2001 sa pokúsila uškrtiť spoluväzenkyňu v cele pomocou šnúrky od topánok. Jej obeť prežila, ale Pikeovú odsúdili na dodatočných 25 rokov odňatia slobody a prevelili na samotku. Začiatkom roku 2011 si začala dopisovať s osobným trénerom Donaldom Kohutom. Po čase ju začal navštevovať a neskôr dokonca podplatil dozorcu Justina Heflina, aby mu pomohol naplánovať jej útek. Ich zámer však veľmi rýchlo odhalili a Kohutovi vymerali sedemročný trest. Heflin sa síce vyhol väzbe, ale prišiel o prácu dozorcu. Trestu sa vyhla aj Pikeová, ktorej sa nepodarilo dokázať spoluúčasť na plánovaní úteku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Raritan Twp. man arrested in foiled plot to bust Tenn. female death row inmate from jail|url=https://www.nj.com/news/2012/03/flemington_man_arrested_in_foi.html|periodikum=nj|dátum=2012-03-22|dátum prístupu=2026-05-24|jazyk=en}}</ref> === Príprava k poprave === Pikeovej argumenty, že v čase vraždy bola mladá a trpela psychickými problémami neobstáli a v novembri 2022 vyčerpala všetky možnosti k odvolaniu. Najvyšší súd štátu Tennesse rozhodol, že popravená bude 30. septembra 2026. Hoci bola pôvodne odsúdená na trest smrti elektrickým kreslom, ešte nie je potvrdené, či dôjde k vykonaniu rozsudku týmto spôsobom. == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Pikeová, Christa}} [[Kategória:Vrahovia USA]] [[Kategória:Odsúdení na trest smrti]] [[Kategória:Osobnosti zo Západnej Virgínie]] f33wi0cogeeivorhhrt0f1qjeks4gvh Záchyt elektrónu 0 750604 8218979 2026-05-24T13:39:17Z ~2026-31041-06 295848 Vytvorená stránka „'''Záchyt elektrónu''' (alebo ''K-záchyt'') je <mark>typ rádioaktívnej premeny, pri ktorej nestabilné atómové jadro s prebytkom protónov zachytí elektrón zo svojej najbližšej elektrónovej vrstvy (najčastejšie z</mark> <mark>vrstvy K)</mark>. Princíp premeny Počas tohto procesu sa protón v jadre premení na neutrón a zároveň sa vyžiari neutríno (): Keďže atómu ubudne protón, zmení sa na iný prvok (protónové číslo  klesne o , n…“ 8218979 wikitext text/x-wiki '''Záchyt elektrónu''' (alebo ''K-záchyt'') je <mark>typ rádioaktívnej premeny, pri ktorej nestabilné atómové jadro s prebytkom protónov zachytí elektrón zo svojej najbližšej elektrónovej vrstvy (najčastejšie z</mark> <mark>vrstvy K)</mark>. Princíp premeny Počas tohto procesu sa protón v jadre premení na neutrón a zároveň sa vyžiari neutríno (): Keďže atómu ubudne protón, zmení sa na iný prvok (protónové číslo  klesne o , nukleónové číslo  sa nezmení). Sekundárne efekty Uvoľnené miesto v elektrónovom obale okamžite zaplní elektrón z vyššej vrstvy, pričom sa vyžaruje charakteristické röntgenové žiarenie, alebo dochádza k tzv. ''Augerovmu efektu'' (vyrazeniu ďalšieho elektrónu) qbzkhzarfh6xb6nadtjveafmr9jy1er 8218983 8218979 2026-05-24T13:52:42Z ~2026-29230-47 294915 8218983 wikitext text/x-wiki {{UU|20260524}} '''Záchyt elektrónu''' (alebo ''K-záchyt'') je <mark>typ rádioaktívnej premeny, pri ktorej nestabilné atómové jadro s prebytkom protónov zachytí elektrón zo svojej najbližšej elektrónovej vrstvy (najčastejšie z</mark> <mark>vrstvy K)</mark>. Princíp premeny Počas tohto procesu sa protón v jadre premení na neutrón a zároveň sa vyžiari neutríno (): Keďže atómu ubudne protón, zmení sa na iný prvok (protónové číslo  klesne o , nukleónové číslo  sa nezmení). Sekundárne efekty Uvoľnené miesto v elektrónovom obale okamžite zaplní elektrón z vyššej vrstvy, pričom sa vyžaruje charakteristické röntgenové žiarenie, alebo dochádza k tzv. ''Augerovmu efektu'' (vyrazeniu ďalšieho elektrónu) srs1x2ece8lby55fdyzw6wiq4oq0erm Mönch 0 750605 8218984 2026-05-24T13:53:53Z Gateshebe 193515 + 8218984 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain | name = Mönch | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] | etymology = | nickname = | image = Moench 2348.jpg | image_size = | image_caption = Pohľad od vrchu [[Jungfrau]] | country_type = [[Štát]] | country = Švajčiarsko | country_flag = 1 | state = [[Bern (kantón)|Bern]], [[Valais (kantón)|Valais]] | state_type = [[Kantón (Švajčiarsko)|Kantón]] | state_label = Kantóny v ktorých sa vrch nachádza | region = | region_type = | region_label = | district = | municipality = | range = [[Alpy]] | partk = [[Bernské Alpy]] | partk_type = Horská skupina | partk_label = Horská skupina | location = | elevation = 4107 | elevation_note = | prominence = | lat_d = 46 | lat_m = 33 | lat_s = 35 | lat_NS = S | long_d = 7 | long_m = 59 | long_s = 54 | long_EW = V | coordinates_type = | geology = [[žula]], [[rula]] | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = | public = | access = | discovery = | discovery1 = Christian Almer, Christian Kaufmann, Ulrich Kaufmann, Sigismund Porges | discovery2 = | discovery_date = 1857 | discovery_date_label = Dátum prvovýstupu | discovery_type = Prvovýstup | discovery_label = Prvovýstup | ascent = | ascent_date = | ascent_type = | free = | map_caption = Poloha v rámci Švajčiarska | map_locator = Švajčiarsko | website = | commons = Mönch }} '''Mönch''' (v preklade z [[nemčina|nemčiny]] „mních“) je vrch s nadmorskou výškou 4 107 metrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Monch Climb: Facts & Information. Routes, Climate, Difficulty, Equipment, Preparation, Cost | url = https://www.explore-share.com/blog/monch-climb-facts-information-routes-climate-difficulty-equipment-preparation-cost/ | vydavateľ = explore-share.com | miesto = | dátum vydania = 2020-02-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> Je jednou z dominánt [[Jungfrauregion]]u, horského masívu Jungfrau v bernskej časti [[Švajčiarske Alpy|Švajčiarskych Álp]]. Ďalšími známymi vrcholmi tohto masívu sú [[Eiger]] a [[Jungfrau]]. Mönch leží na hranici medzi kantónmi [[Valais]] a [[Bern (kantón)|Bern]] a tvorí súčasť horského hrebeňa medzi [[Jungfrau]] a [[Jungfraujoch]] na západe a [[Eiger]]om na východe. Nachádza sa západne od [[Mönchsjoch]] (priesmyk vo výške {{mnm|3650}}) a chaty [[Mönchsjoch Hütte]], severne od [[Jungfraufirn]] a [[Ewigschneefäld]], dvoch ľadovcových splazov veľkého ľadovca [[Aletschgletscher]]. Severná stena Mönchu spadá až do údolia [[Lauterbrunnen]]. Región Jungfrau bol v roku [[2001]] zapísaný do zoznamu Svetového prírodného dedičstva [[UNESCO]] pod názvom „[[Švajčiarske Alpy Jungfrau-Aletsch]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UNESCO World Heritage Centre | odkaz na autora = | titul = Swiss Alps Jungfrau-Aletsch | url = https://whc.unesco.org/en/list/1037/ | vydavateľ = whc.unesco.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> == História == Prvovýstup na horu uskutočnili [[15. august]]a [[1857]] horolezci Christian Almer, Christian Kaufmann, Ulrich Kaufmann a Sigismund Porges. == Turizmus == Až do sedla [[Jungfraujoch]] medzi horami [[Jungfrau]] a Mönch vedie [[ozubnicová železnica]] [[Jungfraubahn]] do najvyššie položenej železničnej stanice v [[Európa|Európe]] ({{mnm|3454}}), nazývanej „Top of Europe“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jungfraujoch-Top of Europe | odkaz na autora = | titul = Jungfraujoch | url = https://www.jungfrau.ch/en-gb/jungfraujoch-top-of-europe/?srsltid=AfmBOoqvA34VUFMQkWaq6MSBla--8NmASvWwTJVEpVH0c4UZVjTxD15C | vydavateľ = jungfrau.ch | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> {{Široký obrázok|Eiger Mönch Jungfrau x01.jpg||Eiger – Mönch – Jungfrau|rám=1}} == Pozri aj == * [[Jungfrauregion]] * [[Jungfraubahn]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20140531123631/http://www.peakware.com/peaks.html?pk=182 Mönch] == Zdroj == {{Preklad|cs|Mönich|22652057}} [[Kategória:Geografia kantónu Bern]] [[Kategória:Geografia kantónu Valais]] [[Kategória:Štvortisícovky vo Švajčiarsku]] j4uuokn4jsa5z39nnirr8f476zit57u 8218987 8218984 2026-05-24T14:02:22Z ~2026-29230-47 294915 8218987 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain | name = Mönch | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] | etymology = | nickname = | image = Moench 2348.jpg | image_size = | image_caption = Pohľad od vrchu [[Jungfrau]] | country_type = [[Štát]] | country = Švajčiarsko | country_flag = 1 | state = [[Bern (kantón)|Bern]], [[Valais (kantón)|Valais]] | state_type = [[Kantón (Švajčiarsko)|Kantón]] | state_label = Kantóny v ktorých sa vrch nachádza | region = | region_type = | region_label = | district = | municipality = | range = [[Alpy]] | partk = [[Bernské Alpy]] | partk_type = Horská skupina | partk_label = Horská skupina | location = | elevation = 4107 | elevation_note = | prominence = | lat_d = 46 | lat_m = 33 | lat_s = 35 | lat_NS = S | long_d = 7 | long_m = 59 | long_s = 54 | long_EW = V | coordinates_type = | geology = [[žula]], [[rula]] | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = | public = | access = | discovery = | discovery1 = Christian Almer, Christian Kaufmann, Ulrich Kaufmann, Sigismund Porges | discovery2 = | discovery_date = 1857 | discovery_date_label = Dátum prvovýstupu | discovery_type = Prvovýstup | discovery_label = Prvovýstup | ascent = | ascent_date = | ascent_type = | free = | map_caption = Poloha v rámci Švajčiarska | map_locator = Švajčiarsko | website = | commons = Mönch }} '''Mönch''' (v preklade z [[nemčina|nemčiny]] „mních“) je vrch s nadmorskou výškou 4 107 metrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Monch Climb: Facts & Information. Routes, Climate, Difficulty, Equipment, Preparation, Cost | url = https://www.explore-share.com/blog/monch-climb-facts-information-routes-climate-difficulty-equipment-preparation-cost/ | vydavateľ = explore-share.com | miesto = | dátum vydania = 2020-02-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> Je jednou z dominánt [[Jungfrauregion]]u, horského masívu Jungfrau v bernskej časti [[Švajčiarske Alpy|Švajčiarskych Álp]]. Ďalšími známymi vrcholmi tohto masívu sú [[Eiger]] a [[Jungfrau]]. Mönch leží na hranici medzi kantónmi [[Valais]] a [[Bern (kantón)|Bern]] a tvorí súčasť horského hrebeňa medzi [[Jungfrau]] a [[Jungfraujoch]] na západe a [[Eiger]]om na východe. Nachádza sa západne od [[Mönchsjoch]] (priesmyk vo výške {{mnm|3650}}) a chaty [[Mönchsjoch Hütte]], severne od [[Jungfraufirn]] a [[Ewigschneefäld]], dvoch ľadovcových splazov veľkého ľadovca [[Aletschgletscher]]. Severná stena Mönchu spadá až do údolia [[Lauterbrunnen]]. Región Jungfrau bol v roku [[2001]] zapísaný do zoznamu Svetového prírodného dedičstva [[UNESCO]] pod názvom „[[Švajčiarske Alpy Jungfrau-Aletsch]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UNESCO World Heritage Centre | odkaz na autora = | titul = Swiss Alps Jungfrau-Aletsch | url = https://whc.unesco.org/en/list/1037/ | vydavateľ = whc.unesco.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> == História == Prvovýstup na horu uskutočnili [[15. august]]a [[1857]] horolezci Christian Almer, Christian Kaufmann, Ulrich Kaufmann a Sigismund Porges. == Turizmus == Až do sedla [[Jungfraujoch]] medzi horami [[Jungfrau]] a Mönch vedie [[ozubnicová železnica]] [[Jungfraubahn]] do najvyššie položenej železničnej stanice v [[Európa|Európe]] ({{mnm|3454}}), nazývanej „Top of Europe“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jungfraujoch-Top of Europe | odkaz na autora = | titul = Jungfraujoch | url = https://www.jungfrau.ch/en-gb/jungfraujoch-top-of-europe/?srsltid=AfmBOoqvA34VUFMQkWaq6MSBla--8NmASvWwTJVEpVH0c4UZVjTxD15C | vydavateľ = jungfrau.ch | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> {{Široký obrázok|Eiger Mönch Jungfrau x01.jpg|600px|Eiger – Mönch – Jungfrau|rám=1}} == Pozri aj == * [[Jungfrauregion]] * [[Jungfraubahn]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20140531123631/http://www.peakware.com/peaks.html?pk=182 Mönch] == Zdroj == {{Preklad|cs|Mönch|22652057}} [[Kategória:Geografia kantónu Bern]] [[Kategória:Geografia kantónu Valais]] [[Kategória:Štvortisícovky vo Švajčiarsku]] t07nvc9c3o4nnk2rfs2dv47scajwkys 8219283 8218987 2026-05-25T07:50:12Z Bakjb 236375 wl 8219283 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain | name = Mönch | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] | etymology = | nickname = | image = Moench 2348.jpg | image_size = | image_caption = Pohľad od vrchu [[Jungfrau]] | country_type = [[Štát]] | country = Švajčiarsko | country_flag = 1 | state = [[Bern (kantón)|Bern]], [[Valais (kantón)|Valais]] | state_type = [[Kantón (Švajčiarsko)|Kantón]] | state_label = Kantóny v ktorých sa vrch nachádza | region = | region_type = | region_label = | district = | municipality = | range = [[Alpy]] | partk = [[Bernské Alpy]] | partk_type = Horská skupina | partk_label = Horská skupina | location = | elevation = 4107 | elevation_note = | prominence = | lat_d = 46 | lat_m = 33 | lat_s = 35 | lat_NS = S | long_d = 7 | long_m = 59 | long_s = 54 | long_EW = V | coordinates_type = | geology = [[žula]], [[rula]] | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = | public = | access = | discovery = | discovery1 = Christian Almer, Christian Kaufmann, Ulrich Kaufmann, Sigismund Porges | discovery2 = | discovery_date = 1857 | discovery_date_label = Dátum prvovýstupu | discovery_type = Prvovýstup | discovery_label = Prvovýstup | ascent = | ascent_date = | ascent_type = | free = | map_caption = Poloha v rámci Švajčiarska | map_locator = Švajčiarsko | website = | commons = Mönch }} '''Mönch''' (v preklade z [[nemčina|nemčiny]] „mních“) je vrch s nadmorskou výškou 4 107 metrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Monch Climb: Facts & Information. Routes, Climate, Difficulty, Equipment, Preparation, Cost | url = https://www.explore-share.com/blog/monch-climb-facts-information-routes-climate-difficulty-equipment-preparation-cost/ | vydavateľ = explore-share.com | miesto = | dátum vydania = 2020-02-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> Je jednou z dominánt [[Jungfrauregion]]u, horského masívu Jungfrau v bernskej časti [[Švajčiarske Alpy|Švajčiarskych Álp]]. Ďalšími známymi vrcholmi tohto masívu sú [[Eiger]] a [[Jungfrau]]. Mönch leží na hranici medzi kantónmi [[Valais]] a [[Bern (kantón)|Bern]] a tvorí súčasť horského hrebeňa medzi [[Jungfrau]] a [[Jungfraujoch]] na západe a [[Eiger]]om na východe. Nachádza sa západne od [[Mönchsjoch]] (priesmyk vo výške {{mnm|3650}}) a chaty [[Mönchsjoch Hütte]], severne od [[Jungfraufirn]] a [[Ewigschneefäld]], dvoch ľadovcových splazov veľkého ľadovca [[Aletschgletscher]]. Severná stena Mönchu spadá až do údolia [[Lauterbrunnen]]. Región Jungfrau bol v roku [[2001]] zapísaný do zoznamu Svetového prírodného dedičstva [[UNESCO]] pod názvom „[[Švajčiarske Alpy Jungfrau-Aletsch]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UNESCO World Heritage Centre | odkaz na autora = | titul = Swiss Alps Jungfrau-Aletsch | url = https://whc.unesco.org/en/list/1037/ | vydavateľ = whc.unesco.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> == História == Prvovýstup na horu uskutočnili [[15. august]]a [[1857]] horolezci [[Christian Almer]], Christian Kaufmann, [[Ulrich Kaufmann]] a Sigismund Porges. == Turizmus == Až do sedla [[Jungfraujoch]] medzi horami [[Jungfrau]] a Mönch vedie [[ozubnicová železnica]] [[Jungfraubahn]] do najvyššie položenej železničnej stanice v [[Európa|Európe]] ({{mnm|3454}}), nazývanej „Top of Europe“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jungfraujoch-Top of Europe | odkaz na autora = | titul = Jungfraujoch | url = https://www.jungfrau.ch/en-gb/jungfraujoch-top-of-europe/?srsltid=AfmBOoqvA34VUFMQkWaq6MSBla--8NmASvWwTJVEpVH0c4UZVjTxD15C | vydavateľ = jungfrau.ch | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> {{Široký obrázok|Eiger Mönch Jungfrau x01.jpg|600px|Eiger – Mönch – Jungfrau|rám=1}} == Pozri aj == * [[Jungfrauregion]] * [[Jungfraubahn]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20140531123631/http://www.peakware.com/peaks.html?pk=182 Mönch] == Zdroj == {{Preklad|cs|Mönch|22652057}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Geografia kantónu Bern]] [[Kategória:Geografia kantónu Valais]] [[Kategória:Štvortisícovky vo Švajčiarsku]] fyvi7gmcgc9n11js72c3k6zxi6t0bbp Martina Zábranská 0 750606 8219004 2026-05-24T14:52:11Z Jajj9088 282754 Vytvorená stránka „V roku [[2022]] si zamoderovala [[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let's dance]]. Hrala v [[Mama na prenájom|Mama na prenajom]].Aktualne moderuje vo [[Fun rádio|Fun radiu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=„NIC BYŁ, NIC NIE MIAŁ I NIC NIE MÓGŁ”. WOKÓŁ ASCETYCZNO-MISTYCZNEGO TRAKTATU O GRUNCIE POKORY ZWANYM NIC STEFANA KUCHARSKIEGO|url=https://doi.org/10.31648/ft.10627|periodikum=Forum Teologiczne|dátum=2024-11-12|dátum prístupu=2026-05-24…“ 8219004 wikitext text/x-wiki V roku [[2022]] si zamoderovala [[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let's dance]]. Hrala v [[Mama na prenájom|Mama na prenajom]].Aktualne moderuje vo [[Fun rádio|Fun radiu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=„NIC BYŁ, NIC NIE MIAŁ I NIC NIE MÓGŁ”. WOKÓŁ ASCETYCZNO-MISTYCZNEGO TRAKTATU O GRUNCIE POKORY ZWANYM NIC STEFANA KUCHARSKIEGO|url=https://doi.org/10.31648/ft.10627|periodikum=Forum Teologiczne|dátum=2024-11-12|dátum prístupu=2026-05-24|ročník=25|strany=55–65|issn=2450-0836|doi=10.31648/ft.10627|meno=Ireneusz|priezvisko=Szczukowski}}</ref> i1noeqhvjykmbidg8wyx3dsy45rrjy4 8219006 8219004 2026-05-24T14:54:03Z ~2026-30815-88 295850 UU 8219006 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260524}}V roku [[2022]] si zamoderovala [[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let's dance]]. Hrala v [[Mama na prenájom|Mama na prenajom]].Aktualne moderuje vo [[Fun rádio|Fun radiu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=„NIC BYŁ, NIC NIE MIAŁ I NIC NIE MÓGŁ”. WOKÓŁ ASCETYCZNO-MISTYCZNEGO TRAKTATU O GRUNCIE POKORY ZWANYM NIC STEFANA KUCHARSKIEGO|url=https://doi.org/10.31648/ft.10627|periodikum=Forum Teologiczne|dátum=2024-11-12|dátum prístupu=2026-05-24|ročník=25|strany=55–65|issn=2450-0836|doi=10.31648/ft.10627|meno=Ireneusz|priezvisko=Szczukowski}}</ref> et08lnch2louphxkjiblrfnxz2pt7vj Wikipédia:Stránky na zmazanie/3D prostredie 4 750607 8219012 2026-05-24T15:08:31Z Fillos X. 212061 + 8219012 wikitext text/x-wiki == [[3D prostredie]] == Po UU. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:08, 24. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # # ==== Proti ==== # {{Proti}} Netreba zas preháňať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:08, 24. máj 2026 (UTC) # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === 3jh555328j61aewhaiptzx9oi63bfha 8219023 8219012 2026-05-24T15:21:39Z Teslaton 12161 za, ping 8219023 wikitext text/x-wiki == [[3D prostredie]] == Po UU. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:08, 24. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}}, výhrady uvedené v diskusii neboli adresované (mimo technických trivialít). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:21, 24. máj 2026 (UTC) # ==== Proti ==== # {{Proti}} Netreba zas preháňať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:08, 24. máj 2026 (UTC) # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === Ping [[Redaktor:Mfajta|Mfajta]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:21, 24. máj 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === 8f79vhvhmnk28j2p6cl5xzrzlkisagp 8219402 8219023 2026-05-25T11:31:11Z KormiSK 91359 8219402 wikitext text/x-wiki == [[3D prostredie]] == Po UU. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:08, 24. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}}, výhrady uvedené v diskusii neboli adresované (mimo technických trivialít). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:21, 24. máj 2026 (UTC) #{{Za}} Diskusia. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:31, 25. máj 2026 (UTC) ==== Proti ==== # {{Proti}} Netreba zas preháňať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:08, 24. máj 2026 (UTC) # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === Ping [[Redaktor:Mfajta|Mfajta]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:21, 24. máj 2026 (UTC) Spojil by som s 3D priestorom, ako píše cholastikos v diskusii; alternatívne napr. do [[Trojrozmerné modelovanie]] alebo obdobného článku. Neviem, či to nutne musí stáť ako samostatný článok. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:31, 25. máj 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === fz3vofsdhzvsz5duqj7wfo0ucyhapet Angelika Gebhardová 0 750608 8219031 2026-05-24T15:44:49Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Angelika Gebhardová | Rodné meno = Angelika Zilcher | Popis osoby = nemecká spisovateľka, publicistka, dokumentaristka, moreplavkyňa a ochrankyňa prírody | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} --> | Miesto narodenia = [[Tegernsee (mesto)|Tegernsee]], [[Nemecko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Dátum pochovania…“ 8219031 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Angelika Gebhardová | Rodné meno = Angelika Zilcher | Popis osoby = nemecká spisovateľka, publicistka, dokumentaristka, moreplavkyňa a ochrankyňa prírody | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} --> | Miesto narodenia = [[Tegernsee (mesto)|Tegernsee]], [[Nemecko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = Angelika Zilcher-Gebhard | Pseudonym = | Štát pôsobenia = Nemecko | Národnosť = nemecká | Štátna príslušnosť = Nemecko | Zamestnanie = spisovateľka, publicistka, filmárka | Známy vďaka = plavby okolo sveta, ochrana delfínov, projekt Pergamon 2nd Life | Alma mater = Vysoká škola pedagogická v Mníchove | Profesia = publicistka | Aktívne roky = 1983 – súčasnosť | Rodičia = | Príbuzní = [[Hermann Zilcher]] (starý otec) | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Manžel = [[Rollo Gebhard]] | Deti = | Podpis = | Webstránka = https://angelikagebhard.de | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Angelika Gebhardová''' (rodená '''Angelika Zilcher'''; * [[Tegernsee (mesto)|Tegernsee]], Nemecko) je nemecká spisovateľka, publicistka, dokumentaristka, jachtárka a ochrankyňa životného prostredia.<ref name="earth-island" /> Je vnučkou nemeckého hudobného skladateľa [[Hermann Zilcher|Hermanna Zilchera]].<ref name="grd" /> == Životopis == Vyrastala v Hornom Bavorsku, kde zmaturovala na škole Max-Rill-Schule v obci [[Reichersbeuerne]]. Následne úspešne ukončila štúdium pedagogiky v [[Mníchov|Mníchove]].<ref name="grd" /> Namiesto učiteľskej dráhy sa rozhodla pre život na mori. Spolu so svojím neskorším manželom, známym nemeckým osamelým moreplavcom Rollom Gebhardom, strávila osem rokov na plavbe okolo sveta, ktorá ich zaviedla až na [[Aljaška|Aljašku]]. Celú expedíciu zakončili športovým rekordom, keď absolvovali šesťmesačnú non-stop plavbu z [[Austrália|Austrálie]] späť do Nemecka bez jediného zakotvenia v prístave. Po návrate sa stala spoluzakladateľkou a podpredsedníčkou neziskovej organizácie ''Gesellschaft zur Rettung der Delphine'' (Spoločnosť na záchranu delfínov), ktorej hlavným cieľom bolo presadenie celosvetového zákazu rybolovu pomocou unášaných tenatových sietí.<ref name="grd" /> Neskôr sa zamerala na európske vnútrozemské vodné cesty, ktoré brázdila na vlastnom člne. Na lodi preplávala po [[Volga|Volge]] až k jej ústiu do [[Kaspické more|Kaspického mora]]. Plavba cudzích lodí po ruských vnútrozemských vodách je v Rusku zakázaná, preto manželia loď maskovali ruskou vlajkou a po nociach na bok lode lepili falošné ruské registračné znaky. Po návrate do [[Hamburg|hamburského prístavu]] mali za sebou viac ako 15 000 kilometrov naprieč Ruskom a Európou. === Spolupráca s Andrejom Alexandrom a projekt Pergamon === [[Súbor:QUADRIGA, Ostfries, Pergamonaltar, 3-D Rekonstruktion.jpg|náhľad|Fotoumelecká 3D rekonštrukcia kvadrigy z východného vlysu Pergamského oltára. Foto: Angelika Gebhardová]] Od roku 1996 úzko spolupracuje s rusko-nemeckým umelcom, fotografom a režisérom [[Andrej Alexander|Andrejom Alexandrom]]. Spoločne vydali niekoľko kníh a fotopublicistických publikácií o svojich cestách po Rusku a produkovali dokumentárne seriály pre nemeckú verejnoprávnu televíziu [[Bayerischer Rundfunk|Bayerischer Rundfunk (BR)]]. Od roku 2007 vedie projekt ''„Pergamon-Life“'' (alebo ''Pergamon 2nd Life''), v rámci ktorého Andrej Alexander prostredníctvom umeleckej fotorekonštrukcie obnovuje chýbajúce časti východného, severného, južného a západného vlysu [[Pergamský oltár|Pergamského oltára]]. V roku 2010 vyšiel vo vydavateľstve Edition Panorama kalendár dokumentujúci vtedajší stav prác, ktorý získal striebornú medailu na medzinárodnej kalendárovej súťaži v [[Bádensko-Württembersko|Bádensku-Württembersku]].<ref name="merkur">[https://merkur.de Foto-Restauration des Pergamon-Altars als Kalender: Internationale Anerkennung], Merkur.de (po nemecky)</ref> [[Súbor:Modell Rekonstruktion Pergamon2Life.jpg|náhľad|Zmenšený model obrovskej fotografickej inštalácie projektu „Pergamon 2nd Life“ s rozmermi 30 × 4 metre.]] V roku 2013 mala v [[Puškinovo múzeum|Puškinovom múzeu]] v [[Moskva|Moskve]] svetovú premiéru ich výstava pod názvom ''„Giganti proti bohom – druhý život Pergamského oltára“''. Kompletná fotorekonštrukcia s obrími rozmermi 30 metrov na dĺžku a 4 metre na výšku tam bola nainštalovaná počas trojmesačnej expozície, ktorú navštívilo vyše 300 000 ľudí. Ďalšie výstavy nasledovali v roku 2015 v moskovskom Architektonickom múzeu, v roku 2016 v krymskej Alušte a v roku 2017 absolvoval projekt svoju nemeckú premiéru v mníchovskom Múzeu odliatkov klasických sôch pod záštitou Bavorského štátneho ministerstva pre vzdelávanie, kultúru, vedu a umenie. == Tvorba == === Knižné publikácie === * ''Wolgareise – Russische Lebensart zwischen Sankt Petersburg und Odessa'' (vydavateľstvo Herbig) * ''Mit Rollo um die Welt – Tagebuch meiner siebenjährigen Weltumsegelung'' (vydavateľstvo Delius Klasing) * ''Mit Rollo auf Abenteuerkurs – Spurensuche im Schwarzen Meer'' (vydavateľstvo Delius Klasing) * ''Zauber der Wolga – Abenteuer unter russischer Flagge'' (vydavateľstvo Delius Klasing) === Televízne dokumenty === * ''Kurs Abenteuer'' – 3-dielny televízny seriál v koprodukcii s BR o plavbe s Rollom Gebhardom a Andrejom Alexandrom z Regensburgu až na Kaukaz. * ''Zauber der Wolga'' – 5-dielny televízny seriál v koprodukcii s BR o vôbec prvej plavbe po Volge na vlastnom člne. * ''Unter falscher Flagge'' – 2-dielny televízny seriál v koprodukcii s BR. * ''Von Hamburg nach Astrachan und zum Schwarzen Meer'' – dokumentárny film. == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="earth-island">{{Cite web |last=Palmer |first=Mark J. |title=International Marine Mammal Project – German dolphin defender turns 85 |publisher=earthisland.org |url=https://earthisland.org |language=en |access-date=2011-11-19}}</ref> <ref name="grd">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://delphinschutz.org |názov=Angelika Gebhard - 2. Vorsitzende |vydavateľ=Gesellschaft zur Rettung der Delphine e. V. |dátum_prístupu=2023-07-25 |jazyk=de}}</ref> }} == Pozri aj == * [[Andrej Alexander]] {{DEFAULTSORT:Gebhardova, Angelika}} [[Kategória:Nemeckí spisovatelia]] [[Kategória:Nemeckí publicisti]] [[Kategória:Moreplavci]] [[Kategória:Ochrana prírody]] 4i054d520xvfku4g810lcxon2ul3ffw 8219111 8219031 2026-05-24T19:07:03Z ~2026-30912-46 295877 8219111 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Angelika Gebhardová | Rodné meno = Angelika Zilcherová | Popis osoby = nemecká spisovateľka, publicistka, dokumentaristka, moreplavkyňa a ochrankyňa prírody | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} --> | Miesto narodenia = [[Tegernsee (mesto)|Tegernsee]], [[Nemecko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = Angelika Zilcher-Gebhard | Pseudonym = | Štát pôsobenia = Nemecko | Národnosť = nemecká | Zamestnanie = spisovateľka, publicistka, filmárka | Známa vďaka = plavby okolo sveta, ochrana delfínov, projekt Pergamon 2nd Life | Alma mater = Vysoká škola pedagogická v Mníchove | Profesia = publicistka | Aktívne roky = 1983 – súčasnosť | Rodičia = | Príbuzní = [[Hermann Zilcher]] (starý otec) | Súrodenci = | Manžel = [[Rollo Gebhard]] | Deti = | Podpis = | Webstránka = {{url|https://angelikagebhard.de}} | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Angelika Gebhardová''' (rodená '''Angelika Zilcherová'''; * [[Tegernsee (mesto)|Tegernsee]], [[Nemecko]]) je nemecká spisovateľka, publicistka, dokumentaristka, jachtárka a ochrankyňa životného prostredia.<ref name="earth-island" /> Je vnučkou nemeckého hudobného skladateľa [[Hermann Zilcher|Hermanna Zilchera]].<ref name="grd" /> == Životopis == Vyrastala v Hornom Bavorsku, kde zmaturovala na škole Max-Rill-Schule v obci [[Reichersbeuerne]]. Následne úspešne ukončila štúdium pedagogiky v [[Mníchov]]e.<ref name="grd" /> Namiesto učiteľskej dráhy sa rozhodla pre život na mori. Spolu so svojím neskorším manželom, známym nemeckým osamelým moreplavcom Rollom Gebhardom, strávila osem rokov na plavbe okolo sveta, ktorá ich zaviedla až na [[Aljaška|Aljašku]]. Celú expedíciu zakončili športovým rekordom, keď absolvovali šesťmesačnú non-stop plavbu z [[Austrália|Austrálie]] späť do Nemecka bez jediného zakotvenia v prístave. Po návrate sa stala spoluzakladateľkou a podpredsedníčkou neziskovej organizácie ''Gesellschaft zur Rettung der Delphine'' (Spoločnosť na záchranu delfínov), ktorej hlavným cieľom bolo presadenie celosvetového zákazu rybolovu pomocou unášaných tenatových sietí.<ref name="grd" /> Neskôr sa zamerala na európske vnútrozemské vodné cesty, ktoré brázdila na vlastnom člne. Na lodi preplávala po [[Volga|Volge]] až k jej ústiu do [[Kaspické more|Kaspického mora]]. Plavba cudzích lodí po ruských vnútrozemských vodách je v Rusku zakázaná, preto manželia loď maskovali ruskou vlajkou a po nociach na bok lode lepili falošné ruské registračné znaky. Po návrate do [[Hamburg|hamburského prístavu]] mali za sebou viac ako 15 000 kilometrov naprieč Ruskom a Európou. === Spolupráca s Andrejom Alexandrom a projekt Pergamon === [[Súbor:QUADRIGA, Ostfries, Pergamonaltar, 3-D Rekonstruktion.jpg|náhľad|Fotoumelecká 3D rekonštrukcia kvadrigy z východného vlysu Pergamského oltára. Foto: Angelika Gebhardová]] Od roku 1996 úzko spolupracuje s rusko-nemeckým umelcom, fotografom a režisérom [[Andrej Alexander|Andrejom Alexandrom]]. Spoločne vydali niekoľko kníh a fotopublicistických publikácií o svojich cestách po Rusku a produkovali dokumentárne seriály pre nemeckú verejnoprávnu televíziu [[Bayerischer Rundfunk]] (BR). Od roku 2007 vedie projekt ''„Pergamon-Life“'' (alebo ''Pergamon 2nd Life''), v rámci ktorého Andrej Alexander prostredníctvom umeleckej fotorekonštrukcie obnovuje chýbajúce časti východného, severného, južného a západného vlysu [[Pergamský oltár|Pergamského oltára]]. V roku 2010 vyšiel vo vydavateľstve Edition Panorama kalendár dokumentujúci vtedajší stav prác, ktorý získal striebornú medailu na medzinárodnej kalendárovej súťaži v [[Bádensko-Württembersko|Bádensku-Württembersku]].<ref name="merkur">[https://merkur.de Foto-Restauration des Pergamon-Altars als Kalender: Internationale Anerkennung], Merkur.de (po nemecky)</ref> [[Súbor:Modell Rekonstruktion Pergamon2Life.jpg|náhľad|Zmenšený model obrovskej fotografickej inštalácie projektu „Pergamon 2nd Life“ s rozmermi 30 × 4 metre.]] V roku 2013 mala v [[Puškinovo múzeum|Puškinovom múzeu]] v [[Moskva|Moskve]] svetovú premiéru ich výstava pod názvom ''„Giganti proti bohom – druhý život Pergamského oltára“''. Kompletná fotorekonštrukcia s obrími rozmermi 30 metrov na dĺžku a 4 metre na výšku tam bola nainštalovaná počas trojmesačnej expozície, ktorú navštívilo vyše 300 000 ľudí. Ďalšie výstavy nasledovali v roku 2015 v moskovskom Architektonickom múzeu, v roku 2016 v krymskej Alušte a v roku 2017 absolvoval projekt svoju nemeckú premiéru v mníchovskom Múzeu odliatkov klasických sôch pod záštitou Bavorského štátneho ministerstva pre vzdelávanie, kultúru, vedu a umenie. == Tvorba == === Knižné publikácie === * ''Wolgareise – Russische Lebensart zwischen Sankt Petersburg und Odessa'' (vydavateľstvo Herbig) * ''Mit Rollo um die Welt – Tagebuch meiner siebenjährigen Weltumsegelung'' (vydavateľstvo Delius Klasing) * ''Mit Rollo auf Abenteuerkurs – Spurensuche im Schwarzen Meer'' (vydavateľstvo Delius Klasing) * ''Zauber der Wolga – Abenteuer unter russischer Flagge'' (vydavateľstvo Delius Klasing) === Televízne dokumenty === * ''Kurs Abenteuer'' – 3-dielny televízny seriál v koprodukcii s BR o plavbe s Rollom Gebhardom a Andrejom Alexandrom z Regensburgu až na Kaukaz. * ''Zauber der Wolga'' – 5-dielny televízny seriál v koprodukcii s BR o vôbec prvej plavbe po Volge na vlastnom člne. * ''Unter falscher Flagge'' – 2-dielny televízny seriál v koprodukcii s BR. * ''Von Hamburg nach Astrachan und zum Schwarzen Meer'' – dokumentárny film. == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="earth-island">{{Cite web |last=Palmer |first=Mark J. |title=International Marine Mammal Project – German dolphin defender turns 85 |publisher=earthisland.org |url=https://earthisland.org |language=en |access-date=2011-11-19}}</ref> <ref name="grd">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://delphinschutz.org |názov=Angelika Gebhard - 2. Vorsitzende |vydavateľ=Gesellschaft zur Rettung der Delphine e. V. |dátum_prístupu=2023-07-25 |jazyk=de}}</ref> }} == Pozri aj == * [[Andrej Alexander]] {{DEFAULTSORT:Gebhardova, Angelika}} [[Kategória:Nemeckí spisovatelia]] [[Kategória:Nemeckí publicisti]] [[Kategória:Spisovatelia literatúry faktu]] [[Kategória:Nemecké režisérky dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Moreplavci]] [[Kategória:Ochrancovia prírody]] qhmcolye9twfz18ie6yx30odmpom1yd Mníchova diera 1 0 750609 8219043 2026-05-24T16:10:50Z Akul59 168826 Nová stránka 8219043 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Trnavského kraja | map1_locator = Trnavský kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | district = [[Trnava (okres)|Trnava]] | municipality = Smolenice | category = [[prírodná pamiatka]] | name = Mníchova diera 1 | image = | image_caption = | established = 17. 9. 2024 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | code = 1383 | management = Správa slovenských jaskýň | area = | commons = | lat_d = 48.51129 | long_d = 17.42129 | range = Malé Karpaty }} '''Mníchova diera 1 ''' je [[jaskyňa]] a [[prírodná pamiatka]] v správe príspevkovej organizácie [[Správa slovenských jaskýň]]. Nachádza sa v katastrálnom území [[Smolenice|Smoleníc]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128 Malé Karpaty – Záruby (7. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023 | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-16 | jazyk = }}</ref> v [[Trnava (okres)|okrese Trnava]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku 2024 bez ochranného pásma.<ref>{{ŠZOCHČPSR|1383}}</ref> Jaskyňa leží na severnom okraji Hlbočianskej doliny na hranici [[Hlboča|rovnomennej národnej prírodnej rezrvácie]] v Smolenickom krase a je súčasťou [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty]]. Prístupná je náučným chdníkom vedúcim zo Smoleníc na hradisko [[Molpír]]. Predmetom ochrany je: ''Jaskyňa prístupná návštevníkom za účelom zotavenia a poznávania jej prírodných a historických hodnôt.'' == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|1264}} * [https://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky * [https://mapy.hiking.sk/?x=17.4213&y=48.5113&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Malé Karpaty}} [[Kategória:Prírodné pamiatky v Trnavskom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Trnava]] [[Kategória:Smolenice]] [[[[Kategória:Jaskyne na Slovensku]] [[Kategória:Malé Karpaty]] [[Kategória:Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty]] jcsu8y7e19xkzobcibiqy97lc9owy1p Jungfrau 0 750610 8219057 2026-05-24T16:42:06Z Gateshebe 193515 + 8219057 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain | name = Jungfrau | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] | etymology = | nickname = | image = Jungfrau 2416.jpg | image_size = | image_caption = Jungfrau od severu | country_type = [[Štát]] | country = Švajčiarsko | country_flag = 1 | state = [[Bern (kantón)|Bern]], [[Valais (kantón)|Valais]] | state_type = [[Kantón (Švajčiarsko)|Kantón]] | state_label = Kantóny v ktorých sa vrch nachádza | region = | region_type = | region_label = | district = | municipality = | range = [[Alpy]] | partk = [[Bernské Alpy]] | partk_type = Horská skupina | partk_label = Horská skupina | location = | elevation = 4158 | elevation_note = | prominence = 687 m | lat_d = 46 | lat_m = 32 | lat_s = 17 | lat_NS = S | long_d = 7 | long_m = 57 | long_s = 49 | long_EW = V | coordinates_type = | geology = [[žula]], [[rula]] | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = | public = | access = | discovery = J. Meyer a H. Meyer | discovery1 = | discovery2 = | discovery_date = 1811 | discovery_date_label = Dátum prvovýstupu | discovery_type = Prvovýstup | discovery_label = Prvovýstup | ascent = | ascent_date = | ascent_type = | free = | map_caption = Poloha v rámci Švajčiarska | map_locator = Švajčiarsko | website = | commons = Jungfrau }} '''Jungfrau''' (v preklade z [[nemčina|nemčiny]] „panna“) je vrch s nadmorskou výškou 4 158 metrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Alpy4000 | odkaz na autora = | titul = Jungfrau | url = https://www.alpy4000.cz/vrcholy/jungfrau-detail-207 | vydavateľ = alpy4000.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Activities | meno = Swiss | autor = | odkaz na autora = | titul = Jungfrau - Európy vrchol | url = https://www.swissactivities.com/sk-sk/jungfrau/ | vydavateľ = swissactivities.com | miesto = | dátum vydania = 2021-07-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> Je najvyšším vrcholom rovnomenného horského masívu v bernskom regióne [[Švajčiarske Alpy|Švajčiarskych Álp]] a tretím najvyšším vrcholom [[Bernské Alpy|Bernských Álp]]. Ďalšími známymi vrcholmi tohto masívu sú [[Eiger]] a [[Mönch]]. Región Jungfrau bol v roku [[2001]] zapísaný do zoznamu Svetového prírodného dedičstva [[UNESCO]] pod názvom „[[Švajčiarske Alpy Jungfrau-Aletsch]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UNESCO World Heritage Centre | odkaz na autora = | titul = Swiss Alps Jungfrau-Aletsch | url = https://whc.unesco.org/en/list/1037/ | vydavateľ = whc.unesco.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> == História == Jej vrchol ako prví zdolali na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] bratia Meyerovci z [[Aarau]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = HiSoOUR – Ahoj, tak si | url = https://sk.hisour.com/data/Sprievodca-po-%C5%A1vaj%C4%8Diarskom-jungfrau/ | vydavateľ = sk.hisour.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> == Turizmus == Až do sedla [[Jungfraujoch]] medzi horami Jungfrau a [[Mönch]] vedie [[ozubnicová železnica]] [[Jungfraubahn]] do najvyššie položenej železničnej stanice v [[Európa|Európe]] ({{mnm|3454}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jungfraujoch Railway | url = https://www.railbookers.com/famous-trains/jungfraujoch-train | vydavateľ = railbookers.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> == Pozri aj == * [[Jungfrauregion]] * [[Jungfraubahn]] * [[Kleine Scheidegg]] * [[Jungfraujoch]] == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Jungfrau|22650954}} [[Kategória:Geografia kantónu Bern]] [[Kategória:Geografia kantónu Valais]] [[Kategória:Štvortisícovky vo Švajčiarsku]] 48ox3howr2qwlalot2yae2dhu3wi0km 8219282 8219057 2026-05-25T07:47:34Z Bakjb 236375 wl 8219282 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain | name = Jungfrau | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] | etymology = | nickname = | image = Jungfrau 2416.jpg | image_size = | image_caption = Jungfrau od severu | country_type = [[Štát]] | country = Švajčiarsko | country_flag = 1 | state = [[Bern (kantón)|Bern]], [[Valais (kantón)|Valais]] | state_type = [[Kantón (Švajčiarsko)|Kantón]] | state_label = Kantóny v ktorých sa vrch nachádza | region = | region_type = | region_label = | district = | municipality = | range = [[Alpy]] | partk = [[Bernské Alpy]] | partk_type = Horská skupina | partk_label = Horská skupina | location = | elevation = 4158 | elevation_note = | prominence = 687 m | lat_d = 46 | lat_m = 32 | lat_s = 17 | lat_NS = S | long_d = 7 | long_m = 57 | long_s = 49 | long_EW = V | coordinates_type = | geology = [[žula]], [[rula]] | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = | public = | access = | discovery = [[Johann Rudolf Meyer (1768 – 1825)|J. Meyer]] a [[Hieronymus Meyer|H. Meyer]] | discovery1 = | discovery2 = | discovery_date = 1811 | discovery_date_label = Dátum prvovýstupu | discovery_type = Prvovýstup | discovery_label = Prvovýstup | ascent = | ascent_date = | ascent_type = | free = | map_caption = Poloha v rámci Švajčiarska | map_locator = Švajčiarsko | website = | commons = Jungfrau }} '''Jungfrau''' (v preklade z [[nemčina|nemčiny]] „panna“) je vrch s nadmorskou výškou 4 158 metrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Alpy4000 | odkaz na autora = | titul = Jungfrau | url = https://www.alpy4000.cz/vrcholy/jungfrau-detail-207 | vydavateľ = alpy4000.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Activities | meno = Swiss | autor = | odkaz na autora = | titul = Jungfrau - Európy vrchol | url = https://www.swissactivities.com/sk-sk/jungfrau/ | vydavateľ = swissactivities.com | miesto = | dátum vydania = 2021-07-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> Je najvyšším vrcholom rovnomenného horského masívu v bernskom regióne [[Švajčiarske Alpy|Švajčiarskych Álp]] a tretím najvyšším vrcholom [[Bernské Alpy|Bernských Álp]]. Ďalšími známymi vrcholmi tohto masívu sú [[Eiger]] a [[Mönch]]. Región Jungfrau bol v roku [[2001]] zapísaný do zoznamu Svetového prírodného dedičstva [[UNESCO]] pod názvom „[[Švajčiarske Alpy Jungfrau-Aletsch]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UNESCO World Heritage Centre | odkaz na autora = | titul = Swiss Alps Jungfrau-Aletsch | url = https://whc.unesco.org/en/list/1037/ | vydavateľ = whc.unesco.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> == História == Jej vrchol ako prví zdolali na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] bratia Meyerovci z [[Aarau]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = HiSoOUR – Ahoj, tak si | url = https://sk.hisour.com/data/Sprievodca-po-%C5%A1vaj%C4%8Diarskom-jungfrau/ | vydavateľ = sk.hisour.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> == Turizmus == Až do sedla [[Jungfraujoch]] medzi horami Jungfrau a [[Mönch]] vedie [[ozubnicová železnica]] [[Jungfraubahn]] do najvyššie položenej železničnej stanice v [[Európa|Európe]] ({{mnm|3454}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jungfraujoch Railway | url = https://www.railbookers.com/famous-trains/jungfraujoch-train | vydavateľ = railbookers.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> == Pozri aj == * [[Jungfrauregion]] * [[Jungfraubahn]] * [[Kleine Scheidegg]] * [[Jungfraujoch]] == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Jungfrau|22650954}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Geografia kantónu Bern]] [[Kategória:Geografia kantónu Valais]] [[Kategória:Štvortisícovky vo Švajčiarsku]] le6zkdhc692ri92241svxb13588dff4 Kategória:Priesmyky a sedlá vo Švajčiarsku 14 750611 8219088 2026-05-24T18:36:17Z Gateshebe 193515 + 8219088 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Priesmyky a sedlá podľa štátu|Švajčiarsko]] [[Kategória:Geografia Švajčiarska]] jq10o6zgo1y9tmp4khz82a9e17gfslx Kleine Scheidegg 0 750612 8219089 2026-05-24T18:36:28Z Gateshebe 193515 + 8219089 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Eiger Mönch Jungfrau 01.jpg|náhľad|Panoramatický pohľad na vrcholy Eiger, Mönch a Jungfrau cez Kleine Scheidegg]] [[Súbor:Kleine Scheidegg.jpg|náhľad|Pohľad na Kleine Scheidegg]] '''Kleine Scheidegg''' ({{mnm|2061}}) je vysokohorský priesmyk medzi vrcholmi [[Eiger]] a [[Lauberhorn]] v oblasti [[Berner Oberland]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kleine Scheidegg | url = https://wengen.swiss/de/map/detail/kleine-scheidegg-9466bb35-976f-4a0d-a24a-5e22d9406816.html | vydavateľ = wengen.swiss | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jungfraujoch-Top of Europe | odkaz na autora = | titul = Kleine Scheidegg | url = https://www.jungfrau.ch/de-ch/kleine-scheidegg/?srsltid=AfmBOor-LdmzYqZaLKGeGVMbk2m68PVlL_7n39qHIm0TFC93wBppk5XQ | vydavateľ = jungfrau.ch | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = }}</ref> == Priesmyk == Priesmyk spája mestečká [[Grindelwald]] a [[Lauterbrunnen]]. Názov Kleine Scheidegg znamená „menší predel“, hoci je v skutočnosti vyšší než susedný [[Grosse Scheidegg]]. Možno je to aj preto, že Kleine Scheidegg je predel medzi vodami [[Lütschinen]], zatiaľ čo Grosse Scheidegg oddeľuje údolie Lütschinen od údolia [[Reichenbach]]. Kleine Scheidegg je turistická oblasť s hotelmi, ale je prístupná iba [[ozubnicová železnica|ozubnicovou železnicou]]. V priesmyku sa stretávajú tri trate, ktoré sú v správe spoločnosti [[Jungfraubahnen]]. Trať [[Lauterbrunnen]] – Kleine Scheidegg a Kleine Scheidegg – [[Grindelwald]] spravuje spoločnosť [[Wengernalpbahn]]. Vrcholový úsek Kleine Scheidegg – [[Jungfraujoch]] spravuje spoločnosť [[Jungfraubahn]]. V zime je Kleine Scheidegg centrom lyžiarskej oblasti Grindelwald a [[Wengen]]. V lete je tento priesmyk obľúbenou turistickou destináciou a je jedným z priesmykov, cez ktoré vedie cesta Alpského priesmyku. Z Kleine Scheideggu je možné pohodlne vystúpať na [[Männlichen]], t.j. na protiľahlú stranu, než je [[Jungfrau]]. Každoročne sa v oblasti v [[september|septembri]] koná maratónsky beh, ktorý končí na Kleine Scheidegg. == Galéria == <gallery caption="Kleine Scheidegg v zime" perrow="3"> Súbor:KleineScheidegg.JPG Súbor:KleineScheidegg0001.jpg Súbor:The view over the kleine scheidegg.jpg </gallery> <gallery caption="Kleine Scheidegg v lete" perrow="3"> Súbor:KleineScheideggBanhoff.jpg Súbor:KleineScheideggBanhoff2.jpg Súbor:Eiger und Mönch.jpg </gallery> == Súvisiace články == * [[Grosse Scheidegg]] * [[Jungfraujoch]] * [[Jungfrauregion]] * [[Jungfraubahn]] * [[Wengernalpbahn]] * [[Jungfraubahnen]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20100613013556/http://www.bahnhof-scheidegg.ch/default.asp?itemid=107&lang=d On-line kamera Kleine Scheidegg] == Zdroj == {{Preklad|cs|Kleine Scheidegg|25366386}} [[Kategória:Priesmyky a sedlá v Alpách]] [[Kategória:Priesmyky a sedlá vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Geografia kantónu Bern]] 6ty9shxrm3msk711ub2w68hbsxpajmz Angelika Gebhard 0 750613 8219105 2026-05-24T18:59:07Z ~2026-30912-46 295877 Presmerovanie na [[Angelika Gebhardová]] 8219105 wikitext text/x-wiki #REDIRECT[[Angelika Gebhardová]] fij2gplue0iurhdefc0wy71wu9g4g2s Šablóna:Obrázky týždňa/22 2026 10 750614 8219118 2026-05-24T19:30:36Z DurMar12 181423 OT 22/2026 8219118 wikitext text/x-wiki {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Snow geese flying up at Sacramento National Wildlife Refuge.jpg | názov obrázku = | veľkosť = | popis = Kŕdeľ vzlietajúcich '''[[Hus snežná|husí snežných]]''' (''Anser caerulescens'') v [[Národná prírodná rezervácia|národnej prírodnej rezervácii]] Sacramento National Wildlife Refuge v severnej [[Kalifornia|Kalifornii]]. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Frank Schulenburg|Frank Schulenburg]] }} <noinclude>[[Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Hlavná stránka]]</noinclude> bud5xnqhq05uixnp1r4obzpe381t3z1 8219122 8219118 2026-05-24T20:01:05Z Teslaton 12161 Zamkol stránku „[[Šablóna:Obrázky týždňa/22 2026]]“: šablóna použitá na hlavnej stránke ([Úprava=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (na neurčito) [Presun=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (na neurčito)) 8219118 wikitext text/x-wiki {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Snow geese flying up at Sacramento National Wildlife Refuge.jpg | názov obrázku = | veľkosť = | popis = Kŕdeľ vzlietajúcich '''[[Hus snežná|husí snežných]]''' (''Anser caerulescens'') v [[Národná prírodná rezervácia|národnej prírodnej rezervácii]] Sacramento National Wildlife Refuge v severnej [[Kalifornia|Kalifornii]]. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Frank Schulenburg|Frank Schulenburg]] }} <noinclude>[[Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Hlavná stránka]]</noinclude> bud5xnqhq05uixnp1r4obzpe381t3z1 8219210 8219122 2026-05-25T00:00:05Z TeslaBot 71954 typografia 8219210 wikitext text/x-wiki {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Snow geese flying up at Sacramento National Wildlife Refuge.jpg | názov obrázku = | veľkosť = | popis = Kŕdeľ vzlietajúcich '''[[Hus snežná|husí snežných]]''' (''Anser caerulescens'') v [[Národná prírodná rezervácia|národnej prírodnej rezervácii]] Sacramento National Wildlife Refuge v severnej [[Kalifornia|Kalifornii]]. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Frank Schulenburg|Frank Schulenburg]] }} <noinclude>[[Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Hlavná stránka]]</noinclude> hfdgwl1eotzf21gd37y8nwjty8z7aiz Vojna s mlokmi 0 750615 8219131 2026-05-24T20:26:24Z Lolamarh 225958 Založenie 8219131 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kniha | Názov = Vojna s mlokmi | Obrázok = Valka s mloky (1936) – obalka.jpg | Popis obrázku = obálka prvého vydania z roku 1936 | Autor = [[Karel Čapek]] | Originálny názov = Válka s Mloky | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = český | Krajina vydania = [[Česko-Slovensko]] | Nakladateľstvo originálneho vydania = | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[1936]] | ISBN 1. vydania originálu = | Ilustrátor originálneho vydania = | Literárne obdobie = | Literárny smer = | Literárny druh = | Literárny žáner = [[Vedecká fantastika|sci-fi]], [[satira]] <!--ODKAZY--> | Commons = | Odkaz = <!--INFO O SLOVENSKYCH VYDANIACH KNIHY--> <!--PRVE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania = [[1955]] | Väzba = | Formát = | Hmotnosť = | Edícia = Spoločnosť priateľov krásnych kníh | Zväzok = | Vydavateľstvo = [[Slovenský spisovateľ]] | Číslo publikácie = | Prekladateľ = Gabriel Rapoš | Ilustrátor = | Autor obalu = | Autor fotografií = | Redigoval = | Hlavný redaktor = | Zodpovedný redaktor = | Technický redaktor = | Grafický redaktor = | Výtvarný redaktor = | Jazykový redaktor = | Recenzent = | Autor doslovu = | Náklad = | Počet strán = 314 | Tlač = Bratislava : Polygrafické závody | ISBN = }} '''''Vojna s mlokmi''''' ({{vjz|ces|''Válka s mloky''}}) je [[Vedecká fantastika|vedecko-fantastický]] [[satira|satirický]] [[román]] českého spisovateľa [[Karel Čapek|Karla Čapka]]. Originál vyšiel v [[Čeština|českom jazyku]] v roku [[1936]]. Rovnomenný [[Filmové dielo|film]] v česko-slovensko-chorvátskej [[Koprodukcia|koprodukcii]], ktorý je pripravovaný na uvedenie na jeseň 2026, je voľnou [[Adaptácia (zmena žánru)|adaptáciou]] románu. <ref> {{ Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Čapkov román Vojna s mlokmi sa dočkal filmového spracovania | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/magazin/capkov-roman-vojna-s-mlokmi-sa-dockal/948706-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-03-17 | dátum prístupu = 2026-05-21 }} </ref> == Dej == Kapitána van Toch na pláži ostrove neďaleko [[Sumatra|Sumatry]] natrafí na nový druh, ktorý sa podobá mlokom, žije vo vodách oceánu a tvory od neho lámanou angličtinou vyžadujú nôž. Van Toch sa chopí príležitosti a rozbehne výmenný obchod, keď nože vymieňa za [[Perla|perly]]. Tiež sa postará, aby sa mloci dostali na nové ostrovy a továrnik Bondy začne vymieňať aj iný tovar. Na druhej strane sa mloci začínajú oboznamovať s ľuďmi a ich spoločnosťou. Vzťah založený na vzájomnom obchode sa postupom času mení a prospechárski ľudia, vedomí si svojej nadradenosti, začínajú mlokov zneužívať ako lacnú [[Pracovná sila (schopnosť)|pracovnú silu]]. Netrvá dlho a objavia sa prvé nepokoje, ktoré o niekoľko rokov prerastajú do [[Konflikt|konfliktu]]. Populácia mlokov sa zväčšuje, sú čoraz inteligentnejší a ich požiadavky rastú. Mlokov zaujíma rozširovanie plytčín a chcú upravovať pobrežné línie. [[Diplomacia]] nezaberá a úvodné šarvátky vyústia do otvorenej [[Vojna|vojny]] a zničenia veľkej časti pevniny. Mloci žijúci v slaných vodách sa zrazu objavia aj na [[Vltava|Vltave]]. V záverečnej kapitole autor vedie rozhovor sám so sebou. Satirický tón sa vytráca a tón je ponurnejší. Budúcnosť vyzerá nelichotivo: rasa mlokov takmer zničí suchú zem a nechá prežiť len málo ľudí. Tí pre nich budú pracovať v továrňach tak, ako kedysi oni pracovali pre ľudí. Ale vzdialenejšia budúcnosť prinesie skazu aj im, keď sa postavia proti sebe. Ľuďom nakoniec zostane zdevastovaná Zem a matná spomienka na predošlú [[Civilizácia|civilizáciu]]. == Adaptácie == Dielo bolo námetom pre mnohé divadelné adaptácie (Slovácké divadlo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mloci v nás a po nás potopa | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/kultura/mloci-v-nas-a-po-nas-potopa-290257 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = cs}}</ref>, divadlo Aqualung<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Revue s mloky | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/kultura/revue-s-mloky-275516 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = cs | meno = Dana | priezvisko = Benešová-Trčková}}</ref>). Podľa románu vznikol rovnomenný film v česko-slovensko-chorvátskej koprodukcii a v hlavných úlohách sa predstavia Jaroslav Dušek ako kapitán Vantoch, Petr Čtvrtníček ako mlok Andy a Robert Nebřenský ako továrnik G. H. Bondy. Premiéra je plánovaná na [[5. november]] [[2026]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Science fiction romány]] [[Kategória:Diela Karla Čapka]] [[Kategória:České romány]] [[Kategória:Knihy z 1936]] [[Kategória:Sfilmované romány]] 1kmuqewv5njqlx4gz1iheynftkw3kfv Diskusia:Vojna s mlokmi 1 750616 8219144 2026-05-24T20:36:40Z Lolamarh 225958 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8219144 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv Posledné tango Marie Schneider 0 750617 8219147 2026-05-24T20:45:21Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej stránky. 8219147 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Film | Názov = Posledné tango Marie Schneider | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = Maria | Názov2 = | Žáner = dráma, historický | Dĺžka = 102 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Jazyk = [[francúzština|francúzsky]] | Rok = [[2024]] | Dátum uvedenia = [[19. jún]] (Francúzsko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = Haut et Court (Francúzsko) | Rozpočet = | Zárobok = | Ocenenia = | Veková prístupnosť = {{Veková prístupnosť|}} | Réžia = [[Jessica Palud]] | Scenár = Jessica Palud, Laurette Polmanss | Predloha = | Námet = | Produkcia = Marielle Duigou | Hudba = Benjamin Biolay | Kamera = Sébastien Buchmann | Strih = Thomas Marchand | Zvuk = Jean-Marie Blondel | Scénografia = Valérie Valéro | Kostýmy = Alexia Crisp-Jones | Masky = | Špeciálne efekty = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} [[Súbor:Actress Anamaria Vartolomei and director Jessica Palud at the Cannes 2024 World Premiere of Being Maria.jpg|náhľad|Snímka na predpremiére vrámci francúzského [[Festival de Cannes|festivalu Cannes]].]] '''''Posledné tango Marie Schneider''''' ({{Vjz|fra|''Maria''}}) je [[Francúzsko|francúzsky]] film z roku [[2024]], ktorý režírovala [[Jessica Palud]]. == Herecké obsadenie == * [[Anamaria Vartolomei]]{{--}}[[Maria Schneider]] * [[Matt Dillon]]{{--}}[[Marlon Brando]] * [[Giuseppe Maggio]]{{--}}[[Bernardo Bertolucci]] == Fakty a zaujímavosti == * == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Posledné tango v Paríži]]'' == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=1518833}} * {{Imdb film|id=19995770}} <!-- * {{Fdb film|id=}} --> * {{Kinobox film|id=3154161}} * {{AlloCiné film|id=299083}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2024]] [[Kategória:Francúzske filmové drámy]] [[Kategória:Francúzske historické filmy]] [[Kategória:Francúzske filmy inšpirované skutočnou udalosťou]] gr2lwe6qi47r510vbkpsp6va5e2xe0q Diskusia s redaktorom:~2026-31127-16 3 750618 8219171 2026-05-24T22:14:26Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8219171 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:14, 24. máj 2026 (UTC) ddds667g1w1x317ysb1090b793z16i0 Rehabilitačné centrum - HARMONY 0 750619 8219173 2026-05-24T22:17:47Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Rehabilitačné centrum - HARMONY]] na [[Rehabilitačné centrum – HARMONY]]: Riešenie typografie. 8219173 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Rehabilitačné centrum – HARMONY]] gkffepsguhu3dmww6ccr4xoi7n6mkrw Diskusia:Rehabilitačné centrum - HARMONY 1 750620 8219175 2026-05-24T22:17:47Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Diskusia:Rehabilitačné centrum - HARMONY]] na [[Diskusia:Rehabilitačné centrum – HARMONY]]: Riešenie typografie. 8219175 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Diskusia:Rehabilitačné centrum – HARMONY]] d5p3r7z3jxc13hf8rrd8ne4477p4gl9 Women's Super League 0 750621 8219178 2026-05-24T22:18:54Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Women's Super League]] na [[Women’s Super League]]: Riešenie typografie. 8219178 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Women’s Super League]] 606oqy4egh809nj5wiisq79otphb9k8 Poorman's Meal 0 750622 8219182 2026-05-24T22:19:44Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Poorman's Meal]] na [[Poorman’s Meal]]: Riešenie typografie. 8219182 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Poorman’s Meal]] 5e6tbulzwmmjitw8nja8xgtodq8hjm3 Herman's Hermits 0 750623 8219185 2026-05-24T22:20:07Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Herman's Hermits]] na [[Herman’s Hermits]]: Riešenie typografie. 8219185 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Herman’s Hermits]] kn9u9559iqxzouxusw465eoeyuj032c Diskusia:Kostol svätej Heleny (Poprad - Kvetnica) 1 750625 8219190 2026-05-24T22:21:16Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Diskusia:Kostol svätej Heleny (Poprad - Kvetnica)]] na [[Diskusia:Kostol svätej Heleny (Kvetnica)]]: Riešenie typografie. 8219190 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Diskusia:Kostol svätej Heleny (Kvetnica)]] lzt1zb7qzvplmie9hf697oxv7hralrq Zdeněk Koubek 0 750626 8219205 2026-05-24T23:36:01Z Lišiak 21212 Vytvorená stránka „'''Zdeněk Koubek''' môže byť: * český lekár (1868{{--}}1965),<ref>{{Citácia | kapitola zborník = Koubek, Zdeněk, 1868-1965 | titul = Medvik | miesto = Praha | vydavateľ = Národní lékařská knihovna | rok = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-25 | url = http://www.medvik.cz/link/nlk20010099917 | url archívu = | dátum archivácie = }}</ref> pozri [[Zdeněk Koubek (lekár)]] * československý atlét a ragbista, intersex oso…“ 8219205 wikitext text/x-wiki '''Zdeněk Koubek''' môže byť: * český lekár (1868{{--}}1965),<ref>{{Citácia | kapitola zborník = Koubek, Zdeněk, 1868-1965 | titul = Medvik | miesto = Praha | vydavateľ = Národní lékařská knihovna | rok = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-25 | url = http://www.medvik.cz/link/nlk20010099917 | url archívu = | dátum archivácie = }}</ref> pozri [[Zdeněk Koubek (lekár)]] * československý atlét a ragbista, intersex osoba rodená ako Zdena Koubková (1913{{--}}1986),<ref>{{Citácia | priezvisko = Kovář | meno = Pavel | titul = Příběh české rekordwoman : zákulisí největšího sportovního skandálu první republiky | miesto = Jarošov nad Nežárkou | vydavateľ = Pejdlova Rosička | rok = 2017 | isbn = 978-80-906569-2-5 }}</ref> pozri [[Zdeněk Koubek (1913 – 1986)]] * bývalý český futbalista (* 1948),<ref>{{Citácia | kapitola zborník = Koubek, Zdeněk | priezvisko = Jeřábek | meno = Luboš | titul = Český a československý fotbal : Lexikon osobností a klubů | miesto = Praha | vydavateľ = Grada Publishing | rok = 2007 | isbn = 978-80-247-6350-7 | strany = 97-98 }}</ref> pozri [[Zdeněk Koubek (1948)]] == Pozri aj == * [[Koubek]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} bvhl5z8iqgobbm6egn1mk4c9uj2aezx 8219222 8219205 2026-05-25T00:37:52Z Teslaton 12161 + [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Osobnosti]] 8219222 wikitext text/x-wiki '''Zdeněk Koubek''' môže byť: * český lekár (1868{{--}}1965),<ref>{{Citácia | kapitola zborník = Koubek, Zdeněk, 1868-1965 | titul = Medvik | miesto = Praha | vydavateľ = Národní lékařská knihovna | rok = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-25 | url = http://www.medvik.cz/link/nlk20010099917 | url archívu = | dátum archivácie = }}</ref> pozri [[Zdeněk Koubek (lekár)]] * československý atlét a ragbista, intersex osoba rodená ako Zdena Koubková (1913{{--}}1986),<ref>{{Citácia | priezvisko = Kovář | meno = Pavel | titul = Příběh české rekordwoman : zákulisí největšího sportovního skandálu první republiky | miesto = Jarošov nad Nežárkou | vydavateľ = Pejdlova Rosička | rok = 2017 | isbn = 978-80-906569-2-5 }}</ref> pozri [[Zdeněk Koubek (1913 – 1986)]] * bývalý český futbalista (* 1948),<ref>{{Citácia | kapitola zborník = Koubek, Zdeněk | priezvisko = Jeřábek | meno = Luboš | titul = Český a československý fotbal : Lexikon osobností a klubů | miesto = Praha | vydavateľ = Grada Publishing | rok = 2007 | isbn = 978-80-247-6350-7 | strany = 97-98 }}</ref> pozri [[Zdeněk Koubek (1948)]] == Pozri aj == * [[Koubek]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Osobnosti|Koubek, Zdeněk]] rwo2cqq72cfys1h414dlatnmw04gdf1 Jugo de Avena 0 750627 8219229 2026-05-25T01:57:09Z ~2026-31325-95 295908 Vytvorená stránka „'''Jugo de Avena''' ('''con Limón''') (doslovne „ovsená šťava (s citrónom)“) je nealkoholický [[miešaný nápoj]] [[Dominikánska republika|Dominikánskej republiky]]. Jeho základom je namočený [[ovos]], ktorý sa zmieša v celku alebo rozmixuje s kryštálovým [[cukor|cukrom]] a [[voda|vodou]] alebo nízkotučným (prípadne rastlinným) [[mlieko]]m. Do zmesi sa následne vmieša [[Citrónovník limetový|limetková]] alebo [[citrón]]ová šťava.…“ 8219229 wikitext text/x-wiki '''Jugo de Avena''' ('''con Limón''') (doslovne „ovsená šťava (s citrónom)“) je nealkoholický [[miešaný nápoj]] [[Dominikánska republika|Dominikánskej republiky]]. Jeho základom je namočený [[ovos]], ktorý sa zmieša v celku alebo rozmixuje s kryštálovým [[cukor|cukrom]] a [[voda|vodou]] alebo nízkotučným (prípadne rastlinným) [[mlieko]]m. Do zmesi sa následne vmieša [[Citrónovník limetový|limetková]] alebo [[citrón]]ová šťava. V prípade vodnej variácie sa zmes môže prevariť s osladeným mliekom a koreninami ako [[Ďumbier lekársky|zázvor]], [[škorica]] alebo muškátový oriešok. Podávanie nápoja s [[ľad]]om je voliteľné. Výnimočne sa na dochutenie nápoja používa aj [[Mrkva obyčajná|mrkvová]] šťava alebo [[pomaranč]]ová kôra. Nápoj sa typicky podáva na [[raňajky]] s [[pan de agua]] alebo na desiatu so sladkou alebo slanou [[Arepa|arepou]]. == Pozri aj == * [[morir soñando]] == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena {{!}} Local Dairy Beverage From Dominican Republic | url = https://www.tasteatlas.com/jugo-de-avena | vydavateľ = www.tasteatlas.com | dátum prístupu = 2026-05-25}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena [Receta + Video] Rica y Refrescante | url = https://www.cocinadominicana.com/jugo-de-avena | dátum vydania = 2005-02-11 | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = es | meno = Clara | priezvisko = Gonzalez}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cómo cocinar un rico jugo de avena | url = https://www.recetas-dominicanas.com/recetas/bebidas/jugo-de-avena | vydavateľ = www.recetas-dominicanas.com | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = es}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Easy Jugo de Avena (Dominican Oatmeal Juice) | url = https://nicetartes.com/jugo-de-avena/ | dátum vydania = 2025-03-28 | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = en-US}} [[Kategória:Dominikánska kuchyňa]] [[Kategória:Kokteily]] 76ivvxjdj60icqru5symhmofbkx4yk7 Maliar Eucharida 0 750628 8219233 2026-05-25T03:47:42Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „[[Súbor:Nationalmuseet - Græsk stamnos.jpg|náhľad|Atický [[červenofigúrová keramika|červenofigúrový]] [[stamnos]] od Maliara Eucharida z Národného múzea v Kodani (cca 460 pred Kr.) zobrazuje výjav z domáceho prostredia – mladého muža na návšteve u [[Hetéra|héter]].]] '''Maliar Eucharida''' (v dobových nápisoch doložený v gréčtine ako ''Εὐχαρίδης'') je konvenčné meno [[Staroveké Grécko|starogréckeho]] umelca, atického ma…“ 8219233 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Nationalmuseet - Græsk stamnos.jpg|náhľad|Atický [[červenofigúrová keramika|červenofigúrový]] [[stamnos]] od Maliara Eucharida z Národného múzea v Kodani (cca 460 pred Kr.) zobrazuje výjav z domáceho prostredia – mladého muža na návšteve u [[Hetéra|héter]].]] '''Maliar Eucharida''' (v dobových nápisoch doložený v gréčtine ako ''Εὐχαρίδης'') je konvenčné meno [[Staroveké Grécko|starogréckeho]] umelca, atického maliara váz pôsobiaceho v [[Atény|Aténach]] v prechodnom období medzi [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrovým]] a [[červenofigúrová keramika|červenofigúrovým štýlom]], približne v rokoch [[500 pred Kr.|500]] až [[470 pred Kr.]]<ref name=":Boardman-black">BOARDMAN, John. ''Schwarzfigurige Vasen aus Athen. Ein Handbuch''. Mainz : Philipp von Zabern, 1977. ISBN 3-8053-0233-9. S. 122, 124, 183.</ref><ref name=":Boardman-red">BOARDMAN, John. ''Rotfigurige Vasen aus Athen. Die archaische Zeit''. Mainz : Philipp von Zabern, 1981. ISBN 3-8053-0234-7. S. 123.</ref> Spolu s [[Kleofradov maliar|]Kleofradovým maliarom] je považovaný za jedného z posledných významných majstrov starého štýlu, ktorí ešte s vysokou kvalitou zdobili veľké vázové formy.<ref name=":Boardman-black"/> == Identita a umelecké zázemie == Jeho skutočné občianske meno zostáva neznáme. Konvenčné označenie „Maliar Eucharida“ mu v roku 1911 pridelil britský historik umenia [[John Beazley|John Beazley]] z [[Oxfordská univerzita|Oxfordskej univerzity]]. Toto meno vybral na základe opakujúcich sa oslavných nápisov typu ''kalos'' (z gréckeho ''kalos'' – krásny; nápis vyzdvihujúci krásu súvekej mládeže), konkrétne podľa nápisu ''„Kalos Eucharides“'' (Eucharides je krásny), ktorý sa opakovane nachádza na vázach z jeho raného obdobia. Predpokladá sa, že bol žiakom a blízkym spolupracovníkom Maliara Nikoxena.<ref name=":Mannack">MANNACK, Thomas. ''Griechische Vasenmalerei. Eine Einführung''. Stuttgart : Theiss, 2002. ISBN 3-8062-174ized. S. 124.</ref> Niektorí bádatelia ich v minulosti dokonca pokladali za tú istú osobu. Podobne ako jeho učiteľ, aj Maliar Eucharida začínal s tradičnou čiernofigúrovou technikou, no na začiatku 5. storočia pred Kr. prešiel na modernejší červenofigúrový štýl, ktorého zavedenie sa vo všeobecnosti pripisuje [[Andokidov maliar|Andokidovmu maliarovi]].<ref name=":Boardman-red"/> Viaceré z jeho zachovaných váz sú vyhotovené ako ''bilingválne'' (kombinujúce obe techniky na jednej váze).<ref name=":Boardman-black"/> == Charakteristika tvorby == Maliar Eucharida bol všestranný umelec, ktorý zdobil širokú škálu nádob od malých čiaš až po monumentálne [[kratér]]y, pričom ťažisko jeho práce spočívalo na veľkých nádobách.<ref name=":Boardman-red"/> V červenofigúrovom štýle úspešne pracoval až do 70. rokov 5. storočia pred Kr., pričom obľuboval novšie tvary nádob ako štíhle krčné [[amfora|amfory]], [[stamnos|stamnoi]] a stĺpikové kratéry, ktoré v tomto období zažívali renesanciu.<ref name=":Boardman-red"/> Medzi kľúčové znaky a prínosy jeho tvorby patria: * ''Umelecký štýl:'' Jeho kresba má typicky hranatý až strohý ráz. Špecifickým a ľahko rozpoznateľným anatomickým detailom na jeho postavách sú nezvyčajne hrubé, zaoblené ušné lalôčiky. * ''Panathenajské amfory:'' Okolo roku 500 pred Kr. sa stal vôbec prvým červenofigúrovým umelcom, ktorý začal maľovať panatenajské [[amfora|amfory]] (ktoré boli tradične vyhradené výhradne pre staršiu čiernofigúrovú techniku) a ich napodobeniny (tzv. pseudo-panathenajské amfory).<ref name=":Mannack"/> * ''Kompozícia:'' Svoje najlepšie diela zanechal na kalichových kratéroch. Po vzore svojho majstra umiestňoval figurálne scény nielen na rovnú hornú stenu nádoby, ale kompozične ich prispôsoboval aj spodnej, zaoblenej časti vázy. * ''Ikonografia:'' Vo svojich námetoch čerpal z gréckej mytológie (napr. výjavy z [[Homér]]ovej [[Iliada|Iliady]], zobrazenia bohov [[Dionýzos|Dionýza]], [[Hérakles|Hérakla]] či [[Hermes (boh)|Herma]]) a taktiež zachytával scény z každodenného života, remeselných dielní či aristokratického prostredia. === Kodaňský stamnos a nápis Eucharides Kalos === Jedným z kľúčových a detailne zdokumentovaných diel v umelcovom katalógu je červenofigúrové vinkar typu [[stamnos]] z obdobia okolo roku 460 pred Kr., ktoré je dnes uložené v Národnom múzeu v Kodani (inventárne číslo CHRVIII484, v Beazleyho archíve pod číslom 202230 [https://www.carc.ox.ac.uk/XDB/ASP/missingPageHandler.asp?404;https://www.carc.ox.ac.uk:443/record/CE496EEF-308F-49C7-BFEA-67D8BCDCEEFE]). Táto nádoba s výškou 36 cm a celkovým priemerom s uškami 40,8 cm nesie priamy nápis ''EUCHARIDES KALOS'' („Eucharides je krásny“), podľa ktorého bol umelec Johnom Beazleyom pôvodne identifikovaný a pomenovaný. Váza zobrazuje scény z každodenného rodinného či spoločenského života aténskej aristokracie (pravdepodobne návštevu mladíka u luxusných spoločníčok – [[hetéra|hetér]]): * ''Strana A:'' Zobrazuje zahaleného mladíka s palicou a mešcom (či taškou), ktorý sedí na stoličke. Spoločnosť mu robí pes a dve ženy; jedna drží zrkadlo, druhá si viaže čelenku do vlasov. V pozadí visí puzdro na píšťaly. * ''Strana B:'' Zachytáva podobný výjav s mladíkom stojacim medzi dvoma ženami usadenými na stoličkách. Ženy majú na hlavách vence, jedna z nich má typický účes v sieťke (''sakkos''). V kompozícii je zobrazený aj zavesený košík. * ''Detaily:'' Na uškách vázy je vyobrazený boh lásky [[Eros (boh)|Eros]] a pod uškami sa nachádza motív stola s čašou typu [[skyfos]]. Na umelecký prejav Maliara Eucharida neskôr nadviazal a napodobňoval ho Maliar Berlína 1833. Mnohé z jeho známych diel boli objavené v [[Etruskovia|etruských]] hrobkách v Taliansku. Jedna z jeho atických váz, ktorá bola nelegálne ukradnutá vykrádačmi hrobov, bola v roku 2008 oficiálne vrátená talianskemu štátu zo zbierok v USA.<ref name=":NYT">POGREBIN, Robin. ''Met to Return Artifacts to Italy''. In: New York Times, 18. január 2008. Dostupné online [https://nytimes.com].</ref> == Významné diela vo svetových múzeách == * [[J. Paul Getty Museum|Getty Museum]] (Malibu, USA; č. 86.AE.227): Atická červenofigúrová hydria zobrazujúca mladého chlapca a hodovníka s eponymným nápisom ''Kalos Eucharides''. * [[Vatikánske múzeá]] (Vatikán; č. H545): Atická červenofigúrová hydria s výjavom z Homérovej Iliady – [[Achilles]] zabíja [[Hektor]]a. * [[Britské múzeum]] (Londýn, Spojené kráľovstvo; č. B178): Atická čiernofigúrová amfora zobrazujúca Dionýza s brečtanom a [[kantharos|kantharosom]] medzi satyrmi. * [[Louvre]] (Paríž, Francúzsko): Atická červenofigúrová amfora zachytávajúca satyra a menádu. * [[Ermitáž]] (Petrohrad, Rusko; inv. č. Б. 2604): Atická červenofigúrová hydria (typ kalpis) s vyobrazením bohyne [[Niké (bohyňa)|Niké]] s trojnožkou. * Museum für Kunst und Gewerbe (Hamburg, Nemecko): Atická červenofigúrová amfora na víno zobrazujúca [[Argos (pastier)|Argosa]], ktorého zabíja Hermes. * ''Národné múzeum'' (Kodaň, Dánsko; inv. č. CHRVIII484): Červenofigúrový stamnos s eponymným nápisom, zobrazujúci mladíka so ženami/héterami a psom. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BEAZLEY, John. ''Attic Red-figure Vase-painters''. 2. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1963. * BEAZLEY, John. ''Attic Black-figure Vase-painters''. Oxford : Clarendon Press, 1956. * MANNACK, Thomas. ''Griechische Vasenmalerei. Eine Einführung''. Stuttgart : Theiss, 2002. ISBN 3-8062-1743-2. S. 124. == Pozri tiež == * [[Červenofigúrová keramika]] * [[Čiernofigúrová keramika]] * [[Typológia starogréckej keramiky]] * [[Stamnos]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Eucharides Painter}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] o1t7uch2uocot2kyfhv8fjz9ctv454w 8219234 8219233 2026-05-25T03:50:08Z Luppus 39967 8219234 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Nationalmuseet - Græsk stamnos.jpg|náhľad|Atický [[červenofigúrová keramika|červenofigúrový]] [[stamnos]] od Maliara Eucharida z Národného múzea v Kodani (cca 460 pred Kr.) zobrazuje výjav z domáceho prostredia – mladého muža na návšteve u [[Hetéra|héter]].]] '''Maliar Eucharida''' (v dobových nápisoch doložený v gréčtine ako ''Εὐχαρίδης'') je konvenčné meno [[Staroveké Grécko|starogréckeho]] umelca, atického maliara váz pôsobiaceho v [[Atény|Aténach]] v prechodnom období medzi [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrovým]] a [[červenofigúrová keramika|červenofigúrovým štýlom]], približne v rokoch [[500 pred Kr.|500]] až [[470 pred Kr.]]<ref name=":Boardman-black">BOARDMAN, John. ''Schwarzfigurige Vasen aus Athen. Ein Handbuch''. Mainz : Philipp von Zabern, 1977. ISBN 3-8053-0233-9. S. 122, 124, 183.</ref><ref name=":Boardman-red">BOARDMAN, John. ''Rotfigurige Vasen aus Athen. Die archaische Zeit''. Mainz : Philipp von Zabern, 1981. ISBN 3-8053-0234-7. S. 123.</ref> Spolu s [[Kleofradov maliar|Kleofradovým maliarom]] je považovaný za jedného z posledných významných majstrov starého štýlu, ktorí ešte s vysokou kvalitou zdobili veľké vázové formy.<ref name=":Boardman-black"/> == Identita a umelecké zázemie == Jeho skutočné občianske meno zostáva neznáme. Konvenčné označenie „Maliar Eucharida“ mu v roku 1911 pridelil britský historik umenia [[John Beazley|John Beazley]] z [[Oxfordská univerzita|Oxfordskej univerzity]]. Toto meno vybral na základe opakujúcich sa oslavných nápisov typu ''kalos'' (z gréckeho ''kalos'' – krásny; nápis vyzdvihujúci krásu súvekej mládeže), konkrétne podľa nápisu ''„Kalos Eucharides“'' (Eucharides je krásny), ktorý sa opakovane nachádza na vázach z jeho raného obdobia. Predpokladá sa, že bol žiakom a blízkym spolupracovníkom Maliara Nikoxena.<ref name=":Mannack">MANNACK, Thomas. ''Griechische Vasenmalerei. Eine Einführung''. Stuttgart : Theiss, 2002. ISBN 3-8062-174ized. S. 124.</ref> Niektorí bádatelia ich v minulosti dokonca pokladali za tú istú osobu. Podobne ako jeho učiteľ, aj Maliar Eucharida začínal s tradičnou čiernofigúrovou technikou, no na začiatku 5. storočia pred Kr. prešiel na modernejší červenofigúrový štýl, ktorého zavedenie sa vo všeobecnosti pripisuje [[Andokidov maliar|Andokidovmu maliarovi]].<ref name=":Boardman-red"/> Viaceré z jeho zachovaných váz sú vyhotovené ako ''bilingválne'' (kombinujúce obe techniky na jednej váze).<ref name=":Boardman-black"/> == Charakteristika tvorby == Maliar Eucharida bol všestranný umelec, ktorý zdobil širokú škálu nádob od malých čiaš až po monumentálne [[kratér]]y, pričom ťažisko jeho práce spočívalo na veľkých nádobách.<ref name=":Boardman-red"/> V červenofigúrovom štýle úspešne pracoval až do 70. rokov 5. storočia pred Kr., pričom obľuboval novšie tvary nádob ako štíhle krčné [[amfora|amfory]], [[stamnos|stamnoi]] a stĺpikové kratéry, ktoré v tomto období zažívali renesanciu.<ref name=":Boardman-red"/> Medzi kľúčové znaky a prínosy jeho tvorby patria: * ''Umelecký štýl:'' Jeho kresba má typicky hranatý až strohý ráz. Špecifickým a ľahko rozpoznateľným anatomickým detailom na jeho postavách sú nezvyčajne hrubé, zaoblené ušné lalôčiky. * ''Panathenajské amfory:'' Okolo roku 500 pred Kr. sa stal vôbec prvým červenofigúrovým umelcom, ktorý začal maľovať panatenajské [[amfora|amfory]] (ktoré boli tradične vyhradené výhradne pre staršiu čiernofigúrovú techniku) a ich napodobeniny (tzv. pseudo-panathenajské amfory).<ref name=":Mannack"/> * ''Kompozícia:'' Svoje najlepšie diela zanechal na kalichových kratéroch. Po vzore svojho majstra umiestňoval figurálne scény nielen na rovnú hornú stenu nádoby, ale kompozične ich prispôsoboval aj spodnej, zaoblenej časti vázy. * ''Ikonografia:'' Vo svojich námetoch čerpal z gréckej mytológie (napr. výjavy z [[Homér]]ovej [[Iliada|Iliady]], zobrazenia bohov [[Dionýzos|Dionýza]], [[Hérakles|Hérakla]] či [[Hermes (boh)|Herma]]) a taktiež zachytával scény z každodenného života, remeselných dielní či aristokratického prostredia. === Kodaňský stamnos a nápis Eucharides Kalos === Jedným z kľúčových a detailne zdokumentovaných diel v umelcovom katalógu je červenofigúrové vinkar typu [[stamnos]] z obdobia okolo roku 460 pred Kr., ktoré je dnes uložené v Národnom múzeu v Kodani (inventárne číslo CHRVIII484, v Beazleyho archíve pod číslom 202230 [https://www.carc.ox.ac.uk/XDB/ASP/missingPageHandler.asp?404;https://www.carc.ox.ac.uk:443/record/CE496EEF-308F-49C7-BFEA-67D8BCDCEEFE]). Táto nádoba s výškou 36 cm a celkovým priemerom s uškami 40,8 cm nesie priamy nápis ''EUCHARIDES KALOS'' („Eucharides je krásny“), podľa ktorého bol umelec Johnom Beazleyom pôvodne identifikovaný a pomenovaný. Váza zobrazuje scény z každodenného rodinného či spoločenského života aténskej aristokracie (pravdepodobne návštevu mladíka u luxusných spoločníčok – [[hetéra|hetér]]): * ''Strana A:'' Zobrazuje zahaleného mladíka s palicou a mešcom (či taškou), ktorý sedí na stoličke. Spoločnosť mu robí pes a dve ženy; jedna drží zrkadlo, druhá si viaže čelenku do vlasov. V pozadí visí puzdro na píšťaly. * ''Strana B:'' Zachytáva podobný výjav s mladíkom stojacim medzi dvoma ženami usadenými na stoličkách. Ženy majú na hlavách vence, jedna z nich má typický účes v sieťke (''sakkos''). V kompozícii je zobrazený aj zavesený košík. * ''Detaily:'' Na uškách vázy je vyobrazený boh lásky [[Eros (boh)|Eros]] a pod uškami sa nachádza motív stola s čašou typu [[skyfos]]. Na umelecký prejav Maliara Eucharida neskôr nadviazal a napodobňoval ho Maliar Berlína 1833. Mnohé z jeho známych diel boli objavené v [[Etruskovia|etruských]] hrobkách v Taliansku. Jedna z jeho atických váz, ktorá bola nelegálne ukradnutá vykrádačmi hrobov, bola v roku 2008 oficiálne vrátená talianskemu štátu zo zbierok v USA.<ref name=":NYT">POGREBIN, Robin. ''Met to Return Artifacts to Italy''. In: New York Times, 18. január 2008. Dostupné online [https://nytimes.com].</ref> == Významné diela vo svetových múzeách == * [[J. Paul Getty Museum|Getty Museum]] (Malibu, USA; č. 86.AE.227): Atická červenofigúrová hydria zobrazujúca mladého chlapca a hodovníka s eponymným nápisom ''Kalos Eucharides''. * [[Vatikánske múzeá]] (Vatikán; č. H545): Atická červenofigúrová hydria s výjavom z Homérovej Iliady – [[Achilles]] zabíja [[Hektor]]a. * [[Britské múzeum]] (Londýn, Spojené kráľovstvo; č. B178): Atická čiernofigúrová amfora zobrazujúca Dionýza s brečtanom a [[kantharos|kantharosom]] medzi satyrmi. * [[Louvre]] (Paríž, Francúzsko): Atická červenofigúrová amfora zachytávajúca satyra a menádu. * [[Ermitáž]] (Petrohrad, Rusko; inv. č. Б. 2604): Atická červenofigúrová hydria (typ kalpis) s vyobrazením bohyne [[Niké (bohyňa)|Niké]] s trojnožkou. * Museum für Kunst und Gewerbe (Hamburg, Nemecko): Atická červenofigúrová amfora na víno zobrazujúca [[Argos (pastier)|Argosa]], ktorého zabíja Hermes. * ''Národné múzeum'' (Kodaň, Dánsko; inv. č. CHRVIII484): Červenofigúrový stamnos s eponymným nápisom, zobrazujúci mladíka so ženami/héterami a psom. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BEAZLEY, John. ''Attic Red-figure Vase-painters''. 2. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1963. * BEAZLEY, John. ''Attic Black-figure Vase-painters''. Oxford : Clarendon Press, 1956. * MANNACK, Thomas. ''Griechische Vasenmalerei. Eine Einführung''. Stuttgart : Theiss, 2002. ISBN 3-8062-1743-2. S. 124. == Pozri tiež == * [[Červenofigúrová keramika]] * [[Čiernofigúrová keramika]] * [[Typológia starogréckej keramiky]] * [[Stamnos]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Eucharides Painter}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] jq3w5lpxstefiz8ng0w0pfy9esvvwys 8219235 8219234 2026-05-25T03:50:48Z Luppus 39967 8219235 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Nationalmuseet - Græsk stamnos.jpg|náhľad|Atický [[červenofigúrová keramika|červenofigúrový]] [[stamnos]] od Maliara Eucharida z Národného múzea v Kodani (cca 460 pred Kr.) zobrazuje výjav z domáceho prostredia – mladého muža na návšteve u [[Hetéra|héter]].]] '''Maliar Eucharida''' je konvenčné meno [[Staroveké Grécko|starogréckeho]] umelca, atického maliara váz pôsobiaceho v [[Atény|Aténach]] v prechodnom období medzi [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrovým]] a [[červenofigúrová keramika|červenofigúrovým štýlom]], približne v rokoch [[500 pred Kr.|500]] až [[470 pred Kr.]]<ref name=":Boardman-black">BOARDMAN, John. ''Schwarzfigurige Vasen aus Athen. Ein Handbuch''. Mainz : Philipp von Zabern, 1977. ISBN 3-8053-0233-9. S. 122, 124, 183.</ref><ref name=":Boardman-red">BOARDMAN, John. ''Rotfigurige Vasen aus Athen. Die archaische Zeit''. Mainz : Philipp von Zabern, 1981. ISBN 3-8053-0234-7. S. 123.</ref> Spolu s [[Kleofradov maliar|Kleofradovým maliarom]] je považovaný za jedného z posledných významných majstrov starého štýlu, ktorí ešte s vysokou kvalitou zdobili veľké vázové formy.<ref name=":Boardman-black"/> == Identita a umelecké zázemie == Jeho skutočné občianske meno zostáva neznáme. Konvenčné označenie „Maliar Eucharida“ mu v roku 1911 pridelil britský historik umenia [[John Beazley|John Beazley]] z [[Oxfordská univerzita|Oxfordskej univerzity]]. Toto meno vybral na základe opakujúcich sa oslavných nápisov typu ''kalos'' (z gréckeho ''kalos'' – krásny; nápis vyzdvihujúci krásu súvekej mládeže), konkrétne podľa nápisu ''„Kalos Eucharides“'' (Eucharides je krásny), ktorý sa opakovane nachádza na vázach z jeho raného obdobia. Predpokladá sa, že bol žiakom a blízkym spolupracovníkom Maliara Nikoxena.<ref name=":Mannack">MANNACK, Thomas. ''Griechische Vasenmalerei. Eine Einführung''. Stuttgart : Theiss, 2002. ISBN 3-8062-174ized. S. 124.</ref> Niektorí bádatelia ich v minulosti dokonca pokladali za tú istú osobu. Podobne ako jeho učiteľ, aj Maliar Eucharida začínal s tradičnou čiernofigúrovou technikou, no na začiatku 5. storočia pred Kr. prešiel na modernejší červenofigúrový štýl, ktorého zavedenie sa vo všeobecnosti pripisuje [[Andokidov maliar|Andokidovmu maliarovi]].<ref name=":Boardman-red"/> Viaceré z jeho zachovaných váz sú vyhotovené ako ''bilingválne'' (kombinujúce obe techniky na jednej váze).<ref name=":Boardman-black"/> == Charakteristika tvorby == Maliar Eucharida bol všestranný umelec, ktorý zdobil širokú škálu nádob od malých čiaš až po monumentálne [[kratér]]y, pričom ťažisko jeho práce spočívalo na veľkých nádobách.<ref name=":Boardman-red"/> V červenofigúrovom štýle úspešne pracoval až do 70. rokov 5. storočia pred Kr., pričom obľuboval novšie tvary nádob ako štíhle krčné [[amfora|amfory]], [[stamnos|stamnoi]] a stĺpikové kratéry, ktoré v tomto období zažívali renesanciu.<ref name=":Boardman-red"/> Medzi kľúčové znaky a prínosy jeho tvorby patria: * ''Umelecký štýl:'' Jeho kresba má typicky hranatý až strohý ráz. Špecifickým a ľahko rozpoznateľným anatomickým detailom na jeho postavách sú nezvyčajne hrubé, zaoblené ušné lalôčiky. * ''Panathenajské amfory:'' Okolo roku 500 pred Kr. sa stal vôbec prvým červenofigúrovým umelcom, ktorý začal maľovať panatenajské [[amfora|amfory]] (ktoré boli tradične vyhradené výhradne pre staršiu čiernofigúrovú techniku) a ich napodobeniny (tzv. pseudo-panathenajské amfory).<ref name=":Mannack"/> * ''Kompozícia:'' Svoje najlepšie diela zanechal na kalichových kratéroch. Po vzore svojho majstra umiestňoval figurálne scény nielen na rovnú hornú stenu nádoby, ale kompozične ich prispôsoboval aj spodnej, zaoblenej časti vázy. * ''Ikonografia:'' Vo svojich námetoch čerpal z gréckej mytológie (napr. výjavy z [[Homér]]ovej [[Iliada|Iliady]], zobrazenia bohov [[Dionýzos|Dionýza]], [[Hérakles|Hérakla]] či [[Hermes (boh)|Herma]]) a taktiež zachytával scény z každodenného života, remeselných dielní či aristokratického prostredia. === Kodaňský stamnos a nápis Eucharides Kalos === Jedným z kľúčových a detailne zdokumentovaných diel v umelcovom katalógu je červenofigúrové vinkar typu [[stamnos]] z obdobia okolo roku 460 pred Kr., ktoré je dnes uložené v Národnom múzeu v Kodani (inventárne číslo CHRVIII484, v Beazleyho archíve pod číslom 202230 [https://www.carc.ox.ac.uk/XDB/ASP/missingPageHandler.asp?404;https://www.carc.ox.ac.uk:443/record/CE496EEF-308F-49C7-BFEA-67D8BCDCEEFE]). Táto nádoba s výškou 36 cm a celkovým priemerom s uškami 40,8 cm nesie priamy nápis ''EUCHARIDES KALOS'' („Eucharides je krásny“), podľa ktorého bol umelec Johnom Beazleyom pôvodne identifikovaný a pomenovaný. Váza zobrazuje scény z každodenného rodinného či spoločenského života aténskej aristokracie (pravdepodobne návštevu mladíka u luxusných spoločníčok – [[hetéra|hetér]]): * ''Strana A:'' Zobrazuje zahaleného mladíka s palicou a mešcom (či taškou), ktorý sedí na stoličke. Spoločnosť mu robí pes a dve ženy; jedna drží zrkadlo, druhá si viaže čelenku do vlasov. V pozadí visí puzdro na píšťaly. * ''Strana B:'' Zachytáva podobný výjav s mladíkom stojacim medzi dvoma ženami usadenými na stoličkách. Ženy majú na hlavách vence, jedna z nich má typický účes v sieťke (''sakkos''). V kompozícii je zobrazený aj zavesený košík. * ''Detaily:'' Na uškách vázy je vyobrazený boh lásky [[Eros (boh)|Eros]] a pod uškami sa nachádza motív stola s čašou typu [[skyfos]]. Na umelecký prejav Maliara Eucharida neskôr nadviazal a napodobňoval ho Maliar Berlína 1833. Mnohé z jeho známych diel boli objavené v [[Etruskovia|etruských]] hrobkách v Taliansku. Jedna z jeho atických váz, ktorá bola nelegálne ukradnutá vykrádačmi hrobov, bola v roku 2008 oficiálne vrátená talianskemu štátu zo zbierok v USA.<ref name=":NYT">POGREBIN, Robin. ''Met to Return Artifacts to Italy''. In: New York Times, 18. január 2008. Dostupné online [https://nytimes.com].</ref> == Významné diela vo svetových múzeách == * [[J. Paul Getty Museum|Getty Museum]] (Malibu, USA; č. 86.AE.227): Atická červenofigúrová hydria zobrazujúca mladého chlapca a hodovníka s eponymným nápisom ''Kalos Eucharides''. * [[Vatikánske múzeá]] (Vatikán; č. H545): Atická červenofigúrová hydria s výjavom z Homérovej Iliady – [[Achilles]] zabíja [[Hektor]]a. * [[Britské múzeum]] (Londýn, Spojené kráľovstvo; č. B178): Atická čiernofigúrová amfora zobrazujúca Dionýza s brečtanom a [[kantharos|kantharosom]] medzi satyrmi. * [[Louvre]] (Paríž, Francúzsko): Atická červenofigúrová amfora zachytávajúca satyra a menádu. * [[Ermitáž]] (Petrohrad, Rusko; inv. č. Б. 2604): Atická červenofigúrová hydria (typ kalpis) s vyobrazením bohyne [[Niké (bohyňa)|Niké]] s trojnožkou. * Museum für Kunst und Gewerbe (Hamburg, Nemecko): Atická červenofigúrová amfora na víno zobrazujúca [[Argos (pastier)|Argosa]], ktorého zabíja Hermes. * ''Národné múzeum'' (Kodaň, Dánsko; inv. č. CHRVIII484): Červenofigúrový stamnos s eponymným nápisom, zobrazujúci mladíka so ženami/héterami a psom. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BEAZLEY, John. ''Attic Red-figure Vase-painters''. 2. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1963. * BEAZLEY, John. ''Attic Black-figure Vase-painters''. Oxford : Clarendon Press, 1956. * MANNACK, Thomas. ''Griechische Vasenmalerei. Eine Einführung''. Stuttgart : Theiss, 2002. ISBN 3-8062-1743-2. S. 124. == Pozri tiež == * [[Červenofigúrová keramika]] * [[Čiernofigúrová keramika]] * [[Typológia starogréckej keramiky]] * [[Stamnos]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Eucharides Painter}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] s6lrcrphwpxqb9i9dakho6qbbt9uxk9 8219236 8219235 2026-05-25T03:53:26Z Luppus 39967 8219236 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Nationalmuseet - Græsk stamnos.jpg|náhľad|Atický [[červenofigúrová keramika|červenofigúrový]] [[stamnos]] od Maliara Eucharida z Národného múzea v Kodani (cca 460 pred Kr.) zobrazuje výjav z domáceho prostredia – mladého muža na návšteve u [[Hetéra|héter]].]] '''Maliar Eucharida''' je konvenčné meno [[Staroveké Grécko|starogréckeho]] umelca, atického maliara váz pôsobiaceho v [[Atény|Aténach]] v prechodnom období medzi [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrovým]] a [[červenofigúrová keramika|červenofigúrovým štýlom]], približne v rokoch [[500 pred Kr.|500]] až [[470 pred Kr.]]<ref name=":Boardman-black">BOARDMAN, John. ''Schwarzfigurige Vasen aus Athen. Ein Handbuch''. Mainz : Philipp von Zabern, 1977. ISBN 3-8053-0233-9. S. 122, 124, 183.</ref><ref name=":Boardman-red">BOARDMAN, John. ''Rotfigurige Vasen aus Athen. Die archaische Zeit''. Mainz : Philipp von Zabern, 1981. ISBN 3-8053-0234-7. S. 123.</ref> Spolu s [[Kleofradov maliar|Kleofradovým maliarom]] je považovaný za jedného z posledných významných majstrov starého štýlu, ktorí ešte s vysokou kvalitou zdobili veľké vázové formy.<ref name=":Boardman-black"/> == Identita a umelecké zázemie == Jeho skutočné občianske meno zostáva neznáme. Konvenčné označenie „Maliar Eucharida“ mu v roku 1911 pridelil britský historik umenia [[John Beazley|John Beazley]] z [[Oxfordská univerzita|Oxfordskej univerzity]]. Toto meno vybral na základe opakujúcich sa oslavných nápisov typu ''kalos'' (z gréckeho ''kalos'' – krásny; nápis vyzdvihujúci krásu súvekej mládeže), konkrétne podľa nápisu ''„Kalos Eucharides“'' (Eucharides je krásny), ktorý sa opakovane nachádza na vázach z jeho raného obdobia. Predpokladá sa, že bol žiakom a blízkym spolupracovníkom Maliara Nikoxena.<ref name=":Mannack">MANNACK, Thomas. ''Griechische Vasenmalerei. Eine Einführung''. Stuttgart : Theiss, 2002. ISBN 3-8062-174ized. S. 124.</ref> Niektorí bádatelia ich v minulosti dokonca pokladali za tú istú osobu. Podobne ako jeho učiteľ, aj Maliar Eucharida začínal s tradičnou čiernofigúrovou technikou, no na začiatku 5. storočia pred Kr. prešiel na modernejší červenofigúrový štýl, ktorého zavedenie sa vo všeobecnosti pripisuje [[Andokidov maliar|Andokidovmu maliarovi]].<ref name=":Boardman-red"/> Viaceré z jeho zachovaných váz sú vyhotovené ako ''bilingválne'' (kombinujúce obe techniky na jednej váze).<ref name=":Boardman-black"/> == Charakteristika tvorby == Maliar Eucharida bol všestranný umelec, ktorý zdobil širokú škálu nádob od malých čiaš až po monumentálne [[kratér]]y, pričom ťažisko jeho práce spočívalo na veľkých nádobách.<ref name=":Boardman-red"/> V červenofigúrovom štýle úspešne pracoval až do 70. rokov 5. storočia pred Kr., pričom obľuboval novšie tvary nádob ako štíhle krčné [[amfora|amfory]], [[stamnos|stamnoi]] a stĺpikové kratéry, ktoré v tomto období zažívali renesanciu.<ref name=":Boardman-red"/> Medzi kľúčové znaky a prínosy jeho tvorby patria: * ''Umelecký štýl:'' Jeho kresba má typicky hranatý až strohý ráz. Špecifickým a ľahko rozpoznateľným anatomickým detailom na jeho postavách sú nezvyčajne hrubé, zaoblené ušné lalôčiky. * ''Panathenajské amfory:'' Okolo roku 500 pred Kr. sa stal vôbec prvým červenofigúrovým umelcom, ktorý začal maľovať panatenajské [[amfora|amfory]] (ktoré boli tradične vyhradené výhradne pre staršiu čiernofigúrovú techniku) a ich napodobeniny (tzv. pseudo-panathenajské amfory).<ref name=":Mannack"/> * ''Kompozícia:'' Svoje najlepšie diela zanechal na kalichových kratéroch. Po vzore svojho majstra umiestňoval figurálne scény nielen na rovnú hornú stenu nádoby, ale kompozične ich prispôsoboval aj spodnej, zaoblenej časti vázy. * ''Ikonografia:'' Vo svojich námetoch čerpal z gréckej mytológie (napr. výjavy z [[Homér]]ovej [[Iliada|Iliady]], zobrazenia bohov [[Dionýzos|Dionýza]], [[Hérakles|Hérakla]] či [[Hermes (boh)|Herma]]) a taktiež zachytával scény z každodenného života, remeselných dielní či aristokratického prostredia. === Kodaňský stamnos a nápis Eucharides Kalos === Jedným z kľúčových a detailne zdokumentovaných diel v umelcovom katalógu je červenofigúrové vinkar typu [[stamnos]] z obdobia okolo roku 460 pred Kr., ktoré je dnes uložené v Národnom múzeu v Kodani (inventárne číslo CHRVIII484, v Beazleyho archíve pod číslom 202230 [https://www.carc.ox.ac.uk/XDB/ASP/missingPageHandler.asp?404;https://www.carc.ox.ac.uk:443/record/CE496EEF-308F-49C7-BFEA-67D8BCDCEEFE]). Táto nádoba s výškou 36 cm a celkovým priemerom s uškami 40,8 cm nesie priamy nápis ''EUCHARIDES KALOS'' („Eucharides je krásny“), podľa ktorého bol umelec Johnom Beazleyom pôvodne identifikovaný a pomenovaný. Váza zobrazuje scény z každodenného rodinného či spoločenského života aténskej aristokracie (pravdepodobne návštevu mladíka u luxusných spoločníčok – [[hetéra|hetér]]): * ''Strana A:'' Zobrazuje zahaleného mladíka s palicou a mešcom (či taškou), ktorý sedí na stoličke. Spoločnosť mu robí pes a dve ženy; jedna drží zrkadlo, druhá si viaže čelenku do vlasov. V pozadí visí puzdro na píšťaly. * ''Strana B:'' Zachytáva podobný výjav s mladíkom stojacim medzi dvoma ženami usadenými na stoličkách. Ženy majú na hlavách vence, jedna z nich má typický účes v sieťke (''sakkos''). V kompozícii je zobrazený aj zavesený košík. * ''Detaily:'' Na uškách vázy je vyobrazený boh lásky [[Eros (boh)|Eros]] a pod uškami sa nachádza motív stola s čašou typu [[skyfos]]. Na umelecký prejav Maliara Eucharida neskôr nadviazal a napodobňoval ho Maliar Berlína 1833. Mnohé z jeho známych diel boli objavené v [[Etruskovia|etruských]] hrobkách v Taliansku. Jedna z jeho atických váz, ktorá bola nelegálne ukradnutá vykrádačmi hrobov, bola v roku 2008 oficiálne vrátená talianskemu štátu zo zbierok v USA.<ref name=":NYT">POGREBIN, Robin. ''Met to Return Artifacts to Italy''. In: New York Times, 18. január 2008. Dostupné online [https://nytimes.com].</ref> == Významné diela vo svetových múzeách == * [[J. Paul Getty Museum|Getty Museum]] (Malibu, USA; č. 86.AE.227): Atická červenofigúrová hydria zobrazujúca mladého chlapca a hodovníka s eponymným nápisom ''Kalos Eucharides''. * [[Vatikánske múzeá]] (Vatikán; č. H545): Atická červenofigúrová hydria s výjavom z Homérovej Iliady – [[Achilles]] zabíja [[Hektor]]a. * [[Britské múzeum]] (Londýn, Spojené kráľovstvo; č. B178): Atická čiernofigúrová amfora zobrazujúca Dionýza s brečtanom a [[kantharos|kantharosom]] medzi satyrmi. * [[Louvre]] (Paríž, Francúzsko): Atická červenofigúrová amfora zachytávajúca satyra a menádu. * [[Ermitáž]] (Petrohrad, Rusko; inv. č. Б. 2604): Atická červenofigúrová hydria (typ kalpis) s vyobrazením bohyne [[Nike (bohyňa)|Niké]] s trojnožkou. * Museum für Kunst und Gewerbe (Hamburg, Nemecko): Atická červenofigúrová amfora na víno zobrazujúca [[Argos (pastier)|Argosa]], ktorého zabíja Hermes. * ''Národné múzeum'' (Kodaň, Dánsko; inv. č. CHRVIII484): Červenofigúrový stamnos s eponymným nápisom, zobrazujúci mladíka so ženami/héterami a psom. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BEAZLEY, John. ''Attic Red-figure Vase-painters''. 2. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1963. * BEAZLEY, John. ''Attic Black-figure Vase-painters''. Oxford : Clarendon Press, 1956. * MANNACK, Thomas. ''Griechische Vasenmalerei. Eine Einführung''. Stuttgart : Theiss, 2002. ISBN 3-8062-1743-2. S. 124. == Pozri tiež == * [[Červenofigúrová keramika]] * [[Čiernofigúrová keramika]] * [[Typológia starogréckej keramiky]] * [[Stamnos]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Eucharides Painter}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] 177lc9s9e9qeze5352fdmk7hv7mn7w4 John Boardman 0 750629 8219237 2026-05-25T04:09:44Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „'''John Boardman''' môže byť: * britský historik klasického umenia a archeológ (1927 – 2024), pozri [[John Boardman (historik umenia)]] * americký fyzik, spisovateľ vedeckej fantastiky a autor spoločenských hier (1932 – 2025), pozri [[John Boardman (fyzik)]] * americký obchodník a jeden z prvých osadníkov mesta Troy v štáte New York (1758 – 1813), pozri [[John Boardman (obchodník)]] * americký rímskokatolícky prelát a pomocný biskup v B…“ 8219237 wikitext text/x-wiki '''John Boardman''' môže byť: * britský historik klasického umenia a archeológ (1927 – 2024), pozri [[John Boardman (historik umenia)]] * americký fyzik, spisovateľ vedeckej fantastiky a autor spoločenských hier (1932 – 2025), pozri [[John Boardman (fyzik)]] * americký obchodník a jeden z prvých osadníkov mesta Troy v štáte New York (1758 – 1813), pozri [[John Boardman (obchodník)]] * americký rímskokatolícky prelát a pomocný biskup v Brooklyne (1893 – 1978), pozri [[John Joseph Boardman]] {{Rozlišovacia stránka}} jyo2qmsk8eptxirohpt37x0nosmc98k John Boardman (historik umenia) 0 750630 8219242 2026-05-25T04:47:39Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Sir John Boardman | Popis osoby = britský klasický archeológ a historik umenia | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[20. august]] [[1927]] | Miesto narodenia = [[Ilford]], [[Essex]], [[Anglicko]] | Dátum úmrtia = [[23. máj]] [[2024]] (96 rokov) | Miesto úmrtia = [[Woodstock (Oxfordshire)|Woodstock]], [[Oxfordshire]], Anglicko | Podpis = | Alma ma…“ 8219242 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Sir John Boardman | Popis osoby = britský klasický archeológ a historik umenia | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[20. august]] [[1927]] | Miesto narodenia = [[Ilford]], [[Essex]], [[Anglicko]] | Dátum úmrtia = [[23. máj]] [[2024]] (96 rokov) | Miesto úmrtia = [[Woodstock (Oxfordshire)|Woodstock]], [[Oxfordshire]], Anglicko | Podpis = | Alma mater = [[Magdalene College (Cambridge)|Magdalene College]] (Cambridge) | Portál1 = História | Portál2 = Spojené kráľovstvo }} '''John Boardman''' (* [[20. august]] [[1927]], [[Ilford]], Essex, Anglicko – † [[23. máj]] [[2024]], [[Woodstock (Oxfordshire)|Woodstock]], Oxfordshire) bol mimoriadne významný [[Spojené kráľovstvo|britský]] klasický archeológ, historik umenia a jedna z najväčších svetových vedeckých autorít na staroveké grécke umenie 20. a začiatku 21. storočia.<ref name="Guardian-Obit">[https://www.theguardian.com/science/2024/jun/19/john-boardman-obituary The Guardian: Sir John Boardman obituary], prístup 25. máj 2026</ref> Vo svojej bohatej vedeckej kariére nadviazal na metodológiu [[John Beazley|Johna Beazleyho]] a viac ako štyri desaťročia formoval moderný výskum atickej maľovanej keramiky, antickej glyptiky a starovekej gréckej sochárskej tvorby.<ref name="BA-Memoirs">[https://www.thebritishacademy.ac.uk/publishing/memoirs/22/boardman-john-1927-2024/ The British Academy: Biographical Memoirs of Fellows – Sir John Boardman], prístup 25. máj 2026</ref> == Životopis a akademické pôsobenie == Narodil sa v meste Ilford v anglickom grófstve Essex. Vzdelanie získal najprv na Chigwell School (1938 – 1945) a následne od roku 1945 študoval klasickú filológiu na Magdalene College na [[Cambridgeská univerzita|Univerzite v Cambridgi]], kde ho k hlbšiemu záujmu o antické materiálne reálie priviedli numizmatik Charles Seltman a odborník na vázy Robert Cook.<ref name="Guardian-Obit"/> Po ukončení povinnej dvojročnej vojenskej služby v armádnych spravodajských zboroch (''Intelligence Corps'') strávil roky 1952 až 1955 v Aténach, kde pôsobil ako zástupca riaditeľa rešpektovaného britského archeologického inštitútu (''British School at Athens'').<ref name="T&H-Bio">[https://www.thamesandhudson.com/products/john-boardman-on-the-parthenon-pocket-perspectives Thames & Hudson: Sir John Boardman biography], prístup 25. máj 2026</ref> V roku 1955 sa vrátil do Anglicka a nastúpil na pozíciu asistenta kurátora v [[Ashmolean Museum]] v Oxforde, s ktorým zostal profesijne spojený po zvyšok svojho života.<ref name="T&H-Bio"/> V roku 1959 bol na [[Oxfordská univerzita|Oxfordskej univerzite]] vymenovaný za docenta (''Reader'') klasickej archeológie a v roku 1963 sa stal riadnym členom (''Fellow'') oxfordskej Merton College. Vrchol jeho akademickej kariéry nastal v roku 1978, kedy na prestížnej katedre klasického umenia a archeológie (''Lincoln Professor of Classical Archaeology and Art'') vystriedal svojho niekdajšieho mentora Johna Beazleyho a presídlil na Lincoln College.<ref name="ArtHist-Dict">[https://arthistorians.info/boardmanj/ Dictionary of Art Historians: Boardman, John, Sir], prístup 25. máj 2026</ref> V roku 1989 ho britská kráľovná [[Alžbeta II.]] za jeho mimoriadne vedecké zásluhy pasovala za rytiera (''Knight Bachelor'').<ref name="ArtHist-Dict"/> V roku 1994 odišiel do dôchodku ako emeritný profesor, no výskumu a publikačnej činnosti sa aktívne venoval až do svojej smrti v máji 2024.<ref name="BA-Memoirs"/> == Vedecký prínos a vykopávky == Sir John Boardman bol v akademickom svete uznávaný pre svoju nevídanú všestrannosť. Na rozdiel od mnohých kolegov sa neobmedzoval len na úzku špecializáciu, ale napísal zásadné monografie ku všetkým hlavným odvetviam gréckeho výtvarného prejavu.<ref name="Guardian-Obit"/> Organizoval a aktívne viedol terénne archeologické vykopávky na kľúčových lokalitách stredomorského priestoru – v antickej [[Smyrna|Smyrne]], na [[Kréta|Kréte]], v osade Emporio na ostrove [[Chios]] či v severoafrickej líbyjskej lokalite ''Tokra '.<ref name="T&H-Bio"/> Medzi jeho najvýznamnejšie vedecké témy patrili: * ''Grécka kolonizácia:'' Jeho prelomová práca ''The Greeks Overseas'' (Gréci v zámorí) od základu zmenila pohľad na kultúrne a obchodné interakcie gréckej diaspóry s pôvodným obyvateľstvom v celom Stredomorí a Čiernomorí. Kniha sa dočkala štyroch neustále aktualizovaných vydaní.<ref name="BA-Memoirs"/> * ''Dejiny vázového maliarstva:'' Napísal svetovo najcitovanejšie príručky k [[čiernofigúrová keramika|atickej čiernofigúrovej]] aj [[červenofigúrová keramika|červenofigúrovej keramike]], ktoré dodnes slúžia ako základné univerzitné učebnice po celom svete.<ref name="ArtHist-Dict"/> * ''Antická glyptika:'' Bol popredným znalcom rrytých drahokamov, drahokamov a pečatných prsteňov (monografie ''Archaic Greek Gems'' či ''The Marlborough Gems''). Sledoval, ako sa výtvarné motívy prostredníctvom obchodu prelínali s perzskou, stredoázijskou až čínskou kultúrou.<ref name="BA-Memoirs"/> Za svoje dielo bol v roku 1969 zvolený za člena Britskej akadémie (''Fellow of the British Academy''), ktorá mu v roku 1995 udelila prestížnu Kenyonovu medailu.<ref name="T&H-Bio"/> V roku 2009 sa stal laureátom rešpektovanej medzinárodnej Onassisovej ceny za humanitné vedy.<ref name="T&H-Bio"/> == Výber z bibliografie == * ''The Cretan Collection in Oxford'' (1961) * ''Excavations at Emporio, Chios'' (1964) * ''The Greeks Overseas'' (1. vyd. 1964; 4. revidované vyd. 1999) * ''Excavations at Tocra'' (1966, 1973) * ''Archaic Greek Gems'' (1968) * ''Greek Gems and Finger Rings'' (1970) * ''Greek Burial Customs'' (1971) * ''Athenian Black Figure Vases'' (1974) – v nemčine: ''Schwarzfigurige Vasen aus Athen. Ein Handbuch'' (1977) * ''Athenian Red Figure Vases: The Archaic Period'' (1975) – v nemčine: ''Rotfigurige Vasen aus Athen. Die archaische Zeit'' (1981) * ''The Diffusion of Classical Art in Antiquity'' (1994) * ''Persia and the West'' (2000) * ''The History of Greek Vases'' (2001) * ''The Archaeology of Nostalgia'' (2002) * ''The World of Ancient Art'' (2006) * ''The Marlborough Gems'' (2009) * ''The Greeks in Asia'' (2015) * ''Greek Art'' (posledné revidované vydanie 2016) == Referencie == {{Referencie}} == Pozri tiež == * [[John Beazley]] == Externé odkazy == * [http://loc.gov Magdalene College: Famous alumni] {{en}} {{DEFAULTSORT:Boardman, John}} [[Kategória:Narodenia v 1927]] [[Kategória:Úmrtia v 2024]] [[Kategória:Britskí archeológovia]] [[Kategória:Historici umenia]] l7enhd82kczjfphejhc05f2mritxcqv 8219244 8219242 2026-05-25T05:22:14Z Luppus 39967 obrázky 8219244 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Sir John Boardman | Popis osoby = britský klasický archeológ a historik umenia | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[20. august]] [[1927]] | Miesto narodenia = [[Ilford]], [[Essex]], [[Anglicko]] | Dátum úmrtia = [[23. máj]] [[2024]] (96 rokov) | Miesto úmrtia = [[Woodstock (Oxfordshire)|Woodstock]], [[Oxfordshire]], Anglicko | Podpis = | Alma mater = [[Magdalene College (Cambridge)|Magdalene College]] (Cambridge) | Portál1 = História | Portál2 = Spojené kráľovstvo }} [[Súbor:1047111 I THE ASHMOLEAN MUSEUM AND THE TAYLOR INSTITUTE Oxford 20250617 0008.jpg|náhľad|Budova Ashmolean Museum v Oxforde, kde Boardman dlhé roky pôsobil ako kurátor a výskumník]] '''John Boardman''' (* [[20. august]] [[1927]], [[Ilford]], Essex, Anglicko – † [[23. máj]] [[2024]], [[Woodstock (Oxfordshire)|Woodstock]], Oxfordshire) bol mimoriadne významný [[Spojené kráľovstvo|britský]] klasický archeológ, historik umenia a jedna z najväčších svetových vedeckých autorít na staroveké grécke umenie 20. a začiatku 21. storočia.<ref name="Guardian-Obit">[https://www.theguardian.com/science/2024/jun/19/john-boardman-obituary The Guardian: Sir John Boardman obituary], prístup 25. máj 2026</ref> Vo svojej bohatej vedeckej kariére nadviazal na metodológiu [[John Beazley|Johna Beazleyho]] a viac ako štyri desaťročia formoval moderný výskum atickej maľovanej keramiky, antickej glyptiky a starovekej gréckej sochárskej tvorby.<ref name="BA-Memoirs">[https://www.thebritishacademy.ac.uk/publishing/memoirs/22/boardman-john-1927-2024/ The British Academy: Biographical Memoirs of Fellows – Sir John Boardman], prístup 25. máj 2026</ref> == Životopis a akademické pôsobenie == Narodil sa v meste Ilford v anglickom grófstve Essex. Vzdelanie získal najprv na Chigwell School (1938 – 1945) a následne od roku 1945 študoval klasickú filológiu na Magdalene College na [[Cambridgeská univerzita|Univerzite v Cambridgi]], kde ho k hlbšiemu záujmu o antické materiálne reálie priviedli numizmatik Charles Seltman a odborník na vázy Robert Cook.<ref name="Guardian-Obit"/> Po ukončení povinnej dvojročnej vojenskej služby v armádnych spravodajských zboroch (''Intelligence Corps'') strávil roky 1952 až 1955 v Aténach, kde pôsobil ako zástupca riaditeľa rešpektovaného britského archeologického inštitútu (''British School at Athens'').<ref name="T&H-Bio">[https://www.thamesandhudson.com/products/john-boardman-on-the-parthenon-pocket-perspectives Thames & Hudson: Sir John Boardman biography], prístup 25. máj 2026</ref> V roku 1955 sa vrátil do Anglicka a nastúpil na pozíciu asistenta kurátora v [[Ashmolean Museum]] v Oxforde, s ktorým zostal profesijne spojený po zvyšok svojho života.<ref name="T&H-Bio"/> V roku 1959 bol na [[Oxfordská univerzita|Oxfordskej univerzite]] vymenovaný za docenta (''Reader'') klasickej archeológie a v roku 1963 sa stal riadnym členom (''Fellow'') oxfordskej Merton College. Vrchol jeho akademickej kariéry nastal v roku 1978, kedy na prestížnej katedre klasického umenia a archeológie (''Lincoln Professor of Classical Archaeology and Art'') vystriedal svojho niekdajšieho mentora Johna Beazleyho a presídlil na Lincoln College.<ref name="ArtHist-Dict">[https://arthistorians.info/boardmanj/ Dictionary of Art Historians: Boardman, John, Sir], prístup 25. máj 2026</ref> V roku 1989 ho britská kráľovná [[Alžbeta II.]] za jeho mimoriadne vedecké zásluhy pasovala za rytiera (''Knight Bachelor'').<ref name="ArtHist-Dict"/> V roku 1994 odišiel do dôchodku ako emeritný profesor, no výskumu a publikačnej činnosti sa aktívne venoval až do svojej smrti v máji 2024.<ref name="BA-Memoirs"/> == Vedecký prínos a vykopávky == [[Súbor:Reconstruction of a bronze cauldron from Olympia; early 7th c. BCE. Archaeological Museum of Olympia.jpg|náhľad|Vedecká rekonštrukcia antického bronzového kotla z Olympie (zo začiatku 7. storočia pred Kr.), vyhotovená priamo podľa archeologickej publikácie a predlohy Johna Boardmana z roku 1980.]] Sir John Boardman bol v akademickom svete uznávaný pre svoju nevídanú všestrannosť. Na rozdiel od mnohých kolegov sa neobmedzoval len na úzku špecializáciu, ale napísal zásadné monografie ku všetkým hlavným odvetviam gréckeho výtvarného prejavu.<ref name="Guardian-Obit"/> Organizoval a aktívne viedol terénne archeologické vykopávky na kľúčových lokalitách stredomorského priestoru – v antickej [[Smyrna|Smyrne]], na [[Kréta|Kréte]], v osade Emporio na ostrove [[Chios]] či v severoafrickej líbyjskej lokalite ''Tokra '.<ref name="T&H-Bio"/> Medzi jeho najvýznamnejšie vedecké témy patrili: * ''Grécka kolonizácia:'' Jeho prelomová práca ''The Greeks Overseas'' (Gréci v zámorí) od základu zmenila pohľad na kultúrne a obchodné interakcie gréckej diaspóry s pôvodným obyvateľstvom v celom Stredomorí a Čiernomorí. Kniha sa dočkala štyroch neustále aktualizovaných vydaní.<ref name="BA-Memoirs"/> * ''Dejiny vázového maliarstva:'' Napísal svetovo najcitovanejšie príručky k [[čiernofigúrová keramika|atickej čiernofigúrovej]] aj [[červenofigúrová keramika|červenofigúrovej keramike]], ktoré dodnes slúžia ako základné univerzitné učebnice po celom svete.<ref name="ArtHist-Dict"/> * ''Antická glyptika:'' Bol popredným znalcom rrytých drahokamov, drahokamov a pečatných prsteňov (monografie ''Archaic Greek Gems'' či ''The Marlborough Gems''). Sledoval, ako sa výtvarné motívy prostredníctvom obchodu prelínali s perzskou, stredoázijskou až čínskou kultúrou.<ref name="BA-Memoirs"/> Za svoje dielo bol v roku 1969 zvolený za člena Britskej akadémie (''Fellow of the British Academy''), ktorá mu v roku 1995 udelila prestížnu Kenyonovu medailu.<ref name="T&H-Bio"/> V roku 2009 sa stal laureátom rešpektovanej medzinárodnej Onassisovej ceny za humanitné vedy.<ref name="T&H-Bio"/> == Výber z bibliografie == * ''The Cretan Collection in Oxford'' (1961) * ''Excavations at Emporio, Chios'' (1964) * ''The Greeks Overseas'' (1. vyd. 1964; 4. revidované vyd. 1999) * ''Excavations at Tocra'' (1966, 1973) * ''Archaic Greek Gems'' (1968) * ''Greek Gems and Finger Rings'' (1970) * ''Greek Burial Customs'' (1971) * ''Athenian Black Figure Vases'' (1974) – v nemčine: ''Schwarzfigurige Vasen aus Athen. Ein Handbuch'' (1977) * ''Athenian Red Figure Vases: The Archaic Period'' (1975) – v nemčine: ''Rotfigurige Vasen aus Athen. Die archaische Zeit'' (1981) * ''The Diffusion of Classical Art in Antiquity'' (1994) * ''Persia and the West'' (2000) * ''The History of Greek Vases'' (2001) * ''The Archaeology of Nostalgia'' (2002) * ''The World of Ancient Art'' (2006) * ''The Marlborough Gems'' (2009) * ''The Greeks in Asia'' (2015) * ''Greek Art'' (posledné revidované vydanie 2016) == Referencie == {{Referencie}} == Pozri tiež == * [[John Beazley]] == Externé odkazy == * [http://loc.gov Magdalene College: Famous alumni] {{en}} {{DEFAULTSORT:Boardman, John}} [[Kategória:Narodenia v 1927]] [[Kategória:Úmrtia v 2024]] [[Kategória:Britskí archeológovia]] [[Kategória:Historici umenia]] m1h1v3ur776umlzb6xibieif7nxkycd Wikipédia:Wiki miluje pride/2026/Návrhy na články 4 750631 8219248 2026-05-25T06:02:45Z Lišiak 21212 Vytvorená stránka „Táto stránka obsahuje nevyčerpávajúci zoznam článkov týkajúcich sa kvír (queer, LGBTQ) problematiky navrhovaných na vytvorenie na slovenskej Wikipédii. Na uľahčenie rešerše pridávame odkazy na inojazyčné Wikipédie, na ktorých sa článok už nachádza, a to podľa relevancie (napr. odkaz na poľskú Wikipédiu pri poľskej osobnosti alebo reálii), pričom medzi odkazmi sa vždy nachádza svetový jazyk (primárne angličtina) alebo čeština…“ 8219248 wikitext text/x-wiki Táto stránka obsahuje nevyčerpávajúci zoznam článkov týkajúcich sa kvír (queer, LGBTQ) problematiky navrhovaných na vytvorenie na slovenskej Wikipédii. Na uľahčenie rešerše pridávame odkazy na inojazyčné Wikipédie, na ktorých sa článok už nachádza, a to podľa relevancie (napr. odkaz na poľskú Wikipédiu pri poľskej osobnosti alebo reálii), pričom medzi odkazmi sa vždy nachádza svetový jazyk (primárne angličtina) alebo čeština. == Osobnosti == ::''Pomôcka: [[:en:Lists of LGBTQ people|Lists of LGBTQ people]]'' === Lekárstvo a sexuológia === * [[Karl Heinrich Ulrichs]] (1825{{--}}1895) ([[:en:Karl Heinrich Ulrichs|en]]) * [[Richard von Krafft-Ebing]] (1840{{--}}1902) ([[:de:Richard von Krafft-Ebing|de]]) * [[Havelock Ellis]] (1859{{--}}1939) ([[:en:Havelock Ellis|en]]) * [[Harry Benjamin]] (1885{{--}}1986) ([[:en:Harry Benjamin|en]], [[:de:Harry Benjamin|de]]) * [[Anne Fausto-Sterling]] (* 1944) ([[:en:Anne Fausto-Sterling|en]]) * [[Ivo Procházka]] (* 1958), český sexuológ, pracovník Sexuologického ústavu 1. lekárskej fakulty Karlovej univerzity a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe<ref>Procházka, Ivo, 1958-. In: ''Medvik.cz'' [online]. Praha: Národní lékařská knihovna, [s. a.] [cit. 2026-05-21]. [http://www.medvik.cz/link/xx0002689 Dostupné online].</ref><ref>Valkovičová, Veronika. „Chceme vstúpiť do legality“: Lesbický a gejský aktivizmus v mladom demokratickom štáte. In: Nešťáková, Denisa (ed.). ''Moc sexu : Sex a sexualita v moderných dejinách Slovenska''. 1. vyd. [Bratislava]: Paradigma Publishing. 2021. ISBN 978-80-973678-1-7, s. 207.</ref> === Politika, právo a aktivizmus === ::''[[:en:List of LGBTQ rights activists|List of LGBTQ rights activists]], [[:en:Lists of LGBTQ politicians|Lists of LGBTQ politicians]]'' * [[Karl Maria Kertbeny]] (1824{{--}}1882) ([[:hu:Kertbeny Károly|hu]], [[:en:Karl Maria Kertbeny|en]]) * [[Edward Carpenter]] (1844{{--}}1929) ([[:en:Edward Carpenter|en]]) * [[Bayard Rustin]] (1912{{--}}1987) ([[:en:Bayard Rustin|en]]) * [[Harry Hay]] (1912{{--}}2002) ([[:en:Harry Hay|en]]) * [[Del Martin a Phyllis Lyon]] (1921{{--}}2008; 1924{{--}}2020) ([[:en:Del Martin and Phyllis Lyon|en]]) * [[José Sarria]] (1922{{--}}2013) ([[:en:José Sarria|en]]) * [[Frank Kameny]] (1925{{--}}2011) ([[:en:Frank Kameny|en]]) * [[Harvey Milk]] (1930{{--}}1978) ([[:en:Harvey Milk|en]]) * [[Barbara Gittings]] (1932{{--}}2007) ([[:en:Barbara Gittings|en]]) * [[Marsha P. Johnson]] (1945{{--}}1992) ([[:en:Marsha P. Johnson|en]]) * [[Roberta Achtenberg]] (* 1950) ([[:en:Roberta Achtenberg|en]]) * [[Sylvia Rivera]] (1951{{--}}2002) ([[:en:Sylvia Rivera|en]]) * [[Peter Tatchell]] (* 1952) ([[:en:Peter Tatchell|en]]) * [[Ildikó Juhász]] (* 1953) ([[:en:Ildikó Juhász|en]]) * [[Ivan Požgai]] (1968{{--}}2006), slovenský občiansky aktivista, člen združenia [[Hnutie za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov GANYMEDES|Ganymedes]]<ref>Valkovičová, Veronika. „Chceme vstúpiť do legality“: Lesbický a gejský aktivizmus v mladom demokratickom štáte. In: Nešťáková, Denisa (ed.). ''Moc sexu : Sex a sexualita v moderných dejinách Slovenska''. 1. vyd. [Bratislava]: Paradigma Publishing. 2021. ISBN 978-80-973678-1-7, s. 209.</ref><ref>[[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied|Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV]]. Gej a gejský. In: ''Spoločná cesta k inštitútu registrovaného partnerstva na Slovensku : seminár, Bratislava, 8.{{--}}9. december 2000 : konferencia, Bratislava, 31. marec 2001 : zborník príspevkov''. [Bratislava]: Friedrich Ebert Stiftung, 2001. ISBN 8096837265, s. 5</ref> * [[Gergely Homonnay]] (1959{{--}}2022) ([[:hu:Homonnay Gergely|hu]], [[:cs:Gergely Homonnay|cs]]) * [[Roman Švantner]] (* 1963/1964), starosta Mýta pod Ďumbierom, prvý otvorene gejský starosta na Slovensku<ref>{{Citácia | priezvisko = Kuruc | meno = Andrej | titul = Roman Švantner: Nevraživosť pochádza z neznalosti, z nevedomosti | periodikum = Queer Youth Slovakia | miesto = Bratislava | vydavateľ = Nomantinels | dátum vydania = 2019-07-08 | dátum prístupu = 2026-05-25 | url = https://duhovyrok.sk/qys/roman-svantner-nevrazivost-pochadza-z-neznalosti-z-nevedomosti/ }}</ref><ref>{{Citácia | priezvisko = Gehrerová | meno = Ria | titul = V dedine pod Ďumbierom je už roky starostom gej: Sobášil som aj Kotlebovho poslanca | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | miesto = Bratislava | vydavateľ = N Press | dátum vydania = 2019-08-09 | dátum prístupu = 2026-05-25 | url = https://dennikn.sk/1548277/v-dedine-pod-dumbierom-je-uz-roky-starostom-gej-sobasil-som-aj-kotlebovho-poslanca/ }}</ref> * [[Igor Viktorovič Kočetkov]] (* 1970) ([[:ru:Кочетков, Игорь Викторович|ru]], [[:en:Igor Kochetkov|en]]) * [[Xavier Bettel]] (* 1973) ([[:lb:Xavier Bettel|lb]], [[:en:Xavier Bettel|en]]) * [[Alexej Davydov]] (1976/1977{{--}}2013) ([[:en:Alexey Davydov|en]]) * [[Leo Varadkar]] (* 1979) ([[:ga:Leo Varadkar|ga]], [[:en:Leo Varadkar|en]]) * [[Jekaterina Stanislavovna Samucevičová]] (* 1982) ([[:ru:Самуцевич, Екатерина Станиславовна|ru]], [[:cs:Jekatěrina Samucevičová|cs]]) === Filozofia a spoločenské vedy === * [[Lillian Faderman]] (* 1940) ([[:en:Lillian Faderman|en]]) * [[Gloria Anzaldúa]] (1942{{--}}2004) ([[:en:Gloria Anzaldúa|en]]) * [[Eve Kosofsky Sedgwick]] (1950{{--}}2009) ([[:en:Eve Kosofsky Sedgwick|en]]) * [[Agnieszka Graff]] (* 1970) ([[:pl:Agnieszka Graff|pl]], [[:en:Agnieszka Graff|en]]) * [[Kazuki Fudžitaka]] (* 1986) ([[:ja:藤高和輝|ja]], [[:en:Kazuki Fujitaka|en]]) * [[Jules Gill-Peterson]] (* 1988) ([[:en:Jules Gill-Peterson|en]]) === Literatúra === ::''[[:en:List of LGBTQ writers|List of LGBTQ writers]]'' * [[John Addington Symonds]] (1840{{--}}1893) ([[:en:John Addington Symonds|en]]) * [[Natalie Clifford Barney]] (1876{{--}}1972) ([[:en:Natalie Clifford Barney|en]]) * [[E. M. Forster]] (1879{{--}}1970) ([[:en:E. M. Forster|en]]) * [[Radclyffe Hall]] (1880{{--}}1943) ([[:en:Radclyffe Hall|en]]) * [[Ludmila Pecháčková]] (Lída Merlínová; 1906{{--}}1988) ([[:cs:Ludmila Pecháčková|cs]]) * [[Gill Sedláčková]] (1908{{--}}1978) ([[:cs:Gill Sedláčková|cs]]) * [[Patricia Highsmith]] (1921{{--}}1995) ([[:en:Patricia Highsmith|en]]) * [[Adrienne Rich]] (1929{{--}}2012) ([[:en:Adrienne Rich|en]]) * [[Leslie Feinberg]] (1949{{--}}2014) ([[:en:Leslie Feinberg|en]]) * [[Alan Hollinghurst]] (* 1954) ([[:en:Alan Hollinghurst|en]]) * [[David Ebershoff]] (* 1969) ([[:en:David Ebershoff|en]]) * [[Torrey Peters]] (* 1981) ([[:en:Torrey Peters|en]]) * [[Ocean Vuong]] (* 1988) ([[:en:Ocean Vuong|en]]) === Dramatické umenie === * [[Dorothy Arzner]] (1897{{--}}1979) ([[:en:Dorothy Arzner|en]]) * [[Derek Jarman]] (1942{{--}}1994) ([[:en:Derek Jarman|en]]) * [[Rainer Werner Fassbinder]] (1945{{--}}1982) ([[:de:Rainer Werner Fassbinder|de]]) * [[Chantal Akerman]] (1950{{--}}2015) ([[:fr:Chantal Akerman|fr]]) * [[Gus Van Sant]] (* 1952) ([[:en:Gus Van Sant|en]]) * [[Todd Haynes]] (* 1961) ([[:en:Todd Haynes|en]]) * [[Jennie Livingston]] (* 1962) ([[:en:Jennie Livingston|en]]) * [[Cheryl Dunye]] (* 1966) ([[:en:Cheryl Dunye|en]]) * [[Céline Sciamma]] (* 1978) ([[:fr:Céline Sciamma|fr]]) * [[Lucia Lucas]] (* 1980) ([[:en:Lucia Lucas|en]]) * [[Asia Kate Dillon]] (* 1984) ([[:en:Asia Kate Dillon|en]]) * [[Adèle Haenel]] (* 1989) ([[:fr:Adèle Haenel|fr]]) * [[E. R. Fightmaster]] (* 1992) ([[:en:E. R. Fightmaster|en]]) * [[Emma Corrin]] (* 1995) ([[:en:Emma Corrin|en]]) === Výtvarné umenie === ::''[[:en:List of LGBTQ artists|List of LGBTQ artists]]'' * [[Romaine Brooks]] (1874{{--}}1970) ([[:en:Romaine Brooks|en]]) * [[Lili Elbe]] (1882{{--}}1931) ([[:da:Lili Elbe|da]], [[:en:Lili Elbe|en]]) * [[Claude Cahun]] (1894{{--}}1954) ([[:en:Claude Cahun|en]]) * [[David Hockney]] (* 1937) ([[:en:David Hockney|en]]) === Šport === ::''[[:en:List of LGBTQ sportspeople|List of LGBTQ sportspeople]]'' * [[Zdeněk Koubek (1913 – 1986)|Zdeněk Koubek]] (1913{{--}}1986) ([[:cs:Zdeněk Koubek (1913–1986)|cs]]) * [[Renée Richards]] (* 1934) ([[:en:Renée Richards|en]]) * [[Caster Semenya]] (* 1991) ([[:en:Caster Semenya|en]]) == Pojmy a teórie == * [[agender]] (bezrod) * [[androgýnia (psychológia)]] ([[:en:Androgyny|en]]) * [[asexualita (nezáujem o sex)]] ([[:en:Asexuality|en]]) * [[cisnormativita]] ([[:en:Cisnormativity|en]]) * [[crossdressing]] ([[:en:Cross-dressing|en]]) * [[drag (kultúra)]] ([[:en:Drag (entertainment)|drag]]) * [[drag king]] ([[:en:Drag king|en]]) * [[drag šou]] ([[:en:Drag show|en]]) * [[dúhová vlajka]] ([[:en:Pride flag|en]]) * [[heteronormatívnosť]] ([[:en:Heteronormativity|en]]) * [[hormonálna liečba (transrodovosť)]] ([[:en:Gender-affirming hormone therapy|en]]) * tzv. [[konverzná terapia]] ([[:en:Conversion therapy|en]]) * [[kvír teória]] (queer teória) ([[:en:Queer theory|en]], [[:cs:Queer teorie|cs]]) * [[lesbický feminizmus]] ([[:en:Lesbian feminism|en]]) * [[New Queer Cinema]] ([[:en:New queer cinema|en]]) * [[outing]] ([[:en:Outing|en]]) * [[povinná heterosexualita]] ([[:en:Compulsory heterosexuality|en]]) * [[pride (LGBTQ)]] ([[:en:Pride (LGBTQ culture)|en]]) * [[rodová nekonformita]] (''gender nonconformity'') ([[:en:Gender nonconformity|en]]) * [[rodové štúdiá]] (gender studies) ([[:en:Gender studies|en]]) * [[rodovo-kritický feminizmus]] (''gender-critical feminism'', ''trans-exclusionary radical feminism''{{--}}„radikálny feminizmus vyhraňujúci sa proti transrodovosti“; TERF) ([[:en:Gender-critical feminism|en]]) * [[pansexualita]] ([[:en:Pansexuality|en]]) * [[protirodové hnutie]] (antirodové hnutie, antigenderové hnutie) ([[:en:Anti-gender movement|en]]) * [[sexuálna inverzia]] ([[:en:Sexual inversion (sexology)|en]]) * [[straightwashing]] ([[:en:Straightwashing|en]]) * [[transfeminizmus]] ([[:en:Transfeminism|en]]) * [[zdravotná starostlivosť o transrodových ľudí]] ([[:en:Transgender health care|en]]) == Dejiny a udalosti == * [[kriminalizácia homosexuality]] ** [[kriminalizácia homosexuality v Rakúsko-Uhorsku]]<ref name=Mako.2018>Mako, Michal. Kriminalizácia homosexuality v Československu (1918-1938) – nástupníckom štáte Rakúsko-Uhorska : zmeny, vplyvy, paralely. In: ''Studia historica Brunensia''. 2018, roč. 65, č. 2, s. 71-83. ISSN 2336-4513. [[Digital Object Identifier|DOI]]: [https://doi.org/10.5817/SHB2018-2-4 10.5817/SHB2018-2-4].</ref> ** [[kriminalizácia homosexuality v Československu]]<ref name=Mako.2018/> ** [[kriminalizácia homosexuality v Spojených štátoch]] ([[:en:Sodomy laws in the United States|en]]) * [[paragraf 175 trestného zákonníka]] (''§ 175 Strafgesetzbuch'') ([[:de:§ 175 Strafgesetzbuch (Deutschland)|de]], [[:en:Paragraph 175|en]]) * [[levanduľová panika]] (''Lavender Scare'') ([[:en:Lavender Scare|en]]) * [[ružový trojuholník]] (''Rosa Winkel'') ([[:de:Rosa Winkel|de]], [[:en:Pink triangle|en]]) * [[stonewallské nepokoje]] (''Stonewall riots'') ([[:en:Stonewall riots|en]]) * [[exekutívny príkaz 14168]] ([[:en:Executive Order 14168|en]]) == Organizácie == === Československo, Česko a Slovensko === * ''[[Hlas sexuální menšiny]]'' ([[:cs:Hlas sexuální menšiny|cs]]) * [[Altera]], združenie lesbických a bisexuálnych žien Slovenska založené v roku 1998<ref name=Valkovicova.2021:221>Valkovičová, Veronika. „Chceme vstúpiť do legality“: Lesbický a gejský aktivizmus v mladom demokratickom štáte. In: Nešťáková, Denisa (ed.). ''Moc sexu : Sex a sexualita v moderných dejinách Slovenska''. 1. vyd. [Bratislava]: Paradigma Publishing. 2021. ISBN 978-80-973678-1-7, s. 221.</ref> * [[Centrum komunikácie, kooperácie a integrácie sexuálnych menšín]] (CKKISM), združenie založené v roku 1998<ref name=Valkovicova.2021:221/> * [[Prvé lesbické združenie Museion]], lesbické združenie založené v roku 1994<ref>Valkovičová, Veronika. „Chceme vstúpiť do legality“: Lesbický a gejský aktivizmus v mladom demokratickom štáte. In: Nešťáková, Denisa (ed.). ''Moc sexu : Sex a sexualita v moderných dejinách Slovenska''. 1. vyd. [Bratislava]: Paradigma Publishing. 2021. ISBN 978-80-973678-1-7, s. 212-213.</ref><ref>Wallace-Lorencová, Viera. Reprezentácia sexuálnej odlišnosti v periodikám Aspekt, L-listy, Séparé, Atribút a Q archív. In: Cviková, Jana; Juráňová, Jana (eds.). ''Lesby-by-by : aspekty politiky identít''. Bratislava: Aspekt, 2004. ISBN 80-85549-45-X, s. 56-73.</ref> * [[Sociálne a kultúrne združenie študentov a mladých ľudí homosexuálne a bisexuálne orientovaných]], združenie založené v roku 1997<ref name=Valkovicova.2021:221/> * [[Svaz Lambda]], prvá organizácia združujúca gejov, lesby a bisexuálnych ľudí, založená v Československu v roku 1990<ref name=Aspekt.1996:166>Benešová, Monika; Štěpánová, Jana; Kašparová, Jana. Trochu histórie. In: ''Aspekt: lesbická existencia''. Roč. 3, č. 1, 1996, s. 166.</ref> * [[Združenie organizácií homosexuálnych občanov]] ([[:cs:Sdružení organizací homosexuálních občanů v ČR|cs]]), organizácia založená v júni 1990 na zastrešenie organizácií a skupín LGB ľudí v celom Česko-Slovensku<ref name=Aspekt.1996:166/> === Nemecko === * [[Vedecko-humanitárny výbor]] (''Wissenschaftlich-humanitäres Komitee'') ([[:de:Wissenschaftlich-humanitäres Komitee|de]]) === Spojené kráľovstvo === * [[British Society for the Study of Sex Psychology]] ([[:en:British Society for the Study of Sex Psychology|en]]) === Spojené štáty === * [[Daughters of Bilitis]] ([[:en:Daughters of Bilitis|en]]) * [[Lavender Menace]] ([[:en:Lavender Menace|en]]) * [[Mattachine Society]] ([[:en:Mattachine Society|en]]) * [[Society for Human Rights]] ([[:en:Society for Human Rights|en]]) == Diela == === Beletria === * ''[[The Well of Loneliness]]'' („Studňa osamelosti“; Radclyffe Hall, 1928) ([[:en:The Well of Loneliness|en]]) * [[Orlando (román)|''Orlando'' (román)]] (Virginia Woolf, 1928) ([[:en:Orlando: A Biography|en]]) * ''[[The Price of Salt]]'' (tiež ''Carol''; Patricia Highsmith, 1952) ([[:en:The Price of Salt|en]]) * ''[[Giovanniho izba]]'' (''Giovanni's Room''; James Baldwin, 1956) ([[:en:Giovanni's Room|en]]) * [[Maurice (román)|''Maurice'' (román)]] (E. M. Forster, 1971) ([[:en:Maurice (novel)|en]]) * [[Dánske dievča (román)|''Dánske dievča'' (román)]] (''The Danish Girl''; David Ebershoff, 2000) ([[:en:The Danish Girl|en]]) * ''[[The Line of Beauty]]'' („Línia krásy“; Alan Hollinghurst, 2004) ([[:en:The Line of Beauty|en]]) * [[Daj mi tvoje meno (román)|''Daj mi tvoje meno'' (román)]] (''Call Me by Your Name''; André Aciman, 2007) ([[:en:Call Me by Your Name (novel)|en]]) * ''[[Na Zemi sme na chvíľku nádherní]]'' (''On Earth We're Briefly Gorgeous''; Ocean Vuong, 2019) ([[:en:On Earth We're Briefly Gorgeous|en]]) === Vecná a vedecká literatúra === * [[Psychopathia Sexualis (Krafft-Ebing)|''Psychopathia Sexualis'' (Krafft-Ebing)]] („Sexuálna psychopatia“; Richard von Krafft-Ebing, 1886) ([[:de:Psychopathia sexualis (Krafft-Ebing)|de]]) * ''[[Die Transvestiten]]'' („Transvestiti“; Magnus Hirschfeld, 1910) ([[:de:Die Transvestiten: Eine Untersuchung über den erotischen Verkleidungstrieb|de]]) * ''[[Die Homosexualität des Mannes und des Weibes]]'' („Homosexualita u mužov a u žien“; Magnus Hirschfeld, 1914) ([[:en:Die Homosexualität des Mannes und des Weibes|en]]) * ''[[Druhé pohlavie]]'' (''Le Deuxième Sexe''; Simone de Beauvoir, 1949) ([[:fr:Le Deuxième Sexe|fr]]) * ''[[Dejiny sexuality]]'' (''Histoire de la sexualité''; Michel Foucault, 1976, 1984, 2018) ([[:fr:Histoire de la sexualité|fr]]) * ''[[Epistemology of the Closet]]'' (Eve Kosofsky Sedgwick, 1990) ([[:en:Epistemology of the Closet|en]]) * ''[[Trampoty s rodom]]'' (''Gender Trouble''; Judith Butler, 1990) ([[:en:Gender Trouble|en]]) * ''[[Odd Girls and Twilight Lovers]]'' (Lillian Faderman, 1991) ([[:en:Odd Girls and Twilight Lovers|en]]) === Filmové diela === ::''[[:en:List of LGBTQ-related films|List of LGBTQ-related films]]'' * ''[[Un chant d'amour]]'' („Ľúbostná pieseň“; Jean Genet, 1950) ([[:fr:Un chant d'amour|fr]]) * ''[[Paris Is Burning]]'' (Jennie Livingston, 1990) ([[:en:Paris Is Burning (film)|en]]) * ''[[Moje súkromné Idaho]]'' (''My Own Private Idaho''; Gus Van Sant, 1991) ([[:en:My Own Private Idaho|en]]) * ''[[Dobrodružstvá Priscilly, kráľovnej púšte]]'' (''The Adventures of Priscilla, Queen of the Desert''; Stephan Elliott, 1994) ([[:en:The Adventures of Priscilla, Queen of the Desert|en]]) * ''[[Melónová žena]]'' (''The Watermelon Woman''; Cheryl Dunye, 1996) ([[:en:The Watermelon Woman|en]]) * ''[[Šťastní spolu]]'' (春光乍洩 ''Čchun kuang ča sie''; ''Happy Together''; Wong Kar-wai, 1997) ([[:en:Happy Together (1997 film)|en]]) * ''[[Chlapci neplačú]]'' (''Boys Don't Cry''; Kimberly Peirce, 1999) ([[:en:Boys Don't Cry (1999 film)|en]]) * [[Milk (film z roku 2008)|''Milk'' (film z roku 2008)]] (Gus Van Sant, 2008) ([[:en:Milk (2008 American film)|en]]) * ''[[Humpday]]'' (Lynn Shelton, 2009) ([[:en:Humpday|en]]) * [[Víkend (film z roku 2011)|''Víkend'' (film z roku 2011)]] (''Weekend''; Andrew Haigh, 2011) ([[:en:Weekend (2011 film)|en]]) * [[Komorná (film)|''Komorná'' (film)]] (아가씨 ''Agasshi''; Pak Čchan-uk, 2016) ([[:en:The Handmaiden|en]]) * [[Daj mi tvoje meno (film)|''Daj mi tvoje meno'' (film)]] (''Call Me by Your Name'', ''Chiamami col tuo nome''; Luca Guadagnino, 2017) ([[:en:Call Me by Your Name (film)|en]], [[:it:Chiamami col tuo nome (film)|it]]) * ''[[Laurence Anyways]]'' (''Laurence Anyways''; Xavier Dolan, 2012) ([[:fr:Laurence Anyways|fr]]) * ''[[Kód Enigmy]]'' (''The Imitation Game''; Morten Tyldum, 2014) ([[:en:The Imitation Game|en]]) * [[Carol (film)|''Carol'' (film)]] (Todd Haynes, 2015) ([[:en:Carol (film)|en]]) * [[Dánske dievča (film)|''Dánske dievča'' (film)]] (''The Danish Girl''; Tom Hooper, 2015) ([[:en:The Danish Girl (film)|en]]) * [[Moonlight (film z roku 2016)|''Moonlight'' (film z roku 2016)]] (Barry Jenkins, 2016) ([[:en:Moonlight (2016 film)|en]]) * ''[[Flákači]]'' (''Beach Rats''; Eliza Hittman, 2017) ([[:en:Beach Rats|en]]) * ''[[Portrét ženy v plameňoch]]'' (''Portrait de la jeune fille en feu''; Céline Sciamma, 2019) ([[:fr:Portrait de la jeune fille en feu|fr]]) * [[Slúžka (film)|''Slúžka'' (film)]] (''Služka''; Mariana Čengel Solčanská, 2023)<ref>{{Citácia | titul = Slúžka | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum vydania = | dátum prístupu = 2025-05-25 | url = https://sfu.sk/filmy/sluzka/ }}</ref><ref>{{Citácia | priezvisko = Handzová | meno = Zora | titul = VIDEO Slúžka je môj najlepší film, hovorí režisérka Mariana Čengel Solčanská | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | miesto = Bratislava | vydavateľ = OUR MEDIA SR | dátum vydania = 2023-01-22 | dátum prístupu = 2025-05-25 | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/654429-sluzka-je-moj-najlepsi-film-hovori-reziserka-mariana-cengel-solcanska/ }}</ref> * ''[[Horúce mlieko]]'' (''Hot Milk''; Rebecca Lenkiewicz, 2025) ([[:en:Hot Milk (film)|en]]) == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Wiki miluje pride]] gopyrxnekmwhu3nozcvdko6yteij2zs 8219263 8219248 2026-05-25T06:59:49Z Fillos X. 212061 /* Filmové diela */ + 8219263 wikitext text/x-wiki Táto stránka obsahuje nevyčerpávajúci zoznam článkov týkajúcich sa kvír (queer, LGBTQ) problematiky navrhovaných na vytvorenie na slovenskej Wikipédii. Na uľahčenie rešerše pridávame odkazy na inojazyčné Wikipédie, na ktorých sa článok už nachádza, a to podľa relevancie (napr. odkaz na poľskú Wikipédiu pri poľskej osobnosti alebo reálii), pričom medzi odkazmi sa vždy nachádza svetový jazyk (primárne angličtina) alebo čeština. == Osobnosti == ::''Pomôcka: [[:en:Lists of LGBTQ people|Lists of LGBTQ people]]'' === Lekárstvo a sexuológia === * [[Karl Heinrich Ulrichs]] (1825{{--}}1895) ([[:en:Karl Heinrich Ulrichs|en]]) * [[Richard von Krafft-Ebing]] (1840{{--}}1902) ([[:de:Richard von Krafft-Ebing|de]]) * [[Havelock Ellis]] (1859{{--}}1939) ([[:en:Havelock Ellis|en]]) * [[Harry Benjamin]] (1885{{--}}1986) ([[:en:Harry Benjamin|en]], [[:de:Harry Benjamin|de]]) * [[Anne Fausto-Sterling]] (* 1944) ([[:en:Anne Fausto-Sterling|en]]) * [[Ivo Procházka]] (* 1958), český sexuológ, pracovník Sexuologického ústavu 1. lekárskej fakulty Karlovej univerzity a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe<ref>Procházka, Ivo, 1958-. In: ''Medvik.cz'' [online]. Praha: Národní lékařská knihovna, [s. a.] [cit. 2026-05-21]. [http://www.medvik.cz/link/xx0002689 Dostupné online].</ref><ref>Valkovičová, Veronika. „Chceme vstúpiť do legality“: Lesbický a gejský aktivizmus v mladom demokratickom štáte. In: Nešťáková, Denisa (ed.). ''Moc sexu : Sex a sexualita v moderných dejinách Slovenska''. 1. vyd. [Bratislava]: Paradigma Publishing. 2021. ISBN 978-80-973678-1-7, s. 207.</ref> === Politika, právo a aktivizmus === ::''[[:en:List of LGBTQ rights activists|List of LGBTQ rights activists]], [[:en:Lists of LGBTQ politicians|Lists of LGBTQ politicians]]'' * [[Karl Maria Kertbeny]] (1824{{--}}1882) ([[:hu:Kertbeny Károly|hu]], [[:en:Karl Maria Kertbeny|en]]) * [[Edward Carpenter]] (1844{{--}}1929) ([[:en:Edward Carpenter|en]]) * [[Bayard Rustin]] (1912{{--}}1987) ([[:en:Bayard Rustin|en]]) * [[Harry Hay]] (1912{{--}}2002) ([[:en:Harry Hay|en]]) * [[Del Martin a Phyllis Lyon]] (1921{{--}}2008; 1924{{--}}2020) ([[:en:Del Martin and Phyllis Lyon|en]]) * [[José Sarria]] (1922{{--}}2013) ([[:en:José Sarria|en]]) * [[Frank Kameny]] (1925{{--}}2011) ([[:en:Frank Kameny|en]]) * [[Harvey Milk]] (1930{{--}}1978) ([[:en:Harvey Milk|en]]) * [[Barbara Gittings]] (1932{{--}}2007) ([[:en:Barbara Gittings|en]]) * [[Marsha P. Johnson]] (1945{{--}}1992) ([[:en:Marsha P. Johnson|en]]) * [[Roberta Achtenberg]] (* 1950) ([[:en:Roberta Achtenberg|en]]) * [[Sylvia Rivera]] (1951{{--}}2002) ([[:en:Sylvia Rivera|en]]) * [[Peter Tatchell]] (* 1952) ([[:en:Peter Tatchell|en]]) * [[Ildikó Juhász]] (* 1953) ([[:en:Ildikó Juhász|en]]) * [[Ivan Požgai]] (1968{{--}}2006), slovenský občiansky aktivista, člen združenia [[Hnutie za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov GANYMEDES|Ganymedes]]<ref>Valkovičová, Veronika. „Chceme vstúpiť do legality“: Lesbický a gejský aktivizmus v mladom demokratickom štáte. In: Nešťáková, Denisa (ed.). ''Moc sexu : Sex a sexualita v moderných dejinách Slovenska''. 1. vyd. [Bratislava]: Paradigma Publishing. 2021. ISBN 978-80-973678-1-7, s. 209.</ref><ref>[[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied|Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV]]. Gej a gejský. In: ''Spoločná cesta k inštitútu registrovaného partnerstva na Slovensku : seminár, Bratislava, 8.{{--}}9. december 2000 : konferencia, Bratislava, 31. marec 2001 : zborník príspevkov''. [Bratislava]: Friedrich Ebert Stiftung, 2001. ISBN 8096837265, s. 5</ref> * [[Gergely Homonnay]] (1959{{--}}2022) ([[:hu:Homonnay Gergely|hu]], [[:cs:Gergely Homonnay|cs]]) * [[Roman Švantner]] (* 1963/1964), starosta Mýta pod Ďumbierom, prvý otvorene gejský starosta na Slovensku<ref>{{Citácia | priezvisko = Kuruc | meno = Andrej | titul = Roman Švantner: Nevraživosť pochádza z neznalosti, z nevedomosti | periodikum = Queer Youth Slovakia | miesto = Bratislava | vydavateľ = Nomantinels | dátum vydania = 2019-07-08 | dátum prístupu = 2026-05-25 | url = https://duhovyrok.sk/qys/roman-svantner-nevrazivost-pochadza-z-neznalosti-z-nevedomosti/ }}</ref><ref>{{Citácia | priezvisko = Gehrerová | meno = Ria | titul = V dedine pod Ďumbierom je už roky starostom gej: Sobášil som aj Kotlebovho poslanca | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | miesto = Bratislava | vydavateľ = N Press | dátum vydania = 2019-08-09 | dátum prístupu = 2026-05-25 | url = https://dennikn.sk/1548277/v-dedine-pod-dumbierom-je-uz-roky-starostom-gej-sobasil-som-aj-kotlebovho-poslanca/ }}</ref> * [[Igor Viktorovič Kočetkov]] (* 1970) ([[:ru:Кочетков, Игорь Викторович|ru]], [[:en:Igor Kochetkov|en]]) * [[Xavier Bettel]] (* 1973) ([[:lb:Xavier Bettel|lb]], [[:en:Xavier Bettel|en]]) * [[Alexej Davydov]] (1976/1977{{--}}2013) ([[:en:Alexey Davydov|en]]) * [[Leo Varadkar]] (* 1979) ([[:ga:Leo Varadkar|ga]], [[:en:Leo Varadkar|en]]) * [[Jekaterina Stanislavovna Samucevičová]] (* 1982) ([[:ru:Самуцевич, Екатерина Станиславовна|ru]], [[:cs:Jekatěrina Samucevičová|cs]]) === Filozofia a spoločenské vedy === * [[Lillian Faderman]] (* 1940) ([[:en:Lillian Faderman|en]]) * [[Gloria Anzaldúa]] (1942{{--}}2004) ([[:en:Gloria Anzaldúa|en]]) * [[Eve Kosofsky Sedgwick]] (1950{{--}}2009) ([[:en:Eve Kosofsky Sedgwick|en]]) * [[Agnieszka Graff]] (* 1970) ([[:pl:Agnieszka Graff|pl]], [[:en:Agnieszka Graff|en]]) * [[Kazuki Fudžitaka]] (* 1986) ([[:ja:藤高和輝|ja]], [[:en:Kazuki Fujitaka|en]]) * [[Jules Gill-Peterson]] (* 1988) ([[:en:Jules Gill-Peterson|en]]) === Literatúra === ::''[[:en:List of LGBTQ writers|List of LGBTQ writers]]'' * [[John Addington Symonds]] (1840{{--}}1893) ([[:en:John Addington Symonds|en]]) * [[Natalie Clifford Barney]] (1876{{--}}1972) ([[:en:Natalie Clifford Barney|en]]) * [[E. M. Forster]] (1879{{--}}1970) ([[:en:E. M. Forster|en]]) * [[Radclyffe Hall]] (1880{{--}}1943) ([[:en:Radclyffe Hall|en]]) * [[Ludmila Pecháčková]] (Lída Merlínová; 1906{{--}}1988) ([[:cs:Ludmila Pecháčková|cs]]) * [[Gill Sedláčková]] (1908{{--}}1978) ([[:cs:Gill Sedláčková|cs]]) * [[Patricia Highsmith]] (1921{{--}}1995) ([[:en:Patricia Highsmith|en]]) * [[Adrienne Rich]] (1929{{--}}2012) ([[:en:Adrienne Rich|en]]) * [[Leslie Feinberg]] (1949{{--}}2014) ([[:en:Leslie Feinberg|en]]) * [[Alan Hollinghurst]] (* 1954) ([[:en:Alan Hollinghurst|en]]) * [[David Ebershoff]] (* 1969) ([[:en:David Ebershoff|en]]) * [[Torrey Peters]] (* 1981) ([[:en:Torrey Peters|en]]) * [[Ocean Vuong]] (* 1988) ([[:en:Ocean Vuong|en]]) === Dramatické umenie === * [[Dorothy Arzner]] (1897{{--}}1979) ([[:en:Dorothy Arzner|en]]) * [[Derek Jarman]] (1942{{--}}1994) ([[:en:Derek Jarman|en]]) * [[Rainer Werner Fassbinder]] (1945{{--}}1982) ([[:de:Rainer Werner Fassbinder|de]]) * [[Chantal Akerman]] (1950{{--}}2015) ([[:fr:Chantal Akerman|fr]]) * [[Gus Van Sant]] (* 1952) ([[:en:Gus Van Sant|en]]) * [[Todd Haynes]] (* 1961) ([[:en:Todd Haynes|en]]) * [[Jennie Livingston]] (* 1962) ([[:en:Jennie Livingston|en]]) * [[Cheryl Dunye]] (* 1966) ([[:en:Cheryl Dunye|en]]) * [[Céline Sciamma]] (* 1978) ([[:fr:Céline Sciamma|fr]]) * [[Lucia Lucas]] (* 1980) ([[:en:Lucia Lucas|en]]) * [[Asia Kate Dillon]] (* 1984) ([[:en:Asia Kate Dillon|en]]) * [[Adèle Haenel]] (* 1989) ([[:fr:Adèle Haenel|fr]]) * [[E. R. Fightmaster]] (* 1992) ([[:en:E. R. Fightmaster|en]]) * [[Emma Corrin]] (* 1995) ([[:en:Emma Corrin|en]]) === Výtvarné umenie === ::''[[:en:List of LGBTQ artists|List of LGBTQ artists]]'' * [[Romaine Brooks]] (1874{{--}}1970) ([[:en:Romaine Brooks|en]]) * [[Lili Elbe]] (1882{{--}}1931) ([[:da:Lili Elbe|da]], [[:en:Lili Elbe|en]]) * [[Claude Cahun]] (1894{{--}}1954) ([[:en:Claude Cahun|en]]) * [[David Hockney]] (* 1937) ([[:en:David Hockney|en]]) === Šport === ::''[[:en:List of LGBTQ sportspeople|List of LGBTQ sportspeople]]'' * [[Zdeněk Koubek (1913 – 1986)|Zdeněk Koubek]] (1913{{--}}1986) ([[:cs:Zdeněk Koubek (1913–1986)|cs]]) * [[Renée Richards]] (* 1934) ([[:en:Renée Richards|en]]) * [[Caster Semenya]] (* 1991) ([[:en:Caster Semenya|en]]) == Pojmy a teórie == * [[agender]] (bezrod) * [[androgýnia (psychológia)]] ([[:en:Androgyny|en]]) * [[asexualita (nezáujem o sex)]] ([[:en:Asexuality|en]]) * [[cisnormativita]] ([[:en:Cisnormativity|en]]) * [[crossdressing]] ([[:en:Cross-dressing|en]]) * [[drag (kultúra)]] ([[:en:Drag (entertainment)|drag]]) * [[drag king]] ([[:en:Drag king|en]]) * [[drag šou]] ([[:en:Drag show|en]]) * [[dúhová vlajka]] ([[:en:Pride flag|en]]) * [[heteronormatívnosť]] ([[:en:Heteronormativity|en]]) * [[hormonálna liečba (transrodovosť)]] ([[:en:Gender-affirming hormone therapy|en]]) * tzv. [[konverzná terapia]] ([[:en:Conversion therapy|en]]) * [[kvír teória]] (queer teória) ([[:en:Queer theory|en]], [[:cs:Queer teorie|cs]]) * [[lesbický feminizmus]] ([[:en:Lesbian feminism|en]]) * [[New Queer Cinema]] ([[:en:New queer cinema|en]]) * [[outing]] ([[:en:Outing|en]]) * [[povinná heterosexualita]] ([[:en:Compulsory heterosexuality|en]]) * [[pride (LGBTQ)]] ([[:en:Pride (LGBTQ culture)|en]]) * [[rodová nekonformita]] (''gender nonconformity'') ([[:en:Gender nonconformity|en]]) * [[rodové štúdiá]] (gender studies) ([[:en:Gender studies|en]]) * [[rodovo-kritický feminizmus]] (''gender-critical feminism'', ''trans-exclusionary radical feminism''{{--}}„radikálny feminizmus vyhraňujúci sa proti transrodovosti“; TERF) ([[:en:Gender-critical feminism|en]]) * [[pansexualita]] ([[:en:Pansexuality|en]]) * [[protirodové hnutie]] (antirodové hnutie, antigenderové hnutie) ([[:en:Anti-gender movement|en]]) * [[sexuálna inverzia]] ([[:en:Sexual inversion (sexology)|en]]) * [[straightwashing]] ([[:en:Straightwashing|en]]) * [[transfeminizmus]] ([[:en:Transfeminism|en]]) * [[zdravotná starostlivosť o transrodových ľudí]] ([[:en:Transgender health care|en]]) == Dejiny a udalosti == * [[kriminalizácia homosexuality]] ** [[kriminalizácia homosexuality v Rakúsko-Uhorsku]]<ref name=Mako.2018>Mako, Michal. Kriminalizácia homosexuality v Československu (1918-1938) – nástupníckom štáte Rakúsko-Uhorska : zmeny, vplyvy, paralely. In: ''Studia historica Brunensia''. 2018, roč. 65, č. 2, s. 71-83. ISSN 2336-4513. [[Digital Object Identifier|DOI]]: [https://doi.org/10.5817/SHB2018-2-4 10.5817/SHB2018-2-4].</ref> ** [[kriminalizácia homosexuality v Československu]]<ref name=Mako.2018/> ** [[kriminalizácia homosexuality v Spojených štátoch]] ([[:en:Sodomy laws in the United States|en]]) * [[paragraf 175 trestného zákonníka]] (''§ 175 Strafgesetzbuch'') ([[:de:§ 175 Strafgesetzbuch (Deutschland)|de]], [[:en:Paragraph 175|en]]) * [[levanduľová panika]] (''Lavender Scare'') ([[:en:Lavender Scare|en]]) * [[ružový trojuholník]] (''Rosa Winkel'') ([[:de:Rosa Winkel|de]], [[:en:Pink triangle|en]]) * [[stonewallské nepokoje]] (''Stonewall riots'') ([[:en:Stonewall riots|en]]) * [[exekutívny príkaz 14168]] ([[:en:Executive Order 14168|en]]) == Organizácie == === Československo, Česko a Slovensko === * ''[[Hlas sexuální menšiny]]'' ([[:cs:Hlas sexuální menšiny|cs]]) * [[Altera]], združenie lesbických a bisexuálnych žien Slovenska založené v roku 1998<ref name=Valkovicova.2021:221>Valkovičová, Veronika. „Chceme vstúpiť do legality“: Lesbický a gejský aktivizmus v mladom demokratickom štáte. In: Nešťáková, Denisa (ed.). ''Moc sexu : Sex a sexualita v moderných dejinách Slovenska''. 1. vyd. [Bratislava]: Paradigma Publishing. 2021. ISBN 978-80-973678-1-7, s. 221.</ref> * [[Centrum komunikácie, kooperácie a integrácie sexuálnych menšín]] (CKKISM), združenie založené v roku 1998<ref name=Valkovicova.2021:221/> * [[Prvé lesbické združenie Museion]], lesbické združenie založené v roku 1994<ref>Valkovičová, Veronika. „Chceme vstúpiť do legality“: Lesbický a gejský aktivizmus v mladom demokratickom štáte. In: Nešťáková, Denisa (ed.). ''Moc sexu : Sex a sexualita v moderných dejinách Slovenska''. 1. vyd. [Bratislava]: Paradigma Publishing. 2021. ISBN 978-80-973678-1-7, s. 212-213.</ref><ref>Wallace-Lorencová, Viera. Reprezentácia sexuálnej odlišnosti v periodikám Aspekt, L-listy, Séparé, Atribút a Q archív. In: Cviková, Jana; Juráňová, Jana (eds.). ''Lesby-by-by : aspekty politiky identít''. Bratislava: Aspekt, 2004. ISBN 80-85549-45-X, s. 56-73.</ref> * [[Sociálne a kultúrne združenie študentov a mladých ľudí homosexuálne a bisexuálne orientovaných]], združenie založené v roku 1997<ref name=Valkovicova.2021:221/> * [[Svaz Lambda]], prvá organizácia združujúca gejov, lesby a bisexuálnych ľudí, založená v Československu v roku 1990<ref name=Aspekt.1996:166>Benešová, Monika; Štěpánová, Jana; Kašparová, Jana. Trochu histórie. In: ''Aspekt: lesbická existencia''. Roč. 3, č. 1, 1996, s. 166.</ref> * [[Združenie organizácií homosexuálnych občanov]] ([[:cs:Sdružení organizací homosexuálních občanů v ČR|cs]]), organizácia založená v júni 1990 na zastrešenie organizácií a skupín LGB ľudí v celom Česko-Slovensku<ref name=Aspekt.1996:166/> === Nemecko === * [[Vedecko-humanitárny výbor]] (''Wissenschaftlich-humanitäres Komitee'') ([[:de:Wissenschaftlich-humanitäres Komitee|de]]) === Spojené kráľovstvo === * [[British Society for the Study of Sex Psychology]] ([[:en:British Society for the Study of Sex Psychology|en]]) === Spojené štáty === * [[Daughters of Bilitis]] ([[:en:Daughters of Bilitis|en]]) * [[Lavender Menace]] ([[:en:Lavender Menace|en]]) * [[Mattachine Society]] ([[:en:Mattachine Society|en]]) * [[Society for Human Rights]] ([[:en:Society for Human Rights|en]]) == Diela == === Beletria === * ''[[The Well of Loneliness]]'' („Studňa osamelosti“; Radclyffe Hall, 1928) ([[:en:The Well of Loneliness|en]]) * [[Orlando (román)|''Orlando'' (román)]] (Virginia Woolf, 1928) ([[:en:Orlando: A Biography|en]]) * ''[[The Price of Salt]]'' (tiež ''Carol''; Patricia Highsmith, 1952) ([[:en:The Price of Salt|en]]) * ''[[Giovanniho izba]]'' (''Giovanni's Room''; James Baldwin, 1956) ([[:en:Giovanni's Room|en]]) * [[Maurice (román)|''Maurice'' (román)]] (E. M. Forster, 1971) ([[:en:Maurice (novel)|en]]) * [[Dánske dievča (román)|''Dánske dievča'' (román)]] (''The Danish Girl''; David Ebershoff, 2000) ([[:en:The Danish Girl|en]]) * ''[[The Line of Beauty]]'' („Línia krásy“; Alan Hollinghurst, 2004) ([[:en:The Line of Beauty|en]]) * [[Daj mi tvoje meno (román)|''Daj mi tvoje meno'' (román)]] (''Call Me by Your Name''; André Aciman, 2007) ([[:en:Call Me by Your Name (novel)|en]]) * ''[[Na Zemi sme na chvíľku nádherní]]'' (''On Earth We're Briefly Gorgeous''; Ocean Vuong, 2019) ([[:en:On Earth We're Briefly Gorgeous|en]]) === Vecná a vedecká literatúra === * [[Psychopathia Sexualis (Krafft-Ebing)|''Psychopathia Sexualis'' (Krafft-Ebing)]] („Sexuálna psychopatia“; Richard von Krafft-Ebing, 1886) ([[:de:Psychopathia sexualis (Krafft-Ebing)|de]]) * ''[[Die Transvestiten]]'' („Transvestiti“; Magnus Hirschfeld, 1910) ([[:de:Die Transvestiten: Eine Untersuchung über den erotischen Verkleidungstrieb|de]]) * ''[[Die Homosexualität des Mannes und des Weibes]]'' („Homosexualita u mužov a u žien“; Magnus Hirschfeld, 1914) ([[:en:Die Homosexualität des Mannes und des Weibes|en]]) * ''[[Druhé pohlavie]]'' (''Le Deuxième Sexe''; Simone de Beauvoir, 1949) ([[:fr:Le Deuxième Sexe|fr]]) * ''[[Dejiny sexuality]]'' (''Histoire de la sexualité''; Michel Foucault, 1976, 1984, 2018) ([[:fr:Histoire de la sexualité|fr]]) * ''[[Epistemology of the Closet]]'' (Eve Kosofsky Sedgwick, 1990) ([[:en:Epistemology of the Closet|en]]) * ''[[Trampoty s rodom]]'' (''Gender Trouble''; Judith Butler, 1990) ([[:en:Gender Trouble|en]]) * ''[[Odd Girls and Twilight Lovers]]'' (Lillian Faderman, 1991) ([[:en:Odd Girls and Twilight Lovers|en]]) === Filmové diela === ::''[[:en:List of LGBTQ-related films|List of LGBTQ-related films]]'' * ''[[Un chant d'amour]]'' („Ľúbostná pieseň“; Jean Genet, 1950) ([[:fr:Un chant d'amour|fr]]) * ''[[Paris Is Burning]]'' (Jennie Livingston, 1990) ([[:en:Paris Is Burning (film)|en]]) * ''[[Moje súkromné Idaho]]'' (''My Own Private Idaho''; Gus Van Sant, 1991) ([[:en:My Own Private Idaho|en]]) * ''[[Dobrodružstvá Priscilly, kráľovnej púšte]]'' (''The Adventures of Priscilla, Queen of the Desert''; Stephan Elliott, 1994) ([[:en:The Adventures of Priscilla, Queen of the Desert|en]]) * ''[[Melónová žena]]'' (''The Watermelon Woman''; Cheryl Dunye, 1996) ([[:en:The Watermelon Woman|en]]) * ''[[Šťastní spolu]]'' (春光乍洩 ''Čchun kuang ča sie''; ''Happy Together''; Wong Kar-wai, 1997) ([[:en:Happy Together (1997 film)|en]]) * ''[[Chlapci neplačú]]'' (''Boys Don't Cry''; Kimberly Peirce, 1999) ([[:en:Boys Don't Cry (1999 film)|en]]) * [[Milk (film z roku 2008)|''Milk'' (film z roku 2008)]] (Gus Van Sant, 2008) ([[:en:Milk (2008 American film)|en]]) * ''[[Humpday]]'' (Lynn Shelton, 2009) ([[:en:Humpday|en]]) * ''[[Bruno (film z roku 2009)|Bruno]]'' (''Brüno''; Larry Charles, 2009) ([[:en:Brüno|en]]) * [[Víkend (film z roku 2011)|''Víkend'' (film z roku 2011)]] (''Weekend''; Andrew Haigh, 2011) ([[:en:Weekend (2011 film)|en]]) * ''[[Život Adéle]]'' (''La Vie d'Adèle : Chapitres 1 et 2''; Abdellatif Kechiche, 2013) ([[:fr:La Vie d'Adèle : Chapitres 1 et 2|fr]]) * [[Komorná (film)|''Komorná'' (film)]] (아가씨 ''Agasshi''; Pak Čchan-uk, 2016) ([[:en:The Handmaiden|en]]) * [[Daj mi tvoje meno (film)|''Daj mi tvoje meno'' (film)]] (''Call Me by Your Name'', ''Chiamami col tuo nome''; Luca Guadagnino, 2017) ([[:en:Call Me by Your Name (film)|en]], [[:it:Chiamami col tuo nome (film)|it]]) * ''[[Laurence Anyways]]'' (''Laurence Anyways''; Xavier Dolan, 2012) ([[:fr:Laurence Anyways|fr]]) * ''[[Kód Enigmy]]'' (''The Imitation Game''; Morten Tyldum, 2014) ([[:en:The Imitation Game|en]]) * [[Carol (film)|''Carol'' (film)]] (Todd Haynes, 2015) ([[:en:Carol (film)|en]]) * [[Dánske dievča (film)|''Dánske dievča'' (film)]] (''The Danish Girl''; Tom Hooper, 2015) ([[:en:The Danish Girl (film)|en]]) * [[Moonlight (film z roku 2016)|''Moonlight'' (film z roku 2016)]] (Barry Jenkins, 2016) ([[:en:Moonlight (2016 film)|en]]) * ''[[Flákači]]'' (''Beach Rats''; Eliza Hittman, 2017) ([[:en:Beach Rats|en]]) * ''[[Portrét ženy v plameňoch]]'' (''Portrait de la jeune fille en feu''; Céline Sciamma, 2019) ([[:fr:Portrait de la jeune fille en feu|fr]]) * [[Slúžka (film)|''Slúžka'' (film)]] (''Služka''; Mariana Čengel Solčanská, 2023)<ref>{{Citácia | titul = Slúžka | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum vydania = | dátum prístupu = 2025-05-25 | url = https://sfu.sk/filmy/sluzka/ }}</ref><ref>{{Citácia | priezvisko = Handzová | meno = Zora | titul = VIDEO Slúžka je môj najlepší film, hovorí režisérka Mariana Čengel Solčanská | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | miesto = Bratislava | vydavateľ = OUR MEDIA SR | dátum vydania = 2023-01-22 | dátum prístupu = 2025-05-25 | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/654429-sluzka-je-moj-najlepsi-film-hovori-reziserka-mariana-cengel-solcanska/ }}</ref> * ''[[Emilia Pérez]]'' (Jacques Audiard, 2024) ([[:fr:Emilia Pérez|fr]]) * ''[[Horúce mlieko]]'' (''Hot Milk''; Rebecca Lenkiewicz, 2025) ([[:en:Hot Milk (film)|en]]) == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Wiki miluje pride]] eegimkfrre8qh1td7ndke9r76h6d48z 8219276 8219263 2026-05-25T07:38:21Z Lišiak 21212 /* Dejiny a udalosti */ 8219276 wikitext text/x-wiki Táto stránka obsahuje nevyčerpávajúci zoznam článkov týkajúcich sa kvír (queer, LGBTQ) problematiky navrhovaných na vytvorenie na slovenskej Wikipédii. Na uľahčenie rešerše pridávame odkazy na inojazyčné Wikipédie, na ktorých sa článok už nachádza, a to podľa relevancie (napr. odkaz na poľskú Wikipédiu pri poľskej osobnosti alebo reálii), pričom medzi odkazmi sa vždy nachádza svetový jazyk (primárne angličtina) alebo čeština. == Osobnosti == ::''Pomôcka: [[:en:Lists of LGBTQ people|Lists of LGBTQ people]]'' === Lekárstvo a sexuológia === * [[Karl Heinrich Ulrichs]] (1825{{--}}1895) ([[:en:Karl Heinrich Ulrichs|en]]) * [[Richard von Krafft-Ebing]] (1840{{--}}1902) ([[:de:Richard von Krafft-Ebing|de]]) * [[Havelock Ellis]] (1859{{--}}1939) ([[:en:Havelock Ellis|en]]) * [[Harry Benjamin]] (1885{{--}}1986) ([[:en:Harry Benjamin|en]], [[:de:Harry Benjamin|de]]) * [[Anne Fausto-Sterling]] (* 1944) ([[:en:Anne Fausto-Sterling|en]]) * [[Ivo Procházka]] (* 1958), český sexuológ, pracovník Sexuologického ústavu 1. lekárskej fakulty Karlovej univerzity a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe<ref>Procházka, Ivo, 1958-. In: ''Medvik.cz'' [online]. Praha: Národní lékařská knihovna, [s. a.] [cit. 2026-05-21]. [http://www.medvik.cz/link/xx0002689 Dostupné online].</ref><ref>Valkovičová, Veronika. „Chceme vstúpiť do legality“: Lesbický a gejský aktivizmus v mladom demokratickom štáte. In: Nešťáková, Denisa (ed.). ''Moc sexu : Sex a sexualita v moderných dejinách Slovenska''. 1. vyd. [Bratislava]: Paradigma Publishing. 2021. ISBN 978-80-973678-1-7, s. 207.</ref> === Politika, právo a aktivizmus === ::''[[:en:List of LGBTQ rights activists|List of LGBTQ rights activists]], [[:en:Lists of LGBTQ politicians|Lists of LGBTQ politicians]]'' * [[Karl Maria Kertbeny]] (1824{{--}}1882) ([[:hu:Kertbeny Károly|hu]], [[:en:Karl Maria Kertbeny|en]]) * [[Edward Carpenter]] (1844{{--}}1929) ([[:en:Edward Carpenter|en]]) * [[Bayard Rustin]] (1912{{--}}1987) ([[:en:Bayard Rustin|en]]) * [[Harry Hay]] (1912{{--}}2002) ([[:en:Harry Hay|en]]) * [[Del Martin a Phyllis Lyon]] (1921{{--}}2008; 1924{{--}}2020) ([[:en:Del Martin and Phyllis Lyon|en]]) * [[José Sarria]] (1922{{--}}2013) ([[:en:José Sarria|en]]) * [[Frank Kameny]] (1925{{--}}2011) ([[:en:Frank Kameny|en]]) * [[Harvey Milk]] (1930{{--}}1978) ([[:en:Harvey Milk|en]]) * [[Barbara Gittings]] (1932{{--}}2007) ([[:en:Barbara Gittings|en]]) * [[Marsha P. Johnson]] (1945{{--}}1992) ([[:en:Marsha P. Johnson|en]]) * [[Roberta Achtenberg]] (* 1950) ([[:en:Roberta Achtenberg|en]]) * [[Sylvia Rivera]] (1951{{--}}2002) ([[:en:Sylvia Rivera|en]]) * [[Peter Tatchell]] (* 1952) ([[:en:Peter Tatchell|en]]) * [[Ildikó Juhász]] (* 1953) ([[:en:Ildikó Juhász|en]]) * [[Ivan Požgai]] (1968{{--}}2006), slovenský občiansky aktivista, člen združenia [[Hnutie za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov GANYMEDES|Ganymedes]]<ref>Valkovičová, Veronika. „Chceme vstúpiť do legality“: Lesbický a gejský aktivizmus v mladom demokratickom štáte. In: Nešťáková, Denisa (ed.). ''Moc sexu : Sex a sexualita v moderných dejinách Slovenska''. 1. vyd. [Bratislava]: Paradigma Publishing. 2021. ISBN 978-80-973678-1-7, s. 209.</ref><ref>[[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied|Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV]]. Gej a gejský. In: ''Spoločná cesta k inštitútu registrovaného partnerstva na Slovensku : seminár, Bratislava, 8.{{--}}9. december 2000 : konferencia, Bratislava, 31. marec 2001 : zborník príspevkov''. [Bratislava]: Friedrich Ebert Stiftung, 2001. ISBN 8096837265, s. 5</ref> * [[Gergely Homonnay]] (1959{{--}}2022) ([[:hu:Homonnay Gergely|hu]], [[:cs:Gergely Homonnay|cs]]) * [[Roman Švantner]] (* 1963/1964), starosta Mýta pod Ďumbierom, prvý otvorene gejský starosta na Slovensku<ref>{{Citácia | priezvisko = Kuruc | meno = Andrej | titul = Roman Švantner: Nevraživosť pochádza z neznalosti, z nevedomosti | periodikum = Queer Youth Slovakia | miesto = Bratislava | vydavateľ = Nomantinels | dátum vydania = 2019-07-08 | dátum prístupu = 2026-05-25 | url = https://duhovyrok.sk/qys/roman-svantner-nevrazivost-pochadza-z-neznalosti-z-nevedomosti/ }}</ref><ref>{{Citácia | priezvisko = Gehrerová | meno = Ria | titul = V dedine pod Ďumbierom je už roky starostom gej: Sobášil som aj Kotlebovho poslanca | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | miesto = Bratislava | vydavateľ = N Press | dátum vydania = 2019-08-09 | dátum prístupu = 2026-05-25 | url = https://dennikn.sk/1548277/v-dedine-pod-dumbierom-je-uz-roky-starostom-gej-sobasil-som-aj-kotlebovho-poslanca/ }}</ref> * [[Igor Viktorovič Kočetkov]] (* 1970) ([[:ru:Кочетков, Игорь Викторович|ru]], [[:en:Igor Kochetkov|en]]) * [[Xavier Bettel]] (* 1973) ([[:lb:Xavier Bettel|lb]], [[:en:Xavier Bettel|en]]) * [[Alexej Davydov]] (1976/1977{{--}}2013) ([[:en:Alexey Davydov|en]]) * [[Leo Varadkar]] (* 1979) ([[:ga:Leo Varadkar|ga]], [[:en:Leo Varadkar|en]]) * [[Jekaterina Stanislavovna Samucevičová]] (* 1982) ([[:ru:Самуцевич, Екатерина Станиславовна|ru]], [[:cs:Jekatěrina Samucevičová|cs]]) === Filozofia a spoločenské vedy === * [[Lillian Faderman]] (* 1940) ([[:en:Lillian Faderman|en]]) * [[Gloria Anzaldúa]] (1942{{--}}2004) ([[:en:Gloria Anzaldúa|en]]) * [[Eve Kosofsky Sedgwick]] (1950{{--}}2009) ([[:en:Eve Kosofsky Sedgwick|en]]) * [[Agnieszka Graff]] (* 1970) ([[:pl:Agnieszka Graff|pl]], [[:en:Agnieszka Graff|en]]) * [[Kazuki Fudžitaka]] (* 1986) ([[:ja:藤高和輝|ja]], [[:en:Kazuki Fujitaka|en]]) * [[Jules Gill-Peterson]] (* 1988) ([[:en:Jules Gill-Peterson|en]]) === Literatúra === ::''[[:en:List of LGBTQ writers|List of LGBTQ writers]]'' * [[John Addington Symonds]] (1840{{--}}1893) ([[:en:John Addington Symonds|en]]) * [[Natalie Clifford Barney]] (1876{{--}}1972) ([[:en:Natalie Clifford Barney|en]]) * [[E. M. Forster]] (1879{{--}}1970) ([[:en:E. M. Forster|en]]) * [[Radclyffe Hall]] (1880{{--}}1943) ([[:en:Radclyffe Hall|en]]) * [[Ludmila Pecháčková]] (Lída Merlínová; 1906{{--}}1988) ([[:cs:Ludmila Pecháčková|cs]]) * [[Gill Sedláčková]] (1908{{--}}1978) ([[:cs:Gill Sedláčková|cs]]) * [[Patricia Highsmith]] (1921{{--}}1995) ([[:en:Patricia Highsmith|en]]) * [[Adrienne Rich]] (1929{{--}}2012) ([[:en:Adrienne Rich|en]]) * [[Leslie Feinberg]] (1949{{--}}2014) ([[:en:Leslie Feinberg|en]]) * [[Alan Hollinghurst]] (* 1954) ([[:en:Alan Hollinghurst|en]]) * [[David Ebershoff]] (* 1969) ([[:en:David Ebershoff|en]]) * [[Torrey Peters]] (* 1981) ([[:en:Torrey Peters|en]]) * [[Ocean Vuong]] (* 1988) ([[:en:Ocean Vuong|en]]) === Dramatické umenie === * [[Dorothy Arzner]] (1897{{--}}1979) ([[:en:Dorothy Arzner|en]]) * [[Derek Jarman]] (1942{{--}}1994) ([[:en:Derek Jarman|en]]) * [[Rainer Werner Fassbinder]] (1945{{--}}1982) ([[:de:Rainer Werner Fassbinder|de]]) * [[Chantal Akerman]] (1950{{--}}2015) ([[:fr:Chantal Akerman|fr]]) * [[Gus Van Sant]] (* 1952) ([[:en:Gus Van Sant|en]]) * [[Todd Haynes]] (* 1961) ([[:en:Todd Haynes|en]]) * [[Jennie Livingston]] (* 1962) ([[:en:Jennie Livingston|en]]) * [[Cheryl Dunye]] (* 1966) ([[:en:Cheryl Dunye|en]]) * [[Céline Sciamma]] (* 1978) ([[:fr:Céline Sciamma|fr]]) * [[Lucia Lucas]] (* 1980) ([[:en:Lucia Lucas|en]]) * [[Asia Kate Dillon]] (* 1984) ([[:en:Asia Kate Dillon|en]]) * [[Adèle Haenel]] (* 1989) ([[:fr:Adèle Haenel|fr]]) * [[E. R. Fightmaster]] (* 1992) ([[:en:E. R. Fightmaster|en]]) * [[Emma Corrin]] (* 1995) ([[:en:Emma Corrin|en]]) === Výtvarné umenie === ::''[[:en:List of LGBTQ artists|List of LGBTQ artists]]'' * [[Romaine Brooks]] (1874{{--}}1970) ([[:en:Romaine Brooks|en]]) * [[Lili Elbe]] (1882{{--}}1931) ([[:da:Lili Elbe|da]], [[:en:Lili Elbe|en]]) * [[Claude Cahun]] (1894{{--}}1954) ([[:en:Claude Cahun|en]]) * [[David Hockney]] (* 1937) ([[:en:David Hockney|en]]) === Šport === ::''[[:en:List of LGBTQ sportspeople|List of LGBTQ sportspeople]]'' * [[Zdeněk Koubek (1913 – 1986)|Zdeněk Koubek]] (1913{{--}}1986) ([[:cs:Zdeněk Koubek (1913–1986)|cs]]) * [[Renée Richards]] (* 1934) ([[:en:Renée Richards|en]]) * [[Caster Semenya]] (* 1991) ([[:en:Caster Semenya|en]]) == Pojmy a teórie == * [[agender]] (bezrod) * [[androgýnia (psychológia)]] ([[:en:Androgyny|en]]) * [[asexualita (nezáujem o sex)]] ([[:en:Asexuality|en]]) * [[cisnormativita]] ([[:en:Cisnormativity|en]]) * [[crossdressing]] ([[:en:Cross-dressing|en]]) * [[drag (kultúra)]] ([[:en:Drag (entertainment)|drag]]) * [[drag king]] ([[:en:Drag king|en]]) * [[drag šou]] ([[:en:Drag show|en]]) * [[dúhová vlajka]] ([[:en:Pride flag|en]]) * [[heteronormatívnosť]] ([[:en:Heteronormativity|en]]) * [[hormonálna liečba (transrodovosť)]] ([[:en:Gender-affirming hormone therapy|en]]) * tzv. [[konverzná terapia]] ([[:en:Conversion therapy|en]]) * [[kvír teória]] (queer teória) ([[:en:Queer theory|en]], [[:cs:Queer teorie|cs]]) * [[lesbický feminizmus]] ([[:en:Lesbian feminism|en]]) * [[New Queer Cinema]] ([[:en:New queer cinema|en]]) * [[outing]] ([[:en:Outing|en]]) * [[povinná heterosexualita]] ([[:en:Compulsory heterosexuality|en]]) * [[pride (LGBTQ)]] ([[:en:Pride (LGBTQ culture)|en]]) * [[rodová nekonformita]] (''gender nonconformity'') ([[:en:Gender nonconformity|en]]) * [[rodové štúdiá]] (gender studies) ([[:en:Gender studies|en]]) * [[rodovo-kritický feminizmus]] (''gender-critical feminism'', ''trans-exclusionary radical feminism''{{--}}„radikálny feminizmus vyhraňujúci sa proti transrodovosti“; TERF) ([[:en:Gender-critical feminism|en]]) * [[pansexualita]] ([[:en:Pansexuality|en]]) * [[protirodové hnutie]] (antirodové hnutie, antigenderové hnutie) ([[:en:Anti-gender movement|en]]) * [[sexuálna inverzia]] ([[:en:Sexual inversion (sexology)|en]]) * [[straightwashing]] ([[:en:Straightwashing|en]]) * [[transfeminizmus]] ([[:en:Transfeminism|en]]) * [[zdravotná starostlivosť o transrodových ľudí]] ([[:en:Transgender health care|en]]) == Dejiny a udalosti == * [[kriminalizácia homosexuality]] ** [[kriminalizácia homosexuality v Rakúsko-Uhorsku]]<ref name=Mako.2018>Mako, Michal. Kriminalizácia homosexuality v Československu (1918-1938) – nástupníckom štáte Rakúsko-Uhorska : zmeny, vplyvy, paralely. In: ''Studia historica Brunensia''. 2018, roč. 65, č. 2, s. 71-83. ISSN 2336-4513. [[Digital Object Identifier|DOI]]: [https://doi.org/10.5817/SHB2018-2-4 10.5817/SHB2018-2-4].</ref> ** [[kriminalizácia homosexuality v Československu]]<ref name=Mako.2018/> ** [[kriminalizácia homosexuality v Spojených štátoch]] ([[:en:Sodomy laws in the United States|en]]) * [[paragraf 175 (Trestný zákonník, Nemecko)]] (''§ 175 Strafgesetzbuch'') ([[:de:§ 175 Strafgesetzbuch (Deutschland)|de]], [[:en:Paragraph 175|en]]) * [[levanduľová panika]] (''Lavender Scare'') ([[:en:Lavender Scare|en]]) * [[ružový trojuholník]] (''Rosa Winkel'') ([[:de:Rosa Winkel|de]], [[:en:Pink triangle|en]]) * [[stonewallské nepokoje]] (''Stonewall riots'') ([[:en:Stonewall riots|en]]) * [[exekutívny príkaz 14168]] ([[:en:Executive Order 14168|en]]) == Organizácie == === Československo, Česko a Slovensko === * ''[[Hlas sexuální menšiny]]'' ([[:cs:Hlas sexuální menšiny|cs]]) * [[Altera]], združenie lesbických a bisexuálnych žien Slovenska založené v roku 1998<ref name=Valkovicova.2021:221>Valkovičová, Veronika. „Chceme vstúpiť do legality“: Lesbický a gejský aktivizmus v mladom demokratickom štáte. In: Nešťáková, Denisa (ed.). ''Moc sexu : Sex a sexualita v moderných dejinách Slovenska''. 1. vyd. [Bratislava]: Paradigma Publishing. 2021. ISBN 978-80-973678-1-7, s. 221.</ref> * [[Centrum komunikácie, kooperácie a integrácie sexuálnych menšín]] (CKKISM), združenie založené v roku 1998<ref name=Valkovicova.2021:221/> * [[Prvé lesbické združenie Museion]], lesbické združenie založené v roku 1994<ref>Valkovičová, Veronika. „Chceme vstúpiť do legality“: Lesbický a gejský aktivizmus v mladom demokratickom štáte. In: Nešťáková, Denisa (ed.). ''Moc sexu : Sex a sexualita v moderných dejinách Slovenska''. 1. vyd. [Bratislava]: Paradigma Publishing. 2021. ISBN 978-80-973678-1-7, s. 212-213.</ref><ref>Wallace-Lorencová, Viera. Reprezentácia sexuálnej odlišnosti v periodikám Aspekt, L-listy, Séparé, Atribút a Q archív. In: Cviková, Jana; Juráňová, Jana (eds.). ''Lesby-by-by : aspekty politiky identít''. Bratislava: Aspekt, 2004. ISBN 80-85549-45-X, s. 56-73.</ref> * [[Sociálne a kultúrne združenie študentov a mladých ľudí homosexuálne a bisexuálne orientovaných]], združenie založené v roku 1997<ref name=Valkovicova.2021:221/> * [[Svaz Lambda]], prvá organizácia združujúca gejov, lesby a bisexuálnych ľudí, založená v Československu v roku 1990<ref name=Aspekt.1996:166>Benešová, Monika; Štěpánová, Jana; Kašparová, Jana. Trochu histórie. In: ''Aspekt: lesbická existencia''. Roč. 3, č. 1, 1996, s. 166.</ref> * [[Združenie organizácií homosexuálnych občanov]] ([[:cs:Sdružení organizací homosexuálních občanů v ČR|cs]]), organizácia založená v júni 1990 na zastrešenie organizácií a skupín LGB ľudí v celom Česko-Slovensku<ref name=Aspekt.1996:166/> === Nemecko === * [[Vedecko-humanitárny výbor]] (''Wissenschaftlich-humanitäres Komitee'') ([[:de:Wissenschaftlich-humanitäres Komitee|de]]) === Spojené kráľovstvo === * [[British Society for the Study of Sex Psychology]] ([[:en:British Society for the Study of Sex Psychology|en]]) === Spojené štáty === * [[Daughters of Bilitis]] ([[:en:Daughters of Bilitis|en]]) * [[Lavender Menace]] ([[:en:Lavender Menace|en]]) * [[Mattachine Society]] ([[:en:Mattachine Society|en]]) * [[Society for Human Rights]] ([[:en:Society for Human Rights|en]]) == Diela == === Beletria === * ''[[The Well of Loneliness]]'' („Studňa osamelosti“; Radclyffe Hall, 1928) ([[:en:The Well of Loneliness|en]]) * [[Orlando (román)|''Orlando'' (román)]] (Virginia Woolf, 1928) ([[:en:Orlando: A Biography|en]]) * ''[[The Price of Salt]]'' (tiež ''Carol''; Patricia Highsmith, 1952) ([[:en:The Price of Salt|en]]) * ''[[Giovanniho izba]]'' (''Giovanni's Room''; James Baldwin, 1956) ([[:en:Giovanni's Room|en]]) * [[Maurice (román)|''Maurice'' (román)]] (E. M. Forster, 1971) ([[:en:Maurice (novel)|en]]) * [[Dánske dievča (román)|''Dánske dievča'' (román)]] (''The Danish Girl''; David Ebershoff, 2000) ([[:en:The Danish Girl|en]]) * ''[[The Line of Beauty]]'' („Línia krásy“; Alan Hollinghurst, 2004) ([[:en:The Line of Beauty|en]]) * [[Daj mi tvoje meno (román)|''Daj mi tvoje meno'' (román)]] (''Call Me by Your Name''; André Aciman, 2007) ([[:en:Call Me by Your Name (novel)|en]]) * ''[[Na Zemi sme na chvíľku nádherní]]'' (''On Earth We're Briefly Gorgeous''; Ocean Vuong, 2019) ([[:en:On Earth We're Briefly Gorgeous|en]]) === Vecná a vedecká literatúra === * [[Psychopathia Sexualis (Krafft-Ebing)|''Psychopathia Sexualis'' (Krafft-Ebing)]] („Sexuálna psychopatia“; Richard von Krafft-Ebing, 1886) ([[:de:Psychopathia sexualis (Krafft-Ebing)|de]]) * ''[[Die Transvestiten]]'' („Transvestiti“; Magnus Hirschfeld, 1910) ([[:de:Die Transvestiten: Eine Untersuchung über den erotischen Verkleidungstrieb|de]]) * ''[[Die Homosexualität des Mannes und des Weibes]]'' („Homosexualita u mužov a u žien“; Magnus Hirschfeld, 1914) ([[:en:Die Homosexualität des Mannes und des Weibes|en]]) * ''[[Druhé pohlavie]]'' (''Le Deuxième Sexe''; Simone de Beauvoir, 1949) ([[:fr:Le Deuxième Sexe|fr]]) * ''[[Dejiny sexuality]]'' (''Histoire de la sexualité''; Michel Foucault, 1976, 1984, 2018) ([[:fr:Histoire de la sexualité|fr]]) * ''[[Epistemology of the Closet]]'' (Eve Kosofsky Sedgwick, 1990) ([[:en:Epistemology of the Closet|en]]) * ''[[Trampoty s rodom]]'' (''Gender Trouble''; Judith Butler, 1990) ([[:en:Gender Trouble|en]]) * ''[[Odd Girls and Twilight Lovers]]'' (Lillian Faderman, 1991) ([[:en:Odd Girls and Twilight Lovers|en]]) === Filmové diela === ::''[[:en:List of LGBTQ-related films|List of LGBTQ-related films]]'' * ''[[Un chant d'amour]]'' („Ľúbostná pieseň“; Jean Genet, 1950) ([[:fr:Un chant d'amour|fr]]) * ''[[Paris Is Burning]]'' (Jennie Livingston, 1990) ([[:en:Paris Is Burning (film)|en]]) * ''[[Moje súkromné Idaho]]'' (''My Own Private Idaho''; Gus Van Sant, 1991) ([[:en:My Own Private Idaho|en]]) * ''[[Dobrodružstvá Priscilly, kráľovnej púšte]]'' (''The Adventures of Priscilla, Queen of the Desert''; Stephan Elliott, 1994) ([[:en:The Adventures of Priscilla, Queen of the Desert|en]]) * ''[[Melónová žena]]'' (''The Watermelon Woman''; Cheryl Dunye, 1996) ([[:en:The Watermelon Woman|en]]) * ''[[Šťastní spolu]]'' (春光乍洩 ''Čchun kuang ča sie''; ''Happy Together''; Wong Kar-wai, 1997) ([[:en:Happy Together (1997 film)|en]]) * ''[[Chlapci neplačú]]'' (''Boys Don't Cry''; Kimberly Peirce, 1999) ([[:en:Boys Don't Cry (1999 film)|en]]) * [[Milk (film z roku 2008)|''Milk'' (film z roku 2008)]] (Gus Van Sant, 2008) ([[:en:Milk (2008 American film)|en]]) * ''[[Humpday]]'' (Lynn Shelton, 2009) ([[:en:Humpday|en]]) * ''[[Bruno (film z roku 2009)|Bruno]]'' (''Brüno''; Larry Charles, 2009) ([[:en:Brüno|en]]) * [[Víkend (film z roku 2011)|''Víkend'' (film z roku 2011)]] (''Weekend''; Andrew Haigh, 2011) ([[:en:Weekend (2011 film)|en]]) * ''[[Život Adéle]]'' (''La Vie d'Adèle : Chapitres 1 et 2''; Abdellatif Kechiche, 2013) ([[:fr:La Vie d'Adèle : Chapitres 1 et 2|fr]]) * [[Komorná (film)|''Komorná'' (film)]] (아가씨 ''Agasshi''; Pak Čchan-uk, 2016) ([[:en:The Handmaiden|en]]) * [[Daj mi tvoje meno (film)|''Daj mi tvoje meno'' (film)]] (''Call Me by Your Name'', ''Chiamami col tuo nome''; Luca Guadagnino, 2017) ([[:en:Call Me by Your Name (film)|en]], [[:it:Chiamami col tuo nome (film)|it]]) * ''[[Laurence Anyways]]'' (''Laurence Anyways''; Xavier Dolan, 2012) ([[:fr:Laurence Anyways|fr]]) * ''[[Kód Enigmy]]'' (''The Imitation Game''; Morten Tyldum, 2014) ([[:en:The Imitation Game|en]]) * [[Carol (film)|''Carol'' (film)]] (Todd Haynes, 2015) ([[:en:Carol (film)|en]]) * [[Dánske dievča (film)|''Dánske dievča'' (film)]] (''The Danish Girl''; Tom Hooper, 2015) ([[:en:The Danish Girl (film)|en]]) * [[Moonlight (film z roku 2016)|''Moonlight'' (film z roku 2016)]] (Barry Jenkins, 2016) ([[:en:Moonlight (2016 film)|en]]) * ''[[Flákači]]'' (''Beach Rats''; Eliza Hittman, 2017) ([[:en:Beach Rats|en]]) * ''[[Portrét ženy v plameňoch]]'' (''Portrait de la jeune fille en feu''; Céline Sciamma, 2019) ([[:fr:Portrait de la jeune fille en feu|fr]]) * [[Slúžka (film)|''Slúžka'' (film)]] (''Služka''; Mariana Čengel Solčanská, 2023)<ref>{{Citácia | titul = Slúžka | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum vydania = | dátum prístupu = 2025-05-25 | url = https://sfu.sk/filmy/sluzka/ }}</ref><ref>{{Citácia | priezvisko = Handzová | meno = Zora | titul = VIDEO Slúžka je môj najlepší film, hovorí režisérka Mariana Čengel Solčanská | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | miesto = Bratislava | vydavateľ = OUR MEDIA SR | dátum vydania = 2023-01-22 | dátum prístupu = 2025-05-25 | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/654429-sluzka-je-moj-najlepsi-film-hovori-reziserka-mariana-cengel-solcanska/ }}</ref> * ''[[Emilia Pérez]]'' (Jacques Audiard, 2024) ([[:fr:Emilia Pérez|fr]]) * ''[[Horúce mlieko]]'' (''Hot Milk''; Rebecca Lenkiewicz, 2025) ([[:en:Hot Milk (film)|en]]) == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Wiki miluje pride]] ct9nllrv953g76zzo2xajrwanjcin5h Pasiades 0 750632 8219253 2026-05-25T06:16:27Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Pasiades | Popis osoby = starogrécky atický hrnčiar a maliar váz | Portrét = Alabastron Louvre CA1920.jpg | Popis portrétu = Atický [[alabastrón]] maľovaný [[Vázová maľba na bielom podklade|na bielom podklade]] s podpisom hrnčiara Pasiada (cca 520 – 500 pred Kr., Louvre, Paríž) | Dátum narodenia = 6. storočie pred Kr. | Miesto narodenia = [[Atény]] | Dátum úmrtia = na…“ 8219253 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pasiades | Popis osoby = starogrécky atický hrnčiar a maliar váz | Portrét = Alabastron Louvre CA1920.jpg | Popis portrétu = Atický [[alabastrón]] maľovaný [[Vázová maľba na bielom podklade|na bielom podklade]] s podpisom hrnčiara Pasiada (cca 520 – 500 pred Kr., Louvre, Paríž) | Dátum narodenia = 6. storočie pred Kr. | Miesto narodenia = [[Atény]] | Dátum úmrtia = na prelome 6. a 5. storočia pred Kr. | Miesto úmrtia = | Podpis = | Alma mater = okruh [[Euergidov maliar|Euergidovho maliara]] | Portál1 = História | Portál2 = }} '''Pasiades''' (starogréc. ''Πασιάδης'') bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] umelec, atický hrnčiar a maliar váz pôsobiaci v [[Atény|Aténach]] v poslednej štvrtine 6. storočia pred Kr. (približne v rokoch [[525 pred Kr.|525]] až [[500 pred Kr.]]).<ref name="Britannica-Paidikos">[https://britannica.com Encyclopædia Britannica: Paidikos Alabastra Group], prístup 25. máj 2026</ref> Patril k priekopníkom, ktorí experimentovali s technicky náročnými [[Vázová maľba na bielom podklade|vázovými maľbami na bielom podklade]].<ref name="Wehgartner">[https://opus.bibliothek.uni-wuerzburg.de/files/4633/wehgartner_attisch_weissgrundige_keramik.pdf WEHGARTNER, Irma. ''Attisch weissgrundige Keramik: Maltechniken, Werkstätten, Formen, Verwendung''. Würzburg : Universität Würzburg, 1980. S. 22–24.]</ref> == Podpísané diela a umelecká identita == Do dnešných dní sa zachovalo len niekoľko nádob, ktoré nesú jeho priamy autorský podpis. Pasiades sa na nich prejavuje v dvoch odlišných remeselných úlohách:<ref name="Beazley-ARV">BEAZLEY, John. ''Attic Red-figure Vase-painters''. 2. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1963. S. 102.</ref> * ''Ako hrnčiar (tvarovač):'' Svojím menom s formulkou ''„epoiesen“'' (vyrobil) podpísal tri unikátne nádobky na vonné oleje typu [[alabastrón]] [[Vázová maľba na bielom podklade|maľované na bielom podklade]]. * ''Ako maliar:'' Svojím menom s formulkou ''„egrafsen“'' (namaľoval) podpísal fragmenty nádobky typu [[lékythos]] maľované na bielom podklade objavené na aténskej Agore (inv. č. AP 422). === Zoznam kľúčových váz === # Fragmenty podpísaného lékythosu – Atény, Agora Museum (NS AP 422) <ref name="Beazley-ARV"/> # Alabastrón s vyobrazením žien – Londýn, [[Britské múzeum]] (B 668; pôvodom z cyperského mesta Marion) [https://ox.ac.uk] # Alabastrón s vyobrazením menády Theraichme a Amazonky Penthesiley – Atény, Národné archeologické múzeum (inv. č. 15002; objavené v Delfách) [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Pasiades_Painter_-_ARV_98_2_-_maenad_Theraichme_and_amazon_Penthesilea_-_Athens_NAM_15002_-_02.jpg] # Alabastron s čisto florálnym motívom palmiet – Paríž, [[Louvre]] (CA 1920) == Beazleyho hypotéza a skupina Paidikových alabastrov == Britský historik umenia [[John Beazley]] pri podrobnej komparatívnej analýze zistil, že hoci Pasiades vyrobil (vytvaroval) alabastrony č. 2 a č. 3, ich figurálnu maľbu v skutočnosti zrealizoval iný umelec, ktorého Beazley podľa toho príznačne pomenoval ako ''Maliar Pasiada'' (''Pasiades Painter'').<ref name="Beazley-ARV"/> Tento maliar vykazoval silnú štylistickú blízkosť k [[Euergidov maliar|Euergidovmu maliarovi]].<ref name="Kerameikos-Group">[https://www.kerameikos.org/browse?q=&start=200 Kerameikos Portal: The Group of the Paidikos Alabastra definition], prístup 25. máj 2026</ref> Tvarovo a rozmerovo sú tieto Pasiadove nádoby úplne identické s takzvanou ''Skupinou Paidikových alabastrov'' (''Group of the Paidikos Alabastra''), ktoré nesú podpis hrnčiara menom ''Paidikos'' (čo v starogréčtine doslova znamená „chlapčenský“ alebo „maloletý“).<ref name="Kerameikos-Group"/> John Beazley preto vyslovil slávnu vedeckú hypotézu, že ''Paidikos nebol reálny človek, ale išlo o umelecký spoločný pseudonym alebo prezývku samotného Pasiada'' [https://www.avi.unibas.ch/DB/searchform.html?ID=7287]. Pasiades pravdepodobne používal túto hravú prezývku ako umelecký pseudonym, ktorým podpisoval vázy určené pre mladú aténsku aristokraciu.<ref name="Cambridge-Writing">[https://www.cambridge.org/core/books/image-of-the-artist-in-archaic-and-classical-greece/writing-and-invention-in-the-vasepainting-of-euphronios-and-his-circle/CEE9BFBEB744DD3D730B36600E74EE3D Cambridge University Press: Image of the Artist in Archaic and Classical Greece – Writing and Invention], prístup 25. máj 2026</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BEAZLEY, John. ''Attic red-figure vase-painters''. 2. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1963. S. 102. * BEAZLEY, John. ''Paralipomena''. Oxford : Clarendon Press, 1971. S. 330–331. * ROBERTSON, Martin. ''The Art of Vase-painting in Classical Athens''. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-0521338813. S. 52. * DEMANGEL, Robert. ''Un nouvel alabastre du peintre Pasiades.'' In: ''Monuments Piot.'' Roč. 26, 1923, S. 67–95. == Pozri tiež == * [[Červenofigúrová keramika]] * [[Alabastrón]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Pasiades}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] [[Kategória:Hrnčiari starovekého Grécka]] lqavrivxrh7inucttzb1sh3wwbzpuz9 8219254 8219253 2026-05-25T06:19:39Z Luppus 39967 8219254 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pasiades | Popis osoby = starogrécky atický hrnčiar a maliar váz | Portrét = Alabastron Louvre CA1920.jpg | Popis portrétu = Atický [[alabastrón]] maľovaný [[Vázová maľba na bielom podklade|na bielom podklade]] s podpisom hrnčiara Pasiada (cca 520 – 500 pred Kr., Louvre, Paríž) | Dátum narodenia = 6. storočie pred Kr. | Miesto narodenia = [[Atény]] | Dátum úmrtia = na prelome 6. a 5. storočia pred Kr. | Miesto úmrtia = | Podpis = | Alma mater = okruh [[Euergidov maliar|Euergidovho maliara]] | Portál1 = História | Portál2 = }} '''Pasiades''' (starogréc. ''Πασιάδης'') bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] umelec, atický hrnčiar a maliar váz pôsobiaci v [[Atény|Aténach]] v poslednej štvrtine 6. storočia pred Kr. (približne v rokoch [[525 pred Kr.|525]] až [[500 pred Kr.]]).<ref name="Britannica-Paidikos">[https://britannica.com Encyclopædia Britannica: Paidikos Alabastra Group], prístup 25. máj 2026</ref> Patril k priekopníkom, ktorí experimentovali s technicky náročnými [[Vázová maľba na bielom podklade|vázovými maľbami na bielom podklade]].<ref name="Wehgartner">[https://opus.bibliothek.uni-wuerzburg.de/files/4633/wehgartner_attisch_weissgrundige_keramik.pdf WEHGARTNER, Irma. ''Attisch weissgrundige Keramik: Maltechniken, Werkstätten, Formen, Verwendung''. Würzburg : Universität Würzburg, 1980. S. 22–24.]</ref> == Podpísané diela a umelecká identita == Do dnešných dní sa zachovalo len niekoľko nádob, ktoré nesú jeho priamy autorský podpis. Pasiades sa na nich prejavuje v dvoch odlišných remeselných úlohách:<ref name="Beazley-ARV">BEAZLEY, John. ''Attic Red-figure Vase-painters''. 2. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1963. S. 102.</ref> * ''Ako hrnčiar (tvarovač):'' Svojím menom s formulkou ''„epoiesen“'' (vyrobil) podpísal tri unikátne nádobky na vonné oleje typu [[alabastrón]] [[Vázová maľba na bielom podklade|maľované na bielom podklade]]. * ''Ako maliar:'' Svojím menom s formulkou ''„egrafsen“'' (namaľoval) podpísal fragmenty nádobky typu [[lékythos]] maľované na bielom podklade objavené na aténskej Agore (inv. č. AP 422). === Zoznam kľúčových váz === # Fragmenty podpísaného lékythosu – Atény, Agora Museum (NS AP 422) <ref name="Beazley-ARV"/> # Alabastrón s vyobrazením žien – Londýn, [[Britské múzeum]] (B 668; pôvodom z cyperského mesta Marion) [https://ox.ac.uk] # Alabastrón s vyobrazením menády Theraichme a Amazonky Penthesiley – Atény, Národné archeologické múzeum (inv. č. 15002; objavené v Delfách) [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Pasiades_Painter_-_ARV_98_2_-_maenad_Theraichme_and_amazon_Penthesilea_-_Athens_NAM_15002_-_02.jpg] # Alabastron s čisto florálnym motívom palmiet – Paríž, [[Louvre]] (CA 1920) == Beazleyho hypotéza a skupina Paidikových alabastrov == Britský historik umenia [[John Beazley]] pri podrobnej komparatívnej analýze zistil, že hoci Pasiades vyrobil (vytvaroval) alabastróny č. 2 a č. 3, ich figurálnu maľbu v skutočnosti zrealizoval iný umelec, ktorého Beazley podľa toho príznačne pomenoval ako ''Pasiadov maliar'' (''Pasiades Painter'').<ref name="Beazley-ARV"/> Tento maliar vykazoval silnú štylistickú blízkosť k [[Euergidov maliar|Euergidovmu maliarovi]].<ref name="Kerameikos-Group">[https://www.kerameikos.org/browse?q=&start=200 Kerameikos Portal: The Group of the Paidikos Alabastra definition], prístup 25. máj 2026</ref> Tvarovo a rozmerovo sú tieto Pasiadove nádoby úplne identické s takzvanou ''Skupinou Paidikových alabastrov'' (''Group of the Paidikos Alabastra''), ktoré nesú podpis hrnčiara menom ''Paidikos'' (čo v starogréčtine doslova znamená „chlapčenský“ alebo „maloletý“).<ref name="Kerameikos-Group"/> John Beazley preto vyslovil slávnu vedeckú hypotézu, že ''Paidikos nebol reálny človek, ale išlo o umelecký spoločný pseudonym alebo prezývku samotného Pasiada'' [https://www.avi.unibas.ch/DB/searchform.html?ID=7287]. Pasiades pravdepodobne používal túto hravú prezývku ako umelecký pseudonym, ktorým podpisoval vázy určené pre mladú aténsku aristokraciu.<ref name="Cambridge-Writing">[https://www.cambridge.org/core/books/image-of-the-artist-in-archaic-and-classical-greece/writing-and-invention-in-the-vasepainting-of-euphronios-and-his-circle/CEE9BFBEB744DD3D730B36600E74EE3D Cambridge University Press: Image of the Artist in Archaic and Classical Greece – Writing and Invention], prístup 25. máj 2026</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BEAZLEY, John. ''Attic red-figure vase-painters''. 2. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1963. S. 102. * BEAZLEY, John. ''Paralipomena''. Oxford : Clarendon Press, 1971. S. 330–331. * ROBERTSON, Martin. ''The Art of Vase-painting in Classical Athens''. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-0521338813. S. 52. * DEMANGEL, Robert. ''Un nouvel alabastre du peintre Pasiades.'' In: ''Monuments Piot.'' Roč. 26, 1923, S. 67–95. == Pozri tiež == * [[Červenofigúrová keramika]] * [[Alabastrón]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Pasiades}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] [[Kategória:Hrnčiari starovekého Grécka]] syakgw09dwvpi7tz8r9wtzs0zr821h4 8219255 8219254 2026-05-25T06:25:04Z Luppus 39967 8219255 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pasiades | Popis osoby = starogrécky atický hrnčiar a maliar váz | Portrét = Alabastron Louvre CA1920.jpg | Popis portrétu = Atický [[alabastrón]] maľovaný [[Vázová maľba na bielom podklade|na bielom podklade]] s podpisom hrnčiara Pasiada (cca 520 – 500 pred Kr., Louvre, Paríž) | Dátum narodenia = 6. storočie pred Kr. | Miesto narodenia = [[Atény]] | Dátum úmrtia = na prelome 6. a 5. storočia pred Kr. | Miesto úmrtia = | Podpis = | Alma mater = okruh [[Euergidov maliar|Euergidovho maliara]] | Portál1 = História | Portál2 = }} '''Pasiades''' (starogréc. ''Πασιάδης'') bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] umelec, atický hrnčiar a maliar váz pôsobiaci v [[Atény|Aténach]] v poslednej štvrtine 6. storočia pred Kr. (približne v rokoch [[525 pred Kr.|525]] až [[500 pred Kr.]]).<ref name="Britannica-Paidikos">[https://britannica.com Encyclopædia Britannica: Paidikos Alabastra Group], prístup 25. máj 2026</ref> Patril k priekopníkom, ktorí experimentovali s technicky náročnými [[Vázová maľba na bielom podklade|vázovými maľbami na bielom podklade]].<ref name="Wehgartner">[https://opus.bibliothek.uni-wuerzburg.de/files/4633/wehgartner_attisch_weissgrundige_keramik.pdf WEHGARTNER, Irma. ''Attisch weissgrundige Keramik: Maltechniken, Werkstätten, Formen, Verwendung''. Würzburg : Universität Würzburg, 1980. S. 22–24.]</ref> == Podpísané diela a umelecká identita == Do dnešných dní sa zachovalo len niekoľko nádob, ktoré nesú jeho priamy autorský podpis. Pasiades sa na nich prejavuje v dvoch odlišných remeselných úlohách:<ref name="Beazley-ARV">BEAZLEY, John. ''Attic Red-figure Vase-painters''. 2. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1963. S. 102.</ref> * ''Ako hrnčiar (tvarovač):'' Svojím menom s formulkou ''„epoiesen“'' (vyrobil) podpísal tri unikátne nádobky na vonné oleje typu [[alabastrón]] [[Vázová maľba na bielom podklade|maľované na bielom podklade]]. * ''Ako maliar:'' Svojím menom s formulkou ''„egrafsen“'' (namaľoval) podpísal fragmenty nádobky typu [[lékythos]] maľované na bielom podklade objavené na aténskej Agore (inv. č. AP 422). === Zoznam kľúčových váz === # Fragmenty podpísaného lékythosu – Atény, Agora Museum (NS AP 422) <ref name="Beazley-ARV"/> # Alabastrón s vyobrazením žien – Londýn, [[Britské múzeum]] (B 668; pôvodom z cyperského mesta Marion) [https://ox.ac.uk] # Alabastrón s vyobrazením menády Theraichme a Amazonky Penthesiley – Atény, Národné archeologické múzeum (inv. č. 15002; objavené v Delfách) [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Pasiades_Painter_-_ARV_98_2_-_maenad_Theraichme_and_amazon_Penthesilea_-_Athens_NAM_15002_-_02.jpg] # Alabastron s čisto florálnym motívom palmiet – Paríž, [[Louvre]] (CA 1920) == Beazleyho hypotéza a skupina Paidikových alabastrov == Britský historik umenia [[John Beazley]] pri podrobnej komparatívnej analýze zistil, že hoci Pasiades vyrobil (vytvaroval) alabastróny č. 2 a č. 3, ich figurálnu maľbu v skutočnosti zrealizoval iný umelec, ktorého Beazley podľa toho príznačne pomenoval ako ''Pasiadov maliar'' (''Pasiades Painter'').<ref name="Beazley-ARV"/> Tento maliar vykazoval silnú štylistickú blízkosť k [[Euergidov maliar|Euergidovmu maliarovi]].<ref name="Kerameikos-Group">[https://www.kerameikos.org/browse?q=&start=200 Kerameikos Portal: The Group of the Paidikos Alabastra definition], prístup 25. máj 2026</ref> Tvarovo a rozmerovo sú tieto Pasiadove nádoby úplne identické s takzvanou ''Skupinou Paidikových alabastrov'' ({{vjz|eng}} ''Group of the Paidikos Alabastra''), ktoré nesú podpis hrnčiara menom ''Paidikos'' (čo v starogréčtine doslova znamená „chlapčenský“ alebo „maloletý“).<ref name="Kerameikos-Group"/> John Beazley preto vyslovil slávnu vedeckú hypotézu, že ''Paidikos nebol reálny človek, ale išlo o umelecký spoločný pseudonym alebo prezývku samotného Pasiada'' [https://www.avi.unibas.ch/DB/searchform.html?ID=7287]. Pasiades pravdepodobne používal túto hravú prezývku ako umelecký pseudonym, ktorým podpisoval vázy určené pre mladú aténsku aristokraciu.<ref name="Cambridge-Writing">[https://www.cambridge.org/core/books/image-of-the-artist-in-archaic-and-classical-greece/writing-and-invention-in-the-vasepainting-of-euphronios-and-his-circle/CEE9BFBEB744DD3D730B36600E74EE3D Cambridge University Press: Image of the Artist in Archaic and Classical Greece – Writing and Invention], prístup 25. máj 2026</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BEAZLEY, John. ''Attic red-figure vase-painters''. 2. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1963. S. 102. * BEAZLEY, John. ''Paralipomena''. Oxford : Clarendon Press, 1971. S. 330–331. * ROBERTSON, Martin. ''The Art of Vase-painting in Classical Athens''. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-0521338813. S. 52. * DEMANGEL, Robert. ''Un nouvel alabastre du peintre Pasiades.'' In: ''Monuments Piot.'' Roč. 26, 1923, S. 67–95. == Pozri tiež == * [[Červenofigúrová keramika]] * [[Alabastrón]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Pasiades}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] [[Kategória:Hrnčiari starovekého Grécka]] h92hz6090xnu1av4tprnkh2nwvilzh8 8219256 8219255 2026-05-25T06:25:53Z Luppus 39967 8219256 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pasiades | Popis osoby = starogrécky atický hrnčiar a maliar váz | Portrét = Alabastron Louvre CA1920.jpg | Popis portrétu = Atický [[alabastrón]] maľovaný [[Vázová maľba na bielom podklade|na bielom podklade]] s podpisom hrnčiara Pasiada (cca 520 – 500 pred Kr., Louvre, Paríž) | Dátum narodenia = 6. storočie pred Kr. | Miesto narodenia = [[Atény]] | Dátum úmrtia = na prelome 6. a 5. storočia pred Kr. | Miesto úmrtia = | Podpis = | Alma mater = okruh [[Euergidov maliar|Euergidovho maliara]] | Portál1 = História | Portál2 = }} '''Pasiades''' (starogréc. ''Πασιάδης'') bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] umelec, atický hrnčiar a maliar váz pôsobiaci v [[Atény|Aténach]] v poslednej štvrtine 6. storočia pred Kr. (približne v rokoch [[525 pred Kr.|525]] až [[500 pred Kr.]]).<ref name="Britannica-Paidikos">[https://britannica.com Encyclopædia Britannica: Paidikos Alabastra Group], prístup 25. máj 2026</ref> Patril k priekopníkom, ktorí experimentovali s technicky náročnými [[Vázová maľba na bielom podklade|vázovými maľbami na bielom podklade]].<ref name="Wehgartner">[https://opus.bibliothek.uni-wuerzburg.de/files/4633/wehgartner_attisch_weissgrundige_keramik.pdf WEHGARTNER, Irma. ''Attisch weissgrundige Keramik: Maltechniken, Werkstätten, Formen, Verwendung''. Würzburg : Universität Würzburg, 1980. S. 22–24.]</ref> == Podpísané diela a umelecká identita == Do dnešných dní sa zachovalo len niekoľko nádob, ktoré nesú jeho priamy autorský podpis. Pasiades sa na nich prejavuje v dvoch odlišných remeselných úlohách:<ref name="Beazley-ARV">BEAZLEY, John. ''Attic Red-figure Vase-painters''. 2. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1963. S. 102.</ref> * ''Ako hrnčiar (tvarovač):'' Svojím menom s formulkou ''„epoiesen“'' (vyrobil) podpísal tri unikátne nádobky na vonné oleje typu [[alabastrón]] [[Vázová maľba na bielom podklade|maľované na bielom podklade]]. * ''Ako maliar:'' Svojím menom s formulkou ''„egrafsen“'' (namaľoval) podpísal fragmenty nádobky typu [[lékythos]] maľované na bielom podklade objavené na aténskej Agore (inv. č. AP 422). === Zoznam kľúčových váz === # Fragmenty podpísaného lékythosu – Atény, Agora Museum (NS AP 422) <ref name="Beazley-ARV"/> # Alabastrón s vyobrazením žien – Londýn, [[Britské múzeum]] (B 668; pôvodom z cyperského mesta Marion) [https://ox.ac.uk] # Alabastrón s vyobrazením menády Theraichme a Amazonky Penthesiley – Atény, Národné archeologické múzeum (inv. č. 15002; objavené v Delfách) [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Pasiades_Painter_-_ARV_98_2_-_maenad_Theraichme_and_amazon_Penthesilea_-_Athens_NAM_15002_-_02.jpg] # Alabastrón s čisto florálnym motívom palmiet – Paríž, [[Louvre]] (CA 1920) == Beazleyho hypotéza a skupina Paidikových alabastrov == Britský historik umenia [[John Beazley]] pri podrobnej komparatívnej analýze zistil, že hoci Pasiades vyrobil (vytvaroval) alabastróny č. 2 a č. 3, ich figurálnu maľbu v skutočnosti zrealizoval iný umelec, ktorého Beazley podľa toho príznačne pomenoval ako ''Pasiadov maliar'' (''Pasiades Painter'').<ref name="Beazley-ARV"/> Tento maliar vykazoval silnú štylistickú blízkosť k [[Euergidov maliar|Euergidovmu maliarovi]].<ref name="Kerameikos-Group">[https://www.kerameikos.org/browse?q=&start=200 Kerameikos Portal: The Group of the Paidikos Alabastra definition], prístup 25. máj 2026</ref> Tvarovo a rozmerovo sú tieto Pasiadove nádoby úplne identické s takzvanou ''Skupinou Paidikových alabastrov'' ({{vjz|eng}} ''Group of the Paidikos Alabastra''), ktoré nesú podpis hrnčiara menom ''Paidikos'' (čo v starogréčtine doslova znamená „chlapčenský“ alebo „maloletý“).<ref name="Kerameikos-Group"/> John Beazley preto vyslovil slávnu vedeckú hypotézu, že ''Paidikos nebol reálny človek, ale išlo o umelecký spoločný pseudonym alebo prezývku samotného Pasiada'' [https://www.avi.unibas.ch/DB/searchform.html?ID=7287]. Pasiades pravdepodobne používal túto hravú prezývku ako umelecký pseudonym, ktorým podpisoval vázy určené pre mladú aténsku aristokraciu.<ref name="Cambridge-Writing">[https://www.cambridge.org/core/books/image-of-the-artist-in-archaic-and-classical-greece/writing-and-invention-in-the-vasepainting-of-euphronios-and-his-circle/CEE9BFBEB744DD3D730B36600E74EE3D Cambridge University Press: Image of the Artist in Archaic and Classical Greece – Writing and Invention], prístup 25. máj 2026</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BEAZLEY, John. ''Attic red-figure vase-painters''. 2. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1963. S. 102. * BEAZLEY, John. ''Paralipomena''. Oxford : Clarendon Press, 1971. S. 330–331. * ROBERTSON, Martin. ''The Art of Vase-painting in Classical Athens''. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-0521338813. S. 52. * DEMANGEL, Robert. ''Un nouvel alabastre du peintre Pasiades.'' In: ''Monuments Piot.'' Roč. 26, 1923, S. 67–95. == Pozri tiež == * [[Červenofigúrová keramika]] * [[Alabastrón]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Pasiades}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] [[Kategória:Hrnčiari starovekého Grécka]] ekpp39tuxtf8c9c6hu357blolnhxk5f Šuľany-Jurová 0 750633 8219266 2026-05-25T07:10:18Z Pe3kZA 39673 základ 8219266 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Šuľany-Jurová | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | district1 = | commune = | municipality = [[Horný Bar]] | municipality1 = [[Trstená na Ostrove]] | municipality2 = [[Jurová]] | municipality3 = [[Vrakúň]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = [[Horný Bar]] | source_elevation = cca 117 | source_lat_d = 47.9346 | source_long_d = 17.4649 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]] | mouth_location = [[Gabčíkovo-Topoľníky]], [[Vrakúň]] | mouth_elevation = cca 112 | mouth_lat_d = 47.9232 | mouth_long_d = 17.5696 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 10 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-155--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Šuľany-Jurová'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]]. Je ľavostranným prítokom [[Gabčíkovo-Topoľníky|kanála Gabčíkovo-Topoľníky]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 10 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na juhozápadnom okraji strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-25 | miesto = Bratislava}}</ref>, južne od obce [[Horný Bar]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|117}}<ref name=UGK/> Začína v lokalite Pažitné<ref name=vku/>, odbočkou z odvodňovacieho, priesakového kanála dunajskej hrádze, odkiaľ tečie severovýchodným smerom. Vteká do [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Čiližská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-25 | miesto = Bratislava}}</ref>, stáča sa na juhovýchod do oblasti Jozefov a Blatné jazero, kde križuje [[Cesta II. triedy 506 (Slovensko)|cestu II/506]].<ref name=Tm/> Cez Kravský pasienok<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.927771,17.497137,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = }}</ref> tečie dočasne východným smerom, postupne pokračuje na juhovýchod a pri [[Jurová|Jurovej]] sa stáča opäť na východ. Južným okrajom míňa prírodnú rezerváciu [[Jurovský les]], priberá ľavostranný Fenešský kanál a menší prítok<ref name=UGK/> a rovinou [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] tečie cez lokalitu Veľká hranica do oblasti Úžina.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Meniac tok smeruje na juhovýchod a v lokalite Blatnisko sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|112}}<ref name=UGK/> ľavostranne vlieva do [[Gabčíkovo-Topoľníky|kanála Gabčíkovo-Topoľníky]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.56967&y=47.92317&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kanál Šuľany-Jurová preteká územím obcí [[Horný Bar]], [[Trstená na Ostrove]], [[Jurová]] a [[Vrakúň]] v okrese [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Jurov%C3%A1&source=osm&id=1015717117&ds=1&x=17.5338491&y=47.9266030&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] * [[Čiližská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.56967&y=47.92317&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (1. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Dunajská Streda]] [[Kategória:Horný Bar]] [[Kategória:Trstená na Ostrove]] [[Kategória:Jurová]] [[Kategória:Vrakúň]] b52hn3eh3p7g3tm3w8sctp5rvpzaxd8 Euergides 0 750634 8219284 2026-05-25T07:56:09Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Euergides | Popis osoby = starogrécky atický hrnčiar | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = 6. storočie pred Kr. | Miesto narodenia = [[Atény]] | Dátum úmrtia = na prelome 6. a 5. storočia pred Kr. | Miesto úmrtia = | Podpis = | Alma mater = súčasník hrnčiara Kachryliona | Portál1 = História | Portál2 = }} '…“ 8219284 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Euergides | Popis osoby = starogrécky atický hrnčiar | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = 6. storočie pred Kr. | Miesto narodenia = [[Atény]] | Dátum úmrtia = na prelome 6. a 5. storočia pred Kr. | Miesto úmrtia = | Podpis = | Alma mater = súčasník hrnčiara Kachryliona | Portál1 = História | Portál2 = }} '''Euergides''' ({{vjz|grc|''Εὐεργίδης''}}) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] hrnčiar pôsobiaci v [[Atény|Aténach]] v poslednej štvrtine 6. storočia pred Kr.<ref name="Beazley-ARV2">BEAZLEY, John. ''Attic Red-figure Vase-painters''. 2. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1963. S. 87.</ref> Vo svojej aténskej dielni sa špecializoval takmer výhradne na hromadnú produkciu plytkých pitných čiaš typu [[kylix]].<ref name="Vollkommer-Seki">SEKI, Takashi. ''Euergides''. In: VOLLKOMMER, Rainer (ed.). ''Künstlerlexikon der Antike. Band 1: A–K''. Mníchov/Lipsko : Saur, 2001. ISBN 3-598-11413-3. S. 223–224.</ref> == Podpísané diela a spolupráca == Do dnešných dní sa zachovalo najmenej dvanásť červenofigúrových čiaš, ktoré nesú jeho priamy autorský podpis hrnčiara v znení ''„Euergides epoiesen“'' (Euergides vyrobil).<ref name="Vollkommer-Seki"/> Všetky tieto ním podpísané a vytvarované nádoby dekoroval rovnaký anonymný umelec, ktorého britský historik umenia [[John Beazley]] na základe tohto prepojenia pomenoval ako [[Euergidov maliar]] (''Euergides Painter'').<ref name="Beazley-ARV2"/> Jeho dielňa úzko kooperovala s ďalšími poprednými hrnčiarmi z aténskej remeselnej štvrte Kerameikos, predovšetkým s [[Pasiades|Pasiadom]] a [[Paidikos|Paidikom]]. Mozaiku prepojení potvrdzuje fakt, že v okruhu jeho dielne sa našli vázy kombinujúce Euergidovu hrnčiarsku prácu s nápismi odkazujúcimi na Paidika.<ref name="Beazley-ARV2"/> === Londýnsky kylix z Capuy (BM 1920,0613.1) === [[Súbor:Euergides Painter - ARV 88 1 - woman dancing with krotala - acontist between youths - youth between horses - London BM 1920-0613-1 - 05.jpg|náhľad|Interiér atického červenofigúrového kylixu od Maliara Euergida z Britského múzea v Londýne (510 – 500 pred Kr.). Zobrazuje tancujúcu ženu (komastku) hrajúcu na krotalá, pričom na stene nádoby sa nachádza podpis hrnčiara Euergida.]] Jedným z kľúčových a referenčných diel hrnčiara Euergida je červenofigúrový kylix z rokov 510 – 500 pred Kr., objavený v talianskej lokalite Capua. Nádoba s priemerom 30 cm je uložená v [[Britské múzeum|Britskom múzeu]] v Londýne (reg. číslo 1920,0613.1, v Beazleyho databáze pod číslom 200698). Na vnútornej strane nesie zreteľný podpis ''ΕΥΕΡΓΙΔΕΣ ΕΠΟΙ'' (Euergides vyrobil) a predstavuje bohatú ikonografickú výzdobu: * ''Interiér (tondo):'' Zobrazuje tancujúcu ženu (komastku), ktorá v rukách drží [[Krotalum|krotalá]] (staroveký bicí nástroj podobný kastaňetám). * ''Exteriér (Strana A):'' Zachytáva mladého atléta (vrhača oštepu) medzi dvoma trénermi. Scéna je po stranách lemovaná dvoma [[Sfinga (grécka mytológia)|sfingami]], pod ktorými sú palmety. Nachádza sa tu nápis ''ΗΟ ΠΑIS ΚΑΛΟΣ'' („Chlapec je krásny“). * ''Exteriér (Strana B):'' Zobrazuje mladíka stojaceho medzi dvoma koňmi a sfingami s nápisom ''ΠΛΕΧΣΙΠPΟΣ'' (v prepise ''Plexippos'', resp. v staroatickom pravopise ''Plechsippos''; nápis obsahuje chybu antického pisára, ktorý namiesto druhého písmena ''π'' [p] omylom namaľoval ''ρ'' [r], no v doslovnom preklade znamená „Ten, ktorý poháňa kone“, čo ideálne pomenováva zobrazený výjav). == Vývoj a morfológia vázových tvarov == Euergides patrí k dôležitým postavám v histórii gréckej keramiky z hľadiska technického rozvoja tvarov nádob. Vo svojej dobe zavádzal konštrukčné inovácie, ktoré robili masívne nádoby elegantnejšími a ľahšími:<ref name="Vollkommer-Seki"/> * ''Veľké čaše:'' Vo svojich raných začiatkoch vyrábal veľké čaše, ktoré boli hrubostenné a vizuálne masívne. Postupom času však systematicky znižoval hrúbku stien váz aj hrúbku spodnej nosnej podstavy (plintusu), vďaka čomu dosiahol výrazne ľahšiu, modernejšiu a rafinovanejšiu formu.<ref name="Vollkommer-Seki"/> * ''Malé čaše:'' Pri menších typoch čiaš naopak zachovával robustnú a pevne napnutú nohu podstavca, čo vázam dodávalo stabilný, mierne podsaditý ráz.<ref name="Vollkommer-Seki"/> * ''Noha typu B:'' Takmer všetky ním vyrobené čaše reprezentujú takzvaný „podstavec typu B“ ({{vjz|eng}} ''Type B cup foot''). Pre tento typ je príznačné, že profil nohy a samotnej spodnej steny nádoby plynule prechádza do jednej elegantnej, neprerušovanej krivky.<ref name="Vollkommer-Seki"/> Z hľadiska chronológie je Euergides považovaný za mladšieho súčasníka hrnčiara [[Hischylos|Hischyla]], ktorý ako prvý začal experimentovať so zmenšovaním stojnej plochy váz. Zároveň bol priamym súčasníkom slávneho hrnčiara [[Kachrylión]]a, ktorému sa pripisuje samotný vynález tohto pokrokového vázového „typu B“.<ref name="Vollkommer-Seki"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BEAZLEY, John. ''Attic Red-figure Vase-painters''. 2. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1963. S. 87–88. * SEKI, Takashi. ''Euergides''. In: VOLLKOMMER, Rainer (ed.). ''Künstlerlexikon der Antike. Band 1: A–K''. Mníchov/Lipsko : Saur, 2001. ISBN 3-598-11413-3. S. 223–224. == Pozri tiež == * [[Pasiades]] * [[Kylix]] == Externé odkazy == * [http://tufts.edu Euergides v databáze Perseus Project] {{en}} * [https://britishmuseum.org Profil čaše 1920,0613.1 v Britskom múzeu] {{en}} {{DEFAULTSORT:Euergides}} [[Kategória:Hrnčiari starovekého Grécka]] d1sr4gtupoap0tax7wghci9b9u7fflt 8219289 8219284 2026-05-25T08:16:35Z Luppus 39967 8219289 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Euergides | Popis osoby = starogrécky atický hrnčiar | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = 6. storočie pred Kr. | Miesto narodenia = [[Atény]] | Dátum úmrtia = na prelome 6. a 5. storočia pred Kr. | Miesto úmrtia = | Podpis = | Alma mater = súčasník hrnčiara Kachryliona | Portál1 = História | Portál2 = }} '''Euergides''' ({{vjz|grc|''Εὐεργίδης''}}) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] hrnčiar pôsobiaci v [[Atény|Aténach]] v poslednej štvrtine 6. storočia pred Kr.<ref name="Beazley-ARV2">BEAZLEY, John. ''Attic Red-figure Vase-painters''. 2. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1963. S. 87.</ref> Vo svojej aténskej dielni sa špecializoval takmer výhradne na hromadnú produkciu plytkých pitných čiaš typu [[kylix]].<ref name="Vollkommer-Seki">SEKI, Takashi. ''Euergides''. In: VOLLKOMMER, Rainer (ed.). ''Künstlerlexikon der Antike. Band 1: A–K''. Mníchov/Lipsko : Saur, 2001. ISBN 3-598-11413-3. S. 223–224.</ref> == Podpísané diela a spolupráca == Do dnešných dní sa zachovalo najmenej dvanásť červenofigúrových čiaš, ktoré nesú jeho priamy autorský podpis hrnčiara v znení ''„Euergides epoiesen“'' (Euergides vyrobil).<ref name="Vollkommer-Seki"/> Všetky tieto ním podpísané a vytvarované nádoby dekoroval rovnaký anonymný umelec, ktorého britský historik umenia [[John Beazley]] na základe tohto prepojenia pomenoval ako [[Euergidov maliar]] (''Euergides Painter'').<ref name="Beazley-ARV2"/> Jeho dielňa úzko kooperovala s ďalšími poprednými hrnčiarmi z aténskej remeselnej štvrte Kerameikos, predovšetkým s [[Pasiades|Pasiadom]] a [[Paidikos|Paidikom]]. Mozaiku prepojení potvrdzuje fakt, že v okruhu jeho dielne sa našli vázy kombinujúce Euergidovu hrnčiarsku prácu s nápismi odkazujúcimi na Paidika.<ref name="Beazley-ARV2"/> === Londýnsky kylix z Capuy (BM 1920,0613.1) === [[Súbor:Euergides Painter - ARV 88 1 - woman dancing with krotala - acontist between youths - youth between horses - London BM 1920-0613-1 - 05.jpg|náhľad|Interiér atického červenofigúrového kylixu od Maliara Euergida z Britského múzea v Londýne (510 – 500 pred Kr.). Zobrazuje tancujúcu ženu (komastku) hrajúcu na krotalá, pričom na stene nádoby sa nachádza podpis hrnčiara Euergida.]] Jedným z kľúčových a referenčných diel hrnčiara Euergida je červenofigúrový kylix z rokov 510 – 500 pred Kr., objavený v talianskej lokalite Capua. Nádoba s priemerom 30 cm je uložená v [[Britské múzeum|Britskom múzeu]] v Londýne (reg. číslo 1920,0613.1, v Beazleyho databáze pod číslom 200698). Na vnútornej strane nesie zreteľný podpis ''ΕΥΕΡΓΙΔΕΣ ΕΠΟΙ'' (Euergides vyrobil) a predstavuje bohatú ikonografickú výzdobu: * ''Interiér (tondo):'' Zobrazuje tancujúcu ženu (komastku), ktorá v rukách drží [[Krotalon|krotalá]] (staroveký bicí nástroj podobný [[Kastanety|kastanetám]]). * ''Exteriér (Strana A):'' Zachytáva mladého atléta (vrhača oštepu) medzi dvoma trénermi. Scéna je po stranách lemovaná dvoma [[Sfinga (grécka mytológia)|sfingami]], pod ktorými sú palmety. Nachádza sa tu nápis ''ΗΟ ΠΑIS ΚΑΛΟΣ'' („Chlapec je krásny“). * ''Exteriér (Strana B):'' Zobrazuje mladíka stojaceho medzi dvoma koňmi a sfingami s nápisom ''ΠΛΕΧΣΙΠPΟΣ'' (v prepise ''Plexippos'', resp. v staroatickom pravopise ''Plechsippos''; nápis obsahuje chybu antického pisára, ktorý namiesto druhého písmena ''π'' [p] omylom namaľoval ''ρ'' [r], no v doslovnom preklade znamená „Ten, ktorý poháňa kone“, čo ideálne pomenováva zobrazený výjav). == Vývoj a morfológia vázových tvarov == Euergides patrí k dôležitým postavám v histórii gréckej keramiky z hľadiska technického rozvoja tvarov nádob. Vo svojej dobe zavádzal konštrukčné inovácie, ktoré robili masívne nádoby elegantnejšími a ľahšími:<ref name="Vollkommer-Seki"/> * ''Veľké čaše:'' Vo svojich raných začiatkoch vyrábal veľké čaše, ktoré boli hrubostenné a vizuálne masívne. Postupom času však systematicky znižoval hrúbku stien váz aj hrúbku spodnej nosnej podstavy (plintusu), vďaka čomu dosiahol výrazne ľahšiu, modernejšiu a rafinovanejšiu formu.<ref name="Vollkommer-Seki"/> * ''Malé čaše:'' Pri menších typoch čiaš naopak zachovával robustnú a pevne napnutú nohu podstavca, čo vázam dodávalo stabilný, mierne podsaditý ráz.<ref name="Vollkommer-Seki"/> * ''Noha typu B:'' Takmer všetky ním vyrobené čaše reprezentujú takzvaný „podstavec typu B“ ({{vjz|eng}} ''Type B cup foot''). Pre tento typ je príznačné, že profil nohy a samotnej spodnej steny nádoby plynule prechádza do jednej elegantnej, neprerušovanej krivky.<ref name="Vollkommer-Seki"/> Z hľadiska chronológie je Euergides považovaný za mladšieho súčasníka hrnčiara [[Hischylos|Hischyla]], ktorý ako prvý začal experimentovať so zmenšovaním stojnej plochy váz. Zároveň bol priamym súčasníkom slávneho hrnčiara [[Kachrylión]]a, ktorému sa pripisuje samotný vynález tohto pokrokového vázového „typu B“.<ref name="Vollkommer-Seki"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BEAZLEY, John. ''Attic Red-figure Vase-painters''. 2. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1963. S. 87–88. * SEKI, Takashi. ''Euergides''. In: VOLLKOMMER, Rainer (ed.). ''Künstlerlexikon der Antike. Band 1: A–K''. Mníchov/Lipsko : Saur, 2001. ISBN 3-598-11413-3. S. 223–224. == Pozri tiež == * [[Pasiades]] * [[Kylix]] == Externé odkazy == * [http://tufts.edu Euergides v databáze Perseus Project] {{en}} * [https://britishmuseum.org Profil čaše 1920,0613.1 v Britskom múzeu] {{en}} {{DEFAULTSORT:Euergides}} [[Kategória:Hrnčiari starovekého Grécka]] ideg0pe86kug4ocqu2wqlqlw60wzudk 8219290 8219289 2026-05-25T08:20:19Z Bakjb 236375 8219290 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Euergides | Popis osoby = starogrécky atický hrnčiar | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = 6. storočie pred Kr. | Miesto narodenia = [[Atény]] | Dátum úmrtia = na prelome 6. a 5. storočia pred Kr. | Miesto úmrtia = | Podpis = | Alma mater = súčasník hrnčiara Kachryliona | Portál1 = História | Portál2 = }} '''Euergides''' ({{vjz|grc|''Εὐεργίδης''}}) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] hrnčiar pôsobiaci v [[Atény|Aténach]] v poslednej štvrtine 6. storočia pred Kr.<ref name="Beazley-ARV2">BEAZLEY, John. ''Attic Red-figure Vase-painters''. 2. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1963. S. 87.</ref> Vo svojej aténskej dielni sa špecializoval takmer výhradne na hromadnú produkciu plytkých pitných čiaš typu [[kylix]].<ref name="Vollkommer-Seki">SEKI, Takashi. ''Euergides''. In: VOLLKOMMER, Rainer (ed.). ''Künstlerlexikon der Antike. Band 1: A–K''. Mníchov/Lipsko : Saur, 2001. ISBN 3-598-11413-3. S. 223–224.</ref> == Podpísané diela a spolupráca == Do dnešných dní sa zachovalo najmenej dvanásť červenofigúrových čiaš, ktoré nesú jeho priamy autorský podpis hrnčiara v znení ''„Euergides epoiesen“'' (Euergides vyrobil).<ref name="Vollkommer-Seki"/> Všetky tieto ním podpísané a vytvarované nádoby dekoroval rovnaký anonymný umelec, ktorého britský historik umenia [[John Beazley]] na základe tohto prepojenia pomenoval ako [[Euergidov maliar]] (''Euergides Painter'').<ref name="Beazley-ARV2"/> Jeho dielňa úzko kooperovala s ďalšími poprednými hrnčiarmi z aténskej remeselnej štvrte Kerameikos, predovšetkým s [[Pasiades|Pasiadom]] a [[Paidikos|Paidikom]]. Mozaiku prepojení potvrdzuje fakt, že v okruhu jeho dielne sa našli vázy kombinujúce Euergidovu hrnčiarsku prácu s nápismi odkazujúcimi na Paidika.<ref name="Beazley-ARV2"/> === Londýnsky kylix z Capuy (BM 1920,0613.1) === [[Súbor:Euergides Painter - ARV 88 1 - woman dancing with krotala - acontist between youths - youth between horses - London BM 1920-0613-1 - 05.jpg|náhľad|Interiér atického červenofigúrového kylixu od Maliara Euergida z Britského múzea v Londýne (510 – 500 pred Kr.). Zobrazuje tancujúcu ženu (komastku) hrajúcu na krotalá, pričom na stene nádoby sa nachádza podpis hrnčiara Euergida.]] Jedným z kľúčových a referenčných diel hrnčiara Euergida je červenofigúrový kylix z rokov 510 – 500 pred Kr., objavený v talianskej lokalite Capua. Nádoba s priemerom 30 cm je uložená v [[Britské múzeum|Britskom múzeu]] v Londýne (reg. číslo 1920,0613.1, v Beazleyho databáze pod číslom 200698). Na vnútornej strane nesie zreteľný podpis ''ΕΥΕΡΓΙΔΕΣ ΕΠΟΙ'' (Euergides vyrobil) a predstavuje bohatú ikonografickú výzdobu: * ''Interiér (tondo):'' Zobrazuje tancujúcu ženu (komastku), ktorá v rukách drží [[Krotalon|krotalá]] (staroveký bicí nástroj podobný [[Kastanety|kastanetám]]). * ''Exteriér (Strana A):'' Zachytáva mladého atléta (vrhača oštepu) medzi dvoma trénermi. Scéna je po stranách lemovaná dvoma [[Sfinga (grécka mytológia)|sfingami]], pod ktorými sú palmety. Nachádza sa tu nápis ''ΗΟ ΠΑIS ΚΑΛΟΣ'' („Chlapec je krásny“). * ''Exteriér (Strana B):'' Zobrazuje mladíka stojaceho medzi dvoma koňmi a sfingami s nápisom ''ΠΛΕΧΣΙΠPΟΣ'' (v prepise ''Plexippos'', resp. v staroatickom pravopise ''Plechsippos''; nápis obsahuje chybu antického pisára, ktorý namiesto druhého písmena ''π'' [p] omylom namaľoval ''ρ'' [r], no v doslovnom preklade znamená „Ten, ktorý poháňa kone“, čo ideálne pomenováva zobrazený výjav). == Vývoj a morfológia vázových tvarov == Euergides patrí k dôležitým postavám v histórii gréckej keramiky z hľadiska technického rozvoja tvarov nádob. Vo svojej dobe zavádzal konštrukčné inovácie, ktoré robili masívne nádoby elegantnejšími a ľahšími:<ref name="Vollkommer-Seki"/> * ''Veľké čaše:'' Vo svojich raných začiatkoch vyrábal veľké čaše, ktoré boli hrubostenné a vizuálne masívne. Postupom času však systematicky znižoval hrúbku stien váz aj hrúbku spodnej nosnej podstavy (plintusu), vďaka čomu dosiahol výrazne ľahšiu, modernejšiu a rafinovanejšiu formu.<ref name="Vollkommer-Seki"/> * ''Malé čaše:'' Pri menších typoch čiaš naopak zachovával robustnú a pevne napnutú nohu podstavca, čo vázam dodávalo stabilný, mierne podsaditý ráz.<ref name="Vollkommer-Seki"/> * ''Noha typu B:'' Takmer všetky ním vyrobené čaše reprezentujú takzvaný „podstavec typu B“ ({{vjz|eng}} ''Type B cup foot''). Pre tento typ je príznačné, že profil nohy a samotnej spodnej steny nádoby plynule prechádza do jednej elegantnej, neprerušovanej krivky.<ref name="Vollkommer-Seki"/> Z hľadiska chronológie je Euergides považovaný za mladšieho súčasníka hrnčiara [[Hischylos|Hischyla]], ktorý ako prvý začal experimentovať so zmenšovaním stojnej plochy váz. Zároveň bol priamym súčasníkom slávneho hrnčiara [[Kachrylión]]a, ktorému sa pripisuje samotný vynález tohto pokrokového vázového „typu B“.<ref name="Vollkommer-Seki"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BEAZLEY, John. ''Attic Red-figure Vase-painters''. 2. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1963. S. 87–88. * SEKI, Takashi. ''Euergides''. In: VOLLKOMMER, Rainer (ed.). ''Künstlerlexikon der Antike. Band 1: A–K''. Mníchov/Lipsko : Saur, 2001. ISBN 3-598-11413-3. S. 223–224. == Pozri tiež == * [[Pasiades]] * [[Kylix]] == Externé odkazy == * [http://tufts.edu Euergides v databáze Perseus Project] {{en}} * [https://britishmuseum.org Profil čaše 1920,0613.1 v Britskom múzeu] {{en}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Hrnčiari starovekého Grécka]] 6x594mh6lcg9f1xhsuont0qxc6k6nes Mokráň 0 750635 8219286 2026-05-25T07:58:26Z Starček 199741 Pridaná nová stránka Mokráň. 2026-05-25. Starček. 8219286 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Mokráň | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj]] | region_type = kraj | district = [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] | commune = | municipality = [[Nová Baňa]], [[Rudno nad Hronom]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Nová Baňa]], [[Rudno nad Hronom]] | source_type = Sútok zdrojníc | source_location = Vypálené | source_elevation = 306 | source_lat_d = 48.4459 | source_long_d = 18.6778 | mouth = [[Hron]] | mouth_location = [[Rudno nad Hronom]] | mouth_elevation = 201 | mouth_lat_d = 48.4318 | mouth_long_d = 18.6755 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 2.0 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-04-525 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Mokráň'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-05-23].</ref> je [[potok]] v regióne [[Tekov (región)|Tekov]] na území mesta [[Nová Baňa]] a obce [[Rudno nad Hronom]] v okrese [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Hron]]a. Od sútoku zdrojníc po ústie má dĺžku {{km|2,0}} a je tokom III. rádu. == Sútok zdrojníc == Mokráň sa začína sútokom zdrojníc v {{mnm|306}} v lesnom [[extravilán]]e na obecnej hranici medzi mestom [[Nová Baňa]] a obcou [[Rudno nad Hronom]] v okrese [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] vo vzdialenosti {{km|1,0}} východne od vrchu Vypálené so {{mnm|665}} Zdrojnica pritekajúca zo severozápadu pramení v {{mnm|424}} priamo na obecnej hranici medzi mestom [[Nová Baňa]] a obcou [[Rudno nad Hronom]] a má dĺžku {{km|0,9}}. Zdrojnica pritekajúca zo severu pramení v {{mnm|510}} na území obce Rudno nad Hronom a má dĺžku {{km|1,5}}. == Opis toku == Mokráň tečie od sútoku zdrojníc cez lesný [[extravilán]] po obecnej hranici medzi mestom Nová Baňa jeho katastrálnym územím Nová Baňa a obcou Rudno nad Hronom smerom na juh, ľavým brehom obteká úpätie vrchu Voznica so {{mnm|493}}, pravým brehom obteká úpätie vrchu Vypálené so {{mnm|665}}, pravým brehom obteká les Kameničky, vyteká z lesa do poľnohospodárskeho [[extravilán]]u obce [[Rudno nad Hronom]] v okrese [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]], v {{mnm|205}} podteká [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostnú cestu R1]] a [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|železničnú trať Nové Zámky - Zvolen]], v {{mnm|201}} v poľnohospodárskom [[extravilán]]e [[Rudno nad Hronom|Rudna nad Hronom]] v pasienku a v poli Do kúta [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Hron]]a ako jeho pravostranný prítok. [[Hron]] ďalej ústi do [[Dunaj]]a.<ref>Priebeh Mokráňa v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/13933?pos=48.438673,18.678265,15][cit. 2026-05-24]</ref><ref>Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S. 43-46, 54. 79-911-86 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref> Patrí do okresu [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Pramení a preteká na území obcí [[Nová Baňa]] a [[Rudno nad Hronom]], ďalej preteká a ústi do [[Hron]]a na území obce [[Rudno nad Hronom]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]] v jeho geomorfologickom podcelku [[Raj (geomorfologický podcelok)|Raj]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-05-22</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 76. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref>. Mokráň nemá prítok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.67553y=48.43184ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Pôvod názvu == Motivantom pomenovacieho procesu vodného toku Mokráň bola charakteristická vlastnosť vztiahnutá na potok a vyjadrená slovom mokrý vo význame veľmi vlhký, nasiaknutý vodou, opak suchého, keď v priestore úzkej zalesnenej doliny s veľmi strmými brehmi bola utvorená mikroklíma s uvedenými vlastnosťami. Zo slova mokrý po rozšírení o expresívny formant -áň bolo utvorené hydronymum Mokráň a tým sa zaradilo do skupiny jednoslovných názvov v slovenskej toponymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref>. Porovnaj aj vodné toky [[Muráň (rieka)|Muráň]], [[Kriváň (prítok Čiernej Oravy)|Kriváň]], názov obce [[Sucháň]], alebo apelatíva dlháň, okáň, skupáň. Najstarší dochovaný písomný záznam vodného toku a jeho vývoj: 1876 Mokram, 1937 Mokráň<ref>KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 155. ISBN 978-80-8083-511-5.</ref><ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (36). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2012, ročník 46, č. 6, ISSN 0023-5202. S. 359. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2012/6/ks2012-6.pdf] [cit. 2026-05-25.]</ref>. Názov vodného toku Mokráň bol štandardizovaný v roku 1976<ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 96. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Mokráň je jedinečným hydronymom (máj 2026). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Hrona (6. časť)}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Žarnovica]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky vo Vtáčniku]] [[Kategória:Nová Baňa]] [[Kategória:Rudno nad Hronom]] [[Kategória:Povodie Hrona]] 9ri4x4dpsdxczt5lahjovqncyfmfnwz Redaktor:Lac1kam2/timeless.css 2 750636 8219317 2026-05-25T08:55:03Z Lac1kam2 295921 zmena pozadia 8219317 css text/css body { background-color: #000000; } gcw2r3kpeu0f9t3nmdlgu2zt1dkjpe1 Diskusia s redaktorom:~2026-31208-08 3 750637 8219336 2026-05-25T09:15:58Z DurMar12 181423 /* */ Upozornenie 8219336 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:15, 25. máj 2026 (UTC) 8rbefmfalmgwfgu96hotqxh4i42vlrz Pavol Pálfi 0 750638 8219361 2026-05-25T10:12:52Z Bakjb 236375 Bakjb premiestnil stránku [[Pavol Pálfi]] na [[Pavol Pálfi (palatín)]] 8219361 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Pavol Pálfi (palatín)]] 7mu441nr02qzslr30ohjhcyghxv93e0 8219363 8219361 2026-05-25T10:21:43Z Bakjb 236375 rs 8219363 wikitext text/x-wiki '''Pavol Pálfi''' môže byť: * [[Pavol Pálfi (palatín)]], (1592–1653), palatín a krajinský hodnostár * [[Pavol Pálfi (župan)]], (1827–1866), bratislavský župan * [[Pavol Pálfi (1890 – 1968)]] šlachtic a statkár {{rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Osobnosti|Pálfi, Pavol]] 2zffmw90rdcfnwtaq8waht6lgorq3rt 8219370 8219363 2026-05-25T10:27:08Z Bakjb 236375 úprava 8219370 wikitext text/x-wiki '''Pavol Pálfi''' môže byť: * [[Pavol Pálfi (palatín)]], (1592–1653), predseda Uhorskej komory, kapitán, župan Bratislavskej stolice, uhorský palatín * [[Pavol Pálfi (župan)]], (1827–1866), bratislavský župan * [[Pavol Pálfi (1890 – 1968)]] šlachtic a statkár {{rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Osobnosti|Pálfi, Pavol]] nb5f24sb7g5mjumdmztgsokl2nrf9xz